1.1.

1 Klimatick zmeny

Klimatick zmeny s jednou z najvznamnejch vziev budcnosti rezonujcich v roku 2016. vo

Franczsku.

V septembri 2016, skoro rok po 22. Konferencii zmlvnych strn Rmcovho dohovoru OSN COP 21,
sa stretli zstupcovia miest a obc, miestnych samosprv, akademickch intitci, skromnho sektora
a obianskej spolonosti na svetovej konferencii a sumite s nzvom Climate chance - Climate Actors
World Summit, vo franczskom Nantes. Tu bola prijat deklarcia o posilnen pecifickch opatren
na znenie rozdielov medzi sasnmi zvzkami a ciemi Parskej dohody z roku 2015. Parska
dohoda zaha pln ako obmedzi nrast globlnej teploty na menej ne 2 stupne Celzia, ako aj
pron cyklus vyhodnotenia dodriavania zvzkov jednotlivch krajn tkajcich sa vypania
sklenkovch plynov. Cieom summitu v Nantes bolo porovnanie aktulneho stavu so zvzkami z
Parskej dohody a, ako poskytn sptn vzbu o monostiach a zhromadovan dajov
prostrednctvom miestnych a regionlnych samosprv.

Poda Nantskej deklarcie je nutn spolon prstup zahajci vetkch zastnench v oblasti klmy
a rozvoja. Zdrazovala sa potreba vhodnej finannej podpory najm v rozvojovch krajinch, tak ako
aj dleitos pripravenosti pomc pri hodnoten zvzkov predloench jednotlivmi signatrkymi
krajinami Parskej dohody v roku 2018.

Parska dohoda nadobudla platnos na medzinrodnej rovni v novembri 2016, ke viac ako 55 krajn
nakoniec splnilo poiadavky. Tieto krajiny produkuj 55% celosvetovch emisi sklennkovch plynov.

V novembri 2016 sa v meste Marake konala 22. Konferencia zmlvnych strn Rmcovho dohovoru
OSN COP 21. Najdleitejm vsledkom dohovoru bolo posilnenie innost svisiacich s plnenm si
zvzkov stanovench v Parskej dohode. Dohovor znova dokzal, e je potrebn, aby vldne
intitcie spolupracovali s ostatnmi stranami s cieom prispsobi sa klimatickm zmenm a zni
emisie CO2. V Marakei, ttny tajomnk ministerstva ivotnho prostredia Slovenskej republiky
Norbert Kurilla vyslovil prianie vstpi do dialgu so slovenskmi mestami s cieom splni nrodn
zvzky.

Na nrodnej rovni pokraovala prprava vziev v jednotlivch operanch programoch v rmci

trukturlnych fondov. Oakva sa vytvorenie synergickho efektu medzi programom SK02
Prispsobenie sa zmene klmy - Prevencia povodn a sucha a programom Kvalita ivotnho prostredia,
kee prispsobenie sa zmenm klmy patr priamo pod Investin prioritu 1 Proritnej osi, podpora
investci svisiacich s prispsobenm sa klimatickm zmenm. Na jesen roku 2016 boli v spoluprci s
expertnou pracovnou skupinou formulovan podmienky tkajce sa vziev svisiacich s ochranou
pred povodami. Ich vyhlsenie sa oakva na jar 2017.

tatistika

daje za rok 2016 boli v ase vypracovania tejto sprvy prstupn len za obdobie od janura 2016 do
jna 2016. Hlavmi prinami povodovch situci v obdob od janura do jna 2016 boli masvne
atmosfrick zrky a vysok teploty vzduchu poas povodn vo februri. Tto povodov situcia
mala najv dopad na podovie riek Slan a Ipe. Bola jedinen tm, e napriek zimnmu mesiacu
(februr) padali zrky len v tekutej forme. V okol riek Slan a Ipe nepadol skoro iaden sneh. Z
hydrologickho hadiska sa najvznamnejie kulmincie vyskytli 10. a 11. februra 2016 v povod rieky
Slan a jej prtokov - Turiec a Mur. V hornej asti Dunaja dolo vo februri 2016 k masvnym zrkam
a k vraznmu zveniu teploty. V dsledku toho sa vrazne zvili aj rovne toku Dunaja a Vhu.

Kvli masvnym zrkam dolo k zatopeniu ponohospodrskych pd nachdzajcich sa v nich

zemiach. alie dleit faktory, ktor ovplyvnimi povodov situciu boli subnormlne hodnoty
mnostva slnenho iarenia, minimlne vyparovanie, obdobie bez vegetcie a vysok nastenos
povodn. Napriek faktu, e hlavnou prinou povodn boli masvne zrky, ich transformcia na odtok
bola ovplyvnen rznymi klimatickmi initemi, hlavne asovm a priestorovm rozloenm zrok. V
zime taktie formou zrok, mnostvom snehu a zamzania pdy. K alm prinm patria intenzvne
prvalov dade, ktor spsobili masvny povrchov odtok vody. Z toho vyplva, e povode nebola
zaprinen stpajcou hladinou vody nad breh rieky - voda vybehla zo svahov nad obytnmi
oblasami postihnutch obc.