ERROR: REFERENCE SOURCE NOT FOUND

EKONOMICK FAKULTA

Etapy vvoja hospodrskej politiky na Slovensku

Error: Reference source not found Error: Reference source not foundJana Dukov, Katarna Gajdoov

Obsah
vod.........................................................................................................................3 Markoekonomick vvoj Slovenska ....................................................................4 Charakteristika vvoja zkladnch makroekonomickch ukazovateov ..............4 Vkonnos ekonomiky ..........................................................................................5 Prehad makroekonomickho vvoja Slovenska...................................................8 Etapa poiatonej stabilizcie (1990-1992)......................................................8 Etapa oivenia ekonomiky (1993-1995)..........................................................9 Etapa nerovnovneho rastu (1996-1998)......................................................10 Etapa obnovenia rovnovhy (1998-2002)......................................................13 Etapa napredovania (2002-2006)...................................................................14 Aktulna makroekonomick prognza MF SR v rokoch 2010 a 2011..........17 Konvergencia ekonomiky SR..............................................................................20 Nominlna konvergencia .....................................................................................20 Relna konvergencia............................................................................................22 Analza konvergencie Slovenskej republiky 2006..............................................23 Nominlna konvergencia................................................................................23 Relna konvergencia......................................................................................24 Analza konvergencie Slovenskej republiky 2007..............................................25 Nominlna konvergencia................................................................................25 Relna konvergencia......................................................................................25 Analza konvergencie Slovenskej republiky 2008..............................................27 Nominlna konvergencia................................................................................27 Relna konvergencia......................................................................................27 Analza konvergencie Slovenskej republiky 2009.............................................28 2.6.1. Nominlna konvergencia......................................................................28 2.6.2 Relna konvergencia.............................................................................30 Zver......................................................................................................................32 Zoznam pouitej literatry..................................................................................33

EKF

KET

vod
V naej semestrlnej prci sme sa zameriavali na jednotliv etapy vvoja hospodskej politiky na Slovensku. V prvej asti sme popsali makroekonomick vvoj Slovenska, strun charakteristiku makroekonomickch ukazovateov a vkonnosti ekonomiky. Venovali sme sa tmto etapm: etapa poiatonej stabilizcie, etapa oivenia ekonomiky, etapa nerovnovneho rastu, etapa obnovenia rovnovhy a etapa napredovania. V druhej polovici sme sa zameriavali na nominlnu a relnu konvergenciu ekonomiky. Sledovali sme obidva typy konvergencie od roku 2006 a 2009. Sname sa poda obraz o vvoja hospodrskej politiky od roku 1990 po sasnosti.

EKF

KET

Markoekonomick vvoj Slovenska

Makroekonomick vvoj slovenskej ekonomiky odral rznorodos prstupov hospodrskych politk k procesu transformcie. Spory sa tkali nielen podoby hospodrsko-politickho mixu, ale aj celkovho chpania a smerovania transformcie. Sporn vsledky transformcie ukzali jednak na nutnos dotvorenia intitucionlneho rmca ekonomiky, ako aj na potrebu stimulovania ekonomiky z ponukovej strany. (Marcinin, 2000,17)

Charakteristika vvoja zkladnch makroekonomickch ukazovateov

Makroekonomick

vsledky

slovenskho

hospodrstva

boli

pravidelne

hodnoten mnohmi domcimi aj zahraninmi intitciami a analytikmi. tdia OECD (1993) predstavuje komplexn analzu makroekonomickho vvoja v obdob federatvneho esko Slovenska a v prvch mesiacoch existencie samostatnho ttu. Hoci kontatuje dobr strednedob perspektvu oivenia slovenskho hospodrstva, upozoruje, e ruiv dopady rozdelenia ttu prinaj potrebu zvenej pozornosti voi makroekonomickej stabilizcii. tdia Svetovej banky (1995) upozoruje na nevyhnutnos retrukturalizcie hospodrstva v zujme oivenia. Reko (1996) upozoruje, e o charaktere budceho vvoja sa rozhodne na mikrorovni, kde sa ukazuj rizik spojen s formovanm vlastnckej truktry a s funknosou alokanho mechamizmu. Okli a kol. (1996) vyjadruje pochybnosti o trvalom charaktere pozitvneho obratu vo vvoji hospodrstva kvli truktrnym slabinm a problmom bankovho sektora. Neskorie analzy u hovoria o narastajcej krehkosti ekonomickho rastu (Krsz a Renko, 1997), o chronickom charaktere nerovnovneho vvoja a nevyhnutnom spomalen ekonomickho rastu (Okli a kol., 1999) a pripomnaj nedostaton koordinciu segmentov hospodrskej politiky a potrebu zsadnch reforiem (OECD, 1999). Retrospektvnu analzu najdleitejch makroekonomickch ukazovateov poas existencie SR ponka tdia analytikov INFOSTAT (Haluka a Olexa, 1999), ktor poukazuje na fakt, e vvoj v rokoch 1996 1998 niesol charakteristick znmky prehriatia hospodrstva. (Marcinin, 2000, 18-19)

EKF

KET Nastupujca vlda na prelome rokov 1998-1999 deklarovala cie preformova

hospodrsku politiku, oproti minulosti bol kladen v draz na posilnenie trhu a na kvalitu pravidiel sprvania. V dsledku rozdielnych hodnotovch rebrkov politickej elity nebol nstup novej kvality makroekonomickho prostredia tak vrazn, ako to vyplvalo z Programovho vyhlsenia vldy (1998). deklarovali aj potrebu mikroekonomickej konkurencieschopnosti. 2002, 21) Zkladn dokumenty vldy retrukturalizcie a zvenia

Postupne dochdzalo k zbliovaniu pouvanch nstrojov

a metd hospodrskej politiky so tandardnmi trhovmi ekonomikami. ( Marcinin,

Vkonnos ekonomiky

V roku 1999 sa rove vkonnosti ekonomiky (chpanej ako objem vytvorenho hrubho domceho produktu, HDP) pohybuje na rovni pribline rovnakej ako v roku 1989, pred zaatm reforiem (tabuka 1). Samozrejme, nvrat k pvodnej rovni tvorby HDP vbec neznamen rovnak pozciu ekonomiky ako pri tarte reforiem, ve ekonomick dianie m u in kvalitu. Prevan as HDP (pribline 85%) u vytvraj subjekty v skromnom vlastnctve. V priebehu transformcie dolo k zveniu podielu sluieb a poklesu podielu priemyslu a pdohospodrstva na HDP. Na druhej strane, ani po spomnanom nvrate k pvodnej rovni vkonnosti nedolo k zsadnmu zlepeniu rovne zhodnocovania vstupov a tm aj rovne efektvnosti v ekonomike. Pretrvvala relatvne vysok miera nezamestnanosti, zastavilo sa spomaovanie inflcie a vyostrili sa problmy so zpornm saldom exportu a importu (pozri graf 1). Pozitvny hospodrsky rast, dosahovan na Slovensku od roku 1994, bol zo strany dopytu ovplyvovan rznorodo (graf 2). V roku 1995 sa prv raz dostavil pozitvny prrastok u vetkch zloiek domceho dopytu, obzvl u investinho dopytu, ke tvorba hrubho kapitlu vzrstla relne o 37,4% (z toho vak tvorba hrubho fixnho kapitlu iba o 5,3%). Pritom sa zaal spomaova prrastok vvozu vrobkov a sluieb, v dsledku oho saldo vvozu a dovozu vrobkov a sluieb (ist vvoz) dosiahlo podstatne men prebytok ako v predchdzajcom roku. Pokles vvozu (o 0,3% v stlych cench) spojen s vraznm nrastom dovozu (o 20,3%) pripravili v roku 1996 situciu, ke ist export nadobudol vrazne zporn hodnotu, bol vak preven rekordnm

EKF

KET

nrastom domceho dopytu (19,6%) a vysok dynamika rastu HDP bola zachovan. Zahranin dopyt mal v roku 1997 u op pozitvny prnos k hospodrskemu rastu. Na druhej strane dolo k znanmu zneniu dynamiky domceho dopytu. V roku 1998 bol rast takmer vlune ahan domcim dopytom. Zmena hospodrskej politiky spolu s naakumulovanmi problmami priniesli v roku 1999 obmedzovanie domceho dopytu a tm aj vrazn spomalenie rastu HDP. Proti vraznejiemu poklesu tempa rastu vak psobil rast exportu vrobkov a sluieb. Pohad na ponukov strnku, teda tvorbu HDP, je zrove pohadom na proces terciarizcie ekonomiky. Km poda sptnch odhadov (Svetov banka, 1995) v roku 1989 pdohospodrstvo malo podiel na tvorbe HDP 9,4%, priemysel 58,5% a sluby 32,2%, v roku 1998 dolo k stavu, ke sektor sluieb mal takmer 60% - n podiel na tvorbe HDP a pdohospodrstvo iba 4,4%. Vytvoren HDP v obdob po roku 1995 nedokzal pokrva domci dopyt, o sa prejavilo v neudratenom deficite obchodnej bilancie. Dosiahnutie predtransformanej rovne HDP nastalo v dobe, ke celkov stav slovenskej ekonomiky a stav transformcie vyadovali nov stabilizan opatrenia. (Marcinin, 2000, 19-22) V pouvan HDP dolo k zvanej zmene na konci roku 2000. Km v roku 1999 a v prvch tvrrokoch 2000 zaznamenval domci dopyt zporn temp rastu, od poslednho tvrroku 2000 dolo k oiveniu domceho dopytu. S oivenm domceho dopytu bolo vak zviazan vrazn zvenie tempa rastu dovozu, m sa stal problematick ist export, ktor bol v prvch troch tvrrokoch vraznou hybnou silou rastu HDP. Nsledne u pre cel rok 2001 bolo charakteristick pokraovanie tendencie posilovania rastu domceho dopytu a zhorenia vsledku istho exportu. V roku 2001 bol rast HDP (3,3%) vslednicou negatvneho prnosu istho exportu k rastu HDP (4,0%) a kladnho prnosu domceho dopytu (7,3%). Rast domceho dopytu bol podporovan predovetkm expanziou tvorby hrubho fixnho kapitlu (a 9,6% v stlych cench) a oivenm rastu konenej spotreby domcnost. Oivenie rastu domceho dopytu spolupsobilo na siln relny rast dovozu vrobkov a sluieb (11,7%), za ktorm zaostalo tempo rastu vvozu (6,5%). Vrazne sa preto zhoril vsledok salda exportu a importu. Na strnke tvorby HDP dominoval v roku 2001 rast priemyselnej vroby (relny rast 10,2%) a odvetvia poty a telekomunikcie (9,9%). Najvraznej bytok vytvorenho HDP sa zaznamenal vo vrobe a rozvode elektriny, plynu a vody (a -43,3%). (Marcinin, 2002, 23)

EKF

KET

(Zdroj: Marcinin, 2000,19)

Poznmky: Vvoj inflcie meran indexom spotrebiteskch cien je zachyten na pravej osi, vvoj ostatnch ukazovateov je na avej osi. (Zdroj: Marcinin, 2000, 21)

(Zdroj: Marcinin, 2000, 21)

EKF

KET

Prehad makroekonomickho vvoja Slovenska

Schma 1. Etapy transformcie ekonomiky (Zdroj: Marcinin,2000, 53)

Etapa poiatonej stabilizcie (1990-1992)

V tejto etape prebiehala snaha o nastolenie stabilizcie a rovnovhy. Draz sa kldol na zastavenie inflcie a odbranie deficitnho hospodrenia v ttnom rozpote. Poiaton tdium reformy prebiehalo metdou tzv. okovej terapie k reformnm krokom malo prs naraz a bez odkladov. Existovali obavy pred stavom, ke pravidl socialistickej ekonomiky s u oslaben, ale pravidl trhovej ekonomiky ete nie s funkn. (Kornai In: Marcinin, 2000, 34) Cieom reformy bolo: zlepenie alokanej efektvnosti zavedenm flexibilnch cien a, vytvorenie konkurennho prostredia, stabilizcia ekonomiky, stimulcia podnikov (privatizcia a vytvorenie systmu sprvy obchodnch spolonost) a vytvorenie vldnych intitci nevyhnutnch pre fungovanie trhu. Barirami jej priebehu boli: neuritos vsledkov reformy, problmy pri dosahovan komplementrnosti reforiem a interakcie medzi reformami a hlavne rzne politick zujmy strn a zujmovch zoskupen.

EKF

KET 1.1.1991 dolo k liberalizcii vekej asti cien a pre okruh cien pokrvajci

zhruba 15% HDP bola uplatnen cenov regulcia. Cieom tejto regulcie bolo zabrni prechodu inflanho nrazu do inflanej pirly, tlmi pekulan a nadmern vkyvy cien, brni kartelovm dohodm a oslabi roztvrajce sa nonice medzi cenami vstupov a cenami finlnymi. (Marcinin, 2000, 34) Kritizovan vak bola najm rchlos liberalizcie a sasn uplatovanie retriktvnej menovej politiky a protiinflan akcia vldy v podobe retriktvnej menovej a rozpotovej politiky, ktor sce postupne cenov hladinu stabilizovala, ale zrove viedla k razantnmu tlmu ekonomiky, pri ktorom firmy ani domcnosti vzhadom na svoju nepriazniv dchodkov situciu neboli schopn realizova potrebn truktrne zmeny. spechom tejto etapy bolo zastavenie inflanho oku spsobom konformnm s trhovm hospodrstvom, ie otvorenm rastom cien. Nespechom, aj ke v istej miere nevyhnutnm, bolo oslabenie vkonnosti hospodrstva, rast nezamestnanosti a znenie relnej mzdy. Koncom roka 1992 zaala ekonomika signalizova zvrat z depresie. Zosilnen tlak na zmenu charakteru klausovskej reformy na tak, ktor by vraznejie repektovala slovensk pecifik prispel k tomu, e sa SFR k 1.1.1993 rozdelilo na 2 samostatn tty. Etapa oivenia ekonomiky (1993-1995)

Prv vlda samostatnho ttu vytila svoju vziu ako budovanie socilne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. V novembri 1992 bola prijat stratgia hospodrskej obrody. Hlavnmi bodmi tejto stratgie boli: 1. stimulovanie makroekonomickej expanzie uvoovanm fiklnej a verovej politiky, 2. aktvna obchodn politika vrtane podpory vvozu do eurpskych krajn SN, a 3. retrukturalizcia priemyslu pod vedenm a za finannej pomoci ttu. (Marcinin,2000,38) Prv znmky dosiahnutia oivenia ekonomiky sa zaali ukazova u v roku 1992, ale exognny vplyv vo forme vzniku novho ttu spsobil doasn recidvu ekonomickch akost. Optovn naruenie makroekonomickej stability a nutn ekonomick pokles v roku 1993 je povaovan za ekonomick dsledky ttoprvnych

EKF

KET

zmien. Z uvedenho dvodu v roku 1993 pokraoval, aj ke miernejm tempom, pokles tvorby HDP(graf1), negatvne sa vyvjal stav verejnch financi aj stav devzovch rezerv a zrchlila sa inflcia. Nsledn obdobie rokov 1994 a 1995 mono z pohadu makroekonomickch vsledkov hodnoti ako spen. (Marcinin, 2000, 39) Oivenie ekonomiky v roku 1994 bolo dosiahnut vlune rastom exportu. Nadmern podiel vroby polotovarov, ktor sa povauje za truktrnu nevhodu, sa pri bezprostrednom prekonvan recesie v tomto prpade stal vhodou. V roku 1994 mal vzostupn fzu dopytov cyklus aj u obchodnch partnerov SR, o stimulovalo exportn vkonnos pri existujcom exportnom sortimente. Takto vvoj vak priniesol svoje negatvum, ktorm bolo neuvedomenie si naliehavosti truktrnych zmien. Oivenie prichdzajce zvonka sa postupne premiealo do obnovenia rastu alch zloiek HDP. Km v roku 1994 bola jedinou (v stlych cench) rastcou zlokou vdavkovej strany HDP iba hodnota exportu vrobkov a sluieb, v roku 1995 rstli u bez vnimky vetky zloky HDP. Problmom sa vak stalo, e domci dopyt rstol podstatne rchlejie ako HDP, o vyvolalo siln rast dovozu. Sasne sa spomaovalo tempo rastu exportu. Pokraovanie vvoja takmto smerom znamenalo hrozbu, e ekonomika sa dostane do optovnej destabilizcie. Pre cel tto etapu je typick, e existovala snaha o obozretn, skr retriktvnu fiklnu, ale uvonenejiu menov politiku a deklarovan zmena stratgie transformcie sa v plnej miere ete nerealizovala. Reformn proces sa vak spomalil. Slovensko nevyuilo obdobie oivenia na realizciu potrebnch truktrnych a intitucionlnych zmien a preto hrozilo, e pozitvny makroekonomick vvoj bude iba doasn. Vzrast vkonnosti prebiehal dovtedy, km sa do produkcie zapjali kapacity uvonen poas transformanej depresie. Neexistovala ete zdrav mikroekonomick zklada pre to, aby sa dokzal samoinne udriava harmonick vvoj. (Marcinin, 2000, 39-40) Etapa nerovnovneho rastu (1996-1998)

V tejto etape dochdza k vraznejej implementcii predstv stratgie hospodrskej obrody z konca roku 1992. Hospodrska politika sa odklala od liberalistickch vzorov, viac sa deklarovali socilne motvy a zodpovednos ttu. Preferoval sa siln ekonomick rast, ktor bol podporovan nstrojmi blzkymi dopytovo orientovanej hospodrskej politike: stimulovanie dopytu cez expanziu

10

EKF

KET

verejnch vdavkov, realizciu rozsiahlych verejnch infratruktrnych investci, deficitn hospodrenie v zujme podpory tzv. rozvojovch impulzov a pod. V tomto obdob hospodrska politika preferovala vysok temp rastu bez nevyhnutnch intitucionlnych zmien, bez vraznho spechu pri retrukturalizcii ekonomiky, bez dotiahnutia transformanch krokov a s podcenenm otzky zachovania rovnovhy prina problematickejie vsledky. Rok 1996 je v makroekonomickom vvoji transformanho procesu SR povaovan za prelomov, nakoko dolo k zmene vo vvoji viacerch pozitvnych tendenci z obdobia rokov 1994-95. Pri vysokom ekonomickom raste dochdzalo k problmom s vntornou aj vonkajou nerovnovhou, ktor vyadovali vrazn zsahy. Graf 3 znzoruje vvoj zloiek domceho dopytu a HDP oproti rovni roku 1990. V tomto obdob rstli sasti domceho dopytu s vnimkou spotreby domcnost podstatne rchlejm tempom ako celkov HDP. To vyvolalo recidvu nerovnovhy domceho dopytu a HDP, ktor sa preniesla aj do vonkajej nerovnovhy.(Marcinin, 2000, 40-41)
GRAF 3. rove zloiek domceho dopytu a HDP (1990=100)

C-

konen

spotreba

domcnost, Gkonen spotreba

ttnej sprvy, FItvorba hrubho

fixnho kapitlu, DDdomci dopyt,

DD=C+G+FI

(Zdroj: Marcinin, 2000, 41)

V roku 1996 sa naplno prejavili nerovnovne tendencie a to vemi vraznm priinenm finannej politiky tm, e dolo k vraznej expanzii vdavkov na konen spotrebu ttnej sprvy, ako aj k silnmu nrastu investci, z ktorch mimoriadne

11

EKF

KET

vysok podiel bol alokovan ttom. Stimulovanie domceho dopytu bez zsadnho oivenia ponukovej strany hospodrstva je stimulovanm nerovnovhy. V ekonomike sa viac investovalo, ako sa usporilo a rozdiel bol hraden sporami inch ekonomk, ie dosahovanie ekonomickho rastu v tomto obdob bolo vrazne zvisl na cudzch zdrojoch. Hospodrstvo Slovenska v tomto obdob sa vyznaovalo neobvykle vysokou mierou investci. V rokoch 1996 a 1998 cudzie zdroje pokryli viac ako 100% absoltneho prrastku HDP, preto lo o rast na dlh, o by nemuselo by hodnoten ako jednoznan negatvum, ale len v tom prpade, e by sa z cudzch zdrojov financovali vysoko efektvne investin aktivity, ktor by mali aj vrazn podporn inok na exportn odvetvia ekonomiky. truktra investci realizovanch v SR v tomto obdob vak nedvala zruku ani rchlej nvratnosti, ani proexportnho inku tchto investci. alm sprievodnm javom tohto obdobia bolo zhorovanie finannch ukazovateov podnikovej sfry. Tabuka 2 poukazuje na to, e po roku 1995 bol zaznamenan rchlej rast nkladov ako vnosov a tento prejav nezdravho mikroekonomickho prostredia sa prenal naprklad cez nedostaton daov vnosy aj na rove makroekonomick. Potreba vraznch zmien v hospodrsko-politickch prioritch bola na Slovensku dan nespochybnitenou hlbokou makroekonomickou nerovnovhou, priom nebol dvod predpoklada, e pri zachovan dovtedajieho kurzu makroekonomickho vvoja by samoinne dolo k nejakej vznamnej pozitvnej zmene. (Marcinin, 2000, 42-44)

TABUKA 2. Vvoj vybranch ukazovateov nefinannch organizci

(Zdroj: Marcinin, 2000, 44)

12

EKF

KET

Etapa obnovenia rovnovhy (1998-2002)

Na konci roku 1998 dolo k vznamnej zmene v koncepcii transformcie. Prejavila sa snaha odbra alej neudraten makroekonomick nerovnovhu aj za cenu doasnho oslabenia hospodrskeho rastu. Piliermi nslednho obnovenho hospodrskeho rastu mali by: nov intitucionlny rmec, retrukturalizcia a zvenie konkurennej schopnosti podnikovej sfry. (Marcinin, 2000, 45-46) Cieom stabilizanch opatren bolo obnovi vntorn a vonkajiu rovnovhu. Sbor opatren obsahoval zvenie viacerch nepriamych Proces dan, zvenie administratvne regulovanch cien a zavedenie dovoznej prirky. Zrove sa vlda zaviazala uskutoova sporn fiklnu politiku. makroekonomickej stabilizcie sprevdzali niektor negatvne javy, najm znenie relneho tempa rastu HDP, ktor sa obnovil a v roku 2000 a v roku 2001. Naopak v deficite benho tu platobnej bilancie priniesli stabilizan opatrenie pozitvne vsledky. V roku 2001 dolo op k nrastu deficitu. Dvodom bol rast cien strategickch surovn (hlavne ropy a zemnho plynu) v svislosti s oslabenm kurzu slovenskej koruny voi USD. Makroekonomick opatrenia svisiace s pravou cien sa premietli do vvoja inflcie. V roku 1999 sa inflcia zvila. Prudk nrast spotrebiteskch cien v priebehu roku 1999 a v roku 2000, bol spsoben zvenm regulovanch cien. Ceny elektrickej energie, plynu, dopravy, tepla, i njomnho boli v predchdzajcich rokoch umelo udriavan na nzkych rovniach. Po nstupe novej vldy, od oktbra 1998 do janura 1999, sa vrazne zvil poet nezamestnanch. V roku 1999 bolo zvenie nezamestnanosti spsoben prezamestnanosou v rokoch 1996-1998 v podnikoch, ktor boli po nstupe novej vldy sprivatizovan. Rast nezamestnanosti pokraoval aj v rokoch 2000 a 2001. Od nstupu novej vldy v dsledku stabilizanch opatren dochdzalo k zhoreniu ekonomickej vkonnosti Slovenska. Aj ke sa v roku 2000 podarilo vlde dosiahnu vyven ekonomick rast a znenie deficitu benho tu, v roku 2001 pretrvvala vysok miere nezamestnanosti a inflcia, ktor sa dostala pribline na rove z roku 1998. Vvoj kovch ekonomickch ukazovateov potvrdzoval, e prijat opatrenia boli spen.

13

EKF

KET Hospodrska politika natartovala proces nevyhnutn pre ozdravenie

ekonomiky. Stabilizoval sa ekonomicky rast. Vlde sa podarilo zni deficit benho tu platobnej bilancie i deficit verejnch financi. Obnovil sa prlev priamych zahraninch investci a naopak, prestala rs zahranin zadlenos Slovenska. Sprvnos hospodrskej politiky potvrdzuje aj skutonos, e sa Slovensk republika v decembri 2000 stala lenom OECD. Rok 2002 bol pre Slovensk republiku rokom vznamnch udalost. Slovensk republika zskala pozvnku na rokovania o vstupe do NATO a za lena Eurpskej nie. Ekonomick vvoj sa v roku 2002 vyznaoval poklesom miery inflcie, postupnm zrchovanm ekonomickho rastu a pokraujcim deficitnm vvojom zahraninho obchodu a benho tu platobnej bilancie. Miera evidovanej nezamestnanosti v roku 2002 bola jednou z najvych v rmci lenskch a kandidtskych krajn E. V priebehu roka dolo k miernemu zlepeniu vvoja nezamestnanosti v dsledku rastu potu vonch pracovnch miest evidovanch radmi prce. Zlepenie bolo zaprinen politikou nezamestnanosti, v rmci ktorej boli prijat nov prvne predpisy ako zkon o verejnej slube, zkon o ttnej slube a nov zkonnk prce. V zvere roku 2002 medzinrodn ratingov agentry zvili rating Slovenska. Etapa napredovania (2002-2006)

Makroekonomick vvoj na Slovensku bol v roku 2003 ovplyvnen realizciou opatren, ktor sviseli s bliacim sa vstupom Slovenska do Eurpskej nie. Medzi tieto opatrenia patrila prava regulovanch cien, pravy nepriamych dan, ako aj natartovanie procesu konsolidcie verejnch financi. Hrub domci produkt v roku 2003 vzrstol. Hlavnm stimulom ekonomickho rastu bol zahranin dopyt, na rozdiel od roku 2002, v ktorom zdrojom ekonomickho rastu bol domci dopyt. Poda sprvy Nrodnej banky ilo o najrchlej rast od roku 1994. V roku 2003 dolo k vraznmu zneniu deficitu benho tu platobnej bilancie. K jeho zneniu prispel najm pokles deficitu obchodnej bilancie a tie zlepen vvoj v bilancii vnosov a bench transferov. Zvenie exportnej vkonnosti slovenskej ekonomiky v rozhodujcej miere sviselo s priamymi zahraninmi investciami realizovanmi v predchdzajcich rokoch, priom najdynamickej rast vvozu zaznamenal automobilov priemysel.

14

EKF

KET Vvoj inflcie v roku 2003 bol ovplyvnen hlavne administratvnymi pravami

regulovanch cien, ke v januri dolo k ich rastu (najm rast cien energi) a spotrebnch dan. alm domcim faktorom, ktor ovplyvnil cenov hladinu, bolo zrchovanie dynamiky cien potravn. Vonkajie faktory psobili na inflciu pozitvne. Rast ceny ropy bol kompenzovan zhodnocovanm slovenskej koruny voi americkmu dolru. Najv problm slovenskej ekonomiky v roku 2003 predstavovala vysok miera nezamestnanosti, hoci mala klesajcu tendenciu. Z hadiska odvetvovho lenenia bola najvia nezamestnanos zaznamenan v pdohospodrstve, v zdravotnctve a socilnej pomoci a vo finannom sprostredkovan. Vvoj zamestnanosti najviac ovplyvnil rast potu podnikateov so zamestnancami a tch, ktor zaali podnika na zklade ivnostenskho oprvnenia. Zniujci vplyv na nezamestnanos mala do uritej miery aj novela zkona o zamestnanosti. Najdleitejou udalosou v roku 2004 bol vstup Slovenskej republiky do E a NATO, ktor predstavoval vyvrcholenie integranch zujmov. Rok 2004 bol tie reformnm rokom 1.janura 2004 vstpila do platnosti daov reforma, v ktorej dolo k zjednoteniu sadzieb dane z pridanej hodnoty a dane z prjmov prvnickch a fyzickch osb. K reformm dolo aj v oblasti socilneho a dchodkovho systmu, v zdravotnctve, v sdnictve a v kolstve. Hospodrsky vvoj Slovenskej republiky v roku 2004 sa vyznaoval posilnenm rastovej dynamiky a udriavanm makroekonomickej stability. Jedin problm predstavovala vysok nezamestnanos. K dynamickmu a vyrovnanmu rastu ekonomiky prispel tak domci, ako aj zahranin dopyt. Zvenie domceho dopytu ovplyvnil nrast tvorby hrubho fixnho kapitlu a konenej spotreby domcnosti. Rast skromnej spotreby svisel s nrastom relnej mzdy, taktie k nemu prispela zmena zdaovania prjmov a medzirone niie rokov sadzby. Aj zahranin dopyt mal pomerne vysok dynamiku, sa odrazila v medzironom zlepen salda zahraninho obchodu. Vstup Slovenska do E, realizcia spomnanch reforiem a nrast v prleve priamych zahraninch investci boli vznamnmi faktormi, vaka ktorm bola slovensk ekonomika v roku 2004 spen. Celkov makroekonomick vvoj bol v roku 2005 ovplyvnen priaznivm vvojom relnej ekonomiky, predovetkm v dsledku pokraujceho relatvne

15

EKF

KET

dynamickho hospodrskeho rastu, zniujcej sa miery inflcie, ako aj klesajcej miery nezamestnanosti. Pozitvny vvoj pretrvval tie v oblasti verejnch financi. Zahranin obchod v porovnan s rokom 2004 zmiernil svoju intenzitu, priom spomalenie v oblasti vvozu bolo vraznejie ako v oblasti dovozu. Zhorenie obchodnej bilancie sa prejavilo aj na stave benho tu. K prehbeniu deficitu prispelo zhorenie jeho zloiek, bilancie vnosov (rast deficitu vnosov kvli zveniu platieb dividend priamym investorom) a bench transferov. Pozitvny vvoj v rmci benho tu zaznamenala bilancia sluieb. Dvodom bolo vrazn zvenie kladnho salda v cestovnom ruchu a zmiernenie zpornej bilancie v inch slubch. Cenov rove, meran indexom spotrebitesk cien, sa sce v priebehu roka 2005 mierne zvyovala, no v porovnan s rokom 2004 klesla. Na znen medzironho tempa rastu sa podieali: aprecicia vmennho kurzu voi euru, zvyujca sa konkurencia v maloobchode v svislost s otvorenm trhu po vstupe do E, nezmenen vka dane a absencia radiklnych administratvnych prav regulovanch cien. Jedinm sektorom, ktor zaznamenal zrchlenie medzironho tempa rastu, boli ceny potravn. V rmci jadrovej inflcie bol zaznamenan pozitvny vvoj, ke medziron pokles cien priemyselnch tovarov bez energi a cienspracovanch potravn bol sprevdzan zniovanm dynamiky rastu cien sluieb. Poda tatistickho radu SR v roku 2005 bola inflcia v histrii Slovenska najniia. Nezamestnanos v roku 2005 mala klesajci trend. Na zniovan potu nezamestnanch sa podieal skromn sektor a tie niia ponuka pracovnej sily. Obyvatelia mohli oraz viac pociova vplyv reforiem, ktor vytvorili vhodn podnikatesk prostredie a zreformovali trh prce, m podporili vznik novch pracovnch miest a rast priemernch miezd. Po vstupe do E Slovensko pokraovalo v stabilizci ekonomickho prostredia. V roku 2005 sa ukzalo, e implementovan reformy predstavovali dobr krok. Ekonomick rast bol vyven, dolo k poklesu miery inflcie a miery nezamestnanosti, problm vak predstavuje vysok deficit benho tu platobnej bilancie. Dynamick rast hospodrstva, vysok investin aktivita, zrchlenie rastu cien a rast zamestnanosti predstavovali hlavn charakteristiky roku 2006. Rok 2006 bol rokom, v ktorom nedolo k novm zsadnm reformm vtedajej vldy, ale k dolaovaniu uskutonench reforiem.

16

EKF

KET V roku 2006 rast HDP postupne akceleroval. Siln ekonomick rast bol

spsoben dobiehanm vyspelejch partnerov vaka spolonmu trhu v rmci E, zlepenm podnikateskho prostredia (reformy z obdobia 1999-2005), aktivitou zahraninch investorov a vstavbou infratruktry. Z hadiska truktry bol ekonomick rast ovplyvnen zahraninm a domcim dopytom. K nrastu konenej spotreby prispeli predovetkm domcnosti a verejn sprva. Vvoj konenej spotreby domcnost bol ovplyvnen rastom miezd i zamestnanosti, ako aj pokraujcim erpanm verovch zdrojov. Dynamiku domceho dopytu v prvom polroku 2006 takmer trojnsobne previl rast zahraninho dopytu a stimulujco psobil na celkov vkonnos domcej ekonomiky. Nrast tvorby hrubho kapitlu bol ovplyvnen fixnmi investciami. truktra tvorby hrubho fixnho kapitlu indikuje zvyovanie produktivity investci a nsledne aj vkonnosti ekonomiky v budcnosti. Deficit benho tu platobnej bilancie v pomere k HDP sa v roku 2006 prehbil. K prehbeniu deficitu B prispel najm deficit zahranino-obchodnej bilancie a tie zhorenie bilancie vnosov a bilancie bench transferov. Na druhej strane pozitvny vplyv zaznamenala bilancia sluieb. Od roku 2003 sa inflcia postupne zniovala, na tento vvoj vak nenadviazal rok 2006. Negatvny vvoj inflcie ovplyvnilo zrchlenie dynamiky cien vo vetkch zkladnch sektoroch spotrebnho koa (ceny potravn, ceny pohonnch hmt, trhovch sluieb). Najvznamnejou zlokou cenovho rastu bol sektor regulovanch cien. Na trhu prce pretrvval pozitvny trend dosiahnut v predchdzajcom kalendrnom roku 2005. V roku 2006 bol zaznamenan vrazn pokles miery nezamestnanosti. Pokles nezamestnanosti bol zaprinen predovetkm rastom potu zamestnancov v skromnom sektore. D sa poveda, e rok 2006, pre ktor bol charakteristick na jednej strane vysok rast sprevdzan poklesom nezamestnanosti, na druhej strane mierne zvenie inflcie a benho tu platobnej bilancie. Aktulna makroekonomick prognza MF SR v rokoch 2010 a 2011

V pravidelnej aktualizcii makroekonomickej prognzy MF SR zlepilo odhad relneho rastu HDP na rove 3,2% a 3,8%, oproti februru 2,8% a 3,3%. Hlavnmi prinami sasnch zmien je zlepenie oakvan vo vvoji vonkajieho prostredia 17

EKF

KET

a pozitvne vsledky za prv tvrrok 2010 na Slovensku aj v eurozne. V roku 2011 sa oakva aj oivenie na strane dopytu domcnost. Negatvne rizik vyplvaj prevane z vvoja na finannch trhoch a z domceho prostredia. Pozitvne signly z relnej ekonomiky boli naruen nrastom nervozity na finannch trhoch kvli zlej fiklnej situcii v eurozne. Spaom problmov bolo Grcko, ktormu trhy prakticky odmietli financova obrovsk deficit a dlh. V krtkom ase sa pod tlak dostali aj in krajiny eurozny. Medzinrodn intitcie EK a MMF optovne pristpili k miernemu zlepeniu svojich prognz na roky 2010 a 2011. Prognza rastu HDP sa v rokoch 2010 a 2011 oproti februrovm odhadom zvila. Pod zmeny oakvanch rastov HDP sa podpsalo rchlejie oivenie obchodnch partnerov a niia inflcia. Rast investci bude podporovan vekmi investinmi projektmi a oivenm vonkajieho prostredia. V roku 2010 by mal by rast HDP ahan predovetkm tvorbou hrubho fixnho kapitlu a zmenou stavu zsob, o bude zniova vplyv zahraninho dopytu. V nasledujcich rokoch by mali vetky zloky prispie k rastu HDP pozitvne.

Zverejnenie dajov za prv kvartl potvrdilo, e trh prce zostva naalej ovplyvnen krzou a jej vvoj reaguje na produkn strnku ekonomiky a oneskorenm niekokch kvartlov. Pokles zamestnanosti by sa mal v tomto roku ete prehbi . Negatvny vvoj na trhu prce by sa mal v polovici tohto roka u zaa ota. Rast zamestnanosti by na ronej bze mala ekonomiky SR zaznamena v roku 2011, kde by sa u mali prejavi aj efekty oivenia dopytu naich najvch obchodnch partnerov.

18

EKF

KET

Prognza inflcie sa v roku 2010 znila na 1,0%, o odra skuton vvoj cien v prvch tyroch mesiacoch roka 2010. Postupn obnovenie tempa rastu sa odhaduje v druhej polovici roka 2010 a s oivenm dopytu sa predpoklad optovn zrchlenie rastu cien. Nepriaznivo me na vku inflcie psobi aj tlak cien potravn vplyvom niej rody ponohospodrskych plodn v dsledku povodn z mja. Medzi pozitvne rizik patr skutonos, e oivenie globlnej ekonomiky me by rchlejie, ako sa v sasnosti oakva. To podpor natartovanie rastu investci a PZI, ktor prispievaj k stabilnmu ekonomickmu rastu. Mierne znehodnotenie eura smerom k rovnovnej rovni by malo podpori cenov konkurencieschopnos eurozny. Negatvne rizik prognzy vyplvaj prevane z vvoja na finannch trhoch a domceho prostredia. Neistota na finannch trhoch pramen zo situcie krajn PIGS (Portugalsko, Taliansko, Grcko, panielsko), ktorch dlhy s navzjom zko prepojen. Oivenie globlnej ekonomiky ahaj hlavne rozvjajce sa krajiny, rast vak prznaky prehriatia a bude nutn sprsni makroekonomick politiky. V domcom prostred hroz riziko hysterznych efektov a rastu trukturlnej nezamestnanosti. Zvyuje sa aj riziko z posunutia vstavby dianic pomocou PPP projektov v dsledku prebiehajcich enviromentlnych sporov. ( IFP MF SR, 2010)

19

EKF

KET

Konvergencia ekonomiky SR
Pod pojmom konvergencia rozumieme pribliovanie hospodrskych truktr jednotlivch krajn. Je to komplexn proces kedy sa vyrovnva ivotn rove jednotlivch krajn. Slovensk republika sa zaala s konvergenciou zaobera vtedy, ke sa pripravovala na vstup do Eurpskej nie a neskr pri prijat spolonej eurpskej meny Euro. lenstvo v E prina aj zvzky voi Eurpskemu spoloenstvu, priom dosahovanie konkrtnych charakteru deklaruje zmerov a plnenie konkrtnych zvzkov strategickho zvznch dokumentov SR, predovetkm viacero

Konvergenn program, Stratgia prijatia eura (a jej konkretizcia), Lisabonsk stratgia pre Slovensko, Nrodn program reforiem v SR a v neposlednom rade i veobecn smernice Eurpskej komisie urujce hospodrsku politiku E s odporaniami pre jednotliv krajiny (BEPGs). Vetky tieto zvzky a zmery s kadorone konkretizovan z hadiska cieov, vplyvu a vvoja verejnch financi v rmci viacronch rozpotov verejnej sprvy. Ich spolonm cieom je podpora rovnovneho rastu ekonomiky, ktor je v jednotlivch dokumentoch konkretizovan najm z hadiska nstrojov a vecnej a asovej postupnosti berc do vahy ich vzjomn podmienenos. (Baranok,2006,5)

Nominlna konvergencia

Nominlna konvergencia je definovan pomocou Maastrichtskch kritri. V zmluve je stanovench 4 konvergennch kritri, bez ktorch lensk tty nemu prija spolon menu a plne sa zaleni do Hospodrskej menovej nie. Kontrolu vykonva Eurpska centrlna banka a Eurpska Komisia. Slovensk republika musela plni tieto kritria do roka 2007 a v roku 2009 prija euro. Tieto kritri sa chpu ako pribliovanie selnch hodnt inflcie a dlhodobch rokovch sadzieb pristupujcich krajn k hodnotm prevaujcim v eurozne, stabilizcia ich vmennch kurzov voi euru poas dvojronho lenstva v ERM II a repektovanie fiklnej disciplny. (ikulov,2006,60)

20

EKF

KET

Maastrichtsk kritri:
1. Verejn financie: Kritriom pre hospodrenie verejnch financi je podmienka,

v ktorej verejn deficit za posledn rok pred hodnotenm nesmie presiahnu 3 % HDP a verejn dlh nesmie presiahnu 60 % HDP
2. Inflan kritrium: Priemern inflcia za poslednch 12 mesiacov, meran

poda harmonizovanho indexu spotrebiteskch cien, nesmie presiahnu priemer troch krajn E s najlepmi vsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 1,5 percentulneho bodu
3. Stabilita dlhodobch rokovch sadzieb: Priemern dlhodob rokov sadzba

za poslednch 12 mesiacov nesmie presiahnu priemer dlhodobch rokovch sadzieb troch krajn E s najlepmi vsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 2 percentulne body
4. Stabilita vmennho kurzu: Dva roky pred hodnotenm mus by nrodn

mena zapojen do mechanizmu vmennch kurzov (ERM II). Poas tohto obdobia nesmie krajina menu jednostranne devalvova, mena nesmie vyboi z dohodnutho fluktuanho psma, mus sa pohybova blzko centrlnej parity a pri vvoji kurzu sa nesm vyskytn vne naptia (JT-Bank)

TABUKA 3. Splnenie maastrichtskch kritri v SR

Kritrium Verejn deficit(% z HDP) Verejn dlh(% z HDP) Miera inflcie (%) Stabilita dlhodobch rokovch sadzieb(%)

Referenn hodnota 3,0 60,0 3,2 6,5

Marec 2008 2,2 29,4 2,2 4,5

Stav plnenia

Dva roky pred hodnotenm mus by Stabilita nrodn mena zapojen lenstvo v ERM II vmennho kurzu do mechanizmu vmennch kurzov od novembra 2005 (ERM II)

21

EKF

KET

Zdroj: Eurostat, MF SR, NBS

Relna konvergencia
Relna konvergencia je dobiehanie vyspelejch ekonomk menej vyspelmi ekonomikami. Je to dosiahnutie spolonej hospodrskej rovni. Pri relnej konvergencii nie s stanoven iadne konkrtne kritria, ktor sa maj splni jednotlivmi krajinami, take nie je nevyhnutnou podmienkou pre vstup do eurozny. Laicky by sme relnu konvergenciu mohli chpa nasledovne: za jednotku prce by sme mali dosta rovnak mnostvo tovarov a sluieb vo vetkch lenskch krajinch, take pri porovnatench cench. V uritom zmysle by sa za meradlo dosiahnutej relnej konvergencie mohli povaova aj kodansk kritri zahajce truktrne a intitucionlne charakteristiky ekonomiky, ktor boli prijat Eurpskou radou v jni 1993 v Kodani a potvrden o viac ako dva roky neskr v Madride. Ich splnenie bolo podmienkou vstupu do E, ale je dleit i pre lenstvo v eurozne. Ide o: politick kritri kandidtska krajina mus disponova intitucionlnou stabilitou ako zrukou demokratickho zriadenia a prvneho ttu, dodriavania udskch prv, ako aj repektovania a ochrany menn;

ekonomick kritri tie zahaj fungujcu trhov ekonomiku a schopnos odolva konkurennm tlakom v rozrenej E; prevzatie acquis communautaire kandidtske krajiny musia nielen harmonizova prvny poriadok s E, ale aj preukza schopnos jeho implementcie v praxi a akceptova ciele hospodrskej, menovej a politickej nie.

(ikulov,2006,40-41) Za ukazovateov relnej konvergencie povaujeme porovnaten vkonnos ekonomk, porovnaten rove miezd, produktivity a cien.

22

EKF

KET

Analza konvergencie Slovenskej republiky 2006

Nominlna konvergencia

TABUKA 4. Plnenie Maastrichtskch kritri

aktulna hodnota (jn 2006) Fiklne kritrium Miera inflcie (HICP) Dlhodob rokov miera Nominlny vmenn kurz as v ERM II od 28.11.2005 3,8% verejn deficit verejn dlh 2,9% HDP 34,5% HDP 3,7%

referenn hodnota 3% HDP 60% HDP 2,8% 5,9% as v ERM II dva roky bez vraznch napt

stav plenia (jn 2006) NO NIE NO nehodnotme

(Zdroj: NBS,2006,4)

Z tabuky vyplva, e Slovensko v roku 2006 splnilo fiklne kritrium, kee verejn deficit klesol pod referennou hodnotou 3%. Taktie dokzal verejn dlh dlhodobo dra pod referennou hodnotou. Na druhej strane miera inflcie prekroila tch 2,8%, a to z dvodu zvenia cien niektorch tovarov a sluieb. Dlhodob rokov miera tie splnila kritrium vaka tomu, e hospodrska politiky bola dveryhodn, znilo sa rizikov prmium a poklesli inflan oakvania.

23

EKF

KET Relna konvergencia

TABUKA 5. Aktulne ukazovatele relnej konvergencie a stavu ekonomiky (2005)

Ukazovatele relnej konvergencie

Porovnaten ukazovate v E-25 100 % 100 % 1,6%

Podiel HDP SR a E (v PKS) 55,3 % Pomer cenovch hladn v SR a E 57,8 % Relny rast HDP v SR 6,1 % Otvorenos ekonomiky Vvoz 77,0 % HDP Dovoz 81,5 % HDP Ben et PB -8,6 % HDP Prlev PZI 4,1 % HDP Trh prce a zamestnanos Miera zamestnanosti 57,7 % Miera nezamestnanosti (VZPS) 16,2 % Rast produktivity prce (ESA 95) 4,6 % Rast ULC (ESA 95) 3,4 %
(Zdroj: NBS,2006,9)

-0,9 % HDP

63,8 % 8,7 % 0,8 % 1,6 %

Priemern relny rast HDP v roku 2005 bol 6,1 %. Rchly ekonomick rast bol dan predovetkm rchlym rastom investcii a domcej spotreby. Vkonnos ekonomiky SR meran HDP na obyvatea v parite kpnej sily (PKS) sa zvila na 55,3 %11 priemernej vkonnosti E. Rast vvozu tovarov a sluieb sa v porovnan s predchdzajcim rokom zrchlil, dovozy vak v svislosti s rozsiahlymi investciami do automobilovho sektora rstli ete rchlejie a deficit obchodnej bilancie vzrstol na 5,2 % HDP. Vplyvom vraznho nrastu deficitu bilancie vnosov v dsledku vplaty ziskov zahraninm akcionrom slovenskch podnikov sa deficit benho tu platobnej bilancie prepadol na 8,6 % HDP. Rast jednotkovch nkladov prce12 sa v roku 2005 spomalil, ke nominlne kompenzcie na zamestnanca vzrstli o 8,2 % a relna produktivita prce o 4,6 %. Vplyvom poklesu inflcie sa zrchlil rast relnych miezd a rastca zamestnanos spomalila rast relnej produktivity prce. Relny rast miezd predbehol relny rast produktivity prce. rove produktivity prce na Slovensku v roku 2005 zodpovedala 62,3 % produktivity prce v E. V roku 2005 bol zaznamenan vrazn pokles miery nezamestnanosti. Priemern evidovan miera nezamestnanosti klesla zo 14,3 % na 11,6 % a miera nezamestnanosti vypotan na zklade vberovho zisovania pracovnch sl klesla z 18,1 % na 16,2 %. trukturlna

24

EKF

KET

zloka nezamestnanosti je naalej vysok. Poet dlhodobo nezamestnanch sa neznil, a tak podiel dlhodobej nezamestnanosti na celkovej nezamestnanosti sa zvil. Rastci poet zamestnanch sa prejavil v raste miery zamestnanosti, ktor sa zvila na 57,7 %. (NBS,2006,9)

Analza konvergencie Slovenskej republiky 2007

Nominlna konvergencia

TABUKA 6. Plnenie maastrichtskch kritri

aktulna hodnota Fiklne kritrium Miera inflcie (HICP) Dlhodob rokov miera Nominlny vmenn kurz verejn deficit verejn dlh (aprl 2007) 3,4% HDP 30,7% HDP 3,5% 4,5% as v ERM II od 28.11.2005

referenn hodnota 3% HDP 60% HDP 3,0% 6,4% as v ERM II dva roky bez vraznch napt

(Zdroj: NBS,2007,4)

Z dajov vyplva, e Slovensku podarilo v roku 2007 plni iba kritrium o dlhodobej rokovej miery. Deficit rozpotu prekroil referenn hodnotu o 0,4% percent. Vysok miera inflcie bola vsledkom rastu cien energi a potravn. Zaiatkom roka 2007 podarilo spomali rast inflcie, o viedlo k tomu, e miera inflcie bola niia ne referenn hodnota. V aprli ete stle bola priemern mesan inflcia vyia, ne hranica, o znamen, e v aprli nespalo Slovensko kritrium.

Relna konvergencia

25

EKF

KET

TABUKA 7. Aktulne ukazovatele relnej konvergencie a stavu ekonomiky (2006)

Ukazovatele relnej konvergencie Podiel HDP SR a E (v PKS) Pomer cenovch hladn v SR a E Relny rast HDP v SR 60,2 % 59,3%

Porovnaten ukazovate v E25 100 % 100 % 2,9%

8,3 % Otvorenos ekonomiky Vvoz 85,7 % HDP Dovoz 90,3 % HDP Ben et PB -8,3 % HDP Prlev PZI 7,6 % HDP Trh prce a zamestnanos Miera zamestnanosti 59,4% Miera nezamestnanosti 13,3 % (VZPS) Rast produktivity prce (ESA 95) Rast ULC (ESA 95)
(Zdroj: NBS,2007,8)

-0,6 % HDP

64,7 % 7,9 % 1,3 % 1,5 %

5,9 % 1,7 %

Posilnenie slovenskej koruny viedlo k pribleniu cenovej hladiny na Slovensku k cenovej hladine v E. Slovensk republika investovala do automobilovho sektora, zrchlila sa dynamika vvozu. Rast vvozu bol predbehnut rastom dovozu a rast obidvoch predbehol rast HDP, o znamen, e otvorenos SR sa zvila. Dynamika nkladov prce sa vrazne spomalila, ke nominlne kompenzcie na zamestnanca stpil o 7,6% a rast relnej produktivity prce akceleroval na 5,9%. Rast priemernej relnej mzdy bol ni ako rast produktivity. Miera nezamestnanosti klesala z 16,2% na 13,3%. Poet dlhodobo nezamestnanch sa mierne znil, podiel dlhodobej nezamestnanosti na celkovej nezamestnanosti sa vak zvil na takmer 74%. (NBS,2007,9)

26

EKF

KET

Analza konvergencie Slovenskej republiky 2008

Nominlna konvergencia Komisia potvrdila, e Slovensk republika udrala dlhodobo vysok stupe hospodrskej konvergencie a je pripraven na prijatie eura, omu m djs 1. janura 2009.
TABUKA 8. Plnenie maastrichtskch kritri

aktulna hodnota (marec 2008) Fiklne kritrium Miera inflcie (HICP) Dlhodob rokov miera Nominlny vmenn kurz as v ERM II od 28.11.2005 4,5% verejn deficit verejn dlh 2,2% HDP 29,4% HDP 2,2%

referenn hodnota 3% HDP 60% HDP 3,2%

stav plnenia (marec 2008) NO

NO

6,5%

NO

as v ERM II dva roky bez vraznch napt

NO

(Zdroj: NBS, 2008, 4)

Na zklade tabuky vieme kontatova, e Slovensko spene plnilo vetky kritria stanoven v Maastrichtskej zmluve. Rast miery inflcie spomalilo, a tak sa podarilo neprekroi referenn hodnotu. V decembri miera inflcie dosiahol rove 1,9%, o je historicky najniia rove. Potom sa inflcia zvyovala kvli zvyovaniu cien potravn a energi, ale ani tak neprekroil magick hranicu. Kurz slovenskej koruny nadobdal najvyie hodnoty v histri. Hodnota koruny sa pohybovala na rovni 9% nad centrlnou paritou. Za konverzn kurz bola vyhlsen: 1 euro = 30,1260 SK. Relna konvergencia

27

EKF

KET

TABUKA 9. Aktulne ukazovatele relnej konvergencie a stavu ekonomiky (2007)

Ukazovatele relnej konvergencie Podiel HDP SR a E (v PKS) Pomer cenovch hladn v SR a E Relny rast HDP v SR 68,7 % 63,0%

Porovnaten ukazovate v E25 100 % 100 % 2,9%

10,4 % Otvorenos ekonomiky Vvoz 86,4 % HDP Dovoz 86,8 % HDP Ben et PB -5,3 % HDP Prlev PZI 3,5 % HDP Trh prce a zamestnanos Miera zamestnanosti 60,7% Miera nezamestnanosti (VZPS) 11,0 % Rast produktivity prce (ESA 95) 8,1 % Rast ULC (ESA 95) 0,2 %
(Zdroj: NBS, 2008,13)

-0,7 % HDP 2,6% HDP 65,4 % 7,1 % 1,3 % 1,7 %

Vkonnos ekonomiky SR meran ukazovateom HDP na obyvatea v parite kpnej sily sa zvila na 68,7% priemernej vkonnosti E. Prehbil sa nskok rastu vvozu nad dovozom, o sa prejavilo v niom deficite obchodnej bilancie (1,2% HDP). Deficit benho tu platobnej bilancie klesol na 5,3% HDP. Priemern relna mzda rstla o polovicu pomalm tempom. rove produktivity prce na Slovensku dosiahla 76,7% rovne produktivity prce v E. Miera nezamestnanosti vypotan na zklade vberovho zisovania pracovnch sl klesla na 11,0%. Miera zamestnanosti prekroila 60%. (NBS, 2008, 12-13)

Analza konvergencie Slovenskej republiky 2009

2.6.1. Nominlna konvergencia

TABUKA 10. Plnenie maastrichtskch kritri

Marec 2008

December 2008

Aprl 2009

28

EKF

KET verejn deficit verejn dlh Stav plnenia 2,2% HDP 29,4% HDP NO 2,2% NO 4,5% NO 1,9% HDP 29,4% HDP NO 3,9% NO 4,7% NO 2,2% HDP 27,6% HDP NO 3,5% NIE 4,8% NO

Fiklne kritrium

Miera inflcie (HICP) Stav plnenia Dlhodob rokov miera Stav plnenia
(Zdroj: NBS, 2009,5)

V marci 2008 podarilo splni vetky kritria. V decembri taktie Slovensko spene uzavrel dan obdobie. O necel rok po marci deficit rozpotu bol aleko pod magickou hranicou 3% HDP, o znamen, e Slovensko plnilo kritrium s rezervou. Z tabuky vidie, e v roku 2009 sa nepodarilo splni kritrium o cenovej stability, ie mieru inflcie. V dsledku hospodrskej krzy referenn hodnota miery inflcie bola niia, ne hodnota dosiahnut Slovenskou republikou. To znamen nesplnenie kritria. Referenn hodnota dlhodobej rokovej miery bola 6,4%, z oho vyplva, e sme skonili so znanou rezervou.

GRAF 4.

(Na zklade dajov z tabuliek - vlastn)

29

EKF

KET

2.6.2 Relna konvergencia

TABUKA 11. Aktulne ukazovatele relnej konvergencie a stavu ekonomiky (2008)

Ukazovatele relnej konvergencie Podiel HDP SR a E (v PKS) Pomer cenovch hladn v SR a E Relny rast HDP v SR

SR 71,8 % 69,5%

Porovnaten ukazovate v E27 100 % 100 % 0,9%

6,4 % Otvorenos ekonomiky Vvoz 82,2 % HDP Dovoz 84,6% HDP Ben et PB -6,6 % HDP Prlev PZI 3,7 % HDP Trh prce a zamestnanos Miera zamestnanosti 62,3% Miera nezamestnanosti (VZPS) 9,6 % Rast produktivity prce (ESA 95) 3,5 % Rast ULC (ESA 95)
(Zdroj: NBS, 2008,11)

-2,0 % HDP 1,4% HDP 65,9 % 7,0 % 0,0, % 3,4%

5,3 %

Vkonnos ekonomiky SR meran ukazovateom HDP na obyvatea v parite kpnej sily (PKS) sa zvila na 71,8% priemernej vkonnosti E. Inflan diferencil medzi Slovenskom a priemerom E bol vemi nzky. Zahranin obchod predstavuje hlavn kanl, ktorm sa globlna hospodrska krza preniesla na Slovensko. Hodnota celkovho vvozu tovarov a sluieb v bench cench za rok 2008 sa sce medzirone zvila, koncom roka sa vak vrazne prepadla. Deficit benho tu platobnej bilancie stpol na 6,5% HDP. Rast dovozu ako aj vvozu zaostal za rastom HDP v bench cench. Celkov zamestnanos sa zvila na 62,3% a nezamestnanos sa znila na 9,6%. rove produktivity prce na Slovensku dosiahla 77,5% rovne produktivity prce v E. (NBS,2009,10-11)

30

EKF
GRAF 5.

KET

(Na zklade dajov z tabuliek - vlastn)

31

EKF

KET

Zver
V tejto prci sme sa zaoberali jednotlivmi etapami vvoja hospodrskej politiky na Slovensku. Poksili sme sa strune charakterizova makroekonomickch ukazovateov a pribli vkonnos ekonomiky. Snaili sme sa strune opsa jednotliv etapy vvoja hospodrskej politiky od roku 1990. V alej asti naej prce sme sa zaoberali nominlnou a relnou konvergenciou ekonomiky. Snaili sme sa vysvetli Vm rozdiely medzi nimi a pribli Vm jednotliv konvergencie pomocou analz od roku 2006 po rok 2009.

32

EKF

KET

Zoznam pouitej literatry

[1] MARCININ, Anton BEBLAV, Miroslav: Hospodrska politika na Slovensku 1990-1999. Bratislava: Centrum pre spoloensk a medilnu analzu, 2000. 374s. ISBN 80-968147-1-0 [1] MARCININ, Anton: Hospodrska politika na Slovensku 2000-2001. Bratislava: Slovensk spolonos pre zahranin politiku, 2002. 348s. ISBN 80-968155-8-X [2] IKULOV, Ivana: Konvergencia v procese Eurpskej menovej integrcie. Bratislava: REPRO-PRINT, 2006. 153s. ISBN 80-7144-155-4 [3] BARANOK, Milan: Konvergencia ekonomiky SR k vyspelm ekonomikm. [Online] [Dtum: august 2006] http://www.finance.gov.sk/Documents/Ifp/Publikacie/Makro/EA12_KONVERGE NCIA.pdf [4] IFP MF SR: Komentr 2010/5. [Online] http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.as px?categoryId=7598&documentId=4218 (12.10.2010) [5] Odbor vskumu NBS: Analza konvergencie Slovenkej ekonomiky. [Online] [Dtum: jl 2006] http://www.nbs.sk/_img/Documents/PUBLIK/06_kol4.pdf [6] Odbor vskumu NBS: Analza konvergencie Slovenskej ekonomiky. [Online] [Dtum: jn 2007] http://www.nbs.sk/_img/Documents/PUBLIK/07_kol1.pdf [7] Odbor vskumu NBS: Analza konvergencie Slovenskej ekonomiky. [Online] [Dtum: jl 2008] http://www.nbs.sk/_img/Documents/PUBLIK/08_kol4.pdf [8] Odbor vskumu NBS: Analza konvergencie Slovenskej ekonomiky. [Online] [Dtum: februr 2009] http://www.nbs.sk/_img/Documents/PUBLIK/PP22009_Analyza_konvergencie_2009_final.pdf [9] JT-Bank: Maastrichtsk kritri. [Online] http://www.jtbank.sk/media/maastricht.pdf

33