Stratgia rozvoja elektromobility v Slovenskej republike

a jej vplyv na nrodn hospodrstvo Slovenskej republiky

Obsah
vod ........................................................................................................................................... 3
1 Vymedzenie odbornej terminolgie a definovanie zkladnch pojmov ........................... 5
2 Zahranin sksenost a implikcie vybran prklady .................................................... 7
2.1 Formy podpory elektromobility vo svete ........................................................................... 11
3 Charakteristika vchodiskovho stavu v SR ................................................................... 16
3.1 Analytick rmec a historick kontext............................................................................... 16
3.2 Prleitos pre hospodrsky rast ......................................................................................... 17
3.2.1 Rastov impulz pre existujci priemysel ....................................................................... 18
3.2.2 Diverzifikcia primrnych energetickch zdrojov a finann spory ............................ 20
3.2.3 Vhodn cestn infratruktra ako predpoklad efektvnej implementcie ....................... 21
3.3 Prleitos zmeni negatvny dopad dopravy na zdravie a ivotn prostredie ................. 22
3.3.1 Emisie z dopravy ............................................................................................................. 23
3.3.2 Vplyv zneisujcich ltok z dopravy na zdravie obyvatestva ..................................... 24
3.3.3 Ekonomick dopad emisi z dopravy .............................................................................. 25
3.3.4 Potencil elektromobility pre znenie mnostva zdraviu kodlivch ltok sklenkovch
plynov v ovzdu ...................................................................................................................... 25
3.3.5 Hluk z dopravy ................................................................................................................ 26
3.3.6 Vplyv hluku na zdravie obyvatestva.............................................................................. 26
3.3.7 Ekonomick dopad hluku................................................................................................ 27
3.3.8 Potencil elektromobility pre znenie hluku .................................................................. 27
3.4 Iimpulz pre vskum, vvoj a inovcie ............................................................................... 28
3.5 Scenre vvoja potu plug-in hybridnch a elektrickch vozidiel v SR ........................... 30
4 Ciele stratgie rozvoja elektromobility............................................................................. 34
5 Nvrh systmovch nstrojov pre podporu rozvoja elektromobility ............................. 36
Zver ........................................................................................................................................ 42
Zoznam pouitch skratiek a pojmov .................................................................................. 43
Zoznam tabuliek ..................................................................................................................... 44
Zoznam grafov a obrzkov ................................................................................................... 45
Zoznam prloh ........................................................................................................................ 46
Prlohy ..................................................................................................................................... 47

2
vod

Nvrh Stratgie rozvoja elektromobility v Slovenskej republike a jej vplyv na nrodn

hospodrstvo Slovenskej republiky mapuje situciu elektromobility vo vybranch ttoch
Eurpskej nie (preferenn tty - Nemeck spolkov republika, Raksko, tty V4),
analyzuje odporania vyplvajce zo strategickch dokumentov Eurpskej nie a navrhuje
politiku podpory elektromobility na Slovensku. Stratgia je vypracovan v snahe napomc
rozvoju automobilovho priemyslu a elektromobility na Slovensku, ako aj z dvodu podpory
rastu priemyselnej vroby zaloenej na zvyovan jej konkurencieschopnosti prostrednctvom
inovci a inovatvnych technolgi a z dvodu vytvorenia Slovenskej platformy
pre E-mobilitu.

Dokument m za cie iniciova systematick podporu a rozvoj elektromobility,

ako perspektvneho odvetvia automobilovho priemyslu. Medzi parcilne ciele stratgia
zarauje: zvenie objemu, resp. prlevu zahraninch investci a tvorby pracovnch miest
v tch odvetviach, ktor s systmovou infratruktrou, technologickm vybavenm,
ako i produkciou subdodvatesky previazan s odvetvm elektromobility; rast sofistikovanej
priemyselnej produkcie a vrobnch sluieb s vyou pridanou hodnotou; posilnenie
domceho dopytu a exportnej vkonnosti automobilovho priemyslu a nrodnho
hospodrstva; znenie zneistenia exhaltmi a pokles akustickho hluku spsobenho
dopravou s pozitvnym dopadom na udsk zdravie a ivotn prostredie; rozrenie
vedecko-vskumnej innosti a posilnenie inovanho potencilu v oblasti elektromobility,
ako relevantnej sfry znalostne orientovanej ekonomiky.

Proces prpravy dokumentu

Stratgia bola vypracovan v spoluprci s Pracovnou skupinou pre elektromobilitu MH SR.
lenmi Platformy s rezorty ttnej sprvy, zstupcovia Zvzu automobilovho priemyslu,
zstupcovia Slovenskej asocicie pre elektromobilitu, zstupcovia energetickch spolonost,
zstupcovia spolonost automobilovho priemyslu, zstupcovia obianskych zdruen
psobiacich v oblasti elektromobilizmu, zstupcovia vedy a vskumu (univerzt
a vskumnch intitci), zstupcovia samosprv (Zdruenie miest a obc Slovenska)
a zstupcovia profesijnch a stavovskch organizci.

truktra dokumentu
Dokument je rozdelen do piatich celkov. V vodnch kapitolch vymedzuje odborn
terminolgiu a definuje zkladn pojmy a nadvzuje na zahranin sksenost a implikcie
na zklade vybranch prkladov. V alch kapitolch sa zaober charakteristikou
vchodiskovho stavu v Slovenskej republike a definuje ciele stratgie rozvoja
elektromobility prostrednctvom nvrhu systmovch nstrojov pre podporu a rozvoj
elektromobility. Sbor systmovch nstrojov pre podporu a rozvoj elektromobility
m v tejto fze dokumentu len odporac charakter a bude rozpracovan v slade s prpravou
dokumentu Komplexn stratgia zavdzania alternatvnych palv v Slovenskej republike
a jej vplyv na nrodn hospodrstvo z pohadu potencilnych monost a potrieb Slovenskej
republiky.

3
Nadvznos na ostatn strategick dokumenty
Pri vypracovan materilu sa vychdzalo zo tatistickch dajov tatistickho radu SR,
analytickch poznatkov Medzinrodnej energetickej agentry, Ministerstva hospodrstva SR,
Pracovnej skupiny pre elektromobilitu MH SR, CARS 2020, tdi a prieskumov
a z podkladov medzinrodnch intitci realizovanch v obdob rokov 2010 a 2014
v oblastiach tkajcich sa elektromobility. Dokument nadvzuje na prijat strategick
dokumenty a iniciatvy:
Poznatkami k prosperite - Stratgia vskumu a inovci pre inteligentn pecializciu
Slovenskej republiky;
Dopravn politika SR do roku 2015 a Stratgia rozvoja dopravy SR do roku 2020;
Eurpa 2020 - Stratgia na zabezpeenie inteligentnho, udratenho a inkluzvneho
rastu;
Iniciatva Horizont 2020 pre vedu a vskum;
Nrodn stratgia rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v Slovenskej republike;
Nrodn akn pln pre energiu z obnovitench zdrojov SR;
Energetick politika SR;
Rmcov stratgia odolnej energetickej nie s vhadovou politikou v oblasti zmeny
klmy;
SET Plan Eurpsky strategick pln energetickch technolgi;
Smernica Eurpskeho Parlamentu a Rady 2009/28/ES o podpore vyuvania energie
z obnovitench zdrojov energie a o zmene a doplnen a nslednom zruen smernc
2001/77/ES a 2003/30/ES;
Smernica Eurpskeho parlamentu a Rady 2014/94/E o zavdzan infratruktry
pre alternatvne paliv;
Strategick pln rozvoja dopravnej infratruktry v SR do roku 2020;
Stratgia rozvoja verejnej osobnej a nemotorovej dopravy SR do roku 2020.

4
1 Vymedzenie odbornej terminolgie a definovanie zkladnch
pojmov

Kov pojmy pre ely tohto dokumentu s definovan nasledovne:

ELEKTROMOBILITA
Elektromobilita, resp. elektrick mobilita, je cestn dopravn systm zaloen na dopravnch
prostriedkoch, ktor s pohan elektrickou energiou. Centrlnym elementom takhoto
dopravnho systmu s elektrick vozidl, doplnen o nabjaciu infratruktru, vhodn
informan technolgie a legislatvu. Okrem budovania nabjacej infratruktry nevyaduje
elektromobilita iadne pecilne zsahy do cestnej infratruktry.

ELEKTRICK VOZIDLO
Elektrick vozidlo je pohan vhradne elektrickm motorom. Elektrick energia
je dodvan do elektrickho motora zo zsobnka elektrickej energie (batri), ktor
je nabjan externe z elektrickej sstavy alebo me by nabjan aj interne za pomoci
spaovacieho motora alebo systmom palivovch lnkov.
Medzi elektrick vozidl patria:
elektrick automobil (osobn alebo nkladn automobil, autobus),1
elektrick motocykel,
elektrick bicykel.
Elektrick vozidl s:
batriov elektrick vozidl
(BEV = BATTERY ELECTRIC VEHICLE)
Oznauje len plne elektrick vozidl, ktor pouvaj batriu ako jedin zdroj energie.
batriov elektrick vozidl s predenm dojazdom
(REEV = RANGE EXTENDER ELECTRIC VEHICLE)
Oznauje vozidl vybaven elektrickm aj spaovacm motorom. Spaovac motor
je pouvan vlune na dobjanie batrie za elom predenia dojazdu.
elektrick vozidl vybaven palivovmi lnkami
(FCEV = FUEL CELL ELECTRIC VEHICLE)
Oznauje vozidl vybaven elektrickm motorom, ktor je pohan elektrickou
energiou vyprodukovanou v palivovch lnkoch. Elektrick energia (spolu s vodnou
parou ako alm produktom) vznik v palivovch lnkoch ako vsledok reakcie
kyslka (zo vzduchu) a vodka (uloenho vo vodkovej ndri).

V niektorch publikcich sa definuje pojem plug-in elektrick vozidlo (PEV) ako spolon
oznaenie pre nasledujce elektrick vozidl: plne elektrick vozidlo (BEV), batriov vozidlo
s predlenm dojazdom (REEV) a plug-in hybridn vozidlo (PHEV).

PLUG-IN HYBRIDN ELEKTRICK VOZIDLO

(PHEV = PLUG-IN HYBRID ELECTRIC VEHICLE) oznauje vozidlo s iastone
elektrifikovanm pohonom a monosou dobjania batrie z elektrickej siete. Tieto vozidl
s dleitou technolgiu pri prechode k vyuvaniu elektrickch vozidiel.
HYBRIDN ELEKTRICK VOZIDLO
(HEV = HYBRID ELECTRIC VEHICLE) oznauj vozidlo pohan spaovacm motorom,
ktormu me najm pri rozbiehan iastone asistova elektrick motor. Akumultor
1
) Skrtene: elektromobil, elektrovozidlo alebo elektroauto.
5
takchto vozidiel nie je mon nabja z elektrickej siete a vyuva iba elektrick energiu
zskan pri spomaovan automobilu. Takto vozidl s kontruovan s cieom vyui
elektrick trakciu iba ako doplnok k spaovaciemu motoru, a preto sa v zsade nejedn
o elektrick vozidl.
Hybridn elektrick vozidl, z dvodu absencie monosti externho nabjania zo siete,
nie s predmetom tohto dokumentu.
Zkladn rozdiely medzi jednotlivmi typmi vozidiel z hadiska mnostva vypanch
exhaltov sklenkovch plynov a zneisujcich ltok, spotreby foslnych palv alebo
elektrickej energie, resp. monosti ich nabjania/dopania paliva s uveden
v prlohe . 1.
Prloha . 2 dokumentuje kategorizciu vozidiel s plne a iastone elektrifikovanm
pohonom, tak ako je pouit pre ely tohto dokumentu. Rovnak kategorizciu pouva
Medzinrodn agentra pre energetiku (IEA) a alie intitcie.

INFRATRUKTRA PRE ELEKTROMOBILY

Infratruktra pre elektromobily oznauje najm nabjaciu infratruktru pre dobjanie
zsobnka elektrickej energie (batrie) elektrickho vozidla elektrickou energiou z elektrickej
siete alebo technick rieenia, ktor umonia vmenu batri v elektrickch
vozidlch s nslednm nabjanm poas uskladnenia. V budcnosti sa me infratruktra
pre elektromobily rozri o infratruktru pre vyuitie palivovch lnkov alebo o vmenu
elektrolytov batri.

INFORMAN TECHNOLGIE
Informan technolgie predstavuj informan a technologick zzemie, ktor umouje
dtov komunikciu medzi astnkmi systmu elektromobility, vzjomn interoperabilitu
s cieom sprstupnenia nabjania pre zkaznkov bez obmedzenia, spsob ztovania
za nabjanie, bezpen vmenu dt a medzinrodn kompatibilitu.

6
2 Zahranin sksenost a implikcie vybran prklady
Predpokladan rozvoj elektromobility vo svete:

Tak ako v doprave bolo 19. storoie storom pary, 20. storoie bolo storom ropy,
je pravdepodobn, e 21. storoie bude prve storom alternatvnych pohonov a medzi nimi
elektrickho pohonu.
Na dosiahnutie toho, aby sa stal elektrick pohon konkurencieschopnm, je potrebn njs
spsoby lacnejej produkcie elektrickch vozidiel, vyriei spsob jednotnho nabjania
a zavies nstroje priamej, ako aj nepriamej podpory pre rozvoj hromadnej vroby
elektrickch vozidiel, a to nie len osobnch, ale aj nkladnch, ako aj nstroje podpory
vyuvania elektromobilov v benej prevdzke.
Zniovanie vrobnch nkladov a akceptovaten cena pre koncovho zkaznka bude
vznamnm spsobom rozhodova o rozren elektrickch vozidiel. Tie bude dleit
postupne rozvja infratruktru pre elektromobily, ktorej dostupnos tvor jeden
z najdleitejch nstrojov pre prekonanie predsudkov spotrebiteov vyplvajcich
z dojazdu elektromobilov.

Pri odhadovan potu elektromobilov v budcnosti vychdza vina odbornch tdi

z dekompozcie nkladov na ich vrobu a predpokladov o tom ako sa tieto zloky bud
vyvja v ase a najm ako ich ovplyvn vekosriov produkcia.
Sptnou kalkulciou sa zska oakvan vvoj cien vozidiel s elektrickou trakciou. Medzi
najvznamnejie organizcie, ktor sa venuj odhadom vvoja elektromobility patria
Medzinrodn energetick agentra, Boston Consulting Group, alebo Pike Research. Odhady
podielu elektrickch ut na predaji mono njs aj v nrodnch stratgich rozvoja
elektromobility jednotlivch ttov.

Medzinrodn energetick agentra (IEA), ktorej lenom je aj Slovensk republika,

zadefinovala v dokumente Energy Technology Perspectives 2010 BLUE Map Scenario,
skladbu predaja novch osobnch a ahkch itkovch vozidiel poda technolgie pohonu
do roku 2050.2

Obr. 1 Prognza predaja osobnch a ahkch itkovch vozidiel

Zdroj: [IEA;20134]

2
) Zdroj: Medzinrodn energetick agentra (IEA).
Dostupn na: http://www.iea.org/publications/freepublications/publication/EV_PHEV_Roadmap.pdf.

7
Eurpske zdruenie vrobcov automobilov (ACEA) oznmilo, e predaj elektromobilov
a hybridov v Eurpe v roku 2014 vzrstol o polovicu v porovnan s predchdzajcim
rokom na 97 791 predanch ut. Z celkovho potu tvoria ist elektromobily pribline 60 %.

Kov je poznanie, e poda IEA bude v roku 2050 len vemi mal as automobilov
pohan spsobom ako ho poznme dnes: zihovm, prpadne vznetovm motorom, ktor
prostrednctvom prevodovky priamo poha jednu alebo obe npravy. IEA odhaduje, e poet
takchto ut zane klesa po roku 2020 a tento pokles sa udeje v prospech plne alebo
iastone elektrickch vozidiel. Toto poznanie je dleit vzhadom na to, e Slovensko
je vznamn krajina z hadiska produkcie automobilov a m zujem, aby si toto postavenie
dlhodobo udralo.

Prvmi rokmi, kedy sa predpokladaj nrasty plug-in hybridnch a plne elektrickch

automobilov, bud roky 2015 a 2016. Nasledujci obrzok graficky zobrazuje vvoj
predajnosti pecificky EV a PHEV vozidiel do roku 2050.3

Obr. 2 Prognza predaja elektrickch vozidiel poda reginu

Zdroj: [IEA5]

IEA v roku 2020 celosvetovo uvauje s predajom 2 milinov batriovch elektrickch

vozidiel (BEV) a 4,9 milinov plug-in hybridnch vozidiel (PHEV), ktor nebud plne
elektrick, ale bud ma monos nabjania batrie z elektrickej siete. Toto predstavuje 7,1 %
podiel z celkovho predaja automobilov vo svete.

Celkov pozvon nrast elektromobilov v nasledujcich rokoch nebude rovnak vo vetkch

sektoroch automobilovej prepravy. Predpokladme, e naprklad v medzinrodnej kaminovej
preprave nedjde k vraznejiemu presadeniu sa technolgie batriovch elektrickch
automobilov. Naopak, v sektore ahkej nkladnej (cestnej) prepravy djde k presadeniu
elektrickch automobilov u v uritom asovom predstihu, v porovnan s vinovm trhom
osobnch automobilov. Uveden potvrdzuje i vrok profesora Martina Witschela
z Fraunhoferovho intittu pre systmy a inovan vskum.

3
)Zdroj: Medzinrodn energetick agentra (IEA).
Dostupn na: http://www.iea.org/publications/freepublications/publication/EV_PHEV_Roadmap.pdf.
8
 V porovnan so sektorom osobnch automobilov, elektromobilita je u dnes vemi
atraktvna v sektore nkladnch vozidiel.

V nasledujcej tabuke s uveden relevantn odborn odhady vvoja elektromobility

vo svete k roku 2020.

Tab.1 Prognzy podielu elektrickch vozidiel k roku 2020

Podiel na trhu Poet kusov

Zdroj Rozsah vozidiel
v% v mil.
Boston Consulting Group4,5 PEV 8% -
Medzinrodn energetick PEV 7,1 % 6,9
agentra6 BEV 2,1 % 2
Deutsche Bank7 PEV 3% 3
PEV 1,8 % 1,8
Pike Research8
BEV 1,0 % 0,95
Zdroj: [Zdroj uveden pre kad prognzu v poznmke pod iarou]

Z pohadu Slovenskej republiky je podstatn, e Eurpa bude jednm z najdleitejch trhov

pre elektrick automobily. Napr. spolonos Boston Consulting Group sa v tdii z roku 2011
zamerala na odhadnutie podielov, ak elektrick aut dosiahnu v jednotlivch astiach sveta.
Nasledujci graf uvdza porovnanie odhadovanej spenosti plug-in elektrickch vozidiel
(PEV) ako ich podiel na celkovej predajnosti automobilov na tyroch najdleitejch trhoch
sveta v roku 2020.9

0% 5% 10% 15%

Eurpa 12%

na 9%

Japonsko 8%

U.S. 5%

Obr. 3 Prognza podielu plug-in elektrickch vozidiel k roku 2020 poda reginu
Zdroj: [Boston Consulting Group7]

4
) Scenr uvauje s vchodiskovou cenou ropy 180$ (135 Eur) za barel v roku 2020.
5)
) BCG; Powering autos 2020. The Era of the Electric Car?; jl 2011.
6
) International Energy Agency; Technology Roadmap. Electric and plug-in hybrid electric vehicles; jn 2011.
7
) Deutsche Bank Research; Elektromobility. Falling costs are a must; oktber 2011 .
8
) Pike Research; Electric Vehicle Market Forecasts. Global Forecasts for Light Duty Hybrid, Plug-in Hybrid,
and Battery Electric Vehicles: 2012-2020; december 2012.
9
) Zdroj: Boston Consulting Group. Uvauje scenr s vchodiskovou cenou ropy 180$ (135 Eur) za barel
v roku 2020.
9
Z pohadu Slovenska je najdleitej vvoj na eurpskom trhu, na ktor je smerovan
vina produkcie slovenskch automobilovch spolonost. pecifick pozornos
v nasledujcich rokoch bude vhodn zamera najm na nemeck trh.

Nemecko, najdleitej exportn partner Slovenska, sa netaj ambciami sta sa svetovm

ldrom v elektromobilite.

Uveden skutonos podiarkuje dleitos prleitost, ktor elektromobilita prina

slovenskm podnikom. Vyspelejie automobilov trhy zpadnej Eurpy bud truktru
dopytu meni rchlejie ako trhy v regine V4.
Nasledujca tabuka dokumentuje predpokladan vvoj v reginoch, ktor s hospodrsky
najdleitejie pre slovensk ekonomiku, priom tabuka uvdza len poty elektrickch
plug-in vozidiel (PEV).

Tab. 2 Ciele a prognzy pre podiel elektrickch vozidiel k roku 2020 v Eurpe

Podiel na trhu /
Zdroj Regin
poet vozidiel

strategick cie pre rok 202010 Franczsko 2 000 000

Nrodn
strategick cie pre rok 202011 Nemecko 1 000 000
ciele
strategick cie pre rok 202012 Raksko 250 000
Roland Berger Strategy Eurpa (2025) 50 %
Odborn
Consultants CEE13 (2025) 23 %
odhady
Boston Consulting Group Eurpa (2020) 12 %
Zdroj: [Zdroje s uveden pre kad prognzu samostatne v poznmke pod iarou]

Pokia elektrick automobily v roku 2020 zskaj 10-percentn podiel z novo prihlsench
automobilov v Eurpe, ne, USA a Japonsku, elektromobilita len v hodnote
novovyprodukovanch automobilov dosiahne obrat 200 mld. Eur. K tomu je potrebn
pripota nklady na vybudovanie fyzickej a informanej infratruktry.

Konzultan spolonos Roland Berger odhaduje, e vznamnmi pouvatemi elektrickch

vozidiel bud firemn zkaznci, ktorch podiel na tomto trhu bude rs a na 70 % vetkch
zkaznkov v roku 2020. Potom sa k nim pripoja aj skromn pouvatelia, vaka omu
nastane po roku 2020 hlavn boom elektromobility. Odhaduje sa, e v roku 2025 a polovica
novoregistrovanch ut v Eurpe bude ma plne alebo iastone elektrick pohon. V strednej
a vchodnej Eurpe by takto pohon malo ma takmer kad tvrt vozidlo.

10
)Zdroj: http://www.ieahev.org/by-country.
11
)Zdroj:
http://www.gtai.de/GTAI/Content/EN/Invest/_SharedDocs/Downloads/GTAI/Brochures/Industries/electromobili
ty-in-germany-vision-2020-and-beyond.pdf.
12
)Zdroj: http://europa.eu/rapid/press-release_IP-13-40_en.htm.
13
) Stredn a Vchodn Eurpa (Central and Eastern Europe).
10
Vsledky tdie Eurpskej komisie (Clean Transport Systems)14 z novembra 2011
potvrdzuj, e elektrick energia je v dlhodobom horizonte povaovan za najdleitejie
palivo pre odvetvie dopravy. V sasnosti je elektrina najreprezentatvnejou alternatvou
k rope pre cestn a eleznin dopravu a pre rzne typy cestnch vozidiel vybavench
elektrickou trakciou.

Z uvedenho vyplva, e elektromobilita vrazne ovplyvn automobilov trhy, prinesie

so sebou nroky na nov kompetencie pri nvrhu a vrobe automobilov, ako aj ich
komponentov. Viacer tdie sa zhoduj, e pri nraste podielu elektromobilov na celkovej
vrobe automobilov, nastane aj trukturlna zmena v podobe posilnenia postavenia
dodvateov, nakoko doteraz bolo kov know-how koncentrovan najm u vrobcov
vo vrobe a vvoji motorov. Tieto sa vak pri elektromobilite bud postupne nahrdza
technologickmi celkami, v ktorch u bola dosiahnut podstatne vyia miera tandardizcie.
irie uplatnenie pre subdodvatesk reazec, podporen rozvojom silnch
elektromobilovch trhov v zpadnej Eurpe a postupnm nrastom vznamu trhov
v susednch ttoch, prina jedinen prleitos pre slovensk ekonomiku.

2.1 Formy podpory elektromobility vo svete

Prostrednctvom vhodnch nstrojov hospodrskej politiky sa vldy snaia docieli, aby

prvotn podporn mechanizmy natartovali rozvoj, ktor podnieti a urchli aktivity
skromnho sektora. Vldy musia vytvra tak technologicky pecifick politiky, ktor
vyhovuj rznym elom dopravy, t.j. rznym jazdnm reimom a druhom dopravy. Tieto
musia spa vetky aspekty trvalo udratenho rozvoja, a to ekonomick, environmentlny
ako aj socilny, tzn.:
1. Zabezpeenie hospodrskeho rastu: priemyseln konkurencieschopnos a energetick
bezpenos.
2. Zabezpeenie minimalizcie negatvnych vplyvov dopravy na zdravie a ivotn
prostredie.
3. Udranie a zvenie zamestnanosti a kvality ivota obyvatestva.
Priama alebo nepriama forma podpory elektromobility je vo svete vemi rozren, vaka
omu sa vytvra zklad pre dynamick rozvoj tohto odvetvia.

Cieom podpory je vdy oivenie a rozbeh priemyslu tak, aby bola zabezpeen jeho ivotaschopnos
aj v budcnosti po ukonen podpornch opatren.

V sasnosti sa vyuva viacero foriem podpornch mechanizmov, ktor maj za cie

preklen prekky brniace spenmu presadeniu elektromobility v praxi.
Popri finannch stimuloch vo forme priamych dotci pri kpe elektrickch vozidiel,
i ave na daniach a poplatkoch, poskytuj jednotliv vldy alebo samosprvy aj nefinann
vhody (napr. prvo prednostnej jazdy vo vyhradench jazdnch pruhoch) s cieom
motivova zkaznkov vo vej miere vyuva elektrick vozidl. alou formou podpory
je vstavba infratruktry, podpora zavdzania sluieb spojench s elektromobilitou

14
) Zdroj: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2013:0017:FIN:EN:PDF.

11
a investcie nielen do zkladnho, ale aj aplikovanho vskumu, ako aj testovanie v relnych
podmienkach.
Najastejie formy podpory mono charakterizova nasledovne:
Dotcie pri kpe elektrickho vozidla (tzv. purchase incentives), resp. avy na daniach
a poplatkoch spojench s jeho prevdzkou, poskytovan i u priamou formou alebo
prostrednctvom daovch av. Touto formou podpory dochdza k zneniu nkladov
na kpu, resp. prevdzku elektrickho vozidla.
Regulcia dopravy. Tmto spsobom sa zvhoduj elektrick vozidl, naprklad pri
vyuvan vyhradench pruhov pre hromadn dopravu alebo pri parkovan na verejnch
parkoviskch. S vyuvan naprklad v Nrsku alebo v holandskom Amsterdame.
Pilotn projekty a modelov reginy. Granty alebo spolufinancovanie pre projekty
rozvjajce sksenosti a kompetencie v regine. Takto projekty v irokom meradle
funguj naprklad v Nemecku a Raksku.
Emisn a environmentlne obmedzenia. Prkladom takejto formy podpory je zna
s nzkymi emisiami v centre Londna. Elektromobily maj podstatne zjednoduen vstup.
Priorita pri registrcii. Takto forma podpory je mon v tch krajinch, v ktorch
sa poet novch automobilov reguluje obmedzenm vydvanm registranch znaiek.
Prkladom je prioritn registrcia elektrickch automobilov v nskom Pekingu.
Verejn obstarvanie. Pri tejto forme podpory samotn zloky ttnej sprvy,
samosprvy alebo podniky so ttnou asou, vyhlasuj verejn sae s kritriami
zvhodujcimi elektrick vozidl, alebo cielene obstarvaj prve elektrick vozidl
a infratruktru. Prkladom je obstaranie vye 500 sluobnch elektrickch vozidiel
ttnou sprvou v Estnsku.

Vetky tty, ktor prijali niektor z foriem podpory, zaznamenali vrazn krok vpred
a stali sa regionlnymi ldrami v elektromobilite. alej uvdzame tie formy podpory
elektromobility vo svete,15 ktor maj relevanciu pre slovensk podmienky, alebo mu sli
ako inpircia:

Japonsko: V Japonsku forma podpory spova v jednorazovom prspevku na nkup

elektrickch vozidiel v prepote viac ako 7 800 EUR a odpusten alch dan pri kpe
vozidla vo vke takmer 4 300 EUR (da poda hmotnosti, prihlasovacia da). Okrem
toho je poas prvch 5 rokov prevdzky elektrickho vozidla poskytovan 50 % ava
na cestnej dani, v niektorch reginoch je daov ava dvojnsobn, o predstavuje
sporu takmer 1 200 EUR. Japonsko je dlhodobo svetov lder v elektromobilite. Prv
komerne dostupn hybrid (Toyota Prius), rovnako ako prv elektromobil (Mitsubishi i-
MiEV) a prv stredne vek elektroauto (Nissan Leaf) pochdzaj z Japonska. U v roku
2010 dosiahol predaj hybridov 10 % podiel na celkovom pote predanch ut v Japonsku
(zdroj: Boston Consulting Group). V roku 2011 bolo na japonskch cestch 1,4 milina
hybridov a 9 tis. elektromobilov (BEV), priom pre porovnanie v Nemecku bolo
v rovnakom obdob pribline 4,5 tis. elektromobilov a v Nrsku 5,5 tis. Nabjacia
infratruktra je znane rozvinut, iba DC rchlonabjacch stanc (CHadeMO)
je v Japonsku 833 kusov (stav k januru 2013). Z pomedzi ostatnch krajn m Japonsko
najambiciznej vldny cie pre rok 2020, a to 20-30 % hybridov a 15-20 % elektrickch
vozidiel z celkovho potu vozidiel.
USA (Kalifornia): V tte Kalifornia v USA m priama podpora kpy ekologickch
vozidiel dve zloky. Jednou je daov ava federal tax credit (spolon pre vetky tty
USA) pre nov elektrick vozidl. Presn vka je zvisl od vekosti batrie

15
) Zdroj: http://www.teslamotors.com/en_EU/incentives/EU.
12
 a jej maximlna vka je 7 500 $ (5 640 Eur). Druhou zlokou je sptn preplatenie max.
2 500 $ (1 880 Eur) po kpe vozidla, tie v zvislosti od konkrtneho modelu. Nepriama
podpora zaha monos vyuva "high occupancy" jazdn pruhy (jazdn pruhy
vyhraden pre vozidl s vm potom pasaierov na palube) bez obmedzen. Viacer
mest umouj zrchlen povoovanie vstavby nabjacch stanc a bezplatn
parkovanie. tt Kalifornia sa stal najvm trhom pre ekologick vozidl v rmci USA.
Nrsko: V Nrsku s pri kpe elektromobilu odpusten vetky jednorazov dane
a poplatky, ktor s v Nrsku extrmne vysok a dosahuj takmer 100 % ceny auta.
alie formy podpory pre tieto vozidl s: odpustenie vetkch mtnych poplatkov
a cestnej dane, parkovanie na verejnch parkovacch miestach zdarma a monos
vyuva jazdn pruhy pre autobusy. Poda ACEA v roku 2014 zaznamenalo Nrsko
najvy predaj elektromobilov z pomedzi ttov E. Takisto Nrsko zaznamenalo
i najv podiel registrci elektromobilov na celkovom predaji s potom 13,7 %. Viac
ako polovica celkovo predanch elektromobilov v E sa predalo v Nrsku, a to vaka
daovm avm poskytovanch pre oblas elektromobility. To vo vraznej miere
prispelo k zveniu elektromobilov vo verejnej doprave.
Nemecko:16 V Nemecku s elektrick vozidl osloboden od platenia cestnej dane
po dobu 5 rokov od prvho prihlsenia vozidla. Samotn daov zaaenie vyplvajce
z vlastnctva automobilov nie je v Nemecku tak vysok ako naprklad v Nrsku, Dnsku,
i Holandsku, a preto nevznik pre potencilnych zujemcov o elektromobily dostatone
siln motivcia ako je tomu v tchto krajinch. Na druhej strane prebieha v Nemecku in
spsob podpory rozvoja elektromobility. Vytvorila sa platforma znma pod nzvom
Electromobility model regions 20092011, ktor v 8 vekch reginoch podporila sumou
130 milinov EUR aplikovan vskum a predovetkm relne testovanie v prevdzke,
tdie spotrebiteskho sprvania a vvoj komerne orientovanch sluieb v oblasti
elektromobility. Tto forma podpory je uniktna tm, e cez tieto projekty je stimulovan
strana ponuky, o je zsadn rozdiel oproti dopytovo orientovanm opatreniam vo zvyku
Eurpy. Celkovo na oblas rozvoja elektromobility v rokoch 2009-2011 vylenila
nemeck spolkov vlda 500 milinov Eur a na alie obdobie sa pota s 1 miliardou
Eur. Poda Eurpskej komisie malo Nemecko v roku 2011 najvy poet nabjacch
stanc z krajn E.
Raksko:17 podporuje rozvoj elektromobility na ttnej rovni daovmi avami.
Elektromobily s osloboden od platenia jednorazovej dane a s taktie osloboden
od spotrebnej a cestnej dane. Pre podniky je dotcia na nkup elektrickch vozidiel
vo vke 30 % z kpnej ceny a v prpade vyuitia elektromobilov pre ely cestovnho
ruchu je dotcia a do vky 50 % z kpnej ceny. Na regionlnej rovni sa podpora li,
v niektorch spolkovch krajinch vak je dotcia pri kpe elektromobilu a 4 000 Eur
v prpade, e majite zaobstar energiu potrebn na nabjanie z fotovoltickho systmu.
Vek as z elektromobilov je na cestch vaka ttom podporovanmu pilotnmu
projektu VLOTTE zavdzajcemu elektromobilitu do praxe. V Raksku je registrovanch
cca 1 484 elektromobilov.
Estnsko:18 V Estnsku sa kpa elektrickch vozidiel dotuje a do vky 18 tis. Eur.
Sumou 1 000 Eur je podporen nkup nabjacieho stojanu. Vznamnm krokom vpred
v elektromobilite bolo vybudovanie 163 rchlonabjacch stanc, ktor v podstate

16
) Zdroj: Electromobility model regions 20092011 = Electric Mobility in Pilot Regions.
http://www.now-gmbh.de/de/ueber-die-now/aufgabe/publikationen-download.html.
http://www.gtai.de/GTAI/Content/EN/Invest/_SharedDocs/Downloads/GTAI/Brochures/Industries/electromob
ility-in-germany-vision-2020-and-beyond.pdf.
17
) Zdroj: http://e-connected.at/content/f%C3%B6rderm%C3%B6glichkeiten-%C3%B6sterreich.
18
) Zdroj: http://elmo.ee/incentives/.
13
 kompletne pokryli cel krajinu a boli zrealizovan ako ttna zkazka. Okrem toho
estnska vlda zakpila 507 kusov elektromobilov Mitsubishi i-MiEV, priom sasou
obchodu bol predaj emisnch prv na zklade Kjtskeho protokolu. Estnsko je mal
krajina s 1,34 milinom obyvateov a ako jedin z reginu troch pobaltskch krajn plat
Eurom. M podobn vku HDP ako Slovensko (cca o 10 % niie) a takmer rovnak
cenov paritu, t.j. pomer nominlneho HDP voi kpnej sile obyvatestva.

Zhrnutie sksenost s rozvojom elektromobility vo vybranch lenskch krajinch Eurpskej

nie s uveden v prlohe . 3. Nasledovn tabuka uvdza formy podpory elektromobility
vo vybranch krajinch sveta, ktor motivuj ku kpe a vyuvaniu plne elektrickch vozidiel
(pravideln forma podpory m trvanie najmenej 5 rokov; nefinann podpora zaha
naprklad: parkovanie na vyhradench miestach, jazdu vo vyhradench pruhoch, vjazd do zn
miest uzavretch pre vozidl so spaovacm motorom a pod.).

Tab. 3 Prehad systmovch nstrojov podpory elektromobility vo svete19

Jednorazov Pravideln
forma podpory forma podpory Podpora pre
Krajina
odpustenie firmy
finann prspevok daov ava poplatku/dane
nefinann

Japonsko 7 800 Eur 4 300 Eur

USA do 5 640 Eur20 5 640 Eur

Kanada do 7 580 Eur

Nemecko

Franczsko 7 000 Eur daov ava

Vek 25 % z ceny
odpisy 100 %21
Britnia (max.5 900 Eur)
Taliansko 5 000 Eur
25 % z ceny 15 000 Eur, resp.
panielsko
(max.6 000 Eur) 30 000 Eur22
Holandsko odpisy 136 %17

Belgicko 3 500 Eur do 9 190 Eur odpisy 120 %17

19
) Zdroj: Prieskum Pracovnej skupiny pre elektromobilitu MH SR. 2013. Boli pouit nasledovn zdroje:
http://e-connected.at/content/f%C3%B6rderm%C3%B6glichkeiten-%C3%B6sterreich.
http://www.developpement-durable.gouv.fr/Bonus-Malus-2013.
http://elmo.ee/models.
http://www.greencarcongress.com/2011/05/spain-20110510.html#more.
http://en.wikipedia.org/wiki/Government_incentives_for_plug-in_electric_vehicles#United_States.
http://www.teslamotors.com/en_EU/incentives/EU.
20
)Vka a forma podpory sa li v zvislosti od konkrtneho reginu. Uveden s hodnoty z reginu
s najvznamnejou podporou.
21
)Odpisy v % z nadobdacej hodnoty elektromobilu.
22
)15 000 Eur pre vozidl kategrie N2; 30 000 Eur pre autobusy.
14
 Jednorazov Pravideln
forma podpory forma podpory Podpora pre
Krajina
odpustenie firmy
finann prspevok daov ava poplatku/dane
nefinann

Dnsko nad 2 000 Eur

formou
Nrsko daovch av
a odpisov
Fnsko

vdsko 4 500 Eur23

rsko odpisy 100 %

vajiarsko

Raksko do 4 000 Eur24 30-50 % z ceny25

do 18 000 Eur
Estnsko (na nabjaku do 18 000 Eur
1 000 Eur)
Malta daov ava
esk
republika
Posko
25 % z ceny
Rumunsko (max. 5 000
Eur)
Zdroj: [Pracovn skupina MHSR; 2013]

Analza referennch zahraninch aktivt a projektov relevantnch pre Slovensk republiku

a prehad vybranch prebiehajcich alebo u ukonench medzinrodnch aktivt a projektov
s uveden v prlohe . 4.
Ako vhodn mechanizmus systmovch nstrojov podpory elektromobility je potreba urenia
nepriamej podpory, a to naprklad formou odpustenia niektorch nkladov,
o je najtransparentnej a zrove administratvne najmenej nron spsob finannho
stimulovania rozvoja zujmu o elektrick vozidl.

23
) Podpora je limitovan pre prvch 5 000 registrovanch elektromobilov.
24
) Plat ak bude elektromobil nabjan elektrickou energiou vyrobenou z fotovoltickho systmu.
25
) 50 % z ceny elektromobilu plat, ak sa elektromobil vyuva v cestovnom ruchu.
15
3 Charakteristika vchodiskovho stavu v SR

Elektromobilita poskytuje viacer uniktne prleitosti, ktor sa tkaj:

Vkonnosti slovenskho hospodrstva a ekonomiky:

Orientcia aj na vrobu automobilov s alternatvnym pohonom a najm elektromobilov,
a s tm svisiacich sluieb, prispieva k zabezpeeniu udratenho hospodrskeho rastu.

Stavu ivotnho prostredia a zdravia obyvatestva:

Zavedenm elektromobility meme vaka spore emisi zdraviu kodlivch ltok
a sklenkovch plynov a zneniu hladn hluku z dopravy zmeni negatvne inky
dopravy na udsk zdravie a ivotn prostredie.

Vedy a vskumu:
Elektromobilita je odvetvm, ktor sa mus opiera o vsledky najnovieho vedeckho
bdania. Zapojenm domcich vskumnch kapact do vskumno-vvojovho procesu
v oblasti elektromobility sa zvyuje inovan potencil uplatniten vo viacerch
odvetviach, m sa urob vznamn krok k znalostne orientovanej ekonomike.

3.1 Analytick rmec a historick kontext

Poiatky elektromobility na zem Slovenska siahaj a do 19. storoia, kedy psobil

na krovskej akadmii v Bratislave benediktnsky kaz a profesor fyziky tefan Anin
Jedlik, ktor sa dokzatene podieal na vvoji elektromobilov a v rokoch 1827-1829 ako
prv na svete skontruoval model elektromotora. V roku 1842 pouil podobn elektromotor
na pohon vozka po koajniciach. spene sa tie zaoberal aj kontrukciou galvanickch
lnkov a akumultorov.

Na zaiatku 20. storoia patril elektrick pohon medzi tri najrozrenejie alternatvy k parou
a komi pohanej doprave. alie dve alternatvy boli plynov turbna a benznov motor.
Ke Ferdinand Porsche na prelome 19. a 20. storoia zanal s kontrukciou vozidiel,
pvodne sa zameral na elektrick trakciu. Postupom asu sa do popredia dostal benznov
motor s vntornm spaovanm, ktor dominuje v automobilizme cel 20. storoie.
Znovuzrodenie elektromobilu sa zaalo od roku 1990, kedy spolonos General Motors
predstavila svoj elektromobil EV-1. Tento elektromobil sa stretol so zujmom zo strany
spotrebiteov, mal atraktvny vzhad a dobr technick parametre a tie uvatesk
vlastnosti. Limitovan poet automobilov bol niekoko rokov k dispozci prostrednctvom
operatvneho leasingu, no spolonos General Motors ho neuviedla do predaja ani
vekosriovej vroby. Na Slovensku sa v roku 1994 v Bnovciach nad Bebravou zaalo
pracova na vvoji elektromobilu s projektom MicroEko. Vsledkom bol elektromobil, ktor
preiel homologizciou, zskal Zlat medailu na strojrskom vetrhu v Brne a bol pripraven
pre vrobu.

16
Mimoriadne spenm elektrifikovanm automobilom v modernej histri sa stal model Prius
japonskej automobilovej spolonosti Toyota. Hoci Prius ete nie je skuton elektrick
vozidlo, ale pouva tzv. hybridn technolgiu, v ktorej elektrick motor pri rozjazde
iastone asistuje benznovmu motoru, ide o vznamn krok. V sasnosti m jeden alebo
viacero takchto modelov v ponuke vina svetovch automobilovch spolonost.

Plne elektrick modely sriovej vroby sa v predaji zanaj objavova najm po roku 2010.
Volkswagen, druh najv automobilov koncern na svete, umiestnil vrobu svojho prvho
sriovo vyrbanho elektromobilu Volkswagen e-Up prve do Bratislavy.
Na zklade uvedenho je mon skontatova, e kad automobilov koncern m v ponuke
minimlne jeden model elektrickho automobilu. Najspenejmi elektrickmi autami
z pohadu predaja s Nissan Leaf, BMW i3, Renault Zoe a Tesla model S, ktor
je momentlne najvkonnejm elektromobilom na trhu.

3.2 Prleitos pre hospodrsky rast

Prleitos pre hospodrsky rast vyplva z nasledujcich skutonost:
elektromobilita je vo svete rastovm impulzom pre priemyseln odvetvia, ktor
s na Slovensku pozitvne udomcnen (automobilov, elektrotechnick, hutncky
priemysel a sektor informanch technolgi),
vybudovanie komplexnej nabjacej infratruktry pre podporu elektromobility
je na Slovensku relatvne mlo nron a nkladovo efektvne vaka vhodnej
topolgii existujcej cestnej infratruktry s dvomi kovmi cestnmi ahmi.

Prleitos rozvoja elektromobility na Slovensku dokumentuje nasledovn SWOT analza:

Tab. 4 SWOT analza prleitost rozvoja elektromobility na Slovensku

Siln strnky
Siln pozcia automobilovho priemyslu v nrodnom hospodrstve a rozvinut sie
dodvateov pre automobilov spolonosti.
Siln pozcia elektrotechnickho priemyslu v nrodnom hospodrstve.
Dostupnos odbornkov v technickch odboroch, vrtane IT.
Relatvne nzka cena prce v porovnan s kovmi trhmi pre elektromobilitu.
Fungujca platforma a odborn dialg zameran na rozvoj elektromobility v SR.
Vhodn energetick mix.

Slab strnky
Nzke vdavky na vskum a vvoj.
Nerozvinut vskumn zklada automobilovho priemyslu v SR.
Zaostvanie za okolitmi krajinami, okolit krajiny - najm Raksko a esk
republika, zaali elektromobilitu systematicky podporova s niekokoronm
predstihom.
Harmonizcia noriem a tandardov.
V sasnosti nedostaton infratruktra pre nabjanie elektromobilov.
Niia citlivos spolonosti na prijmanie ekologickch, resp. inovatvnych rieen.

17
Prleitosti
Znenie zvislosti na rope.
Znenie emisi a zneistenia v miestach koncentrcie dopravy.
Tvorba novch kvalifikovanch pracovnch miest.
Rozvoj vskumnej zkladne v niektorch oblastiach dotkajcich
sa elektromobility.
Inovan impulz pre automobilov spolonosti a ich dodvateov.
Tvorba novch inovatvnych obchodnch modelov a sluieb.
Postupne umon efektvnejiu integrciu najm mench, resp. loklnych OZE.
Vyuitie elektromobilov v inteligentnch energetickch sieach (smart grids).

Hrozby
Neefektvne vynaloen investcie na rozvoj elektromobility.
Zaostvanie za konkurennmi krajinami, nespech v stimulci investci
a zamestnanosti, Slovensko ostane istm importrom produktov a sluieb
elektromobility.
Oneskorenie zniovania cien vstupov vplyvom pomalho zavdzania spor
z rozsahu pri masovej produkcii.
Nesystmov ad hoc rieenia.
Zdroj: [Pracovn skupina MHSR, 2013]

3.2.1 Rastov impulz pre existujci priemysel

Slovensko je vedcou eurpskou krajinou v produkcii automobilov. Na naom zem psobia

tri vek automobilov spolonosti, na ktor je napojen mohutn subdodvatesk reazec.
Automobilov odvetvie je zdrojom nezanedbatenho potu pracovnch miest. Zamestnanos
v automobilovom priemysle, vrtane indukovanch pracovnch miest, predstavuje vye
200 000 zamestnancov.26
U dnes na Slovensku existuj, alebo sa pripravuj, zaujmav vrobn kapacity pre vrobu
elektromobilov (Volkswagen) alebo batri pre elektromobily (Panasonic).

Druhm v porad poda objemu priemyselnch trieb je hutncky priemysel, tesne

nasledovan elektrotechnickm priemyslom, ktor zamestnva cca 40 000 ud. Hutncky
a chemick priemysel maj vrazn podiel v subdodvateskom reazci pre odvetvie vroby
automobilov.

Vroba elektromobilov vyaduje zku spoluprcu automobilovho a elektrotechnickho

priemyslu. Na Slovensku tieto dve odvetvia vytvraj a 44 % vetkch trieb pochdzajcich
z priemyslu. Pre ich al rozvoj je nevyhnutn nasledova najnovie trendy, by pripraven
investova do novch technolgii a vyda sa smerom, ktor m dlhodob perspektvu. Ako
vyplva z odhadov Medzinrodnej energetickej agentry IEA i mnohch alch,
m produkcia elektromobilov strednodob a dlhodob rastov potencil.

26
) Zdroj: Zvz automobilovho priemyslu Slovenskej republiky; 2014.
18
Z tohto dvodu bude tento segment priemyselnej produkcie zkladom pre tvorbu
udratench pracovnch miest s vysokou mierou pridanej hodnoty a inovci.27

Podiely odvetv na trbch za vlastn vkony

a tovar v priemyselnej vrobe za rok 2014
0,6% 0,4%
1,2% 1,6%
0,6% 0,4% 0,9%
0,8%
5,2%
6,9% 2,0%
0,4%
2,7%
0,3%
34,4%
6,2%

2,2%
6,5%

5,7%
6,2%
5,2% 9,6%

10 11a12a 19 13 14 15 16

17 18 20 21 22 23

24 25 26 27 28 29

30 31 32 33
Obr. 4 Odvetvov skladba priemyslu Slovenskej republiky v roku 2014
Zdroj: [tatistick rad SR; 2015]: Ukazovate, poda ktorho sa vypotal percentulny podiel: Trby
za vlastn vkony a tovar v roku 201428.
Pouit legenda znzoruje jednotliv divzie poda tatistickej klasifikcie ekonomickch innost
SK NACE Rev. 2:
- 10 a 12 Vroba potravn, npojov a tabakovch vrobkov.
- 13 a 15 Vroba textilu, odevov, obuvi a koiarskych vrobkov.
- 16 a 18 Spracovanie dreva a vroba vrobkov z dreva a korku okrem nbytku; vroba predmetov zo slamy
a prtenho materilu.
- 19 a 21 Vroba koksu a rafinovanch ropnch produktov, chemikli, chemickch a farmaceutickch
vrobkov.
- 22 a 23 Vroba vrobkov z gumy a plastu a ostatnch minerlnych nekovovch vrobkov.
- 24 a 25 Vroba a spracovanie kovov a vroba kovovch kontrukci.
- 26 a 27 Vroba potaovch, elektronickch a optickch vrobkov a elektrickch zariaden.
- 28 Vroba strojov a zariaden i. n.
- 29 a 30 Vroba motorovch vozidiel, nvesov a prvesov a ostatnch dopravnch prostriedkov.
- 31 Vroba nbytku.
- 32 a 33 In vroba a oprava a intalcia strojov a prstrojov.

27
) Zdroj: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2013:0017:FIN:EN:PDF.
28
) Zdroj: http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=2709&sso=4&m_so=20&ic=23.

19
Uveden grafick zobrazenie dokumentuje, e najvy podiel na celkovch trbch
priemyselnej vroby dosahuje vroba motorovch vozidiel (SK NACE 29). S vznamnmi
podielmi prispievaj aj vroba elektroniky a elektrickch zariaden (SK NACE 26 a 27),
vroba strojov inde nezaradench (SK NACE 28), vroba kovov a kovovch kontrukci
(SK NACE 24 a 25), resp. vroba vrobkov z gumy a plastov (SK NACE 22).
Pre uveden odvetvia prinesie elektromobilita nov poiadavky nov druh dopytu, m
otvor nov monosti podnikania a priprav zabehnut odvetvia na spen prienik na nov
trhy.

Elektromobilita bude rastovm impulzom pre nrodn hospodrstvo

a inovcie.

Rozvjajci sa sektor elektromobility bude stimulova dopyt aj po informano-

komunikanch technolgich (IKT), ktor nevyhnutne potrebuje pre svoj rast a masov
nasadenie. IKT odvetvie produkuje vysok pridan hodnotu a je dleit z hadiska prjmov
ttneho rozpotu (24 % z celkovej zaplatenej dane z prjmu pochdzalo z IKT sektora,
priom celkovo z priemyslu to bolo len 16 %). U dnes s niektor slovensk IT spolonosti
aktvne na trhu rieen, ktor sa vyuvaj v elektromobilite.

Automobilov priemysel je jednm z hlavnch vvoznch odvetv slovenskho hospodrstva.

Vy dopyt po automobiloch vo svete bude znamena aj globlne vyiu produkciu
automobilov. Odhaduje sa, e zvenie produkcie automobilov v SR o 20 %, prostrednctvom
vyej produkcie automobilovch spolonost a ich subdodvateov, sa premietne do pribline
1 % trvalho rastu HDP.

3.2.2 Diverzifikcia primrnych energetickch zdrojov a finann spory

Vyuvanie elektromobility v doprave m priamy vplyv na znenie zvislosti Slovenska

od dovozu ropy a ropnch produktov. Vek vina elektrickej energie pochdza
v sasnosti z domcej produkcie, hoci najm s pouitm dovanch neobnovitench palv
(urn, plyn), no z menej asti i z domcich obnovitench zdrojov (vek vodn elektrrne)
a foslnych zdrojov (uhlie). Napriek tomu elektromobilita u dnes znamen vyiu
diverzifikciu primrnych energetickch zdrojov a zapojenie domcej ekonomiky
do energetickho dodvateskho reazca, ako je tomu pri konvennej doprave,
zvislej na palivch na bze ropy.

Uveden situcia nie je pecifick len pre Slovensko, k vyiemu vyuvaniu alternatvnych
palv v doprave drazne vyzva aj Eurpska komisia, a to aj kvli monm finannm
sporm. E v priemere dova 84 % spotrebovanej ropy, o predstavuje vo finannom
vyjadren hodnotu 1 miliardy Eur za de. To spsobuje deficit zahraninho obchodu
E vo vke a 2,5 % HDP. Vkyvy v cench ropy spsobili v poslednch tyroch rokoch
ron kodu 50 milird Eur. Potencil spor vetkch alternatvnych palv (LPG, LNG, CNG,
elektromobilita, biopaliv, vodk) predstavuje rone sumu 4,2 miliardy Eur pre rok 2020

20
a v roku 2030 to me by a 9,3 miliardy Eur (priom alia 1 miliarda Eur sa d rone
uetri vaka stlmeniu vkyvov na burze).29

Strategickm cieom Energetickej politiky Slovenskej republiky je dosiahnu

konkurencieschopn nzkouhlkov energetiku, zabezpeujcu bezpen, spoahliv
a efektvnu dodvku vetkch foriem energie za prijaten ceny s prihliadnutm na ochranu
odberatea a trvalo udraten rozvoj. Energetick politika SR v rmci opatren v oblasti
dopravy navrhuje podporova vyuvanie ekologickch pohonnch hmt, vrtane
elektromobility.30

Energetick efektvnos elektrickho vozidla je vznamne vyia ako je tomu pri spaovacom
motore. Z dlhodobho hadiska je mon oakva, e po poklese ceny samotnch
automobilov, bude jednotkov cena dopravy tovarov a sluieb klesa.

Lacnejia alternatva dopravy voi rope me ma znan pozitvne makroekonomick

prnosy. Potencilna finann spora sa odvja aj od znenia nkladov na skladovanie
ndzovch zsob ropy a ropnch produktov, ktorch mnostvo sa odvja od ich spotreby.

3.2.3 Vhodn cestn infratruktra ako predpoklad efektvnej implementcie

Elektromobilita nevyaduje nov nroky na cestn infratruktru, vyaduje vak vybudovanie

nabjacej infratruktry postupne, s rastcim potom elektrickch vozidiel. Slovensko m
koncentrovan vinu priemyslu v dosahu dvoch hlavnch dopravnch tepien (D1, R1),
z oho vyplva, e mal poet nabjacch miest koncentrovan v ich okol
je postaujci na obslenie viny automobilovej dopravy.

Sasn sie odpovadiel a erpacch stanc je postaujco hust a poskytuje technicky

dostatone vybaven zzemie pre intalciu nabjacch stanc. Rovnako je tomu aj v okol
vch miest, kde je mon pre tento el vyui napr. parkovisk nkupnch centier.
Pre existujce retauran zariadenia a nkupn centr me by budovanie nabjacej
infratruktry z komernho hadiska prnosn (v podobe zvenia nvtevnosti), a tm
aj motivujce aktvne participova na jej realizcii.

29
) Zdroj: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2013:0017:FIN:EN:PDF.
30
) Zdroj: Energetick politika SR, MH SR.
21
Obr.5 Intenzita dopravy na dianiciach a rchlostnch cestch a cestch I. triedy v roku 2010
Zdroj: [zdroje uveden v poznmke pod iarou31]

3.3 Prleitos zmeni negatvny dopad dopravy na zdravie a ivotn

prostredie
Skutonos, e emisie a hluk pochdzajce z cestnej dopravy maj priamy dopad na udsk
zdravie, je verejnosti mlo znma. Rovnako sa podceuje konsenzus vedeckej komunity
ohadom vplyvu udskej innosti na globlne otepovanie. Rozsiahla tdia porovnvajca
zistenia viac ako 30 000 vedcov, ktor sa vo svojich takmer 4 000 prcach (publikovanch
medzi rokmi 1991 a 2011) zaoberali hadanm priny globlneho otepovania, ukzala,
e a 97,1 % z tchto vskumnch prc prilo k zveru, e prve udsk innos
je zodpovedn za globlne otepovanie.32

Sasn spsob dopravy negatvne vplva na:

zdravie obyvatestva
Spaovanm petrochemickch palv v spaovacch motoroch, v menej miere tie
vyparovanm prchavch zloiek paliva, sa dostavaj do ovzduia zneisujce ltky
pokodzujce udsk zdravie. Tieto zneisujce ltky (pochdzajce predovetkm
z cestnej dopravy), spolu s environmentlnym hlukom z dopravy, spsobuj vne
zdravotn komplikcie a zniuj oakvan dku ivota.

31
)Zdroj: MDVRR SR; 2013. http://www.ssc.sk/sk/Rozvoj-cestnej-siete/Dopravne-inzinierstvo/Celostatne-
scitanie-dopravy-2010.ssc. Zoznam nabjacch stanc v SR. Mgr. Dalibor Bok, len Pracovnej skupiny pre
elektromobilitu MH SR. 2013.
32
) Zdroj: http://iopscience.iop.org/1748-9326/8/2/024024/.
22
 stav ivotnho prostredia
Z dopravy pochdza vek mnostvo ltok, ktor zhoruj stav ivotnho prostredia
s dosahom aj na zdravie obyvatestva. Cestn motorov vozidl s hlavnou prinou
environmentlneho zneistenia spsobenho dopravou. Ide predovetkm o emisie
sklenkovch plynov a ltok pokodzujcich pdu a vodu. Najastejou prinou
zneistenia vd je prve nik ropnch ltok.33

3.3.1 Emisie z dopravy

Medzi hlavn sklenkov plyny pochdzajce z dopravy patr oxid uhliit, metn, oxid dusn
a ozn. Najvy nrast emisi zaznamenal prve sektor cestn doprava: mnostvo emisi
sklenkovch plynov bolo v roku 2010 a o 59 % vie ako v roku 2000.34

Jedinm hlavnm odvetvm hospodrstva SR, v ktorom sa nedar stabilizova rast emisi sklenkovch
plynov, je sektor cestnej dopravy. Je to najm kvli narastajcej intenzite individulnej automobilovej
dopravy.

Odvetvie dopravy je zodpovedn aj za vznamn as z celkovej produkcie zkladnch

zneisujcich ltok.

Tab. 5 Podiel dopravy na tvorbe emisi zkladnch zneisujcich ltok v SR za rok 2010
Podiel dopravy na tvorbe emisi
NOx (oxidy duska) 51 %
CO (oxid uhonat) 25 %
NM VOC (nemetnov prchav
11 %
organick ltky)
tuh zneisujce ltky 8,7 %
ak kovy 3,7 %
SO2 (oxidy sry) 0,4 %
Zdroj: [SHM; Slovensk agentra ivotnho prostredia (SAP)35]

Povinnos Slovenska zniova emisie sklenkovch plynov z dopravy sa odvja

od rozhodnutia Eurpskej komisie . 406/2009/ES36, ktorm sa pre lensk tty stanovuj
emisn limity v doprave a v alch sektoroch mimo schmy obchodovania s emisnmi
kvtami (s ohadom na naplnenie cieov Stratgie Eurpa 2020). Ciele pre jednotliv lensk
krajiny s v tomto rozhodnut stanoven v rozmedz od -20 % do +20 %. Monos nrastu

33
) Zdroj: http://www1.enviroportal.sk/indikatory/detail.php?kategoria=203&id_indikator=1786#0.
34
) Zdroj: Slovensk agentra ivotnho prostredia (SAP):
http://www1.enviroportal.sk/indikatory/detail.php?kategoria=99&id_indikator=601.
35
) Zdroj: SHM; SAP: http://www1.enviroportal.sk/indikatory/detail.php?kategoria=99&id_indikator=581#2.
36
)Sektory mimo schmy obchodovania s emisnmi kvtami s okrem dopravy, ponohospodrstvo, sektor
obyvatestva, vrtane sluieb a budov, odpadov hospodrstvo. Navye, Nrodn akn pln pre energiu
z OZE (v slade so smernicou EP a Rady . 2009/28/ES) nastavuje 10 % cie pre podiel obnovitench
zdrojov energie v doprave.
23
emisi sklenkovch plynov v SR je +13 % oproti roku 2005, o je jeden z najvych limitov
spomedzi lenskch krajn. Avak ani tento limit pravdepodobne nebudeme vedie splni,
pretoe u v sasnosti nrast emisi CO2 prevyuje stanovench 13 %.37

3.3.2 Vplyv zneisujcich ltok z dopravy na zdravie obyvatestva

Zneistenie ovzduia exhaltmi spaovacch motorov prina irok klu zdravotnch

dsledkov postihujcich cel populciu v podobe vskytu respiranch, kardiovaskulrnych
a rakovinovch ochoren ako aj zvenej mrtnosti. V Eurpe si zneistenie ovzduia poda
odhadov rone vyiada 3 miliny dn prceneschopnosti a 420 000 predasnch mrt, priom
vina zneistenia ovzduia m pvod v cestnej doprave.38
Motorov vozidl s hlavnm zdrojom przemnch koncentrci zdraviu kodlivch
ltok v ovzdu, predovetkm v urbanizovanch oblastiach, kde v sasnosti ije
vina eurpskej populcie. Viacero tdi z poslednho obdobia poukzalo na spojitos
medzi blzkosou runch cestnch komunikci a vskytom respiranch ochoren. Deti
ijce v blzkosti ciest s hustou cestnou premvkou s vystaven viemu riziku vzniku
respiranch ochoren, a o 50 % (WHO39). Exaktn merania vplyvu zneisujcich ltok boli
uskutonen aj v stredoeurpskych podmienkach, vsledky s podrobnejie uveden
v prlohe . 5.
Mieru expozcie loveka kodlivinm vo vonkajom ovzdu vznamne ovplyvuje fakt,
e v prpade dopravy k emisim zneisujcich ltok dochdza priamo na miestach, kde
sa udia bene zdriavaj, v rovni dchacej zny loveka (v dopravnch prostriedkoch,
v blzkosti cestnch komunikci a pod.). Aj ke udia v dnenej dobe vinu svojho asu
trvia v interiri, v dsledku vetrania je prve dopravou zneisten vonkajie prostredie
jednm z hlavnch determinantov kvality vntornho ovzduia (s vnimkou fajiarskych
domcnost).

Tuh ltky (PM) patria z hadiska kodlivosti pre udsk zdravie k najzvanejm ltkam
zneisujcim ivotn prostredie, pretoe prenikaj do citlivch ast dchacej sstavy,
spsobuj rad respiranch ochoren a srdcovch ochoren. Poda Svetovej zdravotnckej
organizcie (WHO) bolo preukzan, e tuh astice pochdzajce z naftovch motorov maj
karcinognne inky.40 Na Slovensku predasne zomrie niekoko tisc osb kvli
zneisteniu ovzduia tuhmi ltkami. Na viac ako 2/3 monitorovacch stanc kvality
ovzduia SHM bola v roku 2011 prekroen 24-hodinov limitn hodnota pre PM10, ktor
stanovuje, e max. 35 dn v roku me dosiahnu denn koncentrcia hodnotu nad 50 g/m3.41
Poda referennch hodnt WHO bolo 81 %, resp. 95 % (pre PM10, resp. PM2,5) obyvateov
miest vystavench koncentrcim tuhch astc, ktor prekraovali referenn hodnoty
stanoven s cieom ochrany udskho zdravia.42 Okrem tuhch astc, aj alie exhalty
z vekej miery pochdzajce z cestnej dopravy (ako napr. oxidy duska NOx) spsobuj
vrazn zdravotn komplikcie.

37
) Zdroj: Slovensk agentra ivotnho prostredia (SAP):
http://www1.enviroportal.sk/indikatory/detail.php?kategoria=99&id_indikator=601#1.
38
) Zdroj: http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-13-24_en.htm.
39
) Zdroj: WHO - Transport, environment and health. Copenhagen, World Health Organization, 2000. 81 s.
ISBN 92 890 1356 7.
40
) Zdroj: http://www.iarc.fr/en/media-centre/pr/2012/pdfs/pr213_E.pdf.
41
)Zdroj: SHM, 2011:
http://www.shmu.sk/File/oko/rocenky/SHMU_Sprava_o_kvalite_ovzdusia_SR_2011.pdf.
42
) Zdroj: EEA: http://www.eea.europa.eu/pressroom/newsreleases/many-europeans-still-exposed-to
CEPTA: http://www.cepta.sk/attachments/article/472/Tlacova%20sprava%20PM10_30.11.2011%20FINAL.pdf.
24
3.3.3 Ekonomick dopad emisi z dopravy

Eurpska komisia v roku 2010 oznaila dopravn systm v Eurpskej nii za trvalo
neudraten a v mnohch aspektoch sa vzaujci od trvalej udratenosti.43 Vyplva
to najm zo skutonosti, e doprava spsobuje kody na ivotnom prostred a verejnom
zdrav. Z tohto dvodu sa Eurpska komisia sna podpori ekologick spsoby dopravy
na kor neekologickch.

Eurpska environmentlna agentra poukazuje na to, e negatvne dopady dopravy na zdravie

obyvatestva s v podstate skrytmi nkladmi v doprave, zaplatenmi znenou kvalitou
ivota v dsledku dopravou spsobench zdravotnch problmov a znenej oakvanej dky
ivota. S to v zsade negatvne externality (extern nklady), to znamen nklady, ktor nie
s zahrnut v nkladovej skladbe dopravy. V bvalej E (15 krajn) spolu s Nrskom
a vajiarskom, celkov extern nklady dopravy predstavovali 650 mld. EUR, o predstavuje
7,3 % celkovho HDP v tchto krajinch. Najvm nositeom nkladov je cestn doprava,
zapriuje 83,7 % z celkovch externch nkladov, nasleduje leteck doprava s 14 %. V SR
sa podiel externch nkladov odhaduje na 3 % a 5,5 % HDP. So stpajcou silou ekonomiky
rastie predpoklad, e tento podiel bude v budcnosti narasta.44
Snaha internalizova tieto negatvne externality, teda previes extern inky dopravy
v peanom vyjadren na tch, ktor ich spsobuj, vystilo do revzie smernice Eurovignette
2011/76/E o poplatkoch za pouvanie uritej dopravnej infratruktry akmi nkladnmi
vozidlami. Tto smernica umouje zapota do poplatkov pre kaminy aj extern nklady
svisiace so zneistenm ovzduia a/alebo hlukom spsobenm premvkou (termn pre
transpozciu smernice do nrodnho prva - 16. 11. 2013). Cieom smernice je zahrn skryt
nklady dopravy do ceny tovarov, m sa podporia metdy prepravy s menm dopadom
na udsk zdravie a ivotn prostredie.
Najvyie skryt nklady s vo vntrozemskch ttoch s vysokou hustotou zaudnenia.
Hornatos krajiny zvyuje tieto nklady, pretoe zneisten ovzduie sa asto zachyt medzi
pohoriami, m je obyvatestvo ete viac vystaven svisiacim zdravotnm rizikm.
Na Slovensku sa pohybuj tieto nklady okolo Eur 0,6/km (pre emisn triedu EURO III
kaminov s hmotnosou 12 14 ton).

3.3.4 Potencil elektromobility pre znenie mnostva zdraviu kodlivch ltok

a sklenkovch plynov v ovzdu

Elektromobilita prina vrazn zlepenie ekologickch parametrov jazdy u pri porovnvan

absoltneho mnostva emisi vyprodukovanch elektromobilom pohanm elektrickou
energiou z elektrizanej sstavy SR a novm automobilom so spaovacm motorom
splujcim najnovie emisn limity (porovnanie emisi je uveden v tab. . 5).45
S pribdajcim podielom obnovitench zdrojov energie v energetickom mixe SR sa spora
emisi vaka vyuvaniu elektromobility ete viac zvrazn.
Za ete v prnos sa poklad fakt, e vyuvanm elektromobilov sa plne odstrni zdroj
kodlivn na loklnej rovni vo vine husto obvanch oblastiach, teda prve tam, kde
je najkodlivej z hadiska udskho zdravia. Emisie z prevdzky elektromobilov s viazan

43
)Zdroj: Eurpska komisia, 2010. Transport & Environment, Brusel:
http://ec.europa.eu/environment/air/transport/sustainable.htm.
44
) Zdroj: Slovensk agentra ivotnho prostredia:
http://www1.enviroportal.sk/indikatory/detail.php?kategoria=99&id_indikator=986#0.
45
)Spracovan na zklade dajov MP SR a pecifikcie emisnho limitu EURO6.
Zdroj: http://ec.europa.eu/clima/policies/transport/vehicles/cars/index_en.htm.
25
na miesta vroby elektrickej energie, to znamen, e dopravn uzly, centr miest
a aglomercie ostvaj bez emisi.

Zavdzanm elektromobility sa predpoklad postupn zniovanie emisnej nronosti

dopravy na Slovensku. To m vznam pre ochranu ivotnho prostredia a verejnho zdravia,
priom Slovensku tto povinnos vyplva z viacerch medzinrodnch dohd a smernc E.
Na zklade tchto informci je elektromobilitu mon objektvne povaova za inn
nstroj pre dosahovanie cieov v oblasti ivotnho prostredia, a tm nsledne aj verejnho
zdravia a kvality ivota, a tie za efektvny nstroj pre napanie medzinrodnch zvzkov
SR v tchto oblastiach.

3.3.5 Hluk z dopravy

Doprava, predovetkm vak premvka na cestnch komunikcich, sa v poslednch

desaroiach stala najvznamnejm zdrojom environmentlneho hluku, a to nielen
na Slovensku, ale aj v ostatnch eurpskych krajinch. Pojem hluk popisuje rove
akustickho tlaku zvuku, ktor na loveka psob neprjemne, obaujco a ruivo, m
zniuje kvalitu ivota a v mnohch prpadoch aj priamo pokodzuje zdravie. rove
dopravnho hluku v ivotnom prostred neustle stpa ako dsledok rastcej intenzity
dopravy, o sa odra aj na vzrastajcom pote sanost obyvateov na vysok hlunos pri
frekventovanch dopravnch ahoch.46

Na zklade strategickch hlukovch mp vypracovanch pre zemia v okol dianic,

rchlostnch ciest a ciest I. triedy, ktor maj viac ako 6 000 000 prejazdov motorovch
vozidiel rone, sa kontatuje, e na Slovensku (okrem zemia bratislavskej aglomercie)
je v okol tchto ciest vystavench hluku z dopravy celkovo 480 600 obyvateov, priom
z toho a 193 100 obyvateov obva domy a byty situovan na zem s prekroenou
aknou hodnotou indiktora hluku (Ldvn = 60 dB). V samotnej bratislavskej aglomercii
ije na zem s prekroenou prpustnou mierou hluku alch 268 400 obyvateov.47
Cestn doprava je hlavnm zdrojom hluku pre obyvateov celej E. Takmer 210 milinov
obyvateov Eurpy je vystavench hluku nad 55 dB pochdzajceho z cestnej dopravy.
Dokonca aj poas noci je kad piaty obyvate E po dobu osem hodn vystaven
nadmernmu hluku nad 55 dB (WHO 2009).48

3.3.6 Vplyv hluku na zdravie obyvatestva

Po emisich kodlivch plynov je hluk alm negatvnym dsledkom sasnej dopravy,

ktor vraznou mierou ovplyvuje kvalitu ivota a m priamy dopad na udsk zdravie
v podobe tzv. nesluchovch inkov. Poda zisten Svetovej zdravotnckej organizcie, hluk
spsobuje poruchy spnku, podrdenos, zvyuje stres, spsobuje vysok krvn tlak,
zuovanie ciev, ischemick chorobu srdca, ovplyvuje zranlivos krvi, hladinu
cholesterolu a glukzy v krvi a v niektorch prpadoch vedie k alm kardiovaskulrnym
ochoreniam a chronickej nespavosti.49 Z dvodu kmitotovej zvislosti sluchu u loveka
nesta pouva len objektvne parametre zvuku v dB, ale je potrebn zohadni
aj subjektvne parametre zvuku. I zdanlivo bezvznamn pokles hladiny hluku o 10 dB vnma

46
) Zdroj: Mgr. Michal Jajcaj, rad verejnho zdravotnctva Slovenskej republiky.
47
) Zdroj: http://www1.enviroportal.sk/indikatory/detail.php?kategoria=99&id_indikator=983#0.
48
) Zdroj: European Federation for Transport and Environment, Health and Environment Alliance (2010).
49
) Good practice guide on noise exposure and potential health effects (EEA Technical report No 11/2010).
26
udsk ucho ako znenie rovne hlunosti na polovicu.50 Svetov zdravotncka organizcia
sumarizovala vzahy medzi expozciou hluku a zdravotnmi symptmami obyvateov,
priom sa okrem inho zamerala na vzahy medzi zavedenm hlukovm indiktorom Lnoc
odzrkadujcim vplyvy na udsk zdravie poas noci vrtane porch spnku (nespavos,
prebdzanie sa poas spnku). Pri hladinch hluku Lnoc nich ako 30 dB neboli pozorovan
iadne vznamn inky na zdravie, pri prekroen hladiny 40 dB je u vplyv na zdravie
jednoznane badaten v podobe vskytu uvedench symptmov a astejieho uvania sedatv
a liekov na spanie. Hladiny Lnoc vyie ako 55 dB u je mon povaova z hadiska
verejnho zdravia za nebezpen. kodliv vplyvy sa pri tchto rovniach hluku prejavuj
na irch skupinch populcie, priom stpa aj riziko vzniku kardiovaskulrnych ochoren.51

3.3.7 Ekonomick dopad hluku

Poda konzervatvnych odhadov dosiahli v E v roku 2006 spoloensk nklady hluku

z dopravy hodnotu 40 milird Eur, o reprezentuje stratu 0,4 % z celkovho HDP E kad
rok ekvivalentn 1/3 zo spoloenskch nkladov vynaloench pri dopravnch nehodch.52
Vyslen spoloensk nklady sa odvjaj od strt, ktormi trp ekonomika v dsledku
zhorenho zdravotnho stavu obyvatestva, zvenej prceneschopnosti a pod. Takto daje
vychdzaj z odbornch odhadov. Naprklad Svetov zdravotncka organizcia, aplikovanm
vpotovch metd, vyslila stratu rokov preitch so zdravotnm nsledkom a stratench
rokov ivota obyvateov krajn E nasledovne:
- 61 000 stratench rokov svis s ischemickou chorobou srdca,
- 45 000 stratench rokov s ovplyvnenm kognitvnym vvojom dieaa,
- 903 000 stratench rokov s naruenm spnku,
- 22 000 stratench rokov s tinitusom,
- 654 000 stratench rokov s celkovou podrdenosou v dsledku environmentlneho
hluku.53
(Bola pouit metda DALYs - disability-adjusted life years: m vyie slo, tm v poet
ud trp danou zdravotnou komplikciou, resp. trvanie danho zdravotnho dsledku
je dlhie).

3.3.8 Potencil elektromobility pre znenie hluku

Hluk, kvli jeho dsledkom a narastajcemu potu jeho zdrojov (intenzvnejia doprava),
je problmom vyadujcim na mnohch miestach neodkladn rieenia. Nakoko zniovanie
intenzity dopravy na mnohch sekoch pozemnch komunikci nie je v sasnosti relne,
je vzhadom na uveden skutonosti z hadiska ochrany zdravia ud nanajv iaduce
zaobera sa aj hlunosou samotnch vozidiel.
Tradin spsoby zniovania hluku z dopravy s:
- budovanie obchvatov: vysoko nkladn rieenie, neriei hlunos z mestskej dopravy,
len z tranzitnej,
- budovanie protihlukovch stien: obmedzen monos aplikova priamo v mestch,

50
) Zdroj: Mgr. Michal Jajcaj, rad verejnho zdravotnctva Slovenskej republiky.
51
) WHO - Night noise guidelines for Europe, 2009.
52
) CE Delft (2007).
53
) WHO, Burden of disease from environmental noise Quantification of healthy life years lost in Europe,
2011.
27
- znenie rchlosti jazdy: nepopulrne; pri znen rchlosti o 10 km/h poklesne hlunos
sce o 2 dB, ale pri rchlosti okolo 50 km/h je to len o 1 dB,
- synchronizcia semaforov (tzv. zelen vlna): inok nepresahuje pokles hlunosti
o 1 dB,
- znenie intenzity dopravy: dokonca ani znenie intenzity na polovicu neznamen
aj rovnak znenie rovne zvuku, nakoko takto znenie predstavuje redukciu
akustickho tlaku len o 3 dB (pri zohadnen logaritmickej vhovej funkcie
odzrkadujcej sluchov vnem udskho ucha).54
Zniovanie rovne pri zdroji emisi hluku, t.j. na vozidlch, patr medzi najinnejie
a nkladovo-efektvne spsoby rieenia problmu a poskytuje okamit vhody
pre obyvateov. Elektromobily s vozidl s vrazne niou hlunosou v porovnan
s vozidlami so spaovacm motorom. Pouvanm elektromobilov v mestskej automobilovej
doprave by sa hlunos v sdelnch aglomercich znila zo sasnej hladiny a o 70 %.55
Dokazuj to i vsledky porovnvacch meran vonkajieho hluku uskutonench v oktbri
2009 v Bregenzi (Raksko), ktor jednoznane potvrdzuj, e prevdzka elektromobilov
je vo vetkch reimoch mestskej premvky tichia ako u vozidiel so spaovacm motorom.
V prpade typickho mestskho reimu (reim Stop-and-Go) elektromobil produkuje
a o 45 % ni hluk z pohadu vnmania udskm uchom.56

Vzhadom na prezentovan zsadn znenie hluku pri prevdzke elektromobilov je potrebn

zamera sa i na zven potrebu intalcie prvkov, ktor by umonili predchdza kolzim
elektromobilov s vone sa pohybujcou faunou najm tam, kde sa kriuje cestn sie
s existujcimi biokoridormi. Zavedenie vonkajch zvukovch signalizci je dnes jednou
zo zsadnch tm zvyovania bezpenosti elektromobilov vo vzahu k chodcom a cyklistom,
ktor s astnkmi cestnej premvky.

3.4 Impulz pre vskum, vvoj a inovcie

Elektromobilita je vysoko inovatvne odvetvie, ktor vyuva najnovie poznatky a vstupy
z vskumov v oblastiach elektrotechniky, strojrstva, informanch technolgii, vskumu
materilov a dopravy. Vskum v tchto oblastiach m na Slovensku svoju tradciu a viacer
vedeck kolektvy v nich dlhodobo dosahuj vynikajce vsledky.

Rozvoj elektromobility podpor inovcie, slovensk vedu a vskum a zvi pridan hodnotu
viacerch priemyselnch odvetv na Slovensku.

Slovensko disponuje vedeckmi kapacitami uznvanmi na medzinrodnej rovni, najm

v oblastiach vskumu novch materilov pre akumulciu energie ako s batrie
a nanomaterily pre superkapacitory, vo vvoji inteligentnej elektroniky, i kompozitnch
materilov vyuitench pre kontrukciu ahkch karosrii elektromobilov.
Vskum batri prebieha na Univerzite Pavla Jozefa afrika v Koiciach; vskum novch
elektronickch komponentov vhodnch pre modern energeticky sporn nabjacie systmy,

54
) Zdroj: Mgr. Michal Jajcaj, rad verejnho zdravotnctva SR.
55
) Zdroj: prof. Ing. Duan ebo, PhD. , Ing. Monika Fedorkov, PhD. , Ing. Henrieta Nakatov, PhD., Ing.
Juraj ebo, PhD.: STRATGIA ZNIOVANIA HLUKU V CESTNEJ DOPRAVE, Technick univerzita
v Koiciach, 2011.
56
) Zdroj: Ing. Jn Krn, len Pracovnej skupiny pre Elektromobilitu MHSR. 2013.
28
ako aj materilov pre energetiku, sa realizuje v Elektrotechnickom stave SAV a vskum
inteligentnch siet (Smart Grid) na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej
technickej univerzity (FEI STU). Samotnej elektromobilite sa venuj na FEI STU; Strojnckej
fakulte STU a ilinskej univerzite.
Od roku 2015 sa na FEI STU v Bratislave plnuje otvori akreditovan tudijn program
zameran na elektromobilitu, ktorho vubu bude odborne zabezpeova stav
automobilovej mechatroniky FEI STU.
Slovensko m vedeck potencil aj v alch oblastiach vskumu zaujmavch
pre elektromobilitu - vskum elektrickho pohonu a jeho elektronickho riadenia vo vozidle,
vskum rchlonabjacch technolgi, ich manamentu a komunikcie s elektrizanou
sstavou, oblas schovy energie, i vskum zameran na optimalizciu dopravy a logistiky.

Je predpoklad, e rozvoj elektromobility bude psobi stimulujco na rozvoj domceho

vedecko-vskumnho potencilu. Vaka uplatneniu vsledkov domceho vskumu v praxi
podpor hospodrsky rast, ale tie zvi pridan hodnotu, ktorou slovensk ekonomika
prispieva v celom hodnotovom reazci vrobou automobilov, resp. ich komponentov.
Z tchto dvodov je nevyhnutn podporova vskum a vvoj v oblasti elektromobility,
ako aj aplikan testovanie a overovanie zodpovedajcich technolgi, systmov a konceptov
elektromobility.

Z tchto dvodov bude tma podpory vskumu a vvoja v oblasti elektromobility,

aplikanho testovania a overovania sasou rozpracovania priort Stratgie inteligentnej
pecializcie Slovenskej republiky.

Elektromobilita si bude vyadova pravy aj v oblasti vzdelvania. Jej rozvojom prde

aj k relatvne podstatnm zmenm vo vrobnom procese automobilov. Prkladom me by
posun pridanej hodnoty od dnes dominantnch innost mechanika, ku drazu na prcu
elektrikra, resp. elektrotechnika, ktor oakva vo svojich odhadoch napr. spolonos
Bosch.57 V svislosti s predpokladanmi budcimi zmenami vo vvoji truktry dopytu
na trhu prce je potrebn prava obsahu vzdelvania a potreba novch kvalifikanch
a hodnotiacich tandardov v zmysle zkona . 315/2012 Z. z. o celoivotnom vzdelvan,
ktorm sa men a dopa zkon . 568/2009 Z. z. o celoivotnom vzdelvan. Na zklade
nastavenia novch kvalifikanch tandardov bude mon zska pln alebo iaston
kvalifikciu pre jednotliv pracovn pozcie.

Podstatn zmeny zaznamen aj zloitos vrobnch postupov pri vrobe automobilovch

pohonov. Ako prklad uvdzame nasledovn odhad: ak sa v sasnosti spaovac motor
a prevodovka skladaj z pribline 1 400 dielov, v prpade elektromotora a zodpovedajcej
prevodovky pjde iba o nieo viac ako 200 dielov.
Zkladom rozvoja novho odvetvia, akm je elektromobilita, s kvalifikovan pracovnci,
vedci a ininieri.
Pre dokreslenie budcich potrieb kvalifikcie pracovnkov je potrebn uvedomi si, e kad
komponent v elektromobile si vyaduje konkrtne kvalifikan poiadavky:
Batria: zrunosti sa tkaj predovetkm spojovacej techniky (mechanick aj chemick),
zabezpeenia kvality, kontroly a testovania. V budcnosti je potrebn oakva vysok
rove automatizcie vroby.

57
) Zdroj: http://www.boeckler.de/pdf/pub_ELAB_2012.pdf.s. 37.
29
 Vkonov elektronika: vyaduje si kvalifikovanho pracovnka s elektrotechnickm
vzdelanm alebo mechatronika, ako aj kvalifikovanch pracovnkov urench pre mont
v rmci vysoko automatizovanej vroby.
Systm palivovch lnkov: vyaduje technick zrunosti v oblasti spracovania tenkch
filmov, elektrochemickej povrchovej pravy, istoty a zabezpeenia kvality vo vrobe.
Potrebn s tie pecifick znalosti z vroby ahkch a vysokotlakovch zsobnkovch
tlakovch ndob.

3.5 Scenre vvoja potu plug-in hybridnch a elektrickch vozidiel v SR

Elektromobilita predstavuje dleit podnet pre hospodrsky rast a proexportn prleitos.
Avak pre jej vyuitie mus existova ist rovnovha, priom je potrebn, aby aj na Slovensku
vznikol prosperujci domci elektromobilov trh.

V rmci tejto stratgie s analyzovan dva mon scenre potu plug-in hybridnch
a elektrickch automobilov umiestnench na slovenskom trhu. Definovanie scenrov
je nevyhnutn na priblenie monho dopadu rozvoja elektromobility, na znenie objemu
zdraviu kodlivch emisi a znenie zvislosti na rope a ropnch produktov a vplyvu
na energetick sie, i potrebu vstavby infratruktry:

tandardn scenr Technologick scenr

Uvauje s miernym zujmom o rozvoj Uvauje s optimistickm vvojom na

odvetvia na Slovensku a je obrazom
konzervatvneho vvoja na svetovch trhoch
(najm vvoj cien ropy, cien batri
a elektromobilov, vvoj dopytu po
elektromobiloch v zpadnej Eurpe).
svetovch trhoch v slade s relevantnmi
prognzami. Zrove uvauje
s proaktvnym prstupom Slovenska,
ktor elektromobilitu vid ako prleitos
a systematicky realizuje kroky
s cieom sta sa ldrom
v elektromobilite v regine
strednej Eurpy.

Scenre boli vypracovan Pracovnou skupinou pre elektromobilitu MH SR na zklade

nasledovnch predpokladov uvedench v tabuke . 6 a z dajov o pote novch hybridnch
osobnch automobilov a novch elektrickch osobnch automobilov za rok 2013.

30
 Tab. 6 Scenre vvoja elektromobility na Slovensku
Scenr tandardn scenr Technologick scenr

Cena batrie 300 Eur/kWh 150 Eur/kWh

Pokles cien batrii na
rovni battery packu
k roku 2020
Cena elektrickho
vozidla (EV) (bez bat.)
Pokles cien elektrickch
vozidiel bez batrii k roku
2020
Ropa
Priemern cena ropy
v roku 2020
naplnenie konzervatvnych
naplnenie oakvan poklesu cien
oakvan poklesu cien (poda
(poda McKinsey & Company
IEA a Boston Consulting Group
z roku 2012)
z roku 2011)
EV = ICE* EV < ICE*
vekosriov vroba umon
napriek jednoduchej kontrukcii
lacnejiu vrobu kontrukne
a vyej tandardizcii v odvetv,
jednoduchch elektrickch vozidiel
ceny elektrickch vozidiel
- naplnenie oakvan poklesu cien
nepoklesn pod cenov rove
poda IEA a viny alch
spaovacch automobilov
predpoved
100 $ (92 Eur) / barel 140 $ (129 Eur) /barel (optimistick
(konzervatvny odhad ceny ropy odhad ceny ropy Brent na rok 2020
Brent na rok 2020 poda EIA)58 poda EIA)
po oiven svetovej ekonomiky cena
cena ropy historicky u dosiahla
ropy op nastpi mierne rastci trend,
svoje maximum a jej cena ostane
politick nestabilita na strednom
stabiln, prpadne bude ma
vchode me zaprini aj prudk
klesajcu tendenciu
nrast cien ropy

Vnmanie verejnosou rezervovan pozitvne

Podnikatesk prostredie konzervatvne aktvne

angaovanie sa podnikov
Aktivita podnikateskho
vykvanie na v zujem je hodnoten pozitvne,
prostredia voi
spotrebiteov elektromobilita je vo veobecnosti
elektromobilite
vnman ako prleitos

Spotrebitesk sprvanie vhav aktvne

Verejn infratruktra obmedzen dynamick rozvoj

zrealizuj sa nabjacie stanice
Tempo vstavby sporadick vstavba bez na kovch cestnch ahov,
infratruktry na stanovench cieov pre prevdzkovatelia sluieb bud
Slovensku zvyovanie pokrytia zemia aktvne vybavova svoje parkovisk
nabjacmi stanicami
Dosiahnut poet 25 tis. elektrickch vozidiel
10 tis. elektrickch vozidiel
elektrickch vozidiel v
a plug-in hybridov spolu a plug-in hybridov spolu
2020
Zdroj: [Pracovn skupina MHSR, 2013]
*ICE (internal combustion engine) = vozidlo so spaovacm motorom

58
) Zdroj: http://www.eia.gov/forecasts/steo/ .

31
tandardn scenr uvauje k roku 2020 na slovenskch cestch s potom 10 000 plug-in
hybridnch a elektrickch vozidiel spolu.

Technologick scenr uvauje k roku 2020 na slovenskch cestch s potom 25 000 plug-in
hybridnch a elektrickch vozidiel spolu.
V oboch scenroch predpokladme najv nrast v poslednch rokoch sledovanho
obdobia.59

Obr. 6 Prognza skladby plug-in hybridnch a elektrickch vozidiel (PEV) k roku 2020
Zdroj: [Pracovn skupina MHSR, 2013]

Poet plug-in hybridnch a elektrickch vozidiel, prognzovanch pre rok 2020 poda
tandardnho a Technologickho scenra, uvdzame pre porovnanie aj v svislosti
s prslunmi nrodnmi ciemi Nemecka a Rakska.

Vetky ciele/odhady s uveden ako poet plugin elektrickch vozidiel (PEV), teda celkov
poet elektrickch a plug-in hybridnch elektrickch vozidiel spolu.

Pre nzornejie porovnanie uvdzame nasledovn v nasledovnej tabuke . 8 zahranin ciele,

okrem ich absoltnej hodnoty, aj proporcionlne vztiahnut na kov podmienky Slovenska
na zklade nasledovnch troch velin:
- poet obyvateov
- nominlna tvorba HDP
- vekos automobilovho trhu.

59
) Zdroj: Pracovn skupina MHSR pre elektromobilitu, 2013.
32
Tab. 7 Poet PEV vozidiel v roku 2020 v SR poda tandardnho a Technologickho scenra
v proporcionlnom porovnan s nrodnmi ciemi Nemecka a Rakska

Nemecko Raksko Slovensko

Cie pre rok 2020 1 000 00060 250 00061
10 000
Prepotan na poet tandardn
66 000 160 000
obyvateov Slovenska 62,63 scenr
Prepotan na HDP
64 27 000 67 000
Slovenska 25 000
Vztiahnut na vekos Technologick
automobilovho trhu 23 000 52 000 scenr
Slovenska65
Zdroj: [Pracovn skupina MHSR, 2013, alie zdroje s uveden v poznmke pod iarou]

60
)Zdroj:http://www.gtai.de/GTAI/Content/EN/Invest/_SharedDocs/Downloads/GTAI/Brochures/Industries/elect
romobility-in-germany-vision-2020-and-beyond.pdf.
61
) Zdroj: http://europa.eu/rapid/press-release_IP-13-40_en.htm.
62
) Pouit daje o pote obyvateov poda zdroja Svetov banka, daje za rok 2012.
63
)Prepoet vyjadruje ak hodnotu by mal v podmienkach Slovenska ekvivalentne ambicizny cie, t.j. pri
zachovan pomeru potu elektrickch vozidiel k potu obyvateov.
64
)Pouit daje o vke HDP, poda Svetovej banky, predpokladaj nominlnu tvorbu HDP za rok 2012
vyjadren v mene USD.
65
)Spracovan poda zdroja: Medzinrodn organizcia vrobcov motorovch vozidiel (International
Organization of Motor Vehicle Manufacturers), uvauje predaj novch automobilov vo vetkch kategrich
v roku 2012.
33
4 Ciele stratgie rozvoja elektromobility
Vyuitie potencilu elektromobility je podmienen definovanm predpokladov jej rozvoja
s cieom iniciova systematick podporu a rozvoj elektromobility ako perspektvneho
odvetvia automobilovho priemyslu.

Vzhadom k uvedenmu s vymedzen nasledovn parcilne ciele zameran na zvenie

objemu, resp. prlevu zahraninch investci a tvorby pracovnch miest v tch odvetviach,
ktor s systmovou infratruktrou, technologickm vybavenm, ako i produkciou
subdodvatesky previazan s odvetvm elektromobility. alej s parcilne ciele zameran
na rast sofistikovanej priemyselnej produkcie a vrobnch sluieb s vyou pridanou
hodnotou; posilnenie domceho dopytu a exportnej vkonnosti automobilovho priemyslu
a nrodnho hospodrstva; znenie zneistenia exhaltmi a pokles akustickho hluku
spsobenho dopravou s pozitvnym dopadom na udsk zdravie a ivotn prostredie;
rozrenie vedecko-vskumnej innosti a posilnenie inovanho potencilu v oblasti
elektromobility, ako relevantnej sfry znalostne orientovanej ekonomiky.

Zsadnm krokom k zabezpeeniu tohto rozvoja je iniciovanie rastu potu registrovanch

elektrickch vozidiel v SR, vrtane plug in hybridov, kde by bolo iaduce dosiahnu v roku
2020 aspo rove tandardnho modelu, od oho sa nsledne iastone me odvja poet
nabjacch stanc. Poet nabjacch stanc mus zohadni aj skutonos, e po cestch SR ako
tranzitnej krajiny, bud jazdi aj zahranin vozidl uvedench typov. V tejto etape stratgia
zmerne neuvdza poty nabjacch stanc v roku 2020, pretoe tento cie spolu so spresnenm
potu vozidiel bude predmetom spracovania nrodnho politickho rmca v rmci
transpozcie Smernice Eurpskeho parlamentu a Rady 2014/94/E z 22. oktbra 2014
o zavdzan infratruktry pre alternatvne paliv a stanovenie tchto potov samo osebe
nie plne vyjadruje prnos, ktor od elektromobility na Slovensku oakvame.

Pre presnejie pomenovanie cieov, ako vyuitie prleitost, je mon ciele rozvoja
elektromobility zhrn do nasledovnch formulci:

Ekonomika a hospodrstvo
- Natartova domci dopyt po elektromobiloch a udraten investcie
do infratruktry pre elektrick automobily;
- Prlev zahraninch investci a tvorby pracovnch miest v tch odvetviach, ktor
s systmovou infratruktrou, technologickm vybavenm, ako i produkciou
subdodvatesky previazan s odvetvm elektromobility;
- Zvi ekonomick vkonnos Slovenska, meraten cez HDP, prostrednctvom
tvorby produktov a sluieb pre kov svetov trhy elektromobility.
- Zvi mieru vyuitia energetickej sstavy s drazom na oder elektriny v nonch
hodinch a umoni budce synergie s inteligentnmi sieami pre ich efektvnejiu
regulciu.

34
Ekolgia
- Presadi elektromobilitu ako jeden z nstrojov na zniovanie tvorby sklenkovch
emisi v doprave;
- Zni celkov emisie spsoben dopravou, vrtane emisi z vroby elektriny pre
elektrick vozidl;
- Zni zneistenie v okol kovch dopravnch ahov a uzlov, vrtane
akustickho hluku spsobenho dopravou s pozitvnym dopadom na udsk zdravie
a ivotn prostredie

Veda a vskum
- Zamera sa na rozrenie vedecko-vskumnej innosti a posilnenie inovanho
potencilu v oblasti elektromobility, ako relevantnej sfry znalostne orientovanej
ekonomiky;
- Etablova nov, pecifick znalosti a zrunosti umoujce vznik pracovnch
miest v tomto odvetv s vysoko pridanou hodnotou; tvorba novch pracovnch
miest, najm v automobilovom a elektrotechnickom priemysle, zameranch
na vskum, inovcie a dizajn.
Zdroj: [Pracovn skupina MHSR, 2013]

Parcilne ciele rozvoja elektromobility, ako aj navrhnut sbor systmovch nstrojov

pre jej podporu a rozvoj, bud rozpracovan v slade s prpravou dokumentu Komplexn
stratgia zavdzania alternatvnych palv v Slovenskej republike a jej vplyv na nrodn
hospodrstvo Slovenskej republiky z pohadu potencilnych monost a potrieb Slovenskej
republiky a v nadvznosti na dokument Smernica Eurpskeho parlamentu a Rady
2014/94/E z 22. oktbra 2014 o zavdzan infratruktry pre alternatvne paliv.

35
5 Nvrh systmovch nstrojov pre podporu rozvoja
elektromobility
V rmci rozpracovania Komplexnej stratgie zavdzania alternatvnych palv v Slovenskej
republike a jej vplyvu na nrodn hospodrstvo z pohadu potencilnych monost a potrieb
Slovenskej republiky, ktor bude tvori nrodn referenn rmec pri implementcii smernice
2014/94/E odporame vyui nasledovn systmov nstroje pre podporu rozvoja
elektromobility:

5.1. Zahrn tmu elektromobility do vetkch relevantnch stratgi a politk ttu

Vzhadom na prierezovos tmy je potrebn zahrn problematiku elektromobility
(pre vetky druhy vozidiel, vrtane nemotorovch, t. j. elektrickch bicyklov) najm
do nasledovnch politk: Dopravn politika SR; Stratgia pre redukciu PM10; Stratgia
bezpenosti cestnej premvky; Strategick pln dopravnej infratruktry do roku 2020
(tzv. Masterplan); stratgie pre podporu hospodrskeho rastu, zvyovania zamestnanosti,
podporu vzdelvania, znalostnej ekonomiky a inovci, stratgie pre zniovanie negatvneho
dopadu dopravy na ivotn prostredie a verejn zdravie; operan programy;
Environmentlna politika SR.

5.2. Stimulcia rastu predaja elektromobilov a plug in hybridov v SR

Analyzova monosti podpory rastu predaja elektromobilov a plug in hybridov
v SR a preveri monosti podpory nkupu elektromobilu, alebo plug in hybridu. Ako vhodn
mechanizmus systmovch nstrojov podpory elektromobility, vychdzajc z referennch
zahraninch aktivt a projektov relevantnch pre SR, sa jav potreba urenia nepriamej
podpory, a to naprklad formou odpustenia niektorch nkladov, o predstavuje
najtransparentnej a zrove administratvne najmenej nron spsob finannho
stimulovania rozvoja zujmu o elektrick vozidl a plug in hybridy.
ZDVODNENIE: Zavedenm stimulcie predaja elektromobilov a plug in hybridov,
z pohadu potencilnych monost a potrieb SR a v nadvznosti na nrodn referenn rmec
pri implementcii smernice 2014/94/E, sa podpor stimulovanie rozvoja zujmu
o elektrick vozidl a zrove sa prispeje k zneniu emisi sklenkovch plynov66 a alch
kodlivch ltok z dopravy a pri energetickom mixe SR, kde vroba elektriny z foslnych
zdrojov je na rovni 12,8 %, sa vytvor predpoklad aj k celkovmu zneniu emisi
sklenkovch plynov.

5.3. Podpora vedy, vskumu, vvoja a inovci

Zahrn tmu podpory vskumu a vvoja v oblasti elektromobility, aplikanho testovania
a overovania do priort Stratgie inteligentnej pecializcie Slovenskej republiky. Vytvori
podmienky na spoluprcu akademickch a priemyselnch partnerov, za elom vyuitia
vsledkov vskumu v praxi, ako aj spoluprcu s renomovanmi zahraninmi vskumnmi
intitciami. Podmienky, za ktorch si me daovnk uplatni nrok na avu na dani
z prjmu ako jednu z foriem stimulov pre vskum a vvoj, ako aj vku monej avy na dani
z prjmu ustanovenie 30b zkona . 595/2003 Z. z. o dani z prjmov v znen neskorch

66
) V smernici 2009/28/ES, ktor lensk tty transponovali do 5. decembra 2010, sa stanovuj pre vetky
lensk tty zvzn ciele pre podiel energie z obnovitench zdrojov, a to v snahe dosiahnu cie nie do roku
2020, ktorm je aspo 20 % podiel energie z obnovitench zdrojov a osobitne v odvetv dopravy 10 % podiel
energie z obnovitench zdrojov.

36
predpisov (alej len zkon o dani z prjmov). S innosou od 1. 1. 2015 sa v ustanoven
30c zkona o dani z prjmov, zavdza nov typ daovho zvhodnenia pre daovnkov,
ktor vykonvaj vskum a vvoj v podobe tzv. superodpotu nkladov na vskum a vvoj
zo zkladu dane. Smerova podporu na projekty vskumu a vvoja, ktor podporia inovcie
v elektromobilite, a to aj s prepojenm na in sektory a odvetvia definovan v Stratgii
inteligentnej pecializcie SR (energetika, materily a pod.).
ZDVODNENIE: Elektromobilita me pri sprvnom smerovan podpornch politk
vrazne napomc inovcim v priemysle, doprave, energetike a vo veobecnosti v slubch.
Prehad vybranch prebiehajcich alebo u skonench medzinrodnch projektov
je uveden v prlohe . 4. NKLADY: operan program Vskum a inovcie.67

5.4. Informan kampa

Realizcia informanej kampane na nrodnej rovni, zameranej na prieben informovanos
o kovch dvodoch preo je elektrick doprava dlhodobo vhodnejia, o cieoch stratgie
pre elektrick dopravu a o postupnom vzdelvan verejnosti v tejto oblasti.
ZDVODNENIE: Celospoloensk vhody z pouvania elektromobility, ako aj dleitos
udratenej dopravy s verejnosti mlo znme. Preto je potrebn vhodn spsob vzdelvania,
ktor by zlepil informovanos a nabdal by k osobnej zodpovednosti pri vbere automobilu.

5.5. Osveta na kolch; vuba novch zrunost a vedomost v kolstve

Uveden nvrh systmovho nstroja pre podporu a rozvoj elektromobility je zameran
na podporu vzdelvania pracovnch sl pre vznikajce odvetvie elektromobility, najm
v odboroch elektrotechnika, elektromechanika a doprava. M za cie zabezpei rozvoj
vedomost a zrunost v oblasti elektromobility na vetkch rovniach
vzdelvania od vzdelvania iakov, cez pecializovan odborn prpravy, vysok koly,
univerzity a pecializovan kurzy. Uvedenm sa navrhuje doplnenie vzdelvacch programov
a tudijnch plnov na zodpovedajcich vzdelvacch intitcich. Zahrnutie zkladnch
ekologickch poznatkov o doprave do uebnch osnov zkladnch kl a zahrnutie poznatkov
o elektromobilite do uebnch osnov strednch kl. Podpora vzdelvania pracovnch sl
najm v odboroch elektrotechnika, elektromechanika a doprava. Podpora existujcich,
resp. novopripravovanch tudijnch odborov zameranch na elektrick trakciu
a elektromobilitu na univerzitch. Oslovi vetky zainteresovan rovne vzdelvania ponc
strednmi odbornmi kolami a koniac vysokmi kolami a univerzitami. Vypracova
vzdelvacie programy a organizova kurzy a kolenia pre vetky zchrann zloky
a polciu. Rozri a prispsobi existujce tudijn programy a vzdelvanie uiteov
na kolch vetkch rovn vzdelvania o tmu elektromobility (zabezpei na celottnej
rovni). Zabezpeova vskumn ste pre mladch vskumnch pracovnkov a tudentov
v oblastiach elektromobility. ttom deklarovan podpora medzinrodnej spoluprce v oblasti
vzdelvania a vskumu s poprednmi svetovmi univerzitami a vskumnmi intitciami.
ZDVODNENIE: Cieom je poskytn iakom zkladn informciu o elektromobilite,
vies ich k vnmaniu osobnej zodpovednosti pri vbere a pouvan vozidla, a poskytn
im informciu o elektromobilite ako o plnohodnotnej alternatve k sasnej doprave zaloenej
na loklnom spaovan ropy a ropnch produktov. Nvrh vytvra predpoklad pre uvedomel
rozhodovania nastupujcej genercie pre vber trvalo udratench spsobov dopravy.
Zkladom rozvoja elektromobility s kvalifikovan pracovnci, vedci a ininieri. V oblasti
akademickho a odbornho vzdelvania je potrebn vytvori aj kvalifikovan platformu pre
vzdelvanie a odborn prpravu v oblasti elektromobility. Vvoj elektromobility ponka
67
) Podpora bude realizovan vo forme hrady oprvnench vdavkov v zmysle podmienok stanovench
v prslunej vzve na predkladanie iadost o nenvratn finann prspevok pre spen projekty schvlen
(a riadne zrealizovan) na zklade vyhlsench vziev v rmci Operanho programu Vskum a Inovcie.
37
nielen nov obchodn prleitosti domceho automobilovho priemyslu, subdodvateov,
ale tie alch odvetv, to vak v konenom dsledku vyaduje zodpovedajce pracovn sily.
Tieto musia by nielen riadne vykolen, ale musia disponova zodpovedajcou kvalifikciou.
Nvrh vytvra prostredie pre tvorbu pracovnch sl s kompetenciami pecifickmi pre vvoj
a vrobu elektromobilov, m sa v automobilovom priemysle a ostatnch naviazanch
odvetviach zabezpe udranie zamestnanosti a navye sa vytvor predpoklad pre tvorbu
pracovnch miest s vyou mierou pridanej hodnoty.

5.6. Nzko emisn zny pre mest

Vytvori legislatvu a stanovi pravidl, aby samosprvy na svojom zem mohli vyhlasova
nzko emisn zny. Nzko emisn zny mu by vyhlsen v niekokch rovniach, ktor
bud naviazan na emisn limity motorovch vozidiel. Zharmonizova, pre vozidl
registrovan mimo Slovenskej republiky, predpisy s eurpskymi krajinami tak,
aby sa uznvalo emisn oznaovanie krajn, ktor tie vyuvaj systm nzko emisnch zn.
ZDVODNENIE: Zavedenm emisnch tandardov EURO pre registrciu novch
motorovch vozidiel sa podarilo efektvne zniova emisie novo registrovanch vozidiel.
Poda eskho Svazu dovozc automobil najazdia v eskej republike automobily bez
katalyztora (vyroben pred rokom 1990) asi 4 % z celkovho potu najazdench kilometrov
vetkmi registrovanmi autami v R, ale pritom s zodpovedn a za 40 % celkovo
vyprodukovanch emisi. Predpoklad sa, e na Slovensku je situcia vemi podobn, preto
je potrebn njs tak rieenie, ktor bude efektvne regulova vjazd automobilov do miest
na zklade miery akou zneisuj ovzduie. Pre redukciu tuhch astc z dopravy
sa na rovni samosprvy najviac osvedilo zavedenie nzko emisnch zn, ktor s dnes
v Nemecku na viac ako 50 miestach. V Berlne sa podarilo vaka jeho zavedeniu za 3 roky
zredukova nebezpen prachov astice z dopravy a o 50 %.68

5.7. Dsledne uplatova princpy zelenho verejnho obstarvania pri nkupe

motorovch vozidiel
Dodriava v sasnosti u platn prvne predpisy Slovenskej republiky pri kpe motorovch
vozidiel v slade so zkonom . 158/2011 Z. z. o podpore energeticky a environmentlne
spornch motorovch vozidiel a v slade s odporuenm EK o postupoch zelenho
obstarvania,69 poda ktorho sa maj verejn orgny snai obstara produkty (tovary,
sluby a stavebn prce) so znenm negatvnym dopadom na ivotn prostredie poas
celho ich ivotnho cyklu (t.j. od aby surovn, cez vrobu, pouvanie, a po nakladanie
po skonen doby ivotnosti). Uveden zkon m za cie podporova uvdzanie istch
a energeticky spornch motorovch vozidiel na trh, m sa prispeje k energetickej innosti
vozidiel cestnej dopravy znenm spotreby paliva, ochrane klmy znenm emisi CO2
a k zlepeniu kvality ovzduia znenm emisi zneisujcich ltok. Zkon ustanovuje
spsoby zohadnenia energetickch a environmentlnych vplyvov prevdzky motorovch
vozidiel kategri M1, M2, M3, N1, N2 a N3 (alej len vozidlo) poas ich ivotnosti pri
nkupe alebo lzingu vozidiel. Zkon zrove uvdza metodiku vpotu prevdzkovch
nkladov poas ivotnosti vozidla s cieom podporova a stimulova trh s energeticky
a environmentlne spornmi vozidlami. Zkon uklad povinnos pre verejnho
obstarvatea, obstarvatea a dopravcu poskytujceho sluby vo verejnom zujme, ktor
s povinn pri nkupe uritch kategri motorovch vozidiel nad ustanovenmi finannmi
prahmi zohadni energetick a environmentlne vplyvy prevdzky motorovho vozidla
poas jeho ivotnosti.

68
) Zdroj: Tlaov sprva CEPTA:
http://www.cepta.sk/attachments/article/472/Tlacova%20sprava%20PM10_30.11.2011%20FINAL.pdf.
69
) Zdroj: SAP; dostupn na http://www.sazp.sk/public/index/go.php?id=1704.
38
ZDVODNENIE: Aplikovanm zsad zelenho obstarvania verejn sprva pjde verejnosti
prkladom nielen vyuvanm obstaranch elektrickch automobilov, ale aj celkovm
prstupom k obstarvaniu repektujc hospodrnos a ekologickos obstarvanch produktov.
V sasnosti s najvmi spotrebitemi v E verejn orgny. Poda eurpskych prieskumov
z roku 2011 min pribline 2 biliny EUR rone (19 % HDP E). Vyuitm takejto kpnej
sily na vber produktov so znenm negatvnym vplyvom na ivotn prostredie mu
prispie k miestnym, regionlnym, nrodnm a medzinrodnm environmentlnym cieom.64

5.8. Zjednodui administratvny proces pri vstavbe nabjacej infratruktry

prava prslunej legislatvnej metodiky, ktor zadefinuje samostatne stojacu nabjaciu
stanicu (resp. nabjac stojan) ako drobn stavbu. Cieom je, aby pre proces umiestnenia
nabjacieho stojana postaovala projektov dokumentcia elektrointalcie a revzna sprva.
ZDVODNENIE: Cieom je zjednodui administratvnu nronos pri povoovan
nabjacej infratruktry. V sasnosti je vstavba nabjacch stanc podmienen neprimerane
nronm povoovacm procesom. Sksenosti z praxe poukazuj na to, e stavebn rady
konzervatvne pouvaj pri povoovacom procese dlhie a nronejie postupy.

5.9. Vyhradi verejn parkovacie miesto pre majitea nabjacej infratruktry v mieste
bydliska
Kpou elektrickho vozidla majite automaticky zskava monos vyhradenia
jednho parkovacieho miesta v bezprostrednej blzkosti svojho bydliska (alebo miesta, kde
sa zvyajne zdriava) na cel dobu ivotnosti/vlastnctva elektromobilu.
ZDVODNENIE: Garantovan prstup k nonmu parkovaniu s monosou nabjania
je nevyhnutnm predpokladom kpy elektrickho vozidla. Prevan as mestskho
obyvatestva bva v bytovch domoch v mestskch tvrtiach s problematickm parkovanm,
bez vlastnho parkovacieho miesta. Nvrh zaha nasledovn aspekty: motivuje ku kpe
elektrickho automobilu zlepenm parkovacch monost a garantuje majiteovi
elektromobilu prstup k parkovaciemu miestu, na ktorom si intaluje vlastn nabjaciu stanicu.
Najm druh aspekt vznamnm spsobom odstrauje bariru pre rozvoj elektromobility
v mestskch sdlach v slovenskch podmienkach, za podmienky intalovania vlastnej nabjacej
stanice.

5.10. Vyhradi verejn parkovacie miesto pre majitea verejne dostupnej nabjacej
stanice
Majite elektromobilu dostane monos asovo obmedzenho vyhradenia parkovacieho
miesta, za splnenia podmienky, e predmetn miesto bude vybaven nabjacou stanicou
a umon aj verejn nabjanie. Vyhradenie parkovacieho miesta bude asovo obmedzen,
najviac 12 hodn denne.
ZDVODNENIE: Nvrh podporuje vstavbu nabjacej infratruktry zo skromnch
zdrojov, ktor minimlne 50 % asu bude fungova v reime verejne prstupnej nabjacej
stanice.

5.11. Zavies legislatvne podmienky povinnho budovania nabjacch infratruktr pri

vstavbe parkovacch miest
Bud zaveden legislatvne normy, upravujce podmienky budovania, ako aj okruh
povinnch subjektov v nadvznosti na transpozciu Smernice EP a Rady 2014/94/E
z 22. oktbra 2014 o zavdzan infratruktry pre alternatvne paliv, z ktorej bud
vyplva legislatvne zmeny.
ZDVODNENIE: Nvrh sleduje nkladovo efektvne budovanie nabjacej infratruktry.
Vybudovanie elektrointalanej prpravy ete poas vstavby je nkladovo menej nron ako

39
jej realizcia pri existujcich parkoviskch. Pri parkoviskch sliacich primrne
na celonon (rezidenn) parkovanie navrhujeme vy podiel vybavenia nabjacmi
stanicami z toho dvodu, e monos nabjania poas noci je nevyhnutnou podmienkou
pri rozhodovan spotrebitea o kpe elektrickho auta.

5.12. Vybudova Nrodn sie nabjacch centier

Nrodn sie nabjacch centier umon univerzlne vyuitie elektrickch vozidiel
aj na diakov trasy. Sie bude pozostva z rovnomerne rozmiestnench nabjacch centier
pozd kovch cestnch ahov Slovenska (dianin a rchlostn ahy D a R). Nabjacie
centr bud plni funkciu univerzlnych stanc schopnch obsli vetky hlavn technick
tandardy nabjania, resp. vmeny batri. Nrodn sie nabjacch centier bude vytvoren
v spoluprci verejnho a skromnho sektora. Verejn sektor prispeje nepriamym spsobom,
hlavne poskytnutm vhodnch pozemkov, dopravnm plnovanm a osvetou (predpoklad
sa vyuitie financovania z fondov E).
Ako najvhodnejie sa jav budovanie Nrodnej siete v etapch s cieom dosiahnu konen
stav nabjacej siete, s nvrhom intervalov 60 km v roku 2020, a to na vetkch dianinch
a rchlostnch ahoch v SR (cca 50 centier na vetkch vekch odpovadlch, ktor
sa buduj v zmysle STN 73 6101 kadch 30 70 km).
Povinnosti prevdzkovatea tchto centier bud vyplva z transpozcie Smernice EP
a Rady 2014/94/E z 22. oktbra 2014 o zavdzan infratruktry pre alternatvne paliv
a bud zaha technick pecifikciu pre nabjacie stanice, ako aj zabezpeenie
nediskriminanch komernch podmienok prstupu k takto vybudovanej infratruktre pre
vlastnkov elektrickch automobilov, minimlne formou ad-hoc platby za jej vyuitie.
Rovnako tak zabezpeenie roamingu pre zujemcov o nabjanie z okolitch krajn EU.
ZDVODNENIE: Monos vyuva elektrick vozidl i na dlh vzdialenosti je jednm
z hlavnch kritri pre motoristov pri rozhodovan sa o kpe vozidla. Toto je pecificky
dleit v slovenskch podmienkach, nakoko elektrick vozidl nebud kupovan ako druh
alebo alie vozidlo v domcnosti. Preto je budovanie nrodnej siete nabjacch stanc
na Slovensku ete dleitejie ako na trhoch s vyou penetrciou elektrickch vozidiel.
Pre budovanie nabjacch centier, ktor maj umoova nabjanie vo vetkch hlavnch
dostupnch tandardoch sa jav ako dleit definova komplexnos poskytovanej sluby ako
zujem verejnho sektora.

5.13. Vyhradi parkovacie miesto na parkoviskch ttnych intitci a nsledne

budova verejn nabjaciu infratruktru
Vybavi rady ttnej sprvy vyhradenmi parkovacmi miestami pre majiteov
elektromobilov. Sdla ttnych intitci vyhradia a viditene oznaia minimlne jedno
parkovacie miesto vo svojej bezprostrednej blzkosti pre parkovanie elektromobilov.
Odporame ttnym radom do konca roku 2017 takto vyhraden miesto osadi nabjacou
infratruktrou.
ZDVODNENIE: Nvrh je naplnenm premisy, e verejn sprva pri zavdzan
elektromobility m by prkladom a m psobi osvetovo.

5.14. Zabezpei prspevok pre samosprvu na budovanie verejne dostupnej nabjacej

infratruktry
Ako vhodn sa jav pouitie nasledovnho mechanizmu, kedy majite novho elektrickho
vozidla zska pri jeho registrcii v SR nepriamy prspevok na intalovanie verejne dostupnej
nabjacej stanice, tzv. voucher, ktor odovzd samosprve poda vlastnho vberu. Voucher
me byt vyuit iba touto samosprvou (t.j. nie majiteom elektromobilu) a jeho odovzdanie
sa me viaza na urit formu dohody o type a umiestnen nabjacej stanice. Podmienkou

40
zapojenia sa do systmu je vypracovanie koncepcie, na zklade ktorej dotknut samosprva
zska pridelenia voucheru a dotciu na vstavbu nabjacej infratruktry.
ZDVODNENIE: Cieom je budova nabjaciu infratruktru v miestach jej dopytu.
Majite elektromobilu rozhoduje o priblinej lokalizcii verejne dostupnej nabjacej stanice
(prostrednctvom vberu konkrtnej samosprvy).

5.15. Zvhodni parkovanie a vjazd do uch centier miest a pech zn pre elektrick
vozidl
Postupn prechod na vykonvanie dopravy a zsobovania v pech znach vhradne
elektrickmi vozidlami a podpora ich vyieho vyuvania aj v irch centrch miest. Upravi
legislatvny rmec, ktor umon samosprvam, aby sa zvhodnili elektrick vozidl pri
vjazde do uch centier miest a pech zn, naprklad znenou sadzbou za vjazd a zotrvanie
vozidla v kontrolovanej zne, umonenm vjazdu mimo povolench hodn,
alebo zvhodnenm parkovanm na spoplatnench verejnch parkoviskch.
ZDVODNENIE: Nvrh m synergick efekt na niekokch rovniach. Peie zny, ktor
s najastejie situovan v historickch centrch miest s veobecne vnman ako zny
pokoja a oddychu, preto m znenie hluku a emisnej rovne najvyiu prioritu prav tu.
V irch centrch miest sa obidva vedajie efekty dopravy, emisie aj hluk, koncentruj
a elektromobilita je ich efektvnym rieenm.

5.16. Prestavba vozidiel na klasick pohon na elektrick vozidl

Zanalyzova plnenie nvrhu a zabezpei prpravu metodiky na odstrnenie povinnosti
dokladovania shlasnho stanoviska pvodnho vrobcu s prestavbou vozidla definovanej
v 18 a 19 Z. z. . 725/2004. Naalej bude potrebn dokladova stanovisko spolu
s podmienkami prestavby.
ZDVODNENIE: Oblas prestavby vozidiel so spaovacm motorom na vozidl elektrick
je poda sksenost zo zahraniia prleitosou pre nov pracovn a podnikatesk aktivity.
Takto prstup napomha nielen rozvoju elektromobility, ale tie pochopeniu zmyslu
elektromobility zo strany irokej verejnosti. Taktie umon rchlejiu akumulciu
technickho know-how a sksenost s vsledkom rchlejieho budovania odbornch kapact,
ktor s dleitm predpokladom pre vznik investci a zamestnanosti v odvetv. Prestavba
podlieha celmu sboru skobnch a schvaovacch aktov autorizovanou technickou slubou
a prslunm dopravnm radom, (neme s o amatrske garov rieenia).
Prestavba je monos podpory alternatvnej/doplnkovej elektromobility ete pred masvnym
nstupom globlnych producentov. Dva monos vyuva vlastn technick a vrobn
potencil a podiea sa na vzdelvan a praktickej prprave vvojrov, kontruktrov,
technolgov, elektrotechnikov a servisnch odbornkov. V menej miere sa tie podiea
priamou nhradou vozidiel so spaovacm motorom v prevdzke nzko emisnmi
elektromobilmi. Prestavbu je mon realizova na u existujcom (dokonenom) vozidle,
alebo formou dostavby v reime viac stupovho dokonovania vozidla (vozidlo uren na
elektrifikciu po dohode s pvodnm vrobcom prevzia nedokonen bez agregtu pohonu
a jeho prsluenstva). Legislatvne sa za prestavbu vozidla povauje prestavba vozidla
u prihlsenho do evidencie. Druh alternatva nie je z hadiska legislatvy prestavbou,
ale viacstupovm dokonovanm vozidla.

41
Zver
Slovensko patr medzi vedce krajiny v produkcii automobilov, priom sa viackrt umiestnilo
na prvom mieste v ukazovateli potu vyrobench automobilov na obyvatea. Automobilov
priemysel v Slovenskej republike, ktor okrem finlnych producentov zaha aj irok klu
subdodvateov, tvor vznamn as HDP, prispieva k zamestnanosti a exportnej
vkonnosti. Pre dlhodob udranie vedcej pozcie a postupn zvyovanie domcej pridanej
hodnoty pri vrobe automobilov (vvoj, dizajn) mus Slovensko aktvne pristupova
k progresvnym trendom v automobilizme ako aj rozvja innosti spojen s vskumom
a vvojom.

Vznam elektrickej mobility vo svete dlhodobo vzrast. Vo viacerch krajinch u boli

pripraven alebo sa pripravuj nrodn politiky zohadujce alternatvne pohony, realizuj
sa pilotn projekty a dochdza k integrcii elektromobility do dopravnch systmov.
Slovensko ia v tomto vvoji zaostva nielen za ldrami, ale aj okolitmi krajinami
v regine. Vznam elektromobility je nepriamo zvraznen aj v Programovom vyhlsen
vldy SR na roky 2012 2016, v ktorom vlda SR deklaruje draz na trvalo udraten
mobilitu.

Dleitos elektromobility a vznam jej intitucionalizcie na rovni Eurpskej nie

potvrdzuje aj Smernica eurpskeho parlamentu a Rady 2014/94/E o zavdzan
infratruktry pre alternatvne paliv.

Elektromobilita je okrem automobilovho priemyslu mimoriadne dleit aj pre alie

strnky nrodnho hospodrstva. Odber elektrickej energie pre nabjanie elektrickch vozidiel
bude v prevanej miere smerovan do hodn mimo piky odberovej krivky, o prinesie
efektvnejie vyuvanie elektroenergetickch zdrojov, prenosovej a distribunej sstavy.

Vyuvanie elektrickch vozidiel predstavuje vznamn znenie hluku a emisi

pochdzajcich z dopravy s pozitvnym dopadom na zvyovanie kvality ivota.
V podmienkach slovenskej energetickej sstavy, ktor umouje produkciu elektrickej
energie s nzkym emisnm faktorom CO2, pevnch astc a alch kodlivn, by rozvoj
elektromobility perspektvne znamenal celkov znenie emisi. Po dostavbe alch
plnovanch zdrojov, a s postupnm rastom podielu obnovitench zdrojov, sa tento benefit
ete zvi.

Elektromobilita me z dlhodobho hadiska pozitvne ovplyvni vyie vyuvanie

alternatvnych palv v doprave, m prispeje k zneniu zvislosti Slovenska od dovozu
motorovch palv.

Elektromobilita je vnman ako jedna z monost rieenia komplexnho dopravnho

udratenho systmu. Z tohto dvodu MH SR vypracovalo Stratgiu rozvoja elektromobility
v Slovenskej republike a jej vplyv na nrodn hospodrstvo Slovenskej republiky, ktor
povauje za dleit krok pre perspektvne nasmerovanie Slovenska v tejto oblasti.

42
Zoznam pouitch skratiek a pojmov

DS Distribun sstava
EK Eurpska komisia
Elektromobilita Vznam poda asti 1 tohto dokumentu
EV - Elektrick vozidl Vznam poda asti 1 tohto dokumentu
Slovensk technick univerzita v Bratislave,
FEI STU Fakulta elektrotechniky a informatiky
BEV - batriov elektrick vozidl
PHEV - plug-in hybridn elektrick vozidl
PEV - plug-in elektrick vozidl
HEV - hybridn elektrick vozidl Vznam poda asti 1 tohto dokumentu
Infratruktra pre elektromobily Vznam poda asti 1 tohto dokumentu
Informan technolgie Vznam poda asti 1 tohto dokumentu
MH SR Ministerstvo hospodrstva SR
Ministerstvo dopravy, vstavby
MDVRR SR a regionlneho rozvoja SR
Ministerstvo kolstva, vedy, vskumu
MVVa SR a portu SR
MP SR Ministerstvo ivotnho prostredia SR
SAV Slovensk akadmia vied
Slovensk technick univerzita v Bratislave,
SjF STU Strojncka fakulta
Stratgia rozvoja elektromobility v Slovenskej
republike a jej vplyv na nrodn hospodrstvo
Stratgia Slovenskej republiky
Prevdzkovate, resp. prevdzkovatelia
PDS elektrickch distribunch sstav
poradn pracovn skupina Slovensk platforma pre
Pracovn skupina MH SR elektromobilitu
UPJ Univerzite Pavla Jozefa afrika
URSO rad pre regulciu sieovch odvetv
VC Vy zemn celok

43
Zoznam tabuliek

Tab.1 Prognzy podielu elektrickch vozidiel k roku 2020.......................................................9

Tab.2 Ciele a prognzy pre podiel elektrickch vozidiel k roku 2020 v Eurpe......................10
Tab.3 Prehad systmovch nstrojov podpory elektromobility vo svete................................14
Tab.4 SWOT analza prleitost rozvoja elektromobility
na Slovensku................................................................................................................17
Tab.5 Podiel dopravy na tvorbe emisi zkladnch zneisujcich ltok v SR za rok 2010....23
Tab.6 Scenre vvoja elektromobility na Slovensku................................................................31
Tab.7 Poet PEV vozidiel v roku 2020 v SR poda tandardnho a Technologickho scenra
v proporcionlnom porovnan s nrodnmi ciemi Nemecka a Rakska.................................33
Tab.8 Prehad vybranch prebiehajcich alebo u ukonench medzinrodnch aktivt
a projektov.................................................................................................................................53
Tab.9 Typick charakteristiky nabjacch stanc.....................................................................60
Tab.10 Nvrh optimlnych termnov vstavby Nrodnej siete nabjacch centier...................66
Tab.11 Hodnotenie bezpenosti dostupnch elektrickch vozidiel..........................................75
Tab.12 Orientan porovnanie najpouvanejch obchodnch modelov.................................78

44
Zoznam grafov a obrzkov

Obr.1 Prognza predaja osobnch a ahkch itkovch vozidiel.............................................7

Obr.2 Prognza predaja elektrickch vozidiel poda reginu....................................................8
Obr.3 Prognza podielu plug-in elektrickch vozidiel k roku 2020 poda reginu...................9
Obr.4 Odvetvov skladba priemyslu Slovenskej republiky v roku 2014.................................19
Obr.5 Intenzita dopravy na dianiciach a rchlostnch cestch a cestch I. triedy v roku
2010...........................................................................................................................................22
Obr.6 Prognza skladby plug-in hybridnch a elektrickch vozidiel (PEV) k roku 2020.......32
Obr.7 Kov vlastnosti vozidiel poda pohonu.....................................................................49
Obr.8 Delenie vozidiel poda pohonu......................................................................................50
Obr.9 Frekvencia pouitia jednotlivch typov nabjacej infratruktry majiteom elektrickho
vozidla.......................................................................................................................................65
Obr.10 Kvalitatvne vlastnosti batri na bze roku 2010.........................................................68
Obr.11 Porovnanie dostupnch batriovch technolgi..........................................................70
Obr.12 Historick vvoj pecifickej energie a cien batri s odhadom vvoja do roku
2040...........................................................................................................................................70
Obr.13 Historick vvoj hustoty energie a cien batri s odhadom vvoja do roku
2040...........................................................................................................................................72
Obr.14 Nklady na drbu a opravy v relatvnom vyjadren voi ICE
vozidlm....................................................................................................................................73
Obr.15 Porovnanie energetickej nronosti elektrickho a ultra efektvneho spaovacieho
vozidla.......................................................................................................................................73

45
Zoznam prloh

Prloha .1 Zkladn rozdiely medzi jednotlivmi typmi vozidiel z hadiska mnostva

vypanch exhaltov sklenkovch plynov a zneisujcich ltok, spotreby foslnych palv
alebo elektrickej energie, resp. monosti ich nabjania/dopania paliva.................................48

Prloha .2 Schematick znzornenie kategorizcie vozidiel s plne a iastone

elektrifikovanm pohonom, tak ako je pouit pre ely tohto dokumentu.............................49

Prloha .3 Zhrnutie sksenost s rozvojom elektromobility vo vybranch lenskch krajinch

Eurpskej nie...........................................................................................................................50

Prloha .4 Medzinrodn kontext - analza referennch zahraninch aktivt a projektov

relevantnch pre Slovensk republiku......................................................................................52

Prloha .5 inky zneisujcich ltok z dopravy na zdravie obyvatestva...........................55

Prloha .6 Medzinrodn tandardy pre nabjaciu infratruktru............................................57

Prloha .7 Technick a obchodn aspekty elektromobility......................................................58

46
Prlohy

47
 Prloha . 1

Zkladn rozdiely medzi jednotlivmi typmi vozidiel z hadiska mnostva vypanch

exhaltov sklenkovch plynov a zneisujcich ltok, spotreby foslnych palv alebo
elektrickej energie, resp. monosti ich nabjania/dopania paliva

Obr.7 Kov vlastnosti vozidiel poda pohonu

Zdroj: [Pracovn skupina MHSR; 2013]

48
 Prloha . 2

Schematick znzornenie kategorizcie vozidiel s plne a iastone elektrifikovanm

pohonom, tak ako je pouit pre ely tohto dokumentu

Obr.8 Delenie vozidiel poda pohonu

Zdroj: [Pracovn skupina MHSR; 2013]

49
 Prloha . 3

Zhrnutie sksenost s rozvojom elektromobility vo vybranch lenskch krajinch

Eurpskej nie

TALIANSKO
Regultor AEEG (Autorita per lenergia elettrica e il gas), obdoba radu pre regulciu
sieovch odvetv na Slovensku, zadefinoval tri mon referenn obchodn modely pre
rozvoj elektromobility:
1. PDS model, v ktorom cel infratruktra je vo vlastnctve, riaden a prevdzkovan
distribunou spolonosou.
2. Sole Service Provider model, v ktorom skromn spolonos vlastn, riadi
a prevdzkuje samotn infratruktru nabjacch stanc, priom tto spolonos umon
k nej prstup aj zkaznkom konkurennch poskytovateov sluieb.
3. Competing Service Provider - model, v ktorom skromn spolonos vlastn, riadi
a prevdzkuje samotn infratruktru nabjacch stanc, priom tto spolonos k nej
umon prstup len svojim zkaznkom s platnou zmluvou.

RSKO
rsko rozhodlo o zaveden obchodnho modelu PDS, ktor je optimlny pre rozvoj
infratruktry. Investcie pre vstavbu verejnej dobjacej infratruktry s zahrnut v tarife.
Vetci obchodnci s elektrickou energiou ju mu predva v rmci verejnej infratruktry.
Cieom je - vybudovanie celkovo 1500 nabjacch miest, a to v kadom meste s viac ako
1 500 obyvatemi; 30 verejne prstupnch stanc s extra rchlym nabjanm na vetkch
medzimestskch komunikcich (kadch 60 km) a 2 000 domcich dobjacch stanc.

PORTUGALSKO (NRODN PROJEKT MOBI.E)

Portugalsko zavdza model PDS, v rmci ktorho astnci trhu tzn. obchodnci s elektrickou
energiou a prevdzkovatelia nabjacej infratruktry zaloili stren organizciu SGORME
garantujcu interoperabilitu a technick kompatibilitu celho systmu. Zkaznci si mu
vybra ubovonho dodvatea elektrickej energie. Sasou sluby je identifikan karta,
za pomoci ktorej si me zkaznk dobi auto kdekovek v krajine v MOBI.E sieti.
SGORME je alej zodpovedn za riadenie vetkch transakci v celom systme. Projekt
zaha rznych astnkov:
1. Obchodnci s elektrickou energiou predvaj elektrick energiu pre ely dobjania.
2. Prevdzkovate nabjacej infratruktry zabezpeuje prstup k nabjacej infratruktre
pre zkaznkov ako aj obchodnkov s elektrickou energiou.
3. Riadiaca autorita SGORME zabezpeuje integrciu a vzahy medzi vetkmi
zastnenmi stranami.
4. Poskytovate sluieb zabezpeuje dodaton sluby ako napr. parkovanie, drbu
parkovacieho miesta.
5. Distribun spolonos zabezpeuje distribciu a dodvku elektrickej energie predanej
jednotlivmi obchodnkmi.
6. Uvatemi s zkaznci vyuvajci elektromobil.

50
HOLANDSKO (NRODN PROJEKT E-LAAD.NL)
Holandsk zdruenie e-laad je spolonm projektom viny holandskch prevdzkovateov
distribunch sstav. Jeho hlavnmi ciemi s otestovanie vplyvu masvneho nabjania
elektrickch vozidiel na DS, vybudovanie celonrodnej siete nabjacch stanc, zavedenie
celonrodnej interoperability infratruktry a testovanie rznych obchodnch modelov pre
elektromobilitu.
V sasnosti je po celom Holandsku intalovanch viac ako 2 400 dobjacch bodov. E-laad.nl
je postaven na pokroilom IT rieen, ktor umouje kompletn vzdialen sprvu vetkch
stanc, sprvu pouvateskch tov a zabezpeuje interoperabilitu medzi jednotlivmi
prevdzkovatemi v rmci, aj mimo projektu. S jednou autentifikanou RFID kartou je mon
nabja elektromobil v celom Holandsku ako aj v prepojench prihraninch mestch
v oblasti Beneluxu, i vo vybranch mestch v Nemecku.

51
 Prloha . 4

Medzinrodn kontext - analza referennch zahraninch aktivt a projektov

relevantnch pre Slovensk republiku

Tab. 8 Prehad vybranch prebiehajcich alebo u ukonench medzinrodnch aktivt

a projektov

Nzov projektu Krtky popis Zapojen krajiny Financovanie EU

Hlavnm cieom projektu
bolo ukza, e e-mobilita je
alternatva klasickej dopravy.
V rmci projektu boli
vybran pilotn uvatelia
elektromobilov, ktor sa asto
SR, Raksko
pohybuj po regine a s tm
pdom dobre viditen. Projekt bol
Vibrate Projektov partneri spolufinancovan
naintalovali na verejnch E z ERDF
a poloverejnch miestach
dobjaciu infratruktru.
Cieom projektu bolo
vytvorenie efektvnej
spoluprce v oblasti e-
mobility medzi oboma
krajinami.

Cieom projektu je vstavba

115 rchlonabjacch bodov
(multitandard: CHAdeMO,
CCS, AC typ 2) pre
elektrick vozidl v Raksku, SR, Raksko, Projekt
Central European Nemecku, Chorvtsku, Nemecko, spolufinancovan
Green Corridors Slovinsku a na Slovensku. Slovinsko, E z programu
Zkladnou charakteristikou Chorvtsko TEN-T
siete je medzinrodn
interoperabilita a monos
nadnrodnho ztovania za
sluby.

Komern Cieom projektu je vvoj Projekt

vyuitie dvoch energetickch uzlov v spolufinancovan
medzimestskej okol Trenna a Banskej SR
E z programu
logistickej Bystrici s monosou rznych TEN-T
infratruktry spsobov rchlonabjania
52
 Nzov projektu Krtky popis Zapojen krajiny Financovanie EU
nkladnej elektromobilov inovatvnym
dopravy na spsobom vmeny batri.
elektrickch Sasou projektu je aj
vozidlch vrtane porovnanie technolgie
porovnvacej vmeny batri s
tdie o rchlonabjanm z hadiska
technolgii na klientov z podnikateskej
vmenu a sfry.
rchlonabjanie
batri
Anglicko,
Belgicko,
Medzinrodn iniciatva
Dnsko,
stavajca na vsledkoch
Franczsko,
realizovanch eurpskych
Grcko,
projektov emobility a
Holandsko,
Green eMotion podporujca cros-
rsko,
funkcionlnu spoluprcu
Luxembursko,
naprie Eurpou. Cieom je
Nemecko,
pripravi trh na elektrick
panielsko,
vozidl.
vdsko,
Taliansko

Hubject je spolon podnik

iestich nemeckch
spolonost
z automobilovho
a energetickho priemyslu.
Hubject Cieom je prepoji nabjacie - (nie)
infratruktry naprie
Eurpou a umoni tak jej
jednoduch vyhadvanie,
prstup a
kompatibilitu.

The Mobile Energy Anglicko,

Resources for Grids of Belgicko,
Electricity (Mobiln Grcko, rsko,
Merge energetick zdroje pre Nemecko,
elektrick siete) je vznamn Portugalsko,
projekt spolufinancovan EU panielsko,
zameran na prpravu vdsko.
energetickch siet

53
Nzov projektu Krtky popis Zapojen krajiny Financovanie EU
na rozrenie elektrickch
vozidiel. Projekt vyhodnotil
pravdepodobn dopady
elektrickch vozidiel
na elektrick sstavy
v Eurpe. Projekt bol
ukonen v decembri 2011.

URBACT je Eurpska
platforma pre rozvoj a 500 miest z 29
vmenu znalost a propagciu krajn.
udratenho mestskho
URBACT Zo Slovenska s
rozvoja, ktor umouje
mestm spolupracova zapojen Nitra
na spolonch rieeniach pre a Koice.
vzvy miest.

Electric Vehicles in Urban

Europe (elektrick vozidl
v mestch Eurpy),
Anglicko,
projekt realizovan
Grcko,
a spolufinancovan EU v
Nemecko,
rmci schmy URBACT, sa
Posko,
EVUE zameriava na rozvoj
Portugalsko,
integrovanch
Rumunsko,
a udratench stratgi pre
panielsko,
rozvoj elektromobility v
vdsko.
mestch. Projekt bol
realizovan v rokoch 2009
a 2012.

FREVUE (Freight Electric

Vehicles in Urban Europe) Amsterdam,
demontruje nahraditenos Lisabon,
dieselovch nkladnch aut Londn, Madrid,
elektrickmi nkladnmi Milno, Oslo,
vozidlami. Rotterdam,
FREVUE V relnych podmienkach tokholm.
prepravy tovarov v rmci
miest je testovanch
127 nkladnch elektrickch
ut, spolu s inovatvnymi
systmami na ich sprvu a
logistiku. Projekt je
54
 Nzov projektu Krtky popis Zapojen krajiny Financovanie EU
financovan v rmci
7. Rmcovho vskumnho
programu E (FP7).

Demontran projekt,
ktorho sasou s tri vek
pilotn projekty v Barcelone,
Berlne a Pari. Projekt sa
Franczsko,
zameriava na vyuvanie IT
Molecules Nemecko,
systmov v elektromobilite a
panielsko.
pomocou nich integruje prvky
elektrickej mobility do
inteligentnho, uvatesky
priateskho systmu.

European Electro-mobility
Observatory (observatrium
Eurpskej elektromobility)
EEO je iniciatva monitorujca
dianie na poli elektromobility
v Eurpe s cieom angaova
o najv poet autort.

RWE a
Univerzita
Dortmund
Hlavou lohou tohto projektu (Nemecko), EDP
je vytvori nstroje na a INESC
plnovanie rozvoja nabjacej (Portugalsko),
infratruktry pre distribun ESB (rsko),
PlanGridEV ENEL a La
spolonosti, aby bola
zabezpeen optimlna Sapienza
implementcia elektromobility (Taliansko), ETH
v Eurpe. (vajiarsko),
Tecnalia
(panielsko),
AIT (Raksko),
Tractebel
(Belgicko)

Zdroj: [Pracovn skupina MHSR, 2013]

55
 Prloha . 5

inky zneisujcich ltok z dopravy na zdravie obyvatestva70

PEVN ASTICE (PM - PARTICULATE MATTER)

Zven rove koncentrcie prachovch astc je povaovan za najzvanej problm
zneistenia ovzduia vekch miest, o je podmienen zvyujcou sa intenzitou dopravy.
Na niektorch miestach Slovenska dochdza k prekraovaniu limitnch hodnt pevnch
astc v ovzdu.71 Pevn prachov astice s priemerom vm ako 10 m pochdzaj najm
z prrodnch zdrojov (erzie pdy, pe rastln a pod). Avak pevn astice s vekosou
pod 10 m (oznaovan ako PM10) vznikaj predovetkm nedokonalm spaovanm ropy
a ropnch produktov. Takto mal astice s ahko inhalovan do organizmu, prenikaj
hlboko do pc, m spsobuj zvan zdravotn problmy. Aj krtkodob zvenie ich
koncentrcie v ovzdu vedie k nrastu prpadov aktnej hospitalizcie z dvodov
respiranch a kardiovaskulrnych komplikci. Dlhodob chronick expozcia pevnm
asticiam zvyuje vskyt respiranch symptmov a spotreby liekov u ud trpiacich
astmou alebo znenou pcnou funkciou a zniuje oakvan dku ivota (Central
European Initiative3). V jni 2012 Medzinrodn agentra pre vskum rakoviny (IARC),
ktor je sasou Svetovej zdravotnckej organizcie (WHO) zaradila emisie pevnch astc
z dieselovch motorov do zoznamu karcinognov.72 Vsledky medzinrodnho projektu
Kvalita vntornho prostredia v eurpskych kolch; Prevencia a znenie vskytu
respiranch ochoren (SEARCH), do ktorho sa prostrednctvom radu verejnho
zdravotnctva SR zapojila aj Slovensk republika, poukazuj na vznamn spojitos medzi
koncentrciou PM10 vo vntornom ovzdu kolskch tried situovanch v blzkosti
cestnej premvky a vskytom bronchitickch symptmov, a taktie znenou mierou
pozornosti. Merania potvrdili aj zhoren pcne funkcie u det v takchto triedach.

PRCHAV ORGANICK LTKY (VOC - VOLATILE ORGANIC COMPOUNDS)

U mnohch tchto ltok je znmy ich vrazne kodliv vplyv na zdravie
od neurotoxickho psobenia a po karcinognne. Vskum v rmci Central European
Initiative73 realizovan na Slovensku a v alch krajinch strednej Eurpy preukzal, e viac
ako 40 % prchavch organickch ltok (VOC) emitovanch do ovzduia pochdza prve
z cestnej dopravy. Ich vek as, pribline 30-50 %, nie je produktom spaovania, ale svis
s vyparovanm paliva poas prevdzky, parkovania a tankovania vozidiel. Koncentrcia
niektorch z tchto ltok, napr. benznu, je v mestskch aglomercich a 1000-nsobne
vyia ako na vidieku, o vrazne zvyuje riziko vzniku rakoviny u mestskej populcie.
Merania kvality ovzduia v kolskch triedach realizovan v rmci projektu Kvalita
vntornho prostredia v eurpskych kolch; Prevencia a znenie vskytu respiranch
ochoren (SEARCH) potvrdili mnohonsobne vyie koncentrcie benznu v kolch
situovanch v blzkosti kriovatiek a frekventovanej cestnej premvky, predovetkm
v triedach orientovanch do ulice a leiacich od 2. podlaia budovy vyie. iaci tchto kl
mali tatisticky vy vskyt astmatickch symptmov a o vye 40 %. Vaka
fotochemickej reaktivite tchto ltok s tie hlavnm faktorom tvorby przemnho oznu.

70
) Zdroj: Mgr. Michal Jajcaj, 2013, rad verejnho zdravotnctva Slovenskej republiky.
71
) Zdroj: http://www1.enviroportal.sk/indikatory/detail.php?kategoria=2&id_indikator=522#0.
72
) Zdroj: http://www.iarc.fr/en/media-centre/pr/2012/pdfs/pr213_E.pdf.
73
) Zdroj: Central European Initiative, 1999.Towards Sustainable Transport in the CEI Countries. Wien: Austrian
Federal Ministry for Environment, Youth and Family, 1999. 65 s. ISBN 3-902 010-03-7.
56
Podstatn as mestskej populcie (20 29 % v obdob 2008 a 2010) bola tie vystaven
benzo(a)pyrnu (BaP), priom jeho koncentrcia presahovala cieov hodnoty v E, ktor
sa mali dosiahnu do roku 2013. Benzopyrn je karcinognnou ltkou a nrast emisi BaP
v Eurpe v uplynulch rokoch je preto znepokojujci.74

OXIDY DUSKA (NOX)

Oxidy duska s produktom spaovania zlenn duska obsiahnutch v palivch. V atmosfre
chemicky reaguj s ostatnmi zneisujcimi ltkami za vzniku troposfrickho (przemnho)
oznu, ktor je hlavnou zlokou fotochemickho smogu, ako aj alch vysoko toxickch
zlenn. Spolu s oxidmi sry s oxidy duska tie vznamnou zlokou vplvajcich na vznik
kyslch daov spsobujcich acidifikciu vody a pdy. Expozcia emisim NOx m rozlin
environmentlne a zdravotn dopady. Zvyuje nchylnos na vznik astmatickch,
respiranch a kardiovaskulrnych ochoren. Aj krtkodob expozcia oxidu dusiitmu
(NO2) sa prejavuje respiranmi problmami u det kolskho veku (astej vskyt
kaa, hlienov a bolesti hrdla) ako aj zvenou astmatickou reakciou na mestsk prach a pele.

K tvorbe tuhch astc a oznu prispieva oxid dusiit (NO2), ktor je hlavnou prinou
eutrofizcie - nadmernho rastu rastln a rias vo vodch a acidifikcie. V roku 2010 bolo
7 % Eurpanov v mestch vystavench rovni NO2, ktor presahovala hranin
hodnoty E. Vntrottne emisie oxidov duska v mnohch krajinch nie s naalej nad
rovou stropov stanovench v prvnych predpisoch E a medzinrodnch dohodch.75

PRZEMN OZN (O3)

Przemn ozn vznik chemickmi reakciami najm medzi oxidmi duska (NOx) a prchavmi
organickmi ltkami (VOC) za psobenia slnenho iarenia. Nsledne vzniknut ozn
reaguje s almi organickmi zleninami, priom vznikaj toxick a drdiv duskat
ltky (napr. PAN - peroxyacetylnitrt). Takto ltky s zkladom fotochemickho smogu.
V roku 2010 bolo a 97 % obyvateov miest v E vystavench koncentrcim oznu,
ktor presahovali referenn hodnoty WHO. Ozn me spsobova respiran problmy
a ma za nsledok predasn mrtia. kodlivm koncentrcim O3 bola vystaven aj orn
pda (22 % v roku 2009), o viedlo k stratm v ponohospodrskom sektore.76

74
) Zdroj: http://www.eea.europa.eu/pressroom/newsreleases/many-europeans-still-exposed-to.
75
) Zdroj: http://www.eea.europa.eu/pressroom/newsreleases/many-europeans-still-exposed-to.
76
) Zdroj: http://www.eea.europa.eu/pressroom/newsreleases/many-europeans-still-exposed-to.
57
 Prloha . 6

Medzinrodn tandardy pre nabjaciu infratruktru

V roku 2010 dostali eurpske tandardizan autority CEN, CENELEC a ETSI mandt
M/468, cieom ktorho je zblenie tandardov pre nabjanie elektrickch vozidiel.
Kompatibility v oblasti elektromobility sa tkaj aj alie dva tandardizan mandty
M/453 (interoperabilita spolupracujcich systmov v inteligentnch dopravnch systmoch)
a M/490 (rozvoj siet typu Smart Grid). V marci 2012 zasadla prv krt CEN-CENELEC
eMobility Coordination Group (eM-CG), ktor je exekutvnou a koordinanou zlokou
tandardizanho procesu.

Hlavnmi medzinrodnmi tandardmi, ktor musia nabjacie stanice spa, s IEC 62196
(typy konektorov) a IEC 61851 (reimy/mdy nabjania). Definuj tak tandardy pre nabjacie
konektory ako aj mdy nabjania, ich vsledkom vak je niekoko vzjomne
nekompatibilnch nabjacch konektorov.

Detailn definovanie technickch parametrov pre jednotliv typy nabjacch stanc je dleit
nielen pre vzjomn interoperabilitu a kompatibilitu, ale aj pre rozvjajce sa trhov modely.
Prve vber vhodnho modelu spolone s parametrami stanovia tandard pre md nabjania,
konektor a vzjomn komunikciu, o bude ma zsadn vplyv na rozvoj nabjacej
infratruktry na Slovensku. Sasn definovanie technickch detailov vak nevyluuje ich
aktualizciu v slade s vvojom v E a v okolitch krajinch.

58
 Prloha . 7

Technick a obchodn aspekty elektromobility

Rozdelenie nabjacej infratruktry poda umiestnenia a vlastnctva:

Pre efektvne plnovanie a rozvoj nabjacej infratruktry, ale aj pre al rozvoj trhovch
modelov na Slovensku, je potrebn konkretizova jednotliv typy stanc poda ich
prstupnosti (verejn/neverejn) a elu (non nabjanie/pomal nabjanie/rchlonabjanie).
Nasledujca tabuka charakterizuje rozdiely medzi jednotlivmi nabjacmi stanicami
odvjajce sa od ich umiestnenia.

Tab. 9 Typick charakteristiky nabjacch stanc

Zdroj: [Pracovn skupina MHSR, 2013]

Skromn, verejne neprstupn nabjacie stanice

Nabjacie stanice umiestnen v mieste bydliska majitea (resp. v sdle firmy, ak vozidl
nakupuje prvnick osoba) bud zabezpeova najviac nabjan, o do potu, ako aj
do celkovho toku elektrickej energie. To je dan skutonosou, e takmer vetky trasy
zanaj a konia v mieste bydliska, resp. sdla majitea, a na tomto mieste bude zrove
elektromobil trvi vinu zo svojho parkovacieho asu. Vzhadom na nevyhnutnos ma
k dispozcii prstup k nabjacej stanici v mieste bydliska kvli nonmu nabjaniu, bud takto

59
nabjacie stanice vo vlastnctve majitea elektromobilu a bud verejne neprstupn,
na vlastnom alebo vyhradenom parkovacom mieste.
Kee ide o dlhodob sttie, zodpovedaj tomu aj predpokladan vkony nabjania
do 3,7 kW, resp. do 22 kW, v zvislosti od preferenci majitea elektromobilu, resp. vekosti
jeho batrie. Cieom je maximlne vyuitie existujcej elektrointalcie bez nutnosti
dodatonch zsahov na posilnenie rozvodov. Rozvoj skromnho nabjania je primrne
skromn aktivita, loha ttu je vo vytvoren vhodnch podmienok, najm zjednoduenm
administratvneho procesu predchdzajceho intalcii takchto nabjacch stanc.

Motorista sa rozhodne pre kpu elektromobilu len za predpokladu, e v kadom ase m k dispozcii
spoahliv prstup k nabjacej stanici v mieste bydliska.

Kvli pecifiku Slovenska a alch krajn, kde je vek poet motoristov bez vlastnho
parkovacieho miesta, je potrebn umoni majiteovi elektromobilu na mieste vlastnej
nabjacej stanice ma vyhraden parkovanie. V zsade plat, e pokia vodi nem zaruen
nepretrit prstup k nabjaniu v blzkosti svojho bydliska, tak sa pre kpu elektrickho
automobilu nerozhodne.

Verejne prstupn nabjacie stanice

Verejne prstupn nabjacie stanice dopaj skromn nabjanie s cieom efektvne pokry
urit zemie dostupnm servisom. Medzi najvhodnejie umiestnenia tohto druhu patria
nkupn stredisk, kancelrske komplexy, parkovacie domy/gare, verejn parkovacie sttia
v mestch.
Tieto stanice sa delia poda spsobu prstupu na asovo obmedzen (otvracou dobou)
a asovo neobmedzen (non-stop prstup). Pre zabezpeenie dostupnosti a vzjomnej
interoperability je potrebn dodriava definovan minimlne technick poiadavky.
Verejne prstupn nabjacie stanice s neodmyslitenou sasou elektromobility a asto
sa prve im venuje najviac pozornosti. V skutonosti vak existencia vekho mnostva
verejnch nabjacch stanc m len stredne siln vplyv na motivciu zakpi si elektrick
automobil. Nie je mon oakva, e takto typ stanc nahrad potrebu majitea
elektromobilu vlastni skromn nabjaciu stanicu v mieste svojho bydliska.

Nrodn sie nabjacch centier

Predpokladom plnohodnotnho presadenia elektromobility v doprave, je vybudovanie
nrodnej siete nabjacch stanc, ktor umon vyuvanie elektrickch vozidiel na dlh trasy,
aj mimo miest. A po vybudovan takejto siete prestane by elektromobil jednoelovm
vozidlom s pouitm obmedzenm na mestsk prostredie a krtke trasy. Monos absolvova
s elektromobilom dlh trasy je jeden z rozhodujcich faktorov motivujcich motoristov
rozhodn sa pre kpu elektromobilu. Navye vaka vybudovaniu takejto siete nabjacch
stanc sa pozitvne efekty elektromobility rozria aj do reginov, ktorm by sa inak vyhbali.
Nrodnou sieou nabjacch centier sa rozumie mnoina nabjacch miest vystavanch priamo
na hlavnch cestnch ahoch siete dianinch a rchlostnch komunikci, prpadne v ich
bezprostrednej blzkosti (nie viac ako 3 km).
Nrodn sie bude koprova najdleitejie cestn ahy spjajce zpad a vchod Slovenska
dianicu D1 a jun trasu zanajcu rchlostnou cestou R1. Predpokladom pre optimlne
vyuitie nrodnej siete je umonenie nabjania pre vetky dostupn typy elektrovozidiel
prostrednctvom rznych nabjacch tandardov, a rovnako aj monos vmeny batrii.
pecilne v poiatonom obdob, ke existuje viacero rchlonabjacch tandardov,

60
je potrebn, aby Nrodn sie pozostvala nie z jednho typu nabjacch stanc, ale bola
nabjacm centrom schopnm obsli vetky na trhu signifikantn tandardy. Tak ako
to predpoklad Smernica eurpskeho parlamentu a Rady 2014/94/E o zavdzan
infratruktry pre alternatvne paliv (alej len Smernica), je potrebn vytvori priestor
pre vyuitie finannch prostriedkov z eurpskych trukturlnych a investinch fondov
na vybudovanie Nrodnej siete nabjacch centier.

Spsoby nabjania batri elektrickch vozidiel

Elektromobily je mon nabja v nabjacch staniciach striedavm aj jednosmernm prdom.
Rchlos nabjania batrie (definovan ako mnostvo elektrickej energie prenesenej
z elektrickej siete do batrie elektromobilu za dan as) je zvisl od vkonu nabjacej stanice
a technickch monost elektromobilu. Doba nabitia batrie je alej zvisl od rchlosti
nabjania a od kapacity batrie.
tandardnm pomalm nabjanm trv plne nabitie batrie elektromobilu - cca 8 hodn.
Vyuitm nabjacej stanice s vym vkonom je mon as potrebn na pln nabitie batrie
vrazne skrti. Vyuitm rchlonabjacieho stojanu je momentlne mon dobi batrie
na 80 % ich kapacity za pribline 20 mint.
V sasnosti sa vyvjaj a testuj nabjacie stanice, ktor nabitie dosiahnu za menej ako
10 mint. V strednodobom horizonte sa predpoklad aj zavdzanie alternatvnych rieen
nabjania, ktor s dnes v rannom tdiu vvoja, ako je napr. indukn nabjanie umiestnen
vo vozovke. Najrchlej spsob predenia dojazdu elektrickho vozidla je v sasnosti
vmena vybitej batrie za nabit vo vmennkovej stanici. Z viacerch hadsk je tento
prstup vznamnou alternatvou k rchlonabjaniu, avak m obmedzenie len na niektor typy
elektrovozidiel, ktor maj monos batrie rchlo vymiea.
Budovan nabjacia infratruktra mus spa tandardy a normy z pohadu technickho
vybavenia, bezpenosti a interoperability.
Urchlen rozvoj elektromobility je podmienen vzjomnou kompatibilitou nabjacej
infratruktry s vozidlami rznych vrobcov dostupnch na trhu.

Pomal nabjanie (striedavm prdom do vkonu 3,7 kW)

Pouitie pomalho nabjania sa primrne predpoklad u skromnch, verejne neprstupnch
nabjacch stanc urench najm pre nabjanie jednho elektromobilu poas noci, prpadne
poas pracovnej doby na firemnom parkovisku.
Pre odporanie o nabjacom mde a type konektora je potrebn rozli, i sa dan nabjacie
miesto zarad do inteligentnej intalcie a vyuije monosti riadenia spotreby.
V prpade nabjacej stanice urenej vlune na nabjanie, je odporan nabjac md 2
so tandardnou domcou zsuvkou. Md 2 nie je kompatibiln s konceptom Smart Grid,
pretoe v tomto prpade absentuje komunikan rozhranie. Kvli bezpenosti intalcie,
ako aj samotnho nabjacieho procesu, sa striktne odpora intalcia nabjacej stanice (tzv.
wall-box), ktor obsahuje zkladn bezpenostn prvky. Domca nabjacia stanica m by
napojen na vlastn prvodn kbel uren len na nabjanie elektrickch vozidiel a intalcia
mus obsahova prdov chrni (typ A, prpadne typ B) a isti (slad s normou STN 33
2000-7-722).
Pre zaradenie domceho nabjacieho zariadenia do inteligentnej intalcie s cieom vyui
potencil riadenia spotreby (koncept smart grid) je predpokladom komunikan rozhranie
medzi elektrickm vozidlom, stanicou a nadradenm systmom (na sprvu stanc alebo
na riadenie spotreby elektriny v domcnosti, tzv. home energy management system). Pre tento
model je odporan domca nabjacia stanica (wall-box) s konektorom typu 2
a s nabjacm mdom 3. Tto kombincia poskytuje irie monosti pre vyuitie
elektromobility aj na ely inteligentnch siet ako je riadenie spotreby, prpadne integrcia

61
s loklnou vrobou elektrickej energie. Konektor typu 2 umouje v prpade monosti
elektrointalcie aj zvenie nabjacieho vkonu, tzn. rchlosti nabjania. Domca nabjacia
stanica mus ma vlastn prvodn kbel uren len na nabjanie elektrickch vozidiel,
vybaven prdovm chrniom a istiom.

Zrchlen nabjanie (vkon od 3,7 kW do 22 kW)

Pri verejne dostupnch nabjacch staniciach na striedav alebo jednosmern prd je situcia
in, pretoe sa predpoklad via variabilita nabjacch vkonov. Nabjac vkon je
ohranien na jednej strane kapacitou pripojenia do distribunej sstavy a na strane druhej
obmedzenm elektrovozidla. Pre vyuitie najirieho spektra nabjacch vkonov sa odpora
pre verejne dostupn stanice vlune konektor typu 2 a nabjac md 3. Oba vychdzaj
z noriem IEC 62196 a IEC 61851 a pre verejne dostupn nabjanie predstavuj bezpen
a plnohodnotn dobjanie viacermi vkonmi. Taktie je zabezpeen kompatibilita v rmci
celej E, kee konektor typu 2 bol zadefinovan aj v nvrhu smernice E, ktor sa tka
nabjacej infratruktry v lenskch ttoch. Konektor typu 2 v kombincii s nabjacm
mdom 3 zabezpeuj bezpenostn tandardy nabjania medzi vozidlom a nabjacou
infratruktrou. V kombincii s normou ISO/IEC 15118, ktor definuje komunikciu medzi
nabjacou infratruktrou a vozidlom, je plne kompatibiln s konceptom Smart Grid/Smart
Charging.
Stratgia predpoklad vznamn vyuvanie nabjania v tomto tandarde pre loklne riadenie
spotreby elektrickej energie prostrednctvom riadenia nabjania elektrickch vozidiel.
Norma ISO/IEC 15118 je zkladom pre koncept inteligentnch siet, ktor umouje prenos
objemovch tarf, doby nabjania, objem potrebnej elektrickej energie (v kWh) a tovn dta
medzi elektromobilom a sieou (reprezentovanou nabjacou stanicou). Tento tandard sa tka
tak striedavho nabjania, ako aj jednosmernho nabjania (konektor typ 2, Combo Charging
System tandard, CHAdeMO), pri ktorch sa stane povinnou rovou komunikcie.
Okrem konektorov umoujcich nabjanie elektromobilov m verejne dostupn nabjacia
stanica poskytova monos nabja elektrick bicykle a motocykle. Takto infratruktra
bude okrem inho tie v slade s prijatm dokumentom Nrodn stratgia rozvoja
cyklistickej dopravy a cykloturistiky v Slovenskej republike.77

Rchle nabjanie (vkon viac ako 22 kW)

Pre nabjanie s vkonmi spadajcimi do kategrie rchleho nabjania sa me vyuva
jednosmern alebo striedav prd. Pri vkonoch nad 22 kW v sasnosti existuj dva
tandardy na nabjanie, priom Slovensk republika bude sledova vvoj na rovni E.
Z dlhodobho hadiska pre SR odporame zavedenie konektora Combo2 (tandard nabjania
elektromobilov CCS - Combo Charging System), ktor si vybrala aj Eurpska komisia
v nvrhu smernice o infratruktre pre alternatvne paliv z janura 2013. Pre nabjacie
stanice s jednosmernm prdom platia v oblasti autentifikcie a komunikcie rovnak
pravidl ako pre verejne dostupn stanice na striedav prd.
Pre komern spech elektromobility je vak v krtkodobom horizonte nevyhnutn
reflektova aj na pvodom japonsk tandard CHAdeMO, s ktorm je v sasnosti
kompatibilnch najviac elektrickch ut.

77
Nrodn stratgia rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v Slovenskej republike (2013), bola
schvlen uznesenm vldy SR . 223/2013. Zkladnou vziou cyklostratgie je uznanie cyklistickej dopravy ako
rovnocennho druhu dopravy a jej integrcia s ostatnmi druhmi dopravy, ako aj zlepenie vnmania cyklistov
ako plnohodnotnch astnkov cestnej premvky. Sasou vzie je tie vrazn posilnenie cykloturistiky ako
dleitho segmentu cestovnho ruchu s vekm potencilom najm pre vidiecke oblasti, ich rozvoj, zvenie
zamestnanosti a konkurencieschopnosti, teda ich trvalo udraten rozvoj.
62
Rchlonabjanie striedavm aj jednosmernm prdom je vhodn pre verejne dostupn
nabjacie miesta a ako sas nrodnej siete stanc, kde sa odpora vkon nad 43 kW.

Bezkontaktn nabjanie
Alternatvnym rieenm k vyie uvedenmu je bezkontaktn nabjanie elektrickch vozidiel
prostrednctvom elektromagnetickej indukcie. Dnes s znme dva spsoby aplikcie tejto
technolgie.
Prvm je pomal nabjanie, ktor sa inicializuje pri priblen sa cievky v podvozku auta
k nabjaciemu bodu integrovanmu do povrchu parkovacieho miesta. Nevhodou takhoto
nabjania je 10-20 % strata elektrickej energie pri prenose, vhodou je vyia miera
uvateskho komfortu. Takto nabjanie me by pouit ako technick variant pomalho,
alebo zrchlenho nabjania pre verejne dostupn, ale aj pre verejne nedostupn nabjanie.
Druhm spsobom aplikcie bezkontaktnho nabjania je zabudovanie cievky priamo
do povrchu vozovky, o je vak investine nron. V sasnosti sa vo svete pripravuj prv
experimentlne pilotn intalcie.

Vmena batri
Vmena batri je technologicky zvldnut metda odbravajca nutnos akania na dobitie
batrie. Vyuva sa s vhodou najm tam, kde je faktor asu rozhodujci pri jazdch
elektromobilom na dlh vzdialenosti. Trvanie vmeny batrie je v sasnosti
niekokonsobne kratie ako najrchlej spsob dobjania (vmena trv 1,5 a 7 mint,
rchlonabjanie najmenej 20 mint).
alie vhody vmeny batri v porovnan s ich rchlonabjanm sa odvjaj od skutonosti,
e batrie sa vo vmennkovej stanici nenabjaj nrazovo vysokmi vkonmi. Vaka tomu
tto metda nevplva negatvne na ivotnos batri a ani nespsobuje nrazovo vysok
zaaenie elektrizanej sstavy.
Rozrenie univerzlneho konceptu vmeny batri je vak limitovan momentlne
nejednotnm tvarom a vyhotovenm batriovch boxov jednotlivch vrobcov
elektrovozidiel. Dizajn batri je ich duevnm vlastnctvom a zdrojom ich konkurennej
vhody. Prpadn aplikcia tandardnho tvaru a vyhotovenia batrie viacermi vrobcami
nie je v blzkej budcnosti oakvan.
V sasnosti nachdza koncept vmeny batri uplatnenie pri prevdzke uzatvorench flotl
elektrickch vozidiel, kde sa mu naplno vyui vhody tohto konceptu. Z tohto dvodu
s vmenou batri ako jednou z monost je vhodn pota aj pri plnovan Nrodnej siete
nabjacch centier.

Priority a ciele rozvoja nabjacej infratruktry

Dostupnos nabjacch stanc a zabezpeenie prstupu k nabjaniu s zsadnmi predpokladmi
pre rozvoj elektromobility. Potrebu vstavby dostatonho potu nabjacch stanc vyzdvihla
aj Eurpska komisia a Parlament schvlenm smernice o zavdzan infratruktry pre
alternatvne paliv.78 Chbajca infratruktra bola vyhodnoten viacermi pilotnmi
projektmi popri cene elektrickch vozidiel ako jedna z najvch prekok spenho
zavedenia elektromobility do praxe.
Je mon skontatova, e v sasnosti jednm z dvodov opatrnosti spotrebiteov pri nkupe
novej technolgie, akm je elektromobil, je aj obava z obmedzenho dojazdu, dan
chbajcou monosou dobitia vozidla v prpade dlhch jzd. Z tohto dvodu motoristi
oprvnene vnmaj tzv. range anxiety, teda obavu, e svojim elektrickm vozidlom sa nebud
schopn dopravi do vzdialenho ciea svojej cesty. Tento fenomn sa bude postupne strca

78
) PE-CONS 79/14.
63
z dvoch dvodov. Postupnm budovanm siete verejnch nabjacch stanc sa docieli via
istota motoristov ohadom dostupnosti dobjania elektrickho auta mimo bydliska. Taktie
postupnm zvyovanm kapacity batri montovanch do elektrickch vozidiel (v sasnosti
sa kapacita batrie pohybuje zva od 16 kWh a po 85 kWh, o umouje
dojazd 100 a 500 km).
Ak chce Slovensko podpori rozvoj elektromobility, je potrebn vytvori impulzy pre
intalovanie nabjacch stanc. Pri podpore budovania nabjacej infratruktry je pritom
potrebn zohadni nielen aktulny nzky stav rozrenia elektromobilov, ale najm snahu
vytvori zkladn minimlnu sie za elom motivcie obyvatestva a akceptcie
elektromobilov. Je potrebn podpora zo strany ttnych orgnov a samosprv smerom
k rozvoju takejto minimlnej siete, k uvedenmu Slovensko zavzuje aj predmetn
Smernica79.
Pre definovanie optimlnej koncepcie budovania nabjacej infratruktry je potrebn
si uvedomi frekvenciu vyuvania jednotlivch typov nabjacch stanc a dvod ich
vyuvania. Takto analzu je mon zobrazi nasledovne:

Obr. 9 Frekvencia pouitia jednotlivch typov nabjacej infratruktry majiteom elektrickho vozidla
Zdroj: [Pracovn skupina MHSR, 2013]

lohou orgnov ttnej sprvy a samosprvy, ktor vstupuj do procesu plnovania, prpravy
a schvaovania nabjacej infratruktry, je vytvorenie podmienok pre motivovanie rznych
relevantnch subjektov k jej budovaniu. Takto silie sa bude vzahova na vytvorenie
vhodnho prostredia, ako aj na odstraovanie barir pre snahy budovania infratruktry.
Medzi takto aktivity ttnej sprvy a samosprvy patr aj pozitvne zohadnenie potrieb
rozvoja elektromobility v procese zemnho rozvoja, povoovania jej vstavby, plnovania
novch stavieb, i novej cestnej infratruktry.
Vstavba Nrodnej siete nabjacch centier si bude vyadova najvyiu investin nronos
spomedzi uvedench druhov nabjacej infratruktry, najm z dvodu, e vo vine prpadov
pjde o vkonn rchlonabjaky, alebo o stanice na vmenu batrii, ktor umonia obsli
klientov na dlhch trasch vemi rchlo. S prihliadnutm na celoslovensk prnos, Stratgia
predpoklad, e vznamn iniciatvu v oblasti legislatvnej, organizanej a informanej, pri
vstavbe tohto druhu stanc, nezastupitene vyvinie tt. Predpoklad sa, e samotn
budovanie a prevdzka bude v rukch skromnch spolonost komerne poskytujcich
slubu nabjania.
Prioritne sa predpoklad nettna iniciatva pri vstavbe nabjacch stanc, priom vak ttne
organizcie sa bud snai vytvori vzor dobrej praxe vlastnou iniciatvou vo vstavbe

79
) Smernica eurpskeho parlamentu a Rady 2014/94/E o zavdzan infratruktry pre alternatvne paliv.

64
infratruktry, ako aj v zavdzan vozovho parku pozostvajceho z elektromobilov.
Z pohadu penetrcie by mali by infratruktrou pokryt lokality relevantn z pohadu
verejnej dopravy, a to najm v mestch, na dianiciach, i rznych verejnch dopravnch
uzloch (napr. stanica elezninej dopravy). Vzhadom na predpokladan postupn rozvoj
elektromobility a jej zavdzanie, sa v prvom tdiu predpoklad najm vstavba
infratruktry pozd hlavnch dopravnch tepien (dianice a rchlostn cesty)
a vo vch mestskch aglomercich, s postupnm rozirovanm do mench miest.
Je mon predpoklada, e vina elektromobilov v krtko a strednodobom horizonte bude
dobjan striedavm prdom z domcich nabjacch bodov umiestnench v skromnch
priestoroch jednofzovm pripojenm do 3,7kW (tzv. wall-box). Tieto bud doplnen vhodne
umiestnenmi, verejne prstupnmi, dobjacmi stanicami a stanicami umiestnenmi
v miestach dlhieho parkovania elektromobilov s trojfzovm pripojenm (verejn gare,
parkovisk administratvnych centier, nkupn stredisk). V miestach, ako s dianice,
oakvaj motoristi poskytnutie extra rchleho nabjania jednosmernm, resp. striedavm
prdom za elom flexibilnho doplnenia kapacity batrie, tzn. predenie dojazdu.
Vzhadom na nroky na pripojenie, a s tm svisiacu stabilitu a bezpenos je iaduce, aby
boli vkonn nabjaky s jednosmernm prdom pouit iba ako doplnok k dlhodobejiemu
nabjaniu striedavm prdom a tmto smerom by mali by motivovan aj spotrebitelia
(napr. cenotvorbou). Nrodn sie nabjacch centier, ktor bud vybaven viacermi
monosami nabjania s drazom na rchlonabjanie, bud pozd hlavnch cestnch ahov
D1 a R1, alebo v ich bezprostrednej blzkosti, tvori chrbtov sie infratruktry
na Slovensku.

Smernica80 zavzuje jednotliv tty E pripravi stratgie budovania siete verejne

dostupnch nabjacch miest. Zvzn ciele nie s preto predmetom tejto Stratgie
a niie uvdzame iba nvrh harmonogramu budovania Nrodnej siete nabjacch
centier.

Tab. 10 Nvrh optimlnych termnov vstavby Nrodnej siete nabjacch centier

Kov termny
Etapa:

Rozsah vstavby
Zaiatok Realizcia
projektu projektu
D1: trasa z Bratislavy do Koc + dianin
december
1. hranin priechody s Rakskom a eskom janur 2014
2015
(celkom 20 stanc)
Doplnenie siete k zostvajcim ahom D december
2. janur 2016
a R. zahustenie na vzdialenos najviac 60km 2017
Zdroj: [Pracovn skupina MHSR, 2013]

Elektromobily, vrtane nabjacej infratruktry, sa v alom tdiu stan sasou

inteligentnch siet. Na jednej strane vznikne v budcnosti s vyou penetrciou
elektromobilov vy dopyt po elektrickej energii, tzn. aj potreba riei vyiu za, a s tm
svisiace nroky na riadenie distribunej sstavy (DS). Na druhej strane me elektromobil

80
) Smernica eurpskeho parlamentu a Rady 2014/94/E o zavdzan infratruktry pre alternatvne paliv.

65
sli ako nstroj pre takto riadenie, kee bude jeho batria sli ako loklna schova
elektrickej energie. Tto vhoda pre riadenie bude aplikovaten najm s alm
rozirovanm obnovitench zdrojov energie a ich integrciou do siete. Uren subjekt bude
mc najm pomocou tzv. riadenho nabjania (Grid-to-Vehicle) a v neskorom obdob aj
vybjania (Vehicle-to-Grid, resp. Vehicle-to-Home) vyui elektromobil na vyrovnvanie
vkyvov v sieti, resp. na pouitie v rmci domcnosti.
Elektromobilita v blzkom asovom horizonte nevyaduje nov nroky na elektrizan
sstavu. Elektromobily vrtane nabjacej infratruktry sa v alom tdiu stan sasou
elektrizanej sstavy SR integrovanm elektromobility do konceptu inteligentnch siet Smart
Grid s monosou vyuva batrie elektromobilov ako zsobnk elektrickej energie.
To umon podstatn zvenie energetickej efektvnosti a lepie vyuitie potencilu nielen
obnovitench zdrojov, ale aj hospodrnejie vyuitie tradinch zdrojov energie.
Non nabjanie batri (mimo piky odberovej krivky) bude ma priazniv vplyv
aj na vyie domce vyuvanie prebytkovho v noci produkovanho vkonu. Prve v stave
celkovch prebytkov z domcich vrobnch zdrojov je vhodnm prostriedkom pre ich
vyuitie elektromobilita. Na jednej strane vznikne vyou penetrciou elektromobilov vy
dopyt po elektrickej energii a na druhej strane bude elektromobil sli ako nstroj pre
riadenie zae v DS, kee bude jeho batria sli ako loklna schova elektrickej energie.
Tto vhoda loklnej schovy v batrich elektromobilu je tie alou monosou pre
efektvnejiu integrciu OZE vrtane malch decentralizovanch zdrojov. Zodpovedn
subjekt bude mc najm pomocou riadenho nabjania (Grid-to-Vehicle) a v neskorom
obdob aj vybjania (Vehicle-to-Grid) vyui elektromobil na vyrovnvanie nerovnovhy
v sieti.
Elektromobilita tak priprav cestu pre efektvnejie vyuitie energetickch zdrojov
a infratruktry v budcnosti, ke ich nevyuit kapacitu bud vyuva vie poty
elektromobilov ako loklnej schovy prostrednctvom riadenho nabjania.

Do roku 2020 bude vplyv elektromobility na elektrick sstavu skr zanedbaten. Ak by elektrick vozidl
v roku 2020 dosiahli 10 % podiel na celkovom predaji vozidiel a ich celkov poet na cestch by dosiahol
35 tisc, spsobilo by to nrast spotreby elektrickej energie o 0,35 %.

To znamen, e takto poet elektromobilov bude ma globlne zanedbaten vplyv

na elektrizan sstavu. Napriek tomu je rozumn na zemiach s vou koncentrciou
elektromobilov v niektorch prpadoch oakva potrebu loklne prispsobi pomery
v distribunej sstave ich zvenmu potu. Celkovo vak od elektromobility oakvame
vyie a efektvnejie vyuitie u existujcich elektrickch sstav.

Elektrick automobil
Pri vvoji modernch automobilov sa stle viac uplatuje tzv. Global Engineering, kedy
je finlny produkt vsledkom prce ininierskych a vrobnch dieln v mnohch astiach
sveta. V snahe predva elektrick vozidl nronm zkaznkom na nronch trhoch
so striktnmi emisnmi a bezpenostnmi poiadavkami bud vrobcovia siaha, alebo
u siahaj, po novch materiloch uhlkov alebo kompozitn materily (nov pneumatiky
s nim odporom valenia a niou hmotnosou, nov skl, technolgia LED a pod. - pre
dosiahnutie vyej innosti novch elektrickch automobilov). K vraznmu zneniu
hmotnosti elektromobilu a zveniu tuhosti karosrie me prispie aj technolgia uhlkovch
vlkien vystuench plastom (CFRP).

66
 Hlavn komponenty elektromobilu:
KAROSRIA
Snahy o pokraujcu elektrifikciu hnacieho strojenstva vozidla podporuj vzvy
na zniovanie hmotnosti pre inovatvne koncepty vozidiel. Pri elektromobiloch, hmotnos
a objem zsobnka elektrickej energie, v sasnosti vkonnej batrie a v blzkej budcnosti
aj alch technolgi ako napr. palivov lnky, je spravidla vyia ako hmotnos a objem
palivovej ndre klasickho ICE automobilu. To je dan skutonosou, e hustota energie
benznu, resp. nafty je vemi vysok a je nron ju dosiahnu inm spsobom. Na druhej
strane, motor a prevodovka elektrickho automobilu vyaduj menej priestoru a maj niiu
hmotnos ako pri klasickom ICE automobile, rozdiel je vak men ako pri batrii/palivovej
ndri. Preto je tlak na zniovanie hmotnosti pri elektrickch automobiloch vraznej, m
sa okrajov podmienky pre ahk architektru plne zmenili a zvil sa vznam ahkch
materilov a kontrukcie.
V prpade prestavby vozidla na elektrick pohon, alebo uveden elektrickej verzie,
u existujceho modelu originlnym vrobcom, sa vo vine prpadov upravuje podlahov
kontrukcia z dvodu umiestnenia zsobnka elektrickej energie. Ak vak hovorme o novom
elektromobile, tu hovorme o dvoch hlavnch kontruknch jednotkch platform a upper
body. Platform je podobn dvojitej podlahe, v ktorej je umiestnen batria. Vetky opatrenia
smerujce k ochrane batrie, alebo inho zsobnka energie, s realizovan pomocou
trukturlnych prvkov platformy.
TRAKN ELEKTROMOTOR
Po roku 1990 sa zaali namiesto jednosmernch elektromotorov (DC) vyuva asynchrnne
motory (AC), elektromotory s permanentnmi magnetmi a synchrnne motory. Vzhadom
na nrast dopytu po surovinch do elektromotorov s permanentnmi magnetmi a klesajcej
ponuke sa pre vek motory atraktvnymi stvaj asynchrnne a synchrnne. Nasledujca
grafika poukazuje na podstatn historick posun v oblasti traknch elektromotorov
a vkonovej elektronike, ako i prognzu do budcnosti:81

Obr. 10 Kvalitatvne vlastnosti batri na bze roku 2010

Zdroj: [International Vienna Motor Symposium Vienna, 2012]

81
) Zdroj : N. Brinkman, GM Global Research & Development, Warren, MI, USA; Dr. U. Eberle, Dr. V.
Formanski, Prof. Dr. U. D. Grebe, R. Matth, General Motors Europe, Rsselsheim, Germany Vehicle
Electrification Quo Vadis?; International Vienna Motor Symposium, Aprl 2012.
67
alm vvojovm potencilom traknch elektromotorov s modularizcia a tandardizcia
pre dosiahnutie vysokch objemov vroby. Spolu s vkonovou elektronikou vystupuje
do popredia poiadavka na budci dopyt po kvalifikovanch pracovnkoch.
Do budcna sa vrobcovia traknch elektromotorov zameriavaj na znenie vrobnch
nkladov a hmotnosti pri zachovan ich vysokej innosti. Poda tdie Frost&Sullivan
sa predpoklad, e trh s traknmi elektromotormi pre hybridn vozidl a ist elektromobily
len v Eurpe a Severnej Amerike narastie na 4,8 mil. kusov v roku 2017. Poda sprvy
IDTechEx Electric Motors for Electric Vehicles 2012-2022 njde v sasnosti vina
traknch elektromotorov uplatnenie v elektrickch sktroch, bicykloch a golfovch
vozkoch. Do roku 2022 by sa vak mal tento podiel zni iba na 25 % z celkovho trhu,
dsledkom vzrastu podielu traknch elektromotorov pre elektrick vozidl, demontrujc
oakvan nrast v dopyte po elektrotechnickch komponentoch a zrove prleitos pre
elektrotechnick priemysel na Slovensku.
VKONOV ELEKTRONIKA
AC motory na rozdiel od DC motorov poaduj polovodiov techniku fungujcu s nzkymi
stratami a vysokou frekvenciou. Integrovan modul obsahuje 6 IGBT a didy. V menioch,
ktor s dnes menie, ahie a lacnejie sa vyuva IGBT polovodiov technolgia, a tento
trend bude pokraova aj v budcnosti. Dlhodobejie zlepenia bud dosahovan novmi
polovodiovmi materilmi. al vvoj by sa mal orientova aj na tdium monost
integrovania jednotlivch zloiek traknho pohonu a zsobnka energie do kontrukcie
vozidla. Na rozdiel od dnenho stavu, kedy sa draz kladie na rastci poet riadiacich
jednotiek vo vozidle v prpade elektrickej trakcie, sa tento draz posunie v prospech prvkov
vkonovej elektroniky. Z tohto dvodu sa v rmci bezpenostnho hadiska bude zvyova
dopyt po kvalifikovanch pracovnkoch.
PREVODOVKA
Zavdzanm istej elektrickej trakcie do vozidiel nadobda prevodovka celkom in vznam.
Trakn elektromotor me napr. produkova maximlny krtiaci moment skoro od nulovch
otok, umouje krtkodob preaenie a me meni smer otania, a preto niektor lohy
prevodovky mu by vynechan. V sasnosti sa vskum v oblasti elektrickej trakcie sna
o rieenie pohonu vetkch kolies vozidla pomocou traknch elektromotorov umiestnench
v kolesch. Aj tto skutonos me prispie k plnej absencii prevodovky. Klasick
diferencil bude nahraden elektronickm diferencilom.
BATRIA
Okrem traknho elektromotora je alou hlavnou zlokou elektrickho pohonu automobilu
zsobnk elektrickej energie. Tmto je najastejie vkonn batria zloen z vieho
mnostva batriovch lnkov - battery cells, alebo inch technolgi ako naprklad vodkov
ndr v kombinci s palivovmi lnkami (Mercedes Benz F-cell), alebo tzv. range extender,
sekundujci relatvne menej batri umoujci jej prieben dobjanie poas jazdy malm
spaovacm motorom (Opel Ampera). Poiadavky na zsobnk energie s zvisl na koncepcii
pohonu, vkonovej triede a poadovanom dojazde elektromobilu. Poiadavky zahaj
energetick a vkonov hustotu, poet nabjacch cyklov, bezpenos, cenu a dostupnos.

Sasnos a budcnos batrie elektromobilov

V prvch modeloch elektromobilov sa pouvali klasick oloven akumultory, neskr
sa prelo na batrie na bze Nickel Metal Hydrid (NiMH) a sodk-sra (NaS). Postupne
sa vak presadil zsobnk elektrickej energie na bze ltium-ion (Li-ion).
Obrzok 13 dokumentuje prehad hodnt pecifickej energie a pecifickho vkonu viacerch
typov zsobnkov energie.

68
Obr. 11 Porovnanie dostupnch batriovch technolgi
Zdroj: [IEA]

Li-ion lnky, ktor s vyrban ako cylindrick alebo prizmatick (v tvare vrecka) mvaj
menovit naptie zvisl od pouitho materilu andy a katdy, ktor dosahuje hodnotu 2,6-
3,8 V. Z toho dvodu maj zsobnky vysok naptie, o zniuje poet pouitch lnkov.
Na znenie vrobnch nkladov a zvenie ivotnosti lnkov bude vraznou mierou
vplva pouvanie nzko nkladovch materilov. Budce systmy sa bud vyznaova
nimi nkladmi v dsledku vysokej produkcie a alm optimalizovanm (obr. . 14).

Obr. 12 Historick vvoj pecifickej energie a cien batri s odhadom vvoja do roku 2040
Zdroj: [International Vienna Motor Symposium Vienna, 2012]

69
alou oblasou vskumu s lnky na bze ltium-vzduch. Predpoklad sa, e tento typ
batri bude pripraven na pouitie po roku 2030.82 Teoretick maximlna energetick hustota
tejto kombincie materilov je asi 11 000 Wh/kg. Komerne dosiahnuten hustota energie
je asi 1 000 Wh/kg. Prednosou tejto technolgie je dobr tepeln odolnos.83
Batriov lnky na bze technolgie ltium-sra a ltium-vzduch pravdepodobne nahradia
technolgiu ltium-ion pre ich pecifick vhody. To vak bude ete vyadova mnostvo
asu investovanho do ich vvoja. Preto sa neoakva pred rokom 2020 komern vyuitie
tchto technolgi.

ivotnos a nakladanie so zsobnkom elektrickej energie po skonen doby

ivotnosti
Priemern ivotnos novho vozidla sa odhaduje na cca 8 rokov. Zsobnk elektrickej energie
je mon vyuva poas primeranej doby v rozsahu 5 - 20 rokov v zvislosti od viacerch
faktorov. Tieto a alie informcie boli prezentovan na 245th National Meeting & Exposition
of the American Chemical Society (ACS). ivotnos batri je zvyajne oznaovan
v cykloch (vybitia a nabitia batrie) a je zvisl predovetkm na spsobe pouitia, hbke
a rchlosti cyklov, teplote a nabjacom protokole. Extrmne vysok a nzke teploty
ovplyvuj vkonnos batrie okamite, priom rozhodujca je vntorn teplota batriovch
lnkov. Ako priemern ivotnos batrie pre elektromobily sa asto uvauje stav, v ktorom
batria postupnou degradciou dosiahne 75 80 % svojej pvodnej kapacity (korepondujc
s poklesom dojazdu pri plne nabitom elektromobile). Hoci tento as zvis najm od intenzity
vyuvania elektromobilu a frekvencii pouvania rchleho nabjania, pri priemernch
uvateskch nvykoch ho mono odhadn na minimlne 5 rokov (End Of Life - EOL),
priom vrobca v sasnosti najpokroilejch komerne dostupnch elektromobilov
garantuje ivotnos akumultora a 8 rokov s neobmedzenm potom najazdench
kilometrov.84 Vsledky dosiahnut v praxi boli lepie ako pvodn oakvania ohadom
ivotnosti batrii: po najazden 160 000 km si batrie vozidiel Tesla Roadster zachovali
a 80-85 % svojej pvodnej kapacity, bez ohadu na podnebn psmo, v ktorom boli
elektromobily vyuvan85.
V svislosti s EOL sa oraz viac hovor o tzv. druhom ivote zsobnka (2nd Life), teda
vzniku sekundrneho trhu pre vyuitie batri, ktor maj menej ako 80 % svojej pvodnej
kapacity, napr. ako zlon zdroj alebo zsobnk energie pre zabezpeenie kontinulnej
dodvky elektrickej energie z obnovitench zdrojov.
Hoci podiel ltia na celkovej hmotnosti zsobnka je len zlomkov (v rozsahu 0,24
12,7 kg/lnok vrtane aktvneho materilu katdy, prsady ltia v elektrolyte a ande),
vekovrobcovia batri sa pripravuj na obmedzenia v abe novho ltia. Dnes sa prakticky
cel dopyt ltia pokrva abou rudy napriek tomu, e existuje viacero zvldnutch spsobov
recyklcie, ktor mu by pouit na regenerciu materilov zo zastarenej alebo
zdegradovanej batrie.86 Vzhadom na oakvan nrast potu batri sa v budcnosti
oakva recyklcia v ovea vej miere, aj vzhadom na napanie smernc E o povinnom
recyklovan batri.

82
) Zdroj: Thielmann et al. 2010.
83
) Zdroj: Visco et al. 2009.
84
)Zdroj: http://www.teslamotors.com/en_EU/models/options.
85
)Zdroj: http://www.pluginamerica.org/press-release/plug-america-research-shows-tesla-roadster-battery-
performance-bests-tesla-motors%E2%80%99-own.
86
) Zdroj: Ing. Jn Krn, len Pracovnej skupiny pre Elektromobilitu MHSR. 2013. Recyklcia zsobnka
elektrickej energie ako kov faktor elektromobility.
70
 Systmy palivovch lnkov a systmy uskladnenia vodka
PEM palivov lnky s vyou vkonovou hustotou pre vyuitie v elektrickch dodvkach
boli vyvjan od roku 1990. Nklady na systm palivovch lnkov odvtedy zaznamenali
vrazn znenie z dvodu vhodnejch materilov a kontrukcie. Aj s ich rastcim
pecifickm vkonom a hustotou energie sa zvyuje ich konkurencieschopnos. Systm
palivovch lnkov dosiahol aj podstatn zvenie ivotnosti. Od alch generci systmov
s palivovmi lnkami sa oakva znenie zaaenia katalyztora, znenie
nkladov na membrny a zlepenie vrobnch procesov. Predpokladan vvoj systmu
palivovch lnkov je podobn ako v prpade batriovch technolgii zvyovanie
energetickej hustoty palivovch lnkov spolu s rapdnym poklesom ich ceny a rastcim
objemom produkcie.87

Obr. 13 Historick vvoj hustoty energie a cien batri s odhadom vvoja do roku 2040
Zdroj: [International Vienna Motor Symposium, Vienna, 2012]

Dnen vysokotlakov systmy (70 MPa) sa vyznauj zlepenm vkonom oproti systmom
so skvapalnenm vodkom a hybridov. Na vrobu tlakovch ndob sa pouvaj uhlkov
vlkna a plastov alebo hlinkov vloka, o vplva na ich cenu.
Systm pouiten vo vozidle mus by schopn uloi aspo 4 kg vodka, aby bol
zabezpeen porovnaten dojazd.

Nklady na prevdzku a drbu elektromobilu

Elektrick vozidl sa vyznauj vrazne nimi prevdzkovmi nkladmi ne klasick ICE
vozidl, a navye nenes riziko rastcej ceny ropy zaleka v takej miere ako aut pohan
palivami na bze ropy a jej derivtoch. Okrem ceny paliva je alou podstatnou zlokou
prevdzkovch nkladov akhokovek motorovho vozidla aj cena drby a servisnch
nkladov. Na sympziu EVS26 v Los Angeles boli prezentovan vsledky analzy
nkladovej konkurencieschopnosti rznych elektrifikovanch pohonnch technolgi pre
nemeck automobilov trh v roku 2020. Vsledky uvedenej analzy
(znzornen na nasledujcom grafe) ukazuj, e batriov elektrick automobily maj

87
) Zdroj : N. Brinkman, GM Global Research & Development, Warren, MI, USA; Dr. U. Eberle, Dr. V.
Formanski, Prof. Dr. U. D. Grebe, R. Matth, General Motors Europe, Rsselsheim, Germany Vehicle
Electrification Quo Vadis?, 33.International Vienna Motor Symposium, Aprl 2012.
71
takmer o ptinu niie nklady ako konvenn automobily so spaovacm motorom
a v prpade elektromobilov s predenm dojazdom je rozdiel takmer a tretinov.88

Obr. 14 Nklady na drbu a opravy v relatvnom vyjadren voi ICE vozidlm

Zdroj: [EVS 26 (Electric Vehicle Symposium), Los Angeles, 2012]
Vznam skratiek:
HEV: hybridn elektrick vozidl
PHEV 15 a 30: plug-in hybridn vozidl s oznaenm isto elektrickho dojazdu
EREV 80: elektrick vozidlo s predenm dojazdom (spaovac agregt generujci elektrinu) s oznaenm
isto elektrickho dojazdu
BEV: batriov elektrick vozidlo
FCV: elektrick vozidlo vybaven palivovmi lnkami (vroba elektriny v palivovch lnkoch)

Nron loha je porovna spotrebu energie u automobilov vyuvajcich na pohon rzne

formy energie, navye v relnych prevdzkovch podmienkach. Z tohto pohadu
s zaujmav vsledky tdie rakskeho sterreichischen Vereins fr Kraftfahrzeugtechnik
(VK) a sterreichischer Automobil, Motorrad und Touring-Club (AMTC). Na porovnanie
predkladme grafy pre vozidlo Volkswagen Polo BlueMotion s naftovm motorom,
v sasnosti energeticky najefektvnej spaovac model tejto vznamnej nemeckej
automobilky, a sriovo vyrban elektromobil Mitsubishi i-MiEV. Elektrick Mitsubishi
i-MiEV spotrebuje na trase s rovnakou dkou podstatne menej energie, ako ukazuje
nasledovn graf. Najm pri malch rchlostiach a v mestskej prevdzke je tento rozdiel
a niekokonsobn. (Uveden rozdiely platia veobecne pre akkovek in elektrick auto
pri porovnan s vekostne podobnm automobilom so spaovacm motorom.).

Obr. 15 Porovnanie energetickej nronosti elektrickho a ultra efektvneho spaovacieho vozidla

Zdroj: [sterreichischen Vereins fr Kraftfahrzeugtechnik, sterreichischer Automobil, Motorrad und Touring-
Club]

88
) Zdroj: Institute of Vehicle Concepts, German Aerospace Center (DLR, Argonne National Laboratory,
Transportation Technology R&D Center.
72
 Bezpenos elektromobilu
Vzhadom na to, e smr pri dopravnch nehodch je v sasnosti 9. v porad najastejch
prin mrtia, do zvyovania bezpenosti automobilov investuj automobilov spolonosti
nemal prostriedky, priom nov elektrick modely nadvzuj na v sasnosti platn
tandardy a vyvinut rieenia. Nrast povedomia v oblasti bezpenosti vozidiel je v sasnosti
reprezentovan bezpenostnm tandardom, napr. Euro NCAP. Vaka nim vplva
bezpenos jednotlivch modelov vozidiel na nkupn motivcie zkaznkov.
Metdy pre zlepenie bezpenosti vozidla meme rozdeli do troch skupn:
1. prv sa tka opatren ako preds nehode aktvna bezpenos,
2. druh je zameran na zmiernenie nsledkov nehody pasvna bezpenos,
3. tretia metda sa tka post nehodovej starostlivosti. V sasnosti sa stle viac hovor
o tzv. integrovanej bezpenosti, kde ide o o najuiu interakciu vyie uvedench
skupn.
V prpade elektromobilov okrem klasickch crash testov je potrebn riei aj aspekty tkajce
sa bezpenosti zsobnka energie zaaenia psobiace na zsobnk, dimenzovanie priestoru
zsobnka a pridruen truktry. Avak zska porovnania so spaovacmi modelmi, ktor by
boli plne objektvne, je nron, pretoe testy musia zohadova ich pecifik. Napr.
crash-testy spaovacch modelov sa realizuj za absencie benznu alebo nafty v palivovej
sstave, zatia o elektrick aut sa testom podrobuj s plnou batriou vrtane elektrolytu.
Pri elektromobiloch nehroz riziko explzie obsahu palivovej ndre, ale v prpade zrky
sa posudzuje naprklad riziko elektrickho oku alebo mon posun relatvne aieho
batriovho bloku do priestoru posdky.
Dleitou poiadavkou pre spaovacie a elektrick automobily, najm po roku 2020, sa stva
v oblasti aktvnej bezpenosti ADAS systm (Advanced Driver Assistance Systems).
V prpade ADAS ide o kontroln systm vozidla, ktor vyuva senzory pre zlepenie
jazdnho komfortu a prevdzkovej bezpenosti tm, e pome vodiovi rozpozna
a primerane reagova v nebezpench dopravnch situcich. Systmy aktvnej bezpenosti
bud zaha autonmne brzdenie pre rear-end nraz zaloen na pre-crash snmanie,
autonmne brzdenie zaloen na pre-crash snmanie s cieom vyhn sa alebo zmierni
nsledky nrazu s astnkmi cestnej premvky (chodci, cyklisti), nov systm ESC v prpade
nezvislho traknho pohonu kolies a monitorovac systm vodia z dvodu rastceho
problmu jeho rozptlenia a nepozornosti.
Kontrukcia sriovch elektromobilov sa z hadiska bezpenosti vyznauje niekokmi
pecifikami. Prvm je draz na zabezpeenie dostatonho priestoru na preitie posdky pri
rznych crash reimoch, ktor sa od klasickch vozidiel li tm, e s k dispozcii adaptvne
zadriavacie systmy zsobnka elektrickej energie (batrie) a splnenie najvych
poiadaviek tkajcich sa pecifickch rizk. To s hlavne prebitie, vibrcie, extrmne
teploty, skrat, poiar, vlhkos, zrky a ponorenie do vody. Elektrick vozidl s navrhovan
s izolovanm vedenm vysokho naptia a bezpenostnch prvkov, ktor deaktivuj
elektrick systm, ak deteguj kolziu alebo skrat. Naopak, odpadaj kontrukn poiadavky
na ochranu palivovej ndre ako ich poznme z klasickch automobilov.
Elektrick vozidl mvaj niie poloen aisko ako konvenn vozidl (vaka batrii
integrovanej v podlahe), o im okrem zlepench jazdnch vlastnost zabezpeuje podstatn
zvenie rovne aktvnej bezpenosti (minimalizcia rizika prevrtenia pri vyhbacch
manvroch). Elektromotor na rozdiel od spaovacieho motoru je podstatne men a ah,
navye je mon ho integrova medzi koles pohanej npravy alebo do samotnch kolies.
To umouje lepie optimalizova deforman zny v prednej asti elektromobilu,
m sa zvyuje rove pasvnej bezpenosti v prpade elnej zrky.

73
Nasledujca tabuka udva vsledky nrazovch testov vozidiel vybavench elektrickou
trakciou poda Euro NCAP. Testovanm vozidlm je udeovan hodnotenie bezpenosti
v podobe udelenia hviezdiiek za bezpenos, priom iadne z dostupnch elektrickch
vozidiel nedosahuje iba priemern alebo niie hodnotenie. Najnovie modely, uveden na trh
po januri 2012, obdrali najvyie mon hodnotenie 5 hviezdiiek, priom najlepie
vsledky dosiahlo Volvo V60 PHEV.89 Vysok mieru bezpenosti preukzal aj najnov
elektromobil Tesla model S, ktor nebol zatia testovan v Eurpe: poda testov NHTSA
sa tento elektromobil stal vbec najbezpenejm automobilom spomedzi vetkch (nielen
elektrickch) vozidiel testovanch v USA.90

Tab. 11 Hodnotenie bezpenosti dostupnch elektrickch vozidiel

Hodnotenie bezpenosti:
Model Dospel Detsk Aktvna Celkov
Chodec
pasaier pasaier bezpenos hodnotenie a rok
Chevrolet Volt 85 78 41 86
Citron C-Zero 73 78 48 86
Mitsubishi i-MiEV 73 78 48 86
Nissan Leaf 89 83 65 84
Opel Ampera 85 78 41 86
Peugeot iOn 73 78 48 86
Renault FluenceZE 72 83 37 84
Renault Zoe 89 80 66 85
Toyota Prius 88 82 68 86
Volvo V60 PHEV 93 83 65 100
Pre porovnanie uvdzame aj vsledok testovania jednho z najpredvanejch klasickch
automobilov na Slovensku - koda Octavia:
koda Octavia 93 86 66 66
Zdroj: [Euro NCAP]

Bezpenosti elektrickch vozidiel a jej pecifikm je venovan samostatn medzinrodn

norma ISO 6469. Jej obsah je rozdelen do nasledovnch troch ast:
1. Skladovanie elektrickej energie, t.j. batriami.
2. Funkn bezpenos prostriedkov a ochrana proti zlyhaniu.
3. Ochrana osb proti razu elektrickm prdom.
Vhodn je prispie k zaisteniu bezpenosti kontrolnch technikov, ktor vykonvaj technick
kontrolu elektromobilu a technikov v servisoch a mali by by odborne vzdelvan v tejto
problematike. U v sasnosti s kladen pecilne nroky pre servisnch technikov
autoelektroniky, priom podiel tchto pracovnkov sa bude postupne zvyova. Vzdelvanie
je obzvl dleit pri cestnch kontrolch, kde je pravdepodobn, e bude menej mon
identifikova typ vozidla. Oznaovanie vozidiel, e sa jedn o EV je dleit aj v oblasti
zchrannch sluieb, kde pri vnych dopravnch nehodch sa ned identifikova o ak
vozidlo sa jedn. Tmto by boli ohrozen nielen astnci dopravnej nehody, ale aj zchrann
sluby.

89
) Euro NCAP (European New Car Assessment Programme).
90
)Zdroj: NHTSA: http://www.safercar.gov/Vehicle+Shoppers/5-Star+Safety+Ratings/2011-
Newer+Vehicles/Vehicle-Detail?vehicleId=7769.

74
 Jednotliv a hromadn prestavba
Jednotliv a hromadn prestavba vozidiel zohrva nenahraditen lohu pri rozvoji
elektromobility. Takto spsob rozvoja elektromobility m svoje miesto aj na Slovensku.
Podobne zaalo svoju innos viacero, dnes spench spolonost v zahrani, naprklad
japonsk pota takto prestavala 22 % vozidiel zo svojho vozovho parku 22 000 vozidiel.
Z hadiska posudzovania bezpenosti takto prestavanch vozidiel platia jasn pravidl pre
posdenie bezpenosti poverenou technickou slubou overovania vozidiel (skobou), ktor
s podmienkou zskania technickho osvedenia pre prestavan vozidl. Na vozidl, ktor
boli predmetom prestavby, objektvne nie je mon kls rovnak poiadavky ako na
vekosriov modely (naprklad crash-testy stanovenho potu vozidiel). V sasnosti platn
pravidl pre posudzovanie prestavieb automobilov povaujeme za dostaton, musia sa vak
v o najkratom ase odstrni niektor podmienky prestavby zakotven v sasnej
legislatve.91 Jednou z tchto barir je nemonos schvli prestavbu vozidla bez psomnho
shlasu originlneho vrobcu vozidla.
Pri jednotlivej a hromadnej prestavbe je dleit dodriavanie nasledovnch bezpenostnch
prvkov (ktor s tandardn pri sriovch elektrickch modeloch):
- vodie vysokonapovho vedenia musia by identifikovan poda vonkajieho krytu
oranovej farby;
- zariadenia pod vysokm naptm musia by na krytoch oznaen zvltnou znakou (lt
trojuholnk so symbolom blesku). V prpade demontovania takho krytu je riziko kontaktu
s vysokm naptm, o me ma vne nsledky. Takto oznaenie sa nemus na krytoch
nachdza, ak podmienky prestavby nemu by odstrnen alebo ak sa nachdzaj pod
podlahou vozidla;
- pre ochranu proti razu elektrickm prdom, ktor by mohol vznikn z nepriameho
kontaktu, ako s vodiv bariry a skrine, musia by galvanicky oddelen;
- v neposlednej rade, obsluha a technici, musia pouva ochrann pomcky.

Bezpenos chodcov
pecifikom elektrickch automobilov je, najm v mestskej prevdzke a pri nich
rchlostiach, vemi nzka rove hlunosti v porovnan s vozidlami so spaovacmi
motormi. Testy preukzali, e EV je obzvl ak pou pod 30 km/h pre vetkch
astnkov premvky na pozemnch komunikcich. A pri relatvne vysokej rchlosti, zvuk
vytvoren trenm pneumatk a obtekanm vzduchu okolo karosrie automobilu, zaal vytvra
hluk porovnatene pouten s klasickm ICE automobilom, na ktor s astnci premvky
zvyknut. Tento, inak pozitvny aspekt elektromobility, me ma negatvny vplyv pokia ide
o pravdepodobnos zrky s chodcom, a obzvl problematick dopad je u ud zrakovo
alebo sluchovo postihnutch a u vetkch chodcov v spolonch priestoroch pre chodcov
a vozidl. Rieenm je umel emitovanie zvuku pri nzkych rchlostiach, intalovanm
jednho alebo viacerch exterirovch reproduktorov do automobilu. V sasnosti sa u
takto systmy zanaj nasadzova v praxi - Nissan Leaf bolo prv elektrick auto, ktor
vyuva Sound systm, ktor zaha jeden zvuk pre pohyb vpred a druh pre pohyb pri
zaraden sptnho chodu. Ako prklad uvdzame Nariadenie Eurpskeho parlamentu a Rady
(E) . 540/2014 o hladine zvuku motorovch vozidiel a o nhradnch systmoch tlmenia
hluku a zmene smernice 2007/46/ES a o zruen smernice 70/157/EHS zo 16. aprla 2014,
ktor v lnku 8 a prlohe VIII uklad vrobcom povinnos intalova do hybridnch
a elektrickch vozidiel systmy zvukovej signalizcie vozidla AVAS (Acoustic Vehicle
Alerting Systems).

91
) Zdroj: Ing. Jn Krn, len Pracovnej skupiny pre Elektromobilitu. 2013. Panorma elektromobility.
75
 Informan technolgie
Z pohadu vyuitia informanch technolgi pre oblas elektromobility hr najvznamnejiu
rolu IT systm umoujci:
Sprvu uvateskch kariet a evidenciu uvateov.
Zber dt o dobjacch staniciach pre analzu ich prevdzky a nsledn fakturciu.
Vzdialen sprvu dobjacch stanc.
Zabezpeenie interoperability medzi viacermi prevdzkovatemi dobjacej
infratruktry.
Otvoren rozhranie pre sluby s pridanou hodnotou.
Pre verejne dostupn nabjacie stanice s kvli bezpenosti v sasnosti najbenejm
spsobom autentifikcie RFID (RFID karta alebo ip). almi metdami autentifikcie
mu by QR kd (HUBJECT), SMS autentifikcia/platba, automatick overovanie
Plug&Charge alebo ContractID. tandard ISO/IEC 15118 poskytuje tie automatick
overovanie pouvateov pomocou identifiktora, ktor je uloen v aute. V prpade,
v sasnosti najpouvanejej autentifikcie cez RFID, sa odpora najmenej rove
Mifare (ISO 14443A a B) 13,56 MHz, ktorho vyuvanm je mon dosiahnu kompatibilitu
s viacermi sriami RFID kariet u v obehu.
Vrobcovia nabjacch stanc a poskytovatelia IT sluieb v oblasti elektromobility vytvorili
pracovn skupinu s nzvom EMI3 (zujmov skupina zabezpeujca interoperabilitu
v elektromobilite), ktor m za lohu navrhn rieenie pre zjednotenie komunikcie medzi
nabjacmi stanicami a back-end systmom. EMI3 pracovn skupina pripravuje na zklade
predbench analz adekvtne normy ISO/IEC zabezpeujce interoperabilitu.
Odporame aplikova v slovenskch podmienkach tak komunikan protokol, ktor spa
nasledovn atribty:
umouje komunikciu s hardvrom od rznych vrobcov,
funguje na bze vone dostupnho softvru (otvoren platforma) ,
je plne adaptovaten na konkrtnu infratruktru,
je flexibiln pre al vvoj nabjacej infratruktry a elektrizanej sstavy,
jednm z monch rieenm je protokol OCPP (Open Charge Point Protocol),
alebo proprietrne vyvjan rieenia, ktor vak spaj vyie spomenut atribty.
Pre vyuitie komunikcie prostrednctvom akhokovek protokolu je nutn, aby nabjacia
infratruktra obsahovala monos GPRS/UMTS komunikcie s nadradenm systmom (cez
TCP/IP, HTTPS, XML, SOAP). Pre zber dt o spotrebe elektrickej energie za jednotlivho
zkaznka mus kad verejne dostupn nabjacia stanica obsahova minimlne MID
certifikovan elektromer (itaten cez RS485 alebo M-BUS), ktorho daje s zberan
prostrednctvom protokolu do nadradenho systmu. Funkcionalita elektromerov pre verejne
prstupn nabjacie stanice je definovan v slade s Vyhlkou MH SR z 28. oktbra 2013
o inteligentnch meracch systmoch, ktor je inn od 15. 11. 2013. Koncov odberatelia
s pripojenou nabjacou stanicou pre elektromobily s zaraden do tvrtej kategrie.
Interoperabilita je kom k dosiahnutiu vynikajcich sksenosti zkaznkov s elektrickmi
vozidlami, obzvl na zaiatku rozvoja tohto trhu pri tvorbe dvery. Vlastnci vozidiel
oakvaj prstup k akejkovek dobjacej stanici vetkch prevdzkovateov
infratruktry/poskytovateov sluby elektromobilita (roaming), jednoduch platobn
monosti za nabjanie a parkovanie, jednoduch pouvanie informanch systmov pre
vyhadvanie a rezervciu nabjacch miest.
Nadstavbu tvoria sluby nie priamo spojen s jazdenm a nabjanm elektrickch vozidiel.
Ide naprklad o poskytovanie polohovch informci a informci o stave stanice tretm
stranm. Centrlny systm zasiela informcie o dobjacej stanici v relnom ase vybranm
naviganm spolonostiam.

76
 Nvrh trhovch modelov pre budovanie nabjacej infratruktry
Budovanie verejne dostupnej nabjacej infratruktry pre potreby rozvoja elektromobility
si vyaduje koncepn prstup. S jednotlivmi modelmi jej rozvoja a ich kombinciami maj
u dnes viacer lensk tty E sksenosti. Porovnanie najpouvanejch obchodnch
modelov uvdzame v nasledujcej tabuke . 12.
Zkladnou logikou tvorby modelu je orientcia na zkaznka a tak nastavenia, ktor podporia
dlhodob rozvoj sluieb elektromobility. Napr. model, zaloen na iniciatve poskytovatea
sluieb je obchodnm modelom, ktor predpoklad viacero dodvateov sluieb
elektromobility s loklnou psobnosou. Tto poskytovatelia zabezpeuj rozvoj, sprvu
a prevdzkovanie nabjacej infratruktry v prslunch oblastiach na svoje vlastn nklady.
Existencia viacerch poskytovateov sluby na jednej strane zvyuje konkurenciu v sektore,
na druhej strane vak prina riziko viacerch technologickch tandardov a vzjomn
nekompatibilitu systmov. Investcie do elektromobility, ktor v tomto prpade predstavuj
primrne nklady na verejn nabjaciu infratruktru, s znan len samotnmi zkaznkmi
a nie celou verejnosou.
Avak v zvislosti od zvolenho trhovho modelu a detailov jeho implementcie zvis,
i dodvate elektrickej energie je na nabjacej stanici fixn, bez ohadu na dodvatea
elektriny pre poskytovatea sluby elektromobilita, alebo sa men poda toho, s ktorm
dodvateom m uzatvoren zmluvu poskytovate sluby elektromobilita.
Zkladnou premisou pri rozvoji nabjacej infratruktry je neutrlny dopad na verejn
financie a nepredpoklad sa nrast cien pre koncovho zkaznka.
Potrebn bude detailnejia analza konkrtneho modelu pre el rozhodnutia regulanch
a ttnych orgnov o budcom usporiadan a nastaven modelu trhu na Slovensku, z tohto
dvodu nasledujca tabuka uvdza len orientan porovnanie najpouvanejch
obchodnch modelov.

Tab. 12 Orientan porovnanie najpouvanejch obchodnch modelov

model A: model B: model C:

Prevdzkovate DS Poskytovate sluieb Hybridn model

Infratruktru intaluje Infratruktru intaluje PDS,

Infratruktru intaluje DS
poskytovate tak ako aj komern subjekty

Infratruktra rozmiestnen na Primrna infratruktra je

Infratruktra je rozmiestnen
zklade ziskovosti tzn. rozmiestnen rovnomerne po
rovnomerne po krajine
nerovnomerne po krajine krajine
Prevdzku me zabezpeova
Prevdzku zabezpeuje
Prevdzku zabezpeuje PDS prostrednctvom koncesie
poskytovate
komern subjekt
PDS zaruuje spolon
Kad poskytovate si vyber DS zaruuje spolon tandard
tandard pre rozvoj
tandard dobjania, m je pre rozvoj infratruktry tzn.
infratruktry tzn.
ohrozen interoperabilita interoperabilitu
interoperabilitu

Koordinovan rozvoj Nekoordinovan rozvoj Koordinovan rozvoj

infratruktry a optimalizcie infratruktry a optimalizcie infratruktry a optimalizcie
zaaenia siet zaaenia siet zaaenia siet

77
 Plnovanie rozvoja
Plnovanie rozvoja
infratruktry na loklnej Plnovanie rozvoja
infratruktry na celottnej,
rovni (nutn dohoda medzi infratruktry na celottnej
resp. regionlnej rovni
jednotlivmi poskytovatemi rovni rozhodnutm DS
rozhodnutm PDS
a samosprvou)
Iba zmluvn dodvatelia
Vetci dodvatelia elektrickej
elektrickej energie ju mu Dodvate elektriny zvis
energie ju predvaj do siete
predva do siete nabjacch od prevdzkovatea stanice
nabjacch stanc
stanc
Rozvoj dobjacej
infratruktry je, na zklade
pravy prslunch prvnych
predpisov, transparentne
zapotan v priamo svisiacej
distribunej tarife spojenej s
platbou za poskytnut vkon v Zdieanie nkladov je
Rozvoj infratruktry hrad
distribunej sstave pre kombincia medzi dvoma
poskytovate na svoje nklady
pripojene nabjacej stanice. predolmi modelmi
Uveden rieenie spa
poiadavku, aby nedolo k
zveniu koncovej ceny
elektriny pre ostatnch
uvateov distribunej
sstavy.
Zdroj: [Pracovn skupina MHSR, 2013].

78