Funkcia relnej premennej

Relna funkcia relnej premennej

Nech M R, M . Predpis f, ktor kadmu x M prirad prve jedno y R sa nazva relna funkcia relnej premennej (krtko funkcia). Mnoinu M nazveme definin obor funkcie f a oznaujeme D( f ). slo y nazvame hodnotou funkcie f v sle x a peme y = f ( x ) . Mnoinu H ( f ) = { y R; x D ( f ) , y = f ( x )} nazvame obor hodnt funkcie f.

Graf funkcie
G ( f ) = {[ x , y ] ; x D ( f ) y = f ( x )}

Opercie s funkciami
Rovnos funkci Set funkci Sin funkcie a relneho sla Sin funkci Podiel funkci Absoltna hodnota funkcie

Zloen funkcia
Nech je funkcia s defininm oborom D ( ) a f funkcia s Funkcia F definovan na mnoine D ( F ) tak, e defininm oborom D ( f ) . Nech D ( F ) = { x D ( ) ; ( x ) D ( f )} .

F ( x ) = f ( ( x ) )
sa nazva zloen funkcia.

pre

x D(F )

Funkciu f nazvame hlavnou a funkciu vedajou zlokou zloenej funkcie F.

Vlastnosti funkci:
Ohranienos Monotnnos Jednojednoznanos Prnos, neprnos Periodinos

Inverzn funkcia
Funkcia f definovan na D( f ) sa nazva jednojednoznan (prost), Ak x1 , x2 D ( f ) x1 x2 plat f ( x1 ) f ( x2 ) .

Kad rastca alebo klesajca funkcia je jednojednoznan. Nech f je jednojednoznan funkcia s defininm oborom D( f ) a
f 1 definovan na mnoine H( f ) oborom hodnt H( f ). Funkciu

s oborom hodnt D( f ) nazvame inverznou funkciou k funkcii f , ak pre kad b H ( f ) plat:

f 1 ( b ) = a f ( a ) = b .

Plat:

f f 1 ( b ) = b D f 1 = H ( f )

f 1 ( f ( a ) ) = a H f 1 = D ( f )

1 Grafy funkci f a f s symetrick poda priamky y = x.

f
4

x2 1 :y= + 3 3

f : y = 3x 1

-1

-1