Zhrnutie odbornch faktov k medializovanej tme

vziev z OPVaI
14.08.2017

Vzva na predkladanie iadost o nenvratn finann prspevok na podporu Priemyselnch vskumno-

vvojovch centier v oblastiach pecializcie RIS3 SK (PVVC kd OPVaI-VA/DP/2016/1.2.1-02) a Vzva
na predkladanie iadost o nenvratn finann prspevok na podporu dlhodobho strategickho vskumu
a vvoja v oblastiach pecializcie RIS3 SK z hadiska dostupnch vedeckch a vskumnch kapact SR
(DSV OPVaI-VA/DP/2016/1.2.1-03)

Vek vlna nespokojnosti nespench uchdzaov

V oboch vzvach PVVC aj DSV zujem o financovanie enormne previl monosti alokcie, a to takmer 6-
nsobne. spen tak mohol by v priemere kad iesty uchdza. Vznikla tak vek skupina nespokojnch
iadateov, z ktorch kad je presveden, e prve jeho projekt bol najlep a mal preto nrok by financovan.
Tto situcia je primrnym hnacm motorom negatvnej medializcie oboch vziev. Prve na tejto nespokojnosti sa
snaia zvies a zneui ju poas tzv. letnej uhorkovej sezny vo svoj prospech opozin politici s cieom zska
politick body.

Varovn list Eurpskej komisie

Eurpska komisia zaslala Slovensku tzv. varovn list, ktor bol niektormi mdiami zneuit a nesprvne
prezentovan tak, e potvrdzuje vek problmy Ministerstva kolstva, vedy, vskumu a portu SR (MVVa SR)
v svislosti s vyhlsenmi vzvami. V skutonosti je varovn list v eurpskej legislatve zakotven ako preventvny
nstroj, ktor vbec nesli na oznmenie finannch sankci/korekci voi konkrtnemu lenskmu ttu. Takto
listy boli z Komisie zasielan opakovane aj v minulosti. Ich cieom je, aby MVVa SR ako riadiaci orgn pre
operan program Vskum a inovcie (OP VaI) uistilo Komisiu, e vetky procesy svisiace s operanm
programom boli, s a bud realizovan v slade s platnmi pravidlami a postupmi. To znamen, e vetky iadosti
o nenvratn finann prspevok (oNFP) boli posudzovan v zmysle podmienok uvedench vo vzvach.
Vzhadom na elov a dlhotrvajcu negatvnu medializciu OP VaI Eurpska komisia ani nemohla postupova
inak. iadne pochybenia vo vzvach vak nenala, kee v ase zasielania listu neprebiehala iadna kontrola zo
strany Eurpskej komisie, a preto vychdzala vhradne z medializovanch informci. Vzhadom k tomu, e bol
kandalizovan cel operan program a v rmci neho podpora vskumnch projektov ako tak, Eurpska komisia
postupovala plone a aplikovala varovn list na vetky v sasnosti aktulne vzvy:
Vzvu na podporu priemyselnch vskumno-vvojovch centier,
Vzvu na podporu dlhodobho strategickho vskumu a vvoja,
2 vzvy na podporu medzinrodnch vskumnch teamingovch centier (1 pre Bratislavsk kraj a 1 zvyn zemie
SR);
Varovn list Eurpskej komisie nm bol zaslan prve kvli medilnej hystrii a neznalosti problematiky, ktor
vzbudzuj neopodstatnen podozrenia a Eurpska komisia musela kona preventvne.

Obsah vziev a svisiacich dokumentov a vka podpory pre iadatea a partnerov

Napriek tomu, e MVVa SR je riadiacim orgnom pre OP VaI, za iadnych okolnost nesmie svojvone a
elovo upravova dokumenty, hodnotiace a vyluovacie kritri i obsah jednotlivch vziev. Do ich prpravy je
zapojench viacero kolektvnych orgnov, vrtane Monitorovacieho vboru OP VaI (MV OP VaI), Rady Vskumnej
agentry i Centrlneho koordinanho orgnu (CKO). lenmi Rady Vskumnej agentry s podobne ako v
prpade MV OP VaI zstupcovia akademickej obce, SAV, podnikateskch zvzov i rezortnho vskumu. Vzva
je zverejnen na web strnke www.opvai.sk a me si ju pozrie a pretudova kad, kto m o to zujem.
Sprostredkovatesk orgn taktie ku kadej vzve organizuje seminre, kolenia a individulne konzultcie. V
mdich bol kritizovan obsah vziev a formlne poiadavky na iadateov. Vetci spen iadatelia pritom museli
splni podmienky tak, ako boli definovan vo vzve. Poas celej doby zverejnenia vzvy pritom voi nej neboli
prezentovan iadne vhrady.
Medializovan projekty s partnersk, no aj napriek tomu bola forma spoluprce i vka prspevku asto
dezinterpretovan. Nie je pravdou, e ktorkovek firma zskala schvlenm jej oNFP naprklad 4 mil. EUR. Do
mnohch z nich je toti zapojench vie mnostvo subjektov. Tto iastka sa del medzi iadatea a partnerov,
priom pomer tohto rozdelenia je pri kadej oNFP pecifick. Neplatia tak tvrdenia opozcie, e Ministerstvo
kolstva, vedy, vskumu a portu SR rozdelilo 300 mil. EUR urench na vedu a vskum medzi podnikatesk
subjekty. Len verejn vysok koly a Slovensk akadmia vied, ktor sa saovali, e z eurofondov nezskali ni,
bud ma v rmci partnerskch zmlv v takmer 60 projektoch k dispozcii pribline 67 mil. EUR, alie desiatky
milinov EUR zskali vskumn stavy ministerstiev a neziskov organizcie vskumu a vvoja. To znamen, e
nepodnikatesk vskumn intitcie maj alokovanch cca. 120 mil. EUR, o je 40 % alokcie z vzvy. Podrobn
zoznam podporench priemyselnch vskumno-vvojovch centier zoraden poda partnerov je verejne dostupnm
dokumentom.
Zrove si treba uvedomi, akm spsobom funguje tok finannch prostriedkov v prpade takchto projektov.
Ich schvlenie neznamen, e prslun sumu reprezentujcu NFP m prijmate a jeho partneri automaticky na
te. Finann prostriedky sa posielaj po malch astiach na zklade konkrtnych realizovanch aktivt a
svisiacich individulnych iadost o platbu. Tieto musia by v slade so zmerom a ciemi projektu v
zodpovedajcom obsahu a prslunej kvalite. V prpade, e to tak nie je, iadosti o platbu nie s preplcan, resp.
nie s preplcan v plnej vke. Realizcia kadho projektu podlieha pravidelnej kontrole, vrtane priebench
obsahovch oponentr, ktor bud verejn.
Kad projekt m pri vskumno-vvojovch aktivitch svoje obsahov mniky, ktor je potrebn splni a pri tejto
prleitosti bud prebieha verejn oponentry dosiahnutch vedeckch vsledkov. Na tchto oponentrach sa
mu zastni tak mdi, ako aj verejnos, take kad rieen projekt bude aj pod verejnou kontrolou poas celej
doby rieenia projektu. Ak sa nebud plni obsahov ciele aj priebene, bude nasledova odstpenie od zmluvy.
Treba si uvedomi aj skutonos, e kad projekt m povinn dobu udratenosti po jeho skonen. To znamen,
e cel roky po skonen projektu musia iadate a jeho partneri pokraova v realizcii vskumu v rmci
vytvorenho priemyselnho centra, o u mus by financovan z inch zdrojov. Optovne, ak nebude tto
podmienka splnen, bud sa iada nasp peniaze.
Mnoh vdavky s tie realizovan formou refundcie, to znamen, e prslun intitcia ich najskr mus
vynaloi z vlastnch zdrojov a a nsledne me iada o preplatenie, resp. iaston preplatenie v prpade, e
m povinnos spolufinancovania. Vetky podnikatesk subjekty, v zvislosti od typu plnovanch aktivt a vekosti,
maj povinnos spolufinancova svoje vdavky v zmysle pravidiel ttnej pomoci. Znamen to, e
spolufinancovanie ich vdavkov z vlastnch zdrojov predstavuje relatvne vek sumy. Aj toto je garanciou, e kad
firma mus ma zujem, aby jej projekt vytvoril nov poznatky a vedomosti tak, aby ich nsledne mohla efektvne
vyui vo svojej podnikateskej innosti.

Schvaovanie Hodnotiacich a vberovch kritri pre vskumno-vvojov projekty

Vyjadrenia opozinch predstaviteov tkajce sa manipulcie kritri s zavdzajce. Hodnotiace a vberov
kritri pre projekty vskumu a vvoja (HaVK) OP VaI schvauje vhradne MV OP VaI. Stvaj sa sasou
zverejnenej vzvy a poas jej trvania ich nie je mon meni. Vo verzii 1.0 boli odshlasen ete v jni 2015. MV
OP VaI m takmer 70 lenov, predstaviteov relevantnch ministerstiev, samosprv, SAV, univerzt, asocici,
obchodnch komr, zamestnvateskch zvzov ako Klub 500, AZZZ, RZ i neziskovch organizci. Zstupcovia
Eurpskej komisie s v rmci MV OP VaI pozorovatemi. Len 6 lenov MV OP VaI predstavuj zstupcovia
riadiaceho, respektve sprostredkovateskch orgnov. Zmena HaVK sa uskutonila naprklad pre ich
nejednoznan vklad, potrebu zrozumitenejej aplikcie kritri i podrobnejiu pecifikciu zapojenia
zahraninch expertov. Bola tak vypracovan verzia 2.0 tohto dokumentu, ktor bola op jednoznane schvlen
lenmi MV OP VaI. V rmci diskusie lenov vboru bolo napr. p. ajgalkom ako predsedom Slovenskej akadmie
vied a zrove predsedom Rady predsedov pre priority vskumu a vvoja prezentovan, e kritri s vaka tejto
zmene jednoznanejie a jasne definovan (vi zpisnica zo 4. zasadnutia MV OP VaI dostupn na webovom sdle
www.opvai.sk). Za ich pravu hlasovalo 47 z 54 prtomnch lenov MV OP VaI. Tvrdenia opozinch poslancov o
elovej a svojvonej zmene hodnotiacich a vberovch kritri zo strany ministerstva s tak absoltne nepravdiv.
Aktulna verzia 3.0 vberovch kritri bola schvlen lenmi MV na 5. zasadnut MV OP VaI da 16.02.2017. V
rmci tejto verzie boli z dvodu pripravovanch vziev rozren monosti aplikcie hodnotiacich kritri o alie
pecifick ciele.
Medializovan informcie o elovom zven potu bodov za inovatvnos navrhovanho rieenia a obsahu
projektu s zavdzajce. Treba zdrazni, e ide o jedno z kovch, nosnch kritri pre hodnotenie vskumno-
vvojovch projektov vade vo svete, vrtane programu Horizont 2020, v rmci ktorho vyber vskumno-vvojov
projekty realizovan medzinrodnmi konzorciami aj samotn Eurpska komisia. Inovatvnos predkladanho
projektu je reprezentovan jeho plnovanmi vstupmi do praxe. Ide o hlavn poiadavku na kad vskumno-
vvojov projekt s asou podnikateskho sektora a prvom tak tomuto kritriu prinle vyia bodov hodnota.
Shlasila s tm vek vina lenov MV OP VaI. Nazva takto zmenu HaVK manipulciou je preto myselnm
prekrcanm skutonosti.
alia skutonos, ktor si je potrebn uvedomi, je t, e vetky relevantn dokumenty ako vzva na
predkladanie projektov a jej prlohy boli dlh mesiace zverejnen na webovej strnke www.opvai.sk a
www.vyskumnaagentura.sk. Vetci, ktor mali zujem, si vetky dokumenty, ako aj hodnotiace a vberov kritri
mohli pozrie. Taktie proces zmeny kritri bol popsan na webovej strnke www.opvai.sk na podstrnke
tkajcej sa Monitorovacieho vboru OP VaI. Vetky informcie boli teda od zaiatku verejn a transparentne
dostupn. Kad lovek, cel verejnos, zstupcovia mdi, rovnako ako politici mohli u vtedy vyjadri svoje
prpadne vhrady k obsahu vzvy, jej pravidlm, obsahu hodnotiacich a vberoch kritri, ale nikto tak nespravil.
To znamen, e MVVa SR neme samo meni hodnotiace kritri a ani iadne in zsadn dokumenty
svisiace s vzvami. Vetky dleit dokumenty s predkladan partnerom, Eurpskej komisii, pripomienkov a
finlne s schvaovan lenmi Monitorovacieho vboru OP VaI alebo Centrlnym koordinanm orgnom, prpadne
inmi komisiami/pracovnmi skupinami.

Zruenie a optovn vyhlsenie vzvy PVVC, vyhlsenie vzvy DSV

 Nie je pravdou, e by vzva PVVC bola zruen a upravovan za akchkovek zvltnych okolnost, ako sa to
snaia prezentova opozin poslanci. Vzva PVVC bola prvkrt vyhlsen da 03.02.2016 Vskumnou agentrou
ako sprostredkovateskm orgnom pre OP VaI. Vzva bola zruen v mji 2016, a to z dvodu podstatnej zmeny
podmienok poskytnutia prspevku. T svisela s prpravou verzie 2.0 Hodnotiacich a vberovch kritri pre projekty
vskumu a vvoja (vi predchdzajca as - bod 4). Vzva bola nsledne optovne vyhlsen v pvodnom,
neupravovanom znen da 31.05.2016.
Vzva DSV bola vyhlsen da 31.05.2016.

Dka trvania hodnotiaceho procesu

Kritika opozcie, prpadne rznych analytikov ohadom dky hodnotiaceho procesu je nekorektn. Jej dvodom
bol vlune vysok zujem iadateov o zskanie finannch prostriedkov na podporu spoluprce slovenskch
podnikateov s vskumnmi intitciami. V rmci prvho kola vzvy PVVC bolo Vskumnej agentre doruench
a 280 iadost (oNFP). Proces ich administratvneho overenia/formlnej kontroly, ako aj odbornho hodnotenia
bol preto asovo vemi nron. Dsledn spracovanie a posdenie oNFP si vyiadalo predenie tandardnej
35-dovej lehoty. Sprostredkovatesk orgn preto listom koncom marca 2017 poiadal Centrlny koordinan
orgn (CKO) na rade podpredsedu vldy SR pre investcie a informatizciu o predenie stanovenej lehoty a
udelenie vnimky. T mu bola listom udelen.
V uplynulom programovom obdob 2007 2013 boli projekty predloen vo vzvach Operanho programu
Vskum a vvoj asto vyluovan v rmci administratvneho overovania/formlnej kontroly za formlne chyby
(obrazne povedan za chbajce iarky a bodky). Tento prstup bol ostro kritizovan a preto bol upraven. V
prpade vzvy PVVC bolo zrealizovanch viacero kl doiadavania si chbajcich alebo nesprvnych sast
projektov. Tento nov prstup znamenal vrazn predenie hodnotiaceho procesu.

Podpora malch, relatvne mlo znmych spolonost a ich elov kandalizovanie

V prpade vzvy PVVC boli oprvnenmi iadatemi skromn spolonosti, ktor mali za povinnos v rmci
vskumu vytvori partnerstv s vedecko-vskumnou organizciou. Tto vzva bola zameran aj na zanajce mal
firmy, ktor mali dostatone zaujmav mylienku na vskum, ktor prilkal renomovan vskumn intitcie ako
partnerov predkladanch projektov. Tmu vskumu uroval podnik ako nosite vskumnho zmeru. To, ako boli
definovan podmienky pre zskanie prspevku pre iadatea, bolo odshlasen a prerokovan so zstupcami
akademickej i podnikateskej obce, ktor tm boli do prpravy vzvy aktvne zapojen.
Pri rokovaniach medzi Slovenskom a Eurpskou komisiou o OP VaI bola otzka podpory rznych typov
podnikateskch subjektov diskutovan vemi intenzvne. V zmysle nzorov Eurpskej komisie sa mal podporova
vskum a vvoj primrne v malch a strednch firmch a v menej miere vo vekch podnikoch, ktor poda
Eurpskej komisie maj prstup aj k inm formm financovania. V tom je zsadn rozdiel z hadiska
konkurencieschopnosti malch firiem, ktor mvaj problmy s verovm financovanm svojich vskumnch
projektov z hadiska ich vyej miery rizika. Zdroje z OP VaI maj preto sli aj na financovanie projektov s
kvalitnou vskumnou ideou a potencilom uplatnitenosti vsledkov v praxi v prpade mench, asto zanajcich
spolonost. V tomto zmysle m OP VaI v slade so stratgiou inteligentnej pecializcie RIS3 SK start-up a spin-
off efekty pecilne v rmci vzvy PVVC. Pre kadho z prijmateov zrove plat, e pokia nebude schopn
dodriava stanoven podmienky a realizova jednotliv aktivity v slade so schvlenm projektom a
harmonogramom, existuje mnostvo kontrolnch mechanizmov, ktor zabrnia vyplcaniu finannch prostriedkov.
Tie sa tkaj najm napania meratench ukazovateov alebo dodriavania pravidiel verejnho obstarvania, ale
aj realizcie obsahu vskumu a dosahovania priebench iastkovch vsledkov, ktor bud kontrolovan pri
priebench verejnch oponentrach.
Najv draz pri posudzovan oNFP bol kladen na inovatvnos a originlnos predkladanch vskumno-
vvojovch zmerov. Teda na to, i projekt prina vlastn (pecifick) rieenie v oblasti vskumu a nslednch
inovci a i s plnovan vsledky prnosn a aplikovaten z medzinrodnho hadiska. Rovnako i maj vsledky
potencilny ekonomick prnos, napr. pre zvenie podielu pridanej hodnoty, sporu zdrojov, dopad na
zamestnanos, vyuitie domcich surovn, skvalitnenie udskch zdrojov, ochranu ivotnho prostredia, ochranu
zdravia i zvenie trieb.
Za kvalitn vskumn as zodpovedaj primrne vskumn partneri (vysok koly, SAV, rezortn vskumn
stavy, neziskov organizcie vskumu a vvoja) jednotlivch projektov. V prpade medializovanch projektov sa
partnermi stali najrenomovanejie vskumn univerzity a vedecko-vskumn organizcie. Vina z nich s v
slade so zmerom vzvy nositemi projektov univerzitnch vedeckch parkov a vskumnch centier, prpadne
maj sksenosti aj s rieenm medzinrodnch vskumnch projektov. Najviac partnerskch ast spomedzi
univerzt maj Slovensk technick univerzita v Bratislave (18), Technick univerzita v Koiciach (11), ilinsk
univerzita v iline (9) a Univerzita Komenskho v Bratislave (8). Tieto intitcie si z hadiska svojej kredibility a
bohatch sksenost museli pri uzatvran partnerstiev a podpise partnerskch zmlv vedie spoahlivo vyhodnoti,
do akej miery je podnikatesk subjekt, s ktorm sa zaviazali spolupracova, schopn prenies vsledky ich
poznatkov do praxe a ak je potencil dosiahnutia kvalitnch vsledkov vskumu a vvoja v rmci predmetnch
projektov.
Toto je pecifikum vskumnch projektov nielen na Slovensku, ale aj v rmci Eurpskej nie. Ako prklad mono
uvies program Horizont 2020, ktor podporuje medzinrodn vskumn projekty a je riaden priamo Eurpskou
komisiou. Eurpska komisia m v rmci spomnanho programu Horizont 2020 nstroj na podporu vskumnch
projektov v malch a strednch firmch, ktor sa vol tzv. SME Instrument
(https://ec.europa.eu/easme/en/horizons-2020-sme-instrument). Eurpska komisia pri tejto finannej schme
podporuje projekty podvan malmi a strednmi firmami, ktor maj zaujmav mylienku s potencilom.
Nesleduje vku obratu, trieb, potu zamestnancov a ani to, kde firma sdli - i v panelku, alebo v biznis centre.
Skma vhradne kvalitu, originalitu a inovatvnos mylienky v podanom projekte.
Tento prstup je pri vzvach na podporu priemyselnch vskumno-vvojovch centier uplatovan aj na
Slovensku u od roku 2009. Podmienky vziev na podporu priemyselnch vskumno-vvojovch centier s
nastaven rovnako od roku 2009 a doteraz - v sasnej vzve. Zkladnou podmienkou bola podmienka, aby nelo
o podnik v akostiach, pretoe ten nemohol dosta podporu ani v minulosti a ani teraz. Ale zmerne neboli
definovan podmienky tkajce sa naprklad potov zamestnancov, vky trieb a zisku, prpadne hodnoty majetku
firmy, ktor sa uchdzala o projekt. Viacer firmy, ktor aj v minulosti, v predchdzajcom programovom obdob,
zskali projekt, boli z pohadu hospodrskych ukazovateov zanajce firmy. Tie vak predloili kvalitn vskumn
zmery a mali kvalitn tm expertov a vskumnkov, a preto boli podporen. Firmy, ktor v roku 2009 mali nulov
trby, by poda dnenho prstupu mdi boli oznaen ako pochybn firmy, ktor nikdy nemali dosta podporu.
Avak tieto firmy spene zrealizovali kad projekt a boli dokonca prezentovan viackrt Eurpskej komisii aj
poas osobnch nvtev jej predstaviteov ako prklad dobrej praxe.
Na vyvrtenie akchkovek pochybnost o podporench priemyselnch vskumno-vvojovch centrch bude
Vskumn agentra organizova v mesiaci september vodn verejne prstupn rieitesk stretnutie kadho z
centier. Aj mdi a odborn verejnos bude ma monos sa na tchto stretnutiach zastni. Ich harmonogram
bude v predstihu zverejnen na strnkach www.opvai.sk a www.vyskumnaagentura.sk.

Zapisovanie predmetu podnikania v oblasti vskumu a vvoja do OR SR

Podmienkou vzvy nebolo, aby mali podnikatesk subjekty zapsan vskum a vvoj ako predmet svojho
podnikania. Dvodom je, e projekty zameran na kolaboratvny vskum a vvoj medzi podnikateskou a
akademickou sfrou maj asto neziskov a nepodnikatesk charakter. A vsledkom vskumu sa mu sta nov
poznatky, ktor umonia uvies na trh inovatvny vrobok, resp. slubu. Podmienka ma zapsan vskum a vvoj
v predmete podnikania by bola v rozpore s logikou OP VaI, ktorej cieom je podporova vskumn aktivity aj v tch
podnikoch, ktor doposia vskumu nevenovali primeran pozornos, ale maj pre v rmci predkladanho projektu
potencil a tm odbornkov.
V rmci opisu projektu musel preto kad iadate prostrednctvom personlnej matice a priloench ivotopisov
preukza, e m k dispozcii skupinu expertov pre realizciu vskumu. Poda toho sa posudzovala schopnos
realizova kvalitn vskum a vvoj.

Finann situcia iadatea a poet zamestnancov iadatea

Vyjadrenia opozinch predstaviteov tkajce sa prideovania finannch prostriedkov spolonostiam s nzkym
obratom, prpadne malm potom zamestnancov, s elovo interpretovan. V rmci odbornho hodnotenia sa
posudzuje finann situcia/stabilita iadatea, ako aj jednotlivch partnerov vskumnho konzorcia, a to poda
vypotanch hodnt finannch ukazovateov (napr. v prpade verejnho sektora na zklade ukazovatea likvidity
a ukazovatea zadlenosti, v prpade skromnho sektora na zklade modelu hodnotenia firmy, napr. Altmanov
index, index bonity i alie relevantn dokumenty preukazujce finann udratenos projektu). Konkrtne limitn
hodnoty pre zaradenie iadatea/partnerov do jednotlivch skupn s exaktne stanoven vo vzve. Odborn
hodnotitelia tmto spsobom posdia finann situciu a aplikuj prslun bodov hodnotenie poda empirickch
dajov v zvislosti od toho, i ide o:
iadatea/partnera s dobrou finannou situciou,
iadatea/partnera s neuritou finannou situciou,
alebo iadatea/partnera s nepriaznivou finannou situciou.
Podobnm spsobom pristupuje odborn hodnotite k posudzovaniu celkovho zabezpeenia administratvnych
a odbornch kapact na riadenie a realizciu projektu (t.j. potu zamestnancov), kde sa zameriavaj na zostavenie
realizanho tmu s dostatonmi potom administratvnych a odbornch kapact na riadenie projektu (projektov
manament, monitorovanie, finann manament, komunikcia, dodriavanie ustanoven zmluvy o NFP) a odborn
realizciu aktivt projektu (vrtane rozdelenia kompetenci, definovania potrebnch odbornch znalost, vzdelania
pod.). Posudzuje sa zadefinovanie jednotlivch kompetenci v rmci projektovho tmu, o me znamena, e aj
iadate s menm potom zamestnancov doke prostrednctvom partnerstva ako celku elne a efektvne naplni
ciele projektu. To znamen, e poet zamestnancov sa nevzahuje len na iadatea, ale hodnot sa celok ako
rieitesk kolektv administratvnych a odbornch kapact. Tie mu by zabezpeen interne alebo externe.

Konflikt zujmov odbornch hodnotiteov a spochybovanie ich odbornosti

Vyjadrenia opozinch poslancov ohadom konfliktu zujmov odbornch hodnotiteov s zavdzajce, nakoko
poda platnho zkona nemono automaticky vyli odbornho hodnotitea z celho procesu posudzovania
oNFP len preto, e m zamestnaneck vzah s niektorm z uchdzaov. Ak by bol zkon vykladan tak, ako to
opisuj opozin politici, prakticky nikto na Slovensku by vedecko-vskumn projekty nemohol hodnoti. Tkalo by
sa to nielen tatutrov, ale aj vetkch zamestnancov. Nikto z univerzt, SAV, firiem, ktor spolupracuj s
univerzitami, ani iadny dodvate, odberate, ako ani konkurencia, ani iadna osoba im blzka by v takom prpade
nemohli projekty hodnoti. Zkon stanovuje, e odbornho hodnotitea mono z procesu hodnotenia konkrtneho
projektu vyli vtedy, ak je sasne zamestnancom iadatea alebo partnera danho projektu. Tento princp bol
dsledne dodriavan. Vzhadom na to, e vkon odbornho hodnotenia je pecifickou a citlivou oblasou a poet
expertov schopnch posudzova vskumno-vvojov projekty je obmedzen, MVVa SR v tejto svislosti ete v
uplynulom roku poiadalo o metodick vklad aj CKO. Ten sprvnos uvedenho postupu potvrdil.
Sasne si treba uvedomi, e do vziev boli zapojen stovky podnikateskch a vskumnch intitci. Na
Slovensku prakticky neexistuje relevantn vskumn organizcia, ktor by do vzvy nebola zapojen. Znamen to,
e v rmci externch hodnotiteov jednoducho nebolo mon poui takch, ktorch intitci by sa vzva vbec
netkala.
V procese odbornho hodnotenia je zrove dodriavan tzv. princp tyroch o a preto odborn hodnotite
nem sm monos posdi iados bez toho, aby nedolo ku konfrontcii s nzorom druhho odbornho
hodnotitea. Ide o doplnkov nstroj na zabezpeenie objektvnosti a transparentnosti celho procesu.
Na posudzovanie oNFP v rmci OP VaI bola vytvoren databza externch hodnotiteov, ktorej napanie bolo
realizovan formou otvorenej, verejnej vzvy trvajcej pribline rok. Kvalifikan podmienky na hodnotiteov boli
tandardn a dlhodobo znme. Nikto z predstaviteov univerzt, SAV a u vbec nie politikov ich a doteraz
nespochyboval, pretoe plne zodpovedali poiadavkm a potrebm posudzovania vskumno-vvojovch
projektov. Zujemcovia o odborn hodnotenie museli preukza odborn sksenosti s hodnotenm vskumnch
projektov a projektov v oblasti infratruktry vskumu a vvoja v uplynulch 5 rokoch a rozpsa konkrtne projekty
a rovnako aj sksenosti s realizciou projektov na medzinrodnej a nrodnej rovni v uplynulch 5 rokoch. Viacer
vybran odborn hodnotitelia dlhodobo psobia vo vedcich pozcich v rmci jednotlivch faklt, katedier i inch
odbornch vedeckch pracovsk. al mali bohat sksenosti s psobenm v organizcich, ktor s dlhoronmi
lenmi rznych odbornch asocici, priemyselnch zvzov a zdruen s celoslovenskou psobnosou. Viacer z
registrovanch hodnotiteov sa podieali na posudzovan projektov nielen na nrodnej, ale aj eurpskej rovni, o
potvrdzuje aj fakt, e as hodnotiteov bola prihlsen aj z eskej republiky so sksenosami s programom
Horizont 2020, prpadne inch programov E a finannch mechanizmov Eurpskej nie. Vhrady voi odbornm
hodnotiteom a procesu hodnotenia sa elovo objavuj vtedy, ak je vek mnostvo iadateov z hadiska
obmedzenej alokcie neuspokojench. Rovnak hodnotitelia pritom asto posudzovali projekty aj v
predchdzajcom programovom obdob a minulch vzvach a nikto ich prcu a vsledky hodnotenia nespochybnil.

dajn korupn sprvanie sa odbornch hodnotiteov

Prehlsenie vyluujce konflikt zujmov je kovou podmienkou, aby hodnotite mohol dan projekt
posudzova. Do procesu hodnotenia riadiaci ani sprostredkovatesk orgny pre OP VaI z hadiska zachovania
nestrannosti iadnym spsobom nezasahuj. Je potrebn si uvedomi, e vzhadom na vek mnostvo podanch
projektov v oboch vzvach, bol vyuit vek poet hodnotiteov skoro 100 expertov. Medializovan informcie
tkajce sa podozren z akhokovek nekalho sprvania sa odbornch hodnotiteov s elovo spjan s MVVa
SR, ktor vak na takto konanie nem iaden praktick dosah. Ministerstvo sa od dajnho korupnho sprvania
hodnotiteov drazne ditancuje. Akkovek prpadn nevhodn sprvanie konkrtneho odbornho hodnotitea je
osobnm zlyhanm jednotlivca a nie chybou systmu. Pri takchto podozreniach je potrebn obrti sa na orgny
inn v trestnom konan, priom ich innosti bude ministerstvo kolstva plne npomocn.
Je zarajce, e niektor mienkotvorn mdi s zrove bez akhokovek overenia si informci schopn
opakovane zverejova tvrdenia osoby, ktor mala v minulosti prostrednctvom jednej zo svojich firiem vek
problmy s erpanm eurofondov, o dokazuje aj fakt, e sa o u zaujma Nrodn kriminlna agentra. Rovnako
elovo a pekulatvne bolo spracovan aj stanovisko spolonosti Eustream, ktor prezentovala ist vhrady voi
priebehu vzvy, o vak neznamenalo, e bezprostredne zaznamenala korupn sprvanie.