CUDZINEOY TOMAS DRATVA ° VIK’ oe 4 = SPN SLOVENSI PRDAGOGICKE NAKLADATELSTVCCUDZIMCEOW ~ Ak sa za krathy Gas chcete naucit po slovensky, potom je této kniha uréena prave Vém. ~ Pomocou 15 bohato ilustrovanych lekeii si mozete osvojit vyslovnost, zékladné gramatické javy i slovnd zésobu nevyhnutnd na komunikaciu v beznjch situaciéch. © Uélvo sa podiiva v malfch krokoch, bohato ilustrujucich dany jav: tabufky zhtfajé nové uéivo a upozoriuji na vgnimky a odlinosti. Pre samoukov je tivodna lekcia so zékladnymi hesiami, skratkami a znackami, ako aj obsah celej knihy v anglictine. ~ Vhodnym dopinkom je cviéebnica s 3 audiokazetami, ktoré Vam umoinia individualne pracovat. ~ If you want to master the Slovak language in a short time, this book is exactly what you need! It brings 15 richly illustrated units, which help to manage the biginer’s troubles with pronounciation, basic grammar and vocabulary, necessary for communication in evey-day situations. © The leaning progresses in small steps with a detailed treatment of a given pattern, the acquired language is surveyed in well-defined tables. Exceptions or other uses of the point are explained in a separate section. To help the self-learners, the introductory unit with the basic passwords, common abbreviations and symbols as weil as whole content of the book is also in English. _ As a supplementary material a workbook and 3 cassettes are available for you individual study. ISBN 80-10-00715-3SLOVENCINA CUDZINCOV PEDAGOGICKE NAKLADATEESTVOUvoD Uéebnica Slovencina pre cudzincov je uréena zahraniénym studentom, ako aj inym zaujemcom 0 slovensky jazyk. Je koneipovana tak, aby gramatické, lexikalne, syntaktické i fonetické javy boli zrozumiteIné 1 nefilolégovi s minimalnou znalostou slovensikych a medzinarodnych (latinskych) gramatickych nazvov, pretoze najmé takémuto adresatovi je uéebnica uréend. Udivo sa podava v malych krokoch, bohato ilustrujtcich dany jav. Jednotlivé javy sa vysvetluji, nacviéujit a automatizujai v malych celkoch s nadvaznymi oralnymi cviceniami, ktore vychadzajit z hovorového jazyka a tvoria male diald- gy. Prehfadné tabulyy napokon zhffajti nové ueivo a samostatné useky strucne upozomnujit na vy- nimky alebo odliSné pouzitie preberancho javu. Poradie a spdsob preberania nevychadza zo slovenske| normativne} gramatiky, ale prihliada na frekventovanost, zlozitost a nérocnost nového javu. Ucebnica obsahuje 15 ucelenych lekeii. V kaze} sa prebera jeden tematicky okrub, Comu zod- poveda slovnd 2Asoba i forma jednotlivych textov - monolég, dialog, opis atd. V textoch sme sa nepridrZiavali len tych javov, ktoré sa uz preberall, ale mnohé javy st anticipované s upozornenim, Ze sa preberu neskor. Nove javy sa pochopiteine nevyskytujit v klacovych poziciach, Na pochopenie textov { gramatiky sitiZia ilustracie a tabulky. Uéebnica vynziva skutocnost, Ze slovenéina ma mimoriadne jednoduchti a pravidelnt fonetickt Strukturu, a preto v podstate nepodava nijaké pravidla vjslovnosti. Ta sa nacviéuje priebezne s pre- beranim textov imitaciou ucitelove) vyslovnosti. Pri absencii ucitela mézu poslizit audionahravky, ttoré st stiGastou uéebnice. Prva lekeia s nazvom Zozndmte sa, to je sloventina je svojou stavbou atypicka. Podiva uceleny obraz 0 novom jazyku a okrem fréz a dialogov zakladnej spolocenskej komunikacie tu ide 0 prvé nendsiiné oboznamovante cudzincov s gramatickou stavbou nového jazyka, s jeho slovnymi druh- mi, zalladnymi paradigmatickymi javmi, so syntaxou, ako aj bezou lexikou. Tieto prvé zakladné znalosti sii na konei lekcie zhrnuté v zavereénom texte Rozhovor. \V snahe ulahcit pracu s uéebnicou aj zaujemcovi, ktory studuje bez uéitela, prinasame na za Gatku hesla. ktoré uvadzaji uéivo, vysvetlenia skratiek a znacick pouzivanych v uéebnici, ako aj nazvy jednotlivych Casti prvej lekcle v anglictine. Verime, Ze tak pomdzeme i samoukom v ich za- Giatkoch. V uéebniei sa nachadza celé zakladné gramatické ucivo (sklonovanic, éasovanie, stupnovanie, naznakovo sa zaobera aj tvorenim slov, slovosledom atd,), Ktoré mé umognit dobra iroven orien- tacie v slovenskom prostredi a ma sucasne tvorit zaklad na dalsiu pracu s jazykom. Sucast uéebnice tvoria dopinkové materidly - cviéebnica a audionahravky. V cviéebnici sa nachédzajti rézne typy eviéeni — oralne, pisomné, doplfiovacic, sclektivne, kreativne atd. ‘Audionahravky sit vhodné na individualnu pracu s materialom pri nacviku vyslovnosti, ale aj na upevriovante gramaticisjch Javov. Obsahujti vSetly tivocine texty lekcii, niektoré dalsie texty a oralne eviéenia z uéebnice a cvigebnice, oznacované piktogramom a éislom cvi¢enia. Koncepcia uéebnice, ako sme spomenuli, umoznuje jej Siroké pouzitie aj pre potreby samoukov, hoct nie je tejto forme prace Specialne uréena. Autori Autori © Tomas Dratva, PhDr. Viktoria Buznova, 1998. Mustrations © akademicky maliar Frantisek Jaksies, akademicka maliarka Eva Kyselicova ‘Texty do anglittiny prelozila PhDr. Beata Baranova Veetky prava vyhradené. Toto dielo ant Ziadnu jeho éast nemodno reprodukovat bez sthlasu majitela prav. ‘Tretle, doplnené vydanie, 2005 Zodpovedna redaktorka Mgr. Daniela Smitkova ‘Technicka redaktorka Lubica Rybanska ‘Yytwarna redaktorka Mgr. Lubica Suchalova, Obailku vyhotovila Marta Pavlikova Vyslo vo wydavatelstve Slovenské pedagogické nakladatelstvo Mlade leta. 8. ro. Sasinkova 5, 815 19 Bratislava \Vyllaéila Slovenska Grafia, a... Bratislava ISBN 80-10-00715-3 =INTRODUCTION ‘The course book Slovak for Foreigners is intended for foreign students as well as others interested in the Slovak language Its concept makes grammatical, lexical, syntactic and phonetic features comprehensible even to non-linguists with minimal knowledge of Slovak and international (Latin) terminology because this book is primarily aimed at these learners. The learning stuff progresses in small steps with detailed treatment of a given pattern. Particular points are explained and thoroughly practised in small seetions followed by oral exercises ~ short dialogues in colloquial language. The acquired language is surveyed in well-defined tables. Exceptions or other uses of the point are explained in a separate section. The progress and treatment of the stuff is determined by their frequency. complexity and difficulty rather than the Slovak normative grammar. ‘The course book is comprised of 15 units, each of them deals with a separate topic. The vocabulary and texts - a monologue. dialogue. description, etc. ~ correspond with the topic. The texts do not only involve already acquired input but also the anticipated one with the remark that it would be dealt with in further units. However, such points do not appear in key positions Illustrations and tables enable better understanding of texts and grammar. The Slovak phonetics is extraordinarily simple and regular, thus the book does not provide pro- nuneiation rules. Pronunciation is continuously practised within the learning process through imitation of the teacher's. Audio recordings are available and might be also helpful for self- learners. Unit 1 Come and Meet, This Is Slovak has a special structure. It presents a general picture of the new language. Through phrases and dialogues introducing simple social communication, the foreign learner quite naturally gets familiar with the structure, word categories, essential paradig- matic points, syntax and common lexis. This basic knowledge is surveyed at the end of the unit in the text Rozhovor ~ Dialogue. In our effort to make the work with this book easy even for a self-leamner, the entries introducing the learning stuff are explained as well as the common abbreviations and symbols. The titles of the first unit's sections are in English, We believe this might also help the self-learners in their initial steps. The course book involves essential grammar (declension, conjugation, adjective comparison, brief word building, word order, etc.). This should enable good orientation in the Slovak environment and also form good fundaments for the further language study. In addition to the course book, there is a workbook and audio recordings. ‘The workbook provides various exercises ~ oral, in writing, filling in, selective, creative, etc. Audio recordings are helpful at self-learning, pronunciation and grammar practice. They inchide all the units’ introductory texts, some further texts and oral exercises from the course book and the workbook marked with a pictogram and the number of the exercise. ‘The concept of the course book, as mentioned above, enables also {ts wide use for self-learners, although it is not specifically aimed at them. AuthorsHESLA, KTORE UVADZAJU UCIVO BASIC ENTRIES Heslo / Entry VSIMNITE SIt NOTICE! ZAPAMATAJTE SI! REMEMBER! TO Uz VIEME © © WE ALREADY KNOW oe . eeccccccccccs POCUVAJTE, CO HOVORIME! LISTEN TO US POCUVAJTE TIETO ROZHOVORY! LISTEN TO THESE DIALOGUES M@ NEZABUDAJTE, ZE. BEAR IN MIND! ‘| NEOTVARAJTE SLOVNIKt DONT USE YOUR DICTIONARY! ORALNE CVICENIE / ORAL EXERCISE ‘Obsah / Content ~ nové gramatické uéivo, novy jav, ~ new grammar, new phenomenon = yynimky, osobnosti, odlisnosti ~ exceptions, specialllles, distinctions = anticipované javy a tvary z textu, ktoré sa systemaricky preberti neskor, ~anulelpated grammar phenomena, explained in the following tunsts which will be ~ tvary pasivne osvojené pripomina toto heslo pred ich sys- tematickym preberanim (pred heslom Vsimnite si!) reminds passively learned grammar forms (before the password LOOK), = samostatné vety alebo slovné spojenia pred heslom ‘Vaimunite sit = independant sentences, word formations or phrases (before the password NOTICE), = kritke dialogy obsahmjiice uréity jav, ktory sa ma pre erat, ~ short dialogues comprising a new grammar issue = opalayje, pripomina alebo zovscobechuje uz prebrany jay, najma ak sa v nasledujiicom uéive dophia alebo rozsiruje, = repeating, reminding or generalising of all the grammar issues we have aready gone over even If it’s completed or broadened in the following units = wysvetlenie novych stov ei slovnych spojeni z textu na zaklade synonsin, opisu, internacionallzmov a pod. ~ explanation of the new vocabulary or word formations found in the text on the basis of synonyms, description or international expression, etc. = uvidza v raméeku vzor a potom dalsie minidialogy na ndevik a automatizovanie preberanyeh gramatickyeh Javov. Oralne cvigenia sit zisadne trojfizove, ure fené na uvedente pri frontalnom vyucovani, nadvazne vsak nna précu y jazykovom laboratdriu. Stimulom méze byt otazka alebo ina veta, ktore} zodpoveda reakcia. = it introduces the model in the chart, then other mini-dialogues for practi ng new grammar Issues. Oral exercises have three phases. Introduction during the direct learning, following by the language laboratory practicing. The basic impulse could be the question or the other sentence after whieh the response is following. Schéma ordincho evigenta /Scheme of the oral exercise = nahravka /tape record 1. fia 2. fliza 3. fliza ‘stimul “pauza korekcia (stimulus) (pause) (correction) = reakcia = (reaction) = student /studentVYSVETLENIE SKRATIEK A ZNACIEK, KTORE SA V UCEBNICI POUZIVAJU KEY TO THE ABBREVIATIONS AND SYMBOLS SKRATKY ABBREVIATIONS. (Nd) ~ nedokonavé sloveso (imperiektivne verbum) (D) - dokonavé sloveso (perfektivne verbum) Mz ~ podstatné meno muzsk¢ho rodu, ‘ivotné ((maskulinum) ‘Mn ~ podstané meno mu?skeho rodu, nezivotné F — podstatné meno Zenského rod (femininum) N ~ podstatné meno stredného rodu (neutrum) sg. - Jednotné disto (singulir) pl. — mnozne éislo (plural) subst. ~ podstatné meno (substantivum) adj. pridavné meno (acdjektivum) adv. — prislovka (acverbiuum) nom., N. ~ 1. pad (nominativ) gen., G. = 2. pad (genitiv) dat., D. ~ 3. pad (dativ) akuz., A. 4. pad (akeuzatioy (a) ~ imperfektive verb (@) - pesfektve verb Mz — noun, animate, mastestine Ma ~ nou, inanimate, maskuline F = noun, feminine NV ~ noun, neuter sg. — singular pl. ~ plural subst. — noun adj. ~ adjective adv. ~ adver nom., N. ~ 1° case (nominative) gem., G. — 2# case (genitive) dat., D. ~ 3 case (dative) alcuz., A. - 40 case (accusative) Jok., L. ~ 6. pad (loka) ok., L. ~ 6" case (local) inStr., I. - 7. pad (instrumental) instr., 1. ~ 7% case (instrumental) V oralnych evidentach: S. ~ stimul, podnet R, - reakcia ZNACKY SYMBOLS = Tubovolné zakonéente zékdadtu, ku ktoré- ‘mu sa pripajajdi koneovky (suilxy) =_ | ~ kritka samohkiska (vokal) ~ diha samoblaska (vokal), prip. dvojhlas- ka (aiftong) @ | - nulovy sufix = tyrda spolultlaska (konsonani) ~ makka spoluhlska = dva konsonanty (prip. skupina konso- nantov), = vauvka (infix) 7 | ~alebo, tie ~ magnetofonova nahravka 1 ~ Gislo evidenla v nahiravke ~~ | ~optional ending of the word stem (you add suffixes to it) = | - short vowel he Jeng vowel or diphtong zero sulllx ~ it changes to... ~ hard consonant = | ~ soft consonant = two consonants (or group of them) = infix = recording 1 number of the exercise on the tape Vo farebnom raméeku: = vor (model) oraineho cvigenta; ak mA vzor ‘viacero variantov, sti oddelené v ramécku medze- = v ramécku sa uvadza aj wsledny tvar, prip. kon- covka, In the coloured outlined area: = model of the oral excercise; if there are more than one variant, they are devided by a gap. = in the coloured area you can find a final form or ending.ABECEDA THE ALPHABET MS & VR GED SVSRIWG RE SQK HV YS GEIS VS ETERS SS TAL LBW’ SCH SHH GO HE fal Bb qmig i eed me Rut Giiesg, Ho ch ch Task pied K kk ee M m Non Oo o Picea Reon Soe Tibgit uuu voy se ean, Zz asi, matka, dar babka, Betka cesta, cement dom, dobre Eva, veda, je film, kufor gitara, guma hlava, noha choroba, mucha Ivan, misa 4a, Janko, Dunaj xura, oko lopta, Slovensko mesto, Miro noe, univerzita oko, koleso Praha, pero ruka, rameno sever, sion tam, turista cukor, budova veta, voda oxid, sullx ty, dym Zuzka, zlato, zub.SAMOHLASKY /VOKALY/ VOWELS — | krdtke (shor!) rad ~ dobre ~ pivo = filozofia ~ sud LS = maso wag onas 2 = é ; ‘ DVOJHLASKY /DIFTONGY/ DIPHTHONGS: ia ~ platok, viac iu = cudziu ie ~ viem, spieva 9 (uo) ~ stdl, skor SPOLUHLASKY /KONSONANTY/ CONSONANTS ‘tvrdé (hard) = dom, dam —fampa, Labe ~ nos, noha ~ ruka, meter = som, sad = traktor, tu ~ zima, zase a 1 a r s t z (= | mane (oot) é eomeol Bae = 0, preéo = dakujem, lod = viavo, Tad ~ dlaii, vona Pete tee = Ib, nibka - kémi, hiba £ VSIMNITE SI! NOTICE! = Gitame miiktko! (Read it softly! c.g.) Napriklad: deti, rodina, dedina, divadio, chodim, teta, nizko, nié, nie, li8ka, list, nevidim, ticho, tisie. Nikdy nepiseme makéei! We never write the symbol (=) above the consonant! = negitame miikko! dé, té, né, 1é - we don’t read them softly! xt Napriklad: pekné, kaZdé, hnedé, milé, studené, teplé, malé, Gervené, mladé, moderné, elegantné, huste, zlate.1. LEKCIA / Zoznmte sa, to je slovendina COKEDY HOVORIME /POZDRAVY/ WHAT AND WHEN TO SAY /GREETINGS/ 7 Dobré rano, Dobré réno, ~ Dobré rano, pant Kovacoval Dobré rano prajem! Dobre rano, pan Kolar! ~ Dobré rano! = Dobry den, pani Horovat = Dobry den, Eva! ~ Dobry defi prajem, pan ~ Dobry den! Dobry den, Jana! inginier! ~ Dobry dent = Dobry den, slecna Vieral ~ Dobry vecer! ~ Dobry veter, mama! ~ Dobry vecer prajem! Dobry vecer, pan doktor! ~ Dobry veter, Peter! Dobry veter! = Dobrdi noc, Janko! = Dobni noe, Miro! = Dobra.noe prajem! = Dobri noc, mama! = Dobri noe! = Dobrii noct ~ Dovidenia! ~ Aho}! (= Servus!) = Dovidenial ~ Aho}! (= Servus})NECH SA PACI! (=PROSIM! CO KEDY HOVORIME /FRAZY/ WHAT AND WHEN TO SAY /PHRASES/ ) — DAKUJEM! ~ Nech sa padit - Dakujem! ~ Nech sa pacit ~ Dakujem! . DOBRU CHUT! — NA ZDRAVIE! — PROSIM! — AKO SA MATE? HERE YOU ARE. THANK YOU ~ Nech sa pacit ~ Dakujem! = ~ Dobrii chut! = Dakajem! ~ Prosim! (Here you are) (= Nech sa paci!) = Dakujem! ~ Ako sa mate? = Dakujem, dobre! (- Dakujem, vybornet) ENJOY YOUR MEAL! ~ CHEERS! ~ PLEASE/PARDON/ HERE YOU ARE — HOW ARE YOU? = Dobri chut! ~ Podobne! -a = Prosim? (Pardon?) {= Nerozumiem!) ~ Ako sa mas? Dakujem, dobre! ~ Na zdravie! ~ Na adravie! = Prosim si pivo! (. — Nech sa padi! please) ~ Ako sa mate? = Bohudial ale! [Nie dobre!)KTO JE TO? WHOIS THAT? 11 ~ Ahej, Peter! ~ Ahoj, Ali! ~ Aho}, Ivan! = Ahoj, Alil ~ Dobry den, pan inzinier! Dobry den, Ali = Dobry dei, pani inzinterka! = Dobry den, Alit ~ Aho}, Eva! = Ahoj, Ali! Kto je to? To Je Peter. Peter je Student ~ Kto je to? ~ To je an. Ivan je tiez student. ~ Kio Je to? = To je inzinier Miko. Inainter Miko je profesor. Kio Je to? ~ To je indinierka Horova, Inzinierka Horova je profesorka. = Kto je to? To Je Eva. Eva je studentka.oi KTO JE TO? WHO IS THAT? 2 = To je Peter. Peter je Student. ~ To je Jan. Jan je student. ~ To je pan Kovac. Pan Kovac je uradnik. ~ To je pan Novak. Pan Noviik Je uCitel. ~ To je pan Hora. Pan Hora je doktor. ~ To je pan Rybar. Pan Rybar je robotnik. ~ To je pan Dudas. Pan Dudas je rofnik. ~ To Je pan Galo. Pain Galo je taxikar TOJE... THATIS... tC ~ Toje Eva Eva je studentka ~ To je dana. Jana je Studentka, = To je pani Kovacova. Pant Kovatova je uradnicka. ~ To Je pan Novakova. Pani Novakova je utiteTkca. ~ To je pani Horova, Pani Horova je doktorka. ~ To Je pani Rybarova. Pant Rybarova je robotnitka ~ To Je pani Dudasova. Pani Dudasova je rofnicka. To je pani Galova. Pani Galova Je taxikarlsa.PETER JE STUDENT. A IVAN? AJ IVAN JE STUDENT. PETER IS A STUDENT. AND IVAN? IVAN IS A STUDENT, TOO. (= IVAN Je TIEZ STUDENT.) (= IVAN IS ALSO A STUDENT) ~ Peter je student. A van? ~Aj Ivan je Student. (= Ivan je tiez student.) ~ Bva je studentka. A Jana? ~ Aj dana je studentka, (= Jana Je tlez Studentka,) ~ Pan Kova Je tradnik. A pan Holub? ~ Aj pan Holub Je uradnik, (= Pain Holub je tie? uradnik,) ~ Pani Novakova je ucitelka, A pani Jarosova? ~AJ pani Jarosova je ucitefkca. (= Pani JaroSova Je tie? utiteTka,) ~ Pan Rybar je robointk. A pan Kis? ~ Aj pan Kis je robotnik. (= Pan KIS je tie2 robotnilc) ~ Pani DudaSova je rofnicka. A pani Matulova? ~ Aj pani Matulova Je rolnicka, (= Pani Matulova je ted ronicka,) oe | ~ Aj Jozef Je vojak. (= Jozef je tiez vojal.) ~ Pani Horvatova Je kucharka. A pani Vargova? ~Aj pani Vargova Je kucharka. (= Pani Vargova je tiez kucharka.)AKO SA VOLA /TEN, TA/? —- AKO SA VOLATE? Ta” WHAT'S HIS/HER NAME? — WHAT’S YOUR NAME? ~ Ako sa vola ten Student? ~ Ako sa vold ta Studentha? ~ To je Peter. ‘Vola sa Peter Novak. ~ Ako sa vold ten muz? = Ako sa vol ta Zena? ~ To je inainier Hora, Vola sa Jan Hora, ~ Ako sa vola ten muz? ~ Ako sa vold ta Zena? ~ Vola sa Miko. Pan Miko je postar. ~To je Eva Vola sa Eva Novakova. ~ To je doktorka Horova. Vola sa Maria Horova, Pant Mikova je postarka, ~ Ako sa vold ten muz? ~ Ako sa vola ta slecna? Neviem, kto to Je. Neviem, ako sa vola. ~ Prepacte, ako sa volate? - Volam sa Zuzana Nova ~ Neviem, kto to Je. Neviem, ako sa vola. Moment! ~ Vol sa Zuzana Nova,AKY JE? AKA JE? - ODKIAL JE? WHAT’S HE LIKE? WHAT’S SHE LIKE? WHERE IS HE/SHE FROM? To je Nikos, pravda? Aky Student je Nikos? = Nikos fe grécky student. BE Az ~ Grécky? Nie cypersky? Odkial je? Bu: ~ Nikos je z Grécka, 7 Aten, Ar = To je José, pravda? Ay Student je José? BRB: ~ José je portugalsky student. A: = Portugalsks/? Nie Spanielsky? Odkial je? B.: ~ Jose je z Portugalska, 7 Lisabonu. : = To je Hans, pravda? ~ Neviem. Moment! ~ Odktaf ste? = Som z Berlina. Som z Nemecka, Som nemecky student. : — To je Mary, pravda? Aka studentka je Mary? ~ Mary Je anglicka studentka ~ Anglicka? Nie americka? Odklal Je? = Mary Je 7 Anglicka, z Londyna : = To je Marina, pravda? Aka Studentka je Marina? ~ Marina je polska studentka + ~ Polska? Nie ukrajinska? Odkial je? q B.: ~ Marina je z Polska, z Vargavy. : ~ To je Sigrid, pravda? Aka studentka je Sigrid? ~ Neviem. Moment! ~ Ste zo Svédska alebo z Norska? ~ Nie som z Norska. Som zo Stokholmu. Som zo Svédska, Som Svédska Studentka, ~ Aha, zo Svédska. Sigrid je svédska studentka, aZozndmte sa, to je slovengina / 1. LEKCIA CO JE TO? AKY JE...? / AKA JE...? / AKE JE...? WHAT IS IT? WHAT IS... (HE) LIKE? / WHAT | (SHE) LIKE? / WHAT IS. joe (IT) LIKE? ~ Gratulujem, Eva! ©, toje pekny Kabat! — Gratulujem, Eval 0, to je krasny fotoaparat! ~ Dakujem, mamal ~ Daleyjem, otecko! Co je to? Co je to? ~ Gratulujem, Eva! ©, to je dobra cokolada!- Gratulujem, Eva! 6,0 je velka kniha! Dakujem, Zuzkal Bakujem, Peter! Co Je to? Go Je to? ~ Gratulujem, Eval 6, to je pekné zrkadiot - Gratulujem, Eval 6, to je dobré pero! ~ Dakujem, Hankal = Dakujem, Janko! Co Je to? Co je to? %eMAMA, POZRI! LOOK, MUM! aky krésny kabat! aka vet knihal ake pekné zrkadiol Cvitenie Exercise AKY JE...? AKA JE...2 AKEJE...? Je pekny/krasny. je pekna/krasna _Je pekné/krasne = To je Dunaj? Aky Je Duna? ~ Aka je Nitra? = Aké je Komarno? = Dunnaj je siroky. ~ Nitra je krasna. ~ Komarna je vetke ~ Aky je most? ~ Aka je lampa? ~ Aké je radio? ~ Most je moderny. ~ Ta lampa je vysoké = To radio je staré a td lampa Je nizka, a to radio je nove. Fe | ~ Aky Je pohar? ~ Akg je to lopta? ~ Aké je jazero? ~ Ten pohar je drahy = Té lopta je futbalova ~ To jazéro je veTke a ten pohat je laeny. a ta lopta je volejbalova ato Jazero je male. = Aky je ten zosit? = Aka je ulica? ~ Aké Je vysvedcenie? = Ten 208it je velky ~ Ta uliea je siroka ~ To vysvedéenie Je zlé a ten zosit je maly. a t4 ullea je tizka. a to wysvedéenie je dobré.~Je to Peter? = Kto? Ten vysoky muz? Au B. e to profesor? Kto? Ten stary muz? e to postar? to? Ten mlady muZ? Az-de to Janko? B.: ~ Kto? Ten maly chlapec? Ar-de to Eva? B.:~ Kto? Ta stihla zena? ANO, TO JE... YES, IT IS... NIE, TO NIE JE... B.: — Ano, to je Peter. Ten mlady muz nie je Peter. To je Miro. B.: ~ Ano, to je profesor. ‘Ten mlady muz nie je profesor. To je vodie B.:~ Ano, to je postr. ‘Ten stary mu? nie je poster. To je uradnik B.:~ Ano, to je Janko. Ten velky chlapec nie je Janko To je Ivan. B.: Ano, to Je Eva. Ta tuéna Zena nie je Eva. To Je Jana,AKY / AKA / AKE... (pekny/pekna/pekné) JE TO. <7 WHAT IS... (HE/SHE/IT) LIKE? How... (nice, etc.) is he/she/it? ANO, TO JE... NIE, TO NIE JE... YES, IT IS... NO, IT ISNT... — Aka dobra fotografia! Je to Eva? ~ Aka za fotografia! Je to Eva? ~ Ano, to je Eva. Nie, to nfe Je Eva. To Je Zuzana, ~ Aky pekny obraz! Je to Bratislava? ~ Aky Skaredy obraz| Je to strom? ~ Ano, to Je Bratislava. = Nie, to nie je strom. To je kvet, ~ Aka veTka budoval Je to hotet? ~ Aka moderna budoval Je to univerzita? ~ Ano, to Je hotel =Nle, to nie je univerzita, To je kniznica, ~ Aka velka sélal Je to kino? Aky pekny dom! Je to muzeum? ~ Ano, to je kino. ~ Nie, to mle Je muzeum. To Je divadlo. Aké veTicé mesto! Je to Zilina? ~ Aka veka riekal Je to Vah? ~ Ano, to j Nie, to nie je Vah. To je Dunaj.Pftajte saa odpovedajte! (Ask and answer.) ~ Alyy je dom? ~ Aka je ulica? = Aké je auto? ~ Dom je vey. ~ Ullea je siroka. ~ Auto je moderne. strom - vysoky ‘kvetina ~ pekna pero - nove stl ~ velky mapa maki kino ~ staré Papier — cisty nila - pekna olsng ~ veIké obraz ~ stary fotografia - pekna mesto - male JE... DOBRY? / DOBRA? / DOBRE? IS (HE/SHE/IT)... (good, etc.) ANO, JE (velmi) YES, HE IS (very). ~ Por, to je novy basketbalistal ~ Pozi, to Je novy riaditelt ~de dobry? ~ Je stary? ~ Ano, je velmi vysoky a velmi dobry. Nie, nie Je velinl stary. Je mlady. ~Posti, to je novy slovenske film! ~To je velky kufor! —Je pekny? = de fazky? ~ Ano, je velmi pekny. — Nie, nie je veTmi fazky, ~Pozri, to je nova knihal ~ Pozti, to je Skola! Je velini velk. ~sJe dobra? ~ Je pekna? ~ Ano, Je velini dobra. — Nie, nie je velmi pekna, = Parti, to je moderné radio! ~ Pozti, to je nove pero! ~ Je drahe? ~ Je dobre? ~ Ano, je velmi drahé. ~Nie, nie je velmi dobre.= Co Rosis? / CO ROBITE? / CO ROBI? WHAT ARE YOU DOING? WHAT IS HE/SHE DOING! Peter: ~ Ahoj, Miro! Miro: ~ Aho}, Peter! Tu Peter. Co robis? Sedim a ¢itam. Sedim a stuckujem. Rano mam skisku, Rano ma skiisku. Katka: ~ Aho), mama! Tu Katka, Co robis? Mama: ~ Servus, Katka! Varim veceru. Katka: ~ A Go robi otecko? A Janko? ~ Otec sedi a cita noviny. Janko pie tiloim. A ¢o robis ty? = Idem do kina, Aho}, mami! Pozdravujem otecka a Janka! ~ Aho), Katka! Dakujem! ~ Co robi Katka? Mama: ~ Ide do kina, A pozdravuje! Pani Kevacova: — Halo, tu Kovatova. Dobry den, pant Horoval Pant Horova: ~ Dobry det, pani Kovécoval Pani Kovatova: ~ Ako sa mite? Pani Horova: ~ Dakujem, dobre. A vy? Pani Kovacova: ~ Dakujem, tie2 dobre. Co robite? Pani Horova: ~ Poetivam radio. Je krasny koncert Pani Kovacova: — Aj ja poctivam radio, Co robi pain Hora? Pani Horova: — Nie je doma. Dnes veter pracuje. Dovidenia! Pani Kovacova: ~ Dovidenia!Cvigenie Exercise CITAM (I AM READING) €fTAS (YOU ARE READING) CITA (HE/SHE IS READING) Miro: ~ Co robis, Peter? Peter: ~ Ja? Gitam. A ty? Aj ty ¢it Miro: ~ Ano, citam. A ¢o robi Ivan? Peter: ~ Aj Ivan cita. (= Ivan tie? ita.) HRAME (WE ARE PLAYING) — HRATE (YOU ARE PLAYING) — HRAJU (THEY ARE PLAYING) Matka: ~ Chlape, ¢o robite? Janko: ~ My? Hrame futbal Matka: ~ Jo?ko, Lack, hrate te? futbal? Jozko: — Ano, mama, tarde futbal Otee: | — Co robia chlapes? Matka: ~ Hirajd futbol, OPAKUJTE ROZHOVORY! POUZITE SLOVA: REPEAT THE DIALOGUES! USE THE WORDS: Studujem / studujes / studuje Studujeme / studujete / Studujs (chémiu pocivam / poctivas / poctiva pocuvame / pocuvate / pocuvaju (hudbu) pisem / pises / pise piseme / pisete / pisu (list/ilohu) KTO.8. afta WHO IS...? JA Gita ] sedim pisem ia Gita’ sedis ised ON/ONA/ONO ita sedi pise My sedime piSeme | | w sedite pisete Ont sedia pisu1. LEKCIA / Zoznamte sa, to je slovencina CO ROBIS? CiTAM CO ROBITE? JA? CITAM /MY? CITAME WHAT ARE YOU DOING? I AM READING. WE ARE READING ~€o robis, Ivan? = Co robite, pani Horékova? ~ Co robite, chlape!? Pociwvam radio, ~ Poctivam radio, ~ Poetwvame radio. Co studujes, Miro? ~ Ke studujete, sleena? ~ Kde studujete? Studujem fyziku. ~ Studujem v Prahe. ~ Sindujeme v Bratistave. Kde byvas, Jana? Kae byvate? ~Kde byvate, chlapei? Byvam v internate. = Byvam tu, v dome. ~ Byvame tu, v internate. - Co robis, Marika? - Co robite, pani Novakova? - Co robite, Eva a Maria? = eesti Seca aon ere NIE, NE(SEDIM) NE(CITAM) NE(BYVAM) = Janko, spis? ~ Prepaéte, hovorite po anglicky? idujote fyziku? = Nie, mami¢ka, nespim, Citam. —— Nie, Ziaf, nehovorim ~ Nie, nestuchajer fyztian - Studujem chémiu,DOLE (Down) VPRAVO. (RIGHT) VIAVO (LEFT) \VPREDU (IN/AT THE FRONT) vzapu (IN) AT ‘THE BACK) Lietadlo je hore. ‘Lampa je hore. Obraz Je hore. Tabula je vpredu. Skrina Je vpredu, Oko je vpredu. Muzeum je vzadu. Telefon je vzadu, ‘Mapa je wzadu.KDE LEZi... / SEDI... / BYVA... / STUDUJE...? WHERE IS... LYING.../SITTING.../LIVING.../STUDYING...? ~ Kde je Miro? = Kde byvate? —Kde sedia chlapet? ~ Miro je v kine. ~ Byvam v internate, — Chlapei sedia v triede, ~ Kde Studuje Eva? Kde studuje Jozef? Kde lexi Janko? ~ Eva Studuje v Bratislave. Jozef Studuje v Nitre, Janko leziv izbe. CISLA NUMBERS 1 —JEDEN 4 2-DVA ~ Aka elektriéka ide do mesta? ~ Kde stoji autobus do Kosice? ~ Elektricka eislo 7 a cislo 9 = Autobus do Kosic stoji peo na zastavice cislo 5. 4-5ryrI 5 -PAT 6 - Sest ~ Kde Je dom etslo 10? ~ Aké mas telefonne éislo? 7 —SEDEM ~ Momeni! Tu Je éislo 6, potom 8. ~ Mam Cislo 3264-7528. Tam je 10. 8 — OSEM 9 — DEVAT 10 - DESAT To Je moja tzba. Cislo 4. To je nas dom. Cislo 6.KEDY...? WHEN...? RANO- (IN THE MORNING) DOOBEDA (IN THE MORNING) (IN THE AFTERNOON) POOBEDE VECER, (IN THE EVENING) V NOCI (AT NIGHT) = Rano. ~ Kedy studujete? = Doobeda. ~ Kedy pisete wlohu? ~ Poobede. = Veter, ~ Kedy cestujete do Prahy? ~ V noel Co vari matka rano? ~ Rano vari matka kakao. ~ €o robite doobeda? ~ Doobeda studujem. ~ €o robite poobede? ~ Poobede chodim do parku = Co robite vecer? ~ Veter pottivam radio. ~ Co robite v noci? ~ Vnoci Studujem.1. LEKCIA / Zoznmte sa, to je sloventina ROZHOVOR (DIALOGUE) = Ahoj, Eva! Ides do kina? ~ Ahoj, Peter! Nie, nejdem do kina. Idem do ékoly. ~ Teraz? Poobede? - Ano, dnes idem poobede. Aky autobus ide k univerzite? ~ Tu stofi dislo 6 a dislo 8, ~ Aj ja idem. Ako sa mas? ~ Go studujes, Eva’ ale nejdui k univerzite. - Dakujem, dobre. A ty? ~ Studujem medicinu. ~ Nic? Tak idem pe. = Dakujem, vyborne 1 Ta je banka, = Dakulem, Peter. wead Je posta, ‘60 robis ty? Univerzita je vpravo. Studujem. Ne&tudujem medicinu, ale chémiu, ~ Aky je ten internat? Je pekny? Aho}, Ahmed! Ano, Je pekny. A izba je tiez —~ Ahoj, Peter! pekna. ~ Kto je to? Je to arabsky student?~ Ano, Ahmed je libanonskky student. Hovori vel pekne po slovensky. — Co tu mas, Peter? = Ach, to je list. ‘Musim fst na postu = Tuje univerzita. Aho}, Eva! Idem na postu. ~ Aho, Peter! Dovidenia!F=] RODINA (KOVACOVCI) Text? KTO JE TO? ~ To Je pani Kevacova. = Co robi pan Kovac? ~ Co robi pani Kovacova? ~ Pan Kovae pracuje. ~ Pani Kovacova uci ~ Kae pracuje pan Kovae? ~ Ke uéi pani Kovacova? — Pan Kovae pracuje v urade. ~ Pani Kovaéova uéi v skole. ~ Co je pan Kovac? ~ Co je pani Kovacova? — Pan Kovaé je uradnil ~ Pani Kovacova je ucitelka. ~ To je Peter Kovac. ~ To je Eva Kovacova. ~ Co robi Peter? = Go robi Eva? ~ Peter pracuje. ~ Bva Studuje. ~ Kde pracuje Peter? ~ Kde studuje Eva? ~ Peter pracuje v laboratoriu, ~ Bva studuje na univerzite = Co je Peter? ~ Co je Eva? ~ Peter je chemicky inzinier. ~ Bva je Studentka. ~ To Je Janko Kova. ~ To je Zuzka Kovacova. ~ Co robi Janko? ~ Chodt Zuzka do skoly? ~ Janko chodi do skoly. ~ Nie, Zuzka nechodi do skoly. ~ Co je Janko? Zuzika je malé dieveatko. ~ Janko je Ziak. Jev parku a hré sa. ~ To je stara matka. ~ Co robi stari matka? Pracuje? ~ Nie, stara matka nepracuje. Sedi, plete a pozerd sa, co robi Zuzka ~ To je stary ote. ~ Co robi stary otec: Pracuje? = Nie, stary otec nepracuje. Sedi a ¢ita novinyRODINA (HORAKOVCI) Toxt2 KTO JE TO? ~ To Je pan Horak. Pan Horak nepracuje v urade. Pan Horak pracuje v tovarnt. Pan Horak nie je tradniik, je robotnik. ~ To je Ivan Horak. Iwan chodi tiez do skoly. Ivan je the? Zia. Ivan a Janko sti kamarati POZRITE SA! TU JE CELA RODINA! ‘STARI_ RODICIA stary otee stard maiksa (Gecko) (babka) RODICIA pan Kovae manzel (otec) (mua) a | ce deéra sestra (Eva) ~ To je pani Horakova Pani Hordkova nepracuje v skole. Neuéi. Pani Horakova pracuje oma v zabrade. Pant Horakova nie je utitefka, je domaca, = To je Katka Horakova. Katka pracuje v nemocnici. Katka je lekarka (= doktorka), Katka a Eva sii kamaratky. stary otec (dediko) pani Kovacova (matka) deéra brat (Janko) _sestra (Zuzka)KDE...? VSIMNITE SI! SOM /SI/JE ~ Janko, kde st? ~ Bva, kedy al v Skole? ~ Som dole, mamicka. = Rano som v skole. Poobede som doma, ~ Akde je Zuzka? ~ Je Peter poobede tie” doma? ~ Aj Zuzka je tu dole ~ Ano, je doma. ~ Dobry den, Ste v trade, ~ Kedy ste v Skole, pan Kovac? pani Kovacova? ~ Ano, som y tirade. ~ Rano. Som v Skole kazdé rano. Kto telefonuje? ~ Aj pin Kovae Je rno v urade? ~ Tu je inzinier Hora. = Ano, mangel je rano v urade. VSIMNITE SI! SME / STE /SU ~ Janko, Ivan, kde ste? ~ Halo! Tu je Eva. ~ Sme v izbe, mamivka, Janko a ja sme teraz v meste. Pottivame radio. Potom sme v kine. ~~ Bya a Zurka sii tied v izbe? ~ Akedy ste doma? ~ Nie, nte si tu. = Veter sme doma. Neviem, kde si. = Dobre. Otecko a Peter si uz doma. SoM Rano som v Skole. | NIE Som Poobede mie som v skole. si Janko, si doma? NIE St Preco nie si v Skole? JE Peter je doma. NIE JE Eva nie je doma. SME Vever sme doma. NIE SME Doobeda nie sme doma, STE Ste tu? NIE STE Nie ste v Nitre? Preco? su Sai rodiéia doma? NIE SU Nie, nie si doma.‘Ako byvame, ako Zijeme /2. LEKCIA KTORY? (ten alebo ten?) KTORA? (ta alebo ta?) KTORE? (to alebo to?) ~ Prosim st kabst. ~ To Je pekna lampa. ~ Aha, ake krasne auto! - Ktory? ~ Ktora? ~ Ktoré? ‘Ten modry alebo ten hnedy? —Ta ata alebo ta Cervend? To zelené alebo to cierne? ~ Ten modry, prosim, ~ Ta ita. ~ To zelene POZRITE SA! ~ To je pekny dom. = To je pekna ciapka. ~ To je pekné sako, ~ Ktory? ~ Ktora? ~ Ktoré? Ten sivy alebo ten biely? Ta siva alebo ta bicla? To sive alebo to biele? ~ Ten biely. - TA biela To biele. \ | AS ~ To je pekny kabat. = To Je pekna sukna. To je pekné auto, ~ Ktory? ~ Kiora? - Ktore? Ten Glerny alebo ten modry? ‘Ta Gierna alebo ta modra? To Gierne alebo to modré? = Ten modry. ~ Ta modra. ~ To modré. ~ To je pekny koberee. ~ To je pekna kravata. ~ To Je dobré mydlo, Ktory? = Ktora? ~ Ktore? ‘Ten Gerveny alebo ten zeleny? _—_Ta éervena alebo ta zelena? To Cervené alebo to zelené? ~ Ten Gerveny. ~ Ta cervens. ~ To Cervené,% 2. LEKCIA / Ako byvame, ako Zijeme To je krasny kvet. ~ Ktory? Ten Aty alebo ten Cerveny? Ten alty. ~ Ktora? = To Je pekna task, = To je dobré jabiko, ~ Ktore? ‘To Zlté alebo to ervené? - To alte. = To Je pekny pulover. ~ To je pekna kosela, = To je pekné kreslo. = Ktory? ~ Ktora? ~ Ktore? ‘Ten hnedy alebo ten sivy? Ta hneda alebo ta siva? To hnedé alebo to sive? ~ Ten hnedy. ~ T4 hneda. ~ To hnede, = To je krasna kytica! Je velmi pestra. lm ZAPAMATAJTE SI! PRI ~ Tu hraju stary film, Je ciernobiely. = Tu hrajit novy film. Je farebny, Eva sedi na stolicke. Na okne visia zéclony. Lampa je na stole. Na stene Je polldka, Eva stoji pri okne. ‘St0l stofi pri stene. Skrina je pri okne Stolicka je pri stole. Bya je v izbe. Kntha je v skrinke, Kovacovel sit v obchode, V obchode je nabytok.Teas Pan Kovaé: = Dobry veéer, mama! Dobry veéer, deti! Pozrite! Janko: ~ Co je to, otecko? Pan Kovaé: = To je kfaé a to je plan. Mame novy byt! ~ Pomrite! To je predizba. Vpravo je zichod a kupetna. Potom je kuchyna, Pani Kovaéova: ~ Je velka? Pan Kovac: ~ Ano, je vel a pekna. Avedla je balk6n. Cislo tri je jedalen a cislo Styri je obyvacia izba. Vzadu je terasa. Sest je moja izba. Pant Kovatova: = Nie, to nie je tvoja izba. Je velmt velica. Tvoja izba je Cislo secem. Janko: = A islo osem je moja izba? Pan Kovae ~ Ano, Janko, to je tvoja taba. Janko: ~ Hurd, mame novy byt! Podme sa pozriet! Pani Kovatova: ~ Nie, teraz je veéer, Do bytu pdjdeme véetci rano, HURA, MAME NOVY BYT! TERASA ——4 — ie 5 4 SPALNA & QBYVACIA IZBA 2 z XY 1ZBA JEDALEN a NA v “ feeb] KUCHYNA | ? < 2 ik a a | 1ZBA oF ON a Fi = 2, w 8 & a meal a KUPELNA IZBA wa 0 —>f VSIMNITE SI! Podstatné mend / Pridavné mend / 1. pad — jednotné cislo (substantiva) __(adjektiva) (nominativ) (singular) KTO je to? / CO je to? AKY je? / AKA je? / AKE je? musky rod (maskulinum) ‘To je muz. = — ivotné) hi — maskulinum Zivotné (2) Se Y | = maskulinum nezivotné (Mn) —— - femininum ©) = neutrum w | To je futbalista. -a se dobry. e To je ded. © Je stary. 5 7 ‘To je dom. = dL refvomé) Je wysoky. : Zensky rod (femininum) stredny rod (neutrum) To Je Pena, “a To je oko. 0 Je peknd. “4 Je otvorené “ en To je kniha. a To je vajee. - = sJe otvorena. a Je dobre. € To je tovaren. |-aren| , To je namestie. -ie Lm, Je moderna 4 Je pekne, “ To je kost. -st Tojemtveum, | -um Je dobra. “a dle vet‘Ako byvame, ako Fijeme / 2. LEKCIA KOVACOVCI KUPUJU NOVY NABYTOK =} ; = Kovééovei maja novy byt a kupuji nébytok. Pan Kovaé, pani Kovaéova, Janko a Zuzka sti Pan Kovae: ~ Pozrite sa! To je krasna obyvacka! Vpredu stoji maly okruhly st6l avvzadu je velky hranaty stl. Je tu aj krest du je velka kniz- nica, Té mal skrinka vlavo nie Je peknd ne televizny sto- lik, televizor a vesu. [ aval gg | Pani Kovaéova: = Nabytok je pekny, ale je velmt tmavy. Pozri, tzba vpravo je bled a peknd, Je tu vSetko, A ndbytok nie je velimi draby. A to je pekna izba pre Evu. Je tu pisact stol a stolicka. Na stene je policka a pri okne je skrina a knizntea. Aj vafanda je pekna. Je tu vsetko pre Studenta. A je {u aj miesto pre stolik pod pocitac. Janko: = To je tic pekna izba. Nabytok je zity a cerveny. Je tu stol, stoli¢ka skrinka, postel. A je tu velks skrifia pre moje auta, Hetadla, radio a knihy. Pan Kovac: Ano, nabytok je skutogne pekny, ale Je maly a ty si uz velky chlapec, Pani Kovatovai = Ten velky koberee vzadu je pekny. Pan Kowaie: Ktory? Ten modry? Pani Kovacova: ~ Nie, ten Gerveny. NaSe kresld sti tie? Cervené. Maja tu aj pekné zaclony.Pan Kove: = Pozrite tam hore, td lampa je pekna. Pani Kovacova’ ~ Ano. fe pekna, ale mala. Viavo visi druha lampa. Je pekna a velka Nemame stolnd lampu! Tam vpravo na stole je pekna lampa. Je to halogenova lampa? Janko: = A potrebujeme aj novy ielevizor. Pani Kovacova: ~ Potkaj, Janko! Mysli8, 2¢ sme milionari? Dihé a krdtke pridavné mend VSIMNITE SI! (aij kratke acektiva Veriy st6l je hranaty. Maly stol je okrithly. Entklady, Obyvacia izba Je pekna. | Obyvacia tzha je krasna. velly dom, stary muz, maly chlapec, Kreslo je pohodiné. Kreslo je nizke. biely papier men KRASNY. nova kniha, stolnd lampa, pekna izba, era ae |SeRERA éierna ceruzka PEKNE KRASNE malé okno, drahe pero, pohodine kreslo, nizke okno VSIMNITE SI! Cislovka jeden /jedna /jedno (numerale) Pred domom stoji jeden muz. Vpredu je jeden stol. JEDEN (Mz/Mn) Na stole je jedna lampa. JEDNA (F) Viavo je jedno okno JEDNO (N) Cviceni 12 ~ Je v izbe lelevizor? ~ Ano, je Je stary? ~ Ano. v izbe je Jeclen stary televizor. ~ Jew byte kuchyna? < Je v the radio? ~ Ano, je. ~ Ano. je. ~ Je peknat? = Je male? ~ Ano, v byte je jedna pekna kuchyna, ~ Ano, v ibe Je Jeeino male radio. Pokratujte: Je v byte... / Je v izbe. Jampa ~ mala, fotografia ~ pekna, stol - okrahly, magnetofon— moderny, koberee — novy, spalna - velka, zaclona - nova, valanda ~ pekndVSIMNITE si! Ukazovacie zameno ten / td / to (demonstrativum) ‘Tem muz je vysoky. a Sm Tem dom je pekny. TEN tie ue) Ta izba je velka. TA) To kresio je nove. O(N) ~ To je stary televizor. Je dobry? ~ Ano, ten stary televizor je dobry. ~ To je novy dom. Je vysoky? ~ To je novy film. Je farebny? ~ Ano, ten novy dom je vysoky. ~ Ano, ten nevy film je farebny. = To je nova spaina, Je draha? ~ Ano, ta nova spaifa je draha. Pokraéujte: nove kino ~ pekné, veTky hrad ~ stary, pekna stolitka ~ nova, novy most ~ veTky © © eTOUZVIEME!eeeeceeeseeceecce © Janko hover: ~ To je m6j pisact stat . * Janko hovori; ~ To je moja izba. = Janko hovori:~ To'je moje radio. - Ivan hovori: — ~ Tvoja izba je pekna. : Janko hovori: - To je néé dom, to je nai byt. i Ivan hovori: — ~ Va dom je pekny. Va byt je krasny. is Peececcccccccceccccccccccce Privlastitovacie zamend VSIMNITE SI! - z (posesivne pronomina) MO MOJA MOJE TVOS TVOJA TVOJE JEHO JEHO JEHO JES byt (Mz/Mn) ey izba (F) hae auto (N) NAS NASA NASE VAS VASA VASE IcH IcH IcH Cvigen 4 ~ Eva, je to tvoja lampa? = Nie, to nie Je moja lampa, ~ Janko, Peter, je to vaS dom? = Nie, to nie je na8 dom, Ivan, je to tvo} stol? = Nie, to nie je moj stol. — Janko, Je to tvoje kreslo? — Janko, Je to vas balkon? = Nie, to nie je moje kreslo. = Nic, to nie je nas balkén,PANI KOVACOVA ROZPRAVA - Volém sa Kovaéov4. Maria Kovatova. Som uditefka a uéim v akole v Bratislave. Uim kazdy dea, ale poobede mam volno. V sobotu a v nedelu mam tied volno. Ked mam vofno, nakupujem, varim, Moj mandel je dradnikk. Pracuje na poste. Cely den je v tirade Poobede niekedy hra tenis a uci sa s Jankom. Vela Gita a éasto pise listy. MO] manzel a jasme rodiia. Mame styri deti Nas syn Peter je chemleky inZinier. Pracuje v laboratoriu. Poobede éasto chodii do kina alebo sa prechadza. Ked je doma, poctiva mo- dermi hudbu. Ma krasny novy magnetofon. NaSa dcéra Eva je Studentka. Studuje na univerzite v Bratislave. Nickedy je cel deni v Skole. Veter, ked je doma, Sije, cita alebo poze 14 televiziu. Uci sa anglictinu a hovori uz velmi dobre. Nas druhy syn, Janko, Je Ziak. Chodi do Skoly. Skoro kazdy den po obede hiré futbal. Niekedy fotografuje. Robi pekné fotografie. Zuzka Je nasa druba deéra. Je mala. Nechodi do skoly. Je doma ale- bo v parku a bra sa. ‘To je moj otec a moja matka. Ten dom veadu je ich dom, Vedla je park, Stari rodicia ¢asto sedia v parku. Stary otec fajéi a éita. Staré matka sa éasto v parku prechadza so Zuzkou. Zuzka sa stale pyta: =Dedko, ¢0 je to? Babka, co je to?© @ © TO UZ VIEME © Kec mam volno, varim, Zehlim, nakupujem, umyvam oknd. war fe © Janko, preto zvonis? ™ = $ Peter pracuje v laboratoriu. Eva sa wai, (ON/ONA/ONO) § © Veter sedime a pozerdme televiziu. (wy) . © Co robite vecer? Chodite do kina? om : $ Stan rdieia sedi v pari (onn 5 Ce ccrcccccccccccccscccccccscccceccceecee Sloveso — pritomny tas VSIMNITE Slt (vecbum) - (prézent) (anes, teraz, vidy, Easto, obyéajne...) HLADAM: BYVAM. SEDiM HLASIM. HEADAS BYVAS SEDIS HLASIS HLADA BYVA SEDi HLASI HtapAME | BYVAME SEDIME HLASIME HtapATe =| BYVATE SeDfTE HASTE HEADASU BYVAJU SEDIA HLASIA -A ~ Co robia stari rodivia? Sedia v parku? ~ Ano, sedia v parku. Poobede Casto sedia v parku. ~ Go robi Eva? Studuje? ~ Ano, Studuje. Poobede éasto studuje. ~ Co robis? Hras sach? ~ Ano, hram Sach, Poobede Casto hrém Sach. NIE, NE- Pracujete v sobotu? Nie, v sobotu nepracujem. Chodi Zuzka do Skoly? Nie, Zuzka nechodi do skoly. Pracuju starf rodivia? Nie, stari rodi¢ia nepracuji. Byvajti Kovacovel dole? Nie, Kovacovei nebyvaju dole. Hovorite po slovensky? Nie, nehovorim po slovensky. Faj@i Peter Kove? Nie, Peter Kovs Janko, piges list? Nie, nepisem list.Pred domom stojf autobus. Babka sedi pred oknom. PRED red stolom je stoli¢ka Zuzka sedi pred televizorom, Za mostom je hrad za, Kovatcovel byvajit za Dunajom. Za domom je park. Obchod je za kinom, LEGS Nad Dunajom je most. WAVAVAV A VAY AY! ap Nad stolom vist obraz. Nad stolom visi lampa. Nad kreslom je okno. Pod oknom je ste. Pod mostom je rick. POD Kos je pod stolom. Pod televizorom je skrinka, Opakuite! 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 Jeden | dva | tri | sti | pat | ses¢ | sedem | osem | devat | desat 11 ~ jedenast Cvigenie 12 ~ dvanast 18 ~ trinast ~ Kae byvas? 14 ~ stnast ~ Byvam v izbe Gislo 42 (tyridsatdva), 15 ~ patnast cnast 16 — Sesindst ~ Ktory autobus tam chodi? 17 ~ sedemnast ~ Tam chodi autobus dislo 58 a dislo 36 (pat- 18 ~ osemnast desiatosem a tridsatéest). 19 ~ devainast ~ Aké je vase telefénne tislo? 20 - dvadsat — NaSe telefonne cislo je 33 14 95 (tri-tri- 30 ~ iridsat -dsat Jeden-styri-devat-pat alebo tridsattri- 40 ~ styridsat stmdst-devatdesialpa0. 50 ~ pildestat ~ Aka Je vasa adresa? G0 — sestdesiat = Moja adtresa je: Nova ulica dislo 27 (dvadsat- 70 ~ sedemdesiat -desiat sedem) 80 — osemdesiat 90 - devatdesiat ~ Alka je vasa adresa? Aké je vase telefénneCO POTREBUJEME V KANCELARII, V SKOLE? Text Riaditel: ~ Tu je novy katalég. Pozrite sa, Co potrebujeme v kancelarii. Mame asi pol miliéna korin. Peter: ~ Potrebuyjeme novy pocitae a tlaciaren. Marta: ~ Pan riaditel, pan kolega! Potrebujeme stolikk pod potitat a novii kopirkxu Riaditel: ~ Nasa kopirka nefunguje? Marta: — Je zase pokazena. A je tie” mala. Potrebujeme vefkai, modermi Kkopiriu. Potrebujeme aj diskety. Peter: ~ Pan riaditel, kupime aj nové mobilné telefony? St velmi praktické. Riaditel: ~ Uvidime, koko mame penazi. Urobte presny rozpocet, Co potrebujeme a Kolko to stojt. Zajtra to mozete kupit. Matka: - Janko, mas vsetko? Janko: — Nie, Mam Ten jeden velky zostt, ale nemam maly zostt. Po- trebujem tied pravitko, trojuholnik, kruzidlo, gumu a Cer- venti ceruzku. Matka: ~ Otec ti vera dal nova gumu a Gervent ceruzku. Kde si? Janko: ~ Gumu som stratil a ceruzku som zabudol v skole. Matka: - Davaj pozor! Vsetko strati8, vsetko zabudnes! Matka: - Eval Eva: — Prosim, mami! Malka: ~ Ides do mesta? Ides nakupovat? Eva: — Ano, idem. Potrebujem anglicky slovnik a novit uéebnicu. Matka: — Novi uéebnicu? Akt? Chemin? Eva: ~ Nie, chémiu uz mam. Potrebujem biologiu. V januari mam skusku. Matka: — Cakaj! Janko ide tie do mesta. Chod s Jankom! Eva: ~ Co potrebujes, Janko? Janko: — Musim kupit velky zosit a maly zosit, pravitko, trojuholnik, kruzidlo a papier. Pani ucitelka tiez hovorila, Ze potrebujem novi gumu a Cerventi ceruzku. Matka: ~ Eva, tu mds tisic kordin. Stati to? Eva: — Myslim, ze ano. Ja mam tiez este patsto korin. Janko: ~ Mama, prosim si este dvadsatpat kortin, Matka: — Dvadsafpat kortin? Na 60? Co este potrebujes? Janko: — B8te potrebujem zmrzlina. U MeDonaldsa majii wyborns jahodoi zmrzlinu Veera Janko stratil pero. = Mas ulohu, Janko? Mam ulohu, ale nemam tu zosit. Zabudol som ho doma. Prepacte.= Koho hladas? Je v mesie. = Dakcujer, ~ Koho éakea: KOHO éakas? KOHO éakas? CO potrebujes? CO mas? CO hladas? CO hladas? ~ Hladam pana Kevaéa. ~ Pan Kova nie je v urade Janko? Riaditela? ~ Nie, necakam riaditefa, Cakam zastupeu, £ VSIMNITE SI! (mz) (Mn) Co hfadate, slecna? ~ Hfadam slovnik. ~ Co robis, Janko? = Fotografujem Evu. = Koho? ~ Evu. Fotografujem sestru Evu. ~ Na co cakas? - Cakam na elekiri¢ku, ~ Na elektricku? Na ¢islo 4 alebo ¢islo 2? ~ Calsim na elektriéku isto 4. si prosis? ~ Prosim si ceruzku a gumu. Podstatné mena / 4. pad (substantiva) / (akuzativ) Cakam brata. Inzinfera Petra Kovata. ss Cakém zastupeu. Infinlera Horu. = Potrebujem slovnitk. S aan Mam ceruzku. 1 Hladam éakaren, = Hladam kino. =Neviem, nevidim otea, Neviem, nevidim chlapea To Je Kubanee? Nie, v skole nemame Kubénca. Kee je Peter? Neviem, nevidim Petra, Ue to minister? Neviem, nepoznam ministra, Cvikenie tas knihu? Hladate jedaleit? ‘Ano, éitam kth. ‘Ano, hladam jedalen. Potrebujes slovnik? Prosite si limonddu? Ano, potrebujem slovnik, Ano, prosim si limonadu Vidis otca a matku? Pises wlohu? Ano, vidim otca a mati. Ano, pfSem ilohu, ‘Ma Janko kamarata? Maju Kovacovel terasu? Ano, Janko ma kamarata, Ano, Kovacovel majti terasu. = Chees kavu? ‘MAé fotografi? ~ Ano, cheem kavu. ~ Ano, mém fotografiu. VSKOLE Janko Kovat je Ziak. KaZdy dei chodi do Skoly. Rano md vyutovanie, ale poobede mé volno. Poobede pige dlohy, uéi sa alebo hré futbal a fotografuje. Skola je pekna velka budova. Viavo je vehod. Nad vehedom su tri okné, Tam je zborovia. V zborovni sti ucitelky a ucitelia cez prestaviku. Vedla je riaditefna. Tam pracuje riaditef. Je tam este jed- na miesinost. To Je kancelaria zastupcu Vpravo dole je Siroké okno. Tam je telocvitha. Dnes Je pekny a teply det. Ziacl nle stv telocviéni. Su na ihrisku, ktoré vidime vpravo. Hrajti futbal. Za ihriskom je jedalen, Tam iaci aj ucitelia obechujt: Hore sui triedy. Teraz,je hodina. Cez hodinu sui Ziaci v triede, Ucia sa, pisu, Citajti, poctivajul. Casto po- Gitajt: matematické priklady. Niekedy sti v laboratoriu, Tam sa uéia chémiu a fyziku. ez prestavkeu ziaci nie su v triede. Su na chodbe. Niekedy sa prechadzajui a rozpravajti. Nicktori Ziaci sa cez presidivku ucla. Ked Je pekne, Zlacl si na dvore, Potom zvoni. Vsetci id do triedy a cakajti na ucitela alebo na ucitefku. Zaéina sa hodinaNA UNIVERZITE Eva Studuje na univerzite. Studuje medicinu. Réno Eva éaké na autobus, pretoze skola je daleko. Eva nechodi do skoly kaidy dei, v stredu ma volno. Niekedy je v Skole aj poobede a veter. Musi vela Studovat. ‘Viavo je nizka budova, vpravo je vysoka budova. Vlavo sui laborat6rid, Je tam kniZnica a éitarefi. V budo- ve vpravo stt positichame. Tam maju studenti prednasky. Vpredu vidime parkovisko. Tam stoja aula. ‘Veadu tie2 vidime vysokti budovu. To je internat. Byvafi tam Studenti a Studentiy. Pri internate je pekny park a ihrisko, Eva je Casto v internate. Ked ma volno, je Casto s kamaratkainl y titdémi alebo v Studovni. Nickedy sa prechadza v park medzi skolou a internatom, V internate je tie? jedalen. Je to veka miestnosf. Tu Studenti ranajkuju, obeduji a veterajy. Eva tam licz nickedy obeduje, ale raitajkuje a veceria doma. Eva Studuje tri roky. Este musi Studovat tri roky a potom bude lekarka - doktorka Eva Kovaéoval © © TO UZ VIEMEle cece ccccccccccceooccccs © _ Mate veliai rodinu, pani Kevaéova? ~ Ano, mame. Mame jedneho vekého syna Petra a jedného mal¢ho syna Janka. Mame jednu vellkd deéru Evu a jednu mala deéra Zuzku, ° ° ° . e © Mame tiez stareho otca a staru matku. i . . e PO Co Cor eeceecesecrecececoerecococe Pridavné mend / 4. pad VSIMNITE Slt (sicktival / akuzatie) Mam jedného dobrého kamarata. “ého Mame jecineho mtidreho sudcu, -eho eal Bi see Eva mé jednu dobri kamaratku. ep i Pozna jedinm krasnu slecnu. aL — Kde je nova lampa? Hfadate novi lampu? Tu je. ~ Kade je stary otec? Kae je nowy student? ~ Hiadate stareho otea? Tu Je Hiadate noveho studenta? Tn je Kde je veka mapa? = Kde je triedny uciter? Hladate vel mapu? Tu fe. Hladate triedneho ucitefa? Tu je.Pokraéujte: farebnd fotografia, volejbalové thrisko, univerzitna kniZnica, velkA posluchérei, Skolska jedalen, stu- dentsky internat. ~ Poznais toho muza? ~ Pomnas tui sleénu? = Poznidm toho muza vpravo, ale = Ktoni? Tu vpravo? Ano, ti toho druhého muza nepoznam, poznam. To je Eva. Ale ti drubu nepoznam, & Ukazovacie zémeno / 4. pad VSIMNITE SI! (demonstrativum) —_/ (akuzativ) =Vidistoho mladeno muza? = ~ Ano, vidim. J (M2) =Vidis tu mladui Zenu? ~ Ano, vidim, | FEE] Cvitenie 2 = Co fotografujes? Ten novy dom? = Nic, nefotografujem ten novy dom, teraz fotografujem ten stary dom. ~ Koho ¢akas? Toho starého inziniera? = Nie, nevakam toho starcho inziniera, te- raz Cakém toho mladého inzintera. ~ Co chees? TH vet ffasu? ~ Koho bla? Toho slovenského ~ Nie, nechcem tt veTlat flasu, teraz cheem Sea tu male flasu. = Nie, nehfadim toho slovenskeho studen- ‘i - - (a, teraz hladam toho zahraniéného ~ Co kreslis? Ten vysolyy strom? aeadene = Nie, nekreslim ten vysoky strom, teraz kkreslim ten nizky strom. = Co kupujes? Ten veTky zosit? ~ Nie, nekupujem ten velky zosit, teraz ku ica Obata TO. velie olny ipujemidangmnety'srate = Nie, neotvaram to velké okno, teraz otva- Ss ram to malé okno. = Co potrebujes? Ti velkui vazu? = Nie. nepotrebujem tut vei 'vazu, teraz potrebujem tii malii viz.VSIMNITE SI! Poznas méjho otca? | ..MOJHO / TVOJHO / NASHO / VASHO. MOJU / TVOJU / NASU / VASU... Karol Janko: ~ To je mo} otec a moja mama Karol: Karol: ~ Janko, to Je tvo) album? Janko: ~ Ano, to je moj album. Tu je cela nasa rodina. Poznaé nasu rodinu? ~ Nie, nepozndm. Kto Je ten muz a ta Zena? Nepoznas mofho otca a mojtx mamu? ~ Poznam, ale to je velmi stara fotografia. Janko: ~ Poznas mojho brata Petra a moju sestru Evu? Karol: — Nie, nepozndm tvojlio brata Petra a (voju sestru Evu. Poznam len tvoju sestru Zuzku Janko: ~ A tu vidiS nasho starého otca a nau stard mamu. Karok - Teraz uz poznam vasho starého otca a vasu staru mamu., Teraz uz poznam celti vasu rodinu. A ty poznas mo Ju rodinu? Privlastiiovacie zamena / 4. pad (posestvne pronoming) / (akuzativ) Ano, poznam tvojho otca. (a) Poznas nasho dedka? | Ano, poznam vasho dedka. Pomnas moju matku? Ano, pozndm tvoju mati. PozndS nau babku? | Ano, poznam vasu babku. (un) © ® MOJ MOJU MOJE TVOS TVOJU TVOJE Jeho, je} | NAS NASU NASE VAS Vasu VASE ichTRIEDA Je osem hodin. Zagina sa prva vyucovacia hodina. Prva hodina je matematika. Ziaci a Hacky sedia, pisu a potitajii priklady. Profesor sedi vpredu pri stole. Pri tabuli stoji jeden ziak 2 odpoveda. Na stole je kniha, zosit, pero, ceruzka, guma a pravitko. Pri stole je aktovka. V aktovke je slovnik, papier, maly zosit a vSetko. Go Ziak potrebuje. Ziak, ktory sedi vpredu, sa last Profesor sa pyta: ~ Prosim? Ziak hovort: — Prosim, nerozumiem tomu prikladu. Profesor vysvelluje este raz a pyta sa: ~ Teraz uz rozumiete? Zak hovori: ~ Ano, teraz uz rozumiem. Dakujem. Potom zvont a je prestavka. Ce hodinu sti Ziact v triede, ale cez prestavku sti na chodbe alebo na dvo- re. Zase zvoni. Zacina sa drubsa hodina. Drulia hodina je {yzika. Dnes je pondelok. V pondelok maj zia- ci matematiku, fyzikuu, slovencinu, anglictinu a chémiu., Posledné dve hodiny st chlapci na ihrisku ale- bo v telocvigni. Majui telocvik. Dievéatd dnes nemaji telocvik. Majii volno a idui domov. Veadu v triede je skrifia, pri skrini je umyvadlo. V skrini su knihy, obrazy, biela a farebna krieda, Spongia. Aj skrinka je vzadu. Pred skrinkou na stoliku stojf diaprojektor. V skrinke je magnetofén, kazety a diapozitivy. Dnes poobede ma Janko volno. Poobede sa uci a hiré futbal. Niekedy ide do kina. V stredu a vo Stvrtokx nd Janko vyuéovanie aj poobede. Kedy je vyucovanie? Kedy mame volno? Vyutovanie je v pondelok. Votno mame v sobotu a y nedefu. Vyucovanie je v utorok. Vyutovanie je v stredu. Vyucovante je vo Stvrtok, Vyucovanie je v piatok.KOHO /C€O JU. Viaim ‘oho | mua. [vidim ta] emu. Mam jedného| brat, "| mam jean | sestru Mam dobeého | Kamarata. [Mam dobra | Xamaratku. Mat rane | icons a Cera emcee rari Re cine cre pealleeied vii eet ea feuati Vidim ndsho | uéitela. Vidim nau | uéitefku. (ie PRR ee sl eaaer Vidim HO | (MZ/Mn/N) | Vidi Ju | ®) = Zuzka, poz, tam fe stary otec. Vidis starého otca? ~ Nie, nevidim ho ~ Vidi toho vetkscho psa? Ato nové auto? ~ Nie, nevidim ho. Som mala. ~ Hadas tvoju knthu? ~ Nie, nehladam ju. ~ Vidi8 ten novy most? ~ Nie, nevidim ho. ~ Potrebujes ten slovnik? ~ Nie, nepotrebujem ho. ~ Mas tii novi uéebnicu? ~ Nie, nemam ju. ~ Fotografujes nasu skolu? = Nie, nefotografujem ju. = Poznd8 ten film? ~ Nie, nepoznam ho. Janko, daj mi tu veflu knthut ~ Kde Je? Nevidim ju = Tam vzadu na palicke. Pozri sa este raz! ~ Aha! Teraz ju vidim. Uz ju mam, ~ Kupujes to pero? ~ Nie, nekupujem ho. ~ Chees tit Cokoladu? Nie, nechcem ju CakaS nasho zastupcu? Nie, necakam ho. Ma uz Peter nove auto? Nie, nema ho. Otvaras to okno? Nie, neotvaram ho. = Poznatte cehi nasu rodinu? ~ Nie, nepoznam ju.KEDY POUZ/VAME AKUZATIV? POZRITE SA! 1. Slovesé (verba) s akuzativom: Koho hladate? Hladam nasho nového studenta. Co htadate? ‘Hladdm moju éerventi ceruzku, Koho Cakate? Cakam jednu kamarathu. Co si prosite? Prosim si jednu kavu a jednu imonadu. Co mas v ruke? V ruke mam farebnui fotograliu, Koho vidis dole? Dole vidim tvofho otca a tvoju matku. 2, Predlozky (prepozicie) PRE a CEZ ~ Dobry def. pant postarka, Mate sty pre naSu rodinu? = Ano, Janko, mam. Tu je jeden list pre tvojho otecka, jeden list pre stard mami a jeden telegram pre tvojho brata, ~ Mate list aj pre Evu? ~ Nie, pre tvaju sestru dines nemam list ~ Go robite, ked je hodina? — Janko, poztl sa cez okno! Vidis to veTké auto? ~ Cex hodinu sme v triede a uéime sa. ~ Aco robite cez prestavku? ~ Cez prestavku sme na chodbe alebo na thrisku. _~ Kee idem do 8koly, Idem ez, jeden velly park, ~ Co robite cez sobotu a nedetu? ‘cez malé namestie a potom cez dihy most. ~ Cex sobotu a nedefu poctivame radio, pozera- me televiziu a niekedy hrame Karty. 8. Niektoré slovesd + predlozky (verb + prepozicie) Na koho akate? Cakame na nasu profesorku. Na Go takalte? Cakame na autobus alebo na elektriéku. Na ¢o sa pozerate? Pozerame sa na obraz. 4. Iné priklady ‘To je z0sit na matematileu (= tam pisem matematiku) To je kos na papier (= tam davame papier). To Je zosit na domacu wlohu (= tam pisem domacu To je polir na vodu (= tam davame vodu), uulohu). ‘To je Salka na kavu (= tam davame Kavu) JANKO IDE DO SKOLY a Rano diva Janko do aktovky knihu, zosit, pero, ceruzku, gumu, pra- vitko a slovnik. Pani Kovatova hovort: — Janko, nezalpudol si nieto? Mas vsetko? Janko odpoveda: ~ ‘Ano, mami, Mam vsetko. Nezabudol som na nig. Mam aj zosit pre Ivana Horaka a knibu pre uéitelku. Pani Kovacova este hovor: = Janko, ponablaj sal Pozrl, uz je skero osem hodin! A davaj pozor, neutekaj cez ulicut Janko odehadza. To je dobre, 2e jeho skola nie je dalcko. O chvifu niekto zvoni. Janko! Samozrejme, 2a- budel zosit na domdcu tilohu. Ked Janko prichddza do triedy, véetct Zlacl uz sedia, Cakajd na ucitela, Prichadza triedny uéitel. Ziact vstavaji. Ucite? hovori ~Dobré rio! Sadnite sil Kto Janko hover Ivan Horak chyba. Usitel sa pyta: ~Je chory? Kto este chyba? Janko hovort ~Neviem, myslim, Ze Ivan je chery. Dnes nechyba nikto, len Ivan. ia?Zavina sa hodina. Utitel dnes skutsa a kontrohuje domacu ulohu. Pyta sa, Ziaci odpovedaji. Janko dnes nemusi odpovedat. To je dobre. Jedna Ziatka sa py = Prosim, nerozumiem tomu slovu. Mozete mi to vysvetlit? UciteT vysvelfuje slovo, ktorému Ziatka nerozumie. Potom sa ucia nieco nové. Zvoni. Je prestavka. \Vsetci vstavaji a id von. Jedna Ziatka zotiera tabulu. Chlapel utekajit dolu a hrajti volefbal na thrisku. Niektori sa u¢ia Dnes poobede je volno. Janko che navstivit Ivana. Ked Ivan nie je velmi chory, mozu hrat Sach alebo sa spolu ucit. [EER Coitenia 14,15 ~ Janko potrebuje vellsy zosit. = Dobre, kupim vetky zosit pre Janka, ~ Zuzka chee Cokoladu. = Dobre, kupim cokoladu pre Zuzku. ~ Nas stary otee potrebuje noviny. = Dobre, iipim noviny pre nasho starého ota. - Katka Horakova potrebuje slovnik. ~ Dobre, ktipim slovntk pre Katku ~ Ides na balkon cez izbu alebo cez kuchynu? = Nejdem na balkon cez izbu. Idem cez kuchyiu, ~ Ide ten autobus cez stary most alebo cez \ovy most? Horakova. ~ Ten autobus nejde cez stary most. Ide cez, novy most. ~ Ten maly chlapec chce ceruzku. = Dobre, kipim ceruzku pre toho malého = Mame skusku cez prvit alebo cez druhti chlapea, hodinu? = Nemame sktiku cez prvt hodinu. Mame skausku cez druhu hodinu. = Plava ta lod cez AUlanticky ocean alebo cez Tichy ocean? ~ Té lod neplava cez Atlanticky ocean. Plava cez Tichy ocean. VSIMNITE SI! Osobné zamena po predlozke 74. pad {persondlne pronomina po prepozicii) / (akuzativ) Vidim starého otca. Kee je kava pre starého ote: w) ‘Vidi ho ti Kava pre NEHO je na stole (verbum + ho) (prepozicia + neho} ‘Vidi moju matku? ‘Kde je kntha pre mofu matku? ) Nie, nevidim ju. Kniha pre NU je v akiovke, (werbum + ju) (prepozicia + nu) Priklady ~ Janko, neutekaj cez ulicu! Musi cez. iu chodit pomaly! ~ Mate list pre mdjho kamarata? Ano, mam pre neho list. ~ Cakas na Petra dlbo? Ano, Cakam na neho uz hodinu, ~ Porerate Casto televiziu? Ano, skoro kazdy vecer ju pozerame. Eva nemoze ist do kina, nemame pre nu listok.e@eeTOUZVIEMELe coe eeecceccocee Idem do mesta. Idem nakupovat. -nakupovat- -. Musim kaipit nowy osit. - Eva must mnoho studovat. 2 Janko chee navstivit Ivana, i 2. Ivan a Janko mozu hrat Sach. © Ivan a Janko sa mézu spolu uit. é. ° wecccccccccocccccccecocs Neuréitok VSIMNITE SH Ginfinitiv) (2. verbum vo vete je v2dy infiniti!) cheem ¢ftat, musime pfsa€, Idem kapit, neviem hovorit, musim dat, nesmies utekat CO ROBIM / ROBIS / ROBI... (teraz) PY Sones A-verba I-verba caKat HRaT DAVAT KUPIT cHoprt cakam hram davam kaipim chodim eakas ras. davas keupis. chodis, caka hr dava kupl chodi cakame hrame davame kipime chodime eakiite hate davate kcipite chodite Cakaja raja. davaja kupia chodia E — verba nikdy nemajd infinitiv -et! Fujem, -uji) ¢ (Studujem, studujé) pracovat (pracujem. pracuji) budovat (budujem, budujd) In¢ priklady: kupovat, tancovat, opakovat, vysvetTovat, gumovat... © pisat (pisem, pisu) ukézat (ukazem, uke) hédzat (hddzem, hadzu) Ine priklady: cesat, klopat, pozvat. © pi€ (pilem, piju) sit (jem, sija) ait Gijem, 2) Iné priklady: bif, (wmyt, obut...© brat (beriem, bert) rat (periem, per) © smiat sa (simejem sa, smefti sa) Tiaf (lejem, left) hriaf (hrejem, hreju) Iné priklady: diat sa, viaf, siat @ nest (nesiem, nesti) viezt (veziem, vez) viest (vediem, vedi) lief (leziem, lezxi) tiect/tecie. Iné priklady: piect/peciem, obliect/obleciem, vyzlicet/vyzleciem, © jest (jem. jes, je // jeme, Jete, jedia) © fst (idem, ides, ide // ideme, idete, idu) m ZAPAMATAJTE SI! Park Je medai Skolou a internatom, (MEDZ1, $) Janko $ Mirom hrajit Sach, ‘Musis sa pozriet! = ‘Musite sa pozriett 2 ‘Musis sa ponahifatt ‘Musite sa ponahfatt ‘Musis davat pozor! Musite davat pozor! Nesmies utekat cez ulicu! Nesmiete utekat cez ulicu! Pozri sal Pozrite sal Ponahifaj sa! Pondhfajte sat Davaj pozor! Davajte pozor! Neutekajle c Nautte 100 - STO 1000 200 ~ dvesto 2.000 300 — tristo 3.000 400 ~ Styristo 4.000 500 ~ patsto 5.000 600 — Seststo 6 000 700 ~ sedemsio 7000 800 — osemsto’ 8.000 900 ~ devitsto 9.000 1.000 000 ~ (jeden) MILION - TISiC ~ dvelisic = tritisic ~ Btyrtiste paitisic = osemtisic devaitisic Nentekaj cez ulicut ulicu! OPAKUJTE! Gitajte nahlas! 1, 5, 7, 10, 11, 14, 15, 20, 57, 86, 64, 94, 62, 32, 45, 72... Diktujte a piste na tabufu! 23, 13, 95, 29, 12, 85, 47, 38, 26, 63, 46, 93, 59, 37, 56, 72.~ Nas Sportovee — Nasa trieda ~ Slovensko 1. jeprey. je prva. Je prvé. Ktoje. Kio je. Coje.. druby aruba druhe treti tretia tretie Sturt Sturt Sturt piaty piata piate Blesty Siesta Sleste siedmy_ siedma siedme osmy osma sme deviaty deviata, deviate desiaty desiata desiate Jedenasty Jedenasta jedenaste dvandsty dvanasta ‘dyanaste atd. ate atd. sty sta sté tisict Usiea tisice milionty milionta milionte dvadsiaty treti dvadsiata tretia dvadsiate tretie styridsiaty siedmy Styridsiata siedma styridstate siedme slopainasty stoptitnasta slopatnaste Prosim vas, je to osemdesiata strana? = Prosim vas, je teraz stvrta hodina? ‘Mie, to je osemdestata prva strana, ~ Nie, teraz Je plata hodina. Prosim vas, je teraz tridstaty druhy tyzden? ~ Prosim vas, je to treti vehod? Nie, teraz je tridsiaty treti ty2den. ~ Nie, to fe Stvriy vehod.VCERA MIRO TANCOVAL Text Voera bol krisny den. Bola nedela. Miro bol cez vikend doma matky. Na obed pricestoval do Bratislavy. Poobede sa prechadzal v lese nedaleko intemnatu. V lese stretol svoju kamaratku Katku. [si spolu do male} restauracie, Miro pil kavu, Katka pila ¢aj a jedla ovocny kolac. Rozpravali sa o skole. Miro potom pozval Katku na diskoteku, Stretli sa 0 siedmej hodine a iSIi tancovat. Na diskotéke bolo mnoho Studentov. Vsetcl sa dobre zaba- valli, mnoho tancovali a potuivali hudbu. Katka musela skoro odist, lebo rano mala skolut. Miro ju odpre~ vadil domoy a potom sa vratil do internatu. Rychlo zaspal. DNES MA MIRO VOLNO Miro Studuje na univerzite. Je prvorociak a byva v novom internate. Uci sa skoro cely den, Rano ma prednasky a cvigenia v laboratérlu. Potom ide do kniznice a Studuje. Poobede je zase v skole. Vecer sa pripravuje na druhy den. Dnes ma cely den votno. Mé7e spat a nemust ist do skoly. Sediiv izbe a pise list. Rozmysfa, ¢o bude ro- Dif vever. Musf telefonovat Michalovi. Michal pracuje v meste a wady vie, aly Je program. CO BUDE MIRO ROBIT VECER? 0 jeainej bude obedovat. Ma v chladnicke este nejake maso, ktoré mu matka dala. Potom bude trochu & tat. Nesk6r bude telefonovat kamaratovi Michaiovt Miro: - Aho). Michal! Co budeme robit vecer? Michal: ~ Pod, pojdeme do klubu. ‘Tam je diskoteka. Miro: — Nic, véera som bol na disisoteke a tancoval som cely veeer. Nevies, co hrajul v kine alebo v divadle? Michal: — Vies, je pondelok, vsetky muzea a vystavy sti dnes zatvorené. V kine hraju staré fil- my, len v Hviezde davajii nejaky francuzsky film. Budem tam telefonovat a opytam sa, i majtilistky. Alebo sa opytam v divadle, Go je v opere. Myslim, Ze dnes hrajd Traviatu, Miro: ~ Fajn, u2 sa tesim, Davno som nebol v divadle Michal ~ Dobre, stretneme sa o sieste}. Bucem ta Cakat pred divadlom. Ideme na vystavu. Ideme na diskotéku. © © oTOUZVIEMEle ce cee ccececccccoce Miro a Michal su kamaratl > Miro a Karol sti students Peter @ Michal si inzinierl a pracuja v skromme) firme. : V pondelok sti muzea zatvorene a vystavy tied nie sii otvorenc. V byte sui styn tzby. . Na poli¢ke su knihy, ‘e Aco kina’? Kina su otvorene, ale tam hrajt staré filmy. . Divadla su otvorené, ale neviem, ¢t majui listky. : ° Perce cccccccvccccccscccccsTo je... M2) 3 muz (Mn) dom noe 6 kniha skrifa kost {N) ‘okno vajce KTO.../ CO... JE TO? £ VSIMNITE SI! Podstatné mena /1. pad (substantiva) TO SU... fah\ ea\RF / mnoiné dislo (nominativ) (plural) To sit... muzi Studenti doktort indinieri kamarati domy stromy obrazy zosity stoly noze Kose stroje koberce kamene knihy mapy ceruzky zeny stolicky skrine tabule Klubovne: ulice tovame kosti micstnosti bolesti radosti Ziaclosti okné auta kina radia Jedla vajcia moria srdeka poliaTo mized laboratoria ‘gymnazia verba centra mizeum e faci 7) kei {vo} ~ vojaci, robotnik ~ robotnici, diradnik - uradnici, basnik - basnici, roinik ~ rol- nici, mechanik ~ mechantel, Ca8nik ~ Casnici, Slovak - Slovaei, vnuk - vmuct ...) © priatef—priatelia (Mz) “tel -telia| (ucitel - uditelia, riaditel ~ riaditelia hlasatelia ..) Cilatel ~ Gitatelia, pisatel ~ pisatelia, hldsatel ~ a Uez slova: brat - bratia, rodi¢ ~ rodi¢ia, ~ ale Mn: delitef ~ delitele /lia, odmocnitef ~ odmoenitele/liat @ niekeay -a + -ovia (astupca ~ zastupcovia, dochodea - dochodeovia, rozhodea ~ rozhodcovia, hrdina hrdinovia ...) ~a tle? mudi y rodine: syn ~ synovia, otec — otcovia, dedko ~ dedkovia, wo ~ wjovia =a iné: druh - druhovia z Cislovky 2/3/4 ! ve OEY (numeralia) Toje .. RBS SSG 2x, A y mudi jeden muz oar Styria mut Be 5a jeden obraz tri obrazy atyzi obrazy aa ere ity tai knihy Styri knihy dve okna jedno okno a H o ea oknd ry Btyrl okndKonegne mame voino! / 4, LEKCIA $1. — Vinternate je jedna kiubovna. Na nase} ullcl Je Jedno kino. $2. - Jedna? Nie dve? ~ Jedino? Nie dve? R — MAS pravdu. V internate sit dve Mas pravdu. Na nase} uliet sui dve kina. Kluborne. Vlaboratoriu pracuju dvaja inzinieri. S1. = Tuvizbe byvaju dvaja studenti. Dvaja? Nie traja? $2. — Dvaja? Nie traja? = Mas pravdu. V laboratériu pracuji traja Ro = Mas pravdu. Tu v izbe byvaju traja inviniert student = Vrodine Kovatoveoy je jeden syn. — Jeden? Nie dvaja? ~ Nad Dunajom si tr mosty. ~ Ma8 pravdu. V rodine Kovatoveov su dvaja ~ Tri? Nie styri? synovia, ~ Mas pravdu. Nad Dunajom sui styri mosty, — Na chodbe st dva ose, — Dva? Nie tri? ~ Vtriede Je Jedna skriia. ~ Mas pravdu. Na chodbe sui tri kose. ~ Jedna? Nie dve? ~ Maa pravdu. V triede sit dve skrine, CO BUDEME ROBIT? DNES ZATVORENE Eva a Maria éakali pred klubom. Karol a Miro prisll neskoro, Muselt diho Cakat na autobus. Karol predstavil Mira Karol: ~ Predstavte sa. To je Miro, méj kamarat. Studuje na technike, je v prvom rocniku. A to je Eva, a to Maria, moje kamardtky. Sd Studentky a studujti na univerzite. Tak pode do khubut Ked prisii ku Ilubu, bot zatvoreny. Aha, zabudll, Ze je pondelok! Miro povedal, Ze mozu {st do kina, do kaviarne alebo do restauracie, Tam si daju ka iva a Maria hovorili, Ze je uz neskoro pit kavu, ale mozu si dat zmrzlinu,Miro povedal, Ze dnes plati on, lebo mu otec dal peniaze. Karol rozmystal, preco je klub zatvoreny. To je zvlastne, ~ hovoril Karol. — Kiub je otvoreny kazdy den. Boll sme tu aj minuly tyzden v pondelok. Pamétas sa, Eva? Hrall nejaké kratke filmy a potom sme tancova- hi, Bola tu aj Katka, ta inzinierka, ~ Katka nie je inzinterka, — povedala Eva. ~ Je doktorka. MaS pravdu. Potom sme sa prechadzall pri rleke a Cakall sme na autobus. A nakoniec sme Isli domov pest. Miro este nebol v klube, a preto sa opytal, Co vsetko je v klube a ¢o tam mozno robit. Eva rozpravala. 7e v klube Je Kaviaren, kde dobre varia, a mic je velmi draha. Chodia tam Casto student. Tam mozu lacno Jest a pit a niekedy Je veter diskotéka, kde mo- Au tancovat. Maria hovorila, Ze v klube je aj citaren, televizna miestnost, malé kino. Karol hovoril, Ze sti tam malé miestnosti, kde mozno frat Sach, karty alebo biliard Casto sti v klube tied zaujimavé prednasky a diskusie. Miro povedal: - Skoda, ze je dnes zatvorené! Zajtra nemam cas, ale mozno na buduci tyaden tam pojdem na nejaky program. Tak, a teraz ideme na zmralinut © TO UZVIEMELe eo ee eeeeccce Eva a Maria sti moje kamardithy, V pondelok sti divadla, mized a vystavy zatvorené, Kina a kaviarne su otvorené. Y Klubovni hrali nejake kratke filmy. VEIMNITE sit Mnozné tisto * (plural) dobré | domy (Mn) muidri chlapei (Mz) ‘moji kamarati tvoji bratia ayaS. ~ Aki sti vasi tenisti? Su dobri? R.~ Ano, ti nasi tenisti sui naozaj dobri S. ~ Ake sti vase izby? Su pekne? R ~ Ano, tle nase izby su naozaj pekné. ~ Aki su tvoji kamarati? Su usilovni? ~ Ano, ti moji kamarati sti naozaj usilovni. ~ Aké sti moje tilohy? Su spravne? ~ Ano, tie tvoje,tilohy sui naozaj spravne. ‘Ake sui vase muzea? Sui zaujimave? - Ano, tle nae miizea sti naozaj zaujimavé. Ake sui ich domy? Sui moderné? ~ Ano, tle Ich domy st naozaj moderné. Aké stl vase koberce? Su pekné? Ano, tie nase koberce sti naozaj pekné. ~ Aki sti Jeho rodicia? Su stari? ~ Ano, ti jeho rodivia sti naozaj stari po Po Konegne mame volno! / 4. LEKCIA Su jeho bratia stari? Neviem. Ivan hovori, Ze sa star. Su nové kolesyne pekné? Neviem, Ivan hovort, Ze sti pekné. Sui okna otvorené? Neviem. Ivan hovori, Ze si otvorené. Su auta drahe? Neviem. Ivan hovori, Ze sit drahé. Sui nové televizory farebne Neviem. Ivan hovori, Ze sti farcbné Su Jabiksa sladke? Neviem. Ivan hovoni, ze sti sladke. Su Studentl pripraveni? Neviem. Ivan hovori, ze sti pripraveni. Sui Jeho sestry vydate? Neviem. Ivan hovori, ze sui vydaté. Sit koberce Gisté? Neviem. Ivan hovort, Ze sui tisté. Je veter. Skoro celd rodina je v objvacej izbe. Mudi sedia pri okne a hraji karty. St: 4 mama nie- éo dije a poétiva radio. Zuzka sa hré. MA loptu, kocky a iné hracky. Nad stolom vpravo visi pekny vetk¥ obraz. Pri stole stoja stolicky. Na stole je obrus a vaza. Kovaéovel uz veéerali a pani Kovaéova je teraz v kuchyni. Pani Kovacova umyva riad, Taniere, pohare a hrnce si uz Cisté, Teraz umyva pribor. Na spordku vrie voda. Matka, otec a stary otee pia ve- Ger kavu alebo éaj. Niekedy Eva pomaha v kuchyni, ale dnes nie je doma. Je v klubovnt, Iste pride domov neskoro,= Janko, - vol Zuzka cez dvere. = Pod seml tirajme sal Janko sedi pri stole a pise = Teraz nem6zem. PiSem lohu a udim sa, Potom cheem pozerat tele viriu. Mama vold z, kuchyne: ~ Zuzka, uz je neskoro. Nehraj sa! Umy saa chod spatt Peter hovori: ~ Uz nebrajme! Je sedem hodin! Potuvajme spravy! — Peter, pozri sa, aky je dnes v televizil program! Ditfam, Ze Je lepst ako véera, = Ano, na prvom programe je film a na druhom koncert. A, to je pekny film. Videl som ho minuly rok v kine, Tam hra nas najlepsi herec. Mata prinaga kavu, ¢aj a mlieko. Zuzka nechce mlieko, chee limo- nadu, ale matka hovort: = Mlicko je zdravsie. Pozri, aj Janko pije mlieko. Stara mama je ovocie. = Ten pomarant je sladky! Je stadsi ako pomarané, ktory som jedla vera. Vsetci sedia a pozerajt film. Film je skutocne velml zaujimavy. Prichadza Eva a hovort = Dobry vecer! Prisla som domov skor, klub je dnes zatvoreny. Janko sa hneva a krici: = Ticho, Eva! Teraz nerozpravaj! Sadni st a pozeraj film! © © eTOUZVIEMEe ec ec eee ccceeccce $ ~anko, pod sem! - Zuzka, nchraj sal Umy sal Chod spat! ~ Eva, nerozpravaj! Sadni si! Pozeraj film! ° - ! Podte na zznrzlinul © $ -Podte na kavu! Podte dinut ¢ @ —Hrajme sat Opytajme sa, aky Je dnes program! © —Sadnime si tam! aan . $ ~Sadnime si tam! Dajme st zmralinu! * Ce recesccccccccccccccccooce VSIMNITE si! Rozkazovact spasob — 1 (imperativ) 1Y w My verbé brajtd) Hrayt Hraytet Hrajmet A pis(u) Pist Piste! Pismet E hovor(ia) Hovor! ‘Hovorte! Hovorme! I = Chlapel necheu pisaf wlehu, ~ Musia pisaf ilohu, Chlapci, piste «lohut!~ Zuzka nechce robit poriadok. Miro nechce éakat na autobus. ~ Must robit poriadok. Zuzka, rob poriadokl Musi Cakaf na autobus. Miro, ¢akaj na autobus! ~ Ziact nechest odpovedat. = Musta odpovedat. Ziaci, odpovedayte! Eva nechce pomahat mame. Must pomahat mame. Eva, pomahaj mame! ~ Ivan a Karol necheti hovorit po anglicky. = Musa hovorit po anglicky. Ivan, Karol, van nechce poziéat slovnil hovorte po anglicky! Must pozicat slovnik. Ivan, pozicaj slavnikl iéska (konsonant) -d/-t/-n/-1 na konci je védy makka! chodia Chott Chodine! sed-ia Seat Sedime! menia Ment 5 Menmet lett Plet! 5 Pletine! TO UZ VIEME!e ee eecee = Peter, pozri sal Pozrite sal ~ Eva, sadni sil Sadnite si! ~ Pozeraj leleviziu! Nespit ~ Prosim Vas, zavrite dvere, je zimal ~ Tuje napis: .Fajeenie zalazane” Nefajéite tu! eecccccccccccccs Rozkazovact spdsob — II. VSIMNITE SIE (nperativy oe MY Sadnime sit Spimet ~ Mozem vypniit réidio? ~ Ano, nech sa paéi, vypnite radio! ~ Mozem pozvat kamarata? = Mozem zavriet okno? ~ Ano, nech sa padi, pozvite kamardtal ~ Ano, nech sa padi, zavrite okno! ~ Mozem fajeit? ~ Mozem zapnuit televizor? ~ Ano, nech sa paci, fajeitel ~ Ano, nech sa pati, zapnite televizor! jem si vaial gumu? ~ Mézem zhasnuit lampu? ~ Ano, nech sa paci, vezmite si gumut ~ Ano, nech sa paéi, zhasnite lamput© Nepemvidelné tvary (iregularne formy) povedia Poved! Povedzte!_ | Povedzme! Jedia edz! Jedzte! Jedame! pija. Pil Pite! Pime! st Bud! Budtel Budme! - Pod! Podte! Pode! (Povedzte mi tot) (Jedz pomaly!) (Nepite alkohol) (Budte domal) (Pod sem!) AKY / AKA / AKE ... JE? silny ~ Neviern, mozno je rychle, -ejst ~ Ten muz Je velmt silny. ~ ToJe pravda, ale ten je silnejst. — Ano, a ten Je najsilnejai. “4 -ejsia naj -ejsia ~ Ta stoli¢ka nie je velmi ~ Ta je pohodinejsia. ~ A moja stara stolicka je pohodina, najpohodinejsia. e naj -ejsie = Je to rychle auto? ~ Ale to druhé auto je rychlejsie. ~ Amyslim, Ze to auto je najrychlejsie.AKY / AKA / AKE ... JE? drahy najdrahst naj -st = Peter, tu je tvoj magnetofon. Pozrl, tam vadu Je krasny mag- de veTmt drahy! netofon. Preco si nekupil ten? ~ Leho je najdrahsi naj -sia = To vsetko sa musim nauci, __- A tam je chémia, Ta je eSte —_~ V jini mam skuisku z biologie, Taka hruba kniha! hrubsia. To je ta najhrubsia kniha ste ~ To Je tvoje radio? ~ Ale raclio v obywace| izbe je _~ A teraz tiv éasopise uksizem Je pekné a nové. novsle nase najnovsie radio. © TO UZ VIEMEle ee ec cececcccccccccccce ~ Je kluboviia taka velka ako nasa? * = Nie, je vaesia. vJe vaesia ako klubovna na univerzite, Je to najvaesia klubovnia v meste. A je najkrajsia. = Duifam, Ze dnes je lepst program ako veera. Hra tam nas najlepsi herec. Cee rccccvccccccvecccccecoescces Stupfiovanie pridavnych mien VSIMNITE SI! (jornparicia adjektiy 1, stupedi (pozitiv) 2. stupeii (komparativ) 3. stupeii (superiativ) | siny = silng(st najsilne}si (w/in) | | sina = silnejsia ~ najsilnejsia © | siiné -silnejsie = najsiine}sie ~~ Je program dnes taky zAbavny ako minuly tyzden? = Myslim, ze je zAbavnejst ~ Je druhy text taky zrozumilefay ako prvy? — Myshim, 2e je zrozumiteIne}st. = Je Peter taky sikovny ako Karol? — Myslim, Ze je Sikovnejsi ~ Je pivo také lacné ako vino? = Je pan Nowy taley sktiseny Sofér ako pan ~ Myslim, Ze Je lacnejsie. Kimet? — Myslim, 2e je skisene)si. ~ Si taky hladny ako ja? 2 iivstenszeecm Gladacist ~ Je vase auto take rychle ako nase? ~ Myslim, Ze je rychlejsie. . 1y maj adjektiva: {horaci - honticejsi - najhorice)si) (hlipy ~ hhtipejsi ~ najhhipejsi) Pokraéujte: svalnaty / viasaty / zaujimavy / dolezity / Casty / komplikovany / pravdivy... a iné, Stupiiovanie pridaynych mien — Il. VSIMNITE SI! (.chnpardcia adjektivy 1. stupea (poziti) 2, stupesi (komparati) 3. stupea (superlativ) nowy. = novi ~ najnovait (Mz/Mn) novi = novsia = najnovsia © nove = novsie = najnovsie () PI Cvitenie 7 = Naga tba Je suchsia ako vasa. = Ano, vasa laba je najsuchsia,—¢ ~ Jozef je lentvsi ako Miro. ~ Ano, Jozef je najlenivsi. ~ To mesto Je starsie ako iné mest na Slovensiu ~ Ano, to je najstarsie mesto na Slovensku. = Tvoja poste je turdsia ako moja. — Druha fotografia je tmavsia ako tretia. ~ Ano, moja poste! je najtvrdsta. ~ Ano, druha fotografia je najtmavsia. = Jeho sako je novsie ako kabat ~ Ano, je to najnovsie sako.or majti aj adjektiva: -8 cou (suixom) ~ky / ~eky /~okf: _— nepravidelné pridavné mend ale vSimnite si, ako sa menia (iregularne adjektiva): [aa cms | naan gap on aed siroxy sind najsirst ae eet sysoky vast | najyyset dobry Tesi ‘pay nist | najnicet a ea iaky najbiizst a ae ead ae verayat naflerayst izky ai nau VSIMNITE SI! ‘VSETCI (M2) ‘VSETKY (Mn/F/N) ‘Vsetet bratia studi Veetky domy st nove. ‘Véetcl mul pracujd. Vsetky knihy sui zaujimave. Vsetci (fudia) sui doma. ‘Vsetky mtizea sui zatvorené. YVsctct studenti byvaji v internate, | Vsetky studentky maju telocvik. Este nle sui vSetcl v autobuse. Boli vsetky obrazy pekne? EVA PISE DENNIK Stvriok je mo) najerajsi den, Mozem dlho spat, nemusim sa ponahfat do Skoly. Reno diho lezim a éitam, potom ranajkujem. Niekedy sa trochu uéim. Véera som bola s Mériou v meste. Prezerali sme si nova mé ua potom sme v kaviarni hovorillo filme. Skoda, Ze mam len jeden volny defit Otee kazdy deh pracuje a nema volny den. Aj ked je doma, nieco opravuje alebo dava fotografie do albumu,4, LEKCIA / Konecne mame votno! Mama véera umyvala oknd, prala a Zehlila. Samozrejme, Ze otec | ma ma boli veer unavent. V televizii bol krasny film. Vsetei sme sedelt a pozeralt sme film. O chvilu uz mama spala a potom spal aj otec, Janko tie? pozeral, ale hovoril, ze film nie Je pekny. Je eSte maly a nicomu nerozumie. Co budu Eva a Katka ho- vori¢ o tom filme? Peter nebol doma. Ma nejaku dolezitu pracu v laboratoriu a chodi d alebo s dedkom gach, ale éastejsie potuiva hudbu. Ma krasny novy lomov neskoro. Niekedy hra s otcom magnetofon. To je Zivot! Nemust Stu- dovat, nema skusky, ma peniazel Ale rano must kaZdy den vstavat a Casto musi cestovat. Veera Peter dlho telefonoval (neviem s kym), potom sa holil, umyval, obliekal a odistel. Vratil sa domov neskoro ~ wz, som spala. Kde bot? Co robil? Myslim, ze ma nejaka slecn, My mame novy byt, ale start rodicia byvajti v starom byte v meste. Casto prichadzajd autobusom. Niekedy sedia v parku za domom a hrajti sa so Zuzkou, Veter hrajui domino s Jankom 4 so Zuzkou Odchadzajti skoro, lebo kazdy veéer musia pozerat televiciu. Dnes rano som sa vazila: to je strainé! Uz som zase o dve kild fa2Sta! Samozrejme: vera kava a zmrzli- na s Mariou, veéer tri kusy torty, ktora priniesla stara mama. Stara mama je vyborna kucharka, Aj vee- ra uvarila talc veteru, no, fantazial Od zajtra nebudem ni¢ jest. (Ale v chiadnicke je este kus torty...!) Stary otec sedi a éita noviny, ten sa ma najlepaie.m ZAPAMATAJTE SI! . | Miro mal rano prednasky. Teraz je v izbe. Ma volno. Aj vecer ma volno. Zajtra bude mat tie? volno. @ Co bude robit? Il Poobede budem pisat list. Potom budem nieéo éitat, . 1 U2-som zase tazsta! Od zajtra nebudem ni¢ jest. © stat (stojim, stoja) bat sa (bojim sa, boja sa) beat (bezim, bezia) drzat (dram, drZia) Aeritaf (kriim, kri¢ia) mlat (miéim, mlcia) ~iet (~im, ~ia) vidiet (vidim, vidia) sediet (sedim, sedia) mysliet (myslim, myslia) Iné priklady: hTadiet, visiet, horiet, musfet, letiet, nendvidiet... ale: rozumiet (rozumiem, rozumeja) / chciet (chcem, chew) x Postavenie ,,sa / si” vo vete VSIMNITE SI! (iearatc 2 2 pacit Co mate? Prosim dobre. Sadni volte? Dajme Pavol Horsky. Kuplte hhrav paricu, Eva dim. Nemozem, prosis? limonadu. Eval zanralinul ti knihu? sije saty. sm opravit radio. Bageheg Slova ,sa" a ,si" sti vzdy na druhom mieste! Nikdy nestoja na prvom mileste! ©TO UZ VIEMEle eee cccccccccccsce Janko pozeral cely film, ale hovoril, 2e nie je pekny. Peter diho telefonoval, potom sa holil, umyval, obliekal a odisic. Mama umyvala oknd, prala a Zeblila. Stara mama priniesla tortu. Rano som sa vazila.Zena Dieta é Sloveso - minuly Zas VSIMNITE SII verbum) — (préteritum) CO ROB? €O ROBIL, -A, -O, -? Zena sedi ita chodi sedela eitala chodila Dieta sedi ita chodi sedelo Gilalo ‘chodilo Mudi deny clad sedeli ital chodili = Ten muz nevie Soférovat. = To nie je pravda, ved véera Soféroval. ~ Eva nevie pisat na stroji ~ To nie je pravda, ved veera pisala. ~ Karol a Michal nevedia hovorit po anglicky. = To nie je pravda, ved veera hovoriliVSIMNITE SI! frat Pravidelny minuly éas (regularne préteritum) (way ™. (on) (aa) ay) (ONa) (Ono) CiTALA cimaLo. (F)/sg. (i/se. (my) wy) (OND), (ox sme CITALI ste (M/F/N)/pl. Iné priklady: hrat — hral, hrala, hralo; hralt spat - spal, spala, spalo: spall hovorit ~ hovoril, hovorila, hovorilo; hovorili studovat ~ Studoval, Studovala, studovalo; Studovali a tak dale}. VSIMNITE SI! Nepravidelny minuly Zas (iregulamne préteritum) BYT JEST ist jedol jedol Jedol jedla jedlo (ON) (ONA) (ono) wm wy) (ON) (ony) Jedi jedii jedi som isiel/siel si ‘siel/Siel = isicl/siel = isla/sia - iSlo/slo sme ssli/sli isli/sli - isli/sii 2. ~tet (~el, ~ela, ~elo; ~eli) vidiet - videl, videla, videlo; videli sediet ~ sedel, sedela, sedelo; sedeli rogumiet - rozumel, rozumela, rozumelo; rozu- melt Iné priklady: chciet, hfadiet, nenavidiet, boliet vomriet, musiet, letiet atd. 3. -né (nul, -nula, -nulo; -null) - po samohlés- ke (po vokali) spomentit - spomenul (-la, 10; -1) Iné priklady: zahynuif, uplymif, vyvinet sa, od: potiniit st. -mat (-0l, -la, -10; -li) ~ po spoluhléske (po kon- sonante) padnut - padol (padla, padlo; padi) Iné priklady: sadmit, kopnut, zmiznut, vznik- nut, (vy)buchnuit, zfaknut sa, zodvihnit. 4. niest (niesol, niesla, nieslo; nieshi) vieat ~ viezol, viezla, viezlo; viezli obliect ~ obliekol, oblickla, oblicklo; oblickit rast - rastol, rastla, réstlo; réstlt a tak dale}VSIMNITE SI! Slovosled v minulom éase - 1. (slovosled v préterite) 2 Kde | si__| bol? Kde | ste | boli? Bol v meste, Veera bola v meste. vsetel sedeli. Zabudol kvety. Dnes rano. boli na zémku. Pisali tilohn? Poditali priklady? Nie, zabudlit na celu skolut Slova som", , + wSte* sti vidy na druhej pozieti! Slovosled v minulom éase — zvratné slovesd — II. VSIMNITE Slt (vosledv preteite) (dnes) Poobede | sa - udim. (resale cee | (dnes) Prosim | si - limonadu. (vera) Prosil | som si limonadu. aps ile ale faeveneal aed ac] oa ieee eli [ste ea |? Neoeti | ame an | ni 0 fpemieed | ened et ania) aarti Go| si si | kupite ipa | som | move Fc (reflexivne verba)AKO SA PYTAME? — AKO ODPOVEDAME? VSIMNITE SI! Opytovacie vety - I. zistovacia otazka (interrogativne vety) eee oper Mas dnes voIno? dete do mesta? Chodi tn autobus Cislo 52? dle klubovha velka? { { { { Ano, dnes mam votno. Nie, dnes nemam voIno. Ano, ideme do mesta. Nie, nejdeme do mesta. Ano, tu chodi autobus Gislo 52. Nie, tu nechodi autobus Cislo 52. Ano, Ieubovita je veld, Nie, kluboviia nie je veTka. VSIMNITE SI! Na zatiatku Je opytovacie slovo (napr.: Opytovacie vety - Il. doplitovacia otézka (interrogatfvne vety) Kto / 60 / kde / kedy / aby...) ~Je len jedna odpoved! Go potrebujes, Janko? Koho Cakate? Kee je skrinia? ‘Ake mate telefonne cislo? Kedy ideme do klubu? Kiory dom Je vas? Potrebujem gumu a ceruzku. Cakme nasho uéitela. Skerina je vzadu ‘Mame Cislo 687 422 Do klubu ideme po vecert Nas dom je ten vysoky vpravo. VSIMNITE SI! ‘V otazke pouzivame slovo alebo" Opytovacie vety - IIL. vyluovacia otézka (interrogativne vety) Casto pousivame zépormd aj kladnt odpoved. Idete do kina alebo do divadla? Siudujete chémiu alebo biologiu? Mas magnetofon aleho radio? Nejdeme do kina, ideme do divadla. NeStudujeme chémfu, Studujeme biologiu. Nemdm magnetofon, mam radio.SULEKCIA/ DObia chad es a ! KDE BUDEME OBEDOVAT? Text én Horak: = Chodime uz cely dex, som unaveny a hladny ako vik! Pozri © Hom v novindch. Pod, tu budeme obedovat! Pani Horakova: ~ Tu? Nie, tu je iste vietko drahgie ako v inej reStaurdcil. Mézeme jest aj v bufete. , tu je ten novy hotel! Citali sme Pan Horak: V bufete? Nie! Raz sme v meste a mozeme v dobrej restauracli Pan Hordkova: — Porri, to je nahoda! Sedia tu KovaCovel. Dobry dei, Je tu este voIné miesto? Pan Kovac: ~ Dobry deni! Samozrejme, je tu voIné miesto. Sad- nite sil Tesime sa, Ze vas vidime. Co robite v meste? Pan Horak: ~ To viete, moja zena ma vela peniari a musi kupit vSetko, Co vidi. To nie je pravda. Deti aj my potrebujeme uz nieco Pani Horakava: nove Casnicka: __~ Dobry den! Budete obedovat? Budete nieéo pit? Pan Horak: - Dajte nam, prosim, jedalne listky! Mamieka, co budes pit? Vino? Pant Horakova: - Nie, teraz si prosim d7is a mozno po obede si dam kava, Pan Horék: ~ Jeden dais a pre mna pohar bieleho vina Casnitka: __~ Prosite si nejaké predjedio? Mame Sunlcu, vajcta, Salat, salamu. Vyberte si! Pant Hordkova: ~ Prosime si dvakrat Sunku a petivo. Pani Kovacova: ~ Ja som mala ten salat. Bol vyborny, sktiste ho! Pani Horakova: ~ Nie, dakujem. Nemam rada alaty. Pani Kovacova: - Ako sa mate? Co robi Katka? Davno som ju nevi- dela. Pani Horakova: ~ Dakujem, ma sa dobre, ale ma vela prace... TA Sunka je naozaj dobral Casniéka: Uz ste si vybrali? Co vam mozem printest? Pan Horak: - Prosim si mdsovt polievku a zeleninovu pollevku, pre miia rezefi a zemiaky a raz pecené maso s 1y- Zou. A dvakrat kompot. Pan Kovac a pant Kovacova:~ Dobri chut!Dame si aj kavu a zakusok? ‘Mam navrht Podme do kaviarne! Tam maju vybor- mi kévu aj zdkusky. A pride tam aj Janko § Iva~ nom, Dobre! Zatelefonujem Katke, aby tie? prisla sem a potom budeme spolu cestovat domov. Pan hlav- ny, platim! TO UZ VIEME!e ee eoccecoe Miro mal rano predndéky, ale teraz ma volno. Zajtra bude mat tiez voTno. Co bude robit? Poobede budem pisat list. Potom budem citat. Zajtra nebudem nie jest. Kde budeme obedovat? Budeme obedovat v nove) restauracil Co budit pit Horakove!? Horakovel budu pit das a vino. Go budii jest? Budui jest polievku, miso, zemlaky a ry Kam budui cestovat po obede? Po abede budui cestovat domev. Pod, tu budeme obedovat. Budete obedovat? Budete nieco pit? Detl, Co budete pit? Po obede bucieme spolu cestovat domo:KDE SI BOL, -A, -O2 CO SI ROBIL, -A, -O2 k VSIMNITE SI! KDESI? _ CO ROBIS? Buduici Gas — Nd-slovesa KDE BUDES?) | CO BUDES ROBIT? ocereen | 2 DECEHBER| (futirum) — (Nd-verba) som som budem: bol, -2 si st budes bol, -a,-0 — Je bude. doma doma doma boli sme sme budeme bolt ste ste budete bolt - st bude VCERA DNES r+ ZAJTRA BUDEM Cirat knihu. PISAL SOM list. Nepisal, -a som list Neobedoval, -a som. Netital, -a som knihu. Neuéil, -a som sa fyzilcu. PISEM lst Nie som doma, Nie sme v &kole. Netitam knitu, Nepigem list. Neobeduyjem. Neudim sa fyziku. BUDEM PISAT list. Nebudem doma. | Nebudeme v skole. Nebudem éitat knihu. Nebudem pisaf list. Nebudem obedovat. | Nebudem sa udi fyziku.~ Kae Je otecko? Je v rade? 10, je v rade. Veera bol tied v tirade, aj zajtra bude v wrade. Kde si? Si v skole? Ano, som v Skole, Véera som bol tlez v &ko- le, aj zajtra budem v skole. - Budete podtivat spravy alebo hudbu? ~ Nebudeme pottivat spravy. Budeme pottivat hudbu = Bude Eva pit ¢aj alebo kavu? Eva nebude pit ¢aj. Bude pit kavu. AL Co si si val? Veal som si parok s horticou a rozok.. Myslim, Ze si dam dva oblozene chilebitky a desat deka rybacie- ho galatu. Budes pit pivo? ~ Ano, jedno malé svetlé si prosim Janko, pisal si si tlohy? Ano, pisal som si. Casto si pisem ulohy. A poobedle? Samozrejme, aj poobede si budem pisat ulohy. Zuzka, spala si poobede? Ano, spala som. Casto spim poobede A zajtra poobede? Samozrejme, aj zajtra poobede bude. spat, Robili ste test? Ano, robili sme. Casto robime test. Ana buddel tyZden? Samozrejme, aj na buduci tyzden budeme robif test. Budeme spat alebo budeme pozerat televiziu? Nebudeme spat. Budeme pozerat televiziu, Budes studovat medicinu alebo ekonomiu? Nebudem studovat medicinu, Budem studovat ekonomiu, CHCETE JEST, PIT, ZABAVAT SA...2 - PODTE! A.:— Som strasne hladny. Pod do restauracte na obedt Nemam éas sediet v r Tak pod do bufetu! Tu za rohom je pekny maly bufet. wurdeil. Musi ist spat do tovamne.Ac: — Mami¢ka, u som velmt unavend a hladna. B.:~ Poztil Tu je bufet! Tu moze vypit mlieko alebo kakao a zjest maslovy chlfeb. A vedla je pizzeria, ke pim ti mali pizzu, spagety alebo hranolkyy, dobre? A.:~ Nie, nechcem mlieko ani kakao. A pizzu sme mali vecer. Chcem hamburger a jahodovy koktail! A cheem tiez zmralinu! B.:~ Nehovor chem, nechcem! Hovor prosim si, neprosim si! Zmrzlinu nemdze5, Iebo kaales. A ham- burger nie je zdravy. Ale je dobry! Tak si dm hranolky a potom ideme do cukrarne. A prosim si zakusok a kolu. B.:— Ale len jeden zakusok,, pretoze potom nebudes obedovat. ~ Aho}, Pafko! Co tu robi8? Ako sa mas? Davno som (a nevidel. Podme do kaviamne, porozpravame sa. 2 Ale nie, v kaviarnt Je hluk. Je tam vefa Tudi a hudba. Nebudeme sa moc rozpravat. Podine do espresa. Mal st pravdu. Tu Je vem! prijemne. Prosim si dve kavy a minerdlku, Mate sparty? Nie? Tak si prosim dallly. A prineste mi Nedéme si poharik vina? Prepaé, nemézem pit alkohol, Dnes este budem Soférovat. Tak, a teraz, hovor: ako sa md, kee pra- cujed, kde byvas...? apalky. A. ~ Je piatok veter. Zajtra nemusime skoro vstavat. Podte na poharik vinal B.:~ Pojdeme do vinarne alebo do baru? C.:~ To je dobry napad! Chodte do baru a obsadte stol. Ja zatelefonujem do Internat, Mozno pridu ne- Jake dievéence. ~ Dieveata, budete pit biele alebo Cervené vino? To Je Jedno. Objednaj, Co chees. My ideme teraz tancovat. A potom bude aj program. = Budeme aj vecerat? ~ Veverat? Ty si sa 2b QRDP gail! Ved nemame peniaze. Polom v internate zjeme chlieb, syr a vajcia®- POCUVAJTE TIETO ROZHOVORY! ~ Kam ides? = Idem do mesta. Nemam kavu, chlieb ani mlieko. ~ Ides po kavu, chiteb a mlieko? ~ Ano, o chvifu sa vratim, ~ Kam ides? ~ Idem do knihkupectva. Potrebujem novi uéebnicu a slovnik. = Ides po ucebnicn a slovnik? ~ Ano, 0 chvifu sa vratim, ~ Kam ides? = Idem do kuchyne: Potrebujem cist Sélin, Potrebujes nieco? ~ Ides po Salku? Prines mi, prosim fa, vodul = Dobre, idem aj po vodu. ~ Kam ides? ~ Idem si po cigarety. ~ Ked ideS po cigarety. skoé mi, prosim ta, po Jednu pepstkolu ~ Dobre, 0 chvifu sa vratim. ~ Kam ides? ~ Idem do mesta. Mam v Cistiami nohavice a sake. A v opravovni mam topdnky. A kam Ides ty? ~ Ja idem do Skoly. [dem st po stipendinm. ~ Dobre, ze hovoris! Celkom som zabudol, Pojdem s tebou najprv po stipendium a potom pojdeme po no- havice, po sako a po topanky. ee Predlozka PO + 4. pad VSIMNITE SI! (prepozicia PO + akuz.) POTRAVINY POTRAVINY dem do obchodu po kavu, pivo, chlieb a mlicko. (= idem, kuipim a prinesiem) Idem do kuchyne po Salk, po vodu. idem, vezmem a prinesiem) Idem do skoly po Stipendium. (= idem, vezmem a prinesiem) @® POCUVAJTE TIETO ROZHOVORY! Som hladny. Podme obedovat! ~ Teraz? Este je len dvanast hodin. Este nemozeme is na obed. = Som smadny. Tam je bufet. Musim nieéo pit ~ Ja som tiez smadny. Ideme na pivo alebo na limonddu,= Co robis? ~ Udi sa, Budeme mat test z fyziky. = Ale teraz je prestavka. Pod si zafajcit! ~ Dobre, ideme na jednu cigaretu a potom sa budem uti. ~ Pozri sa na tiito fotografi. Tu je hotel. — Tu ste byvall? | ~ Ano, A tuje restauracia. Tam sme chodi na ranajy, na obed a na veceru, Vedia Je kaviaren. Tam sme | ¢asto chodili na kavu, na zmrzlima alebo na tortu. - Kam sa ponahfas? Predlozka NA + 4. pad (prepozicia NA + akuz.) VSIMNITE SI! Idem (do Jedaine} Idem (do bufetu) Idem (do fajéiarne) nna pollevku, na kavu, na jednu cigaretu. na maso a ryZu, na limonadu, na veceru. na pivo. ( idem a tam budem jest...) (idem a tam budem pit..) (= idem a tam budem fajéit...) © @ eTOUZVIEME!e ee eeeccocce wovccccccces Bva sedi na stolidke. Eva stoji pri okne. Kniha je v skrinke. ¢ Lampa stoji ma stole. Stol stoji pri stene. Kovacovei stv obchode. ¢ eeecccccccccccccccccce Podstatné mend 6. pad - jednotné Cislo 1 £ VSIMNITE SI! (ctistantiva) (lokal) — (singular) © KOM/0 COM hovoria? Dieveata hovoria (wa) : o muzovi Toie © bratovi uz. © otcovt © dedkoviChlapei hovoria odome o futbale o filme o koberel o stroji ohokej, 0 Dunaji 0 pocitaei Chlapei hovoria o utitelke omatke © knihe olampe ouliet ‘0 nemoenict 0 tovarni 0 miestnosti o exkurzll Chlapel hovoria oaute omeste opere okine 0 vajei o mori © poll o srdci o pleci o vysvedcent o predstavent oovoci onamesti 0 potasi KEDY POUZIVAME LOKAL? POZRITE SA! (© Lokal pouzivame po predlozkAch NA / PO / PRI /V, VO /O © Pytame sa: 0 kom hovorite? Hovorim o Petrovi. 0 Com hovorite? Hovorim o filme. Na Com (= kde) stoji vaza? ‘Vaza stoji na stole, Pri kom si sedel? Sedel som pri kamaratovi atd.~ Vie8, ¢0 je pentettin? ~ Samozrejme. V skole sme hovorill © peniciline. ~ Vies, 0 je uran? ~ Samozrejme. V Skole sme hovorili o urane. ~ Vies, €o je striebro? ~ Samozrejme. V skole sme hovorili o striebre. ~ VieS, kto bol Svatopluk? Ano, Uz sme sa uéili o Svatoplukovi. ~ Vie, kto bol Milan Rastislay Stefainik? ~ Ano. Uz sme sa ucili o Milanovi Rastislavovi Stefanikovi, ~ Vies, kto bol Cudovit Stur? ~ Ano. Uz sme sa utili o Ludovitovi Sturovi. ~ Pozri sa, prosim, kde Je moja kniha! Lezi na valande? ~ Ano, leat tu na vafande, ~ Porri sa, prosim, kde Je moja vazal Stoji na Kniznict? ~ Ano, stoji tuna kniznict. ~ Pozri sa, prosim, kde Je moja lampa! Stoji na skrinke? = Ano, stoff tu na skrinke. v ZAPAMATAJTE SI! Dam si dva oblozené chlebitky. ‘Tu mozes zest maslovy chlieb a vypit mlicko. Nechcem pif mlieko, kazdy deft musim pif mlieko. ~ Iwan este nie je doma? Je v meste? ~ Ano, este je v meste, ~ Peter este nie Je doma? se v tovarnt? ~ Ano, este Je v tovarnl, ~ Eva este nte Je doma? Je v kniznict? = Ano, este je v kniznicl, ~ Stdla lampa prt stole alebo pri kresle? ~ Nepamatam sa, ale myslim, Ze stdla pri stole. ~ Bolo kreslo pri televizore alebo pri kniznici? = Nepamatam sa, ale myslim, ze bolo pri televizore. ~ Sedela matka pri stole alebo pri okne? - Nepamatam sa. ale myslim, Ze sedela pri stole = Ta ulica je dha, véak? ~ Ano, je velmi diha. Casto chodim po ulici. ~ Ich zalnrada Je velka, vSak? ~ Ano, je velmi velka. Casto chodim po zihrade. ~ To nové namestie fe Sirok¢, vSak? ~ Ano, je velmi siroké, Casto chodim po namesti. Pod, porozpravame sa! Tu sa nebudeme moct rozpravat, Potom v internate zjeme chlieb, syr a vajcia.© 6. RAF (loka) -k/-g/-h/-ch Postivajte tieto vetyt Lampa stojf na stoliiu. Je v éajniku este Caj? Sedeli sme vo vlaku. Byvall sme v kempingu. ESte som nebol v Hamburgu. Boli sme na mitingu. Deti sa hrali na snehu Na trhu som kiipil pekné ovocte. Cakali sme na rohu. ‘Vsetci hovorilio jeho dspeciu. Na vrchu pri meste stoji rad. Lietadllo bolo vysoko vo vaduchu. © 6. pad (lokal) -ko/-go/-io/-um Pottivajte tieto vety! Ste po prvykrat na Slovensku? ‘Guma led pri pravitku, ‘Mam nieco v oku. Mam bolesti v uehu / v bruchu. eho rodieia Zij v Kongu. Boll sme v New Yorku, ale neboli sme v Chieagu. Videli sme film 0 Tokiu, Kreslo stoji pri radiu. Jev kakan cukor? Byvate v Montevideu? Studoval som na gymndiiu, Boli sme v muzeu. Hovorili sme o studi na univerzite. @ Kedy? (V ktorom mesiaci?) Bol som tam y Januari / vo februari / v marci / aprili / v maji / v juni / vpilt / v auguste /'v septembri / voktobri / v novernbri / v decembri /© 6. pad (lokal) -I / -r (nlektoré Mn) Byvame v hoteli. Usili sme sa 0 alkohole, Hovorili sme o model, 'Vo futbale sme najlepsi, ale vo volejbale nie. Maso je na tanieri, Sedim pri radiatore, V pohari je voda, Na semafore sui tri svetla. Chileb je na papieri Leteli vo vesmire. Hrate na klaviri? Pri televizore je radio, Cvigenia 20,21 XN ~ Videl si chemické laboratérium? ~ Kedy ste prish na Slovensko? V septembri? ~ Nie, este som nebol v laboratoriu. ~ V septembri nie, aZ v oktébri, = Poznaé Maroko? ~ Kedy budete cestovat domov? V juli? = Nie, este som nebol v Maroku. ~ V juli nic, az v auguste. ~ Vies, kde je novy teh? ~ Kedy pojdeme do divadla? V april? ~ Nie, e8te Som nebol na thu, = Vaprilinie, az v maji. = Videl si velky kemping pri rieke? ~ Kedy bude volno? V novembri? ~ Nie, ete som nebol v kempingu. = Vnovembri nie, az v decembri. = Poznall ste predtym Slovensko? ~ Mie, ete som nebol na Slovensku. ©TO UZ VIEME!e ee cc cccccccccccccccccs Vpredu pri okritilom stole sedia Horakovel. Dnes sme po prvykrat v tejto peknej restaurdci. Niekedy mézeme jest v dobrej restauracii a pif kavu v prijemne) kaviarni. 2 Wan obeduje v skolskej jedalni, Katka obeduje v zavodne) jedaini, Coo coe ccccccccccescccccoceccccoos Pridavné mend / 6. pad SVSINUINTTESS Leet cchelaive 7a aca) (Mein) Hovorime o tom Jednom, mladom mojom tvojom nagom vasom, Hovorime o NOMPriklady Byvame v tom vysokom, modernom dome. Cital som 0 tvojom starsom bratovi. ‘Nestojte pri otvorenom okne! ‘Lampa stoj{ na mojom pisacom stole. Boli sme v nasom novom divadle. Cvigenie — To Je ten zndmy herec, Cital sto om? ~ Veera som bol v tom novem kine. A ty? = Nie, necital som 0 tom mamom hercovl. = Ja som v fiom este nebol ~ To Je nase nové divadlo. Bol si v nom? ~ Prechiidzali sme sa po velkom park. = Nig, nebol som v nasom novom divadle. Abva? ~ Bva sa po fom este neprechadzala. ~ To Je na8 najdlhsi most. Isiel st po hom? = Nic, nesiel som po nasom najdlhsom moste. = Nakupovali sme v novom obchodnom do- me. Avy? ~ To je naé nowy spoludiak, Sedel si pri nom? ~ My sme v om este nenakupovali. = Nie, nesedel Som pri naSom novoma spoluwZiakovi. ~ Minuly tyaden som bol vo vysokoskolskom Klube. A Karol? ~ To je novy park. Bol si uz v fom? ~ Karol v nom este nebol. ~ Mie, nebol som ¥ novom parkku. ~ Véera som cestoval v osobnom viaku. A ty? = To je to staré gymndzium. Studoval si na = Ja som v fiom e8te necestoval. fom? = Nie, nestudoval som na tom starom = Véera som pisal na elektrickom pisacom gymndciu, strojl. A vy? ~ My sine na fom este nepisall. = To je nas velky problém. Hovorill ste 0 fiom? = Nie, nehovorili sme o nasom veTkom ~ Veera sme hovorili o mojom stidiu. A ty? probléme. = Ja som o nom este nehovoril. ~ To je to velké sidlisko. Byvate na nom? ~ ¥ pondelok som bol pri nasom jazere. A vy? = Nie, nebyvame na tom velkom sidlisku. ~ My sme pri fom este neboli. Pridavné mend / 6. pad VSIMNITE SIL (diektival/— dokel) © Hovorime o tej jedine} nove} | knihe moje} twojej nasej vase} Hovorime o NEJPriklady Prechadzalt sme sa po te) dihej ulict. Peter pracuje vo velkej chemickej tovarni Sedeli ste pri tej velke} skrini alebo pri tej male) skrinke? [EBB] Cvitenie 2 ~ Tam sedi nasa nova kolegyfia. Hovorilt ste 0 nej? ~ Ano, véera sme hovorili o nasej nove} kolegyni. = To Je moja mladsta sestra. Sedel si pri ng? ~ Ano, véera som sedel pri tvojej mladée) sestre. ~ Tam veadd Je ta nova budova. Bol si v nef? ~ Ano, veera som bol v te} nove) budove. ~~ To je univerzitna kntznica. Bol si v nej? = Ano, veera som bol v univerzitne} knizZnte! ~ Tu Je autobusova koneena zastavka, Cakal si pri ney? ~ Ano, veera som éakal pri autobusove} koneénej zastavke, ~ Tam hore je televizna veZa, Bol si wzna nej? ~ Ano, veera som bol na televiznej veri ~ V muizeu je zaujimava vystava. Pocul si one? ~ Ano, véera som potul o zaujimave) vysiave. ~ V tebe je nova vafanda. Lezal si na nej? ~ Ano, véera som lezal na nove} vakande. V cele} Bratislave som nemohol kiipif ti knihu, ‘Na mojej kniznict je vaza av ne} sui kvety. ‘Vsetky noviny pisali o tej mladej herecke. = Studufe Peter este na chemickej fakulte? ~ Nie, uznanejnestuduje. | = Byvate eBte pri tej velke} tovarns? = Nie, uz pri nej nebyvame, ~ Prechadzas sa este karly den po tej vere} zahrade? = Nie, uz sa po nej neprechadzam. ~ Hovorili ste este 0 tej (azke skuiske? = Nie, wz sme o ne} nehovorili, ~ Byvaja tvoji rodidia edte v tej male) dedine? = Nie, uz v ne) nebyva. = Je este vino v tej fas? = Nie, uz v ne} nie Je vino. ~ Mas este knihy v tej vysoke} kniZniel? = Nie, uz v ne) nemam knthy. ~ Chodia este elektricky po vase) ulici? = Nie, uZ po nej nechodla.KEDY HOVORIME ,, TY“? (kedy tyke?) itudent ~ Student kamarat - kamarat/kolega —kolega _ starSf tlovek ~ mladst - Aho}, Miro. Go robis? Kam — Cital si nieto o tom filme? ~ Servus, Palko. Co robis? Hrs ides? ~ Nie. A ty? Co pisall o hom? sa? Kee je tvoja mama? = Idem do skoly. A ty? Ides tiez - Ja som tiez ni¢ necital, ale tvo-_- Dobry den, ujo. Mamicka sed do skoly? Ja sestra hovorila, Ze je pekny. tu v parku a ja sa hrdm. Kam ~ Ano. Co budes robit poobede? Uz sa tesim. A ty? idete? = Idem nieco nakupovat, mama ~ Ja dem domov. Aho}! nema Cas. ~ Dovidenta, ujo! ~ TvoJa mama pracuje aj poobe- ae? Ano, niekedy. KEDY HOVORIME ,, VY“? (Kedy vykame?) tudent ~ profesor nnezndmi fudia ~ Prego ste neboli véera v Skole? - Dobry deal Prepaéte, neviete, — Dobry den! Prosim vas, Kolko Boli ste chory? ede je tu postovy tirad? Je hodin? ~ Ano, Bol som u doktora. Musel ~ Dobry defi! Musite ist cez né- — Je pi hodin, Kam ides? som diho éakat, ale ucil som mestie a v prvej ulici vpravo - Idem domov. Viete, ja byvam sa. uvidite vysolai budovu. Tam je tu za rohom, A vy? Byvate tle - Napisall ste aj tlohu? posta. tu? ~ Nie, prepaéte, nenapisal som ~ Dakujem vam. Dovidenia! ~ Nie, ja byvam daleko, Idem na ju. autobus ~ Dovidenia a dakujem vamt POTYKAT SI... vykime si ~ Pan Kovaé. Potykajme si Som Jozef, = Vies, Jozef. = Pan Horak. Potykajme si ~ Som Pavol... Vidis, Pavol...@ © © TO UZ VIEME!e eoeeeecce © _Bucleme este Cakat alebo pojdeme domov? ~ Este chvifu pockame a potom péjdeme. e eocccccvccccccccccce VSIMNITE sit Budtici éas slovesa , fst” (futdrum verba) véera ~ pondelok ddnes — utorok I8iel som do Skoly. Idem do skoly. Negiel som do Skoly. Nejdem do 8koty. = Cvigeni 24 = Chodia deti Casto do parku? ~ Pravdaze. Veera 18lt, dnes idu a zajtra tied asi pojdu do parku. = Chodite Casto do divadia? ~ Pravdaze. Vera sme ili, dnes ideme a zajtra tie? ast pojdeme do divadla. zajtra — streda Pojdem do skoty. Nepojdem do skoly. = Chodia chlapei casto do klubovne? = Pravdaze. Vera ISIi, dnes idvi a zajtra tiez asi pojdu do klubovne. = Chodis éasto do etme? = Pravdaze. Véeera som igiel, dnes idem a zajtra lie? asi pojdem do citarne. IM — Réno idem do skoly, potom do parku a veer mozno pojdem do klubovne alebo do divadia. ZAPAMATAJTE SI! 2 . ~ Pod do restaurdcie! I — Nemam éas. Musim ist do tovarne. = M@ -Ideme do bufetu, do kaviarne alebo do vinarne? i ~ Chodte do baru, ja zatelefonujem do interndtu.Peter: ~ Mami, nevies, kde je moja nova biela kosela? Nie je v skrini ani v zisuvke. Pani Kovaéova: - Je v izbe! Lezi na malej skrinke. Véera som ju vyzehlila, Eva: - Mama! Po#idias mi tvoje nové topanky? A mdZem si vziat tvoju kabelku? Pan Kovac: Eva: PaniKovacova' Eva: = Co je tu taky krik? Kam idete? ~ ‘Ty nevies? Peter dostal odmenu a pozval nas na veceru. ~ Koho .nas"? Otea a mia? = No, mha, Katiku a Karola. Ideme na veceru do Starej viname, Pani Kovaéova: - Predo ste nic nepovedali? Nato varim? Tak dobri zaba Peter: Katka a Karol uz zasa meékaju! Je tu chladno, ale dui fam, ze tu nebudeme diho cakat. Eva:- Aha, uz idu! Ahojte! Katka:~ Prepacte, 2 meskame. Nemohla som skor odist z ne- mocnice. Peter: ~ Mate len keabaty? Eva: ~ Ano, ja mim tba kabat Karol: ~ Pockaj, Peter! Ja mam este aktovku a Katka ma dazd- . To vsetko mozeme dat do Satne Satnarkka: ~ Nech sa pact! Tu je listok. Peter: ~ Mate, prosim, volny stol pre Styri osoby? Casntk: sa pact! Tam vza- du pri orchestri alebo tu vpravo. ‘Tue tichsie. Peter: ~ Myslim, Ze zostaneme tu pri prvom stole, Prineste nam, prosim, jedalne listky! Peter: ~ Co si date? Eva: ~ Najprv Sunku, potom re- zen, zemiaky a Salat. A potom mozno zakusok. Peter: - Preboha, Eval A co tvoja sithla Inia? Eva: ~ To len dnes! Od zajtra bu- dem hladovat! Karol:- Myslim, Ze siaisim ,Ta- Jomstvo sefkuchara” Katka:~To je dobré. UZ som to Jedla, Aj Ja si to prosim. Casnik: — UZ ste si vybrali? Peter: - Tak najprv predjedlo - styrikrat Sunku, Potom raz rezeri a trikrat “Tajomstvo". Casntk: “A éo budete pit? Peter: - Prineste nejake dobré biele vino! Casnik: ~ To je vsetko? Peter: — Ano. Mozno neskor st ete nieco objedname. Katka: ~ Uz je naozaj jedna hodi- na? Tak neskoro? Musime uz ist! | Peter, prosim fa, zavolaj Casnikal Eva: ~ Peter, zavolaj taxik! Odve zieme Karola domov a potom ide- me k nam. Katka spf dnes u nds.~ Pracuje otec vela? = Hrajti chlapci éasto futbal? c ~ Ano, velmi vela. Véera pracoval. teraz = Ano, velm{ casto, Veera hrali, teraz hrajd pracuje a myshim, 2e aj zajtra bude a myslim, Ze aj zajtra bud hrat fatbal. pracovat. ~ Studujes Casto v noci? ~ Pige Janko éasio? ~ Ano, velmt Casto. Vera som studoval, teraz ~ Ano, velmi éasto. Veera pisal, teraz Studujem a myslim, Ze aj zajtra budem stu- pise a myslim, ze aj zajtra bude pisat. dovat v noci. ~ Cestujete éasto viakom? ~ Umyva mama éasto riad? = Ano, velmi casto. Veera som cestoval, teraz ~ Ano, velit caste. Veera umyvala, teraz cestujem a mystim, ze aj zajtra budem umyva a myslim, ze aj zajira bude cestovat viakom. umyvat riad. VSIMNITE SI! Intondcia i aa PETER PRACUJE V TOVARNI. PRACUJE PETER V TOVARNI? 4 2 7 KAM IDETE VECER? KDE BUDETE STUDOVAT? ——_ a. RANAJKUJEME, OBEDUJEME, DESIATUJEME A VECERIAME DOMA. PAN KOVAC, JEHO ZENA, JEHO SYN A DCERA SU DOMA, FONETICKE CVICENIE (Poétivajte ui Peter dostal odmenu a porval nas na veceru. ‘Ivoja kosela lezi v izbe na skrinke. Vsetko mazeme dat do Satne. Mozem st vziat tvoju kabelku? = Kam idete? Co si date? Co budete pit? Dam si sunku, potom rezen, zemiaky a Salat. fa a opakujte kazdui vetu!)KEDY JEME?, CO JEME? CO PIJEME? Réno rafajkujeme Na Slovensku Iudia obyéajne jedia chlieb alebo petivo, maslo, med, deem. Niekedy jedia kolac. Rano pif aj, bielu alebo ciemnu kav, mlicko, kakao. Co ete vy na ranajky? Co ste dnes ranajkovall? Na obed obedujeme Obedujeme polievku (zemiakovi, masov, zeleninovui, fazufovi atd.). Potom jeme pevené alebo varené maso a prilohy (zemlaky, ry- 2u, zelentnu, Kapustu, cestoviny ate). Niektori Tudia radi jedia ryby, hydinu alebo jedla z miiky. Po obede pijeme dztis, limonadu, mineralnu vodu alebo sédu, Co jete vy na obed? Co ste veera obedovali? Veter veteriame lekirt hovoria, 7¢ nie je zdrave jest vecer vela, ale mnohi fudia majui radi tepid veceru. Jedia podobne jedla ako na obed. Niektori fudia majti radi studené jedla: chlieb, maslo, syr, sardinky. salimu, Klobasu, vajicka ate. ‘Veter éasto pijeme éaj. mlieko alebo vodu. Co jete vy na veteru? Co ste veera vecerali? Dett doobeda desiatuja a poobede olovrantuja. Desiatujeme predobedom 0 desiate) hodine. Olovrantujeme poobede asi o stvrte) hodine Desiatujete? Olovrantujete? Co jete na desiatu? Co jete na olovrant? ©TO UZ VIEME!e ee eee ocecccccccce Na zaciatku je verbum - existujd dve odpovede: JB matka doma? Ano, matka je doma. Nic, matka nie je doma, PISES domacu silohu? ‘no, pisem domacu tlobu. / Nie, nepisem domacu tilohu. weecccccvcccccccccccccccocs Priklady Prosite si kavu? Ano, prosim si kavu. Nie, neprosim si kavu. Studujes ekonomiu? Ano, Studujem ekonomi Nie, nestudujem ekonémlu, Sedié pri okne? Ano, sedim pri okne. Nie, nesedim pri okne.@TO UZ VIEMEle eee eeeccescocescecsce Na zatiatku stoji opytovacie zimeno ~ mOze byt len jedna odpoved! KTO. Je to? ‘To je pan Kovac. co. lexi na stole? Na stole lez kniha. KDE su deti? Deti sti v parku. si videl? ‘Videl som tvojtt sestru. ste hovorili? Hovorili sme o dedkovi. je papier? Papier je v zasuvke. AKU Tenthu citate? tam pent kth. Ce ccceccccesccscccceccccccccs ‘Tak sa mézeme pytat na kazdé slovo vo vete! Naipry sa pytame: KTO? alebo CO? Potom sa pytame: CO ROBT? pri veflcom PRI AKOM CO ROBIA | sedia a Cakajtt na utitela, NA KOHOKDE JE DUNAJ? AKO SA DOSTANEM K DUNAJU? tt KDE JE BANKA? AKO SA DOSTANEM DO BANKY? KDE JE POSTA? AKO SA DOSTANEM NA POSTU? Pani: — Chlapci, ako sa dostanem k Dunaju, k Novému mostu? Janko: ~ Musite ist rovno, potom doprava, dolava a zasa rovno! Ivan: ~ Ale nfe, teta, chodte rovno a dofava a po tretej ulici doprava a... Pani: ~ Ale, chlapci, nevidite? Mam velica tasku a tazky kufor. Nemézem ist pei. Nechodi tam auto- bus, trolejbus alebo elektriéka? Janko: ~ Prepacte, nevidel som vasu batozinu. Samozrejme, to je najjednoduchsie, Tu vlavo je zastay- ka. Mozete ff elekiri¢kou Gislo 4. Wan: ~ Mate listok? Na zastavke je automat, ale potrebujete drobné: korunu, dvojkorunak, patkoru- nak alebo desatkorunak. Janko: ~ Ja mam-drobné, Mazem vam rozmenit pentaze. Pant; ~ Dakujem vam, chlapcl, Dovidenia! Pan: ~ Kae je, prosim, namestie? Kde je hlavna posta? Musim tsf na blavna postu, an Kovae: ~ To nie je daleko. Idem tiez tym smerom., Ukazem vam, kde to Je. Yan: Nemam (azii aktovicu, ak to nie je daleko, mozeme ist pesi Yan Kovaé: ~ Dobre. Podie peéi po obchodny dom, potom doprava po namesti af. ke poste. R = Viete, teraz som pricestoval autobusom. Uz davno som nebol v Bralislave. Skoro vSetko Je tu nové. Pri poste ma Caka priate. Yan Kovaé: ~ Tak, wz sme na konci ulice, Ja idem dofava do banky. Pan: = Dakujem, tu to wz poznam. Vpravo je obchodny dom, potom péjdem doprava po namesti a vlayo je posta, Pravda? Dakujem vam! Janko: ~ Zatelefonujem domov, ze ideme do kina, lyn: ~ Dobre, ale pondihlaj sa! © chvifu sa zatina film a este nemame listky. Janko: ~ Eva’? Povedz mame, ze idem do kina, Co hovort? Ze si mam davat pozor? Uz nie som maly! vam: — Rychlo! Ak budeme utekat, este dostaneme listky. Utekajmet Janko: ~ Cakaj! Nevidis Gervené svetlo na semafore? Musime Cakat na zclené. Minuly tyzden som isiel cez ulicu, kect svietilo éervené svetlo. yam: ~ A Go sa stalo? Janko: ~ Musel som zaplati¢ pokutu, lebo ma videl policajt. Mama sa hnevala a otec mi nedal peniaze na novui loptu. Tak teraz si uz davam pozor.POCUVAJTE, CO HOVORI MIRO! ~ Yeera som bol doma a cakal som Pala. Sedel som a dital ital som noviny. som, ~ Cital som pol hodiny. PaTo neprisiel. Tak som zasa sedel a cital, Gital som nejaké Easopisy. ~ Potom telefonovala Jana: ~Ahoj, Miro! Ako sa ma8? Co robis? “Ale nic!” hovoril som. ,Sedim a cakam Pata, Citam." ~ Up Je neskoro a Pafo tt este nie jel Zasa som sedel a éital som Gital som Vecernik. Pockam do siedmej hodiny a potom mu zate Jefonujem. Co bucem teraz éitat? Aha, &4) nova knihu! Tei som este netital. = Kniha je pekna a zaujimava, Gital som, ale uz som bol nahnevany Pre¢o Palo neprisiet? Preco netelefonoval? Je sedem hodin. Uz som vysetko preéital. Predital som noviny, pregital som casopisy, preéital som Veéernik. Celti knihu som preéital. Tera salelefomujem Patovi, = Palo? Tu je Miro. Co je? Prego si neprisiel? Prego si netelefonoval? Dnes? Preco dnes? Dnes je utorok. Hovoril som, Ze pridem v stre~ du, Zabudol si? = Naovajt Zabudol som. Celé popoludnic som sedel doma a Gakal som. ~ A6o si robil cely éas?~ ital som. Cital som celé tri hodiny. Preéital som vsetky noviny, éasopisy aj Veverntk, Predital som cel knilu = Tak dovidenia zajtra! Nezabudni! Slovesny vid I, trvanie a ukonéenie deja VSIMNITE SI erbalny aspek) ‘Veera Miro éital Cital noviny, potom cital casopisy, potom éital knihu. eee a {dlho, dihy éas, cely cas, Miro éital celé popoludnte. me ie Cital cele tri hodiny. cee ‘Toto sloveso (verbum) sa volé medokonavé (Nd)! Miro precital noviny. PRECIT Foto prea acpi, Gla shave Potom precital Vecernik. Ww necita) Foto pret cel ath Toto sloveso (verbum) sa vola dokonavé (D)! Prikla LV marei zatali Horakovet stavat novy dom. ‘Stavali ho cely rok, ale v zime mestavali. ‘STAVAT (Na) Na druhy rok stavali od marea do jina, Pracovali velit vela. V jali dom dostavall. DOSTAVAg (>) Dom je hotowy, je pekny. Teraz maja Florakxove! novy dom. Pri nagom meste je vysoka hora. Niekedy vystupujeme na horu ‘vSTUPOVAt (Na) Vnedelu rano sme zacali vystupovat. Vystupovali sme asi dve hodiny. Potom sme Jedll a oddychovall. Potom sme zasa vystupovali. OJecine} hodine sme boli celkom hore VYSTUPIT (D) = Vystapili smet U2 sme hore! ~ kri¢ali deti. Bolo tam velmt pekne. Eva a mama od rana umyvali. Umyvall okn4, umyvalt dvere, potom | UMYVAt (Na) ‘umfvali didzicu, Pracovali skoro cely de. Poobede umyvall v kuchyn! iad. Veter boll unavené. Otee prisiel a pytal sa: ~ Kto umyl Oknd? Kto umyl dvere? Ake Je vSetko sté! Mama hovorila: ~ Eva umyla okna, dvere a dlazk v kuchyni. Ja som umyla kiipctia a spolu sme umyli riad. Zuzka sa chce lirat, ale Janko musi pisat. Teraz pige ulohu 2 fyziky, po- | PISA (Na) tom musi pisat iné wlohy. Veser chee pisat nejaké listy. Vecer povedal: ~ Uz som vsetko napisal, Teraz sa mézeme hrat, Napisat (D)POCUVAJTE, CO HOVORI PANI NOVA A PANI MIKOVA! foTRAVINY Pani Mikova: ~ Dobré rano, pani Noval Idete do mesta? €o budete robit? Pani Nova: - Dobré rino! Ako obytajne, idem nakupovat, Aj ja idem nakupovat. Pocime spolu! Potrebujem nejaké potraviny. Kam pojdeme? Pani Mikova: ~ Podme sem! “Tu je dobry obchod. Skoro kazdy dei tu kupujem miicko, petivo a chlieb. Uz ste tu bolt? Pani Nova: ~ Nie, tu som este nenakupovala. Pani Novi: ~ Kupnjete tu aj miso? Majii pekné miso? Pani Mikova: ~ Ano, vidy je Cersivé. Tu asto kupujem. Aj moje su sedky tu obycajne kupuja maso. = eS reer ae Pant Mikova: ~ Niekedy kupujem zeleninu v obchode, ale najéas tejsic kupujem na trhu. Podte, trh nie je daleko. Pani Nova: — Dobre. Poirebujem aj ovocie a kvety. Pani Mikova: ~ Myslim, e uz mam vSetko, Budete este nieco kupo. vat? Pant Nova: — Neviem, musim sa pozrief. Vady st pisem, 60 potre bujeme. Aha, este potrebujem kavu a nejaké bonbs ny pre deti. To kupujem obycajne v tom malom ob- chode za parkom. Pani Mikova: ~ Podte sem! Sadnime si na chviful Uz ma bolia noby Pozriem sa, ¢i mam vSetko. Tak, chlieb, maslo a sy! som Kapila, Kurca a salamu som tiez kdpila. Nz thu som kipila jablka a zemiaky. Fajn, uz man vSetko. Pani Nova: ~ Ja som kupila rozky a mlieko. Parky na veceru som iez kepila. Aj zeleninu a kvety som képila. Aj jaw mam véetko.Pani Mikova: ~ A kavu a bonbony? Pani Nova: ~ Teraz vidim: kévu nemusim keiplt, mangel ju kip yeera. A stara mama kdpila Cokolédu. Uz sme kapi- Hi vSetko a mOzeme chvilu sediet a rozpravat sa. Ako sa mate? Co robite? é Slovesny vid — II. opakovany a jednorazovy dej E VSIMNITE SU (erbainy aspekt) Pant Nova a pani Mikova doobeda obycajne kupujt (nakupuja) (NAJKUPOVAT (Na) Pant Mikova éasto kupuje potraviny. (asto, vady, obyeajne, Aj susedky iu kupujti mas pravidelne, denne atd.) Zeleninu najéastejsie kupuje na tru, ‘Toto sloveso (verbum) sa vol4 nedokonavé (Nd)! Pani Mikova kupila chlieb, maslo a syr. (NAJKUPIT (0) Kupila salamu a kurta. (len raz, len dnes, nie ¢asto, Na trhu kuipila jabka. teraz uz nekeupuje!) Pant Nova nalcipila rozky a parky na veceru. Jej manzel kupil vera kavu a stara mama kupila Cokoladu. Toto sloveso (verbum) sa vola dokonavé (D)! Priklady 1. Peter pracuje v tovarns. Ma vela prace a ¢asto sa vracia neskoro domov. | VRACAT SA (Nd) Ked robia v laborat6riu nejake experimenty, vracia sa domov niekedy az vy noc. Véera sa vratil skoro: ~ Skonéil som pricu, a preto som sa dnes vrétit_ | VRATIT SA (D) skoro. . Studujem na univerzite a byvam v intemndte. Rodigia mi kazdy mesiac po- | POSIELAT (Na) sielaja peniaze. Obycajne mi penlaze posiela otec. Ked otee nie Je doma. posiela mi pentaze mama. \V septembri mt poslala 500,~ korin, v okt6bri mi tiez poslala 500- ko- | POSLAT (D) rin. Ked som dobre urobil skusku, postala mi 800,— korin l. Mj kamarat Je velmi zabudlivy. Casto zabida knihy a zosity. Obyéajne | ZABUDAT (Nd) zabiida pisal dlohu. Profesor sa Casto hmeva: ~ To je hrozné! Stale nieco zabtidate! Dnes bol kamarat velmi vesely: - VieS, dnes som nit mezabudol. Mam tu | ZABUDNUT (D) vSeticot Casto cestujem. Vzdy davam do kufra kosele, vreckovky atd. Davam tam | DAVAT (Nd) vsetio, 60 potrebujem. Do kuira si davam aj oblek. Minuly tyzden som sa ponahlal. Dal som do kufra sako, ale nedal som | DAT (D) iam nohavice.e ‘vSetky slovenské slovesa (verb) mézu mat dve formy: (NaJ— nedokonavii a (D) - dokonavit @ CO VYJADRUJE Nd-verbum D-verbum a) trvanie (prace, deja) Koniee (prace, deja) nnieco robime, ale nedokoneime: | _nie¢o sme robili a skonetli sme: UCIL SOM SA NAUCIL SOM SA UCIM SA. {ucil som sa, este sa ucim, ale | (weil som saa teraz uz viem vet este neviem. nemdzem skonéit | ko, uz sa nemusim uci) pracu) b) opakovanie (prace, deja) jednorazovost (price, ceja) nieto robime Casto, vzdy, obyéaj- | ‘nleto sme urobili len Jedenkrat, ne opakujeme: Jen dines, len raz: KUPOVAL SOM KUPIL SOM KUPUJEM (xupujem ¢asto, pravidelne) (len raz, len dnes, len vera) FEES Cuitenie 1 ~ Kto kupuje mlicko? Ty alebo Miro? = Mlieko kupujem obytajne ja. — A dnes réno? = Dnes rano kupil mlieko Miro. Kto dava Zuzke obed? Mama alebo Eva? Obed dava Zuzke obyéajne mama. Adnes? Dnes dala Zuzke obed Eva. Kto ti postela peniaze? Otec alebo mama? Peniaze mi posiela obycajne otec. Amimuly mesiac? = Minuly mesiac mi peniaze poslala mama.KDE (JE / SED[/ LEZ / STOJ[ / SA NACHADZA...)? NA vivo Kde stojf policajt? Kde sedi matka? Policajt stoji na chodnsicu. Mata sedi v parku, Kde je fontana? Kde sa dett? -Na namestt. V parka. Kae sti ziact? Kde stoji skola? ~Na chodbe. =V meste. Ke vist obraz? Kde studuje brat? -Nastene. =V Nemecku. atd. aid. PRI Kde stojf majake Majak stoji pri mori, Kae je zahrada? = Pri jazere. Kde je kaviarei? = Pririeke. Kee lezi vase mesto? = Pri rieke, pri Valu. atd, Predlozky (prepozicie)ma/ v, vo / pri + 6. pad (lokal) hovorime, ked! sa nepohybujeme! KDE (CHODI / UTEKA / BEHA / CESTUJE / IDE...)? PO. Kde chodia fudia? Kde behajd deti? Ludia chodia po chodniku. Deti behajii po parku, de ste cestovall v auguste? = Cestovall sme po Slovensku. Kile sa prechadzate cez prestavieu? ~ Cez prestévku sa prechadzame po chodbe. Ke chodia auta? ~ Auta chodia po ceste a po dialnicl. Kde behaji chlapet? ~Chlapet behajti po lese, po zahrade, po like, po thrisku. Ke plava lod? Lod plava pe mori. Predlozku (prepoziciu) po + 6. pid (loksl) hovorime, ked sa pohybujeme, ale nejdeme na iné miesto!Kam (ide...)? Odkial / Skade (prichadza. = Kam ides? ~ Ke Je vaSa trieda? Hore? — Odkiaf prichadzate, ehlapet? = Idem hore do triedy. ~ Ano, je celkom hore ~Zhora z triedy, ideme na obed ~ Cakaite na vytah? ~ U2 cakam pat mimit —No, Konetne u2 prichadza. ~ Ano, idem dole. Ke je vytah? = Uz som chee! ist pesi. ~ da idem tiez dole. = Mysiim, ze je dole. ~ Mali ste pravdu, prisiel zdola ‘Mozem ist s vai? Dufam, ze funguje. ~ Nech sa paéil — Prostm, Ivan? ~ Prosim, mézem ist dopredu? Zabudol som si okullare a nevidim dobre, ked sedim tu veadu. = Ano, ale tu vpredu sti vsethy miesta obsadené. ~ Prosim pekne, ja mdzem sediet vad. Ja vidim dobre ~V poriadku. Tak Ivan pride zozadu dopredu a Majka pojde spredu dozadu. Dakujem. - €0 sa stalo? ~ Kae je vase auto? ~ Odkial ste prisli? — Ja som chcel ist dofava aon ~ Tam vpravo. To modré osobné — Ja som Siel sprava. ‘heel ist doprava. auto je moje. ~ Ajasom Siel zlava, Tak sme sa ~ Nie, tak to nebolo. Ja som = Ato velké nakladné auto viavo —zrazil. | chcel ist dofava. Je moje. ~ Pan policajt! Ja som vsetko videl. Obaja urobili chybu. Na | sematore bolo Cervené svetlo!ZAPAMATAJTE SI! . lB ~ Pani Kovacova sa hneva: BB ~ Yanko, preco ides zo Skoly tak neskoro? Co si robil? BH Janko vysvethuje: TAK ~ Doobeda som bol v triede. Potom som I8iel'von 20 Skoly. com YEN) ~ Bol som hladny. Tiel som do : nase} Skolske} jedalne. Vosiel som (do)... ~ Isiel som do mesta, Tiel som cez krizovatku a cez Presiel som (cez)... park. - Na uliet pracovalt robotntct, minetyenn dbicl okoko dived, «80m ObtSIel (okolo)... ~ Pondhal som sa domov. Rych- lo som i8iel k zastavke, ale som prisiel (K) autobus som nechytil. = Pho som ¢akal. Konecne pri- Siel mj autobus. Ale ked sme isli cez most, museli sme zasa eakat. Neviem preco. ---sme presii (cez)..= Adole na wytalu je listok:

You might also like

• The Subtle Art of Not Giving a F*ck: A Counterintuitive Approach to Living a Good Life

  

  From Everand

  The Subtle Art of Not Giving a F*ck: A Counterintuitive Approach to Living a Good Life

  Mark Manson

  Rating: 4 out of 5 stars

  4/5 (5807)
• The Gifts of Imperfection: Let Go of Who You Think You're Supposed to Be and Embrace Who You Are

  

  From Everand

  The Gifts of Imperfection: Let Go of Who You Think You're Supposed to Be and Embrace Who You Are

  Brene Brown

  Rating: 4 out of 5 stars

  4/5 (1091)
• Never Split the Difference: Negotiating As If Your Life Depended On It

  

  From Everand

  Never Split the Difference: Negotiating As If Your Life Depended On It

  Chris Voss

  Rating: 4.5 out of 5 stars

  4.5/5 (842)
• • Magazines
  • Podcasts
  • Sheet music
• Principles: Life and Work

  

  From Everand

  Principles: Life and Work

  Ray Dalio

  Rating: 4 out of 5 stars

  4/5 (599)
• The Glass Castle: A Memoir

  

  From Everand

  The Glass Castle: A Memoir

  Jeannette Walls

  Rating: 4.5 out of 5 stars

  4.5/5 (1716)
• Grit: The Power of Passion and Perseverance

  

  From Everand

  Grit: The Power of Passion and Perseverance

  Angela Duckworth

  Rating: 4 out of 5 stars

  4/5 (590)
• Sing, Unburied, Sing: A Novel

  

  From Everand

  Sing, Unburied, Sing: A Novel

  Jesmyn Ward

  Rating: 4 out of 5 stars

  4/5 (1104)
• Hidden Figures: The American Dream and the Untold Story of the Black Women Mathematicians Who Helped Win the Space Race

  

  From Everand

  Hidden Figures: The American Dream and the Untold Story of the Black Women Mathematicians Who Helped Win the Space Race

  Margot Lee Shetterly

  Rating: 4 out of 5 stars

  4/5 (897)
• Shoe Dog: A Memoir by the Creator of Nike

  

  From Everand

  Shoe Dog: A Memoir by the Creator of Nike

  Phil Knight

  Rating: 4.5 out of 5 stars

  4.5/5 (537)
• The Perks of Being a Wallflower

  

  From Everand

  The Perks of Being a Wallflower

  Stephen Chbosky

  Rating: 4.5 out of 5 stars

  4.5/5 (2104)
• The Hard Thing About Hard Things: Building a Business When There Are No Easy Answers

  

  From Everand

  The Hard Thing About Hard Things: Building a Business When There Are No Easy Answers

  Ben Horowitz

  Rating: 4.5 out of 5 stars

  4.5/5 (345)
• Elon Musk: Tesla, SpaceX, and the Quest for a Fantastic Future

  

  From Everand

  Elon Musk: Tesla, SpaceX, and the Quest for a Fantastic Future

  Ashlee Vance

  Rating: 4.5 out of 5 stars

  4.5/5 (474)
• Bad Feminist: Essays

  

  From Everand

  Bad Feminist: Essays

  Roxane Gay

  Rating: 4 out of 5 stars

  4/5 (1016)
• The Outsider: A Novel

  

  From Everand

  The Outsider: A Novel

  Stephen King

  Rating: 4 out of 5 stars

  4/5 (1849)
• Her Body and Other Parties: Stories

  

  From Everand

  Her Body and Other Parties: Stories

  Carmen Maria Machado

  Rating: 4 out of 5 stars

  4/5 (821)
• The Emperor of All Maladies: A Biography of Cancer

  

  From Everand

  The Emperor of All Maladies: A Biography of Cancer

  Siddhartha Mukherjee

  Rating: 4.5 out of 5 stars

  4.5/5 (271)
• The Sympathizer: A Novel (Pulitzer Prize for Fiction)

  

  From Everand

  The Sympathizer: A Novel (Pulitzer Prize for Fiction)

  Viet Thanh Nguyen

  Rating: 4.5 out of 5 stars

  4.5/5 (122)
• Angela's Ashes: A Memoir

  

  From Everand

  Angela's Ashes: A Memoir

  Frank McCourt

  Rating: 4.5 out of 5 stars

  4.5/5 (440)
• Brooklyn: A Novel

  

  From Everand

  Brooklyn: A Novel

  Colm Toibin

  Rating: 3.5 out of 5 stars

  3.5/5 (1946)
• The Little Book of Hygge: Danish Secrets to Happy Living

  

  From Everand

  The Little Book of Hygge: Danish Secrets to Happy Living

  Meik Wiking

  Rating: 3.5 out of 5 stars

  3.5/5 (401)
• The World Is Flat 3.0: A Brief History of the Twenty-first Century

  

  From Everand

  The World Is Flat 3.0: A Brief History of the Twenty-first Century

  Thomas L. Friedman

  Rating: 3.5 out of 5 stars

  3.5/5 (2259)
• A Man Called Ove: A Novel

  

  From Everand

  A Man Called Ove: A Novel

  Fredrik Backman

  Rating: 4.5 out of 5 stars

  4.5/5 (4610)
• The Art of Racing in the Rain: A Novel

  

  From Everand

  The Art of Racing in the Rain: A Novel

  Garth Stein

  Rating: 4 out of 5 stars

  4/5 (4203)
• A Tree Grows in Brooklyn

  

  From Everand

  A Tree Grows in Brooklyn

  Betty Smith

  Rating: 4.5 out of 5 stars

  4.5/5 (1929)
• Steve Jobs

  

  From Everand

  Steve Jobs

  Walter Isaacson

  Rating: 4.5 out of 5 stars

  4.5/5 (806)
• The Yellow House: A Memoir (2019 National Book Award Winner)

  

  From Everand

  The Yellow House: A Memoir (2019 National Book Award Winner)

  Sarah M. Broom

  Rating: 4 out of 5 stars

  4/5 (98)
• Devil in the Grove: Thurgood Marshall, the Groveland Boys, and the Dawn of a New America

  

  From Everand

  Devil in the Grove: Thurgood Marshall, the Groveland Boys, and the Dawn of a New America

  Gilbert King

  Rating: 4.5 out of 5 stars

  4.5/5 (266)
• The Woman in Cabin 10

  

  From Everand

  The Woman in Cabin 10

  Ruth Ware

  Rating: 3.5 out of 5 stars

  3.5/5 (2520)
• Yes Please

  

  From Everand

  Yes Please

  Amy Poehler

  Rating: 4 out of 5 stars

  4/5 (1898)
• A Heartbreaking Work Of Staggering Genius: A Memoir Based on a True Story

  

  From Everand

  A Heartbreaking Work Of Staggering Genius: A Memoir Based on a True Story

  Dave Eggers

  Rating: 3.5 out of 5 stars

  3.5/5 (231)
• Team of Rivals: The Political Genius of Abraham Lincoln

  

  From Everand

  Team of Rivals: The Political Genius of Abraham Lincoln

  Doris Kearns Goodwin

  Rating: 4.5 out of 5 stars

  4.5/5 (234)
• Fear: Trump in the White House

  

  From Everand

  Fear: Trump in the White House

  Bob Woodward

  Rating: 3.5 out of 5 stars

  3.5/5 (738)
• Wolf Hall: A Novel

  

  From Everand

  Wolf Hall: A Novel

  Hilary Mantel

  Rating: 4 out of 5 stars

  4/5 (3811)
• John Adams

  

  From Everand

  John Adams

  David McCullough

  Rating: 4.5 out of 5 stars

  4.5/5 (2409)
• On Fire: The (Burning) Case for a Green New Deal

  

  From Everand

  On Fire: The (Burning) Case for a Green New Deal

  Naomi Klein

  Rating: 4 out of 5 stars

  4/5 (74)
• The Light Between Oceans: A Novel

  

  From Everand

  The Light Between Oceans: A Novel

  M.L. Stedman

  Rating: 4.5 out of 5 stars

  4.5/5 (789)
• The Unwinding: An Inner History of the New America

  

  From Everand

  The Unwinding: An Inner History of the New America

  George Packer

  Rating: 4 out of 5 stars

  4/5 (45)
• Manhattan Beach: A Novel

  

  From Everand

  Manhattan Beach: A Novel

  Jennifer Egan

  Rating: 3.5 out of 5 stars

  3.5/5 (792)
• The Constant Gardener: A Novel

  

  From Everand

  The Constant Gardener: A Novel

  John Le Carré

  Rating: 3.5 out of 5 stars

  3.5/5 (104)
• Rise of ISIS: A Threat We Can't Ignore

  

  From Everand

  Rise of ISIS: A Threat We Can't Ignore

  Jay Sekulow

  Rating: 3.5 out of 5 stars

  3.5/5 (137)
• Little Women

  

  From Everand

  Little Women

  Louisa May Alcott

  Rating: 4 out of 5 stars

  4/5 (104)