Xv.

zhRnutie

Simon AttilA tth lSzl: Kis lpsek nagy politikusa. trtnelemtanrok trsulsa Frum Kisebbsgkutat intzet. Somorja, 2016, 248 p.
veK politiK mAlCh KRoKov
Jzsef Szent-ivny, politik a organiztor kultry

Jzsef Szent-ivny (18841941) bol jednm z najdleitejch osobnost politiky, verejnho ivota
a vzdelvania maarov v eskoslovensku medzivojnovho obdobia. Bola to emblematick po-
stava, jedna z prvch, ktor rozpoznala to, e zastupovanie zujmov pribline jednho milina
maarov v eskoslovenskej republike si neraz vyaduje nov, dovtedy prakticky neznme formy
a monosti politizovania, politickej stratgie a taktiky.
v jeho ivote, karire sa jeho paralelne sa odohrvajce, vzjomne koherentn politick a kul-
trnopolitick innosti, ako aj aktivity na poli organizovania politiky, hospodrstva, spolonosti
a kultry od seba nedaj odli a ned sa im venova oddelene: ve naraz bol vekostatkrom,
politikom, mecenom, tvorcom verejnej a krsnej literatry, organiztorom kultry a zrove aj
dobrm otcom rodiny.
po jeho smrti v roku 1941 vak na neho zabudla historiografia a vytratil sa aj z verejnho po-
vedomia. nsledkom toho osobu a ivotn prklad Jzsefa Szent-ivnyho do dnenej doby nepoz-
nme takou vhou, do takej podrobnosti a v ich kadej podstatnej svislosti, ako by si to zaslil.
tto publikcia chce pribli kariru Jzsefa Szent-ivnyho poda stavu dnenho vskumu, res-
pektve sa poka o doplnenie doterajch poznatkov o dobe a Szent-ivnyovi o mnoh nov, do-
teraz neznme alebo menej znme daje, fakty a svislosti.
Jzsef Szent-ivny sa na otcovej strane narodil do historickho prostredia rodiny Szent-ivny-
ovcov z liptovskho Svtho Jnu, a na strane druhej, prostrednctvom svojej slovenskej matky
mal na rozdiel od svojich sasnkov bezprostrednej nhad na ivot a situciu Slovkov a zrove
aj spoloenskch skupn ijcich v menej priaznivch podmienkach. Jeho citlivos voi komunitnm
problmom ho sprevdzala poas celho ivota.
prv fza jeho verejnej kariry trvala do ttneho prevratu rokov 191819 a jej dejiskom boli
gemer a liptov, o vyplvalo v prvom rade z jeho povinnost v lohe statkra. hoci pred rokom
1918 bol znmy predovetkm ako organiztor gemerskej gazdovskej society a oduevnen pod-
porovate evanjelickej cirkvi, v poslednch doch prvej svetovej vojny ho obiansko-demokratick
revolcia v Budapeti rchlo posunula do vekej politiky. mal nezastupiten rolu v tom, e sa ma-
arsk verejn ivot v gemeri takmer okamite zaradil k demokratickej premene pod vedenm
mihlya Krolyiho a zachovaniu jednoty historickho uhorska.
potom, o sa v lete 1919 jeho domov v Behynciach, ako aj upn centrum, Rimavsk Sobota
dostali s konenou platnosou pod eskoslovensk kontrolu, ihne sa dostal na elo miestneho
maarskho verejnho ivota a vo verejnosprvnom vbore gemersko-malohontskej upy sa stal
vodcom skupiny maarskch poslancov, ktor sa vo vbore ocitli v poetnej menine. od jesene
1919 zaal organizova aj politick ivot reginu stavajc na nm veden upn hospodrske or-
ganizcie a miestne organizcie orszgos Fldmves prt (Krajinsk roncka strana), o nakoniec
viedlo k vzniku orszgos magyar Kisgazda-, Fldmves s Kisiparos prt (Krajinsk maarsk strana

243
 maloronkov, ponohospodrov a ivnostnkov), ktor mala svoje volistvo predovetkm medzi
protestantskm obyvatestvom junho Slovenska.
Ako predseda strany sa snail o zomknutie maarskej politiky na Slovensku, aspo jej obian-
skej asti. poas celho obdobia rokov 1920 a 1938 bol poslancom eskoslovenskho parlamentu.
Bol hlavnm inicitorom vzniku najdleitejieho maarskho tlaovho orgnu v eskoslovensku,
prgai magyar hrlap (prask maarsk noviny) a na ich obsah mal dlh roky serizny vplyv. zatia
Simon AttilA tth lSzl: Kis lpsek nagy politikusa. trtnelemtanrok trsulsa Frum Kisebbsgkutat intzet. Somorja, 2016, 248 p.

o vdy trval na sebaurovacom prve maarskej meniny a tvrdo toil na eskoslovensk n-

rodnottne opatrenia, patril medzi prvch maarskch politikov psobiacich na Slovensku, ktor
sa ditancovali od iredentizmu a od politiky jednostrannej krivdy.
potom, o v roku 1925 zaloil maarsk nrodn stranu (magyar nemzeti prt), poksil sa,
podobne ako sudetonemeck aktivistick strany, o zblenie s praskou vldou. podstata jeho
novej politiky, ktor nazval nrodnou relpolitikou, mala spova v tom, e rozumn kompromisy
uzavret s vldou maj dopomc k hospodrskemu a spoloenskmu posilneniu maarskej ko-
munity a zrove by maarom zabezpeili vie slovo v ttnych zleitostiach. tto politika vak
nemalou mierou vaka tomu, e eskoslovensk politika nebola ochotn vzda sa svojich n-
rodnottnych plnov skonila nespechom.
na konci 20-tych rokov Szent-ivnyho dovtedy nespochybniten pozcia vo vlastnej strane do
uritej miery oslabla, zatia o jeho choroba prispela aj k tomu, e sa na ist as stiahol z prednch
lni politickho ivota. v tchto rokoch venoval mnoho asu vstavbe kpeov v liptovskom Sv-
tom Jne, respektve rznym aspektom kultry maarov na Slovensku. K jeho menu sa me viaza
aj zorganizovanie troch zasadnut Szentivni krie, ktor bola from na Slovensku tvoriacich ma-
arskch spisovateov. obstl aj v lohe prozaika.
v jeho politickej komunikcii po roku 1932 dostalo zdrazovanie dleitosti nrodnej a so-
cilnej mylienky viu rolu, ako to bolo dovtedy. v tom ase sa vak u zaalo jeho postupn
vylenenie z prvej lnie politickho ivota, proces, ktor bol nakoniec zaven vznikom zjedno-
tenej maarskej strany v roku 1936. Jeho meno sce naalej figurovalo v predsednctve strany, ale
v tej dobe u bolo vedenie strany v rukch Andora Jarossa a Jnosa esterhzyho. nsledkom toho
sa zdriaval oraz viac v Budapeti a jeho vplyv na maarsk politiku na Slovensku sa radiklne
znil.
prv viedensk arbitr na jese 1938 mu vak ponkla nov ancu. Bol jednm z poslancov z
arbitrneho zemia, ktor boli povolan do budapetianskeho parlamentu, ale viu rolu u ne-
zohrval ani tam. Jeho ivot ukonila nhla srdcov prhoda v decembri 1941.

244