Autori: Martina Kubnov, Juraj Kubn, Elena Gallov Kriglerov, Marcela Maslov

Skryt platby v kolch

tdia o neoficilnych platbch
rodiov v kolch na Slovensku

SGI
Kaliniakova 27
Bratislava
831 04
sgi@governance.sk
www.governance.sk

Skryt platby v kolch

tdia o neoficilnych platbch rodiov v kolstve
Autorsk tm: Martina Kubnov, Juraj Kubn (obaja SGI - Intitt pre dobre spravovan spolonos), Elena
Gallov-Kriglerov (Centrum pre vskum etnicity a kultry), Marcela Maslov (Zdruenie Orava pre
1
demokraciu vo vzdelvan)

Abstrakt
Prvo na bezplatn vzdelanie na zkladnch a strednch kolch je na Slovensku zakotven
v stave. Napriek tomu s vak v praxi ben neoficilne rodiovsk platby, pri ktorch
rodiia priamo prispievaj do kolskho systmu bez toho, aby platba bola tovne
zaznamenan. Takmer vetci rodiia finanne prispievaj raz alebo dvakrt rone
rodiovskmu zdrueniu, sauj sa vak na nedostatok informci o ele, na ktor
prspevky slia. Okrem toho 70-90% rodiov prispieva na rzne kolsk akcie,
mimokolsk aktivity a tie na uebnice (aj napriek tomu, e sasn legislatva zaruuje
bezplatn poskytovanie uebnc). Vyberanie platieb uitemi od iakov vytvra al
problm: socilne slabie rodiny asto nemu zaplati poadovan sumy a s
stigmatizovan dvakrt jednak vylenm dieaa z asti na aktivite, kde sa vyaduje
prspevok (napr. kolsk vlet), a tie tlakom na diea, ktor sa mus vyrovna s verejnm
vyberanm prspevkov uiteom, pri ktorom vetci spoluiaci a uite vnmaj, e rodina na
to nem peniaze.
Hlavnmi odporaniami tdie s: (1) poskytn manamentom kl vzorov model
transparentnho a spravodlivho systmu zskavania prostriedkov od rodiov a jasne oddeli
leglne platby od neleglnych, (2) vyadova tovn zdokumentovanie prspevkov rodiov,
(3) vya uiteov a iakov z procesu vberu neoficilnych platieb a (4) zakza priamy
marketing komernch produktov externmi predajcami alebo zamestnancami koly deom
v priestoroch koly.

Koordintorka dotaznkovho prieskumu: Marcela Maslov (Zdruenie Orava pre demokraciu vo vzdelvan)
Administrtori skupinovch rozhovorov: Elena Gallov-Kriglerov (CVEK), Juraj Kubn (SGI)
Dotaznkov prieskum a skupinov rozhovory boli realizovan v januri a septembri 2007.

1. vod
Bezplatn vzdelanie na zkladnch a strednch kolch je zakotven v stave SR. Aspo
stredokolsk vzdelanie pritom dosahuj asi tri tvrtiny Slovkov2. Aj napriek tomu vak
kadorone s prchodom septembra rodiia vnmaj za vdavkov spojench so kolskou
dochdzkou. Vdavky siahaj od bench kolskch taiek, zoitov a psacch potrieb a po
kolsk stravovanie a dopravu. Okrem tchto vdavkov vak existuj aj skryt neoficilne
platby, ktorm sa venuje tto tdia, a ktor rodiia a deti platia kole alebo uom
a organizcim so kolou previazanm a nedostvaj potvrdzujci tovn doklad.
Takmer vetci rodiia finanne prispievaj raz alebo dvakrt rone do rodiovskho
zdruenia a o pouit svojich prspevkov maj poda vlastnch slov mlo informci.
Vina, 70% a 90% rodiov, prispieva na rzne kolsk akcie, aktivity nad rmec
vyuovania a aj na uebnice, a to aj napriek tomu, e legislatva zaruuje bezplatn
poskytovanie uebnc. Ak platby vyberaj uitelia v triedach, vznik al problm.
Skupinov rozhovory s rodimi v Dolnom Kubne poukzali na to, e rodiia s nimi
prjmami nedoku plati vetky oakvan platby a s potom stigmatizovan dvakrt:
najprv tm, e ich diea je vylen z aktivity, za ktor nemu zaplati (napr. kolsk vlet
alebo exkurzia), a tie tm, e sa diea mus vyrovna s tlakom spoluiakov a uitea, kee
platby sa zbieraj otvorene v triede a kad vid, kto zaplati neme.
Rodiia, uitelia a riaditelia kl svorne tvrdia, e neoficilne platby rodiov s vyvolan
nedostatonm financovanm kolstva. Ako uviedol jeden z rodiov pri skupinovch
rozhovoroch: v kolstve je to jednoduch o nezaplat tt, zaplatia rodiia. Aj ke
takto situcia rodiom nevyhovuje, nepodnikaj vea preto, aby sa zmenila. Zd sa, e
neoficilne platby s hlboko zakorenenou tradciou, ktor si mloktor rodi trfa zmeni.
2. Legislatva a platby rodiov v kolstve
stava SR zaruuje v lnku 42 kadmu prvo na bezplatn vzdelvanie na zkladnej
a strednej kole.
lnok 42
(1) Kad m prvo na vzdelanie. kolsk dochdzka je povinn. Jej dku po vekov hranicu
ustanov zkon.
(2) Obania maj prvo na bezplatn vzdelanie v zkladnch kolch a strednch kolch, poda
schopnost obana a monosti spolonosti aj na vysokch kolch.
(3) Zriaova in koly ako ttne a vyuova v nich mono len za podmienok ustanovench
zkonom; v takchto kolch sa me vzdelvanie poskytova za hradu.
(4) Zkon ustanov, za akch podmienok maj obania pri tdiu prvo na pomoc ttu.

Na zklade dvoch hlavnch zkonoch upravujcich kolsk sprvu a financovanie kl3

plat, e ak kola alebo kolsk zariadenie poskytuje aj alie sluby popri bezplatnom
vzdelvan, potom rodiia, ktorch deti tieto sluby vyuvaj, sa podieaj aj na hrade ich
nkladov. Viacer predpisy podrobne uruj vku prspevkov ako aj kategrie det, ktor
2

V skupine 29- a 59- ronch ud 70% zska vzdelanie na rovni ISCED 3 a 12% na rovni ISCED 5 a 7.
daje o dosiahnutej rovni vzdelanie populcie v roku 1997; Zdroj: Key data on vocational training in Europe
The transition from education to working life, European Commission and Cedefop, 2001.
3
Zkon . 596/2003 Z.z. o ttnej sprve v kolstve a kolskej samosprve, Zkon . 597/2003 Z.z. o
financovan zkladnch kl, strednch kl a kolskch zariaden

maj nrok na urit avy alebo dotcie nzkoprjmovm rodinm. Nasledujca tabuka je
podrobnm prehadom rodiovskch platieb v kolstve v roku 2008. Vo veobecnosti rodiia
prispievaj na hradu nkladov predkolskho vzdelvania, kolskho stravovania
a interntneho ubytovania a za mimokolsk aktivity. tt poskytuje bezplatne uebnice
a preplca nklady na dopravu dochdzajcich iakov za urench podmienok poas povinnej
kolskej dochdzky. V praxi funguje systm vzdelvacch poukazov, ktor mono poui
v urench typoch kl a kolskch zariaden na krky a mimokolsk aktivity.
Neformlne platby rodiov s benou sasou slovenskho kolstva. Ich rzne formy sa
vili u poas socialistickej ry, ke slili hlavne na kolsk akcie, vlety, niektor kolsk
pomcky, ako naprklad asopisy pouvan na hodinch. S prchodom trhovej ekonomiky
zosilnela snaha kl zska finann zdroje od rodiov, predovetkm tch lepie situovanch.
Finann problmy, ktorm koly elili po roku 1990, presmerovali as rodiovskch
prspevkov aj na nklady spojen s drbou a investciami kl.
Tabuka 1: Prehad rodiovskch platieb v kolstve v roku 2008
Kategria A: Formlne platby za povinn aktivity v rmci vzdelvania (leglne a zdokumentovan)
Obleenie (napr. pecilne
obleenie na niektor predmety
ako telesn vchova, prca v
laboratrich, dielach)

iadne prspevky z verejnch

zdrojov, rodiia dan poloku
obstarvaj aj platia priamo
sami.

iadne
pecilne
nzkoprjmov rodiny.

dotcie

pre

kolsk pomcky (kancelrske

potreby na povinn predmety)

iadne prspevky z verejnch

zdrojov, rodiia dan poloku
obstarvaj aj platia priamo
sami.

Dotcie pre nzkoprjmov rodiny na

kolsk pomcky4. Maximum 1000 Sk
(33) na diea na kolsk rok.
Zriaovate a kola nakupuj potrebn
pomcky z prostriedkov, ktor pripadaj
na dotovanch iakov.

Doprava do koly

Rodiia/iaci najastejie platia

priamo
dopravcom.
tt
preplca nklady na dopravu do
koly iakom zkladnch a
pecilnych zkladnch kl,
ktor dochdzaj do koly mimo
svojej obce, len ak v nej takto
kola nie je.

iadne
pecilne
prspevky
nzkoprjmov rodiny.

pre

kola v prrode

Rodiia platia vetky nklady

na dopravu, pobyt a stravu
poas koly v prrode, kola
preplca
tieto
nklady
pedaggom.

iadne
pecilne
prspevky
nzkoprjmov rodiny.

pre

Kategria B: Formlne platby za dobrovon aktivity a sluby (leglne a zdokumentovan)

kolsk stravovanie

Obce (samosprvy) dostvaj

verejn zdroje (podiel na dani z
prjmov) na zklade potu det,
ktor
mu
potencilne
navtevova
zariadenie

Dotcie pre nzkoprjmov rodiny11 na

kolsk stravovanie. Rodiia platia 1 a 5
Sk (0,03-0,15) za jedlo, presn sumu
ur zriaovate koly. Maximlny
prspevok z verejnch zdrojov na diea je

Ide o dotcie na kolsk stravovanie, kolsk pomcky a tzv. motivan tipendi poskytovan Ministerstvom
prce, socilnych vec a rodiny SR.

kolskho stravovania v obci

(ttne aj nettne) a uria
rozpoet tchto zariaden v
rmci stanovench limitov.
Rodiia platia uren prspevok
na pokrytie asti nkladov na
stravu danmu zariadeniu.

500 Sk (16,6).

Predkolsk
vzdelvanie
(matersk koly nie s sasou
povinnej kolskej dochdzky)

Rodiia platia najmenej 50 Sk

(1,66) a najviac5 384,75 Sk
(12,77) ako koln presn
sumu ur zriaovate koly.

Nzkoprjmov rodiny neplatia iadnu

alebo len znen sumu. Poskytuj sa
tie dotcie na stravu det z takchto
rodn a v predkolskom ronku aj na
pomcky.

kolsk klub det

Rodiia platia najmenej 50 Sk

(1,66) a najviac 12 of 384,75
Sk (12,77) ako mesan
poplatok, presn sumu ur
zriaovate.

Nzkoprjmov rodiny platia nulov

alebo znen poplatok do 50 Sk (1,66)
mesane.

Centrum
vonho
asu,
kolsk stredisko zujmovej
innosti

Rodiia platia medzi 50 Sk

(1,66)
a a 12 384,75 Sk
(12,77) ako mesan poplatok,
presn sumu ur zriaovate.
Mnoh centr ponkaj zavy,
ak deti uplatnia vzdelvac
poukaz.

Nzkoprjmov rodiny platia nulov

alebo znen poplatok do 50 Sk (1,66)
mesane.

Zkladn umeleck koly

Rodiia platia mesane medzi

102,6 Sk (3,4) a 513 Sk (17)
(2-10% ivotnho minima) za
individulne
vyuovanie,
priom
za
skupinov
vyuovanie (napr. dramatick,
tanen, vtvarn odbory) platia
medzi 51,3 Sk (1,7) a 256,5 Sk
(8,5) (1-5% ivotnho minima)

kolsk internty

Rodiia platia mesane medzi

300 Sk (10) a 1053 Sk (35)
(max. 45% ivotnho minima
na diea).

Nzkoprjmov rodiny platia nulov

alebo znen mesan poplatok do 200
Sk (6,64).

Kategria C: Skromn prspevky na podporu veobecnch aktivt (dobrovon a nezdokumentovan).

Patria sme naprklad dobrovon dary rodiov alebo firiem vo forme potaov pre triedu, dary na zver roka
pre uiteov a podobne. Tieto prspevky s veobecn a darujci nepoaduj za ne iadnu protislubu.

Kategria D: Neformlne platby na vybran aktivity (dobrovon a nezdokumentovan). Patria sem

naprklad dobrovon dary, naprklad nkup basketbalovch lpt pre drustvo, alekohad pre astronomick
krok a podobe. Darujci nepoaduj za tieto dobrovon dary iadnu protislubu.

Kategria E: Neformlne platby (poadovan a nezdokumentovan). Poadovanie prspevkov pre triedu

alebo pre kolu.

Maximum je definovan ako 7,5% ivotnho minima jednotlivca, ktor sa kadorone upravuje.

Platby do triedneho fondu a

rodiovskho zdruenia na
pokrytie
mench
neoakvanch
vdavkov
v prpade triedneho fondu (napr.
obrusy, vzdoba triedy) alebo
plnovanch vdavkov poas
kolskho roka.

Rodiia
platia
v hotovosti
uiteom alebo na bankov et
rodiovskho zdruenia.

Platby za uebnice, kolsk

pomcky, asopisy pouvan
ako
pomocn
texty
pri
vyuovan, zva pri vube
cudzch jazykov. Tie platby za
koprovanie materilov, skrinky
na veci a atne, prspevky na
modernizciu koly, platby za
kolsk douovanie.

Rodiia
platia
v hotovosti uiteom.

zva

Platby na prevdzku koly

a investcie v nej (maovanie,
upratovanie, nkup novch
okien a pod.).

Rodiia
platia
v hotovosti uiteom.

zva

Platby spojen s komernmi

aktivitami, ako napr. fotenie
triedy skromnm fotografom,
predaj rznych knh, asopisov,
atlasov, ktor nie s priamo
spojen s vyuovanm.

Rodiia
platia
v hotovosti uiteom.

zva

Platby za mimokolsk aktivity,

kolsk akcie, vlety, nvtevy
divadiel, koncertov, a pod.

Rodiia
platia
v hotovosti uiteom.

zva

Niekedy
koly/uitelia
zohaduj
nzkoprjmov rodiny urenm niej
platby alebo sa vyaduje len jedna platba
za rodinu, ktor m na kole viac det.

Kategria F: Platby konkrtnym uiteom alebo zamestnancom koly vmenou za protislubu pre konkrtne
deti (nezdokumentovan, v rozpore s etikou a/alebo neleglne). Naprklad platky za lepie znmky, za prijatie
na kolu, platby za douovanie spojen so zlepenm znmok.

3. Vskumn zistenia
Na zklade vsledkov kvalitatvneho a kvantitatvneho vskumu opeme v tejto asti hlavn
charakteristiky neoficilnych platieb v kolstve, ako aj ich najastejie priny a dopady.
3.1. Charakteristika neoficilnych platieb rodiov
V tdii pouvame pojem rodiovsk neoficilne platby pri takch platbch, ktor rodiia
platia kole, jej predstaviteom alebo organizcim so kolou previazanm bez toho, aby
dostali potvrdenie o jej zaplaten. Z tabuky 1 je zrejm, e leglnos tchto platieb zvis od
okolnost. Zreten vysvetlenie tohto pojmu bolo kov pri samotnom zbere dt od
respondentov dotaznkovho vskumu a astnkov skupinovch skupn. Ako uvdza jedna
administrtorka dotaznkov:
Rodiia boli najlep respondenti. Boli zdielni, no aj tak ma jedna vec prekvapila. Oni
tie peniaze nepovauj za neoficilne. Pripad mi to ako prvnick termn zvykov
prvo. Tok roky platia a doklad iadny, e si to ani neuvedomuj. Vina mala
problm vbec pripusti, e s to tak platby a nata komplet sumr bol tie problm. Aj
toto, aj tento poplatok a ete aj takto vdavky? To boli ast otzky.

3.1.1. Druhy neoficilnych platieb

V rmci vskumu sme realizovali skupinov rozhovory s rodimi kolkov v Bratislave a
Dolnom Kubne, ako aj so tudentmi v Bratislave. Na zklade tchto rozhovorov mono
neoficilne platby rozdeli zhruba do troch skupn:
Skupina 1: Oakvan platby za tovary a sluby spojen s vyuovanm, ktor s poadovan
zaiatku kolskho roka
Patria sem platby do triedneho fondu aj rodiovskmu zdrueniu. Pouvaj sa zva na
pokrytie mench neoakvanch vdavkov, ako aj plnovanch vdavkov poas kolskho
roka.
astnci skupinovch rozhovorov vedeli len mlo o skutonom pouit tchto prostriedkov.
Len v jednom prpade bolo pouitie tchto zdrojov jednoznane transparentn: jeden rodi
uviedol, e ich uiteka viedla pean dennk s dokladmi k jednotlivm vdavkom a na
rodiovskom zdruen o nich informovala rodiov.
Do tejto skupiny vdavkov patria aj platby za knihy, kolsk pomcky a asopisy pouvan
ako pomocn uebn materily (najm pri vube cudzch jazykov). Rodiia z oboch
reginov sa zhodli na tom, e tieto poadovan platby s prli vysok. Jeden rodi z okresu
Doln Kubn uviedol:
Moje diea chod na ttnu kolu, uebnice by mali by zadarmo. Nerozumiem, preo
musme za uebnice anglitiny plati 700 800 korn, alej za nejak anglick asopis
alch 300 korn, priom tieto asopisy nie s v kole takmer pouvan. Mj syn
dokonca nedostal ani originl asopisu, iba kpiu.

alie platby spomenut astnkmi skupinovch rozhovorov boli poplatky za koprovacie

sluby, za atne a skrinky v kolch, prspevky na obnovu koly a poplatky za douovanie.
Skupina 2: Neoakvan platby poadovan poas kolskho roka
V tejto skupine s predovetkm platby poadovan na drbu a modernizciu koly
(maovanie, upratovanie, nkup novch alzi a okien a pod.). kola rodiom komunikuje
tieto platby ako dobrovon, ale rodiia s vinou presveden, e s nevyhnutn na to, aby
sa ich deti uili v dobrch podmienkach.
Patria sem aj platby spojen s komernmi aktivitami, ako je naprklad fotenie det v kole
skromnm fotografom, predaj rznych knh, atlasov, asopisov, ktor priamo nesvisia s
vyuovacm procesom. Aj ke tieto platby kola priamo nepoaduje, skutonos, e kola
alebo uite umon prezentciu tchto produktov poas vyuovania alebo v prestvkach
vytvra nepriamy tlak na rodiov. Slovami matky syna na Z v okrese Doln Kubn:
Vysvetlite svojmu dieau, e nebude na spolonej fotografii triedy, pretoe 150 korn za
jednu fotku povaujete za vyhoden peniaze. Niekedy sa fotia aj trikrt do roka. Uiteka
len povie, prineste peniaze, budeme sa foti.

Jedna z uiteliek hovor o fungovan komernch dlerov v kolch:

Oni [dleri] doslova poiaj deom tie knihy domov. Treba vak hovori s rodimi na
rodiovskom a nedovoli im robi to takto. Raz ku mne priiel jeden rodi a mal pravdu,
ke mi povedal: Dobre, mj syn mi priniesol domov knihu a mali sme s tm problm,
skonilo to plaom, take tu mte 200 korn. A o im dte nabudce, cukrky? Oni
[dleri] vedia, e je to obchod a vedia dobre, ako ho robi.

Skupina 3: Platby za akcie a mimokolsk aktivity

Rodiia vnmali tieto platby ako pozitvne, priom za jedin problm povauj nedostatok
transparentnosti vynaloench prostriedkov. Len zriedka dostvaj rodiia doklad alebo
informciu o vytovan tchto aktivt.
Slovensk legislatva neobsahuje iadne obmedzenie vyie uvedench platieb v prpade, ak
boli zaplaten dobrovone. Naopak tieto platby nie s leglne, ak s kolou vynucovan,
alebo ak rodiia zaplatia s cieom zska neoprvnen vhodu (lepie znmky, prijatie na
kolu).
Vsledky dotaznkovho vskumu a skupinovch rozhovorov ukazuj, e neleglne platby s
vo veobecnosti menej ast ako leglne neoficilne platby. 55% uiteov tvrd, e rodiia
nikdy neoakvaj zvhodnenia pre svoje deti vmenou za to, e zaplatia kole neoficilne
prspevky, obas ich rodiia oakvaj poda 29,5% uiteov, asto poda 11,5% uiteov
a vdy poda 2,6%. Podobn pohad maj rodiia: rodiia nikdy zvhodnenia neoakvaj
poda 45% rodiov, obas poda 32% rodiov, asto poda 16% a vdy poda 6% rodiov.
Odpovede tudentov v bratislavskej skupinovej skupine naznauj, e existuj rodiia, ktor
sa snaia podplati uiteov:
Verm tomu, e je pr prpadov rodiov, sponzorov, ktor tm chc zlepi postavenie
svojho dieaa. Niektor iaci prepadaj napr. z piatich predmetov, maj trojky zo
sprvania... To je len mj osobn nzor. (tudentka strednej koly v Bratislave)
Aj ja si myslm, e v triede mme takch, ktor anca, e by urobili prijmaky na
kolu, ktor som ja robila, nie je, lebo nevedia zkladn veci, dostali sa na kolu na
odvolanie. (tudentka strednej koly v Bratislave)

V ase spracovania vskumu boli odhalen dva prpady korupcie v kolstve. Jeden z nich bol
uzavret trestom vzenia 1 rok podmienene so skobnou lehotou dva roky pre bvalho
vedceho odboru kolstva na Krajskom rade v Trnave, ktor bral platky za to, e vybav
prijatie na koly. V druhom prpade polcia ukonila vyetrovanie prpadu platkrstva na
Univerzite Kontantna Filozofa v Nitre a podala nvrh na obalobu za prijmanie platku.
platok mal zabezpei prijatie tudentky na kolu po termne podvania prihlok aj zpisu
na kolu.
Nie vetky leglne platby s vak zrove aj etick. Slovami jednho z uiteov: rodiovsk
platby s dobrovon, ale je to dobrovone nasilu. Vyplva to jednak zo skutonosti, e
rodiovsk prspevky s od iakov vyberan otvorene v triede (pozri as 3.1.7). astnci
skupinovch rozhovorov oznaili za nefrov predovetkm platby za uebnice, pracovn
zoity a asopisy. Aj napriek tomu, e uebnice by mali by iakom zkladnch a strednch
kl poskytovan zdarma, platby rodiov za uebnice cudzch jazykov a pracovn zoity k
rznym predmetom s ast 86% rodiov potvrdzuje ich platenie. Rodiia sa poas
skupinovch rozhovorov negatvne stavali aj voi komernm aktivitm, pri ktorch kola
umon marketing priamo v triedach (napr. dler ponkajci knihy, atlasy, fotografi,
poisovac agenti, a pod.).
3.1.2. Koko platia rodiia neoficilne?
Rodiia (513 respondentov) odpovedali na otzku, ak sumy platia neoficilne a ak as ich
rodinnho rozpotu tieto platby tvoria. Uitelia (454 respondentov) uviedli, ak sumu
neoficilnych platieb vyberaj od rodiov a iakov. Pozrime sa bliie na ich odpovede.

Rodiia odhaduj, e poas kolskho roka zaplatia v priemere6 19 773 Sk (656,3) na vetky
vdavky spojen so vzdelvanm svojich det, o tvor 6% ich celkovch priemernch
prjmov rodiny. Ak sumu prepotame na jedno kolopovinn diea, potom priemern7 ron
vdavky spojen so vzdelvanm dosiahli 12 447 Sk (413) na kolopovinn diea.
Neformlne platby tvoria poda dajov rodiov 17% sumy celkovch vdavkov spojench so
vzdelvanm det. Polovica rodn pritom zaplatila rone viac ne 1 000 Sk (33) vo forme
neoficilnych prspevkov. Priemern vka neoficilnych platieb rone dosiahla 3 012 Sk
(100) 8. Priemern suma neoficilnych prspevkov je vzhadom na celkov rodinn rozpoet
mal: tvor menej ako 1% celkovch priemernch prjmov rodiny. Dopad neoficilnych
platieb na rodinn rozpoet sa vak li poda finannej situcie rodiny, o ilustruj aj
vyjadrenia rodiov v rmci skupinovch rozhovorov v asti 3.3.2. Pri neoficilnych platbch
ide zva o jednorazov platby, ktor sa objavuj bu na zaiatku roka alebo neoakvane
poas jeho priebehu, o je pre nzkoprjmov rodiny aie zvldnu.
Celkov suma neoficilnych platieb rastie s vm potom det v rodine, nie vak
proporcionlne. Vina rodn v naej vzorke mala jedno alebo dve deti: polovica rodn s
jednm dieaom platila rone viac ne 960 Sk (priemer 2 209 Sk), s dvoma demi 1 172 Sk
(priemer 2 985 Sk) a s troma demi viac ne 2 250 Sk (priemer 3 438 Sk).
3.1.3. Koko uitelia vyberaj neoficilne?
Uitelia s hlavnmi, nie vak jedinmi, vyberami neoficilnych platieb od rodiov a iakov.
Preto suma neoficilnych platieb, ktor rodiia platia, sa li od sumy, ktor uitelia priamo
vyberaj. Uitelia najastejie vyberaj peniaze za kolsk akcie, uebnice, mimokolsk
aktivity a skromn douovanie. Ptina uiteov uvdza, e vyber aj prspevky do
rodiovskho zdruenia. Rodiia uvdzaj, e najastejie9 platia prspevky do rodiovskho
zdruenia, za kolsk akcie, uebnice, mimokolsk aktivity a skromn douovanie. Graf 1 a
nadvzujca tabuka 2 prezentuj komplexn pohad na najastejie neoficilne platby z
pohadu uiteov uvdzajcich vyberanie prspevkov, ako aj rodiov uvdzajcich ich
platenie.
Uitelia uvdzaj, e uite ako oni vyzbiera v priemere 53 Sk (1,76) mesane na diea, o
je 979 Sk mesane na triedu10. Existuje pritom tatisticky vznamn rozdiel medzi uitemi
z mestskch (1 169 Sk) a vidieckych kl (676 Sk). Celkom 82% uiteov, 72% riaditeov
a 67% rodiov neshlas s vrokom, e neoficilne platby s dleitm prjmom koly.

medinov hodnota 13 000 Sk (431,5)

medinov hodnota 9 000 Sk (299)
8
Tieto daje uviedli rodiia ako odhad sumy, ktor plat rone na jedno diea priemern rodina v podobe
neoficilnych prspevkov spojench so vzdelvanm: medin 1000 Sk, priemer 2 931 Sk.
9
Okrem tchto platieb rodiia asto platia oficilne platby za dopravu do koly (45% rodiov, priemern ron
platba 4 200 Sk) a kolsk stravovanie (67% rodiov, priemern ron platba 5 530 Sk).
10
medinov hodnota je 400 Sk
7

Graf 1. Neoficilne platby z pohadu rodiov a uiteov

Tabuka 2. Neoficilne platby z pohadu uiteov a rodiov (v Sk)

Suma na iaka za rok
Odhad
uiteov

Odhad
rodiov

Percento
uiteov,
ktor
vyberaj
dan platbu

Percento
rodiov,
ktor platia
dan platbu

kolsk akcie

430

900

71%

90%

uebnice

270

550

64%

86%

mimokolsk aktivity

820

3620

38%

70%

4170

8650

24%

23%

330

470

20%

97%

skromn douovanie jednotlivcov

platby rodiovskmu zdrueniu

Okrem neoficilnych platieb prispievaj rodiia kole aj prostrednctvom mechanizmu 2%

dane z prjmov: 43% rodiov takto prispelo kole alebo organizcii previazanej so kolou ich
dieaa. Avak a 61% uiteov a 60% riaditeov nepovauje prostriedky z 2% dane z
prjmov za vznamn financie pre kolu.
Z pohadu rodinnch rozpotov s ostatn neoficilne platby menej ast a menej vznamn.
Patria sem nasledovn poloky:
Dary a pozornosti uiteom (52% rodiov, 190 Sk na iaka rone)
Zaistenie bezpenosti v kole, vrtane poistenia iakov (34% rodiov, 80 Sk na iaka
rone)
Opravy a drba koly (22% rodiov, 210 Sk na iaka rone)
Skky a testy (14% rodiov, 320 Sk na iaka rone)

Pohad uiteov a rodiov na neoficilne platby sa li v dvoch hlavnch rovinch:

Rodiia uvdzaj, e platia vyie sumy, ako odhaduj uitelia.
Rodiia uvdzaj, e uitelia astejie, ako sami priznvaj, vyberaj neoficilne
platby. Naprklad 97% rodiov plat prspevky rodiovskm zdrueniam a 44%
rodiov uvdza, e ich plat priamo uiteom, zatia o len 20% uiteov uvdza, e
vyber takto druh neoficilnych platieb.
3.1.4. Ako asto sa objavuj neoficilne platby
Platby s zva jednorazov: uitelia uvdzaj, e spomedzi vetkch neoficilnych platieb,
ktor vyberaj, tvoria jednorazov platby 88%. Opakujce sa platby sa vyskytuj
zriedkavejie na vidieckych kolch, kde tvoria 6% v porovnan so 16% na mestskch
kolch.11 Bez ohadu na lokalitu uitelia uvdzaj, e platby s hraden z 92% v peanej
forme a zvyok vo forme darov alebo prce.
To, ako asto sa neoficilne platby objavuj, nesvis s druhom koly ani jej lokalitou: 41%
rodiov uvdza, e sa od nich oakvaj neoficilne platby raz za polrok, poda 33% raz za
kolsk rok a poda 21% kad mesiac.
Tabuka 3. Frekvencia najbenejch neoficilnych platieb poda rodiov (%)
Vbec nie

Kad
de

Raz
Raz
tdenne mesane

Prspevky v rmci rodiovskho 3,33

zdruenia
kolsk akcie

9,54

Uebnice

13,53

Mimokolsk aktivity

29,90

Dary a pozornosti uiteom

47,85

Skromn douovanie
(jednotlivcov)

77,06

0,39

Opravy a drba koly

77,51

0,20

Skky a testy

85,85

0,40

0,20

6,34

10,78

Raz za
polrok

Raz za
kolsk rok

1,37

13,92

81,37

17,89

52,88

19,28

1,18

17,84

67,45

19,21

30,50

13,86

18,75

33,40

8,82

1,18

1,76

0,20

3,55

18,54

0,59

3,54

10,02

3.1.5. Prjemcovia platieb spojench so vzdelvanm

Spomedzi desiatich najastejch platieb rodiov, ktor s spojen so vzdelvanm, smeruj
nasledujce tyri takmer vdy externm poskytovateom mimo kl: psacie a kancelrske
potreby, obleenie a obuv do koly, kolsk stravovanie a doprava do koly. V kolch
vyberaj uitelia nasledovn platby:
Skromn douovanie. Asi 20-25% platieb za skromn douovanie platia rodiia
uiteom, zvyok smeruje externm douujcim mimo kl.
Prspevky v rmci rodiovskho zdruenia. V tomto prpade uvdzaj rodiia a uitelia
odlin sla: rodiia tvrdia, e platia bu priamo rodiovskmu zdrueniu (52%

11

ANOVA F-tatistika df (1, 293), hodnota= 22.99, pravdep.>0.0000

rodiov) alebo uiteom (44%). Len 20% uiteov uvdza, e vyberaj tento druh
platieb.
In poloky. Uitelia uvdzaj, e s hlavnmi vyberami platieb za kolsk akcie
(71%), uebnice (64%) a za mimokolsk aktivity (38%). Rodiia uvdzaj, e
uitelia s hlavnmi vyberami platieb za kolsk akcie (83%), uebnice (79%) a za
poistenie iakov v kole (73%).
Tabuka 4. Komu rodiia platia? Top 10 najastejch vdavkov svisiacich so
vzdelvanm poda odhadu uiteov (v %)
Uite

Obleenie a obuv do koly

0,80

Psacie a kancelrske potreby

5,67

Prspevky v rmci
rodiovskho zdruenia

20,05

kolsk stravovanie

Riadite

Zdruenie
rodiov

0,54

kolsk akcie

70,98

Uebnice

64,09

0,93

37,80

Skromn douovanie
(jednotlivcov)

24,40

Dary a pozornosti uiteom

50,44

0,48

% rodn, ktor
platia dan
poloku poda
odhadu uiteov

98,94

98%

1,29

90,98

97%

0,82

1,37

0,81

53,24

45,41

93%

6,29

4,20

18,53

81%

4,02

4,64

26,32

74%

1,37

98,62

71%

21,05

35,89

63%

8,33

67,26

74,73

Doprava do koly
Mimokolsk aktivity

In
osoba

0,27
2,06
3,02

In
predstavite
v oblasti
kolstva

4,78

96%

41%
0,88

1,77

0,88

46,02

30%

Tabuka 5. Komu rodiia platia? Top 10 najastejch vdavkov svisiacich so

vzdelvanm poda odhadu rodiov (v %)
Uite

Riadite

Psacie a kancelrske potreby

8,97

Obleenie a obuv do koly

0,93

0,23

Prspevky v rmci
rodiovskho zdruenia

43,63

0,25

kolsk akcie

83,38

Uebnice

78,52

Mimokolsk aktivity

Zdruenie
rodiov

52,45

In
predstavite
v oblasti
kolstva

In
osoba

% rodn,
ktor platia
dan
poloku

0,21

90,81

99%

0,23

98,61

98%

1,47

2,21

97%

1,88

2,68

12,06

90%

0,23

0,46

2,77

18,01

86%

30,03

0,34

1,02

17,41

51,19

70%

kolsk stravovanie

0,94

0,31

0,31

67,71

30,72

68%

Dary a pozornosti uiteom

35,94

54,38

52%

Doprava do koly

2,28

96,35

46%

Zaistenie bezpenosti v kole

(napr. poistenie iakov)

73,38

9,68
1,37
1,30

1,95

23,38

34%

3.1.6. el neoficilnych platieb

Uitelia uvdzaj, e v priemere 8% vyzbieranch prostriedkov smeruje riaditeom kl, 43%
priamo do tried na rzne nkupy a zvynch 49% sa pouije na akcie a nkupy alebo
modernizciu na rovni celej koly. Hlavn rozdiel medzi zkladnmi a strednmi kolami12
je, e na zkladnch kolch s neoficilne platby viac zacielen na konkrtnu triedu. Uitelia
na zkladnch kolch uviedli, e 46% prostriedkov smeruje do jednotlivch tried a 46% na
akcie a nkupy na rovni celej koly, v porovnan so stredokolskmi uitemi, poda ktorch
do tried smeruje 30% a na akcie a nkupy na rovni celej koly 66%.
Jedno z hlavnch zisten poas skupinovch rozhovorov bolo, e rodiia maj vemi mlo
informci o skutonom pouit vyzbieranch prostriedkov. Len v jednom prpade matka
uviedla, e na zkladnej kole jej dieaa (v Bratislave) existuje transparentn systm
informovania o pouit rodiovskch platieb:
Na rodiovskom zdruen na zaiatku roka sa urob pln, koko sa v danom roku
minie na ak aktivity alebo o sa nakpi. Naprklad koko pjde na sae pre
deti, koko na potaov triedu a podobne. Rodiia to musia odhlasova.
Rovnako mme monos nahliadnu do zpisnice z rady koly, kde sa urobili
plny pre cel kolu. Na konci kolskho roka sa rob presn vytovanie
vetkch poloiek. (matka syna na Z v Bratislave)

Porovnanie skupinovch rozhovorov rodiov v Bratislave a v Dolnom Kubne naznauje, e

bratislavsk koly poskytuj viac informci o rodiovskch platbch. Diskutuje sa o nich na
rodiovskch zdrueniach, aj ke prehady o skutonom pouit vyzbieranch prostriedkov
s aj tam zriedkav. Skupinov rozhovory odhalili aj to, e rozdiely v poskytovan informci
svisia skr s prstupom konkrtnych uiteov ne s prstupom celej koly: niektor uitelia si
ved podrobn zznamy o pouit prostriedkov, in neposkytuj vbec iadne informcie.
Jedna z uiteliek vysvetuje:
Ja som takto pracovala s rodimi do minulho kolskho roka, robila som
v projektovom vyuovan a deti tam mali urit poplatky. Kad mesiac sme od
rodiov vyberali peniaze a mali sme jasne stanoven pravidl, na o vetko
meme tie peniaze poui. (...) Na kad rodiovsk zdruenie sme priniesli tieto
potvrdenia o prefinancovan, o tom, kde a na o sme peniaze pouili so slovnm
komentrom, s nalepenmi pokladninmi blokmi a aj s knihou vdavkov. S tm,
e mem poveda, e za 7 rokov, o som s tmito rodimi robila, nikdy nikto t
knihu nechytil do ruky a nepozrel si ju. Ja som ju vdy dala do prvej lavice,
k prvmu rodiovi a povedala som toto s finann prostriedky, vae financie,
s ktormi my robme, nech sa pi, mte k nahliadnutiu. Rodiia nm to vak
vracali so slovami my vm dverujeme, my vidme, o sa rob, a ako sa rob
a nikdy to vne nechceli vidie. (uiteka na zkladnej kole)

Komunikcia o peniazoch medzi rodimi a kolami je slab. Dsledkom je, e rodiia s

asto podozrievav voi kole. Slovami matky dieaa na Z z Dolnho Kubna:
Ako ns presviedaj? Nijako. Normlne nm to iba oznmia bu na
rodiovskom zdruen alebo to rovno napu deom do iackej kniky. iadna
diskusia o tom neexistuje. Cel je to tak dobrovone nasilu.

12

ANOVA t-test hodnota pravdepodobnosti: 0.0249

Na druhej strane, rodiia s pasvni pri informovan sa o kolskch aktivitch a financich.

Informuj sa len o vzdelvacch vsledkoch svojich det. tudentka bratislavskho gymnzia
uvdza:
Poda ma sa rodiia ani na rodiovskom nedozvedia viac ako my. Oni sami sa
o to nijako nezaujmaj a profesori o tom nerozprvaj. Asi je to zbyton
zisova el pouitia. Radej raz za pol roka zaplatia, ako by mali rozpitvva,
na o id peniaze. Preo robi problmy?

Jeden z uiteov vysvetuje:

Rodiia sa asto hanbia opta sa, lebo o si ten druh pomysl, to mu tch 500
korn chba, preto sa informuje. A tak s radej ticho.

Respondenti skupinovch rozhovorov uvdzali rozdiely medzi prvm stupom s jednm

uiteom v triede a druhm stupom zkladnch kl, kedy kad iak prichdza do kontaktu
s viacermi uitemi. Komunikcia je jednoduchia v prvch rokoch zkladnej koly ako
neskr.
Zd sa, e aj rodiia pasvnym prstupom iastone umonili neoficilnym platbm zakoreni
sa v systme, take dnes s povaovan za tradin a dan. Odpovede rodiov na otzku, o je
hlavnm dvodom pre platenie neoficilnych platieb, s v slade s touto teriou. Dve tretiny
rodiov shlas s tvrdenm, e rodiovsk zdruenia chc, aby rodiia dvali neoficilne
prspevky v prvom rade preto, aby sa zlepila kvalita kl. Nzory rodiov sa rznia v tom, i
s ich platby motivovan v prvom rade tm, aby ich vlastn deti dostvali lepie vzdelanie,
alebo oakvanm koly, e rodiia bud dva neoficilne prspevky na kpu vybavenia
a pravy priestorov koly. A 55% rodiov uvdza, e neoficilne platby neplatia dobrovone
(pozri graf 2).
Graf 2. Preo rodiia platia neoficilne platby nzory rodiov

3.1.7. Tlak na platenie neoficilnych platieb

Vskum nezskal jednoznan odpove na otzku, odkia prichdza tlak na rodiov, aby
platili neoficilne platby. Aj rodiia aj uitelia maj rozpolten nzory na to, i s neoficilne
platby dobrovon alebo nie. Ani rodiia, ani uitelia v prieskume jednoznane neuvdzaj,
odkia prichdza tlak na rodiov, aby platili neoficilne platby. Uvdzaj vak, e tlak nie je
z dvodu, e by si niekto z oficilnych predstaviteov v kolstve, riaditeov kl alebo
uiteov chcel zvi svoj vlastn plat. Takisto si nemyslia, e niektor rodiia ntia inch
rodiov plati, ani e rodiia ntia uiteov prijma neoficilne platby.
Dvera rodiov v uiteov, koly a riaditeov kl je vysok: 92% rodiov je presvedench,
e uitelia ich det konaj v najlepom zujme det, 85% je presvedench, e riadite koly je
estn a spravodliv, 89% je presvedench, e ich diea zska dobr vzdelanie bez ohadu na
to, i platia neoficilne prspevky alebo nie. 72% rodiov si nemysl, e neoficilne prspevky
rodiov s prekkou vo vzdelvacom procese.
Graf 3. Odkia prichdza tlak na platenie neoficilnych platieb nzory rodiov

Informcie zo skupinovch rozhovorov poskytuj jasnej obraz. Ako bolo skr uveden,
uitelia s dominantnmi vyberami neoficilnych platieb v kolch. Jedno z hlavnch zisten
skupinovch rozhovorov je, e pri procese vyberania platieb funguj iaci ako
sprostredkovatelia. Vina informci ako aj hotovosti sa vymiea medzi iakmi a uitemi.
iaci zvyajne nedostan iaden formlny doklad o prevzat peaz. Ako uvdza jedna
respondentka poas skupinovch rozhovorov:
Vinou sa oznam objav v iackej knike alebo mi to deti oznmia veer doma.
o mm potom spravi? Mm nakria na diea, e nezaplatm?

Vina rodiov poas skupinovch rozhovorov shlasila, e ak by nezaplatili poadovan

sumu, diea by znalo dsledky. Pretoe komunikcia ohadom neoficilnych platieb sa
odohrva medzi iakom a uiteom, deti s nevyhnutne vtiahnut do vysvetovania dvodov,
preo rodiia nechc alebo nemu zaplati. Matka z Dolnho Kubna uvdza:
[Uiteka] zape do iackej poiadavku a zapisuje potom, kto d peniaze.
Nepovedia, e je to povinn, ale ke diea peniaze nedonesie, s naprklad traja,
a triedna to bude dookola hovori, e nakoniec peniaze dte. To diea sa
poniuje, take dte, aj ke ste proti tomu.

Uiteka hovor o svojej osobnej sksenosti:

Ke mi dcra maturovala, tak sa stalo, e som bola tie v podobnej situcii, e
som nejako v tom ase nevedela zaplati rodiovsk, boli to nejak taxy, a nie
mal. A potom som to nejako opomenula, no a dcra zmaturovala, ale
vysvedenie do rk nedostala, km nezaplatila rodiovsk prspevok. Dorieili
sme to, priiel psomn oznam, doniesla ho domov takouto formou. To s veci,
vieme vetci, o sme v kolstve, e rodiovsk prspevok je dobrovon, ale je
dobrovone nasilu.

3.2. Ak s priny neoficilnych platieb v kolch?

Rodiia, uitelia a riaditelia najastejie v otvorenej odpovedi uvdzali, e nedostaton
financovanie kl z verejnch zdrojov je najastejou prinou existencie neoficilnych
platieb. Druhm rodimi aj uitemi najastejie uvdzanm dvodom bolo, e rodiia chc
zvi kvalitu kl. Treou najastejou odpoveou boli in dvody. Medzi nimi rodiia
uviedli naprklad nasledovn:
Rodiia chc prispie na doplnkov aktivity vlety, sae, krky,
modern vybavenie a pod.
Rodiia chc modernizova koly a prispie na ich drbu.
Vedenie kl je pasvne alebo neschopn zska financie z inch zdrojov
ne od ttu alebo od rodiov.
Samosprvy/tt nezohaduj potreby kl ohadom financovania
prevdzky a drby.
Rodiia si neuvedomuj, e to, o platia, s neoficilne platby.
Prest rodiov a snaha podpori vlastn diea alebo zlepi jeho znmky,
prpadne snaha nevystavi diea problmom kvli nezaplateniu.
udia s zvyknut, e musia plati vade.
Uitelia ponkli mnoh podobn odpovede:
Rodiia chc prispie na doplnkov aktivity vlety, sae, krky,
modern vybavenie a pod.
Rodiia chc modernizova koly a prispie na ich drbu.
Rodiia/podnikatelia si mu prspevky odpsa z dan.13
13

Tto odpove vak nie je zaloen na skutonosti. Od daovej reformy v roku 2003 nie je mon odpisova
hodnotu darov na verejnoprospen ely z dan a aj pred tmto dtumom si mohli daovnci odpsa len vemi
mal as hodnoty daru.

Riaditelia odpovedali nasledovne:

Rodiia chc prispie na doplnkov aktivity vlety, sae, krky,
modern vybavenie a pod.
Zl finann politika samosprv voi kolm.
Aj napriek tomu, e nzke financovanie kolstva z verejnch zdrojov oznaili vetky tri
skupiny respondentov najastejie za hlavn prinu existencie neoficilnych platieb v
kolstve, 86% riaditeov potvrdilo, e ich kola dostala vetky prostriedky, ktor jej poda
rozpisu rozpotu patria. Nzke financovanie sa viae na nzky celkov verejn rozpoet na
kolstvo. Naprklad v Nrodnej sprve PISA 2006 Slovensko14 uviedli slovensk koly vie
problmy spojen s dostupnosou uebnc (41% nad priemerom OECD), knininch
materilov (32% nad priemerom OECD) a materilov pre laboratrne cvienia v
prrodovednch predmetoch (75% nad priemerom OECD).
Graf 4. o je poda vs najastejou prinou neoficilnych platieb v kolstve?

Poznmka: Respondenti mali monos oznaenia viacerch odpoved, preto suma prevyuje 100%.

Jedna z respondentiek na skupinovch rozhovoroch ilustruje nedostaton financovanie v

kolstve:
Pracovala som 15 rokov v materskej kole, po revolcii sme do materskej koly
od mesta ani od ttu nedostali 10 rokov ani korunu na pomcky, na papier...
zskavala som sponzorov cel rok, aby sme sa mali s demi z oho ui, robila
som robotu, za ktor som nebola platen. Ani mne to nebolo prjemn, ani
rodiom. (...) Keby uite vedel, e ak vypracuje projekt a bude ma z toho
14

ttny pedagogick stav (2007): PISA 2006 Slovensko Nrodn sprva, Bratislava: ttny pedagogick
stav, s. 47. Dostupn na http://www.statpedu.sk

odmenu, verm tomu, e by sa robilo vea projektov. Platovo s uitelia na tom

rovnako, i je ikovn alebo je niekto, o sa len vezie a rob si len zkladn
povinnosti motivcia. Ak by bol riadite manar a mal by pracovnka
a financie na to, ktor by sa venoval iba tmto veciam, kola by mono aleko
viac zskala.

Nedostaton financovanie kolstva z verejnch zdrojov oznaovali respondenti v

skupinovch rozhovoroch ako hlavn prinu neoficilnych platieb. Skutonos, e rodiia
vnmaj prinu problmu mimo samotnch kl, je jednm z hlavnch dvodov, preo s
ochotn plati. Ilustruj to tvrdenia rodiov poas skupinovch rozhovorov:
Vetci vieme, ako je na tom kolstvo. Sta, ak idete do koly, chce sa vm
plaka. ...rodiia by v iadnom prpade nemali hasi tieto problmy, ale nemaj
in vchodisko.
Ke povieme, e je kolstvo zadarmo, nie je to pravda. A ke na kole nieo
padne, a vtedy tt njde prostriedky. Hlavn chyba je v tte. My pomeme,
ke meme.

Druhou najastejie uvdzanou prinou existencie neoficilnych platieb v rmci skupinovch

rozhovorov bola pasivita kl v zskavan financi z inch ako ttnych alebo rodiovskch
zdrojov. Rodiia dopali tto odpove sanosami na neefektvne riadenie kl. Voi
teoretickej monosti zakza neoficilne platby boli rodiia skeptick a argumentovali tm, e
koly si zakadm njdu spsob, ako zska peniaze od rodiov, a rodiia bud plati, pretoe
nebud chcie spsobi problmy svojim deom v kole.
Na zklade uvedench zisten meme zhrn nasledovn faktory, ktor prispievaj
k existencii neoficilnych platieb v kolstve:
Rodiia, uitelia a riaditelia rovnako vnmaj ttne zdroje pre koly ako nedostaton
a zhoduj sa v tom, e koly potrebuj dodaton zdroje zvonka.
Va rodiov investova do vzdelvania vlastnch det.
Vnmanie, e neoficilne platby v kolstve s tradin a e tto tradcia nie je
vytvoren a presadzovan len jednou konkrtnou skupinou ud (napr. rodimi,
uitemi, riaditemi).
Psychologick ntlak vytvran verejnm vyberanm neoficilnych platieb uitemi
od iakov, priom deti v tomto procese funguj ako sprostredkovatelia informci
a platieb medzi kolou a rodinou.
3.3. Ak s dopady neoficilnych platieb?
V dotaznkovom prieskume sme sa vo viacerch otzkach zamerali na zistenie monch
negatvnych dopadov neoficilnych platieb na celkov kvalitu zkladnch a strednch kl.
Respondenti poas skupinovch rozhovorov naznaili viacer dopady neoficilnych platieb na
svoje rodinn rozpoty, na deti a na vzahy medzi rodinou a kolou.
3.3.1. Dopad na kvalitu vzdelvania
iadna z troch skupn rodiia, uitelia, riaditelia nevnma neoficilne platby ako ohrozenie
kvality zkladnch a strednch kl. Nemyslia si, e by uitelia venovali viac asu

vzdelvaniu det, ktorch rodiia zaplatili takto platby. Rovnako si nemyslia, e deti rodiov,
ktor tieto sumy nezaplatili, s na vyuovan znevhodnen alebo nedostvaj adekvtne
vzdelvanie. Odpovede rodiov sa pritom tatisticky nelia ani poda prjmu rodiny, sumy
zaplatench neoficilnych platieb na diea, ani medzi mestskmi a vidieckymi, i zkladnmi
a strednmi kolami.
Graf 5. Uitelia, rodiia a riaditelia o vzahu neoficilnych platieb a kvality vzdelvania

* Suma 100% sa zska dopotanm neuvedench odpoved.

3.3.2. Dopad na rodinn rozpoty

Poda dotaznkovho prieskumu bol priemern podiel neoficilnych platieb na celkovch
mesanch prjmoch rodiny ni ako 1%. Poda astnkov skupinovch rozhovorov sa vak
vnmanie neoficilnych platieb vrazne li poda finannej situcie rznych rodn. Viacer
respondenti z Bratislavy uviedli, e neoficilne platby nie s vznamnm bremenom
rodinnho rozpotu, ale zaauj ich inmi spsobmi. Naprklad jeden rodi z Bratislavy
uviedol, e vdavky sa akumuluj na zaiatku kolskho roka a vdavky, ktor je potrebn
plati poas roka s zanedbaten. Uviedol aj, e ak rodiia vidia prnosy, ktor ich diea
zska na zklade tchto vdavkov, boli by ochotn podpori kolu ete viac ako dnes.
Na druhej strane respondenti z Dolnho Kubna vnmali finann bremeno neoficilnych
platieb ako vznamn problm. Tto rodiia sa asto nachdzaj v situcii, kedy nemu
zaplati oakvan sumy. Jedna z respondentiek uvdza:
Je to problm, ak s tm lovek dopredu nepota, lebo ma nenapadne, e tento
mesiac budem musie da do koly 1 000 alebo 2 000 korn. Niekedy som musela
dieau aj tde opakova, e teraz nemm, dm neskr.

3.3.3. Dopad na deti v kolch

Pretoe deti s astnkmi transakci medzi kolou a rodinou, asto znaj negatvne
dsledky neoficilnych platieb. Rodiia vnmaj tento problm ete aktnejie, ako finann
bremeno neoficilnych platieb. Deti sa stvaj prostriedkom istej formy ntlaku kl na
rodiov. Aby rodiia deti od tohto tlaku odbremenili, asto zaplatia vdavky, ktor
nepovauj za uiton alebo nevyhnutn. Matka dieaa z Bratislavy vysvetuje:
Vdy ke diea prinesie nejak poiadavku zo strany koly, akokovek sa
rozlim, nakoniec t iastku zaplatm diea mi so slzami v oiach povie, e
vetci ostatn to urite zaplatia, neviem si predstavi to odmietnu.

alia matka kolopovinnho dieaa z Bratislavy dodva:

Ja si myslm, e pokia by rodi peniaze nedal na zaiatku a in by dali, pre
diea je to istm spsobom dehonestujce; minimlne sa cti znevhodnen,
transparentne znevhodnen to je to, o je zl. e nemm doma drah auto
a dom, to mono nevedia vetci spoluiaci, ale to, e v septembri neprinesiem
1 500 korn, to u si vimn viacer a viem si predstavi, e to nerob dobr krv
medzi spoluiakmi, mono je to signl aj pre vzah triedna kontra rodi.

Je paradoxn, e km nezaplatenie rznych prspevkov m negatvne dopady na diea v kole

(vo vzahu k uiteom, ale aj spoluiakom), ich platenie poda rodiov asto nezlepuje
kvalitu vzdelvania. Rodiia vnmali niektor platby ako nevyhnutn pre priebeh vyuovania,
naprklad prspevky na rzne pomcky (kriedy, vkresy, farby a in). Prspevky na doplnkov
uebnice, asopisy, douovanie, ktor by mohli prispie ku skvalitneniu vyuovacieho
procesu, s poda rodiov neefektvne pouvan. Douovanie v kole je niekedy len
formlne, doplnkov uebnice a asopisy sa pouvaj zriedka. S tm svis presvedenie
89% rodiov v dotaznkovom prieskume, e ich diea zska dobr vzdelanie bez ohadu na to,
i platia neoficilne prspevky.
3.3.4. Dopad na vzahy medzi rodinou a kolou
Skupinov rozhovory poukzali na to, e komunikcia medzi rodinou a kolou je
nedostaton. Tka sa predovetkm samotnch vzdelvacch vsledkov det a nie
fungovania koly a priebehu vyuovania. Rodiia uviedli, e vm problmom ako samotn
neoficilne platby je netransparentnos spojen s nakladanm s tmito prostriedkami, ktor
zniuje ich dveru voi kole. Napriek tomu sa rodiia obvykle vyhbaj konfliktom so
kolou kvli neoficilnym platbm. Niektor ich nepovauj za tak zvan problm, in s
skr pasvni alebo skeptick, e by ich angaovanie prinieslo pozitvne vsledky.
Nevstupujem nikdy do konfliktu so kolou. Nech by mi to prilo akokovek
zaako, vdy njdem nejak rieenie, ako potrebn peniaze zaplati.
(respondentka z Bratislavy)
Raz som prila do konfliktu s riaditekou, ale potom som to radej nechala tak.
Syn je deviatak, m pred skkami, mohlo by sa pokojne sta, e tie skky
neurob. (respondentka z Dolnho Kubna)

Poda vetkho rodiia len zriedka verejne vystupuj proti neoficilnym platbm. T, ktor sa
k tomuto kroku odhodlaj, komunikuj bu s vedenm koly alebo sa so sanosou obrtia
na ttnu kolsk inpekciu. Matka dieaa z Dolnho Kubna uvdza svoju sksenos: Na

rodiovskom som presadila, e z akho dvodu sa platia knihy, je to povinn predmet. Vracali
potom peniaze za knihy. Vetko, o je povinn predmet, by sa nemalo plati, okrem slovnkov,
o si deti mu kpi. A hlavne na Z, lebo je to vea peaz.
Poda Sprv o stave vchovy a vzdelvania v kolch a kolskch zariadeniach v Slovenskej
republike15 za kolsk rok 2006/07 a 2007/08 prijma ttna kolsk inpekcia rone asi 500
sanost od rznych ud, z ktorch je menej ako 200 opodstatnench. V sprve za rok
2007/08 sa uvdza vyberanie peaz od iakov ako jedna z prijatch nmietok voi uiteom
Z, podobne voi riaditeom strednch kl vyberanie peaz od rodiov proti ich vli (na
nkup uebnch pomcok, na drbu, stukov slvnos a pod.), neinformovanos rodiov o
pouit vybranch peaz, vyberanie peaz od iakov za tdium popri zamestnan.
Medzi odporania zaradila ttna kolsk inpekcia aj nasledovn odporanie smerovan
riaditeom vetkch druhov kl a kolskch zariaden, ktor vyplynuli z analzy
vybavovania sanost: nenti rodiov plati vysok sumy na opravy, drbu a uebn
pomcky cez rodiovsk zdruenia a rzne nadcie.
4. Zvery a odporania
Tento vskum predstavuje jeden z prvch pokusov odhali problmy neviditench platieb
v bezplatnom verejnom kolstve na Slovensku. Neoficilne platby s vemi rozren.
Takmer vetci rodiia finanne prispievaj raz alebo dvakrt rone do rodiovskho
zdruenia. Okrem toho 70% a 90% rodiov prispieva na rzne kolsk akcie, aktivity nad
rmec vyuovania a aj na uebnice.
Aj ke neoficilne platby nepredstavuj ohrozenie kvality vzdelvania, maj negatvne
dopady na (a) rodinn rozpoty, predovetkm v rodinch s nimi prjmami, (b) iakov,
ktor s sprostredkovatemi platieb a komunikcie medzi rodinou a kolou, a (c) na vzahy
medzi rodinou a kolou.
Skupinov rozhovory poukzali na to, e vina rodiov nie je ochotn postavi sa voi tejto
praxi, pretoe sa obvaj, e by tm pokodili vlastnm deom v kole. Len mal poet
rodiov namieta voi niektorm platbm priamo na kole alebo pod sanos ttnej
kolskej inpekcii.
Na druhej strane s rodiia ochotn investova do vzdelvania vlastnch det a maj pozitvny
postoj voi niektorm platbm za mimokolsk aktivity, kolsk akcie, vlety a praktick
uebn pomcky. Niektor rodiia s dokonca ochotn plati ete viac v prpade, e by mali
prehad o pouit prostriedkov a videli, e s naozaj prnosom pre deti.
Niektor platby vak rodiia kritizuj a povauj za nespravodliv alebo zbyton. Platby za
uebnice s povaovan za neoprvnen, pretoe uebnice maj by iakom poskytovan
bezplatne. Platby za doplnkov uebn materily s asto povaovan za zbyton, pretoe s
zriedka pouvan na vyuovan. Rodiia sa tie sauj na platby spojen s komernmi
aktivitami, naprklad ke dleri prichdzaj do tried predva knihy, atlasy a in produkty nie
priamo svisiace s vyuovanm.

15

Sprvy s dostupn na webovej strnke ttnej kolskej inpekcie http://www.ssiba.sk.

Tabuka 6. Odporania opatren na rieenie hlavnch problmov spojench s

neoficilnymi platbami v slovenskom kolstve
Opatrenie

Opis

Zodpovedn aktr

Informova
riaditeov zkladnch
a strednch kl o
rozdieloch medzi
leglnym a neleglnym
spsobom vberu
prostriedkov od
rodiov

Na zklade zisten ttnej kolskej inpekcie a

ttna kolsk
tejto tdie sa m pre riaditeov kl vypracova inpekcia v
strun vysvetlenie medzi leglnymi a neleglnymi spoluprci s autormi
spsobmi vberu prostriedkov od rodiov. tejto tdie
Osobitn draz treba poloi na spracovanie
konkrtneho zoznamu neleglnych platieb a na
navrhnutie ukkovho prkladu frovho a
transparentnho systm nakladania s prostriedkami
rodiov na kolch.

Vytvori frov a
transparentn systm
plnovania vdavkov
a informovania
rodiov o pouit
prspevkov rodiov

Rodiia by mali diskutova a hlasova o plne

Vedenie kl a
vdavkov. koly by mali by proaktvne v jednotliv uitelia
poskytovan informci rodiom o ele a relnom
pouit prspevkov rodiov. Vetci rodiia by mali
ma jednoduch prstup k tmto informcim v
psomnej podobe na pravidelnch rodiovskch
stretnutiach.

Zavies formlny
systm prijmania
platieb od rodiov

koly by mali dsledne zaznamenva vetky

prspevky od rodiov, aby predili ich
neoprvnenmu pouitiu. koly by mali vydva
potvrdenia o prijat platieb a mali by umoni a
preferova bezhotovostn platby.

Vedenie kl

Vyli uiteov z
procesu vberu platieb

In zamestnanec koly (najlepie nepedagogick

zamestnanec, napr. tajomnka, ekonmka) by mal
prevzia vber platieb od rodiov, aby bolo znen
administratvne bremeno uiteov a aby sa
odstrnila potencilna monos ntlaku na deti a
rodiov plati. Tieto platby by mali by vykonvan
idelne bezhotovostne bankovm prevodom alebo
prostrednctvom ekov, alebo prinesen rodimi
osobne a nie demi.

Vedenie kl

Vyli iakov z
procesu komunikcie
o platbch

Aby mali rodiia monos diskutova o

Vedenie kl a
plnovanch vdavkoch a mali slobodu rozhodn jednotliv uitelia
sa zaplati alebo odmietnu platbu, je potrebn, aby
boli samotn rodiia priamo informovan o
navrhovanch
platbch
na
pravidelnch
rodiovskch stretnutiach
alebo v psomnej
podobe.

Zakza na kolch
neetick marketing
komernch
produktov deom
uitemi alebo
externmi dlermi

koly by nemali povoli marketingov aktivity

Vedenie kl a
zameran priamo na deti v kole, napr. ak uitelia jednotliv uitelia
alebo extern dleri ponkaj na predaj rzne knihy,
atlasy, asopisy, poistn produkty a podobne.
Akkovek podobn ponuky by mali by
komunikovan
rodiom
na
rodiovskch
stretnutiach alebo psomne.

Intitt otvorenej spolonosti v Budapeti (Open Society Institute)

organizoval v rokoch 2007-2008 medzinrodn tdiu o nkladoch na
vzdelvanie, ktor znaj rodiia iakov zkladnch a strednch kl
v rmci ttom financovanho kolstva. Na Slovensku ju realizovali
dve partnersk organizcie: Zdruenie Orava pre demokraciu vo
vzdelvan a SGI Intitt pre dobre spravovan spolonos.

tdia predstavuje jeden z prvch pokusov odhali problmy neviditench

platieb v bezplatnom verejnom kolstve na Slovensku. Neoficilne platby s
vemi rozren: takmer vetci rodiia finanne prispievaj raz alebo
dvakrt rone do rodiovskho zdruenia. Okrem toho 70% a 90% rodiov
prispieva na rzne kolsk akcie, aktivity nad rmec vyuovania a aj na
uebnice.
Aj ke neoficilne platby nepredstavuj ohrozenie kvality vzdelvania,
maj negatvne dopady na (a) rodinn rozpoty, predovetkm v rodinch
s nimi prjmami, (b) iakov, ktor s sprostredkovatemi platieb
a komunikcie medzi rodinou a kolou, a (c) na vzahy medzi rodinou
a kolou.
Rodiia s ochotn investova do vzdelvania vlastnch det a maj
pozitvny postoj voi niektorm platbm za mimokolsk aktivity, kolsk
akcie, vlety a praktick uebn pomcky. Niektor rodiia s dokonca
ochotn plati ete viac v prpade, e by mali prehad o pouit prostriedkov
a videli, e s naozaj prnosom pre deti.
Niektor platby vak rodiia kritizuj a povauj za nespravodliv alebo
zbyton. Platby za uebnice s povaovan za neoprvnen, pretoe
uebnice maj by iakom poskytovan bezplatne. Platby za doplnkov
uebn materily s asto povaovan za zbyton, pretoe s zriedka
pouvan na vyuovan. Rodiia sa tie sauj na platby spojen s
komernmi aktivitami, naprklad ke dleri prichdzaj do tried predva
knihy, atlasy a in produkty nie priamo svisiace s vyuovanm.