8.

tudentsk vedeck konferencia

Chpanie pojmu demokracia u Platna

Petra VASIOV

vod
Tmou prspevku je demokracia - interpretcia pojmu, ako aj pln vznam
slova. Demokracia je pojem, ktor sa bene pouva. Dnes hdam ani niet dospelho
loveka, ktor by ho nepoznal, alebo o om nikdy nepoul. Mono o om dokonca
poveda, e je sprofanovan. Pre niekoho je jednoznan a jednoduch, no ke sa
hlbie zamyslme, v skutonosti je zloit a nejednoznan. Musme si tie uvedomi,
e neexistuje veobecne prijat jednotn defincia demokracie, pretoe niekto ju
povauje za dobr zriadenie, in za zl. Domnievame sa, e k tomu prispela
rozmanitos jej foriem, ako aj rozmanitos nrodov a nrodnost, ktor ju prijali
a dvali jej rzne podoby a charakteristick rty.
Cieom prspevku bolo pribli tento, dejinne vemi rozsiahly pojem, vlune
z pohadu, ako ho vnmal predstavite socilno-politickho myslenia v antickom
obdob, Platn, vo svojich vlastnch dielach.
Vznik demokracie
V 5. storo pred nam letopotom nastva zlat vek atnskej demokracie,
k asti na vlde boli pripusten slobodn obania. Aj v tomto obdob v Atnach, ale aj
v inch polis demokracia fungovala v neustlych zpasoch s oligarchickmi stranami.1
V sfre politickho myslenia sa konflikt speriacich strn koncentroval okolo zsad
demokratickho zriadenia. Vodcovia demokratickch strn sa vak psanm trakttov
o demokracii nezaoberali. Jej princpy meme rekontruova len analzou
mechanizmu politickho zriadenia v Atnach v 5. a 4. storo pred nam letopotom,
prpadne na zklade rozlinch vah obhajcov a kritikov demokracie.
Pojmy demokracia a sloboda uvali ako by to boli takmer synonym.2
Neuznvali existenciu veobecnch poiadaviek na slobodu, rovnos, alebo prva i
u politick, alebo irie chpan udsk prva. Sloboda bola znakom lenstva, nie
lenstva v udskom rode, ale lenstva v uritej obci. Meme shlasi s Fynleym, e:
grcke chpanie slobody nesiahalo mimo hranice samotnho spoloenstva: sloboda
vlastnch lenov neznamenala ani prvnu slobodu pre ostatn osoby ijce
v spoloenstve, ani politick slobodu pre lenov inch spoloenstiev, nad ktormi mala
moc.3 Meme poveda, e hoci sa atnska demokracia na prv pohad zd zloit,
1

KULAIK, P. a kol.: Dejiny politickch teri. Od staroveku do sasnosti. Bansk

Bystrica: UMB, Fakulta politickch vied a medzinrodnch vzahov, 2003, str. 40.
2
SARTORI, G.: Teria demokracie. Bratislava: ARCHA, 1993, str. 339.
3
FINLEY, M.I.: Democracy, Ancient and Modern. New Brunswick: Rutgers University
Press, 1973, str. 53.

532

Sekcia politolgie
v podstate je primitvnou kontrukciou, ktor pozostvala z hlasov. Rousseau sa
k tomu vyjadril jednoznane: u Grkov si ud robil sm, o mal robi, stle bol
zhromaden na nmest. Bval v miernom podneb, nebol ziskuchtiv, otroci robili
namiesto neho, staral sa iba o slobodu.4
Pojem demokracia
Prv, ne sa zaneme venova tomuto pojmu si musme uvedomi, e neexistuje
jednotn veobecne prijat defincia.
Demokracia je starovek politick termn znamenajci vldu udu
v klasickch Atnach, kde m slovo svoj pvod, vlda demos (udu).5 Na jednej
strane to bolo zriadenie, v ktorom harmonicky spolunavaj vetky triedy, z ktorch
kad prispieva k veobecnmu blahu a na strane druhej bola demokracia stotonen
s despociou nemajetnch.6 Pojem demokracia patr k najdleitejm kategrim
politickej vedy a aj k najfrekventovanejm v benej komunikcii medzi umi.
V minulosti sa tento pojem pouval v negatvnom vzname na oznaenie chaotickho
stavu spolonosti, vldy ulice, vldy luzy a pod. Dnes sa tento pojem chpe
pozitvne. Mnoh udia v om vidia prostriedok na vyrieenie vetkch problmov
a konfliktov a stotouj ho so spravodlivosou, rovnosou, toleranciou, at.7 Slovo
demokracia je mono vine ud znme, ale jeho obsah sa neraz chpe nesprvne.
Priamo sa zneuva, ako ke sa totalitn reimy a vojensk diktatry pokali zska
podporu udu nalepovanm demokratickch nlepiek na seba. Sila demokratickch ide
vyvolala v dejinch najhlbie a najdojemnejie prejavy udskej vle a intelektu. Poda
slovnkovej defincie je demokracia vlda udu, v ktorej najvyia moc patr udu,
ktor ju vykonva bu priamo, alebo prostrednctvom zstupcov volench
v slobodnch vobch.8
Zkladnmi stpmi demokracie s nrodn suverenita, vlda zaloen na shlase
ovldanch, vlda viny, prva meniny, zruka zkladnch udskch prv, slobodn
a estn voby, rovnos pred zkonom, riadny sdny proces, stavn obmedzenia
vldy, socilny, ekonomick a politick pluralizmus, zsady tolerancie, pragmatizmus,
spoluprce a kompromisu.9
Demokracia ako pojem, ale i ako relny proces a stav, m pre rozlin politick
subjekty, pre rzne skupiny ud, tty a nrody, politick reimy nerovnak vznam.
Inak si to vysvetuj udia ijci v transformujcich sa spolonostiach a inak udia
ijci v stabilnch demokratickch systmoch. Kad m tendenciu zdrazova in
strnky, znaky, aspekty a charakteristiky demokracie, z oho vyplva mnostvo
vkladov, vysvetlen a definci tohto pojmu. Je pochopiten, e nie je mon poda
4

ROUSSEAU, R. R.: Spoloensk zmluva, in.: Antolgia z diel filozofov. Novovek

empririck a osvietensk filozofia. Bratislava: EPOCHA, 1967, str. 468.
5
MILLER, D. COLEMANOVA, J. a kol.: Blackwellova encyklopedie politickho
mylen. Brno: Barrister & principal, 2003, str. 80 81.
6
KULAIK, P a kol.: C. d. v pozn. 1, str. 41.
7
GBROV, M. DUDINSK, I. a kol.: Politolgia. Vybran kapitoly. Preov:
SLOVACONTACT, 2006, str. 141.
8
o je demokracia, str. 4.
9
Tame, str. 6.

533

8. tudentsk vedeck konferencia

vyerpvajcu a pre vetkch prijaten definciu tohto pojmu. Obsah pojmu
demokracia sa neustle men a dopa, je v neustlom pohybe a procese neustlych
zmien. Existuje mnostvo definci tejto kategrie. Viac ako tristo jej rznych definci
meme njs v odbornej literatre.
Pojem demokracia m prvo by vgny a ma mnoho aspektov. Demokracia
bola doteraz zva len menom pre civilizciu, teda pre politick vsledok zpadnej
civilizcie. Neexistuje jedin autor puci o demokracii, ktor by prevyoval ostatnch.
Teriu demokracie tvor hlavn prd diskurzu o nej; dozadu sa cesta vinie a
k Platnovi a Aristotelovi. Takto prd dal demokracii zkladn identitu a do konca
druhej svetovej vojny.10 Chceli sme, aby prijatie demokracie ako najvyej formy
politickej alebo socilnej organizcie bolo znakom zsadnho shlasu a najvymi
ciemi modernch socilnych a politickch intitci.11
Dnes m demokracia v modernej spolonosti dve dimenzie, a to kultrnu
a funkn. Kultrna dimenzia spova v nstrojoch ochrany jednotlivca, jeho udskch
prv v spoloenskch nstrojoch kontroly moci. Druh, funkn dimenzia znamen
vytvorenie mocenskho systmu umoujceho spoloensk intitucionalizciu
vznikajcich protireen, ich konflikt a rieenie umoujce al dynamick vvoj.12
Demokracia nem iba deskriptvnu alebo denotan funkciu, ale m aj normatvnu
a presviedaciu funkciu. Problm definovania demokracie si vyaduje aj normatvnu aj
deskriptvnu funkciu, pretoe jedna neme by bez druhej a nie s navzjom
nahraditen. Aby sme sa vyhli nesprvnemu vchodisku musme ma na pamti, e:
a) demokratick idel nedefinuje demokratick skutonos a naopak, skuton
demokracia nie je a neme by toton s idelnou demokraciou,
b) demokracia je vsledkom interakcie idelov a reality, ktor ju formuje, tlaku
toho, o by malo by, a odporu toho, o je.13
Chpanie pojmu demokracie u Platna
Najvznamnej filozofi, ktor demokraciu zavrhovali boli Platn a Xenofn.
Filozofi, ktor ju energicky kritizovali boli Isokrates a Aristoteles. Slvna Periklova re
je najznmejou obhajobou demokracie. Predniesol ju na poes padlch
v Peloponzskej vojne. Perikles hovor, e podstata demokratickho zriadenia sa
zaklad na tom, e sa nestotouje so zujmami meniny, ale so zujmami viny. 14
Perikles bol predstaviteom, ktor preceoval niektor vlastnosti atnskej demokracie
i obianske cnosti svojich obanov. Poas jeho vldy atnska demokratick stava
nadobudla konen tvar i klasick formu. Po Periklovej smrti tto demokracia funguje
ete celch sto rokov.
Na ist demokraciu pozerali s nedverou filozofi, ktor sa priklali
k aristokracii (Sokrates), ale i zstancovia zmieanej vldy (Aristoteles). T bola asto
10

SARTORI, G.: C. d. v pozn. 2, str. 5.

McKEON, R. (eds).:Democracy in a World of Tensions: A Symposium Prepared by
UNESCO. Chicago: University of Chicago Press, 1951, str. 522.
12
KRSKOV, A. a kol.: 1. Slovnk politickch a prvnych pojmov sasnosti. 2.
Dokumenty k tdiu ttu a prva. Bratislava: OMEGA, 1991, str. 11.
13
SARTORI, G.: C. d. v pozn. 2, str. 10.
14
Tame, str. 41.
11

534

Sekcia politolgie
stavan do protikladu k tzv. zloenm zriadeniam. Bola vak typick pre klasick
Grcko a republiknsky Rm.15
Platn sa narodil pribline v roku 424 pred Kristom a zomrel asi v roku 346 pred
Kristom na ostrove Aiginos blzko Atn v aristokratickej rodine. Po otcovi bol
potomkom kra Kodra a po matke mal svoj pvod a od Solna.16 Bol spriaznen
spolu s niektormi aristokratmi, ktor zavrhovali atnsku demokraciu. Nijako sa
nepodieal na ich reime, ani neskorej obnovenej demokracii. Niekoko iakov z jeho
koly s nzvom Akademia sa zastnilo protidemokratickch prevratov v rznych
mestch.17 Ako dvadsaron sa zblil so Sokratom a stal sa jeho iakom. Dosiahol
hlbok filozofick i muzick vzdelanie, ale pripravoval sa aj na politick kariru.
Pravdou je, e si ho nezskali ani demokratick poriadky v Atnach, ani vlda
oligarchie i tridsiatich tyranov. Po oligarchickej revolcii nastali represie proti
demokratom, ktorm padol za obe aj Sokrates. Platn bol uiteovou smrou zdrven
a ako dvadsaosemron dospel k zveru, e filozof sa neme dobre cti v iadnom
politickom zriaden.18 Platn v demokracii videl podriadenie rozumu vni
a porovnval ju so svojm idelom filozofickej vldy v stave.19 Politick a prvne
nzory Platna s vyjadren najm v dielach stava, Zkony a tt v systematickej
podobe. Tak ako lovek m duu a telo, tak ako udsk dua m rzne zloky, tak aj
svet sa sklad z tela svetovho a due svetovej. Tak ako je najvyou cnosou loveka
spravodlivos, je aj zlokou svetovho poriadku, ktormu podlieha prroda i udstvo.
Spravodlivosou vesmru je vesmrny poriadok. Spravodlivosou ttu je stava.
Platn tvrdil, e podstata dokonalho ttu je zaloen na mylienke, e tt je natoko
dobr, nakoko m dobr vldu. Jeho hlavnm problmom bolo stanovi kritri
dobrej vldy a uri ako sa maj vldcovia vychovva.20
Pre Platna je tt mravnou osobnosou rovnako ako lovek. Jeho stava mus
ma charakter a tl. Naprklad demokratick stava obsahuje v sebe prvky vetkch
stav, je ako rcho vyzdoben vetkmi farbami, a preto sa jasnm hlasom neprihovra
ani uom ani bohom. tt, ktor tak stavu m, neije a neprekvit.21 Platnovo
dielo tvoria filozofick dialgy. Dialgy boli napsan po Sokratovej smrti, kde
Sokrates vystupuje ako hlavn postava. Vo vetkch neskorch spisoch hr vedcu
rolu, preto je problm rozli, koko z toho, o Sokrates hovor pochdza z vlastnch
vrokov, a do akej miery len Platn pouva jeho osobu, aby vyslovil svoje vlastn
mylienky.22 Kad z tchto dialgov vychdza z uritej otzky a nastouje celkov
pohad na u. Jeho uencom sa podarilo u pred vye sto rokmi stanovi asov
15

MILLER, D. COLEMANOV, J. a kol.: C. d. v pozn. 5, str. 81.

KRSKOV, A.: Kapitoly z dejn eurpskeho politickho a prvneho myslenia.
Bratislava: Vydavatesk oddelenie Prvnickej fakulty UK, 1997, str. 21.
17
MILLER, D. COLEMANOVA, J. a kol.: C. d. v pozn. 5, str. 344.
18
KRSKOV, A.: C. d. v pozn. 16, str. 22.
19
MILLER, D. COLEMANOV, J. a kol.: C. d. v pozn. 5, str. 80-81.
20
KRSKOV, A.: C. d. v pozn. 16, str. 24.
21
KRSKOV, A.: Stt a prvo v evropskm mylen. Praha: EUROLEX BOHEMIA,
2003, str. 56.
22
STRIG, H. J.: Mal djiny filozofie. Praha: ZVON, 1995, str. 117.
16

535

8. tudentsk vedeck konferencia

poradie dialgov, ktor mono rozdeli do troch obdob. Prvm obdobm je obdobie
mladosti a dospelosti, druh je stredn obdobie a tretie obdobie sa nazva dielom
staroby. Do prvho obdobia, obdobia mladosti a dospelosti, meme zaradi aj dielo
stava.23 V tomto diele Platn stami Sokrata, ktor pri rozhovore s Glauknom
vymedzuje tyri hlavn formy zlch stav. stavy, ktor myslm, s veobecne
znme poda svojho mena: ponajprv krtska a zrove laknska stava vychvaovan
vinou ud; druh a na druhom mieste vychvaovan je takzvan oligarchia, stava
pln chb; alej od nej celkom odlin, ale bezprostredne sa z nej vyvjajca
demokracia a napokon ctihodn tyrania, odlin od vetkch menovanch, tvrt to
a najhoria choroba ttu.24
V diele Kapitoly z dejn eurpskeho politickho
a prvneho myslenia od Krskovej njdeme dialektiku foriem tchto stav: aristokracia
alebo monarchia, timokracia, oligarchia, demokracia a tyrania. Medzi najlepie formy
patria prv dve formy vldy, aristokracia a monarchia, kde v tte vldne jeden alebo
niekoko najmdrejch a najlepch ud. Pri vzniknut rozbrojov v rmci stavu
vldcov, i u v dsledku zlej vchovy alebo v dsledku poruenia pravidiel eugeniky,
men sa aristokracia na vldu najsilnejch a najctiiadostivejch, na timokraciu.
Poksime sa vysvetli, akm spsobom by mohla vznikn timokracia z aristokracie.
Kad stavn zmena vychdza prve z tej triedy, ktor zaujma vedce postavenie.
Vzorom jej bude predchdzajca stava, t. j. aristokracia, ktor bude ma aj nieo, o
bude pre u typick. Vzormi bud v tom, e jej obrann trieda sa nebude zaobera
ronctvom, remeselnctvom a inm zrobkovm zamestnanm, i v zriaden spolonho
stravovania a v starostlivosti o gymnastick a vojensk cvienia. Typick vlastnosti pre
u bud tie, e do najvych radov bud povolva muov, ktor s skr zroden pre
vojnu ako pre mier a bud si vysoko ceni skoky a nstrahy v tejto oblasti a cel as
bud vies iba vojnu. Tto mui bud bai po peniazoch, bud vnivmi ctitemi
zlata a striebra, ale bud tie lakom na peniaze, lebo si ich vysoko cenia a nebud ich
otvorene zskava. Tajne sa bud oddva rozkoiam, utekajc pred zkonom, lebo
nebud vychovvan presvedivm slovom, ale nsilm. Tto stava je zmiean forma
dobrho a zlho, len jedno je v nej jasn a to psobenie vznetlivej asti due, toti
bojachtivos a ctiiados.25 Platn sa o nej vyjadril, e jej zkladnou hodnotu je es
a prevlda v nej militaristick duch. alou formu vldy je oligarchia, pre ktor je
typick, e v nej rastie tba po bohatstve a kles cena zdatnosti. Tto stava je
zaloen na majetkovch rozdieloch, v ktorej vldnu bohi, obchodnci, ernci, km
chudci nemaj nijak moc. Je to obec bohov a chudkov. Vetci tu robia vetko,
a tm aj vzrast zloinnos.26 V tomto tte m vnos bohatstvo a bohi, a preto tam
nem miesto cnos a dobr udia s menejcenn. Z vbojnch a ctiiadostivch muov
sa stvaj nakoniec ziskuchtivci a chamtivci, a t vychvauj a obdivuj boha,
dosadzuj ho do radov, chudka vak znevauj. Vynes zkladn zkon pre
oligarchick stavu a to tak, e uria ist sumu peaz, viu tam, kde je oligarchia
silnejia, meniu tam, kde je slabia, a vopred nariadia, e neme ma as vo vlde
ten, kto svojm majetkom nedosahuje uren vku. Do platnosti uvdzaj toto
23

HOLL, S. a kol.: Lexikn grckej civilizcie. Bratislava: TATRAN, 1977, str. 334.
PLATN: stava. Bratislava: PRAVDA, 1980, str. 318.
25
PLATN: tt. Bratislava: KALLIGRAM, 2009, str. 315 320.
26
KRSKOV, A.: C. d. v pozn. 16, str. 27.
24

536

Sekcia politolgie
ustanovenie zastraovanm alebo silou zbran. Prvou jej chybou bolo to, e bola
podmienkou obianskych prv. alia chyba bola t, e to nie je jeden tt, ale dva,
jeden tt chudkov a druh bohov, ktor ij v tom istom tte. Mnohozamestnanos
tie patrila k chybm tejto stavy.27
Nasledujcou formou stavy je demokracia. Demokracia vznik z triedneho
boja, ktor vldne v oligarchii. Je to najmenej stabiln zriadenie. Charakterizuje ho
nedostatok spoloenskej disciplny, neschopnos vldcov a nedostatok obianskych
cnost u obyvatestva.28 V diele stava tvrd, e: Zmena oligarchie na demokraciu
nastva asi z nensytnej tby po tom, o sme si predstavili ako najvyie dobro, e sa
toti musme sta o najbohatmi.29 V diele tt sa Platn vyjadril, e: Poda mjho
nzoru teda demokracia vznik, ke chudci zvazia a potom svojich protivnkov
alebo pobij, alebo vyen zo ttu, a tm, o ostan, daj v rovnakej miere as na
sprve ttu a radoch, priom sa rady v demokracii obsadzuj spravidla
rebovanm.30 Vldne sloboda a rovnos. Strata citu pre rozliovanie dobra a zla,
nensytn uvanie slobody, bezmocnos vldnucich a ovldanch ved a k anarchii.
Sloboda sa zvrhva a na podobu tyranie.31
Ak vlastnosti m demokratick stava? Ako ij tto udia? Heslom
demokracie je sloboda.32 udia s slobodn, tt je pln slobody a vonosti slova a
kad v om me robi, o chce, kad si ivot riadi poda svojho. Zd sa, e je to
najkrajia zo vetkch stav. Pre svoju vonos v nej mono njs vetky druhy stav.
V tomto tte a ni a nikto nenti zastva rady, ani a nikto nenti poslcha ke
nechce, ani nemus s do vojny ke sa vedie vojna, ani zachovva mier, ke ho
ostatn zachovvaj, me zastva rad a by sudcom, ak sa ti to zapi. Je tu aj ist
zhovievavos voi niektorm odsdencom. Mui, ktor boli odsden na smr alebo do
vyhnanstva, zostvaj doma a pokojne sa pohybuj medzi ostatnmi. Toto s
vlastnosti demokracie a ete alie tmto podobn. Ako sa zd, je to prjemn stava,
bez vldy a pestr, ktor udeuje rovnos rovnm takisto ako i nerovnm.33
Ako sa stva z oligarchickho loveka demokratick? Ak je mlad lovek
vychovvan bez pravho vzdelania a v skupenstvch, stretne sa s divmi
a nebezpenmi zvermi, ktor mu vedia poskytn pestr a rozmanit rozkoe, tak si
meme by ist, e sa uho zana meni oligarchick zmanie na demokratick.
Vtedy sa dua loveka zmocn a zasvt do vetkch mystri novho ivota, zbavili
a oistili ju od vetkch tchto vlastnost, privdzaj do nej vo vekom sprievode
a v iari spupnos svojvonos, nestriedmos a nehanebnos. Spupnos nazvaj
dobrou vchovou, svojvonos slobodou, nestriedmos povznesenosou a nehanebnos
munosou. Tak sa stva, e mlad lovek vychovan v nevyhnutnch iadostiach sa
men. ije si de za dom a odd sa kadmu pitku ivota, ktor sa mu naskytne.
Raz sa opja vnom a hrou na flaute, potom pije iba vodu a skromne sa stravuje,
27

PLATN: C. d. v pozn. 25, str. 321 324.

KULAIK, P. a kol.: C. d. v pozn. 1, str. 45.
29
PLATN: C. d. v pozn. 24, str. 333.
30
PLATN: C. d. v pozn. 25, str. 330.
31
KRSKOV, A.: C. d. v pozn. 16, str. 27.
32
STRIG, H. J.: C. d. v pozn. 22, s. 124.
33
PLATN: C. d. v pozn.24, s. 336 338.
28

537

8. tudentsk vedeck konferencia

inokedy zasa cvi, niekedy oddychuje a leo a o ni sa nestar, ak m chu, tak
pracuje alebo ak chce, tak psob v politickom ivote kde ren a rob prve to, o mu
zde na um. Ak ho niekedy postihne vojensk ctiiados, vrhne sa na tto oblas.
V jeho ivote nevldne nijak poriadok, ani disciplna. Takto ivot nazva
prjemnm, slobodnm a astnm a uva ho a do konca. Tento mu vak nie je
bytos jednotn, spjajca v sebe mnoh charakterov rty, on v sebe prechovva
mnoho vzorov stav a povh. Je to mu, ktor stelesuje rovnos.34 Tieto vlastnosti,
ktor sme tu opsali, ako je naprklad povaha, sprvanie, charakter, ivot s typickmi
vlastnosami demokratickho loveka.
Ako vyzer lovek, ktor zodpoved demokratickej stave? Ako vlastne
vychovva mlde, ke s vetci udia rovnak a rovnako slobodn? Mlde je
vychovvan pod vplyvom rodiov. Naprklad jeden demokratick mu by mal syna,
ktor by bol vychovvan pod otcovskm vplyvom a v jeho zsadch. Uite sa za
demokratickch pomerov pred iakmi chveje a sna sa im dosta do priazne, ale iaci
si zo svojho uitea ni nerobia. Mlad sa stavaj starm na rove a chc ich
predbehn v reiach i inoch. Star sa chc dra mldei, chc sa vyrovna
a pochopi ich vtipy a vesel npady len preto, aby nevznikol dojem, e s nespokojn
alebo panovan. Hanblivos nazvaj hlposou a beztrestne ju zatracuj. Rozvnos
nazvaj nemunosou, traj ju a vyhaj, umiernenos a domci poriadok
predvdzaj ako slep a boh bytos a chc ju dosta za hranice.35
Z predchdzajcich tvrden nm je jasn, e demokracia v Platnovch oiach
nenala milos. Jeho postoj k demokracii bol vyslovene nepriatesk. Nepriateskos
je dsledkom dvoch hlavnch rovn. Na jednej strane je demokracia jednou z foriem
deformcie Platnovej idelnej obce, no na strane druhej navye riadenie
demokratickho ttu je takmer bez vnimky v rukch leochov a mrnotratnkov.36
Platn povauje za odpudiv a hrozn to, e v nej vldne sloboda a rovnos.
Demokracia zavdza rovnos tam, kde iadne rovnosti nie s, a tak ni prirodzen
stav veci. Platnova stavba je zakotven v hierarchickom postaven, ktor mus plati
i pre ud. Demokracia je defekt a znamen znik vetkch zkladnch hodnt
obianskej spolonosti.37 Poslednou formou stavy, ktor Platn kritizoval bola
tyrania. Povaoval ju za najhoriu formu vldy, ktor vznikla prevratom z demokracie.
Sloboda bola v demokratickom tte to najkrajie a jedine tak tt je dstojnm
domovom loveka od prrody slobodnho. Prve tto stava bola nensytn v tejto veci
a ku vetkmu ahostajn o spsobuje to, e ju privdza a k tyranii.38
Popper bol najvm kritikom Platnovej koncepcie idelneho ttu. Poda
neho Platnova idelna spolonos predstavovala starovek model totalitrnej
spolonosti. V takejto spolonosti jedinec strca svoju individualitu. Popper vo svojej
koncepcii uprednostoval pojmy ako s individualizmus, pluralizmus, otvoren
spolonos i demokratizmus. Platnov popis demokracie, e: demokracia vznik, ke
chudci zvazia a potom svojich protivnkov alebo pobij, alebo vyen zo ttu,
34

Tame, s. 340 343.

STRIG, H. J.: C. d. v pozn. 22, s. 124.
36
PLATN: stava. in.: Platn: Dialgy I. Bratislava: TATRAN, 1990, str. 287.
37
KRSKOV, A.: C. d. v pozn. 21, str. 57.
38
PLATN: C. d. v pozn. 25, str. 338.
35

538

Sekcia politolgie
a tm, o ostan, daj v rovnakej miere as na sprve ttu a radoch,...39 je ivou,
avak silne nepriateskou a nespravodlivou pardiou politickho ivota Atn
a demokratickho vyznania. Tento opis je skvelou ukkou politickej propagandy.
Platn nepouval racionlne argumenty, namiesto nich pouva invektvy, stotouje
slobodu s bezprvom a rovnos pred zkonom s neporiadkom.40
Zver
strednou tmou nho prspevku bola demokracia chpanie pojmu, ako aj
chpanie plnmu vznamu slova. Hlavnm cieom bolo vymedzi tento dejinne
vemi rozsiahly pojem z pohadu, ako ho vnmal predstavite socilno-politickho
myslenia v antickom obdob, Platn, vo svojich vlastnch dielach. Definovali sme
demokraciu z jeho pohadu. Vysvetlili sme tie, preo Platn demokraciu, ako formu
vldy zavrhoval, aj preo ju povaoval za druh najhoriu formu vldy oligarchia je
stava pln chb, zaloen na majetkovch rozdieloch, v ktorej vldnu bohi,
obchodnci, ernci, km chudci nemaj nijak moc. Je to obec bohov a chudkov.
Tto stava bola predchdzajcou formou vldy na ktorej sa zaala budova
demokracia. Postupne sa zvrhla a na tyraniu, formu vldy, ktor nasledovala po
demokracii. Bola jednou z najhorch foriem vld, ktor filozofi kritizovali. Toto
rozdelenie a prechod od najlepej k najhorej forme vymedzil predstavite antickho
obdobia. Zistili sme, ak rty mala demokratick stava i ako psobil demokratick
lovek v spolonosti.
Demokracia je pojem i forma vldy, ktor vldne v mnohch ttoch. Preto, ak
lovek chce pochopi toto politick zriadenie, mus pozna najprv jeho minulos.
Prve tento prspevok nm dva zklady tohto historicko-politologickho zkladu.

39

Tame, str. 330.

POPPER, K. R.: Oteven spolenost a jej nepatel. I. Uhranut Platnem. Praha:
OIKOYMENH, 1994, str. 47.
40

539

8. tudentsk vedeck konferencia

Literatra:
o je demokracia. Informan agentra Spojench ttov, 1991.
FINLEY, M.I.: Democracy, Ancient and Modern. New Brunswick: Rutgers
University Press, 1973.
GBROV, M. DUDINSK, I. a kol.: Politolgia. Vybran kapitoly. Preov:
SLOVACONTACT, 2006.
HOLL, S. a kol.: Lexikn grckej civilizcie. Bratislava: TATRAN, 1977.
KULAIK, P. a kol.: Dejiny politickch teri. Od staroveku do sasnosti.
Bansk Bystrica: UMB, Fakulta politickch vied a medzinrodnch vzahov, 2003.
KRSKOV, A.: Kapitoly z dejn eurpskeho politickho a prvneho myslenia.
Bratislava: Vydavatesk oddelenie Prvnickej fakulty UK, 1997.
KRSKOV, A. a kol.: 1. Slovnk politickch a prvnych pojmov sasnosti. 2.
Dokumenty k tdiu ttu a prva. Bratislava: OMEGA, 1991, str. 11.
KRSKOV, A.: Stt a prvo v evropskm mylen. Praha: EUROLEX
BOHEMIA, 2003.
McKEON, R. (eds).: Democracy in a World of Tensions: A Symposium
Prepared by UNESCO. Chicago: University of Chicago Press, 1951.
MILLER, D. COLEMANOVA, J. a kol.: Blackwellova encyklopedie
politickho mylen. Brno: Barrister & principal, 2003.
PLATN: tt. Bratislava: KALLIGRAM, 2009.
PLATN: stava. Bratislava: PRAVDA, 1980.
ROUSSEAU, R. R.: Spoloensk zmluva, in.: Antolgia z diel filozofov.
Novovek empririck a osvietensk filozofia. Bratislava: EPOCHA, 1967.
SARTORI, G.: Teria demokracie. Bratislava: ARCHA, 1993.
STRIG, H. J.: Mal djiny filozofie. Praha: ZVON, 1995.

540