NOV MESTO

oami obyvateov
Pripravme si rados na jar
Poas leta sme zorganizovali niekoko akci, ktor smerovali ku skrleniu predzhradiek a medzidvorov v okol panelkov letnikami. U obyvateov mestskej asti sa stretli so zujmom, zrove sa vak opakovala poiadavka, aby akcia nebola jednorzov a pokraovalo sa v nej aj na jese. Preto sme posledn tri tdne rozdeovali medzi ud trvalky a cibuky narcisov a tulipnov na Kramroch, pred poliklinikou na Tehelnej, v Novej Dobe III, na Raianskej, Riazanskej, Nobelovej i v Mierovej kolnii. Viac ako 1000 kvetov rob rados Novomeanom u dnes. A vysaden V pozad prestavovanho Zimnho tadina vidie nov hotel - donedvna iernu stavbu, ktor vo verejnosti vyvolala mnostvo dohadov svisiacich s nancovanm rekontrukcie. Poznmku o prestavbe tadina njdete na strane 4.

Kontakt:
Za Bratislavu Nov Mesto Vajnorsk 81, 831 03 Bratislava Telefn: 0908 212 618 rudolf.kusy@gmail.com

Noviny o obianskych aktivitch, ktor vlastnm silami a s podporou obianskeho zdruenia Za Bratislavu - Nov Mesto realizuj obyvatelia mestskej asti. Pridajte sa k nm! Viac informci: www.zanovemesto.sk, Facebook: Som za krajie Nov Mesto - Bratislava

Dobre rieen, ale nepi sa

ijeme v ase rozkolsanch hodnt. Nedvno dokonen sbor panelovch obytnch domov Manhattan na Raianskej ulici, pozostvajci z troch veovch domov a dvoch dlhch schodiskovch solitrov (donedvna znmy pod menom Obydick), zskal v poslednom ase dve kontroverzn hodnotenia. V sai Stavba roka 2010 mu udelili Cenu Slovenskej komory stavebnch ininierov za najlepie projektov rieenie stavebnho diela. o ert nechcel, pribline v tom istom ase hadal internetov portl TRENDreality netradine najnevydarenejiu novostavbu. Jeho itatelia sa v hlasovan vzcne zhodli a na prv dve miesta vyzdvihli dva vkov obytn domy z Bratislavy. V tesnom zvese za Glriou z Bratislavy 2 sa objavil n 26-podlan erven Manhattan. Fakt je, e byty v om sa zatia vemi nemaj, inak by developer asi nebol prikroil k dos vraznmu zniovaniu cien... vv

Transparentnos je normlna, mala tu by u dvno

Ako alej s Novm Mestom?

cibuky sa na jar premenia na mal farebn ostroveky. akujeme vetkm, ktor sa k nm pridali. rk

Miniramp session
V sobotu 2. oktbra sa pod zamraenou oblohou na Kramroch konali skateboardov preteky v minirampovom jazden. Jazdci a zujemcovia o adrenalnov port sa zili v zhrade klubu Intergalaktick obluda, kde je intalovan minirampa. Cieom portovej akcie, zorganizovanej pod ztitou Asocicie

V poslednch tdoch je v mdich iv bratislavsk kauza s bytmi. V reakcii na u zanaj mnoh politici hovori o otvorenosti a transparentnosti. Dnes, 20 rokov po zmene systmu, poas ktorch sa majetok ttu postupne strcal, je to zrazu van tma! Popravde, niet vemi o om hovori. Obyvatelia chc, aby sa byty prideovali spravodlivo, aby sa peniaze, ktor samosprva m, mali hospodrne a majetok aby sa spravoval bez predajov vyvolenm pod cenu. Pretoe naim volenm zstupcom, i u s modr alebo erven, to stle ned, treba ich kontrolova. Nie kontrolnmi radmi, ktor povine aj tak len skon-

tatuj, e vetko je v slade so zkonom, ale verejnosou. Teda nvrhy, rozhodnutia, zasadnutia, nkupy, predaje, vetko, o nai volen zstupcovia robia, treba zverejni na internete, aby si zznamy a dokumenty ktokovek mohol pozrie. Normlne veci, ktor mali bez dlhch re fungova u dvno. Pravda, vina obyvateov sa nebude preklikva faktrami a zmluvami na internete. Nezaujma ich ani obsah rokovania zastupitestva i komisi. Maj dos svojich kadodennch problmov. Je to normlne a pochopiten. udia by vak mali ma monos nahliadnu do kuchyne miestneho radu, kedykovek o to bud st. Niektor to nazvaj transparentnos, in otvoren samosprva. To vak nesta. Je to dobr zaiatok, ale stle len zaiatok zaiatok zmien, ktor potrebuje aj Nov Mesto. S transparentnosou je toti spt zapo-

jenie ud do rozhodovania. Rozhodovanie sa nesmie zana a koni dom volieb, ako si niektor myslia. To, e s poslanci a starostovia nai zstupcovia, znamen, e hlasuj a rozhoduj v naom mene, nie e si tyri roky mu robi, o chc. Musia pozna a repektova mienku a nzory obanov, ktorch zastupuj. U sme zaali. Obianske zdruenia, ktor vznikli v Novom Meste ako vsledok nedostatonho vypoutia hlasov obyvateov, sa tvoria z aktvnych obanov, ktor maj zujem, aby okolie ich domov bolo istejie a bezpenejie, opravili sa koly a klky, obnovili parky, aby udia, a nie developeri rozhodovali o budcej tvri Novho Mesta. Pretoe SAMOSPRVA znamen, e si obyvatelia obce i mesta spravuj svoje veci sami. A nam cieom je, aby sa to naozaj zaalo dia. Rudolf Kus

Opatrnos namiesto pomnkov

V poslednch rokoch sa k nm zo zahraniia rozril zvltny zvyk. Na miestach smrtench dopravnch nehd umiestuj smutn pozostal kriky a kvetiny, aby tak pripomenuli, e im tu zahynul niekto blzky. Nechcem polemizova o tom, i s cesty Pokraovanie lnku na s. 4

skateboardingu Slovenskej republiky, bola podpora vstavby betnovho skateparku v Bratislave. Jej sasou sa stala i vstava fotogra. O dobr nladu publika sa starali vtipn modertor s diskdokejom. Vazstvo si vybojoval Luk Mihalec, za nm skonili Jakub Jarolm a Roman Kento. Dano Brossmann

o vetko sa udialo pod topomi na udovom nmest

Ke fka silnej vietor, pn Branislav Roka z udovej tvrte s demi na miestne ihrisko zsadne nechod. Nie je to ete tak dvno, o so susedom plili topo, ktor sa zvntra vyvalil na oplotenie ihriska. Nikomu vtedy naastie neublil, no bola to vren vstraha, ktor pn Roka nemienil ignorova. Ktovie kok zo starch topoov po obvode ihriska s vo vntri takisto dut... Nelenil a obrtil sa na poslanca miestneho zastupitestva Mgr. Rudolfa Kusho so iadosou o preskmanie zdravotnho stavu topoov v parku na udovom nmest. Pn poslanec Kus spsal iadosti Miestnemu radu BA NM, a tak sa po ase objavil na scne fytopatologick posudok tchto dvadsiatich drevn. Sprvne konanie, ktor vyvolal, sa tkalo smich pyramidlnych topoov tie vetky odbornk navrhol urgentne vyrba pre havarijn stav, ktorm arel ihriska bezprostredne ohrozuj. Ostatnm stromom navrhol skrti koruny asi o tretinu. Pyramidlne topole, Pokraovanie lnku na s. 3

Anketa

Patr Nov Mesto mladm?

o ponka naa mestsk as svojim mladm obyvateom? Nachdzaj tu prleitos na port, kultru i zbavu? Sptali sme sa na ich nzory. Na Novom Meste je najlepie to, e m dobr dopravn spojenia. Aby som z neho m skr vypadla a potom sa zase dostala domov... Kedysi som navtevovala kninice, ale niektor zanikli a in neponkaj takmer iadne nov knihy. Ak lovek nepovauje Polus za miesto na trvenie vonho asu, nenachdzam tu vea toho, o by ma zaujmalo. Preo neme by na Kuchajde obas aj kvalitn rockov koncert? Dychovka nie je ni pre ma... Karin, 20 Nepi sa mi neporiadok a bezdomovci, ktor sa zdriavaj v parku na Raianskom mte, pretoe sa bojm okolo nich chodi domov. Je smutn, e nae sdlisko je pln smet, hromadia sa okolo koov. Ale dobr je, e Kuchajdu mme blzko. Ta, 17 Nov Mesto m v znaku strapec hrozna, ale vinice s v dezoltnom stave. Preka mi, ako tu vyzer zele a to, e vysok stavby vytlaj kad ksok prrody. Peter, 26 Mm rada mestsk as Nov Mesto, v ktorej som sa narodila a vyznm sa tu. Rozmajc nad samostatnm bvanm by som v nej aj rada zostala, ale asi to nesvis s tm, e by mi nieo pecilne ponkala. Pi sa mi vhad z okna na jazero Kuchajda, to, e v mojom okol s okrem tehlovch domov mal domeky i vhad na Kamzk, hoci u dos zastavan oproti mjmu detstvu. Ale popravde, okrem Polusu, kde navtevujem kino a nakupujem v supermarkete, neviem o nejakom kultrnom, oddychovom i spoloenskom vyit. A ke sa stretvam s kamartmi, tak je to v rznych astiach Bratislavy. Hela, 29 V naej tvrti plne chba poriadny zelen park, kde by sa dalo jazdi na koruliach a bicykli a tie rozumne vyrieen cyklotrasy. Dosta sa odtiato na hrdzu alebo niekam, kde by sa dalo bezpene jazdi, povaujem za riskovanie ivota a zdravia. A chba tu aj non doprava, elektriky prestan jazdi prli skoro a nonch autobusov chod vemi mlo, v prli dlhch intervaloch. Lucia, 23 Mne chbaj dopravn spojenia, cesta trv hrozne dlho. Snvam o metre... Jn, 16 Pi sa mi, e v Novom Meste mme obchodn centrum Polus. Njdem tam vinu toho, o ma zaujma a nemusm chodi do mesta. Hana, 22

Bude to o nich? Nie, o ns!

Ke ide o veci verejn, stretvaj sa dva prstupy. Mme ma zastupitestvo, ktor centrlne riadi a plnuje, star sa o vetko potrebn, alebo sme to my, obania, kto m do vec aktvne zasahova a rozhodova? Vina ud nem as, chu, ani energiu venova sa rieeniu problmov komunity. No na druhej strane, u sme sa veakrt presvedili, e prstup nech to urob niekto in nefunguje. Pravda bude asi niekde uprostred.

Nevzdvajme sa kontroly
Aby takto veci fungovali, je dleit ma dobre nastaven mechanizmus kontroly. udia musia vedie, e nancie, s ktormi hospodri mestsk as, nepatria niekomu inmu, ale nm vetkm. Je dobr, ke maj udia dosah na to, ako ich vynaklada efektvne. Rozumne hospodri a plni spolon ciele, ako s zele, istota, bezpenos i poriadok. Obas povam ud, ktor sa vrtia zo zahraniia, hovori o tom, ako tam veci funguj. Zdalo by sa, e sa o to star mesto, polcia i tt. Nie je to vak tak! Prinou je rozdiel v prstupe ud k spolonmu majetku a hodnotm. Tam si nikto nedovol zahodi papier na trvnik, alebo neuprata po svojom tvornohom milikovi. Nie kvli polcii, ktor neme by vade. Je to kvli susedom, okoloidcim, ktor by ho okamite vyzvali k nprave.

Mat Rendek: Skatepark v Koiciach

Had sa miesto...!
Ke som pred bratislavskm Istropolisom videl odvne ksky mladkov na skateboardoch, vne som sa obval o pevnos ich kost a prunos vzov. Zrove som vak musel obdivova ikovnos a vynaliezavos tchto vyznvaov adrenalnu. Viem, mohli by sme hovori o nien pomnka. Bli, no najm nezaujat pohad vak presved, e ide o viac ne o vybjanie temperamentu mldee.
Skateboarding mete vnma ako adrenalnov port, akrobaciu, i jednoducho spsob ako sa rchlo dosta z miesta na miesto. Ako uvdza Wikipedia, na svete je okolo 12,5 milina skateboardistov a tyri ptiny z nich maj menej ne 18 rokov. O Bratislave sa asi ned poveda, e by bola rajom pre akkovek port, no na rozdiel od Prahy, Viedne, i dokonca Koc neponka tmto mladm uom takmer ni. Jedin skatepark v bratislavskom Ruinove je vemi slabou nplasou. Dreven prekky s sce pod strechou, no nepostauj pre ud, ktor sa chc tomuto portu venova vne. O monosti zorganizova viu sa a porovna svoju zrunos so zahranim ani nehovorm, uviedol ma do situcie skateboardingu Dano Brossmann, ktor sa tomuto portu aktvne venuje p rokov. Pred pr rokmi fungoval ete skatepark v Auparku a zujem o bol obrovsk. No ke zaala vstavba tretej vee, portovisko zruili. Prekky presunuli do Ruinova, kde park fungoval zo dva roky, potom ho zavreli z dvodu plnovanej opravy. Dlho to vyzeralo bezndejne, a nedvno sa podarilo skatepark obnovi, nie vak na rovni hodnej hlavnho mesta. Prvrenci extrmnych portov sa snaia njs plochu, ktor by im umonila portovo rs. Ani my sme neboli radi, ke nm udia pred Istropolisom nadvali a odsudzovali ns ako vtrnkov. Ale aj ke sme posielali iadosti na vetky strany, skali rokova o pozemku s mnohmi majitemi, ktor plochy ani nepouvaj, nenali sme zatia pochopenie ani u samosprvy i podobnch intitci. Pre ns je potrebn plocha o vekosti minimlne dvoch tenisovch ihrsk. Svetovm trendom s betnov parky s dlhou ivotnosou, ktor maj vybudovan pecilne bazny, v ktorch sa jazd na ty, chpete, e s vandalizmom nemaj ni spolon. Kadho predsa nemus zaujma futbal alebo tenis. Ak njdu to, o ich bav, bud sa tomu venova s rovnakou vou, s akou sa ich predchodcovia venovali klasickm portom. S iniciatvni, hadaj cesty a klop na

Na o mme a na o nie
Predstavte si situciu, e kad tvr alebo dokonca ulica m monos spolurozhodova, ako sa pouije as peaz z dan jej obyvateov. Bola by to (mono nepsan) dohoda medzi miestnymi umi a samosprvou, ktor problmy sa bud riei z verejnch peaz, ktor zo skromnch a na ktor jednoducho nezostan prostriedky. V takom prpade si vetci uvedomme, preo je potrebn zabrni polmaniu laviky v parku, odhadzovaniu odpadkov i nieniu krkov. Pretoe v konenom dsledku to zaplatme my vetci. Ak chceme, aby nm zostali peniaze na rozvojov a zmyslupln programy, opravy ciest i budovanie parkov, nememe ich predsa druhou rukou rozhadzova!

skateboarde a prekky koprujce ulicu, vysvetuje Dano Brossmann. Mte presnejiu predstavu o nancovan takejto stavby? Peniaze nie s tm najvm problmom, existuje monos nancova vstavbu cez fondy E. Len keby sa podarilo njs vhodn kolsk dvor, kde by park mohol fungova. Mme hotov architektonick pln, vizualizciu, ekonomick prepoty. Sname sa upozorni verejnos a nae vstavy fotogra i ukkov jazdy maj spravidla vemi dobr odozvu. Tnederov (a nielen v Novom Meste) zaujmaj dnes aj in porty ako generciu ich rodiov. No ke povate jasn predstavy a premyslen koncep-

dvere zodpovednm. Ak im nebudeme venova pozornos, vrti sa nm to. A mono prve v problmoch s drogami, alkoholizmom alebo vyznvanm inch, nie prve pozitvnych alternatv. Rudolf Kus

D sa to dosiahnu?
Je to mon a funguje to vemi dobre, ako dokazuj prklady miest, ktorm sa to podarilo. Takto efektvne mechanizmy by sme mali presadi aj v naej mestskej asti. Nie narieka nad nedostatkom nanci, ale dosiahnu dohodu a veobecn shlas s ich rozdelenm. Nie autoritatvne prideovanie, ale premyslen hospodrenie pod verejnou kontrolou. Nemyslte, e by sa tm n ivot trochu zlepil a n zujem o svoje okolie prehbil? Jana kutkov

Ak mte tip na vhodn plochu na vstavbu arelu netradinch portov, nenechvajte si ho pre seba. Idelne miesto by malo by mimo obytnch blokov, na rovnej ploche s rozlohou okolo 2500 m2. Kontakt: 78brossmann.dano@gmail.com

Predstavujeme
Ing. Helena Bnska, CSc.

Dokonenie lnku o vetko sa udialo... z 1. strany ako vyplva z posudku fytopatolga Ing. Andreja Bielika, trpia vo vyom veku akousi topoou osteoporzou, ktor drevo podobne ako udsk kosti oslabuje, zvyuje lmavos konrov a zhoruje statiku stromov. Obhliadka stromov na mieste (radne tzv. stne konanie) sa uskutonila 9. septembra 2010. Neprebehla celkom v pokoji, lebo miestni obania poda zstupk miestneho radu neboli na u radne pozvan, a tak do ich debaty nemali o vstupova...

Stanislav Winkler:

Lepie i horie strnky nho bvania

ijem v Mierovej kolnii od r.1951 a dobre poznm histriu tejto lokality, jej pozitvne aj negatvne strnky. Mierov kolnia bvala v minulosti dos izolovanm obytnm sborom, avak s dobrou zkladnou obianskou vybavenosou. Roky bola atakovan exhaltmi z okolitch priemyselnch podnikov. Trpeli udia, zele aj ivostvo. A po roku 1989 sa prroda v kolnii zaala spamtva a revitalizova. tvr mala vborne vybudovan portov zariadenia, no v dsledku komercionalizcie dolo k ich devastcii. Zo portovho tadina sa stala rozsiahla skldka odpadu, odkia v zimnom obdob robia potkany njazdy medzi domy. Z telocvine je aksi rozmnoova v skromnom vlastnctve.

Chceme v vplyv obyvateov na Bielom kri

Od roku 1960 ijem na Bielom kri a za tch 50 rokov som zail mnoh zmeny, ktormi tvr prechdzala. ia, za poslednch 5 i 6 rokov sa zaali hromadi udalosti, s ktormi neme shlasi nikto z ns. Nov zemn pln, dodaton vstavba bytov v zelenej zne, vek mnostvo ut, ktor nemaj kde parkova. U v roku 2004 sme zaloili OZ Biely kr, aby sme sa tieto problmy snaili riei. Darilo sa nm to niekedy viac, niekedy menej spene. Ke vzniklo obianske zdruenie Za Bratislavu Nov Mesto s psobnosou v celej mestskej asti, shlasili sme s integrciou.

Preo cel vec zaspala

Ako v mnohch inch prpadoch ani v tomto sa nepodarilo dosiahnu medzi obanmi jednotn stanovisko. iesti z nich, prevane vraj novousadlci, s proti vrubu napriek tomu, e pn Roka vetkch jednotne informoval o vvine situcie s prvoradm zreteom na bezpenos det. (Ale, rozumie sa, aj nehnutenost i parkujcich ut.) Napriek tomu si opozcia vyntila al odborn posudok. Arborista Tom Frao si teda oznaen stromy tie dkladne poprezeral, a len pri dvoch zapochyboval o urgentnosti vrubu v tchto prpadoch, ako uviedol, posta tretinov skrtenie ich koruny. V podstate sa situcia nezmenila. Napriek tomu sa teraz nedeje ni, vrav Branislav Roka, neviem, preo cel zleitos stoj. Akoby na miestnom rade akali, pokm sa udia dohodn. Alebo sa u chystaj na voby a nechc sa pa do vch akci. Nesta toti vyrba stromy, treba ich aj nahradi. Tom Frao, autor druhho posudku, navrhuje iada o ich nhradu dlhovekmi drevinami, najlepie by vraj boli pyramidlne duby (s umi, valcovitmi korunami). Sadi treba ale vek stromy, ktor s dos drah. To, o je tam dnes novo vysaden, pokladm za dianin vsadbu,

Slab zujem stranckych poslancov

nie solitry na detsk ihrisko, napsal. Navye niektor z vysadench javorov medziasom vyschli. Keby sa vak podarilo zabezpei prostriedky na vysadenie vekch stromov, znamenalo by to zrove urovnanie dnench nzorovch rozporov medzi obyvatemi. Opozcia sa toti obva predovetkm toho, e namiesto umiacej zelene bud ma pred domami przdno, p. Aj tieto obavy ukazuj napriek zdriavaniu rozbehnutej akcie, ako uom na zeleni v ich obytnom prostred zle. Detsk ihrisko tvor sce len as parka na udovom nmest, ale vina ud vnma predovetkm stromy v bezprostrednom okol svojho domova, tie napokon skutone najviac ovplyvuj jeho mikroklmu takisto ako mikroklmu ihriska. Ani v nzore na park nie sme vetci zajedno, tvrd. Niektor o om maj vlastn predstavu, najm o nahraden existujcich drevn, in zmeny zatia odmietaj. Poksime sa zisti, o by kto v parku uvtal. Faktom zostva, e prostriedky miestneho radu uren na zele nepochybne aj tak existuj - v udovej tvrti zatia prli nevidie. Oakvate aj v tej budcej diskusii nejak zsadnejie protinzory? Urite bude ak uspokoji nroky pskarov, ktor chodia veni tvornohch lenov svojich domcnost, a ud, ktorm psy na zem parka prekaj z hygienickch dvodov i pre celkov pokojnejiu atmosfru. Ale to nie je iba problm naej tvrte. Nie je ni tak, v om sa vetci zhodn? Azda len v tom, e pri kontajneroch s recyklovatenm odpadom by nemal by tak neporiadok. Mono by pomohol prstreok. Chba nm aj kontajner na obnosen atstvo. A predovetkm trocha viac sebadisciplny pri trieden domovho odpadu. Meme uverejni aj e-mailov adresu ak by chcel niekto pri pravch parka poradi: branislav.rozka@zoznam.sk Viera Vojtkov Mm rados z toho, e spoluobania v mojom okol maj zujem o dianie v tvrti, s aktvni. No mrz m prstup volench, v drvivej vine stranckych poslancov. Vbec neprejavuj zujem o svoje volebn obvody. Ich aktivity zan tesne pred vobami a zvolenm sa konia. Samozrejme existuj i vnimky, ale tch je poskromne. Na miestnej rovni tu preto nie je vlda obanov, ale loklnych stranckych bossov a developerov.

D sa to aj inak
S nevou sledujem, ako sa prenajmaj budovy, ktor slili obyvateom bval kino a cel polyfunkn budova, ako postupne dochdza k nenpadnej likvidcii zhradkrskej osady. V nvrhu zemnho plnu Bratislavy sa funkcia tejto plochy m nahradi akmsi polyfunknm vyuitm. Precestovala som vea ttov, aj na americkom kontinente a vmala som si, ako pracuje samosprva tam. no, aj u ns je mon urobi pre ud viac, ale s inm riadenm.

Ciele i konkrtne predstavy ako riei problmy

Chcem prispie k tomu, aby sa revitalizoval portovo rekrean arel a op slil mladm i starm. Le mi na srdci zachovanie zhradkrskej osady pri Mierovej kolnii, pretoe je dleitm miestom aktvneho oddychu predovetkm pre seniorov. Naa tvr potrebuje revitalizciu parkovej zelene a lepiu starostlivos o u. Spolone sa musme usilova o zkaz nadstavieb bytovch domov a hadanie monost nancovania ich obnovy. Je dobr, e obianske zdruenie Za Bratislavu Nov Mesto podobn snahy obanov podporuje, pretoe aj vmena sksenost je dleit. Vzhadom na svoje vzdelanie a profesijn sksenosti viem zhodnoti, ako by to malo by a o treba urobi, aby bolo prostredie zdrav. Ak niekam prdete a skontatujete, e sa tam dobre ctite, vypoved to o dobrom stave ivotnho prostredia. Chcem, aby Mierov kolonia mala svoj genius loci a zachovali sme jej dobr strnky aj pre budce genercie. V naej tvrti je vea ud, ktorm zle na svojom okol a nie s ahostajn. Kad obyvate Mierovej kolnie, ktor bude chcie podpori uveden ciele, sa so mnou me skontaktova na adrese: helka.banska@gmail.com

zemn plnovanie a rozumn vstavba

Rd by som pomohol zmeni sasn stav najm v oblasti zemnho plnovania, investci a infratruktry. Ke bud ma obania monos ovplyvni vstavbu, bude to ma pozitvne nsledky pre fungovanie celej mestskej asti. Bol by som rd, keby tu o pr rokov bolo viac zelene ako edi, aby sa obyvatelia nebli, e pred ich oknami niekto postav bytovku alebo nevhodnm spsobom prelo run komunikciu. Aby si miestni radnci vili tch, ktor si ich formou dan platia.

O parku bude re neskorie

A o alia as parka s fontnkou? Ako s udia spokojn s ou? ptam sa pna Roku, kee prve on, ako som sa dozvedela, dobre pozn nlady miestnej komunity. (Sm priznva, e je zhovoriv, komunikatvny a mysl si, e udia by mali vedie o plivch problmoch vo tvrti, aby sa vzjomne mohli podporova. V tom vid aj zmysel nho obianskeho zdruenia, kam vstpil medzi prvmi.)

Vplyv na dianie, ktor sa ns tka

Mojm cieom je presadi zmeny zemnho plnu pre nau mestsk as, ako aj vytvorenie plnu zny Bieleho kra a Gatanovho hjika a upravi sasn podobu dopravnej tdie. Rovnako mi le na srdci revitalizcia dnes zanedbanho parku. Poznm tto tvr a zle mi na nej. Aj na tom, aby tu bolo istejie a bezpenejie. Budem rd, ak sa so mnou skontaktujete a spolone budeme pracova na zlepen. Kontakt: winklers@chello.sk

Preo vec zaspala?

Mgr. Rudolf Kus odpoved:
Vec nezaspala. Sprvne konanie m svoje lehoty. Mus sa vyda rozhodnutie, objedna rma... iastone som proces zabrzdil aj ja, lebo som radu navrhol, e nechm vypracova posudok na dva stromy. Inak musia vychdza z toho, o maj a da ich vyrba. Nehovoril by som o obyvateoch, ktor neshlasia, ako o opozcii. S vsadbou vzrastlch stromov sa d len shlasi. Je tu vak jeden problm revitalizcia ihriska a parku, ktor sa pripravuje. Asi by nebol najlep npad, keby vsadba predbehla tdiu, ku ktorej sa obyvatelia bud vyjadrova. Najlepie by bolo, keby udia u odteraz posielali svoje nvrhy a pripomienky, o by sa v parku malo zachova, o odstrni, opravi, o a kam doplni.

Majstrovstv sveta, to bola anca

Vrav to profesor Bohumil Kov, vedci stavu urbanizmu FA STU, a minul as pouva preto, lebo as vyui tto ancu je u, ia, za nami. M na mysli ancu na skultrnenie irieho okolia prestavovanho Zimnho tadina, teda okruhu ulc a uliiek okolo neho ich zmeny sa mohli sta inpirciou, signlom i ohniskom alch priaznivch zmien v naom mestskom prostred. Tak ako sa to podarilo v inch mestch vo svete, ke sa pripravovali na svetov portov podujatia. Prestavba tadina, i chceme alebo nechceme, zmen ivot celej okolitej zny, vrav prof. Kov, jej urbanistick situciu. Sedemmetrov konzoly vynievajce navzdory ulinej iare do ulinho priestoru, zaslepenie ulice Odbojrov, vynten sprejazdnenie Kaliniakovej na Bajkalsk sbene s peou trasou do tamojej koly, neplnovan nov objekty, parkovisk, asancia cyklistickho tadina at., to vetko v konenom dsledku neovplyvn predsa len dopravu. Dodaton vyvolan investcie pritom erpaj z balka nanci prostriedky naprklad na vrcholne naliehav rekontrukciu podchodu na Trnavskom mte, na humanizciu ulc v zne Star prachre a inde. Mimovone v rozhovoroch na tto tmu uvauje, i bolo potrebn tak vea bra. Pripomna, e modernistick Zimn tadin od Kamila Grossa sa na ten ist el dal prestava aj inak, no napriek prkazu zkona o verejnom obstarvan nikto nevypsal sa nvrhov. Podobne ak m by na ploche bvalho cyklistickho tadina parkovisko (vraj doasn) a neskr portov park, mohla sa v om mal tribna toho istho autora celkom dobre architektonicky uplatni. Namiesto zelenho verejnho priestoru sa tu realizuje (zatia ako ierna stavba) vek spevnen plocha uren pravdepodobne len pre tzv. VIP nvtevnkov tadina... Sved to o chbajcej koncepcii. Architektonicko-urbanistick sa poat irie, teda i s okolm tadina, by urite bola priniesla racionlnejie rieenia. Za tie ist vynaloen prostriedky sme mohli urobi ovea viac. Prof. Kov sa obva, aby majstrovstv sveta v hokeji namiesto reklamy neurobili nmu hlavnmu mestu nakoniec medvediu slubu. Nvtevnci si po ich skonen mu poveda: Fajn, videli sme ich, ale stailo, do tohto mesta viac nemusme prs. Nvtevnci zo zahraniia toti nebud len na tadine, na ktor sa upiera takmer vetka pozornos organiztorov a mesta...

Spomna architekt, autor Zvodu mieru a Mierovej kolnie

Tesne po ukonen druhej svetovej vojny viacer priemyseln centrly lkali dlhoronho Baovho architekta Vladimra Karfka z moravskho Zlna do Prahy. alia ponuka prila z Bratislavy, a t sa mu naastie zdala zaujmavejia. O nej, aj o tom, o nasledovalo, pe vo svojich pamtiach.
Riadite Dynamitky v Bratislave, ininier Ra, ktor bol predtm riaditeom u Bau v Batizovciach, mi hovoril, e v Bratislave chc stava vek podnik na vrobu umelch vlkien. Ptal sa, i by ma zaujmalo projektova ho, vrtane obytnej kolnie. Sasne ma v Zlne navtvil mj bval kamart z Chicaga ininier Franc, ktor bol v Bratislave riaditeom vekej stavebnej rmy Skorkovsk. Navrhol mi, e pre ma vo rme vytvor projekn oddelenie - ja vyprojektujem Zvod mieru a rma Skorkovsk ho postav.(Roku 1946 neexistovali projekn stavy, ani stavebnctvo nebolo ete znrodnen.) Tto dvojstrann ponuku som prijal, a tak som sa v aprli 1946 presahoval do Bratislavy, ktor sa mi pila viac ne in mest v eskoslovensku. U pred vojnou som tu projektoval dva obchodn domy Baa na Hurbanovom nmest a na Obchodnej ulici. Aj inde na Slovensku som pred vojnou u staval tovrne v Batizovciach a v Partiznskom, kpele v Bojniciach, obchodn domy v Koiciach a Komrne. Slovenina mi bola blzka, pretoe som dlho il medzi Valachmi a moravskmi Slovkmi, ich re je bliia slovenine ne praskej etine.

Dokonenie lnku zo strany 1: Opatrnos namiesto pomnkov miestami vhodnmi na spomienky. Skr upozorni na skutonos, e km sa neudeje nieo tragick, asto neurobme opatrenia, ktor mohli nehode zabrni. V Mierovej kolnii s cesty kukat a zke, v ostrch zkrutch vodi nem rozhad. Ide pritom o priestor, po ktorom sa pei pohybuje vea ud, najm det. Tie mu pozabudn na pozornos a pri rchlej jazde vodi nestihne zareagova. Zarajce je, e asto prve matky, ktor tu vyzdvihuj svoje ratolesti zo skromnej koly a materskej koly, jazdia neprimeranou rchlosou a pritom ete telefonuj! Okrem vozidiel samotnch obyvateov prejde denne cez Mierov kolniu pribline 400 automobilov. Bezpenos chodcov by zvilo osadenie retardrov a dopravnch znaiek, obmedzujcich rchlos v zne na 20 km/hod. Aj ke sa to niektorm vodiom nemus pozdva, vnym nehodm je lepie preds, ne potom oplakva dsledky. Gejza Kosztolnyi

Po ase op v Bratislave
S presdlenm zo Zlna do Bratislavy v jni 1946 som dlho nevhal. Dynamitka mi sbila byt v Mierovej kolnii - t som, pravda, ete len zaal projektova. Postavili ju vak v rekordnom ase za rok. Zatia som bval sm v hosovskej izbe vo vilke ininiera Franca, kde bola aj kancelria rmy Skorkovsk. Do Zlna som dochdzal koncom kadho tda za svojou rodinkou. Moja predvojnov Pragovka bola napodiv pojazdn po pronom vojnovom odstaven hne po prvom natartovan. Manelka bola stle chor, zhadn nemoc sa ne-

lepila. Mohla hovori len prikrtenm, slabm hlasom. N byt v Mierovej kolnii bol oskoro hotov, nbytok presahovan, ale dlho nebolo pripojen diakov krenie z Dynamitky. Kri sa zaalo a tesne pred Vianocami, no sviatky sme u slvili i s dcrami v peknom novom byte, ktor som si sm pre seba vyprojektoval. Stavba Zvodu mieru bola v obdob dvojronho plnu najvou priemyslovou investciou v Bratislave. elezobetnov kontrukcie navrhoval mj priate akademik Bechyn. Pouil neobyajne zaujmav ahk kontrukcie, tzv. krupinov systmy na strechy vekch vrobnch hl. Neskr boli vslovne uveden v listine, ktorou ho menovali akademikom. Pravidelne som za nm lietaval do Prahy na VUT, aby sme spolu prekonzultovali vetky zloit detaily. Navtevoval som pritom manelku, ktor vtedy u leala vo Vinohradskej nemocnici. V jni 1947 som od brata dostal telegram, e zomrela.

Pedaggom na novej fakulte

Nealeko vilky ininiera Franca na

Aj vs zaujma ivot v Novom Meste? Sledujte Facebook, strnku Som za krajie Nov Mesto Bratislava a diskutujte. Aktulne informcie njdete pravidelne na: www.zanovemesto.sk

erveovej ulici bol na rohu pvabn rodinn dom profesora Emila Bellua. Bol to mj bval spoluiak z Fakulty architektry VUT v Prahe. U v kole sa svojm vystupovanm aj svojimi prcami ukazoval ako mimoriadna osobnos. Jeho diplomov prca, Nrodn dom v Banskej Bystrici, sa dokonca realizovala. Po prchode do Bratislavy som ho stretol na ulici pred jeho domom. Pozval ma k sebe a povedal: Poul som, e sa chce presdli do Bratislavy a e rob vek projekt, Zvod mieru pre Dynamitku. Ja mm pre teba in nvrh. Ako vie, prednam na SVT pre stavebnch ininierov. Fakulta architektry na Slovensku ete neexistuje, ale od septembra ju chceme otvori. Navrhujem, aby si prednal typolgiu a viedol tudentsk projekty z priemyselnch, ale aj administratvnych a distribunch stavieb. S to odbory, v ktorch si spene pracoval v Zlne, videl som, e m o tom aj rad publikci. Ponuka ma nramne prekvapila. Namietal som, e som v ivote neuil. Vedenie projektov urite ovldam, pripustil som, no predna nejak vedn a technick odbory ako systematick celok... Bellu ma uteoval: To sa nau za krtky as. A keby si zo zaiatku pri prednke uviazol a nevedel ako alej, tak vyhlsi: No a teraz si tto as zopakujeme, aby ste to lepie pochopili. Tento humor ma upokojil a Belluovu ponuku som prijal. oskoro sme sa dali do prpravy tudijnho programu novej fakulty. Bratislava nadobudla pre ma al pvab, odlin od zlnskej vekopriemyselnej rutiny. Baov podnik medziasom u zottnili pod nzvom Svit. (Poda publikcie Vladimr Karfk: Architekt si spomna, SAS, Bratislava, 1993)

Premira u Radoincov
V Novom Meste mme sce iba jedin divadlo, zato ale v mnohch ohadoch jedinen: autorsk vaka tvorbe Stanislava tepku, originlne svojm poetickm humorom, jazykom i pesnikami. Ale svojrzne aj spsobom prce. Viu as mesiaca je Radoinsk naivn divadlo, naa stla scna, namhavm divadlom zjazdovm. Naprklad najnovie predstavenie NESLADM m sce I. a II. premiru na domcej scne (29. a 30. 10), ale skr ne my ho uvidia divci v Novom Meste nad Vhom, Topoanoch a Bojniciach. A prv reprzy zasa najprv divci na Myjave, v Prahe a v Brne. Potom sbor ete zamieri so starmi hrami na Moravu a po nej do Preova a Koc. Take si nvtevu novinky mete naplnova a na november, aj to mte na vber len tyri termny. Predstavenie NESLADM, ktor v divadle uvdzaj ako trpk komdiu, je javiskovou podobou vah Stanislava tepku o udskom ast. Sm autor ju nazval balada o ast, a tak sa d vytui, e chvami sa divci bud smia (ak sa bud) skr cez slzy ne inak. Ale ve prve to je jedna z vec, ktor divadlo me. Ako vrav Stanislav tepka doslova: Dokopy ni nezme so ivotom, ale pohn osi v loveku...otepli duu, vytlai slzu, pomkn mozog i rozbcha srdce, to doke. Me aj v chodcovi prebudi bsnika a v trpaslkovi obra aspo na tie dve divadeln hodiny. Ria hry NESLADM je dielom Juraja Nvotu. vv