TZY NA TTNE ZVEREN SKKY

BAKALRSKEHO TDIA
tudijn program: Aplikovan etika: Etika profesijnch innost (1.
stupe)

Extern forma tdia

I. VEOBECN ETIKA

Zklady etiky
1.Predmet a lenenie etiky. Povaha, ciele a zmysel udskho konania. Povaha morlky ako socilneho
fenomnu. Moralita ako vraz individulnej dispozcie vedome kona vzhadom na urit cie.
Socilny kontext mravnosti. Mravn normy a spolonos.

2.Eurpska etick tradcia a zkladn morlne hodnoty, ktor ju charakterizuj. Symboly eurpskej
mravnosti. lovek ako mravn subjekt. udskos a rozum. astie ako morlny problm, jednotliv
vznamy astia. Vzah astia a mravnosti.

3. Zlat pravidlo mravnosti. Otzka udskej vzjomnosti. Komunikcia. Vzah loveka k inm
uom, tolerancia. Etika v globalizovanom svete. Etika a multikulturalita. Zkladn hodnoty v rovine
rozlinch kultr. Limity konania loveka v sasnosti. Zodpovednos v konan loveka vo vzahu
k inm uom, k spolonosti, k prrodnmu prostrediu.

4. Tradcia a sasnos v etike. Sasn etika. Otzky princpov a noriem, relativizmus a absolutizmus
v etike. Analytick etika, jej charakteristick rty, predstavitelia. Kognitivizmus a nonkognitivizmus
v analytickej etike. Environmentlna etika, jej podoby (antropomorfizmus, biocentrizmus, etika
zvierat, etika ivota, environmentlny holizmus). Hodnota ivota - niektor zvan problmy v ivote
sasnho loveka a spolonosti.

Literatra:

Anzenbacher, A.: vod do etiky. Praha: Zvon, 1994. (s. 13 - 18, 78 - 95, 105 - 113)
Anzenbacher, A.: vod do etiky. Praha: Academia, 2001. (identick vydanie)
Frstov, M. - Trinks, J.: Filozofia. Bratislava: SPN, 2006. (s. 217 - 225)
Miedzgov, J.: Zklady etiky. Bratislava: SPN, 2007.
Thompson, M.: Pehled etiky. Praha: Portl, 2004. (kap. 3,4,5,6, 15)
Veobecn etika
1. Deskriptvna etika a normatvna etika. Dvojrozmernos zkladnej etickej otzky.
2. Moralita, mravnos a legalita inu: zkladn rozlenie a vzahy naptia medzi morlnym
a mravnm.
3.Dobro a zlo ako zkladn etick kategrie. Dobro prjemn (hedonistick etika), dobro
uiton a dobro uachtil. Banlne zlo (H. Arendtov) a zlo ideologicky motivovan.
4. Svedomie ako morlny fenomn. Svedomie pred inom a svedomie po ine. Vzah medzi
svedomm a personlnou identitou. Sloboda svedomia v jej vntornom a vonkajom rozmere.
5. Etika presvedenia a etika zodpovednosti ako dve protikladn etick pozcie. Etika myslu
a etika nsledku.

6. Pojem slobody a jeho etick relevantnos. Negatvna a pozitvna sloboda. Prvna sloboda.
Osobitosti morlnej slobody a povaha jej prekok. Morlna zodpovednos. Morlna voba.

Literatra:

Anzenbacher, A.: vod do etiky. Praha: Zvon, 1994

Weischedel, W.: Skeptick etika. Praha: OIKOYMENH 1999.
Rich, A.: Etika hospodstv. I. Zv. Praha: OIKOYMENH, 1994.

Sasn etick terie

1. Metaetika. Charakteristika a hlavn predstavitelia metaetickch prstupov. Intuicionizmus
(G. E. Moore), emotivizmus (Ch. L. Stevenson), preskriptivizmus (R. M. Hare). Diskurzvna
etika charakteristika (zkladn kategrie a princpy) a hlavn predstavitelia (J. Habermas).

2. Pragmatizmus. Utilitarizmus. Zkladn charakteristika a najvznamnej sasn

predstavitelia (R. Rorty, P. Singer, C. Smart). Neutilitaristick konzekvencializmus (A. K.
Sen). Postmodernistick etika (M. Foucault, J. F. Lyotard, J. Derrida).

3. Charakteristika a hlavn predstavitelia etiky zodpovednosti (H. Jonas, E. Lvinas, H.

Kng), etiky spravodlivosti (J. Rawls, R. Nozick, A. Honneth) a etiky cnosti a dobrho ivota.
(A. MacIntyre, Ch. Taylor).

Literatra:

ANZENBACHER, A.: vod do etiky. Praha: Zvon 1994.

REMIOV, E.(ed.): Dejiny etickho myslenia v Eurpe a v USA. Bratislava: Kalligram 2008.
Filozofick antropolgia
1. Filozofia a filozofick antropolgia v systme filozofickch discipln (predmet a charakteristika s
ohadom na dejinn kontituovanie ako disciplny). Antropologick otzka, problm definovania
loveka. Obraz loveka. Historick filozofick obrazy loveka, koncepcie najvznamnejch
predstaviteov filozofie loveka v kontexte eurpskych filozoficko-antropologickch paradigiem
(antick starovek, kresansk starovek a stredovek, novovek)

2. Filozofick antropolgia v 20. storo - vznik a charakteristika filozofickej antropolgie ako

filozofickho smeru (M. Scheller a jeho filozofick prispenie; A. Gehlen, H. Plessner). Prstup
filozofickej antropolgie a existencialistickho variantu k problmu loveka (charakteristika,
porovnanie). pecifik personalistickho prstupu k filozoficko-antropologickej otzke.

Literatra:

CORETH, E.: Co je lovk? Praha: Zvon 1996.

GLIK, S.: Filozofick antropolgia. Bratislava: Iris 2008.
LETZ, J.: Filozofick antropolgia. Bratislava: Charis 1994.
SEILEROV, B.: lovek vo filozofickej antropolgii. Bratislava: Iris 1995.
 II. ETIKA V SOCILNYCH VZAHOCH

Socilna etika
1. Predmet socilnej etiky. Antropologick zklady socilnej etiky. Normatvny a principilny
charakter socilnej etiky - spolon dobro, subsidiarita, solidarita. Socilna dimenzia osoby a
spolonosti.

2. tt - defincia, lohy a ciele. Garancia bezpenosti, prvneho poriadku, hospodrskeho systmu,

rozvoja kultry. Socilny a prvny tt. loha autority a jej kritri. Socilna spravodlivos v
sasnom svete. Globalizcia a jej vplyv na socilnu spravodlivos.

3. Socilna rovnos a rovnos v modernej spolonosti. Liberalizmus, socializmus, konzervativizmus.

Etika a morlna zodpovednos v demokratickej spolonosti. Zkladn princpy spravodlivosti (J.
Rawls, R. Nozick, A. Mc Intyre, K. Wojtyla, F.A. von Hayek, Ch. Taylor, E. Burke, K. Marx).
Spravodlivos ako spoloensk konsenzus. Spravodlivos v zmysle prva. Legitimita socilnych
nerovnost. Katolcka socilna nuka (Lev XI., Jn Pavol II., Kolping A.)

4. Socilna komunikcia v systme vzahov. Obianska neposlunos v prejavoch loveka

sasnosti. Arogancia politickej moci. Povinnos protestova proti zlu. Anonymita loveka v
spolonosti. Vznam tradci pri formovan osobnosti. Vyhnanstvo vo vlastnej krajine. Zodpovednos
vo vzahu k novmu.

Literatra:

Berlin, I., Rawls, J., Nozick, R.: O slobode a spravodlivosti. Liberalizmus dnes. Bratislava: Archa
1993.
Spiazzi, R.: Zklady socilnej etiky. Trnava: Dobr kniha 1997.
Hrehov, H.: Etika - socilne vzahy - spolonos. Bratislava: Veda 2005.
Gluchman, V.: Etika socilnych dsledkov v kontextoch jej kritiky. Preov: LIM 1999.

Etick vchova v rodine

1. Prosocilna loha rodiny. Rodina ako najprirodzenejia vchovn intitcia. Vchova v rodine
v kontexte udskej dstojnosti.

2. Princpy etickej vchovy aplikovaten v rodinnej vchove. Zsady vchovnho tlu etickej
vchovy. Utvranie pozitvnej rodinnej klmy.

3. Hodnotov atribty etickej vchovy vo vzahu k rodine. Vchovn problmy sasnej rodiny.
Rodinn vchova ako oslobodzovanie a nadobdanie zodpovednosti.
4. Osobnostn rozmer etickej a rodinnej vchovy. Osobn prklad rodiov a ich angaovanos vo
vchove. Vchova k rodiovstvu ako sas etickej vchovy v rmci koncepcie celoivotnho
vzdelvania a vchovy.

Literatra:

Lomnick, I.: Etick vchova ako inpircia na kad de. Nitra: FF UKF 2010.
Prekop, J.: Jak bt dobrm rodiem. Praha: Grada 2001.
Ferrero, B.: astn rodiia. Bratislava: Don Bosco 1998.
Rodina na prelome tiscroia. Vedeck zbornk z medzinrodnej konferencie. Nitra: FSVaZ UKF
2005.

Socilna psycholgia

1. Osobnos v socilnej psycholgii - rty osobnosti a socilna motivcia. Socializcia

osobnosti - pojem a podstata socializcie, socilne uenie, mechanizmy a formy socializcie,
socializan initele. Postoje pojem a charakteristika postoja, trojzlokov truktra postoja
a organizcia postojovej sstavy (centrlne a perifrne postoje), utvranie a zmeny postojov,
predsudky.

2. Socilna interakcia proces socilnej interakcie, kontakty a vzahy, osobn a blzke vzahy.
Socilna percepcia ako sas socilnej interakcie, podstata socilnej percepcie, obsah,
kdovanie a kategorizcia, stereotypy, atribcia kauzality. Socilna komunikcia - pojem,
komunikan proces, komunikan lnie, formy socilnej komunikcie, verblna
komunikcia, komunikan siete, neverblna komunikcia, jej funkcie a formy, vzah
s verblnou komunikciou

3. Formy socilneho sprvania veobecn formy a pecilne formy, koopercia a

kompetitvnos, prosocilne a hostiln sprvanie, lenenie prosocilnosti, empatia -
veobecn charakteristika procesu, agresvne sprvanie, interpersonlna agresivita, agresivita
a agresia, druhy agresie. Asertvne sprvanie, rozlenie asertvneho, agresvneho
a submisvneho sprvania, asertvne prva, formy asertivity, techniky asertivity. Skupinov
sprvanie mal socilna skupina a dav.

Literatra:

Kollrik, T.: Socilna psycholgia. Bratislava: UK, 2004

Vrost, J., Slamnk, P.: Socilna psycholgia Sociln psychologie. Praha: ISV, 1997.
Nakonen, M.: Sociln psychologie. Praha: Academia, 1999.
Hewstone, M., Stroebe, W.: Sociln psychologie. Praha: Portl, 2006.

Socilna patolgia
 1. Normy a socilna kontrola. Socilna kontrola ako nevyhnutn podmienka fungovania
socilnych skupn a socilneho ivota. Systm sankci.
2. Konformn a deviantn sprvanie. Socializcia ako zklad tzv. hodnotovo-normatvneho
konsenzu. Pozitvna a negatvna devicia. Socilna devicia a socilna patolgia.
3. Terie anmie. Anomick kontelcie a deviantn sprvanie.
4. Subkultry deviantnho sprvania. Subkultra mldee. Subkultra deviantnho sprvania
poda Cohena.

Literatra:
Ondrejkovi, P. a kol.: Socilna patolgia. Bratislava: VEDA, 2009.
Merton, R.K.: Studie ze sociologick teorie. 2. vyd. Praha: Sociologick nakladatelstv, 2007.
Smolk, J.: Subkultury mldee. Praha: Grada, 2010.
Sociln deviace, sociologie nemoci a medicny. Praha: Sociologick nakladatelstv, 1997.

vod do sexulnych a rodovch tdi

1. tyri hlavn diskurzy o sexualite s drazom na axiologick aspekty.

2. Porovnanie esencialistickch a socilno-kontruktivistickch prstupov k sexualitm.

3. Charakterizovanie troch historicky odlinch konceptualizci nebezpeenstva v sexualite pomocou

pojmov tabu, hriech a riziko.

Literatra:
BIANCHI, G.: Sexulne zdravie ako kultrny, socilny a politick jav. In: BIANCHI, G. Identita,
zdravie a nov paradigma. Bratislava: VEDA, 2001.
MARKOV, D.: Predmanelsk sexualita v kontextoch sexulnej diverzity a variability. Bratislava:
Regent, 2007.
KICZKOV, Z.- SZAPUOV, M. (Eds.): Rodov tdi. Bratislava: UK, 2011.
ULOV, L. et.al.: Vchova k sexuln reproduknmu zdrav. Praha: Maxdrof, 2011.

III. PROFESIJN ETIKY

Etika prce
1. Predmet etiky prce. Prca ako hodnota. tos povolania a charakteristick rty udskej prce.
Neleglna prca. Prca a sloboda loveka. Prvo a povinnos pracova. udsk dstojnos a prca.
Zsady spenej komunikcie v pracovnom procese. Autorita a vykonvanie pracovnch innost.
Prca a etika itku (Epikuros, Mill, Bentham).

2. Vznam prce a zamestnanosti. Socilne dsledky dlhodobej nezamestnanosti. Rizikov skupiny

dlhodobo nezamestnanch. Chudoba a bezdomovectvo. Nstroje a metdy prce s nezamestnanmi.
Rozdiel medzi prcou a zamestnanm. Voba prce a dispozcie loveka. Prca a trhov hospodrstvo
(A. Smith). Aktvna a pasvna politika trhu prce.

3. Byrokracia a spolonos. Charakter byrokratickho procesu v organizcich (M. Weber).

Nedostatky byrokracie (inercia, Peters, Merton). Nstroje odstraovania byrokratickch nedostatkov.
Podstata vedenia ud v organizcii. Subsidiarita v pracovnom procese. Modern podoby byrokracie
vo verejnom sektore. Diskrimincia a pracovn proces. Zsady tvorivho pracovnho procesu.

4. Pojem korupcia, socilne a prvne faktory. Priny vzniku korupcie v spolonosti. Podoby korupcie
v celosvetovom kontexte. Spoloensk rozmer spechu. Klientelizmus a korupcia v podnikan.
Monosti prevencie korupnho sprvania. pecifik korupcie na Slovensku. Zamestnvanie
cudzincov na Slovensku.

Literatra:

Hrehov, H.: Etika - socilne vzahy - spolonos. Bratislava: Veda 2005.

Mare, P.: Nezamstnanost jako sociln problm. Praha: Slon 1998.
Broov, D.: Spoleensk souvislosti trhu prce. Praha: Slon 2003.
Sikov, E., Slimkov, .: Etika, etick infratruktra ako prevencia korupcie. Bratislava 2001.

Zklady aplikovanej etiky

1. Predmet a tematick pole aplikovanej etiky.

2. Zkladn rty konzekvencialistickej a deontologickej pozcie v etike.

3. Fenomn relativizcie morlnych noriem a hodnt v oblasti aplikovanej etiky.

4 Zkladn vchodisk kazuistickej a situanej etiky.

Literatra:

Fobel, P.: Aplikovan etika. Teoretick vchodisk a sasn trendy. Martin 2002.
Anzenbacher, A.: vod do etiky. Praha: Zvon, 1994.
Rich, A.: Etika hospodstv. Svazek I. Theologick perspektiva. Praha: OIKOYMENH, 1994.

Bioetika
1. Vymedzenie pojmu, predmet a podstata bioetiky. Dejiny bioetiky. Filozoficko-antropologick
vchodisk bioetiky. Deontologizmus a konzekvencializmus v bioetike.
2. Zaiatok a koniec udskho ivota ako etick problm. Kvalita a hodnota ivota, eutanzia. Neo-
evolcia, eugenika, genetick manipulcie a genetick ininierstvo v kontexte etiky ivota.

Literatra:

Kovaov, D.: Aplikovan etiky II. Bioetika a medicnska. Bansk Bystrica: FHV UMB 2004.
Minrov, A.: Vybran kapitoly z environmentlnej etiky a bioetiky. Nitra: UKF v Nitre 2002.

Etika hospodrstva a podnikania

1. rovne prieniku etiky do ekonomiky. Vznam etiky v ekonomickej terii a praxi. Trh, prvo a etika
riadiace veliiny podnikateskho procesu. Etick a prvne aspekty podnikania v sasnosti. Etika a
zisk.
2. Zkladn vchodisk etiky podnikania. Podnikatesk etika jej podstata a funkcie. Rozvoj a vznam
podnikateskej etiky. Historick aspekty podnikateskej etiky.

3. Integrcia etiky do strategickho plnovania podniku. Model morlneho rozvoja podniku. Analza
podnikateskej etiky. Nstroje intitucionalizcie etiky do podnikateskho procesu.

Literatra:

Hanulkov, E.: Podnikatesk etika. Bratislava: Eurounion 1997.

Klopfer, M.: Etika podnikania. Bratislava: SPN 1995.
Smrekov, D.- Paloviov, Z.: Podnikatesk a environmentlna etika. Bratislava: IRIS 1999

Zklady spoloensko-vednho vskumu

1. Fzy vskumnho procesu v kvantitatvnom vskume a najastejie chyby pri ich realizcii.
2. Veobecn spsoby poznvania poda Charlesa Sandersa Peirceho (metda tradcie, metda
autority, metda apriori) a ich porovnanie s metdou vedy.
3. Porovnanie pozitivisticko-dedukcionistickej a postmodernej paradigmy vo vede.

Literatra:
VEC, . A KOL.: Metodolgia vied o vchove : Kvantitatvnoscientick a kvalitatvnohumanitn
prstupy v edukanom vskume. Bratislava, Iris, 1998.
FERJENK, J.: vod do metodologie psychologickho vzkumu : Jak zkoumat lidskou dui.
Praha: Portl, 2000.
KERLINGER, F. N.: Zklady vzkumu chovn : Pedagogick a psychologick vzkum.
Praha: Academia. 1972.