Professional Documents
Culture Documents
Biblia Sagrada Zoque - de - Francisco - León - Mexico - Zoque - Holy - Bible - NT (Wycliffe) PDF
Biblia Sagrada Zoque - de - Francisco - León - Mexico - Zoque - Holy - Bible - NT (Wycliffe) PDF
El Nuevo Testamento
La Liga Bíblica
Las Sagradas Escrituras para Todos
El Nuevo Testamento
en el zoque de Francisco León
La Liga Bíblica 5C primera edición 1978 [zos]
La Liga Bíblica 5C segunda edición 1985
La Liga Bíblica versión electrónica 2010
Publicado por
© La Liga Bíblica 1978 y 1985
Se permite copiar, distribuir y comunicar públicamente esta obra bajo las
siguientes condiciones:
El idioma zoque (de Francisco León, Chiapas) se escribe con las mismas
letras del castellano, agregando las siguientes letras que representan los
sonidos del zoque que no existen en el castellano:
La letra ø, que es una sexta vocal, representa el sonido que se encuentra
en palabras como: øjtzi ‘yo’, pøn ‘hombre’, tøc ‘casa’ y nøꞌ ‘agua’.
Observe la diferencia entre la pronunciación de chøjcu ‘lo hizo’ y chajcu
‘lo dejó’.
La letra ṉ representa el sonido que se encuentra en palabras como:
maṉu ‘se fue’, aṉmayu ‘aprendió’ y caṉ ‘tigre’. Observe la diferencia entre
la pronunciación de tziṉu ‘se bañó’ y tzinu ‘miel’.
La letra ꞌ, llamado “saltillo”, representa un pequeño alto al hablar.
Observe la diferencia entre la pronunciación de juꞌqui ‘zopilote’ y juqui
‘cigarro’; también entre møꞌa ‘venado’ y møja ‘grande’.
La letra ⁿ representa el sonido que se encuentra en palabras como ø
ⁿyoya ‘mi puerco’. Observe la diferencia entre esta palabra y yoya ‘puerco’;
también entre mi ⁿyujcuy ‘tu rozandura’ y jeꞌis yujcuy ‘su rozadura (de
él)’.
1
San Mateo 1, 2 2
nømu: ñøjayaju:
23 Je papiñomo jiꞌname tyumbø, y ―Maṉba pøꞌnaje Beleꞌṉomo, Judá
maṉba is une. nasombø cumguꞌyomo, porque jetse
Y maṉba ñøyiꞌaj Emanuel. Y je jachøꞌy chaꞌmaṉvacpapøꞌis Diosis
palabra Emanuel nømbapøte: ꞌyote, porque jyay yøꞌcse:
que Dios tø øtzjiꞌṉdaꞌm. 6 Y mitz Belén gumguy pøndaꞌm
24 Y José møꞌṉdonsaꞌu
Judea nasomdaꞌmbø, jiꞌn
ñapasyiꞌomo, y chøjcu lo que ndø menos mi ꞌyaṉguiꞌmi
Comi Diosis ꞌyaṉgelesis chajmayuse, que eyataꞌmbø coviꞌnajø
3 San Mateo 2
13 Y
maṉyajuꞌcam jic entonces tum ndø Comi Diosis
ꞌyaꞌmyajpapøꞌis matza, ndø Comi ꞌyaṉgelesis cyejay napasyiꞌomo José
Diosis ꞌyaṉgeles cyønapasyiꞌøy jiṉø Egipto nasomo. Y ñøjayu:
Joseꞌis. Y aṉgelesis ñøjayu: 20 ―Teꞌnchuꞌṉø, pøc je une
Y como vøjpø pyuj ndø tuꞌmba ―Si de veras oꞌca Diosise mi ꞌyune,
vaꞌcø ndø aṉneꞌṉgø, y ñaca ndø yac panvitu yøṉ tzaꞌ.
pyoṉbøꞌjapya; jetse jeꞌis maṉba yac 4 Pero Jesusis ꞌyaṉdzoṉu:
vaꞌcø chøjquis a ver oꞌca muspa chac jen Jesús y miñaj angeles
chøctocoya. Yatziꞌajcuꞌis ñøjay Jesús: vaꞌcø cyotzoṉyajø.
San Mateo 4, 5 6
5
gyanas vaꞌcø chøcyaj Diosis ndø jaꞌmbay noꞌa vaꞌcø ndø cot
syunbase, porque maṉba cyotzoṉyaj cajacøtøjcøꞌmø; mejor ndø cotpa
Diosis vaꞌcø chøcyaj vøjpø tiyø. yeꞌṉumø vaꞌcø cyøsøꞌṉoy ityajuse
7 ”Contento ityajpa lo que
tøjcomo. 16 También mitztaꞌm
25 ”Oꞌca mi ṉguiꞌsapapøꞌis mi
nøjandambati mijtzi: Oꞌca pøꞌnis
ṉgyøvaꞌcøpya, mientras tuꞌṉomdøc chacpa yomo comecti, yomoꞌis
9 San Mateo 5
peca pøꞌnis viꞌna chamyaju: “Oꞌca vaꞌcø nømaṉjay chømi media legua,
ndø Comi Diosis vyiꞌnaṉdøjqui pues nømaṉjayø y nøjayø: Mati mi
mi ñømba: Viyuṉse Dios maṉba nømaꞌṉøjacyeꞌt mi ndzømi eyapø
ndzøqui; entonces tiene que media leguanaqueꞌt. 42 Oꞌca mi
38 ”Mi
mandamuꞌam que mi ꞌyune, porque jeꞌis yaj quiꞌmba
tzamdøju pecapøn: “Oꞌca pøꞌnis jama y nøcsøꞌṉøpya mumu pøn
chaṉgoꞌtzapya tyøvøꞌis vyitøm, parejo, sea yatzitaꞌmbø, vøjtaꞌmba;
eyapøꞌis muspa chaṉgoꞌtzacyeꞌt y jeꞌis yaj quecpa tuj mumu
jiꞌquis vyitøm vaꞌcø parejo tzøꞌyaj pøngøtoya; oꞌca sea chøcpapøꞌis
queyaṉ doꞌtitaꞌm myeꞌchcøꞌi. Y oꞌca Diosis syunbase, sea jiꞌṉ chøquiꞌis
pøꞌnis chaṉbujtapya tyøvøꞌis tyøtz, Diosis syunbase. 46 Pues oꞌca mi
6 ”Cuando mi ndzøctamba
vøjpø tiyø, u mi ndzøctam
pøꞌnis vyiꞌnaṉdøjqui vaꞌcø mi
aunque ndø tumgøꞌy tø itø, y jeꞌis
maṉba mi ṉgyoyoje.
7 ”Y cuando mi oꞌnømbya
tzajpom ndø Jandaꞌis ispa mumu ote tuyisetaꞌmbø pøn, porque como
ti ja mi nøꞌindøpø. 33 Mejor
tuyiꞌis tø nøcquetzquetzvøpyase,
meꞌtzam viꞌna vaꞌcø mi ijtam jetse maṉba mi nchøctame. Vaꞌcø
Diosis ꞌyaṉguiꞌmguꞌyomo, y vaꞌcø ndø patzpø suñipø namcha
mi ijtam Diosis syunbase, jetse orøsepø yoyaꞌis vyiꞌnaṉdøjqui, jiꞌn
Diosis maṉba mi ñchiꞌaꞌṉøtyam chøjcay cuenda que vøjpø tiyø y
tucusepø cuꞌtcusepø. 34 Por eso u
maṉvituvituvøyajpa. Jetsetiqueꞌt
mi myayaꞌndamu jujche maṉba vaꞌcø ndø tzaꞌmaṉvac yatzipø pøn
mi ijtam jyoꞌpit, porque jyoꞌpit vøjpø tiyø, jiꞌn chøjcay cuenda, y
maṉba it otro eyapø ti vaꞌcø mi sijcusye ñømaṉba.
ṉgømayaꞌqueꞌta. Tumdum jama it ti
vaꞌcø ndø cømayaꞌø. Vaꞌctamø, meꞌtztamø, y
cocsatyam aṉdyu
U mi nømu que it mi ndøvøꞌis cyoja 7 ”Vaꞌctamø,
y mi ñchiꞌtandøjpa;
maṉba mi ndziꞌ? Pues jiꞌn tzan cuy tøꞌmajpa y vøjti tyøm, pero
ma mi ndziꞌ. 11 Aunque mitztaꞌm
cuando jiꞌn vyøjpø cuy tøꞌmajpa,
mi yandziꞌtaꞌmbøte, pero mi jiꞌn vyøj tyøm. 18 Jetsetiqueꞌt vøjpø
ndziꞌtamba mi une vøjpø tiyø, cucyøsi jiꞌn mus it jiꞌn vyøjpø tyøm.
entonces más seguro ndø Janda Y jiꞌn vyøjpø cucyøsi jiꞌn it vøjpø
tzajpombøꞌis más maṉba mi tyøm. 19 Oꞌca cuꞌis tyøm jiꞌn vyøjpø,
oꞌca vøjpø cuyete oꞌca vøj tyøm, quec tuj, o pømiꞌaj nøꞌ, o poy sava.
jetsetiqueꞌt vaꞌcø ndø tziꞌ cuenta Y pømi oy ñucjoꞌy tøc nøꞌis. Pero ja
San Mateo 7, 8 14
33 Y yoya cyoquenbapøꞌis
ñømayaꞌyaju, y myøjaꞌṉ vøcotzøcyaj
poyaju, y maṉyaju cumguꞌyomo Dios porque Diosis chiꞌ pøn
y chamnøvityaj jujche tucyaju aṉguiꞌmguy jetse vaꞌ yosa.
y jujche vøꞌayaj je pøn
ñøcꞌititvøyajupø yatziꞌajcuꞌis. Jesusis ñøveju Mateo
34 Entonces vøti cumgupyøꞌnis maṉ
9 Y
tzuꞌṉ jeni Jesús maṉ vitpøꞌi.
choṉyaj Jesús; y isyajuꞌc, vyaꞌcayaju Nømnaꞌṉ vyitpøꞌu, isu pøn
Jesús vaꞌcø chuꞌṉø ñasomo, vaꞌcø cobratzøjcopapø ñøyipøꞌis Mateo.
maṉ emøc. Jiṉnaꞌṉ poꞌcs coyojoñømbamø.
Jesusis ñøjayu:
Jesusis yac tzoc yoꞌcapø pøn ―Mi tø nøtuꞌṉajø.
ijtu. Pero cuando øtz maṉba emøc, ―Tzuꞌṉdam yøꞌqui yøṉ itcuꞌyomo.
jana cuꞌti maṉba ityaje mayaꞌcupit. Yomꞌune ja cyaꞌøpøte, sino
16 ”Jiꞌn ndø paꞌjnaꞌque jome
øṉupøtite.
tucujiꞌṉ pecapø tucu. Jetse vaꞌcø Pero mumu aṉbøꞌnis
ndø paꞌjnaꞌcø, tzitzvøjøtzøjqueꞌtpa syijcayaj Jesús, porque
pecapø tucu, y más yajpa. 17 Ni jiꞌn
myusyaju que caꞌupøte. 25 Pero
aṉguiꞌmyaju ñøjayu vaꞌcø jana ni i que vaꞌcø ndø oꞌnøtyam vøꞌ cosecha
chajmayajø oꞌca tzocyaju. vaꞌcø myeꞌtz más coyosyajpapø,
31 Pero tzuꞌṉyaju y mumu jic
jetse syunba vaꞌcø mi oꞌnøndyam
nasomo chajmayaj aunque iyø ti Dios vaꞌcø cyøꞌvejyaj más pøn ñeꞌ
chøc Jesusis. yoscuycøtoya.
2 Yøṉømete
macvøstøjcapya jetse nømaṉdam mi ṉgoso jana
apostolesis ñøyipø: Vinbø, Simøn, y ni tiyø, ni u mi nømaṉdam
mismo Simøn yac ñøyiꞌajyajqueꞌtuti ni cutyacusepø. Porque como
Pedro; metzcuꞌyombø Andrés yospapø pøn tiene que vaꞌcø
Simoꞌnis myuqui; tuꞌcaꞌyombø pyønøtyøjø, jetse mitz maṉba mi
Jacobo; macsycuꞌyombø Juan, mbyøꞌnøtyandøjqueꞌte.
Jacoboꞌis myuqui. Jacobo 11 ”Pero aunque jutipø
11
4 Jesusis
ꞌyaṉdzoṉu ñøjayaju: antes que mi myinba mijtzi,
―Ma tzamgøjtatyam Juan ti nø como si fuera mi nduṉ
mi mandamu y ti nø mi istamu. vyøjøtzøjcuse.
5 Mi istamba que toꞌtipøꞌis vyitøm
Jeꞌis maṉba chajmayaj pøn
nøm syøꞌṉu, nø mus vyityaj vøjø vaꞌcø ityaj jajmecøs vaꞌcø mi
møꞌṉgaꞌṉyajpapø; nøm chocyaju mbyøjcøchoṉyajø.
yachputziꞌøyajupø, cojipøꞌis 11 Nøjayajqueꞌt Jesusis:
tum pøn toꞌtipø y umapø porque quiꞌsapyøjtzi, iꞌis jiꞌn sun yos øtzjiꞌn
yatziꞌajcuꞌis yacsutzøjcu. Y Jesusis vaꞌcø vyejtuꞌmyaj pøn, jeꞌis yac
yac tzojcu vaꞌcø mus ꞌyone y vaꞌcø potyocoyajpa.
isoya. 23 Entonces ñømayaꞌyaju
31 ”Jetcøtoya mi nøjandyaꞌmbøjtzi;
espiritu tøvø más yatzitaꞌmbø que ijtumø tzeja nas. Y tumø ora
jiꞌn ñeꞌcø. Y tøjcøyajpa vaꞌcø ityaj nayu porque nasatzejati. 6 Pero
14 Jicø tiempoꞌomo
aṉguiꞌmbapø Herodesis
myusu tinaꞌṉ nø chøc Jesusis.
entonces ꞌyaṉguiꞌmu vaꞌcø chiꞌyajø.
10 ꞌYaṉguiꞌmu vaꞌcø cyoꞌcøtøꞌcsø
Diosis chamupø tiyø cuando mi ―Tzøj cuenda que como taꞌnø ndø
ndzøctamba mi ṉgostumbretaꞌm? vispøꞌpase, jetsetiqueꞌt aṉmaꞌyoyajpapø
4 Porque Dios aṉguiꞌmu:
aunque jujchepø aṉguiꞌmocujiꞌṉ lo
“Cønaꞌtzøy mi janda y mi mama. que jiꞌndyet tzajpom ijtupø ndø Janda
Y yatzicotzøcpapøꞌis jyata o Diosis ñe, Diosis maṉba yajaye. 14 Por
myama, tiene que vaꞌcø cyaꞌø”. eso jic fariseotaꞌmgueꞌt tzac yenbøꞌyajø.
5 Pero mitz ñømdamba que oꞌca
Como toꞌtipø pønse ityajpa. Oꞌca
pøꞌnis ñøjapya jyata o myama: toꞌtipøꞌis ñøvitpa toꞌti tøvø, maṉba
“Jiꞌn mus mi ṉgotzova porque quecyaj myeꞌchcøꞌy tzatøjcomo.
lo que maṉbapønaꞌṉ mi ndziꞌ, 15 Entonces Pedroꞌis ñøjay Jesús:
chamuse vaꞌcø ndø tzøcø, vaꞌcø mi mustambati que mumu lo que tøjcøpya
ndzøctam mi ṉgostumbretaꞌm. 7 Mi ndø aṉnaꞌcomo møꞌnba ndø tzejcomo,
ꞌyaṉgømaꞌcøꞌotyambapøte, viyuṉ y jøsiꞌcam putqueꞌtpati. 18 Pero lo
―Diosis cøꞌvej øjtzi vaꞌcø ṉgotzoṉ Pyøꞌnøy Jesusis macsycuy mil pøn
saṉ Israel cumgupyøn lo que ityaju 32 Entonces Jesusis vyejayaj
tocoyajupø borregose. ñøtuṉdøvø y ñøjayaju:
25 Pero yomoꞌis cyønuꞌc tome
―Yøṉ pøndaꞌm ndoyaꞌṉøyajpøjtzi
Jesús y cyutcøneꞌcayu y ñøjayu: porque tuꞌcay jama ityajpamø
―Øjtzø mi Ṉgomi, mitz tø cotzova. øtzjiꞌṉ yøꞌqui y ja it ti vaꞌcø
26 Y Jesusis ꞌyaṉdzoṉu:
cyuꞌtyajø. Jiꞌn suni yac maṉyajø
―Jiꞌnø mus mi ṉgotzova porque jana cuꞌti, uytim myochquecyaj
mitz jiꞌndyet mi Israel pøn, y vaꞌcø tuꞌṉomo oseꞌis.
ṉgotzoṉ jiꞌdyet Israel pøn es como 33 Entonces ñøjayaj Jesús
16
ñøtundøvø que vaꞌ jana chajmay Tyøvø øtz maꞌṉbø mini ø Janda
ni iyø que jetømete Cristo Diosis Diosis myøjaꞌṉoꞌmajcuꞌyomo ñe
cyøꞌvejupø. ꞌyaṉgelesjiꞌṉdaꞌm. Y jicsyeꞌc maꞌṉbø
ndziꞌyaj tumdum pøn cyoyoja.
Jesusis chamu que maṉba yaj caꞌtøji Chøjcuꞌis vøjø maꞌṉbø ndziꞌ vøjpø
21 Jicjama Jesusis cyoyoya, y ja chøcøpøꞌis vøjø, jetseti
chaꞌmaṉvactzoꞌtzayaju ñøtuṉdøvø maꞌṉbø cyoyojqueꞌt jiꞌn vyøjpø tijiꞌṉ.
que tiene que vaꞌ myaṉ Jerusalén 28 Viyuṉsye mi ñøjandyaꞌmbøjtzi,
oyuꞌcam caꞌe øtz mumu Pøꞌnis chøṉ yatziꞌajcuy y yac put ṉgaꞌeꞌis
Tyøvø. chocoꞌyomo, y misma hora tzojcu.
10 Entonces ñøtuṉdøvøꞌis ꞌyocꞌvaꞌcyaj
19 Después neꞌti ꞌyoꞌnøyaj Jesús
18
22 Cuando tumøꞌom vityaj Jesús Mismo jic tiempo
ñøtuṉdøvøjiꞌṉ Galilea nasomo, ñøtuṉdøvøꞌis cyønuꞌcyaj
Jesusis ñøjayaju: Jesús y ꞌyocvaꞌcyaju:
―Pøꞌnis chøṉ Tyøvø øjtzi maṉba ―¿Ipø pønete más myøjaꞌṉombø
tziꞌocuyajtøj pøꞌnis cyøꞌomdaꞌm. aṉguiꞌmbamø tzajpombø Dios?
23 Y pøꞌnis maṉba yaj caꞌyaj øjtzi, y
2 Entonces Jesusis vyejay cheꞌpø
tuꞌcay jamapit minba yac visaꞌtøji. une y yac teꞌn cujcomo. 3 Y ñøjayaj
aunque iꞌis isindziꞌpa jic une jujche y tocopa tumø, ¿ti chøcpa? Pues
vaꞌcø chøc yatzitzocoꞌyajcuy, jic jiṉdi chacpa noventa y nueve
isindziꞌupøꞌis yatzitzocoꞌyajcuy cotzøjcøꞌmø y tocoyupø borrego
maṉba castigatzøctøj vøti. Oꞌca cyenvitpa vaꞌ myeꞌtza. 13 Y oꞌca
toya nascøspø pøꞌnis, porque vøti ijtupø ndø Janda Diosis ni tum jiꞌn
it isindziꞌpapøꞌis tyøvø vaꞌcø chøc syuni vaꞌcø tyocoy yøṉ cheꞌtaꞌmbø.
yatzitzocoꞌyajcuy! Jetsetaꞌmbø tiene
que vaꞌcø ityajø; pero ¡vøti maṉba Hay que vaꞌcø ndø yaj cøtocoy
is toya isindziꞌpapøꞌis tyøvø vaꞌcø ndø tøvø cyojajiꞌ
chøc yatzitzocoꞌyajcuy! 15 ”Oꞌca mi ndøvøꞌis mi
8 ”Jetcøtoya oꞌca mi ṉgøꞌis mi
ⁿyacsutzøcpa, cømavø vaꞌcø oꞌnøy
ṉgosoꞌis mi ñøtocopya, tøcspøꞌø, tumgøꞌy jicø y tzajmay que it
y patzpøꞌø; porque más vøjø cyoja. Y oꞌca vyøꞌmøpyati, maṉba
cøꞌtyucupø costyucupø vaꞌcø mi mi it vøjø jetjiꞌṉ. 16 Pero oꞌca jiꞌn
7 Y fariseoꞌis ñøjmayaju:
―Yac miñaj une øtzcøꞌmø, u mi
―Entonces ¿por qúe ꞌyaṉquiꞌm yaꞌinductamu. Porque jetsepøꞌomo
Moisesis que oꞌca pøꞌnis chacpa aṉguiꞌba tzajpombø Dios.
yomo, vaꞌcø chiꞌ coꞌtøjcajaṉvajcuy 15 Entonces unecøstaꞌm cyot cyøꞌ;
28 Y Jesusis ñøjayu:
jamasyeꞌṉomo; jetseti chøjqueꞌt las
―Viyuṉsye mi nøjandyaꞌmbøjtzi, tressyeꞌṉomo. 6 Entonces cyomiꞌis
yaj caꞌtamø vaꞌcø ndø cøpøctamø”. Pero ñaꞌchaj vøti pøn, porque
39 Y ñucyaju, ñøputyaj uva nipiꞌomo,
vøti pønis vyaꞌṉjamyaju que
y yaj caꞌyaju. Jesús tzaꞌmaṉvajcopyapøte Diosis
40 Entonces cuando vituꞌpa
cyøꞌvejupø.
vøꞌnas, ¿ti maṉba chøjcayaj
cuidatzøcyajpapøꞌis nipi vøꞌnasis? Jujche chøcyajpa cuando
41 Ñøjayaju: it coꞌtøjcajcuy
22
oꞌca pøn caꞌpa y jiꞌn chac une, tiene ijtunaꞌṉ tum jeꞌtom aṉmaꞌyopyapø
que vaꞌcø pyøjcay yomo myuquiꞌis aṉguiꞌmgujiꞌṉ, jeꞌis chøjquisu a ver
vaꞌcø ityaj ꞌyune por cuenta que oꞌca yac vøṉbøꞌpa Jesús. ꞌYocvaꞌcu,
ꞌyatziꞌse ꞌyune. 25 Pues ijtunaꞌṉ
ñøjayu:
øjtzomo cuꞌyatyaꞌmbø tøvø. Vinbø 36 ―Maestro, entre ijtuse
23
ñømdamba que jiꞌndyet pyena mus isindziꞌ ni iyø, jetse mitz jiꞌn
vaꞌcø chøcø aunque altarcøs chamø. mus mi aṉmay mi ndøvø. Porque
Pero oꞌca chamba: “Ndzaꞌmbøjtzi como si fuera vaꞌcø ndø nømbut
altajrom tziꞌtøjupø ticøsi que jetse usu cuando ñøjquejcøpya usuꞌis ndø
maꞌṉbø ndzøqui”. Entonces mi ujcuy, vaꞌcø jana ndø ndzøꞌtø usu,
ñømdamba que tiene que vaꞌcø pero camello copøn vaꞌcønaꞌṉ ndø
chøcø. 19 ¡Mi ⁿjyovindaꞌm y jiꞌn
tzøꞌtø; jetse mi ndzøctamba. Porque
mi ṉgyønøctøyøtyame! Altar más uspø aṉguiꞌmguy mi yaj coputpa,
valetzøcpa que altajrombø tziꞌtøjcuy, pero más myøjaꞌṉombø aṉguiꞌmguy
porque altajris cyømasaꞌnøpya jiꞌn mi ndzøjcay cuenda.
tziꞌtøjcuy. 20 Pues iꞌis chambøcpa
25 ”¡Lástima mijtaꞌm
24
jama más maṉba isyaj toya yomo ijtumø caꞌupø, jen tuꞌmyajpa juꞌqui.
jiꞌndyet tyumbø, y ijtuꞌis ꞌyune
yac tzuꞌtzpapø. 20 Pero vaꞌctam
Chamba que maṉba min
Dioscøsi vaꞌcø jana mi mbyotyam mumu Pøꞌnis Tyøvø
pacac aṉsøꞌṉomo o sapøjcuy 29 ”Entonces cuando cøjtuꞌcam jic
jamaꞌomo. 21 Porque jic jama maṉba
toyaꞌiscuy, misma hora maṉba tuꞌyi
it myøjaꞌṉombø toyaꞌiscuy. Desde jama, y poya jiꞌndi ma syøꞌṉgueꞌte;
que tzoꞌtz nasacopac nunca ja istøj tzapcøspø matza maṉba quecyaje, y
jetsepø, hasta jicsyeꞌc ma istøji, y tzajpom ityajupø pømiꞌøyupø tiyø
jøsiꞌcam nuṉca jiꞌn ma istøjqueꞌt maṉba micsyaje. 30 Jicsyeꞌc maṉba
mustamba que maṉba tøjcøy tiyø ora øtz maꞌṉba mini, øjchøṉ mi
jaꞌmaṉsøṉ. 33 Jetsetiqueꞌt cuando
ndø Comi. 43 Pero quiꞌpsminø que
oꞌca maṉba mini øjtzi mumu Pøꞌnis ñiꞌaṉjajmu oꞌca ma mini, je jama
chøn Tyøvø. 40 Jicsyeꞌc maṉba ityaj
nuꞌcpa je coyospapøꞌis cyomi, y
metz pøn nø yosyajupø tzaꞌmomo, nuꞌcpa je ora jiꞌn nø myusuꞌc oꞌca
tum maṉba nømandøji, tum maṉba ma nuꞌqui. 51 Entonces vøꞌtøjquis
25 ”Maṉba ndzaꞌmaṉvaque
jujche tzajpomopø
Diosis ꞌyaṉguiꞌmguy. Es como
jana coꞌøṉguy ijtamø mientras mi
ndø ⁿjoꞌctamba øjtzi; porque jiꞌn mi
mustame tiyø jama tiyø ora maꞌṉbø
majcay papiñomo maṉbaꞌis mini, øjtzi mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø.
ꞌyaꞌmyaj coꞌtøjcajcuy. Ñoꞌajiꞌṉ
maṉyaju vaꞌcø ñoꞌa tzoṉyaj pøn Jujche yac yosyaj tumin
maṉbapø coꞌtøjcaje. 2 Pero ityaj
coyosyajpa pøꞌnis
mosay quiꞌpsocuꞌyøyajupø, y Jesús aṉmaꞌyoꞌyaꞌṉøyu, nømu:
mosay ja ñøꞌitøꞌis quiꞌpsocuy. 14 ―Como tum pøn oyu paschøc
presoꞌomo; porque oꞌca jetse mi que jendi ijtu, cyømin Jesús tum
istamunaꞌṉ nø mi ndyoyaꞌisupø, mi yomoꞌis. Je yomoꞌis ñøꞌmin tum
ndoyaꞌṉøtyamunaꞌṉtzi”. 45 Entonces
alabastro tzaꞌpø cojtocuy ijtupøꞌom
øtz maꞌṉbø ꞌyandzoṉyaje: suñi viquicpapø perfume vøti
“Viyuṉsye mi ndzajmatyaꞌmbøjtzi; coyojapø. Y mientras que Jesús
cuando ja mi ndoyaꞌṉøytamø poꞌcsunaꞌṉ mesacøꞌmø, yomoꞌis
aunque jutipø pøn aunque ja itøꞌis cyøtijtøjay cyopac perfumejiꞌṉ.
ꞌyaṉguiꞌmguy; jetse ndøvø ja mi 8 Pero cuando Jesusis ñøtuṉdøvøꞌis
ñøjayaj Jesusis:
Cham Jesusis que Pedro ma ―Nø mayaꞌcoꞌnu ø ndzocoy como
nømi que jiꞌṉ ispøc Jesús maṉbase caꞌe. Yøꞌc tø joꞌctamø, jana
30 Entonces vañaj tum vane y coꞌøṉguy ijtam øtzcøtoya.
después tzuꞌṉyaju maṉyaj Olivo 39 Entonces Jesús maꞌṉaṉøcyeꞌt
64 Jesusis ꞌyaṉdzoṉu:
menaꞌcom chambøjcay Diosis ñøyi
―Øjchøṉø jic mi ndzamuse. Y vaꞌcøti ñømø:
también mi ndzajmatyaꞌmbøjtzi que ―Jiꞌnø ngoꞌispøc je pøn.
jøsicam maṉba mi ndø istam øjtzi 73 Y usyaṉ horacøsi jen ityajupøꞌis
27
67 Entonces vyiꞌnøc
Y søꞌṉbøꞌnømuꞌcam,
tzujøyaju y chaṉyaju. Eyapøꞌis mumu pane coviꞌnajøꞌis
vyiꞌnøctzaꞌṉøyaju. 68 Y ñøjayaju:
y Israel pøꞌnomdaꞌmbø tzambøꞌnis
―Oꞌca mijtzete Cristo, tø tzajmay quiꞌpscøpoꞌyaju jujche vaꞌcø yaj
iꞌis mi nchaṉu. caꞌyaj Jesús. 2 Y myoꞌcsyaju jetse
22 Y Pilatoꞌis ñøjayaju:
pyøjcayaj cyøꞌombø cuy y jetjiꞌṉ
―¿Y yøṉ Jesús, ñøjayajpapø Cristo, jyoꞌtznacsnacsvøyajpanaꞌṉ
ti nøndzøcpa yøṉø? cyopajcøsi. 31 Jetse quiꞌtzcuꞌajyaj
jiꞌn mus yaj cotzoca. Oꞌca jicø Jesús visaꞌu, putyaj chatøjcomo
ndø Aṉguiꞌmbataꞌm tø øtz Israel y tøjcøyaj masanbø Jerusalén
pøndaꞌm chøṉø, ¿tiꞌajcuy jiꞌṉ myøꞌn gumguꞌyomo, y vøti pøꞌnis isyaju je
cruzcøsi yøti? Oꞌca møꞌnbanaꞌṉ caꞌyajupø lo que oyu visaꞌyaje.
cruzcøsi, ndø vaꞌṉjamdambanaꞌṉ. 54 Pero cuando caꞌ Jesús,
muspaꞌcsyeꞌṉomo. ñøjayaju:
66 Entonces maṉyaju y
―Uy ñaꞌtztame. Ma tzajmayaj ø
ꞌyaṉgaꞌmyaj møꞌchøqui tzatøc. ndøvø vaꞌ myaṉyaj Galilea nasomo.
Syelloꞌøyaj tzaꞌ aṉgaꞌmupøjiꞌṉ y jen Jeṉ maꞌṉbø isyaje.
chacyaj maṉbaꞌis cyoqueñaje.
Lo que chamyaj soldadoꞌis
Visa Jesús 11 Pero
mientras nømnaꞌṉ
28 Entonces cøjtuꞌcam
saꞌpøjcuy jama, cuando
maṉbaꞌcam søꞌṉbønømi semana
myaṉyaj yomo, maṉyajqueꞌt
Jerusalén gumguꞌyomo metzcuy
tuꞌcay maꞌs cyoqueñaj tzatøc, maṉ
tzoꞌtzcuy jama, maṉ ꞌyaꞌmyaj chajmayaj pane coviꞌnajø mumu ti
tzatøc María Magdalenaꞌis y tyujcuse. 12 Entonces tuꞌmyaj pane
syuchajø. 13 Y ñøjayaju:
isyaj Jesús; cyujnejayaju; pero
―Yøꞌcse nømdamø: “Mindamu jeꞌis venetaꞌmbø metzaṉdzocoꞌyajyaju.
ñøtuṉdøvø tzuꞌcøsi y nuꞌmnømaṉyaj Vyaꞌṉjamyajtoꞌpa, jana
cyoṉña, øṉdamuꞌcseꞌṉomdiꞌtzi”. vyaꞌṉjamyajtoꞌa. 18 Entonces Jesusis
libruꞌomo; jen chamba que Diosis copøn bøcpø y chec vatcuy nacapø;
ñøjay ꞌYune: cyøꞌspanaꞌṉ aju, y cyuꞌtpanaꞌṉ
Otz ṉgøꞌvejpøjtzi nuꞌcscuy tzinu. 7 Juaꞌnis chajmayaj pøndaꞌm
68
69 San Marcos 1
2 Jicsyeꞌcti tuꞌmyaju sone pøn hasta maṉu; aunque iꞌis isu. Cuando
que tas tøc y ja mus tøjcøyaj más, isyaj jic tzojcu, mayaꞌtzoꞌchaju y
y aṉdyuṉgøꞌmø umneyajqueꞌtu. vyøcotzøcyaju Dios. Nømyaju:
Y Jesusis chaꞌmaṉvac vøjpø ote. ―Nunca ja ndø istam yøcse
3 Y ñømiñaju pøn jiꞌn musipø
chøcpapøꞌis.
vitø porque caꞌepønaꞌṉete.
Macsyaṉbønbøꞌis cyapnønuꞌcyaju. Jesusis vyejay Leví
4 Pero como vøtinaꞌṉ ityaj pøn,
13 Jøsiꞌcam maṉqueꞌt Jesús
ja mus ñønuꞌcyajø mero ijtumø majraṉvini y mumu pøn miñaj
Jesús. Entonces ꞌyaṉvacyaju jetcøꞌmø. Y Jesusis ꞌyaṉmayaju.
møji tøjcøcopac ijtumø Jesús. 14 Entonces Jesús nømnaꞌṉ cyøjtu y
vøjpø tiyø, o vøja vaꞌcø ndø tzøc jiꞌn Jesús, cujneyaju Jesuscøꞌmø y
vyøjpø tiyø? ¿O vøja vaꞌcø ndø yaj vejyaju, ñøjmayaju:
cotzoca ndø tøvø, o vøja vaꞌcø ndø ―¡Mijtzømete Diosis ꞌYune!
yaj caꞌø? 12 Y Jesusis ꞌyøjnayaju
7 Y
Jesús tzuꞌnyaj ñøtuṉdøvøjiꞌṉ chiꞌyaj jic pøn aṉguiꞌmguy
maṉyaj majraṉvini, y maṉ pyaꞌtyaj vaꞌcø yac tzocyaj caꞌetaꞌmbø
vøti pøꞌnis Galilea nasomdaꞌmbøꞌis y vaꞌcø mus yac tzacyajø pøn
y Judea nasomdaꞌmbøꞌis. 8 Cuando
yatzipø espiritu. 16 Yøṉdaꞌmete
4
28 Viyuṉsye mi nøjmandyaꞌmbøjtzi,
historiajiꞌṉ vøti coꞌma aṉguiꞌmocuy
Diosis yaj cøtocojayajpa aunque ñøjayaju:
75 San Marcos 4
y tzojcu y tøꞌmaju vøjø. Veneꞌcsyeꞌṉomo quec ijtumø tzeja nas tzaꞌcøsi, jetse
tum kilo nijpu chiꞌ treinta kilo; vene pøꞌnis myañajpa ote y yøti
veneꞌcsyeꞌṉomo tum kilo nijpu chiꞌ pyøjcøchoṉyajpa casøpya. 17 Y
22 Jetsetiqueꞌt ja it ni ti anmaꞌyocuy
yeꞌṉba y mas møjaꞌajpa que aunque
nuꞌm dzamdøjupø que jiꞌn maṉbapø jutipø taꞌnø, y itpa møjapø ꞌyaṉmaṉ.
mustøji. 23 Oꞌca it mi ṉgoji,
Hasta sititvityajpapø palomaꞌis
cømaꞌnøtyamø. muspa chøcyaj ñoꞌsa cyømøṉgøꞌmø.
24 Y Jesusis ñøjmayaju:
39 Jicsyeꞌc
Jesús saꞌu, y ꞌyojnay ―Ø nøyi, Legión. Jetse ø nøyi
sava, y ñøjmay nøꞌ: porque sonetaꞌmbø chøꞌṉø.
―¡Vøṉneyø! 10 Entonces je yatziꞌajcuꞌis
ⁿvyaꞌṉjajmondyame? ñøjayaju:
41 Jictaꞌm naꞌtzcoꞌñaju,
―Tø cøꞌvejtamø yoyaꞌomdaꞌm
nañøjmayajtøju: vaꞌcø mi ndø yac tøjcøtyam
―¿Ipø pøꞌnacsqueꞌte? Hasta jeꞌtomdaꞌm.
savaꞌis y nøꞌis cyønaꞌtzøyajpa. 13 Entonces Jesusis chiꞌyaj permiso.
tyumin; y ja choca, sino mas pømiꞌaj isyaj jujche nø cyøtasyaj sone pøꞌnis,
cyaꞌcuy. 27 Yøṉ yomoꞌis myan nø
y nømnaꞌṉ cyøvoꞌyaju y cyøvejyaju
chamdøjupø tinaꞌṉ nø chøc Jesusis. vøti porque caꞌ une. 39 Jesús tøjcøyu
Juan, porque myusu que vøpø cyøꞌveju tum soldado vaꞌcø maṉ
pønete, y Diosis vyiꞌnaṉdøjqui yaj caꞌ Juan y ñømijnay cyopac.
cøvajcøyupøte. Por eso Herodesis Soldado tzuꞌṉu, maṉ presoꞌomo,
cyoquen Juan vaꞌcø jana yacsutzøc y tyøcspøjay Juaꞌnis cyopac. 28 Y
mumu pøn vaꞌcø maṉ cyuꞌtcuy juyaj pøn maṉyajuꞌcam, quiꞌm Jesús
ñeꞌcø vyingøtoyataꞌm tometaꞌmbø cotzøjcøsi vaꞌcø maṉ ꞌyoꞌnøy
riberaꞌomo y coloniaꞌomo, porque ja Dios. 47 Cuando piꞌtzøꞌajnømu,
7 Nuꞌcyaj Jesuscømø
fariseoꞌis ꞌyaṉmaꞌyocuy
ñøꞌityajupøꞌis, y metzcuy tuꞌcay
que Diosis ñeꞌ.
8 Y ñøjayajqueꞌtu Jesusis:
que putpa ndø tzocoꞌyomo, jeꞌtis tø yomoꞌis que jen it Jesús. Yomoꞌis
yaj cojapaꞌtpa. 16 Oꞌca ijtam mi ngoji,
ñøꞌijtu tum yomꞌune ñøcꞌijtøyupø
cømaꞌnøtyamø. yatziꞌajcuꞌis. Yomo pronto minu
17 Cuando Jesusis ꞌyoꞌnøyutzacyaj
Jesuscøꞌmø y japcøneꞌc vyiꞌnaṉdøjqui
pøn y tøjcøy tøjcomo, entonces vaꞌcø vyaꞌcay pyasenciaꞌajcuy.
ñøtuṉdøvøꞌis ꞌyaṉgøvaꞌcyaj yøcsepø 26 Yøṉ yomo emøcpø yomote,
―Ijtu nømyajpapø que mijtzimete min paꞌtø, tiene que vaꞌcø cyapqueꞌt
Juan mi ñøꞌyøꞌombapø; eyapø cruz y vaꞌcø min paꞌtø. 35 Porque
nømyajpa que mijtzimete Elías; oꞌca jiꞌn sun cyaꞌø øtzcøtoya, maṉba
eyapø nømyajpa que mijtzimete iyø tocoye: pero oꞌca caꞌpa øtzcøtoya
jutipø tzaꞌmaṉvajcopapø. y vøjpø otecøtoya, cotzocpa.
29 Entonces Jesusis ñøjayaju:
36 ¿Porque jujche vøꞌajpa pøn oꞌca
6 Jetse
nømu porque jiꞌnaꞌṉ myus Y ityajqueꞌtutinaꞌṉ aṉguiꞌmguy
ti vaꞌcø chamø; porque naꞌtzcoꞌñaju. myusyajpapøꞌis que ñøꞌonguipyaju
7 Entonces min oꞌna y cyømøṉ
Jesusis ñøtuṉdøvø. 15 Cuando isyaju
mumu Pøꞌnis Tyøvø tiene que vaꞌcø yatzipø espirituꞌis isuꞌc Jesús,
toya isø, y jiꞌn ma pyøjcøchoṉyaje. ṉgaꞌe yac tuꞌyu; y quejcu nasomo,
13 Pero mi ndzajmatyaꞌmbøjtzi que
pitivijtu y aṉꞌuputeju. 21 Entonces
14 Y
entonces Jesús y vityajupøjiꞌṉ espirituꞌis yaj quecpa juctyøjcomo
vituꞌyaj ityajumø eyataꞌmbø o nøꞌcøꞌmø vaꞌcø yaj caꞌø. Pero
ñøtuṉdøvø. Y isyaju vøti pøn que oꞌca muspa mi ndø yac tzojcayø, tø
nø vyocøvituꞌyajupøꞌis ñøtuṉdøvø. toyaꞌṉøtyamø y tø cotzoṉdamø.
San Marcos 9 88
it yomojiꞌṉ. 8 Y myechcøꞌtyaꞌm
18 Jesusis ñøjayu:
tumøꞌajyajpa. Entonces jiꞌndyet ―¿Tiꞌajcuy mi ndø nøjapya que
metzcuy, sino tumbøtite”. 9 Por eso
øtz vøjpø chøṉø? Porque ja it ni i
lo que tyumøtzøjcupø Diosis, uy yac vøjpø sino solo Diosti vøjø. 19 Mitz
vaꞌcø ndzøcø vaꞌcø mbaꞌt jiꞌn yajepø ―Pøꞌnis jiꞌn mus yaj cotzocyaj
quenguy? vyin, pero Diosis muspa yaj
91 San Marcos 10
29 Jesusis ꞌyandzoṉu:
maṉba nacstochøcyaje, y maꞌṉbø
―Viyuṉsye mi ndzajmatyamba, cøchujchujvøyaje chujvinjiꞌṉ, y
chacyajpapøꞌis tyøc, ꞌyatzi, chøtzø, maꞌṉbø yaj caꞌyaje; pero tuꞌcay
myuqui, jyata, myama, yomo, jamacøsi maꞌṉbø visaꞌe.
ꞌyunetaꞌm, nas para øtzcøtoya, y
vøjpø otecøtoya, 30 jeꞌis maṉba
Lo que ti vyaꞌcyaj Jacoboꞌis y Juaꞌnis
pyøjcøchoṉyaje mas vøti yøti 35 Entonces Jacoboꞌis y Juaꞌnis
yøṉ nasacopajcøsi. Maṉba cyønuꞌcyaj Jesús. Jacobo y Juan
pyøjcøchoṉyaj cien veces más Zebedeoꞌis ꞌyunetaꞌmete. Ñøjayaj
lo que chacyajupø, que sea tøc, Jesús:
ꞌyatzi, chøtzø, myuqui, myama, ―Maestro, suꞌnbøjtzi vaꞌcø mi
ꞌyune, o nas. Pero también ndzøc øtzcøtoya lo que maṉbapø
maṉba yacsutzøctøji. Y minbapø ⁿvaꞌctame.
tiempoꞌomo jiꞌn ma yaj cyenguy 36 Jesusis ñøjayaju:
calleꞌomo y pyuꞌpøꞌyaju. 5 Y
9 Nø vyiꞌnajyajupø y nø minajupø
ñøcøtyaj ni tiyø masandøjcomo. 17 Y
tyøjcomo vaꞌcø ñøput aunque tiyø. Pøꞌnis chøṉ Tyøvø. Øtz maꞌṉbø
16 Y tzaꞌmomo nø yosupø mas vøjø
min oꞌnaꞌcøsi pømiꞌøcyoꞌnupø
vaꞌcø pyotyucø, vaꞌcø jana vyituꞌø y møjaꞌṉ søꞌṉbapø. 27 Entonces
caꞌyajpa borrego vaꞌcø cyotzøcyajø, øjtzi Pøꞌnis chøṉ Tyøvø maꞌṉbø caꞌe
ñøtuṉdøvøꞌis ñøjayaj Jesús: jujche jachøꞌyuse totocøsi. Pero algo
―¿Jut sunba mijtzi vaꞌcø maṉ maṉba toyaꞌis jic pøn maṉbapøꞌis
vøjøndzøctam pascua søṉguꞌtcuy? tziꞌocuyaje. Mastinaꞌṉ vyøjom putpa
13 Entonces Jesusis cyøꞌvejyaj
jic pøn oca ja pyøꞌnajønaꞌṉ.
metzcuy ñøtuṉdøvø, ñøjayaju: 22 Mientras nømnaꞌṉ cyuꞌtyaju,
―Mumu mitztaꞌm maṉba jujchese a ver oꞌca muspa yaj cotzoca, vaꞌcø
ndyuctame yøṉø tzuꞌcøsi cuando mi jana ñøcøt toya lo que maṉbanaꞌṉ
istamba jujche nøtzøcyajuse øjtzi. ñøcøt jic ora. 36 Ñøjayu:
mismo tzuꞌcøsi, antes que menac ꞌyoꞌnøcyeꞌt Dios mismo otejiꞌṉ jujche
vejpa ṉgaylu, maṉba mi ñømi tuꞌcay ꞌyoꞌnøyuse viꞌna. 40 Y minu y øṉupø
15
Nømu Pedro que jiꞌn cyomus Jesús Cuando søꞌṉbønømuꞌc,
66 Pedro cøꞌyi ijtu tøjøcøꞌmø tuꞌmyaj pane coviꞌnajøtaꞌm
cuando nuꞌc tum coyomo pane y tzambøndaꞌm y aṉguiꞌmguyjiꞌṉ
coviꞌnajøpøꞌis tyøjcom yospapø. aṉmaꞌyoyajpapø y mumu
67 Cuando jeꞌis isu Pedro nø
aṉguiꞌmyajpapø Israel pøꞌnis
syamupø, ꞌyaꞌmaṉgaꞌu y ñøjayu: ñeꞌtaꞌm. Tuꞌmyaju y quiꞌpscøpoꞌyaju
―Mitz también tuꞌmbac mi jujche vøj vaꞌcø chøcyajø. Entonces
ⁿvyitpanaꞌṉ jic Jesús Nazaret myocsyaj Jesús y ñømaṉyaju
cumgupyønjiꞌṉ. aṉguiꞌmbapø Pilatoꞌis vyiꞌnaṉdøjqui.
68 Pero Pedroꞌis ja vyaꞌṉjajmø,
2 Y Pilatoꞌis ꞌyaṉgøvaꞌc Jesús:
jiꞌnø vaṉjajme. Jiꞌnø ṉgomus jic pøn ñøquipyaj gobierno y oyupø yaj
nø mi ndzamdamupø; ispa Diosis. caꞌoyaje. Jeꞌtomo ijtunaꞌṉ tum
105 San Marcos 15
16 Cuando cøjtuꞌcam
sapøjcujyam, maṉ jyuyaj
suñi viquicpapø perfume María
vyoꞌyaju. 11 Cuando Mariaꞌis
que Jesús maṉba viꞌna maṉ Galilea y nøꞌyøpya, cotzocpa. Pero iꞌis jiꞌnø
nasomo. Jeni maṉba mi istam Jesús vaꞌṉjajme, tocopya. 17 Y yøcsetaꞌmbø
109
San Lucas 1 110
yac vituꞌyaj Cyomi Dioscøsi mi ndø Comiꞌis, yac isø une vaꞌcø jana
ⁿuneꞌis. 17 Antes que maṉba min
conocyaj pøꞌnis”.
ndø Comi, mi ⁿune maṉba yose
Eliasis quiꞌpsocujiꞌṉ y pyømijiꞌṉ; Angelesis chajmayu que
jata vaꞌcø yac sunvøjøtzøcyaj ꞌyune, maṉba pøꞌnaj Jesús
y jiꞌn cønaꞌtzøꞌoyajepø maṉba yac 26 Tujtaypoyapit Diosis cyøꞌvey
nøꞌityaj vøjpø quiꞌpsocuy. Jetse angeles Gabriel tum cumguꞌyomo
maṉba chøqui vaꞌcø ityaj jajmecøs ñøyipøꞌis Nazaret, Galilea nasomo.
cumgupyøn vaꞌcø pyøjcøchoṉyaj 27 Cyøꞌveju vaꞌcø maṉ tyuꞌn tum
39 Joseꞌis
y Mariaꞌis chøcyaju ñømayaꞌyaju, y ñøjmay Jesús
como ijtuse jachøꞌyupø ndø myamaꞌis:
San Lucas 2, 3 116
tøꞌmøyi; jetse Dios listo yøti vaꞌcø cyøpinyaj pøn. Y como vøjpø pyuj
cyastigatzøcyaj mumu pøn jiꞌn ndø tuꞌmba vaꞌcø ndø aṉneꞌṉga, y
chøquipøꞌis vøjpø tiyø. ñaca ndø pyøṉbøꞌjapya, jetse jeꞌis
10 Y vøti pøꞌnis ꞌyocvaꞌcyaj Juan:
maṉba yac tuꞌmyaj vøjtaꞌmbø pøn
―¿Jujche vøjø vaꞌ ndzøctamø? tyøjcomo, y yatzitaꞌmbø maṉba
11 Y ꞌyaṉdzoṉ Juaꞌnis ñøjmayaju:
pyonbøꞌyaj jiꞌn tuꞌyipø juctyøjcomo.
―Ijtupøꞌis tyucu metzcuy, vøj 18 Jetse y vøti eyapø otejiṉ
13 Y Juaꞌnis ñøjmayaju:
Herodesis chøjcaṉøy más yatzipø
―Lo que myarcatzøcpacsyeꞌṉomo tiyø porque yac somdøj Juan
aṉguiꞌmbaꞌis, jeñcheꞌṉomdi presoꞌomo.
vaꞌctamø. U mi ṉgocøjtamu.
14 ꞌYocvaꞌcyajqueꞌtuti soldadoꞌis:
Jesús ñøꞌyøy Juaꞌnis
―Y øtztaꞌm, ¿jujche vøjø 21 Peroantes que vaꞌ yac
ndzøctamø? somdøj Juan, cuando mumu
Y ñøjmayaj Juaꞌnis: pøndaꞌm nøꞌyøyaju, también Jesús
―Uy mi ndzøcnaꞌtztam ni iyø, ni nøꞌyøcyeꞌtu. Y mientras que Jesusis
u mi ṉgøsujtzatyam ni iyø vaꞌcø mi nømnaꞌṉ ꞌyoꞌnøy Dios, aṉvac tzap.
ngønuꞌmdamø. Y conformeꞌajtamø 22 Y møꞌn Masaṉbø Espiritu Santo
5 Y ñømaṉ yatziꞌajcuꞌis yeꞌṉupø aṉmaꞌyopyanaꞌṉ conocscuy
cotzøjcøsi y isindziꞌ usyaṉ oracøsi tøjcomdaꞌm, y mumu pønis
mumu cumguy ijtuse nascøsi. 6 Y vyøpøpøngotzøcyaj Jesús.
ñøjay yatziꞌajcuꞌis:
―Maṉbø mi yac møjaꞌṉomaje, Jesús oy Nazaret cumguꞌyomo
maꞌṉbø mi yac anguiꞌm hasta 16 Y Jesús nuꞌc Nazaret
vindujcuꞌcsyeꞌṉom cumguy, porque cumguꞌyomo jujnaꞌṉ chojcumø, y
aṉguiꞌmguy øjtze neꞌ, y ndziꞌpøjtzi saꞌpøjcuy jamaꞌomo, como ijtuse
i suꞌnbø ndziꞌø. 7 Oꞌca mitz ndø
cyostumbre, tøjcøy conocscuy
cujnejapya y mi ndø cønaꞌtzøpya, tøjcomo y teꞌñchuꞌṉu vaꞌcø
jetse mumu aṉguiꞌmguy mijtze neꞌ. tyuꞌnayaj toto. 17 Y chiꞌyaj Jesús
8 Pero Jesusis ñøjayu: tzaꞌmaṉvajcopyapø Isaiasis libru, y
―Tzuꞌṉ øtzcøꞌmø mijtzi Satanás, Jesusis ꞌyaṉvajcu y pyaꞌtu jujnaꞌṉ it
jiꞌnø mi ṉgønaꞌtzøyi porque yøcse jachøꞌyuse:
jachøꞌyupøte Dios libruꞌomo; 18 Ndø Comiꞌis Espiritu øtzjiꞌṉbøte.
nømba: “Cønaꞌtzøy mi Ṉgomi Dios y Porque jeꞌtis cøpiꞌṉøjtzi y tziꞌø
solo jete muspa mi ⁿyosayø”. aṉguiꞌmguy vaꞌcø ndzajmay
9 Entonces yatziꞌajcuꞌis ñømaṉ pobretaꞌmbø pøn vøjpø ote;
Jesús Jerusalén gumguꞌyomo Cøꞌvejøjtzi vaꞌcø yac tziꞌṉbøyaj
y ñøquiꞌm møji Israel pøꞌnis mayaꞌyajpapø;
myasandøc torrecøsi, y ñøjmayu: vaꞌcø ndzajmayaj
―Oꞌca mijtzete Diosis ꞌYune, presoꞌomdaꞌmbø que maṉba
tøjmøꞌnø nasomo. 10 Porque
putyaje;
jachøꞌyupøte Diosis libruꞌomo: vaꞌcø ndzajmayaj toꞌtitaꞌmbø
Diosis ṉgyøꞌvejayajpa ñuꞌcscuy que maṉba isoyaje;
vaꞌ mi ṉguendatzøcyajø. vaꞌcø maṉ ṉgotzoṉyaj
11 Cyøꞌomo maṉba mi ñømaṉyaje vaꞌ yacsutzøcyajtøjupø.
jana mi ñejpinduc ni tzaꞌcøsi. 19 Cøꞌvejøjtzi vaꞌcø ndzamsajø
12 Jesusis ñøjayu:
que nøm ñuꞌc hora vaꞌcø tø
―Jiꞌn ø tøjmøꞌni porque toyaꞌṉøtyam ndø Comiꞌis.
chamupøte Diosis libruꞌomo: “Uy 20 Jencheꞌnom tyuꞌnu. Entonces
44 Jesusis chaꞌmaṉvajcayajpanaꞌṉ
ityajupø nømnaꞌṉ ñømayaꞌcomøꞌñaju
aṉguiꞌmbase Dios conocscuy vøtipø coque ñucyajupø. 10 Jetseti
5 Tumgojamaꞌomo Jesús
teꞌn Genesaret majraṉvini.
―Uy mi ñaꞌndzu; desde yøti
maṉba mi ṉgacpøꞌ mi ⁿyoscuy.
San Lucas 5 122
17 Ytujcu tumgojama que Jesús que øjtzi mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø
nømnaꞌṉ ꞌyaṉmaꞌyoy tøjcomo. nøꞌijtøjtzi aṉguiꞌmguy yøṉø nascøsi
Y Israel pøꞌnomo ityajunaꞌṉ vaꞌcø ⁿyaj cøtocojayaj pøꞌnis cyoja.
venetaꞌmbø ñøyipøꞌis fariseo. Jicsyeꞌc Jesusis ñøjmay jiꞌn
Fariseotaꞌm y anmaꞌyoyajpapø musipø vitø:
123 San Lucas 5
―Mitzø mi nøjmambyøjtzi:
teꞌnchuꞌnø, piṉ mi øṉguy, y mavø Tiꞌajcuy ja it Jesusis cyostumbre vaꞌ
mi ndøcmø. jyana cuꞌtø vyaꞌṉjajmocucyøtoya
25 Misma hora teꞌnchuꞌṉ mumu
33 Jicsyomo ñøjmayaj Jesús:
pøꞌnis vyiꞌnaṉdøjquitaꞌm, y pyin ―¿Ticøtoya Juaꞌnis ñøtuṉdøvø
ꞌyøṉupøcøsnaꞌṉ, y vyøcotzøcpa Dios jiꞌn cuꞌtyaje, jiꞌn ucyaje, mientras
maṉ tyøcmø. 26 Mayaꞌyaj mumu
que cyonocsyajpaꞌcsyeꞌṉomo; y
y vyøcotzøcyaj Dios, y mumunaꞌṉ jetsetiqueꞌt fariseoꞌis ñeꞌtaꞌmdi
naꞌchaj vøti, nømyaju: chøcyajqueꞌtpa; mientras mi
―Ndø istamu yøti mayaꞌcuy jiꞌn neꞌndaꞌm mi nønduṉdøvø cuꞌtyajpa
ndø istamepø nunca. ucyajpa mumu jamasye?
34 Jesusis ñøjmayaju:
28 Y cøyindzacpøꞌ mumu,
cuando pøn mapø coꞌtøjcaje yac
teꞌnchuꞌṉu, y maṉ pyaꞌte. tzuꞌṉdøjpa, jic jama ꞌyamigotaꞌm
29 Entonces Leviꞌis chøjcay
jiꞌn ma cuꞌtyaje jiꞌn ma ucyaje.
møjasøṉ Jesuscøtoya tyøjcomo. Y Jetsetiqueꞌt øtzqueꞌt; cuando øchac
itcomøꞌñajunaꞌṉ cobratzøjcoyajpyapø tzuꞌṉdøjqueꞌtpøjtzi, ø nønduṉdaꞌm
y eyataꞌmbø ñeꞌcjiꞌṉ poꞌcsyajupø jiꞌn ma cuꞌtyaj ucyajqueꞌt jic jama.
mesacøꞌmø. 30 Y fariseoꞌstaꞌm y
36 Entonces Jesusis ꞌyaṉmayaj
ityøpøꞌis cyoja vaꞌcø quiꞌpsvituꞌyajø, vinu, ni iꞌsam jiꞌn maṉ sun tyoꞌṉ
sino miꞌnøjtzi vaꞌcø ndzajmayaj jome vinu, porque maṉba nømi:
cojapaꞌtyajupø vaꞌcø quiꞌpsvituꞌyajø. “Pecapø más omba”.
San Lucas 6 124
jicsyeꞌcam min jojmoꞌaj nøꞌ, y nøꞌis øjtzi ja ꞌyaṉjajmø vøjø ø ⁿvin vaꞌ
ñucjoꞌy pømi tøc, pero ni ja yac maṉ mitzcøꞌmø. Oꞌca mitz mi
micsø, porque tzaꞌcøs noꞌjtzuꞌṉu. ndø tzoꞌyøjapya ø munchacho mi
49 Pero oꞌca aunque jutipø pøꞌnis
ondepit, entonces tzocpati. 8 Porque
myanba ø onde y jiꞌn chøc lo que it más aṉguiꞌmbapø que menos øjtzi,
ndzajmayupø; jetsepø pøꞌnis ja y ityaj ø soldado ø aṉguiꞌmguꞌyomo,
ñøꞌit vøjpø quiꞌpsocuy como tum y nøjaꞌmbyøjtzi tumø. “Mavø”, y
pøn chøjcupøꞌis tyøc, pero nascøs maṉba. Y eyapø nøjaꞌmbyøjtzi:
ñøtzuꞌṉu, ni ja ñipø. Nøꞌis ñuc jicø “Minø”, y minba. Y nøjaꞌmbyøjtzi
tøc pømi, y tumø hora yaj quejcu, y ø ndzøsi: “Tzøc yøṉø”, y chøcpa.
oy yajpøꞌ jej tøc. (Jetse øtz aṉguiꞌmba, pero mitz
masti mi ꞌyaṉguiꞌmba.)
Jesusis yac tzoc capitaꞌnis
9 Y myanuꞌøcti Jesusis yøṉø,
myuchacho mayaꞌu jetcøtoya. Y quenvituꞌu y
ja mbyaꞌtøjtzi vaꞌṉjajmopyapø
Israel pøꞌnomo como yøn pøn Juaꞌnis cyøꞌvejyaj
vaꞌṉjajmopyase. ñuꞌcscuy Jesuscøꞌmø
10 Y vituꞌyajuꞌcam tyøjcomo pøn
18 Y Juaꞌnis ñøtuṉdøvøꞌis
capitaꞌnis cyøꞌvejyajupø, pyaꞌtyaj chajmayaj ñeꞌc Juan mumu
tzojcupø myuchacho. yøcsetaꞌmbø tiyø chøjcupø
Jesusis. Entonces Juaꞌnis vyejayaj
Jesusis yac visaꞌ yaṉbajquis ꞌyune metzcuy ñøtuṉdøvø 19 vaꞌcø myaṉ
39 ―Vituꞌø mi ndøcmø y
―Ijtu iꞌis ø piꞌquisay ø nducu. Øtz
tzajmayajø jujchepø myøjaꞌṉombø aṉjajmøjtzi que put ø musocuy ø
tiyø chøc Diosis mitzcøtoya. ⁿvinomo vaꞌcø yac tzojcoya.
Y jetse maṉu y chaꞌmaṉgej mumu 47 Y myusuꞌjcam yomoꞌis que ja mus
ni i ja ityø. ñøtuṉdøvø:
13 Pero Jesusis ñøjmayaju:
―¿Y mitz ti mi ndzamdamba
―Mitz tziꞌtam cuꞌtcuy. mijtzi que iꞌchøṉø?
Y jeꞌtis ñøjmayaj Jesús: Y ꞌyaṉdzoṉ Simón Pedroꞌis:
―Ja ñøꞌijndam más pan sino ―Mijtzete Cristo Diosis mi
mosayti ijtu, y metzcuy coque ¿O ṉgyøꞌvejupø.
sunbaja mijtzi vaꞌ maṉ ⁿjujyayaj
cuꞌtcuy mumu yøn pøndaꞌm? Jesusis chajmayu que maṉba caꞌe
14 Ityajunaꞌṉ como mosay mil
21 Pero Jesusis ñømgomøꞌnayaj
pøn. Jicsyeꞌc Jesusis ñøjmayaju ñøtuṉdøvø y ꞌyaṉguiꞌmyaju vaꞌ
ñøtuṉdøvø: jyana tzajmayaj ni iyø que jetemete
―Yac poꞌcsquecyaj mumu Cristo.
pøn. Tumdum nivoya cincuenta 22 Y Jesusis ñøjmayaju:
nøjmambya que ityaj pøn yøꞌqui que Jesusis yac tzoc jayaꞌune
jiꞌndøc ma cyaꞌyaje hasta que jiꞌn yatziꞌajcuꞌis ñøꞌijtupø
isyaje jujche ꞌyaṉguiꞌmbase Dios. 37 Y jyoꞌpit møꞌñaj lomacøsi, y vøti
pøꞌnis choṉyaju. 38 Jicsyeꞌcti tum
44 ―Jamgøchøꞌy møꞌchøqui mi
ndzocoꞌyomo yøṉø ote maṉbase Jesusis ꞌyojnay Jacobo y Juan
mi ndzajmatyame; øtz mumu 51 Nømnaꞌṉ tyaꞌn jyama Jesusis
Pøꞌnis chøṉ Tyøvø, øtz maꞌṉbø vaꞌ pyøjcøchoṉ Møjipøꞌis. Y
tziꞌocuyajtøj pøꞌnis cyøꞌomo vaꞌcø paqui chocopit cyoquiꞌpsu vaꞌcø
yaj caꞌtøjø. myaṉ Jerusalén gumguꞌyomo.
45 Pero Jesusis ñøtundøvøꞌis
52 Entonces Jesusis cyøꞌvejyaj
pero øjtzi mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø naꞌtzcuy. Como peligro vaꞌcø
ja it ni jut itpaꞌmøjtzi. maṉ borrego ijtumø yach copøn;
59 Y Jesusis ñøjmay eyapø:
jetseti itqueꞌt peligro vaꞌcø
―Ma tø paꞌtø. mi myaṉdam jutø øtz mi yac
Y pøꞌnis ñøjmay Jesús: maṉdamba. 4 Y uy ñømaṉdam
je yomoꞌis maṉba yaj queje que søꞌṉba jujche tum noꞌase suñi mi
más ityaj cyoja yøti ityajupø syøꞌṉapya.
pøꞌnis ñeꞌ que menos jeꞌis ñeꞌ.
Porque je yomo más yaꞌipø nasom Jesusis cyøtzaꞌmøyaj fariseotaꞌm
tzuꞌṉu y minu vaꞌcø cyømaꞌnøjay y aṉmaꞌyoyajpapø aṉguiꞌmgujiꞌ
Salomoꞌnis quiꞌpsocuy; y yøꞌc 37 Cuando Jesús oꞌnaṉjeju, tum
it øjtzi más quiꞌpsocuꞌyøyupø fariseo pøꞌnis ñøjay Jesús vaꞌ cyuꞌt
que menos Salomón, y jiꞌn ø jetjiꞌṉ. Y Jesús tøjcøy tyøjcomo y
cømaꞌnøyajøjtzi. 32 Y jetsetiqueꞌt
poꞌcs myesyacøꞌmø. 38 Y fariseoꞌis
piꞌtzøꞌajcuꞌyomse. 36 Y jetsemete
maṉba mi istam toya! Porque
oꞌca mumu mi ṉgoṉña søꞌṉgøꞌomo sundamba mijtzi vaꞌcø mi
ijtu, jiꞌn it piꞌtzøꞌajcuꞌyomo, mumu mbyoꞌcstam coviꞌnajø poꞌcscuꞌyomo
San Lucas 11, 12 144
ñømdamba: “Maṉba min tuj”, y jiꞌndyet oꞌca más ityaju ancø cyoja
jetseti tucnømba. 55 Y cuando popya
yaj caꞌyajtøjupøꞌis ñe. Pero mijtaꞌm
jamsava, mi ñømdamba: “Maṉba oꞌca jiꞌn mi ṉguiꞌpsvituꞌtame, mumu
nutznømi”, y jetse tucnømba. 56 Mi
jetseti maṉba mi ndyocotyaṉgueꞌte.
aṉgømaꞌcøꞌotyambapøꞌis, muspa 4 Y cuando quec torre ñøyiꞌajupøꞌis
levaduraꞌis yac teṉeṉba paṉ y jiꞌn duꞌmøṉ y yøꞌqui jeni maṉba miñaje
queje, jetseti Diosis ꞌyaṉguiꞌmguy y maṉba poꞌcsyaj mesacøꞌmø Dios
jiꞌn quej jujche vøtiꞌajpase. ꞌyaṉguiꞌmbamø. 30 Y tzøctam cuenda
coꞌtøjcaju y por eso jiꞌnø mus minø”. tucø, y mumu lo que nø isyajupøꞌis
21 Cuando vituꞌ chøsi, maṉ chajmay
maṉba syijcaꞌyaje. 30 Y maṉba
y tyøjcaṉboꞌcsataꞌm y ñøjmayajpa:
Borrego tocoy y jicsyeꞌcti queju “Nøcasøtyam øjtzi porque mbaꞌtum
2 Y cyøꞌoꞌnøyajpanaꞌṉ Jesús
cuando tum cojapaꞌtupø pøꞌnis
fariseoꞌis y aṉmaꞌyoyajpapøꞌis quiꞌpsvituꞌpa.
aṉguiꞌmgupit; nømnaꞌṉ na
ñøjayajtøju: Yatzipø une maṉ yaꞌi y
―Yøꞌṉis pyøjcøchoṉba jicsyeꞌcti vituꞌu
cojapaꞌtyajupø y jetjiꞌṉ cuꞌtyajpa. 11 Y Jesús nømgueꞌtu:
3 Entonces Jesusis chajmay
―Tum pøꞌnis ñøꞌijtunaꞌṉ metzcuy
historia vaꞌc ꞌyaṉmaꞌyoya; yøcse ꞌyune. 12 Y muquipøꞌis ñøjmay
8 ”Y
supongamos que tum yomoꞌis jiꞌṉ chøṉ vøjpø pøn, jiꞌn mus mi
ñøꞌit majcay tumin y tyocopya ndø nøjay: Ø mi ⁿune. Pero tø
tumø. ¿Ti maṉba chøqui? Pues pøjcøchoṉ ndøvø como tum coyospa
jyaꞌpøꞌpya noꞌa y ꞌyocpetpa tyøc, pønse”. 20 Jetse tzuꞌṉu je une, maṉ
tiyø. Entonces cuando yajpa nas que vaꞌcø jana viyuꞌṉaj tum
mi ringuesaꞌajcuy, maṉba mi punto o tum raya aṉguiꞌmguꞌis ñeꞌ.
mbyøcøchoṉdandøji jiꞌn yajepø
itcuyomdaꞌm. Pøꞌnis jiꞌn mus chac yomo
10 ”Chøcpaꞌis vøjø usypøjiꞌn,
18 ”Oꞌca aunque iꞌis chacpa
chøjqueꞌtpati vøjø vøtipøjiꞌṉ; y yomo y coꞌtøjcajpa eyapøjiꞌṉ, jetse
jiꞌn chøquiꞌis vøjø usypøjiꞌṉ, ni cyøtzøjcøꞌopya; y oꞌca tum pøꞌnis
vøtipøjiꞌṉ jiꞌndi chøjqueꞌt vøjø. pyøcpa yomo chajcupø jyayaꞌis,
11 Oꞌca nascøspø tuminjiꞌṉ ja mi
jetse cyøtzøjcøꞌocyeꞌtpa.
ꞌyondyam vøjø, ni iꞌis jiꞌn ma mi
nchiꞌtam viyuṉbø ricuꞌajcuy. 12 Oꞌca
Ricupø pøn y Lázaro
eya neꞌomo ja mi ⁿꞌyoñdyam vøjø, ni 19 ”Ijtunaꞌṉtum pøn ricupø.
iꞌis jiꞌn ma mi ñchiꞌtam mi neꞌndaꞌm. Myespanaꞌṉ vøjpø tucu caro
13 ”Ni jutipø coyospapøꞌis misma
coyajate, y mumu jama chøcpanaꞌṉ
hora jiꞌn mus yosay metzcuy cyomi. søṉ, cyuꞌtcøpiṉbanaꞌṉ cuꞌtcuy
Porque o eyapø syunba y eyapø syunbase. 20 Itqueꞌtutinaꞌṉ
cuando øtz maṉba queje, øjtzi jyama juesis jiꞌnaꞌṉ syun chøjcay
mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø. syunbase yomoꞌis, pero jicsyeꞌc
31 ”Jic jama cuando quejpaꞌc
ñeꞌcti nømu: “Aunque øtz jiꞌnø
øjtzi, tøjcøsi ijtupø y cyote tøjcomo ṉgønaꞌtzøy Dios y jiꞌnø ṉgønaꞌtzøy ø
ijtu, mejor vaꞌ pyotyucø, vaꞌ jyana mbøndøvø, 5 nada más ma ndzøjcay
tøjcøy tyøjcomo vaꞌcø ñømaṉ justicia vaꞌ jyana mijnayø jan dum
cyote. Jetsetiqueꞌt tzaꞌmomo nac, y vaꞌcø jana más molestatzøcø”.
ijtupø vaꞌ jyana jyøsvituꞌ tyøcmø. 6 Entonces nøm ndø Comi:
10 Metzpøn quiꞌmyaj
nøjmandyaꞌmbøjtzi que oꞌca aunque
masandøjcomo vaꞌ ꞌyoꞌnøyaj iꞌis jiꞌn pyøjcøchojṉay Diosis
Dios, tumø fariseo y tum ꞌyaṉguiꞌmguy como cheꞌpø uneꞌis
cobtratzøjcopyapø. 11 Jen teꞌnupø
pyøjcøchojṉapyase, entonces jiꞌn
ꞌyoꞌnøy Dios fariseoꞌis, yøcse nømu: mus tøjcøy jeꞌtomo.
“Dios, yøscøtoya mi vyøꞌajcupit
øtz jiꞌn chøṉ eyataꞌmbø pønsepø. Ricupø pøꞌnis ꞌyoꞌnøy Jesús
Porque øtz jiꞌnø ṉgøpøc ø ndøvø 18
Y ꞌyocvaꞌc tum aṉguiꞌmbapøꞌis,
ni tipit, ni øtz jiꞌnø aṉgømaꞌcøy ni ñøjmay Jesús:
iyø, ni jiꞌn chøṉ cøtzøjcøꞌyopyapø; ―ⁿVyøjpøt mijtzi Myaestro,
ni øtz jiꞌnø yatzi como yøṉ ¿jujche vøj ø ndzøcø vaꞌcø mbaꞌt jiꞌn
cobratzøjcopyapøse. 12 Øtz jiꞌn
yajepø quenguy?
uqui jiꞌn cuꞌti metza jama tumdum 19 Y Jesusis ñøjmayu:
15 Y ñømiñajpanaꞌṉ cheꞌtaꞌmbø
Pero cuando pøꞌnis myanuꞌc
une vaꞌcønaꞌṉ cyot cyøꞌ jetcøs yøcsepø tiyø, mayaꞌcomøꞌnu;
Jesusis. Pero cuando isyaj porque ricocoꞌninaꞌṉete. 24 Cuando
San Lucas 18 160
cuando isyaj mumu pøꞌnis que jetse ricuꞌis vyejay majcay chøsi, y
nø chøjcu, entonces cyøꞌoꞌnøyaj chiꞌyaj tumdum pøn tumø
Jesús; nømyaju: tumin valetzøcpapø. Y ñøjmayu:
―¿Tiꞌajcuy tøjcøy jic pøꞌnis “Tzøctam negocio yøṉø tuminjiꞌṉ
tyøjcomo vaꞌcø jen syapøcø, como hasta que vituꞌpa øjtzi”. 14 Pero
20
juꞌyoyajpapø. 46 Ñøjmayaju:
jiꞌn mus tø nømdamø que pøꞌnis chiꞌ
―It jachøꞌyupø: “Ø ndøc Juan aṉguiꞌmguy vaꞌcø ñøꞌyøꞌyoyø
Dios oꞌnøcuy tøjquete”, pero porque en ese caso mumu
mitz nuꞌmbapøꞌis chatøcse mi aṉbøꞌnistaꞌm maṉba tø puꞌṉdam
ndzøctamu. tzaꞌjiꞌṉ, porque pøꞌnis vyaꞌṉjamyajpa
47 Y Jesús aṉmaꞌyopyanaꞌṉ
que Juan tzaꞌmaṉvajcopyapøte
tumdum jama masandøjcomo, Diosis cyøꞌvejupø.
San Lucas 20 164
32 ”Viyuṉsye mi nøjmambya
nøyipøꞌis ñøyiꞌaṉgopac Iscariote;
que mumu øtz ndzamuse maṉba docepø apostolesete. 4 Y Judasis
vøꞌtøc: “Maestroꞌis sunba myusø chøṉ Tyøvø maṉba tuc øjtzi jujche
jut it cuarto muspamø cyuꞌtyaj chamuse Diosis viꞌna. Pero ¡lástima
ñøtuṉdøvøjiꞌṉ pascua søꞌnis jicø pøn maṉbapøꞌis ø tziꞌocuyaje!
cyuꞌtcuy”. 12 Y jeꞌtis maṉba mi
23 Y apostolesistaꞌm na
mesyacøꞌmø apostolesjiꞌṉdaꞌm. 15 Y
Jesusis ñøjmayaju:
Jesusis ñøjmayaju: ―Entre nascøspø pøꞌnomdaꞌm,
―Nømnaꞌṉ ø cuꞌtcomøꞌndoꞌ yøṉø aṉguiꞌmbapøꞌis dyominatzøcpa
pascua søṉguꞌtcuy mitzjiꞌṉdam eyataꞌmbø, y nøjayajtøjpa que
antes que nøṉgøtpø toya. 16 Porque
aṉguiꞌmbapø vøcoꞌnipø pønete.
nøjmañdyambøꞌmtzi que øtz jiꞌnam 26 Pero mitztaꞌm jiꞌn mus mi
71 Y jejtaꞌm nømyaju:
Herodesis ꞌyaṉguiꞌmguꞌyom ijtu,
―Jiꞌnam ndø sundam testigos, entonces Pilatoꞌis cyøꞌvej Jesús
porque tø øjtaꞌm nømdi ndø Herodescøꞌmø. Porque Herodes
majnandyam ꞌyote ñeꞌc jujche nø Jerusalén gumguꞌyomnaꞌṉ ijtu jic
ñømu. jama. 8 Herodesis cyøcasøcomøꞌnu
14 Y Pilatoꞌis ñøjmayaju:
vaꞌcø chøctøjø jeꞌis vyaꞌcayajuse.
―Mitztaꞌm tø nømijnatyam yøṉ 25 Y syombøꞌu pøn jeꞌis syuñajuse
34 Y Jesús nømu:
―Tø jajmutzøc øjtzi cuando minba
―Jatay, yaj cøtocojayaj cyoja, mi aṉguiꞌmi.
porque jiꞌn myusyaj lo que ti nø 43 Y Jesusis ñøjmayu:
38 Itqueꞌtutinaꞌṉ cruzis
tujcu, entonces vyøcotzøc Dios,
cyopajcomo letra jayupø ñømbamø: nømu:
“Yøṉete Israel pøꞌnis myøjaꞌṉ ―Viyuṉsye yøṉ pøn vøjpø
Aṉguiꞌmbataꞌm”. Jetse ijtunaꞌṉ pønnaꞌṉete.
175 San Lucas 23, 24
24 Entonces semana
tzoꞌtzcuy jamacøsi
cojtøjupø. Y tzuꞌṉ tzatøcmø,
nømnaꞌṉ quiꞌps chocoꞌyomo ti tujcu.
San Lucas 24 176
1 Tzoꞌtzcuꞌyomo na ijtutinaꞌṉ
Ote; y je Ote Diosjiꞌṉbøte, y
jic Ote Diostitqueꞌt. 2 Así es que
cyøsøꞌṉøjayajpa aunque iꞌis chocoy.
Jic viyuṉsyepø søꞌṉgø minu nascøsi.
10 Nascøsnaꞌṉ ijtu je Ote, y Diosis
como piꞌtzøꞌajcuꞌis jiꞌn mus yac tuꞌyi fyamiliaꞌomo, pero jiꞌndyet porque
søꞌṉgø, jetsetiqueꞌt yatzipøꞌis jiꞌn ijtuꞌaṉcø jyata y myama sispø y
mus yaꞌinduc Diosis ꞌYote. ñøꞌpinbø, ni jiꞌndyet porque pøꞌnis
6 Ijtunaꞌṉ pøn Diosis cyøꞌvejupø;
jetse sunba aṉcø, sino Diosis jetse
pøꞌnis ñøyi Juan. 7 Juan minu
yac pøꞌnajyajpa.
vaꞌcø chaꞌmaṉvac que maṉba 14 También Diosis ꞌYote sispø pøn
179
San Juan 1 180
20 Juaꞌnis viyuṉdzajmayaju,
minu, pero más myøjaꞌṉombø
ñøjayaju: que øjtzi. Øtz jiꞌnchø ni tiyø jeꞌis
―Øtz jiꞌn chøṉ Cristo jicø Diosis vyiꞌnaṉdøjqui, ni øtz jiꞌn mus ndzøc
maṉbapø cyøꞌveje. nuꞌcsocuy jic pøngøtoya porque
21 Entonces ꞌyaṉgøvaꞌcyajqueꞌtu:
myøjaꞌṉombøte y syunba más
―Oꞌca mitz jiꞌndyet mi jiṉgø, vøjpø pøn que øjtzi vaꞌcø chøjcay
¿entonces será que mitzømacsqueꞌt nuꞌcsocuy.
Eliaspø? 28 Jetse tujcu Jordán nøꞌcøtuꞌmaṉ
37 Y metzcupø ñøtuṉdøvøꞌis
myeꞌtz Natanael y ñøjayu:
myañaju jujche nø ñøm Juan, y ―ⁿIstaꞌmøjtzi pøn lo que
maṉ pyaꞌtyaj Jesús. 38 Jesús
Moisesis oyupø jyaye mapø
queꞌnajtonvituꞌ jyøsmø y joviti isyaj mini. Aṉguiꞌmguy libruꞌomo ijtu
metzcuy pøn nø myacyajupøꞌis y jachøꞌyu, jetseti jyayajqueꞌtuti
Jesusis ñøjayaju: tzaꞌmaṉvajcoyajpapøꞌis. Jic pøn
―¿Ti nø mi ⁿmeꞌtztamu? minuꞌam, ñøyipøꞌis Jesús Nazaret
Pøꞌnis ñøjayaj Jesús: cumgupyøn, y jic Jesús Joseꞌis ꞌyune.
San Juan 1, 2 182
3
18 Pero Israel pøꞌnistaꞌm ñøjayaj
Ijtunaꞌṉ tum pøn ñøyipøꞌis
Jesús: Nicodemo, fariseoꞌis
―¿Tiyø milagroꞌajcuy mi ndø yac vyaꞌṉjajmocuy ñøꞌijtayupøꞌis, y
istamba vaꞌcø ndø mustamø oꞌca Israel pøn aṉguiꞌmbate. 2 Jeꞌis
―¿Pero jutz nømø muspa Moisesis yaj quiꞌm tzan cucyøsi tøtzø
pøꞌnajvøjøtzøc pøn cuando nasomo, jetse tiene que øtz vaꞌcø yaj
tzambønbøꞌam? Jiꞌnam jutznøm nøquiꞌmdøjqueꞌt øjtzi cruzcøsi, øtz
mus vøco tøjcøcyeꞌt myamaꞌomo mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø. 15 Jetse oꞌca
jeni pominba pomyaṉba y mitz mi ñeꞌc ꞌYune chøṉø vaꞌcø yaj cotzocyaj
manba nø ꞌyaꞌṉøyupø, pero jiꞌn mi nascøstaꞌmbø pøn, ni jiꞌntze vaꞌcø maṉ
musi juti nø chuꞌṉu jut nø myaꞌṉøyu. yac tocoyajø.
Jetsetiqueꞌt mumu pøn Masanbø 18 ”Vaꞌṉjambapøꞌstzi, ni iꞌis jiꞌn
Espiritu Santoꞌis yac pøꞌnajupø. mus maṉ yaj cojaꞌajø, pero jiꞌn
9 Entonces Nicodemoꞌis ñøjay
vyaꞌṉjamepøꞌstzi yaj cojaꞌajtøjuꞌam,
Jesús: porque ja vyaꞌṉjajmøjtzi Diosis chøṉ
―¿Jujche muspa tuc yøṉø? tumbø ꞌYune. 19 Øtz miꞌnøjtzi nascøsi
4
que vaꞌcø más myøjaꞌṉomajø, y øtz nasomo vaꞌcø myaṉ Galilea nasomo.
menosomdi maṉba tzøꞌyi. 4 Y tiene que vaꞌcø cyøjtay Samaria
cumguꞌis ñasomo.
Tzajpom tzuꞌṉupø min nascøsi 5 Cuando nømnaꞌṉ cyøtyaj
31 It
tum minupø møji tzuꞌṉupø. Samaria cumguꞌis ñasomo, nuꞌcyaj
Jet mase myøjaꞌṉombø que ni tum cumguꞌyomo ñøyipøꞌis
jutipø pøn. Nascøs tzuꞌṉupø pøn Sicar. Sicar cumguy tome ispa
nascøspøte y nascøspø tiyø maṉba nas coꞌaṉjajme Jacojbis chiꞌu
San Juan 4 186
Diosis syunba jetsetaꞌmbø pøn vaꞌcø vaꞌcø cyøṉyaj nipi”. Pero øtz mi
cyønaꞌtzøyajø. 24 Dios espiritupøte, y
nøjañdyaꞌmbøjtzi: Quendeꞌndamø
cyønaꞌtzøyajpapøꞌis tiene que vaꞌcø y cøqueꞌnøtyam pøn como nipise.
cyønaꞌtzøyajø vøjpø Espiritujiꞌṉ y Como cama tøjtzupø listo vaꞌcø
viyuṉbø quiꞌpsocujiꞌṉ. ndø piṉdamø, jetse je pøn listo
25 Yomoꞌis ñøjay Jesús:
vaꞌcø cyømaꞌnøjayaj Diosis ꞌyote.
―Muspøjtzi que maṉba min Diosis 36 Yosaṉ Diosise ñe, y it yoscuy
5
46 Entonces Jesús mingueꞌtu
Jøsiꞌcam eyaco jama nømnaꞌṉ
Caná cumguꞌyomo Galilea syøṉdzøcyaj Israel pøndaꞌm
nasomo oyumø yac vinuꞌaj nøꞌ Jerusalén gumguꞌyomo. Y Jesús
milagrovinipit. Ijtunaꞌṉ jen tum jiṉdi maṉgueꞌtu. 2 Y Jerusalén
Pero oꞌca minba eyapø lo que ñeꞌc ―Sone mil pesoꞌombø tuminjiꞌṉ
quiꞌpsocuy maṉbaꞌis yac yose, jet jøꞌø, vaꞌcø ndø ⁿjujyay paṉ jiꞌn ma
maṉba mi mbøjcøchoṉdame. 44 Ni cyopaꞌtyaj pøndaꞌm, usytaꞌm
jujche jiꞌn mus mi vaꞌṉjamondyamø usytyaꞌm vaꞌcø cyøꞌsyaj tumdum
porque na mi vyøṉgotzøctandøjpa pøꞌnis.
mi neꞌṉgomdaꞌm. Y jiꞌn mi 8 Pero ijtunaꞌṉ jen tum Andrés,
minba øtzcøꞌmo, øtz nunca jiꞌn Dios, único øtz Diosmø tzuꞌṉu, øtz
ma macpøꞌi ni jujchøc. 38 Øtz
isøjtzi ø Janda Dios. 47 Viyuṉse
41 Eyataꞌmbø nømyaju:
―¿Y mitz a ver oꞌca Galilea
―Yøṉete Cristo Diosis cyøꞌvejupø. nasomdi mi ñchuꞌṉgueꞌtupø? Octuꞌn
Pero vene nømyaju: saꞌsa Diosis jyachøꞌyupø libruꞌomo,
―Pero Cristo jiꞌn maṉ chuꞌṉ y maṉba mi ñchiꞌ cuenta que ni
Galilea nasomo. 42 Porque ndø
jutipø tzaꞌmaṉvajcopapø jiꞌn pøꞌnaj
mustamba que it jachøꞌyupø que Galilea nasomo.
Cristo pøꞌnajpa Davijdis ꞌyune 53 Y mumu pøn maṉyaj tyøcmø.
8
43 Jetse por Jesuspit eyataꞌm
Jesús maṉ Olivo cotzøjcøsi.
eyataꞌm quiꞌpscøpoꞌayaj tumdumbø 2 Jyoꞌpit namdzu vituꞌqueꞌtu y
11 Yomoꞌis ñøjayu:
―¿Jut it mi Janda?
―Señor, ni iꞌis ja musø tzøjcay ø Jesusis ñøjayaju:
ṉgoja. ―Mitztaꞌm jiꞌn mi ndø ispøctame,
Jesusis ñøjayu: ni jiꞌn mi ispøctam ø Janda. Øꞌca
199 San Juan 8
39 Entonces ꞌyaṉdzoṉyaju y
muspapøꞌis pyaꞌtay ø ṉgoja? Y
ñøjayaj Jesús: como øtz ndzamba viyuṉsepø tiyø,
―Abraham yaꞌmøcpø øjtzø ¿tiꞌajcuy jiꞌn mi ndø vaꞌṉjamdame?
jandataꞌm. 47 Oꞌca it pøn Diosis ñe, jeꞌis
58 Jesusis ñøjayaju:
isyajpaꞌsnaꞌṉ toꞌtipø pøn viꞌna
―Viyuṉse mi nøjandyaꞌmbøjtzi; nømyaju:
antes que Abraham o iti, øtz na ―¿Será que jiꞌndyet jiꞌcø
ijtuꞌctimtze øjtzi. poꞌcspapø vyaꞌcpapøꞌsnaꞌṉ tumin?
San Juan 9 202
11 Y ꞌyaṉdzoṉyaju ñøjayaju:
vyaꞌṉjamyajø que toꞌtinaꞌṉ y yac
―Tum pøn ñøyipøꞌis Jesús, jeꞌis søꞌṉatyøj vyitøm, y por eso vyejayaj
chøc mote chujvinjiꞌṉ y jetpit jajsay je pøꞌnis jyata y myama. 19 Y fariseo
28 Y corajeꞌoꞌnøyaju y ñøjayaju:
―Señor, mi vaꞌṉjaꞌmbøjtzi.
―Mitz mi vaꞌṉjamba jic pøꞌnis Y cutcøneꞌcu Jesusis viꞌnaṉdøqui.
ꞌyaṉmaꞌyocuy; øtz vaꞌṉjamdamba 39 Y Jesús nømu:
3 y aṉdyuṉ cuidatzøcpapøꞌis
coqueꞌnopase. Vøjpø coqueꞌnopapø
ꞌyaṉvacpa aṉdyuṉ. Y cuando dispuesto vaꞌcø cyocaꞌ byorrego.
cyoquenbapøꞌis vyejapya, 12 Coyospapø pøꞌnis ispa nø minu
7 Entonces
Jesusis ñøjayaju: eyataꞌmbø ø ṉgoquenguy jiꞌndyet
―Viyuṉse mi nøjayñdyamba: yøṉ veꞌqueꞌomdaꞌmbø. Y jic tiene
øjchøṉ como aṉdyuṉ borregocøtoya. que vaꞌcø nømingueꞌta y maṉba
Como borrego tøjcøyajpa cømaꞌnøjayaj ø onde. Y mumu ø neꞌ
aṉdyuꞌṉomo, jetse pøn tøjcøyajpa tumbø lugajromo maṉba ityaje y
øtzjiꞌṉ. 8 Mumu lo que miñaju
øndumgøꞌy maꞌṉbø ṉgoqueñaje.
antes que miꞌnøjtzi, suchajpapøtite 17 ”Øtz suꞌnbøjtzi ø Jandaꞌis
yac mustam sebro ⁿiye mijtzi? entonces oꞌca Dios nømu que
Oꞌca mijtzete Cristo Diosis mi pyøjcøchoṉuꞌis ꞌyote diostaꞌmete y
ṉgyøꞌvejupø, ndø tzajmatyam Diosis tyotojaye viyuṉsepø tiyete;
viyuṉsye. 36 entonces ¿tiꞌajcuy mi ñømdamba
25 Jesusis ñøjayaju:
que øtz Dios ṉgøꞌoꞌnøpya cuando
―O mi ndzajmaytyame, y ja mi nøꞌmøjtzi que øtz Diosis chøṉ ꞌyune?
ndø vaꞌṉjamdamø. Mi istamba lo Porque ø Jandaꞌis cømasaꞌnøyøjtzi
que øtz ndzøcpa ø Jandaꞌis ñøyicøsi, y cøꞌvejøjtzi nascøsi. 37 Oꞌca øtz
40 Y
maṉqueꞌt Jesús Jordán ―Maestro, ja itøtøc vøti jama que
nøꞌcøtuꞌmøṉ jut viꞌna nøꞌyøꞌoyumø oyu mi mbyuꞌṉgaꞌjoꞌyaje tzaꞌjiꞌṉ
Juan y jen tzøꞌyu. 41 Y sone pøꞌnis
Israel pøꞌnistaꞌm. ¿Y ticøtoya jiṉdi
maṉ ꞌyaꞌmyaje, pøn nømyaju: mati mi myaṉgueꞌte?
―Ni ja chøc Juaꞌnis ni jujchepø 9 Y Jesusis ꞌyaṉdzoṉyaju:
ñøtuṉdøvøꞌis:
Mismo cumguꞌyom ityajunaꞌṉ jeꞌis ―Øjtzø mi Ṉgomi, oꞌca øṉu, mati
tyøvø María y Marta. 2 Jic Mariaꞌis
vøꞌaje.
jøsiti oyu jyajsay ndø Comiꞌis cyoso 13 Pues Jesús jetse nømu:
vøti Israel pøn miñaju vaꞌcø tyuꞌñaj tyøjcomo Israel pøndaꞌm miñajuꞌis
Marta y María vaꞌcø jana más tyuꞌñaje. Cuando isyaj María que
mayaꞌyajø porque caꞌu aṉcø tyøvø. pronto teꞌndontzuꞌṉu y pujtu, maṉ
20 Y cuando Martaꞌis myusu que nø
pyaꞌtyaje. Nømyaju:
minu Jesús, maṉ chove. Pero María ―Maṉ tzatøjcaṉvini vaꞌcø cyøvoꞌ
tzøꞌy tyøjcomo poꞌcsupø. 21 Entonces tyøvø.
Martaꞌis ñøjay Jesús: 32 Pero ja jiṉ myavø sino Jesús
―Ø Ṉgomi, oꞌca mitz yøꞌcnaꞌṉ ijtu, maṉ chove. Y cuando nuꞌcu ijtumø
ja cyaꞌønaꞌṉ ø andzi. 22 Pero aunque
Jesús, y isu Jesús, entonces María
caꞌuꞌam, muspøjtzi que aunque ti mi cutcøneꞌc Jesusis cyosocøꞌmø y
ⁿvacpa Dioscøsi, Diosis mi ñchiꞌpa. ñøjayu:
23 Jesusis ñøjayu:
―Ø Ṉgomi, oꞌca mitz yøꞌcnaꞌṉ mi
―Mi andzi maṉba visaꞌe. ijtu, ja cyaꞌønaꞌṉ ø andzi.
24 Martaꞌis ñøjayu:
33 Entonces Jesusis isu que María
nømnaꞌṉ ñuꞌc ꞌyora vaꞌcø chuꞌṉ Namas que cyoso vaꞌcø yac tzeꞌa y
nascøsi vaꞌcø myaṉ Jyata ijtumø. tzøꞌpya cøvajcupø tyumø coṉña. Y
Jesusis syungoꞌñaj ñeꞌ pyøndaꞌm mitztaꞌm ṉgyøvajcøtyamuꞌam, pero
lo que ityajupø nascøsi. Nømnaꞌṉ ja mumu mi ṉgyøvactamø.
syungoꞌñaj de veras mumu 11 Jetse nømu porque Jesusis
10 Y Jesusis ñøjayu:
jujche ma tuqui, entonces cuando
―Oꞌca i tziṉuꞌam, jiꞌndyet pyena jujchøc jetse tucpa, maṉba
vaꞌcø yac tziṉvøjøtzøcø menaꞌcomo. mi vaꞌṉjamdame que øj chøṉø
213 San Juan 13
22 Y ñøtuṉdøvø na ñø aꞌmyajtøju,
unendaꞌm, usyaṉ hora na matøc
nømdinaꞌṉ quiꞌpsyaju: “¿Iꞌse ma it mitzjiꞌṉdaꞌm. Maṉba mi ndø
chiꞌocuꞌyaje?” 23 Y ijtunaꞌṉ tum
meꞌtztame, pero jut maꞌṉbøjtzi,
ñøtuṉdøvø Jesusis syungomøꞌnupø. jiꞌn mus mi myaꞌṉøtyamø. Jetse
Tome poꞌcsu Jesuscøꞌmø y jetcøs ⁿnøjayajøjtzi Israel pøndaꞌm, y
teꞌtzu. 24 Por eso Simón Pedroꞌis
jetse mi nøjandyaṉgueꞌtpa mijtzi
chøjcay seña je nøtuṉdøvø yøti. 34 Mi ndzajmatyaṉgueꞌtpøjtzi
38 Jesusis ꞌyaṉdzoṉu:
―Felipe, yaꞌmøjcam ijtzoꞌtzøjtzi
―¿Viyuṉsyejacsqueꞌt mi ñchamba mitzjiꞌndaꞌm y ¿tiꞌajcuy jiꞌndøc
que mitz dispuesto vaꞌcø mi mi ndø comusi? Ispaꞌis øjtzi,
ṉgyaꞌø para øtzcøtoya? Viyuṉse mi hasta ispa ndø Janda. ¿Entonces
nøjaꞌmbøjtzi que antes que vejpa ticøtoya mi ndø nøjapya vaꞌcø mi
ṉgaylu, tuꞌcañac maṉba mi ndø isindzi ndø Janda? 10 ¿Ticøtoya
14 U mi myayaꞌndamu,
vaꞌṉjamdam Dios y ndø
vaꞌṉjamdam øjtzi. 2 Ø Jandaꞌis
ø ṉguiꞌpsocujiꞌṉ. Ndø Janda ø
ndzocoꞌyom ijtupø, jeꞌis chøcpa
ñeꞌ yoscuy. 11 Tø vaꞌṉjamdaꞌmø
tyøcmø it vøti lugar jut muspamø ndøvø que øtz nøꞌijtay ndø Jandaꞌis
tø itø. Mi ndzajmatyamumnaꞌṉtzi chocoy y ndø Jandaꞌis ñøꞌijtay ø
oꞌca jiꞌnaꞌṉ jetse, maꞌṉbø vinduꞌṉaje ndzocoy. Pero oꞌca jiꞌn sun mi
vaꞌcø mi vøjøtzøjcatyam itcuy. ndø vaꞌṉjamdam jetse, si quiera
3 Como øtz maꞌṉbø mave y maꞌṉbø
tø vaꞌṉjamdamø porque øtz
mi vøjøtzøjcatyam itcuy, maꞌṉbø ndzøjcapya ndø Jandaꞌis yoscuy.
miṉguete, y øtz maꞌṉbø mi 12 Viyuṉsye mi nøjandyaꞌmbøjtzi:
ijtamba mumu jamase, y øtz itpa vyin vaꞌcø cyocaꞌ tyøvø, jetsepø
mitzjiꞌṉdaꞌm, entonces muspa mi pøꞌnis más syunba tyøvø. Ni iꞌis
ijtam vøjø como aṉmaṉ tøꞌmøpyase. jiꞌn más syun tyøvø que jiꞌquis.
Oꞌca jiꞌn mi ijtam øtzjiꞌṉ, ni tiyø 14 Mitztaꞌm øjchøṉ amigotaꞌm
ndzajmatyamuse. Oꞌyø mi
16 ”Oy mi ndzajmatyam yøcse
vaꞌcø mi jana ndzactam
mi vaṉjajmocuy. 2 Maṉba mi
18
nasacopac mi ⁿjomejcu. 25 Ø mi
ꞌyaṉgøvaꞌcvøjøtzøcyajqueꞌtu Jesusis:
Janda, vøj mi aṉguiꞌmbapøꞌis, ―¿I nø mi meꞌtztamu?
jiꞌn vyaꞌṉjajmoyajepø pøꞌnis Y nøjayaju:
ja mi ṉgyomusyajø. Pero ―Nøꞌmø meꞌtztam Jesús Nazaret
øtz mi ṉgomuspøjtzi y cumgupyøn.
yøꞌṉistaꞌm cyønøctøyøyaju
8 Jesusis ꞌyaṉdzoṉyaju:
9 Jetse
nøm Jesús vaꞌcø viyuꞌṉajø aṉdyuṉ vaꞌcø yac tøjcøy Pedro, y
lo que chamuse: “Mumu lo que jetse tøjcøy Pedro. 17 Entonces
20
6 Entonces
cuando ―Galilea nasom mi ⁿijtamupøꞌis,
tuꞌmbøꞌyajqueꞌtu, apostolesis ¿tiꞌajcuy yøꞌc nø mi ndyeꞌndamu
ꞌyaṉgøvaꞌcyaj Jesús: nø mi ṉgyenguiꞌmdam tzajpomo?
231
Hechos 1, 2 232
libroꞌomo:
Apostolesis cyøpiṉyaj Matías Tumdi yac tzøꞌy itcuy. Uy
vaꞌcø chøc Judasis yoscuy ñøcꞌijtøy ni iꞌis.
12 Jicsyeꞌc tzuꞌṉyaj ñøjayajpamø Y nømgueꞌtpa:
Olivos cotzøjcøsi, y vituꞌyaj Yac pøjcøchoṉ eyapøꞌis jeꞌis
Jerusalén gumguꞌyomo. Olivos yoscuy.
cotzøc ispa Jerusalén gumguꞌis 21 ”Yøꞌc ityaj pøndaꞌm oyupø
ꞌyenemigoꞌis. 17 Judas tø
Matiasis gyanatzøjcu. Y jetjiꞌn taꞌn
øtzjiꞌṉbønaꞌṉete, y oti chiꞌjoꞌy yøṉ doce apostoles.
yoscuy Jesusis vaꞌcønaꞌṉ tyumøyos
tø øtzjiꞌṉdaꞌm. 18 Jeꞌis pyøc tumin Minu Espíritu Santo
2
3
41 Entonces casøpya
tum pøn yuꞌquipøꞌis cyoso;
pyøjcøchoṉjayajuꞌis ꞌyote nøꞌyøyaju. jetse pyøꞌnajuse. Tumdum jama
Y mismo je jama tuꞌcay mil ñømaṉyajpanaꞌṉ vaꞌcø ma cyot
ijtaṉøyaju vyaꞌṉjamyajpapøꞌis masandøc aṉdyuṉgøꞌmø. Je
Jesús. 42 Seguitzøcyaju vaꞌcø
aṉdyuṉ ñøjayajpanaꞌṉ Suñipø
vyaꞌṉjajmayaj møꞌchøqui Aṉdyuṉ. Jenaꞌṉ vyaꞌcpa tumin
Hechos 3 236
4
21 Jetse Jesús tiene que jiṉ vaꞌcø
Nømnaꞌṉ ꞌyoꞌnøyaj Pedroꞌis
it tzajpomo hasta que nuꞌcpa y Juaꞌnis pøndaꞌm, cuando
tiempo cuando Diosis maṉba cyønuꞌcyaj Pedro y Juan Israel
jyomecotzøcpøꞌ mumu tiyø, paneꞌstaꞌm y masandøjcombø
como chamuse desde yaꞌmøcpø aṉguiꞌmbaꞌis y saduceo
horaꞌomo. Diosis chiꞌyaj quiꞌpsocuy vaꞌṉjajmocuy ñøꞌityajupøꞌis.
masanbø tzaꞌmaṉvajcoyajpapø lo 2 Quiꞌsycaꞌyaju porque Pedroꞌis
40 Y
vyøꞌmøyajutiꞌam jetjiꞌṉ y Masanbø Espiritu Santoꞌis
y ñøvejyaj apostoles, y yac cyøtøjcøyupø taspaꞌcsyeꞌṉomo.
nacstochøcyajtøju y ꞌyaṉguiꞌmyaju Cyøpiṉyajqueꞌtuti Felipe y Prócoro
vaꞌcø jyana tzajmayaj ni iyø Jesusis y Nicanor y Timón y Parmenas
ꞌyaṉmaꞌyocuy. Y jetse chøcøpøꞌyaj y Nicolás Antioquía cumgupyøn,
apostoles. 41 Jejtaꞌm casøyaju
oyupøꞌis pyøjcøchoṉjay Israel
porque Diosis myusu que vøjtaꞌmbø pøꞌnis vyaꞌṉjajmocuy. 6 Yøṉdaꞌm
pønete y por eso Diosis syunu vaꞌcø yac nuꞌcyaj apostolesis vyiꞌnomo
ñøcøtyaj toya Jesuscøtoya. 42 Pero
y apostolesis cyotyaj cyøꞌ cuꞌyapø
mumu jama masandøjcomo y pøngøsi como seña que nø
tyøcnamaye jiꞌnaꞌṉ nituꞌyaje vaꞌcø byendisatzøcyaju jic yoscuycøtoya;
ꞌyaṉmaꞌyoyajø y vaꞌcø cyotzamyaj y ꞌyoꞌnøyaj Dios.
Jesucristo. 7 Nømnaꞌṉ chamdøj Diosis
7 Myøjaꞌṉombø panecoviꞌnajøꞌis
ñøjay Esteban:
―¿Será viyuṉete jujche mi
cuando oy Abrahaꞌmis ꞌyune Isaac,
syeñaꞌøyu tucutujtay jamapit. Y oti
pøꞌnajqueꞌt Isaajquis ꞌyune Jacob, y
ṉgyøtzaꞌmøyajuse? Jacojbis ꞌyune o pøꞌnajyaj doce, y
2 Esteban nømu:
jiquete ndø janda tzuꞌṉgutyaꞌm.
―Ø mi ndøvøtaꞌm y ø mi
9 ”Jacojbis ꞌyuneꞌis quiꞌsayaj
entonces Israel pøndaꞌm vøtiꞌajyaju mi ndø yaj caꞌ jujche mi yaj caꞌuse
Egipto nasomo. 18 Al fin tøjcøy
tøꞌøc Egipto pøn?” 29 Yøcsepø ote
4 Pero
veꞌnbøꞌpøneyajupø maṉyaj ityajupø apostolesis myañaju que
cumguñamaye maṉ chaꞌmaṉgejyaj Samaria cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis
vøjpø ote. 5 Felipe møꞌn Samaria
pyøjcøchoṉjayaj Diosis ꞌyote, y
cumguꞌyomo y nømnaꞌṉ apostolesis cyøꞌvejyaj Pedro
chaꞌmaṉvajcayu que Jesús Cristote y Juan vaꞌcø myaṉyaj Samaria
Diosis cyøꞌvejupø. 6 Y tumchocoy
cumguꞌyomo. 15 Cuando nuꞌcyaju,
9 Saulo nømdøcnaꞌṉ
jyayatzamu vaꞌcø chøcnaꞌchaj
vyaꞌṉjajmyajpapøꞌis ndø Comi.
ñøtuꞌṉis; jetse nuꞌcyaj Damasco
cumguꞌyomo. 9 Jen tuꞌcay jama ja
Jic Pedro cojeju eyapø Simoꞌnis Diosis yac visaꞌ tuꞌcay jamapit, y
tyøcmø, vyøjøtzøcpapøꞌis ñaca, yaj quejatyaꞌmøjtzi. 41 Diosis ja
11
18 Cuando myañajuꞌcti
pønete y cyøtøjcøy Masanbø
chamuse Pedroꞌis, vøṉgøneꞌcyaj Espiritu Santoꞌis tasuꞌcsyeꞌṉomo,
nø cyømaꞌnøyajupøꞌis, y y Bernabé vaꞌṉjajmopyanaꞌṉ
vyøcotzøcyajpanaꞌṉ Dios, nømyaju: møꞌchøqui; y mastinaꞌṉ nø
―De manera jetsetiqueꞌt lo que vyøtiꞌajyaj vyaꞌṉjamyajpapøꞌis ndø
jiꞌndyet Israel pøndaꞌm Diosis chiꞌyaj Comi.
quiꞌpsocuy vaꞌcø quiꞌpsvituꞌyajø 25 Jicsyeꞌjcam maṉ Bernabé Tarso
que cøjtujcam vøti ame, Davijdis yaj quejayaj vyin sone jamapit
chacyajupø ꞌyuneꞌomo Diosis cyot eyataꞌmbø lugajromo. Jujcheꞌaṉbøn
Jesús vaꞌcø yaj cotzocyaj Israel oyupøꞌis pyaꞌtyaj Jesús cuando
pøndaꞌm. Según lo que viꞌna tzuꞌṉ Galilea nasomo vaꞌcø myaṉ
chamuse maṉba chøc jøsijcam, Jerusalén gumguꞌyomo, oyupøꞌis
jetse chøjcu. 24 Pero antes que
pyaꞌtyaje, jeꞌis isyaj Jesús después
min Jesús, Juaꞌnis chajmayaj que visaꞌu. Y yøti jeꞌis muspa
mumu Israel pøndaꞌm vaꞌcø chajmayaj mumu pøn lo que
ñøꞌyøyajø, y vaꞌcø quiꞌpsvituꞌyajø. isyajupø.
25 Taꞌnbøꞌujcam Juaꞌnis yoscuy,
32 ”Y øjtaꞌm nø mi ndzajmatyam
nømu Juan: “Øtz jiꞌnchøṉ jicø lo mijtaꞌm vøjpø ote, que Diosis viꞌna
que mitz ṉgomoꞌtyambase. Øtz chajmayaj ndø jandatzuꞌṉgutyaꞌm
viꞌna miꞌnøjtzi, jøsiꞌcam minba que maṉba chøjcayaj vøjpø tiyø.
eyapø. Jet myøjaꞌnombø viyuṉsye. 33 Cuando Diosis yac visaꞌ Jesús,
yac tzuꞌṉapya ndø coja por lo que cuando isyaj Israel pøꞌnis vøti
chøjcuse aṉcø Jesusis. 39 Aunque
pøn tuꞌmyajupø, quiꞌsayaj Pablo
sunba ndzøctandoꞌ mumu tiyø lo porque jet más cyøtuꞌmyaju ancø;
que Moisesis ꞌyaṉguiꞌmguꞌyomo it viꞌnøcꞌonꞌonvøyaju, cyøꞌoꞌnøyaju lo
jachøꞌyupø, ja mus mi mbyujtam que Pabloꞌsnaꞌṉ nø chaꞌmaṉvajcupø.
vyøjomo, porque ja yajtam mi 46 Pero Pabloꞌis y Bernabeꞌis jana
Vyøꞌmøyaju que vøjø vaꞌcø myaṉyaj mumu pøꞌnis chocoy, jeꞌis yac
Jerusalén gumguꞌyomo Pablo y isu que ñeꞌc pyøjcøchoṉyaju
Bernabé y eyataꞌmbø ñeꞌcomdaꞌm vyaꞌṉjamyajpapøꞌis Jesús lo que
vaꞌcø cyønuꞌcjayaj apostoles y jiꞌndyet Israel pøn, porque chiꞌyaj
tzambøndaꞌm vaꞌcø ñøtzamyaj jejtam Masanbø Espiritu Santo
yøcsepø tiyø. jujche tø tziꞌtamuse tø øtztaꞌm
3 Entonces vyaꞌṉjajmyajpapøꞌis
viꞌna. 9 Diosis parejo chøcyaj jetjiꞌṉ
vøjø vaꞌcø jana ndø yac mayaꞌyaj cuando mumu tzøꞌtyam tumbø
nø vyaꞌnjamyajuꞌis Dios entre quipsocujiꞌṉ, vøꞌmøtyam øjtzi vaꞌcø
Hechos 15, 16 266
16
25 Pero paṉguctzuꞌsyeꞌṉomo
chajmayaj nø cyoquenuꞌis preso
nømnaꞌṉ ꞌyoꞌnøyaj Dios Pabloꞌis y yøcsepø ote Pablo, ñøjayaju:
269 Hechos 16, 17
17 Cøtyajumnaꞌṉ Anfípolis
cumguꞌyomo y Apolonia
cumguꞌyomo, nuꞌcyaj Tesalónica
que it eyapø møjaꞌaṉ aṉguiꞌmbapø
ñøyipøꞌis Jesús.
8 Jetse yac soꞌnatejyaj vøti
que jachøꞌyuse que Cristo tiene que Pablo y Silas Berea cumguꞌyomo
vaꞌcø toyaꞌisø y vaꞌcø visaꞌø cuando 10 Jicsyeꞌcti
vaꞌṉjajmocuy
caꞌujcam. Nøm Pablo: tyøvøꞌstaꞌm tzuꞌcøsi yac maṉyaj
―Yøn Jesús iyø otz nø Pablo y Silas vaꞌcø myaṉyaj Berea
ndzamgøpucsu, yøṉømete Cristo lo cumguꞌyomo. Cuando nuꞌcyaj jiṉø,
que Diosis cyøꞌvejupø. tøjcøyaj Israel pøn tuꞌmyajpamø.
4 Veneꞌṉomo jeꞌtistaꞌm
11 Yøṉø tuꞌmyajpapøꞌis ñøꞌoyaj más
5 Cuando nuꞌcyajujcam Silas y ―Yøꞌnis ꞌyaṉmayajpa pøndaꞌm,
Timoteo tzuꞌṉyajupø Macedonia ñøjayajpa vaꞌcø vyaꞌṉjajmyaj Dios
nasomo, Pablo nømnaꞌṉ yoscoꞌn pero jiꞌndyet como ijtuse jachøꞌyupø
otejiꞌn, nømnaꞌṉ chajmayaj Israel aṉguiꞌmguy.
pøndaꞌm que Jesusete Cristo 14 Cuando Pabloꞌis maṉbanaꞌṉ
ñøyipøꞌis Pablo; que jiꞌn solo Efeso que Israel pønete, (como Israel
cumguꞌyomo, pero casi mumu Asia pøꞌnis jiꞌn vyaꞌṉjamyaj Diana, por
Hechos 19, 20 276
20
eso ndzajmatyaꞌmbø mijtzi yøṉ que yøṉ ø ṉgøꞌjiꞌṉ o yose vaꞌcø ⁿjuyø
jamacøsi que øtz cøvajcuꞌmtzi. Oꞌca ti suꞌnøjtzi, y vaꞌcø ⁿjujyayajqueꞌtati
aunque i tocopya, jiꞌname ø ngoja. ti syuñaju øtzjiꞌṉ ityajupøꞌis.
27 Porque ni jujche ja nchajcøjtzi
35 Øjtzi mi isindziꞌtaꞌmøjtzi mumu
ꞌyaṉguiꞌmguy. Mandøjpa que mitz taꞌn cuꞌyay jama, metza tuꞌcay Asia
ndzajmayajpa vaꞌcø jyana señaꞌøyaj nasombø Israel pøꞌnis isyaj Pablo
ꞌyune, y vaꞌcø jyana tzøjcaṉøjayaj masandøjcomo. Yac soꞌnatejyaj
Israel pøꞌnis cyostumbre. 22 ¿Ti
mumu pøn y ñucyaj Pablo.
maṉba tuquinaj? Maṉba tuꞌmyaj 28 Vejaṉgøtyaju, cyøsujtzøyaj Pablo;
sis comi chøquicøtoya yaj caꞌtøjupø, yaj caꞌyaj Pablo, maṉ chajmayaj
vaꞌcø jyana cuꞌj nøꞌpin, vaꞌcø jyana møjaꞌaṉ soldado coviꞌnajø que
viꞌcay moꞌcaꞌtøjupøꞌis syis, y vaꞌcø nømnaꞌṉ syoꞌnatejyaj mumu
jyana møtzi ñøꞌit yomo. Jerusalén gumguy. 32 Jicsyeꞌcti
25
22 Jetse Felixis myanu chamuse
Entonces nuꞌc
Pabloꞌis, y como Felixis myusyaj Festo vaꞌcø tøjcøy
vyaꞌṉjajmyajpapøꞌis Jesús, jujche aṉguiꞌmguꞌyomo. Y tuꞌcay jamapit
ijtuse vyaꞌṉjajmocuy; por eso tzuꞌṉ Cesarea cumguꞌyomo quiꞌm
Pabloꞌis ꞌyasunto jetse yac Jerusalén gumguꞌyomo. 2 Y jiṉø
coviꞌnajø Lisias, maꞌṉbø øtz muspøꞌ vaꞌcø chøjcayaj favor vaꞌcø ñønuꞌc
jujchepøt mi vaꞌṉgocutyaꞌm. Pablo Jerusalén gumguꞌyomo.
23 Entonces Felixis ꞌyaṉguiꞌm
Nømnaꞌṉ quiꞌpsyaju vaꞌcø cyoꞌsyaj
soldado coviꞌnajø vaꞌcø cyoquen tuꞌṉomo vaꞌcø yaj caꞌyajø. 4 Pero
Sunbanaꞌṉø yaj cøꞌoꞌnøyaj Jesús. jiṉø porque jiṉ ityaj pøn jiꞌn
Mayaꞌaṉnaꞌṉ nø ṉguiꞌsayaj jejtaꞌm, myusyajepøꞌis ø ni ndiyø ote y por
meꞌchajpanaꞌṉtzi hasta eyataꞌmbø eso ityaju como piꞌtzøꞌajcuꞌyomse.
cumguꞌyomo. Maṉba mi ndzaꞌmaṉvajcayaj ø
onde vaꞌcø ityaj como si fuera
Pabloꞌis chamgueꞌtpatøc søꞌṉyajpase vyitøm; vaꞌcø
jujche oy vyaꞌṉjam Jesús chacyaj piꞌtzøꞌajcuy vaꞌcø miñaj
12 ”Y jetcøtoya nømnaꞌṉø maṉ søꞌngøꞌomo, vaꞌcø chacyaj Satanasis
Damasco cumguꞌyomo como jetse ꞌyaṉguiꞌmguy vaꞌcø myeꞌchaj Dios;
aṉguiꞌmyajøjtzi y cøꞌvejyajøjtzi vaꞌcø yaj cøtocojayajtøj cyoja;
pane coviꞌnajøꞌis. 13 Jetse Señor
vaꞌcø pyøjcøchoṉyaj vøjpø itcuy
aṉguiꞌmba, paṉguc jamasyeꞌṉomo masandaꞌmbø pønjiꞌṉ vaꞌṉjamyaju
nømnaꞌṉ ø maṉ tuꞌṉomo, cuando ancø øjtzi”.
ⁿisø tum søꞌṉgø tzajpomo más
pømi søꞌṉguecpa que jiꞌn jama Pabloꞌis chøjcu lo que
syøꞌṉguecpase. Je søꞌṉgøꞌis Jesusis chajmayuse
vocøvituꞌtaꞌmøjtzi ø nønduṉjiꞌṉdaꞌm. 19 ”Anguiꞌma Agripa, jetcøtoya
14 Quecpøꞌtaꞌmøjtzi nasomo
ndzøjcøjtzi lo que tzajmaꞌyøjtzi
muꞌmaṉgøꞌtyaꞌm y maꞌnø tum cuando oꞌyø ⁿis Jesús tzajpomo.
ote nø oꞌnøtyøjupø Israel pøꞌnis 20 Viꞌna ndzajmayajøjtzi Damasco
291 Hechos 26, 27
mbatzpøꞌtaṉgueꞌtutiꞌtzi. 20 Jetse
myujquisyaj jujcheꞌṉomnaꞌṉ jøṉ nøꞌ,
vøti jama ja istaꞌmøjtzi ni jama ni y myujquisyaju que ips sajomdinaꞌṉ
matza y naꞌnchaṉnaꞌṉ popya sava y jøṉu. Usyña cøtyajqueꞌtu
nømnaꞌṉ ṉguiꞌpstamu que jiꞌnnaꞌṉ myujquisyajqueꞌtu, y yøjtay
maṉ cotzoctame. sajomdimnaꞌṉ jøṉu. 29 Y como
28
vaꞌcø yac mustøjø que ñeꞌ ꞌYunete. tzocoy vaꞌcø ndzajmay ꞌYuneꞌis
Masanbø Espiritu Santojiꞌṉ yac vøjpø ꞌyote. Ispa Diosis que jiꞌnø
visaꞌu Diosis cuando caꞌuꞌcam. jajmbøꞌi vaꞌcø oꞌnøy Dios mumu
5 Ndø Comi Jesucristojiꞌṉ Diosis yac
mitzcøtoyataꞌm tumdum jama cøti
yamdaꞌmøjtzi y cøꞌvejtaꞌmøjtzi vaꞌcø jama. 10 Tumdum jama vaꞌcpøjtzi
ndzajmayaj mumu pøn aunque juti Dioscøsi aunque jujche vaꞌcø mus
vaꞌcø cyønaꞌtzøyaj Jesucristoꞌis mbaꞌt ø ndzuꞌṉguy vaꞌcø maṉ mi
vyaꞌṉjajmocuy, vaꞌcø ñømnømø que nduꞌnistame yøti, vaꞌcø cotzoꞌṉøjtzi
Jesucristo vøjpøte. 6 Eyataꞌmbøjiꞌṉ
tuꞌṉomo vøj vaꞌcø nuꞌc mijtzomdaꞌm,
Jesucristoꞌis mi ⁿvyejatyaṉqueꞌtu oꞌca jetse syunba Diosis. 11 Porque
297
Romanos 1 298
Jetse oꞌyø ṉgotzoṉyaj eyataꞌmbø Dios jiꞌn ndø isi, pero muspa ndø
pøn lo que jiꞌndyet Israel pøn. 14 Otz
comus jujchete vaꞌcø ndø aꞌm ti
obligatzøjcu vaꞌcø ndzaꞌmaṉvac chøjcu. Porque desde que tzoꞌtz
vøjpø ote mumu pøn parejo, sea viti nasacopac, saꞌsa quejpa que
chøqui, sea pobre, sea musopyapø, Diosete, y que jeꞌis pyømi nunca
sea ni ti jiꞌn myusipøꞌis. 15 Así es
jiꞌn yaje. Por eso jiꞌn mus nømyaje
que jetse øtz ijtu dispuesto vaꞌcø que jiꞌn cyomusyaj Dios jujchete.
mi ndzaꞌmaṉvajcatyaṉgueꞌta vøjpø 21 Entonces cuando jetse cyomusyaj
2
jetsepø pøn libre vaꞌcø ityaj jovipø ndø muspa que Diosis maṉba yaj
quiꞌpsocuy ñeꞌc Diosis jiꞌn syunise; cojaꞌaj chøcyajpapøꞌis jetsepø
vaꞌcø chøcyaj jiꞌn vøjtaꞌmbø tiyø. yatzitzocoꞌyajcuy según ti cyoja
29 Chøjcocøtyajpa aunque jujchepø
ijtu. 3 Y mijtzi mi mbyøn, oꞌca
más vøj itpa, yaj caꞌoyajpa; jiꞌn mi nchiꞌ cuenta que Dios
onguipyajpa, aṉgømaꞌcøꞌyoyajpa; vøjcoꞌnipøte, y tø toyaꞌṉøpya sone
tyopoꞌoꞌnøyajpa tyøvø; nuꞌm jama, y tø nømaṉjapya pasencia?
oñajpa, 30 chamyajpa tzaꞌajcutaꞌmbø
¿Tiꞌajcuy jiꞌn mi ṉgønøctøyøyi que
tzøqui chøcyajupø eyataꞌmbøꞌis, Diosis tø nømaṉba vøjø porque
quiꞌsayajpa Dios, tzøjquiꞌscaꞌoyajpa, sunba vaꞌcø tø quiꞌpsvituꞌø? 5 Pero
viyuṉsye vøjø vaꞌcø mi ñøꞌijtam jujche jiꞌn mus tø nømø jetse. Sino
Israel pøꞌnis syeña mi sisomo oꞌca que ndø muspa que Dios siempre
mi ⁿyaj coputpa aṉguiꞌmocuy. Pero viyuṉ tzamba aunque mumu pøn
oꞌca jiꞌn mi ⁿyaj coput aṉguiꞌmocuy, suchajpanaꞌṉ. Pues jachøꞌyupø que
putpa cuenta que ja mi syeñaꞌøtyøjø. Dios nøjatyøju:
26 Entonces eyapø pøꞌnis ja ñøꞌitøꞌis
Maṉba mustøji que viyuṉbø tiyø
Israel pøꞌnis syeña syisomo, oꞌca mi ndzamba,
yaj coputpa Moisesis ꞌyaṉguiꞌmocuy, y cuando ndø tziꞌpa cuenta ti
putpa como senaꞌøyuse. 27 Oꞌca
mi ndzøcpa, tiene que vaꞌcø
ijtu de por si ja itøꞌis syeña y yaj tø nømø que vøjpø ti mi
coputpa Moisesis ꞌyaṉguiꞌmocuy, ndzøcpa.
jetse quejpa que mitz más ijtu mi 5 Pero oꞌca nømba que cuando
ṉgoja que jiꞌquis ñe. Porque mijtzi tø cojapaꞌtpa más quejpa que Dios
mi nøꞌijtu aṉguiꞌmocuy jachøꞌyupø, vøjpøte; entonces supongamos que tø
y mi nøꞌijtu Israel pøꞌnis syeña, cojapaꞌtpa y Diosis tø castigatzøcpa.
pero jiꞌn mi ⁿyaj coput aṉguiꞌmocuy. ¿Será que muspa tø nømø que Dios
28 Porque na jiꞌndyet mi Israel pøn
jiꞌn vyøjpø porque tø castigatzøcpa?
aunque jetsepø tømbuꞌomo mi Ni jujche jiꞌn mus tø nømø jetse. Pero
mbyøꞌnaju. Y na jiꞌndyet mi Israel de repente ijtu pøn jetse nømbapø.
pøn aunque mi syeñaꞌøyu Israel 6 Pero oꞌca Dios jiꞌnaꞌṉ vyøj aṉguiꞌmi,
jetze ijtu como si fuera Israel pøꞌnis quejpanaꞌṉ que Dios viyuṉdzamba
Romanos 3 302
tzøꞌypa jetse ndø ṉgoja viꞌna ndø porque vyaꞌṉjajmu, Diosis ñøpujtu
tzøctamupø. 26 Jetse chøjcu vaꞌcø
cuentacøsi vyøjomo”. 4 Cuando
vøjø, que jiꞌndyet øtz nø ndzøc vøjø. que contento itpa pøn oꞌca Dios
28 Por eso ndø cønøctøyøtyamba que
nømba que ñøputpa vyøjomo
Diosis tø yac putpa vyøjomo cuando aunque ja chøcøpø vøjpø tiyø.
ndø vaꞌṉjamba Jesucristo aunque 7 David nømu:
5
17 Como ijtuse jachøꞌyupø que Diosis
Entonces oꞌca Diosis tø
ñøjay Abraham: “Como vøti pøꞌnis pøjcøchoṉba como que
305 Romanos 5
vøti pøn cojapaꞌtyaju; jetsetiqueꞌt como que ndø pecapø vin tumø
cuando tum pøꞌnis ñøyipøꞌis maꞌmøtyøju cruzcøsi Cristojiꞌṉ vaꞌcø
Jesucristo cyømaꞌṉøy Dios, por eso cyaꞌø ndø yandzitzocoꞌyajcuy ijtupø
sone pøn maṉba putyaj vyøjomo ndø sisomo, vaꞌcø jana ndø tzøc
Diosis vyiꞌnaṉdøjqui. syunbase ndø yatzipø quiꞌpsocuꞌis.
20 Aṉguiꞌmocuy tziꞌtøju vaꞌcø
7 Porque cuando caꞌupø jiꞌnam mus
ndø musø que it vøti ndø coja. Y chøjcaꞌṉøy cyoja. 8 Como es como
6
sunba ndzøctoꞌ vøjpø tiyø, pero jiꞌn ja mus tø yaj cotzoca porque ja
mus ndzøcø. 19 Porque vøjpø tiyø
ndø yaj coputø porque ndø sisis
sunba ndzøctoꞌa, jiꞌn ndzøqui; pero eyapø syunba, pero Diosis tø yaj
yatzipø tiyø lo que jiꞌnø suni ndzøcø, cotzojcu cuando cyøꞌveju ñe ꞌYune
jetse ndzøcpøjtzi. 20 Y oꞌca ndzøcpa
vaꞌcø pyøꞌnajø cojatzøquipø pønse.
lo que jiꞌn sunise ndzøcø; entonces Ndø ṉgojacøtoya caꞌu y jetze yajay
jiꞌndyet øtz ndzøcpa, sino que yatzipø suꞌnocuꞌis pyømi ijtupø
yatzitzocoꞌyajcuy ijtupø øjtzomo, ndø sisomo. 4 Diosis yajay jeꞌis
Porque jiꞌn ndø mbaꞌt jujche vøjø porque Cristo caꞌu, y jiꞌn sólo caꞌu
vaꞌcø tø oꞌnøtyam Dios; pero mismo sino visaqueꞌtu; y hasta Diosmø
Espiritu Santoꞌis tø tzamdøjcøpya nø pyoꞌcsu Diosis chøꞌnaꞌṉomo y
Dioscøsi, porque jeꞌis ꞌyoꞌnøpya Dios ꞌyoꞌnøpya Dios para tø øtzcøtoya.
para tø øtzcøtoya como si fuera 35 Ja it ni ticøtoya vaꞌcø jana tø
ꞌYune Jesús ijtuse. Porque Diosis muspøjtzi que Diosis nunca jiꞌn
syunu vaꞌcø viꞌna pønse it Jesús, tø tzaque. Oꞌca tø caꞌpa, oꞌca tø
Romanos 8, 9 312
9 Viyuṉsepø ti ndzaꞌmbøjtzi
Cristoꞌis ñøyicøsi, jiꞌnø
sutzi. También Espiritu Santoꞌis
ñøjmayu: “Cuando nuꞌcpa hora,
vituꞌqueꞌtpøjtzi; y mi yomo Saraꞌis
maṉba it ꞌyune”.
nømijnapya quiꞌpsocuy vaꞌcø 10 Y jiꞌn sólo naꞌs jete. Ndø peca
3 Hasta tocotyoꞌpanaꞌṉtzi
pyøꞌṉajøꞌctøc myechiꞌune, cuando
Cristoꞌis viꞌnaꞌṉdøjqui oꞌca ja chøcyajøꞌctøc ni vøjpø ni yatzipø;
jetse cotzocyajpanaꞌṉ mismo ø Diosis ñøjmay Rebeca: “Atzipøꞌis
razaꞌom pøꞌnajyajupø. 4 Porque
maṉba cyøyosøy myuqui”. Itqueꞌtuti
Israel pøndaꞌmete; y Diosis jachøꞌyupø: “Suꞌnøjtzi Jacob, pero
pyøjcøchoṉyaju ꞌyunese y yaj Esaú ja syuꞌnøjtzi, quiꞌsaꞌyøjtzi”.
quejayaju ñeꞌ møjaꞌṉoꞌmajcuy, Jetse ndø tziꞌpa cuenta que Diosis
y Diosis chamdzajcayaj jujche cyøpiṉba i syunba cøpivø jujche
ma chøqui, y chamdziꞌyaj ñeꞌc quiꞌpspase, aunque oyupøm
aṉguiꞌmocuy; chamdziꞌyajtøju cyøpiṉyaj pøꞌnis ja chøc ni ti vøjpø,
vaꞌcø syervitzøjcayaj Dios; y Diosis ni yatzipø; sino Diosis chamdziꞌpa
chajmayaju que maṉba chiꞌyaj jutipøt je ñeꞌpø.
vøjpø tiyø. 5 Peca pøꞌnis chacyajupø
14 ¿Entonces tisyqueꞌt ma ndø
hay que vaꞌcø ndø vøṉgotzøc Dios ñøjmayu Moisés: “Ø neꞌc maꞌṉbø
mumu jamacøtoya. Amén. ndzame i maꞌṉbø ndoyaꞌṉøyi, i
6 Jiꞌn mus tø nømø que Diosis
maꞌṉbø ṉgotzove”. 16 Entonces
iꞌis jiꞌn mus yaꞌinduc Dios vaꞌcø yøcse chamu Isaiasis: “Como
jana chøcø syunbase”. Tal vez jetse vaꞌcø ndø mayø playa poꞌyose,
mi ndø nøjambya. 20 Pero øtz mi
jetse maṉba vøtiꞌajyaj Israejlis
nøjaꞌmbyøjtzi mijtzi mbyøn que ꞌyune, pero usti maṉba cotzocyaje.
jiꞌn mus ndø ojnay Dios. Como 28 Porque viyuṉse taꞌnemø y tumø
10
jujche muspanaꞌṉ tø vøjom puti oꞌca vyaꞌcyaj ndø Comi cotzojcuy oꞌca
tø yaj coputpanaꞌṉ aṉguiꞌmocuy. ja vyaꞌṉjamyajøtøc? Ni jutznømø.
Yøcse nømu: “Oꞌca pøꞌnis yaj ¿Y jujche maṉba vyaꞌṉjamyaje ndø
coputpa aṉguiꞌmocuy, jetset ma Comi oꞌca ni iꞌis ja oy chajmayaje
quene”. 6 Pero vaꞌcø chaꞌmaṉvac
iyete ndø Comi? Jiꞌn jutznømø. Y
jujche muspa tø put vyøjom ¿jujche maṉba cyømaꞌnøyaje oꞌca
315 Romanos 10, 11
11
16 Pero jiꞌn mumu cyømaꞌnøyaje
Pues entonces
vøjpø ote. Como ñeꞌc Isaías aṉgøvacpøjtzi: ¿Será
nømu: “Ø Ṉgomi, ni iꞌis jiꞌn sun viyuṉete Diosis pyatzpøꞌtzacyaju
vyaꞌṉjajmay ndø tzaꞌmaṉvajcocuy”. ñe Israel pøndaꞌm? Ja pyatzpøꞌyajø.
17 Jetsemete, ndø vaꞌṉjamba cuando
Porque øtz Israel pøndi chøṉgueꞌt.
ndø manba ote, y ndø manbapø ote Abrahaꞌmis ꞌyuneꞌom pøꞌnajøjtzi
Diosise ñe. y Beṉjamiꞌnis ꞌyuneꞌomo. 2 Diosis
más mi ⁿvyøjø que jiꞌn mismo Israel mbyøjcøchoṉu como Israel pønse;
pønse. Porque jajmøti que como jetse Diosis muspa pyøcøchoṉqueꞌt
aṉmaꞌṉis pyøcpa pyømi vatzicøsi, mismo Israel pøn pyatzpøꞌupø.
jetse mitz mbøcpa vøjpø tiyø Israel Como aṉmaṉ tyøcspøꞌtøjupø más
pøngøsi, Israel pøꞌnis jiꞌn ma pyøc omba toꞌmba mismo ñe cucyøsi
vøjpø tiyø mitzcøsi. chuꞌṉumø; jetsetiqueꞌt Israel pøn
19 Pero mati ocsyo mi ñømi:
más omba tyøjcøcyeꞌtpa tyøvøꞌomo.
“Como ndø jacpøꞌpa cuꞌyuꞌaṉmaṉ
vaꞌcø jen yac toꞌma eyapø Maṉba pyøjcøchoṉvøjøtzøcyaj
cuꞌyuꞌaṉmaṉjiꞌṉ, jetse Israel pøn Diosis Israel pøndaꞌm
yac tzuꞌṉatyøju vaꞌcø it lugar 25 Ø ndøvøtaꞌm, suꞌnbøjtzi vaꞌcø
øtzcøtoya vøjpø itcuꞌyomo”. 20 Pues
mi mustamø lo que nuṉca ja
viyuṉete mi ñømbase jetse, pero ndø mustamøpø viꞌna vaꞌcø jana
jajmøti yac tzuꞌṉatyøju porque ja mi ndzøc mi ⁿvin que más mi
vyaꞌṉjajmoya, y mitz itpa ⁿvyøjø myusopya. Veneꞌcseꞌṉomo Israel
porque mi ⁿvyaꞌṉjajmombya. pøꞌnis ja cyønøctøyøyajø, pero
Por eso u mi ṉgomoꞌy mi ⁿvin solamente hasta jujchøc tøjcøyajpa
oꞌca ⁿvyøjø, sino que cønaꞌtzøyø. mumu lo que maṉbapø tøjcøyaje lo
Porque de repente maṉba mi yac que jiꞌndyet Israel pøn. 26 Entonces
Hay que vaꞌcø ndø tumøtzocoy ndø cotzoṉyaj ndø vaꞌṉjamoṉguy tyøvø,
ndziꞌocuyaj ndø vin Dioscøsi hay que vaꞌcø ndø cotzoṉyajø. Oꞌca
12 Jetcøtoya, ø ndøvøtaꞌm,
como Diosis mi
ndyoyaꞌṉøtyambase, mi
muspa tø aṉmaꞌyoya, hay que vaꞌcø tø
aṉmaꞌyoya. 8 Oꞌca muspa ndø pømitziꞌ
ndø tzøc yatzitzocoꞌyajcuy. Hay que “Øtz maꞌṉbø aꞌm ti castigo maṉba
vaꞌcø ndø sunø vøjpø tiyø. 10 Hay
ndziꞌi, øtz maꞌṉbø ṉgoyoje; nømba
que vaꞌcø nay tø sundandøj ndø ndø Comi”. 20 También nømba:
søꞌṉbøꞌnømi. Por eso hay que vaꞌcø y eyaco jama jiꞌṉ cyoꞌaṉjamqueꞌte;
ndø jajmbøꞌ tzaꞌajcupø tiyø lo que mientras eyapøꞌis cyomoꞌpya que
ndø tzøcpapø piꞌtzøꞌomo jana tø mumu jama parejote. Yac mus
istøjø. Hay que vaꞌcø ndø coquip tumdumbøꞌnis ñeꞌ chocoꞌyomo ti
ndø vin ndø quiꞌpsocuꞌis syøꞌṉgøjiꞌṉ. vyaꞌṉjamba. 6 Cyoꞌaṉjambapøꞌis
13 Jetcøtoya uy ndø cøqueꞌnøy ndø sis, ni vaꞌcø jana ndø toꞌṉ vino,
tøcø oꞌca chøc vøjø, øꞌca ja chøc vaꞌcø jana ndø tzøc ni tiyø, oꞌca
vøjø. Más vøj vaꞌcø ndø cøqueꞌnøy jetse vaꞌcø ndø tzøcø, ndø tøvøꞌis
jana ndø yaj cojapaꞌt ndø tøvø; jana maṉba tø isi y maṉba cojapaꞌte, o
ndø ndziꞌ quiꞌpsocuy vaꞌcø chøc maṉba mayaꞌe, o maṉba motziꞌaj
yatzitzocoꞌyajcuy. 14 Øtz muspøjtzi
vyaꞌṉjajmocuy. 22 Oꞌca it mi
15 Entonces ndø
vaꞌṉjambapøꞌis møꞌchøqui
ndø Comi hay que vaꞌcø ndø
vaꞌcø cotzoṉdam Israel pøn
señaꞌøtyamupø vaꞌcø yac mustøjø
que Diosis chøcpa lo que jujche
cotzoṉdam motzi vaꞌṉjajmopyapø, chamuse, vaꞌcø yac viyuꞌṉajø lo
y jiꞌndyet vaꞌcø ndø tzøc lo que jujche Diosis oyse chajmayaje ø
que ndø neꞌc ndø sunbase mbeca jatataꞌm. 9 Cristo minu vaꞌcø
Dios vøjpø otejiꞌṉ, como jujchepø ndzøcpa viaje hasta España nasomo,
pøn pyøjcøchoṉba Diosis, jetse maꞌṉbø mi nduꞌnistame; porque
vaꞌcø ityajø; cyømasaꞌnøyajupø sunba mi ñduꞌningøjtamø vaꞌcø
Masanbø Espiritu Santoꞌis. mi ndø cotzoṉdamø vaꞌcø maṉ
17 Ijtu ticøsi muspa vøpø
jiṉø. Pero viꞌna sunba jamacøt
pøngotzøc ø ⁿvin, porque usy jama mitzjiꞌṉ vaꞌcø it contento
Jesucristoꞌis cyotzoꞌṉøjtzi vaꞌcø mitzjiꞌṉdaꞌm. 25 Pero yøti maꞌṉbø
Judea nasomo ityajupøꞌis. Oꞌnøtyam María, jeꞌis oyuti chøc vøti yoscuy
Dios vaꞌcø chiꞌyaj quiꞌpsocuy y vøjø mitzcøtoya. 7 Yuschiꞌjatyamø ø
16
326
327 1 Corintios 1
Dios yøscøtøya porque mitztaꞌm cyoquiꞌpsu que más vøjø vaꞌcø jana
ja mi nøꞌyøndyaꞌmøjtzi ni jutipø ndø comus ñeꞌc Dios ndø neꞌc ndø
mijtzomdaꞌm. El único metzcuy quiꞌpsocujiꞌṉ tø nascøstaꞌmbøꞌis.
oꞌyø ⁿnøꞌyøyi, tum ñøyipøꞌis Crispo; Aunque nascøspø pøꞌnis
tum ñøyipøꞌis Gayo. 15 Por eso ni
cyomoꞌyajpa que Diosis ꞌyote jovi
i jiꞌn mus ñømø oꞌca nøꞌyøyøjtzi ø tzametite, pero Diosis cyoquiꞌpsu
nøyiṉgøsi. 16 Oꞌyø ⁿnøꞌyøyajqueꞌt
que vøj vaꞌcø tø cotzoctamø oꞌca
Estefanasis fyamilia. Jiꞌnam jajme ndø vaꞌṉjajmandyamba ñeꞌ ꞌyote
oꞌca nøꞌyøyøjtzi eyapø. 17 Porque
cuando tzaꞌmaṉvajcatyøjpa.
øtz ja cyøꞌvej Cristoꞌis vaꞌcø 22 Porque syuñajpa
26 Ø mi vaꞌṉjajmoṉguy tøvøtaꞌm;
mitzjiꞌṉdam, ṉgoquiꞌpsøjtzi vaꞌcø
tziꞌtam cuenta jujchetaꞌmbø it como ni ti jiꞌn myusipø pønse;
mbyøndaꞌmisqueꞌte mi namas vaꞌcø ndzam Jesucristo
ⁿvyejandyamupø Diosis. Porque que jet caꞌu cruzcøsi. 3 Motzipø
tø tziꞌtamba ꞌYespiritu vaꞌcø tø yaj leche y jiꞌn mus ndø tziꞌ viꞌjcuy,
cønøctøyøtyamø lo que tø tziꞌtamba jetse mitz mi aṉmandyamu
ñeꞌ syuꞌnocupit. 13 Jetsepø tiyø ndø
omba cøñøctøyøpø tiyø. Ja mus
tzamdamba también. Pero jiꞌn ndø ni aṉmandyam más jiꞌn ndø
tzamdame pøꞌnis tø aṉmatyambase cønøctøyøyipø tiyø. Porque
ñeꞌ quiꞌpsocujiꞌn, sino ndø jiꞌnaꞌṉ mi ṉgønøctøyøtyame, y
tzamdamba Espiritu Santoꞌis tø jetseti hasta yøtiꞌcseꞌnomo jiꞌn mi
tziꞌpase quiꞌpsocuy. Espiritujiꞌṉbø ngønøctøyøtyaṉgueꞌte. 3 Porque
cyotzoca cuando minba ndø Comi suꞌnbø nømø que vaꞌcø jana mi
Jesús. nøvejvejney pøn oꞌca nømba que:
6 Jiꞌn vyøjø vaꞌcø mi
“Øtz vaꞌṉjajmopyapø chøṉø”, y
vøṉgotzøctam mi ⁿvin. Mi ñøꞌijtu eya yomo, o ꞌyaṉsuṉba
mustamba que como harina aunque tiyø, o vyaꞌṉjamba comi
maꞌtzeꞌomo ndø cotpa usy yac chøqui, o tyopaꞌoꞌnøyajpa tyøvø, o
poṉoṉbapøꞌis pan y poṉoṉba vøti noꞌtpa, o nuꞌmba; vaꞌcø jana mi
harina maꞌtze, jetseti cuando nøvejvejneyø, ni vaꞌcø jana mi
tumbøꞌis chøcpa yatzitzocoꞌyajcuy, nøṉguꞌtø jetsepø pøn. 12 Porque
6
8 Por eso como cuando tzøctøjpa
Cuando aunque jutipø mi
pascua søṉ cøꞌstøjpa pan ja itøꞌis neꞌṉgomdaꞌm sunba mi na
ni tiyø vaꞌcø yac poṉoṉø; jetse ṉgøvaꞌcøtyandøjø, jiꞌn vyøj vaꞌcø
hay que vaꞌcø jana ndø nøꞌit ni ti ṉgyøvaꞌcøy mi vyaꞌṉjajmocuy
yatzitzocoꞌyajcuy ndø tzocoꞌyomo; tøvø jiꞌn vyaꞌṉjajmoyajepø
porque yatzitzocoꞌyajcuy es como atcanicøsi. ¿Tiꞌajcuy jiꞌn mi neꞌc
1 Corintios 6 334
eso oꞌca Cristoꞌis tø neꞌtaꞌm ¿será 4 Yomoꞌis cyoṉña jiꞌndyet ñeꞌ, sino
que vøj vaꞌcø ndø nøꞌit møtzi jyayaꞌise ñe. Y jetsetiqueꞌt jyayaꞌis
yomo? Ni jujche jiꞌn mus ndø tzøc cyoṉña jiꞌndyet ñeꞌ, sino yomoꞌise
jetse. 16 Jiꞌn oꞌca jana mi mustame
ñe. 5 Por eso pøn y yomo vaꞌca
itpa jetjiꞌṉ. Y entonces jiꞌn mus it que ijtuti licencia vaꞌ mi ndzøcø,
ndø coṉña tumøꞌom ndø Comijiꞌn. pero jiꞌndyet pyena vaꞌcø mi ndzøcø.
19 Mi mustambati que Masanbø
7 Øtz suꞌnbøjtzi vaꞌcø ityajønaꞌṉ
Espiritu Santo lo que Diosis mi mumu pøn jujche øtz ijtuse. Pero
nchiꞌpapø jeꞌis ñøcꞌijtøjapya ndø hay que vaꞌcø it tumdum pøn jujche
coṉña como ñeꞌ myasandøcse y jiꞌn cyotzoṉba Diosis vaꞌcø itø; eyapø
mus ndø aṉguiꞌm ndø tumgøꞌy ndø vaꞌcø it coꞌtojcajupø, y eyapø vaꞌcø
vin, porque ndø Comiꞌis tø ñeꞌtaꞌm. it jaṉa cyoꞌtojcajøpø.
20 Porque jeꞌis tø jutyam vøticøsi.
8 Por eso nøjambyøjtzi ja
7 Yøti mi aṉdzoṉdaꞌmbøjtzi lo
que ti mi ndø jajyandyamu.
Viyuṉete vøj vaꞌcø jana piꞌquis
ndø aṉsun eya yomo.
10 Aṉguiꞌmyajpa øjtzi coꞌtøctaꞌm,
vøj vaꞌcø ñøꞌit ñeꞌ yomo tumdum chacpa, vaꞌcø jana coꞌtøjcaj eyapø
pøꞌnis. Y yomoꞌis vaꞌcø tumbø pønjiꞌṉ, pero muspa vituꞌqueꞌt ñeꞌ
jayati ñøꞌitø. 3 Hay que pøꞌnis vaꞌcø
jyayacøꞌmø. Jetseti pøꞌnis jiꞌn mus
chøc yomocøtoya como Diosis myacpøꞌ yomo.
syunbase. Y yomoꞌis vaꞌcø chøc 12 Pero eyataꞌmbø pøn
libre, y oꞌca jiꞌn vaꞌṉjajmoyepø ndø Comiꞌis. Por eso oꞌca pøꞌnis
yomoꞌis syunba chac jyaya y jyaya jiꞌn sun mi yac yosay Dios, u mi
vaꞌṉjajmopya, muspapø chajqueꞌta, ṉgømaꞌnøy je pøn. 24 Así es que ø
que muspapø ndø viꞌngø. Pero oꞌca muspa ndø viꞌc aunque tiyø,
cuando tø musopya, tø jayatzamba; pero eyapø pøn jiꞌn más myusoyepø,
en cambio vaꞌcø nay tø sundandøjø, oꞌca jeꞌis my ispa nø viꞌcupø comi
entonces nay tø cotzondandøjpa chøquiꞌis myasandøjcomo, tal vez
vaꞌcø tø vaꞌṉjajmotyam mas vøjø. jiꞌn ma ñaꞌtze vaꞌcø vyiꞌjqueꞌt sis yaj
2 Oꞌca iꞌis muspase ꞌyaṉjamba, pero
caꞌtøjupø comi chøquiꞌis ñøyicøsi.
jiꞌndøc myus ni tiyø syunbase Entonces maṉba niꞌaṉjajme que
vaꞌcø myusø. 3 Oꞌca ndø sunba Dios,
chøc cyoja, porque quiꞌpspa que
Diosis tø pøjcøchoṉba como ꞌyune. cojapøte vaꞌcø ndø viꞌc jetsepø
4 Entonces maꞌṉba ndzajmay oꞌca
sis. 11 Entonces tocopya mi ndøvø
vøj vaꞌcø ndø viꞌc sis yaj caꞌupø jiꞌn más myusoyepø pero Cristoꞌis
comi chøquiꞌis ñøyicøsi. Ndø cyocaꞌupø. Tocopya porque mitz
mustamba que tum comi chøqui más it mi musocuy vaꞌcø mi
jiꞌn ꞌyaṉguiꞌmi nascøsi, y que tumdi ndzøcø mi ndøvøꞌis quiꞌpspapø que
it Dios. 5 Porque it vøti nøjayajpapø
coja vaꞌcø ndø tzøcø. 12 Entonces
aṉdzoṉyajpøjtzi: 4 Mi mustamba
eyataꞌmbøꞌis muspa pyøjcøchoṉyajø
viyuṉse que it ø derecho vaꞌcø nascøs ijtupø tiyø mitzcøstaꞌm,
mbøjcøchon cuꞌtcuy y ujcuy entonces más vøj øtz vaꞌcø
como apostolesis chøcyajpase. mbøjcøchoṉdaṉqueꞌtatiꞌtzi.
5 Y øtz muspatinaꞌṉ nøvitqueꞌt
Pero øtz jiꞌnø mi vaꞌṉgatyam
ø ⁿyomo vaꞌṉjajmopyapø jujche ni tiyø, sino mumu ti ndondam
ñøꞌvityajpase eyapø apostolesistaꞌm, øtzi vaꞌcø vøj tuc ø ⁿyosaṉ vøjpø
y ndø Comiꞌis myuquiꞌistaꞌm Cristoꞌis ꞌyotejiꞌṉ. 13 Viyuṉse mi
y Cefasis. 6 U mi ṉguiꞌpstamu
mustamba que Jerusaleꞌnombø
que naꞌs øjtzi y Bernabejiꞌṉ jiꞌn masandøjcom yosyajpapøꞌis
mus mbøjcøchoṉdam cuꞌtcuy cyuꞌtyajpa lo que tziꞌyajtøjpa
tø tziꞌtandøjpa aunque jana masandøjcomo. Y yosyajpapø
yosa, como nømdi chøcyajuse altajromo yaj caꞌyajtøjpamø
eyataꞌmbø apostolesis. 7 Como ni pøꞌnøcuy vaꞌcø vyaꞌṉjamyaj Dios,
jutipø soldadoꞌis jiꞌn pyøꞌnøy vyin, jeꞌis vyiꞌcayajpa syis lo que jen
jetsetiqueꞌt øtz jiꞌn pyena vaꞌcø yaj caꞌyajtøjpapø. 14 Jetsetiqueꞌt
6 Mumu jetse tujcu vaꞌcø ndø cuendatzøc mi ⁿvin. U mi
tziꞌ cuenta que jiꞌn vyøj vaꞌcø ndø ṉgønaꞌtzøtyam ni tiyø lo que
aṉsun yatzitaꞌmbø tiyø como jujche jiꞌndyet Dios. 15 Como tum pøn
Tiene que vaꞌcø ndø quiꞌpsø jujche vaꞌcø chøꞌyaj contento mumu pøn.
muspa ndø cotzoṉ ndø tøvø. Jiꞌndyet ø ⁿvingøtoya meꞌndzepø
25 Muspa mi ṉgyøyin viꞌca lo que
vøjpø tiyø, sino vøti pøngøtoyatze
maꞌajtøjpa ijtumø viꞌcuy maꞌa, jana meꞌtzpa, vaꞌcø cyotzocyajø.
mi ṉguiꞌpsø oꞌca mi ṉgoja nø mi
ndzøjcu. 26 Porque nas y mumu tiyø
“Lo que ijtupø yøṉ mbasoꞌomo, muspa viꞌna cyuꞌt tyøcmø. Entonces
señate que Diosis chøc jomepø cuando mi ndyuꞌmdamba jiꞌn maṉ
contrato ø nøꞌmbinjiꞌṉ. Tzøctam mi ndzøctam jiꞌn vyøjpø tiyø; jin
yøꞌcse mi ndoꞌṉbase nac vaꞌcø maṉ mi yaj cojaꞌajtandøji. Cuando
tø jajmutzøctamø”. Jetse nøm nuꞌcpaꞌcøjtzi mi ijtamumø, maṉba
ndø Comi. 26 Entonces hasta que
mi aṉguiꞌmdam eyataꞌmbø ticøsi.
minba ndø Comi, mi ṉgøꞌspase
nac pan y mi ndoꞌṉdambase Eyataꞌmbø musocuy syajpa
nac yøṉ mbasoꞌombø, mi Masanbø Espirituꞌis
ndzaꞌmaṉvaꞌctamba que ñeꞌc ndø
Comi caꞌu. 12 Tøvøꞌajcutyaꞌm, suꞌnbøjtzi
vaꞌcø mi mustamø jujchepø
musocuy tø tziꞌtamba Masanbø
Jujche vøjø vaꞌcø ndø cuꞌt Espiritu Santoꞌis.
masanbø cuꞌtaṉbajcuy 2 Mi mustamba que viꞌna
yac tzojcoyajpa mismo ꞌyespiritujiꞌṉ, pøꞌnis ñe porque øtz jiꞌn chøṉ pøꞌnis
10 eyapø chiꞌyajpa musocuy vaꞌcø
cyøꞌ”, porque ndø cøꞌ y ndø coso
chøcyaj milagroꞌajcuy, y eyapø parejo ndøtze ñe. (Jetse jiꞌn mus
vaꞌcø tzaꞌmaṉvajcoyajø. Eyapø tø nømø: “Øtz jiꞌn chøṉ Cristoꞌis
chiꞌyajpa quiꞌpsocuy vaꞌcø ñe porque øtz jiꞌn mus yos como
cyomusyaj espiritu oꞌca vøjpø oꞌca ø ndøvø yospase”, porque mumu
jiꞌn vyøjpø. Y eyataꞌmbø chiꞌyajpa parejo cristoꞌis tø ñeꞌ.) 16 Jetseti
Santoꞌis quiꞌpsocuy vaꞌcø ndø tzøc puro vitøm, jiꞌnaꞌṉ ndø man ni
mumu yøcsetaꞌmbø tiyø. Jeꞌis tiyø. Oꞌcanaꞌṉ ndø coṉña naꞌs coji,
tø vyeꞌnbøꞌtamba tumdum pøn jiꞌnam ndø aṉjam viquijcø. 18 Pero
jet más suñi ndø yac mescøyojpa. Y mi sundamø más vøjpø musocuy
jiꞌn musipø ndø yaj quejyajø, jet ndø tø tziꞌpa Diosis. Pero øtz maṉbatøc
cømoꞌnøpya más vøjø. 24 Pero más
mi ndzajmatyam jujche vaꞌcø mi
suñitaꞌmbø tiyø, jiꞌn pyena vaꞌcø nduꞌṉajtam más vøjpø tuꞌṉomo.
ndø cømoꞌnøyø. Porque Diosis jetse
vyøjøtzøc coṉñacøstaꞌmbø aunque Viyuṉsye suꞌṉopyapø
jiꞌn más vøj queñajepø más jet vaꞌcø
ndø cuidatzøcyajø. 25 Jetse vaꞌcø
tzøjcatyøjø jiꞌn ndø tzøjcay cuenda. vaꞌṉjajmopya, ndø joꞌcpa vøjpø tiyø,
Ndø tyoyaꞌnøpya ndø tøvø, jiꞌn ndø tø suꞌnopya; pero vaꞌcø tø suꞌnoyø,
aṉsun eya neꞌ, jiꞌn ndø møjaꞌṉgotzøc jet más vøjø que ni tiyø.
ndø vin, jiꞌn tø nømi: “Más chøṉ
øtz pøn”. 5 Jiꞌn tø vejviti, jiꞌn ndø
Oꞌca vøj vaꞌcø tø on
tzøc quiꞌpcuy, jiꞌn puro vingøtoya eyaco oteꞌomdaꞌm
vøjpø ti ndø meꞌndze, eyapøcøtoya
ndø meꞌtzpa; jiꞌn tø maṉba quiꞌscaꞌe.
Ja ndø ñøꞌit yach quiꞌpsocuy. 6 Jiꞌn
14 Entonces tziꞌtam pena
vaꞌcø mi syuꞌnotyamø
y sundamø musocuy Espiritu
ndø cøcasøy yatzitzocoꞌyajcuy, Santoꞌis tø tziꞌpapø. Pero
sino viyuṉbø tiyø ndø cøcasøpya. más sundamø musocuy vaꞌcø
7 Vaꞌcø tø suꞌnoya, aunque ti tø
mus mi ñchaꞌmaṉvajcotyamø.
tzøjcatyøjpa, jiꞌn tø quiꞌsycaꞌe. 2 Porque oꞌca pøn onba jiꞌn ndø
yac vanba; oꞌca jiꞌn suñi yac van Dios espiritujiꞌn pero eyapø
vituꞌvituꞌneye, entonces jiꞌn ndø cumguꞌis ꞌyotejiꞌṉ; entonces oꞌca
mustam tiyø vane nø yac vañaju. it jiṉø nømdøc ꞌyaṉmachøꞌtzupø,
8 Y cuando maṉba quipnømi, oꞌca
jej jiꞌn mus ñømø: “Jetse vøj nø
muꞌcuy jiꞌn vyej vøjø, entonces ni mi ⁿnøjayuse Dios yøscøtoyaꞌam”.
i jiꞌn comequeꞌajø vaꞌcø quipnømø. Jiꞌn mus nøm jetse porque jiꞌn
9 Jetsetiqueꞌt mitztaꞌm: oꞌca jiꞌn
cyønøctøyøy tiyø nø mi ndzamupø.
mi ndzamdam mi aṉnacajiꞌṉ ote 17 Mitz viyuṉse vøj mi ñømba:
ni jujche jiꞌn visaꞌyaj caꞌyajupø. jiꞌn ndø nijpay cyuy møjapø, que sea
30 Oꞌca jiꞌn visaꞌyaj caꞌyajupø,
trigo, que sea eyapø tømbu. 38 Pero
33 U mi yac aṉgømaꞌcøtyam mi
nijpupø, ni ti jiꞌn yoscuy; pero
ⁿvin. Porque nømnømbase, “Oꞌca visaꞌupø, saṉ vøjcoꞌnipø tiyete. Ndø
tumøꞌom tø vijtamba yatzipø ndø nijpupø mochipøte; visaꞌuꞌjcam
tøvøjiꞌṉ, entonces ndø yac tzacyajpa pømiꞌøpya. 44 Ndø nijpa nascøspø
50 Tøvøꞌajcuy, mi ndzajmatyamba
tøvø mi sundambapø øjtzi,
que sisøyupøꞌis y nøꞌpiꞌnøyupøꞌis vaꞌṉjajmotyam møꞌchøqui, nunca
jiꞌn mus pyøjcøchoṉ itcuy Diosis u mi jajmbøtam mi vaꞌṉjajmoṉguy.
itcuꞌyomo. Ni yajpapø jiꞌn mus Mumu jamase tzøctam más vøti
it jiꞌn yajemø ni tiyø. 51 Y yøti
ndø Comiꞌis yoscuy, porque mi
cømaꞌnøtyamø porque manba mi mustamba que jiꞌn comequec mi
ndzajmatyame jiꞌnaꞌṉ mustøjipø yosatyame ndø Comi.
viꞌnacsyeꞌṉomo: Jiꞌn mumu ma
tø caꞌtame. Pero mumu maṉba tø Tumin duꞌmguy vaꞌṉjamocuy
cacpøꞌtandøji. 52 Joviseti chøtyøṉ tøvøcotoyataꞌm
16
13 Tzøctam
cuenda mi ⁿvin sundaꞌmbøjtzi mumu mitztaꞌm ndø
vaꞌṉjajmotyamø møꞌchøqui, Comi Jesucristoꞌis ñøyicøsi. Amén.
Segunda Carta a Los Corintios
Metzaꞌombø Carta Chøjcayaj Corinto
Cumguꞌyomdaꞌmbø Apóstol San Pabloꞌis
355
2 Corintios 1 356
que jiꞌn mus ndø yaj cotzoc ndø vin cøcasøtyaṉgueꞌta. 15 Como viyuṉsye
13 Mi ⁿjajyandyaꞌmbøjtzi naꞌs
øjtzi ndzamgøpucstamba Diosis
muspacsyeꞌṉomo mi nduꞌndamø ꞌYune Jesucristo mijtzomdaꞌm. Y
y ṉgønøctøyøtyamø vøjø. jic Jesucristo jiꞌn chamin chamave,
Y ⁿjoꞌcpøjtzi que maṉba mi sino tumdzambapøte. 20 Porque
3
Tø tonba Cristoꞌis jana Cuando jetse ndzamdaꞌmbøjtzi,
tø cojapajtamø tal vez mi ṉguiꞌpstamba que
14 Nøjapyø Dios yøscøtoyaꞌm, øtz vøṉgotzøctamba ø ⁿvin. Pero
porque mumu jama ndø tonba jiꞌndyet jicø. Jiꞌndyet pena øtz
Cristo Jesusjiꞌn jana tø cojapaꞌjtamø. vaꞌcø mi ndziꞌtam carta eyapøꞌis
Y Diosis tø yac yospa vaꞌcø ndø jyayupø chambapøꞌis que øtz vøjpø
tzajmayaj mumu pøn aunque juti pøn chøṉø. 2 Porque aunque iꞌis
pecapø contrato. Pero como velo aunque iꞌis jiꞌn cyønøctøyøy yøṉ
ndø yac tzuꞌṉbase vaꞌcø ndø is vøjø, vøjpø ote øtz ndzaꞌmaṉvactambapø,
jetseti Cristoꞌis tø yac mijnapya jiꞌn cyønøctøyøyaje porque nøme
quiꞌpsocuy vaꞌcø ndø cønøctøyøyø. toycoyaju. 4 Como jiꞌn vyaꞌṉjamyaj
vøjpø. Como tum pomipø søꞌṉgø, Y jetse quejpa que Jesús ijtu
jetseti Cristoꞌis ꞌyote. Y Cristoꞌis ø ndzocoꞌyomo, porque si
ñøꞌijtay mismo Diosis cyene y no, caꞌtambanaꞌṉtzi. 11 Porque
ispapø tiyø jujchete, sino jiꞌn ndø sunba ndø ndzactoꞌa yøṉ coṉña
isipø tiyø sunba ndø musocpacpøꞌi vaꞌcø ndø nøndumø it ndø Comi,
jujchete. Porque ndø ispapø tiyø, como si fuera tumbø tøjcomse.
usyaṉ horati ma ityaje. Pero jiꞌn 9 Jetcøtoya ndø tzøcpa vøjpø tiyø
oꞌca yajpa ndø coṉña como tum ø aṉdzoꞌṉoya Cristoꞌis vyiꞌnomo. Jeꞌis
ṉdzøjcutyøc yajpase, ijtu vøjpø ndø maṉba aṉgøvaꞌc ti ndø tzøctam ndø
tøc Diosis maṉbapø tø tziꞌtame. Jic coṉñajiꞌṉ, y jeꞌis maṉba tø tziꞌ ndø
tøc tzajpombøte, y nunca jiꞌn yaje, coyoja jujche ndø tzøjcuse, que sea
y jiꞌndyet pøꞌnis cyøꞌjiꞌṉ tzøctøji. que vøjpø, que sea que jiꞌn vyøjpø
2 Viyuṉse tø toyapøcpa mientras
tiyø ndø tzøjcu.
yøṉ ndø coṉñajiꞌṉ tø itpaꞌcseꞌṉomo.
Ndø sungoꞌnba vaꞌcø ndø nøc Tiene que vaꞌcø tø it vøjø Diosjiꞌ
ijtøtyam ndø coṉña maṉbapø 11 Por
eso como naꞌtztamba
tø tziꞌ Diosis tzajpomo, como si øjtzi ndø Comi, ndzøctamba
fuera jomepø tucu tø yac mespase; diligencia vaꞌcø ndzajmatyam
3 vaꞌcø tø itø como si fuera tucu
aunque iyø ndø Comiꞌis ꞌyote
ndø mespase, jetse vaꞌcø jana tø a ver oꞌca vyaꞌṉjamyajpa. Pero
itø como si fuera tucu tzajcupø. øtz comustambaꞌm vøjø Diosis,
4 Mientras tø nøc ijtøtyamba ndø
jetse suꞌndaꞌmbøjtzi mitz vaꞌcø
coṉña como tøc tø nøcꞌijtøtyambase, mi ndø comustaṉgueꞌta mi
tø toyapøcpa y tø uquiꞌajpa. Jiꞌndyet ndzocoꞌyomdaꞌm. 12 Pero jiꞌn ø
Santo yøti, jetse tø mustamba que que øtz jovitaꞌmbøte, pero jiꞌndyet
maṉba tø yac jome vituꞌpøꞌtame. jicø, sino Dios yosatyaꞌmbøjtzi. Y
6 Por eso contento ndø aṉjamba
como itpa vøjpø ø ṉguiꞌpsocutyaꞌm,
ndø vin aunque ndø mustamba que mitzcøtoyataꞌmete. 14 Porque
Diosis yajay ndø coja vaꞌcø mumu jama. Ni i jiꞌn mus ñømø
mus tø pøjcøchoṉdamø. Y que øtz jiꞌn vyøj nø yostamu. 4 Pero
suꞌnaṉjejtame, mi sundamba ø
ndumø tzocoy. Pero mitz mi ndø
7 Entonces ø mi
ndøvøtaꞌm, como jetse tø
tzajmatyandøjuꞌam que maṉba tø
suꞌnaṉjejtamba mi neꞌṉgø, jiꞌn uneꞌajtam Diosis, por eso hay que
mi ndø sundam møꞌchøqui. 13 Nø vaꞌcø ndø jajmbø mumu møsyaṉbø
mi oꞌnøndyamu como tum pøꞌnis tiyø ndø sisis syunbase y ndø
ꞌyoꞌnøpyase ñe ꞌyune. Jujche øtz mi quiꞌpspase. Y como ndø naꞌtztamba
sundambase ø ndumø tzocoy, jetse Dios, hay que vaꞌcø ndø quiꞌpsø
vaꞌcø mi ndø sundaṉgueꞌta. que maṉba ndø tzøjcav mumu tiyø
Diosis syunbase.
Tø øtz quenbapø Diosis tø
myasandøctaꞌmete Quiꞌpsvituꞌyaju Corinto pøndaꞌm
14 Uy
tumø yostame parejo jiꞌn 2 Tø pøjcøchoṉdamø
vyaꞌṉjajmoyajepøjiꞌṉ, chøcpapøꞌis mi ndzocoꞌyomo. Ni i
yatzitzocoꞌyajcuy jiꞌn mus ja ⁿyacsutzøctaꞌmøjtzi, ja
tumøyos vøjpø pønjiꞌṉ; como si ꞌyaṉmandyam øtz ni iyø jiꞌn
2 Corintios 7 364
8 Yøti, ø mi vaꞌṉjajmoṉguy
tøvøtaꞌm, sunba mi
ndzajmatyamø jujche Diosis chiꞌyaj
mi sundaṉgueꞌtpa ndø mbøndøvø
viyuṉsye. 9 Porque mi mustambaꞌm
yac tuꞌmaꞌṉøyø hasta que taꞌnba nduꞌmaytam tumin, jiꞌn ø sun vaꞌcø
2 Corintios 8, 9 366
10
11
maṉ tzajpomo, nøꞌmbøjtzi que vøjpø pena tzøjcu jetse vaꞌcø vøjcotzøc
pønete, pero ø neꞌc jiꞌn ø nømi oꞌca ø ⁿvin. Porque vøjnaꞌṉ mitz vaꞌcø
viyuṉsye vøjpø pøn chøṉø, sino mi ñømdamø que øtz vøjpø pøn
que øtz vøṉgotzøcpa ø ⁿvin porque chøṉø, porque viyuṉsye øtz más
mochipø chøṉø. 6 Oꞌca øtz sunbanaꞌṉ
chøṉ vøjpø apostoles que jiꞌn jic
nømø que vøjpø pøn chøṉø, jiꞌnaꞌṉe vøj chøcyajpaꞌis vyin mitzcøꞌm
joviꞌajcuy, porque viyuṉnaꞌṉtzø ityajupø, aunque øtz ni ti jiꞌnø
tzambapø. Pero jiꞌnø nømi jetse vaꞌcø ⁿyoscuy. 12 Porque cuando yos øjtzi
tal vez maṉba mbaꞌte que mijtzi istam seña oꞌca viyuṉse Cristojiꞌṉ
jiꞌn mi ndzøctam øtz sunbase. Y ndzaꞌmbøjtzi, (maṉba ⁿojnayaje
maṉba it pyena vaꞌcø ndzøc øtz mumu cojapaꞌtyajupø y jetse
jiꞌn mi sundamese, porque maṉba maṉba mi isindziꞌtame que viyuṉse
it pyena vaꞌcø mi ojnandyamø. Cristojiꞌṉ ndzaꞌmbøjtzi). Porque
Naꞌtzpøjtzi que maṉba mi Cristo jiꞌndyet mochipø cuando
mbaꞌjtame nø mi onguiꞌptamupø, yospa mitzjiꞌṉdaꞌm, sino que mi
nø mi aṉsujnatyamupø eyapøꞌis isindzitamba jujche muspase
ñe, nø mi ṉguiꞌsycaꞌtamupø, neꞌne chøcø pyømijiꞌṉ mijtzomdaꞌm.
nø mi ṉguiꞌpstamuꞌøc, nø mi 4 Aunque como mochipø pønse
ṉgoquiptamø. 9 Casøtyaꞌmbøjtzi
mi ṉgyøꞌvejatyamba dyus.
cuando mitz muspa mi ndzøctam 14 Oꞌnømbyøjtzi Dios vaꞌcø
375
Gálatas 1, 2 376
pøꞌnis que vøjpø pøn chøṉø. apostoles que jiꞌn øjtzi. Pero
Øtz suꞌnbøjtzi vaꞌcø vøjpø pøn maꞌṉøjtzi Arabia nasomo y
gotzøcø Diosis y jiꞌn pøꞌnis. Oꞌca jiṉø vituꞌqueꞌtøjtzi Damasco
sunbatøcnaꞌṉ øjtzi vaꞌcø vøjpø pøn cumguꞌyomo.
gotzøcyaj ø mbøndøvøꞌis, jiꞌnaꞌṉø 18 Y entonces cøjtuꞌcam tujtay ame
pønse. Tø øtz ja it ndø coja como jana ndø tziꞌ cuenta ti chøc Diosis
aunque ipø pøꞌnis ñeꞌse. 16 Pero
tø øtzcøtoya ñeꞌc vyøꞌajcupit.
ndø mustamba que jiꞌn tø vyøꞌom Porque oꞌca vyøjomnaꞌṉ tø putpa
puti Diosis vyiꞌnaṉdøjqui ndø aṉguiꞌmguy vaꞌcø ndø yaj coputø,
neꞌ ndø tzøquijiꞌṉ aunque ndø yaj comequectinaꞌṉ caꞌ Cristo.
copujtajoꞌpa Moisesis ꞌyaṉguiꞌmguy;
sino vøꞌom tø putpa oꞌca ndø Tiene que vaꞌcø ndø vaꞌnjam Cristo
vaꞌṉjamba Jesucristo. Jetcøtoya porque ja ndø yaj coput aṉguiꞌmguy
ndø vaꞌṉjamdamba Jesucristo
vaꞌcø vyøjom tø pujtamø porque
ndø vaꞌṉjamdamba aṉcø Cristo, y
3 Mi ⁿjyovindaꞌmbøte
Galacia pøndaꞌm. ¿Iꞌis mi
ꞌyaṉgømaꞌcøtyamu vaꞌcø jana mi
jiꞌndyet porque ndø yaj copujtapya ṉgømaꞌnøtyam viyuṉbø tiyø? Mi
aṉcø Moisesis ꞌyaṉguiꞌmguy. Porque viꞌnaṉdøjquitaꞌm ndzaꞌmaṉvajcøjtzi
ni i ja it yaj copujtapyaꞌis Moisesis suñi jujche maꞌmøtyøjuse Jesucristo
ꞌyaṉguiꞌmguy vaꞌcø jetse vyøjom cruzcøsi, vaꞌcø mi mustam suñi
putø Diosis vyiꞌnaṉdøjqui. si fuera mi neꞌc mi istamuse.
17 Pero tø øtz oꞌca sunba pujtam
2 Yøṉdite suꞌṉbøjtzi vaꞌcø mi
11 Ø mi vaꞌṉjajmoṉguy tøvøtaꞌm,
Santoꞌis mi isindziꞌpa jujche vaꞌcø
oꞌca ndzamgøpucspatøcnaꞌṉtzi mi ndzøcø, entonces jiꞌndyet pena
Gálatas 5, 6 384
tziꞌpa quiꞌpsocuy vaꞌcø nay tø tumdum pøꞌnis tiene que vaꞌcø chiꞌ
sundandøjø, vaꞌca tø casøyø, vaꞌcø cuenta oꞌca vøj nø chøjcu. Entonces
tø it contento, vaꞌcø ndø nømaṉjay oꞌca niꞌaṉjamba oꞌca vøj nø chøjcu,
vøti hora pasencia ndø tøvø, vaꞌcø contento maṉba iti porque vøjti nø
ndø toyaꞌṉøy ndø tøvø; vaꞌcø tø chøc ñeꞌcø, y vaꞌcø jana cuentatzøc
it como vøjpø pønse, suñi vaꞌcø eyapø oꞌca más vøj nø chøc ñeꞌcø
tø 23 humildepø pønse vaꞌcø tø
que jiꞌn jeꞌis nø chøjcuse. 5 Porque
itø, vaꞌcø ndø yaꞌinduc ndø vin. tumdum pøn tiene que vaꞌcø
Ja it ni ti aṉguiꞌmguy vaꞌcø jana ꞌyaṉdzoꞌṉoyajø ñeꞌc chøcyajuse.
ndø tzøc jetsetaꞌmbø tiyø. 24 Y
6 Oꞌca pøn nø ꞌyaṉmatyøju Diosis
jiꞌndam ndø queꞌñøyi ni ti yatzipø. ⁿvin. Dios jiꞌn mus ndø aṉgømaꞌcøyø.
385 Gálatas 6
386
387 Efesios 1
que maṉba ndø pøjcøchoṉdam ndø yac visaꞌ Cristo Diosis, y yac poꞌcs
erejencha. Porque maṉba tø yaj chøꞌnaꞌṉgøꞌmø vaꞌcø ñøꞌit más
cotzococtuctame tø jupyujtamuse myøjaꞌṉombø aṉguiꞌmguy jiṉ
Diosis. Jicsyeꞌc maṉba ndø tzajpomo. 21 Diosis yac møjaꞌṉomaj
que aunque iꞌis muspa pyøjcøchoṉ jiꞌn tø naꞌtze vaꞌcø tø tøjcøy Diosis
erejencha ñeꞌc Diosis tø tziꞌpapø, vyiꞌnaṉdøjqui. Porque ndø muspa
jiꞌndyet saṉ Israel pøꞌnis maṉba que viyuṉsye Diosis maṉba tø
pyøjcøchoṉyaje. Tumøꞌom parejo pøjcøchove porque ndø vaꞌṉjamba
tø ijtamba como Cristoꞌis cyoṉñase, aṉcø Jesucristo. 13 Por eso suꞌnbøjtzi
Diosis vaꞌcø mi nøꞌijtam mumu Janda Dios aunque iꞌis señe. Jet
ti vøjpø Diosis ñeꞌ. 20 Hay que aṉguiꞌmba mumu ticøsi, aunque juti
parejo vaꞌcø ndø vøṉgotzøctaꞌ Dios, yospa y mumu ndø tzocoꞌyomdaꞌm
muspapøꞌis chøc vøti vøjcoꞌnipø ijtu.
tiyø que jiꞌn ndø vaꞌṉguese, más 7 Pero tumdum pøn tø suñchiꞌpa
muspa chøcø jeꞌis. Que jiꞌn ndø quiꞌpsocuy eyataꞌm eyataꞌm vaꞌcø
quiꞌpsise, jeꞌis más muspa chøcø. tø yosa, jujche syunbase tø tziꞌ
Jujche yospase pyømijiꞌṉ ndø Cristoꞌis. 8 Por eso it Diosis ꞌyote
eso muspa ndø vøṉgotzøcta Dios pero antes que vaꞌcø quiꞌmø,
mumu jamacøtoya, nunca jana ndø tiene que vaꞌcø viꞌna møꞌn hasta
jajmbøꞌø. Amén. más cøꞌyipø lugajromo nascøsi y
jicsyeꞌti vituꞌgueꞌtu, quiꞌm møji.
Tumbø quiꞌpsocuy ndø 10 Y oyupø møꞌni, mismo jicø más
tiyø ay que vaꞌcø ndø tzajmay ndø chøcyajpa, por eso jiꞌn yaꞌinducyaj
tøvø porque ndø sunba ndø tøvø, vyiṉ. Myeꞌchajpa aunque tiyø
vaꞌcø más ijtaꞌṉøy ndø quiꞌpsocuy tococuy porque jetse syuñajpa
como tzambøꞌñis ñeꞌse, jetse mumu syisis. Mumu ti yatzipø chøcyajpa,
ti vaꞌcø ndø quiꞌpsa como Cristoꞌis porque más jetse syuñajpa. 20 Pero
ndø mespase, jetse hay que vaꞌcø yaj cøtocopya porque Cristoꞌis tø
mi jomeṉgotzøc mi ⁿvin como cocaꞌtamu, jetse hay que vaꞌcø nay
Diosis syunbase, porque Diosis tø nø yaj cøtocotyandøjø.
tø jomecotzøcpa vaꞌcø tø it como
ñeꞌc Diosis syunbase viyuṉsepø Jujche vøjø vaꞌcø ityaj Diosis ꞌyune
masaꞌnajcuꞌyomo.
25 Por eso u mi syutztamu, puro
8 Mitz
viꞌna piꞌtzøꞌajcuꞌyomnaꞌṉ salmojiꞌṉ e himnojiꞌṉ, y eyataꞌmbø
mi ijtam ṉguiꞌpsocuy, pero yøti vanejiꞌṉ Espiritu Santoꞌis mi
søꞌṉgøꞌomo mi ijtamu porque ndø ꞌyaṉmandyamuse. Mi ndumø
Comijiꞌṉ mi ijtamu. Por jetcøtoya chocoy vajnatyamø y vøcotzøctam
jetse ijtamø vøjø como søꞌṉgøꞌomse. ndø Comi. 20 Y mumu jama mumu
ti jetsepø jiꞌn quejepø. Maṉba jama. Sino que yac tzocyajø vøjpø
quejyaj Cristoꞌis vyiꞌnaṉdøjqui aṉguiꞌmocuꞌyomo y ꞌyaṉguiꞌmyaj
cyømasaꞌnøyajupø y jana ndø Comiꞌis tyuꞌṉomo.
cojataꞌmbø. 28 Jetseti pues jayaꞌis
5 Mi ṉgyoyospapøꞌis, cønaꞌtzøtyam
quiꞌsay ñeꞌ syis; sino aunque iꞌis solo nø mi aꞌmdandøju aṉcø, vaꞌcø
pyøꞌnøpya y cuidatzøcpa vyin; mi nchøꞌy vøjø pønjiꞌṉ, sino que
jetseti ndø Comiꞌis syuñajqueꞌtpa mi ndumø tzocoy tzøctam Diosis
ñeꞌ pyøn vaꞌṉjajmoyajpapø como syunbase como mi ṉgyoyospate
ñeꞌ syise. 30 Porque mumu tø
Cristocøꞌmø. 7 Con gusto vaꞌcø mi
4 Y mi jyandaꞌstaꞌm, u comequecti
ñøꞌit tijiꞌṉ vaꞌcø cyoquip vyin, ni ti
tzøjquiꞌscaꞌtam mi une; vaꞌcø jana chøjcay ni iꞌis; jetseti hay que
jana ñøꞌit quiꞌsycaꞌcuy mumu vaꞌcø mi mbøjcøchoṉdam lo que
Efesios 6 396
como soldadoꞌis ñøꞌijtu tøꞌṉgupyø Diosis cøꞌvej øjtzi ñeꞌ ñøyicøsi vaꞌcø
tucu pajquinducpapøcøsi lo que ndzamgøpucsay jeꞌis ꞌyote, y por
tijiꞌṉ maṉba vyojtze ꞌyenemigoꞌis, vaꞌcø ndzamgøpucs Diosis ꞌyote,
jetse mijtzi oꞌca vyøjom mi jetcøtoya cojtøj øjtzi presoꞌomo.
mbyujtu Diosis vyiꞌnaṉdøjqui, ni Por eso vaꞌctam Dioscøsi øtzcøtoya
ti jiꞌn mus mi ñchøjcay yatzipøꞌis. vaꞌcø jana naꞌtzcuy ndzamgøpucs
15 Como soldadoꞌis myespase
vøjpø ote, porque jetse syunba vaꞌ
botas listo vaꞌcø maṉ aunque juti, ndzøcø.
jetse mitz listo ijtamø vaꞌcø mi
ndzamsajtam Diosis vøjpø ꞌyote. Yuschiꞌocuy carta tujcuꞌis cuenta
Jet vaꞌcø ndø vaꞌṉjamø, vøj tø 21 Pero vaꞌcø mi mustambø
itpa Diosjiꞌṉ. 16 Y como soldadoꞌis
jujche ijtøjtzi, ndø vaꞌṉjajmocuy
choꞌṉba cyøꞌomo peꞌtzipø tøꞌṉguy tøvø Tiquicoꞌis maṉba mi
jana tyøpjac tøptøjquis, jetse más nchajmatyame mumu jujche
397 Efesios 6
398
399 Filipenses 1
mustamø que toya øtz oyupø sun ndzøc ni ti tzaꞌajcupø tiyø, sino
nøṉgøti, cuando jetse tujcu, que jana naꞌtzcuy vaꞌcø mus ndzamø
viyuṉsye más tzamgøpucstøj Diosis ꞌyote yøti como siempre.
vøjpø ote. 13 Porque jetse mumu
Suꞌṉbø ⁿyaj quejay jujchepøt
aṉguiꞌmgutyøc cyoquenbapøꞌis Cristoꞌis myøjaꞌṉoꞌmajcuy mientras
y mumu eyataꞌmbøꞌis myusyajpa ijtutøꞌctzi. Y oꞌca caꞌpøjtzi, jetse
que øtz somdøjøjtzi porque vaꞌcø ⁿyaj quejqueꞌt Cristo jujche
ndzamgøpucspøjtzi Cristo. myøjaꞌṉombøte. Jetse casøpyøjtzi
14 Cuando ndø vaꞌṉjajmoṉguy
porque aunque jujche maꞌṉbø put
tøvøꞌstaꞌm myusyaju que øtz vyøjomo. 21 Porque øtz nømba que
vaꞌṉjamdambapø. 28 Y u mi
ṉgømeꞌtztam vøjpø itcuy para saṉ
naꞌtztam mi ṉguiꞌsatyambapøꞌis, mi vingøtoyataꞌm. Sino también
porque oꞌca jiꞌn mi naꞌtztame, ṉgømeꞌtztam vøjpø itcuy para mi
jetse cotzamyajtøju que je mi ndøvøcøtoyataꞌm.
ṉguiꞌsatyambapøꞌis maṉba 5 Quiꞌpstaṉgueꞌt mi
406
407 Colosenses 1
ꞌyaṉguiꞌmguꞌyomo. 14 Je ꞌYuneꞌis
caꞌu tø øtzcøtoya. Jesús caꞌu vaꞌcø mi
tø jupyujtamu ñe ñøꞌpinjiꞌṉ; tø yaj yac ijtam masanbø y cøvajcøyupø mi
cøtocojatyamba ndø coja. ṉgojajiꞌṉ jana mus mi nchøjcay mi
ngoja ni iꞌis Diosis viꞌnaṉdøjqui. 23 Pero
porque suꞌnbø ndziꞌocuyaj tumdum cuenta tum cuy oꞌca vøj vatzinujcu,
pøn Diosis viꞌnaṉdøjqui vøjpø jiꞌn ꞌyenepø; y tum noꞌtzetøc oꞌca
pønete jujche syunbase Diosis, vøj tzuꞌṉu, jiꞌn jyuꞌmbøꞌipø. Jetse
porque Cristo Jesusjiꞌṉ ijtu aṉcø. ijtam Cristojiꞌṉ, vaꞌcø jana mi
29 Por eso yøspøjtzi pømi, ndziꞌpa
ṉgyectamø. Vaꞌṉjamdam mumu
pena Cristoꞌis pyømijiꞌṉ porque jamasye mi ꞌyaṉmandyamuse. Y
Cristoꞌis mayaꞌṉ pømitziꞌpøjtzi vaꞌcø nøjay Dios: “Yøscøtoya mi ndzøc
jetse yosa. vøjpø tiyø”.
porque jay ndø yaj copujtay ityaj Cristojiꞌṉ. Cristo como si fuera
aṉguiꞌmguy. Jetse aṉguiꞌmguꞌis tø yaj vaꞌṉjajmocuy tøvøꞌis cyopactaꞌm.
cojaꞌajtambanaꞌṉ. Pero cuando caꞌu Ijtu ndø coꞌma y ndø tzay, y tø
Cristo cruscøsi, Diosis por cuenta toꞌmupøte ndø tumø coṉna, y ndø
myaꞌmøytzajcu aṉguiꞌmguy cruzcøsi tumø coṉñaꞌajpa ndø cuꞌtcuy;
Cristojiꞌn, y jetse tzøꞌyu, cøjtupømete. pero ndø copajquis ꞌyaṉguiꞌmba
Y yøti jiꞌnam jic aṉguiꞌmguꞌyom ndø coṉña. Jetsetiqueꞌt Cristoꞌis
tø ijtamepø. 15 Cuando Cristo caꞌu
ꞌyaṉguiꞌmyajpa vyaꞌṉjamocuy tyøvø
cruzcøsi, Diosis yac mochiꞌajyaj como si fuera ñeꞌ cyoṉña, vaꞌcø
anguiꞌmyajpapø y pømiꞌøyajupø yeꞌṉa como Diosis syunbase.
yach espiritutaꞌm. Yaj queju vaꞌcø is 20 Por cuenta mi ṉgyaꞌtamuꞌam
aunque iꞌis que ñeꞌc más pømiꞌøyu. Cristojiꞌṉ, y yøti jiꞌn mi ṉguiꞌpstam
pøꞌnis quiꞌpsyajpase aunque ticøsi.
Tzajpomdaꞌmbø ticøs Entonces ¿tiꞌajcuy mi ijtamba
cojtam mi ndzocoy como nascøspø pøn ityajpase?
16 Jetcøtoya
u mi ndzøjcaytam ¿Tiꞌajcuy mi mbøjcøchoṉjatyamba
cuenda oꞌca aunque iꞌis mi jeꞌis ꞌyaṉmaꞌyocuy? 21 Por ejemplo
Colosenses 2, 3 410
jana mi mbiꞌcø, yajpa; porque mapø jetse vaꞌcø ndø tzøcø, quiꞌsycaꞌpa
ndø cuꞌti. Jetsepø aṉguiꞌmocuy Dios, y maṉba cyastigatzøcyaj
y aṉmaꞌyocyuy pøꞌnistit ñe. jiꞌn cyønaꞌtzøyajepøꞌis. 7 Y mitz
414
415 1 Tesalonicenses 1, 2
2 Mitz mi mustamba, ø mi
ndøvøtaꞌm, que jiꞌndyet suniti
øtz nuꞌctaꞌmø mitzcøꞌmdaꞌm. 2 Mitz
mi ndoyaꞌṉøtyaꞌmbøjtzi. 9 Øjtzø mi
igual como yaj caꞌyaj mismo ñeꞌ vøcotzøctam ndø vindaꞌm y maṉba
yaꞌmøctaꞌmbø tzaꞌmaṉvajcoyajpapø, tø casøtyame.
y yac toyaꞌistaṉgueꞌt øjtzi.
Chøcyajpa jujche Diosis jiꞌn
syunise, y quiꞌsayajpa mumu
3 Jetcøtoya como vøti suꞌnbø
mustamø oꞌca nømdi mi
seguitzøctamu, ṉguiꞌpstaꞌmøjtzi
pyøndøvø. 16 Yaꞌinducyaj øjtzi vaꞌ
vøjø vaꞌcø tzøꞌyø ø ndumgøꞌyi
jana ndzajmayaj øjtzi eyataꞌmbø Atenas cumguꞌyomo. 2 Y ṉgøꞌvejøjtzi
4
6 Pero yøti Timoteo tzuꞌṉu
Y yøti mi vaꞌṉgatyaꞌmbøjtzi
mitzjiꞌṉdam y vituꞌqueꞌt øtzcøꞌmø y mi ndzajmatyaꞌmbøjtzi
y tzajmaꞌyøjtzi que nømdi mi ndø Comi Jesusꞌis ñøyicøsi vaꞌcø
vyaꞌṉjajmoñdyamu y nømdi mi ndø más mi ndzøjcaꞌṉøtyamø jujche
sundaṉqueꞌtu. Y mi ndø jamdamba mi ndzajmatyamuse øjtzi. Oy mi
casøpya mumu jama y vøti sunba ndzajmatyame jujche vøjø vaꞌcø
mi ndø istamø, como øtz sunbati nduꞌṉajtamø y vaꞌc mi yac tzøꞌtyam
mi istaṉqueꞌt mitztaꞌm. 7 Por eso
Dios contento.
mitztaꞌm ø mi vaꞌṉjajmoṉguy 2 Mitz mi ṉgomustamba jujche
mi ijtamu møꞌchøqui ndø Comijiꞌṉ. pøn vaꞌcø mus ñøꞌit ñeꞌ yomo, vaꞌcø
9 Vøti syunba vaꞌcø nøjatyam Dios
vøj ityajø, vaꞌcø nømyaj mumu pøn
yøscøtoya para mitzcøtoyataꞌm, que vøjti ityajpa; 5 vaꞌcø jana mi
neꞌṉgomdaꞌm. 10 Y viyuṉsye
tø quendambapøtøc lo que tø
jetseti mi sundaṉgueꞌtpa mumu tzøꞌtyamupø, tuꞌmbac jetjiꞌṉ maṉba
vaꞌṉjajmoṉguy tyøvøtaꞌm lo que tø nøquiꞌmdandøj møji oꞌnaꞌomo
ityajupø Macedonia nasomo. Pero jen vaꞌcø ndø tzoṉdam ndø Comi
mi vaꞌṉgatyaꞌmbøjtzi, øjtzø mi savaꞌomo. Y jetse maṉba tø ijtam
ndøvøtaꞌm, que más vøti vaꞌcø mi tyumøꞌomo ndø Comijiꞌṉ mumu
na syundandøjø mi neꞌṉgomdaꞌm. jamacøtoya. 18 Por eso nay nø
porque ndø Comi Jesucristoꞌis jiꞌn vyøjø ijnømu, pero mumu jama
chøc vøjpø tiyø tø øtzcøtoyataꞌm. sunba vaꞌ mi nøjatyam yøscøtoya
10 Jesús caꞌu para tø øtzcøtoyataꞌm,
Dios. Porque jetse syunba Diosis
y por eso o sea tø quenbaꞌctøc, o vaꞌcø mi ndzøctamø lo que jujche
sea tø caꞌujcam cuando minba, vyaꞌṉjamyajpapøꞌis Cristo Jesús.
maṉba tø ijtam tuꞌmbac neꞌc ndø 19 Uy yaꞌinductam Espiritu
421
2 Tesalonicenses 1, 2 422
jujche mi ndzøctamba vøjø. Y mitz yaꞌinducpa jic pøn vaꞌcø jana minø
maṉba vøcotzøctandøji porque hasta que nuꞌcpa ꞌyora. 7 Porque yøti
ndø Comi Jesusis nchøjcatyamu nuꞌmdi nø yosu jic saṉ yatzipø pøn,
vøjpø tiyø. Yøꞌcse maṉba tyuqui único it yaꞌinducpapøꞌis jic yatzipø
ndø Janda Diosis y ndø Comi pøn. Pero yaꞌinducpapøꞌis maṉba
Jesucristoꞌis vyøꞌajcupit. yac tzuꞌṉdøji. 8 Jicsyeꞌcti como ja it
2 Ø mi ndøvøtaꞌm, ndø
Comi Jesucristo
maṉba mini y maṉba tø yac
maṉba yaj caꞌe ꞌyaṉnaꞌcom putpapø
syavajiꞌṉ, y maṉba yaje ndø Comiꞌis
syøꞌṉgøꞌis cuando minba ndø Comi.
tuꞌmbøꞌtame tyumøꞌomo; pero 9 Satanasis maṉba ñøtzøc jic yatzipø
mi ndzajmatyaꞌmbøjtzi 2 vaꞌ mi
pøn cuando maṉba mini. Jic yatzipø
jana jujchese ndyuctamø mi pøꞌnis maṉba chøc myusocuy,
ṉguiꞌpsocuꞌomo. Y oꞌca mi maṉba yaj quej pyømiꞌajcuy, maṉba
ñøjandyandøjpa que ndø Comiꞌis yac mayaꞌyaj mumu pøndaꞌm
jyama nuꞌcuꞌam, u maṉ mi vaꞌcø ꞌyaṉgømaꞌcøyajø. 10 Aunque
3 Ø mi ndøvøtaꞌm, oꞌnøtyam
Dios para øtzcøtoyataꞌm
Yostaꞌmøjtzi chuꞌjiꞌṉ jyamajiꞌṉ
hasta jujche muspanaꞌṉ yostamø
2 Tesalonicenses 3 424
425
1 Timoteo 1, 2 426
ndø Comi. Jeꞌis cotzoṉ øjtzi vaꞌcø Diosis sunbase vaꞌcø mi niꞌaṉjam
mus ndzamsaj ꞌyote, jeꞌis niꞌaṉjam mi ⁿvin contento porque vøjpø ti
øjtzi que muspø ⁿyosayø, jetcøtoya mi ndzøjcu. Porque venetaꞌmbøꞌis
cojtøjtzi ñe yoscuꞌyomo. 13 Øtz
jiꞌn chøcyaje lo que myusyajpa que
viꞌna ṉgøꞌoꞌnøpyanaꞌṉø Dios, y vøj vaꞌcø chøcyajø, por eso tocoyaju
ⁿyacsutzøcyaj øjtzi vøjtaꞌmbø pøn, vyaꞌṉjajmocucyøstaꞌm. 20 Jetse
cojapaꞌtupø pøn chøṉø que jiꞌn vaꞌcø ndø oꞌnøtyam Dios para
eyataꞌmbø pøndaꞌm. 16 Pero vøti
gobiernocøtoyataꞌm, y para mumu
toyaꞌṉøꞌyøjtzi Jesucristoꞌis y yaj aṉguiꞌmbacøtoyataꞌm vaꞌc mus
cotzojcøjtzi viꞌna, y jetse isindziꞌyaj ꞌyaṉguiꞌmyaj vøjø, vaꞌcø mus tø
mumu pøn jujche it vøti pyasencia, ijtam vøjø, y vaꞌcø tø vøṉnetyamø,
427 1 Timoteo 2, 3
6 Usyaꞌṉomo tøjcøyupø
cotzoꞌṉoyajpapø oꞌca vøj yosyajpa,
vaꞌṉjajmocuꞌyomo jiꞌn ma mus gyanatzøcyajpa vøjpø tiyø vaꞌcø
coviꞌnajøꞌajø, no sea que cyomoꞌpya vyøcotzøcyajtøjø, y jana naꞌtzcuy
vyin que ñeꞌcø más myøjaꞌṉombø, muspa chaꞌmaṉvacyajø lo que
y jetse maṉba pyøjcøchoṉ castigo jujche vyaꞌṉjamyaj Cristo Jesús.
jujche yatzipøꞌis pyøjcøchoṉgueꞌtpa
castigo. 7 Tiene que vaꞌcø mi ṉgøpiṉ
Ndø vaꞌṉjajmocutyaꞌm
vøjpø pøn vaꞌcø cyoviꞌnajøꞌajø mi 14 Suꞌnbøjtzi más pronto vaꞌcø maṉ
neꞌṉgomdaꞌm. Entonces eyataꞌmbø mi nduꞌnistamø, pero yøꞌcsepø tiyø
pøn lo que jiꞌn vaꞌṉjajmocuy tyøvø mi ⁿjajyaꞌyøjtzi. 15 Que tal será que
maṉba nømyaje que vøjpø pøn mi øtz yaꞌpyøjtzi sone jama yøꞌqui, por
ṉgøpiṉdamu vaꞌcø cyoviꞌnajøꞌajø. eso nø mi ⁿjajyøyu vaꞌcø mi mus
Øꞌca jiꞌn vøjpø pøn mi ṉgøpiṉdamu, jujche vøjø vaꞌcø mi indø Diosis
entonces jic pøn maṉba queque ꞌyuneꞌomdaꞌm lo que tuꞌmyajpapø
como que Satanasis tyøṉguecpase. quenbapø Dioscøtoyataꞌm.
Jetsetaꞌmbø tuꞌmyajpapøꞌis
Jujche vøjø vaꞌcø chøcyaj ꞌyaṉmayajpa y cyoquipyajpa
cotzoꞌṉoyajpapø viyuṉbø ote. 16 Viyuṉsye más
8 Jetseti
cotzoꞌṉopyapøꞌis tiene myøjaꞌṉomdaꞌmbøte tiyete lo que
que vaꞌ ñøꞌityaj respeto, y vaꞌcø Diosis tø yac mustambapø, lo que ti
jana myejtzaṉdzamyajø. Hay que vøjø vaꞌcø ndø vaꞌṉjamdamø. Yøcse
vaꞌcø jana tzotyoꞌṉyaj vøti; vaꞌcø tujcu:
jana syuñajø algo tumin. 9 Tiene Jet istøju que sispø pønete,
que vaꞌcø cyomus møꞌchøqui Espiritu Santo nømu que vøjpø
vaꞌṉjajmocuy lo que viꞌna ni iꞌis pønete.
jiꞌnaꞌṉ myusyaje, pero yøti Diosis tø Angelesis isyaj jic pøn;
tziꞌpa musocuy vaꞌcø ndø mustamø. tzambotyøju mumu
Tiene que vaꞌcø vøj niꞌaṉjamyaj cumguꞌyomo jujche oyu iti.
vyin porque nø vyaꞌṉjamyaju Vaꞌṉjamdøju mumu
viyuṉse. 10 Viꞌna tiene que vaꞌ mi
nasvindumø;
aꞌmistamø jujche maṉba yosyaje. ñømaṉdøj møji tzajpomo.
Oꞌca vøj yosyajpa, y ni iꞌis jiꞌn mus
chøjcayaj cyoja, entonces muspa Chacyajpapøꞌis vyaꞌṉjajmocuy
yosyaj como cotzoꞌṉoyajpapøse.
11 Jetseti cotzoꞌṉoyajpapøꞌis yomoꞌis
6 Oꞌca
mi yac musyajpa ndø totojaye tyuꞌmyajumø, pømitziꞌyajø
tøvøtaꞌm mi ndzajmayuse øjtzi, vøj y aṉmachiꞌyajø. U mi jajmbøꞌ vaꞌcø
mi yospapø Jesucristocøtoya. Más mi ndzøc jetse. 14 U mi jajmbøꞌ lo
para usycøtoya, pero vaꞌcø ndø yøꞌcsetaꞌmbø tiyø, naꞌs jetse tzøcø
tzøc lo que Diosis sunbase, vøj mumu mi mbømijiꞌṉ, vaꞌcø isyaj
para mumu ticøtoya. Tø cotzoṉba mumu pøꞌnis jujche quiꞌmba mi
1 Timoteo 4, 5 430
que mi aꞌm viꞌna jujchepø pønete. cyomoꞌpa vyin como si fuera ñeꞌc
Øꞌca mi nombratzøcpa yatzipø más aṉguiꞌmba, pero ni ti jiꞌn myusi.
pøn, maṉba mi ṉgojapaꞌt parejo. Sino yatzipø quiꞌpsocupit sunba
Cuidatzøc mi ⁿvin vaꞌcø mi yac it onguip aunque ticøsi. Por jetcøtoya
cøvajcøyu mi ndzocoy. quiꞌsapya vøjpø pøn, y ñøquijpa,
23 Como mi ñchejcaꞌeꞌajpa tantos,
ñøꞌonba, yachꞌonba chocoꞌyomo
uy saṉ nøꞌ mi ndoꞌnu. Toꞌnay usyøc tyøvøcøsi. 5 Onguipyajpa pøn
jandatzuꞌṉguꞌistaꞌm. 4 Suꞌnbø mi
ndø cojapit. Y Diosis tø vejayu
iscoꞌndoꞌa, vaꞌcø casøcomøꞌnøjtzi vaꞌcø tø it masanbø. Tø yaj cotzojcu
porque mi jamundzøcpøjtzi jujche porque ñeꞌc Diosis jetse syunba
mi ndø cøvoꞌu. 5 Mi jajmamba
chøcø y tø toyaꞌṉøyu, jiꞌndyet
viyuṉsepø mi vaꞌṉjajmocuy jujche porque nø ndø tzøjcu aṉcø vøjpø
vaꞌṉjajmoyajqueꞌtpanaꞌṉ mi oṉgo tiyø. Antes que chøc nasacopac,
mama Loida y mi mama Eunice. Y ijtunaꞌṉ Diosis quiꞌpsocuy vaꞌcø
viyuṉse muspøjtzi que jetseti mitz cyøꞌvej Cristo Jesús, porque neꞌc
mi vaꞌṉjajmoṉgueꞌtpati. Diosis tø toyaꞌṉøyu. 10 Y yøti como
434
435 2 Timoteo 1, 2
2
mi vindø. 23 Uy mi ꞌyonguijpu
aṉgømaꞌcøyaje, jiꞌn ma chøcyaj
jovitaꞌmbø pønse, jiꞌn musoyajepø cuenda ti nø chøcyajupø. Maṉba
pønse. Porque mi muspa que vaꞌcø quiꞌpsyaje que ñeꞌ más vøjtaꞌm.
onguipyajø, vøtiꞌajpa quipcuy. Maṉba syuñaj ñeꞌ yac tziꞌṉyajpapø
24 Ndø Comiꞌis chøsi jiꞌn mus
tiyø más que menos Dios. 5 Maṉba
øjtzi vaꞌcø ndzajmayaj viyuṉbø vøj itpapø vaꞌcø jana mus chøjcay
ote, vaꞌcø myusyaj jujche vøjø cyoja ni iꞌis, tumdi ijtuꞌis yomo,
vaꞌcø vyaꞌṉjamyaj Dios; 2 vaꞌcø
y ꞌyunejiꞌṉ vyaꞌṉjamyajpapøꞌis
quiꞌpsmiñajø que maṉba queñaj ndø Comi; y ꞌyune jiꞌn musipø
para mumu jamacøtoya. Dios jiꞌn cyøtzaꞌmøyajø oꞌca myeꞌchajpa
mus maṉ syutzø, y antes que choꞌtz quipcuy, y cyønaꞌtzøyajpapøꞌis
nasacopac, jeꞌis chaꞌmaṉvajcayu mumu aṉguiꞌmyajpapø. 7 Porque
que maṉba it mumu jamapø itcuy. mapø aṉguiꞌmi, tiene que vaꞌcø it
3 Y cuando nuꞌc jama, Diosis yac
vøjø jana mus chøjcay cyoja ni iꞌis;
mustøju jujche muspa tø quen porque maṉba cuidatzøjcoya como
mumu jamacøtoya; y øjtzi tzamdziꞌ si fuera Diosis chajcuse ñucsocuy;
Diosis tø Yajcotzocpapøꞌis vaꞌcø jiꞌn chøquipøꞌis ñeꞌc syunbase, jiꞌn
ndzaꞌmaṉvac jujche muspa tø mavepø quiꞌscaꞌe, jiꞌn tyoꞌṉipøꞌis
quen mumu jamacøtoya. 4 Øtz mi
tzoy, jiꞌn myeꞌtzeꞌis ni ti quipcuy,
ⁿjajyayø mijtzi Tito. Øjtzø mi une y jiꞌn sunipøꞌis algo tumin. 8 Yac
440
441 Tito 1, 2
1 Øjchøṉ
Pablo, somdøjøjtzi ndzaꞌmindziyaj eyataꞌmbø pøn mi
Jesucristoꞌis ꞌyote ndzambaꞌancøꞌtzi. vaꞌṉjajmoṉgutyaꞌm, y por eso vaꞌcø
Øjtzi y ndø vaꞌṉjamocuy tøvø cyønøctyøyøyajø que Jesucristoꞌis
Timoteojiꞌṉ nø mi ⁿjajyaytam carta cyojtayu mumu vøjpø quiꞌpscuy lo
mijtzi Filemón, vøti mi sundamba que ijtupø mi ndzocoꞌyomo. 7 Atzi,
444
445 Filemón
13 Sunjoꞌpyanaꞌṉtzi vaꞌcønaꞌṉ
mi ⁿvaꞌcpase porque mi vaꞌṉjamba
chøꞌy øtzjiꞌṉ Onésimo vaꞌcønaꞌṉ ancø ndø Comi, y jetse ma mi ndø
cotzoꞌṉøjtzi como si fuera mitz ndø yaj casøyi. Y jetse maṉba mi ndø
cotzoṉuse mientras øtz presoꞌomo yac it contento ø ndzocoꞌyomo
ijtøjtzi Diosis vøjpø ꞌyotecøtoya. jujche mi ndø tøvø, porque parejo
14 Pero jiꞌnø sun yac tzøꞌy hasta
ndø vaꞌṉjamdamba Jesucristo.
que mitz mi ndzamba oꞌca mi 21 Nø mi ⁿjajyayu porque
1
446
447 Hebreos 1, 2
5
6
Por eso hay que vaꞌcø cuando vøti vuelta quecpa tuj y
tzøjcaṉøyø hasta que ndø nasnuṉba tujis, entonces tzocpa
tzøcpa taꞌnemø mumu Cristoꞌis ti ndø nijpa; y oyupø yose, jeꞌis
ꞌyaṉmaꞌyocuy, jiꞌndyeꞌt vaꞌcø cyuꞌtpa lo que oyupø yosaye. Y
ndø naꞌs vøjø aṉmaychoꞌtza. Diosis cyømasaꞌnøpya jetsepø nas.
Cuando ndø aṉmachøtzpa, ndø Jetse Diosis cyømasaꞌṉøpya pøn
aṉmandyamba que vøjø vaꞌcø tø oꞌca vyaꞌṉjamba mumu jamase.
quiꞌpsvituꞌtamø vaꞌcø jana ndø 8 Pero oꞌca puro yach taꞌnø puro
tzøctocotyam ndø vin, sino vaꞌcø apit itpa, jiꞌn ndø suni jetsepø
ndø vaꞌṉjamdam Dios. 2 Ndø
nas, y jetsetiqueꞌt Diosis jiꞌn
aṉmandyamba nøꞌyøꞌocuy, y ndø pyøjcøchoṉ pøn oꞌca chajcupøꞌis
aṉmandyamba ticøtoya ndø cotpa vyaꞌṉjajmocuy, y maṉba tocoye
ndø cøꞌ ndø vaꞌṉjajmocuy tøvøꞌis Diosis vyiꞌnaṉdøjqui, y último
cyopajcosi mientras Dios nøm ndø pyoṉgajpøꞌ tzacpa.
oꞌnøyu, y jujche maṉba visaꞌyaje
caꞌyajupø, y como jujche Diosis Oꞌca ndø ⁿjoꞌcpa vøjpø
maṉba cyømeꞌchaj mumu pøn tiyø, jiꞌn tø queque
cyojapit, y maṉba chamdziꞌyaj 9 Ø
mi vaꞌṉjajmoṉguy tyøvøtaꞌm
itcuy mumu jamacøtoya. Como ndø mi sundambapø chøṉø, aunque
mustambapøꞌam mumu jetsetaꞌmbø jetse mi ndzajmatyaꞌmbøjtzi,
tiyø, jiꞌndyet pyena vaꞌcø ndø niꞌaṉjamdaꞌmbøjtzi que jiꞌn mi
aṉmandyam jiꞌn tumnac. 3 Sino
jyendzetaꞌm. Para mitzcøtoya
que hay que vaꞌcø ndø aṉmandyam it más vøjtaꞌmbø tiyø, lo
lo que jiꞌndøc ndø musipø vaꞌcø que ndø pøjcøchoṉba tø yaj
tø aṉmatyaꞌndøjø. Oꞌca Diosis tø cotzoctamuꞌcamete. 10 Diosis
7
ndø cotzojcuy, jetcøs vaꞌcø ndø jujche myøjaꞌṉombø yøṉ pøn. Hasta
pøjcøchoṉ vøjpø tiyø tø tzajmayuse; ndø janda tzuꞌṉguy Abrahaꞌmis
entonces como sevro ndø muspa usyti vyeꞌndziꞌu tiyø pyøjcupø. 5 Y
8
10
22 Y aṉguiꞌmocuꞌis chamba que casi
Porque cuando yaj
mumu tiyø cøvajcøpya nøꞌpinjiꞌṉ, y caꞌyajpanaꞌṉ copøn
oꞌca jiꞌn jyøt nøꞌpin, jiꞌn tø cøtocoye. como aṉguiꞌmdøjuse Moisés,
jetse chøjcaṉgøpujtøyaju vøjpø
Caꞌu Cristo vaꞌcø tø yac tiyø maṉbapø tuc jøsijcam.
tzuꞌṉay ndø coja Chøcyajpasenaꞌṉ viꞌna, jiꞌndyet
23 Entonces nascøspø tiꞌis mero vøjpø. Porque ꞌyamepit
tzajpombøꞌis cyene ñøꞌijtayu y je ꞌyamepit yaj caꞌyajpanaꞌṉ
nascøspø tiene quenaꞌṉ vaꞌcø yaj pøꞌnøcuy cyojacøtoya porque
cøvajcøyø copøn nøꞌpinjiꞌṉ; pero Diosjiꞌṉnaꞌṉ sunba ityajø, pero
mero tzajpombøꞌis syunba más nunca ja mus chiꞌyaj cuenta
vøjpøꞌis ñøꞌpin. 24 Cristo ja tyøjcøy
seguro oꞌca ja itam cyoja. 2 Porque
chiꞌocuyaj vyin vøti velta, naꞌs chivu nøꞌpiꞌnis nunca jiꞌn mus yac
tumnactite. Jiꞌn chøqui como jøcøjay ndø coja.
chøcyajpase myøjaꞌṉombø paneꞌis. 5 Por eso cuando minuꞌc Cristo
6 Cuando
yaj caꞌyajpa copøn y vyin vaꞌcø tø yac masaꞌnajtamø
pyoṉbøꞌyajpa cyojacøtoya, vaꞌcø tø yac pujtam vyøjomo Diosis
entonces ja mi ñchøꞌy vyiꞌnaṉdøjqui mumu jamacøtoya.
contento jetsepø tziꞌtøjcuꞌis. 15 Porque jetseti tø tzajmacyeꞌtpa
ndzøcø”. Jetse nømu vaꞌcø yac jiꞌnam pyena vaꞌcø yaj caꞌayaj copøn
jøcø viꞌnapø aṉguiꞌmguy y ndø cojacøtoya como viꞌnase.
tzøꞌy jomepø. 10 Y jomepøꞌomo
yøti porque nøm ñuꞌc jama vaꞌcø jujche tujcuse cøjtupø jama
min ndø Comi. cuando jometøc nuꞌcuꞌøc søꞌṉgø
26 Porque oꞌca ndø musuꞌam
mi ndzocoꞌyomdaꞌm. Jicsyeꞌc vøti
viyuṉsyepø tiyø y todavía ndø mi ndziꞌ pømi vaꞌcø mi ndondamø
ngustopit ndø tzøjcaꞌṉøpya ndø coja cuando mi istam toya mi
ndø neꞌṉgø, entonces ja itam eyapa ⁿyacsutzøctandøjumø. 33 Hay veces
eso Dios nømu que vøjpø pønete, Abrahaꞌmis vyaꞌṉjam Dios, o viti
y ñeꞌc Diosis pyøjcøchoṉu Abejlis jic lugajromo Diosis chajmayupø
chiꞌocuꞌyajupø. Por eso aunque que maṉba ñøtzøꞌy como ñeꞌse.
caꞌu Abel, como si fuera nømdøc tø Como yaꞌipø pønse, jetse o viti, y
oꞌnøtyamu hasta como yøti porque copøn naca tøctzøquiꞌomo o ityaj
vyaꞌṉjam Dios. ꞌyune Isaacjiꞌn y vyiñoja Jacobjiꞌṉ.
Hebreos 11 462
13 Y seguitzøctamø viyuṉbø
tzuꞌṉyaju jiṉø, porque aṉguiꞌmdøju
tuꞌṉomo vaꞌcø jana quecyaj ti jana vaꞌcø jana piꞌquis cotzøc ni pøꞌnis
vaꞌṉjajmoyajpapø, jetse cotzoṉdam ni copøꞌnis. Aunque iꞌis piꞌquispa,
mayaꞌyajpapø vaꞌcø pyømipøcyajø. aunque sea pøꞌnis, sea copøꞌnis,
14 Quiꞌpstaꞌm møchøqui vaꞌcø
tiene que vaꞌcø pyuꞌṉgaꞌtøjø
mi ijtam vøjø mumu pønjiꞌṉ, y tzaꞌjiꞌṉ, o si no, vaꞌcø vyotztøjø
ijtam masanbø. Porque ni iꞌis jiꞌn votztøcjiꞌṉ. 21 Y como naꞌtzcupø ti
que mumu yajpapø tiyø lo que eso jetcøtoya jana naꞌtzcuy muspa
jyomejcupø Diosis maṉba yac tø nømø:
jøcøꞌi, y maṉba tzøꞌy naꞌs jiꞌn Cotzoꞌṉbø ndø Comiꞌis;
yajepø nuṉca. 28 Como Diosis tø
por eso ni jujchepø pøn jiꞌn
tziꞌtamba itcuy ñeꞌc aṉguiꞌmbamø ma naꞌndzøjtzi oꞌca ti sunba
que ni iꞌis jiꞌn musipø yajø, por eso tzøjcayø.
hay que vaꞌcø tø tziꞌ cuenta que 7 Jajmutzøctam oyupøꞌis
469
Santiago 1 470
chøcø, jetse tzøjquistøjpa oꞌca Oꞌca ndø manba y jiꞌn ndø ndzøqui,
chøcpa o jiꞌn chøc yatzitzocoꞌyajcuy. entonces ndø aṉgømaꞌcøpya ndø
15 Entonces oꞌca chiꞌocuyajpa
vin. 23 Oꞌca ndø manba ote y jiꞌn
16 Ø mi ndøvøtaꞌm mi
cuando tzuꞌṉba, jyajmbøꞌpa jujche
sundaꞌmbøjtzi, uy mi yac quenbase. 25 Pero oꞌca je pøꞌnis
2 Øjtzø mi vaꞌṉjajmoṉguy
tøvøtaꞌm, como mi
vaꞌṉjajmdamba myøjaꞌṉombø ndø
Más myøjaꞌṉombø aṉguiꞌmocuy
nømba: “Sun mi ndøvø como mi
sunbase mi vin”. 9 Pero oꞌca más mi
Comi Jesucristo, hay que parejo sundamba eyapø pøn y eyapø jiꞌn
vaꞌcø mi suñaj mumu pøn. 2 Por mi sundame, mi ndzøctamba mi
ejemplo supongamos que tøjcøpya ṉgoja. Porque it aṉguiꞌmocuy y ja
nø mi ndyuꞌmdamumø tum pøn mi ndzoctam mi aṉguiꞌmdandøjuse,
oropø cøcumø myesupøꞌis y y jetse quejpa que it mi ṉgojataꞌm.
vøjpø tucu myesupøꞌis, y mismo 10 Oꞌca tum pøꞌnis yaj coputpa
5 Mijtzi ricutaꞌmbøꞌis,
cømaꞌnøtyamø ti maꞌṉbø mi
ndzajmatyame. Voꞌtamø y vejtamø
tuj y quecpa hasta itpaꞌcsyeꞌṉom
cama. 8 Y mijtzi jetsetiqueꞌt
nø chajmayaju. 5 Mi ndzøctamba
mi ndzajmatyam lo que más
mi ṉgusto y mi omba ijtamba sunba vaꞌcø mi ndzøctamø. U mi
Santiago 5 476
tyoyaꞌisupø, yac ꞌoꞌnøy Dios. Oꞌca vaꞌcø yaj quec tuj, y yaj quejcu, y
it nø cyasøyupø, yac vajnay Dios. minu tzocyaj cama.
14 Oꞌca ijtu caꞌepø mijtzomdaꞌm, yac
19 Ø mi ndøvøtaꞌm, oꞌca
477
1 Pedro 1 478
9 Pero
mijtzi jiꞌn mi jyendzetaꞌm, nascøspø aṉguiꞌmbaꞌis
porque Diosis mi ṉgyøpiṉdamu: y ꞌyanguiꞌmguy, porque jetse syunba
mitz aṉguiꞌmbapø mbyanetaꞌmete, ndø Comiꞌis. Cømaꞌnøjatyamø oꞌca
masanbø ṉgyumgupyøndaꞌmete, y más myøjaꞌṉombø anguiꞌmbapø,
Diosis mi mbyøndaꞌmete, jiꞌndyet 14 oꞌca gobierno; porque gobierno
3
19 Porque oꞌca mi ⁿyacsutzøctøjpa
Jetsetiqueꞌt mijtzi mi ṉgyoꞌtøc
y ja it mi ṉgoja, y mi ndonba yomoꞌis, cønaꞌtzøtyam
porque mi muspa que ispa Diosis, mi neꞌ ⁿjaya, y vøj ijtamø jeꞌis
entonces tzøꞌpya Dios conforme vyiꞌnaṉdøjqui. Y entonces vene
porque mi ndonu. 20 Pero oꞌca mi
pøn jiꞌn cyømaꞌnøjayajeꞌis Diosis
ñacstøjpa porque mi ndzøjcu ancø ꞌyote, maṉba vyaꞌṉjajmoyaje cuando
mi ṉgoja, aunque mi ndondoꞌu, isyajpa que vøj mi itpa, aunque
jiꞌn mus mi vyøṉgotzøctøjø. Pero ni ti jiꞌn mi ndzajmaye. 2 Maṉba
ndø cøtzeꞌu aṉcø ndø vin; sino listo vaꞌcø cyømeꞌchaj cyojapit
libre vaꞌcø ndø aṉjam ndø tzocoy queñajpapø y caꞌyajupø. Y mi
Diosis vyiꞌnaṉdøjqui. Porque jetse ndyopaꞌoꞌnøtyambapøꞌis tiene
ndø ⁿvaꞌcpa Dioscøsi cøvajcøyu que vaꞌcø ꞌyaṉdzoṉyajø jeꞌis
vaꞌcø ndø aṉjam ndø tzocoy. 22 Y
vyiꞌnaṉdøjqui. 6 Por eso también
487
2 Pedro 1, 2 488
ꞌyaṉsun tumin y por eso chøc cyomusayønaꞌṉ Diosis tyuṉ que jiꞌn
yatzipø tiyø tumingøtoya. vaꞌcø cyomusayø y después vaꞌca
16 Pero yatzitzocoyajcucyøtoya
jyajmbøjayø masanbø aṉguiꞌmguy
ojnatyøju porque mismo ñeꞌ lo que tziꞌyajtøjupø. 22 Así es que
nchajmatandøjupø. 2 Suꞌnbøjtzi
ma yaꞌe vaꞌcø minø, maṉba mini
vaꞌcø mi yac jajmutzøctamø como chamuse, aunque vene aṉbøn
chamyajuse viꞌna masanbø quiꞌpsyajpa que nø yaꞌcoꞌnu. Es que
tzaꞌmaṉvajcoyajpapøꞌis; y suꞌṉbøjtzi ja minøtøc porque tø nømaṉjapya
vaꞌcø mi jajmundzøctaṉgueꞌtati pasencia mumu pøn porque jiꞌn
lo que mi ꞌyaṉguiꞌmdamuse ndø syuni vaꞌcø tyocoy ni iyø, sino que
Comiꞌis tø yaj cotzøcpapøꞌis, syunba vaꞌcø tø quiꞌpsvituꞌtamø
como apostolesistaꞌm mi mumaꞌṉgøꞌi, y vaꞌcø ndø jajmbøꞌtam
ꞌyaṉmandyamuse. ndø coja.
3 Más interesante vaꞌcø mi 10 Pero como jujche minbase
nascøsi aunque tiyø, jetseti ityaju; tiyø maṉba yaje, hay que vaꞌcø
ni ti ja it cacpøꞌupø”. 5 Ñeꞌc jetse
tø quiꞌpstam vøjø jujche vaꞌcø
nømyajpa, pero ñeꞌc jiꞌn syun tø ijtamø. Hay que vaꞌcø ndø
chiꞌyaj cuenta que yaꞌmøc tuc cønaꞌtzøtyam Dios ndø tumø
tzap Diosis ꞌyotepit y nas put tzocoy y vaꞌcø tø it vøjpø pønse,
nøꞌcøꞌmø, chac je nas nøꞌis y nas 12 mientras ndø sunba vaꞌcø ñuꞌcø
1 ø mi jajyaṉdyamu vaꞌcø
N
mi yac mustam ote tø yaj
quendambapøꞌis. Je ote de por
Dios tø yac mustambapøꞌis vøjpø tiyø
5 Jesucristoꞌis tø aṉmatyamuse
si na ijtutinaꞌṉ cuando ijtzoꞌtz que Diosis tø yac søꞌṉatyamba ndø
aunque tiyø. Mi ndzajmatyaꞌmbøjtzi tzocoy. Porque como søꞌṉgøꞌom
ti mandaꞌmøjtzi, ti istaꞌmøjtzi ø ndø ispa mumu tiyø, jetse Diosis
vindømjiꞌṉ; ti ṉgøqueꞌnøtyaꞌmøjtzi, tø yac muspa mumu tiyø, y jeꞌis
ti mbiꞌquistaꞌmøjtzi ø ṉgøꞌjiꞌṉ. jiꞌn chøc ni tiyø yatzipø como
Chambapøꞌis ote, jetemete si fuera piꞌtzøꞌomse. 6 Vaꞌcø tø
493
1 Juan 1, 2 494
Pero oꞌca tø cojapaꞌtpa, ijtu tø ijtu”, pero ndø quiꞌsapya ndø tyøvø,
cøꞌonbapøꞌis ndø Janda Diosis entonces na piꞌtzøꞌajcuꞌyomdi tø ijtu
vyiꞌnomo; Jesucristoꞌisete. Pues jeꞌis hasta como yøticseꞌṉomo. 10 Oꞌca
ndzocoꞌyomdaꞌm lo que mi
Vaꞌcø ndø musø tiyø ñchajmatyandøju desde que mi
viyuṉbø y tiyø sutzcuy mandzoꞌtzatyamu Diosis ꞌyote.
18 Øjtze mi unendaꞌm, ya Oꞌca lo que mi ñchajmatyandøju
mero maṉba yajnømi. Mitz viꞌna tzøꞌpa mi ndzocoꞌyomdaꞌm,
mi mandamuꞌam que nø minu mitztaꞌm ijtamba Diosis
quiꞌsapapøꞌis Cristo. Pues como yøti chocoꞌyomo y ꞌYuneꞌis chocoꞌyomo.
nø cyejcoꞌñaju vøti quiꞌsayajpapøꞌis 25 Y Jesucristoꞌis tø tzajmapya que
Cristo, por eso ndø tziꞌpa cuenta maṉbapø tø tziꞌ, nunca jiꞌn yajepø
que ya mero maṉba yajnømi. quenguyete.
19 Jictaꞌm putyaju tø øjtzomdaꞌm.
26 Yøcse nø mi ⁿjajyandyamu
3
oꞌca myuspa que maṉba tuc como ndø tzøc como Caiꞌnis chøjcuse.
Cristose, auṉque jiꞌndøc jetse, Porque Caín yatziꞌajcuꞌisnaꞌṉ
entonces mismo ñeꞌc yaj cøvacpa cuentaꞌṉombø y yaj caꞌu myuqui. ¿Y
vyin como jujche Jesucristo ticøtoya yaj caꞌu? Yaj caꞌu porque
cøvajcuse. ñeꞌc chøcpapø tiyø, yatzipønaꞌṉete,
497 1 Juan 3, 4
Diosis ꞌYespiritujiꞌṉ. Sino jetsepøꞌis ꞌYune vaꞌcø min cyaꞌø cruzcøsi vaꞌcø
ñøꞌit eyapø espiritu quiꞌsapyapøꞌis yac tzuꞌṉay ndø coja.
Cristo. Mitztaꞌm oyu mi mandame 11 Tøvø mi sundaꞌmbøjtzi, oꞌca
19 Tø
suꞌnotyamba porque Diosis chamba. 7 It tuꞌcay cyotzambapøꞌis
vyaꞌṉjambapøꞌis que Jesús Diosise Dios porque ndø mustamba que jeꞌis
ꞌYune, jeꞌis cyønuꞌcapya nascøspø myanba cuando ndø oꞌnøtyamba,
yatzitzocoꞌyajcuy. Diosis tø manba oꞌca ndø vaꞌcpa
lo que ñeꞌ Diosis sunbapø tø tziꞌø.
Cyotestigosayajpapøꞌis Diosis ꞌyune 15 Oꞌca ndø mustamba que Diosis
6 Diosis
ꞌYune Jesucristo minupø myanba ti ndø tzamba, entonces
nøꞌjiꞌṉ cuando nøꞌyøyu y min aunque ti ndø sundamba y ndø
nøꞌpinjiꞌṉ porque nøꞌpiꞌnøyu vaꞌctamba, Diosis tø tziꞌtamuꞌam.
cruzcøsi. Ja minø na más nøꞌjiꞌṉ 16 Oꞌca aunque iꞌis ispa tyøvø nø
501
2 Juan 502
503
3 Juan 504
505
Judas 506
Miguejlis quiꞌpsu que jiꞌn vyøj Adaꞌnis vyiñojaꞌis ꞌyune. Jic Enoc
ñeꞌc vaꞌcø chamneꞌṉbøjay yatzipø tzaꞌmaṉvajcoy yaꞌmøc; chamgueꞌtu
topo ote, sino que ñøjayu: “Maṉba jujche maṉba castigatzøcyajtøji jic
mi ꞌyojnay ñeꞌc ndø Comiꞌis”. aṉgømaꞌcøꞌyoyajpapø pøn, nømu:
10 Pero jic aṉgømaꞌcøꞌyoyajpapø
“Comaꞌnøtyamø, maṉba min ndø Comi
pøꞌnis yatzicotzøcyajpa jiꞌn diez milpø masandaꞌmbø angelesjiꞌn.
cyønøctøyøyajepø tiyø, y como 15 Mumu pøn maṉba cyømeꞌchaj
porque ꞌyaṉsuñajpa tumin, por eso iꞌis chøcpase, nunca jiꞌn vyøꞌmøyaje,
chøcyajpa tococuy como Baalaꞌmis nømyajpa que jiꞌn nø chøc vøjø.
chøjcuse yaꞌmøc. Y maṉba caꞌyaje Chøcyajpa yatzipø tiyø ñeꞌc syuñajpase.
como je pøn ñøyipøꞌis Coré caꞌuse Myøjaꞌṉ bønse chøcyajpa vyin. Pømipø
yaꞌmøc porque ja syun cyømaꞌnøy otejiꞌṉ vyøcotzøcyajpa pyøndøvø pero
aṉguimpapø Moisés. 12 Cuando
na más vaꞌcø ꞌyaṉgømaꞌcøyajø vaꞌcø
mi ṉguꞌjtuꞌmdamba porque pyøc tiyøm ijtu para vyingøtoya.
mi na syundandøjpa, jic pøn
nuꞌmdøjcøyajpa vaꞌcø min cyuꞌtyaj Judasis chajmayajpa
mitzjiꞌṉdaꞌm, pero minba chøcyaje vaꞌṉjajmoyajpapø jujche
yatzitaꞌmbø tiyø. Cuꞌtyajpa ucyajpa, vøj vaꞌcø ityajø
pero ja ñøꞌityaj ni ti respeto, naꞌs 17 Pero
øtz mi sundambapø chøṉø,
vyindit cyoqueñajpa. Como oꞌnase jajmutzøctamø mi nchajmatyamupø
507 Judas
508
509 Apocalipsis 1, 2
yøcse jayø: “Jic pøn nø choꞌṉajupøꞌis tøvø, yøcse jayø: “Øjchø vin ijtu y
chøꞌnaṉgøꞌomo cuꞌyay matza y vitpapø øtz yac tucpøꞌpa aunque tiyø. Øtz o
cuꞌyay oropø noꞌa poꞌcscuy cucmø, caꞌe, pero yøti quenbatiꞌtzi. Yøꞌcse
yøcse mi ñøjandyamba jiꞌquis: 2 Lo que
mi ndzajmapyøjtzi: 9 Øtz muspøjtzi
putpapø espadajiꞌṉ. 17 It mi
je yomoꞌis, vaꞌcø jana chøc
ṉgoji, cømaꞌnøtyam Espiritu jetsepø yatzitzocoꞌyajcuy. Pero ja
Santoꞌis ti mi nchajmatyamba mi syun quiꞌpsvituꞌø. 22 Por eso øtz
29 It mi ṉgoji, cømaꞌnøtyamø ti mi
mi mestam popo tucu. Y øtz
nchajmatyamba Espiritu Santoꞌis jiꞌnø ma mi jaṉgaꞌaytam mi nøyi
mitz mi vyaꞌṉjajmondyambapøꞌis”. libroꞌomo lo que jutipøꞌomo it
jachøꞌyajupø ñøyicøsi i maṉba
Jujche jyajyayu Sardis queñaje, y øtz maꞌṉba ndzam
cumguꞌyom tuꞌmyajpapø ndø Jandaꞌis vyiꞌnaṉdøjqui y jeꞌis
4
5 Entonces poꞌcscuꞌyom
poꞌcsupøꞌis chøꞌnaṉ gøꞌomo
ⁿisø queteꞌupø toto tuꞌmaṉ duꞌmaṉ
tzaꞌyøyu música ñøyipøꞌis arpa, y
orotaꞌmbø pomo chica tasyajupø
pomojiꞌṉ, y je pomo como si
cøjaꞌyøyupø y cuꞌyay ñøꞌit sello fuera vaꞌṉjajmoyajpapø pønis
totoꞌis. 2 Y ⁿisø tum pømiꞌøyupø
ꞌyoracionete. 9 Y nømnaꞌṉ vyañaj
8 Y ṉgøqueꞌnøyøjtzi y ⁿisø
tzipotmøꞌnmøꞌneyaju nascøsi.
puꞌchøpø caballo. Y caballocøsi Como cøṉgocøjtupø higo cuꞌis
poꞌcsupø ñøjayajpapøte yaj tyøm quecpase nasomo cuando
caꞌopyapø, y jeꞌis jyøsmø min pømipø savaꞌis yac micspa cuy,
aṉguiꞌmbapø ityajumø caꞌyajupø. jetse matza quecyaju. 14 Y tzuꞌṉu
8
11
12
17 Nømyaju:
veju porque nø tyoyaꞌisu porque
Øjtzø mi Ngomi, maṉba pøꞌnaj ꞌyune. 3 Entonces
14
Nascøspø cosecha
14 Entonces ṉgøqueꞌnøyøjtzi y
15 Entonces ⁿisøjtzi eyapø
seña tzajpomo, møjaꞌṉombø
y mayaꞌcusyepø. ⁿIsø cuꞌyay angeles
jen it popo oꞌna. Y oꞌnaꞌom poꞌcs ñømiñajuꞌis último cuꞌyay cuenta
tum pøn, mumu Pøꞌnis Tyøvøse castigo. Jeꞌncheꞌṉom yajpa Diosis
quenbapø. Ijtu cyopajcøsi oropø cyoraje.
corona, y choꞌṉaj viꞌnapø luꞌc. 2 Y ⁿisqueꞌt øjtzi mar vidriose
altarcøꞌmø:
Cuyay cuenta castigo ―Ø Ṉgomi Dios, mumu ti muspa
20 Entonces ⁿisøjtzi nø
myøꞌnupø angeles
tzajpomo, ñøꞌijtupøꞌis llave vaꞌcø
ꞌyaṉgømaꞌcøyaj Gog y Magog. Maṉba
vyejtuꞌmbøꞌyaj quipcucyøtoya.
Vøti maṉba tuꞌmbøꞌyaje como
viꞌtaṉvac jøṉupø tzatøc, y choꞌṉ yuꞌtzise maṉba queñaje. 9 Jetse
møjaꞌṉ maṉba yaṉguimyaje mumu min pronto øjtzi, øtz minba ṉgoyoje
jamacøtoya. aunque iyø jujche oyse it nascøsi.
13 Como vinbø letra A y ultimopø
Ya mero maṉba min Jesucristo letra Z, jetse øtz viꞌna ijtu y øtz
6 Y
nøjacyeꞌtu øjtzi angelesis: último ijtu. Øtz nøṉgøtzoꞌtzu øjtzi
―Nø mi ndzamuse, viyuṉbø aunque tiyø y øtz ⁿyajpa aunque
tiyete; jetse tiene que vaꞌcø tyucø. tiyø.
Ndø Comi Dios ꞌyaṉquiꞌmbapøꞌis 14 Contento ityaj cøtzeꞌyajupø