NOV MESTO

oami obyvateov
istota je stle problm
Pred tdom sme pri prleitosti da dobrovonctva mali mal brigdu na jednom z vntornch dvorov medzi Vajnorskou a Kukunovou ulicou. Postupne sa nazbieralo dev ud, ktor tri hodiny istili predzhradku. Ak zmysel mala brigda? Vyistil sa kus pozemku, cez ktor udia dennodenne prechdzaj, odstrnili sa rozbit fae, zmizla burina a objavili sa vysaden stromeky. Je isto. Brigdu sme urobili, lebo o pozemok sa nepostarala mestsk as, ktorej m patri. o s nm vak alej? A predovetkm, ako alej so vetkmi neudriavanmi zelenmi plochami v Novom Meste? Prostredie okolo ns bude tak, ak si sami vytvorme. To neznamen, e kad sobotu sa zmenme na dobrovonkov a strvime ju pletm buriny a sadenm stromekov. Znamen to, e sa v kadej tvrti musme dohodn na tom, o ktor plochy sa bude stara samosprva (a teda o zaplatme zo spoJedine aut vldnu Vajnorskej, sem-tam elektrika. Hoci prve kultivovan parter tejto budovy s podlubiami by dokzal vytvori pre chodcov prjemn prostredie na chvku oddychu.

Kontakt:
Za Bratislavu Nov Mesto Vajnorsk 81, 831 03 Bratislava Telefn: 0908 212 618 rudolf.kusy@gmail.com

Noviny o obianskych aktivitch, ktor vlastnm silami a s podporou obianskeho zdruenia Za Bratislavu - Nov Mesto realizuj obyvatelia mestskej asti. Pridajte sa k nm! Viac informci: www.zanovemesto.sk, Facebook: Som za krajie Nov Mesto - Bratislava

Komunitn de rodn
Legerskho
Pedaggovia a rodiia det z materskch kl maj asto len chvkov vzjomn kontakt a nemaj monos spozna sa bliie a neformlne. Preto sa prve podpora dobrch vzahov medzi rodimi, pedaggmi a demi stala hlavnm cieom Komunitnho da rodn. Rodiia - dobrovonci z obianskeho zdruenia Zelen deom pri materskej kole na Legerskho ulici - ho pripravili v spoluprci s poslancom Rudolfom Kusm na 21. septembra 2010. Poakovanie za nann prspevok patr Bratislavskmu samosprvnemu kraju. Rodiia pomohli klke spsobom, ktor bol pre vetkch uiton a zbavn. Vstupenkou bola aspo polhodinov pomoc rodia a s radosou sa do nej zapojilo pribline 50 rodiov,

Me ulica vyzera aj inak?

O verejnch priestoroch naej mestskej asti teda o jej uliciach, nmestiach, parkoch a portovch areloch - sme sa zhovrali s prof. Bohumilom Kovom, vedcim Katedry urbanizmu na Fakulte architektry STU. Je pravda, e vo vyspelch krajinch s ich kvality v nieom odlin? Pri mestskch priestoroch urench verejnosti hovorme o ich zkladnej itkovosti (napr. dopravn funkcia, park...), ale aj o ich estetickch a pobytovch vlastnostiach, vysvetoval prof. Kov. Aj tie s vemi dleit, lebo prostrednctvom verejnch priestorov si skladme vntorn obraz mesta, vnmame kvality prostredia, a tie uruj nae pocity. Svisia pobytov kvality verejnch priestorov aj s tm, e s to miesta, kde sa udia stretaj a komunikuj? Samozrejme. Poiadavky na obytnos verejnch priestorov sa veobecne zvyuj, lebo miest na stretanie obyvateov v dnenom meste nie je vea. Mali by by teda polyfunkn. Ve ulica a nmestie boli odjakiva miestami udskch kontaktov popri svojich prvotnch funkcich, dopravnej i trhovej. A dnes? Pozrite si trebrs Vajnorsk ulicu, jej funkn prol, dopravn usporiadanie... Nie je to atraktvny priestor na udsk komunikciu, ale isto iba dopravn koridor. Rozumiem, chodec je tam v podstate chudk, be odtia tak rchlo, ako sa len d. A prve to sa v mnohch mestch zpadnch krajn poksili zmeni. Dokzali, e to ide. Chodec dostal viac priestoru na kor rky a potu jazdnch pruhov (niekde maj len 2,7m) zskali priestor na laviky, exterirov sedenie pred kaviarami, viac zelene... Ulica oila, stala sa prjemnm miestom na stretvanie. Okrem toho, sporn rieenia priestoru pre aut umouj umiestni tu aj cyklistick trasy. My sa naopak sname ulice rozirova aspo tam, kde to ide. Ete aj stromy sme ochotn obetova. O to viac dopravy tam prilkame. Ak dvame automobilovej doprave prioritu, in nm nezostva. Ale t prioritu si predsa meme uri sami. Poveda si, e vo svojom meste viac ne aut chceme vyuva hromadn dopravu a cyklistick dopravu... Sta zmeni lozou a celkov koncepciu dopravy. pravnch tepien v meste by sme mali venova viu pozornos. Ak lovek prechdza autom cez nejak mesto v cudzine, nemus ani vystpi, a vnma tamojie prostredie, i je dobre usporiadan, praliv. Vajnorsk ulica m in charakter ne Trnavsk s tu obchody a alie prevdzky, pre chodcov viac prleitost pristavi sa. Mala by teda by aj obytnejia. Nedvnu rekontrukciu asti elektrikovej trate medzi Steinom a Trnavskm mtom vid prof. Kov naprklad ako nevyuit prleitos poloi na u trvny koberec podobne ako na Zhradnckej. Preka mu tie absencia tzv. urbnnej slunosti v naich verejnch priestoroch chbaj aj elementrne prvky pre bezbarirov a ah pohyb zdravotne postihnutch a starch obanov, napr. spomnan laviky na chodnkoch.

ktor prili so svojimi demi, povedala nm riaditeka spojenej zkladnej koly Sibrska a materskej koly Legerskho, pani Milena Partelov. Deti si uili pohyb na erstvom vzduchu, rados zo skkacieho hradu, ukzali zrunos pri navliekan korlikov a vyantili sa na diskotke. A ete osi. Dostali dobr prklad od tch najpovolanejch. j

lonho meca) a o o sa bud stara miestni obyvatelia. To vak zrove znamen, e nov starosta a nov poslanci, ktor vzdu z novembrovch volieb, vyjd medzi ud a zan s nimi diskutova ako alej. A nielen o zeleni. Lebo peniaze, ktor maj spravova, nie s ani pna starostu, ani pnov poslancov a dokonca ani pracovnkov radu. S obyvateov mestskej asti. Patria nm vetkm. A my by sme mali nielen vedie, ako a na o sa vyuvaj, ale mali by sme ma aj prleitos to relne ovplyvni. Rudolf Kus

Ulice otvoren ivotu

Dospeli sme k tomu, e priestor ulc by dopravn ininieri mali riei spolone s architektmi i urbanistami prve preto, e m aj in funkcie ne iba dopravn. (ia, podotkol, asto nehadme rieenia, iba lacn projekty...) Aby sa do ulc vrtil ivot a obyvatelia z nich nemuseli uteka kade ahie. Aby nevymieali okn na svojich bytoch preto, lebo ulica ich obauje, ale aby ich mali do ulice otvoren, ve ulica je prjemn... Viera Vojtkov

Temperament na Kramroch
Oktber je mesiacom seniorov a cty k starm. Pripomenieme si to aj my v piatok 29. oktbra 2010 o 15:00 hod., v Dome kultry na Stromovej ulici. V spoluprci s obianskym zdruenm Nae Kramre sme na tento de pripravili koncert pre seniorov z Klubu dchodcov na Kramroch. O dobr zbavu sa postar udov rozprva ujo Mao a temperamentn spevka s juanskmi koremi Jadranka. Jej repertor subuje vesel meldie pln slnka a mora. z

Vajnorsk kontra Trnavsk

Niektor ulice by samozrejme naalej slili predovetkm doprave - poda prof. Kova me by prkladom, povedzme, Trnavsk v protiklade k Vajnorskej, ktor by mala ma mestsk charakter. Ale aj obrazu tzv. do-

Alena Rybrikov
Spolon postup pome riei aj vek problmy
Niekedy si neuvedomujeme, ak silu me ma spolon postup obyvateov a ke prde na lmanie chleba, ako dobre fungujce obianske zdruenie doke pomc v presadzovan oprvnench zujmov obyvateov. Asi pred piatimi rokmi fungovalo v naej tvrti podobn zdruenie a pomohlo nm vyriei problm s novmi majitemi susediaceho pozemku, ktor nebrali ohad na susedov a na trojrovom stopercentne zastavanom pozemku chceli postavi trojposchodov viacgeneran rodinn dom. Po pronom boji sme spor sdnou cestou vyhrali za pomoci spomnanho OZ a ostatnch obyvateov Zborskho ulice. Stavebn konanie bolo zruen. Uvedomili sme si, e proti nezmyselnm rozhodnutiam je mon inne bojova. Preto som privtala zaloenie obianskeho zdruenia Za Bratislavu Nov Mesto a psobm ako hospodrka v naej tvrti.

Zoznmme sa
Obianske zdruenie nie s truktry, funkcie, ani formality. Za prcou zdruenia s udia, ktorm na nieom zle. Maj ciele, vzie, ale aj obrovsk kus ochoty. Ochoty poskytn as, priestor, energiu v prospech susedov, svojej tvrte, celej mestskej asti.

Dokonenie prolu Aleny Rybrikovej rieili. Vznikaj problmy s kanalizciou, zana by nenosn problm s parkovanm a vbec s pohybom ut v naej tvrti. Pri rieen mnohch problmov musme hada kompromisy.

Ing. Branislav Feje: o ma priviedlo do OZ Za Bratislavu - Nov Mesto

Podnetom pre to, aby som sa zaal viac zaujma o dianie v naej tvrti, boli protestn akcie obyvateov proti nezmyselnej vstavbe vkovho domu na Letnej. Objekt bvalch jasl u pr rokov chtral. Poslanec Duni ho kpil vemi vhodne aj vaka prsubu, e sa tu bud vyrba tlaoviny pre mestsk as. Informcia, e sa budova zbra a postav sa tu 18-poschodov dom, mi vyrazila dych. V tesnom susedstve klky, na pozemku s pvodne plne inm elom, a urob to prve miestny poslanec! Vetky susedn pozemky obhospodaroval miestny rad, take z hadiska stavebnho zkona nebolo preho problmom vybavi stavebn povolenie. No prertal sa, ak rtal s apatiou obyvateov. dodriava iadne suby, urobil, o si zaumienil. Ale aj tak to malo zmysel. Obas povam, e protesty boli zbyton, ve dom aj tak stoj. Nie je to tak. Podarilo sa nm vemi vea, ve pvodne zaman stavba je znen o sedem poschod! prc. Stavebn rad nerob dobre svoju prcu, ak dovol zastava 100% plochy. Nemete stava po pln hranicu pozemku, ve stavba ovplyvuje svoje okolie a stavebn povolenie to m zohadni! Nie je chyba stavebnka, e si presad maximum, ale mal by tu by niekto, kto db na vyie zujmy. Miestny rad nerob projekty pre seba, ale pre ud. Chcem dohliadnu na to, aby sa tento systm op rozbehol a bol funkn. Aby sa radnci sprvali tak, ako sa maj. Je jednoduchie a efektvnejie nastavi chod vec a urobi preventvne opatrenia ako naprva chyby.

Hadajme vzjomn toleranciu

V Novom Meste chceme vetci pokojne i. Zveaujme svoje okolie tm, e sa budeme o neho stara, kad v rmci vlastnch monost. Poksme sa zastavi ven boje medzi pskarmi a nepskarmi a njdime spolon re. Nech sa udia prestan b chodi veer po uliciach. A najm, nech sa po prci mu vraca domov s radosou. Nechcem subova vetko mon aj nemon, ale v prpade potreby rada pomem. i u dobrou radou alebo priamym rieenm problmu. Mete mi napsa na adresu: rybarikova.alena@gmail.com Ak nemte monos posla svoje podnety cez internet, njdete ma v mojej kancelrii na Hlkovej 11.

Spolonou aktivitou zmeme viac

Mdi s pln vekej politiky, ale loklna rove je in. Len mlo obyvateov tu, kto je ich zstupcom a o vlastne rob. Lene prve na miestnej rovni sa rob politika pre ns vetkch, asto je to dleitejie ne dianie v parlamente. Politici a radnci konaj, akoby boli skromnmi vlastnkmi. Nepovaj ns, ke krime, o nechceme a tvria sa, e je to v poriadku. Ak chceme zvi verejn kontrolu, musme vytvori siln spolon platformu. Aby poslanci ctili tlak a zodpovednos voi voliom. udia maj nechu k politike. Mdi poukazuj na kauzy a volii si myslia, e na to nemaj dosah. No apatick prstup prenes aj na veci, na ktor u dosah maj. Dleit je zujem, potom je mon zska aj vplyv.

Moja lozoa
Rd by som urobil osi pre iriu komunitu, ne je moja rodina a priatelia. Chcem by aktvny vo vom priestore, lebo to m vznam a je to dleit. Kad lovek m len urit kapacitu. Ak chcem nieo zmeni, musm hada cesty, spoji sa s inmi umi a sm nieo spsobi. Problm nie je v obanoch, ktor s nespokojn. Skr v tom, e im chba motivcia a systm, ktorm by mohli veci ovplyvni. lovek mus ma cie, vidie iaru na horizonte, inak strca energiu. Ak s vae nzory podobn a ste ochotn urobi nieo pre to, aby sa veci zmenili k lepiemu, budem rd, ak sa so mnou skontaktujete e-mailom: fejes.branislav@gmail.com

Zuzana Pokoviov
Zaujma sa o svoje okolie
Do obianskeho zdruenia som sa rozhodla zapoji, pretoe ako mnohch inch aj ma oslovili aktivity jeho zakladateov. Chcem nielen vedie, o sa deje v naej mestskej asti, ale mono to aj trochu ovplyvni. Vetci by sme sa mali zaujma o svoje okolie, a nie sa len doma rozuova. Myslm, e Nov Mesto strca zele, aj na kopcoch, aj medzi domami. Parky nie s v dobrom stave, asto sa rob nieo nov, ale neudriava sa odborne to, o tu rstlo roky. Je zbyton vyhovra sa na peniaze, pretoe istota vea nestoj. Je to zrove mj pohad na cel Bratislavu, mala by by istejia a zelenia. Mali by sme citlivejie vnma svoje okolie a viac sa stara o veci verejn! Znamen to nielen diskutova doma, ale aj telefonova kompetentnm, psa a upozorova na problmy. A ke treba, aj sa saova na konkrtne nedostatky. Obianske zdruenie nm v tom me vemi pomc. Sama som kedysi spsala petciu kvli dopravnej situcii v udovej tvrti. Zoznmila som sa so vetkmi susedmi na naej ulici, doteraz sa stretvame a sname sa spolone o zlepenie vec. Ak mte zujem sta sa lenom zdruenia Za Bratislavu - Nov Mesto a ste z okolia udovej tvrte, mete sa na ma obrti e-mailom: z.pokovicova@gmail.com Rada sprostredkujem vae lenstvo.

Nedokeme oceni charakter naej tvrte?

Bvam v rodinnom dome, ktor postavili ete moji star rodiia a mm k tejto tvrti citov vzah. Je to ojedinel oblas v rmci Bratislavy. Najviac ma trpi bezohadnos niektorch novch majiteov domov voi pvodnm obyvateom. Niia rzovit charakter tejto tvrte vstavbou nadmernch stavieb, niia a likviduj zele na svojich pozemkoch. Bolo zauvanm zvykom, e kad pozemok sa skladal zo zastavanej plochy, teda rodinnho domu a zhradnej asti pribline v pomere 1:1. Predstavitelia miestneho radu vak zaali povoova stavby, ktor vymenili predzhradky za parkovisk a zhrady za priestory na podnikanie. Aj napriek tomu, e tto oblas m sli na vstavbu malometrnych rodinnch domov na bvanie.

Obianske zdruenie m zmysel

Postavili sme sa proti vstavbe, ale rchlo sme zistili, e ako jednotlivci nememe by astnkmi stavebnho konania. Aj to bol dvod, preo sme sa rozhodli zaloi obianske zdruenie, ktor m in kompetencie a monosti. Napriek protestom dostala stavba zelen. No pvodn stavebnk poctil tak odpor ud, e pozemok radej predal. Nov majite u nemal dvod

Poslanci maj poslanie,

samosprva sa m sprva. Tak, aby boli obania spokojn. Systm existuje, ale nedodriavaj sa jeho pravidl. A na to maj vplyv jedine poslanci. ttni radnci musia vnma zodpovednos za svoju prcu. Tka sa to naprklad dslednej kontroly kvality stavebnch

Peter Vrtiel: Pridal som sa, aby som pomohol

Vdy ma zaujmali monosti ako prispie k zlepeniu ivotnho prostredia, v ktorom ijeme. Snam sa i ekologicky, ale to nesta. Takto aktivity bud ma v zmysel, ke sa nm podar vplva aj na irok verejnos. Ke som sa na naom detskom ihrisku zoznmil s Rudom Kusm a on mi porozprval o prpravch na zaloenie OZ Za Bratislavu - Nov Mesto, nevhal som pomc dobrej veci. Viede. Musme si uvedomi limity z hadiska zastavanosti a mestskej dopravy. V prpade, e dopustme aliu likvidciu zelench plch, bude to ete mesto, ktor my Bratislavania mme tak radi? Budeme tu ete chcie bva a i? A bud tu chcie i nae deti? Tieto otzky ma trpia a naozaj ma mrz kad vyat strom a kad zabetnovan trvnik.

S aktvnym obianskym zdruenm naplnme aj vlastn predstavy

Mj sen je Nov Mesto, v ktorom sa nae deti mu bezpene hra na istch a udriavanch ihriskch, a to vrtane tch kolskch. Mesto, kde vodii repektuj obmedzenia rchlosti a prechody pre chodcov v obytnch znach. Mesto, ktor veer ije kultrou bez toho, aby to ruilo jeho obyvateov. Mesto, kde udia ij aktvne aj cez vkendy a maj na to dostaton monosti. Rd by som zmenil n prstup k ivotnmu prostrediu, k istote a bezpenosti na uliciach, jednoducho k veciam urujcim n kadodenn ivot. Ak mte podobn ciele a chcete so mnou spolupracova na ich dosiahnut, ozvite sa mi na adrese: pvrtiel@gmail.com. Spolu toho dokeme viac!

Zapojme sa do riadenia vec, ktor sa ns tkaj

Aj vlastn sksenosti a dosiahnut spech v boji s radmi ma presvedili, e je dleit, aby miestni udia pochopili vznam aktvneho prstupu a uvedomili si, ako ich obianske zdruenie me podpori. Rada by som pomohla vybudova obiansku spolonos, jednoducho dosiahnu vyiu participciu obyvateov tejto tvrte na jej riaden. Chcela by som, aby tto tvr ostala tak, ak bola pri svojom zrode. udia sa musia cti vo svojich obydliach dobre. elm si, aby vymizla nespokojnos. Aby udia nepovaovali za zbyton hovori o svojich problmoch, ale prve naopak, aby sme ich spolone Pokraovanie vpravo hore

Park na Raku ma nenechva ahostajnm

Vzhadom na to, e bvam blzko Raianskeho mta, mm vek obavy o osud tohto parku a blzkeho okolia. Z Raka sa nam priinenm me sta oza pokoja v ruchu mesta, ale takisto sa nm me pomaly rozplyn pred oami. Mm rados, e nae obianske zdruenie si (okrem inho) vzalo park pod svoju ochranu a vyvja aktivity na jeho zveadenie. Bez toho, aby sme boli aktvnymi astnkmi rozhodovacch procesov, toho vea nezmeme a len nadva je mlo!

Mesto m svoje limity a my ich musme repektova

Ja osobne povaujem za najv problm Bratislavy, a teda aj mestskej asti Nov Mesto nekontrolovan vstavbu a absoltnu nectu k zeleni. Stretvame sa s tm denne. Bratislava nie je iadne vekomesto, nie sme Par ani

Preo nie park?

Raianska Kukunova
V Novom Meste je rozsiahle zemie koajia popri Raianskej ulici, kde sa stretvaj rzne zujmy. Dnes je v hroznom stave, pln smetia, uchyuj sa sem bezdomovci a asocili. Existuje pln vybudova tu podzemn eleznin tra, ktor by bola napojen na medzinrodn linky a zrove plnila lohu integrovanej mestskej dopravy. In skupina by rada videla toto zemie zastavan vysokmi budovami a obchodnmi centrami. Neshlasm s touto mylienkou, ak sa vetko zastavia, nebude mon vybudova tra, ale ani miesto, kde by udia nali priestor na relax. Mojm snom je urobi tu zelen park. Neskr mono bude potrebn in rieenie a prde aj k budovaniu dopravnho spojenia. Ale zaplni kad von plochu budovami je nezmysel, takto stav by bol denitvny. Branislav Feje

Etee stromy nevedia rozprva

A o vetko hnev pani Katarnu imoniov
Etee stromy nevedia rozprva. Lebo keby vedeli, urite by sa saovali, aspo tie bratislavsk, to zna aj stromy na zem Novho Mesta. S takmi pocitmi som navala informcim Katarny imoniovej, predsednky Mestskho vboru Slovenskho zvzu ochrancov prrody a krajiny, ktorej som sa bola spta na stav a situciu cestnej zelene v naej mestskej asti. Viac sa o nej toti zaalo hovori po nedvnom vrube stromov na Vajnorskej ulici v svislosti s pravami okolia prestavovanho Zimnho tadina.
U ke vysvetovala, e o stromoradia pozd ciest I. a II. triedy sa star oddelenie cestnho hospodrstva na magistrte (OCH) Foto: Pavol Funtl a o stromy pri cestch III. a IV. triedy mestsk as, e parky maj inho pna, aj pamiatky, cintorny i kpalisk, bolo mi jasn, e tak rozdrobenos starostlivosti o zele nevet ni dobr. Mme azda toko odbornkov, e kad z tchto zloiek je schopn zabezpei svojej zeleni optimlnu opateru? Z alch informci bolo zrejm, e niekedy ani zkladn nie. mili. Viete, kok obyvatelia mi vtedy rozhorene telefonovali? Volala som teda aj ja. Nmestnkovi primtora, ktor m na starosti i dopravu. Ani on o niom nevedel. Nezd sa vm, pani imoniov, e by bolo rozumnejie sstredi starostlivos o vetku zele v meste do jednch rk? Samozrejme, e by to bolo lepie. Ve dnes sa o u star 22 organizci! (A najhorie je, e medzi sebou nekomunikuj.) Dodnes presne nevieme ani to, koko stromov v meste mme a v akom stave. Inventarizciu stromov si dali urobi len niektor mestsk asti. Od roku 2004 sa v mestskch astiach externe zadva aj vypracovanie tzv. Dokumentu starostlivosti o zele. Kad z dokumentov je potom in, psan odlinm jazykom. A zznam o kadej zmene naprklad o vyrbanom rade stromov si osobitne treba objedna a zaplati. Celkov prehad aj tak chba. Mono by sa vraj podarilo situciu Orezvaniu potom chba akkovek zmysluplnos, v podstate je to len odstraovanie prekok pre dopravu. Navye sa pri om mnoh stromy pokodia, lebo motorov pla pli, kde doiahne, a vemi asto zasiahne kme. No dodvatelia tchto prc by si aspo as svojich pracovnkov mohli da vykoli v Brne, u toho odbornka, ktorho ste spomnali, i nie? Mohli. Museli by vak za to plati. A mestsk asti im za orezy zaplatia aj tak. Nik ich prcu nekontroluje, lebo nem kto. A nie je va kontrolova. Mnohokrt som u od vedcich pracovnkov tejto oblasti poula: Zele nekapitalizuje! Rozumiete? Akoe t len pta peniaze, no? no. Hnev ma, e som sa ete nikdy nestretla s tm, aby niekto dval do svisu chorobnos ud a stav zelene v meste. Nik sa tm nezaober. Hoci zahranin vskumy prinaj jednoznan daje o tom, e svislosti tu existuj.

Dokonenie lnku Luxusn bvanie v zeleni? (dnes u nie tak astn) majiteka luxusnho bytu v novej vstavbe. A my ostatn? Budeme si musie zvykn, e v nedeu popoludn sadneme do auta a odvezieme sa za Hainburg alebo ete alej, kde njdeme ksok nezdevastovanej prrody. Je naozaj nevyhnutn vyhovie agresvnym zmerom investorov a premeni na sdlisk aj tie najcennejie zemia, ktor okolie Bratislavy ete m? j

Kurzy pamti pre seniorov

V Novom Meste sa nachdzaj viacer kluby dchodcov. Starm uom vak chbaj irie monosti vzdelvania a primeranho rozvoja. Zujem je najm o prcu s potaom, vyhadvanie informci na internete, prednky a diskusie na rzne tmy, praktick trningy a workshopy. Pre ud vo vyom veku je rovnako dle-

Luxusn bvanie v zeleni?

Ak ste z genercie tridsiatnikov i star, potom ete Kolibu pamtte ako ozu pokoja. Miesto, kam sme v nedeu popoludn vybehli na ist vzduch, kde unaven trolejbus bzual hore kopcom a po ceste sme pokojne mohli vyliapa pei. Rodinn domeky patrili k tomu najprjemnejiemu, o ste si v Bratislave mohli dovoli.

Cestn zele len prvesok ciest?

OCH sa sstreuje na stav ciest, ich istotu i zjazdnos, pracuje teda so smetiarskymi rmami. Neriadi sa ani zkonom o ochrane prrody a krajiny, objasuje pani imoniov. Chcete poveda, e napriek tomu zabezpeuje aj vsadbu novch stromov popri hlavnch dopravnch trasch? Ve vber vhodnch druhov si iada ist vedomosti, naprklad do akej vky dorast, ak korunu mono pri tom-ktorom druhu oakva a podobne. No, dfam, e vedia aspo toko, ktor stromy po ase nebud svojou korunou preka autm, odvetila pani imoniov. Zd sa, e nemte najlepie sksenosti... Nie, nemm. Na Jaroovej ulici nedvno vyrbali stromoradie pagatanov s tm, e tam vysadia platany ako nhradu za stromy, ktor sa mali vyrba (no nakoniec sa nevyrbali) kvli odboovacm pruhom na Raianskej. Zrejme nerozmali, lebo platan je vekokorunn strom a neskr bude potrebn sstavne ho orezva, aby nezasahoval do komunikcie. Na to vak nemaj ani odborn spsobilos, ani peniaze. Sami si dopredu vyrobili problmy. Spomnali ste ale, e prve platan mimoriadne dobre zna nepriazniv vplyvy dopravy. no, v Pari platany rast aj popri Champs Elyses, ale tie s od malika tvarovan tzv. vchovnm rezom, aby nerstli do rky. To treba vedie a osi to aj stoj. Okrem toho, magistrtne oddelenie dopravy sa vraj chyst rozirova Jaroovu, take sa platany mono zas zlikviduj. Takto my hospodrime. A nemohol miestny rad vstpi do tohto procesu aspo upozornenm? Oddelenie ivotnho prostredia na M Bratislava Nov Mesto o vrube ani nevedelo. Z magistrtu mu ni neozn-

it monos stretn a porozprva sa, urobi nieo pre udranie svojej kondcie a zdravia alebo si osvoji telesn cvienia na uvonenie.

Inpircia spechmi
Nae obianske zdruenie by chcelo poda pomocn ruku aj v tomto prpade. Zaujali ns mylienky z inch oblast, kde sa podarilo realizova zaujmav projekty. Prkladom me by Centrum Memory v Petralke, ktor zaviedlo cyklus trningov a pravideln poradu zameran na zlepenie pamti, udranie pozornosti a koncentrcie. Porada poskytuje aj individulnu pomoc v boji s Alzheimerovou chorobou. Star udia tu njdu monos na zopakovanie cvien i vytvorenie skupn, ktor v spolonch cvieniach pokrauj.

Je bvanie na Kolibe luxusom aj dnes?

Ke pozorujem, ako zkou cestou dimenzovanou na plne in premvku svit jedno auto za druhm, ke sa pozriem, ako nov budovy zaclaj jedna druhej, musm o tom pochybova. Intenzita stavebnho ruchu, ak dnes Koliba zava, hovor mocnou reou peaz. Vysok domy s nahusten jeden na druhom. O fascinujcich vhadoch na panormu mesta hovoria reklamn letky, skutonos je asto in.

Rozplynut sny
Majitelia pvodnch domov sa sauj na ako rieiten problm s parkovanm, chbajcu infratruktru a prehusten dopravu. Vetko to dvaj za vinu pribdajcim obyvateom. Ale ani t nie s vdy naden z napania svojich snov o krsnom bvan. Nechcela som byt s vhadom na mesto, naopak, teila som sa, e z okna uvidm krsnu zele. A do chvle, ke o pr metrov alej zaal vyrasta in dom a zakryl mi cel les, povedala mi Pokraovanie vpravo hore

zmeni, keby sme v mestskom zastupitestve mali aspo jednho odbornka na zele. ia, nemme, a to u niekoko volebnch obdob. Ako prklad nerozumnho plnovania spomnala pani imoniov nedvno revitalizovan stredov ps na Trnavskej ceste medzi Trnavskm mtom a Bajkalskou. Vysadili sa nov stromy, kvety a as tohto psu padla nedvno za obe zvovaciemu pruhu v svislosti s prestavbou Zimnho tadina. U je zas po stromoch, povzdychla si, je tam asfalt. Ani nhradn zelen plochu nevytvorili. Je to jednoducho plytvanie. Kvli tm dvom tdom majstrovstiev?

Platme za nekvalitn prcu

alia vec, ktor hnev pani imoniov pri obrane stromov, je slab odborn vzdelanie tch, ktor ich na exponovanch miestach v meste sadia a orezvaj. V celej Bratislave mme poda nej len jednho sprvne vykolenho arboristu.

uom, ktor ij v uom kontakte so zeleou, sa ete aj poranenia hoja rchlejie. Jedin recept na to, aby sme neplatili drah peniaze za katovanie stromov (prpadne i za vyhynutie niektorch z nich), vid predsednka Mestskho vboru SZOPK v Bratislave v kontrole prc odvdzanch pracovnkmi OCH. Ich prcu by mal prebera niekto, kto tomu rozumie, vrav. Naprklad u vs v Novom Meste by sa odborne spsobil pracovnka oddelenia ivotnho prostredia Adriana Kmekov po dokonen prc ila na vsledok pozrie a niekde by povedala: Toto je zl, to nezaplatme. Proste neprebrala by zl robotu. Tak spsob sa predsa uplatuje v kadom inom odvetv. Kto by mohol rozhodn, e sa zavedie takto prax? Mesto a starostovia mestskch ast. Stailo by zmeni tatt, kde sa hovor, kto o m na starosti. Prpadne to ete spresni v nejakom veobecnom nariaden. Viera Vojtkov

Kurzy na precvienie pamti v Novom Meste

V spoluprci s Memory centrom pripravujeme kurzy pamti aj pre novomestskch seniorov. Ak mte zujem o as, oznmte nm to do 30. oktbra 2010 i u e-mailom na adresu rybarikova. alena@gmail.com alebo potou na adresu uveden v zhlav tejto novinovej prlohy. Telefonicky sa mete informova u pani Rybrikovej na sle 02/4445 7154. Kurz bude pozostva z dvanstich prednok odbornho lektora. Miesto konania prispsobme lokalite, kde seniori prejavia najv zujem. V prpade pozitvnych sksenost chceme iniciova vznik klubov bvalch astnkov, kde bud aktivity na zlepovanie pamti pokraova dlhodobo. Jana kutkov

Mlad Nov Mesto

Som tudentom gymnzia, mm 15 rokov a patrm zrejme k najmladm uom, ktor sa v obianskom zdruen angauj. Zastnil som sa niekokch stretnut obyvateov na Kramroch, ale uvedomil som si, e vetci ostatn s ovea star. Ich najvie problmy sa tkaj vstavby budov a parkovania, priom je tu mnostvo inch vec, ktor u tto genercia nevnma. Snam sa upozorni na to, e na Kramroch ije aj mnostvo mladch ud, ktorm chbaj naprklad monosti na portovanie. Venujeme sa skatebordingu a zatia mrne hadme priestor mimo obytnej asti s rozlohou okolo 2500 m2, kde by sa v Bratislave dal vybudova slun betnov skatepark, tak ako je to v Prahe, Viedni, i dokonca v Koiciach. Mlad udia vinou ignoruj politiku, u samo to slovo im znie negatvne a predstavuje nieo, do oho nechc s. Nevedia ako vyvin iniciatvu alebo iada o podporu projektov, tie si myslm, e podceuj svoju schopnos nieo presadi. Ja vak verm, e v spoluprci s inmi umi je via anca nieo dosiahnu a nae zdruenie je jednou z takch monost. Dano Brossmann

Ma krsne detsk ihrisko si iada iny

Detsk ihrisko na Legerskho ulici postupne nadobda nov vzhad. Kto sa o to priinil a za akch okolnost, zisovali sme v rozhovore s Mgr. Pavlom imove. Prve jeho toti lenovia petinho vboru poverili zastupovanm v styku s orgnmi verejnej sprvy, a tak m o celej histrii vzniku novho ihriska dobr prehad. Sptali sme sa ho: Ako vm zilo na um podnieti jeho obnovu a prestavbu? Bolo azda v takom zlom stave, e ste sa na u nedokzali pozera?
Deti, rodiia a star rodiia chc trvi as vonku aj pospolu a zabavi sa pritom, porozprva sa. Vrti sa domov s prjemnmi pocitmi. Preto sa skupina ud bvajca okolo spustnutho ihriska rozhodla prispie svojou prcou k premene asfaltovej plochy na krsne miesto stretnut starch, mladch aj najmladch. Ako ste postupovali? Najprv sme hadali ud ochotnch pomc. Potom sme sa dohodli ako m vyzera detsk ihrisko - miesto stretnutia generci. A nakoniec sme si povedali, o kto z ns pre to urob a dokedy. Tmto spsobom sme dali siln podnet na vytvorenie prjemnho miesta pre vetkch obanov. Je vdy vynikajce, ak sa mu zhovra star a mlad a vymiea si sksenosti. Vedome i nevedome. Najlepie sa to d vo vonom ase. A miesto praliv pre malikch, ale aj pre ich babky, dedkov a rodiov je na to ako stvoren. Preto sme sa snaili navrhn vetko tak, aby sa tam vetci mohli cti dobre. Vraj sa vm podarilo zska na tento el aj nejak nann prostriedky. Odkia? A na o ste ich vyuili? Peniaze z naich dan prichdzaj aj na Miestny rad Bratislava Nov Mesto. S uren pre ns, obyvateov. Na veci, z ktorch mme ma itok. Preto sme poiadali poslancov za nau mestsk as, aby odshlasili peniaze na vytvorenie tohto krsneho miesta. Ako to vyzeralo v praxi? Najaktvnej u na zaiatku zaloili petin vbor. Ten odovzdval informcie ostatnm. Ptal sa v mene vetkch, ako vec pokrauje. Vdy ke sa zdalo, e sa okolo naej veci ni nedeje, vrazne sme zvili poet iadost o informcie, telefontov, e-mailov i pokusov o osobn stretnutia. Ustavinou innosou a zujmom sme dosiahli uskutonenie naej predstavy. Petciu sme podali 10. novembra 2009, dnes sa krsne miesto pre vetkch obyvateov u realizuje. Myslte si, e je to spsob, akm by sa obyvatelia aj inde mali pusti do diela, ke ihrisk ich det mrne akaj na drbu opravy? - Rozhodne no, n petin vbor sa rd

Stredisko kultry na Vajnorskej otvor Nru hudby

Pre milovnkov vnej hudby pripravuj Asocicia nronho divka a poslanec Rudolf Kus koncert Nru hudby. Ide u o tret koncert, ktorm nadvzuj na nov hudobn tradciu v naej mestskej asti. Koncert sa uskuton 27. oktbra o 15.00 hod. v Stredisku kultry na Vajnorskej. Milovnkov meldi zo slovenskej a svetovej klasiky urite poteia diela vznamnch skladateov v podan slistky SND, sopranistky Evy eniglovej. Slikov nstroje zastpi husov virtuz tefan Reiter, na klavri zahr Duan Stankovsk. Andrea Stankovsk Hallon predstav diela autorov v hre na autu a klavr a prevedie ns koncertom sprievodnm slovom. Koncert Nru hudby tak subuje kvalitn umeleck zitok. Lstky mu obyvatelia naej mestskej asti zska bezplatne, prihlsi sa mu na telefnnych slach (prpadne e-mailovch adresch): Jozef Bielik, tel. 0905 599 138 e-mail: bielikj@hotmail.com Miloslav Kavick, tel. 0905 719 787 e-mail: milokavicky@gmail.com

Poznte toto miesto?

Ihrisko na Legerskho: Nevbna pvodn plocha Ako ste hadali ud? Kto m dnes ete as s niem pomha? V rozhovore s umi asto zistte, e maj rovnak problm ako vy. Rodiia hadaj kvalitn ihrisk pre svojich najmench. Dchodkyne a dchodcovia si chc prjemne posedie a porozprva sa. A vetci udia sa radi stretvaj. Preto sme sa vea rozprvali so susedmi z okolitch ulc a ponkli sme im monos vytvori si prjemn prostredie vlastnm priinenm. Zrove sme takto nali dobrovonch spolupracovnkov. Na om ste sa dohodli? Spomnali ste deti... Mal aj vek deti si zaslia hra sa na bezpenom a farebnom ihrisku. Navrhli sme ihrisko poda platnch bezpenostnch predpisov. Ohraden plotom s brnkami. Urobili sme sa v kreslen pre deti na tmu Krsne ihrisko. Batoat, prvci i siedmaci, vetci si tam maj njs nieo pre seba. ...a star rodiia i nai dchodcovia? Ptali sme sa ich a zistili, e by boli dobr laviky so stolom. Mali by na mieste chrnenom pred prudkm slnkom. A hoci na ihrisku, predsa len radej trochu alej od runch detskch hier. Zrove ale s vhadom na cel ihrisko, teda s monosou starostlivho pohadu na vnukov. Nvrh asti pre dchodcov sa teda zrodil v osobnch rozhovoroch. o znamen v praxi miesto stretnutia generci? Dnes u miesto pre vetky genercie podel so sksenosami. A okrem toho, urite radi pomu poslanci miestneho zastupitestva Bratislava - Nov Mesto. Ktor? T, ktor sami od seba pravidelne za vami chodili - pta sa na vae problmy. T, ktor vm ich za posledn tyri roky aktvne pomhali riei. Alebo ich dokonca rieili vo v prospech za vs. Ich men urite poznte. vv Zmyslom tejto rubriky je skr upozorni na problmy, ne hrdi sa miestnymi krsami. Obvame sa vak, e dnen fotograu by mohli spozna prli mnoh obyvatelia, pretoe podobn miesta s v naej mestskej asti benejie, ako by sme chceli. Svoj tip polite na adresu: zanovemesto@ zanovemesto.sk do 25. oktbra 2010. A teme sa aj na alie nvrhy fotogra do kvzu.

Pokraujeme v skrovan naich domov

Ke kompetentn zlyhvaj, pomeme si sami. Preto obianske zdruenie Za Bratislavu Nov Mesto zorganizovalo aliu akciu v rmci da dobrovonctva. Tento raz, v sobotu 25.septembra, lenovia zdruenia a obyvatelia z okolia Vajnorskej ulice upravili predzhradku na Vajnorskej. Iniciatva upravi zelen plochu vyla od obyvateov, ktor neboli spokojn s prerastajcou burinou v ich okol. Dnes ich u te prjemn pohad na upraven plochu pred domom. V podobnch aktivitch budeme pokraova. V nasledujcich doch chystme rozdvanie trvaliek pre obyvateov z okolia Raianskej ulice a Kramrov, aby si kvetmi, cibukami tulipnov a narcisov mohli vyzdobi okolie svojich domov. z

A to ich len tak schvlili? tvr tisca obanov podpsalo nau petciu. Ma vea podpisov vak nemus vdy stai. Najdleitejie je neustle sa o vec zaujma. Pta sa, ako pokroila. A njs si as psa listy, iadosti, telefonova a e-mailova kompetentnm, stretva sa s nimi (pozri prehad v kocke). Tto prcu sme rozdelili medzi viacerch.

NAE AKTIVITY V KOCKE:

Ocilny nzov: PETCIA RODIOV, STARCH RODIOV, SENIOROV a PODPOROVATEOV ZA BEZPEN, ZDRAV A ESTETICK DETSK IHRISKO MIESTO STRETNUTIA GENERCI Petin vbor zaslal spolu: 137 e-mailov 3 iadosti o poskytnutie informci v zmysle 14 z. 211/2000 6 iadost cez podateu Miestneho radu mestskej asti Bratislava - Nov Mesto (M BA NM) 31 schm ihriska s rozmermi 31 nkresov naich predstv 52 snmok pvodnho stavu 6 inch iadost + desiatky telefontov. Komu: Vetkm poslancom M BA NM, starostovi M BA NM, zstupcovi starostu M BA NM, prednostovi M BA NM, gesnm poslancom dotknutch ulc, investinmu oddeleniu M BA NM

Aj vs zaujma ivot v Novom Meste?

Sledujte Facebook strnku Som za krajie Nov Mesto Bratislava a diskutujte. Aktulne informcie njdete pravidelne na: www.zanovemesto.sk

Sprvna odpove k prvmu slu prlohy Nov Mesto oami obyvateov: Na fotograi je futbalov tadin K Mierov kolnia, ktor kedysi patril k najmodernejm portovm stnkom v eskoslovensku. Dnes bohuia chtra. astie sa usmialo na sprvne tipujcu pani Janu Mikletiov, s ktorou sa spojme a dohodneme o prevzat vhry.