DISKRIMINCIA BIELYCH NA SLOVENSKU

Zmerom tohto dokumentu nie je vyvolva rasov i etnick neznanlivos, ale prostrednctvom faktov poukza na skuton diskriminciu bielych na Slovensku vou asou cignskeho etnika. Podotkam cignskeho, pretoe tak sa oslovuje toto etnikum navzjom. Nie s to Rmovia, ako ich novodobo a umelo nazvaj politici. Nikdy to neboli koovn Rmovia, ale vdy to boli koovn Cigni, nikdy neli do neba Rmovia, ale vdy tam li Cigni. Nevnmam to ako diskriminan oslovenie, ale rovnako, ako napr. oslovenie Indin, Inuita, Mormn a pod. Slovo Cign je pre mnohch Cignov/Rmov poniujce a nepriaten, hoci pred niekokmi rokmi ete pojem Rm/rmsky neexistoval. V slovnku slovenskho jazyka je toti uveden ustlen pojem Cign - prslunk rmskeho etnika indickho pvodu hne pred heslom cig, oznaujcim klamra, prpadne luhra. Dokument m poukza na to, koko prostriedkov vynalo tt na bieleho a koko na Cigna poas ivota. Toto porovnanie sa netka asi 10 -15 % cignskeho etnika, ktor sa zaradilo do ivota spolonosti a ocitlo sa na strane dotujcich tt a nie na strane dotovanch ttom. Vek 0 rokov biela rodika - prichdza do prodnice s cestovnm batohom, s kompletnou vbavou (prbor, pohr, toaletn papier, upan , uterky, hyg. vloky, plienky a pod.) - tt nedotuje vbavu rodiky ( prbor, pohr, toaletn papier, upan , uterky, hyg. Vloky a pod.) - rodika v zujme lepej opatery a hladieho produ dva prodnkovi vimn - berie si diea domov do vlastnej opatery a dotuje ho z vlastnch prostriedkov do veku 24 rokov a potom sa diea star o seba sam

cignska rodika

- prichdza do prodnice bez batoha, (nemocnica jej prepoiia upan, pyamo, uterk, prbor , pohr a daruje hyg. vloky, plienky a pod.) - tt dotuje vbavu rodiky - prodnk odrod aj bez vimnho - asto odchdza domov bez dieaa, to ostva v opatere ttu( detsk domov), ktor ho dotuje do 18 rokov povinne a nsledne sa oho tt star alej v zmysle socilneho zabezpeenia cignsky kolik - rodiia poberaj rodinn prdavky - nastupuje do bezplatnho kolskho zariadenia a stravu mu hrad tt, kee rodiia s socilne slab - v prpade cestovania do koly mu na prepravu prispieva tt - rodiia poberaj od ttu socilne dvky, prspevok na bvanie a zdravotne s tandardne zaopatren rovnako , ako bieli

Vek 6 rokov biely kolik - rodiia poberaj rodinn prdavky - nastupuje do bezplatnho kolskho zariadenia a stravu mu hradia rodiia - v prpade cestovania do koly mu prepravu hradia rodiia - rodiia odvdzaj ttu dane, prspevok do socilnej poisovne, do zdravotnej poisovne

Vek 15 rokov cignsky stredokolk biely stredokolk

- rodiia poberaj rodinn prdavky - rodiia poberaj rodinn prdavky - ak nastupuje do bezplatnho kolskho - nastupuje do bezplatnho kolskho zariadenia , stravu mu hrad tt, kee zariadenia a stravu mu hradia rodiia rodiia s socilne slab - na ubytovanie na internte dostva - ubytovanie na internte mu hradia rodiia prspevok od ttu vo forme socilneho tipendia - v prpade cestovania do koly mu na - v prpade cestovania do koly mu prepravu hradia prepravu prispieva tt rodiia - via as kon so kolou a zanaj sa - pokrauj v tdiu, s nezorientovan orientova v socilnych dvkach, v socilnych dvkach a nepoberaj rodinn poniektor zanaj pobera aj rodinn prdavky prdavky - mlad rodiia ale aj star rodiia dostvaj - rodiia odvdzaj ttu dane, prspevok do od ttu socilne dvky a zdravotne s socilnej poisovne, zdravotnej poisovne tandardne zaopatren rovnako , ako bieli Vek 19 rokov cignsky mlad rodi - pober socilne dvky - pober rodinn prdavky na deti - pober prspevok na bvanie - iada o socilny byt Dajte nm nov byty ! cignsky mlad nevzdelan rodi - kri do kamery televzie dajte nm dobre platen prcu ! - plat si lacn njomn - pober rodinn prdavky na deti - pober prspevok na bvanie - spolu s rodimi pober socilne dvky, prspevok na bvanie - dostva od ttu socilny byt zdarma, tt sa o jeho bvanie zaujma (95% z prostriedkov E a 5% z peaz rodiov bieleho tudenta a bieleho mladho vzdelanho loveka) - ako chovanec detskho domova ( kde % vyjadrenie pomeru cignov k bielym je cca 70-30 % ) dostane z prostriedkov ttneho fondu rozvoja bvania 100 % hodnoty nehnutenosti biely tudent vysokej koly - rodiia poberaj rodinn prdavky - nastupuje na bezplatn/platen vysok kolu, - stravu, ubytovanie a cestovn mu hradia rodiia Vek 24 rokov biely mlad vzdelan lovek - had si zamestnanie a uplatnenie v spolonosti sm bez pomoci ttu - plat si drah podnjom - nepober rodinn prdavky - spolu s rodimi odvdza ttu dane, prspevok do socilnej poisovne, do zdravotnej poisovne a pod. - had cesty k nadobudnutiu vlastnho bvania, tt sa o jeho bvanie nezaujma

- z prostriedkov ttneho fondu rozvoja bvania dostane maximlne 80 % hodnoty nehnutenosti

 cign v produktvnom veku bez produkcie pre tt - m socilny byt

Vek 30 rokov biely lovek v produktvnom veku - kupuje si byt na hypotekrny ver so splatnosou 30-tich rokov a preplatenm kpnej ceny o 200% - plat nie najlacnejie njomn a hypotekrne spltky - nepober rodinn prdavky - spolu s rodimi odvdza ttu dane, prspevok do socilnej poisovne, do zdravotnej poisovne a pod. a do odchodu do dchodku

- plat si lacn njomn a iadne spltky na byt - pober rodinn prdavky na deti - spolu s rodimi pober prspevok na stravu pre deti, socilne dvky, prspevok na bvanie a do doby poberania dchodku - m 10-15 det kvli vym rodinnm - diea si z dvodu finannho deficitu neme prdavkom a socilnym dvkam dovoli, nanajv 1-2 ( Rodiia nemu fyzicky, finanne a ani duchovne vychova toko det, no dria sa hesla : ja porodm, tt vychov. ) Vek 62 + rokov cignsky dchodca biely dchodca - men sa iba nzov prspevku zo socilneho na dchodkov

- odchdza do dchodku s minimlnou vkou dchodku, pretoe zamestnvate ho vyplcal z minimlnej mzdy kvli nim odvodom ttu

- dostva minimlny dchodok za cca 40 - dostva minimlny dchodok za cca 40 rokov rokov poctivho a dslednho poberania poctivej prce a dotovania ttu socilnych a inch dvok , ktorm mu tt prispieva na ivot bez prce

cignsky nebotk - miesto na cintorne a vlastn pohreb ho vbec nezaujma, ve v najhorom ho pochov tt na vlastn nklady biely nebotk - poas ivota si mus naetri z biedneho dchodku na miesto na cintorne a vlastn pohreb

Nechvam na kadom z Vs, aby si urobil obraz, i je na Slovensku tzv. diskrimincia Cignov alebo bielych. V mojich postrehoch nerozoberm podiel kriminality, ktor Cigni pchaj vzhadom k ich potu, ale urite by to boli zaujmav sla. Zastvam nzor, e slovensk politici / formlne figrky/ v zujme pochlebovania eurpskym poslancom doku diskriminova bielych obanov, len aby vyli v strety naim chronicky sa saujcim cignskym spoluobanom a ulahodili europolitikom. Eurpski politici s t , ktor nikdy neili veda cignskej rodiny a ani netuia, o je cignske etnikum. Maj pln sta diskrimincie Cignov na Slovensku a poznaj iba na kameru saujceho sa pinavho Cigna pred drevenou polorozpadnutou chatrou. Nepoznaj slovensk mlad rodinu, ktor sa nesauje do kamery , dotuje tento tt, pracuje a je preho prospen, bva v rodiovskom byte, no od ttu neoakva ni zadarmo, hoci preva iba vaka podpore starch rodiov. Tto udia ns uia spolunavaniu s cignskymi spoluobanmi. Nie je to troku smiene ? Ako slobodne hovoriaci , triezvo zmajci a nezaslepen lovek, ijci v tomto tte si dovolm upozorni na al problm, ktor politici nevidia z dvodu myselnej krtkozrakosti alebo obavy pred kritikou eurpskych vevediacich politikov. Na Slovensku kles krivka natality ( prodnosti), o me a v budcnosti aj bude znamena problm. Kladiem do plna rencku otzku. Kles natalita aj u cignskeho etnika? Ja osobne si myslm, e nie ( vi. poet

prvkov v obci Jarovnice v roku 2007- poet prvkov vzrstol natoko, e bola potrebn rekontrukcia mimokolskch priestorov, drviv vina s cignski prvikovia). S si politici vedom toho, e hoci natalita spolonosti vyjadren absoltne kles, prodnos Cignov v relatvnom vyjadren k prodnosti bielych rapdne narast. o to asi znamen pre spolonos o 20 30 rokov ? Poda mjho obyajnho nzoru bu sa Cigni zan vzdelva a obsadia pracovn miesta lekrov, prvnikov, manarov alebo si vlda mus vytvori znan finann rezervu, skuton balk peaz pre vyplcanie socilnych dvok pre Cignov a dchodkov pre ud, ktor teraz odovzdvaj svoje sily a schopnosti tomuto socilne ctiacemu ttu. Alebo bud bieli pracova dovtedy, km v prci naposledy nevydchnu, len aby bolo z oho vyplca socilne dvky. Koho asi v budcnosti tt uprednostn ? A ete jeden postreh, resp. nvrh. Nerozma tt nad zvenm rodinnch prdavkov na deti z 540,- Sk/diea napr. na 2000,- Sk/diea, ale s prispievanm iba na 4 deti. V takom prpade by aj biela rodika s vyou mierou zodpovednosti za budcnos dieaa poctila relnu finann pomoc, ktor je v mnohch prpadoch nie nezanedbatenm kritriom pri rozhodovan i ma, alebo nema diea. Nemono to chpa ako diskriminan krok, pretoe nikomu nebude brnen, i zakzan ma aj viac det, iba sa o ne bude musie postara sm, hrubo povedan, na vlastn nklady. Myslm, e by bolo menej rodn s 10 - mi demi, ale zvil by sa poet rodn s demi vbec a tie poet det v rodinch, t. z., e by bolo viacej rodn s troma, i tyrmi demi a nie iba s jednm , i dvoma a slobodn matky by sa nebli vychovva deti aj sam. Balk peaz uren na rodinn prdavky by sa mono iba in prerozdelil a neprofitovali by z toho len mnohopoetn rodiny, ako je tomu teraz, ale rodinn prdavky by boli skutonou pomocou aj pre rodiny s 1-4-mi demi. Myslm, e stoj zato sa nad tm aspo zamyslie. V prrode existuje jav zvan parazitizmus. Koat strom vaka svojim koreom poctivo erp vodu a iviny z pdy a zsobuje nimi cel vlastn kme a korunu. Ke vak strom vytvor podmienky pre ivot alieho cudzieho organizmu, ktor ije na om a z jeho prce, tak ten organizmus tie podmienky urite vyuije a to nie len k vlastnmu preitiu, ale aj k aliemu rozmnoovaniu. Strom vak doke ivi oboch iba do uritho nosnho bodu. Ke sa cudzie organizmy premnoia natoko, e strom u nedoke svojou prcou ivi ani jednho, cel strom odumiera a s nm aj cudzopasnk, ktor si neuvedomil, e svojim nadmernm rozmnoenm zabil svojho ivitea a tm aj sm seba. Tento prrodn jav mi pripomna jav z naej spolonosti. o vy na to ? Slobodne mysliaci a nrodne ctiaci oban SR Ing. ubomr Frini . Nie je toto trestn in ( zneuitie maloletej)?

smaka m dvojronho syna!

09.11.2007 07:00

KROMPACHY - Porodila u v trinstich! Hoci Anika (15) chod len do 8. ronka, materskch sksenost m na rozdvanie. Jej syn Oliver koncom tda oslvi u druh narodeniny. Rob nm vetkm rados. Pomaly u zana rozprva, pochvlila sa jedna z najmladch mamiiek na Slovensku. Rodiovsk archa je rozloen aj na plecia babky Albny (33) a dedka Zoltna (32), ktor sa o vna staraj poas dcrinej neprtomnosti. Ke treba, rada pome aj moja ena, dodal pradedo Viliam Gbor, ktor oslvi koncom mesiaca 50-ku. Nad skorm prodom vnuky sa u nikto v rodine nepozastavuje. o bolo, bolo, prespala sa, ale teraz sa u len teme, poznamenala prababka Albna (49). Anika patr medzi najmladie rodiky na Slovensku. Poda jej prbuznch prrastky v mladom veku s v ich rodine ben a nebrnia sa im. Len nech je mal zdrav, my si ho u povarujeme. Pravda, zilo by sa viac peaz, dodal star otec Zoltn, ktor poas naej nvtevy Olivera stril.

Socilno prvny systm na Slovensku - bohuia pravdiv.

Prva cigov : Cig ti me vynada do bielych kuriev. Teba sa potom nikto nezastane, pretoe sa to povauje za ich prirodzen prejav. Ale nedaj boe, aby to bolo naopak. Obaluj a z rasizmu. Cig m prvo na rovnak zdravotn starostlivos ako ty. To, e do zdravotnej pokladnice pravdepodobne nikdy neprispel je fakt, ktor je ovem vemi "rasistick", a preto to radej nikde nehovor. Cig m prvo tvoju vlas ohovra v zahrani a m potom prvo sa vrti a iada u ns znovu podporu. Cig m prvo zska byt len na zklade svojej farebnej odlinosti. Vbec nezle na tom, e na tak byt in akaj dlh as a musia za zaplati. Cig m prvo na teba zatoi so zbraou v ruke bez strachu z obvinen z rasistickho toku. V prpad tvojho toku na ciga, m smolu, e to - div sa svete - neplat naopak. Bude trestan za napadnutie, ba o viac - za rasistick tok. Cig m prvo zneuva n socilny systm. Pokia to ale u preha a my to u nebudeme tolerova, m cig prvo alovat nau republiku v zahrani, ktor mu potom v jeho isto neodkriepitenom prve vyhovie. V konenom dsledku mu to potom aj tak zaplat len ty. Cig m prvo (ostatn maj povinnos) chodi do koly a m prvo rui tvojho potomka, m vlastne znehodnocuje kvalitu vuky. Pokia sa cig ni nenau, je to chybou vukovho programu a nie jeho. Cig m prvo na neobmedzen poet potomkov. Ty m povinnos uhradi mu jeho finann nklady na ich tzv. "vchovu", a to aj v prpade, e ty sm nem dostatok prostriedkov na svou vlastn rodinu. Cig m prvo demolova okovek, dokonca i to, o mu nepatr. Ty m povinnos uvies vetko do pvodnho stavu, a to za tvoje peniaze. Pokusy o obranu sa nezluuj s prvami cigov na kudn, slun a dstojn ivot v naej zemi. Cig m prvo na dchodok v rovnakej vke, ako m ty. To, e si Ty cel ivot pracoval, a neospravedluje. Cig m prvo na zverejnenie pozitvnych informci o jeho etniku. V zverejnenie negatvnych informci o cigoch, m prvo cenzry. prpade pokusov o

Cig m prvo na utajenie informci, ktor by verejnosti prezradili skuton nklady na ich vydriavanie na Slovensku. Poloky "m da - dal" z tohoto pohadu nie s obbenou tmou cignskych zastupiteov a hovorcov. Cig m prvo poiada o dotcie na projekty rozvoja cignskej kultry a na rzne cignske spolky. tt m potom povinnos im vyhovie aj ke sa zjavne jedn o podvod. Cig m prvo na svoje prva aj v prpade, e to obmezuje prva necignskeho obyvatestva. Cig m prvo pozna svoje prva. Cig nem povinnos pozna svoje povinnosti. TY M PRVO LEN DRA HUBU !!! Ak s tm shlas, poli to alej......