SLOVENSK ZVZ ADOVHO HOKEJA

PRAVIDL ADOVHO HOKEJA

2014 - 2018
(IIHF OFFICIAL RULE BOOK 2014-2018)

BRATISLAVA
2014

INTERNATIONAL ICE HOCKEY FEDERATION (IIHF), SEPTEMBER 2014

TRANSLATION MILAN KOLESR, OKTBER 2014

PRAVIDL ADOVHO HOKEJA 2014 2018

OBSAH
Pravidlo 1 MEDZINRODN FEDERCIA ADOVHO HOKEJA (IIHF)
RIADIACI ORGN
1. AS SMERNICE PRE SAE
Pravidlo 2 AS PODA POHLAVIA
Pravidlo 3 VEKOV SPSOBILOS / VEK
Pravidlo 4 ROZHODCOVIA
Pravidlo 5 RIADIACI SUBJEKT A DISCIPLNA
Pravidlo 6 DOPING
Pravidlo 7 TERMINOLGIA
2. AS IHRISKO
Pravidlo 8 ADOV PLOCHA / VHODNOS
Pravidlo 9 HRSKE LAVICE
Pravidlo 10 TRESTN LAVICE
Pravidlo 11 PREDMETY NA ADOVEJ PLOCHE
Pravidlo 12 ROZMERY IHRISKA
Pravidlo 13 MANTINEL
Pravidlo 14 OCHRANN SKLO
Pravidlo 15 OCHRANN SIETE
Pravidlo 16 DVIERKA
Pravidlo 17 VYZNAENIE ADOVEJ PLOCHY / PSMA
Pravidlo 18 VYZNAENIE ADOVEJ PLOCHY / BODY NA VHADZOVANIE
A KRUHY
Pravidlo 19 VYZNAENIE ADOVEJ PLOCHY / POLKRUHOV ZEMIA
Pravidlo 20 BRNKY
3. AS TMY A HRI
Pravidlo 21 ZLOENIE TMU
Pravidlo 22 ODMIETNUTIE ZAA HRU
Pravidlo 23 NEPLATN HR
Pravidlo 24 HRI V DRESOCH
Pravidlo 25 KDER TMU
Pravidlo 26 FUNKCIONRI TMU A ICH TECHNICK VYBAVENIE
Pravidlo 27 HRI NA ADOVEJ PLOCHE POAS HRY
Pravidlo 28 KAPITN A NHRADN KAPITN
4. AS VSTROJ KORULIAROV
Pravidlo 29 NEDOVOLEN A NEBEZPEN VSTROJ
Pravidlo 30 CHRNIE LAKOV
Pravidlo 31 CHRNIE TVRE
Pravidlo 32 NESVETIELKUJCI MATERIL
Pravidlo 33 RUKAVICE
Pravidlo 34 PRILBA
Pravidlo 35 CHRNI KRKU / KORULIAR
Pravidlo 36 HOLENN CHRNIE
Pravidlo 37 KORULE / KORULIAR
Pravidlo 38 HOKEJKA / KORULIAR
Pravidlo 39 PSKA

Pravidlo 40 DRESY / KORULIAR

Pravidlo 41 MERANIE HRSKEJ HOKEJKY
Pravidlo 42 MERANIE HOKEJKY KORULIARA / SAMOSTATN NJAZDY
PO PREDEN
5. AS PRAVIDL HRY / VEOBECN
Pravidlo 43 PRIEBEH STRETNUTIA
Pravidlo 44 HRAC AS
Pravidlo 45 ASOMER
Pravidlo 46 HVIZD
Pravidlo 47 PUK
Pravidlo 48 ROZCVIENIE NA ADOVEJ PLOCHE
Pravidlo 49 HRA S PUKOM
Pravidlo 50 VMENA STRN
Pravidlo 51 POKRAOVANIE V HRE
Pravidlo 52 URENIE MIESTA VHADZOVANIA PUKU / VEOBECNE
Pravidlo 53 URENIE MIESTA VHADZOVANIA PUKU / UKLADANIE TRESTOV
Pravidlo 54 URENIE MIESTA VHADZOVANIA PUKU / ZRANENIE
Pravidlo 55 URENIE MIESTA VHADZOVANIA PUKU / OBRANN PSMO
Pravidlo 56 URENIE MIESTA VHADZOVANIA PUKU / STREDN BOD
NA VHADZOVANIE PUKU
Pravidlo 57 URENIE MIESTA VHADZOVANIA PUKU / TON PSMO
Pravidlo 58 PROCEDRA VYKONANIA VHADZOVANIA PUKU
Pravidlo 59 NESPRVNE VHADZOVANIE PUKU
Pravidlo 60 TELEVZNE PRESTVKY NA REKLAMU
Pravidlo 61 ODDYCHOV AS TMU
Pravidlo 62 PREDENIE
Pravidlo 63 SAMOSTATN NJAZDY PO PREDEN
6. AS PRAVIDL HRY / PRERUENIE HRY
Pravidlo 64 ZSAH ZO STRANY DIVKOV
Pravidlo 65 ZAKZAN UVONENIE / HYBRIDN
Pravidlo 66 ZAKZAN UVONENIE / OSOBITN SITUCIE
Pravidlo 67 VYSTRELENIE ALEBO VYHODENIE PUKU Z HRACEJ PLOCHY
Pravidlo 68 PUK NA HORNOM KRYTE MANTINELU
Pravidlo 69 PUK NA BRNKOVEJ SIETI ( ZBOKU A ZHORA )
Pravidlo 70 PUK NA OCHRANNEJ SIETI ZA BRNKOU
Pravidlo 71 PUK MIMO DOHADU
Pravidlo 72 PUK ODRAZEN OD BRNKY
Pravidlo 73 PUK ODRAZEN OD ROZHODCU
Pravidlo 74 PRIHRVKA RUKOU
Pravidlo 75 HRA S PUKOM SO ZDVIHNUTOU HOKEJKOU / POAS HRY
Pravidlo 76 HRA S PUKOM SO ZDVIHNUTOU HOKEJKOU PUK VNIKNE
DO BRNKY
Pravidlo 77 OCHRANN SKLO / POKODEN
Pravidlo 78 OFSAJD
Pravidlo 79 OFSAJDOV SITUCIE
Pravidlo 80 VHADZOVANIE PUKU PO OFSAJDE
Pravidlo 81 OFSAJD NIE JE
Pravidlo 82 VHODA PRI OFSAJDE

Pravidlo 83 VHODA PRI OFSAJDE / HYBRIDN ZAKZAN UVONENIE

Pravidlo 84 MYSELN OFSAJD
Pravidlo 85 ZRANEN KORULIAR
Pravidlo 86 ZRANEN ROZHODCA
7. AS PRAVIDL HRY / STRIEDANIE HROV
Pravidlo 87 HR JE ALEBO NIE JE NA ADOVEJ PLOCHE / POSDENIE
Pravidlo 88 STRIEDANIE HRA V PRIEBEHU HRY
Pravidlo 89 NEDOVOLEN VSTUP HRA NA HRSKU LAVICU SPERA
Pravidlo 90 HRSKA LAVICA AJ ZA MODROU IAROU / OFSAJD
Pravidlo 91 STRIEDANIE HROV POAS PRERUENIA HRY
Pravidlo 92 POSTUP PRI STRIEDAN HROV
Pravidlo 93 STRIEDANIE HROV POAS AVIZOVANHO ZAKZANHO
UVONENIA
8. AS PRAVIDL HRY / GLY
Pravidlo 94 DOSIAHNUTIE GLU
Pravidlo 95 BRNKOVISKO A JEHO FUNKCIA PRI DOSIAHNUT GLU
Pravidlo 96 GL DOSIAHNUT KORUOU
Pravidlo 97 NEUZNANIE GLU / POAS HRY
Pravidlo 98 NEUZNANIE GLU / POSUNUT BRNKA
Pravidlo 99 VIDEOBRNKOV ROZHODCA A UZNVANIE GLOV
9. AS TRESTY / ASOV TRVANIE A SITUCIE
Pravidlo 100 - KEDY MONO UKLADA TRESTY
Pravidlo 101 - DSLEDKY TRESTOV
Pravidlo 102 - TRESTY NA VSLEDKOVEJ TABULI
Pravidlo 103 - OSLABEN TM
Pravidl 104 - 110 - ASOV TRVANIE TRESTOV
Pravidlo 104 ASOV TRVANIE TRESTOV/MEN TREST MEN TREST
PRE HRSKU LAVICU
Pravidlo 105 ASOV TRVANIE TRESTOV / V TREST
Pravidlo 106 ASOV TRVANIE TRESTOV / MEN TREST A V TREST
Pravidlo 107 ASOV TRVANIE TRESTOV / OSOBN TREST
Pravidlo 108 ASOV TRVANIE TRESTOV / MEN TREST A OSOBN TREST
Pravidlo 109 ASOV TRVANIE TRESTOV / OSOBN TREST DO KONCA
STRETNUTIA
Pravidlo 110 ASOV TRVANIE TRESTOV / TREST V HRE
Pravidlo 111 SITUCIE PRI TRESTOCH
Pravidlo 112 ZHODUJCE SA TRESTY
Pravidlo 113 ODLOEN TREST
Pravidlo 114 AVIZOVANIE TRESTOV
Pravidlo 115 TRESTY POAS PREDENIA
10. AS OPIS TRESTOV
Pravidlo 116 NAPDANIE ROZHODCOV
Pravidlo 117 MEN TREST PRE HRSKU LAVICU
Pravidlo 118 UHRYZNUTIE
Pravidlo 119 VRAZENIE NA MANTINEL
Pravidlo 120 ZLOMEN HOKEJKA / POKRAOVANIE V HRE VMENA

Pravidlo 121 BODNUTIE

Pravidlo 122 NAPADNUTIE
Pravidlo 123 NAPADNUTIE ZOZADU
Pravidlo 124 NAPADNUTIE HLAVY A KRKU
Pravidlo 125 PD POD NOHY
Pravidlo 126 ZOVRETIE PUKU RUKOU HRA
Pravidlo 127 KROSEK
Pravidlo 128 NEDOVOLEN A NEBEZPEN VSTROJ
Pravidl 129 137 ZDRIAVANIE HRY
Pravidlo 129 ZDRIAVANIE HRY / PRAVA VSTROJA
Pravidlo 130 ZDRIAVANIE HRY / POSUNUTIE BRNKY
Pravidlo 131 ZDRIAVANIE HRY / PADNUTIE NA PUK
Pravidlo 132 ZDRIAVANIE HRY / BEZDVODN ZALIAPNUTIE PUKU
Pravidlo 133 ZDRIAVANIE HRY / OSLAVA GLU
Pravidlo 134 ZDRIAVANIE HRY / ONESKOREN NSTUP
Pravidlo 135 ZDRIAVANIE HRY / VYSTRELENIE ALEBO VYHODENIE PUKU
Z HRACEJ PLOCHY
Pravidlo 136 ZDRIAVANIE HRY / STRIEDANIE PO ZAKZANOM UVONEN
Pravidlo 137 ZDRIAVANIE HRY / PORUENIE PRAVIDIEL PRI VHADZOVAN
PUKU
Pravidlo 138 PREDSTIERANIE PDU ALEBO ZRANENIA
Pravidlo 139 FAUL LAKOM
Pravidlo 140 ZSAH PROTI DIVKOM
Pravidlo 141 BITKA-NADMERNE HRUB HRA
Pravidlo 142 DER HLAVOU
Pravidlo 143 HRA SO ZDVIHNUTOU HOKEJKOU
Pravidlo 144 DRANIE
Pravidlo 145 DRANIE HOKEJKY PROTIHRA
Pravidlo 146 HKOVANIE
Pravidlo 147 NEREGULRNA HOKEJKA MERANIE HOKEJKY
Pravidlo 148 NESPRVNY PRCHOD ALEBO OPUSTENIE TRESTNEJ LAVICE
Pravidlo 149 ZRANEN HR ODMIETA OPUSTI ADOV PLOCHU
Pravidlo 150 NEDOVOLEN BRNENIE V HRE
Pravidlo 151 NEDOVOLEN BRNENIE V HRE BRANKROVI
Pravidlo 152 KOPNUTIE
Pravidlo 153 FAUL KOLENOM
Pravidlo 154 PREDASN OPUSTENIE TRESTNEJ LAVICE
Pravidlo 155 HRA BEZ PRILBY
Pravidlo 156 AHANIE ZA VLASY, PRILBU A CELOTVROV MASKU
Pravidlo 157 ODMIETNUTIE ZAA HRU
Pravidlo 158 PSTN SBOJ HRUBOS
Pravidlo 159 SEKNUTIE
Pravidlo 160 PODKOPNUTIE
Pravidlo 161 PICHNUTIE
Pravidlo 162 PUTIE
Pravidlo 163 PROVOKOVANIE SPERA
Pravidlo 164 VSTUP FUNKCIONRA TMU NA HRACIU PLOCHU
Pravidlo 165 HODENIE HOKEJKY ALEBO PREDMETU
Pravidlo 166 VEA HROV NA ADOVEJ PLOCHE
Pravidlo 167 PODRAZENIE

Pravidlo 168 NEPORTOV SPRVANIE SA

Pravidlo 169 HRA TELOM V HOKEJI IEN
11. AS TRESTN STRIEANIE A PRIZNANIE GLU
Pravidlo 170 TRESTN STRIEANIE A SAMOSTATN NJAZD PO PREDEN
AKO SAS STRETNUTIA
Pravidlo 171 NARIADENIE TRESTNHO STRIEANIA / BREJK
Pravidlo 172 NARIADENIE TRESTNHO STRIEANIA / BRNENIE V HRE
ALEBO HDZANIE PREDMETOV
Pravidlo 173 NARIADENIE TRESTNHO STRIEANIA / POSLEDN DVE
MINTY RIADNEHO HRACIEHO ASO ALEBO PREDENIE
Pravidlo 174 NARIADENIE TRESTNHO STRIEANIA / HR POSUNIE
BRNKU
Pravidlo 175 NARIADENIE TRESTNHO STRIEANIA / PADNUTIE
KORULIARA NA PUK
Pravidlo 176 VYKONANIE TRESTNHO STRIEANIA / PREHAD
Pravidlo 177 VYKONANIE TRESTNHO STRIEANIA
Pravidlo 178 VYKONANIE TRESTNHO STRIEANIA / OSOBITN SITUCIE
Pravidlo 179 PRIZNANIE GLU
Pravidlo 180 PRIZNANIE GLU / PREKKY PRED BRNKOU
12. AS OSOBITN PRAVIDL PRE BRANKROV
Pravidlo 181 ROZCVIENIE BRANKRA NA ADOVEJ PLOCHE
Pravidlo 182 BRANKR AKO KAPITN ALEBO NHRADN KAPITN
Pravidlo 183 OCHRANA BRANKRA
Pravidlo 184 BRANKR A BRNKOVISKO
Pravidlo 185 BRANKR A BRNKOVISKO / UZNANIE GLU
Pravidlo 186 BRANKR A BRNKOVISKO / NEUZNANIE GLU
Pravidlo 187 BRANKRSKY VSTROJ / VEOBECNE
Pravidlo 188 VYRAKA / BRANKR
Pravidlo 189 CHRNI HRUDNKA A RAMIEN / BRANKR
Pravidlo 190 PRILBA A CELOTVROV MASKA / BRANKR
Pravidlo 191 CHRNI KOLIEN / BRANKR
Pravidlo 192 - CHRNI KRKU / BRANKR
Pravidlo 193 CHRNIE NH / BRANKR
Pravidlo 194 NOHAVICE / BRANKR
Pravidlo 195 KORULE / BRANKR
Pravidlo 196 HOKEJKA / BRANKR
Pravidlo 197 DRES / BRANKR
Pravidlo 198 CHRNI KRKU / BRANKR
Pravidlo 199 VSTROJ / BRANKR
Pravidlo 200 PRIEBEH HRY / BRANKR
Pravidlo 201 HODENIE PUKU DOPREDU BRANKR
Pravidlo 202 STRIEDANIE BRANKROV
Pravidlo 203 NEDOVOLEN STRIEDANIE / BRANKR
Pravidlo 204 VHADZOVANIE PUKU / BRANKR
Pravidlo 205 ZAKZAN UVONENIE A BRANKR
Pravidlo 206 ODDYCHOV AS TMU A BRANKR
Pravidlo 207 TRESTY PRE BRANKROV / PREHAD
Pravidlo 208 TRESTY PRE BRANKROV / OPIS

Pravidlo 209 ZA STREDNOU ERVENOU IAROU / BRANKR

Pravidlo 210 ZLOMEN HOKEJKA / BRANKR
Pravidlo 211 NEBEZPEN ALEBO NEDOVOLEN VSTROJ / BRANKR
Pravidl 212 217 ZDRIAVANIE HRY / BRANKR
Pravidlo 212 ZDRIAVANIE HRY/BRANKR PRAVA VSTROJA
Pravidlo 213 ZDRIAVANIE HRY/BRANKR POSUNUTIE BRNKY
Pravidlo 214 ZDRIAVANIE HRY/BRANKR ZALIAPNUTIE PUKU
PRI MANTINELI
Pravidlo 215 ZDRIAVANIE HRY/BRANKR PRCHOD K HRSKEJ LAVICI
POAS PRERUENEJ HRY
Pravidlo 216 ZDRIAVANIE HRY/BRANKR ZHODENIE PRILBY ALEBO
CELOTVROVEJ MASKY
Pravidlo 217 ZDRIAVANIE HRY / BRANKR VYSTRELENIE ALEBO
VYHODENIE PUKU Z HRACEJ PLOCHY
Pravidlo 218 PUSTENIE PUKU NA SIE BRNKY/BRANKR
Pravidlo 219 PSTN SBOJ / BRANKR
Pravidlo 220 DRANIE PUKU V BRNKOVISKU / BRANKR
Pravidlo 221 DRANIE PUKU MIMO BRNKOVISKA/BRANKR
Pravidlo 222 NEDOVOLEN PREKKY ALEBO HROMADENIE SNEHU
PRED BRNKOU / BRANKR
Pravidlo 223 OPUSTENIE BRNKOVISKA POAS ARVTKY HROV /
BRANKR
Pravidlo 224 PRIVEA HROV BRANKR
Pravidlo 225 TRESTN STRIEANIE / FAULY BRANKRA
Pravidlo 226 PRIZNANIE GLU / FAULY BRANKRA
PREHAD TRESTOV
SIGNALIZCIA HLAVNCH A IAROVCH ROZHODCOV
SIGNALIZCIA HLAVNCH ROZHODCOV
SIGNALIZCIA HLAVNCH ROZHODCOV ( ENY )
SIGNALIZCIA IAROVCH ROZHODCOV
INDEX
POZNMKY

Pravidlo 1 MEDZINRODN FEDERCIA ADOVHO HOKEJA (IIHF)

RIADIACI ORGN
I. Medzinrodn federciu adovho hokeja (IIHF) tvoria lensk krajiny, ktor
uznvaj potrebu zastova sa na portovch podujatiach v rmci
kodifikovanho systmu pravidiel na zklade umenia prehrva, bez ohadu
na rove hry alebo umiestnenia.
II. Pravidl IIHF s uren na podporu zrunost a portovej innosti
v bezpenom prostred. Poruenie tchto pravidiel poas hry posudzuj
rozhodcovia na adovej ploche. S vnejm poruenm pravidiel sa me
po stretnut zaobera niektor riadiaci subjekt v slade so Stanovami IIHF
a Disciplinrnym poriadkom.
III. Hr, rozhodca, funkcionr tmu alebo ktorkovek len nrodnej asocicie, ktor
sa zastn na akejkovek manipulcii v rmci niektorej sae, bude potrestan
poda pravidiel sprvania sa IIHF.
IV. Hri, ktor reprezentuj lensk nrodn asociciu na podujat IIHF, musia tieto
pravidl dodriava za kadch okolnost.
V. Pravidl adovho hokeja IIHF platia pre vetky ampionty IIHF, olympijsk
turnaje a kvalifikcie a vetky medzinrodn stretnutia organizovan IIHF
a akceptujce Smernicu IIHF 1300.

1. AS SMERNICE PRE SAE

PREHAD Smernice maj zabezpei objektvnos sa na vetkch
rovniach. Tieto pravidl zabezpeuj pre vetkch rovnak podmienky a poaduj
zodpovednos lenov nrodnch asocici, hrov a funkcionrov pri ich dodriavan.
Pravidlo 2 AS PODA POHLAVIA
I. Na ampiontoch IIHF nijak mu sa nesmie zastni v stretnut ien a nijak
osoba enskho pohlavia sa nesmie zastni v stretnut muov.
Pravidlo 3 VEKOV SPSOBILOS / VEK
I. Pre vekovo pecifick turnaje, najm U18 (hri do 18 rokov) a U20 ( hri do 20
rokov ), je stanoven minimlny a maximlny vek hrov. Veobecne minimlny
vek je 15 rokov.
II. Hr, ktor sa zastn na turnaji U20 v roku 2015 sa mus narodi medzi
1. janurom 1995 a 31. decembrom 1999. Pre U20 v roku 2016 je to 1. janur
1996 a 31. december 2000. Pre U20 v roku 2017 je to 1. Janur 1997
a 31. december 2001. Pre U20 v roku 2018 je to 1. janur 1998 a 31. december
2002.
III. Hr, ktor sa zastn na turnaji U18 v roku 2015 sa mus narodi medzi
1. janurom 1997 a 31. decembrom 1999. Pre U18 v roku 2016 je to 1. janur
1998 a 31. december 2000. Pre U18 v roku 2017 je to 1. janur 1999
a 31. december 2001. Pre U18 v roku 2018 je to 1. janur 2000 a 31. december
2002.
Pravidlo 4 ROZHODCOVIA
Vetky informcie o rozhodcoch, ich povinnostiach, vstroja, at., pozri osobitn
manul IIHF pre rozhodcov.
I. Vetky rozhodnutia rozhodcov s na zklade ich uvenia v slade s tmito
Pravidlami a ich vkladom.
II. Na vetkch ampiontoch IIHF, turnajoch a medzinrodnch stretnutiach
nrodnch tmov sa pouva alebo systm troch rozhodcov ( jeden hlavn
rozhodca a dvaja iarov rozhodcovia ) alebo systm tyroch rozhodcov (dvaja
hlavn rozhodcovia a dvaja iarov rozhodcovia ). Povinnosti hlavnch rozhodcov
a iarovch rozhodcov v obidvoch systmoch s rovnak.
III. Nrodn asocicie maj prvomoc uplatova aj systm dvoch rozhodcov
( obidvaja plnia funkciu hlavnch aj iarovch rozhodcov ) alebo inho systmu
rozhodovania v stretnutiach, ktor s plne pod ich jurisdikciou.
IV. Systm rozhodovania s videobrnkovm rozhodcom je povinn len pre vybran
sae IIHF.

Pravidlo 5 RIADIACI SUBJEKT A DISCIPLNA

I. "Riadiaci subjekt" je osobitn riadiaci orgn dozerajci nad vetkmi
Odohranmi stretnutiami. Okrem rozhodcov na kad stretnutie na ampiontoch

a turnajoch IIHF dohliada aj intruktor rozhodcov a prpadne disciplinrna

komisia alebo jej zstupca. Konanm, ktor vykazuje zjavn nedodranie
pravidiel hry, sa me po stretnut zaobera aj prslun riadiaci subjekt.
II. Funkcie a prvomoci riadiacich subjektov s uveden v Disciplinrnom poriadku
IIHF.
Pravidlo 6 DOPING
I. lenstvo v IIHF zaha prijatie Svetovho antidopingovho kdexu a poiadavku,
aby politiky, pravidl a programy lenskch nrodnch asocici boli v slade
s tmto kdexom.
II. Protokol a podrobnosti o dopingovch normch a postupoch s uveden
v lekrskych predpisoch IIHF.
Pravidlo 7 TERMINOLGIA
AGRESOR Hr v arvtke, ktor udiera protivnka, ktor sa bu nechce alebo
sa nevie brni.
ASPO MEN Ak opis trestu obsahuje vraz "aspo men", za tento priestupok
me by uloen aj v trest a automaticky osobn trest do konca stretnutia alebo
trest v hre.
BRNKOV IARA / IARA PRE ZAKZAN UVONENIE erven iara
v koncovch psmach ihriska medzi bonmi mantinelmi m dve asti. Jedna as
tejto iary medzi brnkovmi dkami sa nazva brnkov iara, a dve asti, ktor s
medzi brnkovou dkou a bonm mantinelom, sa nazvaj iary pre zakzan
uvonenie.
BREJK Situcia poas hry, ktor sa vyznauje vetkmi tmito kritriami:
1. toiaci hr m puk pod kontrolou alebo je v pozcii, e me zska von
puk a koruova smerom k sperovmu brankrovi;
2. Medzi toiacim hrom a sperovou brnkou nie je nijak protihr;
3. Cel puk je za modrou iarou von z obrannho psma toiaceho hra;
4. toiaci hr m monos dosiahnu gl.
CELOTVROV MASKA ( BRANKR ) Alebo koruliarska prilba s ochrannm
kokom alebo celohlavov ochrann prilba.
FUNKCIONR TMU Ktorkovek len tmu na hrskej lavici, ktor nem
obleen hrsky dres (ich poet nie je ohranien), vrtane trnera, asistentov
trnerov, pracovnkov zodpovednch za vstroj a trningov proces, at.
HRACIA PLOCHA Trojrozmern priestor tvoren adovou plochou ohranienou
mantinelmi a ochrannm sklom, nie vak obmedzen vkou skla a mantinelov.
HRI Rozumej sa koruliari ( obrancovia a tonci ) a brankri.

MEN TREST / MEN TREST PRE HRSKU LAVICU Men trest je trest,
ktor trv dve minty a uklad sa konkrtnemu hrovi. Men trest pre hrsku
lavicu je tie dvojmintov trest, ktor sa uklad tmu bez urenia konkrtneho hra.
Men trest pre hrsku lavicu me odpyka ubovon koruliar, ktor bol na adovej
ploche v momente preruenia hry alebo v inch prpadoch stanovench tmito
pravidlami.
OCHRANN KOK ( KORULIAR ) celotvrov maska, pripojen k prilbe
koruliara, ktor zakrva cel tvr.
PRIEBEH STRETNUTIA sek hry, ke je zapnut asomer.
PUK POD KONTROLOU / MA PUK
Puk pod kontrolou m hr vtedy, ak ho vedie svojou hokejkou alebo
ho ovlda svojou rukou alebo nohou . Ak sa takto veden puk dotkne inho
hra alebo jeho vstroja, alebo sa dotkne brnky, alebo sa stane von,
potom sa u tento hr nepovauje za hra, ktor m puk pod kontrolou.
Hr, okrem brankra, ktor sa posledn dotkol puku, sa povauje za hra,
ktor m puk. Tento hr me by napadnut dovolenm spsobom
bezprostredne potom, ako stratil puk.
RIADIACI SUBJEKT Riadiaci alebo represvny orgn, ktor dohliada na sprvanie
sa hrov a funkcionrov tmov poas stretnutia.
ROZHODCA Hlavn rozhodca alebo iarov rozhodca.
ARVTKA Incident, v ktorom speri iniciuj vzjomn fyzick kontakt
neportovm spsobom.
TRNER Trner je funkcionr tmu zodpovedn za vetky ozhodnutia, ktor
svisia s hrou jeho tmu poas stretnutia, vrtane taktiky, striedania hrov, urovania
hrov na odpykanie trestov pre brankra a mench trestov pre hrsku lavicu,
a na vykonanie samostatnch njazdov. Jeho innos poas stretnutia ( zana
sa dve hodiny pred vodnm vhadzovanm puku a po zveren sirnu oznaujcu
koniec stretnutia, vrtane akchkovek preden a/alebo samostatnch njazdov
po preden) zaha vetky priame a/alebo nepriame komunikcie, prostrednctvom
akchkovek prostriedkov, s funkcionrmi tmu a rozhodcami, ktor priamo a/alebo
nepriamo svisia s priebehom stretnutia.
TON POLOVICA / OBRANN POLOVICA Oblas, ktor je dan rozdelenm
hracej plochy strednou ervenou iarou na dve rovnak asti. Tm, ktor je najbliie
ku svojej brnke, je na obrannej polovici, zatia o tm, vzdialenej od svojej brnky,
je na tonej polovici.
ZEMN VHODA Cieom kadho rozhodnutia, ktor posunie miesto
vhadzovania bliie k obrannmu psmu, je neposkytnutie zemnej vhody drustvu,
ktor spsobilo preruenie hry.
ZLOMEN HOKEJKA Hokejka, ktor nie je plne v poriadku, m zlomen epe
alebo rku, alebo u nem sprvnu dku.

2. AS IHRISKO
PREHAD adov hokej sa hr na ohranienej adovej ploche s vyznaenm
poda pravidiel. Ihrisko mus by postaven tak, aby bolo v prvom rade bezpen
pre hrov aj pre divkov. Spsob vyznaenia vetkch ast ihriska je uveden
v tchto pravidlch a marketingovch predpisoch IIHF.
Akkovek pravy tchto smernc pre akkovek podujatia IIHF mus schvli IIHF.
Smernice a poiadavky na vybavenie zimnho tadina mono njs v prslunch
manuloch.
Pravidlo 8 ADOV PLOCHA / VHODNOS
I. adov hokej sa hr na bielej adovej ploche nazvanej ihrisko. Jeho vhodnos
na stretnutie musia posdi rozhodcovia stretnutia.
II. adov plocha mus by pripraven z vody a chemikli tak, aby sa zmrazenm
zabezpeila rovnak kvalita a stabiln teplota celej plochy pomocou spoahlivho
chladiaceho systmu.
III. V prpade, e pred alebo poas stretnutia sa pokod niektor as adovej
plochy alebo ihriska, rozhodcovia okamite preruia hru, a predtm,
ako stretnutie bude pokraova, zabezpeia potrebn opravy.
IV. Ak by oprava mohla trva neprimerane dlho, rozhodcovia maj monos posla
tmy do svojich atn dovtedy, km ihrisko nebude spsobil pre pokraovanie
stretnutia. Stretnutie me pokraova a vtedy, ke sa problm s adovou
plochou alebo ihriskom vyriei tak, e bude vyhovova aj z hadiska kvality
aj bezpenosti hrov.
V. Ak potreba opravy nastane poas poslednch p mint hracieho asu tretiny,
hlavn rozhodca m prvo posla tmy do svojich atn a ihne zaa prestvku
medzi tretinami. Zvyok hracieho asu predchdzajcej tretiny po uplynut asu
prestvky sa dohr po oprave. Po zaat hry bud tmy hra na tch stranch,
ako hrali v ase, ke bolo stretnutie preruen. Po odohran zvyku
predchdzajcej tretiny si tmy vymenia strany a bez akejkovek prestvky
pokrauj v stretnut.
VI.Ak sa nad hracou plochou zni viditenos vplyvom hmly alebo z inho dvodu,
hlavn rozhodca nedovol pokraova v stretnut dovtedy, km prostredie
na tadine nebude vhodn a bezpen tak pre hrov ako aj pre divkov.
Pravidlo 9 HRSKE LAVICE
I. Aj ke hrske lavice nie s sasou adovej plochy, povauj sa za sas
ihriska a podliehaj vetkm pravidlm tkajcich sa adovej plochy.

II. Na kadej hrskej lavici mu by iba hri v dresoch a najviac osem

funkcionrov tmu.
III. Hrske lavice obidvoch tmov musia ma rovnak rozmery a kvalitu, aby
neponkali vhody ani jednmu tmu.
IV. Kad hrska lavica sa mus zana 2 m od strednej ervenej iary a mus by
10 m dlh a 1,5 m irok.
V. Hrska lavica mus ma dvoje dvierok, na kadom konci lavice jedny.
VI. Hrske lavice musia by umiestnen na rovnakej strane klziska, oproti ich
trestnm laviciam a oproti lavice funkcionrov mimo adovej plochy.
VII. Tmy musia pouva t ist hrsku lavicu poas celho stretnutia.
VIII.Hrske lavice musia by uzavret zo strany divkov zo vetkch troch strn,
a poskytuj priamy prstup na adov plochu iba hrom.
IX. Prvo vberu hrskej lavice m tm, ktor je povaovan v stretnut za domci
tm.
Pravidlo 10 TRESTN LAVICE
I. Trestn lavice, jedna pre kad tm, musia by umiestnen po obidvoch stranch
lavice funkcionrov mimo adovej plochy a naproti ich hrskych lavc. Musia ma
rovnak rozmery a kvalitu, aby neponkali vhody ani jednmu tmu.
II. Tmy musia pouva t trestn lavicu, ktor je oproti ich hrskej lavice a musia
pouva t ist trestn lavicu poas celho stretnutia.
III. Kad trestn lavica mus ma iba jedny dvierka, a to pre vstup aj vstup, a mus
ju obsluhova iba trestomera.
IV. Na trestn lavicu m povolen prstup iba trestomera, potrestan koruliari
a rozhodcovia stretnutia.
V. Obidve trestn lavice musia by umiestnen v strednom psme.
Pravidlo 11 PREDMETY NA ADOVEJ PLOCHE
I. adov plocha je uren len pre hrov a rozhodcov. Prtomnos predmetov
na adovej ploche, ktor k nej nepatria alebo nie s jej prsluenstvom, je prsne

zakzan. Pokodenie prsluenstva ihriska akmkovek spsobom je dvodom

na okamit preruenie hry. Stretnutie nesmie pokraova dovtedy, km z adovej
plochy nie s tieto predmety odstrnen a hracia plocha nie je op pripraven
na hru.
Pravidlo 12 ROZMERY IHRISKA
I. Na vrcholnch podujatiach IIHF s rozmery ihriska stanoven takto: dka je 60m
a rka je 26 a 30m.
II. Rohy ihriska musia by zaoblen v tvare krunice s polomerom 7 a 8,5m.
III. V krajinch, kde rozmery ihriska nezodpovedaj Pravidlm 12-I. a 12-II.,
in rozmery s povolen iba po schvlen na IIHF pred saou, akciou alebo
pred stretnutm.
IV. Pre svetov ampionty IIHF musia ma adov plochy tieto rozmery:
dka 60 metrov a rka 30 metrov.

Pravidlo 13 MANTINEL
I. Ihrisko mus by ohranien bielym plastovm alebo drevenm mantinelom.
II. Medzery medzi dielcami mantinelu mu by irok najviac 3 mm.
III. Mantinel mus by skontruovan tak, aby bol na strane od adovej plochy hladk
a bez akchkovek prekok, ktor by hrom mohli spsobi zranenie alebo
zaprini neprirodzen zmeny smeru puku.
IV. Vka mantinelu m by 107 cm od povrchu adovej plochy.
V. Na spodnej asti mantinelu pozd celho ihriska mus by pripevnen lt
okopvacia lita. M by vysok 15 - 25 cm od vrchnej asti adovej plochy.
VI. Na hornej asti mantinelu pozd celho ihriska mus by pripevnen modr kryt
oznaujci oblas, kde sa kon horn as mantinelu a zana ochrann sklo
nad mantinelom. Tento kryt by mal by 110 cm od betnovho podkladu adovej
plochy.
Pravidlo 14 OCHRANN SKLO

Vetky rozmery s v cm.

Nad hornou asou mantinelu musia by pripevnen tabule z priehadnho

a trvanlivho skla alebo z inho podobnho materilu hrubho 12 a 15 mm.
Tabule skla a jeho podpery musia by upraven tak, aby umonili kedykovek
opravu alebo vmenu. Je to jedna z povinnch sast ampiontov IIHF.
II. Ochrann sklo umiestnen nad mantinelom na koncoch ihriska za brnkami mus
ma vku 2,4 m a mus presahova najmenej 4 m od iary pre zakzan
uvonenie smerom k modrej iare, a 1,8 m vysok na pozdnych bonch
stranch ihriska,
s vnimkou hrskych lavc.
III. Ochrann sklo nie je povolen pred hrskymi lavicami, ale ochrann sklo mus
by intalovan za hrskymi lavicami a po bokoch hrskych a trestnch lavc,
jeho vka m zodpoveda Pravidlu 14-II.. Na vetkch miestach, kde
je ochrann sklo preruen, mus by alnenie v celej vke skla.
IV. Ochrann sklo a jeho podpery musia by umiestnen na strane smerom
od hracej plochy.
V. rka medzier medzi tabuami ochrannho skla nesmie by via ako 5 mm.
VI. V ochrannom skle po celom obvode ihriska nesm by nijak otvory. Jeden
kruhov otvor s priemerom 10 cm je povolen iba na ochrannom skle
pred lavicou funkcionrov mimo adovej plochy.
VII.Tabule ochrannho skla musia by intalovan takm spsobom, e jednu tabuu
mono vymeni bez ohrozenia celistvosti vetkch ostatnch.
I.

Pravidlo 15 OCHRANN SIETE

I. Nad mantinelom a ochrannm sklom za obidvomi brnkami mus by zavesen
ochrann sie s primeranou vkou, ktor na bokoch hracej plochy siaha aspo
po iary pre zakzan uvonenie.
II. Ochrann sie za obidvomi brnkami je povinnou sasou pre ampionty IIHF.

Pravidlo 16 - DVIERKA
I. Vetky dvierka umoujce vstup na adov plochu sa musia otvra smerom
od adovej plochy.
II. Medzery medzi dvierkami a mantinelom mu by irok najviac 5mm.
Pravidlo 17 VYZNAENIE ADOVEJ PLOCHY/PSMA
I. adov plocha mus by priene rozdelen pomocou piatich iar, vyznaench
na adovej ploche, pokraujcich na mantineli a po horn kryt mantinelu: je to
iara pre zakzan uvonenie, modr iara, stredn erven iara, modr iara
a iara pre zakzan uvonenie.
II. Tri prostredn iary rozdeuj ihrisko tri psma nazvan obrann psmo,
stredn psmo a ton psmo. Psma s vymedzen takto: iara pre zakzan
uvonenie po modr iaru, modr iara po druh modr iaru, modr iara
po iaru pre zakzan uvonenie. Vzdialenosti medzi iarami sa meraj od stredu
kadej iary
III. Stredn erven iara rozdeuje ihrisko na dve polovice. Mus ma rku 30 cm,
z adovej plochy pokrauje na mantinel a siaha od okopvacej lity a po modr
kryt na hornej asti mantinelu. Ak je na mantineli povolen reklama, iara mus
by vyznaen aspo na okopvacej lite.

IV. Vo vzdialenosti 4 m od rovnej asti zadnho mantinelu ( nie v oblkoch) s

na obidvoch koncoch hracej plochy 5 cm irok erven iary pre zakzan
uvonenie.
V. Vo vzdialenosti 22,86 m od rovnej asti zadnho mantinelu s na obidvoch
koncoch hracej plochy 30 cm irok modr iary. Z adovej plochy pokrauj
na mantinel a siahaj a po modr kryt na hornej asti mantinelu. Ak je
na mantineli povolen reklama, iary musia by vyznaen aspo na okopvacej
lite.
VI. Na nekrytch ihriskch vetky iary musia by vyznaen 5cm irokmi iarami.

Pravidlo 18 VYZNAENIE ADOVEJ PLOCHY / BODY NA VHADZOVANIE

A KRUHY
I. Na adovej ploche je dev bodov na vhadzovanie puku. S to jedin miesta, kde
me rozhodca vhadzova puk po preruen hry.
II. Vetky body na vhadzovanie puku musia ma erven farbu, s vnimkou
strednho bodu na vhadzovanie puku, ktor mus ma modr farbu.
III. Presne v strede ihriska mus by na adovej ploche vyznaen modr bod
s priemerom 30 cm. Tento bod je stredom modrej krunice s polomerom 4,5 m,
ktor m rku 5 cm. Tm je uren stredn bod na vhadzovanie puku.

Vetky rozmery s v cm.

IV. V strednom psme musia by vyznaen tyri body na vhadzovanie puku

s priemerom 60 cm. Pri kadej modrej iare vo vzdialenosti 1,5 m musia by
vyznaen dva body na vhadzovanie
puku. Vzdialenos tchto bodov
od pozdnej osi hracej plochy, vedenej medzi stredmi obidvoch brnkovch iar,
m by rovnak ako vzdialenos bodov na vhadzovanie puku v obidvoch
koncovch psmach.
V. tyri body na vhadzovanie puku s priemerom 60 cm a erven krunice so rkou
iary 5 cm s polomerom 4,5 m, so stredom na tchto bodoch, musia by
vyznaen v obidvoch koncovch psmach na obidvoch stranch brnky.
Na protiahlch stranch tchto bodov na vhadzovanie puku mus by vyznaen
dvojit "L".
VI. Body na vhadzovanie puku musia by vo vzdialenosti 6 metrov od kadej
iary pre zakzan uvonenie. Vzdialenos tchto bodov od pozdnej osi hracej
plochy, vedenej medzi stredmi obidvoch brnkovch iar, m by 7 metrov. Kad
bod je stredom koncovho bodu na vhadzovanie puku.

Vetky rozmery s v cm.

Pravidlo 19 VYZNAENIE ADOVEJ PLOCHY / POLKRUHOV ZEMIA

I. Na adovej ploche s vyznaen tri polkruhov zemia: jedno pre kadho
brankra pred jeho brnkou, a jedno pre rozhodcov pred lavicou funkcionrov
mimo adovej plochy.
II. zemie rozhodcov pred lavicou funkcionrov mimo adovej plochy je vyznaen
5 cm irokou ervenou iarou polkruhom s polomerom 3 m. Do tohto zemia
poas preruenej hry a vzjomnej konzultcii rozhodcov nesm vstpi nijak
hri.

III. Pred kadou brnkou mus by 5 cm irokou ervenou iarou vyznaen

brnkovisko.
IV. adov plocha v brnkovisku mus ma svetlomodr farbu. Vntorn plocha
brnky od brnkovej iary k zadnej asti brnkovej kontrukcie mus ma bielu
farbu.
V. Brnkovisko, vrtane iary brnkoviska, je trojrozmern priestor siahajci
po najvy bod brnkovej kontrukcie.
VI. Brnkovisko mus by vyznaen takto:
1. erven polkruh s polomerom 180 cm a rkou iary 5 cm so stredom v strede
brnkovej iary;
2. Na ploche brnkoviska s vyznaen dva erven symboly v tvare psmena
L s dkami strn 15 cm;
3. Symboly "L" (rka iary 5 cm) s vyznaen vo vzdialenosti 122cm od iary
pre zakzan uvonenie na ploche brnkoviska a dotkaj sa vntornej hrany
iary polkruhu.
VII. Meranie vetkch rozmerov brnkoviska sa mus vykonva od vonkajej hrany
iary brnkoviska, pretoe plocha iary je sasou brnkoviska.

Vetky rozmery s v cm.

Pravidlo 20 BRNKY
I. Kad ihrisko mus ma dve brnky, po jednej na kadej strane ihriska.
II. Kad brnka sa sklad z brnkovej kontrukcie a siete.
III. Otvoren strana brnky mus smerova do stredu adovej plochy.
IV. Brnky musia by umiestnen v strede medzi iarami pre zakzan uvonenie
a musia by osaden do adovej plochy tak, aby sa poas hry nepohybovali.
Pre najvyie rovne sa IIHF musia by brnky s prunmi ohybnmi kolkmi.
Takto brnky sa drazne odporaj aj pre alie podujatia, pretoe umouj
posunutie brnky po kadom priamom silnejom kontakte. Otvory pre kolky
v adovej gl mus by umiestnen presne na iarach pre zakzan uvonenie.
V. Zvisl dky brnky siahaj do vky 122 cm nad adovou plochou a s od seba
vzdialen 183 cm (vntorn rozmer). Zvisl dky a vodorovn horn dka, ktor
ich spojuje, musia by zhotoven rrkovho oceovho materilu s vonkajm
priemerom 5 cm poda schvlenho vzoru.
VI. Zvisl dky a vodorovn horn dka musia ma erven farbu. Vetky ostatn
asti brnkovej kontrukcie musia by biele.
.

VII. Brnky musia ma rm na pripevnenie siete, ktorho hbka je najviac 112 cm

a najmenej 60 cm. Farba rmu je biela.
VIII Sie z bieleho nylnovho pagtu mus by pripevnen na zadnej asti
brnkovej kontrukcie tak, aby zadrala puk v brnke, ktor do nej vnikol spredu
cez brnkov iaru.
IX. Rozhodcovia s povinn kontrolova brnkov siete pred zaiatkom kadej
tretiny. Hra sa nesmie zaa dovtedy, km pokoden sie nie je opraven.
X. Vntorn asti brnkovej kontrukcie, okrem hornej a zvislch dok, musia by
pokryt bielym alnenm. alnenie, ktor je na kontrukcii pri adovej ploche,
sa zana najmenej 10 cm od zvislch dok a m by pripevnen tak, aby
nemohlo zabrni vniknutiu celho puku za brnkov iaru.

3. AS TMY A HRI
PREHAD adov hokej je san hra medzi dvoma tmami pod vedenm
rozhodcov.
Kvli jednoduchosti s vetky lnky tchto pravidiel psan v muskom rode,
ale platia aj pre ensk hokej. Vnimky s uveden v texte.
Pravidlo 21 ZLOENIE TMU
I. Na zaiatku stretnutia kad tm mus posla na adov plochu p koruliarov
a jednho brankra.
Pravidlo 22 ODMIETNUTIE ZAA HRU
I. Ak s obidva tmy na adovej ploche a jeden tm z akhokovek dvodu odmieta
hra, aj ke bol vyzvan hlavnm rozhodcom, hlavn rozhodca mus napomen
kapitna tohto tmu a poskytn tomuto tmu 30 seknd na to, aby zaal alebo
pokraoval v hre. Ak po skonen tohto asu tm stle odmieta hra, hlavn
rozhodca ulo tmu men trest pre hrsku lavicu. Pri opakovan tohto prpadu
hlavn rozhodca mus stretnutie prehlsi za skonen a incident oznmi
riadiacemu subjektu.
II. Ak tm, ktor nie je na adovej ploche, odmieta prs na adov plochu a zaa
hru, aj ke bol na to vyzvan hlavnm rozhodcom prostrednctvom kapitna,
manara alebo trnera, hlavn rozhodca poskytne tomuto tmu dve minty
na to, aby znova pokraovalo v hre. Ak tm bude v rmci tchto dvoch mint
pokraova v hre, ulo hlavn rozhodca tmu, ktor sa previnil, men trest
pre hrsku lavicu. Ak po skonen tohto asu tm odmieta prs na adov
plochu, hlavn rozhodca mus prehlsi stretnutie za skonen a incident
oznmi riadiacemu subjektu.
III. Stretnutie sa skon prehrou tmu, ktor odmietne zaa hra s predpsanm
potom hrov na adovej ploche.
IV. Stretnutie sa skon prehrou tmu, ktor nedoke pokraova v hre
s predpsanm potom hrov na adovej ploche, pretoe jeho hri boli
v priebehu hry potrestan alebo zranen.
V. Ak tm odmietne as v samostatnch njazdoch po preden, vazom
stretnutia sa stane tm spera.
Pravidlo 23 NEPLATN HR ( NEOPRVNEN TART HRA )
I. Aby mohol hr nastpi na stretnutie, mus spa kritri IIHF a jeho lenskej
nrodnej asocicie. Mus spa poiadavky na ttnu prslunos a vek, a by
uveden v zozname hrov na prslun podujatie a v Zpise o stretnut.
II. Urujcim faktorom pre urenie neplatnho hra je jeho meno ( nie slo na jeho
drese ) sprvne uveden v zostave hrov tmu.
III. Ak sa zist, e na adovej ploche bol neplatn hr a tm dosiahol gl, priom
sa tto skutonos zist ete predtm, ako bolo uskutonen vhadzovanie puku
na strednom bode na vhadzovanie puku, tento gl nesmie by uznan. Vetky
predtm dosiahnut gly tmu s neplatnm hrom ostvaj v platnosti.

IV. Ak bol hrovi uloen trest a poas odpykvania trestu sa zist, e je to neplatn
hr, tento hr mus ods z hry a na trestnej lavici ho na zvyok trestu nahrad
koruliar, ktorho prostrednctvom kapitna ur trner.
V. Ak sa poas stretnutia zist, e niektor hr hr neoprvnene, okamite mus
opusti stretnutie, priom nebude uloen nijak trest.
VI. Vetky prpady, tkajce sa neplatnch hrov, bud oznmen Riadiacemu
subjektu.
Pravidlo 24 HRI V DRESOCH
I. esdesiat mint pred zaiatkom stretnutia zstupca kadho tmu mus
poskytn zapisovateovi zostavu (zoznam mien hrov a zodpovedajcich siel
ich dresov), vrtane mien kapitna a nhradnch kapitnov.
II. Na turnajoch IIHF, najneskr dve minty pred zaiatkom hry, zstupca z kadho
tmu mus potvrdi zostavu, lebo hri pred vodnm vhadzovanm puku mu
by do zostavy pridan alebo zo zostavy vyiarknut.
III. Po zaat hry nie s povolen nijak zmeny alebo doplnky, vnimkou je iba tret
brankr.
IV. Bez shlasu rozhodcu nesmie vstpi na adov plochu nijak funkcionr tmu
( trner, asistent trnera, generlny manar, alebo in funkcionr ), vnimkou
je iba funkcionr, ktor ide oetri zranenho hra.
V. Pre stretnutie kad tm me da do zostavy najviac 20 koruliarov a dvoch
brankrov.
VI. Aby hri mohli hra v stretnut, musia ma hrsku hokejku, hrske korule
a ma na sebe kompletn vstroj. Kompletn vstroj obsahuje hokejku, korule,
ochrann vstroj a dres svojho tmu.
VII. Okrem rukavc, prilby a brankrskych chrniov nh mus by ochrann vstroj
pod dresom hra.
VIII.Nijak hr sa nesmie rozcviova na adovej ploche na konci tretiny alebo
po preruen hry.
IX. By uveden v Zpise o stretnut a hra mu iba oprvnen hri.
X. Hri, ktor s nominovan na turnaj alebo in podujatie, ale ktor nie s uveden
v Zpise o stretnut, sa mu zastni na predzpasovom rozcvien na adovej
ploche.
Pravidlo 25 KDER TMU ( REALIZAN TM )
I. Kad tm mus ma na hrskej lavici jednho hlavnho trnera a aspo
jednho kvalifikovanho trnera alebo zdravotnka spsobilho oetri zranench
hrov.
Pravidlo 26 FUNKCIONRI TMU A ICH TECHNICK VYBAVENIE
I. Nijak funkcionr tmu, ktor je poas stretnutia na hrskej lavici alebo v jej
blzkosti, nesmie okrem rdiovho spojenia s asistentom trnera v novinrskej
li pouva akkovek in technick pomcky. To sa tka videotechniky,
potaov, smartfnov alebo inch foriem elektronickej podpory a konzultci.

Pravidlo 27 HRI NA ADOVEJ PLOCHE POAS HRY

I. Tmy nesm ma na adovej ploche poas hry menej ako tyroch hrov ( jeden
brankr a traja koruliari, ako dsledok uloench trestov ) alebo viac ako es
hrov ( jeden brankr a p koruliarov, alebo es koruliarov ).
II. iestimi hrmi tmu na adovej ploche s brankr, prav obranca, av obranca,
av krdlo, stredn tonk a prav krdlo. Koruliari sa mu po adovej ploche
pohybova a hra akmkovek spsobom, bez ohadu na svoje postavenie
v zostave tmu.
III. Tm smie ma poas hry na adovej ploche iba jednho brankra. Tohto brankra
mono z adovej plochy odvola a nahradi ho alm koruliarom, ktor vak
nem vhody brankra, menovite vstroj, zaahnutie puku a fyzick kontakt
s protihrmi.
Pravidlo 28 KAPITN A NHRADN KAPITN
I. Kad tm mus uri kapitna a nie viac ako dvoch nhradnch kapitnov
z radov koruliarov a uvies ich do Zpisu o stretnut. Tm sa neme vzda
funkcie kapitna a na stretnutie uri troch nhradnch kapitnov.
II. Tm poas stretnutia nesmie zmeni svojho kapitna alebo nhradnch
kapitnov. Ak je kapitn vyraden z hry, alebo neme hra v stretnut pre svoje
zranenie, jeho povinnosti preber jeden z nhradnch kapitnov.
III. Na viditenom mieste na prednej strane dresu mus ma kapitn psmeno "C"
a nhradn kapitni psmeno "A". Psmen musia by vysok 8 cm a ich farba sa
mus vrazne odliova od farby dresu.
IV. Len takto oznaen hri, ak nie s potrestan, maj na adovej ploche prvo
diskutova s hlavnm rozhodcom o vklade pravidiel svisiacich s priebehom hry.
V. Ak je na adovej ploche kapitn aj nhradn kapitn, prvo na rozhovor
s hlavnm rozhodcom m iba kapitn.
VI. Ak kapitn alebo nhradn kapitn nie je na adovej ploche, nesmie opusti
hrsku lavicu, aby diskutoval s hlavnm rozhodcom o akejkovek situcii.
Hrsku lavicu smie opusti iba vtedy, ak ho pozve hlavn rozhodca. Ak kapitn
opust hrsku lavicu bez pozvania, rozhodca ho pole sp a trnera upozorn,
e pri opakovan tohto priestupku ulo osobn trest.
VII. Protest proti uloeniu trestu sa nepovauje za iados o vklad pravidiel a trest
sa uloenm osobnho trestu.

4. AS VSTROJ KORULIAROV
PREHAD: Vstroj koruliarov sa sklad z hokejok, kor, chrniov a dresov.
Vetky chrnie, s vnimkou rukavc, prilby a kor musia by plne pod vrchnm
obleenm. Vstroj mus spa bezpenostn normy a me by pouit iba
na ochranu koruliarov, nie je uren na posilnenie alebo zlepenie hernch
schopnost hra, a nesmie spsobi zranenie protihrov. Vetci hri poas
predzpasovho rozcvienia na adovej ploche musia ma na sebe kompletn
vstroj, vrtane prilby.
Pravidlo 29 NEDOVOLEN A NEBEZPEN VSTROJ
I. Nedovolen vstroj je tak vstroj, ktor nevyhovuje normm IIHF, povauje
sa za neprijaten pre hru, je klasifikovan ako nebezpen vstroj, a na ktor
sa vzahuj tresty uveden v Pravidle 128.
II. Hlavn rozhodca me kedykovek poiada o premeranie ktorejkovek sasti
vstroja. Ak sa meranm zist, e vstroj nie je v slade s normami IIHF v rmci
pravidiel uvedench niie, bude povaovan za nebezpen vstroj a mus by
odobran.
III. Hra, ktor pouva nebezpen vstroj, hlavn rozhodca pole na hrsku
lavicu a hlavn rozhodca hra aj jeho tm napomenie. Hr nesmie pokraova
v hre dovtedy, km si nedovolen vstroj neuprav alebo neodstrni.
IV. Za nebezpen vstroj sa povauje nosenie ochrannho ttu akmkovek
spsobom, ktorm me spsobi protihrovi zranenie, nosenie nebezpench
doplnkov, pouvanie nebezpench alebo nedovolench kor alebo hokejok,
nenosenia vstroja pod obleenm (s vnimkou rukavc, prilby a brankrskych
chrniov nh) a vyrezanie dlaovej asti z jednej alebo obidvoch rukavc.
Pravidlo 30 CHRNIE LAKOV
I. Chrnie lakov musia by pokryt mkkou gumovou pongiovou vrstvou alebo
ochrannou vrstvou z podobnho materilu hrubou najmenej 12,7 mm.
Pravidlo 31 CHRNIE TVRE
I. S dva typy povolench chrniov tvre, ktor mu by pripojen k prednej asti
koruliarovej prilby: celotvrov maska a ochrann tt.
II. Ochrann tt mus kry oi a mus siaha vpredu a aj na bonch stranch
a po rove spodnej asti nosa.
III. Vetky nrodn asocicie, ktor sa zastuj na ampiontoch IIHF, musia
zabezpei, aby ich hri pouvali prilby, a na nich mali pripevnen ochrann
tty alebo celotvrov masky, uren vrobcami pre adov hokej.
IV. Hri muskho pohlavia naroden po 31. decembri 1974, musia ma na prilbe
aspo ochrann tt.
V. Vetky hrky enskho hokeja musia nosi prilbu s celotvrovou maskou.
VI. Vetci hri, ktor maj 18 rokov a s mlad, bez ohadu na to, na akch
podujatiach sa zastuj, musia ma celotvrov masku skontruovan tak, aby
cez otvory masky neprenikol ani puk ani epe hokejky.
VII. Koruliari sm pouva iba bezfarebn ochrann tty alebo celotvrov masky.

VIII.Koruliar, ktormu ochrann tt alebo celotvrov maska praskne alebo

sa zlom, me dokoni svoju hern akciu, ale po odchode z adovej plochy
mus pokoden ochranu tvre opravi alebo nahradi predtm, ako sa vrti sp
na adov plochu.
Pravidlo 32 NESVETIELKUJCI MATERIL
I. Nikto na adovej ploche nesmie ma na akejkovek asti vstroja alebo
vonkajieho obleenia pouit svetielkujci materil.
Pravidlo 33 RUKAVICE
I. Rukavice koruliara musia kry ruku a oblas zpstia, a ma vhodn tvar.
II. Chrbty rukavc musia by z mkkho materilu a nesm obsahova in materil
alebo predmety ako je vit vpl.
Pravidlo 34 PRILBA
I. Poas predzpasovho rozcvienia na adovej ploche a poas hry ( riadny hrac
as, predenie a samostatn njazdy po preden ) musia vetci koruliari
pouva certifikovan prilbu vyroben pecilne pre adov hokej pripevnen
remienkom pod bradou.
II. Ak koruliar poas predzpasovho rozcvienia na adovej ploche nem
na hlave prilbu na podujat IIHF, nhradn rozhodca oznmi tto skutonos
riadiacej autorite. Na nrodnch podujatiach sa v takomto prpade postupuje
poda vlastnch pravidiel.
III. Koruliari musia ma prilbu na hlave tak, e doln hrana prilby je vzdialen
nad obom koruliara na rku jednho palca, a medzi bradou a remienkom
me by medzera najviac na rku jednho palca.
IV. Koruliar, ktormu poas hry spadne z hlavy prilba, nesmie alej pokraova
v hre a mus ihne ods na svoju hrsku lavicu. Nesmie hada svoju prilbu
na adovej ploche, aj keby si ju chcel bezpene nasadi sp na hlavu.
V. Koruliar nesmie protihrovi myselne zrazi prilbu z hlavy, aby ho zmerne
vyradil z hry a printil ho ods na hrsku lavicu.
VI. Na prilbe koruliara nesm by nijak npisy alebo obrzky. Me tam by slo
koruliara, zhodujce sa s slom na jeho drese, alebo schvlen reklamy.
VII. Koruliari musia ma prilby na hlave aj ke s na hrskej alebo trestnej lavici,
okrem prpadov, ke si istia alebo opravuj svoju prilbu.
Pravidlo 35 CHRNI KRKU / KORULIAR
I. Hri kategri do 18 rokov a mlad, bez ohadu na to, na akch podujatiach
alebo turnajoch hraj, musia nosi chrni krku.
Pravidlo 36 HOLENN CHRNIE
I. Holenn chrnie koruliarov musia ma tak rozmery, aby sa zmestili dovntra
bench tulpn. K vyrbanm holennm chrniom nie s povolen nijak
dodatky alebo vnelky.

Pravidlo 37 KORULE / KORULIAR

I. Korule sa skladaj iba zo tyroch ast: topnka, driak noa, n a nrky.
II. Topnka mus vyhovova nohe koruliara, nesmie by neprimerane irok alebo
dlh, a nesm by na nej nijak nstavce.
III. N mus by rovn, na obidvoch koncoch zaoblen a bezpene pripevnen
v driaku. Nesm by na om zbky, ak maj krasokoruliari.
IV. Predn a zadn as noa mus by v driaku prichyten tak, aby
nepresahovali driak. N nesmie presahova cez piku alebo ptu topnky,
ako to maj korule pre rchlokoruliarov.
V. Na koruliach nie s povolen nijak dodaton mechanick prpravky, ktor
by umoovali ovplyvni rchlos alebo techniku koruovania.
VI. nrky mu ma ubovon, ale nesvetielkujcu farbu, mu by zaviazan
ubovonm spsobom, ale ich dka mus by tak, aby sa nedotkali adovej
plochy.
Pravidlo 38 HOKEJKA / KORULIAR
I. Hokejky musia by vyroben z dreva alebo inho materilu schvlenho IIHF.
Nesm by na nich nijak vnelky a nesm ma nijak ostr hrany.
II. Zakrivenie epele hokejky koruliarov nesmie presiahnu 1,5 cm. Zakrivenie
je dan dkou kolmej priamky medzi epeou a spojnicou konca epele
s ptkou hokejky.
III. Hokejka me ma iba jednu epe a na nej jedno zakrivenie. Pouitie hokejky
s akmkovek dvojitm zakrivenm epele nie je povolen.
IV. Rka hokejky mus by rovn zhora a po zaiatok epele.
V. Horn as dutej rky hokejky mus ma tak zakonenie, ktor neohrozuje
ani hra ani protihrov. Ak chrni na hornom konci kovovej rky odpadne
alebo sa odstrni, hokejka sa bude povaova za nedovolen a nebezpen
vstroj.
VI. Je zakzan vklada akkovek materil do dutej rky hokejky kvli zmene jej
hmotnosti, pevnosti alebo elu.
VII. Hokejky mu by obmotan na ktoromkovek mieste akoukovek
nesvetielkujcou lepiacou pskou. Nie je povolen pouvanie hokejok natretch
svetielkujcou farbou.
VIII.Nie je dovolen hra so zlomenou hokejkou. Ak koruliar poas hry zlom svoju
hokejku, jej zvyky mus okamite pusti na adov plochu.
IX. Koruliar nesmie pouva brankrsku
hokejku .
X. Koruliar nesmie pouva viac ako jednu
hokejku.
XI. Koruliar nesmie pouva hokejku
protihra, ktor zskal tm, e ju zdvihne
z adovej plochy alebo ju vezme
protihrovi z rk.
XII. Maximlna dka rky hokejky od jej
hornej asti po ptku je 163 cm, maximlna
rka je 3 cm a maximlna hrbka je
2,54 cm.
XIII. Maximlna dka pozd spodnej asti
epele hokejky od jej ptky k pike je

32 cm, vka epele me by v rozsahu 5 a 7,62 cm.

XIV.Vnimone me by dka hokejky via, ak:(1) hr je vysok najmenej
200 cm; (2) psomn iados na jej pouitie doru na IIHF vo vhodnom
predstihu pred podujatm, na ktorom ju chce poui; (3) dka rky nie je via
ako 165,1 cm.
Pravidlo 39 PSKA
I. Na ochranu epele hokejky mono poui iba lepiacu psku, ktor sa obmot
okolo epele. Nie je dovolen pouitie akchkovek inch lepiacich materilov.
Pravidlo 40 DRESY / KORULIAR
I. Vetci hri jednho tmu musia by jednotne vystrojen dresmi, nohavicami,
tulpami a prilbami.
II. Vetky dresy tmu musia by rovnak, vrtane odznaku klubu na prednej strane,
sel na rukvoch dresu a na chrbte, a menovky na zadnej strane dresu.
III. Hri nesm manipulova so svojimi dresmi akmkovek spsobom, naprklad
strihanm ich ktorchkovek ast, psanm alebo kreslenm na dresy.
IV. Ak s, poda nzoru rozhodcu, farby dresov speriacich tmov tak podobn, e je
monos omylov pri identifikovan hrov, domci tm je povinn vymeni svoje
dresy.
V. Zkladn farba mus pokrva pribline 80% dresu a tulpn, okrem mien a sel.
VI. Dresy sa musia nosi zvonku na nohaviciach.
VII. Dresy musia prilieha na postavy hrov a nesm by prli von.
VIII.Dresy nesm siaha po spodn as nohavc a rukvy nesm presahova
cez prsty rukavc.
IX. Kad hr mus ma na zadnej asti dresu slo vysok 25 a 30 cm, a sla
vysok 10 cm na obidvoch rukvoch. sla mu by iba od 1 do 99 ( nie zlomky
alebo desatinn sla ).
X. Nijak dvaja hri tmu nesm ma v jednom stretnut rovnak sla.
XI. Hri si nesm po zaiatku stretnutia zmeni alebo vymeni sla dresu. Poas
nejakho podujatia musia nosi dresy s tmi istmi slami.
XII. Jedinou vnimkou z Pravidla 40-XI. je situcia, ak je dres hra zneisten krvou
alebo sa poas hry znehodnotil. V takom prpade me hr so shlasom
rozhodcu opusti adov plochu a vymeni dres s inm slom a bez menovky.
XIII.Ak vlasy hra s tak dlh, e zakrvaj jeho menovku alebo slo na drese,
mus si ich da pod prilbu alebo upravi na konsk chvost.
XIV.Urliv alebo oplzl hesl a kresby kultrneho, rasovho a nboenskho
charakteru, s zakzan na akejkovek asti vstroja.
XV. Na ampiontoch IIHF musia ma hri na zadnej hornej strane dresu svoje
priezvisko napsan 10 cm vysokmi vekmi latinskmi tlaenmi psmenami,
schvlen pred stretnutm alebo pred turnajom.
XVI.Vetci hri tmu musia ma na predzpasovom rozcvien na adovej ploche
rovnak vstroj a sla dresov, ak bud ma poas stretnutia.
XVII.Hri, ktor nespaj tieto ustanovenia, nesm by nominovan na stretnutia
akchkovek podujat.

Pravidlo 41 MERANIE HRSKEHO VSTROJA

I. Hlavn rozhodca me kedykovek poiada o zmeranie akejkovek sasti
vstroja. Ak sa zist, e nie je slade s ustanoveniami pravidiel IIHF uvedenmi
niie, povauje sa za nedovolen alebo nebezpen vstroj a nesmie by
pouit poas stretnutia dovtedy, km nebude opraven alebo upraven poda
tchto pravidiel alebo noriem IIHF.
II. Nijak gl nemono odvola, aj ke bol dosiahnut nedovolenm vstrojom.
III. Meranie vstroja koruliarov sa tka iba ich hokejok.
IV. Iba kapitn alebo nhradn kapitn tmu me protestova proti
konkrtnemu rozmeru ubovonej sasti vstroja protihra. Me to urobi
v kadom preruen hry alebo pred zaiatkom kadej tretiny.
V. Hlavn rozhodca mus vykona potrebn meranie vstroja ihne. Ak je protest
neoprvnen, tmu, ktor iadal o meranie vstroja, sa ulo men trest pre
hrsku lavicu. Ak je protest oprvnen, hrovi, ktor sa previnil, mus by
uloen men trest a nedovolen vstroj hlavn rozhodca vrti na hrsku
lavicu.
VI. O zmeranie vstroja poas jednho preruenia hry me poiada iba jeden tm,
ale poet iadost o meranie vstroja v priebehu stretnutia je neohranien.
VII. Ak kapitn tmu oslabenho o dvoch hrov v poslednch dvoch mintach
riadneho hracieho asu stretnutia alebo kedykovek poas predenia poiada
o zmeranie vstroja a meranm sa zist, e vstroj je regulrny, nariadi hlavn
rozhodca proti tmu, ktor poiadal o meranie vstroja, trestn strieanie. Ak je
protest oprvnen, hrovi, ktor sa previnil, bude uloen men trest.
VIII.Hr, ktorho hokejka m by meran, mus ju ma v ase podania iadosti o jej
zmeranie vo svojich rukch. Tento hr me by na hrskej lavici alebo
na adovej ploche, ale hlavn rozhodca mus ma monos vizulne si overi, e
hokejka patr tomuto hrovi.
IX. Ak je meran hokejka neregulrna, koruliar, ktor sa previnil, mus ihne ods
na trestn lavicu a in regulrnu hokejku mu prinesie na trestn lavicu jeho
spoluhr. Hlavn rozhodca vrti neregulrnu hokejku na hrsku lavicu tmu,
a ak tm tto hokejku uprav na sprvne rozmery, me by znovu pouit, a teda
me by tie znovu meran.
X. Ak hlavn rozhodca nedoke ani pomocou meracej ablny zmera zakrivenie
epele hokejky, posdi hokejku ako neregulrnu a nech ju odstrni
z hry. V takom prpade tmom nebud uloen nijak tresty.
XI. O zmeranie hrskej alebo brankrskej hokejky mono poiada kedykovek
poas predenia alebo poas samostatnch njazdov po preden alebo
kedykovek od zaiatku stretnutia a po jeho skonenie.
Pravidlo 42 MERANIE HOKEJKY KORULIARA / SAMOSTATN NJAZDY
PO PREDEN
I. Kapitn me poiada o zmeranie hokejky aj v priebehu samostatnch njazdov
po preden.
II. Ak o meranie hokejky poiadal tm pred tm, ako sperov koruliar vykonal
samostatn njazd, priom sa zist, e jeho hokejka je regulrna, tmu, ktor
poiadal o meranie, bude uloen men trest pre hrsku lavicu, a koruliar
z tohto tmu mus ods na trestn lavicu. Od tohto momentu u nesmie za svoj
tm vykona nijak samostatn njazd. Potom me koruliar, ktorho hokejka
bola zmeran, vykona svoj samostatn njazd.

III. Ak meranie poda Pravidla 42-II. uke, e hokejka je neregulrna, koruliar,

ktor sa chystal vykona samostatn njazd, mus ods na trestn lavicu,
a od tohto momentu u nesmie za svoj tm vykona nijak samostatn
njazd. Samostatn njazd potom vykon al koruliar.
IV. Kapitni mu iada o meranie hokejok medzi ktormikovek samostatnmi
njazdmi po preden, ale poas kadej prestvky medzi jednotlivmi njazdmi
je povolen iba jedno meranie.
V. Ak sa hokejka koruliara meria po vykonan samostatnho njazdu, dsledky
vyplvajce z Pravidiel 42-II. a 42-III. sa nemenia. Ak koruliar dosiahol gl
s neregulrnou hokejkou, gl plat.

5. AS PRAVIDL HRY / VEOBECN

PREHAD Pravidl s zkladom pre hru adov hokej a musia by repektovan
a dodriavan za vetkch okolnost. Hoci bolo vynaloen vek silie, aby boli
vystihnut vetky mon priestupky na adovej ploche, rozhodcovia maj prvo
uklada tresty aj za priestupky, ktor s, poda ich nzoru, v rozpore s duchom fairplay a s ciemi tohto portu, ale ktor nie s uveden v tchto pravidlch.
Pravidlo 43 PRIEBEH STRETNUTIA
I. Stretnutie pozostva z troch 20-mintovch tretn, predenia, a ak je to potrebn,
aj samostatnch njazdov po preden.
II. Dva speriace tmy sa snaia dosiahnu o najviac glov. Vazom je tm, ktor
dosiahne viac glov.
III. Na dosiahnutie glu mus tm spsobom povolenm pravidlami umiestni puk
do brnky svojho spera ( vnimky pozri v Pravidle 179 a Pravidle 180 Priznanie glu ).
IV. Koruliari narbaj s pukom pomocou svojich hokejok a posvaj ho po adovej
ploche koruovanm a formou prihrvok a striel.
V. Bodyek je neoddelitenou sasou hry. Je to najastej spsob zskavania
puku pod kontrolu. Aby bol bodyek posden ako dovolen, mus spa rad
kritri stanovench tmito pravidlami.
VI. Hrov a funkcionrov tmov, ktor poruuj pravidl, trestaj alebo
rozhodcovia alebo, v zvanch prpadoch, prslun riadiaci subjekt.
Pravidlo 44 HRAC AS
I. Riadny hrac as pozostva z troch 20-mintovch tretn istho asu.
II. Medzi tretinami s 15-mintov prestvky.
III. Tmy si vymenia strany po kadej tretine riadneho hracieho asu.
IV. Poas prestvok sa mus upravi povrch adovej plochy. ad sa neupravuje
pred 5-mintovm a 10-mintovm predenm.
V. Predenie nasleduje po tretej tretine, ak je po 60 mintach riadneho hracieho
asu stav stretnutia nerozhodn, a pokrauje sa 5-mintovm, 10-mintovm
alebo 20-mintovm predenm. V kadom prpade sa predenie hr na nhlu
smr ( predenie sa skon a vazom stretnutia je tm, ktor dosiahol gl ).
Samostatn njazdy po preden sa skladaj z troch njazdov ( ak s potrebn )
kadho tmu. Ak po troch samostatnch njazdoch obidvoch tmov je stav
stretnutia stle nerozhodn, samostatn njazdy u pokrauj systmom nhlej
smrti.
Pravidlo 45 ASOMER
I. asomer poskytuje informciu o odohranom ase tretn ( 20 mint ) alebo
preden ( 20 mint, 10 mint alebo 5 mint ). as sa meria odpotavanm
od asu tretiny alebo predenia a do 00:00.
II. Potanie asu na asomere sa aktivuje po vhoden puku rozhodcom a preruuje
sa po zapskan rozhodcu.

III. Rozhodcovia maj monos konzultova s videobrnkovm rozhodcom

a iniciova potrebn opravy stavu asomera v prpadoch, ke vznikli pri meran
asu nepresnosti, a to najm po nesprvnom vhadzovan puku alebo
oneskorenej reakcii
asomeraa po vhoden puku alebo zapskan rozhodcu.
Pravidlo 46 HVIZD
I. Ke rozhodca zapska, aby preruil hru, hri musia presta fyzicky napda
protihrov a presta hra s pukom.
II. Hra na adovej ploche prebieha dovtedy, km rozhodca zapskanm hru
nepreru.
Pravidlo 47 PUK
I. Puk m spravidla iernu farbu a mus by vyroben zo zuachtenej gumy alebo
z inho materilu schvlenho IIHF.
II. Puk mus ma priemer 7,62 cm a hrbku 2,54 cm.
III. Hmotnos puku mus by 156 a 170 g.
IV. Tlaen logo, ochrann znmka a reklama nesmie ma priemer v ako 4,5 cm
alebo me zabera najviac 35% plochy kadej strany puku.

Pravidlo 48 ROZCVIENIE NA ADOVEJ PLOCHE

I. Poas predzpasovho rozcvienia tmov na adovej ploche je zakzan fyzick
kontakt medzi hrmi speriacich tmov a hri nesm koruova za stredn
erven iaru. Poruenie tchto pravidiel posudzuje nhradn rozhodca, ktor
sleduje toto rozcvienie.
II. Akkovek poruenie pravidiel, ktor sa vyskytne v priebehu predzpasovho
rozcvienia na adovej ploche, nemu tresta rozhodcovia stretnutia, pretoe
nie s v tom ase na adovej ploche, ale me to po stretnut riei riadiaci
subjekt.
Pravidlo 49 HRA S PUKOM
I. Hra sa mus okamite prerui, ak sa naru celistvos puku ( naprklad ak sa
rozlom alebo sa pokod inm spsobom ).
II. Ak sa kedykovek poas hry objav na adovej ploche al puk, hra nesmie by
preruen dovtedy, km pri hre neme djs k zmene pukov.

III. Puk sa mus po cel as udriava v pohybe. Ak jeden alebo obidva tmy
odmietaj hra s pukom, rozhodcovia preruia hru a nasledujce vhadzovanie
puku bude na najbliom bode na vhadzovanie puku od miesta, kde bola hra
preruen.
Pravidlo 50 VMENA STRN
I. Tmy musia zana stretnutie brnenm brnky bliej k ich hrskej lavici.
II. Tmy si musia vymeni strany pred kadou tretinou riadneho hracieho asu
a pred 20-mintovm predenm. Tmy si nevymieaj strany, ak sa nerob
prava adovej plochy ( naprklad pred 5- alebo 10-mintovm predenm ),
a tmy si nevymenia strany ani pred zaiatkom samostatnch njazdov
po preden.
III. Na nekrytom ihrisku v tretej tretine v ase 10:00 bude preruen hra a tmy si
vymenia strany. Poas predenia si tmy strany nemenia.
Pravidlo 51 POKRAOVANIE V HRE
I. Po kadom preruen hra pokrauje vhadzovanm puku, ktor vykon rozhodca.
II. Kad tretina sa zana vhadzovanm puku na strednom bode
na vhadzovanie. Kad alie pokraovanie hry po jej preruen sa uskuton iba
na jednom z deviatich bodov na vhadzovanie puku vyznaench na adovej
ploche.
Pravidlo 52 URENIE MIESTA VHADZOVANIA PUKU / VEOBECNE
I. Ke je preruen hra z akhokovek dvodu, ktor nie je vslovne uveden
niie, nasledujce vhadzovanie puku bude na najbliom bode na vhadzovanie
v psme, v ktorom bola preruen hra.
II. Ak bola hra preruen pre dva priestupky jednho tmu ( napr. hra
so zdvihnutou hokejkou a myseln ofsajd ), nasledujce vhadzovanie puku
bude na najbliom bode na vhadzovanie od miesta, ktor neposkytne tmu,
ktor sa previnil, zemn vhodu.
III. Ak poruenie pravidiel, za ktor bola preruen hra, spsobili obidva tmy ( napr.
hra so zdvihnutou hokejkou a myseln ofsajd ), nasledujce vhadzovanie puku
bude na najbliom bode na vhadzovanie puku od miesta, kde bola preruen
hra.
IV. Po preruen hry, ktor spsobil toiaci koruliar vo svojom tonom psme,
nasledujce vhadzovanie puku bude v strednom psme na najbliom bode na
vhadzovanie puku od miesta, kde ola preruen hra. Vnimkou je situcia,
e v tom istom ase bol brniacemu tmu uloen trest.
V. Ak hr vystrel puk tak vysoko, e zasiahne asomer alebo in prekku nad
stredom hracej plochy, hra sa preru a nasledujce vhadzovanie puku bude
na najbliom bode na vhadzovanie puku od miesta, z ktorho bol vystrelen.

Pravidlo 53 URENIE MIESTA VHADZOVANIA PUKU / UKLADANIE TRESTOV

I. Ke s uloen tresty, ktor oslabia jeden tm, nasledujce vhadzovanie puku
bude na jednom z dvoch bodov na vhadzovanie v obrannom psme tmu, ktor
sa previnil, s vnimkou:
1. Ak je trest uloen po dosiahnut glu, nasledujce vhadzovanie puku bude
na strednom bode na vhadzovanie puku;
2. Ak je trest uloen pred zaiatkom alebo po skonen tretiny, nasledujce
vhadzovanie puku bude na strednom bode na vhadzovanie puku;
3. Ak m by uloen trest brniacemu sa tmu, priom koruliari toiaceho tmu
poas arvtky prenikli vo svojom tonom psme za spojnicu kruhov
na vhadzovanie bliiu k modrej iare, nasledujce vhadzovanie puku bude
na jednom z dvoch bodov na vhadzovanie v strednom psme.
II. Ak koruliarovi toiaceho tmu je uloen trest poas vhadzovania puku v jeho
tonom psme, vhadzovanie puku sa presunie na niektor bod na vhadzovanie
puku v obrannom psme tmu, ktorho hr sa previnil.
III. Ak s tresty uloen obidvom tmom poas toho istho preruenia hry, ale
na rznych miestach a z rozlinch dvodov, vhadzovanie puku bude
v obrannom psme tmu, ktor sa previnil ako posledn.
IV. Ak je uloench viac trestov pre obidva tmy, ktor s zobrazen
na vsledkovej tabuli, nasledujce vhadzovanie puku bude na najbliom bode
na vhadzovanie puku v psme, v ktorom bola preruen hra.
V. Ak je toiacemu hrovi v jeho tonom psme uloen osobn trest alebo
osobn trest do konca stretnutia, nasledujce vhadzovanie puku bude
na najbliom bode na vhadzovanie puku od miesta, kde bola preruen hra.
Pravidlo 54 - URENIE MIESTA VHADZOVANIA PUKU / ZRANENIE
I. Ke je preruen hra pre zranenie hra, nasledujce vhadzovanie puku bude
na bode na vhadzovanie puku urenom pozciou puku alebo poda toho, ktor
tm mal puk v momente preruenia hry.
II. Ak tm zranenho hra m puk v tonom psme, bez ohadu na to, kde sa
zranen hr nachdza, nasledujce vhadzovanie puku bude na jednom z bodov
na vhadzovanie puku v strednom psme pri modrej iare jeho tonho psma.
III. Ak tm zranenho hra m puk v strednom psme, bez ohadu na to, kde sa
zranen hr nachdza, nasledujce vhadzovanie puku bude na jednom z bodov
na vhadzovanie puku medzi modrmi iarami, najbliom k miestu, kde bol puk
v momente preruenia hry.
IV. Ak tm zranenho hra m puk vo svojom obrannom psme, bez ohadu na to,
kde sa zranen hr nachdza, nasledujce vhadzovanie puku bude na jednom
z bodov na vhadzovanie puku v jeho obrannom psme.
V. Ak sa zran rozhodca, a ani jeden tm nem prleitos dosiahnu gl, hra bude
okamite preruen, a nasledujce vhadzovanie puku bude na najbliom bode
na vhadzovanie puku, kde bol puk v momente preruenia hry.

Pravidlo 55 URENIE MIESTA VHADZOVANIA PUKU / OBRANN PSMO

I. Ak hr brniaceho sa tmu zaliapne puk pri mantineli vo svojom obrannom
psme, nasledujce vhadzovanie puku bude na bode na vhadzovanie puku
v jeho obrannom psme na tej strane, kde bol puk v momente preruenia hry.
II. Ak toiaci koruliar vystrel alebo prihr puk, a brniaci koruliar akmkovek
spsobom odraz puk von z hracej plochy v strednom psme, nasledujce
vhadzovanie puku bude na bode na vhadzovanie puku v strednom psme,
najbliom k miestu, odkia sa puk odrazil.
III. Ak toiaci koruliar vystrel alebo prihr puk, a brniaci koruliar akmkovek
spsobom odraz puk von z hracej plochy vo svojom obrannom psme,
nasledujce vhadzovanie puku bude na bode na vhadzovanie puku v jeho
obrannom psme na tej strane, odkia sa puk odrazil.
IV. Ak toiaci tm spsob myseln ofsajd, nasledujce vhadzovanie puku bude
na bode na vhadzovanie puku v jeho obrannom psme na tej strane, kde tento
ofsajd vznikol.
Pravidlo 56 URENIE MIESTA VHADZOVANIA PUKU / STREDN BOD
NA VHADZOVANIE PUKU
I. Puk sa vhadzuje na strednom bode na vhadzovanie puku v tchto prpadoch:
1. Na zaiatku tretiny a predenia;
2. Po dosiahnut glu;
3. Po chybe iarovch rozhodcov pri zakzanom uvonen;
4. Ak koruliari oboch tmov zaliapnu puk pri mantineli v blzkosti strednej
ervenej iary;
5. Po predasnom vstupe koruliara do hry pri striedan brankra, ak tm, ktor
sa previnil m puk za strednou ervenou iarou. Ak je hra preruen predtm,
ako puk preiel cez stredn erven iaru, nasledujce vhadzovanie puku
bude na najbliom bode na vhadzovanie puku v psme, v ktorom bola hra
preruen.
II. Ke je hra preruen v strednom psme z akhokovek dvodu, priom
nemono uri, ktor tm preruenie hry spsobil, nasledujce vhadzovanie puku
bude na najbliom bode na vhadzovanie puku medzi modrmi iarami. Ak nie je
jasn, ktor z piatich bodov na vhadzovanie puku v strednom psme je najbli,
vyberie sa ten bod v strednom psme, ktor poskytuje domcemu tmu najviu
zemn vhodu.
Pravidlo 57 URENIE MIESTA VHADZOVANIA PUKU / TON PSMO
I. Ak koruliar toiaceho tmu zaliapne puk pri mantineli vo svojom tonom
psme, o rozhodca posdi ako jasn pokus o preruenie hry, nasledujce
vhadzovanie puku bude pred jeho tonou modrou iarou na bode
na vhadzovanie puku na tej strane, na ktorej bola preruen hra.
II. Ak koruliar toiaceho tmu vystrel puk cez ochrann sklo vntri svojho
tonho psma bez toho, aby sa puk dotkol protihra alebo jeho hokejky,
nasledujce vhadzovanie puku bude za jeho modrou tonou iarou na bode
na vhadzovanie puku, najbliom k miestu, odkia bol puk vystrelen.
III. Ak koruliar toiaceho tmu vystrel puk cez ochrann sklo vntri svojho
tonho psma, priom puk sa dotkne protihra alebo jeho hokejky,

nasledujce vhadzovanie puku bude v jeho tonom psme na bode

na vhadzovanie puku na tej strane, na ktorej sa puk dotkol protihra.
IV. Ak hr odkiakovek z adovej plochy vystrel puk na brnku a puk, bez odrazu,
naraz na akkovek as brnkovej kontrukcie a od nej sa odraz von z adovej
plochy, nasledujce vhadzovanie puku bude v jeho tonom psme na bode
na vhadzovanie puku na tej strane, z ktorej bol vystrelen puk.
V. Ak koruliar toiaceho tmu dosiahne gl so zdvihnutou hokejkou,
kopnutm puku alebo inm spsobom, ktor rozhodca alebo videobrnkov
rozhodca povauje za nedovolen, nasledujce vhadzovanie puku bude na bode
na vhadzovanie puku v strednom psme pri jeho tonej modrej iare.
VI. Ak puk vnikol do brnky po priamom odraze od rozhodcu, nasledujce
vhadzovanie puku bude v obrannom psme na najbliom bode na vhadzovanie
puku od miesta, na ktorom sa puk odrazil od rozhodcu.
VII. Ak toiaci koruliar vo svojom tonom psme posunie brnku z jej pozcie bez
toho, aby sa jej poksil vyhn, nasledujce vhadzovanie puku bude v strednom
psme na bode na vhadzovanie puku od pri jeho tonej modrej iare. Avak,
ak toiaceho koruliara vraz do brnky brniaci hr, vhadzovanie puku bude
v tonom psme na bode na vhadzovanie puku.
VIII.S tyri prpady, ke sa hra preru za modrou tonou iarou, ale
nasledujce vhadzovanie puku bude pred modrou tonou iarou:
1. Ak jeden alebo obidvaja obrancovia na adovej ploche alebo hr
prichdzajci z hrskej lavice toiaceho tm vstpi vo svojom tonom
psme poas arvtky do priestoru za myslenou spojnicou najvzdialenejch
bodov kruhov na vhadzovanie puku, bliou k modrej iare;
2. Ak koruliar toiaceho tmu akmkovek spsobom vystrel alebo usmern
puk von z adovej plochy bez toho, aby sa puk dotkol brnky alebo hra
brniaceho sa tmu;
3. Ak toiaci tm vo svojom tonom psme hr s pukom so zdvihnutou
hokejkou;
4. Ak bol toiaci koruliar v brnkovisku sperovho tmu.
Pravidlo 58 PROCEDRA VYKONANIA VHADZOVANIA PUKU
I. Puk vhadzuj rozhodcovia iba na jednom z vyznaench deviatich bodov
na vhadzovanie puku.
II. Na vhadzovan puku sa me zastni iba jeden koruliar z kadho tmu.
III. Dvaja koruliari na vhadzovan puku sa musia postavi elom k sperovej
brnke, pribline vo vzdialenosti dky hokejky, a ich hokejky sa musia dotka
pikou epele bielej asti bodu na vhadzovanie puku.
IV. Rozhodca me vhodi puk aj vtedy, ak je na vhadzovanie puku pripraven
len jeden hr, avak za predpokladu, e vetci ostatn koruliari, nezapojen
do vhadzovania puku, s na svojich stranch a na sprvnych miestach.
V. Pri vhadzovan puku na vlastnej polovici ihriska mus koruliar brniaceho
sa tmu poloi svoju hokejku na adov plochu ako prv.
VI. Pri vhadzovan puku na strednom bode na vhadzovanie puku mus koruliar
hosujceho tmu poloi svoju hokejku na adov plochu ako prv.
VII. Na piatich bodoch na vhadzovanie puku, okolo ktorch s krunice, vetci
koruliari, ktor nie s na vhadzovan puku, musia st na svojej asti adovej
plochy a z vonkajej strany tchto krunc ( dotyk s krunicou je dovolen ).

Hokejky koruliarov mu by vntri kruhov, avak za predpokladu,

e sa nedotkaj ani protihrov ani ich hokejok.
VIII.Koruliar mus ma svoje korule na svojej strane oddeovacej iary
( je povolen kontakt korule s iarou ), ktor je na krunici na okolo bodu
na vhadzovanie puku. Hokejka hra me by v priestore medzi oddeovacmi
iarami, avak za predpokladu, e sa nedotka ani protihra alebo
ani protihrovej hokejky.
IX. Vetci koruliari na adovej ploche pri vhadzovan na tyroch bodoch
na vhadzovanie puku medzi modrmi iarami musia ma dostaton odstup
od koruliarov, ktor s na vhadzovan puku. Poas procedry vhadzovania puku
sa hri na adovej ploche nesm vone pohybova alebo rui, prpadne in
ovplyvova procedru vhadzovania puku.
X. Ak koruliari u stoja pripraven na vhadzovanie puku, nemu meni svoje
pozcie.
Pravidlo 59 NESPRVNE VHADZOVANIE PUKU
I. Ak jeden alebo obidvaja koruliari, ktor s na vhadzovan puku, napriek vzve
nezaujm sprvne postavenie, me ich rozhodca vymeni za spoluhra
z adovej plochy.
II. Ak niektor z ostatnch koruliarov, ktor nie s na vhadzovan puku, predasne
vnikne do kruhu na vhadzovanie puku, rozhodca procedru vhadzovania mus
prerui. Koruliar na vhadzovan z tmu, ktor sa previnil, mus by vymenen.
III. Ak niektor z ostatnch koruliarov, ktor nie s na vhadzovan puku, predasne
vnikne do kruhu na vhadzovanie puku, a puk u padol na adov plochu,
rozhodca procedru vhadzovania mus prerui a vhadzovanie puku zopakova,
nie vak v prpade, e puk zskal tm, ktor sa neprevinil. Ak bola procedra
vhadzovania puku preruen, koruliar z vhadzovania puku z tmu, ktor
sa previnil, mus by vymenen.
IV. Po vmene hra na vhadzovan puku striedanie hrov nie je povolen.
Striedanie hrov je povolen a po dokonen opakovanho vhadzovania puku
a pokraovan v hre, avak okrem prpadu, e bol uloen trest, nsledkom
ktorho sa na adovej ploche zmenil poet hrov.
V. Ak koruliar vyhr vhadzovanie puku tm, e kopne puk spoluhrovi, hra
sa preru a vhadzovanie puku sa zopakuje. Koruliar na vhadzovan, ktor
sa previnil, mus by vymenen.
VI. Ak tm zska puk z vhadzovania puku po prihrvke rukou, hra bude
preruen, vhadzovanie puku sa mus opakova a koruliar tmu, ktor prihral
puk rukou, mus by vymenen. Ak puk po vhoden zasiahne koruliarovu
rukavicu a puk zska tm spera, hra sa nepreru. Tto situciu me posdi
a odpska ktorkovek rozhodca.
VII. Kadmu tmu, ktor druhkrt pri tom istom vhadzovan puku spsob
preruenie procedry vhadzovania, ulo rozhodca men trest pre hrsku
lavicu.
VIII.Vhadzovanie puku nemono vyhra takm spsobom, e koruliar na vhadzovan
puku kopne alebo rukou odraz puk vo vzduchu bezprostredne po tom,
ako opustil ruku rozhodcu.
IX. Ak koruliar prekro oddeovaciu iaru skr, ako bol puk vhoden, posdi sa to
ako preruenie procedry vhadzovania puku.

X. Akkovek kontakt s protihrom alebo s jeho hokejkou skr, ako bol puk
vhoden, posdi sa ako preruenie procedry vhadzovania puku.
Pravidlo 60 TELEVZNE PRESTVKY NA REKLAMU
I. V stretnut IIHF, ktor vysiela televzna stanica, mu by v kadej tretine dve
televzne prestvky na reklamu.
II. Tieto prestvky sa mu uskutoni po preruen hry po ase 14:00 a 08:00.
III. Televzne prestvky na reklamu nesm by:
1. Po zakzanom uvonen;
2. Poas presilovej hry;
3. Po dosiahnut glu;
4. Ak preruenie hry bolo z dvodu nariadenia trestnho strieania.
IV. V prpade, e televzna prestvka na reklamu sa neme uskutoni
v predpsanom asovom seku, bude nahraden po prvom preruen hry
v nasledujcom asovom seku na reklamu. Druh televzna prestvka
na reklamu potom bude po dvoch prerueniach hry po prvej televznej prestvke
na reklamu. Ak nastane in prpad, ke ete nebola druh televzna prestvka
na reklamu, bude sa tento postup opakova, km sa neuskutonia vetky
televzne prestvky na reklamu. Jedin vnimka nastva, ke je hrovi uloen
( nezhodujci sa ) p mintov trest. V tejto situcii bude televzna prestvka
na reklamu v predpsanom ase.
V. Televzne prestvky na reklamu nesm by poas predenia.
Pravidlo 61 ODDYCHOV AS TMU
I. Kad tm si me poas riadneho hracieho asu a poas predenia vyiada
jeden 30 sekundov oddychov as.
II. O oddychov as me poas preruenia hry poiada hlavnho rozhodcu
ubovon hr uren trnerom alebo priamo aj trner.
III. Vetci hri z adovej plochy mu poas oddychovho asu s na svoje
hrske lavice.
IV. Obidva tmy si mu vzia oddychov as poas toho istho preruenia hry,
ale tm iadajci oddychov as ako druh, mus to oznmi hlavnmu
rozhodcovi pred skonenm prvho oddychovho asu.
V. Tm neme poiada o oddychov as poas samostatnch njazdov
po preden, pred zaiatkom tretiny alebo po skonen tretiny.
VI. O oddychov as nemono poiada, ak tm dokonil striedanie hrov.
VII. O oddychov as nemono poiada po nesprvnom vhadzovan puku.
VIII.O oddychov as nemono poiada v priebehu hry.
Pravidlo 62 PREDENIE
I. V stretnut, v ktorom mus by vaz ( napr., v ktorom nerozhodn glov stav
nie je dovolen ), a v riadnom hracom ase sa skon nerozhodne, pokrauje
sa jednm 5-, 10- alebo 20-mintovm predenm, poas ktorho sa hr na
nhlu smr.
II. Pri 5- alebo 10-mintovom preden bude po skonen tretej tretiny 3-mintov
prestvka bez pravy adu a bez vmeny strn.

III. V prpade 20-mintovho predenia tmy po tretej tretine oddu do svojich atn
na 15-mintov prestvku a po prave adovej plochy si vymenia strany..
IV. Pravidl tkajce ukladanch trestov a prav, tkajcich sa presilovch hier
poas predenia, pozri Pravidlo 115.
Pravidlo 63 SAMOSTATN NJAZDY PO PREDEN
Pozri tie Pravidl 176-178 tkajce sa trestnho strieania.
I. Ak v preden, hranom na nhlu smr, ani jeden tm nedosiahne gl, na urenie
vaza sa pouij samostatn njazdy.
II. Pred zaiatkom samostatnch njazdov po preden, v strednej asti adovej
plochy medzi bodmi na vhadzovanie puku a po brnky, mus by nasucho
upraven adov plocha.
III. Rozhodca pozve kapitnov tmov na rebovanie, v ktorom sa rozhodne, ktor tm
zane vykonva samostatn njazdy ako prv.
IV. Brankri bud v tch istch brnkach, ako boli poas predenia.
V. Brankri obidvoch tmov sa mu strieda po kadom samostatnom njazde.
Ak sa mus niektor samostatn njazd z akhokovek dvodu opakova,
koruliar a brankr sa nesm zmeni, s vnimkou ak sa niektor z nich zranil.
VI. Samostatn njazdy vykonaj striedavo traja rzni koruliari z kadho tmu
(A,B,A,B,A,B). Tto koruliari nemusia by stanoven dopredu, a teda mu by
zmenen kedykovek a do okamihu, ke rozhodca zapskanm d koruliarovi
znamenie na vykonanie samostatnho njazdu.
VII. Samostatn njazdy mu vykona vetci hri obidvoch tmov, ktor s veden
v Zpise o stretnut, avak okrem hrov, ktorm ete neuplynuli tresty uloen
poas predenia alebo im boli uloen osobn tresty do konca stretnutia
alebo tresty v hre. Tto hri musia zosta v priebehu vykonvania samostatnch
njazdov na trestnej lavici alebo v atni.
VIII.Tm, ktor dosiahol poas prvch iestich samostatnch njazdov viac glov,
sa stva vazom stretnutia. Ak vsledok stretnutia je znmy ete predtm,
ako sa uskutonilo vetkch es samostatnch njazdov, zostvajce njazdy
sa u vykona nemusia.
IX. Ke je pomer glov po iestich samostatnch njazdoch nerozhodn, bud
samostatn njazdy pokraova systmom nhlej smrti.
X. Samostatn njazdy v systme nhlej smrti vykonva striedavo u iba jeden
koruliar z kadho tmu dovtedy, km nie je mon uri vaza stretnutia. Kad
koruliar, vrtane tch, ktor sa podieali na vykonan prvch iestich
samostatnch njazdov, je oprvnen v systme nhlej smrti vykona ubovon
poet potrebnch njazdov.
XI. Tm, ktor zanal vykonva samostatn njazdy ako prv, bude vykonva
samostatn njazdy v systme nhlej smrti ako druh a dovtedy, km nebude
rozhodnut o vazovi stretnutia.
XII. Ak aj napriek vzve hlavnho rozhodcu trner nepole nijakho koruliara
vykona samostatn njazd, alebo ak koruliar odmietne vykona samostatn
njazd, situcia sa vyhodnot, e gl nebol dosiahnut a v samostatnch
njazdoch pokrauje tm spera.
XIII. Ak tm odmietne as na vykonvan samostatnch njazdov po preden,
vazom stretnutia sa stane tm spera.
XIV.Rozhodca m prvo konzultova s videobrnkovm rozhodcom iba vtedy,
ak existuj pochybnosti o tom, i cel puk preiel za brnkov

iaru. Videobrnkov rozhodca pri samostatnch njazdoch po preden in

situcie neposudzuje.

6. AS PRAVIDL HRY / PRERUENIE HRY

PREHAD Hra sa zana vhodenm puku, ktor vykon rozhodca. Hra sa preru,
ak rozhodca zapska, pretoe bolo poruen niektor z pravidiel uvedench niie,
alebo vznikla udalos, ktor nedovouje pokraova v hre ( puk mimo hracej plochy,
zaliapnutie puku, at. ).
Pravidlo 64 ZSAH ZO STRANY DIVKOV
I. Kad zsah zo strany divkov musia rozhodcovia oznmi riadiacemu subjektu.
II. V prpade, e divci vhodia na adov plochu predmety, ktor ohrozuj
pokraovanie v hre, hra bude preruen a nasledujce vhadzovanie puku bude
na najbliom bode na vhadzovanie od miesta, kde bola preruen hra.
III. V prpade, ak divk chyt alebo in zabrni koruliarovi pokraova v hre, bude
hra preruen.
IV. Ak zasiahol divk voi koruliarovi tmu, ktor m puk, hra bude pokraova
a dovtedy, km puk nezska tm spera.
Pravidlo 65 ZAKZAN UVONENIE / HYBRIDN
I. Ak hr tmu, ktor m na adovej ploche rovnak alebo v poet hrov ako
tm spera, vystrel alebo usmern puk ( hokejkou, rukavicou, koruou, telom )
zo svojej polovice adovej plochy za iaru pre zakzan uvonenia tmu spera,
vrtane odrazu od mantinelu alebo ochrannho skla, priom sa puku na tonej
polovici adovej plochy nedotkne nijak koruliar ani z jednho tmu, spsob
zakzan uvonenie.
II. Poda pravidla o hybridnom zakzanom uvonen s potrebn dve
rozhodnutia iarovho rozhodcu. Najskr mus rozhodn, i puk vystrelen
hrom z vlastnej polovice adovej plochy prejde cez iaru pre zakzan
uvonenie v jeho tonom psme. Potom mus uri, i by sa ako prv dotkol
puku toiaci alebo brniaci hr.
III. Toto druh rozhodnutie mus iarov rozhodca urobi najneskr do okamihu, ke
prv z hrov dosiahne v koncovom psme rove bodov na vhadzovanie puku,
aj ke rozhodn me aj skr. Urujcim faktorom pre toto rozhodnutie
s korule koruliarov.
IV. V prpade, e puk je vystrelen tak, e sa okolo mantinelu pohybuje sp
smerom k strednej ervenej iare, iarov rozhodca mus rozhodn, ktor hr
by sa dotkol puku ako prv. V tomto prpade nie s urujcim faktorom body
na vhadzovanie puku v koncovom psme, ale iba puk samotn.
V. Ak za vystrelenm pukom nekoruuje nijak toiaci hr, hra nebude preruen
pre zakzan uvonenie, km brniaci hr neprejde cez svoju obrann modr
iaru a zrove km puk neprejde cez iaru pre zakzan uvonenie.
VI. Hra sa preru pre zakzan uvonenie, ak koruliarsky sboj o puk je tak
vyrovnan, e nie je mon uri, ktor hr z ktorho tmu by sa dotkol puku
ako prv.
VII. Ak pre zakzan uvonenie bola preruen hra, musia sa prsne dodra pravidl
o dovolenom fyzickom kontakte.
VIII. Ak bolo zakzan uvonenie zruen, pretoe toiaci hr zskal pozin
vhodu, potom hri musia dodra pravidl, ktor sa tkaj fyzickho kontaktu.

Pravidlo 66 ZAKZAN UVONENIE / OSOBITN SITUCIE

Pozri tie Pravidlo 204 Zakzan uvonenie a brankr
I. Pre potreby pravidla o zakzanom uvonen stredn erven iara je sasou
tonej polovice adovej plochy. V momente, ke koruliar dosiahne stredn
erven iaru, me vystreli puk na druh polovicu hracej plochy bez toho, aby
spsobil zakzan uvonenie.
II. Dosiahnutie strednej ervenej iary znamen, e hr s pukom na svojej hokejke
m kontakt s iarou (nie korule).
III. Iba tm, ktor hr v oslaben ( t.j. m na adovej ploche menej koruliarov, ako tm
spera ) smie vystreli puk zo svojej vlastnej polovice za iaru pre zakzan
uvonenie tmu spera bez toho, aby vzniklo zakzan uvonenie.
IV. O tom, i tm je alebo nie je oslaben, rozhoduje poet koruliarov na adovej
ploche v momente, ke puk opust hrovu hokejku. Ke trestomera
po skonen trestu hra otvoril dvierka na trestnej lavici, ale hr fyzicky
nevstpil na adov plochu, pre posdenie zakzanho uvonenia sa povauje
za hra na adovej ploche.
V. Tm sa nepovauje za oslaben, ak m na adovej ploche men poet hrov,
ak tento poet hrov nie je dsledkom uloench trestov.
VI. Ak puk vystrelen na zakzan uvonenie zasiahne rozhodcu, monos vzniku
zakzanho uvonenia ostva v platnosti. Ak puk po zsahu rozhodcu strat
rchlos a neprejde cez iaru pre zakzan uvonenie, zakzan uvonenie
sa zru.
VII. Po zakzanom uvonen sa puk vhadzuje na tom bode na vhadzovanie
v obrannom psme brniaceho sa tmu, ktor je najbliie k miestu poslednho
kontaktu hra s vystrelenm pukom.
VIII. Ak iarov rozhodcovia nesprvne posdia zakzan uvonenie, puk sa vhadzuje
na strednom bode na vhadzovanie.
IX. Zakzan uvonenie nie je, ak nastane niektor z nasledujcich situci:
1. Ak puk prejde za iaru pre zakzan uvonenie priamo od koruliara, ktor bol
na vhadzovan puku;
2. Ak je ktorkovek koruliar tmu spera, okrem brankra, schopn hra
s pukom predtm, ako prejde cez iaru pre zakzan uvonenie ( vrtane
koruliarov, ktor spomalili rchlos koruovania, aby umonili prechod puku
za iaru pre zakzan uvonenie alebo ktor predstieraj, e rchlo koruuj,
ale v skutonosti nerobia ni pre to, aby puk nepreiel cez iaru pre zakzan
uvonenie );
3. Ak striedajci hr, ktor odchdza na hrsku lavicu, namiesto toho, aby hral
s pukom, puk ignoruje, aby sa vyhol trestu za vea hrov na adovej ploche
alebo z akhokovek inho dvodu;
4. Ak sa puk dotkne akejkovek asti protihrovho tela alebo vstroja
kedykovek od okamihu, kedy je puk vystrelen a prejde za iaru pre zakzan
uvonenie;
5. Ak brankr v priebehu monho zakzanho uvonenia opust svoje
brnkovisko alebo je mimo svojho brnkoviska a presva sa smerom k puku;
6. Ak sa puk dotkne brnkovej kontrukcie ( tyky alebo dky ) a prejde za iaru
pre zakzan uvonenie.

Pravidlo 67 VYSTRELENIE ALEBO VYHODENIE PUKU Z HRACEJ PLOCHY

I. Ke je puk vystrelen alebo odrazen mimo hraciu plochu ( vrtane hrskej
lavice ) alebo naraz na in prekku ako je mantinel alebo ochrann sklo
nad adovou plochou, hra sa preru a nasledujce vhadzovanie puku bude
na najbliom bode na vhadzovanie od miesta, z ktorho bol puk vystrelen
alebo odrazen, pokia vak pravidl nestanovuj in.
II. Ke je hra preruen, pretoe strela alebo prihrvka hra zasiahla
spoluhra na hrskej lavici, ktor bol sklonen nad mantinelom alebo mal telo
nad adovou plochou, alebo puk vnikol na hrsku lavicu jeho tmu cez otvoren
dvierka, nasledujce vhadzovanie puku bude na najbliom bode
na vhadzovanie puku od miesta v tom psme, odkia bol puk vystrelen, priom
tm, ktor sa previnil, nesmie zska zemn vhodu.
III. Ke je hra preruen, pretoe strela alebo prihrvka hra zasiahla
protihra na hrskej lavici, ktor bol sklonen nad mantinelom alebo mal telo
nad adovou plochou, alebo puk vnikol na hrsku lavicu sperovho tmu
cez otvoren dvierka, nasledujce vhadzovanie puku bude v strednom psme
na bode na vhadzovanie puku, ktor je najbliie k hrskej lavici spera, priom
tm, ktor sa previnil, nesmie zska zemn vhodu.
IV. Ak puk opustil hraciu plochu priamo z vhadzovania puku, vhadzovanie puku
sa zopakuje na tom istom bode na vhadzovanie puku a neulo sa nijak trest
za zdriavanie hry.
V. Ochrann sklo na oboch koncoch hrskej lavice je pripevnen na stpiky, ktor
s pripevnen k zaoblenej vzpere ( ochrann sklo vntri hrskej lavice ). Ak puk
zasiahne stpik, je stle v hre, ale ak dopadne na vzperu, povauje sa za puk
mimo adovej plochy.
VI. Ak puk zasiahne ochrann sie za brnkou, povauje sa za puk mimo hracej
plochy a pravidlo pre vhadzovanie puku sa uplatn normlnym spsobom, pokia
bola hra preruen ( pozri tie Pravidlo 70-IX. o vnimkch ).
Pravidlo 68 PUK NA HORNOM KRYTE MANTINELU
I. Ak sa poas hry puk zastav na hornom kryte mantinelu kdekovek vntri hracej
plochy, bude sa povaova za puk v hre a hri puk mu zska akmkovek
dovolenm spsobom.
Pravidlo 69 PUK NA BRNKOVEJ SIETI ( ZBOKU A ZHORA )
I. Ak puk uviazne na vonkajej strane brnkovej siete ( na spodku zadnej asti
alebo na vrchnej asti brnkovej siete ) dlhie, ako dovouj pravidl hry, alebo
puk pritlaia protihri k brnkovej kontrukcii, hlavn rozhodca preru hru.
II. Ak preruenie hry zaprinil brniaci hr, vhadzovanie puku bude na najbliom
bode na vhadzovanie puku v jeho obrannom psme.
III. Ak preruenie hry zaprinil toiaci koruliar, vhadzovanie puku bude
na najbliom bode na vhadzovanie puku v strednom psme.
IV. Hra me pokraova, ak hr v priebehu hry vyklepne puk zo zadnej alebo
hornej asti brnkovej siete.
V. Ak pri vyklepnut puku z brnkovej siete v hornej asti brnky sa hr dotkne
puku svojou hokejkou, mono poui pravidlo o hre s pukom so zdvihnutou
hokejkou.

Pravidlo 70 PUK NA OCHRANNEJ SIETI ZA BRNKOU

I. Ak puk vystrelen v tonom psme zasiahne priamo ochrann sie za brnkou,
vhadzovanie puku bude na bode na vhadzovanie puku v strednom psme
pri tonej modrej iare.
II. Ak puk vystrelen v tonom psme zasiahne ochrann sie za brnkou
po odraze od hra brniaceho sa tmu, vhadzovanie puku bude v tonom
psme na najbliom bode na vhadzovanie puku od miesta, odkia bol puk
vystrelen.
III. Ak puk vystrelen spoza tonho psma zasiahne priamo ochrann sie
za brnkou, vhadzovanie puku bude na najbliom bode na vhadzovanie puku
od miesta, odkia bol puk vystrelen, avak nesmie poskytn zemn vhodu
tmu, ktor sa previnil.
IV. Ak je puk vystrelen poda Pravidla 70-III. zo strednho psma, vhadzovanie
puku bude na najbliom bode na vhadzovanie puku od miesta, odkia bol puk
vystrelen, avak nesmie poskytn zemn vhodu tmu, ktor sa previnil.
V. Ak je puk vystrelen poda Pravidla 70-III. z obrannho psma, vhadzovanie
puku bude na najbliom bode na vhadzovanie puku v obrannom psme.
VI. Ak puk vystrelen spoza tonho psma zasiahne ochrann sie za brnkou
po odraze od hra brniaceho sa tmu, vhadzovanie puku bude na najbliom
bode na vhadzovanie puku od miesta, z ktorho bol puk odrazen, avak nesmie
poskytn zemn vhodu tmu, ktor sa previnil.
VII. Ak sa puk vystrelen poda Pravidla 70-VI. odrazil v obrannom psme,
vhadzovanie puku bude na najbliom bode na vhadzovanie puku v obrannom
psme.
VIII. Ak sa puk vystrelen poda Pravidla 70-VI. odrazil v strednom psme,
vhadzovanie puku bude na najbliom bode na vhadzovanie puku v strednom
psme, z ktorho bol puk odrazen, avak nesmie poskytn zemn vhodu
tmu, ktor sa previnil.
IX. Ak vystrelen puk zasiahne ochrann sie za brnkou, ale rozhodca hru
nepreru, hra pokrauje, akoby puk zasiahol ochrann sklo.
Pravidlo 71 PUK MIMO DOHADU
I. Ak hlavn rozhodca strat puk z dohadu, preru hru. Nasledujce
vhadzovanie puku bude na najbliom bode na vhadzovanie puku od miesta, kde
bola preruen hra, ak pravidl nestanovuj inak.
Pravidlo 72 PUK ODRAZEN OD BRNKY
I. Ak puk, vystrelen toiacim koruliarom, zasiahne akkovek as rmu brnky
alebo brnkovej siete, a puk priamo opust hraciu plochu bez toho, aby
sa ho akmkovek spsobom dotkol protihr, vhadzovanie puku bude
v tonom psme. Ak sa puk odrazil pred alebo po nraze do rmu brnky alebo
brnkovej siete od hra brniaceho sa tmu, vhadzovanie puku bude
na najbliom bode na vhadzovanie puku od miesta, z ktorho bol vystrelen.
Pravidlo 73 PUK ODRAZEN OD ROZHODCU
I. Hra sa nepreru, ak sa poas hry puk dotkne rozhodcu, s vnimkou tchto
prpadov:

II.

III.
IV.

V.

1. Puk po odraze vnikne do brnky;

2. Puk po odraze opust hraciu plochu;
3. Puk zran rozhodcu.
Ak toiaci tm dosiahol gl tak, e puk vnikol do brnky po priamom odraze
od rozhodcu, gl sa neuzn a vhadzovanie puku bude na najbliom bode
na vhadzovanie puku od miesta, na ktorom puk zasiahol rozhodcu.
Gl sa uzn, ak puk zasiahne rozhodcu, ale potom do brnky vnikne akmkovek
dovolenm spsobom.
Ak sa puk odraz od rozhodcu von z hracej plochy v strednom psme,
vhadzovanie puku bude na bode na vhadzovanie puku v strednom psme,
najbliom k miestu, kde vznikol kontakt puku s rozhodcom.
Ak sa puk odraz od rozhodcu von z hracej plochy v niektorom koncovom psme,
vhadzovanie puku bude na bode na vhadzovanie puku v koncovom psme,
najbliom k miestu, kde vznikol kontakt puku s rozhodcom.

Pravidlo 74 PRIHRVKA RUKOU

I. Koruliar nesmie puk chyti do svojej dlane a koruova s nm, aby ho zskal
pod kontrolou, alebo aby sa tm vyhol zsahu protihra ( na tento puk ).
II. V prpade prihrvky rukou bude hra preruen a vhadzovanie puku bude
na najbliom bode na vhadzovanie puku od miesta, kde dolo k priestupku,
alebo kde spoluhr zskal puk pod kontrolu, avak poda toho, aby tm, ktor
sa previnil, nezskal zemn vhodu.
III. V obrannom psme je prihrvka rukou povolen iba za predpokladu, e koruliar,
ktor prijal prihrvku, je tie v svojom obrannom psme.
IV. Ak koruliar vo svojom obrannom psme myselne usmern puk rukavicou alebo
rukou k spoluhrovi, alebo umon svojmu tmu zska zemn vhodu
v ktoromkovek psme, okrem vlastnho obrannho psma, hra bude preruen
a vhadzovanie puku bude v obrannom psme na najbliom bode
na vhadzovanie puku od miesta, z ktorho smerovala prihrvka rukou.
V. Ak koruliar v strednom psme prihr puk rukou spoluhrovi v jeho obrannom
psme, rozhodca preru hru a vhadzovanie puku bude na najbliom bode
na vhadzovanie puku v jeho obrannom psme.
VI. Ak puk vnikne do brnky po hre rukou toiaceho koruliara alebo vnikne do
brnky po odraze od ktorhokovek koruliara akmkovek spsobom po hre
rukou, gl sa neuzn a vhadzovanie puku bude v strednom psme na najbliom
bode na vhadzovanie puku od miesta, kde hral toiaci hr rukou, avak poda
toho, aby tm, ktor sa previnil, nezskal zemn vhodu.
VII. Gl sa uzn, ak brniaci hr rukou zraz puk do vlastnej brnky.
Pravidlo 75 HRA S PUKOM SO ZDVIHNUTOU HOKEJKOU / POAS HRY
I. Ak sa hr svojou hokejkou dotkne puku nad rovou svojich ramien,
a ak potom zska puk on alebo jeho spoluhr, alebo ak sa puk odraz von
z hracej plochy, hra sa preru.
II. Ak sa tento priestupok stane v tonom psme a spoluhr zska puk
pod kontrolu v tonom psme, vhadzovanie puku bude v strednom psme na
bode na vhadzovanie puku najbliom od miesta, kde puk pod kontrolu zskal
spoluhr.

III. Ak sa tento priestupok stane v tonom psme a spoluhr zska puk

pod kontrolu v strednom alebo obrannom psme, vhadzovanie puku bude
na bode na vhadzovanie puku, ktor poskytuje najmeniu zemn vhodu pre
tm, ktor sa previnil.
IV. Ak sa tento priestupok stane v strednom psme, vhadzovanie puku bude
na bode na vhadzovanie puku v obrannom psme na tej strane, ktor
je najbliie
k miestu, kde spoluhr zskal puk pod kontrolu.
V. Ak sa tento priestupok stane v obrannom psme, vhadzovanie puku bude
na bode na vhadzovanie puku v obrannom psme na tej strane, ktor
je najbliie k miestu, kde spoluhr zskal puk pod kontrolu.
VI. Hra so zdvihnutou hokejkou poas hry sa posudzuje poda ramien hra ( zatia
o gl me by dosiahnut po usmernen puku do brnky iba hokejkou
zdvihnutou do prpustnej vky hornej dky brnky ).
VII. Hra sa nepreru, ak sa hr svojou hokejkou nad rovou svojich ramien dotkne
puku akmkovek spsobom, priom alm hrom, ktor bude hra s pukom,
sa stane protihr.
VIII.Gl sa uzn, ak hr zasiahne puk so zdvihnutou hokejkou a zraz puk
do vlastnej brnky.
IX. Nesenie puku na epeli svojej hokejky je dovolen za predpokladu, e koruliar
kedykovek pri svojom pohybe nezdvihne puk na epeli hokejky nad rove
svojich ramien. Ak sa pri tejto situcii hokejka s pukom dostane nad rove jeho
ramien, hra sa preru.
X. Ak hr tmu, ktor m puk pod kontrolou, sa dotkne puku so zdvihnutou
hokejkou poas avizovania trestu pre sperov tm, vhadzovanie puku bude
na jednom z dvoch bodov na vhadzovanie puku obrannom psme tmu, ktormu
bude uloen trest.
Pravidlo 76 HRA S PUKOM SO ZDVIHNUTOU HOKEJKOU PUK VNIKNE
DO BRNKY
Pozri tie Pravidlo 97-II.
I. Gl neme by uznan, ak toiaci koruliar svojou hokejkou, zdvihnutou
nad rovou hornej dky brnky, usmern alebo odraz puk do brnky, a to
aj v prpade, e puk sa odraz od ktorchkovek koruliarov, brankra alebo
rozhodcu, alebo sa odraz od adu, a potom vnikne do brnky.
II. Rozhodujcim faktorom je skutonos, kde sa puk dotkol hokejky vzhadom
na horn dku brnky. Ak kontakt s pukom vznikol na rovni alebo pod rovou
hornej dky, gl plat.
Pravidlo 77 OCHRANN SKLO / POKODEN
I. Ak niektor as ochrannho skla sa v priebehu hry pokod, hra sa mus
okamite prerui a me pokraova a po oprave pokodenej asti.
Pravidlo 78 OFSAJD
I. Jedinou iarou pre ofsajd je ton modr iara. Koruliari toiaceho tmu
nemu prekroi tto iaru pred pukom bez toho, aby nevznikol ofsajd.
II. Cel rka modrej iary sa povauje za sas toho psma, v ktorom je puk.

III. Ak bol puk v strednom psme, nepovauje sa za puk v tonom psme, pokia
nie je cel za modrou tonou iarou.
IV. Ak bol puk v tonom psme, nepovauje sa za puk v strednom psme, pokia
nie je cel za modrou tonou iarou.
V. Ak koruliar toiaceho tmu je v tonom psme a puk je v strednom psme,
puk sa nepovauje za puk v tonom psme, km nie je cel za modrou tonou
iarou.
VI. Pre posdenie ofsajdu je rozhodujca pozcia kor hrov toiaceho tmu
vzhadom na ton modr iaru vo vzahu k puku. toiaci koruliar je
v ofsajde, ke m obidve korule plne za modrou iarou v tonom psme
predtm, ako za modr iaru prejde cel puk. (Tka sa to puku ako
trojrozmernho objektu). Ak je puk vo vzduchu a je plne v priestore za modrou
tonou iarou pred ktormkovek toiacim koruliarom, ofsajd nie je.
VII. Poloha kor koruliarov sa posudzuje iba v dvoch polohch. Kad korua,
ktor je vo vzduchu, nepatr ani na jednu stranu modrej iary dovtedy, km sa
nedotkne adovej plochy.
VIII.Ak koruliar nechce by v ofsajde, me ma jednu koruu vntri tonho
psma tak dlho, km sa druh korua dotka adovej plochy v strednom psme
alebo tonej modrej iary.

Obrann psmo
Tm A

ton psmo
Tm A

Smer hry tmu A

Korule koruliara
Korule hra v ofsajde
Prihrvka
Zelen pky: Ofsajd nie je
erven pky: Ofsajd

Pravidlo 79 OFSAJDOV SITUCIE

I. Ofsajd bude, ak toiaci koruliar prihr puk spoluhrovi, ktor je v tonom
psme skr, ako puk prejde cez ton modr iaru. Po preruen hry bude
vhadzovanie puku na najbliom bode na vhadzovanie puku od miesta, odkia
bol puk prihran.
II. Ofsajd bude, ak toiaci koruliar vystrel puk spoza tonho psma a puk
opust hraciu plochu v tonom psme, v ktorom bol jeho spoluhr.

III.

IV.

V.

VI.

Po preruen hry bude vhadzovanie puku na najbliom bode na vhadzovanie

puku od miesta, odkia bol puk vystrelen, priom tm, ktor sa previnil, nesmie
zska zemn vhodu.
Ak hr brniaceho sa tmu zo svojho obrannho psma vystrel puk, ktor
zasiahne rozhodcu za modrou iarou a odraz sa od neho sp do obrannho
psma, v ktorom je ete stle koruliar toiaceho tmu, rozhodca bude avizova
vhodu pri ofsajde.
Ofsajd bude, ak koruliar prihr puk zo strednho psma spoluhrovi v tonom
psme. Po preruen hry bude vhadzovanie puku v strednom psme
na najbliom bode na vhadzovanie puku od miesta, odkia bol puk prihran,
avak poda toho, aby tm, ktor sa previnil, nezskal zemn vhodu.
Ofsajd bude, ak koruliar prihr puk zo svojho obrannho psma
spoluhrovi v tonom psme. Po preruen hry bude vhadzovanie puku
v obrannom psme na najbliom bode na vhadzovanie puku od miesta, odkia
bol puk prihran.
Ofsajd bude, ak toiaci koruliar je v tonom psme a svojou hokejkou narba
tak, e puk sa pohybuje okolo tonej modrej iary smerom von a dnu.
Po preruen hry bude vhadzovanie puku v strednom psme na najbliom bode
na vhadzovanie puku, kde bol pri preruen hry

Pravidlo 80 VHADZOVANIE PUKU PO OFSAJDE

I. Ak vznikne ofsajd, hra sa preru a vhadzovanie puku bude takto:
1. V strednom psme na najbliom bode na vhadzovanie puku od miesta,
kde do tonho psma zaviedol puk toiaci koruliar, priom jeho spoluhr
u bol v tonom psme;
2. Na strednom bode na vhadzovanie puku, ak prihrvka alebo strela smerovala
spomedzi strednej ervenej iary a tonej modrej iary;
3. Na bode na vhadzovanie puku v strednom psme pri obrannom psme,
ak prihrvka alebo strela smerovala spomedzi obrannej modrej iary
a strednej ervenej iary;
4. Na bode na vhadzovanie puku v obrannom psme tmu, ktor sa previnil,
ak koruliar spsobil ofsajd myselne;
5. Na bode na vhadzovanie puku v obrannom psme tmu, ktor sa previnil,
ak puk bol prihran alebo vystrelen toiacim koruliarom zo svojho
obrannho psma;
6. Na najbliom bode na vhadzovanie puku od miesta, z ktorho bol puk
vystrelen alebo prihran, priom vznikla vhoda pri ofsajde, ale sasne puk
opustil hraciu plochu;
7. Na bode na vhadzovanie puku v obrannom psme, ak brniacemu sa tmu bol
uloen trest poas vhody pri ofsajde toiaceho tmu.
Pravidlo 81 OFSAJD NIE JE
I. Ofsajd nie je, ak hr, ktor koruovanm vzad vedie puk a prejde cez modr
iaru pred pukom, priom v momente zskania puku mal ete obidve korule
v strednom psme pred modrou iarou.
II. Ofsajd nie je, ak koruliar prevezme prihrvku, priom jeho hokejka a jedna
korua s u v tonom psme, ale jedna korua sa ete dotka adovej plochy
v strednom psme.

III. Ofsajd nie je, ak koruliar brniaceho sa tmu, ktor je v strednom alebo tonom
psme, zavedie puk akmkovek spsobom sp do svojho obrannho psma
( hokejkou, prihrvkou alebo kopnutm puku ), priom s v tomto psme ete
koruliari toiaceho tmu.
Pravidlo 82 VHODA PRI OFSAJDE
I. Ak toiaci koruliar je vo svojom tonom psme skr ako puk, ale sa puku
nedotkol, rozhodca vzpa ruku, m avizuje vhodu pri ofsajde. Hra bude
pokraova, ak brniaci sa tm zska puk a ak toiaci koruliar sa nepoka
zska puk alebo printi protihra s pukom, aby sa musel vrti sp ku koncu
svojho obrannho psma, namiesto toho, aby opustil svoje ton psmo tak,
e sa dotkne aspo jednou koruou modrej tonej iary.
II. Aby mohol iarov rozhodca zrui avizovan vhodu pri ofsajde, vetci toiaci
koruliari musia opusti svoje ton psmo alebo brniaci sa tm mus vyvies
puk do strednho psma. Od toho momentu sa koruliari toiaceho tmu mu
op snai zska puk alebo vrti sa do tonho psma.
III. Ak po avizovan vhody pri ofsajde bola preruen hra, vhadzovanie puku bude
v strednom psme pri obrannej modrej iare brniaceho sa tmu na bode
na vhadzovanie puku, ktor je najbliie k miestu, kde bol puk pri preruen hry.
IV. Ak sa poas avizovania vhody pri ofsajde brniaci tm nesna vyvies puk
zo svojho obrannho psma a toiaci tm nejav snahu opusti svoje ton
psmo, hra bude preruen pre ofsajd. Vhadzovanie puku bude na bode
na vhadzovanie puku v strednom psme pri obrannej modrej iare brniaceho sa
tmu, ktor je najbliie k miestu, kde bol puk pri preruen hry.
V. Ak pri avizovan vhody pri ofsajde brniaci sa tm doprav puk do vlastnej
brnky, gl sa uzn.
VI. Koruliar brniaceho sa tmu pri vhode pri ofsajde poas vyprzdovania psma
me zavies puk za svoju brnku s podmienkou, e sa nepoka zdriava hru.
VII. Ak puk vystrelen do tonho psma spsob avizovanie vhody pri ofsajde,
priom puk vnikne do brnky brniaceho sa tmu ( alebo priamo alebo
od brankra, hra, alebo od rozhodcu, alebo po odraze od ochrannho skla
alebo mantinelu ), gl nebude uznan, lebo strela spsobila ofsajd. Skutonos,
e toiaci tm pred vniknutm puku do brnky opustil svoje ton psmo
je v tejto situcii nepodstatn.
VIII.Ak poas avizovania vhody pri ofsajde hr brniaceho sa tmu vystrel puk
priamo von z hracej plochy, pouije sa pravidlo o zdriavan hry a brniacemu
sa tmu bude uloen prslun trest.
IX. Ak djde k situcii z Pravidla 82-VIII., ale puk sa odraz od ochrannho skla
alebo spoluhra, priom nepreletel ponad obrann modr iaru, trest nebude
uloen, ale
vhadzovanie puku bude v strednom psme, pretoe bola
avizovan vhoda pri ofsajde.
X. Ak djde k situcii z Pravidla 82-VIII., ale puk sa odraz od ochrannho skla
alebo spoluhra, priom preletel ponad obrann modr iaru, trest nebude
uloen, ale vhadzovanie puku bude na bode na vhadzovanie puku v obrannom
psme, na tej strane, z ktorej bol vystrelen alebo odrazen.
XI. Ak poas avizovanej vhody pri ofsajde toiaci tm vystrelil puk cez modr iaru
a puk sa odrazil od hra brniaceho sa tmu a opustil hraciu plochu,
vhadzovanie puku bude na najbliom bode na vhadzovanie puku od miesta,
odkia bol puk vystrelen.

XII. Ak je sasne avizovan vhoda pri ofsajde a avizovan trest, pravidl anuluj
pravidl o ofsajde. Ak toiaci tm spsob pri avizovan vhody pri ofsajde
preruenie hry, ke bude brniacemu hrovi uloen trest, vhadzovanie puku
bude v obrannom psme poda pravidiel o vhadzovan puku po uloen trestu.
Pravidlo 83 VHODA PRI OFSAJDE / HYBRIDN ZAKZAN UVONENIE
I. Ak koruliar, ktor sa sna zrui zakzan uvonenie, vnikne za svoju ton
modr iaru pred pukom, m spsob avizovanie vhody pri ofsajde, zakzan
uvonenie bude posden poda pravidla o hybridnom zakzanom uvonen.
Ak iarov rozhodca rozhodne, e koruliar, ktor bol v ofsajde, by sa dotkol puku
ako prv, hra bude preruen pre ofsajd.
II. Ak sa hr dotkne puku poda Pravidla 83-I. skr, ako bola hra preruen pre
zakzan uvonenie, priom predtm u bola avizovan vhoda pri ofsajde,
vhadzovanie puku bude na bode na vhadzovanie puku, ktor je najbliie
k miestu, odkia bol puk vystrelen.
Pravidlo 84 MYSELN OFSAJD
I. Ofsajd je posden ako myseln, ke cieom toiaceho tmu bolo myseln
preruenie hry.
II. Vhadzovanie puku bude v obrannom psme tmu, ktor spsobil myseln
ofsajd.
III. Ofsajd bude posden ako myseln ofsajd, ak:
1. Puk je vystrelen na brnku alebo do blzkosti brnky toiacim tmom poas
avizovania vhody pri ofsajde, a printi brankra, aby chytil puk;
2. toiaci tm sa dotkne puku, alebo sa sna zska puk poas avizovania
vhody pri ofsajde, alebo sa sna napda brniacich koruliarov, ktor maj
puk;
3. toiaci tm dosiahne gl po akcii, ktor spsobila vhodu pri ofsajde
( t.j. vystrelen puk vnikol do brnky ), a preto v takom prpade gl nebude
uznan;
4. toiaci tm sa nesna opusti svoje ton psmo a zrui tak avizovan
vhodu pri ofsajde.
IV. Ak je puk vystrelen toiacim tmom do tonho psma a rozhodca avizuje
vhodu pri ofsajde, priom puk akmkovek spsobom vnikne do brnky, gl sa
neuzn, ale iba v prpade, e nebol myselne dosiahnut hrom brniaceho sa
tmu. Vhadzovanie puku bude na bode na vhadzovanie puku v obrannom psme
tmu, ktor spsobil myseln ofsajd.
V. Poas avizovania vhody pri ofsajde, ke toiaci tm opa svoje ton
psmo a puk nhodne zasiahne toiaceho koruliara vntri tonho psma,
hra bude preruen pre ofsajd, ale ofsajd sa neposdi ako myseln.
Pravidlo 85 ZRANEN KORULIAR
I. Ak je zrejm, e koruliar utrpel vne zranenie, rozhodcovia ihne preruia hru
a privolaj na adov plochu zdravotn slubu.
II. Vo vetkch ostatnch prpadoch, ak je koruliar zranen a neme
pokraova v hre alebo ods na hrsku lavicu, hra bude pokraova dovtedy,

km jeho tm nezska puk a zrove pokia nem jeho tm monos dosiahnu

gl.
III. Ak je koruliar zranen a sasne je mu uloen trest, smie ods
do atne. Ak mu je uloen men trest, v trest alebo trest v hre, mus jeho
tm okamite posla na trestn lavicu nhradnho koruliara, aby odpykal cel
trest.
IV. Ak zranen potrestan koruliar je schopn vrti sa do hry pred uplynutm
svojho trestu, mus ods na trestn lavicu a odpyka zvyok trestu.
V. Ke hra bola preruen, pretoe sa zranil koruliar, tento koruliar mus opusti
adov plochu a do hry sa smie vrti a ke hra znovu pokraovala.
Pravidlo 86 ZRANEN ROZHODCA
I. V prpade, e poas hry utrp zranenie rozhodca, bude hra okamite
preruen ( okrem prpadu, e jeden tm m monos dosiahnu gl ), aby bola
monos posdi vnos a poskytn zranenmu rozhodcovi oetrenie. Pokia
mono zranenie oetri okamite, zranen rozhodca me odkoruova
na hrsku lavicu domceho tmu alebo by oetren zdravotnkom domceho
tmu.
II. Ak je zranen hlavn rozhodca a v stretnut neme pokraova, v stretnut
sa bude pokraova s jednm hlavnm rozhodcom ( pri systme tyroch
rozhodcov). Pri systme troch rozhodcov, povinnosti hlavnho rozhodcu
prevezme jeden z iarovch rozhodcov, ktorho ur prtomn intruktor
rozhodcov alebo zranen hlavn rozhodca alebo vedci tmov.
III. Ak je zranen iarov rozhodca a v stretnut neme pokraova, v systme
tyroch alebo troch rozhodcov, me by nahraden, ak to hlavn rozhodca
( -ovia ) bud povaova za nevyhnutn.
IV. Ak na stretnutie je delegovan aj nhradn rozhodca, tento rozhodca vstpi
do stretnutia a ke je obleen a pripraven, priom medzitm hra bude
pokraova aj bez neho.

7. AS PRAVIDL HRY / STRIEDANIE HROV

PREHAD Striedane hrov poas stretnutia sa me uskutoni jednm z dvoch
spsobov: po preruen hry a v priebehu hry. V kadom prpade sa uplatuj
osobitn pravidl o tom, ako sa striedanie me alebo nesmie vykona.
Pravidlo 87 HR JE ALEBO NIE JE NA ADOVEJ PLOCHE / POSDENIE
I. Hr, ktor m jednu koruu na adovej ploche a jednu koruu na hrskej
lavici, sa povauje za hra mimo adovej plochy za predpokladu, e nehr
s pukom alebo sa nezapoj do nijakej akcie s protihrom alebo nem na adovej
ploche obidve korule.
Pravidlo 88 STRIEDANIE HRA V PRIEBEHU HRY
I. Hrov mono strieda kedykovek poas hry za predpokladu, e striedajci hri
s vntri zemia ohranienho hrskou lavicou a 1,5 m vzdialenosou
od mantinelu, a striedajci hri s mimo hry predtm, ako sa striedanie
uskuton.
II. Trest za vea hrov na adovej ploche sa ulo, ak poas striedania hr
vstupujci do hry opust 1,5 m znu a hr s pukom skr, ako odchdzajci hr
nem aspo jednu koruu mimo adovej plochy na hrskej lavici.
III. Trest za vea hrov na adovej ploche sa ulo, ak pri striedan hrov poas hry
hr vstupujci na adov plochu alebo hr odchdzajci z adovej plochy hr
s pukom, m kontakt s protihrom, priom odchdzajci aj vstupujci hr je
na adovej ploche v rmci 1,5 m zny.
IV. Trest za vea hrov na adovej ploche sa neulo, ak pri striedan hrov poas
hry striedajci hri s vntri zemia ohranienho hrskou lavicou a 1,5 m
vzdialenosou od mantinelu a striedajci hri nie s nijakm spsobom zapojen
do hry.
Pravidlo 89 NEDOVOLEN VSTUP HRA NA HRSKU LAVICU SPERA
I. Hr poas hry nesmie vstpi na hrsku lavicu sperovho tmu, vnimkou
je iba nhodn vstup.
Pravidlo 90 HRSKA LAVICA AJ ZA MODROU IAROU / OFSAJD
I. Ak poas avizovania vhody pri ofsajde toiaci hr odde z adovej plochy
zo svojho tonho psma na hrsku lavicu, ktor zasahuje do tonho
psma, bude povaovan za hra mimo adovej plochy, ale nhradnk mus
vstpi na adov plochu v strednom psme. Ke nhradnk vstpi na adov
plochu do svojho tonho psma, priom je stle avizovan vhoda pri ofsajde,
nhradnk mus opusti svoje ton psmo. Ak aj ostatn toiaci hri opustia
svoje ton psmo a iarov rozhodca zru vhodu pri ofsajde, hra
sa nepreru.

Pravidlo 91 STRIEDANIE HROV POAS PRERUENIA HRY

I. Za striedanie sa povauje vmena jednho alebo viacerch hrov.
II. Domci tm m prvo strieda hrov a po dokonen striedania hrov
hosujceho tmu. To znamen, e hosujci tm mus okamite po preruen hry
posla na adov plochu striedajcich hrov ako prv, potom me vykona
striedanie hrov domci tm. Ak jeden alebo druh tm spsob pri striedan
neprimeran zdranie, hlavn rozhodca alie striedanie nepovol.
III. Ke sa tm poksi strieda hrov po uplynut pridelenho asu alebo myselne
poruova toto pravidlo, hlavn rozhodca najprv tm napomenie, a po opakovan
priestupku ulo tmu men trest pre hrsku lavicu za zdriavanie hry.
IV. Akonhle boli hri tmu vystriedan, tm u nesmie zmeni pripraven
zostavu na adovej ploche dovtedy, km hra nepokrauje po sprvne vykonanom
vhadzovan puku.
V. Tmy nesm strieda hrov po nesprvne vykonanom vhadzovan puku.
VI. Ak po vmene hra po nesprvne vykonanom vhadzovan puku bol hrom
jednho alebo obidvoch tmov uloen trest, po ktorom sa zmenil poet hrov
na adovej ploche, tmy mu pred opakovanm vhadzovanm puku strieda
hrov.
VII. Po dosiahnut glu me prs na adov plochu z hrskej lavice iba toko
hrov, ktor bud strieda hrov z adovej plochy. Na adov plochu nesm
prs aj al hri, ktor by chceli oslvi dosiahnutie glu.
Pravidlo 92 POSTUP PRI STRIEDAN HROV
I. Pri striedan hrov mus by dodran tento postup:
1. Ihne po preruen hry hlavn rozhodca signalizuje hosujcemu tmu, aby
vystriedal svojich hrov;
2. Hosujci tm m k dispozcii p seknd na to, aby vystriedal svojich hrov;
3. Hlavn rozhodca zdvihne ruku na znamenie, e hosujci tm u nesmie
strieda svojich hrov;
4. Hlavn rozhodca so zdvihnutou rukou signalizuje domcemu tmu, aby
vystriedal svojich hrov;
5. Po piatich sekundch hlavn rozhodca pripa svoju ruku na znamenie toho,
e u ani domci tm nesmie strieda;
6. Hne, ako hlavn rozhodca pripa svoju ruku, iarov rozhodca, ktor bude
vhadzova puk, zapska, m signalizuje obidvom tmom, e maj najviac p
seknd na to, aby sa pripravili na vhadzovanie puku;
7. Ak uplynie p seknd ( prpadne aj menej, ak s koruliari
na vhadzovan pripraven skr ), iarov rozhodca vhod puk. iarov
rozhodca je zodpovedn za to, aby sa uistil, e vetci koruliari prikoruuj
do sprvneho postavenia na miesto vhadzovania;
8. Ke sa tm poksi strieda svojich hrov po uplynut pridelenho asu, hlavn
rozhodca mus posla hra ( hrov ) sp na ich hrsku lavicu a napomenie
trnera tmu, ktor sa previnil. alie poruenie tohto postupu zo strany toho
istho tmu m za nsledok uloenie menieho trestu pre hrsku lavicu
za zdriavanie hry.

Pravidlo 93 STRIEDANIE HROV POAS AVIZOVANHO ZAKZANHO

UVONENIA
I. Tm, ktor spsob zakzan uvonenie, nesmie vystrieda hrov skr, ako hra
nepokrauje vhadzovanm puku. Toto pravidlo sa vzahuje na tch hrov, ktor
boli na adovej ploche v momente, ke puk opustil hokejku hra, ktor spsobil
zakzan uvonenie.
II. Ak sa tm poksi vystrieda hrov po spsoben zakzanho uvonenia, hlavn
rozhodca tento tm najskr napomenie, a potom po takomto alom priestupku
tohto tmu mu ulo men trest pre hrsku lavicu za zdriavanie hry.
III. V prpade, e tm, ktor spsobil zakzan uvonenie, vyuije preruenie hry
a vyiada si oddychov as, tento tm ete stle nesmie vystrieda hrov.
IV. Tm smie vystrieda hra:
1. Ak chce nahradi brankra, ktorho v predchdzajcej hre nahradil al hr;
2. Ak chce nahradi zranenho hra alebo brankra;
3. Ak tm spsobil zakzan uvonenie a hrovi tmu spera bol uloen trest,
ktorm sa zmenil poet hrov na adovej ploche, obidva tmy mu vystrieda
hrov, ale vhadzovanie puku bude na bode na vhadzovanie puku v obrannom
psme tmu, ktormu bol uloen trest.
V. Koruliar, ktor zlom svoju hokejku poas hry, ke vzniklo zakzan uvonenie,
smie s k svojej hrskej lavici vzia si nov hokejku.

8. AS PRAVIDL HRY / GLY

PREHAD Pre uznvanie glov a pre situcie, pri ktorch gly nemono uzna,
platia tieto osobitn pravidl.
Pravidlo 94 DOSIAHNUTIE GLU
I. Gl sa uzn, ke tm poas hry vystrelil alebo usmernil puk do brnky, ktor cel
vnikol za brnkov iaru a hlavn a/alebo videobrnkov rozhodca predtm
nespozoroval nijak poruenie pravidiel ( vnimky, pozri Pravidlo 99- VII. ).
II. Gl sa uzn, ke cel puk vnikne do brnky za brnkov iaru medzi hornou
a bonmi dkami brnky.
III. Gl sa uzn, ke je puk vystrelen, kopnut, usmernen alebo in dopraven
do brnky hrom brniaceho sa tmu.
IV. Gl sa uzn, ak sa po strele toiaceho hra puk nhodne odraz do brnky
po zsahu akejkovek asti tela spoluhra.
V. Gl sa uzn iba vtedy, ak puk za brnkov iaru prejde v celku.
VI. Gl nie je, ak bol puk vystrelen do brnky poas preruenej hry.
VII. Gl u nemono odvola po vhadzovan puku na strednom bode na vhadzovanie
puku, ktor nasleduje bezprostredne po dosiahnut tohto glu. Akkovek
dodaton videozznamy, z ktorch vyplynie, e gl nemal by uznan, nie s
prpustn.
VIII.V priebehu hry mono uzna jeden gl iba jednmu tmu. V prpade, e puk
vnikol do brnky, hra potom pokraovala pred druhou brnkou, do ktorej tie
vnikol puk, a preto bola hra preruen, priom po prezret videozznamu
sa ukzalo, e mal by uznan prv gl, druh gl nebude uznan, uzn sa prv
gl a na asomere sa nastav stav v ase dosiahnutia prvho glu ( nastav
sa hrac as aj as prpadnho odpykvanho trestu ).
IX. Ak sa po prezret videozznamu zo situcie z Pravidla 94-VIII. zist, e prv gl
nemal by uznan, uzn sa druh gl a stav na asomere sa nezmen.
X. Za akkovek priestupky, ktor boli avizovan medzi dvomi glmi zo situcie
v Pravidle 94-VIII. alebo po preruen hry po druhom gle, bud uloen vetky
avizovan tresty, okrem prvho menieho trestu pre tm, ktor dosiahol druh gl
( v slade s pravidlami pre ruenie trestov po gle, dosiahnutom poas
avizovanho trestu ).
XI. Vloenie puku, nesenho na epeli svojej hokejky, do brnky spera je dovolen
za predpokladu, e koruliar poas pohybu nezdvihne svoju hokejku nad rove
svojich ramien ( pozri tie Pravidlo 75-IX. ).
XII. Gl sa neuzn, ak sa puk odrazil do brnky od hokejky alebo tela toiaceho
koruliara, ke bol brankr v svojom brnkovisku a toiaci koruliar bol
v brnkovisku predtm, ako puk vnikol do trojrozmernho priestoru brnkoviska.
Vhadzovanie puku potom bude na najbliom bode na vhadzovanie puku
v strednom psme.
XIII.Gl sa uzn, pokia v situcii z Pravidla 94-XII. hokejka je, ale korule koruliara
nie s v brnkovisku. Takto dosiahnut gl sa vdy uzn, ak koruliar svojou
hokejkou nijako nebrnil brankrovi v hre. Gl sa vak neuzn, ak koruliar
svojou hokejkou brnil brankrovi v hre, a potom vhadzovanie puku bude na
najbliom bode na vhadzovanie puku v strednom psme.
XIV.Aby mohol by gl uznan, puk mus prejs za brnkov iaru pred uplynutm
hracieho asu tretiny. Ak asomer nie je funkn, mono takto situciu

konzultova s videobrnkovm rozhodcom. Vo vetkch ostatnch prpadoch

je rozhodnutie rozhodcov konen.
XV. Gl dosiahnut sperovm tmom sa uzn, aj ke trestomera nedokzal otvori
dvierka na trestnej lavici po uplynut trestu potrestanho hra, a tm spsobil
oneskoren nvrat tohto hra na adov plochu.
Pravidlo 95 BRNKOVISKO A JEHO FUNKCIA PRI DOSIAHNUT GLU
I. Gl sa uzn, ak puk vnikne do brnky v ase, ke bol toiaci koruliar
v brnkovisku vinou fyzickho kontaktu s brniacim koruliarom; vnimkou
je situcia, ke toiaci koruliar mal dostatok asu opusti brnkovisko.
II. Gl sa uzn, ak je puk von v brnkovisku a do brnky ho doprav toiaci
koruliar svojou hokejkou.
III. Gl sa uzn, ak toiaci koruliar je v brnkovisku v momente, ke puk prejde
cez brnkov iaru, priom brankrovi nijakm spsobom nebrni v hre.
IV. Gl sa neuzn, ak bol brankr mimo svojho brnkoviska a toiaci koruliar
brnil brankrovi v nvrate do svojho brnkoviska alebo prekal brankrovi
zabrni vniknutiu puku do jeho brnky. Tomuto toiacemu koruliarovi bude
uloen men trest za nedovolen brnenie v hre.
V. Brnkovisko je trojrozmern priestor, a preto vetky pravidl, ktor sa tkaj
brnkoviska, sa nevzahuj iba na bledomodr adov plochu v brnkovisku, ale
aj na vzdun priestor nad touto adovou plochou a do rovne hornej dky
brnky.
Pravidlo 96 GL DOSIAHNUT KORUOU
I. Gl sa neuzn, ak puk vnikol do brnky po evidentnom kopnut toiacim
hrom.
II. Pod kopnutm puku sa rozumie vedom pohyb korule hra pozd adovej
plochy smerujci proti puku s myslom usmerni puk do brnky.
III. Gl sa uzn, ak toiaci koruliar kopne puk, ktor potom do brnky strel on sm
alebo jeho spoluhr, ke medzitm hral s pukom aj sperov brankr.
IV. Gl sa neuzn, ak koruliar kopne puk a ten sa odraz priamo od brankra alebo
jeho vstroja, alebo od hra ktorhokovek tmu do brnky.
V. Gl sa uzn, ak koruliar akmkovek spsobom nato svoju koruu s myslom,
aby sa puk od korule odrazil do brnky, priom mus by zrejm, e puk nebol
kopnut.
VI. Gl sa neuzn, ak sa koruliar poksi kopn koruou puk na svoju hokejku, ale
sa mu to nepodar a puk priamo po kopnut vnikne do brnky, pretoe tejto
situcii predchdzal pohyb nohou znamenajci kopnutie puku.
VII. Gl sa neuzn, ak brniaci hr strk do toiaceho koruliara, ktor v snahe
udra rovnovhu kopne puk do brnky. Rozhodujce je v tomto prpade
kopnutie puku a nie strkanie protihra.
VIII.Gl sa neuzn, ak hr m puk na svojej hokejke a kopne do hokejky v snahe
dosiahnu gl, priom po takejto kopnutej strele puk vnikne do brnky.

Pravidlo 97 NEUZNANIE GLU / POAS HRY

Pozri tie Pravidl 184 186 tkajce sa brankra a poruenia pravidiel
v brnkovisku.
I. Gl sa neuzn, ak toiaci koruliar kopne, hod alebo in usmern puk
do brnky akoukovek asou tela alebo inm spsobom ako svojou hokejkou,
aj keby sa ete po pvodnom kontakte puk odrazil od inho hra alebo
rozhodcu.
II. Gl sa neuzn, ak toiaci koruliar usmern, odraz alebo zraz puk do brnky
svojou hokejkou zdvihnutou nad rovou hornej dky brnky, a to aj v prpade,
e puk sa ete odraz od ktorhokovek hra, brankra alebo rozhodcu, alebo
sa odraz od adovej plochy a vnikne do brnky. Rozhoduje rove kontaktu puku
s hokejkou vzhadom k vke hornej dky brnky. Gl sa uzn, ak as hokejky,
s ktorou vznikol kontakt s pukom, bola na rovni alebo pod rovou hornej dky
brnky.
III. Gl sa neuzn, ak puk po odraze od rozhodcu priamo vnikne do brnky, aj keby
sa ete odrazil aj od koruliara niektorho z tmov alebo od brankra. Ak sa puk
odraz od rozhodcu, a potom vnikne do brnky akmkovek inm dovolenm
spsobom, gl sa uzn.
IV. Gl sa neuzn, ak toiaci hr vtla leiaceho brniaceho hra do brnky
spolu s pukom, ktor mal brniaci hr pod svojm telom.
V. Gl sa neuzn, ak koruliar neoprvnene vstpi do hry zo svojej hrskej lavice
a poas jeho prtomnosti na adovej ploche jeho tm v tom ase dosiahne gl.
VI. Gl sa neuzn, ak koruliar predasne opust trestn lavicu po svojej chybe
alebo po chybe trestomeraa, a tm tohto koruliara dosiahne gl v ase, ke
je koruliar na adovej ploche alebo u bol vystriedan. Koruliar sa mus vrti
na trestn lavicu a odpyka si zvyok trestu. Odpyka sa musia aj tresty, ktor
boli v tom ase uloen.
VII. Hlavn rozhodca m prvo konzultova s iarovmi rozhodcami vetky udalosti,
ktor sa vyskytli pred dosiahnutm glu. Ak iarov rozhodca spozoroval
priestupky, za ktor sa uklad v trest, osobn trest do konca stretnutia, trest
v hre alebo trest za neportov sprvanie sa toiacim hrom, a ktor hlavn
rozhodca pred dosiahnutm glu nespozoroval, iarov rozhodca me udalosti
opsa a hlavn rozhodca me gl odvola a uloi tresty.
VIII.Gl sa neuzn, ak puk preiel za brnkov iaru po skonen hracieho asu
tretiny.
IX. Gl sa neuzn, ak puk preiel za brnkov iaru po preruen hry. Tto situciu
videobrnkov rozhodca neposudzuje.
Pravidlo 98 NEUZNANIE GLU / POSUNUT BRNKA
I. Ak brniaci hr premiestni svoju brnku a tm spera dosiahne gl, gl sa uzn
za predpokladu:
1. Sper bol v procese streby predtm, ako bola brnka posunut;
2. Hlavn rozhodca posdil, e puk by vnikol do brnky ak by tto bola brnka
v zkladnej polohe.
II. Ak brniaci hr myselne posunie svoju brnku v ase, ke je toiaci hr
v brejku, ke bol brankr odvolan z adovej plochy a nahraden koruliarom,
hlavn rozhodca prizn gl v prospech tmu, ktor sa neprevinil.
III. Brnka sa povauje za posunut, ak:
1. Jeden alebo obidva brnkov ohybn kolky nie s vo svojej diere;

2. Sa celkom vysunula z jednho alebo oboch ohybnch kolkov;

3. Jedna alebo obidve dky brnky nie s celou plochou na adovej ploche.
IV. Vo vetkch ostatnch prpadoch brnkovch kontrukci, ktor nepouvaj
ohybn kolky, musia dky brnky st na adovej ploche priamo na brnkovej
iare v ase, ke puk vnikol do brnky a me by uznan.
V. Ak sa poas hry akmkovek spsobom posunie brnka zo svojej zkladnej
polohy, hra sa preru, ak sa brnka nevrti do svojej zkladnej polohy.
Ak sa brnka vrti do svojej zkladnej polohy, hra bude pokraova.
VI. Gl sa neuzn, ak bola brnka posunut predtm, ako puk preiel za brnkov
iaru, s vnimkou, e plat Pravidlo 98- I.
Pravidlo 99 VIDEOBRNKOV ROZHODCA A UZNVANIE GLOV
I. Prezeranie videozznamu je mon iba na zklade poiadavky hlavnho
rozhodcu alebo videobrnkovho rozhodcu. Prezeranie videozznamu je uren
predovetkm na posdenie glovch situci.
II. Ak bol dosiahnut gl alebo nastala situcia, e mohol by dosiahnut gl, hlavn
rozhodca m okamite poiada videobrnkovho rozhodcu o prezeranie
videozznamu. Videobrnkov rozhodca me hlavnmu rozhodcovi alebo
potvrdi sprvnos vsledku posdenia situcie alebo rozhodnutie vyvrti.
III. V prpade, e videobrnkov rozhodca nedoke zodpovedne posdi prezeran
situciu, konen rozhodnutie mus urobi hlavn rozhodca a jeho rozhodnutie
je konen.
IV. Ak o prezeranie videozznamu o monom gle, ktor hlavn rozhodca neuznal,
poiada hlavnho rozhodcu videobrnkov rozhodca, rozhodujce bude
stanovisko videobrnkovho rozhodcu.
V. Ke po preruen hry nepoiadaj o prezeranie videozznamu o monom gle
ani rozhodcovia ani videobrnkov rozhodca, po vhadzovan puku u prezeranie
videozznamu nie prpustn.
VI. Ak na konci hracieho asu tretiny nie je nijak podnet od rozhodcov alebo
videobrnkovho rozhodcu, aby sa prezerala otzna situcia, potom, ako hri
opustia hraciu plochu a zane sa prestvka, prezeranie videozznamu
nie je prpustn.
VII. Videobrnkov
rozhodca
me
prezera
iba
tieto
situcie
( pozri Pravidlo 45 III. na in ely ):
1. Cel puk preiel cez brnkov iaru;
2. Puk vnikol do brnky skr, ako bola posunut brnkov kontrukcia;
3. Puk vnikol do brnky pred alebo po uplynut asu tretiny;
4. Puk bol do brnky usmernen rukou alebo kopnut;
5. Puk sa odrazil do brnky od rozhodcu;
6. Puk bol predtm, ako vnikol do brnky, zasiahnut zdvihnutou hokejkou
toiaceho hra, ktor bola nad rovou hornej dky brnky.

9. AS TRESTY / ASOV TRVANIE A SITUCIE

PREHAD Tresty za priestupky poda svojho uvenia ukladaj delegovan
rozhodcovia stretnutia.
Priestupky brankrov, pozri 12. as - Osobitn pravidl pre brankrov.
Pravidlo 100 KEDY MONO UKLADA TRESTY
I. Tresty mono uklada kedykovek poas celho stretnutia, t.j. poas
60 mintovho riadneho hracieho asu, poas predenia, poas vykonvania
samostatnch njazdov po preden a odchode z tmov z adovej plochy
do svojich atn.
II. Rozhodcovia musia sledova akkovek priestupky a udalosti pred, poas
a po stretnut, a po uloen trestov uvies ich do Zpisu o stretnut.
III. "Pred" stretnutm predstavuje minty pred vodnm vhadzovanm puku, ke s
na adovej ploche rozhodcovia a hri, ale hra sa ete nezaala.
IV. Ak na adovej ploche ete nie s rozhodcovia, za akkovek poruenie pravidiel
spchan poas predzpasovho koruovania nemu by uloen tak tresty,
ak ukladaj rozhodcovia poas hry. Tieto priestupky zaznamen nhradn
rozhodca, a ak je to potrebn, bude sa nimi zaobera riadiaci subjekt.
Pravidlo 101 DSLEDKY TRESTOV
I. V systme dvoch rozhodcov nijakho hra nemu potresta obidvaja
rozhodcovia za ten ist priestupok, ale jednmu hrovi mu dvaja rozhodcovia
uloi dva tresty za dva rozlin priestupky.
II. Ak tm, ktormu bude uloen trest, m puk, hra bude okamite preruen. Ak
m puk sperov tm, hra bude pokraova dovtedy, km puk nezska tm, ktor
sa previnil.
III. Ak poas avizovania trestu tm, ktor m puk, dosiahne gl, skon sa prv
men trest. Ak bol uloen dvojit men trest, zru sa jeden men trest, ale
al men trest sa ulo. Ke m by uloen v trest, osobn trest alebo
trest v hre, tieto tresty sa uloia, aj ke bol dosiahnut gl.
IV. Ak poas avizovania trestu, maj by uloen menie tresty dvom alebo
viacerm hrom, priom sperov tm dosiahne gl, hlavn rozhodca poiada
kapitna potrestanho tmu, aby uril, ktor men trest sa zru. Druh a alie
tresty bud uloen. Poradie priestupkov na ukladanie trestov nem nijak vplyv.
V. Ak toiaci koruliar je v brejku a je sperom faulovan tak, e sperovi bude
uloen v trest a automaticky osobn trest do konca stretnutia, tento trest
sa ulo bez ohadu na to, i z nariadenho trestnho strieania bol alebo nebol
dosiahnut gl.
VI. Po uloen trestu mus s potrestan koruliar priamo na trestn lavicu alebo
do svojej atne, ak rozhodcovia nerozhodli in. V opanom prpade bude tmu
uloen ete men trest pre hrsku lavicu.
VII. Aj bolo jednmu tmu sasne uloench viac ako jeden trest s rovnakm
trvanm, a tento tm bude v hre pokraova oslaben, kapitn mus informova
hlavnho rozhodcu o porad, v akom bud tieto tresty odpykvan, a na zklade
toho potom bud al potrestan hri opa trestn lavicu.

VIII.Ak bol koruliarovi v tretej tretine uloen osobn trest, mus ods do svojej
atne, m sa mu zabrni, aby pokraoval v hre poas predenia
a pri vykonvan samostatnch njazdov po preden.
Pravidlo 102 TRESTY NA VSLEDKOVEJ TABULI
I. Tresty sa konia presne v ase, ktor uplynie od stavu na asomere, ke
bol trest uloen, po pripotan asu trestu. Naprklad, ak je men trest uloen
v 4:58, trest sa skon v 02:58. Ak v trest je uloen v 13:05, trest sa skon
v 08:05, avak bez ohadu na to, i koruliar vstpi alebo nevstpi na adov
plochu presne v momente, ke sa mu skonil trest. Pri zhodujcich sa mench
trestoch a osobnch trestoch koruliar sa me vrti na adov plochu
a po prvom preruen hry po skonen svojho trestu.
II. Z trestnej lavice po skonen svojho trestu sa v priebehu hry mu vrti na
adov plochu iba t hri, ktorch tresty zobrazoval asomer na vsledkovej
tabuli. Na vsledkovej tabuli sa nezobrazuj zhodujce sa menie a vie tresty,
osobn tresty, osobn tresty do konca stretnutia a zhodujce sa tresty v hre.
III. Tresty, ktor musia by zobrazen na vsledkovej tabuli, s: menie tresty, dvojit
menie tresty, vie tresty a tresty v hre.
IV. Odloen tresty sa na vsledkovej tabuli zobrazuj a od momentu, ke
sa zaalo ich odpykvanie.
V. V prpade osobnch trestov sa koruliari mu vrti na adov plochu
a po prvom preruen hry po odpykan svojho trestu.
VI. V prpade, e tmu je uloench viac trestov, koruliari sa mu vrti na adov
plochu a po odpykan svojho vlastnho trestu. Koruliarovi, ktor ete neodpykal
svoj vlastn trest, a vstpi na adov plochu namiesto spoluhra, ktor
u odpykal svoj trest, bude uloen al trest.
Pravidlo 103 OSLABEN TM
I. Tm sa povauje za oslaben, ak m na adovej ploche nsledkom uloench
trestov poas hry menej koruliarov ako tm jeho spera.
II. Ak tm spera dosiahne gl v ase, ke tm hr v oslaben, potrestan koruliar
sa me okamite vrti na adov plochu v prpade, e odpykval men trest
alebo men trest pre hrsku lavicu, ktorm bol jeho tm oslaben.
Pravidl 104 110 ASOV TRVANIE TRESTOV
ZHRNUTIE ( pre jednho hra )
Men trest / Men trest pre hrsku lavicu = 2 minty na asomere
V trest = 5 mint na asomere + automaticky osobn trest do konca stretnutia,
as sa nezobraz na vsledkovej tabuli ( 25 mint )
Men trest + V trest = 5 mint na asomere, potom 2 minty na asomere +
automaticky osobn trest do konca stretnutia, as sa nezobraz na vsledkovej tabuli
( 27 mint )
Osobn trest = 10 mint, as sa nezobraz na vsledkovej tabuli (10 mint )
Men trest + Osobn trest = 2 minty na asomere + 10 mint, as sa nezobraz
na vsledkovej tabuli ( 12 mint )
Men trest + Osobn trest do konca stretnutia = 2 minty na asomere + zvyok
do konca stretnutia, as sa nezobraz na vsledkovej tabuli ( 22 mint )

Osobn trest do konca stretnutia = zvyok do konca stretnutia, as sa nezobraz

na vsledkovej tabuli ( 20 mint )
Trest v hre = 5 mint na asomere + zvyok do konca stretnutia, as sa nezobraz
na vsledkovej tabuli ( 25 mint ) + automatick zastavenie innosti na jedno
stretnutie
Pravidlo 104 ASOV TRVANIE TRESTOV / MEN TREST MEN TREST
PRE HRSKU LAVICU
I. Men trest trv dve minty istho hracieho asu a na trestnej lavici ho mus
odpyka potrestan koruliar, okrem brankra. Za tohto koruliara nie je
na adovej ploche povolen nijak nhradnk. Ak tm spera poas tejto presilovej
hry dosiahne gl, uloen trest sa skon a koruliar me opusti trestn lavicu.
II. Ak tm poas presilovej hry dosiahne gl z trestnho strieania, potrestan
koruliar mus osta na trestnej lavici.
Pravidlo 105 ASOV TRVANIE TRESTOV / V TREST
I. V trest trv p mint istho hracieho asu a automaticky sa k nemu pridva
osobn trest do konca stretnutia. Poas piatich mint za tohto hra nie je
povolen na adovej ploche nijak nhradnk. Potrestan hr mus ods do
atne a cel trest na trestnej lavici odpyk spoluhr uren trnerom
prostrednctvom kapitna, bez ohadu na to, koko glov dosiahne tm spera.
Po piatich mintach sa nhradn koruliar z trestnej lavice vrti na adov
plochu. Uloen trest automaticky posdi riadiaci subjekt po stretnut.
Pravidlo 106 ASOV TRVANIE TRESTOV / MEN TREST A V TREST
I. Ak je koruliarovi uloen men trest a v trest ( a automatick osobn trest
do konca stretnutia ) v tom istom ase, v trest sa odpyk ako prv, a po jeho
skonen sa zane men trest. Potrestan hr mus ods do atne, a tresty
odpyk spoluhr, ktorho ur trner prostrednctvom kapitna.
II. Ak je men trest a v trest uloen dvom koruliarom z toho istho tmu
v tom istom ase, priom u tm bol oslaben, men trest sa bude odpykva
ako prv a odpykvanie vieho trestu sa nezane skr, ako sa neskon prv
trest. Hr, ktormu bol uloen v trest, mus ods do svojej atne a jeho
trest odpyk spoluhr, ktorho ur trner prostrednctvom kapitna.
Pravidlo 107 ASOV TRVANIE TRESTOV / OSOBN TREST
I. Osobn trest trv desa mint hracieho asu, ale za potrestanho hra me
na adovej ploche okamite hra nhradnk. Koruliar mus odpyka cel svoj
trest, ale pokia je zranen, jeho trest odpyk na trestnej lavici spoluhr, ktorho
ur trner prostrednctvom kapitna. Koruliar smie opusti trestn lavicu
a po prvom preruen hry po uplynut desiatich mint hracieho asu.
II. Ak je koruliarovi uloen kedykovek poas stretnutia druh osobn trest,
automaticky sa tento trest men na osobn trest do konca stretnutia. Tento
koruliar mus ods do atne, ale okamite me prs na adov plochu
nhradnk, priom na trestn lavicu nemus ods nijak spoluhr.

III. Ak je osobn trest uloen brankrovi, jeho trest mus odpyka koruliar, ktor
bol na adovej ploche v ase, ke bola preruenh hra, a ktorho ur trner
prostrednctvom kapitna.
Pravidlo 108 ASOV TRVANIE TRESTOV / MEN TREST A OSOBN TREST
I. Ak bol koruliarovi uloen men trest a osobn trest v tom istom ase,
potrestan tm mus ihne posla na trestn lavicu alieho koruliara, ktor
odpyk men trest. Za tohto koruliara nie je povolen nijak nhradnk.
Po uplynut tohto menieho trestu me nhradnk opusti trestn lavicu,
ale potrestan spoluhr mus odpyka svoj osobn trest. Osobn trest sa zana
mera a po skonen menieho trestu.
Pravidlo 109 ASOV TRVANIE TRESTOV / OSOBN TREST DO KONCA
STRETNUTIA
I. Pri uloen osobnho trestu do konca stretnutia mus potrestan hr alebo
funkcionr tmu ods do svojej atne, ale na adovej ploche je okamite povolen
nhradnk.
II. Hr, ktormu boli uloen dva osobn tresty do konca stretnutia v tom istom
stretnut alebo v rozlinch stretnutiach turnaja alebo inho podujatia, bude ma
automaticky zastaven innos pre najbliie stretnutie.
Pravidlo 110 ASOV TRVANIE TRESTOV / TREST V HRE
I. Pri treste v hre hr alebo funkcionr tmu je vylen zo stretnutia a mus ods
do atne. Na trestn lavicu odde nhradnk, ktorho ur trner prostrednctvom
kapitna, ktor sa do hry vrti po piatich mintach.
II. Trest v hre znamen aj automatick zastavenie innosti na ( minimlne ) jedno
stretnutie.
Pravidlo 111 SITUCIE PRI TRESTOCH
I. O pote hrov na adovej ploche poas hry rozhoduj iba tresty, ktor
s zobrazen na vsledkovej tabuli ( s vnimkou odloench trestov ).
II. Potrestan koruliar sa po gle sperovho tmu me vrti na adov plochu iba
v prpade, e v ase dosiahnutia glu odpykval men trest alebo men trest
pre hrsku lavicu ( nie odloen tresty ), ktorm bolo jeho drustvo oslaben.
V prpade, ke je na trestnej lavici viac koruliarov, skon sa prv men trest
alebo men trest pre hrsku lavicu ( okrem prpadu, ak ide o zhodujce sa
menie tresty alebo menie tresty pre hrsku lavicu , a v takom prpade
sa skon al men trest alebo men trest pre hrsku lavicu ).
III. Ak je avizovan men trest alebo men trest pre hrsku lavicu tmu, ktor
u odpykva v trest alebo trest v hre, a sperov tm dosiahne gl predtm,
ako bola preruen hra kvli uloeniu avizovanho trestu, avizovan trest
sa zru, pretoe bol dosiahnut gl.
IV. Ak je koruliarovi avizovan men trest, v trest a automaticky osobn trest
do konca stretnutia alebo trest v hre, a poas avizovania trestu sperov tm
dosiahne gl, men trest sa zru, ale v trest a automaticky osobn trest
do konca stretnutia alebo trest v hre sa ulo. Koruliar mus ods do svojej

atne a spoluhr, ktorho ur trner prostrednctvom kapitna, odpyk v

trest alebo trest v hre.
V. Ak maj by tmu sasne uloen dva alebo viacer tresty rovnakho trvania,
kapitn tohto tmu mus oznmi hlavnmu rozhodcovi ete pred pokraovanm
hry, ktor koruliar opust trestn lavicu ako prv ( po tom, ako sperov tm
dosiahne gl, alebo ako bud koruliari opa trestn lavicu po odpykan
svojich trestov ). Hlavn rozhodca tto informciu oznmi zapisovateovi.
Pravidlo 112 ZHODUJCE SA TRESTY
Pozri tie Prlohu k pravidlm adovho hokeja Zhodujce sa tresty
( IIHF Case Book )
I. Ak je obidvom tmom uloen rovnak poet mench trestov, vch trestov
alebo trestov v hre v tom istom preruen hry, tieto tresty sa povauj
za zhodujce sa tresty.
II. Pokia je to mon, hlavn rozhodca m zrui obidvom tmom o najv
mon poet trestov ( menie tresty, menie tresty pre hrsku lavicu, dvojit
menie tresty, vie tresty a automaticky osobn tresty do konca stretnutia,
a tresty v hre ) s rovnakou dkou.
III. Ak tmy hrali 5 proti 5 a obidvom tmom je uloen jeden men trest alebo men
trest pre hrsku lavicu, tmy bud hra 4 proti 4. Potrestan koruliari musia
ods na trestn lavicu, nhradnci na adovej ploche nie s povolen, a hri
sa mu vrti na adov plochu a po skonen ich trestov.
IV. Ak bol jednmu alebo obidvom potrestanm hrom poda Pravidla 112-III.
k meniemu trestu uloen aj osobn trest, tmy bud hra 4 proti 4 a na trestn
lavicu mus ods aj al koruliar, ktor odpyk men trest, priom potrestan
hr odpyk 12 mint. Hr, ktor priiel odpyka men trest, sa me vrti
na adov plochu po skonen trestu.
V. Ak bud uloen tresty poda Pravidla 112-I. a jeden tm u bol oslaben,
na adov plochu me s toko nhradnkov, koko bolo obidvom tmom
uloench zhodujcich sa trestov s rovnakou dkou. Tieto tresty nemaj nijak
svislos s odloenmi trestami ( pozri Pravidlo 113 ).
VI. Ak tmy nehrali 5 proti 5, po uloen zhodujcich sa trestov, ktor sa vetky
navzjom zruili, sa poet hrov na adovej ploche nezmen.
VII. Ak bolo obidvom tmom uloench viac trestov, zru sa poda pravidla
o zhodujcich sa trestoch rovnak poet mench trestov, vch trestov
a automaticky osobnch trestov do konca stretnutia, a trestov v hre. Vetky
akkovek odlin tresty sa musia zobrazi na vsledkovej tabuli a hri ich
musia odpyka. Na adov plochu sa sm vrti po odpykan trestu a po prvom
preruen hry.
VIII.Hri, ktorm boli uloen vie tresty alebo tresty v hre, a tieto tresty s
zhodujce sa tresty, musia ods do svojich atn, priom na trestn lavicu nejd
nijak nhradnci. Ak na vsledkovej tabuli vak bude zobrazen jeden z alch
uloench trestov, na trestnej lavici ho odpyk nhradnk.
IX. V prpade
ukladania
trestov
brankrom,
pozri
Pravidlo
207-II.
a Pravidlo 207 IV.
X. Pre pouitie pravidiel o zhodujcich sa trestoch sa men trest a men trest
pre hrsku lavicu povauj za rovnak.

Pravidlo 113 ODLOEN TREST

I. Tm v priebehu hry nikdy nesmie ma na adovej ploche menej ako troch
koruliarov.
II. Hri sa vdy musia vraca z trestnej lavice na adov plochu v takom porad,
v akom im konili ich tresty.
III. Ak je poas hry uloen trest tretiemu alebo aliemu hrovi niektorho tmu,
a tento trest si vyaduje, aby na trestn lavicu odiiel koruliar, priom u jeho
dvaja spoluhri odpykvaj svoje tresty, meranie asu tretieho hra alebo
ktorchkovek alch hrov sa nesmie zaa skr, ako sa neskon trest
jednho z dvoch u predtm potrestanch hrov. Tret koruliar alebo al
koruliari musia by po uloen ich trestov stle na trestnej lavici, ale na adovej
ploche mu by namiesto nich nhradnci dovtedy, km sa nezan mera ich
tresty.
IV. Ke sa skon prv trest z trestov uloench trom alebo viacerm hrom,
koruliar sa smie vrti z trestnej lavice na adov plochu po prvom preruen hry
po skonen jeho trestu.
Pravidlo 114 AVIZOVANIE TRESTOV
I. Ak m by preruen hra a uloen trest, hr tmu, ktor sa previnil, mus ma
puk pod kontrolou.
II. Odraz puku alebo krtky kontakt hokejky s pukom sa nepovauje za puk
pod kontrolou, a preto sa hra nepreru, avak okrem prpadu, e by po takomto
kontakte dosiahol gl tm, ktor sa previnil.
III. Ak tm, ktor sa previnil, nem puk pod kontrolou, hlavn rozhodca vzpa ruku
na znamenie, e ulo trest, ale hru nepreru dovtedy, km:
1. Tm, ktor sa previnil, nezska puk pod kontrolu;
2. Puk nie je zaliapnut;
3. Puk nie je mimo adovej plochy;
4. Neurobil priestupok aj tm, ktor mal puk pod kontrolou;
5. Tm nespsobil zakzan uvonenie;
6. Nenastane in situcia stanoven tmito pravidlami.
IV. Ak m tm, ktor sa neprevinil, puk pod kontrolou, a poas avizovania trestu
vnikne puk do jeho brnky, gl sa uzn a avizovan trest sa ulo.
V. Tm, ktor sa previnil a je mu avizovan trest, neme dosiahnu gl, ktor
by dosiahol ako priamy nsledok akcie hra jeho tmu.
VI. Poas toho, ako hlavn rozhodca avizuje trest, dosiahne gl tm, ktor mal puk
pod kontrolou, gl sa uzn a zru sa prv - ak bolo avizovanch viac ako jeden
trest - avizovan men trest. Vetky alie tresty bud uloen.
VII. Ak tm, ktormu je avizovan trest, u hr oslaben, a tm spera poas
avizovania trestu dosiahne gl, jeden z u odpykvanch mench trestov
sa automaticky skon a vetky avizovan tresty bud uloen.
VIII.Ak je tmu avizovan men trest alebo men trest pre hrsku lavicu, a tento tm
u odpykva v trest alebo trest v hre, a tm spera dosiahne gl, avizovan
trest sa zru, ale odpykvanie vieho trestu alebo trestu v hre pokrauje.
IX. Ak tm urob priestupok a dosiahne gl ete predtm, ako hlavn rozhodca sta
prerui hru, gl sa neuzn a trest za priestupok sa ulo po preruen hry.

Pravidlo 115 TRESTY POAS PREDENIA

I. V preden, nezvisle od jeho asovho trvania, musia hra tmy so tyrmi
koruliarmi a jednm brankrom, ak v preden nebud pokraova neodpykan
tresty uloen poas riadneho hracieho asu alebo tresty uloen
pred zaiatkom predenia.
II. Ak je tmu v preden uloen men trest, tmy bud hra 4 proti 3.
III. Zhodujce sa tresty uloen poas predenia neovplyvuj poet hrov
na adovej ploche.
IV. Ak poas predenia m ma jeden tm po uloen trestov vhodu o dvoch
hrov, bude sa hra 5 proti 3. Pri prvom preruen hry po skonen poetnej
vhody 5 proti 3 sa poet hrov na adovej ploche uprav na 4 proti 4 alebo
4 proti 3.
V. Ak na konci riadneho hracieho asu tmy hrali 5 proti 4 alebo 4 proti 3,
v preden bud tmy pokraova 4 proti 3.
VI. Ak na konci riadneho hracieho asu tmy hrali 5 proti 3, v preden bud tmy
pokraova 5 proti 3. Po skonen trestov, priom medzitm nebola hra
preruen, na adovej ploche me vznikn situcia 5 proti 4 alebo 5 proti 5.
Pri prvom preruen hry sa poet hrov na adovej ploche uprav na 4 proti 4
alebo 4 proti 3.
VII. Ak na konci riadneho hracieho asu tmy hrali 4 proti 4 s koruliarmi na trestnej
lavici, ktorm neboli uloen zhodujce sa tresty, v preden bud tmy
pokraova 4 proti 4, priom po skonen trestov sa bud koruliari z trestnej
lavice vraca na adov plochu tak, e sa bude hra 5 proti 4 a 5 proti 5.
Pri prvom preruen hry sa poet hrov na adovej ploche uprav na 4 proti 3
alebo 4 proti 4.
VIII. Ak na konci riadneho hracieho asu tmy hrali 4 proti 4 s koruliarmi na trestnej
lavici, ktorm boli uloen zhodujce sa tresty, v preden bud tmy pokraova
4 proti 4.
IX. Ak na konci riadneho hracieho asu tmy hrali 3 proti 3, v preden bud tmy
pokraova 3 proti 3. Ke sa po skonen ich trestov zan koruliari vraca
z trestnej lavice na hraciu plochu a vznikne situcia 5 proti 4 alebo 5 proti 5,
pri prvom preruen hry sa poet hrov na adovej ploche uprav na 4 proti 3
alebo 4 proti 4..

10. AS OPIS TRESTOV

PREHAD Ide o defincie, vysvetlenia a vklad faulov poas stretnutia ( ktor trv
60 mint riadneho hracieho asu, me ma predenie a po om samostatn
njazdy, a po skonen stretnutia odchod hrov z adovej plochy do svojich atn ).
Pravidlo 116 NAPDANIE ROZHODCOV
DEFINCIA: Pokus hra alebo funkcionra tmu protestova alebo spochybova
rozhodnutia rozhodcov, voi rozhodcom pouva neslun, vulgrne alebo urliv
vrazy alebo gest, opu rozhodcu alebo fyzicky napadn rozhodcu.
I. Men trest
1. Hr, ktor udiera po ochrannom skle na protest proti rozhodnutiu rozhodcov;
2. Hr, ktor svojou hokejkou alebo inm predmetom udiera po mantineli
na protest proti rozhodnutiu rozhodcov.
II. Men trest pre hrsku lavicu
1. Hr, ktorho rozhodca neme identifikova, alebo funkcionr tmu, ktor voi
rozhodcovi pouva neslun, vulgrne alebo urliv vrazy, alebo pouije
meno ktorhokovek rozhodcu v svislosti s vykrikovanm kritickch
poznmok;
2. Potrestan hr, ktor po uloen trestu nejde ihne na trestn lavicu
alebo do atne, aj ke bol na to vyzvan;
3. Funkcionr tmu, ktor vyjadruje protest proti rozhodnutiu rozhodcov
udieranm po mantineli hokejkou alebo inm predmetom.
III. Osobn trest
1. Hr, ktor poas hry protestuje alebo spochybuje rozhodnutie
rozhodcov;
2. Hr, ktor myselne odstr puk z dosahu rozhodcu, ke ho chce zdvihn;
3. Hr, ktor vstpi alebo zotrvva v zem rozhodcov, ke sa tam
rozhodca dorozumieva s ktormkovek funkcionrom mimo adovej plochy;
4. Kapitn alebo nhradn kapitn, na adovej ploche alebo mimo nej, ktor
protestuje u rozhodcov proti vedeniu stretnutia, dodriavaniu pravidiel alebo
posudzovaniu hry;
5. Hr, ktor svojou hokejkou alebo inm predmetom udiera po mantineli
na protest proti rozhodnutiu rozhodcov, na zklade ktorho mu bol uloen
men trest alebo men trest pre hrsku lavicu;
6. Hr, ktor udiera po ochrannom skle na protest proti rozhodnutiu rozhodcov,
na zklade ktorho mu bol uloen men trest.
IV. Osobn trest do konca stretnutia
1. Hr alebo funkcionr tmu, ktor voi rozhodcovi pouva neslun, vulgrne
alebo urliv vrazy za to, e mu bol uloen men trest alebo men trest
pre hrsku lavicu. Ke v takomto sprvan sa pokrauje aj po skonen
stretnutia, a to na adovej ploche alebo mimo nej, osobn trest do konca
stretnutia mu me by uloen aj bez toho, e by mu bol predtm uloen
men trest alebo men trest pre hrsku lavicu.
V. Trest v hre
1. Hr alebo funkcionr tmu, ktor sa akmkovek spsobom dotkne rozhodcu
a zosmieuje priebeh stretnutia;
2. Hr, ktor sa zaenie svojou hokejkou po rozhodcovi.

Pravidlo 117 MEN TREST PRE HRSKU LAVICU

DEFINCIA: Nevhodn sprvanie sa alebo poruenie pravidiel na hrskej lavici
identifikovatenm alebo neidentifikovatenm hrom alebo funkcionrom tmu.
I. Za priestupky vznikajce na hrskej lavici sa uklad men trest pre hrsku
lavicu.
II. Priestupky, za ktor na adovej ploche mono uloi osobn trest alebo osobn
trest do konca stretnutia, bud trestan rovnako aj ke ich spsob
identifikovaten hr alebo funkcionr tmu na hrskej lavici .
III. Men trest pre hrsku lavicu odpyk koruliar, ktor bol adovej ploche v ase,
ke bola preruen hra alebo v prpadoch, ktor stanovuj tieto pravidl.
IV. Ak trner tmu odmietne uri koruliara, ktor m odpyka men trest
pre hrsku lavicu alebo trest za brankra, hlavn rozhodca ur koruliara poda
svojho uvenia.
Pravidlo 118 UHRYZNUTIE
DEFINCIA: Hr, ktor uhryzne akkovek as tela protihra.
I. Hrovi, ktor uhryzne protihra, bude uloen trest v hre.
Pravidlo 119 VRAZENIE NA MANTINEL
DEFINCIA: Hr, ktor bodyekuje, fauluje lakom, napadne alebo podraz
protihra tak, e mu spsob prudk vrazenie na mantinel.
I. Za vrazenie na mantinel sa uklad aspo men trest.
II. Hrovi, ktor zran alebo bezohadne ohroz protihra, bude uloen
alebo v trest a osobn trest do konca stretnutia, alebo trest v hre.
III. Za vrazenie na mantinel sa nepovauje, ak hr protihra vedceho puk
"valcuje" po mantineli, ke sa sna prenikn cez medzeru medzi nm
a mantinelom.
Pravidlo 120 ZLOMEN HOKEJKA / POKRAOVANIE V HRE VMENA
DEFINCIA: Hokejka, ktor nie je neporuen, m zlomen epe alebo rku, alebo
je u in pokoden, sa povauje za zlomen, a preto nedovolen.
I. Hr mus okamite pusti zlomen hokejku na adov plochu. Ak zasiahne
do hry so zlomenou hokejkou, bude mu uloen men trest.
II. Koruliarovi, ktor poas hry pouva brankrsku hokejku, bude uloen men
trest.
III. Hr, ktormu sa zlomila hokejka, nesmie prija hokejku hoden na adov
plochu z hrskej lavice alebo od divka, ale me ihne prija hokejku
od spoluhra na adovej ploche bez toho, aby po nov hokejku musel ods
k svojej hrskej lavici. Tto vmena sa vak mus uskutoni z ruky do ruky.
Spoluhrovi, ktor hod, posunie alebo vystrel hokejku, bude uloen men
trest.
IV. Pravidlo 120-III. zaha situcie, ke koruliar stratil neporuen hokejku
a spoluhr sa mu ju snail poda.
V. Koruliar nikdy nesmie vzia hokejku protihra:
(1)protihrovi na adovej ploche, ktor dr svoju hokejku, alebo mu spadla na
adov plochu;
(2) protihrovi, ktor sed na svojej hrskej lavici;

(3) zo stojana hokejok na hrskej lavici sperovho tmu.

Za poruenie tohto pravidla sa ulo men trest.
VI. Koruliarovi, ktor sa zapoj do hry poas toho ako nesie nhradn hokejku
koruliarovi alebo brankrovi, bude uloen men trest.
VII. Hrovi, ktormu sa zlomila hokejka, a poas hry prijme hokejku od svojho
spoluhra na trestnej lavici, bude uloen men trest.
VIII. Hr sa me zastni hry aj bez hokejky.
Pravidlo 121 BODNUTIE
DEFINCIA: Hr posunie horn ruku na rke jeho hokejky smerom dole, a tak
vytvor nebezpen vnelok, ktorm napadne telo protihra.
I. Za pokus o bodnutie sa ulo dvojit men trest a osobn trest.
II. Hrovi, ktor bodne protihra, sa ulo alebo v trest a osobn trest
do konca stretnutia, alebo trest v hre.
III. Hrovi, ktor zran alebo bezohadne ohroz protihra bodnutm, bude uloen
trest v hre.
Pravidlo 122 NAPADNUTIE
DEFINCIA: Hr po koruovan smerom k protihrovi do neho vraz neprimeranou
silou, nakoruuje alebo nasko na protihra.
I. Hrovi, ktor neprimeranou silou napadne protihra tak, e na protihra
nakoruuje alebo nasko, bude uloen aspo men trest.
II. Hrovi, ktor spsob fyzick kontakt s protihrom po preruen hry, hoci mal
dostatok asu preds tomuto kontaktu, bude uloen aspo men trest
za napadnutie.
III. Brankr, aj ke je mimo svojho brnkoviska, nie je "lovn zver". Ak protihr m
zbyton kontakt s brankrom, me mu by uloen men trest za napadnutie
alebo nedovolen brnenie v hre.
IV. Hrovi, ktor napadnutm zran alebo bezohadne ohroz protihra, bude
uloen v trest a automaticky osobn trest do konca stretnutia, alebo trest
v hre.
Pravidlo 123 NAPADNUTIE ZOZADU
DEFINCIA: Zkrok na hra, pri ktorom hr neoakva nebezpen der na zadn
as tela a nie je schopn sa mu brni.
I. Hrovi, ktor akmkovek spsobom zozadu zasiahne protihra spera tak,
e naraz na mantinel, na brnkov kontrukciu alebo inde na adovej ploche,
bude uloen aspo men trest a automaticky osobn trest.
II. Hrovi, ktor bezohadne ohroz protihra napadnutm zozadu, bude uloen
v hre a automaticky osobn trest do konca stretnutia.
III. Hrovi, ktor zran protihra napadnutm zozadu, bude uloen trest v hre.
IV. Ak sa koruliar k protihrovi oto chrbtom tesne pred sbojom tak, aby do neho
protihr vrazil zozadu a dostane tm sm seba do zranitenho postavenia,
takto zkrok sa neposdi ako napadnutie zozadu ( ale mu by uloen in
tresty ).

Pravidlo 124 NAPADNUTIE HLAVY A KRKU

DEFINCIA: Hr, ktor akmkovek spsobom, ktoroukovek asou svojho tela
alebo vstroja, napadne oblas hlavy alebo krku protihra, alebo protihrovi brni
v hre takm spsobom, e spsob kontakt hlavy protihra s ochrannm sklom
alebo mantinelom. der do hlavy a krku poas arvtky alebo bitky sa neposudzuje
ako napadnutie hlavy a krku.
I. Pri iadnom priamom zsahu do hlavy protihra neme s o ist zkrok.
Kad priamy zsah do hlavy alebo krku protihra, nhodn alebo
myseln, mus by potrestan.
II. Hrovi, ktor napadne hlavu alebo krk protihra, bude uloen jeden z tchto
trestov:
(1) men trest a osobn trest;
(2) v trest a automaticky osobn trest do konca stretnutia;
(3) trest v hre.
III. Hrovi, ktor zran alebo bezohadne ohroz protihra napadnutm hlavy
alebo krku, bude uloen trest v hre.
IV. Trest za napadnutie hlavy a krku sa ulo vtedy, ak je splnen jedna
z nasledujcich foriem napadnutia protihra:
1. Koruliar napadne oblas hlavy a krku protihra ktoroukovek asou svojho
tela alebo vstroja;
2. Koruliar pritla hlavu protihra o ochrann sklo alebo mantinel
hornou asou svojho tela;
3. Koruliar nasmeruje akkovek as svojej hornej asti tela ( rameno, lake,
predlaktie alebo plece ) tak, aby spsobil kontakt s oblasou hlavy a krku
protihra;
4. Koruliar sa zohne alebo vyklon svoje telo tak, aby zasiahol oblas hlavy
a krku protihra niektorou z asti hornej asti svojho tela;
5. Koruliar nadsko alebo zotrv v smere svojho koruovania tak, aby zasiahol
oblas hlavy a krku protihra.
V. Ak koruliar m puk a koruuje so zdvihnutou hlavou, priom oakva
napadnutie, protihr ho nesmie napadn tak, aby zasiahol jeho hlavu alebo krk.
VI. Ak hr najskr silnejie naraz do tela protihra, a potom sa nraz posunie
aj na oblas hlavy a krku, tto situcia sa neposdi ako napadnutie hlavy a krku.
VII. Napadnutie koruliara vedceho puk so sklonenou hlavou sa neposdi ako
napadnutie hlavy a krku, pokia ho napdajci hr nenapadne pohybom svojho
tela smerujcim zdola nahor.
VIII.Ak koruliar nezmen svoje postavenie vyplvajce z normlneho priebehu hry
a pribliujci sa protihr do neho naraz, je zkrok sa neposdi ako napadnutie
hlavy a krku, ak sa ned poui Pravidlo 124-IV. alebo Pravidlo 124-V.
Pravidlo 125 PD POD NOHY
DEFINCIA: Hr sa z akhokovek smeru myselne vrhne svojm telom pod nohy
protihra. Vsledkom je kontakt s nohami v oblasti protihrovch kolien.
I. Koruliarovi, ktor sa vrhne protihrovi pod nohy alebo zohne svoje telo tak
nzko, e napadne protihra v oblasti kolien, bude uloen aspo men trest.
II. Hrovi, ktor sa skr pri mantineli, aby sa vyhol bodyeku protihra, m
spsob, e protihr sa cez neho preval, bude uloen aspo men trest.

III. Koruliarovi, ktor zran alebo bezohadne ohroz protihra pdom pod nohy,
bude uloen v trest a automaticky osobn trest do konca stretnutia, alebo
trest v hre.
Pravidlo 126 ZOVRETIE PUKU RUKOU HRA
DEFINCIA: Koruliar me zrazi puk svojou rukavicou alebo chyti puk a ihne
ho poloi na adov plochu, ale nesmie chyti puk a zovrie ho do svojej dlane
( napr. dra puk v rukavici ), podra puk dlhiu dobu, ak treba na to, aby puk
poloil na adov plochu, alebo koruova s pukom, ktor m vo svojej rukavici.
I. Koruliarovi, ktor zachyt puk a dr ho, ke stoj alebo koruuje s pukom
v rukavici a chce sa vyhn protihrovi alebo zabrni mu, aby zskal puk, bude
uloen men trest za zovretie puku rukou.
II. Koruliarovi, ktor poas hry zdvihne rukou puk sa z adovej plochy mimo
vlastnho brnkoviska, bude uloen men trest.
III. Koruliarovi, ktor prikryje puk svojou rukavicou na adovej ploche mimo svojho
brnkoviska, bude uloen men trest.
IV. Ak koruliar rukou zdvihne puk z adovej plochy, skryje alebo zakryje puk svojou
rukavicou na adovej ploche vo svojom brnkovisku, priom je brankr jeho tmu
na adovej ploche, proti tmu, ktor sa previnil, bude nariaden trestn strieanie.
Pravidlo 127 KROSEK
DEFINCIA: Hr udrie protihra hokejkou, ktor dr obidvomi rukami a nijak as
hokejky sa nedotka adovej plochy.
I. Hrovi, ktor krosekuje protihra, bude uloen aspo men trest.
II. Hrovi, ktor krosekom zran alebo bezohadne ohroz protihra, bude
uloen v trest a osobn trest do konca stretnutia, alebo trest v hre.
Pravidlo 128 NEDOVOLEN A NEBEZPEN VSTROJ
DEFINCIA: Chrnie a ochrann vstroj koruliarov vyroben z materilu, ktor
me spsobova zranenia, sa povauje za nebezpen a ich pouvanie je prsne
zakzan.
I. Hlavn rozhodca me zakza akkovek hrsky vstroj, ktor poklad
za nebezpen, lebo me spsobi zranenie.
II. Tm, ktorho hr hr s nedovolenm vstrojom, hlavn rozhodca najskr
napomenie. Za neakceptovanie napomenutia ktormkovek hrom tmu upravi,
nahradi alebo zabezpei vstroj poda intrukci hlavnho rozhodcu tak,
aby nebol nebezpen, bude hrovi, ktor sa previnil, uloen osobn trest.
III. Ak rozhodca povauje hokejku koruliara za nebezpen, hokejka mus by
vyraden z hry bez uloenia trestu. Ak koruliar znovu pouije takto hokejku,
bude mu uloen osobn trest.
IV. Hlavn rozhodca me poiada hra, aby odstrnil vetky osobn doplnky,
ktor povauje za nebezpen. Ak s tieto osobn doplnky ako odstrniten,
potom ich mus hr prelepi pskou alebo ich vsun pod dres a zabezpei ich
tak, aby neboli nebezpen. V takom prpade bude musie hr opusti adov
plochu a rozhodca tm napomenie. Za neakceptovanie napomenutia
ktormkovek hrom tmu upravi, nahradi alebo zabezpei vstroj poda

intrukci hlavnho rozhodcu tak, aby nebol nebezpen, bude hrovi, ktor
sa previnil, uloen osobn trest.
V. Za nebezpen vstroj sa povauje aj prasknut alebo pokoden
celotvrov maska alebo ochrann tt. Aj ke hr s takm pokodenm
vstroja smie dokoni svoju hern akciu, mus ma pred alm pokraovanm
v hre tento vstroj opraven alebo vymenen. V opanom prpade hlavn
rozhodca hra najskr napomenie, a potom mu ulo osobn trest.
Pravidl 129 137 ZDRIAVANIE HRY
DEFINCIA: Konanie, ktor myselne alebo aj nhodne spsobuje predlovanie
stretnutia, zapriuje preruovanie hry alebo zdriava v pokraovan hry.
Pravidlo 129 ZDRIAVANIE HRY / PRAVA VSTROJA
I. Hrovi, ktor spsob preruenie hry alebo zdriava pokraovanie hry opravou
alebo pravou svojho vstroja, bude uloen men trest.
Pravidlo 130 ZDRIAVANIE HRY / POSUNUTIE BRNKY
I. Hrovi, ktor myselne posunie brnku z jej zkladnej polohy, bude uloen
men trest.
II. Ak hr myselne posunie brnku z jej zkladnej polohy poas poslednch
dvoch mint riadneho hracieho asu alebo kedykovek poas predenia,
hlavn rozhodca v prospech tmu, ktor sa neprevinil, prizn trestn strieanie.
III. Ak hr myselne posunie svoju brnku z jej zkladnej polohy, priom
je protihr v brejku, hlavn rozhodca v prospech tmu, ktor sa neprevinil, prizn
trestn strieanie.
IV. V prpade, e je brankr odvolan z adovej plochy a koruliar jeho tmu posunie
brnku z jej zkladnej polohy, priom toiaci koruliar je v brejku, hlavn
rozhodca v prospech tmu, ktor sa neprevinil, prizn gl.
V. Ak posunutie brnky poas hry zaprin toiaci tm, ale puk zska pod kontrolu
brniaci sa tm a m jasn monos zaloi protitok na sperovu brnku, hra
sa nepreru dovtedy, km sa nezmen tm, ktor zska sp puk pod kontrolu.
Ak brniaci sa tm z tohto protitoku dosiahne gl, tento sa gl uzn.
VI. Ak sa zmen drite puku pod kontrolou z Pravidla 130-V. ete v obrannom
psme brniaceho sa tmu, vhadzovanie puku bude na jednom z bodov
na vhadzovanie puku v strednom psme pri modrej iare brniaceho sa tmu.
VII. Ak sa zmen drite puku pod kontrolou z Pravidla 130-V. a v strednom psme
alebo tonom psme brniaceho sa tmu, vhadzovanie puku bude na jednom
z bodov na vhadzovanie puku, ktor je najbliie k miestu, na ktorom bola hra
preruen.
Pravidlo 131 ZDRIAVANIE HRY / PADNUTIE NA PUK
I. Koruliarovi, ktor padne na puk, dr puk alebo puk stiahne pod svoje telo, aby
spsobil preruenie hry, bude uloen men trest. Ak vak puk uviazne medzi
koruliarovmi koruami alebo v jeho vstroji po ahnut si na adov plochu,
v snahe zablokova strelu alebo prihrvku, hra sa preru, ale trest sa neulo.

II. Koruliarovi, ktor pouije ruky na to, aby skryl puk v dlani alebo vo svojom
vstroji, a tm si vyntil preruenie hry, ulo sa men trest.
Pravidlo 132 ZDRIAVANIE HRY / BEZDVODN ZALIAPNUTIE PUKU
I. Koruliarovi, ktor m puk a pridriava ho hokejkou, koruami alebo telom
pri mantineli alebo aj inde na adovej ploche, a nie je napdan protihrom,
bude uloen men trest.
lnok 133 ZDRIAVANIE HRY / OSLAVA GLU
I. Po dosiahnut glu mu hri z hrskej lavice mu vstpi na adov plochu
len z dvodu vykonania striedania, a oslavova gl me iba toko hrov, ktor
s potrebn na vystriedanie. Za poruenie tohto pravidla rozhodca najskr
napomenie obidva tmy, a po alom poruen pravidla ulo men trest pre
hrsku lavicu.
Pravidlo 134 ZDRIAVANIE HRY / ONESKOREN NSTUP
I. Tmu, ktorho trner naas nepole na adov plochu pred zaiatkom tretiny,
vrtane predenia, sprvny poet hrov, bude uloen men trest pre hrsku
lavicu.
Pravidlo 135 ZDRIAVANIE HRY / VYSTRELENIE ALEBO VYHODENIE PUKU
Z HRACEJ PLOCHY
I. Hrovi, ktor poas hry je vo svojom obrannom psme a priamo ( bez odrazu )
vystrel, vyhod alebo vyraz/odraz puk rukou alebo svojou hokejkou von
z adovej plochy kdekovek na ihrisku, okrem miest, kde nie je ochrann sklo,
bude uloen men trest. Rozhodujcim faktorom je poloha puku, odkia bol puk
vystrelen.
II. Trest sa neulo, ak hr vystrel puk ponad mantinel pred hrskou lavicou,
ale nie za ochrann sklo za hrskou lavicou.
III. Hrovi, ktor je kdekovek na adovej ploche a myselne poas hry alebo
po preruen hry vystrel puk von z hracej plochy, bude uloen men trest.
IV. Trest sa neulo, ak puk vystrelen z obrannho psma zasiahne asomer
( kocku ) alebo strop nad stredom adovej plochy, m zaprin preruenie hry.
Pravidlo 136 ZDRIAVANIE HRY / STRIEDANIE PO ZAKZANOM UVONEN
I. Tm, ktor spsobil zakzan uvonenie, nesmie vystrieda hrov s vnimkou
tchto prpadov:
1. Ak chce vystrieda brankra, ktor bol nahraden alm koruliarom;
2. Ak chce vystrieda zranenho koruliara alebo brankra;
3. Ak bol niektormu tmu uloen trest, po ktorom sa zmen poet hrov
na adovej ploche, tm, ktor spsobil zakzan uvonenie, me vystrieda
hrov, hoci vhadzovanie puku bude v obrannom psme tmu, ktormu
bol uloen trest.
II. Trner, ktor sa poksi vystrieda hrov po zakzanom uvonen jeho tmu,
spsob zdranie hry, lebo rozhodcovia musia zorganizova na adovej ploche

sprvne zostavy hrov, a preto bude jeho tm napomenut. Tmu, ktorho trner
sa poksi druhkrt o nepovolen striedanie hrov po zakzanom uvonen,
aby oneskoril vhadzovanie puku, bude uloen men trest pre hrsku lavicu.
Pravidlo 137 ZDRIAVANIE HRY / PORUENIE PRAVIDIEL PRI VHADZOVAN
PUKU
I. Ak koruliar, ktor sa nezastn na vhadzovan puku, vstpi do kruhu
na vhadzovanie puku skr, ako puk padne na adov plochu, koruliar z jeho
tmu, ktor sa zastnil na vhadzovan puku, mus by vymenen. Po druhom
poruen pravidla ktormkovek koruliarom tohto tmu pri tom istom vhadzovan
puku, bude tmu, ktor sa previnil, uloen men trest pre hrsku lavicu.
II. Ke rozhodca vymenil koruliara na vhadzovan puku a in koruliar toto istho
tmu nezaujme sprvne postavenie na vhadzovan puku aj napriek napomenutiu,
tmu, ktor sa previnil, bude uloen men trest pre hrsku lavicu.
III. Koruliarovi, ktor sa nesprvne postav na vhadzovanie puku a aj napriek
upozorneniu rozhodcom nezaujme sprvne postavenie, bude uloen men
trest.
Pravidlo 138 PREDSTIERANIE PDU ALEBO ZRANENIA
DEFINCIA: Hr, ktor oividne predstiera pd alebo zranenie s myslom, aby bol
potrestan protihr.
I. Hrovi, ktor predstiera, e bol faulovan protihrom, bude uloen men
trest.
Pravidlo 139 FAUL LAKOM
DEFINCIA: Hr, ktor svojm lakom fauluje protihra.
I. Hrovi, ktor lakom fauluje protihra, bude uloen aspo men trest.
II. Hrovi, ktor faulom lakom zran alebo bezohadne ohroz protihra, bude
uloen v trest a osobn trest do konca stretnutia, alebo trest v hre.
Pravidlo 140 ZSAH PROTI DIVKOM
DEFINCIA: Hr alebo funkcionr tmu, ktor v priebehu stretnutia vyvol fyzick
kontakt s divkom, a to vrtane preruenej hry a prestvok.
I. Hrovi alebo funkcionrovi tmu, ktor vyvol fyzick kontakt,
odplca alebo sa zapoj do arvtky, bude automaticky uloen trest
v hre.
Pravidlo 141 BITKA NADMERNE HRUB HRA
DEFINCIA: Hr udrie protihra poas hry, po preruen hry alebo kedykovek
poas stretnutia v priebehu arvtky hrov.
I. Hrovi, ktor zane bitku, bude uloen trest v hre.
II. Hrovi, ktor akmkovek spsobom odplat der, bude uloen aspo men
trest.

III. Hrovi, ktor poas bitky alebo arvtky myselne odhod svoje rukavice alebo
prilbu, s myslom zapoji sa do bitky s protihrom, bude uloen osobn trest
a tresty za alie priestupky.
IV. Ak je v bitke jasn podnecovate a agresor, bude tomuto hrovi ako
agresorovi uloen men trest okrem ostatnch trestov za alie
priestupky.
V. Ak v bitke nie zrejm, kto je podnecovate alebo agresor, obidvom hrom me
by uloen trest v hre.
VI. Hrovi, ktor je na adovej ploche a ako prv zasiahne do prebiehajcej bitky
medzi dvoma protihrmi ( ako tret ), bude uloen, okrem alch trestov
z incidentu, osobn trest do konca stretnutia. Druh a vka alch uloench
trestov zvis od miery zsahu do prebiehajcej bitky.
VII. Hrovi, ktor napriek vzve hlavnho rozhodcu na skonenie pokrauje alebo
sa poka pokraova v bitke, alebo brni iarovmu rozhodcovi v snahe
zastavi bitku, bude uloen dvojit men trest alebo v trest a automaticky
osobn trest do konca stretnutia alebo trest v hre.
VIII.Ak bitka prebieha medzi hrom na adovej ploche a hrom mimo adovej
plochy, obidvom hrom bude uloen osobn trest alebo osobn trest do konca
stretnutia alebo trest v hre.
IX. Funkcionrovi tmu, ktor sa zapoj bitky na adovej ploche alebo mimo nej, bude
uloen alebo osobn trest do konca stretnutia alebo trest v hre.
X. Prvmu hrovi ktorhokovek tmu, ktor opustil hrsku alebo trestn lavicu
poas arvtky hrov na adovej ploche, bude uloen dvojit men trest
a automaticky osobn trest do konca stretnutia. Nasledujcim hrom, ktor
poas
arvtky
opustia
hrsku
lavicu,
bud
uloen
osobn
tresty. Nasledujcim koruliarom, ktor opustia trestn lavicu poas arvtky,
bude uloen men trest a osobn trest do konca stretnutia. Tieto tresty
sa zan odpykva a po skonen vetkch predchdzajcich trestov.
Opustenie alebo hrskej alebo trestnej lavice sa povauje za priestupok poda
tohto pravidla, a to aj v prpade, e sa hri nezapoja do bitky, aj ke s na
adovej ploche.
XI. Striedanie hrov pred arvtkou ( napr. striedanie hracch zostv ptiek )
je dovolen, ale kadmu hrovi, ktor sa potom zapoj do arvtky, bud
uloen tresty, akoby poas arvtky opustil hrsku alebo trestn lavicu, aby sa
mohol zapoji do prebiehajcej arvtky.
XII. Ak hri obidvoch tmov sasne opustia svoje hrske lavice alebo ak hri
jednho tmu opustia svoje hrske lavice potom, ke videli na adovej ploche
hrov druhho tmu, poda tohto pravidla bude uloen trest prvmu
identifikovatenmu hrovi kadho tmu.
XIII.Poda tohto pravidla mono hrom tmu uloi najviac p osobnch trestov
a/alebo osobnch trestov do konca stretnutia.
XIV.Hrovi nemono uloi trest v hre a nsledne osobn trest do konca stretnutia,
ak pokrauje v bitke.
Pravidlo 142 DER HLAVOU
DEFINCIA: Hr s prilbou alebo bez nej, ktor hlavou udrie protihra.
I. Hrovi, ktor sa alebo poksi alebo udrie protihra hlavou, bude uloen
trest v hre.

Pravidlo 143 HRA SO ZDVIHNUTOU HOKEJKOU

DEFINCIA: Hr nesie svoju hokejku alebo dr jej akkovek as nad vkou
svojich ramien a s touto hokejkou udrie protihra.
I. Hrovi, ktor je so zdvihnutou hokejkou v kontakte s protihrom, bude uloen
aspo men trest.
II. Hrovi, ktor so zdvihnutou hokejkou nemyselne zran protihra, bude
uloen dvojit men trest.
III. Hrovi, ktor zran protihra bezohadnou hrou so zdvihnutou hokejkou, bude
uloen vy trest a osobn trest do konca stretnutia, alebo trest v hre.
IV. Hr, ktor pri nprahu alebo po vystrelen alebo prihrvke puku spsob kontakt
s akoukovek hornou asou tela protihra, podlieha vetkm trestom za hru
so zdvihnutou hokejkou.
Pravidlo 144 DRANIE
DEFINCIA: Hr, ktor jednou alebo obidvomi rukami, ramenami, nohami alebo
akmkovek inm spsobom brni protihrovi v pohybe.
I. Hrovi, ktor dr protihra, bude uloen men trest.
II. S znme tri spsoby drania:
1. Hr chyt protihra jednou alebo obidvomi rukami s myslom zabrni mu
v pohybe s pukom alebo bez puku;
2. Hr, ktor sa nesna hra s pukom, ale pritla ramenom alebo hornou
alebo dolnou asou tela protihra na mantinel, aby mu zabrnil prenikn
popri mantineli;
3. Hr chyt za dres protihra, aby mu zabrnil v pohybe alebo spomalil jeho
rchlos.
Pravidlo 145 DRANIE HOKEJKY PROTIHRA
DEFINCIA: Hr, ktor chyt protihrovi hokejku jednou alebo obidvomi rukami, aby
mu zabrnil koruova, hra s pukom, alebo inak vone pokraova v hre, prpadne
inm spsobom znemon protihrovi poui svoju hokejku.
I. Hrovi, ktor dr hokejku protihra, bude uloen men trest.
Pravidlo 146 HKOVANIE
DEFINCIA: Hr, ktor svojou hokejkou preka alebo brni v pohybe protihrovi
s pukom alebo bez puku.
I. Hrovi, ktor hkuje protihra, bude uloen aspo men trest.
II. S znme tyri spsoby hkovania:
1. Hr svojou hokejkou hkuje rameno, ruku alebo rukavicu protihra, ktor
sa chyst prihra puk spoluhrovi alebo puk vystreli;
2. Hr je v kontakte pomocou svojej hokejky s akoukovek asou tela
protihra, s ktorm bojuje o zskanie puku;
3. Hr pouije svoju hokejku na kontakt s telom protihra, aby mu zabrnil
zosta v dran puku;
4. Hr pouije svoju hokejku, aby zabrnil protihrovi vone koruova.
III. Hrovi, ktor hkovanm zran alebo bezohadne ohroz protihra, bude
uloen alebo v trest a osobn trest do konca stretnutia, alebo trest v hre.

Pravidlo 147 NEREGULRNA HOKEJKA MERANIE HOKEJKY

DEFINCIA: Hri musia pouva hokejky, ktor s v slade predpismi IIHF.
I. Kapitn tmu me kedykovek po preruen hry poiada o zmeranie hokejky.
Ak sa meranm zist, e hokejka je neregulrna, hrovi, ktor sa previnil,
sa ulo men trest a hokejku vrti hlavn rozhodca na hrsku lavicu.
II. Hr, ktorho hokejka m by zmeran, v ase iadosti o meranie ju mus ma
vo svojich rukch. Tento hr me by na hrskej alebo trestnej lavici, alebo
na adovej ploche, priom hlavn rozhodca mus ma istotu, e hokejka patr
tomuto hrovi.
III. Ak sa meranm zist, e hokejka je regulrna, tmu, ktor poiadal o meranie,
bude uloen men trest pre hrsku lavicu za zdriavanie hry. Trest mus
odpyka ktorkovek z hrov, ktor boli v ase iadosti o meranie na adovej
ploche.
IV. Poet iadost tmu o meranie hokejok v jednom stretnut nie je ohranien,
ale v jednom preruen hry me o zmeranie hokejky poiada iba jeden tm.
V. Ak hr odmietne vyda svoju hokejku na zmeranie alebo pokod svoju hokejku
alebo akkovek as svojho vstroja, ke o to poiadal hlavn rozhodca, tento
vstroj sa bude povaova za neregulrny a hrovi bude uloen men trest
a osobn trest.
VI. O zmeranie hokejky mono poiada aj po dosiahnut glu poas riadneho
hracieho asu, ale aj v prpade, e hokejka je neregulrna, gl plat. Rovnak
pravidlo plat aj pre predenie a samostatn njazdy po preden.
Pravidlo 148 NESPRVNY PRCHOD ALEBO OPUSTENIE TRESTNEJ LAVICE
DEFINCIA: Koruliar, ktor na vstup alebo na opustenie trestnej lavice nepouije
adov plochu.
I. Koruliarovi, ktor na vstup alebo na opustenie trestnej lavice nepouije adov
plochu, bude uloen men trest.
Pravidlo 149 ZRANEN HR ODMIETA OPUSTI ADOV PLOCHU
DEFINCIA: Koruliar, ktor sa zranil, a ak kvli nemu bola preruen hra, nesmie
pokraova v hre a mus opusti adov plochu.
I. Koruliar, ktor je zranen a potrebuje lekrske oetrenie na adovej ploche,
mus ods na hrsku lavicu a na adov plochu sa smie vrti
a po nasledujcom vhadzovan puku. Koruliarovi, ktor odmietne opusti
adov plochu, bude uloen men trest. Ak aj po uloen trestu stle odmieta
opusti adov plochu, bude mu uloen osobn trest.
II. Koruliar, ktor krvca, sa smie vrti na adov plochu za predpokladu, e rana
je plne uzatvoren a zakryt vhodnm obvzom. Ak sa vrti bez riadnej
ochrany a na koruliarovi alebo jeho vstroji je krv, bude mu uloen men trest.
III. Koruliarovi, ktor le na adovej ploche alebo predstiera zranenie alebo
odmieta vsta z adu, bude uloen men trest.
Pravidlo 150 NEDOVOLEN BRNENIE V HRE
DEFINCIA: Hr, ktor brni alebo preka v pohybe protihrovi, ktor nem puk,
dostva prihrvku, alebo sa vone pohybuje na adovej ploche.

I. Hrovi, ktor nedovolene brni v hre protihrovi, bude uloen men trest.
II. Nedovolen brnenie poas hry me predstavova niektor z nasledujcich
akci:
1. Koruliar brni sperovi v pohybe po adovej ploche;
2. Koruliar blokuje protihra pri pohybe do jeho tonho psma, najm
v prpade, ke printi protihra, ktor nastrelil puk do svojho tonho
psma, aby ho obiiel, lebo mu vystr do jeho drhy svoj bok;
3. Koruliar brni protihrovi, aby mohol napda jeho spoluhra, ktor
m puk, alebo tento koruliar vojde protihrovi do cesty bez toho, aby najskr
zaujal stabiln pozciu na ade ( zahratie tzv. clony );
4. Koruliar blokuje protihra, aby nemohol prija prihrvku;
5. Koruliar vyhr vhadzovanie puku, ale brni protihrovi v pohybe za pukom
( nedovolen brnenie v hre pri vhadzovan puku);
6. Hr z hrskej lavice alebo trestnej lavice, ktor poas hry pomocou hokejky
alebo svojm telom sa sna dosiahnu na adov plochu a zabrni v pohybe
puku alebo protihra;
7. Koruliar laterlnym ( postrannm ) pohybom napda protihra a brni mu
v prenikan dopredu bez toho, aby najskr zaujal stabiln pozciu na ade;
8. Hr brni protihrovi zdvihn z adovej plochy as jeho vstroja ( hokejku,
rukavice, prilbu ) a odstr ho od protihra.
III. Koruliari v priestore pred brnkou maj urit toleranciu na fauly, za ktor
sa ukladaj tresty, ako je nedovolen brnenie v hre, krosek, hkovanie,
dranie, podrazenie a sekanie, a to dovtedy, km tieto pokusy zauja pozciu
pred brnkou alebo vytlai koruliara spred brnky neprekroia hranicu frovho
boja o priestor. Priestupky v tomto priestore s: zrazenie protihra, ktor nem
puk; ahanie protihra za dres; vloenie hokejky medzi nohy protihra
a natanie jeho tela; prudk krosek na protihra; seknutie zozadu po nohch
protihra.
IV. Situcie, ktor nie s povaovan za nedovolen brnenie v hre:
1. Koruliar sa me pohybova na adovej ploche medzi protihrom a vonm
pukom svojou rchlosou. Ak vak spomal, riskuje, e zabrni protihrovi
v pohybe;
2. Koruliar je oprvnen st na svojom mieste a nemus sa vyhn
protihrovi, ktor chce koruova cez tto oblas adovej plochy;
3. Koruliar me blokova protihra dovtedy, km je pred protihrom
a pohybuje sa rovnakm smerom;
4. Koruliar me poui svoje telo na to, aby dontil protihra zvoli menej
priamu trasu za pukom, ale nesmie poui ruku alebo horn konatinu,
aby zadral alebo zablokoval protihra.
V. Hrovi, ktor telom napadne protihra, ktor nem puk, bude uloen men
trest za nedovolen brnenie v hre.
VI. Dvaja koruliari, ktor koruuj za vonm pukom sa mu navzjom telo na telo
poka pre seba lepiu pozciu, ak vak jeden z nich pouije hokejku, horn
konatinu alebo koruu aby obmedzil schopnos protihra dosta sa k puku,
bude mu uloen men trest za nedovolen brnenie v hre.
VII. Hrovi, ktor zran alebo bezohadne ohroz protihra nedovolenm brnenm
v hre, bude uloen alebo v trest a automaticky osobn trest do konca
stretnutia alebo trest v hre.

Pravidlo 151 NEDOVOLEN BRNENIE V HRE BRANKROVI

DEFINCIA: Hr, ktor pouva akkovek nedovolen prostriedky, aby prekal
brankrovi v hre.
I. Koruliarovi, ktor hokejkou alebo telom nara alebo sauje hru brankrovi
v jeho brnkovisku, bude uloen men trest.
II. Ak toiaci koruliar, ktor m puk, koruuje jazdou vpred alebo vzad,
m fyzick kontakt s brankrom v jeho brnkovisku a puk vnikol do brnky,
gl uznan nebude a tomuto toiacemu koruliarovi bude uloen aspo men
trest. Toto pravidlo sa tka aj trestnho strieania a samostatnho njazdu
po preden.
III. toiacemu koruliarovi, ktor stoj pred brankrom sperovho tmu, odvdza
jeho pozornos od prebiehajcej hry tm, e mva pred jeho tvrou rukami alebo
hokejkou, bez ohadu na to, i toiaci koruliar je alebo nie je v brnkovisku,
bude uloen men trest.
IV. Protihrovi, ktor brni alebo blokuje nvrat brankra do svojho brnkoviska,
alebo do neho naraz, ke brankr hral s pukom za svojou brnkou, bude
uloen men trest.
V. toiaci koruliar me poas hry koruova cez brnkovisko, ale nesmie ma
kontakt s brankrom. Ak vznikne kontakt s brankrom alebo brankr pri vracan
sa do pozcie jazdou vzad vo svojom brnkovisku spsob kontakt s toiacim
koruliarom, toiacemu koruliarovi bude uloen men trest.
Pravidlo 152 KOPNUTIE
DEFINCIA: Hr, ktor vykon prudk pohyb koruou smerom na nejak as tela
protihra.
I. Hrovi, ktor kopne alebo sa poksi kopn protihra, bude uloen trest v hre.
Pravidlo 153 FAUL KOLENOM
DEFINCIA: Koruliar, ktor nastav svoje koleno tak, aby vyvolal kontakt
s protihrom.
I. Koruliarovi, ktor pouije svoje koleno na to, aby vyvolal kontakt
s protihrom, bude uloen aspo men trest.
II. Koruliarovi, ktor zran alebo bezohadne ohroz protihra faulom kolenom,
bude uloen v trest a osobn trest do konca stretnutia, alebo trest v hre.
Pravidlo 154 PREDASN OPUSTENIE TRESTNEJ LAVICE
DEFINCIA: Otvra a zatvra dvierka na trestnej lavici poas hry me iba
trestomera. Koruliar nesmie opusti trestn lavicu skr, ako uplynie jeho trest alebo
sa neskon tretina.
I. Potrestanmu koruliarovi, ktor opust trestn lavicu pred uplynutm svojho
trestu, bude uloen men trest okrem toho, e mus odpyka zvyok svojho
prebiehajceho trestu.
II. Koruliarovi, ktor predasne opust trestn lavicu pre chybu trestomeraa,
nebude uloen nijak trest, ale sa mus vrti na trestn lavicu na zostvajci
zvyok asu svojho trestu.

III. Koruliarovi, ktor predasne opust trestn lavicu, aby protestoval

proti rozhodnutiu rozhodcov, bude uloen men trest a osobn trest do konca
stretnutia.
IV. Koruliarovi, ktor predasne opust trestn lavicu, aby sa zapojil do arvtky
alebo bitky, bude uloen dvojit men trest a automaticky osobn trest
do konca stretnutia ( ak to vykonal ako prv ) alebo men trest a osobn trest
do konca stretnutia ( ak to vykonal ako jeden z alch hrov).
Pravidlo 155 HRA BEZ PRILBY
DEFINCIA: Koruliar, ktor sa zastn hry bez prilby zabezpeujcej ochranu
jeho hlavy.
I. Koruliarovi, ktormu poas hry spadne prilba, a ktor okamite
neodkoruuje na svoju hrsku lavicu, bude uloen men trest.
Pravidlo 156 AHANIE ZA VLASY, PRILBU A CELOTVROV MASKU
DEFINCIA: Hr, ktor chyt alebo dr celotvrov masku alebo prilbu, alebo ah
protihra za vlasy.
I. Hrovi, ktor chyt alebo dr celotvrov masku alebo prilbu, alebo ah
protihra za vlasy, bude uloen alebo men trest alebo v trest a osobn
trest do konca stretnutia.
Pravidlo 157 ODMIETNUTIE ZAA HRU
DEFINCIA: Tm nesmie odmietnu vzvu hlavnho rozhodcu, aby zaal alebo
pokraoval v hre.
I. V situcii, e s obidva tmy na adovej ploche a jeden tm z akhokovek dvodu
odmieta hra, aj ke bol vyzvan hlavnm rozhodcom, hlavn rozhodca mus
napomen kapitna tohto tmu a poskytne tomuto tmu 30 seknd na to, aby
zaal alebo pokraoval v hre. Ak tm stle odmieta hra, hlavn rozhodca ulo
tmu men trest pre hrsku lavicu.
II. V prpade, e sa v tom istom stretnut tento prpad zopakuje, hlavn rozhodca
stretnutie skon a tto udalos oznmi prslunmu riadiacemu subjektu, ktor
m prvomoc prehlsi stretnutie za skonen v prospech tmu, ktor
sa neprevinil.
III. Ak tm nie je na adovej ploche a odmieta prs na adov plochu a zaa hru,
aj ke bol na to vyzvan hlavnm rozhodcom prostrednctvom kapitna,
manara alebo trnera, hlavn rozhodca poskytne tomuto tmu dve minty
na to, aby znova pokraovalo v hre. Ke po skonen tohto asu tm pokrauje
v hre, bude tmu uloen men trest pre hrsku lavicu. Ak drustvo stle
odmieta s na adov plochu, hlavn rozhodca stretnutie skon a tto udalos
oznmi prslunmu riadiacemu subjektu, ktor m prvomoc prehlsi stretnutie
za skonen v prospech tmu, ktor sa neprevinil.

Pravidlo 158 PSTN SBOJ HRUBOS

DEFINCIA: Hr, ktor poas hry sot alebo udrie protihra.
I. Hrovi, ktor sa zapoj do arvtky s protihrom, bude uloen men trest,
dvojit men trest alebo v trest a automaticky osobn trest do konca
stretnutia.
II. Hrovi, ktor myselne zraz protihrovi prilbu z hlavy, aby ho printil ods
na svoju hrsku lavicu, bude uloen men trest.
III. Hrovi, ktor pokrauje v arvtke, bude uloen trest poda pravidla o bitke nadmerne hrubej hre.
IV. Hrovi, ktor odhod svoje rukavice poas arvtky s protihrom, bude uloen
osobn trest.
Pravidlo 159 SEKNUTIE
DEFINCIA: Hr, ktor svojou hokejkou, ktor dr jednou alebo obidvomi rukami,
sa zaenie na protihra smerom k niektorej asti jeho tela alebo vstroja. Aby mohol
by uloen trest, kontakt s protihrom nie je nevyhnutn.
I. Klepnutie po hokejke koruliara, ktorou vedie puk, sa nepovauje za seknutie, ak
jeho jedinm cieom je zskanie puku. Prudk der, najm ke jeho nsledkom je
zlomen hokejka protihra alebo vlastn hokejka faulujceho hra, sa
povauje za seknutie.
II. Hrovi, ktor sekne protihra, bude uloen aspo men trest.
III. Hrovi, ktor seknutm zran alebo bezohadne ohroz protihra, bude uloen
v trest a automaticky osobn trest do konca stretnutia alebo trest v hre.
IV. Hrovi, ktor sa poas arvtky zaenie svojou hokejkou po protihrovi, bude
uloen v trest a automaticky osobn trest do konca stretnutia alebo
trest v hre.
V. Hrovi, ktor, s myslom zastraovania protihra, sa po puku prudko oha
svojou hokejkou, priom puk je na adovej ploche alebo vo vzduchu,
bude uloen aspo men trest.
VI. Hrovi, ktor zdvihne svoju hokejku medzi nohy protihra s myslom spsobi
kontakt s jeho slabinami, bude uloen alebo v trest a automaticky osobn
trest do konca stretnutia alebo trest v hre.
Pravidlo 160 PODKOPNUTIE
DEFINCIA: Hr zozadu nebezpene podkopne nohou alebo koruou protihra
alebo potiahne protihra dozadu v momente, ke ho podrazil alebo kopol do jeho
nh, ke bol za nm.
I. Hrovi, ktor zozadu podkopne protihra, bude uloen trest v hre.
Pravidlo 161 PICHNUTIE
DEFINCIA: Hr s hokejkou, ktor m v jednej alebo v obidvoch rukch, pichne
alebo sa poksi pichn protihra s koncom jej epele. Trest sa uklad aj v prpade,
ke sa urob pohyb pichnutia bez fyzickho kontaktu s protihrom.
I. Hrovi, ktor sa poksi pichn protihra, bude uloen dvojit men trest
a osobn trest.
II. Hrovi, ktor pichne protihra, bude uloen v trest a osobn trest
do konca stretnutia, alebo trest v hre.

III. Hrovi, ktor pichnutm zran alebo bezohadne ohroz protihra, bude
uloen trest v hre.

Pravidlo 162 PUTIE

DEFINCIA: Hr poas stretnutia opuje protihra, divka alebo kohokovek
na zimnom tadine.
I. Hrovi alebo funkcionrovi tmu, ktor poas stretnutia opuje protihra alebo
kohokovek na zimnom tadine, bude uloen trest v hre.
II. Krvcajcemu hrovi, ktor myselne utiera svoju krv na protihra
alebo kohokovek na zimnom tadine, bude uloen trest v hre za putie.
Pravidlo 163 PROVOKOVANIE SPERA
DEFINCIA: Koruliar, ktor pred hrskou lavicou spera oslavuje dosiahnutie glu
alebo pouva posmen gest a slovn provokcie, ktormi chce znehodnoti
vkonnos tmu spera.
I. Za neprimeran oslavy alebo vsmen provokovanie protihrov
na ich hrskej lavici sa uklad osobn trest.
Pravidlo 164 VSTUP FUNKCIONRA TMU NA HRACIU PLOCHU
DEFINCIA: Funkcionr tmu nesmie poas hry vstpi na adov plochu bez shlasu
rozhodcu.
I. Ak je hr na adovej ploche zranen a bola preruen hra, lekr tmu ( alebo in
zdravotnk ) me prs oetri zranenho hra aj bez pozvania rozhodcu.
II. Funkcionrovi tmu, ktor vstpi na adov plochu poas hry, bude uloen
osobn trest do konca stretnutia.
Pravidlo 165 HODENIE HOKEJKY ALEBO PREDMETU
DEFINCIA: Hr alebo funkcionr tmu hod hokejku alebo akkovek in predmet
na hraciu plochu alebo von z hracej plochy.
I. Hrovi, ktor vyhod hokejku alebo jej as alebo akkovek in predmet von
z hracej plochy, bude uloen osobn trest do konca stretnutia.
II. Hr na adovej ploche smie posun alebo usmerni akkovek hokejku alebo
jej akkovek as z jeho bezprostrednho okolia takm spsobom, e nenaru
hru alebo nezasiahne protihra. Men trest bude uloen hrovi na adovej
ploche, ktor hod alebo usmern hokejku alebo jej akkovek as, alebo
akkovek in predmet, v smere pohybu puku alebo hra s pukom v jeho
strednom alebo tonom psme.
III. Hrovi alebo funkcionrovi tmu na hrskej lavici alebo na trestnej lavici, ktor
hod alebo usmern hokejku alebo akkovek as hokejky, alebo akkovek in
predmet, smerom k puku alebo smerom ku koruliarovi vedcemu puk,
v strednom alebo tonom psme, bude uloen men trest alebo men trest
pre hrsku lavicu.
IV. Ak hr alebo funkcionr tmu urob niektor z priestupkov uvedench
v Pravidle 165-II. alebo 165-III. vo svojom obrannom psme, hlavn rozhodca
nariadi proti tmu, ktor sa previnil, trestn strieanie.

V. Urujcim faktorom pre uloenie menie trestu, menie trestu pre hrsku lavicu
alebo trestnho strieania je poloha puku alebo koruliara vedceho puk
v okamihu, ke bola hokejka alebo predmet vhoden.
VI. Ke hr alebo funkcionr tmu hod hokejku alebo akkovek as hokejky,
alebo akkovek in predmet, smerom ku koruliarovi v brejku, hlavn rozhodca
nariadi trestn strieanie v prospech tmu, ktor sa neprevinil.
VII. Ak bol odvolan brankr a nahraden alm koruliarom, a teda brnka jeho
tmu ostala przdna, a jeho spoluhr alebo funkcionr tmu hodil hokejku alebo
akkovek as hokejky, alebo akkovek in predmet smerom k puku alebo
smerom ku koruliarovi vedcemu puk v strednom alebo
v obrannom psme
s przdnou brnkou, m zmaril hrovi vedcemu puk jasn prleitos vystreli
puk, v prospech tmu, ktor sa neprevinil, bude priznan gl. Brankr je mimo
adovej plochy od momentu, ke koruliar, ktor ho nahradil, m na adovej
ploche jednu koruu.
Pravidlo 166 VEA HROV NA ADOVEJ PLOCHE
DEFINCIA: Tm smie ma na adovej ploche poas hry maximlne jednho brankra
a piatich koruliarov alebo iestich koruliarov. Ak m tm na hracej ploche o jednho
alebo viacerch koruliarov viac, ako je dovolen, bude tomuto tmu uloen men
trest pre hrsku lavicu za vea hrov na adovej ploche.
I. "Na adovej ploche" znamen, e na adovej ploche musia by obidve korule.
Ak m hr na adovej ploche iba jednu koruu a druh za mantinelom
na hrskej alebo trestnej lavici, je povaovan za hra mimo adovej plochy.
Avak, ak je hr mimo adovej plochy ako je tu uveden, nesmie hra s pukom,
ma kontakt s protihrom alebo akmkovek inm spsobom sa zapoji do hry.
II. Hr vstupujci na adov plochu mus poka, a odchdzajci hr
je vo vzdialenosti od svojej hrskej lavice menej ako 1,5 m.
III. Striedanie hrov poas hry a poas preruenej hry je dovolen iba pri svojej
hrskej lavici. Striedanie hrov z adovej plochy inm vchodom alebo
vchodom nie je dovolen, a preto tomuto tmu bude uloen men trest
pre hrsku lavicu za vea hrov na adovej ploche.
IV. Tmu, ktor m na adovej ploche viac, ako je dovolen poet hrov poas hry,
bude uloen men trest pre hrsku lavicu za vea hrov na adovej ploche.
V. Men trest pre hrsku lavicu za vea hrov na adovej ploche bude uloen
tmu, ktorho hr prichdzajci na adov plochu poas hry alebo hr
opajci adov plochu, hr s pukom, m kontakt s protihrom alebo
akmkovek inm spsobom sa zapoj do hry v ase, ke prichdzajci
aj odchdzajci hr s na adovej ploche v zne 1,5 od svojej hrskej lavice.
VI. Trest za vea hrov na adovej ploche sa neulo, ak striedanie hrov prebieha
poas hry a (1) striedajci hri s v zne 1,5 m od mantinelu pred svojou
hrskou lavicou a (2) striedajci hri nie s akmkovek spsobom zapojen
do prebiehajcej hry.
VII. Men trest pre hrsku lavicu za vea hrov na adovej ploche mus odpyka
koruliar, ktor bol na adovej ploche v ase preruenia hry.
Pravidlo 167 PODRAZENIE
DEFINCIA: Hr zraz protihra na adov plochu svojou hokejkou, nohou
alebo stehnom.

Hrovi, ktor akmkovek spsobom podraz protihra, bude uloen aspo

men trest.
II. Hrovi, ktor napda protihra s pukom a pouije svoju hokejku na vypichnutie
alebo zahkovanie puku predtm, ako protihra podrazil alebo spsobil jeho
pd, neuklad sa nijak trest.
III. Hrovi poda Pravidla 167-II., ktor m kontakt s protihrom skr ako s pukom,
a spsob pd protihra, bude uloen men trest za podrazenie.
IV. Hrovi, ktor zran alebo bezohadne ohroz protihra podrazenm, bude
uloen v trest a osobn trest do konca stretnutia, alebo trest v hre.
I.

Pravidlo 168 NEPORTOV SPRVANIE SA

DEFINCIA: Hr alebo funkcionr tmu, ktor poru pravidl tkajce sa portovho
sprvania sa, fair play a repektu.
I. Men trest
1. Men trest sa ulo identifikovatenmu hrovi, ktor poru pravidl
portovho sprvania sa, fair play a repektu.
2. Men trest sa ulo identifikovatenmu hrovi, ktor pouva
neslun,
vulgrne
alebo
urliv
vrazy
alebo
gest
voi
ktormkovek osobm na adovej ploche alebo kdekovek na ihrisku.
3. Men trest sa ulo identifikovatenmu hrovi, ktor oslavuje alebo
blahoel spoluhrovi po zranen protihra.
4. Men trest sa ulo toiacemu koruliarovi, ktor po preruen hry rozpri
sneh na brankra po zachyten puku.
II. Men trest pre hrsku lavicu
1. Men trest pre hrsku lavicu sa ulo neidentifikovatenmu hrovi alebo
funkcionrovi tmu, ktor poru pravidl tkajce sa portovho sprvania sa,
fair play a repektu.
2. Men trest pre hrsku lavicu sa ulo neidentifikovatenmu hrovi alebo
funkcionrovi tmu, ktor oslavuje alebo blahoel spoluhrovi po zranen
protihra.
3. Men trest pre hrsku lavicu sa ulo neidentifikovatenmu hrovi alebo
ktormukovek funkcionrovi tmu, ktor pouva neslun, vulgrne alebo
urliv vrazy alebo gest voi ktormkovek osobm na adovej ploche
alebo kdekovek na ihrisku.
4. Men trest pre hrsku lavicu sa ulo neidentifikovatenmu hrovi alebo
funkcionrovi tmu, ktor je mimo adovej plochy a hod na adov plochu
hokejku alebo akkovek in predmet.
III. Osobn trest
1. Osobn trest sa ulo hrovi, ktor po preruen hry alebo po skonen tretiny
vystrel puk.
2. Osobn trest sa ulo hrovi, ktor hrubo poruil pravidl alebo
pokrauje v svojom neportovom sprvan sa.
3. al osobn trest sa ulo hrovi, ktormu u bol uloen men trest alebo
men trest pre hrsku lavicu za pouvanie neslunch, vulgrnych alebo
urlivch vrazov alebo gest voi ktormkovek osobm na adovej ploche
alebo kdekovek na ihrisku.
4. Osobn trest sa ulo hrovi, ktor po uloen trestu po skonen bitky alebo
arvtky nejde priamo a okamite na trestn lavicu.

5. Osobn trest sa ulo hrovi, ktor provokuje protihra, aby mu bol uloen
trest.
6. Osobn trest, okrem alch uloench trestov za tento priestupok, sa ulo
hrovi, ktor z akhokovek dvodu vstpil na hrsku lavicu tmu spera,
avak okrem nemyselnho vstupu.
IV. Osobn trest do konca stretnutia
1. Osobn trest do konca stretnutia sa ulo funkcionrovi tmu, ktor pokrauje
v konan, za ktor mu bol uloen men trest, men trest pre hrsku lavicu
alebo osobn trest.
2. Osobn trest do konca stretnutia sa ulo hrovi alebo funkcionrovi tmu,
ktor pouva neslun, vulgrne alebo urliv vrazy alebo gest voi
ktormkovek osobm na adovej ploche alebo kdekovek na ihrisku, za ktor
mu bol uloen men trest alebo men trest pre hrsku lavicu. Ak sa takto
sprvanie vyskytne po skonen stretnutia na adovej ploche alebo mimo nej,
osobn trest do konca stretnutia sa ulo bez ohadu na to, i u mal uloen
men trest alebo men trest pre hrsku lavicu.
V. Men trest pre hrsku lavicu a osobn trest do konca stretnutia
1. Men trest pre hrsku lavicu a osobn trest do konca stretnutia sa ulo
identifikovatenmu hrovi alebo funkcionrovi tmu, ktor nie je na adovej
ploche a hod na adov plochu hokejku alebo akkovek in predmet.
VI. Trest v hre
1. Trest v hre sa ulo hrovi alebo funkcionrovi tmu, ktor sa vyhra,
pouva rasov alebo etnick nadvky, puje, rozotiera krv alebo m sexulne
poznmky voi ktorejkovek osobe.
2. Trest v hre sa ulo hrovi alebo funkcionrovi tmu, ktor pouva vulgrne,
obscnne gest voi ktormkovek osobm na adovej ploche alebo kdekovek
na ihrisku, a to pred, poas alebo po stretnut.
3. Trest v hre sa ulo hrovi, ktor sa zaenie svojou hokejkou na divka alebo
kohokovek inho, okrem protihra.
Pravidlo 169 HRA TELOM V HOKEJI IEN
DEFINCIA: V hokeji ien hrky nesm bodyekova protihrky.
I. V hokeji ien sa za nedovolen napadnutie telom povauje bodyek
na protihrku.
II. Hrke, ktor bodyekuje protihrku, me by uloen:
1. men trest;
2. v trest a automaticky osobn trest do konca stretnutia;
3. trest v hre.
III. V trest a automaticky osobn trest do konca stretnutia alebo trest v hre bude
uloen hrke, ktor bodyekom zran alebo bezohadne ohroz protihrku.
IV. Ak maj dve hrky snahu zska puk, mu sa navzjom tlai a opiera, a tm
vyvolva fyzick kontakt iba za predpokladu, e sa evidentne snaia zska puk.
V. Ak dve alebo viac hrok sa sna zska puk v tesnej blzkosti mantinelu, nesm
poui mantinel na to, aby spsobili fyzick kontakt s protihrkou a zbavili
ju monosti zska puk tm, e ju vrazia alebo pritlaia na mantinel. Z tchto akci
vyplva nezujem zska puk pod kontrolu.
VI. Hrky maj prvo zotrva na tom mieste adovej plochy, ktor predtm zaujali.
V takom prpade je lohou protihrky zabrni telesnmu kontaktu s takouto

hrkou. Ak tak hrka bez pohybu stoj na adovej ploche medzi protihrkou
a pukom, protihrka je povinn stojacu hrku obkoruova.
VII. Ak hrka s pukom koruuje priamo na protihrku, ktor sa nepohybuje,
je povinnosou hrky s pukom preds fyzickmu kontaktu. Ale v prpade,
e hrka vedca puk urob pokus vyhn sa fyzickmu kontaktu so stojacou
protihrkou a protihrka urob pohyb smerom proti hrke vedcej puk,
protihrke bude uloen men trest za bodyek.

11. AS TRESTN STRIEANIE A PRIZNANIE GLU

PREHAD V prpadoch, ke len brniaceho sa tmu pouije nedovolen spsob
zmarenia jasnej prleitosti spera dosiahnu gl, priom je brankr brniaceho
sa tmu na adovej ploche, hlavn rozhodca m monos nariadi proti tmu, ktor
sa previnil, trestn strieanie. V prpadoch, ke len brniaceho sa tmu pouije
nedovolen spsob zmarenia jasnej prleitosti spera dosiahnu gl, priom
je brankr brniaceho sa tmu mimo adovej plochy, hlavn rozhodca m monos
prizna gl v prospech tmu, ktor sa neprevinil.
Zmerom tchto pravidiel je obnovenie vynikajcej prleitosti dosiahnu gl,
ktor bola zmaren faulom zozadu na protihra, alebo jasnm poruenm inch
pravidiel, m sa tie zmarila monos dosiahnu gl.
Pravidlo 170 TRESTN STRIEANIE A SAMOSTATN NJAZD
PO PREDEN AKO SAS STRETNUTIA
I. Trestn strieania a samostatn njazdy po preden sa povauj za riadnu
sas hry. Akkovek trest, ktor me by uloen hrovi v priebehu hry, me
by uloen aj poas trestnho strieania alebo samostatnho njazdu
po preden.
Pravidlo 171 NARIADENIE TRESTNHO STRIEANIA / BREJK
I. Ak toiaci koruliar je v brejku a je faulovan protihrom zozadu alebo
je faulovan brankrom sperovho tmu, koruliarovi sa prizn trestn strieanie.
II. Ak koruliar po faule strat kontrolu nad pukom, hlavn rozhodca preru hru
a v prospech tmu, ktor sa neprevinil prizn trestn strieanie.
III. Ak koruliar po faule doke udra puk pod kontrolou, hlavn rozhodca bude
avizova trest a nech koruliara dokoni jeho akciu.
IV. Trestn strieanie sa neprizn, ak sa faulovanmu koruliarovi podar dosiahnu
gl. Ak mal by uloen men trest, po dosiahnut glu bude tento trest zruen,
ale ak mal by uloen osobn trest, v trest a automaticky osobn trest
do konca stretnutia, alebo trest v hre, takto trest bude uloen.
V. Ak hlavn rozhodca avizuje trestn strieanie, a predtm, ako bola preruen hra
kvli dosiahnutmu glu alebo avizovanmu trestnmu strieaniu, m by
uloen al trest tomu istmu tmu, tento trest sa ulo bez ohadu na to,
i hr dosiahol gl poas hry alebo nasledujceho trestnho strieania.
VI. Ak je hr faulovan tesne pred skonenm niektorej tretiny ( riadneho hracieho
asu alebo predenia ) a as uplynie predtm, ako hlavn rozhodca nariadil
trestn strieanie, trestn strieanie sa vykon.
Pravidlo 172 NARIADENIE TRESTNHO STRIEANIA / BRNENIE V HRE
ALEBO HDZANIE PREDMETOV
I. Ak hr alebo funkcionr tmu vystrel alebo usmern zlomen hokejku alebo
in kus vstroja alebo predmet smerom k puku alebo ku koruliarovi, ktor vedie

II.

III.

IV.

V.

puk, priom sa hr v obrannom psme tmu, ktor sa previnil, hlavn rozhodca

prizn v prospech tmu, ktor sa neprevinil, trestn strieanie.
Ak hr alebo funkcionr tmu v priebehu hry neleglne vstpi na adov plochu
z hrskej lavice alebo z ktorejkovek inej asti ihriska a brni v hre koruliarovi
sperovho tmu, ktor je v brejku, hlavn rozhodca prizn v prospech tmu, ktor
sa neprevinil, trestn strieanie.
Ak hr alebo funkcionr tmu hod alebo vystrel hokejku alebo akkovek jej
as alebo akkovek predmet, alebo ktor usmern ( ubovonou asou svojho
tela ) hokejku alebo jej as alebo akkovek predmet, smerom k puku alebo
smerom k protihrovi v brejku, hlavn rozhodca prizn v prospech tmu, ktor
sa neprevinil, trestn strieanie.
Ak hr na adovej ploche hod alebo usmern hokejku alebo jej akkovek as
alebo akkovek predmet smerom k puku alebo k protihrovi vedcemu puk
v jeho obrannom psme, hlavn rozhodca prizn v prospech tmu, ktor
sa neprevinil, trestn strieanie.
Ak hr alebo funkcionr tmu na hrskej alebo trestnej lavici hod alebo
usmern hokejku alebo jej akkovek as alebo akkovek predmet smerom
k puku alebo k protihrovi vedcemu puk v jeho obrannom psme, hlavn
rozhodca prizn v prospech tmu, ktor sa neprevinil, trestn strieanie.

Pravidlo 173 NARIADENIE TRESTNHO STRIEANIA / POSLEDN DVE

MINTY RIADNEHO HRACIEHO ASU ALEBO PREDENIE
I. Ak hr myselne posunie brnkov kontrukciu z jej zkladnej polohy poas
poslednch dvoch mint riadneho hracieho asu alebo kedykovek poas
predenia, hlavn rozhodca nariadi proti tmu, ktor sa previnil, trestn strieanie.
II. Ak poas poslednch dvoch mint riadneho hracieho asu alebo kedykovek
poas predenia tm myselne zle strieda ( vea hrov na adovej ploche ), proti
tmu, ktor sa previnil, bude nariaden trestn strieanie.
III. Za myselne zl striedanie sa povauje situcia, ke tm poas hry myselne
posiela na adov plochu alch hrov v snahe zska vhodu preruenm hry
alebo zabrni tmu spera dosiahnu gl.
IV. Nesprvne striedanie poas hry sa nepovauje za myselne zl striedanie, tmu,
ktor sa previnil, je uloen men trest pre hrsku lavicu, pokia vak nejde
o taktick zmer poda Pravidla 173-III.
V. Ak kapitn tmu, ktor je oslaben o dvoch hrov v poslednch dvoch mintach
hracieho asu alebo kedykovek poas predenia, poiada o zmeranie vstroja
a meranm sa zist, e vstroj je regulrny, nariadi hlavn rozhodca proti tmu,
ktor poiadal o premeranie vstroja, trestn strieanie.
Pravidlo 174 NARIADENIE TRESTNHO STRIEANIA / HR POSUNIE
BRNKU
I. Ak hr myselne posunie brnkov kontrukciu z jej zkladnej polohy, ke
je protihr v brejku, hlavn rozhodca v prospech tmu, ktor sa neprevinil, prizn
trestn strieanie.
Pravidlo 175 NARIADENIE TRESTNHO STRIEANIA / PADNUTIE
KORULIARA NA PUK

I.

Ak brniaci koruliar spadne na puk, dr puk alebo puk rukou stiahne pod svoje
telo, alebo zdvihne puk svojou rukou z adovej plochy v brnkovisku vo svojom
obrannom psme, hlavn rozhodca proti tmu, ktor sa previnil, nariadi trestn
strieanie.

Pravidlo 176 VYKONANIE TRESTNHO STRIEANIA / PREHAD

I. V prpadoch, ke bol koruliar faulovan takm spsobom, e bolo nariaden
trestn strieanie, toto trestn strieanie mus vykona faulovan koruliar. Ak je
vak zranen a neme vykona trestn strieanie, me ho pri vykonan
trestnho strieania nahradi spoluhr, ktor nie je potrestan a bol na adovej
ploche v ase priestupku.
II. Na ely trestnho strieania pojem "zranen" znamen, e lekr tmu mus
hlavnmu rozhodcovi potvrdi, e koruliar nie je fyzicky schopn vykona trestn
strieanie. V prpade, ke poda nzoru hlavnho rozhodcu, koruliar zranenie
predstiera, riadiaci subjekt me potresta aj tohto koruliara a/alebo trnera.
III. V prpade, ke faulovanho koruliara nemono uri, trner tmu, ktor
m vhodu trestnho strieania, me uri na vykonanie trestnho strieania
ktorhokovek koruliara, ktor bol na adovej ploche v ase priestupku, ale nebol
mu uloen trest.
IV. Ak je trestn strieanie nariaden z inho dvodu ako za faul na konkrtneho
koruliara, trner tmu, ktor m vhodu trestnho strieania, me uri
na vykonanie trestnho strieania ktorhokovek koruliara, ktor bol na adovej
ploche v ase priestupku, ale nebol mu uloen trest.
V. Trner brniaceho sa tmu me pred trestnm strieanm vystrieda brankra,
ale prichdzajci brankr nem povolen nijak rozcvienie na adovej ploche.
VI. Ak s nariaden dve trestn strieania proti tomu istmu tmu v tom istom
preruen hry (za dva rozlin fauly), tm me dosiahnu iba jeden gl. V
prpade, e tm dosiahol gl z prvho trestnho strieania, druh trestn strieanie
sa automaticky zru, ale faulujcemu hrovi sa za druh priestupok ulo
zodpovedajci trest. Ak bolo prv trestn strieanie nespen, vykon sa druh
trestn strieanie. Poradie trestnch striean je dan poradm priestupkov poas
hry.
VII. Brankrom pri trestnom striean alebo samostatnom njazde po preden me
by iba brankr alebo nhradn brankr.
VIII.Brankrom pri trestnom striean alebo samostatnom njazde po preden me
by koruliar iba vtedy, ak obidvaja brankri tmu s zranen alebo im boli
uloen tresty, za ktor boli vylen zo stretnutia.
Pravidlo 177 VYKONANIE TRESTNHO STRIEANIA
I. Hri obidvoch tmov musia opusti adov plochu a odkoruova na svoje
hrske lavice, a by na hrskych laviciach poas vykonania trestnho
strieania. Na adovej ploche me osta iba brankr a koruliar, ktor vykon
trestn strieanie.
II. Hlavn rozhodca polo puk na stredn bod na vhadzovanie puku.
III. Koruliar pred vykonanm trestnho strieania mus by v strede adovej plochy
na svojej polovici hracej plochy.
IV. Brankr mus zosta vo svojom brnkovisku dovtedy, km sa koruliar nedotkne
puku v strede adovej plochy. Ak brankr predasne opust svoje brnkovisko,

hlavn rozhodca vzpa ruku a umon koruliarovi vystreli puk. Ak koruliar

dosiahne gl, gl sa uzn. Ak gl nedosiahne, bude sa trestn strieanie
opakova a hlavn rozhodca brankra napomenie. Ak brankr proti tomu
istmu koruliarovi pri opakovanom trestnom striean znovu predasne opust
svoje brnkovisko, bude mu uloen osobn trest a spoluhr, ktorho ur trner
prostrednctvom kapitna, mus ods na trestn lavicu. V prpade, e pri
opakovanom trestnom striean koruliar nedosiahne gl, koruliar me trestn
strieanie znovu zopakova. Po treom priestupku brankra bude
koruliarovi, ktor vykonval trestn strieanie, priznan gl.
V. Ak brankr fauluje koruliara vykonvajceho trestn strieanie a koruliar
nedosiahol gl, brankrovi bude uloen prslun trest a spoluhr, ktorho ur
trner prostrednctvom kapitna, mus ods na trestn lavicu. Koruliar potom
trestn strieanie zopakuje. Ak brankr druhkrt fauluje koruliara
vykonvajceho opakovan trestn strieanie a koruliar znovu nedosiahne gl,
hlavn rozhodca ulo brankrovi osobn trest a jeho spoluhr, ktorho ur
trner prostrednctvom kapitna, mus ods na trestn lavicu. Koruliar potom
trestn strieanie znovu zopakuje. Po treom poruen pravidiel voi koruliarovi
pri tomto opakovanom trestnom striean, priom koruliar nedosiahol gl,
bude mu priznan gl.
VI. Trestn strieanie sa zana zapskanm hlavnho rozhodcu. V primeranom ase
po zapskan mus koruliar v nepretritom pohybe smerova s pukom
k sperovej brnkovej iare a m sa poksi dosiahnu gl.
VII. Ak koruliar minie puk poloen na strednom bode na vhadzovanie puku, priom
sa puku nedotkne, me sa vrti a pokraova v trestnom striean.
Trestn strieanie sa povauje za zaat po dotyku koruliara s pukom.
VIII.Ke puk opust hokejku koruliara, teda po vystrelen puku alebo pokuse
o vystrelenie puku, sa povauje trestn strieanie za skonen. Gl neme by
dosiahnut druhou strelou.
IX. Koruliar me pri trestnom striean vyui cel rku adovej plochy
za predpokladu, e puk sa stle bude pohybova smerom k brnke.
X. Trestn strieanie sa povauje za skonen, ke:
1. Puk po strele opust hokejku koruliara;
2. Brankr chytil puk;
3. Koruliar neudr puk v nepretritom pohybe vpred;
4. Puk sa dotkne mantinelu kdekovek medzi strednou ervenou iarou
a iarou pre zakzan uvonenie a nesmeruje priamo do brnky;
5. Puk sa dostane z akhokovek dvodu alebo akmkovek spsobom za iaru
pre zakzan uvonenie;
6. Bol dosiahnut gl.
XI. Ak koruliar strat puk alebo spadne, ale ak puk pokrauje v pohybe vpred,
koruliar puk me dostihn, zska puk pod kontrolu a pokraova vo vykonan
trestnho strieania.
XII. Ak bol z trestnho strieania dosiahnut gl, vhadzovanie puku bude
na strednom bode na vhadzovanie puku. Ak z trestnho strieania nebol
dosiahnut gl, vhadzovanie puku bude na najbliom bode na vhadzovanie
puku v psme, v ktorom sa uskutonilo trestn strieanie.
Pravidlo 178 VYKONANIE TRESTNHO STRIEANIA / OSOBITN SITUCIE

Ak hr tmu spera ru alebo rozptyuje koruliara, ktor vykonva trestn

strieanie alebo samostatn njazd po preden, a z toho dvodu je trestn
strieanie alebo samostatn njazd po preden nespen, hlavn rozhodca
nech trestn strieanie alebo samostatn njazd po preden opakova a ulo
osobn trest hrovi, ktor sa previnil.
II. Ak funkcionr tmu z hrskej lavice brniaceho sa tmu ru alebo rozptyuje
koruliara, ktor vykonva trestn strieanie alebo samostatn njazd
po preden, a z toho dvodu je trestn strieanie alebo samostatn njazd
po preden nespen, hlavn rozhodca nech trestn strieanie alebo
samostatn njazd po preden opakova a ulo osobn trest do konca
stretnutia funkcionrovi tmu, ktor sa previnil.
III. Koruliar poas vykonvania trestnho strieania nesmie urobi nijak obrat
o 360 stupov, ke sa pribliuje k sperovej brnke.
IV. Nesenie puku na epeli hokejky koruliara pri vykonvan trestnho strieania
nie je dovolen.
V. Ak u trneri urili koruliara a brankra na vykonanie trestnho strieania alebo
samostatnho njazdu po preden, koruliara ani brankra v prpade
opakovania tohto trestnho strieania alebo samostatnho njazdu z dvodu
poruenia pravidiel alebo faulu brankra nemono vystrieda. Ak sa vak
koruliar alebo brankr zranil, a preto neme vykona opakovan trestn
strieanie alebo samostatn njazd po preden, trner me uri inho
koruliara alebo nhradnho brankra.
VI. Ak pri vykonvan trestnho strieania alebo samostatnho njazdu po preden
vnikol puk do brnky, priom brnka bola posunut alebo brnka nebola
v sprvnej polohe v dsledku zsahu brankra alebo pri pokuse brankra chyti
puk, gl bude uznan, ale tto situciu nemono prezera na videozzname.
VII. Ak pri vykonvan trestnho strieania alebo samostatnho njazdu po preden
sa posunie brnka alebo brnka nie je v sprvnej polohe v dsledku zsahu
brankra alebo pri pokuse brankra chyti puk, priom puk nevnikne do brnky,
nebude uznan nijak gl.
VIII.Akkovek metdy, ktor pouij koruliari pri vykonvan trestnho strieania
alebo samostatnho njazdu po preden, ktormi chc rui alebo rozptli
pozornos brankra, spsobia, e trestn strieanie alebo samostatn njazd
po preden sa bude povaova za skonen a nebude uznan nijak gl.
IX. Ak divk poas vykonvania trestnho strieania ru koruliara tak, e nedoke
trestn strieanie riadne dokoni, alebo ru brankra tak, e nie je schopn
sprvne zasiahnu proti koruliarovi, hlavn rozhodca nariadi trestn strieanie
zopakova.
X. Ak je poas presilovej hry z trestnho strieania dosiahnut gl, potrestan hr
sa nesmie vrti z trestnej lavice na adov plochu.
XI. Na asomere je stav, ktor bol v momente preruenia hry a nariadenia trestnho
strieania. Poas vykonania trestnho strieania je asomer zastaven.
I.

Pravidlo 179 PRIZNANIE GLU

I. Aby hlavn rozhodca mohol v prospech tmu uzna gl bez toho, aby puk vnikol
do brnky, brankr brniaceho sa tmu mus by pred priestupkom odvolan
z adovej plochy a nahraden alm koruliarom.
II. Ak bol brankr odvolan z adovej plochy a puk je v brnkovisku, priom koruliar
jeho tmu myselne:

III.

IV.

V.

VI.

1. Padne na puk, dr puk alebo stiahne puk pod svoje telo;

2. Zdvihne puk svojou rukou;
3. Prikryje puk svojou rukou;
v prospech tmu, ktor sa neprevinil, bude priznan gl.
Ak bol brankr odvolan z adovej plochy a toiaci koruliar, ktor bol v brejku
a bol zozadu faulovan, aby z jasnej monosti nemohol dosiahnu gl,
v prospech tmu, ktor sa neprevinil, bude priznan gl.
Ak bol brankr odvolan z adovej plochy a koruliar jeho tmu posunie svoju
brnku zo zkladnej polohy v ase, ke je toiaci koruliar v brejku, v prospech
tmu, ktor sa neprevinil, bude priznan gl.
Ak bol brankr odvolan z adovej plochy a hr alebo niektor funkcionr jeho
tmu neleglne vstpil do hry z hrskej lavice alebo ktorejkovek inej asti
ihriska a brnil v hre koruliarovi sperovho drustva, ktor bol v brejku,
v prospech tmu, ktor sa neprevinil, bude priznan gl.
Ak bol brankr odvolan z adovej plochy a hr alebo funkcionr tmu z hrskej
alebo trestnej lavice pomocou hokejky alebo inho predmetu alebo svojm telom,
zabrni pohybu puku, ktor je mimo obrannho psma jeho spera, v prospech
tmu, ktor sa neprevinil, bude priznan gl.

Pravidlo 180 PRIZNANIE GLU / PREKKY PRED BRNKOU

I. Ak bol brankr vystriedan koruliarom, teda bol mimo adovej plochy a hr
nechal pred svojou brnkou nejak predmet a puk zasiahne takto predmet
a zabrni vniknutiu puku do brnky, v prospech tmu, ktor sa neprevinil, bude
priznan gl.
II. Ak brankr predtm, ako opust svoju brnku, aby sa nechal vystrieda
koruliarom, nech pred svojou brnkou hokejku, nejak as svojho vstroja
alebo nejak predmet, prpadne vytvor snehov prekku, aby puk nevnikol do
brnky, a takto prekka zabrni vniknutiu puku do brnky, v prospech tmu,
ktor sa neprevinil, bude priznan gl.

12. AS OSOBITN PRAVIDL PRE BRANKROV

PREHAD V tejto asti s vetky pravidl a ustanovenia, ktor sa tkaj
brankrov. Pod pojmom "brankr" sa rovnako rozumie aj "nhradn brankr".
Pravidlo 181 ROZCVIENIE BRANKRA NA ADOVEJ PLOCHE
I. Po vodnom vhadzovan puku kad brankr, ktor v stretnut kedykovek
nastpi na adov plochu ako nhradnk, neme absolvova rozcvienie
na adovej ploche ( pre vnimku pozri Pravidlo 202-VII. ).
II. Pod pojmom "brankr" sa rozumie brankr, ktor je v brnke v stretnut ako prv,
a ktor sa po vystriedan me vrti do brnky, aj nhradn brankr, aj tret
brankr, alebo aj koruliar, ktor si musel obliec brankrsky vstroj a v stretnut
pokrauje ako brankr.
Pravidlo 182 BRANKR AKO KAPITN ALEBO NHRADN KAPITN
I. V stretnut kapitnom alebo nhradnm kapitnom svojho tmu neme
by brankr.
Pravidlo 183 OCHRANA BRANKRA
I. Kontakt, vyvolan toiacim koruliarom s brankrom tmu spera, nie je
dovolen. Teda brankr zo strany toiacich koruliarov nemus nikdy oakva
bodyek. Kontakt, nhodn alebo in, me by hokejkou alebo ktoroukovek
asou tela
II. toiacemu koruliarovi bude uloen trest v kadom prpade, ke vyvol
zbyton kontakt so sperovm brankrom. Nhodn kontakt je dovolen,
ak je brankr v hernej akcii s pukom mimo
svojho brnkoviska, avak
iba za predpokladu, e toiaci koruliar prejavil skuton snahu vyhn sa
takmu kontaktu s brankrom.
III. Ak je toiaci koruliar natlaen, stren alebo faulovan protihrom tak,
e spsob kontakt so sperovm brankrom, takto kontakt sa nepovauje
za kontakt vyvolan toiacim koruliarom, avak iba za predpokladu, e toiaci
koruliar prejavil skuton snahu vyhn sa takmu kontaktu s brankrom.
IV. toiaci koruliar nesmie udiera, vra alebo seka po brankrovej rukavici ani
ke je na adovej ploche ani ke je vo vzduchu po zachyten puku.
V. toiaci koruliar nesmie brankrovi nijakm spsobom vyrazi z rk jeho
hokejku.
VI. Brankr mimo svojho brnkovisko nesmie brni v hre toiacemu koruliarovi,
ktor chce hra s pukom alebo napda protihra.
Pravidlo 184 BRANKR A BRNKOVISKO
PREHAD Zklad hry brankra je zaloen na jeho monosti vone sa pohybova
vo svojom brnkovisku. Aj ke toiaci koruliar smie koruova cez brnkovisko,
vystavuje sa riziku uloenia trestu alebo neuznaniu dosiahnutho glu. Okrem toho,
kad kontakt toiaceho koruliara so sperovm brankrom, a to bu priamo alebo

pritlaenm hra sperovho tmu do brankra, tie hroz uloenm trestu alebo
neuznanm dosiahnutho glu.
I. Ak toiaci koruliar zaujme pozciu a stoj v brnkovisku, hra bude preruen
a vhadzovanie puku bude na najbliom bode na vhadzovanie puku v strednom
psme.
II. toiacemu koruliarovi, ktor fauluje brankra, bez ohadu na postavenie
brankra poas hry alebo na polohe puku, bude uloen aspo men trest.
III. Men trest za nedovolen brnenie v hre bude uloen toiacemu hrovi
a prpadn dosiahnut gl nebude uznan, ak brankr hral s pukom mimo svojho
brnkoviska, a potom mu toiaci koruliar myselne prekal pri nvrate
do svojho brnkoviska alebo zabrnil brankrovi inne zasiahnu pri monosti
toiaceho tmu dosiahnu gl.
IV. Gl sa neuzn a nebude uloen nijak trest, ak toiaci hr bol v brnkovisku
a brankrovi prekal vo vhade v momente, ke puk vnikol brnky.
Pravidlo 185 BRANKR A BRNKOVISKO / UZNANIE GLU
I. Gl sa uzn, ak toiaci koruliar je v brnkovisku v momente, ke puk
prechdza cez brnkov iaru a toiaci hr nijakm spsobom nebrnil
brankrovi zachyti puk.
II. Ak puk vnikne do brnky v ase, ke bol toiaci koruliar v brnkovisku vinou
fyzickho kontaktu vyvolanho s brniacim koruliarom, gl sa uzn, priom
vnimkou je situcia, e toiaci koruliar mal dostatok asu na opustenie
brnkoviska.
III. toiacemu hrovi nebude uloen nijak trest, ak mal nhodn kontakt
s brankrom mimo jeho brnkoviska, priom sa obaja snaili zska puk.
Ak toiaci koruliar dosiahne gl, gl bude uznan.
IV. Gl sa uzn, ak toiaci koruliar stoj mimo brnkoviska, ale pred brankrom,
a brni mu vo vhade, priom s nm nem nijak fyzick kontakt, a toiaci tm
dosiahol gl ( okrem prpadu, ak bolo poruen Pravidlo 151- III. ).
Pravidlo 186 BRANKR A BRNKOVISKO / NEUZNANIE GLU
I. toiacemu koruliarovi, ktor poas hry spsob kontakt s brankrom v jeho
brnkovisku, bude uloen men trest za nedovolen brnenie v hre. Ak v tom
ase toiaci tm dosiahne gl, tento gl nebude uznan.
II. toiacemu koruliarovi, ktor poas hry spsob myseln kontakt
s brankrom, bude uloen men trest za nedovolen brnenie v hre. Ak v tom
ase toiaci tm dosiahne gl, tento gl nebude uznan.
III. Ak toiaci koruliar poas hry akmkovek spsobom natla protihra do jeho
vlastnho brankra, a ak v tom ase toiaci tm dosiahne gl, tento gl nebude
uznan.
IV. Ak toiaci koruliar stoj v brnkovisku a tm brni brankrovi vo vhade, ale
nem s brankrom nijak fyzick kontakt, a ak v tom ase toiaci tm dosiahne
gl, tento gl nebude uznan.
V. toiacemu koruliarovi, ktor m poas hry in, ako nhodn kontakt
s brankrom mimo jeho brnkoviska, bude uloen men trest za nedovolen
brnenie v hre. Ak v tom ase toiaci tm dosiahne gl, tento gl nebude
uznan.

Pravidlo 187 BRANKRSKY VSTROJ / VEOBECNE

Meranie a rozmery brankrskeho vstroja s uveden v samostatnom dokumente.
I. Ochrann vstroj, s vnimkou rukavc, celotvrovej masky, kor
a brankrskych chrniov, sa mus nosi plne pod dresom.
II. O meranie brankrskeho vstroja, s vnimkou hokejky, mono poiada iba
bezprostredne po skonen prvej alebo druhej tretiny stretnutia.
III. S vnimkou kor a hokejky, vstroj brankra mus by kontruovan vhradne
na ochranu hlavy a tela a nesmie obsahova nijak doplnky, ktor by poskytovali
nedovolen podporu pri brankrskej innosti alebo by brankra rozrili.
IV. Nedovolen s brun zstery rozirujce sa na prednej strane stehien
na vonkajej strane nohavc.
V. Na ktorejkovek asti vstroja nie s povolen sprejov maby, kresby alebo
npisy, ktor s neslun, vulgrne a urliv, tkajce sa kultry, rasy alebo
nboenstva.
VI. Hlavn rozhodca me poadova, aby brankr odstrnil vetky osobn doplnky,
ktor mu by povaovan za nebezpen. Ak sa tieto osobn doplnky nedaj
jednoducho odstrni, brankr ich mus prelepi pskou alebo si ich bezpene
uloi pod svoj dres takm spsobom, aby neboli nebezpen. V takom prpade
mus brankr opusti adov plochu a jeho tm bude napomenut.
VII. Za druh poruenie Pravidla 187-VI. ulo hlavn rozhodca brankrovi osobn
trest.
Pravidlo 188 VYRAKA / BRANKR
I. Vyraka mus ma obdnikov tvar.
II. Chrni palca a zpstia mus by k vyrake pripevnen tak, aby koproval
obrys palca aj zpstia.
III. Na vyrake nesm by nijak vynievajce hrany.
Pravidlo 189 BRANKRSKA VESTA / BRANKR
I. Na brankrskej veste nesm by vynievajce hrany ani na prednej ani
na bonch stranch, na vntornej i vonkajej strane rukvov vesty alebo cez
ramen.
II. Vrstvenie na lakoch je mon pre zvenie ochrany, ale nie pre zvenie
plochy vesty.
III. Chrnie ramien musia zodpoveda tvaru samotnch ramennch kbov, bez toho
aby presahovali ponad, poza alebo po stranch ramien.
IV. Chrnie v oblasti knych kost na oboch stranch nesm presahova ponad
alebo cez ramen alebo prenieva do podpazuia. Medzi tento chrni
a samotn vestu nesm by vloen iadne vypchvky, ktor by nadvihovali
chrnie knych kost.
V. Ak brankr zaujme normlnu brankrsku pozciu v podrepe a chrnie ramien sa
mu tm vysun dohora, nad obrysy jeho ramien, takto vesta bude povaovan
za nedovolen.

Pravidlo 190 PRILBA A CELOTVROV MASKA / BRANKR

I. Brankri musia ma poas hry neustle na hlave celotvrov
masku. Brankrska celotvrov maska mus by skontruovan tak, aby cez jej
otvory nemohol prenikn puk.
II. Vetci brankri, ktor maj 18 a menej rokov, bez ohadu na to, na akch
podujatiach sa zastuj, musia ma celotvrov masku skontruovan tak,
aby cez otvory masky neprenikol ani puk ani epe hokejky.
III. Farba a tvar brankrskej celotvrovej masky mu by in, ako maj jeho
spoluhri.
IV. Nhradn brankr, ke sa vracia po prestvke cez adov plochu na svoju
hrsku lavicu, nemus ma na hlave prilbu a celotvrov masku.
Pravidlo 191 CHRNI KOLIEN / BRANKR
I. Chrni kolien mus by upevnen k nohe a mus sa zmesti pod chrnie
stehien v brankrskych nohaviciach.
II. Ochrann prvky, ktor s sasou betnov brankra zvntra, nad kolenom,
musia by skrtyt pod brankrskymi nohavicami.
III. Vntorn chrni kolena je chrni, ktor v rozkaku oddeuje vntorn stranu
kolena brankra od adu.
IV. Vetky prvky ochrany kolien musia by dotiahnut remienkami tak, aby iadnym
spsobom nezasahovali do priestoru medzi nohami brankra ( tzv. five hole ).
Prpadn alia vpl medzi vntornm chrniom kolena a nohou alebo
betnom je dovolen.
V. Vyven ps na prednej ploche betnu je povolen iba na vonkajej hrane. Na
vntornch hranch, ktor sa navzjom dotkaj ke m brankr spolu nohy,
je tento prvok zakzan.
Pravidlo 192 CHRNI KRKU / BRANKR
I. Vetci 18-ron a mlad brankri musia nosi chrni krku bez ohadu na to,
na akom podujat alebo turnaji hraj.
Pravidlo 193 CHRNIE NH BETNY / BRANKR
I. Nie s povolen zstery alebo in pomcky zakrvajce pred koruami priestor
medzi adovou plochou a spodnou asou chrniov nh.
II. Na chrnioch nh je zakzan ma urliv alebo oplzl kresby a npisy, ktor
by sa tkali kultry, rasy alebo nboenstva. Chrnie nh mu ma ubovon
nesvetielkujcu farbu.
III. Na nijak asti chrniov nh nesm by pridan iadne doplnkov prvky.
Pravidlo 194 NOHAVICE / BRANKR
I. Brankrske nohavice vyrba dodvate IIHF poda konkrtnych pokynov
IIHF. Brankrske nohavice bez shlasu zstupcov IIHF nesm by nijako
pozmenen.
II. Na vntornej alebo vonkajej strane brankrskych nohavc nie s povolen
nijak dodaton vypchvky nh a psa, ktor by mali poskytn brankrovi
aliu ochranu ( napr. hrebeovit vnelky na vntornej alebo vonkajej strane).

III. Nie s povolen brankrske nohavice, ktor s tak von, e umouj zakry
von priestor medzi jeho nohami nad betnmi - chrnimi nh, ke sa brankr
prikr do podrepu.
IV. Stehenn chrnie vntri nohavc musia zodpoveda tvaru nohy. Hranat
chrnie nie s povolen.
Pravidlo 195 KORULE / BRANKR
I. Brankrske korule musia ma v prednej asti topnok nesvetielkujce ochrann
kryty.
II. Noe brankrskych kor musia by rovn a na prednej strane maj ma
zaoblen hrot a nesm by dlhie ako topnky.
III. Na topnkach je zakzan ma akkovek noe, vnelky alebo in pomcky,
ktor by poskytovali brankrovi al kontakt s adovou plochou.
Pravidlo 196 HOKEJKA / BRANKR
I. Brankrska hokejka mus by vyroben z dreva alebo inho materilu
schvlenho IIHF. Nesm by na nej nijak vnelky a nesmie ma nijak ostr
hrany
II. Rka hokejky mus by rovn zhora a po zaiatok epele.
III. Horn as dutej rky hokejky mus ma tak zakonenie, ktor neohrozuje ani
hra ani protihrov. Ak chrni na hornom konci kovovej rky odpadne alebo
sa odstrni, hokejka sa bude povaova za nedovolen a nebezpen vstroj.
IV. Je zakzan vklada akkovek materil do dutej rky hokejky kvli zmene jej
hmotnosti, pevnosti alebo elu.
V. Hokejka me by obmotan
na ktoromkovek mieste akoukovek
nesvetielkujcou lepiacou pskou.
Nie je povolen pouvanie hokejok
natretch svetielkujcou farbou.
VI. Maximlna dka rky
brankrskej hokejky od jej
hornej asti po ptku je
163 cm, maximlna rka je
3 cm a maximlna hrbka je
2,54 cm.
VII. Rka sa sklad z dvoch
ast. Rozren as rky od
ptky me by dlh 71 cm a
irok nie viac ako 9 cm.
Obidve asti rky musia by rovn.
VIII.Maximlna dka pozd spodnej asti
epele hokejky od jej ptky
k pike je 39 cm. Maximlna vka
epele me by 9 cm,
s vnimkou ptky, ktor me by 11,5 cm. Maximlne zakrivenie epele
je 1,5 cm.

Pravidlo 197 DRES / BRANKR

I. Dresy brankrov s vyroben dodvateom IIHF poda osobitnch smernc
IIHF. Tieto dresy je zakzan upravova akmkovek spsobom bez shlasu
zstupcov IIHF.
II. Dres neme by iadnym spsobom prichyten k zpstiam, ak by toto malo
za nsledok napnutie rukvov a vytvorenie tzv. pavuinovho efektu
v podpazu.
IV. iadne in uchytenia dresu alebo akkovek prdavky kdekovek na drese, ktor
by spsobili pavuinov efekt, nie s povolen.
V. Nie s povolen dresy, ktorch dka je tak, e zakrva akkovek as priestoru
medzi nohami brankra.
VI. Rukvy dresu nesm presahova prsty rukavc.
Pravidlo 198 CHRNI KRKU / BRANKR
I. Brankr si smie pripevni chrni krku k bradovej asti
masky. Mus by vyroben z materilu, ktor nespsob zranenie.

celotvrovej

Pravidlo 199 VSTROJ / BRANKR

I. Celotvrov maska brankra me ma in farbu a tvar, ako maj jeho
spoluhri.
II. Farba a tvar kor a rukavc brankra me by in, ako maj jeho
spoluhri.
Pravidlo 200 PRIEBEH HRY / BRANKR
I. Ak poas hry vystrelen puk zasiahne brankra do celotvrovej masky, me
hlavn rozhodca prerui hru, ak toiaci tm nem bezprostredn monos
dosiahnu gl.
II. Ak poas hry brankrovi spadne z hlavy celotvrov maska a jeho tm m puk,
hlavn rozhodca okamite preru hru. Vhadzovanie puku bude na najbliom
bode na vhadzovanie puku, kde bola hra preruen.
III. Ak poas hry brankrovi spadne z hlavy celotvrov maska a puk m tm spera,
hlavn rozhodca preru hru, ak toiaci tm nem bezprostredn monos
dosiahnu gl. Vhadzovanie puku bude na jednom z bodov na vhadzovanie puku
v obrannom psme brniaceho sa tmu.
IV. Gl sa uzn, ak poas hry brankrovi spadne z hlavy celotvrov maska a puk
vnikne do brnky ete pred preruenm hry.
V. Gl sa uzn, ak vystrelen puk zasiahne celotvrov masku brankra a odraz
sa do brnky.
Pravidlo 201 HODENIE PUKU DOPREDU / BRANKR
I. Brankrovi nebude uloen nijak trest, ak m puk vo svojej rukavici a polo ho
pred seba a posunie puk dopredu svojou hokejkou, koruou alebo akoukovek
inou asou svojho tela alebo vstrojom.
II. Ak brankr hod puk dopredu a puk zska jeho spoluhr, hlavn rozhodca
preru hru a vhadzovanie puku bude na najbliom bode na vhadzovanie puku
v jeho obrannom psme, odkia bol puk hoden.

III. Ak brankr hod puk dopredu a puk zska protihr, hra me pokraova
bez preruenia.
Pravidlo 202 STRIEDANIE BRANKROV
I. Ak brankr potrebuje z akhokovek dvodu ods na svoju hrsku lavicu poas
preruenia hry, mus by vystriedan, nie vak vtedy, ak jeho tmu mal oddychov
as alebo bola prestvka na reklamu. Brankr nesmie spsobi zdriavanie hry
tm, e si potrebuje upravi, opravi alebo vymeni nejak as svojho
vstroja.
II. Ak m brankr zlomen hokejku alebo ju potrebuje z akhokovek dvodu
vymeni, mus zosta vo svojom brnkovisku a poiada o vmenu spoluhrov.
III. Ak bol brankr vystriedan poas preruenia hry alebo oddychovho asu,
brankr, ktor adov plochu, sa neme vrti sp na adov plochu skr, ako
hra nebude pokraova.
IV. Brankr na adovej ploche a nhradn brankr sa poas hry mu strieda ako
koruliari, ale vzahuj sa nich rovnak pravidl, ktor platia pre letm striedanie.
V. Rozcvienie na adovej ploche pre striedajceho brankra nie je dovolen ( pozri
vnimku poda Pravidla 202-VII ).
VI. Ak brankr utrp zranenie alebo ochorie, mus by pripraven pokraova
v stretnut ihne po poskytnut rchlej lekrskej pomoci na adovej ploche. Ak by
zranenie brankra malo spsobi zbyton zdranie stretnutia, zranen brankr
mus opusti adov plochu a by vystriedan nhradnm brankrom, priom
sa po oetren me kedykovek vrti.
VII. Ak priebehu stretnutia nastane situcia, e ani jeden z brankrov tmu neme
pokraova v hre, tm me obliec do brankrskeho vstroja jednho koruliara
z hrskej lavice, ktor bude v stretnut pokraova ako brankr. Na preobleenie
m desa mint, po ktorch mus by pripraven hra, ale v prpade, e je
pripraven skr, zostvajci as me poui na rozcvienie na adovej
ploche.
VIII.Ak nastane situcia poda Pravidla 202-VII., do stretnutia sa u nesmie vrti ani
jeden z pvodnch brankrov.
IX. Na podujatiach IIHF, na ktorch s registrovan traja brankri, a jeden z dvoch
brankrov v Zpise o stretnut neme pokraova v stretnut, mono postupova
poda poriadkov a smernc IIHF.
Pravidlo 203 NEDOVOLEN STRIEDANIE / BRANKR
DEFINCIA: Koruliar, ktor m prs na adov plochu, aby nahradil brankra svojho
tmu, mus poka na hrskej lavici dovtedy, km brankr neprde do priestoru
vzdialenom 1,5 m od jeho hrskej lavice.
I. Ak brankr koruuje k svojej hrskej lavici, aby ho vystriedal spoluhr, ale
koruliar vstpi na adov plochu predasne, potom ke tm, ktor sa previnil,
zska puk, hlavn rozhodca preru hru.
II. Ak je hra preruen na tonej polovici adovej plochy, vhadzovanie puku bude
na strednom bode na vhadzovanie puku.
III. Ak je hra preruen na obrannej polovici adovej plochy, vhadzovanie puku bude
na najbliom bode na vhadzovanie puku v psme, kde bola hra preruen,
a to tam, aby tm, ktor sa previnil, nezskal zemn vhodu.

Pravidlo 204 VHADZOVANIE PUKU / BRANKR

I. Brankr sa nesmie zastni na vykonan vhadzovania puku.
Pravidlo 205 ZAKZAN UVONENIE A BRANKR
I. Zakzan uvonenie nebude, ak brankr pri avizovan zakzanho uvonenia
opust svoje brnkovisko alebo, ke sa nachdza mimo svojho brnkoviska,
presva sa smerom k puku.
II. Zakzan uvonenie bude, ak brankr pri avizovan zakzanho uvonenia
je mimo svojho brnkoviska, ale sa okamite do svojho brnkoviska vrti.
III. Zakzan uvonenie nebude, ak brankr pri avizovan zakzanho uvonenia
je mimo svojho brnkoviska, ale nepoksi sa okamite vrti sp do svojho
brnkoviska.
IV. Zakzan uvonenie bude, ak brankr poas avizovania zakzanho uvonenia
koruuje k svojej hrskej lavici a nepoksi sa hra s pukom a pokrauje
v pohybe k svojej hrskej lavici, alebo sa vracia do svojho brnkoviska
bez pokusu hra s pukom.
V. Zakzan uvonenie nebude, ak brankr poas avizovania zakzanho
uvonenia koruuje k svojej hrskej lavici a hr alebo sa poksi hra s pukom.
Pravidlo 206 - ODDYCHOV AS TMU A BRANKR
I. Brankr me s na svoju hrsku lavicu iba poas oddychovho asu svojho
tmu alebo poas prestvky na reklamu.
Pravidlo 207 - TRESTY PRE BRANKROV / PREHAD
I. Brankrovi, ktor fauluje toiaceho koruliara mimo svojho brnkoviska, priom
toiaci koruliar neprekal v hre brankrovi, bude uloen aspo men trest.
II. Brankr svoj trest ani trest svojho tmu nikdy neodpykva na trestnej lavici.
III. Akkovek alie tresty, ktor s uloen brankrovi pri tom istom preruen hry,
mus odpyka koruliar z jeho tmu, ktor bol na adovej ploche v ase, ke bola
preruen hra a uloen tresty ( za predpokladu, e tomuto koruliarovi nebol
tie uloen trest).
IV. Koruliar, ktor odpyk trest za svojho brankra, mus by na adovej ploche
v ase ukladania trestu.
V. Ak bol brankrovi uloen prv osobn trest, bude pokraova v hre. Tento trest
mus odpyka spoluhr, ktor bol na adovej ploche v ase, ke hra bola
preruen ( za predpokladu, e tomuto koruliarovi nebol tie uloen trest ).
VI. Ak bol brankrovi uloen v stretnut druh osobn trest ( ktor sa
automaticky men na osobn trest do konca stretnutia ), mus ods do atne
a by nahraden nhradnm brankrom.
VII. Brankr po uloen vieho trestu, osobnho trestu do konca stretnutia a trestu
v hre mus ods do atne.
VIII.Ak bol brankrovi uloen v trest alebo trest v hre, p mintov trest
na trestnej lavici odpyk koruliar z jeho tmu, ktor bol na adovej ploche v ase,
ke bola hra preruen ( za predpokladu, e tomuto koruliarovi nebol tie
uloen trest ).

IX. V prpade, ke kvli trestu musel brankr ods do atne, potrestanho brankra
mus vystrieda v prvom rade nhradn brankr a a potom koruliar, ktor
si me obliec brankrsky vstroj.
X. Ke je brankrovi uloench viac trestov v tom istom preruen hry, jeden
koruliar z jeho tmu, uren trnerom prostrednctvom kapitna, ktor bol
na adovej ploche v ase preruenia hry, me odpyka kokokovek alebo vetky
tresty ( za predpokladu, e tomuto koruliarovi nebol tie uloen trest ).
XI. Ak bol brankrovi uloen men trest a osobn trest v tom istom ase, jeden
koruliar, ktor bol na adovej ploche pri preruen hry, odpyk men trest,
a druh koruliar, ktor bol na adovej ploche pri preruen hry, mus odpyka
12 mint. Obidvoch koruliarov mus uri trner prostrednctvom kapitna.
Pravidlo 208 TRESTY PRE BRANKROV / OPIS
I. Na brankrov sa vzahuj vetky tresty uveden v 10. asti - Opis trestov.
S vak aj alie pravidl, tkajce sa iba brankrov, pretoe na adovej ploche
maj osobitn postavenie; ide najm o ich vstroj a funkciu.
Pravidlo 209 ZA STREDNOU ERVENOU IAROU / BRANKR
DEFINCIA: Brankr sa poas stretnutia nesmie zastni hry za strednou ervenou
iarou.
I. Za poruenie tohto pravidla sa brankrovi ulo men trest.
II. Men trest sa ulo v prpade, ke brankr m za strednou ervenou iarou
obidve korule a zastn sa hry.
III. Brankrovi, ktor sa zastn na oslave hrov po dosiahnut glu na strane
sperovho tmu, bude uloen men trest.
IV. Pravidl o bitke nahrdzaj toto pravidlo v prpade, ak brankr prejde
na sperovu polovicu s myslom zapoji sa do prebiehajcej arvtky.
Pravidlo 210 ZLOMEN HOKEJKA / BRANKR
DEFINCIA: Hokejka, ktor nie je plne v poriadku, m zlomen epe alebo rku,
prpadne je in pokoden, povauje sa za zlomen hokejku, a preto nedovolen.
I. Brankrovi, ktor ihne nepust zlomen hokejku na adov plochu
a so zlomenou hokejkou pokrauje v hre, bude uloen men trest.
II. Brankr, ktorho hokejka je zlomen, nesmie prija hokejku hoden na adov
plochu z hrskej lavice alebo od divkov, ale me prija hokejku od spoluhra
na adovej ploche bez toho aby si musel prs k hrskej lavici vzia nov
hokejku. Tto vmena sa vak mus uskutoni spsobom z ruky do ruky. Pozri
tie Pravidlo 120 III. a Pravidlo 120- IV.
III. Brankrovi, ktor prikoruuje k svojej hrskej lavici poas preruenia hry
vymeni si svoju hokejku, a potom sa vrti do svojho brnkoviska, bude uloen
men trest. V prpade, e ho pred pokraovanm hry vystrieda nhradn brankr,
neulo sa nijak trest.
IV. Brankr si me prs k svojej hrskej lavici vymeni svoju hokejku poas hry.
V. Brankr v nijakom prpade nesmie vzia protihrovu hokejku:
1. od protihra na adovej ploche, ktor dr svoju hokejku alebo hod
hokejku na adov plochu;
2. od protihra, ktor sed na svojej hrskej lavici;

3. zo stojana hokejok na hrskej lavici tmu spera. Za poruenie tohto pravidla

bude brankrovi uloen men trest.
VI. Ak brankr, ktorho hokejka sa zlomila, prjme poas hry hokejku od spoluhra
z trestnej lavice, bude tomuto koruliarovi uloen men trest.
VII. Brankr me pouva hokejku pre koruliarov.
VIII.Brankr nesmie poas hry pouva viac ako jednu hokejku sasne.
Pravidlo 211 NEBEZPEN ALEBO NEDOVOLEN VSTROJ / BRANKR
DEFINCIA: Vstroj brankra mus spa bezpenostn normy, ma poadovan
kvalitu a alie vlastnosti, a mus by pod vrchnm obleenm ( s vnimkou rukavc,
celotvrovej masky, kor, tulpn a chrniov nh ).
I. Tm brankra, ktor hr s nebezpenm alebo nedovolenm vstrojom, hlavn
rozhodca najskr napomenie. Neakceptovanie tohto napomenutia, poadujceho
pravu, nhradu alebo zabezpeenie vstroja poda pokynov hlavnho rozhodcu,
sa tka vetkch hrov tmu. Za nasledujce poruenie pravidla
o nebezpenom alebo nedovolenom vstroji bude uloen osobn trest.
Pravidl 212 217 ZDRIAVANIE HRY / BRANKR
DEFINCIA: myseln konanie s cieom spomali hru, prerui hru alebo brni v jej
pokraovan.
Pravidlo 212 ZDRIAVANIE HRY / BRANKR PRAVA VSTROJA
I. Brankrovi, ktor preru hru alebo odauje jej pokraovanie opravou alebo
pravou svojho vstroja, bude uloen men trest.
Pravidlo 213 ZDRIAVANIE HRY / BRANKR POSUNUTIE BRNKY
I. Brankrovi, ktor myselne posunie brnku z jej zkladnej polohy, bude uloen
men trest.
II. Ak brankr myselne posunie brnku z jej zkladnej polohy v priebehu
poslednch dvoch mint riadneho hracieho asu alebo kedykovek poas
predenia, bude nariaden trestn strieanie proti tmu, ktor sa previnil.
III. Ak brankr myselne posunie brnku z jej zkladnej polohy poas trestnho
strieania alebo samostatnho njazdu po preden, prizn sa gl tmu, ktor sa
neprevinil, pokia sa vak nepouije Pravidlo 178-VI. alebo 178-VII.
Pravidlo 214 ZDRIAVANIE HRY / BRANKR ZALIAPNUTIE PUKU
PRI MANTINELI
I. Brankrovi, ktor m puk alebo hr s pukom hokejkou, koruami alebo telom
pozd mantinelu takm spsobom, aby spsobil preruenie hry, bude uloen
men trest, aj keby bol napdan protihrom.

1
2
3

Brankr smie zaahn puk, iba ak as jeho tela zostane v brnkovisku.

Brankr smie zaahn puk iba v prpade, e ho ohrozuje protihr.
Brankr nesmie zaahn puk.

Pravidlo 215 ZDRIAVANIE HRY / BRANKR PRCHOD K HRSKEJ LAVICI

POAS PRERUENEJ HRY
I. Brankrovi, ktor poas preruenia hry, ktorm nie je prestvka na reklamu alebo
oddychov as tmu, okrem prpadu, e bol vystriedan, bude uloen men
trest pre hrsku lavicu.
Pravidlo 216 ZDRIAVANIE HRY / BRANKR ZHODENIE PRILBY
ALEBO CELOTVROVEJ MASKY
I. Brankrovi, ktor myselne zhod z hlavy svoju prilbu alebo celotvrov masku
so zmerom prerui hru, bude uloen men trest.
Pravidlo 217 ZDRIAVANIE HRY / BRANKR VYSTRELENIE
ALEBO VYHODENIE PUKU Z HRACEJ PLOCHY
I. Brankrovi, ktor poas hry vo svojom obrannom psme vystrel, vyhod alebo
vyraz puk priamo cez ochrann sklo ( bez odrazu od protihra alebo
od ochrannho skla), bude uloen men trest. Rozhodujcim faktorom
pre posdenie tohto priestupku je poloha puku.
II. Brankrovi nebude uloen trest, ak vyraz puk ponad ochrann sklo
pri obrannom zkroku, avak, ak puk zachyt, a potom ho vystrel za ochrannho
sklo, bude mu uloen men trest.
III. Brankrovi, ktor myselne vystrel puk mimo adov plochu kdekovek na hracej
ploche poas hry alebo po preruen hry, bude uloen men trest

Pravidlo 218 PUSTENIE PUKU NA SIE BRNKY / BRANKR

DEFINCIA: Brankr so zmerom prerui hru nesmie pusti puk na sie, ani
na hornej ani na zadnej asti brnky.
I. Brankrovi, ktor myselne pust puk na sie na hornej alebo zadnej asti brnky
a zaprin preruenie hry, bude uloen men trest.
II. Ak sa puk odraz na brnkov sie, brankr smie rukavicou prikry puk, aby
ho nemohli zska jeho protihri.
Pravidlo 219 PSTN SBOJ / BRANKR
DEFINCIA: Udiera protihrov rukavicami alebo bez nich po zapojen sa
do pstnch sbojov.
I. Brankrovi, ktor pouije svoju vyraku na dery do hlavy, krku alebo tvre
protihra, bude uloen trest v hre.
II. Brankrovi, ktor odhod svoju lapaku a vyraku, aby sa zapojil do arvtky
s protihrmi, bude okrem inch trestov uloen aj osobn trest.
III. Brankrovi, ktor zane pstn sboj, bude uloen trest v hre.
Pravidlo 220 DRANIE PUKU V BRNKOVISKU / BRANKR
DEFINCIA: Po chyten puku smie brankr dra puk vo svojom brnkovisku dovtedy,
km je ohrozovan protihrom. V opanom prpade, ak m prleitos bezpene
prihra puk spoluhrovi, mus puk prihra.
I. Brankrovi, ktor nie je ohrozovan protihrom a dr puk dlhie ako tri sekundy,
bude uloen men trest.
II. Brankrovi, ktor nie je ohrozovan protihrom a myselne pust puk za svoje
chrnie, aby spsobil preruenie hry, bude uloen men trest.
Pravidlo 221 DRANIE PUKU MIMO BRNKOVISKA / BRANKR
DEFINCIA: Brankr v uritch situcich, ke je jeho telo mimo vlastnho
brnkoviska, nesmie padn na puk, aby spsobil preruenie hry.
I. Brankrovi, ktorho telo je plne mimo brnkoviska, priom puk je za iarou
pre zakzan uvonenie alebo za vzdialenejmi oddeovacmi iarami
na kruhoch na vhadzovanie puku, a ktor padne na puk alebo puk stiahne
pod svoje telo, prpadne puk dr alebo pritla na ktorkovek as brnky alebo
mantinelu, bude uloen men trest, bez ohadu na to, i je alebo nie je
ohrozovan protihrom.
II. Brankrovi, ktor padne na puk alebo ho vtiahne pod svoje telo v priestore medzi
iarou pre zakzan uvonenie a vzdialenejmi oddeovacmi iarami na kruhoch
na vhadzovanie puku, bude uloen men trest, avak iba vtedy, ak tohto
brankra neohrozuje ani jeden protihr.
Pravidlo 222 NEDOVOLEN PREKKY ALEBO HROMADENIE SNEHU
PRED BRNKOU / BRANKR
DEFINCIA: Brankr nesmie nechva nijak predmety pred svojou brnkou alebo
hromadi sneh spredu alebo zboku brnkovch dok. Je jeho povinnosou udriava
priestor svojho brnkoviska bez akchkovek prekok.

I.

Brankrovi, ktor je na adovej ploche, a ktor nech svoju hokejku alebo in

vstroj, alebo nahromad sneh alebo in predmety pred svojou brnkou, priom
tieto prekky zabrnia vniknutiu puku do brnky, bude uloen men trest.

Pravidlo 223 OPUSTENIE BRNKOVISKA POAS ARVTKY HROV /

BRANKR
DEFINCIA: Brankr mus zosta vo svojom brnkovisku poas arvtky hrov
na adovej ploche, ale s vnimkou prpadu, e sa arvtka odohrva v jeho
brnkovisku.
I. Brankrovi, ktor opust bezprostredn okolie svojho brnkoviska a zastn sa
akmkovek spsobom arvtky, bude uloen men trest.
II. Brankrovi, ktor je mimo svojho brnkoviska ( t.j. hr s pukom za svojou
brnkou, odde na svoju hrsku lavicu) a zapoj sa do arvtky hrov, nebude
uloen trest za opustenie svojho brnkoviska, ale trestami za jeho as
v arvtke hrov.
III. Ak je arvtka hrov v brnkovisku, brankr me opusti svoje brnkovisko
bez uloenia trestu. Naviac, mus opusti svoje brnkovisko alebo odkoruova
do rohu adovej plochy vo svojom obrannom psme alebo inho priestoru
v blzkosti svojej brnky, kde nie je arvtka hrov, ak mu to prikzal rozhodca.
Pravidlo 224 VEA HROV NA ADOVEJ PLOCHE BRANKR
DEFINCIA: Brankr nesmie hra s pukom alebo ma kontakt s protihrom,
ke opa hraciu plochu, priom nhradnk u vstpil na adov plochu.
I. Pravidl, tkajce sa privea hrov na adovej ploche, platia pre brankrov
rovnako, ako aj pre koruliarov (pozri Pravidlo 166).
II. Poas hry me ma kad tm na adovej ploche iba jednho brankra.
Vnimkou je iba letm striedanie brankrov.
Pravidlo 225 TRESTN STRIEANIE / FAULY BRANKRA
I. Ak brankr fauluje toiaceho koruliara, ktor je v brejku, hlavn rozhodca
nariadi proti tmu brankra trestn strieanie bez ohadu na to, i bol alebo nebol
faul zozadu.
II. Ak brankr myselne posunie brnku z jej zkladnej polohy poas poslednch
dvoch mint riadneho hracieho asu, alebo kedykovek poas predenia, hlavn
rozhodca nariadi proti tmu brankra trestn strieanie.
III. Ak brankr myselne posunie brnku z jej zkladnej polohy, ke je toiaci
koruliar v brejku, hlavn rozhodca nariadi proti tmu brankra trestn strieanie.
IV. Ak poas hry nhradn brankr nedovolenm spsobom opust svoju hrsku
lavicu a zasiahne proti koruliarovi tmu spera, ktor je v brejku, hlavn
rozhodca hru preru a v prospech tmu, ktor sa neprevinil, nariadi trestn
strieanie. Ak hr dosiahne gl ete pred preruenm hry, gl sa uzn a trestn
strieanie sa neuskuton.
V. Ak brankr pri brejku protihra zhod z hlavy svoju celotvrov masku
so zmerom prerui hru, hlavn rozhodca hru preru a v prospech tmu, ktor
sa neprevinil, nariadi trestn strieanie.

Pravidlo 226 PRIZNANIE GLU / FAULY BRANKRA

Pozri taktie Pravidlo 177 V.
I. Ak v priebehu vykonvania trestnho strieania brankr pohne alebo posunie
brnku, prizn sa gl tmu, ktor sa neprevinil, ak pravidl nestanovuj inak
( pozri Pravidlo 178-VI. a 178-VII. ).
II. Ak brankr poas vykonvania trestnho strieania
zhod z hlavy svoju
celotvrov masku, hlavn rozhodca v prospech tmu, ktor sa neprevinil, prizn
gl.
III. Ak brankr poas vykonvania trestnho strieania hod svoju hokejku smerom k
puku alebo ku koruliarovi vedcemu puk, hlavn rozhodca v prospech tmu,
ktor sa neprevinil, prizn gl.

PREHAD TRESTOV
TREST
PRAVIDLO
TANDARD
________________________________________________________
Napdanie rozhodcov
116
Men trest/Men trest pre hrsku lavicu
______________________________________________________________
Napdanie rozhodcov myseln 116
Trest v hre
kontakt
______________________________________________________________
Men trest pre hrsku lavicu
117
Men trest pre hrsku lavicu
______________________________________________________________
Uhryznutie
118
Trest v hre
______________________________________________________________
Vrazenie na mantinel
119
Men trest
______________________________________________________________
Zlomen hokejka/Pokraovanie
120
Men trest
v hre - vmena
______________________________________________________________
Bodnutie
121
Dvojit men trest + Osobn trest
______________________________________________________________
Napadnutie
122
Men trest
______________________________________________________________
Napadnutie zozadu
123
Dvojit men trest + Osobn trest
______________________________________________________________
Napadnutie hlavy a krku
124
Dvojit men trest + Osobn trest
______________________________________________________________
Pd pod nohy
125
Men trest
______________________________________________________________
Zovretie puku rukou hra
126
Men trest
______________________________________________________________
Krosek
127
Men trest
______________________________________________________________
Nedovolen a nebezpen vstroj 128
Napomenutie / Osobn trest
______________________________________________________________
Zdriavanie hry
129-137
Men trest / Men trest
pre hrsku lavicu
______________________________________________________________
Zdriavanie hry/Posunutie brnky 130
Men trest
______________________________________________________________
Zdriavanie hry/Padnutie na puk
131/172
Men trest
______________________________________________________________
Zdriavanie hry/Bezdvodn
Men trest
zaliapnutie puku
132
______________________________________________________________
Zdriavanie hry/Oslava glu
133
Men trest
______________________________________________________________
Zdriavanie hry/Oneskoren nstup 134
Men trest
______________________________________________________________
Zdriavanie hry/Vystrelenie alebo
Men trest
vyhodenie puku z hracej plochy
135
______________________________________________________________
Zdriavanie hry/Striedanie po
Men trest
zakzanom uvonen
136
______________________________________________________________

Zdriavanie hry/Poruenie
Men trest
pravidiel pri vhadzovan puku
137
______________________________________________________________
Predstieranie pdu alebo zranenia 138
Men trest
______________________________________________________________
Faul lakom
139
Men trest
______________________________________________________________
Zsah proti divkom
140
Trest v hre
______________________________________________________________
Bitka - Nadmerne hrub hra
141
V trest + Osobn trest do konca
stretnutia
______________________________________________________________
Bitka/Odhodenie rukavc
141
Osobn trest
______________________________________________________________
Bitka/Prv hr, ktor opustil
141
Dvojit men trest +
hrsku lavicu
Osobn trest do konca
stretnutia
___________________________________________________________
Bitka/al hri, ktor opustili
141
Osobn trest
hrsku lavicu
______________________________________________________________
Bitka/ al hri, ktor opustili
141
Men trest + Osobn
trestn lavicu
trest do konca stretnutia
______________________________________________________________
der hlavou
142
Trest v hre
______________________________________________________________
Hra so zdvihnutou hokejkou
143
Men trest/Dvojit
men trest
_____________________________________________________________
Hra so zdvihnutou hokejkou/
143
Dvojit men trest
Nemyseln zranenie
_____________________________________________________________
Dranie
144
Men trest
_____________________________________________________________
Dranie hokejky protihra
145
Men trest
______________________________________________________________
Hkovanie
146
Men trest
______________________________________________________________
Neregulrna hokejka/Meranie
147
Men trest/Men
hokejky
trest pre hrsku
lavicu
______________________________________________________________
Nesprvny prchod alebo opustenie 148
Men trest
trestnej lavice
______________________________________________________________
Zranen hr odmietne opusti
149
Men trest
hraciu plochu
______________________________________________________________
Nedovolen brnenie v hre
150
Men trest
(na koruliara)
______________________________________________________________
Nedovolen brnenie v hre
(brankrovi)
151
Men trest
______________________________________________________________
Kopnutie
152
Trest v hre

______________________________________________________________
Faul kolenom
153
Men trest
______________________________________________________________
Predasn opustenie trestnej lavice 154
Men trest
______________________________________________________________
Hra bez prilby
155
Men trest
______________________________________________________________
ahanie za vlasy, prilbu a
156
Men trest
celotvrov masku
______________________________________________________________
Odmietnutie zaa hru
157
Men trest pre
hrsku lavicu
______________________________________________________________
Pstn sboj hrubos
158
Men trest/Dvojit
men trest
______________________________________________________________
Seknutie
159
Men trest
______________________________________________________________
Podkopnutie
160
Trest v hre
______________________________________________________________
Pichnutie
161
Dvojit men trest +
Osobn trest
______________________________________________________________
Putie
162/169
Trest v hre
______________________________________________________________
Provokovanie spera
163
Osobn trest
______________________________________________________________
Vstup funkcionra tmu na hraciu
164
Osobn trest do
Plochu
konca stretnutia
_____________________________________________________________
Hodenie hokejky alebo predmetu
165
Men trest/Men
trest pre hrsku
lavicu
______________________________________________________________
Hodenie hokejky alebo predmetu
165
Dodaton osobn
z lavice
trest do konca
stretnutia
______________________________________________________________
Vea hrov na adovej ploche
166
Men trest pre
hrsku lavicu
______________________________________________________________
Podrazenie
167
Men trest
______________________________________________________________
Neportov sprvanie sa
168
Men trest/Men
trest pre hrsku
lavicu
______________________________________________________________
Hra telom v hokeji ien
169
Men trest
______________________________________________________________

PREHAD TRESTOV (POKRAOVANIE)

ALIE MONOSTI
ZRANEN HR
PRAVIDLO
_________________________________________________________
Osobn trest/Osobn trest
116
do konca stretnutia
_________________________________________________________
116
_________________________________________________________
Osobn trest/Osobn trest do
117
konca stretnutia
_________________________________________________________
117
_________________________________________________________
118
_________________________________________________________
V trest + Osobn trest do
119
konca stretnutia/Trest v hre
________________________________________________________
120
________________________________________________________
V trest + Osobn trest do
Trest v hre
121
konca stretnutia/Trest v hre
________________________________________________________
V trest + Osobn trest
V trest + Osobn trest
122
do konca stretnutia/Trest
do konca stretnutia/Trest
v hre
v hre
________________________________________________________
V trest + Osobn trest
Trest v hre
123
do konca stretnutia/Trest
v hre
________________________________________________________
V trest + Osobn trest
Trest v hre
124
do konca stretnutia/Trest
v hre
________________________________________________________
V trest + Osobn trest
Trest v hre
125
do konca stretnutia/Trest
v hre
________________________________________________________
Trestn strieanie
126
________________________________________________________
V trest + Osobn trest
V trest + Osobn trest do
do konca stretnutia/Trest
konca stretnutia/Trest v hre
127
v hre
_________________________________________________________
128
_________________________________________________________
129-137

_________________________________________________________
Trestn strieanie
130
________________________________________________________
Trestn strieanie
131/172
_________________________________________________________
132
_________________________________________________________
133
_________________________________________________________
134
_________________________________________________________
135
_________________________________________________________
136
_________________________________________________________
137
_________________________________________________________
138
_________________________________________________________
V trest + Osobn trest
139
do konca stretnutia/Trest
v hre
_________________________________________________________
140
_________________________________________________________
Trest v hre
141
_________________________________________________________
141
_________________________________________________________
141
_________________________________________________________
141
_________________________________________________________
141
________________________________________________________
142
________________________________________________________
V trest + Osobn trest
V trest + Osobn trest
143
do konca stretnutia/Trest
do konca stretnutia/Trest
v hre
v hre
_________________________________________________________
143
_________________________________________________________
144
_________________________________________________________
145
_________________________________________________________
V trest + Osobn trest
V trest + Osobn trest
146
do konca stretnutia/Trest
do konca stretnutia/Trest
v hre
v hre

________________________________________________________
Osobn trest
147
________________________________________________________
148
________________________________________________________
Osobn trest
149
________________________________________________________
V trest + Osobn trest
150
do konca stretnutia/Trest
v hre
_______________________________________________________
V trest + Osobn trest
151
do konca stretnutia/Trest
v hre
________________________________________________________
152
_________________________________________________________
V trest + Osobn trest
Trest v hre
153
do konca stretnutia/Trest
v hre
_________________________________________________________
V trest + Osobn trest
154
do konca stretnutia
_________________________________________________________
155
_________________________________________________________
V trest + Osobn trest
156
do konca stretnutia
_________________________________________________________
Preruenie stretnutia
157
_________________________________________________________
V trest + Osobn trest
158
do konca stretnutia
_________________________________________________________
V trest + Osobn trest
V trest + Osobn trest
159
do konca stretnutia/Trest
do konca stretnutia/Trest
v hre
v hre
________________________________________________________
160
_________________________________________________________
V trest + Osobn trest
Trest v hre
161
do konca stretnutia/Trest
v hre
_________________________________________________________
162/169
________________________________________________________
163
________________________________________________________
164

________________________________________________________
Trestn strieanie
165
________________________________________________________
165
________________________________________________________
Trestn strieanie
166
________________________________________________________
V trest + Osobn trest
V trest + Osobn trest
167
do konca stretnutia/Trest
do konca stretnutia/Trest
v hre
v hre
________________________________________________________
Osobn trest/Osobn trest
Trest v hre
168
do konca stretnutia
________________________________________________________
V trest + Osobn trest
V trest + Osobn trest do
169
do konca stretnutia/Trest
konca stretnutia/Trest v hre
v hre
________________________________________________________

1. PRLOHA ZAZNAMENVAN TATISTIKY

Pozri tie Case Book IIHF Strelenie glu.

GLY A PRIHRVKY
i. Gl bude v zpise o stretnut pripsan hrovi, ktor vsietil puk do sperovej brnky, alebo tomu
ii.
iii.
iv.
v.
vi.

hrovi toiaceho drustva, ktor sa dotkol puku ako posledn predtm ako vnikol do sperovej
brnky.
Pri gle je mon prizna maximlne dve prihrvky a to spoluhrovi/om, ktor sa pred strelcom
dotkli puku ako posledn. Ak sa nikto z toiaceho drustva okrem strelca glu pred nm puku
nedotkol, gl sa zaznamen ako dosiahnut samostatne.
Poas samostatnch njazdov po stretnut, ktor sa skonilo nerozhodne, bude zaznamenan
gl iba jedinmu hrovi, tomu, ktor dosiahne vazn gl.
Prv meno, ktor sa zape po strelcovi, patr hrovi, ktor adresoval prv prihrvky na gl alebo
hrovi , ktor sa ako posledn dotkol puku pred strelcom glu.
Do tatistk sa kad gl a kad prihrvka na gl zaznamen hrovi ako jeden tzv. kanadsk
bod.
Bez prihrvky bud zaznamenan gly, ktor : (a) boli priznan puk nevoiel do brnky; (b) boli
pripsan v samostatnch njazdoch; (c) boli dosiahnut ako vlastn ( pozri definciu VLASTN
GL)

GL DO PRZDNEJ BRNKY
Gl dosiahnut do przdnej brnky spera, ke bol jeho brankr odvolan z brnky a nebol na ade.
Ak je brankr na striedake, nie je mu tento gl ani zapsan do inkasovanch glov.

GL V ROVNOVNOM STAVE
Gl dosiahnut v ase, ke obe drustv mali na ade rovnak poet koruliarov.

GL V HRE BEZ BRANKRA

Gl dosiahnut drustvom, ktorho brankr bol odvolan z adovej plochy.

VHADZOVANIE PLUS/MNUS

Uruje sa poda toho, ktor drustvo zska puk pod kontrolu bezprostredne po vhadzovan.

VAZN GL
Gl, ktor rozhodol o vazstve drustva v stretnut ( napr. ak drustvo zvaz 5:2, tret gl
je zaznamenan ako vazn gl ); v samostatnch njazdoch je to rozhodujci gl v srii njazdov
( napr. ak drustvo zvaz 2:0 v srii samostatnch njazdov, hrovi ktor premenil njazd ako prv
je zaznamenan vazn gl ).

BRANKR PREHRA
Brankrovi, ktor inkasuje piaty gl, je pripsan prehra.

BRANKR VAZSTVO
Brankr, ktor je v brne v ase, ke jeho drustvo dosiahne vazn gl ( napr. ak drustvo vyhr 6:4,
brankrovi, ktor je v brnke v ase, ke jeho drustvo dosiahne piaty gl, je pripsan vazstvo ).

OBDRAN GLY
Gly, ktor brankr inkasoval km bol
na ade. Gly do przdnej brnky sa brankrovi
nezaznamenvaj. Brankr, ktor inkasoval vazn gl v samostatnch njazdoch, je zaznamenan
jedna strela a jeden obdran gl.

PRIEMER OBDRANCH GLOV

daj vypotan ako podiel obdranch glov a odchytanch mint a tento nsledne vynsoben
slom 60 ( poet mint normlneho hracieho asu).

VLASTN GL
Gl dosiahnut iba akciou brniaceho hra, ktor strel puk priamo do vlastnej brnky. Puk, ktor sa
po akcii toiaceho hra iba odraz od hokejky alebo akejkovek asti tela alebo vstroja brniaceho
hra, nie je povaovan za vlastn.

TRESTN MINTY V SLACH

Men trest = 2 trestn mint
V trest = 5 trestynch mint
Osobn trest = 10 trestnch mint
Osobn trest do konca stretnutia = 20 trestnch mint
Trest v hre = 25 trestnch mint

PLUS/MNUS
daj vypotan odtanm potu obdranch glov jeho drustva v ase ke bol hr na adovej
ploche ( gly v presilovej hre ktorhokovek drustva sa sem nezapotavaj ), od potu glov
dosiahnutch jeho drustvom v ase, ke bol hr na adovej ploche.

KANADSK BODY
Set glov a prihrvok jednho hra

GL V PRESILOVEJ HRE
Gl dosiahnut drustvom, ktor ma v ase dosiahnutia glu na ade najmenej o jednho koruliara
viac, dsledkom vylen sperovch hrov.

PERCENTULNA SPENOS BRANKRA

daj vypotan podielom potu obdranch glov brankra a celkovho potu striel na brnku,
ktorm tento brankr elil.

GL V OSLABEN
Gl dosiahnut drustvom, ktor ma v ase dosiahnutia glu na ade najmenej o jednho koruliara
menej, dsledkom vylen hrov.

STRELA NA BRNKU
Kad prpad, ke je puk vystrelen na brnku a bu vnikne do brnky alebo by do nej vnikol ak by
tomu svojim zsahom nezabrnil brankr (alebo jeho brniaci spoluhr ).

ZPAS S NULOU ( SHUTOUT ) - BRANKR

Stretnutie, v ktorom brankr poas celho jeho priebehu neinkasuje gl. Ak sa v takomto stretnut
brankri drustva vystriedali, ani jeden z nich nem zaznamenan zpas s nulou, avak ich drustvu
je zpas s nulou zaznamenan. Ak brankr prehr 0:1 po preden alebo samostatnch njazdoch,
nebude ma zaznamenan zpas s nulou.

AS ASTI
Celkov as, ktor je hr na ade poas hry v jednom stretnut ( ke be asomiera ).

SIGNALIZCIA HLAVNCH A IAROVCH ROZHODCOV

SIGNALIZCIA HLAVNCH ROZHODCOV

Pravidlo 61 Oddychov as
( Team timeout )
Na rovni ps pouitm obidvoch rk
vytvor psmeno T.

Pravidlo 84 I. toiaci hr
v brnkovisku
( Player change in the goal crease )
Polkruhovm pohybom na rovni
svojho psu jednou rukou,
rovnobene s adovou plochou,
znzorn brnkovisko, a druhou
rukou uke smerom k strednmu
psmu.

Pravidlo 74 Prihrvka rulou

( Hand pass )
Rukou s otvorenou dlaou urob pohyb
znzorujci prihrvku.

Pravidlo 92 Signl pre striedanie

hrov
( Player signal )
Hlavn rozhodca poskytne p
seknd tmu host, aby
vystriedalo. Po piatich sekundch
vzpa ruku, m d znamenie, e
tm host u neme vystrieda
ani jednho hra a domci tm
m na striedanie hrov p
seknd.

Pravidlo 94 Puk za brnkovou iarou

( Goal scored )
Uke otvorenou dlaou na brnku,
do ktorej vnikol puk dovolenm
spsobom.

Pravidlo 110 Trest v hre

( Match penalty )
Tapne si dlaou ruky na horn
as prilby.

Pravidlo 107 Osobn trest

( Misconduct penalty ) a
Pravidlo 109 Osobn trest
do konca stretnutia
( Game misconduct penalty )
Obidve ruky d vbok.

Pravidlo 114 Avizovanie trestu

( Delayed penalty in effect )
Ruku, v ktorej nem palku,
vzpa nad hlavu. Je vhodn raz
ukza na hra, a potom vzpai
ruku nad hlavu.

Pravidlo 119 Vrazenie na mantinel

( Boarding )
Na rovni ps zovretou psou
jednej ruky udrie do otvorenej
dlane druhej ruky.

Pravidlo 122 Napadnutie

( Charging )
Na rovni ps urob kriv pohyb
zovretmi psami ( jedna okolo druhej ).

Pravidlo 121 Bodnutie

( Butt ending )
Urob protismern pohyb predlakt,
ktor s nad sebou, Horn ruka
m otvoren dla a doln ruka
m zovret ps.

Pravidlo 123 Napadnutie zozadu

( Checking from behind )
Urob pohyb obidvomi rukami vpred
do najvzdialenejej polohy
od ps, priom dlane rk s
otvoren smerom od tela a s
na rovni pliec.

Pravidlo 124 der do hlavy

a krku
( Checking to the head and neck area )
Prilo otvoren dla ruky
na bon as hlavy.

Pravidlo 127 Krosek

( Cross-checking )
Urob pohyb obidvomi rukami
so zovretmi psami smerom vpred
(do vzdialenosti asi pol metra od ps)
a sp.

Pravidlo 125 Pd pod nohy

( Clipping )
Jednou rukou si zozadu udrie
do nohy pod kolenom, priom
m obidve korule na adovej ploche.

Pravidlo 139 Faul lakom

( Elbowing )
Udrie jednou rukou do laka
druhej ruky.

Pravidl 129 137 a 212 217 Delaying the game ( Zdriavanie hry )
Ruku s otvorenou dlaou, v ktorej nem palku, prilo krom cez svoju hru,
a potom ju vystrie bokom od tela.

Pravidlo 143 Hra so zdvihnutou hokejkou

( High sticking )
Dr obidve zovret pste nad sebou,
priom spodn ruka je na rovni ela.

Pravidlo 144 Dranie

( Holding )
Na rovni ps zovrie rukou
zpstie druhej ruky.

Pravidlo 145 Dranie hokejky ( Holding the stick )

Najskr pouije signl pre dranie, za ktorm nasleduje signl znzorujci zkladn
dranie hokejky dvomi rukami.

Pravidlo 146 Hkovanie ( Hooking )

Na rovni brucha urob obidvomi rukami pohyb znzorujci priahovanie.

Pravidl 150 151 Nedovolen brnenie

v hre
( Interference )
Na rovni ps podr prekren
ruky so zovretmi psami.

Pravidlo 158 Pstn sboj, hrubos

( Roughing )
Ruku so zovretou psou vystrie
bokom od tela.

Pravidlo 153 Faul kolenom

( Kneeing )
Udrie si dlaou ruky po kolene,
priom m obidve korule
na adovej ploche.

Pravidlo 159 Seknutie

( Slashing )
Okrajom dlane jednej ruky
si sekne po predlakt druhej ruky.

Signl NIE
( Wash out )
Rznym pohybom upa obidve
ruky na rove pliec, priom dlane
rk smeruj dole. Hlavn rozhodca
signl pouije, ak gl nie je, nie je
prihrvka rukou, nie je hra s pukom
so zdvihnutou hokejkou.
iarov rozhodca signl pouije,
ak nie je zakzan uvonenie,
a v uritch situcich,
ak nie je ofsajd.

Pravidlo 167 Podrazenie

( Tripping )
Jednou rukou si udrie do nohy
pod kolenom, priom m obidve
korule na adovej ploche.

Pravidlo 161 Pichnutie

( Spearing )
Obidvomi rukami urob pohyb
naznaujci pichnutie smerom
nabok od prednej asti tela.

Pravidlo 170 Trestn strieanie

( Penalty shot )
Nad hlavou prekri obidve ruky
so zovretmi psami.

SIGNALIZCIA HLAVNCH ROZHODCOV ( ENY )

Pravidlo 169 Hra telom v hokeji ien

( Illegal hit women )
Otvoren dla ruky, v ktorej nem
palku, pohybom pred telom,
prilo na opan rameno.

SIGNALIZCIA IAROVCH ROZHODCOV

Pravidlo 65 Zakzan uvonenie ( Icing the puck )

Zadn iarov rozhodca ( alebo hlavn rozhodca v systme dvoch rozhodcov )
signalizuje monos zakzanho uvonenia vzpaenm ruky. Ruku dr vzpaen
dovtedy, km predn iarov rozhodca ( alebo hlavn rozhodca ) alebo zapska, m
d znamenie, e bolo zakzan uvonenie, alebo ho zru signlom nie. Ak predn
iarov rozhodca zru zakzan uvonenie, potom zadn iarov rozhodca pripa
ruku a tie uke signl nie. Ak zakzan uvonenie je, zadn iarov rozhodca
prekri ruky na rovni ps, potom rukou uke na prslun bod na vhadzovanie
puku a k nemu koruuje.

Pravidlo 78 Ofsajd
( Offside call )
Najskr zapska, potom rukou
s otvorenou dlaou v predpaen
uke na modr iaru.

Pravidlo 82 Vhoda pri ofsajde

( Delayed offside )
Vzpa nad hlavu ruku s otvorenou
dlaou, v ktorej m palku.
Vhodu pri ofsajde zru pripaenm
zdvihnutej ruky

Pravidlo 166 Vea hrov na adovej ploche

( To many players on the ice )
ikmo pred telom na rovni ps uke
iestimi prstami
(dla jednej ruky je otvoren).

INDEX

PRAVIDLO

AVIZOVANIE TRESTOV
BITKA-NADMERNE HRUB HRA
BODNUTIE
BRANKR A BRNKOVISKO
BRANKR A BRNKOVISKO/NEUZNANIE GLU
BRANKR A BRNKOVISKO/UZNANIE GLU
BRANKR AKO KAPITN ALEBO NHRADN KAPITN
BRANKRSKY VSTROJ/VEOBECNE
BRNKOVISKO A JEHO FUNKCIA PRI DOSIAHNUT GLU
BRNKY
ASOMER
ASOV TRVANIE TRESTOV / MEN TREST MEN TREST PRE HRSKU LAVICU
ASOV TRVANIE TRESTOV / MEN TREST A V TREST
ASOV TRVANIE TRESTOV / MEN TREST A OSOBN TREST
ASOV TRVANIE TRESTOV / OSOBN TREST
ASOV TRVANIE TRESTOV / OSOBN TREST DO KONCA STRETNUTIA
ASOV TRVANIE TRESTOV / V TREST
ASOV TRVANIE TRESTOV / TREST V HRE
DOPING
DOSIAHNUTIE GLU
DSLEDKY TRESTOV
DRES / BRANKR
DRESY / KORULIAR
DRANIE
DRANIE HOKEJKY PROTIHRA
DRANIE PUKU MIMO BRNKOVISKA / BRANKR
DRANIE PUKU V BRNKOVISKU / BRANKR
DVIERKA
FAUL KOLENOM
FAUL LAKOM
FUNKCIONRI TMU A ICH TECHNICK VYBAVENIE
GL DOSIAHNUT KORUOU
HKOVANIE
HODENIE HOKEJKY ALEBO PREDMETU
HODENIE PUKU DOPREDU BRANKR
HOKEJKA / BRANKR
HOKEJKA / KORULIAR
HOLENN CHRNIE
HRA BEZ PRILBY
HRA S PUKOM
HRA S PUKOM SO ZDVIHNUTOU HOKEJKOU / POAS HRY
HRA S PUKOM SO ZDVIHNUTOU HOKEJKOU-PUK VNIKNE DO BRNKY
HRA SO ZDVIHNUTOU HOKEJKOU
HRA TELOM V HOKEJI IEN
HRAC AS
HR JE ALEBO NIE JE NA ADOVEJ PLOCHE / POSDENIE
HRI NA ADOVEJ PLOCHE POAS HRY
HRI V DRESOCH
HRSKA LAVICA AJ ZA MODROU IAROU / OFSAJD
HRSKE LAVICE
HVIZD
CHRNI HRUDNKA A RAMIEN / BRANKR
CHRNI KOLIEN / BRANKR
CHRNI KRKU / BRANKR
CHRNI KRKU / BRANKR
CHRNI KRKU / KORULIAR
CHRNIE LAKOV
CHRNIE NH / BRANKR
CHRNIE TVRE

114
141
121
184
186
185
182
187
95
20
45
104
106
108
107
109
105
110
6
94
101
197
40
144
145
221
220
16
153
139
26
96
146
165
201
196
38
36
155
49
75
76
143
169
44
87
27
24
90
9
46
189
191
192
198
35
30
193
31

KAPITN A NHRADN KAPITN

28
KDER TMU
25
KEDY MONO UKLADA TRESTY
100
KOPNUTIE
152
KORULE / BRANKR
195
KORULE / KORULIAR
37
KROSEK
127
ADOV PLOCHA / VHODNOS
8
MANTINEL
13
MEDZINRODN FEDERCIA ADOVHO HOKEJA (IIHF) RIADIACI ORGN
1
MERANIE HOKEJKY KORULIARA / SAMOSTATN NJAZDY PO PREDEN
42
MEN TREST PRE HRSKU LAVICU
117
MERANIE HRSKEJ HOKEJKY
41
NAPADNUTIE
122
NAPADNUTIE HLAVY A KRKU
124
NAPADNUTIE ZOZADU
123
NARIADENIE TRESTNHO STRIEANIA / BRNENIE V HRE ALEBO HDZANIE PREDMETOV 172
NARIADENIE TRESTNHO STRIEANIA / BREJK
171
NARIADENIE TRESTNHO STRIEANIA / HR POSUNIE BRNKU
174
NARIADENIE TRESTNHO STRIEANIA / PADNUTIE KORULIARA NA PUK
175
NARIADENIE TRESTNHO STRIEANIA / POSLEDN DVE MINTY RIADNEHO HRACIEHO
ASU ALEBO PREDENIE
173
NAPDANIE ROZHODCOV
116
NEBEZPEN ALEBO NEDOVOLEN VSTROJ / BRANKR
211
NEDOVOLEN BRNENIE V HRE
150
NEDOVOLEN BRNENIE V HRE BRANKROVI
151
NEDOVOLEN PREKKY ALEBO HROMADENIE SNEHU PRED BRNKOU / BRANKR
222
NEDOVOLEN STRIEDANIE / BRANKR
203
NEDOVOLEN A NEBEZPEN VSTROJ
29
NEDOVOLEN A NEBEZPEN VSTROJ
128
NEDOVOLEN VSTUP HRA NA HRSKU LAVICU SPERA
89
NEPLATN HR
23
NEREGULRNA HOKEJKA MERANIE HOKEJKY
147
NESPRVNE VHADZOVANIE PUKU
59
NESPRVNY PRCHOD ALEBO OPUSTENIE TRESTNEJ LAVICE
148
NESVETIELKUJCI MATERIL
32
NEUZNANIE GLU / POAS HRY
97
NEUZNANIE GLU / POSUNUT BRNKA
98
NEPORTOV SPRVANIE SA
168
NOHAVICE / BRANKR
194
ODDYCHOV AS TMU
61
ODDYCHOV AS TMU A BRANKR
206
ODLOEN TREST
113
ODMIETNUTIE ZAA HRU
157
ODMIETNUTIE ZAA HRU
22
OFSAJD
78
OFSAJD NIE JE
81
OFSAJDOV SITUCIE
79
OCHRANA BRANKRA
183
OCHRANN SIETE
15
OCHRANN SKLO
14
OCHRANN SKLO/POKODEN
77
OPUSTENIE BRNKOVISKA POAS ARVTKY HROV / BRANKR
223
PD POD NOHY
125
PSKA
39
PSTN SBOJ / BRANKR
219
PSTN SBOJ - HRUBOS
158
PICHNUTIE
161
PUTIE
162
PODKOPNUTIE
160

PODRAZENIE
167
POKRAOVANIE V HRE
51
POSTUP PRI STRIEDAN HROV
92
PREDASN OPUSTENIE TRESTNEJ LAVICE
154
PREDENIE
62
PREDMETY NA ADOVEJ PLOCHE
11
PREDSTIERANIE PDU ALEBO ZRANENIA
138
PRIEBEH HRY / BRANKR
200
PRIEBEH STRETNUTIA
43
PRIHRVKA RUKOU
74
PRILBA
34
PRILBA A CELOTVROV MASKA / BRANKR
190
PRIZNANIE GLU
179
PRIZNANIE GLU/FAULY BRANKRA
226
PRIZNANIE GLU/PREKKY PRED BRNKOU
180
PROCEDRA VYKONANIA VHADZOVANIA PUKU
58
PROVOKOVANIE SPERA
163
PUK
47
PUK MIMO DOHADU
71
PUK NA BRNKOVEJ SIETI ( ZBOKU A ZHORA )
69
PUK NA HORNOM KRYTE MANTINELU
68
PUK NA OCHRANNEJ SIETI ZA BRNKOU
70
PUK ODRAZEN OD BRNKY
72
PUK ODRAZEN OD ROZHODCU
73
PUSTENIE PUKU NA SIE BRNKY / BRANKR
218
RIADIACI SUBJEKT A DISCIPLNA
5
ROZCVIENIE BRANKRA NA ADOVEJ PLOCHE
181
ROZCVIENIE NA ADOVEJ PLOCHE
48
ROZHODCOVIA
4
ROZMERY IHRISKA
12
RUKAVICE
33
SAMOSTATN NJAZDY PO PREDEN
63
SEKNUTIE
159
SITUCIE PRI TRESTOCH
111
STRIEDANIE BRANKROV
202
STRIEDANIE HRA V PRIEBEHU HRY
88
STRIEDANIE HROV POAS AVIZOVANHO ZAKZANHO UVONENIA
93
STRIEDANIE HROV POAS PRERUENIA HRY
91
TELEVZNE PRESTVKY NA REKLAMU
60
TERMINOLGIA
7
TRESTN LAVICE
10
TRESTN STRIEANIE A SAMOSTATN NJAZD PO PREDEN AKO SAS STRETNUTIA170
TRESTN STRIEANIE / FAULY BRANKRA
225
TRESTY NA VSLEDKOVEJ TABULI
102
TRESTY POAS PREDENIA
115
TRESTY PRE BRANKROV / OPIS
208
TRESTY PRE BRANKROV / PREHAD
207
AHANIE ZA VLASY, PRILBU A CELOTVROV MASKU
156
UHRYZNUTIE
118
URENIE MIESTA VHADZOVANIA PUKU / OBRANN PSMO
55
URENIE MIESTA VHADZOVANIA PUKU / STREDN BOD NA VHADZOVANIE PUKU
56
URENIE MIESTA VHADZOVANIA PUKU / UKLADANIE TRESTOV
53
URENIE MIESTA VHADZOVANIA PUKU / TON PSMO
57
URENIE MIESTA VHADZOVANIA PUKU / VEOBECNE
52
URENIE MIESTA VHADZOVANIA PUKU / ZRANENIE
54
AS PODA POHLAVIA
2
DER HLAVOU
142
MYSELN OFSAJD
84
VEKOV SPSOBILOS / VEK
3
VEA HROV BRANKR
224

VEA HROV NA ADOVEJ PLOCHE

166
VHADZOVANIE PUKU BRANKR
204
VHADZOVANIE PUKU PO OFSAJDE
80
VIDEOBRNKOV ROZHODCA A UZNVANIE GLOV
99
VRAZENIE NA MANTINEL
119
VSTUP FUNKCIONRA TMU NA HRACIU PLOCHU
164
VYKONANIE TRESTNHO STRIEANIA
177
VYKONANIE TRESTNHO STRIEANIA / OSOBITN SITUCIE
178
VYKONANIE TRESTNHO STRIEANIA / PREHAD
176
VYRAKA / BRANKR
188
VYZNAENIE ADOVEJ PLOCHY/BODY NA VHADZOVANIE A KRUHY
18
VYZNAENIE ADOVEJ PLOCHY / PSMA
17
VYZNAENIE ADOVEJ PLOCHY / POLKRUHOV ZEMIA
19
VYSTRELENIE ALEBO VYHODENIE PUKU Z HRACEJ PLOCHY
67
VHODA PRI OFSAJDE
82
VHODA PRI OFSAJDE/HYBRIDN ZAKZAN UVONENIE
83
VMENA STRN
50
VSTROJ/BRANKR
199
ZA STREDNOU ERVENOU IAROU / BRANKR
209
ZAKZAN UVONENIE A BRANKR
205
ZAKZAN UVONENIE / HYBRIDN
65
ZAKZAN UVONENIE/OSOBITN SITUCIE
66
ZSAH PROTI DIVKOM
140
ZSAH ZO STRANY DIVKOV
64
ZDRIAVANIE HRY / BEZDVODN ZALIAPNUTIE PUKU
132
ZDRIAVANIE HRY / BRANKR POSUNUTIE BRNKY
213
ZDRIAVANIE HRY / BRANKR PRCHOD K HRSKEJ LAVICI POAS PRERUENEJ HRY 215
ZDRIAVANIE HRY / BRANKR PRAVA VSTROJA
212
ZDRIAVANIE HRY / BRANKR VYSTRELENIE ALEBO VYHODENIE PUKU
Z HRACEJ PLOCHY
217
ZDRIAVANIE HRY / BRANKR ZALIAPNUTIE PUKU PRI MANTINELI
214
ZDRIAVANIE HRY / BRANKR ZHODENIE PRILBY ALEBO CELOTVROVEJ MASKY
216
ZDRIAVANIE HRY / ONESKOREN NSTUP
134
ZDRIAVANIE HRY / OSLAVA GLU
133
ZDRIAVANIE HRY / PADNUTIE NA PUK
131
ZDRIAVANIE HRY / PORUENIE PRAVIDIEL PRI VHADZOVAN PUKU
137
ZDRIAVANIE HRY / POSUNUTIE BRNKY
130
ZDRIAVANIE HRY / STRIEDANIE PO ZAKZANOM UVONEN
136
ZDRIAVANIE HRY / PRAVA VSTROJA
129
ZDRIAVANIE HRY / VYSTRELENIE ALEBO VYHODENIE PUKU Z HRACEJ PLOCHY
135
ZHODUJCE SA TRESTY
112
ZLOMEN HOKEJKA / BRANKR
210
ZLOMEN HOKEJKA / POKRAOVANIE V HRE VMENA
120
ZLOENIE TMU
21
ZOVRETIE PUKU RUKOU HRA
126
ZRANEN HR ODMIETA OPUSTI ADOV PLOCHU
149
ZRANEN KORULIAR
85
ZRANEN ROZHODCA
86

POZNMKY
__________________________________________________
__________________________________________________
__________________________________________________
__________________________________________________
__________________________________________________
__________________________________________________
__________________________________________________
__________________________________________________
__________________________________________________
__________________________________________________
__________________________________________________
__________________________________________________
__________________________________________________
__________________________________________________
__________________________________________________
__________________________________________________
__________________________________________________
__________________________________________________
__________________________________________________
__________________________________________________
__________________________________________________
__________________________________________________
__________________________________________________
__________________________________________________
__________________________________________________
__________________________________________________
__________________________________________________
__________________________________________________
__________________________________________________
__________________________________________________
__________________________________________________
__________________________________________________
__________________________________________________
__________________________________________________
__________________________________________________
__________________________________________________

PRAVIDL ADOVHO HOKEJA 2014 2018

Z anglickho originlu IIHF OFFICIAL RULE BOOK 2014-2018
International Ice Hockey Federation
Brandschenkenstrasse 50, Postfach CH-8027 Zurich
preloil prof. Ing. Milan Kolesr, CSc.
Vydal Slovensk zvz adovho hokeja, Trnavsk cesta 27/B, 831 04 Bratislava
Odborn revzia prekladu: Ing. Peter Orszg
Bratislava, december 2014