Technick univerzita v Koiciach Leteck fakulta

CFD modelovanie transsonickho prdenia v dchadle leteckho motora

Peter Gaparovi

Dizertan prca

Koice 2008

Technick univerzita v Koiciach Leteck fakulta Katedra leteckho ininierstva

CFD modelovanie transsonickho prdenia v dchadle leteckho motora

Dizertan prca

Peter Gaparovi

kolite:

prof. Ing. Jozef Povaan, CSc.

kolite pecialista:

Koice 2008

Analytick list
Autor: Nzov prce: Podnzov prce: Jazyk prce: Typ prce: Poet strn: Akademick titul: Univerzita: Fakulta: Katedra: Vedn odbor: pecializcia: Mesto: kolite: kolite pecialista: Dtum odovzdania: Dtum obhajoby: Kov slov: Kategria: Citovanie prce: CFD, transsonick ventiltor, dchadlo, leteck prdov motor Technika, technolgie, ininierstvo a pod. Peter Gaparovi: CFD modelovanie transsonickho prdenia v dchadle leteckho motora. Dizertan prca. Koice: Technick univerzita v Koiciach, Leteck fakulta. 2008. 110 s. Nzov prce v AJ/NJ: Podnzov prce v AJ/NJ: Kov slov v AJ/NJ: CFD, transonic fan, aircraft jet engine CFD modeling of transonic ow in fan of aircraft engine 8. 4. 2008 slovensk Dizertan prca 110 philosophiae doctor (PhD) Technick univerzita v Koiciach Leteck fakulta (LF) Katedra leteckho ininierstva (KLI) 91-07-9 Vzbroj a technika letectva Koice prof. Ing. Jozef Povaan, CSc. Peter Gaparovi CFD modelovanie transsonickho prdenia v dchadle leteckho motora

Abstrakt Pri pouit CFD metd pri potaovom modelovan transsonickho prdenia v dchadle leteckho turbnovho motora je nutn pozna validitu vsledkov. Overenie validity je realizovan porovnanm vsledkov potaovho modelu s dajmi nameranmi na fyziklnom modeli v plnej mierke. Citlivos modelu je testovan prtomnosou obvodovej trbiny. Porovnanie je vykonan na iare reimov danej kontantnmi otkami rotora (9 981 otok za mintu) a premenlivm krtenm vstupu. Porovnvanmi parametrami je podiel celkovho tlaku na vstupe vonkajieho prdu a spolonom vstupe a izentropick innos vo vonkajom prde. Pre modelovanie s pouit CFD systmy Fluent 5 a Ansys CFX 11, zaloen na Navier-Stokesovch rovniciach a metde konench objemov. Pri systme Fluent je pouit model turbulencie Spalart-Allmaras a netruktrovan numerick sie. Pri systme Ansys CFX je pouit model k-omega SST so truktrovanou sieou zahustenou v hrbke medznej vrstvy. Vsledky potvrdzuj schopnos sasnch CFD systmov presne predpoveda parametre dchadla pri neuvaovan detailov kontrukcie, ako aj schopnos presne predpoveda vplyv strt na vkonov parametre pri pouit numerickej siete, ktor zachycuje detaily v hrbke medznej vrstvy. Prca je vemi uiton pre praktick vpoty v priemysle, pretoe stanovuje podmienky pre spoahliv aplikciu CFD metd pri vpote transsonickch a supersonickch dchadiel.

Abstract Use of CFD methods in computer modelling of transsonic ow in the fan of aircraft gas turbine necessitates answer to validity of results. Evaluation of validity is realised by comparing result of computer model to data measured on physical full-scale model. Sensitivity of the model is tested by existence of tip clearance. Comparison is done at the ow regimes determined by constant rotational speed (9 981 revolutions per minute) and variable throttling of the fan outlet. Evaluated are two characteristic parameters ratio of stagnation pressure in the outer stream of the outlet and in the inlet and isentropic effectivity in the outer stream. Used CFD systems are Fluent 5 and Ansys CFX 11, based on Navier-Stokes equations and nite volume method. System Fluent is applied with SpalartAllmaras turbulence model with unstructured grid. System Ansys CFX is applied with turulence model of k-omega SST with structured numerical grid with detailed resolution in the volume of boundary layer. Computational results conrm capability of current CFD systems to accurately predict parameters of fan, without accounting for design details and as well to accurately predict the effect of losses on power parameters, provided the numerical grid which is used properly resolves details of the boundary layer. This work is very useful for practical comutations in industry, because species conditions for reliable application of CFD methods in computation of transsonic and supersonic fans.

Zadanie prce
Vedn odbor: pecializcia: Nzov prce: Obsah prce: 91-07-9 Vzbroj a technika letectva CFD modelovanie transsonickho prdenia v dchadle leteckho motora analza monost CFD modelovania dchadla s transsonickm prdenm voba optimalizovanej metdy CFD vpotu pre dan prpad porovnanie presnosti CFD vpotu s vsledkami experimentu Rozsah prce: Dtum odovzdania: Vedci katedry: Dekan: 100160 textovch strn (1800 znakov/str.) a obrzkov 8. 4. 2008 prof. Ing. Jozef Povaan, CSc. doc. RNDr. Frantiek Olejnk, CSc.

Dtum dizert. skky: 12. 2. 2003

estn vyhlsenie Vyhlasujem, e som dizertan prcu vypracoval(a) samostatne s pouitm uvedenej odbornej literatry. Koice 8. 4. 2008 ...................
Vlastnorun podpis

Predhovor
V obdob po roku 1999, kedy som zanal pracova na tejto tme, boli na Katedre leteckho ininierstva, kde som vtedy pracoval, numerick vpotov metdy prdenia (znmejie pod anglickou skratkou CFD Computational Fluid Dynamics) v podstate neznme. Naastie som mal na katedre k dispozcii vkonn pracovn SGI Octane a vedci katedry, prof. Ing. Jozef Povaan, CSc., zabezpeil rozrenie hardvru aby na om mohli by rieen pamovo vemi nron problmy z aerodynamiky a zskanie pokroilho CFD nstroja Fluent. Projekt vvoja leteckho motora DV-2 v Povaskch strojrach v Povaskej Bystrici mi ponkol vhodn materil pre vskum s pomocou CFD nstrojov s praktickm vznamom. V strojrach v tej dobe rieili problm vvoja novho 19-lopatkovho dchadla kovanho z titanu, ktor by nahradilo sriov 15-lopatkov dchadlo s hrubmi lopatkami, vyrban frzovanm z duralovho bloku. Moja prca bola zaven vskumnou sprvou s kompletnmi charakteristikami. Pri prci na tomto projekte som strvil viac ne rok a pol, iastone pri zvldan metodiky CFD a vytvran vpotovej siete, ale hlavne pri akan na vsledky, pretoe dan loha bola na hranici hardvrovch monost toho najvkonnejieho potaa, ktor som mal k dispozcii, a to z hadiska uskutonitenosti vbec (vekos pamte), ako aj asovej nronosti (rchlos procesora). Na opltku mi to umonilo zska ojedinel vntropodnikov daje o zmeranch charakteristikch starho dchadla, na zklade ktorch som sa mohol konene pusti do novej prce, ktor by mala prvky vedeckej metdy a mohla vysti do napsania tejto dizertanej prce. Za t dobu prebehol prudk vvoj ako v oblasti hardvru, tak aj v oblasti softvrovch modelov. Pri prci na spolonom projekte s prof. Ing. Mriou arnogurskou, CSc., vedcou katedry energetickej techniky TU Koice, som mal monos prs do styku s novm CFD systmom Ansys CFX. Sksenosti s tmto softvrom vemi rozrili moje monosti pri rieen dizertanej prce.

Obsah
Zoznam obrzkov Zoznam tabuliek Pouit symboly Slovnk termnov vod 1 Prehad sasnho stavu v problematike 1.1 Objekt vskumu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1.1.1 1.1.2 1.1.3 1.1.4 1.1.5 1.2 1.3 1.4 asti TKPM . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Propulzvna innos TKPM . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Odlinosti kontrukcie dchadiel . . . . . . . . . . . . . . . . . . Charakteristika motora DV-2 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Dchadlo motora DV-2 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . xi xii xiii xvi 1 3 3 4 4 7 8 9

Druhy strt . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10 Termodynamick innos dchadla . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11 Prdenie v dchadle . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13 1.4.1 1.4.2 1.4.3 Vkonov charakteristiky dchadla . . . . . . . . . . . . . . . . . 14 Kinematika prdenia v lopatkovej mrei . . . . . . . . . . . . . . 15 Druh prdiaceho mdia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17 Situcia vo vede . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17 Situcia v technike . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19 Analytick modely (teria) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20 Fyziklny experiment . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20 Numerick modely a simulcia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21

1.5

Modelovanie a experiment . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17 1.5.1 1.5.2 1.5.3 1.5.4 1.5.5

LF

KLI

1.6

Fyziklne modelovanie a podobnos . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 24 1.6.1 1.6.2 Zkladn aerodynamick kritri podobnosti . . . . . . . . . . . 25 Rozmerov analza dchadla . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 27 Meranie krtiacich charakteristk dchadla . . . . . . . . . . . . . 32

1.7 1.8 1.9

Experimentlne metdy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 30 1.7.1 Predstava tekutiny . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 33 CFD metdy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 34 1.9.1 1.9.2 1.9.3 Rozdelenie CFD metd . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 34 Typy siet . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 36 Potaov prostriedky CFD . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 38

1.10 Praktick otzky aplikcie metd CFD . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 41 2 Ciele a motivcia prce 2.1 2.2 2.3 2.4 43

Predchdzajce zistenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 43 Hypotza . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 43 Cie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 44 Konkrtne lohy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 44 47

3 Metodolgia rieenia 3.1 3.2 3.3

Experiment . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 47 Vber metdy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 47 Zkladn rovnice prdenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 47 3.3.1 3.3.2 3.3.3 Rovnica kontinuity . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 48 Navier-Stokesova rovnica . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 48 Rovnica energie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 51

3.4 3.5

RANS rovnice a Reynoldsove naptia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 51 Modely turbulencie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 53 3.5.1 3.5.2 3.5.3 Model Spalart-Allmaras . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 53 Model SST . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 54 Prechod medznej vrstvy v modeli SST . . . . . . . . . . . . . . . 55
ix

LF

KLI

3.5.4 3.6 3.7 3.8

Poiadavky na vpotov sie v medznej vrstve . . . . . . . . . . . 56

Metda konench objemov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 58 Popis vpotovej siete . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 60 Popis modelu prdenia a okrajovch podmienok . . . . . . . . . . . . . . 65 69 75

4 Vsledky 5 Zveren poznmky 5.1 5.2

Diskusia vsledkov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 75 Prnosy dizertanej prce . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 77 5.2.1 5.2.2 Prnos pre vedn odbor . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 77 Prnos pre ininiersku prax . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 78

5.3

alie smerovanie vskumu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 78 85 86 91

Zoznam pouitej literatry Prloha: Zpis vektorov a tenzorov Register

Zoznam obrzkov
1.1 1.2 1.3 1.4 1.5 1.6 3.1 3.2 3.3 3.4 3.5 3.6 3.7 3.8 3.9 Tepeln innos relneho Braytonovho cyklu poda [Boyce, 2001]. . . . Schma motora DV-2. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5 8

Pohad na 15-lopatkov dchadlo motora DV-2. . . . . . . . . . . . . . . 10 krtiaca charakteristika stlaenia dchadla. . . . . . . . . . . . . . . . . 15 Kinematika prdenia okolo izolovanho prolu a v lopatkovej mrei. . . . 16 Numerick difzia. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 37 Orientcia viskznych napt. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 49 Sinite trenia Cf v medznej vrstve (m. v.). . . . . . . . . . . . . . . . . . 55 Zny medznej vrstvy poda priebehu rchlosti. . . . . . . . . . . . . . . . 57 Vzah medzi elementom siete a konenm objemom. . . . . . . . . . . . . 58 Multigrid metda. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 59 Tvar vpotovej oblasti pre FLUENT a ANSYS CFX. . . . . . . . . . . . . 60 Povrchov sie modelu pre FLUENT. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 61 Topolgie pouvan pre sieovanie geometrie lopatiek. . . . . . . . . . . 62 truktrovan J-sie vytvoren v TURBOGRID-e. . . . . . . . . . . . . . 63

3.10 Vsledn zobrazenie y + po plochch dchadla. . . . . . . . . . . . . . . . 64 3.11 Vyuitie periodicity pre zmenenie geometrickej oblasti modelu. . . . . . . 65 3.12 Dencia pracovnho bodu charakteristiky statickm tlakom na vstupe. . 66 3.13 Priebeh Machovho sla po lopatke a v rezoch. . . . . . . . . . . . . . . . 67 3.14 Trecie naptie na povrchu lopatky. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 68 4.1 4.2 4.3 krtiace charakteristiky celk. stlaenia pri reduk. otkach 9 981 ot./min. . 73 krtiace charakteristiky izentropickej innosti pri reduk. otkach 9 981 ot./min. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 73 pln krtiace charakteristiky celk. stlaenia . . . . . . . . . . . . . . . . 74

Zoznam tabuliek
4.1 4.2 4.3 4.4 4.5 Fluent SA t000 pri otkach 9 981 ot./min vsledn hodnoty . . . . . . . 70 CFX SST t000 pri otkach 9 981 ot./min vsledn hodnoty . . . . . . . 71 CFX SST t063 pri otkach 9 981 ot./min vsledn hodnoty . . . . . . . 71 Experiment pri otkach 9 981 ot./min hodnoty pre EDV2.01.03.017 . . 71 Experimentlne stlaenie pln hodnoty pre EDV2.01.03.017 . . . . . . 72

Pouit symboly
Voba symbolov vychdza z medzinrodnch odporan [ISO 31, 1992], [IUPAP-25: Symbols, ..., 1987], a zvyklost v aerodynamickej a turbinrskej literatre. Kvli prieniku viacerch vedeckch a technickch discipln v tejto prci nemaj niektor symboly jednoznan vznam, ale kontext jednotlivch vznamov mono v texte ahko rozli. Matematick interpunkcia: Jednotky v grafoch a tabukch s oznaen hranatmi ztvorkami, ktor s v tomto prpade prehadnejie ako algebra velin. V slade s pravidlami z roku 2003 pre ekvivalentn pouitie bodky a iarky ako desatinnch oddeovaov [SI brochure, 2006, s. 133] a kvli jednotnosti s potaovmi vstupmi, je v tomto texte jednotne pouit desatinn bodka. Grcke symboly cirkulcia rchlostnho poa adiabatick koecient = innos tepeln vodivos, sinite objemovej viskozity dynamick viskozita kinematick viskozita frekvencia dominantnch vrov turbulencie stlaenie (pomer tlaku za ventiltorom k tlaku pred nm) hustota tekutiny plon naptie v tekutine viskzne naptie v tekutine
cp , nrazovitos, hustota cirkulcie cv

LF

KLI

Latinkov symboly c pecick tepeln kapacita (pri kontantnom objeme cv ), (pri kontantnom tlaku cp ), rchlos zvuku D e f g H, h k m M n p Q R Re S t T U u V,v priemer dchadla, symbol pre totlny (materilov) diferencil jednotkov vektory kartezinskeho sradnicovho systmu pecick objemov sila gravitan zrchlenie entalpia, pecick entalpia turbulentn kinetick energia hmotnos, obtokov pomer Machovo slo rchlos otania (otky za mintu) hydrostatick tlak hmotnostn prietok, priveden teplo univerzlna (Molov) plynov kontanta Reynoldsovo slo rchlos deformcie teplota v C termodynamick teplota (v K) vntorn termomechamick energia rchlos tekutiny objem, pecick objem

xiv

LF

KLI

W x y

priveden prca poloha v kartezinskom sradnicovom systme (tie x, y, z) vzdialenos od steny In symboly

[]

(hranat ztvorky) poda kontextu: vo vsledkoch s v ztvorkch jednotky veliiny; v bezrozmerovej analze ztvorky okolo fyz. veliiny produkuj jej jednotky; inde oznauje matice.

(bodka) znak desatinnho oddeovaa (namiesto iarky obvyklej v eskoslovenskej sadzbe) kvli jednotnosti s potaovmi vstupmi Indexy

i, j , k x, y, z 1, 2, 3

premenn indexy zloiek vektorov a tenzorov zloky v kartezinskom sradnicovom systme zloky v kartezinskom sradnicovom systme pred ventiltorom za ventiltorom vo vntornom prde vo vonkajom prde celkov (stagnan), napr. celkov tlak pc , celkov teplota Tc efektvny izentropick redukovan (t. j. korigovan, prepotan na tandardn podmienky) turbulentn, vrov
xv

II

ef

iz

LF

KLI

Slovnk termnov
CFD (Computational Fluid Dynamics, slov. Vpotov dynamika tekutn) obor (vskumu, alebo aplikcie), ktor je prienikom fyziky tekutn, numerickch metd a potaovej technolgie. Venuje sa numerickm metdam pre vpoet prdenia tekutn. DPM (DvojPrdov Motor, tie aj Turbodchadlov motor) druh TKPM v ktorom je okrem turbokompresorovho jadra ventiltor, pohan turbnou, ktor vyvolva pohyb vzduchu vo vonkajom prde. (anglick ekvivalent: turbofan vi [Gunston, 2004, s. 665]) NS skratka pre Navier-Stokes, oznauje Navier-Stokesove rovnice a metdy zaloen na tchto rovniciach, alebo numerick siete, ktor s svojou detailnosou v medznej vrstve preduren na rieenie pomocou NS rovnc. pd (pd prolu) termn prevzat z aerodynamiky prolov, kde oznauje reim pri prekroen medznho uhla nbehu, kde dochdza k masvnemu odtrhnutiu prdenia s nslednm vzrastom odporu, so stagnciou vztlaku a s presunom psobiska vslednej sily. Nzov je odvoden z letovej mechaniky, kde tento jav spsobuje pd lietadla, to znamen, pokles sklonu pozdnej osi lietadla s nslednou stratou vky. Rovnak reim sa vyskytuje aj pri prolovch mreiach. Ekvivalentn anglick termn stall znamen v preklade pribline visenie. pump nestabiln reim prce kompresora, ktor sa prejavuje silnmi tlakovmi pulzmi na vstupe a vekm mechanickm namhanm lopatiek, priom me djs k ich pokodeniu. Vznik nsledkom pdovho reimu na individulnych lopatkch a vzjomnou interakciou jednotlivch stupov kompresora medzi sebou. reim prdenia relnej tekutiny (poda dokonalosti obtekania povrchu) primknut (angl. attached), odtrhnut (angl. separated). reim prdenia relnej tekutiny (poda vplyvu stlaitenosti tekutiny) poda [Kundu
xvi

LF

KLI

a Cohen, 2002, s. 663]: nestlaiten pre M<0.3, podzvukov, subsonick pre M<1.0, okolozvukov, transsonick pre 0.8<M<1.2, nadzvukov, supersonick pre M>1.0, vysokonadzvukov, hypersonick pre M>3-5. stlaenie (alebo aj stupe stlaenia) podiel tlakov za a pred kompresorom alebo turbnou. Prakticky sa pouva iba celkov stlaenie, teda podiel celkovch tlakov. TKPM (Turbokompresorov Prdov Motor) druh turbnovho motora, v ktorom sa energia horcich plynov vyuva pre zvenie kinetickej energie prdu plynov v dze. asto sa pouva s prvlastkom leteck (skratka LTKPM). V sasnosti existuj dva hlavn poddruhy TKPM: jednoprdov (JPM, angl. turbojet) a dvojprdov (DPM, angl. turbofan). turbnov motor (poda vzoru piestov motor) motor, ktorho princp innosti je priamo zvisl na funkcii turbny. Na rozdiel od stacionrnej turbny (pre vrobu el. energie) je jeho integrovanou sasou aj kompresor, preto sa mu hovor aj turbokompresorov motor. Turbokompresorov as je zkladom (tzv. jadrom) vetkch druhov turbnovch motorov. Poda vyuitia prebytonej energie plynu za jadrom sa turbnov motory delia na alie druhy. Pri premene energie plynov na kinetick energiu prdu plynov v dze ide o turbokompresorov prdov motor (existuj aj prdov motory bez turbny), pri premene na krtiaci moment na hriadeli pridanej (vonej) turbny ide o turbovrtuov alebo turbohriadeov motor (jemn rozdiely v kontrukcii a regulcii). Anglick ekvivalent (nerozliuje sa turbna a turbnov motor): gas turbine vi [Gunston, 2004, s. 263]. ventiltor, dchadlo prakticky zameniten pojmy. Zariadenie principilne zhodn s vrtuou a kompresorom. jednotliv pojmy slia k zdrazneniu hlavnej funkcie zariadenia. Zatia o vrtua (a rotor vrtunka) sli pre vyvodenie hnacej sily a kompresor pre stlaenie plynu, funkciou ventiltora, resp. dchadla je vyvolanie prietoku plynu. (esk ekvivalent: dmychadlo, anglick ekvivalent: fan vi [Gunston, 2004, s. 226])

xvii

LF

KLI

vod
Turbokompresorov prdov motory (TKPM), predstavuj jedno z najrozrenejch vyuit plynovej turbny. Zkladn kame rozvoja turbn poloil prve slovensk rodk, profesor Aurel Stodola, ktor na zaiatku 20. storoia publikoval vznamn prce o terii turbn, ktor sa stali dleitou referenciou pre kontruktrov prvch turbnovch motorov v Eurpe aj USA. Hoci mylienka pouitia turbnovho motora na prdov pohon nebola plne neznma, veobecn skepsu prekonali a prv letov skky okolo roku 1940. Ich priekopnkmi boli Hans von Ohain v Nemecku a Frank Whittle vo Vekej Britnii. Vtedaj vojnov konikt u iba urchlil nstup tejto technolgie v letectve. Odvtedy sa neobjavila technolgia s vou energetickou innosou a hustotou energie pre pohon lietadiel (berc do vahy rzne formy piestovch motorov, raketov motory alebo inov motory). V oblasti subsonickch rchlost dnes vldnu dvojprdov motory (DPM), ktor patria medzi TKPM. Dokonca aj vojensk supersonick lietadl sa vinu asu pohybuj tesne pod rchlosou zvuku, preto je vina modernch vojenskch lietadiel vybaven prve DPM. Propulzvna innos a tm aj pecick spotreba paliva DPM je optimlna pri uom rozsahu rchlost, ako je tomu pri, kedysi vlune pouvanch, jednoprdovch motoroch. Je to do znanej miery dan geometriou dchadla (ventiltora). Jeho nvrh sa li od nvrhu axilneho kompresorovho stupa, hoci principilne sa jedn o toton lopatkov kontrukciu. Vrazne trojrozmern prdenie, vie pomery vonkajieho a vntornho priemeru, spolu s vm stlaenm pri transsonickch relatvnych rchlostiach s niektor z prin rozdielov pri nvrhu dchadlovho a kompresorovho stupa. Nvrh prvch dchadiel sa uskutooval pomocou vpotovch nstrojov pre subsonick prdenie v kompresoroch, o bolo spojen s rozsiahlymi skkami modelov v niekokch variantoch [PS-TSb, 1988]. V tej dobe neboli verejne publikovan merania kompresorovch stupov pri rchlostiach zvuku, o je prve oblas v ktorch pracuj dchadl. Medziasom si vedce rmy v odbore pravdepodobne vyvinuli pokroil reverzn nvrhov programy uvaujce supersonick prdenie, ale podrobnosti o tomto softvri, ako

LF

KLI

aj vsledky meran zostvaj stle obchodnm tajomstvom. Napriek pokroku v nvrhovch metdach, bol vvoj stle zvisl na overen nlneho nvrhu relnym experimentom. To sa vak zmenilo s prudkm pokrokom v oblasti metd CFD (potaov dynamika prdenia). Tieto metdy predstavuj tretiu cestu medzi istou teriu (zjednoduujcou ale lacnou) a experimentom (zachycujcim komplexnos reality ale prli drahm). Metdy CFD umouj robi vskum a vvoj v tejto oblasti s vemi malmi nkladmi a teda bez podpory priemyslu, v ktorom vldne ostr konkurencia a tm aj nepriazniv prostredie pre zverejovanie vsledkov vskumu. Metdy CFD v oraz vom mnostve prpadov nahradzuj experiment, priom jednou z prekok je otzka validity takto zskanch vsledkov. Preto sa rob mnostvo porovnvacch tdi, kde sa porovnvaj vsledky CFD s vsledkami experimentu. Zvery tchto tdi bvaj obmedzen na konkrtnu aplikciu typ geometrie. V prpade transsonickch dchadiel je skoro nemon verejne sa doptra plnch charakteristk pre nejak konkrtnu kontrukciu a preto je v tejto oblasti problm aj dosta sa k nejakej tdii. alou prekkou je vek rznorodos sasnch CFD metd, take porovnvacie tdie sa sstreuj len na niektor z nich. Teria tchto metd je skbenm mnostva znalost z fyziky prdenia, matematiky a potaovch vied a ich vvoj je vemi drah. Preto sa mono v tejto oblasti asto stretn s uritou konzervatvnosou uvateov ale aj vvojrov, ktor po investovan do prslunho hardvru, softvru a kolen nadobudn pomerne vek sksenosti a km neexistuje vrazne via vhoda v prechode na in koncepciu (via presnos a produktivita), zostvaj pri starom rieen, preverenom asom. Tto prca pojednva o pouit tch metd CFD, ktor sa oznauj skratkou RANS a ktor s v sasnosti asi najrozrenejm CFD nstrojom v priemysle.

LF

KLI

1
1.1

Prehad sasnho stavu v problematike

Objekt vskumu

Tto prca sa zaober dchadlom, ktor je charakteristickou asou leteckho dvojprdovho motora (DPM). Dvojprdov motor je druh turbokompresorovho motora (TKM) a zrove aj druh prdovho motora. Pojem prdov vyjadruje princp vytvorenia ahu (propulzie) a pojem turbokompresorov vyjadruje vntorn usporiadanie motora. Turbokompresorov prdov motory (TKPM) s nepostrdaten pre pohon lietadiel lietajcich vysokou rchlosou a vo vysokch vkach. Turbokompresorov motor je len jednou z podb turbnovho motora, t. j. motora, ktorho innos je zaloen na funkcii plynovej turbny, priom turbnov motor patr spolu s piestovmi motormi do spolonej skupiny spaovacch motorov. V letectve, po 2. svetovej vojne, TKM nahradili dovtedy pouvan piestov motory. TKM maj mnoh vhody v oblasti vkonov, spoahlivosti, ekonomiky a jednoduchosti drby. Dnes sa sce piestov motory ete pouvaj, ale oblas vekokapacitnej komernej dopravy a vojenskho letectva je vlunou domnou TKM. Ak ponechme stranou vrtunky, tak pre vytvorenie doprednho ahu sa vyuvaj nasledovn dva princpy propulzie: urchlenm prdu plynov prechdzajcich motorom, urchlenm okolitho ovzduia pomocou vrtule. Z toho vyplvaj aj zvltnosti kontrukcie dvoch druhov TKM: turbokompresorovch prdovch motorov a turbovrtuovch motorov.

LF

KLI

1.1.1

asti TKPM

Vetky turbokompresorov prdov motory (TKPM) sa vyznauj samostatnm turbokompresorovm jadrom (genertorom plynu poda [Povaan, 1999b]), ktor sli ako zdroj horcich plynov. Vo vstupnej dze motora dochdza sa vntorn energia plynov vyuva na zvenie kinetickej energie prdu. Urchlenie prdu plynov na o najvyiu kinetick energiu je zkladnm princpom propulzie vetkch prdovch motorov. Turbokompresorov jadro sa funkne sklad z troch ast: kompresora, spaovacej komory a turbny. Turbna a kompresor s vzjomne spriahnut najastejie priamo pomocou hriadea. Turbna sli ako zdroj krtiaceho momentu pre kompresor, ktor naopak stlanm vzduchu umouje aby sa energia paliva v spaovacej komore mohla uvoni na teplo s najvm monm potencilom, ktor je nsledne v turbne premenen na prcu na hriadeli. Uiton vkon turbokompresorovho jadra tvor len vemi mal as v bilancii medzi vkonom turbny a prkonom kompresora, preto aj mal zhorenie innosti tchto ast sa me nepriaznivo odrazi na celkovom vkone jadra a tm aj celho motora. Horeuveden popis charakterizuje najjednoduch druh TKPM jednoprdov motor. Neskr sa objavil dvojprdov motor, ktor m viu innos vo vine prpadov. To sa prejavuje v sasnej situcii v letectve, kedy dvojprdov motory tvoria vinu vetkch TKPM. Pre objasnenie tejto priny a lohy dchadla (ventiltora) v dvojprdovch motoroch je nutn analza propulzvnej innosti.

1.1.2

Propulzvna innos TKPM

Pre dosiahnutie dobrch vkonovch a ekonomickch ukazovateov je potrebn, aby sa chemick energia obsiahnut v palive premenila na prcu ahu s o najlepou innosou. Pretoe sme obmedzen propulzvnym princpom, tto innos si mono predstavi ako produkt dvoch oddelench innost:

LF

KLI

1. innosti premeny chemickej energie paliva na kinetick energiu prdu plynov; 2. innosti urchlenia prdu plynov na vytvorenie ahu. V prvom prpade sa jedn o termodynamick a hydrodynamick innos, ktor mono zlepi celkovo zdokonaovanm parametrov termodynamickho cyklu (napr. vobou materilov s lepou iarupevnosou). Tto innos mono zlepi aj dokonalm zvldnutm procesu horenia a dokonalm tvarovanm vetkch obtekanch ast motora. Termodynamickm modelom vetkch turbnovch motorov je Braytonov cyklus (alebo obeh). V tomto cykle sa vyskytuj tyri dleit body, ktor zodpovedaj miestu pred kompresorom (bod 1), miestu za kompresorom (bod 2), miestu pred turbnou (bod 3) a miestu za turbnou (bod 4). Termodynamick innos Braytonovho cyklu je zvisl hlavne na stlaen vzduchu v kompresore a pre relny cyklus aj na teplote horenia (presnejie povedan na podieli teplt v bode 3 a 1) vi obr. 1.1.
70 60 idelny cyklus

tepeln innos [%]

50 40 30 20 10 0 0 5 10 15 20 25 30

t3 = 1200 C t3 = 1000 C

polytropick kompresia a expanzia t0 = 15 C innos kompresora = 87 % innos turbny = 92 %

t3 = 800 C

35

40

stlaenie [1] Obr. 1.1 Tepeln innos relneho Braytonovho cyklu poda [Boyce, 2001].

Leteck turbnov motory musia kvli vysokmu poadovanmu vkonu pouva vemi vysok teploty a z obrzku vyplva, e s ohadom na tepeln innos tomu zodpovedaj aj vysok stlaenia v kompresore najastejie v rozsahu 2030, aj ke najnovie motory pre dopravn lietadl dosahuj hodnoty viac ako 40 (Rolls Royce Trent 900 pre Airbus A380).
5

LF

KLI

V druhom prpade sa jedn o propulzvnu innos samotnho princpu vytvrania ahu. Vytvranie ahu na zklade urchovania plynov obsahuje v sebe principilny rozpor. Ak chceme toti vytvori o najv ah, musme plynu udeli o najviu hybnos. Ak vak chceme vysok innos premeny energie na ah (propulzivnu innos), mus by zvenie kinetickej energie plynov o najmenie. V limitnom prpade je zmena hybnosti nulov a preto je nulov aj vynaloen energia, take propulzvna innos sa bli k 100 %, ale ah sa bli k nule. Kompromisn rieenie spova v tom, e sa sname zadan zmenu hybnosti (tm aj ah) dosiahnu s o najmenm zvenm kinetickej energie. Pretoe prieton mnostvo prispieva ku kinetickej energii linerne, ale urchlenie prispieva ku kinetickej energii kvadraticky, rieenm je zvenie prietonho prierezu na kor urchlenia plynov. To je dvod, preo je pohon vrtuou propulzvne innej ako ekvivalentn prdov pohon. Bohuia vrtua je obmedzen iba na subsonick rchlosti letu pribline do hodnoty M = 0.6. Rieenm je dvojprdov motor (DPM). Na rozdiel od jednoprdovho motora (JPM), sa znan as energie plynov odober v prdavnom stupni turbny a t potom sli pre pohon dchadlovho kolesa, ktor je umiestnen pred samotnm kompresorom. Dchadlo m men priemer ako vrtua, o mu zabezpeuje innos aj pri transsonickch doprednch rchlostiach, ale zrove spracovva vie objemy vzduchu ako turbokompresorov as. Vstup z dchadla je veden hlavne okolo samotnho turbokompresorovho jadra, ale pred dzou sa mu oba vstupy op spoji v tzv. zmieavacej komore, o je kontrukne vhodn pre motory s malm obtokovm pomerom. Pomer prietoku vo vonkajom prde voi prietoku vo vntornom prde (t. j. obtokov pomer) je zvisl na priemere dchadlovho kolesa. Motory pre vekokapacitn dopravn lietadl s uren pre menie rchlosti, take mu ma vek priemer dchadla a tm aj vek obtokov pomer (v sasnosti okolo hodnoty 10). Motory pre vojensk lietadl s uren pre transsonick a supersonick rchlosti, preto ich dchadl maj iba mierne v priemer ako kompresor a tomu je mern aj mal obtokov pomer (vinou okolo hodnoty 0.4).

LF

KLI

V 80-tych rokoch bola snaha o vvoj novch vrtul, ktor by mali innos 0.8 a do rchlosti M = 0.8.Tieto sa od klasickch vrtul znane odliovali vrazne povitmi supersonickmi listami s 8-10 listami, preto sa pre ne zaalo pouva oznaenie propfan (vrtuo-ventiltor v preklade z anglitiny). Vvoj v USA ustal, pretoe, poda [Cohen et al., 1996, s. 119], tento pohon vyaduje nron vvoj novch reduktorov pre prenos vkonov vye 8000 kW a tie kvli prli vysokej hlunosti propfanov. Napriek tomu, v Eurpskej nii a na Ukrajine je vvoj tchto novch pohonnch jednotiek spen (EPI TP400-D6 pre Airbus A-400M a Progress D-27 pre Antonov An-70). Km sa nepreuke spenos tejto koncepcie v relnom nasaden, ostva trh pohonnch jednotiek pre rchlosti M > 0.6 rezervovan pre turbokompresorov motory s dchadlami.

1.1.3

Odlinosti kontrukcie dchadiel

Princp prce dchadla (ventiltora) sa neodliuje od vrtule, alebo lopatkovho kompresora. In nzov je iba vyjadrenm mierne odlinej funkcie. Pri vrtuli je draz na propulziu bezprostredn vyvodenie ahovej sily. Pri kompresore je zdraznen funkcia stlaenia a prietok je len sekundrny prejav. Pri dchadle sa jedn o vyvolanie objemovho alebo hmotnostnho prietoku (konen urchlenie pre zskanie o najvieho ahu sa uskutouje asto a v dze). Dchadlo m s vrtuou spolon komplexn charakter rchlostnho poa v zvislosti na polomere, podobne ako lopatkov kompresor m irok lopatky pre dosiahnutie potrebnho stlaenia pre svoju funkciu, ale na rozdiel od obidvoch m vrazne trojrozmern charakter prdenia. Teda, nvrh dchadlovho stupa sa odliuje tak od nvrhu vrtule, ako aj od nvrhu kompresorovho stupa. Pretoe kompresory leteckch motorov musia dosahova stlaenia 2030, ale maximlne dosiahnuten celkov stlaenie v jednom axilnom stupni je kvli innosti obmedzen na hodnoty 1.11.4, axilny kompresor sa vdy sklad z viacerch stupov. Oproti tomu, vek dchadl bvaj iba jednostupov, vaka hbke lopatky mvaj vie stlaenie ako kompresorov stupne (v prpade motora DV-2 je to hodnota 2.38).

LF

KLI

1.1.4

Charakteristika motora DV-2

(Na zklade dajov v [Hocko, 2007].) Motor DV-2 bol vyvinut v bvalom Sovietskom zvze zdruenm PROGRESS v Zporo. Nvrh motora je dielom kontruknej kancelrie Lotarev. Vrobcom je podnik Povask strojrne Leteck motory, a. s. v Povaskej Bystrici. Vvoj motora zaal v roku 1980. Projektovan bol pre vku letu 6000 m a rchlos letu 700 km/h, s plnovanm nasadenm pre cvin prdov lietadlo L-39MS. Neskr bol pouit aj v lietadlch L-59 a Jak-130 (Aermacchi M-346).

Obr. 1.2 Schma motora DV-2.

Zvltnosou motora DV-2 je pomerne vek obtokov pomer (m = 1.5) oproti motorom podobnej kategrie. Naprklad motor Honeywell TFE1042 (vojensk oznaenie F124) m obtokov pomer m = 0.472. Spolu s vysokm stlaenm v kompresore (18 u DV-2 oproti 19.4 u F124) sa to odra na nzkej pecickej spotrebe paliva pri motore DV-2 (0.06 kg/(N h) na maximlnom reime), v porovnan s konkurenciou (okolo 0.08 kg/(N h)). Vysok obtokov pomer vak znamen men prietok horcim traktom prvho prdu (20.6 kg/s u DV-2 oproti 28.9 u F124), o je zrejme hlavn dvod niieho ahu (21.6 kN oproti 29.0 kN). K tomu iastone prispieva aj teplota pred turbnou 1 196 C, ktor je menia ako u konkurencie (okolo 1400 C).

LF

KLI

Najdleitejie daje o motore DV-2 (max. reim, MA h = 0m): such hmotnos . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 474 kg ah . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21.6 kN hmotnostn prietok . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 51.5 kg/s otky nzkotlakho rotora . . . . . . . . . . 13 365.5 ot./min vstupn priemer . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 645 mm obtokov pomer . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1.5 celkov stlaenie v dchadle . . . . . . . . . . . . . . . . . 2.38 celkov stlaenie motora . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 32 teplota pred turbnou . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 196 C pecick spotreba paliva . . . . . . . . . . . . 0.06 kg/(N h) projektovan innos izII . . . . . . . . . . . . . . . . . 0.845

1.1.5

Dchadlo motora DV-2

Vzhadom k vekm rozmerom dchadla je pri maximlnych otkach obvodov rchlos koncov lopatiek 450 m/s. Pri vektorovom stan s axilnou rchlosou 128 m/s vychdza na koncoch lopatiek celkov rchlos 468 m/s relatvne voi lopatke. To znamen e prdenie na koncoch lopatiek je supersonick (M1.4). S prihliadnutm na existenciu subsonickho prdenia v ostatnch astiach, je vhodnejie celkov prdenie v dchadle oznai ako transsonick. Vekos dchadla spsobuje aj aliu komplikciu variabiln vekos obvodovej trbiny medzi koncom lopatiek a vonkajm plom motora. Kvli vekmu zaaeniu odstredivmi silami dochdza pri maximlnom reime k takmu natiahnutiu materilu lopatky, e sa jej koniec dotkne obvodovej upchvky a eliminuje tak obvodov medzeru takmer na nulu. V kudovom stave je vekos medzery okolo 1.5 mm. Tto vekos medzery pri danej thlosti lopatiek spsobuje nezanedbaten straty, ktor sa menia s otkami, o sauje proces vpotu charakteristk. Vekos obvodovej medzery je zvisl na vekosti

LF

KLI

odstredivej sily komplikovanm spsobom, pretoe okrem ahovho namhania, dochdza aj k ohybu komplikovanho priestorovho tvaru lopatky. Pre odhad vekosti obvodovej medzery v tejto prci je pouit jednoduch kvadratick zvislos na otkach.

Obr. 1.3 Pohad na 15-lopatkov dchadlo motora DV-2.

1.2

Druhy strt

Straty v dchadle mono rozdeli nasledovnm spsobom [Wright, 1999, s. 259]: prolov straty lopatiek (trenie a odtrhnutie prdu) straty vplyvom medznej vrstvy na koncovch stench (ktov vry) a vplyvom obvodovej medzery na konci lopatky straty v rzovch vlnch straty obtekanm prvkov tlmiacich a vystuujcich lopatky Prv dva druhy strt s najvznamnejie a malo by sa s nimi uvaova u pri nvrhu, pretoe obmedzuj nielen vkonov parametre v nvrhovej oblasti, ale aj celkov rozsah oblasti
10

LF

KLI

stabilnej prce (dan masvnym odtrhnutm prdenia a pumpou). Podobn rozbor strt, aj s vpotom, je rozveden v [Cohen et al., 1996, s. 208], [Boyce, 2001, s. 313] a [Wright, 1999, s. 260266]. Za zmienku stoj daj o znen innosti o 12 % pri zven obvodovej medzery o 1 % [Walsh a Fletcher, 2004, s. 177], ale ten ist prame zrove dodva, e presn hodnota sa li v zvislosti od nvrhu kompresora, a treba ju uri vpotami a skkami.

1.3

Termodynamick innos dchadla

innos je vyjadrenm itku (obvykle vyuitenej energie) v pomere k vloenej energii. Termodynamick innos v prpade tepelnho cyklu mono denova priamoiaro, ako pomer zskanej prce k dodanmu teplu. Pre vpoet prce otvorenho cyklu nie je mon poui klasick rovnicu zachovania energie: dU = dQ + dW kde U je vntorn energia, Q je priveden teplo, W je priveden prca. Dvodom je to, e tepeln stroje s otvorenm cyklom s prepojen s atmosfrou, take privedenm prce pracovnmu mdiu dochdza aj k ovplyvovaniu okolia. Preto sa s vhodou pouva upraven rovnica, kde na avej strane pribudol potencil tlakovch sl okolia U + p V = H a vsledn veliina H sa nazva entalpia [Cohen et al., 1996, s. 46]. Modikovan rovnica zachovania energie vyzer nasledovne: dH = dQ + V dp Integrl V dp na pravej strane predstavuje tzv. technick prcu, ktor vyjadruje skuton prcu v otvorench dejoch (t. j. dejoch kde je vntorn priestor stroja prepojen s atmosfrou). Tto rovnica je vak stle pouiten iba pre klasick termodynamiku rovnovnych dejov. V relnych dejoch dochdza v dsledku prdenia plynu k vmenm medzi kinetickou energiou plynu a entalpiou. To m vznamn dopad na denciu vratnch dejov.

11

LF

KLI

V klasickej termodynamike sa neuvauje s pohybom mdia, preto dostatonou denciou vratnosti deja je tepeln izolcia od okolia (dQ = 0). Tak dej sa potom nazva adiabatick (z grtiny bez prvodu tepla). Pre dej s konenou rchlosou prdenia mdia, je pre vratnos deja nutn navye zabezpei, e nedjde k nevratnej premene kinetickej energie prdiaceho mdia na teplo (k tzv. disipcii). Tak dej sa potom nazva izentropick (vo vzname bez zmeny entropie). Izentropick dej je preto univerzlnejia dencia vratnho deja, pretoe uvauje nielen termodynamick efekty (prvod tepla tepelnm prenosom), ale aj aerodynamick efekty (generovanie tepla trenm v medznej vrstve, alebo turbulentnm vrenm). Na zklade dencie izentropickho deja, mono ku kadej termodynamickej stavovej veliine denova jej dvojnka s prvlastkom celkov (alebo stagnan), ktor zodpoved stavu tejto veliiny pri izentropickom zbrzden na nulov rchlos. Napr. celkov entalpia Hc je rovn pvodnej entalpii H zvenej o pvodn kinetick energiu plynu zbrzdenho z rchlosti u: Hc = H + 1 m u2 2

Po vydelen hmotnosou dostaneme vzah pre pecick celkov entalpiu hc : hc = h + u2 2

Ostatn stavov veliiny je mon vypota na zklade entalpie. Vzah pre celkov teplotu Tc je: u2 Tc = T + 2cp kde cp je pecick tepeln kapacita pri kontantnom tlaku. (Plat za predpokladu kontantnej hodnoty cp ). Vzah pre celkov tlak pc je: pc = p kde je adiabatick koecient ( =
cp ). cv

Tc T

Uveden vzah pre celkov tlak sa odliuje od bene pouvanho priblinho tvaru
12

LF

KLI

pc = p + (1/2) u2 , ale pre nestlaiten prdenie (M < 0.3), dvaj obidva zhodn vsledky. Vznam celkovch velin spova v tom, e je mon pouva termodynamick diagramy aj pre relne deje v pohybe, len namiesto statickch velin sa zakresuj celkov. Na zklade horeuvedench denci je mon denova innos stlania v dchadle. Z hadiska innosti cyklu je idelnym procesom stlania adiabatick zmena, presnejie izentropick zmena. V relnom procese dochdza, v dsledku molekulrneho trenia, k vytvraniu disipatvneho tepla, o zvyuje potrebn technick prcu na dan stlaenie. Vhodnm vyjadrenm innosti je preto pomer medzi prcou potrebnou na stlaenie v idelnom deji a prcou potrebnou na to ist stlaenie v skutonom deji. Pretoe idelnym cyklom je izentropick dej, denovan je izentropick innos iz [Cohen et al., 1996, s. 48], [PS-TSb, 1988, s. 8]:
1

wc iz hc iz T2c iz T1c c 1 iz = = = = T2c wc hc T2c T1c 1 T1c

(1.1)

kde w je pecick prca, h je pecick entalpia, je stlaenie v dchadle, je adiabatick koecient (pre dvojatmov plyny = 1.4, pre jednoatmov plyny = 1.66).

1.4

Prdenie v dchadle

Ako u bolo spomenut pri charakteristike dchadla, prdenie na obvode lopatiek pri max. otkach je plne supersonick. Prdenie v koreni lopatiek je subsonick. Z toho je mon predpoklada existenciu zloitho systmu rzovch vn. Prtomnos kolmch rzovch vn v medzilopatkovom priestore spsobuje tzv. aerodynamick upchatie stav pri istej hodnote prietoku, kedy u ani plnm odstrnenm krtenia vstupu nie je alej mon zvi hmotnostn prietok.

13

LF

KLI

1.4.1

Vkonov charakteristiky dchadla

Vkony dchadla sa zakresuj v podobe tzv. krtiacich charakteristk (angl. characteristics, alebo maps), kde vodorovn os predstavuje hmotnostn prietok. Najdleitejou krtiacou charakteristikou je charakteristika stlaenia (presnejie celkovho stlaenia) kde zvisl os predstavuje stlaenie, t. j. pomer tlakov za a pred dchadlom (obr. 1.4). iary charakteristk sa zakresuj pri kontantnch otkach. Zmena prietoku pri meran charakteristk sa dosahuje privieranm vstupu (krtenm). Zkladn tvar charakteristiky stlaenia je dan do znanej miery kinematicky geometriou lopatiek. Priesenk krivky stlaenia s horizontlnou osou zodpoved plne otvorenmu vstupu, kde sa dosahuje maximlny prietok. Vy prietok me by dosiahnut iba ntenm prietokom. So zvovanm krtenia dochdza k poklesu prietoku a zvyovaniu vstupnho tlaku. S postupnm zniovanm prietoku dochdza aj k zvovaniu relatvneho uhla pritekania vzduchu na lopatky dchadla, o m za nsledok separciu prdenia na podtlakovej strane lopatky a, kvli tomu spsobenm stratm, postupn odklon krivky k nim hodnotm tlaku. Za maximlnou hodnotou stlaenia, v oblasti opanho sklonu krivky, dochdza k strate stability. Je sce mon zmera plne zakrten bod (bod s nulovm prietokom), ale prechod z normlneho reimu je sprevdzan nhlym rozpadom celkovho obrazu prdenia. V prpade zaradenia dchadla do srie s almi stupami, nestabilita spolu so zloitejou dynamikou prdenia spsobuje periodick zvrtenie smeru prdenia, asto s detruktvnymi nsledkami na kontrukciu lopatiek. Posledne popsanmu javu sa hovor pump (angl. surge). Tvar krtiacej krivky celkovho stlaenia sa li v zvislosti na otkach. Pri malch otkach, kde je prdenie v celom objem subsonick, charakteristika v stabilnej oblasti m jednoduch tvar s postupnm zvovanm strmosti so zvyujcim sa prietokom. V praxi vak dchadl vinou pracuj pri otkach, kedy sa objavuj oblasti s supersonickm prdenm. Pri zvovan prietoku dochdza k aerodynamickmu upchvaniu (angl. choke) medzilopatkovch kanlov kolmou rzovou vlnou, ktorej rozsah sa postupne

14

LF

KLI

v podzvukovej oblasti
stlaenie idelny (kinematick) priebeh straty separciou dotynica stlaenie

s rzovmi vlnami
idelny (kinematick) priebeh straty separciou dotynica aerodynamick upchatie

pump

pump

n = kont.

n = kont.

1
hmotnostn prietok

hmotnostn prietok

Obr. 1.4 krtiaca charakteristika stlaenia dchadla.

zvuje od obvodu smerom k nboju. Prejavuje sa to strmm ukonenm priebehu v oblasti max. prietoku. Tento jav je vraznej pri vch otkach. Hodnota prietoku pri aerodynamickom upchat sa zvyuje so zvyujcimi sa otkami.

1.4.2

Kinematika prdenia v lopatkovej mrei

Lopatkov mrea predstavuje pravideln, opakujce sa, usporiadanie aerodynamickch prolov alebo lopatiek. Je zkladnm modelom lopatkovch ast v rotane symetrickch strojoch a takou je aj skman dchadlo. Zkladn vlastnos, ktor m vplyv na vobu vpotovch nstrojov a okrajovch podmienok vyplva z kinematiky prdenia v lopatkovej mrei. Rozdiel medzi prdenm v lopatkovej mrei a okolo izolovanho prolu mono demontrova na obraze potencilovho prdenia, kde vplyv lopatiek prolov je nahraden izolovanmi vrmi s cirkulciou mernou uhlu nbehu prolu (obr. 1.5). Prdenie okolo izolovanho prolu s cirkulciou je v potencilovom prden dan tangencilnou rchlosou vru vt poda vzorca: vt = r

kde r je polomer vzdialenosti od vru. Zloka rchlosti vy , kolm na smer nerozruenho

15

LF

KLI

izolovan prol cirkulcia

lopatkov mrea

Obr. 1.5 Kinematika prdenia okolo izolovanho prolu a v lopatkovej mrei.

prdu je dan iba vekosou cirkulcie, poda vzorca: vy = x2 x + y2

kde x a y s zodpovedajce horizontlne a vertiklne zloky relatvneho vektora polohy, voi vru. Poda tohto vzahu, m rozruenie prdu vrom, vyjadren zlokou rchlosti vy , asymptotick priebeh so znikom v nekonene. Prdenie okolo lopatkovej mree je mon nahradi idealizovanou mreou s kontinulnym rozmiestnenm vrov v rovine mree, s cirkulciou charakterizovanou diferencilnou hustotou cirkulcie denovanou vzahom = d/ds, kde ds predstavuje linerny sek mree. Prspevok elementrnej cirkulcie na seku mree d = ds ku kolmej zloke rchlosti dvy je denovan analogicky prpadu s izolovanm prolom: dvy = x2 x x d = 2 ds 2 +y x + y2

Po integrovan pre nekonene dlh lopatkov mreu:

+

vy =

s x ds = arctan 2 + y2 x x

s=+

=
s=

Je vidie, e rozruenie prdu mreou m plne in charakter pred aj za mreou existuje rovinn prdenie s navzjom opanou kolmou zlokou rchlosti vy .
16

LF

KLI

Zatia o vplyv izolovanho prolu na prdenie siaha do pomerne vekej vzdialenosti a m asymptotick priebeh, vplyv jednotlivch lopatiek mree sa vzjomne ru u v malej vzdialenosti a vo vej vzdialenosti je prdenie rovinn. Tento zsadn rozdiel neumouje na analzu prdenia okolo lopatiek mree poui ben nstroje uren na analzu prolov v rovinnom prden. Na druh stranu, to uahuje denciu okrajovch podmienok, pretoe okraj vstupnej oblasti vpotovho modelu me by ukonen pomerne blzko lopatky a me by na om denovan homognne rchlostn pole.

1.4.3

Druh prdiaceho mdia

Potencilov prdenie neumouje analzu prdenia skutonho transsonickho dchadla. Zkladn rove vpotov tvoria a Eulerove rovnice. Eulerove rovnice uvauj idealizovan mdium bez viskozity. Tento druh idealizcie umouje analzu efektov stlaitenosti, ktor s v transsonickej oblasti dominantn. Vyaduje to vak spolu s rovnicou hybnosti riei aj rovnicu energie. Na to je potrebn termodynamick model mdia v podobe stavovej rovnice idelneho plynu. Najzloitejm druhom vpotovch modelov s tie, ktor uvauj mdium s viskozitou. Tak modely umouj riei aj tak detaily prdenia, ktor svisia s javmi v medznej vrstve a vzjomnm ovplyvovanm viskozitnch javov a javov stlaitenosti. Takto modely s zaloen na rieen nezjednoduench Navier-Stokesovch rovnc, alebo Boltzmannovch rovnc.

1.5
1.5.1

Modelovanie a experiment
Situcia vo vede

Empirick veda, tak ako ju dnes chpeme, predstavuje spoznvanie objektvnej skutonosti (pravdy) pomocou postupov repektujcich logiku. Tieto znalosti s reprezentovan teriami, priom objektvne testovanie tchto teri pomocou experimentov a pozorovan
17

LF

KLI

je sasou celho snaenia. Proces vytvrania teri (niekedy nepresne nazvan ako ist veda, alebo teria) a proces empirickho testovania (experimenty a pozorovania) tvoria dve rzne strany vedy. Vemi dleitm nstrojom vedy je modelovanie - napodobovanie skutonosti, vytvranie modelov. Modelovanie sa vyuva jednak pri vytvran teri (hypotz), ale aj v procese experimentov. V prpade teri je vsledkom nejak zjednoduen analytick model a v prpade experimentov sa vyuvaj princpy fyziklneho modelovania. Tie nemaj za cie zjednoduenie fyziklneho javu, ale stanovenie pravidiel, na zklade ktorch mu by vsledky aplikovan medzi dvoma podobnmi javmi. Po stroia bol rozvoj empirickej vedy zvisl na analytickch modeloch a na ich overovan experimentom a pozorovanm. Cel postup spoval v tom, e pomocou terie zaloenej na analytickch modeloch sa stanovovali predpovede, a nsledne sa tieto predpovede overovali empiricky, v kontrolovanch experimentoch, alebo dlhodobm pozorovanm mnostva podobnch javov. Situcia sa vak radiklne zmenila s rozvojom kapacity potaov v niekokch poslednch desaroiach. To umonilo pomocou numerickej matematiky skma tak zloit modely, e to nemalo obdobu s klasickmi analytickmi postupmi a zrove to umoovalo ma pod kontrolou plne vetky podmienky skmanho javu, nie ako pri pozorovan a experimente. Numerick modelovanie sa vydelilo ako samostatn nstroj poznania, ktor dopa teoretick a empirick postupy. Pred prchodom potaov a rozvinutch numerickch metd sa za hodnovern potvrdenie terie povaovalo iba pozorovanie a experiment. Dnes tto lohu v mnohch prpadoch preber sledovanie sprvania numerickch modelov simulcia. Vyuva sa ten fakt, e ani experiment, ani numerick simulcia nie s schopn poskytn spoahliv vsledky vo vetkch prpadoch, ale vhodne sa dopaj a zostva tak menia oblas javov, ktor nie je mon hodnoverne overi pri vynaloen prijatench nkladov. Vyjadrenm tejto duality je aj to, e numerick simulcia sa asto oznauje aj ako numerick, alebo potaov experiment.
18

LF

KLI

1.5.2

Situcia v technike

Technika tvor in oblas udskej innosti ako veda. V technike je draz na aplikovan vyuitie znalost. Ak vak m by nvrh novho technickho diela spen, mus sa opiera o fyziklnu pravdu, preto sa technika s vedou prelnaj technika vyuva objektvne vedeck zvery a veda erp z techniky inpirciu pre nov vskum. Na rozdiel od vedy sa vak v technike pouvaj aj postupy, spolon s ostatnmi oblasami udskej innosti, ktor nemono nazva vedeck (nie je mon overi ich sprvnos), ale s zaloen na nekodikovanej sksenosti. Takto postupy obyajne nazvame slovom umenie. Okolnosti ntia sasn techniku pouva oraz viac vedeck metdy dvodom je napr. snaha investorov o zniovanie rizika aj za cenu vych poiatonch nkladov, sostikovanos dnench technolgi a zvyovnie kvality spolu s optimalizciou nkladov. (Odra sa to aj na sasnej transformci pvodne polytechnickho vzdelvania na vysokch kolch na jednotn formu zaloen poda vzoru tradinch vednch odborov (fyziky apod.). Nikdy vak nebude mon v technike potlai prvok umenia, preto sa aj klasick vedeck postupy pouvaj v technike odline. Naprklad, dnes maj v technike vek slovo numerick nstroje modelovania. Pouvaj sa vak omnoho vonejie ako vo vede a aplikuj sa asto aj prpadoch, kedy by to bolo vo vede sporn. Ich pouitie je zaloen na dvere, ktor vyplva z vedeckch zverov a preto sa pouvaj aj v prpadoch, kedy s ich vsledky nie celkom spoahliv. Dvodom je asto fakt, e jednoducho neexistuj in metdy a asto sta iba hrub odhad alebo porovnanie viacerch variantov rieenia bez drazu na presnos vsledkov. Pri takomto nasaden vemi asto rozhoduje sksenos obsluhy tchto pokroilch nstrojov, take tu hr znan lohu umenie.

19

LF

KLI

1.5.3

Analytick modely (teria)

Podstata analytickho postupu pri modelovan spova, ako u bolo spomenut, na matematickch a logickch postupoch. Podstatou tohto postupu je kontrukcia terie, ktorou sa sname uchopi realitu. To znamen, e teria mus by vyuiten nielen pre vysvetlenie existujcich javov, ale aj pre ich predpovedanie. Pretoe objektvna skutonos je aj po najnutnejch zjednodueniach (ako je napr. princp kontinuity mdia) rdovo komplexnejia ako kapacita nho mozgu, je nutn zo vetkch fyziklnych princpov majcich vplyv na sledovan jav zachova iba tie, ktor s v danom prpade dleit. Tm sa dopame chyby, ktorej hodnovern kvantikciu me poskytn iba fyziklna empria alebo numerick experiment. Tento teoretick postup m v praxi vek vhodu, lebo cel jav mono redukova na niekoko parametrov, o sa vyuva pri optimalizcii. Pouitie analytickej matematiky m za nsledok spojit rieenie, ku ktormu sa d asto njs inverzn postup (opak analzy), ktor sa s vhodou pouva na rieenie reverznch problmov nvrhu. Typickm prkladom je vyuitie konformnho zobrazenia pri nvrhu tvaru aerodynamickch prolov, na zklade tlakovho rozloenia. Teoretick postup m nasledovn charakteristiky: vsledn teria je aplikovaten iba pre uvaovan typ geometrie, odvodenie terie je najzdhavejou asou procesu, zskanie vsledkov na sasnch potaoch trv rdovo sekundy.

1.5.4

Fyziklny experiment

Slovom experiment sa tu rozumie jednak fyziklny experiment, ale aj fyziklne pozorovanie (meranie pri nekontrolovanch podmienkach). Do nstupu potaov sa za jedin hodnovern potvrdenie terie povaoval experiment, pretoe, akkovek zloit teria je

20

LF

KLI

vdy iba zjednoduenm reality, a realitu v jej celej komplexnosti nebudeme vedie nikdy spota. Konkrtne v aerodynamike vak pri experimente nie vdy dokeme ovlda vetky vplyvy, take presnos me by paradoxne niekedy horia ako pri vpote. To je mon demontrova na prklade aerodynamickho odporu laminrnych prolov. al problm je v otzke miery prijatench nkladov na experiment. Napr. problmom experimentov s kompresormi s obrovsk potrebn prkony, napr. poda [Cohen et al., 1996, s. 227] prkon kompresoru motora Olympus 593 z Concordu je 75 MW (25 MW pre nzkotlak a 50 MW pre vysokotlak as). V prpade motora DV-2 ide orientane o 7 MW prkonu len do dchadla. Ak potrebujeme zmera pln charakteristiky kompresora (dchadla), tento prkon mus by priveden z elektromotora, lebo pri inom druhu pohonu nevieme riadi krtiaci moment v celom rozsahu otok a prietokov. Elektromotory s tak vysokm vkonom nie s bene dostupn, preto sa pri meraniach niekedy pouva spriahnutie kompresora s turbnou (meranie na motore). Pri spriahnut kompresora s turbnou sme obmedzen nielen otkami, kedy je tto dvojica schopn samostatne pracova, ale aj prietokmi, kedy ete nedochdza k nestabilite prdenia s potencilne detruktvnymi nsledkami . Experimenty v zmenenej mierke nie je mon realizova, ak potrebujeme sasne splni viacero rznych kritri podobnosti (napr. sasne zachova Reynoldsovo aj Machovo slo).

1.5.5

Numerick modely a simulcia

Ako u bolo spomenut, modelovanie je mon opsa ako napodobovanie, alebo vytvranie modelov. Slovo simulcia sa pouva vo vzname tdia chovania modelu. To implikuje potrebu modelu, pri ktorom vieme zska vstupy v relnom ase, automatizovane. Najastejie s tak modely realizovan na potai, preto sa pojem simulcia podvedome spja s potaovmi modelmi, i u analytickmi, alebo numerickmi.
21

LF

KLI

Numerick matematika kedysi tvorila nstroj pre rieenie niektorch problmov v technike, ktor boli zjednoduenm reality napr. rieenie silovej rovnovhy v priehradovch nosnkoch. Na potvrdenie spenosti nvrhu sa vak poadoval experiment so skutonou kontrukciou. Pouitie numerickej matematiky bolo v minulosti pracn. Rozvoj numerickch metd a rozrenie ich aplikcie na rdovo komplexnejie prpady bolo umonen a s automatizciou vpotov pomocou potaov. Komplexnos rieench problmov napredovala s tm, ako sa rozvjala kapacita potaov. Typickm prkladom nasadenia numeriky v technike je vpoet naptosti a deformcie materilu (metdy CAE, alebo CSD) a vpoet prdenia (metdy CFD). Pribline od 70tych rokov sa pomocou numerickch modelov rieia problmy pomocou Navier-Stokesovch rovnc prdenia, o im umonilo nahradi tradin nezastupiten lohu experimentu v mnohch oblastiach aerodynamiky. Najvou barirou rozrenia aplikcie vsledkov numerickch metd v aerodynamike je v sasnosti: hodnovern modelovanie turbulencie (dleit pre presn vpoet aerodynamickho odporu a strt v turbnovch strojoch), znenie numerickej difzie pri zachovan stability (dleit pre vpoet spaovania pri vysokch rchlostiach motory SCRAMJET) [Anderson, 1995]. Oblasou, v ktorej s kontrolovan experimenty prakticky neuskutoniten, a nezastupiten lohu maj numerick modely, je naprklad aerodynamika kozmickch nvratovch prostriedkov. Numerick simulcia m, v porovnan s klasickmi analytickmi metdami, nasledovn charakteristiky: numerick nstroje s bez modikcie pouiten na viacero tried problmov (javov), asto s pouiten interdisciplinrne (v aerodynamike, meteorolgii, ocenolgii, astrofyzike, energetike),

22

LF

KLI

numerick modely maj potencil nahradi v mnohch prpadoch experimenty, zloitosou sa vemi bli realite zjednoduenia s mern iba monostiam potaov (vek pokrok v kapacite sa ak s nstupom kvantovch potaov). Existuje rozdiel v pouit numerickch metd (napr. CFD) vo vede a v technike. Vo vede sa pouitie CFD sstreuje na vylepovanie spoahlivosti a rchlosti konvergencie numerickch metd, hadanie novch metd s menou numerickou difziou a vylepovanie modelov turbulencie s cieom ich lepej korelcie so skutonosou. Nezriedka sa vsledky novch numerickch postupov neoveruj oproti experimentu, ale oproti inm numerickm vsledkom, ktor u boli overen oproti experimentu. Typick je to pri porovnvan s vsledkami modelovania turbulencie pomocou metd DNS (priame rieenie Navier-Stokesovch rovnc). Dvodom je to, e experiment neme vinou poskytn tak rove detailnch informci ako numerick vpoet (pri zadanch nkladoch na vsledky). V technike je pouitie metd CFD iba aplikovan. Ak sa riei zhoda s experimentom, tak iba pre posdenie rozsahu chyby nie je cieom vyvja lepie metdy. asto sa numerick vsledky neoveruj bu nie je s m overi (experiment je uskutoniten a s hotovm technickm dielom), alebo sa predpoklad e rove chyby je zhodn s referennm (typickm) vpotom, ktor je vlastne vpotom, ktor bol vykonan s podobnou geometriou objektu, a bol dkladne porovnan s experimentlnymi vsledkami. Predpoklad sa potom, e validita referennho vpotu plat pre cel triedu podobnch problmov. Bez takhoto zjednoduenia by bola aplikcia metd nepraktick. alm znakom aplikcie CFD v technike je, e sa spolieha na viacero rznych modelov turbulencie (pretoe lepie nie s k dispozcii) a oakva sa, e pouvate tchto nstrojov doke zhodnoti aplikovanos jednotlivch modelov v konkrtnom prpade, na zklade predchdzajcich sksenost. Kvli tomu vznikaj rzne nvody a porovnvacie tdie, na ktorch vypracovan spolupracuje asto viacero subjektov z priemyslu vi [3rd AIAA CFD DPW, 2006], [ERCOFTAC BPG], [QNET-CFD].

23

LF

KLI

1.6

Fyziklne modelovanie a podobnos

Nie vdy je mon uskutoni experiment so zariadenm v plnej mierke, alebo v skutonch podmienkach. V takch prpadoch sa pouva model v mierke, mdium s inmi parametrami, alebo dokonca aj plne in fyziklny princp (nahradenie prdenia kvapaliny elektrostatickm poom). Sname sa tm napodobni pvodn fyziklny jav, pomocou nejakho modelu. Tmito procesmi sa zaober fyziklne modelovanie. Medzi analytickmi a numerickmi modelmi na jednej strane a fyziklnymi modelmi na druhej strane, je diametrlny rozdiel. V prvom prpade sa dopame zsadnho zjednoduenia, zatia o v druhom ponechvame komplexnos reality, iba menme jej konkrtnu podobu. Pravidl fyziklneho modelovania slia pre stanovenie kritri, ktor treba splni, aby bolo mon vzjomne porovnva a aplikova zvery medzi dvoma fyziklnymi javmi v odlinej rozmerovej mierke, alebo pri odlinch podmienkach. Fyziklne modelovanie m aj opan vyuitie ako zklad pre porovnanie dvoch javov v rznych podmienkach. Fyziklne modelovanie vyuva podobnos medzi dvoma relnymi systmami. Jeden z nich predstavuje predlohu (dielo, prototyp), druh zasa obraz (model). Predloha a model mu by zaloen na plne inch fyziklnych zkonoch. Naprklad modelovanie prdenia tekutiny siloiarami elektrostatickho poa. Tak model nazvame aj ako analg, lebo je zaloen na analgii matematickej izomori. Matematickou izomorou nazvame stav, ke je mon dva rzne fyziklne javy popsa tm istm matematickm modelom. Teria podobnosti vysvetuje (umouje riei): zkony (kritri) podobnosti podobnostn sla (vzahy medzi vlastnosami diela a modelu) bezrozmerov sla (hodnoty prenositen medzi podobnmi dielami a modelmi) Tieto otzky vyjadruj samotn uskutonitenos modelovania. Prakticky umouj riei tieto lohy modelovania: metodick prprava experimentu,

24

LF

KLI

urenie poiadaviek na model, urenie velin dleitch pre meranie, spracovanie vsledkov, urenie rozsahu platnosti vsledkov. Zkony podobnosti je mon odvodi rozborom diferencilnych rovnc, alebo rozmerovou analzou fyziklnych jednotiek (Buckinghamov -teorm).

1.6.1

Zkladn aerodynamick kritri podobnosti

Pre splnenie plnej (t. j. mechanickej) podobnosti prdenia v dchadle je nutn splni predovetkm aerodynamick kritri podobnosti, ktor vyjadruj podobnos aerodynamickch sl. Pre obvykl vekosti dchadiel s dleit dve kritri: Reynoldsovo slo (Re) vyjadruje pomer medzi viskznymi a zotrvanmi silami. Pri prden s vym Re dochdza k vzniku turbulencie v medznej vrstve, alebo k rastu jej intenzity. To m vplyv hlavne na vekos oblasti stien s odtrhnutm prdenm a tm aj vekos povrchovch aerodynamickch sl. Re = kde uL

je hustota mdia, u je rchlos prdenia, L je charakteristick rozmer, je

viskozita. Machovo slo (M ) vyjadruje vplyv stlaitenosti prdiaceho mdia. Pri M >1 sa objavuj rzov vlny, ktor zsadnm spsobom ovplyvuj podobu prdenia. M= u u = c RT

kde u je relatvna rchlos prdenia (voi obtekanmu objektu), c je rchlos zvuku v prdiacom mdiu, je adiabatick koecient, R je plynov kontanta, T je termodynamick teplota.
25

LF

KLI

Pri zmene rozmerov modelu nie je mon sasne zachova obidve kritri podobnosti, ak mme monos meni iba rchlos prdenia. Potrebn by bolo zmeni najmenej jeden al parameter, o je v praxi ako realizovaten. Preto sa vyuva fakt, e v konkrtnej situcii nemaj vetky kritri podobnosti rovnako siln vplyv na zachovanie podobnosti. Napr. vo vetkch reimoch kde M <0.3, je mon vplyv Machovho sla plne zanedba (ide o tzv. nestlaiten prdenie). Podobne, ak Re> 106 , hovorme o tzv. nadkritickom prden, kedy je mon vplyv Reynoldsovho sla zanedba v prospech vznamnejch kritri podobnosti. V takch prpadoch hovorme o samopodobnosti (poda Re, M , ...). Dobrm prkladom samopodobnosti je prdenie v axilnych dchadlch a kompresoroch leteckch motorov, kde je prdenie nadkritick poda Re (na rozdiel od turbn), take sa neuvauje vplyv viskozity. Vaka tomu je legitmne v plnej miere vyui kritrium podobnosti poda Machovho sla, ktor sa, na rozdiel od Reynoldsovho sla, prejavuje vemi vrazne.

26

LF

KLI

1.6.2

Rozmerov analza dchadla

Ak nie je znma rovnica popisujca dan problm, stanovenie bezrozmerovch kritri podobnosti je odkzan na rozmerov analzu. Pri tom sa vyuva Buckinghamov -teorm. Cieom je, na zklade analzy rozmerov zastnench velin, zoskupi veliiny do bezrozmerovch skupn (oznaench psmenom ), ktor s vlastne hadanmi kritriami podobnosti. Tm dochdza k transformcii neznmej funkcie pvodnch nezvislch velin na in, ale ekvivalentn funkciu bezrozmerovch kritri podobnosti. Charakteristikou tohto procesu je, e poet kritri podobnosti je men, ako vstupn poet pvodnch nezvislch velin. Fakt, e kritri s bezrozmerov sla, napoved, e podobn javy nemusia ma rovnak rozmery, alebo inak, e javy s si podobn, ke s denovan rovnakm bezrozmerovm vektorovm poom (poda neznmej, ale tej istej funkcie). Najproblematickejou asou bezrozmerovej analzy je vber nezvislch parametrov, o ktorch predpokladme, e maj vplyv na sledovan jav. Zahrnutie nepodstatnch velin nem nepriazniv nsledky (iba komplikuje bezrozmerov sla), ale opomenutie dleitch velin m za nsledok stratu platnosti takto odvodench kritri. Duplicitn veliiny sa eliminuj automaticky v priebehu odvodzovania. V prpade dchadla sa meme oprie o sksenosti s aplikovanm kritri podobnosti v inch oblastiach aerodynamiky. Nasledovn postup je pouit v [Cohen et al., 1996, s. 147149], a kritri takto zskan s zhodn s tmi, pouvanmi pri nvrhu motora DV-2. Budeme predpoklada, e prdenie v dchadle nezvis od Reynoldsovho sla, preto nebudeme uvaova viskozitu. Ostatn nezvisl veliiny s argumentmi neznmej funkcie popisujcej prdenie v dchadle: f (D, n, Q, p1c , p2c , R T1c , R T2c ) = 0 kde D je priemer dchadla, n je rchlos otania, Q je hmotnostn prietok, p1c a p2c s celkov tlaky pred a za dchadlom, R je plynov kontanta a T1c s T2c s celkov teploty pred a za dchadlom. Hustotu nie je potrebn zahrn (bola by duplicitn), lebo je u zahrnut vo veliinch tlaku, teploty a plynovej kontanty (poda stavovej rovnice plynu).
27

LF

KLI

Teploty s zdruen s plynovou kontantou R, pretoe ich rozmer je ekvivalentn tvorcu rchlosti. Funkcia obsahuje 7 nezvislch lenov a vo vetkch lenoch sa vyskytuj iba 3 rozmery (rozmerov jednotky) rozmery hmotnosti [m], dky [L] a asu [t]. Poda -teormu tomu zodpoved 7 3 = 4 bezrozmerovch skupn lenov. Problm vpotu bezrozmerovch skupn nie je denovaten jednoznane, preto sa postupuje tak, e prv skupiny sa denuj ubovone poda potreby a na zklade nich sa potaj alie bezrozmerov skupiny. Jedinou poiadavkou je bezrozmerovos skupn. Obvykl usporiadanie bezrozmerovch skupn je vidie v nasledovnej funkcii popisujcej prdenie v dchadle: p2c T2c Q R T1c nD , , , 2p p1c T1c D 1c R T1c

=0

(1.2)

Prv bezrozmerov slo je celkov stlaenie c : c = p2c p1c (1.3)

Namiesto druhho bezrozmerovho sla sa pouva in bezrozmerov slo, ktor je vlastne kombinciou prvho a druhho sla. Jedn sa o izentropick innos iz , denovan v rovnici 1.1 (na str. 13):
1

c 1 iz = T2c 1 T1c

(1.4)

Tretie bezrozmerov slo je bezrozmerov hmotnostn prietok a tvrt slo s bezrozmerov otky. asto sa vyskytuje potreba porovnva merania uskutonen na tom istom zariaden, ale pri rznych atmosfrickch podmienkach. Vtedy predstavuj veliiny R a D kontanty, take ich meme vo vrazoch vynecha a tretie a tvrt bezrozmerov sla sa zmenia na rozmerov, ale stle ostvaj kritriami podobnosti: Q T1c n , p1c T1c

28

LF

KLI

Tieto vrazy s vyuiten pri porovnvan, ale ich samotn hodnota nie je vemi zmyslupln. Preto sa pouva upraven podoba, kde hodnota predstavuje skuton hodnotu prepotan na referenn podmienky (vka 0 m, stav vzduchu poda medzinrodnej tandardnej atmosfry), t. j. T1c = 288 K, p1c = 101 325 Pa. Hovorme tu o redukovanch (korigovanch) parametroch: Redukovan hmotnostn prietok Qr : Qr 288 K Q T1c = 101 325 Pa p1c Qr = Q T1c 101 325 Pa 288 K p1c (1.5)

Redukovan otky (rchlos otania) nr : nr n = T1c 288 K 288 K T1c (1.6)

nr = n

Kvli monosti vzjomnho porovnvania sa krtiace charakteristiky vynaj pomocou redukovanch hodnt: prietok-stlaenie pomocou Qr a c , prietok-innos pomocou Qr a iz . Krivky charakteristk sa vynaj pre kontantn hodnoty nr .

29

LF

KLI

1.7

Experimentlne metdy

Experimentlne metdy pouvan pri vvoji ast lopatkovho stroja sa znane lia od metd pouvanch v aerodynamike lietadiel. Je mon ich charakterizova poda rznych kritri. Poda rovne detailov prdenia, ktor sa pri experimente zisuj mono rozli dve skupiny metd: metdy pre zisovanie detailov prdenia (napr. meranie rchlostnho poa, vizualizcia prdenia v priestore, vizualizcia obtekania povrchu) metdy pre meranie integrlnych parametrov (napr. meranie zvislosti typu prietokstlaenie) V prvej skupine sa nachdzaj jednak klasick metdy zviditeovania prdu: zviditeovanie pomocou dymu: vypanm do prdiaceho vzduchu, zviditeovanie prdenia v medznej vrstve: hlavne metdou pomalytecich olejovch farieb (angl. oil-ow method). Ich pouitie v rotanch astiach motora je vak vemi problematick. Prakticky sa pouva iba metda s olejovmi farbami, aj to iba v prpadoch, kde nie s vek odstrediv sily a reim prdenia je mon pomerne rchlo prerui typicky pri meran na lopatkovch mreiach. Inak dochdza k skresleniu vsledkov. Do prvej skupiny mono zaradi klasick pitot-statick trubicov sondy pre zisovanie loklnej rchlosti, ako aj ich nhrady: Anemometria rozeravenm vlknom: metda sliaca ako nhrada v prpadoch kde sa poaduje mal zotrvanos (turbulentn pulzcie rchlosti) Laser Doppler velocimetry, Laser Doppler anemometry (LDV, LDA): optick metda, ktor je nevyhnutn v prpade, e miesto merania je mechanicky nedostupn Tieto metdy s nenahraditen, ke je potrebn mera tlakov pole. Pretoe meranie tmito sondami m loklnu podobu, pre meranie poa sa musia pouva hromadne, v po30

LF

KLI

dobe hrebeov (1D) alebo matrc (2D). Prv skupinu uzatvraj metdy pre kontinulne meranie v 2D alebo 3D oblasti: metdy merania rchlostnho poa: umouj meranie vektorov rchlosti naraz v jednej rovine. Patr sem Particle image velocimetry (PIV) optick metda, umoujca 2D skenovanie rchlost astc vloench do prdiaceho mdia Molecular Tagging Velocimetry (MTV) metda podobn PIV, len namiesto vloench astc sa pouva znakovanie prdiaceho mdia laserom 3D Particle tracking velocimetry (3D-PTV) rozrenie PIV metdy na skenovanie rchlost v celom objeme, pre rekontrukciu rchlost astc sa pouvaj fotogrammetrick metdy metdy merania tlakovho poa: v sasnosti existuj tlakovo citliv ntery (Pressure Sensitive Paint PSP), ktor funguj na rznych princpoch. Druh skupina metd meranie integrlnych parametrov (napr. meranie zvislosti typu prietok-stlaenie, alebo prietok-innos) vyaduje kvalitatvne jednoduchie vybavenie snmami vinou si vystame s trubicovmi snmami rchlosti a elektrickmi snmami celkovej teploty, umiestnenmi na vstupe a v podobe hrebeov medzi jednotlivmi sekciami motora. Obidve skupiny s vak vyaduj vhodn experimentlny objekt merania. V zsade je mon mera na stacionrnych modeloch, alebo na rotanch modeloch. Stacionrne modely sa vyuvaj v nasledovnch prpadoch: Modely lopatkovch mre na meracch tratiach: vhodn pre posdenie vlastnost prolov lopatiek axilnych turbn a kompresorov. Vsledky s vyuiten hlavne u nzkych lopatiek, kde dominuje dvojrozmern charakter obtekania. Hodnot sa hlavne charakter prdenia na chrbte lopatky, kritick uhol nbehu a poloha rzovej vlny. Priehadn modely spaovacch komr: pouvan pre zviditeovanie prdu (napr. zvrenie v oblasti palivovch dz).
31

LF

KLI

Rotan modely slia hlavne pre meranie vkonov (integrlnych parametrov) jednotlivch ast motora. Modely bvaj oproti prototypu zmenen hlavne kvli obrovskm nrokom na prkon, ktor sa pohybuje rdovo v Megawattoch. (V prpade motora DV2 je model zmenen 2.3-nsobne). Merania na rotanch modeloch s nenahraditen aj pri posudzovan lopatkovania dchadiel a prednch stupov axilnych kompresorov s vraznm trojrozmernm prdenm a pri posudzovan odstredivch kompresorov.

1.7.1

Meranie krtiacich charakteristk dchadla

Meranie krtiacich charakteristk (charakteristiky prietok-stlaenie a prietok-innos) sa vykonva na rotanom modeli dchadla. Rotor je mechanicky pohan elektromotorom a na vstup je pripojen komora s objemom rovnm spaovacej komore (kvli napodobneniu dynamickej odozvy pri pumpi). Na konci komory je vytvoren regulovaten krtiace strojenstvo, pomocou ktorho sa dosahuje zmena prietonho mnostva vzduchu pri kontantnch otkach. Pre zistenie vkonov sa snmaj otky rotora, teplota a tlak atmosfry, hmotnostn prietok na vstupe (pomocou daja o priemernej rchlosti, a parametrov atmosfry) a pomocou hrebeovch sond na vstupe: priemern celkov tlak a celkov teplota na vstupe.

32

LF

KLI

1.8

Predstava tekutiny

Spsob vytvrania analytickch a numerickch modelov zvis na predstave tekutiny na matematickom modeli tekutiny. Pouvaj sa dve predstavy tekutiny: poda prvej predstavuje tekutina spojit mdium kontinuum, zatia o poda druhej predstavy je tekutina zloen z obrovskho mnostva molekl. Aj ke druh koncept je bli fyziklnej realite, predstava kontinua je vhodnejia pre rieenie klasickou matematickou analzou a historicky bola aj bliia k tradinmu fenomenologickmu spsobu skmania (fenomenologickej terii), kde sa na tekutinu nazer cez makroskopick fenomny ako je tlak, rchlos prdenia, teplota. Predstava kontinua vemi zjednoduuje rieenie praktickch problmov pomocou analytickch modelov, ale zavdza principilne zjednoduenie fyziklnej reality, ktor v dobe potaovch numerickch nstrojov nie je nutn. Rovnice odvoden na zklade predstavy kontinua strcaj platnos v oblasti vemi malch rozmerov (napr. vplyv Brownovho pohybu na mikromechanick zariadenia) a v oblasti zriedench plynov, kde nememe tekutinu povaova za kontinuum (naprklad lety kozmickch telies na hranici atmosfry). Najkomplexnejm prpadom rovnc odvodench na zklade terie kontinua s NavierStokesove rovnice. Molekulov predstava tekutiny, nazvan aj kinetick teria alebo terie neuniformnej tekutiny, sa opiera o tatistick mechaniku (i fyziku), v podobe Boltzmannovch rovnc. Podstatou numerickch modelov zaloench na Boltzmannovch rovniciach je rieenie integrlnych rovnc vyjadrujcich kolzie molekl. Aj ke s tieto modely bliie k fyziklnej realite, tie zavdzaj urit zjednoduenia, konkrtne: zjednoduenie spsobu medzimolekulovej interakcie. Toto zjednoduenie me zapriova vie chyby, ako zjednoduenia predstavou kontinua. V oblasti platnosti oboch teri (kontinua a molekulovej) ved obidva prstupy k plne ekvivalentnm rovniciam.
33

LF

KLI

1.9

CFD metdy

CFD metdy (z angl. Computational Fluid Dynamics) v preklade metdy potaovej dynamiky tekutn, oznauj numerick metdy pre rieenie detailnch modelov prdenia na potai, Najastejie sa tento vraz pouva pre oznaenie sieovch NS metd (vi alej).

1.9.1

Rozdelenie CFD metd

Metdy CFD je mon rozdeli do dvoch vekch skupn na metdy zaloen na terii kontinua a na metdy zaloen na molekulovej terii. 1. Metdy zaloen na terii kontinua: tvoria prevahu vetkch pouvanch metd, mnostvo rznych druhov je spsoben rovou zjednoduenia voi pvodnm NS rovniciam [Tannehill et al., 1997, s. 413]. V [Johnson et al., 2003] je popsan delenie metd na prklade ich historickho vvoja a pouitia vo rme Boeing. V porad od jednoduchch k zloitejm, v smere v akom dochdzalo k zlepovaniu kapacity potaov a tm aj ich schopnost riei stle dokonalejie a nronejie modely, s to tieto metdy: Linearizovan potencilov bez vplyvu viskozity (Prandtl-Glauertova rovnica) a najastejie aj bez vplyvu stlaitenosti (Lagrangeova rovnica). Rieenie rovnc pomocou metdy singulart (panelov metdy), alebo konformnou transformciou. Vhodn na rieenie primknutho nestlaitenho prdenia. Plne potencilov bez vplyvu viskozity, so stlaitenosou, ale iba pre nevriv prdenie, bez zmeny entropie. Namiesto rieenia nelinernych Eulerovch rovnc sa riei iba jedna nelinerna rovnica. Vhodn pre rieenie primknutho prdenia so slabmi rzovmi vlnami. Metdy vrov pomern nov metdy, ktor na rozdiel od ostatnch metd, nie s zaloen na transporte hybnosti, ale na prenose vrov. Ide o bezsieov metdy, ktor maj schopnos popsa s vekou presnosou splvanie vrov aj vo vekej vzdialenosti.
34

LF

KLI

Navier-Stokesove (NS) metdy pouiten na vetky reimy prdenia, schopn popsa turbulentn aj stlaiten prdenie. Podrobnejie delenie na: Eulerove riadia sa Eulerovmi rovnicami, ktor predstavuj pecilny prpad NS rovnc pre neviskzne mdium. Neumouj modelova turbulenciu a priamo ani trenie v laminrnej medznej vrstve. RANS (z ang. Reynolds Averaged Navier-Stokes) metdy, ktor nahradzuj komplexn turbulentn prdenie jeho asovm priemerom, a turbulentn chaotick pohyb je vyjadren pomocou niekokch parametrov, ktor s zahrnut v modeli. Presnos a zloitos je zvisl na pouitom parametrickom modeli turbulencie. LES (z ang. Large Eddy Simulation) metdy, ktor s vylepenm metd RANS v tom zmysle e najvie, prevane anizotropn, turbulentn truktry (vry) v prdovom poli s rieen detailne a parametricky je rieen a turbulencia od istej mierky niie. DES (z ang. Detached Eddy Simulation) prechod medzi metdami RANS a LES, umoujci zska niektor detaily na rovni metd LES za cenu niej vpotovej nronosti metd RANS. DNS (z ang. Direct Numerical Simulation) metdy zaloen na rieen NS rovnc bez prostrednka v podobe parametrickch modelov turbulencie. S vnimkou laminrneho prdenia, s nepouiten na relne problmy v priemysle, pretoe ich nronos prekrauje sasn monosti potaov, vi [Joslin, 1997]. 2. Metdy zaloen na molekulovej terii: tvoria sce mal, ale rozvjajcu sa skupinu. Inpirovan metdou Lattice gas, s tieto metdy vyvjan hlavne s vidinou elimincie zaokrhovacej chyby. Samotn molekulov model tekutiny je toti diskrtny a je preto vhodnej pre vpoet na sasnch potaoch, ktor maj obmedzen presnos relnych sel, ale s vemi efektvne pri vpotoch s celmi slami. Okrem toho, tieto metdy
35

LF

KLI

s nenahraditen pri vpotoch v oblastiach, kde strcaj platnos predpoklady terie kontinua. Jedn sa o pomerne nov nstroj, preto je tu uveden iba jedna skupina metd: LBM (z ang. Lattice Boltzmann Method) v preklade: mriekov Boltzmannove metdy. Niekedy sa vyskytuj aj in nzvy, napr. Digital physics [Chen et al., 1997]. V sasnosti je komerne dostupn produkt Exa PowerFLOW, ale po zbenom prieskume sa zd, e jeho pouitie je obmedzen na problmy s nehybnou referennou sstavou. Vzhadom k horeuvedenej charakteristike jednotlivch metd sa v danej situcii jav najvhodnejie pouitie metd RANS, preto sa budem alej venova iba tejto skupine.

1.9.2

Typy siet

RANS metdy predstavuj sieov numerick metdy. To znamen, e okrem matematickej asti modelu, v podobe numerickho rieia fyziklnych rovnc, vyaduj tieto metdy aj geometrick model vyetrovanej oblasti v podobe diskretizovanho priestoru. Tento sa nazva numerick (alebo vpotov) sie. Kvalita vygenerovanej siete do znanej miery preduruje konvergenciu a presnos vpotu. Najdleitejmi parametrami s pomer vekost susednch prvkov a skosenie prvkov (do akej miery sa tvar skutonho prvku pribliuje idelnemu tvaru). Existuj tri hlavn prstupy k vytvraniu siet. 1. truktrovan siete. Charakterizuje ich to e sa skladaj iba z obdnikovch, alebo esstenovch (hexa) prvkov, priom sa usporiadanie tchto prvkov d topologicky mapova na dvoj- alebo trojrozmern maticu. Prvm motvom (dnes u nie natoko vznamnm) je spornos pri ukladan takhoto typu truktry v pamti potaa a urit zjednoduenia numerickho algoritmu. Nevhodou s vak nesmierne komplikcie pri pokusoch zachova podobn topolgiu pri geometrich relnych problmov. Preto sa vdy pouva blokovo truktrovan podoba, o znane uahuje vytvranie takejto siete. Vhodnou topolgiou jednotlivch blokov je mon zabrni vskytu singulart v podobe rohovch uhlov blzkych hodnote 0 , alebo 180 a vskytu vemi deformovanch prvkov. Druh motv je vyia
36

LF

KLI

presnos vpotu pri pouit tohto druhu siet. Prinou je numerick difzia, ktor sa prejav vdy, ke nie je smer prdenia rovnoben so stenami prvkov. Prvou podmienkou, aby mohla by tto poiadavka splnen, je pouitie truktrovanej siete (vi. obr. 1.6). Metodolgia truktrovanch siet zrove umouje udra dobr kontrolu nad mnostvom a hustotou prvkov aj na vemi rozsiahlych sieach.
truktrovan sie u u u u

sie v smere prdenia (vyia presnos) u u u u

netruktrovan sie Obr. 1.6 Numerick difzia.

2. Netruktrovan siete. Tento typ siet sa pouva na zloito tvarovan geometrie, kde je vemi zdhav vytvranie truktrovanch siet, a nie je ani v plnej miere mon vyui ich najv potencil mal numerick difziu pri dobrej orientcii prvkov. Vyuvaj sa tu trojuholnkov prvky (v 2D sieach) a tvorsteny (v 3D sieach) kombinovan s prizmatickmi pstenmi a pyramdovitmi prvkami. Tieto prvky maj vek vhodu v tom, e je mon, poda potreby, loklne zhusti sie pri zachovan konformnej siete, o sa vyuva pri adaptvnom spresovan vpotu. alou vhodou tchto siet, oproti truktrovanm, je dobr kvalita vslednej siete, lebo pri tchto prvkoch je pomerne jednoduch zabezpei nedeformovan tvar prvkov aj v tch najzloitejie tvarovanch oblastiach.
37

LF

KLI

3. Kartezinske siete. Tieto siete predstavuj in pouitie pravidelnej maticovej truktry. Zatia o pri truktrovanch sieach sa vyuva monos zorientovania stien prvkov do smeru predpokladanho prdenia, pri kartezinskych sieach sa vyuva monos priamoiareho automatickho sieovania akokovek zloito tvarovanej geometrie. Pri takomto spsobe sieovania sa postupuje cestou automatickej detekcie prieniku prvkov s obtekanou geometriou a zahusovanie miest s vekm zakrivenm pomocou vloench uzlov.

1.9.3

Potaov prostriedky CFD

Hardvr Realita numerickch vpotov v sasnosti je tak, e relne problmy rieen v priemysle maj rozsah niekoko milinov a desiatok milinov prvkov vpotovej siete. Na tak vek problmy nesta pouitie osobnch potaov (PC), ktor s obmedzovan 32bitovou architektrou a z toho vyplvajcim obmedzenm na 2-4 GB pamte RAM. U pri pouit na takto limitovan problmy, je doba vpotu pomocou jednho procesora CPU nemerne dlh. Preto maj vetky relne pouvan numerick nstroje schopnos pracova paralelne na niekokch CPU a to o rozhoduje o rchlosti vpotu, je asto dobr klovatenos pri vekom pote CPU, podmienen dobrou medziprocesovou komunikciou. Ukazuje sa e spojenie potaov navzjom pomocou benej ethernetovej siete je nedostaton, preto sa na numerick vpoty pouvaj pecilne viacprocesorov pracovn stanice alebo servery s architektrou optimalizovanou pre o najvyiu medziprocesorov priepustnos. V sasnosti je jednou z najvkonnejch architektra NUMAlink (pouit na strojoch SGI Origin, Cray T3E), kde poda testov vychdza rchlos aj latencia komunikcie medzi CPU 20-30 lepia, ne je tomu pri technolgii etherenet. Vzhadom k obmedzeniam 32-bitovej platformy MS Windows a spsobu sprvy operanej pamte (spsobu keovania) pri tejto platforme veobecne, sa v potaoch urench na CFD numerick vpoty pouvaj UNIX-ovsk operan systmy ako je napr. Irix rmy SGI, alebo Solaris rmy Sun microsystems. Najnovie sa presadzuj systmy Linux, a to dokonca aj na superpotaoch (potaoch s niekokmi stovkami a tisckami CPU).
38

LF

KLI

Softvr CFD softvr je mon rozdeli na tri funkne samostatn kategrie. Tieto tri kategrie, poda toho ako nasleduj za sebou v celkovom procese CFD modelovania, s: Preprocesing, prprava modelov najsamostatnejia as procesu. V oblasti CFD metd RANS sa jedn o vytvranie vpotovch siet, hovor sa im preto aj genertory siet. Vlastnosti softvrovch systmov z tejto kategrie s vemi univerzlne, asto s okrem metd CFD pouiten aj pre vytvranie siet pre metdy CSD (analza naptosti a deformcie tuhch ltok, CAE), preto sa tu asto vyskytuj systmy, predvan samostatne, ktor s schopn spolupracova s vekm mnostvom rieiov od inch vrobcov. Pretoe pouvanie tchto systmov je vemi interaktvne, hlavnou poiadavkou je vemi dobr rchlos odozvy. Vvoj je vemi zdhav, preto tieto systmy skoro nikdy nie s vyvjan koncovmi uvatemi, ale pecializovanmi rmami. Patria sem napr. produkty patria systmy ICEM CFD, FLUENT Gambit, PATRAN apod. Rieie implementuj proces numerickho rieenia matematickho modelu. Fza dencie okrajovch podmienok le niekde na rozhran medzi preprocesormi a rieimi, preto je niekedy sasou softvru pre rieenie (tak je tomu napr. pri systme FLUENT) a inokedy je zase vylenen v podobe osobitnho procesora (napr. v systme ANSYS CFX). Zkladnou poiadavkou na rieie je rchlos posudzovan priebehom konvergencie a stabilitou vpotu a validita vsledkov posudzovan presnosou. Rchlos interakcie s pouvateom nie je a tak dleit, pretoe rieie trvia vinu asu dvkovm spracovvanm numerickch loh. Rieie sa vyskytuj v troch podobch ako kompletn (skoro vlune iba komerne dostupn) systmy pecializovan pre oblas CFD (napr. ANSYS CFX, FLUENT), ako univerzlne numerick vvojov prostredia (IDE - Integrated Development Environment) (napr. MATLAB a ako jednoduch a programy vytvoren koncovm po-

39

LF

KLI

uvateom pomocou veobecne pouitench programovacch jazykov (FORTRAN, C, C++, JAVA). Uvatesky rozri sa daj vetky tri podoby rieiov. Aj komern, pecializovan CFD systmy umouj vloi uvatesk modely programovan v jazyku FORTRAN, alebo C, alebo aspo dvkov rutiny v skriptovacch jazykoch (Lisp, Scheme). Zkladn rove podpory numerickej matematiky v IDE podobnch systmu MATLAB a fakt, e najnronejia je prve aplikan nadstavba numerickch metd m za nsledok, e tento typ nstrojov sa pouva len ojedinele. Ke u nepostauj verejne dostupn (i u komern alebo von) CFD systmy, postupuje sa skoro vdy cestou programovania v nzkorovovch jazykoch (FORTRAN, C, C++). Pri tom sa vyuvaj hotov numerick kninice (BLAS, LAPACK), ktor s dostupn zadarmo, prpadne ich komern, optimalizovan verzie. Pri programovan grackho rozhrania sa skoro vlune pouva aplikan rozhranie (API) OpenGL, ktorho funkcie s dnes dostupn na vetkch grackch zariadeniach. Dnes sa na programovanie vstupno-vstupnho rozhrania asto pouva aj jazyk JAVA, pretoe je bez potreby prav prenositen na vek mnostvo platforiem. Jeho dtov truktry s vak nevhodn pre uplatnenie pri pamovo nronch numerickch opercich. Pre programovanie numerickch algoritmov v premenlivom pote dimenzi je najvhodnej programovac jazyk FORTRAN. Pouva sa v dvoch verzich: verzii F77, ktor je rozrenejia, ale aj dos zastaral a novej verzii F90, ktor prina niektor vylepenia inpirovan vlastnosami jazyka C. Jazyky C a C++ neboli navrhnut kvli numerickm vpotom, preto za jazykom FORTRAN zaostvaj v rovne optimalizcie numerickch ast kdu a v jednoduchosti odhaovania chb v zdrojovom kde pri preklade. Postprocesing Vizualizcia a spracovanie vsledkov Nstroje pre vizualizciu prdenia s najastejie sasou komernch rieiov (napr. ANSYS CFX Post, FLUENT), ale s dostupn aj rieenia od tretch riem (medzi najznmejie patria Tecplot, FieldView, EnSight, IRIS Explorer).
40

LF

KLI

1.10

Praktick otzky aplikcie metd CFD

Ekonomick aspekty. CFD modelovanie je nanne nron innos. Poadovan hardvr je mon nahradi pomocou bench PC len v jednoduchch prpadoch. Pri rovni detailov pouvanej v leteckom a turbinrskom priemysle a pri poiadavke na rchlos vpotu rdovo v hodinch a nie v doch, je nevyhnutn vyhradi pre vpoet pecilne vpotov kapacity v podobe superpotaovch centier. V prpade akademickho prostredia sa tto poiadavka riei vytvranm spolonch distribuovanch vpotovch uzlov, ktor tak mu by lepie vyuit a zrove to dva zujemcom k dispozcii omnoho viu kapacitu. Na Slovensku bohuia neexistuje ni podobn a tento stav zaostvania za okolitmi ttmi trv u niekoko rokov. Potrebn softvr je rovnako, ak nie ete viac, nanne nron. Vvoj pouitench nstrojov je otzka niekokch rokov vvoja, preto organizcia bez dlhoronej kontinuity vlastnho vvoja je odkzan na nkup komernch produktov. Cena sa odvja od potu paralelne spustitench procesov, kapacitnho obmedzenia (max. potu uzlov modelu) a licennho obmedzenia. Vo vetkch prpadoch je softvr ten ist a poet spustench procesov kontroluje tzv. licenn server. Licenn server dovol len spustenie takch procesov, ktor zodpovedaj dajom v textovom konguranom sbore s digitlnym podpisom vrobcu. Rozrenie potu procesov je vemi exibiln, priom licencie mu by takzvane plvajce (procesy prepoiiavan medzi viacermi potami), alebo uzlovo zamknut (kedy s rezervovan pre jeden konkrtny pota, alebo procesor). In delenie licenci je poda druhu pouvatea. Zkladn typ licencie komern licencia nem obmedzenia. Akademick licencia je uren hlavne pre vskum na kolch, priom sa d poui aj na komern aktivity koly. Vznam kolskej nekomernej licencie je zrejm z jej nzvu. Pre CFD rieie, zkladnou ponukou bvaj 2 procesy. Ron prenjom komernej licencie stoj okolo 30 000 EUR a akademick licencie bvaj ponkan za cenu 2050 % komernej licencie. Akademick licencia s takmi obmedzeniami, e je pouiten iba pre vyuovanie a rieenia izolovanch problmov, stoj ete menej zhruba do 10 % ceny komernej licencie.
41

LF

KLI

Personlne aspekty. Pouvatelia a vvojri CFD softvru sa navzjom lia v draze na jednotliv smery znalost. Od ud pracujcich pri vvoji algoritmov a v poradenstve sa oakva pecializovan vzdelanie vo fyzike, matematike a programovan. Od pouvateov sa oakva schopnos aplikova CFD nstroja poda potrieb v praxi a schopnos kvalikovanho zhodnotenia pouitenosti vsledkov [Mason a Devenport, 1998]. Dnes je snaha prena pouitie numerickch nstrojov priamo do rk kontruktrov a nvrhrov. Metdy CFD sa okrem letectva a motorrskeho priemyslu zanaj objavova u aj v automobilovom a strojnom priemysle, alebo aj v architektre. Bohuia CFD nstroje s oproti inm numerickm nstrojom pouvanm pri kontruovan zaloen na vom mnostve predpokladoch a maj ete stle mnostvo obmedzen. Preto existuje pri CFD nstrojoch znane strm krivka uenia a pre kvalikovan pouitie je nutn aspo zben znalos aerodynamiky, termodynamiky a matematickej strnky numerickch metd. Existuje vak vemi mlo knh, ktor pokrvaj tieto potreby.

42

LF

KLI

2
2.1

Ciele a motivcia prce

Predchdzajce zistenia

Pred zapoatm tejto prce som pracoval na projekte CFD vpotu 19-lopatkovho dchadla. Vsledky vpotu zachycovali sprvny tvar krtiacich charakteristk a pouit program FLUENT umooval riei aj detaily prdenia v oblasti straty stability (pd prolu). Pouit genertor siete, Gambit, neumooval zahusti sie v oblasti medznej vrstvy bez nemernho zvenia potu buniek siete. To obmedzovalo hodnovernos dosiahnutch vsledkov v oblasti reimov so separciou medznej vrstvy a znemonilo to modelova vplyv obvodovej medzery. Oblas nvrhovch reimov, ktor je charakterizovan dokonalm obtekanm povrchu lopatiek, bola pravdepodobne modelovan hodnoverne. To je mon vyvodi na zklade uverejnench porovnan medzi jednotlivmi modelmi turbulencie (naprklad [3rd AIAA CFD DPW, 2006]). Jednoznan potvrdenie hodnovernosti vak nebolo mon, pretoe: pre projekt 19-lopatkovho dchadla neexistovali experimentlne hodnoty tdie rieiace shlas CFD vsledkov s experimentom pre prpad transsonickho alebo supersonickho prdenia v dchadle nie s verejne dostupn a pravdepodobne ich maj k dispozcii iba vedce rmy v odbore.

2.2

Hypotza

Na zklade predchdzajcich zisten, vyplynula potreba overi hypotzu, e vsledky sasnch metd CFD s hodnovern (resp. validn) pri vpote transsonickho prdenia v dchadle leteckho turbnovho motora. S vysokou pravdepodobnosou je tto hypotza sprvna a potvrdenie hypotzy bude spova v stanoven podmienok, pri ktorch s vsledky CFD vpotu validn.

43

LF

KLI

2.3

Cie

Hypotzu je mon overi jedinm spsobom porovnanm vsledkov CFD modelovania s vsledkami kontrolovanho experimentu, tak aby mohli by stanoven rovnak vonkajie (okrajov) podmienky. Hlavnm cieom tejto prce je preto porovnvacia tdia na transsonickom dchadle leteckho turbnovho motora, kde bud porovnan tie vkonov parametre, ktor sa v praxi pouvaj pre hodnotenie kvality aerodynamickho nvrhu. S to tieto parametre: celkov stlaenie c izentropick celkov innos iz S ohadom na zskan experimentlne daje pjde v obidvoch prpadoch o parametre vonkajieho prdu. Z metd CFD sa obmedzm na vek triedu metd oznaench skratkou RANS (Reynoldsaveraged Navier-Stokes). Zvolen metda mus umoni vierohodn vpoet v danom prpade.

2.4

Konkrtne lohy

Prvm predpokladom pre uskutonenie porovnvacej tdie je zskanie experimentlnych dajov. Ostvajcu as CFD vpoet treba navrhn na zklade princpov DOE (Design of experiments) [Bordelon, 2006] tak aby sa zskalo o najviac informci pri o najmenej spotrebe zdrojov (vpotovch prostriedkov). Pretoe poet podmienok ktor maj vplyv na vsledok je vek, vedie to aj k vekmu potu vzjomnch kombincii tchto podmienok ktor je potrebn modelova. Inak povedan, vedie to k vekmu potu vpotovch modelov. Vpotov zdroje s vak vemi obmedzen (strojov as v danom asovom obdob).

44

LF

KLI

Rozpor medzi potom prpadov a zdrojmi je principilne mon riei dvoma spsobmi: objektvne metdami DOE expertzou a intuitvnou vobou na zklade hlbch znalost problematiky V oboch prpadoch dochdza k zmeneniu potu modelov tm, e sa kontrolovanm spsobom men niekoko podmienok sasne. Metdy DOE umouj zmeni objem potrebnch zdrojov rdovo v desiatkach percent, o nesta. V tomto prpade je efektvnejia metda intuitvnej voby na zklade nasledovnho expertnho odhadu. V zsade pjde o obmedzenie potu numerickch modelov len na 24, aby bolo v danom ase mon spota dostaton poet prpadov pre kad z modelov. Spojenm vsledkov pre jednotliv prpady dostanem tvar vkonovch charakteristk. Bud zvolen urit charakteristick javy v prden, o ktorch je znme, e maj vplyv na vkonov parametre a zrove predstavuj aie rieiten problm pre sasn metdy CFD. Tmito charakteristickmi javmi s: prdenie v medznej vrstve a nm vynten sekundrne prdenie umouje riei vplyv detailnej numerickej siete a vplyv turbulentnho modelu prdenie v obvodovej medzere uren pre skmanie vplyvu tohto javu samotnho Zvolen numerick modely bud kombinova rove rieenia tchto javov s modelmi turbulencie, ktor s oakvaten v danom prpade. Konkrtnou lohou je vpoet bodov (prpadov) pre tieto zvolen numerick modely: geometria bez obvodovej medzery, jednoduch netruktrovan sie, jednorovnicov model turbulencie Spalart-Allmaras geometria bez obvodovej medzery, truktrovan sie s detailmi v medznej vrstve, dvojrovnicov model turbulencie k- SST geometria s obvodovou medzery, truktrovan sie s detailmi v medznej vrstve, dvojrovnicov model turbulencie k- SST

45

LF

KLI

Body charakteristk bud spotan iba pre jednu rchlos otania a to 9 981 ot./min., ktor zodpoved najnim otkam, ktor boli pri experimente skman a pri ktorch sa oakva relatvna rchlos nabiehajceho prdu v rozsahu od tesne subsonickej pri koreni lopatky, a po mierne supersonick na obvode lopatky. Pri dencii ostatnch podmienok modelu bud repektovan u znme odporania, ktor s vsledkom inch projektov [Casey, 2004; Bardina et al., 1997; ERCOFTAC BPG; 3rd AIAA CFD DPW, 2006].

46

LF

KLI

3
3.1

Metodolgia rieenia
Experiment

Pretoe nroky experimentu s mnohonsobne nanne nronejie ne ostatn asti tohto procesu, je nutn poui akkovek, u uskutonen, merania. Tie mi poskytol vrobca leteckho motora DV-2. Jedn sa o merania vykonan na prototype 15-lopatkovho dchadla, ktor poskytuj dostatok informci pre porovnvanie. Nameran hodnoty s vo vsledkoch.

3.2

Vber metdy

Pre rieenie prdenia som si zvolil metdu typu RANS (Reynolds Averaged NavierStokes). Detaily numerickej realizcie algoritmu s podmienen pouitm softvrom FLUENT a ANSYS CFX. alou kritickou vobou z hadiska presnosti vsledkov bolo pouitie modelu turbulencie v rmci metdy RANS. Na zklade [Bardina et al., 1997, s. 79] boli zvolen dva modely jednak osveden model Spalart-Allmaras, ktor je ekonomick (v pomere presnos/vpotov nronos) a pokroil Menterov model SST (najpresnej spomedzi dvojrovnicovch modelov).

3.3

Zkladn rovnice prdenia

Rovnice prdenia s odvoden zo zkladnch princpov klasickej fyziky z princpu zachovania hmoty, hybnosti a energie. Navier-Stokesova rovnica (v jednotnom sle) je uplatnenm zkona zachovania hybnosti na prdenie tekutiny, alebo inho mdia s vntornm trenm (napr. medzihviezdneho prachu v astronmii). V irom vzname sa pod oznaenm Navier-Stokesove rovnice (nzov v mnonom sle) chpu vetky tri rovnice zachovania (hmoty, hybnosti, energie) popisujce prdenie tekutiny. Rovnica zachovania hmoty sa astejie nazva rovnica kontinuity.
47

LF

KLI

Bud uveden iba rovnice v diferencilnom tvare, ktor je strunej. Pri metde konench objemov (FVM) sa pouva integrlov tvar, ktor sa zska jednoducho integrciou po objeme. Integrlov tvar m vek vhodu pri zachycovan diskontinut v prde, akmi s napr. rzov vlny. Pre modelovanie stlaitenho prdenia sa ukzalo ako nevyhnutn pouva tvar rovnc, ktor eliminuje vplyv zaokrhovacej chyby. Takmto tvarom je konzervatvny (resp. divergentn). Tento tvar sa vyznauje tm, e v derivcii nie je uzavret iba veliina rchlosti (u), ale jej sin s loklnou hustotou ( u). Divergentn tvar plat pre zmeny v nezvislej Eulerovskej sstave (na rozdiel od Lagrangeovskej sstavy spojenej s tekutinou v pohybe). Konen podoby odvodench rovnc s tu uveden prve v takom tvare.

3.3.1

Rovnica kontinuity + div ( u) = 0 t

pomocou opertora nabla: + t v tenzorovom tvare: ui + =0 t xi kde je hustota, t je as, u je rchlos a x je poloha. ( u) = 0

3.3.2

Navier-Stokesova rovnica

Navier-Stokesova rovnica je odvoden z Cauchyho rovnice zachovania hybnosti pri dosaden kontitunho (Stokesovho) vzahu medzi viskznymi naptiami a rchlosou deformcie. Cauchyho rovnica zachovania hybnosti v tekutine: Du = f+ Dt
48

LF

KLI

v tenzorovom tvare: ji Dui = fi + Dt xj kde symbol D oznauje materilov derivciu (v sradnicovej sstave spojenej s elementom tekutiny v pohybe), f je hmotov sila pripadajca na jednotku hmotnosti (napr. gravitan zrchlenie) a je tenzor povrchovch napt (vi alej). Kontitun vzah me ma mnoho podb. Pred tm je vak uiton rozdeli tenzor napt na izotropn zloku dan hydrostatickm tlakom p a na neizotropn zloku dan viskznymi naptiami (spsobenmi deformciou tvaru): = p + kde je jednotkov izotropick tenzor 2. rdu (Kroneckerova delta) v maticovom tvare ho predstavuje jednotkov matica. Orientcia jednotlivch zloiek tenzora napt je zrejm z obrzku 3.1.
y x z yz zy zz zx xz yy yx xy xx

Obr. 3.1 Orientcia viskznych napt.

Tenzor viskznych napt ij je striktne odvoditen ako: ij = 2Sij + ( div u) ij kde je molekulrna (dynamick) viskozita, je sinite objemovej viskozity a S je rchlos deformcie. Hodnoty nie s bene dostupn, pretoe pre relne prpady postauje zjednoduenie v podobe slabch rzovch vn, a jednoatmovho plynu, pre ktor plat: 2 = 3
49

LF

KLI

o vedie k pouitmu vzahu: ij = 2Sij 2 ( div u) ij 3

Pre tenzor deformanej rchlosti Sij plat rozvoj: Sij = 1 2 uj ui + xi xj

take kontitun vzahy po rozvoji maj tvar: ij = ui uj + xi xj 2 3 uk xk 2 3 ij uk xk

ij = pij +

uj ui + xi xj

ij

Dosadenm tohto vzahu do Cauchyho rovnice vznik Navier-Stokesova rovnica. Vo vektorovom tvare: Du = f Dt V tenzorovom tvare: Dui p = fi + Dt xi xj ui uj + xj xi 2 3 uk xk ji p + 2S 2 ( div u) 3 (3.1)

Pri prevode na divergentn tvar sa zmen iba av strana rovnice: Du ( u) = + Dt t resp. v tenzorovom tvare: Dui ( ui ) ( uj ui ) = + Dt t xj Cel rovnica v divergentnom tvare: ( ui ) ( uj ui ) p + = fi + t xj xi xj ui uj + xj xi 2 ( div u) ji 3 ( u u)

50

LF

KLI

3.3.3

Rovnica energie

Rovnica energie vychdza z rovnovhy medzi vntornou energiou, privedenm teplom a privedenou prcou. To je jedin rozdiel rovnice energie pouvanej v CFD oproti tvaru obvykle pouvanmu v termodynamike, kde m prca opan znamienko. Divergentn diferencilny tvar vyjadren pomocou entalpie vyzer nasledovne: ( hc ) + t ( hc u) p = t ( T) + u + [ u]T 2 3 (uu)

kde je tepeln vodivos a pecick celkov entalpia hc je denovan nasledovne: hc = h + 1 2 u 2

Pouva sa aj rovnica energie vyjadren pomocou vntornej energie (namiesto entalpie).

3.4

RANS rovnice a Reynoldsove naptia

Sasn schopnosti potaov nie s na takej rovni, aby umoovali numerick rieenie Navier-Stokesovch rovnc v praktickch prpadoch. Prinou je to, e pri reimoch prdenia ktor sa v praxi najastejie vyskytuj, sa v rieen prejavuje deterministick chaos, o je vlastne matematick podstata turbulencie. Preto sa Navier-Stokesove, pre praktick prpady prdenia, upravuj ltrovanm, alebo priemerovanm naprklad metdou RANS. Skratka RANS je z anglickho nzvu (Reynolds Averaged Navier-Stokes) v preklade: Reynoldsovo priemerovan Navier-Stokesove rovnice. Reynoldsovo priemerovanie je typ kzavho asovho priemerovania, ktorm sa odstrni chaotick zloka rieenia. Reynoldsovo priemerovanie je zaloen na Reynoldsovom dekompozinom princpe: u =u+u poda ktorho okamit hodnota nejakej veliiny, napr. rchlosti u sa d rozloi na jej priemern as u a odchlku od priemeru u . Priemern as je denovan ako ansm blov priemer, t. j. nejde o kontantn hodnotu, ale o asov premenn, ktorej priebeh je
51

LF

KLI

dan priemerom priebehov veliiny z vekho mnostva opakovanch pokusov (ansmblu) pri rovnakch poiatonch podmienkach. Priemern hodnota odchlky je poda tej istej dencie nulov: u =0 Jedin rozdiel medzi pvodnmi a Reynoldsovo priemerovanmi rovnicami, pri nhrade pvodnch velin ich priemernmi hodnotami, je pribudnutie novch lenov v rovniciach hybnosti a energie. V prpade rovnice hybnosti k viskznemu naptiu pribudne tenzor Reynoldsovch napt: ui uj resp. u u

priom vekos Reynoldsovch napt, v prpade turbulentnho prdenia, rdovo prevyuje vekos napt spsobench molekulrnou viskozitou. V rovnici energie pribudne k lenu vyjadrujcemu molekulrny prenos tepla ( Reynoldsov tok (vyjadrujci prenos tepla turbulentnm mieanm): ui h resp. u h Prspevok tchto dsledkov Reynoldsovho priemerovania rovnc sa alej nahradzuje, v prpade rovnice hybnosti, vrovou viskozitou a v prpade rovnice energie turbulentnou difuzivitou. V prpade stlaitenho prdenia sa namiesto Reynoldsovho priemerovania pouva Favreovo priemerovanie (nahradenie priemerovania u priemerovanm sinu u). T)

52

LF

KLI

3.5

Modely turbulencie

Reynoldsove naptia naraj pvodn uzavretos systmu rovnc, pretoe zavdzaj 9 novch neznmych premennch (zloky tenzora v 3D priestore). Preto je potrebn zavies dodaton kontitun rovnice, ktor sa vak nedaj odvodi jednoznane. Rovnice, ktor sa pouvaj, sa lia svojou zloitosou v zvislosti na predpokladoch, z ktorch vychdzaj. Tieto rovnice predstavuj rzne modely turbulencie. Obidva pouit modely turbulencie (Spalart-Allmaras aj SST) vychdzaj z vemi asto vyuvanej Boussinesqovej hypotzy, ktor zaklad kontitun vzah medzi Reynoldsovmi naptiami ui h a takzvanou vrovou (alebo turbulentnou) viskozitou (angl. eddy viscosity) t : ui uj = t 2Sij kde k je turbulentn kinetick energia: 1 k = ui ui 2 Najvm obmedzenm Boussinesqovej hypotzy je e uvauje iba izotropick turbulenciu (jej vyjadrenie iba pomocou jednho parametra t ). Na druh stranu, podobnos pravej strany rovnice vrovej viskozity so vzahom pre viskzne naptia v NavierStokesovej rovnici (rovn. 3.1 na str. 50) umouje Reynoldsove naptia zakomponova do pvodnej nespriemerovanej Navier-Stokesovej rovnice sta len modikova hydrostatick tlak lenom s turbulentnou kinetickou energiou 2 k a nahradi pvodn molekulrnu 3 viskozitu jej efektvnou hodnotou ef ef = + t 2 2 ( div u) ij k ij 3 3

3.5.1

Model Spalart-Allmaras

Model Spalart-Allmaras patr medzi jednorovnicov modely turbulencie, pretoe pre vpoet neznmej vrovej viskozity t pouva iba jednu rovnicu konkrtne rovnicu turbulentnej kinetickej energie k.
53

LF

KLI

Tento model je uren pre prdenie ohranien stenou a v tchto prpadoch podva presnejie vsledky ako mnoho zloitejch modelov (obzvl pri nepriaznivom tlakovom gradiente). [Bardina et al., 1997] Vrov viskozita t je pri pouit tohto modelu denovan nasledovne: t = fv1 Jedinm nezvislm parametrom v tejto rovnici je tlmen turbulentn kinematick viskozita , ktor mus by potan zvltnou transportnou rovnicou. Tento model, umouje modelova turbulenciu aj v laminrnej podvrstve, ale v programe FLUENT, bol naopak vyuit so stenovou funkciou pre premostenie vekej stenovej vzdialenosti okrajovch prvkov netruktrovanej siete.

3.5.2

Model SST

Menterov SST (Shear Stress Transport) model turbulencie patr do kategrie dvojrovnicovch modelov. Vinu 2-rovnicovch modelov mono zaradi do dvoch skupn medzi modely k- alebo k-. Tieto modely pouvaj pre vpoet vrovej viskozity t dve rovnice rovnicu turbulentnej kinetickej energie k a turbulentnej rchlosti disipcie , alebo frekvencie dominantnch vrov . Vekou vhodou modelov k- je presnos modelovania vplyvu turbulentnej kly v blzkosti steny, pri nepriaznivom tlakovom gradiente. Ich nevhodou je prehnan zvislos podmienok v medznej vrstve na parametroch turbulencie vo vonkajom prde. Opane je tomu pri modeloch k-. [Wieser et al., 2002] Model SST je v zklade model kategrie k-, ktor sa na okraji medznej vrstvy postupne men na model k- . Zmena je riaden zmieavacou funkciou v zvislosti na vzdialenosti prvku od najbliej steny. Vrov viskozita t je pri pouit tohto modelu denovan nasledovne: t = k

54

LF

KLI

3.5.3

Prechod medznej vrstvy v modeli SST

Model SST v rieii ANSYS CFX je ojedinel v tom, e umouje vpoet prechodu medznej vrstvy (m. v.) z laminrneho reimu do turbulentnho, vaka omu je mon presnejie predpovedanie strt v m. v. s nepriaznivm tlakovm gradientom, o je aj prpad lopatky dchadla. Typick priebeh strt (trecieho odporu) v laminrnej a turbulentnej m. v. je na obrzku 3.2.
Cf
turbulentn (teoretick) m. v.

skuton m. v.

laminrna (teoretick) m. v.

prechod m.v.

Obr. 3.2 Sinite trenia Cf v medznej vrstve (m. v.).

Z troch dostupnch modelov prechodu bol zvolen dvojrovnicov model -Re , nazvan niekedy aj Menter-Langtry, konkrtne jeho verzia CFX-v-1.1 poda [Langtry a Menter, 2005]. Tento model je zaloen na bezrozmerovej analze prechodu m. v. a korelovan s vsledkami vekho mnostva experimentov. Korelcia modelu je dosiahnut vhodnm nastavenm korelanch kontnt, ktor boli publikovan a dvoch korelanch funkci, ktor v sasnosti tvoria predmet obchodnho tajomstva. V nezvislch testov bola potvrden vynikajca zhoda vsledkov tohto modelu s vsledkami experimentov na lopatkch turbn a na vonkajch plochch lietadiel. Model tvor rovnica nrazovitosti a rovnica spacieho kritria prechodu vyjadre55

LF

KLI

nho Reynoldsovm slom hybnostnej hrbky medznej vrstvy (m. v.) Re . Nrazovitos (angl. intermittency) je poda [Kundu a Cohen, 2002, s. 524] denovan ako pomern doba, v ktorej sa dan miesto nachdza v turbulentnom reime prdenia. Hodnota 0 zodpoved plne laminrnemu prdeniu a hodnota 1 plne turbulentnmu prdeniu. Dleitm vstupom pre vpoet nrazovitosti je Reynoldsovo slo deformanej rchlosti Re : Re = y2 S

kde y je vzdialenos prvku od najbliej steny, S absoltna vekos deformanej rchlosti a je kinematick molekulrna viskozita / . Toto slo vyjadruje prechod v dsledku Tolmien-Schlichtingovej linernej nestability (prina prirodzenho prechodu). slom, ktor vyjadruje druh hlavn prinu prechodu difziu turbulencie z vonho prdu (takzvan bypass mechanizmus), je Reynoldsovo slo ReT : ReT = k

kde k je turbulentn kinetick energia a je frekvencia dominantnch vrov. Informcia o reime m. v. v danom mieste je do SST modelu prenan prve prostrednctvom nrazovitosti . Tento parameter v modeli SST ovplyvuje jeho produkn a detrukn leny a tm sa dosahuje zmena vslednej hodnoty vrovej viskozity t .

3.5.4

Poiadavky na vpotov sie v medznej vrstve

Viskzne efekty v medznej vrstve maj asto zsadn vplyv na obraz prdenia v celom priestore. Typickm prkladom je vznik sekundrnych ktovch vrov, alebo separcia medznej vrstvy na podtlakovch oblastiach povrchov (napr. na chrbte lopatky). Pre vern modelovanie tchto efektov je nutn, aby model turbulencie verne rekontruoval priebeh parametrov po hrbke medznej vrstvy. Vek gradienty v tesnej blzkosti steny a logaritmick priebeh tchto parametrov klad striktn obmedzenia na detailn diskretizciu siete

56

LF

KLI

v blzkosti steny. Tieto obmedzenia vyplvaj z bezrozmerovej analzy prdenia v medznej vrstve. Na obrzku 3.3 je zobrazen priebeh bezrozmerovej rchlosti v medznej vrstve u+ v zvislosti na bezrozmerovej vzdialenosti od steny y + poda [Tannehill et al., 1997], [White, 2002].
30 Re = 5000 25 nepriazniv tlakov gradient rovn doska prdenie potrubm priazniv tlakov gradient

vntorn oblas (stenov zvislos) 20 u+ = u+ = y + viskzna (linerna) podvrstva (y + 05) nraznkov zna plne turbulentn zna (logaritmick zvislos) (y + 30300)
1 0.41

ln y + + 5.15

vonkajia oblas (decit rchlosti)

15

10

y + 300 (poda Re) y = 0.2 hrbky medz. v.

10

20

50

100

200 y+

500

1000 2000

5000 10000

Obr. 3.3 Zny medznej vrstvy poda priebehu rchlosti.

Poda tohto obrzku by prvok, ktor je najbliie k stene, mal ma maximlne tak vekos, aby cel leal vo viskznej vrstve. To zodpoved vzdialenosti y + < 35, optimlne okolo hodnoty 1. Nevhodn s jednak vie prvky, ale aj menie aj ke v prpade rieia ANSYS CFX je pouit automatick stenov funkcia, ktor sa s menmi prvkami vysporiada bez nsledkov na presnos. alm obmedzenm je, e vekosti prvkov maj rs exponencilne so vzdialenosou od steny. Pouvaj sa mocninov exponenty v rozsahu 1.11.2. Pri vch hodnotch zanaj by zreten odchlky od presnho rieenia.
57

LF

KLI

3.6

Metda konench objemov

Numerick algoritmy pouitch programov (ANSYS CFX, FLUENT) s zaloen na metde konench objemov, ako ostatne prevan vina CFD rieiov. Oznauje sa aj skratkou FVM (z angl. Finite Volume Method). Metda je diskrtnym ekvivalentom metdy kontrolnho objemu, pouvanej vo fyzike a technike. Pouva integrlny tvar rovnc, preto automaticky zaruuje splnenie zkonov zachovania a to bez ohadu na druh siete a jej detailnos. Integrlny tvar je tie vemi vhodn pri zachyten diskontinut v prden, akmi me by naprklad rzov vlna, alebo vstup chladiaceho vzduchu na stench.
element

stred elementu

uzol

konen objem

Obr. 3.4 Vzah medzi elementom siete a konenm objemom.

Diskretizan schma metdy FVM je zaloen, ako nzov napoved, na konench objemoch, ktor s tvoren asami susednch prvkov vpotovej siete so spolonm vrcholom (uzlom) vi obr. 3.4. Potan hodnoty prdovho poa s uchovvan v strede kontrolnho objemu, t. j. v uzloch vpotovej siete. Tieto hodnoty s zskavan stom priemernch hodnt po obsahu jednotlivch segmentov, ktor tvoria kontroln objem. Spsob diskrtnej aproximcie integrlov uruje rd pouitej aproximanej schmy, ktor spolu s hustotou siete uruje presnos rieenia a na druh stranu aj rchlos konvergencie vpotu (prpadne a stabilitu). K dispozcii je aproximcia adveknej schmy 1. rdu

58

LF

KLI

(uiton hlavne pre zvenie stability pri prvch itercich vpotu) a ostatn schmy max. 2. rdu, ktor dosahuj viu presnos, ale v uritch situcich ved k pomalej konvergencii. V prpade vpotu v ANSYS CFX bola pouit schma High Resolution, ktor je schmou 2. rdu, ale v miestach diskontinut (rzovch vn) sa automaticky degraduje na schmu 1. rdu. Vsledn systm algebraickch rovnc bol rieen iteranou metdou. Pri obidvoch programoch a vo vetkch prpadoch bol pouit zdruen riei, kde hodnoty hustoty a rchlostnho poa tvorili jednu maticu. V rieenej lohe sa jedn o vysoko stlaiten prdenie, kde dosahuje zdruen riei rchlejiu konvergenciu ako segregovan riei. Model turbulencie bol rieen segregovanm spsobom. V programe ANSYS CFX bola segregovanm spsobom rieen aj rovnica energie.
originlna sie

hrub sie (prv rove)

hrub sie (alia rove)

Obr. 3.5 Multigrid metda.

Vzhadom k vekej hustote siete bol pre urchlenie konvergencie v konenej fze vpotu pouit multigrid algoritmus. Podstatou multigrid algoritmu je vytvorenie hierarchie hrubch siet vi obr. 3.5. Problmom bodovo-implicitnch iteranch metd typu
59

LF

KLI

Gauss-Seidel je, e doku inne redukova iba loklne chyby (rezidu v rovnovhe rovnc), ktorch vlnov dka nie je ovea via ako priestorov krok siete (vekos prvkov). Korekcia celkovch chb, s vekou vlnovou dkou, je spomaovan vekm mnostvom susednch prvkov. To je dvod, preo pri zven hustoty siete, rchlos konvergencie kles rchlejie ako poet prvkov. Hrubia sie urchuje komunikciu tchto korekci prostrednctvom zmenenia potu susednch prvkov dochdza k iastonej premene celkovej chyby na pvodnej, detailnej, sieti na loklnu chybu na hrubej sieti, ktor je iteranm rieiom odstraovan rchlejie ako celkov chyba. Korekcia je potom prenesen nasp na pvodn sie, kde spsob vznik chyby, ale u iba loklnej povahy, ktor je nslednou iterciou rchlo odstrnen.

3.7

Popis vpotovej siete

Pre obidva programy bola vytvoren sie v podobe periodickho vseku. V obvodovom smere mal tento vsek rozsah 1/15 kruhu (t. j. uhol 24 ). Tvar vseku pre riei FLUENT vidno v avej asti obrzku 3.6. Neskorie vytvran sie pre riei ANSYS CFX mala u

Obr. 3.6 Tvar vpotovej oblasti pre FLUENT a ANSYS CFX.

60

LF

KLI

jednoduch tvar vstupnej a vstupnej oblasti, lebo sa to ukzalo ako dostaton (vi prav as obrzku 3.6). Takto tvar oblasti vyaduje pouitie periodickej okrajovej podmienky na bonch stench a presn geometrick obraz protiahlch povrchovch siet na tchto stench. Vpotov sie pre riei FLUENT bola pripraven v genertore GAMBIT a vzhadom k vtedajm nedostatkom tohto genertora musela by sie vytvoren ako netruktrovan, s pouitm tvorstenovch prvkov (Tetra). Povrchov sie (rotane znsoben) tohto modelu vidno na obr. 3.7.

Obr. 3.7 Povrchov sie modelu pre FLUENT.

Pre riei ANSYS CFX bola vytvoren dokonalejia sie pomocou poloautomatizovanho genertora truktrovanch rotanch siet TURBOGRID zo systmu ICEM CFD. Pouitie truktrovanej siete na tak zloit geometriu m za nsledok vznik vemi deformovanch prvkov (vi obr. 3.8). Jedine pri J-topolgii je mon tento problm obs,
61

LF

KLI

ale vytvranie takejto topolgie manulne je vemi pracn. Vekou vhodou truktrovanej siete je pln kontrola nad hustotou siete v celom objeme a vemi jednoduch vytvranie prizmatickch prvkov v medznej vrstve a v obvodovej medzere. Detaily vslednej siete s obvodovou medzerou s na obr. 3.9.
J-topolgia

O-topolgia

C-topolgia

H-topolgia

miesta so zlou kvalitou siete Obr. 3.8 Topolgie pouvan pre sieovanie geometrie lopatiek.

62

LF

KLI

Pri vytvran detailnej siete v medznej vrstve bola treba dodra obmedzenie pouitej verzie ANSYS CFX (512 000 uzlov). Prednos mala medzn vrstva na lopatke a v obvodovej medzere. Na lopatke bol prv krok siete 0.006 mm, v obvodovej medzere 0.002 mm. Cieom bolo dosiahnu v obidvoch miestach hodnotu y + = 0.71.5. Na nboji bola oakvan hodnota okolo 4050. Z obrzku 3.10, kde je pre kontrolu zobrazen hodnota y + po skonen vpotu, je zrejm e toto kritrium bolo dodran.

Obr. 3.9 truktrovan J-sie vytvoren v TURBOGRID-e.

Vsledn vekos siete bola 502 000 uzlov a 522 000 objemovch prvkov.

63

LF

KLI

Obr. 3.10 Vsledn zobrazenie y + po plochch dchadla.

64

LF

KLI

3.8

Popis modelu prdenia a okrajovch podmienok

Prdenie v dchadle bolo denovan ako stlaiten, preto bola okrem rovnc hybnosti a kontinuity potan aj rovnica energie. Kvli tomu bol pre vzduch pouit model idelneho plynu (molrna hmotnos 28.96 kg/kmol). Viskozita vzduchu bola kontantn 1.831105 kg m1 s1 Turbulencia bola rieen segregovanm spsobom pouit bol model SST a model prechodu -Re (skrtene len gama-theta). Intenzita turbulencie na vstupe bola 1 %.
geometria numerickho modelu

okrajov podmienky stena (wall) vstup (outlet)

vstup (inlet)

periodicita

Obr. 3.11 Vyuitie periodicity pre zmenenie geometrickej oblasti modelu.

Schematick nkres vpotovej oblasti, aj s denovanmi okrajovmi podmienkami, je na obrzku 3.11. Zadn a predn as boli nehybn, stredn as rotovala rchlosou 9 981 ot./min. Na rozhran medzi nehybnou a rotujcou oblasou bola pouit jednoduch schma Frozen rotor. Priahl steny boli nastaven s okrajovou podmienkou No slip, priom vetky boli spojen s pohybom rodiovskej oblasti, okrem vonkajieho pla v strednej asti, ktor bol nastaven tie ako nehybn (nastavenm rovnakej rchlosti rotcie, ale opane relatvne voi otaniu rodiovskej oblasti).
65

LF

KLI

c n=kont.

p1c =kont., p2 =kont.

Q Obr. 3.12 Dencia pracovnho bodu charakteristiky statickm tlakom na vstupe.

o sa tka kombincie okrajovch podmienok na vstupe a vstupe, cieom bolo zskanie krtiacich charakteristk tlaku, preto padla voba na tlakov podmienky. Podmienky museli umoova zskanie charakteristiky s nemonotnnym priebehom (vi obr. 3.12), preto bola zavrhnut monos s celkovm tlakom na vstupe aj vstupe. Poda prruky [Ansys CFX Users Guide, 2007, Modelling, s. 50] existuje aj zvanej dvod okrajov podmienka celkovho tlaku na vstupe je numericky nestabiln. Zvolen bola kombincia typu: celkov tlak na vstupe a statick tlak na vstupe. Hodnota na vstupe bola dran vo vetkch prpadoch na rovnakej rovni, aby nebolo potrebn prepotava redukovan hodnoty, t. j. celkov tlak 101 325 Pa a teplota 288 K. Pretoe vstup je rozdvojen (poda vkresov meracieho zariadenia), bolo potrebn zadva dva vstupn tlaky. Poda vodnej asti meran [PS-TSb, 1988] vak celkov stlaenie vo vonkajom prde nezvis na obtokovom pomere, preto boli obidva tlaky nastavovan na zhodn hodnoty. Charakteristick pomery v prdovom poli dchadla po dosiahnut konvergencie s na obrzkoch 3.13 a 3.14.

66

LF

KLI

Obr. 3.13 Priebeh Machovho sla po lopatke a v rezoch.

67

LF

KLI

Obr. 3.14 Trecie naptie na povrchu lopatky.

68

LF

KLI

Vsledky

Vsledky potaovej simulcie boli zskan z troch modelov, priom vpoet kadho modelu pozostval zo srie prpadov, s elom zskania tvaru krtiacej charakteristiky. Jednotliv vpotov modely s oznaen nasledovnmi skratkami: Fluent SA t000 riei FLUENT 5, model turbulencie Spalart-Allmaras, netruktrovan Eulerovsk sie, geometria bez obvodovej medzery. CFX SST t000 riei ANSYS CFX 11,model turbulencie k- SST, truktrovan NS sie, geometria bez obvodovej medzery. CFX SST t063 ako predchdzajci model, ale s modikovanou geometriou na obvode, to znamen: riei ANSYS CFX 11,model turbulencie k- SST, truktrovan NS sie, geometria s obvodovou medzerou 0.63 mm. Nameran hodnoty boli rekontruovan z grafov v technickej sprve [PS-TSb, 1988] programom g3data [Frantz, 2008], priom z celho sboru boli potrebn iba hodnoty vzahujce sa k prototypu EDV2.01.03.017, ktor je vzorom sriovo vyrbanho dchadla. Kvli porovnaniu boli zvolen otky 9 981 ot./min. Vsledky potaovho modelovania pri tchto otkach s v tabukch 4.1, 4.2 a 4.3. Vsledky experimentu pri tch istch otkach s v tabuke 4.4. Pre plnos s uveden aj vsledky celkovho stlaenia pre vetky otky, zisten pri experimente, v tabuke 4.5. Hodnoty izentropickej innosti pre potaov modely aj pre experiment boli vypotan poda vzorca 1.1 (str. 13) upravenho vzhadom na parametre vo vonkajom prde, s uvaovanm kontantnej hodnoty adiabatickho koecientu = 1.4: iz = c II 0.286 1 T2c II 1 T1c (4.1)

Hodnoty prietoku a otok s redukovan prepotan na tandardn podmienky (p1c = 101 325 Pa, T1c = 288 K), take umouj vzjomn porovnanie, podobne ako sa to

69

LF

KLI

zvykne robi pomocou bezrozmerovch parametrov. Dencia redukovanch otok bola odvoden vzorcom 1.5 na str. 29: Qr = Q T1c 101 325 Pa 288 K p1c

Redukovan otky s denovan vzorcom 1.6 na str. 29: nr = n 288 K T1c

Pre nzornejiu konfrontciu vpotov s meraniami s hodnoty pre otky 9 981 ot./min. vynesen v dvoch grafoch. Na obr. 4.1. s zobrazen krtiace charakteristiky celkovho stlaenia a na obr. 4.2. s zobrazen krtiace charakteristiky izentropickej innosti. Hodnoty potaovch modelov s jednoducho spojen lomenou iarou, experimentlne hodnoty s preloen aproximanou krivkou. Pre zdraznenie vzjomnho rozdielu medzi meranm a vpotami v pomere k celkovmu rozsahu nameranch charakteristk a pre znzornenie vhodnosti pouitej aproximanej krivky, s na obr. 4.3 zobrazen vetky vsledky celkovho stlaenia vo vonkajom prde (okrem vpotov pre 9 981 ot./min. aj experimentlne hodnoty pre vetky otky).
Tabuka 4.1 Fluent SA t000 pri otkach 9 981 ot./min vsledn hodnoty

prpad A070 A080 A090 A095 A100 A105 A110

Qr [kg/s]

p1c [Pa]

T1c [K]

p2c II [Pa]

T2c II [K]

c II [1]

iz II [1]

43.36 101325 288 144560 327.2 1.427 0.785 43.36 101325 288 145765 327.5 1.439 0.798 43.20 101325 288 150860 329.5 1.489 0.836 42.82 101325 288 153657 330.9 1.516 0.848 41.93 101325 288 155957 332.4 1.539 0.851 40.76 101325 288 158335 334.4 1.563 0.844 39.12 101325 288 160808 336.8 1.587 0.833

70

LF

KLI

Tabuka 4.2 CFX SST t000 pri otkach 9 981 ot./min vsledn hodnoty

prpad 80 90 100 110 120

Qr [kg/s]

p1c [Pa]

T1c [K]

p2c II [Pa]

T2c II [K]

c II [1]

iz II [1]

43.35 101325 288 147566 327.4 1.457 0.830 42.89 101325 288 152153 329.9 1.502 0.848 41.41 101325 288 156916 333.3 1.549 0.848 38.88 101325 288 162986 338.2 1.609 0.835 18.24 101325 288 147825 347.2 1.459 0.802

Tabuka 4.3 CFX SST t063 pri otkach 9 981 ot./min vsledn hodnoty

prpad 70 80 90 100 110

Qr [kg/s]

p1c [Pa]

T1c [K]

p2c II [Pa]

T2c II [K]

c II [1]

iz II [1]

43.43 101325 288 144192 325.7 1.423 0.811 43.31 101325 288 146845 327.2 1.449 0.822 42.73 101325 288 151150 329.6 1.492 0.837 41.24 101325 288 156038 333.1 1.540 0.839 38.72 101325 288 162512 338.1 1.604 0.830

Tabuka 4.4 Experiment pri otkach 9 981 ot./min hodnoty pre EDV2.01.03.017

Qr [kg/s]

c II [1]

iz II [1]

42.70 1.450 0.740 41.21 1.560 0.799 39.31 1.612 0.789 37.23 1.641 0.750 36.81 1.643 0.729 35.09 1.612 0.679

71

LF

KLI

Tabuka 4.5 Experimentlne stlaenie pln hodnoty pre EDV2.01.03.017

nr = 9981 min1 Qr [kg/s] 42.70 41.21 39.31 37.23 36.81 35.09 c II [1] 1.450 1.560 1.612 1.641 1.643 1.612

10875 min1 Qr [kg/s] c II [1]

11729 min1 Qr [kg/s] c II [1]

12552 min1 Qr [kg/s] c II [1]

13100 min1 Qr [kg/s] c II [1]

45.88 1.592 49.31 1.731 51.67 1.848 52.66 1.927 45.49 1.699 48.83 1.830 51.63 2.048 52.65 2.028 43.98 1.748 46.78 1.923 51.46 2.117 52.61 2.260 42.55 1.770 46.28 1.959 50.90 2.132 51.56 2.293 42.11 1.777 46.06 1.961 49.31 2.157 50.68 2.297 38.57 1.766 42.14 1.941 47.78 2.158 50.38 2.297 47.41 2.159 49.33 2.282

72

LF

KLI

1.7 celkov stlaenie vo vonk. prde c II [1]

experiment Fluent SA t000 CFX SST t000 CFX SST t063

1.6

1.5

1.4 34

35

36

37

38 39 40 41 42 redukovan prietok Qr [kg/s]

43

44

45

Obr. 4.1 krtiace charakteristiky celk. stlaenia pri reduk. otkach 9 981 ot./min.

0.9 izentropick innos vo vonk. prde iz II [1]

experiment Fluent SA t000 CFX SST t000 CFX SST t063

0.85

0.8

0.75

0.7 34

35

36

37

38 39 40 41 42 redukovan prietok Qr [kg/s]

43

44

45

Obr. 4.2 krtiace charakteristiky izentropickej innosti pri reduk. otkach 9 981 ot./min.

73

2.4

experiment Fluent SA t000 CFX SST t000 CFX SST t063 13100 ot./min.

2.2 [1]

12552 ot./min.

celkov stlaenie vo vonk. prde c II =

p2c II p1c

11729 ot./min.

10875 ot./min. 1.8

nr = 9981 ot./min. 1.6

1.4

20

25

30

35 redukovan prietok Qr = Q

40
T1c 101325 288 p1c

45 [kg/s]

50

55

Obr. 4.3 pln krtiace charakteristiky celk. stlaenia

LF

KLI

5
5.1

Zveren poznmky
Diskusia vsledkov

Nameran vsledky s zaaen vekm rozptylom, preto boli v zdrojovom dokumente aproximovan, ale popis aproximanej krivky nie je nikde zadokumentovan a je vysok pravdepodobnos, e aproximcia bola uroben od ruky. Spojnicov graf by bol vemi rozkmitan, take som aspo pri charakteristikch stlaenia vykonal aproximciu exaktnejm spsobom. Pouit bola aproximan funkcia: c = k1 + k2 k3 Qr Qr

ktor umouje dobr aproximciu v limitnom prpade maximlnych otok. Kontanty k1 , k2 , k3 boli njden nelinernou optimalizciou v programe GNUPLOT. Bola pouit metda najmench tvorcov Marquardt-Levenberg. Krajn body na hranici pumpe boli ignorovan, pretoe by vyadovali zloitejiu aproximan funkciu. Aproximcia pri mench rchlostiach otania je zhoren malm potom bodov v oblasti najprudieho zakrivenia. Aj tak je vak badaten zmena charakteristiky z typickho supersonickho upchatia pri maximlnych otkach (zvisl as charakteristiky) po pozvon priebeh pri minimlnych otkach. Charakteristika izentropickej innosti bola ponechan s pvodnou aproximanou krivkou, pretoe dostatone verne sleduje nameran body a aj vzhadom na vek rozdiel medzi nameranmi a vypotanmi vsledkami. Vypotan charakteristiky boli ponechan bez aproximcie, pretoe aj jednoduch spojnice bodov s v tomto prpade dostatone prehadn. Je nutn spomen, e vpotov hodnota izentropickej innosti bola vemi zvisl na pouitej metde vpotu. Pouit metda spovala v pouit priemernch hodnt tlakov a teplt, ktor boli zisovan v dostatonej vzdialenosti pred a za lopatkou. Pri pouit metd, ktor integrovali uveden parametre v miestach tesne pred a tesne za lopatkou,
75

LF

KLI

vychdzala izentropick innos pribline o 10 % vyia. Monou prinou je vplyv zaokrhovacej chyby pri priemerovan parametrov po oblasti, s vekou variciou hodnoty, k omu sa na vstupnej strane me pripota ete vplyv strt v plave za lopatkou vo vej vzdialenosti. Pri porovnan vpotovch vsledkov ako celku s meraniami je vidie podobn trendy charakteristk, ale je zreten mierny posun vpotovch charakteristk smerom k vyiemu prietoku o 1.5 % a podobne vek posun smerom k niiemu stlaeniu. Tento posun je rovnak pri vpotoch vykonanch pomocou dvoch rznych softvrovch nstrojov a pri pouit diametrlne odlinch siet. Je vysoko nepravdepodobn, e by bol tento posun spsoben nejakou nedokonalosou v modelovan turbulencie a medznej vrstvy. V prospech toho hovor jednoduch porovnanie mierky medznej vrstvy k mierke prietonho kanlu a prihliadnutie na to, e v danom prpade nedolo k separcii prdenia vznamnejieho rozsahu. alia prina in tlakov pomery v systme rzovch vn, je vylen faktom, e izentropick innos vpotovch bodov je vyia ne pri nameranch. Ostva u iba kinematick vplyv spsoben mierne odlinm tvarovanm meranho prototypu (oznaenie EDV2.01.03.017), a sriovho vrobku, ktorho vrobn geometria bola pouit pri vpote. To vysvetuje aj to, preo je vrchol izentropickej innosti pri vpotoch tie posunut k vym hodnotm prietoku. Pri porovnan vpotovch vsledkov idelneho prpadu (bez obvodovej medzery) je vpoet pomocou hrubej siete (bez detailov v medznej vrstve) a pomocou jednoduchieho modelu turbulencie (SA), uroben v systme FLUENT) mierne optimistick, o je ale hne vykompenzovan opanm rozdielom v oblasti vieho zaaenia, kde sa zrejme prejavuje predasn predpovedanie separcie jednoduchm modelom. To je v zhode aj s charakteristikou izentropickej innosti. Celkovo vak ide o mal rozdiely vzhadom k vsledkom tretieho prpadu s vplyvom obvodovej medzery. Na vpotovom prpade s vplyvom obvodovej medzery 0.63 mm je zreten pokles celkovho stlaenia a izentropickej innosti v celom rozsahu krtenia prietoku, o je v zhode s predpokladmi. Pokles celkovho stlaenia je rdovo 1 % a pokles izentropickej innosti
76

LF

KLI

takisto 1 %. Tento vsledok je v podobnom rozsahu, ako udva [Walsh a Fletcher, 2004, s. 177], kde je uveden znenie innosti o 12 % pri zven obvodovej medzery o 1 %. Nameran charakteristika izentropickej innosti m niie hodnoty ako vpotov charakteristiky. Rozdiel je pribline 3.5 %. Monou prinou je in vekos a nepravidelnos obvodovej medzery, alebo nedokonal povrch meranho telesa. Vekos a tvar skutonej medzery nie je znmy a je vemi ako zistiten pri experimente. Najschodnejou cestou k tmto dajom by bola kombinovan numerick analza zdruujca metdy CFD a metdy konench prvkov (FEM) pouvan pri analze naptosti tuhch ltok (CAE, resp. CSD). Tieto zdruen metdy s znme aj pod oznaenm FSI (Fluid-Structure Interaction). Hypotza, e vsledky sasnch metd CFD s hodnovern (resp. validn) pri vpote transsonickho prdenia v dchadle leteckho turbnovho motora, bola potvrden. CFD metdy je mon vyuva na kvantitatvnu analzu a predpovedanie, vrtane vplyvov strt, ktor hoci iba mlo vplvaj na absoltnu hodnotu parametrov prdenia, v celkovej svahe maj vek vplyv na parametre aerodynamickej efektvnosti nvrhu.

5.2
5.2.1

Prnosy dizertanej prce

Prnos pre vedn odbor

V teoretickej oblasti tto prca referenn hodnotu, pretoe prina zriedkavo sa vyskytujce vsledky merania relneho transsonickho dchadla, ako aj CFD vsledky s pouitm najnovch verejne dostupnch metd. Druhm prnosom pre vedu je aplikcia najnovch metd RANS s modelovanm prechodu medznej vrstvy pri modelovan transsonickho dchadla s obvodovou medzerou.

77

LF

KLI

5.2.2

Prnos pre ininiersku prax

Hlavn prnos tejto prce spova v praktickej oblasti, kde prina potvrdenie validity vsledkov modernch CFD metd pre ely vpotu transsonickho prdenia v dchadlch leteckch dvojprdovch motorov. Tto oblas aplikcie metd CFD je Slovensku plne nov. Vo svetovom meradle je tto aplikcia, s vysokou pravdepodobnosou, ben, ale cez to vetko tu chbal podobn typ prce. Najblim typom projektu je [QNET-CFD], ktor m irok zber a poskytuje vsledky pre podobn, ale nie toton, aplikcie. Hodnota prce spova nielen v potvrden hypotzy, ale aj v popise metdy, ktor me ma, hlavne na Slovensku, vznam v podobe uritho nvodu, ako riei podobn problm. Prca predstavuje prspevok k vskumu transsonickch lopatkovch mre, ktor v sasnosti zava rozvoj a je prostriedkom k zskaniu vhod v konkurennom boji vrobcov leteckch prdovch motorov pre civiln dopravu aj vojensk pouitie. Konkrtnym prnosom s aj dsledky potvrdenia hypotzy, to znamen, e vvoj transsonickho dchadla je mon spene vies aj bez viny nanne nronch experimentov a pri odbornom zvldnut CFD technolgie je mon tto technolgiu povaova za nhradu merania na skutonom objekte.

5.3

alie smerovanie vskumu

V priebehu prce sa ukzalo, e predsavzat ciele s uskutoniten. lohy, ktor by bolo potrebn alebo vhodn riei pri pokraovan tohto vskumu, s nasledovn: 1. Zskanie kvalitnejch experimentlnych vsledkov konkrtne odstrnenie pochybnost o geometrii fyziklneho modelu a intenzite turbulencie na vstupe. To je mon iba v spoluprci s vrobcom, ktor m prslun testovaciu zkladu. 2. Analza vekosti a tvaru obvodovej medzery nsledkom odstredivch a aerodynamickch sl, pomocou metd FSI (Fluid-Structure Interaction). Vi [Gaparovi a Semrd, 2000].
78

LF

KLI

3. Analza zvislosti medzi rkou obvodovej medzery a znenm celkovho stlaenia a termodynamickej innosti. 4. Analza zvislosti medzi relatvnym Machovm slom a znenm celkovho stlaenia a termodynamickej innosti nsledkom obvodovej medzery. Jednalo by sa o vpoet v dvoch a troch charakteristickch reimoch (vrazne subsonick, vrazne supersonick a prpadne aj transsonick). 5. Analza citlivosti pouitho modelu turbulencie na intenzitu turbulencie na vstupe do dchadla. Pri tchto lohch by mohla by vyuit existujca truktrovan sie a pouit CFD nstroj ANSYS CFX. Pri zven vpotovej kapacity by bolo mon v rozumnom ase riei aj nasledovn problmy: Citlivostn analza presnosti vpotu charakteristk v zvislosti na hustote siete. Analza vplyvu Machovho a Reynoldsovho sla na izentropick innos pri existencii obvodovej medzery.

79

LF

KLI

Zoznam pouitej literatry

3rd AIAA CFD Drag Prediction Workshop [online]. 14.1.2008]. <http://aaac.larc.nasa.gov/tsab/cfdlarc/aiaa-dpw/> ANDERSON, J. D., Jr., 1995. Computational Fluid Dynamics. 1. vyd. McGraw-Hill, 1995. 574 s. ISBN 0070016852. Ansys CFX Release 11, Users Guide. Ansys Inc., USA, 2007. Ansys ICEM CFD, Users Guide. Ansys Inc., USA, 2007. BARDINA, J. E. HUANG, P. G. COAKLEY, T. J., 1997. Turbulence Modeling Validation, Testing, and Development. Tech. Spr. NASA-TM-110446, 1997. [cit. 28.1.2008]. <http://hdl.handle.net/2060/19970017828> BERTIN, J. J. SMITH, M. L., 1989. Aerodynamics for Engineers. 2. vyd. Prentice-Hall, 1989. xvi + 576 s. ISBN 0130182435. BLUNDELL, S. BLUNDELL, K., 2006. Concepts in Thermal Physics. Oxford University Press, 2006. 483 s. ISBN 0198567707. BORDELON, L., 2006. Design of Experiments Applied to Flight Testing. In: NATO RTO Lecture Series SCI-176 on Mission Systems Engineering. Liptovsk Mikul, 2006. BOYCE, M. P., 2001. Gas Turbine Theory. 2. vyd. Gulf Professional Publishing, 2001. 640 s. ISBN 0884157326. CASEY, M., 2004. QNET-CFD Network Newsletter volume 2, no. 4: Best practice advice for turbomachinery internal ows [online], 2004. [cit. 11.4.2005]. <http://www.qnet-cfd.net/newsletter/8th/n8_40-46.pdf> CFD-Online Wiki [online]. [cit. 28.1.2008]. <http://www.cfd-online.com/Wiki/Fluid_dynamics> 2006. [upd. 29.11.2006] [cit.

80

LF

KLI

CHEN, H. TEIXEIRA, C. MOLVING, K., 1997. Digital Physics Approach to CFD: Some Basic Theoretical Features. International Journal of Modern Physics C, 1997, 8, . 4, s. 675 684. ISSN 01291831. [cit. 28.1.2008]. <http://dx.doi.org/10.1142/S0129183197000576> COHEN, H. ROGERS, G. F. C. SARAVANAMUTTOO, H. I. H., 1996. Gas Turbine Theory. 4. vyd. Longman, 1996. 455 s. ISBN 0582236320. ARNOGURSK, M., 2000. Zklady matematickho a fyziklneho modelovania v mechanike tekutn a termodynamike. Koice: Vienala, 2000. 176 s. ISBN 8070993448. ERCOFTAC Best Practice Guidelines [online]. [cit. 11.4.2005]. <http://www.ercoftac.org/index.php?id=77> Fluent 5, Users Guide, Vol 14. Fluent Inc., USA, 1998. FRANTZ, J., 2008. g3data 1.5.1 [program]. software, 2008. [cit 28.1.2008]. <http://www.frantz.fi/software/g3data.php> GAPAROVI, P. SEMRD, K., 2000. Spojenie metd CFD a FEM pri komplexnom nvrhu sast v letectve. In: zbornk konferencie TRANSFER 2000. Trenn: Trenianska univerzita, 2000. s. 8994. GORLA, R. S. KHAN, A. A., 2003. Turbomachinery: Design and Theory. 1. vyd. CRC, 2003. 424 s. ISBN 0824709802. GUNSTON, B., 2004. The Cambridge Aerospace Dictionary. Cambridge University Press, 2004. 750 s. ISBN 0521841402. HALL, E. TOPP, D. HEIDEGGER, N. J. MCNULTY, G. S. WEBER, K. F. DELANEY, R. A., 1996. Task 7 Endwall Treatment Inlet Flow Distortion Analysis Final Report. Tech. Spr. NASA-CR-195468, 1996. [cit. 28.1.2008]. <http://hdl.handle.net/2060/19960027952>

81

LF

KLI

HASSENPFLUG, W. C., 1993. Matrix Tensor Notation Part I. Rectilinear Orthogonal Coordinates. Computers Math. Applic., 1993, 26, . 3, s. 5593. HEL, P. KONEK, M. MAEK, Z. NEVEEAL, J. VESELKA, R., 2000. Vyuit CFD programu Fluent pro vvoj lopatkovch stroj. Leteck zpravodaj, 2000, , . 1, s. 3339. ISSN 1211877X. HOCKO, M., 2007. DV-2 (popis motora) [online]. 2007. [upd. 7.10.2007] [cit. 14.1.2008]. <http://www.mzak.cz/motory/dv-2/> HOUGHTON, E. L. CARPENTER, P. W., 2003. Aerodynamics for Engineering Students. 5. vyd. Butterworth-Heinemann, 2003. 590 s. ISBN 0750651113. ISO 31 (Quantities and units, International Organization for Standardization). International Organization for Standardization, Geneva, 3. vyd., 1992. ISBN 9267101854. [cit. 28.1.2008]. <http://en.wikipedia.org/wiki/ISO_31> IUPAP-25: Symbols, Units, Nomenclature and Fundamental Constants in Physics (Red book) [online]. International Union of Pure and Applied Physics (IUPAP), 1987. [cit. 28.1.2008]. <http://www-v2.sp.se/metrology/IUPAP_SUNAMCO/ IUPAPSUNAMCOCommission_files/Information_IUPAPSUNAMCO.htm> JOHNSON, F. T. TINOCO, E. N. YU, N. J., 2003. AIAA 2003-3439 Thirty years of development and application of CFD at Boeing commercial airplanes, Seattle. In: AIAA Applied Aerodynamics Conference. 2003. JOSLIN, R. D., 1997. Discussion of DNS: past, present, and future [online]. 1997. [cit. 20.1.2008]. <http://hdl.handle.net/2002/15304> KOLECKI, J. C., 2002. An Introduction to Tensors for Students of Physics and Engineering [online]. 2002. [cit. 2008-04-15].

82

LF

KLI

<http://www.grc.nasa.gov/WWW/K-12/Numbers/Math/documents/Tensors_ TM2002211716.pdf> KROO, I., 2005. Applied Aerodynamics - A Digital Textbook. Desktop Aeronautics, 2005. Version 4.1, August 1997. [cit. 1.3.2006]. <http://www.desktopaero.com> KUNDU, P. K. COHEN, I. M., 2002. Fluid Mechanics. 2. vyd. Academic Press, 2002. 730 s. ISBN 0121782514. LANGTRY, R. B. MENTER, F. R., 2005. Transition Modeling for General CFD Applications in Aeronautics. AIAA paper 2005-522, 2005. [cit. 2.3.2008]. <http://www.mesco.com.pl/produkty/ansys/cfx/tech_transmodel.pdf> MASON, W. H., 1997. Applied Computational Aerodynamics - course notes [online], 1997. [cit. 19.2.2002]. <http://www.aoe.vt.edu/~mason/Mason_f/CAtxtTop.html> MASON, W. H. DEVENPORT, W. J., 1998. Applied aerodynamics education: developments and opportunities. 16th AIAA Applied Aerodynamics Conference, Albuquerque, 1998. 14 s. AIAA Paper 98-2791. [cit. 2.5.2006]. <http://www.aoe.vt.edu/~mason/Mason_f/AIAA98-2791.pdf> MOLNR, V., 1977. Prspevok k vpotu prdenia a lopatkovch mre v prdovej vrstve premenlivej hrbky. habilitan prca, SVT, Bratislava, 1977. MOLNR, V., 2005. Teria prdovch strojov [online]. 2005. [cit. 28.1.2008]. <http://www.cfd.sk/tps> MUNSON, B. R. YOUNG, D. F. OKIISHI, T. H., 2001. Fundamentals of Fluid Mechanics. 4. vyd. Wiley and Sons, 2001. 816 s. ISBN 047144250X. NEDELKA, M. et al., 1998. Slovensk leteck slovnk terminologick a vkladov. Bratislava: Magnet-Press, 1998. 494 s. ISBN 8096807307.

83

LF

KLI

POPPER, K., 2002. The Logic of Scientic Discovery. Routledge, 2002. 544 s. [First english edition 1959]. ISBN 0415278449. POVAAN, J., 1999a. Kontrukcia matematickch modelov leteckch turbo-

kompresorovch motorov. Koice: Vojensk leteck akadmia gen. Milana Rastislava tefnika, 1999a. 67 s. ISBN 8071660302. POVAAN, J., 1999b. Vybran problmy projektovania leteckch motorov. Koice: Vojensk leteck akadmia gen. Milana Rastislava tefnika, 1999b. 54 s. ISBN 8071660329. PS-TSa, 1983. Nvrh ventiltorovho stupa motora DV-2. Technick sprva 119/80-DV2-PB, Povask strojrne Leteck motory, Povask Bystrica, 1983. PS-TSb, 1988. Zmeranie termodynamickch charakteristk ventiltorovho stupa NTK motora DV-2. Technick sprva 14/88-DV2, Povask strojrne Leteck motory, Povask Bystrica, 1988. QNET-CFD A Thematic Network For Quality and Trust [online]. [cit. 11.4.2005]. <http://www.qnet-cfd.net> ROHSENOW, W. M. HARTNETT, J. P. CHO, Y. I., 1998. Handbook of Heat Transfer. 3. vyd. McGraw-Hill Professional, 1998. 1344 s. ISBN 0070535558. REK, J., 1975. Teorie leteckch motor IV (nadzvukov kompresory). Brno: VAAZ, 1975. 87 s. SCHLICHTING, H., 1968. Grenzschicht theorie. 5. vyd. Karlsruhe: Verlag G. Braun, 1968. 744 s. Rus. preklad: Teorija pogranichnogo sloja, Nauka Moskva, 1969. SI: International System of Units (SI brochure). Bureau International des Poids et Mesures, Paris, 8. vyd., 2006. ISBN 9282222136. [cit. 28.1.2008]. <http://www.bipm.org/utils/common/pdf/si_brochure_8_en.pdf> ESTK, Z., 1999. Jak pst a pednet o vde. Praha: Academia, 1999. 210 s. ISBN 8020007555.

84

LF

KLI

VDA, J., 1975. Teorie vrtulnk. VAAZ Brno, 1975. 114 s. TANNEHILL, J. C. ANDERSON, D. A. PLETCHER, R. H., 1997. Computational Fluid Mechanics and Heat Transfer. 2. vyd. Taylor & Francis, 1997. 816 s. ISBN 156032046X. WALSH, P. P. FLETCHER, P., 2004. Gas turbine performance. 2. vyd. Blackwell Science, 2004. xiv + 646 s. ISBN 063206434X. WESSELING, P., 2000. Principles of Computational Fluid Dynamics. 1. vyd. SpringerVerlag, 2000. 656 s. ISBN 3540678530. WHITE, F., 2002. Fluid mechanics. 5. vyd. McGraw-Hill, 2002. 866 s. ISBN 0072402172. WIESER, W. ESCH, T. MENTER, F., 2002. Heat Transfer Predictions using Advanced Two-Equation Turbulence Models [online]. Tech. Spr. CFX-VAL10/0602, 2002. [upd. 11.6.2002][cit. 11.4.2005]. <http://www-waterloo.ansys.com/cfx/horizons/media/heat_transfer. pdf> WRIGHT, T., 1999. Fluid Machinery: Performance, Analysis, and Design. CRC, 1999. 376 s. ISBN 0849320151.

85

LF

KLI

Prloha: Zpis vektorov a tenzorov

Pre zpis (napr. vektora a, alebo tenzora ) je mon poui tri spsoby, priom kad z nich je najvhodnej v inej situcii: vektorovo-algebraick (alebo iba vektorov pretoe sa pri om vyuva symbolika vyvinut kvli vektorom), pri ktorom vynikne geometrick vznam a fyziklny zmysel vzahu medzi veliinami. Pre oznaenie vektora alebo tenzora sa asto pouva symbol v podobe tunho znaku. Tento spsob m tieto nevhody: nie je okamite jasn i dan psmeno predstavuje vektorov alebo tenzorov veliinu nie je vhodn pre psanie rukou (pri prednkach apod.). Tieto nedostatky s oetren tlom poda [Hassenpug, 1993]. pre ely tejto prce bol zvolen podobn tl, t. j. vektor oznaen jednou pkou (a), tenzor 2. rdu (dyda) oznaen dvoma pkami ( ). komponentov, ktor m vznam pre praktick vpoty, lebo umouje rozpsa vzjomnn operci medzi jednotlivmi zlokami. Komponenty (zloky) je mon oznai samostatnmi psmenami (zloky u, v, w vektora rchlosti), alebo psmenom veliiny s indexom oznaujcim zloku (zloky u1 , u2 , u3 vektora rchlosti). Podoba s indexom je systematickejia a je v podstate nevyhnutn pri prci s tenzormi hovorme vtedy o indexovom (alebo tenzorovom) zpise. Okrem toho, e prina vhodu v tom, e poda potu indexov je ihne jasn i sa jedn o skalr (a), vektor (ai ), alebo tenzor 2. rdu (aij ), umouje aj radiklne skrti vinu operci medzi zlokami (vi al podnadpis) maticov kde jednotliv dimenzie predstavuj riadky. Take fyziklny vektor predstavuje stpcov maticu index zloky oznauje slo riadku. V prpade tenzorov je to obdobne prv index oznauje slo riadku. Naprklad vektor rchlosti u a tenzor

86

LF

KLI

sa zapu nasledovne: u 1 u2 , u3 11 12 13 21 22 23 31 32 33

Indexov zpis komponentov

V ininierskych aplikcich sa rchlos zvykne oznaova psmenami v alebo V . Jednotliv zloky rchlosti sa oznauj samostatnmi psmenami ako u, v, w (podobne s zauvan psmen x, y, z pre priestorov sradnice a i, j, k pre jednotkov vektory sradnicovho systmu). Vo fyzike tekutn, sa asto manipuluje s mohmi veliinami sasne v niekokch dimenzich a predchdzajci spsob so samostatnm psmenom pre kad zloku kadej veliiny je neprehadn (v prpade tenzorov plne nepouiten). Preto sa pouva indexov (tenzorov) zpis s jednoznanm psmenom pre oznaenie fyziklnej veliiny a s indexom pre jej jednotliv zloky (u vektorov a tenzorov). Indexov zpis okrem toho umouje pouitie premennho indexu (ktor sa d nahradi ubovonou dimenziou), kedy sta vzah zapsa iba raz a vzah pre vetky dimenzie sa d ahko dosta dosadenm konkrtnej dimenzie za premenn index. Naprklad, zloka rchlosti sa zape ako ui , kde premenn index i nadobda konkrtne oznaenie priestorovej dimenzie (bu selne: u1 , u2 , u3 , alebo psmenne ux , uy , uz ) . Tam kde je v rovnici potrebn skombinova viacero priestorovch zloiek navzjom, pouij sa pre oznaenia premennch indexov alie psmen v porad (tzn. i, j, k, l, ...). alia vek vhoda indexovho zpisu spova v pouit sumanej konvencie (zavedenej Albertom Einsteinom), ktor umouje znane skrti zloit zpisy. Ak sa v nejakom samostatne stojacom vraze vyskytne nejak index viac ne raz, znamen to automaticky (bez prtomnosti symbolu pre set) set cez vetky hodnoty tohoto

87

LF

KLI

indexu (tj. cez vetky dimenzie). Index, ktor spa toto pravidlo sa nazva opakovan alebo neprav (dummy), ostatn indexy sa nazvaj von. Naprklad ui vi wj je chpan ako u1 v1 wj + u2 v2 wj + u3 v3 wj . Index i je opakovan, zatiao index j je von.

Vnimka pri oznaovan komponentov polohy

Zloky vektora polohy x sa oznauj xi . Za index i sa dosadzuj symboly jednotlivch priestorovch dimenzi v trojrozmernom kartezinskom priestore bu klasicky, ako x, y, z, alebo slami 1,2,3. Pouitie psmennch hodnt x, y, z je trochu nepohodln, pretoe to vedie k neprehadnmu zpisu xx , xy , xz . To, spolu s vadeprtomnosou zloiek vektora polohy v derivcich fyziklnych rovnc, je prinou, preo sa popri indexovom zpise pouvaj aj ekvivalentn jednopsmenov oznaenia zloiek. Tto vnimka je ast hlavne pri vektoroch polohy a jednotkovch vektoroch. Preto sa zloky polohy astejie oznauj ako x, y, z a jednotkov vektory i, j, k. Aby to bolo zrozumitenejie, nasleduj ekvivalentn oznaenia. Pre zloky polohy:
r x1 x x x r

x2 &y y x & x3 &z z x & a pre jednotkov vektory bzy sradnicovho systmu: e1 ex i e2 ey j e3 ez k U ostatnch vektorov sa pouva iba indexov zpis. Vnimka jednopsmennho oznaovania je tu kontraproduktvna. Napr. pre zloky vektora rchlosti u: u1 ux & u u2 uy & v u3 uz & w

88

LF

KLI

Kombincia vektorovej a maticovej symboliky

Vzjomn kombinovanie vektorovej algebry (oznaenie pkou, skalrny sin, ...) a matcovch opertorov (maticov sin, transponovanie, ...) v jednej rovnici nie je idelne, pretoe, prsne vzat, ide o matematick apart s inm druhom abstrakcie. Matice s abstrakcia v podobe selnch pol a vektory vystihuj geometrick abstrakciu velin a ich transformcie v sradnicovch sstavch. Naastie, v konkrtnych prpadoch ide o ich prienik, ale aj tak sa treba vyhn nedorozumeniu pri opercich ako je napr. sin. Naprklad symbol sinu () m jednu denciu v algebre (prca s jednoduchmi selnmi objektmi), in denciu vo vektorovej algebre (prca s tenzorovmi objektmi) a plne in v maticovom pote (prca s selnmi poliami). Bud pouvan tieto pravidl: 1. Linerny sin v linernej algebre sa v podstate neodliuje od sinu so skalrnou veliinou vo vektorovej algebre, preto sa bude pouva ten ist symbol s bodkou (), prpadne len nulov medzera medzi psmenami (v jednoznanch prpadoch). To je tzv. vonkaj sin zoveobecnenie jednoduchho sinu vo vektorovej algebre. V prpade pouitia na zloitejie objekty (tenzory prvho a vyieho rdu) dochdza vzjomnm roznsobenm zloiek k vzniku tenzora s vym rdom. To je kvalitatvne odlin efekt oproti nsobeniu skalrov. Zrove, pri pouit obvyklej bodky pre sin tenzorov dochdza vemi ahko k nedorozumeniu kvli zmene so skalrnym alebo maticovm sinom. Z tchto dvoch dvodov sa tam, kde je to kvli lepej zrozumitenosti potrebn, pouva symbol (nazvan aj tenzorov, dyadick, alebo Kroneckerov sin). Prklady: a b ab a b ab =c =c

a b ab a b = 2. Skalrny (tie aj vntorn) sin vektorov, alebo tenzorov je diametrlne odlin opercia a nedorozumenm me djs k zmene s tenzorovm sinom, alebo maticovm sinom. Preto sa v sasnosti pre skalrny sin asto uprednostuje
89

LF

KLI

vraznej symbol (). Na rozdiel od tenzorovho sinu dochdza k redukcii v rde tenzora. Prklady: ab=c ab=c 3. Pre maticov sin bude pouvan obvykl symbol (). Pre vylenie nejednoznanosti bud symboly, ktor sa chpu ako matice, uzavret vdy do hranatch ztvoriek. Prklady:

a 11 [a] [b] = a21 a31

b11 b12 b13

a b a b a b 11 11 11 12 11 13 = a21 b11 a21 b12 a21 b13 a31 b11 a31 b12 a31 b13

90

LF

KLI

Register
A adiabatick . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12 aerodynamick upchatie . . . . . . . . . . 13 analytick modelovanie . . . . . . . . . 18, 20 G B bezrozmerov sla . . . . . . . . . . . . . . 24 Boussinesqova hypotza . . . . . . . . . . 53 Braytonov cyklus . . . . . . . . . . . . . . . . 5 Buckinghamov -teorm . . . . . . . . . 27 C C, C++ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 40 CAE . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22, 39, 77 celkov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12 CFD . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . xvi, 34 metdy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 34 uebnice . . . . . . . . . . . . . . . . . . 42 CSD . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22, 39, 77 D disipcia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12 dvojprdov motor . . . . . . . . . . . xvi, 3, 6 dchadlo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . xvii E Eulerove rovnice . . . . . . . . . . . . . . . 17 experiment . . . . . . . . . . . . . . 17, 20, 30 F FEM . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 77 91 K kartezinske siete . . . . . . . . . . . . . . . 38 kinematika prdenia . . . . . . . . . . . . . 15 kontinuum . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 33 kritri podobnosti . . . . . . . . . . . . . . 25 M Machovo slo . . . . . . . . . . . . . . . 21, 25 medzn vrstva . . . . . . . . . . . . . . . 55, 56 metda konench objemov . . . . . . . . 58 modelovanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17 modelovanie prechodu . . . . . . . . . . . 55 modelovanie turbulencie . . . . . . . . 22, 53 molekulov teria . . . . . . . . . . . . . . . 33 H hardvr . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 38 I izentropick . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12 J JAVA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 40 jednoprdov motor . . . . . . . . . . . . . . 4 genertor plynu . . . . . . . . . . . . . . . . . 4 FORTRAN . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 40 FSI . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 77, 78 fyziklne modelovanie . . . . . . . . . . . . 24

LF

KLI

motor DV-2 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8 dvojprdov . . . . . . . . . . . . . xvi, 3, 6 jednoprdov . . . . . . . . . . . . . . . . 4 prdov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 turbokompresorov . . . . . . . . . . . xvii turbnov . . . . . . . . . . . . . . . . . . xvii N naptia Reynoldsove . . . . . . . . . . . . . . . . 52 viskzne . . . . . . . . . . . . . . . . . . 49 nestabilita medz. vrstvy . . . . . . . . . . . 56 netruktrovan siete . . . . . . . . . . . . 37 NS . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . xvi numerick difzia . . . . . . . . . . . . . . 37 numerick modelovanie . . . . . . . . . 18, 21 nrazovitos . . . . . . . . . . . . . . . . . . 55 O obtokov pomer . . . . . . . . . . . . . . . . . 6 obvodov medzera . . . . . . . . . . . . . . . 9 odtrhnut prdenie . . . . . . . . . . . . . . xvi P piestov motor . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 potaov prostriedky . . . . . . . . . . . 38 programovacie jazyky . . . . . . . . . . . . 40 propfan . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7 propulzia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 propulzvna innos . . . . . . . . . . . . . 4 prdenie odtrhnut . . . . . . . . . . . . . . . . . . xvi 92

primknut . . . . . . . . . . . . . . . . . xvi prdenie v mrei . . . . . . . . . . . . . . . 15 prdov motor . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 pump . . . . . . . . . . . . . . . . . . . xvi, 14 pd . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . xvi R redukovan parametre . . . . . . . . . . . 29 Reynoldsovo priemerovanie, naptia . . 52 Reynoldsovo slo . . . . . . . . . . . . 21, 25 rovnice Boltzmannove . . . . . . . . . . . . 17, 33 energie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 51 Eulerove . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17 kontinuity . . . . . . . . . . . . . . . . . 47 Navier-Stokesove . . . . . . . . . . 17, 47 RANS . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 51 rozmerov analza . . . . . . . . . . . . . . 25 rozmerov analza dchadla . . . . . . . . 27 S samopodobnos . . . . . . . . . . . . . . . . 26 separcia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14 siete . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 36, 60 simulcia . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18, 21 softvr . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 39 Spalart-Allmaras . . . . . . . . . . . . . . . 53 SST . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 54 stagnan . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12 stlaenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . xvii, 5 stlaitenos . . . . . . . . . . . . . . . . . . xvi straty . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10

LF

KLI

subsonick . . . . . . . . . . . . . . . . . . . xvi supersonick . . . . . . . . . . . . . . . . . . xvi krtiace charakteristiky . . . . . . . . . 14, 32 truktrovan siete . . . . . . . . . . . . . . 37

turbokompresorov motor . . . . . . . xvii, 3 turbnov motor . . . . . . . . . . . . . . xvii, 3 ah . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6

T termodynamick innos . . . . . . . . . . 5 teria kontinua . . . . . . . . . . . . . . . . 33 teria podobnosti . . . . . . . . . . . . . . . 24 TKPM . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . xvii tlak celkov . . . . . . . . . . . . . . . . . 12, 66 stagnan . . . . . . . . . . . . . . . . . 12 topolgia siete . . . . . . . . . . . . . . . 36, 61 transsonick . . . . . . . . . . . . . . . . . . xvi turbokompresorov jadro . . . . . . . . . . 4

innos . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11 izentropick . . . . . . . . . . . . . . . . 13 propulzvna . . . . . . . . . . . . . . . 1, 4 znenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11 V ventiltor . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . xvii vrtua . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6 Y y+ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 56

93