TECHNICK UNIVERZITA V KOICIACH

STROJNCKA FAKULTA
KATEDRA VROBNEJ TECHNIKY A ROBOTIKY

HOBOVAKY, OBRAKY A PREAHOVAKY

tudijn materil

tudijn materil bol vypracovan v rmci rieenia grantovho projektu KEGA 3/3064/05 Prprava a realizcia multimedilnych vubovch a tudijnch materilov pre odbor Vrobn technika s vyuitm technolgi a prostriedkov virtulnej reality

Hobovaky, obraky a preahovaky

HOBOVAKY, OBRAKY A PREAHOVAKY

Pre vetky tieto stroje je spolonm znakom, e hlavn rezn pohyb nstroja alebo obrobku je priamoiary. Pracuj spravidla pri jednom - pracovnom zdvihu, pri druhom - sptnom zdvihu sa vracia nstroj naprzdno do vchodiskovej polohy.

1. HOBOVAKY
Pracuj jednoduchm nstrojom podobnm sstrunckemu nou, priom hlavn rezn pohyb vykonva spravidla obrobok, ale v niektorch prpadoch ho me vykonva aj nstroj. Posuv je preruovan, vdy pred zaiatkom novho pracovnho zdvihu. Hobovaky s prednostne uren na obrbanie rovinnch plch, najastejie rovnobench s upnacou plochou. Mu sa na nich vak obrba i rovinn plochy kolm (obr. 1a, b) a sklonen k upnacej ploche (obr. 1c) a plochy v prienom reze zakriven (napr. koprovanm poda ablny). a) b) c)

- hlavn rezn pohyb

- preruovan posuv

Obr. 1 Prklady obrbania zvislch a ikmch rovinnch plch na hobovakch Nevhodou hobovaiek voi rovinnm frzovakm je men vkon a horia pracovn innos spsoben sptnm pohybom stola naprzdno, zrchovanm znanch hmt stola s obrobkom pri zmene zmyslu pohybu a znanmi stratami trenm medzi stolom a lkom. Aj napriek tmto nevhodm maj vak hobovaky svoje uplatnenie a s obben najm v kusovej vrobe a vo vrobe v malch srich, pretoe materil sa odober jednoduchm a relatvne lacnm nstrojom, ktor sa d jednoducho naostri. Vhodn je i monos hobovania plch pomerne zloitch tvarov jednoduchm nstrojom, k omu pri frzovan potrebujeme pecilne a drah nstroje. alou prednosou je vysok pracovn presnos ako dsledok menieho namhania stroja a obrobku reznou silou a menieho otepovania (udva sa monos dodrania toleranci hrbky obrobku v rozmedz 0,02 a 0,04 mm a najvyia dosiahnuten presnos dodrania rovnobenosti opracovanej plochy s plochou upnacou 0,01 mm na dku 1000 mm a 0,02 mm na najviu hobovan dku). Hobovaky s vhodn na obrbanie dlhch a zkych plch, kedy mu ma aj v vkon ne frzovaky. 2

Hobovaky, obraky a preahovaky

Charakteristick parameter a zkladn technick parametre hobovaiek Vekos hobovaky je charakterizovan najvmi rozmermi obrobku, ktor sa d na nej opracova bez zmeny jeho polohy, t.j. ktor prejde medzi stojanmi pri najvyej polohe prienikovch suportov. Charakteristickm parametrom hobovaiek je hobovacia rka B, ktor dopluj alie rozmerov parametre urujce vekos pracovnho priestoru - hobovacia dka L a hobovacia vka H. Poda vekosti hobovacej rky rozdeujeme hobovaky na mal (B do 800 mm), stredn (B do 1 600 mm) a vek (B do 5 000 mm). Pritom hobovacie dky mu by a do 12 000 mm i viac. alie technick parametre hobovaiek s predovetkm tieto: upnacia plocha stola, najvie zaaenie stola obrobkom v Newtonoch na jeden meter dky stola pri definovanej rchlosti stola, vodorovn pohyb prienikovho suportu, zvisl pohyb noovch san prienikovho suportu, zvisl pohyb bonho suportu, -1 vodorovn pohyb noovch san bonho suportu, rchlos stola [m.min ], posuvy suportov [mm/zdvih], posuvy noovch san [mm/zdvih], najvia priean sila pri definovanej rchlosti stola, najvie zaaenie reznou silou jednho suportu (prienikovho a bonho), vkony elektromotorov, celkov prkon stroja, obrysov rozmery stroja a celkov hmotnos stroja. Kontrukcia hobovaiek Na hobovakch benej kontrukcie (obr. 2 a obr. 4) je obrobok upnut na stole 2, ktorho dka je pribline rovn dke najvieho obrobku, prpadne me by o nieo krat (obrobok me na koncoch prenieva). Stl sa pohybuje priamoiarym vratnm pohybom (hlavn rezn pohyb) po vodiacich plochch na lku 1. Pretoe toto vedenie je dostatone dlh (po celej dke stola), je pohyb stola kudn, bez prieenia a presn, o m priazniv vplyv na presnos prce a na kvalitu opracovanej plochy. Nevhodou tohto usporiadania je vek dka stroja, rovn pribline dvojnsobku dky najdlhieho obrobku. Hobovaky tohto typu rozdeujeme na jednostojanov a dvojstojanov. Jednostojanov hobovaky (obr. 2) sa vyznauj niou tuhosou, pretoe maj otvoren nosn sstavu. Stojan 3 predstavuje vlastne votknut nosnk v zklade stroja a prienik 4 predstavuje pri prci votknut nosnk do stojanu. Jednostojanov hobovaky s spravidla vybaven jednm prienikovm 5 a jednm bonm suportom 6 a vyrbaj sa do hobovacej rky B = 1 000 mm. V tchto rozmeroch vychdza ich kontrukcia ete dostatone tuh pre zaistenie poadovanej pracovnej presnosti. Vhodou otvorenej nosnej sstavy jednostojanovch hobovaiek je ich v pracovn rozsah, pretoe obrobok me prenieva cez okraj stola (obr. 3), kde sa podoprie samostatnm vedenm 7. Dvojstojanov hobovaky (obr. 4) sa vyznauj vyou tuhosou (uzavret nosn sstava) a vyrbaj do hobovacej rky B = 5 000 mm. Pre vek hobovacie dky sa z dvodov etrenia zastavanej plochy stavaj dvojstojanov hobovaky doskov (obr. 5), u ktorch je obrobok upnut na nepohyblivej doske 1 a pohybuje sa cel portl 2 (stojany s prienikom a suportmi) po vedeniach 3 vytvorench po stranch dosky. Tento druh hobovaiek je vhodn na obrbanie dlhch a plochch obrobkov, pretoe celkov dka stroja vychdza znane menia, via iba o dku veden stojanov ne je dka najdlhieho obrobku. 3

Hobovaky, obraky a preahovaky

Uritou nevhodou tejto kontrukcie je nedokonal vedenie stojanov po lku (krtke a irok vedenie) a tm horie podmienky pre presn prcu. Pre vysok obrobky sa upnacia doska zapa do zeme. Takejto hobovake sa hovor jamov hobovaka (obr. 6). Na rovnakom princpe pracuje hobovaka na obrbanie zvislch plch (obr. 7), na ktorej tak isto obrobok stoj a pohybuje sa zvisl prienik po vodiacich plochch vytvorench na vysokom a dlhom stojane. V zvodoch na vrobou lod alebo kotlov sa pouvaj na zranie hrn plechov pred ich zvranm hobovaky na hrany plechov (obr. 8). Obrobok je v kude, suport s noom sa pohybuje po dlhom prieniku. N u tohto stroja odober triesku pri oboch zmysloch pohybu suportu.

a) b)

Obr. 2 Jednostojanov hobovaka a) principilna skica b) axonometrick pohad

Hobovaky, obraky a preahovaky

3
6 2

Obr. 3 Obrbanie irieho obrobku na jednostojanovej hobovake

4 3 5 6
2

a)

b)

Obr. 4 Dvojstojanov hobovaka a) principilna skica b) axonometrick pohad

Hobovaky, obraky a preahovaky

1 3 3

Obr. 5 Doskov hobovaka

Obr. 6 Jamov hobovaka

Obr. 7 Hobovaka na zvisl plochy

Obr. 8 Hobovaka na hrany plechov

Pohon hlavnho reznho pohybu je na hobovakch rieen najastejie s plynulou zmenou potu zdvihov od strojenstva Ward-Leonard cez sstavu ozubench prevodov a posledn kinematick dvojicu ozuben koleso ozuben hrebe. strojenstvo Ward-Leonard umouje nielen plynul zmenu pracovnej rchlosti stola, ale aj mkk a rchle reverzovanie chodu bez dlhho prebiehania v vratoch pohybu. Pohon suportov pre zber alej triesky je mon iba v asovom intervale poas zmeny zmyslu pohybu stola, t.j. od okamihu, kedy n vyiel zo zberu s obrobkom, do okamihu optovnho zberu. Posuv suportov sa odvodzuje najastejie priamo od pohybu stola, priom sa vyuva konen as jeho zdvihu. Pomocou narok umiestnench na stole v polohch poda zdvihu stola (dky obrbanej plochy) sa uskuton vkyvn pohyb dvojramennej pky 1 s ramenami 2 a 3, a to v jednom vrate v jednom, v druhom vrate v opanom zmysle (pozri obr. 9a). Tento pohyb sa prena tiahlom 4 a kukou 5 so zpadkou na rohatkov koleso (pozri obr. 9b). Pootoenie rohatkovho kolesa sa kueovm skolesm prena na zvisl an hriadele 6 prebiehajce po oboch stranch pozd stojanov a z nich sa cez alie kueov skolesia 7 odvdza pohyb bu na pootanie pohybovej skrutky prienika zaberajcej s maticou upevnenou v suporte (prieny posuv suportu po prieniku), alebo na an hriade, z ktorho sa odvdza v suporte pohyb kueovmi kolesami na pohybov skrutku zvislho posuvu noovch san. Vekos posuvu sa men najastejie zakrvanm zubov rohatky (obr. 9b), jemnos nastavenia posuvu zvis od potu zubov rohatky. 6

Hobovaky, obraky a preahovaky

Zmena zmyslu prslunho posuvu sa realizuje prepnanm spojok v reverzanom kueovom skoles 7.

b)

a)
1 4
5

Obr. 9 Mechanizmus preruovanho posuvu suportu hobovaky

Kontrukcia prienikovch alebo bonch suportov (obr. 10) pozostva zo spodnch san 1 pohybujcich sa po prieniku (u prienikovch suportov) alebo po stojanoch (u stojanovch suportov), z otonej asti 2 umoujcej pootoenie vedenia noovch san do poadovanej polohy pri hobovan ikmch plch, noovch san 3 a z odklopnho noovho driaka 4. Aby sa dalo obrba zvislm alebo ikmm posuvom noovch san, d sa odklpac noov driak skloni tak, aby mohol vone prejs okolo obrobenej plochy. Noov driak sa pred zaiatkom sptnho zdvihu odklop okolo apu 5, aby sa n pri sptnom pohybe netrel chrbtom o opracovan plochu, m by sa zbytone opotrebil a pokodzoval u opracovan plochu. Odklpanie me by mechanick, elektromagnetick, hydraulick (na obr. 10 pozcia 6), prpadne pneumatick. Aby sa zvila tuhos suportu pri pracovnom zdvihu, s suporty vkonnch strojov vybaven zariadenm, pomocou ktorho sa upne odklopn noov driak k suportu (mechanicky pomocou vstrednka, hydraulicky, prpadne pneumaticky). Preruovan strojn posuv noovch san (odvoden od pohybu stola napr. mechanizmom poda obr. 9) sa realizuje pohybovou skrutkou 7 a maticou uloenou v noovch saniach. Rune mono pohybova noovmi saami pomocou ovldacieho kolesa 8. Lko hobovaky je liatinov, skriovho tvaru, vystuen rebrami. V lku s uloen prevody pohonu stola a na hornej asti m vytvoren vodiace plochy pre stl. 7

Hobovaky, obraky a preahovaky

Stl hobovaiek mus by tuh a ahk, aby zotrvan sily pri zmene zmyslu pohybu boli mal. Spravidla s stoly hobovaiek vytvoren ako liatinov odliatky skriovho tvaru a rebrovan. U malch a strednch strojov m stl tvar poda obr. 11a, b. Tvar poda obr. 11a je vhodnej, pretoe nevyaduje vymedzovanie stranovej vle. Ak hroz, e stl bude inkom klopnho momentu vonkajch sl zdvhan, vybav sa zospodu litami poda obr. 11b. Vrcholov uhol profilu vodiacich plch bva 90 u malch a 120 u strednc h a vekch hobovaiek. Stl poda obr. 11c je kvli zveniu tuhosti veden na troch vodiacich drhach. Stredn drha m trojuholnkov profil a vedie stl stranovo. Takto rieenie sa pouva na vekch hobovakch. Stl s tromi vodiacimi drhami m dva ozuben hrebene. Po vkovom prestaven prienika do pracovnej polohy sa pred zaiatkom obrbania mus prienik upn (votkn) ku stojanu (stojanom) kvli zveniu tuhosti nosnej sstavy. V opanom prpade by prienik celou svojou hmotnosou spoval na pohybovch skrutkch, o nie je prpustn. Takto uloenie by bolo v podstate kbovm uloenm koncov prienika voi stojanom, ktor vykazuje teoreticky a 4-krt niiu tuhos, ne uloenie obojstranne votknut. Vemi asto pouvan kontrukcia upnacieho zariadenia prienika na dvojstojanovej hobovake je zobrazen na obr. 12.

7 2 8
3

a) b)

c)
4 6

Obr. 10 Kontrukcia prienikovho suportu hobovaky

Obr. 11 Vedenie stolov hobovaiek

Obr. 12 Upnacie zariadenie prienika dvojstojanovej hobovaky 8

Hobovaky, obraky a preahovaky

2. OBRAKY
Princp prce obraiek je prakticky toton s hobovakami. Aj tieto stroje pracuj jednoduchm nstrojom podobnm sstrunckemu nou, ale hlavn rezn pohyb vykonva nstroj a na podstatne kratej drhe ako u hobovaiek (maximlna dka zdvihu mkadla s nstrojom je u obraiek 1 000 mm). Poda polohy roviny, v ktorej nstroj kon hlavn rezn pohyb, rozdeujeme obraky na vodorovn a zvisl. Na vodorovnch obrakch sa obrbaj vodorovn plochy rovnoben s upnacou plochou stola, zvisl, ikm i tvarov plochy, drky v dierach (pozri obr. 13a) a prieben drky pre per a kliny v hriadeoch; pri pouit pecilneho zariadenia sa daj obra naprklad aj plochy rotan (obr. 13b). Vodorovn obraky s uren na obrbanie obrobkov malch rozmerov, predovetkm v nstrojrach a v kusovej vrobe. Zvisl obraky s vhodn na obrbanie rovinnch a rotanch plch kolmch na upnaciu plochu stola na obrobkoch, u ktorch prevlda dka a rka nad vkou. Obraj sa na nich tie drky pre per (obr. 13c), klinov drky a tvarov diery tvorhrann, eshrann a pod. Rovnako sa obraj aj vonkajie tvarov plochy. Daj sa na nich pomerne ahko obrba obecn valcov plochy rznych tvarov. Uplatuj sa v kusovej vrobe, v nstrojrach a opravovniach. Ich vhodou je vek univerzlnos a jednoduch tvar nstroja. Tvarovm nstrojom a pomocou deliaceho zariadenia sa daj na zvislch obrakch obra aj zuby ozubench kolies elnch s priamymi, prpadne i ikmmi zubami.

a)

b)

c)

Obr. 13 Prklady prc na obrakch Charakteristick parameter a zkladn technick parametre obraiek Charakteristickm parametrom obraiek je v podstate maximlny zdvih mkadla, ktor sa vyuva na odoberanie triesky z obrobku. Pre vodorovn obraky ho bliie pecifikujeme ako tzv. obraciu dku L a pre zvisl obraky ako obraciu vku H. Poda tohto parametra rozoznvame stroje mal (L aj H do 250 mm), stredn (L do 500 mm a H do 630 mm) a vek (L aj H do 1 000 mm). Medzi alie zkladn technick parametre vodorovnch obraiek patria predovetkm tieto: upnacia plocha stola, zvisl pohyb stola, vodorovn pohyb stola, zvisl pohyb noovch san, prestavitenos mkadla, vzdialenos medzi upnacou plochou stola a spodnou plochou vedenia mkadla (najmenia, najvia), rozsah rchlost mkadla (poet dvojzdvihov za mintu), najvia 9

Hobovaky, obraky a preahovaky

priean sila, rozsah vodorovnch posuvov stola [mm/zdvih], rozsah posuvov noovch san [mm/zdvih], vkon hnacieho elektromotora, pdorysn plocha stroja, celkov hmotnos stroja. Zkladn technick parametre zvislch obraiek s: zvisl pohyb stola, prieny pohyb stola, pozdny pohyb stola, priemer stola, vzdialenos dosadacej plochy noa od stojanu, vzdialenos dosadacej plochy noa od vedenia mkadla, najvia vzdialenos upnacej plochy stola od spodnho konca vedenia mkadla, najvia vzdialenos noa od upnacej plochy stola, natoenie vedenia mkadla (ak stroj tto monos m), rozsah rchlost mkadla (poet dvojzdvihov za mintu), najvia priean sila, rozsahy posuvov pozdnych a prienych [mm/zdvih], vkon hnacieho elektromotora, pdorysn plocha stroja, celkov hmotnos stroja. Kontrukcia vodorovnch obraiek Vodorovn obraka (obr. 14) pozostva zo stojanu 1, na hornej ploche ktorho sa vo veden pohybuje mkadlo 2 so suportom 3. Obrobok sa upna na stl 4. Stl je uloen na konzole 5 a vkovo sa rune prestavuje poda vky obrobku pomocou skrutky a matice. Pre zvenie tuhosti me by stl podopren podpierkou 6 upevnenou k zkladovej doske 7. Hlavn rezn pohyb vykonva mkadlo, posuv kon stl s obrobkom. Pre obrbanie krtkych prienych rovinnch plch na dlhch obrobkoch sa pouvaj obraky, u ktorch vykonva mkadlo nielen hlavn rezn pohyb, ale i posuv.

a)

b)

Obr. 14 Vodorovn obraka a) principilna skica b) axonometrick pohad Pohon mkadla je najastejie mechanick pomocou kukovho mechanizmu s kvavou kulisou (Whitworthov mechanizmus). Jeho vhodou je jednoduchos, zvenie rchlosti pri sptnom (nepracovnom) zdvihu a vhodn vyuitie miesta v stojane stroja. Nevhodou je premenlivos pracovnej rchlosti.

10

Hobovaky, obraky a preahovaky

Pre nepriazniv namhanie niektorch jeho ast (apy a kzne asti) je vhodn iba pre mal rezn sily. Kontrukn usporiadanie pohonu mkadla je zobrazen na obr. 15 Dka zdvihu sa men zmenou ramena kuky prestavovanm kukovho apu v kukovom koti. Sasne s tm sa men aj rchlos mkadla (tto sa okrem toho d aj nastavi zmenou prevodov v prevodovke medzi hnacm elektromotorom a hriadeom kuky. Poloha pracovnho zdvihu (bliie alebo alej od stojanu) sa men prestavenm apu ojnice v mkadle. Pohyb stola s obrobkom sa odvodzuje od otania kuky cez pkov prevody a rohatko-zpadkov mechanizmus.

a)

b) Obr. 15 Pohon mkadla vodorovnej obraky a) celkov dispozcia b) detail kulisy Whitworthovho mechanizmu

Suport vodorovnej obraky m podobn stavbu ako maj suporty hobovaiek a je upevnen na elo mkadla. N je upnut v pinke, ktor je zavesen na ape, o umouje pri sptnom zdvihu mkadla samovon odklopenie noa. Stl m na hornej vodorovnej ploche upnacie drky pre obrobok. Niekedy bva upnacia plocha vytvoren i na elnej zvislej ploche stola, take sa daj pohodlne upna aj obrobky, u ktorch sa m opracova plocha kolm k upnacej ploche. Pre potreby akho strojrstva sa stavaj aj prenosn vodorovn obraky. mkadlo tchto strojov sa pohybuje v hlave, ktor sa d zvisle prestavova po stojane, ktor je oton a d sa presva po lku. Stroje tohto druhu mvaj zdvih a 1600 mm.

11

Hobovaky, obraky a preahovaky

Zvisl obraka (obr. 16) pozostva zo stojanu 1, na ktorom je vedenie pre zvisl pohyb mkadla 2 s noovm driakom. Obrobok sa upna na stl 3, ktor je krov (umouje pozdny a prieny pohyb obrobku) a s otonm hornm dielom.

2 1 3

a)

b)

Obr. 16 Zvisl obraka s pohonom mkadla kukovm mechanizmom a) principilna skica b) axonometrick pohad Pohon mkadla zvislch obraiek me by rieen troma spsobmi. Na strojoch najmenej vekosti (do obracej vky asi cca 160 mm) sa mkadlo poha obyajnm kukovm mechanizmom (pozri obr. 16). Obracia vka sa men prestavenm kukovho apu v drke kukovho kota. Stroje vej vekosti (do obracej vky cca 250 mm) maj mkadlo pohan Whitworthovm mechanizmom - kukovm mechanizmom s kvavou kulisou v rovine YZ (obr. 17). Na strojoch tohto typu sa d mkadlo nata okolo osi X a o 15 take sa daj obrba ikm drky leiace v rovine YZ a kueov plochy. , Na ete vch strojoch (do obracej vky cca 450 mm) je mkadlo pohan kukovm mechanizmom s otavou kulisou v rovine XZ (obr. 18), take mkadlo sa d nata okolo osi Y a obrba tak ikm drky leiace v rovine XZ a kueov plochy. mkadlo najvch strojov sa poha pastorkom a ozubenm hrebeom podobne ako stl hobovaky, alebo sa poha hydropohonom. Posuv stola (prieny, pozdny i otav) sa uskutouje preruovane pomocou rohatko-zpadkovho mechanizmu, podobne ako u vodorovnch obraiek, a to tak, aby posuv stola prebehol v dobe po ukonen sptnho zdvihu, kedy n nie je v styku s obrobkom. Pracovn stl najmench strojov je konzolov a d sa prestavova zvisle po veden stojanu (pozri obr. 16). Stl strednch a vekch strojov spova na lku. M pracovn posuv v dvoch smeroch (pozdnom a prienom) a je spravidla otav. ak stroje maj mechanick rchly pohyb stola v oboch smeroch i jeho rchle otanie rieen samostatnm elektromotorom.

12

Hobovaky, obraky a preahovaky

Z Y

c)

a)

b)

Obr. 17 Zvisl obraka s pohonom mkadla kukou s kvavou kulisou a) principilna skica b) axonometrick pohad c) mechanizmus pohonu mkadla

c)

Z X a)

b) Obr. 18 Zvisl obraka s pohonom mkadla kukou s otavou kulisou a) principilna skica b) axonometrick pohad c) mechanizmus pohonu mkadla

13

Hobovaky, obraky a preahovaky

3. PREAHOVAKY
Preahovanie sa pouvalo pvodne na presn obrbanie dier inch obrysov ne kruhovch, naprklad drok pre per v nbojoch, tvorhrannch dier, drkovanch nbojov a podobnch tvarov (pozri obr. 19). Dnes vieme preahovanm bene obrba aj vonkajie plochy tvarov i rovinn (pozri obr. 20), pri om sa dosahuje vysok presnos a vek vkon.

Obr. 19 Prklady tvarov pre vntorn preahovanie

Obr. 20 Prklady tvarov pre vonkajie preahovanie

Stroje na preahovanie - preahovaky rozdeujeme poda polohy roviny, v ktorej sa realizuje hlavn rezn pohyb, na dve zkladn skupiny - preahovaky vodorovn a na preahovaky zvisl. Charakteristickm parametrom preahovaiek je najvia priean sila, teda maximlna sila, ktorou doke pohon hlavnho pohybu psobi na nstroj. Doplujcim parametrom je maximlny zdvih nstroja. Preahovaky sa vyskytuj vo vekostiach od 40 do 600 kN prieanej sily so zdvihmi a do 2 000 mm. Vodorovn preahovaky (obr. 21) zaberaj viu pdorysn plochu, umouj vak poui dlhie preahovacie tne a s kontrukne jednoduchie. Pouvaj sa hlavne na obrbanie dier, teda na vntorn preahovanie. Preahovac t 1 sa upevuje k nstrojovm saniam 2, ktor vykonvaj hlavn rezn pohyb. Pohon nstrojovch san je dnes vlune hydraulick linernym hydromotorom 3. Jeho vhodou je ochrana pred preaenm nstroja, monos plynulej regulcie reznej i sptnej rchlosti nstroja a monos plynulho nastavenia vekosti prieanej sily. 14

Hobovaky, obraky a preahovaky

Ak sa na stroji preahuj diery stredovo symetrickch tvarov, nemus sa obrobok upn, ale sta ho oprie o zvisl dosadaciu plochu podloky. Aby bolo zabezpeen osov namhanie ta bez prdavnho ohybu, stka sa podloka s opierkou na guovej dosadacej ploche (obr. 22). Opierka s podlokou s vmenn poda rozmerov a tvaru obrobkov. Dlh tne sa na pravom konci podopieraj pomocnmi saami pohybujcimi sa po veden v predenej asti stroja (obr. 23). Na obrbanie zloitch tvarov postupne niekokmi preahovkmi s vhodn revolverov preahovaky (obr. 24). Revolverov hlava s preahovkmi sa postupne medzi jednotlivmi operciami poota, take do pracovnej polohy prichdzaj postupne jednotliv preahovky. S pohonnm hydromotorom je vdy spojen iba preahovk nachdzajci sa v pracovnej polohe.
3 2 1

Obr. 21 Vodorovn preahovaka Obr. 22 Guov opierka obrobku

Obr. 23 Vodorovn preahovaka pre dlh zdvihy

Obr. 24 Revolverov preahovaka

15

Hobovaky, obraky a preahovaky

Zvisl preahovaky sa vyrbaj ako vntorn (uren na preahovanie vntornch plch obr. 25a) a vonkajie (uren na preahovanie vntornch i vonkajch plch obr. 25b). Ich vhodou je menia pdorysn plocha, nevhodou je obmedzenie dky ta, pretoe od obrobku mus by k dispozcii na obe strany von priestor v dke rovnej dke preahovacieho ta. Aby bola obsluha stroja pohodlnejia, pouva sa na pridranie ta v hornej polohe pomocn podvacia hlava. Na zvislch preahovakch tzv. dvojitch (obr. 25c) pracuj na jednom stojane veda seba dva preahovacie nstroje a to tak, e zatia o jedny nstrojov sane konaj pracovn pohyb, druh sa vracaj, take je umonen poas opracovania jednho obrobku upna na vedajom pracovnom mieste druh obrobok a tm zvi vrobnos stroja.

a)

b)

c) Obr. 25 Zvisl preahovaky a) vntorn, b) vonkajia, c) dvojit

16