ska je univerzlny koncepcia na afinity medzi umi, s definovan v rznymi spsobmi na

zklade rznych ideolgi a nzorov (umeleck, vedeck, filozofick, nbo ensk).

Pravidelne, a najm na Zpade, je interpretovan ako vsledn pocit tkajce sa lsky a
priptanosti a producent a sbor postojov, emci a zitkov. V filozofickom kontexte, lska
je cnos predstavujce vetku lsku, lskavos a scit s umi. To me tie by popsan
ako akcie voi ostatnm a na zklade scitu, alebo ako opatrenie smerujce k druh m
(alebo k sebe), a na zklade afecto.1

V panieline, slovo lska (latinina pre lsku, -oris), zaha vea rznych pocitov, z vnivej
tby a intimity romantickej lsky k asexuln emocionlna blzkos familirna lsky a
platonickej lsky, 2 a hore hlbok oddanos i lsku religioso.3 jednotka V druhom poli,
presahuje pocit, a potom pozoroval prejav o stave due a mysle, ktor sa identifikuje v
niektorch nboenstvch sa sm Boh, alebo sila, ktor dr vesmr pohromade.

Emcie spojen s lskou me by vemi siln, asto zana by neodolaten. Lska v jeho
rznych formch psob ako hlavn sprostredkovate medziudskch vzahov, a vzhadom
na stredn psychologick vznam, je to jeden z najviac obyajn v v tvarnom umen (film,
literatra, hudba) vydva.

Z hadiska vedy, o poznme ako lska sa zd by sa vyvinul stav primitvne pudom

sebazchovy, ktor dral udskej bytosti zjednoten a hrdinsk na hrozby a uah i
pokraovanie druhov poas reproduccin.4

Rozmanitos pouitia a vznamov a komplexnosti pocitov, ktor sa vzahuje na milovanie je

obzvl ak definova v konzistentnm spsobom, ale v podstate lska je interpretovan
dvoma spsobmi: na zklade altruistick koncepcie, zaloenej na scite a spoluprce, a za
alie sebeck zaloen na sebeckosti a rivality. Sebectvo je zvyajne spojen s telom a
hmotnm svetom; altruizmus, s duou a duchovnm svetom. Oba s zaloen na sasnej
vedy, vyjadrenie mozgovch procesov, ktor evolcia dala ud; predstava due, alebo nie o
ako dua, sa objavil pred asi medzi jednm a niekoko sto tisc years.5

asto sa stva, e jednotlivci, skupiny alebo firmy udsk prevlek ich sebeck sprvanie
altruizmu; Je to to, o je znme ako pokrytectvo, a naiel mnoho prkladov takhoto
sprvania v reklame. Naopak, me sa sta, e sa v sebeck prostred, altruistick sprvanie
je sebectvo zamaskovan ako Oskar Schindler poskytla dobr prklad.

V priebehu dejn boli vyjadren, a to aj v kultrach s iadnou znmou kontaktu medzi nimi,
pojmy, ktor, s variciami, zahaj zkladn dualitu mu: ensk a musk, dobro a zlo, jin
a jang, Anaximandros Apeiron.

Obsah [skry]

1 Dva spsoby chpanie lsky

1.1 Vedeck prstup sebectvo a altruizmu
1.2 altruistick Concepcin
1.2.1 scit z vedeckho hadiska
1.3 sebeck Concepcin
1.3.1 Lska v kapitalistickej spolonosti
2 Prejavy lsky
3 Symboly
Cupid 3.1
Heart 3.2
4 Superstition
5 Pohady na lske
5.1 populrne Outlook
Mystick a ezoterick perspektva 5.2
5.3 Duchovn perspektva
5.3.1 Judaizmus
5.3.2 Kresanstvo
5.3.3 arabskou islam a alie viery
5.3.3.1 Piaty kruh: lsky k non-moslimsk
5.3.4 Budhizmus
5.3.5 Hinduizmus
5.3.6 Upevnenie a tba vo vchodnch nboenstvch
5.3.7 nboenstvo proti homosexulnej lsky
5.3.7.1 kresanstvo, judaizmus a homosexualita
5.3.7.2 Islam a homosexualita
5.4 Filozofick perspektva
5.5 vedeckho pohadu
5.5.1 Biologick aspekty
5.5.1.1 tripartitn model romantickej lsky

5.5.2 udsk aspekty

5.5.3 Psychologick aspekty
6 rznych historickch a kultrnych pohady
6.1 perzsk kultry
6.2 snicas nska kultra a inmi kultrami
6.2.1 Qi Xi: alej len "Valentine" Chinese
Japonsk 6.3
6.4 Kultra Grcka
6.4.1 Strun mytologick love: mtus o Androgyn
6.5 Arab Culture
Turkish Culture 6.6 (amansk a islamskej)
6.7 Starovek Rm (latinsky)
6.8 anglosask Kultra
7 Pozri tie
8 Poznmky a odkazy
9 Svisiace odkazy
10 Extern odkazy
Dva spsoby chpania lsky
udia mu vyvin v podstate dva typy prstupov: na jednej mme altruistick a spolupracovnci,
a za druh s sebeck a konkurentmi. Tam s udia plne polarizovan smerom k jednej z dvoch
postojov ochotne; Naprklad, budhistick mnsi s plne otoil smerom k altruizmus, objektivismu
a praktiky, k sebectvu. A s udia, ktor kombinuj oba spsoby bytia, herectvo, niekedy,
nezitne a spolupracovnk, niekedy sebecky konkurenn, a in tak iastone altruistick a
konkurencieschopn. V niektorch astiach sveta dominuj altruizmus (Tibet), tak, e sebectvo
je iroko viden ako negatvne. A tam s udsk skupiny, kde je opak je pravdou. Vetky vojny v
dejinch sa narodili sebectva na strane aspo jednej z dvoch strn; vetky udsk konfliktn
situcie pochdza od sebectva.

Vedeck prstup sebectvo a altruizmu

Zjednoduen reprezentcia terie Dawkinsa o "sebectvo" genetickej informcie. Vetky gny,

ako preitie jednotky, s samy o sebe "sebeck", si navzjom konkuruj a s inmi jednotlivcami.
Akonhle je urit stupe organizcie dosiahnutho v evolunom procese druhu, genetick
informcia na vrobu sobeckej fenotyp bude nakoniec samo proti na rovni loveka skupiny,

zatia o produkuje altruistick fenotyp (altruistick sebeckos v gne ) uah preitie tchto
informci. Gny sa sprva iracionlne, a pod "prirodzen hierarchiu" bude nevyhnutne
produkova nadradenos "altruistick gnu sebectvo." Vmena pohlavnho rozmnoovania
potom distribuova genetickej informcie medzi vetkmi population.6
Richard Dawkins interpretuje ako postoje a vyjadrenia sebazchovy jedinca (sebeckho) a druh
(altruizmus). Ten vysvetuje, e na zklade terie, prijatho Niektor biolgovia, zdedil gny
zodpovedn za takto postoje predchodcov druhov, a to pred nam prchodom, biologick
evolcia bol pravdepodobne riaden mechanizmom s nzvom "Vber skupiny"; v rmci tohto
mechanizmu, skupiny osb, v ktorch lenovia boli viac ochotn obetova svoje ivoty za zvyok
by bol viu ancu na preitie, ako s zloen zo sebeckch jedincov; viedlo by to vo svete
osdlen altruistickch jednotlivci skonila. Je to teria, ktor, a zrove poskytuje vysvetlenie
pre to, e altruizmus panuje dnes vo svete, generovan vea diskusie vo vedeckom svete priamo
v rozpore s Darwinian teriu; preto, autorv osobn vysvetlenie o preitie altruizmu v
darwinovskm rmci individulnej sebectvo je, e jednotka preitie nie je individulna, ale gn; to
znamen, e z tohto hadiska, udsk bytosti a skupiny udskch bytost s "stroje" preitie
"vytvoren" gny na vlastn beneficio.6

V kadom prpade tvrd, Dawkins, tm, e s prvmi racionlne druh, sme tie prv druh v
dejinch evolcie mc vybra medzi dvoma typmi sprvania dobrovone, a teda psob tak,
"nezvisl" na nae vlastn programovanie gentica.6

Vvoj Zd sa, djs sa navzjom prekrvaj a postupne zdokonaova procesy. Na okamit

rovni, funguje prostrednctvom jednoduchho, obrovsk a iracionlne procesu pokusu a omylu;
spech uritho stavu organizcie uahi jeho pokraovanie. Avak, ako je organizcia vyvja
stle viac objavuj spontnne strategick metdy pre predpovedanie, vber nepriame spsoby,
ako v krtkodobom horizonte, me dokonca zda chybu, ale to, e dohromady tvoria spech ;
boli pozorovan tak "sprvanie", vo virtulnych modelov evolcie naprogramovan v potai;
agresvne a sebeck sprvanie je na prvej rovni superorganization, poda ktorho jedinec
"chpe", e pre ich preitie mus "tok" ich speri pred s priamo k odmene a altruistick
sprvanie je druh stupe To vznik v okamihu, e jednotlivci rozvin schopnos komunikova
medzi sebou navzjom; v potaovch modelov bolo zisten, plne spontnny rozvoj
kombinciou oboch mechanizmov, tak, e jedinec komunikuje s almi niekokmi a "le"
prnos k zvyku skupiny. Sebectvo sa tak jav z pohadu skupiny ako taktick sprvanie a
altruizmu ako strategickho sprvania.

Inteligencia bola zaloen ako aliu rove superorganization, ktor umouje analzu celkovej
situcie a predpovedanie najlep spsob, ako s nahradenm fyzickho do znanej miery
Metda pokusov a omylov pre paraleln spracovanie a "virtulne", takisto vzahuje evolcie,
ktor sa uskutouje plne v mozgu jednotlivcov a odovzdan v rovnako "virtulne" k alm
genercim prostrednctvom vzdelvania. Poda terie technologickej singularity v spojen s
koncepciou transhumanism, to je navrhol, e oskoro budeme mc programy, naprklad
"umel" nau vlastn evolciu nepnosnjm spsobom pre vetkch 7, ale, vak, tam s
kritiky o 08.09.10

Altruistick koncepcia

Humanitrneho pracovnka medicating diea v Leogane (Haiti) po zemetrasen.

Altruizmus mono chpa ako ist altruizmus, kde iadna zablokovanie alebo pria , ako v
prpade budhizmu, alebo ako "altruistick sebectvo", ako v prpade kresanstva, ktor s
pripojen k vyej bytia a tba po spsa. V praxi existuj prloha a t ba v oboch
nboenstvch, a v budhizme je pre-osvetlenie posledn krok odrieknutie vetkch
spechov za ni, s cieom znii ego plne. Pre takzvan "ist altruizmu", neexistuje iadna
monos vyjednvania; vzahy nie s konkurencieschopn, ale spoluprca, jeden h ad
dobro druhch, bez toho, aby oakval nieo na opltku, a in hadaj blaho jeden.

Budhizmus stoj prlohu a tbu a negatvne emcie tie produkuj zlos a nakoniec trpia.
Prloha, tba, hnev, strach a nevedomos (napr, nedostatok pochopenia utrpenie druh ch)
prispie k posilneniu ega. V budhistickej filozofii, skuton lska je scit a lska a ego s
incompatibles.11 Nedvne vedeck tdie ukzali, e meditcia vytvra zv en aktivitu v
mozgovch oblastiach svisiacich s pozitvnymi emciami a pokles innos v oblastiach, v
svislosti s hnevom a depression.12 13

alej len "altruistick egoizmus" je filozofia udskch vzahov kzal Jei Kristus ("milova
Boha nadovetko a svojho blneho ako seba").

Altruizmus je, ako pochopi lsku k Leibniz, ktor ver, e ak naozaj pochopi a h ad lsku,
vdy dostanete poteenie ast