Janur 2004

Bratislava
V
E
R
E
J
N
O
S

A
O
CH
R
A
N
A
D
R
E
V

N
Legislatvne podmienky a monosti obianskej
participcie pri ochrane drevn
f
L

L
J

0
8

0
0h

L
f
I

L0ItI8Ilt00 00NI00kJ 8 N0I00tII 000I80tk0[

8lII0I80I0 lI 000l800 0l0tl0
Janur 2004
Bratislava
Autorka:
Zuzana Hudekov,
Regionlne environmentlne centrum Slovensko (REC Slovensko)
Za cenn pripomienky a spoluprcu pri prprave tejto publikcie akujem
Vladimrovi Pirokovi, Petrovi Wilflingovi (Oban a demokracia) a Katarne imoniovej
(Mestsk vbor Slovenskho zvzu ochrancov prrody a krajiny, Bratislava).
Text nepreiel jazykovou pravou
ISBN 80-968850-8-1
Poakovanie
Tto brora vznikla ako sas projektu
"Verejnos a zelen ivotn prostredie",
ktor sa realizoval za finannej podpory Ekopolis v rmci
Otvorenho environmentlneho grantovho programu.
1. Ak s zkladn prvne predpisy na ochranu drevn? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7
2. Ako je definovan drevina, ktor sa chrni poda zkona o ochrane prrody a krajiny? . . . . . . . . . . 7
3. o s rozhodnutiami, ktor boli vydan ete poda predchdzajceho zkona . 287/1994 Z.z.
o ochrane prrody a krajiny? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8
4. Ak psobnosti m obec v oblasti ochrany drevn? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8
5. Me orgn ochrany prrody zmeni alebo zrui rozhodnutie o vrube? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9
6. Ak vzdelanie by mali ma zamestnanci obce na vkon tchto psobnost? . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11
7. Kedy si me uveden prvomoci prebra obvodn rad P? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11
8. Ako sa mu obania zapoji do ochrany drevn? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12
9. Ako je definovan ochrana prrody a krajiny, ktor m by jednm z cieov v stanovch
obianskeho zdruenia (OZ)? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12
10. Ako sa prakticky obianske zdruenie me zapoji do konan v oblasti ochrany drevn? . . . . . . . . 13
11. o mus obsahova iados? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13
12. Ako by mala alej postupova obec? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13
13. Ako sa prakticky me sta MVO astnkom konania? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13
14. Ak prva m obianske zdruenie - astnk v konan? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14
15. o robi v prpade, ke obec neupovedom obianske zdruenie o zaatch sprvnych
konaniach, alebo ak obec s OZ ako s astnkom nekon - napr. nepozve OZ na miestnu
ohliadku, nedoru mu rozhodnutie a pod.? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14
16. M obec povinnos informova verejnos o zaatch sprvnych konaniach? . . . . . . . . . . . . . . . . . . 15
17. o mu urobi obania, ak sa v ich okol ide vyrba strom? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16
18. Ako postupova v prpade, e strom asti njomnkov alebo vlastnkom bytov v bytovom dome
vad a in ho chc zase chrni? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16
19. Ako iada o vrub stromu? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17
20. Ako musia by dreviny uren na vrub oznaen? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18
21. Ur sa iadateom o vrub aj povinnos vsadby stromu za vyrban a v akom mnostve? . . . . . . 19
22. Kedy nie je potrebn iada o shlas na vrub? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19
23. Ako sa teda postupuje v prpadoch, ak povinnos vrubu vyplva z osobitnch predpisov? . . . . . . . 22
24. Mus sa iada aj o vrub stromu, ak rastie v skromnej zhrade? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22
25. Vzah SES k ochrane drevn . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 23
26. Ako postupova v prpade, e obvodn rad P (resp. obec) nereaguje na podnet na poruovanie
zkona o OP a neurob vo veci iadne opatrenia? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 23
27. Me by vydan zemn rozhodnutie pred tm, ako dostane prslun orgn rozhodnutie
orgnu ochrany prrody (obce) o vrube drevn, rastcich na dotknutch pozemkoch? . . . . . . . . . 24
28. Uiton kontakty a adresy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 25
Legislatvne podmienky a monosti obianskej participcie ... Verejnos a ochrana drevn
3
00t80:
Legislatvne podmienky a monosti obianskej participcie ... Verejnos a ochrana drevn
Motto:
Stromy s ako svtostnky. Kto sa vie s nimi rozprva
a kto ich vie pova, dozvie sa pravdu.
Hermann Hesse
4
udia a stromy si poas svojej existencie na
Zemi vytvorili vzjomn vzah. Spoiatku v tomto
vzahu prevldala skr itkov hodnota (drevo,
plody). Vaka svojej dlhovekosti sa neskr mnoh
stromy stali kultovm symbolom niektorch nro-
dov, nachdzame ich v ttnych znakov, nrodnch
vlajkch a pod. Spomedzi rastlinnej re patria
stromy medzi tvarovo i vekovo najbohatiu sku-
pinu. Na jednej strane sem patria iba niekoko
centimetrov vysok dreviny, na druhej strane sa
radia napr. sekvoje mamutie medzi najvie iv
organizmy na naej plante. Za najstarie dreviny
na svete sa povauj borovice ostit, ktorch vek
sa odhaduje a na neuveritench 4700 rokov.
Postupne v dejinnom vvoji, tak ako sa men
spsob nho ivota, men sa aj n pohad na
stromy, a to bohuia nie vdy v tom pozitvnom
zmysle. ivot, hlavne v mestch, je poznamenan
neustle sa zvyujcim tlakom na vstavbu a roz-
irovanie urbanizovanch priestorov, kvli ktorm
kadorone mus padn mnostvo stromov.
Brorka, ktor drte v rukch, sa zaober
monosami ochrany stromov, naznauje dlei-
tos kvalitnej starostlivosti o stromy, priom pod-
iarkuje aj vznam sadenia stromov v rmci
nhradnch vsadieb. Jedno prslovie hovor, e
najlepia doba na vsadbu drevn bola u pred
dvadsiatimi rokmi a v porad druh najlepia doba
na vsadbu je prve teraz. Cel brorka je vo
forme otzok a odpoved, v zvere s prlohy
s vatkami patrinch zkonov a niektorch
praktickch prkladov, ktor sme zskali v rmci
implementcie projektu. Dfame, e brorka
posli aj ako doplnenie odborno-metodickej pr-
ruky OP SR "Obce a ochrana drevn".
Hovor sa, e ke vyhyn stromy, vymr udia.
Treba na to myslie u dnes, ke stromov stle
ubda a ud je oraz viac...
autorka
Legislatvne podmienky a monosti obianskej participcie ... Verejnos a ochrana drevn
5
0t00
Legislatvne podmienky a monosti obianskej participcie ... Verejnos a ochrana drevn
6
Zkladn prvnu normu predstavuje zkon
. 543/2002 Z. z. o ochrane prrody a krajiny
(alej len "zkon o OP") a vyhlka Ministerstva
ivotnho prostredia Slovenskej republiky
. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonva zkon
. 543/2002 Z. z. o ochrane prrody a krajiny
(alej len "vykonvacia vyhlka"). Urit svis
s problematikou drevn meme njs aj v na-
sledujcich prvnych normch:
Zkon . 184/2002 Z. z. o vodch (vodn
zkon) v znen neskorch predpisov
Zkon NR SR . 164/1996 Z. z. o drhach
a o zmene zkona . 455/1991 Zb. o ivnos-
tenskom podnikan (ivnostensk zkon)
v znen neskorch predpisov
Zkon . 70/1998 Z. z. o energetike a zkon
. 455/1991 Zb. o ivnostenskom podnikan
(ivnostensk zkon) v znen neskorch
predpisov
Zkon . 135/1961 Zb. o pozemnch komu-
nikcich (cestn zkon) v znen neskorch
predpisov
Legislatvne podmienky a monosti obianskej participcie ... Verejnos a ochrana drevn
7
1. k0 t0 I8kI8000 l8t00 l00ItJ 08 000l800 0l0tl0
Samotn pojem ochrana drevn je definovan
v 2 psmeno m) zkona o OP, ktor za drevinu
rastcu mimo lesa povauje strom alebo ker
vrtane ich koreovch sstav rastce jednotlivo
alebo v skupinch mimo lesnho pdneho
fondu.
Lesn pdny fond tvoria pozemky, ktor s
trvalo uren na plnenie funkci lesa ( 1 ods. 2
psm. m) zkona . 61/1977 Zb. o lesoch)
Poznamenvame, e v slade s definciou
ochrany dreviny (drevina rastca) sa na dreviny,
ktor s vyschnut, nachdzajce sa na mies-
tach, kde mu ohrozi zdravie, alebo ivot lo-
veka alebo spsobi znan kodu na majetku
neaplikuje pri vrube 47 ods. 3 zkona o OP,
ale 47 ods. 4 psm. c.) tohto prvneho predpi-
su (pozri aj 17 ods. 6 vykonvacej vyhlky).
V 47 ods. 4 sa toti uvdzaj prpady, kedy nie
je potrebn o shlas na vrub drevn iada. Pod
psmenom c) je nami popsan prpad (such
strom, nachdzajci sa na miestach, kde mu
ohrozi zdravie, alebo ivot loveka alebo spso-
bi znan kodu na majetku). V takomto prpa-
de nie je potrebn iada dopredu shlas (poda
47 ods. odsek 3 zkona o OP), ale ten, kto
z tchto dvodov drevinu vyrbe, je povinn tto
skutonos psomne oznmi a zrove preuk-
za splnenie podmienok na vrub do 5 dn org-
nu ochrany prrody.
. k0 [0 00II00t808 0l0tI08, kI0l8 t8 00l80I 00I8 I8k008
0 000l800 lll00J 8 kl8[I0J
Legislatvne podmienky a monosti obianskej participcie ... Verejnos a ochrana drevn
8
Zkon o OP vstpil do platnosti od 1. 1. 2003.
Poda 104 ods. 1 tohto zkona ten, kto ku du
innosti tohto zkona vykonva innos, na
ktor nebola do 1. janura 2003 potrebn
vnimka alebo shlas poda doterajch prv-
nych predpisov, ale na ktor je od 1. janura
2003 vnimka alebo shlas poda tohto zkona
potrebn, je povinn poiada prslun orgn
ochrany prrody o ich vydanie do iestich mesia-
cov odo da innosti tohto zkona.
Rozhodnutia vydan poda predchdzajceho
zkona . 287/1994 Z.z. o ochrane prrody a kra-
jiny bez obmedzenia asovej platnosti strcaj
platnos po uplynut jednho roka odo da in-
nosti tohto zkona. To znamen, e takto
"neobmedzen" rozhodnutia stratili definitvne
platnos 31. decembra 2003.
J. 00 t l0I00000II8NI, kI0l0 00II tJ0800 0tI0 00I8 l000080I8
[00000 I8k008 0. 87/1994 L. I. 0 000l800 lll00J 8 kl8[I0J
V zmysle zkona . 416/2001 Z. z. o prechode
niektorch psobnost z orgnov ttnej sprvy
na obce a na vyie zemn celky (alej len
"kompetenn zkon"), ktor od 1. janura 2002
novelizoval "star" zkon . 287/1994 Z. z., ale
nsledne aj v zmysle zkona o OP, preli na obec
od 1. janura 2003 nasledujce psobnosti:
Obec:
vykonva v prvom stupni ttnu sprvu vo
veciach ochrany drevn v rozsahu ustanove-
nom zkonom . 543/2002 Z. z. o ochrane
prrody a krajiny [ 69 ods. 1 psm. a) zko-
na o OP]
me uloi vlastnkovi (sprvcovi, njomcovi)
pozemku, na ktorom drevina rastie, vykona
nevyhnutn opatrenia na jej ozdravenie alebo
rozhodn o jej vyrban poda 47 ods. 2
[ 69 ods. 1 psm. b)]
dva vyjadrenie k povoleniu na vrub drevn
poda osobitnch predpisov [ 69 ods. 1
psm. c)] (naprklad poda 14 ods. 3 ces-
tnho zkona vo veci cestnej zelene)
dva shlas na umiestnenie vsadby drevn
a ich druhovho zloenia za hranicami zasta-
vanho zemia obce mimo ovocnho sadu,
vinice, chmenice a zhrady poda 12 psm.
c) a na vrub drevn poda 47 ods. 3 [ 69
ods. 1 psm. d)]
prijma oznmenia poda 47 ods. 6 a 7
[ 69 ods. 1 psm. e)] Jedn sa o oznmenia
o vruboch v prpade, e sa splnili podmienky,
kedy nie je potrebn dopredu si vyiada
shlas na vrub, teda v prpadoch bezpros-
trednho ohrozenia zdravia, alebo znanej
kody na majetku, alebo ak sa jedn o oprv-
nenie alebo povinnos vrubov poda osobit-
4. k0 0t0000tII N8 0000 t 00I8tII 000l80J 0l0tl0
Legislatvne podmienky a monosti obianskej participcie ... Verejnos a ochrana drevn
9
nch predpisov (napr. vodn alebo cestn
zkon)
kon poda 47 ods. 7 vo veci urenia
podrobnejch podmienok uskutonenia v-
rubu alebo me pozastavi, obmedzi alebo
zakza vrub, ak je v rozpore s poiadavkami
na ochranu drevn, chrnench druhov poda
33 alebo s rozsahom oprvnenia alebo
povinnosti poda osobitnch predpisov [ 69
ods. 1 psm. f)]
vyznauje dreviny uren na vrub poda 47
ods. 8 [ 69 ods. 1 psm. g)]
v shlase na vrub drevn uklad vykonanie
primeranej nhradnej vsadby, starostlivosti o
u alebo zaplatenie finannej nhrady poda
48 ods. 1 [ 69 ods. 1 psm. h)]
obstarva a schvauje dokument miestneho
zemnho systmu ekologickej stability
a dokument starostlivosti o dreviny [ 69
ods. 1 psm. i)]
vykonva ttny dozor vo veciach ochrany pr-
rody a krajiny poda 71, v ktorch vykonva
ttnu sprvu v rozsahu ustanovenom zko-
nom [ 69 ods. 1 psm. j)]
pln alie lohy poda 47, 48 ods. 3
a 59: napr.:
- uklad povinnos zaplatenia finannej
nhrady aj tomu, kto vyrbal dreviny bez
shlasu ( 48 ods. 1)
- me poiada prepravcu alebo nkupcu
dreva o preukzanie pvodu prepravova-
nho dreva ( 47 ods. 9)
- vedie evidenciu pozemkov vhodnch na
nhradn vsadbu vo svojom zemnom
obvode ( 48 ods. 3)
- m oprvnenia a povinnosti vo vzahu
k vstupu na pozemky inch osb ( 59)
[ 69 ods. 1 psm. k)]
- me vyda veobecne zvzn nariadenie,
ktorm ustanov podrobnosti o ochrane
drevn, ktor s sasou verejnej zelene
( 69 ods. 2)
. M0I0 0l80 000l80J lll00J IN00II 8I000 Il0tII
l0I00000II0 0 tJl000
Mu nasta viacer prpady, kedy mono
zmeni alebo zrui rozhodnutie o vrube:
1. Orgn ochrany prrody me zmeni alebo zru-
i vlastn rozhodnutie postupom poda 89
zkona o OP (pozri kapitolu 5.1. na strane 10).
2. Orgn ochrany prrody me zmeni alebo zru-
i vlastn rozhodnutie po podan odvolania
v rmci tzv. autoremedry (ke u prvostupo-
v orgn v plnom rozsahu vyhovie odvolaniu).
3. Orgn ochrany prrody me zmeni alebo zru-
i vlastn rozhodnutie na zklade podanho
Legislatvne podmienky a monosti obianskej participcie ... Verejnos a ochrana drevn
10
protestu prokurtora proti nezkonnmu roz-
hodnutiu (protest me prokurtor poda na
podnet kohokovek, aj z vlastnej iniciatvy)
4. Orgn ochrany prrody me nahradi (zrui)
vlastn rozhodnutie novm rozhodnutm
v tzv. obnovenom konan (ak bola povolen
obnova konania).
5. Rozhodnutie prvostupovho orgnu me
zmeni alebo zrui nadriaden orgn ochrany
prrody v odvolacom konan, v konan mimo
odvolacieho konania alebo v konan o protes-
te prokurtora (ak protestu v plnom rozsahu
nevyhovel prvostupov orgn a nezmenil
alebo nezruil ho sm).
Pri bode 4 a 5, ak orgn zist nezkonnos roz-
hodnutia, mus ho nahradi, zmeni alebo zrui.
Poznamenvame, e aj odvolac orgn, kto-
rm je Obvodn rad ivotnho prostredia (alej
Obvodn rad P), me zmeni alebo zrui
svoje vlastn rozhodnutie (napr. rozhodnutie o za-
mietnut odvolania proti rozhodnutiu o vrube
stromu) , v kapitole 5.1. je podrobnejie rozpsan
89 zkona o OP, ktor sa vzahuje na kad
orgn ochrany prrody, to znamen nielen na obec.
.1.
Obec ako orgn ochrany prrody me (t. j.
nemus) svoje vlastn rozhodnutie - i u z vlast-
nho podnetu alebo na nvrh astnka - zmeni,
a to v nasledujcich troch prpadoch:
ak djde k zmene skutonost rozhodujcich
pre vydanie rozhodnutia,
ak to vyaduj zujmy prrody a krajiny chr-
nen zkonom o OP,
ak sa nedodria podmienky uren v rozhod-
nut orgnu ochrany prrody.
..
Svoje vlastn rozhodnutie o vrube me obec
aj zrui (z vlastnho podnetu alebo na nvrh
astnka), a to v tchto tyroch prpadoch:
ak oprvnen bez zvanho dvodu nevyui-
je rozhodnutie po as dlh ako jeden rok,
ak ten, komu bolo rozhodnutie vydan, zva-
nm spsobom i opakovane poruuje ustano-
venia zkona o OP alebo veobecne zvznch
prvnych predpisov vydanch na jeho vykona-
nie (t. j. aj vykonvacej vyhlky),
ak pri innosti vykonvanej na zklade roz-
hodnutia dochdza k poruovaniu ustanoven
zkona o OP alebo veobecne zvznch prv-
nych predpisov vydanch na jeho vykonanie
alebo k podstatnmu pokodzovaniu inch
oprvnench zujmov v ochrane prrody
a krajiny,
ak zist, e rozhodnutie bolo vydan na zkla-
de nepravdivch dajov alebo podkladov o spl-
nen podmienok na jeho vydanie.
Uveden odseky zkona o OP znamenaj
(okrem inho), e rozhodnutie me by zrue-
n, ak bolo rozhodnutie vydan na zklade
nepravdivch dajov, napr. nesprvne uveden
druh dreviny alebo obvod dreviny, alebo ak ia-
dos o vrub dval njomca , ktormu z njomnej
zmluvy nevyplva oprvnenie dva shlas na v-
rub drevn, alebo me s aj o shlas spoluvlast-
nka bez dohody s ostatnmi spoluvlastnkmi
Obec vak neme nijako zasiahnu do roz-
hodnut o vruboch, ktor vydval do 31. 12.
2001 dovtedaj okresn rad, t. j. orgn, ktor
bol a do 1. 1. 2002 prslunm rozhodova
v tchto veciach.
Legislatvne podmienky a monosti obianskej participcie ... Verejnos a ochrana drevn
11
V slade s Metodickm pokynom Ministerstva
ivotnho prostredia Slovenskej republiky
. 4638/898/2001 by k personlnemu zabezpe-
eniu innosti na vkon psobnosti mali obce
zamestnva pracovnka s vysokokolskm vzde-
lanm prslunho smeru (prrodovedn, lesncke
alebo ponohospodrske).
. k0 tI00I80I0 0J N8II N8I I8N0tI0800I 0000 08 tJk00 IJ00I0
0t0000tIl
Obvodn rad P si me vyhradi psobnos
obce naprklad vo veciach starostlivosti o dreviny
uvedench v 47 a 48 zkona o OP (povoova-
nie vrubov, ukladanie nhradnej vsadby a pod.),
"ak s na to zvan dvody, najm ak sa m in-
nos vykonva na pozemkoch vo vlastnctve obc,
v zemiach s druhm alebo tretm stupom
ochrany."
Zkon teda vslovne stanovuje 3 zvan
dvody, v ktorch prichdza prebratie prvomoci
obce do vahy:
- ak sa m innos vykonva na pozemkoch vo
vlastnctve obc
- ak sa m innos vykonva v zemiach s dru-
hm stupom ochrany
- ak sa m innos vykonva v zemiach s tre-
tm stupom ochrany
Zkon vak umouje Obvodnmu radu P
prebra psobnos obce i v prpadoch, ke s na
to in zvan dvody, zkonom vslovne neu-
vdzan (vyplva to z formulcie "najm").
Poda zkona je zvanm dvodom situcia,
v ktorej je obec iadateom o vrub stromu
a zrove o vrube stromu (t.j. o vlastnej veci) aj
sama rozhoduje. V tomto prpade nie je zarue-
n objektvnos a nestrannos rozhodovania
obce. Jednoznan dvod na prebratie prvomo-
ci Obvodnm radom existuje vtedy, ak sa pri
takomto konan o vrube stromov vyskytli okol-
nosti, na zklade ktorch mono ma pochyb-
nosti o nezaujatosti starostu obce alebo ak u
bolo raz rozhodnutie obce o vrube zruen pre
nezkonnos. Je vhodn psomne oznmi tieto
skutonosti Obvodnmu radu P hne ako s
k dispozcii, ete poas prvostupovho konania
a poiada ho o prebratie prvomoci obce.
V uvedench prpadoch by mal Obvodn rad
P za elom zabezpeenia objektvnosti a ne-
strannosti konania a zachovania stavnho
prva na spravodliv proces prebra prvomoc
obce a o vrube drevn rozhodn sm. Obvodn
rad P neme svojou neinnosou (neprebra-
tm prvomoci) zasiahnu do stavnho prva na
spravodliv proces.
Mono sa stretn s nzorom, e Obvodn
rad P neme prebra prvomoc obce z dvo-
du, e starostu obce a teda aj cel orgn - obec
nemono poda sprvneho poriadku vyli pre
zaujatos. V tomto prpade nemono posudzova
7. k00J N0I0 l8t0N00I 0000 l00l8I 00t000J 0l80 LF
Legislatvne podmienky a monosti obianskej participcie ... Verejnos a ochrana drevn
otzku, i mono vyli starostu obce z konania,
ale otzku, i mono ma pochybnosti o nezau-
jatosti starostu obce. Prebratie prvomoci obce
Obvodnm radom P zo zvanho dvodu -
zaujatosti nie je vylenm celho orgnu pre
zaujatos poda sprvneho poriadku; prebratie
prvomoci Obvodnm radom P a vylenie
starostu pre zaujatos spolu vbec nesvisia.
Ak Obvodn rad P nepreberie prvomoc
obce napriek tomu, e na to s vyie spomna-
n zvan dvody, mono proti rozhodnutiu
vydanmu zaujatm prvostupovm orgnom
(resp. zaujatm starostom) poda odvolanie, a to
prve z dvodu, e rozhodnutie vydal zaujat
orgn, o mohlo ma vplyv na nestrannos roz-
hodovania a poruenie prva na spravodliv pro-
ces. V odvolan mono iada odvolac orgn -
Obvodn rad P, aby rozhodnutie obce o vrube
zruil, vec vrtil na nov konanie a v novom
konan prebral prvomoc obce a rozhodol o v-
rube sm.
Ak odvolac orgn zamietne odvolanie, mono
poda alobu (nvrh) na preskmanie zkon-
nosti rozhodnutia sdom a jeho zruenie.
12
V slade s 82 ods. 3 zkona o OP sa ast-
nkom konania uskutoovanho poda zkona
o OP (teda aj vo veciach ochrany drevn) okrem
iadatea me sta aj obianske zdruenie (daej
len OZ), ktorho cieom poda stanov alebo ich
zmien platnch najmenej jeden rok je ochrana
prrody a krajiny a ktor psomne oznmi svoju
as v konan.
V zmysle 81 ods. 1 zkona o OP sa na v-
inu konan poda tohto zkona vzahuj ve-
obecn predpisy o sprvnom konan (t. j. zkon
. 71/1967 Zb. o sprvnom konan - alej len
"sprvny poriadok"), avak s uritmi odchlka-
mi upravenmi v 81 a 89 zkona o OP.
astnctvo OZ v konan vak monosti oba-
nov nevyerpva - mu podva petcie, sanosti,
iadosti o informcie, mu iada o informcie
z prebiehajcich konan, mu vystupova na
zastupitestve s otzkami a interpelciami a pod.
8. k0 t8 N0I0 00080I8 I80[II 00 000l80J 0l0tl0
Poda 2 ods. 1 sa ochranou prrody a kraji-
ny poda zkona o OP rozumie obmedzovanie
zsahov, ktor mu ohrozi, pokodi alebo znii
podmienky a formy ivota, prrodn dedistvo,
vzhad krajiny, zni jej ekologick stabilitu, ako
aj odstraovanie nsledkov takchto zsahov.
Ochranou prrody sa rozumie aj starostlivos
o ekosystmy.
9. k0 [0 00II00t808 000l808 lll00J 8 kl8[I0J, kI0l8 N8 0JI
0I0I0N t tI800t800 NIN0tI8000[ 0l80II80I0
Legislatvne podmienky a monosti obianskej participcie ... Verejnos a ochrana drevn
13
Obianske zdruenie me psomne poiada
orgn ochrany prrody, aby ho psomne upove-
domil o zaatch sprvnych konaniach, v ktorch
mu by dotknut zujmy ochrany prrody
a krajiny chrnen tmto zkonom( 82 ods.6).
10. k0 t8 l8kII0kJ 000I80tk0 I0l0I00I0 N0I0 I80[II 00
k0080l t 00I8tII 000l80J 0l0tl0
iados mus obsahova najm nzov obian-
skeho zdruenia, jeho sdlo, identifikan slo,
meno a priezvisko osoby oprvnenej kona
v mene obianskeho zdruenia a urenie konania,
o zaat ktorho chce by obianske zdruenie
upovedomen .
Prlohou iadosti musia by zaregistrovan
stanovy obianskeho zdruenia a ich zmeny
( 82 ods.6).
Vzorov iados je uveden v prlohe 1.
11. 00 N0tl 00t800t8I II800tI
Ke obec obdr iados, je povinn psomne
upovedomi obianske zdruenie o nm v iados-
ti urench zaatch sprvnych konaniach, v kto-
rch mu by dotknut zujmy ochrany prrody
a krajiny chrnen zkonom o OP, a to najneskr
do siedmich dn odo da zaatia konania alebo
odo da doruenia iadosti, ak sa konanie u
zaalo ( 82 ods.7)
1. k0 0J N8I8 08I0[ 0tI00t8I 0000
OZ sa me sta astnkom konan, ak spa
zkonn kritri a psomne a v lehote oznmi
svoju as v konan ( 82 ods. 3 a ods.6)zko-
na o OP). astnkom konania poda tohto
zkona sa me sta teda obianske zdruenie,
ktorho cieom poda stanov alebo ich zmien
platnch najmenej jeden rok je ochrana prro-
dy a krajiny ( 2 ods. 1) a ktor psomne ozn-
mi svoju as v konan najneskr do siedmich
dn od upovedomenia poda odseku 6 82 zko-
na o OP.
1J. k0 t8 l8kII0kJ N0I0 tI8I 0L 008tI0lk0N k0080I8
Obianske zdruenie, ako riadny astnk
sprvneho konania, m alie prva, ktor mu
vyplvaj priamo zo sprvneho poriadku:
me nazera do spisov a robi si z nich vpi-
sy, odpisy a kpie,
je prizvan na stne pojednvanie a miestnu
ohliadku chystanho vrubu,
me navrhova dkazy a kls svedkom a
znalcom otzky,
m prvo vyjadri sa k podkladom rozhodnu-
tia, priom s takmto vyjadrenm obianske-
ho zdruenia je obec nsledne povinn sa
"vysporiada" v odvodnen rozhodnutia,
doruuje sa jej rozhodnutie,
m prvo poda odvolanie, ale aj nvrh na
obnovu konania (tie m prvo poda podnet
na preskmanie rozhodnutia mimo odvolacie-
ho konania alebo podnet na vydanie protestu
prokurtora - toto prvo na podanie posled-
nch dvoch opravnch prostriedkov m hocik-
to, bez ohadu na to, i je astnk alebo nie),
m prvo poda proti rozhodnutiu odvolacie-
ho orgnu na sd nvrh na preskmanie
zkonnosti rozhodnutia a jeho zruenie (tzv.
sprvnu alobu )
Legislatvne podmienky a monosti obianskej participcie ... Verejnos a ochrana drevn
14
Takto postup obce je poruenm zkona o OP.
Samotn zkon o OP sce neuvdza za poruenie
tejto povinnosti iadne sankcie, je vak mon
podva riadne (t.j. odvolanie) i mimoriadne (t.j.
obnova konania a preskmanie rozhodnutia
mimo odvolacieho konania) opravn prostriedky
poda sprvneho poriadku (pozri aj vyie), ale
tie iniciova podnet poda zkona . 153/2001
Z.z. o prokuratre na prslun (vinou okres-
n) prokuratru, ktor m psobnos vykonva
dozor nad zachovvanm zkonnosti orgnmi
samosprvy (verejnej sprvy) a tie monos
v prpade poruenia zkona vyda tzv. protest
proti nezkonnmu rozhodnutiu, resp. upozor-
nenie na poruovanie zkona.
alej je mon aplikova niektor z uvede-
nch zkonov :
poda sanos poda zkona . 152/1998 Z.z.
o sanostiach (jeho ustanovenie sankcionu-
jce aj neinnos samosprvy),
da na konkrtneho zamestnanca podnet
zamestnvateovi (starostovi obce) za porue-
nie povinnosti dodriava zkony (vrtane z-
kona o OP) ustanovenej v 8 ods. 1 zkona
. 552/2003 Z.z. o vkone prc vo verejnom
zujme.
Vatky z uvedench zkonov sa nachdzaj
v prlohe 2.
1. 00 l00II t ll800, k00 0000 0000t000Nl 000I80tk0
I0l0I00I0 0 I808IJ00 tl8t0J00 k0080I800, 8I000 8k 0000
t 0L 8k0 t 008tI0lk0N 00k008 08l. 000It0 0L 08
NI0tI00 00II80k0, 0000l00l N0 l0I00000II0 8 00.
14. k0 l8t8 N8 000I80tk0 I0l0I00I0 008tI0lk t k0080l
Legislatvne podmienky a monosti obianskej participcie ... Verejnos a ochrana drevn
15
Poda ustanovenia 3 ods. 5 sprvneho po-
riadku innho od 1.1.2004 "Sprvne orgny
s povinn na radnej tabuli sprvneho orgnu,
na internete, ak maj k nemu prstup, prpadne
aj inm vhodnm spsobom zrozumitene a vas
informova verejnos o zaat, uskutoovan
a o skonen konania vo veciach, ktor s pred-
metom zujmu verejnosti alebo o ktorch to
ustanovuje osobitn zkon."
V komentri k sprvnemu poriadku (Koiia-
rov, S.: Sprvny poriadok, komentr, Heurka
2004, str. 27) sa bliie pecifikuj konania,
ktor treba povaova za "predmet zujmu verej-
nosti". V komentri sa uvdza: "Za vec, ktor je
predmetom zujmu verejnosti, treba povaova
zleitos verejnho zujmu (napr. ochrana
ivotnho prostredia), na ovplyvnenie ktorej
verejnos aktvne vyuije zkonn prostriedok
(napr. petin prvo).
V praxi vak pjde aj o vetky prpady, ke
z platnej pravy vyplva pre verejnos a zujmov
zdruenia zkonn prvo vystupova na ochranu
prvom chrnenho zujmu v svislosti so
sprvnym konanm. Zsada informovanosti
verejnosti sa automaticky uplatn v sprvnom
konan, v ktorom m zujmov zdruenie posta-
venie astnka konania ( 14 ods. 2) alebo
zastnenej osoby ( 15a) a v prpade, ke
z osobitnho zkona upravujceho postup
sprvnych orgnov v uritej oblasti vkonu verej-
nej sprvy vyplva naprklad prvo verejnosti
(zujmovho zdruenia) nahliada do dokumen-
tov sliacich ako podklad pre rozhodnutie
sprvneho orgnu v sprvnom konan, podva
psomn stanovisk a pripomienky k takmto
podkladom pre rozhodnutie, vyjadrova sa k nim
v rmci ich verejnho prerokovania, prvo na
povinn zverejnenie rozhodnutia at.
Je prvne irelevantn, i verejnos tieto svoje
zkonn prva v konkrtnom prpade aktvne vyu-
ije alebo nie; sprvny orgn prslun na konanie
je povinn vdy splni svoju zkonn povinnos
a informova verejnos o sprvnom konan."
Povinnos sprvneho orgnu (napr. obce)
informova verejnos o sprvnych konaniach sa
teda vzahuje aj na konania tkajce sa ochrany
drevn - najm na konania o povoovan vrubu
stromov. astnkom tchto konan me by
v zmysle zkona o OP aj obianske zdruenie,
ktorho cieom je ochrana prrody a krajiny,
v dsledku oho treba tieto konania povaova
za predmet zujmu verejnosti.
Verejnos mus by v zmysle zkona informo-
van o najdleitejch konoch v konan (napr.
o zaat konania, o uskutonen miestnej ohliad-
ky, o vydan a obsahu rozhodnutia, o podan
odvolania proti rozhodnutiu). Aby informovanie
splnilo svoj el, mus by zrozumiten a mus
by uskutonen vas (napr. hne po zaat
konania, pred uskutonenm miestnej ohliadky,
hne po vydan rozhodnutia).
Sprvny orgn (napr. obec) je povinn zverej-
ova vyie uveden informcie na radnej
tabuli, ktor mus by nepretrite prstupn
1. M8 0000 0tI000tI I0I0lN0t8I t0l0[00tI
0 I808IJ00 tl8t0J00 k0080I800
verejnosti (tto poiadavku nespa napr. rad-
n tabua umiestnen vo vestibule obecnho
radu a prstupn verejnosti len poas radnch
hodn).
Ak m sprvny orgn (obec) prstup k inter-
netu, mus tie ist informcie zverejova aj na
internetovej strnke.
Legislatvne podmienky a monosti obianskej participcie ... Verejnos a ochrana drevn
16
17. 00 N0I0 0l00II 00080I8, 8k t8 t I00 0k0Il I00 tJl008I tIl0N
Vinou sa jedn o nevhodne zasaden stro-
my v prlinej blzkosti obytnej budovy. Je potreb-
n zdrazni, e pri akomkovek vysdzan do
verejnej zelene je potrebn informova a vyiada
si shlas sprvcu pozemku, ktor m na staros-
ti, alebo priamo aj zabezpeuje drbu zelene.
Svojvon vysdzanie prina niekedy mnostvo
problmov pri nslednej drbe v budcnosti.
Rovnako si treba uvedomi mono aj trochu
komick skutonos, a sce, e strom nie je
schopn pohybu, o znamen, e ak miesto mu
vyberieme, resp. kde ho zasadme, tam sa bude
snai rs a vyvja sa. Koruna a s tm svisiaci
koreov systm niektorch druhov stromov
dosahuje naozaj ctyhodn rozmery. Prli blzko
zasaden strom me do uritej miery znamena
ohrozenie a poruchy stavieb, naastie len v pr-
pade nestabilnch zemn (predovetkm lov zo
skupiny montmorillonitov). Strom toti oder-
pva transpirciou a stovky litrov vody denne.
Znamen to, e vlhkos budovy urite nie je
spsoben vplyvom stromov, nakoko tieto vodu
z pdy oderpvaj a nie zadriavaj.
Pokia vak vm strom hlavne prlinm
tienenm vytvra nevhodn bytov hygienick
podmienky, s nasledovn monosti:
Poiada sprvcu zelene o pravu koruny,
pokia vo vaom byte s z dvodu prlinho
tienenia nevhodn hygienick podmienky.
Tto skutonos je vak potrebn dkladne
zvi. Vek redukcia koruny stromu vedie
asto ku jeho nenvratnmu pokodeniu,
rovnako je potrebn zvi aj faktor stability
stromu. Prlin vyvetvenie vedie k posunutie
aiska stromu a tm aj k jeho zvenmu
riziku k zlomu.
18. k0 0tI00t8I t ll800, I0 tIl0N 08tII 08[0N0lk0t
8I000 tI8tI0lk0N 0JI0t t 0JI0t0N 00N0 t80l
8 I0l 00 0000 I8t0 00l80II
Poda zkona o OP mono vykona vrub dre-
viny (defincia dreviny je uveden v otzke . 2
publikcie) len po jej predchdzajcom oznae-
n (orgnom ochrany prrody - t.j. obce) a po
prvoplatnosti shlasu na vrub, ktorm je vyko-
nvate vrubu povinn sa na poiadanie preuk-
za. Prpady, kedy nie je potrebn ma shlas na
vrub dreviny sa nachdzaj v otzke . 19.
Legislatvne podmienky a monosti obianskej participcie ... Verejnos a ochrana drevn
17
Poiada sprvcu zelene o vrub stromu.
Vlastnci, alebo njomnci, ktorm toto oprv-
nenie vyplva z njomnej zmluvy, mu po-
iada o vrub stromu sami.
Vrub stromu by sa mal vydva len v odvod-
nench prpadoch. Odvodnenm prpadom na
vydanie shlasu na vrub dreviny je preukzanie
nevhodnch hygienickch podmienok v bytovch
a nebytovch priestoroch. Tienenie stromu sa
me vnma aj pozitvne, hlavne v svislosti
s hroziacimi klimatickmi zmenami a tm svi-
siacim otepovanm hlavne v mestch.
V prpade, e strom asti njomnkov preka
a in ho zase chc chrni, by sa malo postupo-
va v slade s njomnou zmluvou, kde je vype-
cifikovan, ak pomer njomnkov je potrebn
k prijatiu rozhodnutia za cel bytov dom,
samozrejme len za podmienky, e z njomnej
zmluvy vyplva oprvnenie njomnkov dva
shlas na vrub stromov.
Ak s vak byty vo vlastnctve vlastnkov bytov
a strom stoj na pozemku patriacom k bytovmu
domu (tzv. priahlom pozemku, ktor je v spolu-
vlastnctve vlastnkov bytov a nebytovch priesto-
rov v dome), postupuje sa poda 14 ods. 1 a 2
zkona . 182/1993 o vlastnctve bytov:
"1) Vlastnk bytu alebo nebytovho priestoru
v dome m prvo a povinnos zastova
sa na sprve domu, rozhodova ako spolu-
vlastnk o spolonch astiach domu a spo-
lonch zariadeniach domu, prsluenstve
a pozemku, najm o spsobe ich prevdzky,
drby a oprv."
"2) Pri hlasovan sa rozhoduje nadpolovinou
vinou hlasov vetkch vlastnkov bytov
a nebytovch priestorov v dome, inak je roz-
hodnutie neplatn; za kad byt a nebytov
priestor v dome m vlastnk jeden hlas. Ak
ide o dleit rozhodnutie tkajce sa spolo-
nch ast domu a spolonch zariaden
domu, prsluenstva a priahlho pozemku,
mu sa prehlasovan vlastnci bytov a neby-
tovch priestorov v dome obrti na sd, aby
o veci rozhodol."
19. k0 II808I 0 tJl00 tIl0N0
Pri iadan o vrub sa postupuje nasledovne:
Shlas na vrub dreviny vydva obec v slade
s 47 a 48 zkona o OP a to formou rozhodnu-
tia, lebo na jeho vydanie sa vzahuje u spomna-
n sprvny poriadok. Konanie na vrub dreviny
zana na zklade psomnej iadosti o vydanie
shlasu na vrub dreviny.
iados o vydanie shlasu na vrub dreviny
obsahuje tieto nleitosti (Vykonvacia vyhlka
17 ods. 7):
a) meno a trval pobyt iadatea,
b) katastrlne zemie, parceln slo a druh
pozemku, na ktorom drevina rastie, a kpiu
Legislatvne podmienky a monosti obianskej participcie ... Verejnos a ochrana drevn
18
katastrlnej mapy alebo in doklad umou-
jci identifikciu dreviny v terne,
c) shlas vlastnka, sprvcu, prpadne njomcu
(ak mu takto oprvnenie vyplva z njomnej
zmluvy) pozemku, na ktorom drevina rastie,
ak iadate nie je jeho vlastnkom (sprvcom,
njomcom),
d) pecifikciu dreviny, ktor sa m vyrba,
najm jej druh, poet, zdravotn stav, obvod
kmea meran vo vke 130 cm nad zemou
alebo v mieste najvieho obvodu kmea
alebo vmeru krovitho porastu,
e) odvodnenie iadosti
K podaniu iadosti o vydanie, zmenu alebo
zruenie shlasu na vrub mus fyzick osoba
alebo prvnick osoba oprvnen na podnikanie,
ktorej predmet innosti svis s podanou iados-
ou zaplati sprvny poplatok (vi poloka 160
sadzobnka sprvnych poplatkov v zkone
. 145/1995 Z. z. o sprvnych poplatkoch).
V prpade shlasu na vrub obec iadateovi
ur tzv. nhradn vsadbu alebo finann
nhradu do vky spoloenskej hodnoty dreviny,
vypotanej poda prlohy . 33 vykonvacej
vyhlky.
Ak iadate nie je vlastnkom pozemku, na
ktorom sa nhradn drevina vysad, me mu
orgn ochrany prrody uloi i starostlivos o u,
najviac vak na dobu troch rokov.
Orgn ochrany prrody v zmysle 48 zkona
o OP m povinnos evidova pozemky vhodn na
nhradn vsadbu vo svojom zemnom obvode
s tm, e ich zaradenie do evidencie vopred pre-
rokuj s ich vlastnkmi.
Orgn ochrany prrody ulo povinnos za-
plati finann nhradu aj tomu, kto vyrbal
dreviny bez shlasu, a to do vky spoloenskej
hodnoty dreviny.
Finann nhrada je prjmom obce, ktor je
povinn tieto prjmy poui vlune na hradu
nkladov spojench so starostlivosou o dreviny
rastce v jej zem.
Konkretizciou vyuitia prjmov z finannch
nhrad sa zabrni zneuvaniu tchto prostried-
kov obcami na in ely.
0. 0l0l t8 II808I0I0N 0 tJl00 8[ 0tI000tI tJt800J tIl0N0 I8
tJl0080J 8 t 8k0N N00ItIt0
Legislatvne podmienky a monosti obianskej participcie ... Verejnos a ochrana drevn
19
Pokia strom rastie mimo zastavanho ze-
mia obce, mus by oznaen vo vke 130 cm
zretenm odtlakom ciachy (poda vzoru uvede-
nom v prlohe . 15 Vykonvacej vyhlky)
Pokia strom rastie v zastavanom zem obce,
mus by oznaen vo vke 130 cm zretenm
farebnm znakom kruhovho tvaru s prieme-
rom 5 cm a na koreovom nbehu.
1. k0 N0tI8 0JI 0l0tI0J, 0l0000 08 tJl00, 0I080000
Ustanovenie 47 ods. 4 zkona o OP definu-
je niekoko prpadov, kedy nie je potrebn iada
shlas na vrub dreviny. Postupne sa ich v nasle-
dovnom texte poksime predstavi.
Shlas na vrub dreviny sa teda nevyaduje:
.1.
na stromy s obvodom kmea do 40 cm,
meranm vo vke 130 cm nad zemou,
a krovit porasty s vmerou do 10 m
2
Najastejie obania vidia vruby stromov na
verejnch priestranstvch vo verejnej zeleni.
Upozorujeme, e v takomto prpade je ale
shlas na vrub vdy potrebn, bez ohadu na
vekostn parametre stromu (poda 47 ods. 5).
Rovnako je potrebn vdy povolenie na vrub, ak
drevina rastie v zem s druhm alebo tretm
stupom ochrany, resp. na cintornoch.
Trochu nejasne vyznieva defincia verejnej
zelene. Vychdzajc z 4 ods. 3 psm. f) zkona
SNR . 369/1990 Zb. o obecnom zriaden obec
pri vkone samosprvy zabezpeuje sprvu
a drbu verejnej zelene. Znamen to, e defi-
ncia verejnej zelene by mohla znie:
Verejn zele - verejne prstupn zele vo
vlastnctve alebo v sprve obce.
Pri sprve zelene sa meme stretn ete
s nasledovnmi pojmami, ktorch zadefinova-
nie bude upresnen v rmci pripravovanej
normy STN "Oetrovanie, udriavanie a ochrana
stromovej vegetcie":
Skromn zele - zele na pozemku vo
vlastnctve fyzickch osb.
Vyhraden zele - zele prstupn len uritej
skupine obyvatestva, alebo prstupn za uritch
podmienok (kolsk, nemocnin zele a in).
..
pri obnove produknch ovocnch drevn,
ak sa vsadba novch ovocnch drevn
uskuton do iestich mesiacov odo da
vrubu,
Zkon o OP vak stanovuje ohlasovaciu
povinnos do 5 dn od uskutonenia vrubu.
Obsah oznmenia o vyrban ovocnej dreviny je
popsan v 17 ods. 11 Vykonvacej vyhlky.
. k00J 0I0 [0 0Il0000 II808I 0 t00I8t 08 tJl00
Legislatvne podmienky a monosti obianskej participcie ... Verejnos a ochrana drevn
.J.
pri bezprostrednom ohrozen zdravia
alebo ivota loveka, alebo znanej kody
na majetku (to znamen kody prevyu-
jcej stonsobok minimlnej mesanej
mzdy, o je v sasnosti cca 610 tisc Sk),
V slade s Vykonvacou vyhlkou 17 ods. 6
sa pod bezprostrednm ohrozenm zdravia alebo
ivota loveka alebo znanej kody na majetku
rozumie tak stav bezprostrednho ohrozenia:
"ktor je vyvolan najm nepredvdatenou
alebo neodvrtitenou udalosou nezvislou od
udskej vle, s ktorou sa spjaj nsledky tka-
jce sa ohrozenia zdravia alebo ivota loveka
alebo vzniku znanej kody na majetku. Ide
najm o der blesku, povode, zemetrasenie,
smr, zosuv pdy a erziu, ako aj o such
a odumret stromy nachdzajce sa na mies-
tach, kde mu ohrozi zdravie alebo ivot love-
ka alebo spsobi znan kodu na majetku.
Zkon o OP vak v takomto prpade rovnako
stanovuje ohlasovaciu povinnos do 5 dn od
uskutonenia vrubu. Obsah oznmenia o vyr-
ban dreviny pri bezprostrednom ohrozen je
popsan v 17 ods. 11 Vykonvacej vyhlky,
v slade s ktorm mus obsahova nasledovn:
a) meno a trval pobyt iadatea,
b) katastrlne zemie, parceln slo a druh
pozemku, na ktorom drevina rstla a kpiu
katastrlnej mapy alebo in doklad umou-
jci identifikciu miesta dreviny v terne,
c) shlas vlastnka, sprvcu, prpadne njomcu
(ak mu takto oprvnenie vyplva z njomnej
zmluvy) pozemku, na ktorom drevina rastie,
ak iadate nie je jeho vlastnkom (sprvcom,
njomcom),
d) pecifikciu dreviny, ktor sa vyrbala, jej
druh, poet, zdravotn stav, obvod kmea
meran vo vke 130 cm nad zemou alebo
v mieste najvieho obvodu kmea alebo
vmeru krovitho porastu,
e) odvodnenie oznmenia.
Pod odvodnenm sa rozumie splnenie preuk-
zania podmienok bezprostrednho ohrozenia.
.4.
ak oprvnenie alebo povinnos vrubu
vyplva z osobitnch predpisov, ktormi
s naprklad vodn zkon, cestn zkon,
zkon o drhach, zkon o energetike,
zkon o civilnom letectve, zkon o tele-
komunikcich a pod.
V alom texte s niektor odseky z hore uve-
dench zkonov:
f000J I8k00
Poda 45 ods. 1 psm. b) zkona o vodch
je sprvca vodnho toku oprvnen v zujme sta-
rostlivosti o koryto vodnho toku odstraova
alebo novo vysdza stromy a kry na pobrench
pozemkoch.
Pobrenmi pozemkami v zvislosti od druhu
opevnenia brehu a druhu vegetcie pri vodohos-
podrsky vznamnom vodnom toku s pozemky
do 10 m od brehovej iary a pri drobnch
vodnch tokoch do 5 m od brehovej iary, pri
ochrannej hrdzi vodnho toku do 10 m od
vzdunej pty hrdze ( 45 ods. 2).
20
L8k00 0 0l80800
Poda 8 ods. 4 zkona o drhach je v zuj-
me bezpenosti drhy a dopravy na drhe vlast-
nk (sprvca, uvate) nehnutenosti povinn
v ochrannom psme drhy odstrni stromy
a kry, in porasty alebo upravi, prpadne odstr-
ni in prekky, ktor by mohli ohrozi bezpe-
n a plynul prevdzkovanie drhy a dopravy na
drhe.
Poda 8 ods. 5 zkona o drhach prslun
drhov sprvny orgn me nariadi vlastnkovi
nehnutenosti v ochrannom psme drhy vyko-
na na vlastn nklady opatrenia na odstrnenie
zvad, ktor naruuj bezpenos drh a dopra-
vy na drhe.
Poda 8 ods. 6 zkona o drhach v prpade
nebezpeenstva z omekania me prevdzkova-
te drhy vykona na nklady vlastnka (sprvcu,
uvatea) nehnutenosti pravu alebo odstrni
prekky, okliesni alebo odstrni stromy, kry
alebo in porasty sm. Tm nie je dotknut prvo
vlastnka (sprvcu, uvatea) na nhradu kody
poda veobecnch predpisov o nhrade kody.
L8k00 0 000l0IIk0
Poda 9 ods. 6 psm. b) zkona o energeti-
ke je drite licencie pri plnen loh poda tohto
zkona oprvnen odstraova a okliesova
stromy a in porasty ohrozujce bezpenos
a spoahlivos prevdzky rozvodnch zariaden,
ak tak po predchdzajcej vzve neurobil ich
vlastnk alebo njomca, alebo sprvca (alej len
"vlastnk").
Poda 19 ods. 4 psm. b) zkona o energe-
tike je v ochrannom psme vonkajieho elektric-
kho vedenia a pod vedenm zakzan pestova
porasty s vkou presahujcou 3 m; vo vzdiale-
nosti presahujcej 5 m od krajnho vodia
vzdunho vedenia mono porasty pestova do
takej vky, aby sa pri pde nemohli dotkn
vodia elektrickho vedenia.
Poda 19 ods. 5 zkona o energetike je
vlastnk pozemku povinn umoni prevdzkova-
teovi vonkajieho elektrickho vedenia prstup
a prjazd k takmuto vedeniu a na ten el mu
umoni udriava von pruh pozemkov, tzv.
bezlesie v rke 4 m po kadej strane vonkajie-
ho elektrickho vedenia. Tto vzdialenos sa
vymedzuje od dotyku kolmice spustenej z von-
kajej strany elektrickho vedenia na vodorovn
rovinu ukotvenia podpernho bodu.
Poda 19 ods. 7 psm. a) zkona o energetike
je v ochrannom psme podzemnho elektric-
kho vedenia a nad tmto vedenm zakzan
zriaova stavby, kontrukcie, skldky a vysdza
trval porasty a jazdi osobitne akm mecha-
nizmom.
Poda 19 ods. 12 zkona o energetike stav-
by, kontrukcie, skldky, vsadba trvalch pora-
stov, prce a innosti vykonvan v rozpore
s obmedzeniami poda odsekov 3 a 9 v ochran-
nom psme alebo v blzkosti ochrannho psma
po jeho vzniku je povinn ten, kto ich vykonal
alebo dal vykona, odstrni na svoje nklady.
Poda 37ods. 7 psm. b) zkona o energetike
je v ochrannch psmach bez predchdzajceho
psomnho shlasu dritea licencie na rozvod
tepla zakzan vykonva stavebn prce a vsad-
bu trvalch porastov.
00tI0J I8k00
Poda 11 ods. 3 cestnho zkona prslun
cestn sprvny orgn me nariadi vlastnkovi,
sprvcovi alebo uvateovi nehnutenosti alebo
Legislatvne podmienky a monosti obianskej participcie ... Verejnos a ochrana drevn
21
Legislatvne podmienky a monosti obianskej participcie ... Verejnos a ochrana drevn
zariadenia, aby v cestnom ochrannom psme
odstrnil alebo upravil stavbu alebo in zariade-
nie, stromy, kry alebo in porasty, prpadne aby
upravil povrch pdy.
Poda 14 ods. 2 cestnho zkona pri rieen
cestnej zelene sa repektuje hadisko bezpenosti
cestnej premvky pri jeho prerokvan s orgn-
mi ochrany prrody a ivotnho prostredia.
Poda 14 ods. 3 cestnho zkona o umiest-
ovan a druhovom zloen cestnej zelene
a o vrube jej drevn rozhoduje cestn sprvny
orgn po dohode s orgnmi ivotnho prostre-
dia. V tomto ustanoven je odkaz na zkon
. 595/1990 Zb. o ttnej sprve pre ivotn
prostredie v znen neskorch predpisov. Kee
tento zkon bol novelizovan zkonom o ochra-
ne prrody, v podstate tento odkaz sa nepriamo
vzahuje na jeho ustanovenia a pod orgnmi
ivotnho prostredia sa rozumej orgny ochra-
ny prrody a krajiny (teda aj obec) spolu s ich
prvomocami.
22
V slade s 47 ods. 7 ten, kto chce vyrba
drevinu z dvodu, e povinnos jej vrubu vypl-
va z osobitnch predpisov (napr. tzv. vodn
zkon, pozri otzku . 1), je povinn tto sku-
tonos psomne oznmi orgnu ochrany prro-
dy najmenej 15 dn pred uskutonenm vrubu.
Orgn ochrany prrody me:
a) uri podrobnejie podmienky uskutonenia
vrubu alebo
b) vrub pozastavi, obmedzi alebo zakza, ak
je v rozpore s poiadavkami na ochranu dre-
vn, chrnench druhov poda 33 alebo
s rozsahom oprvnenia alebo povinnosti
poda osobitnch predpisov.
J. k0 t8 I008 0tI00[0 t ll80000, 8k 0tI000tI tJl000
tJIJt8 I 0t00II0J00 l00It0t
V slade s 47 ods. 4 psm. g) nie je potrebn
iada orgn ochrany prrody o vrub v prpade,
e sa jedn o stromy rastce v skromnch
zhradch a zhradkrskych osadch s obvodom
kmea do 80 cm, meranm vo vke 130 cm
nad zemou. Ak vak strom rastci v skromnej
zhrade presahuje uveden rozmery, povolenie
na vrub stromu je nevyhnutn.
4. M0tl t8 II808I 8[ 0 tJl00 tIl0N0,
8k l8tII0 t t0kl0N00[ I80l800
Legislatvne podmienky a monosti obianskej participcie ... Verejnos a ochrana drevn
23
Stromy, i cel stromoradia s asto sasou
zemnch systmov ekologickej stability. O pro-
blematike SES pojednva 3 ods. 3 zkona
o OP:
"Vytvranie a udriavanie zemnho systmu
ekologickej stability je verejnm zujmom. Pod-
nikatelia a prvnick osoby, ktor zamaj
vykonva innos, ktorou mu ohrozi alebo
narui zemn systm ekologickej stability, s
povinn zrove navrhn opatrenia, ktor pris-
pej k jeho vytvraniu a udriavaniu."
Z uvedenho vyplva nutnos zvaovania zsa-
hov napr. aj do brehovch porastov (v prpade, e
s sasou biokoridorov), alebo pri vruboch, i
inch zsahoch do drevn a zelene, ktor s
sasou ostatnch prvkov SESov (biocentr,
biokoridory).
. fII80 08L8 8 000l80J 0l0tl0
V tomto prpade je mon:
a.) obrti sa na krajsk rad a iada od neho,
aby v slade s 50 sprvneho poriadku rozho-
dol vo veci namiesto obvodnho radu (O)
on (pozri prlohu 2),
b.) podanie aloby na O na neinnos poda
250t obianskeho sdneho poriadku,
v ktorej mono iada, aby sd vyslovil povin-
nos O vo veci kona a rozhodn, v prpade
e ste astnkom konania (pozri prlohu 2),
c.) poda na okresn rad iados o informciu
poda infozkona . 211/2000, e preo vo
veci nekon (v prpade ignorovania takejto
iadosti mono iniciova priestupkov kona-
nie, v ktorom hroz zodpovednmu pracovn-
kovi radu pokuta a do 50 tisc Sk),
d.) poda podnet na prokuratru, aby v zmysle
21 ods. 1 psm. a) bod 4. zkona .
153/2001 Z.z. o prokuratre (pozri prlohu
2), preskmala zkonnos postupu O a vy-
zvala rad na odstrnenie neinnosti (tzv.
upozornenie na poruovanie zkona).
. k0 0tI00t8I t ll800, I0 00t000J 0l80 LF ll0t. 0000l
00l080[0 08 0000I 08 0l0t0t80I0 I8k008 0 0F 8 000l00l
t0 t00I II8000 08Il00I8
Legislatvne podmienky a monosti obianskej participcie ... Verejnos a ochrana drevn
24
V 103 zkona o OP - Spolon ustanovenia
sa uvdza:
(6) Orgn ttnej sprvy, ktor vedie konanie
o veci, ktorou mu by dotknut zujmy ochra-
ny prrody a krajiny, me o veci rozhodn naj-
skr po tom, ako obdr rozhodnutie orgnu
ochrany prrody o vydan alebo nevydan shlasu
alebo povolen alebo nepovolen vnimky zo
zkazu alebo vyjadrenie, ak sa poda tohto zko-
na vyaduj.
(7) Rozhodnutm o vydan shlasu, povolen
vnimky, nevydan shlasu alebo nepovolen
vnimky poda tohto zkona a vyjadrenm je
orgn ttnej sprvy viazan. Vyjadreniami poda
9 ods. 1 psm. a) a g) a n) nie s orgny
ttnej sprvy viazan, ak sa tkaj vojenskch
obvodov.
V praxi to znamen, e obce vykonvajce
psobnos stavebnho radu nemu vyda
napr. zemn rozhodnutie o umiestnen stavby
pred obdranm prvoplatnho rozhodnutia
o vruboch stromov, rastcich na pozemkoch,
na ktorch sa plnuje vstavba!
7. M0I0 0JI tJ0800 0I0N00 l0I00000II0 l00 IJN, 8k0 00tI800
lltI0t0J 0l80 ltI8t000J 0l80l l0I00000II0 0l800 000l80J
lll00J l0000l 0 tJl000 0l0tl0, l8tI00I00 08 00Ik00IJ00
0I0Nk000
1. 0I008I00 00tIl00N00I8I00 000Il0N lL0 8I0t00tk0l
V sasnosti spracovva nvrh STN "Starostlivos, udriavanie a ochrana stromovej vegetcie",
v nadvznosti na zkon 543/2002 Z. z. ochrane prrody a krajiny. Organizuje v porad druh ronk
sae "Strom roku 2004".
Kontakt a viac info: ing. Zuzana Hudekov, rec@ba.telecom.sk, www.zelen.sk
. I8 lI0I0l08II008I 800I0IJ 0I l00lI00II0l0l 8I0t00tk0
ISA (International Society of Arboriculture) Slovensko je profesijnm i zujmovm zdruenm ud
zaujmajcich sa o strom v najirom slova zmysle.
Naou prvoradou lohou je ale vzdelvanie v arboristike, organizcia seminrov, kolen, workshopov,
eventov, vmena sksenost, podpora legislatvnych a normatvnych dokumentov v prospech zelene, mestskej
zelene zvl, stromov obzvl.
Kontakt a viac informci: www.isa-arbor.sk, www.isa-arbor.com
J. M0tItkJ tJ00l 8I0t00tk000 It8I0 000l8000t lll00J 8 kl8[I0J
L0l0I00I0 8I8II0k8
Uveden obianske zdruenia sa aktvne zapjaj do sprvnych konan v oblasti ochrany drevn.
Za ich viac ako ron psobenie zskali mnostvo praktickch sksenost. OZ Slatinka zskalo ocenenie
Sasakawa Peace Foundation
Kontakt a viac informci: mvszopk@internet.sk, slatinka@changenet.sk
4. 8Il0008 I80l800l0k8 tk0I8 FI0tI80J
Bude organizova vzdelvanie, 9 tdov rekvalifikan kurz , akreditovan M SR, Starostlivos
o dreviny-arboristika.
Kontakt a viac informci: Sz Pieany, Brezov 2, 921 01 Pieany
. 8I8I08 000l808 lll00J 8I0t00tk0[ l000IIkJ
ttna ochrana prrody Slovenskej republiky so sdlom v Banskej Bystrici (OP SR) je odborn organi-
zcia s celoslovenskou psobnosou, prostrednctvom ktorej MP SR zabezpeuje ochranu prrody a kraji-
ny na princpoch ochrany biologickej a krajinnej diverzity a trvalo udratenho rozvoja. Prostrednctvom
svojich organizanch tvarov s regionlnou psobnosou zabezpeuje na seku ochrany drevn tieto lohy:
vypracva podklady pre vyhlasovanie stromov a ich skupn za chrnen, zabezpeuje oznaovanie chrne-
nch stromov a ich ochrannch psiem, sleduje stav siete chrnench stromov a zabezpeuje ich oetrovanie
a pripravuje podklady pre rozhodovanie orgnov ochrany prrody a krajiny o vrube drevn. Na seku ochra-
ny prrody a krajiny pln aj alie lohy, ktor s uveden v tatte OP SR . 45/2003 zo 7. novembra 2003.
Kontakt a viac info: www.sopsr.sk
Legislatvne podmienky a monosti obianskej participcie ... Verejnos a ochrana drevn
25
8. 0III0000 80l0tJ 8 k00I8kIJ
Legislatvne podmienky a monosti obianskej participcie ... Verejnos a ochrana drevn
26
Regionlne environmentlne centrum pre
krajiny strednej a vchodnej Eurpy (REC) je
medzinrodn neziskov organizcia, ktorej
innos sa zameriava na podporu aktivt, ktor
smeruj k zlepeniu stavu ivotnho prostredia
v krajinch strednej a vchodnej Eurpy.
Poslanm REC je pomha krajinm strednej
a vchodnej Eurpy riei problmy ivotnho
prostredia hlavne podporou spoluprce medzi en-
vironmentlnymi mimovldnymi organizciami,
vldami a vldnymi intitciami, akademickmi
intitciami, samosprvami, podnikateskou
sfrou a almi environmentlnymi skupinami,
a to predovetkm prostrednctvom posilnenia
vmeny a poskytovania informci a podporou
asti verejnosti v rozhodovacch procesoch
tkajcich sa ivotnho prostredia.
REC Slovensko, ako mimovldna organizcia
s medzinrodnm prvkom registrovan poda
zkona . 116/1985 Zb, je sasou siete praco-
vsk REC v 15 krajinch strednej a vchodnej
Eurpy a Turecku. Od svojho zaloenia v roku
1992 spene spolupracuje so vetkmi vznam-
nmi skupinami spolonosti, najm vak s envi-
ronmentlnymi mimovldnymi organizciami,
Ministerstvom ivotnho prostredia SR, samos-
prvami a akademickmi intitciami.
REC Slovensko si postupne vybudovalo vlastn
expertzu a spolupracuje s mnohmi expertmi na
realizcii projektov v oblasti trvalo udratenho
rozvoja na nrodnej, regionlnej a miestnej
rovni ako aj v oblasti ochrany prrody a vd so
zameranm na as verejnosti.
Viac informci o REC Slovensko
njdete na strnkach:
www.rec.sk
www.tur.sk
www.zelen.sk
www.euintegracia.sk
Kontakt:
REC Slovensko, Vysok 18, 811 06 Bratislava
Tel.: 02 / 5263 2942, Fax: 02 / 5296 4208
e-mail:rec@changenet.sk
Legislatvne podmienky a monosti obianskej participcie ... Verejnos a ochrana drevn
27
Legislatvne podmienky a monosti obianskej participcie ... Verejnos a ochrana drevn
Prloha 1
Nzov obianskeho zdruenia
Okresn/Krajsk/Obecn/Mestsk rad,
rad mestskej asti v BA a KE, MP SR, SIP
adresa
Vec: iados o upovedomen o zaat sprvnych konan
Obianske zdruenie nzov, adresa, IO, zastpen-meno , tatuttorom zdruenia tmto v sla-
de s 82 ods. 6 zkona . 543/2002 Z. z. o ochrane prrody a krajiny iada orgn ochrany prrody,
aby ponc dnenm dom psomne upovedomil OZ o zaat vetkch sprvnych konan vo veciach
ochrany drevn (me sa doplni v slade so zujmom OZ o alie oblasti napr. vnimiek zo zakza-
nch innost v zemiach s druhm/tretm/tvrtm/piatym stupom ochrany, obmedzenia vstupu
verejnosti do nrodnho parku, zmeny koryta vodnho toku, ochrany biotopov a revitalizanch opat-
ren, opatren na odstrnenie invznych druhov, uzavretia prrodnej rezervcie pre verejnos, pries-
kumu a vskumu novoobjavenej jaskyne, a pod.).
V ............., da ............
podpis
Prlohy: Stanovy OZ zo da 21. 5. 1997
Zmena a doplnenie Stanov OZ zo da
28
Prloha 2
0 8l8t0000 0lI80k0
Opatrenia proti neinnosti
Ak to dovouje povaha veci a ak npravu nemono dosiahnu inak, sprvny orgn, ktor by bol
inak oprvnen rozhodn o odvolan, sm vo veci rozhodne, pokia sprvny orgn prslun na rozhod-
nutie nezaal konanie, hoci je na to povinn alebo pokia nerozhodol v lehote ustanovenej v 49 ods. 2.
250t osp
KONANIE PROTI NEINNOSTI ORGNU VEREJNEJ SPRVY
(1) Fyzick osoba alebo prvnick osoba, ktor tvrd, e orgn verejnej sprvy nekon bez vne-
ho dvodu spsobom ustanovenm prslunm prvnym predpisom tm, e je v konan neinn,
me sa domha, aby sd vyslovil povinnos orgnu verejnej sprvy vo veci kona a rozhodn. Nvrh
nie je prpustn, ak navrhovate nevyerpal prostriedky, ktorch pouitie umouje osobitn predpis.
(2) Orgn verejnej sprvy, proti ktormu nvrh smeruje, je povinn bezodkladne po doruen
nvrhu predloi sdu vyjadrenie k nvrhu a prslun spis. K rozhodnutiu o nvrhu si sd me
vyiada stanovisko nadriadenho sprvneho orgnu.
(3) Sd o nvrhu rozhodne bez pojednvania uznesenm. Ak sd nvrhu vyhovie, vo vroku uve-
die oznaenie orgnu, ktormu sa povinnos uklad, predmet a slo sprvneho konania a primeran
lehotu, nie vak dlhiu ako tri mesiace, v ktorej je orgn verejnej sprvy povinn rozhodn. Sd me
na nvrh orgnu verejnej sprvy tto lehotu predi. Nedvodn alebo neprpustn nvrh sd zamietne.
(4) Navrhovate m prvo na nhradu trov konania, ak sd nvrhu vyhovel.
(5) Predseda sentu konanie zastav, ak odpadli dvody na alie konanie, a zrove rozhodne
o trovch konania.
(6) Proti rozhodnutiu sdu nie je prpustn opravn prostriedok.
(7) Na konanie poda tejto hlavy sa pouij ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto asti primerane,
ak v tejto hlave nie je ustanoven inak.
Legislatvne podmienky a monosti obianskej participcie ... Verejnos a ochrana drevn
29
Legislatvne podmienky a monosti obianskej participcie ... Verejnos a ochrana drevn
1 I8k008 0 l0k0l8I0l0
(1) Prokurtor vykonva dozor nad dodriavanm zkonov a ostatnch veobecne zvznch
prvnych predpisov orgnmi verejnej sprvy
a) preskmavanm zkonnosti
1. veobecne zvznch prvnych predpisov vydanch orgnmi verejnej sprvy,
2. smernc, uznesen, prav, opatren a inch prvnych aktov vydanch na zabezpeenie
plnenia loh v oblasti verejnej sprvy (alej len "opatrenie"),
3. rozhodnut vydanch v jednotlivch veciach 13) v oblasti verejnej sprvy
(alej len "rozhodnutie"),
4. postupu orgnov verejnej sprvy pri vydvan opatren a rozhodnut,
b) vykonvanm previerok zachovvania zkonnosti,
c) uplatovanm poradnho hlasu na zasadnutiach orgnov verejnej sprvy.
1/1998 L.I.
Lk0
I0 14. N8[8 1998
0 tI8I00tII800
Nrodn rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zkone:
Zkladn ustanovenia
1
Tento zkon upravuje postup pri podvan, prijman, evidovan, vybavovan a kontrole vyba-
vovania sanost fyzickch osb a prvnickch osb.
2
Poda tohto zkona prijmaj, eviduj, vybavuj a kontroluj vybavovanie sanost
30
a) ttne orgny a nimi zriaden organizcie, 1)
b) obce a nimi zriaden organizcie, 1)
c) prvnick osoby a fyzick osoby, ktorm zkon zveril rozhodovanie o prvach a povin-
nostiach fyzickch osb alebo prvnickch osb 2) (alej len "orgn verejnej sprvy").
------------------------------------------------------------------
1) 21 a 23 zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 303/1995 Z.z. o rozpotovch pravi-
dlch v znen zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 386/1996 Z.z. o ttnom rozpote na
rok 1997 a o zmene a doplnen niektorch zkonov.
2) Naprklad 2 a 3 ods. 2 psm. b) a c) zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky .
274/1994 Z.z. o Socilnej poisovni v znen neskorch predpisov, 4 zkona Nrodnej rady Slo-
venskej republiky . 387/1996 Z.z. o zamestnanosti, zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky .
233/1995 Z.z. o sdnych exektoroch a exekunej innosti (Exekun poriadok) a o zmene a dopl-
nen alch zkonov, zkon Slovenskej nrodnej rady . 323/1992 Zb. o notroch a notrskej
innosti (Notrsky poriadok) v znen neskorch predpisov.
3
Sanos je podanie fyzickej osoby alebo prvnickej osoby (alej len "saovate"), ktorm
a) sa domha ochrany svojich prv alebo prvom chrnench zujmov, pretoe dolo k ich
porueniu alebo k ohrozeniu innosou alebo neinnosou (alej len "innos") orgnu verejnej
sprvy,
b) upozoruje na konkrtne nedostatky, najm na poruenie prvnych predpisov, ktorch
odstrnenie si vyaduje zsah orgnu verejnej sprvy.
4
(1) Za sanos poda tohto zkona sa nepovauje podanie
a) fyzickej osoby alebo prvnickej osoby poslan orgnu verejnej sprvy ako dopyt, ktorm sa
nedomha ochrany svojich prv,
b) orgnu verejnej sprvy, v ktorom upozoruje na nesprvnu innos inho orgnu verejnej
sprvy,
c) ktorho vybavovanie je upraven osobitnm predpisom, 3)
d) proti rozhodnutiu orgnu verejnej sprvy vydanmu v sprvnom
konan, ak je zrejm, e podanie mono vybavi v sprvnom konan.
(2) Orgn verejnej sprvy, ktormu bolo doruen podanie oznaen ako sanos, a toto poda-
Legislatvne podmienky a monosti obianskej participcie ... Verejnos a ochrana drevn
31
Legislatvne podmienky a monosti obianskej participcie ... Verejnos a ochrana drevn
nie poda odseku 1 psm. a) a c) nie je sanosou, je povinn ho do piatich dn vrti s uve-
denm dvodu tomu, kto ho podal. Podanie poda odseku 1 psm. d) zale orgn verejnej spr-
vy bezodkladne saovateovi s pouenm, a ak ide o neprvoplatn rozhodnutie, aj orgnu pr-
slunmu na rozhodnutie o opravnom prostriedku; ak as podania spa nleitosti sanosti poda
tohto zkona, vybav sa tto as ako sanos.
------------------------------------------------------------------
3) Naprklad zkon . 141/1961 Zb. o trestnom konan sdnom (Trestn poriadok) v znen
neskorch predpisov, zkon Slovenskej nrodnej rady . 80/1992 Zb. o sdlach a obvodoch sdov
Slovenskej republiky, ttnej sprve sdov, vybavovan sanost a o vobch prsediacich (zkon o
ttnej sprve sdov) v znen neskorch predpisov, 49 zkona Slovenskej nrodnej rady .
511/1992 Zb. o sprve dan a poplatkov a o zmench v sstave zemnch finannch orgnov v znen
neskorch predpisov, zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 314/1996 Z.z. o prokuratre v
znen neskorch predpisov.
Podvanie sanost
5
(1) Sanos sa podva spravidla psomne alebo stne v zujme jej urchlenho a efektvneho
vybavenia orgnu prslunmu na jej vybavenie.
(2) Sanos adresovan na meno vedceho alebo zamestnanca orgnu verejnej sprvy sa
povauje za sanos podan orgnu verejnej sprvy.
(3) O stnej sanosti, ktor nemono vybavi hne pri jej podan, orgn, ktor sanos pri-
jma, vyhotov zznam, ktor saovateovi predlo na pretanie a podpis. Na poiadanie sao-
vatea sa mu vyd rovnopis zznamu.
(4) Zo sanosti mus by zrejm, kto ju podva. Mus obsahova meno, priezvisko, adresu
fyzickej osoby alebo nzov a sdlo prvnickej osoby, predmet sanosti a oho sa saovate domha.
(5) Ak sanos nem poadovan nleitosti poda odseku 4, nie je zrozumiten, alebo ak s
na jej nleit vybavenie potrebn daje, ktor sa v sanosti neuvdzaj, treba zabezpei ich dopl-
nenie. Na dopanie sanosti sa primerane vzahuje 15.
(6) Ak sanos podva viac saovateov spolone a neur sa v nej, komu z nich sa maj doru-
ova psomnosti vo vybavovanej veci, vetky odosielan psomnosti sa doruuj tomu saovateovi,
ktor sa v sanosti uvdza na prvom mieste.
32
6
Podanie sanosti sa nesmie sta podnetom ani dvodom na vyvodzovanie dsledkov, ktor by
saovateovi spsobili akkovek ujmu.
7
Utajenie totonosti saovatea
(1) Ak saovate poiadal, aby sa jeho totonos utajila alebo ak je jej utajenie v zujme nle-
itho vybavenia sanosti, pri preetrovan sanosti sa postupuje len na zklade jej odpisu, v ktorom
sa neuvdza ni z toho, o by umoovalo identifikciu saovatea. Kad zastnen na vybavo-
van veci, komu je saovateova totonos znma, je povinn o nej zachova mlanlivos.
(2) Ak saovate poiadal o utajenie svojej totonosti, ale charakter sanosti neumouje jej pre-
etrenie bez uvedenia niektorho z dajov o jeho osobe, treba ho o tom bezodkladne upovedo-
mi. Zrove ho treba upozorni, e vo vybavovan sanosti sa bude pokraova len vtedy, ak v ure-
nej lehote psomne udel shlas s uvedenm uritho potrebnho daja o svojej osobe.
8
Anonymn sanos
Sanos, v ktorej saovate neuvdza svoje meno, priezvisko a adresu (prvnick osoba svoj
nzov a sdlo), je anonymn sanos. Anonymn sanos sa vybavuje, ak obsahuje konkrtne
daje, ktor nasveduj, e bol poruen prvny predpis.
9
Prijmanie sanost
Vetky orgny verejnej sprvy s povinn prijma sanosti. Prijat sanosti, na ktorch vybave-
nie alebo preetrenie nie s prslun, s povinn bezodkladne postpi orgnu prslunmu na ich
vybavenie a zrove o tom upovedomi saovatea.
Legislatvne podmienky a monosti obianskej participcie ... Verejnos a ochrana drevn
33
Legislatvne podmienky a monosti obianskej participcie ... Verejnos a ochrana drevn
10
Evidencia sanost
(1) Orgn verejnej sprvy je povinn zabezpei vedenie centrlnej evidencie podanch
sanost oddelene od evidencie ostatnch psomnost tak, aby poskytovala daje potrebn na
kontrolu vybavovania sanost. Evidencia mus obsahova najm tieto daje:
a) dtum doruenia sanosti,
b) meno, priezvisko, adresu (nzov, sdlo) saovatea,
c) predmet sanosti,
d) proti komu sanos smeruje,
e) kedy a komu sa sanos pridelila alebo postpila na preetrenie,
f) vsledok preetrenia,
g) prijat opatrenia a termny ich splnenia,
h) dtum odoslania oznmenia saovateovi o vsledku preetrenia.
daj o postpen sanosti na vybavenie sa vyznauje namiesto daja uvedenho pod psme-
nom e) a daje pod psmenom f) a h) sa v takom prpade neuvdzaj.
(2) Evidencia anonymnch sanost sa vedie poda odseku 1 v rozsahu, v akom to ich obsah
umouje.
(3) Opakovan sanos sa eviduje v roku, v ktorom bola doruen, a predchdzajca sanos
sa k nej pripoj.
(4) Vedci orgnov verejnej sprvy s povinn na poiadanie strednho orgnu ttnej sprvy na
kontrolu vybavovania sanost 4) predklada ron sprvu o vybavovan sanost.
Sprva m obsahova najm poet prijatch a vybavench sanost, proti komu smerovali, ich
predmet a opatrenia vykonan na npravu zistench nedostatkov.
Prslunos na vybavenie sanosti
11
(1) Na vybavenie sanosti je prslun vedci orgnu verejnej sprvy. Ak sanos smeruje proti ved-
cemu tohto orgnu, vybavuje ju najbli nadriaden orgn. Ak tak orgn nie je, na vybavenie sanosti
v oblasti ttnej sprvy je prslun stredn orgn ttnej sprvy na kontrolu vybavovania sanost. 4)
34
(2) Na preetrenie sanosti proti innosti poslanca obecnho zastupitestva, starostu obce a
hlavnho kontrolra obce je prslun komisia zriaden obecnm zastupitestvom. 5)
(3) Na preetrenie sanosti proti innosti prednostu obecnho radu, nelnka obecnej polcie,
velitea poiarneho zboru obce alebo inho zamestnanca obce a tatutrneho orgnu prvnickej
osoby, ktorej je obec zriaovateom, 1) je prslun starosta obce alebo hlavn kontrolr, ak mu jej
preetrenie zverilo obecn zastupitestvo.
(4) Na vybavenie opakovanej sanosti proti innosti obce, ktor je vkonom ttnej sprvy, je
prslun okresn rad.
(5) Ak vznikne spor o tom, ktor z orgnov verejnej sprvy je prslun vybavi sanos, pr-
slunos ur ich spolon nadriaden orgn; ak tak orgn nie je, ur ju stredn orgn tt-
nej sprvy na kontrolu vybavovania sanost. 4) Vo veciach spornej prslunosti konaj orgny
verejnej sprvy najneskr do desiatich dn od doruenia sanosti.
------------------------------------------------------------------
1) 21 a 23 zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 303/1995 Z.z. o rozpoto-
vch pravidlch v znen zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 386/1996 Z.z. o ttnom
rozpote na rok 1997 a o zmene a doplnen niektorch zkonov.
4) 20a zkona Slovenskej nrodnej rady . 347/1990 Zb. o organizcii ministerstiev
a ostatnch strednch orgnov ttnej sprvy Slovenskej republiky v znen neskorch predpisov.
5) 10 ods. 2 a 15 zkona Slovenskej nrodnej rady . 369/1990 Zb. o obecnom zriaden
v znen neskorch predpisov.
12
(1) Sanos nesmie vybavova ani preetrova osoba, proti ktorej sanos smeruje, ani osoba,
ktor je podriaden tejto osobe.
(2) Z vybavovania sanosti i z preetrovania sanosti je vylen osoba,
a) ktor sa zastnila ako zamestnanec inho orgnu verejnej sprvy na innosti, ktor je
predmetom sanosti,
b) o ktorej nezaujatosti mono ma pochybnosti vzhadom na jej pomer k saovateovi, jeho
zstupcovi alebo k predmetu sanosti.
Legislatvne podmienky a monosti obianskej participcie ... Verejnos a ochrana drevn
35
Legislatvne podmienky a monosti obianskej participcie ... Verejnos a ochrana drevn
13
Lehoty na vybavenie sanosti
(1) Prslun orgn verejnej sprvy je povinn preetri a vybavi sanos do 30 dn odo
da, ke mu bola sanos doruen. V prpadoch spornej prslunosti ( 11 ods. 5) zana leho-
ta na vybavenie sanosti plyn odo da, ke bolo doruen oznmenie o uren prslunosti.
(2) Ak si vybavenie sanosti vyaduje sinnos inho orgnu verejnej sprvy, fyzickej osoby alebo
prvnickej osoby, prslun orgn verejnej sprvy je povinn vybavi sanos najneskr do 60
dn odo da, ke mu bola doruen. V prpadoch nronch na preetrenie sanosti me
vedci orgnu verejnej sprvy predi lehotu na jej vybavenie o alch 30 dn. O kadom pre-
den lehoty na vybavenie a o dvodoch predenia je orgn verejnej sprvy povinn psomne
upovedomi saovatea bez zbytonho odkladu.
14
Oboznamovanie s obsahom sanosti
Orgn verejnej sprvy, ktor sanos vybavuje, je povinn oboznmi toho, proti komu sanos
smeruje, s jej obsahom v takom rozsahu a ase, aby sa jej preetrovanie nemohlo zmari. Zrove
mu umon vyjadri sa k sanosti, predklada doklady, in psomnosti, informcie a daje potreb-
n na vybavenie sanosti.
Spoluprca pri vybavovan sanosti
15
(1) Saovate je povinn spolupracova s orgnom, ktor sanos vybavuje, prpadne preet-
ruje, v rozsahu potrebnom na vybavenie sanosti. Ak saovate bez vneho dvodu do desiatich dn
od doruenia poiadania o spoluprcu alebo v inom urenom termne neposkytne poadovan
spoluprcu, orgn verejnej sprvy nie je povinn vybavi sanos, o om saovatea pou v poia-
dan o spoluprcu.
(2) Ak saovate oznmi vne dvody, ktor mu brnia, aby spolupracoval poda odseku 1, vo
vybavovan jeho sanosti sa pokrauje. V ase, ke saovate mek s plnenm tejto povinnosti,
lehoty poda 13 neplyn.
36
(3) Ak je to na vybavenie sanosti nevyhnutn, saovate je povinn poskytn poadovan spo-
luprcu osobne, a to aj v prpade, e m ustanovenho zstupcu.
16
(1) Orgny verejnej sprvy s povinn poskytn orgnu, ktor sanos vybavuje alebo preet-
ruje, doklady, in psomnosti, vyjadrenia, informcie, daje potrebn na vybavenie sanosti, ako aj
aliu sinnos nevyhnutn na vybavenie, ak osobitn predpis 6) neustanovuje inak.
(2) Pri vybavovan sanosti mono okrem saovatea a orgnov verejnej sprvy poadova spo-
luprcu aj od inch fyzickch osb alebo prvnickch osb s ich shlasom, ak osobitn predpis 6)
neustanovuje inak.
------------------------------------------------------------------
6) Naprklad zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 100/1996 Z.z. o ochrane ttneho
tajomstva, sluobnho tajomstva, o ifrovej ochrane informci a o zmene a doplnen Trestnho
zkona v znen neskorch predpisov, zkon . 52/1998 Z.z. o ochrane osobnch dajov v infor-
manch systmoch, 23 zkona Slovenskej nrodnej rady . 511/1992 Zb., 39 zkona .
21/1992 Zb. o bankch v znen neskorch predpisov.
Preetrovanie sanosti
17
(1) Preetrovanie sanosti je innos, pri ktorej orgn verejnej sprvy postupuje tak, aby
zistil skuton stav veci a jeho slad alebo rozpor s prvnymi predpismi, elnosou a hospo-
drnosou plnenia loh, osobu, ktor zodpoved za zisten nedostatky, ako aj priny ich vzniku a
kodliv nsledky.
(2) Pri preetrovan sanosti sa vychdza z jej obsahu bez zretea na to, kto ju podal a proti komu
smeruje.
18
(1) Orgn verejnej sprvy vyhotov o preetren sanosti zpisnicu. Zpisnica obsahuje mies-
to a as preetrenia predmetu sanosti, preukzan zistenia, dtum vyhotovenia zpisnice, ozna-
enie orgnu verejnej sprvy, men a vlastnorun podpisy osb, ktor sanos preetrovali, ako
aj men a podpisy osb, ktorch sa zistenia priamo tkaj a ktor boli oboznmen s obsahom
zpisnice. Ak sa zistili nedostatky, v zpisnici sa ur, kto, akm spsobom a v akej lehote prij-
Legislatvne podmienky a monosti obianskej participcie ... Verejnos a ochrana drevn
37
Legislatvne podmienky a monosti obianskej participcie ... Verejnos a ochrana drevn
me opatrenia na odstrnenie zistench nedostatkov a prin ich vzniku. Zrove sa ur povinnos
predloi sprvu o ich splnen.
(2) Ak sa niekto zo zastnench odmietne oboznmi s obsahom zpisnice alebo ju po obozn-
men sa s jej obsahom odmietne podpsa, uvedie sa to v zpisnici spolu s dvodmi odmietnutia
podpisu. Orgn verejnej sprvy preetrujci sanos je povinn bez zbytonho odkladu vyhodnoti
opodstatnenos dvodov odmietnutia podpsa zpisnicu a vsledok vyhodnotenia uvies v zpis-
nici.
(3) Jedno vyhotovenie zpisnice z preetrenia sanosti sa mus odovzda orgnu, v ktorom
sa pri preetrovan sanosti zistili nedostatky.
19
Oznmenie o vybaven sanosti
(1) Vsledok preetrenia sanosti sa oznamuje saovateovi psomne s odvodnenm, i je
sanos opodstatnen alebo neopodstatnen. V prpade, e sa zistila opodstatnenos sanosti, uved
sa v oznmen aj opatrenia prijat alebo vykonan na odstrnenie zistench nedostatkov. Ak
nemono preetri predmet sanosti, orgn verejnej sprvy to bez zbytonho odkladu oznmi sa-
ovateovi.
(2) Ak sa sanos sklad z viacerch samostatnch bodov, v oznmen o vsledku preetrenia
sa daje poda odseku 1 uved ku kadmu bodu osobitne.
(3) Sanos sa povauje za vybaven, ak bol saovate psomne informovan o vsledku
preetrenia sanosti a ak sa prijali opatrenia na odstrnenie zistench nedostatkov a prin ich
vzniku. O stnej sanosti, ktor bola vybaven hne pri jej podan, sa psomn oznmenie nerob.
20
Opakovan sanos
(1) Ak saovate opakuje sanos v tej istej veci, orgn verejnej sprvy prekontroluje, i pvod-
n sanos bola sprvne vybaven. Vsledok kontroly oznmi saovateovi psomne, prio postu-
puje obdobne poda 19.
(2) Ak alia opakovan sanos podan tm istm saovateom v rovnakej veci neobsahuje nov
38
skutonosti, sprvnos jej vybavenia sa optovne nekontroluje, ani sa o tom saovate neupove-
dom. Urob sa o tom radn zznam do spisovho materilu.
(3) V prpade, e v rovnakej veci, v akej u bola vybaven sanos inho saovatea, pod sa-
nos al saovate bez uvedenia novch skutonost, jeho sanos netreba znovu preetro-
va, ale treba ho upovedomi o vsledku vybavenia pvodnej sanosti v lehotch poda 13.
21
Kontrola vybavovania sanost
(1) Kontrolu prijmania, evidencie, preetrovania, vybavovania sanost a plnenia opatren prijatch na
npravu poda tohto zkona vykonva v orgnoch verejnej sprvy ich vedci alebo nm poveren osoba.
(2) Orgn verejnej sprvy, ktor sanos vybavoval, je povinn kontrolova, i sa opatrenia
prijat na odstrnenie nedostatkov a prin ich vzniku riadne plnia; vyvodenie dsledkov voi oso-
bm, ktor s zodpovedn za ich nesplnenie, uplatn v prslunch orgnoch verejnej sprvy.
(3) Za nesprvne preetrenie sanosti alebo jej nesprvne vybavenie je vedci orgnu verej-
nej sprvy, ktor vybavoval sanos, povinn vyvodi dsledky voi zodpovednm zamestnancom
alebo uplatni prvnu zodpovednos 7) za poruenie povinnosti poda tohto zkona.
------------------------------------------------------------------
7) Naprklad zkon . 65/1965 Zb. Zkonnk prce v znen neskorch predpisov, zkon Sloven-
skej nrodnej rady . 372/1990 Zb. o priestupkoch v znen neskorch predpisov.
22
Poriadkov pokuta
(1) Orgn verejnej sprvy je oprvnen pri preetrovan sanosti uklada zamestnancom sub-
jektu, v ktorom sa preetruje sanos, poriadkov pokutu od 500 Sk do 5 000 Sk za marenie pre-
etrovania sanosti alebo za nesplnenie povinnost uvedench v tomto zkone, ak osobitn predpis
neustanovuje inak. Poriadkov pokutu mono uloi aj opakovane, ak povinnos nebola splnen
v urenom termne, najviac vak do 10 000 Sk.
(2) Pri uren vky poriadkovej pokuty poda odseku 1 sa prihliada najm na zvanos pro-
tiprvneho konania, na rozsah jeho nsledkov, na prpadn opakovan poruenie povinnost alebo
na poruenie viacerch povinnost a na mieru zavinenia.
Legislatvne podmienky a monosti obianskej participcie ... Verejnos a ochrana drevn
39
Legislatvne podmienky a monosti obianskej participcie ... Verejnos a ochrana drevn
(3) Za poruenie prvnej povinnosti mono zaa konanie o uloen poriadkovej pokuty v
sprvnom konan najneskr do troch mesiacov odo da, ke bola zpisnica z preetrenia sa-
nosti odovzdan orgnu, v ktorom sa zistili nedostatky ( 18). Poriadkov pokutu nemono
uloi po uplynut jednho roku po oznmen o vybaven sanosti ( 19).
(4) Vnosy z poriadkovch pokt s prjmom ttneho rozpotu.
23
Spolon ustanovenia
(1) Vedci orgnu verejnej sprvy, v ktorom sa preetruje sanos, je povinn vytvra vhodn
materilne, technick a personlne podmienky na sprvne a vasn preetrenie a vybavenie sanosti.
(2) Trovy, ktor vznikli saovateovi v svislosti s podanm, preetrenm a vybavenm sanosti,
zna saovate.
(3) Trovy, ktor vznikli orgnu verejnej sprvy pri podan, preetren a vybaven sanosti, zna
tento orgn.
(4) Zamestnanci orgnu verejnej sprvy s povinn o skutonostiach, ktor sa dozvedeli pri vyba-
vovan sanosti, zachovva mlanlivos. Od tejto povinnosti ich me psomne oslobodi ten,
v koho zujme tto povinnos maj, alebo vo verejnom zujme s vnimkou ustanovenia 7 ods.
1 vedci orgnu verejnej sprvy. Tm nie je dotknut povinnos zachovva mlanlivos o ttnom
tajomstve a sluobnom tajomstve.
24
Prechodn ustanovenie
Sanosti, oznmenia a podnety doruen do nadobudnutia innosti tohto zkona sa vybavuj
poda prvnych predpisov platnch v ase ich doruenia.
25
Zruovacie ustanovenie
Zruuje sa vldna vyhlka . 150/1958 .v. o vybavovan sanost, oznmen a podnetov pracujcich.
40
26
innos
Tento zkon nadobda innos 1. jna 1998.
Legislatvne podmienky a monosti obianskej participcie ... Verejnos a ochrana drevn
41
Regionlne environmentlne centrum pre krajiny strednej a vchodnej Eurpy
REC Slovensko, Vysok 18, 811 06 Bratislava
Tel./fax: +421 2 5263 2942 , +421 2 5296 4208,
email: rec@changenet.sk
www.rec.sk, www.zelen.sk
ISBN 80-968850-8-1