Vianon prloha

V ianoce
Svt je spomienka na tento de, pretoe to bol vek okamih, ke kedysi
priiel na tto Zem Syn Bo. Okamih nesmierne vznamn pre udstvo a cel
Stvorenie. Jasot prebiehal vetkmi sframi, pretoe to znamenalo svitanie
pre duchovn oslobodenie zo zovretia temnt.

Z uachtilej radosti si udia blahopriali pri kadom opakujcom sa vro

tejto ndhernej udalosti a vzjomne sa obdarovvali, aby aj v inch uoch
prebdzali rados. Tak tomu bolo zo zaiatku! Dnes je vak pre ud tento sviatok vo vi-
ne prpadov iba prleitosou k vmene darekov. Iba k tomuto sa upiera myse ud po cel
tdne. Hlbie to u do ud neprenik. Nanajv sa Vianoce povauj za sviatok det, zatia
o rodiia iba neisto stoja veda ozdobenho stromeku a spomnaj na vlastn detstvo.

Kto si pritom ete spomenie na pvodn zmysel sviatku, na hlbok vnos, ktor k nemu
dala popud. Kto prijma dar, ktor mu priniesol Spasite, kto sa v sil pri osvetlenom
stromeku vzchop smerom k Vinm v pevnom predsavzat, e bude v budcnosti i pod-
a tejto Pravdy, aby aj pre neho mohli vzplan rann zore duchovnej slobody! Hadajte,
chote od domu k domu, od mesta k mestu. Unaven klesnete, pretoe ste nenali ani jedi-
nho loveka, ktorho vntorn ctenie by v tento Slvnostn de radostne na to pomyslelo.

Tejto chyby sa nemte dopusti, ale mte sa vyvja tak, aby ste v sebe postupne oivi-
li Pravdu, kvli ktorej priiel Jei na svet. Mte dosiahnu slobody ducha, to znamen:
Zbavi sa kadej temnej zae! Toho vak mete dosiahnu, len ke sa vctite do onoho
vekho chcenia, ktor nesie cel Stvorenie do Vle Boej!

Vycti Vu Stvoritea, aby ste li s ou, to je najvm ivotnm umenm. V tomto toti
spova vek sluba, ktor sa v skutonosti stva vldnutm, pretoe ak zaujmete sprvne
stanovisko, pjdu vetky sily s vami a nikdy nebud proti vm. Potom vs u nestretne iadna
boles, iadna stras a Vy pjdete jasavo cestou, ktor vs mus privies do Re ducha.

(Abd-ru-shin)

Z obsahu vianonej prlohy:

Sviatky Lsky a obdarvanie blnych Posolstvo Vianoc z pohadu Boch zkonov
Neznme zo ivota Syna Boieho - Jeia Nvrat Betlehemskej hviezdy Doba povlivch
zmien Zo starej verzie evanjelia

Neznme
zo ivota Syna Boieho
Jeia
J
e vyel ven do svta a nale-
zl jej temnjm, ne se obval.
Stanul ped lidmi ... sm, nik-
do ho neznal, nikdo se po nm ne-
ptal, ... a pece ho potebovali! Poet
hledajcch byl jen mal ve srovnn
s tmi, kte se Svtla bli a snaili
se mu vyhnout. Moc nad duemi na
sebe strhli nesvdomit kn. Jed-
nali svvoln a vyuvali lidi pro sv
vlastn ely. Je putoval po zemi a
kzal. Pozvolna pichzeli poslucha-
i a lid k nmu proudil, nebo chtl
slyet novho proroka.
Tak bhali ale lid ke kadmu,
kdo piel a mluvil! Nedlali dn
rozdl a naslouchali kadmu, po-
kud nemluvil proti farizem a zko-
nkm. To jedin mnilo jejich zjem
v posmch. Posmvali se enkovi a
nechvali ho o samot.
Jenom Jan ml vt moc nad
davy ne farizeov. kal lidem prav-
du tvrd a bez mnoha slov, avak s
vnitnm pesvdenm, kter pro- kzn. Farizeov se pokoueli klst
nikalo do du poslucha, i kdy se
proti tomu vzprali! Ve skutenosti
nebyli vbec posmvan, ztratili po-
uze vru. Nechtli se tak vzprat sle
Svtla, ale dali se ovldnout temnem
a vlastn byli neastn. Sami to vak
ani nepozorovali.
Je to brzy poznal a jeho lska
k lidem vzrstala. Jestlie slova Jano-
va, kter mu pipravoval cestu, byla
tvrd a nemilosrdn vechny zasa-
hovala, byla Jeova slova naplnna
tak velikou dobrotou a lskou, e za-
sahovala srdce lid, vnikala do nich a
psobila v nich dl. Lidem bylo, jako
by se v nich najednou cosi opt po-
hnulo, co je bolelo, vzbuzovalo v nich
al a tie jim pipomnalo nco, na
co ji dvno zapomnli.
Jako blesky svtla to zasahovalo
jejich srdce, jitilo a osvobozovalo.
32
Stle vc je to pitahovalo ke ka-
zateli z pout, jak mu kali, a stle
vc je zajmal jeho ivot. Jeho jmno
se v zemi ilo rychlost vtru.
A Je mluvil u Galilejskho jeze-
ra. Velik bylo mnostv jeho poslu-
cha. V podo-benstvch vysvtloval
lidu Slovo Bo. Izraelsk lid byl v
mylen ln. Je musel hledat stle
nov cesty, aby jim ujasnil to, co jim
chtl ci.
Mluvil k lidem, jako se s dtmi
hovo. inil tak nenavn a s nevy-
erpatelnou trplivost. A lid se pta-
li tak tak, jak se ptaj dti, a chtli
vdt stle nco jinho. Jejich otzky zajmali o toho proroka. Mli jsme
bvaly zsti tak poetil, e se Je stle pli mnoho prce a j si mys-
tzal sm sebe: Copak mi nikdy
neporozum?
Kdy zstupy lid stle vzrsta-
ly, prosil Je Boha o pomoc, o po-
zemskou pomoc. Byl pmo zaplaven
ohromnm mnostvm tazatel,
kte se k nmu tsnili po kadm
si mme lmat hlavy,
mu lky svmi vychytralmi emi. Ondeji?
Je prohldl jejich mysly a rozhn-
val se. Jeho odpovdi odhalily jejich
mysly ped lidmi.
Tm se probudila jejich nenvist,
kter stle hala kolem nho.
U jezera Galilejskho ili dva bra-
ti. Byli to prost lid, ivc se rybo-
lovem. I oni slyeli o prorokovi, kter
putuje po zemi a pin lidem slovo,
jak nikdy neslyeli. Nemli ale as,
aby se uvolnili od sv prce, a stle
jen doufali, e Je bude snad kzat
i v jejich kraji. Kdy jednoho veera
vypluli na jezero, aby zathli sv st,
zaal Ondej mluvit o Jeovi. Jeho
bratr imon naslouchal, ani by od-
povdal. Ondej trpliv ekal. Za-
nal stle znovu. Konen se pmo
zeptal:
Vianon prloha
nim vrtil a rozmlouval s nimi. On-
dej se ulekl, zaal se zajkat a rozpa-
it se sklonil nad svmi koi.
imon pohldl zkoumav na ci-
zince. Jen nkolik slov promluvil
tento mu, a v Ondeji vyvolala zma-
tek. Ondej si nebyl jist, zda je jeho
dojem sprvn, a bl se i toho, jak
zareaguje jeho bratr. Ale imon byl
jistj. Zeptal se cizince: dovedli rozeznat, komu maj brnit a
Jsi to ty, o kterm se k, e je ne- komu dovolit pistoupit k Jeovi.
jvt prorok, jeho Izrael kdy ml?
J jsem to! pravil Je. o pomoc. Vili v jeho livou slu a
Pak bych musel splnit, co jsem
dnes slbil! ekl imon. hal, kdy ho o to prosili. Zvst o jeho
msta k mstu se k nmu pipojoval
Pro nemluv, imone? Ty pe-
ce jinak nikdy nemv nedostatek
slov!
imon hledl zamylen ped
sebe. Konen peruil mlen:
Ondeji, a dosud jsme se mlo
lm, e i te se mme pedevm
snait probjet se ivotem. Nikdy
jsme nevidli toho lovka, kter
nadchl zstupy lid, a
jsme tak pli prost,
Je pokraoval:
abychom porozumli
Nsledujte mne! Uinm z vs
tomu, co k. Pro
rybe lid!
A brati opustili ve, dm i hos-
podstv, a nsledovali Jee. i-
A co kdy tento
mon vak odloil sv jmno a od tto
prorok je ten, v nho
chvle se jmenoval Petr.
n nrod skld tolik
Ondej a Petr prosili Jee, aby
nadj?
smli svm ptelm Jakubovi a Ja-
imon se opt od-
novi vyprvt o jeho ivot, a Je
mlel, ale Ondej neustal:
jim to dovolil.
A je-li Mesiem, co potom, i-
Kdy Jakub a Jan uslyeli o Je-
mone? Bude i pak t mlky dl,
ovi, zatouili ho spatit. Tak oni
den za dnem vrhat sv st do jezera
v nm poznali vytouenho vdce.
a zase je zatahovat? Povz mi, imo-
Radostn ho nsledovali a zanechali
ne, co bys dlal, kdyby tento Je byl
veho, co mli. Byli prvnmi uedn-
Mesiem?
ky, kte mli Jei stt po boku.
imon ekl vn:
Nejdve je musel vst k tomu, aby
Pak bych zmnil sv jmno a s
od nich odpadlo vechno star. Mu-
novm jmnem bych zaal nov i-
seli bt od zkladu nov. To se vak
vot!
zdlo bt nedosaiteln tk. Sna-
Tu zmlkl Ondej ...
ili se poctiv pochopit slova svho
Kdy vythli lun na beh a vy-
Mistra, ale vechno, co slyeli, bylo
przdnili do ko obsah plnch st,
pro n pli pevratn.
peel kolem nich mu. Za chvli se k
Je musel i s nimi jednat jako s
dtmi. Jejich prostota a skromnost jim Co my neijeme podle tvch
vak pece umoovala, aby se svm
chpnm Jeovi pozvolna pibl-
slov, Pane? Nen to tak rada, kdy
nm k, e mme init pokn?
ili. Naplovalo je hrdost, kdy ho Je vidl, e nepoznvaj a ne-
slyeli mluvit. Byli hrdi na to, e oni
jedin se k nmu smj lidsky pibli-
ovat. Chtli ho mt jedin pro sebe a
mohou pochopit jemn rozdl, jak je
mezi osobn radou a jeho slovy, kter
dv lidem, aby opt nali cestu k
zaali brnit cizm lidem, kte se k Bohu. Odpovdl:
nmu tlaili se svmi otzkami. Ne- Kdybych ekl nktermu lov-
ku, ani by mne o to prosil: Jdi ode
dneka jinou cestou, a on by mne
Mnoho nemocnch prosilo Jee nsledoval a nevdl pro, nikdy by
mu nevzelo poznn, e jeho dvj
nedali se odbt. A Je lil a pom- cesta byla nesprvn. Mus nejdve
kloptnout na sv cest, mus naped
zzracch se ila po cel zemi. - Od poctit, jak tce se mu po n jde, a
pak mu mohu ci: Hle, je tu jin
stle vt zstup lid. Putovali s Je- cesta, zkus po n jt a zkoumej, ne-
em po cel dny. Vude, v kadm zd-li se ti lep. Rozumte mi?
mst se ped nm a jeho uednky Pikvli. Je se usml a pravil
otevraly dvee bohatch lid. Byli dle:
veni a ctni, kamkoliv pili. Jen Jestlie km: ite pokn!, je
jedin msto nechtlo Jee uznat: lovku ponechno na vli, kterou
msto, jeho byl synem ... Nazaret. cestou se d. Nejsou dva lid, kte by
Je stle odkldal promluvu mohli jt stejnou cestou. Pohnutky,
k lidem v Nazaret, akoliv ho o to kter je vedou, jsou velmi rozdln.
uednci asto prosili. Vdl, e by Jeden pjde radji pkrou cestou,
mu Nazarett projevovali jen nep- vedouc rychleji do ve, jin pjde
telstv. cestou pohodlnou, vyadujc vce
asto myslval na svou matku, asu.
kter se jist trp obavami o nho. Jan pohldl tzav na Mistra. Je-
Avak j jedin nemohl pomoci, ne- povzbudiv pikvl, a Jan se ot-
bo ona jeho pomoc nechtla. Byl zal:
smutn kvli n, e se nedovede pe- Potom je ta pkr cesta lep?
moci, a musel ji odmtnout, kdy ho Ob jsou stejn. Pkr cesta je
vyhledala. Vdl, e pila proto, aby tk a me snadno pivodit pd.
ho pimla k nvratu, a byl tm zkla- irok a pohodln cesta me zp-
mn. sobit, e na n lovk pli snad-
Chlad byl mezi nimi a veker no zapomene, kam vede. Bere mu
spojen bylo perueno. Je bo- vzpruhu a uspv ho.
lestn pocioval, kdy se Maria od Sklen pohleli uednci na
nho odvrtila a opustila ho. Musel Pna. ... Chtli se ptt dle, ale Je
nechat odejt lovka, ani mu mohl vidl, e mu neporozumli.
ci slovo tchy. Bylo to tvrd, ale Te byste se rdi zeptali: Co
byla to tak jedin pomoc, kterou tedy mme my init, abychom do-
mohl Marii poskytnout. shli blaenosti? Chci vm odpo-
Kdy se ho na to ptali jeho uedn- vdt, abyste konen pochopili.
ci, protoe se jim zdlo nepochopitel- Neijete proto, abyste ili lehce,
n, e pihlel jejmu odchodu, ani jak po tom toute! ijete proto, abys-
zashl, musel stle znovu odpovdat: te provali! Bute proto bdl v ka-
Jedin z vlastnho pesvden d dob! Ute se ze svch nezdar a
me lovk jednat sprvn. Nebylo ute se ze svho tst. Rozhldnte
by mu nic platn, kdyby pouze jed- se kolem sebe: nejste na tto zemi
nal podle m rady. proto, abyste j pohrdali. Muste ji
33

poznat, nebo mte tla, kter z n
pochzej. Chci vm dt jet jednou
zkony, kter se zachvvaj ve stvoe-
n a jim jste podrobeni i vy. Vyuijte
asu, kter vm jet zbv do hodi-
ny soudu!
Opt se shromdil lid kolem Mis-
tra a jeho uednk. Vichni zbon
naslouchali a chtli slyet vc. Je se
proto posadil na vyven msto a u
jeho nohou usedly zstupy, je pily,
aby slyely jeho slova.
A Je pravil:
Blahoslaven ti, kte prost pi-
jmaj Pravdu; nebo jejich jest kr-
lovstv nebesk.
Nehloubejte a nemudrujte o mch
slovech, nebo tm byste nikdy nedo-
li konce. Nekejte svm blinm o
tom, co se vs v nich dotklo, nebo
oni jsou jinho druhu. Vyali by z
nich jen to, co je jim vlastn, a vs by
tm zmtli!
Blahoslaven lid, kte jsou tr-
pliv a mrn; nebo oni zemi vld-
nouti budou.
Ute se ekat a ute se mrnit, pak
budete mt jednou v sob moc ovl-
dat jin lidi. Vae vlastn kze ukz-
n druh!
Blahoslaven ti, kte mus pro-
chzeti utrpenm, nebo oni uteni
budou.
Nealujte, stihne-li vs utrpen.
Snejte je a bute siln! Neme k
vm dn utrpen, kter sami nepi-
volte a nenechte k sob pronikno-
ut. Ute se vak na nm a zmte se
ve svm nitru. Pak od vs odpadne a
vy budete voln!
Blahoslaveni ti, kte pros o
spravedlnost; nebo oni spravedl-
nosti dojdou.
Domnvte-li se, e trpte bezpr-
v, tu pohldnte na lidi, kte jsou
vaimi blinmi, a odite ve, co jste
jim kdy udlali. A to i tehdy, kdy
se domnvte, e jste v prvu! d-
n lovk nem prvo pipravovat
druhmu bolest a utrpen! Budete-li
v tomto smru ist, pak vm dn
34
Vianon prloha Vianon prloha
lovk neuin bezprv, nebo bude rch utkvlo nco z toho, co hlsal. dit. Jak tomu vak mm vit, kdy vak popouzeli a vyvolvali skryt Vy mi nerozumte! Nechci d-
zahanben velikost vaeho ducha! Vdl, e se u lid zvolna probou- nevidm dn ovoce? Moje setba ne- odpor. Kdy pak zashl m prvem nou vlku. m nen neptelem Izra-
z pochopen a e touha po pravm vzchz! Mte promovat m slovo v vldy, zaznvaly nky tak dlouho, a ele. Izrael me bt mu jen vdn,
Blahoslaven milosrdn; nebo vdn se ji ned potlait. Ml z toho in, aby lidstvo mohlo stavt na vs, man s opovrenm pestali volat e jet neusnul. V kadm jednotliv-
oni milosrdenstv dojdou. radost a byl za to Bohu vdn. a tu ji nebudu! Izraelity k odpovdnosti. ci sed neptel, jeho nutno potrat.
Neklamte se vak a nekonejte V t dob se uednci semkli Uednci nemohli ji dle snet Je to vidl otevenm zrakem a Jen kdy ho v sob vyplente, bude
falen milosrdenstv, nbr uva- pevnji kolem nho a pidruovali se smutek svho Pna. Jeho slova se jim asto se tzal, pro se musel narodit zajitna vae duchovn svoboda a
te, zda vae dobr vle tak lidem nov. Blili se mnoz, kter Je mu- poprv vryla do srdc, nebo jejich prv v tomto nrod. Jsa poutn ke v vzestup. Pak nezstanete otroky!
opravdu prospv. sel odmtnout, ale mnoh mohl pij- due byly pln oteven. Ve dnech, svmu pozemskmu tlu, probojoval Pak i ti, kte nad vmi nyn vldnou,
mout. kdy byli osamocen, se nali a zce mnoh tich boj, aby se vyrovnal s brzy zmiz. emu vs u kn, m
Blahoslaven pokojn; nebo oni Jeho stlmi prvodci bylo dva- se k sob pimkli. Chtli nadle t tmto problmem. Ptral, aby nael vs to matou? Pokusili jste se nkdy
dtkami Bomi nazvni budou. nct uednk, pochzejcch ze vedle sebe. Malichern povenost v Izraeli pinu, kter zpsobila tuto vzbudit v sob nco jinho ne zvist,
Mt v sob mr, pokoj a zprosted- vech vrstev obyvatelstva. Proto bylo padla navdy! Mezi uednky byla pitalivost. nepejcnost a zbablost? Myslte,
kovvat jej lidem, to vyaduje tako- nevyhnuteln, e zpotku byly mezi harmonie a radost a Je s nimi te Tak jeho uednci se obrali e mete proto uplatovat nrok na
vou istotu due, e jen mlo lid na nimi tenice. Utvoili mezi sebou sku- zase putoval po zemi. stejnou otzkou. Vidli jasn pkr osvobozen?
zemi se ji me nazvat dtmi Bo- piny, akoliv mli t vichni spolen V kadm mst byl Je pijat K emu mte svobodnou vli,
mi. lovk, kter m v sob opravdo- pro Jee. Zaali jeden na druhho u nejbohatmi a nejvenjmi m- pro ijete? Snad proto, abyste se ti-
v mr, bude pro sv blin utova- Jee alovat a bylo teba nevslovn any, kte byli rdi, e ho mohou u li ze sv lenosti? Co muste pijmat
telem a balzmem, bude jejich rny trplivosti, aby mezi nimi zavldl so- sebe ubytovat. Lid oekval s nadj, ve, co nkte za vs vymleli?
lit ji pouhm bytm! ulad. Vechno pro n bylo pli nov, e se mu od nho dostane pomoci. Chci vm ci, pro jsem se musel
Blahoslaven ti, kte trp pro take nepozorovali bolest, kterou tm man Jee mlky trpli, nebo stt synem vaeho nroda: Izrael je
spravedlnost; nebo jejich jest kr- svmu Pnu psobili. vdli o ohromn moci, kterou si zs- nejbezbrannj i nejpotebnj zem
lovstv nebesk. Tu je zashl jednou pi jakmsi kal nad lidem, a pozorovali jeho bla- a je ovldn nrodem, kter je nyn
Trpt pro spravedlnost znamen sporu Jev pohled, tak smutn, e hodrnou innost. Nikdy nebyl Izrael ve svm nejvtm rozkvtu.
trpt pro pravdu. Vzt na sebe ve a zden umlkli. Je se odvrtil, ne- tak pokojn jako nyn, kdy Je na- Zasvm do pdy tm rozlo-
pekonat vechno, aby mohl zstat bo dosud se nikdy uednci v jeho bdal k mru. en a vtr zanese po nch semeno
pravdivm, to je pro lovka to nej- ptomnosti nehdali. Zahanben Marn se farizeov snaili mu pes moe do ma. Je poslednm
t pi jeho putovn. To znamen pichzeli k nmu a prosili ho, aby peket a pivst ho do konfliktu s urenm ma, aby je rozil po cel
ve: spravedliv t, pravdiv t a do jim odpustil. Je je vak nevyslechl, mem. Je je vdy klidn odmtl. rozdl mezi slabo-skm chovnm zemi. Potom nastane i jeho rozklad.
toho nejmenho. A to bude vyado- v noci je opustil a putoval osaml Jeho slova dvejte csai, co je csao- svho nroda a pevnm, sebejistm Jan pravil zvolna:
vat mnoho boj a mnoho utrpen, to dl. vo byla znma i mskmu mstodr- vystupovnm svho Pna. Jednoho Pak ses mohl i ty narodit v m,
bude proitm, opravdovm proitm Kdy brzy nato kzal, vidl, e iteli a vzbudila u nho radost. ma- dne se na to zeptali Jee. Pane!
na cel pouti lovka. Takov m bt mezi posluchai sed i jeho uednci nm byla podlzavost farize vi Pro ses musel narodit prv Prudce do toho vpadl Petr:
jeho cesta, aby ho mohla vsti do kr- a pohlej na nho plni zoufalstv. mu odporn a nepjemn. Vdli, v Izraeli, v zemi, kter nem dn A co by se stalo z ns?
lovstv nebeskho. Bylo mu jich lto, a vzal je zase k sob. e to jsou farizeov, kte stle znovu prva? Je to skuten jen proto, e Je se usml a pak klidn ekl:
Od t doby byli svorn. Pochopili, e popouzej lid k ne-spokojenosti. Znali proroci to zvstovali ji od pradv- Pro se hdte? Nesta vm, e
Blahoslaven istho srdce; ne- mohou t jen v Mistrov blzkosti a nenvist, kterou naokovali lidu proti na? jsem zde? Ty m pravdu, Jene, kdy-
bo oni Boha vidti budou. snaili se odloit sv chyby, aby byli celnkm, a proto pociovali jako le- Nen to kvli prorokm, nebo bych se narodil v m, byla by m
V tchto slovech spov vechno, Jeovi mil. vu, e se Je nettil sedvat mezi kdy oni zvstovali, nezvstovali mne! cesta leh. M slovo by i pak dolo k
i to nejvy, eho me lovk do- Je vidl jejich dobrou vli a sna- celnky a bt jejich hostem. Zvstovali toho, kter pijde po mn. vm a vy byste se stali mmi uedn-
shnout: vidt Boha v jeho dlech. il se je dobrotivmi slovy pivst na Izraelsk nrod si v dob Jeo- J jsem byl vysln, protoe jinak by ky. Takto jsem vyhledal j vs, jinak
Srdce lovka mus bt ist a jasn sprvnou cestu: v ji nebyl schopen sm vldnout, Izrael, tedy i ti posledn v nm, kte byste museli vyhledat vy mne.
jako kil, aby mu dn zkalen Vy myslte, e vm to pome, nebo ji pli dlouho byl pod cizm jet maj nrok na toto star jmno, S tm souhlasil i Petr, ale pesto
nebrnilo ve vidn. Vidn je po- budete-li t v m blzkosti, pokud panstvm. Dlouh lta poroby u nho musel bt znien a s nm i to, co zsta- v nm vznikaly mylenky o rznch
znn! lovk, kter je istho srdce, jste tak nestupn a chcete pouovat podntila rozvoj vlastnosti, kterou maj lo do-brho. Chci se pokusit Izrael za- monostech a nedaly se ji umlet.
dokonil zde svj kol a me pak jeden druhho? Nikdo z vs nen tak jinak jen otroci. Lid bdoval, aloval, chrnit a opt ho osvobodit. el, jen Petr vdl, e nikdo z uednk
stoupat ke Svtlu. ist, aby se mohl starat o istotu sv- trpl pod nadvldou ma, ale neu- mal zstup z nroda, kter byl kdysi krom Jide Ikariotskho by se
ho blinho. Snate se bt prost, ne- inil dn pokus, aby se osvobodil, vyvolen, mohu uinit opt silnm tm nezabval. Zaal s nm hovoit a
Kdy Je skonil, panovalo hlu- ch ji pochzte z ad bohatch nebo nebo tak to vlastn bylo pro zemi po- a svobodnm, nebo dar svobodn Jid s nm rozpdal vechny mo-
bok mlen. Tve lid svdily o tom, z chudho lidu. Kad z vs m svj hodlnj. Jen tajn kvetlo neptelstv, vle mus bt lidem ponechn. A jen nosti. Je o tom vdl a mlel.
co si mysl a co ct. Ale Je nepote- kol podle sv povahy. Jestlie jej chce kter se neodvaovalo na veejnost. na lidech zle, zda budou svobod-
boval pohlet naped do tv lid, sprvn splnit, nem as na zbyten Tn udvali farizeov. Ped ma- nmi nebo zstanou vn otroky. /zo spisu Zaviate doby sa preb-
aby poznal, jak pijali jeho poselstv. ei. Vy vichni jste posluchai mho ny neukazovali nikdy svou nenvist a Izrael tedy bude bojovat proti - dzaj Neznme zo ivota Syna
Znal je a doufal, e alespo v nkte- slova a slbili jste, e se jm budete - zdnliv byli na stran ma. Potaj manm? Boieho Jeia/
35
 Vianon prloha Vianon prloha

svojm chcenm, myslenm a kona-

Vek komta
nm za vetky storoia a tiscroia.
Nvrat Betlehemskej hviezdy Tak sa teraz zrchuje medzias, tr-
vajci medzi spomnanm volanm
do hory a ozvanm sa z nej!
T, ktor s ete stle nespokojn
G loblne otepovanie planty
Zem, vypozorovan vedou, je v
skutonosti len jednou asou pre-
itateov, polome si otzku: Preo sa
toto vetko deje prve teraz? Ve ud-
stvo nebolo predsa nikdy predtm o
s tmto strunm vysvetlenm a tr-
vaj na svojich Preo? preo sa
vratnho diania, odohrvajceho ni lepie a napriek tomu preilo cel to vetko deje a preo prve sas-
Znal udia u po roky hovoria o prchode tejto zvl vznamnej hviezdy. sa v sasnom elektromagnetickom tiscroia. Tak preo by prve teraz n udstvo, nech zostan pokojn,
vesmre. malo nieo tak prs? mu sa predsa alej zaobera svoji-
Neustle vzrast poet tch, ktor ju oakvaj, neustle sa hromadia pred-
Odpove je viac ne prost. mi kadodennmi starosami. Nikto
zvesti, take ju mono skutone aj oskoro oakva. Avak o vlastne zname- ich nebude presvieda.
Je teda len otzkou krtkeho rovne vesmru, o ktorch hovor-
n, o prinesie, odkia prde, to dodnes nebolo sprvne vysvetlen. asu, km nov udalosti v oblasti me, teda rove magneticko-terick,
Hovor sa, e prinesie prenikav prevraty. Avak tto hviezda znamen omno- klimatickch podmienok a geolgie rove magneticko-kvarkov a napo-
Zeme, zmien na Slnku a v zosilnen kon i rove elektromagnetick, pre
ho viac. iarenia, prdiaceho z kozmu, pove- ns viditen, tvoria spolu len jednu
Mono ju nazva hviezdou Betlehemskou, pretoe je rovnakho druhu, ako d vnmavejch vedcov k poznaniu, mal as mnohonsobne vieho
e zmeny, ktor sa teraz zanaj celku diela Stvorenia.
bola ona. Jej sila vysva vodu vysoko nahor, prina poveternostn katastro- odohrva, plne presahuj rmec Rytmus, v ktorom sa Stvorenie
fy a ete mnoho inho. Zem sa otriasa, ke ju obklopia jej le. doterajch znalost loveka o vesm- nachdza, presahuje hranice nho
re a svzanostiach, odohrvaj- vnmania nielen o do priestoru, ale
Od udalosti v Betleheme sa ni podobn neudialo. Ako betlehemsk hviezda,
cich sa v om. i asu, vo vzahu k tomu, ako tieto
tak i tto sa tie uvonila z venej re Praduchovnch sfr v takom asovom Nakoniec poved vetky udalosti, hodnoty vnmame tu na Zemi. (U
obdob, aby mohla zapsobi na tto zem presne vtedy, ke na cel udstvo oraz viditenejie sa hromadiace, aj len asov rozsah vvoja a formova-
zo strany vedeckej verejnosti k uzna- nia poslednej asti hmoty vesmru
naddu roky duchovnho osvietenia. niu toho, e platnos znmeho zkona elektromagnetickho, ktor sa sklad Udalosti, ktor sa stle oraz vidi-
akcie a reakcie zasahuje na omno- z viditenej hmoty, nm napoved, tenejie prejavuj, napokon svedia
Hviezda si raz svoju cestu v priamej lnii z venej re a do tejto asti svetov. o spomnanom deji mnohonsobne
ho jemnejom stupni ako sa dosia ak neporovnatene rozsiahlejie vn-
Jej jadro je naplnen vysokou duchovnou silou. Obauje sa hmotnosou, a tak priznvalo. Nakoniec bude poznan manie asu sa viae k celku Stvore- zrozumitenejie ako tisce slovnch
aj zka svislos medzi jednotlivmi nia, v ktorom je rove hmoty naozaj argumentov. Svedia stle presvedi-
bude viditen i pozemskm uom. Bezpene a bez okk sa komta pohy-
asticami kvarkov v tunajom elek- len jednou z tch najmench ast.) vejie o tom, e nieo zvltne teraz
buje svojou drhou a bude v prav hodinu na rovni jej predurenej u pred doslova vis vo vzduchu.
tromagnetickom vesmre a asticami A prve z tohto vyieho stupa
tiscroiami. kvarkov vo vesmre magneticko-kvar- plynutia asovch rytmov vo Stvoren Mono tu ete raz pripomen: pr-
kovom. Djde sa tie k zisteniu toho, priblil sa teraz i k vesmru, v ktorom iny, ktormi prevan as dnenej
Jej prv bezprostredn inky sa v poslednch rokoch u prejavili. Kto vedeckej verejnosti zdvoduje glo-
e astice predkvarkovho druhu, sa nachdzame, prd sily. Sily, ktor
nechce vidie, ani pou, kto nepociuje ako smiene, e vetko mimoriadne, nachdzajce sa ako stavebn lt- u aj Biblia oznaila za Hlas sudcu blne otepovanie Zeme, s myln.
ka na rovni magneticko-terickho Hlas Boej Vle. no, je to prve ten Podiel udskej spolonosti na prie-
o sa u stalo, sa povauje za vedn, tomu samozrejme niet pomoci. Tak sa myselnom zneisten vody, vzduchu
vesmru, s zko spojen s vlnovou hlas, ktor zaznel k siedmym sveto-
chce hra bu zo strachu na ptrosa, alebo je zaaen najhorou obmedze- energiou, ktor vytvraj bunky ud- vm obciam v Zjaven Jna! a pdy Zeme je, prirodzene, nespo-
skho mozgu pri myslen. Tento prd sily prenikol teda do chybniten. Na celkovom sasnom
nosou. Oba tieto druhy ud treba pokojne necha s svojou cestou. Mono
Zloitm oblkom bolestnho blzkosti tunajch rovn hmoty a vvoji klimatickch podmienok sa
sa len usmia ich tvrdeniam, ktor sa daj tak ahko vyvrti. vak toto hmotn zneisovanie Zeme
prevania vetkch nsledkov v hru- svojm inkom teraz vyvolva pre-
Znalm uom by sa sce mohlo poveda, kde dopadn prv siln le. Preto- bohmotnosti tunajieho sveta sa ud- vratn dianie medzi spomnanmi podiea nie viac ako jednou ptinou.
stvo presved o tom, e naozaj plat rovami vesmru. Silou, na Zemi Naopak, zneistenie mylienkovch
e vak le postupne zasiahnu cel zem, nem el podva o tom podrob- rovn magneticko-terickho sveta sa
prslovie, znme u aj deom: Ako dosia nepoznanou, zrchuje teraz
nejie sprvy. Potrv to cel roky a k tomuto bodu a ete alie roky, km sa sa do hory vol, tak sa z hory ozva. deje, v ktorch za zachvievaj aj vetky na sasnom vvoji vo vesmre podie-
Mylienkov energia, ktorou s fyziklne zkony hmoty. Avak nielen a zvynmi tyrmi ptinami!
zem vyman z tohto vplyvu. Prejavy zviditenenia piny mylien-
ovplyvovan predkvarkov asti- to! Tto nov sila, ktor okrem inho
A potom bude oisten a osvieen v kadom smere, k poehnaniu a ra- ce a ktor sa doteraz prelievala iba vzala u pred desaroiami na seba kovho balastu, ktor po cel minul
do rovne magneticko-kvarkovho podobu obrovskej letiacej hviezdy tiscroia nebol ete nikdy tak vraz-
dosti obyvateov. Nikdy nebola zem krajou, ako bude po tejto oiste. Preto
vesmru, zaala v poslednch desa- komty, zasahuje v sasnosti vetky ne poznaten ako teraz, spsobuje
m kad veriaci pozera do budcnosti s pokojnou dverou, neaka sa, prve obrovsk psobiaca sila, zakot-
roiach stle silnejie prenika do stupne vzieb medzi kvarkovmi as-
nech prde v alch rokoch okovek. Ak doke pozdvihova svoj zrak k rovne vesmru elektromagnetick- ticami a asticami predkvarkovmi. ven v pribliujcej sa hviezde.

Bohu s plnou dverou, nestane sa mu ni zlho. ho, teda do sveta viditenej a hmata- Jej psobenie vyvolva zven tlak /www.ao-institut.sk/
tenej hmoty. na tieto astice a tento tlak zrove
Aby sme vopred otupili ostrie zrchuje odovzdvanie vetkch
Abd-ru-shin okrdlench poznmok niektorch energi, ktor lovek doteraz vytvoril

36 37

Doba nadchdzajcich zmien
ijeme v dobe, ktor meme
prvom oznai ako dobu Ve-
kho obratu.Sme sasnkmi v-
vojovej epochy udstva na Zemi, v
ktorej by sa mali naplni mnohmi
prorokmi zaznamenan proroctv
a predpovede ako aj vzie a tuenia
mnohch znmych osobnost na-
ej minulosti.
Toto je mnohm dobre znme.
Mlokto si vak uvedomuje, e v
tejto dobe sa napln predovetkm
logick dslednos psobenia pr-
rodnch Zkonov, ktor maj svoj
pvod v Zkonoch univerzlnych
v Zkonoch Stvorenia.
Dnes u vina obyvateov na-
ej planty akceptuje tuenie v po-
dobe neznmeho tlaku zvntra,
ktor jasne signalizuje, e sa okolo
ns i v ns deje nieo prevratnho.
Mnoh dokonca vyciuj, e sme
sasnkmi bliacich sa vekch Pna svetov. Prehbenm pozna-
zmien. Akoby nieo viselo vo vzdu-
chu pripomnajc oistn brku,
ktor sa m kadm dom prehna
v plnej sile nad udstvom.
Bolo by opakovanm psa o kli-
matickch zmench na Zemi a o ex-
trmnych kazoch v psoben ivlov
prrody. Denne sme svedkami hro-
madiacich sa neast a katastrof
rzneho druhu. Narastaj nehody a
razy, zvil sa nrast zdravotnch
akost s poetnmi nhlymi mr- e vesmr ako i cel Stvorenie maj
tiami a pod. Stroskotvaj partner-
sk a medziudsk vzahy, roziruj
sa udsky nedstojn praktiky sku-
pn /drogov zvislosti, prostitcia,
pornografia.../, produkuje sa tvrd,
a agresvne psobiaca hudba, zne-
hodnocuje sa umenie a do popredia
vystupuje mnostvo alch sign-
lov, ktor jasne charakterizuj n
38
sasn ivot.
Sme svedkami reblie loveen-
stva, priom dnen spolonos a
smerovanie celho udstva je mon
charakterizova ako dobu vzopre-
tia sa loveka voi svojmu Bohu!
Ako toto vetko skon? Kam bude
smerova n vvoj?
Zmena bude zkonite privede-
n tlakom zvonka, pretoe lovek
sa jav ako neschopn dobrovone
sa vradi do skolesia Zkonitost,
ktor na Zemi u tiscroia nedban-
livo prehliada. Mnohmi oakvan
zmeny sa vak neudej poda ud-
skej mienky, ani poda mnohch
nesprvne pochopench proroctiev
a ani poda vkladu cirkv a biblic-
kch spisov.
Nastvajce udalosti hoci enorm-
ne siln vo svojich inkoch, udej
sa prsne v rmci prrodnch Zko-
nov, prameniacich z Tvorivej vle
najcitlivejie prstroje sasnosti.
nm a pochopenm tchto Zkonov
je mon s plnou istotou oakva znmeho kozmickho iarenia m
prevratn zmeny zasahujce nielen
n nrod, ale cel plantu a dokon-
ca i rozsiahle vesmrne okolie.
Vvoj vesmru m u od jeho
zrodu jasne stanoven pravidl,
ktor prvom mono oznai ako
zmer Bo. V tejto svislosti sa
vak nejedn o iadne nboenstvo
a ani materialistick dogmy, preto-
predovetkm udsk jadro loveka,
svoj zkonit vvojov poiatok.
V tomto vvojovom plne, v kto-
rom m svoje pevn miesto aj lo-
vek, sme dospeli k bodu, v ktorom
sa z hadiska veobecne znmych
javov vo vesmre prudko zmen
druh kozmickho iarenia, ktorho
prv inky s dokonca pozorova-
ten vedeckou komunitou sas-
Vianon prloha
nosti. kazy, vyboujce z normlu
doterajch fyziklnych zkonitost
na Zemi, na slnku i v celej slnenej
sstave sa stvaj predmetom zv-
enho zujmu vedeckch expertov,
klimatolgov, predstaviteov NASA
ako i politickch vldcov niektorch
krajn.
Zosilujce sa inky tohto iare-
nia s citene a najviac pozorovate-
n vo vntornom - mylienkovom a
citovom ivote loveka, o sa zjavne
prejavuje prve v naom sprvan sa
a v poslednom desaro enormne
zrchlenom ivotnom tempe.
Preo je to tak?
Pozemsk veda dosia prebdala
a odhalila iba tie najhrubie vbe-
ky hmoty. Vesmrom vak prenikaj
(a podobne aj lovekom) ovea jem-
nejie prdenia energi a iaren,
ne ak s schopn zaznamena tie
Druh narastajceho a zatia ne-
svoj pvod vo vysokch rovniach
Stvorenia, vysoko nad hranicou
hrubohmotnho, viditenho vesm-
ru.
iarenie, ktor mono prvom
oznai ako iarenie vysokho du-
chovnho druhu nezasahuje iba
do truktry hmoty, do inkov by-
tostnch sl prrody, ale ovplyvuje
jeho duchovn podstatu. Zjavne je
v loveku posilovan vetko, o
v om drieme alebo doteraz drie-
malo. Toto iarenie obsahujce
vysokoinn neutrlny nboj du-
chovnho druhu podporuje najm
doteraz nadobudnut udsk kva-
litu a charakter, udsk mylienky,
city, schopnosti a vlohy.
Vianon prloha
Tak, ako je privdzan elektric-
k energia do rznorodch prstro-
jov, podobne je v sasnosti priv-
dzan zven Sila duchovnho
druhu do vetkch udskch snh a
aktivt. Pokia s tieto aktivity ist
a opierajce sa o Zkony Stvorenia,
maj svoj zklad v pravej Lske, o
sa prejavuje predovetkm pravou
udskosou, srdenosou a nezit-
nm dvanm. Takto konanie bude
v bliacom sa dian ete viac posil-
nen vo svojom sil pre veobecn
dobro.
Skutonos je vak alarmujca.
V priebehu mnohch udskch
generci sa vinou ud pestovalo
na Zemi prevane iba zlo a nen-
vis a len kde tu nieo uachtilho.
Preto maj vybavujce sa inky
tohto iarenia vemi neblah, de-
truktvny priebeh na udstve, o sa
ete viac prejav najm v blzkej bu-
dcnosti. Vinu na tom vak nebude
ma v tejto dobe oakvan zven
prliv Sily prdiacej do tejto asti
Stvorenia - vinu a pln zodpoved-
nos za tvrd vybavujce sa inky
nesie lovek v neustlom podriao-
van sa chladnmu a vypotavmu
rozumu!
Nastvajci obrat vo vesmre bol
predvdan Tvoriacou Vou Stvo-
ritea u od poiatku jeho vzniku.
Podobne, ako sa men na Zemi ro-
n obdobie, podobne, ale v ovea
vom meradle m aj vesmr svo-
je vvojov cykly a prve uprostred
jednho takho sa v sasnosti na-
chdzame. Toto psobenie sa ned
zastavi. Jedin, o je v monosti
loveka je vradi sa do tohto novho
diania na Zemi i vo vesmre a spo-
luzachvieva sa tak so Silou, ktor je
ist a vetko ist podporujca.
ist a zjavne pomhajci druh
psobenia sa v loveku npadne zo-
siluje. udsk duchovn podstata
sa stva iarivejou vo svojom pre-
jave a intenzite, o m za nsledok,
e takto lovek sa stva ete viac
srdenej, ti pomha a posilo-
va vade, kde je to potrebn. Tak-
to dobro konajci lovek sa preja-
vuje cnostne a charakterne a stva
sa majkom pre ostatnch, pretoe
jeho zjavn pomhajci vplyv pso-
b ako sviei zvan v doslova mtvol-
nom zpachu sasnosti.
V tomto deji zkonite funguje
princp rovnovhy. Ak je lovek zjav-
ne duchovne citliv a dobr (dobr
pred Zkonmi Stvorenia v sil
pri ich repektovan a dodriavan)
a nauil sa pouva prav udsk iarenia z vesmru sa zosyp nie-
schopnosti, jeho duchovn jadro
vvojom zosilnelo do takej miery,
e jeho kapacita odolnos voi
naptiu a havosti je dostaton
na to, aby dokzala prija enormne
zven prliv energie.
Posilujce inky novho dru-
hu iarenia z vesmru by sa tie dali
prirovna k elektrickej energii vh-
anej napr. do vlkna iarovky. Ak
by tmto vlknom, alebo vodi-
om mala by duchovn podstata
loveka, toto vlkno sa vedenm
novho druhu Sily zkonite rozsvie-
ti, roziari. Podobne, ako by sme do
1.000 W iarovky privdzali najskr Majitea tejto Zeme? Kde s politici,
iba 40 W. Tto iarovka by vyd-
vala urit minimlnu svietivos.
Ak by sme do nej ale vpustili 400,
alebo 800 W, vlkno by to nielen
e vydralo (pretoe z povahy veci
je uschopnen prija tak siln tok
energie), ale svietivos iarovky by
bola mimoriadne siln a inn.
Problm je ale v tom, e v sas-
nosti je len mlo ud, ktor sa du-
chovne namhaj a dospeli tak a-
leko, aby svojho ducha pripravili na
prijatie tak vysokej duchovnej Sily,
ktor sa v zanajcom oistnom
dian k Zemi pribliuje.
udsk zloba a chamtivos ako i
neresti najrozlinejieho druhu pl-
ne ovldli myslenie loveka a tak vo
vine prpadov sa udsk duchov-
n jadro podob iarovke, ktorej dza aj ostatnch ud z tohto strnu-
vlkno je odoln (v neschopnosti
udskho ducha na Zemi mravne a
eticky sa vyvja a silnie) na prijatie
menej, ako spomnanch 40 W!
o sa stane s takm vlknom, do
ktorho bude priveden desa alebo
dvadsa nsobn energia, netreba
zvl opisova.
V dejoch zsadnho vznamu
v duchovnom i pozemskom vvoji
udstva na Zemi pritom nie je mo-
n zlorei nespravodlivosou alebo
znmym nevedeli sme. Jarn pda
sa ns tie nepta, i o tom vieme
alebo nevieme, e je vhodn as na
sejbu. Ak pochopme zkonitosti a
vyskame si rukvy, na konci leta
alebo na jese zoneme rodu.
V inkoch zosilujceho sa
len vetky tak udsk diela, ktor
maj zklad v duchovnej przdnote
sasnosti, ale spaujco bud za-
siahnut aj sploditelia takchto diel!
V tomto smere je vak ete mon
mnoh zmeni a zachrni!
Lene pozrime sa s bdelm zra-
kom zodpovedne zmajceho lo-
veka na kvalitu ivota, ktorho sme
sasou a ktor svojm asto bez-
mylienkovitm sprvanm sa pod-
porujeme.
Kde s udsk diela, ktor by
stli na zkladoch pravho loveen-
stva, opierajc sa o Zkony pravho
ekonmovia, lekri, umelci, uite-
lia, vedci, nboensk predstavitelia
kde s udia, jednotlivci, radov
obania, ktor by tbou po lepom
ivote a znovuzroden usilovali o tr-
val hodnoty?
Mlo, len vemi mlo takch
duchovnch plamienkov sa v sas-
nosti doslova brod v pozemskch
telch tohto bahnistho moariska
na Zemi, z ktorho zloba, nenvis
a podlos maj asto podobu prv-
nych a spoloenskch noriem. Tto
odvni buditelia sa ctia na Zemi
zjavne ako cudzinci a v oiach pre-
vldajceho davu s tie asto pova-
ovan za podivnov.
Ak sa vak v tchto podivnoch
prebud ochota pomha a preb-
lho duchovnho spnku, tu sa asto
zdvihne i pokrik, odpor a nenvis
zo strn davu, pretoe si niekto do-
volil vyrui ich so sasnho zait-
ho pohodlia rozrenej udskej falo-
nosti a duchovnej neinnosti!
Ve preo by sa aj mal ktokovek
meni a namha, km m ete ak
tak pozemsk istotu!
. .
39
 Vianon prloha Vianon prloha

K posolstvu vianonch sviatkov

o je to Pravda? (zo starovekej verzie evanjelia pred Nicejskm koncilom r. 325)

A op sa vetkch dvans zhromadilo v tieni paliem a jeden z nich, Tom, pre-

hovoril k ostatnm:
o je to pravda? Pretoe tie ist veci zdaj sa rznym uom, ba i tomu istmu
loveku v rznych dobch rzne. o je to teda pravda? A ke hovoril, zjavil sa
Jei v ich strede a povedal:
Jedin ven Pravda je v Bohu samom. Lebo nikto nevie, o vie sm Boh, ktor
je vetkm vo vetkom. Pravda me by uom odhalen poda ich schopnosti po-
chopenia a prijatia. Pravda, jedin, m mnoho strnok. Jeden vid jednu strnku,
druh zase in a jedni viac ne druh, tak, ako je to kadmu dan.
Pozrite sa na krytl: jedin svetlo sa trbliece na jeho dvanstich, ba tyri krt
dvanstich plochch a kad plocha odra jeden z jeho lov. Jeden lovek had
na jednu plochu, in zas na aliu, a predsa je to jeden krytl a jedno svetlo, ktor
iari na vetkch plochch.
A pozrite sa na loveka, ktor vystupuje na horu. Dosiahol hrebe a hovor: Tam je
vrchol hory, vylezieme na. A ke potom dosiahnu t vinu, ha, nad sebou uvidia
al, a km nedjdu na vrchol, nad ktorm u iadne vrcholy neuvidia. Tak je to
aj s Pravdou.
Ja som Pravda, cesta a ivot a ja som vm dal Pravdu, ktor som prijal zhora.
A o vid a prijme jeden, to nevidia a neprijm in. o povauj za pravdu jedni, ne-
povauj za pravdu druh. T, ktor s dole v dol, nevidia to, o vidia t, ktor stoja
na vrchole.
Predsa vak je pre kadho pravdou to, o vid, km mu nebude zjaven vyia
Pravda a dua, ktor me prija viac Svetla, viac svetla aj dostane. Preto nezavrhuj-
te inch, aby ste sami neboli zavrhnut.
Ako budete dodriava svt Zkon Lsky, ktor som vm dal, tak sa vm bude
oraz viac odhaova Pravda. A Duch Pravdy, ktor prichdza zhora, vs povedie,
hoci azda i mnohmi okukami, k celej Pravde tak, ako viedol ohniv mrak deti Izra-
ela po pti.
Bute vern svetlu, ktor mte, km vm nebude dan vyie Svetlo. Hadajte
Svetlo a budete i v prebytku. Nedopriavajte si odpoinku, dokia ho nenjdete.
Boh vm dal cel Pravdu, podobn rebrku s mnohmi priekami, na oslobodenie
a zdokonalenie due. Pravdu dneka opustte pre vyiu pravdu zajtrajka. Usilujte
sa o dokonalos.
T, ktor dodruj Svt Zkon, ktor som vm dal, zachrnia svoje due, nech u
akokovek rzne vidia Pravdu, ktor som vm priniesol.

40 41

O Ruovom dievatku
Z a oknami chumelilo, deti
s mamikou a babikou
sedeli za stolom a lskali ore-
chy. Bol zaiatok decembra...
urite uhdnete, na o boli tie
orechy. V mise ich pekne pri-
bdalo a babika, ke videla,
ako sa Helenka s Vladkom a
Lenkou snaia, ticho riekla:
Teraz je ten sprvny as
na rozprvku. Ak by ste
chceli pou?
Babika, nejak viano-
n, prosm.
Dobre teda, porozprvam
vm o Ruovom dievatku.
A preo? Ve vetky rue zhonoch, o ktor sa staraj
s na Vianoce pod snehom,
udoval sa Vladko.
Babika sa len usmiala:
Ale kdee, Vladko, len po-
vaj:
Je to u dvno, ke sa v
Betleheme narodilo iariv
bbtko. Vy u viete, deti, e
predtm, ako sa Jeiko naro-
dil ako mal chlapek, musel
prekona pre ns nepredstavi-
ten vzdialenos z Vin a zabudne na mil sudiky i
sem, na tto malik Zem.
Putoval iarivmi zhradami,
cez oceny a ostrovy a vade
stretval krsne bytosti, ktor
prosili:
42
Vianon prloha
K Posolstvu Vianonch sviatkov II
Pane, dovo nm, aby sme
smeli spolu s tebou pomc
tm neastnm uom, ktor
Sasne s tm, ako bude die-
atko rs a spoznva, e
me uom okolo seba roz-
zabudli... dva rados, vhonok bude
A tak sa k naej malikej rs a silnie poda toho,
Zemi, zamotanej do kare- ako bude mal lovieik roz-
dch udskch mylienok dva rados.
a zlch skutkov, zniesli na Najviac sa ale Ruov diev-
zlatch perutiach zstupy atko teilo na chvu, ke sa
anjelov, prichdzali i nen chlapec alebo dieva nau,
pomocnice, udatn rytieri... a e dva je krajie ne prij-
medzi mnostvom malch by- ma vtedy sa v jeho srdieku
tost aj Ruov dievatko. sformuje ruov pik.
Bola to sestrika elfch Ru- Tak malik, nen p- ko lskyplne oetrilo a udia
eniek, aj ona sa chcela sta- ik... a ja ho budem opatrova
ra o rue. Nie vak o rue na a stara sa o, aby v okami-
hu, ke lovek spozn, o je nom a vzneenom.
Ruenky. Ruov dievatko to prav lska a zabudne sm
tilo po tom, aby smelo opat- na seba, mohol rozkvitn.
rova rue, o vykvitn v ud- Spolu s pikom rozkvitne i
skch srdciach. cel lovek. Potom bude ti
Kad udsk dieatko, len po tom, aby smel sli
ktor prichdza na svet, si vo Stvoriteovi a pomha ostat-
svojom srdieku nesie zzra- nm uom, aby v ich srd-
n semienko. Vloili mu ho ciach mohol rozkvitn kvie-
tam sudiky vly. Ke dieat- tok pravej lsky. Tak rua,
ko otvor oi na tomto svete a rozkvitnut z lsky, rozvonia
zane sa obzera okolo seba, vetko, kam len lovek prde.
Jej ndhern va stpa hore zstupy anjelov a pou pre-
na zzran semienko. No a raduj sa z nej vetci ist a
semienko je iv a vo chvli, krsni na Zemi aj vo svetlch
ke dieatko pocti lsku k Vinch.
mamike a oteckovi, vykli z Ruov dievatko sa tak vemi
neho krsny zelen vhonok. teilo, ... o vak videlo, ke
Vianon prloha
sa ocitlo na Zemi? Vo svite chvli vetci zabudli na svoju nie. A rovnako ako vtedy s aj
Betlehemskej hviezdy zbada- biedu a prinali Jozefovi a dnes ruov piky vzcnos-
lo such pichav tnie, ktor
v udskch srdciach vyrstlo
Mrii to najlepie, o nali vo
svojich skromnch prbytkoch.
ou... Ke sa rodiia sklaj
nad kolskou, ke sa njdu
dve ist srdcia, ke sa opat-
zo strachu, zvisti, nenvis- Ich dary boli celkom obyaj-
ti. Len v niektorch srdciach n, ale iarili ako najvzcnej- rovateka s smevom star o
zbadalo aspo malik p-
ik. Rozkvitnutch ru bolo
ie drahokamy pretoe boli
darovan z istej lsky.
chorho loveka, Ruov diev-
atko je vdy nablzku.
mlo... Ruovmu dievatku V tch krsnych chvach Aj teraz, v predvianonom
bolo smutno a rchlo sa pus- vyrstlo v udskch srdciach ase, ke udia myslia na
tilo do prce: tm nemnohm mnoho ruovch pikov... svojich blzkych, me sa
rozkvitnutm ruiam ne- Dievatko sa ich radostne uj- dievatko a s nm i cel svet
ne pohladilo okvetn lstky, malo a nenmi rkami ich tei z novch pikov. Nevy-
zdvihlo ich spanil hlaviky pripravovalo na slvnostn schn vak spolu s vianon-
a rue, posilnen vianonmi chvu, ke z nich rozkvitn mi stromekmi? Koko ru z
paprskami, vydvali bezn vzneen kvety. nich vyrastie a rozkvitne? To
vu. Ak povzbuden a osvie- Ale ako as plynul, uom zle na kadom z ns.
en sa ctili lskypln udia! sa zdalo, e vtedy v noci to Koko ud bude smie ten-
Aj ruov piky dievat- bol len ndhern sen a ich to rok prija vianon poeh-
kadodenn starosti a trpe- nanie, tie hviezdiky istej L-
ihne poctili vo vntri vek nie spsobili, e piky zaali sky, znajce sa z Vin ako
tbu. Tbu po nieom krs- vdn. snehov vloky... kie by sme
Tak je to teda, udia neve- k nim mohli patri...
Len s vysokmi stonkami dia, e lska je tm najvm Babika dorozprvala a v
bez kvetov a vekmi picha- pokladom a stle hadaj nie- kuchyni sa rozhostilo ticho.
vmi tmi, ktor zraovali o in, uvedomilo si Ruov Deom sa vak zdalo, e po-
vetkch naokolo a najviac dievatko. Ve ke Jeiko uj spieva zbory anjelov a
toho, kto ich nosil v srdci, si vyrastie, povie vetkm, e bez ctia jemn vu ru...
Ruov dievatko nedokzalo lsky by svet zadusili pichav
poradi. vhonky. Uke uom, ak
(H. Nevalov: Mal prbehy o
Ale o to? K matali pod krsne mu by rue a vetci vekch Zkonoch)
iariacou hviezdou zaali po nich zan ti a praco- V ponuke nakladatestva
prichdza udia. Niektor va, km sa cel Zem nepre- VOLN s.r.o.
z nich smeli vidie vzneen men na ruov zhradu...
Ale viete, deti, e to bolo
krsnu hudbu. Medzi nimi sa inak... odvtedy uplynulo u
rchlo rozrila sprva, e sa dvetisc rokov a ten zzrak sa
narodilo iariv dieatko, aj ete vdy nestal. Len tch pr
to, e jeho rodiia s na ces- rozkvitnutch ru brni na-
tch a nemaj o jes. V tej ej Zemi, aby ju nezadusilo t-
43
 Vianon prloha Vianon prloha

vrela oi. Zamyslene navala zem. Vyahol plame, v kto- kakli v jeho istch loch. S

Rozprvka o zlate
slovm, ktormi malik pokra-
oval:
Vie, my bytostn neskorie
stvoren, mme svoj domov hlbo-
rom trpaslk zmizol. smevom a so slzami v oiach
Pyne niesla krovn volali na seba, e Boie Svet-
druhho da zlat skvosty by- lo prilo dolu, a e bude op
tostnch. Za ou krala syia- vetko dobr. Potom tu v poko-

B oh Otec zvolal: Bu Svet-

lo! Tak povstali svety, v
ktorch prastvoren duchovia
uctievali Venho Stvoritea. Zo
Svtho hradu vyaroval Ima-
nuelov iariaci zrak Bosk
vu do tvoriaceho sa Stvore-
nia. Svt biele Boie Svetlo sa
vznalo vo sfrach a ke sa
znalo niie a chladlo, stalo
sa svietiacim zlatom. Cel ro-
ve okolo Venho hradu sa trb-
lietala v tejto iarivej farbe. Ces-
ty sa leskli, stromy iarili zlatou
zeleou, kvitli pestr zlat kveti-
ny a vtci na nich poletovali.
Zlat ndych vanul taktie
okolo duchovnch zrodkov,
ke vyleteli do vesmru. Aj
ke klesli najniie, niesli si
vo svojich snoch jeho krsny
lesk. Taktie bytostn svety te-
raz vznikajce a zaudujce
sa, mali v sebe lesk svietiaceho
zlatho sna a ihne sa snaili,
aby ho vo svojom svete udrali.
V tejto tbe hadali rzne
kamene a byliny, zbierali ich
najjemnejie, najsvetlejie ias-
toky a spjali ich dohromady.
Trpaslci to miesili a lisovali
a pridvali k tomu vetko, o
mohli njs ist v tajuplnom
dian.
A tak jednho da v ich zru-
nch rukch vzniklo zlato. Bol
to sce iba odlesk nebeskho
zlata Svetla, ale bytostn svety
jasali, ke uvideli mal trblie-
tav kame. Dfali predsa, e
za pomoci tohoto kamienka
bud mc vo svojich duiach
zachova lesk Prasvetla.
Zlato sa im stalo najvnej-
m statkom. Oetrovali ho a
rozmnoovali poda svojich sl.
oskoro ho mali toko, e ho
mohli rozdva do riek a piesku,
do skl a hr a pod chladn
ad severnch zem. Tak sa mu
dobre darilo a ono stle rstlo k
radosti bytostnch.
udsk duchovia zatia pre-
putovali mnoho svetov. Mnoh z
nich zabudol, e mus vykona
tto p, aby dozrel pre ven
domov. Len v nemnohch ila
ete vyblednut spomienka na
svt Svetlo. Vetci tto riadili
svoje cesty k dobrmu.
alej rstlo zlato pod ruka-
mi bytostnch. Tvorili z neho
ndoby a skvosty uachtilch
foriem, ale pouvali ich len vte-
dy, ke usporiadali slvnos
Svetla ku cti a chvle Boej.
Ke svietil mesiac, vytiahli
svoje zlato von; lebo poznali,
e pod jeho magnetickmi l-
mi rchlejie rastie. Na tichch
strach a istinch rozkladali Zo zlatch skvostov sa radova-
svoje vzcne poklady. A na ta-
kej istine ho zrazu objavili dva-
ja unaven krovsk poslovia.
Bytostn sce skryli vetko, o
mohli ete vas odnies; predsa
sa vak udia vrhli na blskav musk postavika.
kamienky a dokonca sa snai-
li uteka za mizncim leskom,
ktor sa strcal v trbinch
skl. Hladk syiace hadie tel
sa vymrtili zo trbn do vky a
vyakali zvedavcov.
Poslovia ukryli vzcny po-
klad vo svojom ate a priniesli
ho krovi. Tomu sa zlato p-
ilo. Dal sa zavies na miesto,
kde bolo odhalen a njden
a prikzal svojim poddanm,
aby kopali. Tak narazili aj na
mocn zlat ilu a v jednom
ko pod vaim rajom, po ktorom
vy tite. Aj v raj je ete v ne-
beskch diakach, hlboko pod
ca zvis. Ju nasledovalo oho-
vranie, nenvis a sprostos.
Za tmito tovarimi prichdza-
re stli a pozorovali, ako svetlo
postupne prestupuje zem, obo-
pna pevniny i more a bolestne
vklenku nali skvosty a stolov zlatm Svetlom praduchov. Oni la zlos a divok chtivos, a prebdza srdcia ud.
nradie. Nepouli vzruen v- ns stvorili. Spomienka na nd- napokon vrada krala v sto- Tu taktie bytostn priloili
kriky bytostnch, ktor sa bli hern Svetlo ila v ns stle a bu- pch stranch kamartov. svoje usilovn ruky k dielu. Po-
o svoju oblaujcu rados a o dila v ns vek tbu. Tto t- Tak prinieslo uom kliat- znali, e ich niiv prca proti
prezraden tajomstvo. udia, ba nm pomohla zhotovi zlato. bou obaen zlato stran ne- udstvu bola riaden zo Svetla
divok objaviteskou vou, Ke sa na dvame, spomname astie. Dalo im vojnu a biedu. mdrou rukou, ktorej slili.
vrhli sa na leskl poklad a od- na nedostupn preastn svet Zatvrdilo ich srdce, spsobo- Zmizol z nich pocit viny, ktor
niesli ho ku dvoru. tam hore, ako rozkvit pod mi- valo hlad po moci a hnalo ich nimi prudko zachvel pod lmi
Krovn zvskla radosou, lujcim pohadom Tvorcovm. biom chtivosti pitkov a k Svetla a teraz radostne praco-
ke jej boli podvan trblietav To je oltr, ktor sme vystavali k pdu. Kto mal zlato, toho pre- vali v oakvan venej vle.
skvosty. Nhlivo odhodila n- Jeho cti a chvle. nasledovala chtivos a vne a oskoro nadiiel ich as. Na
ramky z bronzu a slonovej kosti Daj nm ho sp, krsna tieto stle rstli do sily a moci, ud sa valilo jedno neastie za
a ozdobila sa umelecky spraco- pani a bude dvojnsobne krs- lebo udia ich ivili krvou svoj- druhm. Ich majetok zniili ka-
vanmi skvostami trpaslkov. na v lesku odriekania. Tvoje ho srdca. tastrofy vetkho druhu. roda
Zlato zvilo jej krsu. Ostatn cnosti bud krajie iari ne Hory boli porozrvan ha- sa skazila a kad by rd dal
eny sa na u pozerali pln vetko zlato bytostnch! danm zlata, rieky odvdzan vetko zlato zeme za chlieb. By-
zvisti a iadco tili po ete Dlho a vrcne trpaslk prosil z kort a piesok presievan. Ne- tostn ho op zbierali s pynou
bohatch ozdobch. a krovn mlky navala. V nsytn chtivos ud zahnala radosou.
Neskoro veer sedela krov- jej vntri sa rozozvuali struny, rozhnevanch a rozhorench A teraz, ke zmysly ud
n sama vo svojej izbe. Vo svo- ktor u dvno onemeli. U u bytostnch do najhlbch hlbn neboli oslepovan zlatom a z-
jom lone mala vetky trblietav sa chcela skloni k malikmu ich skalnch skr. Tam sede- falstvom a bieda trhala ich srd-
zlat reaze, ktor sa v lesku oh- a vrti mu zlat skvosty, ke li a spracovvali kame, aby ce, a teraz sa im otvrali oi
nivho krbu tajuplne trblietali. tu nhle zazneli v jej uiach slo- bol neist, leniv a tak spsobil a oni videli svieti svt svetlo
v jej slky, ako jej ich epkala uom neastie. Preto zmizlo nad zemou.
la ako diea. Hravo ich prehra- veer pri odchode. poehnanie ich pomhajcich Na hore, iarivo venou
bvala svojimi prstami. Vtom Pani, vetky eny ti zvidia rk zo zeme. Sam zem sa sta- vzneenosou, stl Bo vysla-
zatiahla nieia ruka za jej at. a krove oi pln pchy, sa d- la zlou a nekudnou ako udia. nec, ktor sal kliatbu zo zlata
Ke sa obzrela, uvidela, ako vaj len na teba! Stle iernejie mraky sa zna- a tm z celej zeme. Jeho ruka
na u zo zeme had drobn Hne zmizlo citliv pohnutie li okolo prekliatej zeme. A jed- poslala na zem najtrpkejie
v jej srdci a ovldla ju chtivos nho da ostr blesk pretrhol skky, aby bola vysloboden
o je s tmito zlatmi rea- zlata. temnoty a vytvoril svetl drhu od hrzy temnt.
zami? Nie! zvolala. Nikdy ne- do jej beztenej skazy. Svet- On, ktor sa zrodil zo Svetla,
Krovn! naliehajc ho- vrtim svietiace zlato, urobte si lo zostalo; rilo sa a pevnmi stl vysoko na svtej hore a vztia-
voril trpaslk. o si nikdy vo nov! hradbami obstavalo mal as hol svoje ruky nad celm svetom.
svojom srdci nectila tbu po Hnevom trasca sa postavi- zeme, ktorej sa dotklo. Tam te- Posledn zbytok temnt sa roz-
ndhernom svetle, z ktorho si ka sa hrozivo vztila a trpaslk raz stlo a iarilo neporovna- pustil pod lmi, ktor srali z
kedysi vytryskla a do ktorho krial zfalo: tenou istotou. Jeho svtch rk. Potom ist,
blzkosti by si predsa znovu tak Potom, nech vm prina Bytostn ihne ctili svetl astn zem sa vane rozjasa-
rada prila? neastie do tej doby, ne ho l. Ich rady rozvlnilo rozochve- la naproti Boiemu svetlu.
Mkk spievajci hlas pri- Svetlo od kliatby oslobod! n oddchnutie. Ponhali sa
ml krovn k tomu, aby pri- Prudko dupol nohou na k ostrovu Svetla a blaene po- S. Sch.

46 45
Vianon prianie na zver
Dovote zaela vm to tradin astn a vesel. Ne-
tradine vak prijmite od ns prianie, aby to astn a tm
astm bolo pre ns vetkch poznanie, e ivot, ktor sme
ako dar smeli prija z rk nho Stvoritea m ovea hlb
zmysel, ne ak nm sasn spolonos ponka.
Pozna ivot vo Svetle jeho pravch hodnt nm sptne
zaru aj to vesel, v ktorom rados, napajca nae srd-
cia bude svedi o tom, e ako udia sa mme radi v tom
najistejom slova zmysle, o dokeme najlepie prejavi
v nenavnom sil pomc si navzjom. Lskavos a srde-
nos bude sprievodnm znakom takhoto silia.
Cesta k takejto harmnii je vak neahk, ale ak sa toto
silie stane naim trvalm snaenm, zapli to mnoh alie
srdcia v sasnosti ete netuiace, ak me by ivot napo-
kon krsny a zmyslupln.
Prijmite toto prianie od ns v ase, v ktorom Lska, prdia-
ca k Zemi z nedosiahnutench Vin tohto Stvorenia me
zaplavi nae srdcia jasotom a istou radosou...
Radi by sme sa vm tie poakovali za vau priaze a z-
ujem pri pretan si prvho sla novho asopisu s nzvom
Prebdzajce sa Slovensko.
Ete raz astn a vesel v duchu skutonho vznamu
tchto dn.

Kolektv redakcie