O vyuovan klasickej grtiny v odbore filozofia

Alexandra Kaveansk

Kov slov:
klasick grtina, uebnice, vyuovanie, tudent, filozofia
Key words:
classical greek language, textbooks, teaching, student, philosophy

Abstrakt:
V predkladanej tdii sa venujeme problematike vuby klasickej grtiny v nefilologickom
odbore filozofia. Zdrazujeme, ak vznam m tdium tohto jazyka pre pochopenie
zkladnej filozofickej terminolgie, ktor m aj v tomto modernom svete 21. storoia tatt
medzinrodnej odbornej terminolgie. Upozorujeme na problmy, s ktormi sa vyuujci
starogrtiny stretne v slovenskch podmienkach. Prvm je nedostaton, v niektorch
prpadoch mono poveda e a nejestvujca jazykov prprava tudentov prichdzajcich
tudova na vysok koly, druhm je absencia vhodnej uebnice zameranej na tto zaujmav
a nesmierne dleit oblas tdia.

Abstract:
This study deals with the teaching of classical greek language in the non-philological branch
of study philosophy. We emphasize the importance of studying this language for
understanding the basic philosophical terminology, which has, even in this modern world of
the 21st century, the status of international scientific terminology. We draw attention to the
problems with which teachers of ancient greek encounter in Slovak conditions. The first is the
lack, in some cases it can be even said the non-existent linguistic preparation of students
coming to study at university, the second is the lack of adequate textbooks aimed at this
interesting and extremely important area of study.

Klasick grtina m v sasnom modernom svete zvltne postavenie 20. a 21.

storoie so sebou prinieslo vrazn boom v technolgich a udstvo sa movm krokom
posunulo vpred. Mnostvo novch poznatkov, ktor by mal tudent ovlda neustle rstlo (a
naalej rastie), o viedlo k vytvraniu novch predmetov. No schopnos ud uloi do svojej
pamte ist obmedzen objem informci zostala nezmenen a tak bolo potrebn
kompenzova tento prlev novch, dleitch vedomost vypustenm tch, ktor sa javili ako
zastaran a v modernej spolonosti nepotrebn element (KOVIERA, 1994/5, 15;
BLOMQVIST BLOMQVIST, 2006). Tento osud asi najviac postihol jazyky, ktor s ich
prvrencami, ako nositeky eurpskej kultry a vzdelanosti, nazvan klasickmi a ich
odporcami, pre absenciu etnika, ktor by ich pouvalo ako komunikan prostriedok,
mtvymi latininu a star grtinu. Oba jazyky pritom stli pri zrode eurpskej civilizcie
a dodnes tvoria nerozlun sas dejn Eurpy. Oba vedomky, i nevedomky, v zvislosti na
rovni nho jazykovho vzdelania, dennodenne pouvame (BRODANSK, 2012, 55).
A oba s pre zvldnutie istch povolan conditio sine qua non. S tak v onom zvltnom
postaven, ke ich na jednej strane doba ako preitok zo vzdelania vytla, no na druhej
strane je vkon istch povolan bez ich, hoc len obmedzenej, znalosti nemon.
S latininou sa stretne kad tudent medicny, veterinrneho lekrstva, prrodnch
vied, prva, histrie, filozofie, archvnictva, klasickej archeolgie, romnskych jazykov,
religionistiky i teolgie. Zber klasickej grtiny nie je a tak irok okrem posluchov
klasickej filolgie a teolgie, ktor musia absolvova tdium starogrtiny v celom rozsahu
(t.j. po strnke morfologickej, syntaktickej a lexiklnej), musia zklady tohto jazyka zvldnu
najm tudenti filozofie. Niet sa omu divi. Starovek Grcko, ako kolska filozofie, prispelo
najvou mierou do dejn svetovho filozofickho myslenia. Ku grckym koreom sa bez
prestania vracali a vracaj filozofi vetkch db. Diela predsokratovskch, sokratovskch
i posokratovskch filozofov s vene nevysychajcim prameom poznania a inpircie.
A iaden sasn odbornk, ktor sa chce na vedeckej rovni venova antickej filozofii, tak
neme urobi bez znalosti jazyka, ktorm s tieto diela napsan. Je toti vemi astm
javom, e preklady vystihuj originl len do istej miery kad prekladate m vlastn,
pecifick slovn zsobu, ktor sa nemus zhodova s tou naou a rovnako jeho schopnos
postrehn drobn vznamov odtienky nemus by dostatone vyvinut. Km do polovice
20. storoia mohol kad profesor antickej filozofie na univerzite opodstatnene predpoklada,
e jeho tudenti maj za sebou dostaujcu jazykov prpravu z grtiny a latininy zskan
na klasickch gymnzich a mohol smelo pracova s originlmi textov, od 50-tych rokov
minulho storoia tomu u tak nie je. A nie je to len zleitos tkajca sa slovenskch
pomerov. To, e znalos starogrtiny je u adeptov prichdzajcich tudova filozofiu nulov,
je celosvetovm javom (BLOMQVIST, 2009; FLOSS NAVRTIL, 2000, 5). Avak takto
stav nemono povaova za desideratum.
Tto skutonos si uvedomili aj predstavitelia Katedry filozofie a dejn filozofie
Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa afrika v Koiciach, ktor od vzniku katedry
presadzovali potrebu vzdelania tudentov v klasickch jazykoch. V spoluprci s Katedrou
romanistiky a klasickej filolgie tak poskytuj svojim tudentom monos zska zklady
latininy a grtiny a vstpi tak do mylienkovho bohatstva originlov antickch diel.
Predmet Grtina pre filozofov sa na FF UPJ vyuuje v prvom ronku bakalrskeho
tdia v zimnom aj letnom semestri. Je to povinn predmet za absolvovanie ktorho tudenti
zskaj 2 kredity. Grtina pre filozofov sa vak vyuuje len pri jednoodborovom tdiu,
v medziodborovom tdiu tento predmet v tudijnch plnoch nefiguruje. Je to isto na kodu,
pretoe prve absolventi medziodborovho tdia s t, ktor by ako uitelia na strednch
kolch mohli ri idely antickej vzdelanosti medzi mldeou. Grtina pre filozofov 1
vyuovan v zimnom semestri m dvojhodinov tdenn dotciu a je ukonen hodnotenm.
Grtina pre filozofov 2, ktorej podmieujcim predmetom je Grtina 1, sa vyuuje v letnom
semestri a je obmedzen na jednu hodinu tdenne. Absolvovanie Grtiny 2 je zakonen
skkou. Z rozsahu vuby je zrejm, e je nemon naui tudentov jazyk na takej rovni,
aby po roku tdia zvldli bez akejkovek pomoci ta filozofick diela. Hlavnm cieom
vuby teda mus by podanie akhosi prehadu grckej gramatiky, ktor by poslil ako
pevn zklad, na ktor by tudenti v prpade zujmu mohli nadvzova samostatnm tdiom.
tudent by mal zvldnu nielen kov pojmy grckej filozofie a komplexn mylienky
toho, i onoho filozofa, ale aj morfologick a syntaktick strnku grckeho jazyka, nakoko
bez pochopenia syntaktickch vzahov je znalos jazyka nepln. Vyuujci starogrtiny
vak pri plnen takhoto ciea nara na dva problmy prvm je nedostaton jazykov
kompetencia posluchov prichdzajcich tudova na univerzitu, druhm neexistencia
uebnice starogrtiny zameranej na filozofick oblas.
Vrazn zmeny, ktormi prelo vysokokolsk vzdelvanie na Slovensku
v poslednch rokoch, otvorili brny univerzt ovea viemu potu tudentov, ako tomu bolo
v minulosti. Ich stredokolsk pozadie je rzne od absolventov bilingvlnych gymnzi po
absolventov strednch odbornch uil. Tto diverzita sa najviac odra v rozlinej rovni
ich jazykovch kompetenci. Km tudenti z gymnzi sa v spleti komplikovanch
gramatickch kategri starogrtiny zorientuj v pomerne krtkom ase porovnajc ju so
systmom jazyka, ktor ovldaj, absolventi prichdzajci zo strednch odbornch uil s
na tom podstatne horie. Kee pri ich stredokolskom tdiu sa hlavn draz kladie na
zskanie praktickch zrunost potrebnch na vykonvanie prslunho odboru (kuchr,
stavbr, strojr a.i.), jazykov vzdelvanie neprebieha na takej istej rovni, ako na
gymnzich. Ich prv stretnutie s klasickou grtinou a jej pevnmi gramatickmi pravidlami
je preto pre nich doslova okom. Rovnak sksenos popisuje E. Brodansk vo vzahu ku
latinskmu jazyku: ... tudenti nefilologickch odborov s gramatikou doslova zpasia, a to
nielen s tou latinskou. asto nie s schopn identifikova jednotliv gramatick javy a u
vbec nie ich porovnva. Vnimkou nie s prpady, ke nedoku odli genitv od akuzatvu
v rodnom jazyku. (BRODANSK, 2012, 57). Nebva preto ojedinelm javom, e si
tudent po dvoch troch hodinch posunie absolvovanie povinnej grtiny o rok, prpadne
prehodnot svoje rozhodnutie tudova filozofiu. Vrazne demotivujcim prvkom je pre
tudentov aj nzke kreditov ohodnotenie predmetu grcky jazyk je so svojimi dvomi
kreditmi v zozname povinnch predmetov na poslednom mieste (spolu s latininou). Pritom
as a nmaha, ktor mus tudent na prpravu na predmet venova, by si zaslili vyie
kreditov ohodnotenie (pre porovnanie na UK v Bratislave je grtina pre filozofov
ohodnoten 3 kreditmi, na Trnavskej univerzite v Trnave dokonca a 6 kreditmi).
Prevaujca frustrcia a nechu tudentov sa asto prena aj na vyuujceho, ktor stoj
medzi dvoma balvanmi na jednej strane chce udra rove vzdelvania, na druhej strane
chpe zloitos jazykovho systmu klasickej grtiny komplikovan jej nreovou
pestrosou. Situciu navye vrazne zhoruje fakt, e na Slovensku neexistuje uebnica
starogrtiny, ktor by pokrvala pecifick potreby tudentov tohto odboru.
Na Slovensku boli doposia vydan len dve uebnice starej grtiny v roku 1999
vydalo vydavatestvo Dobr kniha v Trnave uebnicu pre Teologick fakultu Trnavskej
univerzity s nzvom Mathemata Graeca od autorov D. koviera H. Panczov a v roku 2005
vydala Filozofick fakulta Preovskej univerzity vye 250-stranov skript Eriky Brodanskej
s nzvom Archaia Hellnik glssa. Obe uebnice aspo iastone zaplnili obrovsk dieru na
slovenskom trhu s literatrou venovanou vzdelvaniu sa v tomto jazyku. Avak ani jedna nie
je vhodn na pouitie v rmci odboru filozofia. Mathemata Graeca s uren vhradne pre
tudentov Teologickej fakulty a s zameran na novozkonn grtinu, ktor je na rozdiel od
grtiny klasickho obdobia obohaten poetnm semitizmami na rovni syntaktickej
a frazeologickej (KOVIERA PANCZOV, 1999, 4). Tomuto zameraniu zodpoved aj
vber viet a textov v jednotlivch kapitolch tie pochdzaj z Novho zkona a len
v zverenej asti uebnice s pripojen ukky zo svetskej literatry (Ezop, Platn,
Pltarchos a.i.). Takto vber textov je vak pre tudentov filozofie z odbornho hadiska
nevhodn a hlavne nezaujmav. Navye grtinu zachovanch diel i aspo zlomkov
predsokratovskch a sokratovskch filozofov del od tej novozkonnej niekoko storo
vvoja, o by samozrejme pri tdiu z tejto uebnice prinieslo nevyhnutnos alieho
vysvetovania a prispelo by len k zveniu u i tak dos vekho chaosu v tudentovej dui.
Neprehliadnutenm je aj fakt, e autori uebnice u u tudenta predpokladaj zkladn
orientciu v latinskom jazyku, o ia nie je prpad tudentov na FF UPJ, kee latinina pre
filozofov sa vyuuje a v letnom semestri prvho ronka, ke u maj tudenti za sebou
polovicu tdia starogrtiny.
Archaia Hellnik glssa m oproti Mathemata Graeca irie uplatnenie, nakoko sa
neobmedzuje len na jednu skupinu posluchov. Je to zatia slovensk opus unicum vo
vzahu ku klasickej grtine a z tohto dvodu sa tto uebnica, v kombincii s inmi
pomckami, na UPJ pri vube pouva. Avak aj pri nej je potrebn upozorni na niektor
nedostatky vo vzahu k filozofii. Autorka mala pri koncipovan uebnice na mysli najm
tudentov latinskho jazyka, ktor v rmci tdia latininy povinne absolvuj vubu klasickej
grtiny v rozsahu 4 semestrov 4 hodiny tdenne. tudenti u ovldaj mnoho gramatickch
javov z latininy a tak nie s rovnak javy v grtine v uebnici dostatone vysvetlen (napr.
vzba akuzatvu a nominatvu s infinitvom). Ako sme vak spomenuli v predchdzajcom
odseku, tudenti filozofie na UPJ prichdzaj najprv do styku so starogrtinou a a
nsledne s latininou a rozsah vuby je obmedzen na dva semestre s 2/1 vyuovacou
hodinou tdenne. Autorka sa navye pri psan sasti inpirovala aj uebnicou Mathemata
Graeca a eskou Cviebnicou jazyka eckho (BRODANSK, 2005, 4) a tak sa
v cvieniach vyskytuj vety z biblie a historikov, ktor svojou slovnou zsobou
nezodpovedaj poiadavkm kladenm na posluchov filozofie. Vyuujci grtiny pre
filozofov je tak pri nedostatku slovensky psanch uebnc nten poobhliadnu sa po
zahraninej tvorbe. Tam je situcia o trochu ruovejia.
V roku 2000 vydala Univerzita Palackho v Olomouci vod do eck filozofick
terminologie a etby od autorov Karel Floss a Martin Navrtil. V vode autori vysvetuj
koncepciu i cie svojich skrpt: Naim hlavnm zmrem vak je pipravit studenta na
aktivn prci s libovolnm originlnm textem, dovst jej k tomu, aby s vyuitm ve
uvedench dlch znalost dokzal porovnvat peklad s jeho pedlohou, aby uml vyhledvat
pojmy a posudzovat souvislosti, do nich nle, ppadn aby byl pipraven na dal studium,
vedouc k plynul etbe. (FLOSS NAVRTIL, 2000, 5). Avak z didaktickho hadiska s
skript pouiten len ako zdroj hlavnch mylienok toho i onoho filozofa, ktor by spestrili
hodinu. Skript s toti usporiadan chronologicky poda jednotlivch autorov prpadne kl
a vysvetovanie gramatiky je prispsoben jednotlivm vrokom. To znamen, e hne pri
prvom vroku (e poiatkom a cieom vetkho je
voda Thals) je tudent oboznmen s deklinciou slov , a bez
toho, aby mu bol objasnen pojem deklincia a slov boli zaraden do 1., 2. a 3. deklincie
(priom slovo nepredstavuje typick dentlny kme 3. deklincie, ale patr
k starobylm r/n kmeom, ktor preli k dentlam), alej je podan vklad asovania slovesa
by - s ku nemu prislchajcim particpiom , , , v krtkosti sa nartne vzba
akuzatvu s infinitvom a vysvetl sa skloovanie adjektva , , , ktor patr do 3.
deklincie k -kmeom. Toto vetko v rmci jednho vroku. Je zrejm, e tudent je veden
len k automatickmu memorovaniu slovok a ich skloovania bez toho, aby vedel slovo
zaradi k prslunmu vzoru.
Na rovnakom princpe ako olomouck uebnica je zaloen multimedilne CD
Masarykovej univerzity v Brne od autora Josefa Petrelku Zklady eck (a latinsk)
filosofick terminologie, ktor bolo vydan v r. 2007. Autor v predhovore upozoruje na fakt,
e ide o vubov materil a nie o odborn publikciu. Cieom nie je naui tudentov
hovori po grcky, i samostatne ta filozofick texty. tudenti sa maj oboznmi so
zkladnmi filozofickmi termnmi, aby sa vedeli aspo rmcovo orientova v grckom
filozofickom texte a uahilo sa im tdium filozofie ako takej. Termny s zoraden do
nasledujcich kategri: metafyzika, kozmolgia, ontolgia, gnozeolgia, fyzika, psycholgia,
etika a politika. Samotn gramatika pozostva len z 11-tich vyskloovanch slov (,
, , , , , , , , , ) a asovania slovesa by
v indikatve przenta a imperfekta. Tto online prstupn databza me op posli ako
spestrenie vuby, prpadne me tudentom uahi samotdium, no nie ako plnohodnotn
uebnica starogrtiny pre filozofov.
S olomouckm a brnenskm modelom sa stretneme aj u Alfreda Dunshirna, ktor
psob na Intitte filozofie Univerzity vo Viedni. Na zklade niekokoronch sksenost
vypracoval uebnicu Griechisch fr das Philosophiestudium (2008), ktor je uren najm pre
tudentov doktorandskho tdia. Je rozdelen na tri okruhy: 1. vroky predsokratovskch
filozofov, 2. Skrats a Platn, 3. Aristotels (z neskorch autorov sa v knihe objavuje len
Pltnos a jeho Enneady 5.1). Gramatika je sce v uebnici podan ovea dkladnejie
a komplexnejie ako v predchdzajcich dvoch, no tie vo vzahu k jednotlivm vrokom
filozofov, z ktorch mnoh s pre zaiatonkov prli komplikovan a boli vybrat
s ohadom na ich filozofick kontext a nie na ilustrovanie jazykovho javu. Pre doplnenie
gramatickho uiva Dunshirn odpora poui Bornemannovu Griechische Grammatik. Od
tudentov sa oakva aspo zkladn znalos latinskej terminolgie a gramatiky. Kniha okrem
toho obsahuje aj rozsiahle exkurzy filozofickho (e.g. o byt) i nefilozofickho charakteru
(e.g. spsob zachovania predsokratovkch fragmentov v dielach inch autorov, dostupn
slovnky, grcke dialekty).
In predstavu o vyuovan starogrtiny m doc. Radek Chlup z stavu filosofie
a religionistiky Filozofickej fakulty Karlovej Univerzity v Prahe. Kurz starogrtiny pre
zaiatonkov je koncipovan tak, aby bol tudent po jeho absolvovan schopn samostatne
ta grcke texty. Ako autor uvdza: Aby tohoto cle bylo mono doshnout, bude teba
postupovat znan rychlm tempem, a kurz bude proto nron na domc ppravu. (11).
Uebnica je momentlne v tdiu prpravy, no nronos poiadaviek kladench na tudentov
je zrejm zo sylb predmetu v priebehu roka je prebrat nielen grcka morfolgia, ale aj
vetn a pdov syntax (11). silie tudentov je odmenen vysokm, 11-ns kreditovm
ohodnotenm predmetu. Aj ke vydanie tejto uebnice bude zaiste nesmiernym obohatenm, z
hadiska nronosti bude v slovenskch podmienkach len ako pouiten.
Vtanm a nesmierne dleitm prrastkom do rodiny uebnc klasickej grtiny
zameranej na filozofick terminolgiu je Learning greek with Plato od Franka Beethama.
Kniha vyla v roku 2007 a je uren pre plnch zaiatonkov. Tto 500-stranov publikcia
je vbornm vchodiskom pre tch, ktor nemaj iadne, respektve minimlne jazykov
vzdelanie. Krok za krokom tudentom vysvetuje zklady klasickej grtiny ponc alfabetou
a nepravidelnmi slovesami koniac. tudenti si vedomosti upevuj na mnostve cvien,
ktorch nronos sa stupuje vemi pomalm tempom. Vekm prnosom je aj monos
vyui knihu pri samostatnom tdiu, nakoko uebnica obsahuje mnostvo vysvetujcich
poznmok a k ku cvieniam. Kniha m jedin nedostatok vetky cvienia a texty s
zaloen len na jedinom diele Platnovom dialgu Menn, as 70a1-81e6. tudent je tak
po skonen kurzu detailne oboznmen s Platnovm tlom, no neprde do kontaktu
s inmi autormi.
Z uvedenho prehadu dostupnch uebnc zameranch na filozofick terminolgiu
vyplva, e ete stle existuje priestor pre zlepenie. Vytvori uebnicu, ktor by
uspokojovala potreby vetkch tudentov odboru filozofia na Slovensku nebude mon,
najm s ohadom na rozdielne predstavy jednotlivch katedier filozofie rznych univerzt
vzhadom na rozsah a nronos tdia starogrtiny. Cieom je preto v spoluprci s Katedrou
filozofie a dejn filozofie UPJ vytvori uebnicu, ktor by reflektovala sasn podmienky
na UPJ. Uebnice, ktor by vo vekej miere erpala z bohatho literrneho dedistva diel
antickch filozofov, no zrove by nepotlala gramatick strnku starogrckeho jazyka.

Literatra:
1. BEETHAM, F. (2007). Learning greek with Plato. Exeter: Exeter University Press. ISBN:
978-1-904675-56-3
2. BLOMQVIST, J. (2009). Alfred Dunshirn, Griechisch fr das Philosophiestudium. [online]
Bryn Mawr Classical Review 2009.06.08 [citovan 2012-06-02]. Dostupn na:
http://bmcr.brynmawr.edu/2009/2009-06-08.html
3. BLOMQVIST, J. BLOMQVIST, K. (2006). Teaching the Classical Languages in a
Changing Europe: Aims and Methods. Part II. [online] In: Progetto U.LI.S.SE Unit
Linguistica Storico-Scientifica Europea, s. 1-17. [citovan 2012-06-02]. Dostupn na:
http://www.ulisseweb.eu/pdf/inquiries/KJB_teaching_classical_languages_2.pdf
4. BRODANSK, E. (2012). Vyuovanie klasickch jazykov v terii a praxi. In:
Jazykovedn, literrnovedn a didaktick kolokvium XII. Bratislava: Z-F LINGUA, s. 54-61.
ISBN: 978-80-89328-72-7
5. BRODANSK, E. (2005). Archaia hellnik glssa. Preov: Filozofick fakulta
Preovskej univerzity. ISBN 80-806-8411-1.
6. FLOSS, K. NAVRTIL, M. (2000). vod do eck filozofick terminologie a etby.
Olomouc: Univerzita Palackho v Olomouci. ISBN: 80-244-0113-4.
7. HNTEK, J. KUCHARSK, P. (1998). Cviebnice jazyka eckho. Praha: Vyehrad.
ISBN: 80-7021-284-5
8. PETRELKA, J. (2007). Zklady eck (a latinsk) filosofick terminologie. [online] Brno:
Masarykova univerzita. [prstupn da 2012-06-03] Dostupn na:
http://www.phil.muni.cz/fil/terminologie/terminologie.htm
9. KOVIERA, D. (1994/95). Sedemdesiat rokov klasickej filolgie na Filozofickej fakulte
Univerzity Komenskho v Bratislave. In: ZJKF - AVRIGA XXXVI XXXVII. Praha: KLP, s.
13-19.
10. KOVIERA, D. PANCZOV, H. (1999). Mathemata Graeca. Bratislava: Dobr kniha
v Trnave. ISBN: 80-7141-257-0.
11. https://is.cuni.cz/studium/predmety/index.php?do=predmet&kod=AFS500004

Resum:
Pouvanie odbornej terminolgie je najvraznejm rozliovacm znakom medzi laickm
a vedeckm prstupom. Niektor odbory s vak na odbornej slovnej zsobe postaven, bez
nej by nemohli ani jestvova. Medzi takto odbory jednoznane patr filozofia, ktor za svoj
zrod va vekm mysliteom starovekho Grcka. Jazyk, ktorm tto predstavitelia svoje
vznamn diela psali, patr tak k neoddelitenej sasti tdia na vysokej kole v odbore
filozofia. Na Slovensku je situcia vo vzdelvan posluchov filozofie komplikovan
absenciou vhodnho uebnho textu. Cudzojazyn uebnice, ktor s k tejto problematike
k dispozcii, reflektuj in podmienky vo vyuovan, ne s akmi sa stretneme na Slovensku.
Preto je iaduce, ba takmer nevyhnutn, aby bol v o najkratom obdob vypracovan text,
ktor by tento problm vyrieil.

Rsum:
Use of scientific vocabulary is the most significant distinguishing feature between the laic and
scientific approach. Some fields are built on a specialized vocabulary and without it they
could not even exist. Such fields unambiguously include philosophy, which owes its birth to
great thinkers of ancient Greece. Language, with which these representatives wrote their
major works, is included as an integral part of university studies in philosophy. The situation
in Slovakia in education of students of philosophy is complicated by lack of adequate
textbooks. Foreign language textbooks, which are available on the same subject, reflect the
different conditions in the classrooms, than are encountered in Slovakia. It is therefore
desirable, almost necessary to prepare in the shortest period text, which would solve this
problem.

Kontaktn adresa autora:

Alexandra Kaveansk, Mgr.
Filozofick fakulta UPJ v Koiciach
Katedra romanistiky a klasickej filolgie
robrova 2, 04059 Koice
alexandra.kavecanska@upjs.sk