Pracovn materil Kancelrie Rady na rokovanie Rady da 27. 8.

2013
Sprva o kontrole dodriavania povinnost poda zkona . 308/2000 Z. z. Programov sluba: Rdio VIVA Sanos .: 2859/237-2013, 3245/263-2013 Vysielate: Rdio VIVA, a.s. Licencia .: R/70 Na zklade zverov uvedench v sprve navrhujeme, aby Rada prijala nasledujce uznesenie: Nvrh uznesenia . 1: Rada pre vysielanie a retransmisiu (alej len Rada) ako orgn prslun poda 4 ods. 1 a 3 a 5 ods. 1 psm. n) zkona . 308/2000 Z. z. o vysielan a retransmisii a o zmene zkona . 195/2000 Z. z. o telekomunikcich v znen neskorch predpisov (alej len zkon . 308/2000 Z. z.) postupom poda 14a zkona . 308/2000 Z. z. preverila sanosti evidovan pod . 2859/237-2013, 3245/2632013, smerujce voi vysielaniu rozhlasovej programovej sluby Rdio VIVA vysielatea Rdio VIVA, a.s. a uznala ich poda ustanovenia 14a ods. 10 zkona . 308/2000 Z. z. za neopodstatnen. loha: Kancelria Rady oznmi saovateom vsledok preetrenia ich sanost. T: 6. 9. 2013

Z: PgO

Nvrh uznesenia . 2: Rada pre vysielanie a retransmisiu (alej len Rada) ako orgn prslun poda 4 ods. 1 a 3 a 5 ods. 1 psm. g) zkona . 308/2000 Z. z. o vysielan a retransmisii a o zmene zkona . 195/2000 Z. z. o telekomunikcich v znen neskorch predpisov (alej len zkon . 308/2000 Z. z.) postupom poda 71 zkona . 308/2000 Z. z., zana sprvne konanie voi vysielateovi Rdio VIVA, a.s., vo veci monho poruenia 16 ods. 3 psm. l) zkona . 308/2000 Z. z. v svislosti s tm, e nedodal Rade na jej vyiadanie svisl zznam vysielania programovej sluby Rdio VIVA zo da 20. 5. 2013 v ase od 11:35 hod do 11:50 a v ase od 18:35 hod do 18:50. loha: Kancelria Rady v zmysle 4 ods. 4 a 13 ods. 1 zkona . 308/2000 Z. z. oznmi astnkovi konania zaiatok sprvneho konania a zabezpe nevyhnutn podklady a dkazy pre rozhodnutie vo veci. T: 10. 9. 2013 Z: PLO

Kancelria Rady pre vysielanie a retransmisiu

Pracovn materil Kancelrie Rady na rokovanie Rady pre vysielanie a retransmisiu da 27. 8. 2013

Sprva o kontrole dodriavania povinnost poda zkona . 308/2000 Z.z. (sanosti . 2859/237-2013 a 3245/263-2013)

Monitorovan vysielanie a de: Rubrika: Mlanie 120 seknd s Tiborom Eliotom Rostasom Tma: Kto strieal z Aurory 20.5.2013

Nzov stanice: Rdio VIVA Vysielate: Rdio VIVA a.s., Bratislava Druh a slo licencie: R/70

Sprva o kontrole dodriavania povinnost poda zkona .308/2000 Z. z. (sanosti . 2859/237-2013 a 3245/263-2013)
Sanosti z dn: Saovate: Monitorovan program: Dtum odvysielania: as vysielania: 4. 6. 2013 a 25. 6. 2013 fyzick osoby Mlanie 120 sek. s Tiborom Eliotom Rostasom 20. 5. 2013 cca 11:40 hod.(reprza cca 18:40 hod.)

Predmet sanosti: Rade pre vysielanie a retransmisiu boli v doch 4. 6. 2013 a 25. 6. 2013 doruen sanosti, v ktorch saovatelia uvdzaj: Informcia o dni vysielania, ase vysielania a nzve televzie/rdia de vysielania: 20.05.2013 as vysielania: 11:40 hod. a 11:45 hod., v reprze 18:40 hod. a 18:45 hod. nzov televzie/rdia: Rdio VIVA, a.s. predmet sanosti: tmto podvam sanos na Radu pre vysielanie a retransmisiu ako sprvny orgn prslun poda 4 ods. 1 a 3 a 5 ods. 1 psm. g) a h) zkona . 308/2000 Z.z. o vysielan a retransmisii a o zmene zkona , 195/2000 Z.z. o telekomunikcich (alej len Zkon . 308/2000 Z.z.) pre poruenie povinnosti vyplvajcej zo zkona . 308/2000 Z.z. zo strany rozhlasovho vysielatea Rdio VIVA, a.s. ( Rdio VIVA), ktor da 20.05.2013 v relcii mlanie (120 seknd s Tiborom Eliotom Rostasom) v ase pribline od 11.40 do 11.45 hod. ( v reprze 18:40 a 18:45 hod.) propagoval a ril otvorenou a aj skrytou formou antisemitizmus konkrtne otvorenou aj skrytou formou podnecoval k nenvisti k idom, znevaoval a hanobil na zklade skutonosti, i je niekto id alebo nie a teda tm, znevaoval a hanobil na zklade rasy, farby pleti, jazyka, viery a nboenstva, nrodnho pvodu, prslunosti k nrodnosti alebo k etnickej skupine . konkrtne da 20.05.2013 v relcii Mlanie (120 seknd s Tiborom Eliotom Rostasom) v ase pribline od 11.40 do 11.45 hod. (v reprze 18.40 a 18:45 hod.) Rdio VIVA (predpokladm, e Tibor E. Rostas) rozoberalo koko vea percentulne bolo idov v prvej ruskej (sovietskej) vlde, resp. Rade udovch komisrov, koko vea percentulne bolo idov v tajnch slubch a v inch orgnoch, o dajnom finannom prepojen ruskch revolucionrov na idov v USA a podobne s cieom vyvola dojem, e za ruskou revolciou z roku 1917 a aj inmi vecami na svete s idia (idia). Minimlne z cty k milinovm obetiam holokaustu poas druhej svetovej vojny (muom, enm a aj malm deom povradenm v koncentranch tboroch a na inch miestach) povaujem za potrebn poda tto sanos na Rdio VIVA, a.s. s tm, e aj keby boli percent idov (idov) uvdzan v tejto relcii pravdiv nedokazuje to naznaen antisemitsk obvinenia voi idom (idom) odvysielan zo strany Rdia VIVA, a.s.. Zverom chcem uvies, e holokaust zaal prve takmito reami a skonil vyie uvedenm vradenm * * * * Na zklade zkona . 308/2000 si dovoujem poda sanos na relciu Mlanie Vysielan na rdiu Viva. Presn dtum vysielania relcie nepoznm, ale jej zznam je na tejto internetovej adrese rdia http://www.radioviva.sk/vysielanie/rubriky-arelacie/mlcanie/199diel-kto-strie%C4%BEal-z-aurory.html Vysielate sa poda mjho nzoru dopustil poruenia 19 ods. 1 b) skrytm podnecovanm nenvisti voi idovskmu etniku.

V relcii dochdza k vysvetovaniu tragickch historickch udalost prostrednctvom ich dajnho spojenia so idovskm etnikom. Motivcia ich konania je nsledne vysvetovan prostrednctvom ich asti na celosvetovom idovskom sprisahan. Z relcie je zrejm, e cieom je plivm a nepriamym spsobom vyvola v posluchovi nenvistn pocity voi etniku, ktor je v celej relci opakovane zdrazovan. Za zmienku stoj aj fakt, e historick udalosti s vkladne elovm, ba a nepravdivm spsobom. Tento spsob vykladania historickch udalost je blzky extrmistickm pravicovm hnutiam, ktor sa nepriamym spsobom snaia podnieti nenvis voi idovskmu etniku, ktor m st za globlnymi problmami ako chudoba i finann krza. Presne takto znaky vykazuje aj spomnan relcia. Podobn interpretciu podporuje okrem inho aj Koncepcia boja proti extrmizmu na roky 2011-2014 v gesci MV SR. Umonenie vysielania takejto relcie podkopva snahy exekutvy v rmci tejto iniciatvy a niekokch alch. Touto cestou si Vs dovoujem poiada aj kontrolu alch relcii vysielanch v rmci psma Mlanie rdia Viva, ktor vykazuj podobn znaky ako spomnam vyie... Prvne vchodisk posudzovania: Zkon . 308/2000 Z.z. o vysielan a retransmisii 5 Psobnos Rady (1) psm. m) Do psobnosti rady v oblasti vkonu ttnej sprvy patr iada zznamy vysielania od vysielateov v prpade potreby. 16 Zkladn povinnosti vysielatea a poskytovatea audiovizulnej medilnej sluby na poiadanie (3) psm. l) Vysielate je povinn uchovva svisl zznamy vysielania poas 45 dn odo da ich vysielania v zodpovedajcej kvalite; na vyiadanie rady poskytne vysielate zznam vysielania na zvyajnom technickom nosii, ktorho druh ur rada v licencii po dohode s vysielateom. 19 Ochrana udskej dstojnosti a udskosti (1) Audiovizulna medilna sluba na poiadanie, programov sluba a ich zloky nesm psm. b) propagova nsilie a otvorenou alebo skrytou formou podnecova nenvis, znevaova, alebo hanobi na zklade pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a nboenstva, politickho i inho zmania, nrodnho alebo socilneho pvodu, prslunosti k nrodnosti alebo k etnickej skupine. Analza stanovisko Kancelrie Rady pre vysielanie a retransmisiu: Na zklade sanost . 2859/237-2013 a 3245/263-2013 z dn 4. 6. 2013 a 25.6.2013 vyiadala Kancelria RVR od vysielatea Rdio VIVA listami . 2884/2013 a 2885/2013 zznam vysielania z da 20.5.2013. Vysielate iados prebral v doch 10. 6. 2013 a 11. 6. 2013, avak zznam neposkytol. Preto bol monitoring uskutonen zo zznamov nahrvacieho zariadenia Kancelrie RVR. Vzhadom na hore uveden kontatujeme, e mohlo djs k porueniu ustanovenia 16 ods. 3 psm. l) Zkona . 308/2000 Z. z. o vysielan a retransmisii. Saovatelia namietali voi odvysielaniu tmy Kto strieal z Aurry v rmci rubriky Mlanie 120 seknd s Tiborom Eliotom Rostasom. Saovatelia uvdzaj:

...V relcii dochdza k vysvetovaniu tragickch historickch udalost prostrednctvom ich dajnho spojenia so idovskm etnikom. Motivcia ich konania je nsledne vysvetovan prostrednctvom ich asti na celosvetovom idovskom sprisahan. Z relcie je zrejm, e cieom je plivm a nepriamym spsobom vyvola v posluchovi nenvistn pocity voi etniku, ktor je v celej relci opakovane zdrazovan... ...propagoval a ril otvorenou a aj skrytou formou antisemitizmus konkrtne otvorenou aj skrytou formou podnecoval k nenvisti k idom... Pri analze uvedenho komuniktu sme vychdzali z predpokladu, e mdi nielene sprostredkovanm informci ponkaj recipientovi zskava obraz o socilnom prostred, ale ho uritm spsobom aj formuj, kontruuj tm, e nastouj nejak tmy a ovplyvuj spsob ich spracovvania recipientmi. Rdio Viva ako svoju cieov skupinu uvdza dospelch posluchov v produktvnom veku (zdroj: http://www.radioviva.sk/radioviva.html). Avak vzhadom na kontroverznos tm odvysielanch v rmci rubriky Mlanie, vek popularitu, i obubu konpiranch terii medzi umi, a vzhadom na mnostvo rozlinch reakci inch mdi na autora prspevkov, dovolme si predpoklada, e uveden rubrika zskala svojich posluchov i z radov mladej vekovej kategrie (v obdob puberty a adolescencie). I ke sa ned tvrdi, e by urit medilne obsahy viedli u recipientov k uritmu pecifickmu sprvaniu i mysleniu, nemono pochybova o tom, e mdi s kultrnym indiktorom, barometrom kultrnych zmien a variability. Rubrika Mlanie 120 seknd s Tiborom Eliotom Rostasom je na webovej strnke Rdia VIVA (zdroj: http://www.radioviva.sk/vysielanie/rubriky-a-relacie/mlcanie) uveden nasledovne: Rubrika s tmami, ktor s mimoriadne chlostiv. Sasn geopolitick naptie, medilne manipulcie, terorizmus, vojny v mene humanitrnych cieov, ospravedlovanie genocd, kolaps ekonomiky, hyperkonzum, podvody v biznise so zdravm, smr strednej vrstvy, fikcie terorizmu, ekologick hrozby i klamstv, obrovsk rozdiely medzi astronomickm bohatstvom elity a chudobnou masou, narastajca bieda a nezamestnanos na Zpade, utajovan skutonosti...Tibor Eliot Rostas bude vdy od pondelka do piatka odhaova mty o civilizovanej spolonosti, slobode, prosperite, trvalom raste a demokracii, aby spolu s Rdiom VIVA preklenul vkuum spoloenskho a medilneho mlania na tmy, o ktorch sa nesmie hovori. Tto rubrika na konci kadej tmy pripomna, e ide o vatky z knihy Mlanie autora Tibora Eliota Rostasa a samotn autor rubriky a knihy Mlanie na zdroj: https://www.facebook.com/MlcanieVIVA uvdza: Ambciou relcie Mlanie nie je dva jasne nvody ako funguje to - i ono alebo sa tylizova do pozcie jednoznanej a neomylnej interpretcie pravdy. Poslanm Mlania je vytvra predpoklady k uvaovaniu a diskusii na tmy, o ktorch sa (nie nhodou) nehovor. Prve preto sa nastouje otzka i uveden komunikt mohol svojm spsobom podania historickch udalost by ...blzky filozofii extrmistickch pravicovch hnut, ktor sa nepriamym spsobom snaia podnieti nenvis voi idovskmu etniku, ktor m st za globlnymi problmami ako chudoba i finann krza... ako to uviedol saovate. Saovate sa odvolva na interpretciu extrmizmu uvedenej v Koncepcii boja proti extrmizmu na roky 2011-2014 (zdroj: http://www.minv.sk/?ministerstvo-vnutra&subor=158988), kde s pre ely preventvneho psobenia Policajnho zboru identifikovan tri zkladn orientcie extrmizmu a pravicovo orientovan definuje nasledovne: a) pravicovo orientovan - prezentovan presadzovanm ide rasizmu, nacizmu, neonacizmu, antisemitizmu, xenofbie... Pravicov, ako aj avicov extrmizmus maj spolon rty v antidemokratickch prstupoch a v obmedzovan slobody jednotlivca, priom avicov extrmizmus sa prejavuje ako boj proti kapitalizmu (komunisti), prpadne odmieta akkovek formu autority (anarchisti). Pravicov extrmizmus sa spja s rasizmom (antisemitizmom), ale aj s antikapitalizmom (tzv. nov genercia, autonmni nacionalisti).

Monitoringom uvedenej tmy Kto strieal z Aurry rubriky Mlanie 120 seknd s Tiborom Eliotom Rostasom sme dospeli k zveru, e autor naozaj niekokokrt naral na idovsk sprisahanie. Avak, autor uvdza, e uveden daj o prslunosti funkcionrov m z knihy Dvesto rokov pospolu Alexandra Solenicyna, ako aj lnkov Roberta Wiltona. Obsah samotnho prspevku je nasledovn: Z prostredia ilumintskych organizci, ako bol aj Zvz spravodlivch, vystpila na svetlo jedna z najvplyvnejch postv udstva, intelektul Mordechai Marx Levy, znmy ako Karl Marx. V roku 1847 napsal na zkazku dielo pod nzvom Komunistick manifest, ktor sa vo vekej miere inpirovalo mylienkami Adama Weishaupta. O sedemdesiat rokov neskr v aprli 1917 s tmito mylienkami a zvltnym pasom vycestoval vlakom zo vajiarska Lenin. Druh vznamn postava revolcie Leiba Brontejn, znmy ako Lev Trockij v tom ase organizoval v New Yorku za podpory Jkoba Shiffa prv revolun zoskupenia. Lenin a Trockij sa najvou mierou priinili o revolun prevrat a za asistencie Jakova Sverdlova aj o nsledn likvidciu crskej rodiny Romanovcov. Je tie preukzan, e revolucionri boli financovan Nemeckou rskou vldou, mecenmi zo zpadnch krajn a bankrmi ako Jakob Shiff napojenmi na rod Rotchildovcov. Nsledn zloenie boevickej vldy priniesol vo svojej knihe Dvesto rokov pospolu Alexander Solenicyn, ako aj Robert Wilton z britskch London Times. Ten uvdza, e z 22 lenov sovietskej vldy tzv. Sovnarkomu, bolo sedemns lenov idovskho pvodu. Z 556 najdleitejch funkcionrov ttu bolo 450 idov, z 36 najvych radnkov tajnej polcie eka ako predchodcu neslvne znmej NKVD a neskr znmej KGB bolo 23 funkcionrov idovskho pvodu. Nhoda, alebo dsledok? Solenicyn vo svojej knihe pe, e Lenin bol ochotn kedykovek pre revolciu vyui zvltnu zatrpknutos idov. Solenicyn sa tie odvolva na slov Pasmanika, ktor zdrazuje, e vznik boevizmu sm o sebe bol vsledkom ruskch dejn, ale organizovanos boevizmu bola vytvoren v dsledku idovskch komisrov. V Solenicynovej knihe, ktorej preklad si nikto v Spojench ttoch nedovolil vyda, sa napokon dozviete aj to, e od konca 40tych rokov dvadsiateho storoia, kedy sa komunistick moc povadila so svetovm idovstvom, s informcie o brlivej asti idov v komunistickej revolcii povaovan za krajn antisemitizmus. Z tohto aj mnohch inch dvodov sa nad udalosami z roku 1917 aj dnes vznaj otzniky o skutonom pvode a zmeroch jej hlavnch postv, ktor histria stle taj. Po zmonitorovan hore uvedenho obsahu sme nzoru, e napriek tomu, e obsah, ktor odznel, by mohol by zneuit v prospech filozofie extrmistickch organizcii (hlavne vaka drazu na tzv. moc a pecifick nturu idov a konpiran teriu o vplyvoch silnch idov blzkych rodu Rotchildovcov) mienime, e v priebehu nieo vye 2 mint (ktor boli venovan uvedenej problematiky v tomto dni) nemohlo djs k nejakmu ovplyvovaniu poslucha. Autor za krtky as uviedol mnostvo dajov a mien, priom sa odvolaval na knihu Dvesto rokov spolu Alexandra Solenicyna a lnky Roberta Wiltona z London Times. Tmu uzavrel slovami: ... V Solenicynovej knihe, ktorej preklad si nikto v Spojench ttoch nedovolil vyda, sa napokon dozviete aj to, e od konca 40tych rokov dvadsiateho storoia, kedy sa komunistick moc povadila so svetovm idovstvom, s informcie o brlivej asti idov v komunistickej revolcii povaovan za krajn antisemitizmus. Z tohto aj mnohch inch dvodov sa nad udalosami z roku 1917 aj dnes vznaj otzniky o skutonom pvode a zmeroch jej hlavnch postv, ktor histria stle taj... Konpiran terie o moci a vplyve tzv. svetovho idovstva nie s iadnou novinkou. V mdich sa u mnohokrt vyskytovali hlavne ako zdroj vraznejch vmen nzorov. Preto si myslme, e uveden prspevok svojou strunosou akurt mohol vzbudi zujem posluchov k vyhadvaniu doplnkovch informcii. Napriek tomu nemono tvrdi, e obsah uvedenho prspevku priemernho poslucha podnietil k neznanlivosti idov (i

idov). Je potrebn poukza aj na samotn formulciu povinnosti poda 19 ods. 1 psm. b) v jej relevantnej asti. Programov sluba a jej zloky nesm propagova nsilie a otvorenou alebo skrytou formou podnecova nenvis na zklade... z tejto formulcie je zrejm, e v prpade odvysielania uritho obsahu nesta, aby nm mohlo djs k podnecovaniu nenvisti ( nepostauje monos), ale zakzan je intenzvnejie konanie, a to podnecovanie nenvisti. V rozpore s touto povinnosou bude potom tak obsah, v ktorom bude podnecovan nenvis i u skrytou alebo priamou formou, o poda nho nzoru nebolo naplnen, kee v programe nebola as osb idovskej nrodnosti spjan s charakteristickmi rtami celho nroda (vetkch osb idovskho pvodu) navodzujcimi negatvne nenvistn ctenie voi nemu. V prspevku bolo pouit len jedno zoveobecnenie. zvltna zatrpknutos idov) toto vak nie je spsobil vyvola nenvistn postoj voi osobm idovskho pvodu. Vzhadom na to, e nelo o spravodajsk formt, ale aksi druh rozhlasovho fejtnu, navrhujeme sanosti uzna za neopodstatnen. Zver Vzhadom na vyie uveden zistenia kontatujeme, e vysielate napriek tomu, e Vyiadania zznamov vysielania boli odoslan na kontaktn adresy uvedench v spisoch prvneho a licennho odboru, neposkytol zznam vysielania, mohol porui ustanovenie 16 ods. 3 psm. l) Zkona . 308/2000 Z. z. o vysielan a retransmisii. Sanosti tkajce sa nevhodnho obsahu tmy Kto strieal z Aurry v rubrike Mlanie 120 sekund s Tiborom Eliotom Rostasom odvysielanho vysielateom Rdio VIVA da 20. 5. 2013 o cca 11:42:00 hod. (reprza cca 18:42:14 hod.) navrhujeme uzna ako neopodstatnen.

K bodu . Popis/Prepis monitorovanho vysielania k Sprve o kontrole dodriavania povinnost poda zkona . 308/2000 Z. z. (sanosti . 2859/237-2013 a 3245/263-2013 smerujca voi Rdio VIVA)
Monitorovan vysielanie z da: as vysielania: 20. 5. 2013 cca 11:42:00 11:44:45 (reprza cca 18:42:14 -18:45:02 )

11:30:00 Hudba 11:31:45 Modertorsk vstup: o bude nasledova po dopravnom servise 11:32:06 Predel 14:32:07 Reklamy: Leto hereckch osobnost; Jawa nbytok 11:33:10 Predel 11:33:11 Sprvy: poasie, SDK a Sas by neboli v parlamente, Lipicova nov vina m 9,5% zistil mjov prieskum agentry NVK, otec sa vyhral 16 ronmu synovi zabitm, Irakom otriasa alia vlna nsilia 24 policajtov prilo o ivot., slovensk policajti bud aj tto seznu k dispozcii dovolenkrom v Chorvtsku, port Predel 11:34:28 Reklama: ski-sport.sk Predel 11:34:42 Dopravn servis Predel 11:36 :28 Reklama: ski-sport.sk Predel Hudba 14:42:00 Mlanie 120 seknd s Tiborom Eliotom Rostasom Modertor: Mlanie 120 sekund s Tiborom Eliootom Rostasom. Tibor Eliot Rostas: Z prostredia ilumintskych organizci, ako bol aj Zvz spravodlivch, vystpila na svetlo jedna z najvplyvnejch postv udstva, intelektul Mordechai Marx Levy, znmy ako Karl Marx. V roku 1847 napsal na zkazku dielo pod nzvom Komunistick manifest, ktor sa vo vekej miere inpirovalo mylienkami Adama Weishaupta. O sedemdesiat rokov neskr v aprli 1917 s tmito mylienkami a zvltnym pasom vycestoval vlakom zo vajiarska Lenin. Druh vznamn postava revolcie Leiba Brontejn, znmy ako Lev Trockij v tom ase organizoval v New Yorku za podpory Jkoba Shiffa prv revolun zoskupenia. Lenin a Trockij sa najvou mierou priinili o revolun prevrat a za asistencie Jakova Sverdlova aj o nsledn likvidciu crskej rodiny Romanovcov. Je tie preukzan, e revolucionri boli financovan Nemeckou rskou vldou, mecenmi zo zpadnch krajn a bankrmi ako Jakob Shiff napojenmi na rod Rotchildovcov. Nsledn zloenie boevickej vldy priniesol vo svojej knihe Dvesto rokov pospolu Alexander Solenicyn, ako aj Robert Wilton z britskch London Times. Ten uvdza, e z 22 lenov sovietskej vldy tzv. Sovnarkomu, bolo sedemns lenov idovskho pvodu. Z 556 najdleitejch funkcionrov ttu bolo 450 idov, z 36 najvych radnkov tajnej polcie eka ako predchodcu neslvne znmej NKVD a neskr znmej KGB bolo 23 funkcionrov idovskho pvodu. Nhoda, alebo dsledok? Solenicyn vo svojej knihe pe, e Lenin bol ochotn kedykovek pre revolciu vyui zvltnu zatrpknutos idov. Solenicyn sa tie odvolva na slov

Pasmanika, ktor zdrazuje, e vznik boevizmu sm o sebe bol vsledkom ruskch dejn, ale organizovanos boevizmu bola vytvoren v dsledku idovskch komisrov. V Solenicynovej knihe, ktorej preklad si nikto v Spojench ttoch nedovolil vyda, sa napokon dozviete aj to, e od konca 40tych rokov dvadsiateho storoia, kedy sa komunistick moc povadila so svetovm idovstvom, s informcie o brlivej asti idov v komunistickej revolcii povaovan za krajn antisemitizmus. Z tohto aj mnohch inch dvodov sa nad udalosami z roku 1917 aj dnes vznaj otzniky o skutonom pvode a zmeroch jej hlavnch postv, ktor histria stle taj. Modertor: Mlanie 120 seknd s Tiborom Eliotom Rostasom v pondelok a v piatok v premire po 11-tej a v reprze po 18-tej. viac na www.radioviva.sk, ale aj v knihe a audio knihe Mlanie. 14:44:48 Hudba * * * * *

18:30 Hudba 18:42:14 Mlanie 120 seknd s Tiborom Eliotom Rostasom Modertor: Mlanie 120 sekund s Tiborom Eliootom Rostasom. Tibor Eliot Rostas: Z prostredia ilumintskych organizci, ako bol aj Zvz spravodlivch, vystpila na svetlo jedna z najvplyvnejch postv udstva, intelektul Mordechai Marx Levy, znmy ako Karl Marx. V roku 1847 napsal na zkazku dielo pod nzvom Komunistick manifest, ktor sa vo vekej miere inpirovalo mylienkami Adama Weishaupta. O sedemdesiat rokov neskr v aprli 1917 s tmito mylienkami a zvltnym pasom vycestoval vlakom zo vajiarska Lenin. Druh vznamn postava revolcie Leiba Brontejn, znmy ako Lev Trockij v tom ase organizoval v New Yorku za podpory Jkoba Shiffa prv revolun zoskupenia. Lenin a Trockij sa najvou mierou priinili o revolun prevrat a za asistencie Jakova Sverdlova aj o nsledn likvidciu crskej rodiny Romanovcov. Je tie preukzan, e revolucionri boli financovan Nemeckou rskou vldou, mecenmi zo zpadnch krajn a bankrmi ako Jakob Shiff napojenmi na rod Rotchildovcov. Nsledn zloenie boevickej vldy priniesol vo svojej knihe Dvesto rokov pospolu Alexander Solenicyn, ako aj Robert Wilton z britskch London Times. Ten uvdza, e z 22 lenov sovietskej vldy tzv. Sovnarkomu, bolo sedemns lenov idovskho pvodu. Z 556 najdleitejch funkcionrov ttu bolo 450 idov, z 36 najvych radnkov tajnej polcie eka ako predchodcu neslvne znmej NKVD a neskr znmej KGB bolo 23 funkcionrov idovskho pvodu. Nhoda, alebo dsledok? Solenicyn vo svojej knihe pe, e Lenin bol ochotn kedykovek pre revolciu vyui zvltnu zatrpknutos idov. Solenicyn sa tie odvolva na slov Pasmanika, ktor zdrazuje, e vznik boevizmu sm o sebe bol vsledkom ruskch dejn, ale organizovanos boevizmu bola vytvoren v dsledku idovskch komisrov. V Solenicynovej knihe, ktorej preklad si nikto v Spojench ttoch nedovolil vyda, sa napokon dozviete aj to, e od konca 40tych rokov dvadsiateho storoia, kedy sa komunistick moc povadila so svetovm idovstvom, s informcie o brlivej asti idov v komunistickej revolcii povaovan za krajn antisemitizmus. Z tohto aj mnohch inch dvodov sa nad udalosami z roku 1917 aj dnes vznaj otzniky o skutonom pvode a zmeroch jej hlavnch postv, ktor histria stle taj. Modertor: Mlanie 120 seknd s Tiborom Eliotom Rostasom v pondelok a v piatok v premire po 11-tej a v reprze po 18-tej. viac na www.radioviva.sk, ale aj v knihe a audio knihe Mlanie. 18:45:03 Hudba 18:52:45 Modertorsk vstup: Helene Vondrkovej pred vystpenm vypli prd. 18:53:36 Hudba

10