Ev..

: 3/2016

Vysok kola manamentu v Trenne

Rozvoj eGovernmentovch sluieb na niej rovni ttnej a verejnej

sprvy

Dizertan prca

Bratislava 2016 Rudolf Rssel, M.B.A.

 Vysok kola manamentu v Trenne

Rozvoj eGovernmentovch sluieb na niej rovni ttnej a verejnej

sprvy

Dizertan prca

tudijn odbor: 3.3.15 Manament (PhD.)

tudijn program: Znalostn manament

Forma tdia: Extern

Autor: Rudolf Rssel, M.B.A

kolite: prof. RNDr. Jozef Hvoreck, PhD.

Bratislava 2016
 VYSOK KOLA MANAMENTU V TRENNE

ZADANIE ZVERENEJ PRCE

tudent: Rudolf Rssel, M.B.A.

ID tudenta: 11119218
tudijn program: Znalostn manament
tudijn odbor: 3.3.15 Manament
Typ zverenej prce: dizertan
Jazyk prce: slovensk

Nzov prce: Rozvoj eGovernmentovch sluieb na niej rovni ttnej a verejnej

sprvy

pecifikcia zadania: 1. Analza rovne rozvoja e-governmentu vo svete a na Slovensku

2. Rozbor faktorov, ktor pozitvne alebo negatvne ovplyvuj
vyuvanie sluieb e-governmentu.
3. Nvrh rieen na skvalitnenie e-governmentu z pohadu ttnej
a verejnej sprvy ako aj z pohadu obanov.

Vedci prce: Prof. RNDr. Jozef Hvoreck, PhD.

koliace pracovisko: VM
Vedci pracoviska: prof. Ing. Edita Hekelov, PhD.

Dtum schvlenia zadania: 2. 10. 2015

Dtum odovzdania prce: 30. 4. 2016

prof. Ing. Edita Hekelov, PhD.

rektorka
estn vyhlsenie

estne prehlasujem, e som dizertan prcu vypracoval samostatne s pouitm literatry a

viedol som sa radami a usmerneniami mjho kolitea Prof. RNDr. Jozefa Hvoreckho PhD.

_________________________

Rudolf Rssel, M.B.A.

Poakovanie

akujem mjmu koliteovi Prof. RNDr. Jozefovi Hvoreckmu PhD. za jeho odborn

vedenie, metodick pomoc, cenn rady a inpirciu pri vypracovvan dizertanej prce.

alej by som chcel poakova svojim kolegom z Vysokej koly manamentu za cenn rady

a podnety, ktor ma inpirovali pri realizci tejto prce.

Abstrakt

Dizertan prca sa zameriava na pouvatesk faktory, ktor vplvaj na vyuvanie

elektronickch sluieb verejnej sprvy. Hlavnm prnosom tejto prce je poukza na tieto

faktory, ako vznamne prispievaj k rozvoju takchto sluieb a zrove poskytn

prostrednctvom poznatkov zo znalostnho manamentu ako rozvin prostrednctvom

tchto faktorov vyuvanie elektronickch sluieb verejnej sprvy. Na zklade aktulnych

poznatkov sa pouvateskm faktorom pri vyuvan elektronickch sluieb verejnej sprvy

a ich vplyvu na vyuvanie tchto sluieb nevenuje toko pozornosti, ako inm faktorom.

Snaili sme sa njs spojitos medzi znalosami pouvateov a vyuvanm elektronickch

sluieb a ako tieto znalosti vplvaj ich vyuvanie. I napriek zvyujcej sa rovni

a dospelosti elektronickch sluieb verejnej sprvy v krajinch Eurpskej nie sa nedar

rchlejie presadzova vyuvanie elektronickch sluieb. Vyuvanie elektronickch

sluieb verejnej sprvy obanmi je vo veobecnosti nzke a oproti vyuvaniu elektronickch

sluieb podnikateskmi subjektami vrazne zaostva. V prci sa zameriavame na dva

faktory (pouvatesk znalosti a pouitenos systmu), ktor na zklade naich analz

zko svisia s vyuvanm elektronickch sluieb verejnej sprvy. alej sme v prci

poukzali na niektor princpy znalostnho manamentu, ktor pomu rchlejie osvojenie

a prijatie elektronickch sluieb verejnej sprvy obanmi. Na zklade naich zisten sa nm

podarilo preukza, ak vysok vplyv maj internetov znalosti obanov na vyuvanie

elektronickch sluieb verejnej sprvy, ako svis jednoduchos a pouitenos

elektronickch sluieb so samotnm vyuvanm takchto sluieb, a akm spsobom

pomu poznatky a princpy znalostnho manamentu pre rchlejie prijatie elektronickch

sluieb obanmi. Vsledky naich zisten pomu pochopi niektor zkladn

fundamentlne vzahy tkajcich sa pouvateskch faktorov a ich vzjomn interakciu

s vyuvanm elektronickch sluieb. Na zklade pochopenia tchto vzahov poskytujeme

v zvere prce odporania, ktor by boli prnosom pre rzne iniciatvy tkajce sa rozvoja

elektronickch verejnch sluieb v rmci ich vyuvania obanmi.

Kov slov: znalosti, elektronick sluby, vyuvanie elektronickch sluieb,

pouitenos, eGovernment, znalostn manament

Abstract

The dissertation thesis focuses on user factors that affect the use of electronic public services

- eGovernmental services. The main contribution of this paper is to highlight these factors,

then to demonstrate how they influence the use of the services and ultimately to suggest

recommendations for necessary improvements. In our recommendations, we applied the

principles of Knowledge Management that can enhance the adoption and the use of

eGovernmental services. Based on current studies, there have not been paid much attentions

to the user factors and how they influence the use of eGovernment. In our study, we

identified the connection between the knowledge of users and the use of eGovernment.

Despite the increasing level of eGovernment sophistication and maturity almost in all EU

countries, the overall popularity of eGovernment is low. In general, EU countries are failing

to promote the use of the eGovernmental services for citizens. The use of eGovernmental

services by citizens is generally low across all EU region. Our study focuses on two factors

(knowledge of eGovernment users and usability of eGovernmental services) that influences

the use of eGovernmental services and are closely related. Furthermore, we pointed out some

of the KM principles that increase the eGovernment adoption and acceptance. Based on our

findings, we discovered how the Internet knowledge of citizens highly influences their use

of eGovernmental services, how the usability of eGovernmental services plays an important

role in the use of the services and how the principles of Knowledge Management helps in

faster adoption of eGovernment. The results of our findings will help to understand some

fundamental relations between users and eGovernment. We provided solutions and

suggestions which are beneficial for various governmental initiatives regarding faster

eGovernment development and adoption.

Key words: knowledge, electronic services, usage of public electronic services, usability,

eGovernment, knowledge management

Obsah

Tabuky................................................................................................................................ 12

Obrzky ................................................................................................................................ 13

Zoznam skratiek a znaiek ................................................................................................... 15

vod..................................................................................................................................... 16

1. Sasn stav rieenej problematiky v zahrani a na Slovensku .................................. 18

1.1. Defincia eGovernment elektronick sluby verejnej sprvy ............................ 18

1.2. Informan spolonos a eGovernment ................................................................ 21

1.2.1. rove elektronickch sluieb verejnej sprvy ............................................. 27

1.3. Five-Stage Maturity Model ................................................................................... 28

1.4. Faktory ovplyvujce spen zavdzanie elektronickch sluieb ...................... 34

1.5. Systmov prstupy pri realizci tvorby elektronickch systmov ..................... 45

1.5.1. Metodika tvorby webovch systmov ako faktor zvenia pouitenosti

systmu 46

1.7. SECI Model ........................................................................................................... 52

1.7.1. Koncept Ba ..................................................................................................... 54

1.8. Prijatie a osvojenie elektronickch verejnch sluieb jednotlivcami ................... 55

1.8.1. Gartner Hype cycle v rmci elektronickch verejnch sluieb v roku 2014 .. 58

1.9. Stav rovne elektronickch sluieb vo verejnej sprve v krajinch EU a na

Slovensku ......................................................................................................................... 68

2. Cie a metdy prce...................................................................................................... 80

2.1. Ciele prce ............................................................................................................. 80

2.2. Hypotzy ............................................................................................................... 81

2.3. Metodolgia .......................................................................................................... 81

2.3.1. Vskumn metdy a vskumn vzorka ........................................................... 81

 2.3.2. Spracovanie dt ............................................................................................. 83

3. Vsledky a diskusia ...................................................................................................... 85

3.1. Analza ................................................................................................................. 85

3.2. Vyhodnotenie hypotz H1,H2 a H3 ...................................................................... 112

3.3. Komentre zvery a odporania ........................................................................ 114

4. Teoretick a praktick prnosy dizertanej prce ....................................................... 120

Zver .................................................................................................................................. 121

Zoznam Bibliografickch odkazov .................................................................................... 124

Prlohy................................................................................................................................ 129
Tabuky

Tabuka 1 - NRI Index sieovej pripravenosti..................................................................... 22

Tabuka 2 - Poradie krajn v rmci indexu NRI .................................................................. 23

Tabuka 3 - Meran ukazovatele indexu digitlnej ekonomiky .......................................... 24

Tabuka 4 - Meran ukazovatele indexu digitlnej ekonomiky a poradie vybranch krajn

............................................................................................................................................. 25

Tabuka 5 - Meranie rovne elektronickch sluieb v Slovenskej Republike .................... 32

Tabuka 6 - Prioritn matica pre eGovernment ................................................................... 60

Tabuka 7 - Jednotlivci pouvajcich internet na interakciu s verejnou sprvou (%

populce) za roky 2008, 2009, 2010,2011,2012 a 2013 ...................................................... 70

Tabuka 8 - Vkonnos eGovernmentu v SR ...................................................................... 74

Tabuka 9 - Jednotlivci vyuvajci internet na vyhadvanie informci a jednotlivci

pouvajci internet na interakciu s verejnou sprvou za roky 2010, 2011 a 2013 ............. 86

Tabuka 10 - Jednotlivci pouvajcich internet na interakciu s verejnou sprvou a

vyuvanie internet bankingu za roky 2010, 2011 a 2013 ................................................... 90

Tabuka 11 - Jednotlivci, ktor si objednali tovar, alebo slubu prostrednctvom internetu a

vyuvanie elektronickch sluieb verejnej sprvy za roky 2010, 2011 a 2013.................. 94

Tabuka 12 - Korelan koeficienty pri meraniach H1 ....................................................... 98

Tabuka 13 - Jednotlivci vyuvajci Internet na interakciu s verejnou sprvou a

pouitenos elektronickch sluieb. ................................................................................. 100

Obrzky

Obrzok 1 - Poradie krajn v rmci Indexu NRI .................................................................. 23

Obrzok 2 - Poradie vybranch krajn poda indexu digitlnej ekonomiky ....................... 26

Obrzok 3 rovne vyspelosti ........................................................................................... 29

Obrzok 4 - Poradie krajn s najviac rozvinutmi elektronickmi slubami v rokoch 2009 -

2010 ..................................................................................................................................... 30

Obrzok 5 - Model merania rovne verejnch elektronickch sluieb v Slovenskej

Republike ............................................................................................................................. 31

Obrzok 6 - Frekvencia miest z percentulnym podielom rozvinutosti elektronickch

sluieb v Slovenskej Republike. .......................................................................................... 33

Obrzok 7 - eGovernment iniciatvy v tranzitnch ekonomikch. ...................................... 37

Obrzok 8 - Bariry prstupu na internet z domu v krajinch EU28 za roky 2010 - 2013 .. 41

Obrzok 9 - Digitlne zrunosti populcie v EU v roku 2012............................................. 42

Obrzok 10 - Procesn metodika tvorby web systmu pre dosiahnutie vysokej

vyuitenosti ........................................................................................................................ 47

Obrzok 11 - SECI Model ................................................................................................... 53

Obrzok 12 - Koncept Ba Priestor, v ktorom prichdza k dynamickej konverzii tacitnch

znalost na explicitn ........................................................................................................... 55

Obrzok 13 - Krivka prijatia "Gartner Hype Cycle" ........................................................... 57

Obrzok 14 - Krivka prijatia elektronickch sluieb verejnej sprvy - Gartner Hype Cycle

for eGovernment 2014 ......................................................................................................... 59

Obrzok 16 - rove rieenia ivotnch udalost v rmci eGovernmentu na Slovensku

a EU ..................................................................................................................................... 77

Obrzok 17 - Vyuvanie internetu na vyhadvanie informci a vyuvanie internetu na

interakciu s verejnou sprvou za roky 2010 - 2013 ............................................................. 87

Obrzok 18 - Zvislos medzi vyuvanm internetu na vyhadvanie informci (Internet

Search) a vyuvanm internet na interakciu (Interaction)s verejnou sprvou v obdob 2010

- 2013 ................................................................................................................................... 88

Obrzok 19 - Vyuvanie internet bankingu a vyuvanie internetu na interakciu s verejnou

sprvou za roky 2010 - 2013................................................................................................ 91

Obrzok 20 - Zvislos medzi vyuvanm internet bankingu a vyuvanm internet na

interakciu s verejnou sprvou .............................................................................................. 92

Obrzok 21 - Porovnanie medzi vyuvanm internetu na nkup tovaru a sluieb

prostrednctvom Internetu a vyuvanm internetu na interakciu s verejnou sprvou za rok

2013 ..................................................................................................................................... 95

Obrzok 22 - Zvislos medzi vyuvanm internetu na nkup tovaru a sluieb a

vyuvanm internetu na interakciu s verejnou sprvou ...................................................... 96

Obrzok 23 - Pouitenos elektronickch sluieb a vyuvanie elektronickch sluieb

verejnej sprvy ................................................................................................................... 101

Obrzok 24 - Zvislos medzi pouitenosou sluieb verejnej sprvy a vyuvanm

Internetu na interakciu s verejnou sprvou ........................................................................ 102

Obrzok 25 - Znalostn model pre lepie a rchlejie prijatie a vyuvanie elektronickch

sluieb. ............................................................................................................................... 104

Obrzok 26 - Procesn model implementanej stratgie elektronickch sluieb. ............ 108

Obrzok 27 - Implementan znalostn model elektronickch sluieb verejnej sprvy. . 110

Obrzok 28 - Komponenty znalostnho rmca pre zvenie vyuvania a pouitenosti

elektronickch sluieb. ...................................................................................................... 119

Zoznam skratiek a znaiek

ZM Znalostn manament

NRI Index sieovej pripravenosti

eGovernment je sluba, prostrednctvom ktorej sa eviduje proces komunikcie obana

alebo podnikatea s intitciou verejnej sprvy, ktor je v jej kompetencii na zklade

prslunej legislatvy.

IT Informan a komunikan technolgie

SECI ivotn cyklus znalost

Ba Priestor v ktorom prebieha konverzia a zdieanie znalost

WDLC ivotn cyklus tvorby web systmu

SDLC ivotn cyklus tvorby informanho systmu

SMAC socilna, mobiln a analytick cloud sluba

vod

Rozvoj elektronickch sluieb verejnej sprvy je vemi komplexn problm nakoko je zko

spt s mnohmi faktormi, ktor maj vplyv na tento rozvoj a implementciu. Medzi tieto

faktory patria naprklad faktory organizan, systmov, pouvatesk a podobne. Kad

faktor m vplyv na spenos rozvoja elektronickch sluieb verejnej sprvy, ale niektor

faktory maj v vplyv, in naopak men. V rmci vldnych iniciatv krajn sa venuje vea

priestoru systmovm a organizanm faktorom pri realizci projektov v oblasti rozvoja

verejnch elektronickch sluieb, ale na zklade prieskumov sme si vimli, e men priestor

sa venuje pouvateskm faktorom, ktor na zklade naich vskumov patria medzi vemi

dleit pri rozvoji elektronickch sluieb verejnej sprvy.

Prca mapuje aktulny stav elektronickch sluieb verejnej sprvy v krajinch Eurpskej

nie a prostrednctvom modelov indikuje ich momentlny stav dospelosti a rozvinutosti

v kadej krajine EU vrtane Slovenska. Jednou z najvch vziev v rmci rozvoja sluieb

elektronickch verejnch sluieb predstavuje samostatn vyuvanie tchto sluieb

jednotlivmi pouvatemi. Pouvatelia elektronickch verejnch sluieb s obania,

podnikatelia a tt (verejn sprva). I napriek zvyujcej sa rovni vyspelosti

elektronickch sluieb ich vyuvanie, a to najm obanmi, vrazne zaostva. Na zklade

analz, ktor sme realizovali v prci, patr vyuvanie elektronickch sluieb medzi

najvie vzvy v rmci ich rozvoja.

V prci sme sa snaili identifikova dva kov faktory ako je znalos pouvatea

a pouitenos sluby na vyuvanie elektronickch sluieb a do akej miery svis

s vyuvanm tchto sluieb. Pomocou agregovanch dt z jednotlivch krajn

16
a tatistickch prstupov sme identifikovali ich vplyv na vyuvanie. alej sme pouili

prstupy znalostnho manamentu, na ktorch sme poukzali, ako zvi vyuvanie

elektronickch sluieb a ako tieto sluby lepie prija a osvoji si ich. S vsledkov analz

sme koncepne navrhli konkrtne odporania, ktor pomu zvi vyuvanie a rchlejie

osvojenie elektronickch sluieb verejnej sprvy pre obanov.

17
1. Sasn stav rieenej problematiky v zahrani a na Slovensku

1.1. Defincia eGovernment elektronick sluby verejnej sprvy

Pred samotnm definovanm elektronickch sluieb si pome definova pojem verejn

sprva a samotn systm verejnej sprvy. Verejn sprva je sprva verejnch zleitost,

ktor me vykonva tt a nettne subjekty. V rmci innosti ttu, vymedzujeme verejn

sprvu ako tak innos ttu, ktor je vykonvan popri inch innostiach ttu, ako je

sdnictvo a zkonodarstvo. Nettne subjekty, ako s verejnoprvne subjekty, ktor s

odlin od ttu, je verejn sprva charakterizovan ako nettna innos, ktor ma za cie

zabezpeova sprvu ttu. Ekonomick pohad na verejn sprvu je pragmatickej a dal

by sa definova ako shrn metodickch postupov a nariaden, ktor maj za cie uvdza do

innosti hospodrsku politiku, regulova a rozvja jednotliv innosti a zabezpei jej al

rozvoj. Systm verejnej sprvy sa sklad z troch podsystmov a sce:

ttna sprva,

samosprva,

verejnoprvne intitcie (Klimovsk, 2008).

Proces elektronizcie sa dotka v dnenej dobe skoro kadej udskej innosti a verejnej

sprvy nevynmajc. Pri procese elektronizcie verejnej sprvy sa zaviedol termn

eGovernment, ktor zoskupuje dve slov a sce Electronic a Government. Tento termn

sa d preloi ako Elektronick ttna sprva. Existuje niekoko definci pre tento pojem,

18
spomeme niektor z nich. OECD1 definuje eGovernment ako vyuitie informanch

a komunikanch technolgi (ICT) verejnou sprvou, ktor s aplikovan do celej sfry

funkci verejnej sprvy. Sieov potencil, ktor poskytuje internet a svisiace technolgie

maj potencil transformova truktry a innosti verejnej sprvy. (OECD, 2002)

Ministerstvo financi Slovenskej Republiky oznauje pojem eGovernment, resp.

elektronick verejn sprva umoujca komunikciu so ttnymi a verejnmi intitciami

v elektronickej forme. Do tejto komunikcie zahame vetky nadvzn procesy, ktor

s takouto komunikciou svisia, ako je tvorba prslunej legislatvy a prechod radov na

elektronick model vedenia agendy. Aktrmi komunikcie s oban, podnikate a ttna

a verejn sprva. Cieom elektronickch sluieb verejnej sprvy je uahi tto komunikciu

medzi jednotlivmi aktrmi tm, e sa zefektvnia vetky procesy, ktor svisia s touto

komunikciou prostrednctvom vyuitia informanch a komunikanch technolgi.

(Ministerstvo financi Slovenskej Republiky, 2014)

Elektronick sluby verejnej sprvy obsahuj mnoinu sluieb informanho systmu, ktor

s podporovan informanmi a komunikanmi technolgiami tak, aby pomhali riei

jednotliv ivotn situcie obana alebo podnikatea. (Ministerstvo financi Slovenskej

Republiky, 2014)

1
Organisation for Economic Co-operation and Development

19
V rmci interakcie, proces komunikcie prebieha na nasledovnch rovniach:

Elektronick komunikcia medzi verejnou sprvou a obanmi G2C (Government

to Citizens)

Elektronick komunikcia medzi verejnou sprvou a podnikateskm sektorom

G2B (Government to Business)

Elektronick komunikcia medzi verejnou sprvou a zamestnancami verejnej sprvy

G2E (Government to Employees)

Elektronick komunikcia medzi jednotlivmi intitciami verejnej sprvy G2G

(Government to Government)

Elektronick komunikcia medzi verejnou sprvou a administratvou G2A

(Government to Administration)

Elektronick komunikcia obanov smerom k verejnej sprve - C2G (Citizens to

Government) (ITAPA, 2002)

V rmci kadej rovne interakcie prebiehaj nasledovn aktivity:

Poskytovanie veobecne dostupnch informci

Obojsmern komunikcia medzi prslunm radom a subjektami ako s obania,

podnikatelia, resp. alm radom. Obania mu v rmci tejto komunikcie riei

svoje ivotn situcie s prslunm radom.

Vykonvanie platieb

Spravova veci verejn, o umouje obanom sa podiea na spravovan verejnch

vec s vyuitm ICT. Jedn sa o rozren princpy elektronickej verejnej sprvy

20
 v rmci ktorho sa obania podieaj na chode verejnej sprvy eGovernance.

(ITAPA, 2002)

1.2. Informan spolonos a eGovernment

Dnen trend v rmci transformcie civilizcie na informan spolonos je vyvolan

samotnm vvojom a vyuvanm vvojom novch informanch technolgi. Informan

spolonos je stav spolonosti, ktor je zaloen na vzjomnej konvergencii informanch

a komunikanch technolgi. Vsledok tejto konvergencie je rast zvislosti na takchto

technolgich a informanch zdrojoch a ich prostriedkoch. (Hakov, 2004)

Stav elektronickch sluieb by sa dal vo veobecnosti determinova vvojom informanej

spolonosti v danej krajine. Sasn globlny stav informanej spolonosti by sme mohli

rozpozna na zklade indexu NRI2, ktor meria sklon jednotlivch krajn vyuva

prleitosti, ktor svisia s vyuvanm informanch a komunikanch technolgi.

V krajinch, kde index NRI je vy, rove informanej spolonosti je tie vyia, o

znamen, e vyuvanie informanch a komunikanch technolgi je vo veobecnosti na

vyej rovni. Krajiny doku lepie extrahova benefity z vyuvania informanch

a komunikanch technolgi. Do tejto oblasti samozrejme patr aj oblas elektronickch

sluieb. NRI index meria a zohaduje prostredie, pripravenos, vyuvanie a vplyv

informanch a komunikanch technolgi ovplyvova ekonomick rozvoj danej krajiny.

Tabuka 1 popisuje meran ukazovatele, ktor sa zohaduj pri meran indexu. (World

Economic Forum, 2014)

2
NRI Network Readiness Index (Index sieovej pripravenosti)

21
Tabuka 1 - NRI Index sieovej pripravenosti

politick a regulan prostredie

Subindex prostredia
podnikatesk a inovan prostredie

infratruktra a digitlny obsah

Subindex pripravenosti dostupnos
zrunosti
NRI
individulne vyuvanie
Subindex vyuvania podnikatesk vyuvanie
vyuvanie v ttnej a verejnej sprve

ekonomick vplyv
Subindex vplyvu
socilny vplyv

Zdroj: (World Economic Forum, 2014)

Index NRI poukazuje, e globlny stav informatizcie a jej vplyvu na globlnu ekonomiku

je nerovnomern. Najvy sklon k vyuvaniu informanch a komunikanch technolgi

a prleitost, ktor tieto technolgie poskytuj maj seversk krajiny ako je Fnsko, vdsko

a Nrsko. Uveden krajiny mu sli ako modely pre natartovanie iniciatv, ktor ved

k informanej spolonosti. Poradie krajn poda indexu NRI je mon vidie v Tabuke 2

a na Obrzku 1. Z poradia je zrejm, e s to prevane eurpske krajiny, ktor s na

poprednch miestach v rmci vyuvania informanch a komunikanch technolgi

a prleitost, ktor tieto technolgie prinaj pre ekonomiku. V prpade Slovenska, je tento

stav hor a s indexom NRI 4.12 sa zaraujeme medzi posledn krajiny v rmci EU, ktor

maj sklon k vyuvaniu prleitost s informanch a komunikanch technolgi. (World

Economic Forum, 2014)

22
Tabuka 2 - Poradie krajn v rmci indexu NRI

PORADIE NRI
1 Finland 6.04
2 Singapore 5.97
3 Sweden 5.93
4 Netherlands 5.79
5 Norway 5.7
6 Switzerland 5.62
7 United States 5.61
8 Honk Kong 5.6
9 United Kingdom 5.54
10 South Korea 5.54
42 Czech Republic 4.49
59 Slovak Republic 4.12
148 Chad 2.22

Zdroj: (World Economic Forum, 2014)

Obrzok 1 - Poradie krajn v rmci Indexu NRI

NRI
6,1
6
5,9
5,8
5,7
5,6
5,5
5,4
5,3
5,2

Zdroj: (World Economic Forum, 2014)

alm dleitm ukazovateom stavu informanej spolonosti a rovne informatizcie vo

svete je Index digitlnej ekonomiky. Index digitlnej ekonomiky predstavuje do akej miery

23
informan a komunikan technolgie ovplyvuj hospodrsky a celospoloensk rast

v danej krajine a do akej miery doku jednotliv krajiny absorbova vhody z vyuvania

informanch a komunikanch technolgi pre rast ekonomiky a celospoloensk

prospech. Pri stanoven indexu digitlnej ekonomiky sa zohaduj faktory, ktor s

uveden v Tabuke 3.

Tabuka 3 - Meran ukazovatele indexu digitlnej ekonomiky

Podnikatesk prostredie

Socilne a kultrne prostredie

Technologick infratruktra a konektivita

Index digitlnej
ekonomiky
Legislatvne prostredie

Politika a vzia vldy

Podnikatesk a spotrebitesk adopcia

Zdroj: (Economist Intelligent Unit, 2010)

Tabuka 4 a Obrzok 2 poukazuje na poradie krajn na zklade rovne indexu digitlnej

ekonomiky. Celkov index je stanoven na zklade priemeru parcilnych indexov, ktorch

dleitos zavenia je nerovnomern. Kad parcilny index vplva inm spsobom.

Podnikatesk a spotrebitesk osvojenie vplva na celkov index najviac. In interpretcia

je ako rchlo doku spotrebitelia a podnikatelia prija nov technolgie a ako rchlo si ich

doku osvoji.

24
Tabuka 4 - Meran ukazovatele indexu digitlnej ekonomiky a poradie vybranch krajn

INFRATRUKTRA A

A SPOTREBITESK
TECHNOLOGICK

POLITIKA A VZIA
PODNIKATESK

PODNIKATESK
LEGISLATVNE
KONEKTIVITA

A KULTRNE
PROSTREDIE

PROSTREDIE

PROSTREDIE
SOCILNE

PRIJATIE
VLDY
CELKOV
SKRE

POR. Zavenie 20% 15% 15% 10% 15% 25%

1 Sweden 8.49 8.2 8.13 8.53 8.25 8.9 8.75

2 Denmark 8.41 7.85 8.18 8.47 8.1 8.7 8.9

3 USA 8.41 7.35 7.85 9 8.7 9.25 8.6

4 Finland 8.36 8 8.3 8.47 8.35 8 8.85

5 Netherlands 8.36 8.05 8.05 8.07 8.45 8.25 9

6 Norway 8.24 7.95 7.95 8 8.3 8.05 8.9

7 Hong Kong 8.22 7.65 8.4 7.27 9 9.18 8.28

8 Singapore 8.22 7.35 8.63 7.33 8.7 9.13 8.48

9 Australia 8.21 7.35 8.24 8.53 8.5 8.85 8.18

10 New Zealand 8.07 6.8 8.17 8.6 8.45 8.5 8.29

..

18 Germany 7.8 7.6 7.82 8 8.05 7.4 7.98

31 Czech Rep. 6.29 5.55 7.18 6.6 7.2 5.95 6

38 Slovakia 5.78 5.35 6.93 6.07 7.15 4.9 5.25

59 Russia 3.97 3.85 5.72 5.13 3.65 3 3.01

70 Azerbaijan 3 2.85 4.93 3.17 3.4 2.55 1.98

Zdroj: (Economist Intelligent Unit, 2010)

25
Obrzok 2 - Poradie vybranch krajn poda indexu digitlnej ekonomiky

I N D E X D I G I T L N E J E KO N O M I K Y

New Zealand

Australia

Singapore

Hong Kong

Norway

Netherlands

Finland

United States

Denmark

Sweden

7,8
7,9
8
8,1
8,2
8,3
8,4
8,5
Celkov skre

Zdroj: (Economist Intelligent Unit, 2010)

Index rovne rozvinutosti digitlnej ekonomiky a index NRI nm poukazuj prevane na

seversk krajiny, kde rove informanej spolonosti a informatizcie je vysok. Seversk

krajiny mu posli formou prpadovch tdi a najlepch praktk ako modelov krajiny

pri informatizci, rozvoji informanej spolonosti a rozvoji elektronickch sluieb verejnej

sprvy.

26
 1.2.1. rove elektronickch sluieb verejnej sprvy

rove rozvinutosti elektronickch sluieb meriame prostrednctvom tzv. Maturity

(vyspelosti, dokonalosti) modelov, ktor nm pomhaj identifikova rozvinutos

elektronickch sluieb na webovch sdlach ttnych a verejnch intitci. Jednotliv

rovne s kategorizovan od zkladnch sluieb a po rozvinut sluby a tm nm

umouj porovnva a hodnoti rozvinutos, resp. dospelos a kvalitu jednotlivch sluieb.

Tieto rovne sa skladaj z min. 2 a 6 rovn v zvislosti od modelu. Jednotliv modely sa

daj kombinova v zvislosti od ich pouitia a aplikcie.

V literatre sa popisuje a 25 Maturity modelov, ktor sa vyuvaj pri hodnoten

elektronickch sluieb verejnej sprvy. Tieto modely meme rozdeli do 3 zkladnch

kategri:

Government modely s vyvjan vldami, agentrami a akademikmi a s

pouvan na identifikovanie a zlepenie rovne rozvinutosti.

Holistick modely s vyuvan v rozvojovch projektoch pre verejn sluby

na to, aby dokzali identifikova spenos projektov sGovernment sluieb

Evolun modely vyspelosti sa zameriavaj na evolciu eGovernmentu

pouitm sekvennch krokov ako naprklad z nedospelho k dospelmu

s vylepenou kvalitou.

(Fath-Allah, 2014)

27
Medzi modelmi, ktor sa najviac vyuvaj pri meran rovne elektronickch sluieb

verejnej sprvy v krajinch EU sa nachdzaj evolun modely dospelosti, ktor meraj

dospelos a rozvinutos jednotlivch sluieb.

1.3. Five-Stage Maturity Model

V rmci meran rovne vyspelosti elektronickch sluieb verejnej sprv v EU sa tandardne

vyuva Five - Stage Maturity Model (Obrzok 3), ktor je v krajinch EU akmsi

tandardom pri porovnvan vyspelosti elektronickch sluieb medzi krajinami.

Tento model nm umouje kategorizova rove jednotlivch elektronickch sluieb do

nasledujcich rovn:

informan (informan sluba web strnka s textovm obsahom)

jednosmern interakcia (sahovacie formulre)

obojsmern interakcia (elektronick formulre)

transakn (elektronick podanie)

cielen (proaktvna automatizcia) (Capgemini, IDC, Rand Europe,

Sogeti and DTi, 2010)

28
Obrzok 3 rovne vyspelosti

cielen
transakn
obojsmern
Vyspelos

interakcia
jednosmern
interakcia
informan

tdia rozvinutosti

Zdroj: (Capgemini, IDC, Rand Europe, Sogeti and DTi, 2010)

Sluby, ktor predstavuj z celospoloenskho hadiska najvyiu pridan hodnotu a kde je

miera efektvnosti riadenia procesov najvyia, s sluby transakn a cielen proaktvne.

Na zklade tohto modelu bol v rokoch 2009 2010 analyzovan stav elektronickch sluieb

v rmci EU, kde celkov hodnotenie vyspelosti predstavovalo rove 90%. Na Slovensku

tto rove vyspelosti elektronickch sluieb predstavovala rove pribline 80%. Merania

na zklade tohto modelu hodnotilo rove elektronickch sluieb pod priemerom krajn EU

na posledn prieky. Vyplynulo z toho, e vina elektronickch sluieb verejnej sprvy na

Slovensku je na rovni informanej sluby a jednosmernej, prpadne obojstrannej interakcie.

Pouvateom je prevane umonen prehliada obsah a poprpade sahova elektronick

formulre. Transakn sluby, ako je elektronick podanie a cielen sluby, ako je

29
proaktvna automatizcia s vemi zriedkav. (Capgemini, IDC, Rand Europe, Sogeti and

DTi, 2010)

Na Obrzku 4 je vidie poradie krajn s najviac rozvinutmi elektronickmi slubami

v krajinch EU 27.

Obrzok 4 - Poradie krajn s najviac rozvinutmi elektronickmi slubami v rokoch 2009 -

2010

Zdroj: (Capgemini, IDC, Rand Europe, Sogeti and DTi, 2010)

V rmci prieskumu tkajceho sa rozvinutosti verejnch elektronickch sluieb na

Slovensku bol vytvoren v rmci jednej tdie model, ktor kategorizoval 58 elektronickch

sluieb verejnej sprvy. Tento model kategoricky rozdeoval jednotliv sluby do 8 rovn

Obrzok 5.

30
Obrzok 5 - Model merania rovne verejnch elektronickch sluieb v Slovenskej
Republike

8
Je tam formulr
iadosti?
7
Je poadovan
informcia
kompletn?
5
Je tam formulr
iadosti?
Obsahuje web 6
strnka
navdzanie, ktor
je relevantn k
M intitcia web
mojej poiadavke? 2
strnku?
Je tam formulr
iadosti?
0 Obsahuje web 1
strnka poloku v
ponuke, ktor je
relevantn k mojej
poiadavke? 4
Je tam formulr
iadosti?
3

Zdroj: (Mapping E-Government Services in Slovakia, 2010)

Z uvedenho modelu vyplva, e m je slo vyie, tm je vyia aj rozvinutos. Uveden

model autori pouili s cieom jemnejie rozli rove sluieb, ktor by sa inak pohybovala

iba na rovniach 1 a 2 tandardnho 5-rovovho modelu. V rmci testovania a meran

elektronickch sluieb ttnej a verejnej sprvy sa merali nasledovn elektronick sluby -

Tabuka 5.

31
Tabuka 5 - Meranie rovne elektronickch sluieb v Slovenskej Republike
Da z nehnutenost
Poplatok z hazardnch hier (okrem hracch automatov)
Dane z automatov
Poplatok za odstrnenie odpadkov
Gar
Dane a poplatky: Licencia pre hern automat
Da z ubytovania
Da zo psov
Da z nevhernch automatov
Poplatok za uvanie verejnho priestranstva
Registrcia domu
Vyatie domu z registra
Oznmenie o trvalom bydlisku
Oznmenie a doasnom trvalom bydlisku
Bvanie a trval bydlisko iados o trvalom bydlisku
iados o doasnom trvalom bydlisku
Zruenie doasnho trvalho bydliska
Zruenie trvalho bydliska
Volisk preukaz
Rodn list
mrtn list
Sobny list
Registre: Potvrdenie o manelstve
Legalizcia dokumentov
Potvrdenie podpisov
Zmena mena a rodnho mena
iados o denn starostlivos
Aplikcia o verejnom stravovan
iados o umiestnenie v socilnom zariaden
Socilne zleitosti: iados o jednorazov socilnu podporu
Dopravn sluby
Vyetrenie ohadom zvislosti na socilnych slubch
Vytvorenie dohody o zvislosti na socilnych slubch
iados o odstrnenie odpadkov
iados o zhromadenie odpadkov
Hlsenie o zdroji zneistenia
Vrub stromov vo verejnej oblasti
ivotn prostredie Vrub stromu na skromnom pozemku
Spracovanie odpadov
Povolenie na rybolov
Vodn zdroje a vodohospodrske stavby
Vybudovanie vpadovky z verejnej cesty na susedn nehnutenos
Parkovacie povolenie
Doprava Prenjom parkovacieho miesta
Povolenie na vstup do peej zny
Povolenie na prcu na ceste
Stavebn povolenie
Kolaudcia
Demolcie a odstraovanie
Stavba Hlsenie o malch stavbch
Zmena o elu stavby alebo funkcie stavby
Poloha stavby
Stavebn prce
Oznmenie o kultrnej akcii
Oznmenie o verejnom zhromaden
Kultra iados o oznmenie v obecnom rozhlase alebo v televzii
iados o verejn obrad (svadba / pohreb)
iados o pouvan heraldickch symbolov mesta alebo dediny
Zdroj: (Mapping E-Government Services in Slovakia, 2010)

32
Prostrednctvom vyuitia uvedenho modelu sa zistilo, e rove verejnch elektronickch

sluieb v Slovenskej republike v roku 2010 bola na nzkej rovni tak, ako to preukzala

tdia, ktor pouvala pri meran Five Stage Maturity Model Obrzok 3. Na Obrzku 6 je

vidie frekvenciu rovn elektronickch sluieb v mestch na Slovensku. Tieto zistenia

potvrdzuj aj nzke indexy digitlnej ekonomiky a indexu NRI, ktor hodnotia rove

informatizcie spolonosti na Slovensku na poslednch miestach medzi krajinami Eurpskej

nie. Najviac miest v Slovenskej republike dosiahlo rove 3.

Obrzok 6 - Frekvencia miest z percentulnym podielom rozvinutosti elektronickch

sluieb v Slovenskej Republike.

F R E K V E N C I A M I E S T Z P E R C E N U L N Y M P O D I E LO M
R O Z V I N U TO S T I E L E K T R O N I C K C H S L U I E B V S R

rove 8 - 6 miest 6

rove 7 - 1 mesto 1

rove 6 - 3 miesta 3

rove 5 - 3 mesta 3

rove 4 - 1 mesto 1

rove 3 - 47 miest
47
rove 2 - 0 miest 0

rove 1 - 2 mesta 2

0
10
20
30
40
50

Zdroj: (Mapping E-Government Services in Slovakia, 2010)

33
 1.4. Faktory ovplyvujce spen zavdzanie elektronickch sluieb

Nakoko je problematika elektronickch sluieb verejnej sprvy komplexn, je mnostvo

faktorov, ktor svisia s spenm zavdzanm a spenm vyuvanm.

tdia Breaking barriers to e-government, ktor bola realizovan pre EU poukzala na

hlavn bariry, ktor spomauj rozvoj a implementciu elektronickch sluieb. Tieto

bariry charakterizovali bu ako relne, resp. potencionlne a vo svojej podstate sa jedn

o bariry, ktor maj bu socilny, prvny, technologick alebo intitucionlny zklad.

Spomenut bariry brnia dopytu zo strany pouvateov, resp. vytvraj prekky pre

vyuvanie elektronickch sluieb verejnej sprvy, alebo tieto bariry psobia ako prekka

vytvrania ponuky zo strany poskytovateov verejnch elektronickch sluieb. Realizovan

tdia rozdelila tieto bariry do nasledovnch kategri (Eynon, 2007):

Zlyhanie vedenia

Pomal a nerovnomern pokrok me by dsledkom nedostatku primeranho

riadenia poas ktorejkovek fzy zaatia, implementcie, propagcie a po samotn

podporu vvoja eGovernmentu.

Finann inhibtory

Obavy tkajce sa nkladov na rozvoj a implementciu eGovernmentu spolu

s nevhodnmi analzami nkladovosti a prnosov me obmedzi, resp. blokova

tok financi na potrebn rove podpory budcich inovci.

34
 Digitlne rozdiely a priepasti

Nerovnosti v znalostiach a prstupe k slubm eGovernmentu, mu obmedzi jeho

vyuvanie. Neschopnos jasne reagova na potreby potencionlnych pouvateov

me spsobi aj to, e uvatelia, ktor maj prstup k slubm, nebud dan sluby

vyuva.

Zl koordincia

Nedostaton koordincia a harmonizcia mu spsobi spomalenie zavedenia

vhodnch eGovernmentovch sluieb, ktor spjaj administratvne, geografick

a vldne hranice.

Neprunos organizci a pracovsk

Vhody plynce s implementcie elektronickch sluieb me by obmedzovan ,

resp., blokovan nedostatonou flexibilitou v reakcii na potrebn zmeny

v administratvnych praktikch, procesoch a organizanch truktrach, ktor mu

zlepi efektvne vyuvanie.

Nedostatok dvery

Bezpenostn obavy z nedostatonho zabezpeenia skromia a ochrany dajov

a veobecn nedvera z verejnej sprvy me podkopa celkov dveru

v elektronick sluby.

35
 Zl technick dizajn

Prekky v interoperatibilite3, ktor s spsoben nekompatibilitou informanch

systmov a technologickch prostriedkov, alebo ako pouiten pouvatesk

prostredie elektronickch sluieb mu spsobi vne prevdzkov prekky

i v elektronickch systmoch verejnej sprvy, ktor sa zdaj na prv pohad ako

hodnotn. (Eynon, 2007)

Zo tdie eGovernment for Development, ktor sa zaoberala iniciatvami v oblasti rozvoja

elektronickch sluieb vyplva, e vo vine prpadov vldne iniciatvy tkajce sa

zavdzania elektronickch sluieb zlyhali Obrzok 7. Jednalo sa najm o sluby, ktor boli

z hadiska dospelosti a rozvoja na vyej rovni. Jednalo sa prevane o transakn

a proaktvne sluby. Najviac spench projektov bolo v systmoch elektronickch sluieb,

ktor automatizuj zkladn administratvne procesy, ako je spracovanie dajov, ktor patria

z hadiska dospelosti a rozvoja na niiu rove. (eGovernment for Development, 2008)

3
Interoperabilita je schopnos rznych systmov vzjomne spolupracova a dosiahnu vzjomn sinnos.
V rmci IT sa oznauje ako schopnos informanch systmov si navzjom rozumie, poskytova si sluby,
resp. zdroje.

36
Obrzok 7 - eGovernment iniciatvy v tranzitnch ekonomikch.

E G O V E R N M E N T I N I C I AT V Y V T R A N Z I T N C H
E KO N O M I K C H

spen realizcie
15%
celkov zlyhania
35%

iaston zlyhania
50%

Zdroj: (eGovernment for Development, 2008)

Novie tdie, ktor sa zaoberali vzahmi a determinanty ukzali, kde by sa mali zamera

budce vskumy tkajce sa kovch faktorov, ktorch vplyv na rozvoj elektronickch

sluieb je kov. Taktie tieto tdie zisovali aj zvanos jednotlivch determinantov

a ak je ich sila vplyvu a i vbec.

Zo tdie, ktor skmala determinanty rovne rozvoja webovch strnok verejnej sprvy

v 192 krajinch sveta, vsledky poukzali na priamy, a paraleln vzah medzi

sofistikovanosou webovch strnok a existenciou vyieho kultrneho tattu populcie

v danej krajine. Taktie v krajinch, ktor maj stabiln demokraciou a kde vldnu etick

princpy, tak tento jav bol znane zjavn. alej z danej tdie vyplynulo, e nie je iadny

37
signifikantn vzah medzi ekonomicko-politickm vkonom vldy a technologickou

rovou elektronickch sluieb. Z alch meran vyplynulo, e budce vskumy by sa mali

venova endognnej (vntornej) problematike prostrednctvom sofistikovanejch modelov,

ktor poukazuj na zvislosti, ako s naprklad simultnne rovnice, i vyuitie

intrumentlnych premennch. Vo vzahu ku kolinearite, tdie ukzali, aby pri analzach

vvoju elektronickch sluieb verejnej sprvy boli pouit faktory, ktor vyjadruj kultru

populcie (vzdelanie) a technologick monosti danej krajiny. tdie by nemali zaha

ekonomick faktory (Determinants of E-Government Development: Some Methodological

Issues, 2012)

alia tdia, ktor skmala determinanty pripravenosti elektronickch sluieb verejnej

sprvy pomocou deskriptvnej tatistiky poukzali, e webov metrika, infratruktra

a rozvoj udskho kapitlu m pozitvny a siln vzah vplyv na pripravenos elektronickch

sluieb. Index udskho kapitlu - HDI4 a infratruktra je meditor (urchova) vo vzahu

medzi Indexom konkurencieschopnosti - GCI5 a pripravenosou elektronickch sluieb

verejnej sprvy. To znamen, e znalosti jednotlivcov urchuj konkurencieschopnos

krajiny a pripravenos elektronickch sluieb. alej vyplynulo, e politika a stratgia vldy

nem prakticky vplyv na pripravenos elektronickch sluieb. tdia odpora, e pri

navrhovan elektronickch sluieb by sa mali bra do vahy schopnosti pouvateov

a taktie, aby sluby boli o najviac integrovan, pouiten a ahko ovldaten. Jednou

z vchodsk tdie je aj integrovanie vzdelvania o elektronickch slubch verejnej sprvy

ako sas IT predmetov na vysokch kolch. (Determinants of E-government Readiness:

An Application of Canonical Correlation and SEM Analysis Techniques, 2009)

4
HDI - Human Development Index - je porovnvac daj vzdelania, gramotnosti, chudoby, dky ivota,
prodnosti, mrtnosti a alch faktorov vypracovan OSN
5
GCI Global Competitivenes Index vyjadruje schopnos krajiny poskytn vysok rove prosperity pre
svojich obanov

38
Vemi pecifickou problematikou, ktor m vplyv na spen zavdzanie elektronickch

sluieb je socilna inklzia jednotlivch pouvateov. Zalenenie vetkch skupn obanov

do skupiny pouvateov informanej spolonosti prostrednctvom politiky socilneho

zalenenia sa nazva eInclusion. Je dleit vytvra podmienky, ktor zabrauj vytvranie

digitlnej priepasti medzi pouvatemi, ktor s sasou informanej spolonosti a tmy,

ktor s vylen z tejto skupiny ako s hendikepovan obania, socilne, resp. vedomostne

znevhodnen obania. Pouvatesk prostredie systmu elektronickch sluieb by malo

repektova jednotlivch pouvateov, ktor vytvraj dotazy na konkrtnu elektronick

slubu. Medzi pouvatemi meme zahrn naprklad:

Odbornkov v oblasti verejnej sprvy a informanch technolgi.

Odbornkov v oblasti verejnej sprvy s limitovanmi znalosami informanch

technolgi

Neodbornkov bez znalosti verejnej sprvy a s rznymi znalosami v oblasti

informanch technolgi

Deti mu by tie uvatelia s vemi obmedzenmi znalosami o verejnej sprvy,

ale asto krt s vysokou znalosou informanch technolgi.

Hendikepovan obania, ktor maj rzne znalosti o verejne sprve a taktie

o informanch technolgich s limitovanmi schopnosami prijatia informcie

prostrednctvom internetu. (E-Government and Approaches of e-Inclusion, 2005)

Vo viacerch tdich uvedench tdich sa poukazuje prve na pouvatesk hadisko

ako je pouvatesk prostredie aplikci pre elektronick sluby v rmci ktorho je dleit

39
spomen eInclusion - socilna inklzia vetkch pouvateov a znalosti pouvateov,

ktor s kov pri vyuvan elektronickch sluieb.

Zo tdie Digital Inclusion and Skills vyplynulo, e najvmi barirami pre prstup na

internet z domu v rmci krajn EU za rok 2013 boli:

nepociovanie potreby prstupu 49 %

nedostaton znalosti pouvateov 37%

obstarvacie nklady prstupovho zariadenia 30%

nklady spojen z prstupom na internet 26%

Pri bliom skman na vzorke respondentov sa zistilo, e bariry, ktor s spojen

s nkladmi na prstupov zariadenie a prstup samotn prevaoval u domcnost s demi

a nzkymi prjmami. (European Commission, 2014)

Na Obrzku 8 s zobrazen vetky skman dvody v asovom rade. Vimli sme si, e tak

ako aj nepociovanie potreby vyuvania internetu z domu a nedostatok zrunost

potrebnch k vyuvaniu internetu m stpajci trend za obdobie od roku 2010 a 2013.

40
Obrzok 8 - Bariry prstupu na internet z domu v krajinch EU28 za roky 2010 - 2013

BARIRY PRSTUPU NA INTERNET Z DOMU V KRAJINCH

E U 2 8 ( % D O M C N O S T B E Z I N T E R N E TO V H O P R S T U P U )
50%

45%

40%

35%

30%

25%

20%

15%

10%

5%

0%
Nepotrebnos Nedostatok Nklady na Prstupov Obava o stratu Prstup z inho In dvody
zrunost zariadenie nklady skromia a miesta
bezpenos

2010 2011 2012 2013

Zdroj: (Eurostat, 2014)

Prv barira, ktor vyplynula zo tdie, a sce nepociovanie potreby prstupu na internet,

by sa dal vo veobecnosti pripsa k nzkemu povedomiu o monostiach vyuitia internetu.

Druh barira, ktor vyplynula zo tdie, a sce nedostaton znalosti pouvateov m

podobn zklad, ako nzke povedomie o monostiach vyuitia internetu. Tento fakt

umocuje dleitos internetovch znalost, ako jednho z kovch faktorov pri

spenom zavdzan elektronickch sluieb verejnej sprvy.

alie daje zo tdie poukzali na veobecne nedostaton digitlne zrunosti populcie

Eurpskej nie. V roku 2012, a 47% populcie m nedostaton digitlne zrunosti a 23%

nem iadne. (European Commission, 2014)

41
Na Obrzku 9 si meme pozrie rove digitlnych zrunost naprie celm spektrom

krajn Eurpskej nie. rove digitlnych zrunost je najvyia v krajinch ako je Island,

Nrsko, vdsko, Holandsko, Luxembursko, Fnsko, Dnsko a podobne. Slovensko

meme vidie v grafe na 13 mieste, o ns rad nad eurpsky priemer.

Obrzok 9 - Digitlne zrunosti populcie v EU v roku 2012

D I G I T L N E Z R U N O S T I P O P U L C I E V E U V R O K U 2 0 1 2
( % J E D N OT L I V C I K T O R M A J D I G I T L N A Z R U N O S T I :
V I A C A KO Z K L A D N , Z K L A D N , N Z K E A I A D N E )
100%

90%

80%

70%

60%

50%

40%

30%

20%

10%

0%
LU

LV

LT
EE

EU28

HU
ES

PT
PL
HR

EL
BE

IT

BG
RO
IS

DK
UK

IE
DE

CZ

MT

CY
NO
SE
NL

SK
FI

FR
AT

SI

iadne nzke zkladn viac ako zkladn

Zdroj: (Eurostat, 2014)

Z jednej tdie boli vybran kov faktory, ktor pozitvne ovplyvuj zavdzanie

elektronickch sluieb, ktor spomnaj organizan faktory, systmov faktory a

pouvatesk faktory. Tieto faktory boli rozdelen na jednotliv pod-kategrie, ktor by sa

42
mali zohadova pri rozvoji a implementci elektronickch sluieb. Kad jeden element,

ktor bol uveden sa povauje za kov nakoko by mohlo prs k celkovmu zlyhaniu:

Organizan faktory: svisia s iniciatvami vldnych a verejnch intitci, vyaduj si

siln vedenie s drazom na bezpenos a transparentnos realizanho tmu. Na urchlenie

procesu zavdzania sa vyaduje podpora a zvzok vrcholovho vedenia s dostatonmi

prostriedkami. Organizan prostredie by malo napomha a podporova zmenu

a transformciu smerom k elektronickej verejnej sprve. Patria sem nasledovn faktory:

Vzia - pln na vykonanie na zklade vldnej iniciatvy

Vodcovstvo - siln tl vedenia poskytne bezpenos a transparentnos realizanho

tmu

Podpora vrcholovho vedenia - podpora a zvzok vrcholovho vedenia s

nevyhnutn na vylenenie dostatonch prostriedkov na urchlenie procesu

realizcie

Organizan kultra - organizan prostredie patr medzi kov faktor nakoko je

spojen s podporou zmeny na transformciu z tradinej vldy smerom

k elektronickej vlde.

Systmov faktory: svisia s pouitenosou elektronickch sluieb. Systm by sa mal

ahko pouva a nemal by by komplikovan pre pouvateov. Flexibilita systmu umon

ahk prispsobenie a pravy k budcim potrebm pouvateom. Vymieanie informci

v rmci transakci a uchovvan by mali by zabezpeen a neautorizovan osoby by nemali

ma k nm prstup. Uvatelia by mali ma prstup k slubm kedykovek a kdekovek.

Medzi tieto faktory patr:

43
 ahk ovldatenos - Systm sa ahko pouva a nie je komplikovan pre

pouvateov. Uvatelia sa doku v prostred ahko a efektvne orientova.

Flexibilita - Systmy sa ahko doku prispsobi a zmeni k budcim potrebm

pouvateov.

Bezpenos - Informcie by mali by dostatone zabezpeen proti bezpenostnm

rizikm a ohrozeniam.

Prstupnos - Sluby by mali by prstupn pouvateom kedykovek a kdekovek.

Pouvatesk faktory: svisia so schopnosou jednotlivcov pouva systm intuitvne

a predovetkm by mali dosahova svoje ciele. Vldne a verejn intitcie by mali

organizova vzdelvacie aktivity, ktor umonia pouvateom lepiu orientciu

v problematike a alej zvyova povedomie o elektronickch slubch. Patria sem

nasledovn faktory:

Sebadvera pouvatea - Jednotlivci by mali dverova svojm schopnostiam

pouva technolgie takm spsobom, aby boli schopn riei problm, robi

rozhodnutia, zbiera a ri informcie.

kolenie - kolenia s vemi dleitm prvkom a mali by by sasou vldnych

iniciatv vo vetkch rovniach verejnej sprvy.

Povedomie - Elektronick sluby musia by agresvne propagovan jednotlivm

skupinm pouvateom. (The successful implementation of e-government

transformation, 2010)

44
Nepochybne medzi najvie vzvy v krajinch EU patria digitlne zrunosti a veobecn

osveta vyuvania internetu na rieenie ivotnch situci obanov. alou monosou pre

lepie napredovanie je vylepi samotn elektronick sluby, aby mohli by dostupnejie

i pre digitlne menej gramotnch (t. j. pouvatesky prjemn). Tto vzva predstavuje

samostatn rieenia pre nvrh elektronickch sluieb verejnej sprvy. Tie, ktor sa ovldaj

jednoduchie, sa pouvaj astejie. Tieto dve hadisk sa budeme snai lepie pochopi

a hlavne dleitos ich vplyvu na samotn vyuvanie elektronickch sluieb.

1.5. Systmov prstupy pri realizci tvorby elektronickch systmov

Pre zaruenie o najlepej prstupnosti a pouitenosti (usability6) systmov a spenosti

realizcie systmov ako s elektronick sluby zvisia od pouitia systmovch

metodickch prstupov. Elektronick verejn sluby s predovetkm poskytovan

prostrednctvom webovch systmov a aplikci. Webov aplikcie by sme mohli

charakterizova ako softvrov rieenia pre dynamizovanie a interaktivitu statickch web

strnok, resp. aplikcie alebo programy, ktor je mon umiestni na webov strnky.

Zmysel webovej aplikcie spova v zskavan sptnej vzby od klienta/zkaznka a

odovzdvan iastonch informci meniacich sa v ase. (Webklub, 2011)

Pri ich nvrhu a implementci je nutn zvldnu nasledovn:

plnovac proces,

proces tvorby obsahu web systmu elektronickej sluby,

6
Usability (pouitenos) meme definova ako rove vyuitenosti systmu pre konkrtne ely. Norma
ISO 9241 definuje usability ako vyuvanie produktu pouvatemi na dosiahnutie pecifickch cieov s
efektvnosou, vkonnosou a uspokojenm, v pecilnom kontexte vyuitia.

45
 technick realizciu,

marketingov podporu a nsledn drbu.

Vetky tieto aktivity s dleit a kov pri procese tvorby webovho systmu.

Podcenenie ktorejkovek aktivity me ma vplyv na nespech celkovho webovho

systmu. Pouitm sprvnej metodiky meme efektvnejie postupova realizcii. Je vea

metodk a princpov, ktor meme vyui pri realizcii webovho systmu, a preto je

vhodn vybra tak, ktor je najvhodnejia.

1.5.1. Metodika tvorby webovch systmov ako faktor zvenia

pouitenosti systmu

Pri navrhovan softwarovch systmov sa pouvaj integrovan procesn metodiky typu

SDLC7, ktor pomhaj pri dosahovan stanovench cieov pri vvoji aplikcii. Pre

zaistenie o najlepch kvalt sa pouvaj systmov prstupy, ktor procesne stanovuj

a metodicky usmeruj ako postupova pri vvoji informanch systmov. Takto metodiky

sa aplikuj aj do prostredia vvoja webovch projektov v rmci elektronickch sluieb. Pri

aplikovan takchto metodickch princpov meme vyui metodiku WDLC8, ktor

pozostva z toku postupnosti krokov Obrzok 10, ktor sa aplikuj do prostredia

webovch aplikci tak, aby nasadenie bolo o najspenejie. Tento prstup m vek vplyv

aj na samotn pouitenos aplikci elektronickch sluieb verejnej sprvy. Vetky kroky

v uvedenom procesnom postupe logicky na seba nadvzuj. Pri budovan webovch

projektov ako s elektronick sluby je dleit ma jasn predstavu hne na zaiatku

7
SDLC System Development Life Cycle ivotn cyklus vvoja systmu
8
WDLC Website Development Life Cycle ivotn cyklus vvoja webovej aplikcie (web strnky).

46
celho webovho projektu, a preto je tto metodika vemi vhodn, pretoe doke usmerni

tok procesov pri vvoji. (Rssel, 2013)

Obrzok 10 - Procesn metodika tvorby web systmu pre dosiahnutie vysokej

vyuitenosti

Analza
Analza
poiadaviek
tatistk a
na web a jeho
drba
pouitenos

Podporn a pecifikcia
marketingov poiadaviek a
aktivity dokumentcia

Tvorba web Nvrh

systmu a truktry web
jeho systmu a
testovanie dizajn

Zdroj: (Rssel, 2013)

Analza poiadaviek na web a jeho pouitenos. Jedna z najdleitejch innost

pri budovan webu je urenie cieovej skupiny a pre koho bude web systm uren.

alej je dleit identifikova jej pouitenos, inmi slovami, ako sa web strnka

bude pouva: Pjde o informan strnku? Mali by sa na danej strnke da

realizova transakcie? Medzi alie aktivity v tomto kroku je dleit identifikova

potrebn IT infratruktru, na ktorej bude web strnka existova. S tu dve monost:

vlastn IT infratruktra alebo outsorcing IT infratruktry.

pecifikcia poiadaviek a dokumentcia. daje, ktor sa zozbieraj v prvom

kroku sa alej rozvin a pecifikuj tak, aby pokryli vetky aspekty problematiky

tvorby budovania web systmu. Mu pecifikova nasledovn aspekty: truktra

47
 web systmu a navigcia, rozloenie web systmu layout, dynamick prvky web

systmu a pod. Pri komplexnejch webovch systmoch sa obyajne vyaduje

komunikcia a konzultcie s pouvatemi a prevdzkovatemi systmu, vrtane

konzultci o technickch a obchodnch poiadavkch. Po kontrole a schvlen

predchdzajcich vstupov sa me zaa prprava vstupu dokumentu, ktor

ope rozsah celho projektu, vrtane asovho rozsahu, finannch nkladov a

zodpovednosti kadho jednotlivca participujceho na projekte.

Nvrh truktry web systmu a dizajn. V tomto kroku sa zana so samotnou

tvorbou web systmu na zklade predchdzajcich nvrhov a pecifikci. Navrhne

sa truktra, rozloenie a poda situcie aj prototyp, s rozloenm a funknou

navigciou. V niektorch prpadoch si klienti elaj vidie plne funkn prototyp

web systmu, aby videli interaktivitu systmu. Niektor klienti si elaj vidie

niekoko verzi web systmu v rznych grafickch nvrhoch s obrzkami

a navigciou. Me sa sta, e klient m vea pripomienok na zmeny. Poas celej

fzy nvrhu by mali tvorcovia vytvori pln testovania a predovetkm dodriava

tok postupu na dodranie kvality celho projektu. V niektorch prpadoch me s

o tvorbu web systmu s databzou, a preto je vhodn poda poiadaviek vytvori

databzu s dtovou truktrou s ukkovmi dtami.

Tvorba web systmu a jeho testovanie. Tto as by sme mohli rozdeli na

nasledujce asti: tvorba obsahu web systmu, technick tvorba systmu a

testovanie. Obsahov as web systmu by mala by hlavnm dvodom

nvtevnosti, a preto by sa tvorba obsahovej asti nemala podceova.

Problematikou obsahu web strnok sa zaoberaj profesionlni tvorcovia webovho

48
 obsahu. Cel webov obsah by mal prejs tylistickou a gramatickou kontrolou.

Technick tvorba web systmu me ma vea spsobov a podb, kee sa d

vyui vek mnostvo vvojovch nstrojov a taktie sa daj vyui viacer

spsoby tvorby. Pri vbere vvojovch nstrojov je potrebn zvi niekoko

faktorov, ako s naprklad rozpotov monosti, komplexnos webovho systmu,

architektra, flexibilita, otvorenos a prepojenie s inmi systmami, jednoduchos

ovldania a pod. Je niekoko spsobov, ako sa testuj web systmy. Vzhadom na

skutonos, e kad web systm funguje na viac pouvateskej platforme

s rznorodmi technologickmi prostriedkami pouvateov, tieto testovacie

procedry si vyaduj komplexn prstup. Na rozdiel od bench aplikci sa web

aplikcie testuj komplexnejm spsobom, pretoe takto aplikcie pracuj na viac

pouvateskom systme, s obmedzenou rkou dtovho psma. Niektor

z testovacch procedr, ktor sa vyuvaj, s zaov testovania, testovanie

integrity, testovanie kompatibility s webovmi prehliadami, test rozlenia,

klovatenos, rchlos natavania a pod. Vemi vea efektvnych nstrojov na

testovanie je dostupnch on-line. Existuje vea automatizovanch nstrojov, ktor sa

daj vyui, ale taktie je dleit vyui manulne pouvatesk testovacie

procedry, pretoe pouvatesk hadisko sa ned efektvne otestova so iadnym

automatizovanm nstrojom.

Podporn a marketingov aktivity. Tento krok obsahuje viacer innosti, praktiky

a postupy. Ich hlavnou snahou je naplni ciele web systmu, zska novch

nvtevnkov a udra si ich. Pri komernch strnkach je hlavnm cieom premeni

nvtevnkov web strnok na obchodn prleitos. Web strnka by mala by

koncipovan tak, aby splnila dva hlavn ciele: zauja nvtevnka, aby mohol

49
 pouvate naplni svoje ciele a by viditen v on-line prostred. V rmci

internetovho marketingu meme vyui niekoko monost: SEO9, SEM10,

propagcia na socilnych sieach - vyuitie portlov Twitter, Facebook, Google+,

YouTube a pod., starostlivos o pouvateov a pod. SEO by mala by jednou

z najzakladenejch marketingovch aktivt zviditenenia webu, pretoe takouto

optimalizciou zskava web lepie umiestnenie vo vsledkoch vyhadvania. m sa

strnka zobrazuje na vych pozcich, tm sa d predpoklada, e zska viu

nvtevnos. Hlavnm cieom je zviditeni web systm vo vsledkoch

vyhadvania prostrednctvom vyhadvaov prirodzenm spsobom. Vyie

umiestnenie strnky vo vsledkoch vyhadvania vyhadvaa znamen viac

nvtev od pouvateov vyhadvaa.

Analza tatistk a drba. V rmci podpornch aktivt je dleitou sasou

analza nvtevnosti a sledovanie behaviorlnych aktivt pouvateov. Takto

analzy doku poskytn vysoko relevantn sptn vzbu, na zklade ktorej sa

lepie zisuj potreby pouvateov, identifikova potrebn zlepenia na strnke, i

u technologick alebo obsahov. V neposlednom rade ide o definovanie lepej

marketingovej stratgie. Pri tejto innosti sa vyuvaj on-line interaktvne nstroje,

medzi ktor patr naprklad Google Analytics. Takmto nstrojom je mon zskava

analytick informcie o vyuvan web strnok. Takto nstroje poskytuj

informcie, ako naprklad: nvtevnos, pouit kov slov pri vyhadvan,

miesta, z ktorch uvatelia prili, pouit technologick infratruktra pri nvteve,

prstupov body a pod. Analza nvtevnosti m vek vznam pri drbe strnky,

lebo na zklade takejto sptnej vzby sa d lepie udriava relevantnej obsah a v

9
SEO Search Engine Optimization Optimalizcia pre vyhadvae
10
SEM Search Engine Marketing Marketingov aktivity vo vyhadvaoch

50
 neposlednom rade aj vylepova technologick platformu web systmu. drba je

dlhodob proces, ktor m za cie udriava web systm aktulny, dostupn,

funkn a predovetkm uiton. (Rssel, 2013)

1.6. Pouitie princpov znalostnho manamentu pre lepiu adopciu

elektronickch verejnch sluieb a zlepenie pouvateskch

faktorov

Domna znalostnho manamentu je venovan procesu vyhadvania, vberu, triedenia,

riadenia, ukladania a prezentcie znalost tak, aby pomohla organizcim zvi ich rove.

Pomocou znalostnho manamentu mu organizcie zska konkurencieschopnos

pomocou efektvnych spsobov a postupov pri vyuvan znalost, ktor predstavuj

v dnenej dobe jeden zo strategickch zdrojov vinu organizci. (Bure, 2007)

Znalostn manament a jeho princpy pomhaj spolonostiam dosahova lepie

porozumenie rznym problematikm na zklade vyuvania vlastnho intelektulneho

kapitlu a sksenost. Medzi aktivity znalostnho manamentu, ktor sa zameriavaj na tto

innos je zskavanie, uchovvanie, zdieanie a vyuvanie znalost, pomocou ktorch

doku spolonosti riei problmy, strategicky plnova, kompetentnejie rozhodova

a taktie dynamicky vzdelva jednotlivcov. alej je dleit, aby nadobudnut

intelektulny kapitl bol chrnen pred znikom a je potrebn ho alej rozvja. Tieto

princpy pomhaj rozvoju intelektulneho kapitlu, o poskytuje spolonosti znan

flexibilitu. (Kelemen, 2007)

51
Pomocou znalostnho manamentu a aplikanch modelov znalostnho manamentu je

mon zlepi pouvatesk faktory, ktor s spojen s vedomosami pouvateov, ktor

s potrebn pre vyuvanie elektronickch sluieb verejnej sprvy. Pouvatesk faktory

patria medzi kov a ich ovplyvnitenos z hadiska osvojenia a prijatia elektronickch

sluieb me by asovo nron. Pouvatesk faktory svisia veobecne so znalosami

jednotlivcov a ich vyuvanm. Z tohto dvodu je predpoklad pouitia princpov znalostnho

manamentu prirodzen.

1.7. SECI Model

SECI Model na Obrzku 11 patr medzi zkladn modely, ktor Nonaka a Takeutchi

vyvinuli na zklade prpadovch tdi pri sledovan vytvrania znalost v organizci. Ich

model objasuje dynamick prepojenie explicitnch a tacitnch znalost a ich vzjomn

interakciu a konverziu. SECI model poukazuje na vzjomn prepojenie dvoch foriem

znalost (tacitnch11 a explicitnch12) a ich obojstrann interakciu, ktor je oznaovan ako

znalostn konverzia. Pomocou znalostnej konverzie znalosti nadobdaj na kvalite

a kvantite.

11
Tacitn znalosti s internalizovan znalosti skryt a nedaj sa formlne vyjadri, ale pomocou ktorch vie
jednotlivec plni lohy
12
Expicitn znalosti s znalosti formlne, ktor sa daj formlne vyjadri a zdiea s ostatnmi

52
Obrzok 11 - SECI Model

TACITN TACITN

socializcia externalizcia

EXPLICITN
Interakcia vyslovenie
TACITN

EXPLICITN
TACITN

absorbcia spjanie
internalizcia kombincia

EXPLICITN EXPLICITN
Zdroj: (Nonaka, 2005)

Model popisuje tyri zkladn konverzie:

Socializcia je proces konverzie novch tacitnch znalost prostrednctvom

sksenost. Tacitn znalosti s skryt znalosti a daj sa ako formalizova. S

zvisl na asopriestore a ich realizcia prebieha spolonm trvenm asu

jednotlivcov a zdriavanie sa v rovnakom prostred. Proces komunikcie medzi

jednotlivcami umouje zskavanie a vyuvanie tacitnch znalost.

Externalizcia je proces artikulcie tacitnch znalost na explicitn formlne.

Tento proces umouje zdieanie znalost s ostatnmi jednotlivcami.

53
 Kombincia je proces, pri ktorom sa explicitn znalosti formuj na komplexnejie

a systematickejie znalosti, priom hlavn el je dosta informciu do sprvnej

formy. V rmci tohto procesu sa prevdzaj symbolick popisy do inch

symbolickch popisov, ktor s vhodnejie. Jedn sa o vmenu a spracovanie

informci, sumarizciu, skladovanie a podobne.

Internalizcia je proces, pri ktorom prebieha stelesnenie explicitnch znalost na

tacitn a patr medzi najdleitejie a najnronejie procesy v rmci znalostnho

manamentu. Explicitn znalosti by mali by aktualizovan pomocou praktickho

vyuvania. Explicitn znalosti by mali by internalizovan pomocou schopnost

jednotlivcov. (Nonaka, 2005)

1.7.1. Koncept Ba

Koncept Ba na Obrzku 12 znzoruje priestor, v ktorom prebiehaj dynamick konverzie

znalost a kde vznikaj vzahy. Na zklade konceptu Ba je znalos obsahovo zvisl na

priestore a preto neme by od neho oddelen. Kad proces tvorby znalost si vyaduje

svoj priestor - miesto, kde dochdza k tejto dynamickej konverzii. S definovan tyri typy

Ba:

Originating Ba je priestor, v ktorom jednotlivci zdieaj pocity, sksenosti,

emcie a in mentlne stavy.

Dialoguing Ba je priestor, v ktorom sa tacitn znalosti stvaj explicitnmi

prostrednctvom kolektvnej interakcie medzi jednotlivcami

54
 Systemizing Ba je priestor, v ktorom sa nov explicitn znalosti kombinuj

s exitujcimi znalosami

Exercising Ba je priestor, v ktorom sa explicitn znalosti konverzuj na tacitn

formou praktickho vyuvania (The concept of Ba: Building a foundation for

knowledge creation., 1998)

Obrzok 12 - Koncept Ba Priestor, v ktorom prichdza k dynamickej konverzii tacitnch

znalost na explicitn

zdielanie kolektvna
znalost, interakcia medzi
sksenost, jednotlivcami
pocitov, emci

Originating Dialoguing
Ba Ba

Exercising Systemizing
Ba Ba

konverzia kombincia
explicitnch explicitnch
znalost formou znalost s
praktickho existujcimi
vyuvania znalosami

Zdroj: (The concept of Ba: Building a foundation for knowledge creation., 1998)

1.8. Prijatie a osvojenie elektronickch verejnch sluieb jednotlivcami

Ak sa pozrieme na elektronick sluby verejnej sprvy ako na technologick inovciu, tak

pochopme prostrednctvom Gartners Hype Cycle ako sa technologick inovcie

osvojuj a prijmaj v rmci populcie. Tieto prstupy nm pomu pochopi akm

55
spsobom si obania osvojuj elektronick sluby verejnej sprvy. Spolonosti Gartner sa

podarilo objasni na zklade empirickch tdi, ako sa nov technologick inovcie

prijmaj v ase a kedy sa tieto inovcie stan bene dostupnmi v rmci populcie. Na

zklade tdi od spolonosti Gartner sa d predpoklada v akom asovom horizonte

prevan as populcie bude relne vyuva rzne technologick inovcie a alej

identifikuje vzah ud k tmto inovcim. Poda krivky sa d pribline predpoveda a

identifikova v akom asovom obdob sa urit technolgia stane bene dostupnou

a vyuvanou. V rmci tchto tdi bol v roku 1995 uveden generick koncept Gartners

Hype Cycle, ktor je mon vidie na Obrzku 13. Princp tohto konceptu spova

v znzornen tdi prijatia a fz technologickch inovcii v ase. (Gartner, 2015)

Gartnerova Hype - krivka pozostva z tchto fz:

technologick spa - prv fza je spojen s uvedenm produktu, ktor vytvra

znan tlak mdi - zujem o technolgiu

vrchol nadmernho oakvania - v alej fze krivky vyvolva obrovsk publicita

novej technolgie prlin oakvanie. V tejto fze sa u mu vyskytova niektor

spen aplikcie, no zvyajne je v tejto fze viac zlyhania, ktor nenapaj

pvodn oakvania.

klesanie do "dolia sklamania" - po fze nadmernho oakvania, ktor nie je

naplnen, nastva fza klesania do dolia sklamania. Technolgie sa dostvaj do

tejto fzy, pretoe zlyhali v naplnen oakvania a rchlo sa tak stali nemodernmi.

Nsledn mdia obyajne prestan zviditeova dan tmy a technolgie.

56
 svah "osvietenia" -napriek tomu, e sa o technolgiu u mdia nezaujmaj, tak

niektor podniky stle pokrauj vo vyuvan technolgie a snaia sa porozumie

jej prnosom v praktickej rovine.

planina produktivity - technolgie, ktor sa dostan a na planinu produktivity s

nsledn prijat irokou verejnosou a zanaj sa plone vyuva. To m za

nsledok ich vyladenie (stabilizcie) a nsledn rozvoj formou alch generci

danch technolgi. Vka planiny produktivity (celkov medilna viditenos)

zvis od toho, i je technolgia plone uplatniten, alebo je uplatniten len v

nejakej loklnej oblasti. (Gartner, 2015)

Obrzok 13 - Krivka prijatia "Gartner Hype Cycle"

Zdroj: (Gartner, 2015)

57
 1.8.1. Gartner Hype cycle v rmci elektronickch verejnch sluieb

v roku 2014

Hype krivka pre elektronick sluby verejnej sprvy, ktor je mon vidie niie na

Obrzku 14 identifikuje najdleitejie technologick inovcie a sluby od zkladnch

komponentov aplikci projektovch portfli a dtovho manamentu a po rozvjajce sa

technolgie, ktor s schopn podporova interoperabilitu a vmenu otvorench dt, ktor

s hlavnmi prvkami elektronickej verejnej sprvy (data-centric Government). V digitlne

vyspelch spolonostiach by vldne stratgie mali zaha sksenosti obanov s vyuvanm

elektronickch sluieb prostrednctvom pokroilch analytickch nstrojov s okamitm

prstupom k personalizovanm odpovediam.

Krivka identifikuje 26 technolgi, sluieb a postupov, ktor s strednmi zlokami

elektronickej verejnej sprvy. S tri hlavn oblasti, kde by mali by zameran iniciatvy pre

rchlejie prijatie elektronickch verejnch sluieb a sce zabezpeenie zdrojov, zapojenie

obanov a zapojenie jednotlivch organizci. Ak vldy chc zapoji obanov a

podnikatesk subjekty, verejn sluby musia by ahko prstupn prostrednctvom

viacerch kanlov a musia ma vyhovujcu pouitenos. V digitlnej re me spjanie

agentr s partnermi z neziskovho a skromnho sektora vo vetkch dimenzich

(technickej, politickej a prevdzkovej) prostrednctvom koordinovanch elektronickch

sluieb a zdieanch dtovch tokov cez agiln siete zni znane nklady. Hype krivka pre

elektronick verejn sluby pomha uri relatvnu hodnotu kadej jednej technolgie a tm

v rmci dlhodobch strategickch plnovan identifikova jej as prijatia pre dosiahnutie

plnho potencilu. (Gartner, 2014)

58
Obrzok 14 - Krivka prijatia elektronickch sluieb verejnej sprvy - Gartner Hype Cycle
for eGovernment 2014

Zdroj: (Gartner, 2014)

tdia identifikuje kov technologick inovcie, ktor by sa mali prija k plnej

transformci na elektronick verejn sprvu. Tieto kov inovcie je mon vidie

v Tabuke 6. Vimnime si ako s rozdelen poda dleitosti a asovho horizontu prijatia.

59
Tabuka 6 - Prioritn matica pre eGovernment

Roky do prijatia hlavnm prdom

itok
Menej ako 2 roky Od 2 do 5 rokov Od 5 do 10 rokov Viac ako 10 rokov
Cloud Computing vo
vlde irokopsmov
transforman

Platformy digitlnej pripojenie pre

vldy vetkch
Obianske loisk
Pouitie socilnych Kognitvna
dt
mdi vldnymi vpotov technika
zamestnancami Infonomika
Mobiln aplikcie Vldny internet vec
pre voliov
Dopad vekch dt
na podnikov
Prstup k dtam vo
architektru
vlde
Sluby JT PPM
Projektov a
Pokroil analytika
vysok

zaloen na cloude
portfliov Manament
pre pre ttnu Riadenie prpadov
manament portflia aplikci
a verejn sprvu naprie agentrami
Inteligentn stroje
Udalosami riaden
vo vlde
vldna architektra
Zdiean sluby vo
vlde
Agiln verejn
obstarvanie
Elektronick
obianske preukazy
Gamification
stredne nzky

v ttnej a verejnej
sprve
Rmce
interoperability pre
ttnu sprvu
Riaden Shadow IT
Priestorovo
aktivovan sluby
ttnej sprvy
nzky

Zdroj: (Gartner, 2014)

60
 1.8.1.1. eGovernment technolgie vo fze rastu

Vo fze rastu sa nachdzaj nasledovn technologick inovcie:

Prun verejn obstarvanie umouje organizcim obstarva s o najmenm

dodatonm silm a o najmenm mekanm. Tento spsob umouje

uskutoova mal miestne nkupy v prpadoch, kde je nevyhnutn dosiahnu o

najniiu trhov cenu.

Kognitvna vpotov technika cognitive computing znamen pouvanie

informanch a komunikanch technolgi (IKT) na zvenie vkonu ud pri

poznvacch lohch. V tomto profile nie je pokryt neuromorfn hardvr a strojov

inteligencia pre veobecn vyuitie. Kognitvna vpotov technika je iastkovm

segmentom inteligentnch strojov (ktorch funkciou je by udskmi

spolupracovnkmi alebo nhradnkmi, tak ako v autonmnych vozidlch). Znamen

to pouvanie vpoetnej techniky, ktor sli nielen ako zdroj informci, ale

ponka aj syntzu s pouvateom, kontexty, preniknutie do podstaty veci

a ovplyvuje pouvatea.

Inteligentn stroje vo vlde s kombinciou oddelench a odlinch technolgi s ich

vlastnm plnovanm, ktor vykonvaj innosti, o ktorch sme si mysleli, e bud

vykonva len udia. Ako sa zoznam technolgi vyvja, zaha technolgie ako

autonmne vozidl (ako pri znekodovan bmb), virtulnych asistentov (so

irokmi vedomosami pre pecifickch pouvateov, ako s znalostn pracovnci),

inteligentnch poradcov (s hlbokmi vedomosami v pecifickch oblastiach, ako je

61
 naprklad vizulne spravodajstvo z bojiska), pokroil globlne riadiace systmy

(ako naprklad obrann logistika) a in stroje, ktor vzjomne inteligentne psobia.

Riaden tieov IT opisuje spolon prstup k riadeniu decentralizovanch

investci do informanch technolgi, ktor obchdza riadenie podniku. Riaden

tieov IT balansuje zodpovednos CIO za dodriavanie organizanho poriadku

a efektivity podnikania s oakvanm flexibility IT a krtkou dobou uvedenia na trh.

Priestorov sluby s tak sluby, ktor ak s dostupn dta doku odpoveda

na otzky zaloen na aspektoch geografickho priestoru alebo asovej orientcie.

Aj ke je GIS (Geografick informan systm) vytvoren najm pre priestorov

daje, in systmy mu ai z priestorovch a/alebo z asovch kapact na

prepojenie vizulnych a geografickch dajov do podnikateskch dt, a ponknu

tm intuitvne skmanie a pochopenie, a zrove informova a zlepi rozhodovanie

ohadom dizajnu sluby, prevdzky, spotreby, lokality, a aj asovo nron

porovnvacie rozhodnutia.

Elektronick obiansky preukaz (e-ID) sa vzahuje na shrn procesov a technolgi

pod taktovkou vld pre poskytnutie dveryhodnej domny pre prstup obanov

k verejnm slubm cez akkovek zariadenie a cez akkovek webov kanl (Web,

mobiln sluby alebo aplikcie) a v niektorch prpadoch aj pouitm taky

ipovch kariet pripojench k PC alebo kioskom. Riadenie takejto siete mus

fungova naprie viacermi systmami aby bolo obanom umonen overovanie

bezpenho pripojenia kvli prstupu ku komernm a vldnym zdrojom a slubm.

62
 Platforma digitlnej vldy (eGovernment platforma) podporuje zachytenie

a spracovanie udalost, vmenu a analzu dt (intern a extern informcie

prichdzajce z viacerch zdrojov), pouvatesk rozhranie a interoperabilitu medzi

aplikciami naprie rozlinmi domnami, rovami a volebnmi obvodmi.

Platforma je nevyhnutn pre podporu digitalizcie obanov a podporu

interoperability naprie vldnymi rovami, v rmci jednej rovne naprie

domnami, alebo obidvoch. Infonomika v jednoduchosti znamen ekonomika

informci t.j. oceovanie, tovnctvo, sprva a reporting informci ako

najcennej majetok podnikania. Infonomika sa sna pouva postupy ekonomiky

a sprvy majetku na oceovanie, manipulciu a pouitie informanch aktv.

Gamifikcia je pouitie hernch mechank a sksenost s dizajnom na digitlne

zapojenie a motivciu ud dosahova svoje ciele. Zaha to mechanizmy ako body,

vzvy, tabuky vedcich v hodnoten, pravidl a motivan faktory, ktor robia hru

zaujmavou. Gamifikcia me by vo vlde pouit na motivciu interakcie

s obanmi, alebo na dosahovanie zmysluplnejch rovn zapojenia sa so

zamestnancami. (Gartner, 2014)

1.8.1.2. eGovernment technolgie na vrchole nadmernch

oakvan

Dopad vekch dt na podnikov architektru (PA) sa vzahuje na zmeny, ktor

robia organizcie v ich snahch v PA, aby dosiahli podnikatesk vstupy, vzhadom

na informan ruchy, ako s naprklad vek dta.

63
 Dtov loisk obanov s sluby, ktor poskytuj dtovm subjektom monos

prstupu k ich dajom mimo kontextu uritej vldnej transakcie, umoujc tak

dkladn kontrolu nad tm, kedy a ako mu by dta prstupn a km, v rmci

prslunho prvneho rmca, ku ktormu sa vzahuj. Musia by vo vzjomnej

prevdzke s vldou, ako aj so systmami tretch strn, ktor priamo poskytuj sluby

volebnm obvodom.

Internet vec je sie fyzickch objektov (pevn alebo mobiln), ktor obsahuje

vstavan technolgie na komunikciu, monitorovanie, vnmanie alebo interakciu

s jej prostredm. internet vec prina vlde nov rovne flexibility, spoahlivosti

a spoluprce s podporou digitlnej transformcie stratgie sluieb bez ohadu na

tvorbu, zber, analzu vlastnctva dajov a rozhodnutia na zklade rznych typov

a zdrojov dt.

Manament portflia aplikci (MPA) spracovva profil charakteristiky aplikci

organizcie a posdi ich hodnotu alebo ich prispsob sasnm a oakvanm

potrebm vzhadom na nklady, riziko a vber vdavkovch stratgi na udranie,

nhradu, rekondciu alebo vyradenie aktv. Ako jeden z prvkov celkovej disciplny

manamentu aplikci, MPA poskytuje podporu tvorbe aplikanej stratgie,

vybudovaniu obchodnch zvzkov a pomha domnam projektovho

a portfliovho manamentu (PPM) a podnikovej architektry (PA).

Sluby projektovho a portfliovho manamentu (PPM) na cloudovom zklade

poskytuj funkcionalitu pre PPM prostrednctvom softvru ako sluby (SAS), i u

ako cloudovo optimalizovan alebo cloudovo natvne rieenia.

64
 Pouitie socilnych mdi vldnymi zamestnancami. Vldni zamestnanci si mu

vybra z pouitia kombincie firemnch alebo spotrebiteskch socilnych mdi na

zvenie ich efektivity a innosti na spoliehan sa a zdiean internch a externch

poznatkov. Na rozdiel od podnikovho pouitia socilnych mdi, zamestnanci maj

monos si vybra nstroje, ktor pouij, a profesionlne ciele, ktor sleduj.

(Gartner, 2014)

1.8.1.3. eGovernment technolgie vo fze dolia sklamania

Informan vldny manament vekch dt. Vek dta s vekoobjemov,

vysokorchlostn a rzne informan aktva, ktor vyaduj nkladovo efektvne,

inovatvne formy spracovania informci pre lepie pochopenie a rozhodovanie.

Informan manament vekch dt zaha organizan a dozorn kapacity schopn

vyui hodnotu ukryt v obrovskch prdoch odpojench dajov a vyisti ich do

pouitench informci pre podniky.

Mobiln aplikcie pre voliov je nov prstup zapojenia obanov, ktor sa

spolieha na aplikciu. Aplikcia je typ softvrovho kontruktu, ktorho hodnota

sa odvja od uitonosti v zkom spektre prpadov a zamerania sa na dizajn

pouvateskho prostredia. Aplikcie podporuj digitlnu vldu tm, e

spolupracuj s podnikovmi systmami; vaka vyuitiu funkcie smartfnu ako je

GPS, fotoaparty a akcelerometer; a vyuitm mobilnch zariaden, ako je

prenosnos a neustle pripojenie na posilnenie poskytovania online sluieb voliom.

65
 Udalosami riaden architektra (URA) je dizajnov paradigma IT, v ktorej

softvrov prvok kon v odpovedi na prijatie jednej alebo viac notifikci o udalosti.

URA je spojen vonejie ne paradigma klient/server, pretoe prvok, ktor posiela

notifikciu, nepozn identity prijmacch prvkov v ase, v ktorom je systm

zostavovan.

Aplikcie riadenia prpadov naprie agentrami zaha princpy servisne

orientovanej architektry (SOA), otvoren tandardy a modulrny tvoriv prstup na

zabezpeenie flexibility podnikateskho procesu a interoperability sluieb medzi

viacermi vldnymi agentrami.

Schma interoperability opisuje architektru a tandardy, ktor sa pouij na

zabezpeenie prdenia dt medzi heterognnymi systmami a organizciami, na

podporu bezproblmovej a efektvnej interakcie podnikateskch procesov a na

vzjomn vmenu dt.

Cloud computing vo vlde je tl, v ktorom s poskytovan sluby klovatench,

odmeranch a elastickch IT monost pouitm internetovch technolgi. Verejn

cloud poskytuje sluby pre vetkch zkaznkov, ktor s ochotn akceptova

podmienky sluby a podpornch technolgi. Skromn (vldny) cloud obmedzuje

pouvateov len na lenov typicky mench skupn. Kad model je ponkan ako

softvr ako sluba (SAS), infratruktra ako sluba (IAS), platforma ako sluba

a podnikatesk proces ako sluba (najv sasn sektor cloudovch sluieb).

66
 Prstup k dtam vo vlde predstavuje otvoren politiky riadenia a postupy

manamentu informci, ktor umouj prstup k nelicencovanm dajom

v itatench formtoch, zverejnenm v stave, v akom boli prevzat od zdroja,

s najlepou monou rovou granularity, dostupn pre kohokovek s vonmi API,

kto m prvo na prstup k nim bez poiadaviek na identifikciu alebo registrciu.

Otvoren dta nie s predmetom iadnej ochrannej znmky alebo poruenia

autorskho prva, ani nie s synonymom verejnch dt.

Stratgia zdieanch sluieb vo vlde prina tandardizovan sluby pre viacerch

zkaznkov, vyuvajc princpy optimalizcie podnikov pre intern sluby IT.

Podstatnejie je, e sluby zdiean vldou zahaj dozorn modely vytvoren

z viacerch agentr zkaznkov, oddelen, komisi alebo miestnych radov;

poskytovateov prevdzkovch modelov zameranch na poskytovanie zdieanch

sluieb; a transparentn finann modely na umonenie zkaznkom porovna

nklady a uri vhody zdieanch sluieb oproti alternatvnym monostiam.

Projektov a portfliov manament (PPM) pouva digitlne nstroje a prstupy pre

tvorbu rozhodnut, kvli lepiemu zladeniu IT investci s prioritami vldy.

Starostlivm posudzovanm a sledovanm nkladov, rizk a vhod, PPM asom

zlepuje analzu projektov IT a projektovch portfli. (Gartner, 2014)

1.8.1.4. eGovernment technolgie vo fze svahu "osvietenia"

irokopsmov pripojenie pre vetkch vyaduje kblov a bezdrtov pripojenie

v irokopsmovch rchlostiach (typicky 256 Kb/sec a vyie) pre vetkch

67
 (bliac sa k 100%-nmu prieniku, a to aj u skupn s nzkymi prjmami a inmi menej

prispsobivmi skupinami). Cieom je infratruktra (a aplikcie), ktor takmer

kadmu umon produktvne sa zapoji napriek vekm vzdialenostiam, umon aj

rchle digitlne momenty interakcie s dostupnosou neustleho pripojenia. Km

tieto infratruktry u boli vybudovan pre niektor intitcie, vziou je prepojenie

na multi-intitucionlnej, spoloenskej rovni.

Pokroil analytika pre vldu je analzou vetkch druhov dt pouitm

sofistikovanch kvantitatvnych metd (naprklad tatistiky, deskriptvy

a prediktvneho zskavania dt, simulcie a optimalizcie) na tvorbu nhadov, ktor

tradin prstupy k business intelligence (BI) ako s query a reporting

pravdepodobne neodhalia. (Gartner, 2014)

1.9. Stav rovne elektronickch sluieb vo verejnej sprve v krajinch

EU a na Slovensku

Z dnenho pohadu na rove elektronizcie a informanej spolonosti vo svete sa

poukazuje na seversk krajiny, ktor predstavuj ldrov v progresivite zavdzania

informanch a komunikanch technolgi a kde rove informanej spolonosti je

najvyia. Rozmanitos poskytovanch elektronickch sluieb a inovcie ldrov

v informatizci me by prnosom pre cel Eurpske spoloenstvo. Inovcie vhodne

podporovan kvalitnmi verejnmi slubami mu by vo vekom vyuit na vytvorenie

novch sluieb. Sasn stav poskytovania elektronickch verejnch sluieb v Eurpe sa

vyznauje ako nekonzistentn a nerovnomern. Dnen poskytovan sluby by nemali by

68
len sriou transaknch sluieb, ale sborom integrovanch sluieb, ktor rieia ivotn

situcie obanov vo vetkch sfrach.

V sasnosti, aj keby mal kad eurpsky oban prstup k internetu a mal potrebn zrunosti

na jeho pouvanie, tak vznamn skupina neveriacich 38% ich odmieta vyuva. (Cannon,

a in, 2014)

aliu vzvu predstavuje samotn vyuvanie jednotlivch elektronickch sluieb verejnej

sprvy samotnmi obanmi. Vyuvanie elektronickch sluieb verejnej sprvy obanmi je

v rmci Eurpskej nie pod hranicou 50% ako si meme vimn v Tabuke 7.

V Slovenskej republike je vyuvanie takchto sluieb na rovni 33%, o predstavuje

podpriemern hodnotu a rad Slovensko na posledn prieky vo vyuvan elektronickch

verejnch sluieb, i ke dospelos sluieb napreduje napriek celm spektrom krajn EU.

(Eurostat, 2014)

69
Tabuka 7 - Jednotlivci pouvajcich internet na interakciu s verejnou sprvou (%
populce) za roky 2008, 2009, 2010,2011,2012 a 2013

KRAJINA 2008 2009 2010 2011 2012 2013

AUSTRIA 51 49 51 51 53 54

BELGIUM 26 41 45 47 50 50

BULGARIA 10 11 24 25 27 23

CROATIA 16 17 19 17 26 25

CYPRUS 18 24 25 29 30 30

CZECH REPUBLIC 19 26 23 42 30 29

DENMARK 49 73 78 81 83 85

ESTONIA 37 46 50 53 55 48

FINLAND 62 64 68 68 70 69

FRANCE 48 47 57 57 61 60

GERMANY 44 48 50 50 51 49

GREECE 13 14 16 27 34 36

HUNGARY 29 31 35 38 42 37

ICELAND 74 80 82 84 86 81

IRELAND 34 37 37 44 49 45

ITALY 20 21 23 22 19 21

LATVIA 20 30 40 41 47 35

LITHUANIA 22 22 24 29 36 34

LUXEMBOURG 60 66 67 60 61 56

MALTA 25 34 37 37 41 32

NETHERLANDS 61 61 64 62 67 79

NORWAY 72 74 76 78 78 76

POLAND 22 25 28 28 32 23

PORTUGAL 19 21 26 37 39 38

ROMANIA : 7 8 7 31 5

SLOVAKIA 40 38 50 48 42 33

SLOVENIA 35 35 44 46 48 52

SPAIN 31 34 38 38 44 44

SWEDEN 59 65 68 74 78 78

UNITED KINGDOM 40 48 48 40 43 41
Zdroj: (Eurostat, 2014)

70
Aj ke s verejn elektronick sluby oraz viac dostupn pre obyvateov krajn,

pouitenos sluieb je nekonzistentn. Kvantita poskytovanch sluieb dostva prednos

pred kvalitou, resp. pouitenosou, t. j. dizajn sluby orientovanej na pouvatea, ktor

spa oakvania obanov a firiem. Sluby pre podnikateov s na lepej rovni ako sluby

uren pre obanov. Loklne sluby s v porovnan s nrodnmi slubami menej

orientovan na pouvatea, najm v malch komunitch. Transakn sluby sa vyskytuj

len v mlo prpadoch, o spsobuje zbyton za pre obanov a firmy, ktor sa chc

naprklad presahova, pracova alebo zaa i v inej krajine EU. Toto je jedna z hlavnch

oblast, v ktorej by mohla ma Eurpa vhodu, ale je ia stle vzdialen od skutonosti.

Zd sa, e vekos krajiny ovplyvuje celkov vkon elektronickch sluieb verejnej

sprvy, kee mal a stredne vek krajiny dosahuj lepie vsledky ako vek a vemi

vek krajiny. Digitlny pokrok prichdza s rizikom, e niektor udia trpia nedostatkom

zrunost a znalost na pouvanie internetu a mohli by tm pdom by vylen z monosti

vyuvania verejnch sluieb, ktor s m alej tm viac elektronizovan. Vldy v

krajinch, kde sa vyskytuj takto problmy by to mali bra tento fakt do vahy pri

implementovan alch novch elektronickch sluieb a pouva invenn prstupy pri ich

nvrhu a implementcii. Fragmentcia poskytovania sluieb v a medzi krajinami Eurpy

me zvi nskok ostatnch ast sveta a zni konkurencieschopnos Eurpskej nie.

Eurpskej nii absentuje strategick pln, ktor by sa pravidelne aktualizoval

a prispsoboval progresvnym podmienkam napriek vldnym iniciatvam jednotlivch

71
krajn. Vyaduje to zmenu, ktor nie je inkrementlna, ale trukturlna, a mala by nasta

oskoro. Vldy mu oakva nov modely poskytovania verejnch sluieb, oslovujc a

zameriavajc sa na meniace sa roly obanov. Existuje potencil na zmenu modelu, ktor je

vytvoren na poskytovanie sluieb uom, na model, ktor je vytvoren na lepie

umonenie koprodukcie sluieb s obanmi. ( European Commission, Directorate-General of

Communications Networks, Content and Technology, 2014)

Celkov situcia stavu elektronickch sluieb by sa dala zhrn do nasledovnch bodov: :

Eurpske vldy neodkrvaj verejn organizcie, daje a procesy konzistentne;

Poskytovanie sluieb nie je orientovan na pouvatea, nie je otvoren ani

transparentn;

Nezvislos pouvatea - obana v riaden svojich osobnch dt sa mus zvi;

Verejn organizcie poskytuj generick informcie, ale vyhbaj sa zverejovaniu

nhadov vkonnosti;

Rchlos prijatia novch vec je ovea vyia u mladch generci ne je to u starch

vekovch skupn a vldy by to mali bra ako vhodu na stimulciu ich zavdzania.

Inovcie v rozvoji elektronickch sluieb by mohli prinies zmenu k lepiemu. Na zklade

analz sa odporaj nasledovn inovcie:

Orientovanie sa na slubu: poui prstup "outside - in" (zvonku - dnu). Prstup

vyuvajci zapojenie pouvateov a spolu vytvranie na zabezpeenie lepch

pouvateskch sksenost (a vracajcich sa zkaznkov!).

72
 Spolon sprva: umoni digitalizciu procesov a integrciu dt. Pouitie

zsobnkov pre sprvne ciele. Kom je spoluprca, naprklad pri zabezpeen

innej implementcie jednorazovej registrcie. Centralizovan vldnutie v

niektorch prpadoch dokzalo, e me by spenm modelom na vedenie a

uahenie procesu.

Transparentnos: prijatie novch operatvnych modelov. By transparentn o sa

tka vkonu, procesov a dajov, aby sa zvila zodpovednos a dvera.

Vyuvanie technolgi: Vyuva SMAC! Kombinova ruiv technolgie. Presun

na platformu, kde "Socilny" poskytuje nov kolaboratvne platformy na

vizualizciu a zdieanie informci, "Mobiln" vpotov technika umouje lepie

poskytovanie informci prichdzajcich od objektov a mobilnch zariaden ako

"Vec" samotnch, "Analza" vekch dt poskytuje inteligenciu a "Cloud"

Computing" poskytuje klovatenos - z ktorch vetky s kovmi faktormi k

uvoneniu sily internetu vec.

Vytvori pracovn silu s e-schopnosami: zvenie absorpnej kapacity

spolonosti. Nevyhnutnm predpokladom pre spen vyuitie technologickho

potencilu Eurpy je to, do akej miery uvatelia, odbornci, radnci a vedenie

technolgie chpu a s schopn ju pouva v praxi.

V Tabuke 8 je vidie porovnanie vkonnosti elektronickch sluieb na Slovensku s

priemerom krajn EU. Vo vetkch meranch vkonnostnch rovniach, ako je centricita

pouvateov, transparentn vlda, cezhranin mobilita a kov nstroje svisiace

73
s rozvojom elektronickch sluieb na Slovensku dosahujeme podpriemern skre

s porovnanm s priemerom krajn EU. Orientcia na pouvateov a cezhranin mobilita

dosahuje stredn rove rozvoja, km transparentn vlda a kov nstroje s na

nedostatonej rovni aleko za priemerom EU. ( European Commission, Directorate-

General of Communications Networks, Content and Technology, 2014)

Tabuka 8 - Vkonnos eGovernmentu v SR

SLOVENSKO ROVE PRIEMER EU ROVE

Pouitenos online 43 Mierna 67 Prijaten

ORIENTCIA NA
Dostupnos online 44 Mierna 72 Prijaten
POUVATEA
Celkov skre 44 Mierna 70 Prijaten

Poskytovanie
5 Nedostaton 38 Mierna
sluieb

Osobn daje 5 Nedostaton 47 Mierna

TRANSPARENTN
VLDA
Verejn organizcie 41 Mierna 59 Prijaten

Celkov skre 17 Nedostaton 48 Mierna

Pouitenos online 36 Mierna 42 Mierna

CEZHRANIN
Dostupnos online 26 Mierna 49 Mierna
MOBILITA
Celkov skre 33 Mierna 44 Mierna

Autentick zdroje 40 Mierna 47 Mierna

SSO 0 Nedostaton 58 Prijaten

eID 8 Nedostaton 62 Prijaten

KOV
NSTROJE
eDokumenty 17 Nedostaton 57 Prijaten

eSafe 0 Nedostaton 35 Mierna

Celkov skre 8 Nedostaton 49 Mierna

Zdroj: ( European Commission, Directorate-General of Communications Networks,

Content and Technology, 2014)

74
alej si predstavme vznam jednotlivch vkonnostnch parametrov, ktor sa podieaj na

celkovej vkonnosti elektronickch sluieb verejnej sprvy.

Kritrium najvyej rovne Orientcia na pouvatea znzoruje do akej miery

(informcie) je sluba poskytovan online a ako je to vnman. Dostupnos online indikuje,

i je sluba online a to v rozmedz od reimu offline (0%), online s iba informcie a

prostrednctvom portlu (50%), plne online, ale nie prostrednctvom portlu, plne online a

prostrednctvom portlu (100%).

Pouitenos online vyjadruje, i je dostupn online podpora, pomoc a (interaktvna) sptn

vzba. Zaha tie kvalitatvne hodnotenie vskumnkov ohadom jednoduchosti a rchlosti

pouitia. Vkonnos najvyej rovne transparentnos zobrazuje do akej miery s vldy

transparentn ohadom:

ich vlastnch zodpovednost a vkonnosti,

procesu poskytovania sluieb

zahrovania osobnch dajov.

Transparentnos verejnch organizci indikuje do akej miery s vldy transparentn

ohadom ich vlastnch zodpovednost a vkonnosti. Transparentnos poskytovania sluieb:

indikuje do akej miery s transparentn vldy ohadom procesu poskytovania sluieb.

Transparentnos osobnch dajov indikuje do akej miery s transparentn vldy ohadom

zahrovania osobnch dajov.

75
Kritrium najvyej rovne Cezhranin mobilita indikuje do akej miery me oban EU

pouva online sluby v inej krajine. Dostupnos online indikuje, i je sluba online a to v

rozmedz od reimu offline (0%), len informcie s online (50%), plne online (100%).

Pouitenos online indikuje, i je online dostupn podpora, pomoc a (interaktvna) sptn

vzba. Zaha tie kvalitatvne hodnotenie vskumnkov ohadom jednoduchosti a rchlosti

pouitia.

Kritrium najvyej rovne kov nstroje indikuje do akej miery je 5 technickch

predpokladov dostupnch online: Elektronick Identifikcia (eID), Elektronick dokumenty

(eDocuments), Autentick Zdroje, Elektronick sejf (eSafe), Jednorazov prihlsenie (SSO).

( European Commission, Directorate-General of Communications Networks, Content and

Technology, 2014)

alie porovnanie vybranch ivotnch situci, ktor si obania mu riei elektronicky

v rmci Slovenskho eGovernmentu je uveden na Obrzku 16. Hodnotenie rovne tchto

elektronickch sluieb je rozdelen poda modelu vyspelosti na zklade nasledovnch

kritri:

Skre: 0 25 nedostaton (insufficient)

Skre: 26 50 mierne (moderate) aleko do plnho dosiahnutia poadovanej

rovne

Skre: 51 75 prijaten (fair) - bliie k plnmu dosiahnutiu poadovanej rovne

Skre: 76 100 Dobr (good) pln dosiahnutie poadovanej rovne

Zdroj: ( European Commission, Directorate-General of Communications Networks,

Content and Technology, 2014)

76
Vkonnos elektronickch verejnch sluieb, ktor meraj rieenia zkladnch ivotnch

situci obana na Slovensku s v porovnan s priemerom krajn EU s vo veobecnosti na

niej rovni. Len v ojedinelch prpadoch sa vkonnos niektorch sluieb vyrovnva.

Obrzok 15 - rove rieenia ivotnch udalost v rmci eGovernmentu na Slovensku

a EU
Orientcia na Cezhranin
Transparentnos Kov nstroje
pouvatea mobilita

Strata zamestnania a
Slovensko 41 19 0
hadanie novho
EU 27 73 51 56

Start-up
Slovensko 54 11 59 36
biznisu
EU 27 73 52 56 59

Prv obchodn
Slovensko 61 24 49 5
opercie
EU 27 80 58 51 56

Zaatie konania s Slovensko 27 18 6 0

nzkou hodnotou
sporu EU 27 69 36 28 27

Vlastnenie a riadenie
Slovensko 28 16 2 0
auta
EU 27 67 43 33 41

Slovensko 63 17 52 0
tdium
EU 27 71 47 47 49

Veobecn Slovensko 35 12 29 18
administratva:
sahovanie EU 27 72 50 50 59

Zdroj: ( European Commission, Directorate-General of Communications Networks,

Content and Technology, 2014)

77
Zkladn ivotn situcie, ktor sa porovnvali v rmci vkonnosti s nasledovn:

Start-up biznisu a prv obchodn opercie

Tto ivotn udalos pokrva 33 sluieb, povinn sluby tak ako aj informan potreby,

ktor umouj podnikateovi zaa svoje podnikanie. Zaha orientciu, administratvne a

registran poiadavky, a daov a poisovacie zleitosti. Prv obchodn opercie sa tkaj

aktivt v svislosti s najmanm zamestnancov a iadosou o povolenie ivotnho prostredia.

Strata zamestnania a njdenie novho

Tto ivotn udalos zachytva dleit opatrenia v prpade, e sa lovek stal

nezamestnanm, od okamitch opatren pre nezamestnanch a po iadosti o dodaton

vhody a dvky. Tie zaha rzne sluby tkajce sa hadania si novej prce a

zastovania sa trningovch programov, podpory ud v hadan si prce. Hodnot sa

kompletn sada 22 sluieb.

tdium

V tejto ivotnej udalosti zloenej zo 14 sluieb sa hodnot do akej miery je mon uchdza

sa o tdium vyieho stupa online. Zaha tie orientciu, ako je pln pochopenie

poiadaviek na prijatie. alej s sasou hodnotenia aj podporn sluby poas tdia, ako

naprklad karirna porada a prenosnos tudijnch grantov pri tdiu v zahrani.

Pravideln obchodn opercie

Obchodn ivotn udalos, ktor pokrva 11 sluieb vzahujcich sa na pravideln

obchodn opercie, ako s administratvne a daov poiadavky, udsk zdroje a vrtenie

DPH.

78
 Sahovanie

Tto strun ivotn udalos popisuje cestu v prpade sahovania: od odregistrovania k

registrcii adresy v novom meste. Zaha tie oznmenia ostatnm verejnm organizcim

a rzne nstroje.

Vlastnenie a riadenie auta

Celkovo 12 sluieb tkajcich sa kpy a registrovania auta a pokt, a tie vzahujcich sa

na dane z motorovho vozidla, parkovacie povolenia a in administratvne poiadavky.

Zaatie konania s nzkou hodnotou sporu

Tto ivotn udalos je sasou domny spravodlivosti a zachytva cestu osoby, ktor je

ochotn zaa konanie s nzkou hodnotou sporu: od orientcie a zaatia a do obdania

verdiktu a odvolanie.

79
2. Cie a metdy prce

2.1. Ciele prce

Zmerom tejto prce pre znalostn manament je prinies nov validn a reliabiln prstupy

k vykonvaniu ttnej a verejnej sprvy s drazom na vyuvanie metd znalostnho

manamentu. Prca bude demontrova analytick a syntetick schopnos nazerania na

skman problematiku pomocou kombincie vedeckch prstupov, ktor pomu dospie

k hodnotnm zisteniam a poznatkom vo vvine implementanch a strategickch modelov

v rmci znalostnho manamentu. V prci budeme verifikova, i falzifikova tvrdenia

stanoven v hypotze.

Primrnym cieom tejto prce je identifikcia vchodsk pre rchlejie prijatie

elektronickch sluieb verejnej sprvy obanmi a navrhnutie odporan, ktor ved

k lepiemu osvojeniu si a vyuvaniu tchto sluieb. Medzi kov faktory skmania prce

patr nasledovn :

znalosti potrebn pre vyuvanie elektronickch verejnch sluieb,

vzah medzi znalosami pouvateov a vyuvanm elektronickch verejnch

sluieb,

definovanie princpov nvrhu systmov elektronickch verejnch sluieb, ktor

by sa zvila ich pouitenos.

Vsledky vskumu nm pomu identifikova kov pouvatesk povedomie a znalosti,

ktor svisia s vyuvanm elektronickch verejnch sluieb a ich prijatie. Na zklade

vsledkov vskumu budeme schopn lepie porozumie, ktor kov znalosti

80
pouvateov s dleit pri vyuvan elektronickch sluieb a ako s nimi svisia, aby sme

zaistili lepie vyuvanie tchto sluieb na poadovanej rovni. Modely znalostnho

manamentu nm pomu lepie identifikova ako uvatelia zskaj potrebn znalosti o

najrchlejie a ako lepie budova ich znalostn bzu, ktor je potrebn pre vyuvania

elektronickch sluieb a ich prijatie.

2.2. Hypotzy

H1 - V krajinch, kde uvatelia maj vyie internetov znalosti, je vyuvanie

elektronickch sluieb verejnej sprvy vyie.

H2 - Elektronick sluby verejnej sprvy sa viac vyuvaj v krajinch, v ktorch je

pouitenos (usability) vyia.

H3 Aplikovanie znalostnho modelu, princpov KM a systmovch metodk tvorby

systmov skvalituje budovanie znalostnej bzy pouvateov, povedomie

o elektronickch slubch a zjednoduuje ovldanie sluieb. Tm zintenzvuje

vyuvanie elektronickch sluieb verejnej sprvy a ich prijatie obanmi.

2.3. Metodolgia

2.3.1. Vskumn metdy a vskumn vzorka

vodn as prce sa venovala zkladnm problematikm implementcie a vyuvaniu

elektronickch sluieb verejnej sprvy. Analza a syntza je podstatnou asou vodnej

asti dokumentu a jej lohou je zanalyzova potrebn aspekty pouvateov obanov tak,

81
aby vyuvali elektronick sluby ttnej a verejnej sprvy vo vom rozsahu. Tento prstup

nm pomohol identifikova kov faktory pouvateov, ktor ovplyvuj vyuvanie

elektronickch sluieb. Tieto faktory svisia so znalosami pouvateov, ktor s dleit

pri vyuvan elektronickch sluieb a s pouitenosou systmov elektronickch sluieb

samotnch.

V rmci vskumu boli pouit agregovan dta z databz Eurostatu, sekcie Informanej

spolonosti. Zozbieran dta boli spracovan na zklade Metodologickho manulu pre

informan spolonos a koreponduj z regulanm rmcom EU - Nariadenie (ES) .

808/2004 Eurpskeho parlamentu a Rady z 21. aprla 2004 o tatistikch spoloenstva

o informanej spolonosti, ktor zaisuje, e dta s harmonizovan. (EUR-Lex, 2004)

Zkladnmi boli predovetkm daje z tchto tatistk.

Jednotlivci pouvajci internet pre interakciu s orgnmi verejnej moci.

Percento pouvateov vo veku od 16 do 74 rokov, ktor pouili internet v obdob

poslednch 3 mesiacov pre interakciu s verejnmi autoritami v rmci nasledovnch

aktivt: zskanie informci z web strnky verejnej autority, stiahnutie oficilnych

formulrov, zasielanie elektronickch formulrov.

Jednotlivci, ktor vyuvaj vyhadva pre vyhadvanie informci. Percento

pouvateov vo veku od 16 do 74 rokov, ktor pouili vyhadva na vyhadvanie

informci v obdob 3 mesiacov. rove internetovch znalost ako je vyhadvanie

informci je meran prostrednctvom osobnho hodnotenia jednotlivca, i vykonal

pecifick lohu, ktor sa vzahuje na vyuitie internetu.

82
 Jednotlivci pouvajci internet na objednvanie tovaru alebo sluieb. Percento

jednotlivcov vo veku od 16 do 74 rokov, ktor si kupuj, resp. objednvaj produkty

pre osobn pouitie za poslednch 12 mesiacov.

Jednotlivci pouvajci internet na internet Banking. Percento jednotlivcov vo

veku od 16 do 74 rokov, ktor posledn 3 mesiace uskutonili elektronick transakciu

s bankou ako je platba, alebo vyhadvali informciu k tu. (Eurostat, 2014)

V rmci merania pouitenosti (usability) elektronickch sluieb ttnej

a verejnej sprvy bol pouit index pouitenosti webovej sluby webovho

portlu, ktor indikuje podporu a interaktivitu sluieb s hodnotenm kvality rchlosti

a jednoduchosti pouitia. Pouitenos elektronickch verejnch sluieb je metodicky

definovan na zklade rmca eGovernment Benchmark Framework 2012-2015.

(European Union, 2012)

2.3.2. Spracovanie dt

Pre hypotzu H1 a H2 sme pouili zkladn metdy deskriptvnej tatistiky a grafick

spsoby zobrazovania tatistickch dajov v grafoch. tatistick daje boli spracovan

v tatistickej aplikci STATA a v programe Microsoft Excel. V prlohe prce s priloen

vstupn dta pre aplikciu STATA, ktor poskytli vchodisk pre vstup hypotz H1 a H2.

V praktickej asti skmame pouvatesk faktory, ktor s mu urchli samotn

vyuvanie elektronickch sluieb. Na zklade tchto metd sme hadali vzahy a zvislosti

medzi zkladnmi znalosami potrebnmi k vyuvaniu internetu, vyuvanm

elektronickch ttnych a verejnch sluieb a pouitenosou elektronickch sluieb

83
samotnch. Pri hypotze H3 je pouit kvalitatvna analza vychdzajca zo

znalostnho modelu SECI, ktor je odvoden z prpadovch tdi a konceptu Ba, kde

analyzujeme tacitn a explicitn znalosti vzahujce sa k vyuvaniu elektronickch sluieb.

84
3. Vsledky a diskusia

3.1. Analza

Pre analzu H1 sme pouili niekoko typov dajov, ktor svisia s internetovmi

znalosami, resp. zrunosami a sce: jednotlivci, ktor vyuvaj vyhadva pre

vyhadvanie informci, jednotlivci pouvajci internet na objednvanie tovaru alebo

sluieb a jednotlivci pouvajci internet na internet banking. V naej analze sme sa

zamerali na krajiny EU nakoko pri zbere dajov boli pouit rovnak tandardy a daje

v rmci EU tvoria homognnu skupinu.

V rmci prvej analzy sme porovnvali dva hlavn faktory a sce ako svis internetov

znalos s nslednm vyuvanm elektronickch sluieb verejnej sprvy.

Pri prvej analze sme zisovali zvislos, resp. vzbu medzi dvoma znakmi a sce

internetovou znalosou (vyuvanie internetu na vyhadvanie informci) a vyuvanm

elektronickch sluieb verejnej sprvy. V Tabuke 9 s tatistick daje, ktor boli pouit

pre analze. Zkladn grafick analza Obrzok 17, ktor poukzala na zvislos medzi

vyhadvanm informci na internete a vyuvanm elektronickch sluieb verejnej sprvy.

85
Tabuka 9 - Jednotlivci vyuvajci internet na vyhadvanie informci a jednotlivci
pouvajci internet na interakciu s verejnou sprvou za roky 2010, 2011 a 2013

2010 2011 2013

KRAJINA JEDNOTLIVCI JEDNOTLIVCI JEDNOTLIVCI JEDNOTLIVCI JEDNOTLIVCI JEDNOTLIVCI
POUVAJCI VYUVAJCI POUVAJCI VYUVAJCI POUVAJCI VYUVAJCI
INTERNET NA INTERNET NA INTERNET NA INTERNET NA INTERNET NA INTERNET NA
INTERAKCIU S VYHADVAN INTERAKCIU S VYHADVANIE INTERAKCIU S VYHADVANI
VEREJNOU IE VEREJNOU INFORMCI VEREJNOU E INFORMCI
SPRVOU (%) INFORMCI SPRVOU (%) (%) SPRVOU (%) (%)
(%)
1 AUSTRIA 51 74 51 78 54 81
2 BELGIUM 45 76 47 78 50 81
3 BULGARIA 24 45 25 49 23 56
4 CROATIA 19 54 17 58 25 65
5 CYPRUS 25 54 29 57 30 64
6 CZECH REP. 23 68 42 72 29 76
7 DENMARK 78 87 81 88 85 92
8 ESTONIA 50 69 53 73 48 78
9 FINLAND 68 85 68 88 69 90
10 FRANCE 57 77 57 77 60 81
11 GERMANY 50 82 50 80 49 83
12 GREECE 16 46 27 53 36 62
13 HUNGARY 35 66 38 70 37 73
14 ICELAND 82 92 84 90 81 93
15 IRELAND 37 60 44 69 45 76
16 ITALY 23 54 22 57 21 62
17 LATVIA 40 69 41 71 35 75
18 LITHUANIA 24 63 29 65 34 71
19 LUXEMB. 67 86 60 88 56 91
20 MALTA 37 62 37 67 32 66
21 NETHERLA. 64 89 62 89 79 92
22 NORWAY 76 89 78 91 76 91
23 POLAND 28 61 28 64 23 64
24 PORTUGAL 26 52 37 58 38 65
25 ROMANIA 8 39 7 42 5 50
26 SLOVAKIA 50 70 48 78 33 81
27 SLOVENIA 44 69 46 69 52 74
28 SPAIN 38 65 38 68 44 73
29 SWEDEN 68 88 74 90 78 92
30 UNITED K. 48 80 40 80 41 86
KORELAN
KOEFICIENT 0.9365 0.9235 0.8933
R=

Zdroj: (Eurostat, 2014)

86
Obrzok 16 - Vyuvanie internetu na vyhadvanie informci a vyuvanie internetu na
interakciu s verejnou sprvou za roky 2010 - 2013

VYUVANIE INTERNETU NA VYHADVANIE INFORMCI A

VYUVANIE INTERNETU NA INTERAKCIU S VEREJNOU SPRVOU ZA
ROKY 2010 - 2013

Austria
United King. 100 Belgium
Sweden Bulgaria
90
Spain Croatia
80
Slovenia 70 Cyprus
60
Slovakia 50 Czech Rep.

40
Romania 30 Denmark

20
Portugal 10 Estonia

0
Poland Finland

Norway France

Netherlands Germany

Malta Greece

Luxembourg Hungary
Lithuania Iceland
Latvia Ireland
Italy

JEDNOTLIVCI VYUVAJCI INTERNET NA INTERAKCIU S VEREJNOU SPRVOU (%) - 2010

JEDNOTLIVCI VYUVAJCI INTERNET NA VYHADVANIE INFORMCI (%) - 2010
JEDNOTLIVCI VYUVAJCI INTERNET NA INTERAKCIU S VEREJNOU SPRVOU (%) - 2011
JEDNOTLIVCI VYUVAJCI INTERNET NA VYHADVANIE INFORMCI (%) - 2011
JEDNOTLIVCI VYUVAJCI INTERNET NA INTERAKCIU S VEREJNOU SPRVOU (%) - 2013
JEDNOTLIVCI VYUVAJCI INTERNET NA VYHADVANIE INFORMCI (%) - 2013

Zdroj: (Eurostat, 2014)

87
Vstup z aplikcie STATA:

Obrzok 17 - Zvislos medzi vyuvanm internetu na vyhadvanie informci (Internet

Search) a vyuvanm internet na interakciu (Interaction)s verejnou sprvou v obdob 2010
- 2013
100
80
60
40

0 20 40 60 80
interaction
95% CI Fitted values
search

PREMENN POET ARITMETICK TANDARDN MIN. MAX.

POZOROVAN PRIEMER ODCHLKA HODNOTA HODNOTA
COUNTCOD 90 15,5 8.703932 1 30
INTERACTION 90 44.76667 19.62459 5 85
SEARCH 90 72.35556 13.49849 39 93

search - Jednotlivci vyuvajci internet na vyhadvanie informci

interaction - Jednotlivci pouvajcich internet na interakciu s verejnou sprvou

countcod Krajiny v dtovom sete.

Analzou sme zistili, e zvislos medzi vyuvanm internetu na vyhadvanie informci

a vyuvanm internetu na interakciu s verejnou sprvou, t.j. vyuvanm elektronickch

88
sluieb za obdobie 2010 - 2013 koreluje a hodnoty sa navzjom ovplyvuj na rovni

korelanho koeficientu R:

Rok 2010 - 0,9365

Rok 2011 - 0,9235

Rok 2013 - 0,8933

Blzkos vzahu je na zklade zkladnch analz preukzan. Z danho sboru dt meme

vidie, e pribline 72,3% jednotlivcov z meranej populcie krajn EU v rokoch 2010-2013

vyuvala internet na vyhadvanie informci a 44,7% jednotlivcov ho vyuvala na

komunikciu s verejnou sprvou prostrednctvom elektronickch sluieb. Vo veobecnosti

sa d predpoklada, e v krajinch, kde je vyuvanie internetu na vyhadvanie informci

vyie, tak aj vyuvanie elektronickch sluieb je na vyej rovni.

alm determinantom internetovch znalost je ako jednotlivci vyuvaj niektor alie

pokroil sluby internetu. V nasledovnej analze sme porovnvali vzah medzi vyuvanm

internet bankingu a vyuvanm elektronickch sluieb verejnej sprvy prostrednctvom

dtovho setu, ktor je uveden v Tabuke 10.

89
Tabuka 10 - Jednotlivci pouvajcich internet na interakciu s verejnou sprvou a
vyuvanie internet bankingu za roky 2010, 2011 a 2013
2010 2011 2013
JEDNOTLIVCI JEDNOTLIVCI JEDNOTLIVCI
VYUVANIE VYUVANIE VYUVANIE
POUVAJCI POUVAJCI POUVAJCI
INTERNET INTERNET INTERNET
INTERNET NA INTERNET NA INTERNET NA
KRAJINA BANKINGU BANKINGU BANKINGU
INTERAKCIU S INTERAKCIU S INTERAKCIU S
JEDNOTLIVCA JEDNOTLIVCA JEDNOTLIVCA
VEREJNOU VEREJNOU VEREJNOU
MI (%) MI (%) MI (%)
SPRVOU (%) SPRVOU (%) SPRVOU (%)
1 AUSTRIA 51 38 51 44 54 49
2 BELGIUM 45 51 47 54 50 58
3 BULGARIA 24 2 25 3 23 5
4 CROATIA 19 20 17 20 25 23
5 CYPRUS 25 17 29 20 30 23
6 CZECH REP. 23 23 42 30 29 41
7 DENMARK 78 71 81 75 85 82
8 ESTONIA 50 65 53 68 48 73
9 FINLAND 68 76 68 79 69 84
10 FRANCE 57 50 57 51 60 58
11 GERMANY 50 43 50 45 49 47
12 GREECE 16 6 27 9 36 11
13 HUNGARY 35 19 38 21 37 26
14 ICELAND 82 77 84 80 81 87
15 IRELAND 37 34 44 33 45 46
16 ITALY 23 18 22 20 21 22
17 LATVIA 40 47 41 53 35 55
18 LITHUANIA 24 37 29 40 34 46
19 LUXEMB. 67 56 60 59 56 63
20 MALTA 37 38 37 42 32 43
21 NETHERLAN. 64 77 62 79 79 82
22 NORWAY 76 83 78 85 76 87
23 POLAND 28 25 28 27 23 32
24 PORTUGAL 26 19 37 22 38 23
25 ROMANIA 8 3 7 4 5 4
26 SLOVAKIA 50 33 48 34 33 39
27 SLOVENIA 44 29 46 31 52 32
28 SPAIN 38 26 38 27 44 33
29 SWEDEN 68 75 74 78 78 82
30 UNITED K. 48 45 40 40 41 54
KORELAN
0.919690596 0.909207174 0.88141893
KOEFICIENT R=

Zdroj: (Eurostat, 2014)

90
Obrzok 18 - Vyuvanie internet bankingu a vyuvanie internetu na interakciu s verejnou
sprvou za roky 2010 - 2013

VYUVANIE INTERNET BANKINGU A VYUVANIE INTERNETU NA

INTERAKCIU S VEREJNOU SPRVOU ZA ROKY 2010 - 2013

Austria
United King. 90 Belgium
Sweden Bulgaria
80
Spain Croatia
70
Slovenia Cyprus
60

50
Slovakia Czech Rep.
40

Romania 30 Denmark
20

Portugal 10 Estonia

0
Poland Finland

Norway France

Netherlands Germany

Malta Greece

Luxembourg Hungary
Lithuania Iceland
Latvia Ireland
Italy

JEDNOTLIVCI POUVAJCI INTERNET NA INTERAKCIU S VEREJNOU SPRVOU (%) - 2010

VYUVANIE INTERNET BANKINGU JEDNOTLIVCAMI (%)-2010
JEDNOTLIVCI POUVAJCI INTERNET NA INTERAKCIU S VEREJNOU SPRVOU (%) - 2011
VYUVANIE INTERNET BANKINGU JEDNOTLIVCAMI (%)- 2011
JEDNOTLIVCI POUVAJCI INTERNET NA INTERAKCIU S VEREJNOU SPRVOU (%) - 2013
VYUVANIE INTERNET BANKINGU JEDNOTLIVCAMI (%)- 2013

Zdroj: (Eurostat, 2014)

91
Vstup z aplikcie STATA:

Obrzok 19 - Zvislos medzi vyuvanm internet bankingu a vyuvanm internet na

interakciu s verejnou sprvou
100
80
60
40
20
0

0 20 40 60 80
interaction
95% CI Fitted values
internet_banking

POET ARITMETICK TANDARDN MIN. MAX.

PREMENN
POZOROVAN PRIEMER ODCHLKA HODNOTA HODNOTA
COUNTCOD 90 15,5 8.703932 1 30
INTERACTION 90 44.76667 19.62459 5 85
INTERNET_BANKING 89 43.21348 24.33921 2 89

internet_banking - Jednotlivci vyuvajci internet na vyhadvanie informci

Interaction - Jednotlivci pouvajcich internet na interakciu s verejnou sprvou

countcod Krajiny v dtovom sete.

Analzou sme zistili, e zvislos medzi vyuvanm internetu bankingu a vyuvanm

internetu na interakciu s verejnou sprvou, t.j. vyuvanm elektronickch sluieb za obdobie

92
2010 - 2013 koreluje a hodnoty sa navzjom ovplyvuj. Blzkos vzahu je na zklade

zkladnch analz preukzan. rove korelcie R je nasledovn:

Rok 2010 - 0,9196

Rok 2011 - 0,9092

Rok 2013 - 0,8814

Blzkos vzahu je na zklade zkladnch analz preukzan. Z danho sboru dt meme

vidie, e pribline 43,4% jednotlivcov z meranej populcie krajn EU v rokoch 2010-2013

vyuvala internet banking a 44,7% jednotlivcov ho vyuvala na komunikciu s verejnou

sprvou prostrednctvom elektronickch sluieb. Vo veobecnosti sa d predpoklada, e

v krajinch, kde jednotlivci vyuvaj pokroil sluby ako je internet banking, tak aj

vyuvanie elektronickch sluieb je na vyej rovni.

Poslednm determinantom internetovch znalost sme si urili ako v jednotlivch krajinch

jednotlivci vyuvaj internet na kpu tovaru a sluieb a nsledne sme porovnvali vzah

medzi nkupmi a vyuvanm elektronickch sluieb verejnej sprvy. daje pouit v

analze s uveden v Tabuke 11.

93
Tabuka 11 - Jednotlivci, ktor si objednali tovar, alebo slubu prostrednctvom internetu a
vyuvanie elektronickch sluieb verejnej sprvy za roky 2010, 2011 a 2013
2010 2011 2013

JEDNOTLIVCI, JEDNOTLIVCI, JEDNOTLIVCI JEDNOTLIVCI,

JEDNOTLIVCI JEDNOTLIVCI
KTORI SI KTORI SI POUVAJCIC KTORI SI
POUVAJCI POUVAJCI
OBJEDNALI OBJEDNALI H INTERNET OBJEDNALI
INTERNET NA INTERNET NA
KRAJINA TOVAR ALEBO TOVAR ALEBO NA TOVAR ALEBO
INTERAKCIU S INTERAKCIU S
SLUZBY PRE SLUZBY PRE INTERAKCIU S SLUZBY PRE
VEREJNOU VEREJNOU
OSOBNE OSOBNE VEREJNOU OSOBNE
SPRVOU (%) SPRVOU (%)
POUZITIE (%) POUZITIE (%) SPRVOU (%) POUZITIE (%)

1 AUSTRIA 51 42 51 44 54 54
2 BELGIUM 45 38 47 43 50 48
3 BULGARIA 24 5 25 7 23 12
4 CROATIA 19 14 17 17 25 26
5 CYPRUS 25 18 29 21 30 25
6 CZECH REP. 23 27 42 30 29 36
7 DENMARK 78 68 81 70 85 77
8 ESTONIA 50 59 53 62 48 65
9 FINLAND 68 54 68 53 69 59
10 FRANCE 57 60 57 64 60 69
11 GERMANY 50 12 50 18 49 25
12 GREECE 16 14 27 17 36 26
13 HUNGARY 35 18 38 22 37 28
14 ICELAND 82 45 84 49 81 56
15 IRELAND 37 36 44 43 45 46
16 ITALY 23 45 22 49 21 56
17 LATVIA 40 15 41 15 35 20
18 LITHUANIA 24 17 29 20 34 32
19 LUXEMBO. 67 11 60 16 56 26
20 MALTA 37 60 37 65 32 70
21 NETHERLA. 64 38 62 45 79 46
22 NORWAY 76 71 78 73 76 73
23 POLAND 28 29 28 30 23 32
24 PORTUGAL 26 15 37 18 38 25
25 ROMANIA 8 4 7 6 5 8
26 SLOVAKIA 50 33 48 37 33 44
27 SLOVENIA 44 27 46 31 52 36
28 SPAIN 38 24 38 27 44 32
29 SWEDEN 68 66 74 71 78 73
30 UNITED K. 48 67 40 71 41 77
KORELAN
0.65160612 0.649542485 0.625651687
KOEFICIENT R=
Zdroj: (Eurostat, 2014)

94
Obrzok 20 - Porovnanie medzi vyuvanm internetu na nkup tovaru a sluieb
prostrednctvom Internetu a vyuvanm internetu na interakciu s verejnou sprvou za rok
2013

VYUVANIE INTERNETU NA NKUP TOVARU A SLUIEB

PROSTREDNCTVOM INTERNETU A VYUVANIE INTERNETU NA
INTERAKCIU S VEREJNOU SPRVOU ZA ROKY 2010 - 2013

Austria
United Kingdom 90 Belgium
Sweden Bulgaria
80
Spain Croatia
70
Slovenia Cyprus
60
50
Slovakia Czech Republic
40
Romania 30 Denmark
20
Portugal 10 Estonia
0
Poland Finland

Norway France

Netherlands Germany

Malta Greece

Luxembourg Hungary
Lithuania Iceland
Latvia Ireland
Italy

JEDNOTLIVCI POUVAJCICH INTERNET NA INTERAKCIU S VEREJNOU SPRVOU (%) - 2010

JEDNOTLIVCI, KTORI SI OBJEDNALI TOVAR ALEBO SLUZBY PRE OSOBNE POUZITIE (%) - 2010
JEDNOTLIVCI POUVAJCICH INTERNET NA INTERAKCIU S VEREJNOU SPRVOU (%) - 2011
JEDNOTLIVCI, KTORI SI OBJEDNALI TOVAR ALEBO SLUZBY PRE OSOBNE POUZITIE (%) - 2011
JEDNOTLIVCI POUVAJCICH INTERNET NA INTERAKCIU S VEREJNOU SPRVOU (%) - 2013
JEDNOTLIVCI, KTORI SI OBJEDNALI TOVAR ALEBO SLUZBY PRE OSOBNE POUZITIE (%) - 2013

Zdroj: (Eurostat, 2014)

95
Vstup z aplikcie STATA:

Obrzok 21 - Zvislos medzi vyuvanm internetu na nkup tovaru a sluieb a vyuvanm

internetu na interakciu s verejnou sprvou
80
60
40
20
0

0 20 40 60 80
interaction
95% CI Fitted values
online

PREMENN POET ARITMETICK TANDARDN MIN. MAX.

POZOROVAN PRIEMER ODCHLKA HODNOTA HODNOTA
COUNTCOD 90 15,5 8.703932 1 30
INTERACTION 90 44.76667 19.62459 5 85
ONLINE 89 38.53333 20.86457 4 77

online - Jednotlivci vyuvajci internet na nkup tovaru a sluieb

Interaction - Jednotlivci pouvajci internet na Interakciu s verejnou sprvou

countcod Krajiny v dtovom sete.

96
Analzou sme zistili, e zvislos medzi vyuvanm internetu na nkup tovaru a sluieb

a vyuvanm internetu na interakciu s verejnou sprvou, t.j. vyuvanm elektronickch

sluieb za obdobie 2010 - 2013 koreluje a hodnoty sa navzjom ovplyvuj na rovni

korelanho koeficientu R:

Rok 2010 - 0,6516

Rok 2011 - 0,6495

Rok 2013 - 0,6256

Blzkos vzahu je na zklade zkladnch analz preukzan na miernej rovni. Z danho

sboru dt meme vidie, e pribline 38,53% jednotlivcov z meranej populcie krajn EU

v rokoch 2010-2013 vyuvala internet na nkup tovaru a sluieb a 44,7% jednotlivcov ho

vyuvala na komunikciu s verejnou sprvou prostrednctvom elektronickch sluieb.

Optovne meme potvrdi teriu, ktor predpoklad, e v krajinch, kde jednotlivci

nakupuj tovar a sluby prostrednctvom internetu, tak vyuvanie verejnch elektronickch

sluieb je na vyej rovni.

Merania ktor sme uskutonili nm vykazuj vzjomn zvislos medzi internetovmi

znalosami pouvateov a vyuvanm internetovch sluieb. Z vsledkov zkladnch

tatistickch analz preukaz, e vzah medzi internetovmi znalosami a vyuvanm

internetu na komunikciu s verejnou sprvou maj nasledovn korelan parametre

Tabuka 12

97
Tabuka 12 - Korelan koeficienty pri meraniach H1
KORELAN KOEFICIENT R
ROK 2010 2011 2013
JEDNOTLIVCI VYUVAJCI INTERNET NA
VYHADVANIE INFORMCI (%)
0.9365 0.9235 0.8933
JEDNOTLIVCI POUVAJCI INTERNET NA
INTERAKCIU S VEREJNOU SPRVOU (%)
VYUVANIE INTERNET BANKINGU JEDNOTLIVCAMI
(%)
0.9196 0.9092 0.8814
JEDNOTLIVCI POUVAJCI INTERNET NA
INTERAKCIU S VEREJNOU SPRVOU (%)
JEDNOTLIVCI, KTOR SI OBJEDNALI TOVAR ALEBO
SLUBY PRE OSOBN POUITIE
0.6516 0.6495 0.6256
JEDNOTLIVCI POUVAJCI INTERNET NA
INTERAKCIU S VEREJNOU SPRVOU (%)

Na zklade vsledkov meme kontatova, e zvislos medzi:

Jednotlivci vyuvajci internet na vyhadvanie informci / jednotlivci pouvajci

internet na interakciu s verejnou sprvou za roky 2010, 2011 a 2013 je vysok

vyuvanie internet bankingu jednotlivcami / jednotlivci pouvajci internet na

interakciu s verejnou sprvou za roky 2010, 2011 a 2013 je vysok

Jednotlivci, ktor si objednali cez internet tovar alebo sluby pre osobn pouitie /

jednotlivci pouvajci internet na interakciu s verejnou sprvou za roky 2010, 2011

a 2013 je mierna.

Nakoko sme nali len 3 konzistentn daje krajn uveden v Tabuke 9, 10 a 11 za obdobie

2010, 2011 a 2013, vyuili sme panelov dta , aby sme zvili poet pozorovan z 30 na 90.

Zkladn analzy z dtovch setov krajn, ktor sme mali k dispozcii nm preukzal vzah

medzi internetovmi znalosami a vyuvanm elektronickch sluieb verejnej sprvy.

V krajinch, kde udia maj vyiu znalos s vyuvanm internetu sa d predpoklada, e

98
ho vyuvaj aj inm spsobom ako je naprklad vyuvanie elektronickch sluieb verejnej

sprvy. Internetov znalosti sme charakterizovali ako vyuvanie internetu na:

vyhadvanie informci,

internet banking,

nkup tovarov a sluieb.

Je vek predpoklad, e sa rove internetovch znalost u obanov zvi, vyuvanie

elektronickch sluieb verejnej sprvy sa zvi prirodzene. Pre hlbie porozumenie vzahu

by bolo lepie vyui neagregovan dta nakoko pri agregovanch dtach vznik problm

ekologickej chyby13. Z uvedenho dvodu neodporame vytvranie konench zverov

pre individulne charakteristiky. Pre lepie pochopenie vzahov by bolo poui individulne

dta z konkrtnych reginov a vyui sofistikovanejie tatistick metdy, ktor by pomohli

pri formulovan ucelench uzverov a pochopenie hlbieho vzahu medzi skmanmi

premennmi.

Analza hypotzy H2 predpoklad blzky vzah medzi pouitenosou elektronickch

sluieb verejnej sprvy a vyuvanm samotnch sluieb. Pre analzu boli pouit dta

uveden v Tabuke 13. Ucelen dta sa nm podarilo zska len za rok 2013 a preto vzorka

pozostva z 30 hodnt.

13
Ekologick chyba je vyvodenie nesprvnych zverov z anylzy individulnych charakteristk odvodench
zo skupiny dt. Vyskytuje sa najm pri interpretcii ekologickej korelcie v nerovnako vekch
priestorovch jednotkch.

99
Tabuka 13 - Jednotlivci vyuvajci internet na interakciu s verejnou sprvou a
pouitenos elektronickch sluieb.

2013
JEDNOTLIVCI VYUVAJCI INTERNET
POUITENOS EGVERMNETOVCH
KRAJINA NA INTERAKCIU S VEREJNOU
SLUIEB
SPRVOU (%)
1 AUSTRIA 54 73

2 BELGIUM 50 65

3 BULGARIA 23 55

4 CROATIA 25 56

5 CYPRUS 30 61

6 CZECH REP. 29 60

7 DENMARK 85 71

8 ESTONIA 48 80

9 FINLAND 69 79

10 FRANCE 60 73

11 GERMANY 49 61

12 GREECE 36 59

13 HUNGARY 37 48

14 ICELAND 81 76

15 IRELAND 45 76

16 ITALY 21 72

17 LATVIA 35 73

18 LITHUANIA 34 72

19 LUXEMBOURG 56 56

20 MALTA 32 86

21 NETHERLANDS 79 80

22 NORWAY 76 72

23 POLAND 23 65

24 PORTUGAL 38 77

25 ROMANIA 5 36

26 SLOVAKIA 33 43

27 SLOVENIA 52 73

28 SPAIN 44 79

29 SWEDEN 78 78

30 UNITED KING. 41 64

KORELAN KOEFICIENT R= 0.53

Zdroj: ( European Commission, Directorate-General of Communications Networks,

Content and Technology, 2014), (Eurostat, 2014)

100
Obrzok 22 - Pouitenos elektronickch sluieb a vyuvanie elektronickch sluieb
verejnej sprvy

POUITENOS ELEKTRONICKCH SLUIEB A VYUVANIE

ELEKTRONICKCH SLUIEB VEREJNEJ SPRVY

Austria
United Kingdom 90 Belgium
Sweden Bulgaria
80
Spain Croatia
70
Slovenia Cyprus
60
50
Slovakia Czech Republic
40
Romania 30 Denmark
20
Portugal 10 Estonia
0
Poland Finland

Norway France

Netherlands Germany

Malta Greece

Luxembourg Hungary
Lithuania Iceland
Latvia Ireland
Italy

POUITENOS VYUVANIE SLUIEB

Zdroj: (Eurostat, 2014)

101
Vstup z aplikcie STATA:

Obrzok 23 - Zvislos medzi pouitenosou sluieb verejnej sprvy a vyuvanm

Internetu na interakciu s verejnou sprvou
90
80
70
60
50
40

0 20 40 60 80
interaction
95% CI Fitted values
E_gov

POET ARITMETICK TANDARDN MIN. MAX.

PREMENN
POZOROVAN PRIEMER ODCHLKA HODNOTA HODNOTA
COUNTCOD 30 15,5 8.803408 1 30
E_GOV 30 67.3 11.87333 36 86
INTERACTION 30 45.6 20.31069 5 85

e_Gov - Pouitenos eGovernmentovch sluieb (elektronick sluby verejnej

sprvy)

Interaction - Jednotlivci pouvajci internet na interakciu s verejnou sprvou

countcod Krajiny v dtovom sete.

Zkladn analza vo vzorke preukzala miernu zvislos medzi pouitenosou

elektronickch sluieb verejnej sprvy a vyuvanm elektronickch sluieb verejnej sprvy.

102
Tieto dve premenn sa navzjom ovplyvuj, ale mierne. Pre hlbie pochopenie vzahu

medzi pouitenosou elektronickch sluieb a vyuvanm elektronickch sluieb

odporame poui neagregovan dta z konkrtnych reginov a taktie poui daje

z viacerch asovch obdob, aby bola vypovedacia hodnota vyia. I vzhadom na zkladn

tatistick analzy meme potvrdi, e v krajinch, kde pouvatesk prostredie

elektronickch sluieb je ahie a jednoduchie ovldaten, tak uvatelia obania tieto

sluby viac vyuvaj.

Ako bolo spomenut v analze H1, pre lepie porozumenie vzahu pouitenosti sluieb

a vyuvanie elektronickch sluieb by bolo lepie vyui neagregovan, dta nakoko pri

agregovanch dtach vznik problm ekologickho chyby a preto neodporame vytvra

ucelen zvery nakoko existuj individulne charakteristiky v rmci reginov. Tu vidme

priestor pre nov prleitosti pre budce vskumy, ktor by sa venovali problematike

v hlbom kontexte. Tieto budce vskumy by mali zohadni regionlne dta, ktor by

presnejie determinovali vzahy medzi skmanmi faktormi.

Hypotza H1 preukzala pomerne vysok zvislos medzi internetovmi znalosami

pouvateov a vyuvanm elektronickch sluieb verejnej sprvy. Pri aplikovan princpov

znalostnho modelu SECI a konceptu Ba do strategickch rmcov rozvoja elektronickch

sluieb verejnej sprvy krajn, dokeme zvi vyuvanie sluieb na rovni obanov. Po

analze H1 a H2 predpokladme, e faktory ako s internetov znalosti a pouitenos

sluieb samotnch patria medzi vznamn faktory, ktor maj vplyv pri vyuvan

elektronickch sluieb verejnch a ttnych intitcii. Hypotza H1 a H2 poskytla zkladn

overenie vzahu medzi znalosami pouvateov a pouitenosti elektronickch sluieb vo

vzahu k vyuvaniu tchto sluieb. Hypotza H3 nm pome objasni, i prostrednctvom

103
znalostnch modelov a metodk je mon urchli rchlejie prijatie elektronickch sluieb,

resp. i princpy znalostnho manamentu pomu zvi internetov znalosti tak, aby

uvatelia prirodzenm spsobom zvili zujem aj o elektronick sluby verejnej sprvy.

Na zklade tchto predpokladov aplikujeme tento faktor znalosti do znalostnho rmca

(Obrzok 25), ktor bol vytvoren na zklade modelu SECI.

Obrzok 24 - Znalostn model pre lepie a rchlejie prijatie a vyuvanie elektronickch

sluieb.

Zdroj: vlastn spracovanie

104
Na zklade uvedenho modelu predpokladme: Tacitn znalosti14 pouvateov

elektronickch sluieb verejnej sprvy predstavuje ich znalostn bza pre vyuvanie tchto

sluieb a urit vzia o tchto slubch. Znalostn bza tacitnch znalost jednotlivch

aktrov je nerovnomern nakoko existuj uvatelia, ktor maj praktick sksenosti

a rieili prostrednctvom elektronickej sluby nejak ivotn situciu a tak isto s uvatelia,

ktor nerieili iadnu ivotn situciu v rmci verejnch elektronickch sluieb, resp. maj

vemi mal sksenosti. Vzjomnou socializciou jednotlivch aktrov pouvateov

elektronickch verejnch sluieb v rovnakom prostred a ich vzjomnou komunikciou

nastva externalizcia tacitnch znalost jednotlivcov o elektronickch slubch a v tomto

procese sa znalostn bza tacitnch znalost jednotlivch pouvateov elektronickch

sluieb transformuje na formlne, t. j. explicitn15. Jedn sa o renie explicitnej znalostnej

bzy jednotlivch aktrov. Tento proces predstavuje vyslovenie mylienok tkajcich sa

elektronickch sluieb, vlastnej vzie, sksenosti s vyuvanm, resp. priamou ukkou

vyuvanie tchto sluieb. V tomto procese u jednotlivch aktrov pouvateov

elektronickch sluieb verejnej sprvy nastva proces kombincie a formovania explicitnch

znalost tkajcich sa vyuvania sluieb na znalosti, ktor s komplexnejie

a systematickejie. U kadho jednho aktra pouvatea elektronickch sluieb nastva

prevod symbolickch popisov na in sprvnejiu a vhodnejiu formu. Uvatelia si medzi

sebou vymieaj, spracovvaj, sumarizuj a ukladaj znalosti tkajce sa elektronickch

sluieb, sksenost s jednotlivmi slubami a pod. Posledn fza je konverzia, resp.

internalizcia explicitnch znalost formou praktickho vyuvania tchto elektronickch

sluieb, kde nastva budovanie vlastnej tacitnej znalostnej bzy. Predpoklad sa, e

jednotlivci by mali tieto znalosti prakticky vyuva a uskutoova rieenia svojich

14
Tacitn znalosti reprezentuj internalizovan vedomosti, o ktorch si jednotlivec nemus by vedom, e o
nich vie, pomocou ktorch vak vie plni jednotliv lohy
15
Explicitn znalosti reprezentuj znalosti, ktor si jednotlivci zretene uvedomuj, venuj im pozornos a
mu ich ahko formlne komunikova s ostatnmi.

105
ivotnch situci prostrednctvom elektronickch sluieb . (The Role of Knowledge

Management in eGovernment, 2012)

Cesta k zskavanie mdrosti, ktor svisia s vyuvanm elektronickch sluieb me by

pomerne nron. Proces zskavania mdrosti zana kontextualizovanm individulnych

sksenost, resp. znalost jednotlivcov. Ak znalosti jednotlivcov pouijeme v rmci

konkrtnych innost a v rmci konkrtnej kultry, tak sa postupne dopracujeme

k individulnej mdrosti v rmci vyuvania elektronickch sluieb. (Kelemen, 2011)

Dynamick konverzia znalost by mala prebieha na uritom mieste. Na zklade konceptu

Ba s znalosti obsahovo zvisl od priestoru a nemu by od priestoru oddelen. Preto je

dleit definova priestor pre tto konverziu.

Priestor podnecujci zdieanie priestor, v ktorom sa jednotliv uvatelia elektronickch

sluieb stretn osobne, resp. virtulne, aby bolo mon budova dveru a zdiea pocity,

sksenosti, emcie a in mentlne stavy. Tento priestor me predstavova internetov

diskusn frum, ktor me by sasou webovch elektronickch sluieb, resp. miesto,

kde sa mu organizova vzdelvacie seminre ohadom vyuvania elektronickch sluieb.

Tieto vzdelvacie seminre mu organizova jednotliv verejn sprvy a samosprvy na

rovni mestskch a miestnych ast.

Priestor podnecujci dialg priestor, kde mu jednotliv uvatelia elektronickch sluieb

interaktvne diskutova a kde vznikaj nov podnety. Dochdza k externalizci vlastnch

nzorov, vzi a sksenost ohadom elektronickch sluieb verejnej sprvy. V rmci

vzdelvacch seminrov je potrebn, aby bola zaruen interaktivita medzi jednotlivcami,

106
aby prechod tchto znalost prebiehal efektvne a dynamicky. Samotn uvatelia mu

vklada nov podnety aj na samotn zlepovanie elektronickch sluieb, ktor zvi samotn

pouitenos sluieb a tm aj samotn vyuvanie. alej to me by zdieanie najlepch

praktk medzi jednotlivmi pouvatemi.

Priestor kde sa znalosti systemizuj je priestor, kde dochdza ku kombinci znalost. Nov

explicitn znalosti sa kombinuj s exitujcimi znalosami. Existujce znalosti pouvateov

s vyuvanm verejnch elektronickch sluieb sa kombinuj s novmi explicitnmi

znalosami inch pouvateov verejnch elektronickch sluieb.

Priestor kde prebieha praktick aplikovanie znalost. Explicitn znalosti sa konvertuj na

tacitn formou praktickho vyuvania jednotlivch elektronickch sluieb. V tomto

priestore uvatelia elektronickch sluieb aplikuj praktick vyuvanie elektronickch

sluieb tm, e rieia jednotliv ivotn situcie prostrednctvom elektronickch sluieb

priamo v praxi.

alm dleitm prvkom je vzia jednotlivch aktrov elektronickch sluieb verejnej

sprvy, ktor me lepie definova stratgiu pre lepiu implementciu elektronickch

sluieb. Aktri elektronickch sluieb s obania, podnikatelia a tt, resp. verejn sprva.

Analza preferenci a vzi jednotlivch aktrov elektronickch sluieb je dleitm

zaiatonm prvkom nakoko poskytne znalostn bzu preferenci jednotlivch aktrov.

Prostrednctvom analzy a syntzy vetkch preferenci a vzi jednotlivch aktrov

dokeme lepie navrhn koncept sluieb a nsledne definova lepiu implementan

stratgiu pre rchlej rozvoj elektronickch sluieb. Tento proces je znzornen na Obrzku

26.

107
Obrzok 25 - Procesn model implementanej stratgie elektronickch sluieb.

Vzia
tt Oban Podnikate

Analza a syntza

Nvrh Problm Problm Problm

Testovanie a koncepcia

tt Oban Podnikate
Stratgia

Zdroj: vlastn spracovanie

Pre lepie pochopenie, ako by mala prebieha konverzia jednotlivch vzi a preferenci

jednotlivcov do konkrtnych implementanch stratgi, pouijeme znalostn SECI model.

Pouvatelia elektronickch sluieb s zkladnm zdrojom prvotnch znalost

prostrednctvom svojich vzi a preferenci ohadom vyuvania elektronickch sluieb

a akm spsobom by mali tieto elektronick sluby pomha riei ich ivotn situcie.

Proces definovania jednotnej vzie, by mal zaa socializciou pouvateov sluieb

prostrednctvom osobnej interakcie, kde by sa snaili uvatelia externalizova svoje tacitn

znalosti vzie a preferencie o rieen svojich ivotnch situci prostrednctvom

elektronickch sluieb verejnej sprvy. Prostrednctvom externalizcie jednotlivch vzi sa

108
transformuj tacitn znalosti na explicitn navrhnutm a definovanm rznych konceptov

a pohadov na elektronick sluby verejnej sprvy. Spojenie rznych konceptov a pohadov

na elektronick sluby verejnej sprvy nm pome definova stratgiu a nvrh

implementanho modelu a jeho implementciou do konkrtnych elektronickch sluieb

verejnej sprvy. Vyuvanie jednotlivch sluieb verejnej sprvy jednotlivmi pouvatemi

jej praktickou formou je internalizcia explicitnch znalost, o znamen, e tieto znalosti sa

stan sasou tacitnej znalostnej bzy kadho pouvatea takchto sluieb. Nsledne tto

znalostn bza kadho jednho pouvatea pome pri definovan novch vzi

a preferenci nakoko sa jedn o cyklick proces. Pouitm modelu SECI, dokeme lepie

formulova stratgie a nsledne ich implementova do konkrtnych elektronickch sluieb,

ktor bud rchlejie prijat jednotlivmi pouvatemi nakoko porozumieme lepie

potrebm jednotlivch pouvateov pri rieen ich ivotnch situcii. Na nasledovnej

schme - Obrzok 27 je znzornen model, ktor prostrednctvom konverzie vzi

a preferenci elektronickch sluieb pomha formova stratgiu pre implementciu

a rchlejie prijatie elektronickch sluieb.

109
Obrzok 26 - Implementan znalostn model elektronickch sluieb verejnej sprvy.

Zdroj: vlastn spracovanie

alou sasou hypotzy H3 je pouitenos elektronickch sluieb verejnej sprvy.

Hypotza H2 nm poskytla urit pohad na vzah medzi pouitenosou elektronickch

sluieb a ich vyuvanm. V kapitole 1.5.1. sme predstavili metodiku tvorby webovch

systmov WDLC, ktor sa pouvan pri nvrhu a vvoji webovch systmov nakoko

elektronick sluby verejnej sprvy s prevane realizovan v takomto prostred. Systmov

prstupy a pouitie procesnej metodiky WDLC prispieva k zveniu funknosti

110
a pouitenosti elektronickch sluieb a preto je predpoklad, e pri vyuvan takchto

metodk zlepme aj samotn vyuvanie elektronickch sluieb nakoko bud funknejie

a realizovan systmy nm poskytn dostaton sptn vzbu na mon vylepenia.

Implementan znalostn model pre budovanie znalostnej bzy pouvateov znalosami

potrebnmi pre vyuvanie elektronickch sluieb a zlepenie funknosti a pouitenosti

elektronickch sluieb by mal ma nasledovn 3 hlavn komponenty:

Znalostn model, ktor umon budovanie potrebnej znalostnej bzy obanov pre

vyuvanie elektronickch sluieb Obrzok 25.

Implementan model pre lepiu implementciu elektronickch sluieb na zklade

preferenci pouvateov Obrzok 27.

Procesn metodiku tvorby elektronickch systmov, ktor zaru lepiu funknos

a pouitenos elektronickch sluieb pri ich nvrhu a implementci Obrzok 10.

Prijatie a osvojenie si jednotlivch elektronickch sluieb obanmi si vyaduje urit asov

horizont, nakoko sa jedn o komplexn systm, ktor svis s viacermi technologickmi

inovciami, ktor sme uviedli v kapitole 3.11, kde sme predstavili Gartnerovu Hype-krivku

pre elektronick verejn sluby za rok 2014. Pre zvenie vyuvania elektronickch sluieb

je najprv nutn prija a osvoji si spomenut technologick inovcie, v opanom prpade

tento efekt nebude inn. Kad technologick inovcia si vyaduje urit as prijatia ako

je zrejm z analz od spolonosti Gartner a ich Hype-krivky. Budovanm relevantnej

znalostnej bzy jednotlivch pouvateov a zakomponovan vzi a pouvateov pri

implementci sa tento as me skrti.

111
 3.2. Vyhodnotenie hypotz H1,H2 a H3

Pre stanovenie hypotz sme si urili dva faktory, ktor maj vplyv na spen

implementciu elektronickch sluieb. Tieto faktory boli znalosti pouvateov

a pouitenos elektronickch sluieb verejnej sprvy. Tieto faktory sme stanovili na

zklade odporan vskumov, ktor sme rozoberali v Kapitole 3.14 Faktory ovplyvujce

spen zavdzanie elektronickch sluieb, kde boli popsan, kde by sa alie vskumy

mali ubera. Preto sme sa zamerali na tieto dva hlavn faktory, ktor svisia s pouvateom,

teda obanom. tdie preukzali vznamnos vekho komplexu faktorov, ktor svisia s

spenou implementciou elektronickch sluieb, ale nie kadmu faktoru bola venovan

dostaton pozornos a dleitos. Realizovan vskumy, ktor boli popsan v teoretickej

asti sa prevane zaoberali meranm rovne informanej spolonosti, meranm rovne

rozvinutosti elektronickch sluieb, systmovmi prstupmi pre zlepenie pouitenosti

elektronickch sluieb, teriami prijatia pre rchlejie osvojenie si technologickch inovci

svisiacimi s elektronickmi slubami verejnej sprvy a ich fzami prijatia, ktor je potrebn

osvoji si pred samotnm prijatm elektronickch sluieb verejnej sprvy ako celku. Na

zklade rznych prstupov, ktor sme popsali v teoretickej asti sme sa snaili identifikova

faktory, o ktorch sa vo vskumoch prli nehovorilo a ktor s rovnako dleit. Medzi

tieto faktory patr znalos pouvatea a pouitenos systmov elektronickch verejnch

sluieb. Snaili sme sa identifikova, ako tieto faktory svisia so samotnm vyuvanm

elektronickch sluieb a njs model, ktor by dokzal determinova tento vzah.

Pri analze H1 sme zistili, e internetov znalosti pouvateov patria medzi signifikantne

vznamn faktory pri implementci elektronickch sluieb a ich zvenm dokeme

zvi aj samotn vyuvanie takchto sluieb. Vyuvanie elektronickch sluieb obanmi

112
vykazuje nzke hodnoty. Napriek vldnym iniciatvam v krajinch EU sa nepodarilo tento

stav vrazne zmeni.

alm faktorom, ktor sme skmali bola pouitenos verejnch elektronickch sluieb

a vplyv na ich vyuvanie. Veobecne sa predpoklad, e ak s elektronick sluby

pouitenejie, jednoduchie a intuitvnejie, tak ich aj uvatelia viac vyuvaj. Na zklade

meran H2 sme zistili urit dleitos, ale samotn znalosti pouvateov vytvrali ovea

vyiu zvislos. Domnievame sa, e pri zvyovanm rovne vyuitia elektronickch sluieb

s preto dleitejie znalosti pouvateov.

Ako determinujce znalosti pri vyuvan elektronickch sluieb sa ukazuj tieto:

vyhadvanie informci prostrednctvom internetovho vyhadvaa,

vyuvanie pokroilch internetovch transaknch sluieb ako je internet banking,

vyuvanie internetu na nkup tovaru a sluieb.

Vo vetkch tatistickch meraniach, ktor sme skmali, bola zvislos medzi meranmi

premennmi nad rovou 50%, o predstavuje vznamn hodnotu z hadiska korelcie

a vzjomnho ovplyvovania.

Princpy znalostnho manamentu, exaktne znalostnho modelu SECI s konceptom Ba

a vyuvania systmovch procesnch metodk WDLC sme v rmci H3 dokzali, ak

vznam mu prinies pri rozvoji a implementcii elektronickch sluieb tak, aby tieto

sluby boli viac vyuvan obanmi. Vznam relevantnch znalost, ich presn zameranie a

113
zapojenie pouvateov do strategickch rmcov rozvoja elektronickch sluieb je

veobecn predpoklad pre spen rozvoj elektronickch sluieb.

3.3. Komentre zvery a odporania

Na zklade zisten v teoretickej asti a praktickej analzy sme preukzali, e pre rozvoj

elektronickch sluieb je dleit niekoko faktorov a prstupov, ktor maj vplyv na

samotn vyuvanie tchto sluieb.

Medzi tieto prstupy patr:

zvenie podielu a vplyvu informanch a komunikanch technolgi na tvorbe

hospodrskeho a celospoloenskho rastu v krajine,

rozvoj rovne a dospelosti elektronickch sluieb tak, aby vetky sluby dosahovali

rove transaknch a cielench, tak ako ich popisuje Five-Stage Maturity Model,

prijatie a osvojenie si kovch inovatvnych technolgi svisiacich

s elektronickmi slubami verejnej sprvy na zklade Gartnerovej Hype-krivky.

Identifikovali sme dva kov faktory spechu uplatnenia eGovernmentu a sce:

internetov znalosti pouvateov,

pouitenos systmov elektronickch sluieb.

Bez dosiahnutia uritej rovne a funknosti infratruktry elektronickch sluieb by tieto

skman faktory nemali a tak vznam. V dobe digitlnej ekonomiky, kde informan

a komunikan technolgie hraj vznamn lohu pri budovan celospoloenskho rastu

114
tak, ako ich opisuje index digitlnej ekonomiky, by nemali by tieto faktory vo vldnych

iniciatvach podceovan. Pri rozvoji verejnch elektronickch sluieb by sa vldne

iniciatvy mali zaobera pouvateskmi faktormi, ako s kov znalosti pri vyuvan

elektronickch sluieb a nsledne prostrednctvom strategickch rmcov rozvja

internetov znalosti od nrodnch rovn, cez organizan rovne a po rove samotnch

jednotlivcov. Tmto spsobom sa zaru prirodzen zujem o vyuvanie elektronickch

sluieb u jednotlivcov.

Pri analzach, ktor sme pouili v H1 jasne poukazujeme, ak vplyv maj konkrtne znalosti

na samotn vyuitie elektronickch sluieb na zklade zkladnch tatistickch metd.

Postup, ak sme zvolili pri identifikovan jednotlivch faktorov znalost a ich vplyvu na

vyuvanie tchto sluieb by sme mohli aplikova aj na in faktory a nsledne zisti ako tieto

faktory vplvaj na samotn rozvoj, resp. vyuvanie sluieb. Analzou H2 sme preukzali

do akej miery jednoduchos a praktickos, presnejie pouitenos, pouvania systmu

vplva na samotn vyuvanie. Vstupy zo zkladnch analz nm poukzali na ist

zvislos a vplyv pouitenosti na samotn vyuvanie systmov elektronickch sluieb,

avak ovea dleitejm faktorom pri vyuvan elektronickch sluieb je internetov

znalos. alm dleitm prvkom v rmci rozvoja sluieb je renie relevantnch znalost

medzi zainteresovanmi pouvatemi, na ktor sme poukzali v rmci kvalitatvnej analzy

H3, kde sme aplikovali SECI model a koncept Ba, ktor jasne poukazuje na konverziu,

prenos a renie znalost potrebnch k vyuvaniu elektronickch sluieb. Praktickm

aplikovan znalostnch princpov je dleit, aby jednotliv pouvatelia zdieali svoje

praktick sksenosti a poznatky s vyuvanm elektronickch sluieb verejnej sprvy

v rmci skupiny. Preto navrhujeme, aby v spolonosti jednotlivch krajn vldne iniciatvy

podporovali viu osvetu medzi obanmi a vytvrali prostredie a prleitosti, kde by mohlo

115
dochdza k prenosu sksenost s vyuvanm jednotlivch sluieb. Jednou z monost je

naprklad integrovanie diskusnch fr v rmci jednotlivch elektronickch sluieb, kde by

jednotliv uvatelia diskutovali a vymieali si relevantn znalosti tkajce sa vyuvania

sluieb. alou monosou s iniciatvy ttu a verejnch intitci, ktor by poskytovali

kolenia v rmci vyuvania tchto sluieb obanmi na rieenie ich ivotnch situci

a poskytnutm informci o praktickch benefitoch pri ich vyuvan.

Medzi hlavn odporania pre rozvoj navrhujeme:

1. Budovanie znalostnej bzy potrebnej pre vyuvanie elektronickch sluieb

verejnej sprvy

Nrodn rove:

o Podpora vzdelvacch aktivt tkajcich sa internetovch zrunost

formou vldnych stratgi a nariaden zo strany ttu

o Podpora informatizcie spolonosti a inovci

o Budovanie celospoloenskej osvety o vyuvan elektronickch sluieb

verejnej sprvy

Organizan rove:

o koly: konkrtne vzdelvacie aktivity tkajce sa rozvoja internetovch

znalost pre iakov a tudentov zkladnch, strednch a vysokch kl

o Verejn sprva: Organizovanie vzdelvacch aktivt pre obanov v rmci

rozvoja internetovch znalost konkrtnymi verejnmi intitciami

o Skromn sektor: Organizovanie vzdelvacch aktivt pre zvenie

internetovch znalost zamestnancov

116
 rove manamentu znalost:

o konkrtne vyuvanie internetovch znalost formou pouvania v praxi

kadm jednotlivcom ako je naprklad vyuvanie jednotlivch

elektronickch sluieb

2. Implementcia elektronickch sluieb na zklade vzi a preferenci jednotlivch

pouvateov

Pri nvrhu a elektronickch sluieb verejnej sprvy o najuie spolupracova so

samotnmi pouvatemi obanmi a zapracovva ich vzie a preferencie do

nvrhov, ktor sa bud implementova do konkrtnych elektronickch sluieb

Vytvori prostredie, pri ktorom sa zabezpe sptn vzba jednotlivch

pouvateov elektronickch sluieb o vzie, nvrhy, podnety a preferencie

tkajce sa u implementovanch sluieb a umoni na zklade tchto podnetov

mon zlepenia

3. Poui systmov procesn metodiky pri nvrhu, vvoji a implementci

elektronickch sluieb pre zlepenie funknosti a pouitenosti systmov

elektronickch sluieb.

Pri nvrhu, vvoji a implementci elektronickch sluieb postupova poda

krokov WDLC, uveden v kapitole 1.5.1 Metodika tvorby webovch systmov

ako faktor zvenia pouitenosti systmu, ktor s:

o Analza poiadaviek na elektronick slubu a jej pouitenos,

117
 o pecifikcia poiadaviek a dokumentcia,

o Nvrh truktry systmu elektronickej sluby a jej nvrh,

o Tvorba systmu elektronickej sluby a jej testovanie,

o Podporn a marketingov aktivity.

o Analza tatistk pouvateov a drba systmu

Znalostn rmec pre rozvoj a vyuvanie elektronickch sluieb verejnej sprvy by mal

budova znalostn bzu pouvateov relevantnmi znalosami pre vyuvanie

elektronickch sluieb

zlepi funknos a pouitenos elektronickch sluieb zakomponovanm

pouvateov do procesu vvoja a implementcie elektronickch sluieb

Navrhli sme jeho 3 hlavn komponenty ako je vidie na Obrzku 28 a sce:

Znalostn model, ktor umon budovanie potrebnej znalostnej bzy obanov pre

vyuvanie elektronickch sluieb Obrzok 25,

Implementan model pre lepiu implementciu elektronickch sluieb na zklade

preferenci pouvateov Obrzok 27,

Procesn metodiku tvorby elektronickch systmov, ktor zaru lepiu funknos

a pouitenos elektronickch sluieb pri ich nvrhu a implementci Obrzok 10.

118
Obrzok 27 - Komponenty znalostnho rmca pre zvenie vyuvania a pouitenosti
elektronickch sluieb.

Budovanie
znalostnej bzy
potrebnej pre
vyuvanie
elektronickch
sluieb verejnej
sprvy

Elektronick
sluby verejnej
sprvy
eGOVERNMENT
Procesn
metodika tvorby
webovch Implementcia
systmov pre elektronickch
zlepenie sluieb na zklade
funknosti a vzi a preferenci
pouitenosti pouvateov
elektronickch
sluieb

Zdroj: Vlastn spracovanie

119
4. Teoretick a praktick prnosy dizertanej prce

Prca identifikovala viacer prstupy, ktor s dleit pri rozvoji a implementci

elektronickch sluieb verejnej sprvy a objektvne zhodnotila aktulny stav elektronickch

sluieb v krajinch EU a na Slovensku v ucelenej forme. V rmci danej tmy sme sa snaili

vyhada najrelevantnejie informcie a dta, ale ich rozsah je limitovan vzhadom na fakt,

e sa jedn o vemi komplexn oblas, ktor sa neustle rozvja. Prijatie a osvojenie si

elektronickch sluieb verejnej sprvy obanmi na rovni hlavnho prdu je poda analz

ete aleko, ale tento stav sa d zvrti zvenm relevantnch internetovch znalost

obanov, zahrnutm obanov pri nvrhu elektronickch sluieb a pouitm systmovch

procesnch metodk pri nvrhu a implementci elektronickch sluieb. Pre objektvnos

sme sa snaili poui zdroje s vysokou vpovednou hodnotou a skma konkrtne faktory

a ich vplyvy na rozvoj a vyuitenos sluieb. Zmerne sme sa snaili vyui o najviac

vedeckch a analytickch zdrojov a obmedzi zdroje z verejnej politiky, ktor by mohli

subjektivizova realizovan vskum. Snaili sme sa vyui nielen kvantitatvne prstupy, ale

aj kvalitatvne pri analze hypotz. Vea vskumov na tmu elektronickch sluieb erp

z kvalitatvnych vskumov prpadovch tdi a najlepch praktk na zklade minulch

prpadov. Zrove sa vak ukzal nedostatok relevantnch dajov, ktor by pomohli pri

objektivizci zverov. Z tohto vyplvaj niektor zjednoduenia, ktor sme museli vo

vskume vyui a taktie vidme pokraujcu potrebu zberu a spracovania novch dt. Tie

s mimoriadne dleit kvli dynamickmu charakteru internetovho prostredia.

Snaili sme sa vyui kvantitatvny prstup pri vyhodnocovan jednotlivch faktorov

a kvalitatvny pri aplikovan tchto faktorov do rozvoja elektronickch sluieb.

120
Prnos prce vidme v ucelenejom pohade na dan problematiku, poukzanie na

pouvatesk a systmov faktory a ich dleitos pri rozvoji verejnch elektronickch

sluieb smerom k obanom. Navrhnutm rmca a modelov pre zvenie vyuvania

elektronickch sluieb na zklade budovania znalostnej bzy obanov, ktor je potrebn pre

vyuvanie elektronickch sluieb, zakomponovanm obanov pri implementci sluieb,

ktor na zklade svojich vzi a preferenci mu zvi pouitenos sluieb samotnch

a pouitm systmovch procesnch metodk, ktor zvyuj funknos a kvalitu systmov

elektronickch sluieb verejnej sprvy sme priniesli nov pohad pre rozvoj elektronickch

sluieb verejnej sprvy, ktor erp svoje zklady z poznatkov zo znalostnho manamentu.

Identifikovali sme monosti, akm spsobom sa mu hada vzahy a spojitosti medzi

uvateskmi faktormi, ako je znalos pouvatea a pouitenos sluby, a vyuvanm

sluieb.

Prca alej poukazuje na rzne spsoby, ktormi sa d docieli aj prirodzen spsob renia

elektronickch sluieb a sce prostrednctvom zvenia internetovch znalost populcie

a zvenm pouitenosti systmov elektronickch sluieb verejnej sprvy.

121
Zver

Relevantn internetov znalosti obanov s jednm z kovch faktorov pri rozvoji

elektronickch sluieb verejnej sprvy a to hlavne pri ich vyuvan. Krajiny mu

investova mnoho prostriedkov na zvenie rovne a skvalitnenie elektronickch sluieb

verejnej sprvy, ale bez riadnej osvety a nezainteresovania samotnch pouvateov -

obanov do procesu, naprklad vzdelvacmi aktivitami v oblasti internetovch znalost,

vemi ako doku vyuva benefity z procesu informatizcie tchto sluieb. Uvatelia

mu prispie svojimi cennmi radami, ako by dan sluby mali riei ich ivotn situcie

a poskytn do celho procesu mnostvo cennch vstupov. Na tto skutonos sa vemi

nepoukazuje a preto vldne iniciatvy nemaj dostatok sptnej vzby pre zlepenia v tejto

oblasti. Mal osveta spsobuje, e o dan sluby nie je oakvan zujem.

alm vznamnm prvkom ako zvi vyuvanie sluieb je zalenenie socilne

znevhodnench obanov do mnoiny pouvateov elektronickch sluieb prostrednctvom

iniciatv eInclusion.

Vskumy v teoretickej asti prce taktie preukzali na nzku rove vyspelosti verejnch

elektronickch sluieb na Slovensku a spomedzi krajn EU patrme na posledn prieku.

Tento fakt nm naznail aj Index sieovej pripravenosti a Index digitlnej ekonomiky, ktor

poukazuje na nzku penetrciu informanch a komunikanch technolgi v rmci

slovenskej ekonomiky. Podiel vplyvu informanch a komunikanch technolgi pre

hospodrsky a celospoloensk rast je na Slovensku jeden z najnich v krajinch EU. Bez

vieho zujmu o informan technolgie a bez relevantnch znalost je rozvoj

elektronickch sluieb pomal a nekonzistentn. K k spechu je ukryt v samotnch

pouvateoch sluieb. Ak zvime relevantn znalosti u obanov, zahrnieme ich do procesu

122
rozvoja a pouijeme sprvne systmov prstupy pri implementcii, tak prirodzenm

spsobom docielime vyie vyuvanie a lepiu funknos elektronickch sluieb verejnej

sprvy.

123
 Zoznam Bibliografickch odkazov

European Commission, Directorate-General of Communications Networks, Content

and Technology. 2014. Delivering on the European Advantage? How European

governments can and should benefit from innovative public services. eGovernment

Benchmark. 2014. ISBN 978-92-79-38051-8.

Bure, V. 2007. Znalostn management a proces jeho zavdn. Praha : Grada, 2007.

ISBN: 978-80-247-1978-8.

Cannon, N. a Howard, R. 2014. Gartner. Interactive Hype Cycle. [Online] 22. Jl 2014.

[Dtum: 15. November 2014.]

http://www.gartner.com/document/2805119?ref=QuickSearch&sthkw=egovernment&refv

al=150949826&qid=544e67766a1ec2f6fbba9680802f358a.

Capgemini, IDC, Rand Europe, Sogeti and DTi. 2010. Digitizing Public Services in

Europe: Putting ambition into action - 9th Benchmark Measurement - December 2010.

s.l. : European Commission, Directorate General for Information Society and Media, 2010.

CAPGEMINI, RAND EUROPE, IDC, SOGETI AND DTI. 2009. Smarter, Faster,

Better eGovernment - 8th Benchmark Measurement. s.l. : European Commission,

Directorate General for Information Society and Media, 2009.

Determinants of E-Government Development: Some Methodological Issues. Garca-

Snchez, Cuadrado-Ballesteros, Fras-Aceituno. 2012. 3, Toronto : Sciedu Press, 30.

Jn 2012, Journal of Management and Strategy, Zv. 3, s. 11-20. ISSN 1923-3965 .

124
Determinants of E-government Readiness: An Application of Canonical Correlation and

SEM Analysis Techniques. M. Yunis, J. Sun. 2009. Oklahoma City : Southwest Decision

Sciences Institute, 2009. SWDSI 2009. s. 569-578.

Economist Intelligent Unit. 2010. Digital Economy Rankings 2010: Beyond E-Readiness.

[Online] 2010. [Dtum: 5. 6 2012.]

http://graphics.eiu.com/upload/EIU_Digital_economy_rankings_2010_FINAL_WEB.pdf.

E-Government and Approaches of e-Inclusion. imonov, S. 2005. Malta : World

Scientific and Engineering Academy and Society , 2005. Proceedings of the 5th WSEAS

Int. Conf. on APPLIED INFORMATICS and COMMUNICATIONS. s. 301 - 304.

eGovernment for Development. 2008. eGovernment for Development Information

Exchange: Success and Failure in eGovernment Projects. [Online] 2008. [Dtum: 1. 10

2012.] http://www.egov4dev.org.

EUR-Lex. 2004. EUR-Lex, Access to European Union law. EUR-Lex. [Online] 30. Aprl

2004. [Dtum: 12. December 2014.] http://eur-lex.europa.eu/legal-

content/EN/TXT/?qid=1408629417579&uri=CELEX:32004R0808.

European Commission. 2014. Digital Agenda Scoreboard 2014 Digital Inclusion and

Skills. 2014.

European Union. 2012. eGovernment Benchmark Framework 2012-2015. s.l., Eurpska

nia : European Union, 2012. Method Paper.

Eurostat. 2014. Database. Eurostat. [Online] 2014. [Dtum: 10. December 2014.]

http://ec.europa.eu/eurostat/data/database.

125
. 2014. Methodology. Methodological Manual. [Online] 2014. [Dtum: 20. Janur

2015.] http://ec.europa.eu/eurostat/web/information-society/methodology.

Eynon, R. 2007. Breaking Barriers to eGovernment: Overcoming obstacles to improving

European public services. Oxford, United Kingdom : University of Oxford: Oxford

Internet Institute , 23. December 2007. Modinis study.

Fath-Allah, A. 2014. E-Government Maturity Models: A Comparative Study.

International Journal of Software Engineering & Applications (IJSEA). 5 2014.

Gartner. Gartner, Inc. . [Online] [Dtum: 1. 10 2012.]

http://www.gartner.com/technology/research/methodologies/hype-cycle.jsp.

. 2014. Hype Cycle for Digital Government, 2014. Gartner. [Online] 22. Jl 2014.

[Dtum: 10. Oktber 2014.]

http://www.gartner.com/document/2805119?ref=QuickSearch&sthkw=egovernment&refv

al=150949826&qid=544e67766a1ec2f6fbba9680802f358a.

. 2015. Research Methodologies. Gartner. [Online] 2015. [Dtum: 10. Janur 2015.]

http://www.gartner.com/technology/research/methodologies/hype-cycle.jsp.

Hakov, A. 2004. Informan propedeutika. Nitra : Univerzita Kontantna Filozofa v

Nitre, Pedagogick fakulta, stav technolgie vzdelania, 2004. s. 130. ISBN 80-8050-729-

5.

ITAPA. 2002. eGovernment. Information Technologies And Public Administration.

[Online] 2002. [Dtum: 25. Janur 2016.] http://www.itapa.sk/egovernment/.

Kelemen, J a kol. 2007. Pozvanie do znalostnej spolonosti. Bratislava : IURA EDITION,

2007. s. 268. ISBN 978-80-8078-149-1.

126
Kelemen, Jozef. 2011. o sa stane, ak spojme mozog s internetom. [ast. interv.] Patrik

Garaj. s.l. : trend.sk, 4. 5 2011.

Klimovsk, D. 2008. ZKLADY VEREJNEJ SPRVY. Koice : Univerzita Pavla Jozefa

afrika v Koiciach, 2008. s. 226 - 230. ISBN 978-80-7097-713-2.

Mapping E-Government Services in Slovakia. Mitoinkov D. a Hvoreck, J. 2010.

Bratislava : Vysoka kola manamentu v Trenne, 2010. 5th International Workshop on

Knowledge Management.

Ministerstvo financi Slovenskej Republiky. 2014. Informatizcia.sk. Defincia

eGovernment sluby a sluby informanho systmu. [Online] 12. August 2014.

http://www.informatizacia.sk/definicia-egovernment-sluzby-a-sluzby-informacneho-

systemu/16147s.

Nonaka, I., Takeuchi H. 2005. The Knowledge-creating Company: How Japanese

Companies Create the Dynamics of Innovation. Oxford : Oxford Publisching, 2005. s. 214

228.

OECD. 2002. Statistics Portal. Organisation for Economic Co-operation and Development

. [Online] 2. August 2002. [Dtum: 12. Janur 2016.] https://stats.oecd.org.

2008. Proceedings of the 41st Hawaii International Conference on System Sciences.

Proceedings of the 41st Hawaii International Conference on System Sciences. [Online]

January 2008. [Dtum: 10. 09 2012.]

http://www.hicss.hawaii.edu/hicss_41/apahome41.html.

Rssel, R. 2013. Web dizajn. Koice : Equilibria, s. r. o., 2013. s. 5-12. ISBN: 978-80-

8143-086-2.

127
Scenario building for E-Government in 2020: Consolidating the results from regional

workshops. in Hawaii International Conference on System Sciences. Janssen, M., Duin,

P.v.d., R.W., W., Bicking, M., Wimmer, M.A., Sharon, D. and Petrauskas, R. 2007.

Waikoloa, Big Island, Hawaii : s.n., 2007.

The concept of Ba: Building a foundation for knowledge creation. Nonaka, I & Konno,

N. 1998. November 1998, California Management Review, Vol.40, N.3, s. 40-61.

The Role of Knowledge Management in eGovernment. Rssel, Rudolf. 2012. Bratislava :

Vysok kola manamentu, 2012. 7th International Workshop on Knowledge

Management.

The successful implementation of e-government transformation. Al-Azri, A. 2010. 2010.

European, Mediterranean & Middle Eastern Conference on Information Systems 2010 .

Tiruneh, Menbere Workie. 2004. Vplyv informanch technolgi na ekonomick rast a

zamestnanos: teoretick a empirick pohady. Bratislava : stav slovenskej a svetovej

ekonomiky Slovenskej akadmie vied, 2004.

Webklub. 2011. Interaktivita webstrnok. WEBKLUB. [Online] 15. Februr 2011.

[Dtum: 29. Jn 2015.] www.webklub.sk/interaktivita-webu.xhtml.

World Economic Forum. 2014. The Global Technology Report 2014. World Economic

Forum. [Online] 2014. [Dtum: 5. 8 2014.]

http://www3.weforum.org/docs/WEF_GlobalInformationTechnology_Report_2014.pdf.

128
Prlohy
Vstupn dtov sety pre aplikciu STATA

Hypotza H1

ROKY 2010 - 2013 KRAJINA JEDNOTLIVCI POUVAJCI JEDNOTLIVCI VYUVAJCI

INTERNET NA INTERAKCIU S INTERNET NA
VEREJNOU SPRVOU (%) VYHADVANIE INFORMCI
(%)
VARIABLE: countcod interaction search
AUSTRIA 1 51 74
BELGIUM 2 45 76
BULGARIA 3 24 45
CROATIA 4 19 54
CYPRUS 5 25 54
CZECH REPUBLIC 6 23 68
DENMARK 7 78 87
ESTONIA 8 50 69
FINLAND 9 68 85
FRANCE 10 57 77
GERMANY 11 50 82
GREECE 12 16 46
HUNGARY 13 35 66
ICELAND 14 82 92
IRELAND 15 37 60
ITALY 16 23 54
LATVIA 17 40 69
LITHUANIA 18 24 63
LUXEMBOURG 19 67 86
MALTA 20 37 62
NETHERLANDS 21 64 89
NORWAY 22 76 89
POLAND 23 28 61
PORTUGAL 24 26 52
ROMANIA 25 8 39
SLOVAKIA 26 50 70
SLOVENIA 27 44 69
SPAIN 28 38 65
SWEDEN 29 68 88
UNITED KINGDOM 30 48 80
AUSTRIA 1 51 78
BELGIUM 2 47 78
BULGARIA 3 25 49
CROATIA 4 17 58
CYPRUS 5 29 57
CZECH REPUBLIC 6 42 72
DENMARK 7 81 88
ESTONIA 8 53 73
FINLAND 9 68 88
FRANCE 10 57 77
GERMANY 11 50 80
GREECE 12 27 53
HUNGARY 13 38 70
ICELAND 14 84 90
IRELAND 15 44 69
ITALY 16 22 57
LATVIA 17 41 71
LITHUANIA 18 29 65
LUXEMBOURG 19 60 88
MALTA 20 37 67
NETHERLANDS 21 62 89
NORWAY 22 78 91
POLAND 23 28 64
PORTUGAL 24 37 58
ROMANIA 25 7 42
SLOVAKIA 26 48 78
SLOVENIA 27 46 69

129
 SPAIN 28 38 68
SWEDEN 29 74 90
UNITED KINGDOM 30 40 80
AUSTRIA 1 54 81
BELGIUM 2 50 81
BULGARIA 3 23 56
CROATIA 4 25 65
CYPRUS 5 30 64
CZECH REPUBLIC 6 29 76
DENMARK 7 85 92
ESTONIA 8 48 78
FINLAND 9 69 90
FRANCE 10 60 81
GERMANY 11 49 83
GREECE 12 36 62
HUNGARY 13 37 73
ICELAND 14 81 93
IRELAND 15 45 76
ITALY 16 21 62
LATVIA 17 35 75
LITHUANIA 18 34 71
LUXEMBOURG 19 56 91
MALTA 20 32 66
NETHERLANDS 21 79 92
NORWAY 22 76 91
POLAND 23 23 64
PORTUGAL 24 38 65
ROMANIA 25 5 50
SLOVAKIA 26 33 81
SLOVENIA 27 52 74
SPAIN 28 44 73
SWEDEN 29 78 92
UNITED KINGDOM 30 41 86

ROKY 2010 - 2013 KRAJINA JEDNOTLIVCI POUVAJCI JEDNOTLIVCI VYUVAJCI

INTERNET NA INTERAKCIU S INTERNET BANKING (%)
VEREJNOU SPRVOU (%)
VARIABLE: countcod interaction internet_banking
AUSTRIA 1 51 38
BELGIUM 2 45 51
BULGARIA 3 24 2
CROATIA 4 19 20
CYPRUS 5 25 17
CZECH REPUBLIC 6 23 23
DENMARK 7 78 71
ESTONIA 8 50 65
FINLAND 9 68 76
FRANCE 10 57 50
GERMANY 11 50 43
GREECE 12 16 6
HUNGARY 13 35 19
ICELAND 14 82 77
IRELAND 15 37 34
ITALY 16 23 18
LATVIA 17 40 47
LITHUANIA 18 24 37
LUXEMBOURG 19 67 56
MALTA 20 37 38
NETHERLANDS 21 64 77
NORWAY 22 76 83
POLAND 23 28 25
PORTUGAL 24 26 19
ROMANIA 25 8 3
SLOVAKIA 26 50 33
SLOVENIA 27 44 29
SPAIN 28 38 26
SWEDEN 29 68 75
UNITED KINGDOM 30 48 45

130
 AUSTRIA 1 51 44
BELGIUM 2 47 54
BULGARIA 3 25 3
CROATIA 4 17 20
CYPRUS 5 29 20
CZECH REPUBLIC 6 42 30
DENMARK 7 81 75
ESTONIA 8 53 68
FINLAND 9 68 79
FRANCE 10 57 51
GERMANY 11 50 45
GREECE 12 27 9
HUNGARY 13 38 21
ICELAND 14 84 80
IRELAND 15 44 33
ITALY 16 22 20
LATVIA 17 41 53
LITHUANIA 18 29 40
LUXEMBOURG 19 60 59
MALTA 20 37 42
NETHERLANDS 21 62 79
NORWAY 22 78 85
POLAND 23 28 27
PORTUGAL 24 37 22
ROMANIA 25 7 4
SLOVAKIA 26 48 34
SLOVENIA 27 46 31
SPAIN 28 38 27
SWEDEN 29 74 78
UNITED KINGDOM 30 40 .
AUSTRIA 1 54 49
BELGIUM 2 50 58
BULGARIA 3 23 5
CROATIA 4 25 23
CYPRUS 5 30 23
CZECH REPUBLIC 6 29 41
DENMARK 7 85 82
ESTONIA 8 48 73
FINLAND 9 69 84
FRANCE 10 60 58
GERMANY 11 49 47
GREECE 12 36 11
HUNGARY 13 37 26
ICELAND 14 81 87
IRELAND 15 45 46
ITALY 16 21 22
LATVIA 17 35 55
LITHUANIA 18 34 46
LUXEMBOURG 19 56 63
MALTA 20 32 43
NETHERLANDS 21 79 82
NORWAY 22 76 87
POLAND 23 23 32
PORTUGAL 24 38 23
ROMANIA 25 5 4
SLOVAKIA 26 33 39
SLOVENIA 27 52 32
SPAIN 28 44 33
SWEDEN 29 78 82
UNITED KINGDOM 30 41 54

131
 JEDNOTLIVCI, KTOR SI
JEDNOTLIVCI POUVAJCI
OBJEDNALI TOVAR ALEBO
ROKY 2010 - 2013 KRAJINA INTERNET NA INTERAKCIU S
SLUBY PROSTREDNCTVOM
VEREJNOU SPRVOU (%)
INTERNETU (%)
VARIABLE: countcod interaction online
AUSTRIA 1 51 42
BELGIUM 2 45 38
BULGARIA 3 24 5
CROATIA 4 19 14
CYPRUS 5 25 18
CZECH REPUBLIC 6 23 27
DENMARK 7 78 68
ESTONIA 8 50 59
FINLAND 9 68 54
FRANCE 10 57 60
GERMANY 11 50 12
GREECE 12 16 14
HUNGARY 13 35 18
ICELAND 14 82 45
IRELAND 15 37 36
ITALY 16 23 45
LATVIA 17 40 15
LITHUANIA 18 24 17
LUXEMBOURG 19 67 11
MALTA 20 37 60
NETHERLANDS 21 64 38
NORWAY 22 76 71
POLAND 23 28 29
PORTUGAL 24 26 15
ROMANIA 25 8 4
SLOVAKIA 26 50 33
SLOVENIA 27 44 27
SPAIN 28 38 24
SWEDEN 29 68 66
UNITED KINGDOM 30 48 67
AUSTRIA 1 51 44
BELGIUM 2 47 43
BULGARIA 3 25 7
CROATIA 4 17 17
CYPRUS 5 29 21
CZECH REPUBLIC 6 42 30
DENMARK 7 81 70
ESTONIA 8 53 62
FINLAND 9 68 53
FRANCE 10 57 64
GERMANY 11 50 18
GREECE 12 27 17
HUNGARY 13 38 22
ICELAND 14 84 49
IRELAND 15 44 43
ITALY 16 22 49
LATVIA 17 41 15
LITHUANIA 18 29 20
LUXEMBOURG 19 60 16
MALTA 20 37 65
NETHERLANDS 21 62 45
NORWAY 22 78 73
POLAND 23 28 30
PORTUGAL 24 37 18
ROMANIA 25 7 6
SLOVAKIA 26 48 37
SLOVENIA 27 46 31
SPAIN 28 38 27
SWEDEN 29 74 71
UNITED KINGDOM 30 40 71
AUSTRIA 1 54 54
BELGIUM 2 50 48
BULGARIA 3 23 12
CROATIA 4 25 26
CYPRUS 5 30 25
CZECH REPUBLIC 6 29 36

132
 DENMARK 7 85 77
ESTONIA 8 48 65
FINLAND 9 69 59
FRANCE 10 60 69
GERMANY 11 49 25
GREECE 12 36 26
HUNGARY 13 37 28
ICELAND 14 81 56
IRELAND 15 45 46
ITALY 16 21 56
LATVIA 17 35 20
LITHUANIA 18 34 32
LUXEMBOURG 19 56 26
MALTA 20 32 70
NETHERLANDS 21 79 46
NORWAY 22 76 73
POLAND 23 23 32
PORTUGAL 24 38 25
ROMANIA 25 5 8
SLOVAKIA 26 33 44
SLOVENIA 27 52 36
SPAIN 28 44 32
SWEDEN 29 78 73
UNITED KINGDOM 30 41 77

Hypotza H2

POUITENOS
JEDNOTLIVCI POUVAJCI
EGOVERNMENTU -
ROK 2013 KRAJINA INTERNET NA INTERAKCIU S
ELEKTRONICKCH SLUIEB
VEREJNOU SPRVOU (%)
VEREJNEJ SPRVY.
VARIABLE: countcod E_gov interaction
AUSTRIA 1 73 54
BELGIUM 2 65 50
BULGARIA 3 55 23
CROATIA 4 56 25
CYPRUS 5 61 30
CZECH REPUBLIC 6 60 29
DENMARK 7 71 85
ESTONIA 8 80 48
FINLAND 9 79 69
FRANCE 10 73 60
GERMANY 11 61 49
GREECE 12 59 36
HUNGARY 13 48 37
ICELAND 14 76 81
IRELAND 15 76 45
ITALY 16 72 21
LATVIA 17 73 35
LITHUANIA 18 72 34
LUXEMBOURG 19 56 56
MALTA 20 86 32
NETHERLANDS 21 80 79
NORWAY 22 72 76
POLAND 23 65 23
PORTUGAL 24 77 38
ROMANIA 25 36 5
SLOVAKIA 26 43 33
SLOVENIA 27 73 52
SPAIN 28 79 44
SWEDEN 29 78 78
UNITED KINGDOM 30 64 41

133