“Tomat Sablonek uvoD / Buia. Mort robiaspoloene ako skupina. més dosiahnult ec.» Korjeh dosiavtie ‘eeny jednotivee, Rar ob sar, nemoie ani cif.” Franklin D.Roasevett Ked potiadame pedagégov, aby formulovalt vseobeeny ciel Skolskej edukacie, vicsinow sa zhodnt na tom, Ze nasa milidez musi by¢ pripravend tak, aby sa vyrovnala s poziadavkamt, Ktore na nich bude klast aivot v 21. storoei. A prave kooperacia nie fe len vem! ziaducou viastnostou éloveka 21. storoéia, ale pre vac- Sinu deti { despelyeh priamo potrebou. Je dolezité uvedomit si, te prostrednictvom spoluprice sa uspokojuje vaésina inyeh potrieb — ed fyzlologickych potrieb cez potreby bezpeéia, lisky, uznania, aZ po potreby scbarcalizacie. Kazdy zloztte/si spolozensky produkt Je dnes vysledkom spoluprace vaesieho poct tudi. Tato spolu- Praca Je 0 to elektivneysia, 0 ¢o lepsie st Tudia na fu pripraveni Je zndme, Ze Tudské schopnosti, teda aj schopnost spolupracovat. motno formovat len v praktickej éinnosti. Nik sa nenauci spolu- pracovat a Zi¢ s inymi len tym, 2e bude opakovat hes a poucky © potrebe spoluzitia a spoluprace fudi. Kym dicta nesporna naj skér na mensich a jednoduchsich, potom na vacsich a zloritejsich Ulohaeh, ale vady v realne) zivotne) a spolocenskej situdcil, Ktort wyucovanie umoziuje, Go znamena zodpovednost, povinnost, véle- Fovanie, podriadovanie, spoluprica, pomoe. weta k presvedéenia iného, tolerancia atel. dovtedy zostanti jeho vedomosti bezkavné aodtchnuté od aivota. ‘Okrem obluby spoluprace vskumy poukazujii este na jednu velml zavaznd skutocnost - pokiat vytvorime detom priestor Pre vzajomnu Komunikaciu a kooperdciu, nauéia sa viac, a to 60 sa naucia, ma trvalejsiti hodnotu. Kooperativna vyuéba teda nie je uréitym médnym vjstrelkom, ale mala by sa stat dostatogne wivanou stiéastou price pedagéga. A to at divody preéo sme sa upriamili na kogperativne r Ktoré otvara ovefa sirsi priestor pre formovanie viastne} 20dpo- vednostt. Uci mladeho ¢loveka formulovat vlastné nazory, postoje. uéi ich vyjadrovat, obhajovat, hfadat argumenty a varianty odpo- vedi, potivat druhych. tolerovat ich nézory, slusne © nimi vycha- daat. riesit vztahové problémy a tym $ problémy rodpovednostt voai nym. Je to jedna z ciest. ako vychovat fudi, Ktort maja nielen eneyklopedicky rozsah vedomostt, ale Tudi, ktori vedia mysitet, hfadat zdroje informaci, navzajom spolupracovat, byt empatickymi a prosociainymi. Ciefom monografie je v teoreticke) a prakticko-éinnostne) ro- vine analyzovat zakladné terminologicko-metodologicke a histo. Tické “sivislosti kooperativneho udenia, naznaéit. strukturdine,tvop Ludia, ktori rebia spotoéne ako skupina, méfu dosiahnut veci, » ktorych dosiahnutie Ziadny jednotlivec, kory robi sim, neméze ani diifat.” (Franklin D. Roosevelt) Ked potiadame pedagégov, aby formulov: vSeobeeny ciel skolskej edukacie, viéSinou sa zhodnii na tom, Ze nasa mlddez musi byt pripravend tak, aby sa vyrovnala s poziadavkami, ktoré na nich bude klast’ Zivot v 21 storo#i, A prave kooperdcia nie je len vel'mi Ziaddcou viasinostou ¢loveka 21, storetia, ale pre vaésinu deti i dospelyeh priamo potrebou. Je délexité uvedomit’ si, Ze prostrednictvom spoluprice sa uspokojuje vaé3ina inych potrieb — od fyziologickych potrieb cez potreby bezpedia, lisky, uznania az po potreby sebarealizicie. Ka%dy rlozitej8i spolotensky produkt je dnes vysledkom spolupréce vaéSicho pottu Tudi. Tato spolupréca je 0 10 efektivaej © éo lepsie sit Tudia na Au pripraveni. Je zndme, #e Pudské schopnosti, teda aj schopnost’ spolupracovat’ moZno formovat' len v praktickej éinnosti. Nik sa nenauéi spolupracovat a Zit s inymi len wm, 2e bude opakovat’ hesla a poutky © potrebe spoluzitia a spolupréce Tudi. Kym iak nespozné najskér na menSich, potom na vatSich tlohach, ale vAdy v redlnej tivotne) a spolocenskej situacii, ktord vyuéovanie umoziuje, ¢o zmamend zodpovednost, povinnost’, véletovanic, podriafovanie, spolupréca, pomoc, lcta_k presvedgeniu iného, tolerancia atd’., doviedy zostani jeho vedomosti bezkrvné a odtrhnuté od Zivota, Okrem obluby spoluprice vyskumy poukazuju este na jednu velmi zavaznit skutognost = pokial m6%u deti medzi sebou komunikovat’ a spolupracovat, nautia sa viac, a to é> sa naudia ma trvalej§iu hodnotu (Havlinova, 1998). Kooperativna vyutba teda nie je urcitym médnym vystrelkom, ale mala by sa stat dostatoéne vyu2ivanou suéastou price pedagdga. Podfa Rogersa (1998) vyugovanie znamena pre viéSinu Tudi udrdiavanie poriadku v triede, predkladanie faktov pomocou vykladu alebo ugebnic, skianie a zndmkovanie. Tento spésob uéenia mozno oznadit’ ake direktivny zo strany uditela a pasivny zo strany Ziaka, Ziaci pracuji na tom, éo predlozi a Biada uéitel, ktory pevne ovlada di linu, urtuje kto, kedy, kde, ako bude“Tomas Jabionshy 1 Explanacia kooperativneho uéenia ako fundamentéina temotvornd kategéria 1.1 Teoretické a metodologické vychodiskA problematiky ‘kooperativncho uéenia Jednou 2 najzavaznejsich medzier v siéasnom vchovnom systéme je nedostatok pozomosti venovane) aspektom medzi- Tudskych a sociélnych vetahov. Clovek predsa zije v socialnom prostredi. Na kazdom kroku sa stretava § inymt Tudmi, je s nimi Spojeny siefou spoloénych potrieb, zaujmov, zavislosti él ut v ro- dine, v skole, na pracovisku, pri vyuzivani volného éasu a pod. Vyutiva vysledky price inych Tudi. Pésobi na inch a ini zasa nancho. Optimaine sociaine sprivanie mi ufahéit dobrit adaptietu a dispech jednotliveov v spoloénosti. Diefa sa osvojenim inter- personalnych spSsobilosti nielen wystroji pre budicnost, ale aiska potrebné Viastnosti na (0, aby ho uz teraz prijall Jeho rovesnict. Prezentovane kriteria su velmt dolezité pre budovanie jeho seba- ticly v procese dospievania. 'V psychologit rozlisujeme jeden druh uéenia ~ sociaine uéenie. Stivisi so zaélenovanim éloveka do spoloénosti. Pri tomto druhu ugenia si fednoilivec v styku s druhym élovekom alebo so so- clainou skupinou osvojuje zrucnostt, navyky a postoje potrebne k styku s Tudmi, osvojuje si mordlne, estetické a iné normy spoloénosti v ktore} Zije, formujti sa jeho motivy a érty, ako Je napr. individualizmus ~ kolektivizmus, agresivita ~ zmysel pre spolu: pracu a pod. (Pozar - Turek ~ Held, 2000). Strmen ~ Raiskup (1998, s. 262) definuja socidine uéenie ako -zvléstry druh udenia, ktoré prebieha v socidlnych podmienkach @ vzfahuje sa predovsetkyjm na ziskavanie roznych spdsobov so- cléineho sprivania, osvojovanic vztahov k drubijm Butom, k sebe samému, k predmetom okolliého sveta a formovanie ostamych vlasmostt osobnosti.” Sociilne uéenie patri k wvojovo najvyssim druhom uéenia. Okrem toho. Ze navyky a spisobilosti ziskava jednotlivee na podobou druhych Tudi, pamata si, Go spolu s ostatnymi pre2il, ricsi uulohy, Ktoré mu ulozilt ini Tudia ~ teda_uct sa romymt formamt ucenia (verbalne, myslienkové...), osvojuje si taktiez zlozité formy spologenského spravania. Tento proces moe byt zimerny, alebo méze prebiehat zivelne. Prostrednictvom socidincho uéenia clo vek vrasté do spoloénosti, socializuje sa. Ide 0 velmi zlozité ucenieTEORETICKA CAST Explanacia kooperativncho ugenia ako fundamentalna temotvorna Kategoria Teoretické vychodiska problematiky kooperatiyncho ugenia Jednou z najzdvaznejsich medzier vy siéasnom vychovnom systéme je jostatok pozornosti venovanej aspektom medziludskych a socidinych |. Na ke%dom kroku sa tava s inymi Pud'mi, je s nimi spojeny sietou spolotaych potrieb, zaujmov, fahov. Clovek predsa v socidlnom prostre: islosti ti uz v rodine, v skole, na pracovisku, pri vyuzivani volného éasu pod. Vyuziva vysledky price infch ludi. Pasobi na inych a ini zasa na neho Optimalne socialne sprava ma ulahéit dobri adaptéciu a aspech jnotliveoy v spolognosti. Diet'a sa osvojenim interpersonalnych spOsobilosti len vystroji pre budiicnost, ale ziska potrebné vlastnosti na to, aby ho u2 prijali jeho rovesnici. Toto je velmi déledité pre jeho sebatctu procese dospievania (Olivar, 1992), V psycholdgii sa rozliguje jeden druh uéenia — so Ine uéenic. Stivisi zatleiovanim €loveka do spolognosti. Pri tomto druhu uenia si notlivec v styku s druhym élovekom alebo so socialnou sku ou osvojuje énosti, ndvyky a postoje potrebné k styku s Pudmi, osvojuje si moraine, tetické a i é normy spolognosti v ktorej Zije, formujit sa jeho motivy a érty, © je napr. individualizmus - kolektivizmus, agresivita — zmysel pre Spolupracu a pod. (Pozar - Turek ~ Held, 2000) Strmefi - Raiskup (1998, s. 262) definujit socidlne ugenie ako ,,zvlésiny exh ucenia, ktoré prebieha v socidlnych podmienkach a vetahuje sa predovsetkim na ziskavanie réznych spdsobov socidineho sprdvania esvojovanie vztahov k druhym Iudom, k sebe samému, k predmetom okolitého “preia a formovanie ostatnych viasinosti osobnosti.“ Socidine utenie patri k vyvojovo najvy8sim druhom uéenia. Okrem toho, Ge navyky a spdsobilosti ziskava jednotlivee napodobou druhych Pudi, pamaté |S. fo spolu s ostatnymi predil, rieSi dlohy, ktoré mu ulozili inf Tudia — teda ‘sti sa roznymi formami ucenia (verbalne, myslienkové...), osvojuje si taktiez‘Tomas Jablonsky x (VER Zaujem 0 Kooperativne ucenie Je spojeny so siéasnymi spolo: éensko-ekonomickymi podmienkami, ktoré zvyraziuji Tudskt kooperdcitr ako jeden 7 najpodstatnejsich elementov icinneho fungovania velkjch i malyeh spologenstiey vrdtane fungovania spoloéenstva celosvetového. Edukaéné systémy, ktoré volla koope: rativne pristupy, reaguja na podmienky a potreby spolocnosti a tak kreujt potenctil. Ktory méze prispievat Kk rieseniu podstatnych problémoy sveta a jedinea v tomto svete, otazkach hodnotovyeh a otizkach stivisiacich 60 spolosenskymi patologic: Igjmi javmni. Prosoctaina dynamika v medziludskych a socialnych vztahoch ‘sa dotyka_najmense} spolocenske| struktary, aspon dvoch oséb, ale aj malych é vaésich socialnych skupin, spolocenstiev { celcho svetoveho spoloéenstva. Soctilne spoluzitie v humanistickom zamerani je svojou podstatow proscelilne. Gim je prezivanie, zazitok ¥ thedzifudske} Komunikacit hibst a vo sferach soctalnych Ginnosti extenzivne)si, tym je 1 spologenskejsi a prosocialnost ma komplexnejsi charakter. Pedagogické, didaktické a sockilno-psychologické sktimania potvrdzuja, 2e zmena usporiadania Tudskych vzlahov na princi poch kooperdcie prispleva mnohostranne K uplatnentu tych para- metrov vyucovania, Ktoré sa oznacujul ako perspektivne: + de predovsetkym 0 zyraznenie humanisticke) dimenrie edukacie, + osobnostného a socidincho aspektu vedelavania a vychovy, + posilnente demokratického, partictpujuceho charakteru vyuéovania. yal Vyskumné zistenia svedéia v prospech kooperativnych pe gogickych strateg, ktoré positiuje sociainu vyehova | deti skvalithujé tiroveh rovesnickych kontaktor, posiliuja ich osobne zodpovednost. socializuj 2iaka (w zmysle rozvoja schopnosti Zit a pracovat s inymi Tudmi), skvalithujti interpersondlne vztahy, co determinuje sociilnu tispesnest v uvedene) oblasti 2 aspektu buddonosth | V praklick pedagogicke) rovine ame naili ddkary, de vjchova na baze kooperativneho ucenia moze byt prostriedkom na skva- Itnenie interpersondinych vztahov a teda aj prosoctilneho spra- vania, o ktory sa predmet eticka wehova usiluje. Experimentilny zisah ~ ciefavedomé integrovanie aktivneho sociélncho uéenia f formou kooperativne orientovanych aktivit poukdzal na to, Ze | manipulacia a ovplyvnovante zavisiyeh premennych ~ klimy triedy | a sociopreferenényeh vzfahov je mozneé. |ZAVER Zaujem o kooperativne udenie je spojeny so sicasnymi spolocensko- ekonomickjmi podmienkami, ktoré zvyraziujt Tudski kooperdciu ako jeden z najpodstatnejSich clementoy Géinného fungovania velkych i malych spolocenstiev vratane fungovania spologenstva celosvetového, Edukatné systémy, ktoré volia kooperativne pristupy, reaguja na podmienky @ potreby spolognosti a tak kreuji potencidl, ktory méJe prispievat k rieSeniu podstatnych problémov sveta a jedinca v tomto svete, otazkach hodnotovych a otézkach savisiacich so spolotenskymi patologicksmi javmi. Prosocialna dynamika v medzil'udskych a socidlnych vztahoch sa dotyka najmensej spologenskej Struktiry, aspoh dvoch osdb, ale aj maljch &i vae8ich socidlnych skupin, spologenstiev i celého svetového spolodenstva. Socidlne spoluzitie v humanistickom zamerani je svojou podstatou prosocidlne. Cim je prezivanie, z4zitok v medzifudskej Komunikacii hibsie a vo sférach sociélnych Ginnosti extenzivnejiie, tym je i spologenskejsie a prosociilnost m4 komplexnejsi charakter. Pedagogické, didaktické a sociélno-psychologické skimania potvrdzuja, Ze zmena usporiadania Tudskych vztahov na prinefpoch kooperacie prispieva mnohostranne k uplatneniu tych parametrov vyuéovania, ktoré sa oznagujit ako perspektivne: ide predovietkym o zvjraznenie humanistickej dimenzie yzdelavania, posilnenie demokratického, _participujiiceho — charakteru vyucovania, osobnostn¢ho a socidlneho aspektu vzdelévania a vychovy. Ziaci sa v kooperativnych skupinach spravaji viae prosocidlne ako v individualnych edukaanych situdcidch. Preto je kooperdcia ako produkt prosocidlnej reciprocity zékladnjm atributom y ctickej yychove, zdéraziujiica princip vztahovosti. Kooperativne spravanic vo vztahu k prosocialnosti je tou najgirsou vYchodiskovou bizou rozvoja prosocidlneho spravania. Vyznamna dominantni pozicia kooperativneho sprivania a kooperativneho ugenia vyplyvaji 20 zakladnej filozofie a technolégie uskutogiiovania vyudby eticke} vychovy ako vjchovného predmetu v Skolskej edukécii, Kooperativne ugenie je tak v pozicii technologickej vyutby. V tom spodiva aj funkenost etickej vychovy ako vychovného predmetu. Kooperativne uenie je tak zékladom 196