Vvoj Po nstupe Jozefa Magalu do funkcie riaditea SIS do lo k odvolaniu v iny funkcionrov se e vntornho spravodajstva, personlnej sekcie, analytickej

sekcie. V priebehu 1. roka do lo k personlnym vmenm aj vo veden technickej sekcie a in pekcie riaditea SIS. Hne tupe Jozefa Magalu do funkcie zaal personlne pohovory s prslu nkmi slu by vykonva Pet napriek tomu, e v tej dobe nebol prslu nkom SIS, vystupoval ako poradca riaditea SIS J ozefa Magalu. Zatia o riadiace funkcie sekcie vntornho spravodajstva boli obsaden v prslu nkmi slu by (okrem riaditea sekcie, kde nastpil ubomr Hronsk (Ga k), dovtedy iadiacich funkcich DMD Holding resp. inch firiem zaoberajcich sa pecilnou technikou zbrane a zbraov systmy). Riaditeom personlnej sekcie sa stal Pavol Ko k (Ko ), dovt iaci v skupine firiem DAST Holding a.s. (firmy psobiace v oblasti skromnej bezpenos ti a obchodu s pozemkami pod priemyselnmi parkami). Za riaditea sekcie in peknej slu by bol vymenovan Jozef Magt (Magl), ktor dovtedy sl il na UBOK PP PZ SR. Je to osobn pr e Petra Ko a. Za riaditea technickej sekcie bol vymenovan prslu nk krycm menom Runa en), tie osobn priate Magta a Petra Ko a. Na technickej sekcii bol zriaden odbor spr jskej ochrany - za riaditea bol vymenovan Ivan Haviar (Hatr), brat Franti ka Hatra je riadite kancelrie predsedu vldy. V 2. polovici roka 2008 do lo k viacerm personlnym zmenm na sekcii vntornho spra odajstva, konkrtne na odbore ochrany ekonomickch zujmov a boja proti organizovanej kriminalite (5. odbor). V priebehu 3 mesiacov bolo vymenen cel vedenie odboru, prio m do lo k vmene riadiacich kdrov na rovni odboru, spravodajskch oddelen aj analytickh ddelenia zhruba 2 roky potom, ako boli do vedenia tchto tvarov po vobch menovan udia prostredia slu by. V auguste 2008 bol za asistencie prslu nkov sekcie in pekcie riadite SIS pod vedenm Jozefa Magta predveden a nsledne zaraden do zloh vedci analytickho oddelenia 5. odboru Peter Mravec (Holbek). Dvodom malo by dajn stretnutie Mravca s novinrom Thomasom Nicholsonom z dennka SME ako aj to, e v jeho slu obnom mot orovom vozidle boli njden magnetofnov kazety s nahratou hudbou, ktor boli oznaen ako si dt - nariadenie riaditea slu by zakazuje vyn a a vn a do objektov akkovek nosi slu be riadne evidovan - aj ke v informanej slu be neexistuje prstroj, ktor by vyu v nosi informci magnetofnov psku. Neskr bol Peter Mravec prepusten zo slu obnho pome b poru enie slu obnej disciplny. V pozad prepustenia Petra Mravca bol s najv ou pravde nos ou dokument, ktorm Peter Mravec informuje Jozefa Magalu o priebehu akcie Gorila" . odposluch v kon piranom byte PENTY. 10.8. 2008 boli z funkcie bez udania dvodu odvolan riadite 5. odboru Tibor Slvik (Ko valk) a jeho zstupca Milo Herman (nezisten), obidvaja boli neskr prepusten zo slu ob meru pre hrub poru enie slu obnej disciplny. Dvodom na ich odvolanie z funkcie a nsledn repustenie zo slu obnho pomeru mala by ich innos pri tzv. spravodajskej ochrane podnik u Samsung v Galante, kde mali dajne prevzia ako odmenu od pracovnkov Samsungu LCD t elevzory a tto vec neoznmili v SIS. Dvodom ich prepustenia boli pravdepodobne zisten ia o innosti SBS DAST Security v Samsungu Galanta, poda ktorch DAST Security zskal zk azku na str enie objektu Samsungu korupnm spsobom. V septembri 2008 bol do funkcie riaditea 5. odboru menovan Michal Boh (Bura) osobn priate Petra Ko a, predtm pracoval v NPJ a UBOK. V novembri 2008 bol z funkcie o dvolan vedci bratislavskho oddelenia 5. odboru Juraj Krlik (Servick). Bolo mu ponknut iesto na ochrane objektov, ktor v ak neprijal a po iadal o ukonenie slu obnho pomeru. Za tkom decembra 2008 boli z funkcie odvolan vedci banskobystrickho a ko ickho oddelenia 5. odboru. Vedci banskobystrickho oddelenia ubomr Valk (Galk) po iadal o ukonenie 2 slu obnho pomeru, preto e ho riadite odboru Michal Boh k tomu vyzval s tm, e ak tak n bude prepusten za hrub poru enie slu obnej disciplny. Vedci ko ickho oddelenia Mirosl (Oren) bol riaditeom in pekcie vyzvan k ukoneniu slu obnho pomeru, preto e je v slu b , na zklade oho ukonil slu obn pomer. Valk aj Jno k boli svojimi bvalmi kolegami rman, Slvik, Mravec, Krlik) o skutonch dvodoch ich prepustenia, t. j., e disponovali nformciami o innosti Petra Ko a (medziasom v slu be medzi spravodajskmi dstojnkmi oz o pn X) a tieto informcie oznmili Michalovi Bohovi a ubomrovi Hronskmu. V januri 2009 bol do slu obnho pomeru prijat ubomr ebk (krycie meno nezisten) kcie zstupcu riaditea 5. odboru - bratranec Michala Boha. Do konca aprla 2009 odi li zo v etkch oddelen 5. odboru al prslu nci (Peter Adamk Martin Danko...) - Boh im povedal, e bu si daj iados sami, alebo ich prepustia bez n st.

Od jesene roku 2008 zavldla v slu be atmosfra strachu. Zaalo dochdza k systematickm z personlneho obsadenia 5. odboru. 5. odbor sekcie vntornho spravodajstva m vo svojom zameran ochranu ekonomickch zujmov SR, monitoring organizovanho zloinu, obchod so zb raami a proliferciu. V rmci ochrany ekonomickch zujmov monitoruje najm obchod s energ ami, strategickmi surovinami, alej monitoruje vek ttne zkazky, zdravotn pois ovne, skupiny. Vzhadom na to, e prslu nci 5. odboru, ktor boli vymenovan do funkci po vob u 2006 pochdzali z prostredia SIS a mali 10- a 15- ron prax v rmci slu by, si boli ved m zkonnch mo nost. Preto e tto prslu nci neboli ochotn rozpracovva podnikatesk ernch dvodov, boli pripraven nstroje k ich postupnmu odvolaniu z funkci a prepusteni o slu obnho pomeru. Na ich miesta boli prijat bval prslu nci PZ bez 3 akchkovek spravodajskch sksenost, ktor v ak s ochotn podiea sa na rozpracovan po jektov z ekonomickch dvodov. Aby bolo mo n naplni tento scenr, bolo v prvom rade potre n obsadi personlnu sekciu - Pavol Ko k (Ko ) pod zmienkou vykonvania previerok pri n slu obnho pomeru vy iadal informcie zo spravodajskch spisov, nachdzajcich sa na sekci ntornho spravodajstva, priom iadal nielen informcie o objektoch spravodajskho zujmu, e aj o tom, ktor prslu nci, za pomoci akch prostriedkov, tieto objekty rozpracovvali. tchto informci bol mo n zisti stupe poznania na jednotlivch spravodajskch tvaroch stup je poda internch noriem prsne zakzan, ak k tomu dochdzalo, muselo to by na zkl lovnho shlasu riaditea SIS. Na zklade tchto informci boli sekciou in pekcie pod vede efa Magta (medziasom ukonil slu obn pomer po medilnej afre Dodi4321") rozpracovvan o prslu nci, ale aj objekty spravodajskho zujmu sekcie vntornho spravodajstva. Ofici dvodom takhoto rozpracovania, za pou itia ITP a IOP, bolo podozrenie z niku utajovanch skutonost. astokrt takto rozpracovan osoby k utajovanm skutonostiam u nemaj, aleb nemali prstup. Aby prslu nci sekcie vntornho spravodajstva nemali poznatky o tejto i sti, bol na technickej sekcii zriaden odbor spravodajskej ochrany pod vedenm Ivana Hatra. Tm, e je tento tvar dislokovan na technickej sekcii, m prstup k odpovacej y, zrove bola v rmci tohto odboru zriaden sledovacia jednotka - zlo en z bvalch poli v (oficilny sledovac tvar psob v rmci sekcie vntornho spravodajstva). Ivan Hatr sa , e je riaden priamo riaditeom slu by a e pln lohy, ktor mu zadva jeho brat. Potom medializovan kandl okolo Jozefa Magta bola rozpusten sekcia in pekcie a jej prslu n zalenen priamo pod vedenie Ivana Hatra na odbor spravodajskej ochrany SIS. 4 Od druhej polovice roku 2008 bol sasnmi aj bvalmi spravodajskmi dstojnkmi SIS zazna zv en zujem osb blzkych vrcholnmu vedeniu SIS o obchod s vojenskm materilom (Boh or Jany Buraovej - konateka spolonosti I.V.A. Stakn - spolonos fakticky patr JUDr. vi Kolcnovi a zaober sa obchodom so zbraami, v minulosti bola rozpracovan viacermi slu bami v rmci Eurpy pre podozrenie vvozu zbran do sankcionovanch krajn), o neleglny obchod s pa ovanmi cigaretami cez ukrajinsk -slovensk hranicu (boli zachyten informcie o stretnut vysokch funkcionrov kontrarozvi dky - 5. odboru s prslu nkmi SBU ohadom mo nosti prep ania pa ovanch cigariet prostre adnej elezninej dopravy na zemie Slovenskej republiky), o innos finannch skupn (PEN &T najm o sa tka zdravotnckeho biznisu) 5 Chronolgia ITP GORILA a GORILA 1 iados o pou itie ITP bola spracovan da 21.11.2005 pod .p. 63/950-D-241-34/2005-S. Pred etom ITP Gorila bolo zskanie informci k innosti zujmovej osoby Zoltn VARGA, podozre pchania rznej trestnej innosti ekonomickho charakteru, prepojenie s predstavitemi fi nannej skupiny Istrokapitl a jej vstup do liehovanckych firiem. Cieom ITP Gorila bolo zska taktie aj informcie c kontaktoch zujmovej osoby na predstaviteov rznych ministe iev pri vberovch konaniach v prospech spolonost, s ktormi zujmov osoba spolupracuje. eom bolo tie potvrdenie informci o psoben zujmovej osoby ako vedcej osobnosti organ nej skupiny, ktor korupnm spsobom prenik do orgnov polcie, finannch in titcii, t kto si upevuje svoj vplyv a zskava vhody. Sudca KS Bratislava da 23.11.2005 na zklade vy ie uvedenej iadosti vydal rozhodnutie p od .p. Ntt-3-D-2879/2005 na dobu od 23.11.2005 do 23.5.2006. Da 26.1.2006 pod .p. 63/950-D-284-8/2006-S bol po iadan Krajsk sd o udelenie shlasu n TP - sledovanie a vyhotovovanie s tm svisiacich obrazovch zznamov na zujmov osobu Zol VARGA, ktor sudca KS schvlil rozhodnutm .p. Ntt-2-D-100/2006 da 26.1.2006 na dobu do 26.7.2006.

Na zklade rozhodnutia sudcu Ntt-3-D-2879/2005 informova ho jedenkrt za 3 mesiace o stave vyu vania ITP Gorila psomnos ou .p. 63/950-D-284-26/2006-S zo da 3.3.2006 bola Bratislava zaslan informcia o priebehu pou vania ITP Gorila , v ktorej boli uveden sk osti o tom, e v priebehu pou vania ITP Gorila sa potvrdzuj informcie uveden v iados elenie shlasu na pou itie danho ITP Gorila . Pred ukonenm doby platnosti rozhodnutia sudcu bola spracovan nov iados o pou it ITP 1 pod .p. 63/950-D-284-37/2006-S zo da 16.5.2006 na zujmov osoby Zoltn VARGA a Jaros av HA K. Dvod na pou itie ITP Gorila 1 bol oproti ITP Gorila roz ren o aktivity pr nannej skupiny PENTA, ich vyu vanie prslu nkov Policajnho zboru vo svoj prospech pri o yvovan vy etrovania v niektorch prpadoch tkajcich sa najm zva nej hospodrskej tres . Tieto poznatky nsledne PENTA vyu va vo svoj prospech pri privatizcii a pri zskavan v amnch ttnych zkaziek. Sudca KS Bratislava da 18.5.2006 vydal rozhodnutie Ntt-3-D-482/2006 a udelil shlas na pou itie danho ITP Gorila 1 na dobu do 18.11.2006. Da 24.5.2006 bolo spracovan oznmenie o ukonen pou vania ITP Gorila .p. 63/950-D-28 -S (k Ntt-3-D-2879/2005), v ktorom bolo ITP Gorila vyhodnoten ako opodstatnen. Da 16.6.2006 pod .p. 63/950-D-284-43/2006-S bola spracovan informcia o priebehu pou vania ITP (Ntt-2-D-100/2006 - sledka). (neitaten) riaditea sekcie D p. Petr a bola da 31.7.2006 pod .p. 63/950D-204-40/2000-3 spracovan iados na sekciu K o odstpenie zznamov na DVD zskan. iados nebola realizovan. Da 3.8.2006 pod .p. 63/950-D-284-54/2006-S bola sekcia K po iadan o predasn ukonenie ITP Gorila 1 . ITP bolo predasne ukonen dom 4.8.2000, demo ckho zariadenia bola vykonan Da 18.8.2006 bola na Krajsk sd Bratislava pod .p. 63/950-D-284-57/2006-S zaslan infor mcia o predasnom ukonen pou vania ITP Gorila 1 . Spravodajsk informcie z ITP Gorila" spracovan na 5 odbore: .p. 63/956-V-584-2006-S z 13.1.2006 o pozad privatizcie letiska. Sl bola odstpe ii P bez obmedzenia renia. Sekcia P ju neodstpila mimo SIS a zaradila ju do svojho p oznatkovho fondu. .p. 63/950-V-688-15/2006-S z 17.1.2006 o aktivitch finannej skupiny PENTA v zdra nctve. SI bola na nvrh 6. odboru ponechan na sekcii D. .p. 63/956-V-688-17/2006-S z 17.1.2006 - Shrn poznatkov ku GovCo, a.s.. SI bola n nvrh 6. oboru ponechan na sekcii D. .p. 63/950-V-143-82/2006-S z 17.1.2006 Doplnenie shrnnej informcie k JUDr Oszk . SI bola odstpen na sekciu P, ktor ju neodstpila mimo SIS a zaradila ju do svojho p oznatkovho fondu. .p. 63/956-V-689-5/2006-S z 24.1.2006 o niku utajovanch skutonost z prostredia ejda) smerom k finannej skupine PENTA - SI bola z taktickho hadiska ponechan na 5. o dbore. SI ale bola uveden v liste pre Generlnu a pecilnu prokuratru, pravdepodobne aj na MV SR (IS), ktor bol na zaslan na prelome mj - jn 2006 (Tkikom). Odbor boja prot orupcii a organizovanej kriminalite radu in peknej slu by Policajnho zboru SR (OBKOK UI S PZ) si nsledne spolu s al mi podkladmi vy iadal fotokpiu uvedenej informcie. Fotokp ely spracovania odpovede pre OBKOK UIS PZ zaslal 5. odbor na 9. odbor (Tkik) pod .p. 63/950-D-251-41/2006-S da 17.7.2006. .p. 63/956-V-688-35/2006-S z 8.2.2006 o pripravovanej privatizcii rozvodnch zvo SI bola spolu s inmi informciami da 15.2.2006 odstpen cez sekciu P pod .p. 54-D-150-3 /2006-S predsedovi vldy a ministrovi vntra. .p. 63/956-V-688-41/2006-S z 9.2.2006 o spojitosti finannej skupiny PENTA so Slov nskmi elektrrami a elektroenergetikou. SI bola bola spolu s inmi informciami da 15.2. 006 odstpen cez sekciu P pod .p. 54-D-150-37/2006-S predsedovi vldy a ministrovi vntr a. .p. 63/956-V-689-11/2006-S z 9.2.2006 o korupnom konan predstavitea finannej s PENTA voi jednotlivm poslancom NR SR. SI bola sekciou D navrhnut na odstpenie predse dovi vldy a ministrovi vntra. Sekcia P informciu predsedovi vldy a ministrovi vntra n eodstpila so zdvodnenm, e informcia je slabo podlo en faktami. Sekcia P svojvone zn e dveryhodnosti informcie napriek tomu, e nem k zdrojom informcie iadne vedomosti. .p. 63/950-V-259-23/2006-S zo 7.3.2006 o aktivitch osb pracujcich pre finann skupinu ENTA (Varga, Mozolk, Rejda) Sl bola odstpen sekcii P informova MV SR a IS MV SR. Sekcia P

SMV SR GR neodstpila. 5.4. 2006 o niku utajovanch skutonost z prostredia PPZ (Rejda smerom k finannej skupine PENTA riaditea sekcie D. p Forg vrtil Sl skutonosti a vydal pokyn (neitaten) (mimo sekciu P). 2006-S zo 7.4.2006 o niku utajovanch skutonost l PPZ (Rejda) smerom k finannej skupine PENTA poda pokynu ZRD k predchdzajcej Si . 1. ... o skutonosti uveden ZRD; a odstpen osobnm listom riaditea SIS

sekciu P. .p. 63/950-V-275-29/2006-S z 5.5.2006 Shrnn informcia K funkcionrom Fondu nrodnho majetku s nvrhom odstpenia mimo SIS. Sekcia P ju neodstpi a a zaradila ju do poznatkovho fondu. .p. 63/950-V-275-34/2006-S z 15.5.200S o snahch predstaviteov SMK o urchlen privatizciu teplrn. Sl bola ako URGENT navrhnut na odstpenie predsedovi vldy, prezidentovi, predsedovi parlamentu a prezidentovi FNM. Sekcia P informciu neodstpila. .p. 63/950-V-275-35/2006-S z 16.5.2006 o skrytej privatizcii vodrenskch spolon hom zv i odstpenie mimo SIS. Sekcia P ju neodstpila a zaradila ju do poznatkovho fondu Celkovo bolo z ITP Gorila spracovanch na 5. odbore 14 spravodajskch informci, z ktor bolo 9 odstpench na sekciu P. Sekcia P z nich spracovala jedin informciu pre externch prjemcov (predseda vldy, minister vntra) pod .p. 54-D-150-37/2006-S, v ktorej spoji la 2 z vy ie uvedench spravodajskch informci 5. odboru. V ina zskanch poznatkov z k nebola odstpen mimo SIS. Chronolgia ohadne po iadavky Odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite r adu in peknej slu by Policajnho zboru SR (OBKOK UIS PZ) .p. UIS-V-91-3/2006-KOK na posk ytnutie podkladov a audiozznamov z ITP Gorila : v 22. t dni 2006 (prelom mj - jn) boli z pokynu vedenia sekcie D na 5. odbore spracovan podklady na vypracovanie listu pre Generlnu a pecilnu prokuratru, pravdepo dobne aj na MV SR (IS) v svislosti s medilnymi aktivitami voi vtedaj iemu vedeniu sekc ie D. I lo o svislosti s aktivitami SBS Dynasty a predstaviteov finannej skupiny PENT A v spoluprci s funkcionrmi polcie. Podklady boli elektronicky zaslan p. Tkikovi, kto spracoval vy ie uveden listy pre Generlnu prokuratru a pecilnu prokuratru (pripadne ). Zaiatkom jla 2006 5. odbor obdr al iados Odboru boja proti korupcii a organizo vanej kriminalite radu in peknej slu by Policajnho zboru SR (OBKOK UIS PZ) .p. UIS-V-91 -3/2006-KOK, ktor iadal o o zapo ianie audiozznamov SIS z pou itia ITP na osobu Zoltn ga, ktor bolo schvlen sudcom KS BA 23.11.2005 (krycie meno nasadenho ITP je GORILA), o fotokpiu sp ravodajskej informcie .p. 54-D-150-37/2006-S 7 15.2.2006 (spracovate sekcia P), fot okpiu spravodajskej informcie .p. 63/956-V-6S9-5/2006-S, fotokpiu iadosti o pou itie I P (.p. 63/950-D-284-2/2005-S) a fotokpiu rozhodnutia sudcu Krajskho sdu v Bratislave , (uveden audiozznamy, spravodajsk informcie a konkrtne sla psomnost boli uvdzan h listoch na Generlnu a pecilnu prokuratru, z uvedenho dvodu sa domnievame, e bol sp ovan aj list na MV SR, ktor bol pridelen na rie enie IS, ktor ns o uveden materily ). iados OBKOK UIS PZ .p. UIS-V-91-3/2006-KOK bola nsledne z rozhodnutia vedenia sekcie D odstpen na 9. odbor sekcie D (p. Tkik) na vybavenie. 5. odbor medzitm po iadal dotknut sasti SIS (sekcia P, sekcia K) o zapo ianie audiozz ( iados .p. 63/950-D-251-42/2006-S) a vyhotovenie fotokpie .p. 54-D-150-37/2006-S ( ia os .p. 63/950-D-251-40/2006-S). 5. odbor tie vyhotovil fotokpiu spravodajskej informc ie .p. 63/956-V-689-5/2006-S a fotokpiu iadosti o pou itie ITP (.p. 63/950-D-284-2/200 5-S). Fotokpia rozhodnutia sudcu Krajskho sdu v Bratislave nebolo vyhotoven, nakoko p oda zkona o OUS SIS nie je oprvnen vyhotovova fotokpie cudzch utajovanch psomnost Listom .p. 63/950-D-251-41/2006-S zo da 17.7.2006 a 63/950-D-251-48/2006 zo da 2.8. 2006 boli z 5. odboru na 9. odbor (p. Tkik) odstpen v etky v predchdzajcom bode vy ia diozznamy a fotokpie psomnost na vypracovanie odpovede a odstpenie materilu iadateo BKOK UIS PZ).

Ku v etkm uvedenm skutonostiam je potrebn uvies , e skutonosti zskan prostrednctvo neboli pou it v procesnom konan, niekokonsobn nik utajovanch skutonost nebol novm pre etrovan, napriek tomu, e v etky podklady boli novmu vedeniu SIS poskytnut. Je potrebn tie uvies , e k niku utajovanch skutonost z ITP Gorila bola operatvnym Iveta imov zskan 19.3.2007 spravodajsk informcia 63/956-V-804-10/2007-S, ktor priamo vor o tom, e bval riadite sekcie D PaedDr. ubomr Arp kontaktoval Zoltna Vargu a p vom neho odovzdal predstaviteom finannej skupiny PENTA za 3 - 4 mil. Sk nahrvky z I TP Gorila na CD nosii. Po iadavkou predstaviteov PENTY bolo, aby boli uveden prostried y presunut z tu na et. al m operatvnym pre etrovanm na 56. oddelen 5. odboru sekcie D (cez iadosti na komer o vpisy z bankovch tov Arp ovej spolonosti Identita, s.r.o.) bolo zisten, e na ty onosti prichdzaj mesane rdovo niekokostotiscov platby od spolonosti Barkont, s.r.o 5850493, ktorej jedinm spolonkom a konateom je Peter Demovi, r.. 720906/6425, bytom L Novomestskho 4, Pezinok, resp. Krkov 10, Bratislava. Uveden Peter Demovi je v zznamo h ITP Gorila spomnan ako Demo , ktor spolone so Zoltn Varga pracuje pre finann sk . Nov riadite sekcie D napriek tmto skutonostiam odmietol akkovek al ie kroky smerom e eniu niku utajovanch skutonost ITP Gorila ako aj k vyu itiu samotnho obsahu ITP. 13.12.2005 (Anna Bubenkov, Jaroslav Ha k)

19.12 hod. prichdzaj Jaroslav Ha k a Anna Bubenkov - lenka Vkonnho vboru FNM SR ve riaditeka sekcie zakladateskch innost a vkonu prv akcionra FNM. Maj mileneck Rozprvaj o zverejnen (v Pravde) prepojen novho lena dozornej rady Bratislavskej tepl skej, a.s. prof. Rudolfa Sivka na finann skupinu Penta. Sivk bol po zverejnen prepoje nia na Pentu u Bubenkovej a hovoril jej, e v etci z fakulty sa ho na lnok ptaj. Zvid odmeny 20 tis. Sk mesane. Sivk sa z toho zosypal. Bubenkova mu povedala, e aby sa n eopov il zlo i funkciu, Prof. Sivk povedal, e u je neskoro, e on u sa vzdal. Bubenk evan, e funkciu vzdal Na zverejnenia prepojen prof. Sivka bol nahnevan aj minister hospodrstva Jirko Malchr ek. Malchrek pred 10 mintami volal Bubenkovej, e kto mu ho podsunul. Bubenkov je tie hnevan na Malchrka. Hovor Ha kovi, e s Malchrkom bola v piatok a povedala mu svoje v k BNO obchodu za 1 mld. Sk cez osobu Liptk y BNO podniku, kde s akcionri aj Nemci (pr avdepodobne ZSE, alebo SPP). Bubenkov povedala Malchrkovi, e uveden obchod za miliard u nemusia medilne ust (ide pravdepodobne o tunelovanie BNO podniku, kde m tt akcionr podiel). Bubenkov hovor, e uveden obchod sa nepi ani Nemcom a Bubenkov im navrhla akcionrskej zmluve preskmali mo nos odmietnu Malchrkovho loveka ( Liptk ). Ha k je lchrek je sce infantiln (vek decko) a a ko sa s nm komunikuje ale na funkciu ministr z mo nost on alebo Rusko lep . Bubenkov sa pta Ha ka, i materil o Slovalco, ktor na rokovanie vldy SR predlo il M acovala Penta. Ha k nevie, ale zist jej to u svojho partnera Jo a z Penty ( pirko alebo ravkin). Bubenkov sa s a uje na komunikciu s Jo om, e mu treba v etko hovori po lopate vysvetuje, e Jo o je z nich najinteligentnej (IQ testy, matematika, jazyky), len nem z ysel pre situciu. Bubenkova sa rozhoruje, e s Jo om volala a ten jej do telefnu rozpr v etky men (Meinl Bank at.). Bubenkov oznamuje Ha kovi, e Slovalco je vyrie en len 05 a 2006. Bude potrebn e te rokova o obdob 2007 - 2013 (ide o nevhodn zmluvy medzi SE a Slovalco, ktor s dvodom me kan vstupu talianskeho Enelu do SE). Bubenkov rozprva o zujme viacerch subjektov o kpu zdravotnckych zariaden. Dnes bol Sklenr, ktor sa zaujmal o kpu polikliniky Teheln. Ha k sa jej pta, i sa ptal na nkov odpoved, e nie, e sa ptal len koko je zujemcov. Ha k sa pta koko chce Skle ov hovorila, e si pre iel budovu, povedal, e tam treba vek investcie a je ochotn zap 0 mil. Sk. Bubenkov hovor, e e te v zujem bude o polikliniku Ru inov. Rozvodn zvody - Vchodoslovensk. Stredoslovensk a Zpadoslovensk energetika VSE. SSE E Ha k del provziu za vber poradcu na dopredaj 10% akci SSE, ZSE, VSE na burze a priame edaje zvy nch minoritnch balkov (39% akci) SSE a VSE. Na rozdelenie je 2 mil. EUR. Ini citorkou a realiztorkou doprivatizcie zvy nch balkov akci rozvodnch podnikov bola Bu Ha k chcel preto 2 mil. EUR rozdeli medzi Annu Bubenkovu, Jozefa Juricu (riadite sekc e prpravy a realizcie predajov FNM) a ministra hospodrstva Jirka Malchrka. Oslovil h o ale Igor Kucej (pokladnk SDK) a bud musie nieo da aj im. Ha k m po 20. decembri tretnutie s Gabrielom Palackom (pri financovan SDK je najvy - nad Kucejom). Presn sp delenia bude zvisie od tohto stretnutia. Ha k sa pta Bubenkovej na jej nzor i maj

zahrn aj Palacku. Bubenkov povedala, e aj ke to vymysleli a zrealizovali oni (Bubenk Jurica, Ha k), nevedia to sami presadi a bud sa musie podeli . Ha k sa pta Bubenko ovi poveda , e do delenia bud zahrnut aj funkcionri FNM (Bubenkova, Jurica), i nem s stranckej lnii problmy. Bubenkovej je to v podstate jedno, lebo je otzne i Ha kovi a uver. Ha k hovor Bubenkovej, e sa ohadne doprivatizcie SSE dnes stretol so zstupcom Elect France (EdF) Patrick Luccioni a s jeho lobistom Jacques Sicotte. Patrick Luccio ni je aj predseda predstavenstva a generlny riadite SSE. Ha k sa s nm dlhodobo pozn a j dobr vz ahy. Luccioni predbe ne ponkol provziu 2,5 mil. EUR o je poda Ha ka mlo % z oakvanej predajnej ceny 200 mil. EUR). Luccioni mu ale vysvetlil relie, e Electr icit de France (sasn 49% vlastnk SSE) je ttna firma a nem e ponknu viac. Ha k t e e te sa u Luccioniho bude sna i tto sumu zv i na aspo 3 mil. EUR (120 mil. Sk). Ti tom rozdelil Bubenkovej, Juricovi, Malchrkovi a Palackovi. Obva sa ale, e Palacka bu de chcie viac, preto e predaj mus schvli vlda SR. Ako prklad uvdza, e Palackova pre bude 100 mil. Sk pre neho, 19,8 mil. Sk pre Malchrka a funkcionrom FNM po 10 tis. EUR. Privatizcia teplrn (Bratislava. Trnava. ilina. Martin, Zvolen. Ko ice) Ha k rozprva, e sa ohadne privatizcie teplrn (Bratislava, Trnava, ilina, Martin, Z ce) stretol cez weekend s lenmi prezdia FNM Igorom Gro aftom (SDK) a Stanislavom Jano tom (KDH). Gro aft stoj v otzke privatizcie teplrn za Bubenkovou. Spomnaj spolon dne privatizcie teplrn medzi Palacka, Bubenkov, Gro aft (v etci SDK), kde Bubenkov ravdepodobne ide o odvolanie Bubenkovej z privatizanej komisie (vi rozhovor Ha k - Mal hrek z 15.12.2005 k prezidentovi FNM Jozefovi Kojdovi). Ha k hovor o zmench v orgnoch Bratislavskej teplrne, a.s., (BAT), ktor m pripraven om predstavenstva sa m sta Ladislav E tok (v sasnosti len predstavenstva). Sasnho p predstavenstva Ivo Foltn nech Ha k v predstavenstve. Z predstavenstva odvolaj aj Rbe Prikryl, ktor m s pre z FNM. Bubenkov rozprva o rozhovore s Palackom v svislosti s privatizciou teplrn (pri jej o lan z komisie). Bubenkov nem rada Palacku (vol ho kulavec). Palacka jej hovoril, e v slosti s privatizciou teplrn je v SDK vnman skr ako osoba konajca v prospech Malch nta) a nie v prospech domovskej SDK. Palacka jej hovoril, e Kojda jej mal poveda , e Penta nem e dosta v etky teplrne a e v privatizcii teplrn boli delenia e te v ase, ebol ministrom -TEKO (Ko ick teplre) m s SMK (Vilgi), Bratislavsk teplre m s p DH m dosta niektor z men ch teplrn (Martin) a pod.. Bubenkov odovzdva Ha kovi nejak materily ohadne BAT. Bubenkova prisbila Ha kov afoten materily. Fond nrodnho majetku SR Ha k predstavuje Bubenkovej nov koncepciu fungovania FNM. Prezidenta FNM Jozefa Kojdu odstavia od rozhodovania (vo funkcii zostane). S odstavenm Kojdu shlasil aj Palack a, ktor konene pochopil, e Kojda hr na vlastn triko. Ha k dohod Kojdovi nejak obch , a.s. za asi 10 -15 mil. Sk aby Kojda nerobil problmy (vi rozhovor Ha k - Malchrek z 5.12.2005 k prezidentovi FNM Jozefovi Kojdovi). Neoficilne m prezdium namiesto Kojd u vies Igor Gro aft Bubenkov bude neoficilne vies Vkonn vbor FNM. V prezdiu FNM bu ujcich 5 hlasov cez Igor Gro aft (SDK), Stanislav Janota (KDH), Milan Krajniak (KDH) , Franti ek Stano (SDK) a Mikul Kaaljak (pvodne ANO, teraz pracuje pre Ha ka), ktor je zvy nch 4 lenov prezdia FNM (Vgh, Duray, Kojda, Plechlo). Ha k sce na rokovan so vom Janotom e te presne nedohodol spoluprcu KDH (Janota, Krajniak), ale KDH je tomu to rie eniu fungovania FNM naklonen. Ha k hovor Bubenkovej aby i la za Igorom Gro afto ozprvala sa s nm o tom. S vy ie popsanm systmom fungovania FNM shlasia aj Igor Kucej briel Palacka z SDK. Ha k sa pta Bubenkovej i bola dnes u Ivana Miklo a. Bubenkov odpoved, e stretnutie Privatizcia Poliklink

Ha k hovor, e zistil, e do privatizcie poliklink nem e Ministerstvo zdravotnctva n hodujcou osobou pri privatizcii poliklink je minister hospodrstva. Ha k by mohol pres aby zujemcovia o polikliniku museli ma zdravotncku licenciu. Po dne nej koalinej rade , ke SMK toilo na ministra Zajaca, e cel zdravotnctvo je Penta to nechce preha . Ak ta cel zdravotnctvo, SMK by po adovalo cel SEPS a SE. Pri privatizcii poliklink bude p trebn zaanga ova aj VC, ktor musia zdvodni , e polikliniky nechc. Mal by to urobi d svojho mandtu ubo Roman. Ak to nebude chcie urobi , m by zaanga ovan Vladimr Bajan.

Ha k rozprva o hodnote polikliniky Teheln. M pripraven dve ceny. Ak bude poliklinika eln naalej zdravotnckym zariadenm m Ha k pripraven ponuku na 94 mil. Sk s tm, e m zo 62 ambulanci (okrem 3 s v etky skromn) bude musie vypoveda njom a da si tam vlastnch lekrov, ktor bud v zamestna mere. V prpade, e pjde o realitn vyu itie polikliniky m cenu 60 mil. Sk. Z rozhovoru v plva, e Ha k je len poradca bli ie nezistenej skupiny osb, ktor chce do polikliniky va a ktorej lenkou je aj Bubenkov. Rozprvaj aj o privatizcii al ch zdravotnckych

19.30 hod prichdza Jirko Malchrek (odomke, vypne alarm, zapne TV). Telefonuje s neznmym o odvolan 2 BNO ud a dosaden svojich ud. 19.47 hod. prichdza Jaroslav Ha k. Malchrek zana rozprva o stretnut s Igorom Junasom (Kerametal). Junas vydiera tt. t za nejak zbrane a on si to zobral z SPP. Chce od Malchrka aby mu e te schvlil vyrovn anie 180 mil. Sk, za ktor stiahne aloby voi ttu (poda Malchrka a Ha ka fiktvne). a to nepi a chce o tom hovori s generlnym prokurtorom a s Ivanom Miklo om. Malchrek sa pta Ha ka ako sa mu pozdva nedvno zverejnen prep anie na MH SR. Ha k Malchrka aby smerom na verejnos komunikoval takto veci. Ha k sa pta Malchrka na Rob (Malchrkov hovorca). Malchrek sa s a uje, e sa sce sna ale nie je schopn. Beovi dv j negatvne lnky o om v SME (Monika emlov). Potrebuj asi niekoho inho. Rozprvaj ce edilnej komunikcii MH SR. Malchrek spomna rozhovory pre Hospodrske noviny, ktor zorga izoval jeho brat. Zanaj prechdza pripraven agendu: Slovensk elektrrne, a.s. (SE) Ha k rozprva, e si sadol s novm predsedom dozornej rady SE ubo om evkom (Malchrko privatizciu). ubo evk spolu s umi s PENTY (Peter Benedikt, ubo Sekerka - riadite a predstavenstva PPC, a.s.) bude mana ova cel SE. Ha k vysvetlil evkovi ako bud spo (pravideln stretnutia) a koluje ho. Ha k rozprva, e chce v SE prelomi 100 milinov obchody k jadru (likvidcia V1 a vyhor ivo), ktor s poda neho zbyton a ktor sl ia len na oderpvanie peaz zo SE. Poda H hdza k likvidcii jadrovch elektrrn (iba sa konzervuj na predpokladan al ie pou itie ti). Ha k vysvetuje Malchrkovi problematiku cien elektrickej energie. Ha k vysvetuje Malchrkovi sasn stav v SE: ka d v predstavenstve si rob svoje obcho onca podvdza vlastnch ud, Igor Gro aft (Ha k sa s nm stretva, dobre vychdzaj) uro s elektrinou s dcrskou spolonos ruskej RAO UES, OstElektra (Malchrek m dosta 500 tis. EUR z tohto obchodu). Milo ujansk tie podvdza (podviedol aj Ha ka). Najv ie podvod dseda predstavenstva Miroslav Wollner (SMK, Vilgi). Ha k dal evkovi prkaz stopn Wo v etky veci nad 30 mil. Sk. Miroslav Wollner chce tie odstavi Rap ka a chce sa sta gen. riaditeom a predsedom predstavenstva SE, a.s. Ha k sa rozhoruje, e Wollner sa sprva ako keby bol ministrom hospodrstva Vilgi Malchrek. Ha k m pre Malchrka pripraven zoznam 11-15 vec v SE nad 100 mil. Sk, ktor sa bud re Spolu ide o vy e 1 miliardu Sk. V etky veci nad 20 mil. Sk schvauje dozorn rada SE. M aj v nej 5 ud z 12 ( evk, Jurica, Bubenkov, Kon tiak, prid sa aj Gro aft). Ha k m vzjomn dohodu v energetike, ktor ale nefunguje a ktor chce poru i . Oakvaj protireak ov (Vilgi) za stopnut Wollnerove veci, ale v DR ich prehlasuj. Ha k rozprva, e zatia dal ubo ovi evkovi pokyn na jeden obchod - s a na informa jemcovia o dodvku (SAP, Logica a e te jedna firma). S a mus vyhra SAP za 390 mil. Sk. avodliv cena je okolo 350 mil. Sk Malchrek dostane provziu 25 mil. Sk. Ha k hovor Malchrkovi, aby odvolal z predstavenstva SE Rap ka a ujanskho. Malchrek dnes povedal Ivanovi Miklo ovi, Jliusovi Brockovi a maarom. Ha k hovor Malchrkovi, a predsedu predstavenstva vymenoval Miroslava Pikusa (nie je v iadnej firme prepoj en na Pentu). Dali ho nedvno aj za predsedu dozornej rady SPP (ak to bude konflikt zujmov m odstpi z dozornej rady SPP). Namiesto ujanskho daj Vojtecha ( tefana) Hari Ha k k e Malchrkovi aby zmeny vhodne komunikoval v mdich. Ako dvod m uvies problm E talianskym Enelom. Malchrek hovor, e o zmench v predstavenstve SE hovoril s Fulvio m Contim (prezident talianskeho ENELu), ktor ich vemi vta. K privatizcii SE talianskym Enelom Ha k hovor, e sa stretol s Testim (pravdepodobne z nelu), s ktorm sa stle nem e dohodn . Problmom zabraujcim dokoneniu privatizcie s luvy SE so Slovalco a vylenenie elektrrn A1 a V1 a zvodu na vyraovanie jadrovooenerge tickch zariaden do ttnej GovCo, a.s. (celkovo priestor na vyjednvanie SR s Enelom je

10 mld. Sk). Malchrek chce vyjs v strety Enelu v neprospech SR, za o po aduje motivciu 1 mld. Sk. Odovzdanie provzie m prebehn cez nav enie ceny, za ktor m Penta preda En oplynov cyklus o 1 mld. Sk. Ha k sa obva mo nej medializcie vydierania zo strany Enelu tor by Malchrka stla miesto ministra. E te sa nevie rozhodn ( ance s 50:50). Mus sa nes, resp. zajtra. V prpade realizcie by Ha k z 1 mld, Sk navy e za PPC dal v inu Mal nieo SDK. Nejakch 50 mil. Sk by Ha k dal aj KDH. Malchrek by mohol zarobi ivotn p alchrek nevid rokovac priestor na 10 mld. Sk v prospech Enelu (vid len na cca 3 mld. Sk) a moc sa mu do toho nechce s . Ha k s Testim e te urob posledn pokus: M sa s nm po tomto stretnut s Malchrkom. Slovensk elektrizan prenosov sstava, a.s. - SEPS Ha k hovor, e je tam nastaven tak ist komunikcia ako v SE, a.s. Penta m v predstav d (2 vlastnch, 1 z SDK s nimi spolupracuje). Za Pentu sa SEPSu bud venova takisto Pet er Benedikt a ubo Sekerka. Je tam vytipovanch 10 obchodov z investinho plnu SEPS, kto sa bud venova . Ku koncu stretnutia (cca 21.30 hod.) odovzdal Ha k Malchrkovi zoznam t to projektov. Ha k del provziu z obstarvania informanho systmu v SEPS za cca 165 mil. Sk, ktor j v dozornej rade SEPS - 10 milinov Malchrkovi, 10 milinov Oszkrovi Vilgimu. Vilgi sa z tia neprihlsil. Ak sa neprihlsi celch 20 milinov pjde Malchrkovi. Generlny riadite adislav Szemet je Vilgiho lovek. Rozvodn zvody - Vchodoslovensk. Stredoslovensk a Zpadoslovensk energetika - VSE. SSE ZSE Ha k del provziu za vber poradcu na dopredaj 10% akci SSE, ZSE, VSE na burze a priame edaje zvy nch minoritnch balkov (39% akci) SSE a VSE. Z celkovch 4,7 mil. EUR za poradcu pjde 2,7 mil. EUR pre poradcu a 2 mil. EUR je n a rozdelenie. Ha k chcel pvodne 2 mil. EUR rozdeli rovnm dielom medzi Malchrka a len nnho vboru FNM Annu Bubenkov a Jozefa Juricu. Zaali sa ale do toho montova SDK a KDH. Ha k tak bude musie nieo da aj Igorovi Gro -7 mil. Sk) a Stanislavovi Janotovi (3-5 mil. Sk). V ina ale pjde Malchrkovi, Bubenkov j a Juricovi. SDK (Igor Kucej, Gabriel Palacka) chce o etri tak, e im ponkne spoluas elen provzie z priameho predaja zvy nho minoritnho balka SSE a VSE. Ha k u rokoval om predstavenstva a generlnym riaditeom SSE Patrick Luccioni, s ktorm sa dlhodobo p ozn a maj dobr vz ahy. Luccioni predbe ne ponkol provziu 2,5 mil. EUR o je poda Ha ieo vy e 1% z oakvanej predajnej ceny 200 mil. EUR). Luccioni mu ale vysvetlil relie, Electricit de France (sasn 49% vlastnk SSE) je ttna firma a nem e ponknu viac. H al s tm, e e te sa u Luccioniho bude sna i tto sumu zv i na aspo 3 mil. EUR (120 mil e by potom rozdelil na tretiny pre Malchrka, SDK a 4 funkcionrov FNM (vkonn vbor FNM Bubenkov, Jurica, prezdium FNM - Gro aft, Janota). Obva sa ale, e Palacka bude chcie ac, preto e predaj mus schvli vlda SR (Palacka vyplca aj Miklo a). Ha k by to rie il alackovi povedal, e EdF dala menej. Problm je ale v tom, e EdF ako ttna firma nebude mc provziu zaplati priamo Ha kovi, ale cez poradcu EPIC. Palacka si tak v EPICU bude eri celkov v ku provzie od EdF. Ha k hovor, e funkcionrom z FNM v ka dom prpade m . Sk, ke chce aby fungovali, preto e oni nes najv iu zodpovednos a maj s tm najviac (aj ke be ne dostvaj len 2 -3 mil. Sk ka d, len Jurica raz dostal 7 mil. Sk).

Provzia za priamy dopredaj 41% balka akci ZSE patr poda dohd SMK (Vilgi). U ZSE sa oakva predajn cena okolo 300 mil. EUR o predstavuje pre SMK provziu od nemec kho E.ON Energie AG (sasn vlastnk 49% akci ZSE) cca 4 -6 mil. EUR. Provzia za zvy n ci VSE sa zatia nebude deli , preto e sasn 49% nemeck akcionr RWE Energy zatia nepr em o kpu uvedenho balka. Ha k sksi e te oslovi predsedu predstavenstva a generlneho VSE Giestinga. Transpetrol. a.s. Ha k sa pta Malchrka o je s Transpetrolom. Malchrek hovor, e zajtra by do SR mal na m lietadle prs Tybi a v pondelok alebo utorok na svojom prdovom lietadle BNO Rus zo spolonosti Rusneft Spolone rozoberaj prpad uvznenia BNO a gliana, ktor bol prepusten a odstaven z opercii v Litve a SR (rafinria Mazeiku a Tran petrol vo vlastnctve Yukos Finance). Ha k hovor, e by sa pred ukonenm transakcie s T etrolom e te poksil zv i provziu od ruskej strany. Zatia je z cca 100 mil. USD hodnoty ansakcie dohodnut provzia vo v ke 3,5 mil. USD, o je celkom dobr v ka (omnoho viac ak rklad zo SSE). Opercia s Transpetrolom je predbe ne odshlasen aj vo vlde SR. Ha k ch cel provzia i la Malchrkovi. Hybnou silou v transakcii je ale SMK, ktor bude rozdeova

rovziu (Czucz) a provzia pjde napoly medzi Malchrka a SMK. SMK chce transakciu s Tra nspetrolom stihn do volieb. Motivciou nie je iba provzia ale najm vz ah Transpetrolu k Slovnaft (MOL). Osobami z SMK za transakciou s predseda predstavenstva a generlny riadite Transpetrolu tefan Czucz, predseda SMK Bla Bugr a pravdepodobne aj Vilgi. Fond nrodnho majetku SR Ha k predstavil Malchrkovi nov koncepciu fungovania FNM SR. Pvodne chceli odvola prez nta FNM SR Jozefa Kojdu, ale neskr sa rozhodli, e ho len odstavia od rozhodovania. O v etkom v prezdiu FNM bude rozhodova ptica Igor Gro aft (SDK), Stanislav Janota (KDH , Milan Krajniak (KDH), Franti ek Stano (SDK) a Mikul Kaaljak (pvodne ANO, hmotne ho z interesva len vkonnho vboru Jozef Jurica), ktor prehlasuje zvy nch 4 lenov prezdia iho otroci Vgh a Duray za SMK, Kojda, Plechlo). Uveden ptica bude innos koordinova s nmi vkonnho vboru Anna Bubenkov (SDK) - riaditeka sekcie zakladateskch innost a ionra FNM, Jozef Jurica (pvodne ANO) - riadite sekcie prpravy a realizcie predajov FN M, Jn urana (SDK) - riadite sekcie re titci a bezodplatnch prevodov FNM a tvrtm l namiesto Marina Karku a (ANO) nedvno dosadil Ha k, ale nepamt si jeho meno (pravdepo Roman Guderna). Ad hoc, v zvislosti od konkrtneho privatizanho prpadu bud e te pribe odpredsedu vkonnho vboru Petra Huora (SDK) alebo dvoch lenov vkonnho vboru za KDH Mihalik, Anton Brath) - tak aby mali potrebnch 6 hlasov na prehlasovanie v 11 lenn om vkonnom vbore FNM. Ha k m takto systm fungovania dohodnut u s financmajstrom SD ucejom a s KDH. E te to mus schvli Palacka. Ha k napriek tomu, e odstavil prezidenta FNM Kojdu si to s nm nechce plne pohneva , pr im m e robi problmy a ob trukcie pri niektorch technickch veciach (zvolvanie prezdi R a pod.). Pred 2 t dami sa Ha k stretol s Kojdom ohadne Kojdovch po iadaviek na Ha niesol zoznam nvrhov 9 obchodov za cca 600 mil. Sk, cez ktor by Kojda tuneloval Br atislavsk teplrensk, a.s. - BAT (Kojda je predsedom dozornej rady Bratislavskej tep lrenskej, a.s.) a po adoval od Ha ka ich schvlenie. Kojda po adoval na svoju firmu zmlu s BAT na prenjom pozemkov na vstavbu novej turbny a na dlhodob odber tepla, po adoval tie predaj 4 ha pozemkov BATky v hodnote cca 500 mil. Sk na jeho firmu, po adoval s prvu vonch zdrojov BATky 130 mil. Sk pre svoju firmu, chcel tie z predstavenstva BAT odvola Ladislava E toka a nahradi ho svojm lovekom, chcel zmluvu priamo s Pentou at. a k sa rozuoval nad naivitou a nerelnos ou jeho nvrhov a schvlil mu len jeden mal o vedench obchodov (erpadl za cca 3,5 mil. Sk). Ha k potrebuje Kojdu aj na odvolanie Nikolaja Ponevskho (volaj ho Rus) z predstavenstva BAT. Odvolanie Rusa m navrhn Anna Bubenkov. Ha k informuje Malchrka (m si to necha pre seba), e ho oslovil predseda p enstva BAT Ivo Foltn, ktor sa s nm chce stretn . Foltn zavil zo svojich pvodnch po a chce pracova pre Pentu. Ha k e te nevie i je to skuton zujem alebo ide o provokci stretnut s Foltnom. Hlavnm dvodom odstavenia Kojdu je skutonos , e je nena ran a m nerelne po iadavky. H oho lep ie komunikuje s Igorom Gro aftom, ktor m Kojdu na FNM neoficilne nahradi , a kto akceptuje Ha kom stanoven provzie. Gro aft je nekonfliktn a dobre komunikuje s Annou B nkovou z Vkonnho vboru FNM. Aby Kojda nerobil problmy (privatizcie rozvodnch podniko t.), bude mu musie Ha k e te nieo podhodi : cca 5-7 mil. Sk, maximlne 15 mil. Sk. Nejakch 2 mil. Sk mu Ha k mo no d aj z provzie za poradcu pri privatizcii zvy nc kci rozvodnch zvodov (vi vy ie). Ha k koluje Malchrka aby sa s Kojdom v pondelok s mohol tak veci. Malchrek m Kojdovi poveda , e Jozef Jurica je jeho lovek (Malchrkov), ho na FNM chce ma a nech ho Kojda akceptuje. Ha k opisuje Malchrkovi konflikt na FNM medzi prezidentom FNM Jozefom Kojdom a lenkou Vkonnho vboru FNM Annou Bubenkovou (reprezentuje zujmy Penta Group). Kojda odvolal Bu benkov z privatizanej komisie (pravdepodobne na privatizciu teplrn - vi rozhovor Ha enkov z 13.12.2005 k privatizcii teplrn), preto e prekroila kompetencie a riadi aj je Kojda si hne obehol Gabriela Palacku, Ivana Miklo a, Jna Rusnka a vysvetoval im, e ho Bubenkov koluje a e ke to tak chc, nech ich navzjom vo funkcich vymenia. Prebehli v vzjomn stretnutia medzi Bubenkovou, Ivanom Miklo om, Gabrielom Palackom, Igorom Kucej om a Jozefom Kojdom. Bubenkov bola z uvedenej privatizanej komisie odvolan. Vzpt bol a intervenciu Ha ka op do komisie prijat. Ha k vysvetuje Malchrkovi, e Bubenkov ea napr. provzia 100 mil. Sk za privatizciu Paroplynovho cyklu, provzia za ZSNP iar n d Hronom a z mnohch al ch vec a nem u ju len tak odvola z komisie. Malchrek sa pta Ha ka na Kojdove kontakty. Ha k vysvetuje, e Kojda je naviazan na DK) - predseda vboru NR SR pre hospodrstvo, privatizciu a podnikanie a je trochu kam art aj s Miroslavom Pikusom (Ha k ho vy ie navrhol na generlneho riaditea a predsedu

tavenstva SE). Malchrek sa pta Ha ka, i m e na stretnut s Kojdom poveda , e chce v p ka za Pikusa. Ha k mu hovor, aby to nerobil, lebo Kojda by hne be al za Rusnkom a h by mu, e Ha k nakzal Malchrkovi dosadi za predsedu predstavenstva SE Pikusa. Ha k o lchrkovi Kojdovo sprvanie na prklade vberu poradcu na privatizciu teplrn v Bratislav Trnave, iline, Zvolene, Martine a Ko iciach, ktorm sa stala CAIB. Vber poradcu vrtane provzii kompletne zmene oval Ha k. Kojda vzpt kontaktoval Ha ka s tm, e vber por o r ii a ponkol vber poradcu ako svoj vklad do privatizcie teplrni. Ha k ho odmietol ovnal Kojdove sprvanie k obchodnkovi s vodou. Privatizcia Letisko M.R. tefnika - Airport Bratislava, a.s. Ha k vysvetuje Malchrkovi cel pozadie privatizcie bratislavskho letiska. Vber a innos poradcu na privatizciu letiska Meinl Bank je kompletne v r ii Ha ka, re TA Group. Ha k m o privatizcii bratislavskho letiska dohodu aj s Gabrielom Palackom a a kove zujmy v privatizcii reprezentuj najm Jozef Jurica - riadite sekcie prpravy a ie predajov FNM a Anna Bubenkov - riaditeka sekcie zakladateskch innost a vkonu pr nra FNM, ktor s zrove lenmi privatizanej komisie na predaj bratislavskho letiska. H e na amatrsky postup predsedu privatizanej komisie na privatizciu letsk Branislava K vasnicu (dosadil ho minister dopravy Prokopovi), ktor nav tvil poradcu Meinl Bank a s ubporadcu s tm, e ho posiela premir Dzurinda a vicepremir Miklo s tm, ako m privatiz prebehn (pravdepodobne v prospech J&T). Ha k m s predstavitemi Meinl Bank dlhodob vz ahy, vzjomne sa nav tevuj, spolupracova ivatizcii Banky Slovakia (teraz Privat banka), kde Meinl Bank zastupoval zujmy Pen ta Group, z oho keby sa na to bolo pri lo mohol ma Meinl Bank vek problmy (strata bank vej licencie). Medzi Meinl Bank a Penta Group je maximlna dvera. Ha k cez Meinl Bank p erie peniaze z off-shorov. Do lo ale k neoakvanej situcii, ke subporadca Meinl Bank, k torm je SH&E iniciatvne poslal privatizanej komisii posudok bez vedomia Meinl Bank, v ktorom ponuku konzorcia Two One, ktorho lenom je Penta Group vyhodnotil ako naj hor iu aj ke ponklo najvy iu cenu (vi otvoren zdroje). SH&E konal v prospech J&T, ktor enom konkurennho konzorcia. Ha k m k privatizcii letiska pripraven akn pln, ktor pozostva z 4 bodov: sna sa printi Meinl Bank, aby doruili komisii vlastn hodnotenie v prospech Two One, preto e SH&E nie je v priamom vz ahu k vlde SR ako poradca, ale l en vo vz ahu k Meinl Bank. Ha k hovor, e dnes sa v Bruseli stretne premir Dzurinda s rakskym kancelrom husselom, ktor je nastaven aby tvrdo loboval za Two One (dovolva sa spravodlivosti, preto e cena mala by hlavn faktor pri privatizcii). Malchrek poslal Prokopoviovi BNO list Ha k sa sna priamo finanne zainteresova ministra dopravy Pavla Prokopovia s tn cez weekend (Prokopovi poslal Ha kovi sms, e sa s nm chce stretn ). Ha k popisuje Malchrkovi spsob akm sa sna v privatizcii bratislavskho letiska zain inistra dopravy Pavla Prokopovia (volaj ho zmrzlinr). Prokopovi cez spolonos Novaphar , s.r.o. zskal koncom roku 2004 na 5 rokov do prenjmu eleznin nemocnicu s polikliniko u v Bratislave (Penta Group skonila v s a i druh). Prokopovi je cez osoby Jana Steblov Zbyhnev Stebel majoritnm vlastnkom (66%) tejto spolonosti. Minoritn podiel dal Proko povi Doc. MUDr. Michalovi Ondrejkovi, CSc., ktor o etroval Prokopoviovho chorho otca rakovinu a Zbyhnevovi Stebelovi. Problmom spolonosti je, e maj vemi zle spraven njom luvu, nevedia to robi , nemaj na vplaty, zdravotn pois ovne im vypovedaj zmluvy, elezn im zru ili dotcie a tak uveden prenjom vlastne nem hodnotu. Ha k ponkol predstavite harm, s.r.o. 50 mil. Sk za uveden prenjom (bez hodnoty). J&T u predtm ponklo 20 mil. Sk. Ha k po ase zv il ponuku na 80 mil. Sk za zmluvu bez hodnoty, o by malo vlastne predstavova pl tok pre Prokopovia. Ha k si e te nie je ist, i Prokopoviovi vbec nieo d, preto e i b problmy (nielen pri privatizcii letiska). Uva uje o mo nosti pou i na neho donucovaci rostriedky (kladivo) cez Dzurindu a Palacku. Malchrek odbo od tmy s tm, e J&T ho nem rado, preto e nechce s nimi obchodova . Pete a (J&T) ho sprostredkovane kontaktoval, i nem u urobi aspo obchod s budovou Ministerst va hospodrstva (MH by sa pres ahovalo do priestorov J&T - pravdepodobne Presscentru m a odpredalo J&T uvolnen budovu). Malchrek obchod odmieta a odmieta sa s predstav itemi J&T stretva po hoteloch, ke sa nem e na verejnosti stretva ani s Ha kom. eleznice f pravdepodobne privatizcia S Cargo Slovakia. a.s.) Malchrek sa pta Ha ka, i u eleznice be ia. Ha k hovor, e k elezniciam si e te n

n. Nov politick strana Ha k oznamuje Malchrkovi, e s partnermi z Penty prejednal vznik novej politickej stran y a ako najvhodnej predseda novej strany im vy iel generlny riadite STV Richard Rybne Pvodne uva ovali aj nad Danielom Krajcerom z Markzy. Rybnek je z medilneho hadiska na odnej (mana r roka), aj ke Peter Kuba mal s nm nejak negatvnu sksenos . Teraz zha ormcie. Rybnek pravdepodobne o svojej novej funkcii e te nevie, zatia ho e te nekontakt vali. Rybnek m kontakty aj na KDH. Generlnym tajomnkom alebo generlnym mana rom nove any bude bval riadite SRo Jaroslav Reznk. Anga ovanie Penta Group v novej strane bude navonok prezentovan maximlne cez osoby Peter Kuba, minister kultry Tth a Malchrek, kt or bud sas ou u ieho vedenia novej strany. Nik sa nesmie dozvedie , e Penta vlastn c Politick veci m v Penta Group na starosti Jozef pirko (Ha k je cez ekonomick), ktor ude cel koordinova . pirko sa s novm predsedom a mana rom strany bude stretva maximl mesane aby sa neprevalilo prepojenie na Pentu. Otzne je psobenie ubomra Lintnera v no vej strane. Lintner uva uje aj nad odchodom z politiky. Ha k si s Malchrkom dohaduje al stretnutie k novej politickej strane za asti aj svojho spolonka Jozefa pirka, ktor t preberie a za asti Lintnera a ministra kultry Ttha. Potom sa e te bavia v eobecne o politickej situcii. Malchrek rozprva Ha kovi o ministr dravotnctva Rudolfovi Zajacovi, ktor sa sprva hystericky, na koalinej rade u kal Malch ovi, e zmenu BNO stanov rob pre Slva Ha ka. Zajac na rokovan vldy predlo il BNO mate r vzpt stiahol a nsledne op predlo il. Sprva sa ako zlodej, ktor chce ukradn ale vedomia a neukradne. Zajac sa boj, e ho chce Dzurinda odvola . Malchrek si to nemysl. Malchrek e te spomna, e ho nav tvil nezvisl poslanec Herman Arvay, ktor chcel od neho vianon odmenu. Bavili sa o vhra nom liste Arvayovi (medializovan). Malch ek rozprva o trestnom sthan, ktor podal na Plus 7 dn za lnok, e pou va vldne vozi n ely. Ha k mu vysvetuje medilnu situciu - napr. Nov as m 500 alb rone, z kto ota (cca niekoko mil. Sk pri zisku 120 mil. Sk rone). Km niekto nevyhr v spore nad m mi 100 - 200 mil. Sk, m ich po le do bankrotu stle bud psa tak veci. Ha k navrhuje aby za aloval Plus 7 dn o 5 mil. Sk. Malchrek rozprva aj o fondoch pod sprvou minister stva hospodrstva. Situcia je tak, e v etky peniaze v Slovenskej agentre na podporu ces ovnho ruchu na rok 2005 a 2006 s u vyerpan na uchdzaov, ktor v minulosti vyhrali s a e ale neboli n niaze a Malchrek nem z toho ni. Nov riaditeku SACR Silviu Kollrikov zakoloval, aby la podmienky posudzovania iadost. Malchrek vysvetuje Ha kovi svoju denn agendu: zaob vea s jadrom a personlnymi vecami. Oznamuje Ha kovi, e do Mochoviec dosadil ubomra S a vo Vojanoch je Maxim (m ho pod kontrolou Zolo - asi Varga). GovCo. a.s. Ha k vysvetuje Malchrkovi, e GovCo, a.s. (sprva jadrovoenengetickch zariaden, ktor o SE) bude v budcnosti po Slovenskch elektrrach najv biznis. Ide o ttom vlastnen onos . Ha k sa pta ako je to s emisiou akci GovCo, a.s. Malchrek hovor, e v etko o psal a e to m na starosti jeho poradca ubo evk (ako v etky veci okolo elektrrn). sti nech sa Ha k spta evka. Ha k vysvetuje Malchrkovi, e v GovCo, a.s. je v sa venstvo. koluje Malchrka aby ho roz ril na 5 lenov. Zo sasnho predstavenstva m pone Miklo ovho loveka a loveka z KDH. Okrem nich tam m dosadi Vladimra Rigsza (predtm S a dvoch al ch ud aby mal v inu. Ha k sa u dohodol s Rigszom a dfa, e bude fungo jmov aj ke v minulosti spolupracoval s Bla kom. Malchrek navrhuje do predstavenstva GovCo, a.s. svojho tovnka Brao Guk. Ha k nenamieta, pta sa ho i to bude vedie ro ho bud zase spja s Martin Guk, ktor je partner Penty. Ha k vysvetuje Malchrkovi, Co, a.s. sa strhne najv ia lobistick mela za posledn roky a je tam potrebn dosta o n c ich ud (nielen do predstavenstva a dozornej rady ale aj do strednho a ni ieho mana me tu). Nsledne diskutuj akm spsobom v parlamente pretlaia v ich prospech zkon o jadrovo te. Malchrek hovor, e niektorch poslancov bude vhodne motivova . Teplrne Malchrek sa pta Ha ka i maj privatizciu teplrn (Bratislava, Trnava, ilina, Martin o ice) pod kontrolou. Ha k hovor, e to len teraz zanaj robi . Bude tam tie vek tr e o teplrach rozprval s Vilgim. Schvlenie privatizcie teplrn nepjde cez vldu, len Ha k sa nsledne pta Malchrka na situciu na ministerstve hospodrstva a medzi jeho por i. Malchrek hovor, e dynamick s ubomr evk (poradca pre privatizciu dosaden Ha kom) a Dano Mihk. Ostatn 3 poradcovia s nevrazn tkch koluje. Ha k poa Malchrka ako m mene ova ud. Malchrek im m venova viac

m pocit, e celkovo sa situcia zlep ila. Ha k hovor, e aj ubomr evk mu hovoril, ek rozprva komu na ministerstve pridal na plate a komu dal odmeny a koko. Sm hovor, e sa ich sna kpi . Nakoniec to nie s jeho peniaze, ale ttne. Cca 22.10 Malchrek odchdza. Pta sa Ha ka i tu m auto. Ha k hovor, e auto m na f eho prdu. Ha k hovor, e zajtra doobeda Malchrkovi zavol ako dopadol s Testim (ENEL). Ha k zapna TV a pozer relciu SITO (minister zdravotnctva Rudolf Zajac vs tieov mini ravotnctva a podpredseda Smeru Pavol Pa ka). O cca 22.42 si Ha k telefonicky po anglick y dohaduje stretnutie pravdepodobne s Testim v hoteli Danube. Testi pravdepodobn e navrhuje BNO objekt pri McDonalds (pravdepodobne na Hviezdoslavovom nmest) o 23. 15. O cca 23.08 hod. Ha k odchdza. Niekedy medzi 23. a 26.12.2005 (Jirko Malchrek. Jaroslav Ha k) Na zaiatku komunikuj Jirko Malchrek a Zoltn Varga. Neskr prichdza Jaroslav Ha k. Sp zprvaj o rokovan v SEPS, kde maj problmy s predstavenstvom, ktor nechce plni ich pr (spomnaj starho pna asi za KDH). Ide o obchod za 6 mld. Sk, kde sa maj prostriedky pr esun do ENELu (privatiztor SE, a.s.). Predstavenstvo SEPS sa boj a nechce s do obchod . Poda Malchrka jedinou mo nos ou ke nemusia poslcha rozhodnutia jeho, vldy SR a FNM e ide o trestn in. Varga odovzdva Malchrkovi vno, ktor mu z Ko c posiela Maxim za Vojany (pravdepodobne z dosadenie do riadiacej pozcie v SE, a.s., o.z. elektrre Vojany). Malchrek sa pta Var gu, i je Maxim s nm nejak rodina. Varga hovor, e nie, e Maxim je vagrom jeho znmeho chrek sa pta, i jeho rodinnho znmeho. Smej sa, e Varga m vek rodinu. Varga hovor aximom do Ko c op v januri. Predtm ale mus e te s Ha kom dohodn ak obchody sa da Varga men Ha kovi valuty. V etci spolone rozprvaj o Milo ovi Stopkov (Varga ho vol pauje Tom a Malatinskho (Elektrovod, SEPS). Ha k hovor, e ho cez BNO tajomnka konta edseda SMERu Rbert Fico s prosbou, aby Ha k cez Malchrka presadil pre Stopku zkazky v nergetike, preto e Stopka sponzoruje politick stranu SMER. Ha k to odmieta. Rozprvaj, prospech Stopku sa u anga ovali aj poslanci Miroslav belovsk a Tibor Miku . Rozprvaj, opka podplca ka dho. V minulosti bolo cez Stopku financovan HZDS. Cez Stopku i li nkupy v BNO ttom vlastnenom podniku, na ktor si Stopka prihodil 15%. Zoltn Varga sa li a od hdza. Ha k a Malchrek zanaj prechdza pripraven agendu: Slovensk elektrrne, a.s. (SE) Malchrek sa pta Ha ka i bud personlne zmeny v SE robi v januri. Ha k prisvieda. vi, e z technickho hadiska m e ENEL v SE meni predstavenstvo najskr a niekedy v augu 006 (ke ENEL preberie SE v aprli, tak s tam e te zkonn lehoty na protimonopoln konani zvolanie valnho zhroma denia). Ha kom dosaden osoby tak bud ma 8 mesiacov na innos ch ich zujmov. Ha k op potvrdzuje, e za gen. riaditea a predsedu predstavenstva je p n namiesto Rap ka da Miroslava Pikusa. Ha k sa v poslednom ase niekokokrt stretol s m Palackom a dohodol sa s nm, e okrem Rap ka a ujanskho (ekonomick riadite SE) bude bn z predstavenstva SE, a.s. odvola aj Pavol Ponca (obchodn riadite SE). Nhradnka za avla Poncu m njs Igor Gro aft. Malchrek hovor, e namiesto ekonomickho riaditea SE y dal BNO Liptka . Ha k shlas. Haring, s ktorm Ha k pvodne uva oval namiesto uja n na Pentu, rob im len konzultanta za 30 tis. Sk na mesiac a m e Liptkovi pomha (Hari je zamestnanec SE). Ha k hovor, e by bolo dobr keby na li niekoho na miesto obchodnho itea SE Pavla Poncu. Igor Gro aft by si ho osvojil a oni by mali 3 ud v 5-lennom predstavenstve. Malchrek navrhuje osobu zo SEPS, ktor mu dohodil Pavol Kon tiak. Nevie si ale spomen na jeho meno. Ha k hovor nech mu meno po le sms-kou. Ha k hovor, e obchod na obstaranie informanho systmu pre SE za 390 mil. Sk (pvodne by 750 mil. Sk) je potvrden (vi stretnutie Malchrek, Ha k z 15.12.2005). SE oslovia ovacm konanm bez zverejnenia tri firmy, z ktorch vyber firmu SAP. Malchrek dostane pr ovziu 25 mil. Sk. BN spsobom je v obchode zaanga ovan aj Michal Lazar. Malchrek sa pta Ha ka ak lohu hraj v obchode maari. Ha k potvrdzuje, e s zaanga ovan a e z obch roslav Wollner a Oszkr Vilgi. Ha k hovor, e dal ubo ovi evkovi (predseda DR SE) p Wollnerove obchody v SE. Miroslav Wollner a Oszkr Vilgi robia v SE najv ie podvody. Ma lchrek hovor, e maari boli v stredu u neho (Vilgi, Wollner, Szemet) a e im hovoril, nebud uroben dohody nebud mc pokraova v svojej innosti. Vilgi a Wollner sa dajne GovCo, a.s. Ha k m ku GovCo pripraven cel stratgiu a podrobn pln. Ku GovCu si sadn nabudce. Slovensk elektrizan prenosov sstava. a.s. - SEPS Ha k hovor, e dohodnut veci sa dej. Obstarvanie informanho systmu za cca 165 mil.

o dostane Malchrek provziu bolo schvlen (vi stretnutie Malchrek, Ha k z 15.12.2005) ci z investinho plnu SEPS rie i pracovn skupina zostaven Ha kom. Ha k ako prklad hajce obstarvanie od Siemensu za 170 mil. Sk. Rozvodn zvody Vchodoslovensk. Stredoslovensk a Zpadoslovensk energetika - VSE. SSE E Ha k del provziu za vber poradcu vldy SR na dopredaj 10% akci SSE, ZSE, VSE na burze iame predaje zvy nch minoritnch balkov (39% akci SSE a VSE, ktorm sa stala HSBC (vi s tnutie Malchrek, Ha k z 15.12.2005). Presn v ka provzie e te nie je stanoven, preto y, za ktor sa podar preda 10% akci rozvodnch zvodov na burze. Provzia sa bude pohybo d 1 do 2,2 mil. EUR. Ha k mal k deleniu uvedenej provzie stretnutie s Gabrielom Palac kom, ktor shlasil s rozdelenm na tretiny - SDK, Malchrek, funkcionri FNM (Bubenkov, ca, Gro aft). Privatizcia zvy nho balka akci ZSE bola v minulosti rozroben maarmi (SMK) a ministrom spodrstva Pavlom Ruskom. Provzia za priamy predaj zvy nho 41% balka akci ZSE (350 mil. EUR) od nemeckho E.ON Energie AG (sasn vlastnk 49% akci ZSE) sa bude pohybova okolo t.j. 3,5 mil. EUR. Ha k hovor Malchrkovi, e SDK (pravdepodobne Palacka) si mysl, e m provziu aj Malchrek, preto e vychdza Maarom v strety. Za SMK m tto transakciu na starosti minist vstavby Lszl Gyurovszky. Ohadne privatizcie zvy nho balka akci SSE u Ha k niekokokrt rokoval s s predsedom va a generlnym riaditeom SSE Patrick Luccioni, s ktorm sa dlhodobo pozn a maj dobr vz y. Ha k rokoval aj s Luccioniho franczskym fom Alemanom. Poda ich vyjadren m Electr France na svojom stred limit na provzie vo v ke 1% z obstarvacej ceny akvizcii, t.j. il. EUR z predpokladanej ceny 200 mil. EUR za zvy n balk akci SSE. Ha kovi sa najprv p rilo s predstavitemi EdF dohodn nav enie provzie na 2,5 mil. EUR z oho 100 tis. EUR p uvedenm predstaviteom EdF. Neskr dohodol nav enie provzie na 3,1 mil. EUR s tm, e 2, . EUR bude vyplatench cez poradcu EdF pri uvedenej akvizcii a zvy ok (600 tis. EUR) bude vytiahnutch priamo zo SSE cez zmluvu na odber el. energie pre ZSNP iar nad Hr onom, z ktorej Ha k vyberie peniaze cez obchod s akciami. Provzia za zvy n balk akci VSE vychdza pribli ne v rovnakej v ke ako pri SSE, t.j. 2EUR. Celkovo provzia za predaj zvy nch balkov akci SSE a VSE vychdza na 5 - 6 mil. EUR. Ha pred pr dami stretnutie s Gabrielom Palackom, s ktorm dohodol delenie provzie za pr edaj zvy nch balkov akci SSE a VSE: 40% pre Palacku (SDK), 40% pre Malchrka a 20% pre unkcionrov FNM (Jurica, Bubenkov, Gro aft). Jurica a Bubenkov boli s uvedenm delenm kojn, preto e cel robotu okolo predajov bud robi oni. Palacka ich chpe ako svojich zam stnancov (Bubenkov, Gro aft) a poda Palacku je otzne i by mali vbec nieo dosta . Ha ubenkovej a Gro aftovi mo nos , e im d viac na kor Palacku, ale musia si to vybavi vn Obidvaja odmietli a shlasili s 20%. Ha k rozprva o stretnut s Gabrielom Palackom. Pal cka bol rd, e Ha k pripravil ohadne provzie dohodu na k a on nemus ni robi . Pal z Londna Ha kovi slo tu, na ktor m Ha k posla peniaze. Palacka dokonca ani nec od EdF vo v ke 2,5 mil. EUR za SSE (Ha k neskr vyrokovai 3,1 mil. EUR). Ha k hovor, jeho 11-ty obchod s provziami za privatizciu, ktor rob s Palackom. Ha k navrhuje Malc vi, aby ako prejav dobrej vle dal zo svojho podielu z provzie za SSE pre funkcionro v FNM e te 2 -3 %. Malchrek shlas. Ha k zatia nemal as ohadne provzie oslovi predsedu predstavenstva a generlneho riad Giestinga (zstupca nemeckho akcionra RWE Energy). Mus to robi opatrne, preto e Giesti ga nepozn tak dobre ako Luccioniho v SSE. Ha k iada Malchrka aby mu na rokovania s Gie tingom dal as e te do 10.-15. janura 2006. Ak sa na zdr anie predlo enia materilu k privatizcii VSE bude vypy tova Ivan Miklo , m mu Malchrek priamo poveda , e o tom rokoval Ha k s Palackom. Malc s, hovor, e teda SSE d do vldy prerokova 11. janura a VSE pozdr . Ha k navrhuje Malchrkovi mo nos robi SMK problmy pri privatizcii zvy nho balka akc mu navrhli Bubenkov a Jurica z FNM. Hovor v eobecne o priebojnosti Maarov, o tom ako m edilne nie s napdan ako napr. SDK, Penta alebo Malchrek, aj ke sa o ich podvodoch v ne vie. Ha k spomna sprvy zo SIS o innosti Oszkra Vilgiho, ktor m v potai a ktor koluj po ce j ich k dispozcii aj novinri. Ha k hovor, e sa sce nevie o detailoch, napr. obstar denzanch rr cez Wollnera v SE, ale vie sa

o mnohch veciach, napr. o pozcii tefana Czucza v Transpetrole. Verejn mienka s a ale len pomaly men v neprospech SMK. Malchrkovi sa nechce robi SMK v ZSE problmy. Hovor o svojej zdedenej pozcii po Ruskovi a o zujme Ivana Miklo a, ktor tie presadzova ZSE pre SMK v rmci vyrie enia koalinej krzy. Ha k rad Malchrkovi, aby sa nenechal M nipulova . Ha k spomna prklad zmeny stanov, ktor chcel presadi v SE. S Vilgim sa doh nepotrebuje, aby Wollner shlasil s touto zmenou, ale nem ju napda . Ke e Vilgi nedosta d Ha ka iadne peniaze, Wollner uveden zmluvu napdal. Ha k hovor v eobecne, e SMK k ne peniaze ide proti v etkmu. Ha k s Malchrkom sumarizuj a spolone prechdzaj zoznam obchodov, z ktorch m Malchr Netaj konkrtne obchody, hovoria len o provzich. Ha k spomna obchod zo SAP v SE, z lchrek 25 mil. Sk, al BN obchod, z ktorho bola provzia 21 mil. Sk rozdelen na tretin edzi Malchrka, Oszkra Viigiho a KDH (Viigiho a KDH ale e te mo no vynechaj), provzia petrol, provzia 500 tis. EUR od Igora Gro afta (asi za obchod s OstElektra), provzia za poradcu pri rozvodoch, provzia za SSE a al ie obchody. Spolu ide o provzie pre Ma lchrka v hodnote cca 200 - 300 mil. Sk. Privatizcia Letisko M.R. tefnika - Airport Bratislava, a.s. Malchrek sa pta i dostane nieo za privatizciu letiska. Ha k odpoved, e sa spta Jo in, mo no pirko), ktor rie il letisko. Malchrek sa pta, i Jo o vyplcal za letisko Joz icu z Vkonnho vboru FNM, ktor bol len privatizanej komisie na letisko. Ha k hovor, Jo o vyplatil Juricu (Jo o mal v Pente na to pecilny rozpoet). Malchrkovi sa to nepi, o e Jurica je jeho lovek a nemal by by vyplcan mimo neho. To ist sa tka aj al ch l izanej komisie za MH SR - Boris Balog a Peter Vlasat (Malchrkov poradca), ktor boli asi tie vyplaten bez vedomia Malchrka. Ha k hovor Malchrkovi, e sa na to spta Jo a e te premyslie . Malchrek rozprva ako pri privatizcii letiska zafungovala jeho spoluprca s Dzurindom. Hovor tie ako nahnali ministrovi dopravy Pavlovi Prokopoviovi strach cez zaatie BN vy etrovania v svislosti s poradcom na privatizciu letiska. Uvedenm vy etrovanm vydiera i Prokopovia. Vy etrovanie voi Prokopoviovi teraz zastavia cez BN osoby z protikorupnh radu PPZ SR, ktor pracuj pre Zoltna Vargu. Malchrek rozprva o komunikcii s ministrom dopravy Pavlom Prokopoviom. Poda neho je Pr okopovi zmieren s vsledkom privatizcie letiska. Ha k je nahnevan, e Prokopoviovi atizanej komisii (Branislav Kvasnica, Vladimr Drozda) do poslednej chvle bojovali z a J&T. Malchrek si mysl, e s hlasovanm svojich ud mal problm aj Prokopovi. Jeho ud podplaten J&T a museli za nich hlasova . Prokopovi je ale pripraven re pektova vhru k orcia Two One (Penta). Ha k hovor Malchrkovi ako Prokopovia rie ili v otzke privatiz iska Dzurinda a Miklo . Ha k sa pta Malchrka ak m z Prokopovia pocit a i si zasl i 20 mil. Sk, k i ukonen privatizcie letiska. Malchrek hovor, e Prokopovi sa pote il a neoakva z j y iadne problmy. Malchrek chce vedie ako s rie en jeho poradcovia. Ha k hovor Malchrkovi koko dal M adcom za to, e vbec i li k nemu robi poradcov (za 30 50 tis. Sk plat by nerobili). ubo ovi evkovi dal 3 mil. Sk, Petrovi Vlasatmu a BNO Jakub po 2 mil. Sk. 1 mil. Sk dostali na zaiatku, zvy ok dostan na konci innosti na MH SR v septembri 2006 (odrtaj sa im z toho tamtimy). Malchrek chce vedie i dostv d Penty nieo aj za hlasovanie v privatizanch komisich. Ha k hovor, e Jurica dostal tho mus e te preveri . V zsade si ale Ha k mysl, e aj Malchrek by za hlasovanie jeh , Jurica) v privatizanch komisich mal nieo dosta . Poslanci NR SR Ha k sa pta Malchrka, ak m dojem z vvoja jeho poslaneckho klubu a i sa ho niekto n odvola . Ha k vid zv en riziko erzie Malchrkovho poslaneckho klubu z dvodov vznik de truktvneho psobenia ministra Rudolfa Zajaca v strane a bl iacich sa parlamentnch vo ieb. Poda Ha ka zan poslanci z tchto dvodov na Malchrka vyvja tlak. Ha k k e M zaal komunikova , aby v etkm poslancom dal e te nejak peniaze a aby im hlavne vea nasu ( uvaril ich na suboch ). Zanaj prechdza jednotlivch poslancov: Stanislav Kropilk - Malchrek hovor, e Pavol Rusko Kropilkovi sbil 2 + 2 mil. Sk za ka d rok psobenia v parlamente. Od Ruska Kropilk nakoniec nedostal ni, dostal za tia 2 mil. Sk od nich. Pred Vianocami bol Kropilk za Malchrkom a ptal peniaze. Malchr ek mu povedal, e zatia ni nevyrobil, ale d mu teraz 0,5 mil. Sk zo svojich. Kropilk t o odmietol. Dohodli sa, e Malchrek do konca janura nieo vyrob a potom mu d. Kropilk em toho na svoj basketbalov klub dostva rdovo stotiscov sponzorsk prspevky od podnik

v rezorte hospodrstva (Transpetrol, Slovensk elektrrne). Malchrek hovor, e do konca v lebnho obdobia d Kropilkovi e te 2 mil. Sk. Zo strany Kropilka nevid Malchrek iadne peenstvo. Jozef Heriban - Malchrek m pre neho 1 mil. Sk v aute, ktor mu odovzd hne po tomto str etnut. Heriban nie je problematick. Peter Bro - pre Malchrka je problematick, tie sa hlsil pred Vianocami u Malchrka o p aze. Malchrek ho nevie odhadn . Bro poda Malchrka inklinuje k SDK. Ha k hovor, e ovor, e Bro a ukoruj cez Michala Lazara a SAP (pravdepodobne obstarvanie informanh SE). Jozef Elsner - pre Malchrka je problematick. Poda Malchrka je to ist olk , t.j. i mu daj viacej. Jn Drgonec - poda Malchrka je to du evne chor lovek. Malchrek vybavil na MH SR lukrat miesto pre jeho man elku. Drgonec akoval Malchrkovi aj Dzurindovi. Drgonec dostane k oncom janura od Malchrka e te shlas na peniaze na BN pozemky. Malchrek ale nevie vyli nm o pr mesiacov nebud op problmy. Rudolf Chmel - je stle neuspokojen. Sna il sa u cez Malchrka umiestni 3 ud do tatut gnov ttnych podnikov. V jednom prpade mu Malchrek vyhovel, ke dal jeho loveka do doz ej rady Transpetrolu. al ie 2 osoby s v sdnom spore s energetickmi podnikmi, do ktorch ich chcel Chmel presadi a s na ne podan trestn oznmenia. Malchrek sa smeje, e Chmel er tch ud asi z basy. Poda Malchrka m Chmel nerelnu predstavu, e cez tchto ud z inovch obchodoch cca 50 mil. Sk. Poda Malchrka na to nem. Miroslav belovsk - pre Malchrka je problematick a nevyspytaten. Nemaj ho pod kontrol belovsk tla personlne nomincie od Milo a Stopku do Slovenskch elektrrn a SEPS. Ma ieta tieto nomincie. belovsk bude na vplatnej listine za tie pozemky (pravdepodobne KIA). belovsk urobil Malchrkovi BN problmy u premira SR. Malchrek nem rd belovskh Herman Arvay - tie bol pred Vianocami u Malchrka pta peniaze. Malchrek hovor, e Arva ie je problematick. Smeje sa, e ke mu d v januri 0,5 mil. Sk tak mu bude sl i do kon ta. Karol D upa - dostal od Ha ka 4 mil. Sk. Inklinuje k R. Zajacovi. Bude poslcha . Ha k e te 30 tis. Sk mesane ako konzultantovi Penty. BN poslanec (pravdepodobne Karol Kolesr) - dostal od Ha ka 6 mil. Sk. Bude absoltne po slu n. Ladislav Polka - nie je problematick. Rbert Nemcsics - zaplatil ho tie Ha k. Ha k sa pta i m Nemcsics na Malchrka po ia hovor o Nemcsicsovch nvrhoch na problematick a nerelne obchody s pozemkami cez MH SR a dodvky ropy pre S HR, ktor Malchrek odmieta. Malchrek si ale nemysl, e by ho Nemcsi chcel odvolva . Iveta Henzlyov - nie je problematick Bohumil Hanzel (SMER) - je problematick. Malchrek mu sbil, e mu pred vek pozemky SP renne za 40 Sk/m2. Malchrek tvrd, e len ke to hne pred, tak zarob 100 mil. Sk. Han e okrem toho subdodvky na ASSET pre SAP v SE v hodnote 50% zkazky v hodnote 390 mi l. Sk o om sa u dajne bavil aj s Ha kom. Ha k hovor, e to nie je pravda, e sa sc retol, ale bavili sa o subdodvkach pre ILS o je BN systm v zdravotnctve, ktor sa pres ad cez ministra zdravotnctva Rudolfa Zajaca. Ha k na konci uzatvra debatu o poslancoch s tm, e Malchrek sa m s poslancami viacej a a spoluprcu m zalo i viac na suboch ako na vyplcan hotovosti. Spoluprcu cez suby bom cez npady a pridan hodnotu zo strany poslancov. Ha k vysvetuje Malchrkovi, e ak suby stava na vlastnej aktivite poslancov, tak 99% subov nebude musie splni , preto e p slanci s neschopn a sami nebud vedie obchody dotiahnu do konca. Rozprvaj o de truktvnom psoben ministra zdravotnctva Rudolfa Zajaca v ich poslaneckom ube. Ha k hovor, e s tm u ni neurobia, e to musia re pektova . Ha k sa venuje psy dlhodobo. Je to vek intrign, ktor ke m pocit, e mu nieo unik (vznik novej strany), vemi nervzny. Najdominantnej mi osobami v strane s Rudolf Zajac a Jirko Malchrek. Malchrek sa pta Ha ka ako to vyzer s tou Malchrkovou zahraninou firmou. Malchrek ch u aj slovensk firmu. Ha k hovor, e zahranin u je zalo en, e sa zan venova aj epodobne o systm prepierania Malchrkovch provzi. Do leta to m by hotov. Malchrek hovor Ha kovi, e maj e te jedno von miesto v predstavenstve SPP. Ha k mu Ha k sa pta na spoahlivos Liptka v predstavenstve SE. Malchrek subuje, e s Lip Malchrek hovor o svojich skromnch problmoch. Priateka Mria mu na la v mobile sms-ky ho mileniek a maj tich domcnos . Ha k sa pta Malchrka i s ou chce ma deti. Malch

e. Ha k mu rad e ak nechce ma s ou die a, nem si ju bra a m ju necha . Malchrkova lchrka vlastncke nroky a iarli. Stanovila mu termn svadby na 26. februra. Bavia sa o om 20 min. Ha k rad Malchrkovi, e citlivch ud (v biznise i skrom) nikdy nem ma v mobile pod pravmi menami. Rozprvaj o neschopnosti ttnej tajomnky MH SR Evy imkovej. Ha k sa pta Malchrka a rindu. Malchrek hovor, e Dzurinda s nm takmer vbec nekomunikuje. Dzurinda u ije vob nechce ma problmy. Malchrek si na rozdiel od Zajaca a Ttha nemysl, e Dzurinda po nic ide. Malchrek si mysl, e Dzurinda bude po parlamentnch vobch sklada vldu. Ha k s by dal milin korn keby mu aspo raz Dzurinda povedal, e je rd, e do lo k vmene na po inistra hospodrstva. Ha k sa pta, i vie Malchrek nieo o Ruskovi. Malchrek tohto vea nevie. Od lena prez echla, ktor stle patr k Ruskovi vie, e Rusko sa sprva udne. Hovoria o ponechan Rep skovej man elky v TV Markze. Malchrek sa stretol s prezidentom FNM SR Jozefom Kojdom. Malchrek mu povedal, e on nem zujmy v Bratislavskej teplrenskej, a.s. (BAT). Pre neho je len dle it aby z BAT od olali Plechla a Ponevskho a aby ne ikanovali Malchrkovho brata (pravdepodobne zamest nanec BAT). Ostatn veci okolo obchodov v BAT si m Kojda dohodn s budcim vlastnkom BAT t.j. s Ha kom. Dohodli sa, e si nebud robi problmy.

Ha k odchdza 26.12.2005 na ly ovaku do Franczska. Vrtil sa 2.1.2006 o 21.30 hod. Malc ie ide cez sviatky s rodinou na ly ovaku do Rakska. Lia sa a odchdzaj. 5.1.2006 (Jirko Malchrek. Jaroslav Ha k) 17.22 hod.-19.10 hod Na zaiatku rozprvaj cca 5 mint o ly ovakch (Ha k - Franczsko, Malchrek Raksko). Malchrek sa pta Ha ka i bol lietadlom. Ha k mu podr dene odpoved Zanaj rozprva o materiloch, ktor predlo Malchrek na zasadnut vldy SR v 3. t dn ivatizciou letsk v Bratislave a v Ko iciach. Minister privatizcie Prokopovi usporiada v pondelok 9.1.2006 k privatizcii letiska tlaov konferenciu. Malchrek sa pta Ha ka, i je v svislosti s medilnymi atakmi voi privatizcii letiska va predseda SMERu Rbert Fico financovan konkurenciou alebo sa zo alel. Ha k odpoved, zo alel. Ha k dva Ficove vyjadrenia o zru en privatizcie letiska do svislosti s odmie ziek v energetike pre Milo a Stopku - Euro-building (vi stretnutie Malchrek, Ha k medzi 23.12.2005 a 26.12.2005). Ha k to chpe ako otvoren tok Fica proti Penta Group. Ha k com zlomil palicu. Ha k sa s Ficom stretol v svislosti s odstpenm Maro a Kondrta (SME privatizanej komisie na letisko. Fico mu sbil, e Pentu nebude napda a e bude len pro privatizcii letiska v eobecne, o vzpt nedodr al. Ha k aj Malchrek s presveden, o zru en privatizcie letiska vyzneli pre Fica kontraproduktvne (znrodnenie). Ha k si e jeho vz ah s Rbertom Ficom skon otvorenm konfliktom (a a u pretiekla). Ha k si po parlamentnch vobch dostal ku moci Fico, tak ich (PENTU) bude trestne stha . Ha k znii SMER. Chce zalo i BN zdru enie, do ktorho pred parlamentnmi vobami daj 20 30 a reklamn kampa proti Ficovi. Ha k d 10 mil. Sk zo svojich vlastnch peaz. Ha k si uvedenou kampaou m e Smeru relne zobra maximlne 2% hlasov, ale stoj mu to za to, pret % m u by pri zostavovan budcej vldy kov. Ha k rozprva Malchrkovi o naivite SDK vo vz ahu k SMERu. SDK (Palacka) si mysl, e p icov akcionri SMERu nedovolia SMERu v prpade zostavovania vldy po parlamentnch vobch eni pravicov reformy zrealizovan SDK. Ha k hovor, e uveden predstava je naivn, e onri SMERu potrebuj kradn , reformy s im ahostajn a naprklad Por urite rd vymen dopravy za napr. aj 80% da z prjmu. al ou Palackovou nerelnou predstavou je, e po par amentnch vobch kpia niektorch poslancov SMERu. Ha k uvdza, e piati akcionri SMERu e o etren (piati akcionri maj priamo po p poslancov, venuj sa aj ostatnm). Bud sa m 1-2 poslanci ale urite nie 10 ako si mo no mysl Palacka. Ha k hovor, e o SMERe m ur predstavu ako vedenie SDK. Ha k sa stretva s Fla kom, s Porom, Glvom a aj s Ficom a rozm aj. Ha k odovzdva Malchrkovi 600 tis. Sk pre BN chalanov. Projekt NPS (skratka pre Nov politick strana) Ha k chce vedie Malchrkov nzor na projekt NPS. Diskutuj o politickej budcnosti Jirka hrka. Dochdzaj k zveru, e Malchrek m v podstate 3 mo nosti: prida sa k SDK, pozcia ministra v prpade zostavovania budcej vldy za asti S nerelna, problematick pre Ha ka bude u len presadi v SDK Malchrka na miesto poslanc po om ani Malchrek net i. Malchrek hovor, e s Dzurindom nerob obchody a v podstate

m o ponknu . Malchrek sa s a uje, e od Dzurindu sa nedokal iadnej vaky za to, e pa je, aj ke cel robotu pri odvrten krzy urobili oni (Ha k, Malchrek). Dzurinda sa od di tancuje a pritom od Palacku vie o v prospech zachovania vldnej koalcie urobil Mal chrek. Obchody s Dzurindom rob nepriamo (cez Palacku) Ha k. Malchrek hovor, e jeho p a v SDK by mohla by lep ia keby robil obchody priamo s Palackom, s ktorm by sa mohol zbl i . Ha k mu hovor, e konkrtne s Palackom by sa t zbl il. Ha k hovor o Palackovi ako o "studenom umku", s ktorm spolupracuje 6 rokov, s nm 7-8 vekch obchodov a napriek tomu k ich zbl eniu do lo a na poslednch 2 stretnut

zalo i NPS, najlep ia by bola mo nos , aby nov parlamentn strana zskala vo vob % hlasov a dostala sa do parlamentu, o ale nevidia relne. V prpade prieskumov pred vobami na rovni 0,5 - 3% hlasov by mohli ponknu pred v obami fziu z SDK vmenou za pozciu v exekutve. Obidvaja sa ale obvaj aby projekt NPS nevy iel plne na smiech (Ha k prirovnva k 0% hl Jaroslava Wolfa v minulch vobch). Ha k navrhuje aby sa Malchrek na projekte NPS aj fi e podieal. Malchrek hovor, e to zvis od toho, koko zarob na provzich vo funkcii m Ak by zarobil 500 mil. Sk, tak na NPS d 50 mil. Sk. Ak zarob len 200 mil. Sk tak b y finanne do projektu NPS ne iel. Ha k hovor, e si vie predstavi alternatvu, e cel inancova on (Ha k). Obidvaja sa zhoduj v tom, e ak nezo en nov tvre, tak NPS bude nespe n. Ha k hovor, e za 10 mil. Sk p novej strane vevyslancovi SR pri E Maro ovi evoviovi, s ktorm sa dobre pozn. evovi mietol. Rozprva aj o prof. Sivkovi (vzdal sa nedvno funkcie v BAT po zverejnen jeho prepojen na Pentu), ktorho sa do politiky okrem neho sna ili zska aj Dzurinda a Fico. Ha k hovor, e PENTA m v zsade 2 motivcie na nov politick stranu: chce ukradn hla a chce od novej strany pozciu ministra zdravotnctva. Ha k u m pripravench 6 ud, z erie ministra zdravotnctva. Ha k si mysl, e v novej vlde bude vemi a k kpi si fu zdravotnctva, a preto potrebuje vlastn stranu. Rozoberaj smerovanie NPS, ktor by mal a by strana stredu, pragmatick a nemala by sa profilova ako pravicov, resp. liberlna strana ako chce minister kultry Tth (tie s nm v novej strane rtaj). Tto strana by ma ubera percent najm SMERu. Hovoria tie o mo nej medilnej komunikcii. Rozoberaj, akm dosiahla Martinkov a Slobodn Frum (SF) tak medilny priestor. Ha k Malchrkovi vysve a d za mal prostriedky urobi relevantn politick strana. SF je jednoosobov strana z h ska predstaviteov (Martinkov) a aj z hadiska financovanie (Peter Luke ). Poda Ha ka ite Slobodnho Fra Peter Luke na chod SF zatia len cca 10 mil. Sk. Luke je obrovsk id a v etkch v SF dr nakrtko. Medilny pr televzii JOJ a TA3 pre Martinkov zskal Luke pravdepodobne zadarmo po dohode s Kmotrko , s ktorm m dobr vz ahy. Medilny priestor v ostatnch mdich pre Martinkov je pre Ha svetuje si to tm, e Martinkov je vrazn a konfliktn ena, o pri ahuje mdi. Debatu a k s tm, e projekt je vemi rizikov, on m e prs o vlo en peniaze, Malchrek o svo Ivanovi imkovi). Ha k ver projektu NPS na 40%, Malchrek na 30%. Zhodli sa, e v krtkom ase bude potrebn urobi konen rozhodnutie i do projektu NPS s ie. Hovoria o nerelnej a dlhotrvajcej mo nosti zmeny medilneho imid u Malchrka, priom chrek by musel Pente kodi . Ha k odbo a hovor o jeho npade roz ri informciu, e ikte len naoko a po vobch chc spolu robi . Prihlsenm sa Ha ka k Ficovi by mu Ha k kodi . Prispievaj k tomu aj faktory ako v eobecne znma skutonos , e Penta dala v minu SMERu nejak peniaze (oficilne 1 mil. Sk). Malchrek navrhol mo nos , e by pri vyjednvan z BN Rusom, zastupujcim Rusneft, r ide kpi Transpetrol dohodli, aby bol Malchrek po parlamentnch vobch predseda preds enstva, resp. prezident Transpetrolu (podobne ako bval nemeck kancelr Schroder v spo lonom podniku s Rusmi). Ha k to vid ako relne, Rusovi to bude jedno kto tam bude, ale edalo by sa to zmluvne po prvnej strnke zarui (jedine cez vlastn zmenku). Malchrek by sa okrem funkcie v Transpetrole venoval svojim investcim, ktor bude rozvja z peaz za ovzie vo funkcii ministra. Ha k m u pre neho pripraven jeden zaujmav investin pro Malchrek hovor Ha kovi, e sa nhodne v hoteli stretol s Martinom Romanom (generlny ri Z). Roman mu povedal, e e te nezlo ili zbrane a chc zvrti privatizciu Slovenskch elek ich prospech. Malchrek mu povedal, e privatizcia v prospech ENEL sa ned zvali len na Ruska, e by to musel zvali na cel vldu, ktorej je sas ou, a preto Malchrek nevid pr na revziu rozhodnutia vldy o privatizcii SE. Malchrek hovor o namyslenosti Romana na rozdiel napr. od Ha ka, ktor sa dr pri zemi. Ha k hovor, e je to dan kultrou ak

d. V Pente maj kultru sprvania sa k zamestnancom ako k partnerom. Malchrek sa pta ako m rozdeli provziu 2,5 mil. Sk od Ballymore Properties za t cestu vstavba na nbre v zne Pribinova pri novostavbe Nrodnho divadla). Ha k mu rad da vi 200 tis. Sk a zvy ok rozdeli na polovicu medzi Malchrka a ministra kultry Franti ka Ttha. Vchodoslovensk energetika - VSE Ha k dohodol stretnutie s predsedom predstavenstva a generlnym riaditeom VSE Hansom Gi estingom (zstupca nemeckho akcionra RWE Energy) ohadne provzie za doprivatizciu zvy n kci VSE na tvrtok 12.1.2006. Ha k sa dohodol s Jo om Juricom, e materil o privatizci a rokovanie vldy 11.1.2006 zaradia (aj ke pvodne uva ovali o jeho pozdr an - vi stretnutie Malchr Ha k medzi 23.12.2005 a 26.12.2005). Giestingovi na stretnutiach naznaia, e sce materil cez vldu pre iel, ale to ni neznamen a e km nezaplat prov aj bude blokovan na FNM, ktor nebude vo veci kona . Vo tvrtok 12.1.2006 m Giesting o 1 1.00 hod. najprv stretnutie na FNM (Jozef Jurica riadite sekcie prpravy a realizcie predajov FNM), potom o 16.00 stretnutie s Ha kom a nakoniec o 17.00 stretnutie s Malchrkom. V etci traja mu nepriamo diplomatic km jazykom bud komunikova vy ie spomenut po iadavku na provziu minimlne vo v ke 1 % bchodu (200 mil. EUR). Aby to nevyzeralo ako vypaovanie, Ha k m na stretnutie s Giesti ngom pripraven al ie dve zstupn tmy ako kamufl - mo n partnerstvo VSE a Penta Group atizcii Ko ickej teplrne - TEKO (aj ke ich u raz VSE odmietli a Penta a aj VSE chc s rivatizcie TEKO sami, resp. VSE mo no s SPP) a projekt novho Paroplynovho cyklu (PPC) v Ko iciach (pvodne chcela Penta zrealizova projekt s U.S. Steel, ktor ale do toho s Pentou nechce s , chce si to postavi sm). Malchrek sa pta Ha ka i poda jeho nzoru bud Nemci (RWE Energy) ochotn zaplati pro esveden, e no, e pri prvotnej kpe 49% akci VSE s nimi neboli problmy a provziu zap (dohodu o provzii s nimi vtedy robil vtedaj ttny tajomnk MH SR Jn Sabol). Ha k hov prpadom, ke mal problmy so zaplatenm provzie za cel jeho biznis kariru bol taliansk NEL pri privatizcii Slovenskch elektrrn. Ha k hovor v eobecne o svojej privatizanej taktike oslovenia celej konkurencie s ponuko na spoluprcu s cieom vytiahnu z konkurencie o najviac informcii. Tto taktiku u niekokokrt spe ne pou il. Poradca na predaj zvy nch balkov v etkch troch rozvodnch zvodov a Stredoslovensk ener a - SSE Provzia za Poradcu na predaj zvy nch balkov v etkch troch rozvodnch zvodov a za SSE j oriadku. Nie s iadne problmy a procesy be ia tak ako bolo dohodnut na predchdzajcich etnutiach (vi stretnutia Malchrek, Ha k 15.12.2005 a medzi 23.12.2005 a 26.12.2005). Slovensk elektrrne, a.s. (SE) Ha k hovor o veraj om stretnut s Testim (ENEL) ohadne privatizcie SE a problematick Slovalco a GovCo. (vi stretnutia Malchrek, Ha k 15.12.2005). Vo veci mo nej provzie za stup Malchrka zastupujceho tt voi ENELu pri r niach zatia vrazne nepokroili. Zujem Penty je vhodne preda PPC Slovenskm elektrram ). Ha k vysvetuje Malchrkovi teriu istej sasnej hodnoty (Net Present Value) PPC. V roup pri vpote istej sasnej hodnoty investinch projektov pou vaj diskontn sadzbu je minimlna hranica ziskovosti investinch projektov Penty. Ha k to dokumentuje na prk e PPC, ke pre neho predaj PPC za 3,7 mld. Sk od hocijakho inho zujemcu v sasnosti m cenu ako 5 mld. Sk za predaj na konci roku 2006 pre SE (ENEL). Malchrek nechpe pri ncp istej sasnej hodnoty. Ha k vysvetuje Malchrkovi, e chce sasn problmy so zmluvami SE so Slovalco a GovCo ie ceny za PPC. Bez ohadu na to i sa podar nav i cenu za PPC z titulu stupkov Malchrka pri zmluvch SE s Slovalco a GovCo, chrek dostane nejak provziu, preto e na projekte PPC dlhodobo participoval. Otzna je l en v ka Malchrkovej provzie. Ak sa im s ENELom podar dohodn nav enie ceny za PPC z t upkov Malchrka pri zmluvch SE s Slovalco a GovCo, v ina z tohto nav enia pjde Malchr re Malchrka je tak mimoriadne zaujmav nav enie ceny PPC u len napr. o 100 mil. Sk na 5 1 mld. Sk. Malchrek sa s Ha kom dohodol, e sa niekedy cez weekend stretn s Contim (pre ident ENEL) v nejakom hoteli vo Viedni. Obvaj sa aby to nevypadalo ako po adovanie vp alnho a maj obavy z povahy Talianov, ktor odmietaj provzie. Chc aby to vyznelo ako l vos za lskavos a nie ako obchod za obchod. Hovoria aj o mo nosti pomc ENELu pri schva

n potrebnej energetickej legislatvy v NR SR. Malchrek na zver polo artom navrhuje mo nos zru i privatizciu SE v prospech ENELu a pr EZu. Ha k hovor, e keby teraz ponkli EZu PPC za 6,5 mld. Sk s tm, e zru ia privat rospech ENELu, tak by to EZ hne kpil, ale je otzne i by Malchrek s Ha kom dokzali adi zru enie privatizcie SE v prospech ENELu a privatizciu SE v prospech EZ by u do ko ca volebnho obdobia nestihli. Lia sa a odchdzaj. 6.1.2006 (Jirko Malchrek. Jaroslav Ha k) 15.57 hod.-18.42 hod. Na zaiatku rozprvaj o zdravotnch problmoch (Malchrka seklo v kr och), udr iavan hmo o plese v opere. Ha k rozprva v eobecne o nemo nosti odhadn ceny energie do budcnosti. Ako prklad uv va ovali na tento rok s cenou el. energie okolo 30 EUR za 1 MWh a v skutonosti bola okolo 40 EUR. Uveden rozdiel urob v hodnote BAT 400 mil. Sk, o m e by rozhodujce pri anovovan v ky ponk na privatizciu teplrn. PENTA si na analzu vvoja cien energi naj tern firmu, ktorej teraz zaplatil Ha k 8 mil. Sk. Minul rok PENTA z titulu nesprvnych dhadov cien el. energie, tepla, ropy a kurzov stratila 150 mil. Sk. Zanaj prechdza pripraven agendu: Projekt NPS (skratka pre Nov politick strana) Ha k hovor, e keby mali na NPS 3-4 roky tak projekt NPS poda jeho nzoru vyjde. Hlavn blmom je, e im zostva len 8 mesiacov do volieb. Malchrek hovor, e by v novej strane c cel ma prvo veta. Malchrek sa obva problmov v komunikcii s ministrom kultry Franti k om (tie m by v novej strane). Ha k navrhuje aby bol Malchrek v NPS ed eminencia. Ma i pochvauje komunikciu ohadne NPS s Jozefom pirkom z Penty. Ha k vysvetuje Malchrko fungovania spoluprce v Pente: aj ke on vlastn 32,2% akci Penty a Jozef pirko 1,08% a kci tak ho berie ako seberovnho a v investinej komisii aj v dozornej rade Penty maj ka d jeden hlas. Malchrek vysvetuje, e by na u ie vedenie NPS mali ma pky aby ich ve orova a aby im nerobili problmy. Hovor, e s v plne inej pozcii ako on. Malchrek om NPS strati peniaze (Penta) a tvr (Malchrek), km minister kultry Franti ek Tth nem ati a Jaroslav Reznk a Peter Kuba bud za NPS platen a v prpade nespechu NPS m u robi in. Predsedu NPS e te stle nemaj (zd sa, e od Rybnka ako predsedu NPS upustili). Doh sa, e si k tomu e te v nedeu o tvrtej sadn s Jo om pirkom. Slovensk elektrrne. a.s. (SE) Aj v predstavenstve a aj v dozornej rade SE je u schvlen projekt informanho systmu pr GovCo, a s. za 170 mil. Sk, ktor dod americko-izraelsk firma NESS Technologies. Ob chod riadil za Pentu Peter Benedikt. Provzia z obchodu na rozdelenie je 21,5 mil. Sk. Ha k to pvodne plnoval rozdeli na tretiny (Vilgi, Malchrek, Gro aft) ale nestih znmi Vilgimu a Gro aftovi. Ha k sa pta Malchrka i m da v etko Malchrkovi, alebo vle daj nieo aj Vilgimu a Gro aftovi. Malchrek sa pta i to nie je lacn gesto. Ha teda v etko pjde Malchrkovi. Ha k uznva, e Vilgi by takto gesto neocenil (myslel by chrek m z toho 50 mil. Sk). V predstavenstve SE pre lo u obstarvanie informanho systmu za 390 mil. Sk, v ktorom m hra SAP (vi stretnutia Malchrek, Ha k z 15.12.2005 a medzi 23.12 a 26.12.2005). Malchrek m dosta z obchodu provziu 25 mil. Sk. Ha k nevie ak lkov rozpoet na provzie v tomto obchode, ale participuj aj Maari. 25 mil. Sk pre Malchrka je ale poda Ha ka primeran. Ha k mal s obchodom nejak probl sa 5 6 krt stretn s Michalom Lazrom, ktor k nemu v stredu alebo tvrtok pred Vianoca priviedol aj generlneho riaditea SE Rap ka. Rap k chcel od Ha ka pou , e s obchodom nej rade SE problmy. Ha k mu potvrdil, e pokia to bude do 400 mil. Sk a bud osloven dodvatelia, tak problmy nebud. Ha k hovor Malchrkovi, e na rozdiel od vy ie spome ania informanho systmu pre GovCo, a.s., ktor prebehol bez problmov, m u by v obstar SAP e te nejak problmy a obchod sa nemus podari . Ha k vystrha Malchrka aby cez svoj netlail na realizciu obchodu, preto e sa to m e obrti proti nemu. Obchod zatia necha ivotom a uvidia o sa z toho vyvinie. Ha k vytvoril 4 - lenn pracovn skupinu (Sekerka, Lorincz, ktorho chc da do GovCo, a lovek z VJE ktor ale pracuje pre Ha ka, BN prvnik). Uveden skupina dostva od preds SE ubo a evka (Malchrkov poradca pre privatizciu, ktorho dosadil Ha k) v etky mate rejs predstavenstvom a dozornou radou SE a vyhodnocuje ich. V etky dokumenty posiel a uveden skupina na vedomie aj Ha kovi. Ha k dal pokyn zastavi v etky obchody v SE na l. Sk. Za posledn mesiac tam boli pripraven obchody za cca 2 mld. Sk. V inou i lo o obc ody podpredsedu predstavenstva Miroslava Wollnera (SMK, Vilgi). Ha k hovor, e sa mu hn

prihlsil Vilgi a dohodli si stretnutie na tvrtok 12.1.2006. Ha k vysvetuje Malchrkov kov situciu v SE. V SE je mafia niekokch desiatok ud, ktor dlhodobo navzjom spolupracuj (predsta stvo SE (najm Wollner), rad jadrovho dozoru, dodvatelia-VJE, koda Praha, Siemens at. Vym aj vek investcie, z ktorch potom cez dodvateov ber provzie. V SE bude vemi nich a nem u vystupova prli aktvne, preto e sa to m e obrti proti nim. Nem u si na vrdo po adova provzie za obchody, preto e by mohli by obvinen z vypaovania, resp. by n ich mohol by nasaden agent-provokatr, o by im mohlo zlomi krk. Ha k navrhuje taktiku avi relevantn obchody a aka na ponuky. Ha k potvrdzuje vmenu predstavenstva SE (Rap k, ujansk, Ponca) za osoby v zmysle pred ich dohovorov (vi stretnutia Malchrek, Ha k z 15.12.2005 a medzi 23.12 a 26.12.2005). Obsadenie orgnov SE m pre Ha ka hodnotu najm z hadiska predaja Paroplynovho cyklu Sl km elektrram. Po roz ren predstavenstva na 7 lenov a dosaden 5 lenov predstavenstva Lom v jli - auguste 2006 tam zostan za tt e te 2 lenovia. Po parlamentnch vobch je , resp. novembri 2006 pravdepodobn vmena uvedench 2 lenov predstavenstva za tt Ha k uje, aby od jla - augusta 2006 do oktbra 2006 zostali v predstavenstve SE 2 lenovia za tt, ktorm m e dverov or zahlasuj za kpu PPC Slovenskmi elektrrami. Ha k mus zrealizova predaj PPC tesn entnch vobch, preto e predtm by to bolo zneu it v predvolebnej kampani (sasn vlda nechala Pente na privatizcii PPC -zarobi 4 Sk) a neskr by mohli by problmy s novmi lenmi predstavenstva SE, ktor bud dosaden inistrom hospodrstva. Ha k sa tie obva mo nch problmov po parlamentnch vobch ak b Fico. Ha k hovor, e predaj PPC Slovenskm elektrram mus zrealizova presne posledn alebo prv dva oktbrov t dne. O tom ktorch dvoch z troch osb, ktor navrhuj do predst a SE nechaj v predstavenstve aj na obdobie jl - oktber 2006 sa e te dohodn. Musia by a e maximlne lojlni. Malchrek potvrdzuje, e za Liptka ru. Pta sa Ha ka akm spso hovanho generlneho riaditea a predsedu predstavenstva SE Miroslava Pikusa. Ha k hovor Pikus je chudobn lovek, e mu d zarobi cca 5 mil. Sk a Pikus bude spokojn. Mohol by ho sce printi podpsa vlastn zmenku, ale Ha k si nemysl, e je to potrebn. Zatia nem sksenos v zmysle, e by ho niekto prestal poslcha . Ha k hovor, e pri hlasovan o k nskmi elektrrami v oktbri 2006 by boli za v etci 7 lenovia predstavenstva (5 za ENEL, za nich) a minimlne 10 z 15 lenov dozornej rady (8 z ENELu a 2 za nich - Bubenkov, Jurica, zvy nch 5 lenov je za zamestnancov). Ha k hovor, e ich udia pri hlasovan (2 redstavenstva a Bubenkov a Jurica v DR) zahlasuj za akkovek cenu, ktor dohodn s ENEL (spomna napr. aj 7 mld. Sk), resp. m u sa z medilnych dvodov aj zdr a , preto e v etci bud hlasova za. Rozhodujce je aby do toho nevtali. Ha k by im potom dal po cca 10 mi Sk. Spolone sumarizuj von priestor na vyjednvanie s ENELom, resp. o m u Talianom ponknu n s nklady na zmluvy so Slovalcom na roky 2007 -2013 (priestor na vyjednvanie e te doh odne Ha k s Oravkinom), otvoren je bod . 7 BN zmluvy o poplatkoch Special Item na 3 r (priestor na vyjednvanie u tohto bodu je poda Malchrka vy ako 1 mld. Sk, Ha k hovo mil. Sk), otvoren je prijatie novho BN energetickho zkona v NR SR a otvoren je aj sch vlenie investinho plnu SE na FNM SR. Spolone prejednvaj taktiku na pripravovan stretnutie s prezidentom ENELu Fluviom Con tim budci t de vo Viedni - vi stretnutie Malchrek, Ha k z 5.1.2006. Chc aby to vyzn riatesk stretnutie a nie ako vydieranie. Ha k sa pta, i BN energetick zkon v prospech ENELu bude v NR SR prijat aj bez toho, odplatili poslancov. Malchrek si mysl e no. Malchrek by na stretnut s Contim skr nav l atmosfru, e EZ sa sna o zmenu privatizanho rozhodnutia na SE, e EZ podplca posl SR a lobuje kde sa d. Malchrek a Ha k by sa na stretnut chceli dosta do pozcie obrancu zujmov ENELu. Malch ce stretnutie postavi na osobnej rovine - t.j. priamo poveda Contimu, e Malchrek je na funkcii ministra len do parlamentnch volieb, potom sa m e dosta do funkcie lovek s ktorm bud ma Taliani problmy a je v zujme obidvoch strn spolupracova . Poda Ha ka nu trhov cenu 5-6 mld. Sk (zvis to od ceny el. energie a tepla, ktor stanov RSO). Ha e aby sa s ENELom dohodol na cene u do konca februra 2006 s tm, e predaj sa z politi ckch dvodov (vi vy ie) zrealizuje a v oktbri 2006. Najv m problmom ale je ako spo s stupkami pri vyjednvan s Enelom o zmluvch SE (Slovalco, GovCo). Malchrek nem e Cont priamo poveda , e urob ENELu pri zmluvch stupky za 1 mld. Sk a ENEL m za to kpi PPC 0 mil. Sk viac.

Organizane sa dohodli, e Ha k zavol Testimu s po iadavkou, e Malchrek sa chce stretn entom ENELu Contim na neformlnej veeri len v trojici Conti, Malchrek, Ha k. Miesto a stretnutia dohodne e te Ha k. Obidvom (aj Ha kovi, aj Malchrkovi) na uvedenom stretnut e . O prprave a scenri pripravovanho stretnutia rozprvaj cca 30 min. Na zver tmatiky SE hovor Malchrek, e bude a k medilne odkomunikova , e zmeny v pre SE chce urobi z dvodu problmov pri preberan SE ENELom. Malchrek hovor, e predstaven o SE sa boj, v etky dokumenty v svislosti s privatizciou SE podpisuje a prve e spolupra uje. To skr maj problmy so spoluprcou predstavenstva SEPS. Ha k sa smeje, e teda Mal m do mdi poveda , e predstavenstvo SE odvolal, preto e kradne a nechce sa s nimi deli . lchrek uva uje, e by do mdi ako dvod odvolania predstavenstva SE uviedol zbyton a dr lamn kampa na prelome rokov 2005/2006. Ha k mu rad, e ke chce nech ako dvod uvedie materily, ktor zastavili, a ktor boli pripraven na schvlenie v predstavenstve a dozor nej rade SE na schvlenie. I lo shrnne o cca 2 mld. (kondenzan trubky za 600 mil. Sk, 100 mil. Sk na pre kolenie zamestnancov, 300 mil. Sk kompresory, vea men ch obchod ov od 50 do 100 mil. Sk). Uveden obchody boli nepripraven, nezdvodnen, nevhodne navrh nut a na posledn chvu. Malchrek m e skrten zoznam tchto obchodov pou i na mediln en v predstavenstve. Rozvodn zvody - Vchodoslovensk. Stredoslovensk a Zpadoslovensk energetika - VSE, SSE ZSE Provzia za poradcu sa bude deli ako bolo dohodnut, t.j. na tretiny medzi Malchrka, P alacku (SDK) a FNM (Jurica, Bubenkov) - vi stretnutia Malchrek, Ha k z 15.12.2005 a 23.12 a 26.12.2005. Ha k chce da 5 mil. Sk aj Igorovi Gro aftovi, preto e potrebuj spo ca aj v prezdiu FNM. Malchrek shlas. O SSE a VSE rozprvaj v zmysle predchdzajcich s ut. Slovensk elektrizan prenosov sstava, a.s. - SEPS V SEPS je za obstarvanie informanho systmu na rozdelenie provzia 20 mil. Sk. Ha odne plnoval rozdeli provziu tm istm spsobom ako rozdelenie provzie za informan sy GovCo, a.s. v SE (Malchrek, Vilgi, Gro aft) -vi vy ie prv odsek asti Slovensk elektr odli sa, e aj v tomto prpade pjde cel provzia Malchrkovi. Jozef Jurica - riadite sekcie prpravy a realizcie predajov FNM Ha k chce s Malchrkom vyrie i riaditea sekcie prpravy a realizcie predajov FNM Jozef u. Malchrek ho vnma ako svojho loveka, ktorho zachrnil pred odvolanm z Vkonnho vbo a ktormu spolone s Ha kom doporuili funkciu riaditea sekcie prpravy a realizcie pre nie naprklad funkciu riaditea prvnej sekcie, kde by nezarobil ni. Malchrek si mysl, Jurica by nemal by vyplcan mimo neho. Spomnaj prpady Juricovch provzi za rozvodn zvody a za jeho hla privatizanej komisii na privatizciu letiska. Ha k chce od Malchrka vedie i chce aby cu vyplcali cez Malchrka (podobne ako bol v minulosti vyplcan Malchrek cez Ruska), al ebo koko by mal Jurica vbec dostva . Ha k vysvetuje Malchrkovi v akej v ke dostvaj provzie. Ha k hovor e za histriu svojich obchodov s FNM, ktorch urobil vek mno st vziu asi v etkm funkcionrom Prezdia a Vkonnho vboru FNM. Zvyajne dostvaj od 2 do a ka d hlasovanie v privatizanch komisich. Vnimkou bol prezident FNM Jozef Kojda, ktor ostval okolo 10 mil. Sk (Ha k si spomna, e napr. pri privatizcii SPaP dostal Kojda 8 . Sk a pri privatizcii PPC dostal 12 mil. Sk). Ha k hovor, e zvykom je vyplca za pri ie politick strany osobitne a funkcionrov FNM osobitne, preto e v minulosti ke vyplcal i len politick strany tak sa niekedy stvalo, e politick strana ,,zabudla vyplati svoj o funkcionra FNM, ktor potom nefungoval. Jedinou vnimkou bolo SMK, kde v etky peniaze dval Ha k v dy Vilgimu, ktor mal da nieo aj svojim funkcionrom na FNM (Ha k prip dal, ale v dy fungovali). Keby mali uveden princp pou i na Juricu, tak by cez Malchrka amiesto 7 mil. Sk za poradcu na privatizciu rozvodnch zvodov dostal provziu len 3 mi l. Sk a namiesto 10 mil. Sk za privatizciu zvy nho balka akci SSE by dostal len 5 mil. Sk. Ha k ale u vnma Juricu viac ako svojho kamarta a chce mu da viac. Pta sa Malch jeho nzor. Malchrkovi sa nepi, e ho Jurica obchdza. Malchrek ho vnma viac ako svojh estnanca. Jurica povedal Malchrkovi, e za hlasovanie v privatizanej komisii na leti sko od Penty ni nedostal o nebola pln pravda. Jurica dostal od Oravkina nvrh provzie, ktor e te nie je odshlasen. Malchrka mrz, e mu Jurica klame. Malchrek hovor, e Jur e spoahliv, odmieta komunikova zo zamestnancami MH SR a aj s Malchrkovmi poradcami. J urica m v sasnosti u bli ie k Ha kovi ako k Malchrkovi. Na zver sa zhodn, e Juri poradcu na privatizciu zvy nch balkov akci rozvodnch zvodov a SSE u nechaj v pvodn Malchrek mu ned 2 - 3% zo svojej asti navy e ako prejav dobrej vle - vi stretnutie Ma

chrek, Ha k medzi 23.12 a 26.12.2005. Dohodli sa, e sa spolone stretn v trojici a vys lia si to. Transpetrol, a.s. Ha k chce, aby provziu pre Malchrka za predaj Transpetrolu dostali od tefana Czucza do redu, preto e never ruskej strane (aj ke je neobvykl pta provziu pred realizciou obc . Ha k il 6 rokov v Rusku a poda neho s Rusi len o 20% men podvodnci ako ania, k na svete. Privatizcia Letisko M.R. tefnika - Airport Bratislava, a.s. Ha k vysvetuje Malchrkovi, e za privatizciu letiska nedostane Malchrek ni. Ha k b ako priatesk slu bu od Malchrka. PENTA pri letisku vyplatila len 5 lenov privatizanej omisie, ktor hlasovali za konzorcium Two One (Penta). Peniaze dostali Jn Rusnk, Ann a Bubenkov, Vladimr Drozda, Jozef Jurica dostal ponuku na 5 mil. Sk a Peter Vlasat d ostal ponuku na 1 mil. Sk. PENTA e te d ministrovi dopravy Prokopoviovi 20 mil. Sk. Ha k hovor, e za letisko nedali ni ani SDK (SDK urobila politick dohodu s rakskym kancelrom Wolfgangom Schusselom). Privatizcia Teplrn (Bratislava. Trnava. ilina. Martin. Zvolen. Ko ice) Za vber privatizanho poradcu na privatizciu teplrn je na rozdelenie provzia 10 mil. (20% z odmeny vyplatenej poradcovi). K privatizci teplrn mal Ha k u niekoko stretnu KDH. Rozhodujcim kritriom pri privatizcii bude ponknut cena a PENTA pravdepodobne ne bude dva za teplrne iadne provzie. Priestor na provzie pre Malchrka sa tam zatia ne e, ale Ha k to chce e te necha otvoren a je mo n, e v privatizcii teplrn bude mc hrek. Rekapitulcia Ha k hovor, e jeho pvodn predstava na rozdelenie nkladov na pu v ANO bola na tretin Malchrek a minister zdravotnctva Zajac. Ha kovi sa ale nedar presvedi Zajaca, s ktor komunikuje. Ha k sa mus vemi ovlda aby ne iel so Zajacom do konfliktu. Zajac m poci robotu pri pui urobil on. Poda predbe nch vpotov Ha ka zarobil Malchrek zatia na provzich vo funkcii minist 329 mil. Sk. Poda Ha ka je to viac ako zarobil za 2 roky vo funkcii ministra Pavol R usko (Rusko dostal od Penty najviac 60 mil. Sk za PPG) Malchrek m e by spokojn. Ha kal to, e zostala zachovan vlda, e mo no sprivatizuj letisko, mo no sprivatizuj tepl redaj PPC. Ha k navrhuje aby si teda nklady rozdelili na polovicu (Ha k, Malchrek). je, e ak by Malchrkove obchody nevy li alebo ak by ho odvolali z funkcie ministra ta k by v etky nklady puu platil Ha k (Ha k nechce aby to Malchrek platil z peaz, kto redtm). Malchrek shlas. Nklady puu v ANO vysuje Ha k na okolo 50 mil. Sk. Ha k hovor o odmeovan Malchrkovch poradcov - 3 mil. Sk ubo evk a po 2 mil. Sk Peter Vlasat a BN Jakub (Vlasatmu a Jakubovi u dal po 1 mil. Sk zloh u). Od toho sa im v oktbri 2006 odpotaj mzdy a odmeny v dozornch radch. Vlasat okrem ho dostal osobitne 1 mil. Sk za hlasovanie v privatizanej komisii na privatizciu l etiska. Nklady na Malchrkovch poradcov bud po odpotan miezd a odmien cca 5 mil. Sk H rhuje rozdeli nklady na poradcov na polovicu medzi neho a Malchrka. Malchrek shlas. 8.1.2006 (Jirko Malchrek. Jaroslav Ha k) 17.00 hod.-18.30 hod. Ha k sa pta Malchrka na ples v opere. Malchrek hovor, e ples sa vydaril a e tam bol tej. Ha k sa pta kto tam bol, Malchrek hovor, e z politikov Ga parovi, Dzurinda, Mik sk, Tth, Kank a on. Z podnikateskej sfry tam bol cel hrub domci produkt okrem PENTY smeje, e oni pracuj a nemaj as chodi po plesoch. Hostitemi plesu boli Ladislav Rehk Pavol Lanari z Orangeu. Malchrek sa pta Ha ka, e na tom predaji Globtelu Rehk musel zarobi . Ha k shlas a hovor, e poda jeho nzoru dal Jna Duckho zavra di prve Lad na vra du v svislosti s obchodmi okolo Globtelu najv motv. Roman Zubk, ktormu sa ob e vra dy Duckho pripisuje nemal poda Ha ka motv. Ha k hovor, e Rehk sa u v tom m" (Juraj Ondrejk), ktorho sponzoruje. Malchrek sa pta i s Rehk a Struhr tak "haj vor, e Rehk je celkom dobr hajzel", Struhra Ha k nepozn. Malchrek sa Ha ka pta svet. Ha k hovor, e Ondrejk v Bratislave nem vek konkurenciu a Bratislava je viac Na stredn a vchodn Slovensko sa moc netla, tak je v podsvet pokoj. Ha k hovor, e chod s Ondrejkom v partii. Smeje sa, e chodia v skupinch cca 10 ud po meste v mask hkov syn je prvnik a rob v advoktskej kancelrii Ernesta Valka. Ernest Valko je tie ve amart s Ondrejkom. Malchrek hovor, e sa s Ondrejkom raz stretol pri otvran AU Caf , e Ondrejk tam mal nepriestreln vestu.

Ha k vysvetuje, e Rehk so Struhrom sa stali miliardrmi prve cez Duckho. Ha k hov Globtel pripravoval Emil Hubink. Duck ho ale podviedol a zrealizoval to cez Rehka a Struhra. Ha k sa pta Malchrka, i vie kto je to Emil Hubink. Malchrek hovor, e ho nk bol riaditeom telekomunikcii za SOP, kde spolone psobili. Ha k pokrauje, e Hubi to riaditea telekomunikcii kpil prve kvli Globtelu, preto e chcel dosta sp aspo a ho podviedol Duck. Ha k to vie priamo od Hubinka (s bval spolu iaci - asi z Ruska). akoniec dostal od Rehka a Struhra za Globtel nejak peniaze. Malchrek hovor, e m jedn ep iu kamartku, ktorej je Hubink strkom. Hubink je poda neho pov eneck a arogantn or, e Hubink je id, je chytr hlavou ale divne sa sprva. Ha k ho prirovnva k Duckm vestuje peniaze do nehnutenost (napr. v Pie anoch kpil jednu cel ulicu). Malchrek roz ako pred 7 rokmi chodil Hubink na SOP v oblekoch za 100 tis. Sk a so zlatmi hodin kami. Ha k sa Malchrka pta, i sa na plese v opere bavil s Dzurindom a Miklo om. Malchrek ho s nimi moc nehovoril. Malchrek opisuje ples. Dzurinda sa venoval man elke a komunik oval najm s Miklo om. Ga parovi sedel so svojimi poskokmi a s Beovou a Fla kom. Malchr pisuje niekoko prpadov arogantnho sprvania Moniky Beovej, ktor nem rd (vol ju pi ia ). Ha k hovor, e ju mal v dy za kundu . Ha k vie, e spvala s eskm podvodnkom RB, ktorho zavreli (Ha k si nevie spomen na meno) a chcela spva aj s Marekom Dospivo e ten ju odmietol. Rozprvaj sa aj o Ga paroviovi (Malchrek ho vol idiot ). Poda Malchrka je Ga parovi cieho koa) a nevie poveda 2 svisl vety. Ha k shlas a smeje sa, e napriek tomu je p Malchrek sa smeje na Jozefovi Heribanovi, ktor sa cel veer nastrkal tam, kde boli ka mery alebo niekto dle it (Dzurinda). Poda Malchrka je Heriban ne astne zakomplexovan Rozprvaj o re taurcich. Poda Malchrka je najlep ia re taurcia Savoyka, kde za posled il milin. Malchrek popisuje Savoyku. Ha k chod najm do re taurci Al Dente (v Tatrac o Penty) a Caribic. Obas chod do re taurci Medza a Traja Mu ketieri. Rozprvaj o predstaviteoch SMERu. Obidvaja maj nzor, e je to zberba, s neschopn a e ostan do vldy bude zle. Ha k hovor, e jedin inteligentn predstavite SMERu je Marti hrek sa pta Ha ka, i Fla k zarbal v HZDS len na reklame. Ha k mu potvrdzuje, e ce HZDS len na reklame pre ttne podniky a mohol zarobi 300 - 500 mil. Sk. Ha k rozprva o prpade, ke mu Fedor Fla k a Vladimr Por pred pol rokom volali, e po il. Sk na rdio Twist, ktormu hrozila exekcia. Ha k im po ial (Fla k a Por ruia zmenkami, ktor bud splatn v marci). Ha k by sa tak ako oni nikdy neponi oval. Ha k sa rozhoruje, e na osobn spotrebu maj investcie. Ha k vysvetuje Malchrkovi motvy, preo sa PENTA anga uje v politike. Najv SMER, ktor vypauje u v opozcii (o bude ke sa dostane do vldy?). Ha k spomna prkl a Fla k po adovali od Ha ka za zru enie tlaovej konferencie o privatizcii Paroplynovh rovziu. Ha k vymenva 5 akcionrov SMERu: Juraj irok, Vladimr Por, Martin Glv (Fed Brhel a Ivan Kio. Okrem Glva a Brhela (Ha k ho ako jedinho osobne nepozn) s to v e opn udia. Malchrek sa pta, i Ivan Kio vo funkcii riaditea Slovenskej sporitene zarobil miliardu Ha k hovor, e menej. Malchrek sa pta na miliardrov z ias bvalho HZDS (pred rokom menva: Slavomr Hatina, Alexander Re e , Rosina, Kollr z Dusla aa, Ivan Lexa, Vladimr Milan Fio, Ladislav Krajk, Ondrej Gattnar, Vladimr Sotk, Jn Duck (resp. zdedili to , Struhr) a e te zopr. Spolu urite vy e 20. Malchrek sa pta Ha ka koko je na Sloven ov v sasnosti. Ha k hovor, e to je a k poveda , e od 50 do 100. Ha k hovor, e ak bude SMER zostavova vldu, tak nastan v SMERe vntorn rozpory. Rozp ej konferencii Vladimra Meiara. Rozprvaj o projekte novej politickej strany, ktor chc nazva NDEJ a o medilnej komunikci. Poda Ha ka bude ma koalcia SDK - SMK - KDH v ac hlasov ako SMER. Cel sa to bude lma na HZDS. Situciu by vyrie ila nov strana. Ha e demokracia je nahovno systm. Voli o niom ni nevie, voli je hovno. Voli vnma i povrch. Malchrek hovor o mo nosti zaanga ova do kampane proti Ficovi vek skromn spo a k hovor, e sa o to sna ia, ale v etci s pasvni, e naprklad Jn Sabol nieo d, al Malchrek sa pta Ha ka, i vlastnia nejak distribun spolonos na lieky. Ha k odpoved, e zatia maj len lekrne a e o kpe distribunej spolonosti rokuj. Ma pta v svislosti s nkupom liekov v objeme 500 mil. Sk pre Sprvu ttnych hmotnch rezerv a k hovor, e uveden obchod na vakcny proti vtej chrpke u rie ia s ministrom zdrav om Zajacom. Malchrek hovor, e je to ale v jeho rezorte. Ha k si nie je ist i hovoria o tom istom ode. Ha k to zist a d Malchrkovi vedie .

Malchrek hovor, e mu SDK za BN obchod s pozemkami dl u rok 13 mil. Sk. Ha k sa to vi . Malchrek by chcel aby sa na nkladoch zchrany parlamentu vo v ke 50 mil. Sk (platky pre nezvislch poslancov) podieali aj SDK, KDH a SMK, preto e zo zchrany vldy profituj aj Ha k to nevid ako relne. Malchrek chce aby sa na nkladoch zchrany parlamentu podie minister zdravotnctva Rudolf Zajac. Ha k hovor, e to so Zajacom otvor. Rozprvaj o mo nostiach obchodov v Transpetrole, a.s. Ha k hovor, e povie Jozefovi Jur aby priniesol z Transpetrolu investin pln a potom uvidia o sa d v Transpetrole urobi . Malchrek sa pta Ha ka na zahranin a domcu spolonos (systm prepierania Malchrkov ek sa pta i m so Zoltnom Vargom rozbehn t domcu firmu. Ha k hovor, e nech to Ma ho, e to urob on do 2 mesiacov. V zahraninej firme m Malchrek zatia v hotovosti 102 m l. Sk. Pta sa Ha ka i je lep ie to previes na domcu firmu alebo necha tak. Ha k ho dno. Malchrek chce vedie ako sa bude vyvja kurz eura (peniaze v zahraninej firme m pr vdepodobne v EUR). Hovoria o zlo en tatutrnych orgnov domcej firmy (akciov spolonos or, e poda zkona v predstavenstve m e by aj jeden lovek. Daj tam asi Zoltna Vargu. dozornej rady e te vyber. Nesm to by osoby, ktor by sa akmkovek spsobom dali spoji hrkom (nemohli by v minulosti v rovnakch firmch). GovCo. a.s. Ha k dal Jozefovi Sekerkovi vypracova cel koncept GovCo, a.s. - zkladn koncept, nvrh y stanov, tatt predstavenstva, tatt dozornej rady, organizan truktra, vchodisk ob u a finannho rozpotu. Bolo by dobr niekoho poveri realizciou celho projektu GovCo (a bo a evka). Ha k vysvetuje, e do budcnosti zostan v ttnom vlastnctve u iba 3 z - osobn doprava SR, SEPS a GovCo. Z nich bude GovCo jednoznane najlukratvnej ie. GovC o bude ma investin plny rdovo v miliardch, v niektorch rokoch to bude vychdza aj n ako 10 mld. Sk. Je tam priestor pre vek provzie. Po oakvanej vmene ministra hospodrs po parlamentnch vobch djde aj k vmene predstavenstva a dozornej rady GovCo, a.s. Mal i by obsadi ud aj v strednom mana mente, preto e je mo n, e ak budci minister hospod renikne v GovCo dostatone hlboko, tak sa s umi dosadenmi do strednho mana mentu bud d bi obchody aj po parlamentnch vobch. Ha k chce roz ri predstavenstvo GovCo, a.s. z 3 na 5 lenov. Nechaj tam Martina Slezk Reguli . Predsedom predstavenstva bude Vladimr Rigsz. Ha k m na zvy n 2 miesta prip oby (BNO Hutta", Velick , Pajtina , Lorincz ), z ktorch si e te vyberie. V dozornej r j tefana Haringa (Ha k s nm pvodne uva oval na miesto ekonomickho riaditea SE - vi Malchrek, Ha k, 15.12.2005). Ha k m pripraven al ie 4 men do dozornej rady GovCo, Malchrek hovor, e predsedom predstavenstva GovCo, a.s. m by poda dohody s Ivanom Mikl m pred tm ako nastpil na post ministra hospodrstva BNO Reguli . Ha k hovor Malchrko e jeho rezort a Reguliho m odmietnu . Malchrek hovor, e s tm asi bude ma problm, p o ovi na tom vemi zle . Ha k teda navrhuje, e Reguli bude predseda predstavenstva a generlny riadite. Dozorn rada poda stanov bude ma tie mal prvomoci. Ha k navrhuje n radu (1 KDH, 1 SMK, 1 SDK, 2 Malchrek, 2 za zamestnancov). Malchrek nechpe, e za z pcov zamestnancov nem e da svojich ud. Malchrek neovlda zkladn legislatvu o akciov st (tretina lenov dozornej rady mus by za zamestnancov). Ha k chce oddeli predstavenstvo GovCo, a.s. od vkonnho mana mentu a tak navrhol aj sta y. Predstavenstvo by poda novch stanov nemalo vek prvomoci a posilnili by sa prvomoci vkonnho mana mentu. Cel vkonn mana ment by dosadil Ha k s Malchrkom. Malchrek sa p GovCo, a.s. zamestnancov. Ha k presne nevie, ale odhaduje na 1000 2000 zamestnancov. Bratislavsk teplrensk, a .s. (BAT) Ha k sa stle nevie dohodn s prezidentom FNM Jozefom Kojdom na obchodoch v BAT - vi st nutie Malchrek, Ha k, 15.12.2005. Ha k by ho odvolal z funkcie predsedu dozornej rady . Nechc s nm ale s do konfliktu. Nechaj to tak. Malchrek hovor, e sa uvonilo miest ornej rade BAT. Ha k hovor Malchrkovi nech tam d koho chce. Ha k chce od Malchrka vedie za koho je do dozornej rady VSE navrhnut osoba Zicho. Malc ek hovor, e ho navrhol on. Zichova man elka Renta Zichov je prednostka Ob v Starej ub i. Do funkcie ju presadil Malchrek za ANO. Zichov je priateka Malchrkovej priateky Mr e. Malchrek dal okrem toho do dozornej rady VSE 35 ronho bratranca jeho priateky Mrie (z Bardejova), Jozefa Kika zo Starej ubovne a Jaroslava Suchho. Zd sa, e zlo enie d ej rady VSE zostavovala Malchrkov priateka Mria. Ha k hovor, e by od nich mo no nie ti s privatizciou zvy nho balka akci VSE potreboval. Ha k m v stredu 11.1.2006 dohodnut stretnutie s Rbertom Ficom.

Ha k sa na zver pta e te na nejak piko ky z plesu v opere. Malchrek hovor, e k nemu ster dopravy Prokopovi a hovoril, e m za to letisko vitky svedomia. Malchrek si mysl kvli J&T, od ktorej pravdepodobne zobral provziu. Malchrek si v imol, e Prokopovi sa c l veer nerozprval s Dzurindom. Boli tam aj Kon tiak, Mika, ujansk, Lazar, franczsky f SPP at. Malchrek navrhuje Ha kovi ab A na budci rok sponzorom plesu v opere. Ha k shlas. Malchrek sa obva realizcie zmien v predstavenstve Slovenskch elektrrni (SE). Pta sa H na nich nemaj nejak kompromitujce veci. Ha k mu hovor, aby sa tm netrpil. Malchre pripravovan zmeny v predstavenstve SE e te nepraskli. Ha k to zatia nezaznamenal. O uv dench zmench vedia len oni (Ha k, Malchrek) a Palacka s Miklo om. 10.1.2006 (Anna Bubenkov. Jaroslav Ha k) 18.30 hod.-20.20 hod. Bubenkov sa pta Ha ka i u vyrie il provziu za doprivatizciu zvy nho balka akci oren stretnutie so zstupcom RWE Energy Giestingom na tvrtok (12.1.2006). Ha k sa pta Bubenkovej na ples v opere. Bubenkov si ples pochvauje. Problmom boli l rtomn novinri a skutonos , e sa jej mu Roman opil. Bubenkov popisuje ich man elsk j man el iarli a je frustrovan. Na plese sedeli za stolom spolone s BN Marekom a Prof. Sivkom. Bubenkov sa potom rozprvala pri stole s Ivanom (pravdepodobne Miklo ). Chcel tancova minister hospodrstva Jirko Malchrek, ale ho odmietla. Jej mu Roman jej pove dal, e by nemuseli v etci pri rozhovoroch s ou tak slinta . Potom sa stratil a opil sa tak, e nevedel kde je a chytal sa steny. Ha k sa pta, i sa Prof. Rudolf Sivk u vystrbil z medilnej kampane (lenstvo v DR Br ej teplrenskej a prepojenie na Pentu). Bubenkov odpoved, e to stle nestrvil. e s n vala a odfotili ich novinri ke fotili veda tancujcu Emliu Va ryov. Bubenkov sa smi o bude v novinch, tak bud ma Kojda a Kovik konene nejak stopu. Prof. Sivk sa naaka veer rozprval len o medilnej kampani proti jeho osobe. Rozprvaj o nevhodnch reakcich vka a Malchrka na otzky novinrov v kauze Prof. Sivka. Rozvodn zvody Vchodoslovensk. Stredoslovensk a Zpadoslovensk energetika - VSE, SSE E Ha k sa pta na stav schvaovania poradcu na privatizciu rozvodnch zvodov (ZSE, VSE, S Bubenkov hovor, e materil nie je schvlen, preto e nie je e te pripraven. M to na s ef Jurica. Dohodli sa, e poradcom nebude HSBC ako pvodne plnovali, ale rozdelia to na prvneho a ekonomickho poradcu (hovoria aj nzvy, ale nerozumie ). Ha k to u dohodol Igorom Gro aftom (len prezdia FNM). Bubenkov m pomc Jozefovi Juricovi s materilmi.

Provzia za dopredaj zvy nho balka akci SSE be tak ako je dohodnut. Ha kovi vol ka EdF Patrick Luccioni a prejavuje vek ochotu. 2,5 mil. EUR zaplat EdF cez svojho por adcu a 0,5 mil. EUR vyber priamo zo SSE cez Jozefa Anto ka (Tento, a.s., ilina). Provzia za dopredaj zvy nho balka akci VSE je na dobrej ceste. Ha k telefonoval s gen riaditeom VSE Giestingom (RWE Energy) a m z tohto dobr pocit. Giesting sa m vo tvrto k stretn s Ha kom, s Malchrkom a s Juricom - vi stretnutie Malchrek, Ha k, 5.1.200 Ha k vid problm v privatizcii zvy nho balka akci ZSE. Ha k hovor, e Malchrek m kde boli od 20.00 do 23.00) ukazoval sprvu zo SIS o privatizcii zvy nho balka akci ZSE SIS pou va tie ist argumenty ako PENTA pri odvodovan spsobu privatizcie ZSE (v tendri, aby sa dosiahla o najvy ia cen IS v sprve urobila zfal analzu, e ke tt potrebuje privatizova zvy n balk akci je peniaze, tak je lep ie po ia si ich a neprivatizova zvy n balk akci ZSE. SIS odhad dajn cenu zvy nho balka akci ZSE na 10 -14 mld. Sk o pribli ne kore ponduje s Ha kov 0 - 350 mil. EUR. SIS v sprve uviedla, e ak by si uveden prostriedky (10-14 mld. Sk ) tt po ial a nesprivatizoval zvy ok ZSE, tak rone zska minimlne 0,5 mld. Sk (miniml d. Sk rone podiel na zisku ZSE pre tt mnus 0,5 mld. Sk ron rokov nklady na p iku e SIS zabudla pripota spltky istiny z p iky. Ha k tvrd, e cel sprva SIS je p ganizcii s ronm rozpotom cca 900 mil. Sk zabudn pri vpotoch zapota spltku istiny hanba a sved to o tom, e v SIS s pln debili1. Ha k odbo a oznamuje Bubenkovej, e o nej s na SIS-ke sam chvly, e ju na SIS pova nu osobu, ktor odmieta korupciu. SIS m na FNM jednho loveka z Pezinka, alebo Ivanky pri Dunaji, ktor rob na projektoch s Bubenkovou. Bubenkov nevie kto by to mohol by . H ej hovor, e to e te zist a d jej vedie . Ha k sa vracia k problmom s privatizciou zvy nho balka akci ZSE. Ivan Miklo nechce

alk akci ZSE. Malchrek sa ho sptal, e i to je preto, e dostal t sprvu zo SIS. Mikl dal, e no, e aj preto. Ha k si nemysl, e by dvodom Miklo ovho postoja bola sprva S li, e Palacka nepovedal Dzurindovi a Miklo ovi, e u m s Ha kom dohodu o privatizcii lkov akci rozvodnch zvodov. Mo n je aj to, e Miklo chcel ZSE doprivatizova sm (cez d na FNM - Peter Huor a mo no Jozef Kojda). Ha k mus zisti o je v skutonosti vo vec ovi prikzal, aby povedal Miklo ovi o dohode medzi Ha kom a Palackom ohadne doprivatizc rozvodnch zvodov. Malchrek vzpt poprosil Bubenkov aby to povedala Miklo ovi ona. Bu rozuuje, e jej to povedal pred ubo om evkom. Ha k hovor, e ubo evk je spo hybu a keby to povedal pred hocikm inm ako evk, tak by to mohol by prser. Ha k hov ej aby sa stretla s Miklo ovmi umi (Peter Huor, Rastislav Dan ek) a sptala sa na Mikl ody odmietania doprivatizcie ZSE. Bubenkov hovor Ha kovi, e bola s Rbertom Prikrytom (vo FNM za SDK), ktor jej tvrdi u za privatizciu zvy nho balka akci VSE m rozroben on a komunikuje v tejto veci s gen ym riaditeom VSE Giestingom. Bubenkov chce aby o tom Ha k pred rokovanm s Giestingom el. Ha k hovor, e aj pri VSE je dohoda s Palackom a e to vybav. Spolone rozprvaj o ich loveku - riaditeovi sekcie prpravy a realizcie predajov FNM J fovi Juricovi, ktor je nespoahliv. Bubenkov hovor, e by ho nechala 1 Pozn. spracovatea: Ide o neutajovan sprvu SIS .Nevhody doprivatizcie Zpadoslo enskej energetiky, a.s. , ktor vypracovala sekcia P pod .p. 54-143-51/2005-S a 16.12 .2005 odstpila premirovi, ministrovi financi a ministrovi hospodrstva. Uveden sprva n dvzuje na .p. 54-111/2005, ktor sekcia P odstpila uvedenm prjemcom vo februri 2005. prkrt natc rypk , aby sa nauil. Ha k tvrd, e na to nemaj as, e maj len 4 mes a musia pracova s tm o maj. Privatizcia poliklink Ha k m dnes stretnutie s Jozefom Juricom ohadne privatizcie poliklink. Hovoria o priv zcii poliklink a Ha k sa pta Bubenkovej, e o si mysl, o treba urobi s vekm mno tizciu BN polikliniky. Bubenkov hovor, e je potrebn sa do nich pozrie . Bubenkov rozprva o dne nom otvran oblok na FNM s ponukami na kpu pohadvok FNM v no dnote 15 mld. Sk voi 260 dl nkom (5 ponk). Hovor o tom ako sa pri otvran ponk tvril dseda Vkonnho vboru FNM SR Peter Huor. Pri otvran prvch 3 ponk bol spokojn, preto boli nzke ponuky. Ako tvrt otvrali ponuku jeho zujmovej skupiny, ktor bola vy ia ako chdzajce ponuky (2,7% z nominlnej hodnoty pohadvok, tj. cca 400 mil. Sk). Huor vtipkoval, e ak v piatej ponuke bude vy ia cena, tak ich bud musie vyli ( z neznmeho dvodu presveden, e jeho skupina ponkla najvy iu cenu). V piatej (posledn onuke od Penty bola naozaj vy ia cena (vy e 3% z hodnoty pohadvok, t.j. cca 450 mil. Sk ). Huor zmrzol. Huor sa chce teraz e te poksi nieo vyrie i cez revziu zmlv. Ha k nebude mc ni urobi , preto e ako jedin kritrium pri hodnoten ponk bola stanoven po Bubenkov hovor, e na li formlnu chybu na ponuke Penty, ktor nemala na oblke uveden spolonosti. Bubenkov nevie i to bude Huorovi stai na vylenie ponuky Penty. Ha k enkovej, e on uveden balk pohadvok ani nechcel kpi , e to urobil jeho partner Jozef Medzi partnermi v Pente maj teraz dohodu, e nepjdu do obchodu, z ktorho by bol zisk men ako 400 mil. Sk. Jozef pirko tto dohodu obi iel tm, e spojil uveden pohadvky s tanovenmi starmi pohadvkami zo Slovenskej konsolidanej. Bubenkov hovor, e by sa vo tvrtok na otvran ponk na polikliniku (pravdepodobne Poli ka Teheln- vi stretnutie Bubenkov, Ha k, 13.12.2005) nechcela ocitn v takej situcii ako sa vo vy ie spomnanom prpade preda pohadvok FNM ocitol Huor. Bubenkov nechce, aby sa pri otvran oblok zistilo, e jej je ni ia ako ostatnch. Ha k hovor, e on s tm nem problm, a e je pripraven mo nos mi. Ha k predpoklad, e Slovnaft a J&T mohli da lep iu ponuku ako skupina, do ktorej pa j Bubenkov. Ha k uva uje nad mo nos ou (pravdepodobne cez Jozefa Juricu) otvori oblky ponuky a da lep iu ako Slovnaft a J&T. Zvis to najm od typu oblky a spsobu zalepenia. ysvetuje Bubenkovej spsob zskania informci zo zalepenej a zapeatenej oblky mikrokam ( nafkne oblku a prechdza jednotliv riadky ). Ha k chce e te zv i riziko. Pravdep o pri lo je nzka, ale ak by sa nhodou na to pri lo, tak dsledky s fatlne (raz sa to u NM stalo). Ha k sa mus rozhodn dnes, preto e ak by to chceli urobi , tak by to museli zajtra (streda, 11.1.2006), preto e vo tvrtok sa oblky otvraj. Ha k m o tom e te dne tie s Jozefom Juricom. Ha k hovor aj o mo nosti, e Slovnaft a J&T mohli da cenu nad 10 il. Sk a to je u cena, za ktor by skupine okolo Bubenkovej nedoporuoval polikliniku kpi -

vi cenov odporania Ha ka na stretnut Bubenkov, Ha k, 13.12.2005. Bubenkov hovo o toho ne la. Bratislavsk teplrensk, a.s. (BAT) Ha k hovor, e id odvola z predstavenstva BAT Ponevskho. Bubenkov hovor, e situc dnes jej Malchrek povedal, e ho tam nechaj, e Ponevsk bude hlasova s nimi. Ha k ho ce aby sa BAT vrtila do pvodnho re imu a podpisova bud predseda predstavenstva Foltn n predstavenstva dosaden Pentou ubomr Gajda. Ha k oznamuje Bubenkovej, e v zujme vyrie enia po iadaviek prezidenta FNM Jozefa Kojdu tretnutie Malchrek, Ha k, 15.12.2005) mu Ha k dovol zrealizova zmluvu na sprvu von kov BAT (vy e 100 mil. Sk). Ha k sa pta Bubenkovej na postup pri privatizcii BAT zo strany FNM. Bubenkov vysvet a s a e bude navrhova komisia na FNM a schvaova to bude Vkonn vbor FNM. Prezdium FN de schvaova . Ha k hovor o dne nej tlaovej konferencii Pavla Ruska, na ktorej Pavol Rusko obvinil Pen u, e je tvrtm lenom vldnej koalcie a dal do oblky meno v aza budcej privatizcie, l prezradi . Oblku pred novinrmi zapeatil a dal notrovi - vi otvoren zdroje. Ha k h to e te vera pri iel prsknu len prezdia FNM Juraj Plechlo (patr k Ruskovi), ktor m v oblke je privatizcia Bratislavskej teplrenskej, a.s. finannou skupinou PENTA. Ha kovi sa nepi medilny vvoj situcie okolo privatizcie BAT. Cel je to poda neho bva, e aj ke to bude plne ist a daj najvy iu ponuku, tak potom zru ia tender. Buben d tak dramaticky, e ke dostan provzie, tak to schvlia. Bubenkov hovor, e Ivan Mik stvraj jeho udia Jozef Kojda a Peter Huor. Bubenkov nebude t, ktor o tom bude Miklo vori . Rdiokomunikcie

Rozprvaj o privatizcii Rdiokomunikci (od tepn zvod Slovak Telecomu), ktor m vyhra vatizcii v prospech J&T sa u dohodli BN funkcionri FNM, minister dopravy Pavol Prok opovi a shlasia s tm aj Deutsche Telecom (majoritn akcionr Slovak Telecom). Jedinm pr blmom je tam Bubenkov, ktor blokuje spustenie hlasovania v komisii. Ha k sa v svislo privatizciou bratislavskho letiska stretol s Tkom a Jakaboviom z J&T a povedal im, e ak neprestan s atakmi voi Pente, tak J&T ni viac nesprivatizuje. Ha k hovor, e J&T p lo pri privatizcii bratislavskho letiska v etky hranice. Ha k im chce robi takisto zle i privatizcii Rdiokomunikci (podanie predbe nho opatrenia, zverejnenie informcie, e te Rdiokomunikci je brat partnera J&T Korbaku a pod.). Ohadne privatizcie Rdiokomun tor m vyhra J&T sa s Bubenkovou chce stretn Vladimr Drozda. Privatizcia Letisko M.R. tefnika - Airport Bratislava, a.s. Bubenkov rozprva, e Stanislav Janota (len prezdia FNM za KDH) chce od Bubenkovej a J cu v etky podklady k privatizcii letiska. Bubenkov si mysl, e Janota chce od nej mater y len ako krytie jeho vedomost o privatizcii letiska, aby sa v KDH neprevalilo, e s polupracuje s Pentou, od ktorej mal k letisku informcie. Ha k hovor, e problmom KDH j Franti ek Miklo ko si mysl, e by bratislavsk letisko nemala dosta Viede. Poda Ha k iklo ko rozumie ako on opernmu spevu. Bubenkov hovor, e Janota sa s ou chce stretn . pvodne chcel, aby s nm Bubenkov ohadne privatizcie letiska i la na strancke orgny ubenkov odmietla. Ha k hovor Bubenkovej aby sa s Janotom stretla, e ho sce informa neposunie, ale Janotovi to stretnutie urob dobre a Janotu potrebuj na al ie obchody. Poslednch cca 30 min. rozprvaj o profesionlnej budcnosti Bubenkovej, jej skromnch p ch, Ha kovch spolonkoch v Pente a o Jirkovi Malchrkovi (zrozumitenos zznamu je ve rozhovoru nie je pou ). 22.3.2006 (Jaroslav HA K. Rbert FICO) 14.32 hod.-15.33 hod Ha k prichdza 14.00. Fico prichdza 14.32. Fico prichdza priamo z autosalnu v Inchebe. Pta sa Ha ka: No o, jak sa Vm dar? . H e, pome si sem sadn za stl". Fico ide na WC. Po nvrate sa Ha k pta Fica, o si d. er kolu. Fico sa pta Ha ka: o hovorte na istiace procesy v SMERe, ktor som spustil? . Ha k e otzka je o sa stalo s Fedorom (Fla kom) . Fico odpoved, e Fedor vyberal peniaze v mene strany. Ha k hovor, e: tak sa ctil, ta zciu . Fico hovor, e na to v etkch upozoroval v predstihu. Ha k hovor, e sa to m e otoi proti Ficovi a Fla k teraz m e Ficovi kodi . Fico hovor : Vy mte dostatok informcii poda ma. o je na ma mi povedzte? o m e na

nejak babu stskal na letisku? Ha k shlas, e to m e Ficovi skr pomc ako u kodi . som ja robil kedy? Kde som bol? Ha k hovor, e skr by mohol pou i veci zvntra, z kuchyne SMERu. Fico op em o rozprva . Ha k shlas. Ha k sa pta ako reagovali Fla kov par ci. Fico hovor, e t par ci bud tie dotkn e v etko, ale s tam udia, ktor tie pjdu zo strany pre. Ha k sa pta ako to funguje ico prisvieda, e bez problmov. Ha k hovor, e Fla ikovci to vnmaj tak, e pomohli F ponuje, e strana mala 13% ke e te ani neexistovala a po vobch mala 13,5%, i e Fla ikov j blznivou kampaou vbec nepomohli. Skr mu narobili problmy. Fico jasne povedal podpr edom SMERu: Chlapci, vy sa muste rozhodn o chcete. Bu chcete t politiku robi tu, al o telefne. Fico hovor, e v politike je 14 rokov, nie je samovrah a ned sa po vstupe d o vldy preda za 5,50. Ha k sa pta ako to vypad, s Jurajom irokm a Vladimrom Porom ved, e zo irokm sa d, ale s Porom je to hor ie. Ha k rozprva Ficovi, e oni ( irok vyknut na konkurenciu a s a na trhu a ich obchodovanie je postaven len na lobingu ( ij z lobingu ). Fico sa pta Ha ka na irokho. Ha k vysvetuje, e s nm mali konflikt v enice a irok sa odvtedy od PENTY strni. Fico sa pta Ha ka, i m irok Vhostav. Ha r, e v ina irokho podnikov ide od 10 k 5 (Chemolak, Plastika), irok nem zvldnut adenia Corporate governance , v etko m postaven na starch kamartoch. Ha k objasuje al ch sponzorov SMERu. Vladimr Por m zdrav sedliacky rozum, ale v etky veci ponma v a ko sa s nim obchoduje. Ivan Kio je neschopn. Brhela Ha k nepozn. Poda Ha ka m SMERe e te problmy s Vladimrom Porom (Ha k sa s nm pravidelne stretva, nie s partne odoch, ale vymieaj si informcie). Fico hovor, e odstavenie Fla kovcov v SMERe vnma a i dle it a sprvne a SMER m e na tom len zska . Ha k hovor, e z pohadu PR Fla k S a ikovci uveden konflikt vnmaj inak. Fico rozprva V eobecne o SMERe, o medzinrodnej akceptcii strany (R, MR, Raksko...). Ha pta na amerianov. Fico hovor, e sa pravidelne stretva s americkm vevyslancom. Ameri sce pova uj Dzurindu za priatea (kvli Iraku) ale prpadn zmena vldy pre nich nepreds e ohrozenie zujmov USA. Tajomnci ambasdy chodia na konferencie a seminre SMERu a ivo sa zaujmaj o stanovisk SMERu. Americk ambasda chyst SMERu nv tevu USA na 19. aprla ico rozprva o nespe nch cestch Hru ovskho a Dzurindu do USA odkia nepriniesli ni, an rsub zmeny vzovej politiky. Vracaj sa sp k vntornmu oistnmu procesu v SMERe, ktor Fico vnma vemi pozitvne. H a to vntornmi procesmi v strane ( tiepenie) m e obrti proti Ficovi. Fico argumentuje: i loveka v SMERe, okrem Kalika a Pa ku o ktorch sa postarm, ktor by efektvne v SMERe l platformu . Ha k hovor: Beov . Fico odpoved: Beov je mtva. Nakoniec sa zhodn, e Beov im hlasov. Fico hovor, e Beov najprv vystrjala, ale potom akceptovala Ficove rozhodnuti e. Fico je presveden, e do volieb bude SMER stabiln. Otzna je situcia po vobch. Ha k hovor Ficovi. e vychdza to tak, e SMER bude po vobch tvori vldu s SMK a KDH. poda Ha ka nie je. Fico sa smeje, e preo si Ha k mysl, e nem e urobi vldu s Dz zuje Ficovi analzy mo nch koalinch zoskupen. PENTA rob teraz neverejn prieskum verej ienky na 3000 respondentoch. Zvery bud do 2 t dov. Ha k ich po le aj Ficovi. Ha k m ktorch vychdza SMER 24% hlasov, HZDS 13%, SDK 15% (Ha k si mysl, e len 14% ale dal i ), SMK 10%, KDH 8%, SF 4,5%, SNS 7%, ostatn sa nedostali. Ha k vychdzal pri svojich vp och z 2 prems, v etky koalcie bud musie ma nad 80 poslancov a osobn anymozity medzi s nami. Pri variante koalcie SMER a SDK to vychdza len na 75 poslaneckch kresiel, o je vemi nestabiln. Ha k ukazuje v materiloch al ie varianty. Fico hovor: Skste SMER, ovor, e to je 93 poslaneckch miest. Fico vysvetuje, e SMER nem e s do koalcie s SM S KDH sa ned komunikova (KDH volaj Taliban) a keby i li do koalcie s SMK, tak by to SM ERu vrazne zn ilo preferencie, preto e SMER rob aj nrodn politiku. Fico hovor, e keby SMER nerobil nrodn politiku tak SNS m vo vobch 15% hlasov. SMER t erie vea hlasov KSS. Poda Fica by bolo najlep ie keby sa do parlamentu dostali aj SN S, aj KSS a jedinou mo nou koalciou by bola SMER, SDK, HZDS. Ha k sa ho pta na problmy s Meiarom, vysvetuje, e never, e medzi nimi (v etci s tzv. Alfa samci, z ktorch vy aruje ego). Fico prip a aj mo nos , e sa s Me rindom dohodn na osobe predsedu vldy, ktorou nebude nikto z nich. Fico hovor, e SDK a j HZDS si dali obrovsk pozor na vber kandidtov do parlamentnch volieb, Fico teraz ist i svojich kandidtov. Poda Fica by to bola najstabilnej ia mo n koalcia. Fico je priprav n urobi stupky a akceptova 19% da z prjmov prvnickch osb a 19% da z prjmov fyzic tej v ky. Nad tto v ku by bola nejak vy ia da. Fico sa tie chce dohodn na DPH. Ces

vebnctvo, zdravotnctvo bud ma ni ie DPH ako 19%. V zdravotnctve bude potrebn urobi Na penzijn systm maj s SDK a HZDS rovnak nzor. Druh pilier zostane. M u sa pohra s mi. Fico celkovo nevid koalciu s SDK a HZDS ako zsadn problm. Ha k hovor ako SMER zurindu s VUCkami. Fico hovor, e v prpade koalcie SMER, SDK a HZDS vie u Slotu zabezpei aj skryt podporu SNS (Slotovi by dali podpredsedu parlamentu). Fico hovor o problematickej komunikcii s KDH. Hovor o problmoch v komunikcii s Lip ico v BN televznej relcii. Fico sa vie dohodn s Petrom Mi kom s chlapcami z SDK, ale nev sa dohodn s Lip icom, Minrikom alebo Palkom. Ha k hovor, e sa s Minrikom obas stre nimi diskutuje. SMK Ficovi nevad. Z SMK sa d komunikova . Koalciou z SMK by ale SMER pri iel o dos vek tvo, ktor by pre lo do SNS. Fico nem dvod odovzdva Slotovi za jednu koalciu z SMK tak no stvo hlasov. Fico si chce nrodne orientovanho volia ponecha aj do al ch volieb a k z SMK mu za jeho stratu nestoj. Fico sa pta Ha ka, o m znamena nomincia Viigiho d tu. Ha k nevie. Ha k sa stretva s Vilgim ka d tret de. Vilgi sa dajne vyhol odpo Ha ka navy e tomu biznisu ani nerozumie. Fico sa pta i to m svis s vobami (financov K). Ha k si mysli, e nie. Rozprvaj o Ivanovi Miklo ovi. Poda Ha ka ho Fico preceuje. Fico ho vnma ako ikovnh Ha k hovor, e Miklo nekradne toko ako si Fico mysli. Rozoberaj aj Rudolfa Zajaca. Ha k hovor, e Zajac nedokzal dosta na svoju stranu stav rganizcie. Fico sa pta, preo sa ho Dzurinda nezbavil. Ha k hovor, e Dzurinda preme k kedy ho mohol vyhodi . Novotn ako jeho mo n nhrada je pln neschopk. Rozprvaj celko ii v zdravotnctve Ha k sa pta na pozciu zdravotnctva v agende SMERu. Fico hovor, e nctvo preskoilo za posledn roky v etky tmy. Pre SMER je zdravotnctvo vynikajci prkla zlyhali reformy. Fico uvdza, e na tme zdravotnctva vyrstla preferenciami Martinkov. ovor, e jej pomohol Kmotrk (JOJ, TA3). Poda Ha ka Martinkov na zdravotnctve pohor kruhoch je ako odbornk cenen Pavol Pa ka. Ha k sa pta na zujem SMERu o post ministra votnctva. Fico hovor, e sa o tento post nebud bi . Mo n kandidt SMERu je Pavol Pa ka, le bli ie k socilnym veciam (MPSVaR). Aj Fico preferuje obsadenie MPSVaR. Ha k sa pta a, i sa m e stretn s Pa kom. Fico shlas. Ha k vysvetuje koncepciu PENTY, e zdravo ova len ak sa podmienky nastavia na mar u 7 -10% a ist efektvnos . K zdravotnctvu sa v druje SF, Pa ka, Urbni, Soboa. Urbni sa te len na provzie z ILS (projekt elektroniz votnctva) za 10 mld. Sk. Ha k vnma ako odbornkov len Pa ku a Sobou Pre PENTU je zdrav o kov vec a chce v om podnika s primeranou mar ou. Hovor, e v energetike je mar a 2 a ka sa tretina Nemocnc mus zavrie . PENTA ide investova 3 mld. Sk do novch poliklin onca rozprvaj e te o Pavlovi Pa kovi. Fico hovor, e Ha k m e s Pa kom dlhodobo pot ka ale Pa ka neurob ni, o by mu zvzovalo ruky. Ha k bol raz s Pa kom pred 5 rokmi (st e cez Fla ka). Ha k ide budci t de do Londna na 2 dni. Fico mu dohodne stretnutie s 5.5.2006 (Jaroslav HA K. funkcionr SMERu pravdepodobne Ing. Franti ek HATR o ajomnk predsedu SMERu Rberta FICA) 15.33 hod. - 16.05 hod. Ha k prichdza 15.28. Hatr prichdza 15.33. Po prchode sa pozdravia. Tykaj si. Maj priatesk vz ah. Poda uvedench skutonost sa delne. Hatr sa s a uje, e nedok e by stle vdny k uom. Denne m 10 stretnut a 80 t ch ud, ktor volaj na kontakt na R. Fica zverejnen na web strnkach SMERu a vyjadruj p oru SMERu. Hatrovi u volali hdam v etci Ficovi spolu iaci zo zkladnej koly, udia o s om kedysi stretli a udia o s nm boli v SD a pod. Ha k sa pta Hatra, ako dopadol s tmi vecami, o ktorch sa bavili naposledy -ako sa vyv or R. Fica na zmenu daovho systmu a na obsadenie postu ministra zdravotnctva v budcej vlde. Ha ka zaujmaj najm nzory Fica na vvoj v zdravotnctve. Hatr hovor, e Fico edstavy o reforme v zdravotnctve a o za ich presadenie dostan oni (SMER, resp. Fico ). Fico sa vyjadril, e je zatia predasn o tom hovori . Fico Hatrovi povedal, e berie vedomie pozciu PENTY v zdravotnctve ale pred vobami im nem e ni sbi - bol by to haz eto e e te nevedia s km pjdu do vldy a ako dopadne rozdelenie rezortov. Ha k hovor, ate s len 2 relne mo nosti: koalcia SMER s HZDS a SDK alebo koalcia SMER s SMK, KDH a F (ak sa SF dostane do parlamentu). Ha k sa nevie vyjadri , ktor z uvedench variant by ola pre SMER lep ia. In mo nosti poda Ha ka nie s. Spolu sa zhodn na tom, e prpadn SMERu zo SNS a KSS by boli pre SMER samovra dou. Vhodou koalcie SMERu s HZDS a SDK by bolo to, e by boli len traja koalin partneri a nie tyria a mali by cez 90 poslancov v parlamente (aj ke poda Ha ka 5 poslancov od Meiara op ujde). Nevhodou s osobn

zi ldrami uvedench strn. Druh varianta (koalcia SMER, SMK, KDH a SF) by mohla po kodi raz SMERu u nrodne orientovanho volia (najm kvli SMK). Hatr hovor, e SMER by i iel ie rad ej s HZDS ako s SDK. Hatr hovor, e s do koalcie s SDK s predsedom Dzurindom edsedom Miklo om by bolo pre SMER tie samovra dou. Ha k hovor, e Miklo nebude ma zu v budcej vlde, pravdepodobne pjde robi kariru do nejakej medzinrodnej organizcie (S ov banka) a k Dzurindovi Ha k ni nevie. Hatr hovor, e v SMERe s najviac naklonen k ZDS (ak by sa Meiar uspokojil s funkciou predsedu parlamentu). Ako al ieho partnera si vedia predstavi HZD. Hatr sa pta Ha ka na jeho nzor, i sa HZD dostane do parlamen a k si mysl, e nie (nemaj osobnosti). Hatr je naklonen aj k SF ako koalinmu partne u ( Budaj dr slovo ). Hatr by ako koalinch partnerov SMERu nerd videl SMK a KDH. Disk al ch variantoch. Komunikcia viazne. Uzatvraj debatu s tm, e to nechaj tak, vo vo he a e Ha k nebude cez Hatra na Fica tlai . Hatr hovor, e s Ficom komunikoval ohadne kandidta PENTY na ministra zdravotnctva, kto o m SMER podpori (Ha k ho na minulom stretnut napsal Hatrovi na papier). Fico voi u menu nemal nmietky. Fico si overoval uveden osobu cez svoje zdroje. Hatr hovor, e Fic o m trochu strach robi s Ha kom teraz dohody. Hatr hovor, e v SMERe je vea ud proti PENTE. Hovor o osobe Du an Muko (poslanec NR SR za SMER, tieov podpredseda vldy), ktor m za T a otvorene tto skupinu v SMERe presadzuje. Muko je star e tebk (psobil v Sature) a m kolo seba bvalch e tebkov, ktor mu don aj. Muko chce stle organizova stretnutie Fi om Tkom z J&T. Hatr Fica od tohto stretnutia odhovra - zatia sa neuskutonilo. Hatr z a nezaznamenal v SMERe aktivity zo strany Slvia Capital. Ha k nevnma Slviu Capital ak onkurenciu. Ako konkurenciu vnma len J&T, aj to len v niektorch oblastiach. Hatr ho vor, e navrhoval Ficovi stretnutie s Ha kom. Fico povedal, e nie je proti, ale teraz j pod drobnohadom a m na takto stretnutia do volieb zkaz od volebnho tbu SMERu. Ak bu ale Ha k moc chcie , m u sa e te do volieb stretn . Hatr hovor, e fom volebnho tbu SMERu je Marek Magyarics. Magyarics bol paradoxne je hlavnch osb, ktor presadila odstavenie Fla ka napriek tomu, e Fla k ho presadil do u ej funkcie. Fla k je teraz nahnevan a sna sa zska pozciu v Slobodnom fre (je tam vo adca). Fla k sa sna v Slobodnom fre zska vplyv cez man ela Martinkovej. Na zver iada Ha k Hatra aby Ficovi odkomunikoval Ha kov dotaz na stav v spolonosti, trovi na papier. PENTA pred cca 1 rokom pomhala franczskemu investorovi zska na papie ri napsan slovensk spolonos . Ide o spolonos , ktor vlastnia mest Bansk Bystrica, Z e obce. Fico v tejto veci komunikoval s Ha kom cez osobu, ktor Ha k tie napsal Hatr pier Ha k chce aby Hatr od Fica zskal stanovisko ako to dopadlo, i to dorie il a v ako ozsahu (sumu). Hatr potom m e Ha kovi oznmi stav telefonicky (bez podrobnost). Hatr znmi len, napr. 40 dkg salmy. Pozn. spracovatea: Pravdepodobne ide o spolonos Stredoslovensk vodrensk prevdzkov s s , a.s., ktor od Stredoslovenskej vodrenskej spolonosti, a.s. zskala franczska spolonos VEOLIA (cez Prv vodrensk, a.s., Bratislava). Stredosl nsk vodrensk prevdzkov spolonos , a.s. m na 30 rokov v prenjme v etky zariadenia St nskej vodrenskej spolonosti, a.s. Ha k chce pravdepodobne zisti , i osoba cez ktor s Ficom vtedy komunikoval odovzdala Fi ovi sumu v takej v ke ako deklarovala Ha kovi (40 dkg salmy = 40 mil. Sk). Je tie mo n edenm dotazom sleduje aj vyvolanie ntlaku na Fica, kvli nzkej ochote spolupracova v z dravotnctve. Lia sa, Hatr sa pta Ha ka kedy sa en, Ha k odpoved, e v jli. Hatr odchdza. 5.5.2006 (Anna Bubenkov, Jaroslav Ha k) 18.48 hod.-21.41 hod. 18.48 prichdza Ha k. Bubenkov prichdza 18.53. Zanaj rozprva o vodrenskch spo Podtatransk vodrensk spolonos , a.s. Poprad Hovoria o tendri Podtatranskej vodrenskej spolonosti, a.s. Poprad na predaj jej 10 0% dcrskej spolonosti Podtatransk vodrensk prevdzkov spolonos , a.s., ktor m zmlu m celej vodrenskej infra truktry vo vlastnctve Podtatranskej vodrenskej spolonost, a. (Zkladn imanie 1,626 mld. Sk, hodnota infra truktry cca 2,5 mld. Sk, v najbli ch rokoc nvestcie cca 10 mld. Sk). O uveden prevdzkov spolonos maj zujem 4 spolonosti (franczska VEOLIA, franczsky O ka spolonos nadnrodnej skupiny Suez), nemeck Gelsenwasser a Severomoravsk vodovody a kanalizace Ostrava - PENTA). PENTA (Ha k) a Bubenkov konaj pravdepodobne v prospech fr

nczskeho VEOLIA . Tto spolonos (VEOLIA) u zskala Stredoslovensk prevdzkov vodrens a.s., ktor m na 30 rokov v prenjme cel vodrensk infra truktru Stredoslovenskej vodr spolonosti, a.s. (Zkladn imanie 4,337 mld. Sk). Ha k a Bubenkov chc v prpade tendr aj Podtatranskej vodrenskej prevdzkovej spolonosti, a.s. pou i rovnak scenr, ktor im pri Stredoslovenskej vodrenskej prevdzkovej spolonosti, a.s. (vi aj stretnutie Ha k, tr, 5.5.2006). Ha k hovor, e problmom je, e sa na starostov ned spoahn a nie je a dohody, t.j. i na valnom zhroma den Podtatranskej vodrenskej spolonosti, a.s. 12.5.2 06 zahlasuj za predaj v prospech VEOLIA (obce maj cca 85% akci, cca 15% akci e te FNM nepreviedol na obce). Nespoahliv je aj Skora (predseda ZMOS). Ha k hovor, e Skora a e Podtatranskej vodrenskej spolonosti, a.s. Ing. Vladimr Pastorek obchdzaj jednotliv gionlne zdru enia ZMOS a vysvetuj starostom pripravovan scenr. Starostovia s na stret iach ticho, o si Ha k vyklad bu ako shlas alebo sa tomu vbec nerozumej. Ha k si d v etkch akcionrov Podtatranskej vodrenskej spolonosti, a.s. (obce) a vychdza mu, e b na svojej strane mali ma viac ako 50% starostov. Je tu ale riziko, e ak ich zane ob chdza konkurent franczsky ONDEO a sbi im po 100 tis. Sk tak to starostovia priklepn O DEU. Ha k zakoloval v tejto svislosti aj svojho vemi dobrho rodinnho znmeho, ktor y primtor Starej ubovne, a ktor osobne pozn 70% uvedench starostov. Tto osoba ale do ermnu rozhodnutia v tendri nestihne obehn v etkch starostov. Ha k m ohadom vsledko ohodu aj s primtorom Popradu Antonom Dankom (pravdepodobne platok) - Poprad je naj v m akcionrom Podtatranskej vodrenskej spolonosti, a.s. Bubenkov dala zo stretnut urobi aj prezenn listiny, ktormi by ich v prpade zmeny postoja na valnom zhroma den 5.2006 mohli zatlai do kta ( Na stretnut ZMOS nemali nmietky a teraz maj ). Pozn. spr tea: Problmy okolo tendra na Podtatransk vodrensk prevdzkov spolonos , a.s. boli aj izovan. Bubenkov pova uje za problematick as zstupcov FNM na valnom zhroma den Podtatranske ej spolonosti, a.s.12.5.2006 (FNM vlastn stle cca 15% akci, ktor e te nepreviedol na obce). FNM stle vlastn uveden balk len n de toho, e nedodr al uznesenie vldy SR a nestihol v etky akcie previes na obce (prevody sa ahaj 2 roky - medializovan). Zstupcovia dotknutch obc by to mohli chpa ako ciel tup zo strany FNM a v svislosti s hlasovanm na valnom zhroma den by sa to mohlo obrti roti zujmom Ha ka a Bubenkovej v Podtatranskej vodrenskej spolonosti, a.s. Musia dosi u tak stav, e za predaj prevdzkovej spolonosti urenmu investorovi zahlasuj primtor rostovia sami. Bubenkov preto Ha kovi navrhuje, e v stredu 10.5.2006 d na schvlenie nnho vboru FNM BN materil, v ktorom navrhne aby sa zstupcovia FNM nezastnili valnho oma denia Podtatranskej vodrenskej spolonosti, a.s. Ha k shlas. Bubenkov ako al problm uvdza svoju funkciu predsedu dozornej rady Podtatranskej vod ej spolonosti, a.s. (od roku 2004 ke mal FNM e te majoritu). Na valnom zhroma den 12.5. 2006 bude vzhadom na zmeny v truktre akcionrov (v ina akci prevedench na obce) z te kcie odvolan. Za predsedu dozornej rady m by zvolen primtor Popradu Anton Danko a doz orn rada sa m roz ri na 23 lenov. Bubenkov hovor, e ju predstavenstvo Podtatranske ej spolonosti, a.s. poprosilo, aby na valn zhroma denie 12.5.2006 pri la, preto e sa obvaj, e ich primtori a starostovia na valnom zhroma n odvolaj. Bubenkov m ale 12.5.2006 aj valn zhroma denie Burzy cennch papierov, kde van (pravdepodobne Miklo ) povedal, e tam m s kvli obhajobe ich projektu. Preberaj st lasovanie na valnom zhroma den. Ha k si nie je ist podporou nm presadzovanho investor notlivmi primtormi. Ha k napriek tomu, e m s primtorom Popradu Dankom dohodu mu moc i ( je to debil nespoahliv ). Poda Ha ka je vo v eobecnosti najv problm akvizcii skutonos , e to PENTA nem e robi priamo, ale mus kona cez tretie osoby ( vigr - pre dstavenstva V.O.D.S., a.s. Ko ice a pod ), ktor s v uvedench projektoch PENTOU finanne zainteresovan a ktor maj z tohto dvodu Ru ov okuliare . Ha k si preto nem e by i nia na valnom zhroma den Podtatranskej vodrenskej spolonosti. Bubenkov vysvetuje tech k zle itosti okolo valnho zhroma denia a zmien v dozornej rade. Bubenkov hovor, e sa ako len dozornej rady, resp. tam po le nejakho svojho loveka. Vchodoslovenskej vodrenskej spolonosti, a.s. Bubenkov prechdza k Vchodoslovenskej vodrenskej spolonosti, a.s. - WS (zkladn imani 48 mld. Sk) kde maj pripraven podobn scenr ako v prpade Stredoslovenskej a Podtatrans kej vodrenskej spolonosti. V sasnosti tam prebieha vber audtora na forenzn audit (3 mcovia). Bubenkov tla tohto kdehka (pravdepodobne predseda dozornej rady Vchodoslove ej vodrenskej spolonosti, a.s. za FNM Ing. Anton Brath - riadite sekcie prva, kontro ly a s a nost FNM), e audtora mus dozorn rada schvli do 6. (pravdepodobne jna) kedy

Vchodoslovenskej vodrenskej spolonosti valn zhroma denie. Audtorom sa m sta firma o Carltone (Bubenkov si nevie spomen na meno). Bubenkov a Ha k bud ma prstup k vs auditu a bud ho mc ovplyvni (daj tam 2 svojich audtorov). Bubenkov hovor, e ako p ej javi, e hne ako zaala zskava informcie okolo Vchodoslovenskej vodrenskej tak Vla Podstrnsky (financmajster SMK) volal Stanislavovi Hrehovi (predseda predstavenstva Vchodoslovenskej vodrenskej spolonosti), e Bubenkov im tam z nra . Na innos Bubenkovej vo WS sa predsedu dozornej rady WS Antona Bratha ptal aj l Vgh (predseda vkonnho vboru FNM za SMK). Vgh chcel od Bratha v etky podklady o Brat Bubenkov rie ia vo Vchodoslovenskej vodrenskej. Vgh to zdvodnil, e uveden podklady Ministerstvo financi (Podstrnsky). Z uvedenho sa jav, e na predaj prevdzkovej innos Vchoslovenskej vodrenskej spolonosti m najv zujem SMK, ktor vnma Bubenkov a PE nkurenciu. Bubenkov navrhuje mo nos podsun redaktorke STV, ktor sa zaober Podtatrans odrenskou spolonos ou (vi relcia Reportri na STV1 Nenpadn kandl ) informcie zo z ovenskej vodrenskej spolonosti, o by mohlo odvrti pozornos od Podtatranskej vodrensk spolonosti. Ha k shlas. Hovor, e PENTA m o Podtatransk vodrensk spolonos eminentn zujem, preto e by v spo oslovenskou vodrenskou spolonos ou priniesla synergick efekt. Vchodoslovensk vodrensk lonos uvidia ako sa to vyvinie. Bratislavsk vodrensk sa ned zska a ostatn vodrens i s pre Ha ka nezaujmav. Slovensk informan slu ba Bubenkov spomna rozhovor s Vladimr Dvokom, v ktorom jej Dvoek hovoril o odvolan z postu ttneho tajomnka ministerstva financi. Dvoek spomnal svislos odvolania Po s Bubenkovou, (niekoko viet nerozumie ). Spomnaj dtum 15.2.2006. Ha k hovor, e ho prve v t dni okolo 15.2.2006 zaala sledova SISka (nielen jeho ale h chalanov z PENTY) a robila im zle. Chalani zo sledky sa s a ovali, ke za Ha kom museli chodi skoro rno do posilovne. Ha k sa mal v tej dobe prve stretn s pokladnkom SDK cejom. Kucej mu hovoril, e ho Mikul Dzurinda upozoroval, e ak sa chce stretva s PENT m si dva v pozor. Ha k si mysl, e ich SIS sledovala preventvne na pokyn Pitnera rcholiacou privatizciou letiska, Carga a v svislosti s aktivitami okolo Ministerst va hospodrstva. Ha k ale prip a aj mo nos , e Pitnerovi dal prkaz na sledovanie PENT nda. Ha k bol v tom ase v svislosti s kauzou kupovania poslancov na vsluchu, kde sa ho vy etrovate ptal ako sa mu rno cvi evidentne mal informcie zo sledovania. Ha k preto prip a aj mo nos ich sledov Skou v svislosti s kauzou kupovania poslancov. Bubenkov hovor, e prve od tohto obdobi (stred februra) sa jej vyhba Ivan Miklo . Je mo n, e je to jeho reakcia na jej neochot zapoji sa do predvolebnej kampane SDK. Predtm jej ale aspo obas telefonoval a chodil a s nm na niektor vjazdy mimo Bratislavu. Od februra ju nekontaktuje. Privatizcia teplrn Hovoria o konkrtnych termnoch. Do polovice augusta 2006 by sa to dalo zrealizova . J e ale otzne i bude politick va. Ha k o tom pochybuje. Bubenkov hovor, e za ou b depodobne Csekes - spolonka Vilgiho), ktor zis ovala postoj Bubenkovej k urchlenmu teplrn. Erika hovorila, e ak oni (SMK) nebud v budcej vlde, tak ich zstupcovia vo V om vbore FNM, ktor m e privatizciu teplrn schvli (Vgh, Rpassyov, Nmethov) schvlia urchlen predaj teplrn (km s e te na FNM). Erika jej hovorila, e e n shlas 2 zstupcov KDH a aj pozitvne signly z SDK. Bubenkov sa jej ptala, e od i z prezdia. Ha k hovor, e ho v tomto oslovil aj Vilgi. Ha k ani Bubenkov to ne omna prklad z roku 1998, ke pred vobami po spe nom zrealizovan VB kupnu oslovili Re ol. (vtedaj predseda vkonnho vboru FNM ) s ponukou na odkpenie akci RIF (Re titun nd), ale ani Rehka nevedeli zlomi ( a to boli in pi tolnci ). Zhoduj sa na tom, e SMK veden aktivity, preto e je u na odchode z budovy". Poliklinika Teheln, a.s. Bubenkov hovor, e zasadala dozorn rada. V tejto svislosti sa na FNM spustila dos ve a na Bubenkov a Jozefa Juricu zatoil Jozef Mihalik (riadite sekcie kapitlovho trhu a hopisov FNM, zrove predseda predstavenstva Polikliniky Teheln, a.s.), ktor im vytal, neplnia platn uznesenie Prezdia FNM o prprave materilu do vldy (pravdepodobne nav eni l Polikliniky Teheln) v om ho podporil aj Daniel Vgh (predseda vkonnho vboru FNM). Ha pta i bol na zasadnut aj Jozef Kojda (prezident FNM). Bubenkov hovor, e nie, e Koj sa rie ia komplikovan problmy, tak m zdravotn problmy, aj teraz mal nejak aldon vej sa v svislosti s Poliklinikou Teheln zastal Peter Huor (podpredseda vkonnho vboru FNM a zrove len DR Polikliniky Teheln). Bubenkov hovor, e jej Peter Huor dal na ve

j zpisnicu z rokovania dozornej rady. Riadite Polikliniky Teheln (Peter Rea), ke sa dozvedel, e sa kon dozorn rada, tak si zobral na ten de dovolenku. Jurica, ke e nem z likliniky iadne peniaze dal od toho ruky pre a zhodil to na Bubenkov. Bubenkov a Ha z zva uj mo nos da Jozefovi Mihalikovi 200 tis. Sk aby do toho nevtal. Mihalika oslov onukou Ha k. Ha k vysvetuje Bubenkovej, e m desiatky sksenost, e je lep ie sa do ova odpora len ak sa ned dohodn . Ha k navrhuje v svislosti s poliklinikou Teheln annmi ponukami v etkch rozhodujcich predstaviteov Vkonnho vboru FNM s ponukami 200 is. Sk. Bubenkov shlas. Cca 10 min. hovoria o technike nav enia zkladnho imania Poli ky Teheln o 20 mil. Sk ich zujmovou skupinou takm spsobom, aby to nevzbudzovalo podo zrenia zo skrytej privatizcie. Bubenkov hovor o stretnut s predstavitemi SSE - Patrik Luccioni a Peter Weis Hovoria o Jadrovom fonde a GovCo, a.s. (v ina rozhovoru je nezrozumiten). Ha k hovor prepotov SE a ENELu sa v GovCo, a.s. najbli ch 10 rokov minie 70 140 mld. Sk. Od cca 19.47 do 20.43 maj sexulny styk. 21.41 odchdzaj. 14.5.2006 a 21.5.2006 (Anna Bubenkov, Jaroslav Ha k) 14.5.2006 od 10.08 hod. do 11.43 hod. - v inu rozhovoru nie je pou , rozprvaj vo daj ej miestnosti a potichu (vy e 90% zznamu je nezrozumitench). Bubenkov rozprvala ehu valnho zhroma denia 12.5.2006 Podtatranskej vodrenskej spolonosti, a.s., na ktoro m bol schvlen predaj Podtatranskej vodrenskej prevdzkovej spolonosti, a.s. franczskej VEOLIA (Penta a Bubenkov konaj v jej prospech). Bubenkov potom rozprvala o skromnch lmoch a na zver mali pohlavn styk. 21.5.2006 sa stretli od 20.50 hod. do 22.15 hod. - v inu rozhovoru nie je pou , r ozprvaj vo vedaj ej miestnosti a potichu (vy e 90% zznamu je nezrozumitench). Hovoria ofesionlnej budcnosti Bubenkovej. Ha k jej ponka miesto v Jadrovom fonde. Miesto fa Ha k Vladimrovi RIGSZOVI a ubo ovi EVKOVI. EVK miesto riaditea odmietol. Za SDK e miesto BNO Masr (Ha k. dal Bubenkovej za lohu zisti , o ktorho Masra sa jedn), lovek za SMK e te nie je uren a za Malchrka, resp. PENTU u miesto Sekerkovi a m e te von 2 miesta, na ktor mus zohna ud do piatku. Uveden fu na 6 rokov. Osoby do funkci e te bude musie formlne schvli minister hospodrstva Jirko lchrek (bude ako e vberov konanie, kde rozhodne komisia). Bude tam predseda, podpred a tyria sprvcovia hlavnch podtov. Ha k ponka Bubenkovej sprvcovstvo toho najzauj e bude najviac peaz). Bubenkov vha. Hovor, e tam bud tlaky, napr. zo strany VJE. H tam mo no bud tlaky, SISka, mo no nejak obvinenia, ale je to dobr miesto, kde sa daj za obi peniaze. Ha k hovor, e aj ke tam bud tlaky, nebude to hor ie ako na FNM. Ha k enkovej mieste by to vzal. Ukuduje Bubenkov, e napr. Zoltn Har nyi (VJE) je norml emus od neho oakva nejak extra tlaky. Skr od stavebnch firiem ako napr. Eurobuilding lo STOPKA je polodebi). Bubenkov by ale najviac jednala so seriznymi zahraninmi firm ako Siemens, Framatone, General Electric, ABB a pod. Ha k hovor, e nechce na Bubenkov lai aby uveden funkciu vzala, e urit potencil rizika tam je, e tam m e is a a na m e sa neskr rozhodn . Hovoria o bli ie neurenom prpade vy etrovania polciou, kde m Bubenkov problmy. Ha zl sprva. Ha k sa zane smia a zana rozprva o SIS (st i hlas). Hovor, e bol na ase obvini . Hovor, e zl sprva je to, e t chalani moji , cez ktorch sa mal rie i a rpad, teraz rie ia ten prpad zo SME proti SIS a NB. Hovor, e sa mu asi pred mesiacom o val f kontrarozviedky zo SISky. Oslovila ho Kovov, av meno Petr ov, jeho ena a ch stretn . Psobila neisto a obval sa, i nebude nahrvan (nie je jasn i Petr alebo H o stretnut na Bratislavskom hrade. Nie je jasn, i sa stretnutie uskutonilo. Ha k hovo si potom cez svoje kontakty zis oval, preo sa s nm Petr chcel stretn . Ha k sa smeje , e Petr si mysl, e za jeho diskreditciou v mdich s oni (PENTA), o nie je pravda l, e za tm celm stojme my, e ho chceme znii , jeho enu a al ch 10 ud zo SISky. totlny biznis. Je tam tak siskrsko - NB mafia . Spomna novinra Ttha. Ha k hovor o trestnom oznmen, ktor podal Petr na policajtov o ho rie ia. M to 15 bodov, z toho 14 bodov sa tka ns . V jednom bode z tch 14 je aj Tth, o pomha! v Bubenkovej Od 21 hod. 15 min. 30 sec. Do 21 hod. 16 min. 30 sec. epk Ha k Bubenkovej nieo o SIS. kmer vbec nerozumie (pou len tr ky: prachy", Pittner , nechal si , plati , ve j pren a , bude doruovateom ). 18.5.2006 (Jaroslav HA K, Franti ek HATR - osobn tajomnk predsedu SMERu Rberta FICA) 17.05 hod. - 17.40 hod.

Po prchode zane Hatr hne rozprva o otzke, ktor mal poda zveru minulho stretnutia icovi (transakcia okolo Stredoslovenskej vodrenskej spolonosti, a.s.). Hatr hovor: Ty vie kls neprjemn otzky na mjho fa. Ha k sa pta: Preo? Hatr sa smeje a hov tm m PENTA? . Ha k hovor, e si Fico asi nepamt, e s nm o tom hovoril asi pred ro omto byte. Ha k vysvetuje Hatrovi, e oni (PENTA) spolupracuj s franczskou spolonos , robia spolu projekty v echch, ale nerobia to napriamo, ale cez sprostredkovateov. V prpade Stredoslovenskej vodrenskej dala PENTA dokopy VEOLIU s Jnom Kovikom z Bansk ej Bystrice (FORZA), ktor to robil. 3 alebo 4 starostovia boli za SMER a Ha k pred ro kom a pol o tom rozprval tu s Ficom. Hatr odpoved, e mu Fico povedal, e sa to e te s J m Kovikom rie i. Hatr hovor, e poul, e PENTA ide sp a DIGITAL PARK spolu s nejakou eskou firmou. Ha za BN stavebn firmu na zhotovenie 2. asti DIGITAL PARKU. Ha k o projekte moc nevie, pr eto e to rob in partner v PENTE. Kontaktuje ho telefonicky a overuje si, e na druh as nemaj dodvatea. Hovor, Hatrovi nech si vyzdvihn podklady, neskr do dorie ia. Ha k sa pta Hatra ako sa vyvja situcia v SMERe. Hatr hovor, e je to hust, e vch va ostatnm, e v ak mi e te osi uk eme. Hovor, e problematick s Pavol Pa ka a krajs Ko iciach (Pe o iga, firma Taper, s.r.o.) a Pre ove (Stanislav Kubnek), ktor sa dostan poslaneck miesta. S to divn udia. Hatr nechce poveda , e s skorumpovan, ale robia p veci a do Smeru do li len z vypotavosti. Problematick je aj bratislavsk krajsk predsed Martin Glv. Ha k hovor, e v nich je u inkorporovan nezvislos , o nebude dobr pr any. Hatr hovor, e v Smere sa zana u ka , e ke po vobch vznikne poslaneck klub S z neho vylenia niektor poslanci ako nezvisl. Ha k hovor, e chce da Smeru nejak peniaze. Pta sa Hatra i maj na to nejak firmu vbec v Smere rie ia financie. Hatr hovor, e zatia nemaj firmu v zahrani, e zatia onzorskmi darmi. Najv m sponzorom SMERU v sasnosti je Jn urian ( pedtrans - elezni vnet, KIS). Ha k hovor, e do budcna sa to ned robi cez sponzorsk dary. Hatr hovor e zobrali ver. Ha k sa pta od koho. Hatr nevie, ale ak Ha k chce, tak mu to zist. H nepotrebuje vedie . Ha k hovor, nech sa Hatr spta Fica na plnovan systm financovania. Hovor, e Smer b to jednu osobu, ktor sa im o to bude stara , mus to robi citlivo, diskrtne, bude sa o to stara vonku a ktor bude absoltne dveryhodn a loajlna. Ha k hovor Hatrovi: Mus lacku, ke to takto poviem . Hatr hovor, e v minulosti sa na tto funkciu uva ovalo s Fe om Fla kom, ale Fico to odmietol. Ha k sa pta Hatra, komu Fico v Smere dveruje (okrem Hatra). Hovoria o Maariovi, Igorovi Federiovi, Vclavkovi ako o mo nch kandid pokladnka SMERu. Najviac hovoria o Igorovi Federiovi (m ambcie by vedcim radu vldy Ha k hovor, e zkladn kritri na pokladnka s, e mus by maximlne loajlny a mus TA spolupracuje s 40 firmami v zahrani, e budcemu pokladnkovi Smeru m e da kontakty, dotiahnu to bude musie on sm (pokladnk Smeru). Hovoria o budcnosti Hatra. Hatr hovor, e mu Fico hovoril, e by bol najrad ej, keby Ha ostal jeho osobnm tajomnkom, resp. ak bude Fico premirom tak riaditeom sekretaritu pr emira. Fico hovoril, e ako kompenzciu za to, e Hatr nedostane lukratvnu funkciu v exe utve sa Fico o Hatra ekonomicky postar. Ha k sa pta Hatra na jeho znalosti anglitin hovor, e by to musel opr i (2-3 mesiace). Ha k navrhuje Hatrovi, aby bol vedcim ra n (Hatr). Hatr hovor, e e te o tom mus hovori s Ficom. Hatr sa pta ako funguje Ladislav mrik. Dobre som ho odporuil? Ha k hovor, e fung pracovit, m v zdravotnctve vea kontaktov, m cit pre ud, trochu je emotvny, ale PEN s nm vemi spokojn. Postavil PENTE zchranku za 4 mesiace - to je 1500 ud. PENTA bude lastni 70 stanc rchlej zdravotnckej pomoci. Hatr sa pta ako chcel Ha k pomc Smeru. Ha k hovor, e tak aby to malo vznam. Hovo jme tomu 5 mil. Sk. Hatr hovor, e im Ha k pomohol aj v minulosti. Hatr hovor, e by pomoc pre zamestnancov Smeru (17 zamestnancov) a pre ud, ktor im pomhaj v kampani. I de o ierne peniaze navy e oproti oficilnemu prjmu. Ha k hovor, e na budci t de by aj hotovos , ktor by mohol Hatrovi odovzda . Hatr hovor, e sa dozvedel, e Dzurinda a Hru ovsk dostali od Siemensu 200 mil. Sk cez M hov. Ha k si mysl, e to nie je pravda. Hatr hovor, e sa to dozvedeli od loveka zo S , o mal na starosti prevody v svislosti s obchodom. Ha k hovor, e Siemens dva peniaz za konkrtne obchody. Hatr hovor, e i lo prve o nejak konkrtny obchod za 2 mld. Sk. o nejak star obchod na MV SR, ktor malo dohodnut KDH. Ke sa o tom dozvedel Dzurinda, ak KDH muselo s nm s napoly.

Pri odchode sa Hatr pta na mo n umiestnenie jeho znmej vo firmch PENTY. Ha k nem nmietky. Odchdzaj. 26.5.2006 (Jaroslav HA K. Franti ek HATR - osobn tajomnk predsedu SMERu Rberta FICA) 10.39 hod. - 10.57 hod. Hatr zana rozprva o svojich zdravotnch problmoch (pred rokom u iel hrobrovi z lopat vor, e dlho nevidel jeho fa (Fica) na koruliach. Hatr odpoved, e Fico nem as na port, e je stle na vjazdoch. Hovoria o Ficovej asistentke Zuzane (erven vlasy) a o jej vz ahu k Ficovi. Ha k doniesol atrovi peniaze v hotovosti na financovanie volebnej kampane SMERu (v zmysle dohov oru vi stretnutie Ha k, Hatr, 18.5.2006), ktor odovzdva Hatrovi -konkrtnu sumu nesp en hovor: Doniesol som ti tie veci, Dobre a vy ahuje pravdepodobne oblku (pou uchot)

Ha k sa pta Hatra, i sa Fica ptal na t Stredoslovensk vodrensk. Hatr hovor, e nepamt, e by sa o tom s Ha kom bavil, e m vea roboty. Hatr hovor, e vera boli v artinkov a Luke na utajenom stretnut (len s Ficom a podpredsedami SMERu Pa kom a Kali ). Rokovali o mo nej povolebnej koalcii. SF m zujem o post ministra financi. Ha k si SF sa nedostane do parlamentu. Hatr hovor, e Martinkov je presveden, e sa do parla dostane. Na stretnut v SMERe sa Martinkovej ptali na jej medilne vyhlsenia o povoleb nej koalcii SMER, HZDS, SDK. Martinkov hovorila, e to tak nemysleli, e sa o tom dozve eli cez svoje zdroje. Hatr hovor, e Dzurinda sa minul tvrtok stretol s Meiarom. Ha k hovor, e to nie je urinda s Meiarom sa naposledy stretli pred tri tvrte rokom. Odvtedy mo no len na chvku v parlamente. Ha k hovor, e takchto drstov bude s bl iacimi sa vobami pribda . Hovoria o mo nch diskreditanch kampaniach t de pred vobami. Spomnaj BN prepisy tele orov. Hatr nevie o na nich ich politick konkurenti e te vymyslia. Hatr rozprva o media izovanom prpade, ke pri la Fica aka na letisko do Schwechatu jeho asistentka Zuzana, k de ich vyfotila Plus7dni. Hatr potom dostal od Fica lohu vysvetli to Ficovej man elke Svetlane. Mal jej poveda , e asistentku Zuzanu poslal na letisko za Ficom on, aby jej podpsal nejak strancke papiere. Ficova man elka Svetlana mu pri tejto prle itosti n vrhla po 17 rokoch tykanie. Hovoria o prieskumoch verejnej mienky a o vobch. Hatr hovor, e atmosfra je pre SMER p iazniv ( Fico je pre vea ud posledn anca. Potom u plne rezignuj. ). Poda Hatra b 5 do 27% hlasov. Ha k hovor, e SMER bude ma od 21 do 25% hlasov. Zvis to ale aj od v ej asti. m vy ia bude volebn as , tm lep ie pre SMER. Ha k predpoklad volebn tak SMER m e ma a 27% hlasov. Hovoria o al ch faktoroch (3 zpasy na majstrovstvch sv futbale vo volebn de, voby s len 1 de, poasie). Hatr hovor o predbe nch dohodch v SMERe o rozdelen vldnych postov. Hovor, e Fico m e zujem o ministerstv financi, dopravy a socilnych vec. Najv nej m kandidtom na min ravy je ubomr V ny (poslanec SMERu). Presadzuje ho Sinai (pravdepodobne Bartolomej, bv al gen. riadite SR za Reze a). Podpredseda SMERu Igor ulaj je poda Hatra mimo hry o vldne posty. Ha k sa km uva uje Fico na post ministra financi. Hatr hovor, e sa uva uje aj o nestrankoch. r o svojom bvalom spolu iakovi, ktorho dotiahol do SMERu, a ku ktormu sa kladne vyjadr uje aj Fico. Ide o bvalho viceguvernra e te federlnej nrodnej banky tefana Veselovsk tor potom psobil ako f aj v Slovenskej kreditnej banke. Veselovsk m ambcie na ttne mnka. Hovoria o al ch osobch - Vladimr Masr a al Hatrov spolu iak, o robil v ud Hatr sa pri odchode e te informuje na tender na vstavbu Digital Park vyhlsenho PENTOU (lobuje za BN spolonos ). 23.6.2006 Jaroslav HA K - Franti ek HATR Obaja rozoberali aktulnu situciu po vobch. Hatr hovor, e je vemi divoko, zanaj r hodnotil, e s SDK to nepjde, nedaj sa robi iadne stupky. Hatr sa Slva ptal, e i , nezaznamenalo, i niekoho Pen ci neplatia v HZDS, ktor nsledne oddu do SDK. Slvo nane poprel. Hatr hovor, e Orszg takto veci stle nos??? Hatr skon tatoval, e to u m e by len koalcia Smer+HZDS+SNS alebo Smer +HZDS+SMK. Ni hovoril, e Palko chce by predsedom KDH, nakoko Hru ovsk to neustriehol. Miklo bol daj vemi arogantn na rokovan a e po 10 mintach bolo po rokovan, na niom sa nevedeli zhod Smer boli rokova Fico, Kalik a Pa ka a za SDK boli Dzurinda, Miklo a Horth. SDK z ni nechce ustpi , v etko chce diktova , otvorili iba soc. veci a zdravotnctvo, ale Fico upo

zornil Miklo a, e nie je niekde na predn kach, ale na politickom stretnut. Slvo alej zhodnotil, e s KDH sa ned s , s Bugrom no-je stupiv, nemal doteraz iad flikt a Mufti je blzon, nevie si s nm predstavi spoluprcu. Hatara mu oponoval, e bol z neho milo prekvapen, vedel sa kontrolova a bol stupiv. alej Htara povedal, e Fico posledn termn na 5.7.2006, kedy sa rozhodne o v etkom. alej sa rokuje oficilne, ale aj pomimo. alej spomnal, e Miklo pri iel na rokovanie so Smerom akoby pri iel medzi cignov, totl ogantn, v etci z toho boli prekvapen, dokonca aj novinri a Pa ka. Slvo alej zaal rozv , e Smer bude ma 12 ministrov a ostatn dvaja po troch, e to jednoducho nebude fungov a , lebo druh dvaja nebud mc ni ovplyvni a e koalin zmluva bude fungova maximlne cov a preto sa bud sna i zska viac ministrov. Hatr uviedol, e personlne obsadenie mi ov e te nie je jasn, ani sa o tom oficilne e te nerokovalo, ale e Du an aplovi bude ma o, alebo vedu a kultru a Pa ka bude ma zdravotnctvo, ale prejavil zujem aj ministra za hraninch vec. Fico chce taktie niektor ministerstv spoji . Hatr znovu zopakoval, e Fico to chce najneskr do 5.7. ukoni s tm, e najneskr v tent de za prezidentom. In je u programov vyhlsenie vldy. Momentlne je to tak, e o povie , tak to plat. Pa ka je ochotn ne tandardne rokova s SDK a Kalik zase s KDH. alej spolu rozoberali HZDS, e nem budcnos a s to ich posledn voby. Muftimu dajne ponknu fa parlamentu a bude spokojn a ticho a poas tohoto volebnho obd a si bude chcie oisti meno, zabezpei rodinu a prenies sa nad amnestiami. Hatr pomimo vedal, e m podozrenie, e sa vo vobch uberali urit desatinky v prpade SF a KS,aby sa stali do parlamentu a e m k tomu urit indcie a signli. Hatr navrhol Ha kovi, aby sa stretli s Ficom, ale zrove mu polo il otzku, e o je me ak spor, lebo Fico sa nechce s Ha kom stretn . Slvo to poprel a zhodli sa na tom, e v o obdob zrejme nie je dobr, aby Fica videli schdza sa s nejakmi podnikatemi. Hatr po al, e sa ria rzne rei o Slvovi, ktor ale rozn aj SIS-kri a e tebci a rozohrvaj Hatr sa pochvli!, e mu Fico ponkol miesto jeho sekretra alebo vedceho radu vldy, al miesto v parlamente, ale e mu to vykompenzuje as ou v dozornch radch podnikov. Po tom o Hatr skromne po iadal Ha ka, i by mu neposkytol 1 mil. Skk na skromn ely, s m chcel to ani papierovo potvrdi a zazmluvni , nakoko si dveruj. Sta, ke mu to do 1 ov vrti. V rmci tohoto mu Slvo poradil, aby ne iel do DR, kde s zahranin investori, a prklad uviedol SPP, kde sce ka d v DR dostane v rmci tantiemov 1 - 2 mil. Skk, ale nech si v yberie napr. SEPS, GOVCO, Nr. dianin spolonos a pod. V etko bude zle a od toho, kto istrom hospodrstva a dopravy. Taktie mu odporuil miesto v prezdiu FNM, ktor bude e te spo tri roky fungova a kde bude dostva okolo 50 - 80 tis. mesane, v rmci toho m e s odnikov s as ou ttu a ke podnik dosiahne zisk, tak m e navy e dosta navy e 1-2 mil. a zarob si aj na domek. Ke u bude o v etkom rozhodnut, tak si spolu sadn a Ha k mu rad, o si m vybra . Peniaze mu po niekom po le v pondelok. S tm sa rozlili. 25.6.2006 Ha k - Bubenkov Bola pusten televzia naplno a nebolo vbec pou rozhovor, iba Slvov poznmky typu no, reo... ...Bubenkov hovorila, e ju niekto??? zaal buzerova , e nem knihu jzd... e mi ned po nm pjdem do Nemecka... e nemm peniaze..(asi ju kontrolovala hliadka) ....dlho ticho...vyvrcholenie sexovaky....sprcha.... Slvo hovor Anke, e na FNM nemaj iadnu zodpovednos , e to konzultoval, neexistuje tak .p e sa asi v tom zmysle, e sa maj sprva zodpovedne a starosltlivo, stara sa o zveren etok..., vid to pre Anku pozitvne. Bubenkov sa stretla s Jirkom (zrejme Malchrek), al e nedalo sa s nm otvorene bavi , nakoko neboli sami. Jirko jej povedal, e bol ohadom S E,SSE s guvernrom a e ten to podpor...??? ....meno kolnk z RSO... e i tam m s na t vldu, o schvlili materil... ..Slvo hovoril Anke o stretnut s Ferom Hatrom, rozoberali Miklo a, ako sa sprval. Anka k tomu povedala, e sa bavila s Milanom Horthom a ten jej povedal, e sa Miklo ovi an i neuduje, ako sa sprval, nakoko mal niekoko otvorench sporov s Ficom, ale e Mikiho o hovral, aby Miklo a zobrali spolu na rokovanie so Smerom, ale Miky povedal, e Miklo pj de, nakoko sa doteraz zastoval v etkch rokovan a pod. Horth to dajne zhodnotil, ako zo strany SDK. ..Anke zazvonil tlf. a povedala, e u ide domov, so Slvom sa rozlila s tm, e si veer zavolaj a dohodn sa na al om stretnut..Rozlili sa. 3.7.2006 Gorila Varga mal tlf. Niekto, kto nechcel hovori do tlf. mu nieo chce posla . Zolo nadiktov

al adresu Vazovova 9/A, Bratislava. Niekoko tlf., ktor mal Varga, ale ni nebolo pou . Varga m tlf., hovor, ako v piatok m s s Jirkom (zrejme Malchrek) na nejak oslavu do ry a rozuloval sa, e mu Jirko povedal, aby si nerobil iaden program. 22.10 hod. Pri iel Malchrek k Zolovi, takmer ni nepou , bola pusten TV a stle nieo ra o...Malchrek hovoril Zolovi, e to analyzovali, o mu Zolo povedal k Pa kovi....je to F icov znmy, ktor mu bude sl i ako otrok....Zolo hovoril, e tam bol aj Harabn, v etci s stretvaj a e sa mu ten kinder mana ment vbec nezd...Zolo hovori, e Katka o tom nem nformcie...Zolo nieo zaal epka Malchrkovi... e v dy tam zastavil Jirkov Bavork (zrej n) s troma jednikami". potom pre li do druhej miestnosti a ni nebolo pou cca 30 min... irko hovoril nieo o Zolovom kamartovi?...stle nieo ru ilo - vyzer to akoby p ali po iaze....Jirko sa ptal Zola, i pjde v piatok na BOBOV" oslavu??? Zolo odpovedal, e asi o, lebo mu to sbil, ke bol u Jirka....Zolo hovoril, e je vytoen na toho Du ana a Jirk u tie pritakal, lebo aj jeho Du an viackrt ojebal..Malchrek hovoril, e investovan peni ze m v tom on a Slvo (zrejme Ha k)...bu povedal na 95 alebo 25 rokov (nebolo dobre roz mie ) a nech to sksi niekto vytiahnu ....nemaj dkazy, to nebola mal vec ..Zolo hovoril, na 90% tie informcie i li..Jirko na zver povedal Zolovi, aby zavolali malmu nech to t m zorganizuje...potom odi li z bytu. 4.7.2006 Gorila Vargovi volal Franti ek OLEJNK z KE - 0915768363 (zrejme sa jedn o nejakho profesora z V technickej) a chcel od Zola vybavi nejak sponzoring, nakoko v septembri-oktbri or ganizuje konferenciu k letiskm. Zolovi m Olejnk posla v etky podklady, katalgy a men v. M ich posla po Jozefovi POJEDINCOVl, ktor je fom ochranky na letisku a teraz cestuje do KE.....o sa tka zdravotnctva, tak Zolo tieto veci posunie najvy m majiteom tohto smeru...

6.7.2006 Gorila Varga mal tlf. a vybavoval si s neznmym tzv. trojno ku so satelitom, nakoko ide kemp ova do ibeniku a chce tam chyta UPC. Taktie sa dohadoval na pecilnych kbloch, ktor eznmy pripravi do jeho novostavby. Okrem inho spomenuli meno Ing. Dr. CSIPK (pravdep odobne sa jedn o niekoho z njomcov bytu na Vazovovej ulici.) a e Varga u toko vydr . Varga sa v byte zdr al e te cca 2 hod, v rmci toho sledoval TV, chodil po byte a ramot il. 9.7.2006 (Jaroslav HA K. Anna BUBENKOV) 13.15 hod.-14.38 hod. Ha k tartuje pota. Zanaj rozprva o BN stretnut Bubenkovej s BN osobou. Ha k ho lovek o to rie i! predtm sa m spoji s Katarnou Remi ovou, ktor m v Pente na sta veci. Ha k zana rozprva , e poda neho SMER s FNM moc nenarob. Ha k sa mal stretn s Fi ale to nevy lo. Maj sa stretn v utorok alebo stredu. Ha k si chce s Ficom prejs 10 ve Ficovch reakci a pocitov z tohto stretnutia uvidia. Ha k sa medzitm stretol s inmi HZDS a SMERu. HZDS je proti tomu, aby sa na bval vldu robili akkovek nahaky. Jedin tvor Daniel Lip ic. Prve kvli Lip icovi bol do funkcie ministra spravodlivosti dosaden arabn, ktor m za lohu njs na Lip ica nejak veci a toi na neho. HZDS po oficilnyc ch lnich nahovra SMER aby sa vyka lali na nahanie Dzurindu. Meiar nechce naha Dzur rho chpe ako dlhodobho spojenca. V SMERe ale chc naha ud z SDK, priom poradie je cka, Prokopovi. Na Palacku tam je priestor za zmaren tender na 3. mobilnho opertora. Miklo a vnmaj ako hlavnho nositea korupcie v SDK. o ale dok e SMER v skutonosti vo sobm urobi Ha k nevie. Stav na Ministerstve vntre je tak, e Robo Kalik tam nemal b inister obrany. SMER ale nemal absoltne pripraven kdre a Kalik musel s na vntro. Te n Milo iak presadzuje na MV SR teka, ktor mu subuje, e pjde po Dzurindovi (jedin je dosta Dzurindu). Ha kov v eobecn pocit ale je, e s dos neschopn a nedotiahnu ve ca. Kalik je poda Ha ka mkk chlap a nem na to aldok. Navy e sa chystaj na vek dos starost s vlastnmi kauzami. Poda Ha ka nie s schopn kauzy bvalej vldy dotiahn k toho ale schopn je. Bubenkov sa pta Ha ka, e i nevie ako aleko sa dostal tek v a k hovor, e to vie plne presne, e videl vy etrovacie spisy. Ha k si mysl, e zop a povrch. V prpade ich vypuknutia bude najdle itej ie zabezpei si prstup k vy etrovac m, aby vedeli reagova . Treba vedie zo spisu v etko od A po Z. Bubenkov rozprva, e Reh a Povraznkovi (vedenie FNM za Meiara) vemi pomohli, ke vedenie FNM neposkytovalo po lcii iadnu sinnos ( iados o vyslenie kd pre FNM a podobne), neboli v niom npomo

pali mnoh kauzy. Spomnaj aj prpady Ladislava Krajka a Ladislava Va kovia, ktorm svo nos ou a nemilitantnos ou tie pomohli. Ha k si mysl, e podobn to bude aj so sasnm benkov rozprva, e prve preto chce to miesto. Ide pravdepodobne o post podpredsedu doz ornej rady FNM (m za SDK nahradi Ondreja Mateja) - pozn. sprac.: do dozornej rady F NM nominuje zstupcov aj opozcia. Ha k rad Bubenkovej aby vo veci i la za Dzurindom a ensk zbrane. Bubenkov hovor, e s tm u predbe ne shlasil Ivan (pravdepodobne Miklo (pravdepodobne Hort). Ha k sa pta, i vtom m Bubenkovej pomc . Bubenkov odpoved, nkov hovor, e to SSE na Ivana (pravdepodobne Miklo a) zabralo (ide pravdepodobne o pro vziu za schvlenie unbundlingu Vldou SR). Ha k sa z hadiska prpadnho sthania pta Bubenkovej: Ty m kde slab miesto, o si ed : PPC . Ha k reaguje: Len to? Bubenkov: o in? Ha k hovor, e ani Laco Kra Banku Slovakia. Bubenkov hovor, e na jej sekcii sa zakladali v etky ttne akciov spol a ke bud chcie na u nieo na i , tak v dy nieo njdu. Ha k hovor, e sa m v blzkej budcnosti stretn s Kalikom, s Brhelom (sponzor SMERu trolu a potrebuje e te 1-2 t dne aby vedel ako to bude zo strany SMERU voi PENTE a SDK fungova . Fakt je tak, e my Fica financujeme 8 rokov . a ko si teraz predstavi , e Fi je proti nm v nieom, o by malo trestno-prvny rozmer . Viem si predstavi , e ns bude a letisko, preto e u zaujal tak pozciu . Trestn sthanie ale Ha k plne nevyluuje schizofrenici . Ke ale porovnva situciu s rokom 1998, ke sa robili ierne knihy, vyhr sa, ale nakoniec v etky veci spasli, tak to Ha k vid optimisticky. Spomna prpad veru l. Sk od Slovenskej pois ovne, ke Penta uveden ver nesplatila, zapotala s polovymyslen u pohadvkou a nakoniec to vyhrala na sde. Ha k sa vtedy (1998) stretol s financmajstra i DS eetkom a Blahom, sedeli tam aj Oszkr Vilgi a Ernest Valko, ktor chceli polovicu z uvedenej sumy, inak bude ma PENTA problmy. Ha k to odmietol. Do PENTY vtedy zavolal aj Richard Krajovi a chcel peniaze z uvedenho prpadu. Ha k pokrauje, e v prpade privatizcie PPC nie je ni oho by sa mohli chyti . M u na dilne - rozdiel medzi cenou, za ktor PENTA kpila PPC od FNM a cenou, za ktor predala PPC SE. Rozprvaj o privatizcii PPC. Bubenkov hovor, e pri PPC sa u musela odkry . o chce by v dozornej rade FNM, aby mala veci pod kontrolou, aby mohla reagova . Hov or najm Bubenkov. V inu rozhovoru nie je pou . al ch cca 30 min. rozprva Ha k podrobne o systme ako vyplat Bubenkovej provzie za pech PENTY (hovor tomu akn pln ). M sa to udia prostrednctvom platby za 3 analzy r rhu cez spolonos Elementa, a.s. Transakcia m by uskutonen prostrednctvom kpy akci y anglickou spolonos ou pod vplyvom PENTY. Fiktvnos kpy akci chc vyli tak, e Elem web strnky, cez ktor ako e anglick investor objav investin prle itos v SR a zapla analzy realitnho trhu a za BN halu v Medzilaborciach za 200 mil. Sk (relna hodnota uvedenej haly je len okolo 10 mil. Sk). M to prebehn do janura 2007. Ha k ukazuje v Bubenkovej konkrtne sla. Prechdzaj kompletne cel akn pln . Slab miesto plnu je menta nem zamestnancov a uveden analzy, ktor v PENTE robilo 5 ud cel rok nem kto a Bubenkov hovor, e si ich podrobne pre tuduje a nau sa ich BN osoba, ktor robila v b a bude sa vydva za ich tvorcu. Ha k sa smeje, e v prpade vy etrovania ho hdam nezavr tnosti a nedaj mu to napsa odznova. Ha k st enm hlasom hovor Bubenkovej konkrtne obchody, za ktor dostane Bubenkov od . V inu rozhovoru nie je pou . Nabudce priprav Bubenkovej presn tabuku. Ha k hovo ad tandartn, bezpen schmu. Nikomu to tak nerobia. Ak sa s tm ale nejak vy etrovate b bera 2 roky, tak prde na prepojenie na PENTU. V prpade mo nosti zv enia hlasitosti zznamu by bolo mo n zisti viac. 23.1.2006 (Zoitn Varga. neznmy) 12.30 hod.-12.49 hod. Neznmy je poda rozhovoru pravdepodobne bval prslu nk SIS alebo PPZ, ktor mal na star priestorov odposluchy a ochranu proti nim. V sasnosti m vlastn firmu zaoberajcu sa be penostnmi systmami (kamery, ochrana proti odposluchom - ru iky, za umovae, in talcia chu). Varga zana rozprva , e tento byt vlastn cca 2,5 - 3 roky. Pred asi 3 t dami dostal V formciu, e riadite SIS Pittner obvolal v etkch riaditeov sekcii SIS a ptal sa na Zolt argu a hovoril o jeho irokom zbere (prepojenia na PPZ, SIS, finann skupiny, politick iky). Varga neskr dostal informciu, e zo SIS vy la informcia o BN zle itostiach, o ktorch s pina okolo Vargu bavila cca pred 2 t dami len v tomto byte, v zasadake a v kancelrii m inistra tia Ministerstve hospodrstva a v salniku u Petra Kubu. V etky tieto priestor

y bude potrebn dkladne prezrie a namontova ochranu proti odpovaniu (ru iky, najlep i . Na ministerstve hospodrstva namontuj zariadenia poda po iadaviek ministra Malchrka ( m u doda aj kamery). Varga sa neznmeho pta i je jeho zmkov systm a k od bytu bezpen. Sk aj bezpeno u. Neznmy vysvetuje Vargovi prcu s prstrojom, ktor vyhadva plo tice (njde s tm ka tvna). Varga vysvetuje, e na Ministerstve hospodrstva chc presadi pravideln bezpenostn och proti odpovaniu (ka d mesiac alebo ka d 2 mesiace), na ktorom by e te zarobili. Neznmy etuje Vargovi cenov relcie realizcie ochrany priestoru (be n cena je 900 Sk 1100 Sk z 2, neznmy to pri vy ch objemoch je ochotn urobi za 700 Sk za m2). Neznmy potrebuje ve podlahov plochu priestorov, ktor chc o etri aby im mohol urobi cenu. Dohaduj asov harmonogram o etrenia uvedench priestorov. Zan na Ministerstve hospodrs potom u Kubu. Tento byt m as, preto e minimlne 1 mesiac tu aj tak nikto nebude rokova . Ku koncu stretnutia hovoria, e Varga vybav termny na o etrenie priestorov na Ministe rstve hospodrstva a u Petra Kubu a s prcou m u zaa u vo tvrtok 25.1.2006. Ak sa mu n r dovtedy zska termny na MH SR a u Kubu, zan vo tvrtok s tmto bytom. Rozprvaj o prpade odpovania v priestoroch Ministerstva hospodrstva za bvalho minist spodrstva Rberta Nemcsicsa, kde bol do technickej realizcie zapojen aj Neznmy. Neznmy tvrd, e bol zaanga ovan len do obrany priestoru pred odposluchom (prstroje na za umenie a ru iky). Oton odposluchy montoval niekto in. Poda popisu situcie sa zd, e uveden l namontova sm Nemcsics. Neznmy rozprva o spolonostiach dodvajcich bezpenostn systmy. Rozprvaj o spolonos iptovsk Mikul , ktor na MH SR dostva vek zakzky na bezpenostn systmy a kolenia z Varga sa neznmeho pta i by jeho spolonos vedela Kelcom na MH SR nahradi . Neznmy hovor, e jeho spolon m bezpenostn previerku NB. Nechaj to zatia tak, mo no to zrealizuj po vobch. Rozpr ovan Transpetrolu cez dodvku bezpenostnch systmov od Kelcomu. Neznmy hovor, e monto fanovi (pravdepodobne Czuczovi) bezpenostn systmy (kamery, alarm, at.) na jeho skromn om dome za 1,5 mil. Sk. Neznmy sa chcel stretn so tefanom aj ohadne zkazky pre Transp trol, ale tefan stle nemal as. Rozprvaj o BNO osobe, s ktorou je Neznmy priate. Bezp tn systmy rob pre neho Rbert I tvnffy (MP Elektronik, s.r.o.). 31.1.2006 (Zoltn Varga. neznmy) 16.10 hod.-16.23 hod. Neznmy (pravdepodobne Jozef) ukazuje Vargovi rozpoet na o etrenie priestorov od odpo sluchu. Neznmy vysvetuje, e uveden cennk plat pre jednorazov o etrenie. Keby i lo o ln o etrovanie, m e s s cenou dolu (500 Sk za m2). Ponuka na priestory na MH SR (zasada , ministrova pracova) je na 112 tis. Sk, na salnik u Petra Kubu (ROKO) je na 10 ti s. Sk (je to 17 m2) a tento byt sprav neznmy Vargovi zadarmo ako protihodnotu za B N slu bu, ktor mu Varga poskytol v minulosti. Varga vysvetuje, e nklady na o etrenie je o bytu bude plati Jaroslav Ha k. Varga hovor, e nem dvod dva Ha kovi nieo zadar mu teda vyfaktruje aj byt (cca 50 tis. Sk za 94 m2). Bavia sa o ponuke o etrenia priestorov na MH SR. O etrenie by realizovali ka d 2 mesiac e (februr, aprl, jn, august). Neznmy by mohol s e te s cenou dolu (60 -70 tis. Sk za no o etrenie). Varga sa neznmeho pta, i potrebuje peniaze u na budci t de. Neznmy h pok. Neznmy hovor, e m na zajtra (1.2.2006) dohodnut stretnutie so svojm bvalm kolegom B Neznmy chce od Bohu a vedie kam BNO Geller (Geler, Geher) mieri. Rozprvaj o projekto ochrany priestorov pred odposluchom, ktor zrealizoval neznmy. Neznmy hovor o potrebe bezpenostnej previerky pre jeho firmu, aby mohol robi ttne zkazky. Neznmy hovor o B rojekte (pravdepodobne na MH SR), kde bol subdodvateom pre bvalho prezidenta PPZ tefa na Lastovku (spolonos Fittich). Neznmy za priestorov ochranu proti odposluchu vyfaktr oval Lastovkovi cca 250 tis. Sk v om mal aj vemi slu n zisk. Lastovka to obratom vyfa ktroval objednvateovi vo v ke 1 mil. Sk. Varga ide od piatka 3.2.2006 do utorka 7.2.2006 pre (Varga tuduje v Ko iciach, kde m sk ky). Ozve sa neznmemu v stredu alebo tvrtok budci t de. Priestor Gorila, februr 2006 Do priestoru chod u len Zoltn Varga (priemerne 3-4 krt t denne). V inou m cca 1 -2 apne TV, minimlne telefonuje. Bolo zisten, e osobou, ktor mu m o etri priestor proti odpovaniu je Ing. Jozef Mozol 620522/7248, bytom tefana Krlika 18, Bratislava - Devnska Nov Ves. Ing. Jozef Mozolk

je majoritn spolonk (minoritn spolonk man elka) spolonosti GISS, s.r.o., IO: 357059 polonosti v minulosti vystupovali ako spolonci Milan Bali a Zoltn Varga), ktor sa zao er aj spravodajskou ochranou. Ing. Jozef Mozolk bol v dozornej rade spolonosti S-8, a.s., IO: 35807270 spolu s osobami Franti ek Miker a Prof. Vladimr Mathem. Miker (r ozpusten v kyseline) bol strednou postavou prpadu tzv. Kyselinrov. Da 17.2.2006 boli v ase pribli ne od 10.00 do 12.30 v priestore 2 pracovnci, ktorch po sial Ing. Jozef Mozolk. Za asistencie Zoltna Vargu prevdzali bli ie nezisten bezpenos patrenia. Bolo zisten, e Zoltnovi Vargovi rob asistenta bli ie neustanoven osoba s prezvkou 14.2. - 17.2. 2006 doniesla ka d de Vargovi peniaze v hotovosti, ktor nsledne Varga n a elektronickej potake prepotaval: da 14.2.2006 presne nezisten mno stvo bankoviek, ktor Varga prepotava od 18.20 18.35 hod. da 15.2.2006 presne nezisten mno stvo bankoviek, ktor Varga prepotava od 15.00 15.30 hod. da 16.2.2006 5,58 mil. Sk, ktor Varga prepotava od 13.25 hod. do 13.38 hod. da 17.2.2006 4,458 mil. Sk, ktor Varga prepotava od 13.40 hod. do 13.47 hod. (p je si e BNO u neposlala tisckorunky ale p tisickorunky). Celkovo za tieto 4 dni prepotal Varga cca 20 - 30 mil. Sk v hotovosti. Je predpokl ad, e uveden hotovos je neleglnym prjmom. Z bli ie neustanovenou osobou Demo" sa Varga bav o dr be bytov, ktor s pravdepodobne ko kon piran byty. Bavia sa o nbytku do tchto bytov, koch (niektor m aj Jaroslav H alchrek), upratovan, dopan chladniky a pod. Varga a Demo sa staraj o priestory: Tento priestor Fedinka - pravdepodobne miesto trvalho bydliska Vargu na Fedinovej 2, Bratislava tr alka, tento byt je pravdepodobne tie KB, preto e Demo tam m zohna stl na rokovania BN priestor na Heydukovej ulici, Bratislava - Star Mesto BN priestor na Podjavorinskej ulici, Bratislava - Star Mesto Nov priestor, ktor zskali do prenjmu od osoby Richard Palkovi, r.. 680113/6804, bytom Vetrov 8, Bratislava. M e s o byt, ktor Palkovi vlastn v dome na ulc Bjornsonova a Povrazncka, Bratislava - Star Mesto (LV: 5656, k.. Bratislava - St ar Mesto). Vo vchode domu, kde sa nachdza tento priestor je po tov schrnka na meno Pal koviov. Demo m do tohto priestoru zohna stl, na ktorom by sa pri rokovan dali rozlo i papiere. BN priestor v amorne (v amorne je sdlo niektorch firiem, v ktorch figuruje V v amorne aj bva). V obdob od 18. 2. 2006 do 25. 2. 2006 (8 dn) v priestore nikto nebol. 28.2.2006 (Zoltn VARGA. Ing. Jn REJDA) 12.27 hod.-12.56 hod. Stretnutie vyvolal pravdepodobne Ing. Jn REJDA - vedci oddelenia zvl tnych innost BPK Z SR. REJDA informuje VARGU, e ho vera kontaktoval Jn POLK. Ten mu povedal, e v SIS b ol na odstpenie pre MV SR pripraven materil o spoluprci REJDU s VARGOM. Poda tohto ma terilu m VARGA plati REJDOVI 50 tis. Sk mesane (pozn. spracovatea - ide o .p. 63/956-689-5/2006-S, ktor zostala na odbore, poda tejto SI plat VARGA REJDOVI 50 tis. Sk kvartlne). Uveden informciu poda tvrden Jna POLKA mal v SIS stopi jeho brat JUDr. Franti ek POL r je riaditeom odboru SIS (resp. malo mu by nadriadenm oznmen, e REJDA je ich lovek JDA si presne nevie spomen na meno odboru SIS, ktorho je POLK riaditeom, ale je to ni eo s nbo enstvom, politickmi stranami a pod. (pozn. sprac. - ide o riaditea 1. odboru sekcie D Franti ek RENTO). VARGA sa pta REJDU odkia pozn Jna a Franti ka POLKA. REJDA r, e s Jnom POLKOM sa pozn dobre, s dlhoron rodinn priatelia. Jn POLK bol REJDOV na svadbe. REJDA pozn dobre aj POLKOVCH rodiov. POLKOVCI s zo urian. Jn POLK bol cajtom, urobil si prvo a teraz je advoktom (civil). JUDr. Franti ka POLKA pozn REJDA l en cez jeho brata Jna a naposledy s nm hovoril prve na Jnovej svadbe, REJDA hovor, e UDr. Franti ek POLK bol vy etrovate, potom siskr, potom advokt a potom znova siskr. JU Franti ek POLK m dom v Topolanoch. VARGA sa pta REJDU, e kto psal tu sprvu o platen VARGOM. REJDA hovor, e zatia to e te nevie, e dnes sa m s Franti kom POLKOM stretn v Nitre. REJDA hovor, e s odborom SIS, ktor vedie F. POLK rie ia kauzu BN kaza (ide o 250 pravd podobne mil. Sk), kde sa im (pravdepodobne SIS) stratil BN kufrk VARGA vie o kauz

e. Ide o toho kaza o ho teraz str ia kukli. F. POLK ako dvod dne nho stretnutia uvi uveden kauzu. VARGA si mysl, e m e s len o zmienku na stretnutie a F. POLK mo no bu by bol REJDA spolupracovnk SIS. REJDA hovor, e by na to nepristpil. VARGA mu oponuje , e preo by nemohol by REJDA spolupracovnk SIS (mal by al plat a krytie zo SIS). REJ u ohlsil stretnutie s F. POLKOM svojmu nadriadenmu Tiborovi (pravdepodobne Tibor GA PA R riadite BPK). REJDA Tibora informoval aj o sprve SIS o jeho spoluprci s VARGOM za 50 tis. Sk mesane (ak by nhodou minister vntra dostal t informciu o mala by stopnut ibor sa smial, e preo dostva REJDA tak mlo. REJDA a Tibor maj kamartsky vz ah. REJDA hovor, e Jn POLK mu okrem vy ie spomenutej informcie ukzal aj firmu V.O.D.S., a osobu Igor SIDOR. VARGA si mysl, e F. POLK nechce REJDOVI zle. Uvidia poda vsledku stretnutia. VARGA ho vor, e ak bude F. POLK chcie REJDU len naverbova , tak je dobre. Ak bud chcie od REJD nformcie a bud sa mu vyhr a , tak m REJDA napsa oficilny zznam zo stretnutia, kde m mu vyhr ali, e na neho vy ahovali jeho kontakty z minulosti na VARGU, HRBKA, AMBOCHA, oda tohto o siskri pou ij) a e ak s nimi nebude spolupracova tak sa postaraj o to, Z skoni. V prpade problmov maj proti riaditeovi kontrarozviedky SIS a al ej osoby zo urit materil, ktor u REJDA ukazoval Tiborovi (pravdepodobne GA PAROVI). Tibor zatia nechce s so SIS do konfliktu a nechce uveden pr ad rozrba . V uvedenom prpade s zainteresovan aj funkcionri CK. Ak by sa REJDA so SIS dohodol, tak nadriadenm povie, e materily o jeho spoluprci s VARGOM vyprodukovala SI S ke sa dozvedela, e REJDA m materily na riaditea kontrarozviedky. VARGA hovor REJDOV , e kudne m e na stretnut poveda F. POLKOVI, e ho zoznmi z VARGOM. REJDA rozprva VARGOVI, e po nstupe PADU do funkcie ministra vntra si PADO zavolal pr ezidenta PPZ Kulicha a riaditea BPK Tibora Ga para. Ptal sa ich, o rie i PPZ v prpadoc rivatizcie letiska a Carga. Obidva tieto prpady rie i REJDA (pravdepodobne na pokyn VARGU a PENTY). Minister vntra sa dajne priamo sptal o REJDA etri. V prpade letiska s potvrdila vlastn informcia PPZ, e subporadca spolone s predsedom privatizanej komisi e pracovali v prospech konkurennho subjektu, ale nakoniec aj tak vyhrali rak ania. V prpade Carga konali z iniciatvy Valu a pecilneho prokurtora, tak e s v obidvoch prpa st. VARGA hovor aj o BN oznmen na BUBENKOV z FNM. VARGA hovor, e nie je pravdiv. REJDA e to zatia v BN prehadoch z Nitry nena iel. VARGA hovor REJDOVI, e je potrebn rozrobi fa predstavenstva V eobecnej zdravotnej poi e - VARGA si nevie spomen presne na meno, e te ho REJDOVI dod (pravdepodobne MUDr. Svt opluk HLAVAKA). Ide pravdepodobne o zakzku pre PENTU. REJDA ho m obvini z BN podvodo v rdovo v desiatkch mil. Sk. Op sa vracaj k SIS. VARGA hovor, e siskr len sk aj, e ni nevedia. Bavia sa o tom odkia m SIS informciu, e VARGA dva REJDOVI 50 tis. Sk mesane. Hovoria, uveden slo nie je pravdiv. VARGA dva REJDOVI 100 tis. Sk kvartlne plus extra peniaze o ktorch nikto nevie. VARGA si mysl, e uveden slo si SIS mohla vymyslie . REJDA sa p ARGU, i uveden informcia nemohla unikn z VARGOVHO okolia. VARGA to vyluuje, mo no moh nieo unikn z okolia Mi a (pravdepodobne HRBEK). VARGA in truuje REJDU, e ak sa ho na nut bude F. POLK pta na neho (VARGU), tak mu m priamo poveda , e VARGU pozn (VARGA b minulosti v PZ jeho f) a obas sa stretvaj. K spoluprci VARGU s finannou skupinou PEN m uvies , e ide o fmu. Toto tvrdenie m podpori prkladmi, ke VARGA nezskal zkazky n bjektov pod vplyvom PENTY (napr. Maytex Lipt. Mikul , Ozetu Trenn). Jedin o od PENTY d stal bolo ZSNP iar nad Hronom. POLKOVI m poveda , e uveden fmy o spoluprci VARGU a P m u pochdza zo skutonosti, e VARGOV brat rob v PENTE ofra a VARGA sa pozn s niekto rslu nkmi PZ, ktor teraz pracuj pre PENTU. 20.3.2006 (Zoltn VARGA. Ing. Jn REJDA) 11.08 hod. -11.53 hod. (v pozad nechali hlasnej ie pusten TV, zrozumitench je menej ako 50% zznamu) Na zaiatku rozoberaj BN osobu v zdravotnctve, ktorho REJDA zaal rozrba na zklade po VARGU. Pravdepodobne ide o predsedu predstavenstva V eobecnej zdravotnej pois ovne M UDr. Svtopluk HLAVAKA (vi stretnutie VARGA, REJDA 28.2.2006). REJDA hovor VARGOVI, e zatia tam na iel len poru enie zkona o verejnom obstarvan a zatia to nie je na trestn ie. REJDA by sa rd stretol so zdrojom informcii o zujmovej osobe (nikde nebude figurova , REJDA ani nepotrebuje vedie jeho meno). VARGA hovor, e sa na to mus spta Slva (HA etn sa so zdrojom nebude jednoduch. REJDA sa pta, i je zujem aby sa na lo nieo na tr

thanie. VARGA prisvieda, e je vek zujem. VARGA rozprva o BN tdii o reforme zdravot a ktor zobrala rozrban osoba od BN Japoncov 20 mil. Sk. Spomnaj Verite, a.s, REJDA e u m k zujmovej osobe 3 telefnne sla na nasadenie ITP. REJDA vysvetuje VARGOVI pr okolo realizcie rozrbania zujmovej osoby (kony, spisy at.). VARGA sa pta REJDU na spolonos V.O.D.S. ( Je tam nieo? ). REJDA vysvetuje, e as je van a as m e te stle operatva, ktor preveruje pou itie v etkch prspevkov z Recykla A sa e te spta VALA IKA, i tam vid nejak problm. VARGA rozprva ako v etci kradn a ako sa u do volieb ned vea urobi . VARGA rozprva o B etnut, na ktorom boli okrem neho aj minister hospodrstva Jirko MALCHREK, minister z dravotnctva Rudolf ZAJAC, minister kultry TTH a poslanci ELSNER, KOLESR a D UPA (v etci odi li z HZDS do Malchrkovho poslaneckho klubu). Fero TTH tam dotiahol nejak star iu pa i - ttnu tajomnku Ministerstva kolstva. T jedin bola poda VARGU celkom normlna. REJDA sa pta VARGU: Siskri ti nedaj pokoj? VARGA hovor, e i la nejak sprva zo SIS n o VARGOVI a REJDOVI. ubo EVK (poradca Malchrka dosaden Ha kom, predseda DR SE, a.s al VARGU, i vie o tom, e dva REJDOVI 40 - 50 tis. Sk mesane. REJDA hovor, e u aj jeh a ptali na jeho spoluprcu s VARGOM a PENTOU. REJDA hovoril s KRI ALKOVIOM (pozn. spra c.: bval riadite in pekcie MV SR, minister PALKO ho odvolal, minister PADO ho zobral sp za svojho poradcu), ktor mu potvrdil, e boli nejak sprvy na REJDU, ale REJDA mu vy vetlil, e riadite kontrarozviedky ARP - PETR sa uvedenmi sprvami len sna po liapa it a zn i jeho dveryhodnos , preto e zistil, e REJDA m na neho kompromitujce materil eho kopu veci ). REJDA hovor, e sprvy na jeho spoluprcu s VARGOM a PENTOU i li z 5. odb ru kontrarozviedky SIS- odbor ekonomiky a boja proti organizovanej kriminalite. REJDA vysvetuje VARGOVI, e ARP cez svoju man elku (tie pracuje v SIS) riadil biskupa r skej dieczy, ktor podpsal zmenky na 250 mil. Sk a zakladal cirkevn majetky (pozn. sp rac.: 3 SI v DT 5. odboru). REJDA hovor o svojom al om stretnut s riaditeom 1. odboru sekcie D SIS Franti kom POLK POLK mu hovoril, e jeho nadriaden mali informcie o ich prvom stretnut. POLK im potvr il, e vyvolal s REJDOM stretnutie. REJDA sa pta VARGU odkia mali siskri informcie o p rvom stretnut. REJDA sa pta VARGU i sa niekde ptal na POLKA. VARGA hovor, e sa sce LKA ptal, ale neuvdzal iadne svislosti. REJDA hovori, e POLK mu hovoril, e m dohod OTOM a FICOM a e m nbeh na nmestnka riaditea SIS (pozn. sprac.: nie je jasn, i to P vedal o sebe alebo o ARP OVI - z kontextu pravdepodobne o ARP OVI). REJDA hovori, e si u vybavil, e na neho nepjde zo SIS u iadna sprva. ( Ja som si to peil ). e ke aj nieo agenti dones, zo SIS ni nevyjde . REJDA ako protihodnotu ponko bude kriminalizova SLOTA a e nebude rozrba SMER. REJDA a VARGA pekuluj kto mohol na nich da uveden informciu. Spomnaj niekoko mien b olicajtov, ktor robili v polcii a potom pre li k SIS (spomnaj op 5. odbor kontrarozvi y). Spomnaj men Pao Mka , Imri ek , Pako , Palkovi , Cvik - men nie je presn to poksia zisti a ke sa im to nepodar zisti , tak po vobch to urite vyjde najavo. REJDA hovor, e jeho f Tibor GA PAR mal u rokovania s viacermi politikmi (KALIK, KDH tor ho uistili, e by po vobch mal zosta na svojom poste. VARGA oponuje REJDOVI, e to by plne inak. Hovor, e dnes e te nikto nevie kto bude minister vntra. Minister si hne men policajnho prezidenta a ten vymen viceprezidenta a fov protikorupnho a organizov . Uvdza hypotetick prklad, e keby sa policajnm prezidentom stal Michal HRBEK, tak on de fom protikorupnho a Ma o LIESKOVSK fom organizovanho. Nie preto, e by bol chytr , ale preto, aby sa vedeli medzi sebou dohodn , e koho dojeba a koho necha na pokoji . RGA uvdza al prklad, ke MEIAR 3 krt sbil pred REZE OM Milanovi BALI OVI funkciu m a po vobch sa na nich vyka al a e te sa ich sna il odstavi od REZE A. Hovoril o nich ak agabundoch a skrachovanch policajtoch. VARGA ironizuje, e sa uduje, e mu e te BAL nez lal, aby zohnal ud, e po vobch id obsadi Ministerstvo vntra. REJDA hovor o automobile, ktor si ide kpi . Ide o 5 ron Mitsubishi Galant za 290 tis. k. REJDA ho m z neznmych dvodov dosta za 250, resp. 150 tis. Sk. REJDA to u oznmil sv jmu fovi. VARGA hovor aby sa REJDA pozrel na prpad Hanky BUBENKOVEJ z FNM. REJDA hovor, e e te t presne nevie, ale e predvali nieo z majetku podniku, ktor sa privatizoval. VARGA op onuje, e oni maj teraz tak ist problm s bratislavskm letiskom, ktor u sprivatizoval e e te neprevzali kontrolu a mana ment letiska si naalej vypisuje vberov konania a nem o zastavi . Poda VARGU sa s tm ni ned robi a BUBENKOV pravdepodobne ni neporu ila ( ac.: VARGA pravdepodobne cez REJDU lobuje na prkaz HA KA v prospech zastavenia vy etrov ania prpadu, v ktorom je zaanga ovan aj BUBENKOV).

30.3.2006 (Zoltn VARGA. Ing. Jn REJDA) 14.50 hod. -15.18 hod. REJDA hne po vstupe do priestoru hovor: Zistil som kto to na ns vypisuje . REJDA bol na stretnut s BN Maro om , ktor m kamarta na SISke. Maro mu povedal, e na EJDA, VARGA) vypisuje pamflety mu tej baby zo SISky, ktor teraz chytili pri Bieliko vi f kontrarozviedky ARP osobne psal t sprvu . REJDA je presveden, e Maro eto e mu to potvrdil vera aj al zdroj (pozn. sprac.: asi POLK). VARGA sa pta kto je t a. REJDA hovori, e to je Dana ARP OV - man elka fa kontrarozviedky SIS ARP A - PETR OVI prechdza vo vy etrovan kauzy na biskupskom rade v Ro ave - Bthory. Dana ARP OV p SIS na odbore riadenom POLKOM. VARGA sa pta REJDU odkia m e ARP vedie o spoluprci REJDU a VARGU. REJDA odpoved, e le bolo mu povedan, e uveden informcia ne la zo iadneho odboru, ale ju napsal osobne trarozviedky ARP . VARGA sa pta odkia potom o spoluprci REJDU s VARGOM mohol vedie POL REJDA nevie, ale hovor, e POLK hovoril pravdu, preto e mu to nezvisle potvrdil aj Mar VARGA odpoved: No dobre. To si budeme musie bez re pektu na nich nieo vymyslie . REJDA stil, e ich bval kolega (kukl) BNO Du an sa o nich na SIS vyjadruje negatvne, ale R m potvrden, e Du an" je aj za informciami o spoluprci REJDU s VARGOM. REJDA nem potv Du an urite pracuje na SIS, ale m potvrden, e sa v SIS negatvne vyjadruje o celej i lej partii. VARGA sa pta i aj o ostatnch. REJDA odpoved, e aj o ostatnch o Robovi, vi . VARGA hovor: o mu treba rozbi piu? REJDA hovor, e poda Maro ovho zdroja v SIS je o nich (REJDA, VARGA,...) na SIS enormn zujem. REJDA to dva do svisu s tm, e jeho kolega GABO (jeho ena rob na SIS) m prs uanm sprvam, operatvnym a vy etrovacm spisom a siskri cez neho vidia v etko o rad b korupcii rob. M to ale jeden hik - REJDOVE spisy s tajn, maj do nich prstup len RE riadite Tibor GA PAR. Ostatn vedci pracovnci BPK vedia o tom, e tieto spisy existuj nemaj do nich prstup ( po ka dej porade vykopne GA PAR v etkch von a uveden prpady ri o mnou ). Poda REJDU sa siskri boja uvedench spisov, preto e nevedia presne o REJDA a G AR robia, a preto maj o ne enormn zujem. REJDA hovor, e mu Tibor GA PAR sbil, e ak po vobch vo svojej funkcii, tak GABA vyhod. VARGA sa pta, preo ho GA PAR nevyhod u REJDA nevie (nemohol sa to GA PARA ako riaditea priamo opta ). REJDA si mysl, e mu oso ne GABO moc u kodi nem e, preto e nevie presne o REJDA rob. VARGA sa pta REJDU, i toho Du ana nechaj tak, alebo ho bud rie i . REJDA navrhuje aby iahli na nejak stretnutie. REJDA ho zatia nechce rie i , km nemaj 100% istotu, e za in mciou o spoluprci REJDU s VARGOM bol Du an . VARGA hovor: V ak bol jeden z ns (kukl vor, e Du ana nemal nikdy rd, e on m na takch ud nos, v dy si myslel, e Du an vtedy by mu najrad ej jebol". VARGA navrhuje, e dotiahne Du ana na pivo, kde bude REJDA VARGA, Robo, ,,ubo a VARGA sa spta Du ana i mu nejebe a e ak sa e te raz dozvie o rmcich, tak mu bude Slovensko mal . VARGA hovor o mo nosti jeho fyzickej likvidcie. H ke ho stretne, tak mu najebe na ulici, do pii, kokotovi . VARGA sa pta: Jak sa vol t pia? REJDA odpoved, VARGA si zapisuje: Dana Arp ov, Da je z Levc, krycie meno m Kovov, aj in, je to man elka fa kontry PETR A . VARGA sa eno ARP A. REJDA nevie a vysvetuje, e krycie meno m PETR . REJDA hovor, e bol z celej situcie nahnevan a vo veci ARP A - PETR A bol za svojim om GA PAROM. GA PAR mu povedal: Neboj sa Jano, najprv mus vychladn a potom ich zreali eme. Aj ja mm na nich informcie . REJDA pokrauje v diktovan faktov k PETR OVEJ - KOVOVEJ, ktor si VARGA zapisuje: Ona gentka riadila toho kaza Bthoryho z Ro avy -konate biskupskho radu, o podpsal zmenk ladal a predval cirkevn majetky. Bthory je v uvedenej kauze obvinen, je sthan, bola n neho objednvka vra dy, SIS ho chrnila a teraz je chrnen svedok. SISka ho dala do vzen kej nemocnice, dala skma jeho du evn stav a SIS zariadila, e je nesvojprvny. REJDA ho e to rie il: Bol tam zvzn pokyn prokurtora na opoznanie PETR OVEJ, ale tm pdom, avili svojprvnosti nebude Petr ov opoznan. VARGA sa pta, i KOVOV riadila toho ka nom. REJDA nevie, ale m to niekde zapsan. PETR OV - KOVOV okrem toho vystupuje aj v BIELIK. PETR OV KOVOV je v SIS zaraden na odbore, ktor riadi POLK a ktor m na s ick strany, cirkvi a korupciu v ttnej sprve. REJDA hovor, e uro bude nzov odboru ve esne (pravdepodobne HOLDO ). VARGA hovor, e si to nezapisuje pre ura, ale pre Slva (HA REJDA hovor, e m k tomu kompletn materil. VARGA sa pta, i mu ho vie REJDA doda . RE dpoved: no, viem ho doda . VARGA hovor, e to d Slvovi. VARGA sa pta: o to je za piu t PETR OV? REJDA odpoved: Jeblina. U dvno mala s la tam nejak prsery a je tam furt. Dr ju tam PETR . VARGA sa pta koko rokov m PETR

vor, e to je v etko v tch papieroch, ktor mu m e doda u zajtra. VARGA hovor, e sta (3.4.2006). VARGA sa pta, i Du an rob na SIS pod POLKOM. REJDA presne nevie, ale asi , Du an by mal robi na organizovanom zloine pod PETR OM. REJDA sa pta VARGU, e o to je za derav SISka, ke mu to okrem POLKA do iel poveda aj VARGA ho preru : SIS je cel derav . REJDA pokrauje, e mu to bol Maro poveda dnes ( avdepodobne kolega REJDU na PPZ). Maro mu povedal, e m vntri v SIS kamarta na vysokom mieste (REJDA mu povedal, e vie o tchto kontaktoch) a e m informcie o sprvach na REJ U, e ich napsal osobne mu tej baby o sa stretla zo sudcom ohadne Bielika. VARGA sa pt i je ARP vo funkcii za KDH. REJDA presne nevie, ale ARP je z Levc, napadlo ho, e by hol by za Maarov. REJDA sumarizuje, e je dobre, e u maj pvodcu sprv o nich lokalizovanho. VARGA hovor jtra bude s Frtrikom a pozr sa na to. VARGA hovor, e jeho nejak ARP - PIND net si utiera hubu do REJDU. Bude to treba pusti pecilnym sudcom a prokurtorom. VARGA bol vera (29.3.2006) na kpalisku vo Vekom Mederi. REJDA hovor, e siskri s nerv z toho, e vidia na vpisoch z hovorov, e oni (REJDA a spol.) komunikuj z VOS, VSS, mdi ami (STV, novinri). REJDA e te pjde za GA PAROM ohadne rozpracovania PETR A - ARP A. G do volieb nebude chcie do toho s . Mo no ho rozpracuj a po vobch. REJDA hovor, e m emlov (SME) hovorila: Jano, ak m nieo na SIS, ja to uverejnm hne." VARGA hovor RE by to emlovej pustil. REJDA hovor, e m na nich zvntra aj kopu inch materilov zneu u obnch vozidiel, zneu vanie slu obnch bytov, kupenie s bezpenostnmi previerkami. REJ sn informcie kde, kedy, ako. REJDA to m od loveka o bol v SIS, teraz odi iel do VOS a ustil to. S to v etko erstv veci. REJDA hovor, e ke sa PETR dozvie, e REJDA o om vie, tak mu mo no d pokoj. Je tie m SIS po vobch dostane uri (pravdepodobne HOLDO ) a bude to v poriadku. REJDA hovor ako dnes pritlail na Maro a (pravdepodobne podriaden) v prpade urchlenie k uzy spolonosti Merkuria - Zoroslav Kollr (balk pohadvok VB). Bolo tam 32 pohadvok a on e te nemal vyslench 5. REJDA vysvetuje procesn veci. VARGA hovor, e je dnes pozvan na otvorenie koakovho baru, ktor si v Bratislave otvra dia z Ko c (vzby na Igor Sidor) lensk je 250 tis. Sk na rok, 5 tis. Sk mesane a e te lat za konzumciu. VARGA sa smeje, e by bolo dobr keby s nim spolupracovali, preto e m a tip uom na G-kovch Mercedesoch, ktor prdu do baru pi aj bez lenskho. REJDA e te ide po tomto stretnut za Mi om ohadne toho platku. Hovoria o prpade njdench tankov pri Martine (ROBUS - Rondk). Zhoduj sa na tom, e Rond skonil (pravdepodobne ho poznaj). REJDA hovor, e medializciu spustil Vboh z Willingu, ale nie je to na trestn sthanie, resp. ke aj bud trestne sthan, tak odsden nebud. a o tom, e Vboh do iel za Rondkom a chcel uveden tanky exportova do Kazachstanu a nie o iech. Okrem toho chcel 20% zo zisku. Rondk to odmietol a Vboh spustil medializciu. Rozprvaj o mo nej fyzickej likvidcii (nie je jasn koho). Celkovo psob REJDA mierne nervznym dojmom, VARGA psob sebavedomm dojmom. Poznatky k innosti predstaviteov SBS Dynasty, a.s. a vzba na medilnu kampa voi prslu nkom SIS Slovensk informan slu ba dlhodobo zskava informcie k innosti Skromnej bezpenostnej nasty, a.s. a k innosti jej hlavnho predstavitea Ing. Miroslava GUMANA (bval prslu n ), ktor je predsedom dozornej rady spolonosti. Slovensk informan slu ba zskala nieko sebe nezvislch informci o nikoch utajovanch informcii zo SIS smerom k tejto osobe a jeho spoluprci so truktrami organizovanho zloinu. Boli zskan informcie o niku utajovanch skutonost zo SIS, ke Ing. Miroslav GUMAN potvrdil zujmovej os be SIS, e osoba s ktorou sa m stretn je prslu nk SIS, m s a il preverovanie jeho po ivt a prezradil identitu prslu nka SIS neoprvnenej osobe. Ing. Miroslav GUMAN tie dlho obo spolupracuje a udr iava priatesk vz ah s Ing. Martinom BABIAROM, ktor v SR reprezen tuje zujmy ukrajinskch skupn organizovanho zloinu (Ing. BABIAR je znmy najm z medial vanej kauzy ke si objednal vra du predsedu Dozornej rady Chemko Str ske Milana PAKA). B oli tie zskan informcie o snahe Ing. Miroslava GUMANA o vmenu SBS v Slovenskch elektr h a.s. v roku 2000 v prospech SBS Dynasty, a.s. Z dvodu jeho aktivt pri lo takmer ku vldnej krze ( DYNASTY sa vtedy zastval Jozef MIGA ). Da 01.07.2005 bola Slovenskou informanou slu bou zskan spravodajsk informcia pod .p. 56-V-391-52/2005-S o podnikateskej innosti SBS DYNASTY, a.s. a jej majitea Ing. Mir oslava GUMANA v spojitosti so spolonos ou Slovak Telecom, a.s. (ST). Na zklade zskanch informcii existuje podozrenie z nezkonnho zneu vania utajovanch skutonost tkajcic dzovania leglnych odposluchov ttnych in titcii, majcich na tto innos oprvnenie v p

, a.s. a ich dcrskej spolonosti mobilnho opertora T-Mobile, a.s. Na odbore bezpenosti ST, a.s. (riadite Franti ek GAULIEDER), ktor zabezpeuje podmienky na nasadenie zkonne povolench ITP, pracuje skupina osb, ktor s bval prslu nci bezpenostnch a spravod MV SR, VOS a SIS. a ktor pred rokom 1989 psobili vo VKR (Vojensk kontrarozviedka). Ide o osoby JUDr. Rudolf DEMEKO, Mrio BARK a Ing. Stanislav IMON: Tto zamestnanci ST, a.s. zrove cuj na dohodu pre SBS DYNASTY, a.s., pre ktor vykonvaj detektvne slu by. Slovensk inf an slu ba zistila, e uveden osoby aj napriek tomu, e nemaj bezpenostn previerku na ajenia DVERN, sa oboznamuj s prslu nou dokumentciou pri nasadzovan leglnych odposluc tomto stupni utajenia. Prostrednctvom uvedench osb dochdzalo v ST, a.s. aj k niku in formci o osobch, na ktor boli zkonne nasaden ITP. Uveden informcie boli neoprvnene odovzdvan majiteovi SBS DYNASTY, a.s. Ing. Miroslavovi GUMANOVI, ktor ich vyu val vo svojej podnikateskej innosti. Nsledne cca 1 mesiac po zskan vy ie uvedenej informcie bolo Slovenskou informanou slu zisten, e osoby z vedenia SBS DYNASTY a.s. boli oboznmen s obsahom horeuvedenej spra vodajskej informcie a aj s al mi operatvnymi utajovanmi skutonos ami SIS. nik utajov tonosti smerom k SBS DYNASTY a.s. prebehol cez prslu nku 6. odboru sekcie D SIS Iveta MONOV, ktor je man elkou zaanga ovanho Ing. Stanislava IMONA. Tieto skutonosti boli po v spravodajskej informcii .p. 63/956-V-391-59/2005-S

z 16.8.2005, ktor bola na al ie pre etrenie postpen in pekcii SIS - sekcii S. Okrem toh ola zskan doplujca informcia o niku utajovanch skutonost s prostredia ST a.s. pod 56-V-391-60/2005-S. Da 23.11. 2005 obdr ala SIS s a nos SBS DYNASTY a.s. PODOZRENIE NA PODIEL PRSLU NKOV DISKREDITOVAN SBS DYNASTY a.s. , ktor sa poda s a ovatea vo svojej podstate opierala o natky zskan detektvnym preverovanm pracovnkov SBS DYNASTY a.s. v prostred bvalch pr SIS a TB z Ko ickho reginu. V skutonosti v ak tieto poznatky SBS DYNASTY a.s. zskala z ostredia SIS cez Ivetu IMONOVU. Komisia SIS zriaden na pre etrenie s a nosti SBS DYNASTY , a.s. vyhodnotila tto s a nos ako neopodstatnen. Da 1.12.2005 podala s a nos riaditeovi SIS aj prslu nka SIS Iveta IMONOVA. S a nos duchu ako s a nos SBS Dynasty, a.s. a bola namieren voi postupu prslu nkov SIS, ktor yselne po kodi jej dobr meno, prva a prvom chrnen zujmy spolonosti Slovak Telekom a ej zamestnancov. Komisia sekcie D SIS zriaden na pre etrenie s a nosti vyhodnotila aj tt o s a nos ako neopodstatnen. nik utajovanch skutonost, ktorho sa mala dopusti Iveta IMONOV pre etruje od polovic ca august 2005 in pekcia SIS - sekcia S SIS so zatia neznmym vsledkom. Ing. Miroslav GUMAN sa spolone s osobami Daniel JACKULIAK (bval zstupca riaditea VOS poveren riadenm) a Stanislav IMON (bval riadite VOS, bval zstupca riaditea odboru SIS) dlhodobo zaoberaj zskavanm informci o sasnch funkcionroch SIS a ich nsledn nm (spravidla anonymnou formou) stavnm initeom a vedcim predstaviteom orgnov ttne ch hlavnm dlhodobej m cieom je zska po parlamentnch vobch v Slovenskej informanej cie, resp. postavenie na ovplyvovanie procesov v oblasti obchodovania s vojenskm m aterilom a v oblasti skromnch bezpenostnch slu ieb, t.j. v oblastiach v ktorch psobi skromn podnikatelia v sasnosti (GUMAN vo svojom okol vyhlasuje, e po vobch bude ri m kontrarozviedky SIS). Krtkodobm cieom ich innosti je ovplyvni vyjadrenie SIS k udel eniu licencie SBS DYNASTY, a.s. v zmysle zkona o prevdzkovan SBS, nakoko neudelenm te jto licencie djde k zamedzeniu ich podnikateskej innosti. Aktivity uvedench osb sa s bl iacimi parlamentnmi vobami stupuj. Bolo tie zisten, tan informcie na funkcionrov SIS poskytli uveden osoby aj radu boja proti korupcii PP SR, kde dajn neleglnu innos funkcionrov SIS pre etruje oddelenie veden Ing. Jnom R ku ktormu Slovensk informan slu ba zskala informcie o jeho neleglnej innosti, a kto a diskreditcii funkcionrov SIS vlastn motv - vi alej. Poznatky ku korupnej innosti prslu nka PPZ SR a vzba na medilnu kampa voi prslu nkom SIS Slovensk informan slu ba zskala prostrednctvom pou itia informano-technickho prostri TP) na osobu Zoltn VARGA, ktor bol schvlen sudcom Krajskho sdu Bratislava da 23.11.2 operatvne poznatky k innosti prslu nka PPZ Ing. Jn REJDA, ktor je vedci oddelenia z innosti radu boja proti korupcii PPZ SR v prospech finannej skupiny PENTA. Nasadenm

informano -technickho prostriedku na osobu Zoltn VARGA SIS sledovala rozkrytie nel eglnych aktivt osoby Zoltn VARGA v oblasti podvodov na spotrebnej dani z liehu a je ho korupn spoluprcu s dovtedy neustanovenmi prslu nkmi orgnov polcie, ttnej sprv itci (vi zdvodnenie iadosti SIS na Krajsk sd Bratislava o pou itie informano - tech rostriedku, .p. 63/950-0-284-2/2005-5). Slovensk informan slu ba nemala do nasadenia u vedenho ITP iadnu vedomos o spoluprci Zoltna VARGU s Ing. Jnom REJDOM. Ako jedna z prvch osb u ktorej na zklade pou itia ITP zskala SIS informcie o jeho spoluprci so Zoltnom Vargo bol 8.12.2005 zisten vtedy e te neopoznan prslu nk PPZ, ku ktormu bolo dodatone na z nm uvedench identifikanch znakov a koncom decembra 2005 zisten, e sa jedn o osobu I REJDA (vi prlohu . 2). Na zklade nasadenho ITP bolo zisten, e Ing. Jn REJDA odovzdva PENTE operatvne inform z prostredia PPZ vrtane tzv. realizkov a nsledne pokynov od vy etrovateov a prokurtoro , ktor mu prejd cez ruku a ku ktorm sa m mo nos v rmci BPK dosta . Za uveden inn inannej skupiny PENTA prostrednctvom Zoltna VARGU pau lne 50 - 100 tisc Sk na tvr rok a ka d operatvny poznatok (na om sa aktulne pracuje) sa pohybuje odmena od 3 - 5 tis. Sk a za ka d stiahnut realizk odstpen vy etrovateovi sa odmena pohybuje od 5 - 10 t a rok 2005 Ing. REJDA rie il pre Zoltna VARGU celkovo 11 rznych operatvnych etren a tz . realizkov. Zskan poznatky nsledne PENTA vyu va na ovplyvovanie vo svoj prospech pri ivatizcii ttneho majetku (napr. letisk, Cargo) a pri zskavan vznamnch ttnych zak v oblasti energetiky a zdravotnctva. Zkladn skutonosti k neleglnej innosti Ing. Jna JDU boli nsledne popsan v spravodajskej informcii .p. 63/956-V-689-5/2006-S z 24.1.20 06, ktor z taktickch dvodov nebola odstpen mimo SIS. Po zchyte tchto informci sa z poverenia riaditea SIS uskutonilo stretnutie riaditea cie D SIS, jeho zstupcov a riaditea 1. odboru sekcie D s Prezidentom Policajnho zbo ru SR Antonom KULICHOM a riaditeom radu boja proti korupcii PPZ SR Tiborom GA PAROM, ktor je priamy nadriaden Ing. Jna REJDU. Na uvedenom stretnut boli funkcionri PPZ ob oznmen s korupnou innos ou Ing. Jna REJDU. Da 15.2.2006 bola zo SIS odstpen spravodajsk informcia .p. 54-D-150-37/2006-S o inno finannej skupiny PENTA pri privatizcii ttneho majetku, v ktorej sa po prvkrt spomna Ing. Jn REJDA ako osoba pracujca v prospech PENTY. Adrestmi boli predseda vldy SR a minister vntra SR. Ing. Jn REJDA sa nsledne z viacerch zdrojov (poru enm zkona o ochrane utajovanch skut t) dozvedel, e Slovensk informan slu ba disponuje informciami o jeho innosti v prosp inannej skupiny PENTA. Ako obranu voi uvedenm informcim SIS zaal vo vz ahu k svojim n iadenm a in pekcii MV SR pou va legendu, e skutonosti zisten SIS s vykon truovan a ou protireakciou funkcionrov SIS na zistenia jeho oddelenia k neleglnej innosti fun kcionrov SIS. Zistenia k dajnej neleglnej innosti funkcionrov SIS zskal v priebehu ro a 2005 od bvalch prslu nkov SIS a VOS Miroslav GUMAN, Daniel JACKULIAK a Stanislav IMO , ktor nimi sleduj svoje osobn zujmy a ved diskreditan kampa voi SIS. Slovensk in zistila, e uveden materily, ktor Ing. Jn REJDA prezentuje ako kompromitan materily rslu nkom SIS (najm PETR OVI) s procesne nevyu iten a na ich zklade je mo n maxim inenia. Skutonos , e REJDA zaal kompromitan materily voi prslu nkom SIS pou va a k jeho innosti v prospech PENTY potvrdzuje aj audiozznam SIS z pou itia informano-te chnickho prostriedku na osobu Zoltn VARGA, ktor bol schvlen sudcom Krajskho sdu Brat ava da 23.11.2005 (vi skrten zznam v prlohe . 3 a 4). Ing. Jn REJDA k zisteniam SIS ho osobe skontaktoval 28.2.2006 aj predstavitea finannej skupiny PENTA Zoltna VARGU , ktormu uveden skutonos tie oznmil. Ing. Jn REJDA po nslednom zisten, e spravodajsk informcie o jeho neleglnej innosti spech finannej skupiny PENTA pochdzaj priamo od riaditea sekcie D SIS PETR A op kont al 30.3.2006 predstavitea zujmov finannej skupiny PENTA Zoltna VARGU. VARGA po oboznm en sa so situciou REJDOVI povedal: No dobre. To si budeme musie bez re pektu nieo na n ch vymyslie . Bude to treba pusti pecilnym sudcom a prokurtorom. REJDA v al om rozhov vdza: Mm dos papierov na neho (PETR A) a m em urobi to, e to pustm do mdi, to o la: Jano, ak m nieo na SISku ja to uverejnm hne. Zoltn VARGA odpoved REJDOVI: Pust odpoved: Dobre . K uvedenm skutonostiam m Slovensk informan slu ba audiozznam z p mano-technickho prostriedku na osobu Zoltn VARGA, ktor bol schvlen sudcom Krajskho s ratislava da 23.11.2005 (vi skrten zznam v prlohe . 5). Slovensk informan slu ba spracovala 6.4.2006 shrnn informciu k niku utajovanch skut rostredia PPZ, v ktorej popisuje innos Ing. Jna REJDU v prospech finannej skupiny PE

NTA. Uveden informcia bola listom riaditea SIS pod .p. 63/964-V-342-53/2006-S odstpen Ministerstvu vntra SR a tvor prlohu .1 tohto materilu. Informcia obsahuje popis viace h konkrtnych prpadov neleglnej innosti Ing. Jna REJDU v prospech finannej skupiny PEN A, tak ako ich REJDA sm interpretoval na stretnutiach s predstaviteom PENTY Zoltnom VARGOM. Slovensk informan slu ba disponuje audiozznamami z ich stretnut, ktor potvrd skutonosti uvdzan vo vy ie uvedenej informcii SIS odstpenej MV SR (vi skrten zzna 3,4 a 5). Slovensk informan slu ba doteraz nedostala od Ministerstva vntra SR iadnu sp vzbu k predmetnmu listu, SIS nebola informovan o opatreniach MV SR prijatch na zklade listu a ani nebola po iadan o vysvetlenie, prpadne doplnenie v liste uvdzanch skutono t. Zo strany Ing. Jna REJDU boli nsledne vykonan aktivity smerom k postupnmu zverejovani u informci o aktivitch riaditea sekcie D SIS p. PETR A a jeho man elky, ktor tie pra SIS. Tieto informcie prin aj od 15. t da 2006 (12.4.2006) najm novinri Monika EMLOV ilan ITN (Domino Frum). Ing. Jn REJDA fotokpie uvedench materilov v rozpore so zkon ochrane utajovanch skutonost poskytol tie predstaviteom finannej skupiny PENTA (cez Z ltna VARGU ich poskytol Jaroslavovi HA KOVI). Slovensk informan slu ba tie zistila, e Ing. Jn REJDA pota aj s mo nos ou, e sa s SIS dohodne a vymen zastavenie spravodajskho rozpracovania svojej osoby za zastave nie negatvnej medializcie funkcionrov SIS. Ing. Jn REJDA tie pota s mo nos ou zmeny kej situcie po parlamentnch vobch, ke sa do riadiacich pozcii v SIS m u dosta vy i by GUMAN, JACKULIAK, IMON alebo osoba Juraj HOLDO (presadzovan finannou skupinou PEN TA), s ktormi sa dohodne. Na zklade vy ie uvedench skutonost Slovensk informan slu ba z dvodu zaujatosti ia vy etrovanie prpadov dajnej neleglnej innosti funkcionrov SIS odat radu boja proti i PPZ a preraden na vy etrovanie Generlnej prokuratre SR. Obdobn postup navrhujeme aj v prpade pre etrovania podozren z neleglnej innosti funkcionrov radu boja proti korup PPZ

Odoslan riaditeovi SIS Magalovi 19. 3. 2007 elektronickou po tou SIS V en pn riadite, Som prslu nkom 5. odboru sekcie D SIS kde som funkne zaraden ako vedci analytickho od enia. Obraciam sa na Vs so iados ou o rie enie trestnej innosti prslu nkov SIS a rie e u enia osobnej bezpenosti prislu nka SIS. Oznamujem Vm, e v mojom skromnom byte bol koncom mesiaca november 2005 nain talovan in formano-technick prostriedok, prostrednctvom ktorho bola zaznamenvan komunikcia v su nom byte vo vlastnctve zujmovej osoby Zoltn Varga pod krycm nzvom ITP ,,Gorila . Uvede ITP bolo 23.11.2005 pod .p. Ntt-3-D-2879/2005 riadne schvlen sudcom KS v Bratislave . Zrove bol v svislosti s tmto ITP zalo en spravodajsk spis, ktor viedol vtedaj z itea 5. odboru pplk. Va eck (spis v sasnosti v archve). V etky kony tkajce sa in ta ny pam ovch nosiov a ich vy a ovania som zabezpeoval ja osobne (in talciu v spoluprci kmi sekcie K). Tie v inu psomnost zo spisu k ITP Gorila (spracovanie zdvodnen iados ie ITP, informci o priebehu pou vania ITP pre sudcu, nov iados o pou itie ITP Gorila ) a v etky do spisu zaraden tzv. ,,skrten zznamy" som spracovval ja osobne. Pplk. Va e iedol uveden spis len formlne a jeho lohou bolo najm zaraova do neho mnou dodan pso i. O v etkch v priebehu nasadenia ITP zskanch skutonostiach som priebe ne (stne a mail informoval vedenie odboru (riadite pplk Nigt, zstupca pplk. Va eck) a vedenie sekcie (pplk. Petr a pplk. Forg). Pre nov vedenie SIS som 25.8.2006 tie vypracoval chronolg ITP Gorila a Gorila 1 , chronolgiu ohadne po iadavky Odboru boja proti korupcii a orga ovanej kriminalite radu in peknej slu by Policajnho zboru SR (OBKOK UIS PZ) .p. UIS-V-9 -3/2006-KGK na poskytnutie podkladov a audiozznamov z ITP Gorila a prehad spravodajs kch informci z ITP Gorila spracovanch na 5. odbore. V tejto svislosti Vs iadam o rie enie: 1. niku utajovanch skutonost z predmetnho ITP bvalm riaditeom sekcie D pplk. P Arp ), ktor predmetn utajovan skutonosti poskytol za platu 4 mil. Sk predstaviteom f j skupiny PENTA a za platu 2 mil. Sk bvalmu ministrovi hospodrstva J. Malchrkovi m s opustil viacerch trestnch inov a zrove ohrozil moju osobn bezpenos a bezpenos moj . 2. podozrenia z trestnho inu zneu itia prvomoci verejnho initea funkcionrmi 9. u sekcie D (riaditeka Adamkov, jej zstupca Tkik), ktor pravdepodobne na pokyn nadria h vyhotovili odpovede na iados Odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminal

ite radu in peknej slu by Policajnho zboru SR (OBKOK UIS PZ) .p. UIS-V-91-3/2006-KOK na poskytnutie podkladov a audiozznamov z ITP Gorila v tom zmysle, e SIS uvedenmi audioz namami nedisponuje, m zmarili vy etrovanie OBKOK UIS PZ a zatajili dkazov materil k tr stnej innosti prslu nka PZ. Je mo n, e podobnm spsobom odpovedali aj na iadosti Gen a pecilnej prokuratry, ktor boli o uvedenom prpade trestnej innosti prslu nka PZ ti ovan a je predpoklad, e tie po adovali dkazov materil v podobe audiozznamov. 3. podozrenia z trestnho inu sprenevery a zneu vania prvomoci verejnho initea p Va eckm (prpadne al mi osobami). Je mi znme, e v svislosti s ITP Gorila bolo z osobitnch finannch prostriedkov odboru erpanch minim 20 tis. Sk a niekoko predplatench telefnnych kariet o om sa nachdzaj doklady aj v sp se ITP Gorila . Jedin relne vdavky ale predstavovali 3000 Sk na odcestovanie mojej rod iny poas vkendu ke sa uveden ITP in talovalo. Zvy nch 17 tis. Sk a predplaten telefn y boli preukzatene spreneveren. 4. podozrenia z niektorch al ch trestnch inov svisiacich s predmetnm ITP V en pn riadite, Pri rie eni uvedench podozren z trestnej innosti sa obraciam priamo na Vs a nie na svo jich priamych nadriadench hlavne z dvodu, e nechcem roz irova okruh osb, ktor by mali domos o uvedench skutonostiach spsobilch ohrozi moju bezpenos a bezpenos mojej ro m umiestnenie ITP v mojom skromnom byte). Dovoujem si Vs upozorni , e metdy prce os tvorili predmet uvedenho ITP s trestn iny v etkch druhov, vrtane fyzickej likvidcie. jem si Vm tie oznmi , e v predmetnom byte v susedstve s bytom zujmovch osb ijem so man elkou a dvoma maloletmi synmi (6 rokov a 3 roky). Dovoujem si Vs preto po iada o mlanlivos a tieto skutonosti neoznamova al m osobm ripraven na spoluprcu s Vami, prpadne na spoluprcu s OTK (a po zbaven mlanlivosti). Oslovujem Vs najm z dvodu, e poas 9-ronho trvania mjho slu obnho pomeru v SIS som ri iel do konfliktu zo zkonom a dodr iavanie tohto princpu je hlavnou zlo kou mojej osob nej integrity. Neoznmenm uvedench skutonost by som sa dopustil trestnho inu Neoznme restnho inu (340 Trestnho zkona). Dfam, e vzniknut situciu vyrie ite spravodlivo a verm, e moju dveru nezneu ijete tak o urobil pn Arp . S ctou. mjr. Ing. Peter MRAVEC Ku v etkm uvedenm skutonostiam je potrebn uvies , e skutonosti zskan prostrednctvo neboli pou it v procesnom konan, niekokonsobn nik utajovanch skutonost nebol novm pre etrovan, napriek tomu, e v etky podklady boli novmu vedeniu SIS poskytnut. Je potrebn tie uvies , e k niku utajovanch skutonost z ITP Gorila bola operatvnym Iveta imov zskan 19.3.2007 spravodajsk informcia 63/956-V-804-10/2007-S, ktor priamo vor o tom, e bval riadite sekcie D PaedDr. ubomr Arp kontaktoval Zoltna Vargu a p vom neho odovzdal predstaviteom finannej skupiny PENTA za 3 - 4 mil. Sk nahrvky z I TP Gorila na CD nosii. Po iadavkou predstaviteov PENTY bolo, aby boli uveden prostried y presunut z tu na et. al m operatvnym pre etrovanm na 56. oddelen 5. odboru sekcie D (cez iadosti na komer o vpisy z bankovch tov Arp ovej spolonosti Identita, s.r.o.) bolo zisten, e na ty onosti prichdzaj mesane rdovo niekokostotiscov platby od spolonosti Barkont, s.r.o 5850493, ktorej jedinm spolonkom a konateom je Peter Demovi, r.. 720906/6425, bytom L Novomestskho 4, Pezinok, resp. Krkov 10, Bratislava. Uveden Peter Demovi je v zznamo h ITP Gorila" spomnan ako Demo , ktor spolone so Zoltn Varga pracuje pre finann sk TA. Nov riadite sekcie D napriek tmto skutonostiam odmietol akkovek al ie kroky smer rie eniu niku utajovanch skutonost ITP Gorila ako aj k vyu itiu samotnho obsahu ITP. Prloha . 1 Prloha listu riaditea SIS ministrovi vntra SR .p. 63/964-V-342-53/2006-S zaslan 6.4.2 006 Poznatky SIS k niku utajovanch skutonost z prostredia P PZ SR Slovensk informan slu ba zskala poznatky k innosti finannej skupiny PENTA, ktor zsk ratvne informcie z prostredia polcie a nsledne ich dok e vyu i pri ovplyvovan vy et iektorch prpadoch, tkajcich sa preva ne zva nej hospodrskej trestnej innosti, ktor lavne na rade boja proti korupcii (BPK). Zskan poznatky nsledne PENTA vyu va na ovply nie vo svoj prospech pri privatizcii ttneho majetku (napr. letisk, Cargo) a pri zskav an vznamnch ttnych zakzok, hlavne v oblasti energetiky a zdravotnctva.

Osoba, ktor za platu pre PENTU v rmci polcie pracuje, je Ing. Jn REJDA, ktor by mal b v sasnosti zaraden na BPK vo funkcii vedceho oddelenia zvl tnych innosti - operci venskou psobnos ou. REJDOVM predchodcom v tejto funkcii bol PaedDr. Igor ORAVEC, kto r ho doporuil ako svojho nstupcu. K REJDOVI bolo zisten, e v rmci polcie v minulosti acoval na PP a taktie bol vedcim skupiny ochrany pecilneho prokurtora JUDr. Michala S RBNA. alej bolo zisten, e na seku zabezpeenia bezpenosti a ochrany spolonosti (vrtane spr jskej) pln pre PENTU lohy skupina bvalch prslu nkov PPZ SR a spravodajskch zlo iek. skupine m vznamn miesto aj osoba Zoltn VARGA - bval prslu nk PZ, ktor pracoval ta VARGA zabezpeuje a pln pre PENTU lohy a na pokyn jej predstaviteov sprostredkovva st retnutia s viacermi doposia neustlenmi prslu nkmi polcie. VARGA je tie prostrednko informcii medzi PENTOU a Ing. Jnom REJDOM. REJDA mu na jeho iados dodva v etky operat e informcie vrtane tzv. realizkov a nsledne pokynov od vy etrovateov a prokurtorov, k mu prejd cez ruku a ku ktorm sa m mo nos v rmci BPK dosta . Taktie pln lohy pre NTU) vo forme rznych pre etrovan a miestnych operatvnych zis ovan - lustrcii poda zad Za tieto slu by pre PENTU dostva prostrednctvom Zoltna VARGU pau lne 50 tisc Skk na a za ka d operatvny poznatok (na om sa aktulne pracuje) sa pohybuje odmena od 3-5 tisc SKK a za ka d stiahnut realizk odstpen vy etrovateovi sa odmena pohybuje od 5-10 ti a rok 2005 Ing. REJDA rie il pre Zoltna VARGU celkovo 11 rznych operatvnych etren a tz . realizkov. REJDA aj so svojimi operatvcami rie il aj prpady okolo privatizcie Letiska M. R. tefni a a privatizcie nkladnej elezninej dopravy S CARGO. Obidva tieto prpady rie il REJDA pokyn VARGU od PENTY. V prpade privatizcie Letiska M. R. tefnika mu boli PENTOU (pod klady k etreniu zabezpeil Mgr. Jaroslav HA K) dodan informcie o spoluprci ministra d y, p t a telekomunikcii SR a lenov privatizanej komisie za MDPT SR s konkurennm konzo om Albertis zastre ovanm finannou skupinou J&T. Prostrednctvom zaatho vy etrovania nsledne PENTA vatizanom procese Letiska M.R. tefnika vydierala predstaviteov MDPT SR. Zkladn inform e o tejto innosti REJDU u boli zo SIS na MV SR odstpen. REJDA mal nsledne na otzky sv jich nadriadench (prezident PPZ, riadite UBPK) pripraven legendu, ktor mal aj papier ovo podlo en v spise a to sce tak, e v prpade letiska sa potvrdila ich vlastn informc P PZ, e subporadca MEINL Banky AG spolonos SH&E Limited spolone s predsedom privatiz anej komisie Dr. Branislavom KVASNICOM pracovali v prospech konkurennho subjektu J& T, ale nakoniec aj tak vyhralo konzorcium TwoOne. V prpade S Cargo a.s. mali kona z iniciatvy JUDr. Jna VAU a pecilneho prokur ak e s v obidvoch prpadoch ist. Bolo tie zisten, e REJDA a VARGA v prpade inicicie etren BPK v prospech PENTY pou vaj z dvodov ochrany zdrojov formu anonymnch oznmen tom zane REJDA etri . VARGA dostal od Jaroslava HA KA pre REJDU aj lohu ohadne bli ie nezistenho trestnho na Ing. Annu BUBENKOV z FNM, ktor pracuje v prospech PENTY (dajne predvala nieo z ma etku podniku, ktor sa privatizoval). REJDA m zabezpei v etky dostupn poznatky k tomu p adu a cez svoje kontakty v PZ sna i sa to zahra do stratena, resp. zastavi prpadn tres n sthanie. Obdobn lohu dostal REJDA aj o sa tka poznatkov odstpench zo SIS ohadom AVSKEJ TEPLRENSKEJ a.s., ktor m s do privatizcie a m o u eminentn zujem PENTA. a or REJDA dostal od PENTY je operatvne rozpracovanie predsedu predstavenstva V eobecn ej zdravotnej pois ovne MUDr. Svtopluka HLAVAKU. MUDr. Hlavaka u Pente tzv. prerstol c z hlavu a nekon v slade so zujmami PENTY a poda vzjomnch dohd. REJDA m za lohu na eo njs . K danej veci sa REJDOVI podarilo zatia zisti len poru enie zkona o verejnom o arvan a zatia to nie je na trestn sthanie, o o m PENTA eminentn zujem. Zoltn VARG I od HA KA poskytn al ie podklady na diskreditciu MUDr. HLAVAKU. REJDA sa v prospech PENTY zaober aj prpadom spolonosti V.O.D.S. a.s., kde je u as vo y etrovan a al iu as prpadu m e te stle operatva, ktor preveruje pou itie v etkch o fondu. REJDA obdobnm spsobom spolupracuje aj s al mi bvalmi prslu nkmi PP PZ SR ako napr RBEK, Vlastimil ZAMBOCH a Martin LIESKOVSK a zskava pre nich informcie dvernho chara ru z prostredia PZ. Dodatone bolo zisten, e REJDA z prostredia SIS zskal informcie o tom, e SIS disponuje horeuvedenmi informciami o jeho innosti v prospech PENTY. REJDA v priebehu 13. t da 20 6 na pokyn Zoltna VARGU ako protiopatrenie k zisteniam SIS kontaktoval novinrku de nnka SME Moniku EMLOV (s ktorou udr uje ne tandardn vz ahy) a poskytol jej na zverejnen

diskreditan materily k funkcionrom Slovenskej informanej slu by, ktor boli v priebehu . t da 2006 EMLOVOU aj iastone zverejnen. Je predpoklad, e obdobnm spsobom sa k di informcim k funkcionrom SIS dostal aj novinr Milan ITN (Domino Frum). Kontakty na E ITNHO zskal REJDA od svojho predchodcu vo funkcii PaedDr. Igora ORAVCA. Diskreditan informcie na funkcionrov SIS. ktormi REJDA disponuje mu u dvnej ie poskytli Miroslav GUMAN, Daniel JACKULIAK a Stanislav IMON, ktor nimi sleduj svoje osobn zujmy a ved di kreditan kampa voi SIS. Na zklade horeuvedench skutonosti je mo n innos Ing. Jna REJDU kvalifikova ako nik h skutonosti a zneu itie prvomoci verejnho initea. Uveden m e ma vplyv na posudzova ostnej spoahlivosti Ing. Jna REJDU poda par. 14 ods. 2 psm. a) a c) bod 6 a 10 Zkona 215/2004 Z.z. Poda zisten SIS priamy nadriaden REJDU - riadite radu boja proti korupc ii PaedDr. Tibor GA PAR je o horeuvedench aktivitch REJDU informovan. Doplujce daje Ing. Jn REJDA, r.. 710801/6784, trvale bytom: Diely, Kme ov 23/8, Nitra JUDr. Michal SERBN, r.. 521027/292, trvale bytom: Plickov 7470/3, BA Zoltn VARGA, r.. 660721/6825, trvale bytom Fedinov 1134/2, BA Mgr. Jaroslav HA K r.. 690830/9452 Dr. Branislav KVASNICA CSc., r.. 660315/6230 Mgr. Jn VAO, r.. 631118/6772 Ing. Anna BUBENKOV. r.. 635919/7504 MUDr. Svtopluk HLAVAKA, r.. 630709/6378 PaedDr. Igor ORAVEC, r.. 620524/6432 Monika EMLOV, r.. 725614/7316 Milan ITN, r.. 520709/205 Ing. Miroslav GUMAN, r.. 590731/6833 Daniel JACKULIAK, r.. 661203/7069 Stanislav IMON, r.. 580708/6967 J&T, IO: 31391087 S CARGO a.s. IO: 35828226 PENTA INVESTMENT a.s. IO: 35898194 Letisko M.R. tefnika, IO:33884916 BRATISLAVSK TEPLRENSK a.s. BA, IO: 35823542 V.O.D.S. a.s. KE, IO: 36200301 V EOBECN ZDRAVOTN POIS OVA a.s., IO: 36937874 Prloha . 2 8.12.2005 - Identifikan znaky funkcionra PPZ, ktor pracuje pre Zoltna Vargu stretnutie sa uskutonilo 8.12.2005 v ase od 16.40 hod. do 17.50 hod. pracuje vo vedcej funkcii na rade boja proti korupcii PPZ SR v Bratislave na Raianskej ulici, pracovisko m na 5. poschod (na 4. poschod pod nm je stav justine kriminlnej polcie PPZ) jeho organizan zlo ka je zapojen do rie enia prpadu Recyklanho fondu pvodne pracoval pod Mgr. Jn Vao zstupca riaditea radu boja proti organizova kriminalite. E te predtm psobil na PP PPZ SR (pravdepodobne spolone s Vargom) - m titul in inier skromne vlastn automobil Felcia, chce si kpi ojazden - Octavia bva v BN bytovom dome na samom vrchu, kde je len domovho vboru. Varga mu plat 50 tis. Sk tvr rone pau l. Okrem toho mu Varga plat osobitne za ka d pr ento rok (2005) rie il pre Vargu 4 pau ly, 3 realizky a 4 al ie veci spolu 11 vec. Rozprvaj aj o osobe Gabo, ktor odchdza z PPZ a ktorho man elka, resp. partnerka rob . Varga zskava informcie aj od inch policajtov, ktor si myslia, e maj tie najdle itej rmcie. Varga sa s a uje, e mu stle volaj a on sa kokokrt stretva k veciam ktor nema Rad ej sa ale stretne k nevznamnej veci ako keby mu malo ujs nieo dle it. Dodatone koncom decembra 2005 Slovensk informan slu ba na zklade uvedench identifika akov zistila, e funkcionrom PPZ, ktor sa 8.12.2005 stretol so Zoltnom VARGOM je Ing. Jn REJDA - vedci oddelenia zvl tnych innost BPK PPZ SR. Prloha . 3 28.2.2006 (Zoltn VARGA. Ing. Jn REJDA) - skrten zznam 12.27 hod. - 12.56 hod. - skrten zznam

Stretnutie vyvolal pravdepodobne Ing. Jn REJDA - vedci oddelenia zvl tnych innost BPK Z SR. REJDA informuje VARGU, e ho vera kontaktoval Jn POLK. Ten mu povedal, e v SIS b ol na odstpenie pre MV SR pripraven materil o spoluprci REJDU s VARGOM. Poda tohto ma terilu m VARGA plati REJDOVI 50 tis. Sk mesane (pozn. spracovatea - ide o .p. 63/956-689-5/2006-S, ktor zostala na odbore, poda tejto SI plat VARGA REJDOVI 50 tis. Sk kvartlne). Uveden informciu poda tvrden Jna POLKA mal v SIS stopi jeho brat JUDr. F k POLK, ktor je riaditeom odboru SIS (resp. malo mu by nadriadenm oznmen, e REJDA j lovek). REJDA si presne nevie spomen na meno odboru SIS, ktorho je POLK riaditeom, a e je to nieo s nbo enstvom, politickmi stranami a pod. (pozn. sprac. - ide o riaditea 1. odboru sekcie D Franti ek RENTO). VARGA sa pta REJDU odkia pozn Jna a Franti ka POL REJDA hovor, e s Jnom POLKOM sa pozn dobre, s dlhoron rodinn priatelia. Jn POLK za svedka na svadbe. REJDA pozn dobre aj POLKOVCH rodiov. POLKOVCI s zo urian. Jn ol tie policajtom, urobil si prvo a teraz je advoktom (civil). JUDr. Franti ka POLKA p ozn REJDA len cez jeho brata Jna a naposledy s nm hovoril prve na Jnovej svadbe, REJD A hovor, e JUDr. Franti ek POLK bol vy etrovate, potom siskr, potom advokt a potom zn iskr. JUDr. Franti ek POLK m dom v Topolanoch. VARGA sa pta REJDU, e kto psal tu spr laten REJDU VARGOM. REJDA hovori, e zatia to e te nevie, e dnes sa m s Franti kom POL tretn o 18.00 v Nitre. REJDA hovor, e s odborom SIS, ktor vedie F. POLK rie ia kauzu kaza (ide o 250 pravdepodobne mil. Sk), kde sa im (pravdepodobne SIS) stratil BN kufrk. VARGA vie o kauze. Ide o toho kaza o ho teraz str ia kukli. F. POLK ako dvod tretnutia uviedol prve uveden kauzu. VARGA si mysl, e m e s len o zmienku na stretn F. POLK mo no bude chcie aby bol REJDA spolupracovnk SIS. REJDA hovor, e by na to nepr stpil. VARGA mu oponuje, e preo by nemohol by REJDA spolupracovnk SIS (mal by al pl krytie zo SIS). REJDA u ohlsil stretnutie s F. POLKOM svojmu nadriadenmu Tiborovi (p ravdepodobne Tibor GA PAR - riadite BPK). REJDA Tibora informoval aj o sprve SIS o je ho spoluprci s VARGOM za 50 tis. Sk mesane (ak by nhodou minister vntra dostal t info rmciu o mala by stopnut) Tibor sa smial, e preo dostva REJDA tak mlo. REJDA a Tib amartsky vz ah. REJDA hovori, e Jn POLK mu okrem vy ie spomenutej informcie ukzal aj firmu V.O.D.S., . a osobu Igor SIDOR. VARGA si mysli, e F. POLK nechce REJDOVI zle. Uvidia poda vsledku stretnutia. VARGA hovor, e ak bude F. POLK chcie REJDU len naverbova , tak je dobre. Ak bud chcie od RE informcie a bud sa mu vyhr a , tak m REJDA napsa oficilny zznam zo stretnutia, kde m uvies , e sa mu vyhr ali, e na neho jeho kontakty z minulosti na VARGU, HRBKA, AMBOCHA, (poda tohto o siskri pou ij) a nimi nebude spolupracova tak sa postaraj o to, e na PPZ skoni. V prpade problmov maj roti riaditeovi kontrarozviedky SIS a al ej osoby zo SIS urit materil, ktor u REJDA val Tiborovi (pravdepodobne GA PAROVI). Tibor zatia nechce s so SIS do konfliktu a ne chce uveden prpad rozrba . V uvedenom prpade s zainteresovan aj funkcionri CK. Ak b JDA so SIS nedohodol, tak nadriadenm povie, e materily o jeho spoluprci s VARGOM vyp rodukovala SIS ke sa dozvedela, e REJDA m materily na riaditea kontrarozviedky. VARGA hovor REJDOVI, e kudne m e na stretnut poveda F. POLKOVI, e ho zoznmi z VARGOM. REJDA rozprva VARGOVI, e po nstupe PADU do funkcie ministra vntra si PADO zavolal pr ezidenta PPZ Kulicha a riaditea BPK Tibora Ga para. Ptal sa ich, o rie i PPZ v prpadoc rivatizcie letiska a Carga. Obidva tieto prpady rie i REJDA (pravdepodobne na pokyn VARGU a PENTY). Minister vntra sa dajne priamo sptal o REJDA etr. V prpade letiska s otvrdila vlastn informcia PPZ, e subporadca spolone s predsedom privatizanej komisie pracovali v prospech konkurennho subjektu, ale nakoniec aj tak vyhrali rak ania. V prp ade Carga konali z iniciatvy Valu a pecilneho prokurtora, tak e s v obidvoch prpadoch VARGA hovor aj o BN oznmen na BUBENKOV z FNM. VARGA hovor, e nie je pravdiv. REJDA e to zatia v BN prehadoch z Nitry nena iel. VARGA hovor REJDOVI, e je potrebn rozrobi fa predstavenstva V eobecnej zdravotnej poi e - VARGA si nevie spomen presne na meno, e te ho REJDOVI dod (pravdepodobne MUDr. Svt opluk HLAVAKA). Ide pravdepodobne o zakzku pre PENTU. REJDA ho m obvini z BN podvodo v rdovo v desiatkch mil. Sk. Op sa vracaj k SIS. VARGA hovor, e siskri len sk aj, e ni nevedia. Bavia sa o tom odkia m SIS informciu, e VARGA dva REJDOVI 50 tis. Sk mesane. Hovoria, uveden slo nie je pravdiv. VARGA dva REJDOVI 100 tis. Sk kvartlne plus extra peniaze o ktorch nikto nevie. VARGA si mysl, e uveden slo si SIS mohla vymyslie . REJDA sa p ARGU, i uveden informcia nemohla unikn z VARGOVHO okolia. VARGA to vyluuje, mo no moh

nieo unikn z okolia Mi a (pravdepodobne HRBEK). VARGA in truuje REJDU, e ak sa ho na nut bude F. POLK pta na neho (VARGU), tak mu m priamo poveda , e VARGU pozn (VARGA b minulosti v PZ jeho f) a obas sa stretvaj. K spoluprci VARGU s finannou skupinou PEN m uvies , e ide o fmu. Toto tvrdenie m podpori prkladmi, ke VARGA nezskal zkazky n bjektov pod vplyvom PENTY (napr. Maytex Lipt. Mikul , Ozetu Trenn). Jedin o od PENTY d stal bolo ZSNP iar nad Hronom. POLKOVI m poveda , e uveden fmy o spoluprci VARGU a P m u pochdza zo skutonosti, e VARGOV brat rob v PENTE ofra a VARGA sa pozn s niekto rslu nkmi PZ, ktor teraz pracuj pre PENTU. Prloha . 4 20.3.2006 (Zoltn VARGA, Ing. Jn REJDA) skrten zznam 11.08 hod. - 11.53 hod. (v pozad nechali hlasnej ie pusten TV, zrozumitench je menej ako 50% zznamu) Na zaiatku rozoberaj BN osobu v zdravotnctve, ktorho REJDA zaal rozrba na zklade po VARGU. Pravdepodobne ide o predsedu predstavenstva V eobecnej zdravotnej pois ovne M UDr. Svtopluk HLAVAKA (vi stretnutie VARGA, REJDA 28.2.2006). REJDA hovor VARGOVI, e zatia tam na iel len poru enie zkona o verejnom obstarvan a zatia to nie je na trestn ie. REJDA by sa rd stretol so zdrojom informcii o zujmovej osobe (nikde nebude figu rova , REJDA ani nepotrebuje vedie jeho meno). VARGA hovor, e sa na to mus spta Slva stretn sa so zdrojom nebude jednoduch. REJDA sa pta, i je zujem aby sa na lo nieo n stn sthanie. VARGA prisvieda, e je vek zujem. VARGA rozprva o BN tdii o reforme z a, za ktor zobrala rozrban osoba od BN Japoncov 20 mil. Sk. Spomnaj Verite, a.s. RE ovor, e u m k zujmovej osobe 3 telefnne sla na nasadenie ITP. REJDA vysvetuje VARG blmy okolo realizcie rozrbania zujmovej osoby (kony, spisy at.). VARGA sa pta REJDU na spolonos V.O.D.S. (Je tam nieo? ). REJDA vysvetuje, e as je u ovan a as m e te stle operatva, ktor preveruje pou itie v etkch prspevkov z Recykl GA sa e te spta VALA IKA, i tam vid nejak problm. VARGA rozprva ako v etci kradn a ako sa u do volieb ned vea urobi . VARGA rozprva o B etnut, na ktorom boli okrem neho aj minister hospodrstva Jirko MALCHREK, minister z dravotnctva Rudolf ZAJAC, minister kultry TTH a poslanci ELSNER, KOLESR a D UPA (v etci odi li z HZDS do Malchrkovho poslaneckho klubu). Fero TTH tam dotiahol nejak star iu pa i - ttnu tajomnku Ministerstva kolstva. T jedin bola poda VARGU celkom normlna. REJDA sa pta VARGU: Siskri ti nedaj pokoj? VARGA hovor, e i la nejak sprva zo SIS n o VARGOVI a REJDOVI. ubo EVK (poradca Malchrka dosaden Ha kom, predseda DR SE, a.s al VARGU, i vie o tom, e dva REJDOVI 40 - 50 tis. Sk mesane. REJDA hovor, e u aj jeh a ptali na jeho spoluprcu s VARGOM a PENTOU. REJDA hovoril s KRI ALKOVIOM (pozn. spra c.: bval riadite in pekcie MV SR, minister PALKO ho odvolal, minister PADO ho zobral sp za svojho poradcu), ktor mu potvrdil, e boli nejak sprvy na REJDU, ale REJDA mu vy vetlil, e riadite kontrarozviedky ARP - PETR sa uvedenmi sprvami len sna po liapa it a zn i jeho dveryhodnos , preto e zistil, e REJDA m na neho kompromitujce materil eho kopu veci ). REJDA hovori, e sprvy na jeho spoluprcu s VARGOM a PENTOU i li z 5. od boru kontrarozviedky SIS - odbor ekonomiky a boja proti organizovanej kriminalit e. REJDA vysvetuje VARGOVI, e ARP cez svoju man elku (tie pracuje v SIS) riadil biskupa r skej dieczy, ktor podpsal zmenky na 250 mil. Sk a zakladal cirkevn majetky. REJDA hovor o svojom al om stretnut s riaditeom 1. odboru sekcie D SIS Franti kom POLK POLK mu hovoril, e jeho nadriaden mali informcie o ich prvom stretnut. POLK im potvr il, e vyvolal s REJDOM stretnutie. REJDA sa pta VARGU odkia mali siskri informcie o p rvom stretnut. REJDA sa pta VARGU i sa niekde ptal na POLKA. VARGA hovori, e sa sce POLKA ptal, ale neuvdzal iadne svislosti. REJDA hovori, e POLK mu hovoril, e m doh SLOTOM a FICOM a e m nbeh na nmestnka riaditea SIS (pozn. sprac.: nie je jasn, i to povedal o sebe alebo o ARP OVI - z kontextu pravdepodobne o ARP OVI). REJDA hovor, e si u vybavil, e na neho nepjde zo SIS u iadna sprva. ( Ja som si to l ). e ke aj nieo agenti dones, zo SIS ni nevyjde . REJDA ako protihodnotu ponkol, de kriminalizova SLOTA a e nebude rozrba SMER. REJDA a VARGA pekuluj kto mohol na nich da uveden informciu. Spomnaj niekoko mien b olicajtov, ktor robili v polcii a potom pre li k SIS (spomnaj op 5. odbor kontrarozvi y). Spomnaj men Pao Mka , Imri ek , Pako , Palkovi , Cvik - men nie je presn to poksia zisti a ke sa im to nepodar zisti , tak po vobch to urite vyjde najavo. REJDA hovor, e jeho f Tibor GA PAR mal u rokovania s viacermi politikmi (KALIK, KDH tor ho uistili, e by po vobch mal zosta na svojom poste. VARGA oponuje REJDOVI, e to

by plne inak. Hovor, e dnes e te nikto nevie kto bude minister vntra. Minister si hne men policajnho prezidenta a ten vymen viceprezidenta a fov protikorupnho a organizov . Uvdza hypotetick prklad, e keby sa policajnm prezidentom stal Michal HRBEK, tak on de fom protikorupnho a Ma o LIESKOVSK fom organizovanho. Nie preto, e by bol chytr , ale preto, aby sa vedeli medzi sebou dohodn , e koho dojeba a koho necha na pokoji . RGA uvdza al prklad, ke MEIAR 3 krt sbil pred REZE OM Milanovi BALI OVI funkciu m a po vobch sa na nich vyka al a e te sa ich sna il odstavi od REZE A. Hovoril o nich ak agabundoch a skrachovanch policajtoch. VARGA ironizuje, e sa uduje, e mu e te BALI nez volal, aby zohnal ud, e po vobch id obsadi Ministerstvo vntra. REJDA hovor o automobile, ktor si ide kpi . Ide o 5 ron Mitsubishi Galant za 290 tis. k. REJDA ho m z neznmych dvodov dosta za 250, resp. 150 tis. Sk. REJDA to u oznmil sv jmu fovi. VARGA hovor aby sa REJDA pozrel na prpad Hanky BUBENKOVEJ z FNM. REJDA hovor, e e te t presne nevie, ale e predvali nieo z majetku podniku, ktor sa privatizoval. VARGA op onuje, e oni maj teraz tak ist problm s bratislavskm letiskom, ktor u sprivatizoval e e te neprevzali kontrolu a mana ment letiska si naalej vypisuje vberov konania a nem o zastavi . Poda VARGU sa s tm ni ned robi a BUBENKOV pravdepodobne ni neporu ila ( ac.: VARGA pravdepodobne cez REJDU lobuje na prkaz HA KA v prospech zastavenia vy etrov ania prpadu, v ktorom je zaanga ovan aj BUBENKOV). Prloha . 5 30.3.2006 (Zoltn VARGA. Ing. Jn REJDA) - skrten zznam 14.50 hod. - 15.18 hod. REJDA hne po vstupe do priestoru hovori: Zistil som kto to na ns vypisuje . REJDA bol na stretnut s BN Maro om", ktor m kamarta na SISke. Maro mu povedal, e na nich (REJ ARGA) vypisuje pamflety mu tej baby zo SISky, ktor teraz chytili pri Bielikovi - f k rarozviedky ARP osobne psal t sprvu . REJDA je presveden, e Maro mu hovoril prav to potvrdil vera aj al zdroj (pozn. sprac.: asi POLK). VARGA sa pta kto je t baba. R A hovor, e to je Dana ARP OV - man elka fa kontrarozviedky SIS ARP A - PETR A, ktor za vo vy etrovan kauzy na biskupskom rade v Ro ave - Bthory. Dana ARP OV pracuje na S dbore riadenom POLKOM. VARGA sa pta REJDU odkia m e ARP vedie o spoluprci REJDU a VARGU. REJDA odpoved, e le bolo mu povedan, e uveden informcia ne la zo iadneho odboru, ale ju napsal osobne trarozviedky ARP . VARGA sa pta odkia potom o spoluprci REJDU s VARGOM mohol vedie POL REJDA nevie, ale hovor, e POLK hovoril pravdu, preto e mu to nezvisle potvrdil aj Mar VARGA odpoved: No dobre. To si budeme musie bez re pektu na nich nieo vymyslie . REJDA stil, e ich bval kolega (kukl) BNO Du an sa o nich na SIS vyjadruje negatvne, ale R m potvrden, e Du an je aj za informciami o spoluprci REJDU s VARGOM. REJDA nem potv n urite pracuje na SIS, ale m potvrden, e sa v SIS negatvne vyjadruje o celej ich bv j partii. VARGA sa pta i aj o ostatnch. REJDA odpoved, e aj o ostatnch - o Robovi, o vi . VARGA hovor: o mu treba rozbi piu? REJDA hovor, e poda Maro ovho zdroja v SIS je o nich (REJDA, VARGA,...) na SIS enormn zujem. REJDA to dva do svisu s tm, e jeho kolega GABO (jeho ena rob na SIS) m prs uanm sprvam, operatvnym a vy etrovacm spisom a siskri cez neho vidia v etko o rad b korupcii rob. M to ale jeden hik - REJDOVE spisy s tajn, maj do nich pristp len RE riadite Tibor GA PAR. Ostatn vedci pracovnci BPK vedia o tom, e tieto spisy existuj nemaj do nich prstup ( po ka dej porade vykopne GA PAR v etkch von a uveden prpady ri o mnou ). Poda REJDU sa siskri boja uvedench spisov, preto e nevedia presne o REJDA a G AR robia, a preto maj o ne enormn zujem. REJDA hovor, e mu Tibor GA PAR sbil, e ak po vobch vo svojej funkcii, tak GABA vyhod. VARGA sa pta, preo ho GA PAR nevyhod u REJDA nevie (nemohol sa to GA PARA ako riaditea priamo opta ). REJDA si mysl, e mu oso ne GABO moc u kodi nem e, preto e nevie presne o REJDA rob. VARGA sa pta REJDU, i toho Du ana nechaj tak, alebo ho bud rie i . REJDA navrhuje aby iahli na nejak stretnutie. REJDA ho zatia nechce rie i , km nemaj 100% istotu, e za in mciou o spoluprci REJDU s VARGOM bol Du an . VARGA hovor: V ak bol jeden z ns (kukl vor, e Du ana nemal nikdy rd, e on m na takch ud nos, v dy si myslel, e Du an mu najrad ej jebol". VARGA navrhuje, e dotiahne Du ana na pivo, kde bude REJDA, VARGA, obo, ubo a VARGA sa spta Du ana i mu nejebe a e ak sa e te raz dozvie o takch info bude Slovensko mal . VARGA hovor o mo nosti jeho fyzickej likvidcie. Hovor, e ke ho ne, tak mu najebe na ulici, do pii, kokotovi . VARGA sa pta: Jak sa vol t pia? REJDA odpoved, VARGA si zapisuje: Dana Arp ov, Da

je z Levc, krycie meno m Kovov, aj in, je to man elka fa kontry PETR A . VARGA sa eno ARP A. REJDA nevie a vysvetuje, e krycie meno m PETR . REJDA hovor, e bol z celej situcie nahnevan a vo veci ARP A - PETR A bol za svojim om GA PAROM. GA PAR mu povedal : Neboj sa Jano, najprv mus vychladn a potom ich zreal jeme. Aj ja mm na nich informcie . REJDA pokrauje v diktovan faktov k PETR OVEJ - KOVOVEJ, ktor si VARGA zapisuje: Ona gentka riadila toho kaza Bthoryho z Ro avy -konate biskupskho radu, o podpsal zmenk ladal a predval cirkevn majetky. Bthory je v uvedenej kauze obvinen, je sthan, bola n neho objednvka vra dy, SIS ho chrnila a teraz je chrnen svedok. SISka ho dala do vzen kej nemocnice, dala skma jeho du evn stav a SIS zariadila, e je nesvojprvny. REJDA ho i, e to rie il: Bol tam zvzn pokyn prokurtora na opoznanie PETR OVEJ, ale tm pdom, zbavili svojprvnosti nebude Petr ov opoznan." VARGA sa pta, i KOVOV riadila toho k o menom. REJDA nevie, ale m to niekde zapsan. PETR OV - KOVOV okrem toho vystupuje uze BIELIK. PETR OV KOVOV je v SIS zaraden na odbore, ktor riadi POLK a ktor m olitick strany, cirkvi a korupciu v ttnej sprve. REJDA hovor, e uro bude nzov odbor ie presne (pravdepodobne HOLDO ). VARGA hovori, e si to nezapisuje pre ura, ale pre S lva (HA K). REJDA hovor, e m k tomu kompletn materil. VARGA sa pta, i mu ho vie R EJDA odpoved: no, viem ho doda ". VARGA hovori, e to d Slvovi. VARGA sa pta: o to je za piu t PETR OV? REJDA odpoved: Jeblina. U dvno mala s la tam nejak prsery a je tam furt. Dr ju tam PETR . VARGA sa pta koko rokov m PETR vor, e to je v etko v tch papieroch, ktor mu m e doda u zajtra. VARGA hovor, e sta (3.4.2006). VARGA sa pta, i Du an rob na SIS pod POLKOM. REJDA presne nevie, ale asi , Du an by mal robi na organizovanom zloine pod PETR OM. REJDA sa pta VARGU, e o to je za derav SISka, ke mu to okrem POLKA do iel poveda aj VARGA ho preru : SIS je cel derav . REJDA pokrauje, e mu to bol Maro poveda dnes ( avdepodobne kolega REJDU na PPZ). Maro mu povedal, e m vntri v SIS kamarta na vysokom mieste (REJDA mu povedal, e vie o tchto kontaktoch) a e m informcie o sprvach na REJD , e ich napsal osobne mu tej baby o sa stretla zo sudcom ohadne Bielika. VARGA sa pta je ARP vo funkcii za KDH. REJDA presne nevie, ale ARP je z Levc, napadlo ho, e by mo ol by za Maarov. REJDA sumarizuje, e je dobre, e u maj pvodcu sprv o nich lokalizovanho. VARGA hovor jtra bude s Frtrikom a pozr sa na to. VARGA hovor, e jeho nejak ARP - PIND net si utiera hubu do REJDU. Bude to treba pusti pecilnym sudcom a prokurtorom. VARGA bol vera (29.3.2006) na kpalisku vo Vekom Mederi. REJDA hovori, e siskri s nerv i z toho, e vidia na vpisoch z hovorov, e oni (REJDA a spol.) komunikuj z VOS, VSS, mdiami (STV, novinri). REJDA e te pjde za GA PAROM ohadne rozpracovania PETR A - ARP o no do volieb nebude chcie do toho s . Mo no ho rozpracuj a po vobch. REJDA hovor, ka emlov (SME) hovorila: Jano, ak m nieo na SIS, ja to uverejnm hne. VARGA hovori aby to emlovej pustil. REJDA hovori, e m na nich zvntra aj kopu inch materilov - zne nie slu obnch vozidiel, zneu vanie slu obnch bytov, kupenie s bezpenostnmi previerkam A m presn informcie kde, kedy, ako. REJDA to m od loveka o bol v SIS, teraz odi iel d OS a pustil to. S to v etko erstv veci. REJDA hovor, e ke sa PETR dozvie, e REJDA o om vie, tak mu mo no d pokoj. Je tie m SIS po vobch dostane uri (pravdepodobne HOLDO ) a bude to v poriadku. REJDA hovor ako dnes pritlail na Maro a (pravdepodobne podriaden) v prpade urchlenia k uzy spolonosti Merkuria - Zoroslav Kollr (balk pohadvok VB). Bolo tam 32 pohadvok a e nemal vyslench 5. REJDA vysvetuje procesn veci. VARGA hovor, e je dnes pozvan na otvorenie koakovho baru, ktor si v Bratislave otvra dia z Ko c (vzby na Igor Sidor) lensk je 250 tis. Sk na rok, 5 tis. Sk mesane a e te lat za konzumciu. VARGA sa smeje, e by bolo dobr keby s nim spolupracovali, preto e m a tip uom na G-kovch Mercedesoch, ktor prdu do baru pi aj bez lenskho. REJDA e te ide po tomto stretnut za Mi om ohadne toho platku. Hovoria o prpade njdench tankov pri Martine (ROBUS - Rondk). Zhoduj sa na tom, e Rond skonil (pravdepodobne ho poznaj). REJDA hovor, e medializciu spustil Vboh z Willingu, ale nie je to na trestn sthanie, resp. ke aj bud trestne sthan, tak odsden nebud. a o tom, e Vboh do iel za Rondkom a chcel uveden tanky exportova do Kazachstanu a nie o iech. Okrem toho chcel 20% zo zisku. Rondk to odmietol a Vboh spustil medializciu. Rozprvaj o mo nej fyzickej likvidcii (nie je jasn koho). Celkovo psob REJDA mierne nervznym dojmom, VARGA psob sebavedomm

dojmom. Vtlaok jedin Poet listov: 2 Podozrenie z trestnej innosti predsedkyne dozornej rady Fondu nrodnho majetku SR. 1. Operatvnou cestou boli zisten podozrenia z trestnej innosti predsedkyne doz ornej rady FNM SR Ing. Anny BUBENKOVEJ. Ing. Anna BUBENKOV bola do tejto funkcie no minovan politickou stranou SDK. V minulom volebnom obdob (2002 - 2006) zastvala post lenky Vkonnho vboru FNM SR a zrove riaditeky sekcie zakladateskch innost a vko FNM Bolo zisten, e koncom roka 2006 zinkasovala Ing. Anna BUBENKOV od predstavitea finann j skupiny PENTA Mgr. Jaroslava HA KA cca 200 mil. Sk za slu by, ktor v prospech tejto f inannej skupiny poas svojho psobenia na FNM v rokoch 2002 - 2006 vykonala. I lo o shrn n odmenu za jej slu by pri privatizcii spolonost ako Slovensk elektrrne, a.s. (poradc talianskeho nadobdatea ENEL bola Penta), Paroplynov cyklus, a.s. (zskala ho Penta), Slovensk plavba a prstavy, a.s. (spoluzskala ju Penta), za slu by pri prprave privatiz ie prevdzkovej innosti Podtatranskej vodrenskej spolonosti, a.s. Poprad a Stredoslov enskej vodrenskej spolonosti, a.s., Bansk Bystrica, ktor zskala Penta v spoluprci s f anczskou VEOLIOU (vi .p. 63/950- D-275-35/2006-S) a za prpravu privatizcie teplrn (n Bratislavskej teplrenskej, a.s.), prpravu doprivatizcie rozvodnch energetickch podnik ov (ZSE, SSE, VSE) a prpravu privatizcie Letiska M.R. tefnika -Airport Bratislava, a. s. (posledn 3 privatizcie nakoniec neboli na zklade uznesenia vldy o zastaven privati zcie uskutonen). Niektor z uvedench skutonost s uveden v .p. 63/950 V 275 29/20Q6 Vplatu uvedenej sumy zrealizoval Mgr. Jaroslav HA K prostrednctvom platby za 3 analzy ealitnho trhu SR a za bli ie neustanoven vrobn halu v Medzilaborciach od bli ie nezis britskej spolonosti pod vplyvom Penty v prospech BUBENKOVEJ. Fiktvnos transakcie sp ova v tom, e uveden 3 analzy realitnho trhu spracovali v skutonosti pre intern potr ENTY 5 pracovnci spolonosti PENTA, ktor na nej robili cca 1 rok. Tie vrobn hala v Med ilaborciach m omnoho ni iu relnu hodnotu ako bolo v kpno-predajnej zmluve deklarovan ( en cca 10 mil. Sk). Transakcia bola uskutonen prostrednctvom kpy akci spolonosti Elementa, a.s. pod vplyv m Bubenkovej anglickou spolonos ou pod vplyvom PENTY. Podozrenie z fiktvnosti kpy akci sa sna ili vyli tak, e ELEMENTA, a.s. vytvorila web strnky so zkladnmi dajmi k uved am (vi www.elementa.sk), cez ktor ako e anglick investor objavil investin prle itos platil Bubenkovej za analzy realitnho trhu a za halu v Medzilaborciach cca 200 mil. Sk. Uveden transakcia prebehla do janura 2007 a nsledne vstpila spolonos ELEMENTA, a s. do likvidcie. Ako slab miesto uvedenho plnu identifikoval HA K skutonos , e spolonos ELEMENTA, a stnancov a uveden analzy, ktor v PENTE robilo 5 ud cel rok nem kto ako e" urobi . Z du Ing. Anna BUBENKOV urila bli ie neustanoven osobu zo spolonosti ELEMENTA, a.s. (t oba predtm robila v banke), aby si ich podrobne pre tudovala, nauila sa ich naspam a v ydvala sa v prpade preverovania transakcie polciou za ich tvorcu. Vy ie uveden skutonosti obsahuje aj zznam z ITP Gorila 1 zo da 9.7.2006 od 13.15 do hod., ktor sa nachdza na sekcii K. Uveden ITP bolo zkonne schvlen sudcom Krajskho s ratislava pod slom Ntt-3-D-482/2006 a m e by v prpadnom procesnom konan pou it ako d zklade uvedenho je dvodn podozrenie, e Ing. Anna BUBENKOV sa dopustila trestnho in ia prvomoci verejnho initea ( 326 Trestnho zkona), trestnho inu prijmania platku (3) Trestnho zkona) a trestnho inu legalizcie prjmov z trestnej innosti ( 233 Tres ona). 2. Vyjadrenie spracovatea: Plnenie lohy L2.1.1 3. Doplujce daje Mgr. Jaroslav HA K, r.. 690830/9452, bytom Kri kova 949/9, Bratislava -Star Mes Ing. Anna BUBENKOV, r.. 635919/7504, bytom Grasalkoviova 1316/37, Ivanka pri Du ELEMENTA, a.s. v likvidcii , IO: 35902019, Sabinovsk 10, Bratislava Pressburg Properties, a.s., IO: 35974192, Sabinovsk 10, Bratislava 4. Hodnotenie spoahlivosti zdroja a hodnovernosti informcie: A1 Podozrenie z trestnej innosti predsedkyne dozornej rady Fondu nrodnho majetku SR. ( 63/S50-D-342-3/2007-S z 22.05.2007) 15. vasnos 16. vierohodnos 17. celkov hodnotenie 18. kontaktn tel. . Vasn Vierohodn pre U mimo sekcie

19. vyjadrenie analytika sekcie Formulr operatvnej informcie as B (sptn vzba) Vtlaok jedin! Poet listov formulra: 1 Stupe dveryhodnosti A1 - v slade s vyjadrenm Z navrhujem odstpi SI na sekciu P s po kou informova externch prjemcov (MV SR a PPZ SR). Shrnn informcia poukazuje na korup osti Anny Bubenkovej za slu by pre finann skupinu PENTA pri privatizcii, resp. predaji ttneho majetku a tie spsob vyplcania platku. V sasnosti Bubenkov zastva naalej nky dozornej rady FNM. Navrhujem jej aktivity naalej monitorova . V spolonosti Element a, a.s., ktor vstpila do likvidcie 1.1.2007 je predseda predstavenstva Tibor Kosk, v DR je Ingrid Harachov, Rbert Weber a Pavel Vravko, ktor v takomto zlo en figuruj aj v spolonosti Pressburg Properties, a.s. Postpil som dokument: Vedci 64. oddelenia. Prs lu nk Lenka Malakova, as 28.5.2007 12:31:59. __ 20. opatrenia riadiacich funkcionrov k prci s informciou Pridelil som 64 . oddeleniu. Odporam prideli na spracovanie analytikom rie iacim prob lematiku strategickch priort: Najzva nej ie formy korupcie a klientelizmu. Postpil som okument: Vedci 64. oddelenia. Prslu nk tefan Skala, as 23.5.2007 11:37:02. Spracuje p. Malakov. Postpil som dokument: Lenka Malakova. Prslu nk Jozef Hajdch, as 5.2007 12:12:24. Shlasm s nvrhom analytika. Postpil som dokument: Riadite 6. odboru. Prslu nk Jozef H as 28.5.2007 12:50:23. Shlasm so stanoviskom analytika 64. oddelenia. Postpil som dokument: Riadite sekcie. Prslu nk Leo Fre o, as 28.5.2007 12:52:19. Zatia ponecha v PF D. Postpii som dokument: Riadite 5. odboru. Prslu nk Alex Peter, 6.2007 10:35:01. Shlasm PF sekcie D. Postpil som dokument: Vedci oddelenia analytikov 5. odboru. Prslu Tibor Slvik, as 7.6.2007 14:33:27. Poda 340, ods. (1) Trestnho zkona je trestnm inom aj neoznmenie trestnho inu s tr datia slobody a 3 roky. Postpil - nie. Prslu nk Peter Mravec, as 11.6.2007 9:45:33. Zameranle: I - Informan previerky i - Informan kontrola re imu spolonosti Kontaktn osoba Milo S Referenn zkazky Samsung Electronics Slovakia, s.r.o., Galanta SONY Slovakia s.r.o., Nitra Samsun g LCD Slovakia s.r.o.., Voderady Kia Motors Slovakia s.r.o, ilina DHL Logistics ( Slovakia), spol. s r.o. vw priemyseln park Lozomo Dong Jin s.r.o., Doln Streda Gre en Integrated Logistics Slovakia, Swedwood Malacky, s.r.o. Logistick park Karimpo l, Senec Autotest, s.r.o, Devnska Nov Ves Getrag Ford Transmisslons Slovakia, s.r. o. lKEA Bratislava, s.r.o. Frans Maas Slovakia, s.r.o. JOHNSON CONTROLS INTERNATIONAL, s.r.o. Lagermax, s.r.o, Bratislava Minebea, s.r. o, Bohnenkamp International, s.r.o., Modra BROSE Bratislava, s.r.o. LEAR Corporatio n Slovakia, s.r.o. Bratislavsk Teplrne /strategick podnik/ - 7 objektov Slovensk elektrizan prenosov sstava, a.s. Bratislava a ilina Optlmal, s.r.o. v APP Lo omo Goldbeck, s.r.o. v APP Lozomo RF, spol. s.r.o. Malacky Faurecia Slovakia, s. r.o., zvod Hlohovec Spoluprca s bezpenostnmi a policajnmi zlo kami: vzba na SIS prostrednctvom brata -JUDr. Pavol KO - riadite kancelrie riaditea slu by Riadenie riaditea vntornej in pekcie (dosaden P. Ko om). Zadvanie loh SIS zstupcovi r, kontrarozviedky vo vz ahu k podnikateskej lobby. SIS zabezpeuje informan servis, ochranu spolonosti Samsung, kontaktn osoba je p. Dor zamestnanec Samsung, osobn priate Petra Ko a Priestor pre vytlanie konkurencie z hadiska bezpenostnch previerok zo strany SIS pre in SBS ky. Edcha Slovakia Cabrio, Vek Meder SONY Slovakia s.r.o United Industries a.s. (cukrovary)

Walter PECHO (Nemecko), Drahomr KOUDELKA(R), Silke Hartman (Nemecko), Denisa BERTK (SR) Eduard EBO,Igor MANCEL,Marian OLTY,Boris CAMBEL, Daniel POTURNAY Dast Servis s.r.o Dasb Security s.r.o Dast Dealing s.r.o Stanislav KO Peter MI URA DR - Peter KO C Milo SULKA Tom TARABA - nkup a predaj nehnutenho majetku - sprostredkovanie nkupu a predaja nehnutenho maje ku - iadne znma innos - Kontaktn osoba Peter KO C , tel. . 0905437600 Exlt Security TOSA Slovakia Nov zhrady II ROYAL Market s.r.o Slovak Invest Agency a.s Slovak Invest Consulting s.r.o Slovak Invest Develops Slovak Invest Personal s.r .o EU Funds Consuling Gen. Riadite - TARABA Fin. riadite - Peter KO C Riadite uds. Zdrojov -Peter ZIMA Tibbett & Britten Slovakia Zskan zkazky: http://www. slovakinvesta igency.sk/slovakinvestagency-sk UNITY Security Osobn poradca riaditea SIS Pova ovan za bezpenostnho experta premierom vldy SR Sponzor strany SMER K 1.10.08 odporal novho riaditea odboru pre ekon. Trestn innos SIS s ktorm sa v s ntenzvne stretva. 100% - Mgr. Ing. Tom TARABA, Sladkoviov 54, Modr 84% - Stanislav KO , Jirskov 2, Bratislava 71% - Karol GAMA, Budatinsk 71, BA 69% - Peter MI URA, Chemick 9, BA 57% - Jozef ONDREJIKA, ajkovskho 14, Trnava 57% - Zdenka PATASSYOV, Hlavn 8, Nov Dedinka 52% - Milo SULKA, Kollrov 34, Zlat Moravce 45% - Marek NOGA, arnovica 3, BA 38% - Milo IGAZ, Mlynaroviov 14, BA 38% - Anton VAVRINCK, Smolenick 16, BA 38% - Andrea VIKRUHOV, Azovsk 10, BA 38% - JUDr. Mikul PINNEL, Svtoplukov 11, Senec 32% - Peter PIXA, Trnavsk 23, BA 32% - Ing. Miroslav JELIC, Peniansk 25, BA 32% - Jozef PENCIAK, Tr. SNP 19, Ko ice 32% - Johann N. Patocka, Dunajsk 3, Ivanka pri Dunaji 32% - Jost Hahnebeck, Dusseldorf 402 29 32% - Vieroslav MOHL, Topolianska 17, BA 32% - Vojtech SAJKO, Ju n Trieda 15, Ko ice 32% - Petrer PETR , Stred ansk 31, Topoany 28% - Ondrej EMBER, Kostoli te 25% - Ing, Karol BRIK, Jelenia 6, Nov Zmky 25% - Ing. Peter PETRIKA, Velk Lovce 25% - Mgr. Branislav JURS, Sklenrov 42, BA