Výber aktuálneho spravodajstva spoločnosti TRIM Broker, a.s.

18. týždeň roku 2011

2011-05-02

JP Morgan očakáva spomalenie US v druhom polroku - Analytici banky JP Morgan

očakávajú v druhom polroku spomalenie rastu HDP. Dôvodom je dynamika zásob,
kedy klesá ich tvorba ako aj pokračujúci nerpraznivý efekt vysokých cien ropy.
Pripomínam, že analytici tejto banky očakávajú rast ropy na 130 USD za barel.

Meď poukazuje na pokles akcií - Tom McClella vo svojom reporte McClellan

Market Report poukazuje na veľmi zaujímavú divergenciu medzi indexom SP500
a meďou. Použitie medi ako indikátora na vstup/výstup z pozície boli zatiaľ
úspešné. Potvrdí sa tento signál aj teraz? ... Meď má vzhľadom na prezásobenosť
na trhu priestor na pokles a preto by sa korelácia týchto trhov mohla naozaj
narušiť.

El-Erian na adresu smrti Bin Ládina: "Smrť Bin Ládina implikuje celkový pokles
rizika ďalšieho teroristického útoku, elimináciu špecifického bezpečnostného
rizika a celkovo rizikovej prémie." Tým jednoducho hovorí, prichádza k
sentimentu risk off, čo by malo pomôcť rizikovým aktívam v raste. Zároveň
dodáva, že tento čin zjednotil Američanov a preto by reformy v US mali
pokračovať oveľa rýchlejšie ako doteraz.

2011-05-04

Amerika má 12, resp. 90 dní - Pri aktuálnom tempe rastu dlhu dosiahne dlh
deferálnej vlády svoj strop na úrovni 14,3 bilióna USD už o 12 dní. Analytici
Deutsche Bank uvádzajú ako možnosť zabránenia defaultu nesplateniu úrokov
zrušenie viacerých programov, bez ktorých môže vláda ďalej fungovať. Týmto ale
získa len 70 dní. Ak následne nebude limit pre dlh rozšírený, hrozí nesplnenie si
záväzkov z splatných dlhopisov, čo by sa mohlo považovať za default. Politicky
ale ide o neprijateľnú možnosť a preto očakávam, že limit bude zvýšený.

2011-05-05
Bank of America zvyšuje odhad ziskov pre SP500 - Analytici banky Bank of
America v utorok zvýšili odhad zisku pre index SP500 na tento ako aj budúci rok.
Odhady boli zvýšené na 97 a 104 USD z 95 resp. 102 USD. Dôvodom je, že aj
napriek slabému rastu za 1Q dokázali US firmy zverejniť v 1Q veľmi silné
korporátne výsledky na pozadí silnej aktivity v priemysle a podnikových
výdavkov. Pomohli aj vyššie ceny komodít a slabší dolár. Z jednotlivých sektorov,
najvyšší nárast odhadu EPS sa týka energií, technológií, priemyslu a finančného
sektora. Pre tento rok očakávajú rast ziskov o 13% po minuloročnom prírastku o
35%. Dôvodom je, že ekonomický cyklus prechádza z fáze obnovy do fázy
expanzie. Aj keď tento rast nebude v US silný, kvôli silnom dopyte po
kapitálových statkoch by mal byť zisky firiem veľmi dobré. Koncoročný cieľ pre
index SP500 na úrovni 1400 bodov nemenia, no na konci roka by fair value
indexu mala dosiahnuť až 1550 bodov.

Striebro a parabolický rast - Striebro sa minulý týždeň dva krát pokúsilo o

prelomenie psychologickej hladiny 50 USD za uncu, no hladina nebola pokorená.
Vo veľkej miere za silný poklesom z týchto úrovní (cca 25%-ná korekcia) stojí
zvýšenie marží na túto komoditu. Marže sú totiž vypočítavané metódou SPAN,
kam ako jeden z najdôležitejších faktorov vstupuje volatilita. Tým, že sa rast
striebra stal v podstate parabolický, zlomil sa rast pod vlastnou váhou. Už ani
Apple a ani MolyCorp neboli tak zaručené investície ako dlhé striebro. Len za
posledné dva týždne boli marže prevádzkovateľom burzy Globex, spoločnosťou
CME zvýšené štyri krát. Posledné zvýšenie marží bolo takmer o 100%. Tento rast
marží bol jeden z hlavných dôvodov, prečo striebro skorigovalo aktuálne až k
hladine 37 USD za uncu. Rast marží totiž vyvolá pokles ceny, za čím nasledujú
margin cally pre špekulantov bez dostatočného kapitálu a vytvára sa tak špirála
margin callov, ktoré posielajú cenu prudko nadol. Rovnako sa pod pokles
podpísali aj šumy, že George Soros ako aj Carlos Slim predávajú striebro.
Uvidíme, kde a až pokles striebra zastaví...

Indikátor BRIC - Známy pesimista David Rosenberg len nedávno obrátil svoj
kabát, no vo svojom včerajšom newslettri píše, že investori by nemali ignorovať
signály, ktoré prichádzajú z akciových trhov v krajinách BRIC. Akcie emerging
markets sú totiž veľmi dobrým predstihovým indikátorom a napríklad veľmi
dobre dokázali predikovať odraz, ktorý na US akciovom trhu prišiel až v marci
2009. Teraz ale pripomína, že od novembrových maxím sú indické a brazílske
akcie nižšie o 12%, čínske a ruské akcie sú za podobný čas v strate 8 a 10%.

2011-05-06

6. máj: Prvé výročie flash-crash - Presne pred rokom, 6. mája 2010, sa US akciové
trhy ponorili do krvavo červených čísel, kedy prišlo k zlyhaniu high frequency
trading systémov a automatizovaných systémov. Index Dow Jones vtedy prepadol
o takmer 1000 bodov. Počas jednej minúty dokonca prepadol o 481 bodov. Ako
dôvod sa uvádza, že jeden z obchodníkov zadal do systému veľký predajný príkaz
na futures na SP500, čo spustilo kaskádový výpredaj... Skôr ale išlo o stiahnutie
HFT systémov z trhu a prechod likvidity na alternatívne obchodné systémy, kde
ale bola likvidita veľmi plytká. Ceny tak prepadávali raketovým tempom. Ako
druhý, neoficiálny dôvod sa uvádza, že banky vypli svoje systémy, aby ukázali, že
obmedzenie aktivity tradingových divízii môže mať na trh negatívne následky.

Meď: Ďalšia bublina na splasnutie - Počas posledných dní prepadla cena striebra
o neuveriteľných 30%. Dôvodom je, že rast striebra sa stal neudržateľný a zlomil
sa pod vlastnou váhou. Zrazu sa všetci snažili opustiť dlhé pozície, no cesta von
nebola jednoduchá a cena ďalej prudko prepadávala... Môže podobný efekt
nastať aj na medi? Podľa spoločnosti Bloomsbury Minerals Economics sú
produkčné náklady na tonu medi menej ako polovičné oproti aktuálnej cene
komodity. Za rastom stoja hlavne špekulanti a čínske firmy, ktoré kov nakupujú s
cieľom použiť ho ako kolaterál pri získavaní úverov, ktoré sú inak v Číne
nedostupné. Ak sa všetci rozhodnú opustiť špekulačné pozície na medi rovnako
ako na striebre, môže byť červený kov o pár týždňov na oveľa nižších úrovniach...
Kľúčový support na týždennom grafe US medi je na úrovni 400 centov za libru.

Komodity v znamení výpredaja - Striebrom sa pokles komodít včera neskončil a

nakoniec v obrovských stratách skončilo celé komoditné spektrum. Prepad bol
najväčší za posledné dva roky. Ako dôvody prepadu sa uvádza niekoľko faktorov:
Zhoršujúce sa makroekonomické dáta... OPEC zvažuje zvýšenie sadzieb... Smrť
Bin Ládina... Blížiaci sa koniec QE... Zvyšovanie sadzieb v Indii a iných ázijských
krajinách... Trichet a jeho upustenie od silne jastrabieho slovníka... Prepad
striebra po zvýšení marží... Likvidácia dlhých pozícii na drahých kovov
Sorosovými fondmi... Nárast zásob v Cushingu...... Dôvodov nájdeme desiatky.
Najjednoduchšie vysvetlenie je ale to, že výpredaj bol už načase. Komodity,
hlavne striebro a ropa boli extrémne prekúpené. Išlo o "preplnené" obchody a v
jednom momente sa všetci tieto obchody rozhodli zlikvidovať. Ropa WTI napríklad
poklesla pod úroveň 100 USD za barel. Ropa brent zaznamenala najväčší
dolárový výpredaj vo svojej histórii... Marc Faber na konci apríla v svojom
newslettri trefne napísal, že reflačný obchod sa stal konsenzom a preto existuje
značný potenciál na jeho vymazanie. A keď sa to začne diať, nikto nechce byť
chytený so stiahnutými nohavicami... Vzhľadom na nedávny komentár o
využívaní VaR je dobré pripomenúť, že taký pokles ako nastal včera na rope sa
mal stať len raz za 7000 rokov.

Nová bublina v Európe - "Veľa ľudí aktuálne vyberajú svoje peniaze z bánk a
investujú ich do rezidenčných nehnuteľností."... Tieto slová nie sú z Číny, ani z
Hongkongu a ani z Austrálie. Povedal ich jeden z nemeckých realitných maklérov.
Podľa článku v magazíne Der Spiegel zažívajú ekonomicky silné mestá ako
Hamburg, Mníchov, Dusseldorf a Berlín realitný boom. Zároveň, boom sa týka aj
ornej pôdy a stavebných pozemkov. Ich cena v niektorých oblastiach za
posledných niekoľko mesiacov vzrástla o 20-30%. V hlavných mestách
spolkových republík dosahujú objemy predaných nehnuteľností rekordné
úrovne... Zdá sa tak, že nízke úrokové sadzby a silná ekonomika vyvolávajú v
Nemecku značnú nerovnováhu. Doterajšia menová politika vyhovovala hlavne
Nemecku. Otočí sa takáto politika v neprospech turba Eurozóny?
Credit Suisse zvyšuje odhad ziskov pre SP500 - Zvýšenie odhadov zisku pre index
SP500 na tento rok od Bank of America Merril Lynch nasleduje aj Credit Suisse.
Tá zvýšila odhad ziskov na tento rok z 91 USD na 94 USD. To znamená rast ziskov
o 12% oproti roku 2010. Dôvodom je prioritne pokles doláru. Pri maržiach už
nevidia až taký priestor na rast, no slabý dolár by mal spôsobiť, že tržby firiem
budú rásť viac než US ekonomika.

Goldman Sachs a výhľad na ropu - Komoditný tím banky Goldman Sachs si myslí,
že ropa má potenciál na ďalší pokles a to hlavne vtedy, ak budú ekonomické dáta
ďalej zaostávať za očakávaniami. Celkovo ale zastávajú výhľad, že ropa je v
býčom trende a pokiaľ sa nepodarí dostať líbyjskú ropu rýchlo na trh, hrozí, že trh
bude mať problémy s ponukou už na začiatku budúceho roka.

Barclays na adresu ropy - Býčí trend vidí aj Barclays, no prípadné poklesy ropy
vidí ako nákupné príležitosti. Neistá situácia na Blízkom východe a teraz aj smrť
Bin Ládina budú len zhoršovať situáciu v arabskom svete. Avizujú, že budú čakať
na usadenie prachu a následne chcú nastúpiť opäť do dlhých pozícii. Kľúčové
fudamenty na rast sú dva: 1. reálne hrozby pri dodávkach a len malé
nadbytočbné kapacity OPECu a; 2. sociálna nestabilita v Rusku a Saudskej Arábii,
dvoch najväčších producentov ropy.

Hinde Capital na adresu striebra - Spoločnosť Hinde Capital priniesla vo svojom

aprílovom newslettri veľmi zaujímavú poznámku týkajúcu sa striebra.
Pripomínajú, že to, že jedna z hlavných US bánk (konkrétne JP Morgan) má
obrovské krátke pozície neznamená, že ide o nekryté krátke pozície. Podľa
spoločnosti totiž banka predstavuje prostredníka medzi COMEXom, teda burzou,
na ktorej sa striebro obchoduje a OTC trhmi. Banka tak vlastne tieto trhy spája a
zastupuje pozície klientov (ťažobných spoločností), ktoré kov predávajú... To, že
sa hovorí o manipulácii striebra je podľa nich len veľká hra s masami... aj keď
samozrejme vidia v drahých kovoch, hlavne v obave z hyperinflácie, veľkú
budúcnosť.

Goldman Sachs: Nadbytočná zásoba domov v US ostane až do roku 2015 - Podľa

Goldman Sachs dosahuje v US aktuálne počet prázdnych domov približne 3,5
milióna. Vzhľadom na trendy v demografii a raste príjmov očakávajú, že sa
nadbytok odstráni až v roku 2015. Ceny nehnuteľností v US tak ostanú pod
tlakom ešte niekoľko rokov...

2011-05-07

Moderná monetárna teória QE

Vysvetliť, ako skutočne funguje ekonomika, je asi nemožné a pravdepodobne to
tak ostane. Teória ekonomického cyklu, IS-LM, boom and bust, hyperinflácia,
recesia... Analytici sypú tieto vyjadria z rukáva ako keby to boli absolútne jasné
pojmy. Popri tom sa ale ani nevedia dohodnúť na tom, ako vznikla táto recesia.

Máme ju ale tu a skôr je potrebné pozrieť sa po riešeniach. Logicky veľmi správny

prístup k aktuálnej recesii ponúka japonsky ekonóm Richard Koo. Jeho prednáška
je dostupná na tejto adrese. Odporúčam ju všetkým.

Podľa Koo-a sa aktuálne nachádzajú hlavné ekonomiky v tzv. recesii bilancií. Tá

vzniká vtedy, keď príde ku kolapsu celonárodnej bubliny financovanej dlhom.
Podobnými recesiami bola Veľká hospodárska kríza alebo japonská kríza po
kolapse dvojitej bubliny, a to bubliny na realitnom trhu a na akciovom trhu.
Takýto šok na cenách aktív spôsobí, že zrazu sa všetci snažia splatiť svoj dlh,
nakoľko kúpu aktív financovala väčšina práve dlhom.

Centrálni bankári sa snažia tento proces zastaviť a opäť obnoviť zadlžovanie

(nízkymi úrokovými sadzbami), no ekonomické subjekty sa stávajú averzné voči
dlhu. Jeho splatenie sa pre nich stáva absolútnou prioritou.

Aktuálne sa v takejto recesii nachádzame. Centrálne banky znížili úrokové sadzby

na nulu, no aj tak je ochota zadlžovať sa extrémne nízka. To znamená, že
súkromný sektor má stále problém s dlhom.

Podobnú situáciu zažilo aj Japonsko. Firmy, ktoré boli v japonskej stratenej

dekáde zadlžené najviac zo všetkých subjektov, ale za 20 rokov svoje dlhy splatili
a japonské firmy sú teraz v porovnaní s korporáciami z ostatných západných
krajín v podstate bez dlhu.

Čo sa stalo, že firmy svoj dlh splatili? Koo odôvodňuje tento vývoj fiškálnymi
stimulmi. Ak by podľa jeho slov poklesol HDP tak, ako počas Veľkej hospodárskej
krízy, resp. ešte viac (na úrovne spred začiatku bublín, teda o 50%), znamenalo
by to v nominálnom vyjadrení stratu v ekonomickom outpute v rozsahu 2
triliónov jenov. Vládne výdavky v objeme 0,46 trilióna jenov ale zabezpečili, že
nominálne HDP po kolapse bubliny nekleslo. Koo vidí zabránenie takejto straty
HDP výmenou za nahromadený vládny dlh za výhodný obchod. Okrem toho
ekonomike pomohlo aj zahraničie, nakoľko má Japonsko stále prebytkový bežný
účet.

Na problém, že keď všetci splácajú svoj dlh naraz, som narážal už v komentári
„Uťahovanie opaskov alebo opasok okolo krku?“
Poďme sa ale pozrieť trochu ďalej. Jednou z pomerne obskúrnych ekonomických
teórií je tzv. moderná monetárna teória. Jednou z jej základných postulátov je tzv.
sektorová rovnováha. Musí platiť, že prebytok/deficit súkromného sektora spolu s
bilanciou vlády a nakoniec bilanciou zahraničia musí byť rovný nule. Ako
dokumentujú reálne historické dáta, táto rovnosť naozaj platí. To znamená, že
súkromný sektor v Japonsku mohol splácať svoj dlh, nakoľko sa zadlžovala vláda
a krajina, ako čistý exportér, inkasovala za vyvezené tovary a služby zdroje zo
zahraničia.

Ako sme na tom teraz? Napríklad USA má aktuálne 10% federálny deficit a deficit
bežného účtu na úrovni 3,5%, čo dovoľuje súkromnému sektoru usporiť presne
6,5% HDP. Ak by sa vláda rozhodla ísť cestou deleveragingu, veľmi rýchlo by sa
buď musel súkromný sektor opäť zadlžiť resp. by musel byť bežný účet US
prebytkový. Ani jedna z týchto možností ale nie je pravdepodobná. US ekonomika
tak ostáva v rovnakej situácii ako Japonsko: niekto sa musí zadlžiť, aby niekto iný
mohol sporiť.

Ak by sa presa len rozhodli všetky subjekty pre znižovanie dlhu, výsledkom by

bola depresia. Práve preto sa väčšina vlád, pokiaľ má tú možnosť, snaží použiť
stimuly na zabránenie zopakovania VHK. Počas klasickej recesie, ktorá často
vzniká kvôli nadbytočnej tvorbe zásob alebo kvôli cenovým šokom komodít, nie je
dôvod, aby sa vláda priveľmi angažovala v pomoci ekonomike. Teraz sa ale
nenachádzame v klasickej recesii ale v špeciálnej recesii, ktorú Koo pomenoval
ako recesia bilancií (balance sheet recession), nakoľko o nej doteraz nikto
nehovoril. Jej horší vývoj ale už naznačil Irving Fisher vo svojej teórii deflácie dlhu.

Zástanci rakúskej ekonomickej školy určite prekrúcajú očami a preto dodávam,

že vládne stimuly nie sú obedom zadarmo a stavať mosty nikam určite nie je
výdavok, ktorý je z dlhodobého hľadiska racionálny. Každá vláda, ak sa rozhodne
pomôcť ekonomike, potrebuje strategický plán zameraný na podporu
udržateľného rastu, zvyšovania produkcie, zamestnanosti a sociálneho pokoja.
Rodinkárčenie a klientelizmus je pre ekonomiku zhubný a škodlivý. Žiaľ, bublina
dlhu je ale naozaj veľmi veľká a pokiaľ neprebehne delevraging, musí vláda
prevziať štafetu v zadlžovaní. Inak sa ekonomika môže veľmi rýchlo skončiť v
depresii.

Pozrime sa napríklad na Írsko, Grécko, UK alebo Portugalsko. Tieto krajiny idú

cestou uťahovania opaskov a nie je ťažké vidieť, aký efekt to má na ekonomiku.
Kontrakcia HDP, rast nezamestnanosti, zlá sociálna situácia atď. Možno je takýto
vývoj pre ekonomiku zdravý a tá skutočne potrebuje očistu, no je ťažké povedať,
či je to skutočne najlepšia cesta. Chudobní sa stávajú chudobnejší, zatiaľ čo sú
banky zachraňované z peňazí daňových poplatníkov. O tejto téme ale neskôr.

Aktuálne preferujú centrálni bankári ako cestu z recesie kvantitatívne

uvoľňovanie a ďalšie neštandardné kroky v menovej politike, ktorých cieľ je
absolútne jednoznačný. Zvýšiť cenu aktív a efektom bohatstva naštartovať
ekonomiku. Zároveň chcú aj obnoviť zadlžovanie domácností resp. firiem.
Nedostalo nás ale už raz nadmerné zadlženie do problémov? Táto stratégia je
preto škodlivá. Ak by naozaj bol nadmerný dlh domácností a firiem cestou k
prosperite, neboli by sme teraz tam, kde sa nachádzame. Len kúsok od priepasti.

Centrálni bankári si myslia, že QE je stratégia, ktorá dokáže ekonomiku vrátiť do

starých koľají. Expert na deriváty Satyajit Das píše, že QE mu pripomína voodoo
ekonomiku. QE sa stalo fetišom, o ktorom si myslia, že má nadprirodzenú moc. A
to aj napriek tomu, že dôkazy ukazujú, že táto politika nefunguje. Centrálni
bankári sú ale nepoučiteľný. Das trefne poznamenáva, že túto politiku dobre
pomenoval svojim výrokom komik Josh Billings: „Čím tenší je ľad, tým sú všetci
nedočkavejší zistiť, či sa neprelomí.“

Zatiaľ vidíme vo väčšine krajín pozitívny sklon ku kvantitatívnemu uvoľňovaniu

resp. k uvoľnenej menovej politike. Dôvodom je, že nízke úrokové sadzby
vytvárajú prostredie so zápornými reálnymi úrokovými sadzbami a investori sú z
dlhopisov vytláčaní do akcií a komodít, teda o rizikovejších aktív, aby rastom ich
hodnoty vyvolali efekt bohatstva a zároveň urýchlili refláciu aktív. Umelé
držiavanie aktív na vysokých úrovniach je ale len bublinou a tá nemá nič so
zlepšením podmienok pre investície alebo pre iný udržateľný rozvoj

Určite všetkým dobre známy dôvod nízkych úrokových sadzieb je aj to, že

pomáhajú zadlženým subjektom pomaly splácať svoj dlh. Inflácia totiž vyhovuje
dlžníkom a deflácia veriteľom.

Tento „pozitívny“ efekt ale v negatívnom význame predčí práve vznik bublín.
Sám Koo v interview pre Bloomberg TV upozornil na to, že so všetkými
monetárnymi stimulmi môže byť už na trhu tri alebo štyri bubliny. Striebro je
určite jednou z nich.

QE tak vyvoláva len ďalšiu nerovnováhu v podobe zlých investícii a bublín.

Zrušenie QE, resp. jeho neobnovenie by preto mohlo pomôcť odstrániť z trhu
nadbytočnú likviditu a skresať obrovské bubliny. Celkovo je potrebné obmedziť
závislosť súkromného sektora na dlhu, pretože najvážnejšie krízy vznikli práve
kvôli dlhu.

...

Možno sa vám zdá, že si moje vyjadrenia odporujú, ale nie je tomu tak.
Domácnosti sa môžu zadlžovať len do takej miery, do kedy dokážu svojimi
príjmami pokrývať svoje výdavky. Naproti tomu štát takéto obmedzenie nemá. A
to za jedinej podmienky. Ak je skutočne menový suverén a kontroluje svoju
vlastnú menu.
Po zrušení konvertibility dolára na zlato sa stali zo všetkých mien fiat meny a
dôvera v jednotlivé meny závisí len od dôvery v ich špecifické vlády a centrálne
banky. Už spomínaná Moderná monetárna teória predkladá zaujímavý názor, že
pri fiat menách vytvára peniaze vláda tým, že peniaze míňa. Jednoducho peniaze
pripíše na účet subjektu, o ktorého tovar resp. služby získala. Aby nerástol objem
peňazí v obehu, vláda sťahuje nadbytočnú likviditu z obehu. Určite nejde o
mainstreamovú teóriu a vôbec sa ju nesnažím prestaviť ako zaručene pravú
Monu Lisu ak kráľovský „rada“ v známej českej rozprávke. Teória ale môže byť
dobrým pomocníkom pri pochopení aktuálnej situácie. Ako?

Práve vďaka sektorovej rovnováhe. Ak je subjekt, ktorý môže práve v aktuálnej

situácii zvyšovať svoj dlh, je to práve vláda v suverénnych krajinách. Aké riziká
plynú z takejto stratégie? Za prvé je to inflácia, následne vznik bublín a
nesprávna alokácia kapitálu. Hyperinflácia je tiež možnosťou, no ak vláda dokáže
stále ľudí presvedčiť, že jej peniaze sú jediné použiteľné na platenie daní,
hyperinflácia nehrozí. To ale neznamená, že teraz môže začať každá vláda tlačiť
peniaze a vytlačí si lepšiu budúcnosť pre svoju krajinu. Bod, kedy môže dôjsť k
negatívnemu efekt tlačenia peňazí je veľmi krehký. Zástancovia tejto teórie ale
hovoria, že je to bod maximálneho využitia kapacít. Potom má každý vládny
výdavok len inflačný charakter. S týmto vyjadrením asi bude súhlasiť väčšina.

Anonymný blogger Jesse, ktorý sa radí k zástancom rakúskej ekonomickej školy

poznamenáva, že v čisto fiat menovom systéme musí byť peňažná zásoba tiež
„fiat,“ teda umelá. Preto názory, že krajina sa dokáže z problémov s dlhom
vytlačiť a nikdy nemôže na svoj dlh defaultnúť, sú správne. Krajina má totiž svoj
dlh denominovaný v mene, ktorú dokáže ako jediná vytvárať.

Nie všetky krajiny majú svoju menu pod kontrolou. Napríklad všetky krajiny v
Eurozóne sú používateľmi meny, ktorú do obehu dodáva niekto iný. Vlády v
týchto krajinách si na financovanie svojich výdavkov musia zdroje požičať a
nemôžu bez dostatočných príjmov platiť za nové tovary a služby. To znamená, že
tieto krajiny môžu priamo defaultnúť na svoj dlh a nie nepriamo, infláciou.

US má okrem toho obrovskú výhodu - dolár je svetovou rezervnou menou. Dopyt

po dolárových aktívach je preto stále veľký a aj napriek obrovskému dlhu US
nevidíme na finančných trhoch omietnutie doláru. Dôvod je jednoduchý.
Výmenou za tovary prichádzajúce do US môže exportér dostať len doláre, ktoré
musí použiť v rámci US (môže ich aj inde, ale to len presúva problém na niekoho
iného; neodstraňuje ho).

Miesto záveru ponúkam citát o už spomínaného bloggera Jesseho: „Tým, ktorý

jednoucho povedia „nesúhlasím“ alebo „prečítaj si toho alebo toho, ktorý dokázal
to a to“ odkazujem, že ľudia veria veľa veciam a dokážu nájsť dáta potvrdzujúce
akýkoľvek záver, ktorý preferujú. Nakoniec ale bude arbitrom trh.“
Upozornenie na riziko

Upozornenie: Spoločnosť TRIM Broker, a.s. (ďalej len „spoločnosť“) nie je

zodpovedná za prípadné chyby alebo nepresnosti uvedené v tomto materiáli.
Spoločnosť takisto nie je zodpovedná za žiadnu stratu pochádzajúcu z investícií
alebo obchodov založených na akejkoľvek informácii tu zverejnenej. Informácie
tu uvedené majú charakter investičného prieskumu (všeobecného odporúčania)
vypracovaného analytikmi spoločnosti alebo osobami inými ako spoločnosťou a
jeho zamestnancami, ktoré sú poskytované v súlade s platnými podmienkami
používania služieb Zóny obchodníka a nepovažujú sa za odporúčania vhodné pre
konkrétnu osobu, užívateľa alebo klienta Zóny obchodníka. Takéto všeobecné
odporúčanie nepredstavuje poradenstvo na vykonanie obchodu s finančnými
nástrojmi, neobsahuje sľub spoločnosti alebo analytikov spoločnosti alebo iného
tvorcu všeobecného odporúčania takto šíreného, že by sa cieľ takýchto
všeobecných odporúčaní mohol naplniť, alebo že by bolo možné prostredníctvom
nich eliminovať straty pri obchodovaní na finančnom trhu. Tento investičný
prieskum je určený len jeho príjemcovi, ktorým je užívateľ alebo klient
využívajúci služby Zóny obchodníka po jeho predchádzajúcej registrácii do Zóny
obchodníka. Celé upozornenie
(http://www.trimbroker.com/index.php/text/upozornenie)