Peter Vanya, 18.

jl 2010

Krtky report k Teoretickej fyzike I. a II.

I. Vzhadom na to, e som sa za cel semester neobjavil ani na jednej prednke, neviem poveda, o sa preberalo, ani o vlastne pn profesor na skke vyaduje. Tak som sa musel naui vetko. O to viac vak mm prehad o vetkch monch aj nemonch knihch, za pomoci ktorch sa d dosiahnu elan efekt, tj. pochopenie celej problematiky, a mono aj nieo naviac, ako naprklad spraven skka. FJFI skript s poda ma vemi ako ltiten, preto pripjam drobn zoznam literatry, z ktorej som cucal poznatky: Trnka, Pracha: Seril o teoretickej mechanike, 18. roenka FYKOSu (Fyziklneho korepodennho seminra, fykos.mff.cuni.cz) o Hdam najlep vod do teoretickej mechaniky, zrozumitene vysvetlen d Alembertov princp a vyrieen prklady Podolsk, Langer: literatra k predmetu Teoretick mechanika (http://utf.mff.cuni.cz/vyuka/OFY003/) o Podrobne vysvetlen precesia zotrvanka, odvodenie Lagranovej rovnice v obecnch sradniciach Tong: Classical Dynamics o Z kadho roku troku, a navye pekne anglicky obkecan Landau: Mechanics o Nejak pecilne nechutnosti ako napr. Maupertuisov alebo Jacobiho princp, anharmonicke kmity a mnoho inho. De facto je tam zhrnut cel teoretick mechanika, avak je vysvetlen tak trochu len pre ud s IQ podobnm autorovmu, preto som z nej bral len to najnevyhnutnejsie. Avak stle je to 200krt prijatenejie ne kolsk skript. Skrtka, ak sa po nociach nudte, Landau to ist Skkov psomky nie s pecilne ak, d sa na ne celkom poahky naui. Ja osobne som po prvej psomke vyletel s tm, e mi dokonca hrozila poprava pred nastpenou atou, druh u bola fajn. Na stnej asi potom dostanete dve otzky esejovitho typu. Ked po asi dvoch hodinch zrivho psania uvite, e vaa esej je takmer dokonal, mete s na koberek k pnovi Jexovi. Prvkrt som dostal Hamiltonov princp a problm dvoch telies, no kee som sa na to nectil (i skr som to nevedel), tak som si povedal, e prdem inokedy, o me spravi kad, kto zska zo skkovej psomky viac ako tri body zo tyroch. Po druhkrt som zskal dAlembertov princp a stredn konfiguran rovnicu (to je tak pecilna vec, ktor sa pravdepodobne vyskytuje len vo FJFI skriptch na strane 124 rovnica (4.2.38) a vraj to pn Jex celkom obubuje) a dynamiku tuhho telesa. Spomedzi exotickejch tm si histria alej pamt zadanie Jourdainovho a Gaussovho princpu (tie nieo, o existuje asi len v skriptch) alebo anharmonickch kmitov. Je dobr vedie, e pn profesor kladie obas vemi ako pochopiten otzky. Toto na prv pohad vyzer by pre tudenta jasn nevhoda, no viete to otoi vo svoj prospech. Naprklad tak, e ke u vytute, o vlastne pn profesor mieni, a zrove si uvedomujete, e odpoveda neviete, mete sa tvri, e otzke nerozumiete. Ma sa naprklad optal nieo v zmysle preo, ke

Peter Vanya, 18. jl 2010 vychlime rotujci zotrvank, tak nespadne, ale zane kona precesiu?, omu som ako fascinujcemu prrodnmu kazu vemi nerozumel (mimochodom, tum najlepie sa to d pochopi z 1. Feynmanovch prednok). Chvlu som sa triasol, o z toho bude, ale napokon to bolo v suchu. II. Na zaiatku semestra som sa rozhodol venova svoju energiu prednkam, no po asi troch tdoch som pochopil, e to, vemi jemne povedan, asi nebude to prav orechov. Tolarove skript tu vedia posli o trochu lepie ako v prvom semetri, na pochopenie Hamiltonovho formalizmu je aj Landau celkom user-friendly. Na relativitu a Maxwellove rovnice s mono najvhodnejie tollove ELMA skript. Drobn problm potom nastva pri predbiehavch a retardovanch potenciloch a elmag vlnch, o s tak trochu nechutnosti, tm viac, e sa na ne Tolar rd pta. Na elektromagnetizmus mu takisto dobre posli aj skript k predmetu Teria elektromagnetickho poa od Mojia, vyuovanmu na matfyze v Bratislave. O Tolarovch praktikch pri skke koluj rzne chry, v mojom prpade sa vak naastie iadny z nich nepotvrdil. V miestnosti sme boli dvaja na TEF (zvyn asi piati prili ete na VOAF), priom ten druh neastnk sa asi po pol hodine odobral domov s tm, e evidentne ete nie je poriadne nauen, take mi potom bolo trochu smutno. Predo ma bol poloen papier so siedmimi (!) prkladmi, z ktorch dve boli neprjemn vahoidn otzky: vyjadri Hamiltonin astice v nejakom potencili vo sfrickch sradniciach vypota Poissonovu ztvorku polohy a hybnosti odvodi hustotu Lagraninu a nsledne pohybov rovnicu pre napnut strunu nejak prvcky prklad z relativity nejak fancy relativistick otzka o plynut asu nieo v zmysle Ako je mon, e Maxwellove rovnice nevyluuj rieenie aj pre predbiehav potencily? pravdepodobne ete nejak prklad na elmag pole alebo vlny Z tch piatich prkladov som plus-mnus vetky vedel, Tolar ma vak nachytal na tch predbiehavch potenciloch, take odporam pozrie sa na ne ete predtm, ako sa rozhodnete s na skku (takisto sa d o tom nieo natudova v 2. Feynmanovi). Na zver prajem vea astia a chuti do fyziky.