STREDOVEK HUDOBN KULTRA

1. Chronolgia stredoveku
Periodizcia umeleckch tlov
-

ranokresansk umenie
Byzantsk umenie
Romnsky sloh
Gotick sloh

Periodizcia hudobno-teoretick
-

Ranokresansk hudba
Obdobie mnostva liturgi a chorlov
Obdobie jednho typu chorlu tl Gregorinskeho chorlu (asi od r. 700)
Byzantsk umenie Byzantsk hudba sa netka tdia zpadnej, eurpskej hudby. Ranokresansk i
byzantsk tl sa vyvjali zo spolonch zkladov idovskej hudby. Neskr dochdza k rozkolu. U v 1. st.
po Kr. sa diskutovalo o tom, i mu by prijat do okruhu kresanov udia, ktor nie s idmi (teda s/boli
pohania). To bol problm misi apotola Pavla, ktor ril kresanstvo medzi pohanmi neidmi. Postupne
si prv kresania museli njs svoje priestory na bohosluby (katakomby), vyvjala sa liturgia (vidme, e
chorl pochdza zo synagoglnych spevov). Postupne sa zpadn a vchodn kresania odliovali. To
vyvrcholilo v roku 1054 (niekde sa uvdza i rok 1056), kedy dolo i k formlnej schizme rozkol medzi
rmskou (latinskou) a grckou cirkvou.
Romnsky sloh v umen
- v hudbe toto obdobie predstavuje Nstup viachlasu (za. 9. stor. )
- Bol to nstup vemi opatrn. Chorl, ako nieo prsne kanonick, sa teraz pomaly nahrdza
viachlasom to predstavovalo plne odlin chpania a svetonzor, u tu cti ist snahu o krsu,
znenie hudby, vytrca sa prsna asketickos. Priekopnkmi boli mnsi v kltoroch. Oni sa zanaj
pohrva s materilom, pracuj so zvukom, zana sa prejavova tvorivos hudobnkov.
- Neskr sa hudba tohoto typu objavovala v kltornch centrch, napr. St. Martial
St. Gale
Cluny
- tieto snahy napokon vyvrcholili v kompozinej kole kola Notre Dame
Ars Antiqua kola, ktor rozvinula ran moteto, tzv. petrovinske a kranknske. Centrum: Par. (1230
1320)
Ars Nova vna do hudby ducha gotiky (1320-1420)
Ars Subtilior loklne ohranien tl (1380 - ...)

Spoloensko politick situcia

Stredovek = doba temna
- tka sa len Eurpy
- pravdepodobne to vyplva z odlinho eurpskeho myslenia neustla snaha o pokrok
- korene takhoto chpania vidme u v grckej filozofii grcka mytolgia: bohovia neboli vemocn, mali
udsk vlastnosti.
Medznky vzniku stredoveku:
- Milnsky edikt, r. 313 prijal ho cisr Kontantn, zrovnoprvnenie kresanstva
s ostatnmi
nboenstvami; bol to vemi vznamn krok pre hudbu; kresania pomaly vystupuj z katakomb
- Rozpad Zpadormskej re, r. 476
- Sahovanie nrodov, 5. 6. stor.
- Vznik ranch barbarskch krovstiev
Kultra na zem Eurpy sa men
- v dsledku sahovania nrodov dolo k oslabeniu moci Rma
- renie novch mylienok spsobilo odmietanie absoltnej moci Rma, padnutie filozofie Rma (rozklad
ttu zvntra)
- postupn dohody Rma s barbarskmi nrodmi boli vemi nevhodn pre Rimanov zana sa sahovanie
nrodov, hadanie svojho miesta vo svete

v tomto neustlom chaose, atmosfre tiahnutia ms, nebolo mon rozvja antick filozofiu, ktor bola
charakteristick tm, e sa uenie rilo z uitea na iaka (koly)
vzdelanos sa absoltne vytrcala, rovnako i znalos grtiny
tto skutonos si uvedomili dvaja filozofi neskorho staroveku zaiatku stredoveku, ktor ili v 5. stor. N.
l. : BOETHIUS a CASSIODORUS
ili na dvore vizigtskeho kra
uvedomili si, e Eurpu ak doba temna
vykonali asn iny: prekladali vetky grcke spisy do latininy
CASSIODORUS zaloil kltor Vivarium
tu il a svoj ivot zasvtil tomu, aby odovzdal vedomosti antiky budcim genercim prekladal
kltory boli vlastne prv miesta v Eurpe, ktor poskytovali relatvny pokoj na vzdelanie a tdium preto
sa vetka vzdelanos sstreovala prve sem jedin vzdelanos bola kltorn

Vznik barbarskch krovstiev

Fransk ra
-

zaloil ju CHLODOVIK
Frankovia si uvedomili, e ak chc zaloi ru, ktor m budcnos, musia ma podporu zvonku i zvntra
prijali kresanstvo
vrchol dosiahla ra za vldy kra Karola Vekho (korunovan v r. 800)
obdobie jeho vldy sa nazva Karolnska renesancia
v tomto obdob sa rila vzdelanos a umenie, zakladali sa koly
vek vznam to malo i pre hudbu
Karol vek sa osobne zastnil na ren kresanskej liturgie na celom zem Franskej re a
prostrednctvom vbojov aj inde (renie kresanstva renie hudby)

Pyrenejsk polostrov
-

na zem polostrova, vemi blzko eurpskeho diania, ila siln civilizcia ARABI
rozvjali vzdelanos

rsko
-

ri prijali kresanstvo vemi skoro, napr. aj zsluhou sv. Patrika skr ako Frankovia
rski misionri rili kresanstvo po celej Eurpe
v Eurpe v tomto obdob prekvitala nevzdelanos zhralstvo, hrieny ivot (a to i v kltoroch)
jedin znalos grtiny existovala na rskom ostrove
i Karol Vek si povolal rskych misionrov, aby vo Franskej ri rili vzdelanos

Zaiatky kultry Abendlandu

-

zpadn Eurpa
= kultra, ktor zaala v stredoveku
= jednotn, univerzlna kultra zpadu (Franczsko, Nemecko, )
na zpade sa moc zskavala dohodami, obchodmi (na rozdiel od vchodu, ktor potreboval patriarchu,
niekoho nad udom) s tm svis ida pokroku, rozvoja, ktor je v eurpskej kultre prtomn z toho tie
vyplva rozdelenie dejn umenia tly, slohy..

poda tz treba doplni informcie zo tudijnej literatry

MILNSKY EDIKT, r. 313 to bol podnet k tomu, aby sa naplno zaala rozvja ranokresansk hudba
kresanstvo prvch storo bolo znane roztrieten, nejednotn
renie kresanstva:
od Malej zie do Grcka na sever
- do Rma
- do rska
riteom kres. trvalo dlho, km sa dostali na cieov zemie, preto tu potom pobudli dos dlh as
zjednotenie uenia rieilo niekoko koncilov
v 4. stor. Preloil germnsky biskup VULFILA bibliu do runovho psma

2. Ranokresansk hudobn kultra

v tom ase tu vak platilo tzv. arinske kresanstvo (verzia) t bola neskr odmietnut, preto bol tento
Vulfilov in znane podcenen a zabudnut
v Eurpe existovali mnostvo centier a kad malo svoju liturgiou, ergo i hudbu

- verzie liturgie (chorlu) pred zjednotenm:

starormska liturgia (oblas rmskeho biskupa)
ambrozinska liturgia (poznme autora chorlu sv. Ambrz, Milnsky biskup, 4. stor., vemi
charizmatick osobnos, zjednocoval ud i v boji proti barbarskm kmeom, proti moru, podnecoval
zdravch ud, aby sa schdzali v kostole
mozarabsk liturgia (oblas Pyrenejskho polostrova tu v neuveritenej zhode ili veda seba kresania a
Arabi)
galiknska liturgia (na zem Glie, budcej Franskej re)
-

z mnohch dvodov (najsilnejm bol politick dvod) bolo treba zjednoti liturgiu
proces kanonizcie sa spja s menom ppea Gregora Vekho
tento proces sa nazva PROCES KODIFIKCIE (680 800)
(pretoe prvm krokom bola kodifikcia jednotnho kanonickho chorlu)
na prprave a zaven kodifikcie sa vak podieali cirkevn hodnostri u od 4. Storoia
prvm krokom k tomuto cieu urobila ttom uznan cirkev u v 4. Storo zaloila intitciu
profesionlnych cirkevnch spevkov a neskr zaloenie rmskeho ppeskho spevokolu Schola cantorum
dleit lohu zohral aj vvin notcie
jednotn chorl sa potom ril alej (zpad, sever, vchod okrem Byzancie)
u v tomto obdob boli vemi zreten rozdiely medzi vchodom a zpadom
vchod si naalej zachovval grtinu
zpad pouval od 4. stor. ako liturgick jazyk latininu (jazyk vzdelancov)
do latininy preloil bibliu Hieronymus a volala sa Vulgata
na ren Gregorinskeho chorlu sa podieali kazi vykolen v SCHOLA CANTORUM v Rme
(kantori a lektori)
bola to intitcia, kde sa kazi kolili kanonizovanm chorlom notov psmo ete neexistovalo, jedin
monos nadobdania vzdelania bola ui sa vetko naspam to bolo vemi zdhav
proces renia Gregorinskeho chorlu bol vemi zdhav
najviu zsluhu na ren oficilnej kanonizovanej liturgie mal Karol Vek
prostrednctvom vbojov ril kresanstvo, do dobytch zem dosdzal svojich biskupov
tu sa zana formova tzv. eurpsky univerzalizmus = proces mylienkovho zjednotenia Eurpy
jednotn jazyk, liturgia

Pvod kresanskch spevov

- nachdzame v synagoglnych spevoch
- idia mali len jedin chrm, v ktorom bola uloen Archa mluvy (tabua s 10 prikzaniami, ktor dal
Mojiovi Boh)
- pretoe idovsk chrm bol znien v roku 73 po Kr. (s nm bola znien i Archa mluvy), zostali veriacim
len synaggy
- rann kresania si u nepamtali chrmov spevy, preto nadviazali na synagoglne
- v synaggach bol mal priestor, tu bol priestor len pre spev
- rann kresania najskr slvili ome spolu so idmi v synaggach
- tu sa najviac spievali almy (alospevy) 150 textov zo Starho zkona
- spev almov sa nazva PSALMDIA

Gregorinsky chorl
Charakteristika gregorinskeho chorlu
- je to jednohlasn latinsk spev zboru alebo slistov
- vyznauje sa spornosou hudobnch prostriedkov
- striktn jednohlasn, voklna hudba
- vyluuje akkovek doprovod - iadne hudobn nstroje
- von rytmus - iadna hudobn organizcia (jedine diktus latininy)
- deklaman spev - chorlna meldia je akmsi hudobnm ornamentom, ktor plynie nad textom, chorlne
spevy vemi dsledne sleduj lenenie textu

reperkusn melodika spev na jednom hlavnom tne, ktor sa nazval tenor alebo reperkusa (najm pri
speve almov)
koncepcia gregorinskeho chorlu vychdza z vchodnho hudobnho myslenia, ktor je zalon na
maqamovom (modelovom) type hudobnho prejavu; tento typ hudobnho myslenia tvor meldiu
z melodickch celkov (modelov)
(prastar eurpske hudobn myslenie je zaloen na tom, e meldie sa skladaj z jednotlivch tnov)
centonizcia skladba sa tvor spjanm prevzatch melodickch ryvkov rzneho pvodu
melodick a dynamick akcent latininy melodika a dynamika vychdza z przvuku latinskho textu
przvun slabika sa spieva vyie, alebo sa ozdob skupinkou nt melizmou (m sa predi)
zhudobovanie prozaickch a poetickch textov gregorinsky chorl si vyber texty z Biblie, hlavne
z biblickch almov, o s prozaick texty. Vnimku tvoria hymny, ktor s verovan texty, tu sa
stretvame so strofickosou = opakovanie jednej kratej meldie pri vetkch strofch bsne
v gregorinskom chorle rozliujeme 3 typy chorlovch spevov:
sylabick tl (typ spevu) spev, v ktorom sa zhoduje jedna slabika textu s jednm tnom meldie
neumatick tl (typ spevu) na jednu slabiku sa spievaj 2-4 tnov melizmy
melizmatick tl (typ spevu) na jednu slabiku sa spievaj dlhie melizmy (viec ne 4 tny)
gregorinske spevy sa spievali:
responziorlne striedanie sla a zboru
antifonlne striedanie dvoch zborov v rmci jednej skladby

Chorl v dobovej kultre

- zjednoduenie umeleckch prostriedkov m svoje korene v novej ideolgii
- obmedzenie technickch prostriedkov chorlu je typickm vrazom doby: je odrazom novho postoja
k svetu a k umeniu, ktor prinalo kresanstvo
- kresanstvo prichdza s predstavou vyieho idelneho sveta, ktor je nadraden nmu pozemskmu bytiu
- kresania nechc v umen zobrazova realitu, ale radej symboly vyieho nadzmyslovho sveta
- hudba rmskej spolonosti neskorej antiky bola typick vekmi sbormi inkujcich, rznymi
kombinciami spevu a nstrojov, spjanm hudby s tancom a efektnm predstavenm
- pre bohoslubu zpadnho kresanstva boli takto hudobn prejavy ruivm prvkom zmyslov zitok,
sluch, nem brni sstredeniu sa na mylienku, modlitbu, posvtn text
- preto bola spoiatku hudba niekedy celkom vylen z bohosluieb a preto nakoniec prevldol hudobn
prejav, ktor je zbaven vetkho, o psob na zmysly ist voklna linka zbaven pulzujceho rytmu,
nstrojovho zvuku i doprovodnch hlasov
- dvody pouitia jednohlasu zdvodovala a argumentovala cel PATRISTIKA
- jednohlas vyhovuje z asketickch dvodov, je vhodn ku kresanskej modlitbe, kedy sa kresan prihovra
bohu, neme by pri tom vemi ruen privemi zmyslovou hubou, aby sa nepriptaval k pozemskmu
(pozemskej krse)
- melizmatick melodika a modelov typ hudobnho prejavu m svoje korene v mimoeurpskych
orientlnych kultrach, v Stredomor, na Blzkom vchode
- tvorba chorlnych npevov z melodickch modelov sa stala jednm z hlasnch princpov kresanskho
spevu. Vyhovoval i nadosobnmu idelu kresanskej filozofie: v takchto npevoch, ktor zdanlivo nikto
nevytvoril a ktor s pri tom majetkom vetkch, videli cirkevn predstavitelia vtvor ducha ,pneumatu,
ktor zostupuje k posvtnm textom a napa myse veriacich hovorilo sa o pneumatickom speve
-

k najjednoduchm druhom gregorinskeho chorlu patria LEKCIE

bol to prednes bohosluobnch tan a modlitieb poda jednoduchch melodickch modelov, jednoduch
recitcia na jednom tne lenen ustlenmi melodickmi obratmi (na vystihnutie interpunknch
znamienok textu)

charakteristickm typom ranho kresanskho spevu bola:

PSALMDIA = spev almov
je zhudobnenm prozaickch textov z Biblie
vemi asketick, recitatvny charakter
almy sa spievali na tzv. almov tny = melodick modely zloen z niekokch zkladnch tnovch
vok, s typickmi obratmi pre zaiatok, stred a koniec
vyuva len niekoko melodickch modelov

neskr pribudol spev hymnov:

HYMNDIA = spev hymnov
s to latinsk strofick piesne, ktor sa objavuj od konca 4. Storoia

od ostatnch chorlnych spevov sa lia verovanm textom (s zhudobnenm pozie)

jeden z najvch autorov bol sv. Ambrz (il v Milne v 4. storo; poda neho sa nazva i typ
Ambrozinskej liturgie, jedin, ktor sa pova dodnes (jedinou vnimkou je kaplnka v Tolede, kde sa raz za
as spieva star Mozarabsk chorl)

meldie gregorinskeho chorlu s zapsan v stovkch manuskriptov, datovanch od 9. Storoia vznikaj

liturgick knihy

OMA

bola najzloitejm a najprepracovanejm typom bohosluby

bola najdleitejm liturgickm prvkom
prvou omou bola vlastne posledn veera, od vtedy s ome spomienkou na tto udalos
ran ome boli skutone takmito spomienkami
uskutoovali sa v katakombch
predstavovali stretnutia veriacich a stenie chudobnch tu sa dialo agap = duchovn lska
postupne sa podoba ome menila, zaala sa ceremonializova, kanonizova
OMA m cyklick truktru = sklad sa z viacerch samostatnch ast, ktor tvoria celok
2 typy priebehu:
ORDINRIUM = tzv. stle asti ome, ktor s na omi vdy
PROPRIUM = tzv. premenliv asti, ktor sa menia poda sviatku, ro. obdobia, i je pst, advent, oma za
zosnulch a pod.
ORDINRIUM:
Kyrie
Gloria
Kredo
Sanctus
Benedictus
Agnus dei
(- pozn. Sanctus a Benedictus s niekedy spolu)
- prve tieto asti s najastejie predmetom zhudobovania
KYRIE ELEISON = pane, zmiluj sa
- ako jedin zo vetkch ast je v grtine
- pvodne sa na jeho speve podieali veriaci, kazi len vyslovovali nejak text a veriaci zborovo odpovedali
(litnie)
- tento typ spevov mono sledova u v starormskych obetch (pi kulte cisra), kresania im vak dali in
vznam
- prv sprvy o Kyrie s zo 6. stor.
- zachovalo sa asi 250 meldi
- zaujmav je, e Kyrie m pecifick podobu v rznych lokalitch (meldie s asto viazan na ist zemie)
- forma Kyrie je 3-dielna, kad diel sa spieva 3krt
- pretoe Kyrie eleison je striedan s Kriste eleison:
- ABA: A Kyrie eleison (3x)
B Kriste eleison (3x)
A Kyrie eleison (3x)
- prvkrt sa objavuje forma, ktor je tak typick pre eurpsku hudbu (spevy) 3-dielna forma
GLORIA in exelsis deo = slva bohu na vsostiach
- oslavn spev, hymnus, spt hlavne s vchodnm kresanstvom (najstarie zmienky)
- text je prastar, objavuje sa u na zaiatku 4. storoia v spise
- zachovalo sa mnoho meldi, s vemi ozdobn melizmatick
KREDO = verm (vyznanie viery)
- existuje niekoko verzi
- potvrden Nicejskm koncilom (v malozijskom mesteku Nikaia, lat. Nicea), r. 325
- niekoko krt bolo zruen a znova prijat, a zostalo dodnes
- zana spieva kaz
- pvodne sa spievalo len pri krste (kedysi sa krstili len dospel)
- Karol Vek ho zalenil do liturgie ako stlu as

dvakrt sa potvrdilo ako sas liturgie v 11. storo, ke sa Henrich II. zasadil o to, aby bolo prtomn i
v rmskej ppeskej omi (a teda i na celom zem, kde sa vyznva kresanstvo)

SANCTUS = svt
- pravdepodobne najstar spev
- spieval sa u v 14. stor.
- zmienka o meldich sa zachovala a z 11. stor.
- pravdepodobne tto as spievalo cel zhromadenie (kongregcia)
BENEDICTUS
- je vlastne sasou Sanctu
AGNUS DEI = Barnok bo
- prv zmienka o tomto speve je zo 7. stor.
- Barnok bo ako obraz Krista, ktor snma hriechy sveta
- spieva sa tak dlho, km sa nepriprav vetko potrebn na lmanie chleba, resp. prijmanie
- neskr sa zredukovalo na 3 opakovania
Liturgia ome
- nepozostva len zo spievania a hovorenia slov, zaha i gest, postoje a rcha
- ritul slvnostnej ome zo stredoveku sa odvodzuje z asti z rmsko-byzantskho dvorskho ceremonilu
neskorho staroveku
- v ranch obdobiach nemal kaz tak postavenie ako neskr

3. Hudobn filozofia, teria a estetika prvho tiscroia

-

kresansk patristika (zaiatky 3. 4. stor.) nastouje nov idel ivota a loveka a tm aj nov idel
umenia
v Rme v 4. storo suvernne vldne padkov pitkrska hudba, tradcia starovekej rmskej hedonistickej
hudobnej kultry je stle iv
odsudzovanie padkovho hudobnho hedonizmu a obdiv vzneenej jednoduchosti s typickmi zjavmi
prechodu z antiky do stredoveku
zklady novho poatia hudby uruje principilne nov svetonzor cirkevn otcovia hlsaj vntorn
harmniu, ktor mono dosiahnu nboenskou askzou, poda nich, lovek m i v zhode, nie s prrodou,
ale s Kristom
z toho dvodu sa stva umenie zbyton, nanajv ho mono tolerova vtedy, ke napomha uskutoni
nov transcendentn ivotn cie
hudba je sluobnkou nboenstva, odmieta sa samostatn estetick psobenie hudby, pretoe to odptava
od vlastnho ciea, ktorm je velebenie boha
kresansk spev mal by dstojn, skromn a jednoduch, preto sa za najvyhovujcej spev povaovala
psalmdia s malm tnovm rozsahom
ran kresansk hudba od psalmdie po hymndiu je svojm melodickm materilom a formotvornmi
princpmi zmesou vplyvov helenistickej epochy a na vysokom stupni integruje najrozlinejie idovsk,
srske a in prvky
nov hudobn priestor napa pneumatick melos oddelen od textu, ktor v podobe koloratr a
melodickch forml prekypuje ponad text
v diele sa objavuje jedin veobsiahla pneumatick meldia
nov melodick materil je teda vzdun, iroko klenut spev, ktor u formovo nie je lenen tanenm,
asomernm rytmom antickej hudby, ale rytmickm systmom novho typu, ktor nadvzuje na hovoren
jazyk
kresansk ideolgia bola spoiatku svetonzorom vykorisovanch a briacich sa udovch ms Rmskej
re
kresanstvo sa mohlo sta nboenstvom utlanch a vykorisovanch preto, e vyjadrovalo odpor
udovch ms voi Rmu, oakvanie prchodu Krista, ktor zutuje s neprvosou a asketizmus postaven
proti prepychu a spsobu ivota vldnucich tried
druh prchod Krista vak bol len ilziou, a preto sa postupne nov nboenstvo menilo na podporovan
jednotn organizciu a ttnu cirkev
zrove sa rod i nov hudobn estetika

objavuje sa poiadavka kultrneho univerzalizmu, ktor smeruje k potlaeniu hudobnch tradci

jednotlivch barbarskch kmeov, ktor prechdzali ku kresanstvu, no zrove tieto barbarsk vplyvy
ovplyvuj liturgick hudobn prax a mnoh ich prvky sa integruj do oficilnych hudobnch prejavov
do popredia sa dostva asketizmus i v rmci zalenenia hudby do liturgie kresansk patristika odmieta
aristotelovsk katarziu (Augustnus: Vyznania je neodpustiten, e divk preva katarzn umeleck
zitok pri sledovan cudzch osudov a cudzch trap)
hudba ako veda, ako abstraktn teoretick disciplna dostala miesto medzi siedmimi slobodnmi
umeniami, ale skutone znejca hudba (hudba ako praktick zrunos) bola znane podceovan
novopythagoreizmus (matematick zklad hudby)
vychdza z toho, e hudba je vlastne veda, presnejie, metrologick matematick disciplna
ponc klasifikciou vied Martiana Capellu sa dostala v systme siedmych slobodnch umen do
kvadrvia, kde fungovala popri aritmetike, geometrii a astronmii
v stredoveku sa vedy koncipovali ako systm siedmych slobodnch umen, ktor sa rozdeovali do 2
stupov
trivium gramatika, rtorika, logika
kvadrivium aritmetika, geometria, astronmia a muzika
nad nimi stla teolgia
hudba sa poklad za tak umenie (ars), ktorho zkladom je matematick veda, nielen praktick sksenos
harmnia sfr u nepredstavuje len metafyzick zkon bytia, ale aj spev anjelov
Augustinus vo svojom eszvzkovom diele De musica nastouje tzu o sprvnej modulcii (vber modu
spievanej meldia), spev alebo hudba je poda neho veda o sprvnom pouvan modov
vvoj stredovekho modlneho systmu bol postupn proces
pln podobu dosiahol v 11. stor. zahroval systm smych modov, ie cirkevnch stupnc,
odliujcich sa rznym zloenm celch tnov a poltnov v rmci diatonickej oktvy a rznymi finlmi (=
vinou posledn tn meldie)
mody sa oznaovali slami a spjali sa do prov: neprne sa volali autentick, prne plaglne (odvoden)
korene stredovekch modlnych stupnc nachdzame v Oriente
zkladnou osobitosou bolo opan ponmanie stupnc ako u Grkov zdola hore
neskr sa mody oznaovali slovne, pouili sa nzvy grckych stupnc (drsky, frygick, lydick at. modus
symbolicky oznaovali osem blaenost
obdob okolo 9. storoia vyvrcholili i snahy o kodifikciu jednotnej liturgie (gregorinsky chorl), ktor
zavil ppe Gregor Vek
snahy o kanonizciu sa tu boli u dvno predtm (5. 9. Stor.)
prvm krokom, ktor urobila cirkev k tomuto cieu bolo zaloenie intitcie profesionlnych cirkevnch
spevkov a zaloenie rmskeho ppeskho spevokolu Schola cantorum
druhm vznamnm vplyvom bol vvin notcie
spoiatku, km sa chorl tradoval stne, postaovala notcia, ktor slila na oporu pamti znaky, tzv.
neumy, sa psali nad text a oznaovali priblin stpanie a klesanie meldie, neurovali presn vku, ani
dku bezlinajkov neumov notcia zachytvala melodick lniu
ke repertor meldi vzrastal, objavuje sa potreba spresnenia notcie - v priebehu 10. storoia sa neumy
vpisovali do rznej vky nad textom
vek pokrok znamenalo zavedenie linajky, okolo ktorej sa neumy grupovali
Guido z Arezza u v 11. storo pouval tvorlinajkov osnovu a dovil tak predchdzajce pokusy o
zavedenie notovej osnovy
zavedenie osnovy si vyiadalo pravu v psan neum vznikla notov hlavika a nka, zloen neumy sa
spjali do tzv. ligatr
v 12. a 13. stor. sa v junej Eurpe ustlili tvorhrann hlaviky, ktor sa pri notovan chorlu pouvaj
dodnes

4. Prv kompozcie v rmci chorlovch spevov

(jednohlasn hudobn tvorba)
-

rozklad chorlu sa postupne dial dvomi zkladnmi spsobmi:

1. trpovanie (trpy a sekvencie)
2. viachlas

Princp trpovania (9. storoie)

prenikanie gregorinskeho chorlu do novch oblast je spojen so vznikom novch foriem, predovetkm
trpov a sekvenci
chorl sa prispsoboval novm podmienkam jednak podkladanm textov pod rozsiahle melizmy a jednak
tvorbou novch meldi i s textami
trpovanie zko sviselo s cirkevnou politikou ak chcela cirkev pritiahnu k sebe obyvatestvo, musela sa
postara o to, aby rozumelo bohoslube v chrme, mala teda zujem na prenikan domcich prvkov do
chorlu
trpovanie predstavuje zsah do gregorinskeho chorlu jednak na strnke textovej, jednak na strnke
hudobnej (sylabickm podloenm textu sa ruila melizmatika, do piesn sa vkladali i tanen, populrne
meldie)
typick je odklon od melizmatiky, o sa prejavuje v textovom trpovan chorlu a v sylabickom charaktere
novch druhov
charakteristickou vlastnosou gregorinskeho chorlu je prozaick text a k nemu prislchajca
prekomponovan forma, trpovanie vna do chorlu strofick textov tvary s verovanmi textami

TRPUS
- trpy pridvali nov textov a hudobn materil do rmca u existujcej liturgickej kompozcie
- melizma v chorle sa podloila textom, priom na kad notu pripadla jedna slabika textu
- ilo prevane o textov doplovanie na zaiatku, v priebehu alebo na konci spevov
- niektor trpy mali dokonca aj dialogick vsuvky (napr. Vianon, Vekonon spevy) a boli zrejme
predchodcami kresanskch drm
- trpus menil melizmatick spev na sylabick
- trpy meme oznai za jedny z najcharakteristickejch pamiatok pvodnej eurpskej hudobnej tvorivosti
- postupne sa cirkev stavia nevraivo voi trpom Tridentsk koncil (okolo r. 1560) ich vylil z liturgie
SEKVENCIA
- pridvanie textovho a hudobnho materilu, ale nie do rmca liturgickej kompozcie, ale na koniec spevu
- sekvencie predstavuj podkladanie textu pod melizmu nasledujcu po alelujatickch jubilcich
Alelujatick jubilcie
- skladaj sa z refrnu na slovo aleluja a z vera, za ktorm nasleduje opakovanie refrnu
- slista spieva aleluja, ktor zbor zopakuje a pokrauje jubilom (jubilus=oslava), ie dlhou melizmou na
finlnej slabike a
- slisti alej spievaj ver, zbor sa pripoj pri poslednej frze a napokon sa zborovo spieva aleluja s jubilom,
tentokrt zvyajne v dlhej a ozdobnejej podobe
- tieto preden, obohaten opakovania sa nazvali sekvencie
- sekvencie vznikali sylabickm otextovanm dlhch meliziem nad poslednou slabikou spevu Aleluja
- od gregorinskeho tlu sa odliuj prevane sylabickosou
- prv sekvencie dajne napsal Notker Balbulus (notker=koktav)
- bol to mnch, ktor il v St. Gallen (vajiarsko), v 9. Storo, zomrel v r. 912
- podloil slov pod dlh netextov melizmy a dajne to urobil preto, aby sa meldia dala ahie zapamta
- sekvenci existuje viacero typov
- sekvencie Tridentsk koncil vylil z liturgie (s vnimkou tyroch sekvenci)

5. Ran viachlas v rmci chorlu,

hudobn teria v 9. 10. Storo
-

sklon hudby eurpskeho severu k viachlasu

odklon od mimoeurpskeho orientlneho typu muzicrovanie, ktorho prvky sa objavili v gregorinskom
chorle a prechod k pecificky eurpskej hudobnosti
namiesto skladania spevov z celch vone obmieanch tnovch skupn nastupuje vytvranie meldi
z jednotlivch tnov, ktor mali presne uren vku
i hudobn teria v tomto obdob objavuje monos zaznamena vku tnu zavedenm notovej osnovy
(Guido z Arezza)
poiatky 1. tiscroia sa v hudbe eurpskeho stredoveku spjaj s poiatkami viachlasu v praxi
bohosluobnho spevu
ilo o pripjanie druhho hlasu k npevom gregorinskeho chorlu, najskr len improvizovan
okolo roku 900 sa u objavuj v hudobno-teoretickch spisoch konkrtne popisy viachlasu, ktor sa od
zaiatku nazval organum

bol to spev v sbench intervaloch kvinty a kvarty, po roku 1000 sa objavuje u i protipohyb
prv informcie o praxi organa prina hudobnomatematick traktt Musica enchiriadis (9. stor.) , ktorho
autorstvo sa pripisuje Hucbaldovi (Pseudohucbaldus)
poda nej vznik organum vtedy, ak je hlavn meldia (vox principalis), prevzat z chorlu, podkladan
paralelne, nota proti note, kvartami, kvintami alebo oktvami (vox organalis)
prvkrt v dejinch sa tu hudba chpe ako rozlenen, ale statick vec, ako analgia vntornej harmnie
mnohorakho, ale staticky chpanho ivota; hudobn szvuk (konsonancia) je usporiadanos a jednota
simultnnej mnohorakosti
organlna technika, organum
organum znamenalo na zaiatku improvizovanie kvintovch a kvartovch paralelizmov pridvanch
k pvodnm gregorinskym chorlom; organum zvukovo obohacovalo chorl bez toho, aby ho naralo
organlna technika sa nazva aj kontrapuktick tl, o znamen, e kad nota chorlu bola dopan
notou (tnom) organlneho hlasu (punctum contra punctum)
pvodn gregorinska meldia sa nazvala vox principalis a spevn sprievodn hlas vox organalis
zkladn vvojov typy viachlasu:
paraleln organum - na zaiatku a na konci frz zotrvvaj oba hlasy v unisone. Vox organalis zotrvva na
vchodiskovom bode, km sa medzi nm a vedcim hlasom nevytvor interval kvarty. Potom u oba hlasy
postupuj paralelne.
strann organum dva polohovo oddelen hlasy, postupujce prevane rovnakm smerom, a to
v paralelnch intervaloch rzneho druhu, nie len v konsonantnch kvartch, kvintch a oktvach
smerovo nezvisl organum smerovo vzjomne nezvisl pohyb dvoch hlasov, najm protipohyb (al
moment osamostatovania hlasov), pripa sa krenie hlasov
melizmatick organum (florid organum) organlny hlas je u nad meldiou, odluuje sa od princpu
nota proti note a stavia u viac nt oproti jednej note chorlneho hlasu, kontrapunkujca meldia sa stva
bohatou, vraznejou ako chorlna meldia
stredovek teria pokladala spoiatku ist kvintu a kvartu za dokonalos samu osebe, ostatn intervaly sa
v terii dlho pokladali za nedokonal, disonantn, hoci do praxe prenikli u od 11. stor.
organum sa spoiatku spievalo v rmci pobonost mnchov a nie v kostole, pretoe takto spev by ruil
veriacich pri modlitbe
neskr cirkev organum prijala a vinou bolo vyhraden pre slvnostn prleitosti a pre slistov
Guido z Arezza bol jednm z najvznamnejch hudobnch teoretikov tohoto obdobia
vytvra zklady stredovekej hudobnej terie
zaviedol tvorlinajkov notov osnovu umel hudba prechdza z stneho tradovania do oblasti psomne
fixovanej tvorby
vytvoril metdu slomizanho spievania 6 solmizanch slabk pripadlo na 6 tnov hexachordu vytvorilo
solmizan rad: ut re mi fa sol la
v traktte Mikrologus sa prihovra za von organum, kde sa vone striedaj prmy, kvinty, kvarty a
oktvy (spomna sa u v Musica enchiriadis)

6. Polyfnia 11. 13. storoie

-

florid organum = melizmatick Aquitnske organum

vyvinulo sa na juhu Franczska, za. 12. stor.
proti kadej note chorlneho hlasu sa stavia viac nt organlneho hlasu; via melodick samostatnos
organlneho hlasu spsobila naranie pvodne plynulho toku chorlnej meldie a preahovanie jej tnov
chorlne meldia, ktor tvor zklad polyfonickch skladieb sa nazva cantus firmus, spodn pridvan
hlas je tenor
takto spev je nron na koordinciu hlasov (spevu) slistov, hlavne po rytmickej strnke, pretoe rytmus
ete nebol notovan
vznamnm centrom polyfonickej tvorby bol kltor Saint Martial de Limoges v junom Franczsku, tu
sa komponovanli vyspel organ, v ktorch sa draz definitvne presva z chorlnej meldie na vox
organalis

kola (pri katedrle) Notre-Dame v Pari, Notre-damsk organum

-

predstavuje vznamn centrum polyfonickej tvorby v 12. - 13. storo

je to prv eurpska skladatesk kola

notre-damsk organum malo i rytmick notciu, zvukov podoba je ovea dokonalejia ne u jeho
tylistickch predchodcov
3 tly organa:
organum purum s vonm pohybom oboch hlasov
organum copula s vonm spodnm hlasom a rytmizovanm hornm hlasom
organum diskant s oboma hlasmi v prsnom rytme
pouvala sa tzv. modlna rytmika spova v pouvan iestich hlavnch rytmickch vzorcov, modelov,
tzv. modov, ktor zodpovedali antickm bsnickm stopm
tieto modely sa opakovali po pravidelnch skupinkch a striedali sa
uzkonenie vlune trojdobovch modov sa v terii zdvodovali slenou symbolikou, posvtnosou sla
3 (svt trojica apod.); trojdob delenie sa povaovalo sa dokonal (perfekcio), oproti imperfektnmu
deleniu na dve
najvznamnejmi skladatemi notre-damskej koly boli:
majster LEONINUS, ktormu sa prisudzuje dielo Magnus liber organi de graduali et antifonario (vek
kniha orgn) je to kniha liturgickch spevov pre cirkevn sviatky celho roka
jeho nasledovnkom bol PEROTNUS bol prvm znmym skladateom tvorhlasnch orgn
v jeho organch sa strieda unisonov spev s polyfnnymi sekmi, partie v melizmatickom saint-martialskom
slohu s sekmi, kde na jednu notu tenoru pripad krtka melizma v organlnom hlase, tieto melizmatick
pase plyn v modlnom rytme takto typ spevov sa postupne zaal nazva clausula = technikou
organa spracva len kratie seky chorlovch meldi a medzi ne vsva jednohlasn seky liturgickch
spevov
Perotnus a jeho sasnci psali i trojhlasn (triplum) a tvorhlasn (kvadruplum) organ
popri organch sa v Notre-Dame spieval i al typ viachlasnej skladby conductus boli to jednoduch
duchovn i svetsk piesne, v ktorch boli novokomponovan vetky hlasy, text bol rovnak vo vetkch
hlasoch (jednoduch umel latinsk bsne duchovn a svtetsk bsne), vetky hlasy sa pohybovali
v rovnakom rytme, nota proti note, zjednoten kadencie vo vetkch hlasoch
konduktus bol prvm druhom stredovekho umelho viachlasu, ktor nevznikol zdobenm predom danej
meldie, umeleck fantzia skladateov dostala pln vonos
hlavnm a vvojovo najdleitejm typom viachlasnej hudby v 13. storo bolo moteto
najskr vznikal novovytvorenm sylabickm otextovanm vrchnho hlasu (hlasov) clausuly
ich spodn hlas (tenor) tvoril ryvok z gregorinskeho chorlu
hlavnou rtou moteta je to, e okrem zkladnho textu, obsiahnutho v meldii tenoru (pochdzajceho
z gregorinskeho chorlu), dostva skladba samostatne prikomponovan hlasy s novm textom
jednotliv hlasy s rzne rytmizovan modlnou rytmikou
neskr sa v motete mieaj duchovn tmy so svetskmi, modlitby sa mieaj s truvrskou poziou, tzv.
spoloensk motet rozprvaj o spsobe ivota rozlinch spoloenskch tried v Pari (alegria, politick
i ironick text), nadobudli zloit textru: kadencie v hlasoch sa nekryli, text bol ako zrozumiten, asto
sa texty v jednotlivch hlasoch psali i v rznych jazykoch polytextulnos (najastejie fanczsky a
latinsk text)

Ars antiqua, Parska kola 13. storoia

-

stredovek viachlasn franczska kola (pribline 1250 1320)

rozvja sa moteto
uvouje sa schematick modlny rytmus moteta, melodika sa stva spevnejou a mnohotvrnejou,
repektuje sa vzjomn szvuk hlasov, o sa deje najm v tvrobe skladateov: Petrus de Cruce a Franko
Kolnsky
objavuje sa tendencia stvrova hlasy oraz nezvislejie, samostatnejie
franknske a petroninske moteto m vrchn hlas v rchlejom pohybe ne spodn hlasy (diferencovan
textra)
vrazn zsluhu na tchto novch kvalitch moteta m Petrus de Cruce
v r.1250 - 1280 Franko Kolnsky napsal spis Ars cantus mensurabilis (umenie menzurlneho spevu),
v ktorom vytvoril jasn a prehadn nov notan systm menzurlnej notcie, kde maj noty
individulny tvar poda rytmickch hodnt
vychdza ete z modov, preto zkladn delenie je na tri doby (perfektn)
pouva tyri samostatn notov znaky: duplex longa, longa (dlh), brevis (krtka), semibrevis

dalm vznamnm skladateom obdobia Ars antiqua bol Adam de la Halle

vo svojej tvorbe sa poka spja formu jednohlasnch trubadrskych a truvrskych piesn s viachlasovou
technikou; z jeho pera sa zachovali stredovek hry, napr. o Robinovi a Marion a piesne, tzv. kantilny

najstar zachovan rukopis s hudbou ars antiqua je Bambergsk kdex, tie je znmy Montpelliersk a
Turnsky kdex zapsan franknskou notciou, rukopis z Besanconu (13. stor), ako aj rukopisy
z anglickch kltorov
jednm z najvznamnejch teoretikov tohoto obdobia bol Anonymus IV.
Anglick polyfnia obubovala ner, ktor sa nazval rota je to druh kruhovho knonu, v ktorom hlasy
nastupuj postupne s tm istm melodickm materilom
najznmejm prkladom roty je tzv. letn knon (Sumes is icumen in)

7. Jednohlasn duchovn hudba.

Jednohlasn svetsk hudobn tvorba
-

ije paralelne s cirkevnm, duchovnm organlnym viachlasom

svetsk hudba bola iba jednohlasn, pretoe len kltory a chrmy vytvrali priestor pre vzdelanie, a tak tu
vznikal sofistikovan cirkevn viachlas
najstarie zachovan ukky neliturgickej hudby s spevy s latinskmi textami
prv typy jednohlasnch skladieb (o ktorch mme vedomos) s tzv. Vagantsk a Goliardsk piesne (14
piesn)
druh typ kultra kurtozie: trubadrska piese, truvri, Minnessngeri

Vaganti, Goliardi

boli to stredovek vestrann umelci skladali bsne aj hudbu

o svetskom jednohlase sa mlo vie, informcie s sporadick, najranejie sprvy spomnaj hudbu
Vagantov a Goliardov
Goliardi kresansk arinski biskupi, ktor neboli uznan veobecnou cirkvou, nemali duchovn autoritu
(ie biskupstvo) a stali sa z nich putovn klerici. Svoj pvod odvodzovali od biskupa Golia (Goliarda),
ktor sa ako prv vydal po Eurpe a poukazoval na nedostatky (a pod.)
Vaganti putujci tudenti teolgie, ktor tvorili (spievali, psali), putovali ete pred zaloenm univerzt od
koly ku kole. Najranejie sprvy pochdzaj u zo 7. stor.
najv repertor vagantskch a goliardskch piesn v zbierke:
Carmina Burana najvia pamiatka, nala sa v benediktnskom kltore Benediktbauern v Bavorsku
v 13. stor., je v nej vye 200 vagantskch a goliardskch piesn v latinine, no nie vetky maj zaznamenan
aj meldiu. S v nej aj dramatick hry.
al dleit prame piesn je rukopis z Camridge (11. stor.)
tematika piesn je ro svetsk, bostn, erotick, zo ivota, ospevuj sa lska, ivot, vno, eny ale
nachdzame aj mnostvo piesn satirickch a spoloensko-kritickch. Mnoh z nich priamo pranieruj ivot
duchovnch, najvia kritika sa vynala na ppea - stratu autority duchovenstva. Tie s tu piesne, ktor
ospevuj vandrovncky spsob ivota.

Jongleuri a minstreli
-

asto sa mylne spjaj s kultrou trubadrov

jongleuri boli to rozprvai, zabvai, artisti, akrobati, trieda profesionlnych hudobnkov, ktor sa po prv
raz objavuje okolo 10. stor.; mui a eny, vandrujci jednotlivo alebo v skupinch od dediny k dedine, od
kltora ku kltoru, zarbajci si hrami, spevom, nacvienmi trikmi a vystpeniami trnovanch zvierat
stali sa terom tokov zo strany spolonosti a cirkvi, ktor im zvideli slobodu a tto zvis sa
transformovala do oficilneho negovania a potlaovania onglrskeho umenia
spievali piesne, epick pomy o hrdinskch inoch spievan na jednoduch melodick motvy v nrodnch
jazykoch chansons des geste (Piese o Orlandovi nrodn epos Franczov, Artuovi, Tristanovi
a Izolde, Lohengrin, Richard III. Levie srdce)
minstreli boli onglri v slube feudla
v 11. storo sa sami organizuj do bratstiev, z ktorch sa neskr vyvinuli hudobncke cechy, puy
1227 Koncil, ktor zakzal kazom, aby pali ? k bohoslubm
1229 tudenti na Parskej univerzite ppeskho vyslanca vyniesli z mesta, na tom sa zastnili i
Goliardi

Kurtozna lyrika, trubadri a truvri

-

rytierska kultra, je to svetsk kultra, prvkovan svetskmi hudobnkmi pre svetsk ciele
trubadr, truvr znamen to ist = vynlezca (textov a meldi)
trubadr ako termn sa pouval v junom Franczsku
truvr sa pouval v severnom Franczsku
prax tchto hudobnkov sa roziruje v 12. stor. hudbou trubadrov v oblasti Aquitnie Provenslsko
(jun Franczsko)
psali v provensline tzv. langue doc
ich umenie sa rchlo rozrilo do severnho Franczska k truvrom, ktor psali v langue dtruil, dialekte
stredovekej francztiny
obrazy tejto lyriky s odozvou arabskej kultry, pouvaj sa aj prv slikov nstroje
trubadrska kultra sa objavil na juhu Franczska prve pre geografick blzkos k arabskej kultre
(Pyrenejsk polostrov)
arabsk kultra bolo toho asu vemi rozvinut a kultivovan, a prve Arabi nm sprostredkovali grcku
kultru a filozofiu

Hudobn tl trubadrov
jednohlasn
prevzali ho alie genercie hudobnkov (truvri, minnesngeri)
zsadnm spsobom ovplyvnili svetsk eurpsky viachlas (kantilny rondo, balada)
pre hudobn truktru bola dleit truktra textu, texty boli strofick i litniov
dovtedy bola jedinm jazykom latinina; trubadrska kultra zana vyuva vernakulrne (veobecne
zrozumiten) jazyky
trubadri verovali v provensline
minnesngri v starej nemine
kurtozna lyrika hlavnou tmou bola lska k panej; trubadr je oddan sluha svojej milovanej, je
pre nedosiahnutenm objektom, po ktorom tak trubadr neprestajne ti
existoval vypracovan knon, o je trubadr voi panej povinn, ako jej m sli
odozva tejto kultry existuje podnes v podobe zboovania eny
najvznamnej trubadri:
- prvm trubadrom bol dajne Viliam IX. z Aquitnie (1071-1127)
- zaloil kltor pre kurtizny, o bol otvoren vsmech cirkvi
- jeho lyrika bola najskr sstreden na enu ako na erotick objekt, neskr sa posva do zornho uhla
zboovanej panej a vldkyne
- Bertrand de Ventadorn slil na dvore Eleanor Aquitnskej
- Bertrand de Born, Arnaud Daniel (vynaiel ver sestnu), Raimbault de Vaqueiras napsal vemi
znmu Calenda maja, Piere Vidal
- rytieri sa objavili spolu s kriiackymi vpravami na oslobodenie Svtej zeme (Jeruzalem)
a pokresanovanie; neskr sa podnikali kriiacke vpravy aj proti kacrom (ie proti akmkovek
odporcom i kritikom cirkvi v jej vtedajej podobe)
- Kriiacka vprava proti kacrom v Albigens (1208) podlomila trubadrske umenie
- mnoh trubadri boli feudlneho pvodu (Richard III. Levie srdce, Viliam IX., Henrich IV.)
najvznamnej truvri:
- Gace Brul, Adam de la Halle (prelom k obdobiu viachlasu)

Minnesngri v Nemecku
-

prv minnesngri importuj franczske umenie

minnesang vrchol v osobe Waltera von der Vogerweide
je tvorcom jednej z najznmejch piesn tohoto obdobia Piese o Palestne
predstavuje najvieho lyrika svojej doby (12. stor.)
Neihart von Reuenthal
Wolfram von Eschenbach napsal bsne Parsifal a Titurel
Heinrich von Meissen (Frauenlob) jeden z poslednch minnesngrov, zjednocuje text svojich piesn
s meldiou tak, e s neodlitene spojen (snaha o individualizmus)
lska (Minne), o ktorej spievaj bola asto viac zjemnel jako trubadrska a mala vemi blzko
k religiznemu tnu

tematika: dvorsk lska, nboensk a politick tmy, ospevuje aj kriiacke vpravy

boli to kupci a remeselnci nemeckch miest, pravdepodobn pokraovatelia minnesngrov v 14. 16. stor.
ich umenie bolo sptan pravidlami, hudba psob meravo a nevrazne
Konrad von Wurzburg, Hans Sachs

panielske jednohlasn piesne zahruj vek mnostvo tzv. cantigas, hymnov na krovn
pripomnaj piesne trubadrov
Alfonso X Cantigas de Santa Maria

talianske jednohlasn piesne sa volali laudy (spirituali) a spievali sa pri procesich kajcnikova mali hudbu
vyloene populrneho charakteru

Meistersingri

panielsko

Taliansko

8. Hudba 14. Storoia Ars nova (1320 1420)

Ars nova vo Franczsku
-

v 13. storo mlad hudobnci odmietali Ars antiqu a oduevnili sa za nov hudobn idely
v r. 1320 vznikol spis Philipa de Vitry, ktor nazval Ars nova (umenie nov)
Philip de Vitry bol jednm z najvzdelanejch a najpokrokovejch muov svojej doby, zbehl vo filozofii,
matematike, histrii, hudobnej terii, bol diplomat, skladate a bsnik, pracoval v slubch franczskeho
krovskho dvora a neskr sa stal biskupom no bol to kaz novho, svetskho typu, s osvietenm
duchom
hlsal nov mylienku istho, svojprvneho umenia
jeho spis Ars nova znamenal revolciu v hudobnej terii
P. de Vitry uznal za konsonancie u aj tercie a sexty
rozobral nov notan spsob zachytvania rytmu:
isorytmia rytmizovanie skladby opakovanmi, presne usporiadanmi, ale vone budovanmi rytmickmi
modelmi (v tenore)
talea doslovne opakovan rytmus
color doslovne opakovan meldia
colorovanie zmena z prneho na neprne metrum
vedcou formou Ars novy bolo moteto, ktor sa oslobodilo od modlnej rytmiky a komponuje sa
izorytmickm spsobom
obbenou technikou v 13. a 14. storo bola tzv. hocketov technika: meldia sa rozdel medzi dva hlasy,
priom jeden hlas vdy ml, km druh spieva
termnom hocket sa oznaovala bu kompozin technika, alebo samostatn druh kratej skladby
alm charakteristickm typom viachlasnej skladby 14. storoia boli kantilny polyfnne svetsk piesne,
piesov formes fixes
boli to viachlasne (dvojhlasn, trojhlasn) spracovan jednohlasn piesne, meldia bola v najvrchnejom
alebo v prostrednom hlase, vetky hlasy mali jeden text, kompozin technika konduktov t. j. mierne
ozdoben kontrapunkt, nota proti note
najrozrenejmi druhmi kantiln boli: rondeau (strieda dve melodick mylienky v nepravidelnom slede
/napr. A b a A a b A/), ballade (melodick spevn hlas je psan vo vraznom, expresvnom slohu, je
stavan ako tzv. barov forma doplnen refrnom /napr. A A B Cr/), virelai (s psan pre jeden voklny hlas
a intrumentlny tenor, maj jednoduch kantabiln melodiku, barov forma rmcovan refrnom /napr. Br
A A B Br alebo A b b a A/)
cirkev neshlasila s takmto smerovanm hudby a pokladala vetky prejavy polyfnie za zl, m takto
bojovala i proti svetskej moci
ppe Jn XXII. sa brni svojom Avignonskom dekrte (bula z roku 1324-5) proti takmto tendencim,
kritizuje viachlas
tieto nmietky vak neboli dos siln na to, aby sa zastavilo nov smerovanie hudby
v hudbe prevauje svetsk hudba, skladate sa hlsi k dvorskmu ivotu a k spoloenskej kritike, zskava
vznamn spoloensk postavenie
autorita ppea je otrasen presdlenm ppeskho dvoru do Avignonu a nsledne ppeskou schizmou (na
prelome 14. 15. stor. boli dokonca traja ppei)

Ars nova vo Franczsku predstavuje elitn umenie, elitrnos vyplva predovetkm z okruhu jej
konzumentov je to as achty a predovetkm bohat metianstvo, ie vzdelan vrstvy, ktor boli
schopn prijma komplikovan umeleck produkt; franczska hudba Ars novy m v mnohom exkluzvny,
experimentlny charakter, je rafinovan a vyumelkovan

pramemi naich vedomost o franczskej hudbe 14. storoia s: rukopisn kdexy z Para
s Machautovmi skladbami, mal rukopis katedrlnej kninice v Tournai, kdex z kapitulskej kninice
mesteka Ivrea v talianskych Alpch s hudbou z Avignonu, kdex zo Chantilly, Turna, Barcelony

zaujmavm prameom je Roman de Fauvel je to verovan satirick romn, toiaci proti prehmatom
cirkvi, nemorlnemu ivotu kazov a rznym politickm nevrom
verzia z r. 1316-1318 obsahuje asi 139 hudobnch skladieb, ktor predstavuj antolgiu hudby tejto doby
od ranch motet a chorlu a po pijansk piesne a izorytmick motet

najvznamnejie osobnosti franczskej Ars novy s: Philip de Vitry, Johannes de Murris a Guillame de
Machaut
Johhanes de Murris (asi 1290 1351)
bol profesorom na Sorbone, stpenec Vitryho
napsal spis Ars novae musicae (1319)
Guillame de Machaut (asi 1300 1377)
najv skladate svojej doby
psal motet v izorytmickom tle
aisko jeho diela je vak vo franczkej svetskej, spoloenskej hudbe
nadvzuje na svetsk mondiu 13. storoia, na truvrsku lyriku a na refrnov piesov formy a privdza
jednohlasn piesov tvorbu do poslednho rozkvetu
jeho prnosom s viachlasn spracovania tchto piesn
jeho najobbenejou formou bola ballada
Machautova viachlasn svetsk tvorba je vvojovo vemi dleit, pretoe tu experimentoval u so
skutonou vonou polyfniou
jeho sloh je vraznm hudobnm dorazom neskorostredovekho ducha
Machaut uplatuje princpy, ktor sformuloval Vitry: pouvanie malch hodnt, kolorovanie, ktorm sa
vyznauje synkopovanie a ostatn vyboenie z vyznaenej menzry
historicky vznamnm dielom je Machautova oma Messe de Notre Dame, zvan Korunovan

Intrumentlna hudba stredoveku

- stredovek tance estampidy
- nstroje sa pouvali ako sprievodn hlasy
- nstroje vnali do hudby gotickho veku i rzne typy improvizovanho viachlasu
- vemi rozrenm bol doprovod dlhmi svisle dranmi tnmi
- pri rznych slvnostiach a mimoriadnych prleitostiach sa asto vo funkcii fanfr objavuje neorganizovan
znenie rznych nstrojov, ktor nehraj iadnu meldiu

Ars nova v Taliansku

-

umenie obdobia trecenta (14. stor.), obdobie rozvoja talianskeho viachlasu trv poda pamiatok asi od r.
1325 do r. 1425
v 14. storo sa veda Franczska prv raz stavia vo vvoji hudby ako rovnocenn partner Taliansko
vvoj talianskej spolonosti v tomto obdob dva aj hudbe pecifick charakter
oproti Franczsku cti tto spolonos ovea meniu zodpovednos voi uritm vitm vkusovm
knonom, je ovea otvorenejia, bezprostrednejia a naivnejia
taliansky skladatelia dvaj prednos vonejm formm so spontnnejia plyncou melodikou a
priehadnou faktrou (pred trukturlnou komplexnosou a prekomponovanosou franczskej hudby)
estetickm kritriom sa stva prroda a prirodzenos
talianska spolonos vyhradzuje umeniu nov miesto, zvrazuje zmysel pre krsu pozemskho (o sviselo
s epidmiou moru, ktor tu ohrozovala ivot i s prebdzajcimi sa humanistickmi mylienkami Bocaccio,
Dante)
voklna a intrumentlna hudba sprevdzala vetky aktivity spoloenskho ivota
hlavnm strediskom talianskej hudby 14. storoia s mest: Bologna, Padova, Perugia Modena a
predovetkm Florencia

prv zachovan pamiatky polyfnnej hudby sa datuj a okolo r. 1330 s to dve skupiny rukopisov
stredotalianske a severotalianske
- v stredotalianskych nachdzame prevane taliansku svetsk hudbu tohoto obdobia a jej hlavn druhy:
madrigal, ballata, caccia
madrigal (asi od r. 1313)
- nzov znamen bse v materinskom, talianskom jazyku
- predstavuje zhudobnenie najastejie troch trojriadkovch strof (kad sa spievala na t ist hudbu); na
konci verov nasledovalo ritorenlo, pridan riadky textu, prinajce pointu, zhudobnen v inom
melodickom tle
- hlasy maj rovnak text a postupuj v podobnom melodickom pohybe, priom vrchn je viac melizmaticky
vyzdoben
- madrigalov dvojhlas sa predvdzal voklne, mono s nstrojovm zdvojovanm
- dva sa vek zrete na text, ktormu sa meldia prispsobuje melodick tvar je priamo dan textom
caccia
- bola psan pre dva voklne hlasy, postupujce v prsnom knone s vonm intrumentlnm doprovodom
- opisuj sa tu iv scny z poovaiek, rybaky, trhu, s vykrikovanm predavaov a kupujcich, poiare,
bitky, trbenie, vkriky, hlasy vtkov, asto sa vyuva hocketov technika
ballata
- formlne pripomna franczsky virelai, forma A b b a /A/ - refrn sa opakuje na zaiatku a niekedy aj na
konci stanci
- najvmi skladatemi talianskej Ars novy s:
- prv genercia hudobnkov:
Giovanni da Cascia
Jacopo da Bologna
Niccolo da Perugia a i.
- druh genercia hudobnkov:
Francesco Landini (1325 1397) najvia osobnos talianskej hudby 14. Stororia, spel hudobnk,
virtuz a skladate
- prominentn skladate polyfnnej hudby v 14. Stor., slvny skladate a virtuz
- vinu jeho tvorby tvoria balady (141), skladal ale aj madrigaly a caccie (spolu 13)
mnoho alch florentskch skladateov, napr. Lorenzo da Firenze, Donato

Ars subtilior

po r. 1380 sa postupne tl Ars novy zjemuje a komplikuje a k manieristickej podobe, tzv. ars subtilior
(umenie ete jemnejie)
isorytmick moteto sa stva okzalou hudbou k slvnostiam a verejnm prleitostiam (korunovcie,
svtenie chrmov), nadobda rafinovan, zloit, neprehadn kontrukcie
mnoho hudby v tomto obdob bolo psanej len pre oi bola tak zloit, e sa nedala pravdepodobne
zahra
Ars subtilior bola vlastne hudobn kola, ktor sa sstredila okolo avignonskho ppeskho dvora
v junom Franczsku
tento ppesk dvor sa stva exkluzvnym strediskom hudby
tu sa zoskupuj najv umelci konca 14. storoia
extravagancia dvora umonila rozvin kolu, ktor bola vemi experimenttorsk, i dekadentn (pripomna
fin de siecle)
umelci sa pohybovali len v zkom kruhu a navzjom sa ovplyvovali
niekedy sa oznaovali ako fumeurs fajiari (mono pia), mnoh skladby akoby oslavovali fumeurs
najvznamnej skladatelia:
Solage
Philippus de Caserta
Pierre des Molins
Franciscus Andrieu
Matteus de Perugia