MEDILNA REFLEXIA SMRTI VCLAVA HAVLA A KIM ONG ILA V SOCILNYCH MDICH Media Reflection Of Death Vaclav Havel

And Kim Jong Il In Social Media

Peter Murr
Abstrakt: Vclav Havel a Kim ong Il mali viacero spolonch znakov: boli pribline rovnako star, dlh roky stli na ele ttov a ich rozhodnutia zaleka presahovali ich hranice. Ich smr v takmer rovnakom dtume pritiahla znan pozornos. No ich hodnotov a nzorov rozdielnos dvala tui, e ich smr a pohreby nebud ako tma rovnocenn. Tto tdia sa sna porovna rozsah i obsah, akm svetov mdi o udalostiach informovali prostrednctvom svojich tov v socilnych mdich. Rob kvantitatvnu a kvalitatvnu analzu sprv vybranch svetovch mdi, ktor publikovali odo da ich smrti do da ich pohrebu prostrednctvom svojich tov v socilnych mdich. Sna sa zisti, ktor smr bola medilne pralivejia, ako dlho sa ako tma udrala v pozornosti mdi, ale aj to, ak postoj mdi k smrti zaujali. Kov slov: smr, publikum, medilny obraz, spravodajstvo, socilne mdi, Vclav Havel, Kim ong Il Abstract: Vaclav Havel and Kim Jong Il had several features in common: they were about the same age, for many years they were at the forefront of State and their decisions overlap far beyond their borders. Their death at nearly the same date has attracted considerable attention. But their value and opinion diversity suggests that they death and funerals would not be equal as a topic. This study tries to compare the extent and content, by which (such as het) the world's media reported the events through their accounts in social media. It makes a quantitative analysis of all updates of selected media which were publishing from the date of their death until the date of the funeral through their accounts in social media. It tries to find out which death was medially more attractive, how long did the subject remain in the media attention, and it also searches, whether the media informed about it objectively. Key words: death, audience, media picture, news, social media, Vaclav Havel, Kim Jong Il

vod
Krtko po smrti Vclava Havla a Kim ong Ila zverejnil nemeck dennk Zeit na svojom Twitteri odkaz na Havlov lnok z roku 2004. Havel v om ostro kritizuje dikttorsk reim Kim ong Ila v Severnej Krei a pasivitu svetovho spoloenstva s akou sa prizer na utrpenie milinov ud. Vemi vstine tm upozornil na nzorov protichodnos dlhoronch vodcov svojich krajn, ktor boli nzorovo plne rozdielni. Vclav Havel a Kim ong Il patrili k politikom svetovho formtu. V uplynulch dvadsiatich rokoch ich postoje a rozhodnutia vrazne ovplyvnili svetov dianie. Je prirodzen, e ich smr sa stala horcou tmou a e mdi o tom informovali s nadtandardnou intenzitou. Kee socilne mdi s u niekoko rokov mainstreamom, bolo zaujmav sledova, ako ju bud reflektova v tomto prostred. O to viac, e typovo (vek, pohlavie, status, dosah...) boli Vclav Havel aj Kim ong Il vemi podobn a identick bola aj doba, poas ktorej tto udalos rezonovala na verejnosti. Tto tdia obsahuje vsledky kvantitatvnej a kvalitatvnej analzy sprv o smrti oboch politikov na Facebooku, Twitteri a v Google Plus. Porovnva intenzitu a objektivitu informovania a skma ich posmrtn medilny obraz. Okrajovo sa venuje aj tomu, o nm to me poveda o podobe sasnej urnalistiky.

1 Spravodajstvo vo veku socilnych mdi

Rchlos informovania s nstupom elektronickch mdi prudko vzrstla. Poda DeFleura to bolo zrejm u v 60. rokoch, ke smr J. F. Kennedyho podnietila vykonanie viacerch vskumov s cieom zisti ako sa ria informcie. Vetky jednoznane poukzali na to, e poas prvho da od udalosti sa vina ud pri zskavan informci spolieha na elektronick mdi. (DeFleur, 1987 in Trampota, 2006, s. 108). V podobnej situcii s dnes tradin elektronick mdi (rozhlas, televzia) voi internetu. V tdii Pew Research Centra z janura 2011 figuruje internet ako druh najastejie oznaovan primrny zdroj informci, hne po televzii (na rozdiel od nej jeho krivka stpa). V skupine 18 29 rokov je dokonca prv (2011). Vek podiel na akceptovan tejto zmeny maj prve socilne mdi, zvl socilne siete, mikroblogy a mobiln web. Ak online urnalistika zbrala bariry asu (Bedn, 2011, s. 16), socilne mdi zbrali bariry (spravodajskho) priestoru. Spsobom akm funguj (zdieanie obsahu) a formami, ktor pouvaj (profily a strnky, ktorch aktivitu mono sledova) dovolili mdim prekroi hranice svojich webov a dosta sa medzi ud. T tak maj informcie k dispozcii aj v ase, ke o uspokojovan svojho informanho deficitu vbec neuvauj. Ako poznamenal Musil intemet integruje oba definin principy (push a pull pozn. aut.) a str tak rozdl mezi dosud zeteln organizan, technicky (ale i legislativn atd.) separovanmi oblastmi telekomunikac a vysln. (Musil, 2004). To m priamy dopad na aliu redukciu omekania reportovania oproti skutonosti. lovek sa toti k informcim nedostva pri nasledujcom spravodajskom bloku, ani vtedy, ke si na to vylen as. Informcie dostva asto takmer v relnom ase (vi. kap. 4.1). Prax ukazuje, e socilne mdi mu fungova dokonca aj ako alternatva k priamym prenosom. Petersov tvrd, e socilne mdi sa stali hnacou spravodajskch iniciatv a s povaovan za imperatv distribcie obsahu (Petersov, 2011). Zaleka vak nejde len o distribciu. Ich vyuitie v medilnej praxi je ovea irie. Vea napovie Javrkov zoznam zameran na mikroblogovaciu slubu Twitter: Msto pro obanskou urnalistiku Nenovini na Twitteru pinej sv vlastn zprvy a lid je tam zrove i nachzej. Role mdi: minimln Dal nstroj k en profesionlnho zpravodajstv Twitter je kanl, kterm lze upozorovat na lnky ze zpravodajskho serveru. Role mdi: jednocestn vyslae. Nezpracovan materil k analze V kvantech text jsou schovan Zajmav informace. Novini i ostatn uivatel je zde mohou vydolovat. Role mdi: naslouchai, filtry, gatewatching. Prostor pro diskusi a spoluprci Twitter je komunikan nstroj, kde se redaktor bav se teni a me od nich zskat cenn informace nebo zptnou vazbu. Role mdi: partner v debat, organiztor. (Javrek, 2009, s. 173)

Medzi Twitterom a Facebookom sce existuj urit rozdiely1, no kee Javrek poal tento vpoet funkci pomerne veobecne, bez problmov mono rozri jeho platnos na cel oblas mikroblogov a socilnych siet.

1.1 Interakcia publika s obsahom

Jednou z najdleitejch zmien, ktor s prchodom socilnych mdi nastali bolo vytvorenie priestoru pre sptn vzbu publika. Jej absenciu vnmal Breka ako hlavn nedostatok predinternetovej masovej komunikcie (Breka, 2009, s. 243). Aj ke malo publikum na internete u dlh as k dispozcii rzne formy vyjadrenie svojho nzoru (ankety, komentre, elektronick dotaznky...) a etablovanie socilnych mdi z toho urobilo mainstreamov zleitos. Navzdory vekej typovej variabilite socilnych mdi nachdzame urit spolon prvky. Ke vezmeme do vahy aj vekos komunt jednotlivch sluieb, dovouje nm to definova tri zkladn typy interakcie: a) lajk, b) zdieanie, c) komentr. Termn lajk (v angl. pvodn vraz like) je poslovenen, resp. poeten forma anglickho like (pi sa), ktor v tomto kontexte nadobda nov vznam. Ide o podstatn meno oznaujce vyjadrenie pozitvnej reakcie na publikovan informciu2 formou kliknutia na tlaidlo s palcom hore. Od uvatea nevyaduje takmer nijak nmahu, preto sa mu pripisuje najmenia hodnota. V socilnej sieti Google Plus je ekvivalentom lajku tlaidlo plus. Zdieanie predstavuje medzistupe medzi lajkom a komentrom. rove vynaloenho silia je stle vemi mal, do popredia vystupuje skr formovanie vlastnho medilneho obrazu prostrednctvom toho, o prezentujeme ako zaujmav. Stretvame sa tu s autocenzrou svisiacou so stratou anonymity. Uvate u toti pri lnku nefiguruje len ako slo, ale verejne prirauje svoje meno uritmu obsahu a posiela tto informciu alej. Na Twitteri je ekvivalentom zdieania tzv. retweet. Komentr na internete existuje u od konca 90. rokov. Nie je podstatn, i ide o komentr na Facebooku, Google Plus, alebo pod lnkom na blogu. Vo vetkch prpadoch vyaduje ovea viac nmahy (a nezriedka aj asu) kvli potrebe sformulova vlastn nzor na vec a nsledne ho zhmotni. Z toho dvodu bva hodnoten najvyie.

1.2 Zosilovanie nkazovho efektu

Jednoduch monos interakcie vznamne posiluje nkazov efekt mdi, o ktorom sa zmieuje (McQuail, 1999). Na rozdiel od tradinch foriem pridania sa k iniciatve (nkup nedostatkovho tovaru, napsanie listu, demontrovanie na ulici...), socilne mdi neklad publiku iadne prekky. Vyjadrenie sa je otzkou jednho kliknutia. Vemi dobre to vidme prve pri mrtiach zstupcov spoloenskej elity. Naprklad po smrti hokejistu Pavla Demitru vzniklo v priebehu niekokch hodn viac ako sto rznych strnok. Minimlne polovica z nich mala niekoko stoviek fanikov, prv dvadsiatka ich potala v desiatkach tiscov a najpopulrnejia strnka ich mala takmer 120 tisc. Podobn reakcie boli viditen aj po smrti Steva Jobsa, Vclava Havla i zstupcov inch elt. Zosilujci inok vak nemono
1

Twitter napr. vemi pripomna rozhlasov vysielanie, kde sa informcia strca v ase bezprostredne po jej odvysielan. Na Facebooku je trvcnejia. 2 Tradine sa mysl lajk na Facebooku, ale vaka ahko dostupnm rozreniam pre extern weby sa s nm hojne stretvame aj inde na webe.

chpa len ako znenie prahu naliehavosti v dsledku odbrania barir. Nkazov efekt me ud mobilizova aj tradinejm spsobom vyvola poulin protesty, psanie kritickch lnkov at. Socilne mdi dokzali zmobilizova slovenskch blogerov, ke sa ich Slovensk ochrann zvz autorsk snail printi plati za vide, ktor vloia z YouTube do svojich lnkov. Podobne dokzali zmobilizova verejnos na protesty proti spisu Gorila, alebo zkonom ACTA a SOPA. Hlavnm dvodom zosilnenia nkazovho inku je virlne renie informci. Samotn angaovanie uvatea toti asto znamen, e sa o tom dozvie vek as ud, s ktormi je v kontakte, o u asti z nich vyvol reazov reakciu. Potvrdzuje to McQuailovu tzu o tom, e spotreba mdi je sa sama o sebe asto vemi sociabiln a bva vchodiskom pre aliu socilnu interakciu (McQuail, 1999, 344).

1.3 Socilne mdi a objektivita

Hlavnm negatvnym vplyvom socilnych mdi na urnalistiku je odklon od objektivity. Musil upozoruje, e tento problm sa tka vetkch elektronickch mdi, ktor tmto spsobom podsvaj publiku svoje hodnotenia astejie ako printov. Dodva, e hodnocen je asto obtn rozeznateln, protoe je zaazeno v vodn vt a tm innji vytv filtr pro vnmn vcn podstaty (Musil, 2004, s. 129). M to samozrejme dopad na verejn mienku, pretoe, ako poznamenvaj Gunter a Winstone, mdi vyvolvaj medzi verejnosou stle a pevne zastvan nzory a postoje (Gunter Winstone, 1993 in McQuail, 1999, s. 342). V prostred socilnych mdi tento efekt vemi vrazne podiarkuje neformlnos komunikcie. Mdi tak naraj na rozpor fakticity a subjektivity. Na jednej strane odbornci na marketing v novch mdich ako napr. Scott hovoria o nutnosti zmeni postoj z formlneho na neformlny (Scott, 2010), na druhej strane pretrvva poiadavka po objektvnom a nestrannom spravodajstve (Trampota, 2006, s. 134). Do hry vstupuje aj faktor atraktivity. Neformlne spravodajstvo doplnen o subjektvne postoje redakcie je toti asto atraktvnejie ako stroh kontatovanie faktov. Poiadavka atraktvnosti (a nsledne vysokej zdieanosti) obsahu me by preto vemi silnm argumentom.

2 Zkladn vchodisk
tdia analyzuje prezentciu smrti dvoch vznamnch svetovch politikov. Vychdza z predpokladu, e aj vemi podobn udalosti sledovan v rovnakom ase mu by mdiami aj ich publikom vnman rzne.

2.1 Ciele
Hlavn cie Porovna prezentciu smrti Vclava Havla a Kim ong Ila svetovmi mdiami v socilnych mdich iastkov ciele Zhromadi sprvy o smrti subjektov publikovan vo vybranch socilnych mdich Analyzova prezentciu tmy mdiami Analyzova mieru interakcie publika Vedajie ciele Poukza na nov trendy v online spravodajstve

 Preskma vyuvanie socilnej siete Google Plus v medilnej praxi

2.2 Nrt vskumu

Kee zoznam socilnych mdi je vemi irok a typovo aj vemi rznorod (blogy, socilne siete, zlokovacie systmy, mikroblogy...), sstredili sme sa len na globlne najpopulrnejie sluby: socilne siete Facebook a Google Plus a na mikroblog Twitter. Pomocou vone dostupnch tatistickch online sluieb sme zhromadili odkazy na vetky sprvy publikovan poas sledovanho obdobia, ktor sa tkali smrti subjektov. Nsledne sme ich podrobili kvantitatvnej a kvalitatvnej analze. Najskr sme skmali prezentovanie tm mdiami, nsledne sme skmali reakciu publika. Vzhadom na rku monost a zameranie tdie (prezentcia tmy mdiami) sme neli prli do hbky. Zaujmalo ns iba miera interakcie a tmy, ktor ju vyvolali. Hbkov preskmanie obsahu vzhadom na asov a personlnu kapacitu ponechvame ako nmet na prpadn al vskum.

2.3 Pouit zdroje

Za kov zdroje pre tto oblas povaujeme McQuailovu monografiu vod do teorie masov komunikace, Trampotovu monografiu Zpravodajstv a Musilovu monografiu Elektronick mdia v informan spolenosti, ktor definuj zkladn vchodisk pre alie skmanie elektronickch mdi. V kontexte online urnalistiky s vemi uiton Bednova monografia Internetov publicistika a sborn dielo urnalistika v informan spolenosti. Prv poskytuje komplexn prehad na problematiku online publikovania, druh je sborom vedeckch lnkov na tmu prenikania novch mdi do oblasti urnalistiky. Budeme sa odvolva na Javrkov lnok urnalistika ve 140 znacch, ktor upozornil na vyuitie Twitteru v urnalistike. Doplujcimi zdrojmi bud spolon monografia Breku, Hradiskej a Vybrala Psycholgia mdi a lnok The Evolving Role of Social Media in News Organizations od Meghan Petersovej. V oblasti metodolgie vychdzame predovetkm monografie Trampotu a Vojtchovskej Metody vzkumu mdi, Bednovho lnku Analza sentimentu v socilnch mdich a monitorovacieho softvru Ataxo Social Insighter. Okrajovo erpme aj z Akademickej prruky Meka a Katuka. Pri vbere skmanej vzorky sme vychdzali z lnkov asopise Reflex Smrt Havla - udlost dne pro weby na celm svt a Jak svt reaguje na mrt Vclava Havla? a dennku MF Dnes lnku Svtov zpravodajsk weby vnuj mrt Havla obrovskou pozornost, ktorch autori zmonitorovali tmu smrti Vclava Havla vo svetovch periodikch.

3. Metodika
Spektrum socilnych mdi je vemi irok a iv. Neustle sa objavuj nov sluby, zatia o niektor in zanikaj, alebo sa zluuj. Naprklad v minulosti populrne diskusn fra po roku 2005 vrazne oslabili svoju pozciu. Komunitn ivot sa postupne presunul na socilne siete a mikroblogy.3 Nosnmi prvkami socilnych mdi sasnosti s blogy, mikroblogy, socilne siete a sluby na zdieanie videa. V urnalistickej praxi sa vak najvraznejie stretvame len s mikroblogmi a socilnymi sieami, ktor plnia predovetkm propagan funkciu. V naom vskume sme sa zamerali na najpopulrnejiu socilnu sie Facebook, najpopulrnej
3

Fra sce naalej existuj, ale slia len na vyhranenej typ komunikcie: tematick diskusiu, distribciu filmov, pornografie i softvru.

mikroblog Twitter a na nov socilnu sie Google Plus, ktor bola vytvoren ako konkurencia voi Facebooku. Pri vskume sme sa zamerali na obdobie od prvho ohlsenia smrti a do da pohrebu (vrtane) subjektov. V prpade Vclava Havla ilo o obdobie 18. 23. 12 2011, v prpade Kim ong Ila ilo o obdobie 19. 12 28. 12. 2011.

3.1 Vskumn otzky

Ak priestor venovali svetov mdi smrti subjektov? Smr ktorho subjektu bola spravodajsky atraktvnejia? S akm oneskorenm oproti webu publikuj mdi sprvy v socilnych mdich? Ktor socilne mdium je vnman ako primrny informan kanl? Ktor socilne mdium vyuvaj mdi najintenzvnejie? Ak tmy mdi v svislosti so smrou subjektov otvrali? Ak je medilny obraz subjektov? Ak sprvy o subjektoch v socilnych mdich vyvolvaj najviu odozvu?

3.2 Kontrukcia vskumnho sboru

Referennou udalosou bola smr Vclava Havla. Z toho dvodu sme sa sstredili na mdi, ktor sa venuj jeho smrti. Vychdzali sme z monitoringov asopisu Reflex a dennk MF Dnes, ktor v rmci informovania o udalosti tto tmu podrobne sledovali aj v medzinrodnom kontexte. Ich monitoring pokrval najm weby svetovch mdi,v menej miere titulky dennkov a okrajovo aj vysielanie televznych a rozhlasovch stanc. Reflex zverejnil vsledky v lnkoch Smrt Havla - udlost dne pro weby na celm svt (2011) a Jak svt reaguje na mrt Vclava Havla? (2011). Obsiahol v nich titulky a hlavn strnky webu tchto mdi: Frankfurter Algemeine Zeitung (titulka), SME (titulka), El Pais (titulka), ORF (web), BBC (web), Rdio Slobodn Eurpa (web), New York Times (web), Le Monde (web), Guardian (web), Gazeta (web), Gazeta Wyborcza (web), Zeit (Web). Okrem toho sa zmienil o prave programu v rakskej ORF. Vsledky monitoringu MF Dnes s publikovan v lnku Svtov zpravodajsk weby vnuj mrt Havla obrovskou pozornost (Polochov, 2011). Mapuje vhradne hlavn strnky webov mdi: Gazeta, Al Jazeera, De Morgen, CNN, Le Monde, BBC, Der Standard. Po preskman prtomnosti vetkch zmieovanch mdi v sledovanch socilnych mdich sme zo sboru vyradili ORF, nakoko sa nm ho nepodarilo njs ani na Facebooku, ani na Google Plus a rovnomenn et na Twitteri (@orf) psobil vemi nedveryhodne, take sme mali vne pochybnosti o jeho autenticite. So vzorky sme tie vyradili dennk SME, nakoko naim zmerom bolo analyzova globlne, alebo aspo regionlne (v zmysle eurpskeho alebo arabskho reginu) mdi, nie domce. Vzorku sme zrove doplnili o ty dennkov Washington Post, Le Figaro a Spiegel, na ktorch tweety o Vclavovi Havlovi sme narazili v de jeho smrti pri vyuvan skromnho Twitter tu autora. Kee globlne mdi asto disponuj viacermi tami (CNN, BBS, Al Jazeera, Le Monde...), primrne sme sa snaili preskma hlavn spravodajsk (veobecn) et (CNN, BBC), prp. et zameran na medzinrodn dianie (Al Jazeera English). V prpade existencie

aj veobecnho tu, aj tu s medzinrodnm zameranm (CNN vs. CNN International) sme uprednostnili veobecn et. Finlna vzorka zahala ty 17 mdi: 17 tov na Facebooku, 17 tov na Twitteri a 12 tov v Google Plus (spolu 46). Je zaznamenan v tabuke 1.
Tabuka 1 Vskumn vzorka

Al Jazeera BBC CNN De Morgen Der Standard El Pais Frankfurter Algemeine Zeitung Gazeta Gazeta Wyborcza Guardian Le Figaro Le Monde New York Times Radio Free Europe Spiegel Washington Post Zeit
Zdroj: autor

Facebook

Twitter

Google Plus

Na vetkch dostupnch toch sme skmali obdobie od prvho oznmenia mrtia a do da pohrebu. V prpade Vclava Havla ilo o 18. 23. december 2011, v prpade Kim ong Ila ilo o 19. 28. december 2011. Sprvy na Facebooku a Google plus sme zskavali analzou histrie sprv priamo v toch mdi. Vzhadom na poetnos sprv na Twitteri (niektor mdi publikuj aj niekoko desiatok tweetov denne) sme na vyhadanie sprv z Twitteru pouili vyhadvaciu slubu Topsy.com. Ako jedna z mla umouje vyhadva pomocou kovch slov v histrii vopred urenho obdobia (napr. od 18. do 23. 12.) a a zrove obmedzi vyhadvanie len na vybran et (napr. hada len v histrii BBC). Hadali sme textov reazce havel a jong (resp. a ), ktor s v rmci danho obdobia dostatone pecifick a zrove nedvaj priestor na tvorbu variantov, ktor by mohli osta nepovimnut.4 Vskytu duplict sme sa vyhli nslednou manulnou kontrolou URL. Vsledkom tejto analzy bol sbor 293 sprv: 124 statusov na Facebooku, 23 statusov na Google Plus a 146 tweetov.

3.3 Skman entity a ich premenn

Skmanmi entitami boli vetky sprvy tkajce sa smrti Vclava Havla a Kim ong Ila publikovan sledovanmi mdiami vo vybranch socilnych mdich poas zvolenho
4

Hadanie reazca Jong Il by nevrtilo variant Jong-Il (s pomlkou), ani meno prezidentovho syna Kim Jong Una, ktor by sa teoreticky mohlo objavi v sprvach svisiacich so smrou jeho otca.

obdobia. V prostred Facebooku a Google Plus sa nazvaj statusy, v prostred Twitteru sa nazvaj tweety. Premenn kvantitatvnej analzy Pre potreby kvantitatvnej analzy metadt sme si definovali nasledovn premenn: Nzov tu Prslunos k subjektu Dtum publikovania as publikovania Poet lajkov (iba Facebook a Google Plus) Poet zdiean (iba Facebook a Google Plus) Poet komentrov (iba Facebook a Google Plus) Poet retweetov (iba Twitter) pecifik merania interakcie Aj ke tieto sluby oznaujeme shrnne ako socilne mdi, kad z nich m svoje pecifik. V tomto vskume sa to tkalo monost reagovania na publikovan sprvy. Na Facebooku sme si vmali poet tzv. lajkov5, zdiean a komentrov, na Google Plus poet plus, zdiean a komentrov (o rozdieloch viac v kap. 1.1). V tdii vak bliie popisujeme iba komentre, ktor vyaduj najvyiu mieru angaovanosti a s teda najhodnotnejie. Vraznej rozdiel bol v skman Twitteru, ktor podobn formy reagovania nepozn. Pouva iba ekvivalent zdieania, tzv. retweet. Ide o preposlanie u publikovanej sprvy alej medzi vlastnch followerov (uvateov, ktor subjekt sleduj). Premenn kvantitatvnej obsahovej analzy Pre potreby kvantitatvnej obsahovej analzy sme si definovali nasledovn premenn: tma sprvy prvlastky subjektu poetnos komunity podiel potu sprv o udalosti z celkovho potu sprv publikovanch poas sledovanho obdobia Na dotvorenie komplexnho medilneho obrazu subjektov sme definovali ete jednu premenn: sentiment. Bliie sa tejto premennej venujeme v nasledujcej podkapitole.

3.4 Metdy vyhodnocovania sprv

Vskum sa opieral najm o kvantitatvnu analzu metadt. Na u nadvzovala kvantitatvna analza obsahu poda Trampotu (Trampota, 2010, s. 103). Treou pouitou metdou bola kvalitatvna analza sentimentu. Kvantitatvna analza metadt Vetky sprvy sme najskr podrobili kvantitatvnej analze. Ako prv sme vykonali frekvenn analzu dtumov publikovania. Vsledky sme roztriedili poda subjektov, nsledne poda mdi a nsledne poda dtumu. Na zklade toho sme dokzali uri, ktor mdium akm kanlom ako intenzvne komunikovalo o ktorom subjekte. Po zruen filtrovania sprv poda mdi sme tie dokzali uri dynamiku publikovania v horizonte celho sledovanho obdobia, ako aj porovna dynamiky informovanie o Vclavovi Havlovi a Kim ong Ilovi.
5

Vinou sa chpe ako shlas alebo stotonenie sa s informciou, presne v duchu pvodnho vznamu pi sa. V tomto prpade a to je zaujmav smantick paradox sli aj na vyjadrenie tosti.

alou v porad bola analza asov sprv. Pre urenie prvho vskytu a oneskorenia oproti webu sme sa sstredili iba na sprvy publikovan v de ohlsenia smrti, tj. 18. 12. (Vclav Havel) a 19. 12. (Kim ong Il). Referennm bodmi boli prv zmienky v socilnych mdich. V prpade Vclava Havla to bol status T 24 z 18. 12. o 12:11 h (Vclav Havel), v prpade Kim ong Ila tweet z 19. 12. o 04:08 h. Od tchto sprv sme merali dku oneskorenia vetkch ostatnch sprv informujcich o tom-ktorom subjekte. Analzou dtumu a asu sme tie urovali primrny informan kanl. Za primrny sme povaovali ten, ktor o udalosti informoval ako prv. Kvantitatvna obsahov analza V alom kroku sme skmali tematick agendu pomocou kvantitatvnej obsahovej analzy. Vzhadom na to, e definova kategrie vopred bolo problematick, na definovanie kategri sme pouili emergent kdovanie, ktor v podobnch situcich odporaj Wimmer a Dominick (Wimmer, Dominick In Trampota, 2010, s. 106). Obsah kadej analyzovanej sprvy sme priebene zaznamenvali formou krtkej deskripcie Vetky deskripcie sme potom roztriedili do skupn poda tematickej zhody a definovali jednotliv kategrie. Podobne sme preskmali aj prvlastky, ktormi boli subjekty v sprvach oznaovan. Len s tm rozdielom, e poet dt premennch bol men ako celkov poet poloiek v skmanom sbore, o vyplva zo skutonosti, e zaleka nie kad sprva obsahovala prvlastok. Kvalitatvna analza Na dotvorenie predstavy o celkovom medilnom obraze subjektov sme pouili analzu sentimentu, ktor na tento el vyuvaj monitorovacie, marketingov a PR firmy (napr. Ataxo, alebo Newton Media) pri monitoringu sprv o svojich klientoch. Sentiment sli na vyjadrenie nboja sprvy vo vzahu k subjektu, v naom prpade vo vzahu k udalosti. Aj sa ke samotn metda pouva u niekoko rokov, vo vede je pomerne nov. Dos dobre ju definuje naprklad Bedn: Jedn se v podstat o analzu na pomez psychologie a sociologie, respektive sociln psychologie. Principem tto analzy je odhadovn obecnch nlad panujcch v njak skupin lid definovan spolenm zjmem nebo innost. ( ) Analza sentimentu se sna o odhadovn jejich nlad a z toho vyplvajc predikci chovn (nkup/udren/prodej akci). Jej vstupy slou komenttorm trhu, a dky tomu vlastn samotnm subjektm zkoumn; obchodnkm. (Bedn, 2010) Metda sa zvyajne pouva v kombincii s vyhadvanm obsahov poda kovch slov, ale d sa poui aj samostatne. Podrobnejie informcie o analze sentimentu s dostupn naprklad v lnkoch Bo Panga a Lillian Lee Thumbs up? Sentiment Classication using Machine Learning Techniques (Pang, Lee, 2002) alebo Binga Liu Sentiment Analysis and Opinion Opinion Mining (Liu, 2011). Analza sentimentu tradine rozliuje tri druhy sentimentu: pozitvny/negatvny/neutrlny. V naom vskume sme ako pozitvne hodnotili sprvy ktor: vyjadrovali tos nad smrou prezentovali zsluhy subjektov prezentovali pozitvny odkaz subjektov Ako negatvne sme hodnotili sprvy, ktor: naznaovali, alebo otvorene vyjadrovali poteenie so smrti prezentovali negatvne dopady konania subjektov prezentovali negatvny odkaz subjektov vtipkovali o subjektoch, alebo ich karikovali

Ako neutrlne sme oznaovali sprvy, ktor k udalosti nezaujmali iadne stanovisko, len kontatovali fakty. Pre potreby vskumu sme tie definovali tvrt kategriu kontextov doplnky. T sce priamo nevyjadrovala sentiment, ale definovala vzah sprvy k predmetu vskumu ak bol samotn sentiment bezpredmetn. Tmto spsobom sme oznaovali sprvy, ktor sce smrti subjektov priamo netkali, no vyplvali z nej (napr. infografika o jadrovom programe Severnej Krei, alebo preklad Havlovej eseje), a boli dleit pre dotvorenie kontextu.

4. Vsledky vskumu
Najviac sprv sa v socilnych mdich vyskytlo v de ohlsenia smrti, v prpade Vclava Havla to bolo 18. decembra 2011, v prpade Kim ong Ila 19. decembra 2011. Frekvencia sprv bola v tento de dvoj- a es nsobne vyia ako v ostatn dni, vrtane pohrebu. Ako vidno na grafoch 1 a 2 tto disproporcia je vraznejia na Twitteri, hoci aj na Facebookuje dostatone zrejm. Z vsledkov alej vyplynulo, e tma bola vemi iv aj na druh de, ktor je vskyt sprv ete stle vemi vysok. Za druh vrchol vak povaujeme de pohrebu, kedy zujme mdi o tmu po niekokch doch tlmu op vzrstol. Druh de toti stle iba doznieva prvotn vlna zujmu.

Graf 1 Intenzita informovania o Vclavovi Havlovi (Zdroj: autor)

Graf 2 Intenzita informovania o Kim ong Ilovi6 (Zdroj: autor)

Ak vezmeme do vahy vetky skman kanly (Facebook, Twitter, Google Plus) a obe udalosti, s najvou medilnou odozvou sa stretla smr Kim ong Ila a to na Twitteri (vi. Graf 2). V de ohlsenia smrti evidujeme a 61 sprv od 13 rznych mdi. Najintenzvnejie o tom tweetovali dennky New York Times (13 ) a Le Monde (11 ). Pre porovnanie: smr Vclava Havla reflektovalo na Twitteri 14 rznych mdi, no len v 25 sprvach. Najintenzvnejie o tom tweetoval dennk Le Figaro (5 ). Na Facebooku dostali obe udalosti o tretinu men priestor: o smrti Kim ong Ila informovali mdi 42-krt (rozdiel 31,15 %), najviac Washington Post (6 ); o smrti Vclava Havla 17-krt (rozdiel 32 %), najviac Rdio Slobodn Eurpa (5 ). V obdob medzi ohlsenm smrti a pohrebom mdi viac priestoru venovali smrti Kim ong Ila. Najastejie prostrednctvom Twitteru (45 ). Havlovu smr sa rozoberala, naopak, astejie na Facebooku 26-krt. Shrnne mone poveda, e smr Kim ong Ila bola pokryt cca dva a pol krt viac ako smr Vclava Havla. Zatia o v sledovanom obdob sa mdi o Vclavovi Havlovi zmienili 86-krt, o Kim ong Ilovi sa zmienili 207-krt.

Graf 3 Celkov poet publikovanch sprv (Zdroj: autor)

6

Na oboch grafoch vidno, e prvotn zujem o tmu je na Twitteri vraznej. Na druhej strane na Facebooku sa tmu udr v pozornosti publika dlhie.

4.1 as publikovania a oneskorenia sprv

Prv informciu o smrti Vclava Havla priniesol rusk dennk Gazeta prostrednctvom svojho twitter-tu. Prv tweet publikovali o 12:19, len osem mint po prvom ohlsen smrti spravodajskm kanlom eskej Televzie T24 (o 12:11 h cez Facebook, o 12:12 h cez Twitter). O tyri minty neskr (o 12:23 h) sa objavila prv zmienka aj Facebooku, na strnke poskho dennka Gazeta Wyborcza. O smrti Kim ong Ila ako prv informoval dennk New York Times taktie cez Twitter o 4:08 h.7 Ostatn mdi tto nasledovali len s malm odstupom. Poas nasledujcich necelch dvoch hodn sa New York Times k tejto tme vrtil ete tyri krt (na Twitteri), m prekonal vetky intenzitu vetkch ostatnch mdi. V svislosti s rchlosou, s akou sa cez internet dostvaj informcie na verejnos sme si vmali aj oneskorenie publikovanej informcie medzi webom a socilnymi mdiami. Stretli sme sa s dvoma situciami: e o udalosti informoval ako prv web a socilne mdi mekali, alebo naopak. Navzdory rchlej reakcii na Twitteri me Gazeta posli aj ako prklad mekania socilnych mdi oproti webu. Prv informciu o Havlovej smrti toti zverejnila na webe u o 11:41 h. Podobn jav vidme aj u Le Figaro pri informovan o smrti Kim ong Ila: sprva publikovan na webe o 4:43 h sa zverejnila na Facebooku a o 4:55 h. Dvodom tchto oneskoren je zrejme nastavenie skriptu, ktor sprvy z webu publikuje na Facebooku, alebo Twitteri automaticky. Vemi prune, naopak, reagoval raksky Der Standard, ktor na Facebook zverejnil prv informciu o Havlovej smrti len es mint potom, ako ju publikoval na webe (o 12:20 h na webe, o 12:26 h na Facebooku). Sprvu publikoval manulne len redakcie. Vemi asto vak nastala opan situcia, ke informcia v socilnych mdich predchdzala lnok na webe. Je to pochopiten, pretoe status, alebo tweet s svojim rozsahom (a teda dkou spracovania) nepomerne kratie socilne mdi tak ako informan mdium ete prunejie ako web strnky. Dennku New York Times, ktor zverejnil informciu smrti Kim ong Ila ako prv, trvalo a dvans hodn km lnok zverejnil na webe.

Obrzok 1 Jedna z prvch sprv o smrti Kim ong Ila8 (Zdroj: Twitter.com)
7 8

Porovnanie s asom odvysielania oznmenia o smrti Kim ong Ila v ttnej televzii KDR nebolo mon. Socilne mdi, najm Twitter, preberaj lohu prvho zdroja informci. Tweety a statusy (zvykn by oznaovan ako Breaking news, alebo Alert) asto informuj o udalosti skr, ako je k dispozcii sprva na webe.

Absenciu lnku kompenzovali mdia rzne: najastejie publikovali iba stroh bleskov sprvu (New York Times, CNN, El Pais...). Okrem toho sme odkazovali na televzny priamy prenos na svojej web strnke (CNN), alebo na galriu s retrospektvnou sriou fotografi (Washington Post). Zaujmavm spsobom sa s udalosou v Gazeta Wyborcza, ktor o jeho smrti informovala na Facebooku ako prv komunikovala tto informciu len ako status. Priloen odkaz smeroval na jeho autorsk profil a prehad publikovanch lnkov v archve webu, ktor redakcia prune aktualizovala. K podobnm typom obsahov sa mdia vrtili neskr, po prvch lnkoch o smrti, spravidla v nasledujcom off-time. Podrobnejie to rozoberieme alej.

4.2 Primrny informan kanl

Pri existencii viacerch socilnych mdi vyvstva aj otzka dominantnho informanho kanla, teda takho, ktormu dvaj mdia prednos a vyuvaj ho na publikovanie najerstvejch informci. Analza prvch sprv vak ukzala, e jednoznan odpove neexistuje. Zatia o smr Vclava Havla komunikovala vina mdi cez Twitter, o smrti Kim ong Ila informovali mdi ako prv vinou cez Facebook. Google Plus pouil ako primrny informan kanl iba nemeck dennk Zeit.

Graf 4 Pomer informanch kanlov pri komunikovan prvej sprvy o smrti Vclava Havla (Zdroj: autor)

Graf 5 Pomer informanch kanlov pri komunikovan prvej sprvy o smrti Kim ong Ila (Zdroj: autor)

4.3 Tmy sprv

Najastejie otvranou tmou bola osoba budceho krejskho vodcu. Zaujmav je, e v iadnom zo skmanch kanlov nedominovala (na Facebooku bola tretia, na Twitteri druh), no zujem o u bol z hadiska vskytu ostatnch tm v oboch kanloch najrovnomernej. Ke sa toti na tmy pozrieme bliie, zistme, e v jednotlivch kanloch dominuj rozlin tmy. Km cez Facebook sa mdi venovali najm situcii v krajine, jej aliemu smerovaniu, na Twitteri najviac zachytval trchlenie a pohreb. Budci vodca krajiny zaujal bez ohadu na kanl.

Pri tme budceho krejskho vodcu mdi najastejie publikovali veobecn informcie o Kim ong Unovi, o jeho stretnutiach so zstupcami okolitch krajn, alebo elnmi predstavitemi ttu. Niektor zali alej a kriticky sa dotkli jeho ttnickej spsobilosti (Washington Post) a extrmne rchlej vojenskej kariry (Slobodn Eurpa). Washington Post si tie vimol, e vo svojich dvadsiatich smich rokoch bude Kim ong Un najmladm lovekom, ktor m k dispozcii jadrov zbrane. Vek sria sprv monitorovala smtenie krejskho udu za svojim vodcom, priom mdi sa nezdrhali poui ani vraz milovan vodca, ako bol Kim ong Il titulovan v Krei. V medzinrodnom kontexte tento prvlastok nadobudol skr vznam indiktora dikttorskho reimu. Vina sprv podiarkovala rozdielnos vnmania osoby Kim ong Ila z pohadu Krejanov a z pohadu zvyku sveta. Ilo hlavne o fotografie a vide mimoriadne emotvnych, a hysterickch prejavov smtku (Guardian, Al Jazeera, Der Standard, Gazeta Wyborcza...), obrovskej popularite sa teilo emotvne ohlsenie smrti v severokrejskej ttnej televzii. Objavili sa aj sprvy o tom, e Severn Krea vyta Junej slab mieru asti na smtku (Spiegel). Pomerne vek skupina tmy patr do kategrie Ostatn. S to tmy, ktor s privemi rznorod na to, aby sa dali zaradi do niektorej z vyie uvedench kategri. Okrem rozdielnosti aiskovej tmy nachdzame v jednotlivch komunikanch kanlov aj alie rozdiely. Na rozdiel od Facebooku sa na Twitteri mdia venovali reakcim sveta na Kim ong Ilovu smr (BBC, Gazeta Wyborcza) a ponkali zhrnutie tmy (El Pais, New York Times, Le Monde). Na Twitteri tie vo vej miere rezonovala tma jadrovch zbran (Washington Post, New York Times, El Pais, Gazeta Wyborcza, Zeit). Na Facebooku sa zas vyskytovali uptavky priamy prenos televzneho vysielania na webe (Spiegel) a na chat k tme (Le Monde, Der Standard). Na Google Plus mdi zverejovali najm informcie o pohrebe (BBC, Le Monde). V o nieo menej miere tie prv informciu o smrti (Zeit, Al Jazeera, Le Monde), reakcie sveta (Le Monde, BBC), portrt (Le Monde, BBC) a uptavky (BBC). Medzi sprvami o smrti Vclava Havla dominovali prv informcie o smrti. Zverejnili ich vetky sledovan mdi, vina z nich na Facebooku aj na Twitteri. Hne potom nasledovali sprvy o chystanom, alebo prebiehajcom pohrebe (BBC, CNN, Le Monde, Al Jazeera...) a rzne formy spomienok fotografie, vide, lnky (BBC, Le Monde, Der Standard...). Ako vidno, najpopulrnejie tmy kopruj stav intenzity tweetovania popsan v grafe 1: prv vrchol prv zmienka, druh vrchol pohreb. Samostatnou kapitolou s odkazy na obsah na dotvorenie kontextu. Kee Havel bol nielen politik, ale aj dramatik, revolucionr a publicista, existuje mnostvo materilov zachytvajcich jeho ivot a dielo. Mnoh mdi ich prostrednctvom socilnych mdi posvali alej k uom. Ako prklad meme poui raksky Der Standard, ktor naprklad na Facebooku zverejnil odkaz na Havlovu esej vo svojich archvoch. Gazeta Wyborcza zase sprstupnila svojim fanikom zadarmo dokumentrny film Oban Havel, ktor zachytva Havlov ivot v ase psobenia na poste prezidenta eskej republiky (1993 2003). V porovnan s krejskm vodcom bol poet okruhov tm otvranch pri smrti eskho exprezidenta citene redukovan. Hlavnmi determinantmi boli najm fakt, e Havel zastval post prezidenta len do roku 2003 a fakt, e v eskej republike funguje po novembri 1989 tandardn demokracia. Otzky nslednctva, budceho smerovania krajiny, destabilizcia

reginu ani jadrov program v tomto prpade neprichdzali do vahy. Preto navzdory tomu, e smr Vclava Havla bola vekou spoloenskou stratou, v konenom dsledku nenastolila ohadne budcnosti iadne zvan otzky.

Graf 6 Celkov popularita tm ohadne smrti Kim ong Ila (Zdroj: autor)

Graf 7 Popularita tm ohadne smrti Kim ong Ila na Facebooku (Zdroj: autor)

Graf 8 Popularita tm ohadne smrti Kim ong Ila na Twitteri (Zdroj: autor)

Graf 9 Popularita tm ohadne smrti Kim ong Ila na Google Plus (Zdroj: autor)

4.4 Objektivita a medilny obraz subjektov

O kontradikcich medzi objektivitou a fakticitou spravodajstva v socilnych mdich sme sa zmieovali u v kapitole 1.3. Tto otzka ns zaujmala najm preto, e je vek predpoklad, e spolonos m na subjekty vytvoren nzor v jednom prpade kladn, v druhom zporn. Na grafe 10 vidno, e najvyiu mieru objektivity tweetovania a publikovania v socilnych sieach vykazuje belgick dennk De Morgen. Poas sledovanho obdobia nezverejnil ani o jednom zo subjektov iadnu pozitvnu, ale ani negatvnu informciu. Hodnotu tohto sla zniuje relatvne nzky poet sprv. Za relevantnejie povaujeme spravodajstvo britskej BBC a americkej CNN, ktor o kadom zo subjektov publikovali najmenej desa sprv (BBC o Vclavovi Havlovi), priom v obidvoch prpadoch zverejnila kad dokopy iba jedin subjektvnu informciu: BBC pozitvne ohodnotila Vclava Havla, CNN negatvne ohodnotila Kim ong Ila. Najmenej objektvne o udalostiach v socilnych mdich informuj dennk Zeit a rdia Slobodn Eurpa.

Obrzok 2 Dvera v tradin spravodajsk kanly vyplva aj z neutrality ich sprv (Zdroj: Twitter.com)

Graf 10 Sentiment sprv celkovo9 (Zdroj: autor)

Ako vyplva zo zskanch dt, objektvnejie informovali mdi o smrti Vclava Havla. A es zo sedemnstich (Spiegel, Guardian, Gazeta, Frankfurter Algemeine, De Morgen, CNN) sa vo svojich tweetoch a statusoch obmedzilo na objektvne informcie. Objektvne statusy a tweety o smrti Kim ong Ila publikovali iba De Morgen a BBC. Do 10 % subjektvnych sprv publikovali Le Monde, CNN, Guardian, Gazeta Wyborcza a New York Times. Podrobn prehad sentimentu vidno na grafoch 11 a 12.

D sa chpa aj ako ukazovate objektivity. Za objektvne povaujeme sprvy s neutrlnym sentimentom.

Graf 11 Sentiment sprv o Vclavovi Havlovi (Zdroj: autor)

Graf 12 Sentiment sprv o Kim ong Ilovi (Zdroj: autor)

Vsledky vskumu sentimentu zrove poukazuj na to, e Havel bol evidentne vnman pozitvne. Napriek pomerne vysokej miere neutrality (de facto objektivity) je pozitvny sentiment v sprvach o om jasne zreten a vrazn. Dokazuje to aj fakt, e svoj pozitvny postoj k nemu transformovali (vedome, alebo podvedome) a dve tretiny mdi, zatia o iadne z nich nepublikovalo ani jednu sprvu s negatvnym sentimentom. Kim ong Ila zase mdi vnmali jednoznane negatvne. Aj tu je napriek vysokmu potu neutrlnych sprv jasne bada vskyt sprv s negatvnym sentimentom. Vyskytuj sa takmer vo vetkch mdich. Naopak, vskyt sprv s pozitvnym sentimentom bol vemi ojedinel.

4.6 Prvlastky
Pri subjektvnych hodnoteniach sme si vmali aj prvlastky, ktormi mdi subjekty oznaovali. zko sviseli nielen z mierou objektvnosti, ale najm s tm, ako ich vnmali. Tka sa to vak najm Vclava Havla, ktor m za sebou bohat a rznorod kariru. Charakteristika Kim ong Ila je v tomto smere vemi obmedzen. Ak sa prvlastky vyskytuj, ide takmer vhradne bu o oznaenie prezident (Le Monde), alebo o vodcu (Washington Post, Gazeta, Le Figaro, CNN), ojedinele sa vykytuj aj expresvne vyjadrenia ako dikttor (Zeit), alebo atmov Kim (Gazeta Wyborcza). Pri mene Vclava Havla sa prvlastky vyskytuj omnoho astejie. Dali by zhrn do troch tematickch okruhov, poda toho, ku akmu obdobiu jeho ivota sa vzahovali. Prv okruh sa tkal jeho disidentskej a intelektulnej aktivity. asto bol oznaovan za disidentskho dramatika (New York Times), prp. za disidentskho dramatika, ktor sa stal politikom, resp. prezidentom (Al Jazeera, Slobodn Eurpa, New York Times). Washington Post sa obmedzil na dramatika, El Pais ho nazval intelektulom. V kontexte bvalho postkomunistickho bloku meme za disidentsk oznaenie povaova aj oznaenie posluch Slobodnej Eurpy (Slobodn Eurpa). Druh okruh prvlastkov prezentoval Havla ako bojovnka proti komunizmu (El Pais) a revolucionra: lovek, ktor sa po revolcii stal prezidentom (Gazeta, Slobodn Eurpa), lovek, ktor viedol zvrhnutiu komunizmu v eskoslovensku (BBC), kov postava revolcie i lder zamatovej revolcie (Slobodn Eurpa), spen dramatik, ktor sa stal neoficilnym vodcom opozinho hnutia (Al Jazeera). Niektor prvlastky boli ete emotvnejie: hrdina z Prahy (El Pais), ochranca prv a demokracie (Gazeta Wyborcza), zamatov revolucionr (Guardian) i dokonca morlne svedomie postkomunistickej Eurpy (Le Figaro). Tretia skupina obsahuje politick prvlastky. Prostrednctvom nich vnmaj mdi ako bvalho prezidenta. V rznych obmench sa strieda prvlastok bval, priom as mdi ho vnma ako bvalho prezidenta eskej republiky (BBC, De Morgen, Zeit), ale niektor aj ako bvalho prezidenta eskoslovenska (Le Figaro, Gazeta). alie sa na jeho politick obdobie dvaj z opanej strany a je pre nich prvm eskm prezidentom (Gazeta Wyborcza), alebo emotvnejie prvm demokraticky zvolenm eskoslovenskm prezidentom (New York Times). Marginlnu skupinu prvlastkov tvor tvrt skupina, kde je Havel oznaovan vyslovene subjektvne za priatea, vekho loveka (Gazeta Wyborcza) a za vnivho rockera (Le Monde).

4.7 Interakcia publika

Vsledky vskumu hovoria jasne, uvatelia si najviac cenia atraktvnu tmu a rchlos publikovania informci. Prvej desiatke najviac komentovanch statusov (celkovo) dominuj tzv. breaking news a lnky ohadom aliemu smerovania Severnej Krei a vahy nad vplyvom udalost na stabilitu reginu. Nslednctvo sa opakuje iba dva krt. Breaking news dominuj aj medzi najviac lajkovanmi a najviac zdieanmi statusmi, ako aj medzi najviac retweetovanmi tweetmi. Zaujmavm zistenm je zujem o tmu stability ttu/reginu a jej alieho smerovanie. T sa vemi vraznejie presadila v rebrkoch najviac komentovanch a najviac lajkovanch statusov.

Graf 13 Tematick pokrytie 10 najviac komentovanch sprv (Zdroj: autor)

Graf 14 Tematick pokrytie 10 najviac lajkovanch sprv (Zdroj: autor)

Graf 15 Tematick pokrytie 10 najviac zdieanch sprv (Zdroj: autor)

Graf 16 Tematick pokrytie 10 najviac retweetovanch sprv (Zdroj: autor)

Medzi zdieanmi statusmi a na Twitteri sa vak u tma stability ttu/reginu a jej alieho smerovanie vraznejie nepresadila (vi. grafy 15 a 16). Vysvetlenie tohto javu by mohlo vyplva z rozdielov medzi formami zdieania. Dvodom komentovania je siln potreba vyjadri sa k tme a alie smerovanie akejkovek diktatry m v tomto smere vemi vysok potencil. Na druhej strane retweetovanm a zdieanm10 uvatelia nepouvaj primrne na to, aby sa k tme vyjadrili, ale aby posunuli informciu alej. Citen je to najm na Twitteri, kde maximlny poet znakov asto obmedzuje uvatea aby pridal vlastn komentr. Diskusn potencil tmy sa preto nem kde rozvin , m tma strca konkurenn vhodu a stva sa rovnocennou s ostatnmi doplnkovmi tmami. Za zmienku stoja vzvy na komentovanie, s ktormi sme sa stretli pri statusoch televzie Al Jazeera. Z vsledkov vak vyplva, e na mieru komentovania to nem vraznej vplyv.
10

Koncept zdieania (sprostredkovanie sprvy naim priateom, resp. odoberateom naich noviniek) prevzal Facebook od Twitteru, priom sa silne inpiroval prve retweetovanm.

V prvej desiatke najviac komentovanch statusov boli iba tri statusy s touto vzvou a aj to rozptlen po celom rebrku (2., 6., 10. miesto). Analza prvej desiatky najpopulrnejch statusov a tweetov poukazuje na to, e rove ich popularity nie je kontantn a e me existova priepastn rozdiel aj na rovni tej istej tmy. Najpopulrnejie statusy a tweety toti boli niekokonsobne viac zdiean, ako statusy a tweety na zvynch priekach (3. 10.) pomyslenho rebrka popularity. Komparcia popularity tchto dvoch tm tie naznauje, e by tento jav mohol ma veobecn platnos. Analza miery interakcie na publikovan sprvy ukzala, e akokovek patril Vclav Havel medzi politikov svetovho formtu, smr Kim ong Ila bola pre ud mnohonsobne zaujmavejia. Km najviac komentovan statusy o smrti Vclava Havla nepresiahli stovku, informcie o smrti Kim ong Ila komentovalo aj viac ako devsto ud.11

5 Zhrnutie
Komparcia medilnej reflexie smrti Vclava Havla v socilnych mdich jednak odkrva rozdiely vo vnman tchto dvoch postv, no zrove poukazuje na to, kde sa nachdza urnalistika na zaiatku 21. storoia. Vskum potvrdil obrovsk morlnu autoritu Vclava Havla a to aj v medzinrodnom meradle. A dve tretiny sledovanch mdi aspo raz prekroili hranicu objektivity a vo svojich statusoch a tweetoch preli k subjektvnym hodnoteniam. Tie boli vhradne pozitvne. Mdi zhodne vyzdvihovali najm jeho zsluhy v boji za demokraciu i u ako disidenta, revolucionra, alebo poprednho politika. Tmto spsobom len potvrdili obraz Vclava Havla v zahrani zskan poas jeho prezidentskho obdobia. Vemi vstine to pomenoval esk novinr Lubomr Heger v komentri k Havlovej smrti. Poda neho bol Havel pre zahraniie prorokom, vznenm dramatikom a filozofom, bojovnkom za slobodu (Heger, 2011). Tento postoj sa premietol aj do sprv o jeho smrti. Rovnako nie je prekvapenm negatvne vnmanie Kim ong Ila. Tu ete vraznejie vidme odklon od objektvneho spravodajstva, ktor si zachovali iba dve mdi: BBC a De Morgen. Vetky ostatn sledovan mdi aspo raz preli k subjektvnym hodnoteniam, priom len tyri z nich publikovali aj sprvy s pozitvnym sentimentom. Medilna prezentcia smrti Kim ong Ila sa teda niesla v dvoch rovinch: v duchu avy zo smrti dikttora a v duchu otzok ohadne alieho smerovania krajiny a stability v regine. Zaujmavm bolo zistenie, e miera objektvnosti informovania bola tm menia, m meniu cieov skupinu mdium oslovuje. Najobjektvnejie boli globlne mdi: CNN, BBC, ale aj arabsk televzia Al Jazeera, ktor vysiela na celom blzkom vchode. Popredn dennky regionlneho (v zmysle eurpskeho reginu) vznamu Le Monde, Fraknfurter Algemeine Zeitung i Spiegel hodnotili smr politikov zretene subjektvnejie. Pouvali citovo podfarben prvlastky, alebo svoje vyjadrenia formulovali zaujato. Na vsledkoch vskumu tie bada zaujmav paradox. Pri porovnan prvlastkov, ktor sa objavovali pri mench Vclava Havla a Kim ong Ila a intenzity tweetovania vidno, e tieto
11

Poty zdiean a lajkov odzrkaduj ten ist trend, aj ke sla s in: 4 400 lajkov vs. 550 lajkov, resp. 2 200 zdiean vs. 220 zdiean (zaokrhlen).

dve premenn mali presne opan trend. Rznorod minulos niekdajieho eskho prezidenta na ktor vetky prvlastky poukazovali sa po jeho smrti zredukovala na jedin tmu veobecn ctu. Pri krejskom vodcovi tomu bolo naopak. Km mdi prvlastkami zredukovali jeho ivot do jedinej polohy dikttora jeho smr otvorila vek mnostvo tm, ktor mu mdi v alom obdob spracovva. Je to vlastne dos logick. Odchod morlnej autority je smutnou, no v konenom dsledku uzavretou kapitolou. Obracia nae mysle do minulosti, pripomna jeho odkaz, no na prtomnos a budcnos nem zsadnej vplyv. Smr dikttora hbe medzinrodnou scnou omnoho vraznejie. Minulos je jasn a svojim spsobom irelevantn. Omnoho viac ns zaujma prtomnos, no najm budcnos. Za najdleitejie preto povaujeme zistenie, e aj ke je Vclav Havel ovea via morlna autorita ako Kim ong Il, z novinrskeho hadiska je zaujmav omnoho menej, o sa premietlo aj do sprv v socilnych mdich. Okrem toho vskum priniesol niekoko alch zisten o podobe sasnej urnalistiky. V svislosti s novou socilnou sieou Google Plus vskum jasne poukzal na to, e jej vyuitie v urnalistike je v tejto chvli otzne. Mdi v nej sce prtomn s, ale ich aktivita iba vemi vnimone dosahuje kvalitu komunikcie cez Facebook a Twitter. Odzrkaduje to celkov problematick situciu tejto siete o ktorej sa medzi odbornou verejnosou hovor u niekoko mesiacov: Google Plus po prvotnom boome o registrciu nezaujal a m problm rs. Za tchto okolnost je vyuitie tejto siete pre urnalistiku sporn. Ovea v dopad na urnalistiku maj niektor in technolgie, s ktormi sme sa stretli poas obsahovej analzy sprv. Pri niektorch mdich sme si vimli vemi inovatvne spsoby vyuvania novch vyjadrovacch prostriedkov ako urnalistickch nstrojov. New York Times aktvne vyuva twitterov zoznamy, dennky Guardian a Le Monde zas vkladaj tweety redaktorov, ale aj bench uvateov do svojich lnkov. Celkom jasne vidno trend poskytova o najerstvejie informcie a prehodnocovanie rokmi vitho modelu jednosmernej komunikcie a vyzdvihovania vlastnej autority. Vsledky analzy sprv s najvou mierou interakcie ukzali, e aj medzi najatraktvnejmi informciami existuje pika, ktor je z nejakho dvodu zaujmavejia, ako ostatn sprvy. Tmito dvodmi s najm rchlos, autorita mdia a atraktivita tmy. Vetky uveden zistenia smeruj v skutonosti k jedinmu zveru. Socilne mdi sce prinaj asn (priam intmnu) blzkos s publikom, no s len formlnou strnkou urnalistiky. To podstatn sa nemen rozhoduje tma a rchlos. Aj v dobe socilnych mdi s najspenejie tie mdi, ktor doku prinies kov informcie a prines ich ako prv.

Literatra
Ataxo Social Insighter. ATAXO. Ataxosocialinsighter.cz [online]. [cit. 2012-03-18]. Dostupn z: <http://ataxosocialinsider.cz/> BEDN, V.: Analza sentimentu v socilnch mdich (a na Internetu vbec). In: Lupa [online]. 2010-04-16 [cit. 2012-03-18]. Dostupn z: <http://www.lupa.cz/ clanky/analyza-sentimentu-v-socialnich-mediich/> BEDN, V.: Internetov publicistika. Vyd. 1. Praha : Grada, 2011, 210 s. urnalistika a komunikace. ISBN 978-802-4734-521.

DE FLEUR, M. L.: The Growth and Decline of Research on the Diffusion of the News. In: TRAMPOTA, T. Zpravodajstv. Vyd. 1. Praha : Portl, 2006, 191 s. ISBN 80-736-7096-8. GUNTER, B. WINSTONE, P.: Public Attitudes To Television 1992. In. MCQUAIL, Denis. vod do teorie masov komunikace. Vyd. 1. Praha : Portl, 1999, 447 s. ISBN 80-7178200-9. HAVEL, V.: Vclav Havel on Kim Jong-Il. The Globe And Mail [online]. 2004-06-17, 201112-18 [cit. 2012-02-11]. Dostupn na <http://www.theglobeandmail.com/news/world/ vclav-havel-on-kim-jong-il/article931129> HEGER. V.: Vclav a Vaklaf: Najdte 5 rozdl. Reflex.cz [online]. 2011-12-20 [cit. 2012-0211]. Dostupn z: <http://www.reflex.cz/clanek/nazory/44499/vaclav-a-vaklaf-najdete-5rozdilu.html> HRADISK, E. BREKA, S. VYBRAL, Z.: Psycholgia mdi. 1. vyd. Bratislava: Eurokdex, 2009, 416 s. ISBN 978-808-9447-121. Internet Gains on Television as Publics Main News Source. In: Pew Research Center [online]. 2011-01-04 [cit. 2012-03-18]. Dostupn z: <http://www.peoplepress.org/2011/01/04/internet-gains-on-television-as-publics-main-news-source/1/> Jak svt reaguje na mrt Vclava Havla?. Reflex.cz [online]. 2011-12-18 [cit. 2012-02-11]. Dostupn z: <http://www.reflex.cz/clanek/zpravy/44479/jak-svet-reaguje-na-umrti-vaclavahavla.html> JAVREK, A.: urnalistika ve 140 znacch. In: urnalistika v informan spolenosti: digitalizace a internetizace urnalistiky : promny a perspektivy urnalistiky v epoe digitlnch mdi aneb nov mdia teoreticky i prakticky. Praha: Karolinum, 2009, s. 171-179. ISBN 978-80-246-1684-1. LIU, B.: Sentiment Analysis and Opinion Opinion Mining. In: University Of Illinois at Chicago: Department of Computer Science [online]. 2011-08-08 [cit. 2012-03-18]. Dostupn z: <http://www.cs.uic.edu/~liub/FBS/Sentiment-Analysis-tutorial-AAAI-2011.pdf> MCQUAIL, Denis. vod do teorie masov komunikace. Vyd. 1. Praha : Portl, 1999, 447 s. ISBN 80-717-8200-9. Medilny obraz osobnosti. NEWTON MEDIA. Newtonmedia.sk [online]. [cit. 2012-03-18]. Dostupn z: <http://www.newtonmedia.sk/medialna-analyza-obraz-osobnosti#ukazka-1> MUSIL, J.: Elektronick mdia v informan spolenosti. Praha : Votobia, 2003, 261 s. ISBN 80-722-0157-3. PANG, B. LEE, L.: Thumbs up? Sentiment Classication using Machine Learning Techniques. In: Cornell University:Department of Computer Science [online]. 2002-07-11 [cit. 2012-03-18]. Dostupn z: <http://www.cs.cornell.edu/home/llee/papers/sentiment.pdf>

PETERS, M.: The Evolving Role of Social Media in News Organizations. In: Mashable [online]. 2011-11-04 [cit. 2012-03-18]. Dostupn z: <http://mashable.com/2011/11/04/social-media-news-live-blog/> POLOCHOV, I.: Svtov zpravodajsk weby vnuj mrt Havla obrovskou pozornost. IDnes.cz [online]. 2011-12-18 [cit. 2012-02-11]. Dostupn z: <http://zpravy.idnes.cz/svetovezpravodajske-weby-venuji-umrti-havla-obrovskou-pozornost-1pr-/zahranicni.aspx ?c=A111218_170811_zahranicni_ipl> SCOTT, D. M.: Nov pravidl marketingu a PR. Bratislava: Eastone Books, 2010. ISBN 97880-8109-149-0. Smrt Havla udlost dne pro weby na celm svt. Reflex.cz [online]. 2011-12-18 [cit. 201202-11]. Dostupn z: <http://www.reflex.cz/clanek/zpravy/44480/smrt-havla-udalost-dne-proweby-na-celem-svete.html> Topsy: Real-time search for the social web [online]. [cit. 2012-03-19]. Dostupn z: <http://topsy.com/>

Autor
PhDr. Peter Murr Univerzita sv. Cyrila a Metoda Fakulta masmedilnej komunikcie Nmestie Jozefa Herdu 2 917 01 Trnava peter.murar@ucm.sk

Profil autora
Psob ako odborn asistent na Fakulte masmedilnej komunikcie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Venuje sa problematike novch mdi, najm socilnym mdim a ich dopadom na spolonos. O prenikan socilnych mdi do medilnej sfry a marketingu publikoval niekoko vedeckch lnkov a tdi. Od roku 2009 systematicky skma aktivitu slovenskch firiem a mdi na Twitteri. Poznatky z tohto vskumu publikoval v monografii Marketing na Twitteri. Je autorom Mapy slovenskch firiem na Twitteri a Mapy slovenskch mdi na Twitteri.

daj pre citovanie

MURR, Peter. Medilna reflexia smrti Vclava Havla a Kim ong Ila v socilnych mdich. Communication Today. 2012, ro. 3, . 1. ISSN 1338-130X.