Diego Velzquez

(1599-1660)

ivotopis
Diego Rodrguez de Silva y Velzquez bol pokrsten 6.6.1599 v kostole San Pedro de Sevilla. Bol najstar z smich srodencov. Jeho rodiia boli Joao Rodrigues da Silva, ktor sa narodil v Seville, ale bol portugalskho pvodu, a Velzquez Gernimo, tie naroden v Seville. Velzquez prijal priezvisko svojej matky v slade s rozrenm zvykom v Andalzii, ale tie niekedy podpsal "Silva Velzquez". Jeho rodina patrila medzi niiu achtu Sevilla, kde vyrastal bolo jedno z najbohatch miest, vaka svojmu obchodu s Amerikou. Stretvali sa v nej umelci a obchodnci a tak mala celkovo vemi kozmopolitn rz. Bolo to idelne miesto pre mlaldho umelca

Jeho talent sa rovjel vemi skoro, u v desiatich rokoch vstpil do dielne Francisca Herreru Starieho, ale dlho tam nevydral Nsledne na to vstpil do dielne Diega Pacheca, ktor dokzal oceni jeho talent. Ako ue zastval pomocn maliarske prce ako mieanie farieb, prpravu lakov, naahovanie pltien. Zato od majstra dostval ubytovanie, jedlo, aty, obuv, a majster bol zaviazan zasvti ho do tajov svojho remesla. Po iestich rokoch sluby, vo svojich devtnstich, sa Velzquez oenil s Pachecovou dcrou,ktor mala ptns. Paheco bol uznvan umelec. Pacheco bol muom irokej kultry, autor dleitho pojednania o maliarstve, Ako maliar bol vemi obmedzen, vern stpenec modelov Raphaela a Michelangela. Avak, ako vtvarnk vynikajcim spsobom stvroval portrty ceruzkou. Pacheco je najviac znmy pre jeho spisy, Jeho dleit pojednanie bolo publikovan posmrtne v roku 1649 a je dleit pre poznanie panielskho umeleckho ivota tej doby, ukazuje verne idealistick tradcie rannho estnsteho storoia, ukazuje jeho obdiv k umeniu svojho zaa. Mal vek prest medzi duchovenstvom a bol vemi vplyvn v literrnych kruhoch. 14 marca 1617 zloil skku, vaka kotrej vstpil do cechu maliarov.

Velazquz a realita

Raajky 1618 Pltno. 1,07 x 1,01 Museo del Ermitage, San Petersburgo. Okrem toho, e portrtoval mnostvo aristokratov, zanechal aj vea scn zachytvajcich zvyky a, kde hlavn lohu maj jednoduch dedinania. V nich prejavuje svoju lsku k vidieku a jeho udsk videnie sveta. Na obraze raajky, zachovanom v Ermitri, nm autor ukazuje dvoch veselch mladkov, ktor, zd sa, pozvali jednho starho mua ku stolu. Postavy aj nmet sa asto opakuje vo velazquezovom diele. Velazquez vykresuje mladkov plnch ivota, ktorch postoj kontrastuje s trochu statickm starcom, ktor pova mldencky hovor a zrove prejavuje, e je pln ivotnej sksenosti. Porovnanie mladosti a staroby je uroben s vekou dvkou taktu. Vek sveteln kontrasty dodvaj pltnu hbku a priestor. Svetlo hlavne dokonale osvetuje tvre, biely obrus, chleba, vno a ovocie. Kad z tchto predmetov je do detailu vykreslen.

Prejavuje sa tu Velazquzov zujem o nrov tmy. Jednoduchos nmetu vynik dokonalm osvetlenm. Obsahuje mnoh prvky ztiia ako naprkald panvica a maiar Zobrazuje jednoduchch ud poas ich bench dennch innost

Obrazy s nboenskou tematikou

Kristus na nvteve v dome Marie a Marty 1620 pltno. 0,60 x 1,03 National Gallery, Londres. Tento obraz patr do velazquezovho sevillskho obdobia, ete pred tm, ako sa presahoval do Madridu. Scny so ztim a kuchyne, i krmy, boli vemi populrne v Seville. V tomto Velazquezovom obdob prevldaj zemn farby a hrub tetec, kotr dokonale vykresuje textru obleenia a oplen tvre dedinanov. Dokonale vykresuje rybacie upiny a kovov maiar. Je tu znaten cravaggiov vplyv, jednak v tme a jednak v spracovan. Avak ztiie nv popred a nboensk scna na pozad pochdza z technk flmskych maliarov ako naprklad Pieter Aertsen, ktor pracoval v Seville. Scna v pozad je vybrat z evanglia poda Luka a je prezentovan ako obraz v obraze, alebo mono ako odraz v zrkadle, ale je pravdepodobnejie, e sa jedn o scnu v alej miestnosti, ktor je vidie cez otvor v stene. Je ak poveda, ak je prepojenie medzi scnou v popred, starena a kuchrka, a scnou v pozad.

Krovsk rodina

1656 Pltno. 3,18 x 2,76 Museo del Prado, Madrid. Pvodne sa obraz volal Rodina, ale bene zauvan nzov je las Meninas, jedn sa o aksi kol portrtov. Je pravda, e na iadnom obraze neboli zachyten tak dokonale priestorov vzahy vec a atmosfry. Postavy s v pohybe a vyznauj sa vekou ivotnosou. V salne pod starm Alcazarom v Madride, s bielimi stenami pokrytmi obrazmi, sa stretla krovsk rodina, aby boli vyobrazen maliarom na pltne. Princeznika a jej najbli sluhovia, aovia, trpaslci, pes, s vykreslen jednotne zaliaty zlatm svetlom vychdzajcim zo stropu. Krlovia s postaven tam, kde sa nachdza pozorovate scny a ich odraz je vidno v zrkadle na stene za princeznou a maliar na obraze ich pozoruje a vlastne pozoruje divka. Os obrazu predstavuje mal princezn Margarita Mria, budca cisrovn Nemecka, ke mala ete len p rokov. Prejavuje sa s detskou grciou a trokou enskej koketrie. ak a tvrd at, ktor m na sebe ja odahen leskom hodvbu. Vetky postavy na obraze s znme a meme sa doptra k ich menu a ivotopisu. S uritosou sa na obraze nachdzaj alegorick alebo politick symboly, ale tie nm nie s

Retrato de la infanta Margarita 1653 - 1654 Lienzo. 0,70 x 0,59 Museo del Louvre, Pars.

Kr Filip IV nastpil na trn vo veku estnstich rokov a menoval Velzqueza hlavnm dvorskm maliarom. Velazquez mal v tej dobe len 24 rokov. Ich vzah bol priatesk a dlhodob. Ich priatestvo prinieslo Velzquezovi mnostvo vhod a titulov. Velzquez bol jedinm krovm portrtistom, a ke bol odcestovan v Taliansku, tak nikto kra neportrtoval. Tento portrt v ivotnej vekosti zobrazuje kra s fzmi vo svojom zvyajnom obleen tmavej farby a zlatou reazou.

Mytologick nmety

s hilanderas cia 1657 nzo. 2,20 x 2,89 useo del Prado, Madrid.

ra de los ltimos aos del pintor, Las hilanderas fue interpretado durante mucho tiempo como adro de gnero, simple visin de un taller de trabajo en la fbrica real de tapicera; algo oncebible en la Espaa de su tiempo para cuadro de tan grandes dimensiones. Hoy sabemos e en realidad el cuadro representa un pasaje mitolgico: la contienda de Palas y Aracne sobre s habilidades en el telar, que concluye con la maldicin de Palas, el suicidio de Aracne y su nsformacin en araa.

mo en sus restantes lienzos mitolgicos, Velzquez ha eludido toda grandilocuencia y ha agnificado las alusiones a lo cotidiano contenidas en el mito, en este caso el ambiente cerrado y ril del telar. La tcnica se ha hecho prodigiosamente suelta y el toque impresionista sugiere y aja la realidad en toda su viveza. La seguridad y la maestra de Velzquez para captar lo nsitorio tiene aqu, quiz, su realizacin ms perfecta. El aire circula y casi se escucha el mbar de la rueda del torno de hilar.

lienzo fue pintado para un coleccionista privado, don Pedro de Arce, y no ingres hasta el siglo III en las Colecciones Reales, sufriendo entonces unas adiciones de importancia en la parte perior y en el lateral izquierdo que modificaron (es preciso decir que con extraordinaria maestra) s proporciones originales.

Pijci 1629 Pltno. 1,65 x 2,25 Museo del Prado, Madrid. Pijci alebo Bakchov triumf je dielo pravdepodobne namaovan v Madride okolo roku 1629, rok na to, o Madrid navtvil Rubens, a je mon, e sa Velazquz vekm Flmom inpiroval. Mytologick nmet sa svojim podanm bli k nrovmu obrzku s pikaresknou prchuou. Kompozcia sa del na dve asi. V jednej dominuje mlad Bakchus zobrazen ako pekn mladk a na druhej strane sa jedn o zobrazenie dedinanov, jednoducch ud, baviacich sa pri vne. Velazquz pouil naturalistick techniku a vek zvraznenie svetelnch kontrastov.

Kovre Vulknov 1630 pltno. 2,23 x 2,90 Museo del Prado, Madrid. Obraz vznikol behom prvej velazquezovej cesty do talianska. Predstavuje vrchol klasickho pojatia scny v maliarovom diele. Akty muov pripomnaj sochy. Vrazy tvr vykresluj psychologick podanie reakci. Scna je zahalen do edavho svetla avelazquzov tenebrizmus zmyzol.

Venua v zrkadle 1649 - 1651 Pltno. 1,22 x 1,77 National Gallery, Londres. Nah eny sa obajvuj len mkoledy vo velazquezovom diele ale aj v panielskom umen. Zachoval sa nm len jeden obraz nahej krsky aj ke vieme, e urite namaloval aj alie tri. Obraz patril do zbierky markza del Carpio. Obraz mohl by namaovan pred prvou cestou do Talianska alebo priamo v Talianku. Namaova Venuu zo zadu a z Kupidom je nmet prebrat od Tiziana. Maliar sa nesna zachyti podrobn detaily, ale pouva skorej techniku zmieavania jednotlivch farieb. Detaily nie s vyzdvihnut, s skorej naznaen. V zrdkadle sa ned vydie jasne venuina tvr.

aovia a mrzci

ao D. Diego de Acedo, "El Primo" 1645 Pltno. 1,07 x 0,82 Museo del Prado, Madrid. Na tomto obraze sa Velazquez akoby vysmieva vetkm pokusom o zachvanie a doloenie istej kresanskej krvi, fenomn, ktor hbal panielskom asi od poiatku Rekonkvisty. D. Diego Acevedo m vny vraz, dalo by sa poveda, e je a neprtomn a to mu dodva najdstojnej vzhad zo vetkch z celej srie aov. Maliar majstrovsky zachytil kontras iernej a edej a na pozad mtvu prrodu. WILLIAMSON, George. Velazquez. Kessinger Publishing: 1901. str.13

ao Calabacillas 1637 - 1639 Ptno. 1,06 x 0,83 Museo del Prado, Madrid. Chybne bol tento nzov znmy pod menom el Bobo de Coria. Na pltne je vyobrazen ao Calabacillas, ktorho Velazquez sportrtoval ete pri jednej prleitosti. M hlpy smev a sediac na zemi vyzer ako zvieratko. Je to jednoznane najznepokjujcej obraz celej srie namaovanch aov a jednoduchch ud. Treba si vimn majstrovsky vldnut harmniu edzi iernou a hnedou. Ver sa, e vzhadom na nmet, sa jedn o dielo z neskorieho obdobia maliara. Ale na druhej strane bolo asi namaovan pred rokom 1639, ke umrel model. Je ale rovnako mon, e Velazquez si ho oivil v mysli, tak ako mnoho inch modelov.

Krajinky- Talianske obdobie

Pohady a zhradu Villa Mdicis, v Roma 1630 o 1650 pltno. 0,48 x 0,42 pltno. 0,44 x 0,38 Museo del Prado, Madrid. asn, dorbn krajinky namaoval Velazquz, ke pozoroval dva kty Villy Medici v Rme. Vyznauj sa svojou modernou technikou a tajomnm naladenm. Na svojej prvej ceste do Talianska, medzi rokmi 1629-1631, vaka odporaniu panielskeho vevyslaca, me maliar i vo Ville, ktor bola vka svojej zhrade jednm z ajprjemnejch miest Rma poas letnch horav. Bezpochyby, vaka tomu sa mohol venova mabe svetelnch efektov, lov prechdzajcich cez listy stromov. Jeho ukopis je ahk a dali by sa poveda, e priam impresionistick. Tto ahkos si mohol dovoli, kede nelo o dielo na objednvku. In kririci pripisuj toot dielo jeho druhej nvteve Talianska, a vidia v om znmky melanchlie a lyrizmu.

Vzdanie sa u Bredy

Kopie alebo Vzdanie sa u Bredy 1634 - 1635 Pltno. 3,07 x 3,67 Museo del Prado, Madrid. Obraz bol vytvoren ako dekorcia pre palc Buen Retiro. Jedn sa o jeden z velazquzovch najznmejch a najkrajch obrazov. Na obraze je zachyten skutonn udalos, ktor sa odhohrala poas velazquezovho ivota. Kompozine sa jedn o krsne vyvenie jednotlivch prvkov. V kontraste s rzne gest halvnch protagonistov, porazenho, zachovvajceho si svoju es a vaza, ktor srdene pjma vzdanie sa. Anbrosio Spnola, zachyten na obraze, bol Velazquezovm znmim, spolu podnikli cestu do talianska. Ostatn postavy zachyten na obraze s zjavne portrtmi skutonch postv, aj ke ich men sa u nedozvedme. Krajina v pozad sa doslova vza vo vzduchu, o je jendm z hlavnch rysov Velazquzovho diela, vaka ktormu si vyslil prezvku, maliar vzduchu.

Bibliografia

TPNEK, Pavel. panlsk umn od Altamiry po Picassa. Olomouc, 2002 Casado, Mara Jos. Su vida y su poca. Madrid: SARPE, 1990. Gllego, Julin. Diego Velzquez. Barcelona: Galaxia Gutenberg, SA, 1985. Gudiol, Jos. Velzquez. Barcelona: Ediciones Poligrafa SA., 1982 Justi, Carl. Velzquez y su siglo. Madrid: Espasa Calpe, 1955.