28 / Pravda Ku kÆve Sobota 6.

mÆja 2006

Dnes: Dnes mÆ meniny: Herm
na

21 4 Zajtra mÆ meniny Monika, v pondelok Ingrida
C Hermna pochÆdza z nemeckØho mu
skØho mena Hermann a znamenÆ bojovnk

Sergej Ejzen
tejn lepil film slinami

Najlepšı́ film všetkých čias. Takým prı́vlastkom častujú ako sa má robit’ propaganda, aj šéf
hitlerovskej propagandy Joseph
historici sovietsku snı́mku Krı́žnik Potemkin (1925) režiséra Goebbels. Podl’a neho každý, kto film
uvidı́ a nemá pevné politické
Sergeja M. Ejzenštejna (1898 – 1948). Revolučné dielo presvedčenie, môže sa stat’
revolučného filmára. Film nie sú preteky, a tak o tom, či je bol’ševikom. Pred časom nahrala
k Potemkinovi hudbu aj skupina Pet
Potemkin naozaj najlepšı́m dielom všetkých čias, by sa dalo Shop Boys a takto ho predstavila na
Trafalgarskom námestı́ v Londýne.
polemizovat’. O tom, že Ejzenštejn bol jedným Ejzenštejna s vel’kou slávou prijali
z najvýznamnejšı́ch filmových režisérov a tiež teoretikov, aj v Hollywoode, kde nakoniec nič
nenakrútil. Umelecké ambı́cie
však už nie. režiséra sa v továrni na sny nestretli
s predstavami producentov. Po
Matœ
KvasniŁka čı́m väčšı́ je konflikt jednotlivých nakrúcanı́ v Mexiku, kde sa mu
zmontovaných záberov, tým väčšı́ nepodarilo natočit’ film Que viva
Ejzenštejn študoval techniku, a mocnejšı́ dojem zanechajú Mexico! (podporoval ho aj spisovatel’
architektúru aj japončinu. v divákovej mysli. Zásadu uplatnil Upton Sinclair), sa Ejzenštejn vrátil do
Dobrovol’ne sa prihlásil do Červenej v debutovom celovečernom filme Sovietskeho zväzu. Po úspechu
armády a živil sa aj karikatúrami. Štrajk (1925). V teórii montáže ho historického eposu Alexander Nevský
Umeleckú kariéru začı́nal v divadle. inšpirovalo aj japonské divadlo (1938) začal pracovat’ na filme o cárovi
Práve tu sa vraj po prvýkrát stretol kabuki. Ivanovi Hroznom.
s kamerou. Krzysztof Teodor Toeplitz Sergejovi M. Ejzen
tejnovi tlieskal aj Hollywood, žiadny film tu Z plánovanej trilógie napokon
pı́še, že do jednej z hier potrebovali však nenakrútil. F O T O : G E O C I T I E S . C O M vznikli len dva filmy. S prvým zožal
divadelnı́ci filmovú vložku. Prišiel Poklady režisér ovácie, druhý, ktorý opisuje,
objednaný kameraman, ktorý si na striebornØho pocit, že v prvom zábere je herec kolektı́v, ako aj v d’alšı́ch ako cár Ivan prišiel k prı́vlastku
hodinu odskočil, a ked’sa vrátil, našiel hladný, v druhom jeho tvár Ejzenštejnových dielach. Režisér tu hrozný, stalinistická moc zakázala,
Ejzenštejna, ako sa hrá s kamerou. plÆtna vyjadrovala záujem o dievča, v tret’om epizódu vzbury námornı́kov pretože vyvolával nežiaduce
Ejzenštejn významne prispel bola smutná. Vo všetkých prı́padoch spracoval formou antickej tragédie. Vo asociácie. Nepomohla ani režisérova
k rozvoju filmovej montáže. Nielen Ked’ už sme pri montáži, zaujı́mavé však Kulešov použil ten istý záber svojich pamätiach spomı́na na to, ako návšteva priamo u Stalina. Z materiálu
v praxi, ale aj teoreticky. Zábery vo pokusy s ňou robil ruský priekopnı́k mužovej tváre s rovnakým výrazom. sa na premiére filmu zrazu vyl’akal. „V k tretiemu dielu Ivana Hrozného sa
filme by mali byt’ podl’a neho Lev Kulešov. V roku 1918 dokázal Odlišné emócie mu vd’aka montáži zhone sme totiž zabudli v strižni zachoval len fragment a druhý diel
poskladané tak, aby z konfliktu medzi svojı́m experimentom, že montáž je priradili až diváci. zlepit’ zvyšok filmu lepidlom v Sovietskom zväze uviedli až
nimi vznikla úplne nová hodnota. základom filmovej tvorby. K tvári Najväčšiu slávu priniesol a jednotlivé zábery sme iba naslinili koncom pät’desiatych rokov.
Obrazy sa pritom nemusia navzájom vtedy slávneho herca Ivana Ejzenštejnovi Krı́žnik Potemkin. Film, a prisadili k sebe. A aký zázrak, sliny Ejzenštejn sa toho nedožil. V roku
dopĺňat’ alebo na seba logicky Mozžuchina priradil odlišné zábery – ktorý vznikol k 20. výročiu revolúcie to vydržali. Film dobehol až do konca 1948 podl’ahol infarktu. Zomrel vraj za
nadväzovat’, skôr naopak. V tejto polievku, ženu a diet’a v truhle. z roku 1905, nemá jedného bez pretrhnutia.“ pı́sacı́m stolom pri práci na článku
montáži atrakciı́ podl’a neho platı́, že Diváci, ktorı́ zábery sledovali, mali protagonistu. Hlavným hrdinom je Krı́žnik Potemkin dával za prı́klad, o filme.

KalendÆr
1889: Pri pr
leitosti Svetovej
vstavy v Par
i oficiÆlne otvorili
Eiffelovu veu.
1895: Narodil sa herec
Rudolph Valentino. Hviezda
nemØho filmu (ejk, DÆma
s kamØliami) zomrela v roku
1926.
1915: Narodil sa herec,
reisØr a producent Orson
Welles. Z filmov: ObŁan Kane,
DÆma zo anghaja, Falstaff.
Z
skal Oscara za celoivotnØ
dielo. Zomrel v roku 1985.
1937: Pri pristÆvan
zhorela
najvŁia a najmodernejia
vzducholo Hindenburg, priŁom
zahynulo 36 cestujœcich.
1961: V Lexingtone sa narodil
herec, reisØr a producent
George Clooney. Tento rok
z
skal Oscara za vkon v drÆme
Syriana.
1977: V Bratislave mal
premiØru celoveŁern kreslen
film Viktora Kubala Zbojn
k
Jurko.
1988: V Bratislave zomrel
skladate Gejza Dus
k,
zakladate slovenskej operety
(HrnŁiarsky bÆl, ModrÆ rua).
1992: V Par
i zomrela
Marlene DietrichovÆ. PreslÆvil Tom Cruise a Kate HolmesovÆ. Na premiéru akčného filmu Mission Imposible III.,
ju film Modr anjel.
(oj) ktorá bola vo štvrtok v Hollywoode, prišiel slávny herec v spoločnosti svojej snúbenice. Kate Hol-
mesová sa po prvý raz objavila na verejnosti po pôrode.
Kaleidoskop
SpevÆk Bono sa stane
Øfredaktorom
Z populárneho ı́rskeho speváka Bona sa na jeden deň stane
šéfredaktor známeho britského dennı́ka The Indepedent. Lı́der
rockovej skupiny U2, známy svojou angažovanost’ou v sociálnej
oblasti, ponesie zodpovednost’ za vydanie novı́n zo 16. mája.
Polovica zo zisku, ktoré Indepedent za tento deň utŕži, pôjde na
boj proti aidsu v Afrike. Akcia prebehne pod názvom RED.
Kampaň doplnia aj iné akcie. Na programe je naprı́klad predaj
výrobkov niekol’kých známych módnych salónov. Výt’ažok
z predaja pôjde takisto na konto pomoci africkým obetiam
aidsu. (TASR)
Domingo triumfoval na Classic Brit Awards
Operný spevák Placido Domingo ziskom dvoch cien triumfoval
vo štvrtok na udel’ovanı́ hudobných cien v klasickej hudbe Classic
Brit Awards v Londýne. Tento 65–ročný veterán operného neba si
domov odniesol cenu za celoživotný prı́nos a cenu kritikov za
prı́nos predstaveniu Tristan a Isolda, ktoré uvádza Král’ovská
opera. Waleská hviezda Katherine Jenkinsová vyhrala
s nahrávkou Living A Dream cenu za album roka, Andreas Scholl
sa stal spevákom roka. (SITA)
Fanœ
ikovia chcœ pvodnØ Hviezdne vojny
Hollywoodsky režisér George Lucas sa po dlhom naliehanı́
fanúšikov rozhodol vydat’ pôvodnú trilógiu Hviezdnych vojen na
DVD, tak ako ju premietali po prvý raz kinách. Hviezde vojny,
Impérium vracia úder a Návrat Jediho sa na striebornom plátne
objavili v rokoch 1977, 1980 a 1983. Tieto verzie nevyšli na
žiadnom nosiči a na videokazetách sa objavila iba ich digitálne
upravená verzia z roku 1997. Nová limitovaná edı́cia by mala vyjst’
FOTO: REUTERS na DVD v septembri a bude sa dat’ kúpit’ iba do decembra. (SITA)

vydáva Perex, a. s. Vychádza denne okrem nedele. Šéfredaktor: Petr Šabata. Zástupcovia šéfredaktora: Nora Slišková, Jakub Prokeš, Jozef Švolı́k. Vydávajúci redaktori: Mikuláš Sliacky, Ján Škoda. Hlavný sekretár: Jela Hermanová. Vedúci redaktori
rubrı́k: Nora Slišková (domáce udalosti), Miroslav Čaplovič (zahraničné udalosti), Juraj Porubský (ekonomika), Jozef Švolı́k (kultúra), Boris Vanya (šport), Bohuš Lenický (Bratislava). Adresa: Trnavská cesta 39/A, 832 66 Bratislava 3. telefón: 02/4959 6111,
4959 6999, telefax 02/4959 6631. Inzercia v redakcii: 02/4959 6979, telefax (inzercia) 02/4959 6281. Filiálne redakcie: Banská Bystrica, 974 01, Námestie slobody 3, tel. a fax 048/4124 665, 4141 403. Košice, 040 01, Letná 45, tel. 055/63 38 380. Trnava
0905 480377. Trenčı́n 0905 899083. Žilina, 010 08, Vysokoškolákov 4, tel./fax 041/5655 124. Prešov 0905 566175. Rozširuje: Mediaprint KAPA, Slovenská pošta, a. s. Fakturované celoročné predplatné pre firmy 3 748 Sk, na 1. štvrt’rok 867 Sk, 2. štvrt’rok 923
Sk. Zl’avnené predplatné pre fyzické osoby (nepodnikatel’ov): celoročné 3 146 Sk, priemerné štvrt’ročné 787 Sk, mesačné 262 Sk, samostatné štvrtkové vydanie – štvrt’ročné predplatné v priemere 185 Sk. Objednávky na predplatné prijı́ma vydavatel’ (informácie 02/4959 6959),
každá pošta a doručovatel’ Slovenskej pošty. Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlače, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava 15, e–mail: zahranicna.tlac@slposta.sk. Podávanie novinových zásielok povolené RPP Ba–Pošta Bratislava 12
dňa 9. decembra 1993, č. j. 173/93. E–mail: pravda@pravda.sk. Index č. 48 061, registr. č. 460/91, ISSN 1335–4051. Vytlačil: PEREX, a. s., Hraničná 16, Bratislava. f Perex, a. s., Bratislava 2002. Autorské práva vyhradené. Akékol’vek rozmnožovanie textu, fotografiı́, grafov
vrátane údajov v elektronickej podobe len s predchádzajúcim pı́somným súhlasom vydavatel’a. Internetový archı́v dennı́ka Pravda na dennik.pravda.sk spravuje Newton I.T. Monitoring tlače poskytujú so súhlasom vydavatel’a firmy Newton I.T. a SMA, a.s.
Autori článkov (externı́ prispievatelia) v súlade s § 7 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov, zaslanı́m autorského diela (článku) do redakcie, udel’ujú časovo neobmedzený súhlas spoločnosti PEREX, a. s., IČO: 00 685 313, na spracovanie poskytnutých osobných údajov
v súvislosti s uverejnenými autorskými dielami, pričom poskytnuté osobné údaje budú použité výlučne na účely vedenia agendy autorských honorárov, údaje nebudú zverejnené a oprávnené osoby zachovávajú o poskytnutých osobných údajoch mlčanlivost’. Súhlas s poskytnutı́m
osobných údajov je možné odvolat’ kedykol’vek s účinnost’ou k 30. 6. nasledujúceho kalendárneho roka.