Sasn slovensk perk

Silvia BARTOV

1. vod

perky tvoria od dvnych vekov sas udskej kultry, no asto krt nemali len dekoran funkciu ozdobnch predmetov. lovek nimi krlil svoje telo, symbolizovali spoloensk postavenie svojho nositea, perky mali aj funkciu platidla, kultov, ritulnu, mystick, vyjadrovali prslunos k istmu nboenstvu, i v niektorch kultrach verili, e maj i ochrann schopnosti a pod. V kadej kultre sa nosil in typ perkov, s rozdielnymi ornamentmi, rozdielnymi spsobmi zdobenia, a aj rozdielnym spracovanm materilu a technikami vroby. perk je zrkadlom doby (Weisslechner, Karol: Mzy nevzvam.), tak o nm odzrkaduj tie sasn? A vbec, o slovo perk ako pojem vlastne znamen? Vo veobecnosti je to ozdobn predmet osobnej spotreby vyroben z drahch kovov, drahokamov alebo inch vzcnych materilov. No perk sa u aj v minulosti chpal ako umeleck dielo, a prve v tejto intencii chcem predostrie jeho vzhad a situciu na scne sasnho umenia na Slovensku. Toto odvetvie vonho umenia si zasluhuje nau mimoriadnu pozornos, pretoe ako povedal v jednom zo svojich vyjadren rektor Vysokej koly vtvarnch umen (VVU) v Bratislave, a zrove vedci ateliru S+M+L_XL kov a perk z katedry itkovho umenia, prof. Karol Weisslechner, akad. arch.: Napriek tomu, e na Slovensku ije a pracuje Anton Cepka,

32

jeden z priekopnkov umeleckho perku v Eurpe a na svete, ktor zsadne svojou tvorbou ovplyvnil umeleck perk ako vrazov mdium, napriek tomu sa na Slovensku vie vemi mlo o tejto vtvarnej prci.. Kee u ns nie je ani galria, ktor by prezentovala vhradne autorsk umeleck perk, verejnos sa k nemu dostva ako. Presadi sa na Slovensku v povedom ud s kvalitnm a originlnym typom takhoto vtvarnho prejavu, aby ho obdivovali, vedeli oceni a aj si ho kpili, je vemi nron, o je na kodu veci. Sasn slovensk autorsk umeleck perk je zaujmav svojou mylienkou, nvrhom, spracovanm, realizciou, obsahom, konceptom, a v konenom dsledku v niektorch prpadoch aj intalciou tchto vtvarnch artefaktov.

o nm ako nositeom me umeleck perk ponknu? V om je jeho prednos v porovnan s tzv. komernmi perkmi? Do akej miery sa tka nositenos i nenositenos tchto perkov? Ako vyzer dnen slovensk autorsk umeleck perk?

33

Spa aj napriek vrobe z rozlinch lacnch a ahko dostupnch materilov ete kritri, ktor s potrebn, aby bol takto predmet definovan ako perk? Alebo patr do oblasti biutrie? Ak lohu zohrvaj historick perky pri vytvran tch sasnch? To je len zopr otzok a tematickch okruhov, ktor sa nm vynraj pri hlbom nahliadnut do oblasti tohto vtvarnho a umeleckho prejavu. Pomocou tvorby sasnch, v niektorch prpadoch u aj poprednch slovenskch perkrov, predostriem zkladn otzky tejto problematiky.

1.1 o rob perk perkom?

Sasn vtvarn autori, tvorcovia umeleckch perkov, sa na perk dvaj z inho hadiska ako to bolo v minulosti zauvan a vo zvyku, aj ke urit paralely a podobenstv tu nachdzame. perk chpu najm z duchovnho hadiska, v ich ponman badme filozofick podtext, a nie len isto estetick strnku veci. Pri takomto artefakte nie je krsa kladen a povaovan za hlavn atribt veci. Poda Jna Sajkalu

me by perk aj obyajn kame skryt v zovretej dlani. Hodnota perku je skryt a zle od tvorcu, ale aj od nositea ako zaobchdza s touto tajomnosou. Ide teda najm o stotonenie sa s osobou, ktor perk nos, o nositeove vlastn ja a o tbu po takomto perku. Vemi dleit je tu hierarchia postupnosti: autor nosite pozorovate, ktor rob perk perkom. perkom sa me sta mnoho vec. Niekedy to me zjs a tak aleko, e nie je lovek nositeom perku, stva sa jeho sasou, alebo dokonca perk sa stva nositeom loveka. (Novotn, Juraj). Takto perk tlmo nau osobnos a osobitos, ponka 34

nm prezentovanie a vyjadrenie naej individuality, nzoru, vkusu, ivotnho postoja a zmania. Preto by poda slov Juraja Novotnho

malo nasta takto stotonenie sa loveka s nosenm perkom, perk by mal za ns hovori, a preto sa zmieuje o otoen vzahu: nosite perk / perk nosite. Jakub Janiga

sa vo svojom postoji a nzore zas dotka problematiky komunikcie, ke vrav: perk je pre ma komunikciou medzi objektom a jeho nositeom v rovine fyzickho kontaktu. Telo nie je len pasvnym nositeom, ale prve svojimi schopnosami a charakterom sa objektu prispsobuje. Sahuje sa, rozahuje, vypna, cti existenciu objektu vo svojom priestore. Vo vlastnej krajine mu poskytuje miesto pre vzjomn komunikciu. Toto je vak len jeden z obrovskho mnostva osobnch pohadov na existenciu perku v sasnosti. perk m teda nepopieraten komunikan ale aj vpovedn hodnotu. [...] komunikuje s nositeom a s okolitm svetom na celkom inej rovni, na akej funguje materilny svet. (Jokelov, Sylvia). Komunikciu chpeme ako esteticko socilnu oblas perku. Nosenm sa perky prepjaj s telom a individualitou nositea, a v neposlednom rade sa dostvaj do pozcie aktvnej socilnej komunikcie odev a perk, pretoe prve tmito dvoma zlokami 35

komunikujeme s okolm ak sa prve inak, verblne i neverblne nevyjadrujeme. Koniec koncov, mda a odievanie je predsa len aksi koberek pod perky (Kaikov, Hany: udia sa zan ozdobova zvntra),

aj ke nie vetky perky s odevom priamo svisia alebo s zvisl na jeho existencii. Nae telo sa me sta pri takomto zman aj akmsi podkladom pre putovn vstavu, kedy na sebe meme prezentova perky rznych autorov. Formy komunikcie s aj v tomto prpade vemi otvoren, ubovon a bezhranin. Naprklad Lucia Oresk

36

o svojej tvorbe hovor: Forma, akou robm perky, nebva nositen ne tele, ale in [vo vntri, pozn. autora]. To, o po om zostva, ke ma stretne, mj perk a on jak iskra presko k tebe. Nos to, o sa zablysne, ke sa ti op vynor a ja u som ktoviekde. Takto odovzdanie odkazu a lepie zvraznenie udskej osobnosti, ktorho je perk nositeom, meme vmi pocti pri dotyku s nm, naprklad pri perkoch nosench na rukch, ktor s naim dleitm komunikanm nstrojom pri stretnut s inou osobou. perkom mu by tie najrozlinejie predmety, rozlinej vekosti, tvaru, farby. Z plne najnepredstavitenejieho materilu. Zle len od ns, i chceme aj v tej najjednoduchej veci vidie nieo viac, vyleni ju z toho mnostva obyajnch predmetov a oznai ju ako perk. (Nmethov, Soa). Prve tu nachdzame u spomnan urit svislos so perkmi z minulosti, naprklad udovmi, kedy na zklade symboliky a uritej viery bol perk pre loveka osi viac, ako len ozdoba s prvotnm zmerom okrlenia vlastnho tela. Tak napr. prstene boli takmer vdy symbolom [darekom z lsky, pozn. autora], vea nhrdelnkov malo skryt ochrann funkciu, nuniciam sa kedysi prikladal lieiv vznam, ihlice v ese dievaa mohli by symbolom majetnosti takisto ako strieborn perky, ktor spoloensky zaraovali majitea. (Johnov, Helena, 1986, s. 9 10). Ide tu len o samotn duchovnos a mylienku, ktor pri sasnch autorskch perkoch samozrejme nememe chpa ako napr. pri tch udovch, no prve tu je to ich mal stotonenie, a to kladenie materilnosti na vedajiu koaj. 1.2 Ak je podiel materilu na cene perku?

Pri sasnom umeleckom autorskom perku sa ned hovori o hodnote absoltnej a relatvnej. Takto rozdelenie v tejto oblasti neexistuje, podobne ako je to v inch odvetviach vonho umenia. Napr. v sochrstve hodnotme artefakt nie poda ceny pouitho materilu alebo prce, ale poda autorstva, mylienky, originality a pod. Na rozdiel od benej zlatnckej produkcie [tzv. komern perky, pozn. autora], kde sa cena uruje poda vhy vrobku, prce a obchodnej rie, v cene autorskho perku je hodnota materilu nepodstatn. To, za o zaplatme pri kpe autorskho perku nie je materil, ale vtvarn a ideov hodnota veci a meno autora. (Machatov - imov, Jana). Je to teda otzka vzahov a hodnt, ktorch je perk nositeom. Dleit je energia, nie cena. (Novotn, Juraj). A tragdiou v tomto prpade je, ke cena materilu prevyuje cenu perku. Vemi vtipne a vstine na tto otzku zareagoval Mat Cepka, ke povedal, e podiel materilu na cene perku je Asi 23 %,

37

podobne ako DPH [aj ke takto % DPH sme na Slovensku doposia ete nemali, pozn. autora]. Prstup nositea ku perku je v konenom dsledku rznorod. Bene sa oznauje slovom perk tovar, ktor m urit technologick i remeseln kvality, je viac i menej originlny a je zhotoven zo vzcnych kovov, kameov, nerastov... Priamo vychdza zo zlatnckej tradcie a remesla. (Majernkov, Bety K.). perk, ktorm sa zaoberaj sasn slovensk autori, je perk vtvarn. Vo svojej tvorbe pouvaj mierku, remeseln zrunosti, technolgie, z asti aj materily pouvan zlatnkmi. Pouvaj ich vak uvedomene, v slade so svojim vtvarnm zmerom i vpoveou pracuj v solitrnych kusoch a malch srich.

Vaka spojeniu vetkch tchto zloiek, nachdzame skuton hodnotu autorskho perku. Aj ke sa v sasnosti pri preveden pouvaj lacn a ahko dostupn materily akmi s umel hmoty, guma, rzne textlie, kble, odpadov materily z elektroniky, drevo, papier, sklo a pod. maj dnen naozaj kvalitn a originlne umeleck perky obrovsk hodnotu. V zahraninch krajinch o tom vedia poveda viac a oceni tto tvorbu omnoho zaslilejie, o om svedia aj vstavy a stle expozcie niektorch naich sasnch autorov ako s Bety K. Majernkov,

38

Hany Kaikov,

Peter Jank

a al. U v spomenutch zlokch, ktor pri zhotovovan umeleckho perku vyuvaj sasn autori, je zsadn rozdiel, ktorm sa perk li od v dnenej dobe stle vmi obbenej biutrie. Biutria prila na scnu spolu s priemyselnou revolciou, a to napoved aj o rozdieloch, ktor medzi ou a perkom s. Biutria m zklad v priemyselnej vrobe, je navrhovan v slade s monosami masovej vroby. Vyuva lacnejie materily a je vyrban pre udovejie a irie publikum. V sasnosti sa vemi spriemyselnila i tradin perkrska vroba, no stle je v tejto produkcii vysok stupe rukodielnych zsahov do vrobnho procesu, ako aj znan rozdiely v pouvanch materiloch a v kvalite vyhotovenia. (Bety K. Majernkov). Vskyt biutrie meme bada u v udovom umen naich predkov. Archvne pramene spomnaj naprklad v stredoveku ozdobn aky predvan na trhoch. Boli to vrobky zhotoven z lacnch materilov, zva z farebnch kovov (me, mosadz, olovo, cn, hlink,. ..), rznych sklok, umelch hmt a pod. Ptali svojim farbistm ligotom, koprovali tradin udov vzory, vrobcovia aktulne reagovali na poiadavky kupujcich, a preto si rchlo zskali obubu. Podobne je tomu aj dnes, o vak umeniu vbec neprispieva. Obsiahla

39

medializcia biutrie na verejnosti zaber miesto pre prezentovanie originlnych umeleckch perkov a masovo ponka uom najnovie mdne trendy a vkus, na o sa asto krt u ned pozera. A podobne je to aj s komernmi perkmi.

1.3 Kde je hranica nositenosti perku?

Hranice sa neustle posvaj nie len v umen, ale aj v inch sfrach. Vetko zle len na nositeovi, jeho sebavedom a guri. ie iadne hranice v podstate neexistuj, tto oblas je neobmedzen. Vina autorov sa touto otzkou ani nezaober, rieia skr obsah perku. In zas delia perky na tak, ktor s uren na denn nosenie a prleitostn. Takto svoju tvorbu del naprklad aj Marian Hornyk. Pomenoval tieto dve oblasti pod nzvami: perk

a galria.

V perkoch njdeme viac casual, o v preklade z anglitiny znamen bezmylienkov, bezvznamn, nedbal, viac kadodennosti rozdelenej do skupn poda druhov perkov. Tieto perky s podobn tm, ak vieme njs aj v bench zlatnckych i klenotnckych

40

predajniach po celom Slovensku, no umeleck autori asto krt musia s aj takouto cestou, aby si na seba zarobili, hoci to nie je prli napajca prca. V druhej oblasti, v galrii, mme monos nahliadnu do Marianovho estetickho slovnka, ako to autor sm nazva, ktor je rozdelen poda tm jeho tvorby. Tu nachdzame jeho prav umenie. Nositenos perku svis s tm, o za perk vlastne povaujeme. Me nm by objekt i subjekt, ktor nie je v priamom fyzickom kontakte s udskm telom; nositenos z mjho pohadu nie je podmienkou. (Janiga, Jakub). Tieto hranice s naozaj nesmierne otvoren. S humorom viacero sasnch perkrov tvrd, e nositenos perku je zakotven v podstate len v jeho vhe, pokia ho unesieme a znesieme. [...] Ve perk meme nosi v ruke, na ruke, v tele, na tele, my sami meme by perkom. (Nmethov, Soa). Sylvia Jokelov sa v nzore stotouje s Hany Kaikovou, kedy obe tvrdia, e udia sa asom zan ozdobova zvntra. U nebudeme perky vdava na povrchu tela, ale priamo v tele, na orgnoch, pod koou a pod. V tomto prpade ide priamo o stotonenie sa so perkom. Podobne je to naprklad aj s tetovanm, alebo podobnmi ozdobovacmi prvkami na tele loveka. Nemyslm tm ud, ktor svoju ozdobu priamo, schvlne a okzalo ukazuj verejnosti a zviditeuj ju, ba asto sa aj predbiehaj vo vekosti alebo inch proporcich, ale ud, ktor si takto zdobenie volia na svojom tele preto, lebo s s nm maximlne stotonen, a je im plne jedno i je takto estetick prvok na ich tele prstupn alebo neprstupn oiam verejnosti. Kad perk je za istch okolnost nositenm ak sa s nm stotonme a sme ochotn podstpi prpadn nepohodlie, spojen s jeho nosenm. (Mldenekov, Daniela). Ve napokon priznajme si, e na druhej strane nosenie perkov nie je pre loveka vemi prirodzen zleitos. Predsa len je to predmet, ktor na udskom tele vie asto krt zavadza. No naopak, istotne viacer z ns poznme pocit, kedy po dlhom nosen nejakho perku a nslednom zloen si ho, mme pocit, e nm nieo na naom tele chba, akoby sme neboli kompletn. Aj v tomto prklade nachdzame urit stotonenie sa so perkom. Nov monosti nositenosti a pouitenosti perku nachdzame v tvorbe viacerch autorov, kedy meme perk chpa napr. ako relaxan haptick predmet,

41

hraku,

variabiln stavebnicov i skladac perkov systm,

info perk ako nosite obrazovej i textovej informcie a pod.

1.4 Zver

Bolo by urite prinajmenom zaujmav pozrie sa na viacer z tchto nzorov a tvrden aj z pohadu vtvarnho teoretika, no poda ma, je prve priblenie otzok tkajcich sa sasnho slovenskho perku z pohadu jeho autorov omnoho vierohodnej a

42

plnohodnotnej. Kee netvoriv teoretik nie je schopn do hbky precti a pretlmoi podstatu a koncepciu diela, zd sa mi tto forma vhodnejia. Na prv pohad sa me zda, e perk ako uit predmet a von umenie nejd dohromady. Ale nie je to tak. perk je tak isto uiton ako obraz. Oba sa veaj. Jeden na stenu, druh na telo. A tak isto je aj perk von, ako naprklad socha, ktor je zhlukom krsnych foriem. Aj ten perk je o zhlukovan, akurt v menom. (Kaikov, Hany: udia sa zan ozdobova zvntra). perk ako predmet je vynikajcou formou ako ri umenie v prenosnej podobe. Do istej miery sa tu d hovori aj o podobe malej zmenenej, no to nie je vdy pravidlom. Azda najvstinejie to definuje nzov ateliru kovu a perku na VVU v Bratislave: S+M+L_XL, odvjajci sa od vekostnch oznaen. Vyjadruje filozofiu irokospektrlneho psobenia a zamerania vuby, od drobnch perkrskych artefaktov, cez tvarovanie itkovch, priemyselne realizovatench predmetov, a po vekorozmern skulpturlne prce do konkrtnych architektonickch priestorov. Z hmotnej existencie a bytia perku vychdza estetick psobnos perku, jeho symbolika a vznamov posolstv i podobenstv tejto jedinenej formy informcie o loveku a komunikcie s lovekom a umi. (Bachrat, Bohumr).Tto oblas esteticko socilnej psobnosti perku, si ako jednho z najstarch mdi, ktor lovek pouval a kreoval, zasluhuje nau vek pozornos a vnmavos, a preto dfam a verm v priazniv budcnos pre slovensk autorsk perk.

Pouit literatra: Johnov, Helena: perk. Bratislava: Tatran 1986. Bachrat, Bohumr. http://icm.sk/subory/bs_07.pdf [29. 5. 2009]. Cepka, Mat. http://www.ui42.sk/sme/matus.htm [29. 5. 2009]. Hajdinov, Lucia. http://www.ui42.sk/sme/hajdinova.htm [29. 5. 2009]. Hornyk, Marin. http://www.mariano.sk/ [29. 5. 2009]. Janiga, Janiga. http://www.ui42.sk/sme/janiga.htm [29. 5. 2009]. Jank, Peter. http://www.janik.sk/ [29. 5. 2009]. Jokelov, Sylvia. http://www.ui42.sk/sme/jokelova.htm [29. 5. 2009]. Kaikov, Hany: udia sa zan ozdobova zvntra. http://www.beautywoman.sk/?mod=article&id=390 [29. 5. 2009]. Machatov imov, Jana. http://www.ui42.sk/sme/machatova.htm [29. 5. 2009]. Mldenekov, Daniela. http://www.ui42.sk/sme/mladenekova.htm [29. 5. 2009]. 43

Nmethov, Soa. http://www.ui42.sk/sme/nemethova.htm [29. 5. 2009]. Novotn, Juraj. http://www.ui42.sk/sme/novotny.htm [29. 5. 2009]. Oresk, Lucia. http://www.ui42.sk/sme/oreska.htm [29. 5. 2009]. Pota, Martin. http://www.ui42.sk/sme/potas.htm [29. 5. 2009]. Pucherov, Katarna. http://www.ui42.sk/sme/pucherova.htm [29. 5. 2009]. Sajkala, Jn. http://www.ui42.sk/sme/sajkala.htm [29. 5. 2009]. idlkov, Zuzana: Wearable nositen alebo vhodn na nosenie na tele. http://www.uluv.sk/sk/web/casopis-rud/archiv/rok-2007/rud-032007/zuzana-sidlikovawearable-e28093-nositelny-alebo-vhodny-na-nosenie-na-tele/ [29. 5. 2009]. ubertov, Daniela. http://www.ui42.sk/sme/subertova.htm [29. 5. 2009]. Vanov, Monika. http://www.ui42.sk/sme/vancova.htm [29. 5. 2009]. Weisslechner, Karol: Mzy nevzvam. http://www.ui42.sk/sme/miestopre.htm [29. 5. 2009]. Weisslechner, Karol: Npad sa rta: Letn akadmia perku (videoreport, pozn. autora). http://www.designby.sk/index.php?option=com_tv&Itemid=123&cats=&date=&start=126 [29.5.2009]. Weisslechner, 5. 2009]. Karol. http://www.vsvu.sk/katedra_uzitkoveho_umenia/atelier_i/atelier_s_m_l_xl_kov_a_sperk [29.

44