Komplexn porovnanie vzdelvania a postavenia uiteov strednch kl na Slovensku, v Japonsku a v USA Michal Daek

Dtum vyhotovenia prce: mj 2009 Dtum menej aktualizcie: oktber 2011

Cie prce

Cieom tejto prce je na pozad porovnania systmov vzdelvania v predmetnch krajinch poukza na klady a zpory jednotlivch systmov a a zodpoveda otzku V om robme chybu? v naom vzdelvan uiteov.
Vber krajn

Pri vbere krajn som prihliadal na ekonomick vyspelos, hustotu obyvatestva, poet samovrd det na 1000 obyvateov a taktie na kultrnu odlinos predmetnej krajiny od Slovenska, s dvodu inho vnmania sveta okolo seba, inej kultry, a inch zvykov ud v tchto krajinch. A teda som vybral USA, ako reprezentanta klasickho zpadnho demokratickho tlu vchovy, Japonsko ako reprezentanta vemi pecifickho, radiklne nronho tlu vchovy a Slovensko, ako krajinu, kde sa stretva vchod Eurpy zo zpadom.
Vber typu uitea

Typ uitea som vyberal poda mojej osobnej vahy. Prihliadal som na to, o by som ja najradej robil ako uite, a aj na to aby vybran typ uitea bol pribline zhodn vo vetkch predmetnch krajinch. V USA je ekvivalent naej zkladnej koly vemi zvisl od konkrtneho ttu, ale stredn koly (High School) s relatvne rovnak vo vetkch ttoch(1). A kee v Japonsku existuje vyia stredn kola(2), o je ekvivalent naej strednej koly, tak som sa rozhodol pre uitea strednej koly. Pri vbere aprobcie som prihliadal na moju vlastn pecializciu (Pedagogika a Dejepis), a zvolil som Dejepis, kee pedagogick princpy mu by do takej miery odlin, a uplatnenie uitea pedagogiky tak zke, e som sa k pedagogike nepriklonil.
Poadovan vzdelanie na to aby lovek mohol vyuova dejepis na strednej kole Slovensko

Zkladn kola: Stredn kola: 4 roky

9 rokov

Vysok kola prvho stupa (bakalrske tdium): 3 roky Vysok kola druhho stupa (magistersk tdium): Spolu: 18 rokov
Japonsko(2)

2 roky

Zkladn kola:

6 rokov

Niia stredn kola: 3 roky Vyia stredn kola: 3 roky Zkladn tdium na vysokej kole (obdoba bakalrskeho tdia u ns): 4 roky Spolu: 16 rokov
USA(3)

Variant 1

Zkladn kola: Stredn kola: 4 roky

8 rokov

Vysok kola (Bachelors Degree - > obdoba bakalrskeho tdia u ns): 4 roky
Variant 2

Zkladn kola:

4 roky

Niia stredn kola: 4 roky Vyia stredn kola: 4 roky Vysok kola (Bachelors Degree - > obdoba bakalrskeho tdia u ns): 4 roky
Variant 3

Zkladn kola:

5 roky

Niia stredn kola: 3 roky Vyia stredn kola: 3 roky Vysok kola (Bachelors Degree - > obdoba bakalrskeho tdia u ns): 4 roky
Variant 4

Zkladn kola:

6 rokov

Stredn kola: 6 rokov Vysok kola (Bachelors Degree - > obdoba bakalrskeho tdia u ns): 4 roky

Spolu: 15 16 rokov, v zvislosti od typov navtevovanch kl

S vyie uvedenho vidme, e na Slovensku sa klad na loveka najdlhie trvajce akademick povinnosti na to, aby sa mohol sta uiteom. Teoreticky povedan, najmlad mon uite na Slovensku me ma 24 rokov, priom v USA je to teoreticky 21 rokov a v Japonsku 22 rokov. Tu vidm zvyky socialistickho kolskho systmu, pretoe u ns treba dlho a zloito tudova, ale (ako uvidme niie), stle nm to nedva zruku e zo tudenta bude dobr uite. To samozrejme ani v USA i v Japonsku, ale tam je vyia pravdepodobnos vyprodukovania kvalitnho uitea ako u ns.

Teoretick rozbor akademickho tdia v jednotlivch krajinch, s hadiska vedomost a zskanch pedagogickch sksenost a schopnost USA

V USA sa nerozliuj stupne kl tak ako u ns a v spojen s tm aj vzdelanie uiteov pre dan stupe. Zjednoduene meme poveda, e pre vetky verejn (ttne) koly v USA sta Bachelors Degree1 z akejkovek univerzity, alebo 5 rokov univerzitnho tdia. Nsledne mus lovek zska tzv. Povolenie ui (Teachers Certification) pre tt v ktorom chce ui. Tam mus preukza znalos predmetu, ktor chce ui (najlepie ak sa lovek na tento predmet zameral v druhej asti svojho BD tdia), znalos obecnch vedomost, a taktie dokza svoju schopnos ui. To sa dokazuje rznymi (v zvislosti od ttu) programami, kde mus uchdza zska urit poet bodov na to aby vyhovel. A toto povolenie ui je platn pribline 5 rokov (v tte Florida), priom potom sa mus predi, op len na 5 rokov.(4). Take, d sa poveda, e v USA, ak lovek vytuduje Univerzitu, tak sa nestane automaticky uiteom, ale mus dokza to e ui vie, preukza potrebn kompetencie uitea. Sasou s aj praktick testy, nie len teoretick. A to kadch niekoko rokov. V USA na to aby bol lovek uiteom netreba vytudova iadnu univerzitu pedagogickho zamerania (v USA ani pecilne pedagogick univerzity2 i fakulty neexistuj, je to proste len jeden s mnohch predmetov, na ktor sa lovek me pecializova). V niektorch ttoch a kolch je mon aby zanajci, alebo budci uite nastpil na pribline trojmesan prax, kde tento lovek vyuuje pod dohadom starieho uitea. Pri nstupe do zamestnania s v niektorch prpadoch vyadovan dokumenty dokazujce odbornos a schopnosti uitea (naprklad plny hodn, akovn listy rodiov, vtvory iakov, alebo aj videozznamy hodn). (1) Tieto dokumenty povaujem za pozitvny jav, kee na zklade nich si me potencionlny zamestnvate urobi obraz o uchdzaovi.
Japonsko

V Japonsku pred tm ako loveka pustia do koly, mus zloi teoretick skky, vemi ak (nie vetci tudenti to zvldnu), na zklade ktorch dostane uchdza uitesk licenciu, platn pre cel krajinu. V krajine existuj obdoby naich pedagogickch faklt (naprklad Undergraduate School of Education na univerzite Waseda), ktor funguj takmer identicky ako naprklad Pedagogick Fakulta UK v Bratislave. Ale prevlda ten spsob, e lovek vytuduje ubovon kolu, a nsledne si dorob niekoko kreditov (obdoba nho pedagogickho minima) pre uitesk drhu.(2) To i je lovek schopn by uiteom testuje iba test pri vstupe do zamestnania, ktor m teoretick as a as rozhovor, kde sa poda (5) testuj schopnosti loveka ui. Tu ale ja naram na to, e rozhovor medzi potencionlnym zamestnvateom a potencionlnym uiteom poda ma neme odhali to i je uchdza schopn uite. A preto povaujem esdesiat dov kolenie pre zanajcich uiteov aspo za chab nhradu praktickch testov, ktor by mali by, ale nie s. Po iestich rokoch praxe uite mus absolvova desadov kurz. alie preverovania uiteov s u v rii jednotlivch kl a prefektr (obdoba naich VC). Vemi pozitvny aspekt Japonskho systmu je ten, e nemaj iadny ekvivalent naich ttnych skok. Za pozitvne to povaujem kvli tomu, e tudent absolvovanm predmetu, naprklad Veobecn didaktika dokzal to, e obsah predmetu Veobecn didaktika ovlda, a zskal za to kredity.
1

Obdoba nho Bakalrskeho titulu Pod tmto rozumiem kolu ktor vychovva uiteov rznych predmetov ako naa pedagogick fakulta naprklad. Rzne pedagogick fakulty existuj, ale vzdelvaj sa na nich uitelia profesionlnejie, t.j. doktori, profesori, teoretick pedaggovia...(17)
22

A teda, povaujem za zbyton ak m tudent druh krt dokazova e sa to naozaj nauil. Pretoe to na jednej strane vzbudzuje nedveru voi vyuujcemu danho predmetu, ke je z toho istho skan tudent znova, a na druhej strane to zbytone predluje a sauje tdium tudentovi. V Japonsku ak tudent nejak predmet absolvuje, tak m ho zapsan a na poiadanie (rovnako ako u ns pri vpise predmetov na tudijnch oddeleniach) m v ruke doklad o tom e tento predmet absolvoval a teda e m jeho obsah zvldnut. Je vemi smutn e v Japonsku sa rozhodli svoj systm zavrhn a zavies aksi komplexn test univerzitnch vedomost od roku 2013.(5)
Slovensko

Na Slovensku sa kladie siln draz na teoretick vedomosti, a slab draz na praktick dkaz uiteskch kompetenci. Po absolvovan V tdia me automaticky lovek s ui, bez akhokovek preverovania i niekoho nieo doke naui, ako sa sprva v krzovch situcich v triede. Proste sta ma teoretick vedomosti. Pri nstupe do koly taktie nie s tieto kompetencie preverovan, a taktie po dokonen koly nenti uitea ni zlepova svoju kvalifikciu, alebo dokazova e naozaj vie ui. Jednoducho povedan, po skonen V me nasta situcia e do konca ivota sa uite nemus vzdelva. Taktie pri nstupe do koly vinou sta poadovan vzdelanie systm prijmania je vemi benevolentn. Systm kreditov je na Slovensku v plienkach a vemi nedotiahnut. Uite navye nem zruku, i sa tento systm s najbliou vldou nezmen a kredity nebud bezcenn, a navye, k platu pridvaj tak mal iastku, e nie je adekvtna vynaloenmu siliu na sebavzdelvanie. A o je najdleitejie, nikto nekontroluje, i dan kurz konkrtny uite aj naozaj potrebuje. Ak mme kvalitnho uitea, tak ho budeme naha do zvyovania si kvalifikcie, pretoe sme ovce a vetci musia? Toto sa nm zd ako slab dvod. Ak je ten uite kvalitn, tak by si zaslil prplatok aj bez ntenho navtevovania kurzov. Ak je uite nekvalitn, tak si prplatok nezasli, ani ke bude navtevova kurzy. Alebo sme nebodaj tak bohat, e budeme priplca uiteom bez toho, aby sme odmerali, i sa kvalita ich vuky po nvteve kurzov zlepila? Nemyslm si, e sme tak bohat. Kvalita sa bohuia nahrdza kvantitou. A tak nepodporujeme kvalitnch uiteov, ale tch uiteov ktor chodia na kurzy, bez ohadu na to, i potom uia lepie alebo nie. Tak ako sme predtm vychdzali slepo z vchodnch, socialistickch prstupov k memorovaniu, tak isto teraz slepo, ako ovce, vychdzame zo zpadnho uenia. Tu by bolo iaduce, aby sme sa zachovali ako Japonci a to konkrtne tak, e by sme nad tm porozmali a zobrali si z kadho to o sa nm hod. Slepo prebera elementy i u z vchodu alebo zo zpadu je znak nzkej inteligencie.
Klad y a zpory jednotlivch systmov USA

+ ni draz na teoretick vedomosti - ni draz na teoretick vedomosti + via flexibilita v tom kto me by uiteom (v podstate kad kto zska licenciu uitea nezvisle na vytudovanej V) + vy draz na praktick uitesk kompetencie + rozsiahly systm skok a testov ktor mus uite kad urit asov obdobie absolvova

Japonsko

- siln draz na teriu - slab draz na schopnos ui + jednoduchia cesta k tomu by uiteom - Chba jednotn systm preverovania uiteov
Slovensko

- siln draz na teriu - slab draz na schopnos ui - dlh a zloit cesta k tomu by uiteom - iadne elementy o by ntili uitea vzdelva sa - iadne preverovanie po uritch asovch sekoch, i uite je schopn by uiteom

S vyie uvedenho sa jednoznane priklam k systmu v USA, pretoe tam je menia pravdepodobnos e sa k ueniu dostane lovek pre to nevhodn. O dos horie je na tom Japonsko, kde v podstate, tak isto ako u ns neexistuje nejak komplexn testovanie uiteskch kompetenci. Ale v Japonsku je aspo poadovan V tdium kratieho trvania, ako na Slovensku. A za najhor systm pokladm Slovensk, pretoe vyaduje dlh a zloit tdium, zbytone zloito a v svojej podstate nesprvne implementovan kreditn systm tdia, a iadne preverovanie uiteskch kompetenci, a v alch rokoch po dotudovan iadne atestcie povinn pre uiteov.
Nhad do obsahu, ktor mus budci uite zvldnu

V USA s jednotliv testy pre zskanie uiteskej licencie silne odlin v zvislosti od konkrtneho ttu. Navye v USA neexistuj uebn osnovy tak ako ich my poznme. U nich si uebn osnovy tvor doslova kad kola samostatne. Niektor tty vydvaj zklady osnov, ale stredn koly maj kad osnovy vlastn. Neexistuje ani iadne nrodn kurikulum, a vlde je brnen sa o nieo tak vbec snai. Taktie nroky na uitea sa poda aktulneho stavu uiteov, a taktie tt od ttu. A tak je takmer nemon obecne pre USA napsa o mus uite histrie pre stredn kolu vedie. Obecne sa d jedine poveda, e lovek s akmkovek V vzdelanm me by uite, ak dostane povolenie vyuova pre dan tt. A teda sa nemem zaobera obsahom V tdia, pretoe v skutonosti absolvent akejkovek V a akhokovek smeru me v USA vyuova okovek. A s tohto dvodu sa nebudem zaobera konkrtnym obsahom o sa tka historickch skutonost, ale len pedagogickmi zrunosami i praxami zskanmi poas V tdia3 v jednotlivch krajinch.
Japonsko

Pre USA pod tmto rozumiem aj praxe a preskania pre zskanie uiteskej licencie.

V Japonsku s nplou vuky predmety Uitesk profesia, Princpy edukcie, Psycholgia v edukcii, Vyuovacie metdy v geografii a histrii a in, ale aj prax trvajca dva tdne, kde tudent priamo v kole vyuuje pod dohadom inho uitea. ie nie uren, mal mnostvo hodn, ale kompletn dva tdne. A teda, draz je kladen hlavne na zvldnutie uenia ako takho, a menej na teoretick vedomosti, o povaujem za vemi pozitvne aj vzhadom na to e na Slovensku je to presne naopak.
Slovensko

Na Slovensku s nplou tdia s vekej asti isto teoretick vedomosti a teoretick testy. tudenti sa teda nauia ako by sa oni mali chova, a ako by sa mali chova ich iaci ale to je vetko len teria. V rmci bakalrskeho tdia nie je dokonca ani jedna uitesk prax, ktor by vyadovala aktvne zapojenie tudenta a aksi zhodnotenie jeho praktickej aktivity. Niektor vyuujci sa isto teoretick zameranie predmetov snaia zmeni, ale pokia je to len v rmci niektorch predmetov a nie systmovo komplexne, m to len vemi mal inok. Musme poznamena, e v roku 2011 sa stle na niektorch kurzoch vychovvaj budci uitelia presne tak, ako by budci uitelia ui nemali. Autor tejto prce m relnu sksenos z konca roku 2011, z kurzu tudentov uitestva histrie v druhostupovom dennom V tdiu, kde vyuujca prila do triedy s vytlaenm papierom, cel prednku z neho tala, tudenti si psali. A to je vetko. Z tohto si maj budci uitelia bra prklad, z tohto isto komunistickho spsobu uenia sa, zameranho isto a len na memorovanie faktov. Je smutn, e v roku 2011, v ase v ktorom si kad fakt meme vemi rchlo vyhada, stle pretrvvaj takto spsoby vuky na V. Namiesto pochopenia faktov a svislost sa na tomto konkrtnom kurze kladie draz na uenie sa spamti faktov, ktor tudenti aj tak krtko po skke zabudn, a ak ich potrebuj, s schopn si ich okamite dohada v literatre. (autor na poiadanie poskytne informciu o konkrtnom kurze a V).
USA

V USA je to silne zvisl od konkrtneho ttu. Ale koly maj vek vonos pri vbere uiteov, a tty dokonca mu zniova poadovan kvalifikciu pre nbor uiteov. D sa poveda, e tudent si do nstupu do kolskho zamestnania vysta s isto teoretickmi vedomosami, kee iadna prax, ani iadne praktick preskanie nie je nikde priamo poadovan. Tu povaujem za siln nedostatok absenciu akhokovek celo-federlneho systmu na prpravu uiteov, na ich kontrolu a evidenciu. V jednoduchosti sa d poveda, e nevzdelanmu loveku sta prs do ttu kde je nedostatok uiteov (a teda znen nroky na ich prijmanie) a me sa sta uiteom.
Zveren zhodnotenie prpravy uiteov

Za najlep povaujem Japonsk systm v kombincii s apartom uitesk licencia, pravidelne predlovan v USA. Pretoe poskytuje dostatok praktickch sksenost a vedomost v kombincii s pravidelnm preskavanm uiteov v ich obore.
Socilne postavenie uiteov v jednotlivch krajinch

Pre ely tejto prce nie je mon poui najkomplexnej dokument z tejto oblasti (6), kee platy uiteov tam nie s uveden pre Slovensko, pre USA niektor hodnoty nie s uveden, a hlavne, nie je

jasne napsan za ak obdobie je dan suma, ani v akej menej (nie s to USD, ale nieo ako USA prepotan s niem o sa vol PPP) a teda je tento dokument absoltne nepouiten.
Krajina Priemern mzda uitea s menej ako 1 rokom praxe Priemern mzda uitea s 5 9 rokmi praxe Priemern mzda uitea s viac ako 20 rokmi praxe Japonsko (7) 33 019 $ 64 547,5 $ 107 976 $ USA(8) 43 977 $ 54 349 $ 71 933 $ Slovensko (9) trieda 9 8 352 $ 8 904 $ 10 128 $

Vybran sluby a produkty:

Krajina Rchly zstrih vlasov Japonsko 10,43 $(10) USA 12 $ 10-20 $ Slovensko 4,2 7 $ 2,8 4,2 $

Lacn jedlne menu 10,43 $ (10) v retaurcii poas obeda Lacn raajky 4,1 7,2 $ (11) 1 liter mlieka 2 $(12) Jedna rajina 1 $ (12) 5 bannov 250 gramov maslo Najlacnej prenjom v hlavnom meste (pribline rovnakej rozlohy

6$ N N

2 $ (12) N 4,1 $ (12) N 1198 1876 $ / 1000 1200 $ (14) mesiac (13)

1,4 $ 0,7 $ 2,8 $ E / KG (kus cca 0,28 $ centov) N 0,91 $ 253 - 352 E (15)

N hodnoty nedostupn Z tabuliek vidme, e v Japonsku prevlda jeden vemi pozitvny trend, a to radiklne zvyovanie mzdy na zklade potu rokov v praxi uitea. Je to vemi siln lkadlo aby lovek pracoval ako uite napriek mono niiemu nstupnmu platu (vzhadom na ivotn podmienky), pretoe m pred sebou vidinu toho e ak vytrv v tomto povolan, tak sa mu dostane viac ako trojnsobne vy plat ako na zaiatku. Tento trend, ale v znenej miere vidme aj v USA, kde to navenie je sce menie, a nstupn plat vy, ale predsa len po 20 rokoch praxe dostane uite o cca 28 000 dolrov rone viac ako ke zanal. A tu vidme aliu negatvnu strnku v motivcii slovenskch uiteov. Na zaiatku uite dostane pribline 500 euro mesane, a po 20 rokoch praxe je to len 583 euro. ie navenie o pribline 16 % v Japonsku je to navenie o pribline 327 %, o je obrovsk rozdiel. ie na Slovensku nem zanajci uite ani t perspektvu e ak vytrv v tomto povolan, e bude zarba nieo viac, o je al dvod preo uitelia vemi asto odchdzaj po uritom ase z verejnho kolstva osobne poznm dve uiteky na prvom stupni Z, ktor nastpili po V tdiu do koly, uili 4 roky (teda jednu triedu cel stupe), a potom zo kolstva odili pre. Jednoducho povedan, uite u ns nevid perspektvu e ak vydr horie podmienky na zaiatku e sa to zlep. S hadiska ivotnch nkladov, ak potame naprklad koko lacnch raajok si me zanajci uite kpi s ronho platu, tak pri Japonsku dostaneme 4585 8053, pri USA 7329 a pri Slovensku 5965. o ukazuje e sce na Slovensku maj uitelia vemi nzke platy oproti predmetnm krajinm, ale potraviny

i obydlie s silne lacnejie u ns ako v tchto krajinch. Ale musm poznamena, e potraviny nie s o toko lacnejie o koko s vyie platy, pretoe v tabuke naprklad uvdzam prenjom 1 izbovho bytu, ale v praxi zanajci uite na Slovensku si skr prenajme jednu izbu, ako cel byt, a vo vetkch krajinch je siln monos zaloenia rodiny, a teda klesania finannch nrokov na bvanie, pretoe vinou obidvaja manelia pracuj. A naprklad Slovensk priemern 1 izbov byt je pribline dva krt men ako Japonsk priemern 1 izbov by. Zverom by som poznamenal, e je potrebn aby Slovensk platov tabuky obsahovali vraznejie zvenia mzdy poda odpracovanch rokov, pretoe to m sli aj ako aksi forma lkadla pre uiteov, aby v kolstve ostali. A taktie, to e u ns s o toko niie platy nie je tak stran ako to vyzer, aj s dvodu nich vdavkov na jedlo i obydlie.
Zver

Na zver by som si dovolil napsa tvrdenie, e ak by skupina odbornkov preskmala systmy vzdelvania a odmeovania a nslednho preskavania uiteov v USA a v Japonsku, a vytvorila by aksi hybrid aplikovan na nae podmienky, tak situcia v kolstve by sa radiklne zmenila k lepiemu.

Citovan diela

1. Bojar, Ondej and Celler, Michal. Vzdlvac systm U.S.A. Matematicko-fyzikln fakulta UK v Praze Katedra didaktiky fyziky - Seminrn prce student. *Online+ 5 23, 2001. *Cited: 05 27, 2009.+ http://kdf.mff.cuni.cz/vyuka/pedagogika/semin_prace/ls2001/usa-1.htm. 2. Pulkrbkov, Martina and Vakov, Lenka. Japonsk vzdlvac systm. Matematicko-fyzikln fakulta UK v Praze - Katedra didaktiky fyziky - Seminrn prce student. *Online+ 2005. *Cited: 27 05, 2009.] http://kdf.mff.cuni.cz/vyuka/pedagogika/semin_prace/ls2005/japonsko-prezentace.ppt. 3. Plank, Alex. Education in the United States. Wikipedia. [Online] 2009. [Cited: 5 29, 2009.+ lnok priebene upravovan od roku 2002 do roku 2009. http://en.wikipedia.org/wiki/Education_in_the_United_States. 4. Professional Preparation and Education Competence. Florida Department of Education. [Online] 2005. [Cited: 5 29, 2009.] http://www.fldoe.org/edcert/mast_prof.asp. 5. Niiho, Akihiko. Teachers education on Japan, focus on B.A. in History in Undergraduate School of Education on Waseda University, Japan. *interv.+ Michal Daek. 4 7, 2009. pracovnk s prijmacej kancelrie Univerzity Waseda v Tokiu, Japonsko. 6. Education at a Glance. Par : OECD, 2008. 7. Payscale - Simply Hired. Salary Survey Report for Country: Japan. [Online] 5 29, 2009. [Cited: 5 31, 2009.] http://www.payscale.com/research/JP/Country=Japan/Salary. 8. Salary Survey Report for All K-12 Teachers. Payscale - Simply Hired. [Online] 5 29, 2009. [Cited: 5 31, 2009.] http://www.payscale.com/research/US/All_K-12_Teachers/Salary. 9. Stupnica platovch tarf pedagogickch zamestnancov. Odborov zvz pracovnkov kolstva a vedy na Slovensku. [Online] 2009. [Cited: 5 31, 2009.] http://www.ozpsav.sk/obsah/ekonomika/sucet_pedagogicka.xls. 10. Living Cost. Japan guide.com/e/e2202.html. Guide. [Online] 2009. [Cited: 5 31, 2009.] http://www.japan-

11. Budgets. Japan Guide. guide.com/e/e2410.html.

[Online]

2009.

[Cited:

31,

2009.]

http://www.japan-

12. kulachan. food expense in Japan? *interv.+ Michal Daek. 5 29, 2009. uite, 52 rokov, nrodnos Nemeck, ije v Japonsku >10 rokov. 13. Tokyo Apartments. [Online] 2009. [Cited: 5 31, 2009.] http://www.tokyoapartments.jp/. 14. Apartment Showcas. [Online] 2009. [Cited: 5 31, 2009.] www.apartmentshowcase.com. 15. Hyperinzercia. [Online] 2009. [Cited: 5 31, 2009.] byty.hyperinzercia.sk. 16. Teacher. Wikipdia. [Online] http://en.wikipedia.org/wiki/Teacher#United_States. 2009. [Cited: 5 29, 2009.]

17. School of education. Wikipdia. [Online] http://en.wikipedia.org/wiki/College_of_Education.

2009.

[Cited:

29,

2009.]

18. Reasonable Prices. [Online] http://www.tokyoapartment81.com/price.html.