Vplyv funknej skladby na kvalitu bvania na sdlisku

How Living Quality is Linked with Proper Mix of Uses

Ing.arch. Oga Melcerov, PhD.

UaP FA STU Bratislava, melcerova@fa.stuba.sk

Abstract:
As a result of prefabricated mass housing construction during the 40 years of socialism in
former Czechoslovakia, flats in panel blocks of flats represent 1/3 of all the flats with
approximately 2 million people of 5.5 million Slovak population who still live in. Original
ideas of operational self-sufficiency and so called complete housing construction (meaning
supply by basic and higher facilities like shops, schools, health and social care services,
cultural and office buildings, etc.) has never been built as planned and housing construction
was finally reduced only to apartment blocks, infrastructure and elementary facilities.
Despite of the past 20 years of professional discussions and studies, quality of life in mass
housing estates till nowadays hasnt changed much. Basic question what and how to do in
order to change sleeping areas into qualitative urban environment still remains.
The paper analyses integrated facilities and their transformation during different time periods
in mass housing estate Bratislava Dbravka. The aim of study is to understand close link
between mix of uses and housing qualities affected by changes in residents requirements.
Subsequently the paper proposes some tools for support of mixed use in order to eliminate
one of the negative aspects of mass housing environment.

Abstrakt:
Ako dsledok prefabrikovanej hromadnej bytovej vstavby poas 40-tich rokov
socialistickho reimu v bvalom eskoslovensku, byty v panelovch domov tvoria asi 1/3
vetkch bytov, ktor obvaj zhruba 2 mil. z celkovho potu 5,5 mil. obyvateov
Slovenska. Pvodn idey prevdzkovej nezvislosti a tzv. komplexnej bytovej vstavby
(ktor mala zabezpei vybavenie sdlisk zkladnou aj vyou obianskou vybavenosou ako
s obchody, koly, zdravotncke zariadenia, objekty socilnych sluieb, kultry,
administratvy, at.) sa v plnovanej miere nikdy neuskutonili a vstavba sdlisk bola
nakoniec redukovan iba na stavbu obytnch domov, infratruktry a najzkladnejieho
vybavenia.
Hoci sdlisk s u viac ako 20 rokov predmetom odbornch diskusi a tdi, kvalita ich
obytnho prostredia sa dodnes nijako vrazne nezmenila. Zsadn otzka, o a ako treba
urobi, aby sa nocahrne zmenili na kvalitn mestsk prostredie, zostva stle
nezodpovedan.
Na prklade sdliska Dbravka v Bratislave prspevok skma zmeny vo funknej skladbe od
zaiatku vstavby a po sasnos. Cieom je analza vplyvu skladby integrovanch funkci
na kvalitu bvania, zohadujca meniace sa potreby jeho obyvateov. Zmerom je
formulcia odporan pre podporu polyfunknosti v snahe eliminova jeden z negatvnych
aspektov obytnho prostredia sdlisk.

Keywords:
prefabricated housing developments; complex housing; polyfunctionality.

Kov slov:
Panelov sdlisk, komplexn bytov vstavba, polyfunknos.

- 24 -
1 vod
Negatvne vedajie efekty rozvoja priemyslu a nrastu dopravy si v priebehu 1.pol.
20.stor. vyntili postupn odlenenie vroby od bvania. Poiaton opodstatnenos funknej
segregcie v snahe vytvori kvalitn obytn prostredie prerstla v povojnovom obdob do
monofunknej hromadnej bytovej vstavby na okraji pvodnej truktry miest, ktor mala
vyriei aktny nedostatok bytov. Km v krajinch zpadnej Eurpy sa od vstavby tohto
typu obytnch sborov postupne upustilo, v bvalom eskoslovensku vstavba sdlisk
pokraovala a do pol. 90. rokov, take byty v nich predstavuj podstatn as bytovho
fondu. Monofunknos sdlisk spolu s radiklnym nrastom automobilovej dopravy
spsobuj v rmci fungovania sasnch miest nemal problmy, ktor by mohli by
iastone vyrieen ich dostavbou do pvodne plnovanej funknej komplexnosti.

2 Pvodn priny funknej segregcie

Sria vedecko-technickch objavov, ktor urchlila rozvoj priemyslu a dopravy v 18.
a 19. stor. s vraznm dopadom na zlepenie tandardu a kvality ivota, bola paradoxne aj
zaiatkom konca tradinej polyfunknej mestskej truktry. Km v pvodnch mestch
zaloench v stredoveku predstavoval dom prirodzen prepojenie bvania, prce a obchodu,
zmena charakteru a rozsahu vroby si postupne vyntila vznik samostatnch vrobnch
objektov. Spriemyselnenie vroby a svisiaci rozvoj novch druhov dopravy zrove priniesli
do miest mnostvo novch problmov (pranos, hlunos, exhalty, kolzie a i.), ktor bolo
treba naliehavo riei. Sasne s rozvojom priemyslu prebiehala intenzvna migrcia
obyvateov z vidieka za prcou do miest, ktor viedla k vzniku robotnckych kolni
s vysokou hustotou zstavby a mizernmi hygienickmi a ivotnmi podmienkami. Nzory
ako ni sa pre kapitalistu nevyplca lepie ako zdrav bvanie robotnkov [1, str.60] boli
iba svetlou vnimkou.
Vzniknut problmy vo fungovan mestskej truktry vystili do vah vtedajch
architektov a urbanistov o monostiach ozdravenia miest. Ako hnutie zhradnch miest,
ktor propaguje zdrav bvanie v zeleni s obytnmi objektmi dostatone preslnenmi,
optimlnou hustotou a odstupmi zstavby, tak i koncept psmovho mesta od N.A.Miljutina
a alie s zaloen na princpe oddeovania jednotlivch funkci, predovetkm v svislosti
s vytvorenm kvalitnch podmienok na bvanie. Funkn mesto sa stalo hlavnou tmou 4.
kongresu CIAM v roku 1933, ktorho zvery boli neskr publikovan ako znma Atnska
charta. astnci na zklade analzy 33 vybranch miest definovali zsady pre tvorbu
zkladnch funknch zloiek mesta bvania, prce, rekrecie a dopravy ako prepjajceho
prvku. Uplatovanie atnskej charty a jej neskoria kritika vychdza zo zjednoduenho
chpania separcie 4 zkladnch funknch elementov dopravy, prce, bvania a rekrecie.
V skutonosti takto jednostrann zsadu v Charte nenjdeme a naopak, u v holandskom
komentri z roku 1935 je zdrazovan nevyhnutnos rieenia vzjomnho vzahu funkci
a vytvrania organickho celku mesta. [2, str.11]
A 2. svetov vojna s nslednou potrebou obnovy miest a vstavby novch bytov
priniesla praktick vyuitie funkcionalistickch princpov a modernch urbanistickch zsad
Charty v praxi. irok uplatnenie nali predovetkm idey kolektvneho bvania a vyuitie
techniky pri spriemyselnen stavebnctva. V rmci celej Eurpy sa postupne rozrila
hromadn bytov vstavba, realizovan systmom panelovej prefabrikcie, ktor bola
rchlym, relatvne lacnm a poda niektorch odbornkom zrove jedinm monm
rieenm vzniknutej situcie s aktnym nedostatkom bytov.

- 25 -
3 Koncept komplexnej bytovej vstavby idea verzus realita
3.1 Komplexn bytov vstavba v eskoslovensku
Hoci panelov domy s si vemi podobn, tieto technolgie boli uplatovan
v rznych ekonomickch podmienkach a rozmanitch kultrnych kontextoch. Preto vnmanie
hromadnej bytovej vstavby, jej vznam, kritika a hadanie alternatv sa v jednotlivch
krajinch li. [3, str.195] Hromadn bytov vstavba v bvalom eskoslovensku, rovnako
ako v inch eurpskych krajinch, primrne rieila nedostatok bytov, spsoben intenzvnou
industrializciou po roku 1948 a svisiacim nrastom potu mestskho obyvatestva. Napriek
tomu bola situcia v krajine v niekokch aspektoch odlin:
homognny charakter bytovej zstavby vyhovoval socialistickej doktrne o socilnej
rovnosti obanov [4] na sdlisk sa sahovali obyvatelia s rznym vzdelanm
a spoloenskm postavenm, preto sa, na rozdiel od krajn zpadnej Eurpy,
vyznauj socilnou rznorodosou;
pre vinu mladch ud predstavoval byt v panelku jedin monos rieenia
bytovej otzky, o spsobilo relatvne homognnu demografick skladbu obyvateov;
neexistovalo skromn vlastnctvo nehnutenost ani pozemkov, o zjednoduovalo
asancie a umoovalo rozsiahlu vstavbu na vonch plochch;
snaha o stieranie rozdielov medzi dedinou a mestom zaprinila vstavbu sdlisk aj na
vidieku;
systm, v ktorom stavebnkom, staviteom i architektom bol tt, resp. jeho ttne
organizcie, prinal rad negatvnych dsledkov. [5, str. 8]
Pre nov obytn sbory sa ustlilo pomenovanie sdlisk a pre panelov bytov
domy panelky. Autori Atlasu sdlisk definuj sdlisko ako funkne a zemne nezvisl
obytn celok, postaven v rovnakom ase, najastejie na vonej ploche na okraji vntornho
mesta. Svojm vylenenm z historickej truktry mesta, striktnou funknou segregciou
a urbanistickou truktrou solitrov je sdlisko charakteristickm produktom uplatovania
princpov deklarovanch v Atnskej charte. [5, str.24] Poet bytov na sdlisku sa pohyboval
od min. 300 a po niekoko tisc. Nezvislos sdlisk od jadrovho mesta a ich prevdzkov
sebestanos vyjadroval pojem komplexn bytov vstavba. [5] Komplexnos mali
zabezpei zariadenia zkladnej a vyej obianskej vybavenosti (t.j. dennej a obasnej, resp.
prleitostnej potreby) ako obchod, sluby, kolsk a zdravotncke zariadenia, kultrne
stredisk, administratva a tie rekrean zele, ihrisk a portovisk. Rozhodujci vplyv na
vekos a rz sdliska mali tzv. technicko-hospodrske ukazovatele, ktor definovali
vekos bytov, vku zstavby, druh, mnostvo a plochy obianskej vybavenosti. [5]
Pvodnm zmerom bolo vytvori polyfunkn obytn prostredie optimlnych funknch
a ekonomickch parametrov, o sa vak relne vemi nedarilo.
U v 60. rokoch sa oraz viac ozva kritika tohto spsobu bytovej vstavby
a v zahrani sa od nej v priebehu 70. rokov postupne upa. Prv kritick nzory na
sdliskov vstavbu v eskoslovensku sa objavuj u po prvej vlne stavby sdlisk v 50.
rokoch a silnej s rozmachom sdliskovej vstavby. Ozvaj sa jednak z radov odbornkov
[6] ale aj samotnch obyvateov [7, 8]. Z hadiska funknej skladby bolo najviac kritizovan
zaostvanie vstavby vybavenosti sdliska, nedostatok pracovnch prleitost a s ou
svisiaca zven mobilita a nedokonen pravy exterirovch plch (ihrisk, portovisk
a i.), ktor limitovali monosti trvenia vonho asu. Prve monofunknos sa stala
dvodom vnmania sdlisk ako nocahrn. Ekonomick krza v 70. rokoch sa prejavila aj
redukciou nkladov na sdliskov vstavbu a spsobila, e mnoh plnovan objekty a pravy
sa bu nerealizovali vbec alebo len vo vemi obmedzenom rozsahu. V tomto duchu
vstavba pokraovala a do konca 80. rokov.

- 26 -
 Vsledkom je zarajca tatistika. V rmci sdliskovej vstavby sa postavilo zhruba
1,2 mil. bytov, v ktorch bva viac ako polovica obyvateov Slovenska. Najviac sdlisk (21)
vzniklo v Bratislave, ktor doteraz obva a 70% obyvateov mesta. [5] Podobn situcia je
v echch. Tu bolo celkovo postavench zhruba 62 tis. panelovch domov, v ktorch sa
nachdza 1,1 mil. bytov a bva v nich viac ako 3 mil. obyvateov (cca. 30%). Podiel
obyvateov bvajcich na sdliskch vo vch mestch sa pohybuje od 40 a do 70%. [9]
3.2 Funkn skladba sdliska Dbravka v Bratislave
Do obdobia najsilnejej etapy sdliskovej vstavby v Bratislave, kedy vzniklo
najvie slovensk sdlisko Petralka, spad aj realizcia sdliska Dbravka. Veda pvodne
samostatnej ponohospodrskej obce s 1.500 obyvatemi, situovanej severozpadne od
celomestskho centra, bolo v rokoch 1965-85 postaven na ploche cca. 180 ha panelov
sdlisko pre takmer 40.000 obyvateov. Autormi pvodnho konceptu s architekti F.Konek,
I.Skoek a .Titl, neskr projektov prce viedol architekt I.Ehrenberger.
Hlavnou kompozinou osou sdliska je tvorprdov komunikcia uprostred
s elektrikou traou, na ktor sa viazal linerny ps obianskej vybavenosti. Zariadenia
vybavenosti dennej potreby sa sstreovali okolo zastvok MHD, od ktorch boli priene na
dopravn komunikciu veden hlavn peie trasy na obe strany smerom dovntra sdliska,
kde boli v kudnejom prostred situovan kolsk stavby. Tento princp bol zaloen na
dominantnom vyuvan hromadnej dopravy a peieho pohybu so zkladnou obsluhou na trase
byt zastvka MHD. Centr s hierarchizovan od loklnych so zkladnou vybavenosou
dennej potreby cez okrskov s vou ponukou zariaden obchodu a sluieb, situovan na
zaiatku a na konci sdliska (Dom sluieb a OD Saratov) a po hlavn - obvodov,
lokalizovan v priestore krenia ulc Saratovsk a Janka Alexyho, ktor vak nikdy nebolo
zrealizovan v plnovanom rozsahu. A donedvna tu stl iba objekt poty, administratvna
budova okresnho sdu a Dom kultry.
Na obytn znu sdliska nadvzovali monofunkn zny rekrecie a portu (v lokalite
Krace medzi sdliskami Dbravka a Karlova Ves) a prce (arel Potravinoprojektu a pekrne
Dbravanka v lokalite Polianky, zna administratvnych budov v lokalite Zluhy II.
a vrobn arel Technickho skla za sdliskom v smere na Devnsku Nov Ves), ktor mali
generova pracovn prleitosti pre miestnych obyvateov.

obr. 1 Novostavba sdliska s vyznaenm polohy hlavnho centra [14]

V tejto podobe realizovan sdlisko bolo typickm prkladom nekompletnej
komplexnej bytovej vstavby s charakteristickmi problmami ako chbajca vybavenos,
nedostaton pracovn prleitosti a zven nroky na MHD pri preprave za prcou a do
kl.

- 27 -
4 Zmeny vo funknej skladbe sdlisk po 1989 a ich vplyv na kvalitu bvania
4.1 Charakteristika zmien vo funknej skladbe sdlisk a ich dopady
Hromadn bytov vstavba sa po roku 1989 takmer okamite zastavila, postupne sa
dokonovali u len rozostavan sdlisk. Naplno vak prepukla ich masov kritika. V pol. 90.
rokov sa pocity frustrcie z neschopnosti uchopi komplexn problematiku panelovch
sdlisk v kombincii s naivnou tbou po radiklnom rieen dokonca premietli do vziev na
ich branie. [5, str.52] V 90. rokoch sa objavuj snahy o rieenie negatvnych javov
sdliskovej vstavby prostrednctvom ich humanizcie, priom sa ojedinele ozvaj hlasy
pvodnch autorov, aby ich nerealizovan koncepty boli dostavan do pvodne plnovanej
podoby. Ignorovanie skutonosti, e ide o zloit interdisciplinrny problm, viedlo
k nespechu tchto humanizanch zmerov a zaprinilo stagnciu a neskoriu ivelnos
premeny sdlisk. [10, str.13] al vvoj sdlisk ovplyvnilo niekoko faktorov:
nvrat skromnho vlastnctva (odkupovanie bytov a pozemkov, privatizcia zariaden
vybavenosti), o umouje majiteom rozhodova o ich pravch;
vvoj situcie na trhu s bytmi (najskr nedostatok novch bytov, neskr vysok ceny
bytov v novostavbch a ich otzna kvalita) spsobil, e panelkov byt predstavuje
relatvne kvalitn bvanie za primeran cenu tto skutonos, v kombincii
s heterognnou socilnou skladbou zamedzuje vyudovaniu sdlisk a ich degradcii;
nrast motorizcie a snm svisiacej mobility (predovetkm automobilovej dopravy
a nrokov na poet parkovacch miest);
postupn heterogenizcia demografickej skladby;
stav uritej vyzretosti sdliskovej truktry (ukonen vstavba, realizovan pravy
verejnch priestorov, vzrastl zele, at.).
Po nespench snahch o humanizciu sdlisk nastpila vlna funknej transformcie
(v prpade nerentabilnej, resp. nevyuvanej vybavenosti) a dostavieb, predovetkm na
plochch nerealizovanch objektov, ktor predstavuj disponibiln priestor pre zahusovanie.
Zmeny funknho vyuitia aj nov vstavba s realizovan na zklade komernch princpov,
o nepriamo ovplyvuje kvalitu bvania na sdliskch. Napriek u vye 20. rokom odbornch
diskusi a rznych praktickch zsahov do truktry sdlisk, zsadn problmy, ako
nekomplexnos vybavenosti, nedostatok pracovnch prleitost, a zven nroky na dopravu
stle pretrvvaj.
4.2 Premeny sdliska Dbravka
Analza zmien vo funknej skladbe je prezentovan na konkrtnom prklade sdliska
Dbravka, ktorho premeny po roku 1989 maj niekoko charakteristickch znakov:
v rmci novostavieb prevauj bytov domy, o spsobuje neustly nrast potu
obyvateov sdliska; pozitvnym javom je integrcia vybavenosti do parteru bytovch
domov, hoci zatia len v obmedzenom rozsahu (napr. Koprivnica, Karpatia a i.);
vstavba predajn vekch obchodnch reazcov (Lidl, Billa) zlepila rozmanitos
predajnho sortimentu a vaka rozrenm otvracm hodinm aj dostupnos
obchodnch sluieb, zrove vak spsobila krach mench obchodnch prevdzok,
ktor zabezpeovali uspokojovanie dennej potreby obyvateov v dochdzkovej
vzdialenosti od miesta bydliska (obr. 2,3);
nov obchodn prevdzky s situovan v zmysle komernch princpov v lokalitch
s dobrm dopravnm napojenm a dostatkom parkovacch miest, o znevhoduje pri
ich vyuvan obyvateov bez auta (napr. hypermarket Tesco);
v svislosti s nrastom vyuvania automobilovej dopravy koncept situovania
vybavenosti na trase byt zastvka MHD strca opodstatnenie, obyvatelia
zabezpeuj svoje denn potreby v okol pracoviska alebo kdekovek na trase byt
kola prca;

- 28 -
 pecializcia kolskch zariaden a vznik skromnch kl limituj monosti nvtevy
koly situovanej v peej dostupnosti od miesta bydliska;
nevyuvan predkolsk zariadenia (dsledkom pvodne homognnej demografickej
truktry) s postupne transformovan na in funkn vyuitia, najastejie
administratvu alebo kultrne a vonoasov zariadenia (napr. Miestny rad, Bytov
drustvo, klub dchodcov, rodinn centrum, kninica a pod.);
nov ekonomick pomery spsobili bytok pracovnch prleitost (zruenie
Technickho skla, krach Potravinoprojektu, zbranie pekrne Dbravanka a i.), nov
vstavba a funkn transformcie na tto skutonos nereaguj a prinaj len
zanedbaten poet novch pracovnch prleitost;
komercionalizcia priestorov Domu kultry, ktor sa sna zska finann prostriedky
na svoju prevdzku (jeho priestory ako napr. kino s zastaran a nedoku konkurova
modernm zariadeniam);
v sasnosti na sdlisku relatvne dobre prosperuj najm funkcie pre trvenie vonho
asu, sluby a port (zimn tadin, tenisov centrum, retaurcie a pod.).

obr. 2,3 Pokrytie sdliska Dbravka obchodmi potravn v optimlnej peej dostupnosti od bydliska
pred a po roku 1989
Najvraznejou zmenou preli od roku 1989 plochy nezrealizovanho centra. V roku
2002 tu bola ukonen vstavba kostola sv. Ducha, ktor sa stal vraznou dominantou
Dbravky. Km o lokalizcii kostola v centrlnej asti sdliska niet pochb, poloha alch
stavieb vyvolva polemiku. V roku 2005 bola zrealizovan predaja Lidl a neskr v roku
2008 predaja Billa ako samostatn przemn objekty, ktor zhruba 2/3 pozemku vyuvaj
ako parkovisko. Okrem toho, e sa jedn o isto monofunkn stavby, ktorch prevdzky by
mohli by integrovan do polyfunknch objektov, diskutabiln je predovetkm intenzita
vyuitia zemia vzhadom na potencil centrlne situovanej lokality. Opanm extrmom je
stavba polyfunknho objektu Rustica (2006-2008), ktor zastaval viac ako 70% parcely
v maximlnom monom objeme, priom plocha vstavanej vybavenosti v parteri je vzhadom
na celkov plochu funkcie bvania zanedbaten. Paradoxom a zrove najintenzvnejie
ijcim priestorom je trhovisko situovan na okraji centra. V priestore parkoviska, kde
v minulosti vone stli trhov stnky, boli postavan przemn objekty so ikmou strechou,
pvodne zaman ako trnica, v sasnosti vyuvan pre stravovacie sluby. V centre s
plnovan alie dva projekty polyfunkn objekt na mieste bvalej poty, ktor okrem
bvania integruje obchod, sluby a administratvu a polyfunkn arel Dbravka centrum,
- 29 -
na nezastavanom pozemku medzi Domom kultry a Rusticou, kde je okrem bytov plnovan
obchodn galria. Oba navrhovan objekty, zatia v tdiu schvaovacieho konania, prinaj
polyfunkn vyuitie s prevahou bvania (plnovanch 300-420 a 200 bytov) a zrove
maximalizuj mieru intenzity vyuitia pozemku, priom prekrauj platn regulatvy [12,13].

obr. 4,5,6 Navrhovan, pvodn a sasn stav centra Dbravky [11]

Z premeny sdliska po roku 1989 je zrejm, e v Dbravke jednoznane absentuje
koncepnos transformci funknho vyuitia aj novej vstavby, predovetkm z hadiska
systmovho rieenia nedostatku pracovnch miest a svisiacej zvenej mobility. Dopady
trhovej ekonomiky aj zmeny v nkupnch zvyklostiach sa negatvne odzrkadlili na pokryt
sdliska vybavenosou dennej potreby v peej dostupnosti od miesta bydliska, m trpia najm
star obyvatelia bez ut.

5 Legislatvna podpora polyfunknosti

Aktulny zemn pln (alej P) Bratislavy, schvlen a v roku 2007, v zsade
zmekal hlavn developersk boom. Nov vstavba sa riadila regulatvmi schvlenmi
v aktualizcich poslednho socialistickho P v rokov 1992 a 1993, ktor na zmenen
ekonomick podmienky nedokzali dostatone flexibilne zareagova. Lokality ako centrum
Dbravky doplatili a doplcaj aj na chbajce zemn plny zn. Ich spracovanie je
v zsade nevyntiten a ich absencia nie je zkonnou prekkou povoovania vstavby, hoci
bez ich existencie sa pri vyuit zemia len ako napa pvodn zmysel P chrni
dlhodob verejn zujem.
Presadzovanie polyfunknosti zatia nem v systme zemnho plnovania vek
podporu. Naa metodika je primrne zaloen na regulcii funknch plch tzv. rozvojovch
zem urenm ich prevldajcej funkcie. Tento spsob je pre vytvranie polyfunknho
prostredia problematick, kee neumouje vrstvenie funkci na seba. zemn pln teda
definuje monofunkn plochy a v rmci nich typologick druhy vhodn, prpustn
a nevhodn. Za polyfunkn mono povaova len 2 typy funkne zmieanch plch a to
iba v kombincich bvanie + OV a OV + vroba. Regulcia zemia cez funkn plochy, bez
definovania jasnch parametrov hmotovo-priestorovej truktry, je paradoxom vzhadom na
fakt, e km funkn vyuitie sa me relatvne asto a jednoducho meni, fyzick truktra
zostva stabiln aj niekoko desiatok rokov. Ete problematickejia je regulcia vstavby
v tzv. stabilizovanom zem, o je aj prpad sdlisk. V tomto smere by mohli by prkladom
zahranin systmy, ktor definuj funkn vyuitie okrem funknej skladby aj pomerom, t.j.
limitmi % zastpenia integrovanch funkci a cez tzv. detailed development plans zase
parametre fyzickej truktry a jej osadenia v zem.

- 30 -
6 Zver
Panelov sdlisk, ktor vznikali v 2.pol. 20.stor., predstavovali rchle a relatvne lacn
rieenie nedostatku bytov. Pvodn koncept komplexnej bytovej vstavby, ktor mal
zabezpei vybavenie sdlisk zkladnou a vyou vybavenosou a tak zabezpei ich funkn
nezvislos od jadrovho mesta, nebol nikdy dsledne dokonen. Sdlisk boli zrealizovan
ako monofunkn nocahrne s chbajcou vybavenosou, nedostatkom pracovnch
prleitosti a zvenmi nrokmi na dopravu. Napriek veobecne znmym vhodm
polyfunknho prostredia sa zatia nedar sdlisk dobudova do pvodne plnovanej
funknej komplexnosti. Komern princpy, ktor ovplyvuj ivotn nvyky obyvateov
a nedostaton podpora v legislatve tvoria prekku podpory polyfunknosti pri
transformcii sdlisk na kvalitn ivotn prostredie.

Prspevok vznikol s podporou grantu STU Program na podporu mladch vskumnkov na

tmu Potencily polyfunknho rozvoja sdlisk.

Literatra:
[1] VODRKA, Peter. Zniovanie hustoty miest v 20. storo. In: Urbanita. Ro. 24,
3/2012, str. 60-63. ISSN 0139-5912.
[2] HRZA, Ji. Charty modernho urbanismu. Praha: Agora, 2002. ISBN 80-902945-4-
5.
[3] KALM, Mart. Byt s plnm vybavenm nebol veliekom. Hromadn bytov vstavba
v Talline poas sovietskej ry a jej alternatvy. In: Architektra & urbanizmus. Ro.
XLVI, 3-4/2012, str. 194-207. ISSN 0044 8680.
[4] FALAN, ubomr. Sdlisk dnes. Sociologick reflexia. In: Urbanita. Ro. 24,
3/2012, str. 28-30. ISSN 0139-5912.
[5] MORAVKOV, H. a kol. Bratislava Atlas sdlisk. Bratislava: Slovart, 2011. 341
str. ISBN 978-80-556-0478-7.
[6] ZEMKO, Jn. Urbanistick problmy rozvoja sdliskovej vstavby na Slovensku.
Bratislava: SAV, 1965. 216 str. ISBN 71-066-65.
[7] Kol. Zkuenosti z vstavby a uvn praskch sdli. Praha: Dom techniky SVTS,
1984. 117 str. ISBN 60-521A-84/2876/.
[8] Kol. Komplexn vybaven sdli. Praha: Dom techniky SVTS, 1979. 110 str. ISBN
57-446-79.
[9] SCHMEIDLER, Karel a kol. Sociolgia v architektonick a urbanistick tvorb. Brno:
Z.Novotn, 2001. 292 str. ISBN 80-238-6582-X.
[10] LACHTA, tefan. Premeny bratislavskch sdlisk po roku 1990. In: Urbanita. Ro.
21, 1/2009, str. 12-15. ISSN 0139-5912.
[11] MAEK, Martin. Niekoko pouen z bratislavskej Dbravky. In: Projekt. 4-5/306-
307/87, str. 15-17. ISSN 1335-2180.
[12] Polyfunkn objekt Dbravka, Bratislava. [online]. MP SR. [vid. 11.4.2013].
Dostupn z: http://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/polyfunkcny-objekt-dubravka-
bratislava
[13] Polyfunkn arel Dbravka - centrum Bratislava. [online]. MP SR. [vid.
10.4.2013]. Dostupn z: http://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/polyfunkcny-areal-
dubravka-centrum-bratislava
[14] Sdlisko Dbravka. [online]. Coppermine Photo Gallery. [vid. 2.4.2013]. Dostupn z:
http://ba.foxy.sk/displayimage.php?album=search&cat=0&pid=1864#top_display_me
dia

- 31 -