You are on page 1of 4

NOV MESTO

oami obyvateov
Ako zlepi dopravn situciu
Kriovatka Riazanskej a Hlkovej ulice v udovej tvrti sa s pribdajcou dopravou stva oraz viac problmovou. V tomto kritickom dopravnom uzle sa toti prelna niekoko zvanch potrieb vjazd hasiskch ut, autobusov doprava, zven pohyb chodcov a det z blzkej koly, hust premvka osobnch ut odboujcich v rznych smeroch. Aby sa situcia alej nezhorovala, kompetentn miesta by mali naplnova a zrealizova rieenie dopravy v tomto bode. Jednou z monost je vyNovomestsk deti sa pustili do vroby arkanov

Kontakt:
Za Bratislavu Nov Mesto Vajnorsk 81, 831 03 Bratislava Telefn: 0908 212 618 rudolf.kusy@gmail.com

Noviny o obianskych aktivitch, ktor vlastnm silami a s podporou obianskeho zdruenia Za Bratislavu - Nov Mesto realizuj obyvatelia mestskej asti. Pridajte sa k nm! Viac informci: www.zanovemesto.sk, Facebook: Som za krajie Nov Mesto - Bratislava

Mme Farmrsku trnicu


Ete vm psmom je nov trnica oznaen npisom Fresh Market, aby sme vyhoveli dobovmu trendu nzvov v anglitine, podstatn je vak, e od 5. novembra sa rozril predaj zeleniny, ovocia a erstvch potravn aj na druhom konci naej mestskej asti. Developer BZ Group u dlhie hadal vyuitie pre opusten prv budovu IKEY v blzkosti elezninej stanice Bratislava Nov Mesto. Ke sa mu nedarilo njs vhodnho zujemcu, pustil sa do rekontrukcie sm. Na prahu zimy s predajn miesta pod strechou pralivejie ne inokedy, a tak je o ne zujem. Poda portlu TRENDreality boli u koncom oktbra obsaden dve tretiny pripravenej kapacity (7000 m2). asom k tejto ploche pribudne ete 4000 m2 na poschod. Dobrou sprvou je,

V eskej republike vyhrali komunlne voby nezvisl kandidti. Ako to bude u ns?
budovanie vhodnho typu kruhovho objazdu, ktor by aj bez svetelnej signalizcie dokzal zvi priepustnos, zabezpei spomalenie ut, a tm zvi aj bezpenos chodcov. Branislav Feje 52% vetkch kresiel v zastupitestvch miest a obc v eskej republike patr od novembra nezvislm kandidtom a ich zdrueniam. as voliov bola na komunlne voby vysok takmer 50%. V naej mestskej asti sa pred tyrmi rokmi v zastupitestve vytvoril nrodn front zloen zo vetkch strn naprie politickm spektrom. Nezvislch kandidovalo mlo. Napriek obasnm nedorozumeniam sa predstavitelia strn dokzali dohodn. Rozpoet mestskej asti predsa rstol, bolo z oho bra. Dnes je situcia in. V krze, ktor sa dotka aj ns, u nemme na rozdvanie bytov, nebytovch priestorov, ani lacnch njmov. U nie je mon, aby z jednej zkazky od miestneho radu dostali provziu traja udia. U si nememe dovoli opravi na kole strechu tak, aby o rok tiekla a rad len kril ramenami. U si nememe dovoli plati za opravu jednho schodu na dome kultry na Kramroch 6 338,6 eur (no, tate dobre, bolo to 190 957,- Sk/ks!) Dnes potrebujeme riei problmy, ktor v Novom Meste mme. A je ich dos. Okrem parkovania a zfalho stavu kl a klok, ktor s spolon pre cel Nov Mesto, m kad tvr svoj vlastn problm. Na Kramroch nezmyseln zahusovanie so zhorujcimi sa dopravnmi zpchami, na Tehelnom poli NTC, futbalov a cyklistick tadin, medzi Vajnorskou a Kukunovou znien medzidvory ... A je toho podstatne viac. Strany u ns ancu dostali. A nielen raz, od novembra 89 hne pkrt. Dnes si ju zaslia nezvisl kandidti. udia, ktor vedia, e mesane ako poslanci zarobia okolo 105.- eur, a tie peniaze s na telefn, potovn, koprovanie, obas nejak dar kole, klubu dchodcov i portovmu klubu. udia, ktor tu naozaj ij a vidia zaklincovan okn v klke, maj svoju sksenos s developermi (Letn, Obydick, dom v areli koly na Cdrovej a pod.) a veer kria po okol, aby si nali parkovacie miesto. Po vobch chceme zaa od zaiatku. Pova vs, diskutova, spisova problmy a riei tie, ktor povaujete za najplivejie. Odpoet dostanete kad rok. Budete vedie, o a preo robme. Nestrancka politika m svoje vhody. Meme sa zamera vlune na to, o chc, potrebuj a iadaj obyvatelia. Zujmy strn a ich sponzorov mu zosta za dverami. Preto v tchto vobch kandidujeme ako cel skupina nezvislch kandidtov. Nov Mesto mu riadi Novomeania. Zvis to len od vs. Rudolf Kus

e tto trnica nebude ponka vadeprtomn atstvo a podobn tovar, rta skr s rozirovanm sluieb. vv

Tri vee znovu obrastaj leenm


Neprehliadnuten Tri vee na Bajkalskej ulici (dielo architekta Petra Moravka) zaali rok po dokonen op obrasta celoplonm leenm. Tricorp, investorsk spolonos sboru, zaala sama kontrolova a utesova obl fasdy, lebo sa nedokzala inak dohodn s partnermi vstavby, developerskmi rmami Cresco a rskou Avestone. Nepresnosti pri monti toti spsobili, e niektor z hlinkovch dielcov pri nease prepaj daov vodu a v bytoch sa miestami objavili priesaky. Financovanie oprv v takom rozsahu je, pochopitene, predmetom sporov so stavbrmi. Ani predaju zvynch asi sto bytov opravy fasd neposlia. Prce sa skonia pravdepodobne a zaiatkom budceho roka. vv

arkany u veselo lietaj


Sta farebn papier, pajle, motzik, detsk fantzia a najkrajie arkany s na svete. V oktbri sme pripravili pre deti zo zkladnch kl sa v tvorbe arkanov. Deti spolu s rodimi saili v kategrich: najvyie letiaci arkan, najkraj letiaci arkan, najkraj neletiaci arkan. Porota vyhodnotila dve kategrie navye najkreatvnej a najv arkan. Hrd tvorca najvieho arkana si prvom odniesol prvenstvo, jeho arkan meral nieo vye metra. Najkreatvnej arkan nm zase pripomenul, e je oktber. Jeho autor ho vyrobil v tvare tekvice. akujeme pani riaditekm a pani uitekm, ktor nm pomohli sa uskutoni. Verme, e nult ronk arkanch pretekov bol peknm zaiatkom novej tradcie. z

Nadstavby no. Ale nie vade


Na aliu tmu s prof. Bohumilom Kovom
So zreteom na plochu, ak zaber, mala by Bratislava rs skr do vky ne do rky. V mnohch jej astiach sa tto tendencia realizuje v poslednom ase prostrednctvom nadstavieb. ia, nie vdy sa vopred skma a zvauje, i sa na danom zem nenaru doterajia stabilita zstavby v doprave, infratruktre, alebo jednoducho v plonej vmere na jednho obyvatea. Slovom, nesta zisti, i stavby jedno alebo dve alie podlaia unes, ale ak dsledky bud ma poiadavky novch obyvateov na parkovanie, rozvody vodovodnch i elektrickch siet a kanalizcie (najm tam, kde s siete u starie), prpadne i obytnmu okrsku nehroz prehustenie obyvateov. Pokraovanie lnku na s. 3

Mgr. Rudolf Kus

Ak m by politika na loklnej rovni?


Obianske zdruenie Za Bratislavu Nov Mesto sa usiluje zlepi ivotn podmienky obyvateov, odstrni, o uom v mestskej asti preka, zabezpei, o chba. Toto silie vak asto nara na bariru je ak zujmy obyvateov aktvne presadzova, lebo nemme dosah na miestnu administratvu, vplyv na rozhodnutia radu. A to je dvod, pre ktor sme sa rozhodli urobi al krok. Podpori kandidatru Rudolfa Kusho na starostu mestskej asti Bratislava Nov Mesto a lenov zdruenia, ktor sa rozhodli kandidova za poslancov do miestneho zastupitestva.
V om sa lia vae predstavy o spsobe prce starostu a miestneho radu oproti inm kandidtom? ho asu prci pre ud v okol. loveka vdy napa, ak doke urobi osi viac ne zabezpei vlastn zujmy. Mojm vntornm presvedenm je snaha robi akkovek prcu tak, aby som sa za u nemusel hanbi, neodkladm veci nevyrieen. Prca poslanca je spojovacm lnkom medzi vou ud a prcou radnkov, mal by dohliada na plnenie loh a pomha, kde je to potrebn. Trpezlivos potrebujeme pri prci s umi, rieen problmov, doahovan vec do spenho konca. Mojou lohou bude skr pova a chpa, pristupova k veciam bez predsudkov. udia maj asto diametrlne rozdielne nzory na rieenie vec, treba njs rozumn kompromis a zvoli najlepiu cestu pre vinu. Prcu NESLUNHO poslanca si zasa predstavujem ako zlat bau, z ktorej sa d aj v ase krzy vea vydolova a pred vobami sa z nej hravo daj nancova vekoplon plagty subujce naivnm obanom aj modr z neba. Prinu tohto stavu vidm v tom, e na Slovensku mme mimoriadne zl zkony. Do politiky sa asto hlsia udia podpriemernho charakteru, ktorch cieom je pod krdlami akejkovek strany rchlo a ahko zbohatn. Verm, e trpezlivos pri prci s umi mm, ale mne neprislcha hodnoti to, i nebodaj vychvaova sm seba.

Predstavujeme
Postupne vs zoznamujeme s naimi lenmi. Dnes vm priname al prol.

Judita Mrov

Ing. Branislav Feje

asto sa na rade stretme s neochotou


Po Kramroch, kde b v a m , chodm s otvorenmi oami a neviem sa vynaudova neporiadku a nezodpovednosti voi obyvateom. Mm pocit, e sa ak, km sa veci vyrieia samy. A tak sa asto pokam riei problmy s pracovnkmi miestneho radu z vlastnej iniciatvy niekedy spene, niekedy bez spechu. Vekm problmom je prava prostredia, v ktorom bvame. Preto sa usilujem o prinavrtenie morlky a slunosti medzi nami. Veobecne sa aj hovor, o vetko je zl a o by sa malo urobi. Ale v skutonosti nm chba styk s miestnym radom a radu zasa chba va prikroi k naim poiadavkm. Vemi asto sa dokonca stretvame s neochotou jeho pracovnkov urobi to, o je ich pracovnou nplou. Pre ns nie s dleit ich schdze, potrebujeme pomoc pri rieen problmov, ktor patria do ich kompetencie. Preto by som na Kramroch chcela pomc vytvori prostredie, v ktorom bud predpisy a zkony platn pre vetkch obanov, a nie iba pre niektorch pre tch, ktorm nann obnos otvra dvere, aby si presadili svoje zujmy bez ohadu na zujem obyvatestva. Akoby proti vetru bojujeme v sasnosti proti nedomyslenmu nadstavovaniu objektov, proti vstavbe alch budov a gar v zelench astiach Kramrov, proti premnoeniu sluobnch ut v naich uliciach. Keby ich nebolo, mono by parkovacie monosti aj staili. Plivm problmom s nekontrolovaten prrastky pskov, a to aj vekch rs, prpadne bojovch psov. Budem poadova sprsnenie a kontrolu platenia dan za psov, a taktie overenie, i je majite spsobil chova dan rasu. Oznaenie strny pes sa mi v Bratislave nevid opodstatnen. Ani proklamovanie lsky k zvieratm, ak tak lovek dr zviera cel de v panelku na ploche 70 m2. Vetky tieto akosti si vyaduj predpisy, prsnu evidenciu a kontrolu. Rieenia, pochopitene, existuj, iadaj si vak ochotu zo strany zodpovednch. Pre ns, obyvateov tejto oblasti a platiteov dan z drahch bytov maj by dvere otvoren na miestnom rade i mestskej polcii. Rada by som prispela k tomu, aby sa pomery dostali na rove, ak je tandardn v Eurpskej nii. Kontakt: juditamorova@chello.sk

Mgr. Rudolf Kus


To najdleitejie sa d zhrn do tyroch bodov: Som odhodlan st za umi. Starosta mus st na strane obyvateov. Chcem za nich bojova tak, ako som to robil doteraz v obianskom zdruen. Pracova tak, aby boli spokojn. Zapojm ud do spolurozhodovania a plnovania budcnosti ich okolia. Znamen to najm pova, organizova stretnutia v jednotlivch tvrtiach, zbiera problmy a po ase spolu s umi vyhodnoti plnenie loh. Pre kad tvr Novho Mesta vytvorme za asti a shlasu obyvateov zemn pln zny. Dokument, ktor bude plnom alieho rozvoja. Tak sa vyhneme stavbm, ako je OBYDICK, plnovanmu komplexu na Raianskom mte i zahusovaniu Kramrov. V kadej tvrti bude psobi obianske zdruenie, ktor sa bude podiea na organizovan komunitnho ivota a rieen miestnych problmov. Je frov, aby sa investovalo vade a aby aj lokality Biely kr, Nobelova/Odborrska a Mierov kolnia ctili, e s sasou mestskej asti. Som nezvisl. Nebol som a nie som lenom iadnej strany. Nie som nikomu zaviazan, a to mi poskytuje tak luxus vlastnho nzoru, ako aj slobodu konania. Som ochotn zodpoveda sa len vm obyvateom mestskej asti, mojim susedom. A chcem, aby to tak aj zostalo. Budem otvorene informova ud o veciach, ktor sa ich tkaj. Obyvatelia nemaj povinnos zaujma sa o veci verejn. Ale starosta, poslanci, rad maj povinnos informova ud o vetkom dleitom. Jasne poveda za akch podmienok sa bud prideova byty, predva i prenajma majetok mestskej asti. udia maj prvo vedie, kedy a kde sa bude opravova kola, cesta, alebo stava ihrisko. astm problmom je informovanie tzv. verejnou vyhlkou. Inmi slovami, radnci vyvesia oznam na rade, prekaj zkonn lehotu a informcia o vstavbe i vruboch sa povauje za doruen. Takto sa k naim obyvateom u nememe sprva. Povaujem vak za samozrejmos vyvesi oznamy aj na brny domov dotknutch obyvateov. Vetci lenovia zdruenia s nezvislmi kandidtmi, v prpade zvolenia bud rozhodova na zklade zujmov obanov, svojho svedomia a morlky. Otzky pre nich boli odlin. Ako si predstavujete poslaneck prcu? Mte pri prci s umi dostatok trpezlivosti?

Ing. Helena Bnska, CSc.

Judita Mrov
Ak budem zvolen, bude k mojej poslaneckej prci patri zka spoluprca s pracovnkmi miestneho radu a pozorn sledovanie loh a problmov, ktor trpia naich obanov. Nemm problm v komunikcii s umi, zaujmaj ma ich starosti a vytrvalos pri vybavovan jednotlivch zleitost pokladm za nevyhnutn.

Ing. Oga Nemetzov

Ing. Helena Bnska, CSc.


Vzhadom na profesionlne sksenosti stavebnho ininiera a urbanistu, aplikovan v oblasti zemnho plnovania, ivotnho prostredia a informatiky, dokem pomc s rieenm mnohch problmov, ktor svisia s kvalitou ivotnho prostredia, zemnho rozvoja aj so zreteom na prvne aspekty. V tejto oblasti vidm svoje uplatnenie, a to aj mimo naej tvrte. Kto chce pracova s umi, mus ma trpezlivos. Som typ loveka, ktor sa zaujma o okolie, rada poradm alebo upozornm na monosti, udriavam dobr vzahy. Ke sa problmy kumuluj, treba ich riei. Vybavi potrebn veci na radoch, zska nann zdroje. Aj tu je dleit trpezlivos a dotiahnutie vec do konca.

Ing. Stanislav Winkler

Ing. Soa Hrotkov


Ako poslankya sa budem snai hlavne komunikova s obanmi a plni ich elania. Jednoducho povedan robi vetko, o bude potrebn. o sa tka trpezlivosti, myslm, e jej mm dos, i ke to zvis aj od prstupu druhej strany. Ale predchdzajce pracovn sksenosti ma vytrnovali aj v tomto ohade.

Ing. Jozef Bielik

Alena Rybrikov
Poslankyou sa mem sta len vaka dvere ud. Aj moja prca bude pozostva predovetkm z kontaktu s volimi. Ke sa mi podar vybudova vzjomn spoluprcu s umi, ktor maj zujem urobi nieo pre svoje okolie a budem im v tom mc pomha, bude to pre ma znamena spen prcu poslanca. Trpezlivos pri vybavovan problmov mm vaka mojej prci. V tovnckej praxi sa denne stretvam s rieenm problmov, hlavne medzi mojimi klientmi a ttnymi organizciami. Snam sa ich odbremeova, aby sa naplno mohli venova svojim podnikateskm innostiam.

Ing. Oga Nemetzov


Zameriam sa na najm na komunikciu s obanmi Kramrov, aby som presadzovala ich podnetn nvrhy a pomhala pri ich realizcii. Mojm cieom je zlepenie kvality ivota obanov v naej tvrti, najm to premietnem do plnenia mojich predvolebnch subov. Myslm, e mm dostatok trpezlivosti, pretoe cel aktvny ivot som pracovala v ttnej sprve a samosprve. Zskala som tu vea sksenost v prci s umi.

Judita Mrov

Ing. Soa Hrotkov

Ing. Stanislav Winkler


Prca poslanca miestneho zastupitestva je hlavne prca s obyvatemi gesnho obvodu, spova v pravidelnch stretnutiach, rieeniach problmov, informcich o rokovaniach zastupitestva. V mojej profesii denne komunikujem s umi, es rokov pracujem vo vbore OZ Biely kr, kde rieime problmy naej tvrte. Bez trpezlivosti, porozumenia a empatie by to nelo.

Peter Vrtiel
Poslaneck prcu vnmam ako prcu pre blaho obyvateov mestskej asti, a nie ako vychdzanie v strety rznym zujmovm a investinm skupinm. Je to prca opierajca sa o pouvanie zdravho rozumu obana. Chcem predklada a schvaova veobecne prospen a akceptovaten nvrhy. Dokem nava odvodnenm problmom spoluobanov. Nesubujem, o nemem splni, ale veci, ktor zanem, sa snam dotiahnu do konca. Trpezlivosti som sa nauil pri obchodnch rokovaniach a porozumeniu aj pri rieen problmov svisiacich s prevdzkou nho domu.

Alena Rybrikov

Ing. Jozef Bielik


Prcu SLUNHO poslanca si predstavujem ako prevane nevan innos, ktor ho len ober o nervy, zdravie a von as, pretoe pr osamotench slunch poslancov vo vine prpadov, ia, aj tak ni nezme proti stranckym keftom.

Peter Vrtiel

Ing. Branislav Feje


Rozhodol som sa venova as svoj-

Po cyklistickom tadine sa len tak zaprilo


O osude Nrodnho cyklistickho tadinu na Tehelnom poli sa denitvne rozhodlo zaiatkom leta a 24. jna sa ak mechanizmy zahryzli do betnovej kontrukcie cyklistickej drhy. Bvanie na ulici Odbojrov sa za pr dn zmenilo na nepoznanie.

Dokonenie lnku Nadstavby no. Ale nie vade zo s. 1 Okrem toho treba hada tak miesta a spsoby nadstavieb, ktormi sa nezhoria parametre prostredia, vrav prof. Bohumil Kov, vedci stavu urbanizmu na Fakulte architektry ST. D sa to dosiahnu naprklad architektonickmi prostriedkami - ustupujcimi podlaiami, ktor lovek zdola ani nevnma a pod. asto sa vak stretme s drastickmi prkladmi nadstavieb, ktor vbec nerepektuj vraz budovy, prpadne jednotn tl celho sboru stavieb. Tka sa to napr. sborov z 50. i 60. rokov, ktor sa realizovali ako jeden koncepn celok. Podobne koncepne by sa dnes mali odstraova aj ich nedostatky a realizova u oprvnen opravy. U ns to vak niekde vyzer tak, e kad vchod toho istho domu m in architektru nadstavby, in farebnos zateplenej fasdy alebo vymenench okien. Paradoxne tak opravami zvime bonitu, ale znime celkov architektonick a urbanistick kvality prostredia. Perspektvne sa tm zni aj

Dokonenie lnku Po cyklistickom tadine sa len tak zaprilo

Neignorova dopady na ivot obyvateov


Obyvatelia domov z ulice Odbojrov poslali zaiatkom oktbra iados na Magistrt hlavnho mesta SR Bratislavy. iadaj o kompenzciu za spsoben prkoria. Ide im hlavne o umytie a vymaovanie fasdy obytnho domu, slo 4,6,8 zo strany ulice. Tie by chceli ma jasno ohadne budcnosti plochy a monos nahliadnu do projektovej dokumentcie stavby. Aj napriek tomu, e k spomenutm bracm prcam dolo v svislosti s vznamnou medzinrodnou akciou s presveden, e maj prvo vedie, o sa v ich okol chyst a maj nrok na to, aby im kody spsoben v svislosti so stavebnou innosou boli v maximlnej monej miere kompenzovan. Vladimr Jeko

Na mieste cyklistickho tadina je dnes jama. Foto: Rostislav Polch

Na bran cyklistickej drhy sa pracovalo cel leto. Prestvky bez prachu a hluku mvali stroje, robotnci a obyvatelia okolitch domov len v sobotu po obede a v nedeu. Poas tohto obdobia bola as ulice pred obytnm domom na ulici Odbojrov pokryt hustou clonou betnovho prachu. Okn nebolo mon v letnch horavch otvori, pretoe nbytok aj potraviny v kuchyniach boli okamite pokryt vrstvou prachu, popisuje situciu pani Ruena Biela, zstupkya obyvateov domu. Branie drhy cyklistickho tadina zmenilo vzhad domov na ulici Odbojrov. Vrstva prachu z rozbjanho betnu sa nezmazatene vryla do fasdy bytovho domu na druhej strane ulice a do vky druhho poschodia. Neistotu obanov zvyovalo aj mnostvo protichodnch informci o alom postupe prc a budcich zmench v bezprostrednom okol nho domu, hovor pn Rostislav Polch. Tieto zmeny sa bytostne dotkaj obyvateov domu a bud ma vplyv na kvalitu ivota v tejto lokalite, dodvaj zstupcovia obyvateov.

dosiahol, e pomerne zka ulica, kde stoja, nepsobila stiesnene. A my mu teraz hore pridme surov gov nadstavbu, ktor architektonicky nijako nekoreponduje s pvodnou stavbou (nieo ako rodinn dom na streche), a veda na tom istom dome zasa in nadstavbu. Najhorie je, e to ktosi povolil ktosi, kto m zo zkona prvo

ekonomick, trhov hodnota domov. Zaznamenali ste tak nadstavby aj niekde v Novom Meste? Tka sa to, ia, naprklad aj Belluovch domov na Vajnorskej. Jeden z najodpudivejch prkladov njdeme v lokalite Bartokova Star prachre (obr.) na dmyselne rieench domoch architekta Josefa Nowotneho z tridsiatych rokov. Pred znehodnotenm to boli domy sce na zoznam kultrnych pamiatok modernej architektry. Tento architekt svojho asu pdorysnm i vkovm lenenm svojich domov

posdi aj architektonick kvality diel. Prejavuj sa, pravda, aj tak postoje, e o je moje, na tom si mem realizova akkovek svoj npad. Potom ale nepotrebujeme stavebn rad a hlavnch architektov... Prkladov, ak spomnate, bude asi dos. Ani v Novom Meste, sdiac poda sanost obyvateov, nebrali zrejme vade do vahy mieru zaaenia zemia zvenm potom obyvateov akosti s kanalizciou aj inmi rozvodmi strpuj uom ivot. V podstate ide o vertiklne zahusova-

nie. Myslm, e aj zny, kde je vstavba relatvne ukonen (v rei zemnho plnu mesta tzv. stabilizovan zemia), by mali ma podrobnej zemn pln, ktor by odhalil monosti takho zahusovania, no uril aj jeho hranice. Nemono robi nadstavby vade, kde niekto uke prstom... Preveri teda vopred, o ktor zemie ete znesie, a da to na papier, aby sme boli na nov podnety a zmeny pripraven, no? no, lebo ke niekto prde s npadom i s projektom, a niet protiargumentov, je u neskoro oponova. Preto tento proces psob dnes ako iveln, nikm neriaden. Podobne ako zatepovanie. Tam tie chba farebn koncepcia, kad dom, i dokonca vchod prde s vlastnou cukrkovou farbou. Podobne vmena okien na domoch sa asto realizuje individulne poda bytov, o si napokon odnesie vzor domu. Ani individulna zmena lenenia okennch otvorov nie je vylen. V krajinch, ktorch stavebn kultru obdivujeme, by tak nieo nebolo mon. Jednak by im to ani nenapadlo z etickch dvodov, jednak maj stavebn polciu. Zhodli sme sa na tom, e pravy starch domov predstavuj osobitn kapitolu, kde by sme ovea viac mali predvda. Aby sme alm tvrtiam takto u nekodili. Lebo vvoj sa nezastav, mus reagova na nov poiadavky. Viera Vojtkov

Chrme zele, km ju mme


Situcia s pozemkami v Mierovej kolnii je pecick. Istrochem ich mal odovzda mestskej asti, ale nestalo sa tak a plochy dodnes nie s prvne vysporiadan. Kedysi som sa rozprvala s architektom mestskej asti a upozornila som ho, e zemie Mierovej kolnie, obklopen sammi priemyselnmi podnikmi, treba riei tak, aby lokalita nebola privemi zaaen priemyslom a skladmi. Povedal mi, e mme smolu, bvame v priemyselnej zne. Skutone odpove odbornka.

Doasn parkovisko (vraj) nahrad portpark


Pvodn zmer hovoril o tom, e na mieste cyklistickho tadina vyrastie podzemn parkovisko so zelenou plochou nad parkoviskom. Teraz sa hovor o doasnom parkovisku pre 300 ut, ktor vyuij nvtevnci Majstrovstiev sveta v adovom hokeji 2011.

Nie tos, ale zalenenie do spolonosti


Mnoh Novomeania netuia, e v prjemnom prostred Mierovej kolnie sdli aj Domov socilnych sluieb pre deti a dospelch Integra, ktor poskytuje denn, tdenn alebo celoron starostlivos 38 imobilnm klientom s akm mentlnym a telesnm postihnutm. Jeho zriaovateom a prevdzkovateom je Bratislavsk samosprvny kraj. Personl zloen z lieebnho pedagga, terapeutov, psycholga, zdravotnkov, rehabilitanch a alch pracovnkov had cesty, ako uom s akm postihnutm zlepi kvalitu ivota a v rmci monost ich zapoji do spolonosti. Socilna integrcia spova v kadodennch praktickch problmoch. Zaha schopnos obsli sm seba, Pokraovanie na s. 4

Parkova na ulici Odbojrov sa neodpora. Foto: Rostislav Polch

Otvorenou otzkou ostva doba tejto doasnosti aj napriek tomu, e hovorkya magistrtu Eva Chudinov sa na zaiatku bracch prc vyjadrila, e v budcnosti by na mieste doasnho parkoviska mal vyrs portpark s plochami na rzne portov aktivity. Pokraovanie vpravo hore

O zele sa dnes star Istrochem. Zabezpeuje aj orezvanie stromov a nestame sa udova, poda akho kritria. Krsne formovan koruna pagatana bola doslova vyholen, na kmeni nezostali iadne vetvy, ktor by sa mohli op rozrs. Jeden z pracovnkov mi povedal, e to maj oreza tak, ako si bud iada obyvatelia domu, pred ktorm strom stoj. Tak orezvali poda elania. iadne odborn posdenie i dendrologick znalosti. V kolnii rast cenn a krsne druhy stromov, naprklad pagatan konsk a gledcia trojtov (udovo nazvan ierny agt), ak si inde doku vi. Sta prejs cez hranicu do Rakska. Gledcie tam lemuj cesty a stromy pagatana konskho rast na brehu Dunaja v Hainburgu. Rados poprechdza sa. Stromy sa tam orezvaj skutone inak ako na jar v naej lokalite. Naozaj nedokeme oceni bohatstvo, ktor nm zele poskytuje a udra jedinen urbanistick nvrh architekta Vladimra Karfka? Helena Bnska

Dokonenie lnku Nie tos... zvldnu presun v priestore, stravovanie, vyjadrovanie, spoluprcu s ostatnmi, ale aj sebarealizciu.

Podnety pomhaj rozvja schopnosti


Vo vchovno-terapeutickej innosti je potrebn individulny prstup, hovor Jana Blintov, ktor je poveren riadenm DSS. Vyuvame prvky ergoterapie, biblioterapie, arteterapie, terapie hrou, hudbou i pohybom. Pre naich klientov je kad innos vtanou sksenosou, dva im nov zitky a rados. Pri canisterapii sa vyuvaj pecilne vycvien psy, kontakt so ivm zvieraom je pre nich obohacujci. O nieo znmejia hipoterapia prina in druh podnetov, vnmanie pohybu na chrbte konka, prirodzen striedav napnanie a uvoovanie svalov, prdenie energie. Zaujmavou novinkou je relaxano-stimulan miestnos Snoezelen, ktor s pomocou sponzorov (spolonos Pro Vida, nadcia VB, organizcia Connaction) vybavili a zariadili lieebn pedagogika Mgr. ubica Svitov a psychologika Mgr. Zuzana Bujnov, a to na zklade terapeutickch sksenost z Holandska. V tejto bielej miestnosti pracuj s klientmi aj individulne, priom vyuvaj vek mnostvo podnetov. Vodn poste, sveteln efekty, premietanie, vibrujce vodn stpce to vetko pomha rozvja predstavivos, vnma pohyb, priestor, predmety.

Mme v Novom Meste stavebn pamiatky?


Pod pojmom pamiatka sa vine z ns vynor v predstave star hrad, kostol, palc... Tak pamiatky na zem Novho Mesta nemme. Je ovea mladie ne Star Mesto, jeho zemie sa zaalo zastavova a hodn as po zbran stredovekch hradieb v 19. storo. Dovtedy tu bola len ponohospodrska pda a vinohrady, na krnych cestch medzi mestom a starou Raou Biely kr a kdesi pri Kuchajde dokonca vraj mestsk ibenica...
o zo spomenutej neskorej vstavby patr dnes k pamiatkovm objektom? S otzkou sme sa obrtili na odbornku - prof. Ing. arch. Janu Krivoov. Pomyseln mapa naej mestskej asti sa poas jej rozprvania zapala hustejie, ne by lovek predpokladal.

Poznte toto miesto?


Spoznali ste u niektor z miest, ktor sa objavuj v naej prlohe? Mono to sksite tentokrt a na naej snmke objavte kt z blzkeho okolia, ktor by stlo zato upravi i uprata. Svoj tip mete posla na adresu zanovemesto@zanovemesto.sk do 20. novembra 2010. Po sprvne odpovede a men vhercov si zjdite na www.zanovemesto. sk alebo na Facebook, na strnku Som za krajie Nov Mesto Bratislava.

Od priemyslu po dodnes iv bvanie


Na lacnch vonch pozemkoch za mestom sa ako prv usdlili fabriky. Kovospracujca vroba (u zlikvidovan), Dynamit - Nobel a Stollwerck (dnes Figaro). Najstarie objekty v dvoch existujcich areloch, pochdzajce z konca 19. storoia, s dnes u pamiatkovo chrnen. Z tohto obdobia pochdzaj i najstarie budovy kasrenskho arelu na dnenej Kutuzovovej ulici. Maj vetky rty vtedajej vojenskej vstavby, vrtane tehlovho lemovania. Osobitne cenn je historick rarita Novho Mesta - stanica konskej eleznice, ktor ns kedysi spjala s Trnavou.

Ergoterapia pre jemn motoriku, ale aj osobnos


Ergoterapeutka Anna Menkynov objasuje podstatu svojej innosti: Ide o terapiu prcou, ktor vychdza zo skutonosti, e lovek me zlepi svoje telesn i psychick funkcie a kvalitu ivota tm, e sa venuje zmysluplnej aktivite. Kadmu cielenmu pohybu toti predchdza sria vntornch procesov, take na akejkovek samostatnej aktivite sa podiea ,,cel lovek. Ergoterapia podporuje jemn motoriku, koordinciu pohybov, zrunos, samostatnos, sebaobsluhu... Pri prci pouvam vtvarn techniky, pomocou ktorch klienti zlepuj svoje schopnosti, mu poznva a vyjadrova sa. Spolone potom prevame pocity radosti, ak sa nm tvorba dar. Atelir zdobia dielka z hliny, textilu, rzne kole a pohadnice, maby na skle, relifne obrzky na flii. Tvorcovia s na ne prvom hrd, asto s na nerozoznanie od vtvarnch prc zdravch ud.

tohto silia. Naprklad pavlaov bloky s malmi bytmi na ancovej ulici, ktor stoja kolmo k ulici pre vyiu hospodrnos a vhodn oslnenie. Ich autormi s architekti B. Weinwurm a I. Vcsei, ktor neskr navrhli v dvoch etapch aj Nov dobu, n najvznamnej pokus o komplexn rieenie socilnej vstavby. Aj tam sa usilovali nanajv elne vyriei byty od garznkovch a po dvoj a trojizbov. Dodnes dobre slia. Znmy je vrok B. Weinwurma, ktor oceoval, e architektra nho storoia...vymenila zujem o ornament za zujem o zdravie loveka. Pravda, do konca storoia bolo koncom 30. rokov ete aleko. Netuil, e ornament sa oskoro vrti.

skej ulici od nroia na kriovatke po pravej strane. No najm Mlad garda sa spomna v svislosti so sorelou. Tento vysokokolsk internt projektoval n pikov architekt Emil Bellu a vyrieil ho vynikajco, rozprva prof. Krivoov. Jeho koncept vychdzal z overench starch zsad, ornamentami sbor len dozdobil, dekoroval spsobom, ak sa vtedy predpisoval. Ani to mu vak nepomohlo. Mlad garda a dva kostoly, v Senci a Nesvadoch pre slovenskch navrtilcov z Maarska a Rumunska, boli nadlho jeho poslednmi dielami, lebo mu zakzali tvori. A to mal vtedy len pdesiat rokov.

Novomestsk smiech
Mal inteligent
Jnov rno, krtko pred koncom kolskho roka. Otzka sedemronho chlapca cestou do koly pre mimoriadne nadan deti na Teplickej ulici: Oci, a ktor blbec vymyslel tie przdniny? (Poznmka redakcie: Mlad mu, bola to Mria Terzia a przdniny stanovila na to, aby deti mohli pomha rodiom na poli!)

Mme kus histrie novodobho bvania


Obytn bloky, ak njdeme na avej strane Raianskej ulice, to u nie je sorela, patria k neskorm a kvalitnejm. S na tie asy nezvyajne vysok, stavan progresvnou technolgiou a rtaj s poiadavkami mestskej triedy na parter zboku je pristavan rad dvojpodlanch objektov s obchodmi a slubami. Cel vybavenie komplexu je dobre premyslen mlokde inde sa naprklad pamtalo ete aj na ateliry pre umelcov, s v blokoch obrtench k eleznici. Napokon,

Z rokov vojnovch a povojnovch


Znma udov tvr s dvanstimi typmi sporne rieench dvojpodlanch domov vyrastala u za vojny, no nadvzovala na spomenut ciele. Radov zstavba uren pre niiu stredn vrstvu sa budovala drustevnm spsobom. Sprvoti bola obvan prevane drobnmi ivnostnkmi, sasti inteligenciou. I ke dnes u nepsob tak prsne jednotne ako zo zaiatku, lebo majitelia si

Zlostn obyvate ulice Za kasrou


Kvli bezohadnmu parkovaniu pracovnkov okolitch riem pred vjazdom do gare musme asto vola mestsk polciu. Jedin miesto pred domom op prve obsadil pracovnk Telecomu, zaparkovala som preto pred vlastnou garou, aby som aspo vyniesla nkup. ofr, ktor bol ete nablzku, ma diskrtne varoval: Pani, tu by som na vaom mieste neparkoval, majite domu je dos zriv a minule ma chcel da odtiahnu!

stretov prstup spolonosti


udia z Integry organizuj pre svojich klientov rzne podujatia: De matiek, karneval, vianon veierok, portov hry, spolone sa teia z drobnch spechov a pokrokov. Rozdvaj optimizmus, s chpavm partnerom. Ako vetky podobn zariadenia, aj oni obas bojuj s nedostatkom nanci. Pomha im obianske zdruenie rodiov Pegas, granty z rznych nadci, obas aj prca dobrovonkov. Nai klienti nepotrebuj tos, skr porozumenie, hovor Jana Blintov. Aby udia, ktor s nimi prdu do styku, neodvracali oi, ale pomohli. Aby ich brali ako lenov spolonosti. Hadaj si svoje miesto a chc i zmyslupln ivot. Jana kutkov

Vade v blzkosti fabrk vzpt vyrastali obytn domy. Nae prv vek domov bloky s zva a z medzivojnovho obdobia (napr. pri Trnavskom mte oproti Istropolisu i ron blok pri kriovatke Legionrskej a Raianskej, oba od architekta K. ilingera). Oproti na Legionrskej ulici, teda na samej hranici Novho Mesta, vybudovali v 30. rokoch Evanjelick kostol. Pozoruhodn je tm, e architekt Milan M. Harminc, vtedy u v pokroilom veku, dokzal opusti svoj romantizujci tl a navrhn striedmu funkcionalistick stavbu. Boli to asy zaujmav tm, e mnoh architekti, a to i spomedzi najvznamnejch, sa sstreovali na byty a domy pre chudobnejie vrstvy minimlny byt a minimlny dom mono nazva priam aktulnymi dobovmi tmami, vrav prof. Krivoov. Hoci vznikali, rozumie sa, i reprezentan luxusn vily pre vtedajch bohov. Ilo o to, aby aj tzv. socilne bvanie malo svoje architektonick kvality, aby byty boli dobre rieen, hoci aj na skromnejej ploche. Nov Mesto obsahuje cel rad prkladov

Na druhu postihnutia zle


Mlad mu zaparkoval svoje vek ternne auto na parkovisku vyhradenom pre invalidov. Okoloidca staria ena mu hovor: Nevidte, e toto miesto je pre postihnutch? o sa starte, ve aj ja som postihnut! To vidm, ale znaka plat pre telesne postihnutch. domy upravovali a prestavovali, ulice si naalej zachovvaj svojrzny charakter. Systm predzhradiek a dvorov zabezpeuje dostatok zelene, chba vak obianska vybavenos. Povojnov vvoj nabral in smer. V 50. rokoch priiel ttom podporovan socialistick realizmus, prezvan sorela. Bytov vstavbu v jej duchu njdeme naprklad na dnenej Raianlder tvorivho tmu niekdajej Februrky, architekt tefan Svetko patril k naim poprednm tvorcom. Obr nemocnin komplex na Kramroch uzrel svetlo sveta a v 60. rokoch. Ten sa zatia medzi pamiatky nerta. Ale mal by sa, ako tvrd prof. Krivoov, je to vznamn pamtnk vtedajch sil a monost naej vstavby. Viera Vojtkov

Aj vs zaujma ivot v Novom Meste? Sledujte Facebook strnku Som za krajie Nov Mesto Bratislava a diskutujte. Aktulne informcie njdete pravidelne na: www.zanovemesto.sk

You might also like