panorama

inforegio

34
Leto 2010

Regionlna politika integrovan prstup

sk

360 pohad

obsah

VODNK
Dirk Ahner
3 45

PREHAD

Integrovan prstup k politike sdrnosti

69

INTERVIEW

Fabrizio Barca Brian Robson

1013

PO CELEJ EURPE

Projekty z Portugalska, Maarska, Franczska, Poska, Nemecka a Belgicka

1415

BAVORSKO POD DROBNOHADOM

Bavorsko: integrovan opatrenia pomhaj trukturlne slabm oblastiam dosiahnu pln potencil

1617

SPOLON VCHODISKO
Integrcia v akcii

1820

PAULNE

Rozvoj miest a integrovan politika podpora Spoloenstva pre mestsk rozvoj

21

PECILNA RUBRIKA

Integrovan prstup k najvzdialenejm reginom Eurpy

2223

NA REGIO ZLE

Politika sdrnosti: v srdci stratgie Eurpa 2020

2425

INTERNE O NAICH PROJEKTOCH

Interne v Popakademie v Mannheime Interne v Centre pre nanozdravotnctvo (CNH) na Univerzite v Swansea

2627 28

VYTVRANIE SIET

Spolon npady, spolon vsledky (RegioStars 2010, Dni otvorench dver 2010, vron konferencia Urbact)

TERMNY DIRA NECHAJTE V HLAS POU

Predn strana: (c) EK Fotografie Vetky fotografie (c) EK okrem: strany 10 (c) Miguel Rivas; strany 12 (c) MARR S.A.; strany 13 (c) Stadt Leipzig / Ch. Eisler a strn 14 15 (c) Luftbild Nrnberg, Hajo Dietz. Tento asopis je vytlaen v anglitine, francztine a nemine na recyklovanom papieri. Je dostupn on-line v 21 jazykoch na strnke: http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docgener/panora_sk.htm Nzory vyjadren v tejto publikcii s nzormi autora a nevyjadruj nevyhnutne nzory Eurpskej komisie.

VodnK

Integrcia, integrovan prstup, integrovan tvorba politk v tomto vydan Panoramy sa budeme zama, o sa skrva za tmito vrazmi. Vzjomn zvislos politk znamen naprklad to, e dopravn systmy musia riei nielen sluby pre cestujcich, ale zohadova aj environmentlne faktory, ako naprklad energetick efektvnos, hlunos a zneisovanie. Tlak na efektvnos politk rastie aj v dsledku vplyvov nedvnej hospodrskej krzy na E. Prve v takejto situcii Komisia vydala stratgiu Eurpa 2020, v ktorej s zakotven nasledujce ciele: - inteligentn rast: vytvorenie hospodrstva zaloenho na znalostiach a inovcii, - trvalo udraten rast: podpora ekologickejieho a konkurencieschopnejieho hospodrstva, ktor efektvnejie vyuva zdroje, - inkluzvny rast: podpora hospodrstva s vysokou mierou zamestnanosti, ktor zabezpe socilnu a zemn sdrnos. Dosiahnutie tohto ciea si bude vyadova tak prstupy, pri ktorch sa venuje pln pozornos vzjomnm vplyvom jednotlivch politk. Prprava programov budcej genercie po roku 2013 poskytne prleitos zlepi innos a kvalitu plnenia politiky sdrnosti. Je nevyhnutn vyui tto prleitos na preskmanie danej politiky v zujme rozrenia jej dosahu a vsledkov. oraz intenzvnejia diskusia o eurpskej politike sdrnosti prina otzky, ktor treba riei. Patr k nim aj otzka, ako m politika sdrnosti zabezpei vhodn rmec pre integrovan rieenia prispsoben poznatkom a preferencim ud, priom sa zrove mus vyhn rmcovitmu prstupu. Toto vydanie Panoramy je venovan uplatovaniu integrovanho prstupu v sasnosti s osobitnm drazom na Bavorsko, ako aj na prklady z Franczska, Nemecka, Maarska, Poska a Portugalska. Na vzah integrcie a zemnej spoluprce sa pozrieme pod drobnohadom v aglomercii Eurometropolis, Lille-Kortrijk-Tournai. Integrovan prstup sa osvedil obzvl v mestskom kontexte a v lnku Rozvoj miest a integrovan politika sa dozviete, ako eurpska politika sdrnosti pomha podporova integrovan rozvoj miest. Nau pozornos si zaslia aj najvzdialenejie reginy Eurpy, ktor sa asto boria s akosami pri prekonvan svojej odahlosti od centier eurpskeho hospodrskeho rastu. Prve tu me hra mimoriadne vznamn lohu teritorilny prstup, ktor je neoddelitenou sasou eurpskej politiky sdrnosti. V interview o svojich nzoroch na integrovan prstup hovoria dvaja odbornci z danej oblasti profesor Brian Robson z univerzity v Manchestri (Spojen krovstvo) a profesor Fabrizio Barca, autor nezvislej sprvy Agenda reformovanej politiky sdrnosti. Dfam, e sa vm toto slo Panoramy bude pi a e niektor tu uveden mylienky a koncepcie dokete integrova aj do svojej vlastnej prce. Prjemn tanie!

Dirk Ahner
Generlny riadite, Generlne riaditestvo Eurpskej komisie pre regionlnu politiku

panorama 34

Prehad

INTEgRoVAN PRSTuP K PoLITIKE SDRNoSTI

V poslednch rokoch sa diskusia o eurpskej politike sdrnosti sstreuje na jej prnos ako integrovanho prstupu k tvorbe politk. o to vak naozaj znamen? V tomto vydan Panoramy vysvetlme, o je to integrovan prstup.

Aktulny kontext
V poslednch rokoch sa v eurpskej politike sdrnosti prijal nov model regionlneho hospodrskeho rozvoja. Ten sa vyvinul z politiky zameranej na kompenzciu reginov za ich znevhodnenia na politiku uren na zlepenie regionlnej konkurencieschopnosti a rastu. A prve tu me by integrovan prstup vemi cenn. Vylenenie jednej oblasti politiky, napr. dopravy, nem vznam, ak sa neprihliada na environmentlne, socilne a in oblasti hospodrskej politiky. Nedvne vskumy ukzali, e hospodrsky rast nezvis len od dostupnosti zdrojov, ale od toho, ako efektvne riadi faktory rastu, ktor od seba vzjomne zvisia. V sprve organizcie OECD za rok 2009 sa naprklad uvdza, e zlepenie samotnej infratruktry nemus automaticky vies k vyiemu rastu. V kombincii so zlepenm vzdelania a inovci sa vak zvyuje vplyv investcie do infratruktry na hospodrsky rast. Podobne ani koncentrcia vskumu a vvoja v jednej konkrtnej oblasti alebo regine nemus nevyhnutne znamena, e prslun vhody sa prejavia iba v rmci danho reginu. Vsledky jednho reginu v jednom konkrtnom sektore mu by asto zko previazan s vsledkami v inej oblasti. V tejto svislosti je preto potrebn, aby regionlne stratgie hospodrskeho rozvoja nevznikali izolovane.

Odkia pochdza tto mylienka?

Integrovan prstup sa datuje do poiatku eurpskej politiky sdrnosti. V roku 1957, kedy es zakladajcich krajn podpsalo Rmsku zmluvu, bolo ich cieom posilni jednotu svojich ekonomk a zabezpei harmonick rozvoj zniovanm rozdielov existujcich medzi rznymi reginmi a zaostalosti znevhodnench reginov. Tento cie vyplval z obavy, e niektor menej rozvinut reginy by nedokzali erpa vhody z alej integrcie trhu. Postupn rozirovanie podstatne zvilo regionlne rozdiely v E. V roku 1986 po pristpen Grcka, panielska a Portugalska k Eurpskej nii sa podiel obyvateov ijcich v regine s HDP na osobu nim ako 30 % priemeru E zvil z 12,5 % na 20 %. Posledn dve rozrenia vrazne zvili regionlne rozdiely v rovni rozvoja a alej posilnili potrebu politiky, ktor by podporovala rozvoj vo vetkch reginoch. V Lisabonskej zmluve sa vslovne uznva zemn sdrnos ako zkladn cie Eurpskej nie v dodatku k hospodrskej a socilnej sdrnosti. To znamen, e v zemnch zleitostiach a politikch Spoloenstva, vrtane cieov uvedench v stratgii Eurpa 2020, treba viac zohadova ich zemn vplyv. Integrovan prstup podiarkuje skutonos, e podpora rozvoja si vyaduje zku koordinciu verejnch politk. K rozvoju mu prispieva naprklad investcie do infratruktry aj investcie do vzdelania a inovcie. Takto koordincia sa vak me inne realizova len na regionlnej rovni, pretoe v reginoch psobia vemi odlin faktory rastu. Politika sdrnosti sa preto opiera predovetkm o stratgie integrovanho regionlneho rozvoja.

Ako vak navzjom skbi vetky tieto ciele?

Celkovm cieom eurpskej politiky sdrnosti bolo vdy podporova harmonick rozvoj nie a jej reginov. V tomto smere vznamne prispieva k trom strategickm cieom stratgie Eurpa 2020, ktormi s: inteligentn rast prostrednctvom zvyovania konkurencieschopnosti najm v menej rozvinutch reginoch, inkluzvny rast prostrednctvom podpory zamestnanosti a zlepenia socilneho zabezpeenia ud, ekologick rast prostrednctvom ochrany a zlepenia kvality ivotnho prostredia.

Nov nvtevncke centrum pre rmske divadlo v Mride, Extremadura, panielsko

panorama 34

Integrcia a lokalizovan politiky

Ako teda zapad integrovan prstup do zemne koncipovanej politiky, naprklad eurpskej politiky sdrnosti? Z benej implementcie eurpskych programov politiky sdrnosti vyplva potreba prce na niekokch rovniach verejnej sprvy. Eurpska politika sdrnosti me vaka zkej spoluprci na eurpskej, vntrottnej, regionlnej a miestnej rovni zvi konzistentnos a sinnos medzi rznymi politikami. Sasne me prispie aj k reniu osvedench postupov. zemn prstup tie zdrazuje potrebu pracova s prunejm vnmanm geografie, kee me s o mal zemn celky, naprklad ostrovy alebo mestsk asti, prpadne o vek celky, ako s metropolitn reginy i makroreginy, naprklad Baltsk more. Niektor programy politiky sdrnosti maj naprklad zlepi prstup k irokopsmovmu pripojeniu v istch astiach reginu, kde nvratnos potrebnch investci nie je dostatone vysok na to, aby motivovala firmy podiea sa tomto projekte samostatne. Pre in programy me by vhodnej viacregionlny prstup, ktor by umonil vytvori spolon stratgiu pre dan funkn oblas. Geografia i naalej zohrva vznamn lohu.

Integrcia prina vlastn lohy

Integrovan prstup napokon predstavuje vzvu aj pre ud psobiacich v terne. Zavedenie integrovanho prstupu k regionlnemu hospodrskemu rozvoju si vyaduje, aby tvorcovia politk vyuvali programov stratgie, ktor sa zameriavaj na skuton potreby bez toho, aby boli skreslen relatvnou ahkosou vynakladania prostriedkov na jednotliv sektory. Tento prstup si vyaduje stanovenie cieov a loh na zklade analzy problmov, ktorm el dan regin. Je potrebn posdi a to azda aj na celottnej rovni naprklad lohu dopravnho systmu z hadiska monost dosiahnutia irch hospodrskych, socilnych a environmentlnych cieov. Miestne stratgie by nemali by formulovan izolovane mali by zohadni stratgie, ktor sa implementuj v inch oblastiach, naprklad v susednch reginoch. Eurpska politika sdrnosti m v tejto oblasti sksenosti s podporou rozvoja systmov transregionlnej koordincie potrebn pri pomoci reginom E pri vzjomnom psoben a vyuvan synergi. Zjednoduene povedan, integrovan prstup s koordinciou innost vo vetkch oblastiach politiky prinesie lepie vsledky ne individulne iniciatvy.

Stanica Estao do Oriente, Lisabon, Portugalsko

Integrovan prstup (...) predstavuje vzvu aj pre ud psobiacich v terne.

panorama 34

interVieW

Fabrizio barca

Dr. Fabrizio barca je generlnym riaditeom talianskeho ministerstva hospodrstva a financi.

V sasnosti je Dr. Barca osobitnm poradcom Eurpskej komisie, univerzitnm docentom v odbore politickch vied v Pari a autorom poetnch publikci o riaden organizci a talianskej histrii.

Vo svojej tdii Eurpska nia a politika sdrnosti mylienky na zajtra nartvate niekoko problmov, ktorm E el, ako naprklad prrodn, hospodrske a socilne problmy. Mohli by ste vysvetli, ako poda Vs me pomc integrovan prstup k tmto otzkam a preo?
Existuje niekoko dvodov, najm tri z nich. Prvm je, e problmy, o ktorch hovorme, s svojm charakterom lokalizovan. Zmena klmy aj prisahovalectvo spolu s potrebou inovci sa naprklad javia ako problmy, ktor meme skutone vidie len na praktickej rovni. Z toho vyplva aj druh dvod: aby bolo mon riei aktulne lohy, je potrebn spoji tandardn a univerzlne poznatky, ktor nevychdzaj z konkrtneho kontextu, s poznatkami, ktor maj aktri psobiaci priamo na miestnej rovni. Potrebujeme aj loklne sksenosti a prstup, ako ich zska. Tret prvok svis s plnenm. V USA aj v Eurpe sme sa nauili, e inn politika znamen, e lovek nesmie nikdy podahn ilzii, e naiel trval rieenie. Trval rieenia neexistuj. Bez ohadu na to, ako je politika inn, za krtky as bude znovu neefektvna, lebo udia zistia, ako ju obs. Kom k prstupu, rieeniu a uplatovaniu politiky je teda experimentalizmus experimentalizmus definovan ako politika, ktor umouje uom experimentova s rieeniami a sledova, kritizova, vyjadri shlas a neshlas. Znova opakujem, e lokalizovan prstup je sprvnym politickm priestorom pre experimentalizmus.

Vo svojej sprve o budcnosti politiky sdrnosti ste politiku opsali ako lokalizovan. Ako do toho zapad integrovan prstup k tvorbe politk? Existuje svislos medzi tmito dvoma pohadmi na tvorbu politk?
Lokalizovan prstup je politick stratgia zameran na podporu rozvoja zvonku (lokality) pomocou intervenci prispsobench danmu kontextu. Integrcia rznych sektorovch zsahov je sasou lokalizovanej tvorby politk spolu so zmluvami, viacrovovm riadenm a partnerskmi systmami. Integrcia si vyaduje lokalizovan prstup, pretoe rzne sektorov intervencie nie je mon integrova inak ne na praktickej rovni. Sektorov spoluprca me existova v hlavnch mestch federcie, v nrode i regine, ale kad takto integrcia bude len teoretick. Jedine na projektovej rovni mono zohadni pecifickos danho miesta a uvedomi si, e funguje iba kombincia tyroch rznych vec naraz.

6 panorama 34

Integrcia si vyaduje lokalizovan prstup.

Hovorte o potrebe jasnho a jednoznanho rozlenia medzi politickmi zsahmi zameranmi na zvenie prjmov a rastu a zsahmi zameranmi na zniovanie nerovnost. Nie je to v rozpore s integrovanm prstupom?
Ciemi vetkch rozvojovch politk s spravodlivos a innos: socilne zalenenie, ktor sa tka viacrozmernch aspektov udskho blahobytu, a pln vyuitie monost, o svis s efektvnosou. Otzka potom znie: Nie je vari pravda, e samotn priny nespechu pri dosahovan socilneho zalenenia vysvetuj aj nespech pri dosahovan plnho vyuitia kapact?" Skutone je pravda, e tam, kde s slab intitcie aj kapacity, s obmedzen aj monosti inovtorov skutone sa uplatni, a tendencia je skr tak, e star garda zostane na mieste, o vedie k intitucionlnej stagncii. Vhodne vyuit lokalizovan politika zmen intitcie a ovplyvn inovciu ale len v dlhodobom horizonte. Hoci priny mu by rovnak, neplat, e zlepenm zalenenia sa nevyhnutne posilnia kapacity alebo naopak. Prli dlho sme socilnu agendu skrvali za agendu efektvnosti a tvrdili sme, e meme robi oboje naraz. Je to vak inak. Navye a o je dleitejie nie je pravda, e zsahy, ktor najlepie rieia jeden problm, s najlepie aj na rieenie alch problmov. Konkrtny prklad: Predstavte si regin, ktor trpi zl vzdelvac systm a investuje regionlne fondy na zlepenie kvality ponkanho vzdelvania. Je tu dvadsa najlepch iakov, potencilne vynikajcich univerzitnch tudentov, ktor potrebuj, aby sa ponkan tudijn programy vrazne zlepili. A potom je tu vina absolventov, ktor kolu ukonia bez kvalifikcie vo veku 16 rokov. Ako nasmerova financie? Ak investujete do akademicky nadanch a ich monost a npadov, zabezpete pozitvny vplyv na vskum a inovcie s krtkou nvratnosou. To zvi konkurencieschopnos tohto reginu. Ak investujete do nekvalifikovanch absolventov, neurobte ni, o by rieilo inovcie v regine, ale ohromne prispeje k socilnej inklzii, pretoe tto udia bud o dva-tri roky lepmi obanmi a bude sa im aj ich okoliu lepie dari.

Rozvoj zaha oba aspekty a politika sdrnosti by mala taktie zaha obe tieto strnky, ale mali by by rieen prostrednctvom jasne definovanch, samostatnch zsahov, ktor s jasne stanoven ako opatrenia pre t i on oblas. Uveden prstup m ete jeden dvod pre uveden prstup, ktor svis s dosahovanm vsledkov. Ak tvrdme, e budeme obe strnky riei naraz, verejn sprva na miestnej rovni nepovie vemi jasne, na o sa sstred. Takto sa vyhn monitorovaniu a overeniu vsledkov. Jednoznanm rozlenm rznych cieov meme jasnejie vidie, o sa deje.

V sasnosti je v centre pozornosti hodnotenie nie je hodnotenie integrovanej tvorby politk aie?
primne povedan no integrcia sauje kvantitatvne, prsne hodnotenie a hodnotenie hypotetickch vplyvov, pretoe u z defincie vyplva, e integrovanm rznych sektorovch intervenci vnikaj zsahy zloen z viacerch zloiek. Ak chcete zlepi monosti pre deti v nronej oblasti, potrebujete vytvori balk, ktor bude zaha kvalitu vuby, bezpenos det v kole a na uliciach, ich mobilitu a tak alej. Hodnotenie balkov je problematick: nikdy neviete, ktor zloka funguje, skontatujete, e balk sa osvedil, ale stle chcete vedie preo a ako presne. Nedala sa jedna vec robi bez druhej? Je to teda nronejie, odpoveou je vak experimentalizmus, ktor je pri lokalizovanom prstupe prpustn, pretoe podporuje otvoren, primn diskusiu s umi psobiacimi v danej oblasti. Ide o laboratrium spoluprce v relnom ase, kde je priestor aj na zlyhanie.

panorama 34

interVieW

brian robson

brian robson je emeritn profesor na Univerzite v Manchestri.

Prostrednctvom Centra pre tdium urbanistickch politk (Centre for Urban Policy Studies, CUPS), ktor zaloil v roku 1983, realizoval pre vldu cel rad vskumnch innost zameranch na hodnotenie mestskej a regionlnej politiky.

Ke sa pozrieme na relatvny rozvoj Liverpoolu a Manchestra, ak lohu m integrovan prstup v konkurencii miest?
Konkurencia miest prina tret aspekt integrcie: prepojenie skromnho, verejnho a neziskovho sektora do partnerstva. Manchester je v tomto ukkov. Jadrom prstupu k jeho optovnmu objaveniu bol rad silnch verejno-skromnch partnerstiev. Vek as kovch rozvojovch aktivt zabezpeili realizan orgny vytvoren tak, aby boli dostupn pre mestsk radu a aby v nich pracovali zamestnanci z verejnho i skromnho sektora. Takto truktry poskytuj potencilnym investorom viu dveru v obchodn logiku a rchlos prijmania potrebnch rozhodnut. Najvraznejm prkladom bol orgn vytvoren na ely prebudovania centra po jeho zbombardovan v roku 1996. Tento orgn bol vytvoren z radnkov samosprvy a developerov a investorov zo skromnho sektora. Odznova naprojektovan centrum bolo dokonen v pozoruhodne krtkom ase a posilnilo ponuku obchodnch a kancelrskych priestorov v centre Manchestra v ase, ke vstpil na scnu vek obchodn komplex za mestom, ktor by za inch podmienok mohol podlomi obchodn atraktvnos centra. Hospodrsky obrat v Liverpoole priiel len nedvno s ovea menou istotou. Sasti sa na om podpsala aj rozdrobenos jeho nestabilnejieho politickho vedenia. Mnoho miestnych politikov bolo proti spoluprci so skromnm sektorom a partnerstv sa rozvjali len sporadicky. Vek sumy, ktor mesto erpalo z prostriedkov pre Cie 1, teda spoiatku viedli len k udraniu existujceho stavu, pretoe speriace strany si chceli utrhn svoj kus kola. To je vak minulosou. Liverpool zaal priahova nov investcie a jeho ekonomick vyhliadky vyzeraj menej chmrne. Keby bol pripraven na rozvoj priort formou silnejch integranch partnerstiev, k obnove mohlo djs aj skr ako uprostred recesie. Poiatonej nedostatonej integrcii vak netreba pripisova vek vznam. Podobne ako vetky mest v slepej ulike trp svojou lokalitou, v ktorej je otoen chrbtom k Eurpe a s obmedzenou spdovou oblasou, pretoe umiestnenie na pobre obmedzuje vplyv mesta reginu len na 180 stupov.

Ak je pridan hodnota integrovanho prstupu v regionlnom hospodrskom rozvoji?

K spenmu hospodrskemu rozvoju mu prispie dva aspekty integrcie. Prvm z nich je prepojenie rznych sfr ekonomiky. Bvanie, doprava, zamestnanos, kvalita ivotnho prostredia a rad socilnych prvkov to vetko vzjomne psob a ovplyvuje hospodrsky rozvoj. Napriek tomu sa kompetencie z administratvnych dvodov neustle delia do samostatnch oblast. Rozvjanie takto rozdelench spolonch priort nie je nikdy ahk, pretoe kad oblas m vlastn ciele, priority a rozpoet. V regionlnom hospodrskom rozvoji vak treba zisti, ako sa tieto intitucionlne oddelen prvky vzjomne ovplyvuj. Zkladn architektru hospodrstva vytvraj kov vzby medzi trhmi prce a trhmi s bvanm. Toto prepojenie potvrdzuje potrebu zalenenia dopravnch politk a to sa nie kadmu lenskmu ttu dar. alm prnosom je stredn postavenie priestoru v agende. Hospodrsky rozvoj ns vetkch nti, aby sme sa stali geografmi a uznvali vznam priestoru. V Spojenom krovstve anglick regionlne agentry v sasnosti elia lohe integrova pvodne samostatn hospodrske stratgie, ktor boli vytvoren bez zohadnenia priestoru, s priestorovmi stratgiami, do ktorch patr aj politika bvania. Nejde o jednoduch proces. Tvorcovia politk s nten uri najrelevantnej geometrick pln a selektvnejie voli investin priority. Pri integrcii hospodrskej a priestorovej stratgie je aie vyhn sa prioritm. Zrove sa tm zdrazuje vznam geometrie na bze mesto regin namiesto administratvne urenho geografickho usporiadania poda okresov alebo oficilnych reginov. Celky typu mesto regin s vhodnejie, pretoe s definovan funkne tak, aby niesli stopu vekch miest, ktor s hnacou silou naej postindustrilnej ekonomiky.

panorama 34

Mala by sa eurpska regionlna politika poda Vs zameriava len na zniovanie nerovnost alebo by sa mala zaobera aj rastom a konkurencieschopnosou?

Ak prklady spenej obnovy vyplvajcej z integrovanho prstupu ste videli?

Vbornm prkladom je vchodn Manchester. Tto oblas zostala po zniku akho priemyslu opusten. Viacero vldou Zniovanie nerovnosti je sprvne zameranie, je vak potrebn financovanch niekokoronch iniciatv, ktor vedenie mesta dosiahnu, aby sa znevhodnen oblasti napojili na cielene zameralo na tto oblas, vak umonilo vytvori prosperujcejie konkurenn miesta. To me by otzka takpovediac jednu pokladnicu zdrojov, hoci prostriedky boli jednoduchho fyzickho prstupu k zlepeniu dopravnho erpan z rznych oddelen. Hoci oblas stle bojuje s spojenia do oblasti s pracovnmi miestami, me s o problmami, zmeny, ktor prebehli, s ohromn. Tajn recept prispsobenie zrunost potrebm miestnych zamestnvateov, obsahuje tieto ingrediencie: dlhodobos rieenie problmov i prilkanie bohatch domcnost do menej prosperujcich dsledne po niekoko desaro, mierka plocha viac ako 1 000 lokalt. Jednou z najvch loh politiky je napoji hektrov, ktor priahuje vrazn zujem politikov o chudobn oblasti na oblasti rastu v rznych dan oblas, as spoloenstva pvodn priestorovch mierkach miestnej, program skutonch miestnych konzultci podregionlnej, regionlnej. Privea miest a a zapojenia miestnych obyvateov, reginov je vnmanch ako ostrovy o je angaovanos schopn, stli pracovnci, azda pochopiten u politika, ktor si mus komplexnos sben rieenie hji svoj ksok zeme a nie ako sas Pri integrcii zamestnanosti, vzdelvania, bvania, irej funknej oblasti. Tu znova pome hospodrskej a priestorovej zdravotnctva, kriminality. iria perspektva mesta reginu. stratgie je aie vyhn sa

Naprklad v anglickom kontexte prioritm. najpravdepodobnejou stratgiou pre niektor chudobn mest zameran v minulosti len na jedno priemyseln odvetvie nie s pokusy o obnovu priemyselnej zkladne, ale vytvranie bytovho fondu a rezidennho prostredia schopnho prilka domcnosti, ktor bud dochdza za prcou do nealekch vekch miest, o prinesie potencilne prjmy z miestnych dan a odbytisko miestnych tovarov a sluieb.

Obnova pobreia Salford Quays vo Vekom Manchestri z regionlnych fondov

panorama 34

Po celeJ eUrPe

Panorma navtvi projekty z Portugalska, Maarska, Franczska, Nemecka a Poska, ako aj spolon franczsko-belgick projekt, kde uvidme rzne formy integrovanho rozvoja v praxi.

Kreatvne klastre tvorivos ako hnacia sila

Turisti hojne navtevuj portugalsk bidos znmy svojou stredovekou architektrou. Toto malebn mesteko a jeho okolie prekypuje tvorivosou: kreatvny klaster poskytuje reginu novtorsk podnikatesk npady, ktor zas prinaj nepriame efekty pre tradin vidiecku ekonomiku.
Starodvny chrm Sv. Michala v bidose sa po modernizcii stal sdlom organizcie ABC Support System, ktor ponka pomoc pre kreatvnych podnikateov. Pod jednou strechou sa tu stretli rznorod odvetvia dizajnrstvo, cestovn ruch, vydavatestvo i perkrstvo. Prca [] je zaloen na zsadnej mylienke: ke psobme na malom zem alebo zem v tlme, musme inovova a rozvja jedinen projekty, hovor Telmo Faria, starosta mesta bidos. Projekt kreatvnych klastrov vna tto mylienku do praxe. Podnecuje kreativitu v mench obciach s cieom oivi kultrnu a hospodrsku innos, o je prstup, ktor sa zvyajne vyuva vo vekch mestch. Hoci hlavnm cieom tohto integrovanho prstupu je podpora podnikania, vytvraj sa dleit odrazov mostky, napr. pre znalostn ekonomiku alebo obnovu okolitch spoloenstiev. Otvranie galri, tematickch retaurci a pecializovanch kl, ako aj organizovanie seminrov alebo trhov remesiel, ide ruka v ruke s rozvojom v takch sektoroch, ako je naprklad cestovn ruch, gastronmia, ponohospodrstvo a nbytkrstvo, ktor bolo dlho sasou miestneho hospodrstva. Tto koncepcia sa realizuje v praxi v 10 partnerskch lokalitch, ktor s sasou siete pod vedenm mesta bidos.
krEATVnE klASTrE finAnCoVAniE

tvr Magdolna v Budapeti: miestne spoloenstvo na prvom mieste

Pomc uom, aby si pomohli sami toto je hlavn zsada projektu v tvrti magdolna. Projekt riei socilne, hospodrske a environmentlne problmy, priom obyvatelia sa zapjaj do kadho kroku procesu.
Z dvodu vysokej nezamestnanosti a kriminality, nzkej rovne vzdelania a slabej rovne bvania je tvr Magdolna (obvod Jzsefvros) jednou z najchudobnejch ast Budapeti. V roku 2005 sa zaal realizova projekt, ktor mal tto situciu zmeni. Vychdzal z predpokladu, e zlepenie ivotnch podmienok si vyaduje integrovan prstup zohadujci tri zkladn prvky mestskej obnovy spolonos, ekonomiku a prostredie. A kto by to dokzal lepie ne samotn obyvatelia? Ich zapojenm do procesu projektovania a implementcie rznych opatren sa minimalizovalo riziko, e sa projekt minie s cieom. Jednm z prkladov uvedenia tejto mylienky do praxe je projekt rekontrukcie Mtysovho nmestia, ktor m doda nmestiu mestotvorn funkciu. O plnoch sa diskutovalo na stretnutiach s obyvatemi priamo v terne, poas projektovacej fzy prebiehali prieskumy a iaci miestnej koly vytvorili na nmest pahorky na sedenie. Nasledujce etapy zahali reorganizciu premvky, vybudovanie verejnch toaliet a peej zny a otvorenie komunitnho centra v bvalej rukavikrni, ktor sa ti nad nmestm. Tento program je prvm maarskm experimentom z hadiska obnovy mestskej tvrte s priamou asou obyvateov a integrciou spoloenskch, kultrnych a technickch aspektov.
ProjEkT TVrTE mAgDolnA finAnCoVAniE

Celkov rozpoet projektu: 709 337 Prspevok z EFRR: 532 380

AliE informCiE:

Celkov rozpoet projektu: 8 180 047 Prspevok z EFRR: 7 218 733

AliE informCiE:

http://urbact.eu/en/projects/innovation-creativity/ creative-clusters/

http://www.rev8.hu/

10

panorama 34

le-de-France: budovanie ekologickejej budcnosti

Sektor ekologickch budov vznikol ako rieenie na mieru pre oblas Seine-Aval. Podpora tohto novovznikajceho odvetvia zrove vyrieila aj cel rad vzjomne svisiacich problmov tkajcich sa danho reginu.
Oblas Seine-Aval, leiaca proti toku Seiny na severozpade Para, suoval znik priemyslu, o prinalo stratu pracovnch miest, ako aj nerovnovhu medzi kvalifikciou a pracovnmi miestami. Tm sa sasne zvil poet ud dochdzajcich za prcou. Ukzalo sa, e sektor ekologickch budov zodpoved potrebm aj vhodm tejto oblasti: plny na vytvorenie 2 500 novch bytov rone od roku 2010, ako aj nov usmernenia tkajce sa energetickej efektvnosti budov, vytvraj priazniv podmienky. Dodatonmi vhodami s vysok dostupnos pracovnej sily, vek poet existujcich podnikov psobiacich v stavebnctve a nealek rieka. Pozitvnym vsledkom vzby na nov technolgie je vrazn zlepenie imidu stavbrskych profesi. Vaka dostupnosti fondov v rmci projektu In Europe zameranho na integrovan mestsk rozvoj sa realizovala komplexn ponuka vrtane koliacich zariaden, podnikateskho poradenstva a opatren stimulujcich dopyt. V jni 2009 otvorila svoje brny Agentra ekologickho stavitestva. Sdli v nej koliaci stav pre ekologick stavby (IFECO), ktor je prv svojho druhu v regine. Sasne sa rozvja aj silie o stimulciu dopytu v odvetv ekologickho stavitestva. Zaha cel klu aktivt od kampan urench na zvenie povedomia a po regulan opatrenia, ktor roziruj monosti pouitia dreva ako stavebnho materilu. Intitt vyvolva pkov efekt, vysvetuje Jean-Marie Ripart, riadite zodpovedn za hospodrsky rozvoj a zamestnanos v organizcii Communaut d'Agglomration Deux Rives de Seine, ktor projekt realizuje. Pripravuje obyvatestvo na trh prce zajtrajka.
ProjEkT in EUroPE V SEinE-AVAl zDrojE finAnCoVAniA (2007 2013)

Inovan kapitl: presmerovanie vskumu z laboratria na trhy

kapitlov investin fond, ktor spravuje maloposk agentra regionlneho rozvoja (mArr), vytvra vzbu medzi miestnymi vskumnmi pracovnkmi a podnikatemi.
Sektor vskumu a vvoja patr vaka mnohm intitcim vyieho vzdelania, podnikom a vedeckm stavom k hlavnm devzam tohto reginu, o om svedia aj tak ukazovatele, ako je poet zaregistrovanch patentov. Fond bol vytvoren na to, aby sa vyuil tento potencil a prnosy novch npadov. Jednou z loh je aj prenos novch technolgi z vskumnch oddelen na trh. Zoznam odvetv, pre ktor je tto finann pomoc prospen, je dlh: o financovanie sa mu uchdza projekty z oblasti IKT, obnovitenej energie, ochrany ivotnho prostredia, zdravotnch technolgi, medicnskeho ininierstva a farmcie. Vhody pre regin s nielen ekonomick pri vytvran odbytiska pre vskumn a vzdelvacie zariadenia sa rieia aj otzky informanej spolonosti, ochrany ivotnho prostredia a zdravotnckych sluieb. Integrciou rznych hadsk sa dosiahlo celkov zlepenie ivotnej rovne. Prostrednctvom fondu pripravujeme pdu pre regionlny rozvoj poznatkov a inovci, hovor Anna Wemiska, odbornka na predinkuban fzu v agentre MARR. Financovanie je k dispozcii v dvoch etapch: fza pred inkubciou zaha vber projektov, audity technolgi a vobu skromnho investora. Po nej nasleduje fza kapitlovho vstupu. Maximlna hodnota podielov je vymedzen na 200 000 . Prostriedky z fondu erpali zatia 40 udia vrtane vedcov, vskumnkov a podnikateov.
kAPiTloV inVESTin fonD finAnCoVAniE (2009 2013)

Celkov rozpoet: 6 943 911 Prspevok z EFRR: 85 %

AliE informCiE:

regionlne fondy: EFRR: 12 milinov ESF: 4 miliny in zdroje: EAFRD: 1,07 milina
AliE informCiE:

http://www.marr.pl/

http://www.europeidf.fr

panorama 34

11

Po celeJ eUrPe

Nvtevu pamiatok na druhej strane regionlnej, nrodnej alebo jazykovej hranice uahilo vydanie cezhraninej turistickej mapy. Existuj plny na zverejnenie spolonej kultrnej agendy. Osobm s rozhodovacou prvomocou v Eurometropole leia na srdci aj socilne zleitosti. Ich opatrenia sa sstredia na opatrovatesk domy: Musme odstrni bariry, aby ponuka zodpovedala dopytu, hovor Cline Delglisov. To zaha nielen administratvne aspekty cezhraninho prijmania do domova, ale aj dostupn jazykov schopnosti oetrovateov. Jazykov otzky s celkovo problmom, ale pripravuj sa cielen opatrenia na ich vyrieenie. Projekt Transfrontalia, oprvnen na regionlne financovanie v rmci eurpskeho programu INTERREG IV, bude motivova k ueniu sa a pouvaniu oboch jazykov v danch troch reginoch. Trojuholnk Lille-Kortrijk-Tournai je najvia eurpska cezhranin aglomercia tto rznorod oblas m dva miliny obyvateov a rozklad sa na ploche viac ako 3 550 km2. Do projektu sa zapja 145 obc a 14 verejnch orgnov na ttnej, regionlnej a miestnej rovni. o jE EzS? Eurpske zoskupenie pre zemn spoluprcu (EZS) je eurpsky prvny nstroj uplatovan priamo vo vetkch lenskch ttoch E od 1. augusta 2007. V rmci zlepovania cezhraninej, nadnrodnej a medziregionlnej spoluprce umouje regionlnym orgnom zaklada spolupracujce truktry s prvnou subjektivitou. Eurometropola LilleKortrijk-Tournai je prv svojho druhu.
AliE informCiE:

Stretnutie rznych kultr: Eurometropola Lille-Kortrijk-Tournai

Hlavnou mylienkou vzniku Eurometropoly bolo uahi ivot obyvateom miest lille, kortrijk a Tournai.
Eurpske zdruenie pre zemn spoluprcu (EZS), zaloen v roku 2008, zaha smestie Lille (severn Franczsko) a belgickch miest Kortrijk (Flmsko) a Tournai (Valnsko). Cez aglomerciu prebieha niekoko deliacich iar: zemie pokrva tri reginy v dvoch krajinch, kde sa hovor dvoma rznymi jazykmi (po franczsky a holandsky). Integrcia rznych aspektov zemnho rozvoja sa osvedila ako spen spsob odstrnenia barir v tejto oblasti. Hovorme o pohraninom regine s dlhou tradciou cezhraninch vmen na rznych rovniach, vysvetuje Cline Delglisov, manarka pre komunikciu v Eurometropole. Stle s vak prekky, ktor treba prekonva. Naou lohou je zaisti stretnutie tchto rznych kultr. [...] Pracujeme na podpore hospodrskej, socilnej aj kultrnej vmeny. truktra pouit na dosiahnutie tohto ciea zaha politickch zstupcov, obiansku spolonos a odbornkov z rznych reginov. Na ely rozvoja Eurometropoly sa vytvorilo es tematickch pracovnch skupn. Zameriavaj sa na hospodrsky rozvoj, mobilitu, zemn stratgiu, sluby pre obyvatestvo, cestovn ruch a kultru. Vykonan prca u zana ovplyvova ben ivot ud. Lacnejie lstky na vlak medzi mestami Lille a Kortrijk a vytvorenie priameho spojenia medzi mestami Kortrijk a Tournai uetria dochdzajcim peniaze aj as. Intenzvnejia mobilita vrazne posilnila cezhranin trh prce. Ten je aj predmetom kadoronej cezhraninej burzy prce, kde sa mu stretn zamestnvatelia a uchdzai o zamestnanie zo vetkch troch reginov. V roku 2010 sa bude burza kona 28. oktbra v Kortrijku.

http://www.lillemetropole.fr/

12

panorama 34

Integrovan mestsk rozvoj v Lipsku: vznikajci prbeh spechu

Vchodonemeck mesto lipsko za posledn desaroia prelo obrovskou transformciou. Dosiahol sa pokles nezamestnanosti a celkov zvenie kvality ivota, priom o tomto trende sved aj rastci poet obyvatestva. Tento proces sa odohrva v kontexte plnenia lipskej charty integrovanho mestskho rozvoja.
Charta bola prijat v roku 2007 na neformlnom stretnut ministrov v Lipsku ako rmec pre trvalo udraten rozvoj miest v Eurpe. Nsledn proces sa zaal vykonva v roku 2008 vypracovanm referennho rmca pre trvalo udraten mesto. Vytvorila sa pracovn skupina iestich miest v rmci programu URBACT LC-FACIL, ktor m vytvra miestnu skobu pre tto prcu na eurpskej rovni. Ako vedci partner pre iniciatvu me Lipsko ponknu bohat sksenosti sksenosti zskan v poslednch desiatich rokoch z regenercie zanedbanch obvodov formou integrovanch lni viedli mesto v roku 2009 k vypracovaniu celomestskej koncepcie integrovanho rozvoja mesta. Mnostvo osobitnch koncepci zdruench v tomto rmci dva predstavu o zloitosti takejto rozvojovej stratgie patr k nej okrem inho aj oblas bvania, trhu prce, zelene, vzdelvania, kultry a dopravy. Vznamn zlepenie prinieslo definovanie interdisciplinrnych cieov a priestorovch priort. Mesto dnes vaka zlepenm ivotnm podmienkam a zdynamizovanmu trhu prce priahuje vea dospelej mldee. Integrovan proces vak treba posva alej: nadvznos medzi stratgiou a opatreniami sa mus zaisova kad de. Strednodob a dlhodob udratenos zabezpeuj hodnotiace mechanizmy a monitorovac systm. lC-fACil finAnCoVAniE VVojoVEj A rEAlizAnEj fzy (2009 2011) Celkov rozpoet projektu: 299 240 Prspevok z EFRR: 228 727 Verejn spolufinancovanie z inch zdrojov: 70 513
AliE informCiE:

Centrum Lipska

http://urbact.eu/en/projects/disadvantaged-neighbourhoods/ lcfacil/

panorama 34

13

baVorsKo Pod drobnohadoM

BAVoRSKo: INTEgRoVAN oPATRENIA PoMhAJ TRuKTuRLNE SLABM oBLASTIAM DoSIAhNu PLN PoTENcIL

BAVorSko jE nAjVm nEmECkm SPolkoVm TTom. Ako rEgin SA rAD nA DrUH miESTo V rEBrkU PoDA PoTU oByVATEoV A jEHo HDP jE VySoko nAD PriEmErom E. Zvltnosou regionlneho financovania v Bavorsku je jeho zameranie na trukturlne slabie, prevane vidiecke okresy vo vchodnom Bavorsku: Horn Fransko, Horn Falcko a Doln Bavorsko dostvaj 60 % podpory z EFRRD, vysvetuje Martin Zeil, bavorsk minister hospodrstva. V tchto okresoch s integrovan opatrenia uiton pri rieen trukturlne slabch miest. pecifick pozornos sa venuje vzbm medzi mestami a priahlmi vidieckymi oblasami, aby sa tak vytvoril dominov efekt za mestskmi centrami. Shra faktorov, ako s naprklad prrodn a udsk zdroje, priemyseln modely, inovcie, mestsk rozvoj a infratruktra, je ovplyvovan tak, aby prinala prospech vetkm regionlnym hrom. trukturlne silnejia oblas Mnchova, vypadvajca z psobnosti tchto opatren, zskava podporu na realizciu integrovanch opatren prostrednctvom iniciatv medzinrodnej spoluprce. Nasledujce prklady ukazuj, ako sa v praxi realizuje integrovan prstup v rmci celho reginu.

14

panorama 34

DEDiSTVo Ako PrlEiToS PrE HiSToriCk PAnormU rEgEnSBUrgU kom k zachovaniu starho mesta je njs rovnovhu jeho rozmanitch funkci. Centrum Regensburgu, ktor je na zozname Svetovho dedistva UNESCO, sa vyznauje jedinenou architektrou: star budovy uchovvaj stopy histrie mesta ako obchodnho centra strednej Eurpy, ktor siaha sp a do vrcholnho stredoveku. Dnes mus star mesto zabezpei mnostvo rznych potrieb: maloobchod, zariadenia na bvanie a von as sa musia prispsobi poiadavkm mobility a turizmu. Prve na tto oblas je zameran projekt Dedistvo ako prleitos (HerO). Jeho hlavnm princpom je to, e historick mestsk panormy sa musia povaova za iv organizmy, ktor mu prei len vtedy, ak sa vetky ich funkcie rieia integrovanm spsobom. V Regensburgu sa postupuje tak, aby za zabezpeilo, e poiadavky na nov infratruktru a zlepenie hromadnej dopravy sa rieia bez znienia historickch stavieb. Cieom je udra ich atraktvne pre obyvateov a turistov a zrove obnovi ich rentabilitu pre miestnych podnikateov. Mesto vytvorilo osveden postupy, ako sa vyrovna s touto lohou. Prkladom je Koncepcia maloobchodu pre rok 2020, ktorej vydanie m pomc obchodnkom v starom meste eli konkurencii nkupnch centier. Mesto pracuje na rozvoji plnu integrovanho manamentu kultrneho dedistva.

mnCHoV A jEHo okoliE PoHAD zA mESTo Hlavn mesto Bavorska je ekonomickm jadrom reginu a poet jeho obyvateov od minulch desaro neustle rastie. integrovan prstup by mal pomc zachova trval udratenos tohto rastu. Mnchov je sasou siete CityRegion.Net, ktor pomha svojim partnerom zlepova regionlnu spoluprcu a eli predovetkm nekoncepnmu rozpnaniu urbanizovanej krajiny (tzv. urban sprawl). V Mnchove sa zavdza mnoho opatren, ktor maj zlepi spoluprcu medzi mestom a jeho okolm. Ako prv bolo vypracovan zhrnutie osvedench postupov v oblasti innost PR s cieom podpori zavdzanie spolonch regionlnych aktivt a vytvranie regionlnej identity. Vytvorila sa miestna pracovn skupina zloen z kovch hrov: metropolitnej oblasti Mnchov, mestskch samosprv v regine, regionlnej hromadnej dopravnej spolonosti MVV, univerzt, regionlnych orgnov zemnho plnovania a bavorskho ttneho ministerstva hospodrstva, infratruktry, dopravy a technolgi. Skupina identifikuje problmov oblasti a predklad mon rieenia. Medzi oblasti, v ktorch sa tto zka spoluprca ukazuje ako inn, patria plnovanie a drba regionlnych rekreanch miest, ako naprklad jazier a cyklistickch trs, a problematika dopravy, ako je naprklad prevencia vzniku dopravnej zpchy.

BAyrEUTHSk ProjEkT BioEnErgiE SPjA AgroEnVironmEnTlnE A EnErgETiCk zUjmy. Bayreuth bol vybran ako jeden z 25 modelovch reginov v krajine v oblasti bioenergie, ktor zavdza inovan koncepcie s cieom dosiahnu trvalo udraten zvyovanie vyuvania bioenergie. Preo prve Bayreuth? Regin Bayreuth, ktor z 90 % tvor ponohospodrska pda a lesy, poskytuje idelne podmienky na vyuvanie bioenergie, hovor regionlny manar Alexander Popp. Polovica energetickej spotreby domcnost me by pokryt z bioenergie, priom sasne vznikn nov pracovn miesta a vytvor sa zisk najmenej 50 milinov . Bioenergia, ktor v sebe spja zujmy v oblasti ivotnho prostredia, ponohospodrskej vroby a energetickch potrieb, poskytuje jedinen ancu pretvori vzah medzi mestom Bayreuth a okolitmi vidieckymi oblasami na vzjomne vhodn regionlne vytvran bioenergia sa d rchlo dopravi do mesta. A ako sa regin sna dosiahnu vznamn rast? Projekty zahruj vskum bioenergetickch plodn, tvorbu uebnch materilov, prostriedky na zlepenie energetickej efektvnosti bioenergetickch rastln, dokonca aj vtvarn umenie cieom projektu Energia v umen, ktor bol predstaven na podujat De otvorench dver v roku 2009, je zapoji irok verejnos.

panorama 34

15

sPolon VchodisKo

INTEgRcIA V AKcII
Pozrieme sa, ako sa d lokalizovan charakter regionlnej politiky bezprostredne aplikova na integrovan tvorbu politk. Spsob, akm regionlna politika zapad do inch prioritnch oblast innosti E a cielenmi opatreniami v praxi dopa tematick stratgie, ilustruj nasledujce tri oblasti.
riadenia klastrov riei Eurpska iniciatva excelentnosti klastrov prostrednctvom novch nstrojov a koliteskch systmov dostupnch pre reginy aj klastrov organizcie. Vmenu osvedench sksenost medzi reginmi podporuj tak iniciatvy, ako je v sasnosti nezvisl sie Inovan reginy v Eurpe (IRE), ktor bola vytvoren v rmci politiky Komisie v oblasti inovci . Existuje vea inch iniciatv budovanch vo forme siet, ktor zahaj aspekty regionlnej politiky aj politiky inovci. Cieom siete RAPIDE, jednho z projektov v rmci iniciatvy Reginy za hospodrsku zmenu s bezprostrednm vsledkom, je poskytn verejnej sfre lepie nstroje, ako dosta inovcie na trh. Hoci politika inovci pomha vyvja nov stratgie, vinu financi potrebnch na to, aby sa tieto stratgie stali v Eurpe realitou, poskytuje regionlna politika. Dvoma prkladmi tchto novch dleitch oblast s inovcie sluieb a tvoriv odvetvia. AliE informCiE: http://ec.europa.eu/enterprise/policies/innovation/ index_sk.htm

Inovcie budovanie vzie pre podnikanie v reginoch

Inovcie s kom k tomu, aby eurpske podniky boli a ostali konkurencieschopn. V tomto smere existuj medzi reginmi vrazn rozdiely. Takmer 25 % prostriedkov z politiky sdrnosti na obdobie rokov 2007 2013 je preto vylenench na inovcie a vskum a vvoj. Poskytn peniaze vak nesta: treba efektvne a vhodne prispsoben rieenia, ktor zabezpeia, e sa inovcie pretavia na zisk. O to viac to plat v ase krzy, kedy maj podniky tendenciu spochybova sumy vynakladan na inovcie, ak nevidia okamit vsledky. Ako mono o najefektvnejie poskytova podporu inovcim? Jednm aspektom je zohadnenie jedinenho komplexu podmienok prtomnch v konkrtnom regine, druhm je vyuvanie odbornch sksenost. Riaditestvo pre inovcie v rmci GR pre podnikanie a priemysel a GR pre regionlnu politiku preto zko spolupracuj na tom, aby boli inovcie prnosom pre reginy. Vyvjaj sa alie nstroje umoujce budovanie databzy poznatkov existujce iniciatvy, ako naprklad Eurpsky prehad inovci a sprvu Inno-Policy TrendChart, dopln Regionlny monitor inovci, nstroj na analzu regionlnych inovanch politk a stratgi. Eurpske stredisko pre monitorovanie klastrov zabezpeuje kvantitatvne analzy podnikateskch klastrov a mapuje klastrov organizcie v Eurpe. Klastre patria k prvkom, ktor stimuluj inovcie v reginoch. Snahy Komisie, aby sa z nich stali liahne excelentnosti, podporuje regionlne financovanie projektov vrtane zakladania a rozvjania klastrov. Zlepenie kvality

16

panorama 34

S drazom na integrovan tvorbu politk a praktick monosti regionlnej politiky sa v asti Spolon vchodisko zameriame na lohu integrovanho prstupu v oblasti nmornej politiky, zmeny klmy a inovci.

Nmorn politika morsk rozmer lokalizovanho prstupu

Na rozdiel od politiky inovci a jej horizontlnych cieov je nmorn politika E zaloen na integrovanom prstupe. V roku 2006 bola uveden do ivota nov integrovan politika s regionlnym zameranm s cieom o najefektvnejie riei osobit aspekty tchto reginov. Vek as zemia E tvoria prmorsk reginy, ktor tvor 22 pobrench lenskch krajn s pobrem sedemkrt dlhm, ne je pobreie Spojench ttov. V sasnosti predstavuj takmer polovicu jej obyvatestva a HDP. Dlh je aj zoznam hospodrskych a rekreanch aktivt svisiacich s morom: okrem rybolovu, nmornej dopravy a lodiarstva zaha okrem inho aj vrobu energie, vskum, cestovn ruch a akvakultru. zemn sdrnos m pozemn aj nmorn rozmer, hovor Eddy Hartog, vedci tvaru zodpovednho za atlantick, najvzdialenejie reginy a arktick oblasti z Generlneho riaditestva pre nmorn zleitosti a rybrstvo. Ozrejmuje, ako sa tieto dve politiky prirodzene navzjom dopaj: rzne ciele stanoven pre nmorn politiku sa realizuj prostrednctvom cielench investci v pobrench reginoch z regionlnych fondov. Ciele stanoven v tzv. Modrej knihe integrovanej nmornej politiky, ktor v roku 2007 predstavila Komisia, siahaj od trvalo udratenho vyuvania mora zlepenm bzy poznatkov a po lepiu kvalitu ivota v pobrench reginoch a vedce postavenie a zviditenenie E v nmornch zleitostiach na medzinrodnej rovni. Kee pobren lnia prechdza hranicami jednotlivch ttov, vina regionlnych investci tkajcich sa nmornej politiky si vyaduje cezhranin a nadnrodn financovanie, ak poskytuj naprklad programy INTERREG, ktor sa venuj naprklad otzkam zneistenia mora a rozvjania nmornej spoluprce. Regionlne financovanie sa poskytuje aj na vskum mora, prpravu pracovnkov na mori a na ochranu prrodnho a kultrneho dedistva. Jednm z prkladov spolonho silia v rmci nmornej a regionlnej politiky s cieom dosiahnu integrovan opatrenia v prospech celho makroreginu z hadiska prosperity, ivotnho prostredia, dostupnosti a bezpenosti je stratgia E pre Pobaltie. AliE informCiE: http://ec.europa.eu/maritimeaffairs/

Zmena klmy miestne opatrenia proti globlnemu otepovaniu

V sasnosti neme by iadna iniciatva regionlneho rozvoja prijat bez jej overenia z hadiska poiadaviek trvalej udratenosti klmy. plne nov Generlne riaditestvo Komisie pre oblas klmy vytvoren vo februri tohto roka vzniklo na to, aby sa zintenzvnil boj proti globlnemu otepovaniu a zabezpeilo sa splnenie ambicizneho ciea znenia emisi oxidu uhliitho o 20 % do roku 2020. Tento posun k vej trvalej udratenosti sprevdza doposia najv podiel regionlnych financi vylenench na projekty priazniv pre ivotn prostredie. Mnoho loh svisiacich s bojom proti zmene klmy mono riei iba loklne. Otzky klmy musia by zohadnen naprklad pri investovan regionlnych fondov do vekej infratruktry, ako s cesty a siete hromadnej dopravy. Aj zmierovanie zmien klmy bude ma rznu podobu poda osobitnej situcie v danom regine: vsledkom me by financovanie vskumu ekologickch technolgi, investcie do povodovej prevencie a proti rozirovaniu pte, i stimuly pre podniky, aby obmedzili zneisovanie. Km opatrenia zameran na znenie emisi sklenkovch plynov s prospen pre ns vetkch, investcie do ekologickho hospodrstva maj aj loklny prnos pre reginy v podobe tvorby pracovnch miest a zvenia konkurencieschopnosti miestnych podnikov. Opatrenia na regionlnej rovni prispievaj vaka rznorodmu charakteru tchto investci k dosiahnutiu ciea, ktor si GR pre oblas klmy stanovilo z vlastnej iniciatvy: overenie celej kly politk E z hadiska klmy, ponajc ponohospodrstvom a rozvojom vidieka a po zdravotnctvo, vodohospodrstvo, priemysel a vskum. AliE informCiE: http://ec.europa.eu/climateaction/index_sk.htm

panorama 34

17

PaUlne

RozVoJ MIEST A INTEgRoVAN PoLITIKA

integrovan rozvoj miest jadro eurpskej politiky sdrnosti a cie podporovan jej Ak s ciele? programami. mest a reginy v nii vyuvaj integrovan tvorbu politk na podporu trvalo Vetky tieto innosti na eurpskej udratenho, inkluzvneho a inovanho rovni s zameran na nasledujce hlavn mestskho rozvoja. Toto spolon mestsk politick ciele: acquis je nevyhnutnosou pre spech posilovanie hospodrskej prosperity sasnej politiky a formuje sa ako jeden z a zamestnanosti v mestch, kovch cieov politiky v obdob po roku 2013. podpora rovnosti, socilnej inklzie a regenercie v mestskch oblastiach,

Preo s mest dleit:

Mest s motory pohajce regionlny rast a k ku globlnemu zveniu konkurencieschopnosti E. Mest a mestek musia prilka obyvateov aj firmy a lohou radov je udriava mestsk priestor v stave iaducom na bvanie a prcu. Treba njs rieenia na problmy, s ktormi sa stretvaj, aby mest mohli o najlepie vyui vznikajce prleitosti. Rozvoj miest je potrebn podporova na vetkch rovniach a hoci E sa neangauje priamo v politikch mestskho rozvoja, ktor uplatuj lensk tty, je zrejm, e jej politiky a to predovetkm politiky tkajce sa sdrnosti maj na ne priamy vplyv. To treba vzia do vahy.

ochrana a zlepenie mestskho prostredia s cieom dosiahnu loklnu a globlnu trval udratenos, prispie k dobrej sprve vec verejnch a posilneniu miestnych prvomoc.

Pohad sp: Podpora integrovanho mestskho rozvoja z oblasti regionlnej politiky

Posledn dve desaroia vniesli dynamiku do iniciatv E na podporu rozvoja miest. Na poiatku stli pilotn mestsk projekty (1989 1999), ktor sa zameriavali na hospodrsky rozvoj, opatrenia na ochranu ivotnho prostredia spojen s ekonomickmi ciemi, revitalizciu historickch centier a vyuvanie technologickch devz mesta. V dvoch fzach sa podporilo 59 projektov v 14 lenskch ttoch. Iniciatva Spoloenstva s nzvom URBAN (1994 2006) vychdzala zo sksenost zskanch z pilotnch projektov v 200 mestch po celej Eurpe. V oboch programovch obdobiach ponkla iniciatva URBAN pomoc v hodnote 1,6 miliardy z prostriedkov Spoloenstva. Hlavnm odkazom iniciatvy Spoloenstva s nzvom URBAN bolo rovnomern zahrnutie aspektov iniciatvy URBAN (2007 2013) do nrodnch a regionlnych operanch programov (OP) v rmci cieov Konvergencia, regionlna konkurencieschopnos a zamestnanos.

Tento vznamn krok umonil integrciu rznych sektorovch a tematickch politk v mestch po celej Eurpe. Vetky eurpske mest sa po prvkrt stali potencilnymi prjemcami prostriedkov z Eurpskeho fondu pre regionlny rozvoj (EFRR). Sieov program rozvoja miest URBACT (2002 2013) poskytuje dodaton podporu pre vmenu know-how a sksenost medzi mestami a urbanistami z celej Eurpy. Databza Urban Audit (Mestsk audit) poskytuje od roku 2003 soldnu bzu podkladov na posdenie stavu eurpskych miest a teraz ponka aj porovnvacie daje pre 321 miest E. V roku 2010 ju doplnilo vydanie databzy Urban Atlas (Mestsk atlas), ktor ponka podrobn digitlne mapy pre viac ako 300 oblast z databzy Urban Audit na zklade satelitnch snmok.

18

panorama 34

Ale to vetko funguje?

Lipsk charta o trvalo udratench eurpskych mestch (2007) odpora zvi vyuitie prstupov integrovanej politiky mestskho rozvoja a venova osobitn pozornos znevhodnenm mestskm tvrtiam. Pozitvnym prnosom je rovnomern zahrnutie aspektov iniciatvy URBAN ako prostriedku na dosiahnutie tchto cieov. Vzhadom na to, e tento posun v praxi prebehol poas najvznamnejieho rozrenia E a vzhadom na to, e vea krajn sa s tmito iniciatvami stretlo prvkrt, bol dosiahnut skutone vznamn spech. Polovica operanch programov m siln mestsk rozmer a na mestsk investcie je vylenench pribline 10 milird z EFRR. Aj rovnomern zahrnutie vak m svoje limity. V nadchdzajcich rokoch bude dleit vyui pln potencil programov politiky sdrnosti a riei hlavn monosti alieho zlepenia: Zastnen subjekty zo strany miest by sa mali viac zapja do projektovania a rozvoja programov a orgny musia robi viac v zujme ich presadenia. Hoci integrovan prstup je nron, v zloitch situcich mva asto lepie vsledky. To treba vzia do vahy. Zamera sa treba na zlepenie miest. To asto znamen postupova skr inovane, ako konzervatvne. Existuje mnoho prleitost, pretoe iniciatva Spoloenstva s nzvom URBAN poskytuje mnoho prkladov pre inovcie. Vmena znalost je kovm faktorom spechu. To mono dosiahnu podporou zameranou na vznik siet spjajcich sksenejie a menej sksen mest.

Integrcia, nov dynamika

Zabezpei, aby politiky rozvoja miest integrovali rzne ciele a prvky a nezameriavali sa na jedno odvetvie, si stle vyaduje vea silia. Subn iniciatva v tomto smere sa zaala v roku 2008 v Marseille, kde sa lensk tty dohodli na vytvoren spolonho eurpskeho referennho rmca pre trvalo udraten mest na podporu implementcie Lipskej charty na miestnej rovni. Tento rmec sa teraz rozvja na zklade irokej bzy, v ktorej s zastpen mest, lensk tty, Eurpska komisia a urbanisti. Na zklade dobrovonosti bude ponka mestm praktick nstroj, ktor im pome uplatova integrovan prstup pri tvorbe stratgi a projektov a pri hadan rovnovhy medzi rznymi potrebami a zujmami. alia realizcia eurpskeho mestskho acquis ako nedelitenej sasti zemnej sdrnosti si v budcnosti bude vyadova siln politick zvzok na vetkch rovniach. Mest s skutone ivotne dleit pre zdrav a bohat Eurpu. S to miesta, ktor v sebe ukrvaj mnoho sasnch i budcich loh a s to kov body, kde mono z eurpskej ekonomiky vytvori silnejie, ekologickejie a socilne inkluzvnejie hospodrstvo. Prve preto je posilnenie mestskch politk v celej Eurpskej nii jednou z hlavnch politickch priort Komisie.

panorama 34

19

PoDPoRA SPoLoENSTVA PRE MESTSK RozVoJ

Po vytvoren novej komisie sa znova otvraj ciele politk. rovnako napreduje prca na vytvran stratgi pre nasledujce programov obdobie po roku 2013. Vo februri preto nastal idelny as na zorganizovanie konferencie o tom, ako najlepie stava na u existujcej podpore Spoloenstva pre mestsk rozvoj. Panorama zisuje, o om sa rokovalo.

Mniky na sprvnej ceste!

Napriek malmu rozpotu (0,4 % rozpotu na politiku sdrnosti na roky 2000 2006) bola iniciatva Spoloenstva s nzvom URBAN vemi populrna a dobre hodnoten v celej E. 80 individulne navrhnutch programov pomhalo testova nov prstupy k mestskmu rozvoju a vo vznamnej miere prispelo k inovcii politiky sdrnosti.

V programovom obdob 2007 2013 bol rozmer mestskho rozvoja rozren. Prstup u nie je zaloen na bze experimentov, ale rovnomerne sa rozloil do vetkch programov politiky sMest profitujce z politiky sdrnosti drnosti. Hoci je ete prli skoro na vyvodzovanie konkrtnych Mest: hoci 70 % obyvateov E ije v mestch, neexistuje iadna zverov, je jasn, e nrast vo financovan z 0,4 % na 3 % z celpecifick politika E pre mestsk rozvoj. kovch pridelench zdrojov pomohol 4. februra sa v Bruseli zilo okolo 120 ud z rznych organizcii, natartova rozvoj miest. Napriek aby si vypouli renkov a na seminri Vyuitie 20 rokov tomu to prina aj urit nevhopodpory Spoloenstva pre mestsk rozvoj, prpadne dy. Najmarkantnejou je ponkli svoje vlastn nvrhy s cieom preskma vplyv strata inovanho charakteIntegrovan prstup eurpskej politiky sdrnosti na nae mest. ru mestskho rozmeru, sa stretol s vekm konsenzom De bol rozdelen na tri schdze venovan prspevku a je masovo pouvan v mestskch ktor bude rovnomerne E k mestskmu rozvoju, vahm o budcnosti a programoch vo vetkch zastpen vo vetkch reginoch panielska. zhrnutiu seminra s panelovou diskusiou na vysokej programoch. Ide ruka v ruke s programom politickej rovni pri prleitosti oslavy 20 rokov politiky sdrnosti. podpory mestskho rozvoja. o prinesie

Doterajia podpora
Od svojich poiatkov v roku 1989 sa politika sdrnosti E venovala otzkam, ktor sa tkaj rozdielov v rmci miest a znevhodnench mestskch ast. Bolo to predovetkm preto, e rozdiely v bohatstve a raste v rmci jednho mesta s niekedy vie ne rozdiely medzi najmenej vyspelmi a najvyspelejmi reginmi v Eurpe. Tieto nerovnosti boli prekkami pre rast a snaha o ich znenie predstavovala vstupn bod prvej akcie v rmci celho Spoloenstva. Prednajci na prvej schdzi sa venovali prnosu programu URBAN k rozvoju.

Beatriz CorrEDor SiErrA panielska ministerka bvania

Mest sa musia sta plnohodnotnmi partnermi v prprave na obdobie rokov 2014 2020 a vyzvame lensk tty, aby podporili siln mestsk rozmer v alej srii nariaden tkajcich sa politiky sdrnosti.
rudolf niESSlEr riadite pre koordinciu politk, Generlne riaditestvo pre regionlnu politiku, Eurpska komisia

akaj ns lohy spojen predovetkm s ekonomickou a socilnou polarizciou. Demografick zmeny predstavuj obrovsk problmy, najm ke sa urit oblasti vyznauj prlivom ud do stle viac zaudnench a preplnench oblast, km in oblasti elia ekonomickmu padku a starncej populcii, kee mlad udia i vysoko kvalifikovan robotnci odchdzaj. Mest poskytuj vborn kontext pre experimentlne zkladn prstupy, ktor slia ako inkubtory pre inovatvne rieenia.

budcnos?

To sa tka vetkch rovn ale potrebujeme kvalitn miestnu sprvu, musme investova do zamestnancov. V budcnosti sa bud musie mobilizova vetky rovne vldy.
Danuta HBnEr poslankya Eurpskeho parlamentu, predsednka vboru REGI Eurpskeho parlamentu, bval komisrka pre regionlnu politiku

20

panorama 34

Pecilna rUbriKa

NAJVzDIALENEJIE REgINy INTEgRoVAN PRSTuP

najvzdialenejie reginy (outermost regions, or) s jedinenm prvkom Eurpskej nie (E) vzhadom na ich izolciu a z toho vyplvajce podmienky ovplyvujce ich rozvoj a fungovanie. ich pecifick postavenie je uznan v oficilnych dokumentoch a viedlo E k uplatovaniu komplexnej a integrovanej stratgie zvl prispsobenej ich situcii.
Samostatnmi, ale plnohodnotnmi aktrmi politk E je aj dev najvzdialenejch reginov E, ktor s geograficky vzdialen a elia vlastnm pecifickm hospodrskym podmienkam Kanrske ostrovy, Azory, Madeira, Martinik, Guadeloupe, Franczska Guyana a Runion, ako aj Saint-Martin a Saint Barthlemy. Z charakteru najvzdialenejieho reginu, o je pojem zaveden Amsterdamskou zmluvou (1997), ktor je uveden aj v Lisabonskej zmluve, vyplva niekoko obmedzen vrtane odahlosti, ostrovnho charakteru, malej rozlohy, drsnej krajiny a klmy, ako aj hospodrska zvislos od niekokch produktov. Prispsobenie celho sboru politk Spoloenstva kadodennej realite tchto reginoch sa teda jav ako nevyhnutn. V roku 2004 zaala E realizova skutone komplexn a integrovan eurpsku stratgiu pre najvzdialenejie reginy. Stratgia transverzlneho prstupu sa zameriava predovetkm na zmiernenie ich fyzickch obmedzen, posilnenie ich konkurencieschopnosti a integrciu do miestneho reginu. E riei tieto tri priority prostrednctvom spolonej realizcie konkrtnych opatren rznorodch politk: politiky sdrnosti, daovej a ponohospodrskej politiky, ako aj rybolovu, hospodrskej sae, dopravy, vskumu a ivotnho prostredia. Sstavn pozornos sa venuje zohadneniu horizontlneho rozmeru vplyvu eurpskych politk na najvzdialenejie reginy. Cieom osobitnho grantu pridelenho v rmci EFRR (Eurpsky fond regionlneho rozvoja) je zlepi dostupnos tchto reginov, najm v oblasti dopravy. Via konkurencieschopnos v najvzdialenejch reginoch vyplva z posilnenia inovci a informanej spolonosti a zabezpeenia ich plnej asti na Lisabonskej stratgii. Posilnenie ich regionlnej integrcie do miestneho prostredia sasti podporuj rzne programy zemnej spoluprce spolufinancovan z EFRR. Eurpska komisia v snahe zlepi sdrnos a koordinciu opatren rozhodla o vytvoren oddelenia, ktor bude riei tieto otzky v rmci generlneho riaditestva pre regionlnu politiku. Sasne bola vytvoren medzirezortn skupina pre najvzdialenejie reginy. Osobitn partnerstvo ponka najvzdialenejm reginom a ich lenskm ttom monos vypracovva memorand, ktor bud predkladan Komisii. Takto partnerstvo zaha aj odborn a politick pracovn konferencie. Jednoznanm dkazom tohto silia je prtomnos eurpskeho komisra pre regionlnu politiku na vronej schdzi Konferencie predsedov najvzdialenejch reginov, ako aj organizcia vekho Fra najvzdialenejch eurpskych reginov kad dva roky v Bruseli ponc od mja 2010. Zd sa, e metodika integrovanho prstupu je cesta, ktorou by Komisia mala s v svislosti s najvzdialenejmi reginmi. Bez nej by mohlo djs k ohrozeniu vzahu medzi zemnou sdrnosou a konkurencieschopnosou. Integrovan prstup ponka monos zohadnenia podmienok zemia v sektorovch politikch. Otvra monos spojenia rznych aktrov a rozhodovacch rovn, ako aj rznych sfr innosti. Zaruuje napokon aj to, e pri eurpskych opatreniach sa v kadej fze ber do vahy zemn a jedinen podmienky miesta.

panorama 34

21

na reGio Zle

Politika sdrnosti: v srdci stratgie Eurpa 2020

3. marca uviedla Eurpska komisia do ivota stratgiu Eurpa 2020, ktor m pripravi ekonomiku E na najbliie desaroie. V srdci stratgie Eurpa 2020 zostane hospodrska, socilna a zemn sdrnos s cieom zabezpei, aby sa vetka energia a schopnosti mobilizovali a sstredili na realizciu priort stratgie. Stratgia Eurpa 2020 zdrazuje lohu politiky sdrnosti ako kovho prostriedku na zabezpeenie inteligentnho, trvalo udratenho a inkluzvneho rastu v lenskch ttoch a reginoch.
Stratgia je zaloen na troch vzjomne prepojench a navzjom sa posilujcich prioritnch oblastiach: inteligentnom raste vytvoren hospodrstva zaloenho na znalostiach a inovcii, trvalo udratenom raste podpore ekologickejieho a konkurencieschopnejieho hospodrstva, ktor efektvnejie vyuva zdroje a inkluzvnom raste podpore hospodrstva s vysokou mierou zamestnanosti, ktor zabezpe socilnu a zemn sdrnos. Pokrok pri plnen tchto cieov sa bude mera na zklade piatich reprezentatvnych hlavnch cieov stanovench na rovni E, ktor lensk tty bud musie premietnu do nrodnch cieov na zklade vchodiskovch bodov: 75 % obyvatestva vo veku 20 64 rokov m ma zamestnanie, 3 % HDP E sa m investova do vskumu a vvoja, splnenie ciea 20/20/20 z oblasti klmy a energetiky, podiel iakov, ktor predasne ukonia vzdelvanie, m by menej ako 10 % a najmenej 40 % ud z mladej genercie m ma vysokokolsk titul alebo diplom, o 20 milinov ud menej m by ohrozench chudobou. Politika sdrnosti ako jeden z najvch zdrojov financovania E pre lensk tty a najv zdroj uren na investcie a rozvoj vznamne prispeje k naplneniu stratgie Eurpa 2020. Objem prostriedkov v politike sdrnosti s jej troma fondmi Eurpskym fondom regionlneho rozvoja (EFRR), Eurpskym socilnym fondom (ESF) a Kohznym fondom dosahuje takmer 350 milird . Vina z tchto prostriedkov pribline 230 milird sa u z vekej asti orientuje na investcie do kovch oblast programu Eurpa 2020 na zlepenie vsledkov v oblasti inovci a na vytvorenie konkurennho, prepojenho a ekologickejieho hospodrstva. V nadvznosti na stratgiu prijat v marci zverejnila Komisia prv strategick sprvu o politike sdrnosti, ktor hodnot implementciu programov presne v polovici finannho obdobia rokov 2007 2013. I napriek svetovej hospodrskej krze sa v sprve uvdza siln zvzok zrealizova dan programy. Ako celoeurpsky priemer sa u vybralo 27 % projektov v hodnote 93 milird .
22 panorama 34

Sprva poskytuje aj jasn predstavu o tom, ak typy projektov bud vybran. Pokrok v kovch odvetviach, ako je vskum a vvoj a inovcie, je veobecne pozitvny. Viac ako tretina celkovho rozpotu u bola pridelen na projekty v takch oblastiach, ako je podpora vskumu a inovci v malch a strednch podnikoch, ekologick mestsk doprava, kolstvo a zdravotncka infratruktra. Zo sprvy vak vyplva aj zver, e je potrebn urobi viac v zujme urchlenia implementcie projektov v sektore elezninej dopravy, energetiky a ivotnho prostredia, ako aj pri zavdzan vysokorchlostnho internetu a digitlnej ekonomiky. Spustenie stratgie Eurpa 2020 prina nov rad loh pre politiku sdrnosti. Na zklade sksenost z Lisabonskej stratgie pre rast a zamestnanos me tto politika prispie k spechu stratgie Eurpa 2020 tak, e sa bude snai o hospodrsku, socilnu a zemn sdrnos, ktor si za cie stanovila stratgia Eurpa 2020, ako aj Lisabonsk zmluva (teraz v platnosti). Sasne me prispie k zlepeniu vlastnctva tm, e sa zapoja miestne a regionlne zastnen strany a e ponkne hmataten vsledky blzke eurpskym obanom priamo v praxi.
AliE informCiE:

Eurpa 2020: Stratgia pre inteligentn, trvalo udraten a inkluzvny rast

http://ec.europa.eu/eu2020/index_en.htm

Rodov rovnos zleitos pre reginy

Rovnomern zahrnutie rodovej problematiky do trukturlnych fondov

Skupina na vysokej rovni pre rovnomern zahrnutie rodovej problematiky do trukturlnych fondov na svojej 10. schdzi da 19. marca potvrdila trval zvzok spoluprce medzi rznymi trukturlnymi fondmi v zujme zvenia rovnosti ien a muov, a to v politike aj praxi.
Rodov rovnos by nemala by politikou do peknho poasia, zdrazuje Daniela Bankierov z generlneho riaditestva Eurpskej komisie pre zamestnanos a socilne zleitosti, o je obzvl dleit vzhadom na hospodrsku krzu. Eurpska komisia v novom zloen a nvrh stratgie Eurpa 2020 poskytuj nov prleitosti na aliu prcu. Predseda Mikel Landabaso, vedci oddelenia GR pre regionlnu politiku pre tematick koordinciu a inovcie, poas schdze vyzval lensk tty, aby alej podporovali rovnomern zahrnutie rodovej problematiky pri prideovan nevyerpanch regionlnych financi na aktulne obdobie rokov 2007 2013. Okrem inch tm, naprklad hodnotenia rodovej rovnosti a novej eurpskej stratgie v tejto oblasti, bolo na schdzi prezentovanch viacero prkladov osvedench postupov z praxe z lenskch ttov, medzi nimi aj vdsky projekt zameran na poskytovanie mikrofinanci pre podnikateky, ktor sa dostal do finle sae RegioStars 2010.
AliE informCiE:

Solidarita v katastrofe
februr bol pre mnohch v E beztenm mesiacom. madeirou otriasla okujca povode a zosuvy pdy, ktor si vyiadali 45 mtvych a 600 ud pripravili o domov, zatia o vo franczsku prilo o ivot 52 ud, ke brka Xynthia v plnej sile zasiahla pobreie Atlantickho ocenu a milin domcnost ostalo bez elektriny.
Fond solidarity Eurpskej nie (FSE) bol zriaden v roku 2002 na pomoc krajinm E po vekch prrodnch katastrofch. Komisr pre regionlnu politiku Johannes Hahn navtvil oba reginy bezprostredne po tchto udalostiach, aby sa presvedil, ako by mohol fond najlepie reagova na ich potreby. Portugalsk orgny predloili 20. aprla iados o pomoc z fondu, ktor teraz Komisia posudzuje. Termn pre iados Franczska bol stanoven na zaiatok mja. Ak sa zist, e s splnen podmienky stanoven nariadenm o Fonde solidarity, Komisia poiada Eurpsky parlament a lensk tty E, aby sprstupnili potrebn prostriedky na poskytnutie pomoci. Granty z Fondu solidarity s dodatkom k benmu rozpotu E, ie predstavuj skuton akt solidarity zo strany lenskch ttov. Granty sa mu poui na financovanie najnaliehavejch mimoriadnych innost verejnch orgnov: naprklad na opravy ivotne dleitej infratruktry, nkladov na zchrann opercie alebo poskytnutie doasnho ubytovania pre obete alebo odstrnenie zeminy a zniench dedn. Zatia o pomoc z Fondu solidarity E me by vyplaten len niekoko mesiacov po katastrofe, me sa poui so sptnou platnosou od samho zaiatku. V iadnom prpade sa z nej nepokrvaj kody na skromnom majetku ani odkodnenie za stratu prjmu.
AliE informCiE:

RegioStars http://ec.europa.eu/regional_policy/cooperation/ interregional/ecochange/doc/regiostars2010_brochure.pdf

Fond solidarity Eurpskej nie http://ec.europa.eu/regional_policy/funds/solidar/solid_sk.htm http://europa.eu/legislation_summaries/regional_policy/ provisions_and_instruments/g24217_fr.htm

Uzavretie pomoci zo trukturlnych fondov v obdob rokov 2000 2006 Termn na predloenie uzvierkovch dokumentov tkajcich sa pomoci v rokoch 2000 2006 je ptns mesiacov od poslednho da oprvnenosti. lensk tty musia dovtedy predloi Komisii vetky potrebn dokumenty.
AliE informCiE:

http://ec.europa.eu/regional_policy/funds/2006/ closure/index_en.htm

panorama 34

23

interne o naich ProJeKtoch

Panorama v kadom vydan zisuje, ako sa dva projekty vyvjaj z perspektvy ud, ktor ich riadia. Nazerme do vin a hlbn vedenia projektov financovanch z EFRR: odhaujeme problmy a delme sa o rieenia.

ProJeKt

V POPAKADEMII Pre vedenie projektov financovanch z E je kov osobn kontakt

Financovanie z EFRR a alch fondov E je u osveden a projektu poskytuje vznamn zabezpeenie, je tu vak priestor aj na al rozvoj. Udo Dahmen m v zsobe mnostvo npadov, ale postupy pri uchdzan sa o rzne typy finannej podpory s akm oriekom bez priamej pomoci radnkov, ktor vs mu previes bludiskom predkladania iadost. Ke sa v roku 2007 skonilo financovanie siete MuZone Europe, nebol u Spolkov intitt celoivotnho vzdelvanie v Bonne (Bundesinstitut fr Berufsbildung) v rmci programu Leonardo alej zodpovedn za iadosti o projekty spojen s akadmiou. Osobn kontakty sa tak stratili a projektov manari teraz musia rokova priamo s Vkonnou agentrou pre celoivotn vzdelvanie v Bruseli. Podpora akadmie na regionlnej a miestnej rovni je v Nemecku siln, take odmietnutie niektorch projektov me by niekedy frustrujce. Namhav pokusy o podanie iadosti asto konia odmietnutm projektov, pretoe nespaj presne poiadavky programov E. Z hadiska kadodennho fungovania je organizcia benho vedenia zameranho na plnenie poiadaviek E na dobrej rovni a funguje bez problmov. fakty a sla Prspevok z EFRR: 2,6 milinov Spolufinancovanie zo ttnych zdrojov: 776 000 AliE informCiE: http://www.popakademie.de/

Mannheim nie je len sdlom Musikparku s rozlohou 2 000m, ale tie jedinej nemeckej univerzity, ktor poskytuje tudijn odbory z oblasti modernej hudby Univerzity populrnej hudby a hudobnho priemyslu, ie Popakademie. Panorama v tomto vydan navtvila Popakademiu, sestersk projekt Musikparku, kde sme obvyklmi hosami.

Tohtoron spechy napaj vetky oakvania

Minuloron plny v Popakademii s novm magisterskm programom zameranm na populrnu hudbu a pecializciu v hudobnom priemysle prinaj ovocie. K pvodnej budove boli pristavan dve nov poschodia, ktor sa pia novmi prednkovmi slami, skobami a nahrvacmi tdiami. Morlka medzi vyuujcimi a tudentmi je vysok. V sasnosti maj nov monosti spolupracova s hudobnkmi z inch krajn.

Budovanie medzinrodnej reputcie akadmie

Dleitm mnikom je medzinrodn letn tbor, ktor sa prvkrt konal minul rok. Zaiatkom augusta sa na jeden tde zilo 80 tudentov, aby spojili svoje nadanie a kultru do bohatej zmesi hudobnch tlov. Mnoh prili z inch eurpskych hudobnch kl a niektor aj z ovea vej diaky vrtane USA a ny. Vo vekej miere sa tak doplnili medzinrodn kontakty, ktor u akadmia zaala rozvja. S hudobnkmi z Dublinu bola zaloen skupina a vetci sa teia z vyhliadok na alie aktivity. Prleitosti, ako je tto, mu posun akadmiu na vyiu rove, jej riadite Udo Dahmen by tu bol vak opatrnej. Lepia koordincia zhora, z Bruselu, me prispie k prosperite alch eurpskych a medzinrodnch podujat, hovor. Janurov celoeurpske stretnutie vo forme Eurpskeho tbora pre hudobn skupiny a priemysel predstavovalo vemi dleit prleitos na stretnutie a zskavanie novch kontaktov pre profesionlov z oblasti hudby, ale takchto monost je zatia mlo a nebvaj asto.

24

panorama 34

ProJeKt

INTERNE V CENTRE PRE NANOZDRAVOTNCTVO (CNH) NA UNIVERZITE V SwANSEA Nov horizonty prostrednctvom siet E
Pri pohade dopredu s vak vetky budce obchodn daje o novch projektoch, obrate a ziskovosti uiton pre publicitu centra a podporu jeho konkurencieschopnosti pri zskavan podnikateskch monost. Aktulnos vkazov a pravideln tok finannch prostriedkov pomhaj zabezpeova aj tvrron projektov schdze s Waleskm radom pre eurpske financovanie (Wales European Funding Office, WEFO), ktor zhromauje daje pre Eurpsku komisiu. Po vytvoren truktry predkladania sprv u nie je tto loha tak morn a vedomie, e rad WEFO je spokojn s projektmi a postupmi, nm vracia sebadveru, hovor Tim Claypole. Financovanie z E otvra nov obzory aj pre spolon vskumn projekty v rmci eurpskeho rmcovho programu. Konferencie organizovan E a sie CORDIS pomhaj zisti, kto, o a kde s mon partneri. iadne podnikanie neprde naservrovan na tanieri kom k zabezpeeniu budcich projektov a priebench priamych kontaktov s partnermi z celej Eurpy je v sasnosti iba tvrd prca na budovan siet, ktor ns spjaj s vedcami z inch lenskch ttov. Riadite Claypole vnma eurpske vyhliadky optimisticky: S existujcim vybavenm a odbornmi znalosami si aktvne hadme potencilnych vskumnch partnerov v inch krajinch. fakty a sla Do Centra pre nanozdravotnctvo sa v rmci ciea Konvergencia investuje viac ne 21 milinov . Financovanie sa zaalo v roku 2009 a bude prebieha po dobu piatich rokov.
AliE informCiE:

Centrum pre nanozdravotnctvo (Centre for NanoHealth, CNH), ktor v sebe spja svet akademickch kruhov, skromnho sektora a ttnej zdravotnej starostlivosti, pracuje na vyuit nanotechnolgi pri zisovan ochorenia a urovan vhodnej lieby.

Prpravy na rozvjanie innosti

innos Centra pre nanozdravotnctvo v Swansea sa vaka rastcemu potu zariaden a pracovnkov neustle roziruje. Tm, ktor momentlne ak na svoje vlastn elov priestory na Univerzite v Swansea, ktor maj by dokonen na konci roku 2011, naalej pokrauje v prci na doasnch pracoviskch v okol univerzity. Teraz, v druhom roku pronho plnu, sleduje centrum CNH svoje ciele vaka hlavnmu zameraniu a celmu radu projektov. Pracovnci centra CNH po vraznom skvalitnen prstrojovho vybavenia oslovuj pri budovan svojej klientskej zkladne mnostvo rznych firiem a vskumnch centier. V sasnosti s centrom CNH spolupracuje niekoko biomedicnskych centier na vvoji a testovan novch vrobkov a procesov. alej s tu miestne spolonosti, z ktorch niektor sa presdlili do Swansea, aby vyuili sluby centra CNH. Centrum u vyhadvaj aj samotn klienti vaka kontaktu s organizciou Medzinrodn podnikanie Wales (International Business Wales).

Aby proces financovania z E fungoval

Kom k ivotaschopnosti centra boli prostriedky z EFRR a jeho riadite Tim Claypole nevha uzna, e na budcej ziskovosti a renom centra bude ma svoj podiel aj prspevok zo strany E. Poiaton neprjemn dojmy z eurpskej byrokracie je preto najlepie vnma ako nevyhnutn boles, ktor prinesie ir prospech. loha kadodenne zbiera obchodn daje od klientov me by frustrujca a pomal a predstavova vek bremeno pre vedeck tm, ktorho cieom je pracova na alom vvoji. Skr ne mu by klienti oficilne uveden v rmci projektu centra CNH, musia poskytn cel rad dajov, naprklad informcie o obrate, pote zamestnancov a predovetkm vke financovania prijatho formou ttnej pomoci. Len zriedka me vetky sla doda jedna osoba, kee firmy vyuvaj rzne spsoby evidencie a zodpovednosti za daje. A potom je tu zjavn rozpor medzi poadovanmi dajmi ak napete, e klient uplatuje politiku rovnakch prleitost, ako mono iada daje o pohlav a veku jeho zamestnancov!

http://www.swan.ac.uk/nanohealth/

panorama 34

25

VYtVranie siet

SPoLoN NPADy, SPoLoN VSLEDKy

Poznme vazov cien RegioStars
Vazi ocenen regioStars 2010 pre najviac inovan regionlne projekty s znmi: es vaznch projektov pochdza z Belgicka, vdska, litvy (dve ocenenia), nemecka a franczska. Vazi boli vyhlsen za prtomnosti johannesa Hahna, eurpskeho komisra pre regionlnu politiku, na slvnostnom udeovan cien v Bruseli 20. mja 2010.
V tomto roku sa sailo o es ocenen: dve ceny CityStar, tri ceny na tmy IKT a jednu cenu za informcie a komunikciu. K vaznm projektom patr transformcia bvalej aobnej lokality na centrum podnikateskch inovci v belgickom Genku, stav poskytujci mikrofinancovanie pre prisahovalkyne vo vdsku, projekt zvenia potaovej gramotnosti v Litve, vvoj novch telemonitorovacch zariaden pre ambulantnch pacientov v nemeckom Brandenbursku, rozrenie vysokorchlostnho pokrytia irokopsmovm pripojenm vo franczskom Auvergne a oficilna strnka venovan trukturlnej pomoci z E pre Litvu. Vazi dostali kritov ceny predstavujce hviezdu, ako aj videonahrvku o projekte. Informcie o vetkch 24 finalistoch, kritrich zaradenia a porotcoch njdete na adrese: http://ec.europa.eu/regional_policy/cooperation/interregional/ ecochange/regiostars_en.cfm. V januri 2010 boli vyhlsen kategrie cien na rok 2011, priom konen termn na podanie prihlok je 16. jla 2010.
AliE informCiE

Vysokorchlostn irokopsmov pripojenie v Auvergne, Franczsko

Centrum C-Mine, Genk, Belgicko

http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/video/regiostars2010/ genk_fr.wmv

Nov pracovn model ambulantnho monitorovania pacientov, Brandenburg, Nemecko

Zklady potaovej gramotnosti pre litovskch e-obanov, Litva

Vron konfErEnCiA ProgrAmU UrBACT 30. noVEmBrA 1. DECEmBrA 2010 V ligE (BElgiCko)
na vronej konferencii sa zdu hlavn aktri z radov 300 miest a partnerov programu UrBACT: volen zstupcovia, pracovnci z praxe, lenovia obianskej spolonosti, odbornci, zstupcovia lenskch ttov a Eurpskej komisie a udia, ktor chc interaktvne a konkrtne diskutova o zsadnch problmoch urbanizmu. V tomto roku bud na konferencii URBACT predmetom prezentcie a diskusie vsledky tdie Reakcia miest na krzu.
Mikrofinann stav, stredovchodn vdsko

26

panorama 34

Prleitosti na vytvranie siet

DE OTVORENCH DVER okrem seminrov a workshopov poskytne aj dostatok prleitost na neformlnejiu vmenu nzorov. V zasadake Vboru reginov naprklad bude priestor na neformlne stretnutia a nadvzovanie kontaktov. Zrove bude miestom konania viacerch vstav, ktor umonia partnerom prezentova svoje projekty, osveden postupy a predstavi verejno-skromn partnerstv k tme regionlnej ekologickej ekonomiky, trvalo udratench ekologickch rieen a zemnej spoluprce. Na univerzite DA OTVORENCH DVER sa zdu pikov uenci a vskumnci, ktor prispej akademickm pohadom na regionlny rozvoj a politiku sdrnosti E a podnietia aliu diskusiu. V neposlednom rade sa pri vchode do hlavnej budovy Eurpskej komisie znova vytvor tradin scna DA OTVORENCH DVER, kde reginy bud mc predstavi svoje osveden postupy tvorivejmi prostriedkami, ako je hudba, tanec a divadeln predstavenia.

Eurpa 2020: Konkurencieschopnos, spoluprca a sdrnos pre vetky reginy

8. eurpsky tde reginov a miest DE oTVorEnCH DVEr, organizovan kadorone od roku 2003, sa bude tento rok kona 4. 7. oktbra 2010. Toto vznamn podujatie, ktor organizuje spolone generlne riaditestvo Eurpskej komisie pre regionlnu politiku (Dg rEgio) a Vbor reginov (Cor), bude zaha viac ako 100 konferenci a seminrov konanch v Bruseli.
DE OTVORENCH DVER vak nie je len bruselsk akcia: partneri zorganizuj 260 miestnych podujat aj po celej Eurpe. Celkovo sa oakva viac ako 6 000 astnkov vrtane zstupcov z miestnych, regionlnych a vntrottnych orgnov, ako aj radnkov z E, akademikov a mdi.

Zlat klinec regionlnej politiky

Z Eurpskeho tda reginov a miest DA OTVORENCH DVER, ktor sa prvkrt konal v roku 2003, sa rchlo stal kadoron zlat klinec regionlnej politiky, ktor kad rok pritiahne oraz viac astnkov. Len tento rok sa za partnerov podujatia prihlsilo 245 reginov a miest z 34 krajn viac ne kedykovek predtm. Obrovsk spech tohto podujatia sa nedvno dokal ocenenia aj poas slvnostnho odovzdvania cien na Bruselskom tdni konferennho cestovnho ruchu celoeurpskej konferencii odbornkov z oblasti konferennho cestovnho ruchu. Vyzdvihujc podujatie za jeho inovatvnos a nrodn i medzinrodn prest, ktor prepoiiava mestu Brusel, bol DE OTVORENCH DVER 2009 oznaen za najlepiu akciu roka 2009 v kategrii Stretnutia zdruen a intitci, o je alm stimulom, aby sa tohtoron DE OTVORENCH DVER stal alm mimoriadne spenm podujatm. Konen program a prihlka on-line s k dispozcii na strnke DA OTVORENCH DVER na adrese :
http://ec.europa.eu/regional_policy/conferences/od2010/index. cfm?nmenu=1&sub=100

Konkurencieschopnos, spoluprca a sdrnos

V slade s novou stratgiou E Eurpa 2020 a diskusiami o budcnosti politiky sdrnosti E po roku 2013 sa bude tohtoron DE OTVORENCH DVER zameriava na tri hlavn tmy: konkurencieschopnos, spoluprcu a sdrnos. Na seminroch o konkurencieschopnosti sa bude zdrazova regionlny rozmer inovci, rozvoja a ekologickho hospodrskeho rastu. Seminre o spoluprci sa zameraj na zemn a cezhranin spoluprcu, Eurpske zdruenie pre zemn spoluprcu (EZS) a potencil makroreginov ako budceho nstroja regionlnej spoluprce. A napokon podujatia zastreen tmou sdrnosti sa bud venova koncepcim zemnej a socilnej sdrnosti. Sasne sa bude riei otzka lepej integrcie rznych politk na miestnej rovni.
Tmy seminrov bud nasledujce: Miesto mladch ud, prisahovalcov a seniorov v meste dnes a zajtra, pridan hodnota trvalo udratench a integrovanch urbanistickch politk vo svetle tchto otzok Kov prvky spechu pre mal a stredn mest Trval udratenos, energetick efektvnos a finann rozhodnutia Strednodob vyhodnotenie programu URBACT. Ako zlepi miestny vplyv nadnrodnch vmen? Od septembra sa mte prihlsi na strnke: www.urbact.eu alie informcie: Oddelenie komunikcie pre program URBACT 00 33 (0)1 4917 4581

panorama 34

27

terMnY dira nechaJte V hlas PoU

DTUmy PoDUjATiE Inklzia Rmov: Od zberu a vyhodnotenia dajov po politiku zaloen na dkazoch http://ec.europa.eu/regional_policy/ 11. Baltsk hospodrske frum Stratgie E pre Pobaltie ako konkurencieschopn regin http://www.conferences.lv/ Dni otvorench dver 8. eurpsky tde reginov a miest Cie 2020: Konkurencieschopnos, spoluprca a sdrnos pre vetky reginy http://www.opendays.europa.eu/ Vron frum stratgie E pre Pobaltie http://www.bsssc.com/news.asp?id=8657&pid=79&sid=79 Nstroje mikrofinancovania http://ec.europa.eu/regional_policy/funds/2007/jjj/ Konferencia k iniciatvam JESSICA a JEREMIE http://ec.europa.eu/regional_policy/funds/2007/jjj/ Vron konferencia programu Urbact miESTo Brusel (BE)

23. 24. septembra (spresn sa neskr) 23. 24. septembra

Riga (LV)

4. 7. oktbra 13. 14. oktbra oktber november 18. 19. novembra 30. novembra 1. decembra 31. janura 2011 1. februra 2011 (spresn sa neskr)

Brusel (BE)

Tallinn (EE) Brusel (BE) Brusel (BE) Lige (BE)

5. frum sdrnosti

Brusel (BE)

Dodaton informcie o tchto podujatiach mete njs v sekcii Agenda na naej internetovej strnke Inforegio: http://ec.europa.eu/regional_policy/conferences/agenda/

V jednom z alch vydan Panoramy sa chceme zamera na otzku, ako svetov hospodrska krza, ktor sa zaala v roku 2008, odhalila najzkladnejie trukturlne slabiny v mnohch eurpskych krajinch a reginoch bez ohadu na mieru ich hospodrskeho a spoloenskho rozvoja. Rozoberieme rzne reakcie, ktor umouje eurpska politika sdrnosti. Panorama uvta prspevky a prklady projektov k tejto tme. Ak by ste sa s nami chceli podeli o zaujmav prcu v uvedench oblastiach, opta sa alebo vyjadri svoje nzory na tto problematiku regionlnej politiky i in oblasti, spojte sa s nami na adrese:

KN-LR-10-034-SK-C

regio-panorama@ec.europa.eu
ISSN 1725-826X Eurpske spoloenstv, 2010 Reprodukcia povolen pod podmienkou uvedenia zdroja.

Eurpska komisia, Generlne riaditestvo pre regionlnu politiku Oddelenie B1 komunikcia, informcie a vzahy s tretmi krajinami Raphal Goulet Avenue de Tervueren 41 1040 Bruxelles/Brussel BELGIQUE/BELGI e-mail: regio-info@ec.europa.eu internet: http://ec.europa.eu/regional_policy/index_sk.htm