Sladkovic-Andrej Marina

Andrej Sldkovi: Marna
Andrej Sldkovi
Marna
Andrej Sldkovi Pvodn digitaliztor pre server Klasici.sk: Martin Hlauka Copyright 2006 Zlat fond dennka SME
O diele
Marna romantick lyrick skladba Andreja Sldkovia, prvkrt publikovan v roku 1846 v Peti pod nzvom Marna, spevi Andreja Sldkovia. O jej vzniku panovali rozmanit dohady, najpravdepodobnejie vak je, e ju bsnik napsal v zime 1844. Jej nmetom je autobiografick, relny bostn zitok lska mladho Sldkovia k Mrii Pilovej, dcre Pavla Pilu. Prve v jeho rodine dval bsnik skromn hodiny. Rodiia neskr printili Mriu vyda sa za bohatho encha a zabudn na rojivho bsnika s neistou budcnosou. Tto sklaman lska dala podnet na vznik pravdepodobne najznmejej bostnej skladby v slovenskej literatre. Sldkoviovu skladbu tematicky neukotvuje len motv lsky, jeho estetizmus sa prejavuje tie tm, e v rovnakej miere ako stredn tma (subjektvny vzah k ene) sa nasvecuj aj motivick okruhy ako krsa, mlados, pozia, slovensk krajina. Po prekonan problmov s hadanm vydavatea, resp. so zskanm dostatonho potu predplatiteov, aj napriek irokmu itateskmu ohlasu, nebola skladba odbornou verejnosou (ktor vtedy predstavovala slovensk romantick genercie) prijat jednoznane pozitvne. Poiadavka asketizmu a celibtu, celostn oddanie sa nrodnej veci, presadzovanie nrodnch tm v literatre, ktor hlsali kov predstavitelia slovenskho romantizmu (tr, Francisci a i.) stla v iastonom rozpore s oslavou lsky, pretoe akcentovanie odlinch zujmov sa pociovalo ako kontraproduktvne, priam kodliv. Za Marnusa jednoznane postavili Jn Kaliniak, Michal Hoda, Mikul Dohnny, oceujc jej estetick kvality. Skladba sa zaklad na cyklickom pouit pevnej lyrickej strofy vyuva strofu podobn sonetu, v ktorej vak chba jedno tvorverie. Esteticky psobiv kontrast vytvra kombincia artistnosti, umelosti a folklrneho sylabickho vera. Lyrick skladba m intmno-meditatvny charakter, na niektorch miestach vystupuje do popredia zjavn ptos, po ktorom sa optovne vracia subjektvny tn. Vykresovan vzah sa ustavine premiea, vyvja od subjektvneho individualistickho ponmania k nachdzaniu jeho spoloenskej dimenzie. Dleit lohu pritom zohrva vzdialenos, resp. odstup od milovanej bytosti lyrick subjekt do seba zaha aj fyzick priestory, fragmenty krajiny, pretoe aj tie vnma ako sas lsky, v zvere sa vracia na zem, do relneho sveta. Marna strca svoje fantomatick kvality, u nie je vlou, ale op sa vracia do pvodnej podoby udskej dcry a stva sa tak poetickm pomenovanm skutonosti vbec. Takto autorsk stratgiu mono chpa ako pokus o vytvorenie syntetizujceho vzahu medzi individulnym (lska, intimita) a veobecnm (nrodn zleitosti, spoloensk povinnosti). Literatra KOCHOL, Viktor: Andrej Sldkovi. In: Pozia trovcov.Bratislava : Vydavatestvo SAV, 1955, s. 86 202. PIT, Milan: Romantizmus v slovenskej literatre. Bratislava : Slovensk spisovate, 1974, s. 407 439. Autor: stav slovenskej literatry SAV [http://uslit.savba.sk] Tento text mono poui len na tudijn ely. Viac informcii [http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autorskeprava/]
Tento sbor podlieha licencii "Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5 License". Viac informcii na http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autorske-prava/
Zlat fond dennka SME
Pvodn publikcia ...................................... 1 .................................................................... 2 .................................................................... 3 .................................................................... 4 .................................................................... 5 .................................................................... 6 .................................................................... 7 .................................................................... 8 .................................................................... 9 .................................................................... 10 .................................................................. 11 .................................................................. 12 .................................................................. 13 .................................................................. 14 .................................................................. 15 .................................................................. 16 .................................................................. 17 .................................................................. 18 .................................................................. 19 .................................................................. 20 .................................................................. 21 .................................................................. 22 .................................................................. 23 .................................................................. 24 .................................................................. 25 .................................................................. 26 .................................................................. 27 .................................................................. 28 .................................................................. 29 .................................................................. 30 .................................................................. 31 .................................................................. 32 .................................................................. 33 .................................................................. 34 .................................................................. 35 .................................................................. 36 .................................................................. 37 .................................................................. 38 .................................................................. 39 .................................................................. 40 ..................................................................
41 .................................................................. 42 .................................................................. 43 .................................................................. 44 .................................................................. 45 .................................................................. 46 .................................................................. 47 .................................................................. 48 .................................................................. 49 .................................................................. 50 .................................................................. 51 .................................................................. 52 .................................................................. 53 .................................................................. 54 .................................................................. 55 .................................................................. 56 .................................................................. 57 .................................................................. 58 .................................................................. 59 .................................................................. 60 .................................................................. 61 .................................................................. 62 .................................................................. 63 .................................................................. 64 .................................................................. 65 .................................................................. 66 .................................................................. 67 .................................................................. 68 .................................................................. 69 .................................................................. 70 .................................................................. 71 .................................................................. 72 .................................................................. 73 .................................................................. 74 .................................................................. 75 .................................................................. 76 .................................................................. 77 .................................................................. 78 .................................................................. 79 .................................................................. 80 .................................................................. 81 .................................................................. 82 .................................................................. 5
83 .................................................................. 84 .................................................................. 85 .................................................................. 86 .................................................................. 87 .................................................................. 88 .................................................................. 89 .................................................................. 90 .................................................................. 91 .................................................................. 92 .................................................................. 93 .................................................................. 94 .................................................................. 95 .................................................................. 96 .................................................................. 97 .................................................................. 98 .................................................................. 99 .................................................................. 100 ................................................................ 101 ................................................................ 102 ................................................................ 103 ................................................................ 104 ................................................................ 105 ................................................................ 106 ................................................................ 107 ................................................................ 108 ................................................................ 109 ................................................................ 110 ................................................................ 111 ................................................................ 112 ................................................................ 113 ................................................................ 114 ................................................................ 115 ................................................................ 116 ................................................................ 117 ................................................................ 118 ................................................................ 119 ................................................................ 120 ................................................................ 121 ................................................................ 122 ................................................................ 123 ................................................................ 124 ................................................................ 6
125 ................................................................ 126 ................................................................ 127 ................................................................ 128 ................................................................ 129 ................................................................ 130 ................................................................ 131 ................................................................ 132 ................................................................ 133 ................................................................ 134 ................................................................ 135 ................................................................ 136 ................................................................ 137 ................................................................ 138 ................................................................ 139 ................................................................ 140 ................................................................ 141 ................................................................ 142 ................................................................ 143 ................................................................ 144 ................................................................ 145 ................................................................ 146 ................................................................ 147 ................................................................ 148 ................................................................ 149 ................................................................ 150 ................................................................ 151 ................................................................ 152 ................................................................ 153 ................................................................ 154 ................................................................ 155 ................................................................ 156 ................................................................ 157 ................................................................ 158 ................................................................ 159 ................................................................ 160 ................................................................ 161 ................................................................ 162 ................................................................ 163 ................................................................ 164 ................................................................ 165 ................................................................ 166 ................................................................ 7
167 ................................................................ 168 ................................................................ 169 ................................................................ 170 ................................................................ 171 ................................................................ 172 ................................................................ 173 ................................................................ 174 ................................................................ 175 ................................................................ 176 ................................................................ 177 ................................................................ 178 ................................................................ 179 ................................................................ 180 ................................................................ 181 ................................................................ 182 ................................................................ 183 ................................................................ 184 ................................................................ 185 ................................................................ 186 ................................................................ 187 ................................................................ 188 ................................................................ 189 ................................................................ 190 ................................................................ 191 ................................................................ 192 ................................................................ 193 ................................................................ 194 ................................................................ 195 ................................................................ 196 ................................................................ 197 ................................................................ 198 ................................................................ 199 ................................................................ 200 ................................................................ 201 ................................................................ 202 ................................................................ 203 ................................................................ 204 ................................................................ 205 ................................................................ 206 ................................................................ 207 ................................................................ 208 ................................................................ 8
209 ................................................................ 210 ................................................................ 211 ................................................................ 212 ................................................................ 213 ................................................................ 214 ................................................................ 215 ................................................................ 216 ................................................................ 217 ................................................................ 218 ................................................................ 219 ................................................................ 220 ................................................................ 221 ................................................................ 222 ................................................................ 223 ................................................................ 224 ................................................................ 225 ................................................................ 226 ................................................................ 227 ................................................................ 228 ................................................................ 229 ................................................................ 230 ................................................................ 231 ................................................................ 232 ................................................................ 233 ................................................................ 234 ................................................................ 235 ................................................................ 236 ................................................................ 237 ................................................................ 238 ................................................................ 239 ................................................................ 240 ................................................................ 241 ................................................................ 242 ................................................................ 243 ................................................................ 244 ................................................................ 245 ................................................................ 246 ................................................................ 247 ................................................................ 248 ................................................................ 249 ................................................................ 250 ................................................................ 9
251 ................................................................ 252 ................................................................ 253 ................................................................ 254 ................................................................ 255 ................................................................ 256 ................................................................ 257 ................................................................ 258 ................................................................ 259 ................................................................ 260 ................................................................ 261 ................................................................ 262 ................................................................ 263 ................................................................ 264 ................................................................ 265 ................................................................ 266 ................................................................ 267 ................................................................ 268 ................................................................ 269 ................................................................ 270 ................................................................ 271 ................................................................ 272 ................................................................ 273 ................................................................ 274 ................................................................ 275 ................................................................ 276 ................................................................ 277 ................................................................ 278 ................................................................ 279 ................................................................ 280 ................................................................ 281 ................................................................ 282 ................................................................ 283 ................................................................ 284 ................................................................ 285 ................................................................ 286 ................................................................ 287 ................................................................ 288 ................................................................ 289 ................................................................ 290 ................................................................ 291 ................................................................
10
Pvodn publikcia
... ....
11
1
Ja sladk tby, tby po krse spievam peknotou naden, a v tomto due mojej ohlase svet mj je cel zavren; z vsosti Tatier ona mi svieti, ona mi z ohov nebeskch let, ona mi svety pohna; ona mi kva zo sto ivotov: No centrom, ivlom, nebom, jednotou krs mojich moja Marna!
12
2
Ako vy, Tatry, ke oblak zlat na hory svoje hodte: tak ona duchom svojm mi at tne ivota svite. Ako vy tamhor, boie plamene, svetiel ste riedla, fakle, korene: ona blesk mylienky mojej! Ako vy, ven svetov zkony, harmnij boch arovn tny: tak t mne os, zenit, kolej!
13
3
Jestli sa city moje rozlej po srdciach v Tatrch ijcich; jestli ohlasy moje zavej kradmo do asov budcich: rodci mojej due, krajiny! objmte obraz mojej Marny bosou svtch predmetov; toho, o spieva krsy dejiny, nejali Lady rozmarny, on bi bos vesvetov.
14
4
Krsa je modla, ktor rd vzva sm ten, o tvor udes, na u sa s bradou odvislou dva rab z divch brehov Gangesa: Tam sa ti zjav v Madony zrakoch, tam v rozvanch nebom oblakoch, tam ti znie v Zboja spevoch, tam ti ju stvor dltko Canovy, tam blska z hrsti Paromovi, tam bri v morskch vlevoch!
15
5
Nespievaj potom krsy velebu, ke sa raz ku nej rozenie, zapri najvyiu srdca potrebu, so svetom svojm skamenie! Skamenie? Ba nie! ke anjel devy nezdchne z teba zemskosti plevy, o vzva nad okruch chleba! Nie! ke a slva t neoar, o svit z mojej Marny tvri: Znivo aj svet aj seba!
16
6
Ohlasov tchto zvon neodkliaty zo slona tvor komra, hlasov mohutnch ohlas a piaty, obrk na prahu mocnra! Ako ke vetrk v hradbch Devna v ume slabukom deje spomna, ktor m hromom hrmieva: tak spevy tieto boja sa sveta, e im svedomie slab rozmet, ale nemono nespieva!
17
7
Z oblakov? Z vee zvon hodina: o zvon? Nie pohrab smutn? o zvon? i k poctm Hospodina? o zvon? Poiar ukrutn? as zvon? Vol bliie de sdny, v ktorom zanikne svet svetov bludn. Nu zvo! a hlas tvoj pokonn zabije sa v bralch venosti, a v hlasoch mrcich konenosti asov na pohrab zazvon!
18
8
Dolinou tmavou pokoj si chod; pokoj smr je, tma smrti stn: Prroda sp, nebom sa brod duch, blahho ivota syn: Veern, smutn hodina zvon, a diea hodn v spnok sa klon, ale ven nemretia syn z o smrtench spanie vyha, a vo venho zorch svitania lieta svtm poom vidn.
19
9
Tajdite, noci! svet mi odstrite, svet mj jasn han mraky! Slzu ostatn brs vycedte, slep ste vy, moje zraky! o tie tmy kryj? Tne osudov; o tajn zrakom, Rodina bludov; no, lete! Nad vs vysoko, v svetl tie svetiel, bleskov zkony, a nad prrody mtvej opony vzlietlo due mojej oko!
20
10
Nestojte, nohy! chote horami v bosti gniov snemy! Aj nocou rd bych by medzi vami, hory Sitna, tak mil mi! Nechc s nohy t tma ich spna? No, ve nohy s zeme rodina: Nu stojte, kost nosidl! Ale ty, posol mladistvej dui, let tvoj zvoje mrakov rozru, srdce, ty cho, ty m krdla!
21
11
A prsmi mjmi znej tiny veern v szvukoch tajnch, v szvukoch tajnch znej hodiny bosti tch nebodajnch: Ale ia, podlos zvon sveta bije v tie nebies ihry a harmnie: tak uspi ma, ty noc div! Ve je to kliatba udskej zhuby, e mmenie a zem svoju bi: nech cit nebo aspo snva!
22
12
Ke zvona hlasy z vee scendali, dolinu tichos obstla, svetl nebesk hra sa zaali, prroda cel zaspala: a dui peknej pokoj sa zjavil, e as mohutn hrmot zastavil podlost udskch rozbroja. Ale udskch je osud to du, e astie samo seba sa ru a niet v pokoji pokoja.
23
13
Zakvitl vby milo dchaj vne veernej erstvoty, blzke obloky dnu ich volaj do devy peknej samoty; tam ona stoj nad tichou strunou, had do svetlch nebies alnov cez biele okna zclony: Vtom pekn dy k sedadlu sklon, bezn struna isto zazvon, hlas jej sa hne medzi tny:
24
14
Tam nad Sitnom hviezda let, na krdlach sa nesie zlatch; nele v kraje zemskch det, sestra, zo zafrov svtch! Zlpi a svet z tch bohatch bleskov tvojej vyej slvy, v prachoch svojich ernoatch nebesk tvoj cit zadlvi!
25
15
Spalo dieva, sladko spalo, nevinnos ho kolsala, spalo ete ke aj vstalo, noc mu vo snch itia dala: Spala deva, spala mlo, obraz jeden ju zobudil, srdce v tbach zaplakalo, cit sa do nej cudz vldil.
26
16
Jak vy, moje mil kvety, jak vy de a noc som ila, jak vy neznala som svety, jak vy pre ni netila! Rua, tys sa rosou zmyla, e ti slnce ta clon: tba cit mj zaclonila, preto zrak mj slzy ron.
27
17
Slzy ron, le nie zato, duu tba e zajala; oi moje, moje zlato za svt bych tby dala: Oko slzou je zaliato, e tu lska asu sli; preto plaem, e zem tto ti len ti a ti!
28
18
Szvuky pozdn ete umeli svetlom priestrannej svetlici, okrhlej dlane prsty zastreli ruov bos na lci: A starostliv, biela pravica zbehne nhlivo z vbneho lca ta, kde si srdce ustalo, a s podivenm ruka ctila, e umn deva srdce stratila, a cudzie tam sa hbalo.
29
19
A ruka prav bystro hovor: V ilch som tvojich zbadala, e srdce druh tuto si dvor: Ja som ti prvo to dala? A srdce: Nevie, priateka mil, e pani tvoja mi dovolila v susedstve tvojom prebva? Ale vie ty to, srdce neznan, e komu panej srdce je dan, ten ma si tie m dobva.
30
20
A srdce zase: Nie tak, premil! Priatestvo tys mi povinn; za paniu teba nepostavila nad srdcom umn Marna: Pozdravi ti ma ona vo troje, a nie takto hdky, rozbroje so mnou zana kzala. Ruka zachla, pravdu uznala, ven mu vernos zaprisahala a vrcne srdce objala.
31
21
Ihla, uvo havranie vlasy, striebrom nevia ich von let; Reaz zlat, zamraila si alj hrdla snehov kvet; diamant prsta, nao ty svieti, kde svet iskier oko tvor? Grant chladn, o k prsiam let, kde posvtn plame hor? Nramnice, put zlat, bute z peknch ramien sat!
32
22
Ihla, zosta pamiatka mil ostrej lsky, o ma ranila; reaz, via tie hrdla ctnoty, ty zlat obraz jednoty; diamant, ke noc v svety kro, ty svie mi miesto jej o; ty studen grant, ochladzuj tie hnevy, o proti mne horia v adrch drahej devy; nramnice zlat, nao by vs sala, ke slobodu svoju otrokovi dala!
33
23
Ty noc vna, ty noc tich, krovn ty nebeskch snov! Ty uje, ke slvik vzdych alobn ia svojich tnov: Daj mi by snom, o raje tvor, by pokojom, o strasti bor, ke tie tvoj svety oto! Tam sa k dui jej nachlim, k tm krajinm srdca milm, ke zastrie blesk hviezdnych o!
34
24
A ke zas svetlo rannej zory osvieti tvr t nebesk, ja tam budem, kde bos hor v hviezdnych o jasnom blesku. A potom zlietnem tlym letom k aliovch adier svetom, spoiniem na ich dolinch a hadie chcem na tie krytaly, o v bleskoch zlatch pozostali na hviezdnych o vinch.
35
25
Rozhodn u mal as po da strane zpas s mranami nonmi; u vetci z pntov kriia o rne hrdlami aj storakmi: Ja vstanem: zhradka mal, aby mi vn erstvch podala, vbivo na ma volala; tam stanem, zrak na vchod obrtim Ah, o? prroda s zorenm zlatm do jej obloka zastala!
36
26
Oi si premniem, bliie prikrom, a o sa zrakom zjavilo? To dieva proti obloku zom, kde pekn dy zloilo: Hlava jej mkkej na rke le, od ps arovnch v zhyboch be ata jak obnovec biela: a nad ou vidm, ako na stri, chvie sa v slnenom oslavy kri z krs jej vstalho anjela!
37
27
Ustp! on hlasom hromu ma bije, jak smie sa bli ku krse, ke ona v chvkach tajomnch ije len sebe, v pokoja ase? Sm ja mm prvo v as tento sladk dva sa na tvr panenskej matky, ke dcha si v snch zavit! Odpus, ja nechcem prvo pokoja rui, brs ona priateka moja ale mne z tvre jej svit.
38
28
Ustpim; ale pamiatka moja naveky si to spomna, ak je vo tmch anjel pokoja, ak je vo snch Marna: Oiam som vlastnm nedal verenia, i blud to, i zvelienia skl mi kto na nos pripna? Slva cheruba tak ju obstala, e sa po tvri rozozna dala mlad dreniec rodina.
39
29
Pavuinky sa tyri vykradli spod snenej ipky na elo, dve z tchto vlkien sta obsadli, dvoje z nich k hrdlu zletelo: Kto by pomyslel, e bik lsky sem i tam tieto hodvbne vlsky po poli krsy rozkldol? On ti ich zvbil z vin ich vlasti a po nich z adier ku riedlam slasti znachor ten sa ti vypriadol!
40
30
A po jej lci, o za zl malo tomu, o sultnsky si driemalo na mkkch ruky perinch po lca toho ruovom sdku blesky zr rannch lietali; akoby deti v Sitna dolinch v zhan bystrom, v lp starch chldku o dreven blku sa hrali: lebo jak arvanci, ke psaj voly, za letakou jastria v zakvitnutom poli.
41
31
Jak by siroty v iaoch plakali kvety na hrobe otcovom: tak pod jej elom dva riadky stli vlskov v odeve smtkovom. oe tie smtia? Hdam zvidia tm dlhm, ktor vylha vidia najkrajm okolm tela? Ach, nie! Radosti noc im pokradla, ke jej oi, im mil zrkadl, ich tbam napriek zastrela.
42
32
A ich sa iaom ako posmieval smech kto mu vie prinu? Hdam satirkou vo snch previeval ks povben dievinu; alebo spiacim citom ho tajn ks pohad v pekn bosti krajiny na rty ruov vyldil: Dos na tom, do snov mmivch kraja, chudk, nevediac cestu do raja, smeok tento zabldil.
43
33
Oj, mocn si ty, moja predrah, aj v slabch chvkach politia! A krsy tieto kto popremha, ke celm ivotom schytia? Ale hdku mi sama vysvetli: o za zzraky v tebe sa stretli? i sp aj vo dne v oiach jasnosti? i nesp oma v tmch zavrenma? i nesp, ke a snek objma? i sp sen ven mladosti?
44
34
Odstri u raz, odstri, Marna, adier milch tajomn chrm! Mramorn socha sa pohna, ke tokm k nej hlasom volm! Ale, o div? i hviezdy krsu slabuk um zemskho hlasu na p sveta dol upros? Ale vyznaj, i blesk zornici smrtn bledos na rue lci slzou lsky nepros?
45
35
Vchrice stran sa rozlietli nad mladistvm nebom mojm; so snom sa zraky moje stretli, zdchli svetl brnam svojim; a pred oi nespiacich citov, s podobou stranou, nezakrytou obrazy div zastali: Vtom duch ndeje krsnej sa zjav v anjelskom svetle tvojej postavy a elmy hrozi prestali.
46
36
o je ndeja? Blesk mmiv, neastnch dov nevern syn, nepriate biednych milostiv, astnch hodn alek stn: On tbu, matku vlastn, zbije, kolsku v srdci si rozvije, a v srdci aj hrob si vyryje, v plameni vlastnom potom zhor hradby pekla sce zbor, ale nebo neotvor.
47
37
Vytrhni obraz mj z pamti, zdus kad bosti hnutie, roztrhaj mojich citov kvety, ho v najhlbie zabudnutie, aj spevov tchto bled stny zru, drah! ale cherubni nevyrv z due teba mi! A o bys svetmi zutekala, o bys za svety ma zahnala, vade stan lsky chrmy!
48
38
Marna moja! sveta brov duch mj tich sa neboj, vulknskych sa neakne krov, nezakne krvavej zbroji, svedomie ist svetov plame ak pokojne v ten hromov de, pokoj mj v hrobe nezhynie: No mu strhn svet mj cel jednho slova hrozn strely, slova toho z st tvojich: Nie!
49
39
Srdce tvrd pokojne had na rozmliaden ptou kvet, v dui divej sa neusad citov nench milostn svet: Ale ty, drah, kvet dobroty, mohla bys vidie trpnej psoty v horkch slzch splen tvr? Mohla bys poda dui vernej naplnen otravy iernej rozlenia stran pohr?
50
40
Nie! Ha, milostn tento hlas zamkna ia v pekla hroby, a vedie brkou itia ns v blaen ivota doby! Nie, neustpi lsky sila lichotnm sveta ndejam! Nie, o by zem sa v priepas skryla, nezvrti svet bosti nm: Nie, ni mi zloba nekodila, ke teba, drah, teba mm!
51
41
Mono mi tvojich st sa odrieknu, mono mi ruky nedosta, mono mi v diaky iane utieknu, mono mi nemilm osta, mono mi stam smdom umiera, mono mi iali v samote, mono mi ivot v pach zaviera, mono mi nei v ivote, mono mi seba samho zhubi: nemono mi a nebi!
52
42
Verte mi, verte, krajania moji, vy, itia mjho priatelia! Pravda je, v mojich slovch o stoj, vern sa vene o pravdu delia: Bjenm tvram mojich vrazov, zzranm farbm mojich obrazov vieru nedajte udusi; v boskch kolskach divy sa rodia, boskos nm ony z neba privodia: uverte, ke chcete sksi!
53
43
V krajoch velebnch slovo boskosti v jednej vine sa jav, v podobe tejto hlasy vekosti poddanm dolinm vrav: Beda, kto v mori vid len vodu, kto nepouje nem prrodu, kto v skalch vid len skaly! Zzrak je nem pou prrodu? Dos rz ste sa vy, mylienky rodu, slepmi zrakmi dvali!
54
44
V krajoch velebnch slovo boskosti v jednej vine jav, v podobe tejto hlasy vekosti poddanm dolinm vrav: Vavu tto ozrutn bral kto zn, kde moc tie masy nabrala ako balvany obstali; a hrzy tch skl s ich stranou nocou od dvnych naich praprapraotcov priezvisko Sitna dostali.
55
45
Bol ten vrch kedys peklom, i sitnom bludnm pohanskm rodinm, teraz, v stolet hladnom a stnom, nim je svojim dolinm. as ete prde, kde duiam zemskm Sitno sa stane vrchom diabelskm a krvou iernou sa spen; as ete prde, e duiam svtm Sitno sa stane hradom odkliatym a meno v Nebo premen!
56
46
Teutnska zvis, blud krivook Sitnu es jeho odobral, vrch nealek, brs aj vysok, meno Parads vyobral: No na vrch tento, na vrch severa, modli sa chod nbon viera, za vrch ten prosi hnev bo; severn vetry vene do duj, odnies ho na juh sa usiluj; viera tie hory prelo!
57
47
A slvy tejto u okamenia nadenos moja videla, ke bos moja moje tenia na hory Sitna letela; letela, stla; do milch krajov, do mesta, zhrad, do lk, do hjov s dvojakou tbou hadela: Hadela, k skalm vrtila zraky, tu nesmrtnho ducha zzraky! v podobe obra zazrela.
58
48
Ani neverm, mus by ona kanou tch vych bytost, ktor nm tajn kryje opona v prijasnch svetlch venosti: Lebo tak mi je pri nej bezmiestno, hne nebosladko, hne zas bolestno, nemono na u sa dva! kad mylienku v anjela men! a sm som ete nezjednoten, i ju mm bi, i vzva?
59
49
A duch ten stoj, na ma sa dva, ja stojm, hadm na neho: Ale on nebol, jak zl duch bva, moc mal on ohos milho: Kto si? Ma bos tvoja zrodila a krsa mi za dojku slila, veky ma k zrade nepohli. Skrknem: Bohya si ty vernosti! Nh mojich divom prejat kosti nevdojak k prachu sa zohli.
60
50
Tak due vlastnej velebm dcru, zrazu svet zmizne okolo zrazu zas svitne kto mi d vieru? Skl Sitna tam u nebolo! Pohronsk nivy sa usmievali oiam hladovm, tieto hadali, kde sa bohya podela? Vtom sa zas ona dstojne zjav, zzranej knihu mi veliavy na kvetn dlabu prestrela.
61
51
Prestrela, potom pri mne zastala, neila slov hovori: Tvr moja bytnos tto vzvala, ruka la knihu otvori. o je to? i al-korn Arabov, i svet magick sn Barkochabov, i deje svetovazov? Rozhodm ak, zlat zpony, a kde sa mi peknch odclon rafaelovskch obrazov!
62
52
Odhalm prv. Kde npis? iadny! Ah, ak driena mladucha! Jahody zbiera, trh kvet vnadn koda, e ta bez ducha! Ona si sed, zobk jahody, do vienkov viae kvetov slobody, na rtoch nevinn tiny: Bez ducha? Pozri pekn mier ela, zornicou peknou tichos vyzrela Ona? ani tie Marny!
63
53
Pre! odstriem druh. Oj, si velebn, ocen v svtej tine! Jak sa uzer breh ten malebn v mohutnej tvojej hladine! Rukami diaku objma mora na brehu socha z bielo-mramora: Socha? Nie, naden deva! Ba anjel letkom prachu sa tknci, oi, blesk, sta, plame horci Oj, krajie ona tieva!
64
54
Tret. To Vlasta v hradbch Devna? Srdenm lca jej horia, kuu si tuho, hnevno napna, u zraky jej strane moria! Jastrabie oi za chlapmi letia bosou? pomstou ony sa svietia a syp blesky zhuby. To je Xantipa! Ale Marna stranejie hrzy v hneve odpna, lebo vo hneve nebi.
65
55
o alej? Biele vy houbinky, jak sa bezne ihrte a nad zhradkou vrnej dievinky z o v oi hrktate! ervenou nkou prik sa hlad, pytek sa druhm pytekom slad, krdelk snen artuj: Ona sa na ne s smechom dva, zd sa, e z st jej hlas sa ozva: Chudiatka, sproste miluj!
66
56
Potom? Ach, to je Petra svtya v ohradch rimanskej slvy, velikos sa v tch stench vypna, mramorn vravia postavy! Tam pre najvm posvtnm stolom, okom letiaca k nebeskm plom, ka naden dievina a na jej ele svtosti dha Ona sa modl? ona sa rha, ke kakne zbon Marna!
67
57
o tie obrazy, mati vernosti, povedz, o tie znamenaj? i azda mojej drahej peknosti odbleskom akms by maj? Maliaru biedny! zmrhal si stny, zmrhal si prcne svoje hodiny a chybels krsy krajiny! Tys chcel ustli let idelu, vystavi chcel si Marny chvlu, a m satiru Marny!
68
58
Hrd je ona. Holomok podl, beda ti v krsnej blzkosti! V zraky si ona hromy vymodl, v postavu hrozby prsnosti; na tvr jej jasn svedomie vzlet, z ela jej svtos vek zasvieti oslepne pred ou, potvora! Ale vsta pred u v jej vlastnej cnosti, a z uachtilej tejto hrdosti krsnejia skvitne pokora.
69
59
Pristp k nej, zlomysen klebeta, vid ju a ni nesksi, pekn jej dua ti je zastret, sm seba oklama mus. Kad jej slovo hdkou ti bude, jej pravda v tvojom a nech blude, zjavenie jej a ubije: Ale jak v bystrom Hrone kamienky, tak sa tajomstvo mojej milenky duiam primnm odkryje.
70
60
A ke zabri nad ou ls div, o neutuje anjela, strach ju objme nespravodliv, hne by mu v rukch omdlela: No tu na svoju skrkne ndeju, a na jej stach hne sa zasmej bezpen pokoja zore: a nad ls zlostn alebo skpy svedomie ist jasno vystpi, jak hrd slnce nad more.
71
61
Poul si tich vtka vzdychanie? Videl si kvety sperlen? V tach nebeskch hviezdiky rann? Ru vdncich tenie? Neslchals nikdy o srnke milej v ostrch pazroch orlice divej, ke v tichch prosbch umiera? Ona, ke osud vihne ju prsne, tlym sa srdcom ku mne pritisne, ticho si slzy utiera.
72
62
Vskutku ja, krsna, vtedy sm neviem, i zvis ctim, i tos, tak si mi pekn s tvojm ialeniem, tak dvojn vo mne pohnutos; a odpus, jestli kedy tak hrem, e z tvojho iau ete sa tem, o by som teba mal tei: Odpus mi tto svojhlavos mal, e chcem sa radej oproti iau ne proti krse prehrei.
73
63
A ke a sladk chvle obstan, mlad tie zmysly jak hraj! V kadom milho itia orgnu tisc radost lietaj. Hne jak bys chcela k nebu sa vzpna, hne jak bys chcela svety objma, plns rozkonch zpalov! A tu zas v novej som pochybnosti, i sa mm tei z tvojich radost, i z tvojich o kritov?
74
64
No, neiadam si tvoje radosti, brs aj prekrsne, nevinn, pre ma nech trebrs riedlo sladkosti zastane, vyschne, vyhynie; iadam si ale jednu z radost, pravda, t najprvnejej vekosti, v ase nezmennom pova: Rados t, vene do tvojich o, ke sa z nich rados nadzemsk to, s sladkm nadenm sa dva.
75
65
Hron kaln vody brno val, zimn vchor zhora veje, nad nm mldenec osiral stva, stva slzy leje: lebo v svetoch tch rorych, v pach tch smutnch, divodivch hodn svtch, pokojnch niet; a t, o dua jeho vzva, zvistn diaka mu zakrva, t nemono blzko vidie!
76
66
Tby sa jeho unaj v ivot vy prudkm letom, mylienky jeho si lietaj idelnym slvnym svetom: Ale zkon ho nevyhnutn na alr lsov tmav, smutn ohromnm putom prikoval; a t, ktor duch jeho vzva, techu svoju v nej si snva, t mu za kopy hr schoval!
77
67
Odpus, drah, ke smutn hlasy vzdychne k tebe priate vern: Na astnch hodn iv krsy tys bohat, on mizern; ty v srdca hradbch uzavren, milmi svojimi otoen, nebud sa z mladistvch snov; duch sveta jeho tajnou mocou vedie brnou itia nocou v div boje udskch duchov.
78
68
Podaj mi ruku, vekocit, k idelnym du horm, kde slva v zlatch bleskoch svit slobodnch srdc priestorm! Z vin tch hame v zmtok nzky, o itm, k hrobu od kolsky, satanskm ramenom vldne: vidte, jak blkom hor! Ke ten padne lska svety nov stvor!
79
69
A v svetoch tchto, dua moja, vek s, o s tu mal, pokoj ven bez nepokoja, sladkos, ktor ia nekal; tam zlato krsu neprevi, tam slabos srdce nerozdrdi, zvisti tam jedy hyn; v svetoch tch s vrelosou srdenou, sprisahan vernosou venou, mil ku milm sa vin.
80
70
Hoj! jak je sladko i s anjelom hodn anjelskch ven rad, vola toho svojm priateom, o tvorca je svetov a hrad! Jak je velebno krsu matkou, cnos, pravdu vola sestrou sladkou a pokoj bratom nazva! Tu bos pozn oslven, pocti sladko, o znamen v nebeskom objat bva!
81
71
Ale o volm, osiral pod jelami stojac Hrona? Tam, kde vysok Sitna skaly, hlas mj nepouje ona! e nie? i jej, krsnej, o krse, jej, anjelu, v anjelskom hlase, beznej bos nespievam? Ke spevy tieto by mlali, sitnianske skaly by volali tak k nej a k slovenskm devm:
82
72
Slovensko mlad, rodisko moje aj mohyla mojich kost! v tebe mm peknch obrazov dvoje a dvoje vekch bost! Ako je krsna t moja deva, ak k nej bos vo mne horieva: tak ty a k tebe, otina! Ako tys pekn, krajina moja, ako mladistvos mil mi tvoja: tak pekn, mil Marna!
83
73
Chcel bych vs obja, kraje rodiny! nruie zke, ry cit: Jak mi je sladko v adrch Marny objatie vae pocti! Jak mi je blaho ni, ni neiada, z objemu v objem naveky pada, troch nebies slasti prijma! Vlas drah bi v peknej Marne, Marnu drah v peknej otine, a obe v jednom objma!
84
74
Ako ke na tie snehov Hole vranch orlov kde zlietne, a preletujc hore a dole, ve sa jeden s druhm stretne a samopane let ich sa kri, jeden sa zvi, druh sa zni, a hne zas ticho zastan: tak na alich adier dieviny havranch vlasov astn rodiny v letoch tichch sem-tam van.
85
75
Nad Hronom mlad breh sa ti zjav, bielou ruou zakvitnut, na kvete s rannou rosou sa bav blesk z nebies istch svitnut; hne sa korunka jasno pozlti, hne sa zas v biely nestn zaat, ohov ni mrazov netu: Tu by, Marna, si uzrela, bielos tch ru je z tvojho ela, hra bleskov, hra naich du.
86
76
Krajan mj, zn ty tie dve studniky, o v tach Tatry blskaj? Ich nebojasn, blzke vodiky iskrenm jednakm hraj; zastane pri nich, z ktorej sa napi? Z obidvoch! zvis mus a lapi, vidiac plvanie ubrienky: Tak ma dvojak tba napad a zmysel kad oksi iada sperlen zraky milenky.
87
77
Ktoe by kvet ten ponho maku na tch stach nevidel rd? Jak by peknmu nearil zraku pod rtom kostiek slonovch rad? Na st tch mil, pln karmny mlados si sadla mojej otiny, na zbky bielos neviny: Zvzok tch farieb nie je nhoda, tu mi podva matka prroda dve farby mjho nroda.
88
78
Na kvetolkach v Sitna doline v hrch slovenskch devy stoja a ozva sa v spevnej rodine slvne: Hoja, una, hoja! Krsne klineky sa ervenaj, a krlikov sa st, st belej, a jaro s nimi pohrva: Tie hry, tie kvety mi vystavila, lene v tlej obraz zavila v lcach milej matka Slva.
89
79
Vie, ke zornica lieta si mlad v nedbalkch, to v mladom stne, a milho si Chasona had po vysokej Javorine? Ke zora non oblieka aty a tou zastrie palc svoj zlat, zrakom smrtench ukryt: tak v peknch chvach jednej hodiny de bielych adier mojej Marny sto rz zapad a svit.
90
80
Na horch naich mldenec stva, spev jeho kvet due jeho; zpasy bohov on nerozprva, nie buk rytierstva starho; hlas ten nezvon bitky pradedov, nehlsi spev ten krivdy susedov, nie biov sveta hromoplesk: Zarie si do ps, bos zaspieva a poom svoje iale rozlieva a ndej budci blesk.
91
81
A iale svoje poom rozlieva, e je svet aj krem otiny: a ble svoje poom previeva, e tam niet jeho dieviny; do vekov novch hlas jeho let a blesk fania z tvre mu svieti. No adr vernej slovenskej devy k prsiam primkne vern uhaj; slvne v spievankch zazvonia hnevy: svetom bude, zky mj kraj!
92
82
bosou pekn vzdychala si deva, to duou striaslo uhaja, ohlas ps mladch Sitnom zaznieva a let do Tatier hja; a vek hj ten ohlasy zdvoj a na juh a na sever vystroj, tam znie Uralom, tam morom: a alej svetom celm vykro a spieva lsku s velikm chrom, a zas sa v jej prsia vto.
93
83
Dobr noc; tich, sladk sen, krsna moja! Pozdrav pole mil od strn, kde bva ten, nad ktorm nia snen Hole! Pozdrav tie vby, dom ten cel, v ktorom si prv lsky strely do ps vernch mi strelila; pozdrav mi Sitno, kraj ten cel, kde oi po prv videli tvr, o mi vene je mil!
94
84
Tak dobr noc! ja za horami zosta mm, kde Hron sa to, a tei sa s nebies hviezdami, so sestrami tvojich o; ke jedna z nich, o rno iari, pozdrav zore tvojej tvri, rozpome sa na lsky moc: A zas, ke mesiac vzlietne bled, na Hrona breh si spome vtedy, spome si, drah! dobr noc!
95
85
Nad rozvinutm pkom zastala Marna bieloruovm, letaka tmavoerven, mal sadla si k stam pkovm: Zore na zlatch horch zastali a svetom diamanty rozosiali, perlami zastreli kvety; a s pompou touto syn hsenky, jak lstok z lipy, k rui milenky zlietol na klamn zlety.
96
86
Ty si obratn ruku, predrah, jak strela za nm vystrela, cifrovanho vernosti vraha u v prstoch svojich s videla: Na jeho prky krsne s hadela a tvr sa tvoja pekne zardela, bilas vza peknho; v jeho si zradn oi pozrela a hnevom tvr sa tvoja zastrela, sta zhrmeli na neho:
97
87
Motu zradn! srdce ti bije strachom pod prstma mojima; a v om sa patn nevernos kryje, ke sladk ruu objma! Vid tie slzy na lcach rui, o od svitania bolestne ti po ihrch tvojich lskavch? Ty lieta, zlodej, od milej k milej a v lakomosti tak bezoivej med kradne z stok voavch.
98
88
o si nezostal radej zakliaty v erviaka venej podobe? Alebo o si, smrou oviaty, nezostal v hodvbnom hrobe? Nao zlodeju krsa prrody? Nao zradcovi krdla slobody? Podlos m by zemeplazom! Aj udsk myse v tom zabldila, e a by ona slvnym sdila z mtvych povstania obrazom!
99
89
Tak si ty, vern, pekne horlila nad svojm rabom krdlatm a tvojich rua lc sa rozvila, ohriata plameom svtm; ako si krsna, ke krotkos tich z adier milostnch pokojne dcha na svet nevinn pokoje: Tak si velebn, ke cit tvoj statn vznesie sa mocne v zpal posvtn, achetn vedc rozbroje.
100
90
Hnev pomste podlej zaasto sli, hnev zvis meom ozbroj, hnev nruiv aj due si, hnev aj s zloincom obstoj: Nech ale kri svet v pokoji, nech pou nechce o iadnom boji, nech hynie v mtvej porobe! Marnu znajc, chpem rukama, e hnev svt je len lska sama, a v inej ducha podobe.
101
91
Bohya moja, krsy krovn! Anjel dobroty, neviny! Perla bosti a Lade rovn! Mj svet, mj poklad jedin! Ty tba due, ty nebo slvy! Koruna dievat, diamant blskav! Mj ivot, ndeja moja! b ma, potom u brs cel zhyniem, brs sa aj v asnch svetoch pominiem, zbavm venho pokoja!
102
92
Takto podliza, a v dui jeho przdnos sa pust ozva, a krv takho planca nzkeho telesnos hrub rozrva: Na stach jeho posvtn suby, a v srdci jeho strely zhuby, a v zrakoch ohe neist, po vrchu krsa, vntri hnusota, v prsiach je zrada, v tvri dobrota, inie cit, hlas inie ist.
103
93
Tu ona ml a hviezdne oi sklonia sa v panenskom studu, noha poslun nabok odkro, vidiac lkav obludu: Oko to, v letku na tvr podlahy, padne na prste vernosti drah a stud sa na hnev premen; a strny anjel, o sa z nej rod, kedykovek zrak na prste hod, takto jej slov odmen:
104
94
Chlape, nem sa! bos m zraky bystrejie nad zrak sokola, aprve slepch bosti mraky nezmizli ete dohola: Teraz si sama oi zaviae, lebo aj tak sa zriedka uke primn mil a mil; no, ale bos mojej priateky oi m jasn a zrak tak vek, e sa ti na dno prebila.
105
95
Na sa namha? ve tvoje slov s podvrtence blznovsk! Jej krsa tisc krs je osnova, jej cnosti cnosti obrovsk! Slep ku zlatu slnce prirovn, ale l slnca ist, arovn len slnca zostane slva: Tak ke sa patnk na krsu dva, chvlami svojimi ju len pozva a do patnch jej nadva.
106
96
Ver, pravdu ty m, cherub velebn, ochranca mojej Marny! Le zd sa mi tvoj hnev nepotrebn, na s venosti hodiny? Satan je tak neastn vlda, o sama seba klame, okrda v zlomysli z neba vyhnanej: o jej ukod podliza plan? Jej cnos nepojme ani neran: klam jeho pravdou je na nej!
107
97
A o, vy spevy, srdcom vysokm obrazy svoje cente? Vy zrakom tie sn len krivookm vek na mal mente! Nie, udia bo, ve krsa mil lsku jej mannou cnosti kmila, t i ns chod kmieva: e hlas n slab, samy uznme, ale boh, o robi mme? Nm je nemono nespieva!
108
98
V blzkosti tvojej, moja Marna, sto citov z due mi kyp, k tebe sa ivot cel pohna, jak roj viel k sladkostiam lipy: sta mi primr k rubnom tvojim, myslm si vene, e nerozdvojm prah due od due prahu; srdce mi do brn ps tvojich bije, lebo tam ono bosou ije, tam had otinu drah.
109
99
Svety zvistn medzi ns stali, roztrhli blah objemy: oe mohutn asy zskali, rozliac nebo od zemi? Lska na zemi nebo stvorila a ns naveky zvzkom spojila, ktor sa ned rozli: Vytrhn srdce m osud div, blesk o zhas hrob zvistliv: bos nemono umui!
110
100
Nad mladm elom zahrmia, zmizn tne letiacich osudov, do mladch citov ble zahryzn, ndeje prejd do bludov: Mldenec, vo si zo svetiel itia, pokia ti asy moc neuchytia, hviezdu vonho nadenia, z ktorej by svt pablesk jedin cez vetky tvojho itia krajiny rozlieval svetlo spasenia!
111
101
Nehoden srdca, rozumu, hlasu, ni o, u a asu, kto v svetoch du nenjde krsu, ju by zabil v svtom asu; a ku slve sa iste prebije, kto v jednej krse pre vetky ije a za u hor, o nej hovor, z nej si innosti hory otvor. Z nej bor, tvor, jej sa pokor, zlos z jej priestoru vymor!
112
102
Moja je ona! z ela svitaj zlohy srdca vrelosti, z lc krsnych, z hviezdnych o volaj pamiatky mojej bosti: Na sladk sta primreli, aby oboje zjavne vedeli, o sa srdcami ozvalo: Duu mi dala, ruku sbila, vetko objatm vernm stvrdila: tak oe sokom ostalo?
113
103
Mria mil, vsta, uchy krsne dieatko, poklad n drah; Jeruzalema mesto neastn svoje na vysiela vrahy! Vsta, mil! chva m neodbije, srdce sa nae bezpene skryje v tichch dolinch Siona! A dua matky hrzy pocti, perlu ivota svojho uchyt, tajd: diea, on a ona.
114
104
Na pti krotk samota stoj, cdrov chldok tam vonia, tu je syn tly azda v pokoji, ptnici vern sa sklonia, jeden i druh diea ustska. No hrom Heroda aleko blska rodinka, alej od neho! Vstan, zvistnej diake neveria, kroky splaen rovno zameria na brehy Nlu svtho.
115
105
A ke u umrel tyran psohlav, k otine zas zatili, li a od srdca dieatko slvy na svtozemi zloili: a s podivenm sa udovali nad tm, o kryli a vychovali, o v staji hrialo hoviadko. Tak, drah, stra aj ns ls ierny: tys mati tla, ja otim vern, svet Herod, bos dieatko.
116
106
Vek n je tak prza netrebn, e ni v om nem svtho; idea mu je snrstvo velebn, a vo fabrikch boh jeho: Do iat lsky sa sotva oblieka, krsa v otroctve potrieb narieka a vernos kad vysmeje. To je tn asu! povie. Mne to, lebo tn tento veku tomuto patne na pohreb zazneje.
117
107
Ku krsam slvnym idelu, obraz mj drah, primrime! Na biednych hanu lebo chvlu vym citom zabudnime: Nech astie svoje t si maj, o vo hmlch svojich nepoznaj rozdiel medzi zemou, nebom! o v krsach ij mnohotvrnych, t nevia si krikov mrnych, tch, o ij samm chlebom.
118
108
oe ten potik pod tou skalou hu, i hdam t svoju skalu bi u? U len, u, potik, bospevnm hlasom: o sa ned chvkou, to sa pod asom. bosti, bosti, mala som a dosti, a teraz a nemm ani za dve hrsti: bos moja zvdla, ale ona skvitne, ke mil zastane pri vysokom Sitne.
119
109
Pamt, drah, ke s tak spievala, kvet medzi kvetmi milmi? Vetrkov chladnch ihra prestala ua lstkami tlymi, a nezbudky tieto slchali, fialky vonn dcha prestali, vchodn zore iarili, a z o na tvr, na kupku z tvri, o kvetom erstv doniesla dary, v ligote jasnom jastrili.
120
110
U sa ti rtky boli objali, slov zreten odzneli, ete sa hlasy kies ozvali, akoby dia spieva chceli. sta milostn, u ste ustali? i by ste ozaj na to nedbali, e srdce alej chce spieva? Nie, k slubm srdca vdy sme hotov: o teraz spieva srdce, nepovie, tajomstv nechce previeva.
121
111
Tak si len nti t moja drah, a vetrk vkol nej ust, a z kupky pr kritna vlaha, zo stromov kvetod hust; a kvety zase vonne dchaj a vaky peknej panej dvaj za bystr vlahu ivota. Blskav kupku ona odlo v paseke hustej, v zakvitlom hlo, a zas sa vzdiali od plota.
122
112
Zrakma tajnma okolo hod, nti si nemo prestane, trvou sa bujnou skokom prebrod, nad kruhom milm zastane: a biele rue mil poznaj a korunkami ctivo kvaj, pouje? kad sa nka! T ju upichn kad sa boj, lebo v suchotch ble ich hoj jej dobr, peliv ruka.
123
113
Ruiky moje, kvety istoty, o sa vy rno roste? i o zbavenie tovej psoty v slzch perlovch proste? Ja som vs prsnych, pichavch pnov a vetrov divch, kvetn tyranov, na ven veky zbavila: abych vs lsky svojej k ozdobe, k obeti vanej na otca hrobe, do vencov krsnych zavila.
124
114
e ste slobodu svoju stratili? Zo ma si prklad vezmite: Na by ste v divej slobode zhnili? Slvne otroctvo prijmite. e krsa vaa skoro uvdne? astn, kto lsky v obe zapadne, prach jeho bude pocten! To osud krsnych krsu vystavi, v okamen sa jednom oslvi a padn v svetov premeny.
125
115
Tam si do tne lipy sadneme na lono bujnej trviky, objma jedna druh budeme vo vencoch lsky, ruiky! Vernos si ven sbite svte, vernos do smrti si zachovte, zradkya, ktor odpadne! Ten smutne zhynie, kto sa rozli: astn, kto v sladkom lsky nru, jak vy, milen, uvdne!
126
116
S tm si sa, vrna, pekne sklonila, rue si lonu zverila, sama si sebe v pam vodila, komus tie vence urila: a ruu k rui svorne si vila, ku kadej slovo s prehovorila, o zvzkoch lsky si snila; vtom si zrak bystr nabok hodila, sebou si trhla skrkla skoila o si to za div zoila?
127
117
Oj, ty mtoha! hadisko kli v blzkosti umnej Marny, hlavu si k chvostu pokojne tli, m miesto o rubny; koa sa na om jasne ligoce, na hlave sa mu tuho blyskoce poiar diamantov vchodu: Kto to u teraz snadno rozsdi, o ten Indin pod Sitnom bldi? i osoh nos, i kodu?
128
118
Smel m srdce moja dievina, ostatne oddan Bohu, a dvojjazynk krotk zana satansk svoju lohu: Dcra krsoty! never tvrnosti, ktor na seba anjel milosti pre astie tvoje prijma; on ti priatesk dona radu, ke duu tvoju spanil, mlad neastie tvoje objma.
129
119
Budcnos tvoja zretene le pred duchom mojm odstret, cez adier tvojich ptoro mre zrak mj mohutn prelieta; na dno sa srdca krsneho dvam, to mi, e t, ktorej cnos vzvam, bi vlastnej biedy bozkva, a prvo svoje, prvo ku blahu, otroku svojmu a svojmu vrahu v lske zbldilej podva.
130
120
Mocnosti div, katov ivota vdy nenvidm a hanm: kde due ist napadne psota, jej jedy mocne odstrnim: Neiadam iadnu zlat nhradu, len pouj hlas mj a moju radu, chr, chr sa slepej bosti! Stran osudu vchrice duj, v besnote svojej sa nezmiluj nad kvetom tlym mladosti.
131
121
Devu nevinn jaksi zmtili slov tajnho zlosyna, ahy jej tvre tie zasmtili nad tm, o satan spomna. Vidiac jej zmtok, zvodca sa te, a v srdci jeho rados pele, rados satanskej zbavy. Len si nevernos pripus do dui, oslep lska a aj ohlu! a nahlas alej zas vrav:
132
122
Mraky neastia, ieravy bojov nad milm tvojm vstvaj, nad budcnosou jeho a tvojou havrany vetiac kvkaj: Jestli osud svoj k jeho pripoj, tak rany svoje nikdy nezhoj, zahynie v brkach boast! i ten ls tvoje zaslia krsy, aby si mrela ivota asy so synom tisc neast?
133
123
Odriekni sa ho! povedz len slovo, spas ty ma, spasm ja teba; zhodm hne rcho toto hadovo, do svojho vstpime neba: V slvy sln bude tam bva, vetky radosti itia pova v rukch peknho milenca: a o bych cel mal schodi svety, poznam vetkch radost kvety do tvojho blaenstva venca!
134
124
A krsa tvoja, mil, zastala jak socha Lady nitrianskej a duu svoju ta si poslala svetom vstrahy satanskej: Ona sa zasa skoro vrtila, strach tvoj a smtok mocne skltila a slovo viery preriekla; srdce preniklo vek nadenie, hlas jeho statn tak sa rozenie k zradnmu poslovi pekla:
135
125
Duch dobr dui mojej sa zjavil, ty zloboh v hada zakliaty! Na skale viery tvoj sa zastavil kko do ps mi rozsiaty. o bys pozbieral hrz vetkch hromy, o bys vyhrnul ohne Sodomy na pole mojej bosti: hlas tvoj len srdce slab napla, ale, ver, nikdy on neprestra nezvratnos mojej vernosti!
136
126
Zavolaj vetky elmy satanov s pokladmi i so strelami: mocnej vldne svojou obranou nad panenskmi prsami! Ja som sa jemu vene oddala, prsaha srdcia nae zviazala, zrui ju nieto monosti; a nech svet vojsk, del posiela na ls mj, ja som mocn, vesel na znmku mojej vernosti!
137
127
Strhn ti patn larvu obludy a vrti udsk podobu chcela bych, o by v odmenu udi iadali moju porobu; ja bych rabkyou bola loveka, duch tvoj v temnici diabla narieka, o sa otroctvom nadma; le to je prvo du a asu: lska len lsku, krsa len krsu v obetiach vench objma.
138
128
Ake blesky s tvojho blaha? Vchodnch perl hromady? Hrozien Madeiry prevzcna vlaha? i perunske poklady? Hodvbnych postie mkk lahoda? i jedl chutnch hojn pohoda? i hnt sa arlty kryje? Lska spa na svoj pokoj chodieva, lska sa v krsy svoje odieva, lska lsku je aj pije!
139
129
Ak s hromy zlostnch vld sveta? i jesto ak neastie? Asn jazykov zlostnch klebeta? Asn kde citrn nerastie? e len daktor berlou vojvodia? e me e v krvi ivej sa brodia? e kto sa zrod, umiera? Hdam temnica, centov put? A i nevinnos v ohe obut? Lske je bieda chimra!
140
130
Trasie sa vina pred prsnym sdom, ak sa maznk chudoby, boj sa slabos bori s osudom, strach nevie nazrie za hroby, bze pred vlastnou tou sa chveje, vekos malmu strachu naleje, zfalec nezn ven ndeje, otrok sa ak runej poroby, telom zimnin zvldnu choroby: lska sa strachu vysmeje!
141
131
A m vie peklo zdarnejie hrozi, ako ke hroby spomna? Me sa satan na smrtiach vozi, mne je nesmrtnos rodina: a moja vernos a bos moja iada si chvle, o due spoja, ke lsku venos zavije. o je nesmrtnos? Hrob vetkch hrobov, osoby mil jednou osobou: lska smr itm zabije!
142
132
Mil mj! s tebou ije, umiera vdy vern tvoja Marna, nech ju v objat tvojom udiera jak chce bolesti hodina! Ty ale, peklom vyslan pata, vi prste tento i je zo zlata, i z dreva, mne vetko jedno: Nezbudka t, o na om svieti, so mnou asnosti brny prelet uzri sa, ak si biedno!
143
133
A to prste mj, mj prste, mil, spod rue bielej s odkryla, vernosti vraha nm s oslepila, zrada sa lsky zdesila! Oi sa elme besno ziskrili, pysky sa jedom divm spenili, ale sila v om vymrela; ete sa zvja, ete sa krti dobrota tvoja nad nm zasmti a noc ho ven porela.
144
134
Vy, gniovia jasnch bost, zrute as, zrute priestory, hodiny zmorte v mori venosti, zvajte protivn hory! Alebo hlste, bite na zvony, e lska nov dva zkony, obyaj mtva e pad: Nech chr ten astn svetom zazneje, e u achetnch du ndeje nemor osudov zrada!
145
135
Hron mj, Hron siln! rozk tm vodm koryto rba cez hory, ku tm kvetnatm, zlatm dolinm, ktor raj vysok tvor! Potom ja sadnem v lnka kolsku, vozi ma bude na lku blzku, kde ona bldi chodieva; ona ti kad vlnku pozdrav, spta sa kadej: i je ten zdrav, o na tvojich brehoch spieva.
146
136
A vy, sitnianskych skaln ozveny! krdla si bleskov pripnite a kad jej vzdych mne zasvten ku sestrm Holiam polite: Ona vs za to, ke snehy zali, vencami z kvetn vaich okrli a s kadou zorou pozdrav: a ja s radosou k vm chcem chodieva a v chvlospevoch hlasnch slvieva vrch slvny rodinm Slvy!
147
137
Ha! o to chyou mojou letelo? Lampa sa dvojmo zjasnila, ako holbka let zaumelo, krv sa mi k srdcu stesnila, ksi cit blah v srdci mi skvitol: o to? i nocou blesk slnca svitol? i je to pohronsk Vla? Nie je to ligot Fbovho syna, nie to um devy od Luatna: spomnela na ma si mil.
148
138
Spomnela? Ha, ty zrada vernosti, nepriate s tvrou anjela! i lska lske kvety bosti len na okamih posiela? Je to t vernos? Je to prsaha? Vzbri a, zmmi a tu a nah, nedbajc tvoje nreky! bos chce venos, spomienkam kaje! Ale o blud mj jej cnostiam laje? Ve ja som pri nej naveky!
149
139
Na bys ty, drah, za hory tieto v spomienkach vernch chodila? Ve tu milho tvojho ti nieto, tm by si vernos zhubila. Nad Hronom jeden mldenec bva, kto zn, i ije, i sa len kva, s demi sa hrva a snva: Tam necho, lebo to vs rozdvoj, ke sa spomienka k nemu vystroj, mil tvoj pri tebe stoj.
150
140
Jednota du, t ist, vrel, ona je, o v ns sa bi, ke zkon itia rozpla tel, tm zvzok vern nezhub: ale neastn vy, oi moje! a st vysmdlch tiace dvoje, vs rozlenie znivo! Srdce spanil rado sa del; astn, kto s peknm srdcom spriatel aj med st a slvu o!
151
141
Milo je venom o jare snva, v mylienkach svetmi sa nosi, blaho od zeme k nebu sa dvha, slobodnm reaze nosi, sladko je ti, sladko spomna, sladko je v ndejach sa pohna k skutonej blaenstva zemi; slvno je, ke zem s nebom sa spoj, kde si duch s telom krsne pristroj nebesko-zemsk objemy!
152
142
Neznte doby, v ktorch slabosti sa v mohutnosti prerodia? Neznte doby, v ktorch trpkosti cit sladk s sebou privodia? Neznte rany, o uzdravuj? Neznte astnch, ktor beduj? Sebca, o sa obetuje? Na moc bosti tak si spomnite, a divn dvojjednotu vidte, kde sa dua duu miluje.
153
143
Ale vetkmu hodiny bij, itie za itm umiera, krsy sa v bezdn minulos kryj, as, ten Skt, svety zoiera; as, nenpelnk, pomnky zva, as prachu podd palce kra, as kvety mil otrvi, as hviezdy zra, more vysu, as city stiera z blaench du, as vetko zhub aj sprav.
154
144
Ty plae, krsna? o bys smtila? Barbarstva asov sa neboj! Tvoja sa krsa v dui mi skryla, vazstvo tebe a mne boj! m dua moja ije a cti, poklad krs tvojich mi neuchyt Dengis hodn, vekov Batu! A ke raz dychom ostatnm zdmam, skelet tvoj ete raz poobjmam a zlom kos such blatu.
155
145
Svet vrav, e mm diamanty v oiach, anjelsk farby na lcach, kad vlas v mojich vranch vrkoiach e m krs vo stch, v tiscach, e v spevoch mojich nebo sa jav, e vldnem krsou arnou, svet vrav: Brs je komusi to slva, brs posmech z chvl sa tchto ozva, adr dievensk zkos prerva, dua moja v iaoch plva.
156
146
V iaoch e krsa krsy devinej slvy m len okamenie, e as, ten divoch, slasti nevinnej raj z due mladej vyenie: e ako hlasy veern zvona, ako um tajn umnho Hrona, spev mj v prsia hluch bije, alebo ke aj do ujnch pad, i tam len svoje iale rozklad a ich pokoj len rozryje.
157
147
V iaoch sa top srdce dieviny a bled tie zalieva tvr, e partu mlad strhn hodiny a svadba je slobody kar; lebo mldenskch krs von kre svt jej vernos bi zake; a starost hrudnat svet zahace pekn przdnotu du a bra hrubch robt ohlu citov dievch pekn predmet!
158
148
Duch devy plae, horko narieka nad bosti svtej skazou, e kvet jej s ponm kvietm utek, krahne ostrm divch mrazov; bos devina je cit bez hlasu, vyvihn nesmie sa nad zvyk asu, vyzna mus, o never; poslun duu bohej dcry s chlapom cudzm, ba odpornm zver studen prste materi.
159
149
Ble zaplavili adr devy a krsy jej smtok stiera, e due peknej svt vlevy v medze zke svet zaviera: o me deva v sebe zaloi? Ke druh jej umrie, ako m oi? Ach, pre devy cnos poa niet! Sluba jej panstvo, pokora hrozba, zbra jej s slzy, prvo jej prosba, a vazstvo devy? Obe!
160
150
Oj, drah moja, sestra spanil, zotri slzy z hviezdnych o! Ver, ruka, ktor krsu ranila, ranou vlastnou sa znivo: Obetuj sa len! Ve v tom sa snuje vetko, o lovek itm menuje: e moc udsk, nstroj du, skrze bezprvie prvo dostva, ke pad svetu, Bohu povstva, nebo stavia, ke zem ru!
161
151
Peknoty tvoje vzlietnu do svetov, kde riedla s blaenstva krs, tam oven a z nezvdlch kvetov rukou svtou pleten ps: Tam tvoja krsa v slvu sa zmen, pekn duch hrudou tu obaen v priezran tie sa zahal; jasn at due zore obstan a due slncia, oi, dostan vzvania miesto pochvaly.
162
152
Ale na spievam tomuto svetu krs jej nebesk zjavenie? Ve on za pravdu dr klebetu, skutonos mu je mmenie. U kri: udia! tento je v blude, takch krs nenie, ani nebude! A listy tieto rozdrap: Dobre m! ve tie moje piesenky s proti krsam mojej milenky vskutku len tne a strapy!
163
153
Bratko! krkavec diamant ukradne, do smet hniezda ho skrva: i on, e poklad je to, uhdne, ke na sa, mrchor, dva? Przdny boskosti Boha neslvi, a o idech medve mumlav v zpaloch svtch nevrav; krsa krsy sa len krsnym zjav, len lska chpe lsky vavy, slva len slvnych oslvi.
164
154
Jednm sa bos v holbkov pre lebo v hrdlikch zjavila; druhm v plamennom citov poiare od srdca k stam plila; tm striel podobu na seba vzala, tmto sa putom zlatm zazdala, inm sa v kvietky ukrva: A mne sa bos v stranch kazoch, v hromo-bleskovch vekch obrazoch asno-slvne ozva!
165
155
Osudy moje kryj ieravy, svet je studen, my vrel; v bit jej srdca hrom sa mi jav, v blesku jej o blesk strely. Vernos jej prsiam mojim podala magnet Franklinov, aby blskala len mne v srdce ohne lsky. Porekadlo, e dia je od hroma, kto alej bva vraj od Paroma: mne je t pravda v otzky.
166
156
m dia ma nesie moje urenie, tm vmi blesk jej ma pli, tm mohutnejie tby brenie do adier mojich sa val: Ale ke pri nej ke pri nej stojm, e uho spravia zo ma, sa bojm, jej krsot blskav prasky; a ke ju ruka moja objma, vetky mi dy lomiac prejma moc elektrin jej lsky.
167
157
Ku jej vernosti moja primrela v nekonen jednoty rz, mj ivot ona v svojom zavrela, ona, vidm mojich obraz! A nech dnes padne sveta opona, brs bych ja mohol, brs chcela ona, ni, ni zvzok n nezru! A ke zhu hlas smrtnho zvona, v krajoch zazvon Orina harmnia naich du.
168
158
i vid, drah, tie vodn hory? i vid ivlov div boj? Vlna sa s vlnou zfale bor: kde tu tichos, kde tu pokoj?! Ty zosta, moja, na brehoch milch, v kvetinch te sa hjov spanilch a snvaj tich sny itia: U veslom klope ln nedokav, ma nech i k hrobu, i k brehom slvy brne moci tieto schytia!
169
159
i vid, moja, tie div vody? i vid ten prchodz ln? Hoj, more, pekn obraz slobody, navrch vezmi ma svojich vn! A stran ohlas ocen hu: Mldenec devu v svojom nru tli ku srdcu vernmu: a ona rukou hrdlo objma a sta k vrelm stam prijma a vrcne vinie sa k nemu.
170
160
Jak ke poovnk srnku by zduril spod kvetnho kruhu chladu, tak rozlenia ohlas pobril myse hrd, duu mlad: Odvia ten lnok! spolu sadnime, padajme spolu, aj spolu ime, jedno to, i boj, i pokoj! o je ruiacich vn tchto sila? Vyia moc s tebou ma zjednotila, s tebou, mil mldenec mj!
171
161
Mohutn je hlas tvojej bosti, drah dua mojej dui! Ale i hlasy dievej tlosti osudov hrom neohlu? Tys lsky slasti u oksila, ale nenvis si nesksila, ktor v divch svetoch broj. Tak osta, mil, v tichom pokoji, na as ns osud porozdvoj, na venos ns potom spoj.
172
162
Oi vrnej sa hnevom ziskrili, ruku strhla z muskch vzov: i m ty mil, zradca mj mil, z pokolenia zemeplazov? Nehodn som ja za veci slvy aj i, aj umiera? Chlap ostchav, v lne ty cho, ja viem plva! Azda tie ruky, o vzia ma nechc, ke nad mrcou sa vody zarehc pozde bude mi podva!
173
163
Podaj mi ruku, vekocit, k vysokm tm du horm, kde slva v zlatch bleskoch svit slobodnch srdc priestorm! Z vin tch hame v zmtok nzky, o itm k hrobu od kolsky, itm slabch du vldne: Kde srdce za krsu hor, bos svet vlastn si stvor, nech potom prach v prachu schladne.
174
164
Vsta, itia mjho pekn druica, polmtvych snov sa sprostime! U ruoprst kva zornica, rym svetom sa pustime! Vsta, moja! vime tvr zeme, neba; pod seba, kolo seba, nad seba zrakmi bosti pozrime! Vsta drah! smelo nad udsk biedy, nad zemskch bov odporn jedy na krdlach lsky vzlietnime!
175
165
Kde ma to vedie, kde, druh mj mil? Ve nm zem z o zmizela! Tam, ke cit pekn hviezdy vbili, nad hlavu vdy som pozrela: Teraz sa vade vkol ns tras, jak sa pod Sitnom jahnence pas vkol bystrho pastiera. Vid tch svetov nebeskch zvzky? Ako milostne tie zlat vlsky jedna na druh prestiera!
176
166
Zd sa, e jestli jedna z nich padne, cel ich kde zahynie, zato z nich iadna nezbldi zradne a jedna k druhej sa vinie: Prve tak nae srdcia tie ij, vjedno sa vin a vjedno bij. Kto zrta tie miliny? o plant nov, to nov slva! Tu udskm duiam bostvo podva ivota svt zkony!
177
167
To boie slnce vprostriedku stoj, cr vek v svojich rodinch, okolo neho vetko sa roj, krti vo vench krajinch: Tak v itia nho spolku premil rozmanitos sa tie rozloila v obec zzranej rosti; svt cnos v centre srdca horuje, vkol nej viera, lska koluje, jak hviezdy prvej vekosti.
178
168
o maj tieto svetov lampady s mokrou Adrie hladinou? i v zrkadle tom vidia sa rady? i blankyt mora rodinou? Pozri, tam hviezdy si posadali, akoby nebom dia nevldali a nov by pili vldu: Pozri tam, drah, spusme sa zhora, tam moci neba a moci mora v jednom vidme pohadu.
179
169
Vodn ty obor! aby a z Rma bohya lsky strestala! Z jednej a strany Turcia objma, z druhej ohniv Itala! Vi, moja! Sultn tento nevern milenec dvoch je krsok mizern, obidvom poklady nos: Vernejie Atlant Angliu bi, on ju, vidiac ju v dlabe zhuby, slzou tosti poros.
180
170
Tie pekn brehy jaro bozkva, jaro, tlosti zrkadlo, tisc ivotov z mtvych povstva, tisc ich od zimy padlo. Mj, i pouje? Hrdlika v hji hrkta, had v zelenom kraji tobne svojho milho. Marna tvoja teba hadala, ke a jej diaka ukrutn vzala z ruk do sveta reho.
181
171
Nao ty, drah, chvli tie doby detinstva mdlho obrazy? Na ne ja vediem smutn aloby, oplakal by ich sto razy. o som znal v jarnom ivota ase o lske tvojej, o tvojej krse? V jari sa krsa len rod: Ten leta ohe, t vrelos mlad, t mladch du naden vlda ovocie z kvetu vyvod.
182
172
Ke sme pod lipou naou sedeli v ten veer, pamt, moja? Oltl lstky umno leteli na hodvb tvojho zvoja; ia sa rozloil po tvojej tvri, e jese chladn kvetiny mar, stromy z ich rcha zodiera; a lipa vtedy moc lstkov spust a v pde lstkov divo zaust: astn, kto v obe umiera!
183
173
Kad de nov slnce vychod a z mtvych vstva prroda; bolest duch, ke vekos sa rod; z otroctva kvitne sloboda: Zfal by ivot v venej jednote, premeny plodia sladkos v ivote, umrie chce, o zostar, sladk zisk nos aj hork strata: tak smr ivotom len slvne vrta do nesmrtnosti otvra.
184
174
Vy, nae Hole, na vaich horch jak slvne sneh ten sa belie! S bosou hadia v raajch zorch na vs doliny vesel: Kvetom vy bielym v zime kvitnete, a hory menie venia sa v lete: vekos m zvltne koleje. Na snen jedle obzri sa, mil! Pod bielos tam sa zelenos skryla: pod svtos nae ndeje.
185
175
Jak sa de zimn v tom svojom jasne s obubou tajnou uzer: tak ahko dcha, tak le astne svetov zmrznutch medzera! Drobn kvapiky sa objmaj, snen iskriky bleskmi fkaj: bos ohe je, a nie mrz? Kollr ju ohom chladnm menuje. Aj v adoch ete sa mi zjavuje, krsna, tvojho srdca obraz!
186
176
Ach, zlomky drah krsnej postavy! Kde vrah ten, o vs rozmetal? Len skamenel asti jej hlavy! Kto tak vradu pamtal? Tu diamant o tu st rubny, tu opl z ela mojej Marny, tu zo iat smaragdov kusy! Jej srdce, jej cit nebo si vzalo, mne stran tieto zvleky nechalo! i tu si, anjel mj? Tu si!
187
177
Ty sa usmieva, moja? Pokojne na zmtok druha sa dva? pokaj, odplatm ja ti to dvojne, ke sa do hrzy zasnva. A v tom smeku tvojom zd sa mi zbok satiry hba stami, mysl si: Tento je sprost! Svet cel zvolaj! Ak je nie slep, nu s podivenm oi vylep na tieto o vlas rovnosti.
188
178
Na Sitne vlaj krsy Marny. Pozri v tie kraje, mj mil, ku Kekemtu, kde pustatiny div si stany rozbili: Kedy tie naej vlasti Sahary ohreje lska, krsa oiari? Oj, m tu lska tie hody! Tichos pokoja sa tuto skryla pred svetom a v nej bozkva mil rtom vrelm syna prrody.
189
179
V hach bakonskch temnoty smtia, e v nich je mtvo, bez citu a e neros slza pohnutia zem v tach vekov ukryt. i vetrk s lstm tam nezahrva? Na svoju pekn vtk nevolva? Blesk i tam k tni neti? Aj tam sa trvka jaru usmieva, aj tam sa vchod v zlato odieva, ku kvietku zora pridru.
190
180
Syn Anadira na hlas bosti hory snehov prebrod a na adov brehov vsosti silou sa orla vyhod: Z zie brehov na mil vol na kraj druhho sveta polkola, ohlas sa vrti lskav; a jakby Romeo vern Jliu u na rozlun ku prsiam tlil, tak divoch devu pozdrav.
191
181
No, o mm hada na Himalji, na Kordillerch svet lsky! Po peknom naom tatranskom kraji njdem ho vcelku i siastky: A na bych k Havranici letela? o bych na Kriv vzna sa chcela? Sitno je bosti hora! Len tvoje, mil, prsia otvorm, a tu sa duou celou zanorm do vlastnej bosti mora!
192
182
Tie asy tajd. itia obrazy mizn jak tne blankyta a hne zabria vchrice skazy, hne astia vslnie svit. Za letom leto prudko sa val, a kto dnes ete tvr svoju chvli, zajtra u pad bez vldy; hodina kad ps v elo ryje: ale kto lske a krse ije, ten vene zostane mlad.
193
183
Mlados, otina horiacej thy! Mlados, vrelch citov skala! Mlados, ty obraz ndejnej dhy! Mlados, ty lsky Valhala! Mlados, ty prero ivota brehy a zpalom stop mtvosti snehy, o chladnch srdc moc kryj! Ty duchom svojm vzkries aj tie tel, na ktorch schladl starobou el smutn Hry vrsky ryj!
194
184
Mlados! i tvoje mil zpaly nie s ohne svetlonosov? Mlados! i tvojich tob krytly nie s slabou rna rosou? Oj, na by nebo mohutnos dalo, keby mladistv len snva malo udstvo zlat kiesi hory! Mladosti vdn, mlados je ven, ona je v zvratoch asov bezpen, lebo z asov venos tvor.
195
185
A o je mlados? Dvadsap rokov? Ruovch tvr hla jar? i dov sila? i strmos krokov? Toto sa vetko zostar! Mlados je tba iv po krse, je hlas nebesk v zemskom ohlase, je nepokoj du svt, je t mohutnos, o slvu had, je kvetn lsky rajsk zhrada, je anjel v prachu zaviaty!
196
186
Nezverte, udia, tam letiacim zzran tieto poklady, dom nad hrobom pozdnm kaiacim techu daj, anjel mlad! patn mldenec, o edn mdloby po kvetoch svojej jarnej podoby ako mrazn hmly rozlo! Pekn to Nestor, o venos mlad ned si zaklia osudov adu, ani zastrie obraz bo.
197
187
Na brehoch Hrona uhaj sa brod po lkach kvetnch, rodinnch, sviaton slnce slvne zachod do mrakov, do krajov inch; a hlavu klon mldenec tich, akoby liene kvetn kalichy prezeral ranm k obleve; a zas oma sa nesie k oblakom, akoby bno mladm tm zrakom bolo hni v zemskosti pleve.
198
188
Ach, sladk s to mladch hodiny, v ktorch ia sladko hovor, v ktorch hne v nebies lieta viny, hne v ivlov zemskch priestory, a cti naraz i nebies slasti, i peknch svetov vbne priepasti a v tej vonosti umiera: Ndej tisc k dui ti let, a hviezda slvy nov ti svieti, ke na tej zpad pozer.
199
189
Ach, smutn s to mladch hodiny, v ktorch slas smutno hovor, v ktorch z pozemskch svetov niny srdce k venosti zahor, zahor tbou, vylietne mocou, ale pod hluchou podlosti nocou vrstovnk jeho zostva: Jak i pri hrobnom milenky kri? Jak vznies sa, ke a venos poni? Oj, svetov neslvna slva!
200
190
A vlny Hrona stchli, zastali, ctiac si mylienky uhaja, a umie umom vbnym prestali lstky z jeln jarch hja; a ako pastier ujn sa schyt, ke hlas liatovcov ltch necti, z voavej kvetn posteli: tak sa mldenec trhol, zastavil, ke sa um rieky v tichosti preplavil a jele ua nechceli.
201
191
Hron sa zas val k skale od skaly, zaplechtal o breh k rozchodu, a tri sa jele umno zhbali nad jasn slovensk vodu, a zdvihli osi, vetry zaviali, a jele klad osi na skaly bola to krsna mladucha. uhaj ten stoj divom zajat, hlasom striebornm zd sa oviaty kad uv zvednho ucha.
202
192
A umia jele a umia aty bieluk ako alia, a hrdlom jasnm k adrm sa zlat vlsok dieviny rozvja: Ide, prichdza a poletuje, ahk jej nka kvety utuje a trvku mlad nedlvi; v ruke m veniec bieloruov, ten vbne pod uhajovi a zlietne do bujnej trvy.
203
193
V prsiach mldenskch vrie poiar citov a blska zrakma jasnma, na ele jeho de dvny svitol, pamiatky sladk objma. Blska oima na krsy Vly, bo v tch krsach mu city oili, ktor u v mohyle tleli: Oili, ale na kraji hrobu vlaj, aby sa v smrti aobu hdam naveky zavreli.
204
194
Zo zabudnutia zahmlench svetov drah sa deva vrtila, a z alch itia jeho predmetov uhaja Vla vzbrila: Ach, ale Vla ndeju ned bosti, ktorej raz sudba bled ukrutne hrdlo zakrti; cti to junk, deva to snva, a z st oboch sa iane ozva skrahlej lsky spev labut.
205
195
Kdee si bola, nevesta moja? Biela tvr tvoja divn mi; kdee ti je z lc rua pokoja? o m s hronskmi vlnami? Aj krsna si mi ale tie krsy zastiera cudzia bytnos aksi przdna je tvoja mohyla zd sa, e ivly zemsk ti slia, ale zemana prsia sa ia pri tebe: kto si? Ja? Vla!
206
196
Blite sa zas, obrazy dvne, do mldenskch hjov dui! ak ste mi, a predsa zbavn, ia v iale moje ru: Nu, pote, prsia cele roztvorm, aspo raz ete citom zahorm, ktor raj mi kedys tvoril; onemiem, ete raz prehovorm, chrm ten bosti ete raz stvorm, abych naveky ho zboril!
207
197
Zboril, zboril! to strakav Hole dva rz za nm opakuj: a od severu dolinou dole hlasy v prudkch vetroch duj; pova junk tieto ohlasy, a dupkom jeho jeia sa vlasy: tak myslte aj vy, hory? Zbori? Neverm sprostej prrode, cudzia je ona v ducha slobode: duch mj chrm ten nerozbor!
208
198
Ale nebude to chrm bosti, oj, tejto niet v mojej moci! Spadla u hviezda mojej milosti, dala zbohom mojej noci: Ale vystavm kolibu mal a v nej ulom osiral duu vo snov ahkch vienky: a pod kolibkou tich sklepenie, tam odpoinie moje tenie v hrobe spiacej rozpomienky.
209
199
Toto preriekol a driena Vla pova v om city svoje; a vbnos devy zas obrtila k sebe zrakov muskch dvoje: Kdee si bola, Vla-Marna? Ak je tvojej vlasti krajina? Ak s tam tvoje asy? o chce s tm vencom, ktors mi dala? Kde si tie rue doho nabrala? Kde s tvoje vran vlasy?
210
200
Mldenec mil! ach, rada by ja ete s tebou udsky cti, ale obledl u raz alia farbu ru nem chyti: Lca moje sa nezabronej a sta moje u nezaznej hdam nikdy citom lsky; ma osud vyrval z tvojho nruia, a o ma teraz od teba lia, s ivotov vych iastky.
211
201
Na lkach tchto ma vdavala s tebou pln mesiaca tvr, jeden som s tebou tu pjavala blaenost tlych pohr: A ke a svety diane mi vzali, tie vody hronsk na ma volali, k nim som o de chodievala, ony mi boli zrkadlom itia, a ako slabch mocnosti schytia, tak ma ony s sebou vzali.
212
202
A tieto vlasy, tie vlkna zlat, zmenili mi havraniu ple; a oi vym plameom vzat udskm zrakom vzali obe; a aty tieto, hodvby biele, otriasli farby svoje vesel, elo zastrel veniec biely; a spevy tvoje, ozveny iaov, zavrel tam pod tou smtkovou skalou druiek mojich spev vesel.
213
203
Vdal si asto na mojej tvri slzu iaov tvojej dui, tal si asto v ruovej iari lc, o pou chceli ui: Nemm u sz ach, vetky tie ble, v ktorch sa lsky rosilo pole, do Hrona som vyplakala, a tie farby z lc tvojej Marny v slzch sa zmyli, za ne som stny tieto dvnych krs dostala.
214
204
Kde domov mj? Od Baby-Holi k ostrihomskm vrtam Hrona. Zn kraj ten mil, kde v kvetnom poli rieka tto cestu kon: Rodina moja, rodina vrna, od Tatier naich k hradbm Komrna po Vhu m svoju vldu; a kan, pani brehov a vody slovenskej tejto peknej prrody, Drahomra z Velehradu.
215
205
Tam pod umbierom zmok z mramoru kryje vd tch spenench vier, a tvoro Sirn stri zvoru z alabastru kresanch dvier; a z diamantovch mojich oblokov dvam sa do tch striebornch tokov, v ktorch zlat ryba plva: Po so mnou, mil, len teba ak krs tchto mojich tiscorak mne bez teba pust slva.
216
206
Okolo zmku mjho mi zvonia v hlasoch nebies ihry vlnk, v hlasoch tch vetky krsy Pohronia letia v jeden slast potok; je to len plechot a huk zemanom, lebo citom sa ku nebeanom povznies nezn nzke plem: Po so mnou, mil, lebo tie zvuky s pre Vlu len milostn muky, ke hlas tvoj v nich predsa nenie!
217
207
V bystrch sa vlahch rno kpavam, kad vlnka ma pohlad, na breh ma nos k zelenm trvam, kde sa srdce rosou chlad; a druky moje hne sa zanoria, hne si po bleskoch hladiny dvoria, techu mi pilno stroja! Po so mnou, mil bude blaen, a blaenejej nebude eny ako s tebou Vla tvoja!
218
208
Vid strieborn t l mesiaca v dvojnom blesku na Hrone tlie? Perlov lnok ryba letiaca v om si Vla zvykla letie; a s hviezdami si o zvod lieta, tie svetom neba, t nebom sveta v idelnom ivle hnutia: Po so mnou, mil! neplaz sa zemou, po z tchto vench bolest snemov tam, kde due nezasmtia.
219
209
asom si vyjdem na breh arovn, do tne lp, jeln chladu, kde tie jaskyne tichamilovn objmava ivu mlad; druice moje medzi skalami hor-dol s bystrmi sku srnami, ma len kvet a um hr koj: Po so mnou, mil, po v moje svety, o nm zranili udsk klebety, to nm sladko svet ten zhoj.
220
210
Pova dut huanie Hrona? Vie ty, o huk ten znamen? To Vla ti, narieka ona od ps tvojich odlen; a ten mj ohlas brehmi zatriasa, pouj udia, bledn, divia sa; biedni! lsky neznaj zvon: Po so mnou, mil! to rvanie vody bude hlas srdc naich slobody, bos cel zaspieva Hron!
221
211
Pova tich epot tej rieky? i vie, o um ten spomna? To s modliacej lsky nreky, v ktorch mrie Vla-Marna; tich sa vzdychy tam ozvaj, jeden za druhm pre ubiehaj ta, kde radu dria veky: Po so mnou, mil! a v epot citov, ktorm de nov, de ven svitol, zmen sa um tento rieky!
222
212
A ke sa vlnia tie hronsk valy, za vodnm hrob hrobom plva; a m prudkejie vetry zaviali, tm aj vsos hrobov vstva: To vlnenie je beh adier Vly, adier, ktor u raz poctili, e bos ich svet cudz m: Po so mnou, mil! po, dua moja, nech prsia nae len dych pokoja tko vln a nadma.
223
213
Vrelos st mojich hasia tie vlahy, v ktorch prachu hrudnho niet, a oko chod pre pokrm blah, v ten tam hviezdnych plameov svet; zemskej aoby Vly neznaj, a ke aj v iaoch sladkch zalkaj, neastie ich je neba syn: Po so mnou, mil! nas tie hlady, ktor vodieva s sebou cit mlad, po, tba ty mojich vidn!
224
214
Ten hrmot sveta, ten vresk potreby v podhronsk svet neprebije a v driemot ahkch pokojnom nebi oi moje sen ukryje; a blbotanie tekcej rosy po snch ma asom blaench nos, jak detinsk spev kolsky: Po so mnou, mil, lebo bez teba mi je i vsos tohoto neba len pust noc, len hrob nzky.
225
215
Ke lampa noci plnm sa svetlom ponad Pohronie rozleje, ticho je vetko; v poli zakvetlom len spev svrka trvou veje, a v diake ceng zvonec spieov driemajcemu znak pastierovi lkmi chod Vla biela: Po so mnou, mil, v tej jasnej noci, ke spia prrody slab otroci, ja by bldi s tebou chcela!
226
216
A na halzku sadn jeliny a dva sa v hviezdne brody a na ospal hadie doliny a zhovor vies s umom vody, a o by schladil vetrk veern, to pozava v objem tvoj vern, aby city nepovdli: Po so mnou, mil! v tom kolemban blai a budem, v zlatom svitan vta s tebou de omladl!
227
217
Nejde? nejde, chlapec zmmen itia svojho podlm svetom! Nejde v nru neastnej eny, bos nie ti je podnetom! Ml a klon na prsia hlavu, akobys vypil hork otravu v re mojich sladkom toku! Zachla Vla, strelila Vla zrakom blesku na tvr odvrtila, zbohom! a zmizla v potoku.
228
218
Zaplechli vody a z bielej peny Po so mnou, mil! len um, a mldenec ten jak prebuden nava v tie hronsk dumy; a obraz ten mu k oiam prirstol, prirstol k srdcu akou boasou, a boles mu zavrela re; mta ho osi ale je vo dne! Prikovan je, stojac slobodne, ani tam by, ani s pre.
229
219
Mlal on, ale v dui bchali bry divej ak hromy, a stpal alej k skale od skaly, cesty pravej nevedom: Tak je to, ke sa lovek s anjelom a duch nesmrtn so zemskm telom a svet jeden s druhm dru! Nao sa bostvo v udskos oblieka! Nao len mti srdce loveka! Nao nebo zem t si!
230
220
Ale pochybnos z prsov uhaja jak rann hmla odstupuje, do zasvtencov jasnho kraja vyia moc ho pohybuje: Pukne v om srdce udskho syna ako vriaceho, mladho vna pln temnica sily sud! a krv do bledej vyhr tvri a duch mldensk v om sa rozjar a vydchne: zmoen blud!
231
221
Zbohom, Sirna! zbohom, dievina spiacich tch milch mi vn! uhaju! tebou vldne otina, sub a zkon verne vypl! Vo svet neznmy s neznmou Vlou, brs sladkohlasou, brs lcomilou, v hrtan pusti sa chladnch vd? Je Hron mj obraz mjho nroda, ale obraz ten predsa len voda, a duch je slovensk nrod!
232
222
A bos? bos k deve umrela, ke umrela moja deva: milenka hlasom lovem pela, Sirna t divno spieva: iale poznan za slas neznmu da a skutonos za tu klamu? To osud mj neke mi: Vla! ty zosta tam v svojom nebi ma ete zemsk viau potreby a vlas moja je na zemi!
233
223
Ke oi tieto zatieni mor a zastane mi srdca buch, od slovenskch sa odoberiem hr, tak pozn tam a ducha duch; zatia navtvim i tieto trvy kad de a tie pamiatky slvy slvnej krsy chcem spomna; budem aj v lne Hronom sa nosi a ls tvoj slzou trpnou rosi, ale ln zas s brehom spna.
234
224
A o ten zkon vernosti mojej! Odpusti svetu jeho hriech, e skazil blaho bosti dvojej a krsam tm spravil posmech? Nie, ty si padla v itia biede a pomsti sa na itia jede povinnos ma moja viae! bil som bos len samu v tebe, a mrz v bosti a bos v chlebe karha to mi bos ke!
235
225
Uvrzn svetu, syn strachu plach? Vazstvo mu bez boja da? Uila diea potupi strachy, uila ho slovensk ma! Ke padnem i ja v galibch sveta, nech si tam potom vo tmch zastret zvon ivota hodina: Ke som a preznal, tajomn Vla, odpus neme tu udsk sila prezrie rady Hospodina!
236
226
Tak zbohom! Zase uhaj sa brod po brehoch Hrona rodinnch; sviaton slnce slvne vychod spoza mrakov, z krajov inch: Na veniec had mldenec tich, akoby liene kvetov kalichy prezeral ranm k obleve; a zas sa oma nesie k oblakom, akoby bno mladm tm zrakom bolo hni v zemskosti pleve!
237
227
ertovou svadbou dade sa lej, jakby sa pretrhol oblak, po Holiach celch hromy sa sej a seje ich zzran mrak; jedle prskaj, trieskaj duby, a krom-krom svetl zhuby zahanbuj mesiaca tvr, blysk za blyskom si ruky podva, zd sa ti, svetom e celm plva vlniaci sa blkom poiar.
238
228
Navrchu hory skala irok, tristocentov skalina, okolo tejto priepas hlbok a hust, tmav jedlina: a z tej jedliny roj sa vyval na okrhlinu tapkavej skaly zzrano-spanilch dievok a letkom vlaj kol a dokola a spevom hromov Hoa a ku spevu oblohy tok.
239
229
A vlasy ich s letiace vlkna, vlkna zlat na slobode, a ich odevy z tenkho pltna, bielenho v hronskom brode; z o im striea dua ohniv a kadm hnutm brlivo kva rozdrden, zfal slas: i blaenos to, i muky pekla? Ak tie due ve rozvliekla? o je ls ich, kde je ich vlas?
240
230
Ale v divom sa zhone len krtia na hladine skalnej Vly, ich hlasy horou tmavou sa rtia, skadia tie sa vyrtili: Chvojky lipov v rukch lietaj, tou belosou iat sa prepletaj a zlatom tch dlhch vlasov; a v divom skoku Vly sa krtia a s hrmenm sa oblohy mtia hlaholy tie vlnych hlasov.
241
231
A t tma hory ten huk vchrice to zvonenie akch hromov ten bled pohad hviezdy crice ten spev dievok ten um stromov t podnebesk Hole vava tch ohov nebies straliv slva vskot, o ples devc zrodil tie valy postv nocobldivch hra vlasov zlatch let sukie sivch hoj, v jednote ak to div!
242
232
Ale od doln Hrona skalnho hor tiahne devc in chr, nhlia na krdlach skoku valnho a zzran ich je pozor; at ich fenick farb purpura a vlasy zlat rozna bra kol hrdla, pliec, stranou lca: a v ich prostriedku diadm zlat, stozhybov s povlakom aty: to Dobroslava krlica.
243
233
U s na hore ertovej svadbe. i satansk svadbu slvia? i t anjeli s v dkej kliatbe, ako udia o nich vravia? Ony sa bia, hladia, vtaj, do spolonho tanca sa daj, a spev jeden v nich sa dvoj: a hromy stchnu, vetry zamknu, len blesky nebies tu i tu zbknu a spev v kole devc stoj:
244
234
V ahk skok, von druice, v ns zeme b vene u! V let von, Tatier orlice, kde vene mladch du! Krsny je kvet, krsna zora, krsny pachot bystrej vody, krsna je zelen hora, krsny let umnej slobody: a v krsach tch krsu spieva svetu napriek von deva.
245
235
Vly Hrona, Vly Vhu! De svadby a rozlenia! Pime dvojej slasti vlahu, vzkriesenia a umuenia! Druka s druhom poda neba vedie istej svadby snemy, ale duiam blahm treba rozlenia poda zemi: bosti venej vzkriesenie, lsky asnej umuenie!
246
236
Pime dvojej slasti vlahu medzi zemou, medzi nebom, vazstvo istmu blahu nad mizernm sveta chlebom! My spjame, o svet dvoj, my vlame, o svet su, my dvojme, o svet spoj, my tvorme, o svet ru: slva na Tatrch, Urpne, kanej hronskch Vl, Marne!
247
237
Tak spev. Ale Vl pekn krlica netancuje a nespieva, a tvrou sa jej z lca na lca ia ksi tajn prelieva: Sed na skale v jedovej tni, korunn elo ku adrm klon, ku adrm brno zvlnenm; zd sa, e hrzy stchlej vchrici do ps sa zamkli tichej devici s citom prudko roztenm.
248
238
Poda nej sed t Dobroslava, o kan je devc Vhu, jej skvostn ruka, jej ruka prav objma druicu drah; a z st jej, v slvnom o Velehrade v lipovch chldkov velebnom sade sladili rty Mojmrove, z st tch vylieva potechy vlahu na duu druky, na duu drah, v astlivom, vernom slove:
249
239
Nemrni slzy, druica moja! Nemu srdce mil Bohu! Nebr tiny mjho pokoja, netrp sestry bez osohu! Na mj e osud spome si div! jak my s Mojmrom bvali iv, neastn vdy a astliv: Nitra sa triasla my sme padali pravou sme rukou vraha rbali, avou srdcia objmali!
250
240
Pohronsk Vla nezdvihla oi, Vla pohronsk len ml; po ele jej sa chladn mrak to a v dui jej prudko bl: Len vyia viera adr jej spna, ke na svet padl sa rozpomna a ke vi de budci. o ti je, drah? tak Dobroslava, le odpovede inej nedva, len to: Neviem duch horci.
251
241
Horke neviem. Znme hodiny, kde neznmy ia ns mar; znme hodiny, kde zas cit in sladkost sto pre ns var; znme hodiny, v ktorch nadenie, strach, tba, ndej, tuenie zahmlia ivot nho itia: To ouvertry vych dov viery, cez ktor k vekej nebies opery hlasy bosk ns uchytia.
252
242
Obrazy sam po stench sveta, po srdciach udstva vidme; i to skutonos, i len klebeta? i sme hor, i to len snme? Na tch obrazoch farby sa menia, farby s tn ahkch stvorenia, tne s deti miznutia: No o v obrazoch dejn sa zjav, lebo o dua v obrazoch vrav, to nezn svet zabudnutia.
253
243
Na Sitne stoj ha! sny a klamy! Nie skutonos je to ducha. Na Sitne stoj mldenec znmy a znma jemu mladucha: Na el blesky krsy primreli, srdcia sa v pokoj svt zavreli, oi slzou lsky zvreli; zo sz kastalsk vznikly pramene, zo srdc kvetn rajskch korene, z iel jasnch nebies plamene.
254
244
Na Sitne mil a mil stoj a ruka ruku si stska, na vinch s oba v pokoji, dolinou pod nimi blska: a on prereie: Slvno je, drah, dva sa z vin udskho blaha v biedne nzkosti pohromy. A ona: Ale ete slvnejie spusti sa z vin v stavy biednejie a zdusi udstva Sodomy!
255
245
Kroky sa pohn z obrovskej skaly k ninm chalp machnatch. Ale ich due von lietali velebno v nadeniach svtch; jak na kyj vern ruka pastiera, tak tlos devy sa podpiera na siln druha rameno. No i skutone, i sa mi snva? Mil! i horou sa neozva i tvoje i moje meno?
256
246
i to len vetry severn duj? i ktosi o pomoc vol? i sa druice moje artuj? i Vly vbia dokola? Nie s to vetry brne severa, nikoho zbojnk tu neober, tri rz to znova zaznelo; druice moje sa neprechodia, Vly sa v chvach tchto nevodia, os inie by to muselo.
257
247
A z hte vrna mladucha kro s nrum lskou rozptm, slva nesmrtnch svieti jej z o a s kom hr ruka zlatm. Ple jej hodvbna z vbneho ela na prsia biele vne zletela, pokoj na lci jej bva, na stach sed jej zvest vesel, a jej postavu drienu at biely v umiacich zhyboch pokrva.
258
248
Marna stpla. A divn deva vdy bl a bliie sa bli: Neboj sa, drah, o sa odieva v toko krs, nm neubli. Zzran k milm samm prikro, oboch objatm divnm oto a v oboch srdce zahor, a oba v nemom dive zastali, jakby arovnm prtom dostali, a Drahomra hovor:
259
249
Na svety kosec ediv chod a mtve ivoty kos, poom itia sa kostlivec brod, darmo ho i mlados pros: as do venosti asy preva, Morena krehk ivoty zra, na vrahov chodia katovia; o kosa kos, to padne, zvdne, o tie objme, to vene schladne: toto s moji sluhovia!
260
250
Ja som ich pani a slka Boha, k blaenm anjel blaen, ku slve vies je moja loha, komu ls tento uren. K zlat zlat otvra brny; astn, preastn, o jak poddan zkonom svtm slili! Pote, priatelia moji, ku venej krse, po ktorej v tbe srdenej bosti vae tili!
261
251
A milenci sa pevno objali, krem lsky ni nectili, z o im zmizli sitnianske skaly, jakby ich veky schytili. iadnych tu vrchov, iadnej doliny, iadnych tu rokov, iadnej hodiny, len z vee padali tny. A i tie zvony v diakach odzneli ui ohluchli, sta znemeli t zmizla a zmizli oni.
262
252
Jaskya temn skalnat steny tichos jej pani, pn pokoj; mach mlad s dlkou skalnou zrasten mil, mil! to papln tvoj! sta sa od st milch nelia nruie sa nepa nruia hbania tu iadneho niet: Len v tvrach blah vidie ndeju a v duiach tichch prjemne tlej rozpomienky na zhasl svet.
263
253
Ktoe to tam sp? Mtvi, i iv? Ni poste, ani mohyla. Tu z bludu svit kaz pravdiv, t mtva lska oila; tu v snch smrtench nesmrtnos drieme, tto u vedia, o my nevieme, im slnce nov vychod; tto v objat lsky ustali, zemskch bost zdroj vyerpali, bos ich znova sa rod.
264
254
Zhrala trba! rty sa hbaj; zhrala! oi prezreli; zhrala! nov dy vstvaj, ke hlasy Vstate! zazneli. Milenci vstali: vstalm sa jav cherub vzkriesenia v zorch oslavy, prst jasn vpravo uke: Tam zlat brna za ou blesk slvy priezranos svojej rajskej postavy zrak milch na seba viae.
265
255
sta sa pohn; mil hovor: Dobr de, moja predrah! Tisc krs novch od teba zor a jedna druh premha: ahy, o vlastn krsu ti dali, v celosti svojej sce zostali, ale blesk nov dostali. Tak pome, drah, v nov ivoty, v ivotov novch nov dobroty, do vetkch dobrt jednoty.
266
256
Maj sa mi dobre, ty hora zlat, ty pekn vrch mojej dui, pamiatka tvoja bude mi svt, t vek iaden mi nezru. Koko rz som zrak k sebe zvila, vetka sa brka itia stila, vidiac tvojej viny moc; a ke som na tvoj vrchol zastala, o vekostiach som mal snvala: no, Sitno moje, dobr noc!
267
257
Dobr noc, Hron mj! ty druh srden mldeneckch mojich citov! Na brehoch tvojich v prsiach mi ven kvietok bosti rozkvitol: a v behu prudkom kritnej vody tal som asto slvy zrody a mohutnch duchov koaj. Vetec! pri tvojom som blbotan sedval v tajnom, arovnom zdan: ale teraz dobre sa maj!
268
258
Zbohom! ty ud mj, ud mj ben, vych letov mojich predmet! Zbohom, pamtaj, e m sben duchom svetov bezmierny svet: ja duchom tebou vene prejatm s tebou chcem ti k idem svtm a s tebou tam i tu bva; syn tvoj chce iali tvoje ialenie a na sl tvojich vazn vrenie s vrelm sa nadenm dva!
269
259
Ete sa, drah, na svet obzrime, bosti naej hospodu, ete si na zem jeho spomnime pri okamihu rozchodu: Na jej sme prsiach sladko snvali, na jej sa krsy asto dvali, v nej prv zachupli slasti. Je svet ten predsa smrtenm mil, brs due asto v om zabldili, brs trpkch vlas je boast!
270
260
Pamt, moja, tie tich mraky? Pamt dni tie ruov? Pamt lk tch jarn zzraky? Pamt chldky lipov? Pamt tamtie nebesk doby, v ktorch utchli srdca aloby a nebo na zem zvbili? Pamt na tie due spanil, ktor mm vdycky tak boli mil a jedno s nami ctili?
271
261
Pouj, mj! i to anjeli Slve zastavenieko dvaj? i to dstojn organy prve nebies Hospodinu hraj? Nie je to bitch strn nariekanie, by sa to nezd pal huanie, nie to strn hladench spevy: To s tie ist hlasy tera, v ktor prst vench cnost zaviera szvukov rajskch vlevy!
272
262
Lska nebesk je vetrk juha, due s strunky strieborn, rm tch strn pekn venosti dha, blesky strn blesky s zorn: Vetrk bosti due previeva a szvuk citov tlych zaznieva od vekov plu do pla, a pokoj neba len um ten ru, ke spieva osud blaench du t ven harfa Eola.
273
263
Tie pekn tne so svetlom hraj na poli snenej belosti, jak cesty krom svet prebiehaj, tak dhy tieto vsosti. Na ome sedia? na nebi, morch, na lcach, lkach, na hradoch, horch? To vlastnos zeme mizernej! Nebesk farby du obleky. Ale, druh mj! svet tento alek farby sa nezd ma iernej?
274
264
Druka! tu bos svieti nevinn, tu je ndeja zelen, svetl sa nebom jasnos pohna, tu lska vldne erven, tu zlat ohe v obetiach hor, tu i fialka kvitne pokory, i rua citu tleho: ale noci tu nem hrobovej, tu due driemu v tni ruovej, v speve vetrka umnho.
275
265
Vy, v dolch stnov ete ijci, radu priatea prijmite! Verte v bosti Eden iadci, lskou sa k lske zanite! Jedno to, i sa v devu zabi, i srdce svoje slve zasbi, i vied a zajme obloha, i nrodu svojmu zasvt, i v objem ry udstva zalet: len zab vo vetkom Boha!
276
266
Boh n je lska, a lska jeho v krse sa svetu zjavila, jedno, i v letku prka drobnho, i v letoch duchov sa skryla; z venho toho erpaj pokladu, v niom si duu nezastav mlad, a slvu ducha rozvinie: Len t a horli v svtom zpalu, i z hlbn vzlietne a i z Uralu, k nebu sa predsa vyinie!
277
267
Tys ma, anjel mj, cti uila a v brnach itia objala, mylienku z citov si mi rozvila, z chlapectva munos vyzvala: ili sme spolu pre vyie itie, spolu cez zemskch dn vlnobitie v prstav tento sme pribyli; by sme tu ambru jednu dchali, jeden med z jednej ae pjali a dvaja jedno bili.
278
268
Poulas, drah, od mdrych sveta: i v dvoch m jedna by lska? Dvojjednota im je len klebeta a trojjednota otzka; tys im to skutkom u dokzala: seba mne s dala a ma si vzala, oboje lska spojila. Mdros to dala udskej potrebe, by t jednota loveka v sebe druhho bi uila.
279
269
Keby to krsne du zmierenie srdcia nae neviazalo, spadli by put nae milen, to slobodu by nm vzalo: Dvojnos je mil bosti puto, v slobodu men porobu tto dvojjednoty podivn stroj. A keby to nie, mldenec mil! akoe by sme tento ctili nesmrtench du pokoj?
280
270
Ach, v udskch prsiach cnosti sa boja akch iadosti reaz: tu neskalen cit m pokoja, tu svtos vene vaz, tu bezoiv umkli zlosti, tu sa na prsiach istej bosti kad moc tajn zlomila: Ja sa ti neviem ine kori, nemem inie cti, hovori, len: krsna, moja a mil!
281
271
o volte, vy, zemsk ohlasy, e v nebi niekto prstenky? Alabastrovch prstov okrasy, zlohy vernej milenky? Oj, vy sudcovia slab, krekav! Vidno, e bleskov nadzemskej slvy v mylienkach vaich nestva! Nao anjelskm prstom okrasy? Nao tam zloh, kde po ve asy vernos sa vernosti dva?!
282
272
e v raji ve nom nem po bkov bos studen, neprav? Nezvid vm cukry holbkov nadzemskej bosti slva: Bozk je na zemi to mu da slu asom rozkon zvdavok du, asom st zvykl potkanie: Nebesk lska no, i nie, drah? zaviera vetky studnice blaha v jedno a ven bozkanie!
283
273
astn ste tamdo, ktor tite vidinou krsnou naden! Neiadam, aby v slvy svite cit pekn ten bol zruen. Duch vek v svojich tbach svojhlav tokom enie na brny slvy, a km ich astne otvor: Ale blaen, kto jak my, drah, ke svet bolest u popremha, v pitkov raji si dvor.
284
274
Pamt, krsna, tie okamenia, ktor nm z neba padali, ke sme sa ete v krajoch tenia na zadusenie objali? Nu tam v premennch dolinch zemi, kde rozlenie tam s objemy na sladk slasti bohat: Lska nebesk, t neobjma, lebo od srdca srdce prijma len jedno ven objatie.
285
275
A duu moju slvne una nadenie nebeskch citov; svety! o mi je mrkota vaa, ke de v prsiach mojich skvitol? Venos mi svoju strhla oponu, duch ku vlastnmu vzlietol zkonu orlim letom slobody: Vyviedla bos podstatu moju cez bre sveta a ku pokoju, k Bohu cez modly prrody!
286
276
A nebom celm prorock zvon v almoch zbonch Cherubov hlas, e i ostatn mraky odron z duchov udskch vemon as. A nebom celm cez vetky veky, ako vn zlatch kypiace rieky, blesk arovnej slvy vlaje: a vkol dstojnho prestola v chroch zbonencov blaenos vol: Halelujah! Boh lska je!
287
277
Neplate, perly sz nzkej zemi, e svet ten v lsky nem; tu dr za vs vhlasn snemy lska t, o tam je nem: a v snemy tieto vdy prstup maj tie krsne due, o v svete lkaj. Svet ten je poste bolest! Tak teda plate, ve sem lietaj slzy, o z o lsky padaj ku prameom vench slast!
288
278
Marna moja, bos sa naa v chalupch zeme zrodila, dcra poklady matky vyna, ktor jej tlos vodila: bos sa naa pozdvihla k nebu a tej jednoty blah velebu na ns samch sme videli: Ach, nevan to bos by bola, keby sme z toho blaenstva pla na biedy matky hadeli!
289
279
Priatelia slvy, dajte nm krdla! v doliny zemsk zletme a tie smrtench biednikov bydl v chrmy lsky posvtme: bos ns naa tam naspak vol, jej slva tto zd sa len kola, zdeli sa jej je loha; such je rosa, ktor nevla, blaenos, ktor druhch nevla, to blaenos je boh!
290
280
o sa to v prsiach naich ozva? Ve vene my sme blaen! o ns do krajov nzkych vyzva? Ve rozdiel n je zmoen! Oj, drah! lska zjavi sa iada: ja rd mm teba, ty ma m rada, svet ale ls n necti; tvr svetolsky, veobecnosti dobyme zkej naej bosti, to prsia nae nasti!
291
281
Oltre si tam duch n vystav, oltre lsky nezvratn, z radost svojich obete sprav, z tob modlitby posvtn! Boh n! a pokia iskra bosti nezbl v plame udstva rosti, tam kaa v prosbch budeme. Potom, ke v ohni tom zemskos zhor a svet sa v jeden chrm Tvoj pretvor, Boh n! pred trn Tvoj prdeme!
292
282
Objm ma, objm zas, dua moja! Vyhnite z cesty, planty! bos do boja vol, do boja v pole za svt predmety! Hnevy bosti a bos hnevov! Cnosti, majte sa do sladkch spevov! Hromov sa traste, odpory! Vy krsy, o sa v asoch nemenia, butee tbam nho nadenia obromohutn podpory!
293
283
Vitaj nm, Sitno! Tatry, vitajte! Ty Vh prudk, ty siln Hron! Ruky nm, due drah, podajte! Svet n, svet v zas je jedon! Vitaj, Ladoga, vlnenie Svy, vitajte, brehy Visly, Otavy, vy Obrohory, vitajte! I vy, rovnka pust osady, i vy, dvoch plov gigantsk ady, vtania ohlasy dajte!
294
284
Otina moja! oe ty spieva? Faustov divch pekeln svet? i achillovsk hnevy rozsieva? Korzikna pokonn let? i Don Quijotov vetern hrady? i Urnie a Mesidy? i przu v bse oblieka? Oj, nech ty to bardom edivm! S ndejou blahou, s tenm ivm v blaench iaoch narieka!
295
285
Ktoe by u ns psal satiry? Kto by u ns przu snval? Kto by tu spieval krvav chry? Kto by modly star vzval? U ns sa bi! tu uhaj vrnu, tu syn povan matku obstarn, tu zemko zemka bozkva, tu krsa krse ruky podva, tu slva slve dva lohu, tu bostvo te sa v Bohu!
296
286
o na smetiskch Tatier umiera, to piese tvoja ukryje? S mtvymi mtvy nech sa ober, to bi ivot, o ije. Pre podlos udsk, pre nzku biedu, pre zmije pln kliatby a jedu, pre hnilch rabov, mamasov, pre podrobnosti zemskej potreby, v horiacej due vysokom nebi szvunch nenjde hlasov!
297
287
Nechcem ja, aby vlas moja mil v Olymp sa ksi zmenila, ni aby dcra udsk, spanil obraz svoj zemsk stratila! Nemono bi svet magnetikov, nemono vzva nmesankov, na zzrak strano sa dva: Vysok biedy tob pozemskch, velebn chyby citov panenskch mono aj bi, aj vzva!
298
288
Marna moja, dumnej nemoty, umnch piesn mojich predmet! o bych tri ven spieval ivoty, piesni mojej skonenia niet! Ako ke vetrk v krach Devna v ume slabukom deje spomna, tak spev mj svetom previeva: No mne nemono bolo nespieva; ale i mm sa krsam posmieva? Umkni, hlas! Ona spieva!
299
289
Ona spieva! To spev svetu nem, hlas volajci v Sahare; a mne tak hasne, oj! tak hasne mi, ako obe na oltre: Ba ako vchor duchom mi let, prebieha vetky ivota svety a vetky moje rozumy, a v nich sa to ako vr rieky, um dokola, a a naveky, na dne due mi odum.
300
290
Lebo ta letia obrazy divn nad venosami podstaty, a moci sveta bujn, zivn s vlastnch si det kati; a itia toho chladn vanutia prei velebn krsy ns ntia a raj citov nes nazmar: Nu teda! ke to poroba iada, nech duou celou blesk sa rozklad, ako Moskvy svtej poiar!
301
291
Marna moja! teda tak sme my ako tie boie plamene, ako tie kvety v chladnej zemi, ako tie drah kamene; padaj hviezdy, aj my padneme, vdn tie kvety, aj my zvdneme, a klenoty hruda kryje: Ale tie hviezdy predsa svietili, a pekn ivot tie kvety ili, a diamant v hrude nezhnije!
302
303

Sladkovic-Andrej Marina

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Sladkovic-Andrej Marina

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Andrej Sldkovi: Marna

Andrej Sldkovi: Marna

Zlat fond dennka SME

Zlat fond dennka SME

Andrej Sldkovi: Marna

Zlat fond dennka SME

Zlat fond dennka SME

Andrej Sldkovi: Marna

Zlat fond dennka SME

Zlat fond dennka SME

Andrej Sldkovi: Marna

Zlat fond dennka SME

Andrej Sldkovi: Marna

Zlat fond dennka SME

Andrej Sldkovi: Marna

Zlat fond dennka SME

Andrej Sldkovi: Marna

Zlat fond dennka SME

Andrej Sldkovi: Marna

Zlat fond dennka SME

Andrej Sldkovi: Marna

Zlat fond dennka SME

Andrej Sldkovi: Marna

Zlat fond dennka SME

Andrej Sldkovi: Marna

Zlat fond dennka SME

Andrej Sldkovi: Marna

Zlat fond dennka SME

Andrej Sldkovi: Marna

Zlat fond dennka SME

Andrej Sldkovi: Marna

Zlat fond dennka SME

Andrej Sldkovi: Marna

Zlat fond dennka SME

Andrej Sldkovi: Marna

Zlat fond dennka SME

Andrej Sldkovi: Marna

Zlat fond dennka SME

Andrej Sldkovi: Marna

Zlat fond dennka SME

Andrej Sldkovi: Marna

Zlat fond dennka SME

Andrej Sldkovi: Marna

Zlat fond dennka SME

Andrej Sldkovi: Marna

Zlat fond dennka SME

Andrej Sldkovi: Marna

Zlat fond dennka SME

Andrej Sldkovi: Marna

Zlat fond dennka SME

Andrej Sldkovi: Marna

Zlat fond dennka SME

Andrej Sldkovi: Marna

Zlat fond dennka SME

Andrej Sldkovi: Marna

Zlat fond dennka SME

Andrej Sldkovi: Marna

Zlat fond dennka SME

Andrej Sldkovi: Marna

Zlat fond dennka SME

Andrej Sldkovi: Marna

Zlat fond dennka SME

Andrej Sldkovi: Marna