De det z Dimitrovky

Mnoh udia z okolia bvalej Dimitrovky sa aktvne podieaj na prci obianskeho zdruenia a pomhaj pri rznych prleitostiach. No popri rieen kadodennch problmov maj zujem, aby sa v okol dialo nieo zaujmav, aby tvr oila a poskytla viac monost pre zbavu, oddych i port. Na sobotu 4. septembra sme preto spolonmi silami pripravili De det z Dimitrovky. Aby si najm t najmen z Bieleho kra, Gatanovho hjika, Mierovej kolnie, Nobelovej a Odborrskej ulice mohli dosta zaanti na trampolne, nafukovacom hrade

Bvanie pri ri portu m aj nevhody

Obyvatelia tvrt, v ktorch pribdaj vek verejn stavby, mu s istotou oakva rad akost, ktor doteraz nepoznali. Najm ak ide o nron investcie, ktorch vsledkom s objekty navtevovan mnostvom ud. V bratislavskom Novom Meste je takou oblasou ra portu medzi Novou dobou, Trnavskou ulicou a Tehelnm poom.
udia zo irokho okolia maj vrsky nielen z bezprostrednho susedstva s Nrodnm tenisovm centrom (NTC), ktor znamen hluk poas koncer- Ing. Miloslav tov a kultrnych Kavick podujat, ale aj z neporiadku, ktor po nvtevnkoch zostva, i nemonosou zaparkova poas akci. Nov vrsky im prina prestavba zimnho tadina, branie cyklistickho tadina, ale aj momentlne uspat vstavba na futbalovom tadine. Celomestsk a regionlny vznam prostredia, v ktorom tto udia ij, sa nepochybne z roka na rok zvyuje ale za ak cenu? kalskej a pokraova chc aj v zlepovan miestnych dopravnch pomerov, najm parkovania. obyvateov navrhuje inpirova sa pri parkovan rieenm, pre ak sa nedvno rozhodli v Starom Meste teda vyleni plochy, kde bud prioritne parkova domci bez toho, e by si ich museli kupova alebo prenajma. Zavi sila obianskeho zdruenia? Verme, e no. Takisto ako pri naom zmere plne nahradi zele zlikvidovan kvli prestavbe Zimnho tadina. Ve 380 stromov vyrbanch v troch etapch nie je malikos tak bytok vrazne ovplyvn mikroklmu tejto oblasti. Prv iados o vysadenie no-

Vesel cestovanie
V elektrike slo 5
Dvaja pribline 12-ron chlapci klbosili o nlepkch, spoluiakoch a futbale. Oproti si prisadla praliv dievina, asi tak 25-ron. Po niekokch zastvkach jeden chlapec vystpil. Ten druh sa obrtil k mladej ene a precedil: Konene ist vzduch, cica!

NOV MESTO
oami obyvateov
Okolie panelkov rozkvitlo
Mnohch Novomeanov trpil pohad na zanedban okolie panelkov. Nepili sa im ani spustnut vntroblokov priestory bytovch domov. Ke nechba va priloi ruku k dielu, od vah k inom nemus by aleko. Obianske zdruenie zabezpeilo letniky, ktor si obyvatelia vysadili vo svojom okol. Na Kukunovej, eskej, Plzenskej, Tehelnej ulici, v Novej Dobe i na Kramroch dnes u zhony rozkvitnutch cni, begni, starekov i margart sprjemuj pohad z okien a teia okoloidcich. Ak aj vs trpi vzhad okolia, mte npady i otzky, kontaktujte ns. Spolone hadme rieenia, aby sa nm v Bratislave - Novom Meste ilo lepie a prjemnejie.

Kontakt:
Za Bratislavu Nov Mesto Vajnorsk 81, 831 03 Bratislava Telefn: 0908 212 618 rudolf.kusy@gmail.com www: www.zanovemesto.sk Facebook: Som za krajie Nov Mesto Bratislava

Vstavba na Tehelnom poli potrv ete roky

udia chc by informovan a obmedzi mon problmy. So zreteom na plnovan alie stavebn aktivity v okol sa ujala mylienka zaloi tu miestnu poboku Obianskeho zdruenia Za Bratislavu - Nov Mesto. Miloslav Kavick, predseda Spoloenstva vlastnkov bytov v Novej Dobe II, prisbil, e

Autobus 50 m svojich tamgastov

Do autobusu nastpil znane podguren a vzorom silne zdevastovan chlapk a zaal oslovova spolucestujcich: Kto sa so mnou napij? Vetci klopili zrak a uprene sa pozerali z okna, km mu prechdzal s fakou ua cel autobus. Na zadnch sedadlch objavil dve spriaznen due. Mui sa nechali ponknu a svojm dialgom chvu zabvali cel autobus. Nem uvaku? Len t, o ujem. Vie o, mne to nevad. Tak tu m, ve sme vetci zdrav!

S dobrovonkmi na ihrisku
Hostinskho sdlisko
Na Hostinskho sdlisku ije na pomerne malej ploche okolo 3000 obyvateov. Detsk ihrisk, rozmiestnen medzi vysokmi panelkmi, s vzcnymi priestormi pre antenie naich najmench a posedenie rodiov i seniorov. Kad kontrukcia vak potrebuje drbu. Ide toti aj o bezpenos det. Hadali sme podporu i prostriedky na ntery hernch prvkov na ihriskch a ochotu pomc sme nali v nadcii Pontis. O dkladn vyistenie a nov nter hernch prvkov sa postarali dobrovonci z radov zamestnancov Slovenskej sporitene a Tatra banky. Zapojili sa do programu Naa Bratislava a poskytli svoje ruky a as miestnym obyvateom. Nadcia Pontis je jednou z najvch grantovch a operanch nadci na Slovensku. Programov koordintorka Andrea Cox dodala, e jej snahou je spja rmy, ktorm lantropia nie je cudzia a neziskov organizcie, ktor pomoc potrebuj. Program Naa Bratislava m u viacron histriu a dobr renom. udia sa doho prihlasuj spontnne a vyberaj si z aktivt, pri ktorch by

a inch atrakcich, zasai o drobn ceny, i potei sa z balnov. Na podujat pre deti vystpili aovia, onglri aj kzelnk. K dobrej nlade netreba vea a podobnch podujat by sme radi organizovali viac. Ak mte zujem o prebudenie vaej lokality k aktvnejiemu ivotu, pridajte sa k nm!

V trolejbuse z Kramrov NTC prejavilo porozumenie

Ete v jni sa uskutonilo stretnutie zstupcov miestnych obyvateov, samosprvy a predstaviteov NTC. elom bolo vyjasni si, m vetkm sauje ivot svojim bezprostrednm susedom NTC a o by sa s tm pri dobrej vli dalo robi. Za NTC sa na stretnut zastnili Igor Moka, generlny sekretr Slovenskho tenisovho zvzu a Pavel Polk, technick riadite. Teda zastpenie dokladajce, e v NTC neber sanosti svojich susedov na ahk vhu. U 1. jla poslanec Rudolf Kus informoval obanov o vsledkoch - o tom, o zstupcovia NTC navrhli a prisbili. Prinajmenom, e non buchot demontovanch oceovch rr a kontrukci, pdia a osvetlenia odloia na nasledujci de (s vnimkou prpadov, ke na druh de u musia by umelci na alej akcii) a naklada ich bud zo strany tadina Slovana. alej, e skupinm s mimoriadnymi decibelmi poas vystpen radej odporuia in priestory na vystpenie. Okolie tenisovho centra poas akci dostatone vybavia odpadkovmi komi, aby sa po koncertoch nevali vade hby smetia. Situcia s parkovanm sa poda nich podstatnejie me zlepi a po dobudovan arelu hokejovho tadina a jeho novch i podzemnch parkovsk. Do takmer przdneho trolejbusu nastpil nie celkom triezvy bezdomovec. Aj ke takmer vetky sedadl boli von, prisadol si k mladej dievine, ktor mala obleen kabtik so vzorom zebrej srsti. Uprene sa na jej obleenie pozeral niekoko zastvok, o jej bolo zjavne neprjemn, ale zo slunosti si netrfala odsadn. Nakoniec sa bezdomovec naklonil celkom blzko k nej a hovor: Slena, vy ste k! To u bolo na dieva privea. Kee trolejbus prve dorazil na zastvku, okamite vystpila. Zaili ste aj vy humorn situcie v naich uliciach, obchodoch, i doprave? Polite nm ich na adresu zanovemesto@zanovemesto.sk a podete sa o ne s ostatnmi.

Uliky na k
Jeden z problmov obyvateov rodinnch domov na okol Riazanskej ulice predstavuj u roky zke priechody medzi zhradami zatrvnen uliky, ktor k nim pvodne uahovali prstup z druhej strany. Dnes sa nimi vraj ned prejs ani pei pre mnostvo psch vkalov kombinovanch s przdnymi faami od alkoholu a podobnm odpadom. Majitelia rodinnch domov navrhli uzavrie tieto priechody brnkami, od ktorch bud ma ke majitelia priahlch zhrad. Tak i tak s vraj jedin, ktor sa o tieto psy pozemkov staraj v lete v nich naprklad kosia trvu. A vina z nich je ochotn opatri si brnky na vlastn (spolon) nklady. Pskarom sa toto opatrenie zrejme nebude pi, no mali by si uvedomi, e majitelia rodinnch domov sa nm chc chrni aj pred prtomnosou asocilnych ivlov, nielen pred zneisovanm svojho bezprostrednho okolia. vv

silie pokrauje
Tmto iastkovm vazstvom sa vak zpas o prijaten ivotn prostredie nezavil. Obyvatelia docielili aj prsub, e v NTC obrtia pdium tak, aby hluk z hudobnej produkcie nesmeroval do okien obytnch domov, ale na druh stranu, k futbalovmu tadinu. Vea si subuj od silia (dosia nespenho) dosiahnu zjednosmernenie Prkopovej a Tegelhoffovej ulice v smere od Baj-

naalej bude sledova a zhromaova reakcie okolitch obyvateov na to, o stavebn ruch prinesie a podnika v ich zujme potrebn kroky. Napokon, m za sebou desa rokov innosti poslanca v miestnom zastupitestve. Preo nie? Pome mi Ing. Marin Gogola, predseda Bytovho drustva Nov Doba I, spolu to zvldneme, usmieva sa. M zaloenie miestneho obianskeho zdruenia vznam? M to vek vznam, odpovedal. Bude to silnej hlas obyvateov, obyajnch ud, ich ochrana, ke sa bud brni proti zujmom a siliam niektorch developerov, ale aj voi postupom radov vrtane nho miestneho radu. Jednak takto bud lepie informovan o vetkom, o sa deje a bude dia, lebo doteraz bola informovanos slab, jednak sa aktvne bud mc vyjadri aj spolone kona. Obianske zdruenie takhoto charakteru je predsa u zo zkona aktvnym astnkom stavebnch konan. Zme teda ovea viac ne jednotlivec. Zven koncentrcia obyvateov v okol (nov pribudli naprklad na Bajkalskej - v objekte Platan pri plavrni i vo vkovom sbore Tri vee) znamen okrem inho runejiu premvku a viac parkujcich ut. Situcia pri vekch portovch a koncertnch podujatiach predstavuje potom za, ktor je u na hrane miestnych monost a nevyhnutne prina uom problmy. Preto poslanec R. Kus v zujme miestnych

vch stromov je u na miestnom rade. A riei treba aj alie veci: doistenie Prkopovej a Tegelhofovej ulice, vyistenie kanalizanch vpust, ostrihanie stromov na detskom ihrisku i na Prkopovej ulici. Podstatn je, aby udia ctili, e je tu silie ochraova ich bvanie. e im niekto chce pomha pri vymhan ich oprvnench poiadaviek, ke pri zmench doterajieho prostredia strcaj pokoj domova, vrav Miloslav Kavick. Viete, ke sa namiesto dnenho tadina Slovana podar vybudova Nrodn futbalov tadin, ani ten nebude sli len a len futbalu. A koncerty v exteriri pre tak obrovsk hadisko iste nebud prve komorn... Budete ma o robi, vravm. Pritom premam, i na t prcu, neraz aj nronejiu, njde v sebe dostaton motivciu. Akoby vyctil zvan mojich pochybnost, pokr plecami. Zle mi na tom, aby tunajie bvanie bolo pokojn, prjemn, aspo sasti tak ako kedysi. Vyrastal som v Novej dobe, presne viem, ako to tu pred rokmi vyzeralo. Bola tu konen elektriky, koniec mesta. A aj ke lovek chpe, e mesto sa rozrast, jeho novm aktivitm nesm padn za obe vetky doterajie kvality obytnho prostredia. Rozprvali sme sa o tom nedvno s pnom poslancom Kusm a ako sa hovor, padli sme si do nty. Tak sme si povedali, e ke spojme sily, spolu dokeme pre naich obyvateov urobi viac.. Viera Vojtkov

Hojdaky v novch farbch

Teplick
Rodiov a deti z Teplickej u unavilo aka, km miestny rad osad nov hojdaky, i vysad iv plot, o ktor iadame dva roky. Namaovali sme laviky, preliezaky, hojdaky, jednoducho, o bolo potrebn. A pomhali vetci. Od najmench, cez tnederov, a po dospelch i tch skr narodench. A na zver vylepila susedsk vzahy grilovaka za Mladou gardou. Ke vs prestane bavi prosi o pomoc kompetentnch, urobte to ako my postarajte sa o ihrisko sami! Potom sa mono miestny rad zobud skr ne na jese, aby doplnil nov hojdaky.

Jedna z spench akci obianskeho zdruenia vysdzanie letniiek na piatich miestach mestskej asti.

Hadme rieenia pre lep ivot v Novom Meste

Mestsk as Bratislava - Nov Mesto zaber z vekej asti irie centrum hlavnho mesta. M to svoje vhody aj nevhody. Krtke vzdialenosti do centra, vinou dobr dopravn spojenie a vybudovan obianska vybavenos patria k tm pozitvnym strnkam. Samozrejme, mme aj problmy. Ako obyvatelia poznme negatva, ktor ovplyvuj n kadodenn ivot. A chceme sa aktvne zapoji do ich rieenia.
Obianske zdruenie Za Bratislavu Nov Mesto je nepolitick, dobrovon zdruenie. Vzniklo a sformovalo sa aj vaka pomoci Rudolfa Kusho v ase, ke obyvatelia Hostinskho sdlisimi oknami, nesta. Pochopili sme, e obianska iniciatva si vyaduje intitucionalizovan formu, aby sme na ochranu svojich zujmov mali priamy vplyv. Aby sme sa poda platnch zkonov mohli zastni na posudzovan vplyvov na ivotn prostredie, by zastnenou osobou v zemnch a stavebnch konaniach. A pochopili sme, e sa nememe spolieha na to, e nejak rad, poslanci, starosta, i primtor bud robi len to, o je pre ud najlepie. Zmyslom obianskeho zdruenia nie je protest a vyvolvanie rozporov. Naopak, ide nm o zlepenie podmienok pre ivot v Novom Meste. Bvame tu a zle nm na tom, aby nae tvrte boli ist a bezpen. Je toho vea, o je potrebn urobi, aby veci fungovali lepie a menili sa poda predstv ns - obyvateov. Nie je to loha na jeden rok a nie je to ani prca pre skupinku aktivistov. My - udia z Novho Mesta, chceme zska priestor na spolurozhodovanie. Sme to my, kto tu chce a bude i. Povaujeme za svoju povinnos postara sa, aby nedochdzalo ku korupcii, aby sa neniili nenahraditen hodnoty. Aby sa na naich sdliskch zachovala potrebn zele a nepremenili sa vetky plochy na betnov vstavbu. Aby sme deom zachovali priestor pre zdrav rozvoj, strednej genercii podmienky pre prcu i relax a seniorom monosti pre aktvny ivot na dchodku. V tejto novinovej prlohe vs chceme oboznmi s mnohmi aktivitami, ktor sme zrealizovali, aj s tmi, ktor prve prebiehaj alebo ich mme v plne. Pozvame vs, aby ste sa ich aktvne zastnili a zapjali sa do zaujmavch projektov vo vaom okol. Svoje nzory a predstavy mete vyjadrova prostrednctvom internetovej strnky, e-mailom i telefonicky. Tvorte budcnos Novho Mesta spolu s nami. Pln znenie stanov a cieov njdete na internetovej strnke www.zanovemesto.sk. Facebook strnka: Som za krajie Nov Mesto - Bratislava

Poznte toto miesto?

Mil itatelia, ak viete, ak miesto z naej mestskej asti je zobrazen na obrzku, polite nm odpove na adresu zanovemesto@zanovemesto. sk do 22. 9. 2010. Jednho z vs odmenme peknou knihou. Mte aj vy podobn neobvykl fotograe? Polite ich do nho kvzu.

O parku priamo v parku

V ase prpravy tejto prlohy sa v naom obianskom zdruen zaala pripravova aj verejn diskusia o budcom obraze parku na Raianskom mte. Obyvatelia priahlho zemia, ktor ho navtevuj najastejie, boli vyzvan, aby porozmali, ako by park mal vyzera, aby sa v om ctili prjemne. Stretnutie s nimi po hudobnch programoch pre deti i pre starch Pokraovanie na s. 3 ka a udovej tvrte spojili svoje sily, aby zabrnili zrueniu klky a znili vstavbu vkovej budovy na mieste bvalch jasl. Budova dnes stoj. Nie kad vak vie, e vaka aktvnym protestom obanov nem pvodne plnovanch 18, ale 11 poschod. A klka stoj naalej. Je to iaston vsledok, mte pravdu. Ale nauili sme sa pritom mnohmu. Pochopili sme, e obiansky protest v ase, ke sa u ide stava pred na-

chceli pomc. Pracovnci z Tatra banky hadali projekt spojen so ivotnm prostredm a zrove socilnym rozmerom. Takto spojenie nali prve pri obnove detskho ihriska. V Slovenskej sporiteni zavilo, e aj centrla banky sa nachdza v mestskej asti Nov Mesto a pila sa im monos pomc deom priamo vo svojom okol. Nebva obvykl, e sa k dobrovonkom pripoj niekoko pomocnkov z radov obyvateov. Na tomto projekte s remnmi dobrovonkmi pracovali miestni obyvatelia, niekoko tudentov a postupne pribdalo aj mnostvo det, ktor presvedili rodiov, aby im dovolili pomc. Zapojili sa do ozajstnej dospelckej prce a ukzali, e patria k obyvateom, ktorm zle na svojom okol.

Vzie pre Nov Mesto

Obianske zdruenie Za Bratislavu - Nov Mesto m vo svojom programe rieenie kadodennch problmov obyvateov, problmu parkovania sa teda neme vyhn. Dali sme slovo poslancovi Rudolfovi Kusmu, aby predstavil svoju vziu zlepenia nepriaznivej situcie, predovetkm s ohadom na potreby miestnych obyvateov.
Parkovanie patr k najvm problmom, s ktormi sa denne stretvame v uliciach. Pravdepodobne sa tento stav bude ete zhorova, priom nememe oakva rchle a bezbolestn rieenie pre vetky zastnen strany. Aj ke samosprva nem zzran rieenie na vetko, jej lohou je minimlne pomc vlastnm obyvateom a doslova ich ochrni pred zujmami silnch riem tam, kde je to potrebn. Sasn parkovacia politika Novho Mesta uruje len podiel parkovacch miest, ktor je mon vyleni v rmci ulice, ich cenu, prpadne zavy pre telesne postihnutch motoristov. Toto vak v sasnch pomeroch zaleka nepostauje. Monosti zlepenia vidm v postupnej realizcii vyie uvedench monost, ale aj vo vylenen uritho percenta parkovacch plch len pre potreby obyvateov mestskej asti za primeran poplatok. Neprirodzen zahusovanie existujcej zstavby, remn sdla a podnikatesk aktivity v bezprostrednej blzkosti, i dokonca priamo v prostred obytnch tvrt, povoovanie nadstavieb na obytnch domoch toto s dnes hlavn priny zhorovania stavu. V prpade nadstavieb sa vinou len legalizuj existujce parkovacie miesta dopravnm znaenm. Znamen to, e iadne nov miesta nepribudn, iba sa takto dodr zkon. Ak vak stavebn rad povol nadstavbu, mal by trva aj na vytvoren novch miest. Mono takto investciu nezvldne jeden bytov dom, ale je mon zdrui investcie z viacerch nadstavieb. Parkovac dom alebo podzemn parkovisko bude potom sli novm obyvateom i nvtevnkom.

Pokraovanie ankety na mnohch miestach vyhrocuje tak, e dlhoron obyvatelia tejto tvrte u nemaj kde zaparkova vlastn vozidl. Vetkm je jasn, e ide o obytn tvr, e rka ulc zen na oboch stranch parkujcimi vozidlami jednoducho nedovouje von pohyb ut. Trochu pomohlo nedvne opatrenie dopravnej polcie, ktor z mnohch ulc urobilo jednosmern. Ale naozaj len trochu. Obyvatelia trvalo obmedzovan sasnm vvojom podmienok pre majiteov motorovch vozidiel diskutuj o monostiach, ako v tejto asti mesta zabrni ich aliemu zhorovaniu. Vyznai miesta na parkovanie domcich? Vyhradi parkovac priestor rmm? Poda akch zsad? Spoplatni priestor na parkovanie? A podobne.

Nao s nm zemn plny?

Prostredie, v ktorom ijeme, sa neprestajne men. Drobn zmeny sa nenpadne via, hromadia, prerastaj do zretenejch, a sa z nich postupne vynor celkom nov podoba niekdajieho prostredia. Tento ivelne prebiehajci proces lovek u dlh roky sptava zemnmi plnmi a stavebnmi zkonmi. Aby sa nov domy nenakopili do chaotickej hby, le aby vznikla ulica, nmestie, upraven mestsk tvr. Slovom, lovek sa usiluje dosiahnu, a to u od nepamti, aby v krajine i v udskch sdlach panoval ist poriadok, lebo ten je uiton pre ich rozvoj i pre ud, pre ich inorod kadodenn ivot.

O parku priamo v parku

Dokonenie zo s. 1 sa uskutonilo v prv septembrov nedeu. Dadiv obdobie si naastie prve urobilo prestvku.

Pokraovanie lnku U som o tom osi poula, vravm. Ale o s tm? o by tu mohlo pomc? Spolonos, ktor si nedoke urobi vo vstavbe poriadok, doplca na tto svoju neschopnos mnohmi spsobmi. Prinajmenom mus zna pohad na disharmniu a ierne stavby dlh roky... Poda ma s jedinm rieenm stavebn orgny zriaden ako nezvisl orgny ttnej sprvy na princpe odbornosti. Len takto orgny by rozhodovali v slade so zkonom a platnmi zemnmi plnmi. Preto je potrebn dobr stavebn zkon a kvalitn zemn plny. Mnoh obce ich ani nemaj a mnohm vyhovuje, e je to prve tak. Pokm na spomenut rieenie djde, ustavine budeme sledova, ako starostovia v zujme najrznejch loklnych, politickch a osobnch zujmov vychdzaj investorom slepo v strety. Bez ohadu na dlhodob plny rozvoja svojich sdiel.

Na o bude dobr diskusia

Facilittorka Zora Paulniov viedla diskusiu s istotou svojich dlhoronch sksenost. Jej mikrofn putoval doslova z ruky do ruky. Vetky nmety obanov, ale aj architektov a alch odbornkov, ktor z improvizovanho auditria zazneli, zaznamenvala v skratke na dve tabule. Vo svojom shrne pomu naplni konkrtnymi poiadavkami zadanie pre posluchov bratislavskej Fakulty architektry STU, ktor bud pracova na nvrhoch revitalizcie, teda oivenia parku. Varianty ich nvrhov posdia napokon al odbornci a zsady, na ktorch sa zhodn, bud nepochybne cennou pomocou pri tvorbe vslednho diela.

Kde budeme parkova?

Otzka nanajv aktulna. Dobr npady i sksenosti, ak sa osvedili v bratislavskom Starom Meste i v podobnom prostred v zahrani, mu pomc vyriei problm aj u ns. Aspo do takej miery, aby sa optimlne vyuili dostupn monosti a predchdzalo sa koniktom a prehrekom voi obianskemu spolunavaniu.
Je jasn, e automobilov bude pribda a ani v budcnosti sa vek mest problmov s parkovanm celkom nezbavia. Ak sa vak samosprva nezane vne zaobera aj dlhodobejmi rieeniami, problmy sa vyvin do nenosnch rozmerov. s takmto rieenm pota. Dleit s predovetkm dostaton a dostupn zbern parkovisk, vybudovan na okrajoch mesta, efektvne napojen na spoje MHD. V zahrani sa vo vekej miere vyuva preferencia elektriiek v doprave. Znamen to, e elektriky dostvaj prednos a svoju trasu mu absolvova pribline o 5-6 mint rchlejie, ako keby akali v doprave spolu s ostatnmi vozidlami. Prina to vznamn sporu asu pre cestujcich, rchlejie absolvovanie trasy a v konenom dsledku aj zven frekvenciu jzd.

Metro, rchlovlak a integrovan eleznin doprava

Bratislavania u maj dos neprjemnch sksenost so zananm a ruenm nepremyslench dopravnch projektov. Mesto sa prirodzene rozrast na vekom zem. Podzemn eleznin rchlodrha, ako je metro, by vrazne urchlila presuny z jednho konca mesta na druh. spora asu by nepochybne motivovala motoristov, ktor dnes denne dochdzaj do prce autom, aby vyuili rchlejiu a pohodlnejiu prepravu. alm z projektov, ktor dlhodobo zostvaj v tdiu plnov, je medzinrodn rchlovlak. Jeho drha by mala by z vekej asti zapusten pod zem a vstavbu by pomohli nancova prostriedky z eurofondov. Koajov trasa by mala vies z Predmestia po Fililku, kde chc SR vybudova centrlnu prestupn stanicu. Odtia by trasa v podzem pokraovala cez Mlynsk nivy do Petralky po tunajiu eleznin stanicu. alie asti projektu predpokladaj elektrikciu trate z Devnskej Novej Vsi do rakskeho Marcheggu a druh koaj seku Petralka Kittsee. Nov eleznin terminl na bratislavsk letisko by spojil letisko Schwechat a letisko Bratislava. Rieenie by bolo vznamnm prvkom integrcie osobnej dopravy v regine, pretoe eleznicou by mnoh cestujci pricestovali z prmestskch ast a do centra. Ponklo by alternatvu MHD pre ud denne dochdzajcich do prce od Trnavy a Malaciek. Trasy eleznice dnes ved v Bratislave mimo osdlench ast, preto relna integrcia eleznice do dopravnho systmu v hlavnom meste je nzka. Nron rieenia vyaduj koncepciu, investcie a as. Ak sa vak nenjde ochota na ich prpravu a realizciu, meme oskoro zava kolaps dopravy niekokokrt denne.

M.., Koliba Koliba m vemi zke uliky a ke vodii aut zaparkuj na chodnku, chodci u nemaj monos prejs a musia ich obchdza po ceste. Je to nebezpen pre starch ud, ale aj matky s kokmi a demi. Problm sa ete zhoruje novou zstavbou v dolnej asti Koliby, pretoe tu pribdaj nov obyvatelia a s nimi aut, priom parkovacie miesta pri novch domoch nepostauj. O.N., Kramre Parkovanie na Kramroch je u dvno pliv problm. Maj tu sdlo mnoh rmy, ako Datalock, Siemens i ministerstv a ich pracovnci doslova okupuj vetky miesta a ulice. Neraz vznik situcia, ke ani smetiarske auto neme prejs k odpadovm ndobm. Miestny rad prenajma parkovacie miesta rmm, ale nenech vbec ni pre miestnych obyvateov. V podstate u nie je in cesta ako parkovanie pod zemou, ani to vak nie je rieenie vhodn pre Kramre, pretoe cesty nestaia kapacitne. Samostatn problm je nevyrieen parkovanie okolo nemocnice. Ten trpi nielen miestnych, ale najm pacientov z celho mesta. M.., udov tvr udia, ktor tu bvaj, nemaj kde parkova. alou vstavbou sa zahusuje priestor, priom zkon nestanovuje zabezpei pri vstavbe novch objektov dostaton mnostvo parkovacch plch. To znamen, automaticky jedno parkovacie miesto na bytov jednotku a v prpade administratvnych priestorov parkovacie miesto pre kadho zamestnanca. Spolonos Slovak Telecom nezabezpeila zamestnancom ani pre svoj vozov park dostaton parkovacie plochy na vlastnom pozemku a jej vodii bezohadne vyuvaj priestor pred rodinnmi domami na ulici Za kasrou. I.H., Mikovniho ulica Aut panuj okoliu. Vodii nemaj kde odstavi svoje vozidl a tak zaplnia kad ksok vonho priestranstva, takmer vetky chodnky. Pri budovan parkovacch miest by sa mali pouva zatrvnen dlaby, aby aspo trochu zelene zostalo zachovanej.

Prca nron na syntzu

Je znme, e vytvranie zemnch plnov je mimoriadne nron odborn prca. iada si zladi zsady profesionlov z mnohch oblast urbanizmu a zemnho plnovania, architektry, dopravnho ininierstva, ekonmie, ochrany prrody a krajiny, ochrany kultrneho dedistva a radu alch discipln. Pln niieho celku mus by, pochopitene, v slade s plnom vyieho celku naprklad zemn pln mesta i obce neme protirei zemnmu plnu reginu. Vo vetkch tchto plnoch je toti zakreslen sasti sasn stav (tam, kde sa predpoklad jeho alie pretrvvanie), sasti u budcnos. Ako vyzer t? Trebrs ako farebn i vyrafovan plky, ktor v skutonom terne vymedzuj pozemky vhodn, povedzme, na bytov vstavbu i obianske vybavenie. Rta sa s tm, e plochy uren po zrelej vahe odbornkmi sa postupne zaplnia konkrtnymi stavbami. Pretoe zemnmi plnmi sa usmeruj investori. Developeri, podnikatelia i t, ktor si chc postavi rodinn domy. Ve keby kad z nich zaal stava, kde si zmysl, vznikol by po ase prve ten spomenut chaos. Mono si teraz poviete: Ve asto aj vznik! Stva sa to vak prve vtedy, ke sa riadime velim inm, len nie zemnm plnom. Zhovrala som sa o tom nedvno s Ing. arch. Evou Grbertovou, ktor m za sebou ako architektka dlhoron prax a mnostvo sksenost.

Najplivej problm
Ukzalo sa, e nm je hroziaca vstavba plnovan tesne pri hornom okraji parku, na kolskom ihrisku hotelovej akadmie. (Nie je to prv ihrisko, ktosi objavil, e s to vlastne takmer von stavebn pozemky.) Boj, ktor po petcii obanov v lete 2007 vyzeral dobojovan, sa v diskusii znova rozhorel.

Priiel aj autor projektu stavebnho sboru, architekt Peter Moravk. Brnil ho tmi istmi argumentmi, ak odzneli aj pred tromi rokmi. e stava sa bude vhradne na ploche ihriska, bez zsahu do parku. Lene ako vzpt zaznelo v diskusii, stavby takch objemov, ak s v plne, nemu nepsobi (rozumie sa, nepriaznivo) i na okolitom zem. To ani dobr architekt nezmen. Sta predstavi si 18-podlan obytn veiak, hotel a al bytov dom, no najm aliu run komunikciu po obvode parku. Navye, ak m tento zelen ostrov plni funkciu centrlneho parku mestskej asti, sotva obstoj predstava, e ju napln uupen pod mrakodrapom.

iada sa pocit bezpenosti

Aktivita diskutujcich aj rove v-

iny ich nmetov - bola obdivuhodn. Urite mnohch hrialo vedomie, e mme vrstvu ud dostatone zaplench za veci verejn. V om sa opakovane zhodovali, boli apely na rznorod opatrenia, ktor by deom i starm nvtevnkom parku zaruili ochranu pred asocilmi a umonili im tak oddychova s pocitom bezpenosti. Poiadaviek na prostredie parku, jeho zveadenie a doplnenie potrebnm vybavenm bol cel rad mono a prli dlh, ak vezmeme do vahy aj priestor na prebaovanie bbtiek. Ktovie ako si s nimi tudenti poradia. Urite vak kadho z nich nadchne mylienka vyui vodu stekajcu z Karpt, zadra vodn ivel na zem parku a da mu estetick vraz. Je to anca vtlai parku pea jedinenosti. Viera Vojtkov

Aktvni obyvatelia vea zmu

Pravda, tam, kde sa obyvatelia zaujmaj o zemn pln (i in zemnoplnovaciu dokumentciu) zemia, kde ij, obyajne sa ni tak nedeje (alebo len do asu). Ak sa udia ptaj odbornkov na umiestnenie novch investci a nechaj si vysvetli jeho vhody i nevhody, a potom sa aktvne vyjadruj k zmerom formujcim budci obraz ich sdla i mestskej asti, svojva mocnch obyajne mus ustpi. Neudo, e okolo zemnch plnov sa asto strhvaj hdky i zria zkulisn boje, v ktorch, ia, nejde vdy len o harmniu alieho vvoja. Viera Vojtkov

Ak s monosti zlepenia situcie v parkovan? Vytvorenie zn regulovanho sttia a vyznaenie vetkch plch vhodnch na parkovanie
Toto je prklad rieenia, ak intenzvne pripravuje a zavdza samosprva mestskej asti Bratislava Star Mesto. Cieom je predovetkm koordincia, organizcia a regulcia parkovania. Aj ke nikdy nebude mon vyhovie vetkm zujemcom, obyvatelia zskavaj urit zvhodnenia pred rmami a nvtevnkmi. Poet parkovacch miest vyhradench pre rmy, intitcie, koly, prpadne hotely a taxisluby sa reguluje poda vopred stanovench zsad, priom sa zohaduje oprvnenos potrieb. Pre takto vozidl sa za rozumn poplatok vydva rezidentsk parkovacia karta a miesta s oznaen aj farebnm vodorovnm cestnm znaenm. Samozrejme, osoby s akm zdravotnm postihnutm dostvaj monos pouva konkrtne parkovacie miesto o najbliie k ich bydlisku. Dkladn zmapovanie, vymeranie a vyznaenie parkovacch miest iarami na vozovke vna do parkovania v poriadok a prina aspo mal zvenie potu parkovacch plch.

Obyvateov Kramrov spojila neelan vstavba

Vznik obianskeho zdruenia Nae Kramre, ktor sa neskr pridalo k iniciatvam obianskeho zdruenia Za Bratislavu Nov Mesto, svis s plnovanou vstavbou. T toti obyvateom sdliska na kopci prina mnostvo problmov. Ako zdruenie vznikalo, o jeho innosti a alch cieoch rozprva zakladajca lenka Ing. Oga Nemetzov. Odkedy je v ivot spojen so sdliskom Kramre? Prisahovali sme sa v roku 1969, ke sa zaalo stava sdlisko. N dom bol druh v porad a naokolo sam vinohrady. Aj ke som sa tu nenarodila, Kramre s mojm domovom u viac ne 40 rokov. o bolo dvodom vzniku obianskeho zdruenia Nae Kramre? Dozvedeli sme sa, e sa plnuje zahusovanie sdliska Kramre. Ide vak o dokonen a uzavret sdlisko s vemi obmedzenmi monosami rozrenia komunikci. Najprv nm v tesnej blzkosti vyrstol obytn dom na ernicovej ulici, ale hovorilo sa aj o alch stavbch. Uvedomili sme si, e musme podnikn kroky proti neelanej vstavbe, v opanom prpade u nebude mon dosiahnu iadne zlepenie. Zistili sme, e v mestskej asti u existuje obianske zdruene Za Bratislavu Nov Mesto, skontaktovali sme sa a zaali spolupracova. Nam hlavnm cieom je zabrni aliemu neprirodzenmu zahusovaniu sdliska. omu sa venujete dnes? Vstavba je stle najdleitejm bodom programu. Miestny rad nechal vypracova nvrh zemnho plnu zny Horn Kramer. Predpoklad likvidciu Gatanice, zemia s krsnou zeleou a na jej mieste by mali st nov bytov domy. Nechceme takto rieenie, vne by pokodilo kvalitu ivota sasnch obyvateov. V nvrhu sa nepota s rozirovanm komunikci, ale naopak, v uritej asti nvrhu aj s likvidciou jestvujcich chodnkov. Investori by chceli stava domy, no cesty a parkovanie sa natiahnu nedaj. Doprava, preaen u dnes, by kolabovala. Nvrh zemnho plnu zny, o ktorom boli obyvatelia informovan len v takej miere, by sa neporuil zkon, sme napadli. Lehota bola ibenin, nezostalo nm in ne zmobilizova svoje sily. Spolu s urbanistkou pani Ing. arch. Kropilkovou sme spracovali pripomienky k plnu. Napokon sme dosiahli nov prerokovanie zemnho plnu. Obianske zdruenie je prvnym subjektom, ktor musia bra radnci vne a jeho pripomienky zapracova do plnu, to stanovuje stavebn zkon. Mali ste nejak politick sksenosti z predchdzajcich rokov? V minulosti som sa v politike neangaovala. No cel ivot som pracovala v ttnej sprve, v poslednch rokoch na Ministerstve dopravy, preto mm blzko k tejto prci. Dar sa vm zapja ud do spoluprce, maj zujem o verejn veci? udia s na Kramroch vemi aktvni, vbec ich netreba presvieda, aby zaujali jasn postoj. Sn je to dan aj tm, e som star obyvateka. Poznme sa, sme takmer rovesnci a vetkm nm zle na tom, aby tu trochu zelene zostalo. U prv stavba, spomnan bytov dom na ernicovej v areli Ing. Oga kolskej zhrady Nemetzov zkladnej koly Cdrova ukzala, e pre investora nebolo problmom zska dodaton stavebn povolenie na zvenie potu poschod. Som stavebn ininierka a bolo mi jasn, e u zakladanie stavby potalo s tmto postupom. Oprvnench astnkov konania miestny rad neoslovil. Neprizvali ud, ktorch sa to tkalo a mali prvo by informovan. Vraj sa mali sami zaujma a chodi sa pozera na miestny rad! Ak je v nzor na to, ako by mala fungova miestna samosprva? Mnoh radnci pracuj od stola, myslm, e asto nevedia, o robia. Odvolvaj sa na obhliadku miesta, ale napu nieo plne in, pravdepodobne do ternu ani nejd. V minulosti sa povinne robili skky odbornej spsobilosti, neskr ich nahradila len panelov diskusia. Ale udia v ttnej sprve vydvaj rozhodnutia, pouvaj guat peiatky a mali by za ne nies zodpovednos! Musia tudova nov zkony a vyhlky, ve aj tak trv roky, km sa hlbie dostan do problematiky. Niektor radnci mono nevedia, ale mnoh vedia a jednoducho predpokladaj, e obyajn udia nebud natoko prvne zdatn, aby sa vedeli brni. A to je ete horie.

Parkovacie domy a podzemn parkovisk

Von plochy ubdaj v dsledku stavebnej innosti a budovanie viacpodlanch parkovacch domov je rieenm, ktor vznamnou mierou odah preplnen ulice. Aj ke ich v sasnosti mnoh motoristi kvli vym parkovacm poplatkom vyuvaj len sporadicky, v budcnosti sa im zrejme nevyhn. Rovnako pomha preaenm mestskm komunikcim parkovanie pod zemou, prpadne na strechch niektorch budov. Neraz je to jedin cesta k zachovaniu kska zelene a doplneniu nedostatonej kapacity parkovacch miest v uliciach.

Kam so zelenm odpadom?

Mierov kolnia, Nov doba, i tvrte s rodinnmi domami ako s udov tvr, i Ztiie, maj spolon staros. o s odpadom, ktor vznikne starostlivosou o zhrady a predzhradky. Ke je ho mlo, rieenie je jednoduch. Do vreca, i do vriec a odovzda v Ekopodniku. Ale na jese, ke je odpadu viac, potrebujeme pomoc. Rieenm s zelen kontajnery, ktor by boli pristaven aspo dvakrt za rok tak, ako kontajnery na komunlny odpad. Poiadali sme Ekopodnik, organizciu, starajcu sa v naej mestskej asti o zele o poskytnutie zelench kontajnerov obyvateom. Naej poiadavke nevyhoveli a odkzali ns na svoje dvory, kam je mon odpad priviez. Myslme si, e ke je mon odpad bezplatne priviez, tak zabezpei aj vek kontajner na zelen odpad je u len stretov krok k obyvateom mestskej asti, ktor skutone vea nestoj. V jli v Mierovej kolnii, zaiatkom septembra v udovej tvrti a v Novej dobe sme si kontajner zabezpeili sami. Budeme v tom pokraova?

Anketa
Ako pociuj problm parkovania obyvatelia
V.V., Ztiie V pracovn dni, najm v ase obeda, s mnoh uliky na okol Ztiia a v udovej tvrti tak nabit parkujcimi autami, e priam praskaj vo vkoch. S to najm tie uliky, v ktorch pribudli v poslednch rokoch sdla riem. Autami do nich prichdzaj nielen zamestnanci, ale, rozumie sa, aj nvtevnci - klienti, dodvatelia, spolupracovnci... Ni proti podnikaniu. No situcia sa Pokraovanie vpravo hore

Ako zdisciplinova investorov

Sasn nrast ivelnej vstavby svis so snahou vychdza v strety investorom, povedala, asto aj bezhlavo a bezohadne voi budcnosti. Aj preto sa rozhodovacia prvomoc postupne ocitla v rukch miestnych samosprv. o obec, to stavebn rad. A nsledne vea pracovnkov s nzkou kvalikciou. Kad starosta je presveden, e sm najlepie vie, o jeho obci chba v medziach svojej odbornej kvalikcie, svojho volebnho obdobia a obas, pravdae, i v medziach zvzkov voi svojim prbuznm, priateom a rozlinm tzv. chlebodarcom. Pokraovanie vpravo hore

Budovanie cyklistickch chodnkov

Jazdi dnes v uliciach Bratislavy na bicykli je takmer samovraednm pokusom. Napriek tomu sksenosti svetovch metropol, Viedne, Mnchova i Amsterdamu, ukazuj, e ke nechba va, potreby viacerch astnkov cestnej dopravy je mon skbi. Premyslen budovanie cyklistickch chodnkov pomha zni dopravn zaaenie. Ve ak cyklista nemus neustle bojova o ivot s aroganciou vodiov, vytvra sa priestor na absolvovanie kratch vzdialenost na dvoch kolesch.

Opatrenia podporujce vyuvanie verejnej dopravy a MHD

Ochota motoristov vyuva viac aj verejn dopravu svis s dobre pripravenou infratruktrou a kapacitou vozidiel hromadnej dopravy, ktor