PRÍHOVOR...

Alebo zdravá výživa pre ducha

Súlad... Tak krásne slovo, najmä po významovej stránke.
Zamýšľame sa dosť často nad fungovaním sveta a nad tým, akým spôsobom
ľudstvo prežilo dodnes? Čo spôsobilo a spôsobuje problémy existencie na
Zemi? Cesta - súlad všetkých častí celku, súlad nás ľudí, vrátane všetkých
oblastí nášho života s prírodou. Je dôležité aby každý z nás prispieval k tomuto
smerovaniu „z brindy von“. K tomu, aby náš „ľudský“ spôsob žitia smeroval
k trvalej udržateľnosti! Ak si to neuvedomíme my ekológovia, tak kto potom!?
Dôležité je, aby sme my išli príkladom. Nenechajme tieto skutočnosti len na
teoretickej úrovni. Zhmotnime to v každodennom živote!

IK MM

OBSAH
1 Pár slov na úvod
2 Je dôležité vedieť, Anketka
3–4 Katkina rubrika: „Piľní domajší a poľní hospodár“
5–6 Staré ovocné sady a ochrana genetickej rozmanitosti (doc. Ing. Branko
Slobodník, PhD.)
7–8 Zaujalo nás územie... Hortobágy (Ivka Kalafusová)
9 - 10 Exkluzívny rozhovor s pánom Stromčekom
11 - 12 Jazykové okienko: The Enclosed Habitat of Modern Man (Chris Coleman)
12 Oznamy
13 My sme vzišli z pôdy, ona vyšla z módy (Samko Hríbik)
14 - 15 Kľúč na určovanie terénnych prírodovedcov

A TOTO JE REDAKCIA:
(šéf)Redaktori: Ivana Ivka Kalafusová („štvrtáčka“)
Martin Miki Mikoláš („štvrták“)
Katarína Katka Zrníková („štvrtáčka“)
Ivana Ivka Šimková („štvrtáčka“)
Veronika Nika Müllerová („štvrtáčka“)
Katrína Katka Cesnaková („štvrtáčka“)
Ilustrátor: František Feri Ďuriančík („druhák“)
Grafická úprava: Lenka Lenka Knapcová („piatačka“)

1
ČO JE DÔLEŽITÉ VEDIEŤ... :)

„Nie je dobré jesť na lačno!“

„Pred spaním je dobré si trošku zdriemnuť!“

„Je to síce ďalej, ale za to horšia cesta.“

Oznamujeme všetkým, že existuje mnoho postupov a krokov efektívneho

vylepšenia si svojej životnej cesty. Jeden z nich - nech sa páči!

„Ako sa zbaviť zlých myšlienok voči iným:

Ak chcete byť zdraví a dlho žiť, najspoľahlivejším receptom dlhovekosti je
dobromyseľnosť, láskavosť a zmysel pre humor. Buďte prívetiví a ľudia vám to
budú oplácať! Veď podobné priťahuje podobné!“
Valerij Sinelnikov

„To, že ma všetci majú za blázna, je pri dnešnej konkurencii priam pocta!“

(neznámy autor)

ANKETKA
Hovorí sa, že stromy majú pamäť. Ich spomienky sú zapísané do letokruhov. Určitým
spôsobom je to pravda, každý letokruh obsahuje informácie o tom ako sa stromu v daný rok
darilo...
Táto anketa preto súvisí aj s pamäťou stromov. Pýtali sme sa či majú stromy dušu a tu je
zopár vašich odpovedí:

 myslíš z bicykla? :))

 určitým spôsobom áno
 staré stromy, skúšané časom, majú svoje čaro či dušu, ale mladé stromy k tomu ešte nedospeli...
 ako všetko živé - majú! :)
 asi nie, ale všetko je možné ;))
 nemajú
 samozrejme, že majú, myslím že sú veľkým zdrojom energie pre našu psychiku
KC

2
3
4
Staré ovocné sady a ochrana genetickej
rozmanitosti
Väčšina odbornej i laickej verejnosti vníma staré vidiecke ovocné sady najmä z hľadiska ich
nepopierateľného krajinotvorného významu. Podstatne menej ľudí si v tejto súvislosti kladie otázky
typu „ako je možné, že ovocie zo starých stromov a sadov tak vynikajúco chutí?“, „čím to je, že
jablká zo starých jabloní úspešne odolávajú útokom húseníc obaľovača a preto sa vôbec nemusia
chemicky ošetrovať?“, alebo „prečo sú staré ovocné stromy pomerne málo náročné na živiny a
napriek svojmu pokročilému veku prinášajú stále toľko plodov?“ Odpoveď na tieto otázky spočíva
predovšetkým v jedinečnej genetickej informácii, ktorú takéto ovocné stromy obsahujú. Táto
unikátna genetická informácia je významným príspevkom starých ovocných sadov ku genetickej
rozmanitosti, ktorá je neoddeliteľnou zložkou biologickej diverzity a právom si zasluhuje svoju
ochranu.
Popri ochrane biologickej rozmanitosti na úrovni druhov, ekosystémov a krajinných prvkov
je totiž dôležitou súčasťou zachovania biodiverzity aj ochrana genofondu taxónov, z ktorých má
ľudstvo priamy ekonomický úžitok. Podľa Národnej správy o stave a ochrane biodiverzity na
Slovensku (MŽP SR, 1998) sa u nás na hospodárske účely pestuje viac ako 160 rastlinných druhov.
Genofond pestovaných druhov reprezentujú nielen moderné odrody, kultivary a hybridy, ale aj
staré a krajové odrody. Práve ony majú v uchovávaných genetických zdrojoch osobitné postavenie.
Ich špecifické využívanie je totiž od prvopočiatku späté s človekom a preto sa právom považujú
nielen za významnú súčasť genetickej diverzity, ale aj za neoddeliteľnú súčasť prírodného
a kultúrneho dedičstva.
Tak ako pri ostatných kultúrnych rastlinách, aj pri ovocných stromoch sa starým
a regionálnym odrodám s nástupom intenzívneho poľnohospodárstva prestala venovať náležitá
pozornosť. Uprednostňovanie malého počtu intenzívne pestovaných odrôd malo za následok
nielen úbytok starých, tradične obhospodarovaných vidieckych ovocných sadov, ale aj výrazné
zníženie genetickej diverzity pestovaných ovocných drevín.
Názorným príkladom tejto skutočnosti je diverzita jabloní. Na prelome 19. a 20. storočia
sa na území dnešného Slovenska pestovalo viac ako 300 rôznorodých odrôd tohto ovocného
stromu, kým v súčasnosti sa masovo pestuje len asi 50 odrôd, aj to prevažne zahraničných.
Jedným z najpozoruhodnejších historických ovocných stromov vôbec je tzv. nekvitnúca
jabloň Juraja Fándlyho, ktorú tento významný kňaz, spisovateľ, národný buditeľ a ovocinár popisuje
vo svojej knihe „Piľní domajší a poľní hospodár“ z prelomu 18. a 19. storočia. Z biologického
hľadiska ide o unikátnu genetickú odchýlku (mutáciu), ktorá sa prejavuje tzv. partenokarpiou, t.j.
formovaním plodov nielen bez oplodnenia, ale aj bez toho, aby sa vytvorili normálne vyvinuté
kvety. Popri abnormálnych kvetoch a chutných, zelenkasto sfarbených plodoch sa jedinečnosť tejto
jablone prejavuje aj tým, že sa nedokáže pohlavne rozmnožovať, pretože vzhľadom na svoju
genetickú anomáliu nie je schopná tvoriť životaschopné semená. Najstarší navrúbľovaný
„potomok“ slávnej Fándlyho jablone (na snímke) sa v súčasnosti nachádza v dedine Naháč (okr.
Trnava), v ktorej Juraj Fándly (1750–1811) pôsobil v rokoch 1800 až 1807.
V záhrade bývalej naháčskej fary, dnes Múzea Juraja Fándlyho, môžu

5
návštevníci aj dnes ochutnať napr. hrušky krvavničky, po ktorých ostávajú červené ústa. Zvláštnosťou
sú aj hrušky katarínky, ktoré pestovali mnísi v dávno zrušenom františkánskom kláštore Katarínka
v tesnej blízkosti obce. Po jablkách „černých ako širák“ a slivkách, ktoré nemajú kôstky, o ktorých sa
J. Fándly vo svojej knihe taktiež zmieňuje, sa však žiaľ už zrejme definitívne zľahla zem.
Niet preto divu, že jedným spomedzi strategických smerov, vytýčených pre Cieľ 4. Národnej
stratégie ochrany biodiverzity na Slovensku (MŽP SR, 1997), ktorým je posilnenie ochrany genetickej
diverzity, je zbierať cenné genotypy starých a krajových odrôd a následne ich hodnotiť,
dokumentovať a rozmnožovať pre dlhodobé uchovávanie.
Výskum a zachovanie genetických zdrojov kultúrnych rastlín vrátane ovocných drevín je
v súčasnosti náplňou viacerých národných programov a rozsiahlych vedecko-výskumných projektov,
koordinovaných inštitúciami ako Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky v Bratislave,
Výskumný ústav rastlinnej výroby v Piešťanoch, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre atď.
Cenné genotypy poľnohospodárskych plodín vrátane ovocných drevín sa v prípade úspešného
identifikovania a dlhodobého uchovania (napr. formou génových bánk) môžu stať súčasťou
národných i medzinárodných šľachtiteľských programov, ktoré ich doteraz opomínali. Nesporné je aj
využitie starobylých a regionálnych odrôd ovocných stromov v alternatívnom poľnohospodárstve,
v krajinnom inžinierstve, ako aj pri ďalšom výskume, vzdelávaní a práci s verejnosťou.

Branko Slobodník

Obr.: Približne 50 rokov starý vegetatívny

potomok Fándlyho jablone pri budove bývalej
školy v obci Naháč bol na základe všeobecne
záväznej vyhlášky Krajského úradu v Trnave č.
2/2002 z 20. augusta 2002 vyhlásený za
chránený strom (zdroj: www.obecnahac.sk).

6
Zaujalo nás územie... Hortobágy
Už sme viac nevydržali, museli sme proste ísť. A kam? Na magické miesto, kde sa na
oddych zastavujú žeriavy popolavé pri putovaní na juh. V piatok 17. októbra 2008 napoludnie sa
„sáčkujeme“ do nášho postaršieho favoritka, dvadsať minút pred úplným odjazdom sa
zoznamujeme s dvoma ďalšími belgickými členmi posádky. Prekračujeme hranice ľudského
teritória SR, následne prekonávame maďarské horské priesmyky. Za slávnym vinárskym mestom
Eger sa pred nami otvára nedozierna rovina zahalená oparom spájajúcim sa voľne s oblohou.
Blížiac sa k Tise, blíži sa aj deň ku koncu. Rýchlo treba zaparkovať, ešte pokiaľ nie sme v NP. Nuž
teda zabočili sme na neznámu poľnú cestu a pri baloch sena, ďaleko od sídiel, zložili sme hlavy.
O žeriavoch zatiaľ ani chýru.
Svieže ránko, ani vyliezť sa nechce človeku. Čo sa mi marí? To sú žeriavy! Na pasienku
rovno pri nás! Naboso po osrienenej tráve utekám do auta a vyberám monokulár. Náš žeriaví sen
sa začal plniť. V diaľke sa zlietajú divé husi do neznámej mokrade. Pokračujeme dovnútra slávneho
parku Hortobágy.

Ľudia, keď chcú, tak sa dorozumejú, ba aj porozprávajú - bez znalosti maďarčiny, s

miestnymi pastiermi, čo pusztu poznajú sťa svoju dlaň. Na znak spriatelenia sme ponúkli zázvorovú
vodku, veľmi im chutila. Túzok je drop, dozvedáme sa dôležitý poznatok: keď nie je tam, tak je
tam...

Aj rybníky prinášajú úrodu a hojnú! Vedia to dobre všetky tvory. Na vypustených sa

zhromaždili hojné kŕdle hvizdákov, cíbikov, kalužiakov, aj iných bahniakov, husí divých , vzácne
siatinných a bieločelých, volaviek bielych, striebristých, lysiek. Hostina sa začala. Z bahna, sťa
prestretých stolov , hostia si vyberajú všemožných tvorov podľa chuti. Tradícia rybnikárčenia je
neoddeliteľnou súčasťou krajiny. Väčšina rybníkov pôsobí v krajine úplne prirodzene, sukcesia
v brehových častiach krásne vytvorila trsťové zárasty plné úkrytov. Ľudia tu nerealizujú nezmyselné
zásahy na ich odstraňovanie, pochopili , že to funguje, keď sa s prírodou nebojuje.
V mokradiach, kde hladina vody bola vyššia našli sme aj kačice Anas querquedula,
A.crecca, A. strepera A. clypeata ... Chohlačky a potápky na hlbších nevyrušovaných
rybníkoch, jazerách a jazierkach. Vydra sa prezradila stopami v bahne, a my tiež... Uprostred puszty
také bohatstvo! Mierne, ba až nepatrné terénne depresie priniesli nám pohľad na biotopy slanísk .
Ich charakteristické rastlinné druhy, čo sa dali ešte determinovať- slanobyľ /Salicornia herbacea/ (
tá sa dá aj jesť) a limonka /Limonium Gmelinii/ nám dotvorili sviatočnú náladu, pretože slaniská na
Slovensku sú veľkou vzácnosťou.
Ako už bol spomenutý alkohol, nebolo to samoúčelné - stačí dať doň zázvor, rastlinu proti
zime. Áno, áno ďalšie ráno bolo asi -7°C, opäť ďakujeme aj za duté vlákno v spacákoch. Čo nás
fascinovalo boli mrazuvzdorné rosničky. Cez deň si veselo žili.
Mestečko Hortobágy a rovnomenný NP rozprestierajúci sa okolo , dalo by sa povedať, že je
iný svet. Kus krajiny, kde žijú ľudia v skutočnom a aj zhmotnenom súlade s prírodou. Zachovávajú si
tu aj úctu k starým tradíciám svojej kultúry , vôbec ale nie sú namyslení! Trstené strechy na
stajniach. Kuvik plačlivý v povalách - mali sme česť ho počuť, plamienky, sliepky pasúce sa
7
aj 300-500 metrov okolo farmy pomedzi ovce. Tradičné plemená tejto oblasti sú dlhorohé
maďarské ovce. Spôsob obhospodarovania je ukážkový BIO, veď aj celé územie je zapísané do
zoznamu Biosférických rezervácií sveta.

Ďalší deň žeriaví sen vrcholil. Dozvedeli sme sa, že v celom parku a jeho okolí sa
zhromažďuje približne 70 tisíc žeriavov a na jednom mieste, konča rybníkov, do rozsiahlych
trsťových zárastov, večer v tomto období zosadáva až 20 tisíc jedincov na nocľah. Potajme k večeru
sa vyberáme tam. Po ôsmich kilometroch chôdze popri rybníkoch a ich divadiel sa začalo najväčšie
divadlo. Pokrik vznešených vtákov bol ohlušujúci. Dosť nám trvalo uvedomiť si, že nie sme
v predstavách a snoch ale že sa to naozaj v hmotnom svete okolo nás deje!

Posledný deň ideme hľadať dropy na to druhé „tam“, čo bolo 12 km južne od prvého
„tam“. V okolitej krajine samé žeriavy a úžasne pestrá mozaika biotopov mokriadok a slanísk. Dropy
ostali v utajení pred našimi zmyslami, nič to. Za dedinkou Nagyiván, kde pred každým domom bolo
bocianie hniezdo, zočili sme prostredníctvom prídavnej optiky ku našim očiam, 4 sediace
prehistorické zjavy- Ležiaky úhorové /Burhinus oedicnemus/ - na Slovensku bohužiaľ asi už
vyhynuté, s nepotvrdeným výskytom.
Keď už sme v Maďarsku, tak poďme cez Tokaj - pre priateľov, čo nás prídu navštíviť
kupujeme miestny výtvor viniča a Slnka. Šťastní, s nakŕmenou dušou odchádzame domov.
Môžeme odporučiť navštíviť tento neďaleký kus Zeme všetkým, ktorí majú radi prírodu, ľudí
a život.
IK

8
Exkluzívny rozhovor s pánom Stromčekom
Pán Stromček žije aj so svojou ženou v obci Višňové, hneď pri studničke v strede dediny.
Jeho dom spoznáte predovšetkým podľa starých ovocných stromov, o ktoré je v jeho záhrade vždy
vzorne postarané. Ale aj podľa malých stromčekov, ktoré vypestoval zo semienok a čakajú na
zaštepenie.
Zhodou okolností má rovnaké meno ako aj náš časopis, preto sme ho poprosili
o rozhovor.
Na otázku koľko má rokov, nám odpovedal.: „Rokov mám dosť hodne, ale zabudol som.
Na občiansky preukaz sa môžem pozrieť, kedy som sa narodil...“ vtipkuje pán Stromček. Nakoniec
predsa prezradil, že má 82. Nechcel som tomu uveriť. „Ani ja sám tomu nemôžem uveriť.“
podotkol pán Stromček.
Pán Stromček sa zaujíma o ovocinárstvo, zeleninárstvo, opravu horských bicyklov, šport –
bežky, turistiku. Nemá rád športy v telocvični, pretože je tam prach a v prírode vidí krásu. Ďalej sa
zaujíma o fyziku aj trochu chémie.

A tu už je sľúbený rozhovor:
 Čo si myslíte o tom, že náš časopis sa volá ako vy?
„Asi má niečo s prírodou. Asi iný pohľad na prírodu, nielen drancovať, ale prírodu treba aj chrániť.“
 Aký význam majú pre vás stromy?
„Kyslík, ovocie, drevo, vyrába sa papier... Stromy majú obrovskú cenu! Zadržujú vlahu. No o tom by
sme mohli dlho písať.“
 Chodí ku vám skoro celé Višňové a okolité dediny vyrábať jablkový mušt. (aj my). Máte lis,
ktorý ste si sám skonštruoval, tlačí tiažou cca5 ton na celý piest. V čom spočíva tajomstvo dobrého
muštu?
„Musí byť dozreté ovocie, nesmie byť hniloba, riadne umyté, nesmie byť postriekané postrekmi,
nesmie prísť do styku so železom. Jabĺčka sa zošrotujú a dajú do lisa. Šťava sa dá do demižóna,
nechá sa odkaliť, pomocou hadičky sa stiahne. Sterilizovať môžeme aj chrenom. Chren sa vezme na
5 l 3-4 lyžice, strúhaný, nechá sa znovu odstáť a odkalený stiahneme do fľaší. Vydrží aj pol roka.“
 Dopočuli sme sa, že máte chladničku, ktorá nepotrebuje elekrinu. Ako na to?
„Kameninové rúry (nádoby) o priereze minimálne 60 cm dáme, spodek zabetónujeme, na povrch
dáme polystyrén 10 cm hrubý, aby nepremrzlo. Zabalíme do fólie, aby sa tam nedostali slimáky. Na
vrch hliníkový kryt proti dažďu. Má to výhodu, že tam nekolíše teplota, vlhkosť taká akú potrebuje
ovocie a zelenina, tma. Aj maslo vám tam vydrží dlhšie ako v špajzi.“
9
 Prezradíte nám recept na vašu vitalitu?
„Tak cigaretle preč, krčmy preč, drogy nepoznám (no tak kávu, tak jednu za deň si dám), cvičenie,
bežky, bicykel, turistika v prírode. Šport je vtedy dobrý, keď si primerane oblečený. Jesť hodne
ovocia, piť jablčnú šťavu, zelenina, veľké množstvo pohybu. Športy treba robiť s mladšími ľuďmi,
lebo starí hovoria iba o chorobách a za mladými musíš pridať, aby si s nimi držal. Po športoch je
dobré posedenie pri hudbe. Hudba je dôležitá. A človek musí mať koníčky, dobrú spoločnosť. V
prípade obrazenín utŕžených pri športoch používať jedine jeden liek vyrobený doma – kostihoj
v alkohole... A celý život pijem vody z Višňového z hĺbky 420 m, ktorá neni chlorovaná a je
prirodzené čistá. To vieš, že chlór poškodzuje väzivo medzi kĺbmi a ľudia potom používajú na starosť
palice?! Rád si zahrám na harmonike, v mojom veku je to dôležité, že si trénujem prstoklad, aby mi
neskrehli prsty. Milujem výlety, pred 4 rokmi sme boli Hálkovcami (turistami z Rosiny, pozn. red.) na
Minčole vyše 1300 mnm, žiadna asfaltka, na bicykloch. Najpeknejší výlet bol na bicykloch
z Višňového cez Poluvsie, Rajecké Teplice, Rajec, Domaniža, Ilava, Pruské na Vršatec pred 5 rokmi.
Dokázať vnukovi, dodrať sľub, že ho prídem na bicykli navštíviť. A takých zážitkov mám viac. Na
bežkách vo Vysokých Tatrách....“
 Chcete niečo odkázať študentom?
Treba pomáhať ľuďom, iný by povedal: „nemám, nedám“. Ja pomôžem, požičiam. Študetský život je
veľmi krásny. Napríklad ja som chodil o pol šiestej z domu do školy peši do Žiliny 12 km. Prší - neprší,
blato - neblato. To neboli také cesty ako teraz. Nerobeli sa Majálesy ako teraz. Na výlety sa chodilo
väčšinou na bicykloch. Teraz, keď študenti bývajú na inetrnáte, blízko do školy, kamarátky si môžu
v noci do izby volať, to je obrovská výhoda. Môžu cestovať do zahraničia a spoznávať svet, to
predtým nebolo. Vzorom pre študentov sú tri študentky z Višňového, ktoré pol druha mesiaca
putovali po zemeguli a zakotvili až na Aljaške. Na Aljaške sa proti medveďom chráni, že máš
pripevnený zvonek pri sebe, mali možnosť vidieť medveďa grizliho aj s malým... To my sme
absolútne nepoznali.“
 A ešte by rád študentom odkázal...
„Treba pestovať stromy. Kvalitné odrody jabloní, výborné slivky sú bystričky, dajú sa aj broskyne
pestovať, čierne ribizle, môžete z nich robiť džem, sirup, víno a je to kvalitné.“ MM

10
The Enclosed Habitat of JAZYKOVÉ OKIENKO
Modern Man
(Note: words in bold have been translated to Slovak at the bottom of this article)

Each species has its preferred habitat: tigers favouring plains full of grazing prey, or sloth a
rich, broad-leaf forest canopy. We humans are no exception. However, we are – along with the rat -
the most versatile animal going on earth, meaning that we can settle in all but the most extreme
conditions. Though we may be capable of thriving in the Arctic tundra or thickest jungle, we have
chosen (or the mechanisms of industrial capitalism) to settle in the cozy confines of the city.
Not unlike the bear lured in by easy food from waste bins in mountain towns, we couldn’t
resist the temptations of gas heating coming to our home at the turn of a knob, or food provided in
exchange for minted coins and paper notes. We have chosen the path of convenience first,
creating a living environment of sterile, lifeless, climate-controlled enclosed spaces (rooms) and
transforming more and more wild nature into monocultural land and industrial parks.
Our Post-Industrial/Information Age has decidedly embraced these enclosed spaces as
home: work is done inside in front of computers and desks; purchasing our daily wares is done
under ultra-bright lighting in shopping centres; and transport moves from point A to B in cars and
buses. Every activity possible – even sports – seeks a controlled, air-conditioned cube bereft of all
but human life. This is the very opposite of the spontaneity, and cooperation between a diverse
range of species found in nature. The closest most city-dwellers come to nature is the park where
grass, a few trees and bushes provide habitat for only squirrels, stray dogs and the occasional
homeless man.
The city is clearly coiling in on its grey, concrete self, leaving the modern man sadly
unaware of the miracles of the unfolding seasons. In the US, for example, the dandelion is
perceived as an obnoxious weed, not a wonderful herb used in salads, syrups and teas. Is it any
wonder that the average citizen does little to stop the destruction of our natural forests, meadows
and traditional farms sacrificed to the god of consumerism, when nature is so distant from our
daily lives?
Sensing guilt and emptiness due to our distance from nature’s bountiful joys in the rigid
grid of the grey-black cityscape, modern man over the 20th Century sought a compromise in the
suburb. But poor planning led to unforeseen consequences: as the urban nucleus spread out, so
did the city’s cultural and municipal services, to the point that the foundations of civic engagement
such as the theatre, town hall and local pub became further apart and less accessible.
Furthermore, public transport became less and less viable as urban density decreased dramatically
during this exodus to the outskirts. Coinciding with the fall of the tram and train, was the rise of
the car, which soon occupied the last free space the city had to offer: the street. Where children
once played ball games and neighbours shared stories is now under the reign of the car. Even
children are stuck in these cubed spaces.
The habitat we’re creating for ourselves now seems to be in profound denial of what has
been usual through the history of the Homo Sapiens: a sustainable interaction with nature. A mere
200 years ago,

11
97% of world population worked in a rural setting. Compare that with current figures where, more
or less, the inverse is true: an average of 3% of citizens in developed nations work on farms (most
of which are highly industrialised). Our habitat is simply not “natural” in both meanings of the
world. Could this explain the alarming rate of depression as seen in the U.S. where 30% are or
have been diagnosed as depressed, not to mention the decline of ethics that define our era? There
is not room in this article to analyse the solutions available, but the fact is clear that we aren’t
satisfied, fulfilled humans in this artificial environment. Its time we evolved our city into a more
natural form, and make the biologically rich small farmsteads of our villages economically viable
again.

Chris Coleman is a former editor and activist for the World Carfree Network, which promotes
more liveable city environments free from cars.

bereft – zbavený
convenient – pohodlný
dandelion – púpava
enclosed – uzavrený
graze – pásť
lure – návnada
obnoxious – nepristojný
outskirts – kraj mesta
profound – dôkladný, naozajstný
species – odroda
sterile – neplodný
viable - schopný rastu
unforeseen - nepredvídaný

OZNAMY

 dňa 11.11. 2009 je pre nás všetkých pripravený ďalší VideoVečer na Katedre biológie a
všeobecnej ekológie. Tento krát sa spolu s Dušanom Šimkom pozrieme autostopom do Nórska.
Stretneme sa o 18.00 v učebni E418
 ako v predchádzajúcich číslach, tak aj v tomto by sme Vám všetkým chceli pripomenúť, že veľmi
radi uvítame príspevky od vás – články, kresby, básne, .... Ale aj rôzne postrehy, návrhy, nápady na
zlepšenie... Takže neváhajte a píšte na casopisstromcek@gmail.com
 chceli by sme všetkých upozorniť na blížiace sa voľby do študentskej časti Akademického
senátu našej fakulty – neváhajte a zapojte sa do rozhodovania o tom, kto Vás (a nás ) bude
zastupovať v AS!

12
My sme vzišli z pôdy, ona vyšla z módy
Keď sa ocitnem v hociktorom kúte Slovenska, vôkol seba vidím staré spustnuté polia, lúky,
pasienky na ktorých je vidno, že sa v minulosti využívali, že ich človek obhospodaroval s cieľom
dopestovať si potraviny určené na jeho prežitie. S nástupom moderného spôsobu života sa však
tieto plochy prestali využívať na poľnohospodárske účely. Niektoré z nich sa prestali využívať
úplne. Lúky a pasienky zarástli náletom, pretože sa na nich prestal pásť dobytok a ovce, polia
a rovnejšie plochy sa často krát zastavali obydliami, továrňami, diaľnicami a na pôde, kde sa
predtým dopestovávala poživeň pre ľudí, teraz vznikajú odpady zo stavieb, jedovaté splodiny
z priemyslu a dopravy.
Zabudli sme, že to čo denno-denne konzumujeme nepochádza ani z Tesca, Kauflandu ani
z tržnice, ale že nám to každoročne temer zadarmo dáva pôda, zem - naša živiteľka.
Neuvedomujeme si , že mlieko sa nezjaví v škatuli v regáli v predajni, ale že ho produkujú kravy
v pre ne neprirodzených podmienkach. Zabudli sme, že chlebík pochádza z obilniny, ktorá rástla na
poli a ktorá prešla celým radom procesov kým sa premenila v našu každodennú , základnú
potravinu. Už sme zabudli čím je Zem pre nás a akú úctu by sme jej mali venovať. Nevnímame jej
silu a dôležitosť. Málokto si vyberá potraviny v obchode inak ako podľa ceny ale najmä: máloktorý
mladý človek sa snaží pôde venovať, na záhradke si aspoň trošku zeleniny dopestovať. Ale
predsa! Nájdu sa mladí ľudia, ktorí si pod lampou kdesi na povale pestujú rastliny z čeľade
Cannabaceae. Pod syntetickým slniečkom, v zemine kúpenej v obchode, pomocou umelých hnojív
a zázračných vodičiek. Tak ako väčšina farmárov, aj oni chcú zmaximalizovať svoju úrodu a obsah
účinných látok. No to sme teda dopadli. Nad hlavami nám žiari slnko ale mi si montujeme
náhradné. Čo to tak môže robiť s pôdou, ktorá je použitá ako substrát pre rastliny? Napriek tomu,
že aj táto nie je podľa môjho názoru pôda ako taká. Niekde umelo vznikla alebo bola surovo
odtrhnutá od svojej pôvodnej materskej alebo podložnej horniny. Čakala na svoj osud
v predajniach a skladoch v igelitových vreciach. Táto pôda je už mŕtva. Život nechala tam kdesi.
A nik nemá výčitky čo spôsobil. Hlavne že sme zarobili, nie?
Stratili sme kľúčový vzťah k pôde. A z tejto straty pramení aj strata šťastia v našich
životoch. Stáročia k nej pripútaní, nechali sme sa od nej odtrhnúť a čo to malo za následok?
Pozrime sa vôkol seba na všadeprítomné zneúcťovanie. Odpad ležiaci kdekoľvek kam dovidíme.
Pôda, lepšie povedané parcely, sa stali výrobným prvkom prinášajúcim zisk.
Pôda nie je iba kyprá, vodou, vzduchom a organizmami preniknutá vrchná vrstva zemskej
kôry, ktorá vzniká a vyvíja sa pôsobením pôdotvorných faktorov a podmienok a vzhľadom na svoje
vlastnosti je schopná produkovať rastlinnú hmotu. Pôda je rodisko života, z nej vychádza všetko
živé. Všetky organizmy sú priamo alebo nepriamo na pôde závislé. Pôda je živá. Na toto v našich
odborných prácach a definíciách ale najmä v každodennom živote zabúdame. Nechajme aspoň
v súkromnom živote vedu (napr. pedológiu), jej definície a pravidlá zabudnuté a radšej sa vcíťme
do pôdy ako do niečoho skutočne magického ale najmä živého.
Games Bull

13
Kľúč na určovanie terénnych prírodovedcov
1a Sedavý, vždy v skupinách, na trávnatých plochách a okrajoch ciest občas sa vyskytujúci
.................................................................................................................................. účastník pikniku
1b Pohyblivý, obyčajne jednotlivo, alebo v skupinkách, na rôznych miestach sa vyskytujúci
........................................... čeľaď prírodovedcovití ........................................................................ 2
2a Neživú prírodu študujúci, obťažkaný výstrojom ............................................................. 3
2b Živú prírodu študujúci, výstrojom nezaťažený alebo s nepatrným bremenom ................. 4
3a Aktívny len pri ideálnych svetelných podmienkach, často s troma nohami, niekedy častý
......................................................................................................................... prírodovedec fotograf
3b Aktívny za každého počasia, často v lomoch, s kladivom, často so znakmi skalnej pečene
.................................................................................................................................................. geológ
4a Zanietený cestovateľ, pozorovateľ krajiny, často v mapách a grafoch, dnes už aj satelitne
vybavený ............................................................................................................................ geograf
4b Zvyčajne maskovaný a nenápadný, odetý vo farbách fauny a flóry ............................... 5
5a Všeobecne sčítaný, často recyklujúci a používajúci neologizmy, s právnickými sklonmi
............................................................................................................................... environmentalista
5b Obyčajne zelený, rozličnej veľkosti a v rozmanitom prírodnom prostredí pôsobiaci ......... 6
6a Často vegetujúci vo vegetácii, veľmi zvláštne sa pohybujúci .....................................
tribus botanici .............................................................................................................................. 7
6b Vždy niečo naháňajúci, veľmi prchký alebo dlhodobo mĺkvy a prikrčený ...................
tribus zoológovia ........................................................................................................................ 14
7a S torbou na rastliny, zboku stlačený a čoraz vzácnejší ................................ kustód herbára
7b Po drevinách sa popínajúci ............................................................................................. 8
8a Bežný až invázny, hospodársky výnosný, často intudokovaný
.................................................................................................................................... výkonný lesník
8b S príručnou lupou a exkurznou flórou, obvykle domáci ..................... botanik Agg ........ 9
9a Pomerne zriedkavý, sensu stricto erudovaný, sensu lato systematický
.............................................................................................................................................. taxonóm
9b Veľmi hojný, veľmi rôznorodý a variabilný .................................. florista ................... 10
10a Tvoriaci zväzky a spoločenstvá, sociabilný, družný ............... fytocenológ .................. 13
10b Tajomne pôsobiaci, s množstvom rôznych pomôcok, bez mikroskopu takmer
nepoužiteľný ............................................................... kryptogamológ ..................................... 11
11a Nenápadný prevažne na jeseň, nie zelený, často s krátkym vegetačným obdobím, s
lokálnym výskytom, ustupujúci ........................................................................................ mykológ
11b Bezsezónny, vždyzelený alebo vždyfarebný, na vlhkých stanovištiach, odolný
......................................................................................................................................................... 12
12a Prízemný, plazivý, odspodu premočený ............................................................... bryológ
12b S odberovými fľaštičkami a planktónkami v rybníkoch, pri potokoch, vodopádoch a na
skalách, recentne vzácny .................................................................................................... algológ
12c Pevne spätý s rodnou hrudou, citlivý na zmenu, s kladivom a dlátom, na skalách a v
lesoch na celom území .................................................................................................. lichenológ
13a Výskyt vždy nad 1800 m n. m. (v inverzných polohách aj nižšie), roztrúsený najmä v lete,
na našom území až do výšky 2300 m n. m. .......................................................... alpínsky botanik

14
13b Výskyt v polohách pod 1800 m n. m., vždy mokrý, plaviaci sa, odolný voči komárom
......................................................................................................................................... hydrobotanik
14a Väčšinou vlhký alebo mokrý a nepoužiteľný bez mikroskopu ........................................ 15
14b Viac-menej suchý, pohybujúci sa po súši alebo vo vzduchu ........................................... 16
15a Plávajúci vo vodnom stĺpci, obľubujúci bahno, veľmi rôznorodý
........................................................................................................................................... hydrobiológ
15b Príživnícky a žijúci na úkor iných, často nenápadný .......................................... parazitológ
16a Letiaci alebo vznášajúci sa ............................................................................................. 17
16b Nehybný alebo slabo pohyblivý, rozkročený, najčastejšie v predklone, vzácne vzpriamený
......................................................................................................................................................... 18
17a Viditeľný cez deň so sieťkou; ak v noci, tak potom s pascou, často kolonizujúci otvorené
priestranstvá ................................................................................................................... entomológ
17b S ďalekohľadom alebo teleskopom, niekedy okrúžkovaný, hojný, lokálne dominantný
................................................................................................................................................ ornitológ
18a V sezóne s vrecom a flintou, v spodnej časti ponorený, bežný na močariskách
.................................................................................................................. výskumník vodnej avifauny
18b Inak než je uvedené vyššie ............................................................................................ 19
19a Odvážny, vždy s klobúkom, miestami početný v horských oblastiach
................................................................................................................................ lovec vysokej zveri
19b Nenápadný, nočný, v lesoch, kroviskách, výskyt na celom území .................................. 20
20a Obvykle jednotlivo, osrstený, s výraznou väzbou na obrábanú pôdu a poľné cesty
.............................................................................................................................................. cicavcológ
20b Niekedy hojne rozšírený, vždy v pároch ................................................... zaľúbené páriky

Zdroj: Révové listy, ročník 4. (prevzaté a upravené z anglického originálu: Holly C., Bright I., 1976:Key to the
identification of naturalists in the field)

STROMČEK
Ročník I., 3. číslo – JESENík, vychádza raz štvrťročne
(šéf)Redaktori: Ivana Kalafusová, Martin Mikoláš, Katarína Zrníková, Ivana Šimková, Veronika Müllerová,
Katarína Cesnaková
Ilustrátor: František Ďuriančík
Grafická úprava: Lenka Knapcová
Tlač: Vydavateľstvo Technickej univerzity vo Zvolene
Kontakt: casopisstromcek@gmail.com
Všetky práva vyhradené; texty, obrázky a fotografie uverejnené s dovolením autorov
Tento časopis je vytlačený na 100% recyklovanom papieri

15