NOV MESTO

oami obyvateov
Stav zelene ns trpi
Poda ankety, ktor sme zrealizovali v uliciach Novho Mesta, patr stav zelene k najvm problmom pociovanm obyvatemi mestskej asti. D sa hovori o niekokch aspektoch. Najvie vrsky na ele spsobuje ubdanie zelench plch a ich nahrdzanie asto megalomanskou zstavbou. Obydick, Lakeside Park ani Tri vee si sympatie ud ijcich v okol nezskali. Ak sme kedysi chodili na Kolibu naerpa sily a oddchnu si v objat prrody, dnes nm cestou napad, i sme nhodou nezabldili do Petralky. Inm problmom, vzbudzujcim mnostvo emci, je stret zujmov chovateov psov a rodiov malch det. Jedinm rieenm je tu zrejme repekt a tolerancia navzjom. Zelen plochy pre pskarov treba vyhradi, aby nemuseli chodi na miesta uren deom. Dostatok ndob na odpad pome udra poriadok a istotu. Zele, ktorej m Nov Mesto pomerne vea, nie je udriavan, polievan a oetrovan poda potreby. udia poukazuj na to, e miestna samosprva riei veci najm vo svojom okol. Oceuj rekultivciu Kuchajdy, ale upozoruj na in parky a plochy, kde sa nedostatone kos, odhrabva lstie. Neist sa odpad zo stromov na uliciach, kde boli vysaden nie prve najvhodnejie druhy. V okol Vajnorskej, NTC a Zimnho tadina, kde naopak dochdza k masovmu vrubu, iadaj obyvatelia nov vsadbu. Laviky, pitn fontnky a chbajce hygienick zariadenia v parkoch uzatvraj diskusie o zelench problmoch a odporaj inpirova sa vo vyspelejch eurpskych krajinch. j

Kontakt:
Za Bratislavu Nov Mesto Vajnorsk 81, 831 03 Bratislava Telefn: 0908 212 618 rudolf.kusy@gmail.com

Noviny o obianskych aktivitch, ktor vlastnm silami a s podporou obianskeho zdruenia Za Bratislavu - Nov Mesto realizuj obyvatelia mestskej asti. Pridajte sa k nm! Viac informci: www.zanovemesto.sk, Facebook: Som za krajie Nov Mesto - Bratislava

Repart z prerokovania zemnho plnu

Kramre
V septembri sa na Kramroch prejednval nvrh zemnho plnu zny Horn Kramer. U po druh krt. Poslanci museli schvli jeho optovn prerokovanie, nakoko obyvatelia Kramrov kritizovali rad za nedostaton informovanos. To, o zo strany miestneho radu chbalo, svojpomocne nahrdzali udia informanmi letkmi. Preto spsali petciu a poiadali o optovn prerokovanie zemnho plnu zny tak, aby sa k nemu mali ancu bez problmu vyjadri. Km v aprli to v sle na Stromovej chvami doslova vrelo, v septembri u bola situcia in. Na mnoh otzky a pripomienky reagoval pn hlavn architekt mestskej asti. Sce so silenm, ale predsa len s smevom a prjemnm ubezpeenm: zemn pln hlavnho mesta umouje, aby predmetn pozemok bol klasikovan aj ako zele, take navrhneme, aby tu v zemnom plne zne bola zele. Zostva len dfa, e nov poslanci, zvolen v novembrovch vobch, bud tento nzor zdiea a nepriklonia sa k tm, ktor si elaj alie nezmyseln zahusovanie Kramrov. Pretoe, ako to vstine sformulovala jedna astnka: Kramre sa nedaj donekonena nafukova. Rudolf Kus

Diskusia obanov o budcej podobe parku na Raianskom mte

Blahodarn zele
lovek je utvran pre ivot v prrode fyzicky aj psychicky. Prostredie s prevahou betnu, kovov, skla a plastov mu dlhodobo nesved, i u ide o priemyseln halu alebo kancelriu. Po istom ase strvenom v takchto priestoroch sa potrebuje zregenerova v dotyku so zemou a rastlinstvom, medzi umiacimi stromami i kdesi pri tecej vode a skalch, obklopen len zvukmi zakdovanmi v jeho uchu tiscroia.
Fyziolgovia doku podpori tieto tvrdenia faktami a meratenmi dajmi. Nehovoria len o kyslku, ktorm stromy zsobuj ovzduie, i o cennch fytoncidoch, ktor produkuj. Zmieuj sa aj o aninoch kyslka, teda zporne nabitch kyslkovch asticiach, ktor sa v prrode vyskytuj v ovea vych koncentrcich ne v budovch (tam bva ich hladina neraz nulov). Vzdun aniny ovplyvuj loveka priaznivo - ak je vyerpan po dlhej prci, ovea rchlejie sa zviecha v prostred, kde s koncentrcie aninov vysok. Mono by ns odbornci astejie mali oboznamova s tmito a almi svojimi poznatkami. Aby sme si prrodnho prostredia doiili na pookriatie viac, najm my, o ijeme v meste. Aby sme ho vyhadvali zmerne, teiac sa u vopred na jeho blahodarn inky na telo i duu. Nie je nhodn, e vo vom rozsahu sa zele zaala v mestch udomcova a v asoch priemyselnej revolcie, ke mestsk prostredie pod surovou nadvldou dopravy strcalo obytn charakter a oraz vie masy ud trvili pracovn as v zadymench i hlunch prevdzkach. Park nie je prost napodobenina vonej prrody, dokonca ani tzv. anglick park, ktor sa jej pribliuje najviac. Nijak park neskrva, e je formovan lovekom preto sa niekedy hovor aj o aranovanej i umelecky upravenej prrode. Vaka tomu m popri krse isto prrodnch prvkov aj alie pvaby - pvaby prvkov z dielne udskho ducha, ktor do kadho diela, kde je to mon, vklad aj svoje estetick ctenie. Prejavuje sa v kompozcii cestiiek, preruovanch parkovmi interirmi, v tienistch tuneloch alej, v priehadoch odkrvajcich prrodn i umeleck dominanty, v charaktere laviiek, prpadne aj drevench altnkov i besiedok. Cieom je rozmanitos optickch vnemov a ich estetick kvality, umocujce celkov zitok z prrodnho prostredia. Nvteva dobre zaloenho a udriavanho parku sa tak me sta zitkom pre vetky nae zmysly. Ak prirtame ete spomnan zdravotn prnos, je to skutone dos na to, aby sme tmto zelenm ostrovom v betnovej mestskej dungli venovali maximlnu starostlivos. Najm aby sme ich dobre strili pred vetkmi, ktor v nich vidia len zbyton luxus i hriene nevyuvan zemie na aliu vstavbu. Ke sa z parku postupne zane odrezva raz z tej, raz z onej strany, o chvu je po om ako po stolike niekdajej znmej postaviky pna Adamssona, ktor pre lepiu stabilitu tak dlho odrezval z jej nh, a zostal sedie na zemi. Nemte aj vy tak park i park vo svojom okol? Sta lepie sa prizrie okrajom Nobelovho parku. Alebo si zaspomna, kde vlastne sa budoval bytov dom na Raianskom mte... vv

o si obania elaj v parku na Raianskom mte

Odbornci, ktor bud pripravova nov obraz parku na Raianskom mte, zskaj vaka aktivitm obianskeho zdruenia Za Bratislavu Nov Mesto podrobn pracovn podklady. Vzili zo stretnutia a alch pripomienok obyvateov priahlho zemia, ktor park povauj za svoj, hoci jeho vznam v rmci hlavnho mesta je nepomerne v. Poiadavky obanov zhrnula a roztriedila modertorka nedenej parkovej diskusie 5. septembra Zora Paulniov. Jednou z hlavnch poiadaviek na Pokraovanie na s. 3

Aby oili osvetov stredisk

Makovickho
V roku 2006 mestsk as Bratislava - Nov Mesto ukonila innos Osvetovho strediska na Makovickho ulici takisto ako v Osvetovom stredisku na Ovruskej ulici a obe preli z majetku Kultrneho strediska na Vajnorskej do majetku mestskej asti. Kee sa na jej zem zavreli v tom ase aj dve kninice, mnoh z obyvateov (z tch kultrnejch) si vraveli, e s hospodrenm mestskej asti asi nebude vetko v poriadku. Aspo v oblasti kultry nie... roka 2010 vystpil poslanec Kus na zastupitestve a upozornil na uvonen kridly, zanesen rny, zatekanie a nebezpeenstvo podmania zkladov. Padali nvrhy, o s objektom, ako ho po oprave op vyui. Monost sa ukazuje viacero, lebo budova m aj prv poschodie, doteraz nevyuvan, a po pravch by sa pravdepodobne dal vyui aj jej stren priestor, naprklad na kancelrie. Po prvotnej investcii by si tak neskr prenjmami z vekej asti mohla privyrba na prevdzku. hnutnch drobnejch opravch op vyuvala na prospech obanov, obyvateov mestskej asti. Poda diskusie, na ktorej boli prtomn aj pozvan poslanci

Pokraovanie lnku Vinice na odstrel nou a jedinenou. Svisl les vytvra i zdrav klimatick prostredie, je zsobrou kyslka a rozhodujcim spsobom ovplyvuje kvalitu ivotnho prostredia. Nedokeme si vak vi, e v Bratislave sa dobre dcha. Nad mestom, na svahoch zpadnch, junch i vchodnch vyrastaj cel tvrte rozahlch rodinnch domov. Niektor i s baznom a tenisovm ihriskom. Nov zstavba Zhorskej Bystrice, Koliby a Rae viditene z lesa odkrajuje. S to nezvratn zmeny s vraznm dopadom na ekolgiu zemia. Umouje ich udsk bezohadnos, ktor sa nsilne presadzuje cez zmeny vo vlastnckych vzahoch, cez nedostaton zemn pln mesta, cez platnos ttnych radov. Naprklad pozemkov pravy vinohradov na pt lesa, teda ich nov parcelcia, predchdzali zemnmu plnu! zke dlh parcely vinohradov dokonale chrniace les a tvoriace charakteristick siluetu nad mestom sa zmenili na rozahl obdniky a tvorce vhodn na stavebn ely... A preo potom priateka v ase krtila hlavou? To bolo a po ase, ke v rozhlase povala o vyznamenaniach za spechy dosiahnut na pde hlavnho mesta. Uli sa vraj i zodpovednm za osud bratislavskch vinohradov. vv

Ku kodm nemuselo djs

Po dvoch rokoch prenajala mestsk as bval Osvetov stredisko na Makovickho ulici obianskemu zdrueniu Trilobit. Zdruenie plnovalo zriadi v budove centrum pre autistov, po ase sa vak ukzalo, e na to nem prostriedky. Npad to nie je zl, ale nehlasoval som vtedy za, lebo som v pozad tuil nejak darebctvo po ase sa mi, ia, potvrdilo, vrav poslanec Mgr. Rudolf Kus. Zdruenie Trilobit ete rok platilo njomn tvrrone 4,5 tis. eur, a potom to vzdalo. Stav budovy sa zaal zhorova minul rok, ke ju mestsk as nevedno preo prestala udriava. Zaiatkom

Ale na ak prevdzku? o vravia obania?

Jarn stretnutie obyvateov z priahlch zem sa krtilo predovetkm okolo dvoch otzok. Ak vny je sasn stav a ako alej. Viedla ho pani Alena Rybrikov zo Zborskho ulice. Problmy zhrnula nasledovne: Zatekanie strechy a nevyisten, upchat rmsy spsobili, e mry navlhli a parkety v tanenej sle napuali. Obania sa zhodli v podstate jednomysene, e chc, aby mestsk as spravovala stredisko priamo. Predovetkm aby rchlo napravila havarijn kody, a potom aby zabezpeila prevdzku podobn tej, ak tam bola pred tromi rokmi. Uznesenie vslovne poadovalo, aby sa budova po nevy-

Vinice na odstrel
Medzi navrhnutmi zmenami a doplnkami zemnho plnu Bratislavy, ktor sa v najbliom ase maj schvli, je okrem inho i zmena v postaven doteraz chrnench vinc. V textovej asti dokumentu sa tvrd, e prevane sa zmenia na nechrnen. To vraj ale neznamen, e sa vinice vzpt zmenia na stavebn pozemky, ako sa pre Sme vyslovil nmestnk primtora. No o in to me znamena? Po pretan tejto sprvy sa mi v hlave vynorila priateka, ktor pred asom s asom krtila hlavou nad inou sprvou, vcelku svisiacou s touto tmou. o to vtedy vlastne napsala? (Ako mnoh introvert aj ona toti zvykne vyrozprva do dennka mnoh, o ju vntorne rozru, aby sa toho psychickho tlaku zbavila.) Prvotnm impulzom bola pravideln rozhlasov relcia. Jej hosom bol Amerian, ktor sa na Slovensku oenil a usadil sa tu natrvalo. Sptali sa ho, o v Bratislave povauje za najasnejiu vec. asn je, odpovedal, e za ptns mint jazdy na bicykli sa z centra mesta dostanem do ozajstnho lesa. A my si nedokeme vi, o mme, komentovala jeho slov v dennku priateka. Spomenula Dunaj, jeho nbreia,

Duan Jaro a Anna Duekov, zaujmajci sa o stav bvalho strediska, chc udia ma v tomto komunitnom centre op priestor na cvienie, pohybov aktivity, kultrne a vzdelvacie podujatia priestor, kde by sa stretali poda svojich zujmov. o je najdleitejie, opravy aspo tie drobnejie sa odvtedy skutone urobili. Doplnili i vymenili sa pokoden kridly, aby do budovy nezatekalo. Pravda, iadalo by sa vyvodi aj osobn zodpovednos voi tm, ktor jej znehodnotenie svojou neinnosou pripustili. O alom osude budovy by u mali rozhodn nov poslanci. Ale transparentne, nie za zatvorenmi dverami. A tak, aby stredisko op slilo uom. vv

Kto bva v Domeku plnom npadov?

Halaova
Ke aktvna mlad ena prepne z pracovnho ivota na matersk dovolenku, preije na zaiatku ok z nporu povinnost, s ktormi zatia nem sksenos. oskoro vak bbtku porozumie, prestane ma strach z neznmeho a spene sa zhost svojej novej profesie. Neuplynie vea asu, a zane sa obzera po aktivitch, ktor by jej pomohli rozvja schopnosti dieatka, realizova vlastn npady, komunikova s inmi umi. Jednoducho, robi nieo uiton. Na Halaovej ulici sme nali obianske zdruenie Domek pln npadov, ktor sa zameriava na prcu s rodinami a demi. Mlad eny, ktor ho zaloili a prevdzkuj, naplnili miesto domckou pohodou, tvorivou energiou a veselmi aktivitami pre malch i vch.

Koko hlv m sprvny novomestsk arkan?

V detstve sme o nich povali od starch mm so zatajenm dychom. Ke sme trochu podrstli, vyrbali sme tch najmocnejch a najvyie lietajcich arkanov s dlhm farebnm chvostom. arkany s bjen rozprvkov bytosti, niekedy s neuveritenm potom hlv, ktor nemaj na premanie, ale na stnanie. Unaj princezn, chrlia ohe a sru, stria vchody do jask plnch pokladov. A niekedy sa nechaj pa na pagte a na slovo povaj ikovnch arvancov, ke za veternho poasia pobehuj s nimi po lke.

o vetko sa podarilo zmesti pod jednu strechu?

Celodenn opatrovatesk centrum pre najmenie deti vyhadaj mamiky, ktor sa chc op vrti do prce a klasick klka pre ne z rznych dvodov nie je dobrm rieenm. Ak sa vyskytne nhly zdravotn problm, doke centrum zabezpei opatrovateku, ktor sa postar o diea doma alebo v priestoroch domeka. Hudobn kola Yamaha je uniktnym svetovm projektom. Prebdza rytmus v deoch u od iestich mesiacov a podporuje rozvoj mladch talentov prirodzenm hravm spsobom.

historick centrum a nad nm na hradnom kopci stredovek hrad. Ten kopec je zaiatkom svislho pohoria, ktor siaha a do Tatier, pokraovala. Prve dotyk lesnho masvu karpatskho oblka s Dunajom rob Bratislavu krsPokraovanie vpravo hore

Vaka aktvnej asti rodiov a ich zapojeniu do innosti je psobenie na diea cielenejie a intenzvnejie. Vtvarka mini podpor fantziu, nau deti zvldnu vtvarn techniky a rodiom uke, ako vies diea k sprvnemu vtvarnmu cteniu. Mlad lektorka je aktvna umelkya a o tom, e to s demi vie, sved vzdoba domeka pln inpircie. Cvienie jogy navtevuj nielen mamiky, ale zujem prejavuj aj mnoh mui. Ve telesn, psychick a duevn harmnia m vplyv na zdravie a celkov pohodu. K obbenm slubm pre nvtevnkov Domeka patria prednky o rodiovstve, pomoc s organizciou detskch oslv, denn tbory pre deti, ale aj mase.

Vinu prce zastan mamiky dobrovonky. Aj ke npadov je vea, obmedzuje ich priestor a samozrejme, nann zdroje. Mestsk as nenala vo svojom rozpote iadne prostriedky na podporu, a tak sa aktivity realizuj len vaka entuziazmu lenov zdruenia. Je to miesto, ktor mme rady, chceme ho naplni ivotom, hovor Andrea Makov Volrov. Mamika na materskej sa obas cti ako druhorad lovek. Nem s km konfrontova nzory, strca ancu na vlastn rozvoj. To boli dvody, ktor ma priviedli do Domeka. Nala som tu prleitos na sebarealizciu i komunikciu a pomohlo mi to udra kontakt so svetom prce, kam sa oskoro op vrtim, dodva. j

Mte chu zaspomna si a ukza deom, ako m vyzera sprvny arkan i drak?
Zapojte sa do prprav na Zlet novomestskch arkanov. Pozvame deti, rodiov i uiteov, aby pripravili najkrajieho a najobratnejieho draka i arkana. Miesto a as stretnutia v jesennej prrode, na ktorom si vetky arkany dosta zalietaj a vyberieme vaza, oznmime na strnke www. zanovemesto.sk a na strnke Facebook Som za krajie Nov Mesto. Pre najoriginlnejie vlastnorune vyroben arkany sme pripravili pekn ceny.

Mal by by pre vetkch

Park na Hlkovej
Nem vek rozlohu. Ale v okolitej pomerne hustej zstavbe predstavuje cenn zelen ozu. S jeho vzhadom v uplynulch rokoch neboli obyvatelia celkom spokojn ani po rekontrukcii. (A najm s niektormi jeho nvtevnkmi, po ktorch tu zostval nebezpen odpad - striekaky.) Park by mal toti sli viacerm skupinm obyvateov, a na to nebol dostatone zrozumitene podelen a sformovan. Pred asom sa miestni obyvatelia stretli s poslancom Rudolfom Kusm, aby sa o parku pozhovrali. T star si pamtaj, ako vyzeral kedysi dnen park je len torzom niekdajieho. A potrebuje pravy. Poda miestnej obyvateky pani Aleny Rybrikovej je dleit uzavrie oploten rohov as vyuvan ako venisko brnou a zabezpei osvetlenie prostrednctvom reektorov, aby odradilo narkomanov a asocilov, ktor sa tu zhromauj. Prve na tomto mieste je najvia tma, vysvetuje pani Rybrikov. Naliehav je tie zoncia parku. Veni psov v om zakzan nie je, treba si teda jasne poveda, ktor as vylenme pre psy a ktor pre ud. Tak sa zabezpe istota a zvi bezpenos det na ihrisku i v pieskovisku. Napokon, aj dospel nvtevnci sa v parku chc cti bezpene. Vedomie, e stanica Mestskej polcie je takreeno za rohom, dodva sce istotu, ale samo osebe to evidentne nesta.. Vybavenie ihriska pre najmench sa v poslednom ase obohatilo. Ak sa dopln ete niekoko stromov, pod ktor sa osadia laviky, budcoron leto bude aj uprostred mesta o kus znesitenejie. vv

Rodk zo ancovej ulice

Architekt Ivan Matuik postavil v Novom Meste vea objektov
Do zamestnania nastpil v ase, ke sa v Bratislave zaala pripravova vstavba prvch sdlisk s panelovmi bytmi systmu BA - roku 1957. Lokality im vybrali pri ulici Hostinskho a v Ruovej doline. Mlad architekt sa zastnil podnikovej sae vo vtedajom Stavoprojekte a uspel s nvrhom na sdlisko Hostinskho. Popri skladbe obytnch budov zaujala porotu zaujmavo rieen obianska vybavenos obchodn stredisko Slimk, matersk kola a jasle, kola, predaja potravn... Domy mali vtedaj eurpsky tandard (dnska licencia) a boli postaven poda prototypu prvho panelovho domu v republike (dodnes stoj na Kmeovom nmest). Najviu pozornos vyvolala po dokonen krsna atypick stavba - dvojpodlan kruhov objekt Slimka. V naej architektonickej praxi nastal vtedy naastie ist prelom po vlde socialistickho realizmu. Realizcia Slimka priniesla mnostvo noviniek neomietan betnov kontrukcie, neomietan tehlu, zaujmav uplatnenie sklobetnu, dlabu z andezitovch kociek, kruhov fontnu s vbou a obrovskm balvanom. (Balvan pochdzal z Kobyly, musel som na zohna bager aj eriav, spomna architekt.) Nielene ho pripustil, ale ete aj organizoval v sinnosti s akmsi automobilovm pretekrom v lohe privatizra, odpovedal. iabohu, ani kolegovia a profesn organizcie architektov ma nepodporili, ke som sa vtedy brnil. V zpase o spravodlivos bva prost oban asto bezmocn, silnejie s peniaze. Medzi obyvatemi sa hovor aj o druhom dejstve nivoenia sdliska iste ste ho zaevidovali. Predaj prepotrebnej materskej koly, jej zbranie a postavenie obytnho montra je alm odsdeniahodnm poinom vedenia mestskej asti. Plat tu udov porekadlo: S jedlom rastie chu.

Pokraovanie zo s. 1 budce rieenie je monos irokho, takpovediac multigeneranho vyuitia tohto verejnho priestoru. A to aj tch jeho ast (napr. popri ancovej ulici), ktor s dnes znehodnocovan hlukom i inmi nepriaznivmi vplyvmi z okolia. lenenie parku na plochy pre jednotliv aktivity a zariadenia si vyiada zrevidova sasn systm ciest a cestiiek. Mali by sa prispsobi nielen pohybu nvtevnkov v parku, peiemu aj na bicykloch, ale aj dobrmu spojeniu s vonkajm prostredm (prechody pre pech, cyklotrasa a i.). A na ich povrchov pravu by sa menej mal vyuva asfalt a betn.

Privbi vetky genercie

Ing. arch. Ivan Matuk poslednch desaroiach. Teheln pole sa rozpredalo a zapratalo vetkm monm, o napanie pvodnej koncepcie znemonilo. tadiny sa stavaj i ruia, vznikaj stavby povolen i nepovolen a formlne udeovan pokuty asi ni nerieia. Kto vlastne sasn vstavbu koordinuje, je vec neznma... o teda vstavbe v mestskej asti a celom hlavnom meste el architekt, prv nosite Kritovho krdla za architektru? Viac odbornosti, zodpovednosti a cieavedomosti. Menej improvizcie, hazardu, korupcie a nienia vytvorench hodnt. Zariadeniu parku sa obania venovali priam s takm zaujatm, ak venuj obvakm vo svojich domovoch. Pri hernch prvkoch pre najmench iadali dozrie na ich certikciu poda E, doplni portov mobilir pre tnederov a dospelch. Diskutujci pripomenuli aj zariadenia pre starch a menej pohyblivch nvtevnkov laviky, stoly, priestory na spoloensk kontakty a podujatia kultrneho leta. Informan a interpretan systm by mal uahi orientciu, popritom upozorni na historick a prrodn dedistvo v parku a vyui monosti ekologickej vchovy. Zujem vyvolali nmety prtomnch odbornkov na mon vyuitie vody z Karpt (interaktvne fontny pre deti, vodn atrakcie), ktor by v lete sprjemnila mikroklmu, a zrove by sa mohla sta zdrojom estetickch zitkov. Potrebn s, prirodzene, aj fontnky s pitnou vodou. Obania tie navrhovali da nov podobu neestetickm mrikom a venova pozornos dotvoreniu parku umeleckmi dielami. Ako atraktvna dominanta by sa vraj uplatnila vyhliadkov vea. Viac starostlivosti udia iadali venova parkovej zeleni pravidelne ju oetrova, zachova ruov sad, zvi pestros druhovej skladby drevn a krkov.

Nov trnica prila neskr

Poda historikov architektry ide o ojedinel dielo postaven v duchu ide high-tech (1981), ktor sa prv raz dsledne uplatnili pri znmom Centre Pompidou v Pari. Ako vid autor dnen ivot svojej trnice? koda, e nemme lep prklad starostlivosti o verejn stavbu, ktor navtevuj tisce ud. Trnica m predsa vade vo svete originlnu npl a poslanie. Tu vak ako mono hovori o seriznej slube obanom. Najviac ma okovala premena vekopredajne potravn na zhadn albnsky podnik s hracmi automatmi. Ke som pred niekokmi rokmi hovoril o problmoch trnice s prslunm riaditeom, dostal som odpove: Pn architekt, ak nechcete ma n v chrbte, na nedostatky radej neupozorujte.

Psalo sa o spechu slovenskej architektry

esk architekti si stredisko Slimk prili obzrie v rmci exkurzie a gratulovali. V Prahe sa im pri vstavbe sdlisk ni podobn vraj zatia nepodarilo. Je to vak prbeh so smutnm koncom. Roku 1992 po tzv. privatizcii sme o dielo architekta Ivana Matuka v podstate prili. Kritik architektry prof. Mat Dulla po rokoch v asopise ARCH napsal: Krsna architektra podahla prestavbe, ktor je v kadom ohade prkladom nepochopenia nioho z jej mimoriadnych hodnt. Tie sa podarilo znii tak, e na to nenjdeme obdoby. Sptali sme sa architekta: Ako je mon, e Miestny rad Bratislava Nov Mesto pripustil tak barbarstvo?

Mme azda dobrch diel privea?

To posledn, o spomenul, nebolo inpirovan len smutnm koncom obchodnho strediska Slimk. Akmsi udesnm riadenm osudu postihuj architekta u roky silia likvidova jeho stavby aj tie, ktor boli kedysi ocenen prestnymi cenami za architektru, lebo prve na ich mieste chce ktosi postavi nieo in. Obchodn dom a hotel v centre, na Kamennom nmest, s pritom zapsan v nrodnom registri pamiatok modernej slovenskej architektry (DOCOMOMO). Ako Ivan Matuk vravieva: Nielen udia, aj stavby maj svoje osudy. Viera Vojtkov

Ako vid Teheln pole

Stle je aktulna problematika, na ktor architekt, dnes u 80-ron, upozoroval svojho asu v lnku Bolo raz Teheln pole. O o lo? S realizciou vekoryso komponovanho portovo-rekreanho arelu sa zaalo u v tyridsiatych rokoch minulho storoia. Jeho autorom bol architekt Kamil Gross, vedca osobnos zemnho plnu mesta, a zrove zaplen portov funkcionr. Bol by smutn, keby videl vvoj tohto priestoru v

Humor z ulice
Pred Kauandom na Raianskej niekokokrt prechdzam okolo predajcu Nota Bene, ktor mi zakadm s klonom ponka svoj asopis. Nakoniec kupujem a nechvam mu aj pr drobnch navye. Nateen mu s trochu komickm dojatm akuje: Pani, Vy ste tak dobr pani,... Vae srdce nem hodnotu! Traja pomerne mlad, ale alkoholom a tlavm ivotom poznaen mui vysedvaj na lavike pri Kuchajde. Vykrikuj na okoloidce mlad dieva, aby im dala peniaze na jedlo. Ja som tudentka, nemm iadne peniaze. Tak si njdi brigdu! zakri za ou odbornk z mokrej tvrte. Pred hypermarketom zaparkuje vemi dobre obleen mu vek a drah auto. Prito sa k nemu Rm s otzkou: fko, nekpite noe? Nie. A nepotrebujete brsku? Nepotrebujem. Mm aj sadu nradia...? Chlap je u dos otrven: Povajte, vyzerm sn ako lovek, ktor pracuje?! Posmutnel Rm: Hm, ...to nie fko, tak dovidenia!

Podmienka: istota a bezpenos

Lepie osvetlenie, oplotenie a estetick odpadkov koe by poda diskutujcich mohli urobi z parku idelne miesto na trvenie vonch chv. Strna sluba by zas pomohla zamedzi neporiadku a ohrozeniu nvtevnkov v svislosti s prtomnosou asocilov a inch skupn priahovanch prevdzkou pohostinstiev. Kvality parkovch priestorov v budcnosti zvisia vak v mnohom aj od toho, i sa podar zabrni vstavbe v tesnom susedstve parku (sbor stavieb s hotelom a vkovou budovou a dopravn trasa, tzv. severn tangenta). vv

Poznmka: Zvery zo stretnutia njdete na www.zanovemesto.sk Pripomienky mete zasiela do 7.oktbra na adresu OZ Za Bratislavu - Nov Mesto, Vajnorsk 81, 931 03 Bratislava, a e-mailom na zanovemesto@zanovemesto.sk Vnimon architektonick dielo architekta Ivana Matuka Mestsk trnica v Bratislave

Pozvame do Lanolandu
Koliba
Km poasie praje babiemu letu, mete vyui tip na vkend s trokou adrenalnu. Nealeko Cvinej lky na Kolibe v tesnej blzkosti bobovej drhy njdete Lanov centrum, kde preverte svoju ikovnos a odvahu. Nevedn zariadenie ponka p okruhov lanovch prekok o celkovej dke okolo 450 metrov a je uren kadmu, kto sa neboj vky. Lanov prekky a lezeck steny s prispsoben rznym vekovm kategrim aj stupom nronosti. Vhodn prostredie v om njdu aj tmy, ktor chc absolvova spolon trning a utui priatesk vzahy. Poas sviatkov a vkendov je Lanov centrum na Kolibe otvoren od 11:00 do 19:00 hod. Prevdzka v jesennch mesiacoch trv tak dlho, km to poasie dovol, o bva pribline do konca oktbra. Deti do 15 rokov mu liez len v sprievode dospelej osoby, i u

Nov Mesto v spomienkach

Pn Gejza Kosztolnyi pamt Nov Mesto ako mlokto z dnench obyvateov. Ke sme si dohovrali stretnutie, sptala som sa, ako dlho tu ije. So smiechom sa optal, i by mi stailo od roku 1939? Aj ke som si pripravila mnostvo zvedavch otzok, ke na stl poloil lku voavej kvy a prisadol si ku mne s hbkou fotogra, slov a spomienky sa zaali ubera vlastnm smerom. Pochopila som, e najlepie bude dobre pova...
Narodil som sa na Tehelnej, tu sme ili s rodimi prvch pr rokov a n mal domek dodnes stoj. Potom sme sa presahovali na Prienu ulicu, kde som bval do svojich smich rokov. Teheln pole sme vtedy rovnako prirodzene volali aj Ziegelfeld alebo Teglamesz. Matersk kola, do ktorej som chodil, bola trojjazyn a aj ke som Slovk ako repa, doma sme hovorili vetkmi tromi jazykmi. U vtedy tu bol Futbalov tadin K Slovan (mj otec tam predval lstky s Golonkovm otcom), Zimn tadin, tenisov kurty, kpalisko s tromi baznmi a skokanskou veou... mamou sme chodili na Fililku zbiera uhlie, ktor popadalo z vagnov pri prehadzovan.

Pokraovanie lnku Smutn koniec jednej iniciatvy miestni obyvatelia dos miesta na parkovanie vyasfaltovan plocha priam vyzva vyuva ju na tento el. Miestni obyvatelia s vak zo svojho pustho parkoviska skr neastn. Kedysi to bola celkom prjemn zelen plocha, spomnaj. Dnes ani stromek. Nielene hadme z okien na hol plochu, ale asto aj na hust rady ut, lebo v okolitch rodinnch domoch sdli oraz viac riem. (Roja sa tu bez nho vedomia a shlasu, akoby sme boli t posledn, o k tomu maj o poveda, vravia s trpkosou.) Najm v lete to citene zhoruje kvalitu obytnho prostredia. Ak sa prirtaj aj priahl ulice s chodnkmi na oboch stranch zapratanch autami, mamiky s kokmi aby poas pracovnho tda radej ani nevychdzali z domu. Kedysi pokojn zhradn tvr sa u podarilo obra takmer o vetky jej niekdajie vhody. Skutone stoja dane novopeench miestnych riem zato? Je to u p rokov, o obyvatelia Zborskho ulice poslali petciu na Miestny rad mestskej asti Nov Mesto - konkrtne prednostovi radu udovtovi Kollrikovi i starostovi Richardovi Frimmelovi. Psali v nej, e svoje nmestie si predstavuj inak krajie, a predovetkm zelenie. Priloili aj jeho stariu fotograu a nvrh novho vzhadu. Funkcia parkovania na om zostala zachovan. Len v strede plochy sa objavil zelen tvorec minipark a pozd frontu rodinnch domov rad stromov. V podstate minimlne pravy realizovaten bez vekch investci. Iniciatva, po akej vo veobecnosti vade volme. Na petciu obyvateov Zborskho ulice vak neprila z vedenia miestneho radu ani t najstrunejia odpove. Ak si toto zemie zaradte do plnu svojej najbliej vychdzky, zistte, e v tesnom susedstve tam sdli EKO - podnik verejnoprospench sluieb. Istee, je to nhoda, ale psob takmer ako vsmech.

Kuchajda bola iba moiarom

Elektrikov tra konila pri Novej dobe, potom ju predili po Tomikovu, neskr po Zvod mieru a zaiatkom 80-tych rokov a po Zlat piesky. Za Novou dobou nebolo ni, len obrovsk lka, jamy a bulharsk zhradnk Cyril tu pestoval zeleninu. Kuchajda bola obrovsk moiar, siahala a po dnen stanicu Nov Mesto. Uprostred bol ostrov a na om domek, kde bval pn Rak. Obas sme sa za nm preplavili na lnkoch a ponkol ns pivom... Na Kuchajde bola vtedy aj vojensk hlska a blzko delostreleck a jazdeck kasrne. Neskr moiar zaviezli smetiskom, na ktor sa vyval aj odpad zo Zvodu mieru, kde vyrbali umel kordy a umel hodvb. Za Zvodom mieru tiekol kanl s odpadovou vodou z Dimitrovky, voda hrozne pchla, preto sme ho volali Smradavka. Fuj, raz som do nej padol a mama ma potom poriadne zbila...

Detstvo poznamenan vojnou

Na cyklistickej drhe umiestnili rusk vojaci provu pre armdu. Ke nemali dos pracovnch sl, vzali ktorkovek enu z ulice a musela s zadarmo pomha. Raz aj moju mamu a tetu zastavili na Kutuzovovej ulici a obe strvili de v provni. Na Vajnorskej 21 je dnes kultrne stredisko, no poas vojny tu bola poiarna jama. V lete sme sa v nej kpali, v zime sme po zamrznutej hladine koruovali. Mj otec zahynul poas bombardovania Apollky, ke som mal len p rokov. S to dodnes tie najhorie spomienky, ia, nedaj sa vymaza... Ke spojenci ohlsili bombardovanie tovrne, aby udia mohli unikn, vedenie fabriky zamklo brny. Dfali, e tak na nich bomby nespustia. Neskr jeden pilot vysvetlil mojej mame, e tak nieo nebolo mon, lietadl museli zhodi nklad, inak by nedoleteli sp na zkladu.

stnkov v eskoslovensku. Mal dve futbalov ihrisk, vynikajcu atletick drhu. Konala sa tu eskoslovensk liga v atletike, kde sa zastnili olympionici Ludvk Dank, Jozef Plach, Ji Skobla. Bol tu letn boxersk ring, volejbalov aj basketbalov ihrisk, v roku 1959 skolaudovali prv panelov telocviu v eskoslovensku. Vo svojej dobe to bola stavba na pikovej rovni. Som smutn, e dnes je z celho arelu obrovsk smetisko, po ktorom behaj hlodavce. SBS ho stri, aby sem udia nenavali al odpad. Majetok nem zodpovednho pna a situciu nikto neriei. Ako sa pozerte na rozvoj mestskej asti? ia, ete vdy nie s vysporiadan majetkovoprvne vzahy medzi Istrochemom, Novm Mestom a magistrtom. Ke je potrebn nieo vybavi, kad ns posiela za niekm inm. o sa tka istoty v okol, vinu prc si tu robia obyvatelia sami. Zametanie chodnkov, rezanie krkov, kosenie trvy. Odpracujeme stovky hodn, lebo chceme i v kultrnom prostred. Desiatky rokov sme ili v zamorenom ovzdu a mnoh udia tu zomreli na onkologick choroby. Nete ma pribdajca vstavba. Pracoval som 34 rokov v Ponohospodrskych stavbch ako vedci pomocnej stavebnej vroby. etrili sme orn pdu tak, e sme stavali ete aj poschodov kravny. Dnes tam, kde m by zele, staviame bezhlavo monumenty. Investor iada shlas na p podla a za chvu je z toho 15-podlan budova. Ako chlapec som rd lyoval na Kolibe, na prechdzky sme chodili na Ahoj. V lese na Bielom kri sme zbierali hrby, na eleznej Studienke sa dalo lnkova. Tieto miesta u nebud ako kedysi, ale mohli sme z nich zachova viac. Lanovka na eleznej studienke je nevyuit, preo tu neurobili nieo pre lyiarov? Keby tu vybudovali aspo zjazdovku, mohlo sa to pouva. Naastie, postavili sa aj dobr veci. Polus povaujem za jedno z najlepch obchodnch centier v Bratislave vbec. M dobr polohu, vyrieen dopravu, vborne vyuit priestory oproti inm centrm. Jana kutkov

rodia alebo intruktora, u mldee do 18 rokov je podmienkou shlas rodia. Skupiny si mu dohodn aj individulny vstup. Pri vzniku zaujmavho projektu stli lenovia z neziskovej mldenckej organizcie YMCA, zitkov agentra Quinta Essentia, realizciu sponzorsky podporil partner ZSE. Mgr. Eva Roskov, v tom ase programov sekretrka YMCA na Slovensku, hovor: Vemi dlho sme hadali spsob, ako pomc nancovaniu naej neziskovej organizcie. Jedinmi prjmami boli podpora z ministerstva kolstva a lensk prspevky, ktor vak zaleka nepostaovali na pokrytie irokho rozsahu aktivt. Inpircia prila z USA. Lanov centrum dokonale lad s poslanm YMCA stara sa o harmonick rozvoj ducha, due aj tela, a zrove prina aspo drobn nann vpomoc na realizciu innost urench predovetkm mldei spomeme aspo Lesn YMCA, Ten Sing, pravideln klubov innos a mnostvo tborov. j

Byty v Mierovej kolnii postavili pre pracovnkov zvodu

Na zem Mierovej kolnie, kde je dnes park, bola v 20. rokoch minulho storoia vroba vbunn Dynamit Nobel. foval jej mj star otec. Poas svetovej vojny tu bolo postavench p jednoposchodovch domov v nemeckom tle, stoja dodnes. Volalo sa to vtedy Vistra kolnia. Ke sa tovre Dynamit Nobel premenovala na CHZJD, Vistra - kolnia sa premenovala na Mierov kolniu. V roku 1948 boli skolaudovan domy, ktor projektoval slvny architekt Vladimr Karfk. Sem sme sa s rodimi prisahovali v roku 1950, ke som mal 11 rokov. S malmi prestvkami ijem v Mierovej kolnii dodnes. V roku 1963 som sa oenil. Spolu s manelkou mme vea priateov z detstva, s ktormi sa radi stretvame. Jednm z nich bol Janko Tibaj, brat zmrzlinra, ktor varil zmrzlinu v Jame pri tenisovch kurtoch. A t si u pamtaj aj mlad Bratislavania, bola vychren a stli sa na u hodinov rady. Spomnate si na niektor vznamn osobnosti? V Mierovej kolnii sa narodila Zdena Studenkov, bvali tu reprezentantky eskoslovenska v portovej gymnastike Viera Meheov, uba Krsna, basketbalistka Boena trbkov-Miklooviov, futbalista Ivan Pekrik, ktor, ia, zomrel ako mlad, ale aj niekok pikov lekri. Neboli televzory, potae ani drogy, portovali sme na kadom ksku zelene. V Mierovej kolnii otvorili v roku 1958 jeden z najkrajch portovch

Poznte toto miesto?

V minulom sle sme vm ukzali prv fotograu, ktor by ste mohli spozna. Odpoveda mete ete do 8. oktbra. Dnes priname snmku z alieho miesta, ktor nesli svojmu pvodnmu elu. Spoznte ho? Svoj tip polite na adresu: zanovemesto@ zanovemesto.sk do 22. oktbra 2010. A poteia ns aj vae nvrhy fotogra do kvzu.

Smutn koniec jednej iniciatvy

Okolie Riazanskej
Zborskho ulica v oblasti rodinnch domov popri Riazanskej sa na jednom mieste roziruje akoby do pretiahnutho obdnikovho nmestia. Nhodn nvtevnk si povie, e aspo maj Pokraovanie vpravo hore Neskr sa mama vydala druhkrt a bvali sme potom na ulici 4. aprla (dnes tetinova). Ale stle som chodieval k babike na Prienu, trvil som u nej przdniny a kad von chvu. Po Trnavskej ulici jazdil motorov vlak z Fililky do Vrakune. So starou