STAROVEK GRCKO

-----------------------------------------------------------------Znaky antickho spsobu vroby

-prmorsk tty, blzko staroorientlnych ttov, premena obinovej drby pdy na
individulne - skromn vlastnctvo; hospodrsky charakter nebol vlune ponoh., ale rozvoj
aj remesiel a obchodu, majetkov a spoloensk nerovnos, otrokrstvo - vyuitie otroka ako
hlavnej pracovnej sily v ponoh., remeslch...
tty v oblasti Stredomoria
Fencia:
Vzniklo tu niekoko mestskch ttov (Tyros, Sydn, Byblos); rozvinut moreplavectvo
(pyrtstvo a obchod: sklo, elez. vrobky, vno, drevo ); zakladanie kolni a obchodnch
osd (faktori) pozd pobreia stredozem. mora; hlskov psmo (ovplyvnilo grcke a
latinsk psmo)
Palestna:
Osdlen idovskmi kmemi, okolo r. 1000 pnl bolo vytvoren jedn. krovstvo (zjednotite
- kr Dvid; hl. mesto - Jeruzalem); neustle njazdy z Eg. a Mez.; nboenstvo monoteizmus (viera v 1 Boha - Jahve), posvtn kniha (idovskho, neskr kres. nb.) Star zkon (Biblie). Kr alamn.
Krta:
Prv eurpska civiliz. na za. 3.tis. pnl; rozmach na za. 2.tis. pnl; obchodn
styky s Egyptom, Mezop. a zijskmi t.; MINOJSK KULTRA - (objavite Ewans) centr
Knossos a Faisstos - Labyrinty (palce, bludisk) slili na nboensk ely, vysok rove:
kanalyzcia, vodovody, splachovacie zchody. Kultra: nali sa hrn. vrobky zdoben
rastlinnmi a ivonmi (morskmi) motvmi; fresky: mui zobrazovan tmavie, v
sochrstve asto naturalizmus, bronzov sochy; Psmo: as vylten.
Chetitsk ra:
Na zem Malej zie, viedli tadia obchodn cesty.
Grcko
Prrodn podmienky: na juhu Balk. polostrova: subtropick vlhk podnebie,
hornat krajina s lenitm pobrem, prrodne rozdelen na sev., stredn a jun Grcko.
Zamestnanie obyvatestva: pastierstvo, rybolov, prmorsk obchod.
Osdlenie Grcka: a) Inovia
b) Achjovia
c) Drovia
Ako prv osdlili Grcko (juh) Achjcovia, ponohospodri a remeselnci, ktor prevzali
vdobytky minojskej kultry, vytvorili MYKNSKU KULTRU (1620-1200 pnl) stredisko Mykny (ju. Gr.), objavite Schliemann; znaky: Kyklopsk stavby - z kvdrov bez spjania,
obkolesen hradbami, achtovit a kopulovit hrobky - zlat posmrtn masky, soky,
bronzov zbrane; Pamiatky: Priamov poklad, Atreova hrobka, Levia brna v Myknach
Inovia sa stretli s egejskou kultrov, prd grckeho sahovania ukonili Drovia, bojovn
kmene, ktor rozvrtili Myknsku kultru.
Homrska doba(1200-800 pnl)
(vedomosti mme z homrovch diel Ilias a Odysea), rozklad rodovho zriadenia

vznik vojensk demokracia moc maj bojovnci a vodcovia - bazilejovia (Bazileus krovstvo), patriarchlne otroctvo, rast majetkovej
nerovnosti, rast moci rodovej aristokracie
Archaick doba(800-600 pnl)
V svislosti s rozvojom vroby vznik na mnohch miestach mestsk tt - polis- zoskupenie
dedn okolo akropoly, hornatos neumoovala vznik centraliz. ttu; rozvoj obchodu a
remesiel (definitvne oddelenie remesiel od ponoh.) , zavdzanie eleza do vroby, zana sa
vyuva prca otrokov, naturlnu vmenu nahradzuje pean, pda sa stva individulnym
vlastnctvom.
Kolonizcia: 1. vlna - z preudnench krajov na zpadn pobreie Malej zie a priahl
ostrovy. 2. vlna - osdlovanie pobreie Stredozemnho a ierneho mora (8.-6.st pnl) Priny:
pda, odbytitia a surovinov zdroje (pre remes. a obch.)
Dsledky: Hospodrska obl.: Ponoh.- nov plodiny, olivy a vinn rva (pestuje aristokracia a
bohatne), ronci pestuj obilie, zadluj sa a aristokracia sa zmocnila ich pdy a ich predala
do otroctva. Obchod, remesl - zskavaj suroviny, bohatn, vyuvaj otrokov, obch. a
remeselnci proti aristokracii.
Socilne - narastanie majetkovej nerovnosti, rast potu otrokov - ant. spsob vroby. Nov
vrstvy bohat remeselnci a obchodnci.
Politick - politick zpas medzi aristokraciou a DMOSOM - udom (ronci bojovali o
pdu, remes. a obchodnci o politick moc)
Vsledok: Zmena ttneho zriadenia - ran tyrania, vlda jednotlivca s podporou obchodu,
remesiel a umenia - pokrokov charakter. Timokracia po rozpade rodovho zriadenia vlda
vetkch bohatch (aristokracie, obch., remes.) a na koniec otrokrska demokracia - vetci
slobodn maj prva.
Vvoj Atn a Sparty
Atny
zemie ponohospodrstva (nov plodiny), rozvoj remesiel a obchodu, zmeny v
socilnom zloen obyvatestva: rem., obch., otroci. Politic. zpas v meste: arist. dmos,
hroz obianska vojna, 1. stupok aristokracie - Drakonove zkony, ale ni nezlepili.
Solnove reformy (rok 594 pnl) zvolen za najvyieho radnka (archonta - najvy rad
aristokracie - aeropg) - zaala timokracia; rozdelenie obyvatestva poda majetku,
zrovnoprvnil remes. a obchodnkov s aristokraciou (mohli zastva najv. rady), zakzal
predvadlnkov do otroctva a peniazmi zo ttnej pokladnice vykpil otrokov, ale nedal im
pdu - nevyrieil otzku bezzemkov.
Peisistratova tyrania - pokrokov charakter, spojil Atny s iernym morom - vldol v zujme
remeselnkov a obchodnkov, zaal prestavbu atn, po jeho smrti zneuili moc jeho synovia a
boli vyhnan.
Kleistnova stava - poloenie pevnch zkladov Atnskej demokracie, moc mali ma vetci
slobodn, rozdelil obanov poda bydliska, ostrakizmus - repinov sd. obmedzen
otrokrska demokracia - len slobodn obania, neplaten rady - dostupn len bohatm.
Sparta

Jun Peloponz (obl. Laknie), Dri si podmanili Achjcov, ponohospodrsky chararakter.

Zloenie obyvatestva:
Vldnuca vrstva - Sparania(Drovia)
Vykorisovan - Helti - ponohospodrski otroci a Perioditi - remeselnci a obchodnci
(osobne slobodn)
Forma vlastnctva: ttna, tt prideoval pdu aj heltov, zostvali vak vlastnctvom sttu,
Sparania odvdzali naturlnej dane.
ttne zriadenie: vlda oligarchie (najbohatch vrstiev), na ele ttu dvaja krli, ktor uvali
moc len poas vojny, v mieri: rada starch(Geruzia), 5 radnkov(eforov).
Vojensk spsob ivota: Sparanov bola menina - potrebovali si udra moc ; chor a slb
deti odhadzovali, od 7mich rokov nvteva koly - vojensk vchova (lakonick odpovede,
zle odet, bos, vyhladovan, 1x do roka ich verejne bili, ale nemohli ukza boles) jadro ich
armdy: hospliti (akoodenci), vzbroj: brnenie,tt, me a kopija(2m), vyrovnan rady
hosplitov na rovnakej rovni vytvorili nepreniknuten hradbu - Vbojn vojny, zvaz
alebo padne (vyhali zbabelcov). Vznik peloponzskeho spolku - hegemnia Sparty, spja
v. mestsk tty na pelop. polostrove.

Grcko - perzsk vojny

Zaiatok klasickej doby(500 - 337 pnl).
Priny: Perania zaali napda grcke mest v Malej zii, napadnut mest povstali pod
vedenm mesta Milty, dobyli Sardi (mesto miestodritea), poprosili o pomoc grkov,ale
perania ich dobyli a chceli vyui zmienku zatoi na Grcko
1.
Vprava - pod velenm kra Drea nedolo k bitke, stroskotali pri Chalkidikch (mys
Atos)
2. Vprava - bitka pri Maratne(r. 490 pnl), zvazili Atnania pod vedenm Miltiada,
tradcia
Maratnskeho behu (posol); Politick zpas v Atnach - aristokracia na ele s
Aristidesom presadzovala pechotu; - obchodnci a remeselnci na ele s Thenistatelom
presadzovali vybudovanie vojnovho lostva (vazstvo)
3. Vprava kra Xerxesa (-syn Drea) r. 480- porka Grkov pri Termopylch, 300 lenn
armda Sparty pod vedenm Leonidasa - vetci padli.
Bitka pri Salamis - r. 480 nmorn bitka, Perania s vekmi loami nemu manvrova a
prehrali, P-20000 G - 8000; Perania prili do Atn, ale tie vyudnen. Bitka pri Platajach r.
479 porazenie pechoty Peranov, ktor tu ostali, koniec vojny na grckom kontinente.
Priny vazstva: Boj za vlas Perzsk old. vojsko; Lepia vzbroj (zavedenie eleza);
zjednotenie sl grc. miest
Atnsky nmorn spolok r.478 pnl, Grci ijci na ostrovoch a v Malej zii pod vedenm
Atn s cieom def. porazi Peranov. Atny zneuvali svoje postavenie. R. 449 Cyprus porka Peranov
Vyvrcholenie otrokrskej demokracie za Perikla
Hegemnia Atn, zneuvanie spojencov, narastanie vplyvu Atn v Grcku a aj
remeselnkov a obchodnkov - boli za lostvo. Nrast vplyvu Ttov a Stratga
Perikles - stratg (443-429 pnl); Periklove zkony- upravil stavu, preniesol moc na porotn
sdy a udov zhromadenie, platen rady - vrchol demokracie.
Peloponzska vojna
peloponzsky atnsky spolok (-dran nsilne, tty nemali vu v om osta).

Priny: Hospodrske - odbytitia a surovinov zdroje;Politick - boj o zskanie politickej

moci nad celm Grckom. Striedav vazstv. R. 404 pnl porka Atn.
Priny vhry Sparty: 1. Vojensk prevaha (dobudovanie lodstva);
2. Atny strcali spojencov
3. Hospod. padok Atn - teky otrokov.
Dsledok: Hegemnia Sparty nad celm Gr.; nastolenie oligarchie - nespokojnos udu; vznik
protispartskch spolkov; nastpenie Macednie.
Macednsky tt
Prrodne podmienky: hornat krajina na S Grcka, pastierstvo, ke u Grcko bolo rozvinut
tt tu sa ete len rozpadalo rodov zriadenie; Otzka prstupu k moru: vyuvali rozpory
medzi grckymi mestami, najprv porazili spera potom aj spojenca.; (Absolutistick forma
vldy - kr, aristokracia)
Filip II. (359 - 336 pnl)
Urchlennie vvoja Macednie - preberanie sksenost od Grkov
(bol vychovan v Grcku), vyuil rozpory medzi grckymi mestami, zjednocoval ich proti
Peranom, bitka pri Chaironei r.338 pnl - Filip II. porazil ostatn grcke mest (koniec
klasickho obdobia), vytvorenie federcie grckych mestskch ttov na ele s Macedniou,
prevzatie od Grkov vyspelch hosp., vojen. a spolo.vsledkov. Zdokonalenie grckeho
tvaru akoodencov - Macednska falanga (vojaci v radoch, pred prvm radom 5 kopij
vojakov z alieho radu, za nimi nhradnci). Filip II.
zavraden achtou, nebola spokojn s rastcou mocou kra, mono v tom mali ruky
Perania.
Alexander Vek (336-323 pnl)
Syn F2, na trn nastpil ako 20 ron, bol iakom Aristotela. Upevnil si moc v Grcku,
potom vpravy do Perzie; r. 334 pnl bitka pri rieke Granike, zana helenistick obdobie. R.
334 pnl bitka pri Issos porka perzskho kra (-tek) , oslobodite od perzskej nadvldy v
Egypte (nesiahol na Bohov) +Sria, Palestna. Bitka pri Gaugamelch r. 331 pnl rozhodujce vazstvo - obsadil Susy, Perzepolis, Babylon,
vpravy do Indie, ale vojaci vyerpan a chor (podnebie) - nvrat as po si a as po mori.
Centrum v Babylone - tu aj umrel na malriu; forma vldy despocia, po jeho smrti boj medzi
nstupcami: Antigonovci (Gr.+Mac.), Ptolemaiovci (bval vojaci - Eg.), Seleukovci (vch.
as). Helenistick kultra - nadnrodn (grc. + orientlna)
Grcka Kultra
Klasick doba
Grcka kultra je zkladom dnenej, rove veobecnej vzdelanosti: v orientlnych ttoch
vysok negramotnos (ak psma), v Grcku psmo ahk (24 znakov); pre obchod a
remesl potrebn vzdelanos, podnieten hosp. rastom.
Zavedenie 1. kolskho systmu - Kalokagathia (krsny + mravn - iaci od 6 - 18 r.)

Grcka Filozofia - podnieten remesiel a obchodu, dostatok vedomost na racionlne

vysvetlenie sveta (Arch. obd.), neskr sa zanaj jednotliv vedy vyleova, obsahuje
otzku vzniku sveta:
Ideailisti (bliie k nboenstvu) najprv vedomie potom hmota
Materialisti - najprv hmota potom vedomie; Herakleitos - zdrazoval, e svet je sasou
vesmru a ten je ven; Demokritos - Svet sa sklad z atmov - s ven, nezanikaj len sa
spjaj a rozpadvaj
Sofisti - uitelia mdrosti, vyuovali: prvo, politiku, renctvo; uili iakov vdy si vedie
obhji svoju pravdu (subj.)
Sokrates - otzka mravnosti , hlsal povenos vzdelanch (len vzdelan mu by mravn,
mdri), Platn - priblioval sa k Bohu -pozemsk svet je obrazom skutonho svetu ide;
Aristoteles - iak Platna, tvrdil, e zklad poznania je zmyslov vnmanie, zakladate
samostatnch vednch discipln (logika, ttoveda...), uznval aj formu aj obsah (aj telo aj
dua); vznik Dejepisectva - Herordotos (grcko - perzsk vojny) hadal prinu v
nadprirodzench zsahoch; Tukydides - peloponzska vojna
- predstavitelia klasickej filozofie
V 5. storo pred Kristom v ase doznievanie prrodnej filozofie a sofistov nastva v Atnach
centrlny rozvoj, ktor ovplyvnil politiku, kultru ale hlavne filozofiu. Prve v tomto obdob
vstupuje do dejn filozofie Sokrates, ktorho meno je spojen so zrodom klasickej a na rozdiel
od predolch filozofov vyzretejej a na loveka zameranej filozofie. Jeho ivot ale aj smr,
ktorou nepoprel svoje idely mali neoceniten vplyv pre nasledujci vvoj vedy o mdrosti.
Nie nadarmo sa jeho meno spja aj s jej klasifikciou v antike. Je vak zarajce, e velikn
ako on svoje uenie nespsal. Tto lohu prenechal na svojho oddanho iaka Platna, ktor
jeho filozofiu rozvinul a nadviazal na u vo svojej Akadmii. Ich uenie bolo prvm krokom
a odrazovm mostkom vetkch ostatnch mysliteov a jeho lohu pri rozvoji filozofie
badme doteraz.
SOKRATES
il v rokoch 469 399 PrKr.. Pochdzal z najchudobnejch udovch vrstiev, jeho otec bol
kamenrom-sochrom, no mlad Sokrates sa narodil aby ukzal svetu aru vntornho sveta.
Nazvali ho a doposia nazvaj vzorom a uiteom sveta, svetovohistorickou osobnosou,
dokonalm umeleckm dielom, mimoriadne plastickm obrazom najjemnejej antickej
urbanity. Podstata Sokratovej osobnosti spova v troch prameoch, ktor sa spjaj do
jednho prdu, a tak vytvraj celistv vntorn udsk harmniu.
Prv prame je : dokonal sprvanie. Sokrates ako lovk odol vetkm skkam, a pretoe
lovk je spoloensk bytos, nadvzuje kontakty s kadm. Vdy zostva samm sebou,
nezvisle od toho, i ospevuje krsy eny, i vno, i sa smeje, alebo hda, i sdi, alebo bude
sden.
Druh prame je : i poda poiadaviek vyieho princpu. Kad dielo svetovej umeleckej
klasiky vdy obsahuje urit mylienku. Vetko ostatn v diele je pod vplyvom tejto
mylienky. Aj najbezvznamnejie prhody s jej hrou, alebo nevyhnutnosou. Takmto
dokonalm umeleckm dielom je aj Sokrates. Cel jeho bytos, vetko v jeho charaktere i
sama jeho podstata s podriaden jednmu princpu, princpu dobra. Z vky tohoto princpu
pozoruje a hodnot seba a svojich sasnkov.

Tret stupe : osobn innos kadho nech je veobecne platnou innosou. To je

najvstinejia formula Sokratovej filozofie dobra. Vlastne tto formula dva najhlb
filozofick zmysel otrokrskej demokracii. A prve preto, e je takto, prerast jej historick
monosti. Sokrates chce, aby bol kad bytosou, ktor by nala a poznala svoje poslanie a
cie v najvyom cieli svetovej spolonosti. Ni in, ale prve tento najvy cie m by
poda neho predmetom hlavnej starostlivosti kadho, m by spolon v innosti vetkch.
Prve to prerast historick monosti otrokrskej demokracie. A prve to vina demokratov
a aristokratov v starom Grcku prijmala nepriatesky. To bolo prinou, e sa vykontruoval
v dejinch prv proces, na ktorom sdili loveka za jeho filozofick nzory. Sokrates,
sprevdzan nenvisou, vystupuje pred sd. Podaj mu pohr s jedom a povedia : bu sa
plne zriekne hlsanch nzorov, alebo zomrie ! Vtedy vezme pohr a vypije jed.
Sokrates nenapsal za cel ivot ani riadok. Ba nepodarilo sa mu ani rozvin svoje
najdleitejie filozofick nzory o veobecnom ako omsi sebaurujcom. Tento jeho nzor
je zko pospletan s nzormi na dobro. To o nestihol urobi Sokrates, urobil jeho genilny
iak Platn (427 347 PrKr.).
PLATN
Platn bol potomkom starho krovskho rodu, vyrastal v prostred, kde sa mohol
oboznmi s najvznamnejmi spechmi vtedajej civilizcie. Okrem toho bol Platn i
vestranne nadan mu. lovek, ktor mal vplyv na cel rozvoj kultry, bol v mladosti
hudobnkom, maliarom, lyrickm a dramatickm spisovateom, spenm gymnastom a
zpasnkom. Ale ani vzneen pvod, zaisujci mu dobr postavenie v spolonosti, ani
slva, ktor mu prinala mnostvo pct, nespsobili , e by bol v nich Platn videl to, v om
in udia vidia zmysel a vrchol ivota. Neuspokojiv tba zapsobila na vetky jeho
duchovn sily a priviedla ho k Sokratovi. Od tej chvle nastala v om hlbok revolcia. Syn
kamenra-sochra, ktorm demokrati a aristokrati opovrhovali aj po jeho smrti, stane sa pre
neho iarivm slnkom, ktor mu svieti na celej jeho tvorivej ceste. Platn, sa kor pred
Sokratovou skromnosou a morlnou istotou a vyzdvihne ich na vzneen udsk cnosti ;
ospieva Sokratovu vernos vlastnmu presvedeniu, odhodlanos a hrdos obetova kvli
nemu ivot, aby ho zmenil na najestnejie udsk vyznamenanie ; zveleb Sokratovo
opovrhovanie lou a nepravdou, aby vytvoril tak projekt ttneho zriadenia, kde je len ten
naozajstnm muom , kto je spravodliv. Platnovo nadenie nad istotou Sokratovho gnia
by stailo, aby jeho meno zostalo navdy zapsan v hostrii. Vlastne nadenie tu vytvorilo
novho gnia. Platn stoj v histrii filozofie pred nami ako horsk masv, ktorho vrcholce sa
belej na filozofickom horizonte kadho storoia.
Sokrates il v dobe, ke sa otrokrska demokracia dostala do hlbokej krzy. Jeho prenikav
rozum zachytil jej prv prznaky. Spoiatku varuje, a potom nemilosrdne obviuje aj
demokratov, aj aristokratov za to, e rozruili piliere verejnho ivota. Platn il v asoch,
ke krza
u nastala a vtedajia spolonos sa ocitla na prahu zhuby, a prve preto je hlboko otrasen.
Sokrates varoval a obvioval. V Platnovch asoch to nesta. Treba njs vchodisko z
hroziacej katastrofy. A kee skutonos neposkytuje nijak vchodisko, Platn ho vid v
nejasnch obrysoch utpie, ktor sa usiluje objasni, a stva sa tak prvm utopistom v
dejinch socilneho myslenia. Utpia je jedin prostriedok, ako nekra po boku rozloenej
grckej spolonosti. Je jedinm spsobom, ako si zachova es a zsadn nezmieritenos s
nespravodlivosou. Zaiste preto, napriek svojmu krovskmu pvodu, odmietol as vo
vlde tridsiatich tyranov. Utiahol sa z politickho ivota v Grcku so vetkou dstojnosou
ttnicky premajceho filozofa.

Vo svojej utpii je Platn prve tak vek, ako i obmedzen. Obmedzen preto, lebo
idealizuje dvno preit spoloensk formy ako slobodymilovn grcky polis, konzervatvnu
Spartu a egyptsk kastovncke zriadenie. Vek je preto, lebo prv nastouje otzku, akm
spsobom a rod v mestch nespravodlivos ?, lebo prv vyhlasuje, e nespravodlivos je
najvie zlo a spravodlivos najvie dobro, lebo prv kladie poiadavku aby sa
spravodliv lovek nim nelil od spravodlivosti. Hlavn rty spravodlivosti vid, po prv, v
odstrnen skromnho vlastnctva, v ustanoven takho spoloenskho poriadku, kde nikto
neme poveda moje alebo tvoje ; po druh vo vybudovan spolonosti, v ktorej s
riadiacimi prvkami poznanie a mdros. Dovtedy, km filozofi nezan kraova a km sa
ttna moc a filozofia nezlia udsk pokolenie sa nedoije konca zla, dovtedy sa nezrod
ani nami opsan tt a neoiari ho slnen l.
Ako vidno, najtajnejie elanie tohoto vekho loveka je doi sa spolonosti zriadenej na
zkladoch socilnej spravodlivosti. Tri razy cestoval do Syrakz, dfajc, e uskuton svoju
utpiu pomocou Syrakzkeho krovstva. Ale aj po nvrate z tretej cesty je jeho utpia
rovnako aleko od uskutonenia ako predtm. Napriek tomu neprestva veri v spravodliv
spolonos. Opovrliv vzah syrakzskeho vldcu a ttnikov v jeho vlasti k jeho idelu
spoloenskho zriadenia ho printili, aby aj on opovrhoval vetkmi v tch asoch
jestvujcimi ttnymi formami, zatvoril sa za hranice svojej utpie a vzval budcnos ako
jedinho priatea spravodlivosti.
Obmedzenos a vekos sa prelnaj v svetovom nzore tejto mono najtragickejej osobnosti
staroveku. Ke u Platn zidealizoval preitky v ttnom ivote, zaal idealizova aj preitky
v duchovnom ivote spolonosti. Prve idealizovanie jednho aj druhho zarauje bojovnka
za spravodlivos napriek jeho najvrcnejm elaniam na stranu historicky odsdenho. Pre
neho je boh najdokonalejou prinou vetkho jestvujceho, najetickejou bytosou , ktor je
neschopn kona zlo.
Zrivo vystupuje proti kadmu tvrdeniu, ktor by mohlo usmerni myse k skutonmu
pvodu vec. So zvideniahodnou vytrvalosou zostavuje rozlin vmysly, ktor oznauje za
vlastn presvedenie, a s pocitom objavitea hovor, e t mui, ktor boli malodn a ili
nesprvnym ivotom, sa druh raz narodia ako eny, e vtky pochdzaj z ahkomysench
muov, e pozemsk ivochy a zvery z ud, ktor nevenovali pozornos filozofii, vodn
zvierat pochdzaj z nevedomch ud. Ete vytrvalejie brni nboensk nzor o
nesmrtenosti due, Platn v kadom svojom diele tvrd, e udsk dua je nesmrten a nikdy
nijakm spsobom sa nestane smrtenou. Je tak zaslepen, e pova aj arlatnov a had u
nich dkazy o nesmrtenosti due. Naprklad aksi vojak ranen v bitke upadol do
bezvedomia.
Ke sa prebral, zaal opisova akosti, s ktormi sa stretla jeho dua. Platn, zaslepen
vyznva nboenstva , vojakovmu traniu plne ver. Vyuva svoje poetick nadanie,
skrli ho a vymedzuje mu popredn miesto vo svojom najdleitejom diele ako omusi
hodnovernmu. Pre Platna je bezbonk zlodejom, nevedomcom. Vetky pokusy hada
prvopoiatok relneho jestvovania vo vode, vzduchu, zemi, atmoch alebo v nieom inom
tohoto druhu s pre Platna hlposami. Nikomu sa vraj nepodarilo njs silnej,
nesmrtenej a mohutnej Atlas od boha, ktor dr cel vesmr. Preto udsk rozum mus
by presveden o plnej bezcennosti vec a naplnen odporom k nim. Tak vemi nenvidel
materializmus, e sa chystal spli vetky Demokritove diela.
Keby bol bval Platn len otvorenm vyznvaom boha a krutm odporcom vetkho, o
boha detronizuje, bol by zaujal estn miesto jedine v cirkevnch dejinch, ale nie v dejinch
filozofie. Pri tomto starogrckom mysliteovi je vak potrebn zastavi sa aj preto, lebo jeho
gnius poloil zklady uenia, ktor sa prv raz poksilo filozofickm spsobom vysvetli
nboenstvo. No najdleitejie je to, e poloil zaiatku druhho smeru v historickom vvine
filozofie idealizmu. Je prvm vekm teoretikom ontolgie a gnozeolgie idealizmu.

Duou Platnovej ontolgie je uenie o idech. Nebytie a bytie s jeho zkladn pojmy.
Nebytie je svet vec prstupn zmyslom . Platn shlas, e skutonos, ktor prijmanie
zmyslami, je materilna, vecn. Svet, ktor jestvuje mimo ns a nezvisle od ns, je zloen,
poda neho, z malch trojuholnkov, ktor s v zklade kadho priestorovho tvaru.
Trojuholnky sa dostvaj pohybom do najrozmanitejch spojen a takto sa men zmyslov
skutonos. Preo teda vyhlasuje Platn svet za nebytie ?
Pretoe vetko na tomto svete neprestajne vznik a zanik, men sa a pohybuje. Ni v om
nie je jednostaj rovnak a nikdy nejestvuje samo od seba. Toto tvrdenie je sprvny
predpoklad. Ale nepouil ho ako prostriedok, s ktorm sa m dosta k hbkam a vinm
sveta, ale ako prostriedok proti tomuto svetu. V neprestajnom vzniku , neustlej zmene a
pohybe vec nevid klad, ale nedostatok, nie zkladn spsob jestvovania vec na svete, ale
neporiadok, preto bez vhania oznauje tento svet za nedokonal, neskuton, nepravdiv.
Prve toto je prv stavivo ontolgie objektvneho idealizmu : svet vec jestvuje, ale je
neskuton, nepravdiv, lebo je vene premenliv.
MATERIALISTICK FILOZOFI
spen poznatky sa rili s rozvojom materialistickej filozofie. Myslitelia 5. st. p.n.l. sa u
viacej neuspokojuj s tvrdenm, e je jedin materilny zklad sveta, ale klad si otzku
hmotnej skladby. Empedokles odvodzoval vetky prrodn javy zo tyroch hlavnch
hmotnch prvkov : zeme, vody, vzduchu a ohoa, cel svet je spojenm tchto tyroch prvkov.
Anaxagoras rieil tto otzku pomocou ueenia o "zmench" vetkch ltok, ktormi rozumel
srod hmotn eastice, ktor sa navzjom spjaj. Vzjomnmi spojeniami potom vznikaj
teles podobn tmto easticiam : z kvapiek krvi vznik krv, z eiastoeiek msa - mso, ati.
Slabinou Empedoklovho a Anaxagorovho ueenia bola predstava, e s to sily, ktor uvdzaj
do pohybu eastice hmotnej ltky. Anaxagoras povaoval tto silu za NUS - svetov rozum,
ktor vak vymedzil ako najjemnejiu a najahiu hmotn ltku. Empedokles vysvetoval
pohyb hmoty psobenm dvoch sl - "priatestva" a "nenvisti", ktor vraj spsobuj spjanie
a rozpjanie hmotnch prvkov. Ovea dslednej boli u grcki atomisti, v ktorch ueen
dosiahla antick materialistick filozofia svojho vrcholu. Ueenie o atmoch - nedelitench
easticiach hmoty - hlsal ako prv Leukippos a ialej ho rozvinul Demokritos. Zkladom
ueenia grckych atomistov s dve hlavn zsady : 1.) svet sa sklad z kvalitatvne rovnakch,
nedelitench atmov, ktor sa lia len svojou
vekosou a tvarom (t.j.
kvantitatvne) a z przdneho priestoru, v ktorom sa atmy mechanicky pohybuj
2 ) vetky javy nevznikaj nhodne, ale s podmienen nutnosou. Tm, e atmy na
seba naraj a zase sa odpudzuj, e sa spjaj a rozpjaj, vznikaj veci. A nie nevznik z
nieoho ani nezanik v nie" - tmto vrokom Demokritos prvkrt vyslovil s takou istotou
mylienku o vernosti (nestvoritenosti a neznieitenosti) hmoty, ktor ete dnes tvor zklad
materialistickho chpania prrody. V oblasti terie poznania bol Demokritos bezvhradnm
materialistom, avak otzku dialektickho vzahu zmyslovho vnmania a rozumovho
myslenia neriei. V oblasti spoloeenskch javov dospieva Demokritova filozofia k tomu, e
uznva pln zvislos eloveka na prrode. Svojm politickm zmanm bol Demokritos
stpencom umiernenej demokracie. Anaxagoras tvrdil, e Slnko a ostatn hviezdy nie s nie
in ako rozeraven kamene. Mesiac je poda Demokrita kamenn masa pokryt horami
prve tak, ako je aj Slnko obrovsk balvan, ktor sa oteanm rozeravil.

SOFISTI
V boji medzi antickm materializmom a idealizmom dolo hlavne v Athnach, ktor boli v 5.
a 4. st. p.n.l. hlavnm strediskom ntelektulneho ivota celho Grcka. Upevnenie
demokratickho zriadenia v Athnach, rozvoj skromnovlastnckych vzahov, iv styky s
mnohmi grckymi mestami, ustavien styky s inmi nrodmi - to vetko vytvorilo priazniv
podmienky pre einnos tzv. sofistov ("uiteov mdrosti"). Napt politick zpas,
prejavujci sa v ustaviench debatch v udovom sneme a na sde, vyvolval zujem o
otzky prva, ttu a morlky. Tento boj si iadal aj zvldnutie renckeho umenia "rtoriky"
a umenia vies spor "eristiky". Tmto novm potrebm vychdzali v strety prve sofisti,
ktor cestovali z jednho mesta do druhho a za peniaze - niekedy i dos vek - ueili svoje
umenie kadho, kto ho chcel ovlda. Pre sofistov je charakteristick zujem o problmy
udskho poznania. Predstavite tzv. starej sofistiky Gorgias vyslovil tvrdenie, e je mon
spene dokza to, e svet sa ned pozna, ako to, e vbec existuje. Georgiov seasnk
Protagoras popiera existenciu pravdy, ktor je nezvisl na udskom poznan. lovek je
mierou vetkch vec, existujcich ak existuj a neexistujcich ak neexistuj". Zmysly sa
nemu mli a preto maj pravdu vetci udia a prvd je toko, koLko je ud". V oblasti
spol. vzahov povaoval Protagoras v shlase so svojimi polit. nzormi za pravdu to, to sa zd
by pravdou veine obeanov. Protagoras mal ako skeptik, ktor popiera existenciu
objektvnej pravdy, pochybnosti dokonca o existencii bohov. Ak bol Protagorov skepticizmus
v mnohch ohadoch odrazom naliehavej nutnosti odstrni preit tradien predstavy, tak
filozofick umenie tohto vynikajceho grckeho sofistu bolo samo o sebe stupom od
materializmu a tajilo v sebe monosti pre reaken zmery. Protagorova tza znela : lovek
je mierou vetkch vec". O umen mladch sofistov sa nm dochovali len skromn sprvy.
Niektor z mladch sofistov boli blzki zujmom a nzorom demokratickch vrstiev. Rozril
sa u nich pojem "prirodzenho prva". Lykofron povaoval urodzen pvod za vmysel.
Najalej zo vetkch pokroeil v tomto smere Antifon. Napsal spis "O pravde", v ktorom
hovor : Vetci sme od prrody rovnako zroden, aj barbari, aj Grci".
SOKRATES
Skepticizmus a krajn relativizmus, ktor sa rozrili medzi sofistami, otvoril cestu novmu
filozofickmu smeru, ktor sa snail vyriei problm poznania zo stanoviska dslednho
idealizmu. Zklady tohto smeru poloil Sokrates (469-399). Sokrates preiel kolou sofistov.
Za zdroj opravdivho poznania prehlsil vntorn sebapoznanie (poznaj seba samho").
PLATON
Sokratov iak a stpenec Platon (429-347) zaloil v Athnach okolo roku 385 filozofick
kolu, ktor bola znma pod menom AKADMIA. Filozofick nzory Platona a jeho iakov
s najnzornejm prkladom objektvny idealizmu. Poda Platonovho ueenia je zmyslov
bytie, materialistick svet jedine cieom skutonho sveta, naproti tomu prav bytie sa
prejavuje vo vecnch a nemennch idech. Poda Platona me lovek tieto objektvne
existujce idei poznva len preto, e jeho vlastn nesmrten dua bola pred vtelenm vo
svete ide a preto me chpa idei v rozpomenut. Vo svojom diele "stava" rozvja Platn
utopick teriu o idelnom tte. V tomto idelnom tte maj riadenie obianskej rodiny vo
svojich rukch filozofi, ktor nemaj ani rodinu, ani skromn majetok. Obania idelneho
mestskho ttu sa delia na vojakov, ktor ij spolone a prost ud (remeselnci, ronci),
ktor sa svojou prcou maj stara o vyie spoloensk vrstvy.

ARISTOTELES
Platonov systm kriticky rozobral Aristoteles (389-322), najv myslite staroveku.
Aristoteles vystpil proti hlavnej zsade vetkej Platonovej filozofie. Poda jeho nzoru
nemu Platonove idei vysvetli ani preiny vzniku, ani priny zmien zmyslovo vnmanch
vec. Preto tie nie je dvod, aby sme v Platonovch idech hadali nemenn podstaty
vetkch vec, alebo dokonca tvrdili, e veci maj od ide vlastn bytie. V terii poznania
uznva Aristoteles proti Platonovi za zdroj sprvnych predstv o tomto svete zmyslov
vnmanie mimo ns jestvujceho objektvneho sveta. Za aktvnu prapreinu procesu poznania
povaoval Aristoteles rozumn duu nezvisl na tele. Hmotu pohybu povauje za pasvnu a
beztvar, avak aktvnu prapreinu pripisuje plne nehmotnej forme, ktor psob na hmotu
ako na nehybn masu a pretvra ju. Preto dospieva Aristoteles k pojmu prvho hbatea v
prrode - k "forme vetkch foriem", ako k zkladnej prine a zrove konenmu cieu
veobecnho vvoja, t.j. k bohu. V socilnych otzkach zastva Aristoteles plne stanovisko
otrokrskeho rdu: otroctvo povauje za prirodzen stav pre "barbarov", skromn vlastnctvo
m za zklad panstvo plnoprvnych obanov.
HISTORIOGRAFI
H E R O D O T O S, T H U K Y D I D E S
Vznamnm medznkom v rozvoji historickch vied v 5.st. bolo dielo Herodota
Halikarnasskho, ktormu dala antick tradcia estn nzov "otec dejepisu". Herodotos
mnoho cestoval, navtvil krajiny Blzkeho vchodu, brehy ierneho mora a il voVekom
Grcku. Hlavnm cieom jeho diela, ktor bolo neskr rozdelen na 9 knh poda poetu Mz,
bolo poda vklad dejn grcko-perzskch vojen. Prv tyri knihy s venovan prevane
dejinm Vchodu, I. a III. knihy dejinm Asrie, Babylonu a Perzie, II. kniha dejinm Egypta
a IV. kniha Skythii. Tieto knihy boli akmsi vodom k hlavnej asti jeho diela a mali objasni
dejiny vzjomnch vzahov medzi Grkmi a "barbarmi" v obdob pred grcko-perzskmi
vojnami.
V jeho diele sa u objavilo neskorie tradien delenie sveta na tri diely: Eurpu, Lbyu
(Afriku) a ziu. Do prvch knh Herodotovho diela je vloench mnoho jednotlivch epizd,
ktor maj rz samostatnch noviel. Herodotos vemi jemne zdrazooval ich samostatnos, to
sa tie prejavilo ako vo zvltnostiach tlu, tak aj v legendrne rozprvkovom podan
obsahu. Herodotos sm tmto legendm akosi zvl neveril a pouval ich len ako umeleck
prostriedok k oiveniu svojho rozprvania. Vrcholom starogrckej historiografie boli
Thukydidove (460-395) "Dejiny" (v smych knihch), venovan peloponzskej vojne, ktorej
sa Thukydides osobne zastnil ako jeden z athnskych stratgov. Svoje dielo doviedol
Thukydides a k jeseni roku 411 a len smr mu prekazila, aby ho dokoneil. Xenofon,
athnsky aristokrat-spartanofil, ktor slil ako oldnier v perzskom vojsku, vo svojich
spisoch idealizuje oligarchick a monarchick zriadenie a vystupuje ako ochranca "tredenho"
ponohospodrstva.
RENCKE UMENIE
Nutnos vystupova pred spoluobeanmi s vkladom nzorom a politickho programu, ostr
debaty v udovom sneme a ast sdne konania prebudili zvltny zujem o renctvo
(rtoriku). Krasoreenie sa v Grcku cenilo vemi vysoko a renci svoje rei nielen
prednali, ale vydvali ich aj psomne. Vzor sdneho krasoreenia s rei, ktor predniesol
Lysias. Vynikaj jednoduchosou a strunosou, lebo dka doby povolen pre vstup sa

urovala vodnmi hodinami (klepsidrou), istotou jazyka, ktor neuva archaizmov alebo
neologizmov.
Lysiove rei s vernm obrazom spsobu ivota a mravov v Athnach: k itateovi pribliuje
invalida, ktormu vzali podporu, alobcu uplatujceho nroky na nedospel deti, ktor
okradol porunk, mua, ktor zo iarlivosti zabil svojho soka,... plne inej povahy s
slvnostn rei Isokratove, uren pre verejn zasadania. Isokrates bol majstrom dlhch
renckych perid, ktor vynikali logic
rytmickm lenenm. Statonm obrancom demokratickch zsad bol Demosthenes, najv
renk staroveku. Bol jednm z najnebezpeenejch a najhevnatejch odporcov Filipa II.
GRCKA LITERATRA V 5. A 4. ST.PNL. DIVADLO
5. a 4. st. je charakterizovan rozvojom tragdie a komdie, t.j. lit. nrov, ktor s spojen s
divadlom. Divadlo v Grcku vznikalo z kultovch obradov spojench s oslavami Dionza,
boha umierajcej a znova sa rodiacej prrody, ochrancu vinrstva. Zvltne zariadenie
("enkyklema"), umoovalo zjavenie bohov a hrdinov, vznajcich sa vo vzduchu, ktor
vnali do deja nejakan rozuzlenie. Predstavenia spravidla riadil sm autor tragdie alebo
komdie. Ten aj asto vystupoval ako herec, ale zbor, ktorho as bola vo vetkch
oblastiach grckeho umenia nepostradaten, pripravovali tzv. "choregovia" na svoj vlastn
nklad ako estn verejn povinnos - "leiturgiu". Athnski obania dostvali zo zvltnej
pokladnice "theorikon" - zvltny finanen prspevok k nvteve divadla. Aristoteles vo
svojej "Poetike" hovor, e nmetom tragdie mus by vznamn udalos. Tragdia
nerozprva len o nhodnej, ojedinelej udalosti. Ojedinel udalos bva v tragdii zobecnen.
Vzruujca vraznos obrazov klasickej grckej tragdie, prsnos a dokonalos formy, boli
prinou toho, e postavy tragickch hrdinov starho Grcka ili alej pre mnoho storo v
literatre eurpskych nrodov. Takmi postavami s Prometheus, Oidipus, Faidra a Ifigenia.
AISCHYLOS
al rozvoj tragickho nru je spojen s menami troch vekch athnskych bsnikov Aischyla, Sofokla a Euripida. Z 90. tragdi, ktor poda sprv starch autorov Aischylos
napsal, sa nm zachovalo celkom len 7. Napriek tomu, e v tchto tragdich pouva
Aischylos tragick nmety, reaguje i na vemi aktulne otzky svojej doby. Napr. v trilgii
"Oresteia", ktor sa sklad z tragdi "Agamemnon", "Choeforoi" a "Eumenides", je hlavnm
nmetom boj medzi odumierajcim materskm prvom a vaznm prvom otcovskm.
V tragdii "Uptan Prometheus" podva Aischylos obraz odbojnho titna, ktor uniesol z
neba bosk ohe a ktor nauil uom umenia Krut boh Zeus ho dal za to prikova ku
skalnmu tesu. Prometheova postava bola mnoho storo posilou pokrokovm initeom v
boji proti reakcii. Tragdia "Perania", v ktorej Aischylos pouil aktulny historick a nie
mytologick nmet, opisuje triumf Athnanov nad Peranmi a obsahuje tie podrobn opis
salaminskej bitky. V starej tragdii bol hlavnou jednajcou osobou zbor, ktor hovoril s
jednm hercom, Aischylos vak po prvkrt zavdza sasn vstup dvoch hercov a tm
vytvra hereck dialg, ktor nie je zvisl na zbore a ktor sa potom zaal rchlo vyvja na
kor zborovej asti.
SOFOKLES
Sofokles bol Periklovm sasnkom. Bol nielen bsnikom, ale aj ttnikom, r.440 zastval
spolu s Periklom funkciu stratga. Z poetnch (poda tradcie 120) diel sa nm zachovalo 7

tragdi a jedna satirick drma. Najznmejie s tragdie s nmetmi prevzatmi z Thbskeho

cyklu - "Kr Oidipus" a "Antigona".
V tragdii "Kr Oidipus" predpoved delfsk vetiare, e Oidipus, syn thbskeho kra
Laia a krovnej Iokasty, zabije svojho otca. Preto ho v detstve rodiia odhodia. Kei Oidipus
vyrstol bez toho, aby o tom vedel, zabil svojho otca, ktorho nhodou stretol a pohdal sa s
nm. Ke prechdzal Thbami, oslobodil sa od lanej obludy Sfingy, stal sa krom Thb a
manelom krovskej vdovy a vlastnej matky Iokasty. Po uplynut 15 rokov, ke je Oidipus
otcom tyroch det, vyjde pravda na povrch. Iokasta spcha sebevradu a Oidipus sa oslep.
Zkladom tejto tragdie bola Sofoklova predstava o vzname osudu v ivote ud. V grckej
tragdii je otzka osudu jednou z strednch otzok. Prve to, e grcka tragdia predvdzala
loveka v boji s osudom, bolo dkazom sily loveka, jeho hrdinstva a slobody.
V "Antigone" ospevuje zbor silu loveka, ktor premha prrodu. Za brlivho vetra sa lovek
odvne vydva na more, podriauje svojej vli hejn vtkov, lesnch zvierat a rb, brzdi
pluhom pdu. Dej grckej tragdie sa stval zloitejm a rozirovali sa nmety. V
Sofoklovch tragdich vystupuj u traja herci, aj ke naalej prevlda striedajci sa dialg
dvoch osb. Uvedenie troch hercov umonilo zosilni kontrasty, okrem konfliktu dvoch
hrubch antagonistickch sl sa tu objavuje tretia, npadne sa odrajci prvok - mierna
povaha. Traja herci hrali viacero loh, take jednajcich osb v tragdii bolo viac ne hercov.
Zrove s dejovmi zpletkami sa stali zloitejie i povahy jednajcich osb.
ARISTOFANES
V porovnan s tragdiami a satirickou drmou mala athnska komdia v 5.st. aleko
vyhranenej polit. charakter a ivo reagovala na politick udalosti. Zrodky tohto nru s
obsiahnut v dedinskch slvnostnch sprievodoch k pocte Dionza, ktor boli sprevdzan
artovanm a vtipkovanm. Na rozdiel od tragdie, ktor erpala svoje nmety spravidla z
tradiench mytologickch povest, bol nmet komdie vplodom fantzie, umeleckho
vmyslu. Pre komdiu nie je prepsan jednota miesta, ktor sa tak presne zachovvala v
antickej tragdii: dej sa rchlo prena z mesta na dedinu alebo dokonca zo zeme na nebo.
Z polit. komdi z 5.st. sa nm zachovali jedine komdie Aristofana (446-385). Aristofanes
napsal asi 44 komdi, zachovalo sa vak len 11. V tchto komdich s vrazne zachyten
polit. nzory autora, ktor stl na strane antickho ronctva, privdzanho na mizinu
nesvrmi, sasne bol nespokojn i s dobrodrunou politikou sasnch vodcov "radiklnej
demokracie". Proti Kleonovi vystupuje v komdich "Jazdci" a "Babylneania".
V satire "Osy" zosmieuje "radiklnu demokraciu".
V komdich "Archaoania", "Mier" a "Lisystrate" vystupuje proti vojne, ktor priniesla udu
vek trapy.
VTVARN UMENIE A ARCHITEKTRA
5. a 4. st. bolo dobou skutonho rozkvetu grckeho vtvarnho umenia. Rozvja sa po
prvkrt v dejinch udstva umeleck tvorba na zklade uvedomelho realizmu. Grcki
umelci, ktor brali svoje postavy zo skutonho ivota a ktor vyjadrovali najpokrokovejie
mylienky svojej doby, vytvraj grandizne diela, ktormi sa neskr inpirovali najv
predstavitelia svetovho umenia, ktor ich napodoboovali. Diela vekho grckeho maliara
Polygnota (pol. 5.st.) mali vplyv po cel 5.st. nielen na maliarstvo, ale aj na sochrstvo.
Z Polygnotovch fresiek, ktor zdobili tzv. Pestr stou (stoa poikile) v Athnach, sa nm
nechazovala ani jedna. Polygnotos prvkrt vytvoril zloit kompozcie s mnohmi postavami
a pouil k tomu najdramatickejie nmety z grckej mytolgie a dejn. Sochri tohto storoia
upustili od schmatickho a nehybnho podania udskej postavy. Grcka plastika dosahuje
klasick dokonalos u okolo pol.5.st. v dielach troch najslvnejch sochrov : Myrona,
Feidiasa a Polykleita.

Myron sa preslvil sochami vaznch atltov zo zvodov, zachovali sa kpie jeho

"Diskobola" a niektorch postv zo ssoia "Athena a Marsyas".
Polykleitos sa pokal stanovi systm matematicky presnch proporc udskho tela. I ke
bol vemi obben, jeho sasnci mu vytkali ist jednotvrnos. Druh pol.5.st. je
vznsmn vemi dleitou zmenou vo vtvarnom umen : maliari Apollodores z Athn,
Zeuxis z Herakleie a Parrhaios z Efezu, vypracovali v snahe vytvori udsk obrazy linernu a
vzdun perspektvu, polotieoov modelovanie i jemnej a bohat kolorit. Majstrovskm
dielom svetovho stavitestva je jednotn komplex budov na Athnskej Akropole, ktor
vznikol v druhej pol. 5.st. Tento komplex vybudovali najlep majstri. Za Perikla vybudovali
chrm Athny - Panny: Parthenon. Hne za nm boli postaven mramorov Propylaie a
nevek chrm Nike Apteros - Bezkrdleho vazstva.
O nieo neskr bol postaven chrm Erechtheion. Akropolsk komplex harmonizuje s
okolitou prrodou. Budovy s obrten k divkovi pod istm uhlom. Neexistuje tu matva
symetria a jednotvrne opakovanie detailov. V avom krdle Propyla bola zbierka obrazov.
Na nmest akropoly sa vypnala obrovsk socha Athny - bojovnky. Pri priblen k
Parthenonu bolo vidie na frontonoch ssoia s mytologickmi vjavmi, ktor mali priamy
vzah k Athne: zzran zrodenie Athny z Diovej hlavy, Athnin spor s Poseidonom... Vo
vntri chrmu sa teila socha zo zlata a slonoviny, taktie vytesan Feidiom.
HELENISTICK FILOZOFIA 5.ST.PNL.
EPIKUROS
Najvm predstaviteom materializmu v tejto dobe bol Epikuros (341-270). Zkladnou
mylienkou, ktor prenikala cel Epikurove uenie, bolo uini loveka nezvislm na osude.
Prostriedkom pre vyrieenie tejto lohy bolo individulne zdokonalenie seba samho. V mene
tohoto ciea navrhoval zdra sa aktvnej polit. innosti. Jeho apolitickos vak nevyjadrovala
zsadn ahostajnos k osudu spolonosti a k soc. problmom. Zujmy ud si odporuj, uil
Epikuros, ale rozumn pochopenie svojich zujmov nti ud k spolonmu ivotu v
spolonosti a ku snahe vyhn sa vzjomnm krivdm. Prijal vek mylienky Demokritove o
materilnej podstate sveta. Na rozdiel od Demokrita vak rozlioval atmy poda vhy.
Uznval u nielen priamoiary pohyb atmov vo vonom priestore, ale aj samovon
odchlenie od priamej iary.
STOICIZMUS
Vodcovia a zakladatelia tejto filozofickej koly vykladali svoje uenie v zkom kruhu
nvtevnkov "pestrho staporadia" (poikile stoa) v Athnach. Zakladateom bol Zenon z
mesta Kitia na Cypre. Zenonovi nstupcovia - Kleanthes a hlavne Chrysippos, rozpracovali a
systematizovali pvodn tzy jeho uenia. I ke v prrodnej filozofii boli obsiahnut prvky
materializmu, je pre stoicizmus rozhodujce nieo in: uznanie princpu rozumu v
usporiadan sveta - logu, ktor podmieuje zkonitos javov vo svete, o je oduevnelm
celkom. Pri tomto pojat sa zmenil "osud" zo slepej sily, ktor jedn nhodne a nerozumne, v
najvy zkon vetkho existujceho. Ich pojatie sveta s lovekom uprostred vesmru
spojovalo stoicizmus s nboenstvom a umooovalo spojova abstraktn filozofick nzory majetok pomerne zkeho kruhu uencov - s mystickmi nboenskmi vyznaniami, s
veteckm umenm a s astrolgiou