You are on page 1of 543

JOMEPØ TESTAMENTO

El Nuevo Testamento

de Nuestro Señor Jesucristo

en el zoque de Francisco León

La Liga Bíblica
Las Sagradas Escrituras para Todos
El Nuevo Testamento
en el zoque de Francisco León
La Liga Bíblica 5C primera edición 1978 [zos]
La Liga Bíblica 5C segunda edición 1985
La Liga Bíblica versión electrónica 2010
Publicado por
© La Liga Bíblica 1978 y 1985
Se permite copiar, distribuir y comunicar públicamente esta obra bajo las
siguientes condiciones:

‣ Reconocimiento. Reconozca a la Liga Bíblica los derechos que tiene en


la impresión o distribución de esta obra, deslindándola de responsabilidad
alguna por cualquier uso que se le de a la presente publicación.

‣ No comercial. No puede utilizar esta obra para fines lucrativos.

‣ Sin obras modificadas. No se puede alterar, transformar o generar una


obra a partir de ésta.
Aclaraciones sobre el alfabeto zoque
El idioma zoque (de Francisco León, Chiapas) se escribe con las mismas letras del castillano, agregando las siguientes letras que representan los sonidos del zoque que no existen en el castellano:

El idioma zoque (de Francisco León, Chiapas) se escribe con las mismas
letras del castellano, agregando las siguientes letras que representan los
sonidos del zoque que no existen en el castellano:
La letra ø, que es una sexta vocal, representa el sonido que se encuentra
en palabras como: øjtzi ‘yo’, pøn ‘hombre’, tøc ‘casa’ y nøꞌ ‘agua’.
Observe la diferencia entre la pronunciación de chøjcu ‘lo hizo’ y chajcu
‘lo dejó’.
La letra ṉ representa el sonido que se encuentra en palabras como:
maṉu ‘se fue’, aṉmayu ‘aprendió’ y caṉ ‘tigre’. Observe la diferencia entre
la pronunciación de tziṉu ‘se bañó’ y tzinu ‘miel’.
La letra ꞌ, llamado “saltillo”, representa un pequeño alto al hablar.
Observe la diferencia entre la pronunciación de juꞌqui ‘zopilote’ y juqui
‘cigarro’; también entre møꞌa ‘venado’ y møja ‘grande’.
La letra ⁿ representa el sonido que se encuentra en palabras como ø
ⁿyoya ‘mi puerco’. Observe la diferencia entre esta palabra y yoya ‘puerco’;
también entre mi ⁿyujcuy ‘tu rozandura’ y jeꞌis yujcuy ‘su rozadura (de
él)’.

Para indicar que algunas palabras no pertenecen al texto en


griego, se les ha encerrado entre paréntesis. Estas palabras han sido
incluidas con el fin de clarificar el significado al lector zoque.
Índice
San Mateo................................................................................1
San Marcos............................................................................68
San Lucas.............................................................................109
San Juan..............................................................................179
Hechos.................................................................................231
Romanos..............................................................................297
1 Corintios...........................................................................326
2 Corintios...........................................................................355
Gálatas.................................................................................375
Efesios..................................................................................386
Filipenses.............................................................................398
Colosenses............................................................................406
1 Tesalonicenses..................................................................414
2 Tesalonicenses..................................................................421
1 Timoteo............................................................................425
2 Timoteo............................................................................434
Tito......................................................................................440
Filemón................................................................................444
Hebreos................................................................................446
Santiago...............................................................................469
1 Pedro................................................................................477
2 Pedro................................................................................487
1 Juan..................................................................................493
2 Juan..................................................................................501
3 Juan..................................................................................503
Judas...................................................................................505
Apocalipsis...........................................................................508
San Mateo
Vøjpø Ote San Mateoꞌis Jyayuse

Acasis ꞌyune Ezequías, 10 Ezequiasis


Jesucristoꞌis pyeca jata tzuꞌṉguy ꞌyune Manasés, Manasesis ꞌyune

1 Yøn lista viꞌnataꞌmbø pøꞌnis


chacyajupø ꞌyune jutipøꞌomo
pøꞌnaj Jesucristo. Davijdis y
Amón, Amoꞌnis ꞌyune Josías.
11 Josiasis ꞌyune Jeconías; y

ityajqueꞌtuti Jeconiasis myuqui


Abrahaꞌmis chacyajupø ꞌyuneꞌomo jic tiempo cuando obligado
pøꞌnaj Jesucristo. ñømaṉyajtøj Israel pøndaꞌm
2 Oy Abrahaꞌmis ꞌyune Isaac
  Balilonia nasomo.
y Isaajquis ꞌyune Jacob, y oy 12 Y jøsicam cuando jenaꞌṉ ityajuꞌc

Jacojbis ꞌyune Judá, y ityajqueꞌtuti Babilonia nasomo, oy Jeconiasis


Judaꞌis ꞌyatzi y myuqui. 3 Oyaj
  ꞌyune Salatiel, y Salatiejlis ꞌyune
Judaꞌis ꞌyune Fares y Zara; y Zorobabel, 13 Zorobabejlis ꞌyune

Zaraꞌis myama Tamar. Oy Faresis Abiud, Abiujdis ꞌyune Eliaquim,


ꞌyune Esrom y Esroꞌmis ꞌyune Eliaquiꞌmis ꞌyune Azor, 14 Azojris

Aram. 4 Oyajqueꞌt Araꞌmis ꞌyune


  ꞌyune Sadoc, Sadojquis ꞌyune Aquim,
Aminadab, y Aminadajbis ꞌyune y Aquiꞌmis ꞌyune Eliud, 15 Eliujdis

Naasón, Naasoꞌnis ꞌyune Salmón, ꞌyune Eleazar, Eleasaris ꞌyune


5 Salmoꞌnis ꞌyune Booz; y Boosis
  Matán, y Mataꞌnis ꞌyune Jacob. 16 Y

myama Rahab. Entonces oy Boojsis Jacojbis ꞌyune José; y José Mariaꞌis


ꞌyune Obed y Obejdis myama Rut. jyaya, y María Jesusis myama, Jesús
Ocyeꞌt Obejdis ꞌyune Isaí, 6 y Isaiꞌis
  ñøjayajpapø Cristo Diosis cyøꞌvejupø.
ꞌyune aṉguiꞌmba David, Davijdis 17 Así que desde Abraham hasta

ꞌyune Salomón, y Salomoꞌnis myama David it catorce nac oy viꞌna pøꞌnis


Uriasisnaꞌṉe yomo. ꞌyune. Oy ꞌyuneꞌis ꞌyune, y entonces
7 Entonces oy Salomoꞌnis ꞌyune
  je ꞌyuneꞌis ꞌyune hasta taꞌn catorce
Roboam, Roboaꞌmis ꞌyune Abías, nac. Y desde David hasta que
Abiasis ꞌyune Asa. 8 Asaꞌis ꞌyune
  nømaṉyajtøju Babilonia nasomo
Josafat, Josafajtis ꞌyune Joram, itqueꞌt catorce nac oy viꞌnapø pøꞌnis
Joraꞌmis ꞌyune Uzías, 9 Uziajsis
  ꞌyuneꞌis ꞌyune, y eyapa catorce nac
ꞌyune Jotam, Jotaꞌmis ꞌyune Acaz, hasta que pøꞌnaj Cristo.

1
San Mateo 1​, ​2 2

y ñøtøjcøy María tyøjcomo. 25 Pero


Pøꞌnaju Jesucristo ja ñøꞌitøtøcnaꞌṉ como yomose hasta


18 Cuando maṉbaꞌcnaꞌṉ pøꞌnaj que is Mariaꞌis viꞌna pønbø ꞌyune, y
Jesucristo, yøꞌcse o tucnømi: cyojtayaj ñøyi JESUS.
ijtunaꞌṉ myama Mariaꞌis
cyompromiso Josejiꞌṉ para que Oy tyuꞌnisyaj Jesus
vaꞌcø cyoꞌtøjcajyajø. Pero antes ꞌyaꞌmyajpapøꞌis matza
quenaꞌṉ vaꞌc ityaj tyumøꞌomo, min
chiꞌyaj cuenta que jiꞌndame tyumbø
María; pero Masanbø Espiritu
2 Jesús pøꞌnaj tum cumguꞌyomo
ñøyipøꞌis Belén, Judea
nasombø cumguy cuando Herodes
Santoꞌis milagropit oy une paꞌte. Judea nasombø aṉguiꞌmba.
19 Como jyaya José tum pøn siempre
  Entonces nuꞌcyaj Jerusalén
chøcpapøꞌis vøjpø tiyø, quiꞌpsu cumguꞌyomo pøn tzuꞌṉyajupø
vaꞌcø yaj cyompromiso Mariajiꞌṉ; jama quiꞌmgucyøsi, y matza
pero vaꞌcø ñuꞌmdzacø, vaꞌcø jana ꞌyaꞌmyajpapøꞌis. 2 Y cyøꞌocvacyaju

syijcatyøj María. 20 Mientras


  jeꞌis:
que jetsenaꞌṉ nø quiꞌpsu, Joseꞌis ―¿Jut it jic Israel pøꞌnis
cyønapasyiꞌøy tum angeles ndø ꞌyaṉguiꞌmbataꞌm jic pøꞌnajupøtøc?
Comi Diosis cyøꞌvejupø, y aṉgelesis Porque jama quiꞌmgucyøsi isatyam
ñøjayu: jeꞌis myatza, y mindamupøm chønø
―José; mitz Davijdis mi ꞌyune: U yøꞌqui vaꞌcø ṉgujnejatyamø vaꞌcø
mi ñaꞌṉdzu vaꞌcø mi mbøjcøchoṉ ṉgønaꞌtzøtyamø.
María como mi yomo, porque je  
3 Pero cuando aṉguiꞌmbapø

une maṉbapø isi, Masanbø Espiritu Herodesis myusu que pøꞌnaj


Santoꞌise milagropit maṉba isi. 21 Y
  eyapø aṉguiꞌmba, entonces hasta
je maṉba is une, maṉba mi yac jujchese tujcu; y mumu pøn jic
nøyiꞌaj JESUS. Y jetse ñøyi porque Jerusaleꞌnombøꞌis jetseti oꞌca
maṉbapø yaj cotzocyaj cyojapit ñe jujchese tucyajqueꞌtu. 4 Entonces

pyøn. jic aṉguiꞌmbaꞌis vyejayaj


22 Y cuando jetse tujcu, viyuꞌṉaju
  paneꞌis cyoviꞌnajøtaꞌm y lo que
lo que chamuse tzaꞌmaṉvajcopapø ꞌyaṉmayajpapøꞌsnaꞌṉ Israel pøꞌnis
pøꞌnis ndø Comi Diosis chiꞌuse ꞌyaṉguiꞌmgutyaꞌm, y ꞌyocvaꞌcyaju
quiꞌpsocuy vaꞌcø chamø. Y lo que aṉguiꞌmbaꞌis jujnaꞌṉ ma pøꞌnaj
chamuse, viyuꞌṉaju. Ndø Comi Dios Cristo. 5 Entonces jeꞌis ꞌyaṉdzoṉyaju

nømu: ñøjayaju:
23 Je papiñomo jiꞌname tyumbø, y ―Maṉba pøꞌnaje Beleꞌṉomo, Judá
maṉba is une. nasombø cumguꞌyomo, porque jetse
Y maṉba ñøyiꞌaj Emanuel. Y je jachøꞌy chaꞌmaṉvacpapøꞌis Diosis
palabra Emanuel nømbapøte: ꞌyote, porque jyay yøꞌcse:
que Dios tø øtzjiꞌṉdaꞌm. 6 Y mitz Belén gumguy pøndaꞌm
24 Y José møꞌṉdonsaꞌu
  Judea nasomdaꞌmbø, jiꞌn
ñapasyiꞌomo, y chøjcu lo que ndø menos mi ꞌyaṉguiꞌmi
Comi Diosis ꞌyaṉgelesis chajmayuse, que eyataꞌmbø coviꞌnajø
3 San Mateo 2

Judea nasomo. Porque mi Porque Herodesis mapø myeꞌtz je


ṉgumguꞌyomo mijtzaṉgøꞌm une para que vaꞌ yaj caꞌø.
it más ijtuꞌis aṉguiꞌmguy, 14 Entonces teꞌnchuꞌṉ José y pyøc

maṉbaꞌis ꞌyaꞌm ø ṉgumguy je une myamajiꞌṉ y tzuꞌṉyaj tzuꞌi,


Israel. maṉyaj Egipto nasomo. 15 Jen

Jetse jyay chaꞌmaṉvacpapøꞌis. o ityaju hasta que caꞌ Herodes.


7 Entonces Herodesis ñuꞌmvejayaj
  Entonces jetse tujcu que maṉyaj
matza ꞌyaꞌmyajpapøꞌis y Egiptoꞌomo para que vaꞌcø
ꞌyocvaꞌcyaju mero jujchøc quejtzoꞌtz tyucø ndø Comi Diosis chiꞌuse
matza. 8 Entonces Herodesis
  tzaꞌmaṉvajcopyapø quiꞌpscocuy
cyøꞌvejyaju matza ꞌyaꞌmyajpapøꞌis vaꞌcø chamø: “Egipto nasomo
Belén gumguꞌyomo, y ñøjayaju: ⁿvejaꞌyø ø ⁿUne vaꞌcø chuꞌṉø”.
―Maṉdam jiṉø, y cøꞌocvactam
vøjø jic une. Y cuando mi Herodesis cyøꞌveyaj soldado
mbaꞌjtamba, tø tzajmatyamø, vaꞌcø yaj caꞌyaj une
vaꞌcø maṉgueꞌtati øjtzi vaꞌcø maṉ 16 Cuando Herodesis chiꞌ cuenta
ṉgujnejacyeꞌta. que ꞌyaṉgømaꞌcøyaj ꞌyaꞌmyajpapøꞌis
9 Cyømaꞌnøyajuꞌcam je aṉguiꞌmba,
  matza, quiꞌscaꞌcomøꞌnu. Por
maṉyaj matza ꞌyaꞌmyajpapøꞌis. Y eso chiꞌ orden vaꞌcø yaj caꞌyaj
isyaju jama quiꞌmgucyøsi matza mumu une metza ametaꞌmbø
viꞌnajpa maṉu hasta que ijtumø je y mas cheꞌtaꞌmbø lo que
une, y jen teꞌṉdzøꞌyu. 10 Cuando jic
  ityajupønaꞌṉ Belén gumguꞌyomo
pøꞌnis isyaj matza, tziꞌṉbøꞌyaj vøti. y riberaꞌomo. Jic metza ame
11 Cuando nømnaꞌṉ cyaꞌṉdøjcøyaj
  tiempo chajmayajuꞌcsyeꞌṉomo
tøjcomo, isyaj une myama ꞌyaꞌmyajpapøꞌis matza cuando quej
Mariajiꞌṉ. Entonces cutquecyaju matza. 17 Jetse viyuꞌṉaju jachøꞌyuse

y vyaꞌṉjamyaju je une. Luego tzaꞌmaṉvajcopapø Jeremiasis, jeꞌis


ꞌyaṉvacyaj cyaja y vyactziꞌyaj oro y chamu:
pomo y suñi viquicpapø perfume. 18 Mandøj ote Ramá cumguꞌyomo,
12 Y jøsicam Diosis chajmayaj
  voꞌyajpa y vejyajpa pømi,
cyønapasyiꞌomo que vaꞌcø jana y Raquejlisnaꞌṉe nø cyøveju
vituꞌyaj ijtumø Herodes; por eso ꞌyune.
eyapø tuꞌṉom vituꞌyaju para vaꞌcø Jiꞌnamnaꞌṉ syun vaꞌcø
ñuꞌcyaj ñasomdaꞌm. chambasenciaꞌajtøjø porque
caꞌyajupømete.
Poyaj para Egipto nasomo 19 Pero jøsiꞌcam caꞌu Herodes, y

13 Y
maṉyajuꞌcam jic entonces tum ndø Comi Diosis
ꞌyaꞌmyajpapøꞌis matza, ndø Comi ꞌyaṉgelesis cyejay napasyiꞌomo José
Diosis ꞌyaṉgeles cyønapasyiꞌøy jiṉø Egipto nasomo. Y ñøjayu:
Joseꞌis. Y aṉgelesis ñøjayu: 20 ―Teꞌnchuꞌṉø, pøc je une

―Teꞌnchuꞌṉø y pøc yøṉ une myamajiꞌṉ y vituꞌ Israel nasomo;


myamajiꞌṉ y maṉ Egipto nasomo porque caꞌyajuꞌam maṉbapøꞌsnaꞌṉ
hasta que øtz mi nøjambacsyeꞌṉomo. yaj caꞌyaje.
San Mateo 2​, ​3 4

21 Entonces José teꞌñchuꞌṉu y chamyajpanaꞌṉ cyoja, Juaꞌnis


ñømaṉ je une myamajiꞌṉ Israejlis ñøꞌyøyaju Jordán nøꞌomo.
ñasomdaꞌm. 22 Pero Joseꞌis myusu
   
7 Juaꞌnis isu que nø ñuꞌcyaju vøti

que cuando caꞌu Herodes, tzøꞌcyeꞌt fariseo vaꞌṉjajmocuy ñøꞌijtupøꞌis y


ꞌyune Arquelao vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌmø saduceo vaꞌṉjajmocuy ñøꞌijtupøꞌis.
Judea nasomo jyataꞌis itcuꞌyomo. Y Miñaju vaꞌcø ñøꞌyøyajø. Y ñøjayaju
por eso José naꞌtzu vaꞌ maṉ jiṉø. Juaꞌnis:
Entonces tzajmatyøj ñapasyiꞌomo ―¡Tzanse mi yandzitaꞌm mijtzi!
Galilea nasomo vaꞌcø myavø. Y jiṉ ¿Tiꞌajcuy mi ṉguiꞌpstamba oꞌca
o maṉ José cyoꞌunejiꞌn y myamajiꞌṉ. muspa mi mbyotyamø vaꞌcø
23 Cuando nuꞌc jeni, maṉ it Nazaret
  jana mi ṉgyastigatzøctam Diosis
cumguꞌyomo. Jetse viyuꞌṉaju lo que cuando quiꞌsycaꞌpa ñeꞌcø? Jiꞌn mus
chamyaju chaꞌmaṉvacpapøꞌis que mi mbojyatyam Dios. 8 ”Tzøctam

Jesús ma ñøyiꞌaj nazareno. vøjø jujche syunbase cuando


mi ṉguiꞌpsvituꞌtamuꞌjcam; 9 y u

Juan nøꞌyøꞌopyapø min mi ṉguiꞌpstamu que maṉba mi


chamgøpucs ja ijnømømø ṉgyotzoctame porque Abraham

3 Jic tiempoꞌomo min Juan


nøyøꞌopyapø, min chamgøpucs
ja ijnømømø Judea nasomo. 2 Nømu:

mi mbeca jata tzuꞌṉgutyaꞌm.
Porque øtz mi nøjandaꞌmbøjtzi
que hasta yøṉ tzaꞌ Diosis muspa
―Quiꞌpsvituꞌtamø porque yac pønvituyajø vaꞌcø Abrahaꞌmis
prontoꞌam maṉba aṉguiꞌm ꞌyuneꞌajyajø. 10 Como tum pøn

tzajpomopø Dios. ñøꞌijtuꞌis jacha listo vaꞌcø tyøṉyaj


3 Tzaꞌmaṉvajcopapø Isaiasis o
  cuy jiꞌn tyøꞌmayajepø vaꞌcø
chame que maṉba it pøn; y Juanete pyoṉbøꞌyajø juctyøjcomo, jetse
jic pøn Isaiasis chamupø. Isaías Dios listo yøti vaꞌcø cyastigatzøcyaj
nømu: pøn jiꞌn chøcyajepøꞌis vøjpø
Nø vyejnøm ni i ja ityømø, tiyø. 11 Øtz viyuṉse mi

nømba: nøꞌyøndyaꞌmbøjtzi nøꞌjiꞌṉ porque


“Como ndø vøjø mi nguiꞌpsvituꞌtamuꞌam vøjpø
tzøjcatyamba tuṉ møjaꞌn ticøsi. Pero ma min øjtzaṉgøꞌmø
aṉguiꞌmbapøcøtoya, mas pømiꞌøyupø que jiꞌn øjtzi. Øtz
jetse mi ndzocoy hay que vaꞌcø jiꞌnchø vøjpø como jicse. Vaꞌcø
mi vøjø ndzøcatyamø porque chøjcay nuꞌcsocuy jicø myøjaꞌṉombø
maṉba min ndø Comi”. pøngøtoya syunba más vøjpø pøn
4 Juaꞌnis tyucu, camello
  que øjtzi, porque jiꞌn aunque iꞌis
copøꞌnisnaꞌṉe pyøcpø. Y chec mus chøjcaye. Jeꞌis maṉba mi
vatcuy nacapøte, y vyiꞌcpanaꞌṉ nøꞌyøndyam Masanbø Espiritu
aju y cyuꞌtpanaꞌṉ yumi tzinu. 5 Y   Santojiꞌṉ y juctyøcjiꞌṉ. 12 Como

Jerusalén gumguꞌyomdaꞌmbø, y jic tum pøn ñøꞌijtuꞌis cyøꞌomo yemguy


Judea nasomdaꞌmbø, y tome Jordán listo vaꞌcø cyøsujø trigo pyuj
nøꞌom ityajupø; mumu miñaju vaꞌcø pyuj ñaca, jetse je maṉbapø
vaꞌcø cyømaꞌnøyaj Juan. 6 Cuando
  mini, jeꞌis maṉba cyøpiṉyaj pøn.
5 San Mateo 3​, ​4

Y como vøjpø pyuj ndø tuꞌmba ―Si de veras oꞌca Diosise mi ꞌyune,
vaꞌcø ndø aṉneꞌṉgø, y ñaca ndø yac panvitu yøṉ tzaꞌ.
pyoṉbøꞌjapya; jetse jeꞌis maṉba yac 4 Pero Jesusis ꞌyaṉdzoṉu:

tuꞌmyaj vøjtaꞌmbø pøn tyøjcomo ―Jiꞌnø maṉ mbaṉdzøqui porque


y yatzitaꞌmbø maṉba pyoṉbøꞌyaj it Diosis ꞌyote jachøꞌyupø, nømba:
nunca jiꞌn tuꞌyipø juctyøjcomo. “Jiꞌn solo cuꞌtcujiꞌṉdi queñaje pøn,
sino mumu lo que chambapø ote
Nøꞌyøy Jesús Diosis, jetjiꞌṉ jamacøtyajpa”.
13 Entonces
Jesús tzuꞌṉ Galilea 5 Entonces yatzipøꞌis ñømaṉ Jesús

nasomo y nuꞌc Jordán nøꞌomo masan gumguy Jerusaleꞌnomo y


ijtumø Juan, para que vaꞌcø ñøꞌyøyø ñøquiꞌm møji masandøj copajcomo.
Juaꞌnis. 14 Primero ja syun Juaꞌnis

6 Y ñøjayu:

vaꞌcø ñøꞌyøy ndø Comi Jesús. ―Viyuṉse oꞌca Diosis mi ꞌyune,


Juaꞌnis ñøjay ndø Comi: locsmøꞌnø, tøjpaṉqueꞌc nasomo;
―Øjtzi vøjø vaꞌ mi ndø nøꞌyøy porque it Diosis ꞌyote jachøꞌyupø
mijtzi y mitz mi min para que øtz nømba:
vaꞌcø mi ⁿnøꞌyøyø. 15 Pero Jesusis
  Diosis ma chiꞌ orden
ñøjayu: aṉgeles para que vaꞌcø mi
―Yaj jetsepø mi ṉguiꞌpsocuy; ṉgüendatzøcø,
porque jetse tiene que vaꞌcø maṉba mi ñømaṉ cyøꞌjiꞌ
ndø tzøcø vaꞌcø ndø tzøc Diosis vaꞌcø jana mi nejpinduc ni jutipø
syunbase. tzaꞌcøsi, ni ti jana mi ndzøcø.
Entonces Juaꞌṉis vyoꞌmøjayu 7 Jesusis ꞌyaṉdzoṉu:

vaꞌcø ñøꞌyøy Jesús. ―También it Diosis ꞌyote


16 Cuando Jesús nøꞌyøyu, put je
  jachøꞌyupø: “U mi ndzøjquis a
nøꞌcøꞌmø, y tumø hora aṉvac tzap; prueba ndø Comi Dios”.
y Jesusis isu Diosis ꞌYespiritu nø 8 Otra vez yatzipøꞌis ñømaṉ Jesús

myøꞌnu como palomase y jetcøsi yeꞌṉupø cotzøjcøsi y cøyin isindzi


nuꞌcu. 17 Entonces mandøju nø
  mumu ijtuse cumguy nascøsi y
vyejmøꞌn ote tzajpomo, nømu: myøjaꞌṉoꞌmajcuy. 9 Y yatziꞌajcuꞌis

―Yøṉø ø Une sunbapø øjtzi, ñøjayu Jesús:


jetcøtoya casøpyøjtzi. ―Ma mi ndziꞌ aṉguiꞌmguy mumu
yøṉgøsi oꞌca mi ṉgyujnepya vaꞌcø
Yatziꞌajcuyꞌis o chøjquis Jesús mi ndø vaꞌṉjam øjtzi.

4 Luego Espirituꞌis ñømaṉ Jesús 10 Entonces Jesusis ñøjayu:


ni i jyaꞌityømø para que vaꞌcø ―Mavø, Satanás, jiꞌna mi


chøjquis yatziꞌajcuꞌis a ver oꞌca ṉgujnejaye; porque it Diosis ꞌyote
muspa yac tocoy Jesús. jachøꞌyupø, nømba: “Vaꞌṉjam ndø
2 Jesús o it jana cuꞌti cuarenta
  Comi Dios, y solo jeꞌis ñuꞌcsocuy
dias chuꞌjiꞌṉ jamajiꞌṉ, y jøsiꞌcam osu. tzøjcayø”.
3 Entonces tyoꞌmøy Jesús yatziꞌajcuꞌis

11 Entonces je yatziꞌajcuy tzuꞌṉu,

vaꞌcø chøjquis a ver oꞌca muspa chac jen Jesús y miñaj angeles
chøctocoya. Yatziꞌajcuꞌis ñøjay Jesús: vaꞌcø cyotzoṉyajø.
San Mateo 4​, ​5 6

20 Entonces luego chacyaj


Yoschoꞌtz Jesús ꞌyataraya y maṉyaj Jesusjiꞌṉ vaꞌcø
12 Cuando Jesusis myanu que vityajø.
Juan presoꞌomnaꞌṉ ijtu, maṉ 21 Usy vit Jesús y isyaj metzcuy

Galilea nasomo. 13 Pero ja chøꞌy jic


  Zebedeoꞌis ꞌyune, tum ñøyipøꞌis
Nazaret cumguꞌyomo, sino maṉ Jacobo, y tum ñøyipøꞌis Juan.
it Capernaum cumguꞌyomo. Je Barcoꞌomnaꞌṉ ityaj jyatajiꞌṉ
cumguy mar sayaꞌom ijtu, Zabulón y nømnaꞌṉ vyøjøtzøcyaj ꞌyataraya.
Neftalí nasomo. 14 Jetse viyuꞌṉaju lo

22 Cuando Jesusis vyejayaju, chacyaj

que jyachøꞌyuse tzaꞌmaṉvajcopyapø byarco jeni jyatajiꞌṉ maṉyaj


Isaiasis; jeꞌis jyayu: Jesusjiꞌn vaꞌcø vityajø.
15 Jic Zabulón nasomo y jic Neftalí
nasomo, Jesusis nømnaꞌṉ isindziꞌyaj vøtipø
jic Majraṉvinpø tuꞌṉombø; 23 Jesusis nømnaꞌṉ ꞌyocvit
Jordán nøꞌcøtuꞌmøṉ, Galilea nas y tumdumbø
Galilea nasomo ityajumø lo que Israel pøꞌnis tyuꞌmgutyøjcomo
jiꞌndyet Israel pøndaꞌm; nømnaꞌṉ chaꞌmindziꞌyaj vøjpø ote
16 Piꞌtzøꞌajcuꞌyomo ityajupø pøꞌnis jujche aṉguiꞌmbase Dios. Y yac
isyaj møjapø søꞌṉgø. tzocyajpanaꞌṉ aunque jujchepø
Jetsenaꞌṉe ma caꞌyaj caꞌcuy ñøꞌityajuꞌis. 24 Y mumu

piꞌtzøꞌajcuꞌyomo, pero min Siria cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis


syøꞌṉocpacyaj møja søꞌṉgøꞌis. myusyajqueꞌtu que Jesús yac
17 Entonces Jesusis
  tzojcopya, y ñømijnayaj mumu toya
chaꞌmaṉvactzoꞌtzu, nømu: nø isyajupøꞌis caꞌcujiꞌṉ, jiꞌn tumø
―Quiꞌpsvituꞌtamø, porque cuentataꞌmbøꞌis cyaꞌcuy. Ñømiñaj
prontoꞌam maṉba aṉguiꞌmi yatziꞌajcuꞌis yacsutzøcyajupø y
tzajpomopø Dios. tuꞌyajpapø y ñømijnayajqueꞌt jiꞌn
musi vityajø. Y Jesusis yac tzocyaju
Jesusis vyejayaj macsycuy mumu. 25 Maṉ pyaꞌtyaj Jesús vøti

ataraya nacsyajpapø pøꞌnis; Galilea nasomdaꞌmbøꞌis


18 Jesúsnømnaꞌṉ cyøjtu Galilea y Decápolis nasomdaꞌmbøꞌis, y
mar sayaꞌomo cuando isyaj Jerusalén gumguyomdaꞌmbøꞌis, y
nø cyoque nucyaju tum pøn Judea nasomdaꞌmbøꞌis y Jordán
myuquijiꞌṉ. Tum ñøyinaꞌṉ Simón, nøꞌcøtuꞌmaṉdaꞌmbøꞌis. Mumu maṉ
y mismo tumbøꞌis ñøyinaꞌṉ Pedro. pyaꞌtyaje Jesús.
Y eyapø Andresnaꞌṉ ñøyi. Coque
nuctayutaꞌmete y nømnaꞌṉ ñacsyaj Chamgøpuṉ vøpø
ataraya nøꞌcøꞌmø. 19 Entonces aṉmaꞌyocuy cotzøjcøsi

5

Jesusis ñøjayaju: Cuando Jesusis isyaj vøti


―Ma tø paꞌjtamø. Yøti jiꞌn ma mi pøṉ, quiꞌm cotzøjcøsi y jen
nuctam coque, sino pøn maṉba mi poꞌcschøꞌyu. Y vyocøtøjcøyaj
yac mindam øtzcøꞌmø. Porque øtz ñøtuṉdøvøꞌis. 2 Y Jesusis

jetse maṉba mi yac yostame. ꞌyaṉmachoꞌchaj yøꞌcse:


7 San Mateo 5

I contento itpa Cana y søꞌngø nascøstaꞌmbø


3 ―Contento ityajpa pøngøtoya
cyønøctøyøyajpaꞌis que ja it 13 ”Mitz ṉgyana cuentataꞌmete
vøjpø tiyø chocoꞌyomo, porque yøꞌc nascøsi. Pero oꞌca jic cana
jetsetaꞌmbø ꞌyaṉguiꞌmyajpa y jiꞌn cyanaꞌome, entonces jiꞌn mus
cuidatzøcyajpa Diosis. ndø yac yosa. Tiene que vaꞌcø
4 ”Contento ityajpa mayaꞌyajpapø,
  ndø patzpøꞌ vaꞌcø myaṉvituꞌyaj
porque Diosis maṉba yajayaj pøꞌnis. Jetse mitz oꞌca jiꞌn mi
myayaꞌcuy. yostam vøjø Dioscøtoya, igual mi
5 ”Contento ityajpa jiꞌn cyoquipiꞌis
  mbyatzpøꞌtandøjpa.
vyin, porque jeꞌis ma pyøjcøchoṉyaj 14 ”Mitz syøꞌṉgø cuentataꞌmete

nasacopac Diosis chamdziꞌyajupø. nascøsi. Tum cumguy lomacøsi


6 ”Contento ityajpa ityajuꞌis
  ijtu donde quiera quejpa. 15 Ni jiꞌn

gyanas vaꞌcø chøcyaj Diosis ndø jaꞌmbay noꞌa vaꞌcø ndø cot
syunbase, porque maṉba cyotzoṉyaj cajacøtøjcøꞌmø; mejor ndø cotpa
Diosis vaꞌcø chøcyaj vøjpø tiyø. yeꞌṉumø vaꞌcø cyøsøꞌṉoy ityajuse
7 ”Contento ityajpa lo que
  tøjcomo. 16 También mitztaꞌm

tyoyaꞌṉøyajpapøꞌis tyøvø, porque tzøjqueꞌtati vøjø y jetse por


ñeꞌc Diosis maṉba tyoyaꞌṉøyajqueꞌte. cuenta mi søꞌṉdaṉgueꞌtpati pøꞌnis
8 ”Contento ityajpa los que
  vyiꞌnaṉdøjquitaꞌm. Entonces cuando
limpiotaꞌmbøꞌis chocoy, porque jeꞌis pøꞌnis isyapa que mi ndzøctamba
ma isyaj Dios. vøj mitztaꞌm, maṉba vyøcotzøcyaj
9 ”Contento ityajpa jic
  ndø Janda tzajpom ijtupø.
cojecsyajpapøꞌis vaꞌ yaj quipcuy,
porque jet maṉba ñøjayaj Diosis: Jesusis chaꞌmaṉvac aṉguiꞌmocuy
Øjchøṉ mi unendaꞌm. 17 ”U mi ṉguiꞌpstamu oꞌca
10 ”Contento ityajpa los que
  miꞌnøjtzi vaꞌcø ⁿyajay Diosis
yacsutzøcyajtøjupø nø chøcyaju ꞌyaṉguiꞌmocuy, o vaꞌcø yajay
aṉcø Diosis syunbase, porque tzaꞌmaṉvajcoyajpapø pøꞌnis
tzajpombø itcuy jeꞌis ñeꞌayajpa. ꞌyaṉmaꞌyocuy. Ja miꞌnøjtzi
11 ”Contento mi ijtamba cuando
  vaꞌcø ⁿyajayø, sino vaꞌcø ⁿyaj
pøꞌnis mi ndyopaꞌoꞌnøtyamba coputa. 18 Porque viyuṉse mi

y mi yacsutzøctamba y mi ndzajmatyamba, hasta que yajpa


ṉgyøꞌoꞌnøndyamba cosa jiꞌn tzap y nas, ni tum letra, ni tum
vyiyuṉdaꞌmbø ticøsi. Oꞌca jetse mi punto Diosis ꞌyaṉguiꞌmocuꞌis
ⁿyacsutzøctamba porque øtz mi ndø ñe jiꞌn ma yaje hasta tucpa tiyø
vaꞌṉjamdamba ancø, 12 casøtyamø
  chamba. 19 Por eso oꞌca ndø tzacpa

y contento ijtamø; porque maṉba aunque sea tum aṉguiꞌmocuy


mi ṉgyoyojtam Diosis tzajpomo. más jiꞌn myøjaꞌṉombø, y jetse
Porque jetseti yacsutzøcyajqueꞌt ndø aṉmayajpa eyataꞌmbø
tzaꞌmaṉvajcoyajpapø pøn viꞌna vaꞌcø chøcyajqueꞌta; entonces
antes que mitz mi ijtamba. tø øtz jiꞌn ma tø valetzøjqueꞌt
San Mateo 5 8

Diosis itcuꞌyomo. Pero oꞌca ndø mi ijtamu antes que mi ñuꞌctam


yaj coputpa, y ndø aṉmayajpa atcanicøꞌmø, ꞌyoꞌnøy vøjø jetse vaꞌc
eyataꞌmbø vaꞌcø chøcyajqueꞌta, yac tzøꞌyø, vaꞌcø jyajmbøꞌ quipcuy.
entonces maṉba tø møjaꞌṉoꞌmajø Porque oꞌca jiꞌn mi vøjøndzøc jetse,
tzajpombø Dios ꞌyanquiꞌmbamø. maṉba mi ṉgyøvaꞌcøy atcanicøsi, y
20 Mi nøjandyaꞌmbøjtzi que
  jeꞌis maṉba mi yac nuc policiaꞌis
oꞌca jiꞌn mi ijtam más vøjø que y maṉba mi syomi. 26 Viyuṉsye

ꞌyaṉmayajpapøꞌis aṉguiꞌmocuy mi nøjambyøjtzi: hasta que mi


ityajpase, y fariseo aṉmaꞌyocuy ṉgoyojaṉgaꞌmba mi jaꞌndze, jiꞌn ma
ñøꞌityajupøꞌis ityajpase, entonces mi mbyut presoꞌomo.
ni jujche jiꞌn mus mi ndyøjcøy
tzajpombø Dios ꞌyaṉguiꞌmbamø. Jesusis cham vaꞌcø jana
tø cøtzøjcøꞌyoya
Jesusis cham vaꞌcø jana tø quiꞌsycaꞌø 27 ”Mi mandambati que jiꞌn
21 ”Mi ñchajmatyandøjuꞌam vøj vaꞌcø ndø cøtzøjcøy ndø
jujche tzajmayajtøju pecapøn, ⁿjaya, o ndø ⁿyomo, vaꞌcø jana
jej nømyaju: “Uy yaj caꞌotyame, ndø nøꞌit eyapø. 28 Pero øtz

pues yaj caꞌopyapø tiene que mi nøjandaꞌmbøjtzi: Oꞌca mi


vaꞌcø cyastigatzøctøjø”. 22 Pero
  aꞌmaṉgaꞌpa eyapø yomo y sunba
mi nøjandyaꞌmbøjtzi que oꞌca mi mi oꞌnøyø, es como mi ndzøjcuꞌam
ṉguiꞌscaꞌpa mi ndøvøjiꞌṉ, tiene aunque ja mi ndzøcøpø, y
que vaꞌcø mi ṉgyastigatzøctøjø. jetze mi ṉguiꞌpsocuꞌyomo mi
Oꞌca mi ndopaꞌoꞌnøpya mi ndøvø, ṉgøtzøjcøyupømete mi ⁿyomo.
tiene que vaꞌcø mi ⁿyaj cojaꞌajø 29 ”Jetcøtoya oꞌca mi ndzøꞌnaṉ

aṉguiꞌmyajpapø pøꞌnis cuando vitøꞌmis mi yaj cojapaꞌtpa,


tuꞌmyajuꞌcam. Y oꞌca mi ṉgoraje tzucsputø y patzpøꞌø. Porque
nøjapya mi ndøvø: “ⁿJyovi mijtzi”. vaꞌco mi yac tocoy tum vitøm,
Entonces como jetse mi nøjapya menos toya que vaꞌcø coṉñapø
mi ndøvø, por eso ya mero mi mbyatzpøꞌtøj yatziꞌajcuꞌyomo.
yatziꞌajcuꞌyomo mi myaṉba. 30 Y oꞌca mi ndzøꞌnaꞌṉis mi yaj

23 ”Jetcøtoya oꞌca nø mi nøminu


  cojapaꞌtpa, tøcspøꞌø y patzpøꞌø.
aunque tiyø vaꞌcø mi ṉgot Vaꞌcø mi ṉgyøꞌcøtøꞌcsø menos toya
altarcøꞌmø para Dioscøtoya, y jen que vaꞌcø mi mbyatzpøꞌtøj coṉñapø
mi ⁿjyajmundzøcpa que mi ndøvøꞌis yatziꞌajcuꞌyomo.
nømdi mi ṉguiꞌsayu, porque ja mi
ñømaṉ mi ndøvø vøjø, 24 entonces

Jesusis chamu oꞌca muspa
tzac jeni mi ndziꞌocuy altarcøꞌmø, y tø coꞌtøjcajaṉvacø
maṉ viꞌnaꞌc vaꞌcø oꞌnøy mi ndøvø 31 ”Tzamdøjupøte viꞌna: “Oꞌca
vaꞌcø jyajmbø cyoraje. Entonces pøꞌnis chacpa yomo, syunba
maṉgueꞌt altarcøꞌmø vaꞌcø mi ndziꞌ vaꞌcø chiꞌ yomo toto que
lo que maṉbapø mi ndziꞌ Dios. coꞌtøjcajaṉvajcuꞌam”. 32 Pero mi

25 ”Oꞌca mi ṉguiꞌsapapøꞌis mi
  nøjandambati mijtzi: Oꞌca pøꞌnis
ṉgyøvaꞌcøpya, mientras tuꞌṉomdøc chacpa yomo comecti, yomoꞌis
9 San Mateo 5

ja cyøtzøjcøyø, entonces yomoꞌis U mi nø tuꞌmbajcajtamu. Oꞌca


maṉba pyøc eyapø pøn y jetse mi nchaṉdøjpa mi ndzøꞌnaṉ
cyøtzøjcøpya jyaya, pero jyayaꞌis it acapajcøsi, nøjayø: Muspa mi
cyoja porque ñec chajcu. Y pyøjcuꞌis ndø tzaṉqueꞌt tuꞌmøn, øtz jin ma
tzactøjupø yomo jet cojapaꞌtpa. mi ndzave. 40 Oꞌca aunque iꞌis mi

ṉgyøvaꞌcøpya y sunba pyøjcay mi


Nømu Jesús uy ndø tzambøc ṉgamisa, nøjayø: Oꞌca más nø mi
Dios como testigos sunu, tø pøjcacyeꞌtati ø ñchaqueta.
33 ”También mi mandamu que 41 Oꞌca aunque iꞌis mi ꞌyobligatzøcpa

peca pøꞌnis viꞌna chamyaju: “Oꞌca vaꞌcø nømaṉjay chømi media legua,
ndø Comi Diosis vyiꞌnaṉdøjqui pues nømaṉjayø y nøjayø: Mati mi
mi ñømba: Viyuṉse Dios maṉba nømaꞌṉøjacyeꞌt mi ndzømi eyapø
ndzøqui; entonces tiene que media leguanaqueꞌt. 42 Oꞌca mi

vaꞌcø mi ndzøcø”. 34 Pero mi


  ⁿvyaꞌcpa aunque tiyø aunque iꞌis,
nøjandyambati mijtzi: U mi muspa mi ndziꞌø. Y oꞌca aunque iꞌis
ndzambøc Dios como testigos sunba ñuꞌcs aunque ti mijtzene, u
que viyuṉ nø mi nchamu, ni u mi mi nøjayø: Jiꞌn mus mi nuꞌcschiꞌø.
ndzambøc tzap, porque Diosise
ꞌyaṉguiꞌmgu pyoꞌcscuy. 35 Ni u mi

Nømu Jesús vaꞌcø ndø sunø
ndzambøc nas, porque je Diosis tø quiꞌsayajpapøꞌis
tyeꞌnguy. Ni u mi ndzambøc 43 ”También mi mandamuꞌam
Jerusalén, porque møjaꞌṉombø que tzamdøjuꞌam viꞌna: “Sunø
aṉguiꞌmbaꞌis cyumguy. 36 Ni u  mi amigo y quiꞌsay mi enemigo”.
mi ndzambøc mi ṉgopac, porque 44 Pero mi ndzajmatyambati mi

jiꞌn mus mi yac popoꞌaj ni yac øjtzi: Sundamø mi enemigotaꞌm,


yøjcaj ni tumø mi ⁿvay. 37 Pero
  oꞌnøtyam Dios vaꞌcø cyotzoṉ mi
tum nacti nømø “jøꞌø”, o “jiꞌnda”. enemigo aunque mi enemigoꞌis
Jencheꞌṉomdi tzamø. Oꞌca más mi ṉgyøꞌoꞌnøpya. Tzøjcatyam bien
mi ndzamaṉøpya, yatipøꞌis mi mi ṉguiꞌsapyapøꞌis. Oꞌnøtyam
ñøtzøcpa. Dios vaꞌcø cyotzoṉ Diosis mi
enemigo aunque mi enemigoꞌis mi
Nømu Jesús que vaꞌcø jana ndyopaꞌoꞌnøpya y mi ⁿyacsutzøcpa.
ndø nønduꞌmbajcajø 45 Jetse tzajpombø ndø Jandaꞌis

38 ”Mi
mandamuꞌam que mi ꞌyune, porque jeꞌis yaj quiꞌmba
tzamdøju pecapøn: “Oꞌca pøꞌnis jama y nøcsøꞌṉøpya mumu pøn
chaṉgoꞌtzapya tyøvøꞌis vyitøm, parejo, sea yatzitaꞌmbø, vøjtaꞌmba;
eyapøꞌis muspa chaṉgoꞌtzacyeꞌt y jeꞌis yaj quecpa tuj mumu
jiꞌquis vyitøm vaꞌcø parejo tzøꞌyaj pøngøtoya; oꞌca sea chøcpapøꞌis
queyaṉ doꞌtitaꞌm myeꞌchcøꞌi. Y oꞌca Diosis syunbase, sea jiꞌṉ chøquiꞌis
pøꞌnis chaṉbujtapya tyøvøꞌis tyøtz, Diosis syunbase. 46 Pues oꞌca mi

eyapøꞌis muspa ñøpujtacyeꞌt jiꞌquis amigo mi sunba porque jeꞌis mi


tyøtz, vaꞌcø parejo tøtztucuꞌajyajø”. syunba, Diosis jiꞌn mi ṉgyoyoje
39 Pero øtz mi nøjaṉdyaꞌmbøjtzi:
  porque mi sunba mi amigo; porque
San Mateo 5​, ​6 10

jetsetiqueꞌt cobratzøcyajpapø para gyustatzøcyajpa vaꞌcø tyeꞌñaj


gobiernocøtoya nay nøsyuñajtøjpa tuꞌmguy tøjcomo y calle
ꞌyamigojiꞌṉ. 47 Y oꞌca vøj mi
  tzoveꞌomo vaꞌcø jen conocsyajø
nømaṉba naꞌs mi amigo, y eyapø vaꞌcø isyaj aunque iꞌis, jeteme
jiꞌn mi nømaṉ vøjø, jiꞌn mi ndzøc gyustatzøcyajpapø. Pero viyuṉ nø
vøjpø tiyø. Pues aunque iꞌis mi ndzajmayu que lo que gyusto
ñømaṉba vøj ꞌyamigo. 48 Jetcøtoya
  ñøꞌityaju, jetemete cyoyoja. Ni ti
tzøctam puro vøjpø tiyø como ndø cyoyoja jiꞌn ma chiꞌyaj Diosis. 6 Pero

Janda tzajpombøꞌis chøcpase. mijtzi cuando mi oꞌnømbya Dios,


tøjcøy mi ṉguartoꞌomo y aṉgojøy
Jesusis chamdzajcu jujche mi ⁿvin, y oꞌnøy ndø Janda lo que
vaꞌcø ndø tzøcø jiꞌn ndø isi. Y ndø Jandaꞌis tø ispa

6 ”Cuando mi ndzøctamba
vøjpø tiyø, u mi ndzøctam
pøꞌnis vyiꞌnaṉdøjqui vaꞌcø mi
aunque ndø tumgøꞌy tø itø, y jeꞌis
maṉba mi ṉgyoyoje.

7 ”Y cuando mi oꞌnømbya

ⁿvyøṉgotzøc pøꞌnis; porque oꞌca mi Dios, uy comeque jana tumnac


ndzøcpa vøjø vaꞌcø mi ⁿvyøṉgotzøc ndzama misma oración. Porque
pøꞌnis, entonces ndø Janda tzajpom jetse chøcyajpa jiꞌn cyomusyajeꞌis
ijtupøꞌis jiꞌn mi ñchiꞌ ni ti coyoja. Dios. Cyomoꞌyajpa que Diosis
2 Cuando mi ṉgotzoṉba pobre, uy
  maṉba myane oꞌca jana ndumnac
mi ndzamgøpucs ti mi ndzøjcu. nø chamyaj tiyete. 8 Pero u mi

Porque ityaj pøn chiꞌyajpapøꞌis ndzøctam jeꞌis chøcyajpase.


pobre tumin vøti pøꞌnomo vaꞌcø Porque ndø Jandaꞌis ispa tiꞌis mi
isyaj vøti pøꞌnis; que sea tuꞌmguy nchøjcapya falta antesti mi ⁿvaꞌcpa
tøjcomo, sea calleꞌomo. Jic ti sunba mi ⁿvaꞌṉgø. 9 Pero cuando

chiꞌyajpapøꞌis tumin sunba vaꞌcø mi oꞌnøndyamba Dios, yøꞌcse


vyøcotzøcyaj vøti pøꞌnis. Pero nømdamø:
mi nøjandyamba viyuṉsye que Ø Jandataꞌm tzajpom mi
jic chiꞌyajpapøꞌis pobre tumin ijtupøꞌis,
vyøcotzøcyajpa pøꞌnis, pero ni ti yaj cønaꞌtzøjay mi nøyi.
coyoja jiꞌn ma chiꞌyaj Diosis. 3 Pero
  10 Minø mi aṉguiꞌmoya.
mitz cuando mi ndziꞌpa pobre Yac tucø mi sunbase; jujche
tumin, ni i u mi yac musu, neꞌc tzajpomo, jetze nascøs yac
musø ti mi ndziꞌu. 4 Jetse nuꞌmdziꞌø;
  tucø.
aunque nuꞌmdi nø mi ndzøjcu, pero 11 Tø tziꞌtam tumdum jama ndø
ndø Jandaꞌis nømdi isu, y jeꞌis jamaṉgøtcuy.
maṉba mi ñchiꞌ mi ngoyoja. 12 Tø yaj cotocotyamø ø
ṉgoja, jujche øtz ⁿyaj
Jesusis chamu jujche cotocotyaꞌmbøjtzi ti
vaꞌcø ndø oꞌnøy Dios tzøjcatyaꞌmbøjtzi aunque iꞌis.
5 ”Y
cuando mi oꞌnøndyamba Dios, 13 Oꞌca yatzipøꞌis
u mi ndzøctam jujche chøcyajpase tzøjquistaꞌmbøjtzi vaꞌcø
vyaꞌṉjamba tzøcpaꞌis. Jetsetaꞌmbøꞌis jujche yaj cojapajtamø, uy
11 San Mateo 6

tø yac maṉdam jeni, sino tø ti jiꞌn yøꞌpøꞌi, ni jiꞌn pyutzi, ni jiꞌn


yaj cotzoctam jana tø nuc yaje, ni ja ij nuꞌmbapø vaꞌcø ñuꞌmø.
yatzipøꞌis. 21 Porque jut ijtumø mi ricuꞌajcuy,

Porque mijtzi aṉguiꞌmopyapø jendi maṉba itqueꞌt mi ndzocoy.


myøjaꞌṉombø, y vøj vaꞌcø mi 22 ”Ndø vindøm por cuenta ndø

vøṉgotzøctam øjtzi mumu coṉñaꞌis ñoꞌase. Oꞌca ndø vindøm


jamacøtoya. søꞌṉba vøjø, muspa tø vitø. Jetse
14 ”Porque oꞌca mitz
  ndø tumø chocoy vaꞌcø ndø sunø
ⁿyaj cotocotyamba mi tzajpombø ricuꞌajcuy, vøj tø
ñchøjcatyambapøꞌis itpa, ndø tziꞌpa cuenta tiyø vøjpø.
yatzitzocoꞌyajcuy, entonces maṉba 23 Pero oꞌca jiꞌn syøꞌṉ ndø vindøm,

mi ⁿyaj cotocotyaṉgueꞌt ndø pitzøꞌajcuꞌyom tø itpa. Jetse oꞌca


Jandaꞌis. 15 Pero oꞌca jiꞌn mi ⁿyaj
  ndø sunba nascøspø ricuꞌajcuy,
cotocotyam mi ñchøjcatyambapøꞌis como piꞌtzøꞌomse tø itpa. Así es que
yatzitzocoꞌyajcuy, entonces oꞌca ndø quiꞌpsocuy jiꞌn vyøjø, ni ti
ndø Jandaꞌis jiꞌn ma mi ⁿyaj ja it vyøꞌom putpa.
cotocojatyam mi yandzitzocoꞌyajcuy.
Oꞌca ndø sunba Dios o
Jesusis chamu jujche vaꞌcø jana ndø sunba ricuꞌajcuy
tø viꞌcø ndø vaꞌṉjamocucøtoya 24 ”Jiꞌn
mus ndø yosay tumnajcøsi
16 ”Cuando jana cuꞌti mi ijtamba metzcuy comi. Porque tum comi
mi vaꞌṉjajmocuycøtoya, u maṉba ndø suni, y tum jiꞌn maṉba
yacsyu quene como chøcyajpase ndø suni; o tum ndø comi ndø
aṉgømaꞌcøꞌoyajpapø pøꞌnis. Pero yosapya vøjø, y tum jiꞌn ndø yosay
ñeꞌcti jetse nø cyenu vaꞌcø myusyaj vøjø. Oꞌca Dios ndø yosapya, jiꞌn
pøꞌnis que jana cuꞌti ityajpa. Viyuṉ mus ndø yosay ricuꞌajcuy.
nø mi ndzajmayu que jetemete
cyoyoja, ni ti coyoja jiꞌn ma chiꞌ Diosis cyoqueñajpa ꞌyune
Diosis. 17 Pero mitz cuando jana

25 ”Por eso nø mi ndzajmatyamu:
cuꞌti ⁿijtu, jas mi ⁿvay y vincheꞌa, U mi nømayaꞌtamu ti maṉba mi
18 vaꞌcø jana myusyaj pøꞌnis que
  ṉguꞌjtame ti maṉba mi uctame, ni
jana cuꞌti mi ⁿijtu. Pero ndø Janda u mi nømayaꞌtamu jujche maṉba
jiꞌn ndø isipø, jeꞌis mi ⁿispa. Y jeꞌis mi nducuꞌøtyam mi ⁿvin. Porque
maṉba mi ñchiꞌ mi ṉgoyoja pøꞌnis Diosis más mi yac yajmapya mi
vyiꞌnaṉdøjqui. ṉguenguy que jiꞌn cuꞌtcuy; y mi
ⁿvin más mi yac yajmapya que jiꞌn
Ricuꞌajcuy tzajpomo tucu. 26 Aꞌmdam møji sititvityajpapø

19 ”U mi aṉneꞌc ricuꞌajcuy yøꞌc paloma. Ni ti jiꞌn ñipyaje, ni jiꞌn


nascøsi, porque yøꞌc yøꞌpøꞌpa y cyosechatzøcyaje; ni jiꞌn jyojøyaj
putzpa y yajpa mumu tiyø; y ityaj troja, pero pyøꞌnøyajpa tzajpom
nuꞌmyajpapø, jeꞌis ñuꞌmyajpa. ijtupø ndø Jandaꞌis, y mitz mas
20 Pero más vøjø vaꞌcø mi aṉneꞌc
  vøti mi yac yamdamba jeꞌis que jiꞌn
mi ringuꞌajcuy tzajpomo. Jiṉ ni paloma. 27 ¿Será que it mijtzomdaꞌm

San Mateo 6​, ​7 12

muspapø yeꞌṉaṉøy medio metro maṉba tø tziꞌqueꞌt Diosis. Como


vøti nø quiꞌpsu aṉcø? Pues jiꞌn musi. mujcu cuenta maṉba tø tziꞌ Diosis
28 ”¿Ticøtoya mi mayaꞌndamba
  castigo parejo como tø nømbase
ti maṉba mi mestame? Aꞌmdamø vaꞌcø cyastigatzøc ndø tøvø.
lirio jøyø tzaꞌmom ityajpapø 3 Porque oꞌca it møjapø cuy mi

jujche tzocyajpa. Jiꞌn yosyaje vindøꞌmomo, jiꞌn mus mi is cheꞌpø


ni jiꞌn piꞌtyaje. 29 Pero øtz nø
  putzi mi ndøvøꞌis vyitøꞌmomo vaꞌcø
mi ndzajmatyamu que møjaꞌṉ mi ñømbutø. Jetseti jiꞌn mus mi
aṉguiꞌmba Salomón vøjpø ndzam que it mi ndøvøꞌis cyoja
itcuꞌyomo ja o mescøyoje vaꞌcø cuando vøti it mi neꞌ. 4 ¿Tiꞌajcuy

chiꞌṉø como tum jøyø chiꞌṉbase. mi nøjapya mi ndøvø: “Øjtzi


30 Por eso oꞌca Diosis jetse suñi
  maꞌṉba sujput putzi puchtøjcøy
yaj quenba taꞌṉø que yøti ijtu y mi vindøꞌmomo”, cuando it møja
jyoꞌpit poṉbøꞌtøjpa juctyøjcomo, cuy mi neꞌ mi vindøꞌmomo? 5 Yach

está seguro Diosis maṉba mi quiꞌpsocuy mi nøꞌijtuꞌis: nøputø


yac mescøyojtam mijtaꞌm; mijtzi mi vindøꞌmomo ijtupø møja cuy
mi mbyøndaꞌm usypøtite mi viꞌna, entonces muspa mi is vøja
vaꞌṉjajmoṉgutyaꞌm. 31 Por eso u
  vaꞌcø mus nøput putzi mi ndøvøꞌis
myayaꞌtamu, u ñømdamu: “¿Ti vyitøꞌmomo. Jetsetiqueꞌt nøput viꞌna
maṉba ndø cuꞌjtame, ti maṉba yatzitzocoꞌyajcuy mi ndzocoꞌyomo
ndø uctame, ti maṉba ndø ijtupø como møja cusye, y entonces
mestame?” 32 Porque jetsetaꞌmbø
  muspa mi ndzaꞌmaṉvajcay mi
tiyø myeꞌchajpa jiꞌn Diosis ndøvøꞌis cyoja como chøtøpø
cuentaꞌṉomdaꞌmbøꞌis. Pero putzise. 6 U mi ndzaꞌmaṉvac masan

tzajpom ndø Jandaꞌis ispa mumu ote tuyisetaꞌmbø pøn, porque como
ti ja mi nøꞌindøpø. 33 Mejor
  tuyiꞌis tø nøcquetzquetzvøpyase,
meꞌtzam viꞌna vaꞌcø mi ijtam jetse maṉba mi nchøctame. Vaꞌcø
Diosis ꞌyaṉguiꞌmguꞌyomo, y vaꞌcø ndø patzpø suñipø namcha
mi ijtam Diosis syunbase, jetse orøsepø yoyaꞌis vyiꞌnaṉdøjqui, jiꞌn
Diosis maṉba mi ñchiꞌaꞌṉøtyam chøjcay cuenda que vøjpø tiyø y
tucusepø cuꞌtcusepø. 34 Por eso u
  maṉvituvituvøyajpa. Jetsetiqueꞌt
mi myayaꞌndamu jujche maṉba vaꞌcø ndø tzaꞌmaṉvac yatzipø pøn
mi ijtam jyoꞌpit, porque jyoꞌpit vøjpø tiyø, jiꞌn chøjcay cuenda, y
maṉba it otro eyapø ti vaꞌcø mi sijcusye ñømaṉba.
ṉgømayaꞌqueꞌta. Tumdum jama it ti
vaꞌcø ndø cømayaꞌø. Vaꞌctamø, meꞌtztamø, y
cocsatyam aṉdyu
U mi nømu que it mi ndøvøꞌis cyoja 7 ”Vaꞌctamø,
y mi ñchiꞌtandøjpa;

7 ”U mi nømu it mi ndøvøꞌis


cyoja, entonces Dios jiꞌn
ma nømi que it mi neꞌ. 2 Porque  
meꞌtztamø, y mi mbaꞌjtambati;
coꞌcstam aṉdyuṉ, y mi
ꞌyaṉvajcatyandøjpa. 8 Porque mumu

jujchepø castigo tø nømba vaꞌcø vyaꞌcpapøꞌis pyøjcøchoṉba ti nø


tziꞌtøj ndø tøvø; jetsepø castigø vyaꞌcu; y myeꞌtzpapøꞌis pyaꞌtpa ti
13 San Mateo 7

nø myeꞌtzu: y cyocspapøꞌis aṉdyuṉ, jujche chøcpase pøꞌnis, jetse ndø


aṉdzoṉyajtøjpa. mustambati jujchepø pøn jicø.
9 ”Oꞌca mi uneꞌis vyaꞌcpa pan,
  Porque como apit cucyøsi jiꞌn it uva,
¿acaso tzaꞌ maṉba mi ndzi? ni apit taꞌnøcøsi jiꞌn it higo cuꞌis
Pues jiꞌn ma mi ndziꞌtzaꞌ. 10 Y  tyøm, jetsetiqueꞌt yatzipø pøꞌnis jiꞌn
oꞌca vyaꞌcpa coque, ¿acaso tzan chøc vøjpø tiyø. 17 Así es que vøjpø

maṉba mi ndziꞌ? Pues jiꞌn tzan cuy tøꞌmajpa y vøjti tyøm, pero
ma mi ndziꞌ. 11 Aunque mitztaꞌm
  cuando jiꞌn vyøjpø cuy tøꞌmajpa,
mi yandziꞌtaꞌmbøte, pero mi jiꞌn vyøj tyøm. 18 Jetsetiqueꞌt vøjpø

ndziꞌtamba mi une vøjpø tiyø, cucyøsi jiꞌn mus it jiꞌn vyøjpø tyøm.
entonces más seguro ndø Janda Y jiꞌn vyøjpø cucyøsi jiꞌn it vøjpø
tzajpombøꞌis más maṉba mi tyøm. 19 Oꞌca cuꞌis tyøm jiꞌn vyøjpø,

nchiꞌtam vøjpø tiyø oꞌca mi tøṉdøjpa y poṉbøꞌtøjpa. 20 Por eso


ⁿvaꞌctamba ñeꞌjcøsi. jetsetiqueꞌt vaꞌcø tø tziꞌ cuenta


12 ”Jujche mi sunba vaꞌcø
  jujche chøcpase pøꞌnis, jetse ndø
chøcyaj pøꞌnis mitzcøtoya, jetseti mustamba pøn jicø jujchepøte.
tzøctaṉgueꞌt jic pøngøtoya;
porque jetseti it aṉguiꞌmguy Jiꞌn mumu mi ndyøjcøtyame
Diosis chiꞌupø Moisés, y Diosis tyøjcomo
jetse chaꞌmaṉvaꞌcyajpanaꞌṉ 21 ”Vøtitaꞌmbøꞌis nøjapyøjtzi:
tzaꞌmaṉvajcoyajpapø pøꞌnis. “Øjtzø mi Ṉgomi, øjtzø mi Ṉgomi”;
pero mi nøjandyaꞌmbøjtzi que jiꞌn
Cayi aṉdyu mumu maṉba tøjcøyaje tzajpombø
13 ”Pøctam cayipø tuṉ Diosis cuentaꞌṉomo. Tøjcøyajpa
dzoꞌtzcuy. Porque peꞌtzi tuṉ chøcyajpapøꞌis ø Jandaꞌis syunbapø
dzoꞌtzcuy y møjapøte tuṉ tiyø. 22 Sone pøꞌnis maṉba

nuꞌcpapø tocoñømbamø, y jiṉ nøjaꞌyøjtzi jic jamacøsi: “Øjtzø


maṉgoꞌnømba tiṉdiṉ. 14 Pero
  mi Ṉgomi, øjtzø mi Ṉgomi, mi
cayi tuṉ dzoꞌtzcuy y cayipøte tuṉ nøyiṉgøsi tzaꞌmaṉvajcatyaꞌmøjtzi,
nuꞌcpapø tø quendambamø, y metz y mi nøyiṉgøsi macpujtaꞌmøjtzi
tuꞌcaṉbøꞌnisti pyaꞌtyajpa jic tuṉ. yatziꞌajcuy, y mi nøyiṉgøsi oy ndø
tzøqui vøti milagro”. 23 Entonces

Jujche ndø comuspa jujchepø pønete maꞌṉbø ⁿnøjayaje: “Ja mi


15 ”Tzøctam cuenda u mi ispøctaꞌmøjtzi. Tzuꞌṉdamø øtzcøꞌmø
ꞌyaṉgømaꞌcøy aṉgømaꞌcøꞌoyajpa mi ndzøctambapøꞌis yatzipø tiyø”.
pøꞌnis que minba y nømyajpa:
“Øtz Diosis chø pyøn”, pero Metzcuy tøc tzuꞌṉguy
aṉgømaꞌcøꞌoyajpapøtite. Chøcyajpa 24 ”Jetcøtoya iꞌis cyømaꞌnøjapya lo
vyin como borrego, pero it que øtz ndzaꞌmaṉvacpase, y chøcpa,
quiꞌpsocuy como tzaꞌma copønse. es como quiꞌpsocuꞌyøyupø pønse
16 Y como ndø cøqueꞌnøpya cuy
  tzaꞌcøs oyuꞌis ñoꞌjtzøꞌy tyøc. 25 O  

oꞌca vøjpø cuyete oꞌca vøj tyøm, quec tuj, o pømiꞌaj nøꞌ, o poy sava.
jetsetiqueꞌt vaꞌcø ndø tziꞌ cuenta Y pømi oy ñucjoꞌy tøc nøꞌis. Pero ja
San Mateo 7​, ​8 14

jyuꞌmbøꞌø porque tzaꞌcøs noꞌjtzøꞌyupø. tum soldado coviꞌnajøꞌis. Minu


26 Pero iꞌis cyømaꞌnøjapya lo que øtz
  ñøjay vaꞌcø cyotzova. 6 Ñøjay Jesús:

ndzaꞌmaṉvacpase, y jiꞌn chøqui, es ―Ø ṉgoyospa tzeꞌsom ijtu ø


como jovipø pønse oyuꞌis chøc tyøc ndøcmø, yoꞌcapøte vyin y nø syun
poꞌyocøsi. 27 O quec tuj, pømiꞌaj
  doyaꞌiscoꞌnu.
nøꞌ, y poy sava y nøꞌis pømi ñuc tøc 7 Jesusis ñøjayu:

y yac juꞌmbøꞌu y completamente ―Maꞌṉbø mave vaꞌcø ⁿyac tzoca.


poꞌctocoyu.  
8 Pero soldado coviꞌnajøꞌis
28 Cuando Jesusis
  ꞌyaṉdzoṉu:
ñøteꞌndzøꞌy tzamdzamnecyuy, ―Vøjtinaꞌṉ vaꞌcø mi ndøjcøy ø
ñømayaꞌjayajpanaꞌṉ pøꞌnis ndøjcomo, øtz mi sunbanaꞌṉtzi.
Jesusis ꞌyaṉmaꞌyocuy. 29 Porque
  Pero como mitz ⁿmyøjaꞌṉ
ꞌyaṉmayajpanaꞌṉ como vøjpø aṉguiꞌmbate y øtz ni ti jiꞌn ø
aṉguiꞌmbase, y jiꞌndyete como ⁿyoscuy, por eso jiꞌn mus mi ⁿyac
ñe ꞌyaṉmayajpapøꞌis aṉguiꞌmguy tøjcøy ø ndøjcomo. Pero naꞌs
ꞌyaṉmayajpasenaꞌṉ. mi ondejiꞌṉ muspa mi ndø yac
tzojcay ø ṉgoyospa. 9 Porque it ø

Jesusis yac tzojcu yachputziꞌøyu ṉgoviꞌnajø y øtz tiene que vaꞌcø

8 Y møꞌn Jesús lomacøsi y vøti


pøn parejo møꞌñaj jetjiꞌṉ. 2 Y
cyømin Jesús tum yachputziꞌøyupø

ndzøc jeꞌis chambase. Y øtz nøꞌit
soldado ø ngøꞌaṉvini. Cuando øtz
nøjaꞌmbøjtzi: “Mavø”, y maṉba.
pøꞌnis, y min cyujnejay ndø Comi Cuando øtz nøjaꞌmbøjtzi que minø,
vyiꞌnaṉdøjqui y ñøjayu: y mingueꞌtpa. Cuando nøjambya ø
―Øjchøṉ mi Ṉgomi, mitz it mi ṉgoyosypa: “Chøc yøcse”, y chøcpa.
musocuy vaꞌcø mi ndø yac tzoca, (Como mitz más it mi aṉguiꞌmguy;
oꞌca sunba mi ndø yac tzoca. muspa mi yac tzoc mi ondejiꞌṉ.)
3 Entonces Jesusis cyojtay cyøꞌ

10 Cuando Jesusis myan jetsepø

pøngøsi y ñøjayu: vejvejnecuy, almiratzøjcu y ñøjayaj


―Suꞌnbøjtzi vaꞌcø mi nchoca; yøti nø jyøsnacoꞌṉyajuꞌis:
mi yac tzocpøjtzi. ―Viyuṉse mi nøjandyaꞌmbøjtzi
Cuando Jesús nøm jetse, jicsyeꞌcti que ni jiꞌn Israel pøꞌnomo ja
caꞌepø tzojcu. 4 Entonces Jesusis
  mbyaꞌtøtøꞌctzi vaꞌṉjajmopapø
ⁿñøjayu: pøn como yøṉ emøcpø pøn
―Mavø, pero ni i u chajmayu. vaꞌṉjajmopyase. 11 Viyunse øtz

Ma yac is mi ⁿvin pane que mi mi nøjandyaꞌmøjtzi que vøti


ñchojcuꞌam, y vaꞌctziꞌ pane tziꞌocuy emøcpø pøn maṉba tzuꞌṉyaje
como aṉguiꞌmuse Moisés. Jetse maṉba jama mingucyøsi y jama
myusyaj pøꞌnis que mi ñchojcuꞌam. tøꞌpcucyøsi y maṉba tøjcøyaj
aṉguiꞌmbamø tzajpomopø Dios.
Jesusis yac tzoc soldado Y maṉba poꞌcsaṉdøꞌpyaj vaꞌcø
coviꞌnajøꞌis cyoyospa viꞌcyaj Abrahamjiꞌṉ y Isaacjiꞌṉ
5 Y
cuando Jesús tøjcøy y Jacobjiꞌn. 12 Pero Abrahaꞌmis

Capernaum cumguꞌyomo, cyømin ꞌyune lo que maṉbanaꞌṉ tøjcøyaj


15 San Mateo 8

tzajpombø aṉguiꞌmgucyøꞌmø, jet ―Maestro, øtz maꞌṉbø mi mbaꞌte


maṉba tzøꞌyaj como patzpøcuy juti nø mi myaꞌṉøyu.
cuenta piꞌtzøꞌajcuꞌyomo. Jen 20 Y Jesusis ñøjayu:

maṉba vejyaje toyapit y maṉba ―Tzijiꞌis ityajpa chatøc, y møji


quetztiquitiquivøyaj tyøtz. vityajpapø palomaꞌis ityajpa ñoꞌsa;
13 Entonces Jesusis ñøjay soldado
  pero øtz mumu Pøꞌnis chø Tyøvø, ja
coviꞌnajøpø: it ni juti itpamøꞌtzi.
―Muspa mi maṉ mi ndøcmø, 21 Y eyapø pøn, que ñøtuṉdøvøte,

como mi ndø vaꞌṉjambase, jetse jeꞌis ñøjay Jesús:


maṉba ndzøc mitzcøtoya. ―Señor, tzacø viꞌna vaꞌcø ñijpay ø
Entonces misma hora jicsyecti janda.
tzoc mbøñṉgaꞌe. 22 Jesusis ñøjayu:

―Mi tø paꞌtø; y tzajcayajø je


Jesusis yac tzojcay Pedroꞌis caꞌupø yac ñipyaj caꞌupø tyøvøꞌis.
myoꞌot mama
14 Entonces Jesús nuꞌcu Pedroꞌis Jesusis yac poyaꞌṉjej sava
tyøjcomo, y jeni isu Pedroꞌis myoꞌot 23 Entonces tøjcøy Jesús
mama tzeꞌsom ijtu y nø ñutzøꞌøyu. barcoꞌomo, y ñøtuṉdøvøꞌis maṉ
15 Y Jesusis piꞌquisay cyøꞌ y entonces
  pyaꞌtyaje. 24 Y joviseti minu

chajcu nutzøꞌis. Y caꞌepø teꞌṉchuꞌṉu jetecøꞌmø pømipø sava, y nøꞌis


y minu cyuꞌtcuchøjcayaje. ñøctapsøy barco y teꞌmdøjcøyu
barcoꞌomo. Pero Jesús øṉunaꞌṉ.
Jesusis yac tzocyaju sone caꞌetaꞌmbø 25 Entonces tyoꞌmøyaj ñøtuṉdøvøꞌis

16 Cuando tzuꞌiꞌajnømu, y yac saꞌyaju y ñøjmayaju:


ñømijnayajpanaꞌṉ Jesús sone pøn ―¡Señor, tø yaj cotzoca, maꞌṉbø tø
lo que yatziꞌajcuꞌis ñøtzøcyajupø; sucscaꞌtame!
y Jesusis tumnac vaꞌcø ꞌyojnay 26 Jeꞌis ñøjayaju:

yatziꞌajcuy, yatziꞌajcuꞌis pochacyaj ―¿Ticøtoya mi ñaꞌtztamba? ¡Usyti


pøn y vøjti ityaj quiꞌpsocuy; y mi vaꞌṉjajmondyamba!
también Jesusis yac tzocyaj mumu Jicsyeꞌc teꞌnchuꞌṉu y ꞌyojnay sava
caꞌetaꞌmbø. 17 Jetse tujcu vaꞌcø
  y nøꞌ, y vøṉbøꞌu, vøꞌajcoꞌnømu.
viyuꞌṉajø lo que viꞌna chaꞌmaṉvajcuse 27 Y pøn oꞌca jujchese tucyaju y

chaꞌmaṉvajcopyapø Isaiasis cuando ñømyaju:


nømu: “Jeꞌis pyøjcøchoꞌṉaytam ø ―¿Tiyø pønete, que hasta savaꞌis y
ndoya y yac tzojcaꞌyø ø ṉgaꞌcuytaꞌm”. majris cyønaꞌtzøyajpa?

Sunbanaꞌṉ ñøtuꞌṉajyaj Jesús Gadara pøn yatziꞌajcuꞌis ñøcꞌijtøyupø


18 Y isu Jesusis que sone pøꞌnis 28 Y nuꞌcyaju marcøtuꞌmøṉ Gadara
itcøvituꞌvituꞌvøyaju, ꞌyaṉguiꞌmyaj nasomo. Cuando jenaꞌṉ ityajuꞌc,
ñøtuṉdøvø vaꞌcø jyacyaj miñaj metzpøn ñøcꞌijtøyajupø
marcøtuꞌmøn. 19 Y minu tum
  yatziꞌajcuꞌis. Jicø pøn tzuꞌṉyaju
myuspapøꞌis Moisesis ꞌyaṉguiꞌmguy ityajumø anima tzatøc, porque
y jeꞌis cyønuꞌcu Jesús ñøjayu: jen ityaju nijpoñømbamø.
San Mateo 8​, ​9 16

Yatzitaꞌmnaꞌṉete, ni iꞌsnaꞌṉ jiꞌn yaṉguiꞌmguy, y metzcuy tuꞌcay


mus cyøjtay jic tuꞌṉomo. 29 Jicsyeꞌc  jeꞌtomo quiꞌpsocuꞌyomo nømyaju:
vejaṉgøtyaju nømyaju: “Yøṉ pøꞌnis cyøꞌoꞌnøpya Dios.
―Mijtzi Diosis ꞌyune, ¿tiꞌajcuy Chøcpa vyin como Diose, y pønete”.
minba mi ndø molestatzøctame? 4 Pero Jesusis cyønøctøyøjay ti nø

¿Minu mijtzi yøꞌqui vaꞌcø mi ndø quiꞌpsyaju y ñøjayaju:


yac toya istame antes que nuꞌcpa ―¿Ticøtoya nañchoc ṉguiꞌpstamba
hora? yatzipø tiyø mi ndzocøyomo? 5 ¿Ti  

Jetse ñøjayaj Jesús. 30 Y usy yaꞌay


  más fácil, vaꞌcø tø nomø: “Mi
yaꞌay ijtu vøti yoya nø cyuꞌtu. 31 Y   nchøꞌpya cøvajcøyupø mi ṉgojajiꞌṉ”,
yatziꞌajcuꞌis ñømgoꞌnayaj Jesús: o vaꞌcø tø nømø: “Teꞌnchuꞌṉø y
―Oꞌca mi ndø nøpujtamba, tø yac caꞌṉbøꞌø”? 6 Pero maṉba mi isindzi

tøjcøtyam jic yoyaꞌomo. que øjtzi mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø,


32 Y Jesuis ñøjayaju:
  øtz nøꞌit aṉguiꞌmguy nascøsi vaꞌcø
―Maṉdamø. yaj cotocojay aunque iꞌis cyoja.
Entonces putyaju y tøjcøyaj vøti Entonces Jesusis ñøjay caꞌepø:
yoyaꞌomo. Y mumu yoya joviꞌajyaju ―Teꞌnchuꞌṉø, piṉ mi ṉgajtzay
pyatzmøꞌñaj vyin quetzaꞌomo chøqui y maṉ mi ndøcmø.
y tzipoꞌjtøjcøyaj nøꞌcøꞌmo y 7 Jicsyeꞌcti teꞌnchuꞌṉu y maṉ

suꞌcscaꞌyaju. tyøcmø. 8 Isyaj vøti pøꞌnis y


33 Y yoya cyoquenbapøꞌis
  ñømayaꞌyaju, y myøjaꞌṉ vøcotzøcyaj
poyaju, y maṉyaju cumguꞌyomo Dios porque Diosis chiꞌ pøn
y chamnøvityaj jujche tucyaju aṉguiꞌmguy jetse vaꞌ yosa.
y jujche vøꞌayaj je pøn
ñøcꞌititvøyajupø yatziꞌajcuꞌis. Jesusis ñøveju Mateo
34 Entonces vøti cumgupyøꞌnis maṉ

9 Y
tzuꞌṉ jeni Jesús maṉ vitpøꞌi.
choṉyaj Jesús; y isyajuꞌc, vyaꞌcayaju Nømnaꞌṉ vyitpøꞌu, isu pøn
Jesús vaꞌcø chuꞌṉø ñasomo, vaꞌcø cobratzøjcopapø ñøyipøꞌis Mateo.
maṉ emøc. Jiṉnaꞌṉ poꞌcs coyojoñømbamø.
Jesusis ñøjayu:
Jesusis yac tzoc yoꞌcapø pøn ―Mi tø nøtuꞌṉajø.

9 Entonces tøjcøy Jesús


barcoꞌomo y vitjajcu
nøꞌcøtuꞌmøṉ, y nuꞌcu ñe
Y Mateo teꞌnchuꞌṉu y maṉ pyaꞌt
Jesús.
10 Jesús maṉ coviꞌc Mateoꞌis

cyumguꞌyomo. 2 Y jiṉø ñø miñaj pøn


  tyøcmø. Y vøti cobratzøjcoyajpapø y
yoꞌcapø jiꞌn musipø vitø. Cajtzay eyapø cojapatyajupø nuꞌcyaj tyøcmø,
chøquiꞌomo cyapnømiñaju. Cuando nømnaꞌṉ pyoꞌcsyaj mesacøꞌmø
isu Jesusis jujche vyaꞌṉjamyaju; Jesusjiꞌṉ y ñøtuṉdøvøjiꞌṉdaꞌm.
ñøjmay caꞌepø: 11 Ityaj jeni fariseo aṉmaꞌyocuy

―Ø ⁿune, u myayaꞌe, mi ñchøꞌpya ñøꞌityajupøꞌis, y cuando jeꞌis isyaju


cøvajcupø mi ṉgojajiꞌṉ. que Jesús nø pyoꞌcs mesacøꞌmø
3 Y ityajunaꞌṉ jen
  jetsepø pønjiꞌṉ, entonces fariseoꞌis
ꞌyaṉmayajpapøꞌis Moisesis ñøjayaj Jesusis ñøtuṉdøvø:
17 San Mateo 9

―¿Ticøtoya viꞌcaṉdøꞌpyajpa mi naca cojtocuꞌyomo. Oꞌca jetse ndø


maestro cobratzøjcoyajpapøjiꞌṉ y tzøcpa, naca cojtocuy tzitzpa y uva
cojapaꞌtyajupøjiꞌṉ? nøꞌ titpøꞌpa y yajpa cojtocuy. Sino
12 Pero myan Jesusis, y ꞌyaṉdzoṉu:
  jomepø uva nøꞌ ndø tijtøpya jomepø
―Como saꞌsapø pøꞌnis jiꞌn syuñaj cojtocuꞌyomo y jetze myeꞌchcøyi jiꞌn
médico, sino caꞌepøꞌis syuñajpa; tocoyaje. Jetsetiqueꞌt pecapøjiꞌṉ jiꞌn
jetse ja cyojapaꞌtyajøpø pøꞌnis jiꞌṉ mus ndø mot jomepø aṉmaꞌyocuy.
nø suñaj yaj cøtocoꞌopyapø, sino
ityajuꞌis cyoja, jeꞌis suñajpa yaj Tzoc Jairoꞌis ꞌyune; y yomoꞌis
cøtocoꞌopyapø. 13 Pero maṉdamø,

piꞌquisay Jesusis tyucu
ma aṉmandyamø ti sunba chamø 18 Mientras Jesusis nømnaꞌṉ
yøṉ jachøꞌyupø Diosis ꞌyote: “Jiꞌn cham jetse, min tum Israel pøn
o suni vaꞌcø mi ndø tzi aunque coviꞌnajøpø y cyutcøneꞌcay Jesús y
tiyø, sino øtz suꞌnbøjtzi vaꞌcø mi ñøjmayu:
ndoyaꞌṉøtyam mi ndøvø”. Porque ja ―Caꞌuꞌam ø yomꞌune; pero minø
miꞌnø ⁿvejayaj vøjtaꞌmbø pøn vaꞌcø y cot mi ṉgøꞌ ø uneṉgøsi y maṉba
quiꞌpsvituꞌyajø, sino miꞌnø ⁿvejayaj visaꞌe.
coja ꞌøyajupø vaꞌcø quiꞌpsvituꞌyajø. 19 Entonces Jesús teꞌnchuꞌṉu y

maṉ pyaꞌte, Jesusis ñøtuṉdøvøꞌis


Ticøtoya ja cyuꞌtyajø maṉ pyaꞌtyajqueꞌte. 20 Mientras

metza tuꞌcay jama nø tyuṉajyaju, minu tum yomo


14 Entonces nøꞌyøꞌopyapø Juaꞌnis macvøstøjcay ame nø toyaꞌisupø
ñøtuṉdøvøꞌis cyønuꞌcyaju Jesús y caꞌcuꞌis, nømnaꞌṉ ñøꞌpiꞌnøyu yomo
yaṉgøvaꞌcyaju: caꞌcuꞌis. Jic yomoꞌis pyoyaꞌṉøy Jesús
―¿Ticøtoya øtz jiꞌnø cuꞌjtame, y jyøsmø y piꞌquisay Jesusis tyucu
también ityajpa jetse jana cuꞌti coso. 21 Nømu ñeꞌc quiꞌpsocuꞌyomo:

fariseo, jiꞌn cyuꞌtyaje metza tuꞌca “Naꞌs vaꞌcø mbiꞌquisay tyucu,


jamaꞌomo vyaꞌṉjajmocucyøtoya; tzocpøjtzi”. 22 Jesús queꞌnajvituꞌu y

pero mi nønduṉdøvø cuꞌtyajpa is yomo y ñøjayu:


mumu jamasye? ―Ø mi une, u myayaꞌe, porque mi
15 Jesusis ꞌyaṉdzoṉu:
  ndø vaꞌṉjajmu, mi ñchojcuꞌam.
―Como tuꞌmyajupø Y misma hora tzojcu.
coꞌtøjcajcucyøtoya jiꞌn mayaꞌyaje 23 Entonces tøjcøy Jesús

mientras pøn maṉbapø coꞌtøjcaje coviꞌnajøꞌis tyøjcomo isyaj nømnaꞌṉ


jendi ijtu, jetse ø nønduṉdøvø jiꞌn cyøvoꞌyaj nømnaꞌṉ cyøvejyaj caꞌupø.
ma ityaj jana cuꞌti mientras øtz yøꞌc 24 Y Jesusis ñøjmayaju:

ijtu. Pero cuando øtz maṉba emøc, ―Tzuꞌṉdam yøꞌqui yøṉ itcuꞌyomo.
jana cuꞌti maṉba ityaje mayaꞌcupit. Yomꞌune ja cyaꞌøpøte, sino
16 ”Jiꞌn ndø paꞌjnaꞌque jome
  øṉupøtite.
tucujiꞌṉ pecapø tucu. Jetse vaꞌcø Pero mumu aṉbøꞌnis
ndø paꞌjnaꞌcø, tzitzvøjøtzøjqueꞌtpa syijcayaj Jesús, porque
pecapø tucu, y más yajpa. 17 Ni jiꞌn
  myusyaju que caꞌupøte. 25 Pero  

ndø tijtøy jomepø uvaꞌis ñøꞌ peca myacputpøꞌyajuꞌcam vøtipøn,


San Mateo 9​, ​10 18

entonces tøjcøy Jesús tøjcomo y ―Nuncatøc ja ndø istam yøcsepø


choꞌṉbøjcay uneꞌis cyøꞌ, y yomꞌune milagroꞌajcuy Israel pøꞌnomdaꞌm.
teꞌnchuꞌṉu. 26 Y chamgøpoꞌyaj

34 Pero fariseo pøn nømyaju:

mumu jic nasomo ti o chøc Jesusis. ―Coviꞌnajøpø yatziꞌajcuꞌis


chiꞌpa yøṉ pøn musocuy vaꞌcø
Jesusis yac tzocyaj mus ñøpujtayaj eyapø yatziꞌajcuy
metzcuy toꞌtitaꞌmbø ityajupø pøꞌnis chocoꞌyomo.
27 Después tzuꞌṉ Jesús jeni, maṉu.
Metzcuy toꞌtitaꞌmbøꞌis nømnaꞌṉ Jesusis tyoyaꞌṉøyu sone pøn
myacyaj Jesús; vyejayaju ñøjayaj 35 Entonces Jesusis ñøc vijtøyu
Jesús: møja cumguy y cheꞌ cumguy.
―¡Davijdis mi ꞌyune, tø Nømnaꞌṉ ꞌyaṉmayaju Israel pøꞌnis
toyaꞌṉøtyamø! tyuꞌmgutyøjcomo, y chaꞌmaṉvajcu
28 Y cuando Jesús tøjcøyumnaꞌṉ
  vøjpø ote jujche aṉguiꞌmbase
tøjcomo, toꞌtitaꞌmbøꞌis cyønuꞌcyaju Dios. Yac tzocyajpanaꞌṉ Jesusis
Jesús y Jesusis ꞌyaṉgøvaꞌcyaju: aunque jujchepø caꞌcuy ñøꞌijtuꞌis,
―¿Mi vaꞌṉjamdambatija oꞌca øtz y aunque jujche nø tyoyaꞌisupø.
muspa yac søꞌṉaṉvajcatyam mi 36 Cuando Jesusis isu vøti pøn,

vindøm? entonces tyoyaꞌṉøyaju porque


Pøꞌnis ꞌyandzoṉyaju: mayaꞌyajpanaꞌṉ y ni ti jiꞌnaṉ
―Jøꞌø, øjtzø mi Ṉgomi, øtz mi mus chøcyajø; como borrego ja
vaꞌṉjamdambatiꞌtzi. it ni iꞌis cyoqueñajpa, jetseti ityaj
29 Entonces Jesusis piꞌquisayaj
  pøn. 37 Entonces Jesusis ñøjayaj

vyitøm y ñøjmayaju: ñøtuṉdøvø:


―Jujche mi vaꞌṉjamdambase, ―Como tum cosecha oꞌca it vøti
jetse maṉba tyuqui. cosecha y usycoꞌni pøn yosyajpapø,
30 Jisyeꞌcti søꞌṉyaj vyitøm.
  jetse viyuṉse Diosis yoscuy vøti ijtu
Entonces Jesusis chijpana y ja it yosyajpapø. 38 Como tiene

aṉguiꞌmyaju ñøjayu vaꞌcø jana ni i que vaꞌcø ndø oꞌnøtyam vøꞌ cosecha
chajmayajø oꞌca tzocyaju. vaꞌcø myeꞌtz más coyosyajpapø,
31 Pero tzuꞌṉyaju y mumu jic
  jetse syunba vaꞌcø mi oꞌnøndyam
nasomo chajmayaj aunque iyø ti Dios vaꞌcø cyøꞌvejyaj más pøn ñeꞌ
chøc Jesusis. yoscuycøtoya.

Jesusis yac vejvejneyu umapø Cyøpiṉ Jesusis macvøstøjcay


32 Mientras nømnaꞌṉ chuꞌṉyaj apostoles
tzocyajupø pøn, eyapøꞌis ñømijnayaj
Jesús umapøtiqueꞌt, yatziꞌajcuꞌis
ñøcꞌijtøyupø. 33 Tan pronto que

10 Entonces macvøstøjcay
ñøtuṉdøvø vyejay Jesusis
vaꞌcø miñajø, y chiꞌyaj aṉguiꞌmguy
yatziꞌajcuy ñøpujtayu Jesusis, pøn vaꞌcø yac tzacyaj pøn yatziꞌajcuy y
tzamdzamnechoꞌtzu. Mumu pøn vaꞌcø mus yac tzocyaj toya isyajupø
mayaꞌyaju nømyaju: aunque jujchepø caꞌcuꞌis.
19 San Mateo 10

2 Yøṉømete
macvøstøjcapya jetse nømaṉdam mi ṉgoso jana
apostolesis ñøyipø: Vinbø, Simøn, y ni tiyø, ni u mi nømaṉdam
mismo Simøn yac ñøyiꞌajyajqueꞌtuti ni cutyacusepø. Porque como
Pedro; metzcuꞌyombø Andrés yospapø pøn tiene que vaꞌcø
Simoꞌnis myuqui; tuꞌcaꞌyombø pyønøtyøjø, jetse mitz maṉba mi
Jacobo; macsycuꞌyombø Juan, mbyøꞌnøtyandøjqueꞌte.
Jacoboꞌis myuqui. Jacobo 11 ”Pero aunque jutipø

y Juan Zebedeoꞌstaꞌm ꞌyune. cumguꞌyomo o riberaꞌomo mi


3 Mosaꞌyombø Felipe; tujtaꞌyajcuy
  ndyøjcøtyamba, aṉgøvaꞌctam oꞌca it
Bartolomé, cuꞌyaꞌyajcuy vøjpø pøn mi mbyøjcøchoṉdambaꞌis.
Tomás; tucutujtaꞌyajcuy Mateo, Tzøꞌtyam jeꞌis tyøcmø hasta
cobratzøjcopyapø; macstujtaꞌyajcuy que mi ndzactamba je cumguy.
Jacobo, Alfeoꞌis ꞌyune; majcaꞌyajcuy 12 Cuando mi nuꞌctamba tyøcmø,

Lebeo ñøyiꞌajqueꞌtuti Tadeo. vøpøpit yuschiꞌtamø. 13 Y oꞌca


4 Mactuꞌmajcuy Simón cananista;


  tøjcomdaꞌmbø vøjtaꞌmbote, tziꞌyaj
y macvøstøjcaꞌyajcuy Judas dyus vøjpø. Y oꞌca jiꞌn vyøjtaꞌm,
Iscariote oyuꞌis chiꞌocuyaju Jesús u mi ndziꞌyaj dyus. 14 Y oꞌca jiꞌn

ꞌyenemigoꞌis cyøꞌomo. mi mbyøjcøchoṉdame oꞌca jiꞌn


mi myajnandyame, entonces
Jesusis cyøꞌvejyaj ñøtuṉdøvø tzacꞌyenbøtamø je tøjcomdaꞌmbø
5 Jesusis
cyøꞌvejyaj yøṉ o je cumguꞌyomdaꞌmbø; y mi
macvøstøjcay pøn y yøcse ṉgøtijtøy mi ṉgoso cumguy
ꞌyaṉguiꞌmyaju: pyoꞌyojiꞌṉ como seña que
―U mi maṉdamu ityajumø pøn yatzitaꞌmbøte. 15 Viyuṉsye mi

lo que jiꞌndyet Israel pøn, ni u mi ndzajmatyaꞌmbøjtzi que cuando


ṉgyaꞌṉdøjcøtyam Samaria pøꞌnis Diosis maṉba cyømeꞌchaj
cyumguꞌyomdaꞌm. 6 Sino maṉdamø
  pøn cyojajiꞌṉ, menosti manba
Israel pøꞌnomo, porque jetse toyaꞌisyaj Sodoma y Gomorra
ityaju como tocoyajupø borregose. cumguꞌyomdaꞌmbø. Y ja mi
7 Maṉdamø y tzaꞌmaṉvactam
  mbyøjcøchoṉdamøpøꞌis más maṉba
yøꞌcse: Nø tyomeꞌaj tiempo vaꞌcø toyaꞌisyaje.
ꞌyaṉguiꞌm tzajpombø Dios. 8 Pero  

mitz yac tzoctam caꞌetaꞌmbø; yac Maṉba yacsutzøcyajtøji


visaꞌtam caꞌyajupø; y yac tzoctam Jesusis ñøtundøvø
yach putziꞌøyajupø; yac libreꞌajyaj 16 ”¡Cømaꞌnøtyamø! Nø mi
pøn ñøꞌityajuꞌis yatziꞌajcuy. Mi ṉgøꞌvejtamu mi ṉguiꞌsatyøjpamø,
ⁿvyaꞌctziꞌtøju vøjpø tiyø, jetseti y maṉba mi ijtam peligroꞌomo
vaꞌctziꞌtaṉgueꞌt vøjpø tiyø. como borrego yatzipø copøngucmø.
9 ”Uy ñømaṉdam ni jujchepø
  Por eso ijtam quiꞌpsocuꞌyøyupø
tumin mi mbolsaꞌomo, ni oropø, como tzan quiꞌpsocuꞌyøyuse,
ni platapø, ni cobrepø. 10 U mi
  pero ijtaṉgueꞌt como palomase
nømaṉdam tucu cotcuy tuṉgøtoya, que ni ti jiꞌn tø maṉba tzøjcaye.
u mi nømaṉdam ni tum camisya, 17 Tzøcta cuenda, porque

San Mateo 10 20

pøꞌnis maṉba mi ñuctame, y jetse mitz mi ꞌyaṉmaꞌyombapø


aṉguiꞌmbaꞌis vyiꞌnaṉdøjqui maṉba y mi ṉgyoyospa y menos jiꞌn ma
mi ñømaṉdandøji, y maṉba mi mi ṉgyønaꞌtzøyaje. 25 Vøjø oꞌca nø

ñacstochøctandøji Israel pøꞌnis ꞌyaṉmayupø itpa como myaestrose.


tuꞌmguy tøjcomo. 18 Y maṉba mi
  Jujche yacsutzøcyajpøjtzi øjchøṉ
ñømaṉdandøji aṉguiꞌmyajpaꞌis maestro y øjchøṉ comi, jetse maṉba
vyiꞌnaṉdøjqui y gobiernoꞌis mi ⁿyacsutzøctandøjqueꞌte. Øtz
vyiꞌnaṉdøjquitaꞌm porque mi jatase y mitz ø unese mi nøꞌijtamba.
ndø vaꞌṉjamdamba ancø. Jetse Y oꞌca nømyajpa que øtz yatzipø
muspa mi ndzaꞌmistame jujche chøṉø como yatziꞌajcuy ñøyipøꞌis
øtz ndzøcpase, vaꞌcø myusyajø Beelzebú yatzise, entonces maṉba
jeꞌtistaꞌm y vaꞌcø myusyajø lo que nømyaje que mitz jetseti mi
jiꞌndyet Israel pøꞌnis ti ndzøcpøjtzi. yandzitaꞌmgueꞌt.
19 Cuando mi ñømaṉdandøjpa

aṉguiꞌmbaꞌis vyiꞌnaṉdøjqui, u ma Jiꞌn mus tø naꞌtz pøn


mi nøꞌuṉguiꞌajtamu ti maṉba mi 26 ”Por eso u mi ñatztam maṉbaꞌis
ndzajmayaje, jujche maṉba mi mi ⁿyacsutzøctame pøn. Porque
aṉdzoṉdame. Porque jicsyeꞌc Diosis aunque tiyø aṉgøvøꞌnupø maṉba
maṉba mi nchiꞌtam quiꞌpsocuy queje; mumu tiyø jiꞌn ndø musipø,
jujche maṉba mi ꞌyaṉdzoꞌṉotyame. jøsicam maṉba queje. 27 Lo que

20 Entonces jiꞌndyet mi neꞌ onde


  mi nuꞌm ndzajmatyaꞌmøjtzi,
mi ndzamba, sino ndø Jandaꞌis entonces muspa mi ⁿvejpø vaꞌcø
ꞌYespirituꞌis mi nchiꞌtamuse myan aunque iꞌis. Lo que mi nuꞌm
quiꞌpsocuy. dzajmatyamba mi ṉgojicøꞌmø, jet
21 ”Maṉba it pøn maṉbaꞌis chiꞌocuyaj
  møji vejpøꞌ vaꞌcø myustøj mumu
mismo tyøvø vaꞌcø yaj caꞌtøjø. Maṉba pøn. 28 Yaj caꞌopyapø jiꞌn mus mi

it jata maṉbaꞌis chiꞌocuyaj mismo naꞌndzø, porque sisti yaj caꞌpa, y


ñe ꞌyune vaꞌcø yaj caꞌtøjø. Maṉba it mi espiritu jiꞌn mus yaj caꞌaye.
une maṉbaꞌis ñøquipyaj mismo jyata Pero naꞌtzamø muspapøꞌis mi
y myama hasta vaꞌcø chiꞌocuyajyajø mbyatztøjcøtyam infiernoꞌomo
vaꞌcø yaj caꞌyajtøjø. 22 Porque mi ndøvø
  maṉbamø tocoyaj mi sis y mi
mi ndø vaꞌṉjamdamba ancø, por eso espiritu.
vøti pøꞌnis maṉba mi ṉguiꞌsatyame. 29 ”Aunque metzcuy cheꞌtaꞌmbø

Pero oꞌca mi ndondamba hasta que paloma ndø maꞌajpa mosay


yajpa jetsepø toyaꞌiscuy, maṉba centavocøsi, pero ni tum jiꞌn
mi ṉgyotzoctame. 23 Oꞌca mi
  queque nascøsi oꞌca jiꞌn syun ndø
ⁿyacsutzøctamba tum cumguꞌyomo, Janda Diosis vaꞌcø cyeca. 30 Jetse

pochactamø, maṉdam neꞌco cumguy. mi ṉgyoquendaṉgueꞌtpa mijtzi


Y ja mi ṉgøtpøjatyamøctøc mumu Diosis. Y mijtzi hasta jujche it mi
Israel cumguy cuando vituꞌqueꞌtpa ⁿvay mi ṉgopajcomo cyomuspa
øjtzi aunque iꞌis Tyøvø. Diosis. 31 Por eso u mi ñaꞌtztamu.

24 ”Como øtz maestro chøṉø y


  Porque Diosis vyiꞌnaṉdøjqui más mi
comi chøṉø jiꞌn ø cønaꞌtzøyaje, ⁿvyaletzøctamba que vøti nambaloma.
21 San Mateo 10​, ​11

Vaꞌcø ndø tzamø que ndø Mumu maṉba coyojtøji


vaꞌṉjamba Cristo 40 ”Mbyøjcøchoṉbaꞌis mijtzi,
32 ”Oꞌca mi ndzamba aunque jetseti pøjcøchoṉgueꞌtpa øjtzi.
iꞌis vyiꞌnaṉdøjqui oꞌca mi ndø Y pøjcøchoṉbaꞌis øjtzi, jetseti
vaꞌṉjamba, entonces øtz maṉba pyøjcøchoṉqueꞌtpa cøꞌvejuꞌis
ndzamqueꞌt tzajpomopø ndø øjtzi. 41 Pyøjcøchoṉbaꞌis

Jandaꞌis vyiꞌnaṉdøjqui que mi ndø tzaꞌmaṉvajcopyapø porque


vaꞌṉjamba. 33 Pero oꞌca mi ndzamba
  Diosis cyøꞌveju, Diosis maṉba
aunque iꞌis vyinaṉdøjqui que jiꞌn mi cyoyoje. Igual como cyoyojpa
ndø vaꞌṉjame; entonces øtz maṉbati tzaꞌmaṉvajcopyapø, jetseti maṉba
ndzamgueꞌt tzajpombø ø Jandaꞌis cyoyojqueꞌt pyøjcøchoṉbaꞌis
vyiꞌnaṉdøjqui que jiꞌn mi ndø tzaꞌmaṉvajcopyapø. Pyøjcøchoṉbaꞌis
vaꞌṉjame. vøjpø pøn porque vøjpø pønete,
vøjpø pøꞌnis pyøcpase cyoyoja,
Maṉba naquiꞌsayajtøji Jesúscøtoya jetseti maṉba pyøjqueꞌt cyoyoja.
34 ”U mi ṉguiꞌpstamu oꞌca 42 Viyuṉse mi ndzajmatyamba

miꞌnøjtzi vaꞌcø yac ijnøm vøjø que oꞌca it ø nønduṉdøvø aunque


nascøsi. Ja miꞌnøjtzi vaꞌcø yac pobre y ni ti aṉguiꞌmguy ja ñøꞌitø,
ijnøm vøjø, sino porque minu aṉcø y aunque iꞌis vyaꞌctziꞌpa usyøc
øjtzi, maṉba quipnømi. 35 Porque
  mamba nøꞌ porque ø nønduṉdøvø
eyapøꞌis vaꞌṉjamba øjtzi y eyapøꞌis aṉcø, entonces mati pyøjqueꞌt
jiꞌn vaꞌṉjame, por eso uneꞌis cyoyoja vyaꞌctziꞌuꞌis nøꞌ.
maṉba quiꞌsay jyata; yomꞌuneꞌis
maṉba quiꞌsay myama; saqueꞌis Nøꞌyøꞌyopyapø Juaꞌnis
maṉba quiꞌsay syaque mama. 36 Y cyøvejyaj pøn Jesuscøꞌmø

11

mismo tøjcomdaꞌmbøꞌis maṉba na Jesusis jetse nømnaꞌṉ


nøquiꞌsayajtøji. ꞌyaṉguiꞌmyaj macvøstøjcay
37 ”Por eso tiene que vaꞌcø mi it
  ñøtuṉdøvø; y cuando yaj
dispuesto vaꞌcø ndzac mi janda y aṉmaꞌyocuy, tzuꞌṉyaj jeni,
mi mama oꞌca jeꞌis mi ṉguiꞌsapya maṉyaj emøc. Y Jesús nømnaꞌṉ
øtzcøtoya; porque si no, entonces ꞌyaṉmaꞌyoyu y chaꞌmaṉvac ꞌyote
jiꞌn mus mi it øtzjiꞌṉ. Jetsetiqueꞌt tometaꞌmbø cumguꞌyomo.
tiene que vaꞌcø mi it dispuesto 2 Entonces Juan nøꞌyøꞌyopyapø

vaꞌcø mi ndzac mi ⁿune oꞌca jeꞌis presoꞌomnaꞌṉ ijtu. Y Juaꞌṉis


mi ṉguiꞌsapya øtzcøtoya. Porque si min myusi ti nø chøc Jesusis. Y
no, jiꞌn mus mi it øtzjiꞌṉ. 38 Y oꞌca
  cyøꞌvejyaj metzcuy ñuꞌcscuy
mi ñaꞌtzpa vaꞌcø mi ndyoyaꞌisø vaꞌcø maṉ ꞌyoꞌnøyaj Jesús, 3 vaꞌcø

mi ndø paꞌtu aṉcø como øtz mase yaṉgøvaꞌcyajø:


toyaꞌis cruscøsi, entonces jiꞌn mus ―¿A ver oꞌca mijtzamate Cristo mi
mi it øtzjiꞌṉ. 39 Cyoquenbaꞌis vyin,
  ṉgyøꞌvejupø Diosis lo que maṉbapø
maṉba tocoye; chiꞌocuyajpaꞌis vyin mini? Porque oꞌca jiꞌndyet mi jiṉgø,
øtzcøtoya, jet maṉba quene. maṉba ⁿjoꞌctam eyapø.
San Mateo 11 22

4 Jesusis
ꞌyaṉdzoṉu ñøjayaju: antes que mi myinba mijtzi,
―Ma tzamgøjtatyam Juan ti nø como si fuera mi nduṉ
mi mandamu y ti nø mi istamu. vyøjøtzøjcuse.
5 Mi istamba que toꞌtipøꞌis vyitøm
  Jeꞌis maṉba chajmayaj pøn
nøm syøꞌṉu, nø mus vyityaj vøjø vaꞌcø ityaj jajmecøs vaꞌcø mi
møꞌṉgaꞌṉyajpapø; nøm chocyaju mbyøjcøchoṉyajø.
yachputziꞌøyajupø, cojipøꞌis 11 Nøjayajqueꞌt Jesusis:

myañajpaꞌm ote; nø vyisaꞌyaj ―Viyuṉsye mi ndzajmatyamba


caꞌyajupø, pobretaꞌmbø nø que nascøsi nunca ja o it más
chajmatyøj vøjpø ote. 6 Contento
  myøjaꞌṉombø pøn que jiꞌn Juan
mi itpa oꞌca tumchocoy mi ndø nøꞌyøꞌyopyapø. Pero más pobre
vaꞌṉjamba; oꞌca jiꞌn mi myejtzaṉ y más jiꞌn ꞌyaṉguiꞌmipø pøn
guiꞌpsi. tzajpombø Dios aṉguiꞌmbamø, más
7 Cuando maṉyaju Juaꞌnis
  myøjaꞌṉombøte que jiꞌn Juan.
ñuꞌcscuy, entonces Jesusis 12 ”Desde que Juan nøꞌyøꞌyopyapø

chajmayaj sone pøn jujchepøte Juan. nøꞌyøꞌyochoꞌtzu hasta como


Jesusis ñøjayaj vøti pøn: yøti, pøꞌnis syunba cyøquipyaj
―¿Tiꞌajcuy o mi myaṉdam ni i ja tzajpombø Diosis itcuy; pyømijiꞌṉ
ityømø? ¿Ti o mi ṉgøqueꞌnøtyame yatzitaꞌmbø pøꞌnis sunba
jiṉø? ¿Será mi ꞌyondyamu vaꞌcø ꞌyocyajyajø. 13 Porque mumu

aꞌmdam cape yac micsupø savaꞌis? tzaꞌmaṉvajcoyajpapø pøꞌnis


Seguro que jiꞌndyet jetcøtoya mi chaꞌmaṉvacyajpanaꞌṉ Diosis itcuy,
ꞌyoñdyamu. 8 ¿Entonces ticøtoya
  y jachøꞌtyøjupø aṉguiꞌmguꞌis
o myaṉ mi ṉgøqueꞌnøtyame chamqueꞌtpatinaꞌṉ hasta que
jiṉø? ¿Será que mi ꞌyoñdyamu Juaꞌnis chaꞌmaṉvactzoꞌtzu. 14 Y oꞌca

vaꞌcø ṉgøqueꞌnøtyam pøn suñi nø sunba mi vaꞌṉjajmø, maṉba mi


cyenupø tucujiꞌṉ mescøyojupø? ndzajmaye que como tzajmatyøju
Jiꞌndyet jete, porque tziꞌṉgaꞌmøyupø que Elías ma nuꞌqui, por eso Juan
jiꞌn ma vyit tzaꞌmomo; mismo pønditqueꞌt Eliaspø. 15 Oꞌca 

anguiꞌmbaꞌis pyalacioꞌomo ityajpa. it mi ṉgoji, cømaꞌnøyø ti chøṉ mi


9 Entonces jiꞌndyet jicø oyu mi
  ndzajmapyøjtzi.
ṉgøqueꞌnøtyame; sino ¿ticøtoya 16 ”Maṉba mi ndzajmatyame

o mi amdame? ¿No será que isepø pøndaꞌmete ityajpasepø


tzaꞌmaṉvajcopyapø o mi aꞌmdame? nacøsi yøti. Es como une nø
Jøꞌø, viyuṉete jet o mi aꞌmdame. myøjtzøyajuse plazaꞌomo, jetseti
Porque o mi aꞌmdam Juan y Juan ityajpa. Vyejayajpa undyøvøꞌis
más myøjaꞌṉombøte que jiꞌn aunque ñøjayajpa: 17 “Mi yac vejatyamu

jutipø tzaꞌmaṉvajopyapø. 10 Porque


  suscuy y ja syun mi ꞌyendza. Mi
it Diosis ꞌyote jachøꞌyupø jujche ma vajnandyamu nijpocuy vanejiꞌṉ,
yos Juan, yøcse chamba que Diosis y ja mi ⁿvyoꞌndamø”. 18 Como

ñøjay ndø Comi: une jiꞌn sun myøjtzøyaj ni etzcuy


Yøṉ pøn øtz ṉgøꞌvejpøjtzi ni jiꞌn sun møjtzøyaj como
nuꞌcscuy nø minbapøꞌis ote caꞌnømuse, jetse mitz jiꞌn sundam
23 San Mateo 11

ni Juan ni jiꞌn mi ndø sundam Mitz más maṉba mi


ndøvø. Porque Juan jiꞌnaꞌṉ tumø ṉgyastigatzøctame. 23 Y mijtzi

ucyaj, tumø cuꞌtyaj pønjiꞌṉdam, Capernaum cumguꞌyombø, mi


y ja mi mbøjcøchoṉdam Juan, ṉgomoꞌtyamba que vøj mi ijtamu
mi ñømdamu que yatziꞌajcuꞌis como tzajpomse, pero hasta
ñøcꞌijtøyu. 19 Y cuando miꞌnø
  infiernoꞌom maṉba mi yac møꞌndøj
øjtzi, mumu Pøꞌnis chøn cøꞌyi. Oꞌcanaꞌṉ isyaj Sodoma
Tyøvø, tumø cuꞌtpøjtzi, tumø cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis milagroꞌajcuy
ucpøjtzi pønjiꞌṉdaꞌm, y ja mi jujche mitz istamusepø, tzøꞌyunaꞌṉ
ndø sundaṉgueꞌtati øjtzi; mi jic cumguy hasta como yøti,
ñømdamba que øtz cuꞌtcoꞌnba, ja ꞌyoc yajønaꞌn. 24 Por eso

y vøti ⁿucpa øtz topyapø vinu; jetcøtoya mi nøjandyamba mijtzi


y ꞌyamigoꞌajpøjtzi yatzitambø Capernaum cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis
pøn como cobratzøjcoyajpapø y que cuando Diosis maṉba
cojatzøcyajupø. Pero oꞌca pøn vøj cyømeꞌchaj pøn cyojapit, menos
itpa, ndø tziꞌpa cuenta que ñøꞌit maṉba cyastigatzøcyaj Sodoma
vøjpø quiꞌpsocuy. cumguꞌyomdaꞌmbø, y mijtzi más
maṉba mi ṉgyastigatzøctame.
Cumgupyøꞌnis ja cyømaꞌnøyajø
20 Entonces Jesusis ꞌyojnayaj Cømin Jesus y sapøctamø
cumguy jutipøꞌom o chøc vøti 25 Jic jamaꞌomo Jesusis ꞌyoꞌnøy
milagroꞌajcuy, porque ja chacyaj Dios nømu:
yach quiꞌpsocuy. Nømu: ―Øjtzø mi Janda; mijtzi Cyomi
21 ―¡Ay mijtzi Corazín
  tzajpis, mijtzi Cyomi nasacopajquis.
cumguꞌyomdaꞌmbø! ¡Ay mijtzi Mi møjaꞌṉ vøṉgotzøcpøjtzi,
Betsaida cumguꞌyomdaꞌmbø! Ja sun porque mi ⁿyaj cønøctøyøyaj cheꞌ
mi ndzactam yach quiꞌpsocuy, por unese jiꞌn myusoyajepø yøcsepø
eso maṉba mi ndyoyaꞌistame. Oꞌca aṉmaꞌyocuy, pero quiꞌpsocuꞌyøyupø
isyajunaꞌṉ Tiro cumguꞌyombøꞌis y musopyapø ja mi ⁿyaj
y Sidón cumguꞌyombøꞌis cønøctøyøyajø. 26 Vøj jetse, Jatay,

milagroꞌajcuy mitz mi istamuse, porque mi ñømu que vøj jetse.


yaꞌmøjcam quiꞌpsvituꞌyajunaꞌn. Jetse ꞌyoꞌnøy jyata Jesusis.
Myesyajpanaṉ tucu tzøcyajupø 27 Entonces Jesusis chamqueꞌtu:

costal y poꞌcsyajunaꞌṉ cujyaꞌmomo ―Ø ṉgøꞌom tziꞌø mumu tiyø ø


vaꞌcø queja oꞌca nø ñømayaꞌyaj Janda Diosis. Ni iꞌis jiꞌn comus
cyoja. 22 Pero mi nøjandyamba
  øjtzi, øtz Diosis ꞌYune chøṉø,
que jic jama cuando Diosis maṉba sino ø Jandaꞌis comuspøjtzi.
cyømeꞌchaj mumu pøn cyojajiꞌṉ, Jetsetique ni iꞌis más jiꞌn
menos maṉba cyastigatzøcyajtøj cyomus ø Janda, solamente øtz
Tiro cumguꞌyomdaꞌmbø y Sidón ṉgomuspøjtzi, como øtz ꞌYune
cumguꞌyomdaꞌmbø, que jiꞌn chøṉø. Solamente i ø neꞌc sunba
mijtzi Corazín cumguꞌyomdaꞌmbø yaj comusø, jeꞌis cyomusqueꞌtpati
y Betsaida cumguꞌyomdaꞌmbø. ø Janda. 28 Mindam øtzcøꞌmø nø

San Mateo 11​, ​12 24

mi meꞌtztamuꞌis cotzojcuy y jiꞌn aṉguiꞌmguꞌyomo que pane muspa


mi mbaꞌjtame, y mi ñindutamuꞌam yosyaj masandøjcomo coꞌaṉjamguy
como jemetzpø tzømis tø yac jamaꞌomo y jiꞌṉ cyojapaꞌtyaje.
nituꞌpase. Mindam øtzcøꞌmø, 6 Masandøc myøjaꞌṉombøte; pero mi

øtz maṉba mi yac sapøctame. nøjaꞌndyaꞌmbøjtzi que yøꞌc ijtøjtzi


29 Mindam øtzcøꞌmø vaꞌcø mi
  más myøjaꞌṉ aṉguiꞌmbapø chøṉø
yostam øtzjiꞌṉ y aṉmatyam que jiꞌn masandøc. 7 It jachøyupø

øtzcøꞌmø, porque øtz pasenciapø que Dios nømu: “Øtz suꞌnbøjtzi


chøṉø, y como jujche pobrepø vaꞌcø mi ndyoyaꞌṉøyø más que jiꞌnø
pøꞌnis quiꞌpsocuy, jetseti ø suni vaꞌcø mi ndziꞌ pane aunque
nguiꞌpsocucyeꞌt. Jetse maṉba tiyø ø ṉgüentacøsi”. Oꞌcanaꞌṉ mi
mi syapøctam mi ndzocoꞌyomo. ṉgønøctøyøpya ti sunba cham jetse,
30 Porque øtzjiꞌn vaꞌcø mi ⁿyosø, jiꞌn
  ja mi ṉgyojacøtzøjcøyønaꞌṉ ja itøꞌis
mi ñinduꞌi, y omba tzøcø lo que øtz cyoja. 8 Porque øjtzi mumu Pøꞌnis

aṉguiꞌmbase. chøṉ Tyøvø, øtz aṉguiꞌmba ti muspa


ndø tzøcø sapøjcuy jamaꞌomo.
Jesusis ñøtuṉdøvøꞌis cyøpøcyaj
trigo coꞌaṉjamguy jamaꞌomo Ijtunaꞌṉ pøn tøtzpøꞌupøꞌis cyøꞌ

12 Jic eyaco jama, nømnaꞌṉ 9 Jesústzuꞌṉ jen y maṉ


cyøtyaj Jesús trigo conocscutyøjcomo. 10 Jen ijtunaꞌṉ

camaꞌomo coꞌaṉjamguy jamaꞌomo. pøn tøtzpøꞌupøꞌis cyøꞌ, y vaꞌcøti


Y Jesusis ñøtuṉdøvø nømnaꞌṉ pyaꞌtyaj ticøs cyøvaꞌcøyaj Jesús,
ꞌyosyaju. Por eso quitpøcyaj trigoꞌis ꞌyocvaꞌcyaj Jesús fariseoꞌis:
tyøm vaꞌcø cyøꞌsyajø. 2 Pero cuando
  ―A ver oꞌca muspa tø tzoꞌyøꞌyoy
fariseo vaꞌṉjajmocuy ñøꞌijtupøꞌis coꞌaṉjamguy jamaꞌomo.
isyaju que jetse nø chøcyaju, 11 Y Jesusis ñøjayu:

ñøjayaj Jesús: ―Oꞌca ijtu mi mborrego y quecpa


―Aꞌmø, lo que jiꞌn musipø ndø tzatøjcomo coꞌaṉjamguy jamaꞌomo,
tzøcø, jetse nø chøcyaj coꞌaṉjamguy viyuṉse maṉba mi ⁿjyundonbutø, y
jamaꞌomo mi nønduṉdøvøꞌis. jetse maṉba mi ⁿyose aunque sea
3 Pero ñøjayaj Jesusis:
  sapøjcuy jama. 12 Pero pøn masti

―Viyuṉsye mi nduꞌnjoꞌtyamuti coyojaꞌøyu que jiꞌṉ borrego. Por eso


jujche chøc Davijdis yaꞌmøc cuando vaꞌcø ndø tzøc vøjø, jiꞌn yaꞌinduc
nømnaꞌṉ ꞌyosyaju ñøtuṉdøvøjiꞌṉ. Diosis coꞌaṉjamguy jamaꞌomo,
4 Mi nduꞌndambati jujche tøjcøyaj
  muspa ndø tzøcø.
David Diosis tyøjcomo y cyøꞌsyaj 13 Entonces ñøjay Jesusis

cyømasaꞌnøyu pan, lo que jiꞌnaꞌṉ tøtzpøꞌupøꞌis cyøꞌ:


musipø cyøꞌsø. Davijdis cyøꞌs ―Tzøcøteꞌn mi ṉgøꞌ.
ñøtuṉdøvøjiꞌṉ, pero jetsepø pan Pues cuando chøcøteꞌnu cyøꞌ,
naꞌs paneꞌis muspa cyøꞌsø. Ja tzoctondeꞌnu, vøjti tzøꞌy como
it derecho vaꞌcø cyøꞌs eyapøꞌis tuꞌmaṉbø cyøꞌse. 14 Pero cuando

jetsepø paṉ. (Pero David jiꞌn mi tzuꞌṉyaju jeni fariseo, tzaꞌmaṉdøꞌpyaju


ṉgojatziꞌtame.) 5 Y mi nduꞌndambati
  a ver jujche muspa yaj caꞌyaj Jesús.
25 San Mateo 12

―Yøṉøm ocsyote Davijdis ꞌyune


Jyaꞌyøyu Isaiasis jujche Diosis cyøꞌvejupø.
chøcpase Jesusis 24 Cuando fariseoꞌis myusyaju

15 Pero cuando Jesusis myusu que jetse nø ñømyaj pøn, entonces


jujche nø yach cøquiꞌpsøyaju, tzuꞌṉ fariseo nømyaju que Jesús yospa
jeni y maṉ emøc. Y vøti pøꞌnis yatziꞌajcuꞌis cyoviꞌnajøjiꞌṉ ñøyipøꞌis
maṉ pyaꞌtyaje. Y mumu caꞌetaꞌmbø Beelzebul, jeꞌis cyotzoṉba vaꞌcø
yaj cøyindzocyaju. 16 Jesusis
  myacpøꞌyaj yatziꞌajcuy. 25 Jesusis

chajmayaju vaꞌcø jana cyotzamyajø myusu ti nø quiꞌpsyajupø y ñøjayaju:


ipø pønete. 17 Jetse chøjcu vaꞌcø
  ―Oꞌca gobiernoꞌis pyøn
viyuꞌṉajø lo que jujche chajmayuse quipyajpa ñeꞌcomdaꞌm, yajpa
tzaꞌmaṉvajcopyapø Isaiasis. Isaiasis ꞌyaṉguiꞌmguy. Y oꞌca cumgupyøn
jyachøꞌyu que jujche nøm Dios: quipyajpa ñeꞌcomdaꞌm, yajpa
18 Jicø ø nuꞌcscuy ṉgøpiꞌṉøjtzi, cumguy. Jetsetiqueꞌt oꞌca tumbø
jic sungomøꞌnbøjtzi, contento familia quijpaṉdocoyajpa
itpøjtzi porque vøjpø pønete. ñeꞌcomdaꞌm, yajyajpa. 26 Entonces

Jicø ø nuꞌcscucyøsi maṉba jetsetiqueꞌt oꞌca Satanasis ñuꞌcscuy


ṉgojtay ø Espiritu, quipyajpanaꞌṉ ñeꞌcomdaꞌm,
y maṉba chambucsi mumu entonces veꞌnbøꞌtøjpanaꞌṉ y
pøꞌnomo que øtz ndzøcpa pronto maṉbanaꞌṉ ocyaj Satanasis
justicia vøjpø. ꞌyaṉguiꞌmguy. 27 Y oꞌca yatziꞌajcuꞌis

19 Jic ø nuꞌcscuy jiꞌn ma quipi, jiꞌn cotzoṉbanaꞌṉtzi vaꞌcø macpøꞌyaj


ma vyejaṉgøti; yatziꞌajcuy, entonces ¿será que
Ni iꞌis jiꞌn ma myajnay ꞌyaṉnaca yatziꞌajcuꞌis cyotzoṉyajqueꞌtpa
calleꞌomo. mi fariseo tøvø vaꞌcø myacpøyajø
20 Como cape caꞌtzuse ja itøꞌis yatziꞌajcuy? Entonces jiꞌn mus
pyømi, jet maṉba cyotzove; mi ndø queyaṉ gøtzaꞌmøyø
y como noꞌa porque mi nønduṉdøvøꞌis jetseti
chiꞌmchiꞌmnepyapøse ni chøcyajqueꞌtpa. 28 Pero oꞌca øtz

ticøtoya jiꞌn yose, jet maṉba macpøꞌyajpa yatziꞌajcuy Diosis


cyotzoṉgueꞌte, Espiritujiꞌṉ, entonces Diosis mi yac
hasta que yac tzøctøjpa vøjpø istamba ꞌyaṉguiꞌmguy.
justicia. 29 ”Ni iꞌis jiꞌn mus tøjcøy

21 Y mumu pøꞌnis maṉba pømiꞌøyupø pøꞌnis tyøjcomo vaꞌcø


vyaꞌṉjamyaje. pyøcpøꞌjay cyote mientras que jendi
it vøꞌtøc. Solamente oꞌca myocspa
Nømyaju que yatzipøꞌis ñøtzøc Jesús vøꞌtøc, entonces cyøpøcpa.
22 Entonces ñønuꞌcyaj Jesuscøꞌmø 30 ”Jiꞌn vyøꞌmøꞌis øtzjiꞌṉ vaꞌcø itø,

tum pøn toꞌtipø y umapø porque quiꞌsapyøjtzi, iꞌis jiꞌn sun yos øtzjiꞌn
yatziꞌajcuꞌis yacsutzøjcu. Y Jesusis vaꞌcø vyejtuꞌmyaj pøn, jeꞌis yac
yac tzojcu vaꞌcø mus ꞌyone y vaꞌcø potyocoyajpa.
isoya. 23 Entonces ñømayaꞌyaju

31 ”Jetcøtoya mi nøjandyaꞌmbøjtzi;

jutznøm tzojcu, y nømyaju: aunque jujche it cyoja, aunque


San Mateo 12 26

jujche cøꞌoꞌnøꞌopya pøn, Diosis yaj fariseo aṉmaꞌyocuy nøꞌityajupøꞌis.


cotocojapya cyoja. Pero oꞌca pøꞌnis Jeꞌis ñøjayaj Jesus:
cyøꞌoꞌnøpya Masanbø Espiritu ―Maestro, suṉdaꞌmbøjtzi vaꞌcø mi
Santo, nunca jiꞌn jutznøm yaj ndø yac istam milagroꞌajcuy vaꞌcø
cøtocoye; cojapaꞌtu tumanajcøtoya. mustamø que Diosis mi ṉgyøꞌvejupø.
32 Oꞌca pøꞌnis cøꞌoꞌnøpya øjtzi, øtz

39 Pero Jesusis ñøjayaju:

mumu Pøꞌnis chøṉ Tyovø, pues ―Yøtitaꞌmbø pøn yatzitaꞌmbøte y


Diosis yaj cøtocopya. Pero oꞌca cøtzøjcøꞌyoyajpapøte. Sunba isyaj
pøꞌnis cyøꞌoꞌnøpya Masanbø milagroꞌajcuy, pero jiꞌn maṉ yac
Espiritu Santo, nuṉca jiꞌn cyøtocoye, isyaje, sino tzaꞌmaṉvajcopyapø
ni yøti y ni jujchøc. Jonás tujcuse, jet senate jujche øtz
maṉbase tujqueꞌte. 40 Oy it Jonás

Ndø ṉgomuspa jujchepø pønete møja coqueꞌis chejcomo tuꞌcay


33 ”Ndø muspa que oꞌca cuy vøjpøte, jama chujiꞌṉ jamajiꞌṉ. Jetsetiqueꞌt
tyøm vøjpøtiqueꞌt. Y oꞌca jiꞌn vyøj cuy, øtz mumu Pøꞌnis chøn Tyøvø
jiꞌn vyøj tyøm. Porque tøꞌmis tø tziꞌpa øtz caꞌupø maṉba it tzatøjcomo
cuenta jujchepø cuyete. Jetseti ndø tuꞌcay jama chuꞌjiꞌṉ jamajiꞌṉ.
tziꞌqueꞌtpa cuenta pøn oꞌca jujchepø 41 Nínive cumguꞌyomdaꞌmbø pøꞌnis

pønete oꞌca vøjpø ti chøcpa. 34 ¡Mitz


  cyømaꞌnøyaju ti o chambucsi
tzanse mi ⁿyandzitaꞌm! ¿Jutznøm Jonasis, y quiꞌpsvituꞌyaju. Jic jama
muspa mi ndzamdam vøjpø tiyø? cuando Diosis maṉba cyømeꞌchaj
Porque mi neꞌc mi ⁿyandzitaꞌmdiqueꞌt. mumu pøn cyojajiꞌṉ, entonces
Porque ndø tzocoꞌyomo ndø quiꞌpspa Nínive cumguꞌyomdaꞌmbø maṉba
tiyete, entonces ndø aṉnacaꞌis chamba. tumøꞌityaje yøtitaꞌmbø pønjiꞌn
35 Vøjpø pøꞌnis ñøꞌit chocoꞌcyøsi vøjpø
  y maṉba istøji que más vøti
tiyø aṉneꞌcupø, y jetseti chamgueꞌtpa yøtitaꞌmbø pøꞌnis cyoja. Porque yøti
vøjpø tiyø. Y yatzipø ti ñøꞌit aṉneꞌcupø yøꞌc ijtøjtzi más myøjaꞌṉombø chøṉ
chocoyomo yatzipø pøꞌnis, y yatzipø que jiꞌn Jonás, y jiꞌn ø vaꞌṉjamyaje.
ti chamgueꞌtpati. 36 Jetcøtoya mi

42 Jic jama cuando Diosis maṉba

nøjandyaꞌmbøjtzi: mumu ti joviseti cømeꞌchaj mumu pøn cyojapit;


mi ndzamba, tiene que vaꞌcø mi jic aṉguiꞌmbapø yomo minupø
yaṉdzoꞌṉoya Diosis vyiꞌnaṉdøjqui sujromo vaꞌcø tyuꞌn yaꞌmøcpø
ticøtoya jetse o mi ndzame. Jetse aṉguiꞌmba Salomón, je yomo
maṉba tyuc jic jama cuando Diosis maṉba teꞌñaje yøti ityajupø pønjiꞌṉ
maṉba cyømeꞌtzay aunque iꞌis cyoja. Diosis vyiꞌnaṉdøjqui; y yomoꞌis
37 Porque oꞌca vøjpø ti mi ndzamu,
  maṉba yaj queje que más ityaj cyoja
jetse mi ṉgyotzocpa, oꞌca yatzipø ti mi yøti ityajupø pønis ñeꞌ que menos
ndzamu, jetse mi ndyocopya. jeꞌis ñeꞌ. Porque je yomo minu
más yaꞌi nasomo vaꞌcø cyømaꞌnøy
Yatzitzocotyaꞌmbøꞌis sunba Salomoꞌnis quiꞌpsocuy, y yøꞌc it
isyaj milagroꞌajcuy øjtzi más quiꞌpsocuꞌyøyupø que jiꞌn
38 Entoncesityajunaꞌṉ Salomón, y jiꞌn vaꞌṉjamyaj øjtzi yøti
ꞌyaṉmayajpapøꞌis aṉguiꞌmguy y ityajupø pøꞌnis.
27 San Mateo 12​, ​13

poꞌcse majraṉvini. 2 Pero como 

Tøjcøvyøjøtzøcpa yatziꞌajcuy cyønuꞌcoꞌñaj vøti pøꞌnis, tøjcøy


43 ”Cuando yatziꞌajcuꞌis chacpa Jesús barcoꞌomo y jen poꞌcsu. Y vøti
pøn, je yatziꞌajcuy maṉba viti tøtzø pøn jen tzøꞌy majraṉvini. 3 Y Jesusis  

nasomo vaꞌcø myeꞌtz jut muspa vøti aṉmaꞌyocuy chaꞌmaṉvajcu.


sapøcø, y jiꞌn pyaꞌte. 44 Entonces
  Chamu jujche yosnømbase nascøsi
nømba yatziꞌajcuy: “Øtz mismo vaꞌcø tø aṉmayø. Yøcse nømu:
pøꞌnomo maꞌnbø vituꞌqueꞌte juꞌtø ―Ijtunaꞌṉ tum pøn, tzuꞌṉu vaꞌcø
pujtumø”. Cuando nuꞌcpa pyujtumø, maṉ vijcøy tømbu nastajecøsi.
pyaꞌtpa pøꞌnis chocoy como tøc 4 Cuando nømnaꞌṉ vyijcu tømbu,

jojquipø, ocpejtupø, y vøjøtzøjcupø. vene quecyaj tuꞌṉomo y jyuꞌcyaju


45 Entonces myeꞌtzaṉøpya cuꞌyay
  palomaꞌis. 5 Y vene quecyaj tzaꞌcøs

espiritu tøvø más yatzitaꞌmbø que ijtumø tzeja nas. Y tumø ora
jiꞌn ñeꞌcø. Y tøjcøyajpa vaꞌcø ityaj nayu porque nasatzejati. 6 Pero  

mismo tumbø pøꞌnis chocoꞌyomo cuando put jaꞌmaṉsøṉ, poṉgaꞌu;


jutipøꞌomo viꞌna pujtumø. Y jetse nascøtøjtzøyu porque ja tøjcøy
más peor tucpa jic pøn que jiꞌn viꞌna jojmo vyatzi. 7 Y vene apijtaꞌnøꞌomo

ijtusenaꞌṉ. Jetseti ma tucyajqueꞌte quecyaju, y yeꞌṉyaj taꞌnø,


yatzitaꞌmbø pøn ityajupø yøti. ñuꞌscøpajcøyu taꞌnøꞌis, y ja chocyaj
nipi. 8 Pero vene quec vøjpø nasomo,

Jesusis myama y myuquitaꞌm y tzojcu, tøꞌmaj vøjø. Veneꞌcseꞌnomo


46 Jesús nømnaꞌṉ vyejvejneyaj tum kilo nijpu chiꞌ mosis kilo;
pønjiꞌṉ y miñaj Jesusis myama veneꞌcsyeꞌṉomo tum kilo nijpu chiꞌ
y myuquitaꞌm. Aꞌṉgom tzøꞌyaju, sesenta kilo; y veneꞌcsyeꞌṉomo tum
sunbanaꞌṉ ꞌyoꞌnøyaj Jesús. 47 Y tum
  kilo nijpu chiꞌ veinte kilo. 9 Ijtam mi  

pøꞌnis ñøjay Jesús: ṉgoji, ¡cømaꞌnøtyamø!


―Jeni nø tyeꞌñaj mi mama y mi
muṉguitaꞌm aꞌṉgomo. Sunba mi Ticøtoya cham Jesusis
ꞌyoꞌnøyajø. jetsepø historia
48 Jesusis ꞌyaṉdzoṉu chajmayupøꞌis:

10 Entonces
ñøtuṉdøvøꞌis cyømiñaj
―Maꞌṉbø mi ndzajmay i ø mama y Jesús, min ꞌyocvaꞌcyaje:
i ø muṉgui. ―¿Tiꞌajcuy ndzamba jujche
49 Entonces Jesusis quiꞌpsøjayaj
  yosnømbase nascøsi jetse vaꞌcø mi
cyøꞌjiꞌṉ ñøtuṉdøvø y nømu: aṉmaꞌyoya?
―Jic øjtzø mama, jic øjtzø 11 Jesusis ꞌyaṉdzoṉu ñøjmayaju:

muṉguitaꞌm. 50 Porque aunque


  ―Porque mijtzi mi yac mustamba
jutipø chøcpaꞌis tzajpom ijtupø ø Diosis lo que ni i ja yac mus viꞌnati
Janda Diosis syunbase, jicø øjtzø jujche aṉguiꞌmba Tzajpombø, pero
muṉgui, øjtzø mama. eyataꞌmbø pøn ja yac musyajø.
12 Porque ñøꞌijtupøꞌis quiꞌpsocuy

Vyicpaꞌis tømbu vaꞌcø cyønøctøyøyø, tziꞌaṉøtyøjpa

13 Je mismo jama tzuꞌṉ


Jesús tyøjcomo y maṉ
más quiꞌpsocuy más vøti vaꞌcø
cyønøctøyøyø, y ja itøpøꞌis
San Mateo 13 28

quiꞌpsocuy vaꞌcø cyønøctøyøyø, y yac tzuꞌṉapya chococøspø ote lo


yac jøcøjatyøjpa lo que ñøꞌijtupø que nuꞌc chococyøsi como tømbu
usyi. 13 Por eso ndzajmayajpa
  quecpase nascøsi. 20 Y como vene

historia; porque aꞌmyajpa pero tømbu quecyaj tzejamø nas tzaꞌcøsi,


jiꞌn isyaje; y myañajpati pero jiꞌn jetseti itqueꞌt pyøjcøchoṉuꞌis Diosis
cyømaꞌnøyaje, ni jiꞌn cyønøtøyøyaje. ꞌyote yøti, y casøyajpa. 21 Pero como  

14 Mismo jetseti chøcyajqueꞌtpa


  tømbuꞌis ꞌyune ja choca, jetsetiqueꞌt
como chamuse tzaꞌmaṉvajcopyapø pøꞌnis usyaṉ ora vyaꞌṉjamba,
Isaiasis. Isaías nømu: pero cuando nøm isuꞌc toya y
Mi manjoꞌndyamba, pero jiꞌn mi yacsutzøctøjpa porque vyaꞌṉjamba
nøctøyøtyame, Diosis ꞌyote, entonce jyajmbøꞌpa,
Mi isjoꞌtyambati, pero jiꞌn mi jiꞌnam vyaꞌṉjajme. 22 Y como vene

mustame tiyø nø mi ⁿistamu. tømbu quec taꞌnøꞌomo y apijtaꞌnøꞌis


15 Porque chocoꞌyom yøṉ pøꞌnis ja choca, jetsetiqueꞌt vene pøꞌnis
jiꞌn syunaj vøjpø tiyø, cyømaꞌnøjayajpa Diosis ꞌyote, pero
y jiꞌn cyømaꞌnøyaje cyojiꞌis, y quiꞌpspa jujche vaꞌcø cyøjtay jama,
itzcoꞌtzneyajpa. y quiꞌpspa vaꞌcø ricuꞌajø, y Diosis
Porque oꞌcanaꞌṉ jiꞌn jetse, ꞌyote jiꞌṉ chøjcay cuenda. Entonces
isyajpatinaꞌṉ vyitøꞌmis; ni ti ja itø. 23 Y como vene tømbu

myañajpanaꞌṉ cyojiꞌis, y quecyaj vøjpø nasomo, jetsetiqueꞌt


nøctøyøyajpanaꞌn chocoꞌyomo, it cyømaꞌnøjayuꞌis Diosis ꞌyote y
y vituꞌyajpanaꞌṉ øjtzøcøꞌmø, y cyønøctøyøpya y vøj itpa. Y como
øtz ⁿyaj cotzocyajpanaꞌṉtzi. veneꞌcsyeꞌṉomo tum kilo nijpu chiꞌ
16 ”Pero mijtzi contentocoꞌni
  mosis, y veneꞌcsyeꞌṉomo sesenta, y
mi ijtamu porque mi istamba veneꞌcsyeꞌṉomo treinta; jetseti pøn
mi vindøꞌmis y mi myandamba vene vøꞌajyajqueꞌtpati vøti y vene
mi ṉgojiꞌis. 17 Porque viyuṉse mi
  vyøꞌayajpa usytaꞌm.
ndzajmatyamba que sone yaꞌmøcpø
tzaꞌmaṉvajcoyajpapøꞌis y vøjtaꞌmbø Tumø nayu yach taꞌnø trigojiꞌn
pøꞌnis sunbanaꞌṉ isyajø lo que mitz 24 Chajmayaj Jesusis eyapø
mi istambase, pero ja isyajø. Y aṉmacuy, nømu:
sunbanaꞌṉ myañajø lo que mitz mi ―Como ñasom ñijpu pøꞌnis vøjpø
mandambase, pero ja myañajø. tømbu, jetsetiqueꞌt tzajpombø
Diosis ꞌyaṉmaꞌyocuy. 25 Porque

Chaꞌmaṉvac Jesusis ñajsom ñip vøjpø tømbu. Entonces


tømbu aṉmaꞌyocyuy øṉyajuꞌcsyeꞌṉom pøn, min vøꞌnipiꞌis
18 ”Yøti cømaꞌnøtyamø; maṉba ꞌyenemigo, y jeꞌis ñijpay yachtaꞌnø
mi ndzajmatyame ti sunba cham trigoꞌomo, y maṉu. 26 Y nay trigo

tømbu aṉmaꞌyocuꞌis. 19 Como tømbu


  y cuando min poꞌ jyøyø, entonces
quecpa tuṉgøsi y jyuꞌcpa palomaꞌis, quejqueꞌtuti yachtaꞌnø. 27 Entonces

jetsetiqueꞌt cuando pøꞌnis myanba cyoyosyajpapø pøꞌnis cyønuꞌcyaj


Tzajpombøꞌis ꞌyaṉguiꞌmguy y jiꞌn vøꞌnipi y ñøjayaju: “Señor, como vøjpø
nøctøyøyi, entonces minba yatzipø tømbu mi nijpu nasomo, ¿jutznøm nay
29 San Mateo 13

yach taꞌnø?” 28 Y vøꞌnipiꞌis ñøjayaju:


  Siempre chamu mumu ti ndø ispa
“Ø enemigoꞌis jetseti tzøjcayu”. yøꞌc nascøsi, entonces chaꞌmaṉvajcu
Entonces yosyajpapø pøꞌnis ñøjayaj que Diosis ꞌyañmaꞌyocuy
vøꞌnipi: “¿Vøjøm ndø cøvisø?” 29 Pero
  jetsetiqueꞌt. 35 Jetse chøc Jesúsis

vøꞌnipiꞌis ñøjayaju: “Jiꞌnda, porque vaꞌcø yac viyuṉajø lo que Diosis


oꞌca mi ⁿvispa yach taꞌnø, parejo ñucscuꞌis chaꞌmaṉvac viꞌnapø
maṉba visputqueꞌt trigo. 30 Mejor
  oraꞌomo. Diosis ñuꞌcscuy nømu:
tzactamø vaꞌcø tumø yeꞌṉø hasta que Maꞌṉbø ndzam mumu ti nascøs
ndø tucpa. Entonces maꞌṉbø ⁿnøjayaj ndø ispase y entonces maꞌṉba
tyucyajpapøꞌis: Viꞌna vispujtam ndzaꞌmaṉvaꞌc que jetseti
yachtaꞌnø y vajtaṉdøꞌpø vaꞌcø ndø Diosis ꞌyaṉmaꞌyocuy.
poṉdam juctyøjcomo. Y trigo cojtamø Jetse øtz maꞌṉbø
aṉneꞌcuꞌyomo”. ndzaꞌmaṉvajcayaje lo que ni
iꞌsnaꞌṉ jiꞌn myusi viꞌna desde
Mostaza tømbu aṉmaꞌyocuy que jomectøju nasacopac.
31 Jesusis chajmayajqueꞌt eyapø
aṉmaꞌyocuy, nømu: Chaꞌmaṉvac Jesusis tiyø
―Como mostaza tømbuse lo que yachtaꞌnøte anmaꞌyocuy
pøꞌnis pyøjcu y ñijpu yoscuñasomo, 36 Entonces Jesusis ñøjmayaj vøti
jetsetiqueꞌt tzajpombø aṉguiꞌmguy. pøn vaꞌcø myaṉyajø, y Jesús tøjcøy
32 Viyuṉse mostaza tømbu más
  tøjcomo. Y ñøtuṉdøvøꞌis cyønuꞌcyaj
chøtøtyaꞌmbø que eyapø tømbu, pero Jesús y ñøjayaju:
cuando tzocpa, møjaꞌajpa pyoc más que ―Tø tzaꞌmaṉvajcatyamø tiyø
eyataꞌmbø nipi, como cusye møjaꞌajpa, aṉmaꞌyocuyete yachtaꞌnø nijpupø
y miñajpa sitityajpapø paloma y yoscuñasomo.
chøcyajpa ñoꞌsa ꞌyaṉmaṉgøsi. (Jetseti 37 Entonces Jesusis ñøjayaju:

Diosis ꞌyaṉguiꞌmguy møjaꞌajqueꞌtpa). ―Ñijpapøꞌis vøjpø tømbu


øjchøṉø, mumu Pøꞌnis chøn Tyøvø.
Yaj quiꞌmbapøꞌis pan 38 Y yoscuñas, nasacopajquete; y

33 Jesusis chajmayajqueꞌt eyapø vøjpø tømbu, vyaꞌṉjamyajupøꞌis


aṉmaꞌyocuy; nømu: Diosis ꞌyaṉguiꞌmguy. Yachtaꞌṉø,
―Como yaj quiꞌmbapøꞌis pan, jetseti vyaꞌnjamyajpapøꞌis yatziꞌajcuy. 39 Y  

tzajpombø aṉguiꞌmguy. Tum yomoꞌis ñijpupøꞌis yachtaꞌnø, diabloꞌisete.


pyøc usyi yaj quiꞌmbapøꞌis pan y myot Cuando yajpaꞌc nasacopac, entonces
tuꞌcuy muquipø harina vayeꞌomo. tyucyajpa tøm; tyucyajpapøꞌis
Y usypøꞌisti yaj quiꞌmba mumu aṉgelestaꞌmete. 40 Jetsemete como

aunque jiꞌn cyeje. (Jetsetiqueꞌt Diosis jujche vyajtandøꞌpyajpa yachtaꞌnø


ꞌyaṉguiꞌmguy quiꞌmbati maṉba). y pyoṉbøꞌyajpa juctyøjcomo, jetseti
ma tujqueꞌte cuando yajpaꞌc
Ticøtoya cham Jesusis yøṉ nasacopac. 41 Øtz mumu

jetsepø aṉmaꞌyocuy Pøꞌnis chøṉ Tyøvø, øtz maꞌṉbø


34 Mumu yøcsetaꞌmbø tiyø ṉgøꞌvejyaj ø aṉgelestaꞌm vaꞌcø
chaꞌmaṉvajcayaj Jesusis vøti pøn. piṉaṉdøꞌpyaj mumu pøn yac
San Mateo 13 30

tocoyajpapøꞌis tyøvø y mumu jiꞌn vyøjtaꞌmbø pyatzputputvøyajpa.


chøcyajpapøꞌis yatzitzocoꞌyajcuy. 49 Jetsetima chøjqueꞌt Diosis
Y maṉba ñøputyaje vaꞌcø cuando yajpa nasasacopac.
chuꞌṉyaj jeni neꞌc aṉguiꞌmbamø. Maṉba vitputyaj aṉgeles vaꞌcø
42 Y piꞌṉaṉdøꞌjpøyajupø maṉba
  piṉaṉdøꞌpyaj vøjtaꞌmbø pøn, y
pyajtzøyaj juctyøjcomo. Jiṉ maṉba jiꞌn vyøjtaꞌmbø. 50 Jiꞌn vyøjtaꞌmbø

vejyaje, maṉba tøtz cøꞌsyaj toyapit. maṉba pyajtzøyaj juctyøjcomo.


43 Entonces chøcyajpapøꞌis Diosis
  Jiṉø maṉba vejyaje voꞌyaje, maṉba
syunbase maṉba søꞌṉyaj como cyøꞌsyaj tyøtz toyapit.
jamase ndø Janda Diosis itcuꞌyomo.
Ijtu mi ṉgojitaꞌm ¡cømaꞌnøtyamø! Pecapø y jomepø oro
cojtocuy aṉmaꞌyocuy
Nipcøvøꞌnupø tumin aṉmaꞌyocuy 51 Entonces ꞌyocvaꞌcyaju Jesusis:
44 ”Como tumin nipcøvøꞌnupø ―¿Nømdija mi ṉgønøctøyøtyamu
yoscuñasomo, jetsetiqueꞌt yøcsetaꞌmbø aṉmacuy?
tzajpombø aṉguiꞌmguy. Cuando Y ꞌyandzoṉyaju:
pøꞌnis pyaꞌtpa tumin aṉgøvøꞌnupø ―Jøꞌø, nømdi nøctøyøtyamu.
yoscuñasomo, mismo jiṉdi 52 Y Jesusis ñøjayaju:

cyøvøꞌngueꞌtpa, y casøpya y maṉba ―Por eso mumu ꞌyaṉmapyapøꞌis


y myaꞌapya mumu lo que ñøꞌijtupø, aṉguiꞌmguy, oꞌca ꞌyaṉmapya jujche
vaꞌcø jyuy nas jut pyaꞌtumø tumin. ꞌyanguiꞌmbase tzajpombø Dios,
entonces jic pøꞌnis chøcpa como
Coyojaꞌøyupø namcha aṉmaꞌyocuy tum vøꞌtøjquis chøcpase cuando
45 ”Jetsetiqueꞌtcomo tum namcha ñøputpa ꞌyaṉneꞌcpamø jometaꞌmbø
maꞌa vituꞌvituꞌopyapø myetzpapøꞌis tiyø y pecataꞌmbø tiyø.
vøjtaꞌmbø namcha, jetseti
tzajpombø aṉguiꞌmguy. 46 Cuando

Jesús oyu Nazaret cumguꞌyomo
pøꞌnis pyaꞌtpa más suñi quenbapø 53 Chaꞌmaṉjej Jesusis jetsepø
namcha, más coyojaꞌøyupø, aṉmaꞌyocuy, y cuando cøjtu, tzuꞌṉu.
entonces maṉba y myaꞌajpa mumu 54 Ñuꞌc ñeꞌ cyumguꞌyomo. Jiṉ

lo que ñøꞌijtupø vaꞌcø mus jyuy jic aṉmaꞌyopyanaꞌṉ conocscutyøjcomo.


coyojaꞌøyupø namcha. Y ñømayaꞌyajpanaꞌṉ ꞌyaṉmaꞌyocuy y
nømyaju:
Ataraya aṉmaꞌyocuy ―¿Jut musoy jicø, vaꞌcø mus
47 ”También jujche ataraya chøc yøcsepø milagroꞌajcuy?
nacsyajpa nøꞌcøꞌmø, jetsetiqueꞌt 55 Pues yøṉømete carpinteroꞌis

tzajpombø aṉguiꞌmguy. ꞌyune, y myama Mariate, y yøꞌc


Ataraya nacsyajpa nøꞌcøꞌmø y ityaj myuqui Jacobo, José, Simón,
ñujcaṉdøꞌpdøꞌpvøyajpa aunque y Judas. 56 Y yøꞌc ityaj myuqui

juchpø coque. 48 Cuando taspa


  yomotaꞌmbø øjtzomdaꞌm. ¿Jut jetse
ataraya, jyøcøputyajpa acapoya y musoyu?
poꞌcschøꞌyajpa vaꞌcø piṉyaj coque. 57 Por eso cyonocyaj Jesús. Pero

Vøjtaꞌmbø cyotyajpa vacaꞌomo, y Jesusis ñøjayaju:


31 San Mateo 13​, ​14

―Mumu vyøpøpøngotzøcyajpa vaꞌ vyaꞌcø, y papiñomoꞌis ñøjay


tum tzaꞌmaṉvajcopyapø, Herodes:
pero ñeꞌ ñasomdaꞌmbøꞌis ―Tø tziꞌay nøꞌyøꞌopya Juaꞌnis
y ñeꞌ tyøjcomdaꞌmbøꞌis jiꞌn cyopac pulatuꞌomo.
vyøpøpøngotzøcyaje. 9 Entonces mayaꞌ aṉguiꞌmba

58 Y por eso ja chøcyaj Jesusis


  Herodes, porque naꞌtzpa yaj caꞌø.
vøti milagroꞌajcuy jiṉø porque ja Pero como chambøjcay Diosis ñøyi
vyaꞌṉjamdøjø. que maṉba chiꞌ ti syunba vyaꞌcø,
y ñeꞌcjiꞌṉ poꞌcsyaj mesacøꞌmo,
Yaj caꞌyaj Juan nøꞌyøꞌopyapø jeꞌis myañaju que jetse chajmayu,

14 Jicø tiempoꞌomo
aṉguiꞌmbapø Herodesis
myusu tinaꞌṉ nø chøc Jesusis.
entonces ꞌyaṉguiꞌmu vaꞌcø chiꞌyajø.
10 ꞌYaṉguiꞌmu vaꞌcø cyoꞌcøtøꞌcsø

Juan presoꞌomo. 11 Y cuando


2 Y Herodesis ñøjayaj myenosti


  cyoꞌcøtøcsu, ñømijnayaj cyopac
aṉguiꞌmyajpapø: pulatuꞌomo y chiꞌyaj papiñomo y
―Yønømete Juan nøꞌyøꞌopyapø jeꞌis myama chøcøtziꞌu. 12 Entonces

visaꞌupø. Jetcøtoya muspa chøc parejo vityajpapøjiꞌṉ Juan nuꞌcyaju


milagroꞌajcuy. y pyøjcayaj cyoṉna y ñijpayaju.
3 Porque Herodesis viꞌñaꞌṉi o
  Entonces después maṉ chajmayaj
yac nuctøj Juan y yac mocstøju Jesús oꞌca yaj caꞌtøj Juan.
cadenajiꞌṉ y yac somdøju. Entonces
ijtunaꞌṉ Herodesis myuqui Felipe, Pyøꞌnøy mosay mil pøn Jesusis
y ijtunaꞌṉ Felipeꞌis yomo Herodías. 13 Cuando Jesusis myusu, tzuꞌṉ
Herodesis yac somdøj Juan porque jeni, barcoꞌom tøjcøyu tyumgøꞌy,
jic yomo Herodiasis jetse syunu. maṉ emøc. Ni i ja ityømø maṉu.
4 Jetse syunu porque Juaꞌnis
  Pero cuando myusyaj vøti pøꞌnis,
ñøjapyanaꞌṉ Herodes: maṉ pyaꞌtyaj Jesús. Tzuꞌṉyaj neꞌcø
―U mi nøꞌijtay mi muṉgui cumguy nas vitpa maṉyaju maṉ
Felipeꞌis yomo porque cojate. myeꞌchaj Jesús jut pyaꞌtyajpa.
5 Sunbanaꞌṉ yaj caꞌ Juaṉ

14 Entonces cuando put Jesús

Herodesis, pero ñaꞌchajpanaꞌn barcoꞌom, is vøti pøn. Entonces


vøti pøn, porque mumu pøꞌnis tyoyaꞌṉøyaju. Pyaꞌtyaj caꞌetaꞌmbø,
vyaꞌṉjamyaju que Juaꞌṉis yac tzocyaju. 15 Cuando tzaꞌiꞌajnømu,

chaꞌmaṉvacpa Diosis ꞌyote. 6 Pero   cyønuꞌcyaj Jesús ñøtuṉdøvøꞌis,


cuando o cosøꞌṉayaj Herodesis ñøjayaju:
cyumpliꞌaños, Herodiasis yomꞌune ―Yøꞌc tzaꞌmomdite, ni ti ja
ejtzu vejyajtøjupøꞌis vyiꞌnaṉdøjqui, itø, y maṉbam tzuꞌiꞌajnømi. Yaj
y yac tziꞌṉu Herodesis. 7 Entonces
  cuꞌtcumyeꞌchaj vøti pøn ityajumø
Herodesis ñøjay papiñomo que cumguy.
maṉba chiꞌ ti sunba vyaꞌcø, nømu 16 Pero Jesusis ñøjayaj ñøtuṉdøvø:

que vaꞌcø cyastigatzøc Diosis oꞌca ―Jiꞌndyet pyena vaꞌcø myaṉyaj


jiꞌn chiꞌi. 8 Entonces papiñomoꞌis
  emøc; mitz tziꞌyaj cuꞌtcuy.
myamaꞌis chajmay ti syunba 17 Y jeꞌis ñøjayaj Jesús:

San Mateo 14​, ​15 32

―Nøꞌijtaꞌmøjtzi naꞌs mosay 28 Entonces Pedroꞌis ñøjayu:


pandite, y metzcuy coque. ―Øjtzø mi Ngomi, oꞌca mijtzete,
18 Jesusis ñøjayaju:
  aṉguiꞌmø jetseti nøꞌ vingøsi vaꞌcø
―Yøꞌc nømindamø. vitqueꞌt øjtzi; hasta jut mi ijtumø
19 Y ꞌyaṉquiꞌmyaj Jesusis pøn:
  mijtzi, jendi vaꞌcø nuꞌqueꞌt øjtzi.
―Poꞌcstam muꞌcomo. 29 Jesusis ñøjayu:

Entonces pyøc Jesusis mosay ―Yøꞌc minø.


pan y metzcuy coque y quenguiꞌm Y møꞌn Pedro barcoꞌomo y nøꞌ
møji tzajpomo, y cyømasaꞌnøyu. vingøsi vijtu vaꞌcø ñuꞌc Jesuscøꞌmø.
Entonces vyen pan vyeꞌndziꞌyaj 30 Pero cuando isu que pømi nø pyoy

ñøtuṉdøvø y ñøtuṉdøvøꞌis sava, chøcnaꞌtzu; y cøvøṉdzoꞌtz


vyeꞌndziꞌyaj sone pøn. 20 Y mumu
  nøꞌcøꞌmø. Entonces naꞌtzeveju, ñøjayu:
cuꞌtasyaju. Y entonces cuando ―Øjtzø mi Ṉgomi, mi tø yaj cotzoca.
cuꞌtyajuꞌcam, piṉdasyaju 31 Jicsyeꞌcti jyascøtøjcøy cyøꞌcøs

macvøstøjcay vaca cyuꞌtzacyajupø Jesusis; ñøjayu:


panjiꞌṉ. 21 Puro pøndi myayaj mosay
  ―Jiꞌndyet mi ꞌyomba vaꞌṉjajmoye.
mil cyuꞌtyajuꞌis pan. Ja myayaj ¿Ticøtoya mi myetzaṉguiꞌpspa?
yomo y une. 32 Entonces cuando tøjcøyaj

barcoꞌom, poyaꞌṉjej sava.


Jesús o vit nøꞌvingøsi 33 Entonces ityajupø barcoꞌomo

22 JicsyeꞌctiJesusis yac tøjcøyaj cyutcøneꞌcayaj Jesús y ñøjayaju:


ñøtuṉdøvø barcoꞌomo yac viꞌna ―Viyuṉete mijtzete Diosis ꞌYune.
jacyaju nøꞌcøtuꞌmøṉ mientras ñeꞌc
ñøjayaj vøti pøn vaꞌcø myaṉyajaꞌam. Yac tzojcu Jesusis caꞌetaꞌmbø
23 Yac maṉyajuꞌcam vøti pøn,

Genesaret nasomo
entonces ñeꞌc Jesús quiꞌm cotzøjcøsi 34 Entonces jyacyaj mar, maṉyaj
vaꞌcø ꞌyoꞌnøy Dios tyumgøꞌy. marcøtuꞌmøṉ, y nuꞌcyaj Genesaret
Cuando tzuꞌiꞌajnømu, Jesús nasomo. 35 Y como ispøcyaj Jesús

tyumdi tzøꞌy jeni. 24 Mientras que


  jiṉdaꞌmbø pøꞌnis, cyøꞌvejyaj ote
barco nømnaꞌṉ myaṉ marcucmø, mumu tometaꞌmbø lugajromo que
nømnaꞌṉ yac tzeꞌṉmin tzeꞌṉmaṉ nuꞌc Jesús. Jetcøtoya ñømijnayaj
barco nøꞌis, porque savaꞌis ja yac jeni mumu caꞌetaꞌmbø. 36 Y ñøjayaju:

tuꞌṉaj barco. 25 Cuando maṉbaꞌctøc


  ―Tø yac piꞌquisay aunque sea mi
søꞌṉbønømi cuando piꞌtzøctøc, nducu aṉbena.
Jesusis cyønuꞌcyaju, nøꞌvingøsnaꞌṉ Y piꞌquisayajuꞌis tyucu cøyin
nø vyijtu. 26 Cuando isyaj
  dzocyaju.
ñøtuṉdøvøꞌis nøꞌ vingøs nø vyijtupø,
chøcnaꞌchaju, y naꞌtze vejyaju Tiꞌis yatziꞌajpa pøꞌnis chocoy
nømyaju:
―Anima nø vyijtu.
27 Pero Jesusis ꞌyoꞌnøyaju ñøjayaju:

15 Entonces miñaj
ꞌyaṉmayajpapøꞌis Moisesis
ꞌyaṉguiꞌmguy y fariseotaꞌm.
―Uy chocomochiꞌajtame, øjti Jerusalén gumguꞌyomo tzuꞌṉyaju
chøṉø; uy ñaꞌtztame. cyønuꞌcyaj Jesús y ñøjayaju:
33 San Mateo 15

2 ―¿Tiꞌajcuy jiꞌn chøjcayaj ―Cømaꞌnøtyamø vaꞌcø mi


viꞌnataꞌmbøꞌis cyostumbre mi ṉgønøctøyøtyamø. 11 Jiꞌn tø yatziꞌaj

nønduṉdøvøꞌstaꞌm? Porque cuando ndø cuꞌtcuꞌis lo que tøjcøpyapø ndø


maṉba cuꞌtyaje, jiꞌn cøꞌcheꞌyaje aṉnaꞌcomo. Sino tø yatziꞌajpa lo que
en la forma como viꞌnataꞌmbøꞌis ndø aṉnaṉgaꞌstit ma chame.
chamyajuse vaꞌcø tø cøꞌcheꞌø 12 Entonces cyønuꞌcyaj Jesús

vaꞌṉjajmocucyøtoya. ñøtuṉdøvøꞌis y ñøjayaju:


3 Pero Jesusis ꞌyaṉdzoṉyaju,
  ―¿Mi ndzøjcayutija cuenta oꞌca
ñøjayaju: quiꞌscaꞌyaj fariseo cuando myañaj
―Y mitztaꞌm, ¿tiꞌajcuy jiꞌn lo que mitz ndzamuse?
mi ṉgoꞌaṉjamdamø lo que 13 Pero Jesusis ñøjayaju:

Diosis chamupø tiyø cuando mi ―Tzøj cuenda que como taꞌnø ndø
ndzøctamba mi ṉgostumbretaꞌm? vispøꞌpase, jetsetiqueꞌt aṉmaꞌyoyajpapø
4 Porque Dios aṉguiꞌmu:
  aunque jujchepø aṉguiꞌmocujiꞌṉ lo
“Cønaꞌtzøy mi janda y mi mama. que jiꞌndyet tzajpom ijtupø ndø Janda
Y yatzicotzøcpapøꞌis jyata o Diosis ñe, Diosis maṉba yajaye. 14 Por

myama, tiene que vaꞌcø cyaꞌø”. eso jic fariseotaꞌmgueꞌt tzac yenbøꞌyajø.
5 Pero mitz ñømdamba que oꞌca
  Como toꞌtipø pønse ityajpa. Oꞌca
pøꞌnis ñøjapya jyata o myama: toꞌtipøꞌis ñøvitpa toꞌti tøvø, maṉba
“Jiꞌn mus mi ṉgotzova porque quecyaj myeꞌchcøꞌy tzatøjcomo.
lo que maṉbapønaꞌṉ mi ndziꞌ, 15 Entonces Pedroꞌis ñøjay Jesús:

Diosis yoscucyøtoya ndziꞌumtzi”. ―Tø tzaꞌmaṉvajcayø jetsepø


6 Y mi ñømdamba que oꞌca pøn
  aṉmaꞌyocuy.
nømba jetse, jiꞌndyet pyena vaꞌcø 16 Jesús nømu:

cyotzoṉ jyata o myama. Jetze ―¿Tiꞌajcuy ni mitz jiꞌn mi


jiꞌn mi ndzøctame lo que Diosis ṉgønøctøyøtyaṉgueꞌte? 17 Porque mi

chamuse vaꞌcø ndø tzøcø, vaꞌcø mi mustambati que mumu lo que tøjcøpya
ndzøctam mi ṉgostumbretaꞌm. 7 Mi   ndø aṉnaꞌcomo møꞌnba ndø tzejcomo,
ꞌyaṉgømaꞌcøꞌotyambapøte, viyuṉ y jøsiꞌcam putqueꞌtpati. 18 Pero lo

chamu tzaꞌmaṉvajcopyapø Isaiasis que putpa ndø aṉnacaꞌomo, ndø


jujchepø mi mbyøndaꞌmete cuando tzocoꞌyom tzuꞌṉba y jeꞌis tø yatziꞌajpa.
jyayu que Dios nømu: 19 Porque pøꞌnis chocoꞌyomdaꞌm putpa

8 Yøṉ pøꞌnis naꞌs ꞌyaṉnacajiꞌṉdi yatzipø quiꞌpsocuy, quiꞌpspa vaꞌcø yaj


vøcotzøcyajpøjtzi, caꞌoya, vaꞌcø cyøtzøjcøy pyøndøvø
pero jiꞌn ø vaꞌṉjamyaje yomocøsi, vaꞌ myøtzi nøꞌit yomo, vaꞌcø
chocoꞌyomo. ñuꞌmø, vaꞌcø syutzø, vaꞌ cheꞌmoya.
9 Como que vaꞌṉjamyajpase nø 20 Jetsetaꞌmbø tiꞌis yatziꞌajpa pøn. Pero

chøcyaju y jiꞌnø vaꞌṉjamyaje, ja cyøꞌcheꞌa, jetse vaꞌcø tø viꞌcø, jiꞌn tø


porque aṉmaꞌyoyajpa pøꞌnisti yatziꞌaj jetse.
ꞌyaṉguiꞌmgujiꞌṉ como si fuera
ø neꞌjiꞌṉ. Vyaꞌṉjam Jesús emøcpø yomoꞌis
10 Entonces Jesusis vyejnuꞌcyaj

21 Entonces
tzuꞌṉ jen Jesús, maṉ
vøti pøn vyingøꞌmø y ñøjayaju: emøc maṉ cyoꞌaṉjajmbamø Tiro y
San Mateo 15 34

Sidón cumguꞌis. 22 Jendinaꞌṉ it tum


  y toꞌtitaꞌmbø, y umataꞌmbø,
yomo Canaan nasomo tzuꞌṉupø. yacsyutaꞌmbø, y vøti eyaco
Minu, vyejay Jesús, ñøjayu: caꞌcujiꞌṉbø; y cyojtayaju Jesusis
―Øtzø mi Ṉgomi, Davijdis mi cyosocøꞌmø, y Jesusis yac tzocyaju.
ꞌyune, tø toyaꞌṉøyø. Ijtu ø yomꞌune 31 Jetse vøti pøꞌnis myañaju nø

nø yacsutzøjcupø yatziꞌajcuꞌis y vøti vyejvejneyaju umataꞌmbø, isyaj


toyaꞌispa. que tzocyajuꞌam yacsutaꞌmbø, nøm
23 Pero ja ꞌyandzoṉ Jesusis ni
  vyityaj vøjø cømøꞌṉgaṉyajpapø,
jujche. Entonces miñaj Jesusis toꞌtitaꞌmbø isoyajpaꞌam. Entonces
ñøtuṉdøvø y ñøjayaju: vøti pøꞌnis ñømayaꞌcomøꞌñaju
―Yac maṉ jic yomo, porque vejpa myøjaṉ vøcotzøcyaj Dios lo que
minba ø jøsaṉgøꞌmø. cyotzoṉyajpapøꞌis Israel pøn.
24 Entonces Jesús nømu:

―Diosis cøꞌvej øjtzi vaꞌcø ṉgotzoṉ Pyøꞌnøy Jesusis macsycuy mil pøn
saṉ Israel cumgupyøn lo que ityaju 32 Entonces Jesusis vyejayaj
tocoyajupø borregose. ñøtuṉdøvø y ñøjayaju:
25 Pero yomoꞌis cyønuꞌc tome
  ―Yøṉ pøndaꞌm ndoyaꞌṉøyajpøjtzi
Jesús y cyutcøneꞌcayu y ñøjayu: porque tuꞌcay jama ityajpamø
―Øjtzø mi Ṉgomi, mitz tø cotzova. øtzjiꞌṉ yøꞌqui y ja it ti vaꞌcø
26 Y Jesusis ꞌyaṉdzoṉu:
  cyuꞌtyajø. Jiꞌn suni yac maṉyajø
―Jiꞌnø mus mi ṉgotzova porque jana cuꞌti, uytim myochquecyaj
mitz jiꞌndyet mi Israel pøn, y vaꞌcø tuꞌṉomo oseꞌis.
ṉgotzoṉ jiꞌdyet Israel pøn es como 33 Entonces ñøjayaj Jesús

vaꞌcø ndø cøpøc une cyuꞌtcujiꞌṉ, ñøtuṉdøvøꞌis:


tuyi vaꞌcø ndø tziꞌayø. ―Pero ¿jut ndø paꞌtpa cuꞌtcuy
27 Y yomoꞌis ñøjay Jesús:
  vaꞌcø cuꞌtasyaj vøti pøn yøꞌqui ni i
―Pues viyuṉbø ti mi ndzamba, ja ityømø?
øjtzø mi Ṉgomi, pero aunque mi 34 Y Jesusis ꞌyocvaꞌcyaju:

ndø tuyicotzøca, tø cotzøva; porque ―¿Jujche mi nøꞌijtam pan?


hasta tuyiꞌis piṉyajpa cøviꞌcaṉ Y ñøjayaju:
quecpapø cyomiꞌis myesacøtøjcøꞌmø. ―Cuꞌyay, y metz tuꞌcay namgoque.
28 Entonces ꞌyandzoṉ Jesusis:

35 Entonces ñøjayaj vøti pøn:

―Tzamyomo, vøj mi ―Poꞌcsta nasomo.


vyaꞌṉjajmombya. Yac tuc mi 36 Entonces pyøc cuꞌyay pan y

sunbase. namgoque; cyøꞌjiꞌṉ choꞌṉu y ñøjay


Jicsyeꞌc misma hora tzoc ꞌyune. Dios: “Yøscøtoya”. Entonces vyen
veꞌnu vyendziꞌyaj ñøtuṉdøvøꞌomo,
Yac tzoc Jesusis vøti caꞌetaꞌmbø y jeꞌis syajyaju vøti pøꞌnomo. 37 Y

29 Entonces Jesús ijtumø mumu cuꞌtasyaju. Y después piṉyaju


tzuꞌṉu y cøt Galilea majraṉvini. lo que tzøꞌyupø y cuꞌyayna tasqueꞌt
Entonces quiꞌm cotzøjcøsi y jen vaca. 38 Y cuꞌtyajupø macsycuy

poꞌcschøꞌyu. 30 Y cyønuꞌcyaj vøti


  mil pøndaꞌmnaꞌṉete. Ja myayajø
pøꞌnis. Ñømiñaj cømøꞌṉgaṉyajpapø, yomo y une. 39 Entonces Jesusis yac

35 San Mateo 15​, ​16

maṉyaj vøti pøn. Ñeꞌc Jesús tøjcøy 7 Y ñøtuṉdøvøꞌis nømnaꞌṉ


barcoꞌomo y maṉ Magdala nasomo. quiꞌpsyaju y na ñøjayajtøju:
―Jetse ocsyo nømba porque jay
Fariseoꞌis y saduceoꞌis sunba ndø nømindam øtz pan.
isyaj milagroꞌajcuy 8 Cuando myus Jesusis ti nø

16

Fariseo aṉmaꞌyocuy quiꞌpsyaju, ñøjayaju:


ñøꞌijtayajupøꞌis y saduceo ―Usyti mi vaꞌṉjajmondyambapøte.
aṉmaꞌyocuy ñøꞌijtayajupøꞌis ¿Tiꞌajcuy jetse mi
ꞌyoꞌnøyaj Jesús. Sunbanaꞌṉ ⁿvyejvejnendyamba que ja mi
ꞌyaṉgømaꞌcøyajø a ver oꞌca chøcpa nømindam pan? 9 Jiꞌndøc mi

cyoja vaꞌcø mus cyøtzaꞌmøyajø. ṉgønøctøyøtyame ni jiꞌn mi


Vyaꞌcayaju Jesús vaꞌcø chøjcayaj jamdame. Cuando venveꞌnøjtzi
milagroꞌajcuy vaꞌcø aꞌmdøjø que mosay paṉ mosay mil pøꞌnomo,
ñøꞌijtay tzajpomopø Diosis pyømi. jamchøꞌtyamø jutzø vaca oy
2 Pero Jesusis ꞌyaṉdzoṉyaju:
  mi mbiṉdame. 10 Y cuando

―Tzaꞌiꞌcam mi ñømdamba: venveꞌnøjtzi cuꞌyay paṉ macsycuy


“Maṉba vøꞌajnømi porque it tzapas mil pøꞌnomo, jamdaṉgueꞌta jutzø
oꞌna”. 3 Y namdzu mi ñømdamba:
  vaca o mi mbiṉdame. 11 ¿Tiꞌajcuy

“Ma min tuj, it tzapas oꞌna y jiꞌn mi ṉgønøctøyøtyame que


piꞌtzøꞌajcoꞌnømu”. Mitz vøj mi jiꞌndyet paṉ nø ndzamu cuando
ndzøctamba mi ⁿvin pero jiꞌndyet mi ⁿnøjandyaꞌmøjtzi vaꞌcø jana mi
ⁿvyøjtaꞌmbø pøn. Porque muspa mbøjcøchoṉdamø yaj quiꞌmbapøꞌis
mi ṉgøqueꞌnøtyamø ti cyotzamba pan fariseoꞌis y saduceoꞌis neꞌtaꞌm?
tzajpis, pero ti nø tyujcu yøṉ 12 Entonces cyønøctøyøyaju

tiempoꞌomo, jiꞌn mi ṉgueꞌnøtyame. ñøtuṉdøvøꞌis que jiꞌndet yaj


4 Yatzitaꞌmbø y cøtzøjcøꞌyoyajpapø
  quiꞌmbapøꞌis pan nø chamu, sino
pøꞌnis sunba isyaj milagroꞌajcuy, vaꞌcø jana pyøjcøchojṉayajø
pero jiꞌn ma isyaj ni jujchepø fariseoꞌis y saduceoꞌis
milagroꞌajcuy; sino jujche tujcuse ꞌyaṉmaꞌyocutyaꞌm.
tzaꞌmaṉvajcopyapø Jonás, jet señate
que jujche maṉba tuqui. Pedro nømu que Jesús Cristote
Y chacyaj Jesusis, maṉ emøc. 13 Entonces Jesús nuꞌcu tome
ispamø Cesarea Filipo cumguy y
Como yaj quiꞌmbapøꞌis pan, jen ꞌyaṉgøvaꞌcyaj ñøtuṉdøvø:
jetseti fariseoꞌis ꞌyaṉmaꞌyocuy ―¿Ti chamyajpa pøꞌnis que ipø
5 Cuando
Jesusis ñøtuṉdøvø jacyaj pøn chøṉ øjtzi, mumu Pøꞌnis chøṉ
marcøtuꞌmøṉ, jyaꞌjmbøꞌyaj vaꞌcø Tyøvø?
ñømaṉyaj pan. 6 Entonces Jesusis

14 Y ñøjayaju:

ñøjayaju: ―Ñømyajpa vene que mijtzømete


―U mi mbøjcøchoṉdamu yaj nøꞌyøꞌopyapø Juan. Eyapø nømyajpa
quiꞌmbapøꞌis pan fariseoꞌis y que mijtzømete Elías. Eyapø
saduceoꞌis ñeꞌtaꞌm que jiꞌndyet nømyajpa que mijtzømete Jeremías
vyøjpø tiyø. o eyapø tzaꞌmaṉvajcopyapø.
San Mateo 16 36

15 Entonces Jesusis ñøjayau: visaꞌtøji. 22 Entonces Pedroꞌis ñøman


―¿Jujche mi ñømdamba mijtzi Jesús emøc y ꞌyojnayu y ñøjayu:


que ipø pøn chøṉø øjtzi? ―Uy jetse tzame, ø mi Ṉgomi.
16 Y ꞌyaṉdzoṉ Simón Pedroꞌis
  Uy syun Diosis vaꞌcø jana jetse mi
ñøjayu: ndyucø.
―Mijtzømete Cristo, quenbapø 23 Pero Jesusis cyøqueꞌnøy Pedro

Diosise mi ꞌYune. y ñøjayu:


17 Y Jesusis ñøjayu:
  ―Tzuꞌṉ øtzcøꞌmø; Satanasis mi yac
―Contentocoꞌni mijtzi Simón, tzamba jetse. Nø mi ndø yaꞌindujcu
Jonasis ꞌyune. Porque jiꞌndyet vaꞌcø jana ndzøc Diosis syunbase.
pøꞌnis mi yac nøctøyøy jetsepø Porque jiꞌn mi ṉguiꞌpsi como Diosis
quiꞌpsocuy, sino tzajpom ijtupø quiꞌpspase, sino mi ṉguiꞌpspa como
ø Jandaꞌis mi yac mijnay mi pøꞌnis quiꞌpscøpoyajpase.
ṉguiꞌpsocuy jetsepø. 18 Øtz mi

24 Entonces Jesusis ñøjayaj

nøjaꞌmbyøjtzi, mijtzømete Pedro, ñøtuṉdøvø:


mijtzømete como tzaꞌse. Y como ―Oꞌca iꞌis sunba maṉ paꞌtø, tiene
tzaꞌcøs ñoꞌtzoꞌchajpa, jetze mitzjiꞌṉ que vaꞌ iꞌnbøꞌ vyin, y tiene que
maṉbø yac nøcøtzoꞌtz aṉmaꞌyocuy vaꞌcø it dispuesto vaꞌcø cyaꞌqueꞌtati
vaꞌcø vyøtiꞌajyajø vaꞌṉjamyajpaꞌstzi. como øtz dispuestoꞌtzi vaꞌcø caꞌø
Y yatziꞌajcuꞌyombøꞌis vaꞌ ñøquipø cruzcøsi. 25 Porque oꞌca jiꞌn sun

vaꞌṉjamyajpapøꞌis øjtzi, jiꞌn cyaꞌø øtzcotoya, entonces tocopya,


ma tyone. 19 Maꞌṉbø mi ndziꞌ
  y oꞌca caꞌpa øtzcøtoya, entonces
aṉguiꞌmguy vaꞌcø mi yac tøjcøyaj maṉba pyaꞌt quenguy. 26 Oꞌca

pøn aṉguiꞌmbamø tzajpombø Dios. pøn ricuꞌajpa hasta que ñeꞌajpa


Lo que mi yaꞌinducpa nascøsi, jetse mumu ijtuse nascøsi y tocopya
ma tzøꞌy tzajpomo. Y lo que jiꞌn mi Diosmø, ¿ti ñøvøꞌajpa? Ni tiyø jiꞌn
yaꞌinduc nascøsi, tzajpom jiꞌndi ma nøvøꞌaje porque pøꞌnis jiꞌn jujche
yaꞌindujqueꞌte. cyoyoj Dios vaꞌcø chiꞌ quenguy.
20 Jicsyeꞌc Jesusis ꞌyaṉguiꞌmyaj

27 Porque øtz mumu Pøꞌnis choṉ

ñøtundøvø que vaꞌ jana chajmay Tyøvø øtz maꞌṉbø mini ø Janda
ni iyø que jetømete Cristo Diosis Diosis myøjaꞌṉoꞌmajcuꞌyomo ñe
cyøꞌvejupø. ꞌyaṉgelesjiꞌṉdaꞌm. Y jicsyeꞌc maꞌṉbø
ndziꞌyaj tumdum pøn cyoyoja.
Jesusis chamu que maṉba yaj caꞌtøji Chøjcuꞌis vøjø maꞌṉbø ndziꞌ vøjpø
21 Jicjama Jesusis cyoyoya, y ja chøcøpøꞌis vøjø, jetseti
chaꞌmaṉvactzoꞌtzayaju ñøtuṉdøvø maꞌṉbø cyoyojqueꞌt jiꞌn vyøjpø tijiꞌṉ.
que tiene que vaꞌ myaṉ Jerusalén 28 Viyuṉsye mi ñøjandyaꞌmbøjtzi,

gumguꞌyomo y que maṉba ityaj yøꞌqui mijtzomdaꞌmbø que


yacsutzøcyaj tzambøꞌnistaꞌm y jiꞌn ma cyaꞌyaje hasta que isyajpa
pane coviꞌnajøꞌis y myusyajpapøꞌis øjtzi cuando minba øjtzi vaꞌcø
Moisesis ꞌyaṉguiꞌmguy; y maṉba yaj ꞌyaṉguiꞌmguꞌyøyø mumu Pøꞌnis
caꞌyaje, y tuꞌcay jamapit maṉba yac chøṉ Tyøvø øjtzi.
37 San Mateo 17

aṉguiꞌmguy que Elías tiene que vaꞌ


Jesús eyati quenu viꞌna minø?

17 Cøjtuꞌcam tujtay jama, ñømaṉ 11 ꞌYaṉdzoṉyaj Jesusis:


Jesusis Pedro y Jacobo, y ―Viyuṉsye Elías maṉba viꞌna


Jacoboꞌis tyøvø Juan. Y maṉyaj neꞌti mini y maṉba vyøjøtzøc mumu tiyø.
yeꞌṉupø cotzøjcøsi. 2 Y jiṉø Jesús

12 Pero mi ndzajmatyaṉgueꞌtpatiꞌtzi

eyati quenu jeꞌis vyiꞌnaṉdøjqui. que Elías oyuꞌam, y ja ispøcyaj


Syøꞌṉ vyinaca como jamase, y tyucu ipø pønete. Pero chøjcayaju ti
popoꞌaju como nø syøꞌṉuse. 3 Jicsyeꞌc
  syuñajpase pøꞌnis. Jujche pøꞌnis yac
quejyaj Moisés y Elías. Jenaꞌṉ nø toyaꞌisyaj jicø, jetseti pøꞌnis maṉba
chamdzamneyaju Jesusjiꞌn. 4 Entonces
  yac toyaꞌisyajqueꞌte øjtzi mumu
Pedroꞌis ñøjay Jesús: Pøꞌnis chøṉ Tyøvø.
―Ø Ṉgomi, vøj tø tzøꞌtyam yøꞌqui. 13 Jicsyeꞌc ñøtuṉdøvøꞌis

Oꞌca mi sunba mijtzi, maꞌṉbø cyønøctøyøyaju que Jesusis


ndzøctam tuꞌcay peꞌchtøc øjtzi, tum nømnaꞌṉ cham nøꞌyøyopyapø Juan
mitzcøtoya, tum Moisescøtoya, y que Eliasse minu.
tum Eliascøtoya.
5 Mientras jetse nømnaꞌṉ cham

Yac tzoc Jesusis tuꞌpyapø jaya une
Pedroꞌis, min søꞌṉbapø oꞌna y 14 Cuando Jesús ñøtuṉdøvøjiꞌṉ
oꞌnacøtøjcømø tzøꞌyaju. Jicsyeꞌc nuꞌcyaj ityajumø vøti pøn, tyoꞌmøy
myañaj ote nø vyejput oꞌnaꞌomo, Jesús tum pøꞌnis y cutcøneꞌcay
nømu: Jesusis vyiꞌnaṉdøjqui. 15 Y ñøjmayu:

―Yøṉ øjtzø ⁿUne lo que ―Øjtzø mi Ṉgomi, toyaꞌṉøjay ø


sunbapø øjtzi, jeꞌis tziꞌpa gusto. ⁿjaya une porque ñøꞌijtu tuꞌcaꞌcuy
Cømaꞌnøtyam a ver ti nø chamu. y vøti ispa toya, jøꞌnø jønø quecpa
6 Cuando Jesusis ñøtuṉdøvøꞌis
  juctyøjcomo y jetsetiqueꞌt nøꞌcøꞌmø.
myañaju jetsepø ote, japcønecyaj 16 Y nømijnaꞌyøjtzi ø ⁿune mi

nascøsi porque naꞌtzaṉgøtyaju. nønduṉdøvøjiꞌṉ, pero ja mus yac


7 Entonces min Jesús y piꞌquisyaju y
  tzocyajø.
ñøjayaju: 17 Entonces Jesusis ñøjayu:

―Teꞌnchuꞌṉdamø; u ñaꞌtztame. ―¡Mi mbyøndaꞌm jiꞌn mi


8 Quendeꞌñaju, entonces na Jesusti
  vyaꞌṉjajmondyamepøꞌis y yatzi mi
isyaju. ṉguiꞌpsocutyaꞌm! Aburritzøcpa øjtzi
9 Entonces møꞌñaju cotzøjcøsi y
  vaꞌcø it mitzjiꞌṉ, ṉgoꞌiꞌnbati mijtzi
Jesusis ꞌyaṉguiꞌmyaju: vaꞌcø mi nømaṉjandyam pasencia.
―U mi ndzajmatyam ni iyø ti mi Nømindam yøꞌc je ngaꞌe.
istamu hasta que øjtzi visaꞌpøjtzi 18 Entonces Jesusis ꞌyojnay

oyuꞌcam caꞌe øtz mumu Pøꞌnis chøṉ yatziꞌajcuy y yac put ṉgaꞌeꞌis
Tyøvø. chocoꞌyomo, y misma hora tzojcu.
10 Entonces ñøtuṉdøvøꞌis ꞌyocꞌvaꞌcyaj

19 Después neꞌti ꞌyoꞌnøyaj Jesús

Jesús ñøjayaju: ñøtuṉdøvøꞌis y ꞌyocvaꞌcyaju:


―¿Tiꞌajcuy nømyajpa ―¿Tiꞌajcuy ja mus nømbujtam
ꞌyaṉmayajpapøꞌis Moisesis øjtzi yatziꞌajcuy?
San Mateo 17​, ​18 38

20 Y Jesusis ñøjayaju: ñe cyumguy tøvøcøsi, o emøcpø


―Porque jiꞌn mi vaꞌṉjajmotyam pøngøsi?
vøjø. Porque viyuṉse mi 26 ꞌYaṉdzoṉ Pedroꞌis:

ñøjandyaꞌmbøjtzi: Oꞌca mi nøꞌijtam ―Emøctaꞌmbø pøn vyaꞌcayajpa


vaꞌṉjajmocuy que møjaꞌajpa como vaꞌcø cyøcoyojyajø vyin.
mostaza tømbu møjaꞌajpase, y mi Y Jesús nømu:
nøjandyamba yøṉ cotzøc: “Tzuꞌṉ ―Entonces mismo cyumguy tøvø
yøꞌqui y maṉ emøc”; y cotzøc jiꞌn vyaꞌcayaje vaꞌcø cyøcoyojyajø.
maṉba maṉ emøc. Y ja it ni tiyø 27 Pero vaꞌcø ni iyø jana ni ti

jiꞌn musipø mi ndzøcø. Muspa mi chajmayø, maṉ majromo vaꞌ


ndzøc mumu tiyø. 21 Pero yøcsepø
  maṉ syuyø. Y vinbø coque mi
yatziꞌajcuy jiꞌn sun pyutø. Tiene nuꞌcpa, pøcø y aṉvajcay coqueꞌis
que vaꞌcø ndø oꞌnøtyam Dios jana ꞌyaṉnaca. Jeni maṉba mi mbaꞌj
cuꞌtipø vaꞌcø mus ndø macputø. tumin. Nømavø je tumin vaꞌcø mi
ngøcoyojay mi mbarte y ø ne.
Jesusis chamvøjøtzøjcu
que maṉba yaj caꞌtøji Jesusis chajmay iyø más myøjaꞌṉombø

18
22 Cuando tumøꞌom vityaj Jesús Mismo jic tiempo
ñøtuṉdøvøjiꞌṉ Galilea nasomo, ñøtuṉdøvøꞌis cyønuꞌcyaj
Jesusis ñøjayaju: Jesús y ꞌyocvaꞌcyaju:
―Pøꞌnis chøṉ Tyøvø øjtzi maṉba ―¿Ipø pønete más myøjaꞌṉombø
tziꞌocuyajtøj pøꞌnis cyøꞌomdaꞌm. aṉguiꞌmbamø tzajpombø Dios?
23 Y pøꞌnis maṉba yaj caꞌyaj øjtzi, y

2 Entonces Jesusis vyejay cheꞌpø

tuꞌcay jamapit minba yac visaꞌtøji. une y yac teꞌn cujcomo. 3 Y ñøjayaj

Y ñøtuṉdøvø mayaꞌcomøꞌñaju. ñøtuṉdøvø:


―Viyuṉse mi nøjandyaꞌmbøjtzi,
Tiene que vaꞌcø cyøcoyojtøj tiene que vaꞌcø mi ṉguiꞌpsvituꞌø
masandøc y vaꞌcø mi ñøꞌit quiꞌpsocuy como
24 Cuando Jesús nuꞌcyaju uneꞌis quiꞌpsocusye vaꞌcø jana
ñøtuṉdøvøjiꞌṉ Capernaum mi møjaꞌṉgotzøc mi ⁿvin. Oꞌca
cumguꞌyomo, cyømiñaj Pedro jiꞌn mi ṉguiꞌpsvituꞌ jetse, jiꞌn mus
cobratzøjcoyajpapøꞌis, y ꞌyocvaꞌcyaj mi ndyøjcøy tzajpomopø Diosis
Pedro: aṉguiꞌmguꞌyomo. 4 Por eso cheꞌ

―¿Jiꞌn cyoyoj impuesto mi chøcpapøꞌis vyin como yøṉ unese,


maestroꞌis masandøjcøtoya? jetømete más myøjaꞌṉombøte
25 Y ꞌyaṉdzoṉ Pedroꞌis ñøjmayu:
  aṉguiꞌmbamø tzajpombø Dios. 5 Y  

―Jøꞌø, cyøcoyojpapøtite. pyøjcøchoṉbaꞌis vøjø tum yøꞌcsepø


Entonces cuando tøjcøy Pedro cheꞌpø une ø nøyiṉgøsi, es como øtz
tøjcomo, Jesusis ꞌyoꞌnøy viꞌna Pedro, nø pøjcu.
ñøjayu:
―¿Ti mi ndzamba, Simón? Tiꞌis tø yaj cojapaꞌtpa
¿Icøsi vyaꞌcayajpa cøcoyojocuy 6 ”Oꞌca it tum yøcsepø cheꞌpø
nascøstaꞌmbø aṉguiꞌmbaꞌis? ¿Mismo une y jic uneꞌis vaꞌṉjambøjtzi, oꞌca
39 San Mateo 18

aunque iꞌis isindziꞌpa jic une jujche y tocopa tumø, ¿ti chøcpa? Pues
vaꞌcø chøc yatzitzocoꞌyajcuy, jic jiṉdi chacpa noventa y nueve
isindziꞌupøꞌis yatzitzocoꞌyajcuy cotzøjcøꞌmø y tocoyupø borrego
maṉba castigatzøctøj vøti. Oꞌca cyenvitpa vaꞌ myeꞌtza. 13 Y oꞌca

syiꞌnajaytøj møjapø vacucha pyaꞌtpa, casøpya. Noventa y


cyønøcøꞌmø y pyatztøjcøtyøj nueve lo que ja opø tocoye, jet jiꞌṉ
nøꞌcømø vaꞌcø syucscaꞌ, cyøcajsøy más. Pero lo que oyupø
menostinaꞌṉ toya jetse que maṉbase tocoye jet más cyøcasøpya porque
castigatzøctøji. 7 ”¡Vøti maṉba isyaj
  pyaꞌtuꞌam. 14 Jetsetiqueꞌt tzajpom

toya nascøspø pøꞌnis, porque vøti ijtupø ndø Janda Diosis ni tum jiꞌn
it isindziꞌpapøꞌis tyøvø vaꞌcø chøc syuni vaꞌcø tyocoy yøṉ cheꞌtaꞌmbø.
yatzitzocoꞌyajcuy! Jetsetaꞌmbø tiene
que vaꞌcø ityajø; pero ¡vøti maṉba Hay que vaꞌcø ndø yaj cøtocoy
is toya isindziꞌpapøꞌis tyøvø vaꞌcø ndø tøvø cyojajiꞌ
chøc yatzitzocoꞌyajcuy! 15 ”Oꞌca mi ndøvøꞌis mi
8 ”Jetcøtoya oꞌca mi ṉgøꞌis mi
  ⁿyacsutzøcpa, cømavø vaꞌcø oꞌnøy
ṉgosoꞌis mi ñøtocopya, tøcspøꞌø, tumgøꞌy jicø y tzajmay que it
y patzpøꞌø; porque más vøjø cyoja. Y oꞌca vyøꞌmøpyati, maṉba
cøꞌtyucupø costyucupø vaꞌcø mi mi it vøjø jetjiꞌṉ. 16 Pero oꞌca jiꞌn

ñdyøjcøy tø quenbamø mumu vyøꞌmøꞌi ti mi ndzajmayu, nømaṉ


jama que jiꞌn coṉñapø vaꞌcø mi tumø o metzcuy eyapø pøn como
ndyøjcøy jiꞌn yajepø juctyøjcomo. testigos maꞌs mi ṉgotzamgueꞌte
9 Y oꞌca mi vindøꞌmis mi ñøtocopya,
  que viyuṉsepø nø mi ndzajmayu.
potztonbutø, y patzpøꞌø. Más vøjø 17 Y oꞌca jiꞌn vyøꞌmøyi ni jetse,

vaꞌcø mi ndyøjcøy tuꞌmaṉ vitømbø tzaꞌmaṉvajcayø vaꞌṉjajmoyajpapøꞌis


tø quenbamø mumu jama, que tyuꞌmguꞌyomo. Oꞌca ni jiꞌn vyøꞌmøyi
jiꞌn vaꞌcø mi mbyatztøjcøtyøj jetse vøti pøꞌnis vyiꞌnaṉdøjqui,
metzcupyø mi vindømjiꞌṉ entonces es mejor vaꞌcø mi ñømø
infiernoꞌomopø juctyøjcomo. que jic pøꞌnis jiꞌn vyaꞌṉjam ni
tiyø, como cobratzøjcopyapø para
Borrego oyupø tocojoꞌy Romacøtoya.
10 ”Tzøjcay
cuenda jana mi menos 18 ”Viyuṉse mi nøjandyamba

chøcø ni jutipø vaꞌṉjambapøꞌis que lo que mi yaꞌinductamba


øjtzi aunque cheꞌpø. Pues mi yøꞌc nascøsi, jetseti tzajpom
nøjandyaꞌmbøjtzi que angeles tzøꞌcyeꞌtpa yaꞌindujcupø. Y lo que
lo que cuendatzøcyajpapøꞌis jiꞌn mi yaꞌinductam yøꞌc nacøsi,
je cheꞌtaꞌmbø une mumu jama jetse syeguitzøcpa tzajpomo jana
ityajpa tzajpombø ndø Jandaꞌis yaꞌinductøjøpø.
vyiꞌnaṉdøjqui. 11 Porque øjtzi mumu

19 ”Mi ndzamvøjøtzøjcatyaṉgue

Pøꞌnis chøn Tyøvø miꞌnøjtzi vaꞌcø ꞌtpatiꞌtzi que oꞌca mitzjiꞌṉdaꞌmbø


yaj cotzocyaj tocoyajupø pøn. metzpøꞌnis sunba vyaꞌcyaj aunque
12 ”¿Ti mi ndzamdamba? Oꞌca
  tiyø Dioscøsi, y mi ndumø tzocoy
tumbø pøꞌnis ñøꞌit byorrego mosis, entre metzpøn mi ⁿvaꞌctamba
San Mateo 18​, ​19 40

mismo tumbø tiyø, entonces ndø jaꞌndzapyase!” 29 Entonces  

tzajpom ijtupø ndø Jandaꞌis maṉba jyaꞌtzpapøꞌis cyutcøneꞌcay cyoyospa


mi ñchiꞌtam mi ⁿvaꞌctamuse. tyøvø y voꞌpa ñøjayu: “Tø toyaꞌṉøyø
20 Porque metzcuy tuꞌcay
  y maṉba mi ṉgoyojpøꞌjaye”.
tuꞌmyajpamø ø nøyiṉgøsi, jetjiꞌṉ 30 Pero ja tyoyaꞌṉøyø, yac somdøju

maṉba it øjtzi. hasta que cyoyojpøꞌpa jyaꞌtze.


Jetse nøm Jesús. 31 Cuando eyapø coyospapø tyøvøꞌis

21 Entonces Pedroꞌis cyønuꞌc Jesús


  isyaju ti chøjcu, ñømayaꞌyaju
y ꞌyoc vaꞌcu ñøjayu: y maṉyaju y chajmayaj cyomi
―¿Jujche nac vøjø vaꞌcø ⁿyaj ti tujcu. 32 Entonces cyomiꞌis

cøtocoy minbapøꞌis vyaꞌc yaj vyejay yac somdøjupøꞌis y


cøtococuy? ¿Yaj cøtocoꞌpyøjtzi siete ñøjayu: “¡Mi yandzitzocopyøte
veces? mi ṉgyoyospapøꞌis! Øtz mi
22 Jesusis ñøjayu:
  ⁿyaj cøtocopøꞌjay mi jaꞌndze
―Mi nøjaꞌpyøjtzi que cuꞌyay nac porque voꞌpa mi ndø vaꞌṉgayu.
usycoꞌni, más vøjø siete veces 33 Jetse sunba vaꞌcø mi ⁿyaj

setenta vaꞌcø mi ⁿyaj cøtocojay mi cøtococyeꞌtønaꞌṉ mi ṉgoyospa tøvø


ndøvøꞌis cyoja. jujche øtz mi ⁿyaj cøtocoyuse”.
34 Entonces cyomi quiꞌsycaꞌcomøꞌnu

Coyospa pøꞌnis ja yaj cøtocoy tyøvø y ꞌyaṉguiꞌmu vaꞌcø cyastigatzøctøjø


23 ”Por eso como tum hasta que cyoyojqueꞌtpa mumu lo
aṉguiꞌmba sunbapøꞌis yaj que jyaꞌtzpase.
coyojyaj jyaꞌtzi coyosyajpapø 35 Jetseti maṉba mi nchøctaṉgueꞌt

pøn, jetsetigueꞌt tzajpombø tzajpom ijtupø ndø Jandaꞌis oꞌca


aṉguiꞌmguy. 24 Aṉguiꞌmbaꞌis
  jiꞌn mi ⁿyaj cøtocotyam mi ndumø
vyejayaj jaꞌchajpapø y ñømiñaj tzocoy aunque iyø.
tum jyaꞌtzpapøꞌis vøti millones
peso. 25 Como ja it tipit cyoyojpa,

Jesusis chamu oꞌca muspa
entonces cyomiꞌis ꞌyaṉguiꞌmu ndø tzac ndø yomo
vaꞌcø myaꞌaj pøn yomojiꞌṉ y
ꞌyunejiꞌṉ y mumu lo que ñøꞌijtupø
vaꞌcø cyoyoj jyaꞌtze. 26 Entonces

19 Cuando tujcu jetsepø
tzaꞌmaṉvajcocuy, Jesús
tzuꞌṉ Galilea nasomo y nuꞌcu Judea
yospa pøꞌnis cyutcøneꞌcay cyomi nasomo Jordán nøꞌcøtumøṉ ijtumø.
vyiꞌnaṉdøjqui y voꞌpa ñøjayu: 2 Y maṉ pyaꞌtyaj Jesús vøti pøꞌnis, y

“Øjtzi ø ngomi, tø toyaꞌṉøy ndøvø; jeni Jesusis yac tzocyaj caꞌetaꞌmbø.


maṉba mi ṉgoyojpøꞌi”. 27 Entonces

3 Entonces vaꞌcø chøjquisyaj a ver

cyomiꞌis ñømaṉjay pasencia, yaj oꞌca muspa yac ondocoya, metzcuy


cøtocojay jyaꞌtze y yac tzøꞌy libre. tuꞌcay Fariseoꞌis cyønuꞌcyajqueꞌt
28 Pero jic coyospapø tzuꞌṉu y
  Jesús vaꞌcø ꞌyaṉgømaꞌcøꞌisyajø.
pyaꞌt cyoyospa tøvø ñuꞌcspaꞌis ꞌYaṉgøvaꞌcyaju:
tumin mosis peso. Jyascøtøjcøy ―¿A ver oꞌca aṉguiꞌmguꞌis
cyønøcøꞌmø manaꞌṉ myoꞌjcaꞌe, yaꞌinducpa vaꞌcø jana chac yomo
ñøjayu: “¡Tø coyojayø lo que mi coꞌtojquis aunque ticøtoya?
41 San Mateo 19

4 YJesusis ꞌyaṉdzoṉyaju: caputzøcyajtøju. Y itqueꞌt pøn que


―¿Tiꞌajcuy jiꞌn mi jajmundzøctam jiꞌn yomoꞌøyaje vaꞌcø mus yos más
tiyø ijtu jachøꞌyupø Diosis ꞌyote? vøjø tzajpombø itcucøtoya. Iꞌis
Jen chamba que tzoꞌtzcuꞌyomo: muspa pyøjcøchoṉ yøṉ aṉmaꞌyocuy,
“Diosis chøc pøn jayapø y yomopø”. muspa pyøjcøchova.
5 Y nømu: “Por eso pøꞌnis chacpa

jyata y myama tyumgøꞌy vaꞌcø it Jesusis cyømasaꞌnøyaj une


yomojiꞌṉ y metzcuy tumøꞌajyajpa”. 13 Entonces ñønuꞌcyaj une
6 Así es que jiꞌndyet metzcuy sino
  Jesuscøꞌmø vaꞌcø cyot cyøꞌ jetcøsi
tumdite. Por eso pøꞌnis jiꞌn mus Jesusis y vaꞌcø ꞌyoꞌnøy Dios
vyeꞌndzac yomo porque lo que unecøtoya. Pero ñøtundøvøꞌis
Diosis tyumøtzøjcupøte, pøꞌnis jiꞌn ꞌyojnayaju ñønuꞌcyajuꞌis ꞌyune.
mus vyeꞌna. 14 Pero Jesusis ñøjmayaju:

7 Y fariseoꞌis ñøjmayaju:
  ―Yac miñaj une øtzcøꞌmø, u mi
―Entonces ¿por qúe ꞌyaṉquiꞌm yaꞌinductamu. Porque jetsepøꞌomo
Moisesis que oꞌca pøꞌnis chacpa aṉguiꞌba tzajpombø Dios.
yomo, vaꞌcø chiꞌ coꞌtøjcajaṉvajcuy 15 Entonces unecøstaꞌm cyot cyøꞌ;

toto; y jetse muspa chacø? y después tzuꞌṉ jiṉø.


8 Pero Jesusis ꞌyaṉdzoṉyaju:

―Moisesis mi nchiꞌtam permiso Ricupø mbøñgaꞌeꞌis yoꞌnøy Jesús


vaꞌcø mi ndzactam mi ⁿyomo 16 Jøsiꞌcam tum mbøñgaꞌeꞌis o
porque jiꞌn mi sundam vøjpø tiyø. tyuꞌn Jesús, y ꞌyocvaꞌcu:
Pero cuando Diosis jyomectzoꞌtz ―Vøjpøte mi Myaestro, ¿ti vøjø
pøn, jiꞌndyet jetse. 9 Pero øtz mi
  vaꞌcø ndzøcø vaꞌcø mbaꞌt mumu
nøjandyaꞌmbøjtzi: Oꞌca yomoꞌis jamapø quenguy?
ja cyøtzøjcøyø y pøꞌnis chacpa 17 Pero Jesusis ñøjayu:

yomo, y coꞌtøjcajpa eyapø yomojiꞌṉ, ―¿Ticøtoya mi ndø nøjapya:


jetse cyøtzøꞌcøꞌopya. Y oꞌca pøn “Vøjpø mi Myaestro”? Ja it ni i
coꞌtøjcajpa chajcupø yomojiꞌṉ, jetse vøjpø; na más que Diosti vøjø. Pero
cøtzøcøꞌcyeꞌtpati. oꞌca sunba mi mbaꞌt mumu jamapø
10 Entonces ñøtuṉdøvøꞌis ñøjayaj
  quenguy, coꞌaṉjam aṉguiꞌmguy.
Jesús: 18 Y mbøñgaꞌeꞌis ñøjayu:

―Oꞌca jetse tiene que vaꞌcø it ―¿Jutitaꞌmbø aṉguiꞌmguy?


pøn yomojiꞌṉ, más vøj vaꞌcø jana Y Jesusis ñøjayu:
coꞌtøjcajø. U yaj caꞌoye; u cyøtzøjcøꞌyoye;
11 Y Jesusis ñøjayaju:
  u ñuꞌmi; u mi ṉgyøsujtzøꞌyoyu;
―Jiꞌn mus pyøjcøchoṉyaj yøṉ 19 cønaꞌtzøy mi janda y mi mama; y

aṉmaꞌyocuy aunque iꞌis. Unico lo sunø mi ndøvø como jujche mi ⁿvin


que Diosis chiꞌyajpapø quiꞌpsocuy, mi sunbase.
jeꞌis muspa pyojcøchoṉyajø. 20 Entonces ñøjay mbøñgaꞌeꞌis:

12 Porque it pøn que jiꞌn yomoꞌøyaje


  ―Yøcsepø aṉguiꞌmguy ndzøjcuꞌmtzi
porque jetse pøꞌnajyaju, it pøn desde que uneꞌcsyeꞌṉoꞌmtzi; ¿ti más
que jiꞌn yomoꞌøyaje porque muspa ndzøc øjtzi?
San Mateo 19​, ​20 42

21 Jesusis ñøjayu: vøtiꞌajyajupø. 29 Y mumu lo que


―Oꞌca sunba mi ndzøc como tzuꞌṉba itcuꞌyomo øtzcøtoya y


Diosis syunbase taꞌnemø, mavø, jendi tzøꞌyajpa tyøc, o ꞌyatziꞌ o
y ma maꞌajpøꞌpøꞌvøyø mi mumu chøtzø, o myuqui, o jyata, o
ndiyø mi nø ijtupø. Y tumin myama, o yomo, o ꞌyune, o ñas;
sajtziꞌyaj pobretaꞌmbø. Jetse maṉba oꞌca para øtzcøtoya tzuꞌṉba, maṉba
mi ricuꞌaj tzajpomo. Y minø, mi tø pyøjcøchoṉ mosis nac más y maṉba
paꞌtø. quen mumu jamacøtoya. 30 Y vøti  

22 Pero cuando mbøñgaꞌeꞌis myan


  más coviꞌnajøpø pøn yøti, jiꞌn ma
jetze, mayaꞌu y mayaꞌpa tzuꞌṉu; ꞌyaṉguiꞌmyaje, ma tzøꞌyaj aunque
porque ricupønaꞌṉete. ipø pønse. Y vøti ni ti aṉguiꞌmguy
23 Entonces Jesusis ñøjayaj
  ja ñøꞌityajøpøꞌis yøti, jet maṉba
ñøtuṉdøvø: coviꞌnajøꞌajyaje.
―Viyuṉsye mi nøjandyaꞌmbøjtzi:
Penapit tøjcøpya ricupø pøn Yosyajpapø
tzajpomopø Dios aṉguiꞌmbamø.
24 Mi nøjandyaṉgueꞌtpøjtzi que

más facil vaꞌcø cyøt camello copøn


20 ”Jujche chøc vøꞌnipiꞌis,
jetse chøcpa Diosis.
Ijtunaꞌṉ pøn ñøꞌijtuꞌis yosaṉ.
acusya sutuꞌomo que tum ricu jiꞌn Namdzuti tzuꞌṉu maṉ myeꞌtz
maṉ tøjcøy aṉguiꞌmbamø Dios. coyosyajpapø vaꞌcø ñøyosyajø
25 Cuando ñøtundøvøꞌis
  ꞌyuva nipiꞌomo. 2 Vyøꞌmøyaju vaꞌcø

myañaj jetse, mayaꞌcomøꞌñaju. Y cyoyojyajtøj tum tumin ñøyipøꞌis


ꞌyocvaꞌcyaju: denario tumdum jama. Y yac
―Entonces, ¿i muspa cotzoca? maṉyaju vaꞌcø maṉ yosyaje uva
26 Jesusis ꞌyaꞌmaṉgaꞌyaju y
  nipiꞌomo. 3 Y a las nueveseꞌṉomo

ñøjayaju: maṉgueꞌtuti vøꞌ yosaṉ


―Pøꞌnis jiꞌn mus chøc jetse, pero plazaꞌomo. Jen pyaꞌtyaj pøn nø
Diosis aunque ti muspa chøcø. syundeꞌnmateꞌñaju. 4 Y vøꞌyosaꞌṉis

27 Entonces Pedroꞌis ñøjay Jesús:


  ñøjayaju: “Maṉ yostaṉgueꞌta ø ⁿuva
―Øtz nøꞌijtaꞌmøjtzi aunque tiyø, nipiꞌomo. Maṉba mi ṉgoyojtam
jen ndzajcøjtzi; y yøti nø mi mbaꞌtu, coyojoꞌñømbase”. Y maṉyaju maṉ
¿jujche tø vøꞌajtamba yøti? yosyaje. 5 Jetseti chøjqueꞌt panguc

28 Y Jesusis ñøjayu:
  jamasyeꞌṉomo; jetseti chøjqueꞌt las
―Viyuṉsye mi nøjandyaꞌmbøjtzi, tressyeꞌṉomo. 6 Entonces cyomiꞌis

jic tiempo cuando jomecotzøctøjpa maṉ vyøcoꞌaꞌmvøjøtzøcyajqueꞌt


mumu tiyø, cuando øtz mumu plazaꞌomo las cincosyeꞌṉomo. Jen
Pøꞌnis chøṉ Tyøvø, øtz poꞌcspa y pyaꞌtyaj eyapø jiꞌn nø yosyajupø
møjaꞌṉom aṉguiꞌmba øjtzi, entonces y ñøjayaju: “¿Tiꞌajcuy jetse
mitz o mi ndø paꞌjtame, maṉba mi mi ndzøctamba, cøti jama mi
mbyoꞌcstaṉgueꞌt macvøstøjcapyø ndyeꞌndamu jiꞌn nø mi ⁿyostamu?”
aṉguiꞌmbapøꞌis pyoꞌcscuꞌyomo vaꞌcø 7 Y ꞌyaṉdzoṉyaju: “Porque ni iꞌis

mi aṉguiꞌmayajø macvøstøjcay ja chiꞌtamø yoscuy”. Entonces


Israejlis ꞌyuneꞌis ꞌyunetaꞌm vøꞌyosaꞌṉis ñøjayaju: “¿Jiꞌn sun maṉ
43 San Mateo 20

mi yostam ø ⁿuva nipiꞌomo? Maṉba y ñøvejvejneyaju mientras


mi ṉgoyojtam coyojoꞌñømbase”. 8 Y  tuꞌṉajyaju, ñøjayaju:
entonces cuando maṉbanaꞌṉ tøꞌp 18 ―Tziꞌtam cuenta que nømdi

jama, vøꞌyosaꞌṉis ñøjay ꞌyaꞌmbapøꞌis maṉdam Jerusalén gumguꞌyomo,


nø yosyajupø: “Vejayajø nø y øjtzi mumu Pøꞌnis chøn
yosyajupø y coyojyajø viꞌna Tyøvø maṉba tziꞌocuꞌyajtøji
jøsiꞌcam yostøjcøyajupø, y último vaꞌcø tzøjcaꞌyajøjtzi ti sunba
coyojyaj viꞌna yostøjcøyajupø”. tzøjcayajø pane coviꞌnajøꞌis y
9 Entonces miñaju las cincoseꞌṉomo
  aṉmaꞌyoyajpapøꞌis aṉguiꞌmgujiꞌṉ;
yostøjcøyajupø, y tumdum pøn jeꞌis maṉba chamyaje que syunba
coyojtøj tum denario tumin. vaꞌcø yaj caꞌtøjø. 19 Y maꞌṉbø

10 Entonces miñajqueꞌt namdzuti


  tziꞌocuꞌyaje eyapø pøꞌnis cyøꞌomo
yostøjcøyajupø. Jeꞌis cyomoꞌyaju lo que jiꞌndyet Israel pøn vaꞌcø
que más maṉba cyoyojaꞌṉøyajtøji. sijcayajø, vaꞌcø nacsyajø, vaꞌcø
Pero jetseti coyojyajtøjqueꞌtu, maꞌmøyaj cruzcøsi vaꞌcø caꞌø; pero
tumdum pøn tum denario. tuꞌcay jamapit maꞌṉbø visaꞌe.
11 Cuando pyøjcøchoṉyaju, oñaju;

cyøꞌoꞌnøyaj vøꞌyosaṉ. 12 Nømyaju:



Jacobo y Juaꞌnis myamaꞌis
“Øtz cøti jama yostaꞌmøjtzi; lo que ti vyaꞌcu
cøti jama poṉdøj jamaꞌis, y 20 Zebedeoꞌis ꞌyuneꞌis myamaꞌis
parejo coyojtandøj usyaṉ hora cyønuꞌcyaj Jesús ꞌyunejiꞌṉ y
yosyajupøjiꞌṉ”. 13 Y vøꞌyosaꞌṉis
  cyuꞌtcøneꞌcayu vaꞌcø vyaꞌc tum
ꞌyandzoṉu, ñøjay tumbøn: “Con tal favor. 21 Y Jesusis ñøjayu:

que jiꞌn mi ñuꞌmi, achø, porque ―¿Ti sunba?


neꞌc mi vøꞌmøyu vaꞌcø mi ṉgoyos Y jeꞌis ñøjay Jesús:
tum denariocøsi. 14 Pøc mi ṉgoyoja
  ―Suꞌnbøjtzi vaꞌcø mi yac poꞌcsyaj
vaꞌ mi myavø. Øtz suꞌnbøjtzi yøṉ metzcuy ø ⁿune tuꞌmaṉ duꞌmaṉ
vaꞌcø parejo ṉgoyojyaj mitzjiꞌṉ mi sayamaye cuando mi minba
tzaꞌi yostøjcøyajupøjiꞌṉ. 15 Øtz it ø
  vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌmø; vaꞌcø mi yac poꞌcs
derecho vaꞌcø yac yos o ndumin tumø mi ndzøꞌnaꞌṉomo, y tumø mi
suṉbase ø neꞌṉgø. Porque øtz suṉba aṉnaꞌyomo.
ancø ø ndøvø, y mitz ṉguiꞌsycaꞌpa”. 22 Entonces Jesusis ꞌyaṉdzoṉu

16 Jetsemete Diosmøte jøsmøtaꞌmbø


  ñøjayu jic metz pøn:
maṉba viꞌna cotyajtøji, y ―Jiꞌn mi mustame ti nø mi
viꞌnataꞌmbø jøsmø maṉba cotyajtøji. ⁿvaꞌctamu. ¿Muspaja mi ṉgøjtatyam
Porque it vøti pøn vejyajtøjupø, møjaꞌṉ toya como øtz maꞌṉbase
pero usyti cøpiṉyajtøju. nøṉgøti como saṉ toya vaꞌcø ndø isø?
Y jeꞌis ꞌyaṉdzoṉyaj Jesús:
Jesusis chamgueꞌtu que ―Muspa ndø nøṉgøjtam jetsepø
manba yaj caꞌtøji toya.
17 Nømnaꞌṉ
myaṉ Jesús Jerusalén 23 Y Jesusis ñøjayaju:

gumguꞌyomo vaꞌ ñuꞌcø. Y neꞌti ―Viyuꞌṉete mitz maṉba mi


ñømaṉyaj macvøstøjcay ñøtundøvø nøṉgøjtam møjaꞌṉ doya como øtz
San Mateo 20​, ​21 44

maṉbase nøṉgøt toya como saṉ ―¡Øjtzø mi ṉgomi, Davijdis mi


completamenta toya vaꞌcø ndø isø. ꞌyune, tø toyaꞌṉøtyamø!
Pero øtz jiꞌn mus ndzam i maṉba 32 Entonces Jesusis cyøteꞌndzøyaju

poꞌcs tuꞌmøn duꞌmøn ø sayamaye. y vyejayaju:


Pero ndø Janda Diosis maṉba yac ―¿Ti mi sundamba vaꞌcø ndzøc
pocsyaj jic pøn lo que jutipøcøtoya mitzcøtoyataꞌm?
ñeꞌc vyøjøtzøjcu jic poꞌcscuy. 33 Y ꞌyandzonyaju:

24 Cuando eyapø majcay


  ―Øjtzø mi Ṉgomi, suꞌnbøjtzi vaꞌcø
ñøtuṉdøvøꞌis myañaju metzcuy syøṉdam ø vindøm.
tyøvø, quiꞌsayaj metzcuy tyøvø 34 Entonces Jesusis tyoyaꞌṉøyaju;

porque ticøtoya ma vyaꞌcyaj piꞌquisay vyitøm y jicsyeꞌc søꞌṉyaj


más aṉguiꞌmguy. 25 Pero Jesusis
  vyitøm: y myajcøtøjcøyaj Jesús.
vyejmiñaju y ñøjayaju:
―Mitz mi mustamba que Tøjcøy Jesús Jerusalén gumguꞌyomo
nascøstaꞌmbø coviꞌnajøꞌis
ꞌyaṉguiꞌmyajpa tyøvøcøsi, y
myøjaꞌṉomdaꞌmbø pøꞌnis yøꞌmøc
21 Entonces tomemnaꞌṉ
nø ñuꞌcyaj Jerusalén
gumguꞌyomo, y nuꞌcyaj Betfagé
teymøc yac maṉyajpa tyøvø. 26 Pero
  cumguꞌyomo. Je cumguꞌis tyome
mijtzomdaꞌm jiꞌn jetse. Iꞌis sunba ispa Olivo cotzøc. Jiṉø metzcuy
myøjaꞌṉomajø mijtzomdaꞌm, tiene ñøtuṉdøvø cyøꞌvej Jesusis vaꞌcø
que vaꞌcø chøc vyin coyospa pønse. chøcyaj nuꞌcsocuy; 2 ñøjayaju:

27 Y iꞌis syunba vaꞌcø cyoviꞌnajøꞌajø,


  ―Maṉdam jiṉ jic tuꞌmøn
tiene que vaꞌcø chøc vyin como ijtupø cheꞌ cumguꞌyomo. Jiṉ
aunque iꞌsti ñuꞌcscusye. 28 Hasta
  maṉba mi mbaꞌjtam jøꞌmdøju
øtz mumu pøꞌnis chøṉ tyøvø burro ꞌyunejiꞌṉbø. Puꞌpøtamø
miꞌnøjtzi jiꞌndyet øtz vaꞌcø nuꞌcsyaj nømindam yøꞌqui. 3 Y oꞌca iꞌis ti

ø mbøndøvø; sino que øtz miꞌnøjtzi mi ñchajmatyamba, nøjatyamø:


vaꞌcø ndzøc nuꞌcsocuy, y vaꞌcø “Porque ndø Comiꞌis nø syunu,
ndziꞌocuꞌyaj ø ⁿvin vaꞌcø yaj caꞌtøjø maṉba ñuꞌcsi”, y prontoti maṉba
vaꞌcø jyumbutyaj vøti pøn. yac maṉyaje.

4 Y jetse tujcu vaꞌcø yac
Jesusis yac tzoc metzcuy toꞌtitaꞌmbø viyuꞌṉajø lo que chamuse
29 Cuando nømnaꞌṉ chuꞌṉyaj Jericó tzaꞌmaṉvajcopyapøꞌis. Jeꞌis chamu:
cumguꞌyomo, vøtipøn nømnaꞌṉ 5 Nøjayaj Sión gumguꞌyomdaꞌmbø:
vyityaj Jesusjiꞌṉ. 30 Y poꞌcspanaꞌṉ
  “Mi møjaꞌṉ Aṉquiꞌmba jicø nø
metzcuy pøn toꞌtitaꞌmbø tuꞌṉu minumø.
sayaꞌomo, y myañaju que nø cyøt Pasenciapøte y burro nø pyoꞌcsu,
Jesús. Entonces vejyaju y ñøjmayaju: burroꞌis ꞌyune nø pyoꞌcsayu”.
―¡Øjtzø mi Ṉgomi, Davidis mi  
6 Entonces maṉyaj nuꞌcscuy

ꞌyune, tø toyaꞌṉøtyamø! chøcyaj jujche chajmayajuse


31 Y vøti pøꞌnis ꞌyojnayaju vaꞌcø
  Jesusis. 7 Ñømijnayaj Jesús burro

jana vyejyajø. Pero más pømi ꞌyunejiꞌṉbø, y cyøtoꞌcøyaj tyucujiꞌṉ


vejaṉgøtyaju, jicø nømyaju: y yac pocꞌsyaj Jesús je burro.
45 San Mateo 21

8 Y vøti pøꞌnis tuṉ cyøtoꞌcøyaj isyaj myøjaꞌṉomdaꞌmbø tiyø


tyucujiꞌṉ, y eyataꞌmbøꞌis tyøcsayaj nø chøc Jesusis y une nømnaꞌṉ
cuꞌyuꞌ aṉmaṉ y tyoꞌcøyaj tuꞌṉomo. vyejaṉgøtyaju masandøjcomo.
9 Entonces viꞌnajyajupø y jøsmø nø
  Nømnaꞌṉ nømyaj une: “¡Ndø
minajupø vejaṉgøtpa nø myaṉyaju; vøṉgotzøctaꞌi Davijdis ꞌYune!”
vejyaju, nømyaju: Pane coviꞌnajø y ꞌyaṉmayajpapøꞌis
―¡Ndø vøngotzøctaꞌi Davijdis aṉguiꞌmguy quiꞌsycaꞌyaju y
ꞌYune! ¡Vøjpøte jicø nø minupø 16 ñøjayaj Jesús:

ndø Comi Diosis ñøyicøsi! ¡Ndø ―¿Nømidija mi manu ti nø


vøṉgotzoctay møjipø Dios! chamyaj jic uneꞌis?
10 Y cuando Jesús tøjcøy
  Jesusis ꞌyaṉdzoṉyaju:
Jerusaleꞌṉomo, mumu ―Jøꞌø, manuꞌmtzi, pero
cumguꞌyomdaꞌmbø nømnaꞌṉ jajmutzøctam mi nduꞌndamuse it
vyejvityaju. Vøti pøꞌnis ꞌyocvaꞌcyaju, Diosis ꞌyote jachøꞌyupø yøꞌcse nø
ñøjayaju: ñømu:
―¿Iyøṉ yøṉø? Une y tzuꞌchajpapøtøc mi
11 Y eyapøꞌis ꞌyaṉdzoṉyaju,
  ndziꞌyaj quiꞌpsocuy
ñøjayaju: saṉ vøjø vaꞌcø mi
―Yøṉømete Jesús, Nazaret ⁿvyøṉgotzøcyajø.
cumguꞌyombø tzaꞌmaṉvajcopyapø; 17 Entonces Jesusis chacyaju,

Galilea nasom tzuꞌṉupø. tzuꞌṉu Jerusalén gumguꞌyomo, maṉ


Betania cumguꞌyomo y jiṉ øṉu.
Jesusis myacputyaj maꞌayajpapø
masandøjcomo Jesusis ñøjay higo cuy
12 Jøsiꞌcam
tøjcøy Jesús que jiꞌn maṉ tøꞌmaje
Diosis myasandøjcomo y cøyin 18 Y jyoꞌpit namdzu nømaꞌṉ vyituꞌu
myacputpøꞌyaju maꞌayajpapø y Jesús Jerusalén gumguꞌyomo y
juꞌyoyajpapø; y pyeꞌtzvituꞌjayaj tuꞌṉomo nømnaꞌṉ ꞌyosu. 19 Y is higo

myesya cyacpøyajpapøꞌis tumin, cuy jiṉ tuꞌṉaṉviꞌni tome ijtupø y


y paloma maꞌa pøꞌnis pyoꞌcscuy maṉ myeꞌtzay tyøm oꞌca ijtu. Pero
pyatzvituꞌjayajqueꞌtu. 13 Y ñøjayaju:
  ja pyaꞌtay tyøm, saṉ ꞌyayti ijtu. Por
―It jachøyupø Diosis ꞌyote: “Ø eso Jesusis ñøjay higo cuy:
ndøc maṉba ñøjayaje tøc juti ―¡Mitz nunca jiꞌn ma mi
ꞌyoꞌnøyajpamø Dios”. Pero mitz mi ndyøꞌmajqueꞌte!
ndø nøctøjcøjatyam yøṉ masandøc Y jicsyeꞌcti tøtzcaꞌu higo cuy. 20 Y

como si fuera aṉgøvøꞌñajpamø ñøtuṉdøvøꞌis isyaju y ñømayaꞌyaju y


nuꞌmyajpapø. nømyaju:
14 Entonces cyømiñaj Jesús
  ―¡Tan pronto tøtz caꞌ higo cuy!
masandøjcomo toꞌtitaꞌmbøꞌis 21 Entonces Jesusis ñøjayaju:

y cømøꞌṉgaṉyajpapø pøꞌnis, y ―Viyuṉsye mi


yac tzocyaj Jesusis. 15 Pero pane
  ndzajmatyaꞌmbøjtzi; oꞌca tumø
coviꞌnajø y ꞌyaṉmayajpapøꞌis chocoy mi vaꞌṉjajmondyamba y
aṉguiꞌmguy quiꞌscaꞌyaju cuando jiꞌn mi myejtzaṉdzocoꞌyajtame,
San Mateo 21 46

jiꞌṉ naꞌs cuy maṉba mus mi yac


tøtztame; sino oꞌca yøṉ cotzøc Jujche chøcyaj metzcuy uneꞌis
mi nøjandyamba: “Tzuꞌṉ jeni y 28 ”Pero a ver ti mi ṉguiꞌpstamba.
tøjcøy majromo”, y tzuꞌṉba. 22 Oꞌca   Ijtunaꞌṉ tum pøn ijtuꞌis metzcuy
mi ⁿvaꞌṉjamdamba, aunque ti mi ꞌyune. Cyømaṉ atzipø y ñøjmayu:
ⁿvaꞌctamba Dioscøsi, mi ñchiꞌtamba. “Ø ⁿune; maṉ yos yøti uva nipiꞌomo”.
29 Uneꞌis ꞌyaṉdzoṉu y nømu: “¡Jiꞌnø

Iꞌis yac aṉguiꞌm Jesús sun maṉ øjtzi!” Pero jøsiꞌcam


23 Después cuando tøjcøy Jesús quiꞌpsvituꞌu, oti mave, maṉ yose.
masandøjomo vaꞌcø ꞌyaṉmaꞌyoya, 30 Y eyapø ꞌyune cyømaṉgueꞌtu,

cyønuꞌcyaj pane coviꞌnajøꞌis y Israel igual ñøjayu vaꞌcø maṉ yosa.


tzambøꞌnis y ꞌyocvaꞌcyaju: ꞌYaṉdzoṉ jeꞌis ñøjayu: “Jøy, Jatay,
―¿Jutzpø aṉquiꞌmgupit jetse mi maꞌṉbøjtzi”, y ja myavø. 31 A ver ti

ndzøcpa? ¿Iꞌis mi nchiꞌ aṉguiꞌmguy mi ndzamdamba, ¿jutipøꞌis chøjcay


vaꞌcø mi ndzøc yøcsetaꞌmbø tiyø? jyataꞌis syunbase?
24 Y Jesusis ꞌyaṉdzoṉyaju,
  Y ñøjayaju:
ñøjayaju: ―Viꞌna aṉguiꞌmupø uneꞌis chøjcu
―Øtz maṉba mi ⁿocvaꞌctaṉgueꞌte; jyataꞌis syunbase.
y oꞌca vøj mi ndø aṉdzoṉdamba, Entonces Jesusis ñøjayaju:
maṉba mi ndzajmatyame iꞌis tziꞌø ―Viyuṉsye mi nøjandyaꞌmbøjtzi;
aṉguiꞌmguy vaꞌcø ndzøc yøcsetaꞌmbø gobiernoꞌis cyobratzojcoyajpapø y
tiyø. 25 ¿Iꞌis chiꞌ Juan aṉguiꞌmguy
  møtzi yomo más viꞌna tøjcøyajpa
vaꞌcø nøꞌyøꞌyoya? ¿O tzajpombø aṉguiꞌmbamø Dios que jiꞌn
Diosis chiꞌu, o nascøspø pøꞌnis? mijtzi. 32 Porque minu Juan

Entonces pane coviꞌnaj y Israel nøꞌyøꞌopyapø mijtzomdaꞌm


tzambøn vejvejneyaj ñeꞌcomdaꞌm vaꞌcø mi aṉmandyamø viyuṉbø
nañøjmayajtøju: tuṉ, y ja mi ⁿvyaꞌṉjamdamø.
―Oꞌca tø nømba: “Diosis chiꞌ Pero cobratzojcoyajpapøꞌis y
Juan aṉguiꞌmguy”; entonces møtzi yomoꞌis vyaꞌṉjamyaju.
maṉba tø nøjatyame: “¿Tiꞌajcuy Aunque istamuti que jetse
ja mi ⁿvyaꞌṉjamdam Juan?” 26 Y   quiꞌpsvituyaju, pero mitztaꞌm
oꞌca tø nømba: “Pøꞌnis chiꞌu Juan ja mi ṉguiꞌpsvituꞌtamø, ni ja mi
aṉguiꞌmguy”; tø naꞌtzpa que maṉba ⁿvyaꞌṉjamdamø.
quiꞌsycaꞌ vøti pøn. Porque mumu
vyaꞌṉjamyajpa que Diosis cyøꞌvej Coyosyajpapø yatzitaꞌmbøte
Juan vaꞌcø chaꞌmaṉvajcoya. 33 Ñøjacyeꞌt Jesusis:
27 Por eso ñøjayaj Jesús:
  ―Cømaꞌnøtyam eyapø
―Jiꞌnø mustam iꞌis chiꞌ Juan aṉmaꞌyocuy. Ijtunaꞌṉ tum vøꞌnas
aṉguiꞌmguy. chøjcuꞌis uva nipi. ꞌYaṉgøveꞌcøyu, y
Entonces ñøjayaj Jesusis: ñoꞌtz tzaꞌ tzica cuenta jeꞌtomo vaꞌcø
―Pues ni øtz jiꞌn ma mi chøꞌy uvaꞌis ñøꞌ cuando cyømiꞌtzpa
ndzajmatyame iꞌis tziꞌø aṉguiꞌmguy uva. Chøc torre vaꞌcø quendzuꞌṉø
vaꞌcø ndzøc yøcsetaꞌmbø tiyø. vaꞌcø ñøjqueꞌnøyø nipi.
47 San Mateo 21​, ​22

”Y chacyaj yosyajpapø vaꞌcø y ndø ispa que chøcpa


cuidatzøcyajø, y yaꞌi maṉu eyapø mayaꞌaṉbø tiyø.
cumguꞌyomo. 34 Cuando nuꞌc

43 Jetøtoya mi nøjandyaꞌmbøjtzi:

ꞌyaṉsøṉ, vøꞌnasis cyøꞌvejyaj chøsi Mitz maṉba mi yac tzactaṉtøj


ityajumø cuidatzøcyajpapøꞌis vaꞌcø aṉguiꞌmguy mitz mi nøꞌijtatyamupø
pyøjcøchoṉyaj cosecha jujche Diosis cuentaꞌṉomo, y maṉba
maṉbase pyøc vøꞌneꞌis. 35 Pero
  tziꞌtøj aṉguiꞌmguy eyapø maṉbaꞌis
cuidatzøcyajpapøꞌis ñuꞌcyaj chøsi, chøc vøjø como cyoveꞌndujcupøꞌis
tum ñacs vituꞌvituꞌvøyaju, eyapø cosecha Diosis cuentacøsi.
yaj caꞌyaju; eyapø pyuꞌṉgaꞌyaj 44 Aunque iyø quecpapø jicø tzaꞌcøsi,

tzaꞌjiꞌṉ. 36 Entonces vøꞌnasis


  pyajcøquitpa vyin, pero icøs quecpa
cyøꞌvejyajqueꞌt eyataꞌmbø chøsi más je tzaꞌ, nama puꞌṉgøvenba.
vøti que jiꞌn viꞌnase, pero igualti 45 Cuando pane coviꞌnajøꞌis y

yacsutzøcyajqueꞌtu. fariseoꞌis cyømaꞌnøyaju jetsepø


37 ”Al fin cyøꞌvej vøꞌnasis ñe ꞌyune,
  aṉmaꞌyocuy, chiꞌyaj cuenta que
nømu: “Tiene que vaꞌ cyønaꞌtzøyaj yatzipø coveꞌnducyajupøꞌis jujche
ø ⁿune”. 38 Pero cuidatzøcyajpapøꞌis
  chøcyajuse, Jesusis sunba ñømø que
isyaj vøꞌnasis ꞌyune y nañøjayajtøju: jetseti nø chøcyajqueꞌt jiꞌquistaꞌm.
“Yøꞌnis maṉba ñøtzøꞌy nipi. Ma ndø 46 Por eso sunbanaꞌṉ ñuꞌcyaj Jesús.

yaj caꞌtamø vaꞌcø ndø cøpøctamø”. Pero ñaꞌchaj vøti pøn, porque
39 Y ñucyaju, ñøputyaj uva nipiꞌomo,
  vøti pønis vyaꞌṉjamyaju que
y yaj caꞌyaju. Jesús tzaꞌmaṉvajcopyapøte Diosis
40 Entonces cuando vituꞌpa
  cyøꞌvejupø.
vøꞌnas, ¿ti maṉba chøjcayaj
cuidatzøcyajpapøꞌis nipi vøꞌnasis? Jujche chøcyajpa cuando
41 Ñøjayaju: it coꞌtøjcajcuy

22

―Pues jiꞌn ma tyoyaꞌṉøyaj jic Entonces Jesusis


yatzitaꞌmbø pøn. Maṉba yaj caꞌyaje, chaꞌmaṉvajqueꞌt jujche
y uva nipi maṉba chiꞌyaj eyapø tucnømbase Dios aṉguiꞌmbamø.
pøn vaꞌcø cuidatzøcyajø maṉbaꞌis Ñøjayaju:
cyoveꞌnducyaje ijtuꞌcam tyøm. 2 ―Como tum aṉguiꞌmba oyuꞌis

42 Entonces Jesusis ñøjayajqueꞌtu


  chøc søṉdzøjcuy cuando coꞌtøjcaj
pane coviꞌnajø y tzambøn goviꞌnajø: ꞌyune, jetseti chøjqueꞌtpa Diosis.
―Jajmutzøctam mi ndyuꞌndamba 3 Aṉguiꞌmbaꞌis cyøꞌvej ñuꞌcscuy vaꞌcø

jachøꞌyupø Diosis ꞌyote; jen chajmayaj vejyajtøjupø vaꞌcø ñuꞌcyaj


chamba: søꞌṉajcuꞌyomo, pero ja syun miñajø.
Ijtunaꞌṉ tum tzaꞌ que tøc 4 Entonces cyøꞌvejvøjøtzøcyajqueꞌt

tzøcyajpapøꞌis ja syuñajø. eyapø nuꞌcscuy vaꞌcø vøco


Pero jøsicam eyapøꞌis cyøpiṉ vejvøjøtzøcyajqueꞌta, ñøjmayaju:
mismo jic tzaꞌ vaꞌcø cyota “Tzajmayaj vejyajtøjupø que listoꞌam
esquinaꞌomo porque más cuꞌtcuy, yaj caꞌuꞌam ø vaṉgas
vøjpø tza. y eyapø copøn tzaṉgataꞌmbø.
Jetse chøc ndø Comiꞌis Mumu tiyø listoꞌam ijtu vaꞌcø
San Mateo 22 48

ñuꞌcyajaꞌam vaꞌcø ꞌyaꞌmayaj ꞌyaṉgømaꞌcøyaj Jesús a ver oꞌca


coꞌtøjcajcuy”. 5 Pero vejyajtøjupøꞌis
  muspa yac ondocoya vaꞌcø
ja chøjcayaj cuenda, ja ñuꞌcyajaꞌm. mus cyøtzaꞌmøyajø. 16 Por eso

Tum maṉ yose tzaꞌmomo, tum Jesuscøꞌmø yøꞌṉis cyøꞌvejyaj


maṉ maꞌa cote. 6 Eyataꞌmbøꞌis
  ñøtuṉdøvø møjaꞌṉ aṉguiꞌmba
ñucyaju aṉguiꞌmbaꞌis ñuꞌcscuy, Herodesis ñeꞌjiꞌṉ. Jeꞌis ñøjayaj
yacsutzøcyaju, yaj caꞌyaju. 7 Cuando  Jesús:
jetse myusu, quiꞌsycaꞌcomøꞌnu ―Maestrø, mustaꞌmbøjtzi que
aṉguiꞌmba y cyøꞌvejyaj syoldado siempre mi ndzamba viyuṉdaꞌmbø
vaꞌcø yaj caꞌyaj yaj caꞌayajuꞌis tiyø. Y viyuṉse mi ndzamba
ñuꞌcscuy y vaꞌcø pyoṉbøjay syunbase Diosis vaꞌcø ndø tzøcø.
cyumguy. 8 Jicsyeꞌc aṉguiꞌmbaꞌis
  Y jiꞌn mi ndzøjcay cuenda ti
ñøjayaj eyapø ñuꞌcscuy: “Listoꞌam quiꞌpsyajpa pøꞌnis, ni jujchepø
mumu tiyø coꞌtøjcajcucyøtoya. Pero pøn jiꞌn mi ndzøjcay cuenda, ni
vejyajtøjupø jiꞌndyet vyøjtaꞌmbø, cheꞌpø ni møjapø. 17 Entonces por

por eso ja miñajø. 9 Yøti maṉdam


  eso tø tzajmayø ti mi ṉguiꞌpspa:
ijnømumø callemaye y i mi oꞌca vøjø vaꞌcø ndø cøcoyoja Roma
mbaꞌtyajpa, vejayajø vaꞌcø min cumguꞌyombø aṉguiꞌmbacøsi, o jiꞌn
aꞌmyaj coꞌtøjcajcuy”. 10 Y maṉyaj
  vyøjø.
vijnømbamø callemaye y aunque 18 Pero Jesusis myusu que jiꞌn

i pyaꞌtyaju, vyejtuꞌmyaju vaꞌcø vyøjpø pøꞌnajcupit nø ꞌyocvaꞌcyaju y


ꞌyaꞌmyaj coꞌtøjcajcuy; aunque yatzipø, ñøjayaju:
aunque vøjpø; y jetse ijnømunaꞌṉ ―¿Ticøtoya sunba mi ndø
vøti coꞌtøjcajcuꞌyomo. aṉgømaꞌcøtyamø? Yatzipø mi
11 ”Y cuando aṉguiꞌmba tøjcøyu
  ṉguiꞌpsocutyaꞌm aunque vøjse mi
vaꞌcø ꞌyaꞌmyaj tuꞌmyajupø, is ndø oꞌnømbya. 19 Tø yac istam

tum pøn que ja myescøyojapø tumin ndø cøcoyojtambapøjiꞌṉ.


coꞌtøjcajcucyøtoya. 12 Y aṉguiꞌmbaꞌis
  Y yac isyaj tumin. 20 Y Jesusis

ñøjayu: “Achø, ¿ticøtoya ja ñøjayaju:


myescøyojapø coꞌtøjcajcucyøtoya mi ―¿Iꞌis cyene, iꞌis ñøyi ij tumingøsi?
min yøꞌqui?” Y pøn ja ꞌyaṉdzoꞌṉoya. 21 ꞌYaṉdzoṉyaju:

13 Entonces aṉguiꞌmbaꞌis ñøjayaj


  ―Romaꞌombø aṉguiꞌmbaꞌis cyene
chøsi: “Moꞌcsatyam cyøꞌ y cyoso y ñøyi ij tumingøsi.
y jetse ñømavø. Y aꞌṉgom pajtzøy Entonces Jesusis ñøjayaju:
piꞌtzøꞌajcuꞌyomo. Jen maṉba voꞌe ―Pues entonces lo que
maṉba cyøꞌs tyøtz mayaꞌcuꞌis”. Romaꞌombø aṉguiꞌmbaꞌis ñe, jet
14 Porque vøti pøn vejayajtøjpa, pero
  tziꞌtamø jicø, y lo que Diosis señe,
usyi cøpiṉyajtøjpa. jej tziꞌtaṉgueꞌta Diosti.
22 Cuando pøꞌnis myañaj jetse,

Jesusis chamu oꞌca vøj ñømayaꞌyaju, porque jiꞌnaꞌṉ


vaꞌcø ndø cøcoyoja nø quiꞌpsyaju oꞌca jetse maṉba
15 Entoncesmanyaj fariseo y ꞌyaṉdzoṉyaje. Chacyaj Jesús,
quiꞌpscøpoꞌyaju jujche muspa maṉyaju.
49 San Mateo 22

33 Cuando myañaj vøti


Jujche ijnømba visaꞌnømuꞌcam pøꞌnis, entonces ñømayaꞌjayaj
23 Y mismo jama cyømiñaj Jesús ꞌyaṉmaꞌyocuy.
saduceo aṉmaꞌyocuy ñøꞌityajupøꞌis.
Yøṉdaꞌm nømyajpa que jiꞌn ma Más myøjaꞌṉombø aṉguiꞌmocuy
visaꞌnømi, y ꞌyocvaꞌcyaj Jesús, 34 Cuando myañaj fariseoꞌis jujche
24 ñøjayaju:
  Jesusis yac vøṉbøꞌyaj saduceotaꞌm,
―Maestro, Moisesis jyaꞌyøyu que entonces tuꞌmyaj fariseo. 35 Y 

oꞌca pøn caꞌpa y jiꞌn chac une, tiene ijtunaꞌṉ tum jeꞌtom aṉmaꞌyopyapø
que vaꞌcø pyøjcay yomo myuquiꞌis aṉguiꞌmgujiꞌṉ, jeꞌis chøjquisu a ver
vaꞌcø ityaj ꞌyune por cuenta que oꞌca yac vøṉbøꞌpa Jesús. ꞌYocvaꞌcu,
ꞌyatziꞌse ꞌyune. 25 Pues ijtunaꞌṉ
  ñøjayu:
øjtzomo cuꞌyatyaꞌmbø tøvø. Vinbø 36 ―Maestro, entre ijtuse

o coꞌtøjcaje pero caꞌu y ja chac une. jachøꞌyupø Diosis ꞌyaṉguiꞌmocuy,


Y myuquiꞌis pyøjcay yomo. 26 Jetseti
  ¿jutipø más møjapø?
caꞌqueꞌtuti, ja chajqueꞌtati une. Y 37 Y Jesusis ñøjayu:

tuꞌcayombø jetseti tujqueꞌtu, y ―“Sunø mi Ṉgomi Dios mi ndumø


cøyin jetseti tucyaju hasta que taꞌn tzocoy, mi ndumø espiritujiꞌṉ: y mi
cuꞌyay. 27 Y último yomo caꞌqueꞌtuti.
  ndumø quipsocujiꞌṉ”. 38 Yøṉømete

28 Entonces cuando visaꞌyajpa


  viꞌnapø y más møjapø aṉguiꞌmocuy.
caꞌyajupø, ¿jutipøꞌis maṉba ñøꞌit 39 Y metzaꞌombøꞌis parejo chamba:

je yomo?, como cuꞌyapøꞌis ñøꞌoyaj “Sunø mi ndøvø como juche mi


tumbø yomo. ⁿvin mi sunbase”. 40 Jic metzcuy

29 Pero ꞌyaṉdzoṉ Jesusis ñøjayaju:


  aṉguiꞌmocuy vaꞌcø ndø tzøcø, ndø
―Mi ṉguivucatzøctamu porque jiꞌn yaj coputpøꞌpa mumu aṉguiꞌmocuy.
mi myusatyam Diosis jyachøꞌyupø
ote, ni jiꞌn mi mustame ti muspa Ocvaꞌcpapøte iꞌise ꞌyune Cristo
chøc Diosis. 30 Porque cuando

41 Mientras que nømdøc tuꞌmyaj
visaꞌyajpa caꞌyajupø, jiꞌn ma fariseo, 42 Jesusis ꞌyocvaꞌcyaju:

cyoꞌtøjcajyaje, ni jiꞌn ma syajyaj ―¿Ti mi ṉguiꞌpstamba mijtzi, iꞌise


ꞌyune. Pero maṉba ityaj como jujche ꞌyune Cristo?
Diosis ꞌyangeles tzajpom ityajpase. Ñøjayaju:
31 Pero maꞌṉbø ndzaꞌmaṉvajcaꞌṉøyi
  ―Cristo Davijdis ꞌyunete.
oꞌca visaꞌyajpa caꞌyajupø. Mi 43 Entonces Jesusis ñøjayaju:

nduꞌndamuꞌam lo que Diosis mi ―Entonces ¿tiꞌajcuy Davijdis


ñchajmapya libroꞌomo. (Cuando cyomiꞌajpa Cristo? Porque Masanbø
yaꞌmøjcam caꞌyajunaꞌṉ Abraham, Espiritu Santoꞌis yac mijnay David
Isaac, y Jacob) Dios nømu: quiꞌpsocuy jetse vaꞌcø chamø,
32 “Øjchøṉ Dios, vaꞌṉjamyajpøjtzi
  nømu:
Abrahaꞌmis, y Isaajquis y Jacojbis”. 44 Ndø Janda Diosis ñøjay ø
Jetse nøm Dios. Pero caꞌyajupøꞌis Ṉgomi:
jiꞌnam jutznøm ma vyaꞌṉjamyaj Dios, “Poꞌcs ø ndzøꞌnaꞌṉomo hasta
sino queñajpapøꞌis vyaꞌṉjamyajpa. que øtz yac monchiꞌajyajpa
San Mateo 22​, ​23 50

mi enemigo, por cuenta tumdi mi Maestrotaꞌm y Cristote


mi ṉgosopit vaꞌcø mi lo que Diosis cyøꞌvejupø; y mumu
ṉgøteꞌnøyajø”. mijtzi mi ndyøvøtaꞌmete. 9 Y ni i

45 Jetse David nømu que Cyomite;


  jiꞌn mus mi jandaꞌaj nascøsi. Tumdi
pero oꞌca Cyomite, jiꞌn jujche mus mi Janda lo que tzajpomo ijtupø.
ꞌyuneꞌajø. 10 Ni jiꞌn mus mi ñøjmandyandøjø

46 Y ni iꞌis ni ti ja mus chamø. Y


  que mi ṉgoviꞌnajø, porque tumdi
desde entonces ni iꞌis ja ñøꞌit valor mi Ṉgoviꞌnajø y Cristote. 11 Y más

vaꞌcø ꞌyocvaꞌjqueꞌt Jesús aunque tiyø. myøjaꞌṉombø pøn mijtzomdaꞌm


tiene que vaꞌcø ñuꞌcsocuy chøcø
Yatzitzocotyaꞌmbø coviꞌnajøtaꞌm mitzcøtoyataꞌm. 12 Sunbaꞌis

23

Entonces Jesusis ñøjayaj myøjacotzøc vyin ñeꞌcø, maṉba


vøti pøn ñøtuṉdøvøjiꞌṉ: tzøꞌy como aunque jutzpø pobrese,
2 ―Myusyajpapøꞌis aṉguiꞌmguy
  pero aunque jutzpø pobrese
y fariseo, jeꞌis ñøꞌityaj aṉguiꞌmguy chøcpapøꞌis vyin, jet maṉba yac
vaꞌcø chaꞌmaṉvacyaj Moisesis møjaꞌṉoꞌmajtøji.
ꞌyaṉguiꞌmguy. 3 Por eso mumu ti mi

13 ”¡Lástima mijtaꞌm

ñchajmatyamba, cømaꞌnøtyamø y mi aṉmandyambapøꞌis


coꞌaṉjamdamø. Pero u mi ndzøctam aṉguiꞌmocuy y fariseotaꞌm, mi
jeꞌis chøcyajpase. Porque jeꞌtis ꞌyaṉgømaꞌcøꞌotyambapøte! Maṉba
na más que chamyajpa, pero ñeꞌc mi ndyoyaꞌistame. Jiꞌn mi yac
jiꞌn chøcyaje. 4 Pues chiꞌyajpa
  tøjcøyaj pøn Diosis itcuꞌyomo; ni mi
aṉguiꞌmocuy, pero es como vaꞌcø neꞌṉgø jiꞌn mi ndyøjcøtyame, ni lo
tø cojtay tzømi jemetzpø jiꞌn que nø tyøjcøyaju, mitz jiꞌn mi yac
musipø ndø tzømø, pero ñeꞌc jiꞌn tøjcøyaje.
suni tø cotzoṉyajø ni usyi. Jetse 14 ”¡Lástima mijtaꞌm

chiꞌyajpa aṉguiꞌmocuy jiꞌn musipø mi aṉmañdyambapøꞌis


ndø tzøcø, y ni ñeꞌc jetsepø jiꞌn aṉguiꞌmocuy y fariseotaꞌm,
chøcyaje. 5 Mumu ti chøcyajpa naꞌs
  mi ꞌyaṉgømaꞌcøꞌotyambapøte!
vaꞌcø isyaj pøꞌnis que ti nø chøcyaju. Maṉba mi istam toya. Porque mi
Jachøꞌyupø Diosis ꞌyote tyucucøsi ṉgøpøctamba yaṉbac yomo tyøcjiꞌṉ
myesyajpa, y yac pøjiꞌajyajpa tyucu y entonces mi ndzøctamba pøjipø
coso vaꞌcø cyomoꞌyajø que vøjpø conocscuy vaꞌcø ñømnømø que mi
pønete. 6 Cuando it søṉdzøjcuy,
  ⁿvyøjtaꞌmbøte. Por eso más maṉba
sunba pyoꞌcsyaj más myøjaꞌṉombø mi ṉgyastigatzøctandøji.
pøn poꞌcspamø, y jetsetiqueꞌt 15 ”¡Lástima mijtaꞌm mi

tuꞌmguy tøjcomo. 7 Syunba vaꞌcø


  aṉmandyambapøꞌis aṉguiꞌmocuy
yuschiꞌyajtøjø calleꞌomo como y mi fariseotaꞌm; mi
møjaꞌṉombø pøn yuschiꞌyajpase, y ꞌyaṉgømaꞌcøꞌotyambapøte! Maṉba
syunba vaꞌcø ñøjay aunque iꞌis que mi ndyoyaꞌistame. Mi ocvijtamba
maestrotaꞌmete. nasacopac y mar vaꞌcø mi yac
8 ”Pero mitz jiꞌn mus mi
  pøjcøchoṉ mi vaꞌṉjajmoṉguy tum
ñøjandyandøjø maestro, porque pøn. Y cuando pyøjcøchoṉba
51 San Mateo 23

jeꞌis, más mi ⁿyac yatziꞌajtamba masandøc, jiꞌn naꞌs masandøc


jic pøn que jiꞌn mi neꞌctaꞌm, y por chambøqui, sino Diosti chambøcpa,
eso parejo maṉba mi myaṉdam porque Dios itpa masandøjcomo.
infiernoꞌomo. 22 Y chambøcpaꞌis tzap

16 ”¡Lástima mijtaꞌm, maṉba


  chambøjqueꞌtpati Diosis pyoꞌcscuy
mi ndyoyaꞌistame. Como toꞌtipø y chambøjqueꞌtpati pyoꞌcscuyom
pøꞌnis jiꞌn mus ñøvit tyoꞌti tyøvø, poꞌcspapø.
jetse mitztaꞌmgueꞌt. Sunba mi 23 ”¡Lástima mijtaꞌm

aṉmandyam mi ndøvø, y mi neꞌc mi mi aṉmandyambapøꞌis


ⁿjyovindaꞌm. Porque cuando aunque aṉguiꞌmocuy y fariseotaꞌm, mi
iꞌis chamba ti maṉba chøqui y ꞌyaṉgømaꞌcøꞌyotyambapøte!
nømba: “Ndzaꞌmbøjtzi masandøjcøsi Maṉba mi ndyoyaꞌistame. Mi
porque jetse maꞌṉbø ndzøqui”; mi nducpacseꞌṉomo yerbabuena, y
ñømdamba que aunque jetse chamø, eneldo y cominos, mi majcay veꞌnba
jiꞌndyet pyena vaꞌcø chøcø. Pero y tum mi ndziꞌpa pane Diosis
oꞌca chamba: “Masandøjcombø cuentacøsi como ituse aṉguiꞌmguy,
orocøsi ndzaꞌmbøjtzi porque maꞌṉba pero usypø anguiꞌmgutite. Jetse
ndzøqui”; entonces mi ñømdamba mi yaj copujtamba aṉguiꞌmguy,
que tiene que vaꞌcø chøcø, porque pero jiꞌn mi yaj copujtam más
chambøc oro. 17 ¡Mi ⁿjyovindaꞌm,
  myøjaꞌṉombø aṉguiꞌmguy. Vaꞌcø
y jiꞌn mi ṉgyønøctøyøtyame! ndø tzøc vøjpø justiciaꞌajcuy, vaꞌcø
Porque masandøc más valetzøcpa ndø toyaꞌñøy ndø tøvø, vaꞌcø
que oro, porque masandøjquis ndø vaꞌṉjam Dios; jetemete más
cyømasaꞌnøpya oro. Por eso myøjaꞌṉombø aṉguiꞌmguy, pero
vaꞌcø chambøc masandøc más jiꞌn mi yaj coput jetsepø. Vene mi
valetzøcpa que vaꞌcø chambøc nøꞌijtupø vøjøpøte vaꞌcø mi ndziꞌ
oro. 18 Y también oꞌca pøn nømba:
  pane Diosis cuentacøsi, pero vaꞌ
“Ṉdzaꞌmbøjtzi altarcøsi porque jana mi jajmbø más myøjaꞌṉombø
jetse ma ndzøqui”. Entonces mi aṉguiꞌmguy. 24 Como toꞌtipøꞌis jiꞌn

ñømdamba que jiꞌndyet pyena mus isindziꞌ ni iyø, jetse mitz jiꞌn
vaꞌcø chøcø aunque altarcøs chamø. mus mi aṉmay mi ndøvø. Porque
Pero oꞌca chamba: “Ndzaꞌmbøjtzi como si fuera vaꞌcø ndø nømbut
altajrom tziꞌtøjupø ticøsi que jetse usu cuando ñøjquejcøpya usuꞌis ndø
maꞌṉbø ndzøqui”. Entonces mi ujcuy, vaꞌcø jana ndø ndzøꞌtø usu,
ñømdamba que tiene que vaꞌcø pero camello copøn vaꞌcønaꞌṉ ndø
chøcø. 19 ¡Mi ⁿjyovindaꞌm y jiꞌn
  tzøꞌtø; jetse mi ndzøctamba. Porque
mi ṉgyønøctøyøtyame! Altar más uspø aṉguiꞌmguy mi yaj coputpa,
valetzøcpa que altajrombø tziꞌtøjcuy, pero más myøjaꞌṉombø aṉguiꞌmguy
porque altajris cyømasaꞌnøpya jiꞌn mi ndzøjcay cuenda.
tziꞌtøjcuy. 20 Pues iꞌis chambøcpa

25 ”¡Lástima mijtaꞌm

altar, jiꞌn naꞌs jet chambøqui, mi aṉmandyambapøꞌis


sino chambøjqueꞌtpa lo que ijtu aṉguiꞌmocuy y fariseoꞌstaꞌm, mi
altajromo. 21 Y chambøcpaꞌis
  ꞌyaṉgømaꞌcøꞌyotyambapøte! Maṉba
San Mateo 23 52

mi istam toya. Como tum pulato tzaꞌmaṉvajcoyajpapø”. 31 Jetse


tum pozuelo mi ndzeꞌpa vingøsi mi neꞌ me vaꞌnjamdamba que yaj


y jojmo jiꞌn mi ndzeꞌe; jetse mijtzi caꞌyajpapøꞌis tzaꞌmaṉvajcoyajpapø,
mi ndzøcpa mi ⁿvin como vøjpø jeꞌis mi ꞌyunetaꞌm mijtzi.
pønse. Pero jojmo mi ndzocoꞌyomo 32 ¡Entonces jujche chøctzoꞌchajuse

mi ṉguiꞌpstamba vaꞌ mi ñuꞌmø, y mi mi janda tzuꞌṉguꞌis, jetseti muspa


sundamba aunque ti mi ⁿvingøtoya. mi ndzoctaṉgueꞌt mijtzi taꞌnemø!
26 Mi fariseo, toꞌtipø pønse jiꞌn

33 ”¡Como tzanse mi

mi ṉgønøctøyøqueꞌte; oꞌca mi ndzøctamba mijtzi, y como


ṉgøtzeꞌpa pozuelo jojmo, entonces tzaꞌnise mi ꞌyunetaꞌm! Jiꞌn ma
suñi cøvaꞌcpa. Jetse sungueꞌtpa mi ṉgyotzoctame, jiṉ tiene
vaꞌcø mi ñøꞌit vøjpø quiꞌpsocuy que vaꞌcø mi ṉgoꞌaṉgøtyamø
jojmo mi ndzocoꞌyomo. Entonces, infiernoꞌomo. 34 Jetcøtoya mi

vingøs jetsetiqueꞌt. nøjandyaꞌmbøjtzi: Maꞌṉba mi


27 ”¡Lástima mijtaꞌm
  ṉgøꞌvejatyam chaꞌmaṉvacyajpapøꞌis
mi aṉmandyambapøꞌis Diosis ꞌyote, y quiꞌpsocuꞌyøyajupø,
aṉguiꞌmocuy y fariseotaꞌm, mi y myusyajpapøꞌis aṉguiꞌmguy. Pero
ꞌyaṉgømaꞌcøꞌyotyambapøte! Maṉba jic øtz ṉgøꞌvejpapø, vene maṉba
mi ṉgyastigatzøtandøji. Como mi yaj caꞌtame, y vene maṉba
popo yaj quejnayajpa caꞌupøꞌis mi maꞌmøtyame cruscøsi, vene
chatøc vaꞌcø suñi quena, pero maṉba mi nacstochøctame mi
jojmo it anima pac y musyaṉ ngonocscutyøjcomdaꞌm, maṉba mi
quenba; 28 jetsetiqueꞌt mitztaꞌm.
  macpøꞌtame cumguñamaye. 35 Por  

Aunque mi ndzøctamba mi eso maṉba mi yaj cojaꞌajtandøji


ⁿvin como vøjpø pønse, pero porque yaj cayajtøju vøjpø pøn.
møsyaṉ mi ṉguiꞌpsocutyaꞌm. Mi Mumu vøjpø pøn yaj caꞌyajtøjupø
ñøꞌijtam quiꞌpsocuy vaꞌcø mi nascøsi desde que yaj caꞌtøj vøjpø
aṉgømaꞌcøꞌyotyamø y vaꞌcø mi pøn Abel hasta que mi ⁿyaj caꞌtam
ndzøctam yatzitzocoꞌyajcuy. Berequiasis ꞌyune ñøyipøꞌis Zacarías
29 ”¡Lástima mijtaꞌm
  lo que mi ⁿyaj caꞌtamu masandøc y
mi aṉmandyambapøꞌis altar cujcomo. Porque yac jøꞌtayaj
aṉguiꞌmocuy y fariseotaꞌm, mi jic vøjpø pøꞌnis ñøꞌpin, maṉba
ꞌyaṉgømaꞌcøꞌyotyambapøte! mi ⁿyaj cojaꞌajtandøji. 36 Viyuṉse

Maṉba mi ṉgyastigatzøctandøji. mi ndzajmatyamba que mitztaꞌm


Mi ndzøctamba tøc yøtitaꞌmbø pøn, maṉba mi yaj
anima tzatøc cuenta para cojaꞌajtandøji porque yac jøꞌtayajtøj
tzaꞌmaṉvajcoyajpapøcøtoya y suñi mumu jic vøjpø pøꞌnis ñøꞌpin desde
mi yaj quejnayajpa tzaꞌ seña cuenta viꞌnacseꞌṉomo.
niptøjumø vøjtaꞌmbø pøn. 30 Mi

ñømdamba: “Oꞌca ijtamunaꞌṉtzi Jesusis cyøvoꞌu Jerusalén gumguy


yaꞌmøc cuando ityajunaꞌn ø janda 37 ”¡Aymi Jerusalén
tzuꞌṉguy, ja ṉgotzoṉdamønaꞌṉtzi gumguꞌyomdaꞌmbøꞌis, ay mi
cuando jeꞌis yaj caꞌyaj Jerusalén gumguꞌyomdaꞌmbøꞌis;
53 San Mateo 23​, ​24

mi yaj caꞌtambapøꞌis ―Tzøctam cuenda ni iꞌis jana


tzaꞌmaṉvajcoyajpapø, y mi mi ꞌyaṉgømaꞌcøtyamø. 5 Porque

mbuṉgaꞌtambapøꞌis mijtaꞌm pøn ø nøyiṉgøs maṉba miñaj vøti


lo que Diosis cyøꞌvejyajupø! ¡Pero aṉgømaꞌcøꞌoyajpapø, maṉba
como jujche cajsyiꞌis yac tuꞌmyajpa nømyaje: “Øjchøṉ Cristo”. Y maṉba
ꞌyune syajacøꞌmø, jetse sone nac ꞌyaṉgømaꞌcøyaj vøti pøn. 6 Maṉba  

sunbanaꞌṉtzi mi ⁿyac tuꞌmdaṉgueꞌt mi mustame que nø quipnømu, y


øjtzi; pero ja mi sundam jetse! maṉba chamyaje que it quipcuy
38 Tzøctam cuenda que mi ndøc
  emøc. Pero u mi ñaꞌtztamu, porque
jetseti maṉba mi ndzactam jojquipø. jetse tiene que vaꞌcø tyucø; pero
39 Porque mi ndzajmatyambatiꞌtzi
  jiꞌndøc ma yajnømi. 7 Porque

que jiꞌn ma mi ndø istame gobiernoꞌis maṉba ñøquipyaj


hasta que mi ñømdamba: “Tø emøcpø gobiernojiꞌṉ; y aṉguiꞌmbaꞌis
vøjcotzøctaꞌi jicø nø minupø ndø maṉba ñøquipyaj emøcpø
Comiꞌis ñøyicøsi”; jicsyeꞌc maṉba mi aṉguiꞌmbajiꞌṉ. Maṉba it møjaꞌṉ
ndø istaṉgueꞌte. yuꞌ, maṉba it yatzicaꞌcuy, maṉba
it nasamicscø aunque juti. 8 Jetse  

Nøm Jesús que maṉba maṉba toyaꞌischoꞌtznømi.


jyuꞌmbøꞌyaj masandøc 9 ”Entonces maṉba mi ñuctandøji,

24

Tzuꞌṉ Jesús masandøjcomo maṉba mi nchiꞌocuyajtandøji vaꞌcø


y nømnaꞌṉ myaṉu. Y mi yacsutzøctandøji, y maṉba mi
cyønuꞌcyaj Jesús ñøtuṉdøvøꞌis yaj caꞌtandøji. Y porque mi ndø
vaꞌcø isindziꞌyaj jujche suñi quenba vaꞌṉjamdamba aṉcø, por eso jetse
masandøc, y eyataꞌmbø tøc tome maṉba mi ṉguiꞌsatyam aunque iꞌis.
isyajtøjpa jetseti queñajqueꞌtpa. 2 Y  
10 Entonces sone maṉba nømyaje:

ñøjayaj Jesusis: “Mejor jiꞌn ma vaꞌṉjame”. Y maṉba


―Mi nømayaꞌndamba yøṉ na chiꞌocuꞌyajyajtøji y maṉba na
masandøc, pero viyuṉse mi quiꞌsayajtøji. 11 Maṉba ityaj vøti

nøjandyaꞌmbøjtzi ni tum tzaꞌ jiꞌn chaꞌmaṉvacyajpapøꞌis sutzcuy y


ma chøꞌy neꞌcscaꞌmupø tyøvøcøsi, vøti pøn maṉba ꞌyaṉgømaꞌcøyaje.
mumu maṉba juꞌmbøꞌyaje. 12 Y como vøti maṉba ñøcøpoyaje

yatziꞌajcuy, por eso vøti pøn jiꞌn


Chamba que maṉba it seña ma na syuñajtøji. 13 Pero oꞌca mi

cuando yajnømba ndyonba hasta que cøtpa toya,


3 Entonces maṉyaj Olivo cotzøjcøsi maṉba mi ṉgyotzoque. 14 Y mumu 

y jen poꞌcs Jesús. Cyønuꞌcyaj Jesús nasindumø maṉba tzambucstøji yøṉ


ñøtuṉdøvøꞌis vaꞌcø ñuꞌm oꞌnøyajø, vøjpø ote jujche tø aṉguiꞌmbase y tø
ꞌyocvaꞌcyaju: coquenbase Diosis, vaꞌcø myusyaj
―Tø tzajmay ndøvø jujchøc maṉba mumu pøꞌnis aunque jutipø
tuc jetse mi ndzambase. Cuando cumguꞌyomo. Y jicsyeꞌc maṉba
maṉba mi mini, y cuando maṉba yajnømi.
yajnømi, ¿a ver tiyø seña maṉba iti? 15 ”Tzaꞌmaṉvajcopapø Daniejlis

4 Y ꞌyaṉdzoṉ Jesusis ñøjmayaju:


  jyayu que maṉba it naꞌnchaṉbø
San Mateo 24 54

maꞌs yac tocoyu tzacyaj cumguy. jujche vaꞌcø ꞌyaṉgømaꞌcøyajø.


Cuando mi ispa jic naꞌnchaṉbø 25 Mi ndzajmatyamuꞌam vaꞌcø mi

tiyø masanbø lugajromo nø tyeꞌnu ndzøjcatyam cuenda ti maṉba iti.


―mi nduꞌnbapøꞌis yøṉø, ay que 26 Por eso oꞌca mi ñøjandyandøjpa:

vaꞌcø mi nøctøyøy ti ndzamba―, “Jendi it Cristo jyaꞌijnømømø”;


16 entonces cuando jen teꞌnba,
  aunque jetse mi ñøjandyandøjpa, u
Judea nasom ityajupø ay que vaꞌcø mi vaꞌṉjamdamu, u mi myaṉdamu.
pyoyajø, vaꞌcø myaṉyaj cotzojcøꞌmø. Y oꞌca mi ñøjandyamba: “Jendi ijtu
17 Tøjcøcopajcøsi ijtupø, tiene que
  tøjcomo”, u mi vaꞌṉjamdamu oꞌca
vaꞌcø myøꞌnø y tumønajcøsi vaꞌcø jendi ijtu. 27 Porque como rayoꞌis

pyoya, jiꞌn ma it lugar vaꞌcø tyøjcøy ñeꞌmgøꞌis syøꞌṉoctaspa tzap vaꞌcø


tyøjcomo vaꞌcø ñøput aunque quej desde jama quiꞌmgucyøsi
tiyø. 18 Tzaꞌmaꞌomo ijtupø tiene
  aunque juti hasta jama tøꞌpcucyøsi,
que vaꞌcø pyotyucø, jana vituꞌ jetse ma mingueꞌt øjtzi; øtz mumu
tyøcmø vaꞌcø myeꞌtz tyucu. 19 Y jic
  Pøꞌnis chøṉ Tyøvø. 28 Porque jut

jama más maṉba isyaj toya yomo ijtumø caꞌupø, jen tuꞌmyajpa juꞌqui.
jiꞌndyet tyumbø, y ijtuꞌis ꞌyune
yac tzuꞌtzpapø. 20 Pero vaꞌctam

Chamba que maṉba min
Dioscøsi vaꞌcø jana mi mbyotyam mumu Pøꞌnis Tyøvø
pacac aṉsøꞌṉomo o sapøjcuy 29 ”Entonces cuando cøjtuꞌcam jic
jamaꞌomo. 21 Porque jic jama maṉba
  toyaꞌiscuy, misma hora maṉba tuꞌyi
it myøjaꞌṉombø toyaꞌiscuy. Desde jama, y poya jiꞌndi ma syøꞌṉgueꞌte;
que tzoꞌtz nasacopac nunca ja istøj tzapcøspø matza maṉba quecyaje, y
jetsepø, hasta jicsyeꞌc ma istøji, y tzajpom ityajupø pømiꞌøyupø tiyø
jøsiꞌcam nuṉca jiꞌn ma istøjqueꞌt maṉba micsyaje. 30 Jicsyeꞌc maṉba

jetsepø. 22 Oꞌca Diosis jiꞌnaꞌṉ yaj


  quej tzajpomo cotzambapøꞌstzi
toyaꞌiscuy, ni i jiꞌnaꞌṉ cyotzoque; que nøꞌmø minu, øtz mumu Pøꞌnis
pero Diosis maṉba yaj toyaꞌiscuy chøṉ Tyøvø. Entonces mumu
vaꞌcø cyotzocyaj pøn lo que jutipø nascøstaꞌmbø pøn maṉba voꞌyaje
cyøpiṉyaj ñeꞌcø. toyapøcyaje. Porque maṉba isyaj
23 ”Entonces jicsyeꞌc oꞌca aunque
  øjtzi nø minupø tzapcøspø oꞌnaꞌomo
iꞌis mi ñøjandyamba: “Mi aꞌmø, pømiꞌøcyoꞌnupø, y møjaꞌṉ søꞌṉbapø.
yøꞌc it Cristo”; u mi vaꞌṉjamdamu. 31 Maꞌṉbø ṉgøꞌvejyaj ø aṉgeles

Oꞌca mi ñøjandyamba: “Jendi vaꞌcø ñømuꞌtuꞌmbøyaj cøpiṉyajupø


ijtu”; u mi vaꞌṉjamdamu. 24 Porque
  pøn. Pømi maṉba muꞌyaje. Maṉba
maṉba miñaj aṉgømaꞌcøꞌoyajpapø; myeꞌtzaṉdøꞌpyaje yømøc teymøc
maṉba chøcyaj vyin como si fuera ityajupø, maṉba tzuꞌṉyaje mumu
Cristo; maṉba nømyaj je pøndaꞌm: nasindumø cøyajuꞌcseꞌṉom tzap.
“Øjchønø tzaꞌmaṉvajcopyapø”. 32 ”Pero ay que vaꞌcø mi

Maṉba chøcyaj jiꞌn ndø isipø ṉgønøctøyøtyamø jujche higo cuy


tiyø y milagroꞌajcuy vaꞌcø voꞌmbase, jetseti it aṉmaꞌyocuy.
ꞌyaṉgømaꞌcøyaj Diosis cyøpiṉyaju Cuando yavaꞌajpa tzuꞌṉba
pøn; oꞌca pyaꞌtyajpanaꞌṉ ꞌyaṉmaṉ y cøvoꞌmba ꞌyajiꞌṉ, mi
55 San Mateo 24

mustamba que maṉba tøjcøy tiyø ora øtz maꞌṉba mini, øjchøṉ mi
jaꞌmaṉsøṉ. 33 Jetsetiqueꞌt cuando
  ndø Comi. 43 Pero quiꞌpsminø que

mi ispa nø tyucnøm mumu øtz oꞌca myuspanaꞌṉ vøꞌtøjquis tiyø ora


mi ndzajmayuse, entonces mi minba nuꞌmbapø, cyoquenbanaꞌṉ
mustamba que ya mero maṉba min tyøc vaꞌcø jana cyønuꞌmdøjø.
øjtzi. 34 Viyuṉse mi ndzajmatyamba

44 Jetseti mitz jajmecøs ijtaṉgueꞌta

que mumu øtz ndzamuse maṉba vaꞌcø mi ndø ⁿaṉjoꞌctamø. Porque


tucnømi antes que caꞌpøꞌyajpa yøti cuando jiꞌn mi ṉguiꞌpstameꞌøc oꞌca
ityajupø pøn. 35 Maṉba yajyaj tzap
  maꞌṉba mini, entonces jicsyeꞌc
y nas, pero ø onde jiꞌn ma cøyaj maꞌṉbø mini, øtz mumu Pøꞌnis chøṉ
nunca. Tyøvø.
36 ”Pero jujchøc y tiyø jama øtz

maṉba mini, ni iꞌis jiꞌn myusi. Ni It vøjpø coyosyajpa, it


aṉgelesis tzajpom ityajupøꞌis jiꞌn jiꞌn vyøjtaꞌmbø
myusyaje; ni øtz Diosis chøṉ ꞌYune 45 ”Jujche ijtu coyospapø vøjpø
jiꞌn ø musi, na más ndø Janda y quiꞌpsocuꞌyøyupø, jetseti sunba
Diosis myuspa. vaꞌcø mi ijtaṉgueꞌt mijtzi. Jetsepø
37 ”Como tucnømuse viꞌna jic
  pøn maṉba chac vøꞌtøjquis
jama cuando ijtuꞌcnaꞌṉ Noé, jetse vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌmyaj coyosyajpapø,
maṉbati tucnøṉgueꞌte cuando vaꞌcø pyøꞌnøyajø cuando nuꞌcpa
minbaꞌc øjtzi, øtz mumu Pøꞌnis hora. 46 Entonces cuando minba

chøṉ Tyøvø. 38 Porque jic jama


  vøꞌtøc, oꞌca nømdi chøjcu como
antes que oy jøt caꞌnømi, nømnaꞌṉ ꞌyaṉguiꞌmu tzajcuse, contento
cyuꞌtyaju; nømnaꞌṉ ꞌyucyaju; tzøꞌpya jic coyospapø. 47 Viyuṉse

ijtunaꞌṉ coꞌtøjcajcuy; syajyaj ꞌyune mi nøjandyaꞌmbøjtzi que vøꞌtøjquis


vaꞌcø cyoꞌtøjcajyajø, hasta je chamdzajcapya jetsepø coyospapø
jama cuando tøjcøy Noé møjapø vaꞌcø cuendatzøcø mumu ti ñøꞌijtupø.
barcoꞌomo. 39 Y jiꞌnaꞌṉ myusyaje

48 Pero oꞌca je coyospapø yatzipøte,

oꞌca maṉba it jøꞌtø y de repente nømba chocøꞌyomo: “Ø ṉgomi


put jøꞌtø y mumu pøn jøꞌtpøꞌnømu; maṉbatøc yaꞌe vaꞌ minø”. 49 Entonces

jetseti ma tucnøṉgueꞌte cuando yacsutzøctzoꞌchajpa coyosyajpapø


mingueꞌtpøjtzi; jana møyiti ma tyøvø y cyuꞌtpa y ꞌyucpa noꞌtpa
mini cuando ni iꞌs jiꞌn nø myusuꞌøc tyøvøjiꞌṉ. 50 Pero cuando jiꞌn nø

oꞌca maṉba mini øjtzi mumu Pøꞌnis ñiꞌaṉjajmu oꞌca ma mini, je jama
chøn Tyøvø. 40 Jicsyeꞌc maṉba ityaj
  nuꞌcpa je coyospapøꞌis cyomi, y
metz pøn nø yosyajupø tzaꞌmomo, nuꞌcpa je ora jiꞌn nø myusuꞌc oꞌca
tum maṉba nømandøji, tum maṉba ma nuꞌqui. 51 Entonces vøꞌtøjquis

tzactøj jeni. 41 Maṉba ityaj metzcuy


  maṉba yaj caꞌ je coyospapø y maṉba
yomo nømnaꞌṉ myetzvayaju tyumøcot aṉgømaꞌcøꞌyoyajpapøjiꞌṉ.
tumbø vacuchaꞌcøsi. Tum maṉba Jiṉ maṉba voꞌyaje y maṉba
ñømaṉdøji; tum maṉba tzactøj jeni. cyøꞌsyaj tyøtz toyapit. Jetse maṉba
42 ”Por eso comequeꞌajtamø vaꞌcø
  mi nductaṉgueꞌte oꞌca jetseti mi
aṉjoꞌnga, porque jiꞌn mi mustam ndzøjqueꞌtpa cuando miꞌnbøjtzi.
San Mateo 25 56

13 Yentonces Jesusis ñøjmayaju:


Chamba jujche tucyajuse ―Jetsetiqueꞌt mijtzi como
majcapyø papiñomo quiꞌpsocuꞌyøyajupø papiñomo, jetse

25 ”Maṉba ndzaꞌmaṉvaque
jujche tzajpomopø
Diosis ꞌyaṉguiꞌmguy. Es como
jana coꞌøṉguy ijtamø mientras mi
ndø ⁿjoꞌctamba øjtzi; porque jiꞌn mi
mustame tiyø jama tiyø ora maꞌṉbø
majcay papiñomo maṉbaꞌis mini, øjtzi mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø.
ꞌyaꞌmyaj coꞌtøjcajcuy. Ñoꞌajiꞌṉ
maṉyaju vaꞌcø ñoꞌa tzoṉyaj pøn Jujche yac yosyaj tumin
maṉbapø coꞌtøjcaje. 2 Pero ityaj

coyosyajpa pøꞌnis
mosay quiꞌpsocuꞌyøyajupø, y Jesús aṉmaꞌyoꞌyaꞌṉøyu, nømu:
mosay ja ñøꞌitøꞌis quiꞌpsocuy. 14 ―Como tum pøn oyu paschøc

3 Jovitaꞌmbøꞌis ñømaṉyaj quinque,


  yaꞌi eyaco cumguꞌyomo, jetseti
pero ja ñømaṉyaj gas sobra; Diosis ꞌyaṉguiꞌmgucyeꞌt. Antes
4 mientras ityajuꞌis quiꞌpsocuy
  que maṉba, pøꞌnis vyejtuꞌmyaj
sobra ñømaṉyaj gas quinquejiꞌṉ. coyosyajpapø vaꞌcø chiꞌyaj tumin
5 Pero como yaꞌyu vaꞌcø min
  vaꞌcø ñøyosyajø.
pøn maṉbapø cotøjcaje, peꞌṉguy 15 ”Y tumbøn chiꞌ mosay mil,

nayaju papiñomo y øṉbacyaju. eyapø chiꞌ metza mil, eyapø


6 Entonces como paṉguctzu
  tumø mil chiꞌu. Tumdum pøn
vejnømu: “Jicø nø min pøn maṉbapø chiꞌu jujcheꞌṉom ꞌyaṉjam muspa
cøtojcaje. Tzuꞌṉdamø vaꞌcø mi ñøyosa. 16 Y pyøcøchoṉuꞌis mosay

ndzoṉdamø”. 7 Entonces papiñomo


  mil maṉ ñøyose, y chøjcaṉvajcu y
saꞌyaj mumu y vyøjøtzøcyaj taꞌn majcay mil. 17 Y pyøcøchoṉuꞌis

quinque. 8 Y jovitaꞌmbøꞌis ñøjayaj


  metza mil chøjcaṉvajqueꞌtu, y
quiꞌpsocuꞌyøyajupø: “Tø veꞌndziꞌtam taꞌn macsycuy mil. 18 Pero  

mi ṉgas, nø tuꞌyu ø noꞌa”. 9 Pero  pyøjcøchoṉuꞌis tumø mil maṉ


quiꞌpsocuꞌyøyajupøꞌis ꞌyaṉdzoṉyaju: ñipcøvøꞌnay cyomiꞌis tyumin
“Jiꞌnø mus mi veꞌndziꞌtamø porque nasacøꞌmø.
jiꞌn ma cyopaꞌte mumu pøngøtoya. 19 ”Y cøjtuꞌcam vøti jama

Mejor ma ⁿjutyam mi neꞌc pyøcyajumø tumin, min


maꞌatyøjpamø”. 10 Entonces mientras
  cyoyosyajpaꞌis cyomi y ꞌyaꞌmyaju
maṉ jyuyaj gas, entonces min je jujche yaj cøpucsyaj tumin.
maṉbapø coꞌtøjcaj pøn. Ityajuꞌis gas 20 Entonces nuꞌcu pyøjcøchonuꞌis

tøjcøyaj je pønjiꞌṉ coꞌtøjcajcuꞌyomo mosay mil; y otro mosay mil


y ꞌyaṉgaꞌmyaj aṉdyun. 11 Después
  ñømiꞌnaṉøyu y nømu: “Señor,
usyaṉ oracøsi miñaj maṉupøꞌis mosay mil tumin mi ndø tzajcayu.
jyuyaj gas, y tøc aṉgaꞌmdøjumnaꞌṉ. Yøꞌc it mbøjcu mosay mil y mosay
Y ñøjayaju: “¡Señor, Señor; tø mijlam it ꞌyune”. 21 Y ñøjay cyomiꞌis:

aṉvajcatya aṉdyuṉ!” 12 Pero


  “Vøj mi ndzøjcu; mus mi ⁿnøyosa.
ꞌyaṉdzoṉba jeꞌis ñøjapya: “Viyuṉse Mi ndzøc øtz sunbase. Cuando mi
nø mi ndzajmatyamu, jiꞌnø mi ndziꞌø usyi y mi ⁿnøyos øtz sunbase,
ṉgoꞌispøctame iꞌndaꞌme mijtzi”. por eso maṉba mi ⁿyac aṉguiꞌm
57 San Mateo 25

vøti ticøsi. Tøjcøyø y tø casøtyam masanbø aṉgeles, y maꞌṉbø poꞌcs


parejo”. 22 Y min pyøjcuꞌis metza
  møjaꞌṉ aṉguiꞌmbaꞌis pyoꞌcscuꞌyomo.
mil y nømu: “Señor, metza mil mi 32 Y maꞌṉbø vejtuꞌmyaj mumu

ndø tzajcayu. Yøc it mbøjcu metza aunque jutpø nascøstaꞌmbø pøn


mil, y metza mijlam it ꞌyune”. 23 Y  vaꞌcø tuꞌmyaj ø viꞌnaṉdøjqui. Y
ñøjay cyomiꞌis: “Vøj mi ndzøjcu; maꞌṉbø mbiꞌṉaṉdøꞌp vøjpø. Neꞌti
mus mi ⁿnøyosa. Mi ndzøc øtz maꞌṉbø ngot vøjpø y neꞌti jiꞌn
sunbase. Cuando mi ndziꞌø usyi, vyøjpø, como cyoquenbapøꞌis
mi ⁿnøyos øtz sunbase. Por eso pyiꞌṉaṉdøjpa pyøꞌnøcuy; aparte
maṉba mi yac aṉguiꞌm vøti ticøsi. cyotpa borrego, aparte cyotpa
Tøjcøyø y tø casøtyam parejo”. 24 Y   chivu. 33 Cyotpa borrego

mingueꞌtu pyøcøchoṉuꞌis tumø chøꞌnaꞌṉomo, y chivu cyotpa


mil y nømu: “Musøjtzi que paqui ꞌyaṉnaꞌyomo. Jetse øtz maꞌṉbø
chocopya mi mbyøn mijtzi. Eyapø ṉgøpiṉ pøn. 34 Como øjchøṉ møjaꞌṉ

mi yac yosyajpa vøti vaꞌ mi nøꞌitø aṉguiꞌmbapø, maꞌṉbø ⁿnøjayaj ø


yosaṉ. 25 Por eso ṉgonaꞌtzøjtzi
  ndzønaꞌṉom ityajupø: “Mindamø
y nipcøvøꞌnøjtzi mi ndumin vaꞌcø mi ⁿyaj contentoꞌajtamø ndø
nasacøꞌmø. Yøti yøꞌc it mi ndumin Janda Diosis. Como erejencha
mi ndø tziꞌuse”. 26 Entonces cyomiꞌis
  cuenta mi ndziꞌpa vøjpø itcuy
ñøjayu: “Mitz mi ⁿyandzipøte, mi ꞌyaṉguiꞌmbamø Dios. Porque it
ⁿjyarganbøte. Mi muspati que øtz jetsepø itcuy vyøjøtzøjcupø para
ⁿyac yosyajpa eyapø vøti vaꞌ it ø mitzcøtoya desde que Diosis jyomec
ⁿyosaṉ. 27 Jetcøtoya masnaꞌṉ vøjø
  nasacopac. 35 Porque nømnaꞌṉø

vaꞌcø mi ngot tumin coyojtøjpamø osu, y mi ndø tziꞌtam cuꞌtcuy;


tumin une, y entonces cuando nømnaꞌṉø yoꞌctøjtzu, y mi ndø
vituꞌcaꞌmtzi, mbøjcøchoṉbanaꞌṉ tziꞌtam nøꞌ; nømnaꞌṉø vijtu jiꞌn
ø ndumin ꞌyunejiꞌṉbøtiꞌam”. 28 Y
  comusimø lugar, y mi ndø nuꞌcschiꞌ
cyomiꞌis ñøjay eyapø coyospapø: jejcuy. 36 Ja itønaꞌṉ ø nducu, y mitz

“Ñøꞌijtupøꞌis tumø mil, yac mi ndø tziꞌtamu; caꞌenaꞌṉtzi y mi


jøcøjayø y tziꞌtam ñøꞌijtuꞌis majcay. ndø tuꞌndamu; somdøjunaꞌṉtzi
29 Porque ñøꞌijtuꞌsam vøti, jet
  presoꞌomo, y mi ndø oꞌnøndyamu”.
maṉba tziꞌaꞌṉøtyøji, y maṉba it 37 Entonces vøjtaꞌmbø pøꞌnis maṉba

más de la cuenta. Pero ñøꞌijtuꞌis nøjayaj øjtzi: “Pero øjtzø mi Ṉgomi,


usyi, jet maṉba yac jøcøjatyøj ¿jutznømø jetze vaꞌ mi ñømø? Øtz
usy ñøꞌijtupø; 30 y jiꞌn vyøjpø
  nunca ja mi istam nø mi ⁿꞌyosupø,
coyospapø patzpøꞌtøjø aꞌṉgomo y mi ndziꞌtam cuꞌtcuy; øtz nunca
piꞌtzøꞌajcuꞌyomo. Jin maṉba voꞌe, y ja mi istam nø mi ⁿyoꞌctøjtzupø; y
toyapit maṉba cyøꞌs tyøtz”. o mi ndziꞌtam nøꞌ. 38 Ni øtz nunca

ja mi istam nø mi ⁿvyijtupø jiꞌn mi


Mumu pøn comeꞌtztøjpa ṉgomusimø lugar y mi nuꞌcschiꞌtam
31 ”Cuando miꞌnbøjtzi mumu jejcuy. Ni ja mi ndziꞌtam tucu
Pøꞌnis chøṉ Tyøvø, maꞌṉbø møjaꞌṉ cuando ja itønaꞌṉ mi nducu porque
aṉguiꞌmi, maṉba miñaj øtzjiꞌṉ ja mi istaꞌmøjtzi. 39 Ni nunca ja

San Mateo 25​, ​26 58

mi istam ṉgyaꞌepø o syomdøjupø castigoꞌomo. Pero vøjpø pøn


presoꞌomo vaꞌcø mi oꞌnøndyamø”. maṉba maṉyaj tø quenbamø mumu
40 Entonces øjchøṉ møjaꞌṉ
  jamacøtoya.
aṉguiꞌmbapø maꞌṉbø ⁿnøjayaje:
“Viyuṉse mi ndzajmatyaꞌmbøjtzi; Quiꞌpscøpoꞌyaju vaꞌcø ñucyaj Jesús
cuando mi ndoyaꞌnøtyam aunque
jutipø ø ndøvø aunque ja itøꞌis
ꞌyaṉguiꞌmguy, es como øjtzi mi ndø
26 Entonces cuando yaj
jetsepø aṉmacuy, Jesusis
ñøjayaj ñøtuṉdøvø:
ndoyaꞌṉøtyamu”. 2 ―Mi mustambati que metza

41 ”Entonces øtz maꞌṉbø ⁿnøjayaj ø


  jamacøs maṉba søꞌṉajyaj pascua
aṉnaꞌyom ityajupø: “Mi ñchuꞌṉdam søṉ. Y jicsyeꞌc øjtzi mumu Pøꞌnis
øtzcøꞌmø, mi ndyocotyamupøte. chøṉ Tyøvø maṉba tziꞌocuyajtøji
Maṉba mi ṉgojtandøji nunca vaꞌcø yaj caꞌtøj maꞌmøtyøjupø
jiꞌn tuꞌyipø juctyøjcomo lo que cruzcøsi.
jutipø juctyøc Diosis vyøjøtzøjcu 3 Entonces tuꞌmbøꞌyaj pane

diablocøtoya y jeꞌis ꞌyaṉgelescøtoya. coviꞌnajø, y aṉguiꞌmgujiꞌṉ


42 Porque nømnaꞌṉø osu, y ja mi
  aṉmaꞌyoyajpapø, y Israel tzambøn.
ndø tziꞌtam cuꞌtcuy; nømnaꞌṉø Tuꞌmbøyaju más myøjaꞌṉombø
yoꞌctøjtzu, y ja mi ndø tziꞌtam nøꞌ. pane coviꞌnajøꞌis ꞌyaṉguiꞌmguy
43 Nømnaꞌṉø vit jiꞌn ø ṉgomusimø, y
  tøjcomo; más myøjaꞌṉombø
ja mi ndø tziꞌtam jejcuy; ja itønaꞌṉ pane coviꞌnajø ñøyipøꞌis Caifás.
ø nducu, y ja mi ndø tziꞌtam tucu; 4 Jeni quiꞌpscøpoyaju jujche vaꞌcø

caꞌenaꞌṉtzi y ja mi ndø tuꞌndamø; ñuꞌmnucyaj Jesús vaꞌcø yaj caꞌyajø.


somdøjunaꞌṉtzi presoꞌomo, ja 5 Pero nømyaju:

mi ndø oꞌnøtyamø”. 44 Entonces


  ―Mejor uy ndø nuctaꞌi søṉ
ꞌyaṉñaꞌyomdaꞌmbøꞌis maṉba jamaꞌomo utim cyoquipyaj vøti
ꞌyaṉdzoṉyaje: “Pero øjtzø mi Ṉgomi, pøꞌnis, uytim soꞌnatejyaje.
¿jutznøm jetse mi ñømba? Øtz
nuṉca ja mi istam nø mi ⁿꞌyosupø, Yomoꞌis cyøtijtøjay Jesús perfumejiꞌ
nunca ja mi istam nø mi ⁿvyijtupø 6 Entonces
cuando ijtunaꞌṉ
jiꞌn mi ṉgomusimø; ni ja mi istam Jesús Betania cumguꞌyomo, o
jana tucu nø mi ⁿvyijtuꞌc, ni ja covit Simoꞌnis tyøjcomo. Simón
mi istam ṉgyaꞌepø, ni ja mi istam yachputziꞌøyunaꞌṉ viꞌna. 7 Mientras

presoꞌomo; porque oꞌca jetse mi que jendi ijtu, cyømin Jesús tum
istamunaꞌṉ nø mi ndyoyaꞌisupø, mi yomoꞌis. Je yomoꞌis ñøꞌmin tum
ndoyaꞌṉøtyamunaꞌṉtzi”. 45 Entonces
  alabastro tzaꞌpø cojtocuy ijtupøꞌom
øtz maꞌṉbø ꞌyandzoṉyaje: suñi viquicpapø perfume vøti
“Viyuṉsye mi ndzajmatyaꞌmbøjtzi; coyojapø. Y mientras que Jesús
cuando ja mi ndoyaꞌṉøytamø poꞌcsunaꞌṉ mesacøꞌmø, yomoꞌis
aunque jutipø pøn aunque ja itøꞌis cyøtijtøjay cyopac perfumejiꞌṉ.
ꞌyaṉguiꞌmguy; jetse ndøvø ja mi 8 Pero cuando Jesusis ñøtuṉdøvøꞌis

ndø toyaꞌṉøtyaṉgueꞌta”. 46 Y jic


  isyaju ti chøjcay Jesús, quiꞌsycaꞌyaju,
pøn maṉba maṉyaj jiꞌn yajepø nømyaju:
59 San Mateo 26

―¿Ticøtoya titpøꞌtochøc perfume? nøjatyamø: “Ø Ṉgoviꞌnajøꞌis mi


9 Oꞌcanaꞌṉja titpøꞌø, muspanaꞌṉ ṉgyøꞌvejay ote mi ñøjambya: Ya
ndø maꞌajø vøti tumingøsi, y ndø mero ma nuꞌc ø ⁿhøra. Mi ndøcmø
tziꞌtambanaꞌṉ tumin pobre. maꞌṉba ⁿviꞌctam pascua søṉ gutcuy
10 Cuando Jesusis myusu ti nø
  ø nønduṉdøvøjiꞌṉ”.
chamyaju, ñøjayaju: 19 Como jujche chajmayajuse

―¿Ticøtoya mi ꞌyojnandyamba je Jesusis, jetse chøcyaj ñøtuṉdøvøꞌis.


yomo? Vøjpø ti chøjcu øtzcøtoya. Jen cyomequeꞌajyaj cuꞌtcuy pascua
11 Porque pobre mumu jama mitzjiꞌṉ
  søꞌṉgøtoya.
ityajpa, pero øtz jiꞌnø ma it mumu 20 Y cuando tzuꞌiꞌajnømu,

jama mitzjiꞌṉdaꞌm. 12 Porque


  jendinaꞌṉ poꞌcsyaj Jesús mesacøꞌmø
cuando cøtijtøjay øjtzi perfumejiꞌṉ, macvøstøjcay ñøtuṉdøvøjiꞌṉ.
jetse chøjcu vaꞌcø vyøjøtzøc ø 21 Mientras nømnaꞌṉ viꞌcaṉbacyaju,

ngoṉña vaꞌcø niptøjø. 13 Viyuṉse


  ñøjayaj Jesusis:
mi ndzajmatyaꞌmbøjtzi, aunque ―Viyuṉsye mi ndzajmatyaꞌmbøjtzi,
juti tzamgøpucstøjpa yøṉ vøjpø ote mijtzomdaꞌmdi it maꞌs ø tziꞌocuyaje.
aunque nasindumø, jetseti maṉba 22 Entonces mayaꞌcoꞌñaju y

tzambotyøjqueꞌt ti chøc yøṉ yomoꞌis ꞌyocvaꞌcyaj Jesús tumdum pøꞌnis:


vaꞌcø jyajmøtzøctøjø. ―Ø mi Ṉgomi, ¿jiꞌnat ndøvø nø
mi ndzamu que øtz maṉba mi
Judasis ñuꞌmaꞌaj Jesús ndziꞌocuꞌyaje?
14 Entonces tum macvøstøjcapyø 23 Y ꞌyaṉdzonyaj Jesusis ñøjayaju:

nøtuṉdøvø ñøyiꞌajupøꞌis Judas ―Tumø ñuṉbapøꞌis paṉ øtzjiꞌṉ


Iscariote maṉ ꞌyoꞌnøyaje pane tumbø pulatuꞌomo, jeꞌis maꞌṉba ø
coviꞌnajø. 15 Y ñøjayaju:
  tziꞌocuyaje. 24 Viyuṉsye como jujche

―Oꞌca mi ndziꞌocuyajpa Jesús, ¿y it jachøꞌyuse totocøsi, jetse maꞌṉbø


jujche mi ndø tziꞌpa? caꞌe øjtzi mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø.
Y vyøꞌmøyaju vaꞌcø cyoyojyaj Judas Pero lástima jic pøn maṉbapøꞌis
treinta platapø tumin oꞌca chiꞌocuyajpa ø tziꞌocuyaje porque maṉba is
Jesús. 16 Y desde jicseꞌc Judasis
  toya. Mastinaꞌṉ vøjø jic pøn oꞌca ja
jyajmeꞌtzu jujche vaꞌcø chiꞌocuyaj Jesús. pyøꞌnajønaꞌṉ.
25 Entonces tziꞌocuyajpapøꞌis

Masanbø ujcaṉbajcuy Judasis ñøjay Jesús:


17 Entonces je jama cuando tzoꞌtz ―Maestro, ¿jiꞌnat øjtzi maꞌṉbø mi
søꞌṉajcuy cuando cyøꞌsyajpa ja ndziꞌocuyaje?
pyoṉoṉapø pan, ñøtuṉdøvøꞌis Y Jesusis ꞌyaṉdzonu ñøjayu:
cyønuꞌcyaj Jesús y ꞌyocvaꞌcyaju ―Jøꞌø, mijtzete.
ñøjayaju: 26 Mientras que nømnaꞌṉ cyuꞌtyaju,

―¿Jut maṉba ndø comequeꞌajtamø Jesusis pyøc pan y ñøjay Dios


vaꞌcø ndø viꞌc pascua søṉ guꞌtcuy? yøscøtoya, y vyendziꞌyaj ñøtundøvø.
18 Y Jesusis ñøjayaju:
  Entonces ñøjmayaju:
―Maṉdyam cumguꞌyomo, jic ―Pøctamø, cuꞌjtamø; yøṉ øjchøṉ
pøꞌnis tyøjcom maṉdyamø, y sis.
San Mateo 26 60

27 Y luego pyøc tasa, y ñøjacyeꞌt


Dios yøscøtoya. Y entonces chiꞌyaj Getsemaniꞌomo Olivotøjcomo
ñøtundøvø ñøjayaju: ꞌyoꞌnøy Dios Jesusis
―Toꞌṉ veꞌndam mumu pøn parejo. 36 Y jicsyeꞌc nuꞌcyaj Jesús
28 Porque yøṉ vino øjchøṉ nøꞌmbin.
  ñøtuṉdøvøjiꞌṉ tum lugajromo
Ø nøꞌmbin señate que Diosis ñøyiꞌajupøꞌis Getsemaní, y ñøjayaj
chøc jomepø contrato. Ø nøꞌmbin Jesusis:
maṉba jøtpø vøti pøngøtoya vaꞌcø ―Poꞌcstam yøꞌqui mientras que
yaj cøtocojayajtøj cyoja. 29 Mi   maꞌṉbø øtz mas jojmo; maꞌṉbø
nøjandyamba mijtzi que jiꞌn majtøc oꞌnøy Dios.
ma ndøꞌṉe uva tøꞌmis ñøꞌ hasta 37 Y ñømaṉyaj Jesusis Pedro

jicsyeꞌctøc maꞌṉbø ndoꞌṉvøjøtzøqui y metzcuy Zebedeoꞌis ꞌyune;


jomepø mitzjiꞌndaꞌm ndø Janda maṉyaj más jojmo y jeni Jesús
Dios ꞌyaṉguiꞌmbamø. vøti tzocotochoꞌtzu mayaꞌcuꞌis. 38 Y

ñøjayaj Jesusis:
Cham Jesusis que Pedro ma ―Nø mayaꞌcoꞌnu ø ndzocoy como
nømi que jiꞌṉ ispøc Jesús maṉbase caꞌe. Yøꞌc tø joꞌctamø, jana
30 Entonces vañaj tum vane y coꞌøṉguy ijtam øtzcøtoya.
después tzuꞌṉyaju maṉyaj Olivo 39 Entonces Jesús maꞌṉaṉøcyeꞌt

cotzøjcøsi. 31 Y jeni Jesusis ñøjayaju:


  usyøc y japneyuꞌc nascøsi, ꞌyoꞌnøy
―Yøṉ mismo tzuꞌcøsi maṉba Dios nømu:
mi ndø pochacpøꞌtam mumu. ―Ø Janda; a ver si oꞌca muspa
Porque jetse it jachøꞌyupø totocøsi mi ndø yaj cotzoc ndøvø vaꞌcø jana
que Dios nømu: “Maꞌṉba ⁿyaj caꞌ is yøṉ toya, pero mitz mi sunbase
cyoquenbapøꞌis borrego, y borrego tzøcø, u mi ndzøc øtz sunbase.
maṉba poytocoyaje”. 32 Pero 
40 Y vituꞌu ityajumø ñøtundøvø, y

después cuando visaꞌpa øjtzi, øṉupø pyaꞌtyaju. Y ñøjay Pedro:


maṉba viꞌna mave Galilea nasomo, ―Ja mus mi ndø joꞌc ni
y mitz maṉba maṉdyam jøsiꞌjcam. tumø hora; ꞌyøṉ mijtzi. 41 Jana

33 Entonces Pedroꞌis ñøjay Jesús:


  coꞌøṉguy ijtamø y oꞌnøtyam Dios
―Aunque mi mbyochacpøꞌyajpa vaꞌcø jana mi ṉgyojapaꞌtamø.
eyataꞌmbøꞌis, øtz jiꞌnø mi mbochac Viyuṉsye mi ndzocoꞌyomo sunba
nunca. mi ndø joꞌctamø, pero mi sis
34 Pero ñøjay Jesusis:
  mochitaꞌmbøte.
―Viyuṉse nø mi ndzajmayu que 42 Y myenajcøsi vøcomaṉgueꞌtuti y

antes que vejpa ṉgaylu yøṉ tzuꞌcøsi, ꞌyoꞌnøy Dios, ñøjayu:


tuꞌcañac maṉba mi ñømi que jiꞌṉ mi ―Ø Janda; oꞌca jiꞌna mus mi ndø
ndø coꞌispøqui. yaj cotzoc ndøvø vaꞌcø jana is toya,
35 Y ñøjay Pedroꞌis:
  tzøc mi sunbase mijtzi.
―Aunque yaj caꞌyajpøjtzi; 43 Y vituqueꞌtu, y øṉupøti

jiꞌnø nømi nunca que jiꞌnø mi pyatyajqueꞌtu ñøtuṉdøvø porque


ngoꞌispøqui. cyøpøcyaj øviꞌis. 44 Y chacyaju,

Y jetse nømyaj mumu ñøtuṉdøvø. jiṉdi vøcomangueꞌt Jesús jojmo.


61 San Mateo 26

Y jetseti ꞌyoꞌnøcyeꞌt Dios tuꞌcay cotzoꞌṉøjtzi. 54 Pero oꞌca jetse,


naꞌcomo mismo otejiꞌṉ. 45 Jøsiꞌcam


  jiꞌnaꞌṉ tyuqui jachøꞌyuse, porque it
cyømiñajqueꞌt Jesusis ñøtuṉdøvø y jachøꞌyupø yøꞌcse vaꞌcø tyucø.
ñøjayaju: 55 Y misma hora nøjmay Jesusis

―Øṉdyamaꞌam y sapøctamø. Yøti vøti pøn minuꞌis ñucyaje:


nuꞌcuꞌam hora vaꞌcø tziꞌocuyajtøj ―¿Tiꞌajcuy mi mindamu espadajiꞌṉ
øjtzi mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø y cujiꞌṉ siendo øtz jiꞌndyet chøṉ
cojapaꞌtyajupø pøꞌnis cyøꞌomo. nuꞌmba pøn, vaꞌcø mi ndø nuctamø
46 Teꞌnchuꞌṉdamaꞌam vaꞌcø
  como ñucyajpase nuꞌmba pøn?
tø maṉdamø. Jicø nøm min Mumu jamatinaꞌṉ poꞌcsøjtzi
maṉbapøꞌis ø tziꞌocuyaje. masandøjcomo vaꞌcø aṉmaꞌyoya y
ja mi ndø nuctam jicsyeꞌcti. 56 Pero

Chiꞌocuyaj Jesús Judasis yøꞌcse nø tyujcu vaꞌcø viyuꞌṉaj lo


47 Y jetsetøc nø ñømuꞌc Jesús, que jyayajuse tzaꞌmaṉvajcoyajpapø
cuando nuꞌc Judas, Jesusis pøꞌnis.
ñøtuṉdøvøqueꞌt. Jesusis ñøtuṉdøvø Entonces mumu Jesusis
taꞌñaj doce Judasjiꞌṉ. Y Judasjiꞌṉ ñøtuṉdøvøꞌis pyochacpøꞌyaju.
miñajqueꞌt vøtipøn espadajiꞌṉ
y cujiꞌṉ, pane coviꞌnajøꞌis y Ñømaṉyaj Jesús aṉguiꞌmyajpapøꞌis
Israel tzambøꞌnis cyøvejyaju. vyiꞌnaṉdøjqui
48 Chiꞌocuyajupøꞌis oyunaꞌṉ

57 Entonces ñucyajuꞌis ñømaṉyaj
chajmayaje jutznøm ma musyaj Jesús más coviꞌnajøpø pane Caifasis
jutipø ma ñucyaje, nømu: tyøjcomo. Jenaꞌṉ ityaj tuꞌmyajupø
―Jutipø øtz suꞌcpøjtzi, jetømete, aṉmaꞌyoyajpapø aṉguiꞌmgujiꞌṉ
jet nuctamø. y Israel pøꞌnis chambøndaꞌm.
49 Y cuando nuꞌc Judas, entonces

58 Y Pedroꞌis maṉ pyaꞌte, pero yaꞌi

viyuṉ maṉ Jesuscøꞌmø, y ñøjayu: pactzøꞌyu. Oyuti nuꞌc hasta pane


―¿Syaꞌsatija, Maestro? coviꞌnajøꞌis tyøjcomo y jen tøjcøyu
Y syuꞌcu. 50 Y Jesusis ñøjayu:
  y poꞌcs coyosyajpapøjiꞌṉ. Maṉ aꞌm a
―Tøvøy, ¿ticøtoya mi minu? ver jujche ma tuc Jesús.
Jicsyeꞌc cyønuꞌcyaj Jesús y 59 Y pane coviꞌnajøꞌstaꞌm

ñucyaju vaꞌcø ñømaṉyajø. y tzambøꞌnistaꞌm y mumu


51 Y misma hora tumø Jesusis
  aṉguiꞌmyajpapøꞌis myeꞌtzayajpanaꞌṉ
ñøtuṉdøvøꞌis tyusput ꞌyespada y jujche muspa cyøsujtzøyajø Jesús.
pane coviꞌnajøꞌis ñuꞌcscuꞌis tyatzøc Sunbanaꞌṉ cyojacøtzøjcøyajø vaꞌcø
tyøcspøꞌjayu. 52 Y Jesusis ñøjmay
  yaj caꞌyajø. 60 Aunque nuꞌcyaj vøti

chejtzupøꞌis: cyøsujtzøyajpapøꞌis, pero ni jujche


―Majtzøyø mi espada ñacaꞌomo; ja pyaꞌtayaj cyoja. Al fin nuꞌcyaj
porque mumu quipyajpapø metzcuy cyøsujtzøyajupøꞌis. 61 Y  

espadajiꞌṉ, mismo espadajiꞌṉ ma yaj nømyaju.


caꞌtøjqueꞌt ñeꞌcø. 53 Mi mustambati
  ―Yøṉ jetse nømu: “øtz muspa
que øtz muspanaꞌṉ ⁿvaꞌṉgø ø ⁿjuꞌmbø yøṉ masandøc y tuꞌca
Jandacøsi vøti mil angeles vaꞌcø jamacøsi muspa ndzøcvøjøtzøcø”.
San Mateo 26​, ​27 62

62 Entonces teꞌnchuꞌṉu más ―Mitz también Galileaꞌombø


myøjaꞌṉombø pane y ñøjay Jesús: Jesusjiꞌṉ nømnaꞌṉ mi ⁿvyijtu.
―¿Tiꞌajcuy jiꞌn mi ꞌyaṉdzoꞌṉoye? 70 Pero Pedroꞌis ja vyaꞌṉjam

¿Jujche mi aṉdzoꞌṉopya que jujche oꞌca jetjiꞌn nø vyijtu; sone pøꞌnis


mi ṉgyøtzaꞌmøyaju? vyiꞌnaṉdøjqui nømu:
63 Pero Jesús ni jujche ja ꞌyoteputø.
  ―Jiꞌṉ ø musi ti nø mi ndzamu.
Entonces myøjaꞌṉombø paneꞌis 71 Y Pedro maṉ aṉdyuṉgøꞌmø y

ñøjmayu: jeni eyapø coyomoꞌis isu y ñøjayaj


―Yøti mi aṉguiꞌmbøjtzi quenbapø jiṉdi teꞌñaj vene:
Diosis ñøyicøsi vaꞌcø mi ndø ―Yøṉ pøn también vit Jesusjiꞌṉ, jic
tzajmayø oꞌca viyuṉsye mijtzete Nazarejtombø pønjiꞌṉ.
Cristo Diosis cyøꞌvejupø. 72 Entonces Pedroꞌis jetseti

64 Jesusis ꞌyaṉdzoṉu:
  menaꞌcom chambøjcay Diosis ñøyi
―Øjchøṉø jic mi ndzamuse. Y vaꞌcøti ñømø:
también mi ndzajmatyaꞌmbøjtzi que ―Jiꞌnø ngoꞌispøc je pøn.
jøsicam maṉba mi ndø istam øjtzi 73 Y usyaṉ horacøsi jen ityajupøꞌis

mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø poꞌcsupø tyoꞌmøyaj Pedro y ñøjayaju:


pømiꞌøyupø Diosjiꞌṉ parejo vaꞌcø ―Viyuṉsye mitz jicjiꞌṉbøte, porque
aṉguiꞌmdamø, y maṉba mi ndø mismo jetseti mi ondequeꞌt.
istaṉgueꞌt tzajpacujqui oꞌnacøs nø 74 Entonces Pedro yach onu y

minupø. chambøjcacyeꞌt Diosis ñøyi, nømu:


65 Entonces myøjaꞌṉombø paneꞌis
  ―Jiꞌnø ngoꞌispøc je pøn.
chitz tyucu corajepit y nømu: Jicsyeꞌc vej ṉgaylu.
―Yøṉ pøꞌnis cyøꞌoꞌnøy Dios 75 Y jyajmutzøjcu Pedroꞌis oyuse

porque Diose cyomoꞌpya vyin. chajmay Jesusis; que Jesusis oy


¿Ticøtoya maṉba ndø meꞌtztam ñøjaye: “Antes que vejpa ṉgaylu,
mas cyøtzaꞌmøyajpapøꞌis? Mi neꞌc maṉba mi ñømi tuꞌcay nac que jiꞌn
mi mandamu jujche cyøꞌoꞌnøy Dios. mi ndø ispøc ndøvø”. Entonces put
66 ¿Ti mi ndzamdamba?
  Pedro aꞌṉgomo y voꞌtzocopajcu.
Y ꞌyaṉdzoṉyaju:
―Vøj vaꞌcø yaj caꞌtøjø porque it Ñømaṉyaj Jesús Pilatoꞌis
cyoja. vyiꞌnaṉdøjqui

27
67 Entonces vyiꞌnøc
  Y søꞌṉbøꞌnømuꞌcam,
tzujøyaju y chaṉyaju. Eyapøꞌis mumu pane coviꞌnajøꞌis
vyiꞌnøctzaꞌṉøyaju. 68 Y ñøjayaju:
  y Israel pøꞌnomdaꞌmbø tzambøꞌnis
―Oꞌca mijtzete Cristo, tø tzajmay quiꞌpscøpoꞌyaju jujche vaꞌcø yaj
iꞌis mi nchaṉu. caꞌyaj Jesús. 2 Y myoꞌcsyaju jetse

ñømaṉyaju vaꞌcø chiꞌocuyaj Poncio


Pedro nømu que jiꞌn cyoꞌispøc Jesús Pilatocøsi porque jic gobernadojrete.
69 Mientras jetse tujcu, Pedro
poꞌcsunaꞌṉ aꞌṉgomo solajromo, y Caꞌ Judas
cyønuꞌc Pedro tum coyomoꞌis y 3 Ycuando myan Judasis,
ñøjayu: chiꞌocuyajupøꞌis, que maṉba
63 San Mateo 27

yaj caꞌyaj Jesús, quiꞌpsvituꞌu, ja ꞌyaṉdzova, ni ti ja chamø.


cyømaṉyaj pane coviꞌnajø y 13 Entonces Pilatoꞌis ñøjayu:
tzambøndaꞌm vaꞌcø maṉ chacvituꞌi ―¿Mi muspatija oꞌca mi
treinta platapø tumin. 4 Ñøjayaju:   ṉgyøtzaꞌmøyajpa mumu ticøsi?
―Cojapaꞌtøjtzi porque ndziꞌocuyaj 14 Pero Jesús ni jujche

øjtzi ja cyojapaꞌtøpø pøn vaꞌcø cyaꞌø. ja ꞌyaṉdzoꞌṉoya. Jetcøtoya


Pero jeꞌis ñøjayaj Judas: ñømayaꞌcomøꞌnu gobernadojris
―Ni ti cuenta jiꞌn mbaꞌjtam øjtzi ti ticøtoya ja ꞌyaṉdzova.
mi ndzøjcu. Mitzcøspøti.
5 Y Judasis pyatzcajpøꞌu tzajcu

Cyøꞌaṉguiꞌmøyaju Jesús
tumin jen masandøjcomo, tzuꞌṉ jeni, vaꞌcø yaj caꞌyajø
maṉ jyøꞌmgaꞌ vyin. 15 Pero tumdum pascua
6 Y piꞌṉaṉdøꞌpyaj tumin pane
  søꞌṉomo syombøꞌpanaꞌṉ tum
coviꞌnajøꞌis, y nømyaju: preso governadojris lo que jutipø
―It ley vaꞌcø jana ndø tumøcot syuñajpanaꞌṉ vøti pøꞌnis vaꞌcø
yøṉ tumin masandøc tuminjiꞌṉ syombøꞌtøjø. 16 Jicsyeꞌc ijtunaꞌṉ tum

porque pøꞌnise ñøꞌpin goyoja. pøn presoꞌomo ñøyipøꞌis Barrabás;


7 Por eso quiꞌpscøpoyaju vaꞌcø
  aunque iꞌis cyomusu iyete. 17 Y 

jyujyayaj nas ñøyiꞌajupøꞌis tzica cuando jendinaꞌṉ ityaj tumøꞌomo,


tzøcpapøꞌis ñas; jiṉ vaꞌcø ñipyaj ꞌyocvaꞌcyaj Pilatoꞌis:
emøc tzuꞌṉbapø viti. 8 Jetcøtoya  ―¿Jutipø sunba mijtzi vaꞌ ø
cyojtayaj ñøyi jeni Nøꞌpin Nas, y sombøꞌø, Barrabás, o Jesús
jetse ñøyi hasta yøti. 9 Y jetse tujcu
  ñøjayajpapø Cristo?
lo que chamuse tzaꞌmaṉvajcopyapø 18 Porque Pilatoꞌis chiꞌ cuenta

Jeremiasis cuando nømu: “Y que chiꞌocuyajuꞌis quiꞌsayaj Jesús


pyøcyaj treinta platapø tumin, porque más syuñaj Jesús sone
porque vyøꞌmøyaj Israel pøꞌnis pøꞌnis.
vaꞌcø cyoyojyajø jeꞌncheꞌṉomo 19 Y mientras Pilato jendinaꞌṉ

vaꞌcø cyaꞌ je pøn. 10 Y je tuminjiꞌṉ


  poꞌcs aṉguiꞌmguꞌyomo, cyøꞌvejay
jyujyayaj tzica tzøcpapøꞌis ñas, ote ñe yomoꞌis, ñøjayu: “U mi
porque jetse tzajmaꞌyøjtzi ndø ndzøjcay ni ti jic pøn ja itøꞌis cyøja,
Comiꞌis”. porque tzuꞌyi vøti toyaꞌisøjtzi
napasyiꞌomo porque jic pøn
Jesús Pilatoꞌis vyiꞌnaṉdøjqui nambasyiꞌøꞌyøjtzi”.
11 Entonces Jesús teꞌnunaꞌṉ 20 Pero pane coviꞌnajøꞌis y

gobernadojris vyiꞌnaṉdøjqui. Y jeꞌis tzambøꞌnis ñøjayaj vøti pøn


ꞌyaṉgøvaꞌcu: vaꞌcø vyaꞌcyajø vaꞌcø syombøꞌtøj
―¿Mijtzømate Israel pøꞌnis Barrabás y vaꞌcø yaj caꞌtøj Jesús. Y
aṉguiꞌmbataꞌm? al fin vyøꞌmøyaj vøti pøꞌnis jetse
Y Jesusis ꞌyaṉdzoṉu: vaꞌcø vyaꞌcyajø. 21 Y entonces

―Øjchøṉø nømdi mi ndzamuse. gobernadojris ñøjayaj vøti pøn:


12 Y cuando pane coviꞌnajøꞌis y
  ―Yøṉ metzcuy pøṉø, ¿jutipø
tzambøꞌnis cyøtzaꞌmøyaju, Jesusis sundamba mijtzi vaꞌcø sombøꞌø?
San Mateo 27 64

Y nømyaju: ―¡Viva Israel pøꞌnis ꞌyaṉguiꞌmba!


―Sombøꞌ Barrabás. 30 Y cyøtzujøyajpanaꞌṉ, y

22 Y Pilatoꞌis ñøjayaju:
  pyøjcayaj cyøꞌombø cuy y jetjiꞌṉ
―¿Y yøṉ Jesús, ñøjayajpapø Cristo, jyoꞌtznacsnacsvøyajpanaꞌṉ
ti nøndzøcpa yøṉø? cyopajcøsi. 31 Jetse quiꞌtzcuꞌajyaj

Y ꞌyaṉdzoṉyaj mumu ñøjayaju: Jesús. Y después yac tzacyaj tzapas


―¡Yac maꞌmøtyøj cruzcøsi! tucu y yac mesqueꞌt ñeꞌ. Entonces
23 Y gobernadojris ñøjayaju:
  ñømaṉyaju vaꞌcø myaꞌmøyaj
―¿Pero tiyø coja chøjcu? cruzcøsi.
Pero pøndaꞌm más vejaṉgøtyaju,
nømyaju: Myaꞌmøyaj cruzcøsi Jesús
―¡Yac maꞌmøtyøj cruzcøsi! 32 Cuando nømnaꞌṉ myaṉyaj
24 Entonces chiꞌ cuenta Pilatoꞌis
  cumguꞌacapoyaꞌomo, pyaꞌtyaj
que jiꞌn mus yajayaj vøti pøꞌnis Cirene gumguꞌyombø pøn ñøyipøꞌis
quiꞌpsocuy, sino que más manba Simón. Jet pyena tzøcyaju vaꞌcø
soꞌnatejyaje. Por eso vyaꞌc nøꞌ vaꞌcø ñømajṉay Jesusis cruz.
ñømijnatyøjø, y cøꞌcheꞌu vøti pøꞌnis 33 Y nuꞌcyaj ñøjayajpamø Gólgota,

vyiꞌnaṉdøjqui como seña que ja it que sunba ñømø: Cyoꞌcøpacmø.


cyoja, y nømu: 34 Jeni chiꞌyaj Jesús vinagre

―Ja it ø ṉgoja oꞌca mi yaj mojtupø tzuchnivijiꞌṉ vaꞌcø tyoꞌṉa.


caꞌtamba yøṉ vøjpø pøn. Jen Y tyoꞌṉisuꞌcti, ja syun tyoꞌṉa.
aꞌmdam mi neꞌṉgø ti mi 35 Entonces soldadoꞌis myaꞌmøyaj

ndzøctamba. Jesús cruzcøsi, y después cyøsijayaj


25 ꞌYandzoṉyaj vøti pøn y
  tyucu vaꞌcø vyeꞌñayaj ñeꞌcomdaꞌm.
nømyaju: Jetse viyuṉaju tzaꞌmaṉvajcopyapøꞌis
―¡Øtz yaj castigatzøctøjø ø chamuse, nømu: “Vyeꞌnbøꞌjayaj ø
unejiꞌṉducu oꞌca jet yaj caꞌpa! nducu ñeꞌcomdaꞌm, cyøsijayaj ø
26 Entonces Pilatoꞌis syombøꞌu
  nducu”. 36 Entonces jen aṉbocsyaju,

Barrabás y yac nacstochøctøj Jesús. vaꞌcø cyoqueñajø. 37 Y myaꞌmøyaj


Y chiꞌocuyaju vaꞌcø myaꞌmøyaj tabla cruzcøsi Jesusis cyopajcomo,


cruzcøsi. tablacøsi it jachøꞌyupø ti cyoja.
27 Entonces gobernadojris
  Yøꞌcse nømu: “Yøṉete Jesús, Israel
syoldadoꞌis ñømaṉyaj Jesús pøꞌnis myøjaꞌṉ Aṉguiꞌmbataꞌm”.
aṉguiꞌmguy tøjcomo. Jen 38 Entonces myaꞌmøyajqueꞌt

vyejtuꞌmyaj mumu soldado y eyataꞌmbø cruzcøsi metcuy


cyotyaj cujcomo Jesús. 28 Ñeꞌ
  nuꞌmbapø; tum Jesusis chøꞌnaꞌṉomo,
tyucu yac tzacyaju, tzapas tucu y tum ꞌyaṉñaꞌyomo. 39 Y  

yac mesyaju. 29 Pyeꞌtyaj apit


  cøtyajpapøꞌis ꞌyoꞌnindzeꞌmyaju,
corona y yac mesyaj cyopajcomo y cyopacti myiꞌcuꞌjayaju. 40 Nømyaju:

chøꞌnaṉbø cyøꞌomo cyojtayaj cuy. ―Oꞌca muspa mi ⁿjuꞌmbø


Entonces cutquecyaju vyiꞌnaṉdøjqui, masandøc y tuꞌcay jamacøsi muspa
cyøsijcøyaju vaꞌcø quiꞌtzcuꞌajyajø. mi ndzøcvøjøtzøcø, y mi ⁿvin jiꞌn
Ñøjayajpanaꞌṉ: mus mi ⁿyaj cotzoca. Oꞌca mijtzete
65 San Mateo 27

Diosis mi ꞌYune, entonces møꞌn jicsyeꞌc masandøjcombø tucu voꞌte


cruzcøsi. cucpoꞌtujcu; møji poꞌtzuꞌṉ, hasta
41 Jetseti ꞌyonguitzcuꞌayajqueꞌtu
  nascøsi poꞌnuꞌcu. Y mics nas
pane coviꞌnajøꞌis y aṉguiꞌmgujiꞌn hasta veñaj tzaꞌ. 52 Y aṉvacyaj

aṉmaꞌyoyajpapøꞌis y fariseoꞌistaꞌm y tzatøc nijpoñømumø y visayaj vøti


tzambøꞌnistaꞌm. Nømyajpanaꞌṉ: vaꞌṉjajmoyajpapø pøꞌnis cyoṉna
42 ―Eyapø yaj cotzocyaju, y vyin
  oyupøm caꞌyaje. 53 Y después que

jiꞌn mus yaj cotzoca. Oꞌca jicø Jesús visaꞌu, putyaj chatøjcomo
ndø Aṉguiꞌmbataꞌm tø øtz Israel y tøjcøyaj masanbø Jerusalén
pøndaꞌm chøṉø, ¿tiꞌajcuy jiꞌṉ myøꞌn gumguꞌyomo, y vøti pøꞌnis isyaju je
cruzcøsi yøti? Oꞌca møꞌnbanaꞌṉ caꞌyajupø lo que oyu visaꞌyaje.
cruzcøsi, ndø vaꞌṉjamdambanaꞌṉ. 54 Pero cuando caꞌ Jesús,

43 Nømu que Diosis ꞌyayudatzøcpa,


  capitaꞌnis y jetjiꞌṉnaꞌṉ nø
pero oꞌca de veras syunbapøte cyoqueñajuꞌis, cuando aṉjamyaj
Diosis, ¿ticøtoya jiꞌn mini vaꞌcø yaj nasamicscø y isyaj tiyø tujcu,
cotzoca? Porque nømu: “Øtz Diosis entonces caꞌyajpanaꞌṉ naꞌtzeꞌis,
chø ꞌYune”. nømyaju:
44 Jetseti ꞌyonguiꞌtzcuyajyaj Jesús
  ―Viyuṉse yøn pøn Diosise ꞌyune.
nuꞌmyajpapøꞌis jetjiꞌṉ ityajupø 55 Y jendinaꞌṉ ityaj sone yomo

maꞌmøyajtøj cruzcøsi. yaꞌitinaꞌṉ cyøqueꞌnøyajupøꞌis.


Yøꞌṉis oyunaꞌṉ pyaꞌtyaj Jesús
Caꞌu Jesús desde que tzuꞌṉu Galilea nasomo
45 Entonces paṉguc jamaseꞌṉomo y o cyotzoṉyaj Jesús. 56 Y jeꞌtom

piꞌtzøꞌajnømu mumu nasindumø ityajunaꞌṉ María Magdalena,


y hasta las tres de la tarde min y Jacoboꞌis y Joséꞌis myama
søꞌṉbøꞌnøṉgueꞌte. 46 Y como a las tres
  ñøyipøꞌsqueꞌt María, y jendinaꞌṉ
de la tarde pømi vej Jesús, nømu: itqueꞌt Zebedeoꞌis ꞌyuneꞌis
―Elí, Elí, ¿lama sabactani? ―ndø myamataꞌm.
ondeꞌomo vaꞌcø tø nømø, tø nømba:
Øjtzø mi Dios, øjtzø mi Dios, Niptøj Jesús
¿ticøtoya mi ndø patzpøꞌutzajcu? 57 Y después min tzaꞌiꞌcam
47 Y veneꞌaṉbøꞌnis jiṉø teꞌñajupøꞌis
  tum ricupø pøṉ, Arimatea
myañaju ti cham Jesusis y nømyaju: cumguꞌyombønaꞌṉete;
―Yøꞌṉis nø vyejay Elías. ñøyipøꞌis José; y mismo Jesusis
48 Jicsyeꞌc pochuꞌṉ tumbøn maṉ
  ñøtuṉdøvøqueꞌt. 58 Jeꞌis cyønuꞌc

myeꞌtz tzoja, ñuṉu vinagreꞌomo Pilato y vyaꞌcay Jesusis cyoṉna.


y cyot capeꞌomo y tyajøjayu Entonces Pilatoꞌis chiꞌ aṉguiꞌmguy
capejiꞌṉ Jesusis ꞌyaṉnacaꞌomo vaꞌcø vaꞌcø vyaꞌctziꞌayaj cyoṉña.
cyømuꞌcø. 49 Pero eyapø nømyaju:

59 Y Joseꞌis maṉ pyøc je cyoṉna

―Tzacø; ma ndø aꞌmdaꞌi oꞌca minba y myojnayu popo sabanaꞌomo.


Elías vaꞌcø yaj cotzoc jej pøn. 60 Y cyot ñe jomepø chatøjcomo;

50 Pero Jesús pømi vejvøjøtzøjcu


  tzaꞌcotzøc yac ocnojtøju, cuando
y yac maṉ ꞌyespiritu, caꞌu. 51 Y
  caꞌpa vaꞌcø jen niptøjø. Pero jen
San Mateo 27​, ​28 66

o cyojtatyøj Jesusis cyoṉna. Y porque møꞌn ndø Comiꞌis ꞌyaṉgeles


entonces pitiꞌaṉgaꞌm je chatøc tzajpom tzuꞌṉupø, y tzatøjcombø
møjapø tzaꞌjiꞌṉ y maṉyaju. 61 Y   tzaꞌ piticajpøꞌjayu aṉgelesis y jet
jenaꞌṉ poꞌcsyaj María Magdalena y cøpoꞌcsøyu. 3 Rayuꞌis ñeꞌmase, jetse

eyapø María; jen ꞌyaṉbocsyaj tzatøc pømi søꞌṉ aṉgeles; y tzojasenaꞌṉ


metzcupø yomoꞌis. popo tyucu. 4 Y søtøtyaju nø

cyoqueñajupøꞌis ñaꞌtzeꞌis, y como


Soldadoꞌis cyoquejnayaj caꞌyajuse tzøꞌyaju.
Jesusis chatøc 5 Y aṉgelesis ñøjayaj yomo:

62 Entonces jyoꞌpit cøjtuꞌcam ―Uy ñaꞌtztame; porque muspøjtzi


jama cyomequeꞌajyajuꞌc sapøjcuy que nø mi meꞌtztam Jesús, yaj
jamacøtoya, tuꞌmyaj pane coviꞌnajø caꞌtøjupø cruzcøsi. 6 Pero ja itam

y fariseo vaꞌcø maṉ ꞌyoꞌnøyaj Pilato. yøꞌqui, visaꞌuꞌam como chamuse.


63 Y ñøjayaju:
  Mindamø mi aꞌmdamø jut cojtøju
―Señor, jamdaꞌmbøjtzi jujche ndø Comi. 7 Maṉdam yøti yøti

chamuse je aṉgømaꞌcopya Jesusis ma tzajmatyam ñøtuṉdøvø que


cuando quenbaꞌctøc, nømu: “Tuꞌcay visaꞌuꞌam caꞌupø. Y jeꞌis maṉba mi
jamacøsi maꞌṉbø visaꞌe”. 64 Por eso
  vyiꞌnajandyame Galilea nasomo, jiṉ
jetcøtoya tziꞌ aṉguiꞌmguy vaꞌcø maṉba mi mbaꞌjtame. Jetse nø mi
cyoquendøj tzatøc niptøjumø hasta ndzajmatyamu.
que taꞌnba tuꞌcay jama, jana maṉ 8 Entonces popya tzuꞌṉyaj

ñuꞌmnøputyaj tzuꞌcøsi ñøtuṉdøvøꞌis. tzatøcmø naꞌtznepya pero


Y jøsiꞌcam maṉba nømyaje: casøcomøꞌñaju. Poyuc maṉyaju
“Visaꞌuꞌam caꞌupø”. Oꞌca jetse vaꞌcø maṉ chajmayaj ñøtuṉdøvø.
aṉgømaꞌcøꞌoyajpanaꞌṉ, más peor 9 Mientras nømnaꞌṉ myaṉyaju

jetsenaꞌṉ tø tucpa que viꞌnase. vaꞌcø chajmayaj ñøtuṉdøvø, joviti


65 Y pilatoꞌis ñøjayaju:
  choṉyaj ñec Jesusis; y ñøjayaju:
―Jen ityaj soldado vaꞌcø mi ―¿ⁿVyøjtaꞌmdija?
nømaṉdamø vaꞌcø cyoqueñajø. Y yomoꞌis cyujnejayaju,
Jetse aseguratzøctamø mi jyotzpøjcayaj cyoso. 10 Y Jesusis  

muspaꞌcsyeꞌṉomo. ñøjayaju:
66 Entonces maṉyaju y
  ―Uy ñaꞌtztame. Ma tzajmayaj ø
ꞌyaṉgaꞌmyaj møꞌchøqui tzatøc. ndøvø vaꞌ myaṉyaj Galilea nasomo.
Syelloꞌøyaj tzaꞌ aṉgaꞌmupøjiꞌṉ y jen Jeṉ maꞌṉbø isyaje.
chacyaj maṉbaꞌis cyoqueñaje.
Lo que chamyaj soldadoꞌis
Visa Jesús 11 Pero
mientras nømnaꞌṉ

28 Entonces cøjtuꞌcam
saꞌpøjcuy jama, cuando
maṉbaꞌcam søꞌṉbønømi semana
myaṉyaj yomo, maṉyajqueꞌt
Jerusalén gumguꞌyomo metzcuy
tuꞌcay maꞌs cyoqueñaj tzatøc, maṉ
tzoꞌtzcuy jama, maṉ ꞌyaꞌmyaj chajmayaj pane coviꞌnajø mumu ti
tzatøc María Magdalenaꞌis y tyujcuse. 12 Entonces tuꞌmyaj pane

eyapø Maríajiꞌṉ. 2 Y joviti mics nas


  coviꞌnajø tzambønjiꞌṉdaꞌm y jen
67 San Mateo 28

quiꞌpscøpoyaju jujche vøj chøcyajø. Porque chajmayaju Jesusis que jiṉ


Y chiꞌyaj soldado vøti tumin vaꞌcø maṉba na ñøjoꞌcyajtøji. 17 Y cuando

syuchajø. 13 Y ñøjayaju:
  isyaj Jesús; cyujnejayaju; pero
―Yøꞌcse nømdamø: “Mindamu jeꞌis venetaꞌmbø metzaṉdzocoꞌyajyaju.
ñøtuṉdøvø tzuꞌcøsi y nuꞌmnømaṉyaj Vyaꞌṉjamyajtoꞌpa, jana
cyoṉña, øṉdamuꞌcseꞌṉomdiꞌtzi”. vyaꞌṉjamyajtoꞌa. 18 Entonces Jesusis

14 Jetse nømdamø, y oꞌca de repente


  cyønuꞌcyaju y ñøjmayaju:
myuspa gobernadojris, maꞌṉbø ―Mumu aṉguiꞌmguy tziꞌtøj
ndzambasenchaqueque vaꞌca jana øjtzi tzajpomo y aunque jutpø
mi ṉgyastigatzøctamø. cumguꞌyomo. 19 Jetcøtoya maṉdamø,

15 Y jetse soldadoꞌis pyøjcøchoṉyaj


  tzajmatyam aunque jutzpø pøn
tumin; y como chajmayuse, aunque jutpø cumguꞌyomo
jetse chøcyaju. Nømyaju que vaꞌcø ꞌyaṉmayaj øjtzøcøꞌmø. Yac
ñøtundøvøꞌis ñuꞌmnømaṉyaj nøꞌyøtyamø ndø Jandaꞌis ñøyicøsi,
cyoṉña. Y jetsepø tzame tzamdøjpa y øjchøṉ ꞌYune, ø nøyiṉgøsi:
Israel pøꞌnomo hasta como yøtise. y Masanbø Espiritu Santoꞌis
ñøyiꞌcøsi. 20 Y tzajmatyamø vaꞌcø

Jesusis chiꞌyaj aṉguiꞌmguy cyoꞌaṉjamyajø mumu øtz mi


ñøtuṉdøvø aṉguiꞌmdambase. Y mustamø que
16 Y entonces como chajmayajuse øtz itpa mitzjiꞌṉdam mumu jama
Jesusis, jetse ñøtuṉdøvø maṉyaj hasta que yajnømba. Øtz jiꞌnø mi
Galilea nasomo tum cotzøjcøsi. ndzac nunca. Amén.
San Marcos
Vøjpø Ote San Marcosis Jyayuse

cøtocojayaj cyoja Diosis.


Juan Bautistaꞌis chaꞌmaṉvac 5 Tzuꞌṉyaju mumu Judea

Diosis ꞌyote nasomdaꞌmbø y Jerusalén

1 Maꞌṉbø ndzam vøjpø


ote. Maꞌṉbø ndzam jujche
yoschoꞌtzuse Jesucristo. Jetete
gumguꞌyomdaꞌmbø, nuꞌcyaju
ijtumø Juan. Cuando chamyaj
cyoja, Juaꞌnis ñøꞌyøyaj Jordán
Diosis ꞌYune. 2 Ijtu jachøꞌyupø
  nøꞌomo.
tzaꞌmaṉvajcopyapø Isaiasis 6 Juaꞌnis myes tyucu camello

libruꞌomo; jen chamba que Diosis copøn bøcpø y chec vatcuy nacapø;
ñøjay ꞌYune: cyøꞌspanaꞌṉ aju, y cyuꞌtpanaꞌṉ
Otz ṉgøꞌvejpøjtzi nuꞌcscuy tzinu. 7 Juaꞌnis chajmayaj pøndaꞌm

ñøminbapøꞌis ote antes que ñøjmayaju:


mi minba mijtzi. ―Jøsiꞌcam maṉba min eyapø pøn
Como si fuera mi nduṉ nø más pømiꞌøyupø que jiꞌn øjtzi. Jiꞌn
vyøjøtzøjcuse, jeꞌis maṉba musi utzquecø vaꞌcø mbucspøjay
chajmayaj pøn vaꞌcø syapatoꞌis chay; porque vaꞌcø chøc
ityaj jajmecøs vaꞌcø mi jetsepø nuꞌcsocuy jicø møjaꞌṉombø
mbyøjcøchoṉyajø. pøṉgøtoya, syunba más vøjpø
3 Nø vyejnøm tzaꞌmomo ni i ja pøn que jiꞌn øjtzi. 8 Øtz nø mi

ityømø, nømba: nøꞌyøndyam nøꞌjiꞌṉ, pero maṉbapø


“Como ndø vøjø tzøjcatyambase mini, jeꞌis maṉba mi ñøꞌyøndyam
tuṉ cuando maṉba min Masanbø Espiritu Santojiꞌṉ.
møjaꞌṉ aṉquiꞌmbapø, jetseti
vøjø tzøctaṉgueꞌt mi ndzocoy Nøꞌyøy Jesús
porque maṉba min ndø Comi”. 9 Jicjamaꞌomo Jesús tzuꞌṉu

4 Como jaychøꞌyuse, jetse Nazaret cumguꞌyomo. Nazaret
min Juan. Jiṉ nøꞌyøꞌyoyu cumguy Galilea nasis cyoꞌaṉjajmba.
ni i ja ityømø. Chajmayaju Jesús nuꞌc ijtumø Juan. Juaꞌnis
pøn vaꞌcø ñøꞌyøꞌyajø, y vaꞌcø ñøꞌyøy Jesús ijtumø nøꞌ ñøyipøꞌis
quiꞌpsvituꞌyajø, vaꞌcø yaj Jordán. 10 Cuando nømnaꞌṉ pyut

68
69 San Marcos 1

Jesús nøꞌcøꞌmø; is tzap aṉvajcupø. Y ñøyipøꞌis Juan. Barcoꞌomnaꞌṉ


is Espiritu Santo nø myøꞌnupø como ityaju nømnaꞌṉ pyaꞌjnaꞌcyaju
tum palomase quenbapø y jetcøs ꞌyataraya. 20 Jicsyeꞌcti Jesusis

nuꞌcu. 11 Y myan ote tzajpombø nø


  vyejayaj Jacobo y Juan. Jacoboꞌis
ñømupø: y Juaꞌnis chacyaju jyata Zebedéo,
―Mijtzi øjtze mi ⁿUne sunbapø y maṉ pyaꞌtyaj Jesús. Barcoꞌomo
chøṉø; mitzcøtoya casøpyøjtzi. tzøꞌyaj jyata coyosyajpapøjiꞌṉ.

Satanasis o ꞌyaṉgømaꞌcøꞌis Jesús Pøn ñøcꞌijtøyupø yatzipø espirituꞌis


12 Jøsiꞌcam Espiritu Santoꞌis 21 Y nuꞌcyaj Capernaum
ñømaṉ Jesús jyaꞌitnømømø. 13 Y   gumguꞌyomo y pronto sapøjcuy
jiṉ it cuarenta jama, y Satanasis jamaꞌomo tøjcøy Jesús
oy ꞌyaṉgømacøꞌis Jesús. Y Jesús cyonocsyajpamø y aṉmaꞌyochoꞌtzu.
oy it tzaꞌma copønjiꞌṉ y aṉjelesis 22 Tuꞌmyajupø pøꞌnis ñømayaꞌjayaju

cyotzonyaj Jesús. ꞌyaṉmaꞌyocuy porque


aṉmaꞌyopyanaꞌṉ como que ñøꞌijtuse
Yoschoꞌtz Jesús aṉguiꞌmguy, y jiꞌndyet como ñeꞌc
14 Jøsiꞌcam cojtøj Juan presoꞌomo, aṉmaꞌyoyajpase. 23 Cyonocsyajpamø

y entonces minu Jesús Galilea ijtunaꞌṉ tum pøn ñøꞌijtupø yatzipø


nasomo. Jesusis maṉ chajmayaj espirituꞌis. Je pøn veju y ñøjayu
vøjpø ote, maṉ chajmayaje jujche Jesús:
aṉguiꞌmbase Dios. 15 Nøm Jesús:

24 ―Tø tzactam ndøvø. ¿Tiyø

―Nuꞌcuꞌam hora. Ya mero cuenta mi ndø paꞌjtamba? Mijtzete


maṉba istøji aṉguiꞌmbase Dios. Jesús Nazaret cumgupyøn. ¿Min
Quiꞌpsvituꞌtamø y vaꞌṉjamdamø mi ndø yajtame? Øtz mi ispøcpøjtzi
vøjpø ote. que mijtzete Diosis Masanbø mi
Mbyøn.
Jesusis vyejayaj macsycuy 25 Y Jesusis ꞌyojnay yatziꞌajcuy y

pøn nø cyoque nucyajupø ñøjayu:


16 Jesús nømnaꞌṉ vyit Galilea ―¡Vøṉbøꞌø; tzac je pøn!
laguna acapoya cuando isyaju 26 Yatziꞌajcuꞌis yac pitivit pøn

Simón tyøvø Andresjiꞌṉ. Nømnaꞌṉ y vej pømi, y put pøꞌnomo. 27 Y


cyoque nucyaju, porque jeteme mumu pøn mayaꞌyaju y por eso


yoscuy. 17 Jesusis ñøjayaju:
  ña ñøꞌaṉgøvaꞌcyajtøju ñeꞌcomdaꞌm
―Ma tø paꞌjtamø. Yøti jiꞌn ma mi nømyaju:
nuctam coque, sino pøn maṉba mi ―¿Tiyøṉ yøṉø? ¿Tiyø
yac mindam øtzcømø. Porque øtz aṉmaꞌyocuy jomepø? ¡Yøꞌṉis it
jetse maṉba mi ⁿyac yostame. ꞌyanguiꞌmguy vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌmyaj
18 Y pronto chacyaj ꞌyataraya y
  yatziꞌajcuy, y cyømaꞌnøjayajpa
maṉ pyaꞌtyaj Jesús. ꞌyaṉguiꞌmocuy!
19 Usyaꞌṉomdøc vijtuꞌøc Jesús,

28 Y pronto mumu ijnømuse

pyaꞌtyajqueꞌt metzcuy Zebedeoꞌis Galilea nasomo tzamdøju lo que ti


ꞌyune, tum ñøyipøꞌis Jacobo, tum chøjcu Jesusis.
San Marcos 1​, ​2 70

ndzaꞌmaṉvajqueꞌta jinø, porque


Jesusis yac tzojcay Pedroꞌis jetcøtoya tzuꞌṉøjtzi.
myoꞌot mama 39 Jesús vijtu cumguñamaye

29 Jicsyeꞌcputyaju jut Galilea nasomo y tzaꞌmaṉvajcoyu


cyonocsyajpamø, y tøjcøyaj Jesús tuꞌmnømbamø. Y yac tzuꞌṉyaj
Simón y Andresis tyøjcomdaꞌm; pøꞌnomdaꞌm yatzitaꞌmbø espiritu.
y Jacobo y Juan tøjcøyajqueꞌtu.
30 Pero Simoꞌnis myoꞌot mama

Jesusis yac tzoc yach putziꞌøyupø
øṉunaꞌṉ, nømnaꞌṉ ñutzøꞌøyu. 40 Jesús tyoꞌmøy
Jicsyeꞌcti chajmayaju Jesús que yachputziꞌøyupøꞌis, cutcøneꞌc
caꞌepøte. 31 Y Jesusis cyømaṉ
  Jesusis cyosocøꞌmø y ñøjayu:
tome, ñujcay cyøꞌ, y yac teꞌnchuꞌṉu. ―Mitz it mi musocuy vaꞌcø mi ndø
Jicsyeꞌcti chac nutzøꞌis, y caꞌepønaꞌṉ yac tzoca, oꞌca sunba mi ndø yac
tzuꞌṉu maṉ chøctzoꞌtz yoscuy. tzoca.
41 Y Jesusis tyoyaꞌṉøyu y piꞌquisay

Jesúsis yac tzoc sone caꞌetaꞌmbø cyøꞌjiꞌṉ y ñøjayu:


32 Tzaꞌiꞌcam cuando tøꞌpuꞌjcam ―Øtz suꞌnbøjtzi vaꞌcø mi ñchoca.
jama, nuꞌcaṉdøpneyaju mumu Yøti mi ⁿyac tzocpøjtzi.
caꞌetaꞌmbø, y mumu nøc 42 Cuando jetse ñøjayu, jicsyeꞌcti

ijtøyajupø yatziꞌajcuꞌis. 33 Y mumu


  chac caꞌcuꞌis. 43 Entonces Jesusis

cumguꞌyomdaꞌmbø tuꞌmyaju ꞌyoꞌnøyutzajcu, sone coꞌma


aṉdyuṉgøꞌmø. 34 Y Jesusis yac
  chajmayu y ñøjayu:
tzocyaju sone coꞌma ñøꞌityajupøꞌis 44 ―Ni i u mi ndzajmayu, pero

caꞌcuy; y sone pøꞌnomo lo que mavø panecøꞌmø y isindziꞌ mi ⁿvin


yatzipø espirituꞌis yac toyaꞌisyajupø, que mi ñchojcuꞌam, y tziꞌ pane
Jesusis yac putyaj yatziꞌajcuy. tziꞌocuy como jujche aṉguiꞌmuse
Yatziꞌajcuy ni ti ja yac tzamyaj Moisés vaꞌcø mi ndziꞌø cuando mi
Jesusis, porque yatziꞌajcuꞌis nchojcuꞌam. Jetse maṉba myusyaje
ispøcyaju Jesús que jiquete Diosis que mitz ñchojcuꞌam.
cyøꞌvejupø vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌmø. 45 Pero pøꞌnis maṉ

chamdzoꞌtzayaje aunque iyø


Jesusis chamgøpoꞌ ꞌyote jujche oy tzoque. Jetcøtoya
Galilea nasomo Jesús ja musam tyøjcøy ni jutipø
35 Jyoꞌpitnamdzuꞌ piꞌtzøtøcnaꞌṉ saꞌ cumguꞌyomo porque jiꞌnaꞌṉ
Jesús y tzuꞌṉu y maṉu jyaꞌijnømømø, syuni vaꞌcø istøjø, pero oy vit ja
maṉ ꞌyoꞌnøy Dios. 36 Entonces
  ijnømømø. Minbanaꞌṉ ꞌyaꞌmyaj
Simón tzuꞌṉyaj ñøtuṉdøvøjiꞌṉ maṉ Jesús aunque jujtaꞌmbøꞌis.
myeꞌchaj Jesús jut maṉu. 37 Cuando

pyaꞌtyaju, ñøjayaju: Jesusis yac tzoc yacsyupø pøn


―Mumu pøꞌnis nø mi myeꞌchaju.
38 Y Jesusis ñøjayaju:

―Tø maṉdyaꞌi eyapø


2 Cøjtuꞌjcam metza tuꞌcay
jama, Jesús tøjcøcyeꞌtu
Capernaum gumguꞌyomo, y
tometaꞌmbø cumguꞌyomo. Mati tzamdøju que jen it tøjcomo.
71 San Marcos 2

2 Jicsyeꞌcti tuꞌmyaju sone pøn hasta maṉu; aunque iꞌis isu. Cuando
que tas tøc y ja mus tøjcøyaj más, isyaj jic tzojcu, mayaꞌtzoꞌchaju y
y aṉdyuṉgøꞌmø umneyajqueꞌtu. vyøcotzøcyaju Dios. Nømyaju:
Y Jesusis chaꞌmaṉvac vøjpø ote. ―Nunca ja ndø istam yøcse
3 Y ñømiñaju pøn jiꞌn musipø
  chøcpapøꞌis.
vitø porque caꞌepønaꞌṉete.
Macsyaṉbønbøꞌis cyapnønuꞌcyaju. Jesusis vyejay Leví
4 Pero como vøtinaꞌṉ ityaj pøn,

13 Jøsiꞌcam maṉqueꞌt Jesús
ja mus ñønuꞌcyajø mero ijtumø majraṉvini y mumu pøn miñaj
Jesús. Entonces ꞌyaṉvacyaju jetcøꞌmø. Y Jesusis ꞌyaṉmayaju.
møji tøjcøcopac ijtumø Jesús. 14 Entonces Jesús nømnaꞌṉ cyøjtu y

ꞌYaṉvacyajuꞌcam, jyøꞌmøꞌñaju caꞌepø is pøn ñøyipøꞌis Leví, Alfeoꞌis ꞌyune.


ꞌyøṉgujiꞌṉ. 5 Cuando Jesusis is jujche
  Jenaꞌṉ poꞌcsu cobratzøjcoñømbamø.
nø vyaꞌṉjamyaju, ñøjayu caꞌepø: Y Jesusis ñøjayu:
―Øjchø mi une, mi nchøꞌpya ―Mi tø nøtuꞌṉajø.
cøvajcupø mi ṉgojajiꞌṉ. Leví teꞌnchuꞌṉu, maṉ pyaꞌte.
6 Ijtyajunaꞌṉ jiṉø aṉmaꞌyoyajpapø

15 Tujcu que Jesús poꞌcsunaꞌṉ

aṉguiꞌmgujiꞌṉ y jeꞌis ñuꞌmguiꞌpsyaj Leviꞌis tyøjcomo y nømnaꞌṉ vyiꞌcu.


chocoꞌyomo: 7 “¿Ticøtoya jacsqueꞌt je
  Ityajqueꞌtuti vøti cobratzøjcoyajpapø
pøn jetse nø ñømu? ¿Tiꞌajcuy chamba y eyapø cojapøndaꞌm poꞌcsyajupø
pøꞌnis vyin como Dios siendo jiꞌndyet tumøꞌomo mesacøꞌmø Jesusjiꞌṉ y
jicø? Ni iꞌs jiꞌn mus yaj cøtocojay coja ñøtuṉdøvøjiꞌṉ. Porque sone ityaj
sino que único Diosis myuspa”. 8 Pero
  cojapøndaꞌm maṉbaꞌis pyaꞌtyaj
Jesusis ñeꞌc nømdi myusu lo que ti Jesús. 16 Y aṉmasyajyajpapøꞌis

nø quiꞌpsyajupø, y ñøjayaju: aṉguiꞌmguy y fariseo ꞌyaṉmaꞌyocuy


―¿Tiꞌajcuy jetse mi ñøꞌityajupøꞌis isyaju que Jesús
nuꞌmguiꞌpstamba mi nø vyiꞌc cobratzøjcoyajpapøjiꞌṉ y
ndzocoꞌyomdaꞌm? 9 ¿A ver ti más
  cojapønjiꞌṉdaꞌm. Entonces jeꞌtis
omba nømø; o vaꞌcø ndø nøjay ñøjayaju Jesusis ñøtuṉdøvø:
caꞌepø: “Mi nchøꞌpya cøvajcupø ―¿Jutzpøṉ yøṉø que mi
mi ṉgojajiꞌṉ”, o vaꞌcø ndø nøjayø: Maestrotaꞌm cuꞌtuꞌmyajpa y
“Teꞌnchuꞌṉø, pøc mi øṉguy, y uctuꞌmyajpa cobratzøjcoyajpapøjiꞌṉ
caꞌṉbøꞌø”? 10 Pero maṉba mi yac
  y eyataꞌmbø cojapønjiꞌṉ?
istam que øtz mumu Pøꞌnis chøṉ 17 Cuando Jesusis myanu ti nø

Tyøvø, que øtz it ø aṉguiꞌmguy chamyajupø, ñøjayaju:


vaꞌcø ⁿyaj cøtocojay aunque jutipøꞌis ―Saꞌsataꞌmbøꞌis jiꞌn syuñaj doctor,
cyoja nascøsi. sino que caꞌetaꞌmbøꞌis syuñajpa.
Entonces Jesusis ñøjayu caꞌepø: Jetsetiqueꞌt ni ja miꞌnøjtzi vaꞌcø
11 ―Øtz mi nøjaꞌmbyøjtzi:
  ⁿvejayajø ja ityajøpøꞌis cyoja, sino
Teꞌnchuꞌṉø, pøc mi øṉguy y maṉ mi que miꞌnøjtzi vaꞌcø ⁿvejayajø
ndøcmø. cojapøndzøquitaꞌm. (Jujche
12 Jicsyeꞌcti teꞌnchuꞌṉu,
  doctojris yac tzuꞌṉapya cyaꞌcuy,
piṉgøtøjcøy ꞌyøṉguy y tzuꞌṉu, jetse øtz yac tzuꞌṉapya cyoja).
San Marcos 2​, ​3 72

(Jetsetiqueꞌt pecapøjiꞌṉ jiꞌn mus ndø


Oꞌca vøj jana tø cuꞌt ndø mot jomepø aṉmaꞌyocuy.)
vaꞌnjajmocucyøtoya
18 Juaꞌnis ñøtuṉdøvø y Aṉmayajpapøꞌis tyucyaj
fariseoꞌis ñeꞌtaꞌm ijtum trigo sapøjcuy jamaꞌomo
jyama que jiꞌn cyuꞌtyajemø 23 Tum sapøjcuy jamaꞌomo
vyaꞌṉjajmocucyøtoyataꞌm. Y miñaju nømnaꞌṉ cyøtyaj trigo camaꞌomo.
pøn vaꞌcø ꞌyaṉgøvaꞌcyaj Jesús Mientras nømnaꞌṉ tyuꞌṉajyajuꞌøc,
ñøjayaju: ñøtuṉdøvøꞌis quitpøjcayaj trigoꞌis
―¿Tiꞌajcuy Juaꞌnis ꞌyaṉmayajpapø tyøm. 24 Fariseoꞌis ñøjmayaj Jesús:

y fariseoꞌis ꞌyaṉmayajpapø ijtum ―Aꞌmø, ¿tiꞌajcuy nø yosyaj mi


jyama que jiꞌn cyuꞌtyajemø, y nønduṉdøvø? Porque it aṉguiꞌmguy
mi neꞌndaꞌm ja ityajø jetsepø jana ndø tzøc jetse sapøjcuy
costumbre? jamaꞌomo.
19 Y Jesusis ñøjmayaju:

25 Y Jesusis ñøjayaju:

―Seguro que vejayajtøjupø ―¿Será que nuncatøc ja mi


coꞌtøjcajcuꞌyomo jiꞌn ma ityaj jeni nduꞌndamø jujche chøjcuse
jana cuꞌtipø mientras pøn mapø Davijdis? 26 Cuando ijtunaꞌṉ pane

coꞌtøjcaje ñeꞌcjiꞌṉ ijtu. 20 Pero


  coviꞌnajø nøyipøꞌis Abiatar, tøjcøy
maṉba nuꞌc jyama cuando pøn David Diosis tyøjcomo cuando ja
mapø coꞌtøjcaje maṉba yac ityønaꞌṉ cyuꞌtcuy y nømnaꞌṉ ꞌyosyaj
tzuꞌṉatyøji, y jicsyeꞌc jiꞌn ma cuꞌtyaj ñeꞌcø y ñøtuṉdøvøtaꞌm. Ijtunaꞌṉ
vejyajtøjupø. Maṉba tzøꞌyaj triste. pan cyømasaꞌnøyupø y chajcupø
Jetsetiqueꞌt mientras øtz ijtøjtzi masandøjcomo. Davijtis cyøꞌs je pan
ø nønduṉdøvøjiꞌṉ, jiꞌn mus ityajø y chiꞌyajqueꞌtuti ñeꞌcjiꞌṉ ityajupø.
jana cuꞌtipø; pero cuando øtz yac Pero namas paneꞌsnaꞌṉ muspa cyøꞌs
tzuꞌṉdøjpøjtzi, jicsyeꞌc maṉba ityaj jetsepø pan.
jana cuꞌti. 27 Y Jesusis ñøjayajqueꞌtu:

21 Jetsetiqueꞌt chamqueꞌt que


  ―Diosis cyot sapøjcuy jama vaꞌcø
jiꞌn mus ndø paꞌjnaꞌc pecapø más vøj ityaj pøn. Ja cyot pøn
tucu jomepø tucucøtzijtzaṉjiꞌṉ. namas vaꞌcø it iꞌis cyoꞌaṉjamba
Porque cuando iꞌtzpa jomepø jama. 28 Øtz Pøꞌnistaꞌm chøṉ Tyøvø

tucu, tzitzqueꞌtpati y más yajpa. aṉguiꞌmbøjtzi ti vaꞌcø ndø tzøcø


22 También jiꞌn mus ndø cojtay
  sapøjcuy jamaꞌomo.
merotøc nø pyujtupø uvaꞌis ñøꞌ
pecapø nacapø cojtocuꞌyomo. Tzojcu tøjtzupøꞌis cyøꞌ
Oꞌca jetse ndø tzøcpa, cuando
fermentatzøcpa uvaꞌis ñøꞌ, yac taspa
y tzitzpa naca, y parejo tocopya
3 Entonces Jesús tøjcøcyeꞌt
conocscuy tøjcomo. Jenaꞌṉ it
pøn tøjtzupøꞌis cyøꞌ. 2 ꞌYenemigoꞌis

uvaꞌis ñøꞌ cojtocujiꞌṉ. Sino jomepø cyøꞌisøyajpanaꞌṉ Jesús a ver oꞌca


nacapø cojtocuꞌyomo ndø cojtapya yac tzocpanaꞌṉ sapøjcuy jamaꞌomo.
nømdøc pyujtupø uvaꞌis ñøꞌ. Oꞌca ispa yac tzojcu, maṉbanaꞌṉ
73 San Marcos 3

cyøtzaꞌmøyaje. 3 Y Jesusis ñøjayu


  ityajupø. 10 Porque Jesusis yac tzoc

tøjtzupøꞌis cyøꞌ: sone pøn y mumu caꞌetaꞌmbøꞌis


―Teꞌnchuꞌnø y teꞌn yøꞌc cujcomo. myejcaꞌmgaꞌmvøyajpanaꞌṉ tyøvø
4 Y Jesusis ꞌyaṉgøvaꞌcyaju
  vaꞌcø nuꞌcyajø tome Jesuscøꞌmø
ꞌyenemigo ñøjayaju: vaꞌcø mus piꞌquisyajø Jesús
―¿Ti vøj ndø tzøc sapøjcuy caꞌepøꞌis, a ver oꞌca tzocyajpa.
jamaꞌomo? ¿O vøja vaꞌcø ndø tzøc 11 Cuando yatzipø espirituꞌis isyaj

vøjpø tiyø, o vøja vaꞌcø ndø tzøc jiꞌn Jesús, cujneyaju Jesuscøꞌmø y
vyøjpø tiyø? ¿O vøja vaꞌcø ndø yaj vejyaju, ñøjmayaju:
cotzoca ndø tøvø, o vøja vaꞌcø ndø ―¡Mijtzømete Diosis ꞌYune!
yaj caꞌø? 12 Y Jesusis ꞌyøjnayaju

Pero ꞌyenemigo vøṉgøpiti tzøꞌyaju. ꞌyaṉguiꞌmyaj yatzipø espiritu


5 Jesusis ꞌyaꞌmyaj corajepit, mayaꞌu
  vaꞌcø jana chamyajø que Diosise
porque jiꞌnaꞌṉ sun cyønøctøyøyajø. ꞌYune.
Entonces Jesusis ñøjayu caꞌepø:
―Yøꞌcteꞌn mi ṉgøꞌ. Jesusis cyøpiṉyaj doce apostoles
Y yøꞌctondeꞌn cyøꞌ, tzojcupø 13 Jicsyeꞌc Jesús quiꞌm
tzøꞌyu como eyapø cyøꞌse. 6 Jicsyeꞌc
  lomacøsi y vyejayaju lo que
fariseotaꞌm putyaju y tuꞌmyaju ñeꞌc sunu cyøpiṉyajø, y
Herodesis tyuꞌmbac tøvøjiꞌndaꞌm. nuꞌcyaju jetcøꞌmø. 14 Y Jesusis

Quiꞌpscøpoyaju a ver jujche muspa cyøpiṉyaj macvøstøjcay pøn


yaj caꞌyaj Jesús. vaꞌcø ityajø ñeꞌcjiꞌṉ. Y jictaꞌm
maṉba cyøꞌvejyaje vaꞌcø maṉ
Sone pøn majranvini chaꞌmaṉvajcoyajø. 15 Jesusis

7  Y
Jesús tzuꞌnyaj ñøtuṉdøvøjiꞌṉ chiꞌyaj jic pøn aṉguiꞌmguy
maṉyaj majraṉvini, y maṉ pyaꞌtyaj vaꞌcø yac tzocyaj caꞌetaꞌmbø
vøti pøꞌnis Galilea nasomdaꞌmbøꞌis y vaꞌcø mus yac tzacyajø pøn
y Judea nasomdaꞌmbøꞌis. 8 Cuando
  yatzipø espiritu. 16 Yøṉdaꞌmete

myañaju ti chøc Jesusis, miñaju macvøstøjcay Jesusis


vøti pøn tzuꞌṉyajupø Jerusalén cyøpinyajupø: tum ñøyipøꞌis
cumguꞌyomo y Idumea nasomo Simón, y Jesusis yac nøyiꞌajqueꞌt
y Jordán nøꞌaṉvini, y ityajupø Pedro. 17 Cyøpiṉyajqueꞌt metzcuy

tome Tiro cumguꞌyomo y Sidón Zebedeoꞌis ꞌyune: tum ñøyipøꞌis


cumguꞌyomo. Maṉ cyøꞌisøyaj Juan y tum Jacobo. Jacobo y Juan
Jesús sone pøꞌnis. 9 Y Jesusis
  Jesusis yac nøyiꞌajqueꞌt Boanerges,
ñøjayaj ñøtuṉdøvø vaꞌcø ityaj listo lo que ndø nøjandyambapøte
cheꞌpø barco. Oꞌca tyongaꞌmyajpa ndø ondeꞌomo: rayo aꞌṉøcuy.
Jesús vøti pøꞌnis, muspanaꞌṉ 18 Jesusis cyøpiṉyajqueꞌtu

tøjcøy Jesús barcoꞌomo y pøn Andrés, y Felipe, y Bartolomé,


vaꞌcø chøꞌyaj nøꞌanvini; jetse y Mateo, y Tomás, Alfeoꞌis
vaꞌcø jyana tyongaꞌmyajø Jesús. ꞌyune Jacobo, Tadeo, y Simón
Y Jesús muspa pyoꞌcs barcoꞌomo cananistaꞌis ñøtuṉdøvøtaꞌm; 19 y  

y aṉmayaj sone pøn nascøs cyøpiṉqueꞌtu Judas Iscariote. Yøṉ


San Marcos 3​, ​4 74

Judas chiꞌocuꞌyajupøꞌis Jesús jujchepø pøꞌnis cyoja y mumu


ꞌyenemigoꞌis cyøꞌom. cyøꞌoꞌnøpyapøꞌis Dios. 29 Pero

cyøꞌoꞌnøpapøꞌis Masanbø Espiritu


Cyøtzaꞌmøyaj Jesús que Santo nunca jiꞌn maṉ cyøtocoy
yatziꞌajcuꞌis pyømi ñuꞌcsayu cyojapit, sino que cyojate mumu
Jøsiꞌcam Jesús tøjcøyaj jamacøtoya.
tøjcomo ñøtuṉdøvøjiꞌṉ. 20 Y  
30 Jetse ñøjayaju Jesusis porque

cyøtuꞌmyajqueꞌtuti vøti pøꞌnis. Jesús ꞌyenemigo nømyaju que yatziꞌajcuꞌis


y ñøtuṉdøvø jiꞌnaꞌṉ mus vyiꞌcyajø ñuꞌcscotzonu Jesús.
porque sone pøn itcoꞌnu aṉcø.
21 Jesusis tyøvøꞌis myañaju jujche nø

Jesusis myama y myuqui miñaju
tyujcuse y minyaju vaꞌcø ñømaṉyaj 31 Entonces nuꞌcyaju Jesusis
Jesús emøc. Nømyajpanaꞌṉ que myama y myuqui. Pero tzøꞌyaju
jyoviꞌajunaꞌṉ. aꞌṉgomo, y cyøvejayaju ote vaꞌcø
22 Y aṉmaꞌyoyajpapø
  minø. 32 Y ꞌyaṉbocsyajunaꞌṉ Jesús

aṉguiꞌmgujiꞌṉ tzuꞌṉyajupø Jerusalén sone pøꞌnis, y ñøjayaju:


gumguꞌyomo nømyaju que ―Mi mama y mi muṉgui aꞌṉgomo
coviꞌnajøpø yatziꞌajcuy ñøyipøꞌis ityaju y nø mi myeꞌchaju.
Beelzebú, jeꞌis nø cyotzoṉu Jesús. 33 Pero Jesusis ꞌyaṉdzoṉu, ñøjayaju:

Satanás nøjmayajqueꞌpatinaꞌṉ ―Maṉba mi ndzajmatyame


Beelzebú. Nømyaju que Jesusis itaꞌmete ø mama y itaꞌmete ø
ñuꞌcsayu Beelzebuꞌis pyømi vaꞌcø muṉgui.
yac tzuꞌṉyaj eyataꞌmbø yatziꞌajcuy. 34 Entonces Jesusis ꞌyaꞌmyaj

23 Jesusis vyejayaju y chamu


  sone pøn pyoꞌcscøvituꞌyajupøꞌis y
historia vaꞌcø chaꞌmaṉvacø; nømgueꞌtu:
ñøjayaju: ―Lo que poꞌcsyajupø yøꞌqui,
―¿Jutznøm maṉba ñøput jejtaꞌmete ø mama y ø muṉgui.
Satanasis mismo ñeꞌc vyin? 24 Oꞌca  
35 Porque Diosis syunbase

tumbø cumgupyøn quipyajpa chøcyajpapøꞌis, jejtaꞌmete ø


neꞌcomo, tocopya itcuy. 25 Y oꞌca   muṉguitaꞌm y ø mamandaꞌm.
tumbø tøjcomdaꞌmbø quipyajpa
ñeꞌcomo, tococyeꞌtpati itcutyaꞌm. Jesusis chamu jujche
26 Y oca Satanásis ñøquipyajpanaꞌṉ pøꞌnis vyic tømbuj

4

ñuꞌcscuy, jiꞌnaꞌṉ mus itꞌiꞌna, Entonces aṉmaꞌyochoꞌtzqueꞌtu


yajpanaꞌṉ ꞌyaṉguiꞌmguy. Jesús mar acapoya. Y sone
27 ”Oꞌca ijtu pømiꞌøyupø pøn
  pøꞌnis cyøtuꞌmyaju Jesús. Porque
tøjcomo, ni iꞌis jiꞌn mus pyøjcay lo sone pøn ityaju aṉcø, tøjcøy Jesús
que ñøꞌijtu tyøjcomo. Solamente barcoꞌomo jana myeꞌjcaꞌmyajø, y jen
vaꞌcø vyat pømiꞌøyupø pøn, poꞌcs barcoꞌomo. Majromo it barco
entonces muspa yac jøcøjay lo que tome ispa nas y sone pøn nascøsi
ijtu tyøjcomo. ityaj mar acapoya. 2 Y Jesusis cham

28 Viyuṉsye mi nøjmandyaꞌmbøjtzi,
  historiajiꞌṉ vøti coꞌma aṉguiꞌmocuy
Diosis yaj cøtocojayajpa aunque ñøjayaju:
75 San Marcos 4

3 ―Mandam yøṉø. Ijtunaꞌṉ tum ―¿Oꞌca jiꞌṉ mi ṉgønøctøyøtyam


pøn maṉuꞌis vyic tømbuj nas yøṉ aṉmaꞌyocuy, jujche maṉba
tajcøpucsiꞌomo. 4 Y cuando nømnaꞌṉ
  mi ṉgyønøctøyøtyam mumu
vyijcu, tum nivoya quec tuꞌṉomo, y eyataꞌmbø aṉmaꞌyocuy? 14 Jujche

miñaju paloma y jyuꞌcyaju. 5 Tum   pøꞌnis pyuṉba tømbu, jetseti


nivoya quec tzaꞌcøsi tzejati ijtupøcøsi chamboyajqueꞌtpa Diosis ꞌyote.
nas, y pronto nayu porque nas jiꞌnaꞌṉ 15 Como vene tømbu quejcu tuꞌṉomo

tiṉdiṉ. 6 Y cuando put jama, poṉgaꞌu,


  y jyuꞌc palomaꞌis, jetse vene pøꞌnis
porque ja tyøjcøy vyatzi jojmo. 7 Y tum   myañajpa Diosis ꞌyote, y jøꞌnøti
nivoya quec apijtomo, y apijti tzocyaju miṉba Satanás y yac jajmbøꞌyajpa
y ja yac tzoc nipi, y ja oy tøꞌmaje. 8 Pero   myanajupø tiyø vaꞌcø jana chøꞌy
tum nivoya quec vøjpø nasomo y nayu chocoꞌyomo. 16 Y como vene tømbu

y tzojcu y tøꞌmaju vøjø. Veneꞌcsyeꞌṉomo quec ijtumø tzeja nas tzaꞌcøsi, jetse
tum kilo nijpu chiꞌ treinta kilo; vene pøꞌnis myañajpa ote y yøti
veneꞌcsyeꞌṉomo tum kilo nijpu chiꞌ pyøjcøchoṉyajpa casøpya. 17 Y  

sesenta kilo. Y veneꞌcsyeꞌṉomo tum como tømbu ja vyatzipøcø, y ja


kilo nijpu chiꞌ mosis kilo. tyon nutzcø, jetsetiqueꞌt ote jiꞌn
9 Entonces Jesusis ñøjayaju:
  nuꞌqui jojmo pøꞌnis chocoꞌyomo.
―Mi nøꞌijtamuꞌis mi ṉgoji vaꞌcø mi Entonces usyomo vyaṉjajmba,
manø, cømaꞌnøyø. pero jøsiꞌcam ispa toya, y
eyataꞌmbøꞌis yacsutzacyajpa Diosis
Ticøtoya cham historia Jesusis ꞌyotecøtoya, entonces prontoti
10 Jøsiꞌcamcuando Jesús sunba jyajmbøꞌtyoꞌqueꞌta. 18 Y 

tzøꞌy tyumgøꞌy y tzøꞌyaj jeni como vene tømbu quec apijtomo,


macvøstøjcay ñøtuṉdøvø y jetsetiqueꞌt vene pøꞌnis myañajpa
eyataꞌmbø pøn, ꞌyaṉgøvaꞌcyaj Jesús ote. 19 Pero mayaꞌjayajpa jujche ma

vaꞌcø chaꞌmaṉvac jujchepø ti nø tucnøm nascøsi, y riquesaꞌajcuꞌis


chamu. 11 Y Jesusis ñøjayaju:
  ꞌyaṉgømaꞌcøyajpa, y suñajpa
―Mitztaꞌm Diosis mi yac mustamba auṉque tiyø. Y como tømbuꞌis
lo que ja myusyajøpø viꞌna jujche ꞌyune ja vyøꞌajø porque yaj caꞌu
aṉguiꞌmbase ñeꞌcø. Eyataꞌmbø lo cømøꞌṉis, y ja tyøꞌmøyø; jetse
que jiꞌn vyaꞌṉjamyajepøꞌis Dios, pues pøꞌnis vøti ti quiꞌpspa, y jyambøꞌpa
ndzajmapyøjtzi nascøsipø tiyø vaꞌcø Diosis ꞌyote, y jiꞌn chøc ni ti
chaꞌmaṉvac Diosis ꞌyaṉguiꞌmguy. vøjø. 20 Pero como eyapø tømbu

12 Jetse ndzajmapyøjtzi vaꞌcø isyajø,


  quec vøjpø nasomo y tøꞌmaju,
pero vaꞌcø tzøꞌyaj como que ja isyaj ni jetse ityajpa cyømaꞌnøyajpapøꞌis
tiyø; vaꞌcø cyømaꞌnøyajø sin que vaꞌcø ote y pyøjcøchoṉyajpapøꞌis y
jana cyønøctøyøyajø; ni vaꞌcø jana yaj chøcyajpapøꞌis vøjpø tiyø. Como
cøtocojayajtøj cyoja. veneꞌṉomo tum kilo nijpu chiꞌ
treinta kilo, y veneꞌṉomo tum kilo
Jesusis chaꞌmaṉvac nijpu chiꞌ sesenta; y veneꞌṉomo tum
tømbu aṉmaꞌyocyuy kilo chiꞌ mosis; jetse venetaꞌmbøꞌis
13 Y Jesusis ñøjmayaju: chøcyajpa usytaꞌm vøjpø tiyø, y
San Marcos 4 76

eyataꞌmbøꞌis mas chøcyajpa vøjpø 30 Y Jesús nømu:


tiyø. ―Vaꞌcø ndø aꞌmø jujche tucpase
nascøsi, jetse ndø tziꞌpa cuenta
Jesusis chaꞌmanvac tiyete noꞌasepø jujche Diosis ꞌyaṉguiꞌmguy.
21 Y ñøjmayajqueꞌt Jesusis: Jetse maꞌṉbø mi ndzajmatyame.
―Jiꞌndø nømindam noꞌa vaꞌcø 31 Como mostaza tømbu ndø nijpa,

ndø cømucsøy tzicajiꞌṉ, ni vaꞌcø jetsetiqueꞌt Diosis ꞌyaṉguiꞌmguy.


ndø cot øṉgucyøtøjcøꞌmø; sino Mostaza tømbu masti nama que jiꞌn
noꞌa maṉba ndø nømindame vaꞌcø aunque jutipø tømbu ndø nijpapø
ndø cot tablacøsi, vaꞌcø syøꞌṉ suñi. nascøsi. 32 Pero cuando ndø nijpa,

22 Jetsetiqueꞌt ja it ni ti anmaꞌyocuy
  yeꞌṉba y mas møjaꞌajpa que aunque
nuꞌm dzamdøjupø que jiꞌn maṉbapø jutipø taꞌnø, y itpa møjapø ꞌyaṉmaṉ.
mustøji. 23 Oꞌca it mi ṉgoji,
  Hasta sititvityajpapø palomaꞌis
cømaꞌnøtyamø. muspa chøcyaj ñoꞌsa cyømøṉgøꞌmø.
24 Y Jesusis ñøjmayaju:

―Tzøctam cuenda mi Ticøtoya cham Jesusis historia


mandambapø ticøsi. Jujcheꞌṉomo 33 Jetsesone coꞌma aṉmaꞌyocyuy
mi ndzøjcapya cuenda ti nø cham Jesusis vaꞌcø ꞌyaṉmayajø
chamupø Diosis, jeꞌncheꞌṉomo Diosis ꞌyote hasta jujche
Diosis maṉba mi ñchiꞌaṉøy muspaꞌcsyeꞌṉomo cyønøctyøyøyajø
quiꞌpsocuy. 25 Oꞌca mitz nøꞌit algo,
  pøꞌnistaꞌm. 34 Chamu jujche tucpase

Diosis mas maṉba mi ñchiꞌaṉøyi; nascøsi vaꞌcø tø aṉmayø jujche


y oꞌca ja mi nøꞌit ni tiyø, Diosis Diosis ꞌyaṉguiꞌmgusye. Pero neꞌti
maṉba mi yac jøcøjay usy mi ñøtuṉdøvøjiꞌṉ chaꞌmaṉajcayajpanaꞌṉ
nøꞌijtupø. mumu vaꞌcø cyønøctøyøyajø.

Jujche napya tømbu y yeꞌnba Jesusis yac poyanjej sava


26 Y Jesús nømu: 35 Mismo jama cuando
―Maꞌṉbø mi ndzajmatyame tzaꞌiꞌajnømuꞌc, Jesusis ñøjayaj
jujchepøte Diosis ꞌyaṉguiꞌmguy: ñøtuṉdøvø:
Jujche pøꞌnis pyuṉba tømbu nascøsi, ―Ma tø cøjtam mar cøtuꞌmaṉ.
jetseti Diosis ꞌyaṉguiꞌmgucyeꞌt. 36 Y ñøtuṉdøvøꞌis ꞌyoꞌnøyu

27 Cuando después nijpujcam, pøn


  tzacyaj sone pøn, y ñømaṉyaj Jesús
øṉba tzuꞌi, saꞌpa jyoꞌpit, y yaꞌpya barcoꞌom ijtupøꞌomnaꞌṉ. Y eyataꞌmbø
poya cuenta, y tømbu napya y barco maṉyajqueꞌtuti. 37 Y joviti min

yeꞌṉba y pøꞌnis jiꞌn myusi jujche poychoꞌtz pømipø sava, y barcoꞌomo


Diosis yac yeꞌṉba y yac itpa. 28 Lo
  tyapstøjcøy nøꞌ hasta que tas barco.
que itpa nascøsi ñeꞌcti chiꞌpa tøm. 38 Jesús oṉunaꞌṉ tøṉgøscøsi barco

Viꞌna quiꞌmba cyuy, y jøsiꞌjcam tuꞌtzomo. Eyataꞌmbøꞌis entonces yac


poꞌpa, y jøsiꞌjcam møjaꞌajyajpa saꞌyaj Jesús y ñøjmayaju:
tyøm. 29 Y cuando cøṉba, entonces
  ―¡Maestro! ¿Jiꞌnø mi ndzøjcay
pøn tzuꞌṉyajpa vaꞌcø maṉ tyucyajø cuenta aunque maṉbaꞌam tø
porque nuꞌcuꞌcame jyama. caꞌtame?
77 San Marcos 4​, ​5

39 Jicsyeꞌc
Jesús saꞌu, y ꞌyojnay ―Ø nøyi, Legión. Jetse ø nøyi
sava, y ñøjmay nøꞌ: porque sonetaꞌmbø chøꞌṉø.
―¡Vøṉneyø! 10 Entonces je yatziꞌajcuꞌis

Y vøṉgajpø sava, y vøṉgønecnømu. vyaꞌcayaj Jesús vaꞌcø jana


40 Jesusis ñøjmayaj ñøtuṉdøvø:
  cyøꞌvejyaj eyapø nasomo. 11 Ijtunaꞌṉ

―¿Tiꞌajcuy nø mi vøti yoya nø cyuꞌtyajupø quetzacøsi.


ñaꞌtztamu? ¿Tiꞌajcuy jiꞌn mi 12 Yatziꞌajcuꞌis ꞌyoꞌnøyaj Jesús

ⁿvyaꞌṉjajmondyame? ñøjayaju:
41 Jictaꞌm naꞌtzcoꞌñaju,
  ―Tø cøꞌvejtamø yoyaꞌomdaꞌm
nañøjmayajtøju: vaꞌcø mi ndø yac tøjcøtyam
―¿Ipø pøꞌnacsqueꞌte? Hasta jeꞌtomdaꞌm.
savaꞌis y nøꞌis cyønaꞌtzøyajpa. 13 Entonces Jesusis chiꞌyaj permiso.

Yatziꞌajcuy putyaju pøꞌnomo y


Tzoc Gadara pøn ñøcꞌijtøyupø tøjcøyaj yoyaꞌomdaꞌm. Y yoya
yatziꞌajcuꞌis poyaju y pitimøꞌñaj quetzaꞌomo

5 Y nuꞌcyaj Gadara nasomo,


mar cøtuꞌmøṉ. 2 Put Jesús
barcoꞌomo, y jicseꞌc cyønuꞌc

nuꞌcyaju nøꞌcøꞌmø y suꞌcscaꞌyaju.
Ijtunaꞌṉ sone yoya como dos
milsyeꞌṉomo.
tum pøꞌnis lo que yatziꞌajcuꞌis 14 Entonces cyoqueñajpapøꞌis

ñøcꞌijtøyupø. Je pøn tzuꞌṉ yoya poye maṉyaj cumguꞌyomo


ñijpoñømbamø. 3 Porque jiṉ itpapø
  y riberaꞌomo. Maṉ cyotzamyaj ti
ñijpoñømbamø, y ni iꞌis jiꞌn mus tujcu. Y myañajupøꞌis tzuꞌṉyaju, y
myocs cadenajiꞌṉ. 4 Porque vøti nac
  maṉ cyøqueꞌnøyaje. 15 Y cyømiñaju

oyu myocsayaj cadenajiꞌṉ cyøꞌ y Jesús y is poꞌcsupø jeni pøn lo


cyoso, pero cadena tyucjacjacvøyu que ñøcꞌijtøyupønaꞌṉ yatziꞌajcuꞌis.
tzacpa, y ni iꞌsnaꞌṉ jiꞌn mus Isyaju pøn tzojcupø tucu mesupø y
yaꞌinducø. 5 Y vitpanaꞌṉ tumdum
  vøꞌajupø quiꞌpsocuy; y naꞌchaju. 16 Y 

jama chuꞌjiꞌṉ jamajiꞌṉ. Opyanaꞌṉ isyajupøꞌis chamyaju jujche tzoc


cotzøjcomo y ñijpoñømbamø y pøn nøcꞌijtøyajupønaꞌṉ yatziꞌajcuꞌis,
vejpanaꞌṉ y yajpanaꞌṉ vyin tzaꞌjiꞌṉ. y chamyajqueꞌtu jujche tucyaj yoya.
6 Cuando is Jesús yaꞌiti, popya

17 Entonces pøꞌnistaꞌm vyaꞌcayaj

cyønuꞌc pøꞌnis y cyutcøneꞌcayu. 7 Y   Jesús vaꞌcø chuꞌṉø ñeꞌ ñasomdaꞌm.


pømi veju, ñøjayu: 18 Cuando nømnaꞌṉ tøjcøy

―¿Ti mi sunba øtzjiꞌṉ, Jesús Jesús barcoꞌomo, min pøn


tzajpombø Diosis mi ꞌYune? Mi nøcꞌijtøyajupønaꞌṉ yatziꞌajcuꞌis viꞌna,
vaꞌṉgapyøjtzi Diosis vyiꞌnaṉdøjqui y ñøjmay Jesús:
vaꞌcø jana mi ndø tzøjcay ni tiyø. ―Suꞌnbø vaꞌc maṉ mi mbaꞌtø.
8 Jetse ñøjayu porque Jesusis

19 Pero Jesusis ja syun ñømavø,

ñøjayumnaꞌṉ yatziꞌajcuy: ñøjmayu:


―¡Tzac je pøn! ―Mavø mi ndøcmø. Y ma
9 Y Jesusis ꞌyaṉgøvaꞌcu, ñøjayu:
  tzajmayaj mi ndøvø ti chøjcu ndø
―¿Jujche mi nøyi? Comi Diosis mitzcøtoya, y jujche mi
Y pøꞌnis yaṉdzoṉu, ñøjayu: ñdyoꞌyaꞌṉøy Diosis.
San Marcos 5 78

20 Y maṉ je pøn y maṉ ―¿Iꞌis piꞌquisay ø nducu?


chajmayaj aunque iyø Decápolis 31 Y ñøtuṉdøvøꞌis ñøjayaj Jesús:

cumguꞌyomdaꞌm ti chøc Jesusis ―Aꞌmønde que pøꞌnis nø mi


ñeꞌjcøsi. Y mumu ñømayaꞌyaju. myeꞌcyaju. ¿Tiꞌajcuy mi ñømba:
“¿Iꞌis piꞌquis øjtzi?”
Tzoc Jairoꞌis ꞌyune y tum yomoꞌis 32 Y Jesusis nømdøc cyen meꞌtz

pyiꞌquisay Jesusis tyucu iꞌis pyiꞌquisupø. 33 Como yomoꞌis


21 Y barcoꞌomo cøtqueꞌt Jesús


  myuspanaꞌṉ que piꞌquisuꞌøctøc tzoc
mar cøtuꞌmøṉ y jen cyøtuꞌmyaju cyaꞌcuy, pues naꞌtzu; søtøtpa maṉ
sone pøꞌnis, y Jesús jiṉ tzøꞌy mar cutcøneꞌc Jesusis vyiꞌnaṉdøjqui y
acapoya. 22 Y ijtunaꞌṉ tum pøn
  chajmayu jujche pyaꞌt chojcuy. 34 Y

ñøyipøꞌis Jairo, coviꞌnajøpø tum Jesusis ñøjayu:


Israel pøꞌnis cyonocscuy tøjcomo. ―Øjtzø mi une, porque mi
Cuando is Jesús, cyønuꞌcu y ndø vaꞌṉjajmu, mi ñchojcu, maṉ
cyutcøneꞌc Jesusis cyosocøꞌmø. contento; tzojcuꞌam mi ṉgaꞌcuy.
23 Y cyøpenaꞌøyu, vyaꞌcay

35 Nømdøcnaꞌṉ ꞌyoꞌnøy Jesusis

pyasenciaꞌajcuy, ñøjmay algo vaꞌcø jetse cuando miñaj pøn tzuꞌṉyajupø


myajṉay tyøcmø. Ñøjmayu: conocscuy tøc coviꞌnajøꞌis tyøcmø;
―Ø yomꞌune nø cyaꞌu. Mavø, cot ñøjayu:
mi ṉgøꞌ ø ⁿunecøsi vaꞌcø choca, ―Caꞌuꞌam mi ⁿune. ¿Tiꞌajcuy mi
vaꞌcø cyena. jyorvatzøcpa Maestro?
24 Y Jesusis maṉ pyaꞌt je pøn. Y

36 Jesusis myanu ti nø chamyajupø

sone pøꞌnis maṉ pyaꞌtyajqueꞌte y y ñøjmay coviꞌnajø:


myeꞌcyajpanaꞌṉ Jesús. 25 Y minu
  ―¡Uy ñaꞌtze, namas tø vaꞌṉjam
tum yomo caꞌepø. Macvøstøjcay øjtzi!
amemnaꞌṉ ijtumø yom pyoya 37 Entonces Jesusis ñømaṉyaj

caꞌcuy, putpanaꞌṉ vøti ñøꞌpin. Y



26 Pedro y Jacobo y Jacoboꞌis tyøvø
toyaꞌisunaꞌṉ, tantos oy choꞌyøjoꞌyaj Juan. Ni i más ja o yac mave.
vøti doctojris, y yajpø mumu 38 Nuꞌcyaj coviꞌnajøpøꞌis tyøjcomo, y

tyumin; y ja choca, sino mas pømiꞌaj isyaj jujche nø cyøtasyaj sone pøꞌnis,
cyaꞌcuy. 27 Yøṉ yomoꞌis myan nø
  y nømnaꞌṉ cyøvoꞌyaju y cyøvejyaju
chamdøjupø tinaꞌṉ nø chøc Jesusis. vøti porque caꞌ une. 39 Jesús tøjcøyu

Entonces cyømin Jesús jyøsaṉgøꞌmø y ñøjmayaju:


vøti pøꞌnomo, y jyajsisay Jesusis ―¿Tiꞌajcuy tantos mi ṉgøtastamba
tyucu. 28 Porque nømnaꞌṉ quiꞌps
  y ṉgøvoꞌtamba yøṉ une? Ja
chocoꞌyomo: “Oꞌca mbiꞌquisapyati cyaꞌøpøṉø, sino øṉupøtite.
tyucu, tzocpøjtzi”. 29 Cuando

40 Y syijcayaj Jesús porque

piꞌquisay tyucu, jøꞌnøti pujtaṉjej Jesús nømu que øṉupøtite, pero


ñøꞌpin, y ꞌyaṉjam vyin que tzojcuꞌam, caꞌupønaꞌṉete. Pero Jesusis
ja ityaꞌam ni ti caꞌcuy. 30 Entonces
  myacputyaj mumu pøn aꞌṉgomo,
Jesusis ꞌyaṉjajmu que ñeꞌc milagro y tøjcøy Jesús cuartoꞌomo ijtumø
vini yac tzoc caꞌepø, y quen vituꞌu, caꞌupø une. Yac tøjcøyajqueꞌt uneꞌis
cyøqueꞌnøy vøti pøn y nømu: jyata y myama y ñeꞌcjiꞌṉ nømnaꞌṉ
79 San Marcos 5​, ​6

miñajupø. 41 Jesusis ñujcay uneꞌis


  vijtu cheꞌtaꞌmbø cumguy vaꞌcø
cyøꞌ y ñøjayu ñe ꞌyoteꞌomo: ꞌyaṉmaꞌyoya.
―Talita, cumi ―pero øtz
nømdambase, ñøjayu: Papiñomo, Jesusis cyøꞌvejyaj ñøtuṉdøvø
mi nøjaꞌmbyøjtzi, teꞌñchuꞌṉø. 7 Jesusis
vyejtuꞌmyaju
42 Jicseꞌcti teꞌñchuꞌṉu, y
  macvøstøjcay ñøtuṉdøvø y
ijtupømete macvøstøjcay ꞌyame cyøꞌvejyaju vaꞌcø vityaj metzcuy
papiñomoꞌis. Y naꞌtzpa aꞌmyaju metzcuy. Chiꞌyaj aṉquiꞌmguy
y mayaꞌcoꞌñaju. 43 Pero Jesusis
  vaꞌcø mus nøpujtayaj yatziꞌajcuy
ꞌyaṉguiꞌmyaj viyuṉsye vaꞌcø pøꞌnomdaꞌmbø. 8 Y ꞌyaṉquiꞌmyaju

jana chamnøvityaj ti tujcu. Y Jesusis vaꞌcøti ñømaṉyaj saṉ


cyøꞌaṉguiꞌmøyaju vaꞌcø chiꞌyaj cutacusti, vaꞌcø jana ñømaṉ cuꞌtcuy,
cuꞌtcuy yomꞌune. ni morral, ni tumin chunuꞌomo;
9 vaꞌcø myesyaj vacasnaca, y

Jesús oy Nazaret cumguꞌyomo vaꞌcø jana ñømaṉ eyapø tyucu.

6 Y Jesús tzuꞌṉ jeni, maṉ 10 Ñøjmayajqueꞌtu:


ñeꞌ cyumguꞌyomo y ―Jutipø tøjcom mi


ñøtuṉdøvøꞌis maṉ pyaꞌtyaje. ñdyøjcøtyamba, jen tzøꞌtyamø;
2 Cuando nuꞌc sapøjcuy jama, Jesús
  u cyacpøꞌtam cojejcuy hasta que
aṉmaꞌyochoꞌtzu Israel pøꞌnis mi ñchuꞌṉdamba jeni. 11 Y oꞌca  

cyonocscuy tøjcomo. Sone nømnaꞌṉ jiꞌn mi mbyøjcøchoṉdame, ni jiꞌn


cyømaꞌnøyajupøꞌis nømnaꞌṉ mi ṉgyømaꞌnøtyame; entonces
quiꞌpsyaju tiyete, nømyaju: cuando mi nchuꞌṉdamba jeni,
―¿Jut aṉmatyøj yøṉ pøn cøtijtam poꞌyojiꞌṉ mi ṉgoso
yøcsepø musocujiꞌṉ, y jujche como seña que ijtayaj cyoja
quiꞌpsocuꞌyøcyomøꞌnu? 3 Yøṉ   jic cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis. Jic
pøn carpinterote, Mariaꞌis ꞌyune. jama cuando Diosis maṉba yaj
Yøꞌc ityaju tyøvø Jacobo, José, quejayaj mumu pøꞌnis cyoja, jic
Judas y Simón. Y yøꞌc ityajqueꞌtu cumguꞌyomdaꞌmbø mas maṉba yaj
yomotaꞌmbø tyøvø. ¿Jujche muspa cojaꞌajyaj Diosis que menos Sodoma
chøc jetsepø møjaꞌṉ mayaꞌcuy? y Gomorra cumguꞌyomdaꞌmbø.
Y ja pyøjcøchoṉyaj Jesús, Viyuṉse mi ndzajmatyamba jetse.
quiꞌsayaju. 4 Pero Jesusis ñøjmayaju:

12 Entonces ñøtuṉdøvø tzuꞌṉyaju

―Mumu tzaꞌmaṉvajcopyapø y chajmayaj mumu pøn vaꞌcø


vøcotzøctøjpa auṉque juti. Unico quiꞌpsvituꞌyajø y chacyaj
ñeꞌ cyumguꞌyomdaꞌmbøꞌis y ñeꞌ yatzitzocoꞌyajcuy. 13 Myacputyaj

tyøvøꞌis y ñeꞌ itcuꞌyomdaꞌmbøꞌis jiꞌn yatziꞌajcuy pøꞌnomdaꞌm y jyasyaj


vyøcotzøcyaje. sone caꞌetaꞌmbø aceitejiꞌṉ vaꞌcø yac
5 Y jiṉø Jesusis ja mus chøc mas
  tzocyajø.
milagroꞌajcuy, unico metzcuy
tuꞌcapyø caꞌepøcøsi cyot cyøꞌ y Caꞌu Juan Bautista
yac tzocyaju. 6 Y Jesús mayaꞌu

14 Møjaṉ
aṉguiꞌmbapø Herodesis
porque ja vyaṉjamyajø; y ꞌyoc myan ti nø chøjcupø Jesusis,
San Marcos 6 80

porque aunque juti tzamdøju ityajunaꞌṉ tuꞌmyajupø, Felipeꞌis


Jesusis nø chøjcuse. Aṉguiꞌmbapøꞌis yomoꞌis ꞌyomꞌune tøjcøyu y
cyomoꞌyu que Juan nøꞌyøꞌopyapø ejtzu aṉguiꞌmbapø Herodesis
vøcovisaꞌqueꞌtu, y nømu que vyiꞌnomo. Y jetjiꞌṉ pocsyajupøꞌis
por eso muspa chøc auṉque syungoꞌñaju jujche oyuse etze, por
tiyø porque visaꞌupøte. 15 Eyapø
  eso aṉguiꞌmbapø Herodesis ñøjay
nømyajqueꞌtpanaꞌṉ que Jesús papiñomo:
tzaꞌmaṉvajcopyapø Eliasete, ―Vaꞌcø lo que ti mi sunba, y mi
eyapø nømyajqueꞌtpanaꞌṉ que ndziꞌpøjtzi.
Jesús tzaꞌmaṉvajcopapøte jujche 23 Nømu que de veras maṉba

itpasenaꞌṉ yaꞌmøc. vyactziꞌ lo que nø syunupø, ñøjayu:


16 Pero cuando Herodesis myan ti
  ―Viyuṉse maꞌṉbø mi ndziꞌ ti
nø chøc Jesusis, nømu: mi ⁿvaꞌcpa, aunque sea cuc vene ø
―Juanete. Øtz ⁿyac tøcspøjatyøj ⁿitcuy; ispa Diosis.
cyopac, pero visaꞌqueꞌtuti. 24 Y papiñomo pujtu y ñøjay

17 Porque ñeꞌ Herodesis


  myama:
oyunaꞌṉ yac nuctøj Juan y oyu ―¿Ti ⁿvaꞌcpøjtzi?
cyot presoꞌomo. Porque ijtunaꞌṉ Y myamaꞌis ñøjayu:
Herodesis myuqui Felipe, y Felipeꞌis Vaꞌc Juan nøꞌyøꞌopyapøꞌis cyopac.
yomo ñøyipøꞌis Herodías. Pero 25 Y pronto tøjcøqueꞌtu ijtumø

Herodesis oyu cyøpøc myuqui aṉguiꞌmbapø y ñøjayu:


yomojiꞌṉ. 18 Entonces Juaꞌnis ñøjayu
  ―Suꞌnbøjtzi vaꞌcø mi ndø tziꞌ
Herodes: yøti yøti tum pulatocøsi Juan
―Jiꞌn mus mi ṉgøpøc mi ndøvø nøꞌyøꞌopyapøꞌis cyopac.
yomojiꞌṉ. 26 Entonces aṉguiꞌmbapø mayaꞌu,

19 Por eso yomo Herodiasis


  pero como oyu cham que de veras
quiꞌsayu Juan, y yaj cojtøj maṉba chiꞌ, y lo que ityajupøꞌis
presoꞌomo, sunbanaꞌṉ yaj caꞌø, jeni myañaju; ja syun ñøjay
pero ja mus yaj caꞌø. 20 Porque
  papiñomo que jiꞌn ma chiꞌ lo que
anguiꞌmbapø Herodesis ñaꞌtz nø vyaꞌcupø. 27 Por eso jicsyeꞌcti

Juan, porque myusu que vøpø cyøꞌveju tum soldado vaꞌcø maṉ
pønete, y Diosis vyiꞌnaṉdøjqui yaj caꞌ Juan y ñømijnay cyopac.
cøvajcøyupøte. Por eso Herodesis Soldado tzuꞌṉu, maṉ presoꞌomo,
cyoquen Juan vaꞌcø jana yacsutzøc y tyøcspøjay Juaꞌnis cyopac. 28 Y

yomoꞌis. Herodesis cyømaꞌnøyu ñømin pulatoꞌomo y chiꞌ papiñomo


Juan con ganas, aunque ja y papiñomoꞌis chiqueꞌtuti myama.
cyønøctøyøpøꞌ ti nø chamupø. 29 Juaꞌnis ñøtuṉdøvøꞌis myañaju

21 Pero entonces yomoꞌis pyaꞌtay


  ti tujcu, y miñaju vaꞌcø pijṉayaj
jyama jujchøc vaꞌcø yaj caꞌ Juan. cyoṉña y maṉ ñijpayaje.
Herodesis cyosøꞌṉaju cyumpliaños
y vyejayaju coviꞌnajø tøvø y soldado Jesusis pyøꞌnøy mosay mil pøn
coviꞌnajøtaꞌm y mas coviꞌnajøtambø 30 Nøtuṉdøvølo que Jesusis
Galilea nasomo. 22 Cuando mumu
  cyøꞌvejyajupø vituꞌyaju, y nuꞌcyaju
81 San Marcos 6

Jesuscøꞌmø y chajmayaju mumu lo 39 Entonces Jesusis ꞌyaṉguiꞌmyaj


que oyupø chøcyaje, y jujche oyuse mumu pøn vaꞌcø pyoꞌcsquecyaj
aṉmaꞌyoyaje. 31 Y Jesusis ñøjayaju:
  majcay yøjtay nivoya vøtitaꞌm
―Tø maṉdyaꞌi emøc ja ijnømømø chuchmuꞌcomo. 40 Y poꞌcsquecyaju

vaꞌcø tø sapøctam usyøc. sone nivoya. Veneꞌṉomo cincuenta


Jetse nømu porque nømnaꞌṉ poꞌcsyaj tyumøꞌomo, y veneꞌṉomo
mingoꞌñaj pøn Jesuscøꞌmø; y cien poꞌcsyaju tyumøꞌomo.
Jesús y jetjiꞌn ityajupø ja chiꞌyaj 41 Entonces Jesusis pyøc mosay

lugar vaꞌcø cyuꞌtyajø porque pan y metzcuy coque, y quenquiꞌm


soneꞌajyaju. 32 Entonces Jesús
  tzajpomo y cyømasaꞌnøyaju.
tzuꞌṉyaj ñøtuṉdøvøjiꞌṉ barcoꞌomo Entonces Jesusis vyenveꞌn
vaꞌcø myaṉyaj ja ijnømømø. 33 Pero
  pan y chiꞌyaj ñøtuṉdøvø vaꞌcø
sone pøꞌnis isyaju cuando tzuꞌṉyaju vyeꞌnbøꞌpøꞌvøyaj sone pøꞌnomo, y
y ispøcyaj Jesús. Tzuꞌṉyaju mumu jetseti coque metzcuy. Vyeꞌnbøꞌyaj
cumguꞌyomo y viꞌna nuꞌcyaj nø sone pøꞌnomo. 42 Mumu cuꞌtyaj

myaṉyajumø Jesús. 34 Pujtuꞌcam


  tasyajuꞌcsyeꞌṉomo. 43 Nøtuṉdøvøꞌis

Jesús barcoꞌomo, isyaj sone pøn; piṉdasyaju macvøstøjcay vaca pan


y Jesusis tyoyaꞌṉøyaju, porque y coque aṉchøꞌyupø. 44 Ityajunaꞌṉ

como borrego ja ityajøpøꞌis iꞌis como mosay mil pøn lo que oy


cuidatzøcyajpa tocoyajpa, jetse cuꞌtyaje, aparte yomo y une.
tocoyajpa jicø pøn. Y Jesusis
ꞌyaṉmachoꞌchaj sone aṉmaꞌyocujiꞌṉ. Jesús vijtu nøꞌcøsi ja vyøṉdøjcøyø
35 Cuando tzaꞌiꞌajnømuꞌjcam,

45 Entonces Jesusis yac tøjcøyaj
ñøtuṉdøvøꞌis cyømiñaj Jesús y ñøtuṉdøvø barcoꞌomo vaꞌcø viꞌna
ñøjmayaju: maṉyaj Betsaida cumguꞌyomo
―Tzaꞌiꞌajnømuꞌam, y ni ti ja it marcøtuꞌmøṉ, mientras ñeꞌ Jesusis
yøṉø lugajromo. 36 Yac maṉyaj
  ꞌyoꞌnøyu tzacyaj sone pøn. 46 Cuando  

mumu pøn vaꞌcø maṉ cyuꞌtcuy juyaj pøn maṉyajuꞌcam, quiꞌm Jesús
ñeꞌcø vyingøtoyataꞌm tometaꞌmbø cotzøjcøsi vaꞌcø maṉ ꞌyoꞌnøy
riberaꞌomo y coloniaꞌomo, porque ja Dios. 47 Cuando piꞌtzøꞌajnømu,

ñøꞌityaj ni ti vaꞌcø cyuꞌtyajø. barco cucmajromnaꞌṉ ijtu, y


37 Jesusis ñøjayaju:
  Jesús tyumdinaꞌṉ it nascøsi. 48 Y  

―Tziꞌtam mitz cuꞌtcuy. Jesusis isu que ñøtuṉdøvøꞌis jiꞌn


Ñøtuṉdøvøꞌis ñøjmayaj Jesús: mus ñøvit barco porque savaꞌis
―¿Jujche muspa ndziꞌtamø? jiꞌn yac mave. Entre las tres y
Syunbanaꞌṉ dos mil peso vaꞌcø las seis de la mañana Jesús nuꞌc
juñdyam cuꞌtcuy mumu pøngøtoya. ñøtuṉdøvøcøꞌmø. Nømnaꞌṉ vyit nøꞌ
38 Jesusis ñøjayaju:
  vingøsi, y maṉbanaꞌṉ cyøjtayaje.
―¿Jujche pan mi ⁿnøꞌijtamu? Ma 49 Nøtuṉdøvøꞌis isyaju Jesús nøꞌ

ꞌaꞌmistamø. vingøsi nø vyijtupø, y cyomoꞌyaju


Cuando myusyajuꞌc, ñøjayaju: oꞌca animate, y vejyaju. 50 Porque

―Mosay pan ijtu, y metzcuy mumu isyaju y naꞌchaju. Pero


coque. Jesusis ꞌyoꞌnøyaju y ñøjmayaju:
San Marcos 6​, ​7 82

―¡Øjchømøṉø, uy ñaꞌtztame! pøndaꞌm jiꞌn cuꞌtyaje hasta que


51 Entonces Jesús tøjcøy
  cøꞌcheꞌyajpa jujche ꞌyaṉmayajuse
barcoꞌomo ityajumø ñøtuṉdøvø, viꞌnataꞌmbøꞌis. 4 Y cuando vituꞌyajpa

y poyaṉjej sava. Y mayaꞌyaj plazaꞌomo juꞌyoñømbamø, oꞌca


ñøtuṉdøvø. 52 Aunque isyaju
  jiꞌn cyøꞌcheꞌyaje, jiꞌn cyuꞌtyaje. Y
que Jesusis yac vøtiꞌaj pan, ja it vøti eyataꞌmbø cyostumbre
cyønøctøyøyajø ti muspa chøcø; cyoꞌaṉjamyajpapø viꞌnataꞌmbøꞌis
porque ñøtuṉdøvøꞌis ja ityajønaꞌṉ ñe. Cyøtzeꞌyajpa pozuelo, tzica, y
vyaꞌṉjajmocuy vøti. tøꞌṉgupyø traste y ꞌyøṉguytaꞌm.
5 Por eso fariseoꞌstaꞌm y

Jesusis yac tzocyaj caꞌetaꞌmbø aṉquiꞌmguyjiꞌṉ aṉmaꞌyoyajpapøꞌis


Genesaret nasomo ꞌyaṉgøvaꞌcyaj Jesús, ñøjmayaju:
53 Nuꞌcyaj
marcøtuꞌmøṉ Genesaret ―¿Tiꞌajcuy mi nønduṉdøvøꞌis
nasomo y jen majracapoya jiꞌn cyoꞌaṉjamyaj costumbre
jyøꞌmu tzacyaj barco. 54 Cuando
  viꞌnataꞌmbøꞌis chacyajupø? Porque
Jesús pujtu barcoꞌomo, pøꞌnis cuꞌtyajpa ja cyøꞌcheꞌyajøpø.
ispøcyaj que Jesusete. 55 Y mumu

6 Jesusis ꞌyaṉdzoṉu:

jic lugajromo chamboyaju jut ―Viyuṉse mitz mi ndzøctamba


it Jesús. Y cuando myañaj jujche Isaiasis chamuse. Mitz mi
jut ijtu, ñømiñaju caꞌetaꞌmbø vingøvøjtaꞌmdi pero jojmo mi
patacøstaꞌm. 56 Nuꞌcpamaye Jesús,
  ṉguiꞌpsocutyaꞌm yatzitaꞌmbøte. Jyay
sea cumguꞌyomo, sea coloniaꞌomo, Isaiasis que Dios nømu:
sea ranchoꞌomo, cyotyajpanaꞌṉ Yøṉ pøꞌnis vøcotzøcyajpøjtzi
caꞌetaꞌmbø calleꞌomo, y vyaꞌcayaj ꞌyaṉnacapit,
Jesusis pyasenciaꞌajcuy vaꞌcø yac pero chocoꞌyomo jiꞌn ø
piꞌquisyaj aunque sea tyucu coso. Y vaꞌṉjamyaje.
mumu piꞌquisyajupøꞌis tzocyaju. 7 Y comequeꞌcti cønaꞌtzøyajpøjtzi,
porque ꞌyaṉmayajpa pøꞌnistaꞌm
Jutz nømø minba yatzitzocoꞌyaj pøn ꞌyaṉmaꞌyocujiꞌṉ y nømyajpa

7 Nuꞌcyaj Jesuscømø
fariseoꞌis ꞌyaṉmaꞌyocuy
ñøꞌityajupøꞌis, y metzcuy tuꞌcay

que Diosis ñeꞌ.
8 Y ñøjayajqueꞌtu Jesusis:

―Mitz ndzactamba lo que Diosis


aṉguiꞌmopyapø aṉguiꞌmgujiꞌṉ chamuse y mi ṉgønaꞌtzøtyamba
Jerusalén gumguꞌyomo tzuꞌṉyajupø. pøꞌnistaꞌm cyostumbre. Mi
2 Jeꞌtistaꞌm isyaju que vene Jesusis
  ṉgøtzeꞌtamba tzica y posuelo, y vøti
ñøtuṉdøvø cuando cuꞌtyaju, jetsepø costumbre mi ndzøctamba.
ja cyøꞌcheꞌyajø jujche Israel 9 Saꞌsa mi ndzøjcocøjtamba Diosis

pøꞌnistaꞌm cyostumbre ijtuse, y chamupø tiyø vaꞌca mi ndzøctamø


por eso cyøtzaꞌmøyaj Jesusis mi neꞌ mi ṉgostumbre. 10 Por

ñøtuṉdøvø que jiꞌn cyoꞌaṉjamyaj ejemplo Moisesis chamu: “Cønaꞌtzøy


Israel pøꞌnis cyostumbretaꞌm. mi janda y mi mama”, y también
3 Porque fariseo vaꞌṉjajmocuy
  chamgueꞌtu: “Chamdziꞌpapøꞌis jyata
ñømaṉyajupøꞌis y eyataꞌmbø Israel o myama vaꞌcø ti chøjcay Diosis,
83 San Marcos 7

tiene que vaꞌcø yaj caꞌtøjø”. 11 Pero


  vaꞌcø chøcø yatzitaꞌmbø tiyø.
mitz ñømdamba que tum pøꞌnis Quiꞌpspa vaꞌcø møtzi ñøꞌit yomo,
muspa ñøjmay jyata o myama: “Jiꞌn vaꞌcø cyøtzøjcøꞌyoya, vaꞌcø yaj
mus mi ṉgotzova, porque mumu lo caꞌoya, 22 vaꞌcø ñuꞌmø, vaꞌcø

que nøꞌijtøjtzi interés ndzamdziꞌø ꞌyaṉsujnayaj aunque tiyø eyapøꞌis


Dios”. Jetse mi nøjandyamba ñeꞌ, vaꞌcø chøctoꞌ yatzipø tiyø,
Corbán. 12 Y oꞌca pøn nømba jetse,
  vaꞌcø ꞌyaṉgømaꞌcøꞌyoya, vaꞌcø chøc
mitz ñømdamba que jiꞌndyet pyena yatzitzocoꞌyajcuy, vaꞌcø cojajejiꞌṉ is
vaꞌcø cyotzoṉ jyata o myama. tyøvø porque más vøj ijtu, quiꞌpspa
13 Jen mi ndocojatyamba Diosis
  vaꞌcø tyopoꞌoꞌnøy tyøvø, y ñeꞌ vaꞌcø
ꞌyaṉguiꞌmguy vaꞌcø mi ndzøctam myøjatzøc vyin, jiꞌn it quiꞌpsocuy
mi ṉgostumbre viꞌnataꞌmbøꞌis vøjpø. 23 Mumu jetsetaꞌmbø tiyø ndø

chacyajuse. Y mijtaꞌm jetse mi quiꞌpspa ndø tzocoꞌyomo, y tø yac


aṉmañdyaṉqueꞌtpa mi ⁿune, y sone tocopya.
yøꞌcsetaꞌmbø tiyø mi ndzøctamba.
14 Entonces Jesusis

Vyaꞌṉjam Jesús eyapø
vyejtuꞌmyajqueꞌt sone pøn y cumguꞌyombø yomoꞌis
ñøjayaju: 24 Jesús tzuꞌṉu y maṉ vit tome
―Tø cømaꞌnøtyam ti nø ndzamupø Tiro y Sidón cumguꞌyomo. Tøjcøy
vaꞌcø mi ṉgøñøctøyøtyamø: tum tøjcomo y jiꞌnaꞌṉ syuni vaꞌcø
15 Aunque ti vaꞌcø ndø cuꞌtø, jiꞌn tø
  myustøjø jut ijtu, pero ja mus
yatziꞌaje; jiꞌndyet ni tiyø coja. Lo ꞌyaṉgøvøꞌnø. 25 Porque myusu tum

que putpa ndø tzocoꞌyomo, jeꞌtis tø yomoꞌis que jen it Jesús. Yomoꞌis
yaj cojapaꞌtpa. 16 Oꞌca ijtam mi ngoji,
  ñøꞌijtu tum yomꞌune ñøcꞌijtøyupø
cømaꞌnøtyamø. yatziꞌajcuꞌis. Yomo pronto minu
17 Cuando Jesusis ꞌyoꞌnøyutzacyaj
  Jesuscøꞌmø y japcøneꞌc vyiꞌnaṉdøjqui
pøn y tøjcøy tøjcomo, entonces vaꞌcø vyaꞌcay pyasenciaꞌajcuy.
ñøtuṉdøvøꞌis ꞌyaṉgøvaꞌcyaj yøcsepø 26 Yøṉ yomo emøcpø yomote,

ticøsi, syuñaju vaꞌcø chaꞌmaṉvac griego ote chambapøꞌis, y raza


oyuse chame. 18 Jesusis ñøjayaju:
  tiyøjquete Sirofenicia. Yøṉ
―Entonces mitztaꞌm, ¿tiꞌajcuy jiꞌn yomoꞌis vyaꞌc Jesuscøsi vaꞌcø
mi ṉgønøctøyøtyaṉgueꞌte? ¿Tiꞌajcuy yac tzuꞌṉay yatziꞌajcuy ꞌyuneꞌis
jiꞌn mi ṉgøñøctøyøtyame que lo que chocoꞌyomo. (Pero como yomo
tøjcøpya ndø aṉnaꞌṉgomo, jiꞌn tø eyapø cumguꞌyombø y Israel
yuꞌqui ndø tzococøsi? 19 Porque jiꞌn
  pøꞌnis tyuyicotzøcyajpanaꞌṉ eyapø
tøjcøy ndø tzocoꞌyomo, sino ndø cumgupyøṉ), 27 por eso Jesusis

tzejcomo, y jøsiꞌcam putqueꞌtpa. ñøjayu:


Jetse chaꞌmaṉvajcu Jesusis que ―Hay que viꞌna vaꞌcø ndø pøꞌnøy
aunque jujchepø cuꞌtcuy muspa ndø ndø une, y jiꞌn vyøj vaꞌcø ndø cøpøc
cuꞌtø. 20 Y ñøjmayajqueꞌtu:
  une cyuꞌtcujiꞌṉ vaꞌcø ndø pøꞌnøy
―Lo que putpapø ndø tzocoꞌyomo, tuyi. Jetse jiꞌn mus mi ṉgotzova,
jeꞌis tø yaj cojapaꞌtpa. 21 Porque
  porque mitz jiꞌndyet mi Israel pøn
jojmo pøꞌnis chocoꞌyomo quiꞌpspa como si fuera une.
San Marcos 7​, ​8 84

28 Pero yomoꞌis ꞌyaṉdzoṉu:


―Viyuṉse mi ñchamba, Señor, Jesusis pyøꞌnøy macscuy mil pøn
pero aunque mi ṉgumguy tøvøꞌis
tuyicotzøcyajpøjtzi, tø cotzoṉ
usytaꞌm como mesacøꞌmø tuyiꞌis
8 Jic tiempo tuꞌmyaj sone
pøn y ja itønaꞌṉ ni ti vaꞌcø
cyuꞌtyajø. Entonces Jesusis vyejayaj
piṉyajpa cømuꞌtaṉ lo que uneꞌis ñøtuṉdøvø y ñøjayaju:
tiquipøꞌyajpa. Jetsetiqueꞌt mi 2 ―Ndoyaꞌṉøyajpøjtzi yøṉ

ndø yac tzojcacyeꞌt ø une aunque pøndaꞌm porque ijtum tuꞌcay


emøcpø yomo chøṉø. jama nø paꞌtyajumø, y yøti ja it ni
29 Entonces Jesusis ñøjayu:
  tiyø vaꞌcø cyuꞌtyajø. 3 Y oꞌca ⁿyac

―Vøjti mi ndø aṉdzoṉu. Muspa maṉyajpa tyøcmøtaꞌm jana cuꞌti,


mi myaṉ yøti. Yatzipø espiritu jiꞌn maṉ tyoñaj ojse, porque vene
pujtuꞌam mi ⁿuneꞌomo. tzuꞌṉyaju yaꞌi.
30 Cuando yomo nuꞌc tyøcmø,

4 Ñøtuṉdøvøꞌis ñøjmayaj Jesús:

pyaꞌt ꞌyune ꞌyuṉgucyøsi, y yatzipø ―¿Jut maṉba ndø mbøctam


espirituꞌis chajcumnaꞌṉ. cuꞌtcuy vaꞌcø ndø pøꞌnøtyamø?
porque yøꞌqui ni i ja itø.
Jesusis yac tzoc tum pøn 5 Jesusis ꞌyaṉgøvaꞌcyaju:

cojipø y umapø ―¿Jujche mi nøꞌijtam pan?


31 Jesús tzuꞌṉqueꞌt Tiro cumguꞌis Y ñøjayaju:
cuenta y cøt Sidón cumguꞌyomo y ―It cuꞌyay.
ñøjayajpamø Decápolis, y nuꞌc Galilea 6 Entonces Jesusis ꞌyaṉguiꞌmyaju

majraṉvini. 32 Y ñømiñaj tum pøn


  vøtitaꞌmbø pøn vaꞌcø
cojipø y umapø, y vyaꞌcayaj Jesusis pyoꞌcsquecyajø nasomo. Pyøc
pyasenciaꞌajcuy vaꞌcø cyot cyøꞌ caꞌepø cuꞌyapyø pan y ñøjay Dios
pøngøsi. 33 Jesusis ñømaṉu pøn
  yoscøtoya. Entonces ñama ven pan
neꞌti jyaꞌitømø ni iyø, y piquisayaj y chiꞌyaj ñøtuṉdøvø vaꞌcø syajyaj
pøꞌnis cyoji y tzuju y piꞌquisay tyotz. sone pøꞌnomo, y jetse chøcyaju. 7 Y  

34 Entonces quenguiꞌm tzajpomo,


  ityajqueꞌtu metzcuy tuꞌcay namapø
jeꞌpyøjcu, y nøjayu ñeꞌ ꞌyoteꞌomo: coque. Jesusis cyømasaꞌnøcyeꞌtuti
―¡Efata! ―pero øtz y ñøjayaju vaꞌcø syajyajqueꞌtati.
nøjayndyaꞌmbøjtzi ndø ondeꞌomo: 8 Y mumu cuꞌjtasyaju y después

¡Aṉvacø! piṉdasyaj cuꞌyay vaca lo que


35 Jicseꞌcti aṉvacyaj cyoji, y tyotz
  tzøꞌyupøjiꞌṉ. 9 Y ityaj como macscuy

tzojcu, y vejvejnechoꞌtzu suñi. milsyeꞌṉomo. Entonces Jesusis


36 Y ꞌyaṉguiꞌmyaj Jesusis vaꞌcø
  ñøjayaj pøndaꞌm vaꞌcø myaṉyajø.
jana cyotzamyaj jujche yac tzoc 10 Y Jesús tøjcøy barcoꞌomo

caꞌepø. Pero entre mas ꞌyaṉguiꞌmyaj ñøtuṉdøvøjiꞌṉ y maṉ Dalmanuta


jetse, mas cyotzamyaju. 37 Y algo
  nasomo.
mayaꞌyaju y nømyaju:
―Mumu ti chøcpa vøjø. Yac Fariseoꞌis sunba isyaj milagroꞌajcuy
manba ote cojitaꞌmbø, y yac 11 Entonces
miñaj fariseo
vejvejneyajpa umataꞌmbø. aṉmaꞌyocuy ñøꞌityajupøꞌis y
85 San Marcos 8

ñøꞌonguipyaju Jesús. Y vaꞌcø ―Doce.


ꞌyaṉgømaꞌcøꞌisyajø vyaꞌcayaju vaꞌcø 20 Entonces Jesusis ñøjayajqueꞌtu:

isindziꞌyaj milagroꞌajcuy como seña ―Y cuando veꞌnbøꞌ øjtzi cuꞌyay


que Diosis cyøꞌvejupø. 12 Jesús møja
  pan para macsycuy mil pøngøtoya,
jeꞌpyøjcu y nømu: ¿jujche mi ⁿjojøñdyastam vaca
―¿Tiꞌajcuy syuñajpa milagroꞌajcuy tzøꞌyupøjiꞌṉ?
vaꞌcø isyajø yøtitaꞌmbø pøꞌnis? Y ñøjayaju:
Viyuṉsye mi ndzajmatyamba que ―Cuꞌyay.
øtz jiꞌn ma yac isyaj ni ti seña. 21 Jesusis ñøjayajqueꞌtu:

13 Jesús tzuꞌṉ sone pøꞌnomo y


  ―¿Y jiꞌndøc mi ṉgøñøctøyøtyame?
tøjcøcyeꞌt barcoꞌomo y maṉyaj mar
cøtuꞌmaṉ. Jesusis yac tzoc tum toꞌtipø pøn
22 Nuꞌcyaj Jesús Betsaida
Fariseoꞌis lyevadurataꞌm cumguꞌyomo y nø ñuꞌcyaj tum
14 Y jyajmbøyaj ñøtuṉdøvøꞌis toꞌtipø pøn y ñuꞌcsayaju Jesús vaꞌcø
vaꞌcø ñømaṉyaj cuꞌtcuy, nada piꞌquisø. 23 Jesusis ñujcay cyøꞌ y

mas tumdinaꞌṉ it pan barcoꞌomo. jitinømaṉ pøn cumguꞌacapoya.


15 Entonces Jesusis ꞌyaṉguiꞌmyaju
  Jesusis cyøtzujøy vyitømgøsi y
ñøjayaju: cyojtu cyøꞌ pøngøsi y ꞌyaṉgøvaꞌcu
―Cømaꞌnøtyamø; tzøctam cuenda oꞌca isopyaꞌam. 24 Pøn quenvijtu y

yac poṉoṉbapøꞌis pan fariseoꞌis ñøjayu:


ñeꞌtaꞌm y Herodesis ñeꞌtaꞌm. ―Isyajpaꞌmtzi pøndaꞌm teꞌñaju,
16 Y ñøtuṉdøvø
  como cusye aꞌmyajpøjtzi, pero
tzamdzamnechoꞌchaju entre vityajpa.
neꞌcomdaꞌm nømyaju: 25 Entonces Jesusis cyotvøjøtzøc

―Puede ser jetze chamba porque cyøꞌ jeꞌis vyitømgøsi, y pøꞌnis


øtz ja ñøꞌijtam pan. chøjquisu oꞌca ispaꞌam y søꞌṉ vitøm,
17 Jesusis myusu ti nø chamyaj
  y isoy vøjø. 26 Entonces Jesusis

ñeꞌcomdaꞌm y nøjmayaju: ñøjayu:


―¿Tiꞌajcuy mi ñømdamba que ―Maṉ mi ndøcmø, uy tyøjcøy
ja it pan? ¿Tiꞌajcuy jiꞌndøc mi cumguꞌyomo, y u mi ndzajmay ni
ṉgøñøctøyøtyame, ni jiꞌndøc mi iyø jujche mi ñchojcu.
mustame tiꞌajcuy øtz ndzaꞌmba yac
poṉoṉbapøꞌis pan? Ja it vøjpø mi Pedro nømu que Jesús Cristote
ṉguipsocutyaꞌm. 18 Ijtam mi vindøm,

27 Jesús tzuꞌṉyaj
pero jiꞌn mi istame. Ijtam mi ꞌyaṉmayajpapøjiꞌṉ y maṉyaju
ṉgoji, pero jiꞌn mi myaꞌnondyame. Cesarea Filipo cumguꞌis
¿Tiꞌajcuy jiꞌn mi jamdame? cyojajmbamø, y nø tyuꞌṉayajuꞌøc
19 Cuando øtz veꞌnbøꞌøjtzi mosay
  Jesusis ꞌyaṉgøvaꞌcyaju ñøtuṉdøvø
pan para mosay mil pøngøtoya, ñøjayaju:
¿jujche mi ⁿjojøndyastamu vaca ―¿Jujche nømyajpa pøn que ipø
tzøꞌyupøjiꞌṉ? pøn chøṉ øjtzi?
Y ñøjayaju: 28 Ñøtuṉdøvøꞌis ñøjayaju:

San Marcos 8​, ​9 86

―Ijtu nømyajpapø que mijtzimete min paꞌtø, tiene que vaꞌcø cyapqueꞌt
Juan mi ñøꞌyøꞌombapø; eyapø cruz y vaꞌcø min paꞌtø. 35 Porque  

nømyajpa que mijtzimete Elías; oꞌca jiꞌn sun cyaꞌø øtzcøtoya, maṉba
eyapø nømyajpa que mijtzimete iyø tocoye: pero oꞌca caꞌpa øtzcøtoya
jutipø tzaꞌmaṉvajcopapø. y vøjpø otecøtoya, cotzocpa.
29 Entonces Jesusis ñøjayaju:

36 ¿Porque jujche vøꞌajpa pøn oꞌca

―Y mijtzi, ¿jujche ñømdamba que gyanatzøcpa mumu tiyø nascøspø


ipø pøn chøṉø? y tocopya vyin? 37 ¿Jujchecøs pues

Pedroꞌis ñøjayu: muspa ⁿjyuvyituꞌ vyin vaꞌcø visaꞌø?


―Mijtzete Cristo Diosis mi ¡Ni tipit! 38 Pues oꞌca aunque iꞌis

ṉgyøꞌvejupø. cotzaꞌajpa øjtzi y cotzaꞌajapya


30 Pero Jesusis ꞌyaṉguiꞌmyaju
  ø ønde yøṉ cojapaꞌtyajupø y
vaꞌca jana maṉ chajmay ni iyø que cøtzøjcøꞌyoyajpapø pøꞌnomo,
Cristote. entonces también øtz Pøꞌnis chøṉ
Tyøvø, øtz maṉba ṉgotzaꞌajqueꞌt jicø
Jesús nømu que manba yaj caꞌyaje pøn cuando miꞌnbøjtzi ø Jandaꞌis
31 Entonces Jesusis chajmayaj syøꞌṉgøꞌomo masanbø angelesjiꞌṉ.
ñøtuṉdøvø ñøjmayaju:
―Øjtzi Pøꞌnis chøṉ Tyøvø, tiene
que vaꞌcø toyaꞌis øtz algo, porque
9 Y ñøjayajqueꞌtu:
―Viyuṉsye mi
ndzajmatyamba, ijtu yøꞌqui
jiꞌn ma pøjcøchoṉyaj tzambøꞌnis mijtzomdaꞌm vene jiꞌn mavepø
y aṉguimyajpapøꞌis y Moisesis cyaꞌyaje hasta que isyajpa jujche
ꞌyaṉguiꞌmguyjiꞌṉ ꞌyaṉmayajpapøꞌis; Dios aṉguiꞌmbase pyømijiꞌṉ.
y jiꞌquistaꞌm maꞌṉbø yaj caꞌyaje.
Pero maꞌṉbø visaꞌ tyuꞌca jamacøsi. Ocsøꞌṉ Jesús
32 Saꞌsa yaj cøñøctøyøyaj Jesusis

2 Cøjtuꞌcamtujta jama ñøjmayuꞌc
jetse que maṉba yaj caꞌtøji. jetse, Jesusis ñømaṉyaj Pedro
Entonces Pedroꞌis neꞌti ñømaṉu y Jacobo y Juan tum yeꞌṉupø
Jesús y Pedroꞌis ꞌyojnayu Jesús, cotzøjcøsi. Jiṉnaꞌṉ ityaj
ñøjayu vaꞌcø jana chiꞌocuyaj vyin. myacscucøꞌyi, y min eyati quene
33 Pero Jesús cyeꞌnajvitu y aꞌmyaj
  Jesús jeꞌtis vyiꞌnaṉdøjquitaꞌm.
ñøtuṉdøvø y ꞌyojnacyeꞌt Pedro 3 Tyucu oꞌca tise popo søꞌṉgomøꞌnu.

ñøjayu: Ja it nascøs cøtzeꞌopyapø


―¡Tzuꞌṉ ø ⁿviꞌnomo mijtzi Satanás! muspapøꞌis yac popoꞌaj jetse.
Como pøꞌnis quiꞌpsyajpase, jetse 4 Jicsyeꞌc quejyaju Elías y Moisés.

mi ṉguiꞌpspa; jiꞌndyet como Diosis Jenaꞌṉ nø chamdzamneyaju


jujche quiꞌpspase. Jesusjiꞌṉ. 5 Entonces Pedroꞌis ñøjmay

34 Entonces Jesusis vyejayaj mumu


  Jesús:
pøn ñøtuṉdøvøjiꞌṉ, ñøjmayaju: ―Maestro, vøjø vaꞌcø tø ijtam
―Oꞌca aunque iꞌis sunba maṉ yøꞌqui. Vøjø vaꞌcø ndzøctam tuꞌcay
paꞌtø, tiene que vaꞌcø jana tyoyaꞌṉøy peꞌchtøc, tumø para mitzcøtoya,
vyin; y como pøꞌnis cyajpa cruz tumø para Moisescøtoya, y tumø
vaꞌc maṉ cyaꞌ jetcøsi, jetse sunbaꞌis para Eliascøtoya.
87 San Marcos 9

6 Jetse
nømu porque jiꞌnaꞌṉ myus Y ityajqueꞌtutinaꞌṉ aṉguiꞌmguy
ti vaꞌcø chamø; porque naꞌtzcoꞌñaju. myusyajpapøꞌis que ñøꞌonguipyaju
7 Entonces min oꞌna y cyømøṉ
  Jesusis ñøtuṉdøvø. 15 Cuando isyaju

gøtzøjcøyaju y myañaju Diosis ꞌyote Jesús, mayaꞌcoꞌñaj vøti pøn y popya


oꞌnaꞌomo nø ñømupø: cyønuꞌcyaj Jesús y yuschiꞌyaju.
―Yøṉete ø ⁿUne sunbapø øjtzi. 16 Entonces Jesusis ñøjayaju:

Cømaꞌnøtyam ti chambase. ―¿Tiꞌajcuy nø mi ꞌyonguiptam


8 Jicsyeꞌcam ñøtuṉdøvøꞌis
  jetjiꞌṉ?
cyenmeꞌchaju y ni ja isyajø mas que 17 Jicsyeꞌc onbujtu tum pøn sone

tumdinaꞌṉ it Jesús ñeꞌcjiꞌn. pøꞌnomo, ñøjayu:


9 Cuando nømnaꞌṉ myøꞌñaj
  ―Maestro, mi nømijnay øjtzi ø
cotzøjcøsi, Jesusis ꞌyaṉguiꞌmyaju ⁿjaya une lo que nøcꞌijtøyupø yatzipø
ñøjmayaju: espirituꞌis y jeꞌis yac umaꞌajpa.
―U mi ndzamdam ti mi istamu 18 Aunque jut ñucpa espirituꞌis,

hasta que visaꞌpøjtzi øtz mumu yac pitivitpa y aṉꞌupuꞌøpya, y


Pønis chøṉ Tyøvø. cyøꞌspa tyøtz, y nø tyøtzpøꞌu. Oꞌyø
10 Y ja chajmayaj ni iyø ti isyaj
  vaꞌṉgayaj pyasenciaꞌajcutyaꞌm mi
cotzøjcøsi, pero na ñøꞌocvaꞌcyajtøju nønduṉdøvø vaꞌcø yac tzuꞌṉyaj
tiyacsqueꞌt chamba que maṉba yatzipø espiritu, y ja mus yac
visaꞌe. 11 Entonces ꞌyocvaꞌcyaj Jesús:
  tzuꞌṉyajø.
―¿Tiꞌajcuy nømyajpa aṉguiꞌmguy 19 Jesusis ñøjmayaju:

myusyajpapøꞌis que Elías tiene que ―Mi mbyøꞌnistaꞌm jiꞌn


vaꞌcø min viꞌna y después minba mi ⁿvyaꞌṉjajmondyamepøꞌis;
Cristo? ṉgoꞌiꞌnbøjtzi vaꞌcø it vøti jama
12 Y Jesusis ñøjayaju:
  mitzjiꞌṉdam y najiꞌndi mi
―Viyuṉete Elías viꞌna minba y ṉgøñøctøyøtyame. Ṉgoꞌiꞌnbøjtzi
vyøjøtzøcpa mumu tiyø, y jicsyeꞌc vaꞌcø mi nømajṉandyam pasencia
minba Cristo. Y viyuṉsye jyayaju vøti jama. Nømindam yøꞌc ṉgaꞌe.
tzaꞌmaṉvajcoyajpapø pøꞌnis que 20 Jicsyeꞌc ñønuꞌcyaju. Cuando

mumu Pøꞌnis Tyøvø tiene que vaꞌcø yatzipø espirituꞌis isuꞌc Jesús,
toya isø, y jiꞌn ma pyøjcøchoṉyaje. ṉgaꞌe yac tuꞌyu; y quejcu nasomo,
13 Pero mi ndzajmatyaꞌmbøjtzi que
  pitivijtu y aṉꞌuputeju. 21 Entonces

minuꞌam Elías y pøꞌnis chøjcayaju Jesusis ꞌyaṉgøvaꞌc ṉgaꞌeꞌis jyata,


lo que syuñajuse, jujche jyayajuse ñøjayu:
yaꞌmøcpø tzaꞌmaṉvajcoyajpapø ―¿Jujche jama ijtu que yøꞌcse
pøꞌnis. tuctzoꞌtzumø?
Y ñøjayu:
Jesusis yac tzoc ṉgaꞌe ―Cuando uneꞌctøc yøꞌcse
yatziꞌajcuꞌis ñøtzøjcupø tuctzoꞌtzu. 22 Y vøti nac yatzipø

14 Y
entonces Jesús y vityajupøjiꞌṉ espirituꞌis yaj quecpa juctyøjcomo
vituꞌyaj ityajumø eyataꞌmbø o nøꞌcøꞌmø vaꞌcø yaj caꞌø. Pero
ñøtuṉdøvø. Y isyaju vøti pøn que oꞌca muspa mi ndø yac tzojcayø, tø
nø vyocøvituꞌyajupøꞌis ñøtuṉdøvø. toyaꞌṉøtyamø y tø cotzoṉdamø.
San Marcos 9 88

23 Y Jesusis ñøjayu: maṉba yaj caꞌtøji y tuꞌcay jama


―Mitz ndø nøjapya: Oꞌca mi caꞌuꞌctzi maꞌṉbø visaꞌqueꞌte.
muspa. ¿Tiꞌajcuy mi aṉgøvaꞌcpa 32 Pero ñøtuṉdøvøꞌis ja

oꞌca muspa ndzoꞌyøyø? cyønøctøyøyaj jujchepø tiyø nø


Vaꞌṉjambapøꞌstzi muspø ndzøjcay cham Jesusis, y ja ꞌyocvaꞌcyajøꞌam
bien aunque ticøsi. Jesús naꞌtzcupit.
24 Entonces ṉgaꞌeꞌis jyata pømi

veju ñøjayu: Jesusis cham iyete mas myøjaꞌṉombø


―Øtz mi vaꞌṉjambøjtzi, pero tø 33 Y nuꞌcyaj Jesús Capernaum
cotzoṉø vaꞌcø mi ⁿvaꞌṉjam más. gumguꞌyomo; y cuando tøjcomo
25 Jicsyeꞌc is Jesusis que nø
  ijtuꞌøc, Jesusis ꞌyaṉgøvaꞌcyaj
pyoyatuꞌmduꞌmneyaju vøti pøn. Y ñøtuṉdøvø:
ꞌyojnay yatzipø espiritu ñøjayu: ―¿Tinaꞌṉ nø mi ndzamdam tuꞌṉomo?
―Mijtzi mi yac umaꞌajpapøꞌis mi 34 Pero ja ꞌyaṉdzoṉyajø, porque

ꞌyespiritu, øtz mi aṉguiꞌmba: tzac tuꞌṉomo nømnaꞌṉ ꞌyonguipyajtoꞌu


ṉgaꞌe, y nunca u mi ñdyøjcøcyeꞌt ñeꞌcomdaꞌm a ver jutipø nøtuṉdøvø
ṉgaꞌeꞌis chocoꞌyomo. mas coviꞌnajøꞌajupø. 35 Entonces

26 Y espiritu veju y yac søtøt ṉgaꞌe


  Jesús poꞌcsu y vyejtuꞌmyaj
algo y chajcu. Y ṉgaꞌe tzøꞌy como macvøstøjcay ñøtuṉdøvø y ñøjayaju:
caꞌupøse. Por eso pøn nømyaju: ―Oꞌca i sunba cyoviꞌnajøꞌajø;
―Caꞌupømete. tiene que vaꞌcø it como ja itøꞌis ni ti
27 Pero Jesusis ñuc cyøꞌcøsi y
  aṉguiꞌmguy, como tum chøsi; vaꞌcø
jyititeꞌnu, y ṉgaꞌe teꞌndonchuꞌṉu. chøc nuꞌcsocuy mumu pøngøtoya.
28 Entonces Jesús tøjcøy tøjcomo,

36 Y Jesusis pyøc tum une y cyot

y nøtuṉdøvøꞌis neꞌti ꞌyaṉgøvaꞌcyaju cujcomo. Jicsyeꞌc jyotzcøtøjcøy une


ñøjayaju Jesús: y ñøjay ñøtuṉdøvø:
―¿Tiꞌajcuy øtz ja mus yac 37 ―Oꞌca mi mbøjcøchoṉba tum

tzuꞌṉdam yatziꞌajcuy? une yøꞌcsepø ø nøyiṉgøsi, mi


29 Y ñøjayaj Jesusis:
  ndø mbøjcøchoṉgueꞌtpa øjtzi; y
―Yøcsepø yatzipø espiritu jiꞌn oꞌca mi ndø pøjcøchoṉba, jiꞌn saṉ
puti, oꞌca jiꞌn ndø oꞌnatyam Dios y øtz mi ndø pøjcøchove, sino mi
vaꞌcø jana tø cuꞌtø hasta que ndø mbøjcøchoṉgueꞌtpati cøꞌvejupøꞌstzi.
oꞌnøyuꞌjcam Dios.
Iꞌis jiꞌn tø quiꞌsatyame, tø øtzjiꞌṉbøte
Jesusis chajmayajqueꞌtu 38 Entonces Juaꞌnis ñøjay Jesús:
que maṉba yaj caꞌtøji ―Maestro, istaꞌmøjtzi tum pøn
30 Tzuꞌṉyajjeni y cøtyaj Galilea nø yac tzuꞌṉupøꞌis yatzipø espiritu
nasomo, y Jesusis jiꞌnaꞌṉ syuni mi nøyiṉgøsi, y ⁿyaꞌinductaꞌmøjtzi,
vaꞌcø myus ni iꞌis oꞌca jenaꞌṉ ijtu. nøjandyaꞌmøjtzi: “Mitz ja mi nøꞌit
31 Porque nømnaꞌṉ chajmayaj
  permiso vaꞌcø yac tzuꞌṉ yatzipø
ñøtuṉdøvø, ñøjayaju: espiritu”. Jetse nøjandyaꞌmøjtzi
―Øjtzi Pøꞌnis chøṉ Tyøvø maṉba porque jicø pøn jiꞌn vit tyumøꞌomo
tziꞌocuyajtøj pøꞌnis cyøꞌomo, y tø øtzjiꞌṉdaꞌm.
89 San Marcos 9​, ​10

39 Pero Jesusis ñøjay Juan: namchan vyiꞌcyajpapøꞌis caꞌupø, y


―U mi yaꞌinductamu, porque juctyøc jiꞌn tuꞌyi nunca.
oꞌca pøꞌnis chøcpa milagroꞌajcuy 49 ”Porque mumu pøn maṉba

ø nøyiṉgøsi, al mismo tiempo vøjøtzøcyajtøj juctyøcjiꞌṉ, y


jiꞌn mus cøꞌoꞌnøy øjtzi. 40 Porque
  mumu copøn yaj caꞌyajupø para
oꞌca jiꞌn tø quiꞌsaye, tø cotzoṉba. Dioscøtoya canaꞌøyupøte. 50 Pero

41 Viyuṉsye mi nøjandyamba, oꞌca


  oꞌca cana sequeꞌajpa, ja it jujche
aunque iꞌis mi ñchiꞌpa usy nøꞌ vaꞌcø ndø yaj canaꞌomvøjøtzøcø.
porque mitz Cristoꞌis mi ñeꞌndaꞌm, Como canaꞌis yac omba cuꞌtcuy,
viyuṉsye maṉba pyøc cyoyoja. jetse omba ijtam mi ndøvøjiꞌṉdaꞌm.

Tiꞌis tø yaj cojapaꞌtpa ꞌYaṉgøvaꞌcyaj Jesús oꞌca muspa


42 ”Oꞌca tum yøcsepø cheꞌpø na chacyajtøj coꞌtøc
uneꞌis vaꞌṉjamba øjtzi, y tum pøꞌnis
yajapya jic uneꞌis vyaꞌṉjajmocuy,
entonces jic pøn más maṉba
10 Entonces Jesús tzuꞌṉu jeni
y maṉ Judea nasomo, y
maṉ vit Jordán nøꞌcøtuꞌmaṉ. Sone
castigatzøctøji que menos toya pøꞌnis cyømiñajqueꞌtu, y Jesusis
oꞌca patztøjcøtyøjunaꞌṉ nøꞌcøꞌmø ꞌyaṉmayaju sone pøn jujche ijtuse
vyajtøjatyøjupø møjapø vacucha cyostumbre. 2 Venetaꞌmbø fariseo

cyønøcøꞌmø. 43 Jetcøtoya oꞌca mi


  aṉmaꞌyocuy ñøꞌijtyajupøꞌis nuꞌcyaj
ṉgøꞌis mi ⁿyaj cojapaꞌtpa, tøcspøꞌø. Jesuscøꞌmø. Sunbanaꞌṉ chøjquisyajø
Mas vøjø tuꞌmaṉgøꞌpø vaꞌcø mi jujche muspa yac tocoyaj Jesús.
ndyøjcøy ityajumø queñajpapø, Ñøjayaju:
que vaꞌcø jana mi ñdyøjcøy mi ―Tø tzajmatyam oꞌca it
mejchaṉgøꞌpø yatzipøꞌomo, jiꞌn aṉguiꞌmguy que muspa ndø tzac
tuꞌyipø juctyøjcomo. 44 Jen jiꞌn
  ndø coꞌtøc yomo.
cyaꞌyaj namchan vyiꞌcyajpapøꞌis 3 Y Jesusis ꞌyaṉgøvaꞌcyajqueꞌtuti:

caꞌupø, y juctyøc jiꞌn tuꞌyi nunca. ―¿Jujche mi ꞌyaṉguiꞌmuse


45 Y oꞌca mi ṉgosoꞌis mi yaj
  Moisesis?
cojapaꞌtpa, tøcspøꞌø. Masti vøj 4 Y aṉdzoṉyaju:

tuꞌmaṉgoso vaꞌcø mi ndyøjcøy ―Moisesis chiꞌ pøn permiso


ityajumø queñajpapø que vaꞌcø vaꞌcø chac yomo oꞌca chiꞌpa yomo
jana mi mbyajtzøtyøj mejchaṉ toto jutipøcøs it jachøꞌyupø que
goso yatzipøꞌomo, nunca jiꞌn chajcuꞌam.
tuꞌyipø juctyøjcomo. 46 Jeni jiꞌn

5 Pero Jesusis ñøjayaju:

cyaꞌyaj namchan vyiꞌcyajpapøꞌis ―Mi ⁿjyajyay jetsepø aṉguiꞌmguy


caꞌyajupø, y juctyøc jiꞌn tuꞌyi Moisesis porque mi neꞌctaꞌm jiꞌn
nunca. 47 Y oꞌca mi vindøꞌmis mi yaj
  sun mi ndzøctam vøjpø tiyø. 6 Pero  

cojapaꞌtpa, nøputø. Mas vøjø tuꞌmaṉ cuando ijtzoꞌtznømuꞌc, cuando


vitøm vaꞌcø mi ndyøjcøy Dios Diosis jyomec nasacopac, Diosis
aṉguiꞌmopyamø, que vaꞌcø jana chøc pøn jayapø y yomopø. 7 “Por 

mi mbyajtzøtyøj metzaṉ vitømgøꞌi eso pøn tzuꞌṉba jyatacøꞌmø y


yatzipøꞌomo. 48 Jeni jiꞌn cyaꞌyaj
  myamacøꞌmø vaꞌcø tyumøꞌom
San Marcos 10 90

it yomojiꞌṉ. 8 Y myechcøꞌtyaꞌm

18 Jesusis ñøjayu:
tumøꞌajyajpa. Entonces jiꞌndyet ―¿Tiꞌajcuy mi ndø nøjapya que
metzcuy, sino tumbøtite”. 9 Por eso
  øtz vøjpø chøṉø? Porque ja it ni i
lo que tyumøtzøjcupø Diosis, uy yac vøjpø sino solo Diosti vøjø. 19 Mitz

veꞌñaj pøꞌnis. mi muspa jujche ijtuse aṉguiꞌmguy:


10 Entonces cuando tøjcøyajqueꞌtu
  “Uy cyøtzøjcøꞌyoye, uy yaj caꞌoye, uy
tøjcomo, pøꞌnis ꞌyaṉgøvaꞌcyaj Jesús ñumi, uy syutzi, uy ꞌyaṉgømaꞌcøꞌyoye,
vaꞌcø chaꞌmaṉvajcayajø lo que ti cønaꞌtzøy mi janda y mi mama”.
chamupø. 11 Jesusis ñøjayaju:

20 Pøꞌnis ñøjay Jesús:

―Oꞌca pøꞌnis chacpa yomo y ―Myaestro, desde que uneꞌctzi yaj


pyøcpa eyapø, jetse cyøtzøjcøpya copujtøjtzi mumu yøcsepø tiyø.
yomo y jetse cojapaꞌtpa. 21 Jicsyeꞌc Jesusis yaꞌmu pøn, y

12 Jetsetiqueꞌt, oꞌca yomoꞌis


  syunu, y ñøjayu:
chacpa jyaya y pyøcpa eyapø ―Faltatøc tumna tiyø vaꞌcø mi
pøn, cyøtzøjcøpya jyaya y jetse ndzøcø. Mavø ma maꞌajpøꞌi mumu
cojapaꞌtqueꞌtpati. tiyø mi nøꞌijtupø, y veꞌndziꞌyaj
pobretaꞌmbø tumin lo que
Jesusis cyømasaꞌnøyaj unetaꞌm mi mbøcpapø, y maṉba it mi
13 Y ñømiñaj une Jesuscøꞌmø vaꞌcø riṉguesaꞌajcuy tzajpomo. Y minø;
pyiquisyajø Jesusis, pero pøꞌnis mi tø paꞌtø.
yaꞌinducjoꞌyaju vaꞌcø jana ñømiñaj 22 Cuando pøꞌnis myan jetse,

une. 14 Jesusis isu que yaꞌinducyaju


  mayaꞌu; y jetse mayaꞌpa tzuꞌṉu,
une vaꞌcø jana nuꞌcyaj ñec ijtumø, porque ricocoꞌnipønaꞌṉete.
quiꞌscaꞌu y ñøjayaj ñøtuṉdøvø: 23 Entonces Jesús queꞌnajvituꞌu y

―Yac miñaj une øjtzøcøꞌmø, uꞌyam ñøjayaj ñøtuṉdøvø:


yaꞌinductamu. Porque jetsepøꞌomo ―Peñavini maṉba tøjcøyaj
Dios aṉguiꞌmba. 15 Viyunsye mi
  ricutaꞌmbø Diosis cuentaꞌṉomo.
ndzajmatyaꞌmbøjtzi, que oꞌca 24 Cuando myanyaj ñøtuṉdøvøꞌis

aunque iꞌis jiꞌn pyøjcøchøjṉay Diosis jetsepø ote, mayaꞌcoꞌñaju, pero


ꞌyaṉguiꞌmguy jujche cheꞌpø uneꞌis Jesusis ñøjayajqueꞌtu:
pyøcøchojṉapyase, entonces jiꞌn ―Tøvøtyaꞌm, peñavini tøjcøyajpa
mus tøjcøy jeꞌtomo. Diosis cuentaꞌṉomo cyomoꞌpapøꞌis
16 Entonces Jesusis jyotzpøcyaju
  que tuminjiꞌṉ vyøꞌom mase putyaje.
tumdumø une, cyot cyøꞌ tumdumbø 25 Más fácil vaꞌcø cyøt tum camello

unecøsi y cyømasaꞌnøyaju. copøn acusyaꞌis cyojiꞌomo, que


tum rico jiꞌn maṉ tøjcøy Dios
Ricupø pøꞌnis ꞌyoꞌnøy Jesús ꞌyaṉguiꞌmbamø.
17 Jesústzuꞌṉu, maṉ tuꞌṉomo, y tum 26 Ñøtuṉdøvø más mayaꞌyaju y na

pøn joviti min poyuc Jesuscøꞌmø; ñøjayajtøju:


cutcøneꞌc Jesusis vyiꞌnomo y ñøjayu: ―¿Entonces i muspa cyotzoca?
―Vøjpø mi myaestro, ¿ti vøjø 27 Jesusis ꞌyaꞌmyaju y ñøjayaju:

vaꞌcø ndzøcø vaꞌcø mbaꞌt jiꞌn yajepø ―Pøꞌnis jiꞌn mus yaj cotzocyaj
quenguy? vyin, pero Diosis muspa yaj
91 San Marcos 10

cotzocyajø; porque Diosis muspa aṉmayajpapøꞌis cyøꞌomdaꞌm. Jeꞌtis


chøc mumu tiyø. maṉba vyøꞌmøyaje vaꞌcø yaj caꞌtøj
28 Entonces Pedroꞌis ñøjay Jesús:
  øjtzi, y maṉba tziꞌocuyaj øjtzi lo que
―Aꞌmø, øtz ndzactaꞌmøjtzi mumu jiꞌndyet Israel pøꞌnis cyøꞌomdaꞌm.
tiyø vaꞌcø mi mbaꞌjtamø. 34 Jeꞌtis maṉba cøsijcayaje, y

29 Jesusis ꞌyandzoṉu:
  maṉba nacstochøcyaje, y maꞌṉbø
―Viyuṉsye mi ndzajmatyamba, cøchujchujvøyaje chujvinjiꞌṉ, y
chacyajpapøꞌis tyøc, ꞌyatzi, chøtzø, maꞌṉbø yaj caꞌyaje; pero tuꞌcay
myuqui, jyata, myama, yomo, jamacøsi maꞌṉbø visaꞌe.
ꞌyunetaꞌm, nas para øtzcøtoya, y
vøjpø otecøtoya, 30 jeꞌis maṉba

Lo que ti vyaꞌcyaj Jacoboꞌis y Juaꞌnis
pyøjcøchoṉyaje mas vøti yøti 35 Entonces Jacoboꞌis y Juaꞌnis
yøṉ nasacopajcøsi. Maṉba cyønuꞌcyaj Jesús. Jacobo y Juan
pyøjcøchoṉyaj cien veces más Zebedeoꞌis ꞌyunetaꞌmete. Ñøjayaj
lo que chacyajupø, que sea tøc, Jesús:
ꞌyatzi, chøtzø, myuqui, myama, ―Maestro, suꞌnbøjtzi vaꞌcø mi
ꞌyune, o nas. Pero también ndzøc øtzcøtoya lo que maṉbapø
maṉba yacsutzøctøji. Y minbapø ⁿvaꞌctame.
tiempoꞌomo jiꞌn ma yaj cyenguy 36 Jesusis ñøjayaju:

nunca. 31 Pero sone yøtitaꞌmbø


  ―¿Ti mi sunba vaꞌcø ndzøc
coviꞌnajø jiꞌn ma ꞌyaṉguiꞌmyaje, mitzcøtoyataꞌm?
maṉba tzøꞌyaj aunque ipø pønse. 37 Ñøjayaju:

Y lo que ni ti aṉguiꞌmguy ja ―Øtz nø sundamu vaꞌcø mi ndø


ñøꞌitøpøꞌis yøti, jicseꞌc maṉba yac poꞌcstam tum mi ndzøꞌñaꞌṉomo
coviꞌnajøꞌajyaje. y tum mi aṉnaꞌyomo vaꞌcø
aṉguiꞌmdam mitzcøꞌmø cuando mi
Jesusis chajmayajqueꞌtu myøjaꞌṉ aṉguiꞌmba.
que maṉba yaj caꞌtøji 38 Jesusis ñøjayaju: ―Jiꞌn mi

32 Nømnaꞌṉ tyuꞌṉayaj tuꞌṉomo, mustam ti mi ⁿvaꞌctamba. ¿Muspa


nømnaꞌṉ quiꞌmyaj Jerusalén mi nøṉgøjtam toya como øtz
gumguꞌyomo. Jesús vinduꞌṉaju y maṉbase nøṉgøt toya como si fuera
ñøtuṉdøvø maṉyaj jeꞌtaṉgøꞌmø. jiꞌn ꞌyomepø nøꞌ vaꞌcø ndø toꞌṉø; o
Ñøtuṉdøvøꞌis maṉbanaꞌṉ pyaꞌtyaj sea como vaꞌcø tø yac tziṉdøj coṉña
naꞌtzpa. Y entonces Jesusis tø mujpa, jetse conñase vaꞌcø mi
ñømaṉvøjøtzøcyaj macvøstøjcay ndyotyøjø?
ñøtuṉdøvø neꞌti y chajmayaju 39 Ñøjmayaju:

jujche maṉba yacsutzøctøj ñeꞌc ―Mustaꞌmbøtzi.


Jesús. 33 Ñøjayaju:
  Jesusis ñøjayaju:
―Mi mustamba que nø tø ―Viyuṉse maṉba mi nøṉgøjtam
quiꞌmdam Jerusalén gumguꞌyomo. toya como øtz maꞌṉbase nøṉgøti.
Øtz Pøꞌnis chøṉ Tyøvø, jiṉø maꞌṉbø 40 Pero øtz jiꞌn mus ndzamø i

tziꞌocuyajtøj pane coviꞌnajøꞌis maṉba poꞌcs ø ndzøꞌñaꞌṉomo


cyøꞌomdaꞌm, y aṉguiꞌmguyjiꞌn y ni ø aṉnaꞌyomo, pero i viꞌna
San Marcos 10​, ​11 92

cøpiṉyajtøju, jet maṉba yac ―Davijdis mi ꞌyune, tø toyaꞌnøy


poꞌcsyajtøji. øjtzi.
41 Cuando eyapø majcay

49 Entonces Jesús teꞌndzøꞌyu y

ñøtuṉdøvøꞌis myañaju, ñøjayaju tome ityajupø pøn:


cyorajeꞌajyaju Jacobo y Juan ―Ma vejay je pøn nø vyejupø.
porque ticøtoya ma vyaꞌcyaj Entonces vyejayaj toꞌtipø pøn
mas aṉguiꞌmguy. 42 Pero Jesusis
  ñøjayaju:
vyejmiñaju mumu y ñøjayaju: ―U myayaꞌe. Teꞌnchuꞌṉø, nø mi ⁿ
―Mitz mustamba que lo que vyejayu Jesusis.
ndø nøjatyambapø coviꞌnajø 50 Toꞌtipøꞌis pyatzpøꞌ vingøspø

aunque jutipø pøꞌnomdaꞌm, jeꞌis tucu, tøpteꞌnu y cyømaṉ Jesús.


ꞌyaṉguiꞌmyajpa pyøndøvø, y 51 Entonces Jesusis ñøjayu:

myøjaꞌṉomdaꞌmbøꞌis yømoc teymøc ―¿Ti sunba mijtzi vaꞌcø ndzøc


yac maṉyajpa tyøvø. 43 Pero
  mitzcøtoya?
mijtzi jiꞌn mus mi ndzøctam Toꞌtipøꞌis ñøjayu:
jetse. Sino oꞌca aunque iꞌis syunba ―Maestro, suꞌṉbøjtzi vaꞌcø mi ndø
myøjaꞌṉomajø mijtzomdaꞌm, yac søꞌṉay ø vindøm.
tiene que vaꞌcø chøc vyin como 52 Jesusis ñøjayu:

coyospase. 44 Y oꞌca aunque iꞌis


  ―Mavø. Porque mi ndø vaꞌṉjajmu,
syunba coviꞌnajøꞌajcuy, tiene que jicpit mi nchojcu.
vaꞌcø chøc nuꞌcsocuy para mumu Jicsyeꞌcti søꞌṉ vyitøm, y maṉ pyat
icøtoya. 45 Porque øjtzi ø neꞌṉgø
  Jesús tuꞌṉomo.
Pøꞌnischø Tyøvø, miꞌnøjtzi jiꞌndyet
øtz vaꞌcø nuꞌcsyaj o mbøndøvø, sino Tøjcøy Jesús Jerusalén gumguꞌyomo
ø neꞌṉgø vaꞌcø ndzøc nuꞌcscocuy; y
vaꞌcø ndziꞌocuyaj ø ⁿvin vaꞌcø yaj
caꞌtøjø vaꞌcø ⁿjumbutyaj vøti pøn.
11 Nuꞌcyaj tome Jerusalén
gumguꞌyomo, ityajumø
Betfagé y Betania cumguy, tome
Olivo lomacøꞌmø. Jeni cyøꞌvejyaj
Jesusis yac tzoc toꞌtipø Bartimeo Jesusis metzcuy ñøtuṉdøvø vaꞌcø
46 Entonces nuꞌcyaj Jericó
  chøcyaj nuꞌcsocuy. 2 Ñøjayaju:

cumguꞌyomo y Jesús nømnaꞌṉ ―Maṉdam cheꞌpø cumguꞌyomo


pyutyaju cumguꞌyomo ñøtuṉdøvøjiꞌṉ, tomeꞌcam ijtumø. Cuando mi
y vøti pønjiꞌṉ. Tuꞌṉaṉvininaꞌṉ poꞌcsu ñuꞌctamba jeni, maṉba mi mbaꞌjtam
tum toꞌtipø pøn ñøyipøꞌis Bartimeo, tum burro jøꞌmdøjupø nunca
Timeoꞌis ꞌyune, nømnaꞌṉ tyumin jiꞌn pyoꞌcstøjipø. Puꞌpøꞌtamø y
vaꞌcu. 47 Cuando myan yøꞌṉis que
  nømindamø yøꞌqui. 3 Y oꞌca aunque

Jesús Nazaret cumgupyøn nøm iꞌis mi ꞌyaṉgøvaꞌctamba ticøtoya


tyomeꞌaju, vejtzoꞌtz pømi ñøjayu: nø mi nømaṉdam burro, nøjayø:
―Jesús, Davijdis mi ꞌyune, tø “Porque sunba ndø Comiꞌis, maṉba
toyaꞌṉøyø. ñuꞌcsi. Prontoti minba yac tzac
48 Y sone pøꞌnis ꞌyojnayaju vaꞌcø
  vituꞌtøjqueꞌte”.
jana vyeja, pero toꞌtipø pøn vej mas 4 Maṉyaju y pyaꞌtyaj burro

pømi, ñøjacyeꞌtu: jøꞌmdøjupø tome tum aṉdyuṉgøꞌmø


93 San Marcos 11

calleꞌomo y pyuꞌpøꞌyaju. 5 Y  

jiṉdambø pøꞌnis ñøjayaju: Jesusis yaꞌinducyaju vaꞌcø jyana


―¿Ti mi ndzøctamba? ¿Tiꞌcøtoya myaꞌayajnøm masandøjcomo
nø mi mbucstamu burro? 15 Jicseꞌc nuꞌcyaj Jerusalén
6 Y ꞌyaṉdzoṉyaju jujche Jesusis
  gumguꞌyomo. Jesús maṉ
ñøjayajuse, y jiṉ ityajupøꞌis masandøjcomo myacputputvøyaju
chacyaju vaꞌcø ñømaṉyaj burro. 7 Y   maꞌayajpapø y juꞌyoyajpapø
ñømiñaju Jesuscøꞌmø, y tyoꞌcøyaj masandøjcomo. Chiꞌpotvituꞌyaj
tyucu burrocøsi y Jesusis pyoꞌcsu. myejsyataꞌm ñø ityajupø
8 Y sone pøꞌnis tyoꞌcyaj tyucu
  cyacpøyajpapøꞌis tyumin, y
tuꞌṉomo cyøtpamø Jesús, y eyapø pyatzvituꞌjayaj poꞌcscutyaꞌm
pøꞌnis quitpøcyaj cuꞌyuꞌ aṉmaṉ ñøꞌityajupø myaꞌajyajpapøꞌis
cyotyaj tuꞌṉomo. paloma. 16 Y yaꞌinducyaju vaꞌcø jana

9 Nø vyiꞌnajyajupø y nø minajupø
  ñøcøtyaj ni tiyø masandøjcomo. 17 Y  

jyøsaṉgøꞌmø vejtzoꞌchaju: ꞌyaṉmayaju:


―¡Yøscøtoya Dios! Vøjø vaꞌcø ndø ―Viyuṉbø tiyø lo que
vøpøpøngotzøctamø nø minupø jachøꞌyupøse masanbø oteꞌomo
Diosis ñøyicøsi. 10 Vøjø vaꞌcø ndø
  que it jachøꞌyupø: “Ø ndøc maṉba
vøcotzøctam jic maṉbapø mini nøjayaje tøc juti ꞌyoꞌnøyajpamø
vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌmø jujche oyuse Dios aunque jujtaꞌmbø pøꞌnis”. Pero
ꞌyaṉguiꞌm ndø peca jatataꞌm David. mijtzi nøcꞌijtøtyamu masandøc
Vøcoꞌnipøte møjipø Dios. como si fuera aṉgøvøꞌñajpamø
11 Así que Jesús tøjcøy Jerusalén
  nuꞌmyajpapø.
gumguꞌyomo y tøjcøyqueꞌt 18 Entonces pane coviꞌnajøꞌis y

masandøjcomo. Jen quenvijtu aṉguiꞌmguyjiꞌṉ ꞌyaṉmaꞌyoyajpapøꞌis


y ꞌyaꞌmu mumu tiyø. Y como myañaj tzame jujche oyuse chøqui
tzaꞌimnaꞌṉ, tzuꞌṉu; maṉ Betania Jesusis y chøcmeꞌtzjoꞌyaju velta
cumguꞌyomo macvøstøjcay jujche vaꞌcø yaj caꞌyaj Jesús. Pero
ñøtuṉdøvøjiꞌṉ. ñaꞌchaju vøti pøn, porque mumu
pøꞌnis jovise aꞌmyaju Jesús nø
Yachcøꞌoꞌnøyu Jesusis higo cuy ꞌyaṉmaꞌyoyuse, y syuñaj Jesús.
12 Jyoꞌpit
cuando tzuꞌṉyaj Betania 19 Pero cuando tzaꞌiꞌajnømu, Jesús

cumguꞌyomo, Jesús nømnaꞌṉ ꞌyosu. tzuꞌṉu cumguꞌyomo.


13 Is yaꞌi higo cuy aꞌyøyu. Maṉu

20 Jyoꞌpit namdzu cøtyaju y isyaju

cyen meꞌtzay tyøm, pero ni ti ja higo cuy que tøjtzumnaꞌṉ hasta


itø, saṉ ꞌyaytite porque jiꞌndyet vyatziꞌomsyeꞌṉomo. 21 Entonces

higoꞌis ꞌyaṉsøꞌṉomo vaꞌcø tyøꞌmajø. Pedroꞌis jyajmu chøjcu ñøjay Jesús:


14 Entonces jicsyeꞌc Jesusis ñøjay
  ―Maestro, aꞌmø higo cuy mitz mi
higo cuy: ndzamdziꞌu caꞌuꞌam.
―Uyam ni iꞌis mi ngyuꞌtay mi 22 Jesusis ñøjayaju:

ndøm nunca, porque jiꞌn ma mi ―Vaꞌṉjamdam Dios. 23 Viyuṉse


ndyøꞌmaje. mi nøjmandyamba: oꞌca aunque iꞌis


Y ñøtuṉdøvøꞌis myañaju. ñøjapya yøṉ cotzøc: “Tzuꞌṉ jeni y
San Marcos 11​, ​12 94

tøjcøy majromo”, jetse ma tyuqui tzajmatyam ndøvø oꞌca Diosis chiꞌu


oꞌca jiꞌn ni ti quiꞌpsi chocoꞌyomo. o pøꞌnis.
Tiene que vaꞌcø vyaꞌṉjam de 31 Jicseꞌc nay

veras lo que chamuse maṉba ñøꞌaṉgøvaꞌctzoꞌchajtøju ñeꞌcomdaꞌm,


tyuqui. 24 Por eso mi nøjandyamba
  nømyaju:
øjtzi; cuando mi oꞌnøndyamba ―Oꞌca tø nømdamba que Diosis
Dios, oꞌca mi vaꞌṉjamdamba que chiꞌ Juan aṉguiꞌmguy, jeꞌis maṉba
mi mbøjcøchoṉdamuꞌam lo que tø nøjatyame: “Entonces, ¿tiꞌajcuy
mi ⁿvaꞌctamupø, entonces Diosis ja mi vyaꞌṉjamdam Juan?” 32 En  

maṉba mi ñchiꞌtame. 25 Y cuando


  cambio jiꞌn mus ndø aṉdzoṉdamø
mi ndyeꞌndamba y mi oꞌnøndyamba que pøꞌnisti chiꞌaṉguiꞌmguy.
Dios, yaj cøtocoyajø mi ndøvøꞌis Porque ñaꞌchajqueꞌt sone pøndaꞌm,
aunque ti mi ñchøjcatyamu, porque myusyaju que sone pøꞌnis
vaꞌcø jetsetiqueꞌt yaj cøtocojay vyaꞌṉjamyaju que Juanete viyuṉse
mi ṉgojataꞌm tzajpomo ijtupø tzaꞌmaṉvajcopapø Diosis cyøꞌvejupø.
mi Jandaꞌis. 26 Pero oꞌca jiꞌn mi

33 Por eso ñøjayaju coviꞌnajøꞌis

yaj cøtocojay mi ndøvøꞌis cyoja, Jesús:


entonces jiꞌn ma yaj cøtocojay ―Jiꞌn ø mustame iꞌis chiꞌ Juan
mi ṉgojataꞌm tzajpomo ijtupø mi aṉguiꞌmguy.
Jandaꞌis. Y Jesusis ñøjayaju:
―Pues øjtzi jetsetiqueꞌt jiꞌnø mi
ꞌYaṉgøvaꞌcyaj Jesús iꞌis ndzajmatyam iꞌis tziꞌø aṉguiꞌmguy
chiꞌpa aṉguiꞌmguy vaꞌcø ndzøc yøcsepø tiyø.
27 Entonces nuꞌcvøjøtzøcyajqueꞌt
Jerusalén gumguꞌyomo. Y cuando Cuidatzøcyajpapøꞌis nipi
Jesús nømnaꞌṉ vyit masandøjcomo, yatzi tzocotyaꞌmbøte
cyømiñaju pane coviꞌnajøꞌstaꞌm y
aṉguiꞌmguyjiꞌṉ aṉmaꞌyoyajpapøꞌis
y tzambøꞌnistaꞌm. 28 ꞌYaṉgøvaꞌcyaj

12 Entonces Jesusis
chamdzoꞌtz coviꞌnajøtaꞌm
historia vaꞌcø ꞌyaṉmaꞌyoya;
Jesús ñøjayaju: ñøjayaju:
―¿Jujchepø aṉguiꞌmguyjiꞌṉ mi ―Ijtunaꞌṉ tum pøn ñijpupøꞌis
ndzøcpa lo que mi ndzøcpase, y ñasomo tøm ñøyipøꞌis uva.
iꞌis mi nchiꞌu aṉguiꞌmguy vaꞌcø mi Vyeꞌjcøvituꞌ nipi, y ñoꞌtz tzaꞌ tzica
ndzøc jetse? cuenta jut maṉbamø jyoꞌc uvaꞌis ñøꞌ
29 Y Jesusis ꞌyaṉdzoṉyaju;
  cuando nø cyømaṉuꞌc vaꞌcø pyut
ñøjayaju: ñøꞌ; chøjqueꞌt torre yeꞌṉupø vaꞌcø
―Øtz maꞌṉbø mi ⁿocvaꞌctaṉqueꞌte cyeꞌnaṉguec nipiꞌomo.
a ver ti mi ndzamdamba. Oꞌca ”Entonces chacyaj
mi ndø aṉdzoṉdamba, entonces cuidatzøcyajpapøꞌis vaꞌcø
øtz maꞌṉba mi ndzajmatyame cyøyosyajø; y vøꞌnipi maṉ
iꞌis tziꞌø aṉguiꞌmguy vaꞌcø ndzøc yaꞌi. 2 Nuꞌc tiempo vaꞌcø it uva,

yøcsepø tiyø. 30 ¿A ver iꞌis chiꞌ Juan


  vøꞌnipiꞌis cyøꞌvejyaj chøsi vaꞌcø
aṉguiꞌmguy vaꞌcø nøꞌyøꞌyoya? Tø ꞌyoꞌnøyaj cuidatzøcyajpapøꞌis
95 San Marcos 12

vaꞌcø vyeꞌndziꞌyaj cosecha Ijtu tum tzaꞌ ja syuñajøpø tøc


jujche maṉbase pyøc vøꞌneꞌis. tzøcyajpapøꞌis,
3 Cuidatzøcyajpapøꞌis ñujcayaj
  Pero mismo tzaꞌ oy pivi eyapøꞌis
tzøsi lo que cyøꞌvejyajupø vaꞌcø yac yos tøc aṉguiꞌnomo,
vøꞌnipiꞌis, y nacstochøcyaju, y yac porque jen mas vøjpø tzaꞌ
vituꞌyaju jana ni tiyø. 4 Entonces
  syunba.
vøꞌnipiꞌis cyøꞌvejqueꞌt eyapø 11 Ndø Comiꞌis chøc yøꞌcse y oꞌca
tzøsi, pero cuidatzøcyajpapøꞌis jujchese ndø aꞌmdamba.
pyuꞌṉmacyaj tzaꞌjiꞌṉ jic menajcøs Jetse cham Jesusis.
minupø. Pyuꞌṉgøveñaj cyopajcøsi, 12 Entonces coviꞌnajøꞌstaꞌm

tyopaꞌoꞌnøyaju, y myacnøpoyaju. oy ñucjoꞌyaj Jesús, porque


5 Entonces vøꞌnipiꞌis cyøꞌvej
  cyønøctøyøyaju que Jesusis cham
vøjøtzøjqueꞌtu tuꞌcañajcøsi eyapø historia vaꞌcø chaꞌmindzi que como
tzøsi, y jete cuidatzøcyajpapøꞌis cuidatzøcyajpapøꞌis yaj caꞌyaj
yaj caꞌyaju. Y después vøꞌnipiꞌis vøꞌnipiꞌis ꞌyune, jetse ñeꞌ coviꞌnajøꞌis
cyøꞌvejyajqueꞌt eyataꞌmbø. Tumdum ñøꞌityaj mismo quipsocuy vaꞌcø yaj
viaje vene ñacsyaju, vene yaj caꞌyaj Diosis ꞌyune. Pero ja ñucyaj
caꞌyaju. Jesús, porque ñaꞌchaj sone pøn.
6 ”Ja itønaꞌṉ más chøsi, pero
  Entonces coviꞌnajø tzuꞌṉyaju.
ijtunaꞌṉ ꞌyune syungoꞌnbapø. Jete
cyøꞌvejqueꞌt último vøꞌnipiꞌis, nømu: Oꞌca pyena vaꞌcø ndø cøcoyoja
“Maṉba cyønaꞌtzøyaj ø ⁿune”. 7 Pero

13 Coviꞌnajøꞌis cyøꞌvejyaj
cuidatzøcyajpapøꞌis nañøjayajtøju: Jesuscøꞌmø metzcuy tuꞌcay
“Yøṉete mapøꞌis pyøjcøchoṉ uva fariseo aṉmaꞌyocuy ñøꞌityajupøꞌis
nipi cuando caꞌpa jyata como y metzcuy tuꞌcay pøn lo que
cuenta de erejencha. Tø maṉdyaꞌi, syuñajpapøꞌis aṉguiꞌmbapø Herodes.
ndø yaj caꞌtyaꞌi, y øjtzi maṉba ndø Cyøꞌvejayaju vaꞌcø chøjquisyajø
nøtzøꞌtyam uva nipi”. 8 Entonces
  oꞌca muspa yaj quecyaj Jesús
cuando nuꞌc vøꞌnipiꞌis ꞌyune, vyejvejnecucyøsi. 14 Cyønuꞌcyaj

ñucyaju y yaj caꞌyaju y pyatzpøꞌyaj Jesús y ñøjayaju:


emøc. ―Maestro, mustaꞌmbøjtzi que mitz
9 Jesusis jetse chamu, y entonces
  viyuṉsepø ti mi ndzamba. Mitz
ñøjacyeꞌtu: ni ti jiꞌn mi ndzøjcay cuenda oꞌca
―¿Pero ti maṉba chøjcayaje myøjaꞌṉombø pøn o cøꞌyipø pøn.
vøꞌnipiꞌis? Maṉba mini y maṉba Parejo mi nømaṉyajpa mumu pøn.
yaj caꞌyaj jic pøn lo que chajcupø Mitz viyuṉse mi ꞌyaṉmaꞌyombya
maꞌs cuidatzøcyaj nipi, y maṉba Diosis tyuꞌṉomo. Tø tzajmatyamø
chacyajqueꞌt eyataꞌmbø vaꞌcø oꞌca vøjø o jiꞌn vyøjø vaꞌcø
cuidatzøcyajqueꞌta. ndø cøcoyoja lo que ti vyaꞌcpa
10 ”Viyuṉse mi nduꞌndamuꞌam
  aṉguiꞌmbapø Cesajris. A ver oꞌca
jachøꞌyupø totocøsi yøꞌcse pyena vaꞌcø ndø cøcoyoja, o jiꞌndyet
nømbapø: pyena.
San Marcos 12 96

15 Pero Jesusis myusu que 23 Jetse chamyaju entonces


quiꞌpscøpoꞌyaju jujche vaꞌcø yaj ꞌyaṉgøvaꞌcyaj Jesús:
queca, y ñøjayaju: ―Entonces cuando visaꞌyajqueꞌtpa
―¿Tiꞌajcuy mi ndø tzøjquistamba? caꞌyajupø, ¿jutipø pøꞌnis
Ndø nømijnatyam tum popo tumin maṉba ñøꞌit je yomo? Como
vaꞌcø ⁿisø. cuꞌyacyøꞌyitaꞌm oy ñøcoꞌtøjcajyaj
16 Ñømijnayaju y Jesusis isu, y
  mismo tumbø yomo.
ꞌyaṉgøvaꞌcyaju, ñøjayaju: 24 Entonces Jesusis ñøjayaju:

―¿Ipø pøꞌnis cyopac tzøqui ―Mitz jiꞌn mi ṉguiꞌpstam vøjø


it tumingøsi? ¿Iꞌis ñøyi ijtu porque jiꞌn mi ṉgøñøctøyøtyam
jachøꞌyupø tumingøsi? jachøꞌyupø Diosis ꞌyote, ni jiꞌn
ꞌYaṉdzoṉyaju: mi ṉgøñøctøyøtyame jujche
―Møjaꞌṉ aṉguiꞌmbapø Cesajris ñeꞌ. muspa chøc Diosis. 25 Porque

17 Entonces Jesusis ñøjayaju:


  cuando visaꞌnømba, jiꞌnam
―Por eso tziꞌtam César lo que ma cyoꞌtøjcajnømi, ni jiꞌnam
Cesajris ñeꞌ, y tziꞌtam Dios lo que ma nachiꞌyajtøj ꞌyune vaꞌcø
Diosis ñeꞌ. coꞌtøjcajyajø. Pero maṉba
Y oꞌca jujchese aꞌmyaj Jesús. ityaj jujche tzajpomdaꞌmbø
angeles ityajpase. 26 Pero oꞌca

ꞌYaṉgøvaꞌcyaj Jesús jujche mi ndø aṉgøvaꞌctamba oꞌca


visaꞌyajpa caꞌyajupø visaꞌyajpa caꞌyajupø, maṉba
18 Entonces maṉ ꞌyoꞌnøyaj mi ndzaꞌmaṉvajcatyame lo que
Jesús metzcuy tuꞌcay saduceo mi nduꞌndamuꞌam libruꞌomo
vaꞌṉjajmocuy ñøꞌijtupøꞌis. Jet lo que Moisesis jyayupø, juti
nømyajpa que caꞌyajupø jiꞌn visaꞌyaje. chambamø que nemdeꞌn cheꞌpø
Jiꞌquis ꞌyaṉgøvaꞌcyaj Jesús, ñøjayaju: cuꞌyomo. Nømba jeni que Diosis
19 ―Maestro, Moisesis
  ñøjay Moisés: “Øjchøṉø Dios.
jayutzajcatyaꞌmøjtzi que oꞌca caꞌpa Øtz vaꞌṉjambøjtzi Abrahaꞌmis y
tum pøn y chacpa yomo, pero ja it Isaajquis y Jacojbis”. 27 (Entonces

ꞌyune, entonces myuquiꞌis tiene que queñajpa jictaꞌm) porque


vaꞌcø ñøcoꞌtøjcaj yomo vaꞌcø ityaj caꞌyajupøꞌis jiꞌn vyaꞌṉjamyaj Dios
ꞌyune por cuenta ꞌyatziꞌis ñeꞌ. Jetse sino queñajpapøꞌis vyaꞌṉjamyajpa.
jyay Moisesis. 20 Bueno, cuꞌyaynaꞌṉ
  Por eso jiꞌn vyøj mi ṉguiꞌpsotyame.
it tumbø pøꞌnis ꞌyune. Viꞌna pønbø
oy coꞌtøjcaje y caꞌu ja chac une. Jutipø aṉguiꞌmocuy mas it
21 Entonces metzcupyø myuquiꞌis

pyena vaꞌcø ndø tzøcø
ñøcoꞌtøjcajacyeꞌt ꞌyatziꞌis yomo, 28 Ijtunaꞌṉ
jeni tum aṉguiꞌmgujiꞌṉ
y caꞌqueꞌtuti ja ñøꞌuneꞌøcyeꞌtati aṉmaꞌyopyapø. Jeꞌis myanu jujche
yomo. Tuꞌcaꞌyombø jøsiꞌcam jetseti vejvejneyaju, y quiꞌpsu oꞌca Jesusis
tujqueꞌtu. 22 Jetse cuꞌyay cøꞌyityaꞌm
  nø ꞌyaṉdzoꞌṉoy vøjø. Entonces
pyøcjoꞌ pyøcjoꞌyajpanaꞌṉ mismo cyøminu Jesús y ñøjayu:
yomo, y ni jutipøꞌis ja chac une. ―¿A ver jutipø aṉguiꞌmocuy lo
Jøsiꞌcam caꞌqueꞌtuti yomo. que chiꞌupø Diosis más coviꞌnajøpø?
97 San Marcos 12

29 Jesusis ñøjayu: Ndø Janda Diosis ñøjay ø


―Yøṉømete mas coviꞌnajøpø Ṉgomi:
aṉguiꞌmocuy: “Cømaꞌnøtyam “Poꞌcsa yøꞌqui ø ndzøꞌñaꞌṉomo, ø
Israel pøndaꞌm: ndø Comi Dios, møjaꞌṉajcuꞌyomo.
jicømete tumbøti ndø Comi. 30 Sunø  Hasta que øtz maṉba mi yaj
ndø Comi Dios mi ndumø tzocoy, cønuꞌcøjayaj mi enemigotaꞌm”.
mi ndumø anima, mi ndumø 37 Pero como ñeꞌc David nømba

quiꞌpsocuy, y cøyosøy Dios mumu que ndø Comi jeꞌisti Cyomiqueꞌt,


mi mbømijiꞌṉ”. Jic aṉguiꞌmocuy ¿jujche ndø nøjatyamø que ndø
mas møjapøte. 31 It eyapø
  Comi Davijdis ꞌyunete? Porque oꞌca
aṉguiꞌmocuy jetseti møjaqueꞌt: Davijdis Cyomi, jiꞌn mus tø nømø
“Sunø mi ndøvø jujche mi sunbase que Davijdis ꞌyune porque Cyomite.
mi ⁿvin”. Yøṉø aṉguiꞌmocuy mas Y sonetaꞌmbø pøꞌnis cyømaꞌnøyaj
møjataꞌmbø que jiꞌn eyataꞌmbø. Jesús y casøyaju.
32 Entonces aṉguiꞌmguyjiꞌn

aṉmaꞌyopyapø pøꞌnis ñøjay Jesús: Jiꞌn vyøjtaꞌmbø tiyø nø


―Vøjti mi aṉdzoṉu, Maestro, viyuṉ chøcyaj aṉguiꞌmguyjiꞌn
mi nchamu que tumdi it Dios, y aṉmaꞌyoyajpapø pøꞌnis
ja itø eyapø; jejtite. 33 Y vaꞌcø ndø

38 Jesús aṉmaꞌyoyu y ñøjayaju:
sunø Dios ndø ndumø tzocoy, y ―Ndzøctam cuenda
ndø ndumø quiꞌpsocuy, y vaꞌcø ndø aṉguiꞌmguyjiꞌṉ ꞌyaṉmaꞌyoyajpapø,
ngøyosøy Dios mumu ndø mbømijiꞌṉ, lo que sunba vityaj pøjipø tucu
y vaꞌcø ndø sunø ndø tøvø jujche myesyajupø, y sunba vaꞌcø
ndø sunbase ndø ⁿvin, jetse mas vøjø yuschiꞌyajtøjø como myøjaꞌṉombø
que menos mumu copøn vaꞌcø ndø pønse plazaꞌomo. 39 Y cuando

pojṉay para Dioscøtoya, y aunque tuꞌmyajpa, sunba pyoꞌcsyaj


tiyø vaꞌcø ndø tziꞌ Dios. mas møjaꞌṉomdaꞌmbø pøn
34 Entonces cuando is Jesusis que
  pyoꞌcsyajpamø. Y cuando itpa
vøj ꞌyaṉdzoṉu, ñøjayu: søṉguꞌtcuy, sunba pyoꞌcsyaj mas
―Mijtzi usyti falta vaꞌcø mi møꞌjaꞌṉombø pøn pyoꞌcsyajpamø.
ndyøjcøy Diosis cuentaꞌṉomo. 40 Yac tzuꞌṉayajpa yaṉbac yomoꞌis

Y mumu naꞌchaju vaꞌcø tyøc; entonces chøcyajpa conocscuy


ꞌyaṉgøvaꞌcaꞌṉøyaj Jesús aunque tiyø yaꞌpyapø vaꞌcø ijtyaj como que si
vaꞌcø yaj quecyajø. fuera vaꞌṉjajmoyajpase. Por eso mas
maṉba cyastigatzøcyajtøji.
¿Cristo iꞌse ꞌyune?
35 Jesúsnømnaꞌṉ ꞌyanmaꞌyoy Yaṉbac yomoꞌis cyot tumin cajaꞌomo
masandøjcomo y nømu: 41 YJesús pocs masandøjcomo
―¿Ticøtoya nømyajpa tome ijtumø cofre cyotyajpamø
aṉguiꞌmgujiꞌṉ aṉmaꞌyoyajpapø que tumin. Jesusis ꞌyaꞌmu nø cyotyajuꞌis
Cristo Davijdis ꞌyunete? 36 Porque
  tumin cajaꞌomo y sone ricutaꞌmbøꞌis
ñeꞌc David chiꞌ quiꞌpsocuy Masanbø cyotyaj vøti tumin. 42 Entonces min

Espiritu Santoꞌis vaꞌcø ñømø: tum pobrepø yaṉbac yomo, jeꞌis


San Marcos 12​, ​13 98

cyot cajaꞌomo metzcuy namdumin maṉba nømyaje: “Øjchømøṉ Cristo”.


jiꞌn vyaletzøquipø ni tum quinto. Jetse maṉba ꞌyaṉgømaꞌcøyaj sone
43 Jesusis vyejtuꞌmyaj ñøtuṉdøvø y
  pøn.
ñøjayaju: 7 ”Pero cuando mi manba quipcuy

―Viyuṉse mi nøjandyamba: lo y manba que it quipcuy emøc, uy


que yøṉø pobrepø yaṉbajquis jujchese mi ndyuctamu. Porque
cyot cajaꞌomo, más valetzøcpa tiene que vaꞌcø tyuc jetse viꞌna.
que jiꞌn mumu eyataꞌmbøꞌis Pero jiꞌndøc ma yajnømi. 8 Porque

cyotyajuse cajaꞌomo. 44 Porque


  cumguy pøꞌnis maṉba ñøquipyaj
mumu eyataꞌmbøꞌis cyotyaju lo eyaco cumguꞌyom tzuꞌṉyajpapø, y
que sobratzøcyajupø, pero yøṉ gobiernoꞌis maṉba ñøquipyaj eyapø
yaṉbajquis, pobreꞌajcuꞌyomo cyot gobierno. Maṉba it nasamicscø,
mumu lo que ñøꞌijtupø, tipiꞌjnaꞌṉ maṉba it yuꞌ aunque juti. Maṉba
maṉba cuꞌti. Vøpø ti chøjcu. soꞌnatejyaj pøndaꞌm. Jetse maṉba
ischoꞌchaj toya, pero jøsicam más
Masandøc maṉba yaje maṉba isyaj toya.

13 Cuando Jesús pujtu  


9 ”Pero cuendatzøctam mi ⁿvin

masandøjcomo, tum porque maṉba mi ñuctandøji,


ñøtuṉdøvøꞌis ñøjayu: maṉba mi nømaṉdandøji jutø
―Maestro, aꞌmø jujche tuꞌmyajpamø aṉguiꞌmyajpapø,
møjataꞌmbø y suñitaꞌmbø tzaꞌ it y maṉba mi ñacstandøji
yøṉ masandøjquis ñeꞌ, y jujche suñi conocscutyøjcomo. Y maṉba mi
queñajpa yøṉ tøctaꞌm. ñømaṉdandøji aṉguiꞌmbapøꞌis
2 Pero Jesusis ñøjayu:
  vyiꞌnomdaꞌm y møjaꞌṉ
―Aꞌm yøṉ møjataꞌmbø tøc. Mumu aṉguiꞌmbapøꞌis vyiꞌnomdaꞌm mi
maṉba yajyaje; jiꞌn ma chøꞌy ni ndø vaꞌṉjamdamu aṉcø. Jetse
tum tzaꞌ neꞌcscaꞌmupø chaꞌtøvøcøsi, maṉba mi mus ndzamdam ti mi
maṉba juꞌmbøꞌi nama nama. vaꞌṉjajmoṉgutyaꞌm. 10 Y antes

que maṉba yajnømi, tiene que


Tiꞌis cyotzamba que maṉba yajnømi vaꞌcø chamsajtøj viꞌnati vøjpø
3 Entonces maṉyaj Olivo lomacøsi ote mumu cumguꞌyomo. 11 Pero

y masandøc met quetzacøtuꞌmøṉ cuando mi ñømaṉdandøjpa


ijtunaꞌṉ. Y Jesús poꞌcs jeni. vaꞌcø mi ñchiꞌocuyajtandøj
Entonces Pedroꞌis y Jacoboꞌis y aṉguiꞌmbapøcøꞌmø, u maṉ
Juaꞌnis y Andresis neꞌti ñøjayaj mi mayaꞌndamu ti maṉba
Jesús: mi ndzamdame. U maṉ mi
4 ―Tø tzajmatyam ndøvø: ¿jujchøc
  ṉguiꞌpstamu ni tiyø; porque misma
maṉba tucnøm mi ndzamuse? ¿Tiꞌis hora maṉba mi ñchiꞌtandøji
maṉba cyotzame que nøm ñuc ora? quiꞌpsocuy jujche vaꞌcø mi
5 Jesusis ñøjayaju:
  ꞌyaṉdzoꞌṉotyamø. Y jetse tzamdamø
―Tzøctam cuenda ni iꞌis jana mi jujche mi nchiꞌtandøjpase
ꞌyaṉgømaꞌcøtyamø. 6 Porque maṉba
  quiꞌpsocuy. Porque jiꞌndyet mijtzi
miñaj sone pøn por cuenta øjtzi y nø ndzamdamupø, sino Masanbø
99 San Marcos 13

Espiritu Santoꞌis mi ñchiꞌtamuse 20 Oꞌca jiꞌnaꞌṉ yaj toyaꞌiscuy


quiꞌpsocuy. 12 Y jiꞌn vyaꞌṉjamepø
  Diosis, caꞌpanaꞌṉ mumu pøn.
pøꞌnis maṉba chiꞌocuyaj mismo Pero Diosis maṉba yaj toyaꞌiscuy
tyøvø sea ꞌyatzi o myuqui vaꞌcø yaj porque tyoyaꞌṉøpya pøn lo que
caꞌtøjø. Jetsetiqueꞌt jataꞌis maṉba cyøpiṉyajupø.
chiꞌocuyaj ꞌyune, y uneꞌstaꞌm 21 ”Y oꞌca jicsyeꞌc aunque iꞌis mi

maṉba quiꞌsayaj mismo jyata y ñøjandyamba: “Aꞌmø: yøꞌc it Cristo”,


myama, y maṉba chiꞌocuyajyaje o oꞌca mi ñøjandyamba: “Jendi
vaꞌcø yaj caꞌyajtøjø. 13 Y mumu
  ijtu”, Uy mi vaꞌṉjamdamu. 22 Porque  

pøꞌnis maṉba mi ṉquiꞌsatyame maṉba miñaj aṉgømaꞌcøꞌoyajpapø,


porque mi ndø vaꞌṉjamdamba aṉcø. maṉba chøcyaj vyin como si fuera
Pero oꞌca mi ndondamba hasta que Cristo, maṉba nømyaje: “Øjchøṉø
mi nøṉgøjtamba toya, maṉba mi tzaꞌmaṉvajcopapø”. Maṉba chøcyaj
ṉgyotzoctame. jiꞌn ndø isipø tiyø y milagroꞌajcuy
14 ”Tzaꞌmaṉvajcopapø Daniejlis
  vaꞌcø ꞌyaṉgømaꞌcøꞌisyajø pøn
jyayu que maṉba it møsyaṉbø tiyø. lo que Diosis cyøpiṉyajupø, a
Jeꞌis maṉba yajpøꞌyaj aunque tiyø. ver oꞌca vyaꞌṉjamyajpa. 23 Pero

Cuando mi istamba jetsepø jut jiꞌn mitztaꞌm tzøctam cuenda øtz mi


musimø itø―mi nduꞌnbapøꞌis yønø, ndzajmatyamuse jujche ma tucnømi.
ay que vaꞌcø mi ṉgønøctøyøy ti
ndzamba―, entonces Judea nasomo Jujche maṉba min Pøꞌnis Tyøvø
ityajupø hay que vaꞌcø pyoyajø, 24 ”Pero jicø jamaꞌcøsi, cøjtuꞌcam
vaꞌcø cotzøjcøꞌmdaꞌm myaṉyajø. møjaꞌṉ doyaꞌiscuy, jama maṉba
15 Oꞌca tøjcøcopajcomo ijtu, cuando
  tuꞌi y poya jiꞌn ma syøꞌṉi. 25 Matza

møꞌnba vaꞌcø pyoya, hay que maṉba quecyaj nasomo y tzajpomo


vaꞌcø pyoy tumnajcøsi, porque ityajuꞌis pyømi maṉba micsyaje.
jiꞌn ma it tiempo vaꞌcø tøjcøy 26 Entonces maṉba isyaj øjtzi

tyøjcomo vaꞌcø ñøput aunque tiyø. Pøꞌnis chøṉ Tyøvø. Øtz maꞌṉbø
16 Y tzaꞌmomo nø yosupø mas vøjø
  min oꞌnaꞌcøsi pømiꞌøcyoꞌnupø
vaꞌcø pyotyucø, vaꞌcø jana vyituꞌø y møjaꞌṉ søꞌṉbapø. 27 Entonces

tyøcmø vaꞌcø myeꞌtz tyucu. 17 Pero


  øtz maꞌṉbø ṉgøꞌvejyajø angeles
jic jama vøti maṉba toyaꞌisyaj aunque juti vaꞌcø yac tuꞌmayaj
yomo maṉbapøꞌis isyaj ꞌyune y pøndaꞌm øtz ṉgøpiṉyajupø. Maṉba
yac tzuꞌtzpapøꞌis ꞌyune. 18 Vaꞌctam
  ñømiñaj aunque jut ityajupø
Dioscøsi que vaꞌcø jana tuc jetse nasacopajcøsi, maṉba tzuꞌṉyaj más
pacac aṉsøꞌṉomo vaꞌcø jana mi yaꞌi ispapø nasomo, y hasta más
mbyotyam pacac aṉsøꞌṉomo. yaꞌi ispapø tzajpomo. 28 Aꞌmdamø

19 Porque jic jamaꞌcøsi maṉba


  jujche higo cuy tucpase, jetse
it toyaꞌiscuy lo que nuncatøc ja muspa mi aṉmañdyamø. Cuando
ꞌyoyapø desde que choꞌtzucsyeꞌṉomo yoꞌcaꞌajyajpa ꞌyaṉmaṉ y aꞌyøpya,
nasacopac, cuando Diosis jyomec entonces mi mustamba que ya
mumu tiyø. Ni jiꞌnam ma itqueꞌt mero maṉba jaꞌmaṉsøꞌṉajnømi.
jetsepø toyaꞌiscuy nuṉcacøtoya. 29 Jetsetiqueꞌt, cuando mi istamba

San Marcos 13​, ​14 100

que nø tyucnømu øtz ndzamuse, pyoṉoṉapø. Y pane coviꞌnajøꞌstaꞌm


jetse maṉba mi mustame que ya y aṉguiꞌmuyjiꞌṉ aṉmaꞌyoyajpapø
mero nuꞌcuꞌam ora. 30 Viyuṉse
  pøꞌnis chøcmeꞌchajpanaꞌṉ jujche
ni nøjandyamba, mumu øtz vaꞌcø ꞌyaṉgømaꞌcøyaj Jesús vaꞌcø
ndzamuse maṉba tucnømi antes mus ñucyajø y yaj caꞌyajø. 2 Pero

que caꞌpøꞌyajpa yøti ityajupø pøn. nømyajpanaꞌṉ:


31 Tzap y nas maṉba yaje, pero øtz
  ―Uy ndyø nuctaꞌi søṉ jamaꞌomo
nø ndzamuse jiꞌn ma cøyaje nunca. utim cyoquipyaj vøti pøꞌnis, uytim
32 ”Pero jujchøc y jutipø ora øtz
  soꞌnatejyaje.
maꞌṉbø mini, ni iꞌis jiꞌn myusi, ni
aṉgelesis tzajpomo ityajupøꞌis, ni Yomoꞌis cyøtejcøy Jesús
øjtzi Diosis ꞌYune jiꞌnø musi, namas cyopajcomo perfumejiꞌ
ndø Jandaꞌis myuspa. 3 Jesúsijtunaꞌṉ Betania
33 ”Por eso cøꞌaṉjamdamø, u
  cumguꞌyomo. Jenaꞌṉ it tum pøn
cøꞌøṉdame, y oꞌnøtyam Dios; yachputziꞌøyupønaꞌṉ ñøyipøꞌis
porque jiꞌn mi mustame jujchøc Simón, jeꞌis tyøcmø Jesús nømnaꞌṉ
maṉba nuꞌc hora. 34 Maṉba tuqui
  pyoꞌcsu mesaꞌomo. Cyønuꞌcu tum
como tucpase cuando tum pøn yomoꞌis ñøꞌijtupøꞌis tum cojtocuy
vitpa yaꞌi. Antes que tzuꞌṉba alabastro tzaꞌpø. Cojtocuꞌyomo
tyøcmø, yaṉguiꞌmu tzacyajpa ijtunaṉ aceite suñi viquicpapø
chøsitaꞌm tiyø yoscuy maṉba nøyipøꞌis nardo, pero mero vøjpø
chøcyaj tumdumbøꞌis. Y ꞌyaṉguiꞌmu y caro coyojapø. Yomoꞌis vyen
tzacpa aṉdyuṉ cyoquenbapøꞌis cyojtocuy y cyøtijtøjay Jesusis
vaꞌcø cyøquena. 35 Jetseti
  cyopac aceite perfumepøjiꞌṉ.
mitztaꞌmqueꞌt u mi ꞌyøṉdamu. 4 Venetaꞌmbø pøn jiṉ ityajupø

Porque como cyoquenbapøꞌis quiꞌsycaꞌyaju, na ñøjayajtøju:


aṉdyuṉ jiꞌn mus tiyø hora maṉba ―¿Tiꞌajcuy suniti yac tocoy aceite
nuꞌqui vøꞌtøc; jetsetiqueꞌt jiꞌn perfumepø? 5 Porque muspapønaꞌṉ

mi mustame tiyø hora maṉba myaꞌajø como tres mil pesocøsi


min øjtzi; oꞌca tzuꞌijcam, oꞌca vaꞌcø chiꞌyaj tumin pobretaꞌmbø.
cuctzu, oꞌca nø vyejuꞌc gaylu, Y ꞌyojnayaju yomo vene pøꞌnis.
oꞌca nø syøꞌṉbøꞌnømuꞌøc. 36 Vøj  
6 Pero Jesusis ñøjayaju:

coquendamø, u ꞌyøṉdame, vaꞌcø ―Tzactam yøṉ yomo. ¿Tiꞌajcuy


jana mi mbyaꞌjtam øṉupø oꞌca mi molestatzøctamba? Vøjpø ti
jovise minba vøꞌtøc. 37 Y jujche mi
  chøc øtzcøtoya. 7 Pobretaꞌm mumu

ndzajmatyaꞌmbø mitztaꞌm, jetseti jama ityajpa mitzjiꞌṉdam; y cuando


ndzajmayajqueꞌtpøjtzi aunque iyø: sunba, muspa mi ayudatzøctamø;
joꞌctamø, u mi ꞌyøṉdamu. pero øjtzi jiꞌṉ ma it mumu jama
mitzjiꞌṉdaꞌm. 8 Yøṉ yomoꞌis chøjcu

Quipscøpoyaju vaꞌcø ñucyaj Jesús lo que myuspaꞌcsyeꞌṉomo. Jajsaꞌyø

14 Faltatøcnaꞌṉ metza jama


vaꞌc it søṉ ñøyipøꞌis pascua
cuando cyøꞌsyajpanaꞌṉ pan ja
ø ṉgoṉña viꞌna vaꞌcø vøjøtzøcø
vaꞌcø niptøjø. 9 Viyuṉse mi

ndzajmatyaꞌmbøjtzi que aunque jut


101 San Marcos 14

nasindumø chamnøvityajpa vøjpø cyuꞌtyaju mesaꞌomo, Jesusis


ote, maṉba chamyajqueꞌt ti chøc ñøjayaju:
yøṉ yomoꞌis vaꞌcø jyajmuchøcyajø. ―Viyuṉse mi nøjayndyaꞌmbøjtzi
que maṉba put tum pøn
Judasis ñuꞌmaꞌaju Jesús mijtzomdaꞌm nø cyuꞌtupø
10 Entonces tum macvøstøjcapyø øtzjiꞌṉ maṉbapøꞌis tziꞌocuyaje ø
nøtuṉdøvø ñøyipøꞌis Judas enemigocøstaꞌm.
Iscariote; jeꞌis cyømaṉyaj pane 19 Jicsyeꞌc mayaꞌyaju y ꞌyaṉgøvaꞌcyaj

coviꞌnajøtaꞌm y vyinbøjayaju vaꞌcø Jesús tumdum pøꞌnis ñøjayaju:


chiꞌocuyaj Jesús jeꞌis cyøꞌomdaꞌm. ―¿Será que øjchøṉø?
11 Cuando myañaj ti nø chamupø
  Y eyapø nømgueꞌtu:
Judasis, pane coviꞌnajøtaꞌm ―¿Será que øjchøṉø?
casøyaju, y vyinbøjayaj tumin. Y Jetse nømyaju mumu. 20 Jesusis 

Judasis quipscøpoꞌu jujche vaꞌcø ñøjayaju:


chiꞌocuyaj Jesús jetcøstaꞌm. ―Macvøstøjcay pøꞌnomo tum maṉba
12 Søṉdzoꞌtzcu jyamaꞌomo cuando
  puti cuꞌtpapø øtzjiꞌṉ tumbø tzimaꞌomo,
cyøꞌsyajpa pan ja pyoṉoṉapø y yaj jeꞌis maṉbø tziꞌocuꞌyaje. 21 Viyunse

caꞌyajpa borrego vaꞌcø cyotzøcyajø, øjtzi Pøꞌnis chøṉ Tyøvø maꞌṉbø caꞌe
ñøtuṉdøvøꞌis ñøjayaj Jesús: jujche jachøꞌyuse totocøsi. Pero algo
―¿Jut sunba mijtzi vaꞌcø maṉ maṉba toyaꞌis jic pøn maṉbapøꞌis
vøjøndzøctam pascua søṉguꞌtcuy? tziꞌocuyaje. Mastinaꞌṉ vyøjom putpa
13 Entonces Jesusis cyøꞌvejyaj
  jic pøn oca ja pyøꞌnajønaꞌṉ.
metzcuy ñøtuṉdøvø, ñøjayaju: 22 Mientras nømnaꞌṉ cyuꞌtyaju,

―Maṉdyam cumguꞌyomo. Jesusis pyøc pan, ñøjmay yøscøtoya


Jeni maṉba mi ndzoṉdam Dios, vyeꞌndziꞌyaju, y ñøjayaju:
tum pøn nø ñømaṉupøꞌis tum ―Pøctamø; yøṉømete øjchøṉ sis.
majcuy nøꞌ. Ma paꞌjtamø jicø 23 Entonces pyøc vaso ñøjayu

pøn. 14 Y jut tøjcøpyamø jicø, jiṉ


  yøscøtoya Dios, y chiꞌyaju, y
mi ñøjandyamba vøꞌtøc: “Yøꞌc tyoꞌṉveꞌñaju. 24 Y Jesusis ñøjayaju:

mi ṉgøꞌvejay Maestroꞌis ote ―Yøṉømete ø nøꞌmbin. Maṉba


mi ñøjambya: ¿Jut it cuarto jøꞌt put ø nøꞌmbin vøti pøngøtoya.
maṉbamø ṉguꞌt pascua sønguꞌtcuy Ø nøꞌmbin señate que Diosis
ø nønduṉdøvøjiꞌṉ?” 15 Vøꞌtøjquis
  chøjcu jomepø contrato. 25 Viyuṉse  

maṉba mi isindziꞌtam møjapø mi nøjandyamba, øtz jiꞌn ma


cuarto møjipø; jiṉ vøjøtzøctamø ndoꞌṉqueꞌt uvaꞌis ñøꞌ hasta je jama
vaꞌcø tø cuꞌjtamø. ndoꞌṉba Dios ꞌyaṉguiꞌmbamø.
16 Nøtuṉdøvø maṉyaju y nuꞌcyaju
  Jicseꞌc maꞌṉbø ndoꞌṉe jomepø.
cumguꞌyomo y jen pyaꞌtyaju
jujche chajmayajuse Jesusis. Y Jesús nømu que Pedro maṉba
vyøjøtzøcyaju pascua søṉguꞌtcuy. nømi que jiꞌn cyomusi Jesús
17 Cuando tzuꞌiꞌajnømuꞌcam,

26 Vyañaju tum vane y tzuꞌṉyaju
Jesús nuꞌcyaju macvøstøjcay Olivo cotzøjcøsi. 27 Entonces Jesusis

ñøtuṉdøvøjiꞌṉ. 18 Y cuando nømnaꞌṉ


  ñøjayaju ñøtuṉdøvø:
San Marcos 14 102

―Mumu mitztaꞌm maṉba jujchese a ver oꞌca muspa yaj cotzoca, vaꞌcø
ndyuctame yøṉø tzuꞌcøsi cuando mi jana ñøcøt toya lo que maṉbanaꞌṉ
istamba jujche nøtzøcyajuse øjtzi. ñøcøt jic ora. 36 Ñøjayu:

Porque it jachøꞌyuse Diosis ꞌyote que ―Abba, Jatay; muspa mi ndzøc


Dios nømu: “Maꞌṉbø ⁿyaj caꞌ øjtzi jicø mitz mumu tiyø. Tø yac tzøꞌy libre
pøn lo que cyoquenbapøꞌis borrego y vaꞌcø jana nøṉgøt yøṉø toya. Pero u
borrego maṉba potyocoyaje”. Jetse mi yac tucø øtz sunbase, sino vaꞌcø
Dios nømu y jetseti mitz maṉba mi yac tuc mitz sunbase.
mi mbyotyocotyaṉgueꞌte. 28 Pero

37 Entonces vituꞌu y pyaꞌtyaj

visaꞌuꞌcam øjtzi, maꞌṉbø viꞌna maṉ tuꞌcapyø ñøtuṉ øṉyajupø y ñøjay


Galilea nasomo. Y mitz maṉba Pedro:
myaṉdam jøsiꞌjcam. ―¿Tiꞌajcuy nø mi ꞌyøṉu? ¿Ja mus
29 Entonces Pedroꞌis ñøjayu:
  mi ṉgyena ni tum hora? 38 Jana

―Aunque mumu eyataꞌmbøꞌis mi coꞌøṉguy ijtamø y oꞌnøtyam Dios


mbyochacpøꞌyajpa, øtz jiꞌn ø mi vaꞌcø jana mi ṉgyojapaꞌjtamø.
mbyochac nunca. Viyuṉsye mi ndzocoꞌyomo sunba mi
30 Jesusis ñøjayu:
  ṉgyendamø, pero mi sistaꞌm mochi.
―Viyuṉsye mi nøjambøjtzi: yøṉ 39 Entonces Jesús maṉgueꞌtu y

mismo tzuꞌcøsi, antes que menac ꞌyoꞌnøcyeꞌt Dios mismo otejiꞌṉ jujche
vejpa ṉgaylu, maṉba mi ñømi tuꞌcay ꞌyoꞌnøyuse viꞌna. 40 Y minu y øṉupø

nac que jiꞌn mi ndø comusi. pyaꞌtyajqueꞌtu tuꞌcapyø ñøtuṉdøvø,


31 Pero Pedroꞌis ñøjayu vøti nac:
  porque nømnaꞌṉ ꞌyøṉgoꞌñajtoꞌu.
―Aunque caꞌpa mitzjiꞌṉ, nunca jiꞌn Y jiꞌnaꞌṉ myusyaje jujche vaꞌcø
ma nømi que jiꞌn ø mi ṉgomusi. ꞌyaṉdzoṉyajø. 41 Cuando Jesús

Jetseti nømyajqueꞌt mumu mingueꞌtu tuꞌcay najcøsi, ñøjayaju:


ñøtundøvø. ―Yøti jøꞌø. Øṉdyamø y sapøctamø.
Nuꞌcuꞌam hora, øtz mumu Pønis
Getsemaniꞌomo Jesusis ꞌyoꞌnøy Dios chøṉ Tyøvø nø tziꞌocuyajtøju
32 Entonces nuꞌcyaj tum lugajromo cojapaꞌtyajupø pøꞌnis cyøꞌomdaꞌm.
ñøjayajpamø Getsemaní, y Jesusis 42 Teꞌñchuꞌṉdamø, tø maṉdyaꞌi. Jicø

ñøjayaj ñøtuṉdøvø: nø min maṉbapøꞌis ø tziꞌocuyaje.


―Poꞌcstam yøꞌqui, mientras øtz
maꞌṉbø oꞌnøy Dios. Chiꞌocuyaj Jesús Judasis
33 Jesusis ñømaṉyaj Pedro y

43 Nømdøcnaꞌṉ cham Jesusis
Jacobo y Juan usy tuꞌmaṉ. Jesús cuando nuꞌc Judas. Jesusis
ñøcøtzoꞌtzu vaꞌcø ñaꞌtzcoꞌna y ñøtuṉdøvø tucyaj macvøstøjcay
vaꞌcø tzocotyocyomøꞌnu mayaꞌcuꞌis. Judasjiꞌn. Judasjiꞌṉ miñajqueꞌt
34 Ñøjayaj tuꞌcapyø ñøtuṉ:
  vøti pøn espadajiꞌṉ y cujiꞌṉ
―Nø myayaꞌcoꞌnu ø ndzocoy como cyøꞌvejyajupø pane coviꞌnajøꞌstaꞌm,
maṉbase caꞌe. Tzøꞌtyam yøꞌqui, y y aṉguiꞌmgujiꞌṉ aṉmaꞌyoyajpapø
jana coꞌøṉguy ijtamø. pøꞌnis, y tzambøꞌnistaꞌm.
35 Entonces Jesús maṉaṉøyu usyi

44 Chiꞌocuyajupøꞌis oyunaꞌṉ

y mucsquec najsomo y ꞌyoꞌnøy Dios chajmayaj jujche vaꞌcø myusyajø


103 San Marcos 14

jutipø vaꞌcø ñucyajø, oyumnaꞌṉ 55 Pane coviꞌṉajøꞌstaꞌm y mumu


ñøjayaje: aṉguiꞌmyajpapøꞌis cyømeꞌchaju
―Jutipø maꞌṉbø suꞌqui, jete ma mi iꞌis muspa cham viyuṉsye que it
nuctame y nømaṉdame. Aꞌmdamø Jesusis cyoja. Sunbanaꞌṉ chøjcayaj
vaꞌcø jana pyoya. cyoja vaꞌcø yaj caꞌyajø. Pero ni
Jetse ñøjayaju. 45 Y cuando nuꞌcu,
  tiyø cyoja ja pyaꞌtayajø. 56 Porque

Judasis cyønuꞌcu tome Jesús y sonetaꞌmbøꞌis cyøsujtzøyaj Jesús,


ñøjayu: pero ja tumbø ti chamyaj parejo.
―Maestro, Maestro. Eyapøꞌis eya chamu y eyapøꞌis eyati
Y syuꞌcu. 46 Jicsyeꞌc pøꞌnistaꞌm
  chamu. 57 Jicsyeꞌc teꞌṉchuṉyaju

ñucyaju Jesús vaꞌcø ñømaṉyajø. metzcuy tuꞌcay pøn maṉbapøꞌis


47 Pero tum pøn jen ijtupøꞌis ñøput
  cyøsujtzøyaje Jesús, nømyaju:
ꞌyespada, y cheꞌtzcajpøjay pane 58 ―Mandaꞌmøjtzi yøṉ pøn

coviꞌnajøꞌis ñuꞌcscuꞌis tyatzøc. nø ñømupø: “Maꞌṉbø ⁿyaj


48 Entonces Jesusis ñøjayaju sone
  yøṉ masandøc pøꞌnis cyøꞌjiꞌṉ
pøn: chøcyajupø y tuꞌcay jamapit maṉba
―¿Tiꞌajcuy mi mindamu espadajiꞌṉ ndzøjqueꞌt eyapø jiꞌn pøꞌnis cyøꞌjiꞌṉ
y cuyjiꞌṉ vaꞌcø mi ndø nuctamø, chøcyajepø”.
como nucyajpase nuꞌmba pøn? 59 Pero ni jetse ja pyarejo

49 Tumdum jama itpanaꞌṉ øtz


  chamyajø.
mitzjiꞌṉdaꞌm, nømnaꞌṉ ø aṉmaꞌyoy 60 Entonces pane coviꞌnajø teꞌnu

masandøjcomo, y nunca ja mi ndø pøngujcomo y ñøjayu Jesús:


nuctamø. Pero yøcse nø mi ndø ―¿Tiꞌajcuy jiꞌn mi ꞌyaṉdzoꞌṉoye?
nuctamu vaꞌcø viyuṉaj lo que ijtuse ¿Jujche mi ꞌyaṉdzoꞌṉopya que
jachøꞌyupø Diosis ꞌyote. jujche mi ṉgyøtzaꞌmøyaju?
50 Jicsyeꞌc mumu ñøtuṉdøvøꞌis

61 Pero Jesús ni jujche ja ꞌyoteputø.

pyochacyaju Jesús. Pane coviꞌnajøꞌis ꞌyaṉgøvaꞌjqueꞌtu:


51 Tum socaꞌis nømnaꞌṉ pyaꞌt Jesús.
  ―Tø tzajmayø oꞌca mijtzete Cristo,
Tum sabanajiꞌṉ vyoꞌtupø vyin, y oꞌca vøjpø Diosis mi ꞌYune.
ñucjoꞌyaj tyucucøs pøꞌnistaꞌm. 52 Pero

62 Y Jesusis ñøjayu:

socaꞌis chac tyucu y poy jana tucu. ―Øjchøṉø, y maṉba mi ndø


istam øjtzi Pøꞌnis chøṉ Tyøvø
Ñømaṉyaju Jesús Pømiꞌøyupøꞌis chøꞌnaꞌṉomo
aṉguiꞌmyajpapøꞌis viꞌnaṉdøjqui poꞌcspamø más aṉguiꞌmbapø. Y
53 Entonces ñømaṉyaj Jesús pane maṉba mi ndø istaṉqueꞌte nø
coviꞌnajøcøꞌmø. Y mumu pane minupø tzajpacujqui oꞌnaꞌcøsi.
coviꞌnajøtaꞌm y tzambøndaꞌm y 63 Entonces pane coviꞌnajøꞌis chitz

aṉmaꞌyoyajpapø aṉguiꞌmguyjiꞌṉ tyucu corajepit y nømu:


tuꞌmyaju. 54 Pedroꞌis maṉ pyaꞌtjoꞌy
  ―¿Tiꞌajcuy maṉba ndø metztam
Jesús, pero yaꞌi ispa. Tøjcøy más cyøtzaꞌmøyajpapøꞌis?
Pedro pane coviꞌnajøꞌis tøjøcøꞌmø 64 Mitztaꞌm o mi mandame jujche

solajromo y poꞌcschøꞌy soldadojiꞌṉ yach onu porque Diose cyomoꞌpya


nømnaꞌṉ syamyaj juctyøjcaṉvini. vyin. ¿Ti mi ndzamdamba?
San Marcos 14​, ​15 104

Y mumu chøjcayaj cyoja. Nømyaju 72 Y


jicsyeꞌc vej gaylu menajcøsi.
que vøjø vaꞌcø yaj caꞌtøjø. Entonces Pedroꞌis jyajmuchøc lo
65 Entonces vene pøꞌnis
  que Jesusis oyuse chajmaye; porque
ñøcøtzoꞌchaju vaꞌcø Jesusis oyunaꞌṉ ñøjaye: “Antes que
cyøchujchujvøyaj Jesús chujvinjiꞌṉ vejpa gaylu menac, maṉba mi ñømi
y vyinmoñaju y chaṉyaju, entonces tuꞌcayñac que jiꞌn mi ndø ispøc
ñøjayaju: ndøvø”.
―¡Tzamø iꞌis nø mi nchaṉu! Cuando Pedroꞌis jyamuchøjcu
Y policiaꞌstaꞌm vyiꞌnøc jujche oy ñøjay Jesusis, voꞌtzoꞌtzu.
chaṉchaṉvøyaju.
Pilatoꞌis ꞌyaṉgøvaꞌc Jesús ti cyoja

15
Nømu Pedro que jiꞌn cyomus Jesús Cuando søꞌṉbønømuꞌc,
66 Pedro cøꞌyi ijtu tøjøcøꞌmø tuꞌmyaj pane coviꞌnajøtaꞌm
cuando nuꞌc tum coyomo pane y tzambøndaꞌm y aṉguiꞌmguyjiꞌṉ
coviꞌnajøpøꞌis tyøjcom yospapø. aṉmaꞌyoyajpapø y mumu
67 Cuando jeꞌis isu Pedro nø
  aṉguiꞌmyajpapø Israel pøꞌnis
syamupø, ꞌyaꞌmaṉgaꞌu y ñøjayu: ñeꞌtaꞌm. Tuꞌmyaju y quiꞌpscøpoꞌyaju
―Mitz también tuꞌmbac mi jujche vøj vaꞌcø chøcyajø. Entonces
ⁿvyitpanaꞌṉ jic Jesús Nazaret myocsyaj Jesús y ñømaṉyaju
cumgupyønjiꞌṉ. aṉguiꞌmbapø Pilatoꞌis vyiꞌnaṉdøjqui.
68 Pero Pedroꞌis ja vyaꞌṉjajmø,

2 Y Pilatoꞌis ꞌyaṉgøvaꞌc Jesús:

ñøjayu: ―¿Mijtzømate Israel pøꞌnis


―Jiꞌnø musi ni jiꞌn ø ṉgøñøtøyøyi ꞌYaṉguiꞌmbataꞌm?
nø mi ndzamupø. Jesusis ꞌyaṉdzoṉu ñøjayu:
Y Pedro pujtu y teꞌnu tome ―Øjchøṉø nømdi mi ndzamuse.
aṉdyuṉgøꞌmø; y veju gaylu. 69 Y

3 Y pane coviꞌnajøꞌstaꞌm

coyomoꞌis isqueꞌtu y ñøjayaju pøn cyøtzaꞌmøyaj Jesús sone ticøsi.


tome teꞌñajupø: 4 Entonces Pilatoꞌis ꞌyaṉgøvaꞌc

―Yøṉømete jic pøꞌnis vøjøtzøjqueꞌtu Jesús, ñøjayu:


ñøtuṉdøvøqueꞌt. ―¿Jiꞌn mi ꞌyaṉdzoꞌṉoy ni jujche?
70 Pero Pedroꞌis ñøjacyeꞌtu
  Cømaꞌnøy jujchepø ticøsi mi
que jiꞌndyet jicø. Y jøsiꞌcam jen ṉgyøtzaꞌmøyajpa.
ityajupøꞌis ñøjayajqueꞌt Pedro: 5 Pero Jesús ja ꞌyaṉdzoꞌṉoy ni

―Viyuṉete mijtzi jic pøꞌnis jujche. Por eso Pilato mayaꞌu.


ñøtuṉdøvøqueꞌt, porque mitz
Galilea nasombøte. Porque mi Jesús tziꞌocuyajtøju vaꞌcø yaj caꞌtøjø
ondecøsi mustaꞌmbøjtzi que mitz 6 Pero
cuando itpaꞌcnaꞌṉ tumdum
jiṉbøte. Pascua søṉ, ijtunaꞌṉ costumbre
71 Pero Pedroꞌis ñøcøtzoꞌtzu vaꞌcø
  vaꞌcø syombøꞌ Pilatoꞌis tum preso
chambøjcay Dios ñøyi, nømu: jutipø sone pøꞌnis syuñajpa.
―Aunque castigatzøcpa Diosis, 7 Ityajunaꞌṉ pøn presoꞌomo oyupøꞌis

jiꞌnø vaṉjajme. Jiꞌnø ṉgomus jic pøn ñøquipyaj gobierno y oyupø yaj
nø mi ndzamdamupø; ispa Diosis. caꞌoyaje. Jeꞌtomo ijtunaꞌṉ tum
105 San Marcos 15

ñøyipøꞌis Barrabás. 8 Cyømiñaj


  ―¡Viva Israel pøꞌnis
Pilato sone pøꞌnis y ñøjayaju: ꞌYaṉguiꞌmbataꞌm!
―Tø tzøjcatyam favor vaꞌcø mi 19 Y ñacsyaj cyopajcøsi cujiꞌṉ

ndzøcøpøꞌ tum preso como mi y cyujnejayaju como si fuera


ndzøcpase tumdum pascua søꞌṉomo. maṉbase cyønaꞌtzøyaje. 20 Y 

9 Y Pilatoꞌis ñøjayaj sone pøn:


  quiꞌtzcuꞌajyajujcam, yac tzacyajqueꞌt
―¿A ver oꞌca mi sundamba mi tzapaspø tyucu, y yac mesyajqueꞌt
Israel pøꞌnistaꞌm vaꞌcø mi yac ñeꞌ tyucu. Entonces ñømaṉyaj Jesús
tzøꞌyatyam libre mi Aṉguiꞌmbataꞌm? vaꞌcø maṉ myaꞌmøyaj cruzcøsi.
10 Jetse ñøjayaju Pilatoꞌis porque

chiꞌ cuenta que pane coviꞌnajøꞌis Myaꞌmøyaj Jesús cruzcøsi


ñaꞌchaju que Jesús más maṉba 21 Nømnaꞌṉ cyøt tum pøn
aṉguiꞌmi que menos ñeꞌctaꞌm, y por ñøyipøꞌis Simón, Alejandroꞌis
eso quiꞌsayaj Jesús. 11 Pero pane
  y Rufoꞌis jyatataꞌm. Cirene
coviꞌnajøꞌis yac soꞌnatejyaj sone cumgupyønete. Nømnaꞌṉ min
pøn, y chajmayaju vaꞌcø vyaꞌcyaj Simón tzaꞌmom oyupø. Soldadoꞌis
Pilatocøsi vaꞌcø chøcøpøꞌ Barrabás ñucyaju y yaj cajpayaj Jesusis cruz.
y jiꞌndyet Jesús. 12 Y Pilatoꞌis

22 Ñømaṉyaj Jesús nøjayajpamø

ñøjayajqueꞌtu: Gólgota, ndø ondeꞌomo ndø


―¿Entonces ti maꞌṉbø ndzøjcay nøjatyambamø Caꞌupøꞌis
pøn mitz mi Israel pøꞌnis mi Cyoꞌcøpacmø. 23 Y chiꞌjoꞌyaj Jesús

ñøjandyambapø mi Aṉguiꞌmbataꞌm? vino mojtupø mirra taꞌnøjiꞌṉ


13 Entonces sone pøn vejyajqueꞌtu,
  vaꞌcø tyoꞌṉa, pero ja tyoꞌṉa. 24 Y  

ñøjayaju: myaꞌmøyaj Jesús cruzcøsi. Entonces


―Yac maꞌmøytøj cruzcøsi. soldadoꞌis pyøjcayaj Jesusis tyucu
14 Y Pilatoꞌis ñøjayaju:
  y vyeꞌnayaju tumdum goꞌma,
―¿Tiꞌajcuy, tiyø coja chøjcu? cyøsijayaj tyucu a ver jutipøꞌis
Pero vejyaju más pømi: maṉba pyøc mas vøjpø tucu.
―Yac maꞌmøtyøj cruzcøsi. 25 A las nueve de la mañana

15 Entonces como Pilatoꞌis


  naꞌṉete cuando myaꞌmøyaj
suṉbanaꞌn chøcø lo que suñajpase cruzcøsi. 26 Y cyotyaj tabla

sone pøꞌnis, syombøꞌ Barrabás, letraꞌøyu chambapøꞌis tiyø cyoja.


y ꞌyaṉguiꞌmu vaꞌcø ñacstochøc Letrera nømbanaꞌṉ: “Israel pøꞌnis
Jesús, y entonces chiꞌocuyaju vaꞌcø myøjaꞌṉ Aṉguiꞌmbataꞌm”. 27 Y  

myaꞌmøyaj cruzcøsi. Jesusis syayamaye myaꞌmøyajqueꞌt


16 Entonces soldadoꞌis ñømaṉyaj
  cruzcøsi metzcuy nuꞌmyajpapø, tum
Jesús jojmo palacio solajromo chøꞌnaꞌṉomo y tum ꞌyaṉñaꞌyomo.
y vyejtuꞌmbøꞌyaj mumu soldado 28 Y jetse viyuꞌṉaju masanbø totojaye

jen ityajupø. 17 Y yac mesyaj


  jut chambamø: “Ndø Comi parejo
Jesús tzapaspø tucu, y pyeꞌtayaju yacsutzucyaju yatzitaꞌmbø pønjiꞌṉ”.
apit corona y yac mesyaj Jesús 29 Cøtyajpapøꞌis ꞌyoꞌnindzemyaju,

cyopajcomo. 18 ꞌYoꞌnøyaju como


  cyopacti myiꞌcuꞌjayaj Jesús,
aṉguiꞌmbapø, ñøjayaju: ñøjayaju:
San Marcos 15 106

―Oꞌca mitz muspa mi ⁿjuꞌmbøꞌ 39 Jennaꞌṉ teꞌnu nø ꞌyaꞌmupø Jesús


masandøc y tuꞌcay jamapit soldado coviꞌnajøꞌis. Cuando isu
ndzøcvøjøtzøcpa, 30 entonces yaj
  jujche caꞌ Jesús, nømu:
cotzoc mi ⁿvin, y møꞌn cruzcøsi. ―Viyuṉsye yøṉø pøn Diosisnaꞌṉe
31 Jetsetiqueꞌt pane coviꞌnajøꞌis
  ꞌYune.
y aṉguiꞌmguyjiꞌṉ aṉmaꞌyoyajpapø 40 Ityajqueꞌtutinaꞌṉ yomo yaꞌi nø

pøꞌnis cyøsijcayajqueꞌt ꞌyaꞌmyajupøꞌis. Entre ñeꞌcomdaꞌm


nañøjayajtøju: ijtunaꞌṉ María Magdalena, y
―Eyataꞌmbø yaj cotzocyaju; ijtunaꞌṉ eyapø María ijtuꞌis ꞌyune
pero jiꞌn mus yaj cotzoc ñeꞌ vyin. tum ñøyipøꞌis más muquipø Jacobo,
32 Oꞌca yøti ndø istamba Cristo,
  y eyapø ñøyipøꞌis José. Y itqueꞌtuti
ndø Aṉguiꞌmbataꞌm tø øtz Israel jiṉø eyapø yomo ñøyipøꞌis Salomé.
pøndaꞌm chøṉø, nø myøꞌnupø 41 Cuando Jesús Galilea nasomnaꞌṉ

cruzcøsi, entonces maṉba ndø ijtu, jicø yomoꞌis o pyaꞌtyaje y oy


vaꞌṉjamdame que Diosis ꞌYunete. cyøyosøyaje. Y también nømnaꞌṉ
Y pøn maꞌmøyajupø Jesusis ꞌyaꞌmyajqueꞌtu vøti eyataꞌmbø
syayamaye eyapø cruzcøsi, jeꞌis yomoꞌis oyupøꞌis ñøtuꞌṉayaje
cyøꞌoꞌnøyajqueꞌtu Jesús. Jesús cuando minu Jerusalén
33 Paṉguc jamasyeꞌṉomo oy
  gumguꞌyomo.
piꞌtzøꞌajnøm mumu nasindumø,
hasta las tres de la tarde tøc min Niptøj Jesús
søꞌṉnøṉgueꞌte. 34 Y a las tres pømi

42 Jicø jamamete cuando
veju Jesús. Ñe ꞌyoteꞌomo nømu: cyomequeꞌajyajpanaꞌṉ sapøjcuy
―Eloi, Eloi, ¿lama sabactani? ― jamacøtoya porque jyoꞌpit sapajcuy
nømbapøte ndø oteꞌomo: Øjchøṉ mi jamamete. Por jetcøtoya como
Dios, øjchøṉ mi Dios, ¿ticøtoya mi tzaꞌiꞌajnømu, 43 min José Arimatea

ndø patzpøꞌu tzajcu? cumgupyøn. Myøjaꞌṉombø


35 Y vene aṉbøꞌnis jiṉø teꞌñajupøꞌis
  pønete ijtuꞌis aṉguiꞌmguy. Yøꞌṉis
myañaju ti nø chamu Jesusis y jyoꞌcpanaꞌṉ vaꞌcø min ꞌyaṉguiꞌm
nømyaju: Dios. José pømi pøjcu vaꞌcø cyønuꞌc
―Mandamø, yøꞌṉis nø vyejay Pilato y vyaꞌcay permiso vaꞌcø
Elías. pyøjcay Jesusis cyoṉña. 44 Pilatoꞌis

36 Y pochuꞌṉu tum pøn maṉu


  nømnaꞌṉ cyomoꞌyu que ja cyaꞌøtøc
yac muj tzoja vinagreꞌomo y cyot Jesús, y vyejay soldado coviꞌnajø
capecøsi vaꞌcø yaj quiꞌmay møji y aṉgøvaꞌcu oꞌca viyuṉse caꞌuꞌam.
vaꞌcø cyojtay Jesusis ꞌyaṉnaꞌcomo 45 Cuando soldado coviꞌnajøꞌis ñøjay:

vaꞌcø cyømuꞌc tzoja, y nømu: “Caꞌuꞌam”; Entonces Pilatoꞌis ñøjmay


―¡Tzactamø! Ma ndø aꞌmdaꞌi oꞌca José vaꞌcø pyøjcayaꞌam Jesusis
minba Elías vaꞌcø yac møꞌnø. cyoṉña. 46 Y Joseꞌis jyuy sábana

37 Entonces pømi vej Jesús y caꞌu.


  vøjpø, ñømøꞌn Jesús cruzcøsi, y
38 Jicsyeꞌc cuctzitz tucu jøꞌmupø
  myon sabanajiꞌṉ. Cyot tzatøjcomo
masandøjcomo vaꞌcø chøc cuarto. nojtayupø tzaꞌomo y pitiꞌaṉgaꞌm
Cuctzitz desde møji hasta cøꞌyi. møjapø tzaꞌjiꞌṉ. 47 Y isyaj María

107 San Marcos 15​, ​16

Magdalenaꞌis y Joseꞌis myama tzuꞌṉay cuꞌyay yatzipø espiritu.


Mariaꞌis jut cojtøju. 10 Mariaꞌismaṉ chajmayaj lo que
oyupø vityaj Jesusjiꞌṉ. Jictaꞌm
Visaꞌ Jesús nømnaꞌṉ toyapøcyaju y nømnaꞌṉ

16 Cuando cøjtuꞌcam
sapøjcujyam, maṉ jyuyaj
suñi viquicpapø perfume María
vyoꞌyaju. 11 Cuando Mariaꞌis

chajmayaju que Jesús visaꞌu y oy isi,


ja vyaꞌṉjamyajø.
Magdalenaꞌis, y Jacoboꞌis myama
Mariaꞌis y Salomeꞌis. Maṉ jyuyaj Jesusis yaj quejayaj vyin
perfume vaꞌcø maṉ jyasayaj metzcuy aṉmayajpapø
Jesús. 2 Y semana tzoꞌtzcu jyama,

12 Mas jøsiꞌcam Jesusis eyase
namdzuti nuꞌcyaju tzatøjcaṉvini cyejnayaju vyin metzpøn nø
cuando quiꞌmuꞌcam jama. 3 Y   myaṉyajupø tuꞌṉomo. 13 Metzpøn

nañøjayajtøju: vituꞌyaju y oy chajmayaju


―¿Iꞌis maṉba tø pititzuꞌṉatyam eyataꞌmbø, pero eyataꞌmbøꞌis ja
tzaꞌ ꞌyaṉgaꞌmbapøꞌis tzatøc? vyaꞌṉjamyajqueꞌtati.
4 Pero cuando quendondeꞌñaju,

isyaj tzaꞌ que pitipøꞌumnaꞌṉ, y tzaꞌ Jesusis cyøꞌvejyaj apostoles


møjapøte. 5 Tøjcøyaj tzatøjcomo y

14 Mas jøsiꞌcam Jesusis yaj quejayaj
isyaj uñbøn poꞌcsupø chøꞌnaꞌṉomo. vyin once ñøtuṉdøvø mientras
Uñbøꞌnis myejsunaꞌṉ pøjipø tucu poꞌcsyajunaꞌṉ mejsyaꞌomo y Jesusis
sujpopopø, y ñaꞌchaj yomoꞌis. 6 Pero  ꞌyojnayaju porque ja vyaꞌṉjamyajø y
pøꞌnis nøjayaj yomo: jiꞌn vyøjtaꞌm quiꞌpsocuy. Porque ja
―Uy ñatztame. Nø mi meꞌtztam vyaꞌṉjamyajø lo que chajmayajuse
Jesús Nazaret cumguꞌpyøn oyupø eyataꞌmbøꞌis oꞌca Jesús que visaꞌupø.
maꞌmøtyøj cruzcøsi. Pero visaꞌuꞌam, 15 Y ñøjayaju Jesusis:

ja itøm yøꞌqui. Ma aꞌmistamø jut ―Maṉdam nasvindumø, y


oyumø cojtøji. 7 Maṉdyamø ma
  ocpoñøvijtam mumu pøꞌnomo jujche
tzajmatyam ñøtuṉdøvø Pedrotaꞌm muspa cyotzocyajø. 16 Iꞌis vaṉjaꞌmbøjtzi

que Jesús maṉba viꞌna maṉ Galilea y nøꞌyøpya, cotzocpa. Pero iꞌis jiꞌnø
nasomo. Jeni maṉba mi istam Jesús vaꞌṉjajme, tocopya. 17 Y yøcsetaꞌmbø

jujche mi nchaꞌmaṉvajcatyamuse. seña maṉba chøcyaj vaꞌṉjamyajpaꞌstzi:


8 Entonces yomotaꞌm pochuꞌṉyaj
  ø nøyicøsi maṉba yac tzuꞌṉyaj yatziꞌpø
tzatøjcomo porque nømnaꞌṉ espiritu pøꞌnis chocoꞌyomdaꞌm;
syøtøtyaj naꞌtzeꞌis. Y ni ja maṉba oñaj eyataꞌmbø ote. 18 Maṉba

chajmayaj ni tiyø ni iyø, porque ñucyaje cyøꞌjiꞌṉ yatzipø tzan, y aunque


ñaꞌchaju. venenupø, jiꞌn ni ti chøjcayaje. Además
maṉba cyotyaj cyøꞌ caꞌetaꞌmbøcøsi, y
Jesusis yaj quejay vyin María maṉba tzocyaje.
9 Después que Jesús visaꞌu
namdzu semana tzotzcu jamaꞌomo, Quiꞌm Jesús tzajpomo
vinbø yac is vyin María Magdalena. 19 Y
jetse cham Jesusis y entonces
Mariaꞌis chocoyomo oyunaꞌṉ yac nømaṉdøj møji tzajpomo y
San Marcos 16 108

poꞌcsu Diosis chøꞌnaꞌṉomo, mas ndø Comiꞌis cyotzoṉyaju, y yac


myøjaꞌṉ aṉguiꞌmbapø pyoꞌcspamø. isyaj milagroꞌajcuy vaꞌcø myustøjø
20 Ñøtuṉdøvø tzuꞌṉyaju y
  que viyuṉsyepø ti nø chamyaju
chamboyaj ote aunque juti, y ñeꞌc ñøtuṉdøvøꞌis.
San Lucas
Vøjpø Ote San Lucasis Jyayuse

1 Myøjaꞌṉombøte mijtzi Teófilo,


nø mi ⁿjajyayu carta: Ijtu
sonepøn opøꞌis jyayjoꞌyaje jujche
yomo ñøyipøꞌis Elisabet. Elisabejtis
pecatzambøn jyata ñøyipøꞌsnaꞌṉ
Aarón. 6 Diosis isu que vøjtaꞌmbøte

ose tucnømi tø øjtzomdaꞌm Zacarías y Elisabet. Y ni pøꞌnis


cuando Jesús vitpaꞌcnaꞌṉ jiꞌn mus chøjcayaj cyoja, porque
nascøsi. 2 Oy jyayjoꞌyaje lo que
  cyønaꞌtzøyajpanaꞌṉ mumu lo que
tø aṉmatyamuse isyajupøꞌis jujche ꞌyaṉguiꞌmyajuse ndø Comiꞌis.
yøcsepø tiyø tuctzoꞌtzuꞌcsyeꞌṉom 7 Pero nunca ja ꞌyoyaj ꞌyune, porque

yøꞌcse. Jic jyayajupøꞌis Elisabet jiꞌndyet ꞌyuneꞌøyipø,


cyotzoṉyaju vaꞌcø chajmayaj y achpøtaꞌmbøꞌmnaꞌṉete
Diosis ꞌyote. 3 Øtz nduꞌnmeꞌtz øjtzi
  myeꞌchcøꞌi. 8 Entonces nuꞌc jama

y aṉgøvaꞌcmeꞌtz øjtzi mumu ose cuando Zacariasis nømnaꞌṉ chøc


tucnømi tø øjtzomdaꞌm. Jetcøtoya pyaneꞌajcuy Diosis vyiꞌnaṉdøjqui
mbensatzøc øtz vaꞌ mi ⁿjajyayø. porque cøpiṉyajupø vaꞌ yos
4 Suꞌnbø mi ⁿjajyayø vaꞌcø mi
  masandøjcomo venepøn jete
ṉgønøctøyøtyam møꞌchøqui lo yosyajpapøjiꞌṉ. 9 Ijtunaꞌṉ paneꞌis

que mi nchamdzoꞌtzatyamuꞌam cyostumbretaꞌm vaꞌcø chøjquisyaj


eyataꞌmbøꞌis. syuerte vaꞌcø cyøpiṉyajtøjø a ver
ti yoscuy maṉba chøc tumdum
Angelesis chajmayu que maṉba pøꞌnis. Jetse cøpiṉdøj Zacarías
pøꞌnaj Juan nøꞌyøꞌopyapø vaꞌcø maṉ jyoꞌcøy pomo Diosis
5 Je
jama cuando aṉguiꞌmbaꞌcnaꞌṉ tyøjcomo. 10 Jetsemete cuando nuꞌc

Herodes Judea nasomo, ijtunaꞌṉ hora, Zacariasis nømnaꞌṉ jyoꞌcøy


tum pane ñøyipøꞌis Zacarías. pomo jojmo Diosis tyøjcomo
Zacariasis chøcpanaꞌṉ pyaneꞌajcuy mientras mumu vøti pøn ityajunaꞌṉ
eyataꞌmbøjiꞌṉ por turno; jeꞌis tyurno aꞌṉgomo nø cyonocsyajupø. 11 Y min

ñøjayajpanaꞌṉ Abiasis ñeꞌ. Jetse cyejay Zacarías tum angelesis ndø


chøcyajpanaꞌṉ pyaneꞌajcuy cuando Comiꞌis cyøꞌvejupø. Yøṉø angeles
nuꞌcyaj jeꞌis jyamataꞌm vaꞌcø nømnaꞌṉ tyeꞌn mesyaꞌis syayaꞌomo
yosyajø. Itqueꞌtunaꞌṉ Zacariasis jut joꞌcøtyøjpamø pomo. 12 Cuando

109
San Lucas 1 110

Zacariasis is angeles, mitzitz nuꞌc jama vaꞌcø tyucø jujche mi


chocoꞌyomo y naꞌtzcomøꞌnu. 13 Pero
  ⁿnøjayuse. 21 Mientras jetse tujcu,

angelesis ñøjmayu: aꞌṉgom ityajupø pøꞌnis nømnaꞌṉ


―Uy ñaꞌtze, Zacarías. Porque jyoꞌcyaj Zacarías, y mayaꞌyajpanaꞌṉ
cyømaꞌnøy Diosis nø mi de que yaꞌcoꞌn masandøjcomo.
ꞌyoratzøjcayuse. Por eso mi 22 Cuando put Zacarías, jiꞌnaꞌṉ mus

yomo Elisabejtis maṉba is une, ꞌyoꞌnøyajø, y pøꞌnis cyønøctøyøyaju


y maṉba mi ⁿyac nøyiꞌaj Juan. que Zacariasis isunaꞌṉ jiꞌn ndø
14 Maṉba mi ṉgyasøyi y maṉba mi
  isipø masandøjcomo. Y Zacariasis
ñchiꞌṉbøꞌi, y maṉba cyøcasøyaj chøjcay seña cyøꞌjiꞌṉ sonepøn y
vøti pøꞌnis mi ⁿune. 15 Porque ndø
  tzøꞌy umapø. 23 Y cøjtuꞌjcam yoscuy

Comi maṉba nømi que mi ⁿune masandøjcomo, Zacarías maṉ


myøjaꞌṉombøte; y jiꞌn ma tyoꞌṉ tyøcmø. 24 Y jøsiꞌcam min chøjcay

ni vinu ni tzoy; y maṉba ñøꞌit mi cuenda que yomo Elisabet jiꞌndyet


ⁿune Masanbø Espiritu Santoꞌis tyumbø, que maṉba is une. Y
desde antes que maṉba pøꞌnaje. Elisabet tzøꞌy tyøjcomo mosay poya.
16 Y vøtitaꞌmbø Israel pøn maṉba
  Nømu: 25 “Cotzoꞌṉøjtzi yøti yøcse

yac vituꞌyaj Cyomi Dioscøsi mi ndø Comiꞌis, yac isø une vaꞌcø jana
ⁿuneꞌis. 17 Antes que maṉba min
  conocyaj pøꞌnis”.
ndø Comi, mi ⁿune maṉba yose
Eliasis quiꞌpsocujiꞌṉ y pyømijiꞌṉ; Angelesis chajmayu que
jata vaꞌcø yac sunvøjøtzøcyaj ꞌyune, maṉba pøꞌnaj Jesús
y jiꞌn cønaꞌtzøꞌoyajepø maṉba yac 26 Tujtaypoyapit Diosis cyøꞌvey
nøꞌityaj vøjpø quiꞌpsocuy. Jetse angeles Gabriel tum cumguꞌyomo
maṉba chøqui vaꞌcø ityaj jajmecøs ñøyipøꞌis Nazaret, Galilea nasomo.
cumgupyøn vaꞌcø pyøjcøchoṉyaj 27 Cyøꞌveju vaꞌcø maṉ tyuꞌn tum

ndø Comi. papiñomo ñøyipøꞌis María. Y je


18 Y Zacariasis ñøjmay angeles:
  papiñomo maṉbaꞌctøꞌque pyøc tum
―¿Jutz nømø maꞌṉbø mus øjtzi pøꞌnis ñøyipøꞌis José, viꞌna pøn
oꞌca maṉba it ø ⁿune? Porque Davijdis ꞌyune. 28 Tøjcøy angeles

øjtzi achpøꞌmtzi, y ø ⁿyomo ijtumø María, yuschiꞌu y ñøjmayu:


tzamyomoꞌam. ―Nø mi ṉgyotzoṉ Diosis, María,
19 Angelesis ñøjmayu:
  y ndø Comi mitzjiꞌṉbøte. Mitz
―Øjchøn Gabriel que øtz it Diosis más vøjpø ti mi mbaꞌtu que jiꞌn
vyiꞌnaṉdøjqui; y øtz cøꞌvejøjtzi eyataꞌmbø yomose. 29 Cuando  

Diosis vaꞌcø mi oꞌnøyø, y vaꞌcø mi isuꞌjcam angeles, María mayaꞌu por


ndzajmay yøcsepø vøjpø ote. 20 Pero
  lo que ñøjayuse. Nømnaꞌṉ jyajmeꞌtz
yøti porque ja mi ndø vaꞌṉjajmay ø chocoꞌyomo, tyumgøytinaꞌṉ nø
onde, por eso maṉba mi ⁿꞌyumaꞌaje, ñømu “¿Tiyø yuschiꞌocuy yøꞌcse?”
y jiꞌn mus ma mi ⁿꞌyona; hasta 30 Y ñøjay angelesis:

que nuꞌcpa jyama yøꞌcse tucpa ―Uy ñaꞌtze, María. Diosis mi


øtz ndzambase. Jicsyeꞌc maṉba yac paꞌt vøjpø tiyø. 31 Maṉba mi

mi ⁿꞌyongueꞌte. Porque maṉba unembaꞌte, y maṉba mi is jayaꞌune,


111 San Lucas 1

y maṉba mi yac nøyiꞌaj Jesús. 32 Y  Espiritu Santoꞌis. 42 Y Elisabejtis


je une maṉba myøjaꞌṉoꞌmaje; y pømi ñøjayu María:


maṉba ñøjmayaje: “Møjipø Diosis ―Diosis mi ñchiꞌpa vøjpø tiyø más
ꞌYune”. Y ndø Comi Diosis maṉba que eyapø yomotaꞌm, y chiꞌqueꞌtpati
chiꞌ aṉguiꞌmguy jujche pyeca jata vøjpø tiyø une maṉbapøtøc
tzuꞌṉguy Davijdis ñøꞌijtusenaꞌṉ pøꞌnaj mitzcøsi. 43 Como mitz ndø

aṉguiꞌmguy. 33 Y maṉba aṉguiꞌm


  Comiꞌis mi myama, ¿tiꞌajcuy min
Israel pøꞌnomo mumu jama, y mi ndø tuꞌn mijtzi? Como øtz jiꞌn
nunca jiꞌn maṉ cøyaj ꞌyaṉguiꞌmguy. chøṉ ni tiyø. 44 Porque tan pronto

34 Entonces Mariaꞌis ñøjmay


  maꞌnø mi ⁿyuschiꞌocuy, ø ⁿune
angeles: pømimicsu como casøpyase ø
―¿Jutznøm maꞌṉbø is yøꞌcse? ndzejcomo. 45 Vøcoꞌni mi ⁿijtu mijtzi

Porque ja it ø ⁿjaya. vaꞌṉjambaꞌis ndø Comiꞌis chambase.


35 Angelesis ñøjmayu:
  Porque maṉba tuc mumu tiyø mi
―Maṉba nuꞌc mitzcøsi Masanbø ñchajmayuse ndø Comiꞌis.
Espiritu Santo, y Møjipøꞌis 46 Jicsyeꞌcti nøm María:

pyømiꞌajcuy maṉba vovituꞌ mitzcøsi Ø ndumø tzocoy nøꞌmbøjtzi ndø


como oꞌnase. Jetcøtoya je une Comi myøjaꞌṉombøte.
maṉbapø pøꞌnaje masanbø unete, y 47 Ø ndzocoꞌyomo cøcajsøpyøjtzi
maṉba ñøjmayaje Diosise ꞌYune. 36 Y   Dios ø Yajcotzocpapøꞌis
mi ndøvø Elisabet unepaꞌtqueꞌtuti, 48 aunque øtz jiꞌn chøṉ ni tiyø,
aunque tzamyomoꞌcam, y nø pero Diosis cuenda tzøjcø
myaṉgueꞌt tujtay poya pyaꞌtumø øjtzi. Øjchøṉ jeꞌtis cyoyomo.
une; aunque ñøjmayajpanaꞌṉ nunca Desde yøti aunque jutipø
jiꞌn ꞌyuneꞌøyipø. 37 Porque ja it ni
  pøn maṉba nømyaje øtz
tiyø jiꞌn musipø chøc Diosis; mumu vøcomøꞌni ijtu.
ti muspa chøcø jeꞌis. 49 Porque chøc øtzcøtoya
38 Entonces nøjmay Mariaꞌis:
  vøcomøꞌnipø tiyø
―Øjchøṉ ndø Comiꞌis cyoyomo; Pømiꞌøyupøꞌis; y masanbøte je
vøj vaꞌ yac tuc Diosis jujche mi Pømiꞌøyupø.
ndzamuse. 50 Diosis tyoꞌyaꞌṉøyajpa mumu
Y tzuꞌṉ angeles ñeꞌjcøꞌmø. jama cyønaꞌtzøyajpapøꞌis
ñeꞌcø.
Mariaꞌis tyuꞌn Elisabet 51 Diosis o chøc myøjaꞌṉoꞌmajcuy.
39 Cøjtuꞌjcam metz tuꞌcay jama, Yac mochquecyaju
tzuꞌṉ María y poyemaṉ cotzøjcøꞌmø myøjaꞌṉomgotzøcyajpaꞌis vyin.
y nuꞌc tum cumguꞌyomo Judea 52 Yac tzuꞌṉapya más
nasomo. 40 Y tøjcøy Zacariasis
  myøjaꞌṉombøꞌis ꞌyaṉguiꞌmguy;
tyøjcomo y yuschiꞌ Elisabet. y ni ti aṉguiꞌmguy ja ñøꞌitøpøꞌis,
41 Cuando Elisabejtis myan Mariaꞌis
  jet yac møjaꞌṉoꞌmajpa.
nø yuschiꞌupø, pømimics une 53 Yac tasyajpa osyajpapø pøndaꞌm
chejcomo, y Elisabet ñøꞌit Masanbø vøjtaꞌmbø tijiꞌṉ;
San Lucas 1 112

yac maṉyajpa rico, ni jiꞌn chiꞌyaj y o tzamdzamneyaj jetsepø ticøsi


ni tiyø. mumu møjmøpø cumguꞌyomdaꞌmbø
54 Diosis cyotzoṉyaj chøsi Israejlis Judea nasomdaꞌmbø. 66 Y mumu

vøtiꞌajyajupø ꞌyune; myañajpapøꞌis ote jujche tujcuse,


ja jyajmbøꞌyajø, mumu jama jyajmeꞌchajpanaꞌṉ y na ñø
tyoyaꞌṉøyajpa. ocvaꞌcyajtøju:
55 Porque jyajmutzøjcu lo que ―¿Ti maṉba chøc yøṉ uneꞌis?
chajmayajuse ndø peca Y ndø Comiꞌis vøti cyotzoṉ je une.
jata tzuꞌṉguy Abraham
ꞌyunejiꞌṉdaꞌm que maṉba Zacariasis vyanuse
tyoyaꞌṉøyaje mumu 67 Entonces Masanbø Espiritu
jamacøtoya. Santoꞌis chiꞌ uneꞌis jyata Zacarías
56 Elisabetjiꞌṉ tzøꞌy María como
  quiꞌpsocuy vaꞌcø chaꞌmaṉvajcoya;
tuꞌca poya. Jicsyeꞌcti vituꞌqueꞌt nømu:
tyøcmø. 68 Ndø vøṉgotzoctaꞌi ndø Comi
Dios tø Israel pøꞌnistaꞌm ndø
Pøꞌnaj Juan nøꞌyøꞌopyapø neꞌndaꞌmete.
57 Entonces cuando taꞌn jyama, Porque min tø cotzoṉdame
Elisabejtis o is jaya une. 58 Y myañaj
  y tø yaj cotzoctame jeꞌis tø
tyøjcaṉboꞌcsaꞌstaꞌm y tyøvøꞌstaꞌm cumgupyøndaꞌm.
que ndø Comiꞌis chøjcay Elisabet 69 Tø yac mijnatyam tum
møjapø toꞌyaꞌṉøꞌocuy, y casøyaj pømiꞌøyupø Yajcotzojcopyapø.
Elisabetjiꞌṉ. 59 Y cuando une taꞌn
  Min pøꞌnaje Diosis yaꞌmøcpø
tucutujtaꞌ jama, ñømaṉyaj une chøsi Davijdis chacyajupø
vaꞌcø syeñaꞌøyajø como Israel ꞌyuneꞌomdaꞌm.
pøꞌnis cyostubresenaꞌṉ. Maṉbanaꞌṉ 70 Yaꞌmøcti Diosis
chiꞌayaje jyataꞌis ñøyi Zacarías. chiꞌyaj quiꞌpsocuy
60 Pero myama nømu:
  tzaꞌmaṉvajcoyajpapø tiyø ote
―Jiꞌnda, sino maṉba ñøyiꞌaj Juan. vaꞌ chamyajø,
61 Y ñøjmayaju:
  y lo que chamyajuse viꞌna, jetse
―Pero mi ndøvøꞌomdaꞌm ja it jetse tuc yøti. 71 Chamyaju que

ñøyipøꞌis. maṉba tø yaj cotzoque vaꞌ


62 Y chøjcayaj seña cyøꞌjiꞌṉ
  jana tø tzøjcayajø ni tiyø tø
vaꞌ ꞌyocvaꞌcyaj jyata jujche quiꞌsayajpapøꞌis y jiꞌn suniꞌis
syunbanaꞌṉ yac nøyiꞌajyajø. tø isyajø.
63 Y jyataꞌis vyaꞌc tum cheꞌpø
  72 Chamgueꞌtuti que maṉba
tabla, y jetcøs jyayu: “Juanete tyoyaꞌṉøyaj viꞌnataꞌmbø ndø
ñøyipø”. Y mumu myayaꞌyaju janda tzuꞌṉguy, que jiꞌn ma
ticøtoya jetsenaꞌṉ yac nøyiꞌajyaju. jyajmbøꞌ masanbø cyontrato.
64 Jicsyeꞌcti muspanaꞌṉ ona
  73 Diosis cyot vyin como testigos
Zacarías, y vejvejneyu, vyøcotzøc que viyuṉsye maṉba chøqui
Dios. 65 O cyønaꞌchaje jujche
  ti chajmay ndø peca jata
tujcuse mumu tøjcanboꞌcsaꞌstaꞌm tzuꞌṉguy Abraham.
113 San Lucas 1​, ​2

74 Chajmayu que maṉba tø yaj Augustoꞌis vaꞌcø cøyin


cotzoctamø vaꞌ jana tø tzøjcay jyapøjcayajtøj mumu
ni tiyø tø quiꞌsatyambapøꞌis, nasomdaꞌmbøꞌis ñøyi. 2 Chøcyaj  

jana naꞌtzcuy vaꞌcø mus ndø yøṉø viꞌnapø japyøjcocuy cuando


ⁿyosatyam Dios. Cirenio aṉguiꞌmbanaꞌṉ Siria
75 Como jeꞌis tø ñeꞌtaꞌm vøj nasomo. 3 Mumunaꞌṉ nø myaṉyaj

vaꞌcø ndø ⁿyosatyam ñeꞌc ñe cyumguꞌyomo vaꞌcø chacyaj


vyiꞌnaṉdøjqui mumu jama tø jachøꞌyupø ñøyi. 4 José tzuꞌṉ Galilea

quendambaꞌcsyeꞌṉomo, y que vaꞌ nasombø cumguy Nazarejtomo y


is Diosis que vøj ndø tzøctamba. maṉ tum cumguꞌyomo ñøyipøꞌis
76 Y mijtzi ṉgaꞌe, maṉba nømnømi Belén, Judea nasombø cumguyete y
mitz mi ndzaꞌmaṉvacpa Davijdisnaꞌṉ cyumguy yaꞌmøc. Por
Møjipøꞌis chambase, eso maṉ jiṉø porque José Davijdis
porque maṉba mi viꞌna chajcupø fyamiliaꞌombøte. 5 Maṉ  

ndzaꞌmaṉvaque que minba José Mariajiꞌn vaꞌcø jyapøjcayajtøj


ndø Comi, vaꞌ jyajmemiñaj ñøyi, porque chøcyajumnaꞌṉ trato
cumgupyøn ndø Comicøsi. que maṉbam coꞌtøjcajyaje; y María
77 Maṉba mi ndø yac mustam jeꞌis jiꞌnamnaꞌṉe tyumbø. 6 Así es que  

tø cumgupyøndaꞌm que Diosis mientras jejtaꞌm jenaꞌṉ ityaju, nuꞌc


tø yaj cotocojatyamba ndø ꞌyora vaꞌcø is une. 7 Y is vinbø jaya

coja vaꞌcø tø cotzoctamø. une, y myon tucujiꞌṉ, y cyuꞌṉøy


78 Porque vøti tø tøyaꞌṉøtyamba cuꞌtyajpapøꞌom copøn; porque ja
Diosis, itønaꞌṉ lugar para jetcøtoyataꞌm
jetcøtoya como quiꞌmbase jejcuy tøjcomo.
jama namdzuꞌ, jetse tø
øtzcøꞌmø maṉba mini tø Cyoqueñajpapøꞌis borrego
Yajcotzoctambapøꞌis. Møji isyaj angeles
maṉbapø tzuꞌṉi. 8 Cumguy acapoya ityajunaꞌṉ
79 Maṉba tø cøsøꞌnøjatyam pøn tzaꞌmomo nø cyoqueñajuꞌis
ndø tzocoy piꞌtzøꞌomse tø byorrego tzuꞌi. 9 Y joviti nuꞌc

ijtamupø y como si fuera jetcøꞌmdaꞌm ndø Comiꞌis ꞌyangeles,


cømøṉgøꞌm tø ijtamuse y jetse y cyøsøꞌṉøjayaju ndø Comiꞌis
maṉbanaꞌṉ tø caꞌtame. syøꞌṉgøꞌis, søꞌṉgøꞌom suñi tzøꞌyaju;
Jeꞌis tø isindziꞌtamba tuṉ vaꞌcø y naꞌtzcomøꞌñaju. 10 Y angelesis  

tø ijtam contento. ñøjmayaju:


80 Y une Juan yeꞌṉbanaꞌṉ y tumdum
  ―Uy ñaꞌtztame, porque øtz nøꞌmø
jama más quiꞌpsocuy minbanaꞌṉ, y o mi nømijnandyam mijtaꞌm vøjpø
it jyaꞌijnømømø hasta que nuꞌc jyama ote vaꞌcø mi ṉgyasøcomøꞌndam
vaꞌcø yaj quej vyin Israel pøꞌnomo. mumu pønjiꞌṉ. 11 Yøti Davijdis

cyumguꞌyomo pøꞌnajuꞌam maṉbaꞌis


Jesús pøꞌnaju mi ⁿyaj cotzoctame. Jiquete Cristo y

2 Yøcse tuc jej jamaꞌomo:


ꞌYaṉguiꞌm aṉguiꞌmbapø
ndø Comite. 12 Maṉba mi mbaꞌjtam

une monupø tucuꞌomo, y yac øṉdøju


San Lucas 2 114

cuꞌtyajpapøꞌom copøn. Jet señamete 22 Cuando taꞌnu jyama vaꞌcø


que jiquete nø ndzamupø une. cyøvajcøyajtøjø ꞌyaṉguiꞌmuse
13 Y misma horatiqueꞌt joviti
  Moisesis, y ijtuse jachøꞌyupø;
quejyajqueꞌt angelesjiꞌṉ vøti entonces ñømaṉyaj une Jerusalen
eyataꞌmbø angeles tzajpom gumguꞌyomo vaꞌcø presentatzøcyaj
tzuꞌṉyajupø. Nømnaꞌṉ vyøcotzøcyaj ndø Comicøꞌmø. 23 Jetse chøcyaju

Dios y nømyaju: porque it ndø Comiꞌis ꞌyaṉguiꞌmguy


14 Vøcotzøctøjpa Dios tzajpomo, jachøꞌyupø: “Mumu vinbø jaya
y nascøs vyøjom maṉba ityaj une nøjatyøjupø masanbøte
pøn Diosis syuñajpapø. ndø Comicøtoya”. 24 También

15 Vañajuꞌcam jetse, angeles


  chiꞌocuyaju vaꞌcø yaj caꞌyajtøjø
tzuꞌṉyaj jetcøꞌmdaꞌm y maṉyaj vyaꞌṉjajmocucyøtoya ijtuse ndø
tzajpomo. Entonces cyoqueñajpaꞌis comiꞌis ꞌyanguiꞌmguy jachøꞌyupø. It
byorrego na ñøjmayajtøju: jachøꞌyupø vaꞌcø yaj caꞌyaj metzcuy
―Tø maṉdyaꞌi yøti Belen joꞌma palomo, o si no, metzcuy
gumguꞌyomo vaꞌcø maṉ ndø cheꞌpø paloma.
aꞌmistamø tiyø tujcupø, tø yac 25 Ijtunaꞌṉ Jerusalén gumguꞌyomo

mustamuse ndø Comiꞌis. tum pøn ñøyipøꞌis Simeón.


16 Y poyuc maṉyaju y pyaꞌtyaj
  Yøṉø pøn vøcoꞌnipø pønete
María y José ꞌyunejiꞌṉ; y yac y cyønaꞌtzøpyanaꞌṉ Dios, y
øṉunaꞌṉ ꞌyune cyutyajpapøꞌom jyoꞌcpanaꞌṉ cyotzoṉbapøꞌis Israel
copøn. 17 Cuando isyaju, chajmayaju
  pøndaꞌm, y Masanbø Espiritu
aunque iyø jujche angelesis ose Santojiꞌṉbønaꞌṉete. 26 Y Masanbø

chajmayaje que jujchepøt une Espiritu Santoꞌis yac musu que


pøꞌnaju. 18 Y mumu myañajupøꞌis
  jiꞌn ma cyaꞌe antes que maṉba is
ñømayaꞌyaju chajmayajuse Cristo ndø Comi Diosis maṉbapø
cyoqueñajpapøꞌis borrego. 19 Y
  cyøꞌveje. 27 Simeón ñømaṉ Masanbø

mumu jetsepø ote jyajmbanaꞌṉ Espiritu Santoꞌis Israel pøꞌnis


Mariaꞌis como tzajmatyøjuse, myasandøjcomo. Y mismo tiempo
piensatzøcpanaꞌṉ jutznøm jetse nø ñøtøjcøyaj une Jesús jyataꞌstaꞌm
tyujcu. 20 Cyoqueñajpapøꞌis borrego
  vaꞌcø presentatzøcyajø jujche
vituꞌyaj tzaꞌmomo y vyøcotzøcyaju jachøꞌyuse Moisesis ꞌyaṉguiꞌmguy.
y vyajnayaju Dios porque mumu 28 Entonces Simeoꞌnis jyotzpøc une

jujche chajmayajuse angelesis, jetse y vyøcotzøc Dios y ñøjmayu:


myañaju y jetse isyaju. 29 Ojchøn mi Ngomi, o mi ndø yac
yose.
Presentatzøcyaj une Jesús Yøti tø tzac ndøvø vaꞌcø caꞌø
masandøjcomo contento como mi ndzamuse.
21 Cuando taꞌnujcam tucutujtay 30 Porque ⁿisuꞌmtzi ø vindømbit
jama, syenaꞌøyaj une Israel pøꞌnis mi ṉgøꞌvejupø vaꞌcø tø yaj
syeñajiꞌṉ; y yac nøyiꞌajyaj Jesús; cotzoca,
como jujche chajmayuse angelesis 31 jic oyupø mi yac mini mumu
antes que unepaꞌt myama. pøꞌnis vyiꞌnandøjqui.
115 San Lucas 2

32 Minu como tum søꞌṉgøse vaꞌcø Comiꞌis ꞌyaṉguiꞌmguꞌyomo, y


yac musyaj viyuṉbø tiyø vituꞌyaj Galilea nasomo y nuꞌcyaj
eyapø pøndaꞌm lo que jiꞌndyet Nazaret cumguꞌyomo; porque
Israel pøndaꞌm, neꞌc jej cumguy. 40 Y une Jesús

y maṉba vøcotzøcyajtøj mi nømnaꞌṉ myøjaꞌaju, y masamnaꞌṉ


ngumguy Israel pøndaꞌm nø pyømiꞌøyu, y nømnaꞌṉ
porque jeꞌtomo min quiꞌpsocuꞌyøyu, y vøti nømnaꞌṉ
Yajcotzojcopyapø. cyotzoṉ Diosis.
33 Jetse Simeoꞌnis o cyotzam une,

y José y Jesusis myama nømnaꞌṉ Une Jesús oy masandøjcomo


myayaꞌyaju jujche nø chamu. 34 Y  
41 Tumdum amepit oyajpanaꞌṉ
cyomasaꞌnøyaju Simeoꞌnis y ñøjay Jesusis jyatataꞌm Jerusalén
Jesusis myama María: gumguꞌyomo cuando ijtunaꞌṉ
―Cømaꞌnøyø; yøṉ une cyøꞌvej Israel pøꞌnistaꞌm syøṉ ñøyipøꞌis
Diosis vaꞌcø yaj quecyajø vøti pascua. 42 Cuando taꞌnuꞌjcam

Israel pøndaꞌm; o si no, vaꞌcø yac macvøstøjcay Jesusis ꞌyame, oyaj


teꞌnchuꞌnyajø. Y mi une señate pero møjmø Jerusalén gumguꞌyomo
vøti pøꞌnis maṉba cyøꞌoꞌnøyaje. søṉ jamaꞌomo como ijtusenaꞌṉ
35 Mi uneṉgøtoya maṉba mi ñuꞌcay
  cyostumbre. 43 Cuando cøyaj

toya mi neꞌ mi ndzocoꞌyomo søṉ, vituꞌyaj ñeꞌctaꞌm, y tzøꞌy une


mayaꞌcuꞌis como si fuera cuchilloꞌis Jesús Jerusalén gumguꞌyomo sin
tø juꞌtzpase. Mumu yøcse maṉba quenaꞌṉ jiꞌn myusyaj Joseꞌis y
tuqui vaꞌcø cyeja ti quiꞌpsyajpa myamaꞌis oꞌca jiṉ tzøꞌyu. 44 Como

vøtitaꞌmbø pøꞌnis chocoꞌyomdaꞌm. nømnaꞌṉ cyomoꞌyaju que jendinaꞌṉ


36 Itqueꞌtutinaꞌṉ jeni
  nø myinuse vøtipøꞌnomo, tumø
tzaꞌmaṉvajcopyapø ñøyipøꞌis Ana, jama tuꞌṉayaju. Pero cuando
Fanuejlis ꞌyune, Asejris tyøvøꞌombø. min myeꞌchaje tyøvøꞌomo y
Tzamyomocoꞌninaꞌṉ. Después que nø ispøcyajtøjpapøꞌomo, 45 ja

papiñomo, oy it jyayajiꞌṉ cuꞌyay ame. pyaꞌtyaj Jesús ni juti. Entonces


37 Y yaṉbajcaju ochenta y cuatro ame.
  jiṉdi vituꞌyajqueꞌtu, maṉ
Jiꞌnaꞌṉ pyut masandøjcomo, y yosay myeꞌchaje Jerusalén gumguꞌyomo.
Dios tzuꞌjiꞌṉ jamajiꞌṉ; y jyana uqui jana 46 Y tuꞌcay jamapit myeꞌtzpaꞌtyaju

cuꞌti ꞌyoꞌnøpyanaꞌn Dios. 38 Jicsyeꞌcti


  Jesús masandøjcomo, jennaꞌṉ
misma hora nuꞌc tzamyomo y ñøjmay poꞌcsu aṉmaꞌyoyajpapøꞌis
Dios yøscøtoya, y chaꞌmaṉvajcayaj cyujcomo. Jesusis nømnaꞌṉ
mumu nø jyoꞌcyajupøꞌis cyømaꞌnøyaju, y nømnaꞌṉ
Yajcotzocpapøꞌis Jerusalén ꞌyocvaꞌcyaju anmaꞌyoyajpapø.
gumgupyøn. Chaꞌmaṉvajcayaj je nø 47 Mumu cyømaꞌnøyajuꞌis

jyoꞌcyajuꞌis jujche maṉbase it Jesús. nømnaꞌṉ ñømayaꞌjayaj


quiꞌpsocuy y ꞌyandzoꞌṉocuy.
Vituꞌyaj Nazaret cumguꞌyomo 48 Cuando jyataꞌistaꞌm isyajuꞌcam,

39 Joseꞌis
y Mariaꞌis chøcyaju ñømayaꞌyaju, y ñøjmay Jesús
como ijtuse jachøꞌyupø ndø myamaꞌis:
San Lucas 2​, ​3 116

―Ø mi une, ¿tiꞌajcuy jetse mi ndø Nø vyejnøm ja ijnømømø,


yac mayaꞌtamu? nømba:
Øtz nø mayaꞌcøndamu mi jandajiꞌṉ; “Como ndø vøjøtzøjcatyambase
øtz nø mi meꞌtztamu. møjatuṉ vaꞌcø min tum
49 Y Jesusis ñøjmayu:
  møjaꞌṉ aṉguiꞌmbapø,
―¿Tiꞌajcuy nø mi ndø meꞌtztamu? jetse vøjøtzøctaṉqueꞌt mi
¿Tiꞌajcuy jiꞌn mi mustame oꞌca øtz ndzocoy porque maṉba min
ø Jandaꞌis yoscuy tiene que vaꞌcø ndø Comi.
ndzøjcayø? Tiene que vaꞌ ndø viyuṉdzøc
50 Pero jeꞌis ja cyønøctøyøyajø
  tyuṉ;
ticøtoya jetse chamu. 5 mumu noṉchøqui vaꞌ ndø
51 Pero Jesús maṉyaj Josejiꞌṉ y
  umbareꞌajø;
Mariajiꞌṉ Nazaret cumguꞌyomo, mumu quetza mumu quiꞌmø vaꞌ
y Jesusis nømnaꞌṉ cyønaꞌtzøyaj ndø parejo tzøctamø;
jyata y myama. Y myamaꞌis tuṉ voꞌtitaꞌmbø vaꞌ ndø
jyamdzøꞌpyanaꞌn chocoꞌyomo viyuṉdzøctamø;
mumu jujche tujcuse. 52 Y Jesús
  jiꞌn vyøjpø tuṉ vaꞌ ndø
masnaꞌṉ nø quiꞌpsocuminu vøjøndzøctamø.
y masnaꞌṉ nø myøjaꞌaju; y Jetseti mi sundaṉgueꞌtpa vaꞌ mi
syungomøꞌñajpanaꞌṉ Diosis y pøꞌnis. vøjøndzøctam mi ndzocoy.
6 Mumu pøꞌnis maṉba isyaj
Juaꞌnis chajmayaj pøn tø Yajcotzocpapøꞌis Diosis
vaꞌ quipsvituꞌyajø maṉbapø cyøꞌveje”.

3 Yøjtay amenaꞌṉ møja 7 Nømnaꞌṉ ñuꞌcyaj sonepøn vaꞌ


aṉguiꞌmba Tiberio mumu ñøꞌyøyaj Juaꞌnis. Juaꞌnis ñøjmayaju:


cumguy, jicsyeꞌcti anguiꞌgueꞌtpanaꞌṉ ―Tzanse mi yandzitaꞌm mijtaꞌm.
Poncio Pilato Judea nasomo. ¿Tiꞌajcuy mi ṉguiꞌpstamba oꞌca
Herodes aṉguiꞌmgueꞌtpanaꞌṉ muspa mi mbyotyamø vaꞌ jyana
Galilea nasomo; y Herodesis tyøvø mi ṉgyastigatzøctam Diosis
Felipe aṉguiꞌmgueꞌtpatinaꞌṉ Iturea cuando quiꞌsycaꞌpa ñeꞌcø? Jiꞌn mus
nasomo y Traconite nasomo. Y mi mbojyatyam Dios. 8 Tzøctam

Lisanias aṉguiꞌmbanaꞌṉ Abilinia vøjpø tiyø jujche syunbase


nasomo. 2 Y Anás y Caifás pane
  cuando mi ṉgyiꞌpsvituꞌtamuꞌjcam.
coviꞌnajønaꞌṉ. Jicsyeꞌc Diosis ꞌyoꞌnøy Y uy mi ṉguiꞌpstzoꞌtztam mi
Zacariasis ꞌyune Juan cuando ndzocoꞌyomdaꞌm que ma mi
jyaꞌijnømømønaꞌṉ ijtu. 3 Juan maṉ
  ṉgyotzoctame porque Abraham
vit riberaꞌomdaꞌm tome ijtumø mijtzi mbeca jata tzuꞌṉgutyaꞌm.
Jordán nøꞌ, y chajmayaj pøndaꞌm Porque øjtzø mi nøjmambya
vaꞌcø quiꞌpsvituꞌyajø y vaꞌ ñøꞌyøyajø, que yøṉø tzaꞌ muspa Diosis yac
vaꞌcø yaj cotocojayaj cyoja Diosis. pønvituꞌyajø vaꞌcø Abrahamis
4 Tujcu jujche ijtuse jachøꞌyupø
  ꞌyuneꞌajyajø. 9 Como tum pøn listo

tzaꞌmaṉvajcopyapø Isaiasis jacha cyøꞌomo vaꞌ tyøṉbøꞌ cuy, y


libruꞌomo. Libruꞌomo nømba: vaꞌ pyatzpøꞌ juctyøjcomo oꞌca jiꞌn
117 San Lucas 3

tøꞌmøyi; jetse Dios listo yøti vaꞌcø cyøpinyaj pøn. Y como vøjpø pyuj
cyastigatzøcyaj mumu pøn jiꞌn ndø tuꞌmba vaꞌcø ndø aṉneꞌṉga, y
chøquipøꞌis vøjpø tiyø. ñaca ndø pyøṉbøꞌjapya, jetse jeꞌis
10 Y vøti pøꞌnis ꞌyocvaꞌcyaj Juan:
  maṉba yac tuꞌmyaj vøjtaꞌmbø pøn
―¿Jujche vøjø vaꞌ ndzøctamø? tyøjcomo, y yatzitaꞌmbø maṉba
11 Y ꞌyaṉdzoṉ Juaꞌnis ñøjmayaju:
  pyonbøꞌyaj jiꞌn tuꞌyipø juctyøjcomo.
―Ijtupøꞌis tyucu metzcuy, vøj 18 Jetse y vøti eyapø otejiṉ

vaꞌcø vyaꞌctziꞌ ja ityøpøꞌis ñeꞌ; Juaꞌnis chajmayaj pøndaꞌm vøjpø


y ijtupøꞌis cyuꞌtcuy, jetseti vaꞌ ote. 19 Jicsyeꞌjcam Juaꞌnis ꞌyojnay

vyaꞌctziꞌqueꞌta. aṉguiꞌmbapø Herodes porque


12 Y nuꞌcyajqueꞌtuti gobiernoꞌis
  Herodesis ñøꞌijtayunaꞌṉ tyøvø
cyobratzøcyajpapø vaꞌcø ñøꞌyøyajø, Felipeꞌis yomo. Yomo ñøyipøꞌis
y ñøjmayaj Juan: Herodías. Y Juaꞌnis ꞌyojnacyeꞌt
―Maestro, ¿jujche vøjø vaꞌ Herodes mumu eyataꞌmbø yatzi
ndzøctamø? tzøquipit lo que chøjcupø. 20 Pero  

13 Y Juaꞌnis ñøjmayaju:
  Herodesis chøjcaṉøy más yatzipø
―Lo que myarcatzøcpacsyeꞌṉomo tiyø porque yac somdøj Juan
aṉguiꞌmbaꞌis, jeñcheꞌṉomdi presoꞌomo.
vaꞌctamø. U mi ṉgocøjtamu.
14 ꞌYocvaꞌcyajqueꞌtuti soldadoꞌis:

Jesús ñøꞌyøy Juaꞌnis
―Y øtztaꞌm, ¿jujche vøjø 21 Peroantes que vaꞌ yac
ndzøctamø? somdøj Juan, cuando mumu
Y ñøjmayaj Juaꞌnis: pøndaꞌm nøꞌyøyaju, también Jesús
―Uy mi ndzøcnaꞌtztam ni iyø, ni nøꞌyøcyeꞌtu. Y mientras que Jesusis
u mi ṉgøsujtzatyam ni iyø vaꞌcø mi nømnaꞌṉ ꞌyoꞌnøy Dios, aṉvac tzap.
ngønuꞌmdamø. Y conformeꞌajtamø 22 Y møꞌn Masaṉbø Espiritu Santo

mi ṉgyoyojtandøjpase. Jesuscøsi como palomase quenbapø.


15 Mumu pøꞌnis nømnaꞌṉ jyoꞌcyaju
  Y mandøj ote tzajpomo nømupø:
Cristo, y chocoꞌyomo nømnaꞌṉ ―Mijtzi øjtze mi Une; øtz mi
quiꞌpsyaju oca Juanamete Cristo. sunbapø chøṉø; mitzcøtoya
16 Pero Juaꞌnis ñøjmayaj mumu pøn:
  casøpyøjtzi.
―Øjtzi viyuṉsye mi
nøꞌyøndyamba nøꞌjiꞌṉ, pero maṉba Jesusis jyatazuꞌṉgutyaꞌm
mini mapøꞌis mi ñøꞌyøñdyam 23 Jesús nømnaꞌṉ myaṉ como
Masanbø Espiritu Santojiꞌṉ y treinta ame cyando yoschoꞌtzu.
juctyøcjiꞌṉ. Jet más pømiꞌøyupø Cyoꞌmoyajpanaꞌṉ que Jesús Joseꞌise
que jiꞌn øjtzi. Hasta vaꞌcø chøjcay ꞌyune, y José Eliꞌis ꞌyunenaꞌṉete,
nuꞌcsocuy jic myøjaꞌṉombø 24 Elí Matajtis ꞌyunenaꞌṉete,

pøngøtoya, syunba mas vøjpø pøn Matat Leviꞌis ꞌyunenaꞌṉete, Leví


que jiꞌn øjtzi. 17 Como tum pøn
  Melquiꞌis ꞌyunenaꞌṉete. Melqui
ñøꞌijtuꞌis cyøꞌom yemguy listo vaꞌcø Janaꞌis ꞌyunenaꞌṉete, Jana
cyøsujø trigo pyuj vaꞌcø pyuj ñaca, Joseꞌis ꞌyunenaꞌṉete. 25 José

jetse je maṉbapø mini, jeꞌis maṉba Matatiasis ꞌyunenaꞌṉete, Matatías


San Lucas 3​, ​4 118

Amosis ꞌyunenaꞌṉete, Amós Judaꞌis ꞌyunenaꞌṉete, 34 Judá 

Nahuꞌmis ꞌyunenaꞌṉete, Nahum Jacojbis ꞌyunenaꞌṉete, Jacob


Esliꞌis ꞌyunenaꞌṉete, Esli Isaajquis ꞌyunenaꞌṉete, Isaac
Nagaiꞌis ꞌyunenaꞌṉete, 26 Nagai
  Abrahaꞌmis ꞌyunenaꞌṉete, Abraham
Maajtis ꞌyunenaꞌṉete, Maat Tareꞌis ꞌyunenaꞌṉete, Taré
Matatiasis ꞌyunenaꞌṉete, Matatías Nacojris ꞌyunenaꞌṉete, 35 Nacor  

Semeiꞌis ꞌyunenaꞌṉete, Semei Serujguis ꞌyunenaꞌṉete, Serug


Joseꞌis ꞌyunenaꞌṉete, José Ragauꞌis ꞌyunenaꞌṉete, Ragau
Judaꞌis ꞌyunenaꞌṉete, 27 Judá
  Pelejguis ꞌyunenaꞌṉete, Peleg
Joanaꞌis ꞌyunenaꞌṉete, Joana Hebejris ꞌyunenaꞌṉete, Heber
Resaꞌis ꞌyunenaꞌnete, Resa Salaꞌis ꞌyunenaꞌṉete, 36 Sala

Zorobabejlis ꞌyunenaꞌṉete, Cainaꞌnis ꞌyunenaꞌṉete, Cainán


Zorobabel Salatiejlis ꞌyunenaꞌṉete, Arfaxajdis ꞌyunenaꞌṉete, Arfaxad
Salatiel Neriꞌis ꞌyunenaꞌṉete, Seꞌmis ꞌyunenaꞌṉete, Sem Noeꞌis
28 Neri Melquiꞌis ꞌyunenaꞌṉete,
  ꞌyunenaꞌṉete, Noé Lamejquis
Melqui Adiꞌis ꞌyunenaꞌṉete, Adi ꞌyunenaꞌṉete, 37 Lamec Matusaleꞌnis

Cosaꞌmis ꞌyunenaꞌṉete, Cosam ꞌyunenaꞌṉete, Matusalén


Elmodaꞌmis ꞌyunenaꞌṉete, Enojquis ꞌyunenaꞌṉete, Enoc
Elmodam Ejris ꞌyunenaꞌṉete, Jarejdis ꞌyunenaꞌṉete, Jared
29 Er Josueꞌis ꞌyunenaꞌṉete,
  Mahalaleejlis ꞌyunenaꞌṉete,
Josué Eliezejris ꞌyunenaꞌṉete, Mahalaleel Cainaꞌnis ꞌyunenaꞌṉete,
Eliezer Joriꞌmis ꞌyunenaꞌṉete, 38 Cainán Enosis ꞌyunenaꞌṉete,

Jorim Matajtis ꞌyunenaꞌṉete, Enós Sejtis ꞌyunenaꞌṉete, Set


30 Matat Leviꞌis ꞌyunenaꞌṉete,
  Adaꞌnis ꞌyunenaꞌṉete, Adán Diosis
Leví Simeoꞌnis ꞌyunenaꞌṉete, ꞌyunenaꞌṉete.
Simeón Judaꞌis ꞌyunenaꞌṉete,
Judá Joseꞌis ꞌyunenaꞌṉete, José Satanasis ñøtzøjquis Jesús
Jonaꞌnis ꞌyunenaꞌṉete, Jonán
Eleaquiꞌmis ꞌyunenaꞌṉete,
31 Eliaquim Meleaꞌis ꞌyunenaꞌṉete,

4 Jesús ñøꞌitpøꞌ Masanbø
Espiritu Santoꞌis, y jetse
tzuꞌṉ Jordán nøꞌomo y oy ñømaṉ
Melea Mainaꞌnis ꞌyunenaꞌṉete, Espirituꞌis ja ijnømømø. 2 Jen o  

Mainán Matataꞌis ꞌyunenaꞌṉete, it cuarenta jama. Yatziꞌajcuꞌis


Matata Nataꞌnis ꞌyunenaꞌṉete, nømnaꞌṉ syun chøjquis a ver
32 Natán Davijdis ꞌyunenaꞌṉete,
  jujchenaꞌṉ muspa yac tocoya.
David Isaiꞌis ꞌyunenaꞌṉete, Isaí Jesusis ja cyuꞌt ni tiyø jic jama.
Obejdis ꞌyunenaꞌṉete, Obed Cøjtuꞌjcam cuarenta jama, nømnaꞌṉ
Boozis ꞌyunenaꞌṉete, Booz ꞌyosu. 3 Jicsyeꞌc yatziꞌajcuꞌis ñøjayu:

Salmoꞌnis ꞌyunenaꞌṉete, Salmón ―Oꞌca mijtzete Diosis ꞌyune, nøjay


Naasoꞌnis ꞌyunenaꞌṉete, 33 Naasón
  yøṉø tzaꞌ vaꞌcø yac paꞌnajø.
Aminadajbis ꞌyunenaꞌṉete, 4 Jesusis ꞌyaṉdzoṉu ñøjayu:

Aminadab Araꞌmis ꞌyunenaꞌṉete, ―Jiꞌnø maṉ mbandzøqui, porque


Aram Esroꞌmis ꞌyunenaꞌṉete, it Diosis ꞌyote jachøꞌyupø, nømba:
Esrom Faresis ꞌyunenaꞌṉete, Fares “Aunque it jyamacøtcuy, saṉ jetjiꞌṉ
119 San Lucas 4

jiꞌn queñaj pøn; sino syunba mumu Masanbø Espiritu Santoꞌis.


lo que chambapø ote Diosis, jetjiꞌṉ Mumu nasvindumø tzamdøju
vaꞌcø cyeñajø”. lo que ti chøc Jesusis. 15 Y Jesús


5 Y ñømaṉ yatziꞌajcuꞌis yeꞌṉupø aṉmaꞌyopyanaꞌṉ conocscuy
cotzøjcøsi y isindziꞌ usyaṉ oracøsi tøjcomdaꞌm, y mumu pønis
mumu cumguy ijtuse nascøsi. 6 Y   vyøpøpøngotzøcyaj Jesús.
ñøjay yatziꞌajcuꞌis:
―Maṉbø mi yac møjaꞌṉomaje, Jesús oy Nazaret cumguꞌyomo
maꞌṉbø mi yac anguiꞌm hasta 16 Y Jesús nuꞌc Nazaret
vindujcuꞌcsyeꞌṉom cumguy, porque cumguꞌyomo jujnaꞌṉ chojcumø, y
aṉguiꞌmguy øjtze neꞌ, y ndziꞌpøjtzi saꞌpøjcuy jamaꞌomo, como ijtuse
i suꞌnbø ndziꞌø. 7 Oꞌca mitz ndø
  cyostumbre, tøjcøy conocscuy
cujnejapya y mi ndø cønaꞌtzøpya, tøjcomo y teꞌñchuꞌṉu vaꞌcø
jetse mumu aṉguiꞌmguy mijtze neꞌ. tyuꞌnayaj toto. 17 Y chiꞌyaj Jesús


8 Pero Jesusis ñøjayu: tzaꞌmaṉvajcopyapø Isaiasis libru, y
―Tzuꞌṉ øtzcøꞌmø mijtzi Satanás, Jesusis ꞌyaṉvajcu y pyaꞌtu jujnaꞌṉ it
jiꞌnø mi ṉgønaꞌtzøyi porque yøcse jachøꞌyuse:
jachøꞌyupøte Dios libruꞌomo; 18 Ndø Comiꞌis Espiritu øtzjiꞌṉbøte.
nømba: “Cønaꞌtzøy mi Ṉgomi Dios y Porque jeꞌtis cøpiꞌṉøjtzi y tziꞌø
solo jete muspa mi ⁿyosayø”. aṉguiꞌmguy vaꞌcø ndzajmay

9 Entonces yatziꞌajcuꞌis ñømaṉ pobretaꞌmbø pøn vøjpø ote;
Jesús Jerusalén gumguꞌyomo Cøꞌvejøjtzi vaꞌcø yac tziꞌṉbøyaj
y ñøquiꞌm møji Israel pøꞌnis mayaꞌyajpapø;
myasandøc torrecøsi, y ñøjmayu: vaꞌcø ndzajmayaj
―Oꞌca mijtzete Diosis ꞌYune, presoꞌomdaꞌmbø que maṉba
tøjmøꞌnø nasomo. 10 Porque
  putyaje;
jachøꞌyupøte Diosis libruꞌomo: vaꞌcø ndzajmayaj toꞌtitaꞌmbø
Diosis ṉgyøꞌvejayajpa ñuꞌcscuy que maṉba isoyaje;
vaꞌ mi ṉguendatzøcyajø. vaꞌcø maṉ ṉgotzoṉyaj
11 Cyøꞌomo maṉba mi ñømaṉyaje vaꞌ yacsutzøcyajtøjupø.
jana mi ñejpinduc ni tzaꞌcøsi. 19 Cøꞌvejøjtzi vaꞌcø ndzamsajø
12 Jesusis ñøjayu:
  que nøm ñuꞌc hora vaꞌcø tø
―Jiꞌn ø tøjmøꞌni porque toyaꞌṉøtyam ndø Comiꞌis.
chamupøte Diosis libruꞌomo: “Uy 20 Jencheꞌnom tyuꞌnu. Entonces

mi ndzøjquis mi Ṉgomi Dios oꞌca Jesusis ꞌyaṉgaꞌm libru y chiꞌvituꞌu


maṉba chøqui como chambase”. cyotzoṉbapøꞌis y poꞌcsquejcu. Y
13 Yatziꞌajcuꞌis mumu jetse
  ityajupøꞌis conocscuy tøjcomo
nømnaꞌṉ sun yac tocoꞌis Jesús. nømnaꞌṉ ꞌyaꞌmyaj Jesús. 21 Y Jesúsis

Jicsyeꞌc chajcu para eya jamacøtoya. ñømdzoꞌtzayaju:


―Yøtipø jama nøm tyujcu lo que
Jesús yoschoꞌtzu yøꞌc jyaꞌyøyuse, lo que mi mandamuse.
14 Jesús vituꞌ Galilea nas 22 Mumu pøꞌnis nømnꞌaṉ

coꞌaṉjajmeꞌomo, más pømitziꞌ vyøpøpøngotzøjcyaj Jesús, y


San Lucas 4 120

nømnaꞌṉ ñømayaꞌcomøꞌnayaj quetzaꞌomo, porque cyumguy


sunitaꞌmbø ote lo que chambanaꞌṉ lomacøs ijtunaꞌṉ. 30 Pero Jesús

Jesusis. Nømyajpanaꞌṉ: cujqui cøjtu ijtyajumø ñeꞌctaꞌm y


―Yøṉ Joseꞌisti ꞌyune y, ¿jutznøm maṉu.
muspa cham jetsepø ote?
23 Y Jesusis ñøjayaju:

Pøn ñøꞌijtupø yatziꞌajcuꞌis
―Maṉbocsyo mi ndø nøjay 31 Jesús møꞌn Capernaum
chamdøjpase: “Oꞌca mi gumguꞌyomo Galilea nas
nchoꞌyøꞌopyapøte, tzoꞌyøcyeꞌtati mi coꞌaṉjajmeꞌomo, y aṉmaꞌyopyanaꞌṉ
ⁿvin”. Y maṉba mi ndø nøjacyeꞌte: sapøjcuy jamaꞌomdaꞌm.
“Mumu tiyø mandamupø mi 32 Y ñømayaꞌyajpanaꞌṉ jujche

ndzøjcupø Capernaum gumguꞌyomo, aṉmaꞌyopya Jesús, porque


tzøjqueꞌtati yøꞌqui mi neꞌ chambanaꞌṉ como más ñøꞌijtupøꞌse
ṉgumguꞌyomo”. aṉguiꞌmguy.
24 Y ñøjayajqueꞌt Jesusis:

33 Ijtunaꞌṉ tum pøn conocscuy

―Viyuṉsye mi nøjmambya, que tøjcomo ñøꞌijtupø yatziꞌajcuꞌis.


ni jutipø tzaꞌmaṉvajcopyapø jiꞌn Joviti vejteꞌn pømi. Ñøjay Jesús:
pyøjcøchoṉdøj ñeꞌ cumguꞌyomo. 34 ―Tzactandøvø, ¿tiyø cuenta mi

25 Viyuṉsye mi nøjañdyamba que


  ndø paꞌjtamba? Mijtzi Jesús Nazaret
vøti ityajunaꞌṉ yaṉbac yomo Israel cumgupyøn. ¿Mi minu vaꞌ mi
nasomo cuando tzaꞌmaṉvajcopyapø ndø ⁿyajtamø? Øtz mi ispøcpøjtzi,
Elías ijtunaꞌṉ, cuando ja oy quec mijtzete Diosis Masanbø mi Mbyøn.
tuj tuꞌcay ame medio, y oy møjaꞌṉ 35 Entonces Jesusis ꞌyojnay

yuꞌ tumø nas. 26 Pero Diosis ja


  yatziꞌajcuy y ñøjayu:
cyøꞌvej Elías ni jutipø yaṉbac ―Vøṉñeyø; tzac je pøn.
yomocøsi Israel nasomo, sino Jicsyeꞌc yatziꞌajcuꞌis yaj quec pøn
cyøꞌvej emøc tum yaṉbac yomocøsi vøti pøngujqui, y chajcu; ni tiyø
Sarepta cumguꞌyomo tome Sidón toya ja chøcø. 36 Mumuti mayaꞌyaju

gumguꞌyomo. 27 Vøtinaꞌṉ itcomøꞌñaj


  y na ñøjayajtøjpanaꞌṉ:
ñøꞌijtuꞌis yachputzi caꞌcuy ñøyipøꞌis ―¿Tiyø ote yøṉø? Ijtu
lepra Israel nasomo cuando ꞌyaṉguiꞌmguy y pyømiꞌajcuy vaꞌcø
tzaꞌmaṉvajcopyapø Eliseo ijtunaꞌṉ, ꞌyaṉguiꞌmyaj yatziꞌajcuy. Porque
pero ni jutipø ñeꞌcomdaꞌm ja yac yatziꞌajcuꞌis ñøꞌityaj pøn y jeꞌis yac
tzoca, sino tum pøn Siria nasombø, tzacyajpa ꞌyotejiꞌn.
ñøyipøꞌis Naamán, jet yac tzojcu. 37 Aunque juti tumø cumguy

28 Jicsyeꞌc mumu ityajupøꞌis


  tzamdøju ti chøc Jesusis.
conocscuy tøjcomo
quiꞌsycaꞌcomøꞌñaju myañajuꞌjcam Jesusis yac tzoc Pedroꞌis
jetsetaꞌmbø tiyø, (que emøctaꞌmbø myoꞌot mama
pøn chøꞌyøyaju). 29 Entonces

38 Jicsyeꞌcteꞌnchuꞌṉ Jesús y
teꞌnchuꞌṉyaju y ñøputyaj Jesús put conocscuy tøjcomo, y tøjcøy
cumguꞌacapoya y ñømaṉyaju Simoꞌnis tyøjcomo. Jiṉnaꞌṉ
lomacøsi vaꞌcø pyatzmøꞌñaj ijtu Pedroꞌis myoꞌot mama, y
121 San Lucas 4​, ​5

naꞌmaṉnaꞌṉ ñutzø. Y vyaꞌcayaj Entonces jen cyøtuꞌmayaj vøti


Jesusis pyasenciaꞌajcuy vaꞌcø pøꞌnis vaꞌcø cyømaꞌnøjayaj Diosis
yac tzoca. 39 Y Jesús atzcøneꞌc
  ꞌyote; hasta tyonavityaj jeni Jesusis
caꞌepøcøsi y ꞌyotejiꞌṉdi yaj cøjtay vyiꞌnomo. 2 Jesusis is metzcuy barco

ñutzø. Jicsyeꞌcti teꞌnchuṉ caꞌepø y tome nøꞌaṉvini. Ataraya pøndaꞌm


mismo ñeꞌc caꞌepø yoschoꞌtzu, chøc putyajuꞌjcam y nømnaꞌṉ cyøtzeꞌyaj
cutcuy eyataꞌmbøcøtoya. ꞌyataraya. 3 Tøjcøy Jesús Simoꞌnis

byarcoꞌomo, y ñøjay Simón vaꞌ


Jesusis yac tzocyaj vøti caꞌetaꞌmbø cyot barco ustaꞌm más jyøṉumø.
40 Jamdyøꞌpøꞌomo Jesús poꞌcs barcoꞌomo y nømnaꞌṉ
ñømijnayajpanaꞌṉ Jesús mumu ꞌyaṉmayaj vøti pøn nascøs ityajupø.
aunque jujchepø caꞌcuy ñøꞌijtupøꞌis. 4 Chaꞌmaṉjejuꞌjcam, ñøjmay Simón:

Y Jesusis cyotpanaꞌṉ cyøꞌ tumdum ―Cojtam barco más jyøṉumø


caꞌepøcøsi y yac tzocyajpanaꞌṉ. 41 Y   y pajtzøtyam mi ataraya vaꞌ mi
chacyajpatinaꞌṉ yatziꞌajcuꞌis vøti nuctam coque.
pøn, y yatziꞌajcuy vejyajpanaꞌṉ: 5 ꞌYaṉdzoṉ Simoꞌṉis:

―Mijtzete Diosis ꞌYune. ―Øjchøṉ mi Maestro, cøtitzuꞌam


Y Jesusis ꞌyojnayajpanaꞌṉ yostaꞌmøjtzi y ni tiyø ja
yatziꞌajcuy, jiꞌnaꞌṉ yac oñaje, porque ñuctaꞌmøjtzi. Pero mbyajtzøpyøjtzi
yatziꞌajcuꞌis myusyajpanaꞌṉ que ataraya oꞌca mi ndø nøjambya.
jetemete Cristo Diosis cyøꞌvejupø. 6 Chøcyaj jujche chajmayajuse

Jesusis, y ñucyaj vøti coque hasta


Jesusis chamboy ote Galilea jactoꞌpacsyeꞌṉomo ꞌyataraya.
nas coꞌaṉjajmeꞌomo 7 Chøjcayaj seña eyataꞌmbø tyøvø

42 Entonces jyoꞌpit ityajupø eyapø barcoꞌomo vaꞌ


søꞌṉbønømuꞌjcam, tzuꞌṉ Jesús y min cyotzoṉyajø. Y miñaju y
maṉ ni i jyaꞌityømø. Y vøti pøꞌnis piṉdasyaj myeꞌchcøy barco, hasta
o myeꞌchaje, y nuꞌcyaj Jesuscøꞌmø. que cøvøṉyajtoꞌpacseꞌṉomdaꞌm.
Y pøꞌnistaꞌm jiꞌnaꞌṉ syun yac 8 Cuando Simón Pedroꞌis

maṉyaj Jesús emøc. 43 Pero Jesusis


  isuꞌøc jujche tujcuse, cutcøneꞌc
ñøjmayaju: Jesuscøꞌmø; y Pedroꞌis ñøjmay
―Eyataꞌmbø cumguꞌyomo tiene que Jesús:
vaꞌcø ndzaꞌmaṉvajqueꞌt vøjpø ote ―Tzuꞌṉ øtzcøꞌmø, ø mi Ṉgomi,
jujche aṉguiꞌmbase y tø coquenbase porque øtz cojapaꞌtupø pøn chøṉø.
Diosis. Porque jetcøtoyatze cøꞌvejtøju. 9 Porque Pedro y mumu ñeꞌcjiꞌṉnaꞌṉ

44 Jesusis chaꞌmaṉvajcayajpanaꞌṉ
  ityajupø nømnaꞌṉ ñømayaꞌcomøꞌñaju
aṉguiꞌmbase Dios conocscuy vøtipø coque ñucyajupø. 10 Jetseti

tøjcomdaꞌm Galilea nas nømnaꞌṉ ñømayaꞌyajqueꞌt Jacoboꞌis


coꞌaṉjajmeꞌomo. y Juaꞌnis. Jacobo y Juan Zebedeoꞌis
ꞌyune, y Simoꞌnis ñøtuṉ. Y Jesusis
Pedroꞌis ñucyaj coque milagrovinipit ñøjay Simón:

5 Tumgojamaꞌomo Jesús
teꞌn Genesaret majraṉvini.
―Uy mi ñaꞌndzu; desde yøti
maṉba mi ṉgacpøꞌ mi ⁿyoscuy.
San Lucas 5 122

Antes que vaꞌ mi ṉgyoquenuqui, aṉguiꞌmgupit jenaꞌṉ poꞌcsyaju,


maṉba mi ñømiñaj pøn øtzcøꞌmø. y ityajunaꞌṉ aunque jujtaꞌmbø
11 Entonces ñøputyaj barco
  cumguꞌyomo tzuꞌṉyajupø. Tzuꞌṉyaju
playaꞌomo, cøyindzacpøꞌyaj mumu Galilea nasomo, y Judea nasomo,
tiyø, y maṉ pyaꞌtyaj Jesús. Jerusalén gumguꞌyomo. Y Jesusis
ñøꞌit ndø Comi Diosis milagroꞌajcuy
Jesusis yac tzoc lepra vaꞌcø yac tzojcoya. 18 Y tum

caꞌcuy ñøꞌijtupøꞌis pøn jiꞌn musipø vitø tyøvøꞌis


12 Tum cumguꞌyomo ijtuꞌøc Jesús, nømnaꞌṉ ñømiñaj tzeꞌschøquicøsi.
nuꞌc tum pøn ñøꞌijtupøꞌis yachputzi Myeꞌchajpanaꞌṉ vaꞌ ñøtøjcøyaj
caꞌcuy ñøyipøꞌis lepra. Cuando tøjcomo vaꞌ cyojtayaj Jesusis
is Jesús, japcøneꞌc nascøsi vaꞌcø vyiꞌnomo. 19 Pero ja pyaꞌtyaj jut

cyønaꞌtzøyø, y ñøjayu: vaꞌcø ñøtøjcøyaj tøjcomo, porque


―Øjchøṉ mi Ṉgomi, mitz it mi tas tøc vøti pøꞌnis. Entonces
musocuy vaꞌcø mi ndø yac tzoca, quiꞌmyaj møji tøjcøsi y piṉbøꞌyaj
oꞌca suṉba mi ndø yac tzoca. teja, y jen jyøꞌmøꞌñaj tzeꞌscøsi pøn
13 Entonces Jesusis yac møꞌn cyøꞌ y
  caꞌepø vaꞌcø ñuꞌc cujcomo ijtumø
piꞌquisu, ñøjmayu: Jesús. 20 Cuando is Jesusis que

―Suꞌnbøjtzi vaꞌc mi ñchoca; yøti nømnaꞌṉ vyaꞌṉjamyaju, ñøjmay


mi ⁿyac tzocpøjtzi. caꞌepø:
Jicsyeꞌcti tzoc je putziꞌøyupø. ―Tzambøn, mi nchøꞌpya
14 Pero Jesusis ñøjayu vaꞌ jyana
  cøvajcupø mi ṉgojajiꞌṉ.
tzajmay ni ꞌiyø, y ñøjmayu: 21 Jicsyeꞌomo aṉmaꞌyoyajpapø

―Pero mavø ma isindziꞌ pane aṉguiꞌmgupit y fariseotaꞌm na


que mi ñchojcuꞌam, y tziꞌø lo que ñøjayajtøju: “¿Ipø pøn acsqueꞌt?
chamuse Moisesis vaꞌcø mi ndziꞌø ¿Tiꞌajcuy chamba vyin como Dios
cuando mi ⁿvyøꞌajuꞌjcam. Jetse siendo jiꞌndyet jicø? Jetse nø
tzøcø vaꞌcø myusyaj pøꞌnis que mi cyøꞌoꞌnøꞌoyu porque ni iꞌs jiꞌn mus
ñchojcuꞌam. yaj cøtocojay coja sino sólo Diosis
15 Pero jicsyeꞌc aunque jujnaꞌṉ
  myuspa”.
más tzajmayajtøju lo que nømnaꞌṉ 22 Jesusis myusu lo que jujche

chøc Jesusis. Y cyøtuꞌmyajpanaꞌṉ quiꞌpsyajupø ñeꞌctaꞌm, y ꞌyaṉdzoṉyaju:


vøti pøꞌnis vaꞌcø cyømaꞌnøyajø y ―¿Tiꞌajcuy jetse mi ṉguiꞌpstamba
cyaꞌcuy vaꞌ yac tzojcayajø. 16 Pero
  que øtz nø topoꞌonu? 23 ¿Jutipø más

Jesús opyanaꞌṉ jyaꞌijnømømø vaꞌcø fácil, vaꞌ tø ṉomø: “Mi nchøꞌpya


ꞌyoꞌnøy Dios. cøvajcupø mi ṉgojajiꞌṉ”, o vaꞌcø
tø nømø: “Teꞌnchuꞌnø y caꞌṉbøꞌø”?
Jesusis yac tzoc pøn jiꞌn musipø vitø 24 Pero maꞌṉbø mi isindziꞌtame

17 Ytujcu tumgojama que Jesús que øjtzi mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø
nømnaꞌṉ ꞌyaṉmaꞌyoy tøjcomo. nøꞌijtøjtzi aṉguiꞌmguy yøṉø nascøsi
Y Israel pøꞌnomo ityajunaꞌṉ vaꞌcø ⁿyaj cøtocojayaj pøꞌnis cyoja.
venetaꞌmbø ñøyipøꞌis fariseo. Jicsyeꞌc Jesusis ñøjmay jiꞌn
Fariseotaꞌm y anmaꞌyoyajpapø musipø vitø:
123 San Lucas 5

―Mitzø mi nøjmambyøjtzi:
teꞌnchuꞌnø, piṉ mi øṉguy, y mavø Tiꞌajcuy ja it Jesusis cyostumbre vaꞌ
mi ndøcmø. jyana cuꞌtø vyaꞌṉjajmocucyøtoya
25 Misma hora teꞌnchuꞌṉ mumu

33 Jicsyomo ñøjmayaj Jesús:
pøꞌnis vyiꞌnaṉdøjquitaꞌm, y pyin ―¿Ticøtoya Juaꞌnis ñøtuṉdøvø
ꞌyøṉupøcøsnaꞌṉ, y vyøcotzøcpa Dios jiꞌn cuꞌtyaje, jiꞌn ucyaje, mientras
maṉ tyøcmø. 26 Mayaꞌyaj mumu
  que cyonocsyajpaꞌcsyeꞌṉomo; y
y vyøcotzøcyaj Dios, y mumunaꞌṉ jetsetiqueꞌt fariseoꞌis ñeꞌtaꞌmdi
naꞌchaj vøti, nømyaju: chøcyajqueꞌtpa; mientras mi
―Ndø istamu yøti mayaꞌcuy jiꞌn neꞌndaꞌm mi nønduṉdøvø cuꞌtyajpa
ndø istamepø nunca. ucyajpa mumu jamasye?
34 Jesusis ñøjmayaju:

Jesusis vyejay Leví ―Como nø cyoꞌtøjcajupø pøꞌnis


27 Jisyeꞌomo Jesús aꞌṉgomo ꞌyamigotaꞌm tiene que vaꞌ cyuꞌtyajø
pujtu y is tum pøn gobiernoꞌis y vaꞌ ꞌyucyajø mientras pøn
yaj cobratzøjcopyapø ñøyipøꞌis mapø coꞌtøjcaje jen it jetjiꞌṉdaꞌm,
Leví. Mesacøꞌmnaꞌṉ poꞌcsu jetsetiqueꞌt ø nønduṉdøvø
cyoyojoñømbamø, y ñøjmay Jesusis: cuꞌtyajpa ucyajpa mientras øtzjiꞌṉ
―Mi tø nøtuꞌṉajø. ityaju. 35 Pero oꞌca minba jyama

28 Y cøyindzacpøꞌ mumu,
  cuando pøn mapø coꞌtøjcaje yac
teꞌnchuꞌṉu, y maṉ pyaꞌte. tzuꞌṉdøjpa, jic jama ꞌyamigotaꞌm
29 Entonces Leviꞌis chøjcay
  jiꞌn ma cuꞌtyaje jiꞌn ma ucyaje.
møjasøṉ Jesuscøtoya tyøjcomo. Y Jetsetiqueꞌt øtzqueꞌt; cuando øchac
itcomøꞌñajunaꞌṉ cobratzøjcoyajpyapø tzuꞌṉdøjqueꞌtpøjtzi, ø nønduṉdaꞌm
y eyataꞌmbø ñeꞌcjiꞌṉ poꞌcsyajupø jiꞌn ma cuꞌtyaj ucyajqueꞌt jic jama.
mesacøꞌmø. 30 Y fariseoꞌstaꞌm y

36 Entonces Jesusis ꞌyaṉmayaj

aṉmaꞌyoyajpapøꞌis aṉguiꞌmgupit historiajiꞌṉ; nømu:


ꞌyojnayaj Jesusis ñøtundøvø, ñøjmayaju: ―Ni iꞌis jiꞌn jyacput jome tucu
―¿Ticotoya mi ṉgyuꞌjtuꞌmdamba vaꞌ pyaꞌjnaꞌc peca tucucøsi. Jetse
y mi ⁿꞌyuctuꞌmdamba jomepø tucu tocopya y jome
cobratzøjcoyajpapøjiꞌn y paꞌjnaꞌc jiꞌn chøꞌy vøjø pecapø
cojapaꞌtyajupøjiꞌṉ? tucujiꞌṉ. 37 Ni iꞌis jiꞌn titpøꞌ

31 Pero Jesusis ñøjmayaju:


  jomepø uvanøꞌ pecapø naca
―Como saꞌsapø pøꞌnis jiꞌn syun cojtocuꞌyomo. Vaꞌ chøc jetse,
doctor vaꞌcø choꞌyøtyøjø, sino uvanøꞌ fermentatzøcpa y tzitzpa
caꞌepøꞌis syunba médico; jetse naca cojtocuy y uvanøꞌ tecpøꞌpa y
jiꞌndyet pyena vaꞌcø ndø tzajmayaj cojtocuy tocopya. 38 Pero jomepø

vøjtaꞌmbø pøn vaꞌcø quiꞌpsvituꞌyajø. uvanøꞌ jome cojtocuꞌyomo ndø


32 Por eso ja myiꞌnøjtzi vaꞌcø
  cotpa, y jiꞌn tocoy ni jutipø.
ndzajmayajø vøjtaꞌmbø pøn ja 39 Después que tyoꞌṉisuꞌcam peca

ityøpøꞌis cyoja vaꞌcø quiꞌpsvituꞌyajø, vinu, ni iꞌsam jiꞌn maṉ sun tyoꞌṉ
sino miꞌnøjtzi vaꞌcø ndzajmayaj jome vinu, porque maṉba nømi:
cojapaꞌtyajupø vaꞌcø quiꞌpsvituꞌyajø. “Pecapø más omba”.
San Lucas 6 124

―Teꞌnchuꞌṉø, y tzøꞌy teꞌnupø


Jesusis ñøtuṉdøvøꞌis tyucyaj cujcomo.
trigo sapøjcuy jamaꞌomo Y je pøn teꞌndontzuꞌṉu y jen teꞌnu.

6 Tum sapøjcuy jamaꞌomo 9 Jicsyomo ñøjmay eyataꞌmbø:


Jesús nømnaꞌṉ cyøtyaj trigo ―Tø tzajmay ndøvø oꞌca vøj


camaꞌomo. Nøtuṉdøvøꞌis nømnaꞌṉ sapøjcuy jamacøsi vaꞌ ndø tzøc
tyucyaj tumgøꞌacu, y chicyaj vøjpø tiyø o jiꞌn vyøjpø; oꞌca vøj ndø
cyøꞌjiꞌṉ, y cyuꞌtayaj pyuj. 2 Pero
  yaj cotzoca; oꞌca vøj ndø yaj caꞌø.
venetaꞌmbø fariseo vaꞌṉjajmocuy 10 Entonces Jesusis cyøqueꞌnøyaj

ñøꞌityajuꞌis ñøjayaj Jesusis mumu ityajupø jeni y ñøjay pøn


ñøtuṉdøvø: tøjtzupøꞌis cyøꞌ:
―¿Tiꞌajcuy mi ndzøctamba jetse ―Yøꞌcmin mi ṉgøꞌ.
sapøjcuy jamaꞌomo? Porque it Ñeꞌc jetse chøjcu y cyøꞌ tzojcu.
aṉguiꞌmguy jana ndø tzøc jetse 11 Y aṉmaꞌyoyajpapø anguiꞌmgupit

sapøjcuy jamaꞌomo. y fariseotaꞌm quiꞌsycaꞌcomøꞌñaju, y


3 Entonces Jesusis ꞌyaṉdzoṉyaju
  ꞌyaṉdzamdzoꞌchaj ñeꞌcomdaꞌm lo
fariseo vaꞌṉjajmocuy ñøꞌityajupøꞌis; que jujche chøjcayaj Jesús.
ñøjmayaju:
―¿Nunca ja mi nduꞌndamøtija ti Jesusis cyøpiṉ macvøstøjcay apostoles
o chøc Davijdis cuando nømnaꞌṉ 12 Tumgojama Jesús lomacøsi maṉu
ꞌyosyaj ñøtuṉdøvøjiꞌṉ? 4 Porque
  vaꞌ ꞌyoꞌnøy Dios. Y cøti tzuꞌ ꞌyoꞌnøy
David oy tøjcøy Diosis tyøjcomo, Dios. 13 Jyoꞌpit jamaꞌomo Jesusis

pyøc cømasaꞌnøyupø pan, y cyøꞌsu; vyejmiñaj ñøtuṉdøvø y cyøpiṉyaj


y chiꞌyaj ñeꞌcjiꞌn ityajupø. Pero jej macvøstøjcapyø ñeꞌcomdaꞌm, y yac
pan paneꞌistinaꞌṉ muspa cyøꞌsø. nøyiꞌaj yøṉ macvøstøjcapyø pøn
5 Jesusis ñøjayajqueꞌtu:
  apostoles. 14 Tum cyøpiṉyajupø

―Øtz mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø ñøyipøꞌis Simón; mismo je pøn


aṉguiꞌmbøjtzi ti muspa ndø tzøc Jesusis yac nøyiꞌajqueꞌt Pedro. Y
sapøjcuy jamaꞌomo. Jesusis cyøpiṉyajqueꞌt Pedroꞌis tyøvø
Andrés, tumbø jatacøsti tzuꞌṉyajupø.
Jesusis yac tzoc tøjtzupøꞌis cyøꞌ Y cyøpiṉyajqueꞌt Jesusis Jacobo y
6 Eyapø saꞌpøjcuy jamacøsi Jesús Juan; Felipe y Bartolomé; 15 Mateo y

tøjcøy conocscuy tøjcomo, y jen Tomás, Alfeoꞌis ꞌyune Jacobo, Simón


nømnaꞌn ꞌyaṉmaꞌyoyu. Jeni ijtunaꞌṉ nøyipøꞌis Zelote; 16 Jacoboꞌis tyøvø

tum pøn tøjtzupøꞌis chøꞌnaṉgøꞌ. 7 Y   Judas, y Judas Iscariote. Judas


aṉguiꞌmgujiꞌṉ aṉmaꞌyoyajpapø pøꞌnis Iscarioteꞌis jøsiꞌjcam chiꞌocuyaj Jesús
y fariseoꞌistaꞌm ꞌyaꞌmyajpanaꞌṉ a ver ꞌyenemigocøsi.
oꞌca yac tzocpanaꞌṉ Jesusis sapøjcuy
jamaꞌomo, Sunbanaꞌṉ pyaꞌtayaj cyoja Jesusis ꞌyaṉmayajpanaꞌṉ vøtipøn
vaꞌcø cyøvaꞌcøyajø. 8 Pero Jesusis

17 Y
Jesús lomacøs møꞌñaj jic
myusunaꞌṉ que ti nø quiꞌpsyaju ñøtuṉdøvøjiꞌṉ, y teꞌndzøꞌyaj
chocoꞌyomo, y ñøjay pøn tøjtzupøꞌis cøjøꞌṉomo. Y jenaꞌn ityajqueꞌt vøti
cyøꞌ: eyataꞌmbø ñøtuṉdøvø; y vøti pøn
125 San Lucas 6

tzuꞌnyajupø mumu Judea nasis mbøjcøchoṉdamuꞌam mi


cyoꞌaṉjajmeꞌomo, y ityajunaꞌṉ alegreꞌajcuy; pero maṉba mi
Jerusalén gumguꞌyomo tzunyajupø. ñdyoyaꞌistam jøsiꞌjcam.
Ityajqueꞌt Tiro cumguꞌyomo y Sidón 25 Lástima mijtaꞌm yøti

gumguꞌyomo tome majraṉvini mi ṉgyuꞌjtambapøꞌis mi


tzuꞌṉyajupø. Nuꞌcyaju vaꞌcø ñdyastambaꞌcsyeꞌṉomdaꞌm,
cyømaꞌnøyaj Jesús, y vaꞌcø yac porque jøsiꞌjcam maṉba mi
tzocyajtøj caꞌetaꞌmbø. 18 Hasta  ⁿꞌyostame. Lástima mijtaꞌm
yatziꞌajcuꞌis nø yac toyaꞌisyajupø yøti mi syictambapøꞌis, porque
tzøꞌyaj tzocyajupø. 19 Mumu  maṉba mi vyøꞌndame, maṉba
jenaꞌṉ ityaju pøꞌnis sunbanaꞌṉ mi ⁿvyejtame jøsiꞌjcam. 26 Lástima

jyasisyaj Jesús, porque Jesusis yac mi mijtaꞌm cuando mumu pøꞌnis


tzocyajpanaꞌṉ myusocuvinipit. mi vyømbøpøngotzøctamba,
porque jetseti yaꞌmøc ijtunaꞌṉ
Iyø maṉba contentoꞌajyaje, sutzcuy chaꞌmaṉvacyajpapøꞌis y
y iyø maṉba voꞌyaje vyøpøpøngotzøcyajpanaꞌṉ pyeca
20 Y Jesusis cyøqueꞌnøyaj jataꞌstaꞌm.
ñøtuṉdøvø y ñøjmayaju:
―Vøjti mi ijtam mijtaꞌm Hay que vaꞌ ndø sundam
mbyobreꞌstaꞌm, porque Diosis ndø enemigotaꞌm
mi ꞌyaṉguiꞌmdamba y mi 27 ”Pero mijtaꞌm mi
ṉgyoquendamba. 21 Vøjti mi
  ndø cømaꞌnøtyambapøꞌis
ijtam mi mijtaꞌm lo que nø nøjmandyaꞌmbøjtzi: Sundamø mi
mi ⁿꞌyostambapøꞌis yøti, porque enemigotaꞌm. Tzøjcatyam bien mi
maṉba mi ñdyastame. Vøjti mi ṉguiꞌsatyambapøꞌis. 28 Vøjcotzøctam

ijtam mi mijtaꞌm que yøti mi mi yandzicotzøctambapøꞌis;


ⁿvyoꞌndambapøꞌis, porque maṉba mi oꞌnøjatyam Dios vaꞌcø cyotzoṉyaj
syictame. 22 Vøjti mi ijtamu cuando
  mi ṉgyøꞌoꞌnøtyambapøꞌis. 29 Oꞌca 

pøꞌnistaꞌm mi ṉguiꞌsatyamba, y mi ñchaṉdøjpa mi aṉgacøsi, yac


cuando mi yac neꞌpujtamba como tzaṉgueꞌtati mi ⁿvin tuꞌmøṉ. Oꞌca
si fuera yatzitaꞌmbø pønse; cuando mi yac tzuꞌṉatyøjpa vingøspø mi
mi ñdyopaꞌoꞌnøtyamba; y cuando nducu, yac pøjqueꞌtati jojmopø.
mi yandzicotzøctamba porque mi 30 Auṉqueti mi vyaꞌṉgatyøjpa,

ndø vaꞌṉjamdamba ancø ndøvø øtz vactziꞌø. Y oꞌca mi mbyøjcatyøjpa


mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø. 23 Cuando  mijtzene, uyam mi ⁿvaꞌcvituꞌu.
jetse mi ñchøjcatyamba, casøtyamø 31 Tzøjcatyam bien aunque jutipø en

y alegreꞌajtamø; porque Diosis la misma forma como mi sundamba


más maṉba mi ñchiꞌtam vøti mi vaꞌ mi ñchøjcatyandøj bien.
ṉgoyoja tzajpomo. Porque jetse 32 ”Naꞌs jejti vaꞌcø mi sundamø

yacsutzøcyajqueꞌt pyeca jataꞌstaꞌm mi syundambapøꞌis ¿ticøtoya


tzaꞌmaṉvajcoyajpapø. maṉba mi ṉgyoyojtandøji?
24 ”Pero lástima mijtaꞌm
  Porque hasta yatzitaꞌmbø pøn
mi riṉguꞌstaꞌm, porque mi jetseti na syuñajtøjqueꞌtpa na
San Lucas 6 126

syuñajtøjpapøjiꞌṉ. 33 Y naꞌs jejti



39 Jetse cham Jesusis, y entonces
vaꞌcø mi ndzøjcatyam bien mi historiajiꞌṉ ꞌyaṉmaꞌyaṉøyu, nømu:
nchøjcatyambapøꞌis bien, ¿ticøtoya ―Como toꞌtipøꞌis jiꞌn mus
maṉba mi ngyoyojtandøji? Porque isindziꞌ tuṉ toꞌti tøvø, porque
asta yatzitaꞌmbø pøn jetse na myeꞌchcøꞌi maṉba quecyaj
chøjcayajtøjpa bien. 34 Oꞌca mi
  tzatøjcomo; jetsetiqueꞌt ni i jiꞌn
nuꞌcschiꞌtamba naꞌs maṉbapøꞌis mi mus ꞌyanmayø oꞌca ñeꞌc jiꞌn
ñchiꞌvituꞌtame, ¿ticotoya maṉba mi myusi. 40 Aṉmaꞌyopyapø más

ngyoyojtam Diosis? Porque hasta musopya, y nø ꞌyaṉmayupø jiꞌn más


yatzitaꞌmbø pøꞌnis ñuꞌcschiꞌyajpa musoye. Lo que myuspaꞌcseꞌṉomo
tyøvøcøsi vaꞌcø pyøjcøchoṉyaj aṉmaꞌyopyapøꞌis, jencheꞌṉomdi
juꞌncheꞌnom ñuꞌcschiꞌyajuse. 35 Pero
  ma myusqueꞌt nø ꞌyaṉmayupøꞌis
mijtzi sundamø mi enemigo, y cuando aṉmacotaꞌnba.
tzøjcatyam bien, y nuꞌcschiꞌtamø 41 ”¿Tiꞌajcuy mi ndzøjcapya

sin que mi aṉjoꞌctamø vaꞌcø mi cuenda mi ndøvøꞌis cyoja y jiꞌn


ñchiꞌvituꞌtamø; y Diosis maṉba mi mi ndzøjcay cuenda vøti mi neꞌ
ñchiꞌvituꞌtam más vøjpø tiyø. Y mi ṉgoja? Como si fuera ijtunaꞌṉ
jetse Møjipøꞌis mi ꞌyuneꞌajtamba. mi ndøvøꞌis vyitøꞌmomo putzi
Porque Diosis tyoyaꞌṉøyajpa mumu puchtøjcøyu, y neꞌ mi vindøꞌmomo
pøn aunque yatzitaꞌmbø y jiꞌn ijtunaꞌṉ møjacuy; jetse mi ṉgoja
chøjcayajeꞌis cuendø oꞌca Diosis nø vøti ijtu y mi ndøvøꞌis ñeꞌ usyti
tyoyaꞌṉøyaju. 36 Toꞌyaꞌṉøꞌotyamø
  ijtu. 42 Jiꞌn mus mi nøjay mi ndøvø:

jujche ndø Janda Dios toꞌyaꞌṉøꞌopya. “Tøvøy, tzacø tø nø mbut putzi


puchtøjcøy mi ⁿvindøꞌmomo”,
Uy cyømeꞌtztam mi ndøvø cyojapit porque jiꞌn mi ndzøjcay cuenda
37 ”U mi ṉgømeꞌtztam ni que it mi neꞌ mi vindøꞌmomo
iyø cyojapit, y jetse jiꞌn mi møjacuy. ꞌYaṉgømaꞌcøꞌotyambapøte
ṉgyømeꞌtzqueꞌt Diosis mi ṉgojapit. mijtzi, nøput viꞌnac mi vindøꞌmomo
U mi yaj cojaꞌajtam mi mbøndøvø møjacuy ijtupø. Jicsyeꞌcti ma mi
ni ticøsi, y ni mitz jiꞌn ma mi ⁿyaj is vøjø vaꞌ mi nømbujtay putzi mi
cojaꞌajtam Diosis. Lo que eyapøꞌis ndøvøꞌis vyitøꞌmomo. Jetse tiene
ti mi ñchøjcatyamba, yac tzøꞌy que vaꞌcø mi ⁿyaj vøti mi ṉgoja mi
jetse; y jetseti maṉba mi ⁿyaj neꞌ, antes que vaꞌcø mi ndzajmay mi
ṉgotocojatyaṉgueꞌt Diosis mi ṉgoja. ndøvø ti cyoja.
38 Tziꞌtamø ti syuñajpa, y mitz ma

mi ñchiꞌtaṉgueꞌt Diosis; Diosis Vaꞌ ndø cøqueꞌnøy tyøm ndø


ma mi ñchiꞌtam vøti aunque tiyø. muspa oꞌca vøjpø cuyete
Como si fuera ndø tziꞌtambase 43 ”Como jujche itpa vøjpø cuy,
ndø tøvø chunuꞌomo tum muqui jetse itqueꞌtpati vøjpø pøn. Vøjpø
titpøꞌpacsyeꞌṉomo; jetse Diosis cuy tøꞌmøpya y vøjti tyøm. Pero
maṉba mi ñchiꞌtam vøti aunque ti jiꞌn vyøjpø cuy tøꞌmøpya y jiꞌn
vøjpø. Porque jujcheꞌṉom mi ndziꞌpa, vyøj tyøm. 44 Oꞌca vøj tyøm ndø

jetse maṉba mi ñchiꞌvituꞌtøji. cøcyeꞌnøjapya cuy oꞌca vøjpø cuyete.


127 San Lucas 6​, ​7

Jetseti pøn oꞌca vøjpø ti chøcpa, capernaum gumguꞌyomo. 2 Jenaꞌn


ndø cøqueꞌnøpya pøn oꞌca vøjpø it tum capitaꞌnis myuchacho


pønete. Porque higo cuꞌis tyøm caꞌepønaꞌṉete, y cyaꞌcuvininaꞌṉ
jiꞌn it apitcucyøsi, y uvatzaꞌis tyøm ijtu. Capitaꞌnis syungomøꞌnbanaꞌṉ
jiꞌn it taꞌnacøsi. 45 Jetsetiqueꞌt oꞌca
  myuchacho. 3 Y cuando capitaꞌnis

vøjpø pønete, vøjpø quiꞌpsocuy myanu nø chamyajupø Jesús,


ñøꞌit chococyøsi. Y ñømaṉba vøjø capitaꞌnis cyøꞌvejyaj Israel tzambøn
aunque iyø. Y yatzipø pøꞌnis ñøꞌit Jesuscøꞌmø. Cyøꞌvejyaju vaꞌ
chococyøsi yatzipø quiꞌpsocuy, y ꞌyoꞌnøyaj Jesús vaꞌ min choꞌyøjay
yatzipø aunque ti chøcpa; porque myuchacho. 4 Y tzambøn nuꞌcyaj

como aṉjambase chococyøsi, jetse Jesuscøꞌmø, ꞌyoꞌnøyaj Jesús vaꞌ


ꞌyaṉnacaꞌomo chamgueꞌtpa. myavø, y ñøjayaju:
―Vøjø vaꞌcø maṉ mi ndzoꞌyøjay
Tiene que vaꞌ ndø capitaꞌnis myuchacho, porque vøjpø
cømaꞌnøjatyamø Jesusis ꞌyote pønete. 5 Aunque emøcpø pøndite,

46 ”¿Tiꞌajcuy mi ndø nøjañdyamba, pero syunba ndø cumgupyøndaꞌm, y


“Øjtzø mi Ṉgomi, øjtzø mi Ṉgomi”, yac tzøctøju ndø conocsuy tøctaꞌm.
y jiꞌn mi ndzøctam øtz ndzambase?  
6 Y Jesús maṉ tzambønjiꞌṉdaꞌm.
47 Maṉba mi ndzajmatyam isemete
  Nømnaꞌṉ ñuꞌcyaj tome tyøcmø
aunque jutipø pøn que minba cuando capitaꞌnis cyøꞌvej ꞌyamigo
øtzcøꞌmø, y myanba ø onde, y Jesuscøꞌmø vaꞌcø ñøjayø:
chøcpa øtz ndzajmapyase. 48 Jetsepø
  ―Ø mi Ṉgomi, jiꞌnø sun mi
pøꞌnis ñøꞌit vøjpø quiꞌpsocuy ⁿjorvatzøcø; porque mitz ⁿvyøjpø
como tum pøn chøjcupøꞌis tyøc mbyønete, y øtz jiꞌnchøṉ vøjpø
ñøꞌit quiꞌpsocuy. Porque viꞌna pøn. Y por eso jiꞌn sun mi yac
tyajay jojmo y tzaꞌcøs ñøtzoꞌtzu. Y tøjcøy ø ndøjcomo. 7 También

jicsyeꞌcam min jojmoꞌaj nøꞌ, y nøꞌis øjtzi ja ꞌyaṉjajmø vøjø ø ⁿvin vaꞌ
ñucjoꞌy pømi tøc, pero ni ja yac maṉ mitzcøꞌmø. Oꞌca mitz mi
micsø, porque tzaꞌcøs noꞌjtzuꞌṉu. ndø tzoꞌyøjapya ø munchacho mi
49 Pero oꞌca aunque jutipø pøꞌnis
  ondepit, entonces tzocpati. 8 Porque

myanba ø onde y jiꞌn chøc lo que it más aṉguiꞌmbapø que menos øjtzi,
ndzajmayupø; jetsepø pøꞌnis ja y ityaj ø soldado ø aṉguiꞌmguꞌyomo,
ñøꞌit vøjpø quiꞌpsocuy como tum y nøjaꞌmbyøjtzi tumø. “Mavø”, y
pøn chøjcupøꞌis tyøc, pero nascøs maṉba. Y eyapø nøjaꞌmbyøjtzi:
ñøtzuꞌṉu, ni ja ñipø. Nøꞌis ñuc jicø “Minø”, y minba. Y nøjaꞌmbyøjtzi
tøc pømi, y tumø hora yaj quejcu, y ø ndzøsi: “Tzøc yøṉø”, y chøcpa.
oy yajpøꞌ jej tøc. (Jetse øtz aṉguiꞌmba, pero mitz
masti mi ꞌyaṉguiꞌmba.)
Jesusis yac tzoc capitaꞌnis  
9 Y myanuꞌøcti Jesusis yøṉø,
myuchacho mayaꞌu jetcøtoya. Y quenvituꞌu y

7 Jetse Jesusis ꞌyøꞌnøyaj vøtipøn


mumu jetsepø otejiꞌṉ, y
cuandø ꞌyoꞌnøꞌyaṉdzacyaju, tøjcøy
ñøjayaj pøndaꞌm myaṉuꞌis pyaꞌtyaje:
―Viyuṉsye mi nøjaꞌmbyøjtzi;
yøṉ pøn emøcpø pøndite, pero
San Lucas 7 128

ja mbyaꞌtøjtzi vaꞌṉjajmopyapø
Israel pøꞌnomo como yøn pøn Juaꞌnis cyøꞌvejyaj
vaꞌṉjajmopyase. ñuꞌcscuy Jesuscøꞌmø
10 Y vituꞌyajuꞌcam tyøjcomo pøn

18 Y Juaꞌnis ñøtuṉdøvøꞌis
capitaꞌnis cyøꞌvejyajupø, pyaꞌtyaj chajmayaj ñeꞌc Juan mumu
tzojcupø myuchacho. yøcsetaꞌmbø tiyø chøjcupø
Jesusis. Entonces Juaꞌnis vyejayaj
Jesusis yac visaꞌ yaṉbajquis ꞌyune metzcuy ñøtuṉdøvø 19 vaꞌcø myaṉ

11 Y tujcu que jicsyeꞌc Jesús Jesuscøꞌmø vaꞌcø maṉ ꞌyangøvaꞌc


nømnaꞌṉ myaṉ tum cumguꞌyomo Jesús y vaꞌ ñøjayajø:
ñøyipøꞌis Naín, y nømnaꞌṉ ―¿Mijtzimete Diosmø mi nø
myaṉgoꞌñaj Jesusjiꞌṉ ñøtuṉdøvø y minumbø nømditzø ⁿjoꞌctambapø?
vøtipøn. 12 Cuando nømnaꞌn tyome
  Si no, maṉba ndø joꞌctam eyapø.
isayaj cumguꞌis tyøjcøñømbamø, 20 Y ñuꞌcscuy Juaꞌnis

nømnaꞌṉ ñøputyaj tum caꞌupø cyøꞌvejyajupø nuꞌcyaj Jesuscøꞌmø,


anima vaꞌcø maṉ niptøjø. Tumbø y ñøjmayaju que nøꞌyøꞌopyapø
unetinaꞌṉete, y myama yaṉbac Juaꞌnis cyøꞌvejyaju vaꞌcø ꞌyocvaꞌcø
yomonaꞌṉete. Y nømnaꞌṉ oꞌca Jesusete Diosis cyøꞌvejupø; y si
myaṉgoꞌñaj myamajiꞌṉ vøti no, oꞌca jiꞌndyet jete, vaꞌcø jyoꞌcyaj
cyumguy tyøvø. 13 Cuando ndø
  eyapø. 21 Antes que va ꞌyaṉdzova,

Comiꞌis isay caꞌupøꞌis myama, Jesusis yac tzojcomøꞌñaj caꞌetaꞌmbø,


tyoyaꞌnøjayu y ñøjmayu: y yac tzoc vøti toyaꞌomdaꞌmbø;
―U vyoꞌe. y nøcꞌijtøyajupø yatziꞌajcuꞌistaꞌm
14 Ndø Comiꞌis cyønuꞌc tome
  yac tzojqueꞌtuti; y vøti toꞌtitaꞌmbø
y cyot cyøꞌ tapescucyøsi. Y nø yac søꞌṉayaj vyitøm. 22 Yøꞌcse chøc

ñømaṉyajupøꞌis ñøteꞌndzøyaju. Jesusis y jicsyeꞌc ñøjmayaj Juaꞌnis


Jesusis ñøjmay caꞌupø: ñuꞌcscuy:
―Socaꞌune, øjtzø mi nøjambya, ―Maṉdyamø, tzajmatyam
teꞌñchuꞌṉø. Juan ti mi mandamu y ti
15 Jicsyeꞌcti poꞌcschuꞌṉu y ondzoꞌtz
  mi ṉgøqueꞌnøtyamu. Mi
une caꞌupønaꞌṉ, y chiꞌ myama ṉgøqueꞌnøtyamu que toꞌtitaꞌmbø
Jesusis. 16 Y mumu naꞌtzcoꞌñaju
  isoyajpaꞌam, yuꞌquitaꞌmbø
y vyøcotzøcyajpanaꞌṉ Dios, y vityajpaꞌam vøjø, putziꞌøyajupø
nømyaju: tzøꞌyajpa tzocyajupø, y cojitaꞌmbøꞌis
―Myøjaꞌṉombø myañajpaꞌam ote. Caꞌyajupø
tzaꞌmaṉvajcopyapø min tø øchacvisaꞌpøjtzi; y pobretaꞌmbø
øtzcøꞌmdaꞌm. ø ndzajmayajpø vøjtaꞌmbø ote.
Nømyajqueꞌtu: 23 Vøjti mi ijtamu oꞌca mi ndø

―Diosis min cyotzon ñe vaꞌṉjamdamba.


cyumgupyøndaꞌm. 24 Maṉyajuꞌjcam Juaꞌnis ñuꞌcscuy,

17 Y mumu Judea nasomo y mumu


  Jesusis ꞌyoꞌnøchoꞌchaj pøn, nømnaꞌṉ
nasvindumø nømnaꞌṉ chamdøj cham Juan que jujchepø pønete.
Jesús oꞌca yac visaꞌ caꞌupø. Jesús nømu:
129 San Lucas 7

―¿Tiꞌajcuy o mi myaṉdam ni i peca aṉguiꞌmgujiꞌṉ ja


ja ityømø? ¿Ti o mi aꞌmdam jiṉø? pyøjcøchoṉjayaj Diosis
¿Será que mi ꞌyondyamu vaꞌ mi ꞌyaṉguiꞌmguy, porque ja ñøꞌyøyaj
aꞌmdam taꞌnø yac micsupø savaꞌis? Juangøsi. 31 Y ndø Comi nømu:

Seguro que jiꞌndyet jetcøtoya ―Maꞌṉbø mi ndzajmatyam


mi ⁿꞌyondyamupø. 25 Entonces ¿ti
  oꞌca ise chøcyajpa yøti ityajupø
o maṉ mi aꞌmdame? ¿Será que pøꞌnistaꞌm. 32 Supongamos que

mi ⁿꞌyoñdyamu vaꞌ mi aꞌmdam une nø myøjtzøyaj plazaꞌomo. Y


pøn vøjpø tucuꞌombøte? Jiꞌndyet tumbøꞌis ñøjayajpa ꞌyuñdyøvø: “Mi
jete, porque myespapøꞌis vøjpø yac vejatyam suscuy, pero ja sun mi
tyucu, y ityajpapø vøjø, møjaꞌṉom ⁿꞌyetztamø. Mi vajnandyam nijpocuy
aṉguiꞌmbapøꞌis tyøjcomo ityajpa. vane, y ja mi ⁿvyoꞌndamø”. 33 Como  

Jiꞌn ityaj taꞌnøꞌomo. 26 Entonces


  une jiꞌn sun myøjtzøyaj ni etzcuy, ni
¿ti o mi aꞌmdame? ¿No será que jiꞌn sun myøjtzøyaj como caꞌnømuse;
tzaꞌmaṉvajcopyapø o mi aꞌmdame? jetse mijtaꞌm jiꞌn sundam ni Juan,
Jøꞌø, viyuṉete, o mi aꞌmdam Juan ni jiꞌn mi ndø sundam ndøvø.
y Juan más myøjaꞌṉombø que jiꞌn Porque min Juan nøꞌyøꞌopyapø ni
aunque jutipø tzaꞌmaṉvajcopyapø. jiꞌnaꞌṉ cyøꞌs paṉ, y ni jiꞌnaꞌṉ tyøꞌṉ
27 Juan minu y yosu como
  vinu; y mitz ni ja syundamø, y mi
jachøꞌyupøse Diosis libruꞌomo que ñømdamba: “Yatziꞌajcuꞌis ñøtzøc
ñøjay Cristo Diosis: Juan”. 34 Y miꞌnøjtzi mumu Pøꞌnis

Øtz ṉgøꞌvejpøjtzi nuꞌcscuy chøṉ Tyøvø, øtz cuꞌtpa y ucpa, y


nøminbapøꞌis ote antes que mitz mi ndø ṉguiꞌsacyeꞌtpati y mi
minba mijtzi. ñømdamba: “Yøṉø pøn cuꞌtcoꞌnba y
Como si fuera mi nduṉ nø tyoꞌṉgoꞌnba vinu, y amigopøcyajpa
vyøjøtzøjcuse, jeꞌis maṉba cobratzøjcopyapø y cojaꞌøyajupø”.
chajmayaj pøn vaꞌcø 35 Pero mumu quiꞌpsocuꞌyøyupøꞌis

ityaj jajmecøsi vaꞌcø mi yaj quejpa que vøjø vaꞌ tø


mbyøjcøchoṉyajø. quiꞌpsocuꞌyøyø.
28 Porque øtz mi nøjmandyamba

que pøꞌṉajupø yomocøsi, ja it más Jesús tøjcøy fariseoꞌis tyøjcomo


myøjaꞌṉombø tzaꞌmaṉvajcopyapø 36 Ytum fariseoꞌis vyejay Jesús
que jiꞌn Juan. Pero más pobre vaꞌcø tyumø cuꞌtyajø. Jicsyeꞌcti
y más jiꞌn aṉguiꞌmipø pøn Dios Jesús tøjcøy fariseoꞌis tyøjcomo y
ꞌyanguiꞌmbamø, más myøjaꞌṉombøte poꞌcscøneꞌc mesacøꞌmø. 37 Ijtunaꞌṉ

que jiꞌn Juan. cumguꞌyomo tum yomo cojapaꞌtupø.


29 Cuando myañaj
  Cuando yøṉ yomoꞌis myusuꞌjcam
jetsepø ote cumgupyøꞌnis que Jesús mesacøꞌmø ijtu fariseoꞌis
y cobratzøjcoyajpapøꞌis tyøjcomo, ñømin tum frasco
gobiernocøtoya, entonces perfume y cyøtøjcøyu. 38 Teꞌngøneꞌc

vyøcotzøcyajpanaꞌṉ Dios. Porque Jesusis jyøsaṉgøꞌmø cyosocøꞌmø


oy ñøꞌyøyaj Juaꞌnis. 30 Pero
  y voꞌtzoꞌtzu, y yac mujay cyoso
fariseoꞌistaꞌm y aṉmaꞌyoyajpapøꞌis vyitømnøꞌjiꞌṉ. Cyømojcay Jesusis
San Lucas 7​, ​8 130

cyoso vyayjiꞌn, y syuꞌcay cyoso, y nøjmambyøjtzi, vøtinaꞌṉ it cyoja


jyasay cyoso perfumejiꞌṉ. 39 Cuando
  yomoꞌis y øtz yaj cøtocojaꞌyøjtzi,
min is fariseoꞌis vyejayupøꞌis porque je yomoꞌis vøti suꞌnbøjtzi.
Jesús, nøm chocoꞌyomo: “Oꞌcanaꞌṉ Pero usy ijtupøꞌis cyoja oꞌca yaj
tzaꞌmaṉvajcopyapønaꞌṉete, cøtocojatyøjpa, usyti syunba opøꞌis
ispøcpanaꞌṉ yøṉø iyete y jujchepø tyoꞌyaꞌṉøyi.
yomoꞌis nø piꞌquisupø, que 48 Entonces Jesusis ñøjmay yomo:

cojapaꞌtupøte”. 40 Entonces Jesusis


  ―Mi ṉgoja øtz ⁿyaj
ñøjmay fariseo: cøtocojayuꞌmtzi.
―Simón, ij ti vaꞌcø mi ndzajmayø. 49 Ityajupø poꞌcsyaju Jesusjiꞌṉ

Y jeꞌtis ñøjmay Jesús: mesacøꞌmø quiꞌpschoꞌchaj


―Tø tzajmay ndøvø, Maestro. chocoꞌyomdam:
41 Jesús nømu:
  ―¿Tiꞌajcuy nømba yøṉø pøn que
―Tum pøꞌnis nuꞌcschiꞌ tumin y yaj cøtocojapya cyoja? porque
it jyaꞌtzpapøꞌis metzcuy. Tumbøꞌis pøndite.
jyaꞌtzpanaꞌṉ mil pesos, y eyapøꞌis 50 Y Jesusis ñøjay yomo:

jyaꞌtzpanaꞌṉ cien. 42 Y como ja


  ―Porque mi ndø vaꞌṉjajmu, por
ñøꞌityajønaꞌṉ jeꞌtistaꞌm tijiꞌṉ eso mi ngyotzojcu. Jenø maṉgueꞌt
vaꞌcø yac vituꞌyajø, vøꞌtumiꞌnis Diosjiꞌṉ.
chac jetse vaꞌ jyana yac vituꞌyaj
cyoyoja myechcøꞌy. Tø tzajmay Yomoꞌis cyotzoṉyaj Jesús
ndøvø: ¿Jutipøꞌis más maṉba syuni
vøꞌtumin?
43 Simoꞌnis ñøjayu:

8 Jicsyeꞌc tujcu que nømnaꞌṉ
tuꞌṉaj Jesús cumguñamaye,
y cøt cheꞌtaꞌmbø cumguꞌyomo y
―Ngomoꞌpya øjtzi que cøt møjapø cumguꞌyomdaꞌm. Y
jyaꞌtzpapøꞌis más vøti y vøtumiꞌnis Jesusis chajmayajpanaꞌṉ vøjpø
tyoꞌyaꞌṉøyu, jeꞌtis más maṉba syuni ote jujche maṉba aṉguiꞌm Dios,
vøꞌtumin. jujche maṉba tø coquendam Diosis.
Y Jesusis ñøjmayu: Y macvøstøjcapyø apostolesis
―Viyuṉete vøj mi ṉguiꞌpsu. nømnaꞌṉ pyaꞌtyaj Jesús. 2 Nømnaꞌṉ

44 Entonces Jesusis cyøqueꞌnøy


  maṉ pyaꞌtyajqueꞌt Jesús yomoꞌstaꞌm
yomo y ñøjmay Simón: Jesusis oyupø choꞌyøyaje
―Aꞌm yøn yomo. Cuando cuando ñøcꞌijtøyajupønaꞌṉ
tøjcøꞌyøjtzi mi ndøjcomo, ja mi ndø yatziꞌajcuꞌis, y eyataꞌmbø caꞌcuy
tziꞌ nøꞌ vaꞌ ṉgøtzeꞌ ø ṉgoso, pero ñøꞌityajupøꞌisnaꞌṉ. Ijtunaꞌṉ tum
yøṉø yomoꞌis yac muj ø ṉgoso ñøyipøꞌis María; y mismo je
vyitømnøꞌjiꞌṉ, y cyømoc vyayjiꞌn. yomo yac nøyiꞌajyajqueꞌtpanaꞌṉ
45 Ja mi ndø suꞌcø, pero yøṉ yomoꞌis
  Magdalena. Jeꞌis chocoꞌyomo
ja syuꞌctzajcayøti ø ṉgoso desde Jesusis o yac jøcøjay cuꞌyay yatzipø
que tøjcøꞌyøjtzi mi ndøjcomo. 46 Ja  espiritu. 3 Y Herodesis chøsi

mi ndø jasay ø ṉgopac aceitejiꞌṉ, ñøyipøꞌis Chusa, je Chusaꞌis yomoꞌis


pero yøṉø yomoꞌis jyasay ø maṉ pyaꞌtqueꞌt Jesús. Y man
ṉgoso perfumejiꞌn. 47 Por eso mi
  pyaꞌtqueꞌt tum yomoꞌis ñøyipøꞌis
131 San Lucas 8

Susana. Y vøti eyataꞌmbø yomoꞌis 12 Como vene tømbu quec tuꞌṉomo


maṉ pyaꞌtyajqueꞌte. Yøṉ yomoꞌis y ja choca, jetse vene pønbøꞌis
ñøveꞌñajpanaꞌṉ Jesús ti ñøꞌityajupø. myañajpa Diosis ꞌyote, y jøꞌnøti
minba yatzipø y yac tzuꞌṉapya
Jesusis cham tømbuj historia chocoꞌyombø ꞌyote vaꞌ jyana
vaꞌcø ꞌyaṉmaꞌyoya vyaꞌṉjamyajø, y vaꞌcø jyana
4 Entonces cyøtuꞌmyaj Jesús cotzocyajø. 13 Y como vene quec

vøti pøꞌnis aunque jutpø tzaꞌcøtøjcomo y ja choca; jetse


cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis. Y Jesusis venepønbøꞌis myanajpa Diosis
chajmayaju historia vaꞌcø ꞌyote, y casøpya pyøjcøchoṉjayajpa.
ꞌyaṉmayajø. Ñøjmayaju: Pero como tømbuꞌis ꞌyune
5 ―Oꞌs vyicpøꞌ tømbu pujtu
  ja vyatzinucø, jetse pøn jiꞌn
vaꞌ maṉ vyicø. Y cuando vijcu, syeguitzøcyaje. Vyaꞌṉjamyajpa
tum nivoya quec tuꞌṉomo y usyaṉ hora, y cuando
myaṉgaꞌjayajtøj tømbuj, y jyuꞌcyaj yacsutzøcyajtøjpa, chacyajpa. 14 ”Y  

palomaꞌis. 6 Eyaco nivoya quec


  como vene tømbu quec apijtomo
tzaꞌcøtøjcomo, y nayuti; pero y ja choca, jetsetiqueꞌt ityaj pøn
poṉgaꞌ ꞌyune porque jiꞌnaꞌṉ choco cyømaꞌnøjayajpapøꞌis ꞌyote; pero
nas. 7 Vene quec apit paqueꞌomo, y
  porque it vøti ti vaꞌcø chøcyajø,
parejo nay apitjiꞌṉ; pero ꞌyune yaj y syuñajpa vaꞌ ricuꞌajyajø, y yac
caꞌ apit cømøꞌṉis. 8 Y vene quec
  tziꞌṉyajpa nascøspø itcuy, y ja ityaj
vøjpø nasomo, y nayu, y tøꞌmaju, y gyusto vaꞌ jyamchøꞌyaj ote; jetse
tum dum kilo nijpu chiꞌ mosis kilo. jiꞌn yac taꞌñaje. 15 Pero como vene

Cuando oꞌnøyuꞌjcam yøcsepø tømbu quec vøjpø nasomo y tøꞌmaju,


ticøsi, Jesús pømi vyejayaju jetsetiqueꞌt ityaj cyømaꞌnøyajpapøꞌis
ñøjayaju: ote y yaj cøchøꞌyajpa viyuṉbø y
―Ijtam mi ṉgoji, cømaꞌnøtyamø. vøjpø tzocojiꞌṉ, y chøcyajpa vøjø
9 Entonces ñøtuṉdøvøꞌis
  hasta cyotaꞌñajpacsyeꞌnomo ote.
ꞌyaṉgøvaꞌcyaj Jesús ti aṉmacuy
sunba cham jetsepø historiajiꞌn. Jiꞌn vyøjø vaꞌcø ndø
10 Jesusis ñøjmayaju:

cøvøꞌn Diosis ꞌyote
―Mitztaꞌm Diosis mi 16 ”Noꞌa vaꞌcø ndø yac søꞌṉø, jiꞌn
ñchiꞌtamba quiꞌpsocuy vaꞌ mi ndø cømucsøy tzicapit, ni jiꞌn
ngyøñøctyøyøtyam cøvøꞌnupø ote ndø cot tzeꞌscøtøjcøꞌmø. Pero
jujche aṉguiꞌmbase Dios, pero ndø cotpa noꞌa cojtocucyøsi vaꞌcø
eyataꞌmbø oꞌnøyajøjtzi historiajiꞌn; isoyaj tøjcøyajpapø. 17 Porque

jetse aunque isyajø, vaꞌcø jana mumu tiyø nuꞌmdzamdøjupø,


myusyajø ti nø isyaju; aunque aunque iꞌis maṉba myus jøsiꞌcam;
myañajø, vaꞌcø jana cyønøctøyøyaj aunque cøvøꞌnupø, pero mumu
tiyø aṉmaꞌyocuyete. maṉba mustøj aunque juti. 18 Por 

11 ”Yøꞌcse ndø tzaꞌmaṉvacpa


  eso cømaꞌnøtyam møꞌchøqui ti
historia: Como tømbu victøjpase, tzamdøjpa. Porque ñøꞌijtupøꞌis
jetse Diosis ꞌyote chaꞌmaṉvaꞌctøjpa. vøti, Diosis maṉba chiꞌaṉøy
San Lucas 8 132

mas vøti. Pero ja itøpøꞌis ni tiyø,


Diosis maṉba yac tzuꞌṉaye lo que Jesusis yac tzoc pøn
cyomoꞌpya oꞌca ñøꞌijtu. yatziꞌajcuꞌis ñøꞌijtupø
26 Jetse seguitzøcyaj barcoꞌomo
Nuꞌcyaj Jesusis myama y myuquitaꞌm hasta que nuꞌcyaj Gadara
19 Y min nuꞌcjoꞌyaj Jesuscøꞌmø nasomo, Galilea nasis cyøtuꞌmøn
myama y myuquitaꞌm, y jiꞌnaꞌṉ mus ijtupø. 27 Jiṉ put Jesús barcoꞌomo,

nuꞌcyajø jetcøꞌmø porque vøtipøn y nascøsi choṉ tum pøn


ijtu. 20 Entonces chajmayaj Jesús
  pujtupø cumguꞌyomo. Jic pøn
ñøjmayaju: ñøcꞌijtøyajunaꞌṉ yatziꞌajcuꞌistaꞌm
―Mi mama y mi muṉgi aꞌṉgomo desde yaꞌmøc. Jiꞌn myes
ityaju y nø mi syun isyajø. tucu, y jiꞌnaꞌṉ tøjcomo iti, sino
21 Pero Jesusis ñøjayu:
  nijpoñømbamønaꞌṉ ijtu. 28 Pøꞌnis is

―Cyømaꞌnøjapyapøꞌis Diosis ꞌyote Jesús y veju y cyutcøneꞌcay Jesusis


y cyønaꞌtzøyajpapøꞌis, jictaꞌmete o viꞌnaṉdøjqui y pømi ñøjmay Jesús:
mama y ø muṉgui. ―¿Ti mi sunba øtzjiꞌn; Jesús
møjipø Diosis mi ꞌYune? Mi
Jesusis yac poyaṉjej sava vaꞌṉgapyøjtzi jana mi ndø yac
y yac micsaṉjej nøꞌ toyaꞌisø.
22 Y tuc tum jamaꞌomo Jesús 29 Jetse nømu porque Jesusis

tøjcøy tum barcoꞌomo ñøtuṉdøvøjiꞌṉ, nømnaꞌṉ yojnay yatziꞌajcuy,


y ñøjmayaj ñøtuṉdøvø: ñøjayu va pyut pøꞌnomo. Porque
―Tø cøjtaꞌme marcøtuꞌmøṉ. jana tumnac dominatzøcpanaꞌṉ
Y tzuꞌṉyaju. 23 Mientras nømnaꞌṉ
  pøn yatziꞌajcuꞌis. Syomyajpanaꞌṉ
tyuꞌṉajyaj majromo, øṉunaꞌṉ Jesús. pøn vyajtayupø cadenajiꞌṉ cyøꞌ y
Entonces pochoꞌtz pømipø sava, y cyoso, pero jyacpanaꞌṉ cadena,
nømnaꞌṉ tyapstøjcøy nøꞌ barcoꞌomo, y yatziꞌajcuꞌis myacmaṉ pøn
y naꞌtzcuꞌyomnaꞌṉ ityaju. jyaꞌijnømømø. 30 Y ꞌyocvaꞌc Jesusis

24 Y toꞌmøyaj Jesús y yac saꞌyaju y


  ñømayu:
ñøjmayaju: ―¿I mi nøyi?
―¡Maestro, Maestro, maṉba tø Y nømu:
caꞌtame! ―Legión ø nøyi.
Pero Jesús saꞌu y ꞌyojnay sava Jetse nømu porque vøtinaꞌṉ
y nøꞌtapscøꞌ; jetse poyaṉjeju, y tøjcøyajunaꞌṉ yatziꞌajcutyaꞌm
vøṉbønømu. 25 Entonces Jesusis
  jeꞌtomo. 31 Y yatziꞌajcuꞌis vyaꞌcayaj

ñøjmayaju: Jesús va jyana cyøꞌvejyaj jojmopø


―¿Ticøtoya øtz jiꞌn mi ndø tzatøjcomo. 32 Ijtunaꞌṉ jiṉ vøti yoya

vaꞌṉjamdame? nømnaꞌṉ cyuꞌtyaj quetzacopajcøsi.


Y naꞌtzcoꞌñaju y mayaꞌyaju y Yatziꞌajcuꞌistaꞌm vyaꞌcyaj licencia
nañøjayajtøju: Jesuscøsi vaꞌ tyøjcøyaj yoyaꞌomdaꞌm.
―¿Ipø pønøṉ yøṉø? Porque hasta Y Jesusis yac tøjcøyaju. 33 Y putyaj

sava y nøꞌ ꞌyaṉguiꞌmba jeꞌis, y yatziꞌajcuy pøꞌnomo y tøjcøyaj


cyømaꞌnøyajpa. yoyaꞌomdaꞌm y vøti yoya poye
133 San Lucas 8

møꞌñaj quetzaꞌomo. Pyatztøjcøyaj macvøstøjcay ꞌyame. Je papiñomo


nøꞌcøꞌm vyin, y sucscaꞌyaju. caꞌcuvininaꞌṉ ijtu. Mientras
34 Cuando isyajuꞌcam yoya
  nømnaꞌṉ myaṉ Jesús, vøti
cyoqueñajpapøꞌis tinaꞌṉ pøꞌnis cyujcom ijtunaꞌṉ y vøti
tujcu, poyaju y chaꞌmaṉgejyaj pøn teꞌtzøyaj jetcøsi. 43 Y nuꞌc

cumguꞌyomo y riberaꞌomdaꞌm Jesusis jyøsaṉgøꞌmø tum yomo


ti tujcu. 35 Por eso
  caꞌcuꞌyøyu, yach caꞌcuy ñøꞌijtu,
maṉgomøꞌnømunaꞌṉ aꞌmyaje ti putpanaꞌṉ ñøꞌpin. Macvøstøjcay
tujcu. Cuando nuꞌcyaj Jesuscøꞌmø, amemnaꞌṉ ñøꞌit jetsepø caꞌcuy, y
pyaꞌtyaj pøꞌcsupø cyosocøꞌmø pøn cøyajøyunaꞌṉ doctojromo mumu lo
putyajupøꞌomo yatziꞌajcutyaꞌm. que ñøꞌijtupønaꞌṉ. Pero ni iꞌsnaꞌṉ ja
Tucu mesumnaꞌṉ y ñøꞌijtunaꞌṉ vøjpø mus yac tzoca. 44 Yøṉ nuꞌcu Jesusis

quiꞌpsocuy. Y pøn cuando nuꞌcyaju jyøsaṉgøꞌmø y piꞌquisay tyucu coso,


y isyaju, entonces naꞌchaju. 36 Opøꞌis
  y jicsyeꞌcti pujtaṉjej ñøꞌpin. 45 Y

yaꞌmyaje chajmayaju jujche cotzoc Jesús nømu:


pøn yatziꞌajcuꞌistaꞌm ñøcꞌijtøyajupø. ―¿Iꞌis chøṉ øtz piꞌquisupø?
37 Entonces Gadara nasombøꞌis
  Mumu nømyaju que ja pyiꞌquisø, y
ꞌyoꞌnøyaj Jesús vaꞌcø chuꞌn nøm Pedro y jetjiꞌṉ ityajupø:
jetcøꞌmdaꞌm, porque naꞌtzcomøꞌñaju ―Maestro, vøti pøꞌnis vøndzø
ancø. Y Jesús tøjcøy barcoꞌomo y nø mi yaj caꞌmdzøꞌyaju, y nø mi
vituꞌqueꞌtuti. 38 Y pøn pujtupøꞌom
  ndyona vityaju. ¿Tiꞌajcuy mitz
yatziꞌajcuy, jeꞌis maṉ ꞌyoꞌnøy Jesús ñømba: “¿Iꞌis ø piꞌquisupø?” Porque
vaꞌcø maṉ pyaꞌtø. Pero Jesusis vøti pøꞌnis nø mi ṉgyøteꞌtzøyaju.
ꞌyoꞌnøyu tzajcu y ñøjmayu: 46 Jesús nømu:

39 ―Vituꞌø mi ndøcmø y
  ―Ijtu iꞌis ø piꞌquisay ø nducu. Øtz
tzajmayajø jujchepø myøjaꞌṉombø aṉjajmøjtzi que put ø musocuy ø
tiyø chøc Diosis mitzcøtoya. ⁿvinomo vaꞌcø yac tzojcoya.
Y jetse maṉu y chaꞌmaṉgej mumu 47 Y myusuꞌjcam yomoꞌis que ja mus

cumguꞌyomo tiyø musocuy chøc cyøvøꞌnø, minu siꞌtipa y cutcøneꞌcøy


Jesusis vaꞌcø yac tzoca. Jesusis vyiꞌnaꞌṉdøjqui y chaꞌmaṉvajcay
vøti pøꞌnis vyiꞌnaṉdøjqui ticøtoya
Jesusis yac tzoc Jairoꞌis ꞌyom une, y piꞌquisu y jujche tumø hora tzojcu
tum yomoꞌis piꞌquisay Jesusis tyucu cuando piꞌquisu.
40 Cuando vituꞌ Jesús 48 Y Jesusis ñøjmayu:

marcøtuꞌmøṉ, pyøjcøchoṉyaj ―Øjtzø mi une, porque mi ndø


cajsøpya vøti pøꞌnis, porque vaꞌṉjajmu ancø, mi ñchojcu; mavø y
mumunaꞌṉ nø jyoꞌcyaju. 41 Y min
  it contento.
tum pøn ñøyipøꞌis Jairo, conocscuy 49 Mientras jetsenaꞌn nø

tøjcombø coviꞌnajø. Jeꞌis cyutcøneꞌc vyejvejneyu, miñaj ñømiñajpaꞌis ote


Jesusis cyosocøꞌmø, y ñøjayu tzuꞌṉyajupø conocscuy tøjcombøꞌis
vaꞌcø myavøm tyøcmø. 42 Porque
  tyøjcomo. Ñøjmayaju:
ñøꞌijtunaꞌṉ tøꞌcstumø ꞌyune ―Caꞌuꞌam mi une. Uyam mas
papiñomopø nømnaꞌṉ myaṉ jorvatzøc Maestro.
San Lucas 8​, ​9 134

50 Pero myan Jesusis, y ñøjmayu: tøjcomo mi ñdyøjcøtyamba,


―Uy ñaꞌtze, tø vaꞌṉjamøti y tzøꞌtyam jeni. Y jenam tzuꞌṉdamø.
maṉba tzoc mi une. 5 Oꞌca jiꞌn mi mbyøjcøchoṉdame,

51 Cuando Jesús nuꞌc tyøjcomo,


  cuando mi nchuꞌṉdamba jeꞌis
ni ja yac tøjcøy ni iyø jetjiꞌn, sino cyumguꞌyomdaꞌm, cøyøjtam
que ñøtøjcøyaj Pedro y Jacobo y poꞌyojiꞌṉ mi ṉgoso como seña que
Juan y papiñomoꞌis jyata y myama. cojapaꞌtyaj je cumguꞌyomdaꞌmbø.
52 Mumunaꞌṉ nø cyøvoꞌyaju y nø

6 Jetse tzuꞌṉyaj jeni cyøꞌvejyajupø,

cyøvejyaju yom une porque caꞌu. Y y maṉ ꞌyocvityaj cheꞌ cumguy.


Jesusis ñøjmayaju: Chajmayajpanaꞌṉ vøjpø ote, y yac
―U vyoꞌtame. Ja cyaꞌøpøte, sino tzojcoyajpanaꞌṉ aunque juti.
øṉupøtite.
53 Eyapøꞌis syijcayajqueꞌtuti,

Caꞌ nøꞌyøꞌopapø Juan
porque myusyaju que caꞌupøte. 7 Y
myan aṉguiꞌmbapø Herodesis
54 Pero Jesusis ñujcay uneꞌis cyøꞌ y
  mumu nømnaꞌṉ chøjcuse Jesusis.
pømi ñøjayu: Quiꞌpsmin quiꞌpsmaṉbanaꞌṉ
―Cyaꞌe, teꞌnchuꞌṉø. Herodesis porque venetaꞌmbø
55 Jicsyeꞌcti visaꞌu y teꞌndonchuꞌṉ
  nømyajpanaꞌṉ que Juane
une. Y Jesusis ñøjmayaju vaꞌcø visaꞌupø caꞌyajupøꞌomo. 8 Eyapø

chiꞌyaj cuꞌtcuy. 56 Y jyata y myama


  nømyajpanaꞌṉ que Elías queju, y
nømyaju: “¿Jutznøm yøꞌṉis jetse eyapø nømyajpanaꞌṉ que tum
yac visaꞌu?” Pero Jesusis ñøjayaju yaꞌmøcpø tzaꞌmaṉvajcopyapø visaꞌu.
que ni i vaꞌ jyana tzajmayaj jujche 9 Pero Herodes nømu:

visaꞌu. ―Øtz yaj copac cøjactøj


Juan ¿Iyøṉ yøṉ nø chøjcupøꞌis
Jesusis cyøꞌvejyaj ñuꞌcscuy yøcsetaꞌmbø tiyø jetse nø manu?
vaꞌcø chamboyaj ote Y Herodesis sunbanaꞌṉ vaꞌ ma

9 Entonces Jesusis vyejtuꞌmyaj


macvøstøjcay ñøtuṉdøvø y
chiꞌyaj aṉquiꞌmguy y milagroꞌajcuy
ꞌyaꞌmistoꞌ Jesús.

Jesusis syajtziꞌ paṉ y


vaꞌcø myacputyaj mumu coque sonepøꞌnomo
yatzitaꞌmbø espiritu, y vaꞌcø yac 10 Cuandojiṉ vituꞌyaj
tzocyaj caꞌetaꞌmbø. 2 Y Jesusis
  cyøꞌvejyajupø, chajmayaj mumu
cyøꞌvejyaju je ñøtuṉdøvø vaꞌ tiyø lo que chøcyajupø. Entonces
chajmayajø jujche tø aṉguiꞌmbase Jesusis ñømaṉyaj neꞌti mismo jic
y tø coquenbase Diosis, y vaꞌ yac vituꞌyajupø. Ñømaṉyaj ni i jyaꞌitømø
tzocyaj caꞌetaꞌmbø. 3 Y Jesusis
  tum cumguꞌis cyoꞌaṉjajmeꞌomo
ñøjayaju: ñøyipøꞌis Betsaida. 11 Pero cuando

―Uy ñømaṉdam ni tiyø para myusyajuꞌcam vøti pøꞌnis, maṉ


tuṉgøtoya; ni tacus, ni morral, myeꞌchaje jut ityaju. Y cuando
ni mi ṉguꞌtcuy, ni tumin, y nuꞌcyaju, Jesusis pyøjcøchoṉyaju, y
vaꞌcø jana mi nøꞌijtam eyapø ꞌyoꞌnøyajpanaꞌṉ jujche aṉguiꞌmbase
mi nducu. 4 Y aunque jutipø
  Dios. Y yac tzocyajpanaꞌṉ nømnaꞌṉ
135 San Lucas 9

syunupøꞌis vaꞌcø choꞌyøyajtøjø. 19 Y ñøtundøvøꞌis ꞌyaṉdzoṉyaj


12 Pero cuando tzaꞌiꞌajnømuꞌjcam, Jesús:
nuꞌcyaj Jesuscøꞌmø macvøstøjcapyø ―Vene nømyajpa que mijtzimete
ñøtuṉdøvø y ñøjmayaj Jesús: nøꞌyøꞌopyapø Juan; y eyapø
―Yac maṉyaj pøndaꞌm cheꞌtaꞌmbø nømyajpa que mijtzimete Elías. Y
cumguꞌyomo y riberaꞌomo yøqui eyataꞌmbø nømyajpa que yaꞌmøcpø
jeni ityajumø, vaꞌcø myeꞌchaj jejcuy tzaꞌmaṉvajcopyapø visaꞌu.
y cuꞌtcuy. Porque yøꞌc tø ijtamumø, 20 Y entonces Jesusis ñøjmayaj

ni i ja ityø. ñøtuṉdøvø:
13 Pero Jesusis ñøjmayaju:
  ―¿Y mitz ti mi ndzamdamba
―Mitz tziꞌtam cuꞌtcuy. mijtzi que iꞌchøṉø?
Y jeꞌtis ñøjmayaj Jesús: Y ꞌyaṉdzoṉ Simón Pedroꞌis:
―Ja ñøꞌijndam más pan sino ―Mijtzete Cristo Diosis mi
mosayti ijtu, y metzcuy coque ¿O ṉgyøꞌvejupø.
sunbaja mijtzi vaꞌ maṉ ⁿjujyayaj
cuꞌtcuy mumu yøn pøndaꞌm? Jesusis chajmayu que maṉba caꞌe
14 Ityajunaꞌṉ como mosay mil

21 Pero Jesusis ñømgomøꞌnayaj
pøn. Jicsyeꞌc Jesusis ñøjmayaju ñøtuṉdøvø y ꞌyaṉguiꞌmyaju vaꞌ
ñøtuṉdøvø: jyana tzajmayaj ni iyø que jetemete
―Yac poꞌcsquecyaj mumu Cristo.
pøn. Tumdum nivoya cincuenta 22 Y Jesusis ñøjmayaju:

cincuenta yac poꞌcsquecyajø. ―Pyenate øtz vaꞌ nøngøt vøti


15 Y jetse chøcyaju. Y yac
  toya, øtz mumu Pøꞌnis chøn Tyøvø.
poꞌcsquecyaj mumu pøn. 16 Entonces
  Øtz jiꞌnø man pyøjcøchoṉyaje
pyøc Jesusis mosapyø pan y tzambøndøcvaꞌis y pane coviꞌnajøꞌis,
metzcupyø coque y quenguiꞌm møji y aṉmaꞌyoyajpapøꞌis aṉguiꞌmgupit.
y cyømasaꞌnøyaj je pan y je coque. Pyenate vaꞌcø yaj caꞌtøjø, y mapø
Y entonces vyendeꞌn pan y vyendeꞌn chøn visaꞌ tuꞌcay jama cøsi.
coque; y chiꞌyaj ñøtuṉdøvø vaꞌcø 23 Entonces Jesusis ñøjmayaj

syajyaj sonepønomo. 17 Y cuꞌtyaj


  mumu pøn:
mumu pøn tasyajuꞌcsyeꞌnomo. ―Oꞌca suꞌnbø man paꞌt aunque iꞌis;
Y después piṉyaj doce cøvaca tiene que vaꞌcø jana tzøjcay cuenda
pangømuꞌtaṉ y coque cømuꞌtaṉ vyin, y tiene que vaꞌ it dispuesto
aṉchøꞌyupø. tumdum jama vaꞌcø is toya jujche
øtz maṉbase is toya cruzcøsi; y jetse
Pedroꞌis chamu que Jesús hay que vaꞌcø min paꞌtø. 24 Oꞌca

Cristote Diosis cyøꞌvejupø jiꞌn sun mi ṉgyaꞌ øtzcøtoya, mi


18 Y tuc eyaco jama que Jesusis ndyocopya; pero oꞌca mi ṉgyaꞌpa
nømnaꞌṉ ꞌyoꞌnøy Dios tyumgøꞌy, y øtzcøtoya, mi ṉgyotzocpa. 25 Oꞌca  

ñøtuṉdøvø jenaꞌṉ ityaju. Y Jesusis mi ṉganatzøcpøꞌpa mumu tiyø


ñøjmayaj ñøtuṉdøvø: nascøsi, y mi yac tocopya mi ⁿvin y
―¿Ti nø chamyaj pøꞌnis que mi ndyocopya, ¿ti mi ṉganatzøcpa?
iꞌchøṉø? Ni ti jiꞌn mi ṉganatzøqui. 26 Oꞌca mi

San Lucas 9 136

ndø cotzaꞌapya vaꞌcø mi ndø tzajmay ―Yøṉø øjchøṉ ⁿUne ø sunbapø


ø onde, entonces jetseti øtz maꞌṉbø øjtzi. Cømaꞌnøtyam ti chamba.
mi ṉgotzaꞌajqueꞌte cuando miꞌnbøjtzi 36 Y cuando cøjtuꞌcam ote, jen

ø søꞌṉgøꞌomo, y ø Janda Diosis tzøꞌy Jesús tyumgøꞌy. Y ñøtundøvø


syøꞌṉgøꞌomo, y masanbø angelesis vøngøneꞌcyaju; hasta que cøt
syøꞌṉgøꞌomdaꞌm, øtz mumu tiempo, ni i ja chajmayaj ti isyaju.
Pøꞌnis chøn Tyøvø. 27 Viyuṉsye mi

nøjmambya que ityaj pøn yøꞌqui que Jesusis yac tzoc jayaꞌune
jiꞌndøc ma cyaꞌyaje hasta que jiꞌn yatziꞌajcuꞌis ñøꞌijtupø
isyaje jujche ꞌyaṉguiꞌmbase Dios. 37 Y jyoꞌpit møꞌñaj lomacøsi, y vøti
pøꞌnis choṉyaju. 38 Jicsyeꞌcti tum

Søꞌṉbanaꞌṉ Jesusis vyin pøn vøti pøꞌnomo veju y nømu:


28 Y como tucutujtay jama después ―Maestro, nøꞌmø sungoꞌnu va ma
que cham jetsepø tiyø, Jesusis aꞌmis ø ⁿune porque tøꞌcstumbøtite.
ñømaṉyaj Pedro y Jacobo y Juaṉ 39 Porque yatziꞌajcuꞌis ñucpa y

y quiꞌmyaj lomacøsi va ma ꞌyoꞌnøy yac vejpa y yac tziꞌpotvitpa y yac


Dios. 29 Mientras Jesusis nø ꞌyoꞌnøy
  aṉꞌupuꞌøpya, y penapit chacpa
Dios, eya quenenaꞌṉ chøc vyinaca, y tzøꞌpya ø ⁿune toyapø. 40 Y  

y tyucu popo søꞌṉu. 30 Y jovisyeti


  ⁿoꞌnajoꞌyajøjndzi mi nønduṉdøvø vaꞌ
isyaj metzpøn nø chamdzamneyaj myacputyaj yatziꞌajcuy, pero ja mus
Jesusjiꞌṉ, y yøṉdaꞌmnaꞌṉete Moisés myacputyajø.
y Elías. 31 Søꞌṉbapø quejyaju, y

41 Y Jesusis ñøjmayaju:

nømnaꞌṉ chamyaju jujche maṉba ―Mitztaꞌm jiꞌn mi


tuc Jerusalén gumguꞌyom vaꞌ cyaꞌ vyaꞌṉjajmondyamepøꞌis, y yatzipøt
Jesús y jetse vaꞌcø chuꞌṉ nascøsi. mi ṉguiꞌpsocutyaꞌm. ¿Jujche
32 Nømnaꞌṉ ꞌyøṉgomøꞌñajtoꞌ Pedro y
  tiempo tiene que øtz vaꞌcø mi
ityajupøjiꞌn. Y cuando saꞌyaju, isayaj nømaṉjandyam pasencia hasta que
Jesusis syøꞌṉgø y isyaj metzpøn mi ṉguiꞌpsvituꞌtamba? Nømin mi
Jesusjiꞌṉ teꞌñajupø. 33 Entonces
  ⁿune yøꞌqui.
cuando Moisés y Eliás nømnaꞌṉ 42 Cuando une nømnaꞌṉ

chuꞌṉyaju, chacyaj Jesús jeni. Y tyomeꞌajuꞌøc, yatziꞌajcuꞌis yaj quejcu


ñøjmay Pedroꞌis Jesús: y yac tziꞌpotvijtu. Pero Jesusis
―Maestro, vøj vaꞌcø tø ijtam ꞌyojnay yatziꞌajcuy y yac tzoc
yøꞌqui. Vøj vaꞌcø ndzøctam tuꞌcay jayaꞌune, y chiꞌvituꞌ jyata. 43 Mumu

peꞌchtøc; tumø para mitzcøtoya, mayaꞌyaju porque Diosis chøc


tumø para Moisescøtoya, y tumø myøjaꞌṉombø musocuy.
para Eliascøtoya.
Pero ñeꞌc Pedroꞌis ja myusø ti nø Jesusis chamvøjøtzøjcu
chamu. 34 Y mientras que nømnaꞌṉ

que maṉba caꞌe
chamdzamney Pedro, nuꞌc oꞌna jiṉ Mientras nømnaꞌṉ ñømayaꞌyaj
ityajupøcøsi, y naꞌchaju cuando pøꞌnis mumu tinaꞌṉ chøc Jesusis,
oꞌnaꞌis vyoyaju. 35 Y myañaj ote
  entonces Jesusis ñøjmayaj
oꞌnaꞌomo nømbapø: ñøtuṉdøvø:
137 San Lucas 9

44 ―Jamgøchøꞌy møꞌchøqui mi
ndzocoꞌyomo yøṉø ote maṉbase Jesusis ꞌyojnay Jacobo y Juan
mi ndzajmatyame; øtz mumu 51 Nømnaꞌṉ tyaꞌn jyama Jesusis
Pøꞌnis chøṉ Tyøvø, øtz maꞌṉbø vaꞌ pyøjcøchoṉ Møjipøꞌis. Y
tziꞌocuyajtøj pøꞌnis cyøꞌomo vaꞌcø paqui chocopit cyoquiꞌpsu vaꞌcø
yaj caꞌtøjø. myaṉ Jerusalén gumguꞌyomo.
45 Pero Jesusis ñøtundøvøꞌis

52 Entonces Jesusis cyøꞌvejyaj

jiꞌnaꞌṉ cyønøctøyøyaje ti nø chamu, nuꞌcscuy vaꞌcø viꞌna maṉyajø; y


porque Diosis ja yac mijnayaj jetse ñuꞌcscuy maṉyaju y tøjcøyaj
quiꞌpsocuy vaꞌcø cyønøctøyøyajø. tum cumguꞌyomo Samaria cumguꞌis
Y naꞌchaju vaꞌcø ꞌyocvaꞌcyaj Jesús cyoꞌanjajmeꞌomo; jen maṉbanaꞌṉ
vaꞌcø chaꞌmaṉvacyajønaꞌn. ñuꞌcsyaj jejcuy Jesuscøtoya.
53 Pero ja pyøjcøchoṉyaj

Jutipø más coviꞌnajøpø Jesús, porque nømnaꞌṉ myaṉ


46 Y ñøtuṉdøvøꞌis nømnaꞌṉ Jerusalén gumguꞌyomo. 54 Jesusis

chamdzamneyaju jutipø ñøtundøvøꞌis Jacoboꞌis y Juaꞌnis


ñeꞌcomdaꞌm más maṉba isyaju que ja pyøjcøchonyaj Jesús, y
myøjaꞌṉoꞌmaje. 47 Pero Jesusis
  ñøjayaj Jesús:
myujsayaju ti nø quiꞌpsyaj ―Øjchøṉ mi Ngomi, ¿sunbaja
chocoꞌyomdaꞌm, y pyøc tum une y mijtzi vaꞌcø ndø vaꞌctam juctyøc
cyot vyingøsi. 48 Y ñøjmayaju:
  tzajpomo vaꞌcø pyoṉbøꞌyaj je
―Oꞌca mi mbøjcøchoṉba yatzitaꞌmbø pøn, como Eliasis
yøn une ø nøyiṉgøsi, jetse mi chøjcuse?
ndø pøjcøchoṉgueꞌtpa øjtzi. Y 55 Entonces Jesús quenvituꞌu y

oꞌca mi ndø pøjcøchoṉba, mi ꞌyojnayaj Jacobo y Juan, ñøjmayaju:


mbøjcøchoṉgueꞌtpa cøꞌvejupøꞌis ―Jiꞌn mi ṉgyønøctøyøtyame
øjtzi. Porque ni ticøs jiꞌn aṉguiꞌmipø jujchepø quiꞌpsocuy vøjø vaꞌ mi
pøn mumu mijtzomdaꞌm, jet más nøꞌijtamø. 56 Porque øjtzi mumu

myøjaꞌṉombøte. Pønis chøn Tyøvø ja miꞌnøjtzí vaꞌcø


yajyaj pøn, sino miꞌnøjtzi vaꞌcø yaj
Jiꞌn tø quiꞌsatyameꞌis, tø cotzocyajø.
øtzcøtoyataꞌmbøte Y maṉyaj eyapø cheꞌ cumguꞌyomo.
49 Y jicsyeꞌcam Juaꞌnis ñøjmayu:
―Maestro, istaꞌmøjtzi tum pøn Sunbaꞌis maṉ pyaꞌt Jesús,
nø myacpujtuꞌis yatziꞌajcuy mi ti vøj vaꞌ chøcø
nøyiṉgøsi. Pero øtz nøjandyam je 57 Como nømnaꞌṉ myaṉyaj jejtaꞌm
pøn vaꞌcø jana myacputø, porque tuꞌnomo, ñøjmay Jesús pøꞌnis:
jiꞌn tumøꞌom vit tø øtzjiꞌn. ―Øtz ma mi mbaꞌte jute nø
50 Pero ñøjmay Jesusis:
  myaṉu.
―Uy mi nøjañdyamu va jyana 58 Y Jesusis ñøjmayu:

myacputø, porque oꞌca jiꞌn tø ―Tzijiꞌis ityaj chatøc, y møji


quiꞌsaye, tø cotzoṉba. vityajpapø palomaꞌis ityaj ñøꞌsa;
San Lucas 9​, ​10 138

pero øjtzi mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø naꞌtzcuy. Como peligro vaꞌcø
ja it ni jut itpaꞌmøjtzi. maṉ borrego ijtumø yach copøn;
59 Y Jesusis ñøjmay eyapø:
  jetseti itqueꞌt peligro vaꞌcø
―Ma tø paꞌtø. mi myaṉdam jutø øtz mi yac
Y pøꞌnis ñøjmay Jesús: maṉdamba. 4 Y uy ñømaṉdam

―Øjtzø mi Ṉgomi, tzac ndøvø vaꞌ ni morral, ni tumingotcuy, ni


ma nip ø janda viꞌnaꞌc. vaṉgasnaca. Y tuꞌṉomo u mi
60 Pero ñøjmay Jesusis:
  ngøtzøꞌtyam vøti hora vaꞌ mi
―Tzacø vaꞌ ma ñipyaj caꞌupø ⁿyuschiꞌtam aunque iyø. 5 Yempe

ñeꞌ caꞌupø tøvøꞌis. Y mijtzi mavø jutipø tøcmø mi ñdyøjcøtyamba,


y ma tzajmayaj yempe juti jujche viꞌnaꞌc yuschiꞌtam yøcse: “Vøj ijtam
ꞌyaṉguiꞌmbase Dios. yøṉø tøjcomo”. 6 Y oꞌca it pøn jiṉø

61 Jicsyeꞌcti ñøjacyeꞌt eyapøꞌis:


  sunbapø it vøjø, maṉba it vøjø
―Ma mi mbaꞌte, øjtzø mi mitzjiꞌndaꞌm. Pero oꞌca ja it vøjpø
Ṉgomi. Pero tzac ndøvø vaꞌ ma pøn, mi yuschiꞌocuy maṉba vituꞌ
oꞌnøndzacyaj ø ndøjcomdaꞌmbø mitzcøsi. 7 Tzøꞌtyam jete mismo

viꞌna. tøjcomo, jen cuꞌjtamø, jen uctamø


62 Pero ñøjmay Jesusis:
  lo que mi ñchiꞌtandøjpacsyeꞌṉomo.
―Oꞌca aunque iyø yoschoꞌtzpa Porque yospapø pøn tiene que
y chacpa yoscuy, jiꞌn vyøꞌaj yosaṉ. vaꞌcø cyoyojtøjø. Uy mi ṉgyøjtam
Jetsetiqueꞌt oꞌca aunque iyø tøcmaye. 8 Aunque jutipø

maṉdzoꞌtzpa øtzjiꞌṉ y jyajmba lo cumguꞌyomo mi ñdyøjcøtyamba


que chajcupø, jiꞌn vyøj jetsepø vaꞌ it y mi mbyøjcøchoṉdandøjpa,
Diosis ꞌyaṉguiꞌmgucyøꞌmø. cuꞌjtam tiyøti mi ñchiꞌtandøjpapø.
9 Oꞌca ityajpa caꞌetaꞌmbø jeni, yac

Jesusis cyøꞌvejyaj setenta ñøtuṉdøvø tzoctamø, y nøjmatyamø: “Ya mero

10 Cøjtuꞌcam jetse, cyøpin


ndø Comiꞌis eyapø setenta
ñøtuṉdøvø y cyøꞌvejyaj metzcuy
maṉba aṉguiꞌm Dios mijtzomdaꞌm”.
10 Pero aunque jutipø cumguꞌyomo

mi ñdyøjcøtyamba, oꞌca jiꞌn mi


metzcuy vaꞌcø viꞌna maṉyajø mumu mbyøjcøchoṉdandøji, pujtam
cumguꞌyomdaꞌm y eyataꞌmbø calleꞌomo, y nømdamø: 11 “Mi  

itcuꞌyomo jut maṉbamø nuꞌc ñeꞌcø. ṉgumgupyoꞌyo neꞌcschøꞌyupø


2 Y Jesusis ñøjmayaju:
  ø ṉgosocøstaꞌm, ṉgøjastamba ø
―Como tum cosecha oꞌca it vøti ṉgoso pyoꞌyopit. Jete señamete
cosecha y usycoꞌni pøn yosyajpapø; que it mi ṉgojataꞌm. Pero mustamø
jetse viyuṉsye Diosis yoscuy vøti que maṉbanaꞌṉ aṉguiꞌm Dios
ijtu y ja it yosyajpapø. Como tiene mijtzomdaꞌm”. 12 Y mitz mi

que vaꞌcø ndø oꞌnøtyam vøꞌcosecha nøjandyaꞌmbøjtzi; cuando Diosis


vaꞌcø myeꞌtz más coyosyajpapø; maṉba yaj cojaꞌajyaje ijtuꞌis cyoja;
jetse syunba vaꞌcø mi oꞌnøndyam jic jama maṉba ñøcøtyaj toya
Dios vaꞌcø cyøꞌvejyaj más pøn Sodoma cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis. Pero
ñeꞌ yoscucøtoya. 3 Maṉdamø;
  jic ja mi mbyøjcøchoṉyajøpøꞌis más
øjtzø mi ṉgøꞌvejtamba ijtumø maṉba ñøcøtyaj toya.
139 San Lucas 10

13 ”¡Lástima mijtaꞌm y vaꞌcø mi yajandyam mumu


Corazín gumguꞌyomdaꞌmbø! mi enemigoꞌis pyømi, y ni tiꞌis
¡Lástima mijtaꞌm Betsaida jiꞌn mus mi nchøjcatyam ni tiyø.
cumguꞌyomdaꞌmbø! Oꞌca Tiro 20 Pero uy mi ṉgyøcajsøtyamø

cumguꞌyomo y Sidón gumguꞌyomo oꞌca yatziꞌajcuꞌistaꞌm mi


tzøcyajtøjunaꞌṉ milagroꞌajcuy como ṉgyømaꞌnøndyamba mijtzi, sino
tzøctøjuse mijtzomdaꞌm, desde cøcajsøtyamø oꞌca mi nøyindaꞌm
yaꞌmøcti quiꞌpsvituꞌyajumnaꞌṉ jic jachøꞌyupøte tzajpomo.
cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis; y como seña
myesyajunaꞌṉ tucu tzøcyajupø Jesús casøyu
costal y cyøjajsøyajpanaꞌṉ vyin 21 Jicø misma hora Masanbø
cujyamjiꞌn. 14 Por tanto Tiro y
  Espiritu Santoꞌis yaj casøcomøꞌn
Sidon cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis menos Jesús; Jesús nømu:
maṉba ñøcøtyaj toya que jiꞌn ―Øjtze mi vøṉgotzøcpa,
mitztaꞌm jic jama cuando Diosis Jatay, mijtzi Cyomipø tzajpis
maṉba cyømeꞌchaj mumu pøn y nasis. Porque ṉgøvøꞌn mijtzi
cyojajiꞌn. 15 Y mijtzi Capernaum
  yøcsetaꞌmbø tiyø vaꞌcø jana
gumguꞌyomdaꞌmbøꞌis; mi cyønøctøyøyaj musoyajpapøꞌis y
ṉgomoꞌtyamba que vøj mi ijtamu cyønøctøyøyajpapøꞌis; y cheꞌtambø
como tzajpomse, pero hasta unese jiꞌn myusoyajepø, jet mi ⁿyaj
yatziꞌajcuꞌyomo maṉba mi yac cønøctøyøyaju. Vøj jetse, Jatay,
møꞌndandøj cøꞌyi. porque jetse mi syunu.
16 Entonces Jesusis ñøjmayajqueꞌt

22 ”Ø ṉgøꞌomo cyot ø Jandaꞌis

ñøtundøvø: mumu tiyø. Ni iꞌis jiꞌn comus


―Mi ṉgyømaꞌnøtyambapøꞌis øjtzi øtz Diosis chøṉ ꞌYune, sino
mijtzi, øtz cømaꞌnøqueꞌtpatiꞌtzi. ø Jandaꞌis comuspøjtzi. Y ni iꞌis
Jiꞌn mi syundamepøꞌis mijtzi, jiꞌndi jiꞌn cyomus ø Janda sino øtz jeꞌis
sunqueꞌt øjtzi. Y jiꞌn sunipøꞌis øjtzi, ꞌYune chøṉø, øtz ṉgomuspøjtzi.
jiꞌn syungueꞌt cøꞌvejupøꞌis øjtzi. Solamente i suꞌnbø ⁿyaj comusø,
jeꞌis cyømusqueꞌtpati ø Janda.
Setentataꞌmbø pøn vituꞌyaju 23 Entonces Jesús queꞌnaj vituꞌu

17 Después cuando vituꞌyaj je vaꞌcø ꞌyaꞌmyaj ñøtuṉdøvø, y jejti


setentataꞌmbø, casøyaju, ñøjmayaj ñøjmayaju jana myan eyataꞌmbøꞌis:
Jesús: ―Contentocoꞌnipøte ispapøꞌis
―Øjchøn mi Ṉgomi, hasta ti ndzøcpøjtzi como mi
yatziꞌajcuꞌis cømaꞌnøyajpøjtzi mi istambase mijtzi. 24 Porque

nøyiṉgøsi. mi nøjandyaꞌmbøjtzi; vøti


18 Y Jesusis ñøjmayaju:
  tzaꞌmaṉvajcoyajpapøꞌis y møjaꞌṉ
―ⁿIsøjtzi Satanás quejcupø aṉguiꞌmyajpapøꞌis sununaꞌn isyajø
tzajpomo jujchem tum rayu lo que nø mi istamupø mijtzi, pero
quecpase. 19 Øjchøṉ mi
  ja isyajø. Y nømnaꞌṉ sun myañajø
ndziꞌtamba aṉguiꞌmguy vaꞌcø mi mitz nø mi mandamupø, pero ja
ndeꞌngøpajcøtyam tzan y cacve, myañajø.
San Lucas 10 140

aceitejiꞌṉ y vinujiꞌṉ, y yac poꞌcs ñeꞌ


Ti chøc vøjpø Samaria cumgupyøꞌnis cyopøn y ñømaṉ cojejcuꞌyomo y jen
25 Tum aṉmaꞌyopyapø Moisesis cuendatzøjcu. 35 Jyoꞌpit nømnaꞌṉ

ꞌyaṉguiꞌmgupit teꞌnchuꞌṉu vaꞌ chuꞌṉuꞌøc, ñøput metzcuy tumin


ꞌyaṉgøvaꞌquis Jesús y ñøjmayu: nøjayajpapø denario y chiꞌ vøꞌtøc y
―Maestro, ¿ti vøjø vaꞌ ndzøcø ñøjmayu: “Tø cuidatzøjcay yajupø,
vaꞌcø nøꞌit øjtzi jiꞌn yajepø quenguy? y mumu lo que tiyø gasto jujche
26 Jesusis ñøjmayu:
  putpa, cuando vituꞌqueꞌtpøjtzi,
―¿Tiyø jachøꞌyupø Moisesis jeni mi ṉgoyojpøjtzi”. 36 Entonces

ꞌyaṉguiꞌmguꞌyomo? ¿Jujche mi Jesusis ñøjay aṉmaꞌyopapø Moisesis


nduꞌnba? ꞌyaṉgiꞌmgupit:
27 Jeꞌtis ꞌyaṉdzoṉu Jesús ñøjmayu:
  ―¿Mitz ti mi ndzamba? ¿Jutipø
―Sunø mi Ṉgomi Dios mi ndumø yøṉø tuꞌcaṉbøn ñøꞌoy como
tzocoy, y mi ndumø anima, y yajupø pøꞌnis tyøvøse cuando oy
mumu mi mbømipit, y mumu mi yacsutzøcyaj nuꞌmba pøꞌnis?
ṉguiꞌpsocupit; y sunø mi ndøvø 37 Y aṉmaꞌyopa pøꞌnis ñøjmayu:

como mi sunbase mi ⁿvin. ―Jicø tyoꞌyaꞌṉøyupøꞌis ñøꞌoy


28 Jesusis ñøjmayu:
  como tyøvøse.
―Vøj mi ꞌyaṉdzoꞌṉoyu. Jetse tzøcø, Entonces Jesusis ñøjmayu:
y mi ṉgyenba. ―Mavø, y jetseti mitz ma
29 Pero pøꞌnis nømnaꞌṉ sun cyot
  tzøjqueꞌta.
vyin vøjø y ñøjmay Jesús:
―¿Iyø ø ndøvø? Jesús tøjcøy Martaꞌis tyøjcomo
30 Jesusis ꞌyaṉdzoṉu ñøjmayu:

Mariaꞌis tyøjcomo
―Tum pøn tzuꞌṉ Jerusalén 38 Entonces cuando nømnaꞌṉ
gumguꞌyomo y nømnaꞌṉ vyityaj Jesús, tøjcøyaj tum
myaṉ tuꞌṉomo vaꞌ myøꞌn cheꞌpø cumguꞌyomo. Y tum yomo
Jericó cumguꞌyomo. Ñucyaj ñøyipøꞌis Marta, jeꞌis tyøjcom yac
nuꞌmyajpapøꞌis, yac tzacyaj tyucu, tøjcøy Jesús. 39 Y jenaꞌṉ itqueꞌtu

y chaṉjetjetvøyaju y maṉyaju, Martaꞌis tyøvø ñøyipøꞌis María;


tzaṉduꞌyupø chacyaju. 31 De repente
  y jet poꞌcsu Jesusis cyosocøꞌmø y
nømnaꞌṉ myøꞌn tum Israel pane jicø cyømaꞌnøjapyanaꞌṉ ꞌyote. 40 Pero 

tuꞌṉomo, y jen pyaꞌt tzaṉduꞌtyøjupø, Marta nømnaꞌṉ yosu afligido, y por


pero tuꞌṉu sayaꞌom cyøjtayu. eso tyoꞌmøy Jesús y ñøjmayu:
32 Jetsetiqueꞌt tum levita pøn
  ―¿Jiꞌnde nø mi ndzøjcayupø
yospapø masandøjcomo nuꞌqueꞌt cuenda que ø ndøvøꞌis tzajcøjtzi y
tome jicø lugar y isu, y jendi ø ndumgøꞌy nø yac yosu? Nøjmayø
cyøjtacyeꞌtu tuꞌṉu sayaꞌomo. 33 Pero
  vaꞌcø cotzova.
tum Samaria cumgupyøn jendinaꞌṉ 41 Pero Jesusis ñøjmay:

nø vyitqueꞌtu mismo tuꞌṉomo, y ―Marta, Marta; mitz afligido


nuꞌc tome yajupø pøngøꞌmø, y isu, mi ⁿijtu, y jeꞌcsetejpa mi ndzøcpa
y tyoyaꞌnøyu. 34 Y nuꞌc jeꞌtecøꞌmø
  vøtipø yoscuy. 42 Pero tumbø titi vøj

y vyajtay yaje, y choꞌyøjay yaje ndø tzøcø. Y Mariaꞌis más vøjpø ti


141 San Lucas 10​, ​11

syunu; y jiꞌn ma yac jøcøjatyøji tiyø øṉyajuꞌam øtzjiꞌṉ. Jiꞌn ø mus


nø syunu. teꞌñchuꞌṉ vaꞌ mi ndziꞌø”.
8 Jicsyeꞌc Jesús nømu:

Jesusis ꞌyaṉmayu jujchem ―Pero mi nøjambyøjtzi; aunque


vaꞌ ndø oꞌnøtyam Dios por ser amigo ancø jiꞌṉ teꞌnchuꞌṉi

11 Entonces jicsyeꞌøc Jesusis


nømnaꞌṉ ꞌyoꞌnøy Dios tum
lugajromo, y cuando ꞌyoꞌnøꞌaṉjeju,
vaꞌcø mi nchiꞌø; pero por tanto
mi ⁿjorvatzocpa ancø, por eso
maṉba ṉgyøteꞌnchuṉ tøjcom ijtupø
tum ñøtuṉdøvøꞌis ñøjmayu: pøꞌnis vaꞌcø mi nchiꞌ mumu lo
―Øjtzø mi Ṉgomi, tø aṉmatyam que ti nø mi sunu. 9 Por eso mi

vaꞌ oꞌnøtyam Dios, jujche Juaꞌnis nøjandyaṉqueꞌtpøjtzi: Vaꞌctamø;


ꞌyaṉmayuse ñeꞌ ñøtuṉdøvø vaꞌcø y mi nchiꞌtandøjpa. Meꞌtztamø, y
ꞌyoꞌnøyaj Dios. mi mbaꞌjtambati. Cocstamø; y mi
2 Entonces Jesusis ñøjmayaju:
  ꞌyaṉdzoṉdandøjpa. 10 Porque mumu

―Cuando mi oꞌnøndyamba Dios, vyaꞌcpapøꞌis pyøjcøchoṉba ti nø


nømø: vyaꞌcu; y myeꞌtzpapøꞌis pyaꞌtpa ti
Øjtzø mi Janda tzajpom mi nø myeꞌtzu y cyocspapøꞌis andyuṉ,
ⁿijtupøꞌis, aṉdzoṉyajtøjpa. 11 Seguro que

Yaj cønatzøjatyøj mi nøyi. ja it ni jutipø pøn mijtzomdaꞌm


Minø y mi aṉguiꞌmoya. chiꞌpapøꞌis ꞌyune tzaꞌ oꞌca vyaꞌcpa
Yac tzøctøj mi sunbase nascøsi, pan. Ni i ja it chiꞌpapøꞌis ꞌyune tzan
como tzøctøjpase tzajpomo. oꞌca vyaꞌcpa coque. 12 Y ni i ja it  

3 Tø tziꞌtam ndøvø ø jamaṉgøtcuy chiꞌpapøꞌis ꞌyune cacve oꞌca vyaꞌcpa


tumdum jama. poca. 13 Aunque mitztaꞌm mi

4 Y tø yaj cotocojatyam ø yaṉdzitaꞌmbøte, pero mi ndziꞌtamba


ṉgojataꞌm, porque øtz yaj mi ⁿune vøjpø tiyø. Entonces más
cøtocojatyaṉqueꞌtpatiꞌtzi ti seguro tzajpombø ndø Jandaꞌis
tzøjcatyaꞌmbøjtzi aunque iꞌis. maṉba mi ñchiꞌtam Masanbø
Uy tø yaj quectam Espiritu Santo oꞌca mi ⁿvaꞌctamba
cojapaꞌtcuꞌyomo cuando ñeꞌjcøsi.
tzøjquistandøjpøjtzi, pero
tø cotzoṉdamø vaꞌcø jana Cyøtzaꞌmøyaj Jesús que nø
ndzøctam lo que jiꞌn vyøjpø. yosu yatziꞌajcuꞌis pyømijiꞌ
5 Y Jesusis ñøjayajqueꞌtuti:

14 Jesusisnømnaꞌṉ myacput
―Supongamos it mi amigo, y mi yatziꞌajcuy yac umaꞌajpaꞌis pøn.
ñuꞌcpa jeꞌis tyøcmø cuc tzuꞌomo Cuando put yatziꞌajcuy, umapø pøn
y nøjambya mijtzi: “Amigo, tø onu, y ñømayaꞌyaj pøꞌnis. 15 Pero  

cactziꞌ ndøvø tuꞌcay pan. 6 Porque


  venetaꞌmbø nømyaju:
nuꞌc ø ndøcmø tum amigo nø ―Coviꞌnajøpø yatziꞌajcuy ñøyipøꞌis
cyøjtupø, y ja it ni tiyø vaꞌ ø ndziꞌø”. Beelzebú, jeꞌis cyotzoṉba Jesús
7 Y tøjcom ijtupøꞌis ꞌyaṉdzoṉba y
  vaꞌcø myacput yatziꞌajcuy tøvø.
nømba: “Uy tø jorvatzøqui, porque 16 Eyataꞌmbøꞌis sununaꞌṉ yaj

aṉdyuṉ aṉgojuꞌam, y ø uneꞌndaꞌm quecyaj Jesús ꞌyotecøsi, y por


San Lucas 11 142

eso ñøjmayaju vaꞌcø yaj quej myeꞌtzpa jut ma sapøqui, y oꞌca


cotzaꞌmocuy tzajpombø. 17 Pero   jiꞌn pyaꞌte, nømba: “Maṉba vituꞌ
Jesusis myusu jujche nø quiꞌpsyaju mismo pøꞌnomo juꞌtø pujtumø como
y ñøjmayaju: si fuera ø ndøjcomo”. 25 Cuando

―Oꞌca aṉguiꞌmbapøꞌis pyøn nuꞌcpa, pyaꞌtpa tøc cøpejtupø


quipyajpa ñeꞌcomdaꞌm, tocopya y vøjøtzøjcupø. 26 Jicsyeꞌjcam

ꞌyaṉguiꞌmguy, y oꞌca familia yatziꞌajcuy maṉba y myeꞌtzpa eyapø


quiptocoyajpa ñeꞌcomdaꞌm, cuꞌyay yatziꞌajcuy más yatzitaꞌmbø
yajpa fyamiliaꞌajcuy. 18 Jetseti
  que jiꞌn ñeꞌcø y ityajpa mismo je
oꞌca Satanasis ñøquijpa vyin, pøꞌnomdiqueꞌt; y jetse je pøn más
maṉba yaj ꞌyaṉguiꞌmguy. Jetse peor tucpa que jiꞌn viꞌnase.
mi nøjandyaꞌmbøjtzi porque
mitz ñømdamba que Beelzebuꞌis I contentoꞌajpa viyunsye
ñøyicøsi nøꞌmø nømbut yatziꞌajcuy. 27 Cuando Jesusis nømnaꞌṉ cham
19 Pero oꞌca øtz macputyajpa
  yøcsetaꞌmbø tiyø, vej tum yomo
yatziꞌajcutyaꞌm Beelzebujiꞌṉ, vøti pøꞌnomo, nømu:
¿será que jetjiꞌṉ mi ndøvøꞌis ―¡Contento mi ⁿyac pøꞌnajupøꞌis y
myacputyajqueꞌtpa? Por eso jiꞌn mi ñchiꞌupøꞌis tzuꞌtzi!
mus mi ndø queyaṉ ṉgøtzaꞌmøyø, 28 Pero Jesusis ñøjmayu:

porque mismo mi nønduṉdøvøꞌis ―¡Viyuṉete, pero más contento


jetseti chøcyajqueꞌtpa. 20 Pero
  myañajpapøꞌis Diosis ꞌyote y
oꞌca Diosis cyøꞌjiꞌṉ nømbutyajpa cyøjamyajpapøꞌis ti nø chamu!
øtz yatziꞌajcuy, entonces viyuṉsye
Diosis mi yac istamba ꞌyaṉguiꞌmguy. Pøꞌnis vyacyajpa seña
21 ”Cuando pømiꞌøyupø y

29 Y tuꞌmgomøꞌñaj vøti pøn, y
tøꞌṉguꞌyøyupø pøꞌnis cuidatzøcpa Jesusis ñømdzoꞌtzayaju:
tyøc, vøj ñøꞌitpa ti ñøꞌijtu. 22 Pero
  ―Yøti ityajupø pøn yatzicoꞌnitaꞌm;
cuando minba más pømiꞌøyupø vyaꞌcyajpa seña vaꞌcø isyajø.
pøn que jiꞌn ñeꞌcø, minbapøꞌis Pero jiꞌn ma yac isyajtøji ni
cyønuꞌcapya vøꞌtøc y yac tzuꞌṉapya jutipø seña, sino lo que jujche
mumu tøꞌṉguy maṉbapøpiꞌjnaꞌṉ tzaꞌmaṉvajcopyapø Jonás tujcuse,
cyoquip vyin, y vyeꞌnbøꞌjapya ti jet señamete. 30 Como jujche Jonás

pyaꞌtay tyøjcomo. oyuse tyuqui, jet señamete Nínive


23 ”Aunque jujchepø pøn oꞌca
  cumguy pøngøtoyataꞌm. Jetsetiqueꞌt
jiꞌndyet øtzjiꞌṉbø, quiꞌsapyøjtzi. Y øjtzi mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø,
jiꞌn yosepø øtzjiꞌṉ vaꞌcø yac tuꞌmyaj otz maꞌṉbø senaꞌaje yøti ityajupø
pøn øtzcøꞌmø, jeꞌis yøꞌqui jeni yac pøngøtoya. 31 Jic jama cuando

potyocoyajpa. Diosis maṉba cyømeꞌchaj mumu


pøn cyojapit, jic aṉguiꞌmbapø
Jujche tucpa oꞌca yatziꞌajcuy putpa yomo minupø sujromo vaꞌcø tyuꞌn
pøꞌnomo y jøsiꞌjcam tøjcøcyeꞌtpa yaꞌmøcpø aṉguiꞌmba Salomón, je
24 ”Cuandoyatziꞌajcuy putpa yomo maṉba teꞌñaj yøti ityajupø
pøꞌnomo, vitpa tøtzø nasomo, pønjiꞌṉ Diosis vyiꞌnaṉdøjqui, y
143 San Lucas 11

je yomoꞌis maṉba yaj queje que søꞌṉba jujche tum noꞌase suñi mi
más ityaj cyoja yøti ityajupø syøꞌṉapya.
pøꞌnis ñeꞌ que menos jeꞌis ñeꞌ.
Porque je yomo más yaꞌipø nasom Jesusis cyøtzaꞌmøyaj fariseotaꞌm
tzuꞌṉu y minu vaꞌcø cyømaꞌnøjay y aṉmaꞌyoyajpapø aṉguiꞌmgujiꞌ
Salomoꞌnis quiꞌpsocuy; y yøꞌc 37 Cuando Jesús oꞌnaṉjeju, tum
it øjtzi más quiꞌpsocuꞌyøyupø fariseo pøꞌnis ñøjay Jesús vaꞌ cyuꞌt
que menos Salomón, y jiꞌn ø jetjiꞌṉ. Y Jesús tøjcøy tyøjcomo y
cømaꞌnøyajøjtzi. 32 Y jetsetiqueꞌt
  poꞌcs myesyacøꞌmø. 38 Y fariseoꞌis

jic cømeꞌtzocuy jamaꞌomo, Nínive ñømayaꞌyaju vaꞌ is que Jesús ja


cumguꞌyomdaꞌmbø pøn maṉba cyøꞌcheꞌ vaꞌṉjamocuycøtoya antes
teꞌñaj yøti ityajupø pønjiꞌṉ que vaꞌcø ma cyuꞌtø. 39 Entonces

Diosis vyiꞌnaṉdøjqui. Y Nínive ndø Comiꞌis ñøjayu:


cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis maṉba ―Mitztaꞌm fariseoꞌis mitz
yaj quejyaje que más ityaj yøti mi ngøtzeꞌtamba mi mbaso y
ityajupø pøꞌnis cyoja que menos mi mblato vingøsi, pero jojmo
je Nínive cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis mi ndzocoꞌyomo tas nuꞌmguy,
ñeꞌ. Porque Nínive cumgupyøꞌnis tas yatzitzocoꞌyajcuy. 40 ¡Mi  

quiꞌpsvituꞌyaju cuando Jonasis ⁿjyovindaꞌmbøte! Tzøctam cuenda


chaꞌmaṉvajcayaj Diosis ꞌyote, y que chøjcupøꞌis vingøspø, mismo
yøꞌc it øjtzi más myøjaꞌṉombø jeꞌis chøc jojmopø. 41 Pero sajtziꞌtam

tzaꞌmaṉvajcopyapø chøṉø que jiꞌn pobre vene mi nøꞌijtuꞌcseꞌṉomo, y


Jonás; y yøti ityajupø pøꞌnis jiꞌnø jetse mumu tiyø maṉba it cøvajcupø
cømaꞌnøyajøjtzi. mitzcøtoya.
42 ”Pero lástima mijtzi

Ndø vindøm søꞌṉba como noꞌase fariseoꞌistaꞌm; maṉba mi


33 ”Nøꞌa vaꞌcø ndø jaꞌmbøyi, ndyoyaꞌistame. Porque oꞌca mi
jiꞌn ndø cøvøꞌni, ni jin ndø nøꞌijtam majcay miꞌtzi yerba buena,
cømucsøy tzicapit; sino ndø cotpa tum miꞌtzi mi ndziꞌtamba pane
candederoꞌomo vaꞌcø syøꞌṉø, vaꞌcø por cuenda como si fuera Dios nø
isyaj søꞌngø tøjcøyajpapøꞌis. 34 Ndø
  mi ndziꞌupø. Jetseti mi ndziꞌtamba
vindøm por cuenta ndø coṉñaꞌis vene mi nøꞌijtupø ruta y mumu
ñoꞌa. Cuando mi vindøm søꞌṉba taꞌnø. Aunque mi ndzøctamba jetse,
vøjø, muspa mi vindø, pero jiꞌn mi ndzøctam cuenda lo que
cuando jiꞌn syøꞌṉ mi vindøm, mi ndzøcpa oꞌca vøjø, jiꞌn vyøjø;
también mi ṉgoṉña piꞌtzøꞌom y jiꞌn mi sundam Dios. Vøjø vaꞌcø
ijtu. 35 Tzøjcay cuenda mi ⁿvin
  mi ndziꞌtam pane vene vene mi
mi ndzocoy vaꞌc mi nøꞌit vøjpø nøꞌijtupø, pero vaꞌcø jana jajmbøꞌ
quiꞌpsocuy jujchem søꞌṉgøꞌom eyataꞌmbø tiyø vaꞌcø mi ndzøctamø.
tø ijtuse, que vaꞌ jyana mi it 43 ”¡Lástima mijtaꞌm fariseoꞌistaꞌm;

piꞌtzøꞌajcuꞌyomse. 36 Y jetsemete
  maṉba mi istam toya! Porque
oꞌca mumu mi ṉgoṉña søꞌṉgøꞌomo sundamba mijtzi vaꞌcø mi
ijtu, jiꞌn it piꞌtzøꞌajcuꞌyomo, mumu mbyoꞌcstam coviꞌnajø poꞌcscuꞌyomo
San Lucas 11​, ​12 144

conocscuy tøjcomo, y vaꞌcø mi eso yøti ityajupø pøn maṉba


ñchiꞌtandøj dyus plazaꞌomo. toyaꞌisyaje yaj caꞌyaju aṉcø
44 ”¡Lástima mijtaꞌm mi
  mumu tzaꞌmaṉvajcoyajpapø yaj
ꞌyaṉmaꞌyoñdyambapøꞌis caꞌyajtøjupø desde que tzoꞌtz
aṉguiꞌmgupit, y fariseoꞌis, mi nasacopac. 51 Viꞌna yaj caꞌtøj

aṉgømaꞌcøtyambapøꞌis; maṉba Abel, y último yaj caꞌtøj Zacarías


mi istam toya! Porque como tum masandøc aṉdyuṉgøꞌmø tome
nijpoñømbamø jiꞌn quejepø, y jen altarcøꞌmø, y vøti eyataꞌmbø yaj
vijnømba vingøsi, y jiꞌn myusyaje caꞌyajtøju. Jetcøtoya Diosis maṉba
oꞌca ñijpoñøm jojmo; jetseti mijtaꞌm yaj cojaꞌajyaj yøti ityajupø pøn
jiꞌn quejtaṉgueꞌte oꞌca yandzitaꞌm porque jøꞌtu desde yaꞌmøcsyeꞌṉomo
mi ndzocoꞌyomdaꞌm. jeꞌis ñøꞌpin.
45 Entonces ꞌyaṉdzoṉ tum

52 ”¡Lástima mijtaꞌm mi

aṉmaꞌyopapøꞌis aṉguiꞌmgupit ꞌyaṉmaꞌyoñdyambapøꞌis


ñøjmay Jesús: aṉguiꞌmgujiꞌṉ! Maṉba mi istam
―Maestro, cuando mi ñømba jetse, toya. Porque muspanaꞌṉ mi
mi ndø quiꞌsatyaṉqueꞌtpa øjtzi. aṉmandyam vøjpø aṉmaꞌyocuy,
46 Y Jesusis ñøjmayu:
  pero ni mi neꞌc jiꞌn mi
―¡Lástima mijtaꞌm aṉmandyame, ni jiꞌn mi yac
ꞌyaṉmaꞌyoñdyambapøꞌis aṉmandyam sunbapø aṉmayajø.
aṉguiꞌmgupit; maṉba mi istaṉgueꞌt 53 Cuando tzuꞌṉ Jesús jicø tøjcomo,

toya! Jujche pøꞌnis oꞌca cyotyajpa ꞌyaṉmaꞌyoyajpapøꞌis aṉguiꞌmgujiꞌṉ


pyøndøvøcøsi tzømi jiꞌn tø jøꞌnipø y fariseoꞌstaꞌm pøminaꞌṉ
y ñeꞌ jiꞌn sunipø cyøpiꞌcøyajø, jetse ñøꞌonguiptzoꞌchaj Jesús, y nømnaꞌṉ
mitz ngojtamba vøti aṉguiꞌmguy ꞌyocvaꞌcyaju vaꞌ cham mumu tiyø.
eyapøcøsi, pero ni mitz jiꞌn mi 54 Velta myeꞌchajpanaꞌṉ a ver jujche

ⁿyaj copujtam lo que jujche mi muspa yac ondocoyajø ꞌyotejiꞌṉ


aṉguiꞌmdambase. vaꞌcø mus cyøtzaꞌmøyajø.
47 ”¡Lástima mijtaꞌm; manba mi

istam toya! Mi ṉgøyostamba oyumø Como levadura jiꞌn quej jujche


nipyajtøji tzaꞌmaṉvajcoyajpapø yaj quiꞌmba paṉ, jetse fariseo
pøn, oyupø yaj caꞌyaj mi janda jiꞌn queje oꞌca yatzitaꞌm
tzuꞌṉguꞌistaꞌm. 48 Viyuṉsye

jetse mi yaj quejtamba que mi


vøꞌmøndyamba ti chøcyaju mi
12 Mientras jetse tujcu, oy
tuꞌmyaj vøti pøn jiꞌn
musicsyeꞌṉom ndø mayø, hasta que
janda tzuṉguꞌis, porque jeꞌis yaj na cøteꞌnøyajtøju. Y Jesusis viꞌna
caꞌyaju tzaꞌmaṉvajcoyajpapø, y mitz ñømdzoꞌtzayaj ñøtuṉdøvø:
mi ṉgøyostamba oyumø nipyajtøji. ―Tzøctam cuenda fariseoꞌstaꞌm
49 ”Neꞌcamete nøm Dios
  ꞌyaṉmaꞌyocuy; porque como yac
quiꞌpsocupit: “Ngøꞌvejyajpøjtzi poṉoṉbapøꞌis pan jiꞌn cyeje, jetse
tzaꞌmaṉvajcopyapø y apostoles. jiꞌn queje ꞌyaṉmaꞌyocuy que
Vene maṉba yaj caꞌyaje y vene aṉgømaꞌcøꞌoyajpapøtite. 2 Porque

maṉba yacsutzøcyaje”. 50 Por


  como mumu tiyø cøvøꞌnupø eya
145 San Lucas 12

jama maṉba mustøji; jetse maṉba vyiꞌnandøjquitaꞌm que jiꞌnø


musayajtøj quiꞌpsocuy jujche vaꞌṉjam øjtzi, entonces øtz maꞌṉbø
yatzitaꞌm. 3 Así es que mumu
  ndzamgueꞌt Diosis ꞌyangelesis
ti mi nuꞌmdzamba piꞌtzøꞌomo, vyiꞌnaṉdøjquitaꞌm que jic pøn
søꞌṉgøꞌom maṉba mandøji. Lo que jiꞌndyet ø neꞌ.
mi nuꞌmgøꞌoꞌnøyupø cyojicøꞌmø 10 ”Oꞌca aunque iꞌis tzeꞌmba øjtzi

tøjcomo, maṉba vejpøtøj tøjcøsi mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø, Diosis


vaꞌcø myandøj aunque juti manba yaj cotocoye. Pero oca
yaꞌisyeꞌṉomo. aunque iꞌis cyøꞌoꞌnøpya Masanbø
Espiritu Santo, jiꞌnam ma yaj
Jesusis chamu jutipø cotocoy Diosis.
vaꞌcø ndø naꞌndzø 11 ”Cuando mi ñømaṉdandøjpa

4 ”Pero øtz mi nøjandyaꞌmbøjtzi, pøꞌnistaꞌm cyonocscuy


øjtzø mi ndøvøtaꞌm: uy ñaꞌtztam tøjcomo, o sea aunque jutipø
yaj caꞌpapøꞌis ndø coṉña; y tø yaj aṉguiꞌmbaꞌis vyiꞌnomo vaꞌcø
caꞌtøjuꞌcam, ni ti más jiꞌn mus tø mi ṉgyøtzaꞌmøtyandøjø; uy
tzøjcatyamø. 5 Pero maꞌṉbø mi
  ꞌyuṉguiꞌajtame jujche maṉba mi
ndzajmatyame i vaꞌcø mi naꞌtztamø: aṉdzoꞌṉotyame o ti maṉba mi
Naꞌtztam muspapøꞌis mi ṉgyojtam ndzamdame. 12 Porque je misma

yatziꞌajcuꞌyomo mi ⁿyaj caꞌujcam. hora Masanbø Espiritu Santoꞌis


Jet mi ndzamvøjøtzøjcatyaꞌmbøjtzi, maṉba mi ⁿyac mustame jujche vøj
jet vøj vaꞌcø mi naꞌtztamø. vaꞌcø mi ndzamdamø.
6 ”Ndø ⁿmaꞌajpa mosay cheꞌpø

paloma metza pesocøsi. Pero Peligrocoꞌni vaꞌ tø ricuꞌajø


aunque jiꞌn vyaletzøc más, ni 13 Entonces tum pøn vøti pøꞌnomo
tumø je paloma jiꞌn jyajmbøꞌ nømu:
Diosis. 7 Y mijtzi hasta mi
  ―Maestro, nøjmay ø ndøvø vaꞌcø
vañdyaꞌm mi ṉgopajcøstaꞌmbø veꞌndziꞌø ø erejenciataꞌm.
mumu mayecøspøte. Por eso uy 14 Y Jesusis ꞌyaṉdzoṉu:

mi ñaꞌtztamu, porque más mi ―Tzambøn, ja ni iꞌis tziꞌ øjtzi


yamdamba que jiꞌn vøti cheꞌpø aꞌṉguiꞌmguy vaꞌcø veꞌnbøꞌ jetsepø
paloma. mijtzomo.
15 Y Jesusis ñøjmayaj mumu pøn:

Hay que vaꞌ ndø cotzam ―Aꞌmdamø y tzøjcatyam cuenda


Jesús ndø pøndøvøcøsi jana mi aṉsundam aunque tiyø
8 ”Øtz mi ⁿnøjandyambøjtzi: vaꞌcø mi nøꞌindø. Porque vaꞌcø ndø
oꞌca aunque iꞌis chamba pøꞌnis nøꞌit aunque tiyø vøti, jiꞌndyet jej
vyiꞌnaṉdøjquitaꞌm que vaꞌṉjamba ndø quenguy.
øjtzi mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø; 16 Entonces Jesús aṉmaꞌyoyu

entonces øtz maꞌnbø ndzamgueꞌt historiajiꞌṉ, nømu:


Diosis ꞌyaṉgelesis vyiꞌnaṉdøjquitaꞌm ―Ijtunaꞌṉ tum ricupø pøn, y
que jic pøn øjtzene. 9 Pero oꞌca
  tumgo ame más vøti tøꞌmaju
aunque iꞌis chamba pøꞌnis yosaṉ. 17 Y pøꞌnis quiꞌpspanaꞌṉ

San Lucas 12 146

chocoꞌyomo y nømu: “¿Tiyø 27 ”Tzøctam cuenda jøyø, jujche


ø ndzøcpa? Ja it jut ngotpa ø tzocyajpa. Jiꞌn yosyaje, ni jiꞌn piꞌtyaje,
ṉgosecha”. 18 Entonces nømu:
  pero mi nøjandyaꞌmbøjtzi que ni møjaꞌṉ
“Yøcse maꞌṉbø ndzøqui. Maꞌṉbø aṉguiꞌmba Salomón vøjpø itcuꞌyomo
yaj ø ndroja y maꞌṉbø más møja ja o mescøyoje vaꞌcø chiꞌṉø como
ndzøqui. Y jen maꞌṉbø ṉgojtaṉneꞌc tum jøyø chiꞌṉbase. 28 Jetse Diosis

mumu ø ṉgosecha y mumu lo que suñi yaj quenba taꞌnø tzaꞌmaꞌomo,


nøꞌijtupø øjtzi. 19 Yøcse maꞌṉba
  aunque taꞌnø yøti ijtu y jomi ndø
ṉguiꞌps ø ndzocøꞌyomo: Yøti nøꞌit cotpa juctyøjcomo. Pero más seguro
øtz vøti mumu tiyø aṉneꞌcupø Diosis maṉba mi yac mescøyojtam
para vøti amecøtoya. Maꞌṉbø mijtaꞌm; mijtzi mi mbyøndaꞌm
sapøqui, maꞌṉbø cuꞌti, maꞌnbø usypøtite mi vaꞌṉjajmoṉgutyaꞌm. 29 Por

uqui, maꞌṉbø casøyi”. 20 Pero ñøjay


  eso u mi ñømdamu: ¿Ti maṉba ndø
Diosis: “ⁿJyovi mijtzi. Yøṉ tzuꞌcøsi cuꞌjtame, ti manba ndø ⁿuctame? U mi
maṉba mi ⁿyajandyøj mi ṉguenguy, uṉguiꞌajtamu jetse. 30 Porque mumu

y mi aṉneꞌṉgupø aunque tiyø, jetsetaꞌmbø tiyø quiꞌpsmeꞌchajpa


eyapøcøtoya maṉba tzøꞌy”. 21 Jetse
  mumu nascøstaꞌmbø pøꞌnis. Pero
tucpa pøn aṉneꞌcupøꞌis aunque tiyø ndø Janda Diosis nømdi myusu que
para vyingøtoya, y ja it ricuꞌajcuy jetsetaꞌmbø tiyø mi sundamba. 31 Mejor

Diosis vyiꞌnaṉdøjqui. meꞌtztamø vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌm Dios mi


ndzocoꞌyomdaꞌm, entonces Diosis
Diosis cyoquenba vyaꞌnjambapøꞌis maṉba mi ñchiꞌaṉøtyam aunque tiꞌis
22 Y Jesusis ñøjmay ñøtuṉdøvø: mi nchøjcatyamba falta.
―Jetcøtoya mi nøjañdyaꞌmbøjtzi:
U mi nømayaꞌtam ti maṉba mi Vøjø vaꞌ tø ricuꞌaj Diosmø
ṉguꞌjtame, jujche maṉba mi 32 ”U mi ñaꞌtztamu, usy mi
ijtame; ni u mi nømayaꞌtam jujche nduꞌmdambapøꞌis, como borregose
maṉba mi nducuꞌøtyam mi ⁿvin. ø mi ṉgoquengutyaꞌm. Porque
23 Porque ndø quenguy valetzøcpa
  it mi Janda Diosis gyusto vaꞌcø
mas que ndø cuꞌtcuy; y ndø coṉña mi ꞌyaṉguiꞌmdamø y vaꞌcø mi
mas valetzøcpa que ndø tucu. ṉgyoquendamø. 33 Por eso maꞌajtam mi

24 Tzøjcatyam cuenda palomataꞌm,


  nøꞌijtamupø y sajtziꞌtam pobretaꞌmbø.
que jiꞌn ñipyaje ni jiꞌn piṉyaje, ni Jetse maṉba mi nøꞌijtam como si fuera
ti ja ñøꞌit ꞌyaṉneꞌcupø; ni troja ja tumingotcuy jiꞌn pyecaꞌajepø, maṉba
ñøꞌityajø; y Diosis pyøꞌnøyajpa. Pero mi nøꞌijtam vøjtaꞌmbø tiyø aṉneꞌcupø
mijtzi más vøti mi ⁿyac yamdamba tzajpomo, jiꞌn myaṉba yajepø, jiꞌn
que jiꞌn palomataꞌm. 25 ¿Será
  ñuꞌquimø nuꞌmbapø; ni pønbøꞌnis jiꞌn
que it mijtzomdaꞌm muspapø yac yøꞌimø ni tiyø. 34 Porque jut ijtumø

yeꞌṉaṉøy medio metro mayaꞌpa mi riṉguꞌajcuy, jen sunba mi indø.


aṉcø? Pues jiꞌn mus ndø tzøc jetse.
26 Entonces oꞌca ni ti jiꞌn mus mi

Hay que vaꞌ tø it jajmecøsi
yac tzøctam mayaꞌcuꞌis, ¿tiꞌajcuy mi 35 ”Como tum pøn vajtupø
myayaꞌndamba aunque ticøsi? cintura, noꞌa jaꞌpøyupø it listo,
147 San Lucas 12

jetse mitz ijtaṉgueꞌt listo. 36 Ijtam


  coyosyajpapø, y vaꞌcø myujcayaj
mijtzi como jujche muchacho nø jyamacøtcuy cuando nuꞌcpa hora.
jyoꞌcyajuꞌis cyomi, oꞌca oy cyomi 43 Contento maṉba it je chøsi oꞌca

coꞌtøjcajcuꞌyomo y maṉba vituꞌi. minba cyomi y pyatpa nø chøjcupø


Y mientras muchacho tzøꞌyaj jujche aṉguiꞌmuse. 44 Viyuṉsye

cyomiꞌis tyøjcomo y tiene que mi nøjmambya: jicø chøsi cyotpa


vaꞌcø jyoꞌcyaj cyomi hasta ti hora cyomiꞌis vaꞌ yaṉguiꞌmoy mumu
nuꞌcpa, vaꞌcø jøꞌnø jøꞌnøti aṉvajcay ticøsi lo que ñøꞌijtupø. 45 Pero  

aṉdyuṉ cyomicøtoya cuando supongamos jicø chøsi nømba


minba y yuschiꞌpa. 37 Contento
  chocoꞌyomo: “Maṉbatøc yaꞌe
maṉba ityaj jic muchacho oꞌca ø ṉgomi, jiꞌndøc ma mini”, y
tzuꞌqueñaju nø jyoꞌcyaju cuando chaṉdzoꞌchajpa cyoyospa tøvø, y
minba cyomi, y jetse pyaꞌtyajpa chaṉdzoꞌchajpa coyomo, y cuꞌtpa
cyomiꞌis nø jyoꞌcyajupø. Viyunsye y ucpa y noꞌtpa. 46 Pero je jama jiꞌn

mi nøjambya que mismo vøꞌtøjquis nø niꞌaṉjajmuꞌøc oꞌca ma mini, y


maṉba chøc cuꞌtcuy y maṉba yac nuꞌcpa je jama je chøsiꞌis cyomi, y
poꞌcsyaj muchacho mesyacøꞌmø, nuꞌcpa je hora jiꞌn nø myusuꞌøc
y maṉba chiꞌyaj cuꞌtcuy. 38 Oꞌca
  oꞌca ma nuꞌqui. Y vøti maṉba
nuꞌcpa paṉguctzu, sino a las tres, ti cyastigatzøc cyomiꞌis y maṉba
hora nuꞌcpa; oꞌca pyaꞌtpa muchacho tumø cot jiꞌn vyøjpø chøsijiꞌṉdaꞌm.
nø jyoꞌcyajupø, entonces contento 47 ”Y oꞌca chøsiꞌis myusu jujche nø

maṉba ityaj jicø muchacho. 39 Yøṉø   syun cyomiꞌis y ja ꞌyalistatzøcø, y


mustamø: oꞌca myuspanaꞌṉ ja chøc cyomiꞌis syunuse, jic maṉba
vøtøjquis tiyø ora minbanaꞌṉ nacstøj vøtinac. 48 Pero oꞌca chøsiꞌis

nuꞌmbapø, viyuṉsye jyoꞌcpanaꞌṉ, ja myusø ti nø syun cyomiꞌis,


y jiꞌnaꞌṉ chaque vaꞌ yac tøjcøy aunque chøcø jiꞌn syunise y por
tyøjcomo vaꞌ ñuꞌmø. 40 Jetseti
  eso maṉbanaꞌṉ nacstøji; jet usyti
mitztaꞌmgueꞌt ijtamø jajmecøsi. manba nacstøji, porque ja myusø
Porque je hora mi ṉgomoꞌpya que ti nø syunu. Porque chiꞌupø vøti,
jiꞌn ma nuꞌqui, jicsyeꞌc maꞌṉbø nuꞌc jet maṉba sujnatyøji vaꞌcø chiꞌvituꞌ
øjtzi mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø. vøti. Y chamdzajcupø pøngøs vøti,
jetcøsi maṉba vyaꞌcvituꞌyaj más
Jiꞌn vyøjpø chøsi vøti.
41 Entonces ñøjay Pedroꞌis Jesús:
―Øjtzø mi Ṉgomi, ¿para icøtoya Para Jesuscøtoya itpa quipcuy
nø mi ndzam yøn aṉmaꞌyocuy; para 49 ”Øtz miꞌnøjtzi vaꞌcø nøndzoꞌtz
naꞌs øtzcøtoyataꞌm, o si no para quipcuy nascøsi como si fuera
numu pøngøtoya? juctyøc ndø jaꞌmbøꞌpase. Y vøjnaꞌṉ
42 Ñøjmay Pedro ndø Comiꞌis:
  oꞌca jaꞌpøtyøjuꞌam; jetse nø
―Mi neꞌc mi muspa jutipøt vøjpø sungomøꞌnu. 50 Øtz tiene que vaꞌ

y jutipøt quiꞌpsocuꞌyøyupø chøsi nøcøj toya vøti, y vøti mayaꞌpøjtzi


lo que jutipø cyomiꞌis maṉba ø ndzocoꞌyomo hasta que cøtpa.
cyot vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌmyaj eyapø 51 ¿Será que mi nguiꞌpstamba que

San Lucas 12​, ​13 148

miꞌnøjtzi vaꞌcø yac vøṉneñøm que jiꞌn ma mi mbyuti jeni hasta


nascøsi? Nøꞌmbøjtzi que jiꞌnda, que jiꞌn mi ṉgoyojpøꞌ último
sino øtz maṉba yac it quipcuy centavo.
nascøsi. 52 Desde yøti oꞌca it mosay

tumbø tøjcomo, maṉba quipyaje. Tiene que vaꞌ ndø quiꞌpsvituꞌtamø


Tuꞌcapyøꞌis maṉba ñøquipyaj
metzcuy, y metzcupyøꞌis maṉba
ñøquipyaj tuꞌcay. 53 Jyataꞌis maṉba

13 Mismo jic tiempo nuꞌcyaj
jiṉø chajmayajupøꞌis Jesús
lo que jujche chøjcuse Pilatoꞌis.
ñøquipyaj ꞌyune, y ꞌyuneꞌis maṉba Porque Galilea cumgupyøꞌnistaꞌm
ñøquipyaj jyata. Myamaꞌis maṉba nømnaꞌṉ yaj caꞌyaj pøꞌnøcuy
ñøquipyaj yomopø ꞌyune, y yomopø vyaꞌṉjajmocuycøtoya, y Pilatoꞌis
ꞌyuneꞌis maṉba nøquipyaj myama. syoldadoꞌis yaj caꞌyaj pøn, y pøꞌnis
Saque mamaꞌis maṉba ñøquipyaj ñøꞌpin tyuꞌmayaj copøn nøꞌpinjiꞌṉ.
syaque, y syaqueꞌis maṉba 2 Entonces Jesusis ñøjayaju:

ñøquipyaj syaquemama. ―Pueda ser que mitz


ṉgomoꞌtyamba que jicø Galilea
Jic tiempoꞌomo maṉba it seña cumguꞌyomdaꞌmbø jetse toyaꞌisyaju
54 También ñøjmayaj vøti pøn: porque más ijtunaꞌṉ cyoja que jiꞌn
―Cuando mi istamba oꞌna nø eyapø Galilea cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis
pyujtupø jama tøꞌpcucyøsi, mi ñeꞌ. 3 Pero mi nøjaꞌmbøjtzi que

ñømdamba: “Maṉba min tuj”, y jiꞌndyet oꞌca más ityaju ancø cyoja
jetseti tucnømba. 55 Y cuando popya
  yaj caꞌyajtøjupøꞌis ñe. Pero mijtaꞌm
jamsava, mi ñømdamba: “Maṉba oꞌca jiꞌn mi ṉguiꞌpsvituꞌtame, mumu
nutznømi”, y jetse tucnømba. 56 Mi
  jetseti maṉba mi ndyocotyaṉgueꞌte.
aṉgømaꞌcøꞌotyambapøꞌis, muspa 4 Y cuando quec torre ñøyiꞌajupøꞌis

mi ṉgøqueꞌnøtyam ti nø cyotzamu Siloé y pyuṉgaꞌyaj torreꞌis dieciocho


tzajpis y nasis oꞌca maṉba ij tuj, pøn, pueda ser que mitz jetse
oꞌca maṉba it jama. Entonces ṉgomoꞌtyamba que másnaꞌn jeꞌis
¿tiꞌajcuy jiꞌn mi ṉgøqueꞌnøtyam ti ityaj cyoja que jiꞌn mumu Jerusalén
nø tyujcu yøṉ jamaꞌomo? gumguꞌyomdaꞌmbøꞌis ityajuse cyoja.
5 Pero mi nøjambyøjtzi que jiꞌndyet

Meꞌtz modo vaꞌ ꞌyarreglatzøc porque más ityaju ancø cyoja


quiꞌsapyapøjiꞌn pyuṉgaꞌyaj torreꞌis. Pero mijtaꞌm
57 ”¿Tiꞌajcuy jiꞌn mi ṉgøpiṉdam oꞌca jiꞌn mi ñguiꞌpsvituꞌtame, mumu
mi neꞌṉgø vøjpø tiyø? 58 Oꞌca it mi
  jetseti maṉba mi ndyocotyaṉgueꞌte.
ngøvaꞌcøpaꞌis, mientras jeꞌis mi
ñømaṉba aṉguiꞌmbacøsi, meꞌtz Como tum cuy jiꞌn tyøꞌmøyipø,
modo jujche vaꞌcø mi ⁿvyøjøtzøc jetse pøn oꞌca jiꞌn it vøjø
jetjiꞌṉ tuꞌṉomdi; vaꞌcø jana mi 6 Jesús
aṉmaꞌyoy historiajiꞌn,
ñømaṉ aṉguiꞌmbacøꞌmø. Uytim nømu:
mi nchiꞌocuyaj policiacøsi ―Tum pøꞌnis ñøꞌijtunaꞌṉ higo cuy
aṉguiꞌmbaꞌis; uytim mi syomu nijpupø uva nipiꞌomo. Maṉ myeꞌtzay
policiaꞌis. 59 Øjtzø mi nøjmambya
  tyøm jetcøsi, ja pyaꞌtayø. 7 Entonces

149 San Lucas 13

vøꞌnipiꞌis ñøjmay cuendatzøcpapøꞌis toꞌṉdam nøꞌ tumdum jama, aunque


nipi: “Tuꞌcay amecøs nøꞌø min sea sapøjcuy jamaꞌomo. 16 Entonces

meꞌndzaye yøṉ higo cuꞌis tyøm, y ¿tiꞌajcuy mi ñømdamba que jiꞌn


ja mbyaꞌtaꞌyøjtzi. Tøṉbøꞌø; ¿tiꞌajcuy vyøjø vaꞌcø øtz como si fuera
suniti itpa nascøsi?” 8 Pero yospa
  mbucspøꞌ yøṉ yomo sapøjcuy
pøꞌnis ꞌyaṉdzoṉu: “Øjtzø mi ṉgomi; jamaꞌomo? Como Abraham yøṉ
tzacø yøṉø ameꞌomo. Matøc ø yomoꞌis pyeca jata tzuꞌṉguyete, y it
ndajcøcuꞌmay nas y ma ṉgojtay dieciocho ame Satanasis yaj caꞌeꞌaj
tin, a ver oꞌca tøꞌmajpa eyapø ame. yøṉ yomo como si fuera siꞌnusenaꞌṉ
9 Y oꞌca tøꞌmajpa, vøjti; y oꞌca jiꞌn
  itpa.
tyøꞌmaje, jicsyeꞌcam mi ndøṉbøꞌpa”. 17 Cuando Jesusis nømnaꞌṉ

chamuꞌøc yøcsetaꞌmbø tiyø,


Jesusis yac tzoc jucsvituꞌupø yomo cyotzaꞌayajpanaꞌṉ mumu
10 Tum
saꞌpøjcuy jama Jesús quiꞌsayajpapøꞌis. Pero mumu
aṉmaꞌyopyanaꞌṉ Israel pøꞌnis vøtipøꞌnis cyøcasøyaj myøjaṉombø
conocscuy tøjcomo. 11 Ijtunaꞌṉ jeni
  tiyø nømnaꞌṉ chøjcupø Jesusis.
tum yomo nømnaꞌṉ myaṉ dieciocho
amemnaꞌṉ yaj caꞌcupyaꞌtumnaꞌṉ Jujche mostaza puj, jetse
yach espirituꞌis, y por eso jucs Dios aṉguiꞌmbamø
vituꞌvituꞌnepya vitpanaꞌṉ, y ni 18 Y Jesús nømu:
jujchenaꞌṉ jiꞌn mus viyuṉdeꞌna. ―Maṉba mi ndzajmatyam
12 Isuꞌjcam yomo Jesusis, vyejayu,
  jujchepøte Dios aṉguiꞌmopya
ñøjmayu: pøꞌnomo. Historiajiꞌṉ maṉba
―Tzamyomo, mi ⁿyac tzocpøjtzi mi aṉmañdyame. 19 Ijtu taꞌnø

mi ṉgaꞌcucøsi. ñøyiꞌajupøꞌis mostaza. Pyøjcay


13 Entonces Jesusis cyot cyøꞌ
  pyuj tum pøꞌnis y ñip yoscuy
yomocøsi, y jicsyeꞌcti yomo nasomo. Y yeꞌṉu como cusye, y møji
viyuṉdeꞌnu, y vyøjcotzøcpanaꞌṉ vityajpapø palomaꞌis chøcyaj ñoꞌsa
Dios. 14 Pero conocscuy tøc
  ꞌyaṉmaṉgøsi. Como mostaza taꞌnø
coviꞌnajø quiꞌsycaꞌu porque Jesusis pronto myøjaꞌajpase, jetseti Diosis
choꞌyøy saꞌpøjcuy jamacøsi, y ꞌyaṉguiꞌmguy vøtiꞌajpati maṉba
ñøjmayaj pøndaꞌm coviꞌnajøꞌis: pøꞌnomo.
―Tujtay jama ijtu vaꞌ tø yosø.
Yoscuy jamacøsi mindamø vaꞌ Jujche levadura jetsetiqueꞌt
mi yac tzoꞌyøtyandøjø. U mi yac Dios aṉguiꞌmbamø
tzoꞌyøtyandøj sapøjcuy jamacøsi. 20 Ynømvøjøtzøc Jesús:
15 Jicsyeꞌcti ndø Comiꞌs ꞌyaṉdzoṉu
  ―Maṉba mi ndzajmatyaṉgueꞌt
ñøjmayu: jujchepøte Diosis ꞌyaṉguiꞌmguy.
―Mitz mi 21 Tum yomoꞌis pyøc yac

aṉgømaꞌcøꞌotyambapøtite, porque poṉoṉbapøꞌis pan ñøjayajupø


aunque jutipø mijtzomdaꞌm mi levadura y myot tuꞌcañac myujcu
mbucspøꞌtamba mi vaṉgas mi harinaꞌomo vaꞌcø chøc pan. Jetse
mburro jøꞌmdøjupø vaꞌcø ⁿyac chajcu hasta que teṉeṉu. Jujche
San Lucas 13 150

levaduraꞌis yac teṉeṉba paṉ y jiꞌn duꞌmøṉ y yøꞌqui jeni maṉba miñaje
queje, jetseti Diosis ꞌyaṉguiꞌmguy y maṉba poꞌcsyaj mesacøꞌmø Dios
jiꞌn quej jujche vøtiꞌajpase. ꞌyaṉguiꞌmbamø. 30 Y tzøctam cuenda

vene jiꞌn vyaletzøquipø pøn yøti,


Cayipø aṉdyu jic jama maṉba coviꞌnajøꞌajyaje. Y
22 Jesús cøtpanaꞌṉ mumupø vene pøn lo que coviꞌnajø pøn yøti,
cumguꞌyomo, møjapø jic jama jin ma vyaletzøcyaje.
cumguꞌyomdaꞌm y cheꞌ
cumguꞌyomdaꞌm; y aṉmaꞌyopyanaꞌṉ Jesusis cyøvoꞌ Jerusalén
mientras que nømanaꞌṉ tyuꞌṉaj gumguꞌyomdaꞌmbø
Jerusalén gumguꞌyomo. 23 Y ñøjmay

31 Jicø misma hora metz tuꞌcay
tumbøꞌis: pøndaꞌm nuꞌcyaju y ñøjmayaj Jesús:
―Ø Ṉgomi, ¿viyuṉete usycoꞌniti ―Tzuꞌṉ yøꞌqui y maṉ emøc,
pøn cotzocyajpa? porque aṉguiꞌmbapø Herodesis nø
Y Jesusis ꞌyaṉdzoṉu: syun mi ⁿyaj caꞌø.
24 ―Pena tziꞌ mi ⁿvin va mi

32 Y Jesusis ñøjmayaju:

ñdyøjcøy Dios ꞌyaṉguiꞌmbamø ―Mavø y ma nøjmay jic


jujche ndø penatzøcpase ndø vin copønse mañapø Herodes que øtz
vaꞌ tø tøjcøy cayipø aṉdyuꞌṉomo. macputpøjtzi yatziꞌajcutyaꞌm, y ⁿyac
Porque øjtzø nømba que vøti maṉba tzocpøjtzi caꞌetaꞌmbø yøti y jomi, y
tøjcøyajtoꞌe, y jiꞌn ma mus tøjcøyaje. tuꞌcay jamapit ⁿyac tucpa ø ⁿyoscuy.
25 ”Después que vøꞌtøc teꞌñchuꞌṉba

33 Pero tiene que vaꞌ tyuꞌṉaj yøti, y

y ꞌyaṉgojpa aṉdyuṉ, mijtaꞌm ma jomi, y vøstøcmøy, porque jiꞌn mus


mi ñchøꞌtyam aꞌṉgomo y ma mi cyaꞌ tum tzaꞌmaṉvajcopyapø emøc
nøjandyame: “Øjtzø mi Ṉgomi, tø oꞌca jiꞌndyet Jerusalén gumguꞌyomo.
aṉvajcatyandøvø yøn aṉdyuṉ”. Y 34 ”¡Jerusalén gumguꞌyomdaꞌmbø,

jeꞌtis ma mi ꞌyaṉdzoṉdame: “Jiꞌn Jerusalén gumguꞌyomdaꞌmbø,


mi ispøctam ⁿjyujtaꞌmbøt mijtzi”. mi ⁿyaj caꞌtambapøꞌis
26 Jicsyeꞌjcam mijtaꞌm maṉba
  tzaꞌmaṉvajcoyajpapø, y
ñømdzoꞌtztame: “Mi viꞌnaṉdøjqui mbuꞌṉgaꞌtambapøꞌis mi tzaꞌjiꞌṉ
cuꞌjtaꞌmøjtzi y uctaꞌmøjtzi, y mi pøn lo que cyøꞌvejyajupø
ndø anmañdyam ø ṉgalleꞌomdaꞌm”. Diosis mitzcøtoya! Vøtinac øtz
27 Pero jeꞌtis ma ñøjmañdyame:
  sunbanaꞌṉ mbøjcandøꞌp mitztaꞌm
“Jiꞌndø mi ispøctam ⁿjyujtaꞌmbøt Jerusalén gumguy unetam
mijtzi. Tzuꞌṉdam mijtaꞌm mijtzi, jujche casyi mamaꞌis
øtzcøꞌmø, mi ndzøctambapøꞌis cyøpøꞌcøpyase ꞌyune syajøcøꞌmo;
yatzitaꞌmbø tiyø”. 28 Jiṉø ma mi
  pero ja mi syun mindam
vyoꞌndame y ma mi ṉgøꞌstam øtzcøꞌmø. 35 Cømaꞌnøtyamø

mi ndøtz mayaꞌcuꞌis cuando mi ti mi ndzajmapøjtzi; mi ndøc


istamba Abraham y Isaac y Jacob maṉba tzøꞌyaj tyumgøꞌy. Y mi
y mumu tzaꞌmaṉvajcopyapø Dios nøjmandyaꞌmbøjtzi: Jiꞌn ma mi
ꞌyaṉguiꞌmbamø, y mijtaꞌm mi ndø istame hasta que nuꞌcpa jama
ñømbujtandøj aꞌṉgomo. 29 Y tuꞌmøṉ
  cuando maṉba mi ñømdame: “Ndø
151 San Lucas 13​, ​14

vøṉgotzøctamba nø minupø ndø mbyoꞌcs yaꞌi. 10 Mejor cuando mi


Comiꞌis ñøyicøsi”. ⁿvyejtandøjpa vaꞌ mi ⁿviꞌctamø,


poꞌcstam más yaꞌi. Entonces cuando
Jesusis yac tzoc nø syiṉupø minba mi ⁿvyejumbøꞌis, maṉba

14 Tujcu que tum sapøjcuy


jama tøjcøy Jesús vaꞌcø
ma cyuꞌt tum fariseo coviꞌnajøꞌis
mi ñøjaye: “Amigo, muspa mi
mboꞌcs más tome coviꞌnajøcøꞌmø”.
Entonces maṉba mi vyøṉgotzøcyaje
tyøjcomo, y fariseoꞌstaꞌm nømnaꞌṉ mesacøꞌm poꞌcsyajupøꞌis. 11 Porque

cyøtuꞌnøyaj møꞌchøqui Jesús. aunque jutipø møjaꞌṉgotzøcpapøꞌis


2 Jenaꞌṉ it Jesusis viꞌnaꞌṉdøjqui tum
  vyin, maṉba tzøꞌy como aunque
pøn siṉgø caꞌcuy ñøꞌijtupøꞌis. 3 Y   jutzpø pobrese. Pero aunque jutzpø
Jesusis ñøjmayaj aṉmaꞌyoyajpapø pobrese chøcpapøꞌis vyin, jet
aṉguiꞌmgupit y fariseotaꞌm: maṉba yac møjaꞌṉoꞌmajtøji.
―¿O it aṉguiꞌmguy, o ja itø 12 Y Jesusis ñøjacyeꞌt vyejupøꞌis vaꞌ

sapøjcuy jama vaꞌcø yac tzojcoya? vyiꞌcyajø:


4 Pero ni ti ja chamyajø. Jicsyeꞌcti
  ―Jujchøc mitz mi ndzøcpa
Jesusis ñuc nø syiṉupø cyøꞌcøsi, y søꞌṉajcuy o cuꞌtaṉbajcuy, uy vyej
yac tzojcu, y yac maṉu. 5 Jesusis
  mi amigotaꞌm, ni mi ndøvøtaꞌm,
ñøjmayaju: ni mi mbarientetaꞌm, ni ricupø
―Aunque jutipø mijtzomdaꞌm, tøjcaṉboꞌcsataꞌm. Porque oꞌca mi
oꞌca quecpa mi mburro o mi vaṉgas ndzøcpa søṉ y mi aṉjoꞌcpa vaꞌ mi
tum nøꞌ chatøjcomo, ¿será jiꞌn ma ñchøcvituꞌjacyeꞌtati, jetemete mi
mi nømbut jøꞌnøti aunquenaꞌṉ ṉgoyoja. 13 Pero jujchøc mi ndzøcpa

sapøjcuy jama? søṉguꞌtcuy, vejyaj pobretaꞌmbø, y


6 Y ni jujchenaꞌṉ ja mus
  yacsutaꞌmbø, y møꞌṉgaṉyajpapø,
ꞌyaṉdzoꞌṉoyaj Jesusis chamuse. y toꞌtitaꞌmbø. 14 Jetse más mi

ṉgyontentoꞌajpa, porque jeꞌtis jiꞌn


Vejyajtøjupø coꞌtøjcajcuꞌyomo mus mi ñchøcvituꞌjayajø, pero
lo que jujche muspa chøcyajø Diosis maṉba mi yac vituꞌjay mi
7 Y
chiꞌ cuenta Jesusis vejyajtøjupø ṉgoyoja cuando yac visaꞌyajpa
vaꞌcø maṉ cyuꞌtyajø, jujche mumu vøjpø pøn caꞌyajupø.
cyøpiṉyajuse poꞌcscuy tome
coviꞌnajøcøꞌmø vaꞌcø pyoꞌcsyajø. Y Tum pøꞌnis chøc møjasø
Jesús aṉmaꞌyoyu yøṉ historiajiꞌṉ, 15 Tum pøꞌnis poꞌcsupø mesacøꞌmø
nømu: Jesusjiꞌṉ myan chamuse Jesusis, y
8 ―Cuando mi ⁿvyejtøjpa
  je pøꞌnis ñøjay Jesús:
coꞌtøjcajcuꞌyomo, u mi mbyoꞌcs ―Contentopøte viꞌcpapø Dios
tome coviꞌnajøcøꞌmø, uytim ꞌyaṉguiꞌmbamø.
nuꞌc eyapø más coviꞌnajøpø 16 Pero Jesusis ñøjmayu:

vejtøjupø que jiꞌn mijtzi. 9 Y mi   ―Tum pøꞌnis chøc tum møja


ⁿvyejandyamupøꞌis maṉba mi søṉguꞌtcuy, vyejoꞌyaj vøti pøn.
ñøjmaye: “Tø tzajcay yøṉ poꞌcscuy”. 17 Cuando nuꞌc hora vaꞌcø myavøꞌam

Y jetse mi ñchaꞌaj tzuꞌṉba vaꞌ mi vyiꞌcyajø, vyejupøꞌis cyøꞌvej


San Lucas 14 152

chøsi vaꞌcø ñøjayaj vejayajupø: sunø que jiꞌn jyata, y myama, y


“Mindamøꞌam, porque listom it yomo, y ꞌyunetaꞌm, y ꞌyatzitaꞌm,
mumu tiyø”. 18 Y mumu cyøꞌvejyaj
  y chøtzøtaꞌm, y myuquitaꞌm, y
ote que ja ityønaꞌṉ lugar vaꞌ también ñeꞌ vyin. Oꞌca jic más
myaṉyaj søꞌṉomo. Viꞌnapø nømu: syunba, jiꞌn mus ø nønduꞌṉajø.
“ⁿJuꞌyø nas, y tiene que vaꞌ ma 27 Oꞌca aunque iꞌis jiꞌn syun is

aꞌmisø. Nøjmambya mijtzi vaꞌ mi toya jujchem øtz maṉbase is toya


ndø nømaṉjay pasencia, porque vaꞌ ṉgap cruz, y vaꞌ caꞌ cruzcøsi,
jiꞌn mus minø, porque ja it ø lugar”. entonces jiꞌn mus ø nønduꞌṉajø.
19 Eyapøꞌis ñøjmayu: “ⁿJuꞌyøjtzi

28 Supongamos que tum pøn

mosay par vacas yoscucøtoya y mijtzomdaꞌm sunba chøc noꞌtzetøc


maꞌṉbø ndzøjquisi. Nøjmambya torreꞌøyu. ¿Será que jiꞌn ma poꞌcs
mijtzi vaꞌ mi ndø nømaṉjay viꞌnac vaꞌ cyøqueꞌnøy gasto, a ver
pasencia porque jiꞌn mus minø”. oꞌca it tumin vøti vaꞌcø yac tucø?
20 Eyapøꞌis ñøjmayu: “Merotøc ø

29 Utyem ñøtzoꞌtzu, jiꞌn mus yac

coꞌtøjcaju y por eso jiꞌnø mus minø”. tucø, y mumu lo que nø isyajupøꞌis
21 Cuando vituꞌ chøsi, maṉ chajmay
  maṉba syijcaꞌyaje. 30 Y maṉba

vøꞌtøc jujche aṉdzoṉdøju. Jetsemete nømyaje: “Yøṉ pøꞌnis ñøtzoꞌtzu


vøꞌtøc quiꞌsycaꞌu y ñøjmay chøsi: vaꞌ chøc tøc, y ni ja mus yac
“Maṉ yøti yøti plazaꞌomdaꞌm y tucø”. 31 Y oꞌca tum aṉguiꞌmbaꞌis

calleꞌomdaꞌm cumguꞌyomo, y maṉba ñøquip eyapø aṉguiꞌmba


nømin yøꞌqui pobretaꞌmbø y tøvø, viꞌnac maṉba poꞌcse y maṉba
yacsutaꞌmbø, møꞌṉgaṉyajpapø, y piensatzøc a ver oꞌca muspa
toꞌtitaꞌmbø”. 22 Jetse chøc chøsiꞌis,
  cyønuꞌcayø, porque ñøꞌit majcay
y entonces ñøjmayu: “Øjtzø mi mil pøn, y eyapø aṉguiꞌmbaꞌis
ṉgomi, yøti ndzøjcuꞌmøjtzi jujche ñøꞌit ips mil pøn. 32 Oꞌca jiꞌn

mi ndø ndzajmayuse, y ijtutøc mus cyønuꞌcayø, cuando eyapø


más lugar”. 23 Y ñøjmay cyomiꞌis
  aṉguiꞌmba yaꞌitøc ijtu, maṉba
chøsi: “Maṉ myeꞌtz tuꞌṉomdaꞌm y cyøꞌvej ote a ver jujche muspa
veꞌquecøꞌmdaꞌm, y i mi mbaꞌtyajpa, ꞌyarreglatzøcø vaꞌ jyana quipyajø.
pyenatzøcyajø vaꞌ yac tøjcøyajø, 33 Jetsetiqueꞌt aunque jutipø

vaꞌcø tas ø ndøc. 24 Porque


  mijtaꞌm oꞌca jiꞌn mi ndzac mumu
nøꞌmbøjtzi que pøn lo que viꞌna tiyø mi nøꞌijtupø, jiꞌn mus mi ndø
oyupø ø ⁿvejoꞌyaje, ni jutipøꞌis jiꞌn nønduꞌṉajø.
ma cyuꞌtis ø ṉguꞌtcuy”.
Oꞌca cana sequeꞌajpa, ni
Tiene que vaꞌ ndø ndzac mumu ticøtoya jiꞌn vyøjø
tiyø vaꞌcø maṉ ndø paꞌt Jesús 34 ”Canavøjpø tiyete. Pero oꞌca
25 Nømnaꞌṉ myaṉyaj vøti pønjiꞌn cana sequeꞌajpa, jiꞌnam jutznømø
Jesús, y Jesús quenvituꞌu y ndø yac paꞌajcaje. 35 Ni nascøtoya

ñøjmayaju: ni tununumø abono jiꞌn vyøjø.


26 ―Oꞌca aunque iꞌis syunba min
  Patzpøtøjpa. Oꞌca it mi ṉgoji vaꞌ mi
øtzcøꞌmø, tiene que øtz más vaꞌcø manø, cømaꞌnøyø.
153 San Lucas 15

y tyøjcaṉboꞌcsataꞌm y ñøjmayajpa:
Borrego tocoy y jicsyeꞌcti queju “Nøcasøtyam øjtzi porque mbaꞌtum

15 Toꞌmøyaj Jesús mumu


cobratzøjcoyajpapøꞌis y
cojapaꞌtyajupøꞌis vaꞌ cyømaꞌnøyajø.
ø ndumin oyupø tocojoꞌye”. 10 Mi
nøjmambyøjtzi que jetsetiqueꞌt
Diosis ꞌyangeles casøyajpa

2 Y cyøꞌoꞌnøyajpanaꞌṉ Jesús
  cuando tum cojapaꞌtupø pøꞌnis
fariseoꞌis y aṉmaꞌyoyajpapøꞌis quiꞌpsvituꞌpa.
aṉguiꞌmgupit; nømnaꞌṉ na
ñøjayajtøju: Yatzipø une maṉ yaꞌi y
―Yøꞌṉis pyøjcøchoṉba jicsyeꞌcti vituꞌu
cojapaꞌtyajupø y jetjiꞌṉ cuꞌtyajpa. 11 Y Jesús nømgueꞌtu:
3 Entonces Jesusis chajmay
  ―Tum pøꞌnis ñøꞌijtunaꞌṉ metzcuy
historia vaꞌc ꞌyaṉmaꞌyoya; yøcse ꞌyune. 12 Y muquipøꞌis ñøjmay

nømu: jyata: “Jatay, tziꞌ ndø ø ṉguenda


4 ―Supongamos que tum
  juncheꞌnomo maṉbacsyeꞌṉomo
pøꞌnis mijtzomdaꞌm ñøꞌit mosis nøndzøꞌy øjtzi aunque tiyø”. Y
byorrego y tum tocopya. ¿Ti jyataꞌis vyeꞌnayaj ꞌyunetaꞌm ti ñøꞌijtu.
chøcpa? Pues chacpa noventa 13 Cøjtuꞌjcam usy jama, je myuquiꞌis

y nuevepø jeni tzaꞌmomo vaꞌcø tyuꞌmbøꞌ mumu ti chiꞌtøjuse y tzuꞌṉu.


maṉ myeꞌtz tocoyupø hasta Maṉ søṉvit ma viti yaꞌi cumguꞌyomo,
que pyaꞌtpa. 5 Y pyaꞌtuꞌjcam,
  y jiṉø myalgastatzøcpøꞌ tyumin vaꞌ
cyapcøtøjcøpya ñøminba cajsøpya. chøc gyusto. 14 Cuando yajpøꞌuꞌjcam

6 Y cuando nuꞌcpa tyøcmø,


  tyumin, oy it naꞌñchaṉ yuꞌ jicø
vyejtuꞌmyajpa tyøvø y tøjcaṉboꞌcsa nasomo, y ischoꞌtz toya. 15 Y maṉ  

ñøjmayajpa: “Cajsøtyam coyos tumø jic cumgupyønjiꞌṉ. Y


øtzjiꞌn, porque mbaꞌtuꞌmøjtzi jiꞌquis cyøꞌvej tzaꞌmomo vaꞌ pyøꞌnøy
ø mborrego oyupø tocojoꞌye”. yoya. 16 Je une oscoꞌṉbanaꞌṉ,

7 Øtz mi ⁿnøjaꞌmbyøjtzi que jetse


  sungoꞌnbanaꞌṉ cyuꞌtas yoya cuꞌtcuy,
cyøcasøyajpa tzajpomdaꞌmbøꞌis tum pero ni iꞌis ni ti ja chiꞌø. 17 Entonces

cojapaꞌtupø pøn oꞌca quiꞌpsvituꞌpa. quiꞌpsocuy minu y nømu: “Ñøꞌit ø


Tzajpomdaꞌmbøꞌis más cyøcasøyajpa jandaꞌis vøti yospapø pøn. Jeꞌtis
quiꞌpsvituꞌupøꞌis que menos noventa ñøꞌityaj vøti cuꞌtcuy, y øjtzi yøꞌqui
y nueve vøjtaꞌmbø que ja it pyena nø oscaꞌcomøꞌnu. 18 Maꞌṉbø tzuꞌṉi,

vaꞌcø quiꞌpsvituꞌyajø. maꞌṉbø maṉ ø jandacøꞌmø, maꞌṉbø


ⁿnøjaye: Jatay, øtz cojapaꞌtø Dioscøsi
Tumin tocoyu y jicsyeꞌcti queju y mi viꞌnaṉdøjqui. 19 Como øtz

8 ”Y
supongamos que tum yomoꞌis jiꞌṉ chøṉ vøjpø pøn, jiꞌn mus mi
ñøꞌit majcay tumin y tyocopya ndø nøjay: Ø mi ⁿune. Pero tø
tumø. ¿Ti maṉba chøqui? Pues pøjcøchoṉ ndøvø como tum coyospa
jyaꞌpøꞌpya noꞌa y ꞌyocpetpa tyøc, pønse”. 20 Jetse tzuꞌṉu je une, maṉ

y tumin myeꞌtzpa møꞌchøqui jyatacøꞌmø.


hasta que pyaꞌtpa. 9 Y cuando
  ”Pero cuando yaꞌitøcnaꞌṉ ijtuꞌøc,
pyaꞌtpa, vyejtuꞌmyajpa yomdøvø is jyataꞌis nø ñuꞌcupø ꞌyune; y
San Lucas 15​, ​16 154

tyoyaꞌṉøyu, y popya cyønuꞌcu, jama øtzjiꞌṉ mi ⁿijtu, y mumu ti


y jyotzcøtøjcøyu, y syuꞌcu. 21 Y   nø ijtøjtzi, mijtze neꞌ. 32 Vøjø vaꞌcø

ꞌyuneꞌis ñøjayu: “Jatay, cojapaꞌtøjtzi tø søṉdzøctamø y tø cajsøtyamø,


Dioscøsi y mi viꞌnaṉdøjqui. Como porque yøṉ mi muṉgui como si
øtz jiꞌn chøṉ vøjpø pøn, jiꞌn fuera caꞌuse o tuqui, pero quenbati;
mus mi ndø nøjay: Ø mi ⁿune”. tocoyupønaꞌṉete, y quejuꞌam”.
22 Pero jyataꞌis ñøjayaj chøsi:

“Nøpujtatyam yøti yøti más vøjpø Jiꞌn vyøjpø encargado


tucu y yac mestamø. Cojtatyam
cyøꞌaṉuneꞌomo cøcumø. Yac
mestam sapato cyosoꞌomo. 23 Y  
16 Y Jesusis ñøjmay también
ñøtuṉdøvø:
―Ijtunaꞌṉ tum pøn ricupø
nømindam tzaṉgapø vacas une y y ñøꞌijtunaꞌṉ encargado vacø
yaj caꞌtamø vaꞌcø ndø viꞌctamø, y cuendatzøc ti ñøꞌijtupø. Y
ma ndø tzøctam søṉ. 24 Porque yøṉ
  encargado maṉ cøtzaꞌmøtyøji
ø ⁿune como si fuera caꞌuse o tuqui, cyomicøsi que nø yajay mumu
pero quenbapøte. Tocoyupønaꞌṉete lo que ti ñøꞌijtupø cyomiꞌis.
pero quejvøjøtzøjcuꞌam”. Y 2 Jicsyeꞌcam encargado vyej vøꞌneꞌis

cyøcasøchoꞌchaju. y ñøjmayu: “¿Tiyete yøṉø que


25 ”Y atzipø ꞌyune yoscuñasomo
  ṉgømaꞌnøpyøjtzi ti mi ndzøjcu?
ijtu, y cuando minu y nuꞌc tome Tzajmay ndøvø jujche mi nønduꞌṉaj
tyøcmø, myan suñinaꞌṉ nø ø ⁿyoscuy. Porque yøti jiꞌnam ma
vyanømu y nø ꞌyetznømu. 26 Y   mi ndziꞌ yoscuy”. 3 Y jicsyeꞌcam

atzipø ꞌyuneꞌis vyejay tumø chøsi encargado nøm chocoꞌyomo: “¿Tiyø


y ꞌyocvaꞌc tiyø nø chøctøju. 27 Y   ndzøcpøjtzi, porque ø ṉgomiꞌis yac
chøsiꞌis ñøjmayu: “Mijtzø muṉgui tzacpa ø ⁿyoscuy? Ja it ø mbømi
minu, y mi jandaꞌis yaj caꞌ tzaṉgapø vaꞌ ndaj nas, y vaꞌcø ⁿvac limosna,
vacas une, porque vituꞌ saꞌsapø”. ṉgotzaꞌapyøjtzi. 4 Øtz muspa ti ma

28 Jicsyeꞌcam ꞌyatzi quiꞌsycaꞌu y


  ndzøqui vaꞌcø pøjcøchoṉyajøjtzi
ni ja syun tyøjcøy tyøjcomo. Por tyøjcomdaꞌm, vaꞌcø yac ityaj
eso put jyata y ñømgoꞌnajoꞌyu tyøjcomo, cuando yac tzactøjuꞌam
ꞌyune vaꞌcø tyøjcøyø. 29 Pero jeꞌtis
  ø ⁿyoscuy”. 5 Entonces encargadoꞌis

ꞌyaṉdzoṉu ñøjmay jyata: “Vøti vyejay tumdum cyøjaꞌtzpapøꞌis


amem mi nøyospamøtzi. Mumu cyomi. Y encargadoꞌis ñøjmay
jama ndzøjcøjtzi mitz mi ndø tum cyøjaꞌtzpapøꞌis: “¿Jujche
tzajmayuse; ja yoschøꞌy øtz nunca. mi jaꞌndzapya ø ṉgomi?”
Pero mitz nunca ja ndø tziꞌ ni tum 6 Y cyøjaꞌtzpapøꞌis ñøjmayu:

chivo une vaꞌcø ndzøc søꞌṉajcuy “Jaꞌndzapyøjtzi mosis lata aceite”.


ø amigojiꞌṉ. 30 Pero yøṉ mi ⁿune
  Entonces encargadoꞌis myeꞌtz vyale
minu oyupøꞌis mi ⁿyajpøꞌjay mi y ñøjmay cyøjaꞌtzpapøꞌis: “Pøc
ndumin møtzi yomocøsi, y mi ⁿyaj mi mbale, y poꞌcs jøꞌnø jøꞌnø y
caꞌ jetcøtoya tzaṉgapø vacas une”. jajyay cincuenta lata”. 7 Jicsyeꞌcam

31 Y jyataꞌis jicyeꞌjcam ñøjmay


  encargadoꞌis ñøjmay eyapø
atzipø ꞌyune: “ꞌYune, mitz mumu cyøjaꞌtzpapøꞌis: “Y mijtzi, ¿jujche
155 San Lucas 16

mi jaꞌndzapya?” y cyøjaꞌtzpapøꞌis ―Mitztaꞌm vøjpø pønse mi


ñøjmayu: “Mosis costal trigo”. Y ndzøctamba mi ⁿvin pøꞌnis
encargadoꞌis myeꞌtz vale y chiꞌ vyiꞌnaṉdøjqui, Pero Diosis mi
cyøjaꞌtzpapøꞌis y ñøjmayu: “Pøc ṉgyomusatyamba mi ndzocoy.
mi mbale y jaꞌyøy ochenta”. Porque pøꞌnis vyøcotzøcyajpapø,
8 Y cuando cyomiꞌis myusuꞌøc
  Diosis yatzicotzøcpa.
jujche chøc yatzipø encargadoꞌis;
mismo cyomiꞌis chiꞌ cuenta que Diosis ꞌyaṉguiꞌmguy jiꞌn cøyaje
encargadoꞌis chøc quiꞌpsocujiꞌṉ. 16 ”Ijtunaꞌṉ Moisesis ꞌyaṉguiꞌmguy
Porque quiꞌpsyajpapøꞌis puro lo que chajcupø jachøꞌyupø, y
nascøspø itcuy más chøcyajpa ijtunaꞌṉ tzaꞌmaṉvajcoyajpapøꞌis
quiꞌpsocujiꞌṉ entre ñeꞌcomdaꞌm que chamyajuse hasta que min yos Juan
søꞌṉgøꞌom ityajupøꞌis jiꞌn chøcyaj nøꞌyøꞌopyapø. Pero desde que min
quiꞌpsocujiꞌṉ. Juan, tzamdzoꞌtztøju vøjpø ote
9 ”Y øtz mi ñøjandyaꞌmbø
  jujche aṉguiꞌmbase Dios, y mumu
mijtzi: Amigo tzøctam nascøspø pøꞌnis pyenatzøcyajpa vyin vaꞌcø
mi riṉguesaꞌajcujiꞌṉ, aunque tyøjcøyaj Diosis ꞌyaṉguiꞌmguꞌyomo.
riquesaꞌajcuy jiꞌndyet vyøjpø 17 ”Y más fácil vaꞌcø yaj tzap, y

tiyø. Entonces cuando yajpa nas que vaꞌcø jana viyuꞌṉaj tum
mi ringuesaꞌajcuy, maṉba mi punto o tum raya aṉguiꞌmguꞌis ñeꞌ.
mbyøcøchoṉdandøji jiꞌn yajepø
itcuyomdaꞌm. Pøꞌnis jiꞌn mus chac yomo
10 ”Chøcpaꞌis vøjø usypøjiꞌn,

18 ”Oꞌca aunque iꞌis chacpa
chøjqueꞌtpati vøjø vøtipøjiꞌṉ; y yomo y coꞌtøjcajpa eyapøjiꞌṉ, jetse
jiꞌn chøquiꞌis vøjø usypøjiꞌṉ, ni cyøtzøjcøꞌopya; y oꞌca tum pøꞌnis
vøtipøjiꞌṉ jiꞌndi chøjqueꞌt vøjø. pyøcpa yomo chajcupø jyayaꞌis,
11 Oꞌca nascøspø tuminjiꞌṉ ja mi
  jetse cyøtzøjcøꞌocyeꞌtpa.
ꞌyondyam vøjø, ni iꞌis jiꞌn ma mi
nchiꞌtam viyuṉbø ricuꞌajcuy. 12 Oꞌca

Ricupø pøn y Lázaro
eya neꞌomo ja mi ⁿꞌyoñdyam vøjø, ni 19 ”Ijtunaꞌṉtum pøn ricupø.
iꞌis jiꞌn ma mi ñchiꞌtam mi neꞌndaꞌm. Myespanaꞌṉ vøjpø tucu caro
13 ”Ni jutipø coyospapøꞌis misma
  coyajate, y mumu jama chøcpanaꞌṉ
hora jiꞌn mus yosay metzcuy cyomi. søṉ, cyuꞌtcøpiṉbanaꞌṉ cuꞌtcuy
Porque o eyapø syunba y eyapø syunbase. 20 Itqueꞌtutinaꞌṉ

jiꞌn syuni; o eyapø yosapya vøjø y pobrepø pøn ñøyipøꞌis Lázaro.


eyapø jiꞌn yosay vøjø. Jiꞌn mus mi Ricuꞌis ꞌyanduṉgøꞌmø tzactøjupøte
ⁿyosay Dios oca sunba mi ⁿyos puro y putzitasupøte. 21 Sunbanaꞌṉ

tumingøtoya. pivø cømuꞌtaṉ quecpapø ricuꞌis


14 Y cyømaꞌnøyajpanaꞌṉ mumu
  myesyacøtøjcøꞌmø a ver si
yøcsetaꞌmbø ote fariseoꞌis, y oꞌca taspanaꞌṉ cømuꞌtaꞌṉis.
como syuñajpanaꞌṉ tyumin, Y miñajqueꞌtpanaꞌṉ tuyi y
syijcayajpanaꞌṉ Jesús. 15 Y Jesusis
  cyøcajtayajpanaꞌṉ pyutzi. 22 Y tujcu

ñøjmayaju: que pobrepø pøn caꞌu y aṉgelesis


San Lucas 16​, ​17 156

ñømaṉyaj jut ijtumø Abraham jyayajuse, entonces jiꞌndinaꞌṉ ma


vøjpø itcuꞌyomo. Y caꞌqueꞌtuti ricu, vyaꞌṉjamyajqueꞌte oꞌca visaꞌpyanaꞌṉ
y oy niptøji. 23 Nømnaꞌṉ toyaꞌis
  opø caꞌe”.
ricu infiernoꞌomo, y quendeꞌnu y
yaꞌiti is Abraham y jenaꞌṉ isqueꞌt Cuidado jana mi nøndocoy mi ndøvø
Lázaro tuꞌmbac Abrahamjiꞌṉ.
24 Y vyejay ricuꞌis y ñøjmayu: “Ø

mi janda Abraham, tø toyaꞌṉøy


17 Jesusis ñøjmay ñøtuṉdøvø:
―Seguro que maṉba it iꞌis
yac tocoyajpa pyøndøvø; pero vøti
ndøvø. Cøꞌvej Lázaro vaꞌ yac maṉba toyaꞌis ñøtocopyapøꞌis pyøndøvø.
muj cyøꞌaṉꞌune nøꞌjiꞌṉ y cyot usy 2 Mejor que vaꞌ vajtøjatyøj vacuchaꞌ

nøꞌ ø ndotzcøsi vaꞌcø syujcøy ø cyønøcøꞌmø y vaꞌ pyatztøjcøtyøj


ndotz. Porque nøꞌmø toyaꞌis vøti nøꞌcømø vaꞌcø syucscaꞌ jeni antes
yøṉø juctyøjcomo”. 25 Y ꞌyaṉdzoṉ
  que vaꞌcø jyana ñøtocoy tum yøn
Abrahaꞌmis: “ꞌYune, jajmutzøc cheꞌtaꞌmbø. 3 Tzøjcatyam cuenda mi

cuando mi ṉguenbaꞌc mi nøꞌijtunaꞌṉ ⁿvin; oꞌca mi ndøvø cojapaꞌtpa mitzcøsi,


vøti riquesaꞌajcuy, y Lazaroꞌis oy is nøjayø: “Jiꞌn vøj nø mi ndzøjcu”. Y oꞌca
toya. Y yøti Lázaro vøjti it yøꞌqui quiꞌpsvituꞌpa, yac tzøꞌy jetse. 4 Y oꞌca

nø cyasøyu, y mitz nø mi ñdyoyaꞌis cuꞌyañac tumbø jamaꞌomo cojapaꞌtpa


jeni. 26 Además de mumu yøṉø
  mitzcøsi y cuꞌyañac minba mitzcøꞌmø
itqueꞌtuti jøṉupø noṉsepø cucmø; y mi ñøjmambya: “Ṉguiꞌpsvituꞌuꞌmtzi”;
øtz yøꞌc ijtu y mitz tuꞌmøṉ ijtu. Y entonces jetse yac tzøꞌyø, uꞌyam mi
yøꞌcpø sunbapø cyøtø mitz ijtumø, ṉguiꞌsaye.
jiꞌn mus cyøtø. Ni jenbø jiꞌn mus
min yøꞌqui”. 27 Ricuꞌis nøjmayu:

Lo que muspapø ndø tzøcø oꞌca
“Jatay, mi nømgoꞌnapyøjtzi que vaꞌ ndø vaꞌṉjamdamba Jesús
mi ṉgøꞌvej Lázaro ø jandaꞌis tyøcmø. 5 Apostolesis ñøjmayaj ndø Comi:

28 Porque it mosay ø ndøvø. Cøꞌvej


  ―Tø tziꞌtam ndøvø quiꞌpsocuy más
Lázaro vaꞌ chajmayaj ø ndøvøtaꞌm taꞌnemø vaꞌcø vaꞌṉjajmotyamø. 6 Y  

vaꞌ jyana miñaj jejtaꞌm yøꞌqui yøṉø ndø Comiꞌis ñøjmayaju:


toyaꞌiscuꞌyomo”. 29 Pero Abrahaꞌmis
  ―Oꞌca mi vyaꞌṉjajmondyambanaꞌṉ
ñøjmayu: “Jiꞌquis ñøꞌityaj Moisesis viyuṉsye, aunquenaꞌṉ como mostaza
totocøs jyachøꞌyupø y ñøꞌityaj tømbuse cheꞌpøte, jetsetinaꞌṉ mi
tzaꞌmaṉvajcopyapøꞌis jyachøꞌyajupø vaꞌṉjajmoṉguy aunque sea usyi,
totocøsi. Sunba vaꞌ yaj cømaꞌnøyaj entonces muspanaꞌṉ mi ñøjmay yøn
jejtaꞌm”. 30 Y jicsyeꞌcti ricuꞌis
  sicómoro cuy: “Visput mi ⁿvin, y ma
ꞌyaṉdzoṉu ñøjayu: “Pero ø mi nip mi ⁿvin majromo”. Y jic cuy mi
janda Abraham, aunque jiꞌn ṉgyømaꞌnøpyanaꞌṉ y maṉunaꞌṉ teꞌn
cyømaꞌnøyaj jejtaꞌm, pero oꞌca tum majromo.
opø caꞌe vituꞌqueꞌtpanaꞌṉ jiṉø ø
ndøvøꞌomo, quiꞌpsvituꞌyajpanaꞌṉ”. Jesusis chamu jujche vøjø
31 Pero Abrahaꞌmis ñøjmayu:

vaꞌ chøc coyospapøꞌis
“Oꞌca jiꞌn cyømaꞌnøyaj Moisesis 7 ”Supongamos que tum pøꞌnis

jyayuse, y tzaꞌmaṉvajcoyajpapøꞌis mijtzomdaꞌm ñøꞌijtu coyospapø, y


157 San Lucas 17

yospa tzaꞌmomo, o cyoqueñajpa vyin oꞌca tzojcuꞌam, jicsyeꞌcti vituꞌ


borrego. Cuando vituꞌpa tzaꞌmomo, Jesuscøꞌmø tzojcupø, y pømi veju y
¿será que cyomiꞌis maṉba nømi: vyøcotzøc Dios porque yac tzojcu.
“Min jøꞌnø y poꞌcsa mesyacøꞌmø”? 16 Y japcøneꞌc hasta nascøsi Jesusis

Jiꞌn ma ñøm jetse. 8 Cyomiꞌis


  cyosocøꞌmø, y ñøjmayu:
maṉba ñøjmay viꞌna: “Tø tzøjcay ―Yøscøtoya mi ndø yac tzojcu.
ø ṉguꞌtcuy viꞌna, y preparatzøc Y Samaria cumguꞌyombøte.
mi ⁿvin vaꞌcø mi ndø yosayø 17 Entonces Jesusis ñøjmay pøn

mientras øtz nø cuꞌtuꞌcsyeꞌṉomo, nø tzojcupø:


ujcuꞌcsyeꞌṉomo. Cuꞌtaṉjejucaꞌmtzi, ―Como majcaṉbøn mi ñchøꞌtyam
muspa mi ṉgyuꞌt mijtzi muspa tzojcupø, ¿y macstujtaṉbønbø juti
mi ⁿꞌyuc mijtzi”. 9 ¿Será que
  tzøꞌyaju? 18 ¿Tiꞌajcuy ni jutipø ja

ñøjmapya cyoyospa: “Yøscøtoya vituꞌ vaꞌcø vyøcotzøc Dios, naꞌs yøṉ


mi ndzøjcu øtz mi ndzajmayuse”? eyaco cumgupyøn vituꞌu tyumgøꞌy?
Pues jiꞌn ñøjmay jetse. 10 Jetse 
19 Y Jesusis ñøjmay pøn tzojcupø:

también mijtaꞌm; cuando mi ―Teꞌñchuꞌṉø y maṉ mijtzi, porque


ndzøctamuꞌjcam mumu lo que mi mi vyaꞌṉjamombya mi ṉgyotzojcu.
ñchajmatyandøjuse, nømdamø:
“Ø ṉgomiꞌis ja gyanatzøc ni ti Jujche ma min aṉguiꞌm Dios
más por lo que øtz ndzøctamuse, 20 Fariseoꞌstaꞌm ꞌyocvaꞌcyaj Jesús
porque sólo ndzøctaꞌmøjtzi lo que jujchøc ma mini vaꞌ ꞌyaṉguiꞌm Dios.
aṉguiꞌmdandøjuse”. Jesusis ꞌyaṉdzoṉyaju:
―Dios vaꞌ min aṉguiꞌmoye, jiꞌn
Jesusis yac tzoc majcaṉbøn jutz nøm ndø isi. 21 Jiꞌn mus tø

ñøꞌityajupøꞌis yach putzi caꞌcuy nømø: “Yøṉaꞌm”; ni jiꞌn mus tø


11 Y tujcu que Jesús nømnaꞌṉ nømø: “Jicaꞌm”. Porque Dios
myaṉ Jerusalén gumguꞌyomo, y aṉguiꞌmopya mijtzomdaꞌm.
nømnaꞌṉ cyøt Samaria nasomo y 22 Entonces Jesusis ñøjmay

Galilea nasomo. 12 Nømnaꞌṉ tyøjcøy


  ñøtuṉdøvø:
Jesús tum cheꞌ cumguꞌyomo. Y ―Maṉba nuꞌc jama cuando maṉba
majcapya pøꞌnis choṉyaju y aṉsundam vaꞌ mi ndø isatyam ø
teꞌndzøꞌyaj yaꞌi; ñøꞌityajupøꞌis ⁿitcuy, pero jiꞌn mus maṉ mi ndø
yach putzi caꞌcuy ñøyipøꞌis lepra. istamø øtz mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø.
13 Vyejayaju y ñøjmayaj Jesús:

23 Maṉba mi ñøjmandyandøji:

―¡Jesús Maestro, tø toꞌyaꞌṉøtyam “Jic ndø joꞌctambapø, yøꞌc ijtu”.


ndøvø øtztaꞌm! O maṉba mi ñøjmandyandøji:
14 Y Jesusis isyaju y ñøjmayaj
  “Jicømete”. Pero u mi myaṉdamu
caꞌetaꞌmbø: vaꞌcø maṉ mi mbaꞌjtam jicse
―Maṉdamø: ma isindziꞌtam mi nømbapø. 24 Porque como rayuꞌis

ⁿvin Israel pane. ñeꞌmoctaspase tzap, jetsetiqueꞌt


Y mientras nømnaꞌṉ myaṉyaj søꞌṉoctaspa maṉba mini øjtzi
tuꞌṉomo, tzøꞌyaj tzocyajupø mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø. 25 Pero 

majcaṉbøn. 15 Cuando is tumbøꞌis


  viꞌna tiene que vaꞌcø toyaꞌis øjtzi y
San Lucas 17​, ​18 158

tiene que vaꞌcø jana pøjcøchoṉyaj 37 Y


ñøjmayaj ñøtuṉdøvøꞌis:
yøti ityajupø pøꞌnis. 26 Jujche
  ―¿Juti, øjtzø mi Ṉgomi?
oyuse tuqui Noesnaꞌṉ ijtuꞌøc, jetset Y ndø Comiꞌis ñøjmayaju:
maṉba tujqueꞌte cuando minbaꞌc ―Jut ijtumø caꞌupø, jeni
øjtzi mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø. tuꞌmyajpa juꞌqui.
27 Noesnaꞌṉ ijtuꞌøc, cutyajpanaꞌṉ,

ucyajpanaꞌṉ coꞌtøjcajyajpanaꞌṉ, Atcaniꞌis cyotzoṉ yaṉbac yomo


chiꞌocuꞌyajpanaꞌṉ ꞌyune vaꞌcø
cyoꞌtøjcajyajø, hasta que tøjcøy
Noes barcoꞌomo y oy møjaꞌṉ jøꞌtø; y
18 Jesusis chajmay historia
vaꞌcø ꞌyaṉmayø que pyenati
vaꞌcø ndø oꞌnøy Dios tumdum jama,
jen sucscaꞌpøꞌyaju. 28 Y cuando Lot
  y vaꞌcø jana tø tzocomochiꞌajtamø.
ijtuꞌcnaꞌṉ, jetseti o tucnøṉgueꞌte. 2 Nømu:

Cuꞌtyajpanaꞌṉ, ucyajpanaꞌṉ, ―Tum cumguꞌyomo ijtunaꞌṉ tum


juꞌyoyajpanaꞌṉ, maꞌayajpanaꞌṉ, juez. Ni jiꞌnaꞌṉ cyønaꞌtzøy Dios,
nipyajpanaꞌṉ, tøctzøcyajpanaꞌṉ. ni jiꞌnaꞌṉ cyønaꞌtzøy pyøndøvø.
29 Pero mismo jete jama pujtuꞌjcam

3 Itqueꞌtutinaꞌṉ mismo cumguꞌyomo

Lot Sodoma cumguꞌyomo, quec møji tum yaṉbac yomo. Y yaṉbac


juctyøc y azufre y poṉbøꞌtocoyaj yomoꞌis vøti nac cyøminbanaꞌṉ juez
mumu Sodoma cumguꞌyomdaꞌmbø. vaꞌcø ñøjmayø: “Tø tzøjcay justicia.
30 Jetseti maṉba tujqueꞌt jic jama
  It quiꞌisapyapøꞌstzi”. 4 Pero ijtunaꞌṉ

cuando øtz maṉba queje, øjtzi jyama juesis jiꞌnaꞌṉ syun chøjcay
mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø. syunbase yomoꞌis, pero jicsyeꞌc
31 ”Jic jama cuando quejpaꞌc
  ñeꞌcti nømu: “Aunque øtz jiꞌnø
øjtzi, tøjcøsi ijtupø y cyote tøjcomo ṉgønaꞌtzøy Dios y jiꞌnø ṉgønaꞌtzøy ø
ijtu, mejor vaꞌ pyotyucø, vaꞌ jyana mbøndøvø, 5 nada más ma ndzøjcay

tøjcøy tyøjcomo vaꞌcø ñømaṉ justicia vaꞌ jyana mijnayø jan dum
cyote. Jetsetiqueꞌt tzaꞌmomo nac, y vaꞌcø jana más molestatzøcø”.
ijtupø vaꞌ jyana jyøsvituꞌ tyøcmø. 6 Entonces nøm ndø Comi:

32 Jajmutzøctam Lojtis yomo jujche


  ―Mandamø jujche nømu yatzipø
tujcuse. 33 Aunque iyø syunbapøꞌis
  juez. 7 Oca yatzipø juesis chøjcay

quenꞌiꞌnø vyingøtoya, tocopya; pero justicia yaṉbac yomo porque


oꞌca caꞌpa øtzcøtoya, maṉba quen vøti nac cyønuꞌcu; entonces más
iꞌni. seguro Diosis maṉba chøjcayaj
34 ”Mi nøjandyaꞌmbøjtzi que jicø
  justicia ñeꞌc cyøpiṉyajupø oꞌca
tzuꞌi maṉba ityaj metzcuy tumbø vyejayajpapøꞌis ñeꞌcø chuꞌjiꞌṉ
tzeꞌsomo. Tum maṉba nømandøji y jamajiꞌṉ. Aunque yaꞌpa vaꞌcø
tum maṉba tzactøj jeni. 35 Metzcuy
  cyotzoṉyajø, pero maṉba
yomo maṉba ityaj nø vyayajupø cyotzoṉyaje. 8 Øtz nøꞌmbøjtzi

tumøꞌomo. Tum maṉba nømaṉdøji y que Diosis maṉba chøjcayaj


tum maṉba tzactøj jeni. 36 Metzcuy
  justicia jøꞌnø jøꞌnø. Pero cuando
maṉba ityaj tzaꞌmomo. Tumø minqueꞌtpøjtzi mumu Pøꞌnis chøṉ
maṉba nømaṉdøji y tum maṉba Tyøvø, ¿será que maꞌṉbø mbaꞌt
tzactøj jeni. vaꞌṉjamyajpapøꞌstzi nascøsi?
159 San Lucas 18

ñøtuṉdøvøꞌis, ꞌyojnayaj ñømiñajuꞌis


Metzpøn ꞌyoꞌnøyajpanaꞌṉ ꞌyune. 16 Pero Jesusis vyejayaj une

Dios masandøjcomo vaꞌcø ñuꞌcyaj jetecøꞌmø y nøjayaj


9 Jesusis
chajmay historia vaꞌcø ñøtuṉdøvø:
ꞌyaṉmaꞌyoya, porque ityajunaꞌṉ pøn ―Tzactam unetaꞌm yac miñaj
cyomoꞌyajpapøꞌis ñeꞌcø que ñeꞌc øtzcøꞌmø, u mi oꞌninductamu.
más vøjpø pøndaꞌm, pero eyataꞌmbø Porque jetsepøꞌomo Dios
myenos chøcyajpanaꞌṉ. Jesús nømu: aṉguiꞌmba. 17 Viyuṉsye mi

10 Metzpøn quiꞌmyaj
  nøjmandyaꞌmbøjtzi que oꞌca aunque
masandøjcomo vaꞌ ꞌyoꞌnøyaj iꞌis jiꞌn pyøjcøchojṉay Diosis
Dios, tumø fariseo y tum ꞌyaṉguiꞌmguy como cheꞌpø uneꞌis
cobtratzøjcopyapø. 11 Jen teꞌnupø
  pyøjcøchojṉapyase, entonces jiꞌn
ꞌyoꞌnøy Dios fariseoꞌis, yøcse nømu: mus tøjcøy jeꞌtomo.
“Dios, yøscøtoya mi vyøꞌajcupit
øtz jiꞌn chøṉ eyataꞌmbø pønsepø. Ricupø pøꞌnis ꞌyoꞌnøy Jesús
Porque øtz jiꞌnø ṉgøpøc ø ndøvø 18
  Y ꞌyocvaꞌc tum aṉguiꞌmbapøꞌis,
ni tipit, ni øtz jiꞌnø aṉgømaꞌcøy ni ñøjmay Jesús:
iyø, ni jiꞌn chøṉ cøtzøjcøꞌyopyapø; ―ⁿVyøjpøt mijtzi Myaestro,
ni øtz jiꞌnø yatzi como yøṉ ¿jujche vøj ø ndzøcø vaꞌcø mbaꞌt jiꞌn
cobratzøjcopyapøse. 12 Øtz jiꞌn
  yajepø quenguy?
uqui jiꞌn cuꞌti metza jama tumdum 19 Y Jesusis ñøjmayu:

semanaꞌomo ø vaꞌṉjajmoṉgucyøtoya. ―¿Tiꞌajcuy mi ndø nøjapya:


Aunque ti mbøcpøjtzi, mi ndziꞌpa “ⁿVyøjpøt mijtzi”? Porque ni i ja it
vene”. Jetse ñøjay Dios fariseoꞌis. vøjpø sino sólo Diose vøjpø. 20 Pero

13 Pero cobratzøjcopyapø yaꞌinaꞌṉ


  mitz mi muspa jujche it jachøꞌyupø
teꞌnu, y ni jiꞌnaꞌṉ quendeꞌn tzapcøsi, aṉguiꞌmguy: “Uy cyøtzøjcøꞌyoye;
sino que cyucpac tzaṉbanaꞌṉ, y uy yaj caꞌoye; uy ñuꞌmi; uy maṉ mi
ñøjayu: “Dios, tø toyaꞌṉøyøjtzi; ṉgøsujtzøꞌyoyu; cønaꞌtzøy mi janda
øtz cojapatupø chøṉø”. Jetse y mi mama”.
nømu; y 14 nøꞌmbøjtzi que yøṉ

21 Y pøꞌnis ñøjmayu:

cobratzøjcopyapø maṉ tyøcmø ―Mumu yøcsetaꞌmbø aṉguiꞌmguy


cøvajcøyupøꞌam cyojapit. Pero yaj copujtøjtzi desde que
fariseo ja cyøvajcøyø. Porque uneꞌcnaꞌṉtzi.
aunque jutipø møjaꞌṉdzøcpapøꞌis 22 Cuando myan Jesusis yøṉø,

vyin, jet maṉba tzøꞌy como aunque ñøjmayu:


juchpø pobrese. Pero aunque ―Faltatøc tumna vaꞌcø mi ndzøcø.
juchpø pobrese chøcpapøꞌis vyin, Maꞌaj mumu ti mi nøꞌijtu, y tziꞌyaj
jet maṉba yac møjaꞌṉoꞌmajtøji. pobretaꞌm tumin mi mbøcpapø,
jetse maṉba mi nøꞌit riquesaꞌajcuy
Jesusis cyojtay bendición unetaꞌm tzajpomo. 23 Y minø; min tø paꞌtø.

15 Y ñømiñajpanaꞌṉ cheꞌtaꞌmbø
  Pero cuando pøꞌnis myanuꞌc
une vaꞌcønaꞌṉ cyot cyøꞌ jetcøs yøcsepø tiyø, mayaꞌcomøꞌnu;
Jesusis. Pero cuando isyaj porque ricocoꞌninaꞌṉete. 24 Cuando

San Lucas 18 160

is Jesusis que nø myayaꞌcomøꞌnu, nacstøji, y maꞌṉbø yaj caꞌtøji; y


nømu: tuꞌcay jamacøsi maꞌṉbø visaꞌqueꞌte.
―¡Penapit tøjcøyajpa Dios 34 Pero ñøtuṉdøvøꞌis ja myusyaj

ꞌyaṉguiꞌmbamø ricutaꞌmbø! 25 Más


  tiyø jetse syun cham Jesusis,
fácil vaꞌcø cyøt tum camello porque ja ñøꞌityajønaꞌṉ quiꞌpsocuy
acusyaꞌis cyojiꞌomo que tum ricu vaꞌcø cyønøctøyøyajø.
jiꞌn maṉ tøjcøy Dios ꞌyaṉguiꞌmbamø.
26 Y cyømaꞌnøyajpapøꞌis Jesús

Jesusis yac tzoc toꞌtipø pøn
nømyaju: 35 Cuando Jesús tomenaꞌṉ nø
―¿Entonces i muspa cyotzoca? ñuꞌcu Jericó cumguy, jen tuꞌṉaṉvini
27 Jesusis ñøjmayaju:
  pøꞌcs tum toꞌtipø, y vyaꞌcpanaꞌṉ
―Jiꞌn musipø chøc pøꞌnis, Diosis tumin. 36 Cuando myan totipøꞌis

muspa chøcø. que nø cyøt vøti pøn, entonces


28 Entonces Pedroꞌis ñøjmay Jesús:
  ꞌyocvaꞌcu i nø cyøjtu. 37 Y ñøjmayaju

―Aꞌmø, mumu ti nøꞌijtamunaꞌṉtzi que nømnaꞌṉ cyøt Jesús Nazaret


ndzactaꞌmøjtzi y nø maṉ mi cumguꞌyombø. 38 Entonces vyejay

mbajtame. Jesús toꞌtipøꞌis, ñøjmayu:


29 Y Jesusis ñøjmayu:
  ―¡Jesús, Davijdis mi ꞌyune, tø
―Viyuṉsye øtz mi nøjandyaꞌmba toꞌyaꞌṉøy ndøvø!
mijtzi; aunque iꞌis chacpapøꞌis 39 Y ñøviꞌnajyajupøꞌis ꞌyojnayaj

tyøc, o yomo, o jyata, o tyøvø, toꞌtipø, ñøjmayaju:


o ꞌyune porque sunba it Diosis ―¡Vøṉneyø!
ꞌyaṉguiꞌmbamø; 30 pues jeꞌis maṉba
  Pero jet más vej pømi, ñøjmayu:
pyøjcøchoṉ más vøti que jiꞌnam ―¡Davijdis mi ꞌyune, tø toꞌyaꞌṉøy
chajcuse yøṉ jama nascøsi; y jete ndøvø!
maṉbapø iti itcuꞌyomo, maṉba 40 Entonces Jesús teꞌndzøꞌyu

pyøjcøchoṉ jiꞌn yajepø quenguy. y ñøveju vaꞌcø ñø nuꞌcatyøjø.


Cuando nuꞌc Jesuscøꞌmø, Jesusis
Jesusis chamvøjøtzøjcayu ꞌyocvaꞌcu:
que maṉba caꞌe 41 ―¿Ti mi sunba vaꞌc ndzøc

31 Y Jesusis ñømaṉyaj neꞌti doce mitzcøtoya?


ꞌyapostoles y ñøjmayaju: Y jeꞌtis ñøjmayu:
―Cømaꞌnøtyamø. Yøti ma tø ―Øjtzø mi Ṉgomi, suꞌnbøjtzi vaꞌcø
quiꞌmdam Jerusalén gumguꞌyomo, mi ndø yac søꞌṉay ø vindøm.
y maṉba taꞌnbøꞌ mumu tiyø 42 Y Jesusis ñøjmayu:

tzaꞌmaṉvajcopyapøꞌis jyachøꞌyajupø ―¡Yøti nø mi yac søꞌṉay mi


lo que jujche maṉbase tuqui øtzcøsi; vindøm! Porque mi ndø vaꞌṉjajmu,
øtz mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø. jicpit mi ñchojcu.
32 Porque øtz maṉba tziꞌocuyajtøj

43 Jicsyeꞌcti søꞌṉ vyitøm y maṉ

eyataꞌmbø pøngøsi lo que jiꞌndyet pyaꞌt Jesús, y vyøcotzøcpanaꞌṉ


Israel pøn; y maꞌṉbø sijcatyøji, y Dios. Y mumu isyajupøꞌis
maꞌṉbø topaꞌoꞌnøtyøji y maꞌṉbø lo que jujche tzoc toꞌtipø
cøtzujøtyøji, 33 y vøti nac maꞌṉbø
  vyøcotzøcyajqueꞌtpanaꞌṉ Dios.
161 San Lucas 19

Zaqueoꞌis vyaꞌṉjam Jesús Jujche yac yosyaj tumin

19 Entonces Jesús tøjcøy majcaṉbøndaꞌmbøꞌis


Jericó cumguꞌyomo y 11 Jetsepø vejvejnecuy
nømnaꞌṉ cyøjtu. 2 Ijtunaꞌṉ jinø tum
  cyømaꞌnøyajpanaꞌṉ pøꞌnistaꞌm, y
pøn ñøyipøꞌis Zaqueo. Jet más entonces Jesusis chajmayajqueꞌt
coviꞌnajøpø cobratzøjcopyapø, y eyapø historia vaꞌcø ꞌyaṉmayajø.
ricupø pønete. 3 Jeꞌis sunbanaꞌṉ
  Chajmayaj yøṉ historia porque
ꞌyaꞌm Jesús iyete; pero como tañipø ya meromnaꞌṉ ma nuꞌc Jesús
pønete y itcomøꞌnømunaꞌṉ vøti, jetse Jerusalén gumguꞌyomo, y pøꞌnis
jiꞌnam mus ꞌyaꞌmø. 4 Entonces popya
  cyomoꞌyajpanaꞌṉ que prontonaꞌṉ
maṉ viꞌnajpa y quiꞌm møji sicómoro ma it Diosis ꞌyaṉguiꞌmguy.
cucyøsi a ver oꞌca ispanaꞌṉ Jesús, (Cyomoꞌyajpanaꞌṉ que Diosis
porque jen maṉba cøti. 5 Cuando
  maṉba cyot Jesús vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌm
Jesús nuꞌcu jicø ijtumø, entonces Jerusalén gumguꞌyomo.) 12 Yøcse

quenquiꞌm møji y ñøjmayu: chamu:


―Zaqueo, yøti møꞌnø, porque ―Tum myøjaꞌṉombø pøn maṉ
yøti tiene que øtz vaꞌ tzøꞌy jeni mi yaꞌipø cumguꞌyomo vaꞌ maṉ
ndøcmø. pyøjcøchoṉ aṉguiꞌmguy, y maṉba
6 Entonces Zaqueo møꞌn yøti yøti,
  vituꞌi vaꞌcø min ꞌyaṉguiꞌmø.
y pyøjcøchoṉ Jesús y casøyu. 7 Pero  
13 Pero antes que maṉba mave,

cuando isyaj mumu pøꞌnis que jetse ricuꞌis vyejay majcay chøsi, y
nø chøjcu, entonces cyøꞌoꞌnøyaj chiꞌyaj tumdum pøn tumø
Jesús; nømyaju: tumin valetzøcpapø. Y ñøjmayu:
―¿Tiꞌajcuy tøjcøy jic pøꞌnis “Tzøctam negocio yøṉø tuminjiꞌṉ
tyøjcomo vaꞌcø jen syapøcø, como hasta que vituꞌpa øjtzi”. 14 Pero

jic cojapaꞌtupø pønete? cumgupyøꞌnis quiꞌsayajpanaꞌṉ


8 Pero Zaqueo teꞌnu y ñøjmay ndø
  je ricu, y por eso cyøꞌvejyaj pøn
Comi: cuenta de representante mismo
―Øjtzø mi Ṉgomi, aꞌmø; øtz møjaꞌṉ aṉguiꞌmbacøsi vaꞌcø
maꞌnba ndziꞌyaj pobretaꞌmbø ñøjmayajø: “Jiꞌn ø sundam je
cucveꞌne nøꞌijtupø øjtz. Y pøn vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌm øjtzomdaꞌm”.
eyataꞌmbø oꞌca ṉgøsujtzøyajøjtzi 15 Pero pyøjcøchoṉuti aṉguiꞌmguy

vaꞌcø ṉgøpøcyajø, viñojayajpøjtzi ricuꞌis, y vituꞌu. Y entonces


macscuñac. cyøꞌvejayaju vaꞌcø maṉ vyejayajtøj
9 Entonces Jesús nømu:
  vaꞌcø min ꞌyandzoṉyajø je chøsitaꞌm
―Yøti yøṉ tøjcomdaꞌmbø chiꞌyajupø tumin. Sunba myusø
cotzocyaju, porque también yøn jujche gyanatzøc tumdum pøꞌnis
pøn Abrahaꞌmis chajcupø ꞌyune. chiꞌyajupø tuminjiꞌṉ. 16 Entonces

10 Porque øjtzi mumu Pøꞌnis chøṉ


  min viꞌnapø y nømu: “Ø Ṉgomi,
Tyøvø miꞌnøjtzi vaꞌcø min meꞌchajø mi ndumꞌnis gyanatzøc majcay
tocoyajupø pøn vaꞌcø ø ⁿyaj más”. 17 Y ricuꞌis ñøjmayu: “Vøjti

cotzocyajø. jetse, ⁿvyøjpø mitz ñchøsi.


San Lucas 19 162

Porque vøj mi ⁿnøyosu ancø viꞌnaju, nømnaꞌṉ myaṉyaj Jerusalén


uspø tumin, por eso maṉba mi gumguꞌyomo. 29 Cuando nuꞌcyaj

aṉguiꞌm majcay cøcumguy”. 18 Y   tome Olivos cotzøjcøsi tomemø


min myetzcuꞌyombø, y nømu: “Ø ispa Betfagé gumguy y Betania
Ṉgomi, mi ndumiꞌnis gyanatzøc cumguy, jeni Jesusis cyøꞌvejyaju
mosay más”. 19 Y ñøjmacyeꞌt
  metzcuy ñøtuṉdøvø vaꞌcø chøjcayaj
ricuꞌis: “Mitz maṉba aṉguiꞌm nuꞌcsocuy. 30 Y ñøjmayaju:

mosay cøcumguy”. 20 ”Y min   ―Jic tome mi ispapø cheꞌpø


eyapø y nømu: “Ø Ṉgomi, yøꞌc it cumguy, maṉdam jiṉø. Cuando
mi ndumin. Mi vajtaṉneꞌcaꞌyøjtzi mi ndyøjcøtyamba jeni, maṉba mi
payuꞌomo. 21 Es que mi naꞌndzøjtzi
  mbaꞌjtam tum burro une jømdøjupø,
porque mi mbyaqui chocopya ni iꞌstøc ja oy pyoꞌcse. Pucspøꞌtamø
mbyønete. Mi mbøcpa lo que ja y jøcø nømindamø. 31 Y oꞌca

mi ṉgotapø, y mi ṉgosechatzøcpa iyø jutipøꞌis mi ñøjandyamba:


ja mi nimbøpø”. 22 Y ñøjmay
  “¿Ticøtoya nø mi mbucspøꞌ burro?”
ricuꞌis: “Mitz yandzipøte mi nchøsi. ñøjmatyamø: “Porque ndø Comiꞌis
Mismo mi neꞌc mi ondepit mi ⁿyaj nø syunu que maṉba ñøyose”.
quecpa mi ⁿvin. Muspa mijtzi que 32 Jetse maṉyaj cyøꞌvejyajupø

øtz paqui chocopyø chønø. Øtz y pyaꞌtyaj burro jujche Jesusis


mbøcpøjtzi lo que ja ṉgyotapø ñøjmayajuse. 33 Cuando nømnaꞌṉ

øjtzi, y ṉgosechatzøcpøjtzi lo pyucspøꞌyaj burro, cyomiꞌis


que ja ñimbapø øjtzi. 23 Entonces
  ñøjmayaju:
¿tiꞌajcuy ja mi ndø cojtay ø ndumin ―¿Tiꞌajcuy nø mi mbucspøꞌ je
cyoyojyajpamø tumin une, vaꞌcø burro une?
mbøjcøchovanaꞌṉ ꞌyunejiꞌṉ cuando 34 Y jeꞌtistaꞌm ñøjmayaju:

miꞌnøjtzi?” 24 Y ricuꞌis ñøjmayaj jen


  ―Porque ndø Comiꞌis nø syunu
ityajupø: “Yac tzuꞌṉatyam tyumin, y que maṉba yac yose.
tziꞌtam ñøꞌijtupøꞌis majcay tumin”. 35 Entonces Jesuscøꞌmø jøcønømiñaj

25 Y ñøjayaju: “Ø Ṉgomi, pero jeꞌis


  burro y tyoꞌcøyaj tyucu burrocøsi,
nøꞌijtuti majcay tyumin”. 26 Ricuꞌis  yac poꞌcsyaj jetcøs Jesús. 36 Y jut

ñøjmayu: “Øtz mi nøjandyaꞌmbøjtzi cyøtpamø Jesús, jen tyoꞌcøjayaj


que mumu ñøꞌijtupøꞌis vøti, maṉba tyucu tuꞌṉomo jetcøs vaꞌcø cyøtø.
tziꞌaṉøtyøji, y ñøꞌijtupøꞌis usyi, 37 Y cuando nømnaꞌṉ myøꞌndzoꞌchaj

hasta usy ñøꞌijtupø maṉba yac Olivos cotzøjcøsi, entonces mumu


jøcøjatyøji. 27 Pero nømindam
  ñøtuṉdøvøꞌis cyøcasøchoꞌchaj Jesús.
yøꞌc jicø quiꞌsayajpapøꞌstzi, que Y pømi vejaṉgøtyaju, vyøcotzøcyaj
jiꞌn vyøꞌmøyaje vaꞌ øtz aṉguiꞌm Dios; porque isyaju ancø
jeꞌtomdaꞌm, y yaj caꞌtam ø mayaꞌcusyetaꞌmbø tiyø. 38 Nømyaju:

ⁿviꞌnaṉdøjqui”. ―¡Vøj vaꞌcø ndø vøṉgotzøctam


møjaꞌṉ Aṉguiꞌmbapø nø minupø
Jesús tøjcøy Jerusalén gumguꞌyomo ndø Comiꞌis ñøyicøsi! ¡Vøj tø
28 Jetse
Jesusis nømnaꞌṉ chamu, nømaṉba Tzajpombøꞌis! ¡Ndø
y cuando chaꞌmaṉjeju, ñeꞌc Jesús møjaꞌṉ vøcøtzøctaꞌi møjipø Dios!
163 San Lucas 19​, ​20

39 Entonces metzcu tuꞌcapyø pero pane coviꞌnajøꞌis y


fariseoꞌis ityajuꞌis vøti pøꞌnomo aṉmaꞌyoyajpapøꞌis aṉguiꞌmgupit y
ñøjmayaj Jesús: pøꞌnistaꞌm cyoviꞌnajøꞌis nømnaꞌṉ
―Maestro, ojnayaj mi nønduṉdøvø cyømeꞌchaj jujche muspa yaj
vaꞌcø vyøṉneyajø. caꞌyaj Jesús. 48 Pero jiꞌnaꞌṉ pyaꞌtyaj

40 Pero Jesusis ꞌyaṉdzoṉyaju:


  jujche muspa ti chøjcayajø,
―Jiꞌn mus ndø yac vøṉneyajø. porque mumu pøꞌnis tum chocoy
Mi nøjmambyøjtzi, que oꞌca yøṉ cyømaꞌnøyajpanaꞌṉ Jesús.
pøn vøṉneyajpanaꞌṉ, hasta tzaꞌ
vejyajpanaꞌṉ. Aṉgøvaꞌcyaj iꞌis chiꞌ Jesús
41 Entonces Jesusis cuando nuꞌc aṉguiꞌmguy

20

tome y ischøc cumguy, cyøvoꞌu. Tum jamaꞌomo Jesusis


42 Nømu:
  nømnaꞌṉ ꞌyaṉmayaj
―¡Vøjømnaꞌṉete oꞌca mi cumgupyøn masandøjcomo, y
myustambanaꞌṉ yøṉ jamaꞌomo nømnaꞌṉ chajmayaj vøjpø ote.
jujche muspanaꞌṉ mi ijtam contento! Y nuꞌcyaj pane coviꞌnajøtaꞌm y
Pero yøti ja it mi ṉguiꞌpsocuy vaꞌcø aṉmaꞌyoyajpapø aṉguiꞌmgupit y
mi ṉgyønøctøyøtyamø. 43 Eya jama
  tzambøndøcvay. 2 Y ñøjmayaj Jesús:

maṉba min mi enemigo. Jeꞌis ―Tzajmay ndøvø; ¿tiyø


maṉba vyeꞌcøvituꞌyaj mi ṉgumguy, aṉguiꞌmgupit yøcse nø mi ndzøjcu,
jetse maṉba aṉgaꞌmbøꞌyaje, jiꞌn ma y iꞌis mi ñchiꞌ yøsepø aṉguiꞌmguy?
chacyaj ni jut vaꞌcø mi mbyujtamø, 3 Y ꞌyaṉdzoṉ Jesusis y ñøjmayaju:

ni jut vaꞌcø mi ndyøjcøtyamø. ―Øtz maṉbati mi


44 Maṉba yac juꞌmbøꞌyaj mi
  ⁿocvaꞌctangueꞌte; tzajmatyandøvø.
ṉgumguy y maṉba mi ṉgyaꞌpøꞌtam 4 ¿Iꞌis chiꞌ Juan aṉguiꞌmguy vaꞌcø

mi ijtamuse, y jiꞌn ma chacyaj ni ñøꞌyøꞌyoya; o tzajpombø Diosis, o


tum tzaꞌ noꞌtzøꞌyupø chaꞌtøvøcøsi. nascøspø pøꞌnis?
Jetse maṉba tuqui porque oy min 5 Pero antes que vaꞌcø ꞌyaṉdzoṉyaj

mi ṉgyotzoṉdam Diosis, pero ja mi Jesús; coviꞌnajøꞌis jyajmeꞌchaju


mustamø. jujche vaꞌcø ꞌyaṉdzoṉyajø. Nømnaꞌṉ
na ñøjayajtøju:
Jesusis myacputputvøyaj ―Jiꞌn mus tø nømdamø que
chøcyajpaꞌis negocio masandøjcomo Diosis chiꞌ Juan anguiꞌmguy vaꞌcø
45 Y Jesús tøjcøy masandøc ñøꞌyøꞌyoyø, porque en ese caso
solajromo y myacputputvøyaju Jesusis maṉba tø nøjatyame:
mumu jen maꞌajyajpapø y “¿Tiꞌajcuy ja mi vyaꞌṉjamdamø?” 6 Y  

juꞌyoyajpapø. 46 Ñøjmayaju:
  jiꞌn mus tø nømdamø que pøꞌnis chiꞌ
―It jachøꞌyupø: “Ø ndøc Juan aṉguiꞌmguy vaꞌcø ñøꞌyøꞌyoyø
Dios oꞌnøcuy tøjquete”, pero porque en ese caso mumu
mitz nuꞌmbapøꞌis chatøcse mi aṉbøꞌnistaꞌm maṉba tø puꞌṉdam
ndzøctamu. tzaꞌjiꞌṉ, porque pøꞌnis vyaꞌṉjamyajpa
47 Y Jesús aṉmaꞌyopyanaꞌṉ
  que Juan tzaꞌmaṉvajcopyapøte
tumdum jama masandøjcomo, Diosis cyøꞌvejupø.
San Lucas 20 164

7 Y coviꞌnajøꞌis ꞌyaṉdoṉyaj Jesús: Jetse Jesús nømu, y cuando


―Jiꞌnø mustame iꞌis chiꞌ Juan vøtipøꞌnis myañaju, nømyaju:
aṉguiꞌmguy vaꞌcø ñøꞌyøꞌyoya. ―¡Uy syun Diosis?
8 Y Jesusis ñøjmayaju:

17 Pero Jesusis ꞌyaꞌmyaj pøn y

―Ni øtz jiꞌnø mi ndzajmatyam ñøjmayaju:


iꞌis ꞌyaṉguiꞌmgupit ndzøcpøjtzi ―¿Tiꞌajcuy jachøꞌyupø Diosis
yøcsetaꞌmbø tiyø. libruꞌomo:
Ijtu tum tzaꞌ ja syuñajøpø tøc
Jujche chøcyaj yatzitaꞌmbø tzøcyajpapøꞌis;
encargadoꞌis pero eyapøꞌis cyøpiṉ mismo
9 Y Jesusis chamdzoꞌtzayaj je tzaꞌ vaꞌcø yac yos tøc
vøti pøn yøcsepø historiapit vaꞌ aṉguiꞌnomo, porque jen más
yaṉmaꞌyoya. Nømu: vøjpø tzaꞌ syunba?
―Chøc tum pøꞌnis uva cama, y 18 Aunque iyø quecpa jicø tzaꞌcøsi,

chacyaj encargado, y ñeꞌc maṉiꞌn pyajcøquitpa vyin. Pero icøs quecpa


yaꞌi. 10 Cuando nuꞌc cosecha jama,
  je tzaꞌ, ñama puꞌṉgøvenba.
cyomiꞌis cyøꞌvej tum chøsi vaꞌ
ma ꞌyaꞌmisyaj encargado a ver Aṉgøvaꞌcyaj Jesús oꞌca vøjø vaꞌ ndø
oꞌca piṉyajuꞌam cosecha, y vaꞌcø cocoyojtam aṉguiꞌmbapøcøsi
ñømaṉjay vøꞌneꞌis cuenda. Pero 19 Jiꞌcø misma hora pane
encargadoꞌis chaṉyaj chøsi y yac coviꞌnajøꞌstaꞌm y aṉmaꞌyoyajpapøꞌis
vituꞌyaj jana ni tiyø. 11 Entonces
  aṉguiꞌmgupit cyømeꞌchajpanaꞌṉ
vøꞌneꞌis cyøꞌvejqueꞌt eyapø modo vaꞌ ñucyaj Jesús. Pero ñaꞌchaj
chøsi. Y jetseti chaṉyajqueꞌtu y vøti pøn. Cyønøctøyøyaju que
topaꞌoꞌnøyaju y yac vituyajqueꞌt yøṉø historia jetse cham Jesusis
jana ni tiyø. 12 Y vøꞌcamaꞌis
  vaꞌcø yac mustøjø que ñeꞌc pane
cyøꞌvejqueꞌt tuꞌcaꞌyombø chøsi. coviꞌnajøꞌis maṉba chøcyaj como
Yøṉö ñacscøjetyajqueꞌtuti y encargadoꞌstaꞌm chøcyajuse;
myacpøꞌyaj yoscuꞌyomo. (como encargadoꞌis yaj caꞌyaj
13 ”Al fin nøm vøꞌcama: “¿Tiyø
  vøꞌneꞌis ꞌyune, jetse jeꞌis maṉba yaj
ndzøcpa yøti? Mejor ṉgøꞌvejpøjtzi caꞌyaj Diosis ꞌYune). 20 Entonces

ø ⁿune sunbapøꞌtzi. Tal vez coviꞌnajøꞌis chøcmeꞌtzjoꞌyaju a ver


maṉbati cyønaꞌtzøyaje”. 14 Pero  jujche muspa yac ondocoyaj Jesús
cuando isayaj ꞌyune nø ñuꞌcupø, vaꞌcø mus chiꞌocuyaj aṉguiꞌmbacøsi,
na ñøjayajtøj encargado: “Yøꞌṉis vaꞌcø ti chøjcayajø. Por eso
maṉba ñøꞌtzøꞌy yøṉ yosaṉ. Ma ndø cyøꞌvejyaj cyøꞌisøpapøꞌis; como
yaj caꞌtaꞌi, vaꞌcø ndø cøpøctam vøjpø amigose maṉba ꞌyoꞌnøyaje,
yosaṉbit”. 15 Y ñøputyaj nipiꞌomo
  pero vaꞌcø ꞌyaṉgømaꞌcøyajø
vøꞌyosaꞌṉis ꞌyune, y yaj caꞌyaju. a ver oꞌca muspa yaj quecyaj
Pero ¿ti manba chøjcayaje tzamdzamnecucyøsi. 21 Jeꞌis 

vøꞌnipiꞌis? 16 Maṉba mini y maṉba


  ꞌyaṉgøvaꞌcyaj Jesús:
yaj caꞌyaje jic encargado y nipi ―Maestro; mustaꞌmbøjtzi que
maṉba chiꞌyaj eyapø. viyuṉsye mi nchamba y vøj mi
165 San Lucas 20

ꞌyaṉmaꞌyombya. Parejo mi suñajpa pyøjqueꞌtu; y jetse cuꞌyacøꞌyitaꞌm


mumu pøn; y viyuṉsyepø mi mismo yomo pyøcmin pyøcmaṉyaju.
isindziꞌyajpa Diosis tyuṉ. 22 Tø
  Y mumu caꞌyaju; ni jutipoꞌis ja
tzajmatyamø oꞌca vøjø o jiꞌn vyøjø chac ꞌyune. 32 Y último caꞌ ñeꞌc je

vaꞌcø ndø cøcoyojtam aṉguiꞌmba yomo. 33 Entonces cuando visaꞌyajpa


Cesarcøsi. caꞌyajupø, ¿a ver jutipøꞌis maṉba


23 Pero Jesusis myusayaju
  pyøc je yomo? Porque cyuꞌyaꞌcyøꞌyi
myañaꞌajcuy y ñøjayaju: ñøꞌoyaj mismo je yomo.
―¿Ticøtoya sunba mi ndø 34 Y ñøjmayaj Jesusis:

aṉgømaꞌcøtyamø? 24 Mi ndø   ―Yøtitaꞌmbø pøn coꞌtøjcajyajpa


isindziꞌtam tum tumin. ¿Iꞌis y chiꞌocuyajyajpa ꞌyune vaꞌcø
cyene ijtu tumingøsi, y iꞌis ñøyi ij cyoꞌtøjcajyajø. 35 Pero jutipø pøn

tumingøsi? Diosis chamba que jic maṉba ityaj


Y jeꞌis ꞌyaṉdzoṉyaju y ñøjmayaju: jiṉø jicsyeꞌcpø jamaꞌomo, y vaꞌcø
―Aṉguiꞌmbapø Cesajris ñeꞌ ijtu. visaꞌyajø caꞌyajupøꞌomo; jic pøn
25 Entonces Jesusis ñøjmayaju:
  jiꞌnam maṉ cyotøjcajyaje, ni jiꞌnam
―Pues entonces tziꞌvituꞌtamø maṉ chiꞌocuyajyaj ꞌyune vaꞌcø
aṉguiꞌmbapø César oꞌca jeꞌis ñeꞌ; y cyoꞌtøjcajyajø. 36 Porque jiꞌndam

lo que Diosis señe, tziꞌtam ñeꞌc Dios. mus cyaꞌvøjøtzøcyajø, porque


26 Jetse ja mus yac ondocoy
  aṉgelesetim ityajpa y Diosisam
Jesús pøꞌnis vyiꞌnaṉdøjquitaꞌm. Y ꞌyunetaꞌm porque visaꞌyajupømete.
mayaꞌyaju jujche ꞌyaṉdzoṉyaju; y 37 Pero oꞌca maṉba visaꞌyaj caꞌyajupø,

vøṉgøneꞌcyaj quiꞌsayajpapøꞌis Jesús. jete mismo Moisesis chaꞌmaṉvac


libruꞌomo nømbamø que ndø Comiꞌis
ꞌYaṉgøvaꞌcyaj Jesús oꞌca ꞌyoꞌnøy Moisés cuando nembapø
visaꞌyajpa caꞌyajupø cheꞌpø cuꞌyomo onbujtu. Moisesis
27 Y nuꞌcyajqueꞌt Israel pøndaꞌm jyayu que ndø Comi jiquete Dios
saduceoꞌis ꞌyaṉmaꞌyocuy nø vyaꞌṉjamyajupø Abrahaꞌmis, y
ñøꞌijtayajupøꞌis. Saduceo Isaajquis y Jacojbis. 38 (Jetse ndø

nømyajpanaꞌṉ que jiꞌn visaꞌyaj tziꞌpa cuenta que Abraham, Isaac


caꞌyajupø. Jeꞌis ñøjmayaj Jesús: y Jacob queñajpatøc); porque Dios
28 ―Maestro, Moisesis tø
  jiꞌndyet caꞌyajupøꞌis vyaꞌṉjamyajepø,
jajyatyam øjtzi oꞌca caꞌpa tum sino queñajpapøꞌis vyaꞌṉjamyajpa
pøn ijtupøꞌis yomo, y ja it ꞌyune, porque mumuti para Dioscøtoya
que myuquiꞌis vaꞌ pyøjcay yomo queñajpa.
vaꞌcø it ꞌyune por cuenta ꞌyatziꞌis 39 Y vene aṉmaꞌyoyajpapøꞌis

ꞌyune. 29 Pues oy cuꞌyay pøn mismo


  aṉguiꞌmgupit ñøjmayaj Jesús:
tumbø pøꞌnis ꞌyune, y vin atziꞌis ―Maestro, vøjpø mi ndzamu.
o pyøc yomo, y caꞌu jana une. 40 Y de jeni ni i ja chiꞌ ganas vaꞌ

30 Entonces myuquiꞌis pyøjcay


  ꞌyocvaꞌcyaj Jesús ni ti más.
yomo y caꞌqueꞌtuti, ni tumdi
une ja chajqueꞌta. 31 Entonces

¿Iꞌse ꞌyunete Cristo?
tuꞌcaꞌyombøꞌis mismo yomoti 41 Y Jesusis ñøjmayaju:
San Lucas 20​, ​21 166

―¿Tiꞌajcuy nømyajpa que Cristo ayudo cajaꞌomo masandøjcomo.


lo que Diosis cyøꞌvejupø Davijdise 2 Isqueꞌtuti que tum pobrepø yaṉbac

ꞌyune? 42 Porque Salmos libruꞌomo it


  yomoꞌis cyotqueꞌt jeni metzcuy
jaychøꞌyuse que mismo ñeꞌc David namdumin. 3 Y Jesús nømu:

nømu: ―Viyuṉsye nøꞌmbøjtzi que yøṉø


Ndø Janda Diosis ñøjmay ø pobrepø yaṉbac yomoꞌis cyot
Ṉgomi: más que jiꞌn mumu eyataꞌmbøꞌis
“Poꞌcs ø ndzøꞌnaꞌṉomo, cyotyajuse. 4 Porque mumu

43 hasta que øtz mi jiꞌquistaꞌm sobratzøjcupø tumin


ṉgønuꞌṉgøjayajpa mi cyotyaj cajaꞌomo, pero yøꞌṉis cyot
enemigotaꞌm”. mumu ñøꞌijtusenaꞌṉ tumin aunque
44 Jetse David nømu que Cristo ñeꞌc
  chøjcapyanaꞌṉ falta tumiꞌnis.
Davijdis Cyomite. Pero oꞌca Cristo
Davijdis Cyomite, entonces jiꞌn jutz Jesusis chamu que maṉba
nøm ma tø nømi que Cristo ñeꞌc yaj masandøc
Davijdis ꞌyunete. 5 Y
venetaꞌmbø nømyajpanaꞌṉ que
masandøc ijtunaꞌṉ ñoꞌchaj suñipø
Jesusis cyøtzaꞌmøyaj tzaꞌjiꞌṉ, y ñøꞌijtunaꞌṉ suñitaꞌmbø
aṉmaꞌyoyajpapø aṉguiꞌmgupit adorno vaꞌctziꞌyajtøjupø. Jesús
45 Mientras vøti pøꞌnis nømu:
cømaꞌnøyaju, Jesusis ñøjmayaj 6 ―Yøṉø suñipø masandøc mi

ñøtuṉdøvø: ispapø, eyapø jama maṉba juꞌmbøꞌi


46 ―Cuendatzøctamø jana mi
  que jiꞌn ma chøꞌy ni tumø tzaꞌ
ꞌyaṉgømaꞌcøtyamø aṉguiꞌmgujiꞌṉ neꞌcscaꞌmupø chaꞌtøvøcøsi; maṉba
aṉmaꞌyoyajpapøꞌis. Pues sunba juꞌmbøꞌ nama nama.
vyityaj pøji tucuꞌomo, y syuñajpa
vaꞌcø yuschiꞌyajtøjø plazaꞌomo; Jutipø seña maṉba queje
y sunba maṉ pyoꞌcsyajø cuando maṉba yajnømi
myøjaꞌṉombøꞌis pyoꞌcscuꞌyomo 7 Y
ñøtuṉdøvøꞌis cyøꞌocvaꞌcyaj
cuando tuꞌmyajpa. Y cuando itpa Jesús y ñøjayaju:
søṉguꞌtcuy, sunba poꞌcsyaj más ―Maestro, ¿jujchøc maṉba tuqui
myøjaꞌṉombø pøn poꞌcsyajpamø. mi ndzamuse, y tiyø seña maṉba
47 Yøṉ aṉmaꞌyoyajpapøꞌis
  queje cuando maṉba tuctzoꞌtz mi
aṉguiꞌmgupit cyøpøcyajpa yaṉbac ndzambase?
yomo tyøcjiꞌṉ, y chøcyajpa pøjipø 8 Y Jesusis ñøjmayaju:

conocscuy vaꞌcø cyomoꞌyajtøjø que ―Tzøjcatyam cuenda ni jutipøꞌis


vøjtaꞌmbø pøndaꞌmete. Pero jet más jana mi ꞌyaṉgømaꞌcøtyamø; porque
maṉba castigatøcyajtøji. maṉba miñaj vøti pøn ø nøyingøsi
y maṉba nømyaje: “Øjchømøṉø
Pobrepø yaṉbajquis cyot Cristo”, y maṉba nømyajqueꞌte:
tumin cajaꞌomo “Yajcuy nø tyomeꞌaju”. Pero u

21 Jesusis ꞌyaꞌmu y ischøjcu


que ricuꞌis nømnaꞌṉ cyotyaj
mi maṉ mbaꞌjtam jetsepø pøn.
9 Cuando mi manba oꞌca it quipcuy

167 San Lucas 21

y vøti pøn soꞌnatejyajpa, u mi ma tyocoye. 19 Oꞌca mi ndondamba,


ñaꞌtztamu; porque jetse tiene que maṉba mi ṉgyendame.


viꞌna vaꞌ tyucø. Pero jiꞌnmajtøc man 20 ”Cuando mi istamba que vøti

yajnøm pronto. soldadoꞌis vyoyajuꞌam Jerusalén


10 Jicsyeꞌcti ñøjmayajqueꞌt Jesusis:
  gumguy; jicsyeꞌc maṉba mi
―Vøꞌcumguꞌis maṉba mustame que pronto maṉba yaj
quiꞌsayaj eyataꞌmbø cumguy, y cumguy. 21 Ityajupø Judea nasomo,

aṉguiꞌmyajpapøꞌis maṉba quiꞌsayaj yac poyaj cotzøjcøtøjcøꞌmø; y


eyataꞌmbø ꞌyaṉguiꞌmba tyøvø. ityajupø cumguꞌyomo, vaꞌcø
11 Yømøc teymøc maṉba cøt pømipø
  pyoyajqueꞌtati. Y ityajupø tzaꞌmomo,
nasamicscøꞌ, y vøtico cumguꞌyomo vaꞌcø jana tøjcøyaj cumguꞌyomo.
maṉba it yuꞌ, maṉba it caꞌcuy; 22 Porque jic jamacøsi Diosis maṉba

maṉba naꞌtzaṉdocoyaj cumgupyøn. yac nøcoꞌaṉgøyaje ꞌyenemigo vaꞌcø


Maṉba neṉe quejyaj møjataꞌmbø tyucpøꞌø jachøꞌyuse Diosis ꞌyote.
seña tzajpomo, maṉbaꞌis chøcnaꞌtze. 23 Pero jic jama vøti maṉba isyaj

12 ”Pero jiꞌn ma tuc jetse hasta


  toya yomoꞌis oꞌca jiꞌndyet tumbø, y
que viꞌnati maṉba mi ñuctandøji, oꞌca yac tzuꞌchajpaꞌis ꞌyune. Porque
y maṉba mi yacsutzøctandøji, y maṉba it møjaꞌṉ doya nascøsi. Y
maṉba mi nchiꞌocuyajtandøji Israel vøti maṉba cyøquiꞌsycaꞌyaj Diosis
pøꞌnis cyonocscuy tøjcomo. Y yøṉ cumguꞌyomdaꞌmbø. 24 Y vene  

maṉba mi syomdandøji, maṉba mi maṉba yaj caꞌyajtøj espadajiꞌṉ, y


ṉgyøtzaꞌmøtandøji aṉguiꞌmbacøsi vene maṉba ñømaṉyajtøji como
y gobiernocøsi porque mi ndø presu cuenta aunque jutipø
vaṉjamdamba ancø. 13 Cuando
  cumguꞌyomo. Y lo que jiꞌndyet
jetse mi ñdyuctamba, maṉba Israel pøꞌnis maṉba maṉ vituꞌ vituꞌ
mus mi ndzamdamø jujche mi vøyaj Jerusalén gumguy hasta que
vaꞌṉjajmoṉgutyaꞌm. 14 Pero ni ti u
  cøtpacsyeꞌṉom lo que jiꞌndyet Israel
mi ṉguiꞌpstam mi ndzocoꞌyomo; pøꞌnis ꞌyora.
ni u mi ṉgoquiꞌpstam viꞌna jujche
maṉba mi ꞌyaṉdzoꞌṉotyame. Jujche maṉba min Jesús
15 Porque øtz maṉba mi ndziꞌtam

25 ”Jicsyeꞌcti
maṉba neṉe quej
vøjpø quiꞌpsocuy jujche vaꞌ mi seña møji jamacøsi y poyacøsi
ꞌyondamø, y por eso ni jutipø mi y matzacøstaꞌm, y nascøsi
ṉguiꞌsatyambapøꞌis jiꞌn mus ma maṉba tucyaj como jujchese
tyona vaꞌ mi ꞌyonguiptamø. 16 Pero   mumu ijtuse pøndaꞌm; y jiꞌn
mitztaꞌm maṉba mi ñchiꞌocuyajtam ma musyaj ti vaꞌcø chøcyajø
hasta mi jandaꞌis y mi andziꞌis y cuando isyajpa nø tyaꞌmu y nø
mi ndøvøꞌstaꞌm, y mi amigoꞌstaꞌm; pyuṉbøꞌ mar. 26 Pøndaꞌm maṉba

y maṉba yaj caꞌtandøj iyø jutipø mochiꞌajpøꞌyaj naꞌtzcuꞌis, y porque


mijtzomdaꞌm. 17 Y mumu pøꞌnis
  maṉba quiꞌpsyaj chocoꞌyomo
maṉba mi ṉguiꞌsatyame porque mi jujche maṉbase tucnøm nascøsi;
ndø vaꞌṉjamdamba ancø. 18 Pero  y pømiꞌøyajupø tiyø tzajpomo
ni tum ⁿvay mi ṉgopajcøspø jiꞌn maṉba micsyaje. 27 Y jiꞌcsyeꞌcti

San Lucas 21​, ​22 168

maṉba quej øjtzi mumu Pøꞌnis chøṉ tzuꞌi putpanaꞌṉ cumguꞌyacapoya


Tyøvø. Maꞌṉbø mini oꞌnaꞌomo y ijtumø cotzøc ñøjayajpapø Olivos
pømiꞌøyupø y øtz maꞌṉbø møjaꞌṉ cotzøc. 38 Tumdum jama mumu

søꞌṉi. 28 Cuando yøcsepø tiyø


  pøn nuꞌcyajpanaꞌṉ namdzuti
tuctzoꞌtzpa, quendeꞌndamø, pømi masandøjcomo vaꞌcø cyømaꞌnøyaj
pøctamø, porque nø tyomeꞌaj vaꞌ mi Jesús.
ṉgyotzoctamø.
29 Y Jesusis chajmay historia vaꞌcø

Myeꞌchajpanaꞌṉ modo
ꞌyaṉmaꞌyoya. Nømu: vaꞌ ñuꞌcyaj Jesús
―Aꞌmdam higo cuy y mumu
cutyaꞌm. 30 Cuando istamba mi

neꞌṉgø que cøvoꞌmuꞌam, jetse mi


22 Nømnaꞌṉ tyomeꞌaj søṉ
cuando cyuꞌtyajpanaꞌṉ pan
ja pyoṉoṉapø; jic søṉ ñøjayajpanaꞌṉ
ndziꞌtamba cuenta que tomeꞌam pascua søṉ. 2 Y pane coviꞌnajøꞌistaꞌm

jaꞌmaṉsøṉ. 31 Jetsetiqueꞌt cuando


  y aṉmaꞌyoyajpapøꞌis aṉguiꞌmgupit
mi ispa oꞌca nø tyuctzoꞌtz øtz myeꞌtzayajpanaꞌṉ modo jujche
ndzamuse, jetse maṉba mi muspa yaj caꞌyaj Jesús; porque je
mustame que ya mero maṉba coviꞌnajøꞌis ñaꞌchaj vøti pøn.
aṉguiꞌmoy Dios. 3 Entonces Satanasis ñøtzøc Judas

32 ”Viyuṉsye mi nøjmambya
  nøyipøꞌis ñøyiꞌaṉgopac Iscariote;
que mumu øtz ndzamuse maṉba docepø apostolesete. 4 Y Judasis

tucnømi antes que caꞌpøꞌyajpa yøti maṉ ꞌyoꞌnøyaj pane coviꞌnajøtaꞌm


ityajupø pøn. 33 Tzap y nas maṉba
  y cyoqueñajpapøꞌis masandøc
yaje, pero ø onde jiꞌn ma cøyaje. a ver jutznaꞌṉ muspa chiꞌocuyaj
34 ”Tzøjcatyam cuenda
  Jesús pane coviꞌnajøcøsi. 5 Pane

mi ṉguiꞌpsocuꞌyomo jana coviꞌnajø casøyaju y vyøꞌmøyaju


mi ṉgyuꞌtcomøꞌṉdamø, ni vaꞌ cyoyojyaj Judas. 6 Judasis

jana mi ñoꞌjtamø, ni jana mi ñøjmayaju que maṉba chiꞌocuyaje,


ṉguiꞌpscocøjtam nascøspø y cyømeꞌtzpanaꞌṉ jujche muspa
itcuy; utyem jovise nuꞌc yajcuy nuꞌmdziꞌocuyajø ni i ja ityømø.
mitzcøstaꞌm. 35 Porque como tum

trampaꞌis ñucpase copøn, jetze Cuꞌtaṉdzac ndø Comi


jovise yajcuy maṉba ñuꞌc mumu 7 Nuꞌcuꞌcam jic jama cuando
nascøstaꞌmbø pøngøsi. 36 Por eso
  cyuꞌtyajpanaꞌṉ pan ja pyoṉoṉapø,
møꞌchøqui coquendam mi ⁿvin y cuando tiene quenaꞌṉ vaꞌ yaj caꞌyaj
oꞌnøtyam Dios mumu jama vaꞌcø borrego pascua søꞌṉis cuenta. 8 Y  

cyoquiꞌps ñeꞌcø que vøjø vaꞌcø Jesusis cyøꞌvejyaj Pedro y Juan y


mi ṉgyotzoctamø cuando tucpa ñøjmayaju:
mumu jetsepø toyaꞌiscuy; y jetse ―Maṉdamø, ma alistatzøctam lo
jana naꞌtzcuy vaꞌcø mus mi ijtam que tiyø pascua søṉgøtoya ti maṉba
ø viꞌṉaṉdøjqui; mumu Pøꞌnis chøṉ ndø cuꞌjtame.
Tyøvø øjtzi. 9 Y jeꞌtis ñøjmayaj Jesús:

37 Jetse Jesusis ꞌyaṉmayajpanaꞌṉ


  ―¿Jut mi sunba mijtzi vaꞌcø ndø
jamaꞌomo masandøjcomo, y alistatzøctamø?
169 San Lucas 22

10 Y Jesusis ñøjmayaju: ―Yøṉete jomepø contrato ø


―Cuando mi ñdyøjcøtyamba nøꞌmbinjiꞌṉ. Ø nømbin maṉba jøꞌt
cumguꞌyomo, maṉba mi ndzoṉdam mitzcøtoyataꞌm.
tum pøn nø ñømaṉupøꞌis tum 21 ”Pero yøti yøꞌc it øtzjiꞌṉ

majcuy nøꞌ. Ma paꞌjtamø jutipø mesyacøsi maṉbapøꞌis ø tziꞌocuyaje.


tøjcom tøjcøpya. 11 Y ñøjmatyam

22 Y viyuṉsye øtz mumu Pøꞌnis

vøꞌtøc: “Maestroꞌis sunba myusø chøṉ Tyøvø maṉba tuc øjtzi jujche
jut it cuarto muspamø cyuꞌtyaj chamuse Diosis viꞌna. Pero ¡lástima
ñøtuṉdøvøjiꞌṉ pascua søꞌnis jicø pøn maṉbapøꞌis ø tziꞌocuyaje!
cyuꞌtcuy”. 12 Y jeꞌtis maṉba mi

23 Y apostolesistaꞌm na

isindziꞌtam møjipø cuarto møjapø y ꞌyocvaꞌctzoꞌchajtøju jutipøꞌis maṉba


vøjøtzøjcupø. Jeni alistatzøctamø. chøc chamuse Jesusis.
13 Jicsyeꞌcti Pedro y Juan

maṉyaju y pyaꞌtyaju jujche Jesusis Onguipyaj jutipø más


ñøjmayuse. Y ꞌyalistatzøcyaju maṉba cyoviꞌnajøꞌaje
pascua søṉ guꞌtcuycøtoya. 24 Entonces onguipyaj ñeꞌcomdaꞌm
14 Nuꞌcuꞌjcam ꞌyora, Jesús poꞌcs
  jutipø maṉba cyoviꞌnajøꞌaje. 25 Y  

mesyacøꞌmø apostolesjiꞌṉdaꞌm. 15 Y
  Jesusis ñøjmayaju:
Jesusis ñøjmayaju: ―Entre nascøspø pøꞌnomdaꞌm,
―Nømnaꞌṉ ø cuꞌtcomøꞌndoꞌ yøṉø aṉguiꞌmbapøꞌis dyominatzøcpa
pascua søṉguꞌtcuy mitzjiꞌṉdam eyataꞌmbø, y nøjayajtøjpa que
antes que nøṉgøtpø toya. 16 Porque
  aṉguiꞌmbapø vøcoꞌnipø pønete.
nøjmañdyambøꞌmtzi que øtz jiꞌnam 26 Pero mitztaꞌm jiꞌn mus mi

ma ṉguꞌt eyapø pascua søṉguꞌtcuy ndzøctam jetze, sino que más


hasta que cuꞌtqueꞌtpøjtzi pascua søṉ cyoviꞌnajøpø entre mijtzomdaꞌm
Dios ꞌyaṉguiꞌmbamø. Jicsyeꞌctøc ma tiene que vaꞌcø it como menospøꞌis
ṉguꞌtqueꞌte. ꞌyamese; y aṉguiꞌmbapø tiene que
17 Y pyøc Jesusis tum vaso uva nøꞌ
  vaꞌcø it como nuꞌcscusye. 27 Porque

y ñøjay Dios yøscøtoya, y nømu: oꞌca tum pøn cuc mesacøꞌmø


―Pøctam yøṉø y toꞌṉveꞌndam pøꞌcspa y eyapøꞌis cyojtapya cuꞌtcuy,
mijtzomdaꞌm. 18 Porque mi
  ¿jiꞌnacsqueꞌt jete más coviꞌnajøpø
nøjandyaꞌmbøjtzi que øtz jiꞌnam ma cucmesacøꞌm poꞌcsupø? Pero øtz
ndoꞌṉ uva nøꞌ hasta jic jama minba ijtu mitzjiꞌṉdam como coyospapøse.
aṉguim Dios. 28 ”Mitztaꞌm como siempre

19 Entonces pyøc Jesusis pan y


  øtzjiꞌṉ mi ijtamu hasta como yøti
ñøjay Dios yøscøtoya y vyeꞌnu y cuando tzøjquistøjøjtzi. 29 Como

cyøꞌyaj apostoles y ñøjmayaju: jujche ø Jandaꞌis yac aṉguiꞌmbøjtzi


―Yøṉø pan øjchøn sis, y yøṉ ø sis como gobiernose, jetse ø mi yac
maꞌṉba ndziꞌocuyaj mitzcøtoyataꞌm. aṉguiꞌmdaṉgueꞌtpøjtzi. 30 Por eso

Yøꞌcse sajtam pan mi neꞌṉgomdaꞌm muspa mi ṉgyuꞌjtamø y muspa


vaꞌcø mi ndø jajmundzøctamø. mi ⁿyuctamø ø mesacøsi jut
20 Y cuꞌtaṉbacyajuꞌcam, Jesusis
  ø aṉguiꞌmbamø, y maṉba mi
pyøjqueꞌtuti mbaso y nømu: mbyoꞌcstaꞌm aṉguiꞌmbaꞌis
San Lucas 22 170

pyoꞌcscucyøstaꞌm vaꞌcø mi vaꞌcø mi ⁿjuy espada. 37 Porque


ṉgømeꞌtztam cyojapit docepø nøjambya mijtzi que øtz tiene


Israejlis ꞌyuneꞌis fyamiliataꞌm. que vaꞌcø tyucø como jujche it
Diosis ꞌyote jachøꞌyupø; porque jen
Jesúsis chamu que Pedroꞌis jiꞌn jachøꞌyupøte: “Parejo yacsutzøcyaju
maṉ vyaꞌṉjajme que jeꞌise ñøtu yatzitaꞌmbø pønjiꞌṉ”. Porque ya
31 También ñøjmay ndø Comiꞌis: mero maṉba tuqui como ijtuse
―Simón, Simón, cømaꞌnøyø; jachøꞌyupø.
Satanasis vyaꞌc licencia vaꞌcø mi 38 Y apostolesistaꞌm ñøjmayaj

nchøjquistamø. Como jujche ndø Jesús:


yøꞌṉgøvituꞌpa trigo puj vaꞌcø chøꞌy ―Ø Ṉgomi, yøꞌc it metzcuy
puro pyuj, jetse Satanasis maṉba espada.
mi nchøjquistame a ver oꞌca mi ndø Y Jesusis ñøjmayaju:
vaꞌṉjamdamba. 32 Pero øtz oꞌnøyø
  ―Ya sobram jetjiꞌṉ.
Dios para mitzcøtoya vaꞌcø jana mi
nchøjcay falta mi vaꞌṉjajmoṉguꞌis. Y Jesusis ꞌyoꞌnøy Jyata
mijtzi cuando mi ṉguiꞌpsvituꞌujcam 39 Y Jesús tzuꞌṉ jeni, y jujchem
vaꞌcø mi vøṉgovaꞌṉjamqueꞌte, cyostumbre ijtu, maṉ Olivos
entonces cotzoṉyaj mi ndøvø vaꞌcø cotzøjcøsi. Y ñøtuṉdøvøꞌis maṉuti
vyaꞌṉjajmoyajø. pyaꞌtyajqueꞌte. 40 Y cuando nuꞌcyaj

33 Pero Pedroꞌis ñøjmay Jesús:


  jic lugajromo, Jesusis ñøjmayaju:
―Øjtzø mi Ṉgomi, øtz dispuesto ―Oꞌnøtyam Dios vaꞌcø
ijtøjtzi vaꞌcø maṉ mitzjiꞌṉ jana mi ṉgyectamø oꞌca mi
presoꞌomo y vaꞌcø caꞌ mitzjiꞌṉ. nchøjquistandøjpa.
34 Y Jesusis ñøjmayu:

41 Y Jesús tzuꞌṉ jetcøꞌmdaꞌm

―Pedro, nøjmambyøjtzi que usy yaꞌi. Jujcheꞌṉomo muspa ndø


antes que vejpa ṉgaylu, tuꞌcay ñac mbatzpøꞌ tzaꞌ, jañcheꞌṉomo Jesusis
maṉba mi ndzame que jiꞌn mi ndø cyaꞌṉdzacyaju. Y jeṉ cujneyuꞌøc
coꞌispøqui. ꞌyoꞌnøy Jyata. 42 Ñøjmayu:

―Øjtzø mi Janda, oꞌca jetse mi


Nømnaꞌṉ tyaꞌn hora sunba, tø yaj cotzoc ndøvø vaꞌcø
vaꞌcø ñucyaj Jesús jyana toyaꞌisø; pero vaꞌcø tyucø
35 Jesusis ñøjmayaju: mitz mi sunbase, jiꞌndyet øtz
―Cuando mi ṉgøꞌvejtam øjtzi jana sunbase.
morral y jana tumingotcuy y jana 43 Y cyejay Jesús tum tzajpombø

sapato, ¿tiꞌis ñchøjcatyam falta? angelesis y yac pømipøjcu. 44 Jesús


Y jeꞌis ñøjmayaju: ijtunaꞌṉ møjaꞌṉ doyaꞌomo, y tyumø


―Ni tiꞌis. chocoy ꞌyoꞌnøpyanaꞌṉ Dios. Y
36 Y Jesusis ñøjmayaju:
  møjataꞌmbø pyøsø tzuꞌnmøꞌnu si
―Pero yøti oꞌca it mi morral, fuera como nøꞌpin chuꞌnmøꞌnbase,
nømavø; y jetsetiqueꞌt mi jetse nømnaꞌṉ cyecyaj nasomo.
ndumingotcuy; y oꞌca ja mi nøꞌit 45 Entonces ꞌyoꞌnøyuꞌcam Dios,

espada, maꞌaj mi ṉgamisola Jesús teꞌnchuꞌṉu y maṉ ityajumø


171 San Lucas 22

ñøtuṉdøvø, y pyaꞌtyaju øṉyajupø


mayaꞌcuꞌis. 46 Y Jesusis ñøjmayaju:

Pedro nømu que jiꞌn ispøc Jesús
―¿Tiꞌcøtoya nø mi ꞌyøṉdamu? 54 Entonces ñucyaj Jesús y
Teꞌñchuꞌṉdamø y oꞌnøtyam Dios ñømaṉyaj pane coviꞌnajøꞌis
vaꞌcø jana mi ṉgyeꞌctamø cuando tyøjcomo. Y Pedroꞌis maṉuti
mi ñchøjquistandøjpa. pyaꞌtqueꞌt Jesús, pero yaꞌi tzøꞌyu.
55 Yac tzocyaj juctyøc cuc solajromo

Jesús ñucyaju y juctyøjcøꞌmnaꞌṉ poꞌcsyaju; y


47 Mientras que Jesús jetse Pedro jendi poꞌcsqueꞌt jetjiꞌṉdaꞌm.
nømdøcnaꞌṉ vyejvejneyu, nuꞌcyaj 56 Y tum coyomoꞌis is Pedro que

vøti pøn. Y tum macvøstøjcapyø juctyøjcaṉvini poꞌcsqueꞌtu; y ꞌyaꞌm


ñøtuṉdøvø ñøyipøꞌis Judas, jet møꞌchøqui Pedro. Entonces nømu:
viꞌnaju y cyønuꞌc Jesús vaꞌcø syuꞌcø. ―Yøṉø jetjiꞌṉbøtinaꞌṉetqueꞌt.
48 Y Jesusis ñøjmayu:

57 Pero Pedroꞌis ja vyaꞌṉjajmø oꞌca

―Judas, ¿tiꞌajcuy jetse mi jetjiꞌṉbønaꞌṉete. Ñøjmay yomo:


ndzøcpa? Mi ndø suꞌcpa vaꞌcø mi ―Jiꞌnø ispøc je pøn.
ndø tziꞌocuyaj ø enemigocøsi, øtz 58 Yaꞌyuꞌjcam usyaṉ hora, isqueꞌt

mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø. Pedro eyapøꞌis y ñøjmayu:


49 Ityajupøꞌsnaꞌṉ jeni isyaju ti
  ―Mitz jeꞌisnaꞌṉe mi ñønduṉ.
maṉba tuqui, y ñøjmayaj Jesús: Pero Pedroꞌis ñøjmayu:
―Ø mi Ṉgomi, ¿sunbaja mijtzi ―Tzambøn, pero øtz jiꞌn chøṉ
vaꞌcø mi ṉgoquiptam espadajiꞌṉ? jicjiꞌṉbø.
50 Y tumbøꞌis chetzcajpøꞌjay pane

59 Y cøjtuꞌjcam como tumø

coviꞌnajøꞌis ñuꞌcscuꞌis chøꞌnaꞌṉombø horasyeꞌṉomo, eyapø nømu:


tyatzøc. 51 Pero jicsyeꞌcti Jesusis
  ―Viyuṉsye yøṉø
ñøjmayu: jetjiꞌṉbøtinaꞌṉetqueꞌt, porque
―Uyam más jetse tzøqui. Galilea cumgupyønditqueꞌt.
Y piꞌquisay tyatzøc y yac 60 Pero Pedroꞌis ñøjmayu:

tzojcayu. 52 Jesusis ñøjmayaj pane


  ―Tzambøn, øtz jiꞌnø musi ti nø mi
coviꞌnajøtaꞌm y masandøjcom ndzamu.
aṉguiꞌmyajpapø y tzambøndaꞌm Y misma hora, mientras que
miñajupø vaꞌcø ñucyajø: nømdøcnaꞌṉ vyejvejneyu, vej
―¿Tiꞌajcuy mi ndø cømindamu ṉgaylu. 61 Ndø Comi queꞌnajvituꞌu

vaꞌcø mi ndø nuctam mijtaꞌm y cyøqueꞌnøy Pedro. Y Pedroꞌis


espadajiꞌṉ y cuyjiꞌṉ jujche jyajmutzøjcay ꞌyote ñøjmayuse ndø
ñuctøjpase nuꞌmbapø? 53 Cuando
  Comiꞌis: “Antes que vejpa ṉgaylu,
tumdum jama øtz ijtunaꞌṉ tuꞌcañac maṉba mi ñømi que jiꞌn mi
mitzjiꞌṉdam masandøjcomo, ja ndø ispøc ndøvø”. 62 Entonces Pedro

mi ndø nuctamø. Pero nuꞌcuꞌam put aꞌṉgomo y voꞌtzocopajcu.


mi orandaꞌm vaꞌ mi ndzøctam
mi sundambase, y vaꞌcø mus Jesús cøsijcatyøju
chøc gyusto piꞌtzøꞌajcuꞌyombø 63 Yñucyajupøꞌis Jesús
aṉguiꞌmbapøꞌis. cyøsijcayajpanaꞌṉ y ñacsyajpanaꞌṉ.
San Lucas 22​, ​23 172

64 Vyinjupyaju y jetse vyiꞌnøc Jesús aṉguiꞌmbapø Pilatocøꞌmø. 2 Y  

tzaꞌṉøyajpanaꞌṉ y ñøjmayajpanaꞌṉ: cyøtzaꞌmøchoꞌchaj Jesús y nømyaju:


―Tø tzajmayø iꞌis mi ñchaṉu. ―Ndø paꞌjtam yøṉ pøn que
65 Y tyopoꞌoꞌnøyajpanaꞌṉ vøti
  ñøtzotzpapøꞌis quipcuy ndø
eyataꞌmbø otejiꞌṉ. cumguꞌyomo y yaꞌinducpapøꞌis
vaꞌ jyana coyojyaj pago møjaꞌṉ
Jesús ñømaṉdøju vøti aṉguiꞌmbapøcøsi, y ñeꞌc nømba
aṉguiꞌmbaꞌis vyiꞌnaṉdøjqui que Cristote; que por eso møjaꞌṉ
66 Cuando søꞌṉbønømuꞌjcam, aṉguiꞌmba.
tuꞌmbøyaj cumguꞌyomdaꞌmbø 3 Jicyeꞌcti Pilatoꞌis ꞌyocvaꞌc Jesús:

tzambøn, y pane coviꞌnajøtaꞌm, y ―¿Mijtzømate Israel pøꞌnis mi


aṉmaꞌyoyajpapø aṉguiꞌmgupit. ꞌYaṉguiꞌmba?
Y ñømaṉyaj Jesús tuꞌmyajumø Jesusis ꞌyaṉdzoṉu:
aṉguiꞌmyajpapø, y ꞌyocvaꞌcyaj ―Øj chønø nømdi mi ndzamuse.
Jesús: 4 Entonces Pilatoꞌis ñøjmayaj pane

67 ―Oꞌca mijtzømete Cristo,


  coviꞌnajøtaꞌm y eyapø pøndaꞌm:
tzajmay ndøvø. ―Ni tiyø cyoja ja mbyaꞌtaꞌyøjtzi
Jesusis ꞌyaṉdzoṉyaju: yøṉø pøꞌnis ñe.
68 ―Oꞌca mi ndzajmapyøjtzi, jiꞌn

5 Pero vøti pøn vejaṉgøtyaju vaꞌcø

mi ndø vaꞌṉjamdame. Y oꞌca mi chøjcayaj cyoja; ñømgomøꞌnayaj


ⁿocvaꞌctaꞌmbøjtzi, jiꞌn maṉ mi ndø Pilato:
aṉdzoṉdame, ni jiꞌn maṉ mi ndø ―Yøṉ pøꞌnis yaj quipteꞌñajpa pøn
tzøcøpøꞌtame. 69 Pero desde yøti
  ꞌyaṉmaꞌyocujiꞌṉ. Jetse aṉmaꞌyopya
øtz maṉba poꞌcse más pømiꞌøyupø mumu Judea nasomo. Galilea
Diosis chøꞌnaꞌṉomo, øjchøṉ mumu nasomo aṉmaꞌyochoꞌtzu hasta
Pøꞌnis Tyøvø. yøṉsyeꞌṉom minu.
70 Entonces mumu ꞌyocvaꞌcyaj

Jesús: Jesús nømaṉdøj aṉguiꞌmbapø


―¿Entonces mijtzømete Diosis Herodesis vyiꞌnaṉdøjqui
ꞌYune? 6 Cuando
Pilatoꞌis myanu que
Y Jesusis ñøjmayaju: nø cham Galilea, ꞌyocvaꞌcu
―Øjtzømete mitz mi oꞌca Galilea nasombø pønete.
ndzamdamuse. 7 Y cuando myusu que Jesús

71 Y jejtaꞌm nømyaju:
  Herodesis ꞌyaṉguiꞌmguꞌyom ijtu,
―Jiꞌnam ndø sundam testigos, entonces Pilatoꞌis cyøꞌvej Jesús
porque tø øjtaꞌm nømdi ndø Herodescøꞌmø. Porque Herodes
majnandyam ꞌyote ñeꞌc jujche nø Jerusalén gumguꞌyomnaꞌṉ ijtu jic
ñømu. jama. 8 Herodesis cyøcasøcomøꞌnu

cuando isu Jesús, porque


Jesús nømaṉdøj aṉguiꞌmbapø ijtumnaꞌṉ jyama sunbamømnaꞌṉ
Pilatoꞌis vyiꞌnaṉdøjqui isø; porque myanbanaꞌṉ vøti nø

23 Jicsyecꞌti mumu jejtaꞌm


tzuꞌṉyaju y ñømaṉyaj
chøjcupø tiyø. Sunbanaꞌṉ ꞌyaꞌmay
milagroꞌajcuy. 9 Y Herodesis vøti

173 San Lucas 23

nac ꞌyaṉgøvaꞌc Jesús, pero Jesusis 21 Pero vøti pøn vejvøjøtzøcyaju


ni jujche ja ꞌyaṉdzova. 10 Y pane
  nømyaju:
coviꞌnajøtaꞌm y aṉmaꞌyoyajpapø ―¡Yac maꞌmøtyøj cruzcøsi! ¡Yac
aṉguiꞌmgupit jenaꞌṉ teꞌñaju, pømi maꞌmøtyøj cruzcøsi!
cyøtzaꞌmøyaj Jesús. 11 Y Herodesis

22 Entonces ñøjmayaj Pilatoꞌis

y syoldadoꞌis ni tise ja chøcyaj tuꞌcanajcøsi:


Jesús, y ꞌyaṉgøsijcayaju, y yac mes ―¿Tiꞌajcuy ma yac maꞌmøtyøj
tum vøjpø tucu suñi søꞌṉbapø. Y cruzcøsi? ¿Tiyø coja chøjcu? Porque
jicsyeꞌc Herodesis yac vituꞌ Jesús ni jujchepø cyoja ja mbyaꞌtaꞌyøjtzi
Pilatocøꞌmø. 12 Y Herodes y Pilato
  vaꞌcø ø ⁿyaj caꞌø. Maꞌṉbø yac
jej jama amigoꞌajyaju, porque nacstøji y jetse maṉba sombøꞌi.
enemigonaꞌṉete. 23 Pero vejyajpanaꞌṉ y

vyaꞌcayajpanaꞌṉ vaꞌcø myaꞌmøtyøj


Pilatoꞌis ꞌyaṉguiꞌmu cruzcøsi. Y porque jetse vejyaju
vaꞌ yaj caꞌyaj Jesús ancø pøndaꞌm y pane coviꞌnajøtaꞌm,
13 Entonces Pilatoꞌis Pilatoꞌis vyøꞌmøyu vaꞌcø chøcø
vyejaṉdøꞌpyaju pane coviꞌnajø y jujche syuñajuse sone pøꞌnis y pane
aṉguiꞌmyajpapø y vøti cumgupyøn. coviꞌnajøꞌis. 24 Entonces Pilato nømu

14 Y Pilatoꞌis ñøjmayaju:
  vaꞌcø chøctøjø jeꞌis vyaꞌcayajuse.
―Mitztaꞌm tø nømijnatyam yøṉ 25 Y syombøꞌu pøn jeꞌis syuñajuse

pøn mi ñømdamba que yøꞌnis lo que ijtupønaꞌṉ presoꞌomo porque


ñøtzoꞌtzpa quipcuy cumguꞌyomo; ñøtzuꞌṉbapøꞌis quipcuy, y yaj
pero ṉgømeꞌtz øjtzi mi viꞌnomdaꞌm, caꞌopyapø. Y chiꞌocuyaj Jesús jeꞌis
y ja mbyaꞌtaꞌyøjtzi ni jujchepø cyoja syuñajuse.
como mi ṉgøtzaꞌmøtyamuse. 15 Ni  

Herodesis ja pyaꞌtacyeꞌtati cyoja; Jesús maꞌmøtyøj cruzcøsi


pues øtzcøꞌmdi cyøꞌvejvituꞌqueꞌtu. 26 Entonces mientras nømnaꞌṉ
Y mi nchiꞌtamuꞌam cuenta que ni ñømaṉyaj Jesús, ñucyaj Simón
jujchepø cyoja ja itø vaꞌcønaꞌṉ ndø Cirene cumguꞌyombø nømnaꞌṉ
yaj caꞌtamø. 16 Maꞌṉbø yac nacstøji y
  minupø tzaꞌmomo. Jet yaj cajpayaj
jetse maꞌṉbø ndzøcøpøꞌi. cruz vaꞌ ñømaṉ Jesusis jyøsmø.
17 Porque jiꞌcsyeꞌc søṉnamaye

27 Y nømnaꞌṉ pyaꞌtyaj Jesús

tiene quenaꞌṉ vaꞌcø syombøꞌ tum vøti pøꞌnis y vøti yomoꞌis.


preso Pilatoꞌis. 18 Pero mumu
  Jeꞌis cyøvoꞌyajpanaꞌṉ Jesús y
vøtipøn tumnajcøs vejyaju, cyømayaꞌyajpanaꞌṉ. 28 Pero Jesús

nømyaju: queꞌnajvituꞌu y ñøjmayaju:


―¡Yaj caꞌ yøṉø, tø sombøꞌjatyam ―Jerusalén gumguꞌyomdaꞌmbø
Barrabás! mi yomo, uy tyø cøvoꞌtam øjtzi,
19 Barrabás somdøjupøte porque
  pero mi ⁿvin cøvoꞌtamø y mi ⁿune
oy tuꞌmbøyaj pøn vaꞌcø quipyaj cøvoꞌtamø. 29 Porque maṉba nuꞌc

cumguꞌyomo, y yaj caꞌoyu. 20 Y   jyama cuando maṉba nømyaje:


Pilatoꞌis ꞌyoꞌnøvøjøtzøc vøti pøn “Más contento itpa ja ꞌyuneꞌøyøpø
porque sunbanaꞌṉ syombøꞌ Jesús. yomo, ja isøpøꞌis une, y ni jutipø
San Lucas 23 174

une ja yac tzuꞌtzøpøꞌis”. 30 Entonces


  jayupø griego oteꞌomo y latín
maṉba ñømdzoꞌtzayaj cotzøc: oteꞌomo y hebreo oteꞌomo.
“Tø cøjuꞌmøtyamø”. Y maṉba 39 Y tum yatzipø pøn jendinaꞌṉ

ñøjmayaj cheꞌpø cotzøc: “Tø maꞌmgueꞌtupø, jeꞌis yachꞌoꞌnøy


juꞌmgøpajcøtyamø”. 31 Oꞌca yøcse
  Jesús; ñøjmayu:
tzøjcaꞌyajøjtzi si fuera como ―Oꞌca mijtzete Cristo, entonces
tzujtzipø cusye, entonces más peor yaj cotzoc mi ⁿvin y tø yaj
maṉba chøjcayaj eyataꞌmbø como cotzoctam øjtzi.
tøjtzupø cusye. 40 Pero tuꞌmaṉ maꞌmgueꞌtupøꞌis

32 Y nømnaꞌṉ ñømaṉyaj Jesusjiꞌṉ


  ꞌyojnay tyøvø, ñøjmayu:
eyapø metzcuy pøn, yatzitaꞌmbø, ―¿Mitz tiꞌajcuy jiꞌn mi ṉgønaꞌtzøy
vaꞌcø yaj caꞌyaj parejo Jesusjiꞌṉ. Dios? Porque mitz mi itqueꞌt mismo
33 Cuando nuꞌcyaj lugajromo
  toyaꞌomo yøṉø pønjiꞌṉ. 41 Viyuṉsye

ñøjayajpamø Caꞌyajupøꞌis øtz vøj vaꞌ tø toyaꞌistamø porque


Cyoꞌcøpacmø, jeni myaꞌmøyaj Jesús it ndø coja; porque tø øtz tø
cruzcøsi. Y jen maꞌmøyajqueꞌt pøjcøchondøju porque ndø
cruzcøs je metzcuy yatzitaꞌmbø tzøquipit. Pero yøꞌṉis ni ti ja chøcø,
pøn, tum Jesusis chøꞌnaṉ sayaꞌomo, ja it ni jujchepø cyoja.
y eyapø Jesusis ꞌyaṉñay sayaꞌomo. 42 Entonces ñøjmay Jesús:

34 Y Jesús nømu:
  ―Tø jajmutzøc øjtzi cuando minba
―Jatay, yaj cøtocojayaj cyoja, mi aṉguiꞌmi.
porque jiꞌn myusyaj lo que ti nø 43 Y Jesusis ñøjmayu:

chøcyajupø. ―Viyuṉsye mi nøjmambyøjtzi,


Y soldadoꞌistaꞌm chøjquisyaj yøti maṉba mi it øtzjiꞌn vøjpø
syuerte vaꞌcø vyeꞌnbøꞌjayaj tyucu itcuꞌyomo.
ñeꞌcomdaꞌm. 35 Vøti pøꞌnistaꞌm

nømnaꞌṉ ꞌyaꞌmyaj jeni, y Caꞌu Jesús


aṉguiꞌmyajpapøꞌis syijcayaj Jesús, 44 Y paṉguc jamanaꞌṉete, y o
nømyaju: piꞌtzøꞌajnømi mumu nascøsyeꞌṉomo;
―Como eyapø yaj cotzocyaju, hasta las tresyeꞌnomo
¿tiꞌajcuy jiꞌn mus yaj cotzoc søꞌṉnøṉgueꞌtu. 45 Jama o tuꞌyi,

vyin ñeꞌcø, oꞌca Cristote, Diosis y masandøjcombø tucu voꞌte


cyøpiṉupø? ꞌyaṉgaꞌmbapøꞌis más masanbø
36 Y soldadoꞌis jetseti
  cuarto, jet hasta cuc tzijtzu.
syijcayajqueꞌtu; toꞌmøyaju y yac 46 Jicsyeꞌc Jesús pømi veju y nømu:

toꞌṉyaj catzu nøꞌ. 37 Y ñøjmayaju:


  ―Jatay, mitzcøs ndzaꞌmøpyø ø
―Oꞌca mijtzete Israel Pøꞌnis ⁿespiritu.
myøjaꞌṉ Aṉguiꞌmba, yaj cotzoc mi Cuando nøm jetse, caꞌu.
ⁿvin. 47 Y cuando capitaꞌnis isu jujche

38 Itqueꞌtutinaꞌṉ cruzis
  tujcu, entonces vyøcotzøc Dios,
cyopajcomo letra jayupø ñømbamø: nømu:
“Yøṉete Israel pøꞌnis myøjaꞌṉ ―Viyuṉsye yøṉ pøn vøjpø
Aṉguiꞌmbataꞌm”. Jetse ijtunaꞌṉ pønnaꞌṉete.
175 San Lucas 23​, ​24

48 Y mumu pøn jennaꞌṉ ityajupø namdzuti maṉyaj yomo


cuando isyaju jujche tujcuse, tzatøcmø, y ñømaṉyaj perfume
cucpac tzaṉba vituꞌyaju mayaꞌyajpa. vøjøtzøcyajupøtiꞌam, y eyataꞌmbø
49 Y mumu cyoꞌispøcyajpapøꞌis Jesús
  yomojiꞌṉ oyaju. 2 Y tzaꞌ tzatøc

yaꞌinaꞌṉ ityaju y ꞌyaꞌmyaju jujche nø ꞌyaṉgaꞌmupøꞌis pitipøꞌtøjupøm


chøctøju. Jennaꞌṉ ityajqueꞌt je yomo pyaꞌtyaju. 3 Y tøjcøyaj tzatøjcomo,

oyajupøꞌis pyaꞌtyaj Jesús Galilea pero ja pyaꞌtyaj ndø Comi Jesusis


nasomo tzuꞌṉyajupø. cyoṉna. 4 Entonces mientras que

nømnaꞌṉ quiꞌpsyaj ti vaꞌcø chøcyajø,


Niptøju Jesús isyaj tome jetcøꞌmdaꞌm teꞌñajupø
50 Ijtunaꞌṉ tum pøn ñøyipøꞌis metzpøn popo søꞌṉyajpaꞌis tyucu.
José, aṉguiꞌmbapønaꞌṉete y vøjpø 5 Por eso vøti naꞌchaj yomo, y

pønnaꞌṉete; y cyumplitzøjcupøꞌis japcøneꞌcyaj nascøsi, y pøꞌnis


Diosis syunbase. Arimatea ñøjmayaj:
cumgupyønete. Arimatea cumguy ―¿Tiꞌajcuy mi meꞌtztamba
Judea nas coꞌaṉjajmeꞌom ijtu. quenbapø pøn ityajumø
51 Yøꞌṉis ja ñøtuꞌmbajcajyaju
  caꞌyajupø? 6 Ja itøm yøꞌqui;

eyataꞌmbø aṉguiꞌmba vaꞌcø jujche visaꞌuꞌam. Jajmundzøctam mi


chøcyajø. Y je Joseꞌis nømdinaꞌṉ ñchajmatyamupø Jesusis cuando
jyoꞌjqueꞌtu vaꞌcø min ꞌyaṉguiꞌm jiṉdøcnaꞌṉ ijtuꞌøc Galilea nasomo.
Dios. 52 Jeꞌis cyønuꞌc Pilato y

7 Jesusis oy mi ñøjmandyame: “Øtz

vyaꞌcay Jesusis cyoṉña. 53 Entonces


  mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø, tiene
ñømøꞌn cruzcøsi, y myon sabanapit que vaꞌcø cøt cojapaꞌtyajupø pøꞌnis
y cyøjtayu tzatøjcomo. Ijtunaꞌṉ cyøꞌomo, vaꞌcø maꞌmøyaj cruzcøsi;
møjapø tzaꞌ nojtatyøju vaꞌcø jen pero tuꞌcay jamacøsi maꞌṉbø visaꞌe”.
cyojtøj caꞌupø, pero ni itøcnaꞌṉ ja 8 Entonces yomoꞌis jyajmutzøcyaju

cyojtøj jeni, y jen cyojtay Jesusis jujche o chame. 9 Y tzuꞌṉyaj  

cyoṉna. 54 Je jama nømnaꞌṉ


  tzatøcmø y maṉ chajmayaj oncepø
cyomequeꞌajyaj pascua søṉ, y apostoles y mumu eyataꞌmbø
nømnaꞌṉ ñuꞌc sapøjcuy jama. que ti isyaju y ti tzajmayajtøju.
55 Y yomotaꞌm Jesusjiꞌṉnaꞌṉ

10 Y jetse chajmayajuꞌis apostoles,

miñajupø Galilea nasomo, maṉuti María Magdalenaꞌisete, y Juanaꞌis,


aꞌmyajqueꞌte, y isyaj tzatøc y jut y Jacoboꞌis myama Mariaꞌis, y
cyojtatyøjumø Jesusis cyoṉña. eyataꞌmbø yomoꞌis. 11 Pero  

56 Entonces vituꞌyaju y vyøjøtzøcyaj


  apostolesis cyomoꞌyajunaꞌṉ que
perfume y jajsocuy (Jesusis cyoṉña nømdi jyovi tzamyajupø y ja
vaꞌcø jyasyaj jetpit). Y sapøcyaju vyaꞌṉjamyajø.
sapøjcuy jama como ijtuse 12 Entonces Pedro tzuꞌṉu y

aṉguiꞌmguy. popya maṉ tzatøcmø. Cuando


nuꞌcu, atzcøneꞌcu, quendondøjcøy
Visaꞌ Jesús tzatøjcomo: y is sabana neꞌti

24 Entonces semana
tzoꞌtzcuy jamacøsi
cojtøjupø. Y tzuꞌṉ tzatøcmø,
nømnaꞌṉ quiꞌps chocoꞌyomo ti tujcu.
San Lucas 24 176

cumguy. Y jiꞌn naꞌs jetse, sino


Nømnaꞌṉ myaṉyaj Emaús taꞌnuꞌam yøti tuꞌcay jama jetse
cumguꞌyomo tujcumø; 22 y venetaꞌmbø yomoꞌis

13 Je mismo jama metzcuy tø øjtzomdaꞌmbøꞌis tø tzam


ñøtuṉdøvø nømnaꞌṉ myaṉyaj mayaꞌtamu. Porque oyaj tzatøcmø
tum cheꞌ cumguꞌyomo ñøyipøꞌis nømnaꞌṉ syøꞌṉbøꞌnømuꞌøc, 23 pero

Emaús. Ispanaꞌṉ como tuꞌcay ja pyaꞌtayajaꞌm jeni Jesusis cyoṉna.


legua Jerusalén gumguꞌis. Pero min nømyaje que yac isyajtøj
14 Tzamdzamnepya maṉyaju,
  angeles, y je angelesis ñøjmayaju
nømnaꞌṉ chamyaju jujche tuc que Jesús quenbati. 24 Y maṉyaj

Jesús. 15 Y mientras que nømnaꞌṉ


  eyataꞌmbø ndø tøvø tzatøcmø, maṉ
chamdzamneyaju y nømnaꞌṉ na ꞌyaꞌmyaje, y jetse pyaꞌtyaju jujche
nø ocvaꞌcyajtøju, mismo Jesusis yomoꞌis chajmayajuse, pero ja
tyoꞌmøyaju y tuꞌmbac maṉyaj isyajqueꞌtati Jesús.
jetjiꞌṉ. 16 Pero ja yac ispøcyajø oꞌca

25 Entonces Jesusis ñøjmayaj

Jesusame nø myaṉu jeni. 17 Jesusis


  metzpøn:
ñøjmayaju: ―ⁿJyovindaꞌmbø mijtzi y peñapit
―¿Ti nø mi ndzamdam mi mi vaꞌṉjajmdamba mumu lo que
neꞌṉgomdaꞌm mientras que nømdi yaꞌmøcpø tzaꞌmaṉvajcopyapøꞌis
mi ⁿvijtamu, y tiꞌajcuy nø mi chamyajuse. 26 ¿Tiꞌajcuy jiꞌn mi

myayaꞌndamu? ṉchiꞌtam cuenta que pyenate vaꞌcø


18 Y ꞌyaṉdzoṉ tumbøꞌis ñøyipøꞌis
  toyaꞌis Cristo jetse vaꞌcø tyøjcøy
Cleofas, y ñøjmay Jesús: myøjaꞌṉajcuꞌyomo?
―¿Será que mitz emøcpø 27 Entonces Jesusis

mbyøndite y nø mi vyijtupø chaꞌmaṉvajcayaj mumu Diosis


Jerusalén gumguꞌyomo? ¿Será que ꞌyote jachøꞌyuse jujche maṉba
unico mitz jiꞌn mi musi ti tujcupø tuc ñeꞌcø. Chaꞌmaṉvactzoꞌtz
jeni yøṉ jamaꞌomo? Moisesis jyachøꞌyuse, entonces
19 Y ñøjmayaj Jesusis:
  mumu tzaꞌmaṉvajcoyajpapøꞌis
―¿Y tiyø tujcupø? jyachøꞌyajuse jetseti
Y jeꞌis ñøjmayaju: chaꞌmaṉvajqueꞌtu.
―¿Jiꞌna mi musi jujche o tuc Jesús 28 Y nuꞌcyaj cheꞌ cumguꞌyomo

Nazaret cumguꞌyombø? Porque jujnaꞌṉ nø myaṉyajumø. Y Jesusis


jet tzaꞌmaṉvajcopapønaꞌṉete, y chøc vyin como si fuera maṉbanaꞌṉ
muspanaꞌṉ chøc milagroꞌajcuy, syeguitzøc tyuṉ. 29 Pero jeꞌis

muspanaꞌṉ ꞌyaṉmaꞌyoy vøjø pyenatzøcyaju vaꞌcø chøꞌyø,


Diosis vyiꞌnaṉdøjqui y mumu ñøjmayaju:
pøꞌnis vyiꞌnaṉdøjqui. 20 Pero pane
  ―Yøꞌc tzøꞌy øtzjiꞌṉdam, porque
coviꞌnajøꞌis y aṉguiꞌmyajpapøꞌis nøm chaꞌiꞌajnøm y cøjtum jama.
øjtzi, jeꞌis chiꞌocuyaj Jesús vaꞌcø yaj Jesús jicsyeꞌcti tøjcøyu vaꞌ tzøꞌy
caꞌtøjø, y yaj caꞌyaj cruzcøsi. 21 Pero
  jetjiꞌṉdaꞌm. 30 Entonces mientras

øtz contento ṉguiꞌpstambanaꞌṉtzi que jennaꞌṉ poꞌcsyaju mesacøꞌmø


que jeꞌis maṉba yaj cotzoc Israel jetjiꞌṉdaꞌm, Jesusis pyøc pan y
177 San Lucas 24

ñøjay Dios yøscøtoya y vyenu 40 Y ñøjmayajuꞌcam jetse,


y chiꞌyaju. 31 Jicsyeꞌcti tziꞌyajtøj
  isindziꞌyaj cyøꞌ y cyoso. 41 Y tanto

quiꞌpsocuy vaꞌcø ispøcyaj Jesús, que casøyaju y quiꞌpsyaju oꞌca


pero misma hora iscøtocoyaju. 32 Y  jiꞌquete, jiꞌndyet jicø; jiꞌndøcnaꞌṉ
na ñøjmayajtøju: vyaꞌṉjamyaj seguro oꞌca jiquete.
―Viyuṉsye tø tziꞌṉbøꞌtam Mientras jetse quiꞌpsyaju, Jesusis
ndø tzococꞌyomo mientras que ñøjmayaju:
tuꞌṉomo nømnaꞌṉ tø oꞌnøtyamu y ―¿Ijtuja yøꞌc ti vaꞌcø ndø cuꞌjtamø?
tø tzaꞌmaṉvajcatyam Diosis ꞌyote 42 Entonces apostolesis chiꞌyaj

jachøꞌyuse. Jesús coque jaꞌse y tum bomna


33 Misma jic hora tzuꞌṉyaju y
  tzinuj. 43 Jesusis pyøjcu y viꞌc jeꞌtis

vituꞌyaj Jerusalén gumguꞌyomo. vyiꞌnaṉdøjquitaꞌm. 44 Y ñøjmayaju:


Jiṉø pyaꞌtyaj tuꞌmyajupø oncepø ―Cuando mitzjiꞌṉnaꞌṉ ø ijtuꞌctzi,


apostoles y jennaꞌṉ ityajqueꞌt yøcse oꞌyø mi ndzajmatyame: que
eyataꞌmbø tuꞌmyajupø jetjiꞌṉ. pyenate vaꞌcø tyuc øtzcøsi mumu
34 Y tuꞌmyajupøꞌis ñøjmayaju nø
  tiyø jujche Moisesis jyachøꞌyuse,
ñuꞌcyajupø: y como jujche jyachøꞌyajuse
―Viyuṉsye visaꞌ ndø Comi y yac tzaꞌmaṉvajcoyajpapøꞌis, y como ijtu
isuꞌam vyin Simón. jachøꞌyuse Salmos libruꞌomo.
35 Entonces vituꞌyajqueꞌtupøꞌis

45 Entonces Jesusis yac mijnayaj

chajmayaju jujche tucyaj tuꞌṉomo, y quiꞌpsocuy vaꞌcø cyønøctøyøyaj


chajmayaj jujche ispøcyaj Jesús nø jachøꞌyuse Diosis ꞌyote. 46 Y

vyenuꞌc pan. ñøjmayaju:


―Yøꞌcse jachøꞌyupø que pyenate
Jesusis yajquejayaj vyin ñøtuṉdøvø vaꞌcø toyaꞌis Cristo y vaꞌcø cyaꞌø y
36 Y mientras que ñømdøc vaꞌcø visaꞌ tuꞌcay jamapit. 47 Y vaꞌcø

ñøvejvejneyajuꞌøc jejtaꞌm yøcsepø chamgøpucstøj mumu pøꞌnomo vaꞌcø


ticøsi, mismo ñeꞌc Jesús teꞌn quiꞌpsvituꞌyajø vaꞌcø yaj cotocojayaj
cujcomo y ñøjmayaju: cyoja Cristoꞌis ñøyicøsi; jetse vaꞌcø
―Contento ijtamø. chamgøpucstzoꞌtztøjø Jerusalén
37 Entonces jejtaꞌm naꞌchaju y oꞌca
  gumguꞌyomo. 48 Y mitztaꞌm mi

jujchese tucyaju, cyomoꞌyaju oꞌca ṉgotestigosajtamba yøꞌcsetaꞌmbø tiyø.


anima nø isyaju. 38 Pero Jesusis

49 Tzøctam cuenda que ø Jandaꞌis

ñøjmayaju: prometetzøjcupø tiyø, jet øtz maꞌṉbø


―¿Ticøtoya oꞌca jujchese ṉgøꞌvej mitzcøstaꞌm. Pero mitz
mi ñdyuctamba, y ticøtoya joꞌctam Jerusalén gumguꞌyomo hasta
it ti mi mbensatzøctam mi que mi mbøjcøchoṉdamba musocuy
ndzocoꞌyomdaꞌm? 39 Aꞌmistam ø
  tzajpombø ndø Janda Diosis mi
ṉgøꞌ y ø ṉgoso, que øjti chøṉø. Tø nchiꞌtambapø.
piꞌquistam ndøvø y tø aꞌmdamø que
øtz it ø sis, it ø mbac, porque anima Quiꞌm Jesús tzajpomo
ja syisøyø, ja pyajcøyø como mi ndø 50 Entonces Jesusis ñømaṉyaj
istamuse. apostoles tzuꞌṉyaj Jerusalén
San Lucas 24 178

gumguꞌyomo hasta que maṉyaj 52 Apostolesiscyønaꞌtzøyaj Jesús


Betania cumguꞌyomo. Y jen y casøcomøꞌñaju mientras vituꞌyaj
yøcteꞌn cyøꞌ y cyømasaꞌnøyaju Jerusalén gumguꞌyomo. 53 Y mumu

apostoles. 51 Y tujcu que nømnaꞌṉ


  jama tzøꞌyaj masandøjcomo,
cyømasaꞌnøyajuꞌøc Jesusis nømnaꞌṉ vyøcotzøcyaj Dios y
apostoles, entonces tzuꞌṉ Jesús nømnaꞌṉ myøjaꞌṉomgotzøcyaj Dios.
jetcøꞌmdaꞌm, y nømaṉdøj tzajpomo. Amén.
San Juan
Vøjpø Ote San Juaꞌnis Jyayuse

Diosis ꞌYote sispø pøn tujcu

1 Tzoꞌtzcuꞌyomo na ijtutinaꞌṉ
Ote; y je Ote Diosjiꞌṉbøte, y
jic Ote Diostitqueꞌt. 2 Así es que

cyøsøꞌṉøjayajpa aunque iꞌis chocoy.
Jic viyuṉsyepø søꞌṉgø minu nascøsi.
10 Nascøsnaꞌṉ ijtu je Ote, y Diosis

tzoꞌtzcuꞌyomo Diosjiꞌṉ ijtu je Ote. jyomec nasacopac ꞌYotejiꞌṉ; pero


3 Jic Otejiꞌṉ tuc aunque tiyø. Oꞌca
  nascøspø pønis ja cyomusyaj je Ote.
jiꞌnaꞌṉ jetjiꞌṉ, ni tinaꞌṉ jiꞌn tyuqui. 11 Minu ñeꞌc jyomejcupøꞌomo, pero

4 Ñeꞌc na quenba de por si, y jeꞌis


  cyumgutyøvøꞌis ja pyøjcøchoṉyajø.
yac itpa aunque ti quenbapø. Y 12 Pero venetaꞌmbøꞌis

vaꞌcø tø quena, es como søꞌṉgø pyøjcøchoṉyajuti, y vyaꞌṉjamyaju


pøngøtoya vaꞌcø cyøsøꞌṉøjay pøꞌnis que jicø Diosis cyøꞌvejupø; entonces
chocoy. 5 Como piꞌtzøꞌajcuꞌyomo
  ñøꞌijtu aṉguiꞌmguy vaꞌcø Diosis
minba tum søꞌṉgø, jetse min ñeꞌcø ꞌyuneꞌajø jic pøn vyaꞌṉjamyajupøꞌis.
vaꞌcø tø tziꞌ vøjpø quiꞌpsocuy. Y 13 Y jetse pøꞌnajyajpa Diosis

como piꞌtzøꞌajcuꞌis jiꞌn mus yac tuꞌyi fyamiliaꞌomo, pero jiꞌndyet porque
søꞌṉgø, jetsetiqueꞌt yatzipøꞌis jiꞌn ijtuꞌaṉcø jyata y myama sispø y
mus yaꞌinduc Diosis ꞌYote. ñøꞌpinbø, ni jiꞌndyet porque pøꞌnis
6 Ijtunaꞌṉ pøn Diosis cyøꞌvejupø;
  jetse sunba aṉcø, sino Diosis jetse
pøꞌnis ñøyi Juan. 7 Juan minu
  yac pøꞌnajyajpa.
vaꞌcø chaꞌmaṉvac que maṉba 14 También Diosis ꞌYote sispø pøn

min cøsøꞌṉøjapyapøꞌis ndø tujcu y oy it tø øtzjiꞌṉdaꞌm, y istaꞌm


tzocoy. Jeꞌis cyøsøꞌṉøjayajpa øjtzi myøjaꞌṉoꞌmajcuy jujche ndø
mumu pøꞌnis chocoy vaꞌcø Janda Diosis yac møjaꞌṉoꞌmajpa
vyaꞌṉjamyaj Dios. 8 Jiꞌndyet
  tumbø ꞌYune. Jet viyuṉdzambapøte
ñeꞌc Juan cyøsøꞌṉøjapyapøꞌis y vøti syunba aunque iyø. 15 Juaꞌnis

chocoy, sino Juan minu vaꞌcø chaꞌmaṉvac iyete minupø, nømu:


chajmayø que maṉba min eyapø ―Yøṉete mi ndzajmatyamu que
cyøsøꞌṉøjayajpaꞌis pøꞌnis chocoy. maṉba mini; oꞌyø mi nøjandyame:
9 Jic viyuṉsyepø søꞌṉgøte; jeꞌis
  “Más jøsiꞌcam maṉba min pøn más

179
San Juan 1 180

myøjaꞌṉombø que jiꞌn øjtzi; porque øtz cøꞌvejyajupøꞌis øjtzi. ¿Ti mi


de por si na ijtuti antes que øjtzi”. ndzamba?
16 Ñeꞌete aunque tiyø, y tø tziꞌuꞌam

23 Juaꞌnis ñøjayaju:

aunque tiyø ñeꞌ vyøꞌajcupit, y ―Øtz pømi vejpøjtzi jyaꞌijnømømø,


más tø tziꞌaꞌṉøpya vøjpø tiyø. nøꞌmbøjtzi: “Jujche ndø
17 Porque Moisés chiꞌ aṉguiꞌmguy
  vøjøndzøctamba tuṉ cuando maṉba
Diosis vaꞌcø ndø yaj coputø, pero min møjaꞌṉ aṉguiꞌmbapø, jetse
Jesucristo cyøꞌvej Diosis vaꞌcø min vøjøtzøctam mi ndzocoy porque
tø toyaꞌṉøyø, y vaꞌcø chaꞌmaṉvac maṉba min ndø Comi”. Jetse nømu
viyuṉsepø tiyø. 18 Ni jujchøc ja is
  tzaꞌmaṉvajcopyapø Isaías, y jetse
Dios ni iꞌis. Pero tøꞌcs tumbø ꞌYune nømgueꞌtpa øjtzi.
vøti syunba Diosis, y jete ꞌYune 24 Y cyøꞌvejyajupø oyuꞌis ꞌyoꞌnøy

tumøꞌom ijtu Jyata Diosjiꞌṉ, y jeꞌis Juan, fariseoꞌis vyaꞌṉjajmocuy


min chaꞌmaṉvac jujchepøt Dios. tyøvøꞌstaꞌm cyøꞌvejyaju. 25 Y

ꞌyaṉgøvaꞌcyaju ñøjayaj Juan:


Nøꞌyøꞌopyapø Juaꞌnis ―¿Tiꞌajcuy mi ñøꞌyøꞌombya
cyotestigosaj Jesucristo oꞌca mitz ni jiꞌndyet mi Cristo
19 Entonces Israel pøꞌnis cyøꞌvejyaj Diosis maṉbapø cyøꞌveje, ni
pane y eyataꞌmbø masandøjcom jiꞌndyet mi Elías, ni jiꞌndyet mi jic
yosyajpapø vaꞌcø ꞌyoꞌnøyaj Juan. tzaꞌmaṉvajcopyapø?
Tzuꞌṉyaj Jerusalén gumguꞌyomo y 26 Juaꞌnis ñøjayaju:

nuꞌcyaj Juan ijtumø. ꞌYaṉgøvaꞌcyaj ―Øtz nøꞌyøꞌopyøjtzi nøꞌjiꞌṉ, pero


Juan ñøjayaju: ijtuꞌam tum pøn mijtzomdaꞌm mitz
―¿ⁿIye mijtzi? jiꞌn mi ispøctamepø. 27 Jicø jøsmøti

20 Juaꞌnis viyuṉdzajmayaju,
  minu, pero más myøjaꞌṉombø
ñøjayaju: que øjtzi. Øtz jiꞌnchø ni tiyø jeꞌis
―Øtz jiꞌn chøṉ Cristo jicø Diosis vyiꞌnaṉdøjqui, ni øtz jiꞌn mus ndzøc
maṉbapø cyøꞌveje. nuꞌcsocuy jic pøngøtoya porque
21 Entonces ꞌyaṉgøvaꞌcyajqueꞌtu:
  myøjaꞌṉombøte y syunba más
―Oꞌca mitz jiꞌndyet mi jiṉgø, vøjpø pøn que øjtzi vaꞌcø chøjcay
¿entonces será que mitzømacsqueꞌt nuꞌcsocuy.
Eliaspø? 28 Jetse tujcu Jordán nøꞌcøtuꞌmaṉ

Y Juaꞌnis ñøjayaju: tum cumguꞌyomo ñøyipøꞌis


―Ni øtz jiꞌn chøṉ Elías. Betábara, jiṉ oy nøꞌyøꞌoy Juan.
Y ñøjayajqueꞌtu:
―Bueno, ¿entonces será Jesusis tø cocaꞌtamu como
que mijtzømacsqueꞌt jic borrego yaj caꞌyajpase
tzaꞌmaṉvajcopapø ndø ⁿjoꞌctambapø? 29 JyoꞌpitJuaꞌnis is Jesús nø
Y ñøjayaju: minupø jetcømø y Juan nømu:
―Ni øtz jiꞌn chøṉ jicø. ―Aꞌmdamø pøn Diosis cyøꞌvejupø
22 Y pøꞌnis ñøjayaj Juan:
  vaꞌcø cyaꞌø. Jujche tum borrego yaj
―Pues tø tzajmatyam ndøvø ⁿiye caꞌtøjpase pøꞌnis cyojacøtoya, jetse
mijtzi, vaꞌcø mus ndzajmayajqueꞌta jic maṉba caꞌe vaꞌcø yac tzuꞌṉayaj
181 San Juan 1

mumu nascøstaꞌmbø pøꞌnis cyoja. ―Rabí, ¿jut mi ⁿijtu? ―Jeꞌis


30 Yøṉømtzø ndzamupø que maṉba
  ꞌyoteꞌomo ñøjayajpa Rabí, pero
mini, nøꞌmøjtzi: “Øtz viꞌna miꞌnøjtzi ndø nøjandyamba ndø oteꞌomo
y jøsiꞌcam minba eyapø lo que aṉmaꞌyopyapø.
más myøjaꞌṉombø, porque jet na 39 Jesusis ñøjayaju:

ijtutinaꞌṉ antes que øjtzi”. 31 Y øtz


  ―Tø maṉdyaꞌi, maṉba mi
jiꞌnaꞌṉø musi iyete Cristo, pero isindziꞌtame juꞌtø it øjtzi.
miꞌnøjtzi vaꞌcø nøꞌyøꞌoy nøꞌjiꞌṉ Y maṉyaju isyaju jutø ijtumø
vaꞌcø ispøcyaj Israel pøꞌnistaꞌm que ndø Comi y jiṉ tzøꞌyaj tyumøꞌom
jiquete. ndø Comijiꞌṉ jic jamacøsi porque
32 Juaꞌnis chamu jujche isuse.
  tzaꞌimnaꞌṉ como las cuatroseꞌṉomo.
Nømu: 40 Tum myanupøꞌis Juaꞌnis nø

―ⁿIsøjtzi Masanbø Espiritu chamupø y maṉuꞌis pyaꞌt Jesús


tzajpom tzuꞌṉupø y nø myøꞌnupø ñøyi Andrés, Simón Pedroꞌis tyøvø,
como palomase y jetcøs teꞌngøneꞌcu tumbø jatacøs tzuꞌṉupø. 41 Viꞌna

y jen tzøꞌyu. 33 Y jiꞌndøcnaꞌṉø


  Andresis maṉ myeꞌtz tyøvø Simón y
ṉgomusi iyete, pero oyupøꞌis ø ñøjayu:
cøꞌveje vaꞌcø nøꞌyøꞌoya nøꞌjiꞌṉ, ―ⁿIstaꞌmøjtzi Mesías ―Mesías ndø
jeꞌis nøjaꞌyøjtzi: “Cuando mi ispa nøjandyaṉgueꞌtpa Cristo.
Masanbø Espiritu nø myøꞌnupø 42 Andresis ñømin Simón ijtumø

pøngøsi y jetcøs nø chøꞌyupø, Jesús. Jesusis cyøqueꞌnøy Simón y


entonces maṉba mi musi que ñøjayu:
jiquete nøꞌyøꞌopyapø Masanbø ―Mijtzete Simón, Jonasis mi
Espiritujiꞌṉ”. 34 Pues jet oꞌm isi y
  ꞌyune, pero maṉba mi nøyiꞌaj yøti
muspa ndzam viyuṉse que jicømete Cefas ―yøṉ nøyi Cefas putqueꞌtpati
Diosis ꞌYune. ndø ondeꞌomo Pedro.

Viꞌna cøpiṉyajtøjupø nøtuṉdøvø Jesusis vyejay Felipe y Natanael


35 Jyoꞌpitjendinaꞌṉ teꞌnqueꞌt Juan 43 Jyoꞌpit Jesús nømnaꞌṉ myaṉdoꞌu
y jendi teꞌñajqueꞌt metzcuy Juaꞌnis Galilea nasomo. Y oy myeꞌtz Felipe
ñøtuṉdøvø. 36 Y Juaꞌnis cyøqueꞌnøy
  y ñøjayu:
Jesús jen nø vyijtupø, y nømu: ―Ma tø paꞌtø.
―Jic pønamete Diosis cyøꞌvejupø 44 Felipe Betsaida

vaꞌcø cyaꞌ como borrego caꞌpase cumgupyønete y Andrés y Pedro


ndø cojacøtoya. jiṉdaꞌmbønaꞌṉetqueꞌt. 45 Felipeꞌis oy

37 Y metzcupø ñøtuṉdøvøꞌis
  myeꞌtz Natanael y ñøjayu:
myañaju jujche nø ñøm Juan, y ―ⁿIstaꞌmøjtzi pøn lo que
maṉ pyaꞌtyaj Jesús. 38 Jesús
  Moisesis oyupø jyaye mapø
queꞌnajtonvituꞌ jyøsmø y joviti isyaj mini. Aṉguiꞌmguy libruꞌomo ijtu
metzcuy pøn nø myacyajupøꞌis y jachøꞌyu, jetseti jyayajqueꞌtuti
Jesusis ñøjayaju: tzaꞌmaṉvajcoyajpapøꞌis. Jic pøn
―¿Ti nø mi ⁿmeꞌtztamu? minuꞌam, ñøyipøꞌis Jesús Nazaret
Pøꞌnis ñøjayaj Jesús: cumgupyøn, y jic Jesús Joseꞌis ꞌyune.
San Juan 1​, ​2 182

46 Entonces Natanaejlis ñøjayu: ―Cøyajøyajuꞌam vinujiꞌṉ.


―¿Será vøjpø pønacsqueꞌt oꞌca  
4 Jesusis ñøjayu:

minupø Nazaret cumguꞌyomo? ―Tzamyomo, ¿ticøtoya mi ndø


Porque puro yatzitaꞌmbø ityaj jiṉø. ñøjambya jetze? Ja ñuꞌcøtøc ø hora
Felipeꞌis ñøjayu: vaꞌcø yoschoꞌtza.
―Tø maꞌi, ma ndø aꞌmistaꞌi.  
5 Jesusis myamaꞌis ñøjayaj jen nø
47 Jesusis is Natanael nø minupø
  yosyaju:
y nømu: ―Tzøctamø lo que mi
―Jic nø minupø jic viyuṉsepø ñøjandyamba jeꞌis.
Israel pøn, jeꞌtis jiꞌn ma chøc  
6 Pues ijtunaꞌṉ jen tujtaꞌy

aṉgømaꞌcøꞌocuy. tzaꞌpø nøꞌpoꞌcscuy porque jetse


48 Natanaejlis ñøjay Jesús:
  ijtunaꞌṉ Israel pøꞌnis cyostumbre
―¿Jujche mi ndø ispøjcu? vaꞌcø cyøtzeꞌyaj vyin ijtuse
Jesusis ꞌyaṉdzoṉu ñøjayu: vyaꞌṉjajmocuy. Tøjcøpanaꞌṉ ochenta
―Antes que oyutøc mi myeꞌndze o cien litrotaꞌm nøꞌ tumdum
Felipeꞌis, cuando higo cuꞌyucøꞌmø nøꞌpoꞌcscuꞌyomo. 7 Jesusis ñøjayaj

mi ⁿijtuꞌøc, mi ⁿisøjtzi. jen yosyajpapø:


49 Natanaejlis ñøjay Jesús:
  ―Jojøtyam nøꞌjiꞌṉ nøꞌpoꞌcscuy.
―Maestro, mijtzete Diosis mi ꞌYune. Y jyojøyaju hasta suñi
Mijtzete Israel pøꞌnis ꞌYaṉguiꞌmbataꞌm. taspacseꞌṉomo. 8 Y Jesusis

50 Pero Jesusis ñøjay Natanael:


  ñøjayajqueꞌtu:
―Mi ndø vaꞌṉjajmba porque nøꞌø ―Yøti cøtzpujtatyam usyøc y ma
mi ⁿnøjayu que mi ⁿispøc øjtzi higo tziꞌ søṉgoviꞌnajø vaꞌcø tyoꞌṉisø.
cuꞌyucøꞌmø mi ⁿijtuꞌøc; pero más Y jetse chøcyaju. 9 Entonces

mayaꞌcusetaꞌmbø tiyø maṉbatøc mi søṉgoviꞌnajøꞌis tyoꞌṉis nøꞌ, pero


ⁿisi. vinuꞌajuꞌcamete nøꞌ, y jiꞌnaꞌṉ
51 Y Jesusis ñøjacyeꞌtu:
  myusi jut ñøtzuꞌṉyaju, sólo jen nø
―Viyuṉsye mi nøjambya øjtzi, yosyajupøꞌis oyuꞌis cyøtzputyaj
jøsiꞌcam maṉba mi ⁿistam tzap nøꞌ, jeꞌis myusyaju jut pyøcyaju.
aṉvajcu, y Diosis ꞌyangeles nø Entonces søṉgoviꞌnajøꞌis ñøvej pøn
quiꞌmyajupø y nø myøꞌñajupø maṉbapø coꞌtøjcaje, 10 y ñøjayu:

øtzcøꞌmø, øtz mumu pøꞌnis chøṉ ―Mumu pønis viꞌna syajyajpa


tyøvø. vøjpø vinu y después cuando
venetaꞌmbøꞌis tyoꞌṉyajuꞌam vøti,
O coꞌtøjcajnømi Caná cumguꞌyomo syajyajpa corrientepø. Pero mitz

2 Tuꞌcay jamapit oy coꞌtøjcajcuy


Caná cumguꞌyomo Galilea
nasomo. Y Jesusis myama jiṉdinaꞌṉ
mi aṉneꞌṉgu más vøjpø hasta
yøticseꞌṉomo.
11 Yøṉ vindzøjcu milagroꞌajcuy

itqueꞌtu. 2 Y Jesús myeꞌchajtøju


  Jesusis Caná cumguꞌyomo Galilea
ñøtuṉdøvøjiꞌṉ vaꞌcø myaṉyaj nø nasomo. Y jetse isindziꞌyaju
cyoꞌtøjcajnømumø. 3 Y cuando
  que myøjaꞌṉombø pønete, y
jendinaꞌṉ ityaju, cøyajøyaj vinujiꞌṉ. vyaꞌṉjamyaju ñøtuṉdøvøꞌis que
Entonces myamaꞌis ñøjay Jesús: Cristote.
183 San Juan 2​, ​3

12 Jøsiꞌcam Jesús maṉu ―Cuarenta y seis ame ñømaṉu


Capernaum gumguꞌyomo y vaꞌcø chøctøj yøṉ masandøc,
maṉyajqueꞌtuti Jesusis myama y ¿jutznøm maṉba mi ⁿyac tuc tuꞌcay
myuqui y ñøtuṉdøvøtaꞌm, y jiṉ oy jamacøsi?
tzøꞌyaje jujche jamatiyø. 21 Masandøc nø chamu, pero

jiꞌn mero masandøc, sino ñeꞌ


Jesusis myacputyaj myaꞌayajpaꞌis syisete como si fuera masandøc.
aunque tiyø masandøjcomo 22 Cuando Jesús visaꞌujcam

13 Nømnaꞌṉ tyomeꞌaju Israel pøꞌnis después que caꞌujcam, entonces


syøꞌṉdaꞌm ñøyipøꞌis pascua. Y ñøtuṉdøvøꞌis jyajme miñaju que
Jesús maṉ Jerusalén gumguꞌyomo. jetse oyuse ñøjayaje y vyaꞌṉjamyaju
14 Y Jesusis is masandøjcomo
  ijtuse jachøꞌyupø totocøsi y
solajromo nø myaꞌayajuꞌis vacas y vyaꞌṉjamyajqueꞌtu jujche chamuse
borrego y paloma, y jen nømnaꞌṉ Jesusis.
pyoꞌcsyaj cyacpøꞌyajpaꞌis tumin.
15 Y cayitaꞌmbø tzayjiꞌṉ Jesusis

Jesusis cyomuspøꞌpa ijtusecøꞌi
chøc nacsocuy y nacsputyaj 23 Y Jesús Jerusalén
mumu masandøjcomo solajromo. gumguꞌyomnaꞌṉ ijtuꞌøc cuando
Nacsputputvøyaj borrego y vacas pascua søṉ nø cyosøꞌṉajtøjuꞌøc.
parejo cyomijiꞌṉ, y titpøꞌjayaj Itcoꞌñajunaꞌṉ vyaꞌṉjamyajuꞌis Jesús
tyumin nasomo cyacpøꞌyajpapøꞌis porque isyaju aṉcø milagroꞌajcuy
ñe, y myatztonguejcayaj myesa. 16 Y   nø chøjcupø. 24 Pero Jesusis jiꞌnaꞌṉ

ñøjayaj nø myaꞌayajuꞌis paloma: vyaꞌṉjamyaj pøn oꞌca de veras nøme


―Nøputyaj yøṉø aꞌṉgomo. Uy mi vyaꞌṉjamyajupø, porque Jesusis
yac yosatyam ø Jandaꞌis tyøc vaꞌcø cyomusyajpa mumu pøn jujchetaꞌm
min mi myaꞌaṉgojtam yøꞌqui. quiꞌpsocuy. 25 Jiꞌndyet pyena

17 Entonces ñøtuṉdøvøꞌis min


  vaꞌcø chajmatyøjø jujche pøꞌnis
jyajmemiñaje jachøꞌyupøte. Nømba: quiꞌpsocutyaꞌm porque ñeꞌc Jesusis
“Hasta topya ø ndzocoy porque myusayajpa mumu pøꞌnis chocoy.
sungoꞌnbøjtzi vaꞌcø it vøjpø tiyø mi
ndøjcomo”. Nicodemoꞌis o tyuꞌn Jesús

3
18 Pero Israel pøꞌnistaꞌm ñøjayaj
  Ijtunaꞌṉ tum pøn ñøyipøꞌis
Jesús: Nicodemo, fariseoꞌis
―¿Tiyø milagroꞌajcuy mi ndø yac vyaꞌṉjajmocuy ñøꞌijtayupøꞌis, y
istamba vaꞌcø ndø mustamø oꞌca Israel pøn aṉguiꞌmbate. 2 Jeꞌis 

it mi aṉguiꞌmguy vaꞌcø mi ndzøc cyønuꞌc Jesús tzuꞌijcam y ñøjayu:


jujche mi ndzøcpase? ―Maestro, mustaꞌmbøjtzi que
19 Jesusis ꞌyaṉdzoṉyaju ñøjayaju:
  Diosis mi ṉgyøꞌveju vaꞌcø min mi
―Oꞌca mitz ⁿyajtamba yøṉ ꞌyaṉmaꞌyoya, porque ni jutipø pøꞌnis
masandøc, tuꞌcay jamapit øtz jiꞌn mus chøc milagroꞌajcuy jujche
maꞌṉbø ndzøcvøjøtzøqui. mitz ndzøcpase mientras que jiꞌn
20 Entonces Israel pøꞌnis ñøjayaj
  cyotzoṉ Diosis.
Jesús: 3 Jesusis ꞌyaṉdzoṉu ñøjayu:

San Juan 3 184

―Viyuṉse mi ñøjambyøjtzi; oꞌca 13 ”Ni


itøc ja oy quiꞌm tzajpomo,
tum pøn jiꞌn pyøꞌnajvøjøtzøqui, sino øjtzi. Møꞌnøjtzi tzajpom
nunca jiꞌn mus isay Diosis itcuy. tzuꞌṉupøꞌtzi øtz mumu Pøꞌnis chøṉ
4 Nicodemoꞌis ñøjayu Jesús:
  Tyøvø, y tzajpom chøṉ ijtupø. 14 Jujche

―¿Pero jutz nømø muspa Moisesis yaj quiꞌm tzan cucyøsi tøtzø
pøꞌnajvøjøtzøc pøn cuando nasomo, jetse tiene que øtz vaꞌcø yaj
tzambønbøꞌam? Jiꞌnam jutznøm nøquiꞌmdøjqueꞌt øjtzi cruzcøsi, øtz
mus vøco tøjcøcyeꞌt myamaꞌomo mumu Pøꞌnis chøṉ Tyøvø. 15 Jetse oꞌca

vaꞌcø vyøco pøꞌnajqueꞌta. aunque ipø pøꞌnis vaꞌṉjajmbøjtzi, jiꞌn


5 Y Jesusis ñøjayu:
  maṉ tocoye, sino maṉba quen mumu
―Viyuṉse mi nøjaꞌmbyøjtzi, oꞌca jamacøtoya.
tum pøn jiꞌn pyøꞌnaj nøꞌjiꞌṉ y
Espiritujiꞌṉ, jiꞌn mus tøjcøy Diosis Syunbase Diosis nascøstaꞌmbø pøn
itcuꞌyomo. 6 Lo que yac pøꞌnajupø

16 ”PorqueDiosis algo syuñaj
sispøꞌis, sispøte, y lo que yac nascøstaꞌmbø pøn, y por eso tziꞌocuyaj
pøꞌnajupø Espirituꞌis, espiritupøte. øjtzi tumbø ꞌYuneti chøṉø, vaꞌcø
7 U mi myayaꞌu porque nø mi
  jana tocoy ni iyø oꞌca vaꞌṉjamba øjtzi,
nøjayu aṉcø tiene que vaꞌcø mi sino maṉba quen mumu jamacøtoya.
vyøṉgopøꞌnajø. 8 Porque sava yøꞌqui

17 Porque Diosis cøꞌvej øjtzi nascøsi

jeni pominba pomyaṉba y mitz mi ñeꞌc ꞌYune chøṉø vaꞌcø yaj cotzocyaj
manba nø ꞌyaꞌṉøyupø, pero jiꞌn mi nascøstaꞌmbø pøn, ni jiꞌntze vaꞌcø maṉ
musi juti nø chuꞌṉu jut nø myaꞌṉøyu. yac tocoyajø.
Jetsetiqueꞌt mumu pøn Masanbø 18 ”Vaꞌṉjambapøꞌstzi, ni iꞌis jiꞌn

Espiritu Santoꞌis yac pøꞌnajupø. mus maṉ yaj cojaꞌajø, pero jiꞌn
9 Entonces Nicodemoꞌis ñøjay
  vyaꞌṉjamepøꞌstzi yaj cojaꞌajtøjuꞌam,
Jesús: porque ja vyaꞌṉjajmøjtzi Diosis chøṉ
―¿Jujche muspa tuc yøṉø? tumbø ꞌYune. 19 Øtz miꞌnøjtzi nascøsi

10 Y Jesusis ñøjay Nicodemo:


  como søꞌṉgø vaꞌcø ṉgøsøꞌṉøjay pøꞌnis
―Mitz mi aṉmayajpapøte Israel chocoy, pero pøꞌnistaꞌm más syuñaj
pøndaꞌm. ¿Tiꞌajcuy jiꞌn mi ṉgomusi piꞌtzøꞌajcuy que jiꞌn søꞌṉgø vaꞌcø jana
yøcsepø tiyø? 11 Viyuṉse mi
  cyeja que nø chøcyaj yatzitzocoꞌyajcuy,
nøjaꞌmbyøjtzi, ndzamdaꞌmbøjtzi y por eso maṉba yaj cojaꞌajyaj Diosis.
lo que muspacseꞌṉomo, y lo que 20 Porque chøcpapøꞌis yatzipø tiyø

istaꞌmbøjtzi, ṉgotestigosajtaꞌmbøjtzi. jiꞌn maṉ syun søꞌṉgø, ni jiꞌn mini


Pero mitz jiꞌn mi ndø søꞌṉgøꞌomo vaꞌcø jana istøj yatzipø tiyø
vaꞌṉjamdame lo que øtz mi lo que chøcyajpapø. 21 Pero chøcpapøꞌis

ndzajmatyambase. 12 Oꞌca øtz


  vøjpø tiyø minba søꞌṉgøꞌomo vaꞌcø istøjø
mi ndzaꞌmaṉvajcatyaꞌmbøjtzi que nø chøc Diosjiꞌṉ lo que nø chøjcupø.
jujche ijtuse nascøsi, y jiꞌn mi ndø
vaꞌṉjamdame, ¿entonces jujche Nøꞌyøꞌopyapø Juaꞌnis
maṉba mi ndø vaꞌṉjamdame oꞌca vyøcotzøjqueꞌtuti Jesús
mi ndzaꞌmaṉvajcatyaꞌmbøjtzi jujche 22 Jøsijcam
Jesús ñøtuṉdøvøjiꞌṉ
ijtuse tzajpomo? maṉyaj parejo Judea nasomo.
185 San Juan 3​, ​4

Jiṉ Jesús oy it usyaꞌṉ hora chame. Pero tzajpom tzuꞌṉupø más


ñøtuṉdøvøjiꞌṉ y nøꞌyøꞌyoyu. 23 Y
  myøjaꞌṉombø que ni jutipø pøn.
Juan nømnaꞌṉ nøꞌyøꞌyocyeꞌtu Enón 32 Lo que jujche isu, lo que jujche

gumguꞌyomo, tome Salim gumguy, myanupø, jetseti chamgueꞌtpa.


porque jiṉø ijtunaꞌṉ yøꞌqui jeni Pero ni iꞌis jiꞌn vyaꞌṉjajmaye
nøꞌ. Pøn miñajpanaꞌṉ y Juaꞌnis lo que ti nø chaꞌmaṉvajcupø.
ñøꞌyøyajpanaꞌṉ. 24 Jetse chøc Juaꞌnis

33 Oꞌca iꞌis vyaꞌṉjajmapya tiyø

antes que ja octøc somdøji. nø chaꞌmaṉvajcupø, entonces


25 Y Juaꞌnis ñøtuṉdøvøꞌis
  viyuṉgotzøcpa lo que Diosis
ñøꞌonguipyaj Israel pøn que jujche chamba. 34 Lo que Diosis cyøꞌvejupø,

ndø cøtzeꞌpa ndø vin como seña jeꞌis chaꞌmaṉvajcapya Diosis


que ndø cøvajcøyuꞌam Diosis ꞌyote, porque Diosis chiꞌpa más
vyiꞌnaṉdøjqui. 26 Y cyønuꞌcyaju
  vøti ꞌYespiritu. 35 Ndø Janda

Juan y ñøjayaju: Diosis syunba ꞌYune, por eso


―Maestro, jic pøn lo que chiꞌ aṉguiꞌmguy mumu ticøsi.
ijtupønaꞌṉ mitzjiꞌṉ Jordán 36 Vyaꞌṉjambapøꞌis Diosis ꞌYune,

nøꞌcøtuꞌmaṉ y mitz oy mi ndzam pyaꞌtpa vøjpø itcuy mumu


iyete, jic pøn nøꞌyøꞌyopya y jamacøtoya; y jiꞌn vyaꞌṉjamepøꞌis
nuꞌcyajpa vøti pøn jijcøꞌmø. Diosis ꞌYune jiꞌn maṉ quene, sino
27 Juaꞌnis ꞌyaṉdzoṉyaj ñøjayaju:
  que Dios maṉba quiꞌscaꞌe y maṉba
―Ni iꞌis jiꞌn mus ñøꞌit ni ti cyastigatzøc tumø najcøtoya.
aṉguiꞌmguy mientras Diosis jiꞌn
maṉ chiꞌi. 28 Mitz mi neꞌc mi Vejvejney Jesús Samaria yomojiꞌ

4

mandamu lo que øtz nøꞌmøjtzi, Ndø Comiꞌis myusu que


øtz jiꞌn chøṉ Cristo. Pero øtz fariseo vaꞌṉjajmocuy
viꞌna cøꞌvejøjtzi antes que minba ñøꞌijtupøꞌis myañaju que masti
Cristo. 29 Es como cuando itpa
  ñeꞌc ndø Comi cyøtuꞌmyaju vaꞌcø
coꞌtøjcajcuy; it tum pøn maṉbaꞌis ꞌyaṉmayajø y vaꞌcø ñøꞌyøyajø y
pyøc yomo, y itqueꞌt jeꞌis ꞌyamigo Juan masti usyaṉ cyøtuꞌmyaju.
tome nø tyeꞌnu y nø myajnay 2 Pero mismo ñeꞌc Jesús ja

ꞌyote, y ꞌyamigoꞌis cyøcasøpya vøti ñøꞌyøꞌyoya, sino Jesusis ñøtuṉdøvø


cuando myanba nø vyejvejneyu nøꞌyøꞌyoyaju. Entonces cuando
pøn maṉbapø coꞌtøjcaje. Jetse øtz Jesusis myusu que jetse chamyaju
ṉgøcasøcyomøꞌngueꞌtutiꞌtzi cuando fariseoꞌis que jete más cyøtuꞌmyaju,
maꞌnbøjtzi jeꞌis ꞌyote. 30 Jet tiene

3 entonces tzuꞌṉ Jesús Judea

que vaꞌcø más myøjaꞌṉomajø, y øtz nasomo vaꞌcø myaṉ Galilea nasomo.
menosomdi maṉba tzøꞌyi. 4 Y tiene que vaꞌcø cyøjtay Samaria

cumguꞌis ñasomo.
Tzajpom tzuꞌṉupø min nascøsi 5 Cuando nømnaꞌṉ cyøtyaj

31 It
tum minupø møji tzuꞌṉupø. Samaria cumguꞌis ñasomo, nuꞌcyaj
Jet mase myøjaꞌṉombø que ni tum cumguꞌyomo ñøyipøꞌis
jutipø pøn. Nascøs tzuꞌṉupø pøn Sicar. Sicar cumguy tome ispa
nascøspøte y nascøspø tiyø maṉba nas coꞌaṉjajme Jacojbis chiꞌu
San Juan 4 186

ꞌyune José yaꞌmøc. 6 Jendi ijtu


  mi ndzocoꞌyomo vaꞌcø mi ṉgyen
nøꞌchatøc ñøjmayajpapø Jacojbis mumu jamacøtoya.
ñøꞌchatøc. Pues como Jesús 15 Entonces yomoꞌis ñøjay Jesús:

nituꞌyu vaꞌcø tyuꞌṉajø, poꞌcschøꞌy ―Señor, ndø tziꞌ nø mi


nøꞌchatøjcaṉvini tome paṉguc ndzamusepø nøꞌ vaꞌcø jana
jamaseꞌṉomo. 7 Mientras jen
  yoꞌctøtzaꞌmtzi y vaꞌcø jana min
poꞌcsu, min nøꞌpøqui tum Samaria mbøc nøꞌ yøꞌqui.
nasombø yomo. Jesusis ñøjay yomo: 16 Entonces Jesusis ñøjayu:

―Tø vaꞌctziꞌ usøc nøꞌ. ―Mavø, ma vejay mi ⁿjaya y



8 Pero mientras jetse tujcu, Jesusis mindam yøꞌqui.
ñøtuṉdøvøtaꞌm maṉyajumnaꞌṉ 17 Yomoꞌis ñøjayu:

cumguꞌyomo maṉ jyuyaj ti vaꞌcø ―Ja it ø ⁿjaya.


cyuꞌtyajø. 9 Entonces Samaria
  Jesusis ñøjayu:
yomoꞌis ñøjay Jesús: ―Viyuṉsyete nø mi nchamu que
―Como mitz Israel pøn, ¿ticøtoya ja it mi ⁿjaya. 18 Porque mosayamete

mi ⁿvaꞌcpa øtzcøs nøꞌ, como øtz pøn oyu mi nøꞌindi, y pøn mi


Samaria yomoti chøṉø? nøꞌijtupø yøti, jiꞌndyet mi ⁿjaya. Por
Porque Israel pøn y Samaria pøn eso viyuṉdit nø mi nchamu.
de por sí na quiꞌsayajtøjpa. 10 Jesusis

19 Yomoꞌis ñøjay Jesús:

ꞌyaṉdzoṉu ñøjayu: ―Señor, ṉguiꞌpspøjtzi que mitz


―Oꞌca mi muspanaꞌṉ ti tø tziꞌpapø ñchaꞌmaṉvajcopapøte. 20 Ø janda

Diosis y oꞌca mi muspanaꞌṉ iꞌis nø tzuꞌṉguꞌistaꞌm cyønaꞌtzøyaj Dios


mi nøjayumbø: “Tø vaꞌctzi usyøc yøṉ lomacøsi, y mitz mi Israel
nøꞌ”, mijnaꞌṉ mi ⁿvaꞌcpa nøꞌ øtzcøsi pøꞌnistaꞌm mi ñømdamba que
y øjnaꞌṉ mi ndziꞌpa nøꞌ mumu mumu pøn tiene que vaꞌcø myaṉyaj
jamacøtoya vaꞌcø mi ⁿyaj quena. Jerusalén gumguꞌyomo vaꞌcø
11 Y yomoꞌis ñøjay Jesús:
  cyønaꞌtzøyaj Dios jiṉø.
―Señor, ja mi nøꞌit ni tiyø 21 Y Jesusis ñøjayu:

majcuy y nøꞌ jojmoti ijtu, ¿jut ma ―Tzamyomo, tø vaꞌṉjam ndøvø;


mi mbøc nøꞌ mumu jamacøtoya maṉba nuꞌc ꞌyora cuando jiꞌn ma
vaꞌcø quena? 12 ¿Será que más mi
  mi min yøṉ lomacøsi, ni jiꞌn ma mi
ⁿmyuꞌsombya que viꞌnapø ndø janda myaṉ Jerusalén gumguꞌyomo vaꞌcø
Jacobse? Porque jeꞌis tzajcatyam mi ṉgønaꞌtzøy Dios. 22 Mitz jiꞌn

yøṉ nøꞌchatøc y jeꞌtom ñøput nøꞌ mi mustam i mi ṉgønaꞌtzøtyamba,


para vyingøtoya y ꞌyunecøtoya y pero øtz mustaꞌmbøjtzi i
vyacascøtoya. ṉgønaꞌtzøtyaꞌmbøjtzi; porque
13 Jesusis ñøjay yomo:
  Yajcotzojcopyapø minba Israel
―Oꞌca ndø toꞌṉba yøcsepø pøꞌnomdaꞌm. 23 Porque maṉba nuꞌc

nøꞌ, usyaṉ horacøsi tø vøco hora y nuꞌcuꞌam yøti cuando lo


yoꞌctøtzqueꞌtpati. 14 Pero oꞌca mi
  que viyuṉbø cyønaꞌtzøꞌyajpapøꞌis
ndoꞌṉba nøꞌ øtz ndziꞌpapø, nunca maṉba cyønaꞌtzøyaj ndø Janda
jiꞌnam maṉ mi ⁿyoꞌctøtz nunca, Dios vøjpø Espiritujiꞌṉ y viyuṉbø
pero nøꞌ øtz ndziꞌpapø maṉba vome quiꞌpsocujiꞌṉ. Porque ndø Janda
187 San Juan 4

Diosis syunba jetsetaꞌmbø pøn vaꞌcø vaꞌcø cyøṉyaj nipi”. Pero øtz mi
cyønaꞌtzøyajø. 24 Dios espiritupøte, y
  nøjañdyaꞌmbøjtzi: Quendeꞌndamø
cyønaꞌtzøyajpapøꞌis tiene que vaꞌcø y cøqueꞌnøtyam pøn como nipise.
cyønaꞌtzøyajø vøjpø Espiritujiꞌṉ y Como cama tøjtzupø listo vaꞌcø
viyuṉbø quiꞌpsocujiꞌṉ. ndø piṉdamø, jetse je pøn listo
25 Yomoꞌis ñøjay Jesús:
  vaꞌcø cyømaꞌnøjayaj Diosis ꞌyote.
―Muspøjtzi que maṉba min Diosis 36 Yosaṉ Diosise ñe, y it yoscuy

cyøꞌvejupø ñøjayajqueꞌtpapø Cristo. vaꞌcø chaꞌmaṉvajcay jeꞌis ꞌyote.


Cuando minba jicø, jeꞌis maṉba tø Y yosyajpapø coyojyajtøjpa y
tzajmatyam aunque tiyø. piṉyajpa yosaṉ mumu jamapø
26 Jesusis ñøjayu:
  quengucøtoya. Y como parejo
―Øjchømøṉø nø mi casøyajpa ñipyajpapøꞌis y
ⁿvyejvejneyumbøjiꞌṉ. piṉyajpapøꞌis, jetse parejo maṉba
27 Jicsyeꞌc vituꞌyaj Jesusis
  casøyaj chamdzoꞌchajpapøꞌis
ñøtuṉdøvø, y ñømayaꞌyaju tiꞌajcuy Diosis ꞌyote y lo que isyajpapøꞌis
yomojiꞌṉ nø vyejvejneyu. Pero ni cuando vøti pøꞌnis vyaꞌṉjamyajpa.
iꞌis ja ñøjayø: “¿Ti mi sunba?”; y 37 Y jetse viyuṉete lo que

ni jutipøꞌis ja ñøjayø: “¿Tiꞌajcuy nømyajpase: “Eyapøꞌis ñijpa,


nø mi ⁿvyejvejney yomojiꞌṉ?” eyapøꞌis piṉba”. 38 Øtz maṉu

28 Pero yomoꞌis chac myajcuy


  mi yaj cosechatzøctame ja mi
y maṉ cumguꞌyomo. Y ñøjayaj yostamømø. Eyataꞌmbø yosyaju, y
cumguꞌyomdaꞌmbø: mitz ndyøjcøtyamu eyataꞌmbøꞌis
29 ―Maṉdyaꞌi, maṉ ndø aꞌmistaꞌi.
  yosaꞌṉomo.
Jiṉ it pøn nø tzajmayupøꞌstzi 39 Y vøti jic Samaria

mumu jujche ndzøjcupøse øjtzi. cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis vyaꞌṉjamyaj


¿Jiꞌnacsqueꞌt jicøm Cristo? Jesús cuando myañaju jujche
30 Entonces tzuꞌṉyaj cumguꞌyomo
  chajmayajuse yomoꞌis. Porque
nuꞌcyaj jut ijtumø Jesús. 31 Mientras
  yomoꞌis ñøjayaju: “Jic pøꞌnis
jetse nø tyujcupø, ñøtuṉdøvøꞌis tzajmay øjtzi todo lo que ti
ñøjayaj Jesús: ndzøjcuse øjtzi”. 40 Entonces cuando

―Maestro, viꞌc yøṉ viꞌjcuy. Samaria cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis


32 Pero jeꞌis ñøjayaju:
  cyønuꞌcyaj Jesús, cyøpenaꞌajyaju
―Lo que mitz jiꞌn mi mustamepø, vaꞌcø chøꞌy jetjiꞌṉdaꞌm. Y entonces
ijtuti ti ⁿviꞌcpa øjtzi. Jesús tzøꞌy metza jama jic
33 Entonces ñøtuṉdøvøꞌis na
  cumguꞌyomo. 41 Y vøti eyataꞌmbøꞌis

ñønøjayajtøju: vyaꞌṉjamyajqueꞌtuti porque


―¿Iꞌsacs ñømijnay viꞌjcuy? myañaju lo que ñeꞌc Jesusis
34 Jesusis ñøjayaju:
  chaꞌmaṉvajcuse. 42 Y ñøjayaj yomo:

―Vaꞌcø ndzøc lo que syunbase ―Yøti vaꞌṉjamdambaꞌmtzi porque


cøꞌvejupøꞌstzi, y vaꞌcø yac tujcay mandamuꞌmtzi jujche ñeꞌc ndø
jeꞌis yoscuy, jetse itpøjtzi contento Comiꞌis nø chaꞌmaṉvajcuse, jiꞌn
como si fuera tas øjtzi. 35 Mitz mi
  sólo mitz nø mi ndzaꞌmaṉvajcuse.
ñømdamba: “Faltatøc macscuy poya Y yøti ndø mustambaꞌam que
San Juan 4​, ​5 188

viyuṉete yøṉ pøn Cristote tø yaj 52 Entonces ꞌyaṉgøvaꞌcu tiyø hora


cotzoctambapøꞌis tø nascøstaꞌmbø vøꞌajtzoꞌtzu. Y ñøjayaju:
tø pøndaꞌmøṉø. ―Tøꞌøc como a la unasyeꞌṉomo
cøt ñutzø.
Jesusis yac tzoc empleadoꞌis ꞌyune 53 Jetse jyataꞌis ñiꞌaṉjajmu que

43 Cøjtuꞌcam metza jama Jesús misma hora que Jesusis ñøjayuꞌøc:


tzuꞌṉ jeni y maṉ Galilea nasomo. “Yøti mi ⁿune tzojcuꞌam”; jicseꞌcti
44 Porque ñeꞌc Jesús nømu que
  cøt ñutzø. Y ñeꞌc pøꞌnis vyaꞌṉjam
tum tzaꞌmaṉvajcopyapø jiꞌn Jesús y mumu tyøjcomdaꞌmbøꞌis
pyøjcøchoṉyaje ñe cyumgutyøvøꞌis. vyaꞌṉjamyajqueꞌtuti.
45 Entonces cuando Jesús nuꞌcu

54 Yøṉete menaꞌcombø

Galilea nasomo, jiṉdaꞌmbøꞌis milagroꞌajcuy lo que chøjcupø


pyøjcøchoṉyaju, porque oy isyaj Jesusis cuando tzuꞌṉ Judea nasomo
mumu lo que jujche Jesusis y nuꞌc Galilea nasomo.
chøjcuse Jerusalén gumguꞌyomo
søꞌṉomo, porque oyajqueꞌtu Galilea Jesusis yac tzoc pøn
nasomdaꞌmbø søꞌṉomo. Betesda tanqueꞌaṉvini

5
46 Entonces Jesús mingueꞌtu
  Jøsiꞌcam eyaco jama nømnaꞌṉ
Caná cumguꞌyomo Galilea syøṉdzøcyaj Israel pøndaꞌm
nasomo oyumø yac vinuꞌaj nøꞌ Jerusalén gumguꞌyomo. Y Jesús
milagrovinipit. Ijtunaꞌṉ jen tum jiṉdi maṉgueꞌtu. 2 Y Jerusalén

gobiernoꞌis pyøn Capernaum gumguꞌyomo tome aṉdyuṉ


gumguꞌyomo y caꞌenaꞌṉ jeꞌis ꞌyune. ñøjayajpapø borregoꞌis ꞌyaṉdyuṉ
47 Cuando jeꞌis myanu que Jesús
  ijtunaꞌṉ tum taṉque, Israel pøꞌnis
tzuꞌṉu Judea nasomo y minu ꞌyoteꞌomo ñøyipøꞌis Betesda. Ijtunaꞌṉ
Galilea nasomo, entonces maṉ jen mosay corredor. 3 Y øṉyaju

ꞌyoꞌnøy Jesús vaꞌcø myaṉ tyøcmø jeꞌtom sone caꞌetaꞌmbø, toꞌtitaꞌmbø,


vaꞌcø maṉ yac tzojcay ꞌyune, que yacsutaꞌmbø, ja ityajøꞌis pyømi vaꞌcø
ꞌyune nømøme cyaꞌtoꞌu. 48 Entonces
  vityajø. Nømnaꞌṉ jyoꞌcyaju vaꞌcø
Jesusis ñøjayu: mics nøꞌ. 4 Porque ꞌyorapit ꞌyorapit

―Mientras jiꞌn mi ndø isay ø møꞌnbanaꞌṉ angeles taṉqueꞌomo


milagroꞌajcuy y musocuy, pues y yac micspa nøꞌ. Cuando micspa
jiꞌndye ma mi ndø vaꞌṉjamdame. nøꞌ, viꞌna tøjcøpapø nøꞌcøꞌmø
49 Gobiernoꞌis pyøꞌnis ñøjay Jesús:
  tzocpa. Aunque jujchepø caꞌcuy
―Señor, min pronto antes que ñøꞌijtupøꞌis, tzocpa. 5 Pues ijtunaꞌṉ

caꞌpa ø une. jen tum pøn treinta y ocho añoꞌam


50 Jesusis ñøjayu:
  cyaꞌemø. 6 Jesusis isu nø ꞌyøṉumø

―Mavø; tzojcuꞌam mi une. y ñiꞌaṉjajmu que yaꞌmøjcam


Y pøꞌnis vyaꞌṉjajmu jujche Jesusis caꞌeꞌajtzoꞌtzumø. Y Jesusis ñøjayu:
chajmayuse y maṉgueꞌtu tyøcmø. ―¿Sunbaja mi ñchoca?
51 Y cuando nømnaꞌṉ myaṉ tyøcmø,
   
7 Caꞌepø pøꞌnis ñøjay Jesús:

chøsiꞌstaꞌm choṉyaju y ñøjayaju: ―Señor, cuando micspa nøꞌ, ja


―Yøti mi ⁿune tzojcuꞌam. it ni iyø nøtøjcøpaꞌstzi nøꞌcøꞌmø.
189 San Juan 5

Pero mientras øtz sunba tøjcøtyoꞌa, vaꞌcø yaj caꞌyajø. Quiꞌsayajpanaꞌṉ


eyapø viꞌna tøjcøpya. porque ja cyoꞌaṉjamø aṉcø sapøjcuy
8 Pero Jesusis ñøjayu:
  jama, y más quiꞌsayajpanaꞌṉ porque
―Teꞌnchuꞌṉø, pøc mi øṉguy, y nømu que Dios Jyatate y jetse chøc
vitøꞌam. vyin como Diostitqueꞌt.
9 Y misma hora tzojcu, y pyøc

ꞌyøṉguy y vijtzoꞌtzu. Y sapøjcuy Lo que ti ꞌyaṉguiꞌmguy


jamacøsi jetse tujcu. 10 Por eso

it Diosis ꞌYuneꞌis
Israel pøꞌnis ñøjayaj pøn tzojcupø: 19 Entonces Jesusis ñøjayaju:
―Sapøjcuy jamaṉ yøti. ¿Tiꞌajcuy ―Viyuṉse mi nøjañdyaꞌmbøjtzi,
ma mi yac tzuꞌṉ mi øṉguy? øjchøṉ Diosis ꞌYune y jiꞌn mus
Yaꞌinducpa aṉguiꞌmbaꞌis vaꞌcø jana ndzøc ni tiyø neꞌc ø ndumgøꞌy. Lo
mi nøvit mi øṉguy. que ispøjtzi chøcpapø ø Jandaꞌis,
11 Pøꞌnis ꞌyaṉdzoṉu:
  jetse muspa ndzøjqueꞌta, porque
―Oyupøꞌis yac tzoque, jeꞌis mumu jujche lo que chøcpapø
nøjaꞌyøjtzi: “Piṉ mi øṉguy y ma ø Jandaꞌis, jetseti ndzøjqueꞌtpa
vitø”. øjtzi jeꞌis chøṉ ꞌYune øjtzi.
12 Entonces ꞌyaṉgøvaꞌcyaju:

20 Porque ø Jandaꞌis suꞌnbøjtzi, y

―¿Iꞌis mi ñøjayu: “Piṉ mi øṉguy y isindziꞌpøjtzi mumu lo que ñeꞌc


ma vitø”? chøcpase. Y matøc yac isqueꞌt
13 Tzojcupø pøꞌnis ja myusø iꞌse
  más myøjaꞌṉomdaꞌmbø tiyø vaꞌcø
yac tzojcu, porque maṉumnaꞌṉ y mi nømayaꞌndamø. 21 Porque

sonenaꞌṉ ijnøm jiṉø. 14 Pero jøsijcam


  como ø Jandaꞌis yac visaꞌyajpa
Jesusis pyaꞌtu yac tzojcupøꞌam caꞌyajupøꞌam y yajqueñajpa, jetse
masandøjcomo mismo je pøn y øjtzi ꞌYune chøṉø y øjtzi yaj
ñøjayu: quenqueꞌtpatiꞌtzi iyø sunba yaj
―Comaꞌnøyø ti maṉba mi quena. 22 Ø Jandaꞌis jiꞌn cyømeꞌtz

ndzajmaye. Yøti ñchojcuꞌam. Uꞌyam ni iyø cyojajiꞌṉ, pero øtz cojtøjtzi ø


maṉ mi ndzøjcaꞌṉøy mi ṉgoja, si no Jandaꞌis vaꞌcø ṉgømeꞌtz iꞌis it cyoja,
más pyor maṉba mi ṉgyaꞌeꞌajqueꞌte. øjchøn Diosis ꞌYune. 23 Ø Jandaꞌis

15 Pøn maṉu y chajmayaj Israel


  jetse cojtøjtzi vaꞌcø cyønaꞌtzøyaj
pøn que Jesusise yac tzojcupø. mumu pøꞌnis. Jujche ø Janda
16 Por eso Israel pøꞌnistaꞌm
  cyønaꞌtzøyajpase, jetseti øtz vaꞌcø
sunbanaꞌṉ ti algo chøjcayaj Jesús cønaꞌtzøtyøjqueꞌta øtz ꞌYuneti
y jyajmeꞌchajpanaꞌṉ vuelta jujche chøṉø. Jiꞌn maveꞌis cønaꞌtzøyajøjtzi,
muspa yaj caꞌyaj Jesús porque jiꞌndi cyønaꞌtzøyajqueꞌt ø Janda
jetsepø tiyø chøjcu sapøjcuy oyupøꞌis cøꞌveje.
jamacøsi. 24 ”Viyuṉsye mi nøjayndyaꞌmba

17 Pero Jesusis ñøjayaju:


  øjtzi: Cyømaꞌnøpyapøꞌis ø onde
―Ø Janda yospa hasta como y vyaꞌṉjambapøꞌis ø Janda lo
yøticseꞌṉomo, y øtz yosqueꞌtpatiꞌtzi. que cøꞌvejupøꞌis øjtzi, mumu
18 Por eso Israel pøꞌnis más
  jamacøtoya itpa je pøn. Diosis jiꞌn
chøcmeꞌchajpanaꞌṉ vuelta jujche ma yaj cojaꞌaj ni tiyø, caꞌupøsenaꞌṉ
San Juan 5 190

ijtu, pero yøti quenbati. 25 Viyuṉse


  mi nuꞌcscuy Juangøꞌmø y Juaꞌnis
mi nøjandyamba: Minba mi ñchajmatyamu lo que viyuṉbø
hora y nuꞌcuꞌam hora cuando tiyete. 34 Pero jiꞌndyet pyena

caꞌuse ityajupø cyojaꞌis, maṉba pøꞌnis vaꞌcø cotzam øjtzi; pero


cyømaꞌnøjayaj ø onde, øtz Diosis øtz ndzaꞌmaṉvacpøjtzi yøcsepø
chøṉ ꞌYune, y cyømaꞌnøjayajpapøꞌis tiyø vaꞌcø mi ṉgyotzoctamø.
maṉba queñaj mumu jamacøtoya. 35 Juannaꞌṉete como si fuera tum

26 Como ø Janda de por si na ñeꞌcti


  noꞌasepø nembapø y søꞌṉbapø,
ijtu, jetse ø Jandaꞌis aṉguiꞌm øjtzi porque tzaꞌmaṉvajcopyanaꞌṉ. Y
jeꞌis chøṉ ꞌYune jetseti ø neꞌcti jetse ñøcsøꞌṉøjapyanaꞌṉ pøꞌnis
vaꞌcø itqueꞌta. 27 Ø Jandaꞌis tziꞌø
  chocoy. Y como tø casøtyambase
aṉguiꞌmguy vaꞌcø ndziꞌyaj tum cuando ndø istamba nø syøꞌṉu noꞌa,
dum pøn conforme jujche oyse jetse usyan horati mi ṉgøcasøtyamu
iti y øjtze Pøꞌnis chøṉ Tyøvøtaꞌm. lo que mi ñchaꞌmaṉvajcatyamuse
28 Uy nømayaꞌtam yøcsetaꞌmbø
  Juaꞌnis. 36 Pero it más myøjaꞌṉombø

tiyø. Porque maṉba nuꞌc ꞌyora cotzambapøꞌstzi que jiꞌn Juan.


cuando mumu nipyatøjupøꞌis Porque ø Jandaꞌis tzamdziꞌø yoscuy
tzatøjcomdaꞌmbøꞌis maṉba vaꞌcø yac tucø, y jetsepø yoscuy
myajnayaj ø onde, øtz Diosis chøṉ ndzøcpapø øjtzi. Mi istamba
ꞌYune, 29 y maṉba putyaje. Opøꞌis
  lo que ndzøcpapø øjtzi, y jetse
chøcyaje vøjpø tiyø maṉba visaꞌyaje muspa mi ndziꞌtam cuenta que
vaꞌcø cyeñaj mumu jamacøtoya. ø Jandaꞌis cøꞌvejøjtzi. 37 Y mismo

Opøꞌis chøcyaj yatzitaꞌmbø ñeꞌc ø Jandaꞌis cøꞌvejupøꞌstzi, y


tiyø maṉba visaꞌyaje vaꞌcø yaj jeꞌis cotzaꞌmgueꞌtpatiꞌtzi. Pero mitz
cojaꞌayajtøjø. nunca ja mi majnandyam jeꞌis
ꞌyote, ni nuncatøc ja mi isatyam
Jujche ndø muspa que it jeꞌis vyin. 38 Ja mi nøꞌijtatyam

Jesusis ꞌyaṉguiꞌmguy jeꞌis ꞌyote mi ndzocoꞌyomdaꞌm.


30 ”Øtz jiꞌn mus ndzøc ni tiyø Porque ø Jandaꞌis cøꞌvejøjtzi
como si fuera ø ne. Jujche ø Janda y jiꞌn mi ndø vaꞌṉjamductame.
Diosis tzajmapyase øjtzi, jetse øtz 39 Mitz mi nduꞌnmeꞌtztamba

maṉba arreglatzøjcayaj pøꞌnis Diosis tyotojayecøsi porque


cyojataꞌm. Y øtz aṉguiꞌmbapø chøṉ mi ṉgomoꞌtyamba que jeꞌtomo
vøjø. Øtz jiꞌn ma aṉguiꞌmi ø ne maṉba mi nduꞌnbaꞌtame jujche
ṉguiꞌpsocujiꞌṉ, maṉba aṉguiꞌmi muspa mi ijtam vøjø mumu
ø Jandaꞌis syunbase. Porque jamacøtoya. Y mismo totojayeꞌis
ø Jandaꞌis cøꞌvejøjtzi. 31 Oꞌca ø
  cotzaꞌmbøjtzi. 40 Pero jiꞌn sun

neꞌ ndzaꞌmbøjtzi iꞌ chøṉø, jiꞌn mi mi ndø vaꞌṉjamdamø; si no, øtz


mustame oꞌca viyuṉsye nø mi maṉbanaꞌṉ mi yac ijtam vøjø mumu
ndzajmatyamu. 32 Pero it eyapø
  jamacøtoya.
chamgueꞌtpapøꞌis iꞌ chøṉø. Y 41 ”Oꞌca jiꞌnø vøpøpøngotzøc

muspøjtzi que jeꞌis cotzaꞌmbøjtzi pøꞌnis, jiꞌn ø ndzøjcay cuenda.


viyuṉsye. 33 Mitz oy mi ṉgøꞌvejtaꞌm

42 Øtz mi ṉgomustaꞌmbøjtzi, que

191 San Juan 5​, ​6

jiꞌn mi sundam viyuṉsye Dios mi 6 Jetse


ñøjayu a ver tinaꞌṉ chamba
ndzocoꞌyomdaꞌm. 43 Øtz miꞌnøjtzi
  Felipeꞌis, porque ñeꞌc Jesusis
ø Jandaꞌis ñøyicøsi, pero mitzꞌtaꞌm quiꞌpsminu que ti maṉba chøqui.
jiꞌn sun mi ndø pøjcøchoṉdamø. 7 Felipeꞌis ꞌyaṉdzoṉu ñøjayu:

Pero oꞌca minba eyapø lo que ñeꞌc ―Sone mil pesoꞌombø tuminjiꞌṉ
quiꞌpsocuy maṉbaꞌis yac yose, jet jøꞌø, vaꞌcø ndø ⁿjujyay paṉ jiꞌn ma
maṉba mi mbøjcøchoṉdame. 44 Ni   cyopaꞌtyaj pøndaꞌm, usytaꞌm
jujche jiꞌn mus mi vaꞌṉjamondyamø usytyaꞌm vaꞌcø cyøꞌsyaj tumdum
porque na mi vyøṉgotzøctandøjpa pøꞌnis.
mi neꞌṉgomdaꞌm. Y jiꞌn mi 8 Pero ijtunaꞌṉ jen tum Andrés,

ṉgømeꞌtztam mi ⁿvin vaꞌcø mi Jesusis ñøtuṉdøvøqueꞌt y Simóṉ


vyøṉgotzøctam tumbø Diosis. Pedroꞌis tyøvø. Jeꞌis ñøjay Jesús:
45 U mi ṉguiꞌpstamu que oꞌca

9 ―Yøc ijtu tum ṉgaꞌe ñøꞌijtupøꞌis

øtz maꞌṉbø mi ṉgøvaꞌcøtyame mosay paṉ cebadapø y metzcuy


ø Jandacøsi. It eyapø mi coque, pero jet jiꞌndyet ni tiyø para
ṉgyøvaꞌcøtyambapøꞌis, Moisesisete. vøti pøngøtoya.
Y Moisés mi ñømdamba que mi 10 Entonces Jesusis ñøjayu:

vaꞌṉjamdamba mitztaꞌm. 46 Pero   ―Yac poꞌcsquecyaj vøti pøn.


oꞌca mi vaꞌṉjamdambanaꞌṉ Moisés, Y ijtunaꞌṉ yaꞌiṉom muꞌc jicø
mi ndø vaꞌṉjamdaṉqueꞌtpatinaꞌṉ lugajromo. Entonces vøti pøn
ndøvø. Porque cotzaꞌm øjtzi poꞌcsquecyaju. Ijtunaꞌṉ como
Moisesis totocøs jachøꞌyuse. 47 Pero   mosay mil pøn. 11 Y Jesusis pyøc

oꞌca jiꞌn mi vaꞌṉjamdam Moisesis paṉ y ñøjay Dios yøscøtoya,


jyachøꞌyuse, entonces jiꞌndi ma mi vyeꞌndziꞌyaj paṉ ñøtuṉdøvø
ndø vaꞌṉjajmatyaṉquet ø onde. y jeꞌis vyeꞌnayaj todo lo que
poꞌcsyajuse, y jetseti vyeꞌñayajqueꞌt
Pyøꞌnøy Jesusis mosay mil pøn coque, chiꞌyaj tumdum pøn

6 Jøsijcam Jesús maṉ Galilea


majris cyøtuꞌmøṉ. Jic
mar ñøyipøꞌstiqueꞌt Tiberias.
cuꞌtastasneyajpaꞌcseꞌṉomo.
12 Cuando cuꞌtyaj tasemøtaꞌm,

Jesusis ñøjayaj ñøtuṉdøvø:


2 Y vøti pøꞌnis maṉ pyaꞌtyaj Jesús
  ―Piṉdamø mi ṉguꞌtzacataꞌm vaꞌcø
porque isyaju jujche chøcpanaꞌṉ jana tocoy ni jujche.
milagroꞌajcuy vaꞌcø yac tzocyaj 13 Por eso piṉaṉdøꞌpyaju

caꞌetaꞌmbø. 3 Y Jesús quiꞌm


  cyuꞌtzacyajupø y macvøstøjcay cøvaca
loma chøquicøsi y jiṉ poꞌcsyaju piṉyaj paṉ cebadapø sobratzøjcupø
ñøtuṉdøvøjiꞌṉ. 4 Y nømnaꞌṉ tyomeꞌaj
  cuando cuꞌtyajujcam. 14 Entonces

Israel pøꞌnis syøṉdaꞌm ñøyipøꞌis cuando pøꞌnis isaju milagoꞌajcuy


pascua søṉ. 5 Jesús quendeꞌnu y
  Jesusis chøjcupø, nømyaju:
is vøti pøn nø cyønuꞌcyajupøꞌis. ―Viyuṉsye yøṉete jicø
Entonces Jesusis ñøjay Felipe: tzaꞌmaṉvajcopyapø nøm ndø
―¿Jut maṉba ndø juñdyam ⁿjoꞌctamupø vaꞌcø min nascøsi.
cuꞌtcuy vaꞌcø ndø nøcuꞌtyaj vøti pøn 15 Pero Jesusis cyønøctøyøyu que

nømiñajupø? maṉbanaꞌṉ miñaje vøti pøn vaꞌcø


San Juan 6 192

yac aṉguiꞌmyajø y por eso tzuꞌṉ tøjcøyajqueꞌt barcoꞌomdaꞌm vaꞌcø


tyumgøꞌy maṉ cotzøjcøsi vaꞌcø jana myaṉyaj Capernaum cumguꞌyomo.
yac aṉguiꞌmyajø. Y jeni nømnaꞌṉ myeꞌchaj Jesús jut
ijtu.
Jesús vijtu nøꞌ vingøsi
16 Cuando tzaꞌiꞌajnømu, Jesús cuꞌtcuyete tø yaj quenbapøꞌis
møꞌñaj nøꞌaṉvini ñøtuṉdøvø. 25 Y cuando pyaꞌtyaj Jesús
17 Y tøjcøyaj barcoꞌomo tzuꞌṉyaju
  nøꞌcøtumaṉ, ñøjayaju:
vaꞌcø myaṉyaj nøꞌcøtumaṉ ―Maestro, ¿jujchøc mi jac min
Capernaum cumguꞌyomo. Cuando yøꞌqui?
piꞌtzøꞌajnømu, Jesús ja ñuꞌcøtøcnaꞌṉ. 26 Jesusis ꞌyaṉdzoṉyaju ñøjayaju:

18 Entonces pochoꞌtz pømi sava


  ―Viyuṉsye mi nøjandyaꞌmbøjtzi:
y syujcølapslapsvøy nøꞌ. 19 Como  Nø mi ndø meꞌtztamu pero jiꞌndyet
tumø legua mediaseꞌṉomo porque mi istamu aṉcø que øtz
nømømnaꞌṉ myanijatzøcyaj barco ndzøjcu milagroꞌajcuy. Pero mi
cuando isyaj Jesús nø vijtupø nøꞌ ndø meꞌtztamu porque mi ṉguꞌjtam
vingøsi como si fuera nascøs nø pan mi ndyaspacsyeꞌṉomo. 27 U 

minuse, y nømømnaꞌṉ ñuꞌc tome mi yostam yajpapø cutcucøtoya,


barcoꞌaṉvini, y naꞌtzemiñaju. sino que yostamø nunca jiꞌn
20 Pero jeꞌis ñøjayaju:
  yajepø cuꞌtcucøtoya lo que mi
―Øjchømøṉø, u mi ñaꞌtztamu. nchiꞌtambapøꞌis jiꞌn yajepø
21 Entonces paquichocoꞌyajyaju
  quenguy. Jetsepø cuꞌtcuy øtz
pyøjcøchoṉyaj Jesús barcoꞌomo. Y maꞌṉbø mi ndziꞌtame. Øtz pøꞌnis
jøꞌnøti nuꞌcu barco nøꞌ acapoya nø chøṉ tyøvøtaꞌm, y ndø Janda Diosis
myaṉyajumø. cøpiꞌṉøjtzi.
28 Entonces ñøjayaju Jesús:

O myeꞌchaj Jesús vøti pøꞌnis ―¿Ti vøj ndzøctaꞌmø vaꞌcø ndø


22 Pero jut tzuꞌṉyajumø Jesusis tzøctam Diosis syunbase?
ñøtuṉdøvø, jiṉ tzøꞌyajunaꞌṉ 29 Jesusis ꞌyaṉdzoyaju ñøjayaju:

vøti pøn. Y jeꞌis chiꞌyaj cuenta ―Vaꞌcø mi ndø vaꞌṉjamdam ndøvø


que ñøtuṉdøvø tøjcøyajunaꞌṉ Diosis chøṉ cøꞌvejupø, jetse mi
barcoꞌcomo y tzuꞌṉyajunaꞌṉ, pero ndzøctamba Diosis syunbase.
Jesús ja tøjcøyaj jetjiꞌṉ barcoꞌomo, 30 Entonces Jesús ñøjayajqueꞌtu:

y ja itønaꞌṉ eyapø barco jinø. ―¿Jujchepø seña maṉba mi


23 Pero eyataꞌmbø barco Tiberias
  ndø yac istame? Oꞌca mi ndø
cumguꞌyomo tzuꞌṉyajupø oyunaꞌṉ yac istamba seña, maṉba mi
cøtyaj tome jic lugarcøsi oyumø vaꞌṉjamdame. ¿Ti mi ndzøcpa?
pyaṉguꞌtyaje vøti pøndaꞌm después 31 Porque ndø Janda tzuꞌṉguꞌistaꞌm

que ndø Comiꞌis oyunaꞌṉ ñøjay cyuꞌtyaju cuꞌtcuy ñøyipøꞌis maná


yøscøtoya Dios. 24 Entonces jyoꞌpit
  cuando vityajuꞌc tøtzønasomo.
chiꞌyaj cuenta pøꞌnistaꞌm que Jesús Como it jaychøꞌyupø totocøsi:
ja ityønaꞌṉ jeni, ni ja ityajønaꞌṉ “Tziꞌyajtøj cuꞌtcuy tzajpom møꞌnupø
jeni ñøtuṉdøvø. Entonces vøti pøn vaꞌcø cyuꞌtyajø”.
193 San Juan 6

32 Entonces Jesusis ñøjayaju: nømu: “Øjchønø cuꞌtcuy møꞌnupø


―Viyuṉsye mi nøjañdyaꞌmbøjtzi: tzajpomo”. 42 Nømyajqueꞌtu:

Jiꞌndyet Moisesis mi ñchiꞌtamupø ―Parece yøṉete Joseꞌis ꞌyune


cuꞌtcuy tzajpom møꞌnupø. Sino ø Jesús, y øtz ṉgomusatyaꞌmba øjtzi
Jandaꞌis mi ñchiꞌtamba viyuṉsepø jyata y myama: ¿ticøtoya nø ñømu:
cuꞌtcuy tzajpom møꞌnupø. 33 Porque   “Øjchøṉ møꞌnupø tzajpomo”?
pan lo que Diosis chiꞌpapø, 43 Por eso Jesusis ꞌyaṉdzoṉyaju

jicømete møꞌnupø tzajpomo yaj ñøjayaju:


queñajpapøꞌis nascøspø pøn. ―Utyø ṉgøꞌoꞌnøtyam mi
34 Entonces ñøjayaju Jesús:
  neꞌṉgomdaꞌm. 44 Ni i jiꞌn mus

―Señor, mumu jama tø tziꞌtam mi ñuꞌc øtzcøꞌmø mientras que jiꞌn


ndzambasepø cuꞌtcuy. yac mijnay quiꞌpsocuy ø Janda
35 Y Jesusis ñøjayaju:
  Diosis cøꞌvejupøꞌis øjtzi. Y oꞌca
―Øjchøṉø cuꞌtcuy sajpapøꞌis minba øtzcøꞌmø, øtz maṉba ⁿyac
quenguy mumu pøngøtoyataꞌm; visa ultimopø jamacøsi. 45 It

minbapø øtzcøꞌmø, nunca jiꞌn jachøꞌyupø tzaꞌmaṉvajcoyajpapøꞌis


ma ꞌyose; y vaꞌṉjambapøꞌis øjtzi, jyachøꞌyajuse: “Mumu pøn Diosis
nunca jiꞌn ma yoꞌctøtzi. 36 Pero
  maṉba ꞌyaṉmayaje”. Jetcøtoya
como ndzajmayuꞌmtzi, mitz cyømaꞌnøjayajpapøꞌis ø Jandaꞌis
mi ndø istamu, pero ja mi ndø ꞌyote, y aṉmayajpapø pøn
vaꞌṉjamdaꞌmø. 37 Mumu pøn lo
  Dioscøꞌmdaꞌm, mumu jejtaꞌm
que ndø Jandaꞌis tziyajupøꞌstzi, maṉba minbøꞌyaj øtzcøꞌmø.
maṉba minyaj øtzcøꞌmø. Y i 46 ”Ni iꞌis nunca ja is ø Janda

minba øtzcøꞌmo, øtz nunca jiꞌn Dios, único øtz Diosmø tzuꞌṉu, øtz
ma macpøꞌi ni jujchøc. 38 Øtz
  isøjtzi ø Janda Dios. 47 Viyuṉse

møꞌnu øjtzi tzajpomo, jiꞌndyet mi nøjayndyambøjtzi: Oꞌca mi


vaꞌcø ndzøc ø neꞌc sunbapø tiyø, ndø vaꞌṉjamdamba øjtzi, maṉba
sino que vaꞌcø ndzøcø lo que mi ṉguendam mumu jama. 48 Ø  

syunbase cøꞌvejupøꞌstzi. 39 Maṉba  jchøṉ cuꞌtcuy sajpapøꞌis mumu


mi ndzajmatyame lo que syunbapø pøngøtoya quenguy. 49 Ndø

ø Jandaꞌis lo que cøꞌvejupøꞌstzi. viꞌnataꞌmbø ndø jandaꞌis cyuꞌtyaju


Jeꞌis syunba vaꞌcø jana yac tocoyø maná tøtzønasomo ityajupø, pero
ni jutipø pøn jeꞌis tziꞌupø. Sino caꞌpøꞌyajuꞌam. 50 Pero øtz mi

syunba øtz vaꞌcø ⁿyac visaꞌyajø ndzaꞌmaṉvajcatyamba cuꞌtcuy


ultimopø jamacøsi. 40 Maṉba mi
  møꞌnupø tzajpomo que muspa
ndzajmatyaṉqueꞌte lo que jujche cyuꞌtyaj pøꞌnis y jiꞌn maṉ cyaꞌyaje.
syunba cøꞌvejupøꞌstzi. Jeꞌis syunba 51 Øjchøṉø cuꞌtcuy møꞌnupø

vaꞌcø queñaj mumu jamacøtoya tzajpomo sajpapøꞌis quenguy.


isyajpapøꞌstzi y vaꞌṉjamyajpapøꞌstzi Oꞌca aunque jutipø pøꞌnis cyuꞌtpa
Diosis chøṉ ꞌYune. Y øtz maṉba yøṉ cuꞌtcuy, maṉba quen mumu
ⁿyac visaꞌyaje ultimopø jamacøsi. jamacøtoya. Y cuꞌtcuy lo que øtz
41 Entonces Israel pøꞌnis
  maṉbapø ndziꞌi, mismo øjtze
cyøꞌoꞌnøyaju Jesús porque Jesús sis. Øtz maṉba ndziꞌocuyaj ø sis
San Juan 6 194

vaꞌcø yaj caꞌtøjø vaꞌcø queñaj ―Lo que øtz nø mi


nascøstaꞌmbø pøn. ndzajmatyamupø ticøsi, ¿tiꞌajcuy
52 Entonces Israel pøꞌnis
  nø mi ṉguiꞌsycaꞌtamu? 62 ¿Tiyacs

cyøꞌoꞌnøyaju ñeꞌcomdaꞌm nømyaju: ma mi ṉguiꞌpstame cuando maṉba


―¿Jutznømø muspa yøṉ mi ndø istame nøm quiꞌmuꞌctzi
pøꞌnis tziꞌtam ñeꞌc sis vaꞌcø ndø tzajpomo jut ijtumønaꞌṉtzi viꞌna?
cuꞌtatyamø? Øjchøṉø mumu Pøꞌnis Tyøvøtaꞌm.
53 Entonces Jesusis ñøjayaju:

63 Espirituꞌis tø yaj quenba, ndø

―Viyuṉse mi nøjandyaꞌmbøjtzi: sis ni ticøtoya jiꞌn yose. Øtz


Øjchøṉø Pøꞌnis Tyøvøtaꞌm; oꞌca jiꞌn mi ndzambapø tiyø, Espiritute y ø
ndø cuꞌtay ø sis y jiꞌn mi ndø ndoꞌṉay ondejiꞌṉ mi ṉgyendamba. 64 Pero 

ø nøꞌmbin, jiꞌn mus mi ṉgyena. veneꞌaṉbøn mitztaꞌm jiꞌn mi ndø


54 Oꞌca mi ⁿviꞌcapya ø sis y ndoꞌṉapya
  vaꞌṉjamdame.
ø nøꞌmbin, mi ṉgyenba mumu Porque Jesusis na myuspatinaꞌṉ
jamacøtoya. Y øtz maꞌṉbø mi yac desde choꞌtzcuꞌyomo iꞌis jiꞌn maṉ
visaꞌ ultimopø jamacøsi. 55 Porque ø
  vyaꞌṉjamyaje. Y myusqueꞌtuti iꞌis
sis viyunsepø cuꞌtcuyete y ø nøꞌmbin maṉba chiꞌocuyaje ꞌyenemigocøsi.
viyuṉsepø ujcuyete. 56 Viꞌcapyapøꞌis

65 Y Jesusis ñøjayaju:

ø sis y tyoꞌṉapyapøꞌis ø nømbin, ø ―Jetcøtoya øtz mi


ndzocoꞌyom itpa y jeꞌtis chocoꞌyom nøjandyamuꞌmtzi, que ni iyø jiꞌn
itpøjtzi. 57 Ø Janda cøꞌvejupøꞌis øjtzi,
  mus min øtzcøꞌmø oꞌca jiꞌn yac min
ñeꞌc quenba y jeꞌis yaj quenba øjtzi, quiꞌpsocuy ø Janda Diosis.
y jetsetiqueꞌt cuꞌtpapøꞌis øjtzi, ⁿyaj 66 Desde jic jamacøsi vøti

quenqueꞌtpati øjtzi. 58 Øjchøṉ cuꞌtcuy


  ñøtuṉdøvøꞌis chacpøꞌyaj Jesús, y
møꞌnupø tzajpomo. Viꞌnataꞌmbø ja maṉam pyaꞌtyaje. 67 Entonces

ndø Jandaꞌis cyuꞌtyaj maná, pero Jesusis ꞌyaṉgøvaꞌcyaju ñøjayaju


caꞌpøꞌyajuꞌam. Cyuꞌtpapøꞌis yøcsepø macvøstøjcapyø ñøtuṉdøvø:
cuꞌtcuy øtz ndzambapø maṉba cyen ―¿Será que maṉbatijacs mi ndø
mumu jamacøtoya. tzacpøꞌtaṉgueꞌte?
59 Yøꞌcsepø ti cham Jesusis

68 Entonces Simón Pedroꞌis ñøjayu

Israel pøꞌnis cyonocscuy tøjcomo Jesús:


mientras que nømnaꞌṉ ꞌyaṉmaꞌyoyu ―Ø Ṉgomi, ¿tiꞌajcuy maꞌṉbø
Capernaum gumguꞌyomo. mbaꞌjtam eyapø? Pero ni ijiꞌṉ jiꞌn
mus maṉdaꞌmøjtzi porque sólo
Ote tø yaj quenbapøꞌis mumu jama mitz muspa tø tzaꞌmaṉvajcatyaꞌmø
60 Por eso cuando myañaj vøti jujche muspa tø quendam
ñøtuṉdøvøꞌis nømyaju: mumu jamacøtoya. 69 Y mi

―Naꞌnchaṉdaꞌmbø tiyø nø vaꞌṉjamdaꞌmbøjtzi y mustaꞌmbøjtzi


chaꞌmaṉvajcu. ¿Iꞌis cyønøctøyøpya que mijtzete Cristo, quenbapø mi
jetsepø ote? Diosis ꞌyune.
61 Jesusis ñeꞌcti myusu que nø

70 Jesusis ꞌyaṉdzoṉu ñøjayaju:

ñuꞌmgøꞌoꞌnøyaj ñøtuṉdøvøꞌis y ―Øtz mi ṉgøpiṉdaꞌmu øjtzi


ñøjayaju: macvøstøjcay y tumø pujtu
195 San Juan 6​, ​7

mijtzomdaꞌm ñøcꞌijtøyupø Jesús maṉqueꞌtuti søꞌṉomo. Pero


yatziꞌajcuꞌis. ja yac istøj vyin cuando myaṉuꞌøc,
71 Jesusis chamunaꞌṉ Judas, Simón
  como si fuera nuꞌmnuꞌcuti.
Iscarioteꞌis ꞌyune. Porque jeꞌis 11 Entonces søꞌṉomo Israel pøꞌnis

chiꞌocuꞌyaj Jesús ꞌyenemigocøsi, y nømnaꞌṉ myeꞌchaj Jesús y nømyaju:


Judas macvøstøjcaꞌyombønaꞌṉete. ―¿Jutacs ijtu?
12 Y vøti pøꞌnis ñuꞌmdzamyaju

Jesusis myuquiꞌis jiꞌnaꞌṉ vyaꞌṉjamyaje Jesús oꞌca jujchepø pønete.

7 Jøsijcam Jesús nømnaꞌṉ vijtu


Galilea nasomo, jiꞌnaꞌṉ sun vit
Judea nasomo, porque Israel pøꞌnis
Eyataꞌmbø nømyaju: “Vøjpø pønete”.
Eyataꞌmbø nømyaju: “Jiꞌnda, pero
aṉgømaꞌcøꞌoyete”.
quiꞌpscøpoyaju jujche vaꞌcø yaj 13 Pero ni i jiꞌnaꞌṉ oñaj pømi

caꞌyajø. 2 Nømnaꞌṉ tyomeꞌaj Israel


  vaꞌcø jana myañaj ni iꞌis oꞌca tinaꞌṉ
pøꞌnis syøṉdaꞌm cuando maṉba nø chamyajupø, porque naꞌchaju
chøcyaj tøc une vaꞌcø ityaj jeꞌtomo. ti maṉba chøjcayaj Israel pøꞌnis
3 Por eso ñøjayaj Jesús myuquiꞌstaꞌm:
  cyoviꞌnajøꞌis.
―Tzuꞌṉ yøqui y maṉ Judea 14 Entonces cuc søꞌṉomo Jesús

nasomo vaꞌcø isyaj jiṉdaꞌmbø tøjcøy masandøjcomo y nømnaꞌṉ


mi nønduṉdøvøꞌis lo que ti mi ꞌyaṉmaꞌyoyu. 15 Y Israel pøꞌnis

ndzøcpapø. 4 Porque syunbaꞌis


  nømnaꞌṉ ñømayaꞌyaju jujche muspa
ispøctøjø iyete, entonces jiꞌn aṉmaꞌyoya, nømyaju:
ñuꞌmdzøc ni tiyø. Oꞌca mi ndzøcpa ―Ja ꞌyaṉmayø yøṉ pøn,
yøcsetaꞌmbø tiyø, yaj quej mi ⁿvin ¿jutznømø musopya?
mumu pøꞌnis vyiꞌnaꞌṉdøjqui. 16 Jesusis ñøjayaju:

5 Jetse ñøjayaju myuquiꞌstaꞌm


  ―Ø aṉmaꞌyoṉguy jiꞌndyet ø ne
porque ni jiꞌnaꞌṉ vyaꞌṉjamyaj Jesús. ṉguiꞌpsocuy, sino cøꞌvejupøꞌstzi,
6 Entonces Jesusis ñøjayaju:
  jeꞌis tziꞌpa quiꞌpsocuy. 17 Syunbaꞌis

―Ja ñuꞌcøtøc ø hora; pero chøc jujche syunbase ø Jandaꞌis,


mijtaꞌm aunque ti hora muspa pues jeꞌis maṉba myusi jutipøt
mi ndzøctam mi ⁿyoscuy. ø aṉmaꞌyoṉgcuy, oꞌca Diosis
7 Nascøstaꞌmbø pøꞌnis jiꞌn mus maṉ
  ñe, oꞌca øjtzene. 18 Oꞌca øtz

mi ṉguiꞌsatyam mijtzi, pero øtz ndzambanaꞌṉ ø ne ṉguiꞌpsocuy,


ndzaꞌmaṉvajcatyamba ancø que jiꞌn entonces sunbanaꞌṉtzi vaꞌcø
vyøjpø ti nø chøcyajupø, jetcøtoya vøpøpøngotzøctøjø; pero como
quiꞌsayajpøjtzi. 8 Mitz maṉdamø
  øtz suꞌnbøjtzi vaꞌcø vyøcotzøctøjø
ijtumø søṉ, øtz jiꞌndøc ma maṉ jiꞌṉø. ø Janda lo que cøꞌvejupøꞌstzi,
Porque øtz ja ñuꞌcøtøc mero ø hora. entonces viyuṉbø ti ndzaꞌmbøjtzi y
9 Después que chajmayajuꞌcam
  øtz jiꞌnø aṉgømaꞌcøꞌyoye.
jetse, tzøꞌyu Jesús Galilea nasomo. 19 ”Moisesis mi ⁿjyajyandyamu

aṉguiꞌmguy, pero ni jutipøꞌis


Jesús oyu chosas søꞌṉajcuꞌyomo mijtzomdaꞌm jiꞌn yaj coputi lo
10 Pero
cuando maṉyajuꞌcam que Moisesis mi aṉguiꞌmdamuse.
myuquitaꞌm, entonces jøsijcam ¿Tiꞌajcuy sunba mi ndø yaj caꞌtamø?
San Juan 7 196

20 Y pøꞌnistaꞌm ñøjayaju Jesús: ―Mi ndø ispøctamuꞌam y mi ndø


―Mitz ni iꞌis jiꞌn sun mi yaj caꞌø. mustamuꞌam jut tzuꞌṉ øjtzi y øtz ja
¿Será mi nøꞌit mitz yatzipø espiritu? miꞌnøjtzi ø neꞌc ṉgustopit. Viyuṉsye
21 Jesusis ꞌyaṉdzoṉyaju ñøjayaju:
  it cøꞌvejupøꞌstzi, pero mitz jiꞌn mi
―Øtz ndzøjcøjtzi tum ṉgomustam jicø cøꞌvejupøꞌstzi iyete.
milagroꞌajcuy y mumu mitztaꞌm 29 Pero øtz ṉgomuspøjtzi cøꞌvejuꞌstzi

mi ṉgømayaꞌndamu. 22 Moisesis mi  porque øtz tzuꞌṉu jet ijtumø y jeꞌis


ꞌyaṉguiꞌmdamu vaꞌcø mi señaꞌøyaj cøꞌvejøjtzi.
mi unendaꞌm Israel pøꞌnis syenajiꞌṉ. 30 Entonces coviꞌnajøꞌstaꞌm

Jiꞌndyet oꞌca Moisesis ñøcøtzoꞌtzu myeꞌtzayaj vuelta jujche vaꞌcø


jetsepø costumbre, sino más ñucyaj Jesús, pero ni iꞌis ja ñucø,
viꞌnataꞌmbø ndø jandatzuꞌṉguꞌistaꞌm porque ja ñuꞌcatøcnaꞌṉ ꞌyora
jetseti ñøcøtzoꞌchaju. Y yøti vaꞌcø ñuctøjaꞌm. 31 Y sone pøꞌnis

cuando taꞌnba jama vaꞌcø senaꞌøyø, vyaꞌṉjamyaj Jesús y nømyaju:


mitz señaꞌøyajpa une aunque ―Yøṉøm ocsyote Cristo; oꞌca
sapøjcuy jamacøsi. 23 Como mitz
  jiꞌnaꞌṉ Cristo, jiꞌnaꞌṉ mus chøc
señaꞌøtyamba une sapøjcuy jetsepø milagroꞌajcuy.
jamacøsi vaꞌcø mi yaj copujtay
Moisesis lyey, entonces ¿tiꞌajcuy Fariseoꞌis maṉbanaꞌṉ yac nuctøj Jesús
mi ṉguiꞌsatyam ndøvø cuando 32 Fariseo vaꞌṉjajmocuy
øtz yac tzoc møꞌchøqui tum pøn ñøꞌijtupøꞌis myañaju que sone pøꞌnis
sapøjcuy jamacøsi? 24 Cuando mi
  jetse nø chamyaj Jesús. Entonces
ṉguiꞌpstamba ti vøjø, ti jiꞌn vyøjø, fariseoꞌstaꞌm y Israel pøꞌnis pyane
hay que vaꞌcø mi ṉguiꞌpsmindam coviꞌnajøꞌstaꞌm cyøꞌvejyaj policía
møꞌchøqui; porque hay veces jiꞌn vaꞌcø maṉ ñucyaj Jesús.
queje ti vøjpø ti jiꞌn vyøjpø. 33 Entonces Jesusis ñøjayaju:

―Usyaꞌṉomdiꞌam maṉbatøcø yaꞌe


Jesusis chamu iꞌis cyøꞌveju mitzjiꞌṉdaꞌm, y entonces maꞌṉbø
25 Entonces eyataꞌmbø Jerusalén vitu ijtumø cøꞌvejupøꞌstzi. 34 Ma

gumguꞌyomdaꞌmbø nømyaju: mi ndø meꞌtztame, y jiꞌn ma mi


―¿Jiꞌnacsqueꞌt yøṉ pønøꞌam lo ndø paꞌjtame, porque jiꞌn mus mi
que myeꞌchajupø vaꞌcø yaj caꞌyajø? myaṉdam jut ijtumø øjtzi.
26 Pero yøṉ pøꞌnis nø chamu vaꞌcø

35 Entonces Israel pøndaꞌm na

myandøj parejo. Y aṉguiꞌmyajpaꞌis ñøjayajtøj ñeꞌcomdaꞌm:


ni ti jiꞌn chajmayaje. ¿Será que ―¿Jutacs maṉba mave vaꞌcø ndø
myusyajpa yøṉ pøn oꞌca viyuṉete jana paꞌjtamø? ¿Será que maṉba
Cristote? 27 Pero øtz mustamuꞌmtzi
  maṉ Israel pøn ityajumø eyataꞌmbø
yøṉ pøn jut tzuꞌṉu. Cuando minba cumguꞌyomo vaꞌcø ꞌyaṉmayaj
Cristo, ni iꞌis jiꞌn ma myusi jut eyataꞌmbø pøn lo que jiꞌndyet Israel
maṉba tzuꞌṉi. pøndaꞌm? 36 ¿Tiꞌajcuy jetse nø ñømu:

28 Entonces Jesús veju


  “Ma mi ndø meꞌtztame, y jiꞌn ma mi
masandøjcomo mientras nømnaꞌṉ ndø paꞌjtame, porque jiꞌn mus mi
ꞌyaṉmaꞌyoyu, nømu: myaṉdamø jut ijtumø øjtzi”?
197 San Juan 7​, ​8

Quenguy Espirituꞌis tø tziꞌpapø Aṉguiꞌmbaꞌis ja vyaꞌṉjamyaj Jesús


37 Entonces søṉgoyajcuy jamaꞌomo 45 Entonces policía nuꞌcyaj
lo que más cyoꞌaṉjamyajpanaꞌṉ, je pane coviꞌnajøcøꞌmdaꞌm y
jamaꞌomo Jesús teꞌnchuꞌṉu y veju, fariseocøꞌmdaꞌm y jeꞌis ñøjayaj
nømu: policía:
―Oꞌca aunque i yoꞌctøtzpa, hay ―¿Ticøtoya ja mi nømindam jic
que vaꞌcø min øjtzøcøꞌmø vaꞌcø min pøn?
tyoꞌṉ nøꞌ. 38 Vaꞌṉjambapøꞌstzi, jeꞌis

46 Y policiaꞌis ñøjayaju:

chocoꞌyomo maṉba vombutputney ―Nunca ja ndyø majnandyamøtøc


nøꞌ como møja nøꞌse mumu eyapø pøn que vejvejnepya como jic
jamacøtoya vaꞌcø yaj quena. Jetse pøn vejvejnepyase.
ijtuse jachøꞌyupø totocøsi. 47 Entonces fariseoꞌis ꞌyaṉdzoṉyaju

39 Pero Jesusis nømnaꞌṉ chamu


  ñøjayaj policía:
que jetse maṉba pyøjcøchoṉyaj ―¿Mitztaꞌm será que mi
Espiritu Santo vyaꞌṉjamyajpaꞌis aṉgømaꞌcøtyandøjqueꞌtuti?
Jesús, vaꞌcø vyombut chocoꞌyomo 48 Mitz mi mustamba que ni jutipø

Espiritu Santo como møja aṉguiꞌmbapøꞌis, ni jutipø fariseoꞌis,


nøꞌse. Porque Espiritu Santo ja ja vyaꞌṉjajmø jic pøn. 49 Pero jic jiꞌn

chiꞌtøjøtøcnaꞌṉ porque Jesús ja cyomusyajeꞌis Diosis ꞌyaṉguiꞌmguy


tyøjcøyøtøcnaꞌṉ myøjaꞌṉomo. tocoyajupøte.
50 Jendinaꞌṉ itqueꞌt Nicodemo

Neꞌ neꞌ quiꞌpsyaj pøꞌnis oyupøꞌis tyuꞌn Jesús tzuꞌyi, y mismo


40 Por eso cuando vøti pøꞌnis fariseotitqueꞌt. Jeꞌis ñøjayaj fariseo
myañaju nø chamuse Jesusis, tyøvøtaꞌm:
nømyaju: 51 ―Ijtuse ndø aṉguiꞌmgutyaꞌm

―Viyuṉse yøṉete que jiꞌn mus ndø castigatzøc pøn


tzaꞌmaṉvajcopyapø ndø oꞌca ja ndyø aṉgøvaꞌcøtøc ti cyoja.
ⁿjoꞌctambapø. 52 Fariseoꞌis ñøjayaj Nicodemo:

41 Eyataꞌmbø nømyaju:
  ―¿Y mitz a ver oꞌca Galilea
―Yøṉete Cristo Diosis cyøꞌvejupø. nasomdi mi ñchuꞌṉgueꞌtupø? Octuꞌn
Pero vene nømyaju: saꞌsa Diosis jyachøꞌyupø libruꞌomo,
―Pero Cristo jiꞌn maṉ chuꞌṉ y maṉba mi ñchiꞌ cuenta que ni
Galilea nasomo. 42 Porque ndø
  jutipø tzaꞌmaṉvajcopapø jiꞌn pøꞌnaj
mustamba que it jachøꞌyupø que Galilea nasomo.
Cristo pøꞌnajpa Davijdis ꞌyune 53 Y mumu pøn maṉyaj tyøcmø.

tzuꞌṉguꞌyomo y maṉba pøꞌnaj Belén


gumguꞌyomo jut omø it David. Cøtzøjcøꞌopyapø yomo

8
43 Jetse por Jesuspit eyataꞌm
  Jesús maṉ Olivo cotzøjcøsi.
eyataꞌm quiꞌpscøpoꞌayaj tumdumbø 2 Jyoꞌpit namdzu vituꞌqueꞌtu y

pøꞌnis. 44 Y venetaꞌmbøꞌis nømnaꞌṉ


  tøjcøy masandøjcomo. Y sone pøꞌnis
sun ñucyaj Jesús, pero ni iꞌis ja cyøtuꞌmyajqueꞌt Jesús. Y Jesús
ñucø. poꞌcsu y ꞌyaṉmayaj sone pøn. 3 Y  
San Juan 8 198

ꞌyaṉmaꞌyoyajpapøꞌis aṉguiꞌmgupit ―Ni øtz jiꞌnam mi ndzøjcay mi


y fariseoꞌstaꞌm ñømiñaj tum yomo ṉgoja. Mavø, y uyam más mi ndzøc
pyaꞌtyajupø nø cyøtzøjcøyuꞌis jyaya. mi ṉgoja mi neꞌṉgø.
Y cyotyaj je yomo pøn gucmø
Jesusis vyiꞌnaṉdøjqui. 4 Y ñøjayaj

Jesusis yac søꞌṉayajpa pøꞌnis chocoy
Jesús: 12 Entonces jøsiꞌjcam Jesusis
―Maestro, yøṉ yomo paꞌjtøju ꞌyoꞌnøvøjøtzøcyajqueꞌt sone pøn
mero nø cyøtzøjcøyuꞌc jyaya. ñøjayaju:
5 Moisesis ꞌyaṉguiꞌmguy ijtu
  ―Øtz yac søꞌṉapyapøꞌis
que jetsepø ay que vaꞌcø ndø nascøtaꞌmbøꞌis chocoy. Maṉbaꞌis
pyuꞌṉgaꞌyaj tzaꞌjiꞌṉ. ¿Pero mitz ti mi paꞌtøjtzi, jiꞌn ma it como piꞌtzøꞌomse,
ndzamba? sino maṉba it como søꞌṉgøꞌomse
6 Pero jetse nømyaju vaꞌcø
  vaꞌcø cyena.
chøjquisyaj Jesús jujche 13 Entonces fariseoꞌstaꞌm ñøjayaj

sunbanaꞌṉ pyaꞌtayaj ticøsi vaꞌcø Jesús:


mus chøjcayaj Jesusis cyoja. ―Mi neꞌc mi ndzamba mi ⁿvin
Pero Jesús atzquec nascøsi y ⁿiye mijtzi; jiꞌn vyaletzøqui mi
cyøjaꞌyøy nas cyøꞌaṉunejiꞌṉ. ndzambapø tiyø.
7 Pøꞌnis syeguitzøcyaju vaꞌcø

14 Jesusis ñøjayaju:

ꞌyaṉgøvaꞌcyaj Jesús. Entonces Jesús ―Aunque ø neꞌc ndzaꞌmbøjtzi


viyuṉboꞌcsqueꞌtu ñøjayaju: ø ⁿvin, pero viyuṉsyeti ndzamba.
―Ja itøꞌis ni jujchepø cyoja, jeꞌtis Y øtz muspøjtzi jut miꞌnøjtzi y
vaꞌcø viꞌna pyuꞌṉdzoꞌtza. jut maꞌṉøpyøjtzi; pero mitz jiꞌn
8 Entonces Jesús atzquejqueꞌtu
  mi mustame jut miꞌnøjtzi, ni jut
y jacyeꞌt nas cyøꞌjiꞌṉ. 9 Cuando
  maꞌṉøpyøjtzi. 15 Pøꞌnis quiꞌpsocujiꞌṉ,

myañaj ti cham Jesusis, mumu jetse mi ṉgyømeꞌtzotyamba. Øtz jiꞌn


min jyameminyaje que ityajqueꞌt ṉgømeꞌtz ni iyø cyojajiꞌṉ. 16 Oꞌca øtz

ñeꞌ cyojataꞌm, y tumdum putyaju. ṉgømeꞌchajpøjtzi, øtz ṉgømeꞌchajpa


Masam achpøtaꞌmbø viꞌna putyaju vøjø. Porque øtz jiꞌn chøṉ ø
y jøsiꞌcam mumu putyaju hasta ndumgøꞌy maṉba ṉgømeꞌtze. Porque
que tumdim tzøꞌy Jesús, y yomo øtz ṉgømeꞌchajpøjtzi ø Jandajiꞌṉ;
jendi tzøꞌcyeꞌt teꞌnupø. 10 Entonces
  ø Jandaꞌis cøꞌvej øjtzi. 17 También

Jesús viyuṉ deꞌngueꞌtu y quenmaṉ jachøꞌyupøte ndø aṉguiꞌmguꞌyomo


quenmaṉu y ni i ja itø, nada más que oꞌca metzcupyø pøꞌnis tumbø
que yomotimnaꞌṉ tumgøꞌy ijtu. ti chamyajpa, entonces viyuṉbøte.
Jesusis ñøjay yomo: 18 Pues jetse øtz ndzaꞌmbøjtzi ø ⁿvin,

―Tzamyomo, ¿jut maṉyaj mi y ø Jandaꞌis cøꞌvejupøꞌstzi, jeꞌis


myeꞌndzayuꞌis mi ṉgoja? ¿Será que tzamgueꞌtpa i chøṉ øjtzi.
ni iꞌis ja mus mi ñchøjcay mi ṉgoja? 19 Entonces pøꞌnis ñøjayaj Jesús:

11 Yomoꞌis ñøjayu:
  ―¿Jut it mi Janda?
―Señor, ni iꞌis ja musø tzøjcay ø Jesusis ñøjayaju:
ṉgoja. ―Mitztaꞌm jiꞌn mi ndø ispøctame,
Jesusis ñøjayu: ni jiꞌn mi ispøctam ø Janda. Øꞌca
199 San Juan 8

mi ndø ispøctambanaꞌṉ, también ø ndzajmayajpa mumu nascøstaꞌmbø


Janda mi ispøctaṉgueꞌtpatinaꞌṉ. pøn lo que ti jeꞌis tzajmayuse.
20 Jetsepø ote cham Jesusis

27 Pero jicø pøꞌnistaꞌm ja

mientras nø tyeꞌn tome cyønøctøyøyajø oꞌca Jyata Dios nø


tumingotcucyøꞌmø mientras chamu Jesusis. 28 Entonces Jesusis

nømnaꞌṉ ꞌyaṉmaꞌyoyuꞌøc Israel ñøjayaju:


pøꞌnis myasandøjcomo. Pero ni ―Øjchøṉø mumu Pøꞌnis
iꞌis ja ñucø, porque ja ñuꞌcøtøcnaꞌṉ Tyøvø. Cuando nø mi ndø
ꞌyora. nøṉguiꞌmdamuꞌøc møji cruzcøsi,
entonces maṉba mi mustame
“Jut øtz maꞌṉbø mave, mitz que øjchøṉø nømnaꞌṉ mi ndø
jiꞌn mus mi myaṉ jiṉø” ⁿjoꞌctamupø y que ni ti jiꞌn
21 Entonces Jesusis ñøjayaju: ndzøc ø ndumgøꞌy; jujche ø
―Øtz maꞌṉbøjtzi, y maṉba mi Jandaꞌis tzajmaꞌyøjtzi, jetse øtz
ndø meꞌtztame, pero maṉba ndzamgueꞌtpøjtzi. 29 Cøꞌvejupøꞌstzi,

mi ṉgyaꞌtam mi ṉgojajiꞌṉ. Jut øtzjiꞌṉbøte. Ø Jandaꞌis ja ø


maꞌṉbøjtzi, jiꞌn mus mi myaṉdamø. ndumgøꞌy tzacø. Porque øtz mumu
22 Entonces Israel pøndaꞌm na
  jama ndzøcpøjtzi jujche syunbase ø
ñøjayajtøju: Jandaꞌis.
―¿Será que maṉba yaj caꞌ vyin? 30 Nømnaꞌṉ chamuꞌøc jetsepø tiyø,

porque nømba: “Jut maꞌṉbøjtzi, jiꞌn sone pøꞌnis vyaꞌṉjamyaj Jesús.


mus mi myaṉdamø”.
23 Y Jesusis ñøjayaju:

Ityaj Diosis ꞌyune y
―Mitz cøꞌyi nascøs mi ityaj cojaꞌøyu pøn
ⁿitcutyaꞌm. Øtz møjipø ø ⁿitcuy; 31 Entonces Jesusis ñøjayaju Israel
mitz ñascøstaꞌmbøte, øtz jiꞌn pøn vyaꞌṉjamyajupøꞌis:
chøṉ nascøspø. 24 Por eso øtz mi
  ―Oꞌca mi ndzøctamba mumu
ⁿnøjandyaꞌmøjtzi que maṉba mi jama lo que jujche øtz ndzambase,
ṉgyaꞌtam mi ṉgojajiꞌṉ. Porque oꞌca entonces viyuṉse mijtzi øjchøṉ
jiꞌn mi vaꞌṉjamdame que øjchøṉø mi aṉmayndamu. 32 Y maṉba

lo que mi ndzajmatyamuseꞌtzi, mi mustam viyuṉsyepø tiyø, y


entonces maṉba mi ṉgyaꞌtam mi viyuṉsyepø ti vaꞌcø mi mustamø,
ṉgojajiꞌṉ. maṉba mi libreꞌajtame.
25 Entonces ñøjayaj Jesús:

33 Entonces ñøjayaj Jesús:

―¿ⁿIye mijtzi? ―Øtztaꞌm Abrahaꞌmis chøṉ


Y Jesusis ñøjayaju: ꞌyunetaꞌm. Øtz nunca ja o
―Lo mismo lo que mi mozoꞌajtam ni jutipø pøngøꞌmø.
ndzajmatyamuseꞌtzi desde que Øtz de por si libretaꞌmbø chønø.
ndzamdzoꞌtzuꞌcsyeꞌṉoꞌmtzi. ¿Tiꞌajcuy mi ndø nøjandyamba:
26 Ijtutøc vøti ti vaꞌcø ndzamgueꞌta
  maṉba mi libreꞌajtame?
y vaꞌcø ṉgømeꞌtza ti mi ndzøctam 34 Jesusis ñøjayaju:

mijtzi, pero cøꞌvejupøꞌis ―Viyuṉsye mi nøjandyaꞌmbøjtzi,


øjtzi, viyuṉbø ti chamba y øtz que oꞌca mi ndzøcpa mi ṉgoja,
San Juan 8 200

entonces yatzipø mi ṉguiꞌpsocuꞌis que Diosis cøꞌvejøjtzi. 43 ¿Tiꞌajcuy


mi obligatzøcpa vaꞌcø mi ndzøc jiꞌn mi ṉgønøctøyøtyame ti


yatzitzocoꞌyajcuy como si fuera øtz nø ndzamupø? Jiꞌn mi
mi yac mozoꞌajpa. 35 Y mozo jiꞌn
  ṉgønøctøyøtyame, porque mitz
it como une ijtuse, porque mozo jiꞌn sun mi ndø majnatyam ti
jiꞌn it mumu jama tøjcomo, pero ndzaꞌmbøjtzi. 44 Mijtaꞌm yatziꞌajcuꞌis

une mumu jama itpa tyøjcomo. mi ꞌyunendaꞌm. Y sunba mi


36 Øjchøṉ Diosis ꞌYune, y oꞌca
  ndzøctandoꞌa lo que jujche
øtz mi yac libreꞌajtaꞌmbøjtzi, chøcpase yatziꞌajcuꞌis, porque
entonces viyuṉsye maṉba mi ijtam jet mi jandataꞌm. Yatziꞌajcuy yaj
libre vaꞌcø jana mi nøndzøctam caꞌopapø desde choꞌtzcuꞌyomo. Jiꞌn
mi yandzitaꞌmbø ṉguipsocuꞌis. quiꞌps viyuṉsepø tiyø, porque ja
37 Øtz muspøjtzi que mitz
  it viyuṉsyepø tiyø chocøꞌyomo.
Abrahaꞌmis mi ꞌyunetaꞌm. Pero mi Cuando je yatzipø sutzpa, ñeꞌcti
ṉguiꞌpscøpoꞌtamba jujche muspa mi quiꞌpscøpoꞌpa porque sutzpapøte.
ndø yaj caꞌtamø, porque jiꞌn tøjcøy Y mumu jujchepø sutzcuy jeꞌis
mi ndzocoꞌyomdaꞌm ti ndzambase ñøcøtzoꞌtzpa. 45 Y porque mitz

øjtzi. 38 Øtz ndzaꞌmbøjtzi lo que


  sutzcuy mi sundamba, por eso
ø Jandaꞌis isindziꞌupøꞌtzi. Mitz mi jiꞌn mi ndø vaꞌṉjamdame cuando
ndzøctamba lo que mi Jandaꞌis mi mi ndzajmatyambaꞌc viyuṉsyepø
isindziꞌtamuse. tiyø. 46 ¿A ver oꞌca it mijtzomdaꞌm

39 Entonces ꞌyaṉdzoṉyaju y
  muspapøꞌis pyaꞌtay ø ṉgoja? Y
ñøjayaj Jesús: como øtz ndzamba viyuṉsepø tiyø,
―Abraham yaꞌmøcpø øjtzø ¿tiꞌajcuy jiꞌn mi ndø vaꞌṉjamdame?
jandataꞌm. 47 Oꞌca it pøn Diosis ñe, jeꞌis

Jesusis ñøjayaju: cyømaꞌnøjapya Diosis ꞌyote. Y


―Oꞌca viyuṉsye mijnaꞌṉ mitztaꞌm jiꞌn mi ṉgømaꞌnøjatyame,
Abrahaꞌmis mi ꞌyunendaꞌm, mi porque jiꞌnde mi Diosis ñeꞌtaꞌm.
ndzøctambanaꞌṉ vøjpø tiyø. 40 Pero

yøti sunba mi ndø yaj caꞌtamø, Cristo na ijtutinaꞌṉ antes


aunque øtz mi ndzajmatyamu que pøꞌnaj Abraham
viyuṉsyepø tiyø Diosis tzajmayupø. 48 Entonces Israel pøꞌnis
Abrahaꞌmis ja chøc jetse. 41 Jujche
  ꞌyaṉdzoṉyaju y ñøjayaj Jesús:
mi Jandaꞌis chøcpase, jetseti mi ―Parece que mitz Samaria
ndzøctaṉgueꞌtpa. cumguꞌyombø mi mbyønete, y mitz
Y ñøjayaj Jesús: mi ñøcꞌijtøyu yatziꞌajcuꞌis.
―Øtztaꞌm jiꞌn chøṉ ispøqui une. 49 Jesusis ꞌyaṉdzoṉyaju:

Tumbøti ndø Jandataꞌm, Diosete. ―Øtz ja ñøcꞌijtøy yatziꞌajcuꞌis.


42 Jesusis ñøjayaju:
  Sino que øtz vøṉgotzøcpa ø
―Oꞌca Diosnaꞌṉ mi Jandataꞌm, Janda, pero mitz jiꞌn mi ndø
mi ndø sundambanaꞌṉ, porque øtz vøṉgotzøctame. 50 Øtz jiꞌn sun

Diosmø tzuꞌṉøjtzi, miꞌnø yøꞌqui. møjaꞌṉomgotzøc ø ⁿvin, sino


Ja miꞌnøjtzi ø neꞌc ṉgustopit sino eyapøꞌis møjaꞌṉomgotzøcpøjtzi. Y
201 San Juan 8​, ​9

jeꞌis maṉba cham oꞌca øtz ndzøcpa 59 Entonces


piṉyaj tzaꞌ vaꞌcø
vøjø, o si no mitz ndzøctamba vøjø. pyuṉgaꞌyaj Jesús. Pero Jesús
51 Viyuṉsye mi nøjandyaꞌmbøjtzi:
  aṉgøvøꞌnu y tzuꞌṉ masandøjcomo,
yaj coputpapøꞌis ø onde, nuṉca jiꞌn cøt pøngujqui y maṉu.
ma cyaꞌe.
52 Entonces Israel pøꞌnis ñøjayaj

Jesusis yac tzoc pøn
Jesús: toꞌtipø pøꞌnajupø
―Yøti mustaꞌmbøjtzi sebro
que yatziꞌajcuꞌis mi ñøcꞌijtøyu,
porque Abraham caꞌuꞌam, y
9 Y mientras Jesús cøjtu, is
pøn toꞌtipø desde que pøꞌnaju.
2 Jesusis ñøtuṉdøvøꞌis ꞌyaṉgøvaꞌcyaj

tzaꞌmaṉvajcoyajpapø caꞌyajuꞌam, y Jesús, ñøjayaju:


mitz ñømba: “Yaj coputpapøꞌis ø ―¿Maestro, a ver ticøtoya pøꞌnaj
onde nuṉca jiꞌn ma cyaꞌe”. 53 ¿Será
  tøꞌtipø jic pøn, a ver oꞌca jyataꞌis
que mitz más mi myøjaꞌṉombøte cyojapit, o ñeꞌ cyojapit?
que jiꞌn ndø janda tzuꞌṉguy 3 Jesusis ꞌyaṉdzoṉyaju:

Abraham? Abraham caꞌuꞌam y ―Jiꞌṉdyet porque cojapaꞌt ñeꞌcø


tzaꞌmaṉvajcoyajpapø caꞌyajuꞌam. ni jyata ni myama, sino que vaꞌcø
¿Oꞌca ise mitz mi ndzøcpa mi ⁿvin? tø yac is Diosis lo que muspa
54 Jesusis ñøjayaju:
  chøc ñeꞌcø. 4 Como por ejemplo

―Oꞌca øtz møjaꞌṉom ndzøcpa ø jamaꞌomo muspa tø yosø, jetseti


ⁿvin, jiꞌndyet ni tiyø. Pero ø Janda øtzqueꞌt. Tiene que vaꞌcø ndzøc
Diosis møjaꞌṉomgotzøcpøjtzi. Y yoscuy lo que syunbase cøꞌvejupøꞌis
mitz mi ñømdamba que mismo øjtzi mientras que ijtutøc lugar.
Dios mi vaꞌṉjamdaṉgueꞌtpa. 55 Pero
  Y como tzuꞌiꞌajnømbaꞌc jiꞌn mus
jiꞌn mi ṉgomustam ø Janda Dios, tø yosa, jetseti maṉba nuꞌc hora
øtz ṉgomuspøjtzi ø Janda. Oꞌca cuando øtz jiꞌndi mus maṉ yosqueꞌt
nømbanaꞌṉtzi jiꞌn ø ṉgomus Dios, øjtzi. 5 Mientras que ijtuꞌc øtz

sutzpanaꞌṉtzi jujche mitz mi nascøsi, itpa como tum søꞌṉgø para


sutztambase. Pero øtz ṉgomuspa nascøstaꞌmbø pøngøtoyataꞌm.
Dios y ndzøcpøjtzi jeꞌis chambase. 6 Jetse nømu Jesús, y entonces

56 Ndø Janda tzuꞌṉguy Abraham


  tzuju nascøsi y chøc mote chujvinjiꞌṉ
casøyu cuando cyønøctyøyøyu que y jyajsay toꞌtipøꞌis vyitøm motejiꞌṉ.
maṉba is øjtzi y o is øjtzi, y casøju. 7 Y Jesusis ñøjay pøn:

57 Entonces Israel pøꞌnis ñøjayaj


  ―Ma vincheꞌa Siloé taṉqueꞌomo
Jesús: ―Siloé ndø nøjayndyamba ndø
―¿Jutznømø maṉba mi isqueꞌt oteꞌomo cøꞌvejupø.
Abrahaꞌmis? Ni mitz ja mi nøꞌitøtøc Entonces pøn maṉu y vincheꞌu
ni cincuenta ame y Abraham y cuando vituꞌ, søꞌṉbaꞌam vyitøm.
yaꞌmøjcam caꞌu. 8 Entonces tøjcaṉboꞌcsaꞌstaꞌm y

58 Jesusis ñøjayaju:
  isyajpaꞌsnaꞌṉ toꞌtipø pøn viꞌna
―Viyuṉse mi nøjandyaꞌmbøjtzi; nømyaju:
antes que Abraham o iti, øtz na ―¿Será que jiꞌndyet jiꞌcø
ijtuꞌctimtze øjtzi. poꞌcspapø vyaꞌcpapøꞌsnaꞌṉ tumin?
San Juan 9 202

9 Eyataꞌmbønømyaju: Jetse eyapøꞌis eya quiꞌpspa,


―Jicømete. eyapøꞌis eya quiꞌpspa. 17 Entonces

Eyataꞌmbø nømyaju: ñøjayajqueꞌt pøn toꞌtipønaꞌṉ:


―Jicse quenba. ―¿Mitz ti mi ndzamba? ¿Ipø
Pero mismo ñeꞌc nømu: pønete mi nchoꞌyøjayupøꞌis mi
―Øjchømøṉø. vindøm?
10 Entonces ñøjayaju:
  Y ñøjayaju:
―¿Jutz nøm yøti søꞌṉba mi ―Tzaꞌmaṉvajcopapø pønete.
vindøm? 18 Pero Israel pøꞌnistaꞌm ja

11 Y ꞌyaṉdzoṉyaju ñøjayaju:
  vyaꞌṉjamyajø que toꞌtinaꞌṉ y yac
―Tum pøn ñøyipøꞌis Jesús, jeꞌis søꞌṉatyøj vyitøm, y por eso vyejayaj
chøc mote chujvinjiꞌṉ y jetpit jajsay je pøꞌnis jyata y myama. 19 Y fariseo

ø vindøm y nøjaꞌyøjtzi: “Mavø Siloé pøꞌnistaꞌm ꞌyaṉgøvaꞌcayaj jyata y


tanqueꞌomo y vincheꞌa”; y maꞌṉøjtzi myama ñøjayaju:
y vincheꞌøjtzi y søꞌṉ ø vindøm. ―¿Yøṉ mijtzate une? ¿Viyuṉete
12 Y ñøjayaju:
  toꞌti pøꞌnaju? ¿Entonces jutznøm
―¿Jut it je mi ñchoꞌyøjayuꞌis mi isopya yøti?
vindøm? 20 Jyataꞌis y myamaꞌis

Y ñøjayaju: ꞌyaṉdzoṉyaju, ñøjayaju:


―Jiꞌnø musi jut ijtu. ―Mustaꞌmbøjtzi que yøṉ øjtzø
unendaꞌm, y mustaꞌmbøjtzi que
Fariseoꞌis ꞌyaṉgøvacyaj toꞌtipøt oyu pøꞌnaje. 21 Pero jutznøm

pøn toꞌtipønaꞌ yøti isopya, jiꞌnø mustame, ni jiꞌnø


13 Entonces ñømaṉyaj fariseoꞌis mustam iꞌis yac tzojcay vyitøm. Ø
vyiꞌnaṉdøjquitaꞌm pøn toꞌtipønaꞌṉ. une tzambønbømete; ocvaꞌctam
14 Y sapøjcuy jamacøsnaꞌṉ cuando
  ñeꞌcø. Ñeꞌc muspa chamø jujche yac
Jesús motetzøjcu y choꞌyøjay søꞌṉatyøj vyitøm.
toꞌtipøꞌis vitøm. 15 Por eso fariseo

22 Jetse nømyaj jyatataꞌm porque

pøꞌnis ñøjayaju: naꞌchaju uytem ti maṉ chøjcayaj


―¿Jutznøm mi nchoꞌyøjay mi Israel pøꞌnistaꞌm. Porque Israel
vindøm? pøn parejoꞌayajuꞌam vaꞌcø jana
Y ñøjayaju: yac tøjcøyaj conocscutyøjcomo
―Tum pøꞌnis jyajsay ø vindøm aunque jutipø pøn oꞌca nømba
motepit, y vincheꞌøjtzi, yøti søꞌṉba que Jesús Diosis cyøꞌvejupø.
ø vindøm. 23 Por eso jyataꞌstaꞌm ñøjayaju:

16 Entonces venetaꞌm fariseo


  “Tzambønbømete, ocvaꞌctam ñeꞌcø
pøndaꞌm nømyaju: iꞌis yac tzojcay vyitøm”.
―Entonces je choꞌyøyupøꞌis 24 Entonces vyejayaj pøn

jiꞌndyet Diosis cyøꞌvejupø; porque toꞌtipønaꞌṉ y ñøjayaju:


jiꞌn cyoꞌaṉjam sapøjcuy jama. ―Vøcotzøc Dios; u jic pøn
Eyapø nømyaju: vøcotzøqui. Porque ndø mustamba
―Oꞌca cojaꞌøyu pønete, ¿jutznømø que jic pøn cojapaꞌtupø pønete.
muspa chøc jetsepø milagroꞌajcuy? 25 Y ñøjayaju:

203 San Juan 9​, ​10

―Jiꞌnø musi oꞌca cojapaꞌtupø


pønete. Nada más que muspøjtzi Toꞌti chocoꞌyomo
que toꞌtipønaꞌṉ chøṉø y yøti 35 Jesusis myusu que
isopaꞌmtzi. myacpøꞌyajuꞌam, y cuando pyaꞌtu
26 Entonces ñøjayajqueꞌtu:
  ñøjay toꞌtipø pøn:
―¿Ti mi ñchøjcayu? ¿Jujche ―¿Vaꞌṉjambaja mijtzi Diosis
ñchoꞌyøjay mi vindøm? ꞌYune?
27 Y ꞌyaṉdzoṉyaju:

36 Pøꞌnis ñøjay Jesús:

―Mi ndzajmatyamuꞌmtzi ―Señor, tø tzajmaꞌyøjtzi iyete


y ja mi ndø vaꞌṉjamdamø. Diosis ꞌyune vaꞌcø vaꞌṉjam øjtzi.
¿Tiꞌajcuy mi sundamba vaꞌcø 37 Y Jesusis ñøjayu:

mi ndzajmatyaṉgueꞌtatøꞌctzi? ―Mi isuꞌam Diosis ꞌyune.


¿Será que sunba mi aṉmandyam Jetjiꞌṉamete nø mi ⁿvejvejneyu.
jetecøꞌmø? 38 Pøꞌnis ñøjmayu Jesús:

28 Y corajeꞌoꞌnøyaju y ñøjayaju:
  ―Señor, mi vaꞌṉjaꞌmbøjtzi.
―Mitz mi vaꞌṉjamba jic pøꞌnis Y cutcøneꞌcu Jesusis viꞌnaṉdøqui.
ꞌyaṉmaꞌyocuy; øtz vaꞌṉjamdamba 39 Y Jesús nømu:

Moisesis ꞌyaṉmaꞌyocuy. 29 Ndø


  ―Miꞌnø nascøsi vaꞌcø ṉgømeꞌchaj
mustamba que Diosis ꞌyoꞌnøy Moisés. pøndaꞌm i vaꞌṉjamopya i jiꞌn
Pero jic pøn jiꞌnø mustam jut tzuꞌṉu. vyaꞌṉjajmoye. Oꞌca ijtu pøn ja
30 ꞌYaṉdzoṉ pøꞌnis ñøjmayaju:
  itøꞌis quiꞌpsocuy vøjpø, itpa como
―Como jic pøꞌnis yac søꞌṉay si fuera toꞌtipø y øtz maꞌṉbø yac
ø vindøm, pues ¿tiꞌajcuy jiꞌn mijnay quiꞌpsocuy. Jetse maṉba
mi mustam jut tzuꞌṉu? 31 Pues
  iti como si fuera søꞌṉbase vyitøm.
ndø mustamba que Diosis jiꞌn Pero cyomoꞌpyapø que it quiꞌpsocuy
cyømaꞌnøy cojapaꞌtu pøn, pero vøjpø, pero ja itø; jet maṉba yac
oꞌca cyønaꞌtzøpyaꞌis Dios y chøcpa musyaje que toꞌtise ityajpa porque
Diosis syunbase, jetsepø pøꞌnis ꞌyote jiꞌn vyaꞌṉjajmoyaje.
Diosis cyømaꞌnøjapya ti nø vyaꞌcu. 40 Entonces Jesusjiꞌṉ ityaj fariseo

32 Desde que choꞌtzucseꞌṉomo


  pøndaꞌm y jeꞌis myañaju jujche nø
nasacopac, nuncatøc ja myandøjø chamuse Jesusis. Y venetaꞌmbøꞌis
oꞌca iꞌis yac tzoc pøn toꞌtipø ñøjayaj Jesús.
pøꞌnajupø. 33 Oꞌcanaꞌṉ Diosis ja
  ―Y øtztaꞌm, ¿será que øtz
cyøꞌvej jic tzoꞌyøꞌopyapø, jiꞌnaꞌṉ toꞌtitaꞌmbøjaꞌcsqueꞌt chøṉø?
mus chøc ni tiyø. 41 Y Jesusis ñøjayaju:

34 Entonces ꞌyaṉdzoṉyaj fariseoꞌis


  ―Oꞌca mitz toꞌtitaꞌmnaꞌṉ, ja
ñøjayaju: itamnaꞌṉ mi ṉgoja. Pero mitz yøti
―Como mi saṉ gojapaꞌtupø mi mi ñømdaꞌmba: “Isotyaꞌmbøjtzi”;
mbyøꞌnaju, ¿jutznøm muspa mi ndø por eso ijtam mi ṉgoja.
aṉmandyamø?
Y myacpøꞌyaj pøn toꞌtipønaꞌṉ Borrego aṉmaꞌyocuy
vaꞌcø jana mus tyøjcøy
conocscutyøjcomo. 10 ”Viyuṉse mi
nøjandyaꞌmbøjtzi, oꞌca pøn
San Juan 10 204

tøjcøpya borrego veꞌqueꞌomo, pero 10 ”Nuꞌmbapø minba vaꞌcø


jiꞌn tøjcøy aṉdyuꞌṉomo, sino que ñuꞌmø y vaꞌcø yaj caꞌoya y vaꞌcø
emøc quiꞌmgøtpa, entonces jic pøn yac tocoya. Øtz miꞌnøjtzi vaꞌcø
nuꞌmbapø pønete, tøjcøpya vaꞌcø min ndziꞌyaj quenguy y vaꞌcø yac
ñuꞌmø. 2 Pero oꞌca aṉdyuꞌṉomo
  omba ityajø mumu jamacøtoya.
tøjcøpya, borrego coquenbapøte; 11 Øtz itpøjtzi como vøjpø borrego

3 y aṉdyuṉ cuidatzøcpapøꞌis
  coqueꞌnopase. Vøjpø coqueꞌnopapø
ꞌyaṉvacpa aṉdyuṉ. Y cuando dispuesto vaꞌcø cyocaꞌ byorrego.
cyoquenbapøꞌis vyejapya, 12 Coyospapø pøꞌnis ispa nø minu

borregoꞌis cyønøctyøjayajpa ꞌyote, copøn yaj caꞌpapøꞌis borrego y


y cuidatzøcpapøꞌis vyejayajpa ñe pochacpa borrego y popya, porque
byorrego ñøyicøstaꞌm y viꞌnajayajpa jiꞌnde ñe byorrego. Entonces
byorrego cuando ñøputyajpa copøꞌnis ñucyajpa borrego
aꞌṉgomo. 4 Cuando ñøputyajpa ñeꞌc
  y poytiꞌṉdiꞌṉneyajpa. Jetseti
byorrego aꞌṉgomo, viꞌnajayajpa. Y ityaj aṉmaꞌyoyajpapø que jiꞌn
byorrego cyomiꞌis jyøsmø maṉyajpa cuidatzøcyaj aṉmayajpapø.
porque cyønøctyøjayajpa ꞌyote. 13 Coyospapø popya porque

5 Pero jiꞌn ispøcyajepø pøn, jiꞌn maṉ


  coyospapøte y jiꞌn cyømayaꞌyaj
pyaꞌtyaje, sino poyajpa. Porque jiꞌn borrego, pero øtz jiꞌnø jetse.
cyønøctyøyøjayaj ꞌyote. 14 ”Øjchøṉø vøjpø coqueꞌnopyapø.

6 Jetsepø otejiꞌṉ Jesusis ꞌyoꞌnøyaj


  Jetse øtz ispøcyajpa ø ṉgoquenguy,
pøn, pero ja cyønøctøyøjayajø ti nø y ø ṉgoquenguꞌis ispøcyajpa øjtzi,
chajmayaju. 15 como ø Jandaꞌis comuspøjtzi y

øtz ṉgomusqueꞌtpa ø Janda. Øtz


Jesús vøjpø pønete dispuesto vaꞌcø caꞌø vaꞌcø ṉgoquip
cyoquenbapøꞌis borrego ø ṉgoquenguy. 16 Y itqueꞌtuti emø

7 Entonces
Jesusis ñøjayaju: eyataꞌmbø ø ṉgoquenguy jiꞌndyet
―Viyuṉse mi nøjayñdyamba: yøṉ veꞌqueꞌomdaꞌmbø. Y jic tiene
øjchøṉ como aṉdyuṉ borregocøtoya. que vaꞌcø nømingueꞌta y maṉba
Como borrego tøjcøyajpa cømaꞌnøjayaj ø onde. Y mumu ø neꞌ
aṉdyuꞌṉomo, jetse pøn tøjcøyajpa tumbø lugajromo maṉba ityaje y
øtzjiꞌṉ. 8 Mumu lo que miñaju
  øndumgøꞌy maꞌṉbø ṉgoqueñaje.
antes que miꞌnøjtzi, suchajpapøtite 17 ”Øtz suꞌnbøjtzi ø Jandaꞌis

y nuꞌmyajpapøte. Pero borrego porque øtz iꞌnbø øjtzi ø ⁿvin vaꞌcø


vaꞌṉjajmoyajpapø pønete, y caꞌø y vaꞌcø visaqueꞌta. 18 Niꞌis jiꞌn

vaꞌṉjajmoyajpapø pøꞌnis ja mus yaj caꞌøjtzi, sino que ø neꞌc


cyømaꞌṉøjayaj suchajpaꞌis ꞌyote. iꞌnbøꞌpa ø ⁿvin ø ṉgustopit. Øtz
9 Øjchøṉ aṉdyuṉ. Oꞌca aunque i
  muspa iꞌnbø ø ⁿvin vaꞌcø caꞌø, y
tøjcøpya øtzpit, cotzocpa. Y como muspa visaqueꞌta. Jetse ø Jandaꞌis
borrego tøjcøyajpya y putyapa aṉguiꞌmøjtzi.
y pyaꞌtyajpa vøjpø cuꞌtcuy, jetse 19 Cuando myañaju jujche nø

øtzpit tøjcøpyajpapø pøꞌnis maṉba chamuse Jesusis, ja pyarejo


pyaꞌtyaj vøjpø itcuy. vyøꞌmøyaj Israel pøꞌnistaꞌm.
205 San Juan 10

Eyapøꞌis eya quiꞌpsocuy, eyapøꞌis tziꞌyajøjtzi ø ṉgoquenguy y ø Janda


eya quiꞌpsocuy. 20 Y vøti nømyaju:
  más myøjaꞌṉombø que ni iyø. Y ni
―Yatzipø espirituꞌis nø iꞌis jiꞌn mus yac tzuꞌṉayaj ø Jandaꞌis
ñøtzøjcu, y jovipøte. ¿Tiꞌajcuy mi cyøꞌombø. 30 Y jujche ø Janda,

ṉgømaꞌnøndyamba? jetseti øtzqueꞌt.


21 Eyataꞌmbøꞌis ñøjayaju:

31 Entonces Israel pøꞌnistaꞌm

―Oꞌca yatzipø espirituꞌis piṉyajqueꞌt tzaꞌ vaꞌcø pyuꞌṉgaꞌyaj


ñøtzøcpanaꞌṉ, jiꞌnaꞌṉ cham Jesús. 32 Y Jesusis ñøjayaju:

yøcsepø ti nø chamuse. ¿Será que ―Sone vøjtaꞌmbø tiyø oy ø ndzøqui


ꞌyatziꞌajcuꞌis ñøtzøcpa y jutznøm mi viꞌnaṉdøjquitaꞌm ø Jandaꞌis
muspa yacsøꞌṉay toꞌtipø pøꞌnis tziꞌuse quiꞌpsocuy. ¿Tiyø cuentapit
vyitøm? sunba mi ndø mbuꞌṉgaꞌtaꞌmø?
33 Entonces Israel pøꞌnis

Israel pøꞌnis ja pyøjcøchoṉyaj Jesús ꞌyaṉdzoṉyaju ñøjayaju:


22 Ijtunaꞌṉ pacac aṉsøṉ, y ―Jiꞌndø porque mi ndzøcpa
Jerusaleꞌnomo nø cyosøꞌṉayaj aṉcø vøjpø yoscuy sunba mi
tiyø jama tuc masandøc. mbuꞌṉgaꞌtamø, sino porque Dios mi
23 Y Jesús nømnaꞌṉ vijtu
  ṉgøꞌoꞌnøpya. Mitz mbyøndite y mi
Salomoꞌnis cyoredojromo tome ⁿDioscotzøcpa mi ⁿvin.
masandøjcaṉvini. 24 Entonces

34 Jesusis ꞌyaṉdzoṉyaju:

Israel pøꞌnis vyoꞌcøvituꞌyaj Jesús y ―Ijtu jachøꞌyupø ndø


ñøjayaju: aṉguiꞌmguꞌyomo que Dios nømu:
―¿Jujcheꞌøc maṉba mi ndø “Mitz mi ⁿdiostaꞌmete”. 35 Pues  

yac mustam sebro ⁿiye mijtzi? entonces oꞌca Dios nømu que
Oꞌca mijtzete Cristo Diosis mi pyøjcøchoṉuꞌis ꞌyote diostaꞌmete y
ṉgyøꞌvejupø, ndø tzajmatyam Diosis tyotojaye viyuṉsepø tiyete;
viyuṉsye. 36 entonces ¿tiꞌajcuy mi ñømdamba

25 Jesusis ñøjayaju:
  que øtz Dios ṉgøꞌoꞌnøpya cuando
―O mi ndzajmaytyame, y ja mi nøꞌmøjtzi que øtz Diosis chøṉ ꞌyune?
ndø vaꞌṉjamdamø. Mi istamba lo Porque ø Jandaꞌis cømasaꞌnøyøjtzi
que øtz ndzøcpa ø Jandaꞌis ñøyicøsi, y cøꞌvejøjtzi nascøsi. 37 Oꞌca øtz

y jetze muspa mi ndziꞌtam cuenta jiꞌn ndzøc ø Jandaꞌis yoscuy, uy


que iꞌchøṉ øjtzi. 26 Pero jiꞌndyet
  mi ndø vaꞌṉjamdamø. 38 Pero oꞌca

ø mi ṉgoquengutyaꞌm, por eso ndzøcpøjtzi ø Jandaꞌis yoscuy,


mitztaꞌm jiꞌn mi ndø vaꞌṉjamdame, aunque jiꞌn mi ndø vaꞌṉjamdam
como jujche oꞌyø mi ndzajmatyam ndøvø, lo que øtz ndzøcpapø øjtzi,
viꞌna. 27 Ø ṉgoquenguꞌistaꞌm
  jet vaꞌṉjamdamø. Jetse vaꞌcø mi
cyømaꞌnøjayajpa ø onde. Y øtz mustamø y vaꞌṉjamdamø que ø
ⁿispøcyajpøjtzi y miñajpa øtzcøꞌmø. Jandaꞌis ñøꞌijtay ø ndzocoy, y øtz
28 Y øtz yaj queñajpa para mumu
  nøꞌijtay ø Jandaꞌis chocoy.
jamacøtoya. Y jiꞌn maṉ tocoyaj 39 Entonces sunbanaꞌṉ ñucyajqueꞌt

nuṉca, y ni iꞌis jiꞌn maṉ yac Jesús pero cøtocoyu, ja mus


tzuꞌṉayaj ø ṉgøꞌombø. 29 Ø Jandaꞌis
  ñucyajø.
San Juan 10​, ​11 206

40 Y
maṉqueꞌt Jesús Jordán ―Maestro, ja itøtøc vøti jama que
nøꞌcøtuꞌmøṉ jut viꞌna nøꞌyøꞌoyumø oyu mi mbyuꞌṉgaꞌjoꞌyaje tzaꞌjiꞌṉ
Juan y jen tzøꞌyu. 41 Y sone pøꞌnis
  Israel pøꞌnistaꞌm. ¿Y ticøtoya jiṉdi
maṉ ꞌyaꞌmyaje, pøn nømyaju: mati mi myaṉgueꞌte?
―Ni ja chøc Juaꞌnis ni jujchepø 9 Y Jesusis ꞌyaṉdzoṉyaju:

milagroꞌajcuy. Pero mumu lo que ―Macvøstøjcay hora ñøꞌit tumdum


Juaꞌnis chamuse Jesuscøsi, viyuṉbø jamaꞌis. Oꞌca tø vitpa jamaꞌomo,
tiyete. Porque Juaꞌnis chamu jujche jiꞌn tø quejcaꞌṉaje, porque jama
maṉba chøc yøṉ pøꞌnis y jiꞌcajuti søꞌṉgøꞌomo ndø ispa tuṉ. Jetseti
mumu lo que chamuse. ijtutøc usyna ø hora. 10 Pero oꞌca tø

42 Y vøti pøꞌnis vyaꞌṉjamyaj Jesús


  vitpa tzuꞌyi tø quejcaꞌṉajpa, porque
jiṉø. jiꞌn syøꞌṉnømi.
11 Jøsijcam ñøjayaj Jesusis:

Caꞌ Lázaro ―Ndø amigo Lázaro øṉbajcu. Pero

11 Ijtunaꞌṉ tum pøn ñøyipøꞌis


Lázaro. Oyu caꞌeꞌaje,
Betania cumguꞌyomnaꞌṉ ijtu.
maꞌṉbø mave vaꞌcø ⁿyac saꞌø.
12 Entonces ñøjayaj Jesús

ñøtuṉdøvøꞌis:
Mismo cumguꞌyom ityajunaꞌṉ jeꞌis ―Øjtzø mi Ṉgomi, oꞌca øṉu, mati
tyøvø María y Marta. 2 Jic Mariaꞌis
  vøꞌaje.
jøsiti oyu jyajsay ndø Comiꞌis cyoso 13 Pues Jesús jetse nømu:

perfumejiꞌṉ y cyømojcay vyayjiꞌṉ. “Øṉbajcu” pero caꞌupøte. Y pøꞌnis


Mariaꞌis tyøvø Lázaro oy caꞌeꞌaje. cyomoꞌyaju que nømu que
3 Entonces tyøvøꞌis cyøꞌvejayaj ote
  viyuṉse øṉupøte, que nø syapøjcu.
Jesús vaꞌcø ñøjayø: 14 Entonces Jesusis chamdujcayaju

―Ø Ṉgomi, mi sunbapø mi ndøvø ñøjayaju:


caꞌcupyaꞌtu. ―Caꞌupøte Lázaro.
4 Jesusis myanu jetsepø ote, y

15 Y cajsøpyøjtzi aunque jay tø

nømu: ijtamønaꞌṉ jiṉø porque jetse masti


―Yøṉ caꞌeꞌaju pero jiꞌndyet vøj para mitzcøtoyataꞌm vaꞌcø mi
vaꞌcø cyaꞌoctucø, sino vaꞌṉjamdamø. De toda manera tø
vaꞌcø myøjaꞌṉomgotzøctøj maṉdyaꞌi jiṉø ijtumø Lázaro.
Dios, y jetsetiqueꞌt øtz vaꞌcø 16 Entonces Tomás,

møjaꞌṉomgotzøctøjqueꞌta, øtz Diosis nøyiꞌajqueꞌtpapø mechipø, jeꞌtis


chøṉ ꞌYune. ñøjayaju ñøtuṉdøvø:
5 Jesusis syuñajpanaꞌṉ María
  ―Tø maṉdyaṉgueꞌte parejo vaꞌcø
y Mariaꞌis tyøvø Marta y Lázaro. tø caꞌtam Jesusjiꞌṉ.
6 Pero cuando myanu que caꞌeꞌaju,

yaꞌqueꞌtutøc metza jamana mismo Jesusis yac visayajpa caꞌyajupø


ijtumønaꞌṉ. 7 Jøsijcam ñøjayaj

y tø tziꞌpa quenguy
ñøtuṉdøvø: 17 Entonces maṉyaj Jesús
―Tø vøco maṉdaṉgueꞌti Judea jiṉø ijtumø Lázaro. Y cuando
nasomo. nuꞌcyaju, nøjayajtøju que ijtumnaꞌṉ
8 Ñøtuṉdøvøꞌis ñøjayaj Jesús:
  macscuy jama niptøjumø. 18 Como 
207 San Juan 11

Betania cumguꞌis tyomeꞌispa tyøjcøyøtøcnaꞌṉ cumguꞌyomo,


Jerusalén gumguy, como media pero jiṉdøcnaꞌṉ ijtu jut choṉumø
leguasyeꞌṉomodi ispa, 19 por eso  Martaꞌis. 31 Jiṉnaꞌṉ ityaj Mariajiꞌṉ

vøti Israel pøn miñaju vaꞌcø tyuꞌñaj tyøjcomo Israel pøndaꞌm miñajuꞌis
Marta y María vaꞌcø jana más tyuꞌñaje. Cuando isyaj María que
mayaꞌyajø porque caꞌu aṉcø tyøvø. pronto teꞌndontzuꞌṉu y pujtu, maṉ
20 Y cuando Martaꞌis myusu que nø
  pyaꞌtyaje. Nømyaju:
minu Jesús, maṉ chove. Pero María ―Maṉ tzatøjcaṉvini vaꞌcø cyøvoꞌ
tzøꞌy tyøjcomo poꞌcsupø. 21 Entonces   tyøvø.
Martaꞌis ñøjay Jesús: 32 Pero ja jiṉ myavø sino Jesús

―Ø Ṉgomi, oꞌca mitz yøꞌcnaꞌṉ ijtu, maṉ chove. Y cuando nuꞌcu ijtumø
ja cyaꞌønaꞌṉ ø andzi. 22 Pero aunque
  Jesús, y isu Jesús, entonces María
caꞌuꞌam, muspøjtzi que aunque ti mi cutcøneꞌc Jesusis cyosocøꞌmø y
ⁿvacpa Dioscøsi, Diosis mi ñchiꞌpa. ñøjayu:
23 Jesusis ñøjayu:
  ―Ø Ṉgomi, oꞌca mitz yøꞌcnaꞌṉ mi
―Mi andzi maṉba visaꞌe. ijtu, ja cyaꞌønaꞌṉ ø andzi.
24 Martaꞌis ñøjayu:

33 Entonces Jesusis isu que María

―Muspøjtzi que maṉba visa nø vyoꞌu, y Israel pøꞌnistaꞌm


ultimopø jama cuando visaꞌnømba. maṉupøꞌis pyaꞌtyaje, nømdinaꞌṉ
25 Pero Jesusis ñøjayu:
  vyoꞌyajqueꞌtu. Y Jesús mayaꞌu y
―Øjchøṉø yac visaꞌyajpapøꞌis nuꞌc chocoꞌyomsyeꞌṉom toya. 34 Y  

caꞌyajupøꞌam y øjchoṉø ñøjayaju:


ndziꞌocuyajpapøꞌis quenguy. ―¿Jut mi ṉgojtam caꞌupø?
Vaꞌṉjambapøꞌis øjtzi, aunque caꞌupø, Ñøjayaju:
maṉbatøc visaꞌqueꞌte. 26 Y aunque
  ―Ma ndø aꞌmdaꞌi.
iyø quenbapøtøc y vaꞌṉjambaꞌis 35 Voꞌqueꞌtuti Jesús. 36 Entonces
   

øjtzi, jiꞌn maṉ cyaꞌe nuṉca. ¿Mitz Israel pøn nømyaju:


mi vyaꞌṉjajmombaja jetse? ―Aꞌmdamø jujche tyoyaꞌṉøpya
27 Y Martaꞌis ñøjayu:
  Lázaro.
―Jøꞌø, øjtzø mi Ṉgomi, 37 Y vene nømyaju:

vaꞌṉjambøjtzi que mijtzimete Cristo, ―Yøṉ pøꞌnis yac søꞌṉay toꞌtipø


Diosis mi ꞌYune, na mapøtinaꞌṉ min pøꞌnis vyitøm. ¿Jiꞌnacs na musinaꞌṉ
nascøsi. yac tzoc Lázaro vaꞌcø jana cyaꞌø?

Jesús voꞌu Lazaroꞌis chatøjcaṉvini Visaꞌ Lázaro


28 Jetse nømu Marta y entonces 38 Entonces Jesús mayaꞌqueꞌtu,
maṉ ñuꞌmvejay tyøvø María, nuꞌqueꞌt hasta chocoꞌyomsyeꞌṉom
ñuꞌmdzajmayu ñøjayu: toya y nuꞌc ijtumø caꞌupø
―Minuꞌam Maestro y nø mi tzatøjcøꞌmø. Quetzaꞌombø
ⁿñøveju. chatøcnaꞌṉete y pajtzaṉgaꞌmupø
29 Prontocøtoya cuando myan
  tzaꞌjiꞌn. 39 Jesús nømu:

yøcse, María teꞌndontzuꞌṉu ―Yac tzuꞌṉdam je tzaꞌ.


maṉu Jesuscøꞌmø. 30 Y Jesús ja
  Caꞌupøꞌis tyøvø Martaꞌis ñøjayu:
San Juan 11 208

―Øjchø mi Ṉgomi, nømocso jic maṉba cøyin vaꞌṉjambøꞌtøji y


vyøju porque yøti ijtu macscu jama Roma cumguꞌyombø coviꞌnajøꞌis
cyaꞌumø. maṉba cyøꞌvejyaj soldado vaꞌcø yac
40 Jesusis ñøjayu:
  tzuꞌṉatyam ndø masandøc y ndø
―¿Jiꞌnacs viyuṉse lo que jujche aṉguiꞌmguy.
øtz mi nøjayuse øjtzi que oꞌca mi 49 Pero ijtunaꞌṉ tum pøn jeꞌtomo

ndø vaꞌṉjamba, maṉba mi isay ñøyipøꞌis Caifás, ñeꞌcø más


jujche muspa chøc milagroꞌajcuy myøjaꞌṉom aṉguiꞌmbapø pane
Diosis? jic ameꞌomo. Jeꞌis ñøjayaj mumu
41 Entonces yac tzuꞌṉyaj tzaꞌ
  cyoviꞌnajø tøvø:
pyajtzaṉgaꞌmyajupøjiꞌṉ tzatøc ―Mitztaꞌm ni ti jiꞌn mi mustame.
ijtumø caꞌupø. Y Jesús quenguiꞌm 50 Ni jiꞌn mi ndzøctam cuenda que

møji y nømu: vale más tø øtzcøtoyataꞌm vaꞌcø cyaꞌ


―Jatay, mi nøjaꞌmbøjtzi tum pøn ndø cumgucøtoya vaꞌcø
yøscøtoyaꞌm porque mi ndø jana tocoy ndø Israel cumgutyaꞌm.
majnayuꞌam ø onde. 42 Y muspøjtzi

51 Jetse cham Caifasis, pero

que mumu jama mi ndø majnapya ø Caifasis ja cham jetse ñeꞌc


onde. Pero jetse nøjaꞌmbøjtzi vaꞌcø quiꞌpsocupit. Sino como pane más
vyaꞌṉjamyaj tome teꞌñajupøꞌis que myøjaꞌṉom aṉguiꞌmbapø jic ame,
mitz mi ndø cøꞌveju. Diosis yac jajmeminu jujche vaꞌcø
43 Jetse nø ꞌyoꞌnøyuꞌøc, Jesusis
  chamø. Jetse chamu que Jesús
pømi vyejayu: maṉba caꞌe mumu Israel pøngøtoya.
―Lázaro, putaꞌm. 52 Y jiꞌn sólo Israel pøngøtoya, sino

44 Y pøn caꞌupønaꞌṉ caꞌṉdonbujtu.


  también tumøpø vaꞌṉjajmocuy vaꞌcø
Jujche mondøjuse caꞌuꞌc, jetse yac ñøꞌityajø mumu lo que Diosis
pujtu, cyøꞌ y cyoso monupø jujche cyøpiṉyajupø vaꞌcø ꞌyuneꞌajyajø
myoñajuse caꞌuꞌc y vyinaca monupø aunque jut ityajupø. 53 Entonces

tucujiꞌṉ. Jesusis ñøjayu: desde jic jama Israel coviꞌnajøꞌstaꞌm


―Moꞌnaṉvacø vaꞌcø mus vyitø. quiꞌpscøpoyaju jujche vaꞌcø yaj
caꞌyaj Jesús. 54 Jetcøtoya Jesús ja

Cyiꞌpscøpoyaju vaꞌcø ñucyaj Jesús vyit istøjpamø Judea nasomo, sino


45 Entonces sone Israel pøꞌnis maṉ ijtumø tum cumguy ñøyipøꞌis
oyupøꞌis pyaꞌtyaj María, isyaj Efraín tome ispamø ja ijnømømø, y
lo que jujche Jesusis chøjcuse y jiṉ tzøꞌyu ñøtuṉdøvøjiꞌṉ.
vyaꞌṉjamyaj Jesús. 46 Pero vene

55 Y nømnaꞌn tyomeꞌaj Israel

maṉyaju vaꞌcø maṉ chajmayaj pøꞌnis syøṉ ñøyipøꞌis pascua. Y vøti


fariseotaꞌm lo que ti chøc Jesusis. pøn emøc ityajupø miñaj Jerusalén
47 Entonces pane coviꞌnajøtaꞌm y
  gumguꞌyomo antes que nuꞌcpa søṉ.
fariseotaꞌm tuꞌmyaju y nømyaju: Miñaju vaꞌcø cyøtzeꞌyaj vyin como
―¿Ti maṉba ndø tzøctame? seña que cøvajcøyajuꞌam Diosis
Porque yøṉ pøꞌnis chøcpa sone vyiꞌnaṉdøjqui. 56 Entonces myeꞌchaj

milagroꞌajcuy. 48 Oꞌca ndø


  Jesús. Y mientras teꞌñajunaꞌṉ
tzactamba y jiꞌn ndø yaꞌinductame, masandøjcomo, na ñøjayajtøju:
209 San Juan 11​, ​12

―¿Ti mi ṉguiꞌpstamba? ¿Será que


minba o jiꞌn mini søꞌṉomo? Quiꞌpscøpoyaju vaꞌcø
57 Y pane coviꞌnajøꞌistaꞌm y

yaj caꞌyaj Lázaro
fariseoꞌstaꞌm cyotyaj aṉguiꞌmguy 9 Entonces vøti Israel pøꞌnistaꞌm
iꞌis ispa Jesús vaꞌcø cyøtzaꞌmøyaj jut myusyaju que jen ijtu Jesús Betania
ijtu vaꞌcø mus ñucyajø. cumguꞌyomo y jiṉ maṉyaju. Pero
jiꞌn sólo maṉyaj Jesús vaꞌcø isyajø,
Yomoꞌis jyasay Jesusis cyoso sino maṉaju vaꞌcø aꞌmyajqueꞌt

12 Cuando faltatøcnaꞌṉ tujtay


jama vaꞌcø choꞌtz pascua
søꞌṉajcuy, entonces Jesús min
Lázaro lo que opøm caꞌe y
visaꞌu. 10 Pero pane coviꞌnajøtaꞌm

tzamduꞌmbajcayaju vaꞌcø yaj


Betania cumguꞌyomo. Betania caꞌyajqueꞌtati Lázaro. 11 Porque

cumguꞌyomo ijtunaꞌṉ Lázaro Lázaro visaꞌu aṉcø, sone Israel


lo que oyupø yac visaꞌ Jesusis pøꞌnis nømnaꞌṉ chacpøꞌyaj pane
cuando caꞌuꞌc. 2 Y jiṉø chøjcayaj
  coviꞌnajø vaꞌcø maṉ vyaꞌṉjamyaj
Jesús cuꞌtaṉbajcuy y cuꞌtcuchøjcu Jesús.
Marta, y Lázaro poꞌcs mesacøꞌmø
Jesusjiꞌṉ. 3 Y Mariaꞌis ñømin como

Tøjcøy Jesús Jerusalén gumguꞌyomo
medio litro jasocuy suñi viquicpapø 12 Jyoꞌpit ityajunaꞌṉ sone pøn
nardopø perfume caro coyojapø, miñajupø søṉgøtoya, y myañaju
jetjiꞌṉ Mariaꞌis jyajsay Jesusis que Jesús nø myinu Jerusalén
cyoso, y cyømojcay cyoso vyayjiꞌṉ. gumguꞌyomo. 13 Y tucyaj palma ay y

Y vyiquijcoctas tøc perfumeꞌis. maṉ choṉyaj Jesús, y vejyaju:


4 Jendinaꞌṉ it Judas Iscariote,
  ―Yøṉete tø yaj cotzocpapøꞌis.
Simoꞌṉis ꞌyune, Jesusis ñøtuṉdøvøte. Tø vøcotzøctaꞌi Israel pøꞌnis
Más jøsijcam Judasis chiꞌocuyaj ꞌYaṉguiꞌmbataꞌm nø minupø ndø
Jesús ꞌyenemigoꞌis cyøꞌomo. Y Comi Diosis ñøyicøsi.
Judas nømu: 14 Y Jesusis pyaꞌtu tum burro

5 ―¿Tiꞌajcuy ja myaꞌay yøṉ jasocuy,


  unepøtøc y jetcøs poꞌcsu, porque
tumin vaꞌcø chiꞌyaj pobretaꞌmbø jetseti jachøꞌyupø Diosis libruꞌomo.
pøn? Porque valetzøcpa vøti pesu. Jen chamba:
6 Judas ja ñøm jetse porque
  15 U ñaꞌtztamu mi Sión
sunbanaꞌṉ cyotzoṉyaj pobre, sino cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis.
porque nuꞌmbapøte y jeꞌsnaꞌṉ ñøꞌijtu Aꞌmø: nø minu mi
tumingotcuy y ñuꞌmba Jesusis Aṉguiꞌmbataꞌm,
ñøtuṉdøvøꞌis tyumin. 7 Entonces
  pocsupø unepø burrocøsi.
Jesusis ñøjay Judas: 16 Pero a la hora tujcu jetse, Jesusis

―U ꞌyojnayø yomo. Jeꞌis ñøtundøvøꞌis ja cyønøctøyøyajaꞌm


ꞌyaṉneꞌcunaꞌṉ yøṉ jasocuy vaꞌcø que nøm tyuc como jachøꞌyuse. Pero
jyasay ø ⁿvin antes que maꞌṉbø después que Jesús visaꞌu y maṉ
niptøji. 8 Porque pobretaꞌmbø mumu
  tzajpomo, entonces jyajmu chøcyaju
jama ityajpa mitzjiꞌṉ, pero øtz jiꞌn que jetseti it jachøꞌyupø jujche
ma it mitzjiꞌṉ mumu jama. maṉba tuc Jesús, y jetse tujcu.
San Juan 12 210

17 Jiṉityajupøꞌis isyajupøꞌis jujche


vyejtzuꞌṉu tzatøjcomo Lázaro Jesusis chajmayu que maṉba caꞌe
ndø Comiꞌis y yac visaꞌu, jeꞌis 27 ”Yøti nø mayaꞌu y jiꞌn mus ti
chamyaj lo que isyajuse jujche ndzamø. ¿Será que maṉba nømi:
yac visaꞌ Lázaro ndø Comiꞌis. 18 Y   “Jatay, tø yaj cotzoca vaꞌcø jana
porque myañaju que chøc jetsepø nøṉgøt toya”? Pues jiꞌn ma nøm
milagroꞌajcuy, por jetcøtoya jetse porque jetcøtoyam chø minu.
pøꞌnistaꞌm maṉ choṉyaj Jesús. 28 Mejor maꞌṉbø nømi: “Jatay, yac

19 Fariseo pøndaꞌm nay ñøjayajtøju:


  møjaꞌṉomaj mi nøyi”.
―Aꞌmdamø; ndø istamuꞌam que ni Entonces maṉdøj ote tzajpom
ti jiꞌn mus ndø tzøctamø. Aꞌmdamø tzuꞌṉupø nømu:
jujche mumu pøꞌnis maṉ pyaꞌtyaje. ―Møjaꞌṉgotzøjcuꞌmtzi ø nøyi, y
maꞌṉbatøc vøco møjaꞌṉoꞌmajqueꞌte.
Griego pøꞌnis min myeꞌchaj Jesús 29 Jiṉ ityajupøꞌis myañaju ote y

20 Ityajqueꞌtu griego pøndaꞌm vene nømyaju que aꞌṉøy rayu. Vene


oyajupø vaꞌcø cyønaꞌtzøyaj Dios nømyaju que angelesis ꞌyoꞌnøyu.
søꞌṉomo Israel pønjiꞌṉ. 21 Jic griego

30 Jesusis ñøjayaju:

pøꞌnis cyønuꞌcyaj Felipe, Betsaida ―Ja chamdøj yøṉ ote para


cumguꞌyombø, Galilea nasombø y øtzcøtoya, sino para mitzcøtoyataꞌm
ñøjayaju: tzamdøju. 31 Yøti maṉba yaj

―Nø sun aꞌmdam Jesús. coꞌaṉgøyaj Diosis yøṉ nascøstaꞌmbø.


22 Entonces Felipeꞌis maṉ chajmay
  Yøti maṉba pyatzpø Diosis
Andrés, y Andresꞌis y Felipeꞌis maṉ yatziꞌajcuy porque jeꞌis yach
chajmayajqueꞌt Jesús. 23 Y Jesusis
  aṉguiꞌmba nascøstaꞌmbø pøn.
ꞌyaṉdzoṉyaju nøjmayaju: 32 Cuando øtz yaj quiꞌmyajpa

―Yøti nuꞌcuꞌam hora vaꞌcø cruzcøsi, jetse øtz maꞌṉbø yac


møjaꞌṉoꞌmajøjtzi mumu Pøꞌnis minbøꞌyaj mumu pøn øtzcøꞌmø.
chøṉ Tyøvø. 24 Viyuṉsye mi

33 Jetze cham Jesusis vaꞌcø yac

nøjandyaꞌmbøjtzi: Tømbu oꞌca jiꞌn musyaj mumu pøn jujche maṉba


ndø nipi nascøsi, itpa tyumgøꞌy, caꞌe. 34 Y pøꞌnis ñøjayaj Jesús:

pero oꞌca quecpa nascøsi, napya y ―Mandaꞌmøjtzi que Diosis


más vøtiꞌajpa tyøm. Jetse øtz tiene ꞌyaṉguiꞌmguꞌyomo it jachøꞌyupø
que vaꞌcø caꞌqueꞌtati vaꞌcø niptøjø que Cristo itpa yøꞌc nascøsi para
y vaꞌcø viꞌsaꞌqueꞌta vaꞌcø vøtiꞌajyaj mumu jamacøtoya. ¿Entonces
vaꞌṉjambapøꞌstzi. 25 Por eso
  tiꞌajcuy mi ñømba: “Øtz mumu
tyoyaꞌṉøpyaꞌis vyin yøꞌqui y jiꞌn sun Pøꞌnis chøṉ Tyøvø, tiene que øtz
cyaꞌø, tocopya. Pero chiꞌocuyajpaꞌis vaꞌcø yaj quiꞌmdøj cruscøsi vaꞌcø
vyin yøꞌc nascøsi, pyaꞌtpa quenguy cyaꞌø”? Entonces oꞌca mitz maṉba
mumu jamacøtoya. 26 Y sunbapø
  mi ṉgyaꞌe, entonces mitz jiꞌndocsyo
yos øjtzøcøꞌmø, tiene que vaꞌcø min mi Ṉgristo.
paꞌtø. Y jut it øjtzi, jendi maṉba 35 Y Jesusis ñøjayaju:

itqueꞌte y lo que yospapø øjtzøcøꞌmø; ―Usyomdim maṉba it øjtzi


jet maṉba vyingot ø Jandaꞌis. mitzjiꞌṉdam como søꞌṉgøse, vaꞌcø
211 San Juan 12​, ​13

mi yac mustam viyuṉsyepø tøjcøyaj conocscutyøjcomo. Por eso


tiyø. Vijtamø mientras que ja syun chamyajø que vyaꞌṉjamyaj
søꞌṉnømba, no sea que mitz Jesús. 43 Así es que jetse

ṉgyøpiꞌtzøꞌøtyamba; porque oꞌca syuñajpanaꞌṉ vaꞌcø vyaꞌṉjamyaj


tø vitpa piꞌtzøꞌomo, jiꞌn tø mus jut pøꞌnis que vøjpø ti nø chøcyaju
nø tø maꞌṉøyu. 36 Mientras que øtz
  ñeꞌcø. Pero jiꞌnaꞌṉ chiꞌyaj cuenta
itpa mitzjiꞌṉdaꞌm como søꞌṉgøse, tø oꞌca Diosis vyaꞌṉjamba que vøjpø ti
vaꞌṉjamdam ndøvø vaꞌcø mi ijtam nø chøcyaju.
como søꞌṉgøꞌombø pønseti.
Jetsetøc nø chamuꞌc Jesusis, Ndø Janda Diosis cyøꞌvej Jesús
maṉu, y cyøvøꞌn vyin. 44 Entonces pømi vejvejney Jesús,
nømu:
Israel pøꞌnis ja vyaꞌṉjamyaj Jesús ―El que vaꞌṉjambapøꞌis øjtzi,
37 Aunque Jesusis chøc jiꞌn sólo øtz vaꞌṉjajme, sino que
sone milagroꞌajcuy jeꞌtis vyaꞌṉjajmgueꞌtpati cøꞌvejupøꞌis
vyiꞌnomdaꞌm, pero ja vyaꞌṉjamyajø. øjtzi. 45 Ispaꞌis øjtzi, isqueꞌtpa

38 Jetse viyuṉaju jujche chamuse


  cøꞌvejupøꞌis øjtzi. 46 Miꞌnøjtzi como

tzaꞌmaṉvajcopapø Isaiasis. Isaiasis tum søꞌṉgøse nascøsi vaꞌcø yac musyaj


chamu: viyuṉsepø tiyø, vaꞌcø jana it como
Øjtzø mi Ṉgomi, ni iꞌis piꞌtzøꞌajcuꞌyomse vaꞌṉjambapøꞌis
ja vyaꞌṉjajmø øtz øjtzi. 47 Oꞌca aunque iꞌis myanba

ndzaꞌmaṉvajcuse mi onde; øtz ndzambase, y jiꞌn vyaꞌṉjajme,


Ni iꞌis ja cyønøctøyøy que mitz øtz jiꞌn ma yaj cojaꞌaje. Porque ja
ndzøjcu milagroꞌajcuy. miꞌnøjtzi nascøsi vaꞌcø yaj cojaꞌajyaj
39 Por eso ja mus vyaꞌṉjamyajø,
  nascøstaꞌmbø pøn, sino miꞌnøjtzi vaꞌcø
porque Isaías nømgueꞌtu: min yaj cotzocyajø. 48 Oꞌca pøꞌnis

40 Jeꞌtis yac toꞌtiꞌajyaju y yac jiꞌnø pøjcøchove, y jiꞌn vyaꞌṉjam øtz


nuꞌyuꞌajyaj chocoy vaꞌcø jana ndzambase, it iꞌis yaj cojaꞌajpa. Ø
isoyaj vyitømjiꞌṉ, ondecøtoya maṉba yaj cojaꞌajtøji
ni vaꞌcø jana cyønøctøyøyaj ultimopø jama oꞌca ja vyaꞌṉjajmay
chocoꞌyomdaꞌm, ø onde. 49 Porque øtz ja ñchaꞌmø ø

ni vaꞌcø jana quiꞌpsvituꞌyajø, neꞌṉgø, sino ø Jandaꞌis cøꞌvejupøꞌstzi,


vaꞌcø jana øtz yac tzocyajøjtzi. jeꞌis aṉguiꞌm øjtzi jujche vaꞌcø ndzamø.
41 Jetsepø tiyø cham Isaiasis

50 Y muspøjtzi que vyaꞌṉjamyajpapøꞌis

cuando omnaꞌṉ isay Jesusis Diosis ꞌyaṉguiꞌmguy, queñajpa mumu


myøjaꞌṉoꞌmajcuy y oyu chame jamacøtoya. Lo que øtz ndzambapø
jujche ma chøqui. 42 Aunquenaꞌṉ
  tiyø, jujche ø Jandaꞌis tzajmay øjtzi,
jetse, sone coviꞌnajøꞌis oyuti jetse ndzamgueꞌtpøjtzi.
vyaꞌṉjamyaj Jesús. Pero ja
chamyajø oꞌca vyaꞌṉjamyaju porque Jesusis cyøtzeꞌayaj
ñaꞌchaj fariseo pøndaꞌm. Oꞌca ñøtuṉdøvøꞌis cyoso
chamyajønaꞌṉ que vyaꞌṉjamyaj
Jesús, fariseoꞌis jiꞌnaꞌṉ ma yac 13 Nømnaꞌṉ tyomeꞌaj pascua
søṉ. Jesusis myusu que
San Juan 13 212

nømnaꞌṉ ñuꞌc ꞌyora vaꞌcø chuꞌṉ Namas que cyoso vaꞌcø yac tzeꞌa y
nascøsi vaꞌcø myaṉ Jyata ijtumø. tzøꞌpya cøvajcupø tyumø coṉña. Y
Jesusis syungoꞌñaj ñeꞌ pyøndaꞌm mitztaꞌm ṉgyøvajcøtyamuꞌam, pero
lo que ityajupø nascøsi. Nømnaꞌṉ ja mumu mi ṉgyøvactamø.
syungoꞌñaj de veras mumu 11 Jetse nømu porque Jesusis

jamacøtoya. myusu iꞌis maṉba chiꞌocuyaje, y


2 Cuꞌtaṉjejuꞌcam, yatziꞌajcuꞌis
  por eso nømu: “Ja mumu mi
yac mijnay quiꞌpsocuy Judas vaꞌcø ṉgyøvajcøpøꞌtamø”.
chiꞌocuyaj Jesús ꞌyenemigoꞌis 12 Entonces cyøtzeꞌayajuꞌcam

cyøꞌomo. Yøṉ Judas Simón cyosotaꞌm, jøsijcam myesqueꞌt


Iscarioteꞌis ꞌyunete. 3 Jesusis myusu
  tyucu, poꞌcsqueꞌtu, y ñøjayaju:
que Jyataꞌis chiꞌ aṉguiꞌmguy mumu ―¿A ver oꞌca mi mustamba
ticøsi. Y myusqueꞌtu que tzuꞌṉ ti ndzøjcøjtzi? 13 Mi ndø

Diosmø, y jiṉdi nø myaṉgueꞌt nøjatyamba: “Ø mi Maestrotaꞌm,


chuꞌṉumø. 4 Cuꞌtaṉjejuꞌcam,
  ø mi Ṉgomitaꞌm”. Y vøjti jetse mi
teꞌnchuꞌṉu, chac vingøspø tyucu, ndø nøjandyamba. Porque øjche
pyøc tovaya, y vyajtøy chejcøsi. viyuṉse mi ndø Maestrotaꞌm
5 Jøsiꞌcam Jesusis tyejcøy nøꞌ
  y mi ndø Ṉgomitaꞌm. 14 Como

puncheraꞌomo y nøcøtzoꞌtzu vaꞌcø øjchøṉ mi ndø Comitaꞌm y


cyoscheꞌyaj ñøtuṉdøvø y vaꞌcø Maestrotaꞌm, y øtz ṉgøtzeꞌatyam
cyømojcayaj cyoso tovayajiꞌṉ lo que mi ṉgosotaꞌm, entonces vøjø jetseti
vajtupøjiꞌṉ. igualti vaꞌcø mi ndzøctaṉgueꞌta
6 Entonces nuꞌcu Pedrocøꞌmø, y
  vaꞌcø na ñø ṉgøtzeꞌatyandøj mi
Pedroꞌis ñøjay ndø Comi: ṉgoso. 15 Jetse mi isindziꞌtamu

―Øjtzø mi Ṉgomi, ¿será mitz vaꞌcø mi ndzøctamø jujche øtz


maṉba mi ndø cøtzeꞌay ø ṉgoso? mi ndzøjcatyamuse. 16 Viyuṉse

7 Jesusis ꞌyaṉdzoṉu ñøjayu:


  mi nøjandyaꞌmbøjtzi: tum
―Jiꞌn mi mus yøti lo que ti nø coyospapø jiꞌn más myøjaꞌṉombø
ndzøjcu. Pero maṉba mi mus que cyomi. Y tum nuꞌcscuy jiꞌn
jøsijcam. myøjaꞌṉombø como cyøꞌvejupøꞌis.
8 Pero Pedroꞌis ñøjayu:

17 Como mi mustamba lo que øtz

―Øjtzi nunca jiꞌn ma mi ndø mi ndzajmatyambapø, mi ꞌyomba


cøtzeꞌay ø ṉgoso. ijtamba oꞌca mi ndzøctamba jetse.
Jesusis ꞌyaṉdzoṉu: 18 ”Lo que jujche øtz ndzambase,

―Oꞌca jiꞌn mi ṉgøtzeꞌaye, jiꞌn ma jiꞌn mumu mi jendzetaꞌm. Muspøjtzi


mi it øtzjiꞌn. i ṉgøpiꞌṉøjtzi. Pero tiene que vaꞌcø
9 Simón Pedroꞌis ñøjayu:
  tyucø jujche ijtuse jachøꞌyupø
―Øjtzø mi Ṉgomi, u naꞌs saṉ ø Diosis libruꞌomo. Jen chamba:
ṉgoso tø cøtzeꞌaye, sino también tø “Cuꞌtpapø øtzjiꞌn yachvituꞌ øtzcøsi”.
cøtzeꞌay ø ṉgøꞌ y ø ṉgopac. 19 Yøti nø mi ndzajmatyam viꞌnati

10 Y Jesusis ñøjayu:
  jujche ma tuqui, entonces cuando
―Oꞌca i tziṉuꞌam, jiꞌndyet pyena jujchøc jetse tucpa, maṉba
vaꞌcø yac tziṉvøjøtzøcø menaꞌcomo. mi vaꞌṉjamdame que øj chøṉø
213 San Juan 13

Diosis cøꞌvejupø. 20 Viyuṉse


  ꞌyaṉnecpanaꞌṉ tumin, veneꞌṉomo
mi nøjandyaꞌmbøjtzi, oꞌca mi cyomoꞌyaju que Jesusis ñøjayu: “Ma
mbøjcøchoṉba øtz ṉgøꞌvejupø, juy lo que ndø sundambapø para
entonces misma hora mi ndø søṉgøtoya”, o vaꞌcø chiꞌyaj tumin
pøjcøchoṉgueꞌtpa ndøvø. Y oꞌca mi pobre. 30 Judasis cyuꞌt pan y put

ndø pøjcøchoṉba, misma hora mi aꞌṉgomo; y tzuꞌimnaꞌ


mbøjcøchoṉgueꞌtpa cøꞌvejupøꞌis
øjtzi. Jomepø aṉguiꞌmguy
31 Entonces maṉuꞌjcam Judas,
Cham Jesusis que Judasis maṉba Jesús nømu:
chiꞌocuyaj ꞌyenemigocøsi ―Øjchøṉ mumu Pøꞌnis Tyøvø,
21 Jesusis chamu jetse y yøti maṉba istøj ø møjaꞌṉoꞌmajcuy
después mayaꞌcoꞌnu y nuꞌc aunque maꞌṉbø caꞌe. Y por øtzpit
chocoꞌyomsyeꞌṉom toya. Y maṉba istøj Diosis myøjaꞌṉoꞌmajcuy.
ñøjmayaju: 32 Como Diosis myøjaꞌṉoꞌmajcuy

―Viyuṉse mi nøjandyaꞌmbøjtzi; nø istøj øtzpit, jetse Diosis nø


it mijtzomdaꞌm tum maṉbapøꞌis yac istøj ø møjaꞌṉoꞌmajcuy y
tziꞌocuyaje. prontoti maṉba istøje. 33 Ø mi

22 Y ñøtuṉdøvø na ñø aꞌmyajtøju,
  unendaꞌm, usyaṉ hora na matøc
nømdinaꞌṉ quiꞌpsyaju: “¿Iꞌse ma it mitzjiꞌṉdaꞌm. Maṉba mi ndø
chiꞌocuꞌyaje?” 23 Y ijtunaꞌṉ tum
  meꞌtztame, pero jut maꞌṉbøjtzi,
ñøtuṉdøvø Jesusis syungomøꞌnupø. jiꞌn mus mi myaꞌṉøtyamø. Jetse
Tome poꞌcsu Jesuscøꞌmø y jetcøs ⁿnøjayajøjtzi Israel pøndaꞌm, y
teꞌtzu. 24 Por eso Simón Pedroꞌis
  jetse mi nøjandyaṉgueꞌtpa mijtzi
chøjcay seña je nøtuṉdøvø yøti. 34 Mi ndzajmatyaṉgueꞌtpøjtzi

vaꞌcø ꞌyaṉgøvaꞌc Jesús a ver jomepø aṉguiꞌmguy; hay que vaꞌcø


iye nø chamupø. 25 Y Jesuscøs
  mi na syundandøj mi neꞌṉgomdaꞌm.
cyøteꞌtzupøꞌis ñøjayu: Jujche mi sundamba øjtzi, jetse
―Ø mi Ṉgomi, ¿iꞌis maṉba mi vaꞌcø mi na syundandøjqueꞌta
ñchiꞌocuyaje? mi neꞌṉgomdaꞌm. 35 Oꞌca mi na

26 Jesusis ꞌyaṉdzoṉu ñøjayu:


  syundandøjpa, jetse aunque iꞌis
―I ndziꞌpøjtzi pan matzcønuṉupø, maṉba myusyaje que viyuṉsye mitz
jiꞌquisete. ø mi nønduṉdøvøtaꞌm porque na mi
Entonces Jesusis myatzcønuṉ ñø sundandøjpa aṉcø.
pan y chiꞌ Judas Iscariote, Simoꞌnis
ꞌyune. 27 Cuando cyuꞌtujcam pan,

Pedro nømu que jiꞌn cyomus Jesús
Satanás tøjcøy Judasis chocoꞌyomo. 36 Entonces Simón Pedroꞌis ñøjayu:
Entonces Jesusis ñøjay Judas: ―Ø mi Ṉgomi, ¿jut nø mi myaṉu?
―Tzøc jøꞌnøti lo que maṉbapø mi Jesusis ꞌyaṉdzoṉu ñøjayu:
ndzøqui. ―Jut maꞌṉbøjtzi, jiꞌn mus maṉ mi
28 Mesacøꞌmø poꞌcsyajupø, ni
  ndø paꞌt yøti, pero maṉba mi ndø
iꞌis ja cyønøctøyøy ticøtoya jetse paꞌt jøsijcam.
ñøjay Judas. 29 Como Judasis

37 Pedroꞌis ñøjayu:

San Juan 13​, ​14 214

―Ø mi Ṉgomi, ¿tiꞌajcuy jiꞌn mus ―Øjchø mi Ṉgomi, tø isiñdzi ndø


maṉ mi mbaꞌt yøti? Øtz dispuesto Janda, jetse contentoꞌajtaꞌmbøjtzi.
vaꞌcø caꞌø mitzcøtoya. 9 Jesusis ñøjayu:

38 Jesusis ꞌyaṉdzoṉu:
  ―Felipe, yaꞌmøjcam ijtzoꞌtzøjtzi
―¿Viyuṉsyejacsqueꞌt mi ñchamba mitzjiꞌndaꞌm y ¿tiꞌajcuy jiꞌndøc
que mitz dispuesto vaꞌcø mi mi ndø comusi? Ispaꞌis øjtzi,
ṉgyaꞌø para øtzcøtoya? Viyuṉse mi hasta ispa ndø Janda. ¿Entonces
nøjaꞌmbøjtzi que antes que vejpa ticøtoya mi ndø nøjapya vaꞌcø mi
ṉgaylu, tuꞌcañac maṉba mi ndø isindzi ndø Janda? 10 ¿Ticøtoya

cøsutzi. jiꞌn mi vaꞌṉjajme que øtz ijtu ndø


Jandaꞌis chocoꞌyomo y ndø Janda
Jesusis tø nøtuꞌṉajtamba ijtu ø ndzocoꞌyomo? Lo que øtz
ndø Jandamø ndzambapø, jiꞌnø ndzam ø ñeꞌc

14 U mi myayaꞌndamu,
vaꞌṉjamdam Dios y ndø
vaꞌṉjamdam øjtzi. 2 Ø Jandaꞌis

ø ṉguiꞌpsocujiꞌṉ. Ndø Janda ø
ndzocoꞌyom ijtupø, jeꞌis chøcpa
ñeꞌ yoscuy. 11 Tø vaꞌṉjamdaꞌmø

tyøcmø it vøti lugar jut muspamø ndøvø que øtz nøꞌijtay ndø Jandaꞌis
tø itø. Mi ndzajmatyamumnaꞌṉtzi chocoy y ndø Jandaꞌis ñøꞌijtay ø
oꞌca jiꞌnaꞌṉ jetse, maꞌṉbø vinduꞌṉaje ndzocoy. Pero oꞌca jiꞌn sun mi
vaꞌcø mi vøjøtzøjcatyam itcuy. ndø vaꞌṉjamdam jetse, si quiera
3 Como øtz maꞌṉbø mave y maꞌṉbø
  tø vaꞌṉjamdamø porque øtz
mi vøjøtzøjcatyam itcuy, maꞌṉbø ndzøjcapya ndø Jandaꞌis yoscuy.
miṉguete, y øtz maꞌṉbø mi 12 Viyuṉsye mi nøjandyaꞌmbøjtzi:

nømaṉdam øjtzi. Y jendi maṉba vaꞌṉjajmbaꞌis øjtzi chøjqueꞌtpati


mi ijtaṉgeꞌte jut maṉbamø it øjtzi. jujche øtz ndzøcpase. Y matøc
4 Mitz mi mustamba jut maꞌṉøpøjtzi
  chøjqueꞌt vaꞌṉjambaꞌis øjtzi más
y mi istamba tuṉ. myøjaꞌṉomdaꞌmbø tiyø porque øtz
5 Tomasis ñøjay Jesús:
  maꞌṉbø maṉ jut ijtumø ndø Janda.
―Ø mi Ṉgomi, ¿qué tal øtz jiꞌn ma 13 Y aunque ti mi ⁿvaꞌctamba ø

isatyam mi nduṉ jut mi myaꞌṉøyu? nøyiṉgøsi, øtz ndzøcpøjtzi. Y como


Ja it jujche istamba tuṉ. øtz ndzøjcapya ndø Jandaꞌis yoscuy,
6 Ñøjay Jesusis:
  jetse maṉba isatyøj ndø Jandaꞌis
―Øjchøṉ mi isiṉdziꞌtambapøꞌis myøjaꞌṉoꞌmajcuy porque øjchøṉ
tuṉ. Øjchøṉ mi ꞌYune. 14 Øtz ndzøcpa aunque ti mi

ndzajmatyambapøꞌstzi viyuṉsebø ⁿvaꞌctamba ø nøyiṉgøsi.


tiyø. Øjchøṉ mi yaj quendambapøꞌis.
Mientras que oꞌca øtz jiꞌn nømave, Jesusis chamu que maṉba
ni i jiꞌn mus maṉ ndø Jandamø. cyøꞌvej Espiritu Santo
7 Oꞌca mi ndø comuspanaꞌṉ ndøvø,

15 ”Oꞌca mi ndø sundamba,
mi ṉgomusqueꞌtpatinaꞌṉ ø Janda. tzøctam jujche øtz mi
Hasta yøti nø mi ṉgomuschoꞌtztam aṉguiꞌmdambase. 16 Y øtz

ø Janda y mi istamuꞌam. maṉba ⁿvaꞌc ndø Jandacøsi y


8 Entonces Felipeꞌis ñøjayu:
  jeꞌis maṉba mi ṉgyøꞌvejatyam
215 San Juan 14​, ​15

eyapø Cotzoꞌṉopyapø vaꞌcø it jiꞌn chøjcay cuenda lo que ti


mumu jama mitzjiꞌṉdaꞌm. Jic ndzaꞌmbøjtzi. Lo que ti mi
Cotzoꞌṉopyapø Masanbø Espiritu ndzajmatyamba øjtzi, jiꞌndyet ø
Santote viyuṉsepø ti mi ⁿyaj neꞌ. Ø Jandaꞌis cøꞌvejupøꞌstzi, jeꞌis
cønøctøyøtyambapøꞌis. 17 Jiꞌn  tzajmapyøjtzi ti ndzaꞌmbøjtzi.
vyaꞌṉjaꞌmoyajepø pøꞌnis jiꞌn mus 25 ”Nøꞌmø mi ndzajmatyam

pyøjcøchoṉyaj Masanbø Espiritu. yøcsetaꞌmbø tiyø mientras que


Porque jiꞌn chøjcayaj cuenda yøꞌc ijtøjtzi mitzjiꞌṉdaꞌm. 26 Pero

Espiritu masanbø ni jiꞌn cyomusyaje. ndø Jandaꞌis maṉba cyøꞌvej


Pero mitztaꞌm mi ṉgomustambaꞌm, Espiritu Santo ø nøyiṉgøsi vaꞌcø
porque Masanbø Espiritu Santo mi ṉgyotzoṉdamø. Jeꞌis maṉba mi
it mitzjiꞌṉdaꞌm y maṉba it mi ꞌyaṉmandyam mumu ticøsi. Y jeꞌis
ndzocoꞌyomdaꞌm. 18 Øtz jiꞌn ma mi
  maṉba mi yac jamemindame lo que
ndzajcoctuctame, mati vituꞌqueꞌte, ti øtz oyupø mi ndzajmatyame.
mati it mitzjiꞌṉdaꞌm. 19 Usaṉ oracøsi

27 ”Mi oꞌnøyundzactaꞌmba y ø

jiꞌn vaꞌṉjamyajepøꞌstzi jiꞌnam maṉ neꞌṉgø mi yaj contentoꞌajtaꞌmbøjtzi,


isyaje nunca, pero mitz maṉba mi aunque como ijnømbase nascøsi jiꞌn
ndø istame como siempre. Porque mi ijtam contento. Pero øtz mi yaj
øtz it ø ṉguenguy, por eso jetseti contentoꞌajtamba viyuṉsye. U mi
mitz maṉba itqueꞌt mi ṉguenguy. myayaꞌndamu ni u mi ñaꞌtztamu.
20 Jic jama maṉba mi mustame

28 Mi ndø mandamuꞌam que nø nømu

que øtz ijtu ø Jandaꞌis chocoꞌyomo nøꞌø maṉu, y matøc vituꞌqueꞌte


y mitz mi ijtamba ø ndzocoꞌyomo, vaꞌcø min it mitzjiꞌṉdaꞌm. Oꞌca
y øtz ijtøjtzi mi ndzocoꞌyomdaꞌm. viyuṉsye mi ndø sundambanaꞌṉ, mi
21 Comusapyapøꞌis ø aṉguiꞌmguy y
  ṉgyasøtyamunaꞌṉ cuando øtz nø
tzøjcapapøꞌis ø aṉguiꞌmguy, jeꞌis mi nøjandyamu que nø maṉ ndø
suꞌnbøjtzi y ø Jandaꞌis syunba en Jandamø. Porque ndø Janda más
que sunbaꞌis øjtzi, y øtz tambien myøjaꞌṉombø que øjtzi. 29 Nø mi

mati sunqueꞌte y maꞌṉba yaj comus ndzajmatyamu yøṉ viꞌna. Entonces


ø ⁿvin i chøṉø. cuando jetse tucpa, maṉba mi ndø
22 Ñøjayu Judasis, pero jiꞌndyet
  vaꞌṉjamdame.
Judas Iscariote: 30 ”Jiꞌnam ma vejvejney más

―Ø mi Ṉgomi, ¿ticøtoya maṉba mitzjiꞌṉdaꞌm. Porque nø min nascøsi


mi ndø yaj comusatyam mi ⁿvin, y yachaṉguiꞌmbapø, pero jeꞌis jiꞌn mus
jiꞌn ma mi yaj comusayaj mi ⁿvin aṉguiꞌm øjtzi. 31 Pero jetse ndzøcpøjtzi

jiꞌn mi vyaꞌṉjamyajembøꞌis? lo que aṉguiꞌmbase ndø Jandaꞌis vaꞌcø


23 Jesusis ꞌyaṉdzoṉu:
  myusyaj nascøstaꞌmbøꞌis que øtz
―Iꞌis suꞌnbøjtzi, cyønaꞌtzøpya lo suꞌnbøjtzi ndø Janda. Teꞌṉchuꞌṉdamø,
que øtz ndzambase. Y ø Jandaꞌis tø maṉdyaꞌi emøc.
maṉba suni jicø pøn sunbapøꞌis
øjtzi. Y øtz maꞌṉbø mindam ø Uva poꞌc y ꞌyaṉma
Jandajiꞌṉ vaꞌṉjajmopapø pønjiꞌṉ
vaꞌcø ijtamø. 24 Jiꞌn ø sunipøꞌis,
  15 ”Øjchøṉ como viyuṉsepø
uva tzasyepø, y ø Janda
San Juan 15 216

como cuidatzøcpapøꞌis uva nipi. mi aṉmandyamø. 9 Jujche ndø


2 Cuando aṉmaṉ jiꞌn tyøꞌmøyi,


  Jandaꞌis ø sunbase øjtzi, jetse
tyøcspøꞌyajpa; jetse mumu pøn øtz mi sundaṉgueꞌtpøjtzi. Jetse
øtzjiꞌṉ ijtupø oꞌca jiꞌn it vøjø, Diosis hay que vaꞌcø mi seguitzøctamø
maṉba pyatzpøꞌi. Mumu aṉmaṉ jiꞌn vaꞌcø mi suꞌnotyamø jujche
tøꞌmajepø øtzjiꞌṉ maṉba tyøcspø øtz mi sundambase. 10 Oꞌca

ø Janda Diosis. Y mumu aṉmaṉ mi ndzøctamba jujche øtz mi


lo que tøꞌmajpapø, cyøyosyajpa aṉguiꞌmdamuse, jetse maṉba mi
vaꞌcø cøvajcupø tzøꞌyø y vaꞌcø seguitzoctam vaꞌcø mi suꞌnotyamø
más tyøꞌmajø; jetsetiqueꞌt mumu como øtz mi sundambase; como
pøn vøj itpapø, Diosis cyøyosapya øtz ndzøjqueꞌtpøjtzi jujche ø
chocoy vaꞌcø más vøj itø. 3 Mitztaꞌm
  Jandaꞌis aṉguiꞌmuse, y jetse
ṉgyøvajcøtyamuꞌam porque mi seguitzøcpøjtzi vaꞌcø suꞌnoya
ṉgømaꞌnøtyam lo que øtz ndzamuse. jujche ø Jandaꞌis sungueꞌtpøjtzi.
4 Mumu jamase øtzjiꞌṉ ijtamø, y øtz

11 ”Jetse oꞌyø mi ndzajmatyame

itpøjtzi mitzjiꞌṉdaꞌm. Como aṉmaṉ vaꞌcø mi ṉgyasøtyamø jujche øjtzi


oꞌca jiꞌn it pyoꞌjcøsi, jiꞌn tyøꞌmaje, mi yaj casøtyambase, y vaꞌcø
y jetze mitztaꞌm oꞌca jiꞌn mi ijtam mi ṉgyasøtyam viyuṉsye. 12 Nø

øtzjiꞌṉ, jiꞌn mus mi ijtam vøjø. mi aṉguiꞌmdamu vaꞌcø na mi nø


5 ”Øjchøṉø como poꞌc y mitz
  sundandøj parejo, jujche øtz mi
como aṉmaṉsetaꞌm. Oꞌca øtzjiꞌṉ mi sundamuse. 13 Chiꞌocuyajpapøꞌis

ijtamba mumu jamase, y øtz itpa vyin vaꞌcø cyocaꞌ tyøvø, jetsepø
mitzjiꞌṉdaꞌm, entonces muspa mi pøꞌnis más syunba tyøvø. Ni iꞌis
ijtam vøjø como aṉmaṉ tøꞌmøpyase. jiꞌn más syun tyøvø que jiꞌquis.
Oꞌca jiꞌn mi ijtam øtzjiꞌṉ, ni tiyø 14 Mitztaꞌm øjchøṉ amigotaꞌm

jiꞌn mus mi ndzøctamø. 6 Oꞌca


  oꞌca mi ndzøctamba lo que jujche
aṉmaṉ jiꞌn tøꞌmaje, tøꞌcspøꞌtøjpa, øtz mi aṉguiꞌmdambase. 15 Yøti

yuꞌcoꞌtzcøneꞌcpa, y tøtzpa, y jiꞌnø nømi que mitztaꞌm ø mi


pyiṉyajpa y pyatzcaꞌmbøꞌyajpa ndzøsitaꞌm, porque chøsiꞌis jiꞌn
juctyøjcomo y pyoṉbøꞌyajpa. Y musi ti nø chøc cyomiꞌis, pero
jetsetiqueꞌt tucpa pøn oꞌca jiꞌn it mitztaꞌm øjchø ndøvødaꞌm porque
øtzjiꞌṉ. mi ndzajmatyaꞌmbøjtzi mumu
7 ”Oꞌca mi ijtamba øtzjiꞌṉ y oꞌca
  lo que ø Jandaꞌis tzajmayupø.
ø onde tzøꞌpya mi ndzocoꞌyomo, 16 Mitztaꞌm ja mi ndø cøpiṉdam

entonces muspa mi ⁿvaꞌc ti øjtzi, øtz mi ṉgøpiṉdam mijtzi.


mi sundamba, y maṉba mi Y mi ndzamdziꞌtamu vaꞌcø mi
nchiꞌtandøji. 8 Oꞌca mi ijtamba vøjø
  myaṉdamø y vaꞌcø mi ndzøctam
es como tum cuy vøj tøꞌmøpyapø, vøjpø tiyø, y vaꞌcø jana yaj vøjpø
y entonces maṉba isaytøji que ti mi ndzøctambase. Entonces ø
ndø Janda myøjaꞌṉombøte. Jandaꞌis maṉba mi ñchiꞌtam mumu
Porque mitz ꞌyunetaꞌm y mi lo que mi ⁿvaꞌctamba ø nøyiṉgøsi.
ndzøctamba vøjpø tiyø, y mitztaꞌm 17 Nøꞌmø mi aṉguiꞌmdamu vaꞌcø mi

maṉba mi ijtam øtzcøꞌmø vaꞌcø na ñøsundandøj mi neꞌctaꞌm.


217 San Juan 15​, ​16

toda manera jetse tiene que vaꞌcø


Jiꞌn vyaꞌṉjajmoyajepø pøꞌnis tyucø vaꞌcø viyuṉajø lo que jujche
maṉba mi ṉguiꞌsatyame ijtuse jachøꞌyupø: “Quiꞌsayajøjtzi
18 ”Oꞌca jiꞌn vyaꞌṉjajmoyajepø aunque jana cojacøsi”. Jetse ijtuse
pøꞌnis mi ṉguiꞌsatyamba, jachøꞌyupø jeꞌistaꞌm ꞌyaṉguiꞌmocuy
cønøctyøyøtyamø que jetsepø pøꞌnis libruꞌomo.
o quiꞌsayaj øtz viꞌna, y jøsijcam 26 ”Pero it viyuṉdzambapø

mijtaꞌm o mi ṉguiꞌsatyaṉgueꞌte. Espiritu ndø Jandamø y jet


19 Oꞌca mitz jetsenaꞌṉ mi ijtamba
  cotzoꞌṉopa y maṉba mini, porque
como jiꞌn vyaꞌṉjajmoyajepø øtz maṉba ṉgøꞌveje; ndø Jandamø
pønse, entonces jetsepø pøꞌnis mi tzuꞌṉba. Jeꞌis maṉba viyuṉgotzøc
syundamunaꞌṉ como syuñajpase øjtzi. 27 Mitz maṉba mi ndø

tyøvø. Pero øtz mi ṉgøpiṉdaꞌmøjtzi viyuṉgotzøctaṉgueꞌte porque mitz


vaꞌcø jana jetse mi ijtamø aunque oy mi vijtam øtzjiꞌṉ desde que
jujchepø pønse. Por eso mi yoschoꞌtz øjtzi.
ṉguiꞌsatyamba jiꞌn vyaꞌṉjajmoyajepø
pøꞌnis. 20 Jamdamø jujche mi

ndzajmatyamuse. Oꞌyø mi
16 ”Oy mi ndzajmatyam yøcse
vaꞌcø mi jana ndzactam
mi vaṉjajmocuy. 2 Maṉba mi

nøjandyame: “Tum coyospapø jiꞌn myajquinductandøji Israel pøꞌnis


más møjaꞌṉ aṉguiꞌmi que cyomi”. cyonocscutyøjcomo. Viyuṉse
Por eso oꞌca yacsutzøcyajpøjtzi, maṉba nuꞌc hora cuando maṉba mi
como øjtzø mi ndø Comi, entonces yaj caꞌtame y maṉba cyomoꞌyaje
mati mi ⁿyacsutzøctaṉgueꞌte mijtzi que vøjpø ti nø chøcyajuse para
como mitz ø mi ṉgoyospapø. Oꞌca Dioscøtoya. 3 Jetse maṉba mi

pøꞌnis chøcyajpa lo que jujche ñchøjcatyame porque ni ndø Janda


øtz ndzajmayajuse, entonces nuṉca ja cyomusyajø ni øjtzi.
maṉba chøcyajqueꞌte jujche mitz 4 Pero yøcse mi ndzajmatyamba

ndzajmayajpase. 21 Pero mumu jetse


  yøti, y después cuando nuꞌcpa
maṉba mi ñchøjcatyame porque hora mi yacsutzøctandøjpaꞌc,
mi ndø vaꞌṉjamdamba ndøvø, maṉba mi jajmundzøctame que
porque jic mi ṉguiꞌsayajpapøꞌis mi ndzajmatyamu mitzi que jetse
jiꞌṉ cyomusaj ndø Janda lo que maṉba tuqui.
cøꞌvejupøꞌstzi.
22 ”Oꞌca ja minønaꞌṉ øtz vaꞌcø

Espiritu Santoꞌis yoscuy
ndzajmayajø, ja ityajønaꞌṉ cyoja. ”Cuando ndzøctzoꞌtz øjtzi
Pero yøti jiꞌn mus cyøvøꞌñaj cyoja. viꞌna, ja mi ndzajmatyaꞌmøjtzi
23 Lo que quiꞌsapyapøꞌis øjtzi,
  que maṉba mi yacsutzøctandøji
quiꞌsacyeꞌtpati ø Janda. 24 Oꞌca øtz
  porque mitzjiꞌṉaꞌṉø ijtøjtzi. 5 Pero

ja nchøcønaꞌṉ milagroꞌajcuy lo que yøti maꞌṉbøjtzi ijtumø ndø Janda


ni iꞌis ja chøcøpøtøc, entonces ja cøꞌvejupøꞌstzi y ni jutipøꞌis
itønaꞌṉ cyoja. Pero yøti isyaju lo que mijtzomdam jiꞌnø ocvaꞌque jut
øtz ndzøjcupø øjtzi y quiꞌsayajøjtzi y maꞌṉbø mave. 6 Pero por lo que

quiꞌsayajqueꞌtpa ø Janda Dios. 25 De   jujche mi ndzajmatyamuse øjtzi, por


San Juan 16 218

eso nø mi myayaꞌṉgoꞌndamu. 7 Pero


viyuṉbø ti mi ndzajmatyaꞌmbøjtzi Maṉba mi jajmbøtam mi mayaꞌṉguy


que masti vøjø mitzcøtoya vaꞌcø y maṉba mi ñchiꞌṉbøꞌtame
maꞌṉøjtzi. Porque oꞌca jiꞌnø mave, 16 ”Usy horacøsi, jiꞌn ma mi ndø
Cotzoꞌṉopapø Espiritu Santo istame. Y masam jøsijcam maṉba
jiꞌn ma min mitzcøꞌmdaꞌm. Pero mi ndø istaṉgueꞌte, porque maꞌṉbø
oꞌca maꞌṉbøjtzi, maꞌṉbø ṉgøꞌvej maṉ ndø Jandamø.
Cotzoꞌṉopapø mitzcøꞌmdaꞌm. 17 Entonces vene ñøtuṉdøvø na

8 Cuando minba, maṉba yac


  ñøjayajtøju:
jamemiñaje jiꞌn vyaꞌṉjamoyajepø ―¿Tiꞌajcuy jetse nø ñømu: “Usy
pøn ti cyojataꞌm, y jujche vaꞌcø horacøsi jiꞌn ma mi ndø istame,
ityajø, y que Diosis maṉba y masam jøsijcam maṉba mi
cyastigatzøcyaje cojapaꞌtyajupø. ndø istaṉgueꞌte”? ¿Y tiꞌajcuy nø
9 Maṉba yac musyaje que ityaj
  ñømu: “Porque maṉꞌbø maṉ ndø
cyoja, porque jiꞌn vaꞌṉjamyaj øjtzi. Jandamø”?
10 Maṉba yac musyaj ti vøjø vaꞌcø

18 Por eso na ñøjayajtøju:

ndø tzøctamø, porque øtz maꞌṉbø ―¿Tiꞌajcuy nø ñømu: “Usy


ndø Jandamø y jiꞌn ma mi ndø horacøsi”? Jiꞌnø ṉgønøctøyøtyame
istame. 11 Maṉba yac musyaje
  ti nø chamupø.
que Diosis cyastigatzøcyajpa 19 Pues Jesusis myusu que

cojapaꞌtyajupø, porque Diosis sunbanaꞌṉ ꞌyocvaꞌcyaj tiyø nø


yaj cojaꞌajuꞌam Satanás nascøspø chamupø y por eso ñøjayaju:
yachcoviꞌnajø. ―Øtz nøꞌmøjtzi usy horacøsi
12 ”Ijtutøc vøti vaꞌcø mi
  jiꞌn ma mi ndø istame, y masam
ndzajmatyamø, pero mitztaꞌm jøsijcam maṉba mi ndø istaṉgueꞌte
jiꞌn mus mi ṉgønøctøyøtyam y mi neꞌṉgomdaꞌm na mi
yøti. 13 Pero cuando minba
  ñøjandyandøjpa ticøtoyacsqueꞌte
viyuṉdzambapø Espiritu, jeꞌtis jetse nøꞌmøjtzi. 20 Pues viyuṉse

maṉba mi nchajmatyame mumu mi nøjandyaꞌmbøjtzi: maṉba


viyuṉsetaꞌmbø tiyø. Jeꞌtis jiꞌn mi vyoꞌndame, maṉba mi
ma cham ñeꞌc quiꞌpsocuy, sino lo mayaꞌṉgoꞌndame, pero jiꞌnø
que myanba, jet maṉba chame. vaꞌṉjamyajepøꞌis maṉba casøyaje.
Je Espiritu Santoꞌis maṉba mi Aunque mi ndyoyapøctamba,
ñchaꞌmanvajcatyame lo que ti jøsijcam maṉba yaj mi mayaꞌṉguy y
maṉba tuqui jøsijcam. 14 Maṉba
  maṉba mi ṉgyasøtyame. 21 Cuando

yaj queje que møjaꞌṉombø chøṉø. yomoꞌis maṉba is ꞌyune, toyaꞌispa


Porque lo que pyøjcøchoṉba øtzcøsi, porque nuꞌc ꞌyora vaꞌcø is une. Pero
jet maṉba mi nchaꞌmaṉvajcatyame. pøꞌnajujcam une, jyamgajpøꞌpa toya.
15 Mumu lo que ndø Jandaꞌis ñe,
  Casøpya porque pøꞌnajuꞌam jaya
también øjtineꞌṉgueꞌt. Por eso une nascøsi. 22 Jetsetiqueꞌt mitztaꞌm

nøꞌmøjtzi que Espirituꞌis maṉba yøti nø mi myayaꞌṉgoꞌndamu,


pyøc lo que ø ne y maṉba mi pero eyaco jama maṉba mi ndø
ñchamaṉvajcatyame. istaṉgueꞌte, y maṉba alegreꞌaj mi
219 San Juan 16​, ​17

ndzocotyaꞌm. Y mi ṉgajsøjcuy ni iꞌis pyena ni iꞌis vaꞌcø mi ⁿꞌyocvaꞌc ni


jiꞌn mus ma mi yajandyamø. tiyø. Por eso mi vaꞌṉjamdaꞌmbøjtzi
23 ”Jic jama jiꞌn ma mi ⁿvaꞌctam
  que mitz mi ñchuꞌṉ Diosmø.
ni ti øtzcøsi. Viyuṉse mi 31 Jesusis ꞌyaṉdzoṉyaju, ñøjayaju:

nøjandyaꞌmbøjtzi, aunque ti mi ―¿Será que viyuṉsye mi ndø


ⁿvaꞌctamba ndø Jandacøsi, oꞌca vaꞌṉjamdamba yøti? 32 Ya mero  

mi ⁿvaꞌctamba ø nøyiṉgøsi, maṉba maṉba nuꞌc hora cuando mijtzi


mi ñchitam ndø Jandaꞌis ti nø mi maṉba mi veꞌnbøꞌpøꞌnetyame,
sundamu. 24 Hasta yøti ni ti ja mi
  tumdum pøn maṉba maṉ ñeꞌ
ⁿvaꞌctam ø nøyiṉgøsi. Vaꞌctamø, y tyøcmø. Maṉba mi ndø tzacpøꞌtame,
maṉba mi mbøjcøchoṉdame, jetse pero jiꞌn ø ndumgøꞌy ma tzøꞌyi, ndø
maṉba mi ṉgyasøcoꞌndame viyuṉse. Jandajiꞌṉ chøṉ ijtu. 33 Yøcsetaꞌmbø

tiyø mi ndzajmatyamu vaꞌcø


Jesusis cyønuꞌcøpya jiꞌn mi ijtam contento. Maṉba mi
vyaꞌṉjajmoyajepø istam toya nascøsi, pero u mi
25 ”Oꞌyø mi ndzajmatyam myayaꞌndamu, paquichocoꞌyajtamø,
yøcsetaꞌmbø tiyø vaꞌcø porque ndoꞌnøjtzi cuando nascøspø
ṉgomparatzøc nascøspø tijiꞌṉ, enemigoꞌis nøquijpøjtzi.
pero maṉba nuꞌc hora cuando
maṉba mi ndzajmatyame vaꞌcø Jesusis vyaꞌcayaj bendición
mi ṉgønøctøyøtyaꞌmø, maꞌṉbø ñøtuṉdøvøcøtoya
mi ndzaꞌmaṉvajcatyame viyuṉse
jujche ijtuse ndø Janda. 26 Jic jama

ndø Jandacøsi maṉba mi ⁿvaꞌctam


17 Jetse cham Jesusis y
entonces quenguiꞌm møji
tzajpomo y ñøjayu:
aunque tiyø ø nøyiṉgøsi. Jiꞌndyet ―Ø mi Janda, nuꞌcuꞌam hora.
pyena øtz vaꞌcø mi vaꞌṉgatyam Yaj quejay ø møjaꞌṉoꞌmajcuy
Dioscøsi; muspa mi ⁿvaꞌctam mijchø ndø Une. Jetse øtz vaꞌcø
mi neꞌṉgø ti mi sundamba. yaj quejacyeꞌt mi møjaꞌṉoꞌmajcuy
27 Porque ñeꞌc ndø Jandaꞌis mi
  mi neꞌ. 2 Mitz ndø tziꞌ aṉguiꞌmguy

sundamba. Mi sundamba porque vaꞌcø aṉguiꞌmyaj mumu pøn. Jetse


mi ndø sundamba ndøvø, y mi pøn lo que mitz ndø tziꞌyajupø,
vaꞌṉjamdamuꞌam que øtz miꞌnø øtz vaꞌcø ndziꞌyaj quenguy mumu
Diosmø. 28 Øtz tzuꞌṉu ndø Jandamø,
  jamacøtoya. 3 Vaꞌcø queñaj mumu

miꞌnø nascøsi, y tzuꞌṉgueꞌtpøjtzi, jamacøtoya, tiene que vaꞌcø mi


maṉgueꞌtpa ndø Jandamø. ṉgyomusyaj mijtzi. Nada más
29 Entonces ñøtuṉdøvøꞌis ñøjayaj
  mijtzete viyuṉsepø Dios, ja it
Jesús: más eyapø. Y también øtz tiene
―Yøti mi ndø que vaꞌcø comusyajø que øjchøṉ
ndzaꞌmaṉvajcatyamba viyuṉsye, Jesucristo, mitz ndø ṉgøꞌvejupø.
jiꞌn mi ndø tzaꞌmaṉvajcatyame lo 4 ”Øtz yac isyaj pøndaꞌm mi

que jiꞌn ø ṉgønøctøyøtyamepø tiyø. møjaꞌṉoꞌmajcuy, øtz yac tujcuꞌmtzi


30 Yøti ṉgønøctøyøtyaꞌmbøjtzi que
  yoscuy mitz ndø tziꞌuse vaꞌcø
mitz muspa mumu tiyø, y jiꞌndyet ndzøcø. 5 Y yøti, ø mi Janda, tø yac

San Juan 17 220

møjaꞌṉomajø parejo mijtzjiꞌṉ. Como mbømijiꞌṉ. Cøyin ṉgoqueñajøjtzi


tø ijtamuse møjaꞌṉoꞌmajcuꞌyomo pøn lo que mitz mi ndø tziꞌyajupø.
viꞌna antes que tzoꞌtz nasacopac, Ni jujche más ja tocoya sino
mismo igualpø itcuy, jetseti tø que tumdi tocoyu. Y jic na
tziꞌqueꞌta. tyocoyupøtimnaꞌṉete. Y tocoyu vaꞌc
6 ”Mitz ndø cøpijṉayaj vene
  tyucø jujche ijtuse jachøyupø mi
nascøstaꞌmbø pøn neꞌti vaꞌcø mi onde.
ndø tziꞌyajø. Øtz ⁿyac musyaj jic 13 ”Y yøti øtz maṉba maṉ

pøndaꞌm ⁿiye mijtzi. Jicø pøndaꞌm mitzcøꞌmø, y yøcsepø tiyø


mijnaꞌṉe neꞌndaꞌm, y mi ndø tziꞌyaju ndzajmayajpøjtzi mientras ijtuꞌctzi
y jic mi ndø cøpiṉyajupø pøꞌnis nascøsi. Tzajmayajpøjtzi yøcsepø
chøcyaju jujche mi aṉguiꞌmyajuse. ote vaꞌcø casøjyajø viyuṉsye jujche
7 Yøti myusyajuꞌam que mumu
  øtz casøpyase. 14 Øtz ndzajmayaju

tiyø lo que mitz ndø tziꞌupø, yøṉ ø mbøndaꞌm mi onde. Y jiꞌn


mitzcøꞌm tzuꞌṉu. 8 Porque mitz
  vyaꞌṉjajmoyajepø pøꞌnis quiꞌsayaju
ndø tzajmayuꞌam mi onde, y øtz porque ø neꞌndaꞌm jiꞌn quiꞌpsyaj
ndzajmayajqueꞌtuꞌam yøṉ pøndaꞌm parejo como jiꞌn vyaꞌṉjajmoyajepø
y jeꞌtistaꞌm pyøjcøchoṉjayaj mi pøꞌnis quiꞌpsyajpase. Igual ni øtz jiꞌn
onde y myusyajuꞌam viyuṉsye ṉguiꞌpsi como jiꞌn vyaꞌṉjajmoyajepø
que øtz tzuꞌṉu mitzcøꞌmø. Y pønse. 15 Jiꞌn mi vaꞌṉgay vaꞌcø mi

vyaꞌṉjamyajuꞌam que mitz mi ndø yac tzuꞌṉyaj ø mbøndaꞌm nascøsi.


cøꞌveju. Sino que vaꞌcø mi ndø coquijpayaj
9 ”Øtz mi oꞌnømbya para yøṉ
  yatziꞌajcujiꞌṉ. 16 Como ø ṉguiꞌpsocuy

pøngøtoyataꞌm. Jiꞌna mi oꞌnøy para jiꞌndyet parejo jiꞌṉ vyaꞌṉjajmoyajepø


jiꞌn vyaꞌṉjajmoyajepø pøngøtoya. pønjiꞌṉ, jetsetiqueꞌt ø mbøndaꞌmgueꞌt
Mi oꞌnøpyøjtzi pøngøtoya lo jiꞌndyet parejo quiꞌpsocuy
que mitz ndø tziꞌyajupø porque jetjiꞌṉgueꞌt. 17 Suꞌṉbøjtzi vaꞌcø mi

mijtze neꞌndaꞌm. 10 Aunque ti ø


  ṉgyømasaꞌnøyajø viyuṉsyepø tijiꞌṉ.
neꞌ, mijtzeneꞌṉgueꞌt y todo lo Mi onde viyuṉsyepø tiyete. 18 Mitz

que mijtzene, øjtitneꞌṉgueꞌt; y ndø cøꞌveju vaꞌcø it nascøsi jiꞌn


jiꞌquistaꞌm yaj quejpøꞌjayajpa ø vyaꞌṉjajmoyajepø pønjiꞌṉ y jetseti
møjaꞌṉoꞌmajcuy. 11 Y yøti øtz jiꞌn ma
  øtz nascøsi nø ṉgøꞌvejyajqueꞌt ø
tzøꞌy nascøsi, pero yøṉ pøn maṉba mbøndaꞌm vaꞌcø ityaj nascøsi jiꞌn
tzøꞌyaj nascøsi, y øtz maꞌṉbø min vyaꞌṉjamoyajepø pønjiꞌṉdiqueꞌt.
mitzcøꞌmø. 19 Ø nønduṉdøvøcøtoya mi ndziꞌpa

”Ø mi Janda, mitz ⁿvyøjpøte, ø ⁿvin, ø nønduṉdøvø vaꞌcø


ja it mi ṉgoja, cuendatzøjcay mi ṉgømasaꞌnøyajø mijtzi oꞌca
mi mbømijiꞌṉ yøṉ pøn mi ndø vyaꞌṉjamyajpa viyuṉsepø tiyø. Øtz
tziꞌyajupø vaꞌcø ñøꞌityaj tumbø ndziꞌocuꞌyajpa ø ⁿvin mitzcøsi para
quiꞌpsocuy jujche øtz tumbø ø nønduṉdøvøcøtoya jet vaꞌcø mi
quiꞌpsocuy ndø nøꞌijamuse. ṉgømasaꞌnøyajø.
12 Mientras øtznaꞌṉ jetjiꞌṉdaꞌm

20 ”Jiꞌn naꞌs yøṉ ø

ijtuꞌøc nascøsi, ṉgoqueñajøjtzi mi nønduṉdøvøcøtoya mi oꞌnøjambya,


221 San Juan 17​, ​18

sino también eyapøcøtoya lo que syuꞌnoyajø jujche mitz mi ndø


maṉbapøꞌstøc mi ⁿvyaꞌṉjamyaje sunbase, y øtz maṉba it jeꞌis
cuando myajnayajpa lo que chocoꞌyomodaꞌm.
ø nønduṉdøvøꞌis maṉbapø
chaꞌmaṉvacyaje. 21 Mi oꞌnøjapya que Jesús nuctøju

18

vaꞌcø tumbø quiꞌpsocuy ñøꞌityajø Jetse Jesusis ꞌyoꞌnøy Jyata,


mumu vaꞌṉjamyajpapøꞌis øjtzi; y entonces tzuꞌṉyaju
jujche mijtzi, Jatay, øtz ndzocoꞌyom ñøtuṉdøvøjiꞌṉ y jyacyaju tum
ijtu, y øtz mi ndzocoꞌyomo cheꞌ nøꞌ ñøyipøꞌis Cedrón, jen
ijtu, jetse vaꞌcø ñøꞌityaj tumbø ijtunaꞌṉ nipi suñi quenbapø. Jen
quiꞌpsocuy parejo øtzjiꞌṉ, vaꞌcø maṉyaju Jesús ñøtuṉdøvøjiꞌṉ. 2 Y  

vyaꞌṉjamyaj nascøstaꞌmbøꞌis que Judasete maṉbapøꞌis chiꞌocuyaje,


mitz mi ndø cøꞌveju. 22 Jujche mitz
  jeꞌis cyomusqueꞌt jic lugar porque
mi ndø yac møjaꞌṉoꞌmaju, jetse Jesús na ꞌyoyajpatinaꞌṉ jiṉø mumu
øtz yac møjaꞌṉoꞌmajyajqueꞌtu jama ñøtuṉdøvøjiꞌṉ. 3 Judasis maṉ

vaꞌṉjamyajpapøꞌis øjtzi vaꞌcø ꞌyoꞌnøyaj pane coviꞌnajøtaꞌm y


ñøꞌityaj tumbø quiꞌpsocuy, jujche fariseotaꞌm, y jeꞌtis cyøꞌvejyaj sone
tø øjtzi tumbø quiꞌpsocuy tø nøꞌijtu. soldado y policía vaꞌcø myaṉyaj
23 Øjtzi vaꞌcø it jeꞌis chocoꞌyomdaꞌm
  Judasjiꞌṉ. Y nuꞌcyaj ijtumø Jesús
y mitz vaꞌcø it ø ndzocoꞌyomo y ñømaṉyaj cuy nembapø y yaj
vaꞌcø tumbø quiꞌpsocuy ñøꞌityajø caꞌotyøc. 4 Entonces Jesusis myusu

viyuṉsye. Jetse vaꞌcø chiꞌyaj mumu lo que jujche maṉba tyuqui y


cuenta nascøstaꞌmbøꞌis que mitz maṉ choṉyaje y ñøjayaju:
mi ndø cøꞌveju. Y mitz mi suñaj ―¿I nø mi meꞌtztamu?
vaꞌṉjamyajpapøꞌis øjtzi, jujche mi  
5 Y ꞌyaṉdzoṉyaju:

ndø sunba. ―Nøꞌmø meꞌtztam Jesús Nazaret


24 ”Jatay, suꞌnbøjtzi vaꞌcø ityaj
  cumgupyøn.
øtzjiꞌṉ pøn lo que mi ndø tziꞌyajupø. Jesusis ñøjayaju:
Jut itpa øjtzi, jiṉø vaꞌcø ityajqueꞌta ―Øj chøṉø.
ø mbøndaꞌm, vaꞌcø mus isayaj ø Y Judas maṉbaꞌis chiꞌocuyaje jendi
møjaꞌṉoꞌmajcuy, jujche mitz mi itqueꞌtu. 6 Y cuando nøjayajuꞌcam:

ndø yac møjaꞌṉoꞌmajuse. Porque “Øj chøṉø”, entonces jøsna


mitz mi ndø sunu antes que vituꞌyaju y quecyaj nasomo. 7 Y  

nasacopac mi ⁿjomejcu. 25 Ø mi
  ꞌyaṉgøvaꞌcvøjøtzøcyajqueꞌtu Jesusis:
Janda, vøj mi aṉguiꞌmbapøꞌis, ―¿I nø mi meꞌtztamu?
jiꞌn vyaꞌṉjajmoyajepø pøꞌnis Y nøjayaju:
ja mi ṉgyomusyajø. Pero ―Nøꞌmø meꞌtztam Jesús Nazaret
øtz mi ṉgomuspøjtzi y cumgupyøn.
yøꞌṉistaꞌm cyønøctøyøyaju  
8 Jesusis ꞌyaṉdzoṉyaju:

que mitz ndø cøꞌveju. ―Mi ndzajmatyamuꞌmtzi que øj


26 Y ndzamndzoꞌtzayajuꞌmtzi
  chøṉø. Oꞌca nø mi ndø meꞌtztamu,
jujchepøt mijtzi, y matøc yac tzacyaj yøṉ ø nønduṉ vaꞌcø
ndzaꞌmaꞌṉøjayajqueꞌte vaꞌcø myaṉyajø.
San Juan 18 222

9 Jetse
nøm Jesús vaꞌcø viyuꞌṉajø aṉdyuṉ vaꞌcø yac tøjcøy Pedro, y
lo que chamuse: “Mumu lo que jetse tøjcøy Pedro. 17 Entonces

mi ndø tziꞌyajupø, ni tumø ja yac aṉdyuṉ cuendatzøcpapø yomoꞌis


tocoyajøjtzi”. 10 Entonces Simón
  ñøjay Pedro:
Pedroꞌis ñøꞌit espada, y ijtunaꞌṉ ―Parece que mijtzete jic pøꞌnis
pane coviꞌnaꞌis chøsi nøyipøꞌis ñøtuṉdøvø.
Malco. Y Pedroꞌis ñøput espada Y Pedroꞌis ñøjay yomo:
y chetzcajpøjay Malcoꞌis chøꞌnaꞌṉ ―Jiꞌnchøṉ øjtzi.
datzøc. 11 Entonces Jesusis ñøjay

18 Y pane coviꞌnajøꞌis chøsiꞌis

Pedro: y soldadoꞌis yac tzocyajumnaꞌṉ


―Majtzøy mi espada ñacaꞌomo. juctyøc y teꞌnumø samyajpa porque
Ø Jandaꞌis tzamdziꞌuse øjtzi vaꞌcø pacacnaꞌṉ; y tumøꞌomo teꞌnu Pedro
toyaꞌisø, jetse tiene que vaꞌcø jetjiꞌṉdam y nømdinaꞌṉ syamgueꞌtu.
toyaꞌisø.
ꞌYaṉgøvac Jesús pane coviꞌnajøꞌis
Ñømaṉyaj Jesús møjaꞌṉ pane 19 Møjaꞌṉombø pane coviꞌnajøꞌis
coviꞌnajøꞌis vyiꞌnaṉdøjqui ꞌyaṉgøvaꞌcu Jesús itaꞌmete
12 Entonces vøti soldadoꞌis ñøtuṉdøvø y tiyete ꞌyaṉmaꞌyocuy.
y cyoviꞌnajøꞌis y Israel pøꞌnis 20 Y Jesusis ꞌyaṉdzoṉu:

pyoliciaꞌis ñucyaj Jesús y myocsyaju. ―Øtz oy ꞌyaṉmaꞌyoye mumu


13 Y viꞌna ñømaṉyaju Jesús Anasis
  pøꞌnis vyiꞌnomo aunque juti.
vyiꞌnaṉdøjqui, porque Anás Oꞌyø aṉmaꞌyoye Israel pøꞌnis
Caifasis myoꞌot jatate, y Caifás myasandøjcomo y eyapø tøjcomo
møjaꞌaṉombø pane coviꞌnajøte jic tuꞌmyajpamø Israel pøndaꞌm.
ameꞌomo. 14 Yøṉ Caifasis oyupøꞌis
  Siempre jen oyajpa mumu Israel
ñøjayaj Israel pøn que masnaꞌṉ vøjø pøn. Ni ti ja ñuꞌmdzaꞌmøjtzi.
para jetcøtoya que vaꞌcø cyaꞌø tum 21 ¿Tiꞌajcuy mi ndø aṉgøvaꞌcpa øjtzi?

pøn para mumu pøngøtoya. Aṉgøvaꞌcyajø cømaꞌnøyajupøꞌstzi lo


que ti ndzaꞌmøjtzi, jeꞌis myusajpa lo
Pedro nømu que jiꞌn que ti ndzaꞌmøjtzi.
cyonocetzøc Jesús 22 Jetse chamuꞌc Jesusꞌis, tum

15 Y Simón Pedroꞌis oy maṉ pyaꞌt soldadoꞌis jendi teꞌnupøꞌis chaṉ


Jesús y oy maṉ pyaꞌtqueꞌt eyapø Jesús cyøꞌocchajiꞌṉ y ñøjayu:
ñøtuṉdøvøꞌis lo que ispøjcupø ―¿Tiꞌajcuy jetse mi aṉdzoṉba
myøjaꞌṉombø pane coviꞌnajøꞌis myøjaꞌṉombø pane coviꞌnajø?
y jicø eyapø nøtuṉdøvø tøjcøy 23 Y Jesusis ꞌyandzoṉu:

Jesusjiꞌṉ møjaꞌṉombø pane ―Oꞌca ndzaꞌmøjtzi jiꞌn vyøjpø


coviꞌnajøꞌis tyøjcomo. 16 Pero  tiyø, tø tzajmayø tiyete. Pero oꞌca
callecøspø aṉduꞌṉom tzøꞌy Pedro. ndzamupøꞌtzi vøjpø tiyø, ¿ticøtoya
Entonces eyapø ñøtuṉdøvø lo nø mi ndø tzaṉu?
que ispøjcupø møjaṉombø pane 24 Entonces Anasis moꞌcsupø

coviꞌnajøꞌis, jet pujtu aꞌṉgomo y cyøꞌvej Jesús møjaꞌṉombø pane


ñøjayu yomo cyuendatzøcpapøꞌis Caifascøꞌmø.
223 San Juan 18

―Nømaṉdam mi neꞌṉgø y tzøctam


Pedro vøco nømgueꞌtu mi justiciaꞌajcuy mi neꞌc ijtamuse
que jiꞌṉ cyomus Jesús mi aṉguiꞌmgutyaꞌm.
25 Pedro jendinaꞌṉ nø tyeꞌnu y Pero Israel pøꞌnistaꞌm
nømnaꞌṉ syamu, y eyataꞌmbøꞌis ꞌyaṉdzoṉyaju:
ñøjayaju: ―Pero øtztaꞌm Israel pøꞌnistaꞌm ja
―¿Jiꞌnat mijtzi jic pøꞌnis ñøꞌijtam øjtzi aṉguiꞌmguy vaꞌcø yaj
ñøtuṉdøvø? caꞌotyaꞌmø.
Pedroꞌis ja vyaꞌṉjamø, ñøjayaju: 32 Jetse tujcu lo que Jesusis

―Jiꞌn chøṉ øjtzi. oyuse chame, porque Jesusis oy


26 Jendinaꞌṉ it pøn
  chame jujchenaꞌṉ maṉba caꞌe
tyachcøjajcupøꞌis tyøvø, y jujche chamuse Jesusis, jetse
møjaꞌṉombø pane coviꞌnajøꞌis tujcu. 33 Pilato vøcø tøjcøcyeꞌtu

ñucscucyet, jeꞌis ñøjay Pedro: palacioꞌomo, y vyejay Jesús y


―¿Jiꞌnatze mitz mi ⁿisu jic ꞌyaṉgøvaꞌcu:
nipiꞌomo jic pønjiꞌṉ? ―¿Mijtzete Israel pøꞌnis mi
27 Entonces jetseti Pedroꞌis ja
  Aṉguiꞌmbataꞌm?
vyaꞌṉjamgueꞌtati y jicseꞌcti vej 34 Jesusis ñøjayu:

ṉgalyu. ―¿Jetse mi aṉgøvaꞌcpa mi


ṉguentacøsi, o será que eyapøꞌis
Jesús Pilatoꞌis cyøꞌomo ijtu mi ñchajmayu que øjtzi aṉguiꞌmba
28 Entonces ñøtzuꞌṉyaj Jesús chøṉø?
Caifasis tyøjcomo y ñømaṉyaj 35 Pilatoꞌis ꞌyaṉdzoṉu:

gobiernoꞌis pyalacioꞌomo y nømnaꞌṉ ―¿Acaso øjchøṉ Israel pøn?


syøꞌṉbønømu. Israel pøndaꞌm ja Mi gumguy tyøvøꞌis y mi mbane
tyøjcøyajø palacioꞌomo porque coviꞌnajøꞌis mi nchiꞌocuyajyaj
ijtunaꞌṉ ñe ꞌyaṉguiꞌmgutyaꞌm que øtzcøsi. ¿Ti mi ndzøjcu?
oꞌca tøjcøyajpanaꞌṉ palacioꞌomo 36 Entonces Jesusis ꞌyaṉdzoṉu:

y myotyajpanaꞌṉ aunque jujchepø ―Ø aṉguiꞌmguy jiꞌndyet yøn


pønjiꞌṉ lo que jiꞌndyet Israel pøn, nascøspø. Oꞌcanaꞌṉ nascøspø,
entonces yuꞌcøyajpanaꞌṉ vyin y entonces ø nønduꞌṉdøvøꞌis
jiꞌnaꞌṉ musi vyiꞌcyaj borrego sis coquipyajpanaꞌṉtzi vaꞌcø jana
pascua søꞌṉis cuenta. 29 Por eso
  nucyaj øjtzi Israel pøꞌnis, pero ø
gobernador ñøyipøꞌis Pilato pujtu aṉguiꞌmguy jiꞌndyet yøꞌcpø.
vaꞌcø ꞌyoꞌnøyajø y ꞌyaṉgøvaꞌcyaju: 37 Entonces Pilatoꞌis ñøjayu:

―¿Ticøtoya mi ṉgøvaꞌcøtyamba ―¿Entonces mitz mi aṉguiꞌmbate?


yøṉ pøn? Jesusis ꞌyaṉdzoṉu:
30 Y jeꞌistaꞌm ꞌyaṉdzoṉyaju:
  ―Øtz aṉguiꞌmba chøṉø, como
―Oꞌca ja ityønaꞌṉ cyoja, mi ndzamuse. Øtz pøꞌnajøjtzi y
jiꞌnaꞌṉø nømindam yøꞌqui vaꞌcø miꞌnø nascøsi vaꞌcø ndzaꞌmaṉvaꞌc
ṉgøtzaꞌmøtyamø. viyuṉsyepø tiyø. Mumu
31 Entonces Pilatoꞌis ñøjayu:
  vyaꞌṉjamyajpapøꞌis viyuṉsyepø tiyø,
San Juan 18​, ​19 224

jeꞌis cyømaꞌnøjayajpa lo que øtz nø ―¡Aꞌmdam yøṉ pøn!


ndzamupø.  
6 Cuando isyaju pane
38 Pilatoꞌis ñøjayu:
  coviꞌnajøꞌstaꞌm y soldadoꞌstaꞌm,
―¿Quién sabe tiyete viyuṉsyepø vejtzoꞌchaju:
tiyø? ―¡Maꞌmøy cruzcøsi! ¡Maꞌmøy
cruzcøsi!
Pilatoꞌis ꞌyaṉguiꞌmyaj soldado Pilatoꞌis ñøjayaju:
vaꞌcø yaj caꞌyaj Jesús ―Pues mitz nømaṉdamø y
Jetse ꞌyaṉgøvaꞌcuꞌjcam, Pilato maꞌmøtyam cruzcøsi mi neꞌctaꞌm,
vøcø putqueꞌtu vaꞌcø ꞌyoꞌnøyaj Israel porque øtz ni jujche ja mbyaꞌtay cyoja.
pøndaꞌm y ñøjayaju:  
7 Pero Israel pøꞌnistaꞌm

―Øtz jiꞌnø mbaꞌtay ni jujchepø ꞌyaṉdzoṉyaju:


coja yøṉ pøꞌnis ñe. 39 Mitztaꞌm
  ―Øtz nøꞌijtam ley y según ø
mi ñøꞌijtam costumbre øtz vaꞌcø leytaꞌm tiene que vaꞌcø cyaꞌø,
ndzøcøpøꞌø jutipø preso mitz porque Diosise ꞌYune chøc vyin.
sundamba vaꞌcø ndzøcøpøꞌø  
8 Cuando Pilatoꞌis myan jetse,

pascua søṉ ancø. ¿Sundamba ja más naꞌtzcoꞌnu. 9 Vøco tøjcøtyeꞌt


mijtzi mi Israel mbyøꞌnistaꞌm vaꞌcø aṉguiꞌmguy tøjcomo y ꞌyaṉgøvaꞌc


ndzøcøpøꞌø mi Aṉguiꞌmbataꞌm? Jesús ñøjayu:
40 Entonces mumu vøco
  ―¿Jutpøt mijtzi?
vejyajqueꞌtu: Pero Jesusis ja ꞌyaṉdzoṉ ni jujche.
―¡Jet uꞌyi chøcøpøꞌi! ¡Tzøcøpø 10 Entonces Pilatoꞌis ñøjayu:

Barrabás! ―¿Ticøtoya øtz jiꞌn mi ndø


Y yøṉ Barrabás nuꞌmbapø aṉdzove? ¿Jiꞌn mi musi que øtz
pønaꞌṉete. nøꞌijtø aṉguiꞌmguy vaꞌcø mi yac

19 Entonces Pilatoꞌis yac


nacstochøctøj Jesús. 2 Y
soldadoꞌis viꞌna chøjcayaj corona

maꞌmøtyøj cruzcøsi y nøꞌitqueꞌtuti
aṉguiꞌmguy vaꞌcø mi ndzøcøpø?
11 Entonces Jesusis ꞌyaṉdzoṉu:

tzøqui apitpø y cyojtayaj Jesús ―Ni jujchepø aṉguiꞌmguy


cyopajcomo, y cyaꞌmøyaj tum jiꞌnaꞌṉ mi nøꞌit øtzcøsi, oꞌca ja mi
yøc tzapaspø tucujiꞌṉ. 3 Jøsijcam
  nchiꞌønaꞌṉ aṉguiꞌmguy Diosis; por
cyønuꞌcyaju Jesús y nømyaju: eso tziꞌocuyajuꞌis øjtzi mitzcøsi, más
―¡Viva Israel pøꞌnis jet cojapaꞌtu que jiꞌn mijtzi.
Aṉguiꞌmbataꞌm! 12 Desde jicsyeꞌc Pilatoꞌis

Y tyacscøvøyaj ꞌyacacøsi. chøcmeꞌtzjoꞌpanaꞌṉ jujche muspa


4 Entonces Pilato putvøjøtzøjqueꞌtu
  chøcøpøꞌ Jesús; pero Israel
y ñøjayaju: pøꞌnistaꞌm vyejaṉgøjtayaju:
―Aꞌmdamø, øjtzi nømbutpøjtzi ―¡Oꞌca mi nchøcøpøꞌpa je pøn,
yøꞌqui yøṉø vaꞌcø mi nchiꞌtam cuenta jiꞌndyet mi møjaꞌṉ aṉguiꞌmbapø
que jiꞌnø mbaꞌtay ni jujchepø cyoja. Cesajris mi ꞌyamigo mijtzi! ¡Aunque
5 Y put Jesús apit coronaꞌøyupø
  iyø como aṉguiꞌmbase chøcpapøꞌis
cyopajcøsi, y yøc tzapaspø tucu vyin quiꞌsapya møjaꞌṉ aṉguiꞌmbapø
mesupø. Entonces Pilatoꞌis ñøjayaju: César!
225 San Juan 19

13 Cuando Pilatoꞌis myan coꞌmapø oteꞌomo; tum ñøyipøꞌis


jetse, cyøꞌvej tum soldado vaꞌcø hebreo ote, tum nøyipøꞌsqueꞌt
ñøpujtøj Jesús. Pilato poꞌcs griego ote, eyapøꞌis ñøyiqueꞌt latín
poꞌcspamø aṉguiꞌmba. Jic lugar ote. 21 Por eso Israel pøꞌnis pyane

ñøjayajpamø hebreo oteꞌomo coviꞌnajøꞌstaꞌm ñøjayaju Pilato:


Gabata. Ndø nøjatyamba ndø ―U jyaye que Israel pøꞌnis
ondeꞌomdaꞌm tzaꞌ necse. 14 Paṉguc
  ꞌYaṉguiꞌmbataꞌm, más vøj jayø
jamasyeꞌṉomnaꞌṉete, y jyoꞌpit que neꞌc nømu que Israel pøꞌnis
maṉba it pascua søṉ. Entonces ꞌYaṉguiꞌmbataꞌm.
Pilatoꞌis ñøjayaj Israel pøndaꞌm: 22 Pero Pilatoꞌis ꞌyaṉdzoṉu:

―¡Aꞌmdam mi anguiꞌmba! ―Jujche lo que ⁿjayumbøꞌtzi, jetse


15 Pero jictaꞌm vejaṉgøtyaju:
  ma tzøꞌy.
―¡Yaj caꞌø! ¡Yaj caꞌø! ¡Yac 23 Myaꞌmøyajuꞌcam Jesús

maꞌmøtyøj cruzcøsi! cruzcøsi soldadoꞌis, entonces


Pilatoꞌis ñøjayaju: pijṉayaj tyucu y tumdumø
―¿Tiꞌajcuy maꞌṉbø yac maꞌmøtyøj vyeꞌnbøꞌyaj macsyaṉbøꞌnomo,
cruzcøs mi aṉguiꞌmbataꞌm? tumdum soldadoꞌis pyøjcayaj
Pero pane coviꞌnajøꞌstaꞌm tumdumø tyucu. Pero cyamisya
ꞌyaṉdzoṉyaju: ja ñaꞌcøpønaꞌṉete, entero tajcupø.
―César ndø aṉguiꞌmbataꞌm; ja 24 Por eso soldado na ñøjayajtøj

ñøꞌijtaꞌmøjtzi más aṉguiꞌmba. tumdumø:


16 Entonces Pilatoꞌis chiꞌocuyaju
  ―Uy ndø tzitztaꞌi; mejor ndø
Jesús jetcøstaꞌm vaꞌcø myaꞌmøtyøj chøjquistaꞌi syuerte a ver iꞌis
cruzcøsi, y jiꞌquis ñømaṉyaju. ñeꞌajpa.
Jetse tuc viyuṉsye lo que ijtuse
Jesús maꞌmøtyøju cruzcøsi jachøꞌyupø masanbø totojayeꞌomo,
17 Jesús cruz cajpupø put vaꞌcø jiṉ nømba: “Vyeꞌnbøꞌyaj ø nducu
maṉ tum lugajromo ñøyimø ñeꞌcomdaꞌm, ø nducucøsi chøjquisyaj
caꞌupøꞌis cyoꞌcøpacmø. Hebreo syuerte”. Jetse chøcyaju soldadoꞌis.
oteꞌomo ñøyipøꞌis Gólgota. 25 Y tyumøꞌomnaꞌṉ ityaj

18 Jen maꞌmøtyøj Jesús cruzcøsi,


  cruzcøꞌmø macsycuy yomo; tumø
y tumøꞌomo maꞌmøyajtøjqueꞌt Jesusis myama, y tumø Jesusis
cruzcøsi eyapø metzpøn tumdum ꞌyeme, tum Cleofasis yomo ñøyipøꞌis
sayamaye y Jesús cujqui tzøꞌyu. María, y tumø María Magdalena.
19 Pilatoꞌis ꞌyaṉguiꞌmyaju vaꞌcø

26 Jesusis isyaj myama y jicjiꞌn

jyayaj letra tablacøsi ti cyoja y teꞌnupø tyumøꞌomo jic ñøtuṉdøvø


vaꞌcø cyotyajø cruzis cyopajcomo. ñeꞌc Jesusis syuṉgøꞌnbapø. Entonces
Lo que jyayajupø nømbanaꞌṉ: “Jesús Jesusis ñøjay myama:
Nazaret cumgupyøn, Israel pøꞌnis ―Mamay, yøṉ ma tzøꞌy como mi
ꞌYaṉguiꞌmbataꞌm”. 20 Y sone Israel
  unese.
pøꞌnis tyuꞌñaju letrero, porque 27 Jøsiꞌcam ñøjayu ñøtuṉdøvø:

maꞌmøtyøjumø Jesús cruzcøsi tome ―Tø pøjcøchojṉay ø mama como


ispa cumguy, y jatyøjunaꞌṉ tuꞌcay mi mamase.
San Juan 19 226

Desde entonces jic ñøtuṉdøvøꞌis puj nøꞌpin y puj nøꞌ. 35 Chambaꞌis


pyøjcøchoṉ tyøjcomo como yøcsepø tiyø isupøꞌsete jujche


myamase. chøjcu y chamba viyuṉsyepø tiyø.
Pues ñeꞌc myuspa que chamba
Caꞌu Jesús viyuṉsyepø tiyø, pero jetse chamba
28 Tujcuꞌcam jetse, cyønøctøyøy para que mitztaꞌm vaꞌcø mi
Jesusis que tucpøꞌuꞌcam yoscuy vaꞌṉjamdaṉgueꞌtati. 36 Porque yøcse

nascøsi, y entonces nømu: tujcu vaꞌcø viyuṉajø jujche ijtuse


―Nø yoꞌctøjtzu. jachøꞌyupø masanbø totojayaꞌomo;
Jetse nømu vaꞌcø tyucø jujche jen nømba: “Jiꞌn ma quijtayaj
ijtuse jachøꞌyupø masanbø pyac ni tumø”. 37 Emø itqueꞌtuti

totojayeꞌomo. jachøꞌyupø que nømba: “Maṉba


29 Pero ijtunaꞌṉ jiṉø tum syalu
  isyaje jutipø oyu vyochaje”.
tasupø catzu vinujiꞌṉ. Entonces
yac ñuṉyaj tzojasepø je vinuꞌomo, Ñipyaj Jesús
cyotyaj cape cucyøsi y yaj quiꞌmayaj 38 Jøsiꞌcam tujcuꞌcam jetse,
hasta Jesusis ꞌyaṉnaꞌcomo vaꞌcø ijtunaꞌṉ tum pøn ñøyipøꞌis
myuꞌcø. 30 Jesusis cyømuꞌc catzu
  José, Arimatea cumgupyøn.
vinu y jøsijcam nømu: Vyaꞌṉjambapøꞌsqueꞌt Jesús,
―Mumu taꞌṉbøꞌuꞌam. pero ñuꞌmvaꞌṉjamba, porque
Entonces ꞌyatzquec cyopac y ñaꞌchajpanaꞌṉ Israel pøn. Jeꞌis
chiꞌocuyaj ꞌyespiritu Dioscøsi, y vyaꞌc permiso Pilatocøsi vaꞌcø
caꞌu. ñømajṉay Jesusis cyoṉña. Pilatoꞌis
chiꞌ permiso, y José maṉu y
Vyojchaj Jesús syepsaꞌomo lanzajiꞌ ñømajṉay cyoṉña. 39 También nuꞌc

31 Joꞌpitøc sapøjcuy jamate y Nicodemo viꞌna oyupøꞌis ꞌyoꞌnøy


Israel pøꞌnis jiꞌnaꞌṉ syuñaj vaꞌcø Jesús tzuꞌyi. Jeꞌis ñømin como
yac tzøꞌyaj cruzcøs caꞌyajupø treinta kilos perfume vøjøtzøjcupø
sapøjcuy jamaꞌomo, porque jic mirra mojtupø aloesjiꞌṉ. 40 Así es  

sapøjcuy jama møja søṉdzøjcuyete. que Joseꞌis y Nicodemoꞌis pyøjcayaj


Por eso vyaꞌcayaj Pilato vaꞌcø Jesusis cyoṉña y perfumejiꞌṉ
maṉ yaj quijtayaj tyajapac myoñaju pøjipø tucujiꞌṉ, jujche
cruzcøsi ityajupøꞌis ñe, y vaꞌcø yac Israel pøꞌnis cyostumbretaꞌm
tzuꞌṉayajtøj cruzcøsi caꞌyajupø. vaꞌcø ñipyaj caꞌyajupø. 41 Tome  

32 Entonces soldado maṉyaju y


  maꞌmøtyøjumø Jesús cruzcøsi
quijtayaj tyajapac vinbaꞌtupøꞌis ñe ijtunaꞌṉ nipi, y nipiꞌomo ijtunaꞌṉ
y también eyapø pøꞌnis ñeꞌ Jesusis jomepø cønijpuꞌaṉ ja ꞌyoyapøꞌomdøc
syayaꞌom maꞌmøtyøjupø cruzcøsi. cyotyaj ni iyø. 42 Jen chacyaj Jesusis

33 Pero cuando cyømaṉyaj tome


  cyoṉña, porque je tzatøc tome ijtu
Jesús, cyøqueꞌnøyaju que caꞌumnaꞌṉ y nømnaꞌṉ cyomequeꞌajyaju Israel
y por eso ja quijtayajøꞌam tyaja. pøꞌnis syapøjcuy jamacøtoya y ja
34 Pero tum soldadoꞌis vyotz Jesús
  itønaꞌṉ tiempo vaꞌcø ñømaṉyaj más
syepsaꞌomo lanzajiꞌṉ, y jicsyeꞌcti yaꞌi.
227 San Juan 20

jucsycøneꞌcu vaꞌcø quendøjcøy


Visaꞌ Jesús tzatøjcomo. 12 Y is metzcuy angeles

20

Semana tzoꞌtzcuy popotucutaꞌmbø poꞌcsyaju jut


jamaꞌomo namdzuti María ijtumønaꞌṉ Jesusis cyoṉña: tumø
Magdalena oy cyotyajumø Jesús. cyopajcøꞌmø y tumø cyosocøꞌmø.
Cuando piꞌtzøctøc oyu. Y isu que ja 13 Y angelesistaꞌm ꞌyocvaꞌcyaju

itønaꞌṉ jen tzatøc aṉdyuṉgøsi tzaꞌ ṉøjmayaju:


aṉgaꞌmupøjiꞌṉ tzatøc. 2 Entonces
  ―Tzamyomo, ¿ticøtoya nø mi
maṉ poyuꞌc jut ityajumø Simón ⁿvyoꞌu?
Pedro y jic eyapø Jesusis ñøtuṉdøvø Yomoꞌis ñøjayaj angeles:
lo que syungoꞌnbapø Jesusis, y ―Porque ñømajṉayaju ø Ṉgomi y
Maríaꞌis ñøjayaju: jiꞌnø musi jut cyotyaju.
―Ñøputyajuꞌam tzatøjcomo 14 Apenas nøm jetse cuando

ndø Comi y jiꞌn ndø mustame jut queꞌnajvituꞌu jyøsmø y is Jesús


cyotyaju. que jen ijtu, pero jiꞌnaꞌṉ myusi
3 Entonces Pedro y eyapø
  oꞌca Jesusete. 15 Entonces Jesusis

ñøtuṉdøvøjiꞌṉ tzuꞌṉyaju y maṉyaj ꞌyaṉgøvaꞌcu:


ijtumø tzatøc. 4 Myeꞌchcøꞌy
  ―Tzamyomo, ¿ticøtoya nø mi
nømnaꞌṉ myaṉyaj parejo poyuꞌøc, ⁿvyoꞌu? ¿I nø mi meꞌndzu?
pero eyapø más poyaꞌṉøyu que Mariaꞌis cyomoꞌyu que nipi
Pedro, y viꞌna nuꞌc tzatøjcøꞌmø. cuidatzøcpaꞌis y por eso ñøjayu:
5 Y jucsycøneꞌcu y quendøjcøy
  ―Señor, oꞌca mitz nømaṉu, tzajmay
jojmo tzatøjcomo y is jen tucu jut mi ndzajcu, vaꞌcø øtz nømavø.
monupøjiꞌṉ, pero ja tyøjcøyø. 16 Entonces Jesusis ñøjayu:

6 Jøsijcam jeꞌis jyøsaṉgøꞌmø


  ―¡María!
nuꞌc Simón Pedro, y tøjcøy Jet queꞌnajtonvituꞌu y ispøjcu oꞌca
tzatøjcomo. Jeꞌis isqueꞌtuti jeni tucu Jesusete y ñøjmay hebreo oteꞌomo:
monupøjiꞌṉnaꞌṉ Jesús. 7 Isqueꞌtuti
  ―¡Raboni! ―ndø ondeꞌomo ndø
eyapø tucu myojnatyøjupøjiꞌṉ nøjandyamba Maestro.
Jesusis cyopac que ja itønaꞌṉ 17 Jesusis ñøjayu:

tyumøꞌomo eyapø tucujiꞌṉ, sino ―U mi ndø piꞌquisu, porque ja


queteꞌupø aparte ijtu. 8 Entonces
  quiꞌmøtøꞌctzi jut ijtumø ndø Janda.
tøjcøcyeꞌt eyapø ñøtuṉdøvø oyupø Pero mavø y nøjayaj ndø tøvøtaꞌm
viꞌna nuꞌqui tzatøcmø y cuando que maꞌṉbø quiꞌmi jut ijtumø ø
isu, vyaꞌṉjajmu. 9 Porque todavía
  Janda y mi Jandataꞌm, jut ijtumø ø
ja cyønøctyøyøyajøtøꞌcnaꞌṉ jujche ⁿDios y mi ⁿDiostaꞌm.
jachøꞌyuse que Jesús tiene que 18 Entonces María Magdalena maṉ

vaꞌcø visaꞌ caꞌujcam. 10 Entonces


  chajmayaj nøtuṉdøvø que is ndø Comi
vituꞌyaju tyøcmø jic ñøtuṉdøvø. y lo que chajmayuse ndø Comiꞌis.

Jesusis yac is vyin María Jesusis cyejayaju aṉmayajpapø


11 Pero
voꞌpa tzøꞌy María 19 Je
mismo jama semana tzocuy
tzatøjcaṉvini. Mientras nø vyoꞌuꞌøc, jamanaꞌṉete tzuꞌcøsi Jesusis
San Juan 20​, ​21 228

ñøtuṉdøvø tyumøꞌomnaꞌṉ ityaju. ñøꞌityajqueꞌtu. Pero Jesús cujqui


Aṉgaꞌmyajunaꞌṉ tyøc porque tøjcøyu jeꞌtomdaꞌm, y yuschiꞌyaju,
ñaꞌchajpanaꞌṉ Israel pøndaꞌm. Pero ñøjmayaju:
cujqui tøjcøyu Jesús y yuschiꞌyaju ―Contento ijtamø.
ñøjayaju: 27 Entonces Jesusis ñøjmayu

―Contentoti ijtamø. Tomás:


20 Ñøjmayajuꞌcam jetse, isindziꞌyaj
  ―Yac min mi ṉgøꞌaṉune y tø
cyøꞌ y syepsa, y ñøtuṉdøvø piꞌcay ø ngøꞌ, y yøc yac miṉ mi ṉgøꞌ
casøyaju porque ꞌyaꞌmyaj ndø Comi. y yac tøjcøy ø sepsaꞌomo, y u más ni
21 Jicsyeꞌcti ñømvøjøtzøjcayaju
  ti mi ṉguiꞌpsu pero tø vaꞌṉjamø.
Jesusis: 28 Entonces Tomasis ꞌyaṉdzoṉu

―Contento ijtamø mijtzi. Jujche ñøjmayu:


ndø Jandaꞌis cøꞌvej øjtzi, jetseti mi ―¡Øjchoṉ mi Ṉgomi y øjchøṉ mi
ṉgøꞌvejtaṉqueꞌtpa mijtzi. Dios!
22 Entonces Jesusis syujcajpøꞌyaju

29 Jesusis nøjayu:

jejtaꞌm y ñøjmayaju: ―Tomás, yøti mitz vaꞌṉjajmba


―Pøjcøchoṉdam Masanbø porque mi ndø isuꞌam. Pero
Espiritu Santo. 23 Oꞌca mi ⁿyaj
  contento ityajpa vaꞌṉjamyajpapøꞌis
cøtocojatyamba aunque iꞌis cyoja, øjtzi, aunque nunca ja isyajøꞌstzi.
jetseti cøtocopya jic pøn; y oꞌca jiꞌn
mi ⁿyaj cøtocojatyam cyoja, jetse Ticøtoya jyaꞌyøy yøcsetaꞌmbø tiyø
jiꞌn cyøtocoye. 30 Jesusis hasta más chøjcaꞌṉøy
milagroꞌajcuy ñøtuṉdøvøꞌis
Tomasis ꞌyaꞌmu ndø Comi visaꞌupø vyiꞌnomo aunque jana it jachøꞌyupø
24 Pero cuando minu Jesús, ja yøṉ libroꞌomo. 31 Pero yøṉø

itønaꞌṉ tyumøꞌomo jetjiꞌṉdaꞌm jachøꞌyupøte vaꞌcø mitz mi


Tomás. Tomás macvøstøjcaꞌyombø vaꞌṉjamdamø que Jesús Cristote
ñøtuṉdøvø. Jic Tomás ñøjayajpanaꞌṉ lo que Diosis cyøꞌvejupø y Diosise
mechipø. 25 Jøsijcam eyataꞌmbø
  ꞌYune; y vaꞌcø mi vaꞌṉjamdam jetse,
nøtuṉdøvøꞌis ñøjayaj Tomás: mi mbaꞌjtamba quenguy Jesuspit.
―Oꞌyø istam ndø Comi.
Pero Tomasis ñøjmayaju: Jesusis yac isyaj vyin
―Jiꞌnø vaꞌṉjajme. Mientras que cuꞌyay ñøtuṉdøvø
oꞌca jiꞌnø isay lavusy cøꞌoꞌyaṉ
cyøꞌocchaꞌomo, y oꞌca ni jiꞌn tøjcøy
ø ṉgøꞌaṉune lavusy cøꞌoꞌyaꞌṉomo,
21 Cuando tujcuꞌcam
jetse, Jesusis yac vøco
isvøjøtzøcyaj vyin ñøtuṉdøvø
y oꞌca ni jiꞌn tøjcøy ø ngøꞌ oyumø majraṉvini. Mar nøyipøꞌis Tiberias.
vyochaj syepsacøꞌmø, jiꞌnø Yøꞌcse tujcu. 2 Tyumøꞌomnaꞌṉ

vaꞌṉjajme. ityaj Simón Pedro, Tomás


26 Entonces tucutujtay jamapit
  nøjayajpapø mechipø, Natanael
tøjcomo vøco tuꞌmyajqueꞌtu Caná cumguꞌyombøte Galilea nasis
nøtundøvø, y jicsyeꞌc jetjiꞌṉdaꞌmnaꞌṉ cyojajmbamø; jendi ityajqueꞌt
ijtu Tomás, y tøc aṉgojiꞌomodinaꞌṉ Zebedeoꞌis ꞌyunetaꞌm, y eyapø
229 San Juan 21

metzcuy Jesusis ñøtuṉdøvø. 3 Simón


  ijtu, ja chitz ataraya. 12 Entonces

Pedroꞌis ñøjayaju: Jesusis ñøjmayaju:


―Maꞌṉbø ataraya nøviti. ―Mindamø, mi ucaṉsaꞌtamø.
Eyataꞌmbøꞌis ñøjayaju: Y ni jutipø nøtuṉdøvøꞌis ja ityajønaꞌṉ
―Øjtzi mati mi mbaꞌjtaṉgueꞌte. valor vaꞌcø ꞌaṉgøvaꞌcyaj iyete. Porque
Maṉyaju y tøjcøyaj barcoꞌomo, myusyajpanaꞌṉ que ndø Comimete.
pero ni ti ja ñuꞌcyaj jicø tzuꞌcøsi. 13 Jicsyeꞌc Jesús nuꞌcu, pyøc cyøꞌjiꞌṉ

4 Cuando min søꞌṉbøꞌtzoꞌtznømi,


  pan, vyeꞌnayaj ñøtuṉdøvø, y jetseti
Jesús queju nøꞌ acapoya, pero vyeꞌnayajqueꞌt coque.
ñøtuṉdøvøꞌis jiꞌṉnaꞌṉ myusyaje oꞌca 14 Jetse taꞌn tuꞌcay nac que Jesusis

jetete. 5 Entonces Jesusis ñøjayaju:


  yaj cyejayaj vyin ñøtuṉdøvø
―Ø mi unendaꞌm, ¿nuctamutija? visaꞌuꞌjcam oyuꞌcam caꞌe.
Y jeꞌis ꞌyandzoṉyaju:
―Jiꞌnda, ni ti ja nuctaꞌmøjtzi. Jesusis ñøvejvejnepya Simón Pedro
6 Entonces Jesusis ñøjmayaju:

15 Ucaṉsaꞌyajuꞌcam, Jesusis
―Cojtam mi ataraya mi barco ꞌyaṉgøvaꞌc Simón Pedro:
tzøꞌnaꞌṉomo, y jetse maṉba ―Simón, Jonasis mi ꞌyune, ¿mijtzi
nuctame. más ndø sunbaja que yøꞌṉistaꞌm?
Jetse chøcyaju, y entonces Pedroꞌis ꞌyandzoṉu ñøjayu:
jøsijcam jiꞌnamnaꞌṉ jyøꞌñaje vacø ―Jøꞌø, ø mi Ngomi, mitz mi
mus jyuṉbutyaj ataraya porque muspa que øtz mi suꞌnbøjtzi.
tasumnaꞌṉ sone coqueꞌis. 7 Entonces
  Jesusis ñøjayu:
jicø nøtuṉdøvø más syunbapø ―Entonces como cyoquenbapøꞌis
Jesusis, jeꞌis ñøjay Pedro: pyøꞌnøpya byorrego une, jetse mitz
―¡Jicø ndø Comite! coquejnayaj vaꞌṉjamyajpapøꞌstzi.
Apena myan Simón Pedroꞌis 16 Jesusis ꞌyaṉgøvaꞌcvøjøtzøjcu

que ndøjtze Ṉgomi, myes tyucu metzanaꞌjcøsi ñøjayu:


vingøspø porque chajcupønaꞌṉete, ―Simón, Jonasis mi ꞌyune, ¿mi
y tøjcøy nøꞌcøꞌmø. 8 Eyataꞌmbø
  ndø sunbaja?
ñøtuṉdøvø nuꞌcyaj nøꞌ acapoya Pedroꞌis ꞌyaṉdzoṉu:
barcojiꞌṉ. Nømnaꞌṉ jyøcøyaju ―Jøꞌø, ø mi Ṉgomi, mitz mi
ataraya tasu coquejiꞌṉ, como cien muspa que øjtzi mi suꞌnbøjtzi.
metrosyeꞌṉomo jojmonaꞌṉ ityaju. Jesusis ñøjayu:
9 Cuando putyaj nascøsi, isyaj
  ―Entonces tø coquejnay
juctyøc juꞌyi y tum coque juꞌyicøsi vaꞌṉjamyajpaꞌis øjtzi como si fuera
y isyajqueꞌtuti pan. 10 Jesusis
  ø mborregose.
ñøjmayaju: 17 Tuꞌcañajcøsi ꞌyaṉgøvaꞌjqueꞌtu

―Nømindam myeꞌchtiyø coque ñøjayu:


nømdøc mi nømbujtamupø. ―Simón, Jonasis mi ꞌyune, ¿mi
11 Simón Pedro quiꞌm barcoꞌomo y
  ndø sunbaja?
jøcønøput ataraya acapoya, tasupø Pedro mayaꞌu porque ꞌyaṉgøvaꞌc
møjapø coquejiꞌṉ. Ijtunaꞌṉ ciento tuꞌcañajcøsi oꞌca syunba, y Pedroꞌis
cincuenta y tres coque. Aunque vøti ñøjayu:
San Juan 21 230

―Ø Ṉgomi, mitz mi muspa mumu ijtu, y oyunaꞌṉ ꞌyaṉgøvaꞌque: “Ø


tiyø, mitz mi muspa que øtz mi Ṉgomi, ¿is manba mi ñchiꞌocuyaj
suꞌnbøjtzi. mi enemigocøsi?” 21 Cuando

Jesusis ñøjayu: Pedroꞌis isu jic nøtuṉdøvø,


―Entonces coquejnayaj ꞌyaṉgøvaꞌc Jesús Pedroꞌis:
vaꞌṉjamyajpapøꞌstzi como si fuera ―Ø Ṉgomi, ¿y jic pøꞌnis ti maṉba
ø mborregose. 18 Viyuṉsye mi
  chøqui?
ndzajmapyøjtzi, cuando mastøcnaꞌṉ 22 Jesusis ñøjayu:

mi syocaꞌøc mi ṉgyaꞌmøpyanaꞌṉ mi ―Oꞌca øtz suꞌnbøjtzi jic pøn


ⁿvin, y myaṉbanaꞌṉ jut syunbanaꞌṉ vaꞌcø quena hasta que øtz
mi myavø; pero cuando mi vituꞌpacsyeꞌṉomo, ¿tiyø cuenta mi
ⁿꞌyachpøꞌajuꞌjcam, sajpeꞌyu maṉba mbaꞌtpa mijtzi? Mitz mi tø paꞌtø.
mi ndzaṉaṉvac mi ṉgøꞌ, y eyapøꞌis 23 Por eso nø chamyajtøju que jic

maṉba mi ⁿyac tucumese. Y maṉba nøtuṉdøvø jiꞌnaꞌṉ ma cyaꞌe. Pero


mi ñømaṉyaje jut jiꞌn sunimø mi Jesusis ja ñøjayø que jiꞌnaꞌṉ ma
ⁿmyavø. cyaꞌe, na más que nømu: “Oꞌca
19 Jesusis chajmayu jetse vaꞌcø
  øtz suꞌnbøjtzi vaꞌcø cyena øtz
chaꞌmaṉvajcay Pedro jujche vituꞌpacsyeꞌṉomo, ¿ti cuenta mi
maṉba caꞌe vaꞌcø yaj quejay Diosis mbaꞌtpa?”
myøjaꞌṉoꞌmajcuy. Jøsiꞌcam Jesusis 24 Yøṉete mismo nøtuṉdøvø

ñøjay Pedro: cyotestigosajpapøꞌis yøcsepø tiyø


―¡Mi tø paꞌtø! y jyachøꞌyupøꞌis, y ndø mustamba
que cyotestigosajpa viyuṉsyepø tiyø.
Nøtuṉdøvø syunupø Jesusis 25 Itqueꞌtuti sone eyataꞌmbø tiyø

20 Cuando queꞌnajvituꞌu, Pedroꞌis chøjcupø Jesusis. Oꞌca jachøꞌyunaꞌṉ


isu que nømnaꞌṉ myaṉ pyaꞌt mumaꞌṉgøꞌi lo que Jesusis chøjcuse,
jic nøtuṉdøvøꞌis lo que jutipø jiꞌṉaꞌṉ ma tøjcøpøꞌi libro nascøsi,
más syungoꞌnba Jesusis, y tascocøjtumnaꞌṉ nasacopac
mismo nøtuṉdøvø cuando nø librujiꞌṉ jyayupøꞌomo ti chøc
cuꞌtaṉbacyajuꞌc Jesusis syayaꞌom Jesusis. Amén.
Chøcyajuse Apostolesis
Jesús nømu que maṉba chiꞌyaj apostoles Espiritu Santo

1  eófilo, nøꞌmø mi ⁿjajyay mijtzi.


T
Øtz oꞌyø ⁿjay viꞌna mumu
tiyø lo que Jesusis chøctzoꞌtzuse
―¿Yøti maṉbaja mi yac
vøcoꞌaṉguiꞌmgueꞌt vøꞌcumguy Israel
cumguꞌyomo?
y ꞌyaṉmaꞌyochoꞌtzuse 2 hasta je

7 Jesusis ꞌyandzoṉyaju:

jama nømaṉdøj møji. Antes que ―Diosis jiꞌn syuni vaꞌcø mi


maṉba mave, Jesusis ꞌyaṉguiꞌmyaj mustam mitztaꞌm tiyø jama, jutipø
apostoles ñeꞌc cyøpiṉyajupø. Masanbø hora maṉba tucnømi lo que ndø
Espíritu Santoꞌis chiꞌuse quiꞌpsocuy, Janda Diosis maṉba yac tucnømi
jetse ꞌyanguiꞌmyaju. 3 Y oyuꞌcam
  ñeꞌc ꞌyaṉguiꞌmgujiꞌn. 8 Pero maṉba

is toya, Jesusis ni jiꞌn tumnac yac nuꞌc mitzcøstaꞌm Masanbø Espiritu


isyaj vyin apostoles vaꞌcø myusyajø Santo, y jeꞌis maṉba mi nchiꞌtam
que viyuṉsye quenbati. Jesusis yaj musocuy vaꞌcø mi ndø cotzamdamø.
quejayaj vyin cuarenta jamapit y Maṉba mi ndø cotzamdame
chajmayaju jujche ꞌyaṉguiꞌmbase Dios. Jerusalén gumguꞌyomo, y entero
4 Entonces apostoles tuꞌmbøyaju
  Judea nasomo, y Samaria nasomo,
y Jesusis anguiꞌmyaju vaꞌcø jana y hasta más yaꞌipø lugar mumu nas
chuꞌṉyaj Jerusalén gumguꞌyomo, vindumø.
ñøjayaju: 9 Cuando chaꞌmaṉjejuꞌcam Jesusis

―Joꞌctamø lo que ti chamuse ndø yøcsepø tiyø, entonces mientras


Jandaꞌis que maṉba mi ñchiꞌtame, nø ꞌyaꞌmyaj apostolesis, Jesús
jujche oyuse mi ndzajmatyam øjtzi. nøquiꞌmdøj møji, y ñuc oꞌnaꞌis,
5 Porque Juan viyuṉsye nøꞌjiꞌṉ
  iscøtocoyaju. 10 Y mientras que

nøꞌyøꞌyoyu; pero usyaṉ horacøsi øtz Jesús nøquiꞌmuꞌøc, apostolesis


maꞌṉbø mi nøꞌyøndyame Masanbø nømnaꞌṉ ꞌyaꞌmgøquiꞌmyaj
Espiritu Santojiꞌṉ. møꞌchøqui. Y jovisyeti teꞌñaj
jetcøꞌmdaꞌm metzpøn popo
Jesús quiꞌm tzajpomo tucutaꞌmbø; 11 Y ñøjayaju:

6 Entonces
cuando ―Galilea nasom mi ⁿijtamupøꞌis,
tuꞌmbøꞌyajqueꞌtu, apostolesis ¿tiꞌajcuy yøꞌc nø mi ndyeꞌndamu
ꞌyaṉgøvaꞌcyaj Jesús: nø mi ṉgyenguiꞌmdam tzajpomo?

231
Hechos 1​, ​2 232

Mismo Jesús jujche mi istam Judas ñeꞌ ꞌyoteꞌomdaꞌm Acéldama.


maṉuse møji, jetseti maṉba Pero ndø ondeꞌomo putpa Nøꞌpin
vituꞌqueꞌte. nas. 20 Porque jachøꞌyupøṉø Salmos

libroꞌomo:
Apostolesis cyøpiṉyaj Matías Tumdi yac tzøꞌy itcuy. Uy
vaꞌcø chøc Judasis yoscuy ñøcꞌijtøy ni iꞌis.
12 Jicsyeꞌc tzuꞌṉyaj ñøjayajpamø Y nømgueꞌtpa:
Olivos cotzøjcøsi, y vituꞌyaj Yac pøjcøchoṉ eyapøꞌis jeꞌis
Jerusalén gumguꞌyomo. Olivos yoscuy.
cotzøc ispa Jerusalén gumguꞌis 21 ”Yøꞌc ityaj pøndaꞌm oyupø

jujcheꞌṉom muspaꞌcsyeꞌṉom vityaj vityaj tø øtzjiꞌṉdaꞌm jujche tiempo


sapøjcuy jamaꞌomo. 13 Nuꞌcyaj
  oyuse viti tø øtzjiꞌṉdaꞌm ndø
cumguꞌyomo y tøjcøyaj tyøjcomo Comi Jesús, 22 desde que Juaꞌnis

y quiꞌmyaj møjipø cuartoꞌomo. Jiṉ ñøꞌyøyuꞌcsyeꞌṉomo, hasta que Jesús


ityajunaꞌṉ Pedro, Jacobo, Juan, yac tzuꞌṉdøj tø øjtzøcøꞌmdaꞌm y
Andrés, Felipe, Tomás, Bartolome, nømaṉdøj møji. Tum je pøn tuꞌmbac
Mateo, Alfeoꞌise ꞌyune Jacobo, ndø nøvijtamupø tiene vaꞌcø ndø
Simón Zelote, y Jacoboꞌise tyøvø cøpiṉdamø vaꞌcø cyotzam tø øtzjiꞌn
Judas. 14 Mumu yøṉdaꞌm tumbø
  que visaꞌ ndø Comi.
quiꞌpsocujiꞌṉ ꞌyoꞌnøyajpanaꞌṉ 23 Entonces cyøpiṉyaj metzpøn;

Dios. Jetjiꞌṉ ityajunaꞌṉ yomotaꞌm, tum José ñøyipøꞌistiqueꞌt


y Jesusis myama María y Jesusis Barsabás, y ñøyiꞌaṉgopac Justo. Y
myuquitaꞌm. cyøpiṉyajqueꞌt Matías. 24 Y ꞌyoꞌnøyaj

15 Ityajunaꞌṉ como ciento veinte


  Dios ñøjayaju:
tumyajupø. Jic jama Pedro ―Ø mi Ngomi, mitz mi musapya
teꞌndonchuꞌṉu vaꞌṉjajmocuy tøvøꞌis mumu pøꞌnis chocoy. Yøꞌc it
cyucmø y nømu: metzcuy pøn. Isindziꞌø jutipø mi
16 ―Øjtzø mi ndøvøtaꞌm, tiene
  ṉgøpiṉu 25 vaꞌcø pyøc aṉguiꞌmguy y

que vaꞌcø tyucø jachøꞌyuse Diosis apostolesajcuy Judasis tyocojayupø,


ꞌyote. Masanbø Espiritu Santoꞌis chiꞌ porque yatzitzocoꞌyaju, y maṉu
David quiꞌpsocuy vaꞌcø jyayø jujche jut syunumø Diosis vaꞌcø cyota
ma tuc Judas, isindziꞌocuyajupøꞌis cyojacøtoya.
jut it Jesús vaꞌcø ñucyaj 26 Entonces syijputyaj syuerte, y

ꞌyenemigoꞌis. 17 Judas tø
  Matiasis gyanatzøjcu. Y jetjiꞌn taꞌn
øtzjiꞌṉbønaꞌṉete, y oti chiꞌjoꞌy yøṉ doce apostoles.
yoscuy Jesusis vaꞌcønaꞌṉ tyumøyos
tø øtzjiꞌṉdaꞌm. 18 Jeꞌis pyøc tumin Minu Espíritu Santo

2

yatzipø chøquipit, y jetjiꞌṉ jyuy Cuando taꞌnbøꞌ jyama vaꞌcø


nas. Jen japna quec nasomo y pyac chøc søṉ ñøyipøꞌis Pentecostés,
jet chec y cutzu putpøꞌu pyuꞌu. ityajunaꞌṉ mumu tuꞌmyajupø
19 Y myusyaju mumu Jerusalén
  tyumøꞌomo. 2 Y joviti oy ajṉøyñøm

gumguꞌyomdambøꞌis, y por eso tzajpomo jujche ajṉøpyase sava


yac nøyjiꞌajyaj jicø nas quejcumø pyopyapø pømi, y ajṉoctas tøc
233 Hechos 2

jujnaꞌṉ poꞌcsyajumø. 3 Entonces


  neꞌc ndø ondeꞌomdaꞌmdiqueꞌt. Nø
isyaj como si fuera juctyøc metz chamyaj jeꞌis jujchepø chøcpase
veꞌnuse, y je juctyøc nema viꞌna Diosis myøjaꞌṉomdaꞌmbø tiyø.
eyapø pøngøs nuꞌcu. 4 Y Masanbø

12 Y mumu ñømayaꞌyaju y ja

Espiritu Santoꞌis cyøtøjcøyaj mumu pyensatzøcyaj ti nø tyujcu, ti nø


tasyajpaꞌcsyeꞌṉomo, y ondzoꞌchaj chøcyaju; y na ñøjayajtøju:
eyataꞌmbø oteꞌomo jujche Espirituꞌis ―¿Tiꞌajcuy jetse nø tyucnømu?
chiꞌyajuse musocuy vaꞌcø ꞌyoñajø. 13 Pero eyataꞌmbøꞌis syijcaꞌyaju

5 Jic jama ityajunaꞌṉ Jerusalén


  nømyaju:
gumguꞌyomo Israel pøn ―Tyoꞌṉyaj vøti vinu.
cønaꞌtzøꞌoyajpapø tzuꞌṉyajupø
aunque jujtaꞌmbø cumguꞌyom Lo que Pedroꞌis chajmayaj pøn
jujcheꞌṉom ijnømuse mumu nascøsi. 14 Entonces Pedro teꞌnchuꞌṉ
6 Cuando jetse aꞌṉøñømuꞌøc, tuꞌmyaj
  oncepø apostolesjiꞌn y pømi
vøti pøn, y nømnaꞌṉ quiꞌpsyaj ti ꞌyoꞌnøyaju; ñøjmayaju:
nø tyujcu; porque tumdum pøꞌnis ―Mi Judea nasomdaꞌmbøꞌis, y
myanu nø ꞌyoñaju mismo ñeꞌc mumu mi ijtamupøꞌis Jerusalén
oñajqueꞌtpase. 7 Y mumu mayaꞌyaju
  gumguꞌyomo; cømaꞌnøtyam ø onde
y quiꞌpsyaju jutznøm jetse nø vaꞌcø mi mustam ti maꞌṉbø mi
ꞌyoñaju, y nømyaju: ndzajmatyame. 15 Porque yøṉdaꞌm

―Como Galilea nasomdaꞌmbø ja ñoꞌtyajøpøṉø como mitz nø mi


mumu yøṉ nø ꞌyoñajupø 8 ¿jujche
  ṉgomoꞌtyamuse que noꞌtyajupøṉø;
nø ndø mandamu como tø neꞌc tø porque nømdøc myaṉ a las nueve
ondambase como tø pøꞌnajtamumø? de la mañana. 16 Pero jujche viꞌna

9 Porque tø øtz tø tzuꞌṉdam vøti


  oyuse chaꞌmaṉvac tzaꞌmanvajcopapø
cumguꞌyomo. Vene tzuṉyaj Partia Joejlis, jetse nø tyucnøm yøti. Joejlis
nasomo, eyataꞌmbø tzuꞌṉyaj jyayu que Dios nømu:
Media nasomo, it tzuꞌṉyajupø 17 Cuando ya mero maṉbaꞌc
Elam nasomo, Mesopotamia yajnømi,
nasomo, Judea nasomo, Capadocia øtz maꞌṉbø ṉgøꞌvej ø Espiritu
nasomo, Ponto nasomo, Asia mumu pøngøsi.
nasomo, 10 Frigia nasomo,
  Maṉba tzaꞌmaṉvajcoyaj mi
Panfilia nasomo; Egipto nasomo; ⁿjaya unendaꞌm y mi ⁿyom
it tzuꞌṉyajupø Africa nasomo ꞌunendaꞌm.
Cirene cumgucyøtumøṉ. Ityaj Mi socaꞌstaꞌm maṉba isyaj jiꞌn
Roma cumguꞌyom tzuꞌṉyajupø ndø istamepø tiyø;
nø vyityajupø yøꞌqui. Ityaj mijtzomdaꞌmbø tzambøn maṉba
tø øjtzomdaꞌm Israel pøn y napasyiꞌøyaje.
Israel pøꞌnis vyaꞌṉjajmocuy 18 Viyuṉsye mumu lo que
pyøjcøchojṉayajupøꞌis. 11 Ityajqueꞌt
  yosyajpapø para øtzcøtoya,
Creta nasom tzuꞌṉyajupø y Arabia sea pøn, sea yomo; jetcøstaꞌm
nasom tzuꞌṉyajupø; pero mumu vøti maꞌṉbø yac nuꞌc ø
ndø mandamu nø ꞌyoñajupø ndø Espiritu je jamaꞌomo,
Hechos 2 234

y maṉba tzaꞌmaṉvajcoyaje. 26 Poreso ø ndzocoy alegreꞌaju y


19 Y maꞌṉbø yac istøj milagroꞌajcuy casøpya vejvejneꞌyøjtzi.
møji tzapcøsi; Aunque niptøj ⁿø sis, muspøjtzi
y maꞌṉbø yac istøj seña cøꞌyi que vyøjom maꞌṉba puti.
nascøsi; 27 Porque jiꞌn ma mi ndø tzajcay ø
nøꞌpinse y juctyøcse y espiritu ityajumø caꞌyajupø.
jocosetaꞌmbø. Ni jiꞌn ma mi ndø tzajcay ⁿø sis
20 Søꞌṉbapø jama maṉba piꞌtzøꞌaje, vaꞌcø pyutzø; øjchøṉø mi ndø
y poya maṉba tzapasaje como sunbapø.
nøꞌpinse. 28 Mi ndø isindziꞌ ndøvø tuṉ vaꞌcø
Jetse maṉba tucnømi cuando nuꞌc pøjipø quenguꞌyomo,
maṉbaꞌjcam nuꞌc ndø Comiꞌis mi ndø yaj casøy vøti mi
myøjaꞌṉombø jyama, viꞌnaṉdøjqui.
jiꞌn ndø isipø mumu jama 29 Y Pedro nømgueꞌtu:

jetsepø. ―Øjtzø mi ndøvøtaꞌm, jana


21 Y mumu ꞌyoꞌnøyajpapøꞌis ndø naꞌtzcuy muspa mi ndzajmatyaꞌmø
Comi vaꞌcø cyotzoṉyajø, jet que ø jandatzuꞌṉguy David caꞌu y
maṉba cotzocyaje. niptøju y quejpa jut niptøjumø hasta
22 ”Israel pøꞌnistaꞌm, tø
  como yøti. 30 Pero Davijdis chamu

cømaꞌnøjatyam ø onde lo que jujche maṉba tucnøm jøsiꞌcam.


maṉbapø mi ndzajmatyame. Diosis Myusu que Diosis chambøjcay ñeꞌc
chiꞌ Jesús Nazaret cumgupyøn ñøyi cuando chajmay que ñeꞌc
musocuy vaꞌcø chøc milagroꞌajcuy y Davijdis fyamiliaꞌomo maṉba pøꞌnaj
jiꞌndø isipø tiyø y seña mijtzomdaꞌm Cristo vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌmø como
vaꞌcø mi mustamø que Diosise ñeꞌc David aṉguiꞌmuse. 31 Davijdis

cyøꞌvejupø. Saꞌsa mi mustambati viꞌnati myusu jujche maṉba


que jetse tujcu. 23 Pero yøṉ Jesús
  tucnøm más jøsijcam. Así es que
tziꞌocuyajtøju mitzcøstaꞌm conforme chamu que maṉba visaꞌ Cristo, que
Diosis viꞌnati cyoquiꞌpsuse y Diosis jiꞌn ma chajcay ꞌyespiritu
myususe y syunuse vaꞌcø jetse ityajumø caꞌyajupø y syis jiꞌn ma
tucø. Mitz mbøtam Jesús y mi pyutzi. 32 Yøṉ Jesús yac visaꞌ Diosis

ndziꞌocuyajtam yatzitaꞌmbø pøꞌnis y øtz muspa ngotzamdamø que


cyøꞌomo vaꞌcø myaꞌmøyaj cruzcøsi visaꞌu. 33 Así es que yøti Diosis yac

vaꞌcø yaj caꞌyajø 24 Pero caꞌuꞌjcam,


  møjaꞌṉoꞌmaj Jesús ñeꞌc chøꞌnaꞌṉomo,
Diosis yac visaꞌu, porque ja mus y Jesusis pyøjcøchoṉuꞌam Masanbø
chøꞌy caꞌupø. 25 Porque peca pøn
  Espiritu Santo Diosis viꞌna
Davijdis jyachøꞌyu viꞌna jujche chajmayu que maṉba chiꞌi. Y yøti
maṉbase nøm Jesús; nømu: Jesusis nømdi yac møꞌn Espiritu
Mumu jama ispanaꞌṉtzi ndø Santo, y por eso mi istamba y mi
Comi Dios ø vinaṉdøjqui; mandamba lo que nø chøjcupø
tome it øtzcøꞌmø vaꞌcø cotzoṉø, Espiritu Santoꞌis. 34 Porque David ja

vaꞌcø jana tzocomochiꞌaj øjtzi. quiꞌm tzajpomo, pero ñeꞌc nømu:


235 Hechos 2​, ​3

Ndø Janda Diosis ñøjay ø apostolesis ꞌyaṉmaꞌyocuy, y


Ṉgomi: tumøpø quipsocuꞌyomo ityajpanaꞌṉ.
“Poꞌcs ø ndzøꞌnaꞌṉomo, maṉba Vyenveꞌñaj pan tyumøꞌom ityajumø
mi yac aṉguiꞌmi, vaꞌcø jyajmutzøc ndø Comi, y
35 hasta que øjtzi maṉba ꞌyoꞌnøyajpanaꞌṉ Dios.
mi ṉgønuꞌcøjayaj mi
enemigotaꞌm”. Jujche chøcyajuse viꞌnapø
36 ”Por eso, hay que vaꞌcø mi

vyaꞌṉjamyajpapøꞌis Jesús
ñchiꞌtam cuenta viyuṉsye mumu 43 Y mumu pøꞌnis ñaꞌchaju
eyataꞌmbø Israel pønjiꞌṉ que Diosis cuando isyaj ti chøcyaj apostolesis,
yaj comiꞌaju y yac Cristoꞌaju mismo y apostolesis chøcyaj vøti
je Jesús mi yaj caꞌtamupø cruzcøsi. milagroꞌajcuy y seña. 44 Mumu

37 Myañajujcam chamuse Pedroꞌis,


  vyaꞌṉjamyajpapøꞌis tyumøꞌom ityaju
toyaj chocoꞌyomo, y ñøjayaj Pedro y na ñøtziꞌyajtøjpanaꞌṉ aunque
eyataꞌmbø apostolesjiꞌṉ: ti ñøꞌityajupø. 45 Myaꞌayajpanaꞌṉ

―Tøvøy, ¿ti vøjø vaꞌcø ndø ti nø ityajupø y vyeꞌnayajpanaꞌṉ


tzøctamø? cyoyoja; chøjcayajpapønaꞌṉ falta
38 Pedroꞌis ñøjayaju:
  aunque tiꞌis, jet vyeꞌndziꞌyajpanaꞌṉ.
―Quiꞌpsvituꞌtamø, nøꞌyøtamø 46 Tumdum jama ityajpanaꞌṉ

tumdum pøn mitztaꞌm Jesucristoꞌis masandøjcomo, tumbø quiꞌpsocuy


ñøyicøsi vaꞌcø cyøtocotyam mi ñøꞌityajpanaꞌṉ. Tøcmayenaꞌṉ
ṉgoja, y maṉba mi mbøjcøchondam cøtyajpa vaꞌcø vyeꞌngutyaj pan.
Masanbø Espiritu Santo Diosis tø Jetse alegre viꞌcyaju y tumchocoy
sunchiꞌpapø. 39 Diosis chamu que
  suꞌnoyaju. 47 Vyøcotzøcyajpanaꞌṉ

maṉba mi nchiꞌtam je Masanbø Dios; y vyaꞌṉjamyajpapøꞌis Jesús,


Espiritu Santo mijtzi mi unejiꞌṉdaꞌm, jet vyøcotzøcyajpanaꞌṉ mumu
y mumu pøn yaꞌicseꞌṉom ityajupø pøꞌnis, y tumdum jama yac
maṉbati chiꞌyajqueꞌte. Mumu ijtaṉøyajpanaꞌṉ tuꞌmyajpapø. Ndø
pøn vyejayajupo ndø Comi Diosis, Comiꞌis yac tøjcøyajpanaꞌṉ nømnaꞌṉ
jeꞌis maṉba pyøjcøchoṉyaje ti cyotzocyajupø.
chamdziꞌocuyajuse Diosis.
40 Y vøti eyapø ote chajmayaj Tzoc yacsyupø pøn

3

Pedroꞌis y chiꞌyaj quiꞌpsocuy; Pedro y Juan nømnaꞌṉ


ñøjmayaju: quiꞌmyaj tyuꞌmbac
―Yaj cøtocotyam mi ⁿvin vaꞌcø masandøjcomo, nuꞌcuꞌjcam hora
jana mi ndyocotyam parejo yøṉ vaꞌcø ꞌyoꞌnøyaj Dios, como a
yatzitaꞌmbø pønjiꞌṉ yøti ityajupø. las tres de la tarde. 2 Y ijtunaꞌṉ

41 Entonces casøpya
  tum pøn yuꞌquipøꞌis cyoso;
pyøjcøchoṉjayajuꞌis ꞌyote nøꞌyøyaju. jetse pyøꞌnajuse. Tumdum jama
Y mismo je jama tuꞌcay mil ñømaṉyajpanaꞌṉ vaꞌcø ma cyot
ijtaṉøyaju vyaꞌṉjamyajpapøꞌis masandøc aṉdyuṉgøꞌmø. Je
Jesús. 42 Seguitzøcyaju vaꞌcø
  aṉdyuṉ ñøjayajpanaꞌṉ Suñipø
vyaꞌṉjajmayaj møꞌchøqui Aṉdyuṉ. Jenaꞌṉ vyaꞌcpa tumin
Hechos 3 236

tøjcøyajpapøcøsi masandøjcomo. ø neꞌc ø mbømipit, jiꞌndyet ø neꞌc


3 Yøꞌṉis is Pedro y Juan que
  ø ⁿvøꞌajcupit nø ⁿyac vijtam yøṉø.
maṉbanaꞌṉ tøjcøyaj masandøjcomo 13 Dios lo que vyaꞌṉjamyajupø

y vyaꞌcayajqueꞌtuti tumin. 4 Pedroꞌis


  Abrahaꞌmis y Isaajquis y
y Juaꞌnis ꞌyaꞌmaṉgaꞌyaj yuꞌquipøꞌis Jacojpis y eyataꞌmbø ndø Janda
cyoso y Pedroꞌis ñøjayu: tzuꞌṉguꞌis, mismo neꞌc je Diosis
―Tø aꞌmdamdøvø. vyøcotzøc ꞌYune Jesús. Pero
5 Entonces yacsupøꞌis cyoso
  mitz mi ndziꞌocuyajtam Jesús
ꞌyaꞌmyaj møꞌchøqui Pedro y Juan, aṉguiꞌmbapø Pilatocøsi, y cuando
nømnaꞌṉ jyoꞌcu algo ti maṉba Pilatoꞌis maṉbanaꞌṉ syombøꞌi, ja mi
chiꞌyaje. 6 Pero Pedroꞌis ñøjayu:
  sundamø vaꞌcø sømbøꞌtøjø. 14 Mijtzi

―Ja ñøꞌijtøjtzi ni jujchepø tumin, ja mi sundamø vaꞌcø syombøꞌtøj


ni platapø, ni oropø; pero lo que masanbø y vøjpø pøn; en cambio
nøꞌijtupø øjtzi maṉba mi ndziꞌ. yaj caꞌopyapø mi sundamu vaꞌcø
Nazaret cumgupyøn Jesucristoꞌis mi yac sombøjatyandøjø. 15 Y 

ñøyicøsi teꞌnchuṉø y vitø. mi yaj caꞌtam tø tziꞌtambaꞌis


7 Y ñuc chøꞌnaṉgøꞌcøsi jititeꞌnu.
  quenguy; pero Diosis yac visaꞌu
Jicsyeꞌcti oy pømi pøc cyoso y caꞌyajupøꞌomo. Y øtz istaꞌmøjtzi
tyoṉgo uꞌtzø. 8 Y tøptondeꞌnu y
  visaꞌupø, y muspa ndzamdamø
caṉdondzuꞌṉu y parejo tøjcøyaj que viyuṉete visaꞌu. 16 Mitz mi

Pedrojiꞌṉ y Juanjiꞌṉ masandøjcomo istambanaꞌṉ y mi ispøctamba yøṉ


vitpa y tøjvitpa y vyøcotzøcpa pøn que yacsyupønaꞌṉete, pero yøti
Dios. 9 Y isyaju aunque iꞌis nø
  Jesusis milagroꞌajcupit pømipøjcu,
vyijtupø y nø vyøcotzøc Dios. 10 Y  porque vyaꞌṉjajmu aṉcø Jesús.
ispøcyaju que jetemete poꞌcspapø Jesusis tø tziꞌpa vaꞌṉjajmocuy, y
y vyaꞌcpapøꞌis tumin masandøc yøṉ pøꞌnis vyaꞌṉjajmu y por jicpit
aṉdyuṉgøꞌmø ñøjayajpapø Suñipø yac tzoc møꞌchøqui mumu mi
Aṉdyuṉgøꞌmø. Nømyaju: “¿Jutznøm viꞌnaṉdøjquitaꞌm.
nø vyijtu, y jiꞌnaꞌṉ vitipø?” Jetse 17 ”Pero yøti, ø mi ndøvøtaꞌm,

ñømayaꞌcomøꞌñaju porque tzojcu. muspøjtzi que ja mi mustam


mijtzi tiyø mi ndzøctamupø
Lo que Pedroꞌis chaꞌmaṉvajcuse cuando mi yaj caꞌtam Jesús, ni mi
Salomoꞌnis cyojredojromo ṉgoviꞌnajøꞌis ja myusyajqueꞌtati.
11 Choꞌṉnøvityaj
Pedro y 18 Pero Diosis yac tuc yøcse ñeꞌc

Juan yacsupøꞌsnaꞌṉ cyoso. Y Diosis oyuse chame yaꞌmøc que


vøti pøꞌnis popya cyønuꞌcyaj maṉba toyaꞌis Cristo ñeꞌc Diosis
jejtaꞌm ñøjayajpamø Salomoꞌnis cyøꞌvejupø. Jetse o chamboyaje
cyoredojromo, y oꞌca jujchese mumu tzaꞌmaṉvajcoyajpapøꞌis
tucyaju. 12 Cuando isu que nømnaꞌṉ
  Diosis chiꞌyajuse quiꞌpsocuy. 19 Por 

tyuꞌmyaj vøti pøn, Pedroꞌis eso quiꞌpsvituꞌtamø y vituꞌtam


ñøjayaju: Dioscøsi vaꞌcø jyacyaꞌuse tuc mi
―Mi Israel pøndaꞌm, ¿tiꞌajcuy ṉgojataꞌm. Jetse maṉba min je
mi ndø aꞌmaṉgaꞌtamba? Jiꞌndyet jama vaꞌcø mi yaj cøsujcøjatyam
237 Hechos 3​, ​4

ndø Comiꞌis. 20 Y maṉba cyøꞌvej


Jesús Diosis cyøꞌvejupø como Pedro y Juan ñømaṉyajtøj


oyuse mi nchaꞌmaṉvajcatyandøji. aṉguiꞌmyajpapøꞌis vyiꞌnomo

4
21 Jetse Jesús tiene que jiṉ vaꞌcø
  Nømnaꞌṉ ꞌyoꞌnøyaj Pedroꞌis
it tzajpomo hasta que nuꞌcpa y Juaꞌnis pøndaꞌm, cuando
tiempo cuando Diosis maṉba cyønuꞌcyaj Pedro y Juan Israel
jyomecotzøcpøꞌ mumu tiyø, paneꞌstaꞌm y masandøjcombø
como chamuse desde yaꞌmøcpø aṉguiꞌmbaꞌis y saduceo
horaꞌomo. Diosis chiꞌyaj quiꞌpsocuy vaꞌṉjajmocuy ñøꞌityajupøꞌis.
masanbø tzaꞌmaṉvajcoyajpapø lo 2 Quiꞌsycaꞌyaju porque Pedroꞌis

que ñeꞌc cyøꞌvejyajupø jetse vaꞌcø y Juaꞌnis nømnaꞌṉ ꞌyaṉmayaj


chamboyajø. 22 Por que Moisesis
  pøndaꞌm, y quiꞌsycaꞌyaju porque
ñøjayaj ndø jandatzuꞌṉgutyaꞌm: chamyaju que caꞌyajupø maṉba
“Ndø Comi Diosis maṉba cyøpiṉ visaꞌyaje porque Jesús visaꞌu ancø.
tum pøn mi ndøvøꞌomdaꞌm 3 Por eso ñucyaj Pedro y Juan;

vaꞌcø chaꞌmaṉvajcoya como y porque tzaꞌimnaꞌṉ, syomyaju;


øtz ndzaꞌmaṉvajcopyase. jyoꞌpitøc vaꞌcø ꞌyaꞌmyaj tiyø cyoja.
Cømaꞌnøtyamø mumu ticøsi 4 Pero vøti cyømaꞌnøjayajupøꞌis

maṉbase mi nchajmatyam jiꞌquis. Diosis ꞌyote vyaꞌṉjamyaju, y


23 Porque maṉba tocoy aunque
  taꞌñaj como mosay mil pøn
ipø pøn jiꞌn cyømaꞌnøyipøꞌis jic vaꞌṉjajmoyajpapø.
tzaꞌmaṉvajcopyapø; maṉba tocoy 5 Entonces jyoꞌpit tuꞌmyaj

vaꞌcø jana it je pøꞌnomo”. Jerusalén gumguꞌyomo cumguꞌis


24 ”Viyuṉete Samuejlis
  cyoviꞌnajøtaꞌm y tzambøndam y
chamaṉvactzoꞌtz como jujche aṉmaꞌyoyajpapø aṉguiꞌmgupit.
maṉbase tuc yøti, y jetseti 6 Tuꞌmyajqueꞌtuti panecoviꞌnajø

chaꞌmaṉvacyajqueꞌtu mumu Anás; y jendi ityajqueꞌt Caifás y


tzaꞌmaṉvajcoyajpapøꞌis jøsijcam Juan y Alejandro y mumu pane
miñajupøꞌis. 25 Y mitzcøtoyataꞌmete
  coviꞌnajøꞌis tyøvø. 7 Y cyotyaj Pedro

vøjpø tiyø chaꞌmaṉvacyajuse y Juan cyujcomo y ꞌyocvaꞌcyaju:


jeꞌis; y je contrato chøjcupø ―¿Iꞌis ꞌyaṉguiꞌmgujiꞌṉ y iꞌis
Diosis ndø janda tzuꞌṉgujiꞌṉ, ñøyicøsi mi ndzøctamba como mi
mitzcøtoyataꞌmdiqueꞌt. Cuando ndzøctamuse?
Diosis chøc contrato ndø janda 8 Entonces Pedro cyøtøjcøy

tzuꞌṉguy Abrahamjiꞌn, yøcse nømu: Masanbø Espiritu Santoꞌis


“Maꞌṉbø ⁿyac yos mi ndzacyajupø tasuꞌcsyeꞌṉomo, y Pedroꞌis ñøjayaj
unetaꞌm vaꞌcø ngømasaꞌnøyaj pøn:
mumu nascøstaꞌmbø pøn”. 26 Yac
  ―Mi ṉgyumguy coviꞌnajøꞌstaꞌm
visa Diosis ñeꞌ ꞌYune Jesús para y mi Israel tzambøꞌnistaꞌm: 9 Pues

mitzcøtoyataꞌm viꞌna vaꞌcø mi yøti nø mi ndø aṉgøvaꞌctamu jujche


yac tzactam tumdum pøn mi ndzøctaꞌmøjtzi vøjpø tiyø yacsyupø
yandzitzocoꞌyajcuy, y jetse vaꞌcø mi pøngøsi, jujche tzojcu. 10 Maṉba

ṉgyømasaꞌnøtyamø. mi ndzajmatyam mijtzi y mumu


Hechos 4 238

Israel pøn: Nazaret cumgupyøn ꞌyaṉmaꞌyocuy; vaꞌcø jana myusyaj


Jesucristoꞌis milagoꞌajcupit más eyataꞌmbøꞌis.
tzoc yøṉ pøn mi istambapø mi 18 Entonces ñøvejyaj Pedro y Juan

viꞌnaṉdøjquitaꞌm. Jesús oy mi y ꞌyanguiꞌmyaju que ni jutipø vaꞌcø


maꞌmøndyam cruzcøsi; pero jyana tzajmayajø Jesusis ñøyi, ni
después que caꞌuꞌjcam, ñeꞌc Diosis vaꞌcø jyana aṉmaꞌyoyajø Jesusis
yac visaꞌu. 11 Como tum tzaꞌ tøc
  ꞌyaṉmaꞌyocucyøsi. 19 Entonces

tzøcyajpapøꞌis ja syuñajø, jetse Pedroꞌis y Juaꞌnis ñøjmayaj


mitz ja mi sundam Jesús. Pero cyoviꞌnajøtaꞌm:
como si fuera eyapøꞌis pyiṉ je tzaꞌ ―Quiꞌpstam mi neꞌṉgø
vaꞌcø cyot tøc anguiꞌnomo más oꞌca mitztaꞌm más vøjø
vøjpø tzaꞌ syunbamø; jetse Diosis Diosis viꞌnaṉdøjqui vaꞌcø mi
yac møjaꞌṉoꞌmaj Jesús. 12 Y único
  ṉgønaꞌtzøtyamø que jiꞌn Dios.
je Jesús tø Yajcotzocpapøꞌis, ja 20 Porque øtz jiꞌnø mus jana

it eyapø. Porque ja it eyapø pøn ndzamdamø lo que øtz istamupø


nascøsi Diosis cyojtupø mumu y øtz mandamupø, tiene que vaꞌcø
pøꞌnomo muspapøꞌis tø yaj ndzamdamø.
cotzoctamø. 21 Entonces aṉguiꞌmbaꞌstaꞌm

13 Entonces coviꞌnajøꞌstaꞌm isyaj


  chamnaꞌchajqueꞌtu y syombøꞌyaj
Pedro y Juan que ja ñaꞌchajø, Pedro y Juan. Ja mus ni jutz nøm
y cønøctyøyøyaju que ja más cyastigatzøcyajø porque ñaꞌchaj
myusoyaj Pedro y Juan y i jana vøti pøn, porque mumutinaꞌṉ
itaꞌmdite, y por eso quiꞌpsyaju vyøcotzøcyajpa Dios porque tzoc
jutznøm muspa yac tzoc pøn caꞌepø. 22 Porque pøn milagrovinipit

Pedroꞌis y Juaꞌnis. Entonces yac tzoctøjupø, cuarenta


chiꞌyaj cuenta que Pedro y Juan añocoꞌnipømnaꞌṉete.
o vityaj Jesusjiꞌṉ. 14 Como isyaj

coviꞌnajøꞌis pøn tzojcupø Pedro y Vyaꞌṉjamyajpapøꞌis Jesús


Juanjiꞌṉ teꞌnupø, ni jujchenaꞌṉ jiꞌn vyaꞌcyajpa Dios pasenciaꞌajcuy
mus ꞌyaṉdzoṉdyaj Pedro. 15 Por  
y vaꞌcø jyana naꞌchajø
eso ꞌyaṉguiꞌmyaju neꞌti vaꞌcø yac 23 Chøcøpøꞌyajumnaꞌṉ Pedro y Juan,
maṉyaj Pedro y Juan vaꞌcø jana maṉyaj tyøvøꞌomdaꞌm. Y chajmayaj
ityaj coviꞌnajøtaꞌmbøꞌis cyujcomo; y tyøvø mumu jujche ñøjayajuse pane
entonces na ñøjayajtøju: coviꞌnajøꞌstaꞌm y tzambøꞌnistaꞌm. 24 Y  

16 ―¿Ti muspa ndø nøndzøctam


  cuando myañaju tyøvøꞌis ti chamyaju,
yøṉ pøn? Porque viyuṉse mumu mismo tumbø quiꞌpsocujiꞌṉ pømi
ityajupøꞌis Jerusalén gumguꞌyomo oꞌnøyajpanaꞌṉ Dios; ñøjayaju:
myusyajpa que jeꞌtistaꞌm ―Øjtzø mi Ngomi: mijtzete Dios.
chøcyaj møjaꞌaṉ milagroꞌajcuy, Mitz mi jyomejcupøꞌis tzap y nas y
y jiꞌn mus tø nømdamø que ja naꞌnchaṉbø nøꞌ y mumu lo que ti
chøcyaj milagroꞌajcuy. 17 Pero
  ijtupø jeꞌtomo yempe juti. 25 Mitz oy

ma ndø tzøcnaꞌtztaꞌi vaꞌcø jana mi ndziꞌ mi ndzøsi David quiꞌpsocuy


chajmayaj eyataꞌmbø pøn Jesusis vaꞌcø ñømø:
239 Hechos 4​, ​5

¿Tiꞌajcuy nø ñoꞌtiꞌajyaj pøndaꞌm, ñeꞌc vyøꞌajcupit. 34 Y ni jutipø


y tiꞌajcuy pøꞌnistaꞌm nø jeꞌtomdaꞌm ja chøjcayaj falta ni tiꞌis,


quiꞌpsyaj suniti? porque mumu ñøꞌityajupøꞌis nas
26 Tuꞌmyaj nascøspø o tøc myaꞌayajpanaꞌṉ y ñømaṉyaj
aṉquiꞌmyajpapø y tumin jujchecøs myaꞌayajuse 35 y  

coviꞌnajøtaꞌmbø chiꞌyajpanaꞌṉ tumin apostoles.


vaꞌcø quiꞌsayaj ndø Comi Dios y Y apostolesis ñøveꞌñajpanaꞌṉ.
Cristo jeꞌis cyøꞌvejupø. Chøjcayajupøꞌis falta aunque tiꞌis,
27 ”Porque viyuṉse yøṉ
  jet vyaꞌctziꞌyajpanaꞌṉ. 36 Ijtunaꞌṉ

cumguꞌyomo tuꞌmyaj Herodes y tum pøn ñøyipøꞌis José. Apostolesis


Poncio Pilato y Israel pøndaꞌm yac nøyiꞌajqueꞌt Bernabé. Vaꞌcø ndø
y eyapø pøndaꞌm lo que jiꞌndyet tzaꞌmaṉvac ñøyi ndø ondeꞌomo,
Israel pøndaꞌm. Tuꞌmyaju vaꞌcø nømba, Yajcontentoꞌajpapøꞌis.
quiꞌsayaj masanbø mi ⁿUne Jesús Chipre nasombøte y Leviꞌis
mitz mi ṉgøpiṉupø. 28 Tuꞌmyaju
  chajcupø ꞌyunete. 37 Jeꞌis ñøꞌijtunaꞌṉ

vaꞌcø chøcyajø mitz ṉguiꞌpsøpoꞌuse nas y myaꞌayu y ñønuꞌcay cyoyaja y


vaꞌcø tyucø, y mi ndziꞌyajuse chiꞌyaj apostoles.
licencia vaꞌcø chøcyajø. 29 Y

yøti, øjtzø mi Ṉgomi, aꞌmø Ananiasis y Safiraꞌis cyoja


jujche jeꞌis tzamnaꞌtztamuse. Y
como mijchøṉ ndø tzøsitaꞌm, tø
tziꞌtam ndøvø quiꞌpsocuy vaꞌcø
5 Y ijtunaꞌṉ tum pøn ñøyipøꞌis
Ananías y yomoꞌis ñøyinaꞌṉ
Safira. Jeꞌis myaꞌayajqueꞌt nas.
mus ndzaꞌmaṉvactam mi onde 2 Veneti cyoyoja yaj quejayu y vene

jana naꞌtzcuy. 30 Y cot mi ṉgøꞌ


  ꞌyaṉgøvøꞌnayu vaꞌcø ñeꞌc ñøyosa,
caꞌetaꞌmbøcøsi vaꞌcø chocyajø, vaꞌcø y nømdinaꞌṉ myusqueꞌt yomoꞌis.
tyuc milagroꞌajcuy y mayaꞌṉdaꞌmbø Veneti ñønuꞌcay cyoyoja y chiꞌyaj
tiyø masanbø mi ⁿUne Jesusis apostoles. 3 Pero nøjay Pedroꞌis:

ñøyicøsi. ―Ananías, ¿tiꞌajcuy mi ndziꞌ


31 Y ꞌyoꞌnøꞌaṉjejuꞌcam Dios,
  lugar Satanás vaꞌcø mi ñøtzøcø,
mics tøc tuꞌmyajumø. Y Masanbø vaꞌcø mi sujtzay Masanbø Espiritu
Espiritu Santoꞌis cyøtøjcøyaj mumu Santo? Porque mi aṉgøvøꞌnay
tasyajpaꞌcsyeꞌṉomo, y chajmayaj vene nasis cyoyoja. 4 Antes mi 

Diosis ꞌyote jana naꞌtzcuy. ⁿmaꞌaj nas, muspanaꞌn mi nøc


yosøyø mi sunbase mi neꞌṉgø. Y
Aꞌmbøꞌneꞌete mumu tiyø cuando mi ⁿmaꞌaju, muspanaꞌṉ
32 Y mumu vyaꞌṉjamyajpapøꞌis mi yac yosay cyoyoja mi neꞌc mi
Jesús ñøꞌityajunaꞌṉ tumbø tzøcoy sunbase. ¿Tiꞌajcuy mi ṉguiꞌps mi
y tumbø quiꞌpsocuy. Y ni jutipø ndzocoꞌyomo vaꞌcø mi angøvøꞌnay
ja ñømø: “Øjtzene”, ni jujchepø vene cyoyoja? Dios mi sujtzayu, que
ticøsi, aꞌmbøꞌneꞌete mumu tiyø. jiꞌndyet pøn.
33 Y vøti pømijiꞌṉ cyotzamyaj

5 Y myanuꞌcti Ananiasis

apostolesis que visaꞌ ndø Comi, jetse, quec nasomo y caꞌu. Y


y Diosis cyotzoṉyaj mumu møjaꞌn naꞌtzcoꞌñaj mumu lo que
Hechos 5 240

myañajupøꞌis jujche tujcuse. cyotyajpanaꞌṉ caꞌetaꞌmbø


6 Entonces miñaj soca, cyeteyaj
  calleꞌomdaꞌm øṉgucyøsi y
tucujiꞌṉ, ñømaṉyaju, maṉ ñipyaje. patacøsi maṉbamø cøt Pedro,
7 Cøjtumnaꞌṉ como tuꞌcay hora,
  vaꞌcø cyøcøjtay caꞌetaꞌmbø
tøcøy Ananiasis yomo. Jiꞌnaꞌṉ nø aunque sea Pedroꞌis cyømøꞌṉis.
myusu tinaꞌṉ tujcu. 8 Pedroꞌis ñøjay

16 Y tzuꞌṉyajqueꞌtu vøti pøn

yomo: eyataꞌmbø cumguꞌyomdaꞌm tome


―Tzajmay ndøvø oꞌca jetsecøsam isyajpapøꞌis Jerusalén gumguy, y
mi ⁿmaꞌajtam nas. nuꞌcyaj Jerusalén gumguꞌyomo.
Y yomoꞌis ñøjayu: Ṉømiñajpanaꞌṉ caꞌetaꞌmbø y
―Jøꞌø, jeꞌñcheꞌṉomgøsamtzø yatzipø espirituꞌis yacsutzøcyajupø;
maꞌandyam nas. y cøyin dzocyaju.
9 Pedroꞌis ñøjayu:

―¿Tiꞌajcuy mi ñdyuꞌmbajcajtamu Apostoles yacsutzøcyajtøju


vaꞌcø mi ndzøjquistam ndø Comiꞌs 17 Entonces møjaꞌaṉ pane
ꞌYespiritu? Opøꞌis ñipyaj mi ⁿjaya coviꞌnajø y mumu lo que jetjiꞌṉnaꞌṉ
nøm tyomeꞌisyaj aṉdyuṉ, y maṉba ityajupø vøti quiꞌsycaꞌyaju.
mi ñømaṉyajqueꞌte. Yøꞌṉistaꞌm saduceoꞌis vaꞌṉjajmocuy
10 Jicsyeꞌcti quejqueꞌtuti yomo
  ñøꞌityajunaꞌṉ. 18 Por eso ñucyaj

Pedroꞌis cyosocøꞌmdaꞌm y apostolestaꞌm y syomyaju. 19 Pero


caꞌqueꞌtuti. Tøjcøyaj soca y pyaꞌtyaj ndø Comiꞌis yangelesis oy


caꞌupø y ñøputyajqueꞌtu maṉ ꞌyaṉvajcay tzuꞌi preso aṉdyun y
nipyajqueꞌte tuꞌmbac jyayajiꞌṉ. ñøputyaj apostoles y ñøjayaju:
11 Y mumu vyaꞌṉjamyajpapøꞌis

20 ―Maṉdamø, y teꞌndzøꞌtyam

Jesús møjaꞌṉ naꞌchaju y mumu masandøjcomo y tzajmayaj mumu


myañajupøꞌis jujche oy tuqui pøn yøn aṉmaꞌyocuy tø yaj
naꞌchajqueꞌtu. quendambapøꞌis.
21 Myañajuꞌcam jetse, tøjcøyaju

Vøti milagroꞌajcuy y seña y aṉmaꞌyoyaju. Emøc tuꞌmyaj


12 Diosis
chiꞌyaj apostoles pane coviꞌnajø y mumu jetjiꞌṉnaꞌṉ
musocuy vaꞌcø chøcyaj vøti ityajupø. Ñøvejyaj aṉguiꞌmyajpapø
milagroꞌajcuy y jiꞌndø isyajepø tiyø y mumu Israel tzambøndaꞌm vaꞌcø
sone pøꞌnomo. Y mumu tuꞌmyaju tuꞌmyajø. Entonces cyøꞌvejyaj
Salomoꞌnis cyoredojromo tumbø policía vaꞌcø maṉ myeꞌchaj
quiꞌpsocujiꞌṉ. 13 Pero ni jutipø
  apostoles presoꞌomo. 22 Pero nuꞌcyaj

eyapø pøꞌnis ja ñøꞌitønaꞌṉ pyaqui policía y ja pyaꞌtyaj jeni. Vituꞌyaju


chocoꞌyajcuy vaꞌcø tyuꞌmyaj maṉ chamyaje que ja ityajaꞌam jeni
jetjiꞌṉ. Pero cumgupyøꞌnis presoꞌomo. 23 Ñøjayaju:

myøjaꞌṉomgotzøcyajpanaꞌṉ ―Mbaꞌjtam øjtzi møꞌchøqui


apostoles. 14 Más vøtiꞌajyajpanaꞌṉ
  aṉgaꞌmupø preso y cyoqueñajpapøꞌis
vyaꞌnjamyajpapøꞌis ndø Comi; vøti jendi teꞌñaj aṉdyuṉgøꞌmø. Pero
tøjcøyajpanaꞌṉ ndø Comicøꞌmø, cuando aṉvaꞌctaꞌmøjtzi, ni iyø ja
tanto pøn, tanto yomo. 15 Y   mbyaꞌjtam jojmo.
241 Hechos 5

24 Myañaj yøcsepø ote møjaꞌaṉ cyoja Diosis. 32 Jetsetaꞌmbø tiyø


pane coviꞌnajøꞌis y masandøjcomo øtz ndzamdaꞌmbøjtzi, y Masanbø


aṉguiꞌmbapøꞌis y pane Espiritu Santo jetseti chamgueꞌtpa.
coviꞌnajøꞌstaꞌm; y mayaꞌyaju; jiꞌnaꞌṉ Y yøṉ Espiritu Santo chiꞌpa Diosis
myusyaje ti más maṉba tuqui. cyømaꞌnøjapyapøꞌis ꞌyote.
25 Entonces oy nuꞌc tum pøn oyuꞌis

33 Aṉquiꞌmyajpapøꞌis myañaju

cyotzame y ñøjayaju: jetsepø ote nø chamupø Pedroꞌis, y


―Pøn oyupø mi ṉgojtam vøti quiꞌsycaꞌyaju. Sunbanaꞌṉ yaj
presoꞌomo, masandøjcomo ityaju y caꞌyaj apostoles. 34 Pero tum pøn

nø ꞌyaṉmaꞌyoyaju. teꞌnchuꞌṉ anguiꞌmyajpapøꞌomo,


26 Entonces maṉyaj aṉguiꞌmba y
  ñøyipøꞌis Gamaliel, fariseo
policía y maṉ myeꞌchaj apostoles. vaꞌṉjajmocuy ñøꞌijtupøꞌis. Jet
Ja ñømiñaj obligado, porque ꞌyaṉmaꞌyopyanaꞌṉ Moisesis
naꞌchaj aṉguiꞌmbataꞌm que ꞌyaṉguiꞌmgucyøsi y cumgupyøꞌnis
maṉbanaꞌṉ pyuꞌṉyaj tzaꞌpit vøti vyøcotzøcjajpanaꞌṉ. Jeꞌis
pøꞌnistam. 27 Ñønuꞌcyaj apostoles,
  ꞌyanguiꞌmyaj policía vaꞌcø ñømaṉyaj
y presentatzøcyaj tuꞌmyajupø apostoles aꞌṉgomo usyaṉ hora.
aṉguiꞌmbapøꞌis vyiꞌnaṉdøjqui. Y 35 Entonces ñøjmay Gamaliejlis

møjaꞌaṉombø pane coviꞌnajøꞌis aṉguiꞌmbataꞌm:


cyøꞌocvaꞌcyaju. 28 Nøjayaju:
  ―Mi Israel pøndaꞌm, tzøctam
―Oꞌyø mi aṉguiꞌmdam vøti cuenda mijtzi ti ma mi ndzøjcatyam
vaꞌcø mi jana aṉmaꞌyotyam jic yøṉ pøndaꞌm. 36 Porque viꞌna

pøꞌnis ꞌyaṉmaꞌyocucyøsi, y nø mi ijtunaꞌṉ pøn ñøyinaꞌṉ Teudas,


aṉmaꞌyoñdyamu hasta que mumu y nøm ñeꞌcø que møjapønete.
Jerusalén gumguꞌyomdaꞌmbøꞌis Tuꞌmyaj jetjiꞌṉ como cuatrocientos
nø myañaju. Y sunba mi ndø pønsyeꞌṉomo. Pero yaj caꞌtøj Teudas
cojacøtzøjcatyamø oꞌca øtz yaj y mumu lo que opøꞌis pyaꞌtyaje
caꞌtam Jesús. maṉyaj emøc yøꞌqui jeni; ni ti
29 Entonces ꞌyandzoṉyaj Pedroꞌis y
  jay chøcyajø. 37 Y más jøsiꞌjcam

eyataꞌmbø apostolesis, ñøjayaju: ijtunaꞌṉ tum pøn ñøyipøꞌis Judas,


―Más sunba vaꞌcø ndø Galilea nasomo tzuꞌṉupø, cuando
cømaꞌnøtyam Dios viꞌna que oy japøjcoñømi. Vøti pøꞌnis o
jiꞌn pøndaꞌm. 30 Mismo Dios lo
  pyaꞌtyaje. Pero caꞌqueꞌtuti jicø, y
que ndø jandatzuꞌṉguꞌistaꞌm mumu lo que opøꞌsti pyaꞌtyaje
oyupø vyaꞌṉjamyaje, jeꞌis yac maṉbøꞌyaju yøꞌqui jeni. 38 Y yøti

visaꞌ Jesús cuando mitz oyuꞌcam mi ndzajmatyamba øjtzi vaꞌcø


mi maꞌmgaꞌtam cucyøsi. 31 Y   ni ti jana mi ndzøjcatyam yøṉ
mismo yøṉ Jesús Diosis yac pøndaꞌm. Tzactamø vaꞌcø myaṉyajø.
møjaꞌṉoꞌmaju ñeꞌc chøꞌnaꞌnomo Porque oꞌca yøṉø aṉmaꞌyocuy y
vaꞌcø møjaꞌṉ aṉguiꞌmø, y vaꞌcø yaj yoscuy pøꞌnis señe, maṉba cøyaje.
cotzojcoya; vaꞌcø chiꞌ quiꞌpsocuy 39 Y oꞌca Diosis señe, jiꞌn mus mi

Israel pøndaꞌm vaꞌcø mus ⁿyaj cøyajtamø uꞌtyem Dios mi


quiꞌpsvituꞌyajø; vaꞌcø yac tzuꞌṉayaj nøṉguiptamu.
Hechos 5​, ​6 242

40 Y
vyøꞌmøyajutiꞌam jetjiꞌṉ y Masanbø Espiritu Santoꞌis
y ñøvejyaj apostoles, y yac cyøtøjcøyupø taspaꞌcsyeꞌṉomo.
nacstochøcyajtøju y ꞌyaṉguiꞌmyaju Cyøpiṉyajqueꞌtuti Felipe y Prócoro
vaꞌcø jyana tzajmayaj ni iyø Jesusis y Nicanor y Timón y Parmenas
ꞌyaṉmaꞌyocuy. Y jetse chøcøpøꞌyaj y Nicolás Antioquía cumgupyøn,
apostoles. 41 Jejtaꞌm casøyaju
  oyupøꞌis pyøjcøchoṉjay Israel
porque Diosis myusu que vøjtaꞌmbø pøꞌnis vyaꞌṉjajmocuy. 6 Yøṉdaꞌm

pønete y por eso Diosis syunu vaꞌcø yac nuꞌcyaj apostolesis vyiꞌnomo
ñøcøtyaj toya Jesuscøtoya. 42 Pero
  y apostolesis cyotyaj cyøꞌ cuꞌyapø
mumu jama masandøjcomo y pøngøsi como seña que nø
tyøcnamaye jiꞌnaꞌṉ nituꞌyaje vaꞌcø byendisatzøcyaju jic yoscuycøtoya;
ꞌyaṉmaꞌyoyajø y vaꞌcø cyotzamyaj y ꞌyoꞌnøyaj Dios.
Jesucristo. 7 Nømnaꞌṉ chamdøj Diosis

ꞌyote aunque juti, y vøtiꞌajcoꞌñaj


Cyøpiṉyaju maṉba yosyaje cuꞌyay vyaꞌṉjamyajpapøꞌis Jesús Jerusalén

6 Jic jama cuando masnaꞌṉ nø


vyøtiꞌajyaj vyaꞌṉjamyajpapøꞌis
Jesús, tyuptupneyaj griego oteꞌom
gumguꞌyomo, y vøtitaꞌmbø
Israel paneꞌis pyøjcøchojṉayaj
vyaꞌṉjajmocuy vaꞌcø cyønaꞌtzøyajø.
oñajpapø, nømyaju que jiꞌndyet
vøjpø nø chøcyaj hebreo oteꞌom Esteban nuctøju
oñajpapøꞌis. Ñømyaju que cuando 8 Esteban cyotzoṉ Diosis vøti ñeꞌc
syajyajpanaꞌṉ cuꞌtcuy tumdum vyøꞌajcupit y chiꞌ vøti musocuy.
jama, myenos chiꞌyaj griego Chøcpanaꞌṉ møjaꞌṉomdaꞌmbø
oteꞌom oñajpapø yaṉbac yomo. milagroꞌajcuy y mayaꞌṉdaꞌmbø
2 Entonces docepø apostolesis
  tiyø vøti pøꞌnomo. 9 Entonces

vyejaṉdøꞌpyaju vaꞌcø tuꞌmyaj mumu ityajunaṉ Israel pøn neꞌti


vyaꞌṉjamyajpapøꞌis Jesús. Nømyaju: tuꞌmyajpapø ñøjmayajpapø
―Jiꞌn vyøjø vaꞌcø ndzaꞌmaṉjejtam tzøcøpøꞌyajtøjupø; ityajqueꞌtuti
øjtzi Diosis ꞌyote vaꞌcø sajtam Cirene cumguꞌyomdambø y
cuꞌtcuy. 3 Por eso, ø mi
  Alejandría cumguꞌyomdombø,
ndøvøtaꞌm, cøpiṉdam cuꞌyay pøn y Asia nasomdaꞌmbø, y Cilicia
mijtzomdaꞌm vøcotzøcyajtøjpapø, nasomdaꞌmbø. Yøꞌṉis ñøcøtzoꞌchaju
ityajuꞌis quiꞌpsocuy, Masanbø vaꞌcø ñøꞌonguipyaj Esteban. 10 Y  

Espiritu Santoꞌis cyøtøjcøyajupø jiꞌnaꞌṉ ꞌyongotejyaj Esteban porque


tasyajuꞌcsyeꞌṉomo. Jet tziꞌtam Espiritu Santoꞌis chiꞌ Esteban
yøṉ yoscuy vaꞌcø syajyaj cuꞌtcuy. quiꞌpsocuy vaꞌcø chamø. 11 Entonces

4 Mientras øtz maṉba seguitzøctam


  cyoyojyaj pøn vaꞌcø cyøsujtzøyaj
tum dum jama vaꞌcø oꞌnøtyam Dios Esteban; vaꞌcø ñømyajø:
y vaꞌcø ndzaꞌmaṉvajcatyam Diosis ―Øtz mandaꞌmøjtzi nømnaꞌṉ
ꞌyote. cyøꞌoꞌnøy Estebaꞌnis Moisés y Dios.
5 Vyøꞌmøyaj vøti pøꞌnis vaꞌcø

12 Jetse Estebaꞌnis ꞌyenemigoꞌis

chøcyaj jetse, y cyøpiṉyaj Esteban, ꞌyoꞌnøyaj vøti pøn y tzambøndaꞌm


pøn møꞌchøqui vaꞌṉjajmopapø y aṉmaꞌyoyajpapø aṉguiꞌmgupit
243 Hechos 6​, ​7

vaꞌcø quiꞌsayaj Esteban. Cyønuꞌcyaj yøn lugajromo ni jujche, pero ñøjay


Esteban y ñucyaju y ñømaṉyaj Abraham Diosis que maṉbatøc
tuꞌmyajpamø aṉguiꞌmbataꞌm. chiꞌ mismo lugar como erejencha
13 Cyotyaj suchajpapø testigos vaꞌcø
  y chacyajupø ꞌyunecøtoyataꞌm.
cyꞌøsujtzøyaj Esteban. Nømyaju: Pero ja itøtøꞌcñaꞌṉ Abrahaꞌmis
―Yøṉ pøn jiꞌn nituꞌyi vaꞌcø ꞌyune. 6 Y yøcse nømgueꞌt Dios:

cyøꞌoꞌnøy yøṉ masandøc y “Abrahaꞌmis chacyajupø ꞌyune


Moisesis ꞌyaṉguiꞌmguy. 14 Porque
  vitise maṉba ityaj eyaco nasomo y
mandaꞌmøjtzi nø ñømupø que maṉba cyøyosøyaje eyataꞌmbø jana
yøṉ Nazaret cumgupyøn Jesusis coyoja, y maṉba yacsutzøcyajtøji
maṉba yaj yøṉ masandøc y manba cuatrocientos ame”. 7 Pero nøm

cyacpøꞌyaj costumbre opø tø tziꞌtam Dios: “Øtz maꞌṉbø ṉgastigatzøcyaj


Moisesis. pøn yac yosyajpapøꞌis Abrahaꞌmis
15 Entonces mumu
  chacyajupø ꞌyune, y jøsiꞌcam
poꞌcstuꞌmyajupøꞌis ꞌyaꞌmaṉgaꞌyaj maṉba putyaj jic lugajromo y
Esteban y isyaj vyinaca que jujche maṉba cønaꞌtzøyaj øjtzi yøṉ
quenbase angelesis vyiꞌnaca, jetseti itcuꞌyomo”. 8 Diosis chøc contrato

quenqueꞌtu Estebaꞌnis vyinaca. Abrahamjiꞌṉ, y chijmay Abraham


vaꞌcø syeñaꞌøyaj ꞌyune como seña
Estebaꞌnis cyøꞌon vyin que vyøꞌmøjay contrato. Por eso

7 Myøjaꞌṉombø panecoviꞌnajøꞌis
ñøjay Esteban:
―¿Será viyuṉete jujche mi
cuando oy Abrahaꞌmis ꞌyune Isaac,
syeñaꞌøyu tucutujtay jamapit. Y oti
pøꞌnajqueꞌt Isaajquis ꞌyune Jacob, y
ṉgyøtzaꞌmøyajuse? Jacojbis ꞌyune o pøꞌnajyaj doce, y
2 Esteban nømu:
  jiquete ndø janda tzuꞌṉgutyaꞌm.
―Ø mi ndøvøtaꞌm y ø mi  
9 ”Jacojbis ꞌyuneꞌis quiꞌsayaj

ṉgumguy jatataꞌm: cømaꞌnøtyam mismo myuquitaꞌm José, y


ndøvø. Myøjaꞌṉombø Diosis o myaꞌayaju mismo myuqui; y jet
yac is vyin ndø janda tzuṉguy nømaṉdøj Egipto nasomo. Pero
Abraham cuando ijtuꞌøctøcnaꞌṉ Dios jetjiꞌṉbøte. 10 Y Diosis yaj

Mesopotamia nasomo antes que cotzoc José mumu jut toyaꞌisumø


vaꞌcø myaṉ Harán gumguꞌyomo y chiꞌ quiꞌpsocuy; y José vøj pujtu
vaꞌcø maṉ itø. 3 Diosis ñøjay
  Egipto nasom møjaꞌṉ aṉguiꞌmbapø
Abraham: “Tzuꞌṉ mi ṉgumguꞌyomo Faraꞌoꞌnis vyiꞌnomo. Y jeꞌis cyot
y tzacyaj mi ndøvøtaꞌm y maṉ José vaꞌco ꞌyaṉguiꞌm Egipto nasomo,
eyaco cumguꞌyomo mapøchøṉ y mismo ñeꞌc aṉguiꞌmbaꞌis tyøjcomo.
mi isindziꞌi”. 4 Entonces Abraham

11 ”Y oy yuꞌajnøm mumu

tzuꞌṉ Caldea nasomo y itcupyaꞌt Egipto y Canaán nasomo, y


Harán gumguꞌyomo. Caꞌuꞌjcam oy møjaꞌaṉ doyaꞌisyaje, y ndø
jyata, Diosis yac tzuꞌṉ Abraham jandatzuꞌṉguꞌistaꞌm ja pyaꞌtyaj
itcuꞌyomo, yac min yøqui yøn ni jut cuꞌtcuy. 12 Entonces myan

lugajromo mi ijtamumø yøti. 5 Pero   Jacojbis que ijtunaꞌṉ cuꞌtcuy Egipto


mismo jama ja chiꞌøtøc erejencha nasomo, y por eso cyøꞌvejyaj ꞌyune
Hechos 7 244

Egipto nasomo vaꞌcø myeꞌchaj 23 ”Cuando Moisés taꞌn cuarenta


cuꞌtcuy; je Jacojbis ꞌyune ndø ame, quiꞌpsminu vaꞌcø tyuꞌñaj
janda tzuꞌṉgutyaꞌmete. Y jetse Israel pøndøvø. 24 Jen is tum

vinbø maṉyaj, Egipto nasomo. 13 Y   Israel pøndøvø nømnaꞌṉ yacsutzøc


cuando myenaꞌcomo maṉyaju, Egipto pøꞌnis; y Moisesis cyoquip
Joseꞌis chajmayaj ꞌyatzi que tyøvø y ñacscaꞌu Egipto pøn vaꞌcø
iyete; y aṉguiꞌmbapø Faraꞌoꞌnis tyuꞌmbajcajø. 25 Moisesis nømnaꞌṉ

cyomusyajqueꞌt Joseꞌis tyøvø. cyomoꞌyu que tyøvøꞌis maṉbase


14 Cyøꞌvejay ote Joseꞌis vaꞌcø
  cyønøctøyøyaje que Diosis cyøꞌvej
ñuꞌcyaj jyata Jacob y mumu ñeꞌc Moisés vaꞌcø yaj cotzocyaj
fyamiliajiꞌṉducu. Ityajunaꞌṉ Israel pøndaꞌm. Pero Israel pøꞌnis
setenta y cinco personas. 15 Jetse   ja cyønøctøyøyajø. 26 Y jyoꞌpit 

maṉ Jacob Egipto nasomo oqueꞌtuti, y is metzcuy Israel pøn


y jiṉ caꞌu y jiṉ caꞌyajqueꞌtuti nø quipyajupø. Nømnaꞌṉ syunu
ndø jandatzuꞌṉgutyaꞌm. 16 Y  vaꞌcø yac vøṉneyajø, ñøjmayaju:
caꞌupø ñømaṉyajtøju Siquem “Mi mbyøndaꞌm, mi ndyøvøtaꞌmete
gumguꞌyomo. Jiṉ nipyajtøju jut mi neꞌṉgomdaꞌmete, ¿tiꞌajcuy
jyuyumø Abrahaꞌmis nas Hamojris mi nø nayacsutzøctandøj mi
ꞌyunecøstaꞌm Siquem cumguꞌyomo; neꞌṉgomdaꞌm?” 27 Entonces nø

jujche tzajmatyøju, jetse cyoyoju. yacsutzøjcuꞌis tyøvø myatzcajpøꞌ


17 ”Cuando nømnaꞌṉ tyomeꞌaj
  Moisés y ñøjayu: “¿Ti mitz mi
tiempo cuando Diosis manba aṉguiꞌmguy vaꞌcø min mi ndø
chøqui jujche chajmayuse Abraham, aṉguiꞌmdamø? 28 ¿Mitz maṉbaja

entonces Israel pøndaꞌm vøtiꞌajyaju mi ndø yaj caꞌ jujche mi yaj caꞌuse
Egipto nasomo. 18 Al fin tøjcøy
  tøꞌøc Egipto pøn?” 29 Yøcsepø ote

eyapø aṉguiꞌmbapø Egipto nasomo. myanuꞌøc, Moisés poyu y maṉ vit


Jic aṉguiꞌmbapøꞌis jiꞌnaꞌṉ myus Madián nasomo. Jiṉ oy metzcuy
iyete José. 19 Jeꞌis ꞌyaṉgømaꞌcøyaju
  ꞌyune.
y yacsutzøcyaju ndø janda 30 ”Cøjtuꞌjcam cuarenta ame

tzuꞌṉguy jutipøcøs tø tzuꞌṉdamupø. vaꞌcø it Madián nasomo, angelesis


ꞌYaṉguiꞌmyaju vaꞌcø pyatzpøꞌu cyejay Moisés ja ijnømømø
tzacyaj jayataꞌmbø yaꞌune vaꞌcø yaj tome Sinaí cotzøjcøsi. Nømnaꞌṉ
caꞌyajø. 20 Mismo jic tiempø pøꞌnaj
  ñemdeꞌn cheꞌpø cucyøs juctyøc
Moisés, y Moisés tum une Diosis y juctyøjcomo cyejay angelesis.
syunbapø. Tuꞌcay poya jyataꞌis 31 Moisesis isu y jyovi aꞌmu,

yac tzocyaj tyøjcomo. 21 Cuando


  tomeꞌisu vaꞌcø ꞌyaꞌm tinaꞌṉete y
oyuꞌcam patzpøꞌtøji vaꞌcø cyaꞌø, myajnay ndø Comi Diosis ꞌyote.
Faraꞌoꞌnis yomꞌuneꞌis pyiṉu, y yac 32 Diosis ñøjayu: “Øjchøṉø Dios nø

tzojcu jujche ñe ꞌyunese. 22 Por eso


  vaꞌṉjamyajupø mi jandatzuꞌṉguy
oy aṉmay Moisés mumu Egipto Abrahaꞌmis y Isaajquis y Jacojbis”.
nasombø musocujiꞌṉ. Muspanaꞌṉ Entonces Moisés søtøjtu y naꞌtzu
cham vøjø y muspanaꞌṉ chøc vaꞌcø ꞌyaꞌmø. 33 Y ñøjay ndø

møjaꞌṉomdaꞌmbø tiyø. Comiꞌis: “Tzac mi vaṉgasnaca mi


245 Hechos 7

mesupø, porque mi nø ñdyeꞌnumø ndø mustam jut maṉu”. 41 Y jic


cømasaꞌnøyu nasete. 34 Viyuṉsye


  jamati chøcyaj tum vacas une
ⁿisøjtzi jujche nø toyaꞌisyaj ø tzøqui y yaj caꞌyaj pøꞌnøcuy vaꞌcø
unendaꞌm Egipto nasomo. Maꞌnøjtzi cyønaꞌtzøyaj vacas une chøqui. Y
nø vyoꞌcomøꞌñajupø y møꞌnøjtzi cyøcasøyaj lo que chøcyajupø ñeꞌc
vaꞌcø yaj cotzocyajø. Y yøti øtz cyøꞌjiꞌṉ. 42 Por eso Diosis chacyaju,

maꞌṉbø mi ṉgøꞌvej Egipto nasomo”. chiꞌocuyaju vaꞌcø cyønaꞌtzøyaj


35 ”Yøṉ Moisés ja syuñaj
  tzapcøspø matza, como jyachøꞌyuse
tyøvøꞌstaꞌm, ñøjayaju: “¿Ti mitz tzaꞌmaṉvajcopapøꞌis. Jeꞌis chamu
mi aṉguiꞌmguy vaꞌcø min mi que Dios nømu:
ndø aṉguiꞌmdamø?” Pero yøṉ Mi Israel mbyøndaꞌm, cuando
Moisés cyøꞌvej Diosis vaꞌcø min mi yaj caꞌtam pøꞌnøcuy mi
cyoviꞌnajøꞌajø, y vaꞌcø min yaj ṉgønaꞌtzøꞌocuꞌistaꞌm cuenta,
cotzocyaj tyøvøtaꞌm. Cyøꞌvejqueꞌt mientras cuarenta ame mi
angeles oyupøꞌis cyejay cheꞌpø ijtaꞌmuꞌøc tøtzønasomo;
cuꞌyomo vaꞌcø cyotzoṉ Moisés. ¿será que øtz mi ndø
36 Por eso Moisesis ñøputyaj Egipto
  cønaꞌtzøtyamu?
nasomo Israel pøndaꞌm; y chøc 43 Pero jiꞌndyet øjtzi mi ndø
milagroꞌajcuy y jiꞌn ndø isyajepø cønaꞌtzøtyame, sino mi
tiyø jiṉø, y Tzapas Majromo, y tøtzø nømaṉdamu mi ṉgomi chøqui
nasomo cuarenta ame. 37 Yøṉete
  Moloc nacapø myasandøcjiꞌn.
Moisés ñøjmayajupøꞌis Israel Y mi ṉgomi chøqui
pøndaꞌm: “Ndø Comi Diosis maṉba Renfaꞌnis myatza mi
cyøpiṉ tum pøn mi ndøvøꞌomdaꞌm nømajṉatyaṉgueꞌtuti.
vaꞌcø chaꞌmaṉvajcoya como øtz Jetsepø comi chøqui mi
ndzaꞌmaṉvajcopase. Cømaꞌnøtyam ndzøctamu vaꞌcø mi
maṉbase mi ñchajmatyam jiꞌquis”. ṉgønaꞌtzøtyamø.
38 Yøṉ Moisés ijtunaꞌṉ tuꞌmyajumø
  Por eso øtz maꞌṉbø mi
tøtzø nasomo. Yøṉ Moisés ijtunaꞌṉ nømaṉdam yaꞌi Babilonia
angelesjiꞌṉ cuando ꞌyoꞌnøy angelesis cumgucyøtuꞌmøṉ.
Sinaí cotzøjcøsi, y jiṉdinaꞌṉ itqueꞌt 44 ”Tøtzønasomo ndø janda

ndø janda tzuꞌṉgujiꞌṉdaꞌm. Jeꞌis tzuꞌnguꞌis ñøꞌityajunaꞌṉ nacapø


pyøjcøchoṉ ote tø tziꞌpapøꞌis masandøc y ijtunaꞌṉ Diosis
quenguy vaꞌcø tø tzamgøjtacyeꞌta. ꞌyaṉguiꞌmguy jachøꞌyupø. Chøcyaj
39 ”Jetse ndø janda tzuꞌṉguꞌistaꞌm
  jetsepø oyuse ꞌyaṉguiꞌmyaj Diosis
ja syun cønaꞌtzøyaj Moisés, sino cuando ñøjay Moisés: “Tzøc
myatzcajpøꞌyaju, y nømnaꞌṉ nacapø masandøc jujche øtz mi
quiꞌpsyaj chocoꞌyomo vaꞌcø isindziꞌuse”. 45 Y jøsitaꞌmbø ndø

vituꞌyaj Egipto nasomo. 40 Ñøjayaj


  janda tzuꞌṉguꞌis pyøjcøchoṉyajqueꞌt
Aarón: “Tø tzøjcatyam ndøvø comi mismo masandøc y ñømiñaj yøṉ
chøquitaꞌm vaꞌcø tø viꞌnajatyamø. nasomo Josuejiꞌṉ. Y eyapø pøndaꞌm
Porque yøṉ Moisés oyupøꞌis tø lo que ityajunaꞌṉ yøꞌqui, Diosis
nøpujtam Egipto nasomo, ni jiꞌn myacputyaju vaꞌcø mus pyøcyaj nas
Hechos 7​, ​8 246

ndø janda tzuꞌṉguꞌistaꞌm; y hasta


que ijtuꞌcsyeꞌṉomo David, jenaꞌṉ it Esteban yaj caꞌtøju
masandøc. 46 David vøj tzøꞌy Diosis

54 Myañajuꞌc yøcsepø ote, yac
vyiꞌnomo y vyaꞌc permiso vaꞌcø toyaju, quiꞌsycaꞌcomøꞌñaju; cyøꞌsyaj
chøjcay Diosis tyøc; mismo Dios tyøtz corajepit, quiꞌsayaj Esteban.
lo que vyaꞌnjajmupø Jacojbis más 55 Pero Masanbø Espiritu Santoꞌis

yaꞌmøc, jeꞌis tyøc vaꞌcø chøjcayø. cyøtøjcøy Esteban tasuꞌcsyeꞌṉomo.


47 Pero Salomoꞌnis chøjcay Diosis
  Y Esteban quenquiꞌm møji y isay
tyøc. 48 Aunque pøꞌnis chøcyajupø
  Diosis myøjaꞌṉoꞌmajcuy y is Jesús
cyøꞌjiꞌn tøc jiꞌn ñøcꞌijtøy Møjipøꞌis; teꞌnupø Diosis chøꞌnaꞌṉomo. 56 Y  

como tzaꞌmaṉvajcopyapø jujche nøm Esteban:


chamuse que ndø Comi nømu: ―Jic nøꞌmø is aṉvajcupø tzap, y
49 Øtz aṉguiꞌmba tzajpomo, mumu Pøꞌnis Tyøvø Jesús teꞌnupø
y aṉguiꞌmgueꞌtpøjtzi mumu Diosis chøꞌnaꞌṉomo.
nasvindumø. 57 Entonces pømi vejaṉgøtyaj vøti

¿Jujchepø tøc maṉba mi ndø pøn, y aṉgaꞌmyaj cyoji, y poñuꞌcyaj


tzøjcatyame? Estebangøꞌmø tumbø quiꞌpsocujiꞌṉ.
¿o jutipø lugajromo maꞌṉbø 58 Ñømaṉyaj Esteban cumguy

sapøqui? acapoya, y jin pyuꞌṉyaj tzaꞌjiꞌṉ.


50 ¿Será que jiꞌndyet øtz ndzøjcupø Testigoꞌistaꞌm maṉbaꞌis pyuꞌṉyaje,
mumu yøcsetaꞌmbø tiyø? cyøꞌaṉguiꞌmøy tzacyaj tyucu tum
51 Entonces mismo Estebaꞌnis
  uñbøngøsi ñøyipøꞌis Saulo. 59 Y  

syeguitzøjcu vaꞌcø ñøjayajø: nømdinaꞌṉ pyuꞌṉyaj Esteban tzaꞌjiꞌṉ.


―Mitz yatzipø ṉguiꞌpsocuy Estebaꞌnis ꞌyoꞌnøy ndø Comi y
mi nøꞌijtamu. Jiꞌn sun mi ñøjayu:
ṉgømanøtyam vøjpø tiyø. Como jiꞌn ―Øjchø mi Ṉgomi Jesús, tø
vyaꞌṉjajmoyajepø pønse, jetse mi pøjcøchoṉjay ø ⁿespiritu.
ndzøctamba. Jetse mi ṉguiꞌsatyamba 60 Entonces cutcøneꞌcu y pømi

Masanbø Espiritu Santo mumu veju ñøjayu:


jama. Jujche chøcyajuse mi janda ―Ø mi Ṉgomi, uy mi yaj
tzuꞌṉguꞌis, jetse mi ndzøctaṉgueꞌtpa. cojaꞌajyaju oꞌca ti nø tzøjcaꞌyajø.
52 Mumu tzaꞌmaṉvajcoyajpapø
  Cuando nøm jetse, entonces caꞌu.
mi janda tzuꞌṉguꞌis quiꞌsayaju y
yacsutzøcyaju; y yaj caꞌyaj pøn Sauloꞌis yacsutzøcyaj Jesús
opøꞌis chaꞌmaṉvacyaje que maṉba vyaꞌṉjamyajpapøꞌis
min más vøjpø pøn. Y yøti mitz
ndziꞌocuyajtam aṉguiꞌmbacøsi
y mi yaj caꞌtam mismo je vøjpø
8 Y Sauloꞌis jetseti syungueꞌtu
vaꞌcø yaj caꞌyaj Esteban.
Jic tiempo vøti yacsutzøcyajtøj
pøn cuando minu. 53 Diosis
  vyaꞌṉjamyajupøꞌis Jesús ityajupø
cyøꞌvejyaj anjeles vaꞌcø mi Jerusalén gumguꞌyomo. Y mumu
ñchiꞌtam aṉguiꞌmguy, pero ja oy veꞌnbøꞌpøꞌneyaje, yømøc teymøc
mi yaj copujtamø que jujche mi maṉyaju Judea nasomo y Samaria
ꞌyaṉguiꞌmdamuse. nasomo. Apostolestim tzøꞌyaj
247 Hechos 8

Jerusalén gumguꞌyomo. 2 Tumø   ꞌyaṉgømaꞌcøyaju brujoꞌajcupit.


tzocoy cyønaꞌtzøyajpapøꞌis Dios 12 Entonces Felipeꞌis nømnaꞌṉ

ñømaṉyaj Esteban vaꞌcø maṉ chamboy vøjpø ote jujche Diosis


ñipyaje y vøti cyøvoꞌyaju cyøvejyaju. ꞌyanguiꞌmguy, y chamboyu vaꞌcø
3 Sauloꞌis yacsutzøcyajpanaꞌṉ
  ndø vaꞌṉjam Jesucristo. Y vøti
vyaꞌṉjamyajpapøꞌis Jesús, tøcmaye pøꞌnis vyaꞌnjamyaju y nøꞌyøyaju;
tøjcøyajpanaꞌṉ ñøputyajpanaꞌṉ tanto pønis, tanto yomoꞌis. 13 Y

jut pyaꞌtyaju; myocsupø ñeꞌ Simonis vyaꞌṉjamgueꞌtuti, y


ñømaṉyajpanaꞌṉ pøn y yomo vaꞌcø nøꞌyøcyeꞌtuti y o pyaꞌt Felipe.
syomyajø. Simoꞌnis isu jiꞌn ndø isipø tiyø y
myøjaꞌṉ milagroꞌajcuy nø chøjcupø
Chajmayaj vøjpø ote Felipeꞌis, y joviseti isu y ñømayaꞌu.
Samaria cumguꞌyomo 14 Entonces Jerusalén gumguꞌyom

4 Pero
veꞌnbøꞌpøneyajupø maṉyaj ityajupø apostolesis myañaju que
cumguñamaye maṉ chaꞌmaṉgejyaj Samaria cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis
vøjpø ote. 5 Felipe møꞌn Samaria
  pyøjcøchoṉjayaj Diosis ꞌyote, y
cumguꞌyomo y nømnaꞌṉ apostolesis cyøꞌvejyaj Pedro
chaꞌmaṉvajcayu que Jesús Cristote y Juan vaꞌcø myaṉyaj Samaria
Diosis cyøꞌvejupø. 6 Y tumchocoy
  cumguꞌyomo. 15 Cuando nuꞌcyaju,

cyømaꞌnøyajpanaꞌṉ vøti pøꞌnis Pedroꞌis y Juaꞌnis oꞌnøyajpanaꞌṉ


tinaꞌṉ chamba Felipeꞌis, porque Dios para jic cumgupyøngøtoyataꞌm
myañaju y isyaju milagroꞌajcuy nø vaꞌcø pyøjcøchoṉyaj Masanbø
chøjcupø. 7 Porque ijtunaꞌṉ vøti
  Espiritu Santo. 16 Porque ni icøsnaꞌṉ

ityajuꞌis yatziꞌajcuy chocoꞌyomo, ja otøc møꞌni Masanbø Espiritu, na


y Felipeꞌis ñøpujtayajpanaꞌṉ más que oyumnaꞌn nøꞌyøyaje ndø
yatziꞌajcuy chocoꞌyomo. Yatziꞌajcuy Comi Jesusis ñøyicøsi. 17 Entonces

vejpa putyajpanaꞌṉ. Y tzocyaj Pedroꞌis y Juaꞌnis cyotyaj cyøꞌ


vøti ja ityajøꞌis pyømi vaꞌcø jetcøstaꞌm, y pyøjcøchoṉyaj
vityajø, y cømøꞌṉgaṉyajpapø. 8 Y   Masanbꞌø Espiritu Santo.
casøcomøꞌñaj vøti jic cumgupyøn. 18 Y is Simoꞌnis nø cyojtupø

9 Itqueꞌtutinaꞌṉ tum pøn


  cyøꞌ eyataꞌmbøcøsi apostolesis y
ñøyipøꞌis Simón. Más viꞌna myus pyøjcøchonyaj Masanbø Espiritu
majiqueroꞌajcuy y ꞌyangømaꞌcøyaj Santo, y Simoꞌnis vyinbøꞌjayaj
Samaria cumguꞌyomdaꞌmbø. Ñeꞌc tumin. 19 Ñøjmayaju:

más myøjaꞌṉdzambanaꞌṉ vyin. 10 Y   ―Tø tziꞌqueꞌtati øjtzi yøṉ musocuy,


mumu cyømaꞌnøyajpanaꞌṉ aunque oꞌca aunque icøsi ngotpa ø ngøꞌ,
sea cheꞌtaꞌmbøꞌis, y møjataꞌmbøꞌis; pyøjcøchoṉba Masanbø Espiritu
sea ja itøꞌis aṉguiꞌmguy, sea møjaꞌaṉ Santo.
aṉguiꞌmbaꞌis; nømyajpanaꞌṉ: 20 Entonces Pedroꞌis ñøjmay

―Yøn pøn yospa Diosis Simón:


myøjaꞌnombø pyømijiꞌn. ―Mi nduminjiꞌṉ maṉba mi
11 Vøti pøꞌnis chøjcayajpanaꞌn
  ñdyocoye, porque ṉgomoꞌpya
cuenda jic Simón porque yaꞌi jama mijtzi que tumingøsi ndø jumbya
Hechos 8 248

Diosis tø vaꞌctziꞌpapø tiyø. 21 Jiꞌn


  tyuꞌnay tzaꞌmaṉvajcopapø Isaiasis
mus mi ⁿyosay yøcsepø yoscuy, ja libro. 29 Y Masanbø Espiritu Santoꞌis

it mi ṉguenda yøcsepø yoscuyomo, ñøjay Felipe:


porque mi ndzocoy jiꞌndyet vyøjpø ―Mavø jic carretacøꞌmø.
Diosis vyiꞌnaṉdøjqui. 22 Por eso

30 Entonces popya maṉ

quiꞌpsvituꞌø vaꞌcø mi ndzac yøcsepø Felipe y cyønuꞌc tome carreta.


yatzitzocoꞌyajcuy, oꞌnøy Dios oꞌca Carretaꞌombø pøꞌnis nømnaꞌṉ tyuꞌn
jovisyeti sunba mi ⁿyaj cotocojaye tzaꞌmaṉvajcopapø Isaiasis libro, y
yatzipø mi ṉguiꞌpsocuy. 23 Porque
  Felipeꞌis ñøjmayu:
ndziꞌpa cuenta que yatziꞌajcuꞌis ―¿Nømdija mi ṉgyønøctøyøyu nø
mi ñøtzøcpa, y como tacapyø tiyø mi nduꞌnupø?
jiꞌn ndø suni, jetse Diosis jiꞌn mi 31 Y ñøjayu:

syujnay mi ṉguiꞌpsocuy. ―¿Jujche pues maꞌṉbø


24 Entonces ꞌyaṉdzoṉ Simoꞌnis
  ṉgønøctøyøyi oꞌca ni iꞌis jiꞌnø
ñøjayu: tzaꞌmaṉvajcaye?
―Vaꞌcay mitz ndø Comicøsi Entonces poꞌnis ñøjay Felipe:
øtzcøtoya vaꞌcø jana tuc øjtzi lo que ―Quiꞌm yøꞌc vaꞌcø tø poꞌcsa.
mi ndzamuse. 32 Nømnaꞌṉ tyuꞌnumø Diosis ꞌyote

25 Y Pedroꞌis y Juaꞌnis chamyaju


  jachøꞌyupø nømbamø:
que ndø Comiꞌis ꞌyote viyuṉete y Jujche borrego ñømaṉyajpase
jet chambucsyaju. Entonces vituꞌyaj vaꞌcø yaj caꞌyajø,
Jerusalén gumguꞌyomo. Y Samaria jetse ñømaṉyajqueꞌt tum pøn.
nasomo cumguñamaye nømnaꞌṉ Y como borrego jiꞌn vyeje
chamboyaj vøjpø ote mientras cuando jyuꞌsyajpaꞌc,
cøtyaju. jetse pøꞌnis ni ti ja chamø.
33 Porque probrepø pønete, ja
Felipe y Etiopía nasombø pøn chøcayaj justicia.
26 Ndø Comiꞌis ꞌyangelesis ꞌyoꞌnøy Y ni iꞌis jiꞌn mus chajmay ꞌyune
Felipe ñøjayu: porque ja itø, porque yaj
―Tzuꞌṉø y mavø tuꞌṉomo surcøsi. caꞌyaju vaꞌcø jana it nascøsi.
Pøc jic tuṉ Jerusaleꞌnomo tzuꞌṉupø 34 Y gobiernoꞌis pyøꞌnis ñøjay

y maṉupø Gaza cumbuꞌyomo. Felipe:


Jic tuṉ cøjtu ja ijnømømø. ―Øjtzø mi vaꞌṉgapya vaꞌcø mi
27 Entonces Felipe tzuꞌṉu y
  ndø tzajmay jutipø pøn nø cham
maṉu. Ijtunaꞌṉ tum Etiopía libroꞌomo tzaꞌmaṉvajcopapøꞌis.
nasombø eunuco, gobiernoꞌis ¿Será que mismo vyin nø chamu
pyøn aṉguiꞌmbapø pønete, que jetse maṉba tuqui, o eyapø nø
tesoreronaꞌṉete, cuando tum chamu que jetse manba tuqui?
yomo ñøyipøꞌis Candace møjaꞌṉ 35 Entonces Felipeꞌis

aṉguiꞌmbanaꞌṉ Etiopía nasomo. chaꞌmaṉvactzoꞌtz totojaye nø


Oy Jerusalén gumguꞌyomo vaꞌcø tyuꞌnupø que Jesuse nø chamu
cyønaꞌtzøꞌyoya. 28 Nømnaꞌṉ vituꞌ
  jujche o tuqui, y jetse Felipeꞌis
pocsupø cyarretaꞌomo y nømnaꞌṉ chaꞌmaṉvajcaꞌṉøyu jujche Jesusis tø
249 Hechos 8​, ​9

yaj cotzocpa 36 Y nømnaꞌṉ myaṉyaj


  cumguꞌyomo cuando joviti søꞌṉguec
tuꞌṉomo y nuꞌcyaj ijtumø nøꞌ, y tzajpombø søꞌṉgø, y Saulo søꞌngø
gobiernoꞌis pyøꞌnis ñøjayu: cucmø tzøꞌyu. 4 Y Saulo quec

―Jicø it nøꞌ, ¿tiꞌajcuy jiꞌn mi ndø nasomo y myan ote ñøjayupø:


nøꞌyøy yøꞌqui? ―Saulo, Saulo, ¿tiꞌajcuy mi ndø
37 Felipeꞌis ñøjayu:
  macpa y mi ndø yacsutzøcpa?
―Oꞌca mi vaꞌṉjajmba mi ndumø 5 Y Sauloꞌis ñøjayu:

tzocoy, muspa mi nøꞌyøyø. ―Señor, ¿ⁿiyø mijtzi?


Y ꞌyaṉdzoṉu ñøjayu: Y ñeꞌc ñøjay Saulo:
―Vaꞌṉjajmbøjtzi que Jesucristo ―Øjchøṉ Jesús, mi ndø mac
Diosise ꞌyune. nøvitpapø. Mismo mi neꞌc mi
38 Entonces pøꞌnis yac teꞌndzøꞌy
  yacsutzøcpa mi ⁿvin como copøn
carreta y møꞌñaj myechcøꞌi nejpinducpase viꞌnapø ticøsi.
nøꞌomo, Felipe y gobiernoꞌis 6 Saulo naꞌtzu y søtøjtu y ñøjmayu:

pyøn; y Felipeꞌis ñøꞌyøy pøn. 39 Y


  ―Øjtzø mi Ṉgomi, ¿ti sunba mijtzi
quiꞌmyajujcam nøꞌomo, ndø Comiꞌis vaꞌcø ø ndzøcø?
ꞌYespiritu Santoꞌis ñuc Felipe y Ndø Comiꞌis ñøjayu:
ñømaṉu; y gobiernoꞌis pyøꞌnis ja ―Teꞌnchuꞌṉø y maṉ cumguꞌyomo
isøꞌam jut maṉu. Pero je gobiernoꞌis y jen ma mi ñchajmatyøji lo que ti
pyøꞌnis syeguitzøc tuꞌṉajcuy, suꞌnbøjtzi vaꞌco mi ndzøcø.
casøpya maṉu. 40 Pero Felipe istøju

7 Mientras jetse tujcu, pøn

Azoto cumguꞌyomo. Nømnaꞌṉ cyøjtu nø myaṉyajupø Saulojiꞌṉ


y chaꞌmingøt vøjpø ote mumupø teꞌndzøꞌyaju, ja mus oñaj naꞌtzcuꞌis.
cumguꞌyomo hasta que nuꞌc Myañajpanaꞌṉ ote pero ja isyaj
Cesarea cumguꞌyomo. ni iyø. 8 Teꞌnchuꞌṉ nasomo Saulo.

Pero cuando queꞌnaṉvajcu, ni ti ja


Sauloꞌis vyaꞌṉjajmdzoꞌtz Jesús isø. Por eso jitinømaṉyaj cyøꞌcøsi

9 Saulo nømdøcnaꞌṉ
jyayatzamu vaꞌcø chøcnaꞌchaj
vyaꞌṉjajmyajpapøꞌis ndø Comi.
ñøtuꞌṉis; jetse nuꞌcyaj Damasco
cumguꞌyomo. 9 Jen tuꞌcay jama ja

oy isoye, y jiꞌnaꞌṉ cyuꞌti ni jiꞌnaꞌṉ


Nømu que maṉba yaj caꞌyaje. Por ꞌyuqui ni jiꞌnaꞌṉ tyoꞌṉ ni tiyø.
eso nuꞌc pane coviꞌnajøcøꞌmø. 10 Damasco cumguꞌyomo ijtunaꞌṉ

2 Y vyaꞌcay pane vaꞌcø chøjcay


  tum pøn nø ꞌyaṉmayupøꞌis
carta Damasco cumguꞌyom Diosis ꞌyote ñøyipøꞌis Ananías. Oy
aṉguiꞌmyajpapø Israel pøn quejay Ananías ndø Comiꞌis como
tuꞌmyajpamø. Sauloꞌis syunu vaꞌcø ñapasyiꞌomse y ñøjayu:
chiꞌtøj permiso vaꞌcø mus ñucyaj ―Ananías.
Jesusis vyaꞌṉjajmocuy ñøꞌityajupøꞌis Ananiasis ꞌyaṉdzoṉu ñøjayu:
oꞌca i pyaꞌtpa, que sea pøn, que sea ―Øjtzø mi Ṉgomi, yøꞌcti ijtøjtzi.
yomo; y vaꞌcø ñønuꞌcyaj moꞌcsupø 11 Y nøjay ndø Comiꞌis:

Jerusalén gumguꞌyomo. 3 Jetse


  ―Teꞌnchuꞌṉø, maṉ calleꞌomo
Saulo nømnaꞌṉ myaṉ tuꞌṉomo, ñøyipøꞌis Viyuṉ galle, y jen
nømnaꞌṉ ñuꞌctoꞌ tome Damasco meꞌtz Judasis tyøcmø tum Tarso
Hechos 9 250

cumgupyøn ñøyipøꞌis Saulo. Porque y teꞌñchuꞌṉu, y maṉ nøꞌyøtyøji.


je Sauloꞌis nømdi oꞌnøyu øjtzi. 12 Y

19 Entonces Saulo cuꞌtu y pømipøjcu
oy quejay Saulo ñapasyiꞌomse y oy yaꞌe usyaṉ hora Damasco
tum pøꞌnis ñøyipøꞌis Ananías. Y cumguꞌyomo vyaꞌṉjajmocuy
napasyiꞌomse Sauloꞌis is Ananías nø tyøvøjiꞌṉ.
tyøjcøyupø y nø cyojtupø cyøꞌ ñe
Sauloꞌis vyingøsi vaꞌcø yac tzojcay Saulo chaꞌmaṉvajcoy
vyitøm. Damasco cumguꞌyomo
13 Jetse ndø Comiꞌis chajmay

20 Y entonces Israel pøn
Ananías, pero Ananiasis ꞌyaṉdzoṉu tuꞌmyajpamø Sauloꞌis
ñøjayu: chambopyanaꞌṉ Cristo que jiquete
―Øjtzø mi Ṉgomi, naꞌtzpøjtzi Diosis ꞌYune. 21 Mumu myañajupøꞌis

vaꞌcø mavø, porque maꞌnøjtzi quiꞌpsyaju tiꞌajcuy jetse nø chøjcu y


lo que vøti pøꞌnis chamyajpapø nømyaju:
que jic Sauloꞌis yacsutzøcyajpa ―Parece que jiquete oyupøꞌis
vyaꞌṉjajmyajpapøꞌis mijtzi yacsutzøcyaj Jerusalén
lo que ityajupø Jerusalén gumguꞌyomo ꞌyoꞌnøyajpapøꞌis Jesús,
gumguꞌyomo. 14 Y yøti min yøꞌqui
  y jetcøtoya min yøꞌqui vaꞌcø ñuꞌcyaj
je Saulo, y pane coviꞌnajøꞌis chiꞌyaj vyaꞌṉjamyajpapøꞌis, vaꞌcø ñømaṉyaj
aṉguiꞌmguy vaꞌcø cøyin ñucyaj mi mocsupø pane coviꞌnajøcøꞌmø.
ⁿꞌyoꞌnøyajpapøꞌis ¿Jutznøm yøti mismo Jesús nø
15 Entonces ñøjay ndø Comiꞌis
  chamboyu?
Ananías: 22 Pero Saulo más pømipøjcu y

―Mavø, porque jic Saulo øtz vøjpø quiꞌpsocujiꞌṉ chambanaꞌṉ, y


ṉgøpiṉupø vaꞌcø yosa øtzcøtoya, ja mus ꞌyaṉdzoṉyajø Israel pøꞌnis
vaꞌcø chamgøpucs ø onde mumu Damasco cumguꞌyom ityajupøꞌis.
pøꞌnomo, jana saṉ Israel pøꞌnomdi; Sauloꞌis isindziꞌyaju myusocujiꞌṉ
y vaꞌcø chajmayajqueꞌtati aṉguiꞌmba. que viyuṉsye Jesús Cristote Diosis
16 Porque øjti maṉba isindziꞌ Saulo
  cyøꞌvejupø.
jujche tiene que vaꞌcø toyaꞌisø
maṉba aṉcø chamboy ø onde. Saulo cotzojcu cuando manaꞌṉ
17 Entonces Ananías maṉu y

yaj caꞌyaj Israel pøꞌnistaꞌm
tøjcøy tøjcomo y cyot cyøꞌ Sauloꞌis 23 Ycøjtujcam vøti jama, Israel
vyingøsi y ñøjayu: pøꞌnis tyuꞌmbajcayaju vaꞌcø yaj
―Ø mi ndøvø Saulo, ndø Comi caꞌyaj Saulo. 24 Pero Sauloꞌis myusu

Jesusis oyupøꞌis mi ṉgyejay tuꞌṉmo lo que jujchenaꞌṉ nø cyømejcøyaju.


jujnaꞌṉ nø mi minumø, jeꞌis cøꞌvej Ijtunaꞌṉ noꞌtze cumguꞌacapoya
øjtzi vaꞌcø mi yac tzojcay mi entero vocøvituꞌis cumguy, y jeꞌtis
vindøm, y vaꞌcø mi ñøndøjcøyø jyoꞌcyajpanaꞌṉ tzuꞌjiꞌṉ jamajiꞌṉ
Masanbø Espiritu Santoꞌis mi ityajumø putcuy vaꞌcø yaj caꞌyaj
ndyasuꞌcsyeꞌṉomo. Saulo. 25 Por eso vyaꞌṉjamyajpapøꞌis

18 Jicsyeꞌcti quecyaj vyitøꞌmomo


  Jesús ñømaṉyaj Saulo tzuꞌyi
jujche quejsisetaꞌmbø, y søꞌṉ vyitøm, noꞌtzecøꞌmø, quiꞌmyaj møji, y
251 Hechos 9

møjapø vacaꞌomo yac votzomøꞌñaj myayaꞌcuy vaꞌcø contento ityajø,


aꞌṉgomo. Jetse yac poyaju. y masamnaꞌṉ nø vyøtiꞌajyaju
vyaꞌṉjamyajpapøꞌis Jesús.
Saulo oy Jerusalén gumguꞌyomo
26 Y Saulo nuꞌc Jerusalén Eneas tzojcupøte
gumguꞌyomo y nømnaꞌṉ 32 Y Pedroꞌis nømnaꞌṉ ꞌyocvijtu
syunu vaꞌcø cyøtuꞌmyaj vaꞌcø tyuꞌñaj vyaꞌṉjajmyajpapøꞌis
vyaꞌṉjajmyajpapøꞌis Jesús. Jesús, y jetse o tyuꞌñaj
Pero mumu nømnaꞌṉ ñaꞌchaju vaꞌṉjajmoyajpapø ityajupø Lida
vaꞌcø tuꞌmyaj Saulojiꞌn. Jiꞌnaꞌṉ cumguꞌyomo. 33 Y pyaꞌt jiṉ tum

vyaṉjamyaje oꞌca de veras pøn ñøyipøꞌis Eneas que tucutujtay


vyaꞌṉjamba Jesús. 27 Entonces
  amemnaꞌṉ ijtupø øṉguꞌyomo caꞌepø
Bernabeꞌis pyøc Saulo y ñømaṉ jiꞌnaꞌṉ mus vitø. 34 Y ñøjay Pedroꞌis:

apostolescøꞌmø y Bernabeꞌis ―Eneas, Jesucristoꞌis mi yac


chajmayaj apostoles jujche tzocpa. Teꞌnchuꞌṉø, piṉ mi nuꞌscuy.
Sauloꞌis oy is ndø Comi tuꞌṉomo Y teꞌndonchuꞌṉu jicsyeꞌcti.
y ndø Comiꞌis ꞌyoꞌnøy Saulo. 35 Isyaj pøn yac tzojcupø mumu

Chajmayajqueꞌtu jujche Damasco Lida cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis y


cumguꞌyomo Sauloꞌis chaꞌmaṉvajcay Sarón gumguꞌyomdaꞌmbøꞌis. Y
Jesusis ꞌyote jana naꞌtzcuy. quiꞌpsvituꞌyaj ndø Comicøsi.
28 Entonces Saulo o tzøꞌy Jerusalén

gumguꞌyomo, y parejonaꞌṉ vityajpa Dorcas caꞌu y yac visaꞌtøju


jetjiꞌn. 29 Y Sauloꞌis jana naꞌtzcuy

36 Y ijtunaꞌṉ Jope cumguꞌyomo
chaꞌmaṉvajcapyanaꞌṉ ndø Comiꞌs tum yomo vyaꞌṉjajmbapøꞌis Jesús
ꞌyote, y ꞌyoꞌnøyajpanaꞌṉ griego ñøyipøꞌis Tabita. Griego oteꞌomo
oteꞌomo oñajpapø Israel pøndaꞌm. ñøjayajpa Dorcas. Yøꞌṉis chøcpanaꞌṉ
Jetjiꞌṉnaꞌṉ onguipyajpa. Pero vøjpø tiyø, vøti cyotzoṉyajpanaꞌṉ
jeꞌs chøcmeꞌchajpanaꞌṉ jujche pobretaꞌmbø. 37 Cuando Pedro

muspa yaj caꞌyaj Saulo. 30 Cuando


  ijtuꞌøc Lida cumguꞌyomo, je
vaꞌṉjajmocuy tyøvøꞌis myusaju yomo Tabita caꞌcupyaꞌtu y caꞌu.
que maṉbanaꞌṉ yaj caꞌyaj Saulo, Yac tziṉyaju y cyotyaj møjipø
maṉ chacpøꞌyaje hasta Cesarea cuartoꞌomo. 38 Como Lida

cumguꞌyomo, y jeni cyøꞌvejyaj cumguꞌis tyomeꞌispa Jope cumguy,


Tarso cumguꞌyomo. cuando vyaꞌṉjamyajpapøꞌis Jesús
31 Mumu vyaꞌṉjamyajpapøꞌis
  myusyaju que Pedro jenaꞌṉ it Lida
Jesús mumu Judea nasomo cumguꞌyomo, entonces cyøꞌvejyaj
y Galilea nasomo y Samaria metzpøn vaꞌcø maṉ myeꞌchaj Pedro.
nasomo vøj ityaju; ni iꞌsamnaꞌṉ jiꞌn Jeꞌis ñøjayaj Pedro:
yacsutzøcyaje, vaꞌṉjajmoyajpaꞌm ―Yøti yøti tø maṉdyaꞌi Jope
møꞌchøqui. Cyønaꞌtzøyajpanaꞌṉ ndø cumguꞌyomo.
Comi, y por eso jujche syunbase 39 Pedro tzuꞌṉu y maṉ jetjiꞌṉdaꞌm.

ndø Comiꞌis, jetsenaꞌṉ chøcyajpa. Y Cuando nuꞌcyaj Jope cumguꞌyomo,


Masanbø Espiritu Santoꞌis yajayaj ñømaṉyaj Pedro møjipø cuartoꞌomo
Hechos 9​, ​10 252

ijtumø caꞌupø. Jen cyønuꞌcyaj Pedro ―¿Tiꞌsqueꞌte, øjtzø mi Ṉgomi?


yaṉbajquistaꞌm, voꞌyajpanaꞌn y Y ñøjay angelesis:
isindziꞌayajpanaꞌṉ eya cuentataꞌmbø ―Myan Diosis como nø
tucu Dorcasis ñaꞌcupø cuando mi ⁿoꞌnøyuse, y isuꞌam lo que
jetjiꞌṉdøcnaꞌn ijtuꞌøc. 40 Pero
  ti nø mi sajtziꞌyaj pobretaꞌm.
Pedroꞌis yac putpøꞌyaju cuartoꞌom 5 Y yøti cøꞌvejyaj pøn Jope

ityajupø. Entonces cutquejcu y cumguꞌyomo vaꞌcø maṉ myeꞌchaj


ꞌyoꞌnøy Dios. Y cyøqueꞌnøy caꞌupø y Simón ñøyipøꞌsqueꞌt Pedro.
ñøjmayu: 6 Yøṉ Pedro tøjcojejpa eyapø

―Tabita, teꞌnchuꞌṉø. pønjiꞌṉ ñøyipøꞌsqueꞌt Simón,


Y je caꞌupø queꞌnaṉvajcu y is vyøjøtzøcpapøꞌis naca. Majranvini
Pedro y poꞌcschuꞌṉu. it tyøc. Pedroꞌis maṉba mi
41 Pedroꞌis ñuc cyøꞌcøsi
  ñchaꞌmaṉvajcaye jujche vøjø vaꞌcø
y jyøcøtondeꞌnu. Ñøvejyaj mi ndzøcø.
vaꞌṉjajmoyajpapø y yaṉbactaꞌm 7 Entonces tzuꞌṉ angeles oyupøꞌis

y yac isyaj yomo visaꞌupøꞌam. ꞌyoꞌnøy Cornelio y Cornelioꞌis


42 Min myusyaj mumu Jope
  ñøveju vaꞌcø miñaj metzcuy mozo
cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis jujche tujcu, y y tum soldado cønaꞌtzøꞌyopyapø
vyaꞌṉjamyaj vøti pøꞌnis ndø Comi. Corneliojiꞌṉ yospapø mumu jama.
43 Vøti jama oy tzøꞌy Pedro Jope

8 Cornelioꞌis chajmayaj mumu

cumguꞌyomo tum pøꞌnis tyøjcomo jujche oyuse is angeles, y cyøꞌvejyaj


ñøyipøꞌis Simón, vyøjøtzøcpapøꞌis mozo y soldado vaꞌcø myaṉyaj Jope
naca. cumguꞌyomo.
9 Jyoꞌpit mientras que nømdøc

Pedro y Cornelio myaṉyaj ñuꞌcscuy tuꞌṉomo

10 Ijtunaꞌṉ tum pøn Cesarea


cumguꞌyomo ñøyipøꞌis
Cornelio, soldado coviꞌnajønaꞌṉete, y
y nømnaꞌṉ ñuꞌcyaj tome
cumguꞌyomo, Pedro quiꞌm møji
tøjcøsi cøjøꞌṉbø tøjcø copajcomo
pyartido lo que jeꞌis ꞌyaṉguiꞌmyajpa vaꞌcø ma ꞌyoꞌnøy Dios. Nømnaꞌṉ
ñøjayajpanaꞌṉ Italiano. 2 Yøṉ  pyaṉguc jamaꞌajnømu. 10 Osenayu,

Cornelioꞌis jyajmba vyaꞌṉjajmocuy y nømnaꞌṉ cyuꞌtoꞌu. Mientras


y cyønaꞌtzøpanaꞌṉ Dios mumu nømdøcnaꞌṉ tyuc cuꞌtcuy,
fyamiliajiꞌṉducu. Chiꞌyajpanaꞌṉ vøti napasyiꞌomse tujcu. 11 Is tzap

tumin pobretaꞌmbø pøn y siempre aṉvajcupø, y nømnaꞌṉ myøꞌn como


ꞌyoꞌnøpyanaꞌn Dios. 3 Nømnaꞌṉ
  tum cojtocusyepø jujche møjapø
ñuꞌc como las tres de la tarde sabanasepø macsyaṉguin siꞌnupø.
cuando como napasyiꞌomse Diosis 12 Jeꞌtomo ijtunaꞌṉ yempe jujchepø

ꞌyangelesis ꞌyac is vyin y Cornelioꞌis copøn macsycuy cosotaꞌmbø, y


is vøjø. Angeles tøjcøy jetcøꞌmø y tzaꞌmø copøn, y jyøcøyajpaꞌis vyin,
ñøjayu: y savaꞌom sititvityajpapø paloma.
―Cornelio. 13 Y Pedroꞌis myan ote ñøjayupø:

4 Cornelioꞌis ꞌyaꞌm angeles y


  ―Teꞌnchuꞌṉø, Pedro, yaj caꞌø y
naꞌtzu, y ñøjayu: viꞌcø.
253 Hechos 10

14 Pero Pedroꞌis ñøjayu: ṉgyømaꞌnøjay Cornelioꞌis mi onde


―Jiꞌnø mus viꞌṉgø, øjtzø mi mitz mapø mi ndzamsaje.
Ṉgomi, porque ni ja viꞌṉguisøtøꞌctzi 23 Entonces Pedroꞌis yac tøjcøyaj

jetsetaꞌmbø copøn o sea jiꞌn tyøjcomo y chiꞌyaj jejcuy. Jyoꞌpit


vyøjtaꞌmbø tiyø lo que yaꞌinducpa tzuꞌṉyaju, y Pedro maṉyaj
aṉguiꞌmguꞌis. jetjiꞌṉdaꞌm. Y venetaꞌmbøꞌis Jope
15 Y menajcomo myangueꞌt ote
  cumguꞌyomdaꞌmbø vaꞌṉjajmocuy
ñøjayupø: tyøvøꞌis maṉ pyaꞌtyajqueꞌte.
―Lo que Diosis cyotqueꞌtuse 24 Jyoꞌpit nuꞌcyaj Cesarea

aṉguiꞌmguy vaꞌcø ndø viꞌcø, u mi cumguꞌyomo. Y Cornelioꞌis


ñømu que jiꞌndyet vyøjpø tiyø. nømnaꞌṉ jyoꞌcyaj jiṉø. Cornelioꞌis
16 Jetseti o tujqueꞌt tuꞌcañajcøsi;
  vyejaṉdøꞌpyajumnaꞌṉ tyøvøtaꞌm
y jicsyeꞌcti vøcoquiꞌmgueꞌtu y más syuñajpapø ꞌyamigotaꞌm,
tucusepø. 17 Mientras Pedroꞌis
  parejo nø jyoꞌcyaju. 25 Cuando

nømnaꞌṉ quiꞌps chocoꞌyomo tinaꞌṉ tøjcøy Pedro, Cornelioꞌis


oyupø is napasyiꞌomse, entonces min pyøjcøchove. Cornelioꞌis
pøn oyupø cyøꞌvej Cornelioꞌis myucsquejcay Pedroꞌis cyosocøꞌmø
nuꞌcyaj andyuṉgøꞌmø, nømnaꞌṉ vaꞌcø cyønaꞌtzøy Pedro. 26 Pero

ꞌyocvaꞌcayaju Simoꞌnis tyøc, jute Pedroꞌis yac teꞌñchuꞌṉu y ñøjmayu:


ijtu. 18 Vyejyaju, ꞌyaṉgøvaꞌcyaju oꞌca
  ―Teꞌñchuꞌṉø, øtz pøndi chøṉgueꞌt
jen jej Simón, tum ñøyipøꞌsqueꞌt como mijtze.
Pedro. 19 Mientras jetse tujcu,

27 Entonces Pedro Corneliojiꞌṉ

Pedroꞌis nømnaꞌṉ quiꞌpsu que tiyø vejvejneyu, y tøjcøyaju, y Pedroꞌis


isupø napasyiꞌomse, y ñøjay Pedro isu que it vøti pøn tuꞌmyajupø. 28 Y 

Masanbø Espiritu Santoꞌis: Pedroꞌis ñøjmayaju:


―Tuꞌcaṉbønbøꞌis nø mi ―Mitz mi mustamba que Israel
myeꞌndzu. 20 Tzuꞌṉø y møꞌnø; u
  pøꞌnis ꞌyaṉguiꞌmguꞌis yaꞌinducpa
mi ṉguiꞌpsu que jiꞌn vyøjø vaꞌcø Israel pøn vaꞌcø jyana motyajø
mi myaṉ jetjiꞌṉdaꞌm, porque øjtze eyataꞌmbø pønjiꞌṉ lo que jiꞌndyet
ṉgøꞌvejyajupø. Israel pøn; ni vaꞌcø jyana tøjcøy
21 Entonces Pedro møꞌnu y nuꞌcu
  tyøjcomo. (Y øtz Israel pøn chøṉø,
ityajumø pøn lo que cyøꞌvejyajupø y mitz jiꞌndyet jicø. Y por eso
Cornelioꞌis, y ñøjayaju: jiꞌnaꞌṉ mus tøjcøy mi ndøjcomo.)
―Øjchøṉ nø mi meꞌtztamupø. Pero isindziꞌø Diosis que ni
¿Ticøtoya nø mi ndø meꞌtztamu? jutipø pøn jiꞌnø mus nømø que ja
22 Jeꞌis ñøjayaju:
  cyøvajcøyøpøte vaꞌcø jyana mot
―Cornelioꞌis cøꞌvejtaꞌmøjtzi. jetjiꞌṉ. 29 Jetcøtoya cuando mi ndø

Cornelio soldado coviꞌnajøte, nøveju, miꞌnøjtzi, ja jyeꞌṉøjtzi vaꞌcø


vøjpø pønete, cyønaꞌtzøpyapøꞌis minø. Jetse nøꞌø aṉgøvaꞌcu ticøtoya
Dios, vyøcotzøcyajpa mumu Israel mi ndø nøveju.
pøꞌnistaꞌm. Masanbø angelesis 30 Y Cornelioꞌis ñøjay Pedro:

ꞌyaṉguiꞌm Cornelio vaꞌcø mi ñøvejø, ―Cøjtuꞌcame macsycuy jama


vaꞌcø mi myaṉ tyøcmø, y vaꞌcø mi ijtunaꞌṉ øjtzi ø ndøjcomo yøcse
Hechos 10 254

hora como las tres de la tarde. que Nazaret cumguꞌyombø Jesús


Nømnaꞌn ø oꞌnøy Dios jana uquipø, chiꞌ Diosis Masanbø Espiritu
jana cuꞌtipø. Y joviseti ⁿisøjtzi tum Santo y musocuy. Jetse Jesús
pøn søꞌṉbapøꞌis tyucu teꞌnupø vitpanaꞌṉ, y chøcpanaꞌṉ vøpø
ø ⁿviꞌnomo. 31 Y nøjmaꞌyøjtzi
  tiyø, y yac tzocyajpanaꞌṉ mumu
jeꞌis: “Cornelio, myan Diosis nø nø yac toyaꞌisyajupø yatziꞌajcuꞌis;
mi ⁿoꞌnøyuse, y Diosis jyajmba ti porque ñeꞌc Jesús Diosjiꞌṉbønaꞌṉete.
mi sajtziꞌyaj pobre. 32 Yøti cøꞌvejyaj

39 Y øtz istaꞌmøjtzi mumu lo que

pøn Jope cumguꞌyomo vaꞌcø maṉ chøjcupø Jesusis Judea nasomo y


myeꞌchaj tum ñøyipøꞌis Simón; y Jerusalén gumguꞌyomo. Pero Jesús
mismo pøn ñøyipøꞌistiqueꞌt Pedro. myaꞌmgaꞌyaj cucyøsi. 40 Y yøṉ Jesús

Jic Pedro cojeju eyapø Simoꞌnis Diosis yac visaꞌ tuꞌcay jamapit, y
tyøcmø, vyøjøtzøcpapøꞌis ñaca, yaj quejatyaꞌmøjtzi. 41 Diosis ja

tome majranvini. Cuando minba, yac isyaj Jesús mumu pøn. Na


jeꞌis maṉba mi yoꞌnøyi”. 33 Jetcøtoya
  más cøpindamupøꞌstzi viꞌna vaꞌcø
prontoti mi yac meꞌtztøjøjtzi, y istamø, øtz istamøjtzi. Y øtz
ndzøjcuti mi vøjø, mi minundi. cuꞌjtaꞌmøjtzi uctaꞌmøjtzi Jesusjiꞌn
Pues yøti mumu øjtaꞌm yøꞌc después que visaꞌu caꞌyajupøꞌomo.
ijtaꞌmøjtzi Diosis vyiꞌnaṉdøjqui 42 Por eso Diosis anguiꞌmdaꞌmøjtzi

vaꞌcø ngømaꞌnøtyamø mumu lo que vaꞌcø ndzambotyam pøꞌnomo, y


Diosis mi nchajmayuse vaꞌcø mi vaꞌcø ndzajmayajø que Diosis cyot
ndø tzajmatyamø. Jesús vaꞌcø cyømeꞌchaj cyojapit
mumu pøn, sea queñajpapø, sea
Lo que Pedroꞌis chaꞌmaṉvajcuse caꞌyajupø. 43 Mismo jetsetiqueꞌt

Cornelioꞌis tyøjcomo oy chamsajyajqueꞌt mumu


34 Entonces Pedro ondzoꞌtzu tzaꞌmaṉvajcopapøꞌis que mumu
ñøjmayaju: vyaꞌṉjamyajpapøꞌis Jesús maṉba
―Viyuṉse yøti muspaꞌmtzi que cøtocoyaj cyojapit por lo que Jesusis
Diosis parejo syuñajpa mumu chøjcupøpit.
pøn. 35 Diosis pyøjcøchoṉba

mumu cyønaꞌtzøyajpapøꞌis y Pyøjcøchoṉyaj Espiritu Santo lo


chøcpapøꞌis vøjpø tiyø, aunque que jiꞌndyet Israel pøꞌnistaꞌm
jutpø cumguꞌyombø. 36 Diosis 
44 Nømdøcnaꞌṉ cham Pedroꞌis
cyøꞌvejayaj ote Israel pøndaꞌm yøcspø ote, y nuꞌc Masanbø
chajmayaj vøjpø ote que Espiritu Santo mumu pøngøsi
Jesucristoꞌis tø yac vøꞌajtamba. ityajusecøꞌyi mientras nømnaꞌṉ
Jesús mumu iꞌis y mumu tiꞌse cyømaꞌnøyaj Pedro. 45 Israel

Cyomi. 37 Mijtaꞌm mustamba ote lo


  pøndaꞌm vyaꞌṉjajmyajpapøꞌis
que tzambotyøjupø mumu Judea Jesús lo que miñajupø Pedrojiꞌn
nasomo. Tzambotyøju lo que jujche nømnaꞌṉ ñømayaꞌyaju porque
tuctzoꞌtz Galilea nasomo después tujcu nunca jiꞌn tuquise. Porque
que Juaꞌnis chajmayaj pøndaꞌm vaꞌctziꞌtøj Masanbø Espiritu Santo
vaꞌcø ñøꞌyøyajø. 38 Tzambotyøju
  eyapø pøn lo que jiꞌndyet Israel
255 Hechos 10​, ​11

pøn. 46 Porque myañaju que jic


  tzajpomo, macsyaṉguin sinupø
pøꞌnis aunque jiꞌndyet Israel pøꞌnis, nø jyøꞌmøꞌndøjupø nuꞌc øtzcøꞌmø.
cyacpøꞌyaj ote, eyapø oteꞌomdaꞌm 6 Cuando ngøqueꞌnøyøjtzi

oñaju, y vyøcotzøcyajpanaꞌṉ Dios. møꞌchøqui, ⁿisøjtzi nascøs


47 Entonces Pedroꞌis ñøjayaju:
  vityajpapø copøn macsycuy
―Como yøṉ pøꞌnistaꞌm cosotaꞌmbø, y tzaꞌma copøn
pyøjcøchoṉyaj Masanbø y jyøcøyajpapøꞌis vyin, y
Espiritu Santo jujche tø øtz ndø savaꞌom sititvityajpapø paloma.
pøjcøchondamuse, øtz nøꞌmbøjtzi 7 Maꞌnø tum ote nø nøjayupøꞌis:

que jiꞌn mus ndø yaꞌinductamø “Teꞌnchuꞌṉø, Pedro, yaj caꞌø y


vaꞌcø jyana nøꞌyøyajø. Y mitz ¿ti mi viꞌcø”. 8 ⁿNøjaꞌyøjtzi: “Øjtzø mi

ndzamdamba? Ṉgomi, jiꞌnda, porque nunca ja o


48 Entonces Pedroꞌis ꞌyaṉguiꞌmyaju
  viꞌṉguisøtøꞌctzi jetsetaꞌmbø copøn
vaꞌcø yac nøꞌyøyajtøj Jesucristoꞌis o sea jiꞌn vyøjtaꞌmbø tiyø lo que
nøyicøsi. Después vyaꞌcayaj Pedro yaꞌinducpa anguiꞌmguꞌis”. 9 Jetse 

vaꞌcø chøꞌy siguiera tumø metza menaꞌcomo andzoṉ tzajpombø


jamaseꞌṉomo. oteꞌis: “Lo que Diosis cyotqueꞌtuse
aṉguiꞌmguy vaꞌcø ndø viꞌcø, u mi
Pedroꞌis chajmayaj ñømu que jiꞌndyet vyøjpø tiyø”.
vyaꞌṉjajmocuy tyøvøtaꞌm 10 Jetse o tuc tuꞌcañac, y jiṉdi jiti

Jerusalén gumguꞌyomdaꞌmbø quiꞌmvøjøtzoctøjqueꞌt mumu møji


lo que ti oyse tyuqui tzajpomo. 11 Y misma horacøsi

11

Myañaj apostolesis y nuꞌcyaj tuꞌcaṉbøn tøcmø jut øtz


vaꞌṉjajmocuy tyøvøꞌstaꞌm ijtumø, cøꞌvejyajtøjupø vaꞌcø min
Judea nasomdaꞌmbøꞌis que meꞌchajø; y Cesarea cumguꞌyom
jetsemete también eyapø pøꞌnis tzuꞌṉyajupø. 12 Nøjaꞌyøjtzi Espiritu

lo que jiꞌndyet Israel pøꞌnistaꞌm Santoꞌis vaꞌcø maṉ jetjiꞌṉdaꞌm vaꞌcø


pyøjcøchoṉyajqueꞌtumnaꞌṉ Diosis jana ṉguiꞌps ni tiyø ø ndzocoꞌyomo.
ꞌyote. 2 Cuando Pedro nuꞌc Jerusalén
  Tujtay ø vaꞌṉjajmoṉguy tyøvø
gumguꞌyomo, vaꞌṉjajmoyajpapø maṉyajqueꞌtu y tøjcøtyaꞌmøjtzi
Israel pøn nømyaju que Pedroꞌis ja pøꞌnis tyøjcomo. 13 Y jeꞌis

chøc vøjpø tiyø. 3 Nøjayaju:


  tzajmatyaꞌmøjtzi lo que jujche oy is
―¿Tiꞌajcuy mi ñdyøjcøy pøꞌnis angeles teꞌnupø tyøjcomo. Angelesis
tyøjcomo lo que jiꞌndyet Israel pøn, oy chajmaye: “Cøꞌvejyaj pøn Jope
y jetjiꞌṉ oy mi ñgyuꞌti? cumguꞌyomo vaꞌcø myeꞌchaj tum
4 Jetsemete ñøcøtzoꞌtz Pedroꞌis
  ñøyipøꞌis Simón, mismo ñøyipøꞌisti
vaꞌcø chaꞌmaṉvajcay jujche oyse Pedroqueꞌt. 14 Jeꞌtis maṉba mi

tuqui. Nøjayaju: ñchajmay ote jujche muspa mi


5 ―Øtz ijtunaꞌṉ Jope cumguꞌyomo
  ṉgyotzoctam mijtzi y mumu mi
nømnaꞌṉ oꞌnøy Dios. Jiꞌnaꞌṉø mus mbamiliajiꞌṉducu”. 15 Entonces

juꞌtzø ijtupø, isøjtzi napasyiꞌomse cuando oꞌnøyinchoꞌtz øjtzi, nuꞌc


tum cojtocuy jujche møjapø Masanbø Espiritu Santo jetcøstaꞌm.
sabanasepø. Nømnaꞌṉ myøꞌn Igual jujche nuꞌcuse tø øtzcøstaꞌm
Hechos 11 256

viꞌna, jetseti nujqueꞌtu. 16 Y


  vyaꞌṉjamyajpapøꞌis Jesús myañaju
jajmbaꞌtøjtzi chamuse ndø Comiꞌis jujche oyse tuc jiṉø, entonces
jujche ñøjayuse: “Viyuṉse Juan cyøꞌvejyaj Bernabé vaꞌcø myaṉ
nøꞌyøꞌyoyu nøꞌjiꞌṉ, pero øtz maꞌṉbø hasta Antioquía cumguꞌyomo.
mi nøꞌyøndyam Masanbø Espiritu 23 Cuando Bernabé nuꞌcu, isu lo

Santojiꞌṉ”. 17 Entonces como Diosis


  que Diosis chøjcupø vyøꞌajcupit, y
chiꞌyaj jejtaꞌm Espiritu Santo igual casøyu. Bernabeꞌis pyømitziꞌyaj
como tø tziꞌtamuse øjtaꞌm cuando ꞌyotepit mumu vaꞌcø syeguitzøcyaj
oy tø vaꞌṉjajmdam ndø Comi vøjø ndø Comijiꞌṉ y vaꞌcø
Jesucristo, ¿entonces i chøṉ øjtzi vyaꞌṉjajmyaj møꞌchøqui tyumø
vaꞌcø maṉ yaꞌinduc Dios? chocoy. 24 Porque Bernabé vøjpø

18 Cuando myañajuꞌcti
  pønete y cyøtøjcøy Masanbø
chamuse Pedroꞌis, vøṉgøneꞌcyaj Espiritu Santoꞌis tasuꞌcsyeꞌṉomo,
nø cyømaꞌnøyajupøꞌis, y y Bernabé vaꞌṉjajmopyanaꞌṉ
vyøcotzøcyajpanaꞌṉ Dios, nømyaju: møꞌchøqui; y mastinaꞌṉ nø
―De manera jetsetiqueꞌt lo que vyøtiꞌajyaj vyaꞌṉjamyajpapøꞌis ndø
jiꞌndyet Israel pøndaꞌm Diosis chiꞌyaj Comi.
quiꞌpsocuy vaꞌcø quiꞌpsvituꞌyajø 25 Jicsyeꞌjcam maṉ Bernabé Tarso

vaꞌcø cyeñaj mumu jama. cumguꞌyomo vaꞌcø myeꞌtz Saulo.


Bernabeꞌis pyaꞌt Saulo y ñømin
Tuꞌmyaj vaꞌṉjajmocuy tyøvøtaꞌm Antoquía cumguꞌyomo. 26 Opyanaꞌṉ

Antioquía cumguꞌyomo tuꞌmyaj tuꞌmyajpapøjiꞌṉ tumø


19 Cuando yaj caꞌtøjuꞌc Esteban, oy ameꞌam y ꞌyaṉmayajpanaꞌṉ vøti
yacsutzøcyaj vyaꞌṉjamyajpapøꞌis pøn. Y Antioquía cumguꞌyomo viꞌna
Jesús y por eso puṉbøꞌpøꞌneyaju. yac nøyiꞌajyajtøj Cristoꞌis ñeꞌtaꞌm
Vene maṉyaj hasta Fenicia nasomo vyaꞌṉjamyajpapøꞌis ndø Comi.
y Chipre cucnasomo, y Antioquía 27 Jic jama tzuꞌṉyaj Jerusalén

cumguꞌyomo. Ni ja chajmayaj gumguꞌyomo tzaꞌmanvajcoyajpapø


ni iyø vøjpø ote sino sólo Israel y maṉyaj Antioquía cumguꞌyomo.
pøndaꞌm chajmayaju. 20 Pero

28 Teꞌnchuꞌṉ tumø ñeꞌcomdaꞌm

venetaꞌmbø puṉbøꞌpøꞌneyajupø ñøyipøꞌis Agabo. Chaꞌmaṉvajcu que


Chipre nasomdaꞌmbøte y Espiritu Santoꞌis yaj cønøctøyøyu
Cirene cumguꞌyomdaꞌmbøte. que maṉba it møjaꞌaṉ yuꞌ mumu
Jejtaꞌm oy nuꞌcyaje Antioquía ijnømuꞌcsyeꞌṉomo. Y jetse oy
cumguꞌyomo. Jiṉø ꞌyoꞌnayaj tucnømi cuando Claudio møja
eyapø pøn lo que jiꞌndyet Israel aṉguiꞌmbaꞌcnaꞌṉ. 29 Por eso

pøndaꞌm, chaꞌmaṉvajcayaj ndø quiꞌpsyaju vaꞌcø yuꞌmayaj tumin


Comi Jesusis vøjpø ꞌyote. 21 Ndø  vyaꞌṉjamyajpapøꞌis ndø Comi, tum
Comiꞌis cyotzoṉyaju y vøti pøꞌnis dum bøꞌnis vaꞌcø cyota jujche
vyaꞌṉjajmyaju y quiꞌpsvituꞌyaj ndø muspase cyota; y entonces tumin
Comicøsi. vaꞌcø cyøꞌvejayaj vaꞌnjajmocuy tøvø
22 Cuando Jerusalén
  ityajupø Judea nasomo. 30 Y jetse

gumguꞌyomdaꞌmbøꞌis chøcyaju. Cyøꞌvejyaj Bernabé y Saulo


257 Hechos 11​, ​12

vaꞌcø ñømaṉyaj tumin vaꞌcø chiꞌyaj ―Siꞌn mi nducu y vatcaꞌm mi


aṉguiꞌmyajpapø tzambøndaꞌm. vaṉgasnaca.
Jetse chøjcu. Y ñøjmaqueꞌtuti:
Yaj caꞌtøj Jacobo, y Pedro somdøju ―Metz mes mi nducu y mi tø

12 Mismo jic tiempo


aṉguiꞌmbapø Herodesis
nujcu y yacsutzøcyaj metzcuy tuꞌcay
paꞌtø.
9 Y Pedro pujtu y angelesis

jyøsaṉgøꞌm maṉu, y jiꞌnaṉ


pøn tuꞌmyajpapø Jesusis ñøyicøsi. myusi oꞌca viyuṉbø tinaꞌṉ nø
2 Y yaj caꞌ espadapit Jacobo Juaꞌnise
  chøc angelesis, pero nømnaꞌṉ
tyøvø. 3 Y myusajcam Herodesis que
  cyomoꞌyuse que napasyiꞌomseti
Israel pøꞌnistaꞌm vyøꞌmøyaju vaꞌcø tujcu. 10 Pero cyøjtayaj viꞌnapø

jetse chøcø, entonces Herodesis y metzcupyø cyoqueñajpapøꞌis y


yac nuctøjqueꞌtuti Pedro. Jicø jama nuꞌcyaj tøꞌṉgupyø aṉdyuṉgøꞌmø
ijtunaꞌṉ søṉ cuando cyøꞌsyajpanaꞌṉ putyajpamø calleꞌomo.Yøṉø aṉvac
pan ja pyoṉoṉapø. 4 Herodesis
  ñeꞌcti. Putyaju cøtyaj tum calleꞌomo.
ñuc Pedro y syomu. Y macsycuy Jicsyeꞌcti tzuꞌṉ jetcøꞌmø angeles. 11 Y

macsycuy tumdumnaꞌcomo Pedroꞌis min cuendatzøqui y nømu:


cyoqueñaj Pedro dieciséis soldadoꞌis. ―Yøti viyuṉete musuꞌmtzi que
Herodesis syunbanaꞌṉ ñøput Pedro ndø Comiꞌis oy cyøꞌvej ꞌyangeles y
vaꞌcø presentatzøc cumgupyøngøsi yaj cotzojcøjtzi Herodesis cyøꞌomo,
cøjtujcam pascua søṉ. 5 Y mientras
  vaꞌcø jana tzøjcayaj øjtzi lo que
Pedro nømnaꞌṉ cyoquendøj suñajpase Israel pøꞌnistaꞌm.
presoꞌomo, vyaꞌṉjamyajpapøꞌis 12 Quipsmeꞌtzujcam jujche vaꞌcø

Jesús tuꞌmyajpanaꞌṉ nømnaꞌṉ chøcø, maṉ Juaꞌnis myama Mariaꞌis


vyaꞌcayaj Dioscøsi vaꞌcø cyotzoc tyøcmø. Juaꞌnis ñøyiꞌaṉgopac
Pedro. Tumø tzocoy ꞌyoꞌnayajpanaꞌṉ Marcos. Mariaꞌis tyøcmø ityajunaꞌṉ
Dios, ja ñituꞌyajø, ja chacyajø. vøti pøn tuꞌmyajupø vaꞌcø ꞌyoꞌnøyaj
Dios tuꞌmbac. 13 Cuando nuꞌc jeni,

Diosis yac libreꞌaj Pedro presoꞌomo nømnaꞌṉ cyocscocsvøy aꞌṉgombø


6 Cuandojyoꞌpit Herodesis manaꞌṉ aṉdyuṉ Pedroꞌis, y cyønuꞌcu vaꞌcø
ñøputi, jete mismo tzuꞌcøsi Pedro min ꞌyaṉdzoṉ tum papiñomoꞌis
ijtunaꞌṉ øṉupø metzcupyø soldado ñøyipøꞌis Rode. 14 Cuando

cujqui vajtupø metzcupø cadenajiꞌṉ, cyønøctøyøjay Pedroꞌis ꞌyote, cajsøyu,


y ityajunaꞌṉ cyoqueñajpapøꞌis ni ja ꞌyaṉvac aṉdyuṉ, pero popya
aṉdyuꞌṉaṉvini vaꞌcø cyoqueñaj tøjcøy jojmo vaꞌcø maṉ chajmayaj lo
preso. 7 Entonces joviti nuꞌc tum
  demas que aṉdyuṉgøꞌm teꞌn Pedro.
ndø Comiꞌis ꞌyangeles y syøꞌṉocpac 15 Pero jeꞌtsitaꞌm ñøjayaju:

preso. Y angelesis chaṉaṉsaꞌ ―ⁿJyovimbøt mijtzi, jindyet jicø.


syepsacøsi Pedro y ñøjayu: Pero Rodeꞌis ñøjayu que viyuṉse
―Teꞌnchuꞌṉ jøꞌnø jøꞌnø. jendi teꞌn Pedro. Ñøjayajqueꞌtu:
Entonces pucsanvacyaj cyøꞌcøspø ―Jeꞌs ꞌyangelestimete.
cadena y quecyaj nasomo. 8 Nøjayu

16 Pero Pedroꞌis syeguitzøjcu

anjelesis: vaꞌcø cyocscocsvøy aṉdyuṉ. Y


Hechos 12​, ​13 258

cuando ꞌyanvacyaj aṉdyun y isyaj 23 Y misma hora chiꞌ caꞌcuy


Pedro, ñømayaꞌyaju. 17 Jeꞌis chøc
  Herodes ndø Comiꞌis ꞌyangelesis,
seña cyøꞌjiꞌṉ vaꞌcø vyøṉneyajø, porque ja vyøcotzøc Dios, y
y chaꞌmaṉvajcayaju jujche ndø namchaꞌnis cyøꞌscaꞌyaju.
Comiꞌis oy ñøput presoꞌomo y 24 Pero vøti pøꞌnis nømnaꞌṉ

ñøjayaju: pyøjcøchojṉayaj ndø Comiꞌis ꞌyote,


―Tzajmatyam Jacobo y eyataꞌmbø y aunque jut chambotyøj je ote.
ndø tøvøtaꞌm jujche oyse tyuqui. 25 Bernabé y Saulo tzuꞌṉyaj

Y tzuꞌṉu y maṉ eyaco lugajromo. Jerusalén gumguꞌyomo vituꞌyaju


18 Cuando søꞌnbønømu, nømnaꞌṉ
  taꞌnujcam ñucstøjumø. Y ñømaṉyaj
pyoyevityaj soldado, nømaṉ Juan ñøyipøꞌstiqueꞌt Marcos.
ꞌyocvaꞌcyaju jutznøm poy Pedro.
19 Y cuando Herodesis o myeꞌtzjoꞌy

Bernabeꞌis y Sauloꞌis
Pedro y ja pyaꞌtø, entonces chøctzoꞌchaj yoscuy vaꞌcø maṉ
ꞌyocvaꞌcyaj oyuꞌis cyoqueñaje chaꞌmocpoyaj Diosis ꞌyote
ticøtoya ja it jeni. Y ꞌyaṉguiꞌmyaju
vaꞌcø yaj caꞌyaj soldado porque ja
cyoqueñaj vøjø. Después Herodes
13 A ntioquía cumguꞌyomo
ityajunaꞌṉ tuꞌmyajpapø
ndø Comiꞌis ñøyicøsi, y jeꞌtomo
tzuꞌn Judea nasomo maṉ Cesarea ityajunaꞌṉ tzaꞌmaṉvajcoyajpapø
cumguꞌyomo, y jiṉ tzøꞌyu. y aṉmaꞌyoyajpapø. Ityajunaꞌṉ
Bernabé, y Simón ñøjmayajpapø
Herodes caꞌu Yøcpø. Itqueꞌtutinaꞌṉ Lucio, Cirene
20 Herodesis nømnaꞌṉ quiꞌsayaj Tiro cumgupyøn; y Manaén oyupø tzoc
y Sidón cumguꞌyomdaꞌmbø. Pero parejo aṉguiꞌmbapø Herodesjiꞌṉ; y
Tiro y Sidón cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis jendi itquetutinaꞌṉ Saulo. 2 Mientras

chøcyaj acuerdo vaꞌcø man que jana cuꞌti nømnaꞌṉ chøjcayaj


ꞌyoꞌnøyaj Herodes. Amigoꞌajyaj ndø Comiꞌis yoscuy, ñøjayaju
Herodesis tyøjcom aṉguiꞌmbapø Masanbø Espiritu Santoꞌis:
ñøyijøꞌis Blasto vaꞌcø cyøꞌoñajø ―Cøpijṉatyaꞌmøjtzi Bernabé y
Herodescøsi, vaꞌcø vyaꞌcayajø Saulo vaꞌcø chøjcayaj ø ⁿyoscuy
vaꞌcø jana quipyajaꞌam, porque para jutipøcøtoya ⁿvejayajøjtzi.
yøṉø cumgupyøꞌnistaꞌm opyanaꞌṉ 3 Jetse jana uquipø jana cuꞌtipø

pyøcyaj cuꞌtcuy aṉguiꞌmbapøꞌis vaꞌṉjajmocuy tøvøꞌis cyotyaj cyøꞌ


ñasomo. 21 Herodesis chajmayaj tijø
  Bernabecøstaꞌm y Saulocøstaꞌm,
jama vaꞌcø tuꞌmyajø. Entonces je y jetse ꞌyoꞌnøyu tzacyaju vaꞌcø
jama Herodes poꞌcs aṉguiꞌmbaꞌis myaṉyajø.
pyoꞌcscucyøsi; myes suñipø tucu
myespasepø anguiꞌmbaꞌis. Y jetse Apostolesis chaꞌmaṉvacyaj
chajmayaju vøti pøn tuꞌmyajupø ti ote Chipre cucnasomo
nø syun chajmayajø. 22 Y sone pøn

4 Jejtaꞌmpues cyøꞌvejyajupø
vejyajpanaꞌṉ nømyaju: Masanbø Espiritu Santoꞌis, maṉyaj
―Jic nø vyejvejneyupø jiꞌndyet Seleucia cumguꞌyomo. Y de jiṉø
pøn, sino que diosete. tøjcøyaj barcoꞌomo maṉyaj Chipre
259 Hechos 13

cucnasomo. 5 Nuꞌcyajujcam Salamina


  jetjiꞌṉdaꞌm vityajpapø, y nuꞌcyaju
cumguꞌyomo, nømnaꞌṉ chamyaj Perge cumguꞌyomo Panfilia
Diosis ꞌyote Israel pøn tuꞌmyajpamø, nas coꞌaṉjajmeꞌomo. Pero Juan
y Juaꞌnis nømnaꞌṉ cyotzoṉyaju. tzuꞌṉ jetcøꞌmø y vituꞌ Jerusalén
6 Vijtocøtpøꞌyaju cucnas hasta nuꞌc
  gumguꞌyomo. 14 Y jejtaꞌm tzuꞌṉyaj

Pafos cumguꞌyomo. Jen pyaꞌtyaj tum Perge cumguꞌyomo vityaju nuꞌcyaj


brujo Israel pønete tzaꞌmaṉvajcopapø Antioquía cumguꞌyomo Pisidia nas
pero sutzcujiꞌṉ, ñøyinaꞌṉ Barjesús. coꞌaṉjajmeꞌomo. Jen tøjcøyaj Israel
7 Yøṉ brujo jenaꞌṉ it aṉguiꞌmbapøjiꞌṉ.
  pøn tuꞌmyajpamø tum sapøjcuy
Anguiꞌmbapøꞌis ñøyi Sergio jamaꞌomo y poꞌcsyaju. 15 Jic libro

Paulo. Sergio Pauloꞌis algo ijtuti tyuꞌñaju ijtupøꞌom Moisesis


quiꞌpsocuy, y vyejayaj Bernabé y ꞌyaṉguiꞌmguy, y tyuꞌñajqueꞌt jujche
Saulo syunbanaꞌṉ cyømaꞌnøjay Diosis oyuse jyayaj tzaꞌmaṉvajcoyajpapøꞌis.
ꞌyote. 8 Pero je brujo, ñøyipøꞌstiqueꞌt
  Entonces tuꞌmyajpamø coviꞌnajøꞌis
Elimas, jeꞌis nømnaꞌn syun cyøꞌvej ote Pablocøstaꞌm, ñøjayaju:
ꞌyangømaꞌcøy aṉguiꞌmbapø vaꞌcø ―Tøvøytaꞌm, oꞌca mijtaꞌm sunba
jyana vaꞌnjam ndø Comi. 9 Entonces
  mi ndziꞌyaj quiꞌpsocuy vøti pøn,
Saulo, ñøyipøꞌstiqueꞌt Pablo; como tzaꞌmaṉvajcayajø.
Masanbø Espirituꞌis ñøcꞌijtøyu hasta 16 Entonces teꞌñchuꞌṉ Pablo, chøc

tasuꞌcsyeꞌṉomo, je Pabloꞌis ꞌyaꞌmaṉgaꞌ seña cyøꞌjiꞌṉ vaꞌcø vyøṉneyajø, y


brujo 10 y ñøjayu:
  ñøjmayaju:
―Mijtzi vøti mi ñøꞌit mumu ―Israel pøndaꞌm y mi
aṉgømaꞌcøꞌocuꞌis y mumu yatziꞌajcuꞌis. ṉgønaꞌtzøtyambapøꞌis Dios,
Yatziꞌajcuꞌis mi ꞌyune. Jiꞌn mi vøꞌmøy cømaꞌnøtyamø. 17 Dios lo que

ni jutipø vøjpø tiyø. ¿Tiꞌajcuy mumu ndø vaꞌṉjajmdambapø tø Israel


jama mi yac voꞌtiꞌajapya ndø comiꞌis pøꞌnistaꞌm, jeꞌis cyøpiṉyaj ndø
viyuṉbø tyuṉ? 11 Yøti, pues, ndø
  jandatzuꞌṉgutyaꞌm y más yac vøtiꞌaj
Comiꞌis maṉba mi ṉgyastigatzøqui; yaju y más yac pømicøpøcyaju
manba mi ñdyoꞌtiꞌaje, jiꞌn ma mi is mientras nømnaꞌṉ vityaj Egipto
jama søꞌṉgø, jiꞌn ndø mus jutzø jama nasomo. Después mismo ñeꞌc
maṉba mi nchøꞌy ndyoꞌtipø. Diosis ñøputyaj ñeꞌ pyømijiꞌṉ
Jicsyeꞌcti misma hora nuꞌc jetcøs Israel pøndaꞌm Egipto nasomo.
como jocosepø, y piꞌtzøꞌajcuꞌyomse 18 Como cuarenta ame ñømaṉjayaj

o tzøꞌy, y nømnaꞌṉ myøꞌṉvitjoꞌyu pasencia jejtaꞌm tøtzønasomo. 19 Y  

iꞌis jyøcønøvitpa cyøꞌcøsi. 12 Cuando


  Diosis yajyaj cuꞌya cøcumgupyø
aṉguiꞌmbapøꞌis isu jujche o toꞌtiꞌaj pøn, Canaán nasomo, y vyeꞌndziꞌyaj
entonces vyaꞌṉjam ndø Comi, porque nas Israel pøndaꞌm. 20 Jiṉ

ñømayaꞌjay ndø Comiꞌis ꞌyaṉmaꞌyøcuy. ityajunaꞌṉ como cuatrocientos


cincuenta ame. Después de yøṉø,
Pablo y Bernabé oyaj Antioquía Diosis cyotyaj cømeꞌtzoyajpapø
cumguꞌyomo Pisidia nasomo vaꞌcø ꞌyanguiꞌmyajø hasta que
13 Entonces
Pafos cumguꞌyomo oyu tzaꞌmaṉvajcopyapø Samuel.
tzuꞌṉyaj barcoꞌomo Pablo y 21 Entonces cumguꞌis vyaꞌcyaj

Hechos 13 260

anguiꞌmba, y Diosis cyot Saul Jejtaꞌm tuꞌmbajcajyaju que vøjø


vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌmø. Ijtunaꞌṉ pøn vaꞌcø yaj caꞌyaj Jesús, y jetse yac
ñøyipøꞌis Cis y Saul jeꞌtis ꞌyunete, viyuṉaju lo que tzaꞌmaṉvajcopapøꞌis
y Benjamiꞌnis chajcupø ꞌyune. Por oyse chame que maṉba tuqui.
cuarenta ame oy yaṉguiꞌmyaj 28 Aunque Jesusis cyoja ja

jeꞌis. 22 Después Diosis ñøput Saul,


  pyaꞌtayajø, pero vyaꞌcayaj Pilatocøs
y cyot David vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌmø. vaꞌcø yaj caꞌtøjø. 29 Cuando

Diosis chamu jujchepø pønete chøcyajunaꞌṉ mumu lo que


David, nømu: “Ngomuspøjtzi Isaiꞌis jachøꞌyupø que maṉba chøcyaje,
ꞌyune David yac tzocopyacpapøꞌis entonces ñømøꞌñaj Jesús cruzcøsi
ø ndzocoy. Jeꞌtis maṉba chøc y cyotyaj tzatøjcomo. 30 Pero Diosis

mumu tiyø øtz sunbase”. 23 Después


  yac visaꞌu caꞌyajupøꞌomo. 31 Jesusis

que cøjtujcam vøti ame, Davijdis yaj quejayaj vyin sone jamapit
chacyajupø ꞌyuneꞌomo Diosis cyot eyataꞌmbø lugajromo. Jujcheꞌaṉbøn
Jesús vaꞌcø yaj cotzocyaj Israel oyupøꞌis pyaꞌtyaj Jesús cuando
pøndaꞌm. Según lo que viꞌna tzuꞌṉ Galilea nasomo vaꞌcø myaṉ
chamuse maṉba chøc jøsijcam, Jerusalén gumguꞌyomo, oyupøꞌis
jetse chøjcu. 24 Pero antes que
  pyaꞌtyaje, jeꞌis isyaj Jesús después
min Jesús, Juaꞌnis chajmayaj que visaꞌu. Y yøti jeꞌis muspa
mumu Israel pøndaꞌm vaꞌcø chajmayaj mumu pøn lo que
ñøꞌyøyajø, y vaꞌcø quiꞌpsvituꞌyajø. isyajupø.
25 Taꞌnbøꞌujcam Juaꞌnis yoscuy,

32 ”Y øjtaꞌm nø mi ndzajmatyam

nømu Juan: “Øtz jiꞌnchøṉ jicø lo mijtaꞌm vøjpø ote, que Diosis viꞌna
que mitz ṉgomoꞌtyambase. Øtz chajmayaj ndø jandatzuꞌṉgutyaꞌm
viꞌna miꞌnøjtzi, jøsiꞌcam minba que maṉba chøjcayaj vøjpø tiyø.
eyapø. Jet myøjaꞌnombø viyuṉsye. 33 Cuando Diosis yac visaꞌ Jesús,

Hasta vaꞌcø chøjay nuꞌcsocuy jic jetse viyuṉgotzøjcay ꞌyote para tø


myøjaꞌṉombø pøngøtoya, syunba øtzcøtoyataꞌm, ndø jandatzuꞌṉguꞌis
más vøjpø pøn que jiꞌn øjtzi”. tø ꞌyunetaꞌm. Yac viyuṉaju porque
26 Pabloꞌis ñøjayajqueꞌtu:
  yac visaꞌ Jesús jujche ijtuse
―Tøvøytaꞌm, mi oꞌnøndyamba jaychøꞌyupø Salmos libroꞌomo
mijtzi Abrahaꞌmis mi ꞌyunetaꞌm, y metzcupyø capituloꞌomo. Nømba
también mi ṉgønaꞌtzøtyambapøꞌis jeni: “Øjchøṉ mi ⁿUne; yøtipø
Dios aunque jiꞌndye Abrahaꞌmis mi jama ⁿyac mustøj øjtzi que øjchøṉ
ꞌyuentaꞌm. Mijtaꞌm ṉgyøꞌvejatyam mi ⁿUne”. 34 Dios nømu ijtuse

Diosis yøṉø ꞌyote vaꞌcø mi libroꞌomo jachøꞌyupø: “Maꞌṉbø


ṉgyotzoctamø. 27 Porque Jerusalén
  mi ndyoyaꞌṉøtyam viyuṉsye
gumguꞌyomo ityajupøꞌis y jiṉbø como ndzamdziꞌøjtzi David”.
aṉguiꞌmyajpapøꞌis ja myusyaj iyete Jetse chajmayuse que maṉba yac
Jesús. Y ja cyønøctyøyøyaj nunca lo visaꞌ Jesús caꞌyajupøꞌomo, vaꞌcø
que chamuse tzaꞌmaṉvajcopapøꞌis, jyana pyutzpøꞌ syis. 35 Salmos

aunque tyuꞌñajpa jachøꞌyuse libroꞌomo nømgueꞌtpa eyapø


aṉguiꞌmguy tumdum sapøjcuy jama. capituloꞌomo: “Jiꞌn ma mi ndzac
261 Hechos 13

masanbø mi ⁿUne tzatøjcomo vaꞌcø Israel pøꞌnis vyaꞌṉjajmocuy, y


jyana putzpøꞌø”. 36 Porque viyuṉse
  cyønaꞌtzøyajpapøꞌis Dios. Pabloꞌis
Davijdis oy yosayaj pøndaꞌm lo y Bernabéꞌis ꞌyoꞌnøyaju y
que ityajupønaꞌṉ jicsyeꞌc jujche ñømgoꞌnayaju vaꞌcø vyaꞌṉjajmoyaj
sunbase Diosis. Pero David caꞌu, y møꞌchøqui Diosis cyotzoṉyajpase ñeꞌ
oy niptøji niptøjumø jyatataꞌm, y vyøꞌajcupit, vaꞌcø jyana jajmbøꞌyaj
jen pyutzpøꞌ syis. 37 Pero Jesús
  nunca.
Diosis yac visaꞌu aṉcø ja pyutzpøꞌ 44 Y eyaco sapøjcuy jama tuꞌmyaj

syis. Mustam mijtzi, tøvøytaꞌm,


38
  casi mumu cumgupyøn vaꞌcø
que nømdi tzamdøju que Diosis tø cyømaꞌnøjayaj Diosis ꞌyote. 45 Pero

yac tzuꞌṉapya ndø coja por lo que cuando isyaj Israel pøꞌnis vøti
chøjcuse aṉcø Jesusis. 39 Aunque
  pøn tuꞌmyajupø, quiꞌsayaj Pablo
sunba ndzøctandoꞌ mumu tiyø lo porque jet más cyøtuꞌmyaju ancø;
que Moisesis ꞌyaṉguiꞌmguꞌyomo it viꞌnøcꞌonꞌonvøyaju, cyøꞌoꞌnøyaju lo
jachøꞌyupø, ja mus mi mbyujtam que Pabloꞌsnaꞌṉ nø chaꞌmaṉvajcupø.
vyøjomo, porque ja yajtam mi 46 Pero Pabloꞌis y Bernabeꞌis jana

ṉgoja; pero oꞌca mi vaꞌṉjamba Jesús, naꞌtzcuy ñøjayaju:


jeꞌis mi yajambya mi ngoja vaꞌcø mi ―Sunbanaꞌṉ vaꞌcø mi viꞌna
mbyujtam vyøjomo. 40 Coquendamø
  nchajmatyandøj Diosis ꞌyote mijtaꞌm
mi ⁿvin uy tuc mitzcøsi lo que mi Israel pøꞌnistaꞌm. Pero como mi
chamyajupø tzaꞌmaṉvajcopapøꞌis. yaꞌindujcatyamba mijtzi ꞌyote, mi
Yøcse nømyaju: neꞌc mi yaj quejtamba que jiꞌn mi
41 Aꞌmdamø, mi ⁿvyøjtaꞌm; y neꞌc it mi ṉgoja que jiꞌn
ṉgonojcatyambapøꞌis ø onde; mus mi mbøjcøchoṉdam jiꞌn yajepø
manba mi ndyocotyam quenguy. Øtz maꞌṉbø maṉdyam
mayaꞌaṉsye. emøc, maꞌṉbø ndzajmatyam ote
Porque nøꞌmø ndzøc tum eyataꞌmbø pøndaꞌm lo que jiꞌndyet
mayaꞌaṉbø yoscuy mi Israel pøndaꞌm. 47 Porque øtztaꞌm

jamaꞌomdaꞌm. ø aṉguiꞌmdaꞌmøjtzi ndø Comiꞌis,


Aunque mi nchajmatyandøjø ti yøcse nøjaꞌyøjtzi:
ndzøjcøjtzi, ni jujche jiꞌn ma Øjtzø mi ṉgojtam mijtzi para
mi vaꞌṉjamdame. vaꞌcø mi ndzajmatyam ote
Jeꞌncheꞌṉom cham Pedroꞌis. mumu pøn lo que jiꞌndyet
42 Entonces cuando nømnaꞌṉ
  Israel pøn, vaꞌcø ityaj como
pyutyajuꞌøc Israel pøndaꞌm søꞌṉgøꞌomse;
tuꞌmyajpamø, lo que jiꞌndyet vaꞌcø mi ndzajmay ote vaꞌcø
Israel pøꞌnistaꞌm ñømgøꞌnayaj cyotzocyaj hasta más yaꞌi
Pablo vaꞌcø mingueꞌtatøc eyapo nasomdaꞌmbø pøndaꞌm.
sapøjcuy jama vaꞌcø chajmayajqueꞌt 48 Myañaj yøcsetaꞌmbø tiyø

yøcsepø ote. 43 Cuando putyajuꞌøc


  eyataꞌmbø pøꞌnis lo que jiꞌndyet
tuꞌmyajpamø, maṉ pyaꞌtyaj Israel pøꞌnistaꞌm, y casøyaju y
Pablo y Bernabé vøti Israel vyøcotzøcyaj ndø Comiꞌis ꞌyote.
pøꞌnis, y vøtipø pyøjcøchoṉuꞌis Y mumu cyøpiṉyajuse Diosis
Hechos 13​, ​14 262

vaꞌcø queñaj mumu jamacøtoya, eyataꞌm quiꞌpsyajpanaꞌṉ; porque


jeꞌis vyaꞌṉjamyaj Jesús. 49 Y ndø
  veneꞌtaꞌmbøꞌis vyøꞌmøyaj Israel
Comiꞌs ꞌyote tzambotyøjpanaꞌṉ pønjiꞌṉ, y venetaꞌmbøꞌis vyøꞌmøyaj
mumu jiṉdaꞌmbø cumguꞌyomo. apostolesjiꞌn. 5 Entonces Israel

50 Pero Israel pøꞌnis pyømi


  pøꞌnistaꞌm, y lo que jiꞌndyet Israel
tziꞌyaj cyønaꞌtzøꞌyoyajpapø y pøꞌnistaꞌm, y jeꞌtistaꞌm cyoviꞌnajøꞌis
vøcotzøcyajtøjupø yomo vaꞌcø nømnaꞌṉ quiꞌpsyaju vaꞌcø chaꞌajcuy
quiꞌsayaj Pablo y Bernabé. Y chiꞌyajø, y vaꞌcø pyuꞌṉgaꞌyaj
pyømi tziꞌyajqueꞌt cumguꞌis tzaꞌjiꞌṉ apostoles. 6 Pero myusyaj

cyoviꞌnajøtaꞌmbø pøn parejo je apostolesis ti maṉba tzøjcayajtøji,


yomojiꞌṉ vaꞌcø yacsutzøcyaj Pablo y poyaju y maṉyaj Listra
y Bernabé, y jetse myacpøꞌyaju cumguꞌyomo y Derbe cumguꞌyomo,
cyoꞌaṉjajmeꞌomo. 51 Pabloꞌis y
  Licaonia nasomdaꞌmbø cumguy,
Bernabeꞌis cyøvijcøjayaj pyoyojiꞌṉ y mumu riberaꞌomdaꞌm. 7 Y jiṉ  

cyoso como seña que ityajunaꞌṉ chamyajpanaꞌṉ vøjpø ote.


cyoja cumgupyøꞌnis ñeꞌtaꞌm. Y
maṉyaj Iconio cumguꞌyomo. Pyuꞌṉyaj tzaꞌjiꞌṉ Pablo
52 Pero vyaꞌṉjamyajpapøꞌis

Listra cumguꞌyomo
Jesús casøcomøꞌñaju y Masanbø 8 Y
ijtunaꞌṉ tum pøn Listra
Espiritu Santoꞌis ñøcꞌijtøyaju cumguꞌyomo yuꞌquipøꞌis cyoso,
tasyajuꞌcsyeꞌṉomo. jetse pøꞌnaj yacsupø, y nunca ja

14 Yøcse tuc Iconio


cumguꞌyomo: Pablo y
Bernabé tuꞌmbac tøjcøyaj Israel
mus vitø. 9 Yøꞌṉis cyømaꞌnøpyanaꞌṉ

Pabloꞌis chamupø. Y Pabloꞌis


ꞌyaꞌmaṉgaꞌ ñeꞌcø y isu que
pøn tuꞌmyajpamø y chajmayaj ndø yacsupøꞌis cyoso vyaꞌnjajmu que
comiꞌis ꞌyote musocujiꞌṉ. Y jetse muspa yac tzoca. 10 Por eso Pabloꞌis

vyaꞌṉjamyaj Jesús vøti Israel pøꞌnis, ñøjay pømi:


y lo que jiꞌndyet Israel pøꞌnis jetseti ―Viyuṉdeꞌn mi ṉgosojiꞌṉ.
vyaꞌṉjamyajqueꞌtu. 2 Pero Israel
  Y tøpteꞌnu y vitpanaꞌṉ. 11 Y  

pøꞌnistaꞌm jiꞌn vyaꞌṉjajmyajepøꞌis cuando isyaj vøti pøꞌnis lo que


chamguiꞌsycayaju y jujchesetiꞌam ti chøjcu Pabloꞌis, entonces
yac tyujcayaj eyataꞌmbøꞌis vejtondeꞌñaj Licaonia oteꞌomo,
quiꞌpsocuy vaꞌcø quiꞌsayaj nømyaju:
vyaꞌṉjajmyajpapøꞌis Jesús. 3 Pues oy
  ―Pønsetaꞌmbø diosis tø
tzøꞌyaj jeni yaꞌi jama. Jana naꞌtzcuy cømøꞌndamu.
chajmayaj ndø Comiꞌs ꞌyote, y ndø 12 Cyomoꞌyajpanaꞌṉ que Pablo

Comiꞌs yaj quejpanaꞌṉ que mismo y Bernabé diostaꞌmete. Yac


ñe ꞌyote lo que chaꞌmaṉvajcupø, nøyiꞌajyajunaꞌṉ Bernabé Júpiter, y
que ndø Comiꞌs tø cotzoṉdamba Pablo yac nøyiꞌajyajunaꞌṉ Mercurio,
ñeꞌ vyøꞌajcupit. Porque Diosis porque Pabloꞌis masnaꞌṉ chamba
chiꞌyaj apostoles musocuy vaꞌcø ote. Ñeꞌ cyomiꞌstaꞌm ñøyi jetsetaꞌm.
chøcyaj milagroꞌajcuy y seña. 13 Jupitejris myasandøc ijtunaꞌṉ

4 Pero cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis eyati


  cumguy tyøjcøcuꞌyomo. Y Jupitejris
263 Hechos 14

pyaneꞌis ñønuꞌcyaj toro yac Jetse pyuꞌṉyaju y ñøputyaj


mesyajupø jøyø corona tzøquipø. cumguyꞌacapoꞌyomo, y jiṉ chacyaju;
Y vøti pøꞌnis syunbanaꞌṉ vaꞌcø cyomoꞌyaju que caꞌumnaꞌṉ. 20 Pero

yaj caꞌyaj toro vaꞌcø cyønaꞌtzøyaj mientras vyoꞌcøtøjcøyaj Pablo


Pablo y Bernabé como ñeꞌ cyomi vyaꞌṉjamyajpapøꞌis Jesús, teꞌnchuꞌṉ
cyønaꞌtzøyajpasenaꞌn. 14 Pero
  Pablo y tøjcøcyeꞌt cumguꞌyomo.
cuando myañajuꞌøc apostolesis Jyoꞌpitaꞌmete tzuꞌṉyaj Bernabejiꞌṉ
Bernabeꞌis y Pabloꞌis que jetse vaꞌcø myaṉyaj Derbe cumguꞌyomo.
maṉba chøcyaje, entonces 21 Chajmayajpanaꞌṉ vøjpø ote jic

jyundzichaj tyucu como seña cumguꞌyomdaꞌmbø, y vøtiꞌajyaj


que nømyayaꞌyaju, y vejaṉgøtpa vyaꞌṉjamyajpapøꞌis Jesús. Entonces
poyetøjcøyaj vøti pøꞌnomo. Pablo y Bernabé vituꞌyaj Listra
15 Ñøjmayaju:
  cumguꞌyomo y Iconio cumguyomo
―Mi mbyøndaꞌm ¿ticøtoya y Antioquía cumguꞌyomo. 22 Pabloꞌis

jetse mi ndzøctamba? Porque nømnaꞌṉ quiꞌpsocuy chiꞌyaju


øjtaꞌm yempe jujchepø pøndaꞌmdi vyaꞌṉjamyajpapøꞌis Jesús vaꞌcø
chøṉgueꞌt como mijchetaꞌm. Øjtzi más vøj vyaꞌṉjajmoyajø. Chiꞌyaj
nø mi ndzajmatyam vøjpø ote vaꞌcø consejo vaꞌcø jyana jajmbøꞌyaj
mi ndzactam yøṉ comequectaꞌmbø vyaꞌṉjajmocuy. Y nømu que tiene
tiyø, y vaꞌcø mi ṉguiꞌpsvituꞌtam que vaꞌcø ndø nøcøj toya vøti
quenbapø Dioscøsi, chøjcupøꞌis vaꞌcø tø tøjcøy Diosis cuentaꞌṉomo.
tzap y nas y nachcupø nøꞌ y mumu 23 Pabloꞌis y Bernabeꞌis

lo que ijtupø jeꞌtomo. 16 Viꞌna


  cyotyajunaꞌṉ tzambøndaꞌmbø
cøtyajupø ameꞌomo Diosis chiꞌyaj vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌmyaj tumdumø
licencia mumu pøndaꞌm vaꞌcø tuꞌmguꞌyomo tuꞌmyajpamø
chøcyaj ñeꞌc sunbase chøcyajø. vyaꞌṉjajmyajpapøꞌis Jesús. ꞌYoꞌnøyaj
17 Pero Diosis siempre yac isyaj
  Dios jana cuꞌtipø, y después
aunque iyø que ti chøjcu vaꞌcø chamdzacyaju vaꞌcø cuendatzøcyaj
myusyaj jujchepøte ñeꞌc Dios; ndø Comiꞌis. ꞌYoꞌnøyaj ndø Comi
porque tø tziꞌtamba vøjpø tiyø. Para oyupø vyaꞌṉjajmyaje, jeꞌis vaꞌcø
tø øtzcøtoya yaj quecpa tuj, vøti cuendatzøcyajø.
yac itpa vøjpø cosecha, y aunque
ti cuꞌtcuy tø cojtatyamba vaꞌcø Pablo y Bernabé vituꞌyaj Antioquía
casøtyam ndø tzocoy. cumguꞌyomo Siria nasomo
18 Y chamyajupø yøcsepø tiyø,

24 Y cøtyajumnaꞌṉ Pisidia
penapit yaꞌinducyaj vøti pøn vaꞌcø nasomo, maṉyaj Panfilia nasomo.
jyana yaj caꞌyaj copøn ñeꞌjcøtoya 25 Y oyajujcam chamboyaj ote

cønaꞌtzøꞌyocuꞌis cuenta. Perge cumguꞌyomo, møꞌñaj Atalia


19 Entonces miñaj Israel pøndaꞌm
  cumguꞌyomo. 26 Y de jeni maṉyaj

Antioquía cumguꞌyomdaꞌmbø barcoꞌomo nuꞌcyaj Antioquía


y Iconio cumguꞌyomdaꞌmbø cumguꞌyomo jujnaꞌṉ oyumø
y chamguiꞌsycaꞌyaj vøti pøn chamdzacyajtøj Diosis vyøꞌajcupit
vaꞌcø pyuꞌṉgaꞌyaj Pablo tzaꞌpit. vaꞌcø chøcyaj yoscuy lo que
Hechos 14​, ​15 264

tujcupø tiyø. 27 Nuꞌcyajujcam,


  y Bernabeꞌis chajmayaj mumu
vyejtuꞌmyaj vyaꞌṉjajmyajpapøꞌis tiyø lo que jujche Diosis chøjcuse
Jesús, y apostolesis chajmayaj chiꞌuse quiꞌpsocuy neꞌc Pablo y
mayaꞌṉdaꞌmbø tiyø Diosis Bernabé jujche vaꞌcø chøcyajø.
chøjcuse ñeꞌc apostolesjiꞌṉ. Y 5 Pero teñchuꞌṉyaj metzcuy tuꞌcay

chajmayajqueꞌtu que Diosis fariseoꞌis vyaꞌṉjajmocuy ñøꞌijtupøꞌis


yac tøjcøyaj vaꞌṉjajmocuꞌyomo oyupøꞌis vyaꞌṉjajmyaj ndø Comi.
eyataꞌmbø pøn lo que jiꞌndyet Israel Nømyaju que syunba vaꞌcø
pøndaꞌm. 28 Jiṉ oy yaꞌyaj vøti jama
  syeñaꞌøyaj lo que jiꞌndyet Israel
ityajumø vyaꞌṉjajmyajpapøꞌis Jesús. pøndaꞌm y vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌmyajø
vaꞌcø cyoꞌaṉjamyaj Moisesis
Tuꞌmnøm Jerusalén gumguꞌyomo ꞌyaṉguiꞌmguy.

15 Y tzuꞌṉyaj pøn Judea 6 Entonces tuꞌmyaj apostoles y


nasomo vyaꞌṉjajmyajpapøꞌis tzambøndaꞌm vaꞌcø quiꞌpsyajø


Jesús y nuꞌcyaj Antioquía ti maṉba chøcyaje. 7 Vøti hora

cumguꞌyomo y ꞌyaṉmayaj vejvejneyaju, y entonces teꞌñchuꞌṉ


vyaꞌṉjajmocuy tyøvøtaꞌm Pedro, ñøjayaju:
ñøjmayaju: ―Tøvøytaꞌm, mitz mustamba
―Oꞌca jiꞌn mi syeñaꞌøtyam que ijtuꞌam ꞌyame Diosis ø cøpiṉ
Israel pøꞌnis syeñajiꞌṉ como mijtzomdaꞌm vaꞌcø ndzajmayaj
ꞌyaṉmayusenaꞌṉ Moisesis, jiꞌn mi vøjpø ote pøndaꞌm lo que jiꞌndyet
ṉgyotzoctame. 2 Jeꞌtis ñøꞌonguipyaj
  Israel pøndaꞌm, vaꞌcø vyaꞌṉjamyaj
vøti Pablo y Bernabé y vejvejneyaju. ndø Comi. 8 Y Diosis myusapyapøꞌis

Vyøꞌmøyaju que vøjø vaꞌcø myaṉyaj mumu pøꞌnis chocoy, jeꞌis yac
Jerusalén gumguꞌyomo Pablo y isu que ñeꞌc pyøjcøchoṉyaju
Bernabé y eyataꞌmbø ñeꞌcomdaꞌm vyaꞌṉjamyajpapøꞌis Jesús lo que
vaꞌcø cyønuꞌcjayaj apostoles y jiꞌndyet Israel pøn, porque chiꞌyaj
tzambøndaꞌm vaꞌcø ñøtzamyaj jejtam Masanbø Espiritu Santo
yøcsepø tiyø. jujche tø tziꞌtamuse tø øtztaꞌm
3 Entonces vyaꞌṉjajmyajpapøꞌis
  viꞌna. 9 Diosis parejo chøcyaj jetjiꞌṉ

Jesús ꞌyoꞌnøyu tzacyaj Pablo y y tø øtzjiꞌṉ, porque yaj cøvajcøyaj


Bernabé y eyataꞌmbø vaꞌcø myaṉyaj chocoy vyaꞌnjajmocupit. 10 ¿Y yøti

Jerusalén gumguꞌyomo. Y cøtyaj tiꞌajcuy ma mi aṉguiꞌmaꞌṉøtyame


Fenicia nasomo y Samaria nasomo, más que jiꞌn Dios? Como tzømi
chajmayaj jujche oy quiꞌpsvituꞌyaj tzøctøjpase jiꞌn ndø jøꞌnipø, jetse
pøꞌnistaꞌm lo que jiꞌndyet Israel eyapø aṉguiꞌmguy mi sunba
pøꞌnistaꞌm, y por eso cajsøyaj ndzøjcaꞌṉøtyam vyaꞌṉjamyajpapøꞌis
mumu vyaꞌṉjajmocuy tøvøtaꞌm. Jesús, eyapø aṉguiꞌmguy lo que
4 Cuando nuꞌcyaj Jerusalén
  ni ndø jandatzuꞌṉguꞌistaꞌm ja
gumguꞌyomo Pablo y Bernabé, musipø chøcyajø, ni tø øjtaꞌm jiꞌn
pyøjcøchoṉyaj vyaꞌṉjajmyajpapøꞌis mus ndø tzøctamø. 11 Pero ndø

Jesús y apostolesis y vaꞌṉjajmocuy vaꞌṉjajmdamba que ndø Comi


tyøvø tzambøndaꞌmbøꞌis. Pabloꞌis Jesusis vyøꞌajcupit tø cotzoctamba,
265 Hechos 15

y eyataꞌmbø pøn jetseti eyataꞌmbø pøꞌnomo lo que jiꞌndyet


cotzocyajqueꞌtpa. Israel pøꞌnomo. 20 Pero vaꞌcø ndø

12 Chamuꞌc Pedroꞌis jetse,


  ⁿjajyayaj cartacøsi vaꞌcø jyana cyøꞌs
vøṉgøneꞌcyaj mumu vøti pøn, y ni tiyø yac yostøjupø comi chøqui
cyømaꞌnøyaj Bernabé y Pablo nø cønaꞌtzøꞌocuꞌyomo, vaꞌcø jyana
chaꞌmaṉvacyajumø mayaꞌaṉbø tiyø møtzi ñøꞌit yomo; vaꞌco jyana viꞌc
y milagroꞌajcuy chiꞌyajuse Diosis moꞌjcaꞌupøꞌis syis; y vaꞌca jyana
quiꞌpsocuy vaꞌcø chøcyaj pøꞌnomo viꞌc nøꞌpin. 21 Porque desde yaꞌmøc

lo que jiꞌndyet Israel pøꞌnomo. ijtu aunque jutpø cumguꞌyomo


13 Cuando chaꞌmanjejuꞌcam jetse
  chaꞌmaṉvacyajpapøꞌis Moisesis
Bernabeꞌis y Pabloꞌis, entonces ꞌyaṉmaꞌyocuy tumdum sapøjcuy
Jacoboꞌis ꞌyaṉdzoṉu, ñøjayaju: jama. Tuꞌmnømbamø tyuꞌnayajpa
―Tøvøytaꞌm, tø cømaꞌnøytyam Moisesis tyotojaye.
ndøvø: 14 Simón Pedroꞌis tø

22 Entonces vyøꞌmøyaj

tzajmatyamu jujche Diosis apostolesistaꞌm y tzambøꞌnistaꞌm


vinbøcøsi chøjcayaj vøpø tiyø y mumu tuꞌmyajpapøjiꞌṉ que vøjø
lo que jiꞌndyet Israel pøndaꞌm vaꞌcø cyøpiṉyaj pøn ñeꞌcomdaꞌm
cuando cyøpiṉyaj entre jeꞌtomdaꞌm vaꞌcø cyøꞌvejyaj Antioquía
pøndaꞌm vaꞌcø ñøjmayajtøj Diosis cumguꞌyomo Pablojiꞌn y Bernabejiꞌṉ.
ñeꞌtaꞌm. 15 Igual chamba lo que
  Y cyøpiṉyaj metzcuy pøn, tum
jujche it tzaꞌmaṉvajcopyapøꞌis ꞌyote Judas ñøyipøꞌisqueꞌt Barsabás,
jachøꞌyupø: y eyapø ñøyipøꞌis Silas. Jet
16 Jøsiꞌjcam maꞌṉbø vituꞌi y más coviꞌnajøtaꞌmbø pøn entre
maꞌṉbø yac aṉguiꞌmyajqueꞌte tøvøꞌomdaꞌm. 23 Y chøjcayaj carta

Davijdis chacyajupø vaꞌcø nø myajṉayaj Pabloꞌis y


ꞌyunetaꞌm Bernabeꞌis. Yøcse jyajyayaju:
lo que oyupø cøyajyaje; “Øjtaꞌm apostolestaꞌm y
jujche ndø tzøcvøjøtzøcpa tøc lo tzambøndaꞌm y tøvøtaꞌm
que quejcupø, ⁿyuschiꞌtaꞌmbøjtzi tøvøtaꞌm lo
jetse maꞌṉbø vøjøndzøcyajqueꞌte que jiꞌndyet Israel pøndaꞌm
vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌmyajqueꞌta. ityajupø Antioquía cumguꞌyomo
17 Jetse maꞌṉbø ndzøqui vaꞌcø y Siria nasomo y Cilicia nasomo.
myeꞌchajqueꞌt ndø Comi 24 Mandamba øjtaꞌm que eyataꞌmbø

mumu pøꞌnis, vaꞌcø jana saṉ tzuꞌṉyajupøꞌis øjtzomdaꞌm jujchese


Israel pøꞌnisti myeꞌchajø. mi ⁿyac tuctamba mi ndzocoy
Y yøṉ eyateꞌmbø pøn øjchø eyapø anmaꞌyocujiꞌn; pero ja øtz
neꞌndaꞌmgueꞌt. ngøꞌvejtam je pøn. Je nømyajpa
18 Jetse nømba ndø Comi tø que tiene que vaꞌcø mi yac
yac mustambapøꞌis mumu señaꞌøtyandøj mi ⁿvin Israel pøꞌnis
yøcsepø tiyø desde yaꞌmøc. syeñajiꞌṉ, y vaꞌcø mi ngoꞌaṉjamdam
19 ”Por eso nguiꞌpspøjtzi que
  Moisesis ꞌyanguiꞌmguy. 25 Por eso

vøjø vaꞌcø jana ndø yac mayaꞌyaj cuando mumu tzøꞌtyam tumbø
nø vyaꞌnjamyajuꞌis Dios entre quipsocujiꞌṉ, vøꞌmøtyam øjtzi vaꞌcø
Hechos 15​, ​16 266

ṉgøpiṉdam pøn, y vaꞌcø ṉgøꞌvejayaj


mitzcøsi je pøn Bernabé y Pablojiꞌṉ. Pabloꞌis ñøcotzoꞌtz metzanaꞌcomo
Bernabé y Pablo ndø sundambapø. vaꞌcø maṉ chamboy ote
26 Ja tyoyaꞌṉøyaj vyin maṉyaj tø

36 Ijtuꞌcam vøti jama Pabloꞌis ñøjay
naꞌtzpamø ijtumø sunbapøꞌis yaj Bernabé:
caꞌyajø ndø Comi Jesucristocøtoya. ―Tø maṉdyaṉgueꞌti vaꞌcø ndø
27 Jetjiꞌn ṉgøꞌvejtaꞌmbøjtzi Judas
  tuꞌnistam ndø tøvøtaꞌm mumu
y Silas vaꞌcø mi nchajmatyam cumguñamaye jutitaꞌmbøꞌomo
ijtuse cartacøsi. 28 Porque vyøꞌmøy
  oy ndø tzaꞌmaṉvajcatyam ndø
Masanbø Espiritu Santoꞌis y øtz Comiꞌs ꞌyote. Tø maṉdyaꞌi vaꞌcø ndø
vøꞌmøndyaṉgueꞌtutiꞌtzi que vaꞌcø aꞌmistam jujche ityaju.
jana mi ndziꞌtam eyapø aṉguiꞌmguy 37 Bernabeꞌis syunbanaꞌṉ ñømaṉ

vaꞌcø mi ngøꞌaṉjamdamø. Namas también Juan ñøyipøꞌisqueꞌt Marcos.


que yøcse vaꞌcø mi ndzøctamø: 38 Pero Pabloꞌis ja vyøꞌmøyø vaꞌcø

29 vaꞌcø jana mi ngøꞌstam ni


  ñømaṉ Marcos, porque Marcos
tiyø yac yostøjupø comi chøqui oyumnaꞌṉ tzuꞌṉ jetecøꞌmdaꞌm
cønaꞌtzøꞌocuꞌyomo, vaꞌcø jana mi cuando Panfilia nasomo ityaju.
viꞌctam nøꞌpin, y vaꞌcø jana mi Jicsyeꞌøc Marcosis ja syunøꞌam
viꞌcatyam moꞌjcaꞌtøjupøꞌis syis, y maṉ pyaꞌtyaj Pablo y Bernabé
vaꞌca jana mi møtzi nøꞌit yomo. Oꞌca vaꞌcø seguitzøc yoscuy. 39 Tanto 

yøcsepø tiyø mi ṉgoꞌaṉjamdambati, onguipyaj ñeꞌcomdaꞌm Pablo y


vøjti mi mbyujtamba. Mi Bernabé, y al fin neꞌ neꞌti maṉyaju.
ṉgøꞌvejatyaꞌmøjtzi dyus”. Bernabéꞌis pyøc Marcos y maṉyaj
30 Asi es que je cøꞌvejyajtøjupø
  barcoꞌomo vaꞌcø ñuꞌcyaj Chipre
maṉyaj Antioquía cumguꞌyomo. Yac cucnasomo. 40 Pero Pabloꞌis cyøpiṉ

tuꞌmyaj vøtipø vyaꞌṉjajmyajpapøꞌis Silas y tzuꞌṉyaju vaꞌcø myaṉyajø.


Jesús vaꞌcø chiꞌocuyaj carta. Tyøvøꞌstaꞌm ꞌyoꞌnøyu tzacyaju
31 Cuando tyuꞌñajuꞌjcam carta,
  vaꞌcø myaṉyaj Diosjiꞌṉ, vaꞌcø
cajsøyaju porque cartaꞌis chambase cyotzoṉyaj Diosis ñeꞌc vyøꞌajcupit.
yac tzøꞌyaj contento. 32 Judas y Silas

41 Jetse maṉyaju y vijtocøtpøyaj

musqueꞌtpatinaꞌṉ tzaꞌmaṉvajcoyajø. Siria nasomo y Cilicia nasomo,


Vøtipø otejiꞌṉ chiꞌyaj consejo vaꞌcø chajmayajpanaꞌṉ tuꞌmyajpapø ndø
vyaꞌṉjajmoyaj vøjø. 33 Yaꞌyujcam
  Comiꞌs ñøyicøsi vaꞌcø vyaꞌṉjajmoyaj
some jama jiṉø, vaꞌṉjajmocuy vøjø.
tøvøꞌis ꞌyoꞌnøyu tzacyaju vaꞌcø
vituꞌyaj contento apostolescøꞌmø. Timoteoꞌis maṉba ñøtuꞌṉayaj
34 Pero Silasis quiꞌpsu que vøjø vaꞌcø Pablo y Silas

16

chøꞌy jiṉø Antioquía cumguꞌyomo. Pablo nuꞌc Derbe


35 Pablo y Bernabé oꞌiꞌñaj Antioquía
  cumguꞌyomo y Listra
cumguꞌyomo, aṉmaꞌyoyajpanaꞌṉ cumguꞌyomo. Ijtunaꞌṉ jeni tum
y chajmayajpanaꞌṉ ndø Comiꞌs pøn ꞌyaṉmayuꞌis Diosis ꞌyote ñøyi
vøjpø ꞌyote, y vøti eyataꞌmbøꞌis Timoteo, vaꞌṉjajmopyapø Israel
chajmayajqueꞌtuti ꞌyote. yomoꞌis ꞌyune. Y jyata jiꞌndyet Israel
267 Hechos 16

pøn. 2 Vyøcotzøcyajpanaꞌṉ Timoteo


vyaꞌṉjajmocuy tyøvøꞌstaꞌm ityajupø Pablo y Silas Filipos cumguꞌyomo


Listra y Iconio cumguꞌyomo. 11 Entonces tzuꞌṉdaꞌmøjtzi
3 Pabloꞌis nømnaꞌṉ syun ñømaṉ
  Troas cumguꞌyomo y maṉdyam
Timoteo, y yac senaꞌøtyøj Timoteo barcoꞌomo nuꞌctam viyuṉdi
Israel pøꞌnis syeñajiꞌṉ; porque Samotracia cucnasomo, y
ityaj Israel pøndaꞌm jicø lugajromo jyoꞌpitpø jama nuꞌctam Neápolis
y mumu myusayaj jyata que cumguꞌyomo. 12 Y desde jiṉø oꞌyø

jiꞌndyet Israel pøn. 4 Y mientras


  maṉdyam Filipos cumguꞌyomo.
cøtyajpanaꞌṉ cumguñamaye, Jete más coviꞌnajøpø cumguy jiṉø
Pabloꞌis y Silasis chajmayajpanaꞌṉ Macedonia nasomo. Ityaj Roma
vaꞌcø cyoꞌaṉjamayaj ti chamyajuse cumguꞌyomdaꞌmbø viti jiṉø y como
apostolesis y tzambøꞌnis Jerusalén Roma cumgusye it aṉguiꞌmguy.
gumguꞌyomo ityajupøꞌis, como Jen oꞌyø yaꞌtam usaṉ hora. 13 Y

vyøꞌmøyajuse cuando oy tuꞌmyaje. sapøjcuy jamaꞌomo øtz pujtam


5 Jetsemete tuꞌmyajpapø pømipøcyaj
  øjtzi cumguy acapoya nøꞌaṉvini
vyaꞌṉjajmocuꞌyomo, más vøtiꞌajyaj jujnaꞌṉ ṉgomoꞌtyam øjtzi oꞌca
tumdum jama vyaꞌṉjajmyajpapøꞌis tuꞌmnømuse vaꞌcø ꞌyoꞌnøyaj Dios.
Jesús. Jennaꞌṉ ityaj yomo tuꞌmyajupø y
poꞌcstaꞌmøjtzi vejvejnetyaꞌmøjtzi
Napasyiꞌomo Pabloꞌis is jetjiꞌṉdaꞌm. 14 Ijtunaꞌṉ tum yomo

Macedonia nasombø pøn ñøyipøꞌis Lidia, myaꞌajpapøꞌis


6 Entoncescøtyaj Frigia y Galacia tzapaspø tucu finopø, Tiatira
nasomo, y yaꞌinducyaj Masanbø cumguꞌyombø, cyønaꞌtzøpyaꞌis
Espirituꞌis vaꞌcø jyana tzamyaj ote Dios. Yøꞌnis nømnaꞌṉ myanu y
Asia nasomo. 7 Y cuando nuꞌcyaj
  ndø Comiꞌis chiꞌ quiꞌpsocuy vaꞌcø
Misia nasomo, quiꞌpsyaju vaꞌcø cyømaꞌnøjay møꞌchøqui lo que nø
myaṉyaj Bitinia nasomo, pero chaꞌmaṉvajcuse Pabloꞌis. 15 Jet o

Jesusis ꞌYespirituꞌis ja yac maṉyaj nøꞌyøy fyamiliajiꞌṉducu, y entonces


jiṉø. 8 Entonces cøtyaj Misia nasomo
  nømgomøꞌnatyaꞌmøjtzi vaꞌcø
y møꞌñaj Troas cumguꞌyomo. 9 Y   tøjcøtyam tyøjcomo. Nøjatyaꞌmøjtzi:
jeni tzuꞌi Pabloꞌis is pøn como ―Oꞌca mi ṉguiꞌpstamba que
si fuera napasyiꞌomuse. Jennaꞌṉ øtz viyunsye vaꞌṉjambapø chøn
teꞌn Macedonia cumgupyøn jeꞌis ndø Comi, entonces tøjcøtyam ø
vyiꞌnaṉdøjqui. Je pøꞌnis ñøjay ndøjcomo jen vaꞌcø mi ⁿjyejtamø.
Pablo: “Min Macedonia nasomo y Y penatzøctaꞌmøjtzi vaꞌcø
mi tø cotzoṉdam øjtzi”. 10 Cuando is
  tøjcøtyamø.
jetse, entonces nøjcojeꞌcsøtyaꞌmøjtzi 16 Y tujcu que nømnaꞌṉ maṉdam

vaꞌcø maṉdam Macedonia nasomo. øjtzi ꞌyoꞌnøyajpamø Dios, y


Porque ṉgoquiꞌpstaꞌmøjtzi viyuṉsye ndzoṉdaꞌmø papiñomo ñøc ijtøyupø
que vejatyaꞌmøjtzi Diosis vaꞌcø yatziꞌajcuꞌis, muspapøꞌis chamø
maṉ ndzaꞌmaṉvajcatyam vøjpø ote jujche maṉba tucnømi. Yøꞌnis
jiṉdaꞌmbø. vøti yac tøjcøpyanaꞌṉ tumin
Hechos 16 268

cyomicøtoya cuando chamba Silasis y nømnaꞌṉ vyajnayaj Dios,


ti maṉba tuqui. 17 Øtz nømnaꞌṉ
  y eyataꞌmbø presoꞌomo ityajupøꞌis
maṉdam Pablojiꞌn y min je yomo ø myañaju. 26 Y joviti cøt pømipø

ⁿjøsmøtaꞌm y veju, nømu: nasamicscø. Pømise mics soꞌmocuy


―Yøṉ pøndaꞌm møjipø Diosis hasta jojmocsyeꞌṉomo. Y jicsyeꞌcti
chøsitaꞌm. Yøꞌṉis tø tzajmatyamba mumu aṉdyuṉ aṉvacpøꞌyaju
jujche muspa tø cotzoctamø. y pucsaṉvacyaj mumu cadena
18 Jetsenaꞌn chøcpa vøti jama.
  vatyajupøjiꞌṉ. 27 Cuando min

Tantosnaꞌn jyorvatzøcpa Pablo y møꞌndonsaꞌ nø cyoquenupøꞌis


al fin cyøqueꞌnaj vituꞌu y ñøjay preso, entonces isu que aṉvacyaj
yatziꞌajcuy: soꞌmocuꞌis ꞌyandyuṉ. Por eso
―Øtz anguiꞌmba Jesusis ñøyicøsi, ñøput ꞌyespada maṉbanaꞌṉ yaj caꞌ
put je papiñomoꞌis chocoꞌyomo. vyin, comoꞌyu oꞌca preso poyajuse.
Y misma horacøs pujtu y chac je 28 Pero Pabloꞌis vyejay pømi ñøjayu:

papiñomo. ―Ni ti u mi ndzøjcay mi ⁿvin; yøꞌc


19 Pero cuando isyaj papiñomoꞌis
  tø ijtaꞌ øjtzi mumu.
cyomiꞌis que jiꞌn mus ñøput 29 Y nø cyoquenuꞌis preso vyaꞌc noꞌa;

tumin, entonces ñucyaj Pablo y poyuꞌc tøjcøy jojmo søtøtpa naꞌtzeꞌis,


y Silas y ñømaṉyaj plazaꞌomo cyønuꞌcyaj Pablo y Silas atzatzcøneꞌc
aṉguiꞌmbapøcøꞌmø. 20 Cuando
  jeꞌtis cyosocøꞌmø. 30 Entonces ñøputyaj

nuꞌcyaj aṉguiꞌmbacøꞌmø, ñøjayaju: Pablo y Silas aꞌṉgomo y ñøjmayaju:


―Yøṉ Israel pøꞌnis nø yac ―Señores, ¿jujche vøj ndzøcø
soꞌnatejyaj ndø cumguy tøvø. vaꞌcø cotzoc ø ṉgojapit?
21 Jeꞌis chamboyajpa eyataꞌmbø

31 Y jeꞌtistaꞌm ñøjayaju:

costumbre lo que tø øtz jiꞌn mus ―Vaꞌṉjamdam ndø Comi


ndø pøjcøchoṉdamø, ni jiꞌn mus Jesucristo y jetse maṉba mi
ndø tzøctam tø øjtzi, siendo que tø ṉgyotzoctam ijtamuse mi ndøjcomo.
øtz tø romano pøndaꞌmøṉø. 32 Y chajmayaj Diosis ꞌyote

22 Y vøti pøꞌnis quiꞌsayaj


  cyoquenbapøꞌis preso y mumu
apostolestaꞌm y aṉguiꞌmbapøꞌis ityajuse tyøjcomo. 33 Y nø cyoquenuꞌis

aṉguiꞌmyaju vaꞌcø yac tzacyajtøj preso ñømaṉyaj Pablo y Silas


tyucu y vaꞌcø ñacsyajtøj cupit. misma hora tzuꞌcøsi y cyøtzeꞌayaj
23 Nacscøtzictzicvøyaju y
  yaje. Y jicsyeꞌcti nøyøy ñeꞌcø y
cyotyaj presoꞌomo. Aṉguiꞌmyaj mumu fyamiliajiꞌṉducu. 34 Jøsiꞌcam

aṉbocsupøꞌis preso vaꞌcø møꞌchøqui ñømanyaj møjmø tyøjcomo y chiꞌyaj


cyoqueñajø. 24 Cyoquenbapøꞌis
  cuꞌtcuy. Y casøyaj mumu fyamiliajiꞌn
preso pyøjcøchoṉ aṉguiꞌmdøjuse, porque vyaꞌṉjamyaj Dios.
y cyotyaj más jojmopo preso 35 Cuando min sønbøꞌnømi,

cuartoꞌomo, y tabla sutøꞌomo cyøꞌvejyaj aṉquiꞌmyajpaꞌis policía


myatztøjcøyaj cyoso vaꞌcø jyana vaꞌcø ñøjayajø:
putyajø. ―Sømbøꞌyaj jic preso. 36 Y  

25 Pero paṉguctzuꞌsyeꞌṉomo
  chajmayaj nø cyoquenuꞌis preso
nømnaꞌṉ ꞌyoꞌnøyaj Dios Pabloꞌis y yøcsepø ote Pablo, ñøjayaju:
269 Hechos 16​, ​17

―Aṉguiꞌmyajpapøꞌis cyøꞌvejyaj ote y Silasjiꞌṉ. Ityajunaꞌṉ vøti pøn


vaꞌcø sombøꞌtamø. Yøti pues muspa lo que jiꞌndyet Israel pøn pero
mi myaṉdam contento. cyønaꞌtzøyajpapøꞌis Dios y
37 Pero Pabloꞌis ñøjayaj policía:
  vyaꞌṉjajmyaju. Vøti coviꞌnajøtaꞌmbø
―Jovisyeti nacstaꞌmøjtzi yomoꞌis vyaꞌṉjajmyajqueꞌtuti.
aunque iꞌis vyiꞌnaṉdøjqui ja 5 Pero jiꞌn vyaꞌnjajmoyajepø

cyømeꞌtztaꞌmøjtzi oꞌca ijtam ø ṉgoja, Israel pøn quiꞌsycaꞌyaju, y yac


y øtz romano pøndaꞌm chøṉø. Por tuꞌmyaj yatzitaꞌmbø pøn calleꞌom
eso jiꞌn vyøj yøcse vaꞌcø mi ndø jargan vityajpapø, y jetjiꞌṉ
nuꞌm nømbujtamø. Más vøjø vaꞌcø tuꞌmyaj vøti pøn y soꞌnatejyaj
miñaj ñeꞌc aṉguiꞌmyajpapø vaꞌcø cumguy. Nuꞌcyaj Jasoꞌnis tyøcmø
nøpujtamø. y maṉbanaꞌṉ pyuꞌṉaṉvac tyøc.
38 Policiaꞌis maṉ chajmayaj yøṉ ote
  Sunbanaꞌn ñøputyaj Pablo y Silas
aṉguiꞌmbataꞌm. Myañajujcam que cumgupyøꞌnis vyiꞌnaṉdøjqui.
Pablo y Silas romano pøndaꞌmete, 6 Pero como ja pyaꞌtyaj jen Pablo

naꞌchajqueꞌtuti aṉguiꞌmbataꞌm. y Silas, entonces jyøcøcøtøjcøyaj


39 Y mismo aṉguiꞌmbataꞌm nuꞌcyaj
  Jasón eyataꞌmbø vaꞌnjajmocuy
presocøꞌmø y vyaꞌcayaj vaꞌcø tøvøjiꞌṉ y ñønuꞌcyaj cumguꞌyombø
cyøtocoyajtøjø, y ñøjmayaju vaꞌcø aṉguiꞌmbacøꞌmø y vejaṉgøtyaju,
chacyaj cyumguy. 40 Y putyaj
  cyøsujtzøyaju y nømyaju:
presoꞌomo, maṉyaj Lidiaꞌis tyøjcomo. ―Yøn yac tocojayajpapøꞌis vøjpø
Y jen ꞌyoꞌnøyaju vaꞌṉjajmocuy tyøvø itcuy nasindumøꞌis ñe miñajqueꞌt
y chajmayaju vaꞌcø vyaꞌnjamyaj vøjø. yøꞌqui. 7 Y Jasoꞌnis yac tøjcøyaj

Jetse tzuꞌṉyaj Pablo y Silas. tyøjcomo. Pero mumu yøṉ pøꞌnis


quiꞌsayajpa møjaꞌaṉ aṉguiꞌmbapø
Soꞌnatejyaj Tesalónica cumguꞌyomo Cesajris ꞌyaṉguiꞌmguy. Nømyajpa

17 Cøtyajumnaꞌṉ Anfípolis
cumguꞌyomo y Apolonia
cumguꞌyomo, nuꞌcyaj Tesalónica
que it eyapø møjaꞌaṉ aṉguiꞌmbapø
ñøyipøꞌis Jesús.
8 Jetse yac soꞌnatejyaj vøti

cumguꞌyomo. Jenaꞌṉ it Israel pøn pøn y aṉguiꞌmbataꞌm cuando


tuꞌmyajpamø. 2 Chøcpaseti Pabloꞌis,
  cyøsujtzøyaju que jiꞌn cyønaꞌtzøyaj
tøjcøy jetjiꞌṉdaꞌm. Y tuꞌcay sapøjcuy møjaṉ anguiꞌmbapø César.
jamaꞌomo chaꞌmaṉvajcayaju 9 Pero chiꞌyaj tumin Jasoꞌnis y

jachøꞌyuse Diosis ꞌyote. eyataꞌmbøꞌis, y jetse chøcøpøꞌyaju.


3 Chaꞌmaṉvajcayaju y isindziꞌyaju

que jachøꞌyuse que Cristo tiene que Pablo y Silas Berea cumguꞌyomo
vaꞌcø toyaꞌisø y vaꞌcø visaꞌø cuando 10 Jicsyeꞌcti
vaꞌṉjajmocuy
caꞌujcam. Nøm Pablo: tyøvøꞌstaꞌm tzuꞌcøsi yac maṉyaj
―Yøn Jesús iyø otz nø Pablo y Silas vaꞌcø myaṉyaj Berea
ndzamgøpucsu, yøṉømete Cristo lo cumguꞌyomo. Cuando nuꞌcyaj jiṉø,
que Diosis cyøꞌvejupø. tøjcøyaj Israel pøn tuꞌmyajpamø.
4 Veneꞌṉomo jeꞌtistaꞌm

11 Yøṉø tuꞌmyajpapøꞌis ñøꞌoyaj más

vyaꞌṉjajmyaju y tuꞌmyaj Pablo vøjpø chocoy que jiꞌn Tesalónica


Hechos 17 270

cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis, porque jeni pøn quiꞌpsocuꞌyoyuse chøcpaꞌis


pyøjcøchoṉjayaj ote vøjpø vyin, venetaꞌmbø ꞌyaṉmayajpapøꞌis
quiꞌpsocujiꞌṉ. Tumdum jama epicúreo aṉmaꞌyocuy; y venetaꞌmbø
tyuꞌnmeꞌchajpanaꞌṉ jachøꞌyupø ꞌyaṉmayajpapøꞌis estoico
Diosis ꞌyote, vaꞌcø ꞌyaꞌmyaj aṉmaꞌyocuy. Jeꞌtis ꞌyoꞌnøyaj Pablo.
yøcsepø tiyø a ver oꞌca viyuṉsepø Tum nømbanaꞌṉ:
tiyete. 12 Jetsemete vøti pøꞌnis
  ―¿Ti sunba cham yøꞌnis y
vyaꞌṉjajmyaju. Vyaꞌṉjajmyaj vøti ongomøꞌnba?
yomoꞌis lo que jiꞌndyet Israel Eyapø nømbanaꞌṉ:
yomoꞌis lo que mumu cumgupyøꞌnis ―Parece que nø chamboy
vyøcotzøcyajpapønaꞌṉ, y vøti eyataꞌmbø Dios jiꞌn ndø mañajepø
pøꞌnis lo que jiꞌndyet Israel pøꞌnis nunca.
vyaꞌnjamyajqueꞌtu. 13 Y myusyaj
  Jetse nømyaju porque Pabloꞌis
Tesalónica cumguꞌyomdaꞌmbø chambanaꞌṉ Jesusis ꞌyote, y
Israel pøꞌnis que jetsenaꞌṉgueꞌt chambanaꞌn que it visaꞌcuy.
Berea cumguꞌyomo chamgøpucsyaj 19 Entonces ñømaṉyaj Pablo

Dios ꞌyote Pabloꞌis. Entonces lugajromo ñøyipøꞌis Areópago


Tesalónica cumguꞌyomdaꞌmbø opamønaꞌn tuꞌmnømi. Y ñøjayaj
maṉyaj jiṉø Berea cumguꞌyomo Pablo:
y yac soꞌnatejyaj cumgupyøndaꞌm, ―Tø tzajmatyam ndøvø, ¿tiyøꞌṉ
quiꞌsayaj Pablo. 14 Por eso yøti
  yøṉ jomepø aṉmaꞌyocuy lo que
yøti vyaꞌṉjamyajpapøꞌis Jesús yac mitz nø mi ndzamupø? 20 Porque

maṉyaj Pablo hasta ijtumø mar. øjtaꞌm mandaꞌmøjtzi jiꞌn ndø


Pero Silas y Timoteo tzøꞌyaj Berea ṉgøñøctøyøyitamepø tiyø mitz
cumguꞌyomo. 15 Opøꞌis ñømaṉyaje
  ndzambase. Suꞌnba mustam tiyøṉ
oy chacpøꞌyaj Pablo hasta yøṉø.
Atenas cumguꞌyomo, y Pabloꞌis 21 Jetse nømyaju porque

cyøꞌvejayaj ote Silas y Timoteo Atenas cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis, y


jiṉ vaꞌcø myaṉyajqueꞌtati pronto. eyataꞌmbø cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis
Y jetse opøꞌis chacpøꞌyaj Pablo jejyajpapøꞌis jiṉø, más que ni
vituꞌyajqueꞌtu. jutipø tiyø sunbanaꞌṉ chamyajø
y cyømaꞌnøyajø lo que ja
Pablo Atenas cumguꞌyomo myañajøpøtøc tiyø.
16 Mientras nømnaꞌṉ jyoꞌcyaj 22 Entonces Pablo teꞌnu Areópago

Pabloꞌis Atenas cumguꞌyomo, cujcomo y nømu:


ꞌyaꞌmu que tas cumguy comi ―Mi Atenas cumgupyøꞌnistaꞌm;
chøquijiꞌṉ, y mayaꞌu y quiꞌsycaꞌu øtz tziꞌpa cuenta que mitz vøti mi
chocoꞌyomo. 17 Jetsemete
  jamdamba mi vaꞌṉjajmoṉgutyaꞌm.
Pabloꞌis ꞌyoꞌnøyaj Israel pøndaꞌm 23 Porque cuando nømnaꞌṉø

tuꞌmyajpamø y ꞌyoꞌnøyajqueꞌt cøt calleꞌomo, ⁿisø mitz


eyataꞌmbø cyønaꞌtzøyajpapøꞌis Dios. ṉgonocstambamø, y mbaꞌt tum altar
Y tumdum jama ꞌyoꞌnøyajpa jutipø ijtupøcøs jachøꞌyupø: “Yøṉete altar
pøn pyatpa plazaꞌomo. 18 Ityajunaꞌṉ
  jiꞌn ndø comusipø Diosis señe”. Pues
271 Hechos 17​, ​18

øtz nø mi ndzaꞌmaṉvajcatyam yøti quiꞌpsvituꞌyajø. 31 Porque Diosis


jic Dios mi ṉgønaꞌtzøtyamba sin cyoquiꞌpsuꞌam jujchøcpø jama ñeꞌc


que jiꞌn mi ṉgomustamepø. maṉba cyømeꞌchaj vøjø mumu pøn
24 ”Jiquete Dios lo que chøjcupøꞌis
  cyojapit. Y Diosis cyojtuꞌam jic pøn
tzap y nasacopac y mumu tiyø lo jutipøjiꞌn manba cømeꞌtzoye; y yac
que ti ijtupø tzajpomo y nascøsi. musyaj viyuṉsye mumu pøn iyete,
Como nas y tzap Diosis señe, Diosis porque yac visaꞌu cuando caꞌu.
ni jiꞌn ñøcꞌijtøy masandøc pøꞌnis 32 Cuando mañaju que oy

chøjcupø cyøꞌjiꞌṉ. 25 Ni jujche jiꞌn


  visaꞌ caꞌupø pøn, veneꞌaṉbøꞌnis
mus ndø cotzoṉ Dios ndø cøꞌjiꞌṉ, syijcayaju: eyataꞌmbø nømyajqueꞌtu:
porque ni tiꞌis jiꞌn chøjcay falta. En ―Sunba
cambio ñeꞌc tø tziꞌpa ndø quenguy ṉgømaꞌnøvøjøtzøctaṉgueꞌtati
y tø yac jeꞌpøcpa. Mumu ti tø tziꞌpa yøcsepø tiyø.
Diosis. 33 Entonces Pablo tzuꞌṉ

26 ”Y Diosis chøc mumu pøn


  jeꞌtomdaꞌm. 34 Pero venetaꞌmbøꞌis

tumbø nøꞌpin døvø vaꞌcø ñøc maṉ pyaꞌtyaj Pablo y vyaꞌṉjamyaju.


ijtøpøꞌyaj mumu nasacopac. Ñeꞌc Entre ñeꞌcomdaꞌm ijtunaꞌṉ Dionisio,
viꞌnati quiꞌpsminu jujchøcpø aṉguiꞌmbapø pønete Areopagoꞌomo;
tiempoꞌomo y jutipø lugajromo tum yomo ñøyipøꞌis Dámaris; y
maṉba tø ijtam nascøsi. jetseti eyataꞌmbø maṉ pyatyaj
27 Jetse chøc Diosis vaꞌcø ndø
  Pablo.
quipsmeꞌtztam ñeꞌcø, y vaꞌcø ndø
quiꞌpsisø a ver oꞌca ndø mbaꞌtpa Pablo Corinto cumguꞌyomo
Dios. Porque viyuṉse Dios jiꞌn
yaꞌi, tome it tumdum pøꞌnis
vyiꞌnomo. 28 Porque jeꞌtis tø yaj

18 Cøjtujcam yøcsepø
tiyø, Pablo tzuꞌṉ Atenas
cumguꞌyomo y maṉ Corinto
quendamba, tø yac micstamba, cumguꞌyomo. 2 Y pyaꞌt tum Israel

y tø yac ijtamba. También pøn ñøyipøꞌis Aquila, pøꞌnajupø


venetaꞌm mijtzom jayajpapøꞌis Ponto cumguꞌyomo, nuꞌcupøtøquete
nømyajqueꞌtuti jetse. Nømyaju: Corinto cumguꞌyomo. Oy tzuꞌṉ
“Porque también tø øjtzi Diosis tø Italia nasomo. Jetjiꞌṉnaꞌṉ it yomo
ꞌyunetaꞌm”. Jacheꞌṉomo jyayaju; Priscila. Tzuꞌṉyaj Italia nasomo
y øtz nømgueꞌtpøjtzi: 29 Siendo
  porque møjaꞌaṉ aṉguiꞌmbapø
que Diosis tø ꞌyunetaꞌm, jiꞌn mus Claudioꞌis ꞌyaṉguiꞌmyaj mumu
tø quiꞌpstamø que Dios oropøte Israel pøn vaꞌcø chuꞌṉyaj Roma
o platapøte o tzaꞌpøte. Porque cumguꞌyomo. Pabloꞌis cyønuꞌcyaj
jetsetaꞌmbø, pøꞌnis chøcyajpa segun Aquila y Priscila. 3 Como mismo

lo que jujche ñeꞌ quiꞌpsyajpase. yoscuy myuspanaꞌṉ chøcyaj


30 Pero cøjtupø tiempꞌomo cuando
  myeꞌchcøy Pabloꞌis y Aquilaꞌis,
jiꞌnaꞌṉ myusyajeꞌøc jujchepøt Dios, Pablo tzøꞌy jetjiꞌṉ y yosyaj tuꞌmbac,
Diosis jetse yac tzøꞌyaju. Pero yøti porque jet yosyajpanaꞌṉ vaꞌcø
Diosis nø ꞌyaṉguiꞌmyaj mumu chøcyaj lonapø tøc. 4 Y Pabloꞌis 

pøn mumu nasvindumø vaꞌcø chaꞌmaṉvacpanaꞌṉ ote tuꞌmyajpamø


Hechos 18 272

Israel pøn tumdum sapøjcuy 12 Cuando Galión aṉguiꞌmbanaꞌṉ


jamaꞌomo, chajmayaj vøjpø ote Acaya nasomo, Israel
hasta que yac pøjcøchoṉyaju, yac pøꞌnistaꞌm tumbø quiꞌpsocujiꞌṉ
tøjcøyaju vyaꞌṉjajmocuꞌyomo, onduꞌmbajcajyaju vaꞌcø ñucyaj
aunque sea Israel pøn, aunque sea Pablo y ñømaṉyaj aṉguiꞌmbapøꞌis
jiꞌndyet Israel pøn. vyiꞌnomo. 13 Nømyaju:


5 Cuando nuꞌcyajujcam Silas y ―Yøꞌnis ꞌyaṉmayajpa pøndaꞌm,
Timoteo tzuꞌṉyajupø Macedonia ñøjayajpa vaꞌcø vyaꞌṉjajmyaj Dios
nasomo, Pablo nømnaꞌṉ yoscoꞌn pero jiꞌndyet como ijtuse jachøꞌyupø
otejiꞌn, nømnaꞌṉ chajmayaj Israel aṉguiꞌmguy.
pøndaꞌm que Jesusete Cristo 14 Cuando Pabloꞌis maṉbanaꞌṉ

Diosis cyøꞌvejupø. 6 Cuando Israel


  chamdzoꞌtze, Galioꞌnis ñøjayaj
pøꞌnis quiꞌsayaj Pablo y Jesuscøsi Israel pøndaꞌm:
topoꞌoꞌnøyajpanaꞌṉ, Pabloꞌis cyøtit ―Mi Israel pøꞌnistaꞌm, oꞌca
tyucu como seña que ñeꞌc ja it cyoja, chøcpanaꞌṉ yøꞌṉis jiꞌn vyøjpø tiyø, o
y ñøjmayaju: sea yatzitzocoꞌyajcuy, vøjnaꞌṉ vaꞌcø
―Oꞌca mi ndyocotyamba, mismo øtz mi ngømaꞌnøtyamø. 15 Pero

mi neꞌctaꞌmdi ijtam mi ṉgoja; øtz como mitz ṉgøtzaꞌmøtyamba yøṉ


limpiotiꞌtzi. Desde yøti maꞌṉbø pøn que eyapø ote y eyataꞌmbø nøyi
eyapø pøngøꞌmdaꞌm lo que jiꞌndyet nø chamu, y mi ne aṉguiꞌmgutyaꞌm
Israel pøngøꞌmdaꞌm. nø cyacpøꞌu; aꞌmdam mi neꞌctaꞌm ti

7 Y tzuꞌṉ jeni maṉ mi ndzøctamba. Porque øtz jin sun
ñøyipøꞌis Justoꞌis tyøjcomo vøjøndzøc jetsepø asunto.
cyønaꞌtzøpapøꞌis Dios ijtumnaꞌṉ 16 Y myacpøꞌyaj mumu ityajupø

tyøc tome tuꞌmyajpamø Israel jeni ꞌyaṉguiꞌmguꞌyomo. 17 Jicsyeꞌcti


pøn. 8 Tuꞌmyajpamø ijtunaꞌṉ


  mumu griego pøꞌnis ñucyaj
aṉguiꞌmbapø ñøyipøꞌis Crispø. Sóstenes, aṉguiꞌmbapø Israel pøꞌnis
Jeꞌis vyaꞌṉjam ndø Comi mumu tuꞌmguy tøjcomo, y ñacsyaju tome
fyamiliajiꞌṉ, y vøtipø Corinto aṉguiꞌmbacøꞌmø, pero Galioꞌnis
cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis myañajpanaꞌṉ ni ja chøjcay cuenda lo que ti nø
ote, vyaꞌṉjajmyaju y nøꞌyøyaju. 9 Y
  chøcyajupø.
napasyiꞌomse ndø Comiꞌis ñøjay
tzuꞌcøsi Pablo: Pablo vituꞌ Antioquía cumguꞌyomo
―Uy ñaꞌtze, más y tuꞌcay ñaꞌcomo maṉgueꞌtu
tzaꞌmaṉvajcaṉøjayaj ø onde. U vaꞌcø chamboye ote
mi vyøṉbøꞌu. 10 Porque øtz yøꞌcø

18 Y Pablo tzøꞌy yaꞌi jama jiṉø,
it mitzjiꞌn. Ni iꞌis ni ti jiꞌn ma mi y jicsyejcam ꞌyoꞌnøyu tzacyaj
ñchøjcayaje, ni iꞌis jiꞌn maṉ mi Pablo vaꞌṉjajmocuy tyøvøꞌstaꞌm, y
ⁿyacsutzøqui, porque øtz nøꞌijtøjtzi Pablo maṉ barcoꞌomo nuꞌc Siria
vøti pøn yøṉ cumguꞌyomo. nasomo. Priscilaꞌis y Aquilaꞌis maṉ
11 Oy yaꞌe jiṉø tumø ame medio;
  pyaꞌtyaj Pablo. Oy Pablo coꞌtzima
ꞌyaṉmaꞌyopyanaꞌṉ Diosis ꞌyotejiꞌṉ juꞌs Cencrea cumguꞌyomo, porque
jeꞌtomo. ijtunaꞌṉ tiyø oyupø chamdziꞌ Dios,
273 Hechos 18​, ​19

por eso o coꞌpotz juꞌsi. 19 Jetse


  naꞌtzcuy tuꞌmyajpamø Israel
nuꞌcyaj Efeso cumguꞌyomo, y pøn. Jen cyømaꞌnøyaj Priscilaꞌis
Pabloꞌis chacyaj Priscila y Aquila y Aquilaꞌis jujche nø cham
jiṉø. Y Pablo tøjcøy Israel pøn Apolosis. Y después Aquilaꞌis y
tuꞌmyajpamø y vejvejneyaju Priscilaꞌis ñømaṉyaj neꞌti Apolos y
jetjiꞌṉdaꞌm. 20 Jiṉdaꞌmbøꞌis
  chaꞌmaṉvajcayaj taꞌnupø møꞌchøqui
ñøjajoꞌyaju vaꞌcø yaꞌyø jitjiꞌṉdaꞌm, Diosis tyuṉ. 27 Y cuando Apolos

pero Pablo ja syun chøꞌyø. nømnaꞌṉ sun myaṉ Acaya nasomo,


21 Yuschiꞌu tzacyaj jejtaꞌm y
  entonces Efeso cumguꞌyombø
ñøjmayaju: vaꞌṉjajmocuy tøvøꞌis chøjcayaj carta
―De toda manera tiene que vaꞌcø Acaya nasombø tyøvøtaꞌm. Ñøjayaju
øtz it Jerusalén gumguꞌyomo nø vaꞌcø pyøjcøchoṉyaj Apolos cuando
minupø søṉgøtoya. Pero matøc nuꞌcpa jeni. Apolos nuꞌc Acaya
vituꞌqueꞌt mijtzomdaꞌm oꞌca Diosis nasomo y cyotzoṉyaj vøti jiṉdaꞌmbø
syunba. oyupøꞌis vyaꞌnjamyaj ndø Comi
Y barcoꞌomo tzuꞌṉ Pablo Efeso Jesús. Porque ityajunaꞌṉ jeni
cumguꞌyomo. 22 Y nuꞌc Cesarea
  oyupøꞌis vyaꞌṉjamyaj ndø Comi;
cumguꞌyomo. Y de jeni maṉ Diosis vyøꞌajcupit o vyaꞌṉjamyaje.
Jerusalén gumguꞌyomo y yuschiꞌyaj 28 Apolosis chaꞌmaṉvajcayaj møjaꞌaṉ

vyaꞌṉjajmocuy tyøvøtaꞌm, y después quiꞌpsocupit, y yac musyaju mumu


møꞌn Antioquía cumguꞌyomo. pøꞌnis viꞌnomo que Israel pøꞌnis
23 Oy yaꞌe usy jama jiṉø, y
  vyaꞌṉjajmocuy jiꞌndyet vyøjpø.
tzuꞌṉgueꞌtu. Y cyøjtocpacpøꞌu Jachøꞌyupø Diosis ꞌyotejiꞌṉ yac
ijtnømuꞌcsyeꞌṉomo Galacia nasomo musyaju que Jesusete Cristo Diosis
y Frigia nasomo. Chajmayaj mumu cyøꞌvejupø.
vyaꞌṉjamyajpapøꞌis Jesús vaꞌcø
vyaꞌṉjamyaj más møꞌchøqui. Pablo oy Efeso cumguꞌyomo

Apolosis chaꞌmaṉvacpa ote


Efeso cumguꞌyomo
19 Mientras que ijtunaꞌṉ Apolos
Corinto cumguꞌyomo, Pablo
emøc o cøt ijnømumø møjmø y nuꞌc
24 Nuꞌc Efeso cumguꞌyomo tum Efeso cumguꞌyomo y pyaꞌtyaj jiṉ
Israel pøn ñøyipøꞌis Apolos. Apolos ꞌyaṉmayajpapøꞌis ndø Comiꞌis ꞌyote.
tzojcupø Alejandría cumguꞌyomo, 2 Pabloꞌis ꞌyaṉgøvaꞌcyaju ñøjayaju:

muspanaꞌṉ chaꞌmaṉvajcoy vøjø, y ―¿Oy mi mbøjcøchoṉdam


suñinaꞌṉ cønøctøyøjayu jachøꞌyuse Masanbø Espiritu Santo cuando mi
Diosis ꞌyote. 25 Yøꞌnis o ꞌyaṉmay
  vaꞌṉjajmdamuꞌøc?
ndø Comiꞌis ꞌyaṉmaꞌyocuy. Y como Pero jeꞌtis ñøjmayaju:
tum chocoy vaꞌṉjajmopyanaꞌṉ, jetse ―Pues jiꞌnø nø mandamu oꞌca it
chambanaꞌn y ꞌyanmaꞌyopyanaꞌṉ Masanbø Espiritu Santo.
møꞌchøqui ndø Comiꞌis 3 Entonces Pabloꞌis ñøjayaju:

ꞌyaṉmaꞌyocujiꞌṉ. Pero na myusuti ―Cuando mi ñøꞌyøndyamu,


Juaꞌnis nøꞌyøꞌocuy. 26 Yøn Apolosis
  ¿jujchepø nøꞌyøꞌocuy mi
ñøcøtzoꞌtzu vaꞌcø cham jana mbøjcøchoṉdamu?
Hechos 19 274

Y jeꞌtis ñøjayaju: tzocyaj caꞌetaꞌmbø, y yatziꞌajcuy


―Juaꞌnis ñøꞌyøꞌocuy. putyajpanaꞌṉ jeꞌtomdaꞌm.
4 Y ñøjayaj Pabloꞌis:

13 Y ityajunaꞌn vityajpapø Israel

―Viyuṉsye Juaꞌnis ñøꞌyøyaju pøn ñøputyajpapøꞌis yatziꞌajcuy. Y


como seña que quiꞌpsvituꞌyaju. venetaꞌmbø jeꞌis chøjquisjoꞌyaju
Pero también chajmayaj pøn vaꞌcø vaꞌcø chajmay Jesusis ñøyi
vyaꞌṉjamyaj maṉbapø mini jøsiꞌcam, pøngøꞌmø ijtupøꞌomo yatziꞌajcuy
jetemete Cristo Jesús. vaꞌcø pyutø, ñøjmayaju:
5 Cuando myañajujcam chamuse
  ―Mi aṉguiꞌmba Jesusis ñøyicøsi lo
Pabloꞌis, oy ñøꞌyøyaje ndø Comi que Pabloꞌis chamboꞌpapø vaꞌcø mi
Jesusis ñøyicøsi. 6 Entonces
  mbyutø.
Pabloꞌis cyot cyøꞌ jetcøstaꞌm y 14 Ijtunaꞌṉ tum Israel pøn

nuꞌc jetcøstaꞌm Masanbø Espiritu pane coviꞌnajø ñøyipøꞌis Esceva.


Santo. Y oñajpanaꞌṉ eyapø Cuꞌyaynaꞌṉ it Escevaꞌis ꞌyune. Y
oteꞌomo nuṉcatøc ja ꞌyoñajøse, y je cuꞌyapyø Escevaꞌis ꞌyuneꞌis
tzaꞌmaṉvajcoyajpanaꞌṉ. 7 Ityajunaꞌṉ
  chøjquisjoꞌyaju jetse vaꞌcø ñøputyaj
como macvøstøjcaṉbønsyeꞌṉomo yatziꞌajcuy. 15 Pero ꞌyaṉdzoṉ

myumaṉgøꞌtyaꞌm lo que nøꞌyøyaju. yatziꞌajcuꞌis ñøjayaju:


8 Entonces tøjcøy Pablo
  ―Jesús ispøcpøjtzi. Y muspøjtzi
tuꞌmyajpamø Israel pøn, y tuꞌcay iyete Pablo. Pero mijtaꞌm,
poya oyu, o chaꞌmaṉvajcayaj Diosis ¿indaꞌmete?
ꞌyote jana naꞌtzcuy, chaꞌmindziꞌyaju 16 Y pøn yatziꞌajcuꞌis ñøc

jujche aṉguiꞌmbase Dios, vaꞌcø ijtøyupø, jeꞌis ñøquipyaj pøn


vyøꞌmøyajø. 9 Pero venetaꞌmbøꞌis
  nø syunupøꞌisnaꞌṉ nøputyajø,
ja syuñajø y ja vyaꞌṉjamyajø, y y tøpnuꞌcyaj jetcøstaꞌm y
topaꞌoꞌnøyaj Diosis ꞌyaṉmaꞌyocuy cyønuꞌcayaju y yac poyeputyaj
vøti pøꞌnis vyiꞌnaṉdøjqui. tøjcomo nicotacsyitaꞌmbø y
Entonces Pablo tzuꞌn jetcøꞌmdaꞌm yacsutzøcyajtøjupø. 17 Y mumu

nø ꞌyaṉmayajupøꞌjiꞌṉ y tøjcøyaj ityajupøꞌis Efeso cumguꞌyomo,


Tiranoꞌis tyøjcomo porque jen tanto Israel pøꞌnis, tanto jiꞌndyet
anmayoñømbanaꞌṉ. Y jen oy Israel pøꞌnis, oy myusyaj ti ose
chaꞌmindziꞌyaj ndø Comiꞌis ꞌyote tuqui, y o naꞌchaje mumu jejtaꞌm
tumdum jama. 10 Metza ame o
  y vyøcotzøcyajpanaꞌṉ ndø Comi
aṉmaꞌyoy jetse. Por esomete Jesusis ñøyi.
mumu ityajupøꞌisnaꞌṉ Asia nasomo 18 Y vøti pøn vyaꞌnjamyajpapøꞌis

myajnayaj ndø Comiꞌis ꞌyote. Tanto Jesús tuꞌmyaju y chamyaju


Israel pøꞌnistaꞌm, tanto jiꞌndyet lo que tiyø yatzitzocoꞌyajcuy
Israel pøꞌnistaꞌm cyømaꞌnøjayaju. chøcyajpanaꞌṉ viꞌna. 19 Y vøti

11 Y Diosis chiꞌ Pablo musocuy


  chøcyajpapøꞌisnaꞌṉ brujoꞌajcuy
vaꞌcø chøc milagroꞌajcuy y jiꞌn ndø ñønucyaj brujo libro; pyoṉbøꞌyaj
isipø tiyø. 12 Hasta payu y tucu
  mumu pøꞌnis vyiꞌnaṉdøjqui.
oyupø Pabloꞌis vyingøsi ñømaṉyaju Nøputyaj cuenta jujchenaꞌṉ
y cyotyaj caꞌepøcøsi. Entonces valetzøcpanaꞌṉ libro, y put
275 Hechos 19

cincuenta mil platapø tumin nasomo, yøṉ Pabloꞌis yac tzacyajpa


valetzøcyajpa. 20 Jetse vøti pøꞌnis
  vaꞌṉjajmocuy vøti pøn. Nømba
cyømaꞌnøjayaju y pyøjcøchojṉayaj que jiꞌndyet ndø comi lo que ndø
ndø Comiꞌs ꞌyote; y jetse pømi o yos tzøctambapø ndø cøꞌjiꞌn. 27 Por eso

ndø Comi ꞌyotejiꞌṉ. it peligroꞌajcuy maṉba ocyaj yøṉ


21 Cøjtuꞌcam yøcsepø tiyø,
  ø ⁿyoscutyaꞌm, y tø naꞌtztamba
quiꞌpsmin Pabloꞌis chocoꞌyomo que maṉba myenos chøcyajqueꞌtati
vaꞌcø myaṉ Jerusalén gumguꞌyomo. møjaꞌaṉ yomopø ndø comi Dianaꞌis
Pero viꞌna sunbanaꞌṉ vijtocøtpøꞌ myasandøc; aunque cyønaꞌtzøyajpa
Macedonia nas y Acaya nas. Nømu: Diana mumu Asia nasomdaꞌmbøꞌis
―Después oyuꞌcaꞌmtzi Jerusalén y mumu nasvindumøtaꞌmbøꞌis.
gumguꞌyomo, Roma cumguy nøꞌø Pero jetse maṉba yaj jeꞌis
sun aꞌmistoꞌqueꞌta. myøjaꞌṉoꞌmajcuy.
22 Entonces oy cyøꞌvejyaj

28 Jetse myañaj chamuse

Macedonia nasomo metzcuy Demetrioꞌis y vøti quiꞌsycaꞌyaj plata


oyupøꞌis cyotzoṉyaje, tum ñøyipøꞌis yosyajpapøjiꞌṉ, vejyaju nømyaju:
Timoteo y tum ñøyipøꞌis Erasto. ―Myøjaꞌṉombøte Diana Efeso
Mismo Pablo oyutøc yaꞌye Asia cumguꞌyombøꞌis ñeꞌtaꞌm.
nasomo. 29 Jetse tumø cumguy soꞌnatejyaju,

ñucyaj Caiyo y Aristarco,


Oy soꞌnatejcuy Efeso cumguꞌyomo Macedonia nasomdaꞌmbø, Pabloꞌis
23 Jic jamaꞌomo oy mayaꞌaṉ ñøtuṉdaꞌm, y ñømaṉyaju. Tumøpø
soꞌnatejcuy, o quiꞌsayaj jetsepø quiꞌpsocujiꞌṉ poyetøjcøyaju
aṉmaꞌyocuy ñøtuꞌṉajyajpaꞌis. opamø tuꞌmnømi. 30 Pabloꞌis

24 Porque ijtunaꞌṉ tum pøn


  sunbanaꞌn tyøjcøy vøti pøꞌnomo,
ñøyipøꞌis Demetrio, platajiꞌṉ pero vyaꞌṉjajmocuy tøvøꞌis ja yac
yospapø. Yospa tyøvøjiꞌṉ jeꞌis tøjcøyajø. 31 Ityajunaꞌṉ Pabloꞌis

chøcyajpanaꞌṉ cheꞌpø masandøc ꞌyamigotaꞌm Asia nasomdaꞌmbø


tzøqui, chøjcaṉgøpujtøjayajpanaꞌṉ coviꞌnajø. Jeꞌis cyøꞌvejay ote vaꞌcø
Dianaꞌis myasandøc. (Diana jyana tøjcøy Pablo vøti pøꞌnomo.
yomopø cyomi tzøquite.) Je 32 Eyataꞌmbø vejyaju que yøꞌcse

masandøc tzøqui myaꞌayajpanaꞌṉ chøc jiꞌquis, eyataꞌmbø vejyaju


y gyanatzøcyajpanaꞌn vøti tumin. que jiꞌndyet jetse; jetse suniti
25 Demetrioꞌis vyejtuꞌmyaj ñeꞌcjiꞌn
  vejaṉgøtyaju, casi mumu jiꞌnaꞌn
yosyajpapø, y neꞌti yosyajpapø pero myusyaj ticøtoya nø tyuꞌmnømu.
mismo yoscuꞌyomo. Ñøjayaju: 33 Entonces Israel pøꞌnis myatz

―Mbyøndaꞌm, mustamba mijtzi tøjcøyaj Alejandro vaꞌcø teꞌn vøti


que yøꞌcsepø yoscuy vaꞌcø ndø pøꞌnis vyiꞌnomo, vaꞌcø chamø ti nø
tzøcø, ndø ganatzøcpa vøti tumin. syun man chamø. Alejandroꞌis chøc
26 Nø mi istamuse y mandamuse
  seña cyøꞌjiꞌṉ vaꞌcø yac vøṉneyajø,
jujche chøcpase yøṉ pøꞌnis 34 Pero cuando myusyaj Alejandro

ñøyipøꞌis Pablo; que jiꞌn solo Efeso que Israel pønete, (como Israel
cumguꞌyomo, pero casi mumu Asia pøꞌnis jiꞌn vyaꞌṉjamyaj Diana, por
Hechos 19​, ​20 276

eso) mumu vejaṉgøtyaj tome metza lugar, y vøti chajmayaju jujche


hora, tuꞌmbac vejyaju nømyaju: vaꞌcø vyaꞌṉjajmoyajø. Y entonces
―Myøjaꞌṉombøte Diana Efeso maṉ Grecia nasomo. 3 Y oy it jiṉø

cumguꞌyombøꞌis ñeꞌtaꞌm. tuꞌcay poya. Maṉbanaꞌṉ maṉ


35 Al fin secretarioꞌis yac vøṉneyaj
  barcoꞌomo Siria nasomo, pero
vøti pøn y nømu: myusu que nø jyoꞌcyaj Israel
―Efeso pøꞌnistaꞌm, mumu pøꞌnistaꞌm vaꞌcø ñucyajø. Por
pøꞌnis myusyajpa que mi eso quiꞌpsminu que más vøjø
Efeso cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis mi vaꞌcø vituꞌqueꞌtati vaꞌcø cyøt
ṉgüendatzøctamba myøjaꞌṉombø Macedonia nasomo. 4 Y maṉ  

Dianaꞌis myasandøc, y jeꞌis chøqui pyaꞌtyaj Pablo hasta Asia nasomo


lo que quejcupø nasomo tzajpom Berea cumguꞌyombø Sopatejris, y
tzuꞌṉupø. 36 Como ni i jiꞌn mus
  Tesalónica cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis
nømø que jiꞌndyet jetse, sunba vaꞌcø Aristarcoꞌis y Segundoꞌis; Derbe
mi vyøṉnendyamø, vaꞌcø jana mi cumguꞌyombø Gayoꞌis, y Timoteoꞌis;
ⁿjyovindzøctam ni tiyø. 37 Porque
  y Asia nasamdaꞌmbøꞌis Tiquicoꞌis
nø mi nømindam yøn pøn que jiꞌn y Trofimoꞌis. 5 Yøṉdaꞌm viꞌna

ñuꞌmyajeꞌis tumin masandøjcomo, nuꞌcyaj Troas cumguꞌyomo


y ni jiꞌn cyøꞌoꞌnøyajepøꞌis yomopø y joꞌctaꞌmøjtzi jiṉø hasta que
mi ⁿdios. 38 Oꞌca Demetrioꞌis y
  nuꞌctaꞌmøjtzi. 6 Cøjtujcam søṉ

jetsepø yoscuy chøcyajpapøꞌis cuando cyøꞌstøjpamø pan ja


sunba cyøvaꞌcøyaj aunque iyø, pyoṉoṉapø, øjtaꞌm tzuꞌṉdam
pues jetcøtoya it jut vaꞌcø mi Felipos cumguꞌyomo vaꞌcø maṉdam
ṉgøvacøtyamø. Ityaj atcani jen barcoꞌomo. Mosay jamapit nuꞌctam
vaꞌcø ndø cøtzaꞌmøtyamø. 39 Oꞌca   Troas cumguꞌyomo ø joꞌctamumø
it eyapø asunto, entonces sunba ø ndøvøꞌis, y jiṉ o yaꞌtame cuꞌyay
vaꞌcø mi ñdyuꞌmdamø jujche jama.
ijtuse aṉguiꞌmguy. 40 Porque

muspa tø cøtzaꞌmøtyandøjø omø Pabloꞌis oy tuꞌnisyaj Troas


syoꞌnatejnøm yøti; porque jiꞌn cumguꞌyomdaꞌmbø
mus tø andzoꞌṉoya ticøtoya o tø 7 Y
semana tzoꞌtzcuy jamaꞌomo
tuꞌmdam jetse. oy tuꞌmyaj vaꞌnjajmocuy tøvø vaꞌcø
41 Cuando jetse nømujcam, nømu
  vyenveꞌñaj pan, y Pabloꞌis nømnaꞌṉ
que cøjtum tuꞌmguy. ꞌyaṉmayaju, maṉba tzuꞌṉ jyoꞌpitpø
jama. Nømnaꞌṉ chamu Diosis
Pablo maṉ Macedonia ꞌyote hasta panguctzuꞌsyeꞌṉomo.
nasomo y Grecia nasomo 8 Ijtunaꞌṉ vøti noꞌa møjipø

20

Cuando vøṉgajpøꞌyaj cuartoꞌomo jujnaꞌṉ oyumø tuꞌmyaje,


nøsyoꞌnatejyajupø, Pabloꞌis 9 y tum soca ñøyipøꞌis Eutico

vyejayaj vyaꞌṉjajmyajpapøꞌis Jesús poꞌcsunaꞌṉ ventanacøsi, nømnaꞌṉ


y pyømitziꞌyaj ꞌyotepit. Jyotzpøjcu ꞌyøṉu. Y como Pablo yaꞌu vaꞌcø
tzacyaju y tzuꞌṉu vaꞌcø myaṉ vyejvejneya, je soca uṉgusyunu,
Macedonia nasomo. 2 Ocvitpøꞌ jic
  y peꞌṉu, y tzipotmøꞌnu tuꞌcay
277 Hechos 20

pisopø ventanacøsi; y caꞌupøtiꞌam Efeso cumguꞌyomdaꞌmbø tzambøm


piṉyaju. 10 Entonces møꞌn Pablo y
  ꞌyaṉguiꞌmyajpapøꞌis vyaꞌṉjajmocuy
mucscøneꞌc jetcøsi y jyotzcøtøjcøyu tyøvø. 18 Cuando nuꞌcyaj jejtaꞌm,

ñøjayaju: Pabloꞌis ñøjayaju:


―Uy ꞌyuquiꞌajtame, quenbati. ―Mitz mi mustamba jujche
11 Jicsyeꞌjcam Pablo
  oꞌyø it mitzjiꞌṉdaꞌm mumu jama
quiꞌmvøjøtzøjcu y vyenveꞌn pan, y desde viꞌnapø jama tøjcøꞌyøjtzi
chamgueꞌtutøc ote yaꞌi hora hasta Asia nasomo. 19 Mumu jama oꞌyø

que søꞌṉbønømu. Y jetse tzuꞌṉu. 12 Y  it mitzjiꞌṉdaꞌm oꞌyø yosay ndø


soca ñømanyajqueꞌtuti quenbapø, y Comi como ni ti jiꞌn yoscupø pønse
por eso casøyaju. y vøtipø ø vindøm nøꞌcøꞌmø. Y
toyaꞌisøjtzi porque mumu jama
Troas cumguꞌyomo tzuꞌṉu, Israel pøꞌnis chøjquisyaju ti muspa
maṉ Mileto cumguꞌyomo tzøjcayajø. 20 Pero ja ñaꞌtzøjtzi vaꞌcø

13 Øjtaꞌm maṉdyaꞌmø barcoꞌomo ndzajmatyam mijtzi lo que vøjpø


viꞌnajtaꞌmøjtzi vaꞌcø maṉdyam mitzcøtoyataꞌm. Oy mi aṉmañdyam
Asón gumguꞌyomo, jiṉø vaꞌcø vøti pøꞌnomo y tøcmaye. 21 Øjtze  

yac tøjcøtyam Pablo barcoꞌomo. o ndzajmayaj mumu pøn, sea


Porque jetse o cham viꞌna Pabloꞌis Israel pøn, sea jiꞌndyet Israel
que nas tuꞌṉomo maṉba mave. pøn, vaꞌcø quiꞌpsvituꞌyaj Dioscøsi
14 Nøpaꞌjtandøj øjtzi Pablojiꞌṉ Asón
  y vaꞌcø vyaꞌṉjajmyaj ndø Comi
gumguꞌyomo, y yac tøjcøtyaꞌmøjtzi Jesucristo. 22 Y yøti obligado cuenda

Pablo barcoꞌomo y maṉdyaꞌmøjtzi Espiritupit nøꞌmø maṉ Jerusalén


Mitilene cumguꞌyomo. 15 Tzuꞌṉdaꞌmø
  gumguꞌyomo sin que jiꞌnø musi ti
jiṉø maṉdaꞌmø barcoꞌomo, maṉba tzøjcatyøj jiṉø. 23 Unico ø

jyoꞌpitpø jama nuꞌctaꞌmø tome ṉgøtpamaye mumu cumguꞌyomo


Quío cucnasomo. Tuꞌcay jamapit ø tzajmapyøjtzi Masanbø Espiritu
nuctaꞌmø Samos cumguꞌyomo. Santoꞌis que maꞌṉbø somdøji y
Oꞌyø tzøꞌtyam usyomo Trogilio maꞌṉbø nøṉgøj toya. 24 Pero ni

cumguꞌyomo, y eyaco jama jujchepø ticøsi jiꞌnø ndzøjcay


nuꞌctam Mileto cumguꞌyomo. cuenda, ni jiꞌnø ndoyaꞌṉøy ø ⁿvin
16 Pabloꞌis quiꞌpsminu vaꞌcø jyana
  como valetzøcpapø tise. Cajsøpya
chøꞌy Efeso cumguꞌyomo, vaꞌcø øjtzi vaꞌcø yac taꞌnbø ø ⁿyoscuy
jyana jama tocoy Asia nasomo. mbøjcøchoṉupø ndø Comi Jesuscøsi,
Nømnaꞌṉ sun nuꞌcomøꞌndoꞌ ø ⁿyoscuyamete vaꞌcø ndzajmayaj
Jerusalén gumguꞌyomo Pentecostés vøjpø ote que Diosis tø yac
søꞌṉgøtoya, oꞌca cyopaꞌtpanaꞌṉ vaꞌcø yamdamba.
ñuꞌcø. 25 ”Y jetse entre mijtzomdaꞌm

oꞌyø ocviti vaꞌcø ndzamboy


Pabloꞌis chajmayaj tzambøndaꞌm Diosis ꞌyaṉguiꞌmguy. Pero yøti
Efeso cumguꞌyomdaꞌmbø øtz muspøjtzi que ni jutipøꞌis
17 Mientras Mileto cumguꞌyom mijtzomdaꞌm jiꞌnam maṉ mi
ijtu, Pabloꞌis vyejayaj vaꞌcø ñuꞌcyaj ndø istam ndøvø nunca. 26 Por  
Hechos 20​, ​21 278

eso ndzajmatyaꞌmbø mijtzi yøṉ que yøṉ ø ṉgøꞌjiꞌṉ o yose vaꞌcø ⁿjuyø
jamacøsi que øtz cøvajcuꞌmtzi. Oꞌca ti suꞌnøjtzi, y vaꞌcø ⁿjujyayajqueꞌtati
aunque i tocopya, jiꞌname ø ngoja. ti syuñaju øtzjiꞌṉ ityajupøꞌis.
27 Porque ni jujche ja nchajcøjtzi

35 Øjtzi mi isindziꞌtaꞌmøjtzi mumu

vaꞌcø mi ndzaꞌmaṉvajcatyaꞌmø tiyø jujche vøjø vaꞌcø ndzøctamø.


mumu Diosis ꞌyaṉmaꞌyocuy. Syunba vaꞌcø tø yostamø vaꞌcø ndø
28 Cuenda tzøctam mi ⁿvin mi
  cotzoṉyaj mochitaꞌmbø y vaꞌcø ndø
neꞌṉgø, y cuenda tzøctam mi jajmatyam ndø Comi Jesusis ꞌyote
vaꞌṉjajmoṉguy tyøvøtaꞌm. Porque nømuse: “Vaꞌcø ndø sajtziꞌ tum ndø
Masanbø Espiritu Santoꞌis mi tøvø tiyete, más tø itpa contento
ṉgojtamu vaꞌcø mi ṉgoquendam que jiꞌn ndø pøjcøchovese”.
jejtaꞌm. Por eso coquendam 36 Cuando Pabloꞌis

vyaꞌṉjajmyajpapøꞌis ndø Comi lo chaꞌmaṉjejayaju jetsepø ote,


que jutipø ndø Comiꞌis jyuyaj ñec entonces cutquecyaj parejo
ñøꞌpinjiꞌṉ. 29 Porque muspøjtzi
  mumu jetjiꞌṉdaꞌm y ꞌyoꞌnøyaj Dios.
que maṉujcam øjtzi, maṉba 37 Mumu voꞌcoꞌñaju, jyotzpøcyaj

tøjcøyaj pøn jiꞌn maꞌs tyoꞌyaꞌṉøyaj Pablo y syuꞌcyaju. 38 Myayaꞌyaj


vyaꞌṉjamyajpapøꞌis Jesús. Jujche más porque chajmayaju que nunca


caꞌṉis jiꞌn toꞌyaꞌṉøy borrego, jetse jiꞌnam ma ñaꞌisyajtøji. Y jetse maṉ
jiꞌn ma tyoyaꞌṉøyaj pyøndøvø. chacpøꞌyaj barcoꞌomo.
30 Mismo mi neꞌṉgomdaꞌm

maṉba putyajqueꞌt pøn maṉbaꞌis Pablo maṉ Jerusalén gumguꞌyomo


ꞌyaṉgømaꞌcøyaj vaꞌṉjajmocuy tøvø, y
veneꞌaṉbøꞌnis maṉba vyøꞌmøjayaje
lo que ti nø chajmayajupø.
21 Tzuꞌṉdaꞌmøjtzi,
jendaꞌmbø jen tzøꞌyaju.
Maṉdyaꞌmøjtzi barcoꞌomo,
31 Tzøjcatyam cuenda y jajmdamø
  viyuṉ maṉdaꞌmøjtzi nuꞌctam
que tuꞌcay ame chuꞌjiꞌṉ jyamajiꞌṉ ni Cos cumguꞌyomo, y jyoꞌpit
ja nituꞌyøjtzi vaꞌcø mi aṉmandyam nuꞌctam Rodas cumguꞌyomo. Y
tumdum pøn ø vindøm nøꞌcøꞌmø. tzuꞌṉdam jiṉø y nuꞌctam Pátara
32 ”Y yøti, tøvøytaꞌm,
  cumguꞌyomo. 2 Y mbaꞌjtam tum

ndzamdziꞌocuyajtaꞌm øjtzi barco nømnaꞌṉ myaṉupø Fenicia


Dioscøsi mijtaꞌm que vaꞌcø nasomo; tøjcøtyam jeꞌtomo
Diosis mi ṉgyotzoṉdamø, vaꞌcø y maṉdaꞌmøjtzi. 3 Istaꞌmøjtzi

mi vaꞌṉjajmdam Diosis ꞌyote Chipre cucnas, aṉñaꞌyomo tzøꞌyu.


lo que chambase que jetse Seguitzøctam ø nduṉ vaꞌcø nuꞌctam
Diosis tø yac yamdamba. Jetse Siria nasomo, nuꞌctam nøꞌacapoya
más mi mbyømipøctamba, y Tiro cumguꞌyomo, porque jeni
Diosis vyøꞌajcupit maṉba mi nøputyajtøj tzømi barcoꞌomo. 4 Jiṉø

mbøjcøchoṉdam vøjpø itcuy mbaꞌjtaꞌmøjtzi vyaꞌṉjamyajpapøꞌis


Diosis maṉbapø chiꞌyaj mumu Jesús, y tzøꞌtyam jetjiꞌṉ cuꞌyay jama.
masaꞌnøyajupø pøn. 33 Ni iꞌis ni ti
  Y Masanbø Espiritu Santoꞌis chiꞌyaj
ja ꞌyaṉsuꞌnayajøjtzi, ni tyumin, ni quiꞌpsocuy jiṉdaꞌmbø vaꞌṉjajmocuy
tyucu. 34 Mitz mi neꞌc mi mustamba
  tøvø vaꞌcø chajmayaj Pablo
279 Hechos 21

que vaꞌcø jyana maṉ Jerusalén y jic lugajromo ityajupøꞌis


gumguꞌyomo. 5 Y taꞌnujcam cuꞌyay
  nøjaṉgoꞌnjotyaꞌmøjtzi Pablo
jama, tzuꞌṉdaꞌmøjtzi vaꞌcø maṉdam vaꞌcø jyana maṉ Jerusalén
emøc. Mumu vaꞌṉjajmocuy gumguꞌyomo. 13 Entonces Pabloꞌis

tyøvøꞌstaꞌm oꞌyø tzacpøꞌtame; ꞌyaṉdzoṉdaꞌmøjtzi nøjatyaꞌmøjtzi:


pøꞌnistaꞌm, yomoꞌistaꞌm, uneꞌistaꞌm ―¿Tiꞌajcuy mi vyoꞌndamba y mi
oy tø tzacpøꞌtam hasta cumguy ndø yac mayaꞌtamba? Porque øtz
acapoya. Y cujnetyaꞌmøjtzi listo ijtøjtzi vaꞌcø ø vajtøjø, sino
vaꞌcø oꞌnøndyam Dios. 6 Oꞌnøyu
  también vaꞌcø yaj caꞌtøj Jerusalén
tzactaꞌmøjtzi y quiꞌmdaꞌmøjtzi gumguꞌyomo ndø Comi Jesuscøtoya.
barcoꞌomo; y oyupøꞌis ø 14 Ni ja mus ø yajandyam Pabloꞌis

tzacpøꞌtame vituꞌyaj tyøcmø. quiꞌpsocuy, y por eso ndzactaꞌmøjtzi,


7 Entonces Tiro cumguꞌyomo
  nømdaꞌmøjtzi:
tzuꞌṉdaꞌmøjtzi barcoꞌomo ―Que vaꞌcø tyucø lo que syunbase
vijtaꞌmøjtzi nøꞌcøꞌmø hasta ndø Comiꞌis.
nuꞌctaꞌmøjtzi Tolemaida 15 Tzøꞌtyaꞌmøjtzi jiṉø metz

cumguꞌyomo. Jiṉ yuschiꞌtaꞌmøjtzi tuꞌcay jama, alistatzøctaꞌmøjtzi


ø vaꞌṉjajmoṉguy tyøvøtaꞌm, y ø ndi jana tiyø, y maṉdaꞌmøjtzi
tzøꞌtyaꞌmøjtzi tumø jama jetjiꞌṉdaꞌm. Jerusalén gumguꞌyomo. 16 Oy  

8 Jyoꞌpit tzuꞌṉdaꞌmøjtzi ijtamusyecøꞌy


  maṉyaj øtzjiꞌṉdaꞌm venetaꞌmbø
Pablojiꞌṉdaꞌm, y nuꞌctaꞌmøjtzi vyaꞌṉjajmyajpapøꞌis ndø Comi
Cesarea cumguꞌyomo. Jen Cesarea cumguꞌyomdaꞌmbø. Jetjiꞌṉ
tøjcøtyaꞌmøjtzi Felipeꞌis tyøjcomo. ijtunaꞌṉ tum pøn ñøyipøꞌis Mnasón,
Y jic Felipe chambopyapøꞌis vøjpø Chipre nasombø. Ijtujcam tiempo
ote, y oy cyøpiṉyaje je Felipe vyaꞌṉjajmumø ndø Comi Mnasoꞌnis.
cuando cyøpiṉyaj cuꞌyay vaꞌcø Jeꞌis tyøjcomo maṉba tø tzøtyame.
vyaꞌctziꞌyaj cuꞌtcuy pobretaꞌmbø.
9 Y Felipeꞌis ñøꞌijtunaꞌṉ macsycuy

Pabloꞌis maṉ tyuꞌn Jacobo
yomꞌune papiñomotaꞌmbøꞌam, y 17 Cuando nuꞌctaꞌmøjtzi Jerusalén
tzaꞌmaṉvajcoyajpanaꞌṉ. 10 Oꞌyujcam
  gumguꞌyomo, ndø vaꞌṉjajmoṉguy
yaꞌtyam øjtaꞌm jiṉø usyan hora, tyøvøꞌstaꞌm pøjcøchoṉdaꞌmøjtzi
oy min tum tzaꞌmaṉvajcopyapø tumø chocoy. 18 Jyoꞌpit maṉ Pablo

ñøyipøꞌis Agabo, tzuꞌṉupø Judea øjtzjiꞌṉdaꞌm vaꞌcø ma nduꞌndam


nasomo. 11 Jeꞌis cønuꞌctaꞌmøjtzi,
  Jacobo. Y mumu tzambøndaꞌm jenaꞌṉ
pyøjcay Pabloꞌis syinturon, vyat ñe tuꞌmbøꞌyaju. 19 Pabloꞌis yuschiꞌyaj

cyøꞌ y cyoso, ñøjayu: tuꞌmbøꞌyajupø y chajmayaju mumu


―Masanbø Espíritu Santo nømba: lo que Diosis oyupø chøc emø
“Yøcse Israel pøꞌnis maṉba myocyaje ityajumø pøndaꞌm lo que jiꞌndyet
vøꞌcinturon Jerusalén gumguꞌyomo, Israel pøndaꞌm. Chamu Diosis
y maṉba chiꞌocuyajyaje lo que oyupø chøqui cuando ñeꞌc Pabloꞌis
jiꞌndyet Israel pøꞌnis cyøꞌomdaꞌm”. chaꞌmaṉvajcayaj Diosis ꞌyote.
12 Cuando mandaꞌmøjtzi

20 Myañaju y vyøcotzøcyajpanaꞌṉ

jujche chamuse jeꞌis, øtztaꞌm Dios y ñøjayaj Pablo:


Hechos 21 280

―Atzi, mitz nø aꞌmu jujche masandøjcomo vaꞌcø chajmayaj


vøti mil ityaj Israel pøn jujchøquete maṉba taꞌnbøꞌ jama
vyaꞌṉjajmyajpapøꞌis Jesús. Y vaꞌcø cyøvajcøyaj vyin. Jicsyeꞌc
mumu cyøꞌonguipyajpa jujche oyse maṉba yaj caꞌyajtøj tumdum
aṉguiꞌm Moisés. 21 Porque mandøju
  pøꞌnis cyopøn chiꞌocuyajupø como
que mitz ndzajmayajpa Israel pøn cønaꞌtzøꞌocuy cuenta.
ityajupø emø vaꞌcø chacyaj Moisesis 27 Pero cuando ya mero maṉbaꞌc

ꞌyaṉguiꞌmguy. Mandøjpa que mitz taꞌn cuꞌyay jama, metza tuꞌcay Asia
ndzajmayajpa vaꞌcø jyana señaꞌøyaj nasombø Israel pøꞌnis isyaj Pablo
ꞌyune, y vaꞌcø jyana tzøjcaṉøjayaj masandøjcomo. Yac soꞌnatejyaj
Israel pøꞌnis cyostumbre. 22 ¿Ti
  mumu pøn y ñucyaj Pablo.
maṉba tuquinaj? Maṉba tuꞌmyaj 28 Vejaṉgøtyaju, cyøsujtzøyaj Pablo;

vøti pøn porque maṉba myañaje nømyaju:


que min mijtzi. 23 Por eso mi
  ―¡Mi Israel pøndaꞌm, cotzoṉdam
ndzajmatyaꞌmbøjtzi que yøcse vaꞌcø mi ndøvø! Yønømete je pøn aunque
mi ndzøcø. Ityaj ø neꞌṉgomdaꞌm jut anmaꞌyopapø vaꞌcø quiꞌsayaj
macsyaṉbøn maṉbaꞌis chøcyaj yøti ndø cumguy tøvø, y vaꞌcø jyana
lo que viꞌna chamyaju que maṉba coꞌaṉjamyaj Moisesis ꞌyanguiꞌmguy,
chøcyaje cønaꞌtzøꞌocuy cuenta. y vaꞌcø jyana cøꞌnaꞌtzøyaj yøn
24 Maṉ jetjiꞌṉdaꞌm y yaj cøvactam
  masandøc. Y también jeꞌis
mi ⁿvin jujche aṉguiꞌmguy ijtuse. ñøtøjcøyaj yøn masandøjcomo pøn
Y mitz coyojayaj jeꞌis gyasto, y lo que jiꞌndyet Israel pøn, y jetse ja
después muspa coꞌtzimø juꞌsyajø. cyønaꞌtzøy yøn masanbø lugar.
Jetse maṉba myusyaje mumu pøꞌnis 29 Porque viꞌnati o isyaj Pablojiꞌṉ

que ni ti ja ityø lo que oyupøcøs cumguꞌyomo tum ñøyipøꞌis Trófimo,


mi ṉgyøtzaꞌmøtyøji. Maṉba Efeso cumgupyøn. Quiꞌsayajpaꞌis
isyaje que mi ṉgøjamqueꞌtpati cyomoꞌyajpanaꞌṉ que Pabloꞌis oy
Moisesis ꞌyaṉguiꞌmguy. 25 Pero
  ñøtøjcøy Trófimo masandøjcomo.
pøndaꞌm lo que jiꞌndyet Israel 30 Jetse mumu cumgupyøn

pøndaꞌm vyaꞌṉjajmyajpapøꞌis soꞌnatejyaju, y poye tuꞌmduꞌmneyaj


Jesús, oꞌyø ṉgøꞌvejatyam carta vøti pøn, y ñucyaj Pablo y ñøputyaj
ndzajmatyamu que jiꞌndyet pyena masandøjcomo; y jicsyeꞌcti
vaꞌcø cyoꞌaṉjamyajø Israel pøꞌnis ꞌyaṉgaꞌmgøtøjcøyaj masandøc.
ꞌyaṉguiꞌmguy; sino vaꞌcø jyana viꞌc 31 Mientras que nømnaꞌṉ syun

sis comi chøquicøtoya yaj caꞌtøjupø, yaj caꞌyaj Pablo, maṉ chajmayaj
vaꞌcø jyana cuꞌj nøꞌpin, vaꞌcø jyana møjaꞌaṉ soldado coviꞌnajø que
viꞌcay moꞌcaꞌtøjupøꞌis syis, y vaꞌcø nømnaꞌṉ syoꞌnatejyaj mumu
jyana møtzi ñøꞌit yomo. Jerusalén gumguy. 32 Jicsyeꞌcti

soldado coviꞌnajøꞌis ñømaṉyaju


Ñucyaj Pablo masandøjcomo soldado y eyapø cyoviꞌnajøqueꞌt
26 Jicsyeꞌcti
Pabloꞌis pyøcyaj je y poye nuꞌcyaj ityajumø vøti
macsyaṉbøn y jyoꞌpitpø jama yaj pøn. Cuando pøꞌnis isyaj soldado
cøvajcøyaj vyin jetjiꞌṉ. Tøjcøyaj cyoviꞌnajøjiꞌn, ñacsaṉjejyaj Pablo.
281 Hechos 21​, ​22

33 Entonces møjaꞌaṉ soldado vøti pøn. Cuando vøṉgajpøyaju,


coviꞌnajøꞌis cyønuꞌc Pablo y Pabloꞌis ꞌyoꞌnøyaj Israel pøꞌnistaꞌm
ñujcu. ꞌYaṉguiꞌmyaju vaꞌcø ꞌyoteꞌomo, ñøjayaju:
myocsyaj metzcupyø cadenajiꞌn.
ꞌYaṉgøvaꞌc inaꞌṉete y tinaꞌṉ nø
chøjcupø. 34 Pero eyataꞌm eyataꞌm

22 ―Israel tøvøtaꞌm y
ñchambøndaꞌmbø,
tø cømaꞌnøtyam ndøvø. Øtz
vejyajpanaꞌṉ y ni jutipøꞌis ꞌyote ṉgoquijpa ø ⁿvin ø ondejiꞌṉ mi
ja mus cyønøctøyøjay soldado viꞌnaṉdøjquitaꞌm yøti.
coviꞌnajøꞌis, porque vejaṉgøtyaj 2 Cuando cyømaꞌnøyaju que

vøti pøn. Entonces soldado nømnaꞌṉ ꞌyoꞌnøyaj Israel pøꞌnis


coviꞌnajøꞌis ꞌyaṉguiꞌmyaj syoldado ꞌyoteꞌomo, más vøṉgajpøꞌyaju. Y
vaꞌcø ñømaṉyaj Pablo cuartejlomo. Pabloꞌis ñøjayaju:
35 Y cuando nuꞌcyaj escaleracøsi,

3 ―Viyuṉsye øjtzi Israel

soldadoꞌis chono nømaṉyaj Pablo, pøn chøṉø. Pøꞌnajøjtzi Tarso


porque vøti pøꞌnis por coraje cumguꞌyomo Cilicia nasomo.
syununaꞌṉ ñucyajø vaꞌcø yaj caꞌyajø. Tzojcøjtzi yøṉ Jerusalén
36 Porque vøti pøn miñajpanaꞌṉ
  gumguꞌyomo. Gamalielcøꞌmø
vejpa jyøsaṉgøꞌmø, nømyajpanaꞌṉ: aṉmaytaꞌnøjtzi møꞌchøqui ndø
―¡Yaj caꞌtamø! jandatzuꞌṉguꞌis ꞌyaṉguiꞌmocuy.
Sunbanaꞌṉtzi ndzøc vøjpø
Pabloꞌis cyøꞌon vyin tiyø Dioscøsi jujchem mumu
pøꞌnis vyiꞌnomdaꞌm mijtaꞌm sunba ndzøctandoꞌ yøti.
37 Cuando Pablo nømnaꞌṉ 4 Øtz ⁿyacsutzøcyajpanaꞌṉtzi

ñøtøjcøyaj soldadoꞌis tyøjcomo, vyaꞌṉjajmayajpapøꞌis yøn Jesusis


Pabloꞌis ñøjay møjaꞌaṉ soldado ꞌyote hasta vaꞌcø yaj caꞌyajø.
coviꞌnajø: Nucyajpanaꞌṉtzi, ⁿvatyajpanaꞌṉtzi
―¿Muspaja mi oꞌnøyø? pøn y yomo vaꞌcø somyajø.
Y coviꞌnajøꞌis ñøjayu: 5 Pane coviꞌnajøꞌis y mumu

―¿Jutznøm muspa mi on griego tzambøꞌnistaꞌm muspa chamyajø


oteꞌomo? 38 ¿Jiꞌnat mijtzi jic Egipto
  que jetse ndzøcpanaꞌṉtzi. Porque
pøn opøꞌis yac tzuꞌṉ quipcuy, y jeꞌtistaꞌm tziꞌyajø carta para
oyupøꞌis ñømaṉyaj ja ijnømømø jic Israel pøngøtoyataꞌm ityajupø
macsycu mil yaj caꞌoyajpapø? Damasco cumguꞌyomo, vaꞌcø tziꞌø
39 Pabloꞌis ñøjayu:
  anguiꞌmguy vaꞌcø ⁿnucyajø yøꞌcse
―Jiꞌn chøṉ jicø; ojchøṉø Israel vaꞌṉjajmoyajpapø, vaꞌcø nømiñaj
pøn Tarso cumgupyøn, Cilicia mocsyajupø Jerusalén gumguꞌyomo
nasombø. Tarso cumguy jiꞌndyet vaꞌcø ṉgastigatzøcyajø.
aunque jujchepø cumguy. Vaꞌcpø
mitzcøsi permiso vaꞌcø mus oꞌnøyaj Pabloꞌis chamu jujche
yøṉ vøti pøn. vyaꞌṉjamdzoꞌtz Jesús
40 Jeꞌtis chiꞌ permiso vaꞌcø

6 ”Pero
o tuqui que nømnaꞌṉ
ꞌyoꞌnøyajø. Pablo quiꞌm escaleracøsi ø maṉ tuꞌṉomo, nømnaꞌṉø nuꞌc
y jen teꞌnu. Chøjcayaj seña cyøꞌjiꞌṉ tome Damasco cumguꞌyomo como
Hechos 22 282

paṉguc jamaseꞌṉomo, cuando joviti vejay ndø Comi ñøyicøsi vaꞌcø mi


voꞌcøtøjcøyøjtzi pømipø søꞌṉgøꞌis yac tzuꞌṉay mi ṉgoja”.
tzajpombøꞌis. 7 Tzipotmøꞌnøjtzi

nasomo y maꞌnø ote nø nøjayupøꞌis: Pabloꞌis chajmayu que cyøꞌvej


“Saulo, Saulo, ¿tiꞌajcuy nø mi ndø Comiꞌis vaꞌcø chajmayaj
ndø yacsutzøjcu?” 8 Entonces

pøn lo que jiꞌndyet Israel pøn
aṉdzoꞌṉøjtzi: “¿Iyø mijtzi, Señor?” Y 17 ”Y cuando vituꞌ øjtzi Jerusalén
nøjayøjtzi: “Øjchøn Jesús Nazaret gumguꞌyomo, nømnaꞌṉ ø oꞌnøy Dios
cumgupyøn, øjchøṉ nø mi ndø masandøjcomo y ø nambasyiꞌomse
ⁿyacsutzøjcupø”. 9 Øtzjiꞌṉ ityajupøꞌis
  tujcøjtzi. 18 Y ⁿisøjtzi ndø Comiꞌis

isyaj søꞌṉgø, y naꞌchaju, pero ja nø nøjayupø: “Cojecsa vaꞌcø mi


cyønøctøyøyaj ote nø oꞌnøyupøꞌis ñchuꞌṉ jøꞌnø Jerusalén gumguꞌyomo,
øjtzi. 10 Entonces ⁿnøjaꞌyøjtzi: “Ø
  porque jiꞌn ma mi ⁿvyaꞌṉjamyaje
Ṉgomi, ¿ti vøjø vaꞌcø ndzøcø?” Y lo que jujche mi ndø cotzambase”.
ndø Comiꞌis nøjaꞌyøjtzi: “Teꞌñchuꞌṉø 19 Y øtz ⁿnøjaꞌyøjtzi: “Ø mi Ṉgomi,

y maṉ Damasco cumguꞌyomo, y jeꞌtis mismo myusyajpa que øtz


jiṉ ma mi ñchajmatyøj mumu vijtopyanaꞌṉtzi tuꞌmyajpamø Israel
lo que sunbapø øjtzi vaꞌcø mi pøn vaꞌcø somyajø, y vaꞌcø nacsyaj
ndzøcø”. 11 Y ni ti jiꞌnaꞌṉø isi
  mi ⁿvyaꞌṉjamyajpapøꞌis mijtzi. 20 Y  

porque søꞌṉguecnøm pømi y toꞌtipø cuando yaj caꞌtøj Esteban porque


tzøꞌyøjtzi. Por eso jiti nømaṉyajøjtzi jeꞌis mi ṉgyotzamu; øtz jendinaꞌṉ
ṉgøꞌcøsi øtzjiꞌṉ ityajupøꞌis. Jetse teꞌnqueꞌt øjtzi, y ⁿvøꞌmøꞌyøjtzi vaꞌcø
nuꞌcøjtzi Damasco cumguꞌyomo. yaj caꞌyajø. Ṉgoquejnayajøjtzi yaj
12 ”Jiṉ ijtunaꞌṉ tum pøn ñøyipøꞌis
  caꞌyajupøꞌis tyucu”. 21 Y ø Ṉgomiꞌis

Ananías, cyoꞌaṉjambapøꞌis Moisesis nøjaꞌyøjtzi: “Mavø, porque øtz


ꞌyaṉguiꞌmocuy, y mumu Israel maꞌṉbø mi ṉgøꞌvej yaꞌi ityajumø
pøndaꞌm ityajupø jiṉø nømyaju que pøn lo que jiꞌndyet Israel pøndaꞌm”.
vøjpø pønete je Ananías. 13 Jeꞌis  

miꞌnø oꞌnøyi, y cuando nuꞌcu, Pablo soldado coviꞌnajøꞌis cyøꞌomo


nøjaꞌyøjtzi: “Atzi Saulo, miꞌnø mi 22 Jañcheꞌṉomo cyømaꞌnøyaj
yac søꞌṉay mi vindøm”. Y øjtzi Pablo. Entonces vejaṉgøtyajunaꞌṉ
jic orati søꞌṉ ø vindøm y ⁿisø nømyaju:
Ananías. 14 Jeꞌis nøjaꞌyøjtzi: “Dios
  ―¡Yaj caꞌ jej pøn, jiꞌn vyøj vaꞌ it
lo que vyaꞌṉjamyajupø ndø janda jetsepø pøn nascøsi!
tzuꞌṉguꞌis, jeꞌis mi ṉgyøpiṉu vaꞌcø 23 Vejyajpanaꞌṉ jejtaꞌm y

mi ngomusø como jujche ñeꞌc Diosis pyatzquiꞌmyaj møji tyucu y


syunbase, vaꞌcø mi ⁿis jic vøjpø vijquiꞌmguiꞌmvøyaj poꞌyo møji.
pøn Jesús, vaꞌcø mi ṉgømaꞌnøjay 24 Entonces møjaꞌaṉ soldado

ꞌyote lo que chambapø. 15 Jetse   coviꞌnajøꞌis ꞌyaṉguiꞌmyaju vaꞌcø


maṉba mi ṉgotzam mumu pøꞌnis ñømaṉyaj Pablo soldado tøjcomo. Y
vyiꞌnaṉdøjqui ti mi ⁿisupo, ti mi ꞌyanguiꞌmyaju vaꞌcø ñacsyaj Pablo
manumbø. 16 Y yøti, ¿Ti nø mi
  vaꞌcø yac tzam ti cyoja, y ticøtoya
ṉgøtzøꞌyu? Teꞌnchuꞌṉø, nøꞌyøyø, y vejyajpanaꞌṉ tanto, y ticøtoya
283 Hechos 22​, ​23

sunbanaꞌṉ yaj caꞌyajø. 25 Mientras


  Pablo y ñønuꞌc anguiꞌmbapøꞌis
nømnaꞌṉ vyatyaju naca tzajiꞌn, vyiꞌnaṉdøjqui.
Pabloꞌis ñøjay soldado coviꞌnajø que
ijtupønaꞌṉ jeni:
―¿Ijtuja aṉguiꞌmguy vaꞌcø ñacstøj
23 Jicsyejcam Pabloꞌis
ꞌyaꞌm tuꞌmbøꞌyajupø
aṉguiꞌmyajpapø y ñøjayaju:
romano pøn mientras que ja ―Israel tøvøytaꞌm, Diosis ispøjtzi
cyømeꞌchaj ti cyoja? que musuꞌcsyeꞌṉomo, ndzøjcøjtzi
26 Cuando myan jetse soldado
  vøjpø tiyø hasta yøticsyeꞌṉomo, y
coviꞌnajøꞌis, maṉ chajmay møjaꞌaṉ jetse aṉjamba ø ⁿvin contento.
soldado coviꞌnajø, ñøjayu:  
2 Jicsyejcam møjaꞌaṉbø

―Cuenda tzøc ti maṉba mi pane Ananiasis ꞌyaṉguiꞌmyaj


ndzøjcay jic pøn, porque jic pøn pøn teꞌñajupø tome vaꞌcø
romano pønete. ꞌyaṉnøctzaꞌṉøyaj Pablo. 3 Pero ñøjay

27 Y cyønuꞌc møjaꞌaṉ soldado


  Pabloꞌis:
coviꞌnajøꞌis y ñøjay Pablo: ―Mitz maṉba mi ñchaṉ Diosis.
―Tzajmay ndøvø oꞌca mijtzete Como jamgønacsøyupø noꞌtze suñi
romano pøn. quenba, jetse mitz vøjpø pønse mi
Pabloꞌis ñøjayu: ṉgyenba; pero mi ṉguiꞌpsocuy jiꞌn
―Øjchømøṉø. vyøjø. Porque mitz mi mbyoꞌcspa
28 Y møjaꞌaṉ soldado coviꞌnajøꞌis
  vaꞌcø mi vøjøndzøc vaꞌcocuy jujche
ñøjayu: ijtuse anguiꞌmguy, pero mi ndø yac
―Øtz vøtipø tuminjiꞌn tzaṉdøjpa ja itøse anguiꞌmguy.
ⁿjuytøjcøyøjtzi ø ⁿvin jetsepø  
4 Y tome teꞌñajupøꞌis ñøjayaj Pablo:

aṉguiꞌmguyomo. ―¿Ticøtoya mi aṉdzoṉba Diosis


Pero ñøjay Pabloꞌis: myøjaꞌṉombø pane?
―Øtz de por si jetse pøꞌnajøjtzi.  
5 Pablo nømu:
29 Jicsyeꞌcti tzuꞌṉyaj Pablocøꞌmø
  ―Tøvøytaꞌm, jiꞌnaꞌṉø nø musu oꞌca
maṉbapøꞌsnaꞌṉ ñacsyaje, y møjaꞌaṉ møjaꞌṉombø panete, porque yøcse
soldado coviꞌnajø también oy jachøꞌyupøte: “Uy mi yandzicotzøc
naꞌtze, porque cyønøctyøyøyu que mi ṉgumguy coviꞌnajø”.
Pablo romano pønete, y ja ñøꞌit  
6 Entonces quiꞌpsmin Pabloꞌis que

aṉguiꞌmguy vaꞌcø yac vajtøjø. vene pøꞌnis saduceo vaꞌṉjajmocuy


ñømaṉyaju y vene pøꞌnis fariseo
Pablo Israel pøn coviꞌnajøꞌis vaꞌṉjajmocuy ñømaṉyaju, y Pablo
vyiꞌnomdaꞌm pømi nømu aṉguiꞌmyajpapø
30 Jyoꞌpitsoldado coviꞌnajøꞌis tyuꞌmyajumø:
sunbanaꞌṉ myus viyuṉsye tiyø ―Tøvøytaꞌm, øjchøṉ fariseo, y
cojapit cyøtzaꞌmøyaj Pablo Israel fariseoꞌis chøṉ ꞌyune. Jetcøtoya
pøꞌnis. Y pyucspøꞌjayaj Pabloꞌis mi ndø cøvaꞌcøtyamu, porque
cyadena y vyejayaju vaꞌcø miñaj muspøjtzi que manba tø visaꞌtame
Israel pøꞌnis pyane coviꞌnajø, y tø caꞌtamujcam.
mumu aṉguiꞌmyajpapø, vaꞌcø  
7 Yøcse nømujcam, oy quiptocoyaj

tuꞌmbøꞌyajø. Entonces ñøput fariseotaꞌm saduceojiꞌṉdaꞌm, y jetse


Hechos 23 284

veꞌnbøꞌyaj tuꞌmyajupø. 8 Porque


  ―Øtztaꞌm nømdaꞌmøjtzi que
nømyajpa saduceo que jiꞌn visaꞌyaj vaꞌcø yaj cojaꞌajtam Diosis oꞌca
caꞌyajupø, y nømyajqueꞌtpa que cuꞌjtaꞌmbøjtzi uctaꞌmbøjtzi
ja it ni jujchepø aṉgeles, y ja it mientras que jiꞌn ⁿyaj caꞌtam
ni jujchepø espiritu. Pero fariseo Pablo. 15 Jetcøtoya yøti mitztaꞌm

nømyajpa ijtuti angeles y espiritu mi aṉguiꞌmdambapøꞌis nøjatyam


y que visaꞌyajpa caꞌyajupø. 9 Por
  mi aṉguiꞌmba tyøvøtaꞌm vaꞌcø
eso oy vejmøjtzøyaje, y tenchuṉyaj mi vaꞌcatyam møjaꞌaṉ soldado
aṉmaꞌyoyajpapø aṉguiꞌmgupit coviꞌnajø vaꞌcø ñøput Pablo
fariseoꞌis ñeꞌtaꞌm y onguipyaju, jomi mi viꞌnaꞌṉdøjqui, como si
nømyaju: fuera maṉbase mi ṉgømeꞌtztam
―Ni ti coja jiꞌn ndø paꞌtatyam yøṉ møꞌchøqui ti chøjcu. Y øjtaꞌm
pøꞌnis ñe. Oꞌca espirituꞌis ꞌyoꞌnøyu, maꞌṉbø ijtam listo vaꞌcø ndø
o oꞌca angelesis ꞌyoꞌnøyu, uy tø yaj caꞌtamø antes que nuꞌcpa
yaꞌinductam Dios. aṉguiꞌmguꞌyomo.
10 Jetse møjaꞌaṉ onguipyaju, y

16 Pabloꞌis jyamu uneꞌis myanu

naꞌtz møjaꞌaṉ soldado coviꞌnajø jujche nøtuꞌmbajcayaju, y maṉu


utyemnaꞌṉ ñamatucyaj Pablo y tøjcøy ityajumø soldado y
jeꞌtistaꞌm. Por eso cyøꞌvejyaj chajmayaj Pablo. 17 Entonces vyejay

soldado vaꞌcø myøꞌñajø vaꞌcø ñucyaj Pabloꞌis tum soldado coviꞌnajø y


Pablo, vaꞌcø ñøputyaj cujcomo y ñøjayu:
vaꞌcø ñømaṉyaj soldado tøjcomo. Tø nømaṉjay yøṉ soca møjaꞌaṉ
11 Mismo tzuꞌcøsi cyønuꞌc Pablo
  soldado coviꞌnajøcøꞌmø, porque it ti
ndø Comiꞌis y ñøjayu: maṉba chajmaye.
―Uy mi ñaꞌndzu, Pablo, oyuse mi 18 Jicsyejcam soldado coviꞌnajøꞌis

ndø cotzam Jerusalén gumguꞌyomo, ñømaṉ soca møjaꞌaṉ soldado


jetseti sungueꞌtpøjtzi vaꞌcø coviꞌnajøcøꞌmø y nømu:
maṉ mi ndø cotzamgueꞌt Roma ―Je somdøjupø pøꞌnis ñøyipøꞌis
cumguꞌyomo. Pablo, jeꞌis ø vejaꞌyøjtzi y nøjaꞌyøjtzi
vaꞌcø mi nømijnay yøṉ soca, porque
Manaꞌṉ yaj caꞌyaj Pablo ma mi ñchajmay ti sunba mi
12 Y søꞌṉbønømujcam tuꞌmbajcayaj nchajmaye. 19 Y jitinømaṉ cyøꞌcøsi

vene Israel pøndaꞌm vaꞌcø yaj neꞌti møjaꞌaṉ soldado coviꞌnajøꞌis y


caꞌyaj Pablo. Nømyaju que vaꞌcø ꞌyocvaꞌcu ñøjay soca:
yaj cojaꞌajyaj Diosis oꞌca cuꞌtyajpa ―¿Ti sunba mi ndø tzajmayø?
ucyajpa mientras que jiꞌn yaj caꞌyaj 20 Y nømu:

Pablo. Hasta que yaj caꞌyajpa ―Nø chamduꞌmbajcajyaj Israel


jete, entonces maṉba cuꞌtyaje pøndaꞌm que maṉba mi ꞌyoꞌnøyaje
ucyaje. 13 Ijtunaꞌṉ más de cuarenta
  vaꞌcø mi nømbut jomi Pablo
pøndaꞌm nø tyuꞌmbajcayaj jetse. aṉguiꞌmbapøꞌstaꞌm viꞌnaṉdøjqui,
14 Cyømaṉyaj yøꞌṉistaꞌm pane
  como si fuera maṉbase ocvaꞌcyaj
coviꞌnajøtaꞌm y tzambøndøcvay y más møꞌchøqui ti chøjcu. 21 Pero

ñøjayaju: mitz u mi ndzøc jujche syuñajpase;


285 Hechos 23​, ​24

porque más de cuarenta pøꞌnis nø ꞌyaṉguiꞌmgutyaꞌm. Pero ni ja


jyoꞌcyaju. Jictaꞌm nømyaju: “Mejor ityønaꞌṉ ni jutzpø cyoja vaꞌcø ndø
vaꞌcø yaj cojaꞌajtam øjtzi Diosis yaj caꞌø, ni vaꞌcø ndø somø. 30 Pero

oꞌca ṉguꞌtamba uctamba mientras oꞌyø tzajmatyøje que nømnaꞌṉ


que jiꞌn ndø yaj caꞌtam Pablo”. Y cyømejcøyaj Israel pøꞌnistaꞌm
yøti listo ityaju y nø jyoꞌcyaju ti mi vaꞌcø yaj caꞌyaj yøṉ pøn. Y yøti øtz
ndzamba. yøꞌc nø ṉgøꞌveju mi viꞌnaṉdøjqui,
22 Jicsyejcam yac maṉ soca
  y nøjayajuꞌmtzi cyøvaꞌcøyajuꞌis
møjaꞌaṉbø soldado coviꞌnajøꞌis y mitzcøsi vaꞌcø cyøvaꞌcøyajø. Adios”.
ñøjayu: 31 Soldadoꞌis pyøcyaj Pablo

―U mi yac mus ni iyø oꞌca mi ndø aṉguiꞌmyajtøjuse y ñømaṉyaj


tzajmay ti nø mi musu. tzuꞌcøsi Antípatris cumguꞌyomo.
32 Y jyoꞌpit soldado vituꞌyajqueꞌt

Cyøꞌvejyaj Pablo gobierno ityajumø, y chacyaj caballo


Felixis vyiꞌnomo poꞌcsyajupø Pablojiꞌṉ vaꞌcø
23 Jicsyejcam møjaꞌaṉ soldado maṉ chacpøꞌyajø jut nø
coviꞌnajøꞌis vyejay metzcuy soldado cyøꞌvejtøjumø. 33 Nuꞌcyajujcam

coviꞌnajø y ñøjayaju: Cesarea cumguꞌyomo, soldadoꞌis


―Mitz maṉba mi alistatzøctam chiꞌocuyaj carta y chiꞌocuyaj
tzuꞌcøtoya las nueve syeꞌṉomgøtoya Pablo gobiernocøsi. 34 Gobiernoꞌis

docientos soldados, y otro setenta tyuꞌn carta y ꞌyocvaꞌcu jutipø


caballacøs vaꞌcø myaṉyajø, y otro cumguꞌyombøte. Y tzajmatyøju que
docientos lanzajiꞌṉdaꞌmbø vaꞌcø Cilicia nasombø pønete. 35 Ñøjay

myaṉyaj Cesarea cumguꞌyomo; 24 y   gobiernoꞌis Pablo:


vaꞌcø ñøꞌityaj listo caballo vaꞌcø ―Cuando miñajpa mi
pyoꞌcs nømaṉ Pabloꞌis. Y jetse vaꞌcø ṉgyøvaꞌcøyajupøꞌis, jicsyeꞌc maṉba
ñømaṉyaj gobierno Felixcøꞌmø, mi ṉgømaꞌnøyi.
jetse vaꞌcø ñuꞌc vøjø. Entonces ꞌyaṉguiꞌmyaj soldado
25 Y chøjcay carta møjaꞌaṉ soldado
  vaꞌcø cyoqueñaj Pablo Herodesis
coviꞌnajøꞌis yøcse nømbapø: pyalacioꞌomo.
26 “Øjchøṉ Claudio Lisias. Øtz

mi ⁿjajyamba mijtzi møjaꞌaṉbø Pabloꞌis cyøꞌon vyin Felixis vyiꞌnomo


gobierno Félix. Øtz mi yuschiꞌpøjtzi.
27 Ñucyaj Israel pøꞌnistaꞌm yøṉ

pøn y manaꞌṉ yaj caꞌyaje. Y øtz


24 Cøjtujcam mosay jama,
møꞌn pane coviꞌnajø
Ananías tzambønjiꞌṉdaꞌm; y jetjiꞌṉ
ṉgønuꞌcøjtzi vøtipø soldadojiꞌṉ ñømøꞌñajqueꞌt tum cøꞌoꞌnøꞌopyapø
vaꞌcø ⁿyaj cotzoca, cuando musøjtzi ñøyipøꞌis Tértulo. Jiꞌquistaꞌm
que romano pønete. 28 Y como
  cyøvaꞌcøyaj Pablo gobiernocøsi.
øtz sunbanaꞌṉ mus ticøtoya nø 2 Pablo nømindøju y Tertuloꞌis

cyøvaꞌcøyaju, nømaꞌṉøjtzi Israel pøn cyøtzaꞌmøchoꞌtzu y ñøjay gobierno:


coviꞌnajø tyuꞌmyajpamø. 29 Y jeni
  ―Mi ndzøquipit ijtaꞌmøjtzi
maꞌnøjtzi que cyøvaꞌcøyajpanaꞌṉ møjaꞌaṉ vøṉneyupø. Vøjpø tiyø mi
que jiꞌnaꞌṉ cyoꞌaṉjajmaye ñeꞌ ndzøcpa para yøṉ cumguycøtoya
Hechos 24 286

mi ṉguiꞌpsocupit. 3 Mumu jama


  Jerusalén gumguꞌyomo vaꞌcø
y yempe juti mbøjcøchoṉdaꞌmbø ṉgønaꞌtzøy Dios. 12 Pero ni iꞌis ja

øjtzi lo que mi ndzøcpapø para isøjtzi cuando nø onguiptamuꞌøc


øtzcøtoyataꞌm; y por eso mi ni jutipø pønjiꞌṉdaꞌm, y ni iꞌis
nøjandyaꞌmbøjtzi yøscøtoya mijtzi ja is øjtzi nø yac soꞌnateju vøti
Félix, vøcoꞌnipø mi aṉguiꞌmbate. pøn ni juti, ni masandøjcomo,
4 Pero vaꞌcø jana mi molestatzøc
  ni Israel pøn tuꞌmyajpamø, ni
jana tumnac, vaꞌṉgapyøjtzi cumguꞌyomo. 13 Ni jiꞌn mus cyotyaj

vaꞌcø mi ndø cømaꞌnøy usyøc cyopac que viyuṉe nø chamyaju


mi vømbøpøꞌnajcupit. 5 Porque
  nømditzø cøtzaꞌmøyajupø. 14 Pero

mbaꞌjtam yøṉ pøn que vaꞌṉjambøjtzi que øjtzi nøꞌijtupø


jyorvatzøcpaꞌis aunque iyø y ø vaꞌṉjajmoṉguy lo que jet
ñøtzuꞌṉbapøꞌis quipcuy entre nømyajpa que jiꞌndyet vøjpø. Pero
mumu ityajuse Israel pøn øtz vaꞌṉjambapø Dios mismo
mumu nasvindumø. Y nazareno lo que ø janda tzuꞌṉguꞌistaꞌm
vaꞌṉjajmocuy coviꞌnajøte. 6 Yøꞌṉis
  vyaꞌṉjamyajupø. Vaꞌṉjaꞌmbøjtzi
aunque iyø sunbanaꞌṉ yac mumu tiyø ijtuse jachøꞌyupø
tøjcøyaj masandøjcomo. Por eso aṉguiꞌmguꞌyomo, y jyachøꞌyajuse
nuctaꞌmøjtzi y sunbanaꞌṉ ndzøctam tzaꞌmaṉvajcoyajpapøꞌis. 15 Y Dios

ø neꞌc justiciaꞌajcuy chambase ø ⁿjoꞌcpøjtzi que jeꞌis maṉba yac


neꞌc ø anguiꞌmguꞌistaꞌm. 7 Pero
  visaꞌyaj caꞌyajupø, tanto vøjtaꞌmbø,
miꞌnø yaꞌinductam møjaꞌaṉ tantø jiꞌn vyøjtaꞌmbø; y jetseti nø
soldado coviꞌnajø Lisiasis. Lisias jyoꞌcyajqueꞌtu nø cøtzaꞌmøyajupøꞌis.
min nuꞌcyaj soldadojiꞌṉ y a la 16 Por eso muspaꞌcsyeꞌṉomo

fuerza ñucyaj Pablo y ñømaṉyaj ndzøcpøjtzi vøjø vaꞌcø aṉjamø


emøc. 8 Y ꞌyaṉguiꞌmyaj jeꞌis vaꞌcø
  que ndzøjcuꞌmtzi vøpø tiyø Diosis
ñuꞌcyaj yøꞌc mi viꞌnaṉdøjqui vyiꞌnaṉdøjqui y pøꞌnis vyiꞌnomo
cyøtzaꞌmøyajpapøꞌis. Oꞌca mi sunba, mumu jama.
muspa mi ocvaꞌcø vaꞌcø mi musø 17 ”Jetse øtz oꞌyø vit emøc vøti

que viyuṉbøꞌtze nø ndzamdamu ame, y yøti vituꞌqueꞌt øjtzi ø


nøꞌø ṉgøvaꞌcøtyamuse yøṉ Pablo. ṉgumguꞌyomo vaꞌcø min ndzacpøꞌ
9 Jetseti Israel pøndaꞌm
  tumin pobrecøtoya, y vaꞌcø
nømyajqueꞌtu que viyuṉete lo que ndzacpøꞌ tziꞌocuy masandøjcomo.
chamupø Tertuloꞌis. 10 Jicsyejcam

18 Nømømnaꞌṉtzø yaj cøvajcøy

gobiernoꞌis chøjcay seña Pablo vaꞌcø ø ⁿvin masandøjcomo jujche


cyøꞌonaꞌam vyin. Y Pabloꞌis ñøjay aṉguiꞌmguy ijtuse, ni jiꞌn vøti
gobierno: pønjiꞌṉ, ni jiꞌnaꞌṉø yac soꞌnatejyaj
―Muspøjtzi que vøti ameꞌam pøn. 19 Jetse metza tuꞌcay Asia

mi aṉguiꞌmbamø yøṉ nasomo. Y nasomo tzuꞌṉyajupø Israel pøꞌnis


jetcøtoya contento ṉgøꞌonbø ø isyajøjtzi. Oꞌca jeꞌis isunaꞌṉ nø
ⁿvin. 11 Muspa mi aṉgøvaꞌcø vaꞌcø
  ndzøjcu yandzitzocoꞌyajcuy,
mi musø que ja itøtøc más que muspanaꞌṉ min yøꞌqui vaꞌcø
macvøstøjcay jama maṉumøꞌtzi cøtzaꞌmøyajø mi viꞌnaṉdøjqui. 20 Y 
287 Hechos 24​, ​25

oꞌca ja it yøꞌc jic Asia nasomdaꞌmbø, 26 Felixis


jyoꞌcu a ver oꞌca Pabloꞌis
yac tzamyaj yøꞌc ityajupøꞌis manaꞌṉ cyoyojcøpujtay vyin.
tiyø coja ndzøjcøjtzi cuando Jetcøtoya vøti nac ñøveju vaꞌcø
jiṉnaꞌṉ ijtuꞌctzi tuꞌmyajpamø ñøvejvejneyø. 27 Pero metza ame

aṉguiꞌmyajpapø. 21 Pues jiṉø ni ja


  taꞌnujcam, put Félix y tøjcøy Porcio
nchøjcøjtzi más eyapø tiyø más Festo gobiernoꞌajcuꞌyomo. Felixis
que vejøjtzi cuando øtznaꞌṉ teꞌn sununaꞌṉ chøꞌy vøjpø pøn Israel
ñeꞌcjiꞌṉdaꞌm ⁿnøjaꞌyøjtzi: “Yøti nø pøngøstaꞌm, por eso syomutzac
mi ndø cøvaꞌcøtyamu porque øtz Pablo.
vaꞌnjambøjtzi que maṉba visaꞌyaj
caꞌyajupø”. Pablo Festoꞌis vyiꞌnomo

25
22 Jetse Felixis myanu chamuse
  Entonces nuꞌc
Pabloꞌis, y como Felixis myusyaj Festo vaꞌcø tøjcøy
vyaꞌṉjajmyajpapøꞌis Jesús, jujche aṉguiꞌmguꞌyomo. Y tuꞌcay jamapit
ijtuse vyaꞌṉjajmocuy; por eso tzuꞌṉ Cesarea cumguꞌyomo quiꞌm
Pabloꞌis ꞌyasunto jetse yac Jerusalén gumguꞌyomo. 2 Y jiṉø  

tzøꞌcøchøꞌyu para eya jamacøtoya. cyøtzaꞌmøchoꞌchajqueꞌt Pablo pane


Félix nømu: coviꞌnajøꞌis y más cyoviꞌnajøpø
―Minbajcam møjaꞌaṉbø soldado Israel pøꞌnistaꞌm. 3 Ñøjayaj Festo

coviꞌnajø Lisias, maꞌṉbø øtz muspøꞌ vaꞌcø chøjcayaj favor vaꞌcø ñønuꞌc
jujchepøt mi vaꞌṉgocutyaꞌm. Pablo Jerusalén gumguꞌyomo.
23 Entonces Felixis ꞌyaṉguiꞌm
  Nømnaꞌṉ quiꞌpsyaju vaꞌcø cyoꞌsyaj
soldado coviꞌnajø vaꞌcø cyoquen tuꞌṉomo vaꞌcø yaj caꞌyajø. 4 Pero  

Pablo, pero vaꞌcø jyana soma, y ñøjayaj Festoꞌis que jiṉnaꞌṉ


vaꞌcø jyana yaꞌinducyaj tyøvø nø cyoquendøj Pablo Cesarea
oꞌca minba ꞌyoꞌnøyaje, oꞌca minba cumguꞌyomo. Y prontoti jiṉ maṉba
chiꞌyaj ti jana tiyø. maṉ ñeꞌcø. 5 Por eso ñøjayaj Festoꞌis:

24 Cøjtuꞌcam jama, min Félix


  ―Jutipø mijtaꞌm nøꞌijtuꞌis
yomo Drusilajiꞌṉ. Felixis yomo anguiꞌmguy hay que vaꞌcø mi
Israel yomote. Felixis ñøvej Pablo myaṉdam parejo øtzjiꞌṉ jiṉ
y cyømaꞌnøyaj jujche vøjø vaꞌcø Cesarea cumguꞌyomo vaꞌcø mi
ndø vaꞌṉjam Jesucristo. 25 Y
  ṉgøtzaꞌmøtyam jic pøn oꞌca it cyoja.
Pabloꞌis chajmay møꞌchøqui, yaj 6 Tucutujtay o majcay

cønøctyøyøyu jujche muspa tø put jamasyeꞌṉomo Festo jen o yaꞌe


vyøjomo Diosis vyiꞌnaṉdøjqui, y Jerusalén gumguꞌyomo, y entonces
chajmayu que tiene que vaꞌcø ndø tzuꞌṉu y maṉ Cesarea cumguꞌyomo.
cuendatzøc ndø vin vaꞌcø jana ndø Y jyoꞌpit pyoꞌcsu cyomeꞌtzopyamø.
tzøc yatzitzocoꞌyajcuy; y chajmayu Festoꞌis cyøꞌvej pøn vaꞌcø maṉ
que Diosis maṉba cyømeꞌchaj pyøc Pablo. 7 Nuꞌcujcam Pablo,

mumu pøn cyojapit. Y Félix søtøjtu vyocyøvituꞌyaj Israel pøꞌnistaꞌm


porque naꞌtzeminu, y ñøjay Pablo: tzuꞌṉyajupøꞌis Jerusalén
―Yøti mavø, ijtuꞌcam ø lugar, gumguꞌyomo. Vøti myøjaꞌṉombø
maṉba mi nøvejqueꞌte. cyoja chøjcajoꞌyaju, pero ja mus
Hechos 25 288

vyiyuṉgotzøjcayajø oꞌca viyuṉete. Berenicejiꞌṉ Cesarea cumguꞌyomo


8 Pero cyøꞌon Pabloꞌis ñec vyin
  vaꞌcø yuschiꞌyaj Festo. 14 Después

nømu: que vøti jama ityajuꞌøc jiṉ


―Ja it ø ni ndiyø coja Israel tyumøꞌomo, Festoꞌis yac mus
pøꞌnistaꞌm ꞌyaṉguiꞌmgucyøsi, aṉguiꞌmba jujche oyse cyøtzaꞌmøyaj
ni masandøjcøsi, ni møjaꞌaṉ Pablo, Festoꞌis ñøjayu aṉguiꞌmba:
aṉguiꞌmbapø Cesarcøsi. ―It tum pøn Felixis syomu tzajcupø.
9 Pero Festo sunbanaꞌṉ chøꞌy vøjø

15 Cuando øtz oꞌyøjtzi Jerusalén

Israel pønjiꞌṉdaꞌm, por eso ñøjay gumguꞌyomo, pane coviꞌnajøꞌstaꞌm


Pablo: y Israel tzamupøꞌnistaꞌm cønuꞌcyaj
―¿Sunbaja mi myaṉ Jerusalén øjtzi, y vyaꞌcayaj øjtzi vaꞌcø
gumguꞌyomo jiṉ vaꞌcø mi ṉgømeꞌtz ṉgasticatzøc Pablo. 16 Pero øtz

mi ṉgojapit øjtzi? ⁿnøjayajøjtzi que ja it romano pøꞌnis


10 Pero Pablo nømu:
  cyostumbretaꞌm vaꞌcø chiꞌocuyajø
―Myøjaꞌṉombø aṉguiꞌmbapø ni jutipø pøn vaꞌcø yaj caꞌyajø antes
Cesajris ꞌyanguiꞌmguꞌyom ijtøjtzi, que parejo vaꞌcø ityaj tumøꞌomo
jeꞌis vaꞌcø cømeꞌtz ø ṉgojapit, aṉguiꞌmguꞌyomo, vaꞌcø cyøꞌon vyin
y vøj jetse vaꞌcø cømeꞌtz ø cyøtzaꞌmøyajupøꞌis vyiꞌnomo, a
ṉgojapit jeꞌis. Porque øtz ni ti ja ver oꞌca viyuṉsyeti it cyoja lo que
ñchøjcayajøjtzi Israel pøndaꞌm, y ñøcøtzaꞌmøyajuse. 17 Jetsemete

mitz mi muspaseti møꞌchøqui. cuando cyøtzaꞌmøyajpapøꞌis


11 Oꞌca ndzøjcunaꞌṉtzi møjapø ø
  miñaj øjtzøcøꞌmø, ja paꞌti paꞌti
ṉgoja, entonces muspanaꞌṉ ø yaj nøꞌit jetse. Jyoꞌpiꞌti øtz oy poꞌcs
caꞌyajø ø ṉgojacøtoya, iꞌnbøꞌpanaꞌṉ aṉguiꞌmguꞌyomo vaꞌcø vøjøndzøc
ø ⁿvin. Pero oꞌca ja nchøjcøjtzi jetse vaꞌcocuy. 18 Pero cuando jendinaꞌṉ

como cøtzaꞌmøyajuse, entonces ni ityaj ñøcøvaꞌcøyajupøꞌis, lo que


iꞌis jiꞌn mus tziꞌocuyaj øjtzi vaꞌcø cyøvaꞌcøyajuse jiꞌndyet como øtz
yaj caꞌyajø. Por eso suꞌṉbø maṉ ṉgomopyanaꞌṉtzi jujche manaꞌṉ
más myøꞌjaꞌṉombø aṉguiꞌmbapø cyøvaꞌcøyaje. 19 Sino que en cambio

Cesarcøꞌmø jeꞌis vaꞌcø vøjøtzøjcay ø cyøtzaꞌmøyaj ñe vyaꞌṉjajmocucyøsi,


vaꞌṉgocuy. y que ijtunaꞌṉ tum pøn ñøyipøꞌis
12 Entonces Festoꞌis ꞌyaṉgøvaꞌcyaj
  Jesús, caꞌupømete, pero Pabloꞌis
aṉguiꞌmba tyøvø ti vøjø vaꞌcø chøcø; chamba que quenbati. 20 Y como

y después Festoꞌis ñøjay Pablo: øtz jiꞌn mus yøꞌcsetaꞌmbø tiyø,


―Como mitz nøm ndø nøjayu que ⁿnøjaꞌyøjtzi Pablo oꞌca sunba maṉ
sunba mi myaṉ más møjaꞌaṉombø Jerusalén gumguꞌyomo vaꞌcø jiṉ
aṉguiꞌmbacøꞌmø, pues vøjøndzøctam vaꞌcocuy. 21 Pero  

myøjaꞌaṉombø aṉguiꞌmbacøꞌmø vyaꞌc Pabloꞌis vaꞌcø cyøꞌvejtøj


maꞌṉbø mi ṉgøꞌveje. møjaꞌaṉ aṉguiꞌmbapøcøꞌmø jeꞌis
vaꞌcø vyøjøtzøc vaꞌcocuy. Entonces
Pablo anguiꞌmba Agripaꞌis vyiꞌnomo aṉguiꞌmyaj øjtzi vaꞌcø cyoquen Pablo
13 Cøjtujcam
usy jama, nuꞌcyaj hasta que muspa ṉgøꞌveja møjaꞌaṉ
anguiꞌmba Agripa yomo aṉguiꞌmbapøcøꞌmø.
289 Hechos 25​, ​26

22 Jicsyeꞌjcam Agripaꞌis ñøjay ―Yøti ndziꞌpa mi lugar vaꞌcø mi


Festo: ṉgøꞌon mi ⁿvin.
―Øtz suꞌnbø ṉgømaꞌnøcyeꞌt jic Entonces Pabloꞌis yøcteꞌn cyøꞌ y
pøn. cyøꞌondzoꞌtz vyin. 2 Nømu:

Festoꞌis ñøjayu: ―Anguiꞌmba Agripa, oꞌmaṉajpa


―Jomi maṉba mi ṉgømaꞌnøyi. øjtzi porque yøti maꞌṉbø ṉgøꞌon
23 Jyoꞌpit nuꞌcyaj Agripa y yomo
  ø ⁿvin mi viꞌnaṉdøjqui. Maꞌṉbø
Berenice møjaꞌṉgaꞌmøyajupø y ṉgøꞌon ø ⁿvin mumu ticøsi
vøti pønjiꞌṉ formatzøcyajupø vaꞌcø cøtzaꞌmøyajpøjtzi Israel pøꞌnistaꞌm.
isyajtøjø que myøjaꞌṉomdaꞌmbø 3 Oꞌmaṉajpøjtzi más porque mitz

pøndamete. Y tøjcøyaj cuartoꞌomo muspa mumu Israel pøꞌnistaꞌm


opyamø tuꞌmnømi. Tøjcøyajqueꞌt cyostumbre y vyaꞌṉjajmocutyaꞌm.
soldado coviꞌnajøtaꞌm y Jetcøtoya vaꞌṉgapya mijtzi vaꞌcø
coviꞌnajøtaꞌmbø cumgupyøn. mi mbasyenciaꞌajø vaꞌcø mi ndø
Entonces Festoꞌis cyøꞌvej nuꞌcscuy cømaꞌnøyø.
vaꞌcø maṉ pyøc Pablo. 24 Y Festoꞌis

ñøjayaju: Viꞌna jujchenaꞌṉ oy chøc Pabloꞌis


―Aṉguiꞌmba Agripa y mumu antes que vyaꞌṉjam Jesús
mbyøꞌnistaꞌm mi ijtamupøꞌis tuꞌmbac 4 ”Myusyajpa mumu Israel
øtzjiꞌṉdaꞌm, istam mijtaꞌm yøṉ pøꞌnis jujche øtz oyuse iti. Desde
pøn. Mumu vøtipø Israel pøꞌnis uneꞌcnaꞌṉtzi ijtunaꞌṉtzi Israel
Jerusalén gumguꞌyomo y yøꞌqui pøndøvøjiꞌṉdaꞌm ø ṉgumguꞌyomo
cyøtzaꞌmøyajpa yøṉ pøn. Vejuꞌc y Jerusalén gumguꞌyomo. 5 Israel 

nømyajpa que vøjø vaꞌcø yaj caꞌtøjø. pøꞌnis comusyajøjtzi desde


25 Pero musøjtzi que ni ja chøc ni ti
  uneꞌcsyeꞌṉoꞌmtzi. Oꞌca sunbanaꞌṉ
coja; por eso ja mus ⁿyaj caꞌø. Y ñeꞌcti mi ñchajmayajø, muspanaꞌṉ mi
vyaꞌcu vaꞌcø myaṉ mas myøjaꞌṉombø nchajmayajø que øtz fariseo
aṉguiꞌmbaꞌis vyiꞌnomo, jetcøtoya øtz vaꞌṉjajmocuꞌyomo tzojcøjtzi. Y
maꞌṉbø ṉgøꞌveje. 26 Pero ja it jujche
  fariseoꞌis cyoꞌaṉjamyajpa más vøjø
vaꞌcø ⁿjajyay ø ṉgoviꞌnajø ti cyoja. Israel pøꞌnis vyaꞌṉjajmocutyaꞌm 6 Y  

Jetcøtoya øjtzø nømbut yøṉ pøn mi yøti yøꞌc ijtøjtzi y cøtzaꞌmøtyøjøjtzi


viꞌnaṉdøjqui, anguimba Agripa, y porque vaꞌṉjamba ancø øjtzi que
mumupøꞌis vyiꞌnaṉdøjqui, vaꞌcø Diosis maṉba chøqui como viꞌna
ndø ocvaꞌctamø ti coja ñøꞌijtu, a ver chajmayajuse ø janda tzuꞌṉgutyaꞌm.
oꞌca it tiyø cyoja ⁿjajyayø. 27 Porque

7 Ityajunaꞌṉ macvøstøjcay Israejlis

ṉguiꞌpspøjtzi que joviꞌajcuyete ꞌyune, y øtz jeꞌis ø tzactamupø


vaꞌcø ṉgøꞌvej preso oꞌca jiꞌnø ⁿjajyay ꞌyunetaꞌm, y øtz sundaꞌmbøjtzi
totocøsi ticøtoya nø cyøvaꞌcøyaju. vaꞌcø tyucø jujche Diosis
chajmayajuse. Ṉgønaꞌndzøtyamba
Pabloꞌis chajmay aṉguiꞌmba y jiꞌn nituꞌtame vaꞌcø yosatyam
Agripa jujchepøcøtoya nuctøju Dios chuꞌjiꞌṉ jyamajiꞌṉ vaꞌcø mus

26 Entonces Agripaꞌis ñøjay


Pablo:
mbøjcøchoṉdam tzamdziꞌtamupø
tiyø. Pero aṉguiꞌmba Agripa,
Hechos 26 290

por eso cøtzaꞌmøyajøjtzi Israel ꞌyoteꞌomo. Nømu: “Saulo, Saulo,


pøꞌnis, porque øtz vaꞌṉjambøjtzi ¿tiꞌajcuy nø mi ndø yacsutzøjcu? Mi
que maꞌṉbø mbøjcøchondam neꞌc mi ⁿvin mi yac toꞌyøpa como
tzamdziꞌtandøjupø øjtzi. 8 ¿Tiꞌajcuy
  copøꞌnis yac toꞌyøpa vyin vaꞌcø
mi ṉguiꞌpstamba que Diosis jiꞌn nejpinduc viꞌnapø ticøsi”. 15 Y øtz

maṉ yac visaꞌyaj caꞌyajupø? ⁿnøjaꞌyøjtzi: “¿Iyø mijtzi Señor?”


Y ñeꞌc ndø Comiꞌis nøjmaꞌyøjtzi:
Jujche Pabloꞌis viꞌna “Øjchømøṉø Jesús nø mi ndø
yacsutzøcyajpanaꞌṉ yacsutzøjcupø. 16 Pero teꞌnchuꞌṉø

vyaꞌṉjajmyajpapøꞌis Jesús porque miꞌnøjtzi vaꞌcø min mi ⁿyaj


9 ”Ø
neꞌc ṉgomoꞌpyanaꞌṉtzi quejay ø ⁿvin vaꞌcø mi ndzamdziꞌ
que vøjøse vaꞌcø yandzicotzøc tiyø yoscuy vaꞌcø mi ndzøcø.
Nazaret cumgupyøn Jesus, y vaꞌcø Maṉba mi ndø yosaye y maṉba mi
yacsutzøcyaj vyaꞌṉjamyajpapøꞌis ṉgotestigosaj jujche mi ndø isu, y
jete. 10 Jetse øtz oy ndzøjqueꞌt
  maṉbatøc mi isindziꞌqueꞌt ø ⁿvin
también Jerusalén gumguꞌyomo. y jet vaꞌcø mi ṉgotestigosajqueꞌte.
Somyajøjtzi vøti vyaꞌṉjamyajpapøꞌis 17 Maꞌnbø øtz mi yaj cotzoque

Jesús, porque jetse aṉguiꞌmyajøjtzi jana ni ti mi nchøjcayaj Israel


pane coviꞌnajøꞌstaꞌm. Cuando yaj pøꞌnistaꞌm, ni eyataꞌmbø pøꞌnis
caꞌyajtøju, oꞌyø nønduꞌmbajcajyaje. lo que jiꞌndyet Israel pøꞌnistaꞌm,
11 Y vøtinaꞌcomo øtz ṉgastigatzøcyaj
  porque jetcøꞌmdaꞌm nø mi
øjtzi vyaꞌṉjajmyajpapøꞌis Jesús ṉgøꞌvej yøti, lo que jiꞌndyet Israel
mumu Israel pøn tuꞌmyajpamø. pøngøꞌmdaꞌm. 18 Maṉba mi myaṉ

Sunbanaꞌṉø yaj cøꞌoꞌnøyaj Jesús. jiṉø porque jiṉ ityaj pøn jiꞌn
Mayaꞌaṉnaꞌṉ nø ṉguiꞌsayaj jejtaꞌm, myusyajepøꞌis ø ni ndiyø ote y por
meꞌchajpanaꞌṉtzi hasta eyataꞌmbø eso ityaju como piꞌtzøꞌajcuꞌyomse.
cumguꞌyomo. Maṉba mi ndzaꞌmaṉvajcayaj ø
onde vaꞌcø ityaj como si fuera
Pabloꞌis chamgueꞌtpatøc søꞌṉyajpase vyitøm; vaꞌcø
jujche oy vyaꞌṉjam Jesús chacyaj piꞌtzøꞌajcuy vaꞌcø miñaj
12 ”Y jetcøtoya nømnaꞌṉø maṉ søꞌngøꞌomo, vaꞌcø chacyaj Satanasis
Damasco cumguꞌyomo como jetse ꞌyaṉguiꞌmguy vaꞌcø myeꞌchaj Dios;
aṉguiꞌmyajøjtzi y cøꞌvejyajøjtzi vaꞌcø yaj cøtocojayajtøj cyoja;
pane coviꞌnajøꞌis. 13 Jetse Señor
  vaꞌcø pyøjcøchoṉyaj vøjpø itcuy
aṉguiꞌmba, paṉguc jamasyeꞌṉomo masandaꞌmbø pønjiꞌṉ vaꞌṉjamyaju
nømnaꞌṉ ø maṉ tuꞌṉomo, cuando ancø øjtzi”.
ⁿisø tum søꞌṉgø tzajpomo más
pømi søꞌṉguecpa que jiꞌn jama Pabloꞌis chøjcu lo que
syøꞌṉguecpase. Je søꞌṉgøꞌis Jesusis chajmayuse
vocøvituꞌtaꞌmøjtzi ø nønduṉjiꞌṉdaꞌm. 19 ”Anguiꞌma Agripa, jetcøtoya
14 Quecpøꞌtaꞌmøjtzi nasomo
  ndzøjcøjtzi lo que tzajmaꞌyøjtzi
muꞌmaṉgøꞌtyaꞌm y maꞌnø tum cuando oꞌyø ⁿis Jesús tzajpomo.
ote nø oꞌnøtyøjupø Israel pøꞌnis 20 Viꞌna ndzajmayajøjtzi Damasco

291 Hechos 26​, ​27

cumguꞌyomdaꞌmbø, y jøsijcam øtz ndzaꞌmaṉvacpase. Jetcøtoya


Jerusalém gumguꞌyomdaꞌmbø jana naꞌtzcuy ø ndzajmapya ñeꞌ
y mumu Judea nasomdaꞌmbø. Y viꞌnaꞌṉdøjqui. Øtz seguropø chøṉø
ndzajmayajøjtzi eyataꞌmbø pøn que jeꞌis myuspa mumu yøcsepø
lo que jiꞌndyet Israel pøndaꞌm. tiyø lo que jujche oyse tyuc Jesús,
Ndzajmayajøjtzi mumu vaꞌcø porque ni ja tyuc aṉgøvøꞌnguꞌyomo.
quiꞌpsvituꞌyajø y vaꞌcø vituꞌyaj 27 ¿Vaꞌṉjajmbaja mijtzi, aṉguiꞌmba

Dioscøsi, vaꞌcø ityaj vøjø vaꞌcø Agripa, lo que chaꞌmaṉvacyajuse


istøjø que quiꞌpsvituꞌyajuꞌam. tzaꞌmaṉvajcopyapøꞌis? Øtz
21 Jetsepø ote nø ndzaꞌmaṉvajcu
  muspøjtzi que mitz mi vaꞌṉjajmba.
ancø nucyajøjtzi masandøjcomo 28 Entonces ꞌyaṉdzoṉ Agripaꞌis

Israel pøꞌnistaꞌm, syuñajpanaꞌṉ Pablo ñøjayu:


vaꞌcø yaj caꞌyaj øjtzi. 22 Pero como
  ―Usypøcøs maṉbanaꞌṉ mi ndø
cotzoꞌṉøjtzi Diosis, hasta como yøti yac vaꞌṉjam Cristo.
nøꞌmø yosu vaꞌcø ndzajmayaj Diosis 29 Y Pablo nømu:

ꞌyote aunque iyø, que sea cheꞌtaꞌmbø ―Øtz mi vaꞌṉgatyamba Dioscøsi


y møjaꞌṉomdaꞌmbø. Como oyuse oꞌca usypøcøsi, oꞌca vøtipøcøs
chamyaj tzaꞌmaṉvajcoyajpapøꞌis y vaꞌcø mi vaꞌṉjajmondam como
Moisesis que maṉbase tuqui, jetse øtz vaꞌṉjajmopyase jiꞌn sólo
øtz ndzamqueꞌtpøjtzi. Ni jiꞌnø mijtzi, sino mumu yøti nø mi ndø
ndzam eya. 23 Jejtaꞌm nømyaju
  ṉgømaꞌnøjatyamupøꞌis ø onde.
que maṉba toyaꞌis Cristo Diosis Pero vaꞌcø jyana mi myoꞌcstandøj
maṉbapø cyøꞌveje, y caꞌujcam, jet cadenapit como øtz moꞌcstøjuse.
viꞌna maṉba visaꞌe caꞌyajupøꞌomo 30 Entonces teꞌñchuꞌṉyaj

como visaꞌyajpapøꞌis cyoviꞌnajø, y aṉguiꞌmba, y gobierno, y Berenice,


je Cristoꞌis maṉba chajmayaj vøjpø y jen pocsyajupønaꞌṉ jetjiꞌṉdaꞌm.
ote vaꞌcø yac isyaj como søꞌṉgøsepø; 31 Y emøc maṉyaju, nañøjayajtøj

jetse vaꞌcø isyaj søꞌṉgø tanto ø tumdum pøn:


ṉgumgupyøꞌnistaꞌm, tanto jiꞌndyet ―Ni ti coja jay chøc yøꞌṉis, ni
Israel pøꞌnistaꞌm. vaꞌcø yaj caꞌtøjø, ni vaꞌcø syomdøjø.
32 Y Agripaꞌis ñøjay Festo:

Pabloꞌis chajmay Agripa que ―Muspanaꞌṉ mi sombøꞌ yøṉ pøn


vøjø vaꞌcø vyaꞌṉjam Jesús oꞌca ja vyaꞌcønaꞌṉ vaꞌcø mi ṉgøꞌvej
24 Y como jetse Pabloꞌis cyøꞌon møjaꞌaṉ aṉguiꞌmbapøcøꞌmø.
vyin, Festoꞌis pømi vyejayu ñøjayu:
―ⁿJyovimbøt mijtzi, Pablo, vøtipø Pablo cøꞌvejtøj Roma cumguꞌyomo
aṉmaꞌyocuꞌis mi yac joviꞌaju.
25 Pabloꞌis ꞌyaṉdzoṉu ñøjayu:

―Øtz jiꞌnchøṉ jovipø, mi


27 Entonces aṉguꞌmbaꞌstaꞌm
quiꞌpscøpoyaju vaꞌcø
cøꞌvejtaꞌmøjtzi Italia nasomo
vyøṉgoꞌnipøꞌis mi Festo, sino que barcoꞌomo vaꞌcø maṉdamø.
øtz nøꞌmø ndzam viyuṉbø tiyø Tziꞌocuyajtøj Pablo y eyataꞌmbø
y vøjpø quiꞌpsocuyete. 26 Porque  nø cyoqueñajtøjupø soldado
aṉguiꞌmba Agripaꞌis myuspa lo que coviꞌnajøcøsi ñøyipøꞌis Julio.
Hechos 27 292

Pyartido lo que jeꞌis ꞌyaṉguiꞌmyajpa maṉba tø istam toya y mayaꞌaṉ


ñøjayajpanaꞌṉ Augustoꞌis ñe. dococuy. Jiꞌn naꞌs yøṉ barco maṉba
2 Ijtunaꞌṉ jeni tum barco Adramitio
  tocoye, maṉba tocoy chømijiꞌṉ;
cumguꞌyomo tzuꞌṉupø. Ijtunaꞌṉ y it peligro que øtz mati tø
listo vaꞌcø chuꞌṉø vaꞌcø maṉ Asia tocotyangueꞌte.
nasomo. Jeꞌtomo tøjcøtyaꞌmøjtzi 11 Pero soldado coviꞌnajøꞌis

y tzuꞌṉdaꞌmøjtzi. Ijtunaꞌṉ øtzjiꞌṉ más vyaꞌṉjajmayu lo que


Aristarco Tesalónica cumguꞌyombø. chajmayajupø ñøvitpapøꞌis
Tesalónica cumguy Macedonia barco y barco comiꞌis, y ni ja
nas coꞌaṉjajmeꞌom ijtu. 3 Y jyoꞌpit
  vyaꞌṉjajmayaj Pabloꞌis chajmayuse.
nuꞌctaꞌmøjtzi Sidón cumguyomo. 12 Y como jiꞌn vyøj lugar vaꞌcø

Møꞌchøqui ñømaṉ Pablo como jiṉ cøjtatyam pacac aṉsøṉ, por


vøjpø pønse Julioꞌis, y chiꞌ lugar eso vøti pøꞌnis jyajmbaꞌtyaju que
vaꞌcø myaṉ ꞌyamigoꞌis tyøcmøtaꞌm vøjø vaꞌcø tzuꞌṉdam jeni y vaꞌcø
vaꞌcø chiꞌtøj lo que ti nø syunupø. ndzøjquistamø a ver oꞌca muspa
4 Jeꞌnø tzuꞌṉdam maṉdam
  nuꞌctam Fenice cumguꞌyomo, y jen
barcoꞌomo, y aṉnaꞌyomo tzøꞌy vaꞌcø cøjtatyam pacac ansøṉ. Jiṉ
Chipre cucnas, porque savaꞌis Creta cucnasombø lugar quenbamø
jiꞌnaꞌṉ yaj cøjtam emøc. 5 Jetse
  jama quiꞌmgucyøsi nuꞌcyajpamø
vijtaꞌmø majromo cøjtatyam Cilicia barco.
nas y Panfilia nas y nuꞌctam
Mira cumguꞌyomo Licia nas Quecpa tuj savajiꞌṉ majromo
coꞌaṉjajmeꞌomo. 13 Cuando choc choc popyanaꞌṉ
6 Y pyaꞌtu jiṉ soldado coviꞌnajøꞌis
  sava vaꞌcø sujnømaṉdam
Alejandría cumguꞌyombø barco nø jut sunbamø maṉdamø,
myaṉupø Italia nasomo. Jeꞌtom cyomoꞌyajpanaꞌṉ que muspanaꞌṉ
yac tøjcøtyaꞌmøjtzi. 7 Vøti jama
  ndzøctam chamyajuse. Ñøquiꞌmyaj
tuꞌṉajtaꞌmøjtzi choc choc, y penavini barcoꞌis tøꞌṉgupyø choꞌṉdzøꞌcuy, y
nuꞌctam tome Gnido cumguꞌyomo. aṉgacøpotyam Creta cucnas. 14 Pero  

Entonces como jiꞌnaꞌṉ mus cøjtamø ni ja mastøc yaꞌi maṉuꞌøc barco,


porque suj vituꞌtamø ancø savaꞌis, pochoꞌtz pømipø sava ñøjayajpapø
por eso Creta cucnasomo ndziꞌtam Nordeste. 15 Syujnøpoy barco

velta, tome Salmon nascøsi. savaꞌis, y jetse ja musø maṉdamø


8 Con trabajo cøjtam acapoya y
  porque savaꞌis sujvituꞌtaꞌmøjtzi,
nuꞌctaꞌmøjtzi nøjayajpamø Buenos y jetse ni ti ja mus ndzøctamø.
Puertos tome Lasea cumguꞌyomo. 16 Y jetse sujtongøjtam cheꞌpø

9 Jetse tocotyaꞌmøjtzi vøti jama


  cucnasis syayaꞌomo ñøyipøꞌis
y peligronaꞌṉ vaꞌcø tuꞌṉajtam Clauda. Jiṉ jiꞌnaꞌṉ más pømi cøt
nøꞌcøꞌmø, porque manaꞌṉ nuꞌc jiꞌn sava. Y jeni penapit nøquiꞌmdam
vyøjpø tiempo. Por eso Pabloꞌis jetse cheꞌpø barco møjapø barcocøsi.
chajmayaju, 10 ñøjayaju:

17 Cyotquiꞌmyajujcam cheꞌpø barco,

―Mi mbyøndaꞌm, nøꞌø tziꞌ cuenta vyatyaj møjapø barco møjtzapø


que vaꞌcø tø tuꞌṉajtam majromo tzayjiꞌṉ vaꞌcø jana yajø. Pero como
293 Hechos 27

naꞌchaju utyem ma tøjcøtyam øtz vaꞌṉjajmba Dios que maṉba


nøꞌchejaꞌomo ijtumø poꞌyo, por tuqui lo que tzajmayuse angelesis.
eso ñømøꞌnayaj barcoꞌis lyona 26 Pero tiene que vaꞌcø tø tzøꞌtyam

y jetse chacyaju vaꞌcø ñømaṉ patzpøꞌu cuenta tum cucnasomo.


barco savaꞌis. 18 Y jenaꞌṉ nø

27 Pero cuando cøjtumnaꞌṉ

sujnøvijtam naꞌñchaṉbø savaꞌis, y metza semana y nømnaꞌṉ


jetcøtoya jyoꞌpit ñøputyaj vene sujnømaṉdyam øjtaꞌm savaꞌis Adria
chømi pyatzpøꞌyaj nøꞌcøꞌmø. 19 Y
  majromo, cuctzuꞌomo barco nø
tuꞌcay jamapit neꞌc nømbujtam ñøtuꞌṉajyajupøꞌis niꞌaṉjajmyaju
barcoꞌis yac yosyajpapø tiyø, que nømnaꞌṉ tyomeꞌaj nas. 28 Y  

mbatzpøꞌtaṉgueꞌtutiꞌtzi. 20 Jetse
  myujquisyaj jujcheꞌṉomnaꞌṉ jøṉ nøꞌ,
vøti jama ja istaꞌmøjtzi ni jama ni y myujquisyaju que ips sajomdinaꞌṉ
matza y naꞌnchaṉnaꞌṉ popya sava y jøṉu. Usyña cøtyajqueꞌtu
nømnaꞌṉ ṉguiꞌpstamu que jiꞌnnaꞌṉ myujquisyajqueꞌtu, y yøjtay
maṉ cotzoctame. sajomdimnaꞌṉ jøṉu. 29 Y como

21 Pero cuando ijtunaꞌṉ vøti jama


  naꞌchaj usyñanaꞌṉ vaꞌcø nuꞌcyajø
jiꞌnaꞌṉ ṉguꞌjtamemø, entonces Pablo tzaꞌcøtøcmø, por eso yac møꞌñaj
teꞌndontzuꞌṉ jeꞌtistaꞌm cyujcomo y barcoꞌis jyøsmø macsycuy tøꞌṉguy
nømu: vaꞌcø jen yac teꞌndzøꞌy barco; y
―Mbyøꞌnistaꞌm, masnaꞌṉ suñajpanaꞌṉ vaꞌcø yac søꞌṉbøꞌnøm
vøj jicsyeꞌc oꞌca mi ndø pronto. 30 Y nømnaꞌṉ syun pyoyaj

cømaꞌnøtyamunaꞌṉ mi ñøtuꞌṉayajpapøꞌis barco, y nømnaꞌṉ


ndzajmayjoꞌtyamuse Creta ñønuꞌmøꞌñaj cheꞌpø barco majromo
cucnasomo, jana tø tzuꞌṉdamønaꞌṉ, como que maṉbanaꞌṉ yac møꞌñaj
vaꞌcø jananaꞌṉ yøcse tø istam tøꞌṉguy barcoꞌis vyiꞌnomo. 31 Pero

toya, y jananaꞌṉ tø tocotyamø. Pabloꞌis ñøjayaj soldado coviꞌnajø y


22 Pero yøti øtz mi ndzajmatyamba
  eyataꞌmbø soldadotaꞌm:
vaꞌcø mi mbyaquitzocoꞌyajtamø, ―Oꞌca jiꞌn chøꞌyaj barcoꞌomo yøṉ
porque ni jutipø pøn yøꞌc tø nø ñømaṉyajuꞌis barco, mitz jiꞌn ma
ijtamuse jiꞌn maṉ cyaꞌe, unico mi ṉgyotzoctame.
barco maṉba yaje. 23 Porque

32 Entonces soldadoꞌis jyajcayaj chay

maꞌtøc tzuꞌi øtzjiꞌṉnaꞌṉ teꞌnu tum nø jyøꞌmøꞌñajupøjiꞌṉ cheꞌpø barco, y


angeles cyøꞌvejupø Diosis, øjchøṉ yaj quecyaj cheꞌpø barco nøꞌcøꞌmø.
je Diosis ñe, y jet ⁿyosapapøꞌtzi. 33 Cuando nø tyeꞌñchuꞌṉdzoꞌtzuꞌøc

24 Angelesis nøjaꞌyøjtzi: “Uy ñaꞌtze


  søꞌṉgø, Pabloꞌis chajmayaj mumu
Pablo. Tiene que vaꞌcø mi nuꞌc pøn vaꞌcø cyuꞌtyajø y ñøjayaju:
møjaꞌṉ aṉguiꞌmbapøcøꞌmø. Yøti ―It metza semana jiꞌne
cømaꞌnøyø. Mi ṉguentacøsi Diosis mi ꞌyøṉdamemø, ni jiꞌne mi
maṉba yaj cotzocyaj mumu lo ṉgyuꞌjtamemø. 34 Jetcøtoya øtz

que nø myaṉyajupø mitzjiꞌṉ yøṉ mi vaꞌṉgatyaꞌmbøjtzi vaꞌcø mi


barcoꞌomo; jiꞌn maṉ cyaꞌ nøꞌcøꞌm ni ⁿꞌyuctamø ṉgyuꞌjtamø vaꞌcø mi
tumø”. 25 Jetcøtoya mi mbyøꞌnistaꞌm, mbyømipøctamø. Porque ni tum jiꞌn

ni ti u maṉ mi ṉguiꞌpstamu. Porque ma tocoy mi ṉgoꞌcøvay.


Hechos 27​, ​28 294

35 Yøcsenømujcam, pyøc vaꞌcø pyuꞌnbutyaj viꞌna vaꞌcø


pan y ñøjay Dios yøscøtoya putyaj aṉboya; 44 y eyataꞌmbø vaꞌcø

mumu pøꞌnistaꞌm vyiꞌnaṉdøjqui, puꞌnbutyaj tablacøsi o barcoꞌis


y vyeꞌnujcam pan, ñeꞌc ti jana ticøstaꞌm. Y jetse mumu
cyøꞌschoꞌtzu. 36 Jicsyejcam
  cotzocyaju putyaj aṉboya.
mumu paquichocoꞌyajyaju y
cyøꞌsyajqueꞌtuti. 37 Ijtamunaꞌṉø Pablo Malta cucnasomo

28

barcoꞌomo doscientos setenta y Cuando cotzoctamujcam,


seis pøndaꞌm. 38 Cuꞌtyajujcam,
  entonces mustaꞌmøjtzi
pyatzpøꞌyaj trigo tzømi majromo cucnasis ñøyinaꞌṉ Malta. 2 Y

vaꞌcø jyøñjøñaj barco. jendaꞌmbø itiꞌstaꞌm vøcoꞌni


pøjcøchoṉdaꞌmøjtzi. Yac
Cøvøṉ barco tzojcatyaꞌmø juctyøc vaꞌcø
39 Cuando søꞌṉbøꞌnømujcam, samdamø, porque pacacnaꞌṉ, y
ni ja ispøcyaj tiyø nasete. Isyaj nømnaꞌṉ quec tuj. 3 Pabloꞌis

acapoya jut jiꞌn más nø myicsimø piṉaṉdøpdøpvøy namguy vaꞌcø


nøꞌ, y ijtumø playa ja ityømø tzaꞌ. cyot juctyøjcomo. Nømnaꞌṉ
Jen sunbanaꞌṉ chøjquisyajø oꞌca pyoy tum tzan nutzcøꞌis, y
muspa yac tøjcøyaj barco. 40 Y   tziningøneꞌc Pabloꞌis cyøcøsi. 4 Y

jyajcayaj tøꞌṉguꞌis chay lo que cuando isyajuꞌøc jendaꞌmbø itiꞌis


choꞌṉdzøꞌpyapøꞌis barco, chacyaj tziningøneꞌc cyøꞌcøs tzan, nø
tøꞌṉguy majromo. Y pyuꞌpøꞌayaj ñøjayajtøj tumdumø:
barcoꞌis meꞌnvituꞌuꞌis chay vaꞌcø ―Viyuṉsye yøṉ pøn yaj
mus yac maṉyaj barco jut nø caꞌopyapøṉø; porque cotzoc
syunumø vaꞌcø nø myaꞌṉøyajø. Yaj majromo, pero Diosis jiꞌn ma yac iti.
quiꞌmayaj barcoꞌis vyiꞌnomo lyona 5 Pero Pabloꞌis cyøyøjøy tzan

vaꞌcø ñuc savaꞌis. Jetse maṉ vaꞌcø juctyøjcomo, y ni ti ja chøjcay


viyuṉ nuꞌc playaꞌomo. 41 Pero nuꞌc
  Pablo tzaꞌnis. 6 Pøꞌnistaꞌm nømnaꞌṉ

barco tumøcøtpamø metzcupyø nøꞌ, cyomoꞌyaju que maṉbanaꞌṉ


y jen pajquinduc barco. Barcoꞌis siṉ tumnajcøsi, o si no joviti
vyin nuꞌc nascøs jojmo mientras maṉbanaꞌṉ quec caꞌupø. ꞌYaꞌmyaj
yaꞌitøc acapoya vaꞌcø pyutø. yaꞌi hora, y ni jutzpø toya ja ñøꞌitø.
Jetse barcoꞌis vyin møtøtcøneꞌcu Entonces quiꞌpsvituꞌyaju, nømyaju:
poꞌyoꞌomo mientras barco jøsmø ―Yøṉ pøn diosete.
yajtzoꞌtzu pømipø nøꞌtaꞌmgøꞌis. 7 Jic lugajromo ijtunaꞌṉ nas

42 Entonces quipsyaju soldadoꞌis


  juyitaꞌm cucnas coviꞌnajøꞌis ñe.
vaꞌcø yaj caꞌyaj nø cyoqueñajupø ni Coviꞌnajøꞌis ñøyi Publio. Y jeꞌtis
jutipø vaꞌcø jyana pyuꞌnbutø. 43 Pero
  pøjcøchoṉdaꞌmøjtzi tyumø tzocoy.
soldado coviꞌnajøꞌis sunbanaꞌṉ Jiṉ tzøꞌtyaꞌmøjtzi tuꞌcay jama.
yaj cotzoc Pablo, y yaꞌinducyaj 8 Y jen ijtunaꞌṉ Publioꞌis jyata

soldadotaꞌm ni tumø vaꞌcø jyana øṉguꞌyomnaꞌṉ ijtu. Nø ñutzøꞌøyu


yaj caꞌyajø. Soldado coviꞌnajøꞌis y nø ñøꞌpindzajcoyu. Entonces
ꞌyaṉguiꞌmyaju muspapø pyuꞌñajø Pablo tøjcøy ijtumø je caꞌepø, y
295 Hechos 28

ꞌyoꞌnøy Dios, y cyojtay cyøꞌ caꞌepøꞌis 16 Entonces cuando nuꞌctamucaꞌmtzi


vyingøsi, y yac tzocjcu. 9 Yøcse   Roma cumguꞌyomo, soldado
tujcujcam, miñajqueꞌtuti eyataꞌmbø coviꞌnajøꞌis chiꞌocuꞌyaju presotaꞌm
cucnas pøndaꞌm caꞌetaꞌmbø, y eyapø cyoviꞌnajøcøs jiṉø. Pero chiꞌ
yac tzocyajqueꞌtuti. 10 Y vøti
  permiso Pablo vaꞌcø it emøc, tumbø
yajyamyajøjtzi yøꞌṉistaꞌm; y cuando soldadoꞌis vaꞌcø cyoquena.
tzuꞌṉdaꞌmøjtzi, tziꞌtaꞌmøjtzi lo
que sundambapønaꞌṉtzi para Pabloꞌis chaꞌmaṉvac Diosis
viajecøtoya. ꞌyote Roma cumguꞌyomo
17 Cuando nuꞌc Pablo jeni, tuꞌcay
Pablo nuꞌc Roma cumguꞌyomo jamapit vyejtuꞌmyaj Israel pøn
11 Tuꞌcay poyapit tzuꞌṉdaꞌmø goviꞌnajøtaꞌm. Tuꞌmyajucam,
jiṉø eyapø barcoꞌomo. Je barco Pabloꞌis ñøjayaju:
Alejandría cumguꞌyombøte, y ―Tøvøytaꞌm, ja ṉguiꞌsayajøjtzi
jiṉ cyøjtay pacac aṉsøṉ jic ndø cumguy tøvøtaꞌm, ni ja
cucnasomo. Y ijtunaꞌṉ comi ṉguiꞌsayaj øjtzi ndø jandaꞌstaꞌm
chøquitaꞌm barcoꞌis vyiꞌnomo cyostumbre. Pero aunque ni ti ja
ñøjayajpapø Cástor y Pólux. 12 Jetse   ñchøjcøjtzi, nucyajøjtzi Jerusalén
tzuꞌṉdaꞌmøjtzi y nuꞌctaꞌmøjtzi gumguꞌyomo y tziꞌocuyajøjtzi
Siracusa cumguꞌyomo. Jeꞌnø oy romano pøꞌnis cyøꞌomdaꞌm vaꞌcø
tzøꞌtyam tuꞌcay jama. 13 De jeni   somdøjø. 18 Cuando je romano

tome acapoya cøjtaꞌmøjtzi entero pøꞌnis cyømeꞌchajøjtzi ø ṉgojapit,


hasta que nuꞌctaꞌmøjtzi Regio sunbanaꞌṉ ø sombøꞌyajø, porque ja
cumguꞌyomo. Y jyoꞌpit popyanaꞌṉ pyaꞌtayaj ø ṉgoja vaꞌcø yaj caꞌyajø.
sava vaꞌcø tø sujnømaṉdam 19 Pero Israel pøꞌnis ja vyøꞌmøyajø,

jut sunbamø tø maṉdyamø. Y y jetcøtoya tiene quenaꞌṉ øtz vaꞌcø


metza jamapit nuꞌctaꞌmøjtzi ⁿvaꞌc permiso møjaꞌaṉ aṉguiꞌmbapø
Puteoli cumguꞌyomo. 14 Jeni   Cesarcøꞌmø vaꞌcø ø mavø. Pero
mbaꞌjtaꞌmøtzi ø vaꞌṉjajmoṉguy jiꞌn chøṉ vaꞌcø ṉgøtzaꞌmøyaj ø
tyøvøtaꞌm. Jeꞌtistaꞌm yac tzøꞌtyam ṉgumguy tøvø. 20 Jetcøtoyapit mi

øjtzi jeni cuꞌyay jama. Y jen nøvejtaꞌmøjtzi vaꞌcø min mi ndø


tzuꞌṉdaꞌmøjtzi, nømnaꞌṉ maṉdam tuꞌndamø vaꞌcø nay tø oꞌnøytandøjø.
Roma cumguꞌyomo. 15 Cuando   Porque øtz vaꞌṉjambøjtzi que Diosis
myusyaj jiṉdaꞌmbø ø vaꞌṉjajmoṉguy maṉba chøqui lo que chamuse para
tyøvøꞌstaꞌm que nømnaꞌṉ ø Israel pøngøtoyataꞌm, y por eso
mindamu, miñaju vaꞌcø min yøcse øtz vajtøjøjtzi cadenapit.
tzoṉdam øtztaꞌm. Veneꞌaṉbøꞌnis 21 Jicsyeꞌc Israel pøꞌnistaꞌm

tzoṉdaꞌmøjtzi nøjayajpamø ñøjayaj Pablo:


Foro de Apio, y veneꞌaṉbøꞌnis ―Øjtaꞌm ni ja mbøjcøchoṉdam ni
tzoṉdaꞌmøjtzi nøjayapamø Tuꞌcay jujchepø carta Judea nasom minupø
Tabernas. Isyajujcam Pabloꞌis mijtzi mi ñchambapøꞌis. Y ni jutipø
Roma cumguyomdaꞌmbø, ñøjay ndø tøvøꞌstaꞌm minupøꞌis Judea
yøscøtoya Dios y paquichocoꞌyaju. nasomo ja oy mi ṉgyøtzaꞌmøyaje
Hechos 28 296

ni jujchepø yatzipø ticøsi. 22 Pero


  Aunque maṉ mi
øtz sunba ṉgømaꞌnøndyam mijtzi ti ṉgømaꞌnøtyame, jiꞌn maṉ mi
mi ndzamba, porque mustaꞌmbøjtzi ṉgønøctøyøtyame.
que aunque jujtaꞌmbøꞌis Aunque maṉ mi aꞌmdame, jiꞌn
yatzicotzøcyajpa yøcsepø maṉ mi mus ti mi istamu.
vaꞌṉjajmocuy. 27 Porque yøṉ pøꞌnistaꞌm
23 Pøꞌnistaꞌm chajmayaj
  jiꞌn quiꞌpsyaj vøjø
Pablo jutipø jama minba chocoꞌyomdaꞌm,
tyuꞌñajqueꞌte. Cuando nuꞌcu ni jiꞌn sun cyømaꞌnøyaj vøjpø
jyama, vøti pøꞌnis cyønuꞌcyaj Pablo tiyø,
cyojejcuꞌyomo. Desde namdzu y itzcotzneyajpa vaꞌcø jana
Pabloꞌis chaꞌmaṉvactzoꞌtzayaju isyajø.
jujche Diosis ꞌyaṉguiꞌmocuy. Oꞌca isyajpanaꞌṉ, y
Cøti jama chaꞌmaṉvajcayaju cyømaꞌnøyajpanaꞌṉ, y
hasta tzaꞌiꞌajnømuꞌcsyeꞌṉomo. cyønøctøyøyajpanaꞌṉ
Isindziꞌyaju que jujche jyay Moisesis chocoꞌyomo;
ꞌyaṉguiꞌmguꞌyomo, y jujche jyayaj entonces quiꞌpsvituꞌyajpanaꞌṉ, y
tzaꞌmaṉvajcoyajpapøꞌis; jetse øtz yac cotzocyajpanaꞌṉtzi.
viyuṉaju cuando min Jesús; y por 28 Pues, mustamø que yøti maṉba

eso vøj vaꞌcø ndø vaꞌṉjam Jesús. tzajmayajtøj eyataꞌmbø pøn lo


24 Y venetaꞌmbøꞌis vyaꞌṉjamyaj
  que jiꞌndyet Israel pon jujche tø
chamuse Pabloꞌis, y venetaꞌmbøis yaj cotzocpa Diosis. Y jeꞌis maṉba
ja vyaꞌṉjamyajø. 25 Y como jiꞌnaꞌṉ
  cyømaꞌnøyaje.
pyarejo quiꞌpsocutyaꞌm, tzuꞌṉyaju. 29 Yøꞌcse chamujcam Pabloꞌis,

Pero antes que tzuꞌṉyaju, Pabloꞌis tzuꞌṉyaj Israel pøndaꞌm, nømnaꞌṉ


chajmayaj yøcsepø ote, ñøjayaju: ꞌyonquipyaj ñeꞌcomdaꞌm.
―De veras viyuṉdzajmayaj 30 Pablo oy yaꞌe metza ame

ndø jandatzuꞌṉgutyaꞌm Masanbø møꞌchøqui tyøcnuꞌcsiꞌomo, y yac


Espiritu Santoꞌis, porque tøjcøyaj mumu maṉbaꞌis tuꞌñaje.
Masanbø Espiritu Santoꞌis 31 Jana naꞌtzcuy chajmayajpanaꞌṉ

chiꞌ tzaꞌmaṉvajcopyapø Isaías jujche Dios aṉguiꞌmbase, y


quiꞌpsocuy vaꞌcø ñømø: aṉmachiꞌyajpanaꞌṉ ndø Comi
26 Ma oꞌnøyaj jic pøndaꞌm, yøcse Jesucristoꞌis ꞌyaṉmaꞌyocuy, y ni iꞌis
nøjayajø: ja yaꞌinducø.
La Carta a Los Romanos
Carta Chøjcayaj Roma Cumguꞌyomdaꞌmbø
Apóstol San Pabloꞌis

1 Øjchøṉø Pablo, øtz ṉgøyosøpya


Jesucristo. Diosis øtz
cøpiꞌṉøjtzi vaꞌcø ꞌyapostolesajø y
ñeꞌajtamø. Oꞌnøpyøjtzi ndø Janda
Dios y ndø Comi Jesucristo vaꞌcø
mi ṉgyotzoṉdamø ñeꞌ vyøꞌajcupit, y
vaꞌcø ndzamboya ñeꞌ vøjpø ꞌyote. vaꞌcø mi yac ijtam contento.
2 Diosis viꞌna chiꞌyaj quiꞌpsocuy

viꞌnapø tzaꞌmaṉvajcopyapø vaꞌcø Nø sun myaṉ Pablo vaꞌcø tyuꞌnisyaj


jyayaj masanbø jayeꞌomo que Roma cumguꞌyomdaꞌmbø
maṉba cyøꞌvej vøjpø ote jøsiꞌcam. 8 Viꞌna
nøjaꞌmbyøjtzi Dios
3 Diosis cyøꞌveju vøjpø ote que
  yøscøtoya Jesucristoꞌis
maṉba mini ñe ꞌYune Jesucristo ñøyicøsi porque mijtzi mi
ndø Comi. Diosis ꞌYune oyu pøꞌnaje vaꞌṉjamdamba Dios, porque
como sispø pønse aṉguiꞌmba mumu nasvindumø tzamdøjpa
Davijdis ꞌyuneꞌomo. 4 Y Diosis
  jujche mi vaꞌṉjamdambase.
yac visaꞌu Jesucristo pyømijiꞌn 9 Øtz ṉgøyosøpya Dios ø ndumø

vaꞌcø yac mustøjø que ñeꞌ ꞌYunete. tzocoy vaꞌcø ndzajmay ꞌYuneꞌis
Masanbø Espiritu Santojiꞌṉ yac vøjpø ꞌyote. Ispa Diosis que jiꞌnø
visaꞌu Diosis cuando caꞌuꞌcam. jajmbøꞌi vaꞌcø oꞌnøy Dios mumu
5 Ndø Comi Jesucristojiꞌṉ Diosis yac
  mitzcøtoyataꞌm tumdum jama cøti
yamdaꞌmøjtzi y cøꞌvejtaꞌmøjtzi vaꞌcø jama. 10 Tumdum jama vaꞌcpøjtzi

ndzajmayaj mumu pøn aunque juti Dioscøsi aunque jujche vaꞌcø mus
vaꞌcø cyønaꞌtzøyaj Jesucristoꞌis mbaꞌt ø ndzuꞌṉguy vaꞌcø maṉ mi
vyaꞌṉjajmocuy, vaꞌcø ñømnømø que nduꞌnistame yøti, vaꞌcø cotzoꞌṉøjtzi
Jesucristo vøjpøte. 6 Eyataꞌmbøjiꞌṉ
  tuꞌṉomo vøj vaꞌcø nuꞌc mijtzomdaꞌm,
Jesucristoꞌis mi ⁿvyejatyaṉqueꞌtu oꞌca jetse syunba Diosis. 11 Porque

vaꞌcø mi ñeꞌajtamø. algo ṉgoquiꞌpspøjtzi vaꞌcø maṉ


7 Mi ⁿjajyandyamba mijtzi mumu
  mi ñduꞌnistandoꞌa vaꞌcø mi
mi ⁿijtamupø Roma cumguꞌyomo ṉgotzoṉdamø vaꞌcø mi nøꞌijtam
Diosis mi syundambapø. Mi quiꞌpsocuy Espiritu Santoꞌis tø
ⁿvyejatyamu Diosis vaꞌcø mi tziꞌpase, vaꞌcø mi vaꞌṉjajmondyam

297
Romanos 1 298

møꞌchøqui. 12 Suꞌṉbøjtzi it mitzjiꞌṉ


  y cyastigatzøcyajpa mumu
parejo vaꞌcø nay tø cotzoṉdandøjø, jiꞌṉ cyønaꞌtzøyajepøꞌis ñeꞌcø
porque parejo ndø vaꞌṉjamdamba y yatzitzocotaꞌmbø. Jic
Dios. yatzitzocotaꞌmbø pøꞌnis jiꞌn yac
13 Suꞌṉbøjtzi, ø vaꞌṉjajmoṉguy
  mustøj viyuṉbø tiyø porque puro
tøvøtaꞌm, vaꞌcø mi mustamø que yatzitzocoꞌyajcuy chøcyajpa.
vøti nac ṉguiꞌpsøjtzi vaꞌcø maṉ mi 19 Pero jic yatzitzocotaꞌmbøꞌis

nduꞌnistamø, pero hasta yøti ja mus saꞌsa cyomusyajpa Dios


myavø. Sunba mi ṉgotzoṉdamø jujchete hasta jujcheꞌṉomo ndø
vaꞌcø vøtiꞌajyaj vaꞌṉjajmocuy tøvø, y ṉgomuspaꞌcsyeꞌṉomo, porque ñeꞌc
más vøj vaꞌcø mi vaꞌṉjajmondyamø. Diosis yac muspa vyin. 20 Aunque

Jetse oꞌyø ṉgotzoṉyaj eyataꞌmbø Dios jiꞌn ndø isi, pero muspa ndø
pøn lo que jiꞌndyet Israel pøn. 14 Otz
  comus jujchete vaꞌcø ndø aꞌm ti
obligatzøjcu vaꞌcø ndzaꞌmaṉvac chøjcu. Porque desde que tzoꞌtz
vøjpø ote mumu pøn parejo, sea viti nasacopac, saꞌsa quejpa que
chøqui, sea pobre, sea musopyapø, Diosete, y que jeꞌis pyømi nunca
sea ni ti jiꞌn myusipøꞌis. 15 Así es
  jiꞌn yaje. Por eso jiꞌn mus nømyaje
que jetse øtz ijtu dispuesto vaꞌcø que jiꞌn cyomusyaj Dios jujchete.
mi ndzaꞌmaṉvajcatyaṉgueꞌta vøjpø 21 Entonces cuando jetse cyomusyaj

ote mijtzi mi ⁿijtamupøꞌis Roma Dios jujchete, ja cyønaꞌtzøyajø


cumguꞌyomo hasta jujcheꞌṉomo jujche vøjø vaꞌcø ndø cønaꞌtzøy
muspa ndzaꞌmaṉvajcatyamø. Dios; ja ñøjayaj Dios: “Yøscotoya”.
En cambio suniti oy quiꞌpsyaje,
Vaꞌcø tzamdøj vøjpø ote, joviꞌajyaj quiꞌpsocuy hasta que ja
Dios yospa pyømijiꞌ cyønøctøyøyajø ni tiyø. 22 Cyotyajpa

16 Porque øtz jiꞌn ø ṉgotzaꞌaje vyin que ityaj quiꞌpsocuy, pero


vøjpø ote. Porque cuando aunque en cambio ñeꞌc joviꞌajyajpa. 23 Jic  

iꞌis vyaꞌṉjajmapya vøjpø ote, Diosis yatzitaꞌmbø pøꞌnis ja cyønaꞌtzøyaj


yaj cotzocpa pyømijiꞌṉ. Viꞌna myøjaꞌṉombø Dios lo que jiꞌn
tzajmayajtøj vøjpø ote Israel pøn, y cyaꞌe nunca, sino cyønaꞌtzøyaju
jøsiꞌcam, tzajmayajtøj aunque iyø. pønchøqui, y pøn caꞌyajpa.
17 Porque Diosis tzajmapya vøjpø ote
  Cyønaꞌtzøyajqueꞌt palomachøqui y
vaꞌcø tø yac mustamø que muspa copøndzøqui y tzandzøqui.
tø putø vyøjom Diosis viꞌnaṉdøjqui 24 Por eso Diosis chacyaju jetsepø

cuando tø vaꞌṉjambaꞌc Dios, y pøn libre vaꞌcø chøcyajø jiꞌn vyøjpø


solamente ndø vaṉjajmocucøtoya. tiyø lo que chocoꞌis syunbase,
Jetse ijtu jachøꞌyupø: vaꞌcø chøcyaj tzaꞌajcupyø tzøqui
“Vyaꞌṉjambaꞌis Dios maṉba put ñeꞌ syisjiꞌṉ ñeꞌcomdaꞌm. 25 Ja  

vyøjomo Diosis vyiꞌnaṉdøjqui”. vyaꞌṉjajmayaj Diosis viyuṉbø ꞌyote,


en cambio vyaꞌṉjamyaj sutzcuy, y
Pøꞌnis ityaj cyoja cyøyosøjayaju Diosis jyomejcupø
18 Porque
yøti mustøjpa que tiyø; pero ñec Dios jyomejcuꞌis
tzajpomopø Dios quiꞌscaꞌpa mumu tiyø, jet ja vyaꞌṉjamyajø,
299 Romanos 1​, ​2

ja cyøyosøyajø. Pero mumu jama oy chiꞌ Diosis, myusyajpa que


syunba vaꞌcø ndø vøṉgotzøc Dios chøcyajpapøꞌis jetsepø tiyø tiene
jyomejcuꞌis mumu tiyø. que vaꞌcø cyaꞌyajø. Aunque
26 Pero porque ja vyaꞌṉjamyaj
  myusyajpa que Diosis jiꞌn syuni
Dios, por eso Diosis chacyaju jetsepø yatzitzocoꞌyajcuy, pero
jetsepø pøn libre vaꞌcø chøcyajø jetse chøcyajpa. Jiꞌn solo chøcyaje;
tzaꞌajcupyø tiyø syisis syunbase. sino también vyøꞌmøyajpa cuando
Hasta yomoꞌis chacyaju vaꞌcø eyapøꞌis chøyajpa yatzitzocoꞌyajcuy.
ñøꞌit jyaya y mismo yomdøvøjiꞌn
chøcyajpa chaꞌajcupø tiyø. Diosis suñi cyømeꞌtzpa
27 Jetsetiqueꞌt pøꞌnis chacyaju yomo pøn viyuṉbø tijiꞌ

2

vaꞌcø jana ñøꞌit jete, y chøcyaju Y mijtzi mbyøn, oꞌca mi


tzaꞌajcupyø tiyø pyøndøvøjiꞌṉ, ñøjmambya mi ndøvø: “Jiꞌn
porque syisis syuꞌnaṉgøtpa jetse vyøjpø tiyø nø mi ndzøjcupø”, oꞌca
vaꞌcø tyocoyajø. Y mismo syisomo jetse mi nøjambya mi ndøvø, mi
isyajpa toya conforme jujche neꞌ mi ndzøcpa mi ṉgoja; porque
chøcyaju joviꞌajcusye. mitz igual mi ndzøcpa jujche mi
28 Como ja syun jyajmutzøcyaj
  ndøvøꞌis chøcpase. Jetse jiꞌn mus
Dios, por eso Diosis chacyaj mi nømø que ja it mi ṉgoja. 2 Pero

jetsepø pøn libre vaꞌcø ityaj jovipø ndø muspa que Diosis maṉba yaj
quiꞌpsocuy ñeꞌc Diosis jiꞌn syunise; cojaꞌaj chøcyajpapøꞌis jetsepø
vaꞌcø chøcyaj jiꞌn vøjtaꞌmbø tiyø. yatzitzocoꞌyajcuy según ti cyoja
29 Chøjcocøtyajpa aunque jujchepø
  ijtu. 3 Y mijtzi mi mbyøn, oꞌca

yatzitzocoꞌyajcuy, møtzi ñøꞌityajpa mitz nøjambya mi ndøvø: “Mitz


yomo, sunba yacsutzøcyaj ṉgyojapaꞌtu”, pero mitz mismo
tyøvø, ꞌyaṉsujnayajpa tyøvøꞌis jetse mi ṉgyojapaꞌtqueꞌtu, entonces
ñe, chøcyajpa yatziꞌtzocoꞌyajcuy, jiꞌn mus mi ṉguiꞌpsø que jiꞌn ma
quiꞌsayajpa tyøvø porque jicø mi ṉgyastigatzøc Diosis. 4 ¿Tiꞌajcuy

más vøj itpa, yaj caꞌoyajpa; jiꞌn mi nchiꞌ cuenta que Dios
onguipyajpa, aṉgømaꞌcøꞌyoyajpa; vøjcoꞌnipøte, y tø toyaꞌṉøpya sone
tyopoꞌoꞌnøyajpa tyøvø; nuꞌm jama, y tø nømaṉjapya pasencia?
oñajpa, 30 chamyajpa tzaꞌajcutaꞌmbø
  ¿Tiꞌajcuy jiꞌn mi ṉgønøctøyøyi que
tzøqui chøcyajupø eyataꞌmbøꞌis, Diosis tø nømaṉba vøjø porque
quiꞌsayajpa Dios, tzøjquiꞌscaꞌoyajpa, sunba vaꞌcø tø quiꞌpsvituꞌø? 5 Pero

myøjaꞌṉdzøcyajpa vyin, como mi ṉgyoꞌcøcamam y jiꞌn


cyomoꞌyajpa que ñeꞌc sun mi ṉguiꞌpsvituꞌø, jetse tzøꞌpya
más myøjaꞌṉombø pønse, mi ṉgoja y vøtiꞌajpa como que
quiꞌpscøpoꞌyajpa tococyuy, jiꞌn aṉneꞌcupø hasta jic jama cuando
cyønaꞌtzøyaje jyata y myama. 31 Jiꞌn
  Dios maṉba quiꞌsycaꞌe, y maṉba
cyønøctøyøyaje, jiꞌn chøcyaj trato queje jujche maṉba cyastigatzøcyaj
viyuṉse, jiꞌn nasyuñajtøji, jiꞌn cojapaꞌtyajupø; porque Diosis
chacyaj quipcuy, jiꞌn toyaꞌṉøꞌyoyaje. suñi maṉba cyømeꞌchaje mumu
32 Saꞌsa myusyajpa ti aṉguiꞌmguy
  pøn ti cyoja. 6 Maṉba chiꞌ vøjpø

Romanos 2 300

itcuy, o si no maṉba cyastigatzøc fuera aṉguiꞌmdøjuse. 15 Entonces


jujche oyuse iti. 7 Oꞌca pøꞌnis


  ndø tziꞌpa cuenta que ijtu como
pasenciaꞌajcujiꞌṉ chøcpa vøjø mumu que jachøꞌyuse aṉguiꞌmocuy
jama y syunba vaꞌcø it myøjaꞌṉomo chocoꞌyomo, y ñeꞌc chocoꞌyomo
y vøjø Diosmø y vaꞌcø jana yaj maṉba ꞌyaṉgøvac vyin oꞌca chøjcu
nunca; entonces Diosis maṉba chiꞌ o ja chøc vøjø. Y jetse hay veces
quenguy mumu jamacøtoya. 8 Pero   quiꞌpsminba oꞌca ja chøc vøjø, y hay
oꞌca pøꞌnis jiꞌn vyøꞌmøyi Diosis veces quiꞌpsminba oꞌca chøc vøjø.
sunbase, y jiꞌn chøc viyuṉbø tiyø, 16 Jetse maṉba jajmemini jicø jama

sino ñeꞌc chøcpa yatzitzocoꞌyajcuy; cuando Diosis maṉba cyømeꞌtz


entonces Dios maṉba quiꞌscaꞌe y tumdum pøn a ver tiyø quiꞌpsocuy
maṉba cyastigatzøqui. 9 Maṉba
  ñøꞌijtu chocoꞌyomo, Jesucristojiꞌṉ
isyaj møjaꞌṉ doya mumu pøꞌnis maṉba cyømeꞌchaje. Jetsepø ote øtz
chøcpapøꞌis yatzitzocoꞌyajcuy, y ndzamaṉvacpa øjtzi.
maṉba mayaꞌcoꞌñaje. Viꞌna maṉba
tucyaj jetse Israel pøn, pero jetseti Israel pøndaꞌm y Moisesis
maṉba tucyajqueꞌt eyataꞌmbø pøn. ꞌyanguiꞌmocuy
10 Pero chøcpapøꞌis vøjø, je pøn

17 Mijtzi ñøjmandyandøjpa Israel
Diosis maṉba vyøpøpøngotzøqui, pøn y mitz ṉgomoꞌtyamba que más
maṉba yac møjaꞌṉoꞌmaje, maṉba mi ⁿvyøjtaꞌm porque mitz nøꞌijtamu
yac it contento. Viꞌna jetse maṉba Diosis ꞌyaṉguiꞌmocuy. Mijtzi mi
tucyaje Israel pøn, y jetseti maṉba møjaꞌṉgotzøctamba mi ⁿvin, mi
tucyajqueꞌt eyataꞌmbø pøn. ñømdamba que mi ṉgomustamba
11 Porque Diosis parejo chøcpa
  Dios. 18 Mi ñømdamba que

justiciaꞌajcuy mumu pøngøtoya; mi mustamba lo que Diosis


parejo yac valetzøcyajpa mumu pøn. syunbase y mi vøꞌmøndyamba
12 Porque chøcpapøꞌis cyoja cuando
  más vøjpø tiyø. Porque Diosis
ja it ni iꞌis ꞌyaṉguiꞌmba, jetsepø ꞌyaṉguiꞌmocuy mi aṉmajandyamba.
pøn tocopya ja ꞌyaṉguiꞌmdøjøpø; y 19 Mi ṉgomoꞌtyamba que como

chøcpapøꞌis cyoja tzajmatyøjuꞌam ndø jindipase toꞌtipø, jetse mi


aṉguiꞌmguy, Diosis maṉba ꞌyaꞌme ndzaꞌmindziꞌtamba jujchete pøn lo
oꞌca chøjcu jujche aṉguiꞌmdøjuse. Y que jiꞌn cyomusyajeꞌis Dios. Y como
oꞌca ja chøcø, cyojaꞌajpa. 13 Aunque
  piꞌtzøꞌomo ndø noꞌispase ndø tøvø,
ndø manba aṉguiꞌmocuy, oꞌca jetse mi ndzaꞌmindziꞌtamba mi
jiꞌn ndø ndzøqui, tø cojapaꞌtpa ndøvø. 20 Mi ṉgomoꞌtyamba que mi

Diosis viꞌnaṉdøjqui. Sino vaꞌcø ndø aṉmatyamba jiꞌn cyomusyajeꞌis Dios


yaj coput aṉguiꞌmocuy, vyøjom lo que unese ityajpa. Mi mustamba
tø putpa Diosis vyiꞌnaṉdøjqui. saꞌsa Moisesis ꞌyaṉguiꞌmocuy
14 Ijtyaju pøn lo que jiꞌndyet
  y mi ṉgomoꞌtyamba que jicø
Israel pøn. Ja myañajø Diosis aṉguiꞌmocuy vaꞌcø mi aṉmatyamø,
ꞌyaṉguiꞌmocusye, pero myusyajpa más mi myusotyamba y viyuṉbø
ñeꞌ chocoꞌyomo tiyø vøjø, y neꞌc tiyø mi mustamba taꞌnemø. Jetse
quiꞌpsocujiꞌṉ chøcyajpa como si mi ṉgomoꞌtyamba. 21 Entonces

301 Romanos 2​, ​3

mijtzi mi aṉmambyapøꞌis mi ndøvø, syena chocoꞌyomo; vaꞌcø ñøꞌitø


¿jutznøm mi ⁿvin jiꞌn mi aṉmaye? chocoꞌyomo aṉguiꞌmocuy y jiꞌn
Mijtzi mi ndzaꞌmaṉvacpa que jiꞌn sólo totocøsi jachøꞌyupø. Entonces
musi ndø nuꞌmø; pero mi neꞌ mi jetsepø pøn vyøpøpøngotzocpa
nuꞌmbati. 22 Mitz ñømba que jiꞌn
  Diosis aunque pøꞌnis jiꞌn
vyøj vaꞌcø ndø ṉgøtzøjcøyø ndø vyøpøpøngotzøcyaje.
tøvø yomocøsi, pero mi neꞌ mi
ndzøcpa jetseꞌajcuy. Comi tzøqui
jiꞌn mi vaꞌṉjajme, pero ¿será que mi
3 Entonces maṉba mi
ndzajmatyame ticøtoya
más vøjø vaꞌcø tø Israel pøꞌnajø,
nuꞌmba lo que ijtu masandøjcomo? y ticotoya más vøjø vaꞌcø tø
23 Mijtzi mi ⁿvøpøpøngotzøcpa
  señaꞌøtyøj Israel pøꞌnis syeñajiꞌṉ.
mi ⁿvin porque mi nøꞌijtu aṉcø 2 Vaꞌcø tø Israel pøꞌnajø más vøjø

Diosis ꞌyaṉguiꞌmocuy; pero oꞌca jiꞌn vøti ticøtoya. Viyuꞌṉajcucyøsi


mi ⁿyaj coputi aṉguiꞌmocuy, jetse porque Israel pøn Diosis yac
mi ṉgøsijcøpya Dios. 24 Porque ijtu
  nøtzøꞌyaj ñeꞌ ꞌyote jachøꞌyupø vaꞌcø
Diosis ꞌyote jachøꞌyupø: “Eyataꞌmbø cuidatzøcyajø. 3 Entonces aunque

pøꞌnis cyøꞌoꞌnøyajpa Dios cuando vene Israel pøꞌnis ja vyaꞌṉjamyajø,


isyajpa jujche mitz ndzøcpase”. jiꞌn mus tø nømø que Diosis jiꞌn ma
25 Mitz mi Israel mbyøꞌnistaꞌm,
  chøc lo que jujche chamuse. 4 Ni  

viyuṉsye vøjø vaꞌcø mi ñøꞌijtam jujche jiꞌn mus tø nømø jetse. Sino
Israel pøꞌnis syeña mi sisomo oꞌca que ndø muspa que Dios siempre
mi ⁿyaj coputpa aṉguiꞌmocuy. Pero viyuṉ tzamba aunque mumu pøn
oꞌca jiꞌn mi ⁿyaj coput aṉguiꞌmocuy, suchajpanaꞌṉ. Pues jachøꞌyupø que
putpa cuenta que ja mi syeñaꞌøtyøjø. Dios nøjatyøju:
26 Entonces eyapø pøꞌnis ja ñøꞌitøꞌis
  Maṉba mustøji que viyuṉbø tiyø
Israel pøꞌnis syeña syisomo, oꞌca mi ndzamba,
yaj coputpa Moisesis ꞌyaṉguiꞌmocuy, y cuando ndø tziꞌpa cuenta ti
putpa como senaꞌøyuse. 27 Oꞌca
  mi ndzøcpa, tiene que vaꞌcø
ijtu de por si ja itøꞌis syeña y yaj tø nømø que vøjpø ti mi
coputpa Moisesis ꞌyaṉguiꞌmocuy, ndzøcpa.
jetse quejpa que mitz más ijtu mi 5 Pero oꞌca nømba que cuando

ṉgoja que jiꞌquis ñe. Porque mijtzi tø cojapaꞌtpa más quejpa que Dios
mi nøꞌijtu aṉguiꞌmocuy jachøꞌyupø, vøjpøte; entonces supongamos que tø
y mi nøꞌijtu Israel pøꞌnis syeña, cojapaꞌtpa y Diosis tø castigatzøcpa.
pero jiꞌn mi ⁿyaj coput aṉguiꞌmocuy. ¿Será que muspa tø nømø que Dios
28 Porque na jiꞌndyet mi Israel pøn
  jiꞌn vyøjpø porque tø castigatzøcpa?
aunque jetsepø tømbuꞌomo mi Ni jujche jiꞌn mus tø nømø jetse. Pero
mbyøꞌnaju. Y na jiꞌndyet mi Israel de repente ijtu pøn jetse nømbapø.
pøn aunque mi syeñaꞌøyu Israel 6 Pero oꞌca Dios jiꞌnaꞌṉ vyøj aṉguiꞌmi,

pøꞌnis syeñajiꞌṉ mi sisomo. 29 Pero


  entonces jiꞌnnaꞌṉ mus cyømeꞌchaj
viyuṉse Israel pønete ijtupøꞌis mumu pøn cyojajiꞌn.
vøjpø quiꞌpsocuy chocoꞌyomo, y 7 Pero oꞌca cuando øtz sutzpa, más

jetze ijtu como si fuera Israel pøꞌnis quejpanaꞌṉ que Dios viyuṉdzamba
Romanos 3 302

y jetse Dios møjaꞌṉgotzøctøjpanaꞌṉ, 18 Chocoꞌyomo jiꞌn ñaꞌchaj Dios.


entonces øtz jiꞌnaꞌṉ mus yaj Jetse it jachøꞌyupø.
cojaꞌaj Diosis como cojapaꞌtupø 19 Así es que ndø mustamba que

pønse. 8 Y viyuṉse ijtu pøn que


  ityajuꞌis aṉguiꞌmocuy tiene quenaꞌṉ
yatzitzocoꞌyajcujiꞌṉ nømyajpa vaꞌcø chøcyajø aṉguiꞌmdøjuse.
que øtz nømdamba: ndø tzøctaꞌi Pero como ja chøcyajø, ni iꞌis jiꞌn
yatzitzocoꞌyajcuy vaꞌcø más tø mus ꞌyaṉdzoṉ Dios y mumu pøꞌnis
vøꞌajø. Pero Diosis tiene que vaꞌcø ijtu cyoja Diosis viꞌnaṉdøjqui.
cyastigatzøc pøn oꞌca nømba jetse. 20 Porque ni iyø jiꞌn pyut vyøjom

Diosis vyiꞌnaṉdøjqui porque yaj


Mumu ijtu ndø coja coputpa ancø aṉguiꞌmocuy. Porque
9 Entonces ¿ti ndø tzamba? Pues cuando tø aṉguiꞌmdøjpa, ndø
jiꞌn mus tø nømø que øtz Israel tziꞌpa cuenta que jiꞌn ndø tzøqui tø
pøndaꞌm más vøjtaꞌmbøte que aṉguiꞌmdøjuse, y por eso ijtu ndø
eyataꞌmbø pønse. Porque como ndø coja.
tzaꞌmanvajcatyamuꞌam, mumu pøn tø
cojapaꞌjtamu; sea Israel pøn, sea jiꞌndyet Vaꞌṉjamgupit tø cuenda tzøcpa
Israel pøn. 10 Jetse ijtu jachøꞌyupø:

Diosis como vøjtaꞌmam
Ja it ni tumø vøjpø pøn. 21 Pero yøti quejuꞌam que
Ni i ja pyut vøjø Diosis Diosis tø yac putpa vyøjomo
vyiꞌnaṉdøjqui. ñeꞌ vyiꞌnaṉdøjqui sin que vaꞌcø
11 Ja it ni tumø cyønøctøyøpaꞌis, ja jana chøjcay cuenda oꞌca ndø yaj
it myeꞌtzpapøꞌis Dios. coput aṉguiꞌmocuy, oꞌca jay ndø
12 Mumu ja ñuꞌcyaj Diosmø, parejo yaj coputø. It jetse jachøꞌyupø
ni ticøtoya jiꞌn yosyaje, ni Diosis ꞌyaṉguiꞌmocuy libroꞌomo y
tumø ja it chøcpapøꞌis vøjø. tzaꞌmanvajcoyajpapøꞌis libroꞌomo
13 Como caꞌupø anima tzatøjcom jujchete. 22 Diosis tø yac putpa

putpa vøjcø cuando vyøjomo ñeꞌ vyiꞌnaꞌṉdøjqui


pujtzuꞌcam, jetseti cyønøꞌomo cuando ndø vaꞌṉjamba Jesucristo.
putpa puro yach ote. Parejo pyøjcøchoṉba Diosis
Tyojtzjiꞌṉ aṉgømaꞌcøꞌyoyajpa. mumu vyaꞌṉjambapøꞌis Jesucristo.
Putpa ꞌyaṉnacaꞌomo yatzipø 23 Porque mumu parejø tø

ote como tzaꞌnis ꞌyaṉnaꞌcomo cojapaꞌtamu y ja ñdø cyopaꞌtø vaꞌcø


putpase ꞌyaṉnø. tø tøjcøy Diosis myøjaꞌṉajcuꞌyomo.
14 ꞌYaṉnacajiꞌṉ vøti topoꞌoñajpa y 24 Pero Diosis tø yac putpa vyøjomo

quiꞌsycaꞌpa oñajpa. como tø vaꞌctziꞌupø tite aunque


15 Coschicsyajpa vaꞌcø maṉ yaj jay ndø tzøc ni ti vøjø, porque tø
caꞌoyajø. toyaꞌṉøpya, y tø yac tzøꞌpya libre
16 Aunque juti maṉyajpa Cristo Jesuspit. 25 Yøṉ Jesús cyojtu

yacsutzøcyajpa y yac Diosis vaꞌcø yajay ndø coja ñe


toyaꞌisyajpa aunque iyø. ñøꞌpinjiꞌṉ oꞌca ndø vaꞌṉjamba. Jetse
17 Jiꞌn myus yac ijnøm vøjø, puro comustøjpa que Diosis chøcpa vøjpø
quipcuy chøcyajpa. justicia cuando ñe vyøꞌajcupit yac
303 Romanos 3​, ​4

tzøꞌypa jetse ndø ṉgoja viꞌna ndø porque vyaꞌṉjajmu, Diosis ñøpujtu
tzøctamupø. 26 Jetse chøjcu vaꞌcø
  cuentacøsi vyøjomo”. 4 Cuando

yaj mustøjø yøṉ jamaꞌomo que tø coyospa, tø coyojtøjpa porque


Diosis chøcpa vøjpø justicia y que ndø nøyosu. Jet coyojate, jiꞌndyet
vyøjom yac putpa vyaꞌṉjambapøꞌis yajyaꞌmocuy. 5 Pero aunque ja ndø

Jesús. tzøc ni ti vøjø, sino ndø vaꞌṉjamba


27 Entonces ni i jiꞌn mus
  Dios ñøputyajpaꞌis vyøꞌjomo
ma tø nømø: “Øtz vøjpø pøn cojapaꞌtyajupø, entonces Dios
chøṉo”. Porque jay ndø yaj coput nømba que tø putpa vyøjomo
aṉguiꞌmocuy. En cambio ndø porque ndø vaꞌṉjamba ancø.
vaꞌṉjamba Jesucristo que jeꞌis chøc 6 Chamgueꞌtpa peca pøn Davijdis

vøjø, que jiꞌndyet øtz nø ndzøc vøjø. que contento itpa pøn oꞌca Dios
28 Por eso ndø cønøctøyøtyamba que
  nømba que ñøputpa vyøjomo
Diosis tø yac putpa vyøjomo cuando aunque ja chøcøpø vøjpø tiyø.
ndø vaꞌṉjamba Jesucristo aunque 7 David nømu:

jay ndø yaj coput aṉguiꞌmocuy. Contento tzøꞌpya pøn oꞌca


29 Viyuṉse Dios mumu pøꞌnis señe;
  Diosis yaj cotocojapya
jiꞌn saṉ Israel pøꞌnis ñe. 30 Tumdi
  yatzitzocoꞌyajcuy y
ijtu Dios. Jeꞌis yac putpa vyøjomo ꞌyaṉgøvøꞌnapya cyoja.
Israel pøn cuando vyaꞌṉjamyajpa 8 Contento tzøꞌpya pøn oꞌca Diosis
Jesucristo, y igualti yac putpa jiꞌn cyot cuentaꞌomo cyoja.
vyøjomo lo que jiꞌndyet Israel pøn 9 Pero jiꞌndyet naꞌs señaꞌøyajupø

cuando vyaꞌṉjamyajpa. 31 Entonces


  Israel pøꞌnis syeñajiꞌṉ que jetse
aunque Diosis tø yac putpa vyøjomo ityajpa contento. También ja
cuando ndø vaꞌṉjamba Jesucristo, syeñaꞌøyøpø muspa ityaj contento
jiꞌn mus tø nømø que yøti cøjtuꞌam jetse. Porque tø nømba que Diosis
aṉquiꞌmocuy, sino más yac pyøjcøchoṉ Abraham como
mustøjpa que aṉguiꞌmocuy ja yajø. vøjpø pønse porque Abrahaꞌmis
vyaꞌṉjam Dios. 10 Pero quiꞌpstam

Jujche Abrahaꞌmis chøjcuse, jetse møꞌchøqui que Diosis pyøjcøchoṉu


vøjø vaꞌcø ndø tzøctaṉgueꞌta Abraham como vøjpø pønse

4 Ma ndø piensatzøctaꞌi


yaꞌmøcpø ø jandataꞌm
Abraham jutipøcøs tzuꞌṉ mumu
cuando ja syeñaꞌøyøꞌctøc Abraham.
11 Entonces jøsicam oy señaꞌøyi

como seña que Diosis pyøjcøchoṉu


Israel pøn. 2 Porque oꞌca Abraham
  cuando ja syeñaꞌøyøꞌctøc. Jetse
vyøjom pujtu Diosis vyiꞌnaṉdøjqui tujcu vaꞌcø jyataꞌayaj Abraham
porque chøjcu ancø vøjø, entonces mumu vyaꞌṉjamyajpapøꞌis aunque
muspanaꞌṉ myøjaṉgotzøc vyin; ja syeñaꞌøyajøpøꞌis. Y jetse Diosis
pero Diosis viꞌnaṉdøjqui jiꞌn mus maṉba pyøjcøchoṉyajqueꞌt como
myøjaꞌṉgotzøc vyin. 3 Ndø aꞌmdaꞌi
  vøjpø pønse je vaꞌṉjajmoyajpapø.
ti chamba jachøꞌyupø Diosis 12 Y jetse tujcu vaꞌcø jyataꞌajqueꞌta

ꞌyoteꞌis. Totojayeꞌomo nømba: señaꞌøyajupøꞌis. Pero no sólo


“Dios vyaꞌṉjam Abrahaꞌmis, y señaꞌøyaju ancø, sino que también
Romanos 4​, ​5 304

chøjcopujtayajpa oyse vyaꞌṉjam jyatase mi ṉgojtu”. Sunba ñømø que


Abrahaꞌmis Dios cuando ja Abraham ndø jandataꞌmete Diosis
syeñaꞌøyøꞌctøc. vyiꞌnaṉdøjqui. Porque Abrahaꞌmis
vyaꞌṉjam Dios yac visaꞌyajpapøꞌis
Diosis chamuse lo que tiyø caꞌyajupø, y chambapøꞌis lo que ja
maṉbapø tø tziꞌ, ndø pøjcøchoṉba itøpø como si fuera ijtuꞌam.
ndø vaꞌṉjajmongupit 18 Aunque parece que jiꞌnaꞌṉ ma

13 Porque Diosis chajmayu it ꞌyune, Abrahaꞌmis vyaꞌṉjam Dios


Abraham que maṉba ñøtzøꞌy jetse y niꞌaṉjajmu que maṉba it
nasacopac, y ꞌyuneꞌis maṉba sone chacyajupø ꞌyune porque jetse
ñøtzøꞌyajqueꞌte. Pero ja chamø que Diosis oyuse chajmaye: “Maṉba it
maṉba pyøjcøchoṉyaje porque yaj mi ⁿune sone”. 19 Aunque ijtunaꞌṉ

copujtu ancø aṉguiꞌmocuy, sino casi mosis ꞌyame Abrahaꞌmis, pero


porque vyaꞌṉjam Dios y por eso ja myochiꞌajø vyaꞌṉjajmocuy aunque
vyøꞌjom pujtu Diosis vyiꞌnaṉdøjqui. ñiꞌaṉjajmu que ya mero maṉba
14 Entonces oꞌca solamente yaj
  caꞌe; y yomo Sara chuvecoꞌninaꞌṉ
coputyajpapøꞌis aṉguiꞌmocuy y jiꞌnam ñiꞌaṉjajme que maṉba
pyøjcøchoṉyajpanaꞌṉ nasacopac, it ꞌyune. 20 Pero Abrahaꞌmis

entonces suniti ndø vaꞌṉjambanaꞌṉ, vyaꞌṉjamu que ja ꞌyaṉgømaꞌcøy


y lo que chamuse Diosis jiꞌnaꞌṉ Diosis cuando ñøjay que maṉba it
vyiyuꞌṉaje. 15 Porque oꞌca ijtu
  ꞌyune. Chøjcu cuenta que viyuṉse
aṉguiꞌmocuy y jiꞌn ndø yaj coputi, maṉba iti, y jetse vyøcotzøc Dios.
Diosis tø castigatzøcpa. Pero oꞌca 21 Tyumøtzocoy vyaꞌṉjajmu que

ja it ni ti aṉguiꞌmocuy, entonces Diosis muspa chøc lo que chamuse.


ni ti jiꞌn mus ndø tzøcø lo que 22 Por eso Diosis cyojtu cuentaꞌomo

aṉguiꞌmocuꞌis yaꞌinducpapø, y jiꞌn como que Abraham vøjpø pønete.


jujche tø cojapaꞌte, porque na ja 23 Pero jiꞌn sólo Abrahamgøtoya

itøti aṉguiꞌmocuy. it jachøꞌyupø que Diosis cyot


16 Jetcøtoya Diosis chamdziꞌu
  cuentaꞌomo, 24 sino también para

Abraham lo que chamdziꞌupø øtzcøtoyataꞌmete. Porque jetseti


porque Abraham vaꞌṉjajmoyu, jetse Diosis maṉba tø cot cuentaꞌomo
Diosis chiꞌ Abraham vøjpø tiyø ñe como vøjpø pøn oꞌca ndø
vyøꞌajcupit. Por eso viyuṉse muspa vaꞌṉjamdamba ñeꞌc Dios oyuꞌis
pyøjcøchoṉyaj chamdziꞌupø tiyø yac visaꞌ Jesús ndø Comi cuando
mumu ꞌyuneꞌis oꞌca vyaꞌṉjamyajpa. caꞌujcam. 25 Jesús chiꞌocuyaj Diosis

Jiꞌn sólo aṉguiꞌmyajtøjupøꞌis maṉba vaꞌcø cyaꞌø vaꞌcø yaj cotocojatyam


pyøjcøchoṉyaje, sino también ndø coja, y Diosis yac visaꞌ Jesús
vaꞌṉjajmoyajpapø jujche Abraham vaꞌcø vyøjom tø putø Diosis
vaꞌṉjajmoyuse, jeꞌis maṉba viꞌnaṉdøjqui.
pyøjcøchoṉyajqueꞌte; y Abraham
mumu tø øtztaꞌm ndø jandataꞌmete. Jujche itpa cuando tø cotzojcuꞌcam

5
17 Como ijtuse jachøꞌyupø que Diosis
  Entonces oꞌca Diosis tø
ñøjay Abraham: “Como vøti pøꞌnis pøjcøchoṉba como que
305 Romanos 5

vøjpø pønse porque tø vaꞌṉjamba, Diosis. 10 Cuando viꞌṉa ndø


jetcøtoya tø ijtamba vøjø Diosjiꞌn quiꞌsatyambanaꞌṉ Dios, Diosis ꞌYune


ndø Comi Jesucristoꞌis chøquipit. caꞌu vaꞌcø jana ndø quiꞌsayø, vaꞌcø
2 Jesucristoꞌis chøc vøjø para
  tø it vøjø Diosjiꞌn. Entonces yøti
øtzcøtoya. Por eso cuando ndø como vøj tø ijtam Diosjiꞌn, viyuṉse
vaꞌṉjamba Dios, jeꞌis vyøꞌajcupit maṉba tø cotzoctame porque Diosis
tø ijtamba vøjø yøti; y tø casøpya ꞌYune quenba aṉcø. 11 Y jiꞌn sólo

porque ndø niꞌaṉjamba que maṉba jetse, sino también tø casøtyamba


tø tøjcøy Diosis myøjaꞌṉajcuꞌyomo. Dioscøsi ndø Comi Jesucristopit
3 Y jiꞌṉ sólo jetse, sino también
  porque Jesucristoꞌis chøquipit vøj tø
tø casøpya aunque ndø ispa ijtam Diosjiꞌṉ.
toya; porque ndø muspa que
cuando tø toya ispa, más muspa Adán y Cristo
ndø tona. 4 Y cuando ndø tonba,

12 Tziꞌ cuenta que tumbø pøꞌnis
Diosis vyøꞌmøpya jetse. Oꞌca chøquipit cojapaꞌjtzoꞌtznømu
Diosis vyøꞌmøpya jujche tø ijtuse, nascøsi, y cyojaꞌis chøquipit
entonces tø itpa contento cuando caꞌtzoꞌtznømu; y hasta como yøti
ndø niꞌaṉjamba que más vyøjom caꞌyajpa mumu, porque mumu
maṉba tø puti jøsiꞌcam. 5 Y cuando
  cojapaꞌtyaju. 13 Porque cuando ja

jetse ndø nijamba, jiꞌn tø tzøꞌy itøtøcnaꞌṉ Moisesis ꞌyaṉguiꞌmocuy,


tzaꞌajcuꞌyomo. Porque Masanbø ijtunaꞌṉ pøꞌnis cyoja nascøsi;
Espiritu Santo tø tziꞌtøjupø, jeꞌis aunque ja it ticøsi vaꞌcø to yaj
tø yac tzocopyacpa cuando tø yac cojaꞌajø oꞌca ja it aṉguiꞌmocuy.
mijnapya ndø tzocoꞌyomo que 14 Pero desde que Adán hasta que

Diosis tø sungomøꞌnba. Moisesis chiꞌu aṉguiꞌmocuy, mumu


6 Porque cuando ja itønaṉ
  pøn caꞌu; aunque ja cyojapaꞌtyajø
jujche vaꞌcø ndø yaj cotzoc jujche Adán cojapaꞌtuse, pero
ndø vin, cuando nuꞌc ꞌyora, de todos modos mumu caꞌyaju.
Cristoꞌis tø cocaꞌtamu cuando tø Pero oy min jøsiꞌcam eyapø pøn
yatzitzocotaꞌmdøc. 7 Porque maye
  veneꞌcseꞌṉomo como Adansepø, y
pøꞌnis sunbanaꞌṉ cyocaꞌ vøjpø Cristote.
pøn. Tal vez it pyømipøcpaꞌis 15 Pero lo que Diosis tø tziꞌpapø

vaꞌcø cyocaꞌ vøcoꞌnipø pøn. 8 Pero


  Cristojiꞌṉ, más valetzøcpa que
Cristoꞌis tø cocaꞌtamu cuando jiꞌn Adaꞌnis cyoja. Porque tum
tø cojapaꞌtamuꞌctøc, y jetse pøn cojapaꞌtu y sone caꞌyaju. Pero
Diosis tø yac mustamu jujche tø más chøc Diosis vøjpø tiyø ñeꞌ
sunbase. 9 Jetse como yøti Diosis
  vyøꞌajcupit para sone pøngøtoya
tø pøjcøchoṉuꞌam, nømba que ja cuando Jesucristoꞌis chøc vøjø sone
itaꞌam ndø coja porque Cristoꞌis pøngøtoya. 16 Y lo que Diosis chøjcu

jyøtpø ñøꞌpin øtzcøtoya, por eso øtzcøtoya, jiꞌndyet como Adaꞌnis


ndø mustambaꞌm sevro que Cristoꞌis chøjcuse cuando cojapaꞌtu. Porque
chøquipit maṉba tø cotzoctame cuando tumnac cojapaꞌt tum pøn,
vaꞌcø jana tø castigatzøctam Diosis yaj cojaꞌaju vaꞌcø tyocoya.
Romanos 5​, ​6 306

Pero aunque vøtinac tø cojapaꞌtpa, Como tø ijtamba como si fuera


Diosis vyøꞌajcupit vyøjom tø tø caꞌtamuꞌam, y como caꞌupøꞌis
putpa Diosis vyiꞌnaṉdøjqui. jiꞌnam mus chøc cyoja, jetseti øtz
17 Porque tum pøn cojapaꞌtu, por
  jiꞌnam mus ndzøjcaꞌṉøcyeꞌt ndø
eso mumu caꞌnømu, pero más coja. 3 Viyuṉsye mi mustamba

vøjø lo que chøjcu tum pøꞌnis que tø tumø tzøctandøju Cristo


Jesucristoꞌis. Porque mumu lo que Jesusjiꞌṉ tø nøꞌyøtyamuꞌc. Cuando
pyøjcøchoṉbaꞌis lo que Diosis tø tø nøyøtyamuꞌc es como si fuera
tziꞌpapø vyøꞌajcupit vaꞌcø vyøjom tø tø caꞌtamuse Cristo Jesusjiꞌṉ. 4 Por

putø jeꞌis vyiꞌnaṉdøjqui, jet maṉba eso cuando tø nøꞌyøtyamu, es como


queñaje y maṉba anguiꞌmyaje si fuera tø tumø niptandøju y tø
Jesucristojiꞌn. tumø caꞌtamu Cristojiꞌṉ. Entonces
18 Entonces tum pøn tumnac
  como Diosis yac visaꞌu Cristo
cojapaꞌtu, y jetsetiqueꞌt tum myøjaꞌṉombø pømijiꞌṉ, jetsetiqueꞌt
pøꞌnis chøc vøjø y por eso Diosis øtz tø itpa como jomepø pønse.
vyøꞌajcupit mumu pøn muspa 5 Entonces oꞌca tø tumø caꞌtamuse

putyaj vyøjomo vaꞌcø queñaj mumu Cristojiꞌṉ tø tuctamu, jetsetiqueꞌt


jamacøtoya. 19 Como cuando tum
  maṉba tø visaꞌtaṉgueꞌt jujche
pøꞌnis ja cyømaꞌnøy Dios, por eso Cristo visaꞌuse. 6 Tø muspa que es

vøti pøn cojapaꞌtyaju; jetsetiqueꞌt como que ndø pecapø vin tumø
cuando tum pøꞌnis ñøyipøꞌis maꞌmøtyøju cruzcøsi Cristojiꞌṉ vaꞌcø
Jesucristo cyømaꞌṉøy Dios, por eso cyaꞌø ndø yandzitzocoꞌyajcuy ijtupø
sone pøn maṉba putyaj vyøjomo ndø sisomo, vaꞌcø jana ndø tzøc
Diosis vyiꞌnaṉdøjqui. syunbase ndø yatzipø quiꞌpsocuꞌis.
20 Aṉguiꞌmocuy tziꞌtøju vaꞌcø

7 Porque cuando caꞌupø jiꞌnam mus

ndø musø que it vøti ndø coja. Y chøjcaꞌṉøy cyoja. 8 Como es como

jetsetiqueꞌt ndø muspa que vøti si fuera tø caꞌtamuꞌam Cristojiꞌn,


tø yac yamba Diosis cuando tø por eso ndø vaꞌṉjamba que maṉba
yajapya ndø coja. 21 Entonces como
  tø itqueꞌt Cristojiꞌṉ, como Cristo
cojapaꞌtcuꞌis chøquipit caꞌnømba, visaꞌuse. 9 Porque ndø mustamba

jetsetiqueꞌt Diosis vyøꞌajcupit que Cristo visaꞌu después que caꞌu, y


cuando Dios nømba que ja it ndø jiꞌn ma vyøcocaꞌqueꞌte, jiꞌnam mus
coja, tø quenba mumu jama Diosjiꞌṉ chøjcay ni tiyø caꞌcuꞌis. 10 Porque

porque ndø Comi Jesucristoꞌis chøc cuando Cristo caꞌu, tumnacti


vøjø tø øtzcøtoya. caꞌu ndø cojacøtoya; pero como
yøti itpa, itpa vaꞌcø chøc Diosis
Nøꞌijtum Cristo mi ndzocoꞌyomo syunbase. Como caꞌupøꞌis jiꞌn chøc
vaꞌcø jana mi ṉgyojapaꞌtamø yatzitzocoꞌyajcuy, 11 jetsetiqueꞌt

6

Entonces ¿ti ndø tzamba? mijtzi quiꞌpsø vaꞌcø jana mi ndzøc


¿Será que más maṉba ndø mi yandzitzocoꞌyajcuse; pero quiꞌpsø
tzøjcaꞌṉøy ndø coja vaꞌcø más tø que mi ṉgyenbati vaꞌcø mi ndzøctam
toyaꞌṉøy Diosis ñe vyøꞌajcupit? Diosis syunbase, porque tø tumø
2 Ni jujche jiꞌn mus ndø tzøc jetse.
  tzøjctandøju Cristo Jesusjiꞌṉ.
307 Romanos 6

12 Por eso uyam mi ndøc como mi mitz viꞌna mi ndzøctambanaꞌṉ


sisis syunbase yatzitzocoꞌyajcuy; mi yandzitzocoꞌyajcuꞌis syunbase,
como si fuera mi aṉguiꞌmuse mi pero yøti mi ndumø tzocoy mi
yatzitzocoꞌyajcuꞌis jetse vaꞌcø mi ṉgømaꞌnøtyamuꞌam aṉmaꞌyocuy
ndzøcø. 13 Ni u mi ndziꞌocuyaj
  mi ñchajmatyøjuse. 18 Yøti mi

mi ṉgoṉña yatzitzocoꞌyajcucyøsi libreꞌajtamuꞌam vaꞌcø mi jana


como si fuera yostøc vaꞌcø chøc jiꞌn ndzøctam mi yandzitzocoꞌyajcuꞌis
vyøjpø tiyø; sino tziꞌocuyaj mi ⁿvin syunbase. En cambio yøti obligado
Dioscøsi como visaꞌtamupø después mi ndzøctamba lo que vøjø vaꞌcø mi
que caꞌtamujcam. Y tziꞌocuyajtam ndzøctamø. 19 Mi ndzajmatyamba

Dios mi ṉgoṉña como si fuera como pøꞌnis chamyajpase porque


yostøc vaꞌcø mi ndzøctam vøjpø jiꞌn mi omba ṉgyønøctøyøtyam
tiyø. 14 Porque yøti ni tiꞌam jiꞌn mus
  yøcsepø aṉmaꞌyocuy. Viꞌna
mi ñøndzøc mi yandzitzocoꞌyajcuꞌis, mi ndziꞌocuyajtamu mi
porque yøti mi ṉgyenba porque ṉgoṉña vaꞌcø mi ndzøctam
Diosis mi ndyoyaꞌṉøyu; jiꞌndyet yatzitzocoꞌyajcuy y tococuy
porque mi ndzøcpa aṉcø mi como mi yandzitzocoꞌyajcuꞌis
ꞌyaṉguiꞌmdøjuse. mi ꞌyaṉguiꞌmuse, y jetse más mi
yandzitzocoꞌyajtamu. Pero yøti
Hay que vaꞌcø ndø ⁿyosayø tziꞌocuꞌyajtam mi ṉgoṉña vaꞌcø mi
vøjpø ticøtoya ndzøctam vøjpø tiyø como Diosis
15 Entonces ¿ti ndø tzamba? ñeꞌse.
Como tø quenba pero jiꞌndyet 20 Cuando nømdøcnaꞌṉ mi

porque ndø tzøcpa aṉcø tø ndzøctam obligado lo que mi


aṉguiꞌmdøjuse, sino tø quenba yandzitzocoꞌyajcuꞌis syunbase,
Diosis vyøꞌajcupit; entonces ¿será jiꞌndøcnaꞌṉ mi ñchiꞌtam cuenta vaꞌcø
que muspa tø cojapaꞌtø? Jiꞌn mi ndzøctam vøjpø tiyø. 21 Pero ni

musi. 16 Porque mitz mi mustamba


  ti ja pyut vøjø vaꞌcø mi ndzøctam
que oꞌca mi ndziꞌocuꞌyajtamba jetse. Y yøti mi ndziꞌtamba cuenta
mi ⁿvin vaꞌcø ṉgøyosøyø y vaꞌcø que tzaꞌajcuyete mi ndzøctumuse.
mi ṉgømaꞌnøyø aunque ipø pøn, Jetse vaꞌcø tø ndzøjcaꞌṉøtyamø,
entonces jete mi mbatron y tiene tø caꞌtamba y tø tocopya. 22 Pero

que vaꞌcø mi ṉgømaꞌnøtyamø yøti ja mi ijtam obligado vaꞌcø mi


tiyø chamba. Jetsetiqueꞌt ṉgojapaꞌjtamø, sino mi ndzøctamba
oꞌca mi ṉgømaꞌnøtyamba mi Diosis syunbase como jeꞌis chøsise;
yandzitzocoꞌyajcuy, jeteme como jetse más mi ⁿñøvøꞌajtamba
si fuera mi mbatron, mi ndzøcpa porque Diosis mi ñeꞌajtamba y mi
mi yandzitzocoꞌyajcuꞌis syunbase, ṉgyendamba mumu jamacøtoya.
y mi ṉgyaꞌpa y mi ndyocopya. 23 Porque vaꞌcø tø cojapaꞌtø, tø caꞌpa

Pero oꞌca mi ṉgømaꞌnøpya Dios, y tø tocopya, y jete ndø coyoja; pero


jetemete mi mbatron y vyøjom mi Diosis tø vaꞌctziꞌpa quenguy para
mbyutpa jeꞌis vyꞌnaṉdøjqui. 17 Pero
  mumu jamacøtoya cuando ndø
ⁿnøjapyøjtzi Dios yøscøtoya porque vaꞌṉjamba ndø Comi Jesucristo.
Romanos 7 308

ndø ṉgusto, y jiꞌndyet porque jetse


Aṉmaꞌyocuy coꞌtøjcajcucyøsi it aṉguiꞌmocuy jachøꞌyupø.

7 Israel pøn døvø, mi mustamba


aṉguiꞌmocuy, que sólo
tiene que vaꞌcø ndø yaj coput
Yatzitzoꞌyajcuy ijtupø ø ndzocoꞌyomo
7 Entonces
¿ti ndø tzamba?
aṉguiꞌmocuy mientras que tø Pues jiꞌn mus tø nømø que
quenbaꞌcseꞌṉomo. 2 Por ejemplo it
  mismo aṉguiꞌmocuy yatzipøte.
aṉguiꞌmocuy que coꞌtøc yomo tiene Aṉguiꞌmocuy jiꞌndyet yatzipø, vøjpø
que vaꞌcø it jyayajiꞌṉ mientras que tiyete. Pero jiꞌnaꞌṉ ø musi oꞌca it ø
quenbaꞌctøc. Pero oꞌca caꞌpa jyaya, ṉgoja oꞌca ja itønaꞌṉ aṉguiꞌmocuy.
libre tzøꞌpya, yajpa cyompromiso Jiꞌnaꞌṉ ø musi oꞌca cojapaꞌtøjtzi
jetsepø aṉguiꞌmocucyøsi. 3 Entonces
  cuando aṉsujnaꞌyøjtzi ø ndøvøꞌis
oꞌca quenbaꞌctøc jyaya y ñøꞌitpa ñe oꞌca jiꞌnaꞌṉ it aṉguiꞌmocuy
eyapø pøn, nøjatyøjpa que que nømba: “U mi aṉsuꞌnoya”.
cojapaꞌtpa. Pero oꞌca caꞌpa jyaya, 8 Pero cuando aṉguiꞌmdøjøjtzi

tzøꞌpa libre, ja it aṉguiꞌmocuy vaꞌcø jyana aṉsuꞌnoya, entonces


vaꞌcø jana ñøꞌit eyapø pøn, muspa ø neꞌ ø yandzitzocoꞌyajcupit más
coꞌtøjcaj eyapø pønjiꞌṉ y ja it ni ti aṉsuꞌnøjtzi aunque tiyø jiꞌn vyøjpø.
cyoja. Porque oꞌca ja itønaꞌṉ aṉguiꞌmocuy,
4 Jetsetiqueꞌt mijtzi ø mi
  jiꞌnaꞌṉ ø mus oꞌca yatzipøte ø
ndøvøtaꞌm, cuando caꞌu Cristoꞌis ṉguiꞌpsocuy. 9 Y jetsenaꞌṉ øtz

cyoṉña mi ngyaꞌtaṉgueꞌt Cristojiꞌṉ, viꞌna, ja itønaꞌṉ aṉguiꞌmocuy, y


y como mi ṉgyaꞌtamuꞌam, yaj øtz itpanaꞌṉ contento jetse. Jiꞌnaꞌṉ
mi ṉgompromiso vaꞌcø mi ⁿyaj ø mus oꞌca yatzipø ø ṉguiꞌpsocuy.
coput aṉguiꞌmocuy. Pero ijtu mi Pero cuando aṉguiꞌmdøjøjtzi
ṉgompromiso como si fuera mi jujche vaꞌcø itø, más yachpoꞌu ø
ṉgyoꞌtøjcaju Cristojiꞌṉ, porque yandzitzocoꞌyajcuy y tziꞌ ø cuenta
Cristo oy visaꞌe y jeꞌtis mi que maṉba tocoye. 10 Así es que

ñeꞌndaꞌm vaꞌcø mi ndzøctam aṉguiꞌmocuy tziꞌtøju vaꞌcø tø


vøjø, vaꞌcø mi servitzøjcay quena, pero jiꞌn jetse tuqui. Porque
Dios. 5 Cuando ndzøctamunaꞌṉ
  cuando tø tziꞌtøj aṉguiꞌmocuy,
ndø ṉgusto lo que ndø sisis jetcøtoya tø caꞌpa y tø tocopya.
syunbase, y tø aṉguiꞌmdøju, 11 Porque cuando aṉguiꞌmdøjøjtzi,

ndø yatzitzocoꞌyajcuꞌis másnaꞌṉ ø yandzitzocoꞌyajcuꞌis


nøchøctoꞌpa lo que yaꞌinducpapø aṉgømaꞌcøꞌyøjtzi vaꞌcø sun ndzøcø
aṉguiꞌmocuꞌis, y entonces ndø lo que yaꞌinducpapø aṉguiꞌmocuꞌis.
tzøcpanaꞌṉ yatzipø tiyø y tø Jetse tzøꞌyu que maṉba caꞌe ø
caꞌpanaꞌṉ y tø tocopanaꞌn. 6 Pero
  ṉgojacøtoya.
yøti putpa por cuenta que om tø 12 Entonces aṉguiꞌmocuy Diosise

caꞌtame y jetse yaj ø ṉgompromiso ñe y tumdum aṉguiꞌmocuy Diosise


vaꞌcø ndø yaj coput aṉguiꞌmocuy, y ñe y vøjpøte y viyuṉse aṉguiꞌmba.
yøti muspa ndø servitzøjcay Dios 13 Entonces ¿será que vøjpø

ndø tumø tzocoy; porque jetseme aṉguiꞌmocuꞌis yac tocoꞌyøjtzi?


309 Romanos 7​, ​8

Ni jujche jiꞌndyet jetse. Sino ø lo que ø ṉguiꞌpsocuꞌis jiꞌn sunise


yandzitzocoꞌyajcuꞌis yac tocoꞌyøjtzi chøcø y jetse quecpøjtzi, y siempre
porque ja o yaj coput vøjpø ndzøcpøjtzi lo que ø sisis sunbase
aṉguiꞌmocuy. Jetse quejpa que ø yatzipø suꞌnocyujiꞌṉ.
yandzitzocoꞌyajcuy viyuṉsyepø 24 Mayaꞌcoꞌnbøjtzi. ¿Iꞌis

cojate. Porque cuando ndø manba maṉba yaj cotzojcøjtzi vaꞌcø


aṉguiꞌmocuy ndø tziꞌpa cuenta ø jyana caꞌø yøṉø sisis chøquipit?
yandzitzocoꞌyajcuy saṉ yachcojate. 25 ⁿNøjapyøjtzi Dios yøscøtoya

14 Ndø mustamba que


  porque jeꞌis ø yac libreꞌajpøjtzi
aṉguiꞌmocuy Espiritu Santoꞌise ndø Comi Jesucristojiꞌṉ. Entonces
ñeꞌ, pero øtz sunba ndzøctoꞌ jetse ø ṉguiꞌpsocuꞌjiꞌṉ sunba
lo que ø sisis syunbase, puro Diosis ꞌyaṉguiꞌmocuy, pero ø sisis
yatzitzocoꞌyajcuy suꞌnbø ndzøcø. nøtzøcpøjtzi yatzipø suꞌnocyuy.
15 Pero jiꞌnø ṉgønøctøyøyi ti

ndzøcpøjtzi. Lo que sunbase Hay que vaꞌcø tø itø Espiritu Santopit


ndzøcø, jiꞌnø ndzøqui; pero
lo que jiꞌn ø sunise ndzøcø,
jetse ndzøcpøjtzi. 16 Pero oꞌca

8 Entonces yøti Diosis
jiꞌn maṉ cyojaꞌajyaje
tumøtzøcyajtøjupøꞌis chocoy Cristo
ndzøcpøjtzi lo que jiꞌn ø sunise Jesusjiꞌṉ; lo que jiꞌn chøcyajepøꞌis
ndzøcø, entonces vøꞌmøpyøjtzi syisis syunbase, sino chøcyajpapøꞌis
que aṉguiꞌmocuy vøjpø tiyete. 17 Y
  Espiritu Santoꞌis syunbase. 2 Porque

jetse jiꞌndyet øtz ndzøcpa, sino Espirituꞌis tø yaj quenba Cristo


que ø yandzitzocoꞌyajcuy øjtzomo Jesusjiꞌṉ; y cuando mismo Espiritu
ijtupø, jeꞌis nøtzøcpa. 18 Porque
  Santoꞌis nøyospøjtzi, muspa ndzac
muspøjtzi que øjtzomo, øj nømba yatzitzocoꞌyajcuy y jiꞌnam ma
ø sisomo, ja it ni ti vøjpø. Porque tocoy jetse. 3 Porque aṉguiꞌmocuꞌis

sunba ndzøctoꞌ vøjpø tiyø, pero jiꞌn ja mus tø yaj cotzoca porque ja
mus ndzøcø. 19 Porque vøjpø tiyø
  ndø yaj coputø porque ndø sisis
sunba ndzøctoꞌa, jiꞌn ndzøqui; pero eyapø syunba, pero Diosis tø yaj
yatzipø tiyø lo que jiꞌnø suni ndzøcø, cotzojcu cuando cyøꞌveju ñe ꞌYune
jetse ndzøcpøjtzi. 20 Y oꞌca ndzøcpa
  vaꞌcø pyøꞌnajø cojatzøquipø pønse.
lo que jiꞌn sunise ndzøcø; entonces Ndø ṉgojacøtoya caꞌu y jetze yajay
jiꞌndyet øtz ndzøcpa, sino que yatzipø suꞌnocuꞌis pyømi ijtupø
yatzitzocoꞌyajcuy ijtupø øjtzomo, ndø sisomo. 4 Diosis yajay jeꞌis

jeꞌis nøtzøcpa. pyømi vaꞌcø mus ndø yaj coput


21 Entonces jetsemete tziꞌpa
  aṉguiꞌmocuy cuando jiꞌṉ ndø ndzøc
øjtzi cuenta que cuando sunba ndø sisis syunbase, sino ndø tzøcba
ndzøctoꞌa vøjpø tiyø, puro Masanbø Espiritu Santoꞌis syunbase.
yatzitzocoꞌyajcuy ijtu øjtzomo. 5 Ityajupø syiscøtoya, quiꞌpsyajpa

22 Porque ø ndzocoꞌyomo sunba


  mumu tiyø syisis syunbase. Pero
yaj copujtoꞌa Diosis ꞌyaṉguiꞌmocuy. ityajupø Espiritu Santocøtoya,
23 Pero ndziꞌpa cuenta que ø sisis
  quiꞌpsyajpa Espiritu Santoꞌis
eyati syunba. Ø sisis sunba chøcto syunbase. 6 Oꞌca ndø cotpa ndø

Romanos 8 310

quiꞌpsocuy ndø sisis syunbapø ticøsi, Diosis ꞌyune. 15 Porque mi


tø caꞌpa, pero oꞌca ndø cotpa ndø mbøjcøchoṉdamupø Espiritu, jeꞌis


quiꞌpsocuy Espirituꞌis syunbapø jiꞌṉ mi yac ijtam como coyospase
ticøsi, tø quenba y tø itpa contento. vaꞌcø mi naꞌtz Dios como ndø
7 Porque cuando ndø quiꞌpspa lo
  naꞌtzpase nascøspø ndø patrón. Sino
que ndø sisis syunbapø ticøsi, ndø Espirituꞌis mi yac ijtamba como
quiꞌsapya Dios; y mientras jetse ndø Diosis ꞌyunese. Por eso cuando
quiꞌpsocuꞌis tø nøtzøcpa, jiꞌn ndø ndø vejambya Dios, ndø nøjapya:
yaj coput Diosis ꞌyanguiꞌmocuy, ni “Jatay, Jatay”. 16 Y ndø quiꞌpsocujiꞌṉ

jiꞌn mus ndø yaj coputø. 8 Por eso


  mismo Espiritu Santoꞌis tø yac
chøcyajpapøꞌis syisis syunbase jiꞌn mustamba que Diosise tø ꞌyunetaꞌm.
mus chøc Diosis syunbase. 17 Y oꞌca ꞌyunetaꞌm, maṉba ndø

9 Pero oꞌca viyuṉse itpa mijtzomo


  nøtzøꞌy erejencha Diosis tø
Diosis ꞌYespiritu, entonces mijtzi tziꞌpapø, y parejo Cristojiꞌṉ maṉba
jiꞌn mi ndzøctam mi sisis syunbase; ndø mbøjcøchoṉdame erejencha.
sino mi ṉguiꞌpstamba Espirituꞌis Oꞌca tø toyaꞌispa porque ndø
syunbase. Y ja ñøꞌitøꞌis Cristoꞌis vaꞌṉjamba ancø Cristo, entonces
ꞌYespiritu, entonces jiꞌndyet maṉba tø ijtam vøjø Cristojiꞌṉ
Cristoꞌise ñe. 10 Pero oꞌca Cristo
  myøjaꞌṉajcuꞌyomo.
ijtu mi ndzocoꞌyomo, viyuṉse mi 18 Porque ṉguiꞌpsøjtzi que jujche

sis caꞌuse cuenta ijtu mi ṉgojaꞌis tø toyaꞌispase yøti jiꞌndyet cuenda,


chøquipit, pero mi espiritu porque jøsiꞌcam maṉba ndø istam
quenbapø itpa porque vyøꞌom Cristoꞌis myøjaꞌṉoꞌmajcuy, y jet
mi mbyujtu Diosis cuentacøsi. ndø sunba aunque tiene que vaꞌcø
11 Como Diosis yac visaꞌu Cristo
  tø toyaꞌisø yøti. 19 Y también

Jesús cuando caꞌupønaꞌṉ y Diosis cuando Diosis ꞌyune tøjcøyajpa


ꞌYespiritu ijtu mi ndzocoꞌyomo, por myøjaꞌṉomajcuꞌyomo, mumu
eso yac visaꞌupøꞌis Cristo maṉba mi jyomecyajupø tiyø maṉba ityajqueꞌt
yaj quejnaqueꞌt caꞌpapø mi ṉgoṉña vøjø y mumu chøjcupø tiꞌis jetse
cuando caꞌpa. Maṉba yaj quene syunba con ganas. 20 Diosis chøc

mijtzomopø Espiritu Santopit. vøjø, pero después eyapøꞌis cyojapit


12 Jetsemete ndøvøtaꞌm, ndø
  mumu ti tocoyaju y jiꞌnam ityaj vøjø,
sisis jiꞌn musi tø penatzøcø vaꞌcø pero Diosis jetse yac tocoyu, vaꞌcø
ndø tzøcø ñec syunbase. 13 Oꞌca
  vøꞌajyajqueꞌte jøsiꞌcam. 21 Porque

mi ndzøctamba mi ṉgusto mumu jyomejcupø tiyø maṉba


jujche mi sisis syunbase, maṉba vøꞌajyaje vaꞌcø jana it møsycuy,
mi ṉgyaꞌtame y maṉba mi pero mumu ti maṉba libreꞌaj
ndyocotyame. Pero oꞌca Espiritujiꞌṉ deveras vaꞌcø ityaj vøjø. Jujche
mi ⁿyajtamba yatzipø mi sisis Diosis ꞌyune maṉbase ityaj vøjø,
chøqui, maṉba mi ṉguendame jetse maṉba ityajqueꞌt aunque tiyø.
mumu jamacøtoya. 22 Porque ndø mustamba que mumu

14 Porque mumu ñøtuꞌṉajyajpapø


  Diosis jyomejcupø tiyø parejo jiꞌn
Diosis ꞌYespirituꞌis, jejtaꞌmete ityaj vøjø. Como si fuera pøꞌmba
311 Romanos 8

y toyapøcpa hasta como yøti. 23 Y   myuqui cuenta vaꞌcø ñøꞌit vøti


jiꞌn sólo jejtaꞌm, sino también øtz pøn. 30 Y jutipø pøn cyoquiꞌpsuse,

tø mbøjcøchoṉdamupøꞌis Espiritu jet vyejayaj Diosis; y lo que


Santo jujche tziꞌtzoꞌtzpapø tiyø, vyejayajupø, jet vyøjom yac putyaj
jetseti øtz tø pøꞌmqueꞌtpa jojmo ñeꞌ vyiꞌnaṉdøjqui; y lo que vyøjom
ndø tzocoꞌyomo y tø toyapøctamba yac pujtu, jet yac møjaꞌṉoꞌmajyaju.
mientras ndø ⁿjoꞌctamba vaꞌcø tø 31 Entonces ¿ti ndø tzamba

pøjcøchoṉdam Diosis como ñe yøcsepø ticøsi? Aunque iꞌis ti tø


ꞌyune jicseꞌc cuando jomevituꞌpa tzøjcapya, oꞌca Dios øtzjiꞌṉbøte,
ndø coṉña. 24 Porque tø cotzoctamu
  vyøjom tø putpa. 32 Y ndø muspa

y por eso ndø joꞌctamba más que como Diosis ja tyoyoꞌṉøy ñe


vøjpø tiyø. Pero lo que tø ꞌYune, sino chiꞌocuyaju vaꞌcø cyaꞌø
mbøjcøchoṉuꞌam, jiꞌnam ndø joꞌque. mumu øtzcøtoyataꞌm, por eso
Porque ni iꞌis jiꞌn mus jyoꞌque lo que ndø quiꞌpspa que como Diosis tø
pyøjcøchoṉuꞌam. 25 Pero oꞌca ndø
  tziꞌuꞌam ꞌYune, seguropøte que
joꞌcpa vaꞌcø ndø pøjcøchoṉ lo que maṉba tø tziꞌaṉøtyam aunque
ja ndø ñøꞌindøpøtøc, entonces ndø tivø. 33 ¿Iꞌis mus cyøtzaꞌmøy Diosis

joꞌcpa con pasencia. cyøpiṉupø? Ni iꞌis jiꞌn musi oꞌca


26 También Espiritu Santoꞌis
  Dios nømu que ja it ni ti cyoja.
tø cotzoṉba cuando tø mochiꞌøc. 34 Ni iꞌis jiꞌn mus yaj cojaꞌaje;

Porque jiꞌn ndø mbaꞌt jujche vøjø porque Cristo caꞌu, y jiꞌn sólo caꞌu
vaꞌcø tø oꞌnøtyam Dios; pero mismo sino visaqueꞌtu; y hasta Diosmø
Espiritu Santoꞌis tø tzamdøjcøpya nø pyoꞌcsu Diosis chøꞌnaꞌṉomo y
Dioscøsi, porque jeꞌis ꞌyoꞌnøpya Dios ꞌyoꞌnøpya Dios para tø øtzcøtoya.
para tø øtzcøtoya como si fuera 35 Ja it ni ticøtoya vaꞌcø jana tø

pøꞌmba y jiꞌn mus chamø tiyøte. sun Cristoꞌis. Aunque tø toyaꞌisø,


27 Pero Diosis tø tyuꞌnisapya ndø
  aunque tø mayaꞌø, aunque tø
tzocoy y jeꞌis myuspa ti quiꞌpspa yacsutzøctøjø, aunque tø osa,
Espiritu Santoꞌis; porque Espiritu aunque ja it ndø tucu, aunque
Santoꞌis chamdøjcøpya Diosis ꞌyune naꞌtzcuꞌyom tø itø, aunque yaj
Dioscøsi syunbase Diosis. caꞌtøjø; pero nay tø sunbati Cristoꞌis.
36 Como it jachøꞌyupø:

Cristojiꞌṉ jiꞌn tø tocoy nunca Mitzcøtoya tumø jama it


28 Y ndø mustamba que oꞌca ndø naꞌtzcuy porque sunba tø yaj
sunba Dios y Diosis tø nøveju ñec caꞌyajø.
cyoquiꞌpsuse, entonces Diosis yac Como borrego cuenta,
tucpa aunque tiyø vaꞌcø pyut vøjø quiꞌpsyajpa vaꞌcø tø yaj
tø øtzcøtoya. 29 Porque yaꞌmøc
  caꞌyajø.
cyomus Diosis jutipø pøn maṉba 37 Mumu jetsepø ti ndø ndonba

cyøpivi; y lo que cyøpiṉupø, jet y ijtutøc más ø mbømi porque it


quiꞌpscøpoꞌu vaꞌcø yac itø como ñeꞌ iꞌis tø sunba. 38 Jetcøtoya viyuṉse

ꞌYune Jesús ijtuse. Porque Diosis muspøjtzi que Diosis nunca jiꞌn
syunu vaꞌcø viꞌna pønse it Jesús, tø tzaque. Oꞌca tø caꞌpa, oꞌca tø
Romanos 8​, ​9 312

quenba Diosis tø sunba. Aṉgelesis ꞌyuneꞌomo ityaj vene jiꞌndyet


jiꞌn mus tø yac tzuꞌnø Dioscøꞌmø; ni viyuṉsetaꞌmbø ꞌyune. Diosis ñøjay
aṉguiꞌmbapøꞌis, ni pømiꞌøyupøꞌis ni Abraham: “Naꞌs mi ⁿune Isaajquis
yatzitaꞌmbøꞌis, ni minbapøꞌstøc 39 ni   ꞌyune maꞌṉbø ⁿnøjayaj que mijtze
møjipøꞌis, ni cøꞌmøpøꞌis, ni jutipø ⁿune”. 8 Jetse ndø cønøctøyøpya

jomectøjupøꞌis jiꞌn mus tø nø putø que jiꞌndyet Diosis ꞌyune porque


Diosis cuentaꞌṉomo. Mumu jamase pøꞌnajyaju ancø jetse sis cuentate.
tø sunba Diosis ndø Comi Cristo Sólo cyotpa cuentaꞌomo Diosis que
Jesusjiꞌṉ. ꞌyunete pøꞌnajyajupø ñeꞌc Diosis
chamdziꞌuse Abraham. 9 Porque 

Diosis cyøpiṉu Israel pøndaꞌm yøcse Diosis chajmay Abraham,

9 Viyuṉsepø ti ndzaꞌmbøjtzi
Cristoꞌis ñøyicøsi, jiꞌnø
sutzi. También Espiritu Santoꞌis
ñøjmayu: “Cuando nuꞌcpa hora,
vituꞌqueꞌtpøjtzi; y mi yomo Saraꞌis
maṉba it ꞌyune”.
nømijnapya quiꞌpsocuy vaꞌcø 10 Y jiꞌn sólo naꞌs jete. Ndø peca

musø que viyuṉsepø ti ndzamba. jata tzuꞌṉguy Isaajquis yomo


2 Nimequese mayaꞌpøjtzi ø
  Rebecaꞌis o is metzcuy une tumbø
ndumø tzocoy tumdum jama. jatacøsi. 11-13 Pero cuando ja

3 Hasta tocotyoꞌpanaꞌṉtzi
  pyøꞌṉajøꞌctøc myechiꞌune, cuando
Cristoꞌis viꞌnaꞌṉdøjqui oꞌca ja chøcyajøꞌctøc ni vøjpø ni yatzipø;
jetse cotzocyajpanaꞌṉ mismo ø Diosis ñøjmay Rebeca: “Atzipøꞌis
razaꞌom pøꞌnajyajupø. 4 Porque
  maṉba cyøyosøy myuqui”. Itqueꞌtuti
Israel pøndaꞌmete; y Diosis jachøꞌyupø: “Suꞌnøjtzi Jacob, pero
pyøjcøchoṉyaju ꞌyunese y yaj Esaú ja syuꞌnøjtzi, quiꞌsaꞌyøjtzi”.
quejayaju ñeꞌ møjaꞌṉoꞌmajcuy, Jetse ndø tziꞌpa cuenta que Diosis
y Diosis chamdzajcayaj jujche cyøpiṉba i syunba cøpivø jujche
ma chøqui, y chamdziꞌyaj ñeꞌc quiꞌpspase, aunque oyupøm
aṉguiꞌmocuy; chamdziꞌyajtøju cyøpiṉyaj pøꞌnis ja chøc ni ti vøjpø,
vaꞌcø syervitzøjcayaj Dios; y Diosis ni yatzipø; sino Diosis chamdziꞌpa
chajmayaju que maṉba chiꞌyaj jutipøt je ñeꞌpø.
vøjpø tiyø. 5 Peca pøꞌnis chacyajupø

14 ¿Entonces tisyqueꞌt ma ndø

ꞌyunetaꞌmete; y Israel yomocøs tzam yøti? ¿Será que Diosis jiꞌn


pøꞌnaju Cristo sispø pønse. Jiquete chøc vøjpø aṉguiꞌmguy? Ni jujche
Dios aṉguiꞌmbapø mumuticøsi; jiꞌn mus tø nøm jetse. 15 Pero Diosis

hay que vaꞌcø ndø vøṉgotzøc Dios ñøjmayu Moisés: “Ø neꞌc maꞌṉbø
mumu jamacøtoya. Amén. ndzame i maꞌṉbø ndoyaꞌṉøyi, i
6 Jiꞌn mus tø nømø que Diosis
  maꞌṉbø ṉgotzove”. 16 Entonces

ja chøcø lo que chajmayajuse jiꞌn tø toꞌyaꞌṉøyi porque jetse


pecataꞌmbø ndø janda. Diosis ndø sunba ndø neꞌṉgø, ni jiꞌn tø
ñøꞌityaj en cuenta que vene pøn toyaꞌṉøyi porque ndø penatzøcpa
jiꞌndet viyuṉsyepø Israel pøn ndø vin; sino Diosis tø toyaꞌṉøpya
aunque jyata y myama mero Israel porque ñeꞌc syunba tø toyaꞌṉøyø.
pøndaꞌmdite. 7 Porque Abrahaꞌmis

17 Porque it Diosis ꞌyote jachøꞌyupø

313 Romanos 9

que Diosis ñøjmay Egipto nasom Cumgupyøn lo que jiꞌnaꞌṉ ø


aṉguiꞌmbapø Faraón: “Øtz oy mi ne; jet maꞌṉbø ⁿnøjay: “Ø mi
ndziꞌ aṉguiꞌmguy vaꞌcø yaj quejø ṉgumgupyøndaꞌm”.
ø mbømi y vaꞌcø cyomusyajø Y pøn lo que jiꞌnaꞌṉ ø suñajepø
mumu nasvindumø jujchepø chøṉ viꞌna, jet maꞌṉbø ⁿnøjayaje:
øjtzi”. 18 Jetse Diosis tyoyaꞌṉøpya
  “Mi sundaꞌmbøjtzi”.
jutipø ñec sunba tyoyaꞌṉøyø, y yaj 26 Y mismo lugajromo jut viꞌna
camaꞌmajpa pøꞌnis cyopac oꞌca ñeꞌc ñøjayaj Diosis: “Jiꞌndyet mi
jetse sunba yaj camaꞌmajayø. ndø ṉgumguy une”,
19 Tal vez mi ndø nøjambya:
  jiṉø maṉba nøjayajtøji jøsijcam:
“Entonces oꞌca jetse, ¿tiꞌajcuy “Quenbapø Diosis mi
cojatziꞌpa pøn Diosis oꞌca ñeꞌc yaj ꞌyunetaꞌm”.
camaꞌmajapya cyopac? Porque ni 27 Pero jujche ma tuc Israel pøn

iꞌis jiꞌn mus yaꞌinduc Dios vaꞌcø yøcse chamu Isaiasis: “Como
jana chøcø syunbase”. Tal vez jetse vaꞌcø ndø mayø playa poꞌyose,
mi ndø nøjambya. 20 Pero øtz mi
  jetse maṉba vøtiꞌajyaj Israejlis
nøjaꞌmbyøjtzi mijtzi mbyøn que ꞌyune, pero usti maṉba cotzocyaje.
jiꞌn mus ndø ojnay Dios. Como 28 Porque viyuṉse taꞌnemø y tumø

tzicatzøcpapø pøꞌnis muspa chøc najcøsi maṉba chøc ndø Ṉgomi


tzica jujche ñeꞌc syunbasepø, jetse Diosis nascøsi lo que ti chambase.”
Diosis tø tzøcpa jujche sunba tø 29 Y jetseti chamqueꞌtu Isaiasis

tzøc ñeꞌcø. Jiꞌn musi tø nøjmay viꞌna:


Dios: “¿Tiꞌajcuy yøcse mi ndø Oꞌca ndø Comiꞌis,
tzøjcu?” 21 Viyuṉse chicatzøcpapø
  Aṉguiꞌmbapøꞌis mumu iyø, ja
pøꞌnis mismo motejiꞌn muspa chøc ndø tzajcatyamønaꞌṉ ⁿune
jujchepø sunba chøc tzica; muspa aunque usyi;
chøc vøjpø, muspa chøc corrientepø. como viꞌna cumguy Sodoma y
22 ¿Jiꞌnacs jetseti chøjqueꞌt Diosis?
  Gomorra yajyajuse, jetsetinaꞌṉ
Diosis sunbanaꞌṉ isindzi jujche ñeꞌc tø yajtaṉqueꞌtu.
cyastigatzøcyajpa yatzipø y sunbanaꞌṉ
yac mustøj ñe pyømiꞌajcuy. Por eso Vøjpø ote Israel pøngøtoya
ñømaṉjay vøti pasencia pønjiꞌṉ lo 30 Entonces ¿ti ndø tzamba?
que maṉbanaꞌṉ cyastigatzøcyaje lo Ndø tzamba que lo que jiꞌndyet
que maṉbanaꞌn tocoyaje. 23 Y Diosis
  Israel pøndaꞌm vyøjom putyaju
sunbanaꞌṉ isindziꞌqueꞌt jujchepø Diosis cuentaꞌṉomo, aunque ja
møjaꞌṉ itcuꞌyomo tø cotpa tø chøcmeꞌchajø ni jujche por vaꞌcø
toyaꞌṉøyupø, viꞌna tø vøjøtzøjcupø putyajø vyøjomo; pero vyøjom
vaꞌcø tø yac møjaꞌṉoꞌmajø. 24 Porque
  putyaju porque vaꞌṉjajmoyaju.
tø øtz tø vejatyamupø Diosis, vene 31 Pero Israel poꞌnis chøcjoꞌyaju

Israel pøꞌnomo tø vejatyamu y vene vaꞌcø cyoꞌaṉjam aṉguiꞌmocuy


también eyaco pøꞌnomo. 25 Jetse
  vaꞌcø vyøꞌomo putyajø; pero ja
itqueꞌt jachøꞌyupø Oseasis libruꞌomo vyøjom putyajø porque ja mus yaj
que Dios nømu: coputyajø. 32 ¿Tiꞌajcuy ja vyøjom

Romanos 9​, ​10 314

putyajø? Porque chøjquisjoꞌyajuti vaꞌṉjajmocupit, yøcse nømba: “U


vaꞌcø yaj coputyaj aṉguiꞌmocuy, mi ṉgoquiꞌps mi ndzocoꞌyomo:
pero ja vyaꞌṉjajmoyajø. Jetse como ¿I maṉba quiꞌm tzajpomo vaꞌcø
que tø nejpinducpase tzaꞌcøsi, ñømøꞌn Cristo? 7 Ni u mi ñømu: ¿I

jetse quecyaju. Ja vyaꞌṉjamyajø maṉba møꞌni jøṉupø tzatøjcomo


y tocoyaju. 33 Jetse it Diosis ꞌyote
  vaꞌcø ñøput Cristo ityajumø
jachøꞌyupø nømba: caꞌyajupø, vaꞌcø ñøquiꞌm vingøsi?”
Cømaꞌnøyø; maꞌṉbø ṉgot Sión 8 Pero yøcse nømba: “Diosis

gumguꞌyomo tum pøn como ꞌyote tomepøtite mi aṉnaꞌcomo


tzaꞌsepø cuenta. y mi ndzocoꞌyomo ijtu”. Jiquete
Como tzaꞌcøsi tø nejpinducpa y ote ndø ndzambucstambapø
tø patzquecpa ndø ⁿvin, vaꞌcø mi vaꞌṉjamdamø. 9 Ndø  

jetse jiꞌn vyaꞌṉjamyajepøꞌis jic ndzaꞌmaṉvactamba que oꞌca mi


pøn maṉba quecyaje y jetse ndzamba mi aṉnacapit que Cristo
maṉba tocoyaje. mi Ṉgomite, y oꞌca mi vaꞌṉjamba
Pero vyaꞌṉjamyajpapøꞌis jiꞌn mi ndzocoꞌyomo que Diosis yac
maṉ myayaꞌyaje porque jeꞌis visaꞌu Cristo cuando caꞌujcam,
jiꞌn ꞌyaṉgømaꞌcøyi. maṉba mi ṉgyotzoque. 10 Porque

10

Ø vaꞌṉjamoṉguy tøvø; ø vaꞌcø ndø vaꞌṉjam Cristo ndø


ndumø tzocoy suꞌṉbøjtzi ndzocoꞌyomo, vøjom tø putpa Diosis
vaꞌcø cyotzocyajø Israel pøn, y vyiꞌnandøjqui; y ndø aṉnacapit
jetcøtoya vaꞌcapyøtzi Dios vaꞌcø vaꞌcø ndø ndzam que Cristo ndø
cyotzocyajø. 2 Øtz muspa ndzamø
  Comite, tø cotzocpa.
que Israel pøꞌnis vøti chøcyajpa 11 Porque it Diosis ꞌyote

conocscuy y jyajmutzøcyajpa Dios, jachøꞌyupø: “Aunque jutipø


pero jiꞌn cyønøctøyøyaje jujche vyaꞌṉjambapøꞌis Cristo nunca
syunbase Diosis. 3 Jiꞌn myusyaje
  jiꞌn ma myayaꞌe, porque Cristoꞌis
jujche Diosis tø yac putpa vyøjomo jiꞌn ꞌyaṉgømaꞌcøyi”. 12 Jetse tucpa

ñe vyiꞌnandøjqui; sino ñeꞌc sunba parejo Israel pønjiꞌṉdaꞌm y eyapø


chøcmeꞌchajø que jujche vyøjom pønjiꞌṉdaꞌm porque mismo ndø
vaꞌ pyutyajø. Jetse ja chiꞌocuyaj Comi aunque iꞌse ñeꞌ, y møꞌchøqui
vyin Dioscøsi vaꞌcø putyajø vyøjom vaꞌctziꞌyajpa vøjpø tiyø mumu
Diosis vyøꞌajcupit. 4 Porque oꞌca ndø
  pøn lo que vyaꞌcyajpapøꞌis ñeꞌjcøsi
vaꞌṉjamba Cristo, vyøjom tø putpa aunque tiyø. 13 Porque nømba:

y aṉguiꞌmocuy ja itøꞌam øtzcøtoya, “Mumu vyaꞌcpapøꞌis cotzojcuy


cøjtupømete. ndø Comiꞌis ñøyicøsi, maṉba
5 Porque Moisesis chaꞌmaṉvajcu
  cotzocyaje”. 14 Pero ¿jujche maṉba

jujche muspanaꞌṉ tø vøjom puti oꞌca vyaꞌcyaj ndø Comi cotzojcuy oꞌca
tø yaj coputpanaꞌṉ aṉguiꞌmocuy. ja vyaꞌṉjamyajøtøc? Ni jutznømø.
Yøcse nømu: “Oꞌca pøꞌnis yaj ¿Y jujche maṉba vyaꞌṉjamyaje ndø
coputpa aṉguiꞌmocuy, jetset ma Comi oꞌca ni iꞌis ja oy chajmayaje
quene”. 6 Pero vaꞌcø chaꞌmaṉvac
  iyete ndø Comi? Jiꞌn jutznømø. Y
jujche muspa tø put vyøjom ¿jujche maṉba cyømaꞌnøyaje oꞌca
315 Romanos 10​, ​11

ni iꞌis jiꞌṉ chaꞌmaṉvajcayaje? Jiꞌn 21 Pero Israel cumguy chamgueꞌtpa


jutznømø. 15 Y mientras ni iꞌis jiꞌn
  Diosis, nømba: “Yøṉø cumgupyøꞌnis
cyøꞌvej chaꞌmanvacpapøꞌis, jiꞌn jiꞌn syun cyømaꞌnøyajø y jiꞌn syuñaj
jutznøm chaꞌmaṉvacyajtøji. Como vøjpø tiyø. Cøti jama øtz sunba
it Diosis ꞌyote jachøꞌyupø: “¡Tø mbøjcøchoṉyajø, pero jiꞌn syun
casøpya vaꞌcø ndø is pøn nøminupø miñaj øtzcøꞌmø”.
chamsajpapøꞌis vøjpø ote vaꞌcø tø it
contento!” Cotzocyajupø Israel pøn

11
16 Pero jiꞌn mumu cyømaꞌnøyaje
  Pues entonces
vøjpø ote. Como ñeꞌc Isaías aṉgøvacpøjtzi: ¿Será
nømu: “Ø Ṉgomi, ni iꞌis jiꞌn sun viyuṉete Diosis pyatzpøꞌtzacyaju
vyaꞌṉjajmay ndø tzaꞌmaṉvajcocuy”. ñe Israel pøndaꞌm? Ja pyatzpøꞌyajø.
17 Jetsemete, ndø vaꞌṉjamba cuando
  Porque øtz Israel pøndi chøṉgueꞌt.
ndø manba ote, y ndø manbapø ote Abrahaꞌmis ꞌyuneꞌom pøꞌnajøjtzi
Diosise ñe. y Beṉjamiꞌnis ꞌyuneꞌomo. 2 Diosis

18 Pero aṉgøvaꞌcpøjtzi: ¿Será


  ja pyatzpøꞌyajø ñe pyøndaꞌm lo
que ja myañajø Diosis ꞌyote? que yaꞌmøc cyomusyajupø. Mitz
Myangoꞌñajuti, porque nømba: mi mustamba jujche it Diosis ꞌyote
Chamgoꞌñaju ꞌyote mumu jachøꞌyupø ti chamu Eliasis cuando
nasindumø, ꞌyoꞌnøy Dios, cyøtzaꞌmøyaj Israel
ꞌyotetaꞌm mangoꞌndøj hasta pøn Dioscøsi, nømu: 3 “Ø Ṉgomi, yaj

mumu ijnømuse. caꞌyaju mi ndzaꞌmaṉvajcoyajpapø,


19 Pero aṉgøvaꞌqueꞌtpøjtzi: ¿Será
  y jyuꞌmbøꞌyaju noꞌtzepø mesataꞌm
que Israel pøꞌnis ja myusyajø? mi ṉgyønaꞌtzøyajpamø; y øjtim
Myusyajuti, porque Moisesis viꞌna tzøꞌy ø ndumgøꞌy vaꞌṉjajmopyapø
jyachøꞌyu como Dios nømuse: øjtzi. Y ø enemigoꞌis nø meꞌchajøjtzi
Maꞌṉbø ndyoyaꞌṉøyaj eyapø vaꞌcø yaj caꞌyajø”. 4 Y mi mustamba

cumguy lo que ni ticøtoya jujche ꞌyaṉdzoṉ Diosis, ñøjayu Elías:


jiꞌn yosepø, y ni ti jiꞌn “Nø neꞌajøjtzi ø neꞌṉgøtoya cuꞌyay
cønøctøyøyajepø. mil pøn ja cyujnejayajøpøꞌis comi
Entonces cuando mi ispa jujche chøqui ñøyipøꞌis Baal”. 5 Jetsetiqueꞌt

øtz ndoyaꞌṉøyaju jetsetaꞌmbø, yøti ityajutøc vene pøn Diosis


mitz maṉba ñømdame: “Más cyopiṉyajupø ñeꞌc gyustopit porque
øtz jetse vøj vaꞌcø tø itø que syunba cyotzoṉyaj ñeꞌ vyøꞌajcupit.
jiꞌndyet jictaꞌm”, y maṉba mi 6 Pero oꞌca Diosis cyopiṉyaju ñe

ṉgyiꞌscaꞌtame. vyøꞌajcupit, entonces jiꞌndyet porque


20 Y Isaías jana naꞌtzcuy chamu que
  pøꞌnis oy chøcyaj vøjø. Porque oꞌca
Dios nømu: yosayajpanaꞌṉ Dios, entonces Diosis
Aunque jiꞌn myechajepøꞌis cyoyojyajunaꞌṉ obligado, jiꞌndyet
paꞌtyajøjtzi; porque vyaꞌctziꞌyajunaꞌṉ. Pero oꞌca
y nunca ja ꞌyaṉgøvaꞌcyajø yajyamyaju, entonces gyustopit
jujchepø chøṉ øjtzi, pero vyaꞌctziꞌyaju, jiꞌndyet porque
miꞌnø comusyaje. yosayaju.
Romanos 11 316

7 Entonces ¿tiyete? Israel pøꞌnis cuentaꞌṉomo, entonces más maṉba


chøcjoꞌyaju jujche vaꞌcø vyøjom vyøꞌajyajqueꞌt mumu pøn.
putyajø Diosis vyiꞌnaṉdøjqui, 13 Pero nøꞌmø oꞌnøndyamu

pero ja putyaj vyøjomo; pero lo mitztaꞌm lo que jiꞌndyet Israel


que ñeꞌc Diosis cyopiṉyajupø, jet pøndaꞌm porque Diosis ø cøꞌvejøjtzi
putyajuti vyøjomo. Y eyataꞌmbøꞌis vaꞌcø ndzajmayaj Diosis ꞌyote eyapø
ja cyønøctøyøyajø, camaꞌmajyaj pøn lo que jiꞌndyet Israel pøn. Y øtz
cyopac. 8 Como ijtuse jachøꞌyupø:
  yac valetzøcpa ø ⁿyoscuy. 14 Jetse

“Diosis por cuenta yac øṉyaju, yoscoꞌnbøjtzi porque suꞌnbøtzi


yac toꞌtiꞌajyaju, yac umaꞌajyaju vaꞌcø chiꞌyaj cuenta ø ṉgumguy
hasta yøtipø jama, vaꞌcø jana tøvøꞌis que cyotzocyajuꞌam
cyønøctøyøyajø ti sunba chajmayaj eyataꞌmbø pøn, y de repente
Diosis”. 9 Yaꞌmøc David nømu:
  vene ø ṉgumguy tøvøꞌis jetse ma
Cuando chøcyajpa søꞌṉgutcuy, sunyajqueꞌt vaꞌcø cyotzocyajø.
cøjuniꞌomo maṉba quecyaje, 15 Cuando Diosis pyatzpøꞌtzacyaju

y como copøn quecpase Israel pøn, vøjpø tiyøte eyataꞌmbø


trampaꞌomo, jetse maṉba pøngøtoya, porque entonces Diosis
quecyaj vaꞌcø tyocoyajø. yac tøjcøyaj aunque iyø vaꞌcø ityaj
10 Jovise maṉba ityaj como jiꞌn vøjø ñeꞌcjiꞌṉ. Pero cuando Diosis
syøꞌṉyajese vyitøm, jetse jiꞌn vøco pyøjcøchoṉyajqueꞌtpa Israel
ma cyønøctøyøyaje. pøn, más jetse vøjø. Maṉba ityaj
Como jucsvituꞌyajupøse como visaꞌyajuse. 16 Porque oꞌca

jemetzpø tzømiꞌis, jetse cømasaꞌnøyupø viꞌnapø vaye, mumu


maṉba toyaꞌisyaje. vaye tzøꞌpya cømasaꞌnøyupø, y oꞌca
cømasaꞌnøyupø cuꞌyuvatzi, entonces
tumø coṉña cømasaꞌnøyupømete
Maṉba cyotzocyaje jiꞌndyet cuy, jetsetiqueꞌt oꞌca Israel pøꞌnis
Israel pøndaꞌm jyatatzuꞌṉguy cømasaꞌnøyupømete,
11 Entonces nøꞌmbøtzi: Cuando entonces mumu Israel pøn
Israel poꞌnis chøcyaj tococuy, Diosis cømasaꞌnøyupømete.
ja yac tocoyoctucyajø. Porque 17 Como olivo cuꞌis ꞌyaṉmaṉ

cuando Israel pøn quecyaju, Diosis ndø tøꞌcspøꞌaṉjeꞌcapyase, jetse


chiꞌyaj lugar vaꞌcø cyotzocyaj vene Israel pøn yac tzuꞌṉatyøju
eyataꞌmbø pøn lo que jiꞌndyet y tzøꞌyaj como patzpøcø. Y como
Israel pøn. Entonces cuando Israel ndø tøcspøꞌpa cuy, y tzaꞌma cuy,
pøꞌnis isyajpa que eyataꞌmbø pøn y ndø toꞌmba vøjpø cuꞌyupocjiꞌṉ;
cotzocyajuꞌam, maṉba tøjcøyajqueꞌt jetsetiqueꞌt Israel pøꞌnis lugajromo
jetsepø quiꞌpsocuꞌyomo. 12 Cuando
  Diosis mi ṉgyojtam mijtzi jiꞌndyet
Israel pøn cojapaꞌtyaju y tocoyaju, mi Israel pøn. Como aṉmaꞌṉis
entonces nascøstaꞌmbø pøn pyøcpa vyatziꞌis ñøꞌ y pyømi, olivo
lo que jiꞌndyet Israel pøn, jet cuꞌis ñe, jetse mitz mbøctamba
vøꞌajyaju. Pero cuando Israel pøn vøjpø tiyø Israel pønjiꞌṉ. 18 Pero

tøjcøvøjøtzøcyajqueꞌtpa Diosis u mi ṉgomoꞌyu mi ⁿvin oꞌca mitz


317 Romanos 11

más mi ⁿvyøjø que jiꞌn mismo Israel mbyøjcøchoṉu como Israel pønse;
pønse. Porque jajmøti que como jetse Diosis muspa pyøcøchoṉqueꞌt
aṉmaꞌṉis pyøcpa pyømi vatzicøsi, mismo Israel pøn pyatzpøꞌupø.
jetse mitz mbøcpa vøjpø tiyø Israel Como aṉmaṉ tyøcspøꞌtøjupø más
pøngøsi, Israel pøꞌnis jiꞌn ma pyøc omba toꞌmba mismo ñe cucyøsi
vøjpø tiyø mitzcøsi. chuꞌṉumø; jetsetiqueꞌt Israel pøn
19 Pero mati ocsyo mi ñømi:
  más omba tyøjcøcyeꞌtpa tyøvøꞌomo.
“Como ndø jacpøꞌpa cuꞌyuꞌaṉmaṉ
vaꞌcø jen yac toꞌma eyapø Maṉba pyøjcøchoṉvøjøtzøcyaj
cuꞌyuꞌaṉmaṉjiꞌṉ, jetse Israel pøn Diosis Israel pøndaꞌm
yac tzuꞌṉatyøju vaꞌcø it lugar 25 Ø ndøvøtaꞌm, suꞌnbøjtzi vaꞌcø
øtzcøtoya vøjpø itcuꞌyomo”. 20 Pues
  mi mustamø lo que nuṉca ja
viyuṉete mi ñømbase jetse, pero ndø mustamøpø viꞌna vaꞌcø jana
jajmøti yac tzuꞌṉatyøju porque ja mi ndzøc mi ⁿvin que más mi
vyaꞌṉjajmoya, y mitz itpa ⁿvyøjø myusopya. Veneꞌcseꞌṉomo Israel
porque mi ⁿvyaꞌṉjajmombya. pøꞌnis ja cyønøctøyøyajø, pero
Por eso u mi ṉgomoꞌy mi ⁿvin solamente hasta jujchøc tøjcøyajpa
oꞌca ⁿvyøjø, sino que cønaꞌtzøyø. mumu lo que maṉbapø tøjcøyaje lo
Porque de repente maṉba mi yac que jiꞌndyet Israel pøn. 26 Entonces

tzuꞌṉatyøjqueꞌte. 21 Israel pøn


  maṉba cotzocyaj mumu Israel
como vøjpø cuꞌis ꞌyaṉmaṉseti. pøndaꞌm, porque yøcse jachøꞌyupø:
Pero Diosis ja tyoyaꞌṉøyajø porque Sión cumguꞌyomo maṉba tzuꞌṉ
ja vyaꞌṉjajmoyajø. Entonces Yajcotzojcopyapø.
mijtzi como tzaꞌmomopø cuꞌis Jeꞌis maṉba yac tzuꞌṉay Jacojbis
yaṉmaṉsepø, ni mitz jiꞌn maṉ mi ꞌyuneꞌis yatzitzocoꞌyajcutyaꞌm.
ndyoyaꞌṉøqueꞌte Diosis oꞌca jiꞌndi 27 Nømgueꞌtpa Dios: Jetse
mi vyaꞌṉjajmoṉgueꞌte. 22 Jetse
  ndzajmaꞌyøjtzi que maꞌṉbø
ndø tziꞌpa cuenta que Diosis tø ndzøqui, cuando ⁿyac
toyaꞌṉøpya, pero también viyuṉse jøcøjayajpøjtzi cyoja.
chøcpa justiciaꞌajcuy cojaꞌøyupøcøsi. 28 Diosis ñømaṉyajpa Israel

Viyuṉsye Diosis chøc justiciaꞌajcuy pøn como ꞌyenemigose porque


cojapaꞌtyajupø pøngøsi; pero ja pyøjcøchojṉayaj Cristoꞌis
mitz mi ndyoyaꞌṉøpya, oꞌca mi vøjpø ꞌyote. Pero jetcøtoya mitz
itpa mumu jama jeꞌis vyøꞌajcupit. ñchajmatyøju vøjpø ote, y jetse vøjø
Pero oꞌca jiꞌn mi it jetse, maṉba mitzcøtoya; pero Diosis nømdøc
mi nchøꞌy como tyøcspøꞌupø syunaj Israel pøn porque yaꞌmøc
cusye. 23 Y oꞌca Israel pøꞌnis
  cyøpijṉayaju jyata tzuꞌṉgutyaꞌm.
vyaꞌṉjamyajqueꞌtpa; Diosis 29 Lo que Diosis tø tziꞌupø, jiꞌn

maṉba pyøjcøchoṉyaje como tø yac tzuꞌṉaye, y cuando tø


vøjpø cuꞌyuꞌaṉmaṉ ndø toꞌmbase vejapya, jiꞌn cyacpø ꞌyote. 30 Mitz

tyøvøcøsi. Porque Diosis muspa viꞌna ja mi ṉgømaꞌnøtyam Dios,


pyøjcøchoṉyajqueꞌte. 24 Como mitz
  pero yøti como Israel pøꞌnis
jiꞌndyet mi Israel pøn, pero mi ja vyaꞌṉjamyajø, en lugar de
Romanos 11​, ​12 318

jete, mijtzi mi ndyoꞌyaꞌṉøtyamu. vaꞌcø mi ṉgacpøꞌtuctam mi ⁿvin.


31 Jetsetiqueꞌt Israel pøꞌnis yøti jiꞌn
  Entonces maṉba mi ṉgomustam lo
cyømaꞌnøyaj Dios, pero maṉbatøc que Diosis syunbase. Y lo que Diosis
tyoyaꞌṉøyajqueꞌt Diosis como syunbase vøjpø tiyete, porque
jujche mi ndyoyaꞌṉøtyamuse mijtzi. Diosis jetse vyøꞌmøpya, más vøjpø
32 Porque Diosis chiꞌyaj mumu pøn
  tiyø ja itø.
lugar vaꞌcø jana vyaꞌṉjamyajø. 3 Como Diosis toyaꞌṉøꞌyøjtzi

Entonces aunque mumu pøn y tzamdziꞌø yoscuy, por eso mi


yatzitaꞌm, Diosis tyoyaꞌṉøyajpa ndzajmatyamba mumu mijtzi vaꞌcø jana
mumu pøn. mi ṉgomoꞌy mi ⁿvin que mi ⁿvin más
33 Vøticoꞌnipøte Diosis ricuꞌajcuy
  vøjpø. Hay que vaꞌcø mi ṉguiꞌps vøjpø
y myusocuy y quiꞌpsocuy. Ni iꞌis quiꞌpsocujiꞌṉ como Diosis mi ñchiꞌuse
jiꞌn cyønøctøyøyi jujche Diosis vaꞌṉjajmocuy tumdum pøn. 4 Jujche ndø

cyoquiꞌpspase, ni iꞌis jiꞌn myusi coṉña tumøpøtite pero it sone nayupø


taꞌnemø ti chøcpa. 34 “¿Iꞌis muspa
  ndø coṉñacøsi neꞌne yosyajpapø, como
cyønøctøyøpyøꞌjaye ndø Comiꞌis ndø cøꞌ, ndø coso, ndø vindøm, 5 jetse

quiꞌpsocuy? Ñeꞌc myuspa jujche øtz ndø vaꞌṉjamdambapøꞌis Cristo tø


yospa. Diosis jiꞌn ꞌyaṉgøvaꞌc ni iyø sonetaꞌm, pero Cristoꞌis tø nøꞌijtamba
jujche vøj vaꞌcø chøcø. 35 Ni ti jiꞌn
  como tumøpø coṉñase ñeꞌjiꞌṉ, y
mus ndø tziꞌ Dios oꞌca viꞌna jay tø tumdum pøn neꞌneꞌ yospa.
tziꞌø. Diosis jiꞌn jyaꞌtzay ni iyø”. 6 Entonces jetse tumdum pøꞌnis

36 Porque mumu tiyø jeꞌis jyomejcu,


  muspa chøc neꞌneꞌ Diosis yoscuy
y jeꞌis yac itpa porque ñeꞌc jetse conforme jujche Diosis tø yac mijnapya
syunba vaꞌcø itø. Por eso hay que ndø jajmeꞌomo ñeꞌ vyøꞌajcupit. Oꞌca
vaꞌcø møjaꞌṉvøcotzøc Dios mumu muspa ndø tzaꞌmaṉvajcoya, hay que
pøꞌnis mumu jamacøtoya. Amén. vaꞌcø ndø tzaꞌmaṉvajcoya møꞌchøqui tø
tziꞌtøjuse vaꞌṉjajmocuy. 7 Oꞌca muspa

Hay que vaꞌcø ndø tumøtzocoy ndø cotzoṉyaj ndø vaꞌṉjamoṉguy tyøvø,
ndziꞌocuyaj ndø vin Dioscøsi hay que vaꞌcø ndø cotzoṉyajø. Oꞌca

12 Jetcøtoya, ø ndøvøtaꞌm,
como Diosis mi
ndyoyaꞌṉøtyambase, mi
muspa tø aṉmaꞌyoya, hay que vaꞌcø tø
aṉmaꞌyoya. 8 Oꞌca muspa ndø pømitziꞌ

ndø tøvø, jetse hay que vaꞌcø ndø tzøcø.


ndzajmatyaꞌmbøjtzi que jujche Oꞌca ndø vaꞌcpøꞌpa aunque tiyø, hay
chiꞌocuyajpase borrego vaꞌco yaj que vaꞌca ndø vaꞌcpø ndø tumø chocoy.
caꞌyajø Dioscøtoya, jetse vaꞌcø mi Oꞌca ijtu ndø aṉguiꞌmguy, hay que
ndziꞌocuyaj Dioscøsi mi ndumgoṉña, vaꞌcø ndø aṉguiꞌm vøjpø quiꞌpsocujiꞌṉ.
pero jiꞌndyet caꞌupø sino quenbapø, Oꞌca ndø toyaꞌṉøpya pobre, hay que
vaꞌcø ñeꞌaj Diosis mi ṉgoṉña, vaꞌcø ndø toyaꞌṉøy ndø ṉgustopit.
como Diosis syunbase. Jetse mi
ṉgønaꞌtzøtyamba Dios viyuṉse. 2 U  
Jujche vøjø vaꞌcø ndø tzøctam
mi ijtam jujche ityajpase aunque ndø vaꞌṉjajmondyambapøꞌis
jutzpø nascøstaꞌmbø pøn, sino 9 Hayque vaꞌcø tø suꞌnoyø ndø
jomecotzøctam mi ṉguiꞌpsocuy tumø tzocoy. Hay que vaꞌcø jana
319 Romanos 12​, ​13

ndø tzøc yatzitzocoꞌyajcuy. Hay que “Øtz maꞌṉbø aꞌm ti castigo maṉba
vaꞌcø ndø sunø vøjpø tiyø. 10 Hay
  ndziꞌi, øtz maꞌṉbø ṉgoyoje; nømba
que vaꞌcø nay tø sundandøj ndø ndø Comi”. 20 También nømba:

neꞌṉgomdaꞌm como tum familiase; “Oꞌca ospa mi enemigo, vaꞌctzi


hay que vaꞌcø ndø vøṉgotzøc ndø cuꞌtcuy. Oꞌca yoꞌctøtzpa, yac ucø.
tøvø y jiꞌndyet ndø vin. Oꞌca jetse mi ndzøcpa, maṉba mi
11 Yostamø pømise; jana mi
  ndzøjcaye como juctyøc uꞌmneyuse
ṉgojargaꞌnajtamø. Servitzøctam ndø cyopajcøsi”. 21 U mi ndziꞌ cøtcuy

Comi mi ndumø tzocoy. vaꞌcø mi ⁿyaj quec yatziꞌajcuyꞌis,


12 Casøtyamø mientras
  sino vøꞌajcupit ⁿyaj queca
mi ⁿjoꞌctamba que maṉba mi yatziꞌajcuy.
mbyujtam vyøjomo. Cuando mi
ndyoyaꞌistamba, hay que vaꞌcø mi
ndondamø. Con pasencia oꞌnøtyam
13 Tumdum pøꞌnis tiene que
vaꞌcø cyømaꞌnøy nascøspø
aṉguiꞌmbataꞌm. Porque todo lo
Dios mumu jama. que aṉguiꞌmbapø Diosis cyojtupø,
13 Vactziꞌtamø mi vaꞌṉjajmoṉguy
  ja it eyapø, porque ityajuse
tøvø lo que faltaꞌajpa ti jana tiyø. gobierno y aṉguiꞌmbataꞌm, Diosis
Nuꞌcschiꞌtamø cojejcuy. chiꞌyaj aṉguiꞌmguy. 2 Por eso jiꞌn

14 Oꞌnøtyam Dios vaꞌcø cyotzoṉyaj


  cyømaꞌnøyipøꞌis aṉguiꞌmyajpapø,
mi ⁿyacsutzøctambapøꞌis. Oꞌnøtyam jiꞌn cyømaꞌnøy lo que Diosis
Dios vaꞌcø cyotzoṉyajø, jiꞌndyet cyojtupø, y jiꞌn cyømaꞌnøyiꞌis
vaꞌcø yac toyaꞌisyajø. chøcpa cyoja y ñec myeꞌtzpa toya.
15 Casøyø nø cyasøyupøjiꞌn; voꞌa

3 Porque ityaj aṉguiꞌmbataꞌm vaꞌcø

nø vyoꞌupøjiꞌn. chøcnaꞌchajø yatzitzocoꞌyajcuy


16 Tumøpø quiꞌpsocuy
  chøcyajpapøꞌis, jiꞌndyet vøjtaꞌmbø
nøꞌijtam mi neꞌṉgomdaꞌm. U mi tiyø chøcyajpapøꞌis vaꞌcø
møjaꞌṉgotzøctam mi ⁿvin, sino igual chøcnaꞌchajø. Oꞌca sunba mi jana
tzøctam mi ⁿvin pobrepø pønjiꞌṉ. U naꞌndzø aṉguiꞌmba, tzøc vøjø
myusoyese tzøctam mi ⁿvin. y maṉba mi ⁿvyøṉgotzøc jeꞌtis.
17 Oꞌca tumø mi ndøvøꞌis

4 Porque aṉguiꞌmbaꞌis yosapya

mi nchøjcapya mal, u mi Dios vaꞌcø más mi it vøjø. Pero


nduꞌmbajcajtamu. Pero oꞌca mi ndzøcpa yatzitzocoꞌyajcuy,
tzøcmeꞌtzamø vøjpø tiyø hay que vaꞌcø mi ñaꞌndzø. Porque
vaꞌcø mi ndzøctam mumu jiꞌn suniti it ꞌyaṉguiꞌmguy vaꞌcø
pøꞌnis vyiꞌnaṉdøjqui. 18 Hasta
  cyastigatzøcyajø cojaꞌøyajupø.
mi mustambaꞌcsyeꞌṉomo, Porque aṉguimbapøꞌis yosapya
tzøcmeꞌtztamø vaꞌcø mi ijtam Dios vaꞌcø cyastigatzøcyaj
vøjø mumu pønjiꞌn. 19 Øjchø mi
  yatzitzocoꞌyajcuy chøcpapøꞌis.
ndøvø vøti mi sundaꞌmbøjtzi, u 5 Por eso tiene que vaꞌcø mi

mi nduꞌmbajcajtamø mi neꞌṉgø, ṉgomaꞌnøtyam aṉguiꞌmbataꞌm,


ni ti u mi ndzajmay mi enemigo jiꞌn sólo porque muspa mi
hasta que Diosis cyastigatzøcpa. ṉgyastigatzøcø, sino también
Porque it Diosis ꞌyote jachøꞌyupø: porque mi neꞌc mi muspaꞌam ti
Romanos 13​, ​14 320

vøjø vaꞌcø mi ndzøcø. 6 Jetcøtoya


  pønducupø tzøqui, jana ndø tzøc
mi ṉgyøcoyojotyamba porque ispøqui tzøjcuy, jana ndø tzøc
aṉguiꞌmbaꞌis yosapya Dios cuando quipcuy, jana ndø aṉsujnay eyapøꞌis
chøcyajpa aṉguiꞌmbapøꞌis yoscuy. aunque tiyø. 14 Pero nøꞌijtam

7 Por eso hay que vaꞌcø mi ṉgoyoj


  quiꞌpsocuy ndø Comi Jesucristoꞌis
mumu mi jaꞌndze. Hay que vaꞌcø tø tziꞌpapø, y u mi ṉguiꞌps jujche
mi ngøcoyojoya, hay que vaꞌcø vaꞌcø ndzøc yatzitzocoꞌyajcuy ndø
mi ṉgoyoj mi ṉgontribucion, hay sisis syunbase.
que vaꞌcø mi ṉgønaꞌtzøy i vøjø
vaꞌcø mi ṉgønaꞌtzøyø, hay que Usyti ijtuꞌis vyaꞌṉjajmocuy
vaꞌcø mi vøṉgotzøc i vøjø vaꞌcø
mi vøṉgotzøcø. 8 U mi jaꞌndzay

ni iyø, sino hay que vaꞌcø nay


14 Pøjcøchoṉdam pøn mochi
vaꞌṉjajmopyapø, pero
jiꞌndyet vaꞌcø mi onguiptam
mi syundandøjø. Porque oꞌca mi vaꞌṉjajmocucyøsi. 2 Porque ijtu

suṉba mi ndøvø, nø mi ⁿyaj copujtu vyaꞌṉjambapøꞌis que muspa cyuꞌt


aṉguiꞌmocuy. 9 It aṉguiꞌmocuy
  mumu tiyø. Eyapø mochi ijtuꞌis
nømbase: “U mi ṉgøtzøjcøy mi vyaꞌṉjajmocuy cyøꞌspa lo que itpapø
ndøvø yomojiꞌṉ, u yaj caꞌoye, u nascøsi camaꞌomo, pero jiꞌn vyiꞌc sis.
ñuꞌmi, u cyøsujtzøy mi ndøvø, u 3 Oꞌca mitz ⁿviꞌcpa mumu tiyø, u mi

ꞌyaṉsujnay eyapøꞌis ñe”. Pero mumu menoschøc mi ndøvø porque jeꞌis


jicø y mumu eyapø aṉguiꞌmocuy jiꞌn vyiꞌc mumu tiyø. Y mitz oꞌca
mi yaj coputpa cuando mi ndzøcpa jiꞌn mi ⁿviꞌc mumu tiyø, jiꞌn mus
jujche nømbase: “Sunø mi ndøvø mi ñømø que mi ndøvø cojapaꞌtpa
jujche mi sunbase mi vin”. 10 Porque
  porque vyiꞌcpa mumu tiyø. Porque
sunbaꞌis tyøvø jiꞌn yacsutzøc ni iyø; Diosis pyøcøchoṉu vyiꞌcpapøꞌis
por eso oꞌca ndø sunba ndø tøvø mumu tiyø. 4 Oꞌca pøn coyospa

ndø yaj coputpa aṉguiꞌmocuy. eyapø pøngøꞌmø, mitz jiꞌn mus


11 Y yøti tzøjcatyam cuenta tiyø
  mi ndzajmay ni tiyø oꞌca vøꞌaju ja
aṉsøṉ yøti; porque nuꞌcuꞌam hora vyøꞌajø yosaṉ. Sólo cyomiꞌis muspa
vaꞌcø tø saꞌø, vaꞌcø tø it jajmecøsi. cham oꞌca vøꞌaj ja vyøꞌaj yosaṉ, y
Porque yøti masam tome vaꞌcø tø oꞌca vyaꞌṉjamba ndø Comi, maṉba
cotzoctamø que jiꞌn cuando ndø vøꞌaj yosaṉ, porque ndø Comiꞌis
vaꞌṉjamdzoꞌtztamuꞌøc. 12 Como
  maṉba cyotzove.
si fuera tzuꞌ nø cyøjtu, y maṉba 5 Tumbøꞌis it jama cyoꞌaṉjambapø,

søꞌṉbøꞌnømi. Por eso hay que vaꞌcø y eyaco jama jiꞌṉ cyoꞌaṉjamqueꞌte;
ndø jajmbøꞌ tzaꞌajcupø tiyø lo que mientras eyapøꞌis cyomoꞌpya que
ndø tzøcpapø piꞌtzøꞌomo jana tø mumu jama parejote. Yac mus
istøjø. Hay que vaꞌcø ndø coquip tumdumbøꞌnis ñeꞌ chocoꞌyomo ti
ndø vin ndø quiꞌpsocuꞌis syøꞌṉgøjiꞌṉ. vyaꞌṉjamba. 6 Cyoꞌaṉjambapøꞌis

13 Hay que vaꞌcø ndø tzøc vøjpø


  jama, ndø Comiꞌis cuentacøsi
tiyø como jamaꞌomo ndø tzøcpase. cyoꞌaṉjamba. Y jiꞌn cyoꞌaṉjameꞌis
Jana ndø tzøc jiꞌn vyøpø søꞌṉajcuy, jama, ndø Comiꞌis cuentacøsi jiꞌn
vaꞌcø jana tø noꞌta, jana ndø tzøc cyoꞌaṉjame. Vyiꞌcpapøꞌis mumu tiyø,
321 Romanos 14

Diosis cuentacøsi vyiꞌcpa porque yaꞌinduc Diosis. Pero oꞌca neꞌc


ñøjapya Dios yøscøtoyaꞌam. Y jiꞌn ndø comoꞌpya que yaꞌindujcupøte,
vyiꞌquiꞌis mumupø viꞌcuy, Diosis entonces jiꞌn mus ndø viꞌṉgø. 15 Oꞌca

cuentacøsi jiꞌn vyiꞌqui y ñøjacyeꞌtpa mi ndzøcmayaꞌpya mi vaꞌṉjajmocuy


Dios yøscøtoyaꞌam. tøvø cuando mitz mi ⁿviꞌcpa ancø

7 Porque jiꞌn ndø gustojiꞌn tø sis, entonces jiꞌn mi suni mi ndøvø.
iti, ni jiꞌndyet ndø ṉgustojiꞌṉ tø Uy yac tocoy mi ndøvø lo que
caꞌqueꞌte. 8 Oꞌca tø itpa, ndø Comiꞌis
  Cristoꞌis cyocaꞌupø porque mi sunba
gyustopit tø itpa; y oꞌca tø caꞌpa ancø nguꞌt aunque ti cuꞌtcuy. 16 Mitz

ndø Comiꞌis gyustopitqueꞌt tø caꞌpa. ṉgomoꞌpya que vøj vaꞌcø mi viꞌṉgø,


Jetcøtoya oꞌca tø itpa, oꞌca tø caꞌpa, pero oꞌca eyataꞌmbøꞌis mi ñøjambya
ndø Ṉgomiꞌis tø ñeꞌtaꞌm. 9 Por eso
  que jiꞌn vyøj nø mi ndzøjcu cuando
Cristo caꞌu y visaꞌu, y minuti vøco nø mi viꞌṉgu, entonces más vøj
quengueꞌte vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌmyaj vaꞌcø jana mi viꞌṉgø. 17 Porque

caꞌyajupø y queñajpapø. Diosis cuentacøsi jiꞌn ndø ndziꞌ


10 Y mijtzi, ¿tiꞌajcuy mi nøjapya mi
  cuenta ti ma ndø cuꞌti, ti ma ndø
vaꞌṉjajmocuy tyøvø que jiꞌn vyøj nø uqui; sino ndø tziꞌpa cuenta oꞌca
chøjcu? ¿Y tiꞌajcuy mi menoschøcpa vyøjom tø putpa Diosis viꞌṉaṉdøjqui,
mi vaꞌṉjajmocuy tyøvø? Porque oꞌca tø itpa vøj ndø tøvøjiꞌṉ, oꞌca tø
mumu maṉba tø presentatzøc casøpya Masanbø Espiritu Santopit.
Cristoꞌis vyiꞌnaꞌṉdøjqui vaꞌcø tø 18 Porque oꞌca jetse ndø cønaꞌtzøpya

cømeꞌtzø ndø cojapit. 11 Porque


  Cristo, Dios contentoꞌajpa y tø
jachøꞌyupøte: vøpøpøngotzøcyajpa pøꞌnis.
Øjchøṉ quenbapø Dios, 19 Jetcøtoya hay que vaꞌcø ndø

nømba ndø Comi. Viyuṉse meꞌtztamø viyuꞌṉajcuy vaꞌcø tø


mumu ijtuse pøꞌnis maṉba ijtam vøjø ndø tøvøjiꞌṉ, vaꞌcø nay
cyujnejayaj øjtzi, tø cotzoṉdandøjø vaꞌṉjajmocujiꞌn.
y mumu pøꞌnis maṉba chamyaje 20 Oꞌca Diosis yoscuy tocopya

que øjchøṉ viyuṉbø Dios. porque mi ⁿviꞌcpa, mejor jana mi


12 Entonces jetsemete tumdum
  viꞌṉgø. Viyuṉsye muspa ndø viꞌc
pøꞌnis tø øjtaꞌm tiene que aunque ti cuꞌtcuy, pero jiꞌn vyøj
vaꞌcø ndø cotzam ndø vin vaꞌcø ndø yac tocojay ndø tøvøꞌis
Diosis viꞌnaṉdøjqui. vyaꞌṉjajmocuy ndø cuꞌtpa ancø
lo que ndø sunbapø aunque tiyø.
Uy yaj quec mi ndøvø cojaꞌomo 21 Más vøj vaꞌcø jana ndø viꞌcø

13 Jetcøtoya uy ndø cøqueꞌnøy ndø sis, ni vaꞌcø jana ndø toꞌṉ vino,
tøcø oꞌca chøc vøjø, øꞌca ja chøc vaꞌcø jana ndø tzøc ni tiyø, oꞌca
vøjø. Más vøj vaꞌcø ndø cøqueꞌnøy jetse vaꞌcø ndø tzøcø, ndø tøvøꞌis
jana ndø yaj cojapaꞌt ndø tøvø; jana maṉba tø isi y maṉba cojapaꞌte, o
ndø ndziꞌ quiꞌpsocuy vaꞌcø chøc maṉba mayaꞌe, o maṉba motziꞌaj
yatzitzocoꞌyajcuy. 14 Øtz muspøjtzi
  vyaꞌṉjajmocuy. 22 Oꞌca it mi

y ndø Comi Jesusis ø tziꞌuse vaꞌṉjajmocuy, vaꞌṉjajmoya Diosis


quiꞌpsocuy que ni tiyø cuꞌtcuy jiꞌn vyiꞌnaṉdøjqui. Contentopøte pøn
Romanos 14​, ​15 322

jiꞌn chøquipøꞌis ni tiyø lo que ñeꞌc


myuspa que jiꞌn vyøjø vaꞌcø ndø Vøjpø ote aunque
tzøcø. 23 Pero oꞌca pøꞌnis quiꞌpspa

jujchepø pøngøtoya
que jiꞌn vyøj vaꞌcø ndø viꞌc sis y 7 Jetcøtoya hay que vaꞌcø
vyiꞌcpa, chøcpa cyoja, porque jiꞌn mi na pyøjcøchoṉdandøjø mi
chøqui vyaꞌṉjajmocusye. Porque ñeꞌṉgomdaꞌm, jujche Cristoꞌis
aunque ti ndø tzøcpa, oꞌca jiꞌn tø tø pøjcøchoṉdaṉgueꞌtu, vaꞌcø
vaꞌnjajmoya, tø cojapaꞌtpa. myusyaj mumu pøꞌnis que
Dios myøjaꞌṉombøte. 8 Yøti

Cotzoṉ mi ndøvø nøꞌmbøjtzi que Jesucristo minu

15 Entonces ndø
vaꞌṉjambapøꞌis møꞌchøqui
ndø Comi hay que vaꞌcø ndø
vaꞌcø cotzoṉdam Israel pøn
señaꞌøtyamupø vaꞌcø yac mustøjø
que Diosis chøcpa lo que jujche
cotzoṉdam motzi vaꞌṉjajmopyapø, chamuse, vaꞌcø yac viyuꞌṉajø lo
y jiꞌndyet vaꞌcø ndø tzøc lo que jujche Diosis oyse chajmayaje ø
que ndø neꞌc ndø sunbase mbeca jatataꞌm. 9 Cristo minu vaꞌcø

ndzøctamø. 2 Tumdum pøn tø


  mus vyøcotzøcyajqueꞌt Dios lo que
øjtaꞌm hay que vaꞌcø ndø cotzoṉ jiꞌndyet Israel pøꞌnis porque Dios
ndø tøvø jujche ñeꞌc ndø tøvøꞌis toyaꞌṉøꞌyopya aṉcø, como ijtuse
syunbase, vaꞌcø más møꞌchøqui jachøꞌyupø:
vyaꞌṉjajmoya. 3 Porque hasta
  Jetcøtoya øtz maꞌṉbø mi
Cristoꞌis ja chøc ñeꞌc syunbase. vøṉgotzøqui aunque jutzpø
Pero it jachøꞌyupø: “Cuando mi pøꞌnomdaꞌm lo que jiꞌndyet
ṉgyøꞌoꞌnøyajpa pøꞌnistaꞌm, jetseti Israel pøn.
øtz cøꞌoꞌnøyajqueꞌt øjtzi”. 4 Porque
  Maꞌṉbø mi møjaꞌṉgotzøc
lo que viꞌna it jachøꞌyupø Diosis vanejiꞌṉ.
ꞌyote, oy jyachøꞌyaje tø øtzcøtoya, 10 Y emø it jachøꞌcyeꞌtu:

vaꞌcø mus ndø aṉmañdyamø. Mijtzi lo que jiꞌndyet mi Israel


Entonces cuando ndø aṉmatyamba mi mbyøndaꞌm, casøtyam
lo que it jachøꞌyupø, muspa ndø Diosis pyønjiꞌdaꞌm.
tona pasenciajiꞌṉ y jiꞌn tø mayaꞌe, y 11 Y emø it jachøꞌcyeꞌtu:

jetse tø itpa contento porque ndø Vøcotzøctam ndø Comi Dios


quiꞌpspa jujche maṉba tø vyøjom mumu mitztaꞌm lo que
puti jøsiꞌcam. 5 Pues Diosis tø
  jiꞌndyet mi Israel pøndaꞌm.
cotzoṉba vaꞌcø ndø ton algo y tø Yac møjaꞌṉ vøcotzøcyaj Dios
cotzoṉba vaꞌcø jana tø mayaꞌø. Por mumu pøꞌnis.
eso suꞌnbøjtzi ñeꞌc Diosis vaꞌcø 12 Y Isaiasis jyachøꞌcyeꞌtu:

mi ṉgyotzoṉdamø vaꞌcø tumø Jeseꞌis ꞌyuneꞌomo maṉba put


quiꞌpsocuy mi nøꞌijtamø jujche tum pøn.
syunbase Cristo Jesusis; 6 tumøpø
  Jet maṉba tziꞌtøj aṉguiꞌmguy
quiꞌpsocujiꞌn y tumøpø otejiꞌṉ vaꞌcø vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌmi aunque
mus mi vøṉgotzøctam Dios ndø jujchepø pøꞌnomo lo que
Comi Jesucristoꞌis Jyata. jiꞌndyet Israel pøn.
323 Romanos 15

Y maṉba cyøjoꞌcyaj jicø lo que vaꞌṉjajmocuy cuando isyaj


jiꞌndyet Israel pøꞌnis. milagroꞌajcuy y myøjaꞌṉombø
13 Pues Diosis tø yac itpa
  tiyø øtz ndzøjcuse porque Diosis
contento porque tø tzajmapya Espirituꞌis jetse yosu pyømijiꞌṉ.
que vyøjom maṉba tø puti; y Jetse ndzaꞌmaṉvajcatyaꞌmøjtzi
suꞌnbøjtzi ñeꞌc Diosis vaꞌcø mi mumu pøn Cristoꞌis vøjpø
yaj casøtyam vøti y vaꞌcø mi ꞌyote. Tzoꞌtzøjtzi Jerusalén
yac ijtam contento porque mi gumguꞌyomo y vijtojcøtpøꞌ øjtzi
vyaꞌṉjajmombya, y sungueꞌtpøjtzi eyapø nasomo hasta nuꞌc Ilírico
vaꞌcø mi ṉgyasøtyamø cuando mi nasomo. 20 Viyuṉete chøcmeꞌtzøjtzi

ṉguiꞌpstamba jujche vyøjom maṉba vaꞌcø ndzamgopucs vøjpø ote ja


mi mbyujtame, jetse vaꞌcø mi myañajømø Cristoꞌis ñøyi, porque
ṉgyasøtyam mi ṉgyotzoṉdambase jiꞌn sun ndzøc yoscuy eyapøꞌis
Masanbø Espiritu Santoꞌis. ñøtzoꞌtzupø. 21 Porque it jachøꞌyupø:

14 Øjchø mi vaꞌṉjajmoṉguy tøvø,


  Ja myañajøpøꞌstøc jet
muspøjtzi que ijtu mi ṉgusto maṉba tzajmayajtøji; y ja
vaꞌcø mi ndzøc mumu vøjpø tiyø. myañajøpøꞌstøc tiyete, jeꞌis
Mi mustamba møꞌchøqui mumu maṉba cyønøctøyøyaje.
aṉmaꞌyocuy, y muspa mi na
nchajmatyandøjø mi neꞌṉgomdaꞌm.
15 Pero øjtzø mi ndøvøtaꞌm, jana

Quiꞌpspa Pabloꞌis vaꞌcø myaṉ
naꞌtzcuy oy mi jajyandyamu Roma cumguꞌyomo
vaꞌcø mi jajmundzøctam yøṉø 22 Por eso mientras ijtunaꞌṉ ø
aṉmaꞌyocuy, porque jetse Diosis ø ⁿyoscuy yøꞌqui, ja musø maṉ mi
tziꞌø quiꞌpsocuy neꞌc vyøꞌajcupit; nduꞌnistamø. 23 Pero yøti ja it más

16 vaꞌcø mus ndzøjcay Jesucristoꞌis


  ø ⁿyoscuy yøṉø lugajromdaꞌm. Y
yoscuy aunque jutzpø pøngøtoya lo ijtu sone ame sunbanaꞌṉø maṉ mi
que jiꞌndyet Israel pøn, vaꞌcø yosay nduꞌnistandoꞌa. 24 Por eso cuando

Dios vøjpø otejiꞌṉ, como jujchepø ndzøcpa viaje hasta España nasomo,
pøn pyøjcøchoṉba Diosis, jetse maꞌṉbø mi nduꞌnistame; porque
vaꞌcø ityajø; cyømasaꞌnøyajupø sunba mi ñduꞌningøjtamø vaꞌcø
Masanbø Espiritu Santoꞌis. mi ndø cotzoṉdamø vaꞌcø maṉ
17 Ijtu ticøsi muspa vøpø
  jiṉø. Pero viꞌna sunba jamacøt
pøngotzøc ø ⁿvin, porque usy jama mitzjiꞌṉ vaꞌcø it contento
Jesucristoꞌis cyotzoꞌṉøjtzi vaꞌcø mitzjiꞌṉdaꞌm. 25 Pero yøti maꞌṉbø

ndzøcø Diosis yoscuy. 18 Pero


  viꞌna maṉ Jerusalén gumguꞌyomo
unico maṉba ndzam lo que vaꞌcø ṉgotzoṉyaj jiꞌṉbø vaꞌṉjajmocuy
Cristoꞌis chøjcu øtzjiꞌṉ, jiꞌn mus tøvø. 26 Macedonia nasomdaꞌmbøꞌis

ma ndzam chøjcuse Cristoꞌis y Acaya nasomdaꞌmbøꞌis ityaj


eyapø pønjiꞌṉ. Porque øtz gyusto vaꞌcø yuꞌmayaj tumin
ndzajmayajøjtzi lo que jiꞌndyet pobretaꞌmbø vaꞌṉjajmocuy
Israel pøn y jeꞌis cyønaꞌtzøyaju tøvøcøtoya Jerusaleꞌnomo ityajupø.
vaꞌṉjajmocuy. 19 Cyønaꞌtzøyaj

27 Vyøꞌmøyaju vaꞌcø chøc jetse y

Romanos 15​, ​16 324

viyuṉse jetse syunba vaꞌcø chøcyajø, 2 Suꞌnbøjtzi vaꞌcø mi mbøjcøchoṉdam


porque Jerusaleꞌnombøꞌis chajmayaj ndø tzøtzø como ndø Comiꞌse ñeꞌ


eyataꞌmbø pøn Diosis ꞌyote, y por jujche ndø mbøjcøchoṉdambase
eso syunba vaꞌcø vyeꞌndziꞌyajqueꞌt ndø vaꞌṉjamocyuy tyøvø. Suꞌṉbøjtzi
Jerusaleꞌnomdaꞌmbø tumin vaꞌcø mi ṉgotzoṉdam mumuticøsi
jyamacøtcucyøtoya eyataꞌmbø pøꞌnis. nø syunpø, porque ñeꞌc oyuti
28 Jetse pues maꞌṉbø ndzacpøꞌ ayudo,
  cyotzoṉyajqueꞌt sone pøn, y también
y cuando oyuꞌcam ndziꞌocuyaj øtz oyuti cotzoṉqueꞌte.
tumin, maꞌṉbø ndzøc viaje España 3 Tø yuschiꞌjatyamø Priscila y

nasomo y maꞌṉbø mi oꞌnøyṉgøjtame Aquila, øtzjiꞌṉ yosyajpapø Cristo


mientras nøꞌø maṉu. 29 Pues
  Jesusis yoscuꞌyomo. 4 Yøṉdaꞌmbøꞌis

muspøjtzi møꞌchøqui que cuando ja ñøcnaꞌtzøyaj vyin, cotzoṉyajøjtzi


nuꞌcpøjtzi mitzcøꞌmø, myøjaꞌṉomo vaꞌcø jana yaj caꞌtøjø, y por eso
maṉbø tø comasaꞌnøtyamø Cristoꞌis ⁿnøjayajpøjtzi yøscøtoya. Y no
vøjpø ꞌyotejiꞌṉ. sólo øjtzi sino también mumu
30 Y yøti øjchø mi ndøvø, mi
  tuꞌmyajpapø ndø Comiꞌis ñøyicøsi
vaꞌṉgatyaꞌmbøjtzi mi dumøtzocoy lo que jiꞌndyet Israel pøndaꞌm,
vaꞌcø mi jajmutzøjcatyam. Dios jeꞌis ñøjayajqueꞌtpa Aquila y
øtzcøtoya. Mi vaꞌṉgatyamba jetse Priscila yøscøtoyataꞌm. 5 También

porque ndø Comi Jesucristoꞌis tø yuschiꞌjatyaṉgueꞌta tuꞌmyajpapø


ñeꞌtaꞌm y Espiritu Santojiꞌṉ nay jeꞌis tyøjcomo. Yuschiꞌjatyamø
tø sundandøjpa. 31 Oꞌnøtyam Dios
  Epeneto viꞌna vaꞌṉjamndzoꞌtzupøꞌis
vaꞌcø yaj cotzojcøjtzi ni ti jana Cristo Acaya nasomo. Vøti
tzøjcayajø jiꞌn vyaꞌṉjajmoyajepøꞌis suꞌnbøjtzi Epeneto. 6 Yuschiꞌjatyamø

Judea nasomo ityajupøꞌis. Oꞌnøtyam María, jeꞌis oyuti chøc vøti yoscuy
Dios vaꞌcø chiꞌyaj quiꞌpsocuy y vøjø mitzcøtoya. 7 Yuschiꞌjatyamø ø

vaꞌcø pyøjcøchoṉyaj vaꞌṉjajmocuy ṉgumguy tøvø Andrónico y Junias.


tøvøꞌis yajyaꞌmocuy øtz nø Jet oyuti somdøjqueꞌt otzjiꞌṉ y
nømaṉupø. 32 Oꞌnøtyam Dios vaꞌcø
  apostolesis ispøcyajpa que más
cotzoꞌṉøjtzi vaꞌcø nuꞌcø mitzcøꞌmø vøjtaꞌmbø pøn. Andronicoꞌis y
casøpyø oꞌca syunba Diosis, vaꞌcø Juniasꞌis viꞌna vaꞌṉjamdzoꞌchaj
sapøc mitzjiꞌṉdaꞌm. 33 Como tø yac
  Cristo, y jeꞌtaṉgøꞌmø øjtzi.
itpa contento Diosis, suꞌnbøjtzi 8 Yuschiꞌjatyam ñøyipøꞌis Amplias,

vaꞌcø Diosjiꞌṉ mi ijtamø mumu jet suꞌnbøjtzi ndø Comiꞌis ñøyicøsi.


mijtaꞌm. Amén. 9 Yuschiꞌjatyamø Urbano, tø

cotzoṉbapøꞌis Cristoꞌis yoscuꞌyomo,


Tumdum pøꞌnomo y yuschiꞌjatyaṉqueꞌt Estaquis, jet
yuschiꞌyajpa Pabloꞌis sunbapø chøṉø. 10 Yuschiꞌjatyamø

16

Mi ndzajmatyamba vaꞌcø Apeles, tzøjquistøju y vøj pujtu


mi ṉgotzoṉdam ndø tzøjtzø Cristoꞌis viꞌnaṉdøjqui. Yuschiꞌjatyam
Febe. Porque ñeꞌc yospa vaꞌcø Aristobuloꞌis tyøjcom ijtyajuse.
cyotzoṉyaj vaꞌṉjajmocuy tyøvø 11 Yuschiꞌjatyam ø ṉgumguy

tuꞌmyajpapø Cencrea cumguꞌyomo. tøvø Herodión. Yuschiꞌjatyam


325 Romanos 16

Narcisoꞌis tyøjcomo ityajuse lo como si fuera ndø cosocøꞌmø.


que vyaꞌṉjamyajpapøꞌis ndø Comi. Suꞌnbøtzi vaꞌcø mi ijtam vøjø ndø
12 Yuschiꞌjatyam Trifena y Trifosa
  Comi Jesucristoꞌis vyøꞌajcuypit.
ndø Comiꞌis yoscuy chøjcayajpapøꞌis. 21 Yøꞌc it ø ⁿyoscuy tøvø Timoteo.

Yuschiꞌjatyam Pérsida, jet sunbapø Jeꞌis mi ⁿyuschiꞌtamba. Yøꞌc


chøṉø, y jeꞌis chøjcacomøꞌnu ndø ityajqueꞌtu ø ṉgumguy tøvø
Comiꞌis yoscuy. 13 Yuschiꞌjatyam
  Lucio y Jasón y Sosípater; jeꞌis mi
Rufo ndø Comiꞌis cyøpiṉupø, y ⁿyuschiꞌtaṉgueꞌtpa.
yuschiꞌjatyaṉgueꞌt jeꞌis myama lo 22 Øjchøṉø Tercio øjchøn nø ⁿjayu

que nøꞌmøjtzi øjtit mamaṉgueꞌt. yøṉ carta, mi ⁿyuschiꞌtaṉgueꞌtpøjtzi


14 Yuschiꞌjatyam Asíncrito y Flegonte,
  ndø Comiꞌis ñøyicøsi.
y Hermas, y Patrobas, y Hermes, y 23 Mi ⁿyuschiꞌtaṉqueꞌtpa Gayoꞌis,

jetjiꞌṉ ityajupø vaꞌnjajmoṉguy tøvø. Gayoꞌis tyøjcom cojejøjtzi yøti, y


15 Yuschiꞌjatyam Filólogo y Julia, y
  jeꞌis ñuꞌcspa tøc yøꞌqui vaꞌcø tø
Nereo, y jeꞌis chøtzø, y Olimpas y tuꞌmdamø ndø vaꞌṉjajmoṉguy
mumu vaꞌṉjajmoṉguy tøvø jetjiꞌṉ tøvøjiꞌṉ. Mi yuschiꞌtaṉgueꞌtpa
ityajupø. Erastoꞌis tumingoquenbapø yøṉø
16 Na syuꞌctantøjø mi
  cumguꞌis ñe. Y ndø andzi ñøyipøꞌis
neꞌṉgomdaꞌm masanbø suꞌcujiꞌṉ. Cuarto, jeꞌis mi ⁿyuschiꞌtaṉgueꞌtpa.
Mumu Cristoꞌis ñøyicøsi 24 Oꞌnøpyøjtzi Dios vaꞌcø mi ijtam

tuꞌmyajpapøꞌis mi yuschiꞌtamba. vøjø mumu mijtaꞌm ndø Comi


17 Mi ndø vaꞌṉjajmoṉguy
  Jesucristoꞌis vyøꞌajcupit. Amén.
tøvøtaꞌm, mi vaꞌṉgatyaꞌmbøtzi
vaꞌcø mi ndzøjcatyam cuenda iꞌis Myøjaꞌṉ vøcotzøcpa Pabloꞌis Dios
ñøtzoꞌtzpa onguipcuy, y tzøjcatyam 25 Hay que vaꞌcø ndø vøṉgotzøctam
cuenda yaj quecpapøꞌis cojaꞌom Dios. Dios pømiꞌøyupø vaꞌcø
tyøvø. Porque jiꞌndyet jetsepø mi nchiꞌtam quiꞌpsocuy vaꞌcø
aṉmaꞌyocuy mi ꞌyaṉmandyamu. mi vaꞌṉjajmondyam viyuṉse,
Tzactam jetsetaꞌmbø pøn. 18 Porque
  vaꞌcø mi vaꞌṉjamdam vøjpø
jetsetaꞌmbøꞌis jiꞌn yosayaj ndø ote øtz ndzamaṉvacpase, vaꞌcø
Comi Jesucristo, sino chøcyajpa ñe mi vaꞌṉjamdam Jesucristoꞌis
gyustose. Vøjpø pønse vejvejneyajpa ꞌyaṉmaꞌyocuy. Yøṉø aṉmaꞌyocuy ja
vaꞌcø myañaꞌaṉgømaꞌcøyaj jiꞌn yac mustøjø viꞌna desde que Diosis
musyajepøꞌis tiyete. 19 Pero
  jyomejcu nasacopac, 26 pero yøti yac

mitz mi ṉgyomustamba mumu mustøjuꞌam mumu pøngøtoya, vaꞌcø


pøꞌnis, que mi ngømaꞌnøtyamba vaꞌṉjajmoyajø y cyømaꞌnøyajø. Jetse
vøjpø aṉmaꞌyocuy. Por eso tzaꞌmaṉvajcoyajpapøꞌis jachøꞌyaju,
contentoꞌajpøjtzi. Pero suꞌnbøtzi porque jiꞌṉ yajepø Diosis jetse
vaꞌcø mi ngønøctøyøtyam vøjpø ꞌyaṉguiꞌmba.
tivø, y yatzipø vaꞌcø jana mi 27 Dios tumbøtite y unico myuspapøꞌis

mbøjcøchoṉdamø. 20 Diosis tø yac


  mumu tiyø. Hay que vaꞌcø ndø møjaꞌṉ
itpaꞌis contento, jeꞌis jøꞌnøti maṉba vøṉgotzøctam Dios Jesucristopit mumu
cyønuꞌcay Satanás tø øtzcøtoyataꞌm jamacøtoya. Amén.
Primera Carta a Los Corintios
Viꞌnapø Carta Chøjcayaj Corinto
Cumguꞌyomdaꞌmbø Apóstol San Pabloꞌis

1 Øjchøṉ Pablo. Øtzjiꞌṉ ijtu ndø


vaꞌṉjajmocuy tøvø Sóstenes.
Jesucristoꞌis tzamdziꞌøjtzi vaꞌco
ꞌyote, y vaꞌcø mi ṉgønøctøyøtyamø
mumu viyuṉbø tiyø. 6 Jetsetiqueꞌt

como jujche mi ñchajmatyandøju


apostolesajø syunuse Diosis. 2 Øtz
  jujche oyse it Cristo, jujche oyse
nøꞌø mi jajyañdyamu mijtaꞌm chame, jujche oyse chøqui, jetse mi
vaꞌṉjajmotyambapøꞌis Corinto ijtamba como jeꞌis syunbase. 7 Por  

cumguꞌyom mi ndyuꞌmdambapøis, eso mumu lo que Diosis tø tziꞌpapø


Diosis mi ñeꞌndaꞌm, Cristo mi nøꞌijtamu, y mi nchiꞌṉbøtamba
Jesusis mi ñøꞌijtamupø. Diosis mi mientras mi ⁿjoꞌctambase ndø Comi
ñchamdziꞌtamu vaꞌcø mi ñeꞌajtamø. Jesucristo hasta que quejpa. 8 Jiꞌquis

Nø ⁿjajyayajqueꞌtu todo lo que maṉba mi ṉgyotzoṉdamø vaꞌcø mi


chambapøꞌis ndø Comi Jesucristoꞌis ⁿvyaꞌṉjajmotyamø møꞌchøqui hasta
ñøyi aunque jut ityajupø. Jesucristo que nuꞌcpa yajcuy; vaꞌcø jana it mi
jiꞌquis Cyomitaꞌm, y también ṉgoja ni ticøsi cuando maṉbaꞌc mini
tø øtz ndø Comitaꞌmditqueꞌt. ndø Comi Jesucristo. 9 Lo que Diosis

3 Oꞌnømbyøjtzi ndø Janda Dios


  chambase que maṉba tø tziꞌi, tø
y ndø Comi Jesucristo vaꞌcø mi tziꞌpati, jiꞌn tø aṉgømaꞌcøyi. Diosis
ngyotzoṉdamø ñeꞌ vyøꞌajcupit, y mi ⁿvyejañdyamba ndø tøvøse vaꞌcø
vaꞌcø mi yac ijtam contento. mi ñøꞌijtam jeꞌis ꞌyuneꞌis ndø Comi
Jesucristoꞌis.
Diosis tø tziꞌtamba vøjpø
tiyø Cristojiꞌn Venepøꞌis eyati quiꞌpsyajpa
4 Mumu jama nøjapyøtzi Dios vaꞌṉjajmocuy tøvøꞌomo
yøscøtoya mitzcøtoyataꞌm, y 10 Ø
mi vaꞌṉjajmoṉguy
øtz itpa contento porque mi tøvøtaꞌm; mi ndzajmatyamba
ṉgyotzoṉdamba Diosis Cristo ndø Comi Jesucristoꞌis ñøyicøsi,
Jesusjiꞌṉ. 5 Porque Cristojiꞌn mi
  tumbø Diosis yote vaꞌcø mi
nøꞌijtam mumu ti vøjpø, vaꞌcø ndzamdamø; vaꞌcø jana neꞌ neꞌ mi
mus mi ndzaꞌmaṉvac vøjø Diosis ṉguiꞌpsotyamø; tumbø tiyø vaꞌcø

326
327 1 Corintios 1

mi ṉquiꞌpstamø; tumbø tiyø vaꞌcø cotzoctamupø pøn, vaꞌcø ndø


mi sundamø viyuṉsye. 11 Jetse  cøꞌmaꞌnøyø que Cristoꞌis tø cocaꞌu,
mi ndzajmatyaꞌmbøjtzi, ø mi tø cotzcopa Diosis pyømijiꞌṉ.
ndøvøtaꞌm, porque oꞌyø tzajmayaje 19 Porque yøcse it jachøꞌyupø

Cloeꞌis tyøvøꞌis que mijtzi mi totocøsi que Dios nømba:


ꞌyonguiptamba mi neꞌṉgomdaꞌm. Øtz maꞌnbø ⁿyajay
12 Maṉba mi ndzaꞌmaṉvajcatyame:
  quiꞌpsocuꞌyøyupø pøꞌnis
Mijtaꞌm tumdumbøn eyataꞌm quiꞌpsocuy.
eyataꞌm mi ñchamdamba. Tum Maꞌṉbø ṉgot sayaꞌomo
nømba: “Ø ṉgoviꞌnajø Pablo”. aṉmaꞌyopyapø pøꞌnis
Eyapø nømba: “Ø ṉgoviꞌnajø ꞌyaṉmaꞌyocuy.
Apolos”. Eyapø nømba: “Ø 20 Por eso quiꞌpsocuꞌyøyupø

ṉgoviꞌnajø Pedro”. Eyapø nømba: jiꞌndyet ni tiyø; sonepø libruꞌomo


“Ø ṉgoviꞌnajø Cristo”. 13 Pero uy
  aṉmapyapø jiꞌndyet ni tiyø; más
ñømdam jetse, porque Cristoꞌis ja muspapøꞌis chaꞌmaṉvac nascøspø
vyenbø eya quiꞌpsocuy. Ja øjchøṉ aṉmaꞌyocuy jiꞌndyet ni tiyø.
Pablo yaj caꞌtøj øjtzi cruzcøs Porque nascøspø musocuy jiꞌn
mitzcøtoyataꞌm. Ja ø nøyiṉgøs yac valetzøqui Diosis ni ticøtoya.
mi ñøꞌyøndyandøjø. 14 Nøjapyøjtzi

21 Porque vøjpø quiꞌpsocujiꞌṉ Diosis

Dios yøscøtøya porque mitztaꞌm cyoquiꞌpsu que más vøjø vaꞌcø jana
ja mi nøꞌyøndyaꞌmøjtzi ni jutipø ndø comus ñeꞌc Dios ndø neꞌc ndø
mijtzomdaꞌm. El único metzcuy quiꞌpsocujiꞌṉ tø nascøstaꞌmbøꞌis.
oꞌyø ⁿnøꞌyøyi, tum ñøyipøꞌis Crispo; Aunque nascøspø pøꞌnis
tum ñøyipøꞌis Gayo. 15 Por eso ni
  cyomoꞌyajpa que Diosis ꞌyote jovi
i jiꞌn mus ñømø oꞌca nøꞌyøyøjtzi ø tzametite, pero Diosis cyoquiꞌpsu
nøyiṉgøsi. 16 Oꞌyø ⁿnøꞌyøyajqueꞌt
  que vøj vaꞌcø tø cotzoctamø oꞌca
Estefanasis fyamilia. Jiꞌnam jajme ndø vaꞌṉjajmandyamba ñeꞌ ꞌyote
oꞌca nøꞌyøyøjtzi eyapø. 17 Porque
  cuando tzaꞌmaṉvajcatyøjpa.
øtz ja cyøꞌvej Cristoꞌis vaꞌcø 22 Porque syuñajpa

nøꞌyøꞌyoya; mas que cøꞌvejøjtzi milagroꞌajcuy Israel pøꞌnis, y


vaꞌcø min ndzaꞌmaṉvajcay ꞌyote cyømeꞌchajpa musocuy griego
vøjpø. Pero jiꞌnø ndzaꞌmaṉvac cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis. 23 Pero tø

nascøspø quiꞌpsocuy. Porque oꞌca øtztaꞌm ndø tzaꞌmaṉvactamba


øtz ndzaꞌmaṉvacpanaꞌṉ nascøspø Cristo oyupø caꞌe cruzcøsi; y
quiꞌpsocuy, sunitinaꞌṉ caꞌ Cristo jiꞌn syuñaje jetsepø aṉmaꞌyocuy
cruzcøsi. Israel pøꞌnis, y cyomoꞌyajpa
que jovi tzametite griego
Diosis yaj quejpa pyømi y cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis. 24 Pero Diosis

quiꞌpsocuy Cristojiꞌn pyømijiꞌṉ y quiꞌpsocujiꞌṉ yospa


18 Vaꞌcø ndø tzaꞌmaṉvac que Cristo vyejayajtøjupøcøtoya, sea
Cristoꞌis tø cocaꞌu cruzcøsi, nø Israel pøn, sea griego pøn. 25 Porque

tyocoyajupø pøn nømyajpa que lo que pøꞌnis cyomoꞌyajpapø que


jovi tzametite. Pero øtz tø nø jovitzøqui Diosis ñeꞌ, jet masti
1 Corintios 1​, ​2 328

møjaꞌṉ musocuy que jiꞌn pøꞌnis ñeꞌ. ndzaꞌmaṉvajcay viyuṉsyepø Diosis


Y lo que pøꞌnis cyomoꞌyajpapø que ꞌyote. Pero ja o mi ndzaꞌmaṉvajcay
mochipø tiyete Diosis ñeꞌ, jet máse myøjaꞌṉomdaꞌmbø otejiꞌṉ, ni pøꞌnis
pømiꞌøyupø que jiꞌn pøꞌnis pyømise. myusocujiꞌṉ. 2 Pero cuando oyu it

26 Ø mi vaꞌṉjajmoṉguy tøvøtaꞌm;
  mitzjiꞌṉdam, ṉgoquiꞌpsøjtzi vaꞌcø
tziꞌtam cuenta jujchetaꞌmbø it como ni ti jiꞌn myusipø pønse;
mbyøndaꞌmisqueꞌte mi namas vaꞌcø ndzam Jesucristo
ⁿvyejandyamupø Diosis. Porque que jet caꞌu cruzcøsi. 3 Motzipø

tumdiꞌam mi ⁿijtamuꞌis nascøspø søtøtpa naꞌtzeꞌis oy it mitz jiꞌṉdaꞌm.


quiꞌpsocuy; tumdiꞌam ⁿijtamuꞌis 4 Cuando mi oꞌnøtyaꞌmøjtzi, y mi

nascøspø aṉguiꞌmguy; tumdiꞌam ndzaꞌmaṉvajcatyam øjtzi vøjpø


myøjaꞌṉombøꞌis mi ꞌyunetaꞌm. ote, ja o mi ndzaꞌmaṉvajcatyamø
27 Pero Diosis cyøpiṉyaj nascøspø
  myøjaꞌṉombø pøꞌnis myusocujiꞌṉ;
jiꞌn myusoyajepø vaꞌcø chaꞌajcuy sino Espiritu Santoꞌis isindzi pyømi
chiꞌyaj musoyajpapø. Y Diosis jujche muspase chøcø. 5 Entonces

cyøpiṉyaj nascøspø ja itøꞌis mi vaꞌṉjajmondyamu porque


pyømi vaꞌcø chaꞌajcuchiꞌyaj mi isatyamu ti chøcpa Diosis
aṉguiꞌmyajpapø. 28 Diosis  ñeꞌ myusocupit, jiꞌndyet pøꞌnis
cyøpiṉyaj nascøstaꞌmbø pøn lo que quiꞌpsocupit mi vaꞌṉjajmondyame.
myenoschøcyajpapø pyøndøvøꞌis
y lo que cyomoꞌyajpapø que ni Tø yaj cøñøctøyøtyamba
ticøtoya jiꞌn yosyaje. Y hasta lo Espirituꞌis jujche Dios
que ja ityajøpø tiyø cyøpiṉyaj 6 Pero
quiꞌpsocujiꞌṉ ndø
Diosis vaꞌcø yajø lo que ityajupø. tzajmatyamba cyønøctøyøyajpapø
29 Por eso ni jutipø pøꞌnis jiꞌn
  pøꞌnis, pero jiꞌndyet yøti ityajupø
mus myøjaꞌaṉgotzøc vyin Diosis pøꞌnis quiꞌpsocuyjiꞌṉ, ni yøti
vyiꞌnaṉdøjqui. 30 Diosis mi yac
  aṉguiꞌmyajpapøꞌis ñeꞌjiꞌṉ, porque
ijtamu Cristo Jesusjiꞌṉ y Diosis jeꞌis ꞌyaṉguiꞌmguy nøm cyøtyaju.
chamdziꞌ Cristo vaꞌcø tø yaj 7 Pero ndø tzaꞌmaṉvacpa Diosis

quiꞌpsocuꞌyøyø ñe quiꞌpsocujiꞌṉ, y quiꞌpsocuy lo que ni iꞌis jiꞌn musipø


vyøꞌomo vaꞌcø tø yac put Diosis viꞌna, y ni iꞌs jiꞌn myusay ñeꞌc
viꞌnandøjqui; y vaꞌcø tø yac quiꞌpsocujiꞌṉ. Desde viꞌna, antes
masaꞌnajø, vaꞌcø tø jupyujtamø que vaꞌcø jyomec nasacopac,
vaꞌcø tø yac tzøꞌtyam libre. 31 Por  Diosis cyoquiꞌpsu jujche vaꞌ tø
eso como nømbase libruꞌomo: “U yac ijtam vøjø. Pero ja yaj queja
maṉ mi møjaꞌṉgotzøc mi vin; hay hasta como yøti lo que quiꞌpsupø
que vaꞌcø mi møjaꞌṉgotzøc ndø viꞌna. 8 Ni jutpø nascøspø

Comi”. anguiꞌmbaꞌis ja cyønøctøyøyø lo


que quiꞌpsuse Diosis viꞌna. Oꞌcanaꞌṉ
Chamgøpucspanaꞌṉ Pabloꞌis cyønøctøyøyajø, ja yaj caꞌyajønaꞌṉ
Cristo yaj caꞌtøjupø cruzcøsi myøjaꞌṉombø ndø Comi cruzcøsi.

2 Jetcøtoya, ø mi ndøvøtaꞌm, 9 Pero libruꞌomo chamba:


oꞌyø nuꞌc mitzcøꞌmdaꞌm vaꞌcø Ni iꞌs ja is vyitømjiꞌṉ,


329 1 Corintios 2​, ​3

ni iꞌs ja myan cyojijiꞌṉ, quiꞌpsocuy. Ni jutznøm jiꞌn mus


ni iꞌis ja ñiꞌaṉjajmø lo que ndø tzaꞌmaṉvajcatyam Dios ni tiyø,
ꞌyalistatzøjcupø Diosis porque ñeꞌc myuspa aunque tiyø”.
para pøngøtoya lo que Pero tø øtztaꞌm Cristoꞌis quiꞌpsocuy
syuñajpapøꞌis ñeꞌcø. tø nøꞌijtamu.
10 Pero ñeꞌ Yespiritujiꞌṉ Diosis tø

yac muspa lo que ꞌyalistatzøjcupø. Yoscuy tøvøꞌis nø yosayaj Dios


Porque Espirituꞌis cyømeꞌtzpa
mumu tiyø, hasta más jojmo Diosis
chocoꞌyomo ijtuse jyajme.
3 Ø mi ndøvøtaꞌm, ja mus
ni mdzaꞌmaṉvajcatyamø
como ndø tzaꞌmaṉvajcatyambase
11 Ni jutznøm jiꞌn ndø musay ndø
  cyømaꞌnøpyapøꞌis Espiritu Santo.
tøvoꞌis jyajme; solamente ndø neꞌ Sino tiene quenaꞌn vaꞌcø mi
ndø muspa jujche nø ndø quiꞌpsu. ndzaꞌmaṉvajcatyamø como que
Jesetiqueꞌt ni iꞌis jiꞌn myusay Diosis nascøspø musocuy ñøꞌijtupøꞌis.
jyajme, sino Diosis ꞌYespirituꞌis Como tum cheꞌpø uneꞌis jiꞌn
myusapya. 12 Pero øjtaꞌm ja ndø
  cyønøctøyøy mumu tiyø, jetse
mbyøjcøchoṉdam nascøspø pøꞌnis mitz jiꞌn mi ṉgønøctøyøtyame
myusocuy, sino ndø pøjcøchoṉdamu mumu Cristoꞌis ꞌyaṉmaꞌyocuy.
Espiritu Diosis cyøꞌvejupø. Diosis 2 Como yavapø une ndø yac ucpa

tø tziꞌtamba ꞌYespiritu vaꞌcø tø yaj leche y jiꞌn mus ndø tziꞌ viꞌjcuy,
cønøctøyøtyamø lo que tø tziꞌtamba jetse mitz mi aṉmandyamu
ñeꞌ syuꞌnocupit. 13 Jetsepø tiyø ndø
  omba cøñøctøyøpø tiyø. Ja mus
tzamdamba también. Pero jiꞌn ndø ni aṉmandyam más jiꞌn ndø
tzamdame pøꞌnis tø aṉmatyambase cønøctøyøyipø tiyø. Porque
ñeꞌ quiꞌpsocujiꞌn, sino ndø jiꞌnaꞌṉ mi ṉgønøctøyøtyame, y
tzamdamba Espiritu Santoꞌis tø jetseti hasta yøtiꞌcseꞌnomo jiꞌn mi
tziꞌpase quiꞌpsocuy. Espiritujiꞌṉbø ngønøctøyøtyaṉgueꞌte. 3 Porque

pøn ndø tzaꞌmaṉvajcatyamba hasta como yøti mi ṉguiꞌpstamba


Espirituꞌis señe. como nascøspø pøꞌnis quiꞌpspase.
14 Ja ñøꞌitøpøꞌis Espiritu Santo, jiꞌn
  Como mi aṉsujnatyamba aunque ti
pyøjcøchoꞌṉay Diosis ꞌYespirituꞌis mi ndøvøꞌis ñeꞌ, y mi neꞌṉgomo mi
ꞌyaṉmaꞌyocuy. Cyomoꞌpya que ꞌyonguiptamba y mi ñeꞌndzøctamba,
suni tzametite, jiꞌn cyønøctøyøyi. viyuṉse jetse nascøspø pønse mi
Porque ndø cønøctøyøpya Diosis ṉguiꞌpstamba y mi ndzøctamba.
ñeꞌ solamente oꞌca Espiritu Santoꞌis 4 Porque cuando tum nømba: “Ø

tø tziꞌpa quiꞌpsocuy. 15 Espiritu


  ṉgoviꞌnajø Pablø”, y eyapø nømba:
Santojiꞌṉbø pøꞌnis myuspa mumu “Ø ngoviꞌnajø Apolos”, jetse mi
tiyø oꞌca vøjø o jiꞌn vyøjø, pero nguiꞌpstamba como nascøspø pønse.
ja itøꞌis Espiritu Santo jiꞌn mus 5 Øjchøn pablo øtz jiꞌn chøṉ ni tiyø,

chamø ñøꞌijtuꞌis Espiritu Santo ni jiꞌndyet ni tiyø Apolos. Namas


oꞌca vøjpø o jiꞌn vyøjpø pøn. nømdichø coyostaṉgueꞌtupø. Øtz
16 Como jachøꞌyupøte: “Ja it
  mi ndzaꞌmaṉvajcatyaꞌmøjtzi como
jujche ndø musapya ndø Comiꞌis aṉguiꞌmdamuse ndø Comiꞌis tum
1 Corintios 3 330

dum pøn, y jetse mi vaꞌṉjamdamu ꞌyotejiꞌṉ tiene que vaꞌcø chøjcay


ndø Comi. 6 Como tømbu ndø
  cuenda jujche nø chaꞌmaṉvajcu.
niptambase y tzøꞌpya nasacøꞌmø, 11 Jesucristo cojtøju como primero

jetse øtz mi mdzajmatyamu noꞌtzoꞌtzcusye y ni iꞌis jiꞌnam mus


Diosis ꞌyote y mi ndzococyøsi cyot eyapø noꞌtzoꞌtzcuy jøsiꞌcam.
mi yac tzøꞌtyamba. Y entonces Jesusjiꞌn tø itpa si fuera como ndø
como tum nipi ndø ṉgøtejcøpya tøc ndø tzøcpase. 12 Choꞌtzumø

nøꞌjiꞌṉ y pømipøjcaṉøpya; jetse nøꞌtzecøsi, como si fuera muspa


Apolosis mi nchaꞌmaṉvajcaꞌṉøjayu ndø tzøc ndø tøc oropø, platapø,
Dios ꞌyote. Pero como Diosis suñitaꞌmbø tzaꞌpø, cupyø, soꞌcpø,
yac tzocpa nipi, jetse Diosis apyø. 13 Tumdum bøꞌnis maṉba quej

mi yac pømipøjcaṉøtyamu mi yosaṉ jujchepø chøcpa Cristojiꞌn.


vaꞌṉjajmoṉgujiꞌṉ. Así es que øtz Minbapø jamaꞌomo cuando maṉba
o nimbi, Apolosis o ñøꞌøyi, pero tø cømeꞌtztøji jujche tø yosu, como
Diosis yac tzoc nipi. 7 Entonces
  si fuera juctyøjquis maṉba chøjquisi
nijpapøꞌis jiꞌn mus chøjcay tyøm, jutipø poṉbøꞌpa. Tumdum pøn jen
ni cyojtapyapøꞌis nøꞌ jiꞌn mus maṉba quej ndø yosaṉ jujche tø
chøjcay tyøm, sino Diosis muspa yosu. 14 Entonces como si fuera

chøjcay tyøm. Jetse øtz jiꞌn chøṉ viꞌnatambøꞌis ñøtzoꞌtzupø yosaṉ


ni tiyø; ni Apolos jiꞌndyet ni tiyø; maṉba ndø nøctzøjcaṉøyi. Y oꞌca
sino Diosis mi ṉgyotzoṉdamba tø yospa vøjø y como si fuera jiꞌn
vaꞌcø mi vaꞌṉjajmoṉdyamø. 8 Como
  pyoṉbøꞌi ndø ⁿyosaṉ, maṉba ndø
ñijpapøꞌis y cyotejcøyupøꞌis mbøc ndø coyoja. 15 Oꞌca iꞌis yosaṉ

tumøꞌomo yosyajpa, jetse øjtzi y poṉbøꞌpa, tocoyujcame yosaṉ


Apolosjiꞌṉ tumøꞌomo yostaꞌmbøjtzi, aunque ñeꞌc cotzocpa. Como tum
y tumdumbøn maṉba ndø pøn putpase juctyøjcomo, jetse
pøctam ndø coyaja jujche ose maṉba cotzoque.
tø yostame. 9 Tumøꞌomo øtz

16 Hay que vaꞌcø mi ndziꞌtame

yostaꞌmbøjtzi Diosjiꞌṉ. Y como cuenta que mitztaꞌm Diosis mi


tum nipi ndø toyaꞌṉøpya, jetse mi myasandøc, y mi ñøcꞌijtøtyamba
ndyoyaꞌṉøtyamba Diosis. Diosis ꞌYespirituꞌis como si fuera
Como tum tøc ndø tzøcpase masandøc nøc ijtøyuse. 17 Como

como ndø sunbase, jetse Diosis mi Diosis tø myasandøctaꞌm, oꞌca øtz


yac ijtamba como ñeꞌc syunbase. ndø yacsutzøcpa ndø vin ndø tzøjcu
10 Como tum vøjpø noꞌtzpapø
  ancø yatzitzocoꞌyajcuy, jetse ndø
noꞌtztzoꞌtzpa, jetse Diosis yacsutzøjcapya Diosis myasandøc, y
tzamdzi øtzi vaꞌcø yoschoꞌtzø Diosis maṉba tø yac tocoye. Porque
mijtzomdaꞌm como ñeꞌc Diosis øtztaꞌm Diosis tø masandøctaꞌm, y
tziꞌuse quiꞌpsocuy. Y yøti eyapø masanbøte Diosis myasandøc.
nø yosqueꞌtu mijtzomdaꞌm Diosis 18 Ni i u mi yac aṉgømaꞌcøtyam

ꞌyotejiꞌṉ. Y como ñoꞌtzpapøꞌis mi ⁿvin. Oꞌca ijtu mijtzomdaꞌm


tiene que vaꞌcø chøjcay cuenda cyomoꞌpyapøꞌis vyin que más
ñoꞌtze, jetse yospapø Diosis musopya nascøspø musocujiꞌṉ,
331 1 Corintios 3​, ​4

mejor vaꞌcø it como ni ti jiꞌn 5 Por eso u mi ñømdamu iꞌis yosaṉ


myusise; Diosis myusocuy vaꞌcø maṉba put vøjø antes que minba
pyøcø. 19 Porque yøṉ nacøspø
  ndø Comi. Cuando minba ndø
pøꞌnis myusocuy Diosis cuentacøsi Comi, jeꞌis maṉba yaj queje mumu
joviꞌajcutite. Ñømbase libruꞌomo: nuꞌmdzøjcupø tiyø piꞌtzøꞌomse
“Musopyapø yaj quecpa Diosis como chøjcupø, y maṉba tø yac mustame
trampaꞌomse mismo myusocujiꞌṉ”. jujche oyuse ndø quiꞌpstame ndø
20 Itqueꞌtuti jachøꞌyupø: “Myuspa
  tzocoꞌyomo. Jicseꞌcam maṉba tø
ndø Comiꞌis que comequectite vøcotzøc Diosis tumdum pøn jujche
musopyapøꞌis quiꞌpsocuy”. 21 Por  ose tø yose.
eso øtz jiꞌn mus tø nømø que øtz  
6 Jetse ø mi ndøvøtaꞌm,

mbøjcøchoṉ más vøjpø pøꞌnis mi ndzajmatyaꞌmbøjtzi


aṉquiꞌmguy y por eso øtz vøjpøti yøṉ aṉmaꞌyocuy para mi
chøṉgueꞌt: porque mumu tiyø ⁿvingøtoyataꞌm. Muspa mi ndø
mi neꞌndaꞌm; porque Diosis mi isingøpøctam øjtzi y Apolos
nchiꞌupø, jiꞌndyet pøꞌnis. 22 Que
  vaꞌcø mi ꞌyaṉmañdyamø jana mi
sea Pablo, que sea Apolos, que sea ndzøjcomøꞌdamø ijtuse jachøꞌyupø;
Pedro, que sea nasacopac, que sea vaꞌcø jana mi møjaꞌṉgotzøctam
quenguy, que sea caꞌcuy, que sea mi ⁿvin, vaꞌcø jana maṉ ñømdamø:
ijnømbase yøti, que sea maṉbase “Øtz mbøjcøchoꞌṉøjtzi más vøjpø
ijnøm jøsiꞌcam, cøyin mijtze pøꞌnis ꞌyaṉmaꞌyocuy; eyapøꞌis
neꞌndaꞌm. 23 Y tø øjtaꞌm Cristoꞌse tø
  ñe jiꞌn vyøjpø tiyø”. 7 Hay que

ñeꞌtaꞌm, y Cristo Diosis señe. vaꞌcø mi ndziꞌ cuenta que


ni iꞌis jiꞌn mi ⁿvyøṉgotzøqui
Apostolesis yoscuy aunque mi mbøjcøchoꞌṉayu

4 Por eso hay que vaꞌcø mi


ndø vaꞌṉjamdamø como
Cristo ⁿyosatyambapøꞌse. Øtz
lo que mi ṉgomoꞌpya vøjpø
pøꞌnis ꞌyaṉmaꞌyocuy. Porque
mitz ja mi nøꞌit ni ti vøjpø que
aṉmandyaꞌmbøjtzi lo que Diosis ja mi nbøjcøchoṉapø. Y oꞌca mi
ja yac mustøjøpø viꞌna pero yøti mbøjcøchoṉu, eyapøꞌis mi ñchiꞌu, y
nø chaꞌmaṉvactøju. 2 Vinyuṉse
  jiꞌn mus mi ndzøc mi ⁿvin como que
coyospapøꞌis tiene que vaꞌcø mi neꞌc mi ndzøjcuse.
chøc yoscuy vøjø como cyomiꞌis  
8 Mijtaꞌm ṉgomoꞌtyamba que

ꞌyaṉguiꞌmuse. 3 Pero øjtzi ni


  mi nøꞌijtamuꞌam mumu tiyø, y
usyi jiꞌnø nø mayaꞌe aunque ti mi riṉguꞌajtamuꞌam; pero ni ti ja
mi ndzamdamba mitztaꞌm, o ti mi nøꞌijtamø. Mi ṉgomoꞌtyamba
chamyajpa eyapø pøꞌnis oꞌca vøꞌaju y que como møjaꞌṉ aṉguiꞌmbase
ja vyøꞌaj ø ⁿyosaṉ, ni ø neꞌc jiꞌn ø mi ꞌyaṉguiꞌmdamba aunque øtz
nømi oꞌca vøꞌaj ja vyøꞌajø ø ⁿyosaṉ. ja ityø ø aṉguiꞌmguy. Pero ni
4 Aunque ø neꞌc niꞌaṉjambøjtzi que
  ti aṉguiꞌmguy ja mi nøꞌijtamø.
oꞌyø ndzøc vøjø muspaꞌcsyeꞌṉomo, ¡Vøjpømnaꞌṉete oꞌca viyuṉsyenaꞌṉ
pero jiꞌnø mus seguro oꞌca ja it ø it mi aṉguiꞌmguy! ¡Entonces
ṉgoja. Ndø Comiꞌis maṉba aꞌme. muspanaꞌṉ mi ndø nombratzøctamø
1 Corintios 4​, ​5 332

vaꞌcø aṉguiꞌmdaṉgueꞌtati! 9 Aunque


  mi janda; tumbøtite. Ndøvø mi
øjtzi apostolestaꞌm chøṉø, parece ndø jandataꞌmbø, porque øtz mi
como que øjtzi cojtamø Diosis como ndzaꞌmaṉvajcatyam ndø Comiꞌis
que yaj cojaꞌajtøju aṉguiꞌmbacøꞌmø ꞌyote, y mi vaꞌṉjamdamu. 16 Por  

vaꞌcø yaj caꞌtandøjø. Parece eso øjtzi mi vaꞌṉgatyaꞌmbøjtzi mi


como que tzaꞌajcuꞌyom tzøꞌtyamu mbasenciaꞌajcutyaꞌm vaꞌcø mi yaj
vaꞌcø aꞌmdam aunque iꞌis, tanto copujtamø como øtz ndzøcpase.
pøꞌnis y angelesis. 10 Aunque

17 Por eso ṉgøꞌvejøjtzi Timoteo

iꞌis comoꞌtyaꞌmbøjtzi que ni mijtzomdaꞌm. Timoteo suꞌnbøjtzi


ticøtoya jiꞌnø yostamepø pøndaꞌm como ø uneṉgüenta ndø Comiꞌis
chøṉø, porque øtz yostaꞌmbøjtzi ñøyicøsi. Timoteoꞌis chøcpa vøjø
Cristocøtoya. Pero mijtzi aunque lo que aṉguiꞌmdøjuse. Jeꞌis maṉba
iꞌis mi ṉgyomoꞌtyamba que mi mi nchamvøjøtzøjcatyam jujche
mustamba viyuṉse ndø Comiꞌis øtz itpase Cristo Jesusjiꞌṉ, y jujche
ꞌyaṉmaꞌyocyuy. Comoꞌtyaꞌmbøjtzi øtz aṉmaꞌyopyase aunque jut
øtz ja it ø mbømitaꞌm, pero mitz tuꞌmyajpamø ø vaꞌṉjajmoṉguy
mi mbyømiꞌøtyamupøte. Mitz tyøvø. 18 Ijtu mijtzomdaꞌm

ṉgyønaꞌtzøtyandøjpapøte, øjtzi myøjaꞌṉgotzøcyajpapøꞌis vyin. Jeꞌis


quiꞌtzcuꞌyajtandøjupø chøṉø. jiꞌnø vaꞌṉjamyaje oꞌca maꞌṉbø mi
11 Hasta como yøti øjtzi ostaꞌmbøjtzi
  nduꞌnistame. 19 Pero jiꞌnø maṉ yaꞌ

y hasta yoꞌctøtztaꞌmbøjtzi, jana tucu más; maꞌṉbø maṉ mijtzomdaꞌm oꞌca


vijtaꞌmbøjtzi, yacsutzøctandøjpøjtzi, syunba jetse ndø Comiꞌis. Entonces
søṉvitmavijtaꞌmbøjtzi. maꞌṉbø aꞌme a ver ti muspa chøcyaj
12 Yostaꞌmbøjtzi pømi ø ṉgøꞌjiꞌṉ.
  jiꞌc pøꞌnis lo que musopyapøse
Cuando topaꞌoꞌnøtyandøjpøjtzi, chøcyajpa vyin, a ver oꞌca suni
Dios jajmunchøjcatyaꞌmbøjtzi tzametite nø chamyajupø. 20 Porque  

vaꞌcø chiꞌ gracia. Cuando Diosis ꞌyanguiꞌmguy jiꞌndyet suni


quiꞌsayajpapøꞌis yacsutzøctaꞌmbøjtzi, tzame, sino jeꞌis ꞌyaṉguiꞌmguy
ndondaꞌmbøjtzi. 13 Cuando
  pømiꞌøyupte. 21 Entonces cuando

cøsujtzøtyandøjpøjtzi, entonces nuꞌcpøjtzi mitz ijtamumø, ¿ti


aṉdzoṉdaṉgueꞌtpøjtzi vøjø. Hasta mi sundamba? ¿Mi sundamba
como yøti como nascøspø putzise vaꞌcø mi ngastigatzøctamø como
comoꞌtyandøjpøjtzi. Pøꞌnis si fuera nacspase, o si no vaꞌcø
comoꞌtyaꞌmbøjtzi como patzpøꞌupø mi oꞌnøndyamø suꞌnocujiꞌṉ y
tise. pasenciapø tzocojiꞌṉ?
14 Aunque yøꞌcse mi

ⁿjajyandyaꞌmbøjtzi, jiꞌn sun mi It ñøꞌijtupøꞌis eya yomo


yac tzaꞌatyamø. Pero como ø mi
unesetaꞌm mi aṉguiꞌmdaꞌmbøjtzi
jujche vaꞌcø mi ijtamø porque mi
5 Tzamdøjpa que it
mijtzomdaꞌm nøꞌijtupøꞌis
eya yomo; que tum pøꞌnis
sundaꞌmbøjtzi. 15 Aunque ijtunaꞌṉ
  ñøꞌijtu jyataꞌis yomo. Pero ni jiꞌn
diez mil mi ꞌyaṉmandyambapøꞌis vyaꞌṉjamyajepøꞌis Dios jiꞌn chøcyaj
Cristoꞌis ꞌyaṉmaꞌyocuy, ja it vøti jetsepø yatzitzocoꞌyajcuy. 2 ¡Y mitz

333 1 Corintios 5​, ​6

mi ⁿvøṉgotzøctamba mi ⁿvin! pecapø yac poṉoṉbapøꞌis pan lo que


¡Más vøj vaꞌcø mi myayaꞌndamø y jiꞌn cyøꞌstøji pascua søꞌṉomo. Hay
vaꞌcø mi nømbujtam mijtzomdaꞌm que vaꞌcø ndø tzøctam viyuṉbø tiyø
chøcpapøꞌis jetse! 3 Viyuṉsye
  ndø tumø tzocoy.
øtz emøc ijtøjtzi, pero como 9 Eyapø cartaꞌomo oyu mi

mitzomdaꞌmdi ijtuse aṉjajmba. ⁿjajyandyame vaꞌ jana mi amigoꞌajø


Øtz muspøjtzi ti vøjø vaꞌcø mi pøn ñøꞌijtupøꞌis eya yomo.
nøndzøctam jic pøn. Ṉguiꞌpspøjtzi 10 Pero oꞌca pøn jiꞌn ñømi que

como mijtzomdaꞌmdi ijtuse. vyaꞌṉjamba Cristo, aunque pøꞌnis


4 Tuꞌmdamø ndø Comi Jesucristoꞌis
  ñøꞌijtu eya yomo, o ꞌyaṉsunba
ñøyicøsi y mitz tø nøꞌijtatyam ø aunque ti vaꞌcø ñøꞌitø, o nuꞌmba,
nguiꞌpsocuy. Y jendi maṉba itqueꞌt o vyaꞌṉjambaꞌis comi chøqui;
mitzjiꞌṉ ndø Comi Jesucristoꞌis muspa ndø nøvejvejneyø. Porque
pyømi. 5 Entonces tziꞌocuꞌyajtam
  aunque jiꞌn sun ndø istøꞌa jetsepø
Satanascøsi jetse chøcpapøꞌis, pøn, pero mientras que nascøs tø
vaꞌc yaj syis; pero espiritu vaꞌcø ijtamu, siempre ndø ispa. 11 Pero

cyotzoca cuando minba ndø Comi suꞌnbø nømø que vaꞌcø jana mi
Jesús. nøvejvejney pøn oꞌca nømba que:
6 Jiꞌn vyøjø vaꞌcø mi
  “Øtz vaꞌṉjajmopyapø chøṉø”, y
vøṉgotzøctam mi ⁿvin. Mi ñøꞌijtu eya yomo, o ꞌyaṉsuṉba
mustamba que como harina aunque tiyø, o vyaꞌṉjamba comi
maꞌtzeꞌomo ndø cotpa usy yac chøqui, o tyopaꞌoꞌnøyajpa tyøvø, o
poṉoṉbapøꞌis pan y poṉoṉba vøti noꞌtpa, o nuꞌmba; vaꞌcø jana mi
harina maꞌtze, jetseti cuando nøvejvejneyø, ni vaꞌcø jana mi
tumbøꞌis chøcpa yatzitzocoꞌyajcuy, nøṉguꞌtø jetsepø pøn. 12 Porque

jetse yatzitzocoꞌyajyajpa mumu ¿tiꞌajcuy øtz maṉba ⁿyaj cojaꞌaj


pøn. 7 Por eso hay que vaꞌcø mi yac
  øjtzi oꞌca jiꞌndyet ø vaꞌṉjamocuy
tzuꞌṉdam jetsepø yatzitzocoꞌyajcuy tøvø? Pero oꞌca mi vaꞌṉjajmocuy
chøcpapøꞌis vaꞌcø mi ijtam tøvøꞌis chøcpa yatzitzocoꞌyajcuy,
cøvajcøyupø, como harina maꞌtze tiene que vaꞌcø mi ⁿyaj cojaꞌajtamø.
ja itø tiꞌis yac poṉoṉba. Como 13 Lo que jiꞌndyet vaꞌṉjajmocuy

pascua søꞌṉomo cøꞌstøjpa pan ja tøvø, maṉba yaj cojaꞌajyaj


pyoṉoṉapya, jetse mi ijtamba como Diosis. Pero mijtzomdaꞌm ijtupø
ja itøse mi yandzitzocoꞌyajcutyaꞌm. yatzitzocoꞌyajcuy chøcpapøꞌis, hay
Porque como yaj caꞌyajpa borrego que vaꞌcø mi nømbujtamø.
pascua søṉgøtoya, jetse Cristo
yaj caꞌtøju tø øtzcøtoyataꞌm. U mi na nø ṉgøvaꞌcøtyandøjø

6
8 Por eso como cuando tzøctøjpa
  Cuando aunque jutipø mi
pascua søṉ cøꞌstøjpa pan ja itøꞌis neꞌṉgomdaꞌm sunba mi na
ni tiyø vaꞌcø yac poṉoṉø; jetse ṉgøvaꞌcøtyandøjø, jiꞌn vyøj vaꞌcø
hay que vaꞌcø jana ndø nøꞌit ni ti ṉgyøvaꞌcøy mi vyaꞌṉjajmocuy
yatzitzocoꞌyajcuy ndø tzocoꞌyomo; tøvø jiꞌn vyaꞌṉjajmoyajepø
porque yatzitzocoꞌyajcuy es como atcanicøsi. ¿Tiꞌajcuy jiꞌn mi neꞌc
1 Corintios 6 334

mi vøjøndzøctam vaꞌngocutyaꞌm Diosis cuentaꞌṉomo. U mi yac


mi vaꞌṉjamocuy tøvøjiꞌṉ? aṉgømaꞌcøtyøj mi vin. Diosis jiꞌn
2 ¿Tiꞌajcuy jiꞌn mi ndziꞌtam cuenta
  ma pyojcøchonyaj yatzitaꞌmbø. Por
que vaꞌṉjajmoyajpapøꞌis maṉba ejemplo ni møtzi ñøꞌijtuꞌis yomo, ni
cyømeꞌchaj cyojajiꞌn nascøstaꞌmbø? comi chøqui vyaꞌṉjamyajpapøꞌis,
Y oꞌca maṉba mi ṉgømeꞌchaje ni cyøtzøjcøꞌoyajpapøꞌis tyøvø
nascøstaꞌmbø, ¿tiꞌajcuy jiꞌn mus yomocøsi, ni møtzi ityajpapø
mi vøjøndzøctam mi neꞌṉgomdaꞌm pyøndøvøjiꞌṉ, 10 ni nuꞌmyajpapø,

usytaꞌmbøtite vaꞌcocuy? 3 Hay que


  ni ꞌyaṉsuñajpapøꞌis aunque tiyø,
vaꞌcø mi mustamø que tø øtz maṉba ni noꞌtpapø, ni tyopaꞌoꞌnøpapøꞌis
hasta angelestaꞌm ndø cømeꞌtztame; tyøvø, ni cyøpøcpaꞌis tyøvø; ni
entonces más muspa ndø jutipø pøn jetsetaꞌmbø jiꞌn ma
vøjøndzøctam vaꞌcocuy nascøspø. tøjcøy Diosis cuentaꞌṉomo. 11 Y 

4 Oꞌca it mi vaꞌṉgocuy nascøspø;


  vene mijtaꞌm jyendzetaꞌmbønaꞌṉete.
¿Tiꞌajcuy mi na ṉgøvaꞌcøtyandøjpa Pero yøti mi ngyøvajcøtyandøjuꞌam
jiꞌn vyaꞌṉjajmoyepø atcanicøsi? mi ṉgojajiꞌṉdaꞌm, y Diosisame mi
Mastinaꞌṉ vøjø vaꞌcø mi yac ñeꞌndaꞌm, y mi ⁿvyøꞌajtamuꞌam
vøjøndzøc vaꞌṉjamocuy tøvø Diosjiꞌṉ ndø Comi Jesucristoꞌis
aunquenaꞌṉ jiꞌn más musoyepø. ñøyicøsi, y ndø Comi Diosis
5 Nøꞌø ⁿjay yøcse vaꞌcø mi
  ꞌYespiritujiꞌṉ.
nchaꞌajtamø. ¿Será que ja it ni tum
pøn mijtzomdaꞌm ijtuꞌis quiꞌpsocyuy Ndø coṉñajiꞌṉ hay que vaꞌco ndø
vaꞌcø vyøjøtzøc vaꞌṉjajmocuy tøvøꞌis tzøc mumu tiyø Dioscøtoya
vyaꞌcocuy? 6 Porque jiꞌn vyøjø vaꞌcø

12 Viyuṉete tzamdøjpase que
mi ngøvaꞌcøy mi vaꞌṉjamocuy tøvø muspa ndø tzøc ndø sunbase; pero
jiꞌn vyaꞌṉjajmoyepø atcanicøsi. jiꞌn mumu vyøjø vaꞌcø ndø tzøcø.
7 Como mi na ṉgyøvaꞌcøtyandøju,
  Viyunete muspa ndø tzøc ndø
entonces mi syaṉ docotyamuꞌam, sunbase, pero ni jujche øtz ni iꞌis
porque mismo mi vaꞌṉjajmoṉguy jiꞌn yac tzøc jiꞌn vyøjpø.
tøvøꞌomdaꞌm mi na 13 Cuando tø ospa, ndø sunba

yacsutzøctandøju. ¿Ticøtoya jiꞌn cuꞌtcuy vaꞌcø tø cuꞌtø; cuando tø


mi yac tzøꞌtyam jetse cuando mi cuꞌtpa, taspa ndø tzec. Pero cuꞌtcuy
ⁿyacsutzøctandøjpa? ¿Tiꞌajcuy jiꞌn yajpa Diosis y ndø tzec Diosis
mi yac tzøꞌtyam jetse cuando mi yajqueꞌtpa. Pero ndø Comiꞌis chøc
ñuꞌmandyandøjpa aunque tiyø? ndø coṉña, pero jiꞌndet vaꞌcø møtzi
8 Pero mijtaꞌm jiꞌn mi jyendze. Mi
  nøꞌit eya yomo, sino ndø Comiꞌis
na yacsutzøctandøjpa y mi na chøc ndø coṉña vyingøtoya, y ndø
ꞌyaṉgømaꞌcøtyandøjpa vaꞌcø mi Comiꞌis cuendatzøcpa ndø coṉña.
na ngønuꞌmdandøjø mismo mi 14 Diosis yac visa ndø Comi, y jetseti

vaꞌṉjamoṉguy tøvøjiꞌṉ. øtz maṉba tø yac visaꞌtaṉgueꞌte ñe


9 Viyuṉse mi mustamba
  myusocujiꞌṉ.
que yatzitzocotyaꞌmbø pøn 15 Tziꞌtam cuenta que mi

jiꞌn ma chiꞌyajtøj ni tiyø ṉgoṉñataꞌm ndø Comiꞌis señe. Por


335 1 Corintios 6​, ​7

eso oꞌca Cristoꞌis tø neꞌtaꞌm ¿será 4 Yomoꞌis cyoṉña jiꞌndyet ñeꞌ, sino
que vøj vaꞌcø ndø nøꞌit møtzi jyayaꞌise ñe. Y jetsetiqueꞌt jyayaꞌis
yomo? Ni jujche jiꞌn mus ndø tzøc cyoṉña jiꞌndyet ñeꞌ, sino yomoꞌise
jetse. 16 Jiꞌn oꞌca jana mi mustame
  ñe. 5 Por eso pøn y yomo vaꞌca

que cyøꞌopyapøꞌis møtzi yomo jana ityaj neꞌneꞌ emøc, unico


tumøtzøcpa vyin jetjiꞌṉ. Porque oꞌca parejo vyøꞌmøyajpa vaꞌcø
it jachøꞌyupø que pøn y yomo jana ityaj tyumøꞌomo usyaṉ ora
tumbø coṉñase chøcyajpa. 17 Pero
  para ꞌyoꞌnøyajpaꞌcsyeꞌnom Dios.
vaꞌcø ndø tumøtzøcø ndø vin Jøsiꞌcam hay que vaꞌcø ityajqueꞌt
ndø Comijiꞌṉ, tumbø espiritu ndø tyumøꞌomo. Porque vaꞌcø jana mi
nøꞌitpa ñeꞌc ndø Comijiꞌṉ. ijtam tyumøꞌomo mi yomojiꞌn, de
18 Por eso tzactam eya yomo
  repente mi ṉguiꞌpspa vaꞌcø mi
nøꞌitcuy. Porque aunque tiyø coja ndzøc yatzitzocoꞌyajcuy; y jiꞌna mus
ndø tzøcpa jiꞌn ndø yac tzuꞌṉ ndø aṉguiꞌmaṉgøtujcøyø mi ⁿvin vaꞌcø
coṉña vaꞌcø jana it tyumøꞌomo jana mi ndzøc yatzitzocoꞌyajcuy. Y
ndø Comijiꞌṉ. Pero vaꞌcø ndø nøꞌit satanasis mi ⁿyaj cojapaꞌtpa.
eya yomo ndø coṉña tumøꞌom 6 Jetse mi ndzajmatyamba como

itpa jetjiꞌṉ. Y entonces jiꞌn mus it que ijtuti licencia vaꞌ mi ndzøcø,
ndø coṉña tumøꞌom ndø Comijiꞌn. pero jiꞌndyet pyena vaꞌcø mi ndzøcø.
19 Mi mustambati que Masanbø

7 Øtz suꞌnbøjtzi vaꞌcø ityajønaꞌṉ

Espiritu Santo lo que Diosis mi mumu pøn jujche øtz ijtuse. Pero
nchiꞌpapø jeꞌis ñøcꞌijtøjapya ndø hay que vaꞌcø it tumdum pøn jujche
coṉña como ñeꞌ myasandøcse y jiꞌn cyotzoṉba Diosis vaꞌcø itø; eyapø
mus ndø aṉguiꞌm ndø tumgøꞌy ndø vaꞌcø it coꞌtojcajupø, y eyapø vaꞌcø
vin, porque ndø Comiꞌis tø ñeꞌtaꞌm. it jaṉa cyoꞌtojcajøpø.
20 Porque jeꞌis tø jutyam vøticøsi.

8 Por eso nøjambyøjtzi ja

Por eso tzøctam vøjø mi ṉgoṉnajiꞌn cyoꞌtøjcajøpø y yaṉbac que vøj


y mi espiritujiꞌṉ vaꞌcø vyøjcotzøctøj vaꞌcø ityaj jetse ja cyoꞌtøjcajøpø
Dios, porque mi ṉgoṉña y mi jujche øtz ijtuse. 9 Pero oꞌca jiꞌn mus

espiritu parejo Diosis ñe. mi aṉguiꞌmaṉgøtøjcøy mi ⁿvin, hay


que vaꞌcø mi ṉgyoꞌtøjcajø. Más vøj
Pabloꞌis ꞌyanguiꞌmba coꞌtøctaꞌm vaꞌcø tø coꞌtøjcajø que vaꞌcø jana

7 Yøti mi aṉdzoṉdaꞌmbøjtzi lo
que ti mi ndø jajyandyamu.
Viyuṉete vøj vaꞌcø jana piꞌquis
ndø aṉsun eya yomo.
10 Aṉguiꞌmyajpa øjtzi coꞌtøctaꞌm,

pero jiꞌndyet ø ne aṉguiꞌmgupit,


yomo pøꞌnis. 2 Pero como it vøti
  sino ndø Comiꞌis ñeꞌ; que uy
pøn ñøꞌijtupøꞌis eya yomo, más chac jyaya yomoꞌis. 11 Y oꞌca

vøj vaꞌcø ñøꞌit ñeꞌ yomo tumdum chacpa, vaꞌcø jana coꞌtøjcaj eyapø
pøꞌnis. Y yomoꞌis vaꞌcø tumbø pønjiꞌṉ, pero muspa vituꞌqueꞌt ñeꞌ
jayati ñøꞌitø. 3 Hay que pøꞌnis vaꞌcø
  jyayacøꞌmø. Jetseti pøꞌnis jiꞌn mus
chøc yomocøtoya como Diosis myacpøꞌ yomo.
syunbase. Y yomoꞌis vaꞌcø chøc 12 Pero eyataꞌmbø pøn

jyayacøtoya como Diosis syunbase. ⁿnøjayajpøjtzi, pero jiꞌ ndyet ndø


1 Corintios 7 336

Comiꞌis ꞌyaṉguiꞌmgupit. Oꞌca vyejapya pøn señaꞌøyupø Israel


vaꞌṉjajmopyapø pøꞌnis ñøꞌit yomo pøꞌnis syeñajiꞌṉ, entonces jetse
que jiꞌn vyaꞌnjajmoye, oꞌca yomoꞌis vaꞌcø chøꞌy señaꞌøyupø. Y oꞌca
syunba it jyayajiꞌn, entonces Diosis vyejapya pøn ja syeñaꞌøyøpø,
jyayaꞌis jiꞌn mus myacpøꞌi. 13 Y
  entonces vaꞌcø jyana senaꞌøy
oꞌca vaꞌṉjajmopyapø yomoꞌis ñøꞌit ⁿvin. 19 Oꞌca tø señaꞌøyø, oꞌca ja

jyaya jiꞌn vyaꞌṉjajmoyepø, y tø señaꞌøyø, jiꞌndyet ni tiyø; que


pøꞌnis vyøꞌmøpya vaꞌcø it tal ndø yaj copujtapya Diosis
yomojiꞌn, entonces yomoꞌis jiꞌn ꞌyaṉguiꞌguy. 20 Tumdum pøn jujche

mus chacø. 14 Jiꞌṉ vyaꞌṉjajmoyepø


  ijtuse cuando vyejayuꞌc Diosis
pøn oꞌca itpa vaꞌṉjajmopyapø vaꞌcø vyaꞌṉjajmø, jetse yac tzøꞌy.
yomojiꞌṉ, Diosis ispa pøn yomojiꞌn 21 Oꞌca tzøsiꞌajcuꞌyomo mi ijtunaꞌṉ

si fuera como tumbø pønse. Y nascøspø comicøsi cuando mi


jiꞌn vyaꞌṉjajmoyepø masanbøte ⁿvyejay Diosis, u mi mbøc mayaꞌcuy.
porque vaꞌṉjajmopapøjiꞌṉ Pero oꞌca muspa mi mbaꞌt
ijtu. Por eso Diosis ispa jiꞌn libreꞌajcuy vaꞌcø jana mi nchøsiꞌaj
vyaꞌṉjajmoyepø yomo oꞌca itpa nascøspø comicøsi, vøj jetse
vaꞌṉjajmopyapø pønjiꞌṉ, igualti vaꞌcø mi nchøꞌy libre. 22 Porque

jetse masaꞌnajqueꞌtpa, y jetseti supongamos pøn yospapø obligado


mi unendaꞌm masaꞌnajyajqueꞌtpa. nascøspø cyomicøsi; y entonces
Oꞌca jiꞌnaꞌṉ masaꞌnajyaje cuando ndø Comiꞌis vyejayu vaꞌcø cyotzoc
tum vaꞌṉjamopya y tum jiꞌn ndø Comicøꞌmø; je pøn itpa como
vyaꞌṉjamoye, entonces mi unendam librepø pønse aunque yospatøc
jiꞌnaꞌṉ myasaꞌnajyajqueꞌte. 15 Oꞌca
  obligado nascøspø cyomicøsi. Pero
jiꞌn vaꞌṉjajmoyepø pøꞌnis syunba librepø pøn ndø Comiꞌis vyejayupø,
chac yomo y yomo vaꞌṉjajmopya, ndø Comicøsi obligado vaꞌcø yosa.
muspapø chacø, yomo tzøꞌpa 23 Mijtaꞌm coyojacøs mi juñdyam

libre, y oꞌca jiꞌn vaꞌṉjajmoyepø ndø Comiꞌis. Por eso oꞌca pøꞌnis
yomoꞌis syunba chac jyaya y jyaya jiꞌn sun mi yac yosay Dios, u mi
vaꞌṉjajmopya, muspapø chajqueꞌta, ṉgømaꞌnøy je pøn. 24 Así es que ø

libre tzøꞌpya pøn, porque Diosis tø mi vaꞌṉjajmoṉguy tøvøtaꞌm; mi


vejatyamu vaꞌcø tø ijtam vøj, jana ijtamuse ose mi vyejandyandøji,
tø quiptamø. 16 Mijtzi ṉgyoꞌtøc
  jetse tzøꞌtyam Diosjiꞌn.
yomote, mitz jiꞌn mi musi oꞌca 25 Yøti ndzajmayajpøjtzi ja

maṉba mi yac vaꞌṉjajmoy ni ⁿjaya. coꞌtøjcajyajøpø: ja ñøꞌit øjtzi


Y mijtzi nchambøn, jiꞌn mi musi anguiꞌmocuy ndø Comiꞌis
oꞌca maṉba mi yac vaꞌnjajmoy chamuse; pero como ndø Comiꞌis
mi ⁿyomo. 17 Yac it tumdum pøn
  toyaꞌṉøyøjtzi, por eso muspa
Diosis chamdziꞌuse; como ijtuse mi ndø vaꞌṉjamdamø cuando
cuando Diosis vyejayu vaꞌcø mi ndzajmatyamba jujche
vyaꞌṉjajmø. Jetse aṉguiꞌmyajpøjtzi øtz ṉguiꞌpspase. 26 Pues øtz

mumu vaꞌṉjajmocuy tyøvø ṉguiꞌpspøjtzi que mas vøj yøtipø


tuꞌmyajpamø. 18 Oꞌca Diosis
  tiempoꞌomo vaꞌcø tø tzøꞌy jujche
337 1 Corintios 7​, ​8

tø ijtuse, porque de repente maṉba ndø Comiꞌs cyoṉnajiꞌṉ y ꞌespiritujiꞌṉ.


ndø is toya. 27 Oꞌca it mi ⁿyomo,
  Mientras tum yomoꞌis ijtuꞌis jyaya
u mi ṉguiꞌpsu vaꞌcø mi ndzacø; quiꞌpspa nascøstaꞌmbø yoscuy,
oꞌca ja it mi ⁿyomo, u mi meꞌndzu. porque sunba chøcø lo que jyayaꞌis
28 Pero oꞌca mi ṉgyoꞌtøjcajpa, jiꞌn
  syunbase.
mi ṉgyojapaꞌte. Oꞌca papiñomo 35 Nøꞌmø ndzam yøꞌcse vaꞌcø

coꞌtøjcajpa, jiꞌn cyojapaꞌte. Pero yøꞌc mi ṉgotzoṉdamø, jiꞌṉchø vaꞌcø


nascøstaꞌmbøꞌis coꞌtøjcajyajupøꞌis, mi yaꞌinductamø. Sunba mi
más isyajpa toya; por eso jetse ṉgotzoṉdamø vaꞌcø mi ijtam jujche
mi ndzajmatyamba vaꞌcø jyana syunbase ndø Comiꞌis, vaꞌcø mi
ṉgyoꞌtøjcajtamø vaꞌcø jana más mi ⁿyostam ndø Comicøtoya mi ndumø
istam toya. tzocoy.
29 Ø mi vaꞌṉjajmonguy tøvø, øtz

36 Pero oꞌca aunque iꞌis quiꞌpspa

nø sun mi ndzajmatyamø que ja que más vøjø vaꞌcø yaj coꞌtøjcaj


ityam más vøti jama. Ityajupøꞌis pyapiñomo, porque ijtum ꞌyame,
yomo hay que vaꞌcø itø como ja tzamyomoꞌam, y quiꞌpspa que más
itøsenaꞌṉ yomo. 30 Toyaꞌisyajpapøꞌis
  vøj jetse; entonces hay que vaꞌcø
hay que vaꞌcø itø como jiꞌn chøcø lo que quiꞌpspa que más vøjø
toyaꞌisyajesenaꞌṉ; y alegretaꞌmbøꞌis vaꞌcø chøcø. Muspa yaj coꞌtøjcajø,
vaꞌcø ityajø como jiꞌn ityajesenaꞌṉ jiꞌn cyojapaꞌte. 37 Pero eyapø aunque

alegre. Juꞌyoyajpapøꞌis hay jiꞌndyet pyenatzøctøjupø quiꞌpspa


que vaꞌcø ityajø como que ja que jiꞌn ma yaj coꞌtøjcaj pyapiñomo,
ñøꞌityajøsenaꞌṉ ni tiyø. 31 Yac
  y ñeꞌ aṉquiꞌmba ti ma chøqui;
yosyajpapøꞌis nascøspø tiyø hay y quiꞌpsuꞌam ti maṉba chøqui,
que vaꞌcø ityajø como que ja yac entonces vøjø vaꞌcø jana yaj coꞌtøjcaj
yosyajøsenaꞌṉ. Porque ijtuse nascøsi pyapiñomo. 38 Y yaj coꞌtøjcajpapøꞌis

mumu tiyø nømøme yajyajupø. chøcpa vøjø. Pero jiꞌn yaj


32 Entonces sunbø vaꞌcø mi ijtam
  coꞌtøjcajepøꞌis más vøj chøcpa.
ja yomoꞌøyøpø vaꞌcø jana mi 39 It anguiꞌmguy coꞌtøjcajupø yomo

niꞌaṉjajmø ti maṉba mi ndzøqui. Ja vaꞌcø it jyayajiꞌn cyeñajpacseꞌṉomo.


itøꞌis yomo quiꞌpspa jujche muspa Pero oꞌca caꞌuꞌcam jyaya, muspa
chøc ndø Comiꞌis yoscuy, porque coꞌtøjcaj eyapø pønjiꞌn, oꞌca syunba
sunba chøcø lo que syunbase ndø coꞌtojcajø, pero naꞌs vaꞌṉjajmopyapø
Comiꞌis. 33 Pero coꞌtøjquis chiꞌpa
  pønjiꞌṉdiqueꞌt. 40 Pero øtz

cuenta nascøstaꞌmbø yoscuy, vaꞌcø nøꞌmbøjtzi que más contento itpa


chøcø lo que yomoꞌis syunbase. yaṉbac yomo vaꞌcø jetse tzøꞌy, vaꞌcø
34 También tum yomo ijtuꞌis jyaya
  jana coꞌtøjcajø. Y øtz muspøjtzi que
jiꞌn quiꞌps jujche quiꞌpspase yomoꞌis ñøꞌijtacyeꞌt øjtzi Diosis ꞌYespiritu.
ja itøꞌis jyaya o papiñomoꞌis
quiꞌpspase. Porque tum yomo ja Jiꞌn vyøj vaꞌcø ndø cot cutcuy
itꞌøꞌis jyaya quiꞌpspa ndø Comiꞌis comi chøquiꞌis viꞌnaṉdøjqui
yoscuy vaꞌcø chøjcayø. Porque
jetsepø yomoꞌis syunba vaꞌco ñeꞌajø 8 Yøti maꞌṉbø ndzame a ver oꞌca
muspa ndø viꞌṉgø sis comi
1 Corintios 8​, ​9 338

chøquiꞌis ñøyicøsi yaj caꞌtøjupø. vyaꞌṉjajmopyapø cuando ispa nø mi


Viyuṉse ndø cøyin mustamba lo viꞌṉgu sis. 10 Aunque mitz mi muspa

que muspapø ndø viꞌngø. Pero oꞌca muspa ndø viꞌc aunque tiyø,
cuando tø musopya, tø jayatzamba; pero eyapø pøn jiꞌn más myusoyepø,
en cambio vaꞌcø nay tø sundandøjø, oꞌca jeꞌis my ispa nø viꞌcupø comi
entonces nay tø cotzondandøjpa chøquiꞌis myasandøjcomo, tal vez
vaꞌcø tø vaꞌṉjajmotyam mas vøjø. jiꞌn ma ñaꞌtze vaꞌcø vyiꞌjqueꞌt sis yaj
2 Oꞌca iꞌis muspase ꞌyaṉjamba, pero
  caꞌtøjupø comi chøquiꞌis ñøyicøsi.
jiꞌndøc myus ni tiyø syunbase Entonces maṉba niꞌaṉjajme que
vaꞌcø myusø. 3 Oꞌca ndø sunba Dios,
  chøc cyoja, porque quiꞌpspa que
Diosis tø pøjcøchoṉba como ꞌyune. cojapøte vaꞌcø ndø viꞌc jetsepø
4 Entonces maꞌṉba ndzajmay oꞌca
  sis. 11 Entonces tocopya mi ndøvø

vøj vaꞌcø ndø viꞌc sis yaj caꞌupø jiꞌn más myusoyepø pero Cristoꞌis
comi chøquiꞌis ñøyicøsi. Ndø cyocaꞌupø. Tocopya porque mitz
mustamba que tum comi chøqui más it mi musocuy vaꞌcø mi
jiꞌn ꞌyaṉguiꞌmi nascøsi, y que tumdi ndzøcø mi ndøvøꞌis quiꞌpspapø que
it Dios. 5 Porque it vøti nøjayajpapø
  coja vaꞌcø ndø tzøcø. 12 Entonces

dios tzajpomo y nascøsi, y viyuṉsye cuando jetse mi ⁿviꞌcpa sis, mi


sone ityaj dios y sone ityaj comi. ṉgojapaꞌtqueꞌtpa mi ndøvøcøstaꞌm,
6 Pero tø øtzcøtoyataꞌm tumdi it
  porque mi ndziꞌpa gusto vaꞌcø
Dios ndø Janda chøjcupøꞌis mumu viꞌṉgø lo que ñeꞌc cyomoꞌpya
tiyø, y tø øjtaꞌm ijtamba ñeꞌjcøtoya. que coja vaꞌcø vyiꞌcø. Y vaꞌcø mi
Y tumdi it ndø Comi Jesucristo, y ṉgojapaꞌt mi ndøvøꞌis vyiꞌnaṉdøjqui,
jeꞌtis yac itpa aunque tiyø y tø øtz mi ṉgojapꞌtqueꞌtpati Cristoꞌis
jetseti tø yac itqueꞌtpa. vyiꞌnaṉdøjqui. 13 Oꞌca øtz ø ndøvø

7 Pero jiꞌn myusyaj mumu pøꞌnis


  yaj cojapaꞌtpa como ispa aṉcø que
que comi chøqui jiꞌn aṉguiꞌmi. Pero øtz nø ⁿviꞌc sis, entonces nunca
hasta como yøti it quiꞌpsyajpapøꞌis jiꞌnam ma ⁿviꞌc sis øjtzi hasta que
que comi chøqui aṉguiꞌmba, porque yajnømba, vaꞌcø jana ⁿyaj cojapaꞌt ø
ja yajøtøc jetsepø costumbre. Y ndøvø.
por eso cuando vyiꞌcyajpa sis yaj
caꞌupø comi chøquiꞌis ñøyicøsi, Ticøstaꞌm aṉguiꞌmyajpa apostoles
niꞌanjajmyajpa que chøcyaj cyoja;
porque jiꞌn myusyaj seguro oꞌca
coja vaꞌcø vyiꞌcø jetsepø sis. 8 Pero

9 Tziꞌtam viyuṉse cuenta que
øtz librepø pøn chøṉø, y
apostoles chøṉø. Øtz oꞌyø is Jesús
viꞌcuꞌis jiꞌn Diosis cuentaꞌṉomo tø ndø Comi, y mitztaꞌm nø mi
yac iti. Jetseti vaꞌcø tø viꞌcø jiꞌn tø vyaꞌṉjajmondyamu øtz yosu aṉcø
vøꞌaje más Diosis vyiꞌnaṉdøjqui; mitzjiꞌṉdaꞌm mi ndzajmatyam ndø
ni vaꞌcø jana tø viꞌcø jiꞌnyet tø Comiꞌis ꞌyote. 2 Aunque eyataꞌmbøꞌis

yatziꞌaje más. 9 Pero aunque


  jiꞌn pøjcøchoꞌṉøjtzi como apostoles,
mitz muspa mi viꞌṉgø sunbase mitz tiene que vaꞌcø mi ndø
mi viꞌṉgø, cuendatzøc jana maṉ pøjcøchondamø. Como sellaꞌøyajpa
yaj cojapaꞌt mi ndøvø usytaꞌmdi carta vaꞌcø queja que aṉguiꞌmbaꞌis
339 1 Corintios 9

cyøꞌveju, jetse porque mitz mi vaꞌco cyuꞌtayø. (Y jetse øtz muspa


vaꞌṉjamdamba ndø Comi, como pøꞌnøtyøjø porque ndzøjcatyam
si fuera que mi sellaꞌøtyam ndø øjtzi ndø Comiꞌs yoscuy.) 11 Oꞌca mi

Comiꞌis, y jetse quejpa que øtz ṉgojtatyaꞌmøjtzi Diosis ꞌYespiritu mi


cøꞌvejøjtzi ndø Comiꞌis. ndzocoꞌyomdaꞌm, entonces vyøjø
3 Cuando cøꞌocvaꞌcyajpøjtzi
  mitzcøs vaꞌcø mbøctamø nascøspø
oꞌca apostoles chøṉø, yøcse tiyø como cuꞌtcusyepø. 12 Oꞌca

aṉdzoṉyajpøjtzi: 4 Mi mustamba
  eyataꞌmbøꞌis muspa pyøjcøchoṉyajø
viyuṉse que it ø derecho vaꞌcø nascøs ijtupø tiyø mitzcøstaꞌm,
mbøjcøchon cuꞌtcuy y ujcuy entonces más vøj øtz vaꞌcø
como apostolesis chøcyajpase. mbøjcøchoṉdaṉqueꞌtatiꞌtzi.
5 Y øtz muspatinaꞌṉ nøvitqueꞌt
  Pero øtz jiꞌnø mi vaꞌṉgatyam
ø ⁿyomo vaꞌṉjajmopyapø jujche ni tiyø, sino mumu ti ndondam
ñøꞌvityajpase eyapø apostolesistaꞌm, øtzi vaꞌcø vøj tuc ø ⁿyosaṉ vøjpø
y ndø Comiꞌis myuquiꞌistaꞌm Cristoꞌis ꞌyotejiꞌṉ. 13 Viyuṉse mi

y Cefasis. 6 U mi ṉguiꞌpstamu
  mustamba que Jerusaleꞌnombø
que naꞌs øjtzi y Bernabejiꞌṉ jiꞌn masandøjcom yosyajpapøꞌis
mus mbøjcøchoṉdam cuꞌtcuy cyuꞌtyajpa lo que tziꞌyajtøjpa
tø tziꞌtandøjpa aunque jana masandøjcomo. Y yosyajpapø
yosa, como nømdi chøcyajuse altajromo yaj caꞌyajtøjpamø
eyataꞌmbø apostolesis. 7 Como ni   pøꞌnøcuy vaꞌcø vyaꞌṉjamyaj Dios,
jutipø soldadoꞌis jiꞌn pyøꞌnøy vyin, jeꞌis vyiꞌcayajpa syis lo que jen
jetsetiqueꞌt øtz jiꞌn pyena vaꞌcø yaj caꞌyajtøjpapø. 14 Jetsetiqueꞌt

mbøꞌnøy ø ⁿvin. Como ñijpapøꞌis aṉguiꞌmu ndø Comiꞌis que


uva cyuꞌtapya tyøm; y cyoquenbaꞌis chamboyajpaꞌis vøjpø Diosis ꞌyote
coquenguy veneti ꞌyujcapya lyeche, vaꞌcø jyamacøtyajø lo que tijiꞌṉ
jetse øtz muspanaꞌṉ pøꞌnøtyøjø tziꞌyajtøjpapø. 15 Aunque it ø

como cosecha cuenta. 8 Jetse   aṉguiꞌmguy vaꞌcø pøꞌnøtyøjø, pero


ndzaꞌmbøjtzi jiꞌn solamente porque øtz ja yac yosø jetsepø aṉguiꞌmguy;
jetse quiꞌpsyajpase pøꞌnis, sino ni yøṉ cartaꞌomo jiꞌnam ⁿvaꞌc yøti
también jetse it jachøꞌyupø Moisesis jetsepø tiyø. ¡Mejor vaꞌcø caꞌø antes
ꞌyaṉguiꞌmguꞌyomo. 9 Porque it
  que ⁿvaꞌcpøjtzi aunque tiyø! Jetse
aṉguiꞌmocuy jachøꞌyupø: “U mi neꞌc vøjcotzøcpa ø ⁿvin, porque øtz
ṉguingøvajtu vacas cuando maṉba jiꞌnø vaꞌṉgø øtz ni icøs ni tiyø, y ni
mi yac maṉvituvituꞌvøy trigo iꞌis jiꞌn musam yaꞌinducøjtzi vaꞌcø
vaꞌcø pyut pyuj”. ¿Será que Diosis jana vøṉgotzøc ø ⁿvin.
cham jetse porque syunba vacas 16 Aunque ndzambopyøjtzi vøjpø

vaꞌcø vøj ityajø? 10 ¿O jetse chamu


  ote, jiꞌn mus nømø que jetcøtoya
para øtzcøtoya? Viyuṉete para øtz vøjpø pøn chøṉø, porque
øtzcøtoya jetse it jachøꞌyupø. Por tzamdziꞌtøjøjtzi vaꞌcø ndzamboya;
eso nas tajvituꞌpapøꞌis ñiꞌaṉjamba y por obligado jetse ndzøcpøjtzi.
que maṉba ñøput cosecha. Y trigo ¡Lástima øjtzi oꞌca jiꞌnaꞌṉ ndzamboy
nacspapøꞌis maṉba pijṉay pyuj vøjpø ote, vøtinaꞌṉ ma tocoye!
1 Corintios 9​, ​10 340

17 Pero oꞌca ø ṉgustopit ndzambopya ndzøcpøjtzi vøjpø otecøtoya


vøjpø ote, mbøjcøchoṉba ø ṉgoyaja. vaꞌcø ndø mbøjcøchondam parejo
Pero oꞌca jiꞌn ndzøcø ṉgustopit, vøjpø tiyø, porque vøjpø ote ndø
de toda manera tiene que vaꞌcø vaꞌṉjamdamba ancø.
ndzamboya porque jetse tzamdziꞌtøj 24 Seguro mi mustamba que

øjtzi. 18 Vaꞌcø ndzamboy vøjpø


  cuando poꞌis quiꞌpsisyajpa, vøti
Cristoꞌis ꞌyote jana coyoja, contento pøn ma poꞌisyaje, pero tumdi
itpøjtzi como si fuera coyojtøjøjtzi. ma ganatzøqui. Jetseti mitz
Oꞌca coyoja mbøjcøchoṉbanaꞌṉ, tzøjqueꞌta Cristocøtoya como
jiꞌnaꞌṉ it contento como yøꞌcse. sea nø mi mbyoyꞌisuse vaꞌcø mi
Por eso jiꞌn ø vaꞌṉgue lo que ṉganatzøc premio. 25 Oꞌca pøn

muspapønaꞌṉ ø vaꞌṉgø cuando maṉba poyꞌisi, viꞌnati tiene que


ndzamboꞌpyøjtzi vøjpø ote. vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌm vyin mumuticøsi
19 Aunque øtz librepø chøṉø,
  vaꞌcø ñuꞌṉøy pocuy. Jetse
jiꞌn chøṉ ni iꞌis chøsi, pero øtz chøcpa vaꞌcø gyanatzøc corona
tzøsiꞌajøjtzi mumu pøngøtoya más yajpapø. Pero øtz ndø aṉguiꞌmba
vøti pøn vaꞌcø yac tøjcøyaj Cristoꞌis ndø vin Cristocøtoya vaꞌcø ndø
cuentaꞌṉomo. 20 Cuando ijtøjtzi
  ṉganatzøctam corona jiꞌn yajepø
Israel pøn gujqui, Israel pønse nunca. 26 Jetcøtoya øtz viyuṉbopya

vituꞌqueꞌtpøjtzi vaꞌcø yac tøjcøyaj vaꞌcø ṉgønuꞌc corona. Como pøn


Israel pøn Cristoꞌis cuentaꞌṉomo. cuando na chaṉgømøjtzøyajtøjpa
Aunque øtz jiꞌnu iti Moisesis jiꞌn mus chaṉmaṉ emøc, jetseti
ꞌyaṉguiꞌmgucøꞌmø, pero it pøn øtzqueꞌt jiꞌn aunque jujche yose
sunbaꞌis chøcyaj jeꞌis ꞌyaṉguiꞌmguy. Cristocøtoya. 27 Øtz aṉguimba

Cuando itpøjtzi jetsepø pønjiꞌṉ, ø ⁿvin vaꞌcø jana ndzøc mumu


ndzøjqueꞌtpøjtzi Moisesis syunbase ø sisis, vaꞌcø ø ndzøcø
ꞌyaṉguiꞌmguy vaꞌcø yac tøjcøyaj vøjø Cristocøtoya; con tal jana tzøꞌy
jetsepø pøn Cristoꞌis cuentaꞌṉomo. ja pyøjcøchovapø Diosis; aunque
21 Cuando itpøjtzi pønjiꞌṉ ja
  eyataꞌmbø oꞌyø ndzajmayaje jujche
ñøꞌitøpøꞌis Moisesis aṉguiꞌmguy, muspa pyøjcøchoṉyaj Diosis.
ndzøcpøjtzi como jeꞌis chøcyajpase
vaꞌcø ṉganatzøcyajqueꞌtati jejtaꞌm. Uy tyø ngønaꞌtzøtyam comi tzøqui
Pero jiꞌnø jana ṉgoꞌaṉjajmay
Diosis ꞌyaṉguiꞌmguy, porque
Diosis ꞌyaṉguiꞌmguꞌyomo ijtøjtzi.
10 Ø mi vaꞌṉjajmonguy
tøvøtaꞌm, por eso
suꞌṉbøjtzi vaꞌcø mi mustamø que
22 Ityaj pøn mochitaꞌmbøꞌis
  mumu yaꞌmøctaꞌmbø ndø janda
vyaꞌṉjajmocuy. Cuando itpøjtzi tzuꞌṉgutam oy ityaj oꞌnacøcøꞌyi;
jic pønjiꞌṉ, itpøjtzi como mochise y mumu o cøtyaj majromo.
vaꞌcø más vyaꞌṉjajmoyaj møꞌchøqui. 2 Y oꞌnacøcøꞌyi y majromo o

Aunque i itpase, jetseti itqueꞌtpøjtzi, nøꞌyøyaje como seña que Moisesis


cualquier forma ndøjquispøjtzi a ꞌyaṉguiꞌmguꞌyomo ityaju. 3 Mumu

ver oꞌca yaj cotzocyajpa aunque cyuꞌtyaj tumbø milagropø cuꞌtcuy


sea veneꞌcsyeꞌṉomo. 23 Mumu
  Diosis chiꞌyajupø. 4 Y mumu tyoꞌṉyaj

341 1 Corintios 10

tumbø milagropø nøꞌ Diosis maṉba mi ṉgyec cojaꞌomo, igual


chiꞌyajupø. Porque mumu tyoꞌṉyaj jetseti tzøjquisyajtøjqueꞌtpa aunque
nøꞌ milagrpø tzaꞌom pujtupø. Jic iyø. Pero muspa ndø vaꞌṉjam Dios
tzaꞌ tuꞌṉajpati maṉu. Hasta jut que ñeꞌc Diosis jiꞌn tø jajmbøꞌi.
maꞌnøyaju pøn, jiṉdi maꞌṉøqueꞌt Porque jiꞌn mi yac tzøjquistøji
tzaꞌ; y jic tzaꞌ Cristotite. 5 Pero
  más que jiꞌn mi ndoneꞌcsyeꞌṉomo.
aunque jetse o vityaj Moisesjiꞌṉ, Porque cuando mi ñchøjquistøjpa,
Diosis ja syunø jujche chøcyajuse maṉba mi ṉgyotzoṉ Diosis vaꞌcø mi
vøtitaꞌmbøꞌis. Por eso caꞌyaju, jiṉdi ñømbutø.
tzøꞌyaju ja ijnømømø. 14 Jetcøtoya ø ndøvø nøsunupøꞌtzi,


6 Mumu jetse tujcu vaꞌcø ndø cuendatzøc mi ⁿvin. U mi
tziꞌ cuenta que jiꞌn vyøj vaꞌcø ndø ṉgønaꞌtzøtyam ni tiyø lo que
aṉsun yatzitaꞌmbø tiyø como jujche jiꞌndyet Dios. 15 Como tum pøn

oyse chøcyaj jiꞌquistaꞌm. 7 Ni u ndø


  ñøꞌijtuꞌis quiꞌpsocuy maṉba ndø
ñgønaꞌtzøtyam comi chøqui como oꞌnøye, jetse mi oꞌnøndyamba
veneꞌaṉbøꞌnis chøcyajuse. Jetse mitztaꞌm como si fuera ijtuse mi
ijtu jachøꞌyupø: “Poꞌcsyaj pøn jen ṉguiꞌpsocuy. Mi neꞌṉgø muspa mi
viꞌcyaju, jen tyoꞌṉyaj ꞌyujcuy, y ṉguipstamø oꞌca viyuṉbø tiyø nø
jicyeꞌc teꞌnchuṉyaju vaꞌcø maṉ ndzamu. 16 Cuando ndø oꞌnøtyamba

møjtzøyaje”. 8 Ni uy ndø møtzi


  Dios vaꞌcø cyømasaꞌnøy mbaso,
nøꞌijtam yomo como veneꞌaṉbøꞌnis y cuando ndø ndoꞌṉba uvaꞌis
chøcyajuse jicsyeꞌc, y tumbø ñøꞌ cømasaꞌṉøyupø vaꞌcø ndø
jamaꞌomo caꞌyaj veintitrés mil. 9 U   jajmundzøc ndø Comi; entonces
ndø tzøctam ndø coja vaꞌcø ndø jet señate que tumbø quiꞌpsocuy
ndzøjquistaꞌm a ver jujche ndø ndø nøꞌijtamu mumu pøn ndø
toyaꞌṉøtyamba ndø Comiꞌis, como Comijiꞌṉ. Porque parejo ndø
veneꞌaṉbøꞌnis chøcyajuse jicsyeꞌc, y vaꞌṉjamdamba ti chøc øtzcøtoya
tzaꞌnis cyøꞌscaꞌyaju. 10 Ni u mi ñømu
  ñøꞌpinjiꞌṉ ndø Comiꞌis. Y cuando
que jiꞌn vyøj nø chøjcuse Diosis, ndø venbøꞌpa pan y ndø cøꞌspa
jujche veneꞌaṉbøn nømyajuse mumaꞌṉgøꞌytaꞌm, jet señatiqueꞌt que
jicsyeꞌc; y yaj caꞌaṉdocoyaju Diosis tumbø quiꞌpsocuy ndø nøꞌijtamba
cyøꞌvejupø angelesis. ndø Comijiꞌn. Porque parejo ndø
11 Mumu jetse o tucyajqueꞌt ñeꞌcø
  vaꞌṉjamdamba que ndø Comiꞌis
vaꞌcø chiꞌyaj cuenta eyapøꞌis jujche chiꞌocuyaj vyin tø øtzcøtoyataꞌm.
tø tucpa oꞌca ndø tzøcpa jetse. Y it 17 Porque pan tumbøtite, y tø øtz

jaꞌyøyupø vaꞌcø ndø aṉmandyamø vøtitaꞌmbø chøṉø. Pero vøti aṉbøn


vaꞌcø jana ndø tzøctam jetse tø ndø cøꞌspa tumbø pan, jet seña
øjtaꞌm tø nøcꞌijtøtyamupø yøṉ que tumbø cumgusye tø tucpa tø
jama cyoꞌyajcutimete. 12 Aunque
  vøtitambøꞌis, como tumbø pønse.
mi ṉgomoꞌpya que jiꞌn ma mi 18 Cuendatzøctam nascøstaꞌmbø

ṉgyojapaꞌte, jajmecøsti itø va jyana Israel pøn jujche ityaju. Lo que


mi ṉgyojapaꞌtø. 13 Aunque jujche mi
  tziꞌocuyajtøjupø vaꞌcø yaj caꞌtøj
ṉgyomprobatzøctøjpase a ver oꞌca altarcøsi, jet viꞌcyajpa parejo
1 Corintios 10​, ​11 342

y jetse tumø tzøcyajpa jetsepø mi ñchiꞌtøjpapø, jana mi ṉguiꞌpsø


vaꞌṉjajmocujiꞌṉ. 19 Entonces tzøj
  oꞌca mi ṉgoja nø mi ndzøjcu. 28 Pero

cuenda ti maꞌṉbø ndzame: tum oꞌca mi ñchajmatyøjpa: “Yøṉø


comi tzøqui jiꞌndyet ni tiyø, ni sis tziꞌocuyajtøjupø comi tzøquicøtoya”,
tziꞌocuyajtøjupø comi tzøquicøtoya entonces u mi vyiꞌṉgu, vaꞌcø jana
jiꞌndyet ni tiyø. 20 Pero nøꞌmbøjtzi
  yaj cojapaꞌt oyuꞌis mi ñchajmaye
que lo que jiꞌn vyaꞌṉjamyajeꞌis jetse. Porque jeꞌis quiꞌpspa oꞌca
Dios chiꞌocuyajpapø, para yatzipø jiꞌn vyøj ndø viꞌngø. 29 Jiꞌndyet

espiritucøtoya chiꞌocuyajpati, mijtzi maṉba ṉguiꞌpstame que


Dioscøs jiꞌn chiꞌocuyaje. Pero jiꞌn jiꞌn vyøj vaꞌcø ndø viꞌṉgø; jej mi
ø sun jetse vaꞌcø mi ndyumøꞌijtam ñchajmayupøꞌis, jeꞌis maṉba quiꞌpsi
yatzipø espiritujiꞌṉ. 21 Entonces
  que jiꞌn vyøjø ndø viꞌṉgø. Pero
oꞌca ndø Comiꞌis byasoꞌombø ndø viyuṉete jic jiꞌn mus nømø que øtz
ndoꞌṉapya, yatzipø espirituꞌis ñeꞌ nø ndzøjcupø que cojate nada más
jiꞌn mus ndø ndoꞌṉayø. Oꞌca ndø porque ñeꞌc cyomoꞌpya que cojate.
Comiꞌis myesa ndø cøviꞌcøjapya, jiꞌn 30 Oca yøscøtoyaꞌm ⁿnøjapyøjtzi

mus ndø ngøviꞌcøjay yach espirituꞌis Dios ø ṉguꞌtcucøtoya, jiꞌn vøj


ñe. 22 Jiꞌṉ mus ndø yaj quiꞌsca Dios
  vaꞌcø topaꞌoꞌnøyøjtzi nø nguꞌtu
vaꞌcø ndø coviꞌcøjay yatzitaꞌmbø ancø lo que ticøtoya ⁿnøjaꞌyø Dios
espirituꞌis myesa. Porque Dios más yøscøtoya. Pero de todos modos øtz
pømiꞌøyu que jiꞌn tø øtztaꞌm. jiꞌn mus viꞌngø. 31 Entonces jujche

nac mi ⁿvyiꞌctamba, mi ⁿꞌyuctamba,


Tiene que vaꞌcø tø nasundandøjø aunque ti mi ndzøctamba, tiene
23 Viyuṉsye muspa ndø tzøcø ti que vaꞌcø mi ndzøctam mumu vaꞌcø
sunba ndø ndzøcø, pero jiꞌn mumu yaj queja que Dios myøjaꞌṉombøte.
vøj vaꞌcø ndø tzøcø. Jetse viyuṉsye 32 Uy mi ndzøc ni tiyø vaꞌcø jana

muspa ndø tzøcø ti sunba ndø mi yaj quec mi ndøvø cojaꞌomo,


ndzøcø; pero hay veces jetse ni i jiꞌn ni Israel pøn, ni griego pøn, ni
mus ndø cotzoṉ más vaꞌcø vyaꞌṉjam Dioscøtoya tuꞌmyajpapø; vaꞌcø
Dios. 24 Jiꞌn mus ndø quiꞌps vaꞌcø
  jana mi yaj quec ni iyø cojaꞌomo.
ndø tzøc mumu tiyø ndø neꞌjcøtoya. 33 Jetze øtz ndzøcpa mumu tiyø

Tiene que vaꞌcø ndø quiꞌpsø jujche vaꞌcø chøꞌyaj contento mumu pøn.
muspa ndø cotzoṉ ndø tøvø. Jiꞌndyet ø ⁿvingøtoya meꞌndzepø
25 Muspa mi ṉgyøyin viꞌca lo que
  vøjpø tiyø, sino vøti pøngøtoyatze
maꞌajtøjpa ijtumø viꞌcuy maꞌa, jana meꞌtzpa, vaꞌcø cyotzocyajø.
mi ṉguiꞌpsø oꞌca mi ṉgoja nø mi
ndzøjcu. 26 Porque nas y mumu tiyø

jetcøs itpapø ndø Comiꞌis señe.


11 Isincøpøctam øjtzi como øtz
isincøpøcpase Cristo.

27 Oꞌca tum pøꞌnis mi ⁿvyejambya



Jujche vøj vaꞌcø chøcyaj
vaꞌcø mi ñøviꞌngø tyøcmø, y jiꞌn yomoꞌis cuando tuꞌmyajpa
vyaꞌṉjameꞌis ndø Comi, oꞌca 2 Ø mi ndøvøtaꞌm, mi
syunba mi myavø, muspa mi vøṉgotzøctaꞌmbøjtzi porque mitz mi
myavø. Y muspa mi viꞌngø lo que ndø jamdamba y mi ndzøctamba
343 1 Corintios 11

jujche mi ndzajmatyamuse øjtzi. yomo tziꞌtøj pøjipø vay vaꞌco


3 Pero suꞌnbøjtzi vaꞌcø mi mustamø
  cyøtaꞌcøy cyopac. 16 Pero oꞌca iyø

que Cristo mumu pøꞌnis cyoviꞌnajø, jutipøꞌis sunba ꞌyonquip yøcsepø


y jyaya yomoꞌise cyoviꞌnajø, y Dios ticøsi, yac musø que øjtzomdaꞌm
Cristoꞌis cyoviꞌnajø. 4 Oꞌca pøꞌnis
  jaꞌit jetsepø costumbre (vaꞌcø chøc
ꞌyoꞌnøpya Dios o tzaꞌmaṉvajcopya oración yomoꞌis ja cyoꞌtaꞌcøpøꞌis).
coꞌtaꞌcupø, jetse tzaꞌajcuyete Ni emøc tuꞌmyajpamø vaꞌcø
cyopajcøtoya. 5 Pero oꞌca jiꞌn
  vyaꞌṉjamyaj Dios, ja itqueꞌtati
cyoꞌtaꞌc yomo cuando ꞌyoꞌnøpya jetspø costumbre.
Dios o tzaꞌmaṉvajcopya, jetse
tzaꞌajcuyetqueꞌt cyopajcøtoya; es Jiꞌn chøcyaj vøjø cuando itpa
como jyuꞌscøtaꞌcsuse. 6 Y yomo oꞌca

masanbø cuꞌtaṉbajcuy
jiꞌn cyoꞌtaꞌque, mejor vaꞌcø jyuꞌs 17 Maꞌṉba mi aṉguiꞌmdame,
vyay. Y oꞌca cochaꞌaṉdi quenba pero jiꞌn ma mi vyøngotzøctame.
jyuꞌsupø o jyuꞌscøtaꞌcsupø, mejor Porque cuando mi nduꞌmdamba,
vaꞌcø cyoꞌtaꞌcø. 7 Pøn jiꞌn vyøj
  parece que jiꞌn mi nøvøꞌajtame,
vaꞌcø cyoꞌtaꞌcø porque ijtuse Dios, sino más peor mi ndyuctamba.
jetseti pøndaꞌmqueꞌt, y pøꞌnis yaj 18 Porque vinbø maꞌnuꞌtzi que

quejapya Diosis myøjaꞌṉoꞌmajcuy; jujche nac mi ndyuꞌmdamba vaꞌcø


y pøꞌnis myøjaꞌṉoꞌmajcuy yaj vaꞌṉjamdam Dios, jiꞌn mi nøꞌijtam
quejapya yomoꞌis. 8 Porque cuando
  tumbø quiꞌpsocuy. Eyapøꞌis
Diosis chøc pøn, ni ti ja yac yosay eyati quiꞌpspa, y eyapøꞌis eyati
yomoꞌis ñe vaꞌcø chøc pøn; sino quiꞌpsqueꞌtpa; y tumø oraꞌom
cuando chøc yomo, entonces vaꞌṉjamdoꞌpøjtzi que viyuṉete jetse
pøꞌnis ñe yac yosayu. 9 Jetse pues
  mi ndzøctamba. Y tumø oraꞌom
pøn ja tyuc yomocøtoya, sino jiꞌn vaꞌṉjamdoꞌe. 19 Pero tiene que

yomo tuc pøngøtoya. 10 Jetcøtoya   vaꞌcø eya eyati mi ṉguiꞌpstamø


hay que vaꞌcø coꞌtaꞌc yomo vaꞌcø vaꞌco cyeja jutipøt mijtzomdaꞌmbø
cyeja angelescøtoya que yomo vøj nø vyaꞌṉjajmoyupø, y jutipø
cømaꞌnøꞌopyapøte. 11 Pero tø  jiꞌn nø vyaꞌṉjajmoyupø vøjø.
øjtzomdaꞌm ndø Comijiꞌṉdaꞌmbøṉø, 20 Entonces como ja mi nøꞌijtam

pøn y yomo nay tø cotzoṉdandøjpa. tumbø quiꞌpsocuy cuando mi


12 Porque como Diosis chøc yomo
  ndyuꞌmdamba vaꞌcø mi ndzøctam
pønjiꞌṉ; jetsetiqueꞌt pøn pøꞌnajpa cuꞌtaṉbajcuy, jiꞌn mi jajmutzøctam
yomocøsi, pero Diosis yac itpa ndø Comi. 21 Porque cuando mi

mumu tiyø. vyiꞌctamba, tumdumbøꞌnis ñeꞌc


13 Quiꞌpstamø mi neꞌṉgø oꞌca
  pyøcpa viꞌna cyuꞌtcuy. Jetse
vøjø vaꞌcø ꞌyoꞌnøy Dios yomoꞌis ja venetaꞌmbø jiꞌn tasyaje, osyajpa. Y
cyoꞌtaꞌcøpøꞌis. 14 Tø tziꞌpati cuenta
  eyataꞌmbø tasyajpa hasta noꞌtyajpa.
que jujche tø itpase nascøsi que oꞌca 22 ¿Será que ja it mi neꞌ mi ndøctaꞌm

pøꞌnis ñøꞌit pøjipø vay, cochaꞌaṉ jut muspamø mi ṉgyuꞌjtamø


quenba. 15 Pero oꞌca yomoꞌis ñøꞌit
  uctamø? Porque jujche mi
pøjipø vay, vyøcotzøcyajpa, porque ndzøctambase, ja it cønaꞌtzøꞌocuy
1 Corintios 11​, ​12 344

cuando mi ndyuꞌmdamba Diosis ndø coja; y jetse vaꞌcø ndø cøꞌs


ñøyicøsi, y mi yac tzaꞌajtamba ja pan y vaꞌcø ndø toꞌṉ vasoꞌombø.
itøpøꞌis ni tiyø. Entonces ¿ti ma mi 29 Porque oꞌca ndø cøꞌspa ndø toꞌṉba

ndzajmatyame? ¿Será que vøj vaꞌcø jiꞌn vyøjpø quiꞌpsocujiꞌṉ, entonces


mi vøṉgotzøctamø? ¡Pues jiꞌn ma Diosis tø castigatzøcpa. Porque jiꞌn
mi vøṉgotzøctame, porque jiꞌn mi ndø tziꞌ cuenta que nøm tø cuꞌtuꞌøc
ndyuꞌmdam vøpøpit! vaꞌcø ndø jajmundzøc que syisjiꞌṉ
Cristo caꞌu tø øtzcøtoya. 30 Por eso

Masanbø cuꞌtaṉbajcuy it vøti caꞌetaꞌmbø y mochitaꞌmbø


23 Porque lo que mi mijtzomdaꞌm; y itqueꞌtuti caꞌyajupø.
ndzajmatyaꞌmuse, jetse ndø 31 Pero oꞌca ndø jajmeꞌtzpøꞌpanaꞌṉ

Comiꞌis tzajmaꞌyøjtzi: cuando ndø coja ndø neꞌṉgø, jiꞌnaꞌṉ jetse


maṉbatøcnaꞌṉ tziꞌocuyajtøj ndø tø tuqui. 32 Pero ndø Comiꞌis tø

Comi Jesús, mismo je tzuꞌcøsi cømeꞌtzpa ndø cojajiꞌṉ y tø yac


pyøc pan. 24 Y vyøjcotzøc Dios
  toyaꞌispa vaꞌcø maṉ tø quiꞌpsvituꞌø
porque chiꞌu pan, y vyendeꞌnu vaꞌcø jana tø tocotyam jiꞌn
y vyenu y nømu: “Pøctamø, vyaꞌṉjajmoyajepø pønjiꞌṉ.
cuꞌjtamø. Yøṉ øjchø sis venupø 33 Jetse pues tyøvøꞌajcutyaꞌm,

mitzcøtoyataꞌm. Tzøctam yøꞌcse cuando mi ndyuꞌmdamba vaꞌcø


vaꞌcø mi ndø jajmundzøctamø”. mi ṉgyuꞌjtamø, na jyoꞌctandøjø
25 Cuando yajuꞌcam cuꞌtaṉbajcuy,
  parejo vaꞌcø mi ṉgyuꞌjtam tum
jetseti pyøjqueꞌt mbaso y nømu: najcøsi. 34 Oꞌca iyø jutipø ospa,

“Lo que ijtupø yøṉ mbasoꞌomo, muspa viꞌna cyuꞌt tyøcmø. Entonces
señate que Diosis chøc jomepø cuando mi ndyuꞌmdamba jiꞌn maṉ
contrato ø nøꞌmbinjiꞌṉ. Tzøctam mi ndzøctam jiꞌn vyøjpø tiyø; jin
yøꞌcse mi ndoꞌṉbase nac vaꞌcø maṉ mi yaj cojaꞌajtandøji. Cuando
tø jajmutzøctamø”. Jetse nøm nuꞌcpaꞌcøjtzi mi ijtamumø, maṉba
ndø Comi. 26 Entonces hasta que
  mi aṉguiꞌmdam eyataꞌmbø ticøsi.
minba ndø Comi, mi ṉgøꞌspase
nac pan y mi ndoꞌṉdambase Eyataꞌmbø musocuy syajpa
nac yøṉ mbasoꞌombø, mi Masanbø Espirituꞌis
ndzaꞌmaṉvaꞌctamba que ñeꞌc ndø
Comi caꞌu. 12 Tøvøꞌajcutyaꞌm, suꞌnbøjtzi
vaꞌcø mi mustamø jujchepø
musocuy tø tziꞌtamba Masanbø
Jujche vøjø vaꞌcø ndø cuꞌt Espiritu Santoꞌis.
masanbø cuꞌtaṉbajcuy 2 Mi mustamba que viꞌna

27 Jetcøtoya cuando aunque iꞌis cuando ja mi vaꞌṉjamdamøꞌctøc


cyøꞌspa yøṉ pan y tyoꞌṉba yøṉ ndø Comi, eyapø quiꞌpsocuy mi
vasoꞌombø vaꞌcø jyajmutzøc ndø ñchiꞌtam yatzitaꞌmbø espirituꞌis
Comi, oꞌca ja it vøjpø quiꞌpsocuy, vaꞌcø mi vaꞌṉjamdam umataꞌmbø
cojapaꞌtpa; myenoschøcpa ndø comi tzøqui. 3 Jetcøtoya mi yac

Comiꞌis syis y ñøꞌpin. 28 Jetcøtoya


  mustambøjtzi que jutipø vejenepya
tiene que vaꞌcø ndø jajmeꞌtzpøꞌ Diosis ꞌYespiritujiꞌṉ, jiꞌn mus ñømø:
345 1 Corintios 12

“¡Que Diosis yaj cojaꞌaj Jesús!” Y


Oꞌca jiꞌn ñøvejvejney Masanbø Tumbø tø pøṉdaꞌmdiṉø
Espiritu Santoꞌis, ni i jiꞌn mus ñømø: 12 Por ejemplo tø øtz ndø
“¡Jesús ndø Comite!” coṉña tumbøtite, pero ndø
4 Bueno pues ityaj eyataꞌmbø
  ñøꞌitqueꞌtuti sone tiyø eyati eyati
quiꞌpsocuy aunque ti vaꞌcø mus yosyajpapø como ndø cøꞌ, ndø
ndø tzøcø, pero mismo tumbø coso, ndø vindøm. Jetsetiqueꞌt
Espirituꞌis tø tziꞌtamba jujchetaꞌm Cristo tumbøtite, pero tø øjtzi tø
tø yosø. 5 Itqueꞌt eyataꞌmbø yoscuy,
  jeꞌtistaꞌmeñe, jiꞌn tumbø yoscuy
pero tumbø ndø Comiꞌisti tø ndø tzøctame. 13 Porque øtz

tziꞌtamba. 6 Eyataꞌm eyataꞌm ndø


  vøtitaꞌmbø chøṉø, pero venetaꞌmbø
tzøcpa tø tziꞌtøjpase quiꞌpsocuy, Israel pøndaꞌmete, venetaꞌmbø
pero tumbø Diosisti chøcpa jetse giego pøndaꞌmete, venetaꞌmbø
mumu pøꞌnomo. 7 Pero tumdum
  tzøsitaꞌmete, venetaꞌm libre
pøꞌnis ti muspa chøcø yaj quejapya pøndaꞌmdite. Pero mumuti tø
Espirituꞌis mumu vaꞌṉjajmocuy ñøꞌyøtyamu como seña que
tøvø vaꞌ ñøvøꞌajyajø. 8 Veneꞌaṉbøn
  Cristoꞌis tø ñeꞌtam, mismo tumbø
Diosis yac tzamyajpa quiꞌpsocuy Espiritucøsi tyumøꞌomo vaꞌcø tø
Espiritujiꞌṉ; eyataꞌmbø pøn yostamø como tø tumbø pønse, y
yac tzamyajpa cønøctøyøꞌcuy mumu tø pøjcøchoṉdamu tum
mismo Espiritujꞌiṉ. 9 Y eyapø yac
  mismo Espiritu como tumbø
vaꞌṉjajmoyajpa vaꞌcø mus chøcø mbasoꞌomse ndø tyoꞌṉveꞌnbase.
más myøjaꞌṉomdaꞌmbø tiyø mismo 14 Jetsetiqueꞌt ndø coṉña jiꞌndyet

Espiritu Santoꞌis chiꞌyajpase tumbø tiyø, sonecuentapø tiyete.


quiꞌpsocuy. Por ejemplo, eyataꞌmbø 15 Ndø coso jiꞌn mus nømø: “Jiꞌnchø

yac tzojcoyajpa mismo ꞌyespiritujiꞌṉ, pøꞌnis ñe porque øtz jiꞌn chøṉ pøꞌnis
10 eyapø chiꞌyajpa musocuy vaꞌcø
  cyøꞌ”, porque ndø cøꞌ y ndø coso
chøcyaj milagroꞌajcuy, y eyapø parejo ndøtze ñe. (Jetse jiꞌn mus
vaꞌcø tzaꞌmaṉvajcoyajø. Eyapø tø nømø: “Øtz jiꞌn chøṉ Cristoꞌis
chiꞌyajpa quiꞌpsocuy vaꞌcø ñe porque øtz jiꞌn mus yos como
cyomusyaj espiritu oꞌca vøjpø oꞌca ø ndøvø yospase”, porque mumu
jiꞌn vyøjpø. Y eyataꞌmbø chiꞌyajpa parejo cristoꞌis tø ñeꞌ.) 16 Jetseti

quiꞌpsocuy vaꞌcø oñaj eyataꞌmbø tatzøjqueꞌt. Jiꞌn mus ñømø: “Øtz


oteꞌomo. Y eyataꞌmbø pøn chiꞌyajpa jiꞌn chøṉ pøꞌnis vitøm, por eso
quiꞌpsocuy vaꞌcø chaꞌmaṉvajcayaj ti jiꞌṉ chøṉ pøꞌnis ñe”; porque ndø
nø tzamdøj eyapø oteꞌomo. 11 Pero
  tatzøc y ndø vitøm parejo ndøtzene.
tø tziꞌpa mismo tumø Espiritu 17 Porque oꞌcanaꞌṉ ndø coṉña

Santoꞌis quiꞌpsocuy vaꞌcø ndø tzøc puro vitøm, jiꞌnaꞌṉ ndø man ni
mumu yøcsetaꞌmbø tiyø. Jeꞌis tiyø. Oꞌcanaꞌṉ ndø coṉña naꞌs coji,
tø vyeꞌnbøꞌtamba tumdum pøn jiꞌnam ndø aṉjam viquijcø. 18 Pero

eyataꞌm eyataꞌmbø quiꞌpsocuy Diosis chøjcu ndø coṉña jiꞌn sólo


jujche ñeꞌc Diosis ꞌYespirituꞌis tumø cuenta yosepø, chøc vøti
syunbase. cuenta yospapø jujche ñeꞌc syunuse.
1 Corintios 12​, ​13 346

19 Oꞌcanaꞌṉ ndø coṉña naꞌs tumø aṉmaꞌyoyajpapø, y jenqueꞌt


cuenta yospapø, jiꞌnaꞌṉ mus ndø chøcyajpapøꞌis milagroꞌajcuy;
tzøcø sone cuentapø yoscuy. 20 Pero   jeꞌtaṉgøꞌmgueꞌt yac tzojcoyajpapø;
viyuṉsye ndø nøꞌijtam eyataꞌm cotzoꞌṉoyajpapø, aṉguiꞌmoyajpapø,
eyataꞌm yosyajpapø, pero ndø muspapø ꞌyoñajø eyatambø oteꞌomo.
coṉña tumbøtite. 29 Pero jiꞌndyet mumu apostolestaꞌm,

21 Por eso ndø vindøꞌmis jiꞌn mus


  jiꞌndyet mumu chaꞌmaṉvajcoyajepø,
ñøjay ndø cøꞌ: “Jiꞌnø mi suni”; jiꞌndyet mumu ꞌyaṉmaꞌyoyajepø,
jetseti jiꞌn mus ñøjay ndø copajquis jiꞌndyet mumu cøyin dzøcyajepøꞌis
ndø coso: “Jiꞌnø mi suni”. 22 Y   milagroꞌajcuy. 30 Ja mumu chiꞌyajtøj

ndø coṉnacøstaꞌmbø lo que más musocuy vaꞌcø yac tzojcoyajø;


mochise ndø comoꞌpya pero oꞌca jiꞌndyet mumu mus ꞌyoñaj
ja itønaꞌṉ jete, ni ti jiꞌnaꞌṉ mus ndø eyataꞌmbø oteꞌomo, jiꞌndyet mumu
tzøcø. 23 Ndø coṉñacøstaꞌmbø lo que
  musiꞌis chaꞌmaṉvaꞌcyajø eyapø
ndø comoꞌpya que jiꞌṉ ndø sunise, oteꞌomdaꞌmbø. 31 Entonces vøj vaꞌcø

jet más suñi ndø yac mescøyojpa. Y mi sundamø más vøjpø musocuy
jiꞌn musipø ndø yaj quejyajø, jet ndø tø tziꞌpa Diosis. Pero øtz maṉbatøc
cømoꞌnøpya más vøjø. 24 Pero más
  mi ndzajmatyam jujche vaꞌcø mi
suñitaꞌmbø tiyø, jiꞌn pyena vaꞌcø nduꞌṉajtam más vøjpø tuꞌṉomo.
ndø cømoꞌnøyø. Porque Diosis jetse
vyøjøtzøc coṉñacøstaꞌmbø aunque Viyuṉsye suꞌṉopyapø
jiꞌn más vøj queñajepø más jet vaꞌcø
ndø cuidatzøcyajø. 25 Jetse vaꞌcø

jana tø tzøꞌtyam neꞌ neꞌ, sino parejo


13 Oꞌca øtz oꞌnbøjtzi
pøꞌnistaꞌm ꞌyoteꞌomdaꞌm
y angelesis ꞌyoteꞌomdaꞌm, pero
vaꞌcø nay tø cotzoṉdandøjø; como oꞌca jiꞌnø suꞌnoye, øtz najiꞌdyet
parejo Cristoꞌis tø ñeꞌtaꞌm como si nøvøꞌaje. Es como tambo aꞌṉøpyase
fuera jeꞌis cyoṉñase. 26 Oꞌca tumø
  o tøꞌṉguy pømi aꞌṉøpyase,
cuenta yospapø ndø coṉñacøspø comequeꞌcti aꞌṉøpya, ni ti jiꞌn
y jet topya, entonces entero topya chame. Jetse øtz ni ti jiꞌn ø
ndø coṉñajiꞌṉ. Oꞌca tumø cuenta ndzøqui oꞌca jiꞌnø suꞌnoye. 2 Oꞌca

yospapø vøcotzøctøjpa, mumu pøn muspanaꞌṉø tzaꞌmaṉvajcoya, y oꞌca


parejø tø casøpya. ṉgønøctøyøpyanaꞌṉ øjtzi mumu lo
27 Pues jetse mitztaꞌm como si
  que Diosis ja yaj quejyajøpøtinaꞌṉ
fuera Cristoꞌise mi ngyoṉnataꞌm y viꞌna, y oꞌca ṉgønøctøyøpyanaꞌṉ
tumdum pøn eyati mi yostamba, øtz ijtuse musocuy, oꞌca
pero mismo ndø Comiꞌs mi vaꞌṉjajmopyanaꞌṉtzi vaꞌcø mus
ñeꞌndaꞌm, como jeꞌis vyinse. yac tzuꞌṉ cotzøc, pero oꞌca jiꞌnaꞌṉø
28 Porque cuando tø tuꞌmdamba
  suꞌnoye, ni ti jiꞌnaꞌṉ ø ⁿyoscuy.
tø vaꞌṉjajmocuy tøvø, eyataꞌm 3 Y oꞌca veꞌnbøꞌpanaꞌṉtzi ø mumu

eyataꞌmdi tø yostamba como Diosis ndiyø vaꞌcø ndziꞌyaj pobretaꞌmbø,


tø yac yostambase. Vinbø cyot oꞌca ndziꞌocuyajpanaꞌṉ ø ⁿvin
Diosis apostoles; metzaꞌomo cyot juctyøjcomo vaꞌcø poṉgaꞌtøjø vaꞌcø
tzaꞌmaṉvajcoyajpapø; tuꞌcaꞌyomo pyøjcøchoꞌṉatyøj ø vaꞌṉjajmoṉguy,
347 1 Corintios 13​, ​14

oꞌca jiꞌnaꞌṉ suꞌnoye, na ni titi møꞌchøqui Diosis quiꞌpsocuy


jiꞌnaꞌnø ⁿvøꞌaje. jujche yøti comuspaseꞌam Diosis.
4 Vaꞌcø tø suꞌnoyø, aunqueti tø

13 Pero yøti mumu jamacøtoya tø

tzøjcatyøjø jiꞌn ndø tzøjcay cuenda. vaꞌṉjajmopya, ndø joꞌcpa vøjpø tiyø,
Ndø tyoyaꞌnøpya ndø tøvø, jiꞌn ndø tø suꞌnopya; pero vaꞌcø tø suꞌnoyø,
aṉsun eya neꞌ, jiꞌn ndø møjaꞌṉgotzøc jet más vøjø que ni tiyø.
ndø vin, jiꞌn tø nømi: “Más chøṉ
øtz pøn”. 5 Jiꞌn tø vejviti, jiꞌn ndø

Oꞌca vøj vaꞌcø tø on
tzøc quiꞌpcuy, jiꞌn puro vingøtoya eyaco oteꞌomdaꞌm
vøjpø ti ndø meꞌndze, eyapøcøtoya
ndø meꞌtzpa; jiꞌn tø maṉba quiꞌscaꞌe.
Ja ndø ñøꞌit yach quiꞌpsocuy. 6 Jiꞌn

14 Entonces tziꞌtam pena
vaꞌcø mi syuꞌnotyamø
y sundamø musocuy Espiritu
ndø cøcasøy yatzitzocoꞌyajcuy, Santoꞌis tø tziꞌpapø. Pero
sino viyuṉbø tiyø ndø cøcasøpya. más sundamø musocuy vaꞌcø
7 Vaꞌcø tø suꞌnoya, aunque ti tø
  mus mi ñchaꞌmaṉvajcotyamø.
tzøjcatyøjpa, jiꞌn tø quiꞌsycaꞌe. 2 Porque oꞌca pøn onba jiꞌn ndø

Sunba ndø vaꞌṉjam ndø tøvø, ndø cønøctøyøyipø oteꞌomo, entonces


comoꞌpya oꞌca vøjpø pønete. Y ndø jiꞌn pøn ꞌyoꞌnøyaje, sino Dios
ⁿjoꞌcpa que maṉba chøc vøjø y ndø ꞌyoꞌnøpya. Porque ni iꞌis jiꞌn
tonba aunque tiyø. cyønøctøyøyi; solamente Diosis
8 Mumu jama maṉba it
  cyønøctøyøpya. Pero Espiritu
suꞌnoyajpapø. Eya jama jiꞌnam Santoꞌis yac tzamba jiꞌn tø yac
ma chaꞌmaṉvajcoñømi, jiꞌnam musipø. 3 Pero tzaꞌmaṉvajcopyapøꞌis,

ma ꞌyonøm eyataꞌmbø oteꞌomo. jeꞌis chajmayajpa pøn vaꞌcø más


Jiꞌnam ma it musocuy. 9 Porque
  vøj vyaꞌṉjajmoyajø, chajmayajpa
veneti ndø mustamba y veneti ndø jujche vøj vaꞌcø ityajø, chajmayajpa
tzaꞌmaṉvactamba. 10 Pero cuando
  vaꞌcø jana myayaꞌyajø, vaꞌcø ityaj
minba mero vøjpø, entonces maṉba contento. 4 Oꞌca pøn onba jiꞌn ndø

yajyaj jiꞌn vyøjtaꞌmbø. musipø oteꞌomo, entonces vyin


11 Cuando cheꞌøctøcnaꞌṉtzi,
  cyotzoṉba; pero chaꞌmaṉvacpapøꞌis
cheꞌpø unesenaꞌṉ oꞌnbøjtzi; cheꞌpø Diosis ꞌyote ndø ne ndø
unesenaꞌṉ quiꞌpsopyøjtzi, cheꞌpø ondeꞌomo, jeꞌis cyotzoṉyajpa
unesenaꞌṉ ṉgønøctøyøpyøjtzi. Pero mumu vaꞌṉjajmocuy tøvø nø
cuando tzambøꞌnajøjtzi, ndzajcøjtzi cyømaꞌnøyajuꞌis.
vaꞌcø it cheꞌpø unese. 12 Yøti como

5 Øtz suꞌnbøjtzi vaꞌcø mi

jiꞌn vyøjpø espejoꞌomo jiꞌn ndø is ꞌyondaṉgueꞌtati mumu mitztaꞌm


vøjø, jetse jiꞌn ndø is vøjø, jetse eyataꞌmbø oteꞌomo Espiritu
jiꞌn ndø comus Dios vøjø. Usytaꞌm Santoꞌis mi yac ondambase. Pero
ndø comuspa Dios como si fuera más vøti suꞌnbøjtzi vaꞌcø mi
piꞌtzøꞌomse. Pero jicsyeꞌc suñi ñchaꞌmaṉvajcotyamø. Porque más
maṉba ndø is ndø Comi. Y yøti jiꞌn vøjø vaꞌcø ndø tzaꞌmaṉvajcoya, que
ø ṉgønøctøyøy suñi ijtuse musocuy. jiꞌn vaꞌcø tø onø eyataꞌmbø oteꞌomo,
Pero jicsyeꞌc maꞌṉba ṉgomus jiꞌn ndø cønøtøyipø oteꞌomo, oꞌca ni
1 Corintios 14 348

iꞌis jiꞌn chaꞌmaṉvaque. Unico oꞌca 13 Jetcøtoya onbapø eyaco


ijtu muspapøꞌis chaꞌmaṉvacø eyapø cumgupyø oteꞌomo, vøjø vaꞌcø
ote, entonces cyotzoṉyajpa mumu vyaꞌcay Dioscøs musocuy vaꞌcø mus
ityajusecøꞌy tuꞌmyaju. 6 Por eso, ø
  chaꞌmaṉvaꞌcø, vaꞌcø cyønøtyøyøy
mi vaꞌṉjamoṉguy tøvøtaꞌm, oꞌca øtz mumu pøꞌnis. 14 Entonces pues oꞌca

minba mitzcøꞌmø y øtz onba eyapø oꞌnøpyøjtzi Dios eyapø oteꞌomo


oteꞌomo y jiꞌn mi ṉgønøctøyøtyame, Espiritu Santoꞌis yac onbase, ni øtz
¿ti mi ⁿñøvøꞌajtamba? Ni ti jiꞌn ø ṉgønøctøyøy ti nø ndzamu;
jiꞌn mi ⁿñøvøꞌajtame. Oꞌca jiꞌn entonces ø espirituꞌis ꞌyoꞌnøpya Dios,
mi ndzajmatyame Diosis tø pero jiꞌnø ngønøctøyøyi; y jetse
yac muspapø tiyø, oꞌca jiꞌn mi jiꞌnø jujche más musi. 15 Entonces

yac mustam algo; oꞌca jiꞌn mi maꞌṉbø mi ndzajmatyame ti vøjø


ndzaꞌmaṉvajcatyam Diosis ꞌyote; vaꞌcø ndzøcø. Vøjø øtz vaꞌcø oꞌnøy
oꞌca jiꞌn mi aṉmandyame, ni ti jiꞌn Dios ø espiritujiꞌṉ y vøj vaꞌcø
mi ⁿñøvøꞌajtame. ṉgønøctøyøy ø neꞌṉgø ti nø ndzamu.
7 Por ejemplo pøꞌnis chøcyajupø
  Vøj vaꞌcø vanø ø espiritujiꞌṉ, y vøj
tiyø como jujche suscuy, como vaꞌcø ṉgønøctøyøy ti nø vaꞌnøyu.
jujche arpa, oꞌca aunque jujcheti 16 Porque oꞌca mitz ⁿvøṉgotzøcpa

yac vanba; oꞌca jiꞌn suñi yac van Dios espiritujiꞌn pero eyapø
vituꞌvituꞌneye, entonces jiꞌn ndø cumguꞌis ꞌyotejiꞌṉ; entonces oꞌca
mustam tiyø vane nø yac vañaju. it jiṉø nømdøc ꞌyaṉmachøꞌtzupø,
8 Y cuando maṉba quipnømi, oꞌca
  jej jiꞌn mus ñømø: “Jetse vøj nø
muꞌcuy jiꞌn vyej vøjø, entonces ni mi ⁿnøjayuse Dios yøscøtoyaꞌam”.
i jiꞌn comequeꞌajø vaꞌcø quipnømø. Jiꞌn mus nøm jetse porque jiꞌn
9 Jetsetiqueꞌt mitztaꞌm: oꞌca jiꞌn
  cyønøctøyøy tiyø nø mi ndzamupø.
mi ndzamdam mi aṉnacajiꞌṉ ote 17 Mitz viyuṉse vøj mi ñømba:

omba cønøctøyøyøpø, ni iꞌis jiꞌn “Yøscøtoyaꞌam”, pero jiꞌn mi ṉgotzoṉ


ma myusi ti nø mi ndzamdamu. jic eyapø pøn jiṉ ijtupø. 18 Yøscøtoya

¡Como quierati mi ndzamdamba! nøjambyøjtzi Dios porque øtz mas


10 Viyuṉse ityaj ote vøti nascøsi, y
  muspa ona eyataꞌmbø oteꞌomo
aunque jutipø oteꞌomo chamyajpa que jiꞌn mumu mitztaꞌm. 19 Pero  

ti sunba chamyajø. 11 Pero oꞌca


  cuando tuꞌmyajuꞌcam vaꞌṉjajmocuy
øtz jiꞌnø ṉgønøtøyøjay ꞌyote, tøvø, más suꞌnbøjtzi ndzam mosay
entonces øtz maꞌṉbø nømi eyaco palabra lo que øtz ṉgøñøctøyøpyapø
cumgupyønete; y oꞌca jeꞌis jiꞌn vaꞌcø aṉmayaj øjtzi eyataꞌmbø.
cyønøctøyøjay ø onde, jetseti ma Pero diez milpø palabra jiꞌṉ
nømqueꞌt que øtz yaꞌipø pøn chøṉø. cyønøctøyøyipø jiꞌn sun ndzamø,
12 Por eso como vøti mi sundamba
  porque jiꞌn maṉ cyønøctøyøyaje.
musocuy Espiritu Santoꞌis tø 20 Tøvøꞌajcutyaꞌm, u cheꞌpø

tziꞌpapø, tziꞌtam pena más vaꞌcø mi uneꞌis quiꞌpsocuy nøꞌijtatyamu,


ñchiꞌtandøjø musocuy vaꞌcø mus sino que jujche yava uneꞌis jiꞌn
mi ṉgotzoṉdam tuꞌmyajpapø; más chøcyaj yatzitzocoꞌyajcuy, jetseti
vaꞌcø it seguro vyaꞌṉjajmocutyaꞌm. mitztaꞌmqueꞌt u mi ndzøctam
349 1 Corintios 14

yatzitzocoꞌyajcuy. Pero jujche cyønaꞌtzøy Dios. Y maṉba nøm que


tzambøꞌnis quiꞌpsocuy ijtuse, jetseti viyuṉse Dios ijtu mijtzomdaꞌm.
nøꞌijtaṉgueꞌt mi ṉguiꞌpsocutyaꞌm.
21 It Diosis ꞌyote jachøꞌyupø

Saꞌsa tzøctam mumu tiyø
que nømba ndø Comi: “Maꞌṉbø 26 Tøvøꞌajcuy, maꞌṉbø mi
ṉgøꞌvejyaj eyaco cumgupyøn, eyapø ndzajmatyam ti sunba ndzamø.
oteꞌomo oñajpapø vaꞌcø ꞌyoꞌnøyaj Cuando mi ndyuꞌmdamba, tum
yøṉ cumgupøn. Pero aunque pøn vanba, eyapø aṉmaꞌyopya,
jetse ndzajmayajø, na jiꞌndyet ma eyapøꞌis chamba Diosis yaj quejupø
chøjcayaj cuenda”. 22 Jetse oꞌca
  tiyø, eyapøꞌis onba eyapø oteꞌomo,
mijtzomdaꞌm it onbapø eyaco eyapøꞌis chaꞌmaṉvacpa eyapø
cumgupyø oteꞌomo, quejpa jutipø ote. Mumu aṉbøn tzøctamø vaꞌcø
mijtzomdaꞌm jiꞌn vyaꞌṉjajmoyajepø, nañøcotzoṉdandøjø vaꞌcø más
pero jiꞌn yaj quejay je Diosis ⁿvyøjø mi ⁿvyaꞌṉjajmotyamø. 27 Oꞌca

myøjaꞌṉoꞌmajcuy vaꞌṉjamoyajpapø. mi ondamba eyapø oteꞌomo, ondam


En cambio vaꞌcø tø tzaꞌmaṉvajcoya metzpøn; cuando más tuꞌcaṉbøn;
neꞌ ꞌyoteꞌomo, jet señate tumdum aṉbøndit ondamø, y como
vaꞌṉjajmoyajpapøcøtoya; pero jiꞌn cyønøctøyøyaje eyapø ote,
jiꞌndyet jiꞌn vyaꞌṉjamoyajepøcøtoya. eyapøꞌis tiene que vaꞌcø chaꞌmaṉvac
23 Jetcøtoya oꞌca mumu
  ti nø chamdøju. 28 Y oꞌca ja it

vaꞌṉjamocuy tøvø mi ijtam muspapøꞌis chaꞌmaṉvacø, más vøj ni


tuꞌmdamupø tyumøꞌomo, y eyaco i jiꞌn ꞌyon eyapø oteꞌomo ityajumø
cumguꞌyombø oteꞌomo mi ondamba tuꞌmyajupø pøn. Tyumgøꞌyti
mumu, entonces oꞌca tøjcøqueꞌtpa muspa ꞌyonø, y muspa ꞌyoꞌnøy
nømdøc ꞌyaṉmachoꞌtzupø pøn, Dios eyapø oteꞌomo. 29 Jetsetiqueꞌt

oꞌca tøjcøpya jiꞌn vyaꞌṉjamoyepø tzaꞌmaṉvajcoyajpapø metzcuy


pøn, maṉba cyomoꞌyaje que mitz tuꞌcay yac tzaꞌmaṉvajcoyajø,
ⁿjyovindaꞌmbøte, porque puro jiꞌn mientras más eyataꞌmbøꞌis yac
ndø cøñøtøyøyipø oteꞌomo nø tzøjcayaj cuenda oꞌca viyuṉ jiꞌn
mi ꞌyondamu. 24 Pero oꞌca mumu
  vyiyuṉ nø chamdøjupø. 30 Y oꞌca

mi ñchaꞌmaṉvajcotyamba neꞌ aunque tiyø yac muspa Diosis


oteꞌomdaꞌm, y oꞌca tøjcøpya jiꞌn eyapø poꞌcsupø jeni, entonces nø
vyaꞌṉjajmoyepø pøn o oꞌca tøjcøpa chamupøꞌis ote, hay que vaꞌcø
pøn ja chiꞌtøjøpø quiꞌpsocuy vaꞌcø chaꞌmaṉjejø antes que ma cham
ñøctøyøyø eyapø ote; como mi eyapøꞌis. 31 Porque jetse mumu

ꞌyondamba jeꞌis ꞌyoteꞌomo, maṉba muspa mi nchaꞌmaṉvajcotyam


cyønøctøyøy mi ondepit que it tumdum pøn, vaꞌcø ꞌyaṉmayaj
yatzitzocoꞌyajcuy chocoꞌyomo. mumu aṉbøn, mumu vaꞌcø
Como cyønøctøyøpya mi onde, chajmayajtøjø vaꞌcø vaꞌṉjajmoyajø
maṉba chiꞌ cuenta que it cyoja. tumchocoy. 32 Y tzaꞌmaṉvajcopyapø

25 Y quejpa cøvøꞌñajupø tiyø


  pøꞌnis ñeꞌc ꞌyaṉguiꞌmba jujche
chocoꞌyomo ityajupø. Jicsyeꞌc maṉba yac yos quiꞌpsocuy
maṉba mucscøneꞌc nascøsi vaꞌcø Espirituꞌis chiꞌyajupø. 33 Porque

1 Corintios 14​, ​15 350

Diosis jiꞌn yac syoꞌnatejnømø, sino


yac vøṉneñømba. Cham Pabloꞌis que visaꞌ Cristo
Jujche chøcyajpase aunque juti
Diosis ñeꞌ tuꞌmyajpamø, 34 jetseti

cuando tuꞌmyajpa vaꞌṉjajmocuy


15 Yøti ø mi vaꞌṉjajmoṉguy
tyøvøtaꞌm, maꞌṉbø mi
yac jajmutzøctaṉgueꞌt vøjpø ote
tyøvø, yomotaꞌm tiene que vaꞌcø mi ndzamgopoꞌatyaꞌm øjtzi viꞌna.
vøṉneyajø. Porque ja ñøꞌityaj Yøṉ ote mi mbøjcøchoṉdamu
permiso vaꞌcø vejvejneyajø; y mi vyaꞌṉjajmondyamba
tiene que vaꞌcø cyømaꞌnøyajø møꞌchøqui porque je vøjpø ote
como it jachøꞌyupø jujche Dios mi ṉgønøctøyøtyamba. 2 Y je  

aṉguiꞌmbase. 35 Y oꞌca aunque ti


  vøjpø otepit mi ṉgyotzoctamba.
sunba ꞌyaṉmayajø; tyøjcomdaꞌm Mi ngyotzoctamba oꞌca mi
yac aṉgøvaꞌcyaj jyayacøsi, porque jamchøꞌtyamba lo que mi
cochaꞌajaṉ vaꞌcø vyejvejney ndzajmatyamupø tiyø; mi
yomo ijnømumø tuꞌmyajuꞌcam ngyotzoctamba oꞌca jiꞌn cyomequec
vaꞌṉjamocuy tøvø. mi vaꞌṉjamdame.
36 U mi ṉguiꞌpstamu que mitz
   
3 Porque viꞌna mi

muspa mi ndzøctam lo que ndzamdzoꞌtzatyaꞌmøjtzi øtz


eyataꞌmbø vaꞌṉjajmocuy tøvøꞌis mbøjcøchoṉuse øjtzi. Mi
jiꞌn chøcyajepø. Porque jiꞌndyet ndzajmatyamu que Cristoꞌis
mitztaꞌm ndzamdzoꞌtztamepø Diosis tø cocaꞌatyam ndø coja, ijtuse
ꞌyote ni iꞌstøc ja chamøꞌc, ni jiꞌndyet jachøꞌyupø Diosis ꞌyote. 4 Y mi  

saṉ mitztaꞌm mbøjcochoṉdam ndzajmatyaṉgueꞌt øjtzi que Cristo


Diosis ꞌyote. 37 Oꞌca mi ṉgomoꞌpya
  o niptøji y visaꞌu tuꞌcay jamapit
que mi nchaꞌmaṉvajcopyapøte, ijtuse jachøꞌyupø Diosis ꞌyote. 5 Y  

oꞌca mi ṉgomoꞌpya que nøꞌit visaꞌujcam, yac is vyin Cefas, y


quiꞌpsocuy Espirituꞌis ñchiꞌupø; jøsiꞌcam yac isyajqueꞌt vyin je
entonces tiene que vaꞌcø mi doce apostoles. 6 Jøsiꞌcam misma

ṉgønøctøyøy que viyuṉse ndø hora yac isyajqueꞌt vyin más de


Comiꞌis ꞌyaṉguiꞌmguy øtz nø mi quientostaꞌmbø vaꞌṉjamocuy tøvø
ⁿjajyandyamupø. 38 Pero oꞌca aunque
  tumøꞌomnaꞌṉ ityaju. Hasta como
iꞌis jiꞌn cyønøctøyøy que øtz nø jay yøti casi que mumu jejtaꞌm ityajuti,
ndø Comiꞌis ꞌyaṉguiꞌmguy, entonces pero vene caꞌyajuꞌam. 7 Jøsiꞌcam yac

jic jiꞌn cyønøctøyøyipøꞌis, u mi isqueꞌt vyin Jacobo, y más jøsiꞌcam


ṉgømaꞌnøtyamø. yac isyajqueꞌt vyin mumu apostoles.
39 Jetse pues ø mi ndøvøtaꞌm,
   
8 Y saṉ ultimotiꞌam øtz yac

tziꞌtam pena vaꞌcø mi isqueꞌtuti vyin; pero øtz eyati o


ndzaꞌmaṉvajcotyamø. Y u mi apostolesaje, como si fuera une ya
yaꞌinducyaju eyataꞌmbø oteꞌomo pøꞌnajupø. 9 Porque øtz jiꞌn mus

oñajpa. 40 Con respeto tzøctam


  vøjcotzøctøjø como eyataꞌmbø
mumu tiyø y vøpøpit, ni i jana apostoles vøjcotzøcyajtøjpase. Y øtz
soꞌnateja; vaꞌcø parejo nøctøyøtyøjø jiꞌn vyøjø vaꞌcø apostolescotzøctøjø,
ti nø chamdøju. porque yacsutzøcpanaꞌṉtzi
351 1 Corintios 15

vyaꞌṉjamyajpapøꞌis Dios. 10 Pero  


20 Pero viyuṉsye visa Cristo
apostolesajøjtzi como ijtuse yøti cuando caꞌyajupøꞌomnaꞌṉ ijtu.
porque Diosis toꞌyaꞌṉøꞌyøjtzi. Y ja Como tum cosecha cuando
cyomequec toyaꞌṉøꞌyøjtzi, porque ijtzoꞌtzpa jet mas vøjpø, jetse
más vøj yos øjtzi que mumu Cristo mas vøjpø y por eso
eyataꞌmbø apostolese. Pero jiꞌndyet cyoviꞌnajøpø. Vyaꞌṉjamyajpaꞌis
øtz yosepø, sino øjtze nøyospapø Cristo y caꞌyaju, jeꞌis cyoviꞌnajøtaꞌm.
Diosis ñe pyømijiꞌn. 11 Entonces oꞌca
  Caꞌyaju pero como tø øṉba y tø
chamyajpapø eyapø apostolesistaꞌm, saꞌpase, jetse maṉba visaꞌyaje.
oꞌca ndzaꞌmba øjtzi; tumbø oteti 21 Porque jujche tumbø pøꞌnis

ndzamdaꞌmbøjtzi, y jetse mi chøquipit caꞌtzoꞌtznømu,


vaꞌṉjamdamu. jetsetiqueꞌt tumbø pøꞌnis chøquipit
visaꞌtzoꞌtznøṉgueꞌtu. 22 Porque

Maṉba visaꞌyaje caꞌyajupø como mumu tø caꞌtamba porque


12 Y como ndzamgøpucstaꞌmbøjtzi Adaꞌnis tø tyøvøtaꞌm, jetsetiqueꞌt
que Cristo visaꞌu caꞌyajupøꞌomo, mumu maṉba tø tziꞌtam quenguy
¿Tiꞌajcuy nømyajpa vene como Cristoꞌis tø tyøvøtaꞌm. 23 Pero

mijtzomdaꞌmbø que jiꞌn visaꞌyaj tumdum pøꞌnis ꞌyora cuando


caꞌyajupø? 13 Porque oꞌca jiꞌnnaꞌṉ
  nuꞌcpa maṉba visaꞌe. Cristo vinbø
visaꞌyaj caꞌyajupø, ni Cristo visaꞌtzoꞌtzu. Como tum cosecha
ja visaꞌønaꞌṉ. 14 Y oꞌca Cristo
  ijtzoꞌtzpase, jetse visaꞌtzoꞌtz
ja vyisaꞌønaꞌṉ comequectinaꞌṉ Cristo y jet visaꞌyajpapøꞌis
ndzamgøpucstaꞌmbøjtzi, cyoviꞌnajøpø. Y hasta minba
y jetseti comequec mi Cristo, jicsyeꞌcam maṉba visaꞌyaj
vaꞌṉjamdaṉqueꞌtpanaꞌṉ. 15 Y oꞌca
  jeꞌis ñeꞌtaꞌm. 24 Jøsiꞌcam nuꞌcpa

jiꞌn visaꞌyaj caꞌyajupø, entonces yajcuy, cuando Cristoꞌis maṉba


sutzcucyøsnaꞌṉ tzøꞌpya ndzambase chiꞌocuꞌyaj ꞌyaṉguiꞌmguy Jyata
øjtzi jujche chøc Diosis. Porque Dioscøsi yac jøcøjayajujcam
øtz ndzamgøpucstamba øjtzi que aunque jujchepø møjaꞌṉ
Diosis yac visaꞌ Cristo. 16 Pero oꞌca
  anguiꞌmbapøꞌis ꞌyaṉguiꞌmguy,
viyuṉete jiꞌnnaꞌṉ visaꞌyaj caꞌyajupø, mumu coviꞌnajøꞌstam ꞌyaṉguiꞌmguy,
entonces ni Cristo ja yac visaꞌønaꞌṉ mumu myøjaꞌṉomdaꞌmbøꞌis
Diosis. 17 Y oꞌca Cristo ja vyisaꞌønaꞌṉ,
  ꞌyaṉguiꞌmguy, mumu pømiꞌøyupøꞌis
comequec mi vaꞌṉjamdambanaꞌṉ y ꞌyaṉguiꞌmguy. Mumu maṉba
mumu jamasenaꞌṉ mi ṉgoja ijtamu. yac jøcøpøjayaje. 25 Pero Cristo

18 Y oꞌcanaꞌṉ jetse, tocoyajunaꞌṉ


  tiene que vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌmø
viꞌna caꞌyajupø oyuꞌis vyaꞌṉjamyaj como møjaꞌṉ aṉguiꞌmbase hasta
Cristo. 19 Oꞌcanaꞌn san yøtipø
  que yac mochquecyajpa mumu
itcuꞌyomo ndø ⁿjoꞌctambanaꞌṉ más quiꞌsayajpapøꞌis. 26 Último Cristoꞌis

vyøjom vaꞌcø tø putø Cristojiꞌṉ, maṉba yaj caꞌcuy. Como tum


entonces como más jiꞌn vyøj itipø enemigo yaj caꞌtøjpase y jiꞌnam
pønsenaꞌṉ tø ijtamba que jiꞌn mumu chøꞌy, jetse jiꞌnam ma it caꞌcuy.
eyataꞌmbø pønse. 27 Diosis cyot Jesús vaꞌcø ꞌyanguiꞌm

1 Corintios 15 352

mumu ticøsi. Cuando it jachøꞌyupø mi ijtam vøjø, u cyojatzøctamu.


que ñeꞌc aṉguiꞌmba mumuticøsi, Porque ityaj mitzjiꞌṉdaꞌm jiꞌn
ndø cønøctøyøpya que Jesusis cyønøctøyajepøꞌis ni tiyø Diosis ñeꞌ.
jiꞌn ꞌyaṉguiꞌm Jyata Dios. Porque Øtz mi nøjandyaꞌmbøjtzi yøcse que
Jyata Diosis ꞌyaṉguiꞌm Jesús vaꞌcø it jiꞌn cyønøctøyajepøꞌis Diosis ñeꞌ
ꞌyaṉguiꞌm mumuticøsi. 28 Y cuando
  vaꞌcø mi ndzaꞌajcuchiꞌtamø.
mumu tiyø tzøꞌpya Diosis ꞌYuneꞌis
ꞌyaṉguiꞌmgupit, ꞌYune mati tzøꞌcyeꞌt Chajmapya jujche maṉba
Jyata Diosis ꞌyaṉguiꞌmguiꞌpit. visaꞌyaj caꞌyajupø
Porque Dios cyojtupøꞌis ꞌYune vaꞌcø 35 Pero tal vez iyø jutipø nømba:
ꞌyaṉguiꞌm mumuticøsi. Entonces “¿Jujche maṉba visaꞌyaje caꞌyajupø?
tyumgøꞌy Dios maṉba aṉguiꞌm ¿Quién sabe jujchepø quene maṉba
mumticøsi. ñøvisaꞌyaje?” 36 ⁿJyovimbø mijtzi.

29 Y oꞌca jiꞌn jetse, entonces


  Porque cuando ndø nijpa tømbu,
joviꞌajcuyete vaꞌcø nøꞌjiꞌṉ tiene que vaꞌco yaj tømbu vaꞌcø
nøꞌyøyajø caꞌyajupøcøtoya oꞌca quiꞌm ꞌyune. 37 Saṉ tømbu ndø nijpa,

ni jujche jiꞌn visaꞌyaj caꞌyajupø. jiꞌn ndø nijpay cyuy møjapø, que sea
30 Oꞌca jiꞌn visaꞌyaj caꞌyajupø,
  trigo, que sea eyapø tømbu. 38 Pero

joviꞌajcuyete vaꞌcø ijtam øjtzi fácil Diosis yaj cuꞌyøpya tumdumbø


tø yaj caꞌtøjpamø aunque ti hora. tømbu jujche syunbase. Tumdumbø
31 Como viyuṉsyepø tiyø que øtz
  tømbu eyati yaj cuꞌyøpya segun tiyø
vøṉgotzøcpa Dios porque mitz tømbu ndø nijpa. 39 Mumu sis jiꞌn

vaꞌṉjamdamba ndø Comi Jesucristo, tum goꞌma. Pøꞌnis syis tumgoꞌma; y


øtz ndzaꞌmaꞌṉvajcu ancø jeꞌis ꞌyote, copøꞌnis syis eyati; y coqueꞌis syis
jetsetiqueꞌt viyuṉsepø tiyø que eyatiqueꞌt, palomaꞌis syis eyatiqueꞌt.
aunque ti jama fácil caꞌpøjtzi o si 40 Ityajqueꞌt tzajpomdaꞌmbø

no yaj caꞌtøjpøjtzi. 32 Como aunque


  tiyø. Ityaj nascøstaꞌmbø tiyø.
jujchepø pøꞌnis cyoquijpase, oꞌca Tzajpomdaꞌmbø eyati søꞌṉyajpa,
jetsenaꞌn cuando Efeso cumguꞌyomo nascøstaꞌmbø eyati søꞌṉyajpa.
oꞌyø nøṉguip sunupøꞌis yaj 41 Jama eyati søꞌṉba y poya eyati

caꞌø como yach copøꞌnis tø yaj søꞌṉba; también matza eyati


caꞌyajpase, entonces ni jujchenaꞌṉ ja søꞌṉyajqueꞌtpa; y it matza jiꞌn parejo
ñøvøꞌajønaꞌṉtzi oꞌca jiꞌnaṉ visaꞌyaj søꞌṉyaje. Ityaj møja søꞌṉyajpapø,
caꞌyajupø. Entonces mejornaꞌn vaꞌ ityaj cheꞌ søꞌṉyajpapø. 42 Jetseti

tø nømø: “Tø cuꞌjtaꞌi, tø uctaꞌi, ndø maṉba tujqueꞌte cuando visaꞌyajpa


nøṉgøjtaꞌi ndø gusto; pues jomi caꞌyajupø. Ndø nijpupø putzpa, pero
vøstøcmøy maṉba tø caꞌtame”. visaꞌupø jiꞌnam pyutz nunca. 43 Ndø  

33 U mi yac aṉgømaꞌcøtyam mi
  nijpupø, ni ti jiꞌn yoscuy; pero
ⁿvin. Porque nømnømbase, “Oꞌca visaꞌupø, saṉ vøjcoꞌnipø tiyete. Ndø
tumøꞌom tø vijtamba yatzipø ndø nijpupø mochipøte; visaꞌuꞌjcam
tøvøjiꞌṉ, entonces ndø yac tzacyajpa pømiꞌøpya. 44 Ndø nijpa nascøspø

vøjpø ndø costumbretaꞌm”. coṉña, visaꞌpa Espiritupø. It


34 Cuendatzøctam mi ⁿvin vaꞌcø
  nascøspø coṉña; it espiritupø coṉña.
353 1 Corintios 15​, ​16

45 Y jetse it jachøꞌyupø: “Vinbø y ndø pøctamuꞌcam nuncø


Adán tuc pøn quenbapø”. Ultimopø jiꞌnam pyutzipø; y cuando ndø
Adán espiritupøte y Jesusete ndzacpøꞌtamuꞌcam ndø coṉña
syajpapøꞌis quenguy. 46 Pero viꞌnapø
  caꞌpapø, y nø pøctamuꞌcam jiꞌnam
nascøspønaꞌṉete, jiꞌndyenaꞌṉ cyaꞌepø nunca; entonces maṉba
espiritupø. Y minba jøsiꞌjcam, tuqui jujche ijtuse jachøꞌyupø: “Ndø
espiritupøtimete. 47 Vinbø pøn
  tondamuꞌcamete, jiꞌnam ma tø
naspø tujcu y nascøspø pønaꞌṉete. caꞌtame nunca. 55 Viyuṉsye jiꞌnam it

Metzaꞌombø ndø Comite minupø caꞌcuꞌis pyømi vaꞌcø tø yacsutzøcø.


tzajpomo. 48 Ijtusenaꞌṉ naspø pøn,
  Viyuṉse ndø tondamuꞌam, jiꞌnam
jetseti tø ijtaṉqueꞌtpa nastaꞌmbø. tø tzøꞌtyam tzatøjcomo”. 56 Ndø

Ijtuse ndø Comi tzajpombø, jetseti cojaꞌis chøquipit tø caꞌpa; y porque


tø øjtzi tø vaꞌṉjamdambapøꞌis it anguiꞌmguy, por eso sunba ndø
ndø Comi tzajpomdaꞌmbøse tzøc yatzi tzocoꞌyajcuy, y por eso tø
maṉba tø ijtanqueꞌte. 49 Jujche   yaj cojaꞌajtøjpa. 57 Pero vøcoꞌnipøte

quenbase naspø pøn, jetseti tø Dios, porque jeꞌis tø yac tonba


quendaṉgueꞌtpa yøti; pero jujche porque ndø Comi Jesucristoꞌis tø
quenbase tzajpom minupø; jetseti cotzoṉba.
maṉba tø quendaṉgueꞌte jøsiꞌcam. 58 Por eso ø mi vaꞌṉjajmoṉguy

50 Tøvøꞌajcuy, mi ndzajmatyamba
  tøvø mi sundambapø øjtzi,
que sisøyupøꞌis y nøꞌpiꞌnøyupøꞌis vaꞌṉjajmotyam møꞌchøqui, nunca
jiꞌn mus pyøjcøchoṉ itcuy Diosis u mi jajmbøtam mi vaꞌṉjajmoṉguy.
itcuꞌyomo. Ni yajpapø jiꞌn mus Mumu jamase tzøctam más vøti
it jiꞌn yajemø ni tiyø. 51 Y yøti
  ndø Comiꞌis yoscuy, porque mi
cømaꞌnøtyamø porque manba mi mustamba que jiꞌn comequec mi
ndzajmatyame jiꞌnaꞌṉ mustøjipø yosatyame ndø Comi.
viꞌnacsyeꞌṉomo: Jiꞌn mumu ma
tø caꞌtame. Pero mumu maṉba tø Tumin duꞌmguy vaꞌṉjamocuy
cacpøꞌtandøji. 52 Joviseti chøtyøṉ tøvøcotoyataꞌm

16

orati como tø itzcotznepya, Yøti maꞌṉbø mi ndzam


jetse jovisyeti maṉba tø tumin duꞌmguy
cacpøꞌtandøji cuando muꞌnømba vaꞌṉjajmocuy tøvøcøtoyataꞌm.
yajnømbaꞌcamete. Porque maṉba Suꞌnbøjtzi vaꞌcø mi ndzøctaṉgueꞌta
muꞌnømi, y caꞌyajupø maṉba jujche aṉguiꞌmyaj øjtzi Galacia
visaꞌyaje vaꞌcø nunca jana nasom tuꞌmyajpapø ndø Comiꞌise
cyaꞌvøtzøcyajø, y tø øtztaꞌm maṉba ñeꞌtaꞌm. 2 Tumdum semana tzoꞌtzcuy

tø cacpøꞌtandøji. 53 Porque como


  jama, tumdum pøn veꞌnbujtamø
tø mescøyojpase, jetseti maṉba usy mi ndumin segun jujcheꞌṉom
tø tuqui. Ndø tzacpa putzpapø mi ṉganatzøctamu, y aṉneꞌctamø.
y ndø pøcpa jiꞌn pyutzipø. Ndø Y entonces cuando miꞌnbøjtzi, listo
cacpøꞌpa maṉbapønaꞌṉ caꞌe, ndø ijtuꞌcam tumin tuꞌmupø, jana
pøcpa jiꞌn cyaꞌepø. 54 Entonces
  jicsyeꞌctøc mi nduꞌmdamø. 3 Cuando

ndø tzactamuꞌcam putzpapø nuꞌcpøjtzi, entonces øtz maꞌṉbø


1 Corintios 16 354

ṉgøꞌvejyaj pøn mitz ṉgøpiṉdamupø tzambønse ijtamø, más tziꞌtam


vaꞌcø ñømaṉyaj Jerusaleꞌnomo mi mbømi vaꞌcø mi ndondamø.
tumin mi vaꞌctziꞌtamupø; y vaꞌcø 14 Mumu ti mi ndzøctamba, tzøctam

ñømaṉyaj carta mitz jandyamupø. mi sundamba aṉcø mi ndøvø.


4 Y oꞌca vøjø vaꞌcø maṉgueꞌt øjtzi,

15 Ø mi ndøvøtaꞌm, mi mustamba

maṉyajpa øtzjiꞌṉ. que Acaya nasomo, viꞌna o


vaꞌṉjajmoyaje Estefanasis fyamilia,
Jut quiꞌpsu Pabloꞌis vaꞌcø myaꞌṉøyø y jeꞌis chiꞌocuyajyaj vyin vaꞌcø
5 Cøjtuꞌcam
øjtzi Macedonia nasomo, yosyaj vaꞌṉjajmocuy tøvøcøtoyataꞌm.
maꞌṉbø nuꞌc mitz ijtamumø, porque 16 Jetcøtoya mi ndzajmatyaꞌmbøjtzi

maꞌṉbø cøt Macedonia nasomo. 6 Tal   vaꞌcø mi ṉgønaꞌtzøtyam


vez maꞌṉbø yaꞌe mitzjiꞌndaꞌm. Tal chiꞌocuyajyajuꞌis vyin jetse, y vaꞌcø
vez jiṉ maꞌṉbø ṉgøjtay pacac aṉsøṉ. mi ṉgønaꞌtzøtyam mumu yosyajpapø
Entonces muspa mi ndø cotzoṉdamø y cotzoꞌṉoyajpapø jetjiꞌṉdaꞌm.
jut maꞌṉbø mave; vaꞌcø mi ndø tziꞌtam 17 Casøpyøjtzi porque miñajuꞌam

ti maꞌṉbø suni tuṉgøtoya. 7 Porque   Estéfanas, Fortunato y Acaico. Pues


jiꞌnø sun vaꞌcø saṉ pocyøtø, pero jeꞌis chøcyaju mitz ja musøpø mi
suꞌnbø yaꞌyø mitzjiꞌṉdaꞌm, oꞌca tziꞌpa ndzøctamø, porque ja mi ijtamønaꞌṉ
permiso ndø Comiꞌis. 8 Pero maꞌṉbø
  yøꞌqui. 18 Jiꞌquistaꞌm yac tziꞌṉbøꞌjayaj

tzøꞌy Efeso cumguꞌyomo hasta que ø ndzocoy y mi ⁿyac tziꞌṉbøꞌjayajqueꞌt


nuꞌcpa Pentecostés jama. 9 Porque  mi ndzocotyaꞌm. Hay que vaꞌcø mi
yøꞌqui øtz ndziꞌpa cuenda que vøti ṉgønaꞌtzøtyam jetsetaꞌmbø.
muspø ndzøc ndø Comiꞌis yoscuy, y 19 Mi ṉgyøꞌvejatyamba dyus

maṉba put vyøꞌom ø ⁿyoscuy; pero it mi vaꞌṉjamoṉguy tøvøꞌstaꞌm


vøti yaꞌinducjoꞌyajpapøꞌstzi. tuꞌmyajpapøꞌis Asia nasomo. Y mi
10 Oꞌca nuꞌcpa Timoteo, cotzoṉdamø
  ṉgyøꞌvejatyaṉgueꞌtpa vøti dyus ndø
vaꞌcø it contento mitzjiꞌṉdaꞌm; porque Comiꞌis ñøyicøsi Aquilaꞌis y Priscilaꞌis
jujche øtz ndzøcpa ndø Comiꞌis y jeꞌis tyøjcom tuꞌmyajpapøꞌis. 20 Mi  

yoscuy, jetseti jeꞌis chøjqueꞌtpa. ṉgyøꞌvejatyamba dyus mumu mi


11 Por eso u mi ṉgonoctam Timoteo.
  vaꞌṉjajmonguy tøvøꞌstaꞌm; y na
Cotzoṉdamø, tziꞌtam tuṉgøtoya ti syuctandøjø masanbø suꞌcocujiꞌṉ.
nø syunu, contento vaꞌcø min tuꞌnø. 21 Øjchøṉø Pablo ø neꞌ ø

Porque nøꞌmø joꞌṉgu mapø mini ṉgøꞌjiꞌṉ nø mi ⁿjajyandyamu ø


eyapø ndø tøvøjiꞌṉdaꞌm. 12 Ndø tøvø
  ⁿyuschiꞌocuy.
Apolos jana tumnac ⁿnøjmajoꞌyøjtzi 22 Jiꞌn syunipøꞌis ndø Comi

vaꞌcø maṉ mi ndyuꞌndamø eyapø ndø Jesucristo, tiene que vaꞌcø


tøvøjiꞌṉdaꞌm. Pero ni jujche ja syun yachcøvejøyø Diosis vaꞌcø tocoyø.
myaṉ yøti. Maṉba mi ndyuꞌnistame ¡Mijchø ø mi Ṉgomitaꞌm, minø!
cuando itpa lyugar. 23 Oꞌnømbøjtzi Dios vaꞌcø

mi ṉgyotzoṉdamø ndø Comi


Ultimopø yuschiꞌocutyaꞌm Jesucristoꞌis ñeꞌ vyøꞌajcupit. 24 Mi

13 Tzøctam
cuenda mi ⁿvin sundaꞌmbøjtzi mumu mitztaꞌm ndø
vaꞌṉjajmotyamø møꞌchøqui, Comi Jesucristoꞌis ñøyicøsi. Amén.
Segunda Carta a Los Corintios
Metzaꞌombø Carta Chøjcayaj Corinto
Cumguꞌyomdaꞌmbø Apóstol San Pabloꞌis

1 Øjti chøṉø Pablo, Jesucristoꞌis


chøṉ ꞌyapostoles porque
jetse syun Diosis. Yøṉ carta mi
casøtyam vøti. 6 Pero cuando øtz

istamba toya, mitzcøtoyataꞌmete;


vaꞌcø yajandyam mi mayaꞌcutyaꞌm
jajyandyaꞌmøjtzi ndø vaꞌṉjamoṉguy y vaꞌcø mi ṉgyotzoctamø. Jetse
tøvø Timoteojiꞌṉ. Mi jajyandyamba muspa mi ndondam vøpøpit mi
mijtzi mi ndyuꞌmdambapøꞌis ndoya jujche øtz ndondambase
Diosis ñøyicøsi Corinto toya. Y cuando Diosis yajatyamba
cumguꞌyom mi ⁿijtamupøꞌis. Mi ø mayaꞌṉgutyaꞌm, es para vaꞌca
ⁿjajyandyaṉgueꞌtpøjtzi mumu Diosis yajqueꞌtati mi mayaꞌcutyaꞌm, y
mi ꞌyunendaꞌm Acaya nasomo mi vaꞌcø mi ṉgyotzoctamø. 7 Por eso

ⁿijtumupøꞌis. 2 Oꞌnømbyøjtzi ndø


  vaꞌṉjamdaꞌmbøjtzi viyuṉsye que
Janda Dios y ndø Comi Jesucristo maṉba mi mbyujtam vyøjomo,
vaꞌcø mi ṉgyotzoṉdamø ñeꞌ porque mustaꞌmbøjtzi que como
vyøꞌajcupit, y vaꞌcø mi yac ijtam mi ndyoyaꞌistamba øtzjiꞌṉdaꞌm
contento. ndø vaꞌṉjamdamba ancø Cristo,
jetseti maṉba mi mbyujtam vyøjom
Jujche isuse toya Pabloꞌis øtzjiꞌṉdaꞌm.
3 Ndø
vøcotzøcta Dios ndø Comi 8 Ø mi vaꞌṉjamoṉguy tøvøtaꞌm,

Jesucristoꞌis Jyata. Jetemete ndø suꞌnbøjtzi vaꞌcø mi mustamø


Janda tø toyaꞌṉøpyaꞌis, y jeꞌis mumu jujche yacsutzøctandøj øjtzi Asia
jama tø yajapya ndø mayaꞌcuy. nasomo. Vøti yacsutzøctandøj
4 Cuando toyaꞌistaꞌmbøjtzi, Diosis
  øjtzi hasta que ja itønaꞌṉ ø mbømi
yajapya ø mayaꞌṉgutyaꞌm. Entonces vaꞌcø ndondamø, hasta que
cuando eyapø pøn toyaꞌisyajpa, ṉgomoꞌndyaꞌmøjtzi que maṉbase
øtz muspa ⁿyajayaj myayaꞌcuy caꞌtame. 9 Niꞌaṉjamdaꞌmøjtzi oꞌca

como Diosis yajayuse ø mayaꞌṉguy. tzamdziꞌtandøjøjtzi vaꞌcø caꞌtamø.


5 Como vøti toyaꞌistaꞌmbøjtzi
  Pero jetse tujcu vaꞌcø ndziꞌtam
Cristojiꞌṉ, jetsetiqueꞌt Cristojiꞌn cuenta que solo Dios vaꞌcø ndø
yajpa vøti ø mayaꞌṉgutyaꞌm vaꞌcø vaꞌṉjamdamø, que jeꞌis tø cotzoṉba,

355
2 Corintios 1 356

que jiꞌn mus ndø yaj cotzoc ndø vin cøcasøtyaṉgueꞌta. 15 Como viyuṉsye

ndø neꞌṉgø. Diosis muspa tø yaj ṉgomoꞌyøjtzi que jetse parejo


cotzoca, porque hasta caꞌyajupø yac maṉba nay tø cøcajsøtyandøji;
visaꞌyajpa jeꞌis. 10 Y je Diosis o yaj
  por eso ṉguiꞌpsøjtzi vaꞌcø mi
cotzoctame, ja cyaꞌtaꞌmøjtzi, y yøti nduꞌndamø viꞌna, y metzanajcøsi
yaj cotzoctaṉgueꞌtpatiꞌtzi møjaꞌṉ vaꞌcø mi nduꞌndaṉgueꞌtati; y jetse
naꞌtzcuꞌyomo. Y vaꞌṉjamdaꞌmbøjtzi menac vaꞌcø mi ṉgotzoṉdamø.
Dios que jeꞌis matøc yaj 16 Porque ṉguiꞌpspanaꞌṉtzi vaꞌcø mi

cotzoctaṉgueꞌte. 11 Oꞌca mitz mi


  nduꞌningøjtamø cuando maṉbanaꞌṉ
oꞌnøndyamba Dios øtzcøtoyataꞌm, maṉ Macedonia nasomo. Y después
jetse mi ndø cotzoṉdamba. Y vaꞌcø mi vøngotuꞌṉdaṉgueꞌta
cuando Diosis cotzoṉdaꞌmbøjtzi cuando vituꞌpanaꞌṉtzi oyuꞌcaꞌmtzi
porque vøti pøꞌnis jyajmutzøcyajpa Macedonia nasomo. Entonces
Dios øtzcøtoya, entonces vøti pøꞌnis muspanaꞌṉ mi ndø cotzoṉdamø
maṉba chiꞌyaj cuenta que Diosis vaꞌcø maṉ Judea nasomo vaꞌcø
chøc vøjpø tiyø øtzcøtoyataꞌm, y mi ndø tziꞌtam ti sundaꞌmbøjtzi
maṉba ñøjayaj Dios yøscøtoya. ø nduṉgøtoya. 17 Puede ser

mi ṉguiꞌpstamba que tuꞌmaṉ


Ticøtoya ja myaṉ jøꞌnø metzaṉ it ø nguiꞌpsocuy cuando
Pablo Corintoꞌomo jetse ṉguiꞌpsøjtzi vaꞌcø maṉ
12 Ijtu ticøtoya casøtyaꞌmbøjtzi. mi nduꞌndamø, (porque ja o
Casøtyaꞌmbøjtzi porque mismo mi nduꞌndamø). Puede ser tal
ø ndzocoꞌis ñiꞌaṉjajmba oꞌca vez mi ṉguiꞌpstamba que øtz
oyuse ijtam yøṉ nascøsi, ndzøcpa como cualquier pøꞌnise
ndumøchocoyajtaꞌmbøjtzi vaꞌcø chøcpase, que tum hora nømba
ndzøctam mumu tiyø para “jøꞌø, maṉba mave”, y misma hora
Dioscøtoya; y viyuṉse más jetse nømba “jiꞌnø mave”. 18 Pero como

o ijtam mitzjiꞌṉdaꞌm. Diosis Dios viyuṉ dzambapøte, jetse øtz


cotzondaꞌmøjtzi vyøꞌajcupit viyuṉ dzaꞌmqueꞌtpa. Jiꞌṉ tuꞌmaṉ
vaꞌcø ijtam nascøsi. Ja o metzaṉ ma ndzøc ø nguiꞌpsocuy.
ndzøctam pøꞌnis quiꞌpsocujiꞌṉ. 19 Porque Silasis y Timoteoꞌis y

13 Mi ⁿjajyandyaꞌmbøjtzi naꞌs
  øjtzi ndzamgøpucstamba Diosis
muspacsyeꞌṉomo mi nduꞌndamø ꞌYune Jesucristo mijtzomdaꞌm. Y
y ṉgønøctøyøtyamø vøjø. jic Jesucristo jiꞌn chamin chamave,
Y ⁿjoꞌcpøjtzi que maṉba mi sino tumdzambapøte. 20 Porque 

ṉgønøtøyøtyam mumaꞌṉgøyi 14 lo   Cristoꞌis yac tucpa viyuṉsye mumu


que yøti nø mi ṉgønøctøyøtyam vøjpø tiyø Diosis chamu que
veneꞌcsyeꞌṉomo. Suꞌnbøjtzi maṉba tø tziꞌtame. Y por eso ndø
vaꞌcø mi ṉgønøctøyøtyamø para vøṉgotzøctamba Dios. 21 Y mitzjiꞌṉ

vaꞌcø tø casøtyam parejo jic mismo ñec Diosis tø tziꞌtamba


jamaꞌomo cuando maṉba mini quiꞌpsocuy møꞌchøqui vaꞌcø ndø
ndø Comi Jesús; øtz vaꞌcø mi vaꞌṉjamdam Cristo. Y mismo ñeꞌc
ṉgøcasøtyamø, y mitz vaꞌcø mi ndø Diosis tø cøpiṉdamu vyingøtoya.
357 2 Corintios 1​, ​2

22 Como carta sellaꞌøtyøjpa vaꞌcø y vitøm nøꞌcøꞌmø mi ⁿjajyandyamu.


cyeja iꞌis cyøꞌveju, jetse Diosis Pero jiꞌnaꞌṉø sun mi ⁿyac
yaj quejpa que jeꞌise tø ñeꞌtaꞌm; mayaꞌtamø, sino que sunbanaꞌṉ mi
y tø cojtatyam Espiritu Santo yac mustamø que mayaꞌaṉse mi
ndø ndzocoꞌyomdaꞌm. Y como tø sundaꞌmbøjtzi.
tziꞌtzoꞌtztamu Espiritu Santo, por
eso minba ndø tziꞌtam cuenta que Pabloꞌis yaj cøtocopya
Diosis maṉba tø tziꞌaṉøtyam mumu oyuꞌis chøc cyoja
vøjpø tiyø. 5 Pero
oꞌca aunque iꞌis yac
23 Diosis cyomusapya ø ndzocoy.
  mayaꞌøjtzi jiꞌndyet naꞌs øtz yac
Jeꞌis ispa que øjtzi viyuṉdzamba. mayaꞌu; mitztaꞌmete mi ⁿyac
Ja otøc maṉ vaꞌc maṉ mi mayaꞌtaṉgueꞌtuti más vøti, y
nduꞌndamø Corintoꞌomo porque øtz ustaꞌmdi yac mayaꞌu. Jiꞌn
mi ndoyaꞌṉøtyaꞌmøjtzi; porque ø sun mi ongomøꞌnatyamø.
oꞌca øtz manaꞌn mave, manaꞌṉ 6 Porque vøtimete jujcheꞌṉom mi

mi ojnandyame. Y ja syun mi ṉgastigatzøctamuꞌam jic cojatzøjcupø


ojnandyamø, por eso ja myavøtøc pøn mi nduꞌmdambaꞌc. 7 Así es que

mi ndundamø. 24 Jiꞌndyet øtz vaꞌcø


  yøti muspa mi yaj cøtocojatyam
mi aṉguiꞌmdamø tiyø vaꞌcø mi cyoja y muspa mi ndzambasencia
vaꞌṉjamdamø, porque møꞌchøqui queca, vaꞌca jana cyaꞌø mayaꞌcuꞌis.
mi vaꞌṉjamotyambaꞌam yøti. Pero 8 Por eso mi nømgoꞌnatyaꞌmbøjtzi

suꞌnbøjtzi vaꞌcø mi ṉgotzoṉdamø que vaꞌcø mi ⁿyaj quejatamø que


vaꞌcø más mi ṉgyasøtyam. mi sundambatøc jic cojatzøjcupø

2 Por eso ṉguiꞌpsøjtzi vaꞌcø


jana mi vøcotuꞌndaṉgueꞌta
porque ja syun mi ojnandyamø;
pøn, y mi yac tzøꞌtyam jetse. 9 Mi
ⁿjajyandyaꞌmøjtzi yøn asuntocøsi,
vaꞌcø mi ndzøjquistamø, y vaꞌcø musø

jetse jana mi ⁿyac mayaꞌtamøꞌmtzi. oꞌca sunba mi ṉgømaꞌnøtyamø mi


2 Porque oꞌca mi ⁿyac mayaꞌpøjtzi,
  ndzajmatyambase øjtzi. 10 Entonces i  

entonces ni i ja it maṉbaꞌis ø yac mitz mi ⁿyaj cotocotyamba, øtz jetseti


tziꞌṉbøꞌi øjtzi. Porque mijtzi ndø ⁿyaj cotococyeꞌtpa mismo pøn mi ⁿyaj
yac tziꞌṉbøꞌpa; pero oꞌca mi ⁿyac cotocotyamupøꞌam. Porque cuando
mayaꞌtambøjtzi, jiꞌn mus mi ndø øtz ⁿyaj cotocopya aunque iyø, en
yac tziꞌṉbøꞌtamø. 3 Por eso mi
  caso oꞌca it cojatzøjcupø pøn, pues øtz
ⁿjajyandyaꞌmø viꞌna carta, vaꞌcø ⁿyaj cotocopyøjtzi jic pøn mitzcøtoya
jana mayaꞌøjtzi cuando maṉba Cristoꞌis vyiꞌnaṉdøjqui. 11 Jetze ⁿyaj

mi nduꞌndame; uytim tuqui que cotocopyøjtzi cojatzøjcupø vaꞌcø jana


ndø yac mayaꞌtamø. Oꞌca mi tø aṉgømaꞌcøy Satanasis. Porque
ndø yac tziꞌṉbøꞌtamba, masti claro ndø comusapya myañaꞌajcuy je
vøjø. Viyuṉsye niꞌaṉjambøjtzi yatziꞌajcuꞌis ñe.
que oꞌca tziꞌṉbøꞌpøjtzi, maṉba
mi ñchiꞌṉbøꞌtam øtzjiꞌṉ. 4 Porque

Nuꞌcyaj Pablo Troas cumguꞌyomo
cuando mi ⁿjajyandyaꞌmøjtzi je 12 Cuando
nuꞌc øjtzi Troas
carta, mayaꞌpanaꞌṉtzi; y toya vini cumguꞌyomo, vaꞌcø ndzamaṉvajcay
2 Corintios 2​, ​3 358

Cristoꞌis vøjpø ꞌyote, cotzoṉ øjtzi ndzamdaꞌmbøjtzi como Diosis


ndø Comiꞌis vaꞌcø omba yosa. cøꞌvejtamuse. Ndzamdamba Diosis
13 Pero ja omba tzocoynaꞌṉ ijtøjtzi,
  vyiꞌnaṉdøjqui como Cristojiꞌṉ
porque ja pyaꞌt jeni ndø andzi Tito. yostambase.
Por eso ⁿoꞌnøyu ndzacyajøjtzi maꞌṉø
Macedonia nasomo. Lo que chamqueꞌtupø Diosis
que maṉba tø tziꞌtame

3
Tø tonba Cristoꞌis jana Cuando jetse ndzamdaꞌmbøjtzi,
tø cojapajtamø tal vez mi ṉguiꞌpstamba que
14 Nøjapyø Dios yøscøtoyaꞌm, øtz vøṉgotzøctamba ø ⁿvin. Pero
porque mumu jama ndø tonba jiꞌndyet jicø. Jiꞌndyet pena øtz
Cristo Jesusjiꞌn jana tø cojapaꞌjtamø. vaꞌcø mi ndziꞌtam carta eyapøꞌis
Y Diosis tø yac yospa vaꞌcø ndø jyayupø chambapøꞌis que øtz vøjpø
tzajmayaj mumu pøn aunque juti pøn chøṉø. 2 Porque aunque iꞌis

jujche chøcpa Cristoꞌis. 15 Como


  myusyajpa que mitz vøj mi ijtamba
ndø aṉjamba aunque yaꞌi suñi desde que øtz mi ndzajmatyam
viquicpapø, jetse aunque jut vøjpø ote, y jet mas vøj que jiꞌn
aṉjamdøjpa jujche chøcpa Cristoꞌis. carta chambapøꞌis que øtz vøjpø
Como viquic nuꞌcpa aunque pøn chøṉø. Mitztaꞌmete como
juti cuando poṉdøjpa pomo si fuera tum carta jachøꞌyupø ø
Dioscøtoya, jetseti Cristoꞌis tø yac ndzococyøstaꞌm, y aunque iꞌis
yospa vaꞌcø ndø tzam Diosis ꞌyote muspa tyuꞌnø. 3 Quejpati que ñeꞌc

yaꞌi, vaꞌcø ꞌyaṉjamdøjø; vaꞌcø Cristoꞌis jyay yøṉ carta y cyøꞌveju


myañaj nø cyotzocyajupøꞌis, y øtzjiꞌṉ. Ni jiꞌndyet tintajiꞌṉ jyayu
vaꞌcø myañaj nø tyococyajupøꞌis. yøṉ carta, sino quenbapø Diosis
16 Lo que øtz ndzamdambase es
  ꞌYespiritujiꞌṉ. Y ni jiꞌndyet camambø
como tum viquijcø. Veneꞌaṉbønis tzaꞌcøs ñojtøyupø, sino que pøꞌnis
ꞌyaṉjamyajpa viquijcø, y nømyajpa chococyøs jyayu.
que møsyaṉ vøjpa. Jetse nø 4 Por eso jana naꞌtzcuy

tyocoyajupøꞌis jetseti myañajpa nømdaꞌmbøjtzi jetse Diosis


øtz ndzamdambase, y nømyajpa vyiꞌnaṉdøjqui porque tø
que yatzipøte; y jet maṉba caꞌyaje. cotzoṉdamba Cristoꞌis. 5 Ni ti

Y veneꞌaṉbøꞌnis ꞌyaṉjamyajpa jiꞌn mus quiꞌpscøpoꞌtam ø neꞌc


mismo viquijcø y nømyajpa que nguiꞌpsocujiꞌṉ. Sino Diosis
suñi viquicpa. Jetsetiqueꞌt nø cotzoṉdaꞌmbøjtzi vaꞌcø mus
cyotzocyajupøꞌis myañajpa øtz ndzaꞌmaṉvactam vøjpø ote.
ndzambase y nømyajpa que vøjpø 6 Porque jeꞌis yac mijnatyaꞌmbøjtzi

tiyete; entonces jet maṉba queñaje. quiꞌpsocuy vaꞌcø mus


Pero ni iꞌs ja ñøꞌit quiꞌpsocuy vaꞌcø ndzaꞌmaṉvactam jomepø contrato.
cham jetsepø ote ñeꞌcø. 17 Otz jiꞌn
  Y yøṉ contrato jiꞌndyet oꞌca
mojtam Diosis ꞌyote sutzijiꞌṉ jujche jachøꞌyupø aṉguiꞌmguy vaꞌcø
chøcyajpase vøti eyataꞌmbøꞌis ndø yaj coputø, na más que
tumingøtoya, sino tumø tzocoy Espiritupøtite. Porque jachøꞌyupø
359 2 Corintios 3​, ​4

aṉguiꞌmguy jiꞌn ndø yaj coputi, y tø vituꞌpa ndø Comicøꞌmø, ndø


caꞌpa. Pero Espirituꞌis tø yaj quenba. cønøctøyøpya. Como si fuera yac
7 Jicø ley jutipøcøꞌm tø caꞌpa
  tzuꞌṉatyøjpa velo ndø tzococøspø.
nojtøyu tablapø tzaꞌcøsiꞌy pømipø 17 Porque jic Espiritu nøꞌø ndzamupø,

søꞌṉgøjiꞌṉ tziꞌtøju. Y Israel ndø Comitiqueꞌt; y cuando ndø


pøꞌnistaꞌm jiꞌnaꞌṉ mus ꞌyaꞌmayaj Comiꞌis ꞌYespiritu øjtzomdaꞌm ijtu,
Moisesis vyinaca porque vyinaca muspa ndø tzøcø ti sunba ndø tzøcø,
søꞌṉgoꞌnbanaꞌṉ. Pero jic søꞌṉgø porque it ndø ganas vaꞌcø ndø tzøcø
usytaꞌm usytaꞌm mermatzøjcu. ndø Comiꞌis syunbase. 18 Como tum

8 Pues jic viꞌnapø contrato søꞌṉgøjiꞌṉ


  espejo oꞌca ja cyøtaꞌcøtyøjø velojiꞌṉ
tziꞌtøju, pero Espirituꞌis cyontrato søꞌṉvituꞌpa; jetseti mumu tø øtztaꞌm
yospapø pøꞌnis chocoꞌyomdaꞌm, como ja cyøtaꞌcøtyøjø ø vinaṉga
masti pømi søꞌṉba. 9 Es decir oꞌca
  velojiꞌṉ. Ndø Comiꞌis syøꞌṉgø nuꞌcpa
vøjpøte je contrato jutipøcøꞌmø øtzcøsi y søꞌṉvituꞌqueꞌtpati. Y
tø yaj cojaꞌajtøjpa; entonces más nømdi cyacpøꞌ ndø quiꞌpsocuy más
vøjpø contrato tø tziꞌ Diosis vyøjom vaꞌcø tø it como Cristose y como
vaꞌcø tø nøputø. 10 Jic viꞌṉapø
  søꞌṉgøse más vaꞌcø ndø nøꞌijtay jeꞌis
contrato vøjpøte, pero najiꞌndyet quiꞌpsocuy. Ndø Comiꞌis ꞌYespirituꞌis
tyuꞌmbajcaje yøtipøjiꞌṉ. Porque jetse chøcpa.
yøtipø mástøc vøjø. 11 Porque oꞌca

jicø maṉbapønaꞌṉ yaje vøjpønaꞌṉete,


entonces yøtipø que jiꞌn ma yaje
4 Jetøcoya nunca jiꞌn yaj ø
nganas vaꞌcø yostamø, porque
Diosis tziꞌupøꞌis yøṉ yoscuy, y jeꞌis
más vøjpø. tø cotzoctamba ñeꞌ vyøꞌajcupit.
12 Como ndø muspa que yøṉ

2 Jajmbøꞌtaꞌmøjtzi yatzitzocoꞌyajcuy,

jomepø contrato más vøjpø, jana jiꞌn ø nuꞌm dzaꞌajcu chøctamø, ni


naꞌtzcuy ndø tzaꞌmaṉvacpa. 13 Y jiꞌn
  jiꞌnø ndzøctam mañaꞌajcuy. Øtz
ma ndø tzøqui Moisesis chøjcuse. jiꞌn aṉgømaꞌcøtyam ni iyø. Øtz
Porque jeꞌis vyindoc vyinaca viyuṉ dzamdamba Diosis ꞌyote, jiꞌn
velojiꞌṉ vaꞌca jana isyaj Israel pøꞌnis ø ndzamdam sutzcuy. Sino cøyin
ꞌyaṉjeꞌc jic syøꞌṉgø hasta que tuꞌyu. vøjpø tiyø ndzamdamba øjtzi.
14 Y jetsetiqueꞌt asta como yøti como
  Jetse ndzøctaꞌmbøjtzi mumu tiyø
si fuera mojnayajuse Israel pøꞌnis mumu iꞌis vyiꞌnaṉdøjqui, y Diosis
quiꞌpsocuy velojiꞌṉ. Y por eso jiꞌn vyiꞌnaṉdøjqui, vaꞌcø isyajø que
cyønøctøyøyaje cuando tyuñajpa vøjpø ti ndzøctaꞌmbøjtzi. 3 Oꞌca

pecapø contrato. Pero como velo aunque iꞌis jiꞌn cyønøctøyøy yøṉ
ndø yac tzuꞌṉbase vaꞌcø ndø is vøjø, vøjpø ote øtz ndzaꞌmaṉvactambapø,
jetseti Cristoꞌis tø yac mijnapya jiꞌn cyønøctøyøyaje porque nøme
quiꞌpsocuy vaꞌcø ndø cønøctøyøyø. toycoyaju. 4 Como jiꞌn vyaꞌṉjamyaj

15 Pero hasta como yøti cuando


  vøjpø Diosis ꞌyote, yatzipø
Israel pøꞌnis tyuꞌñajpa Moisesis espiritu lo que aṉguiꞌmba nascøsi
jyachajcupø, jiꞌn cyønøctøyøyaje. como si fuera Dios, jeꞌis yac
Como si fuera velocøs ityajuse joviꞌajyaj quiꞌpsocuy vaꞌcø jana
quiꞌpsocuy. 16 Pero cuando ndø
  cyønøctøyøjayajø Cristoꞌis ꞌyote
2 Corintios 4 360

vøjpø. Como tum pomipø søꞌṉgø, Y jetse quejpa que Jesús ijtu
jetseti Cristoꞌis ꞌyote. Y Cristoꞌis ø ndzocoꞌyomo, porque si
ñøꞌijtay mismo Diosis cyene y no, caꞌtambanaꞌṉtzi. 11 Porque

quiꞌpsocuy; pero yatzipø espirituꞌis quendambacsyeꞌṉomo øjtzi, mumu


jiꞌn yaj cønøctøyøjayaj Cristoꞌis jama ijtu peligro vaꞌcø caꞌtamø
ꞌyote oꞌca jiꞌn vyaꞌṉjajmayaje. porque ndzøctamba aṉcø Jesusis
5 Porque øtz jiꞌn ø vejpøꞌtam ø ⁿvin
  yoscuy, pero quendambatøꞌctzi. Y
jujchepø pøndaꞌm chøṉø, sino jetse quejpa que Jesús quenba ø
øtz vejpøꞌtamba Jesucristo que sisomo, aunque ø sis maṉbapø
jej ndø Comite. Y øjchøṉ mi ndø caꞌe. 12 Así es que øtz uspøcøsi

coyospataꞌm Jesuscøtoya. 6 Diosis


  caꞌtambanaꞌṉtzi, pero por jetcøtoya
cyøꞌvej søꞌṉgø vaꞌcø syøꞌṉnømø mitz mi ijtamuti.
cuando piꞌtzønaꞌṉ ijnømuꞌøc, y 13 It oyuꞌis jyaye: “Øtz vaꞌṉjam

mismo jic Diosis tø yac søꞌṉapya øjtzi, y por eso ndzaꞌmøjtzi


ndø quiꞌpsocuy. Como cuando tiyete”. Jetse jyay jiꞌquis y jetsepø
søꞌṉnømba ndø ispa aunque tiyø, vaꞌṉjajmocuy nøꞌijtaṉgueꞌt
jetse Diosis tø yac mijnapya vøjpø øjtzi, también øtz jetcøtoya
quiꞌpsocuy vaꞌcø ndø cønøctøyøyø ndzamdaꞌmbøjtzi porque
Diosis myøjaꞌṉoꞌmajcuy. Diosis vaꞌṉjamdaꞌmbøjtzi. 14 Porque ndø

myøjaꞌṉoꞌmajcuy søꞌṉba Cristoꞌis mustamba que Diosis yac visaꞌu


vyiꞌngøsi. ndø Comi Jesús cuando caꞌuꞌjcam.
Y como yac visaꞌ Jesús, jetseti
Ndø vaꞌṉjajmoṉgujiꞌn tø quenba Diosis maṉba tø yac visaꞌtaṉgueꞌte
7 Y
Diosis myøjaꞌṉoꞌmajcuy porque tø øtz tø tumø tzøctam
yospa tø øjtzomdaꞌm aunque øtz jetjiꞌṉ. Y tuꞌmbac mitzjiꞌṉ maṉba tø
mochitaꞌmbø nascøstaꞌmbø tø nøtøjcøtyam Diosis vyiꞌnaṉdøjqui.
pøndaꞌmdiṉø. Como si fuera ndø 15 Y mumu jujche øtz tuctamuse,

nøꞌijtu møjapø tumin naschicaꞌomo, para mitzcøtoyataꞌm tuc jetse, vaꞌcø


jetse Diosis myøjaꞌṉoꞌmajcuy ijtu vøj ityaj vøti pøn Diosis vyøꞌajcupit.
øjtzomdaꞌm. Entonces cuando Entonces vøti pøꞌnis maṉba
yostaꞌmbøjtzi, jiꞌndyet ø neꞌ ø ñøjayajqueꞌt Dios yøscøtoya. Jetse
mbømijiꞌn, sino Diosis milagropø vøti pøꞌnis maṉba vyøcotzøcyaj
pyømijiꞌṉ. 8 Aunque jujche
  Dios.
yacsutzøctandøjpøjtzi, jiꞌn caꞌtam 16 Por eso jiꞌn ø iꞌnbøꞌtam ø vin,

øjtzi, pujtaꞌmbøjtzi. Jiꞌn mus ti aunque usytaꞌm usytaꞌm yajpa ø


ndzøctamø, pero jiꞌnø iꞌnbøtam mbømi y ø ṉguene, pero tumdum
ø ⁿvin. 9 Macnøvityajpøjtzi, pero
  jama mas nø pyømi pøjcu ø espiritu.
it cotzoṉdambaꞌis. Aunque ti 17 Porque yøti tø toyaꞌispa usytaꞌm

tzøjcatyandøjpøjtzi, pero jiꞌn y chøtøṉ horacøtoya. Pero porque


mus yaj caꞌtandøji. 10 Aunque
  tø toyaꞌispa aṉcø yøti, jetcøtoya
jut maṉdaꞌmbøjtzi, sunba yaj jøsiꞌcam suñ vyøjomo ma tø ijtame
caꞌtandøjø jujche Jesús yaj mumu jamacøtoya. 18 Así es que

caꞌtøjuse; pero quendambatøꞌctzi. jiꞌn ndø quiꞌpstam mumu jama ndø


361 2 Corintios 4​, ​5

ispapø tiyø jujchete, sino jiꞌn ndø sunba ndø ndzactoꞌa yøṉ coṉña
isipø tiyø sunba ndø musocpacpøꞌi vaꞌcø ndø nøndumø it ndø Comi,
jujchete. Porque ndø ispapø tiyø, como si fuera tumbø tøjcomse.
usyaṉ horati ma ityaje. Pero jiꞌn 9 Jetcøtoya ndø tzøcpa vøjpø tiyø

ndø isipø tiyø jiꞌn ma yajyaje nunca. ndø muspacsyeꞌnomo sunbase

5 Porque tø itpa ndø coṉñaꞌomo


como tum nascøspø tøjcom
tø itpase. Y ndø mustamba que
Diosis; aunque sea yøꞌqui nascøsi tø
ijtu, aunque sea ndø Comijiꞌn tø ijtu.
10 Porque mumu tiene que vaꞌcø tø

oꞌca yajpa ndø coṉña como tum ø aṉdzoꞌṉoya Cristoꞌis vyiꞌnomo. Jeꞌis
ṉdzøjcutyøc yajpase, ijtu vøjpø ndø maṉba aṉgøvaꞌc ti ndø tzøctam ndø
tøc Diosis maṉbapø tø tziꞌtame. Jic coṉñajiꞌṉ, y jeꞌis maṉba tø tziꞌ ndø
tøc tzajpombøte, y nunca jiꞌn yaje, coyoja jujche ndø tzøjcuse, que sea
y jiꞌndyet pøꞌnis cyøꞌjiꞌṉ tzøctøji. que vøjpø, que sea que jiꞌn vyøjpø
2 Viyuṉse tø toyapøcpa mientras
  tiyø ndø tzøjcu.
yøṉ ndø coṉñajiꞌṉ tø itpaꞌcseꞌṉomo.
Ndø sungoꞌnba vaꞌcø ndø nøc Tiene que vaꞌcø tø it vøjø Diosjiꞌ
ijtøtyam ndø coṉña maṉbapø 11 Por
eso como naꞌtztamba
tø tziꞌ Diosis tzajpomo, como si øjtzi ndø Comi, ndzøctamba
fuera jomepø tucu tø yac mespase; diligencia vaꞌcø ndzajmatyam
3 vaꞌcø tø itø como si fuera tucu
  aunque iyø ndø Comiꞌis ꞌyote
ndø mespase, jetse vaꞌcø jana tø a ver oꞌca vyaꞌṉjamyajpa. Pero
itø como si fuera tucu tzajcupø. øtz comustambaꞌm vøjø Diosis,
4 Mientras tø nøc ijtøtyamba ndø
  jetse suꞌndaꞌmbøjtzi mitz vaꞌcø
coṉña como tøc tø nøcꞌijtøtyambase, mi ndø comustaṉgueꞌta mi
tø toyapøcpa y tø uquiꞌajpa. Jiꞌndyet ndzocoꞌyomdaꞌm. 12 Pero jiꞌn ø

porque sunba ndzactam ndø coṉña vøṉgotzøctaṉgueꞌt ø ⁿvindaꞌm


como tucu ndø tzactambase, vaꞌcø mitzjiꞌṉdaꞌm, sino øtz sunba
tø tzøꞌy tucu tzajcupø, sino sunba ijtam vøjø vaꞌcø mus mi ndø
ndø mestam jomepø; yøṉ pecapø vøcotzøctamø mijtzi. Jetse
lo que maṉbapø caꞌe, vaꞌcø ndø muspa mi aṉdzoṉyajø pøn vøjpø
mescøpajcøy jiꞌn cyaꞌepøjiꞌṉ. 5 Y
  pønse chøcyajpapøꞌis vyin, pero
jetcøtoya tø vøjøtzøctamuꞌam Diosis, chocoꞌyomo jiꞌndyet vyøpø
y como jeꞌis tø tziꞌtamuꞌam Espiritu pøndaꞌm. 13 It nøjayajpapøꞌstzi

Santo yøti, jetse tø mustamba que que øtz jovitaꞌmbøte, pero jiꞌndyet
maṉba tø yac jome vituꞌpøꞌtame. jicø, sino Dios yosatyaꞌmbøjtzi. Y
6 Por eso contento ndø aṉjamba
  como itpa vøjpø ø ṉguiꞌpsocutyaꞌm,
ndø vin aunque ndø mustamba que mitzcøtoyataꞌmete. 14 Porque  

mientras tø itpa como tøjcomse ndø Cristoꞌis tø sunba, por eso


coṉñajiꞌṉ, jiꞌn tø it como mismo ndø penatzøcpa ndø vin vaꞌcø
tøjcomse ndø Comijiꞌṉ. 7 Pero
  ndø tzøc jeꞌis syunbase. Pues
aunque ndø Comi jiꞌn ndø isi, pero nømdaꞌmbøjtzi que como Cristo
ndø vaꞌṉjambati, y jetse tø itpa caꞌu mumu icøtoya, entonces
nascøsi. 8 Y jiꞌn tø naꞌtze y más
  Diosis cyotpa cuenta que mumu
2 Corintios 5​, ​6 362

tø caꞌtamuꞌam ndø cojacøtoya. 15 Y   castigatzøcø. Jetze tø øjtzi tzøꞌpya


entonces como mumu pøngøtoya como que ja ijtam ndø coja, vyøjom
caꞌ Cristo, entonces tø øtz tø vaꞌcø tø put Diosis vyiꞌnaṉdøjqui.
quendambapø ndø tzøctamba Porque Cristoꞌis tø cocaꞌatyam ndø
mumu tiyø Cristocøtoya y jiꞌndyet coja.
ndø vingøtoya, porque Cristo caꞌu
y visaꞌu tø øtzcøtoya. 16 Jetcøtoya

desde yøticseꞌṉomo jiꞌnam


6 Entonces como parejo
yostaꞌmbøjtzi Diosjiꞌṉ,
mi oꞌnøtyambøjtzi vaꞌcø jana
güentacøpøctam ni iyø jujchepø comequecti mi mbøjcøchoṉdamø
pønete vaꞌcø ṉgøqueꞌnøtyam lo que Diosis mi ñchiꞌtamba ñeꞌc
jujche quenbase, aunque jetseti vyøꞌajcupit. 2 Porque Dios nømu:

Cristo ṉgüentacøpøctaṉgueꞌt Vøjpø hora mi ṉgømaꞌnøyøjtzi.


øjtzi viꞌna jujchepø pønete vaꞌcø Jic jamaꞌomo cuando
ṉgøqueꞌnøtyam jujche quenbase. muspaꞌctøc mi ṉgyotzoca,
Pero yøti jiꞌnam jetse. 17 Por eso
  jicsyeꞌc øtz o mi ngotzove.
oꞌca ndø vaꞌnjamba Cristo, tø jome Tzøjcay cuenda que yøtipø jama
vituꞌpa, jiꞌnam tø it como viꞌnase, ijtutøc hora; tzøjcay cuenda
viyuṉsye mumu tiyø jome vituꞌpa. que ijtutøc hora vaꞌcø mi meꞌtz
18 Y mumu jetse tø yac
  cotzojcuy.
jomevituꞌpa Diosis. Y Jesucristojiꞌṉ 3 Suꞌnbø ndzøctam vøjpø tiyø

Diosis yajay ndø coja vaꞌcø mumu jama. Ni i jiꞌn mus ñømø
mus tø pøjcøchoṉdamø. Y que øtz jiꞌn vyøj nø yostamu. 4 Pero

Diosis cøpiṉdaꞌmøjtzi vaꞌcø mumu jama ndzøctamba øjtzi vøjpø


ndzajmayaj pøn que jutznømø tiyø vaꞌcø istøjø que øtz Diosise
ñeꞌc Diosis maṉba pyøjcøchoṉyaje. ñuꞌcscutyaꞌm. Jetse quejpa que
19 Ndzaꞌmaṉvactaꞌmbøjtzi que
  øtz Diosise ñuꞌcscutyaꞌm porque
Diosis cyøꞌvej Cristo vaꞌcø yajay aguantatzøctamba cuando istamba
ñeꞌc quiꞌsycaꞌcuy tø øtzcøtoya tø toya, cuando ijtuꞌc pobreꞌajcuy,
nascøstaꞌmbø pøn; jyajmbøꞌjatyam cuando ni ti jiꞌn mus ndzøctamø.
ndø coja. Diosis tziꞌtaꞌmøjtzi cargo 5 Oyu nacstandøji, o somdandøji, o

vaꞌcø ndzajmatyam aunque iyø soꞌnatejyaj øjtzøcøꞌmø, o yostame


jujche muspa tø ijtam vøjø Diosjiꞌṉ. hasta que nituꞌtamøjtzi, vøti
20 Jetcøtoya Diosis cøꞌvejtaꞌmøjtzi
  tzuꞌ tzuꞌquendaꞌmøjtzi, vøtinaꞌc
Cristoꞌis ñøyicøsi, como que Diosis ostaꞌmøjtzi. 6 Jetse istøjøjtzi que

cøꞌvejtaꞌmøjtzi mitzcømø vaꞌcø mi øtz Diosis chøṉ ñuꞌcscutyaꞌm


oꞌnøndyam vøjø Diosis ñøyicøꞌmø. porque puro vøjpø ti ndzøctamba,
Mi ⁿnøjandyaꞌmbøjtzi Cristoꞌis porque ṉgønøctøyøtyamba
ñøyicøsi: Pøjcøchoꞌṉdamø Dios viyuṉbø vøjpø tiyø, porque
vøj vaꞌcø mi ijtam jetjiꞌn. 21 Ja itø
  ndondaꞌmbøjtzi cuando jiꞌn ijtam
Cristoꞌis cyoja, pero ndø cojaꞌis vøjø, porque ṉgotzoṉdaꞌmbø ø
chøquipit Diosis cyastigatzøjcu ndøvø, porque Espiritu Santo øtzjiꞌṉ
Cristo como si fuera ijtutinaꞌn ijtu, porque viyuṉsye sundaꞌmba
cyoja; pero tø øtz vaꞌcø jana tø ndø tøvø, 7 porque viyuṉbø tiyø

363 2 Corintios 6​, ​7

ndzaꞌmaṉvactaꞌmbøjtzi, porque fuera søṉgøꞌomse itpapøꞌis jiꞌn


nøꞌijtatyamba Diosis pyømi, porque mus tyøvøꞌajø piꞌtzøꞌomse itpapø.
ndzøctamba vøjpø tiyø, por 15 Cristoꞌis jiꞌn pyarejo quiꞌpsocuy

eso muspa ṉgoquiꞌptam ø ⁿvin; yatziꞌajcujiꞌṉ. Vyaꞌṉjambapøꞌis


aunque tuꞌmøn duꞌmøn minba Jesús jiꞌn mus ñøparejoꞌaj jiꞌṉ
enemigo, muspa ndondamø. 8 A   vyaꞌṉjameꞌis Jesús. 16 Jetsetiqueꞌt

veces vøcotzøcyajpøjtzi, a veces Diosis myasandøjcomo jiꞌn mus


jiꞌn chiꞌyaj cuenta que vøjpø ti nø ndø vaꞌṉjam comi chøquitaꞌm,
ndzøjcu. A veces nømyajpa que porque tø øjtzi quenbapø Diosis tø
øtz vøjpø ti ndzøctamu, a veces myasandøctaꞌm. Yøcse nøm Dios:
nømyajpa que øtz o ndzøctam Maꞌṉba it jeꞌis chocoꞌyomdaꞌm y
yatzitzocoꞌyajcuy. Nømyajpa que maꞌṉbø vit jetjiꞌṉdaꞌm.
øtz aṉgømaꞌcøꞌotyamba, pero øtz Øtz jiꞌquis chøṉ Dios,
puro viyuṉbø tiyø ndzamdamba. y jicø øjchøṉ mbøndaꞌm.
9 It jiꞌn ø comustamepøꞌstzi,

17 Jetcøtoya nømgueꞌtu Dios:

pero comustaꞌmbøjtzi Diosis. Veꞌndzactamø jiꞌn


Usypøcøs caꞌtambanaꞌṉtzi pero vyaꞌṉjajmoyajepø. Aparte
quendambatøꞌctzi; toya yac ijtamø, u mi ndumøtzøctam
isyajpøjtzi, pero jiꞌn ø yaj caꞌyaje. yatzitzocoꞌyajcuy jetjiꞌṉ.
10 Mayaꞌtaꞌmbøjtzi, pero siempre
  Y ndø Comi Dios nømgueꞌtpa:
alegre ijtaꞌmbøjtzi; pobretaꞌmbø Entonces maꞌṉbø mi
chøṉø, pero ⁿyac ricuꞌajtaꞌmbøjtzi mbøjcøchoꞌṉdame:
vøti pøn; ni ti ja ñøꞌijtaꞌmøjtzi, pero 18 Y mitz maṉba mi ndø
nøꞌijtaꞌmø mumu tiyø. Jandaꞌajtame,
11 Corinto pøndaꞌm, jujche
  y øtz maṉba mi uneꞌajtame.
øtz ṉguiꞌpstambase, jetse mi Jetse nømba ndø Comi mumu
oꞌnøndyaꞌmbøjtzi, ø ndumø tzocoy ticøs Aṉquiꞌmbapø.
mi sundaꞌmbøjtzi. 12 Øtz jiꞌn ø mi

suꞌnaṉjejtame, mi sundamba ø
ndumø tzocoy. Pero mitz mi ndø
7 Entonces ø mi
ndøvøtaꞌm, como jetse tø
tzajmatyandøjuꞌam que maṉba tø
suꞌnaṉjejtamba mi neꞌṉgø, jiꞌn uneꞌajtam Diosis, por eso hay que
mi ndø sundam møꞌchøqui. 13 Nø   vaꞌcø ndø jajmbø mumu møsyaṉbø
mi oꞌnøndyamu como tum pøꞌnis tiyø ndø sisis syunbase y ndø
ꞌyoꞌnøpyase ñe ꞌyune. Jujche øtz mi quiꞌpspase. Y como ndø naꞌtztamba
sundambase ø ndumø tzocoy, jetse Dios, hay que vaꞌcø ndø quiꞌpsø
vaꞌcø mi ndø sundaṉgueꞌta. que maṉba ndø tzøjcav mumu tiyø
Diosis syunbase.
Tø øtz quenbapø Diosis tø
myasandøctaꞌmete Quiꞌpsvituꞌyaju Corinto pøndaꞌm
14 Uy
tumø yostame parejo jiꞌn 2 Tø pøjcøchoṉdamø
vyaꞌṉjajmoyajepøjiꞌṉ, chøcpapøꞌis mi ndzocoꞌyomo. Ni i
yatzitzocoꞌyajcuy jiꞌn mus ja ⁿyacsutzøctaꞌmøjtzi, ja
tumøyos vøjpø pønjiꞌṉ; como si ꞌyaṉmandyam øtz ni iyø jiꞌn
2 Corintios 7 364

vyøjpø aṉmaꞌyocupit, ni i ja 9 Pero yøti casøpyøjtzi porque mi


ꞌyaṉgømaꞌcøtyaꞌmøjtzi. 3 Cuando
  nømayaꞌndam mi ṉgoja y por eso
mi nøjandyamba øtz jetse, jiꞌntze mi ṉgyiꞌpsvituꞌtamu. Jetse mi
vaꞌcø mi ⁿojnandyamø. Porque mayaꞌndamu jujche syunbase Diosis.
como mi nøjandyamuse viꞌna, mi Y mi jajyandyamu ancø carta, por
sundaꞌmbøjtzi ø ndzocoꞌyomo, y eso ja mi ndyocotyam ni jujche.
sundaꞌmbøjtzi parejo vaꞌcø tø 10 Porque vaꞌcø tø mayaꞌ syunbase

quendamø, y parejo vaꞌcø tø Diosis, jeꞌtis tø yaj quiꞌpsvituꞌtamba


caꞌtamø mitzjiꞌṉ. 4 Jana naꞌtzcuy
  vaꞌcø tø cotzoctamø; y entonces jiꞌn
mi oꞌnøndyaꞌmbøjtzi, y mi ndø nømayaꞌ ndø cotzojcuy. Pero
vøṉgotzøctaꞌmbøjtzi vøti. Aunque vaꞌcø tø mayaꞌ como nascøspø pøn
vøti toyaꞌispa, jamgajpøꞌpa ø mayaꞌyajpase, tø caꞌpa. 11 Tziꞌtam

mayaꞌṉguy y casøcomøꞌnbøjtzi más cuenta que jetse mi ndyuctamu;


que ni tiyø. mi myayaꞌndamu Diosis syunbase.

5 Pero viꞌnate nuꞌctaꞌmøjtzi De veras mi sunbanaꞌṉ ndzøctam
Macedonia nasomo, jiꞌnaꞌṉ ijtam viyuṉse; de veras mi ndziꞌtam
contento. Aunque jut cøjtaꞌmøjtzi, cuenta que jiꞌn vyøjpø nø mi
peñavini mus ndzøctam lo ndzøctamupø, y yøti jiꞌname
que sunbase ndzøctamø. ndzøctam jetse. Y mismo ñeꞌc mi
Aunque jut nøquipyajpanaꞌṉtzi ṉguiꞌscaꞌtamu, y mi ñaꞌtztamu,
y naꞌtztambanaꞌṉtzi ø viyuṉsye sununaꞌṉ mi ndø istamø,
ndzocoꞌyomdaꞌm. 6 Pero Diosis yaj
  viyuṉsye sununaꞌṉ mi ndzøctam
casøyajpa mayaꞌyajpapø, y jeꞌis mi ndzajmatyamuse. Mi ñchøꞌytam
yaj casøtyaꞌmøjtzi cuando nuꞌc dispuesto vaꞌcø ngastigatzøctam
Tito. 7 Y jiꞌn solo porque jet nuꞌcu
  chøjcupøꞌis yatzitzocoꞌyajcuy.
ancø casøtyaꞌmøjtzi, sino también Jetse mi yaj quejtamba que ja
como Tito casøyu porque mitz ijtam mi ṉgojataꞌm yøcsepø ticøsi.
ndzøctamba ancø vøjø, por eso 12 Jetcotoya, mi jajyatyamu je

más casøtyaꞌmøjtzi. Porque jeꞌis carta jiꞌn naꞌs yacsutzøcpapøꞌis


tzajmatyaꞌmøjtzi jujche sunba tyøvø vaꞌcø ṉgotzova, ni jiꞌn naꞌs
mitz mi ndø istamø, jujche mi yacsutzøjcupø vaꞌcø ṉgotzova, sino
ñømayaꞌndamba mi ṉgoja, jujche vaꞌcø cyeja Diosis vyiꞌnaṉdøjqui
listo mi ijtamba vaꞌcø mi ndzøctam jujche mi ndø sundamba. 13 Jetse

mi ndzajmatyamuse; jetcøtoya øtz øtz contentoꞌajtaꞌmøjtzi porque mitz


más casøpya yøti. ñchøꞌtyam contento.

8 Aunque cuando mi También todavía más
ṉgøꞌvejatyaꞌmø carta mi nø casøtyaꞌmøjtzi cuando mustaꞌmøjtzi
mayaꞌndaꞌmøjtzi, pero ṉguiꞌpspøjtzi jujche o casøy Tito. Porque Tito
que vøjø ndzøjcøjtzi vaꞌcø mi tzøꞌy contento cuando oyu mi
ṉgøꞌvejay jetsepø carta. Aunque ndyuꞌndame. 14 Øtz o ⁿnøjay

viyuṉsye cuando cønøtøyøꞌyøjtzi Tito que mitz ⁿvyøjtaꞌmbøte. Y


que jiꞌc cartaꞌis mi yac mayaꞌndamu jiꞌn ø ṉgotzaꞌaye; porque jujche
usyaṉ horati, øtz mayaꞌqueꞌtutiꞌtzi. ndzajmayuse Tito, jetse mi
365 2 Corintios 7​, ​8

ndzøctamu vøjø como oyuse juncheꞌṉomo maṉba mi nduꞌmdame.


ndzame. Y como mumu ti mi Como jiꞌquis tyuꞌmyajuse gyustopit,
ndzajmatyamuse, viyuṉbø tiyete, jetse vaꞌcø mi nduꞌmdaṉgueꞌt
jetsetiqueꞌt ndzajmatyamuse mijtzi. 7 Como mitz møꞌchøqui mi

Tito que mitz ndzøctamba vøjø, vaꞌṉjamdamba ndø Comi, y de


viyuṉbø tiyete. 15 Y Titoꞌis más mi
  veras muspa mi ndzaꞌmaṉvactamø
sundamba cuando jyajmutzøcpa vøjpø tiyø, y viyuṉsye mi
jujche mitz ndzøctamu como mustamba Diosis ꞌyote, y con gusto
øtz mi ndzajmatyamuse, y mi mi ndzøctamba aunque tiyø mi
mbøjcøchondamu ñeꞌcø, y mi ⁿyoscuy, y mi ndø sundamba vøti;
ndumø tzocoy sunbanaꞌṉ mi ndzøc entonces jetsetiqueꞌt toyaꞌṉøtyam
jeꞌis syunbase. 16 Por eso casøpyøjtzi
  pobre y más tziꞌaṉøtyam ayudo.
porque niꞌaṉjaꞌmbøjtzi que maṉba 8 Cuando mi nøjandyamba øtz

mi ndzøctam aunque ti vøjpø. jetse, jiꞌndyet aṉguiꞌmguy; sino


que vaꞌcø mi mustamø jujche
Mi ndumø tzocoy eyataꞌmbøꞌis ityaj gyusto vaꞌcø
cotzoṉdam mi ndøvø chiꞌyaj ayudo a ver oꞌca jetse mitz

8 Yøti, ø mi vaꞌṉjajmoṉguy
tøvøtaꞌm, sunba mi
ndzajmatyamø jujche Diosis chiꞌyaj
mi sundaṉgueꞌtpa ndø mbøndøvø
viyuṉsye. 9 Porque mi mustambaꞌm

ndø Comi Jesucristoꞌis vyøꞌajcuy,


vøjpø quiꞌpsocuy ñeꞌc syuꞌnocupit jujche mi syundambase jeꞌis.
Macedonia nasombø vaꞌṉjajmocuy Porque riconaꞌṉete tzajpomo, pero
tyøvø. 2 Porque aunque isyaj
  pyobretzøc vyin cuando min
toya jiꞌn ndø toneꞌcsyeꞌṉomo, nascøsi yacsyu vaꞌ itø. Porque mi
pero o casøyaje y o chiꞌyaj vøti syundamba aṉcø mijtzi, pobreꞌaj
tumin pobrecøtoya, aunque ñeꞌc jete vaꞌcø mi ⁿyac ricuꞌajtam mijtzi.
pobrecomøꞌnitaꞌmdinaꞌn ñeꞌqueꞌt. 10 Nø mi ndzajmatyamu

3 Pero viyuṉdzaꞌmbøjtzi que


  ṉguiꞌpspase øjtzi que vøjø
muspacsyeꞌṉomo chiꞌyaju tumin, mitzcøtoyataꞌm yøcse vaꞌcø mi
y chiꞌaṉøyaj más usynaqueꞌt ñeꞌc ndzøctamø. Ijtunaꞌṉ mi ṉgustø vaꞌcø
gyustopit. 4 Tyumø tzocoy nøjayaj
  mi ndziꞌtzoꞌtztamø cotzoꞌṉocuy
øjtzi: “Mati ṉgojtam ø ṉgustopit cøjtu ameꞌomo. 11 Yøti tziꞌaṉøtyamø

ayudo pobretaꞌmbø vaꞌṉjajmocuy hasta que tuꞌmba ayudo como


tøvøcøtoya, por favor pøjcøchoṉ ijtunaꞌṉ mi ṉgusto vaꞌcø mi
yøṉ tumin”. 5 Y chiꞌyaj más que øtz
  ndziꞌtzoꞌtztamø. Ijtuꞌis vøti muspa
ṉguiꞌpstambaꞌcsyeꞌṉomo. Porque chiꞌ vøti, ijtuꞌis usyi muspa chiꞌ usyi.
chiꞌocuyajyaj vyin ndø Comicøsi 12 Porque oꞌca viyuṉse sunba ndø

viꞌna, y jicsyeꞌc chiꞌocuyajyaj tziꞌø, jañcheꞌṉom pyøjcøchonba


vyin øtzcøstiqueꞌt. Jetse chøcyaju Diosis muspacsyeꞌṉom ndø tziꞌø.
Diosis syunbase. 6 Como Titoꞌis o
  Porque jay ndø nøꞌindøpø, Diosis
tyuꞌmdzoꞌtz ayudo mijtzomdaꞌm, jiꞌn tø penatzøcø vaꞌcø ndø tziꞌø.
por eso ⁿnøjatyaꞌmøjtzi Tito vaꞌcø 13 Aunque suꞌnbøjtzi vaꞌcø mi

yac tuꞌmaꞌṉøyø hasta que taꞌnba nduꞌmaytam tumin, jiꞌn ø sun vaꞌcø
2 Corintios 8​, ​9 366

mi yac ricuꞌajyaj eyapø mientras 22 Y


nøꞌmø ṉgøꞌvejtaṉgueꞌt Titojiꞌn
mitz mbyobreꞌajtamba. Suꞌnbøjtzi eyapø ndø vaꞌṉjajmoṉguy tøvø vaꞌcø
vaꞌcø mi ijtam parejo. 14 Pero como
  maṉ pyaꞌtyaj Tito, parejo vaꞌcø
mitz mi nøꞌijtam tumin yøti, hay myaṉyaj tuꞌcaṉbøn. Sone nac y
que vaꞌcø mi ndziꞌtam ja itøꞌis sone ticøsi ṉgøqueꞌnøtyaꞌmøjtzi que
ñe. Entonces cuando mitz ja mi vøjpø ti chøcpa yøṉ vaꞌṉjajmocuy
nøꞌindø, y jeꞌis ñøꞌijtu, muspa mi tøvøꞌis, y yøti más cyotziṉiꞌajpa
ṉgyotzoṉdam ñøꞌijtuꞌis. 15 Como
  vaꞌcø yosa porque quiꞌpspa que mitz
ijtuse jachøꞌyupø: “Oyuꞌis tyuꞌm maṉba mi ndzøctam vøjpø tiyø.
vøti, ja itønaꞌṉ sobra; y oyuꞌis tyuꞌm 23 Oꞌca aunque iꞌis ꞌyaṉgøvaꞌcpa

usyi, ja cyøyajø”. Tito iyete, nøjmayajø que øjche


ⁿyospa tøvø que yospa øtzjiꞌn vaꞌcø
Tito o maṉyaj eyapøjiꞌ mi ṉgotzoṉdam mitztaꞌm. Y oꞌca
16 Nøjandyaꞌmbøjtzi Dios aunque iꞌis ꞌyaṉgøvaꞌcpa Titoꞌis
yøscøtoya porque jeꞌis cyot Titoꞌis ñøtuṉ itaꞌmete, nøjmayajø que
chocoꞌyomo jetsepø quiꞌpsocuy jet cyøꞌvejyaju ndø vaꞌṉjajmocuy
vaꞌcø sun mi ṉgotzoṉdamø, jujche tøvøꞌis y que jeꞌis yaj quejayajpa
øtz sunbase mi ṉgotzoṉdamø. Cristoꞌis myøjaꞌṉoꞌmajcuy. 24 Por

17 Porque viyuṉse jeꞌis pyøjcøchoṉu


  eso yac istam jic ndø tøvø y mumu
ndzajmayuse øjtzi, y como sunba tuꞌmyajpapø ndø Comiꞌis ñøyicøsi
mi ṉgotzoṉdamø, ñeꞌ ṉgyustopit que mi suꞌnotyamba. Yaj quejtamø
maṉba maṉ mitzcøꞌmdaꞌm. que jiꞌn comequecti ⁿnøjaꞌyøjtzi
18 Y Titojiꞌṉ ṉgøvejtaꞌmøjtzi
  mitz vyøjmbø pøndaꞌm.
jic eyapø vaꞌṉjajmocuy tøvø
vøpøpøngotzøctøjpapø aunque jut Tyuꞌmyaj tumin vaꞌṉjajmocuy
tuꞌmyajpamø ndø vaꞌnjajmocuy tøvøcøtoya
tøvø. Porque vøj yospa vøjpø
otejiꞌṉ. 19 Y jiꞌn naꞌs jetse, sino

también cyøpiṉyaj jicø vøti ndø


9 Pero jiꞌndyet pena vaꞌcø mi
ṉgøꞌvejatyam carta vaꞌcø
ndzajmatyamø vaꞌcø mi nduꞌmdam
vaꞌṉjajmocuy tyøvøꞌis vaꞌcø vit tumin ndø vaꞌṉjajmocuy tøvøcøtoya.
øtzjiꞌṉdaꞌm vaꞌcø nømaṉdam yøṉ 2 Porque musapyøjtzi que it mi

yajyaꞌmocuy. Yøṉ tumin øtz nø ṉgusto vaꞌcø mi ṉgotzoṉdamø. Por


nduꞌmdamu para vaꞌcø vøcotzøctøj eso mi vømbøpøn gotzøctaꞌmbøjtzi
ndø Comitaꞌm. Y vaꞌcø quejø que Macedonia pøꞌnomo. Øtz nø nømu
mitz sunba mi ṉgotzoṉdaṉgueꞌt ndø que mijtzi, Acaya nasomdaꞌmbø
tøvøtaꞌm. 20 Jiꞌn ø suni vaꞌcø mus
  mi mbyøndaꞌmete, desde cøjtupø
cojatziꞌtam ni iꞌis que øtz ja vyøj ame listonaꞌn mi ijtamu vaꞌcø mi
ndzoctam cuando ndø nømaṉdamu ngotzondamø. Entonces cuando
yøṉ vøti tumin. 21 Jajmeꞌtztaꞌmbøjtzi
  eyapø pøꞌnis isyajpa que mitz listo
vaꞌcø ndzøctam mumu tiyø vøjpø vaꞌcø ṉgøyuꞌmøtyam tuminjiꞌṉ,
pønse, jiꞌn solo ndø Comiꞌis entonces chiꞌyajqueꞌtpa vøti tumin
vyiꞌnaṉdøjqui, sino también pøꞌnis sonetambøꞌis. 3 Pero como øtz

vyiꞌnaṉdøjquitaꞌm. nøꞌmøjtzi que mitz listo vaꞌcø


367 2 Corintios 9

mi nduꞌmdam tumin, por eso vøjpø ti chøjcupø jiꞌn ma yaj


nømø ṉgøꞌvejyaj ndø tøvø vaꞌcø nunca. 10 Diosis chiꞌpa tømbu

ndzajmatyamø vaꞌcø mi nøꞌijtam vaꞌcø ndø nimba, y cuꞌtcuy


listo tumin jujche ⁿnøjayajøjtzi vaꞌcø tø cuꞌta, y como tumbu
Macedonia pøndaꞌm. 4 Entonces oꞌca
  vøtiꞌajpa maṉba, jetse Diosis
miñajpa øtzjiꞌṉ Macedonia pøn, uyti maṉba yac vøtiꞌaj vøjpø ti
pyaꞌtyaj ja mi nduꞌmdamøpøtøc mi ndzøctamuse. 11 Jetse

tumin. Oꞌca pyaꞌtyajpa que ja it maṉba mi nøꞌijtam aunque


tumin, øtz maṉba ṉgotzaꞌatyame ti vøti vaꞌcø mus mi ⁿvaꞌctzi
porque øtz nømuꞌmtzi que aunque tiyø ja itøpøꞌis
viyuṉsye listo mi ijtamu; y mitz ñe. Y øtz maṉba mi ndø
mati mi ṉgotzaꞌatyaṉgueꞌte. 5 Por
  tziꞌtamupø, y entonces vøti
eso ṉguiꞌpsøjtzi que vøjø vaꞌcø pøn maṉba nømyaj yøscøtoya
ⁿnøjayaj yøṉ ndø tøvø vaꞌcø viꞌna Dios. 12 Porque cuando mi

maṉyaj mitzcøꞌmø vaꞌcø viꞌna nduꞌmdamba tumin vaꞌcø


mi yac tuꞌmdam tumin lo que mi mi ndziꞌtam eyataꞌmbø,
ndzamdam viꞌna que maṉba mi jetse mi ṉgyotzoṉdamba
ndziꞌtame. Jetse maṉba it listo mi ndø vaꞌṉjajmocuy tøvø
ndumin. Entonces maṉba queje que vaꞌcø ñøꞌityaj lo que ti nø
mi ndziꞌtamba tumin mi ṉgustopit, syuñajupø. Y también vøti
ja mi mbyenatzøctamø vaꞌcø mi pøn maṉba nømyaj yøscøtoya
ndziꞌtamø. Dios. 13 Pyøcyajpapøꞌis tumin

6 Pues yøcse ndzaꞌmbøjtzi: Como


  mi ⁿvaꞌctziꞌtamupø, jeꞌistaꞌm
ndø nijpase tømbu, jetse vaꞌ ndø maṉba vyøcotzøcyaj Dios.
tziꞌtam tumin. Y como ñijpapøꞌis Porque como mi ñømdamba
usyi, usyti pyøcpa; ñijpapøꞌis vøti, que mi vaꞌṉjamdamba
vøti pyøcpa; jetsetique chiꞌpapøꞌis Cristo, entonces cuando mi
usyi, usyti chiꞌvituꞌpa Diosis; y ndziꞌtamba tumin, jetse mi
chiꞌpapøꞌis vøti, vøti chiꞌvituꞌpa. ⁿyaj quejtamba oꞌca viyuṉsye
7 Tumdum pøꞌnis muspa chiꞌ jujche
  mi vaꞌṉjajmandyamba
quiꞌpspase chocoꞌyomo, pero vaꞌcø Cristoꞌis vøjpø ꞌyote. Maṉba
jyana cømayaꞌ tyumin ni vaꞌcø jana vyøcotzøcyaj Dios porque
chiꞌ obligado; porque Diosis syunba mi ndumø tzocoy mitz
sicsicnepya chiꞌpapøꞌis. 8 Porque
  ṉgotzoṉdamba jejtam y
Diosis muspa mi nchiꞌtam vøti mi ṉgotzoṉdaṉgueꞌtpati
aunque ti vøjpø, vaꞌcø mi nøꞌijtam mumu pøn. 14 Entonces

mumu jama mumu tiyø, jana mi je pobretaꞌmbøꞌis maṉba


chøjcatyam falta ni tiꞌis, vaꞌcø mus vyaꞌcayaj Dioscøsi mitz
mi ndzøctam vøti aunque jujchepø vaꞌcø mi ṉgyotzoṉdam
vøjpø tiyø. 9 Pues jachøꞌyupø yøꞌcse
  Diosis. Porque vøti maṉba
jujche chøc vøjpø pøꞌnis: mi syundame. Maṉba mi
Syajtziꞌyaju; pobretaꞌmbø chiꞌyaj syundame porque Diosis
vøti; chøc vøcoꞌnipø yoscuy
2 Corintios 9​, ​10 368

mi ndzocoꞌyomdaꞌm. chøcpapøꞌis vyin como vøjpø


15 ¡Yøscøtoya Dios pønse, tø yaꞌinducpapøꞌis vaꞌcø
porque vøjpø chøcpa jana ndø comus Dios, jetsetaꞌmbøꞌis
jeꞌis tø øtzcøtoya que ni quiꞌpsocuy ⁿocyajtaꞌmbøjtzi Diosis
jiꞌn musiꞌcseꞌṉom ndø pyømijiꞌṉ, øtz yac mochiꞌajtamba
tzaꞌmaṉvacø! jeꞌis yatzitzocoꞌyajcuy, y yaj
quiꞌpsvituꞌyajpa vaꞌcø chøcyajø
Pablo nømu que Diosis cyøꞌveju Cristoꞌis syunbase. 6 Y cuando

10

Øjchøn, Pablo, mi mi ndzøctamba viyuṉse Cristoꞌis


vaꞌṉgatyamba mi syunbase, entonces oꞌca ijtutøc
mbasenciaꞌajcuy vaꞌcø mi ndø mijtzomdaꞌm jiꞌn syunipøꞌis
cømaꞌnøjatyam ti ma ndzame; Cristoꞌis syunbase, jet maꞌṉbø
como Cristo pasenciapøte y vøjpøte, ṉgastigatzøcyaje.
jetse øtz jetsepø quiꞌpsocujiꞌṉ mi 7 U mi ṉgømeꞌtztam pøn jujchepøt

vaꞌṉgatyamba. It mijtzomdaꞌm quiꞌpsocuy naꞌs vaꞌcø mi ꞌyaꞌmdam


nømyajpapø que cuando øtz itpa jujche quenbase. Oꞌca mi ṉguiꞌpspa
mitzcøꞌmdaꞌm, pasenciaꞌajpapø que Cristoꞌise mi ñuꞌcscuy, hay
pønse ndzøcpa ø ⁿvin, per cuando que vaꞌcø mi nchiꞌtam cuenta que
emøc itpøjtzi, que øtz jana como mitz Cristoꞌis mi ñuꞌcscuy,
naꞌtzcuy mi ꞌoꞌnøndyaꞌmbøjtzi. jetsetiqueꞌt øtztaꞌm Cristoꞌisti
Jetse nømyajpa. 2 Pero cuando mi
  chøṉ ñuꞌcscutyaꞌmgueꞌt. 8 Aunque

nduꞌndambaꞌctzi, mi vaꞌṉgatyamba øtz usyaṉ møjaꞌṉgotzøctamba


vaꞌcø jana mi ndø cøtzaꞌmøtyamø ø ⁿvin que más it ø aṉguiꞌmguy,
que øtz ṉguiꞌpstamba como pero jiꞌn ma tzaꞌaje cuando
nascøspø pøꞌnis quiꞌpsyajpase. quejpa oꞌca viyuṉbø tiyø nø
Porque jetse cøtzaꞌmøꞌopyapø ndzamu. Porque ndø Comiꞌis ø
øtz maṉbø mbena ojnayaje tziꞌtamu aṉguiꞌmguy vaꞌcø mi
jana naꞌtzcuy. Ñeꞌ cyojaꞌis ṉgotzoṉdamø, jiꞌntze vaꞌcø mi
chøquiꞌpiꞌjtaꞌm maṉba ojnayaje. yajandyam mi vaꞌṉjajmoṉgutyam.
Oꞌca jiꞌn cøtzaꞌmøyaje, jiꞌn ma 9 U mi ṉgomoꞌtyamu oꞌca nøꞌmtzø

ⁿojnayaje. 3 Porque viyuṉete øtz


  mi ndzøcnaꞌtztamu ø ṉgartajiꞌṉ.
nascøspø pøn chøṉø, pero cuando 10 Porque it nømyajpapø: “Tø

øtz nøṉguiptamba yatziꞌajcuy, jiꞌn ojnapya y tø tzajmapya møꞌchøqui


ø nøṉguiptam como nascøspø cartacøsi, pero cuando ñeꞌc yøꞌc
pøn quipyajpase. 4 Porque como
  ijtu, yoꞌca vejvejnepya, y jiꞌn mus
soldadoꞌis ñøꞌityaj ꞌyarma, jetse on vøjø”. 11 Pero yac musyaj jetse

øtz nøꞌijtanqueꞌt arma pero jiꞌndyet chamyajpapø pøꞌnis que jujche


nascøspø pøꞌnis ñe, sino Diosise ñe. mi ndzajmatyamuse ø ngartacøsi
Diosise ꞌyarma pømiꞌøyupø vaꞌcø cuando yaꞌi ijtamuꞌctzi, jetse maṉba
yaj ꞌyenemigo como tum noꞌtzetøc ndzøctaṉgueꞌte cuando jendi
yajpase aṉgøvøꞌnupøꞌom ꞌyenemigo. ijtamuꞌctzi mijtzicøꞌmdaꞌm.
Jetse Diosis ꞌyarmajiꞌn øtz yac 12 It jeni mijtzomdaꞌm vyøpø pøn

mochiꞌajtampa yatziꞌajcuy. 5 Mumu


  gotzøcyajpapøꞌis vyin, pero øtz
369 2 Corintios 10​, ​11

naꞌtztaꞌmbøjtzi vaꞌcø maṉ ndzøctam jovi tzamø. U mi ndø quiꞌsatyamø.


jetse, ni jiꞌn mus tuꞌmbajcajtamø Aunque jutztaꞌm jana jutztaꞌm
jetsepø pønjiꞌṉ. Pero jetsepø pøꞌnis tondamø. 2 Como jujche pøꞌnis

chøcyajpa joviꞌajcuy. Porque syunba ñeꞌ yomo vyingøtoya, jetse


ꞌyaꞌmyajpa tyøvø a ver oꞌca ñeꞌc mas øtz mi sundaꞌmbøjtzi vaꞌcø mi ndø
vøj chøcyajpa que ni jiꞌn tyøvøꞌis ṉgømaꞌnøjatyam ø aṉmaꞌyoṉguy y
chøcyajpase. Pero jiꞌn vyøj jetse, jiꞌndyet eyapøꞌis ñeꞌ. Jetse suꞌnbøjtzi
vaꞌcø nay ñøcuentacøpøcyajtøjø a Diosis ø tziꞌuse quiꞌpsocuy. Pues
ver jutipø más vøj yospa. 13 Øtz jiꞌnø
  como jujche cyomprometetzøcpa
møjaṉgotzøctam ø ⁿyoscuy más que tum yomoꞌis tum pønjiꞌṉ,
vøjøcsyeꞌṉomo, porque cøꞌvejtaꞌmøjtzi jetse mi ṉgomprometetzøc
Diosis jut vøjø vaꞌcø yostamø, y jeꞌis øjtzi Cristojiꞌṉ. Y suꞌnba mi
yac nuꞌctaꞌmøjtzi hasta mitzcøꞌmdaꞌm. ndziꞌocuyajtam Cristocøꞌmø como
14 Por eso jiꞌnø tøjcøtyame eyapøꞌis
  tum papiñomo tumdi maṉbaꞌis
yoscuꞌyomo. Y øtz viꞌna nuꞌctam ñøꞌit jyaya. 3 Pero como tzaꞌnis

mitzcømdaꞌm vaꞌcø ndzaꞌmaṉvactam ꞌyaṉgømaꞌcøy Eva myañajiꞌṉ,


Cristoꞌis vøjpø ꞌyote, y por eso ijtu ø naꞌtzpøjtzi que jetse maṉba
aṉguiꞌmguy vaꞌcø seguitzøctam jeni. mi ꞌyaṉgømaꞌcøtyaṉdøjqueꞌte
15 Jiꞌnam møjaꞌṉgotzøctam ø ⁿvin
  y jiꞌn ma mi sundam Cristo mi
vaꞌcø nømø que øtz ndzøctam yoscuy ndumø tzocotyaꞌm. 4 Oꞌca minba

que jiꞌndyet øtz ndzøctamepø. Pero mitzcøꞌmø chamsajpapøꞌis eyapø


ⁿjoꞌctaꞌmbøjtzi que cuando más itpa Jesús jiꞌndyet øtz ndzamgøpucsupø,
mi vaꞌṉjajmoṉguy, muspa mi ndø mi vøꞌmøndyamba. Y oꞌca mi
cotzoṉdamø vaꞌcø ndzøjcaꞌṉøtyamø nchajmatyamba eyapø espiritu
yoscuy tzamdzitandøjupø. 16 Sunba
  ja jic mi mbøjcøchoṉdamøpø, mi
ndzamgøpucstam vøjpø ote más vøꞌmøndyaṉgueꞌtpati. Y oꞌca mi
yaꞌi eyapø nasomo mitzcøtuꞌmøṉ, ni nchajmatyamba eyapø aṉmaꞌyocuy
iꞌistøc ja oyamø chamgøpucsi. Jiꞌn ja jic mi ṉgømaꞌnøtyamøpø,
sun møjaṉgotzøctam ø ⁿvin que: “øtz mi vøꞌmøndyamba jetse.
ndzøctam yøṉ vøjpø yoscuy”, oꞌca 5 Pues oꞌca jic apostoles

eyapøtite yoschoꞌtzu jeni, y øtz myøjaꞌṉomdaꞌmbøte, jetseti


nøctøjcøjatyam jeꞌis yoscuy. myøjaꞌṉomse øtz ṉgomoꞌcyeꞌtpa
17 I sunba møjaṉgotzøjcoya, uy
  ø ⁿvin. 6 Aunquenaꞌṉ como jiꞌn

myøjaꞌṉgotzøc vyin, ñeꞌc ndø Comi musoyepø pønse vejvejnepyøjtzi,


yac møjaꞌṉgotzøcø. 18 Porque jiꞌn
  pero ṉgønøctøyøꞌpyøjtzi vøjø
vyøꞌom ma put pøn ñe vyin vyøpø mumu viyuṉsyepø tiyø. Y
pøn gotzøcpaꞌis, sino jutipø pøn cuando mi istamba mumu jujche
Diosis vyøpø pøn gotzøcpa, jet ma ndzøctaꞌmbøjtzi mumu jama,
put vyøjomo. mi ndziꞌtamba cuenta que it ø
ṉguiꞌpsocutyaꞌm.
Suchajpapø apostoles 7 Cuando pobrese ndzøc ø ⁿvin

11

Suꞌnbøjtzi vaꞌcø jana mi ndø vaꞌcø mi myøjaꞌṉoꞌmajtamø, ¿Será


quiꞌsatyamø aunque usy que jiꞌn vyøjpø ti ndzøjcøjtzi porque
2 Corintios 11 370

ndzaꞌmaṉvajcu aṉcø Diosis vøjpø como vøjpø ti nø chøcyajuse. Pero


ꞌyote jana coyoja? 8 Yac tzuꞌṉayøjtzi
  jøsicam Diosis maṉba cyoyojyaje
emøpø vaꞌṉjamocuy tøvøꞌis segun yosyajuse.
tyumin, porque mbøjcøchøṉ jeꞌis
ø tziꞌyajupø vaꞌcø mus mbøꞌnøy ø Jujche toyaꞌis Pablo chambucspa
ⁿvin mientras nø yosuꞌc mitzjiꞌṉdaꞌm. aṉcønaꞌṉ Cristo
9 Cuando mitzcøꞌmnaꞌṉ ijtøjtzi

16 Nømvøjøtzøjqueꞌtpøjtzi: uy mi
y øtz cøyajøyø ø nduminjiꞌṉ, ja ṉguiꞌpstamu oꞌca øtz jovipø pøn.
vyaꞌṉgø mitzcøstaꞌm ni tiyø. Pero Pero oꞌca jetse mi ṉguiꞌpstamba,
cuando miñaj Macedonia nasombø tø pøjcøchoṉdamø jujche mi
vaꞌṉjajmocuy tovø, jeꞌis tziꞌyajøjtzi mbøjchøchoṉdambase jovipø pøn;
nø sunu. Jetse ja mbyøjcø mitzcøs mientras vøjpø pønse ndzøcpa ø
ni tiyø porque ja syuꞌnøjtzi vaꞌcø ⁿvin usyøc. 17 Nø ndzamupø yøti

mbøcø. Y hasta como yøti ni ti jiꞌndyet ndø Comiꞌis aṉguiꞌmuse,


jiꞌn sun mbøc mitzcøsi. 10 Como  sino como si fuera joviseti nøꞌø
Cristoꞌis viyuṉbø tiyø ijtu ø mi ndzajmandyamu jana naꞌtzcuy
ndzocoꞌyomo, jiꞌnø angømaꞌcøy ti ndzøjcøjtzi vøjpø. 18 Como ityaj

ni iyø. Y oꞌca øtz møjaꞌṉgotzøcpa sone myøjaꞌṉgotzøcyajpapøꞌis


ø ⁿvin, viyuṉbø ti ndzaꞌmbøjtzi. vyin nascøstaꞌmbø pønse,
Entonces como jiꞌn ø sujnatyam mi pues øjtzi jetseti maṉbati
ndumin, por eso møjaꞌn gotzøcpa møjaꞌṉgotzøjqueꞌt ø ⁿvin. 19 Porque

ø ⁿvin, y ni iꞌis jiꞌn mus yaꞌinduc mitz ṉguiꞌpsocuꞌyøtyamupøte,


øjtzi vaꞌcø jana møjaꞌṉgotzøc ø ⁿvin por eso mi nømaṉjandyamba
mumu Acaya nasomo. 11 Aunque jiꞌn
  pasencia jovitaꞌmbø pøn. 20 Pues mi

ø sun mi ndumin pero jiꞌndyet jiꞌn nømaṉjandyamba pasencia cuando


mi sundame ancø. Diosis myuspa mi yac yostamba. Mi ndondamba
oꞌca mi sundaꞌmbøjtzi. cuando mi ñchøjcatyandøjpa,
12 Pero jetse øtz maꞌṉba
  cuando mi ñgyønuꞌmdandøjpa,
seguitzøqui, jiꞌn pyena vaꞌcø mi cuando mi myenos chøctandøjpa,
ndø tziꞌtam coyoja. Entonces jic cuando mi ndyacscøvøtyandøjpa
sunbapø nømyajø que nø chøcyaju mi aṉgacøsi. 21 Aunque øtz ja mi

jujche øtz ndzøcpase, jiꞌnam mus ndzøjcatyam jetse, pero jiꞌndyet


maṉ ñømyaj jetse; porque jeꞌis ø moñchiꞌajcuꞌis chøquipit. Oꞌca
syuñajpa coyoja. 13 Porque jictaꞌm
  ø monchiꞌajcuꞌis chøquipit,
suchajpapø apostolestaꞌmete tzaꞌajpanaꞌṉtzi.
aṉgømaꞌcøꞌoyajpapøte. Nømyajpa; Pero oꞌca jictaꞌm jiꞌn naꞌchaje vaꞌcø
“Øtz Cristoꞌis chøṉ ꞌyapostolestaꞌm”, nømyajø que vøjpø pøndaꞌmete, ni
pero jiꞌndyet jictaꞌm. 14 Pero u mi
  øtz jiꞌndi naꞌtzqueꞌte vaꞌcø nømø
ṉguiꞌpsu que nunca jiꞌn tuc jetse, que øtz vøjpø pøn chøṉø, aunque
porque ñeꞌc Satanasis chøcpa jovi pønse ndzamba. 22 Oꞌca jictaꞌm

vyin como søꞌṉbapø angelese. hebreo pøndaꞌmete, pues øtz


15 Jetcøtoya jiꞌndyet ni tiyø oꞌca
  hebreo pøndichøṉgueꞌt. Oꞌca jic
jeꞌis ñucscuꞌis chøcyajpa vyin Israel pøndaꞌmete, pues øtz Israel
371 2 Corintios 11​, ​12

pøndichøṉgueꞌti; oꞌca jic Abrahaꞌmis ṉgømayaꞌyajpøjtzi ø vaꞌṉjajmoncuy


ꞌyunetaꞌmete, pues jejti chøṉgueꞌt. tøvø eyataꞌmbø cumguꞌyomdaꞌmbø
23 Oꞌca Cristoꞌis ñuꞌcscutyam, øtz
  oꞌca jiꞌn myaṉyaj vøjø. 29 Oꞌca it

Cristoꞌisti ñuꞌcscuy chøṉgueꞌt, más mochipø, jetjiꞌṉ nødoyapøcpøjtzi;


øtz yosapya Cristo que menos oꞌca aunque iꞌis ñøcojapaꞌtpa
jiꞌquistaꞌm. Jovipø pønse ndzaꞌmbøjtzi tyøvø, ṉgoquiꞌsycaꞌpøjtzi. 30 Oꞌca

yøcse, pero maꞌṉba seguitzøqui. ijtu pyena vaꞌcø møjaꞌṉgotzøc


Pues oti yosqueꞌt más que jictaꞌm; ø ⁿvin, maṉba mi ndzajmatyame
øtz nacstøju más que jictaꞌm, øtz jujche øtz mochipø chøṉø y jiꞌn
más somdøju que menos jictaꞌm, y mus ṉgoquip ø ⁿvin. Jetse maṉba
vøti vuelta maṉbanaꞌṉ yaj caꞌtøji. vøjcotzøc ø ⁿvin. 31 Dios ndø Comi

24 Mosay nivoya tapspøꞌpøꞌvøyajøjtzi


  Jesucristoꞌis Jyata, jet vøj vaꞌcø
ø Israel pøndøvøꞌis. Treinta y ndø vøcotzøc mumu jamacøtoya.
nueve veces tumdum gø lugajromo Jiꞌquis ispa que mumu lo que mi
nacsyajøjtzi. 25 Tuꞌcay co lugar
  ndzajmatyamuse yøti, jiꞌndyet
nacsyajøjtzi namgujiꞌṉ. Tumgo lugar sutzcuy. 32 Cuando ijtunaꞌṉ øjtzi

pyuꞌṉyajøjtzi tzaꞌjiꞌṉ. Tuꞌcay nivoya Damasco cumguꞌyomo, ijtunaꞌṉ jiṉø


cuando nømnaꞌṉ vit øjtzi barcoꞌomo, tum aṉguiꞌmbapø Aretasis cyojtupø.
jøtpøꞌu barco majromo y manaꞌṉø Jic aṉguiꞌmbapøꞌis oyunaꞌṉ cyot
sucscaꞌe. Y tumnac tzuꞌjiꞌṉ jyamajiꞌṉ soldado cumcuy aṉdyuṉmaye vaꞌcø
ijtø nøꞌcøꞌmø majromo. 26 Vøti viaje
  nucø. 33 Porque ijtunaꞌṉ noꞌtze

oy ø ndzøqui; jana tumnac ijtunaꞌṉ voꞌcøvituꞌis cumguy, pero ijtunaꞌṉ


naꞌtzcuy vaꞌcø jac nøꞌcøꞌmø, ijtunaꞌṉ noꞌtzeꞌis vyentana, y ventanaꞌomo
naꞌtzcuy que maṉbanaꞌṉ cøpøctøji ø jøꞌmøꞌndøjøjtzi møjapø vacaꞌomo,
nduminjiꞌṉ; ijtunaꞌṉ naꞌtzcuy vaꞌcø jetse poꞌyøjtzi vaꞌcø jana nuctøjø.
yacsutzøcyaj Israel pøndøvøꞌis;
ijtunaꞌṉ naꞌtzcuy que maṉbanaꞌṉ Diosis yac is Pablo jiꞌn ndø isipø tiyø
yacsutzøcyaj emøcpø cumgupyøꞌnis;
ijtunaꞌṉ naꞌtzcuy que maṉbanaꞌṉ
ø yacsutzøctøj cumguꞌyomo;
12 Aunque jiꞌn vyøjø øtz vaꞌcø
vøjcotzøc ø ⁿvin, pero yøti
pyenate vaꞌcø vøṉgotzøc ø ⁿvin.
ijtunaꞌṉ naꞌtzcuy que maṉbanaꞌṉø Maṉba ndzame øtz ⁿisupø y ndø
yacsutzøctøji ni i ja ityømø; Comiꞌis yac isuse. 2 Ṉgomuspøjtzi

ijtunaꞌṉ naꞌtzcuy majromo; ijtunaꞌṉ tum pøn vyaꞌṉjambapøꞌis Cristo;


naꞌtzcuy vaꞌcø yacsutzøcyajø pøꞌnis ijtuꞌam catorce ame jøcøtonguiꞌmdøj
nømyajpapøꞌis que vaꞌṉjajmocuy jic pøn hasta tuꞌcaꞌyombø tzajpomo.
tøvøte, pero jiꞌndyet jictaꞌm. 27 Hay
  Jiꞌnø musi oꞌca sisøyu o jana sispø,
veces nituꞌyøjtzi y toyaꞌis øjtzi. Jana Diosis myuspa. 3-4 Ngomusøjtzi

tumnac tzuꞌquenbanaꞌṉtzi, osøjtzi, jetsepø pøn jøcøtonguiꞌmdøjupø


yoꞌctøjtzøjtzi. Jana tumnac jana vøjpø itcuꞌyomo. Jiꞌn ø mus oꞌca
cuꞌtinaꞌṉ itpøjtzi, pacacøyøjtzi, tucu sisøyu o jana sispø, Diosis myuspa.
cøyajøꞌyøjtzi. Y jen myan ote jiꞌn musipø ndø
28 Jiꞌn naꞌs jetse ispøjtzi toya,
  tzamø, ja it aṉguiꞌmguy vaꞌcø ndø
sino también tumdum jama tzamø. 5 Jetsepø pøn oꞌca muspa

2 Corintios 12 372

maṉ tzajpomo, nøꞌmbøjtzi que vøjpø pena tzøjcu jetse vaꞌcø vøjcotzøc
pønete, pero ø neꞌc jiꞌn ø nømi oꞌca ø ⁿvin. Porque vøjnaꞌṉ mitz vaꞌcø
viyuṉsye vøjpø pøn chøṉø, sino mi ñømdamø que øtz vøjpø pøn
que øtz vøṉgotzøcpa ø ⁿvin porque chøṉø, porque viyuṉsye øtz más
mochipø chøṉø. 6 Oꞌca øtz sunbanaꞌṉ
  chøṉ vøjpø apostoles que jiꞌn jic
nømø que vøjpø pøn chøṉø, jiꞌnaꞌṉe vøj chøcyajpaꞌis vyin mitzcøꞌm
joviꞌajcuy, porque viyuṉnaꞌṉtzø ityajupø, aunque øtz ni ti jiꞌnø
tzambapø. Pero jiꞌnø nømi jetse vaꞌcø ⁿyoscuy. 12 Porque cuando yos øjtzi

jana cyomoꞌy ni iꞌis que øtz más mitzcøꞌmdaꞌm, pasenciaꞌajcupit


vøjpø pøn chøṉø que mi istamuse yosøjtzi, mi ⁿistam milagroꞌajcuy
ndzøjcupø øjtzi y mi mandamuse y jetse queju que øtz viyuṉsyepø
ndzamupø øjtzi. apostoles chøṉø. Porque Diosis
7 Pero como Diosis jetse yac is øjtzi
  pyømijiꞌṉ ndzøjcøjtzi mayaꞌcuy
más mayaꞌcusyetaꞌmbø tiyø jiꞌn yac y jiꞌn ndø isyajepø tiyø y
isyajepø eyapø pøn, (porque jic pøn milagroꞌajcuy. 13 Parejo ndzøjcøjtzi

jøcøtonguiꞌmdøjupø øjchømønø), mitzcøꞌmdaꞌm como ndzøjcøjtzi


por eso manaꞌṉ ø møjaꞌṉgotzøc eyapø vaꞌṉjajmocuy tøvøcøꞌmdaꞌm.
ø ⁿvin más de la cuenta. Entonces Naꞌs que neꞌc mbøꞌnøy ø ⁿvin, ni
vaꞌcø jana más møjaꞌṉgøtzøc ø ⁿvin, ti ja ⁿvyaꞌṉgøjtzi mitzcøstaꞌm.
Diosis cyojtayø toya como apitsepø ¡Tø yaj cøtocotyamø porque ja
ø sisomo como si fuera Satanasis ⁿvyaꞌṉgø ni ti mitzcøstaꞌm! 14 Yøti

ñuꞌcscuyꞌis tzaṉbase. 8 Por eso


  nøm alistatzøjqueꞌtu vaꞌcø ndzøc
tuꞌcañac ⁿoꞌnaꞌyøjtzi ndø Comi vaꞌcø tuꞌcaꞌyombø viaje vaꞌcø man mi
yac tzuꞌṉay jic toya. 9 Pero nøjaꞌyøjtzi:
  nduꞌndamø, y ni ti jiꞌn ma mi
“Oꞌca øtz mi ngotzoṉba, aunque ti vaꞌṉgatyame. Porque jiꞌnø sujnay
muspa mi ndzøcø; porque cuando mi mi nøꞌijtamupø mijtzi, sino mi neꞌc
myoñchi mijtzi, más muspa mi ndziꞌ ø sundaꞌmbøjtzi. Porque como jataꞌis
mbømi”. Jetse nøjaꞌyøjtzi ndø Comiꞌis. it derecho vaꞌcø pyøꞌnøy ꞌyune, y
Por eso casøcoꞌnbøjtzi porque jiꞌṉdyet uneꞌis vaꞌcø pyøꞌnøy jyata;
ø mochi aṉcø vaꞌcø tziꞌø pyømi 15 jetse øtz listo y casøpyøjtzi vaꞌc

Cristoꞌis. 10 Por eso casøpyøjtzi oꞌca


  ṉgastatzøc mumu ti nøꞌijtupø øjtzi
mochiꞌtzi, oꞌca topaꞌoꞌnøtyøjpøjtzi, como mi ndø jandase. Øtz dispuesto
oꞌca tzøjcapya falta aunque tiꞌis, oꞌca vaꞌcø ndziꞌocuꞌyaj ø ⁿvin vaꞌcø mi
yacsutzøctøjpøjtzi, oꞌca jiꞌṉø yac ṉgyotzoctamø; aunque mientras
omba ityaje porque Cristocøtoya más mi sundaꞌmbøjtzi, menos mi
yospøjtzi. Porque cuando mochiꞌctzi, ndø sundaꞌmba.
entonces pømiꞌøyøjtzi Diosis 16 Aunque øtz ja mbyøjcøchoṉ

pyømijiꞌṉ. mitzcøs ni tiyø, it nømyajpapø


que øtz mañapø chøṉø y o
Pabloꞌis quiꞌpsu jujche ityajpa mi aṉgømaꞌcøtyame vaꞌcø mi
Corintoꞌomdaꞌmbø tyøvø mbøjcatyam mi ndumin. 17 Pero

11 Jovipønsenøꞌmbøjtzi que vøjpø cuando ṉgøꞌvejyajøjtzi ø nuꞌcscuy


pøn chøṉø. Pero mitz mi ndø mitzcøꞌmdaꞌm, ¿será que jeꞌis
373 2 Corintios 12​, ​13

mi mbyøjcatyam mi ndumin? Ja oꞌca ja quiꞌpsvituꞌyajø vaꞌcø chacyaj


mi mbyøjcatyamø. 18 Øtz ⁿnøjay
  møtzi yomo nøꞌitcuy y møsyaṉdaꞌm
Tito vaꞌcø maṉ mi nduꞌndamø tiyø nø chøcyajupø.
y jetjiꞌṉ ṉgøꞌvejøjtzi eyapø
vaꞌṉjajmocuy tøvø. ¿Será que mi Ultimopø tzaꞌmaṉvajcocuy
ꞌyaṉgømaꞌcøtyam Titoꞌis vaꞌcø mi y yuschiꞌocuy
mbyøjcatyam mi ndumin? Pero
ja mi ꞌyaṉgømaꞌcøtyamø. ¿No
será que mismo tumbø quiꞌpsocuy
13 Yøti tuꞌcay ñajcøsi maꞌṉba
mi nduꞌndame. Como
it aṉguiꞌmguy oꞌca cyotyajpa
ñøꞌit jeꞌis como øtz nøꞌijtuse, metzcuy tuꞌcay testigos, jetse
y que jeꞌis chøjcu como øtz viyuꞌṉajpa cøvaꞌcøꞌocuy, jetse
ndzøjqueꞌtpasetiqueꞌt? maꞌṉbø ndzøjqueꞌte. 2 Como oꞌyø

19 Tal vez mi ṉguiꞌpstamba


  mi ndzajmatyam viꞌna, jetse
que vaꞌcøti ngøꞌon ø ⁿvin jetse mi ndzajmatyaṉqueꞌtpa yøti
nø ndzamu; pero jiꞌndyet como si fuera mitzjiꞌṉ ijtuꞌctzi
jicø. Sino Diosis vyiꞌnaṉdøjqui menacseꞌṉomo. Yøti mientras
ndzamdaꞌmbøjtzi Cristoꞌis ñøyicøsi emøc ijtuꞌctzi mi ndzajmapyøjtzi
y mumu tiyø ndzøctaꞌmbøjtzi vaꞌcø mumu mi ndzøctambapøꞌis mi
mi ṉgotzoṉdamø; porque vøti mi ṉgoja y mumu eyataꞌmbø que
sundaꞌmbøjtzi ø mi vaṉjajmocuy cuando mi nduꞌndaṉgueꞌtpøjtzi,
tøvøtaꞌm. 20 Porque naꞌtzpøjtzi que
  jiꞌn ma mi ndoyaꞌṉøtyame; maṉba
cuando øtz nuꞌcpøjtzi mitzcøꞌmdaꞌm, mi ojnandyame. 3 Como sunba mi

tal vez maṉba mbaꞌte que mijtzi istam seña oꞌca viyuṉse Cristojiꞌṉ
jiꞌn mi ndzøctam øtz sunbase. Y ndzaꞌmbøjtzi, (maṉba ⁿojnayaje
maṉba it pyena vaꞌcø ndzøc øtz mumu cojapaꞌtyajupø y jetse
jiꞌn mi sundamese, porque maṉba maṉba mi isindziꞌtame que viyuṉse
it pyena vaꞌcø mi ojnandyamø. Cristojiꞌṉ ndzaꞌmbøjtzi). Porque
Naꞌtzpøjtzi que maṉba mi Cristo jiꞌndyet mochipø cuando
mbaꞌjtame nø mi onguiꞌptamupø, yospa mitzjiꞌṉdaꞌm, sino que mi
nø mi aṉsujnatyamupø eyapøꞌis isindzitamba jujche muspase
ñe, nø mi ṉguiꞌsycaꞌtamupø, neꞌne chøcø pyømijiꞌṉ mijtzomdaꞌm.
nø mi ṉguiꞌpstamuꞌøc, nø mi 4 Aunque como mochipø pønse

ndyopoꞌondamupø, nø mi nuꞌm maꞌmøtyøj Cristo cruzcøsi, pero


gøꞌoꞌnøtyamupø mi mbøndøvø, yøti quenba Diosis pyømijiꞌṉ.
nø mi vømbøpøn gotzøctamupø Jetseti øtztaꞌmgueꞌt mochitaꞌmdi
mi ⁿvin, nø mi syoꞌnatejtamupø. como Cristose cuando maꞌmdøj
21 Naꞌtzpøjtzi que cuando nuꞌcpøjtzi
  cruzcøsi, pero también Cristojiꞌṉ
mitzcøꞌmdaꞌm, ø Janda Diosis quendaꞌmbøjtzi Diosis pyømijiꞌṉ
maṉba yaj cotzaꞌaje porque mitz jiꞌn vaꞌcø mi aṉguiꞌmdamø.
mi ndzøctam vøjø. Y øtz maꞌṉbø 5 Jajmeꞌtz mi ⁿvin oꞌca viyuṉse

ṉgøvoꞌyaje vøti pøn oyupøꞌam mi vaꞌṉjajmondyamba vøjø.


cojapaꞌtyaje, y ja quiꞌpsvituꞌyajaꞌam Oꞌca mi mustambati que Cristo
jiꞌn vyøjpø tiyø vaꞌcø jana chøcyaj; ijtu mijtzomdaꞌm, entonces
2 Corintios 13 374

mi vaꞌṉjajmondyamba. Y oꞌca mientras emøc ijtuꞌctzi vaꞌcø jana it


Cristo jiꞌndyet mijtzomdaꞌm, que pena vaꞌcø mi ojnandyamø cuando
jiꞌndyet mi vaꞌṉjajmondyam nuꞌcpa mitzcøꞌmø. Porque ndø
viyuṉsye. 6 Y muspøjtzi que
  Comiꞌis tziꞌø aṉguiꞌmguy vaꞌcø mi
maṉba mi ndziꞌtam cuenta que ojnandyamø oꞌca ijtam mi ṉgoja.
øtz viyuṉsye vaꞌṉjajmotyaꞌmbøjtzi. Pero jetse tziꞌu aṉguiꞌmguy vaꞌcø
7 ⁿOꞌnømbyøjtzi Dios vaꞌcø mi
  mi ṉgotzondamø, jiꞌndyet vaꞌcø mi
ṉgotzoṉdamø vaꞌcø jana mi yajandyam mi vaꞌṉjajmoṉguy.
ndzøctam yatzitaꞌmbø tiyø. Jetse 11 Y yøti vaꞌṉjajmocuy tøvøtam,

sundaꞌmbøjtzi, pero jiꞌndyet vaꞌcø mi yuschiꞌu tzactaꞌmbøjtzi.


istøjø que øtz viyuṉse Cristoꞌis Tziꞌtam pena vaꞌcø mi ijtam Diosis
chøn ñuꞌcscutyaꞌm, sino que nada syunbase. Contento ijtamø; tumbø
más vaꞌcø mi ndzøctam vøjtaꞌmbø quiꞌpsocuy vaꞌcø mi nøꞌijtamø,
tiyø. Jiꞌn cuendaꞌøyi oꞌca øtz parejo vøj ijtam aunque ijiꞌṉ; y
nøjatyandøjpøjtzi oꞌca øtz ni ti jiꞌn mitzjiꞌṉ itpa Dios tø sunbapøꞌis
ø ⁿyoscutyaꞌm. 8 Porque jiꞌn jujche
  y tø yac itpapøꞌis contento. 12 Na

mus yaꞌinductam viyuṉsyepø yuschiꞌtandøjø masanbø suꞌcocujiꞌṉ.


tiyø, sino viyuṉsepø tiyø muspa 13 Mumu ndø vaꞌṉjajmoṉguy tøvøꞌis

ṉgoquiptamø. 9 Casøtyaꞌmbøjtzi
  mi ṉgyøꞌvejatyamba dyus.
cuando mitz muspa mi ndzøctam 14 Oꞌnømbyøjtzi Dios vaꞌcø

aunque tiyø, aunque øtz ni ti jiꞌn mi ṉgyotzoṉdam ndø Comi


mus ndzøctamø. Y oꞌnøndyaꞌmbøjtzi Jesucristoꞌis ñeꞌc vyøꞌajcupit, vaꞌcø
Dios vaꞌcø mi ṉgotzoṉdamø vaꞌcø mi syundam Diosis, vaꞌcø it mumu
mus mi ndzøctam mumu ti vøjø. mijtzjiꞌṉdaꞌm Masanbø Espiritu
10 Por eso mi jajyandyam yøꞌcse
  Santo. Amén.
La Carta a Los Gálatas
Carta Chøjcayaj Galacia Nasomdaꞌmbø Apøstol San Pabloꞌis

1 Øjchøṉø Pablo, øjchøṉ


apostoles. Pero jiꞌn chøṉ
pøꞌnis cyøpiṉupø, ni jiꞌndyet chøṉ
Aunque Diosis mi ⁿvyejandyamu
vaꞌcø mi ṉgyotzoctamø Cristoꞌis
vyøꞌajcupit, y nø mi ndzactamu. Y
pøꞌnis cøꞌvejupø; sino Jesucristoꞌis nø mi mbøjcøchoṉdamu eyapø
cøꞌvejøjtzi y ndø Janda Diosis. Jic vaꞌṉjajmocuy eyapøꞌis chambapø.
ndø Janda Dios yac visaꞌupøꞌis Nømyajpa: Yøcse mi ṉgyotzoctamba.
Cristo cuando caꞌujacam. 2 Mi  Pero jiꞌndyet viyuṉbø. 7 Pero ja

jajyandyamba mijtzi yøꞌqui it más eyapø vaꞌṉjajmocuy vaꞌcø


jen mi nduꞌmdambapøꞌis ø mi jujche tø cotzoctamø. Pero it
vaꞌṉjajmoṉguy tøvø Galacia nasom syunbapøꞌis mi nchøctocojatyam mi
mi ijtamupøꞌis. Øtz ijtamuse vaꞌṉjajmoṉguytaꞌm. Cristoꞌis vøjpø
yøꞌqui mi vaꞌṉjajmocuy tyøvøꞌis ꞌyote sunba cyacpøtocojayajø. 8 Pero

nø mi ṉgøꞌvejatyam yuschiꞌocuy. oꞌca aunque iꞌis mi ñchajmatyamba


3 Oꞌnømbyøjtzi ndø janda Dios
  eyapø vaꞌṉjajmocuy jujche vaꞌcø
y ndø Comi Jesucristo más vøti tø cotzoctamø jiꞌndyet øtz mi
vaꞌcø mi ṉgyotzoṉdamø y vaꞌcø mi ndzajmatyamuse, tiene que vaꞌcø
yac ijtam mas vøjø. 4 Yøṉ Cristoꞌis
  tyocoy Diosis vyiꞌnaṉdøjqui. Aunque
chiꞌocuyaj vyin vaꞌcø cyocaꞌay ndø øtz tiene que vaꞌcø tocotyamø,
cojataꞌm y vaꞌcø tø yaj cotzoctamø. aunque tzajpombø angeles tiene
Tø yaj cotzoctamu jana tø vijtam que vaꞌcø tyocoya, oꞌca sunba
tuꞌmbac parejø yatzitaꞌmbø pønjiꞌṉ cyacpøtocojay Cristoꞌis vøjpø ꞌyote.
yøti ijnømuse nascøsi. Jetse syunu 9 Oyuꞌam mi ndzajmatyam viꞌna,

ndø Janda Diosis vaꞌcø jetse tyucø. jetseti mi ndzajmatyaṉgueꞌtpa yøti:


5 ¡Ndø vøṉgøtzøctaꞌ Dios ijtuse
  Oꞌca aunque iꞌis mi nchajmatyamba
pøꞌnis mumu jamacøtoya! Amén. eyapø vaꞌṉjajmocuy jujche
vaꞌcø tø cotzoctamø, jiꞌndyet mi
Ja it más eyapø Diosis ꞌyote mbøjcøchoṉdamuse; tiene que vaꞌcø
jujche vaꞌcø tø cotzoctamø tyocoyaj Diosis vyiꞌnaṉdøjqui.
6 Nømayaꞌmbøjtzi
porque 10 Muspa mi nchiꞌtam cuenta que

prontoti nø mi ndzactam Dios. jiꞌnø ndzam jetse vaꞌcø ñøjayaj

375
Gálatas 1​, ​2 376

pøꞌnis que vøjpø pøn chøṉø. apostoles que jiꞌn øjtzi. Pero
Øtz suꞌnbøjtzi vaꞌcø vøjpø pøn maꞌṉøjtzi Arabia nasomo y
gotzøcø Diosis y jiꞌn pøꞌnis. Oꞌca jiṉø vituꞌqueꞌtøjtzi Damasco
sunbatøcnaꞌṉ øjtzi vaꞌcø vøjpø pøn cumguꞌyomo.
gotzøcyaj ø mbøndøvøꞌis, jiꞌnaꞌṉø 18 Y entonces cøjtuꞌcam tujtay ame

Cristoꞌis ñuꞌcscuy. oꞌyøjtzi Jerusalén gumguꞌyomo


vaꞌcø maṉ nduꞌn Pedro, y yøjta
Jujche yoschoꞌtz Pablo Dioscøꞌmø jama jamacøjtøjtzi jic Pedrojiꞌṉ.
11 Pero viyuṉsepø tiyø 19 Pero ja ⁿisøjtzi eyataꞌmbø

mi ndzajmatyamba øjtzi, ø apostoles más que ⁿisu ñeꞌc ndø


mi vaꞌṉjajmoṉguy tøvø. Mi Comiꞌis myuqui Jacobo. 20 Yøcse nø  

ndzajmatyamba que vøjpø ote mi jajyandamuse, Diosis ispa que


øtz mi ndzaꞌmaṉvajcatyambapø, jiꞌn nø sujtzu.
jiꞌndyet pøꞌnis quiꞌpscøpoꞌu. 21 Jøsiꞌjcam maꞌṉøjtzi Siria

12 Porque jiꞌnche pøꞌnis ø


  nasomo y Cilicia nasomo. 22 Pero  

tzajmayupø, ni jiꞌnche pøꞌnis Judea nasombø tuꞌmyajpapø


aṉmayupø, sino que Jesucristoꞌis Cristoꞌis ñøyicøsi, jeꞌis jiꞌnaꞌṉø
yac musøjtzi. ispøcyaj øjtzi, porque ja
13 Porque mi mandamuꞌam
  isyajøtøꞌcnaꞌṉ. 23 Unico myañaju

jujche øjtzi oyuse iti cuando que tzamdøju: Je viꞌna oyuꞌis


vaꞌṉjambanaꞌṉtzi Israel pøꞌnis yacsutzøcyaje yøti chamgøpucspa
vyaꞌṉjajmocuy. Mi mustambaꞌm vaꞌṉjajmocuy viꞌna sunbapønaꞌṉ
jujche øtz mayaꞌaṉse yajø. 24 Y vyøcotzøcyaj Dios porque

ⁿyacsutzøcyajpanaꞌṉtzi tuꞌmyajpapø jetse yaj quiꞌpsvituꞌøjtzi.


Dioscøꞌmø. Maṉbanaꞌṉ ø ⁿocyajyaje.
14 Y más suñi ndzøjcapyanaꞌṉ øjtzi

Eyataꞌmbø apostolesis
Israel pøꞌnis vyaꞌṉjajmocuy que pyøjcøchoṉyaj Pablo
jiꞌn vøti ø ame ndøvøꞌis ø ngumguy
tøvøꞌis chøjcayajese Porque øtz
más suñinaꞌṉ ndzøjcapya øjtzi ø
2 Entonces jøsiꞌcam
cøjtuꞌcam catorce ame vøco
maṉvøjøtzøjqueꞌt øjtzi Jerusalén
mbeca jata tzuꞌṉguꞌis cyostumbre. gumguꞌyomo Bernabéjiꞌṉ, y øtz
15 Pero Diosis cyøpiꞌṉøjtzi antes que
  nømaṉgueꞌtutiꞌtzi Tito. 2 Maꞌṉøjtzi

pøꞌnajøjtzi, y vejaꞌyøjtzi porque porque yac musø Diosis que


ñeꞌc suꞌnøjtzi. 16 Por eso cuando ñeꞌ
  jetsenaꞌṉ sunba vaꞌcø ndzøcø.
Diosis syunuꞌcyseꞌṉomo, entonces Cuando neꞌti ijtaꞌmøjtzi ndø tøvøjiꞌṉ
yaj quejay øjtzi ñeꞌ ꞌYune vaꞌcø coviꞌnajø cotzøcyajtøjupø, entonces
ṉgomusayø, vaꞌcø ndzamgøpucsøjtzi ndzaꞌmaṉvajcaꞌyøjtzi jic vøjpø ote
aunque jutpø pøꞌnomo. Entonces øtz ndzamgøpucspase eyataꞌmbø
jisyeꞌc ja myeꞌndzøjtzi pøn pøꞌnomo lo que jiꞌndyet Israel
tzaꞌmaṉvajcapyapøꞌstzi ti vøj pøndaꞌm. Jetse ndzøjcøjtzi vaꞌcø
ndzøcø. 17 Y ni ja myaꞌṉøjtzi
  jana yaj ø ⁿyosaṉ ndzøjcupøꞌtzi
Jerusalén gumguꞌyomo y mapøtøꞌc ndzøqui. 3 Pero ø

ityajumønaꞌṉ más viꞌnataꞌmbø nønduṉ Tito, aunque griego


377 Gálatas 2

pønete, ja pyenatzøcyajø vaꞌcø vyøꞌmøyaju øtz ndzøctambase.


syeñaꞌøtyøjø Israel pøꞌnis syeñajiꞌṉ Vyøꞌmøyaju que vaꞌcø yostaꞌmøjtzi
(aunque ijtunaꞌṉ jiṉø sunupøꞌis aunque jujchepø pøꞌnomo, y ñeꞌc
yac señaꞌøyajtøjø). 4 Porque jiṉ
  vaꞌcø yosyajø Israel pøꞌnomo.
ityajunaꞌṉ nømyajpapøte que 10 Único syuñaju vaꞌcø jamdaꞌmøjtzi

vaꞌṉjajmocuy tøvøtaꞌmete pero pobretaꞌmbø vaꞌcø ṉgotzoṉdamø,


jiꞌndyet jictaꞌm. Nuꞌmnøtøjcøyajtøju y jetse øtz de por si na sunu
vaꞌcø cyøqueꞌnøjayaj jujche libre ndzøjqueta.
tø ijtamba Cristo Jesusjiꞌṉ vaꞌcø
jana ndø tzøc jetsepø aṉguiꞌmguy. Pabloꞌis ñøjay Pedro que
Sununaꞌṉ penatzøctaꞌmøjtzi va;cø jiꞌn vyøj nø chøjcuse
ⁿyaj copujtam anguiꞌmguy jetsepø. 11 Pero minuꞌc Pedro Antioquía
5 Pero ni jujche ja nchøctaꞌmøjtzi
  cumguꞌyomo, ⁿnøjaꞌyøjtzi pøꞌnis
jeꞌis syuñajpase ni chøtøn hora. vyiꞌnaṉdøjqui que jiꞌnaꞌṉ vyøj nø
Porque oꞌca ndzøctambanaꞌṉ øjtzi chøjcuse. 12 Porque ja miñajøꞌctøc

jeꞌis syunbase, jiꞌnaꞌṉ mus mi Jerusalén cumguꞌyombø pøn


vaꞌṉjamaꞌṉøtyam viyuṉsyepø vøjpø cyøꞌvejyajupø Jacoboꞌis, cuꞌtpanaꞌṉ
ote. Pedro jiꞌndyet Israel pøꞌnomo.
6 Pero pøꞌnis cyomoꞌyajupø
  Pero cuando miñajuꞌcam jic pøn
oꞌca coviꞌnajøtaꞌmete, jeꞌis ja cyøꞌvejyajupø Jacoboꞌis, caꞌṉbøꞌ
chajmayajøjtzi ni ti jomepø. Pero Pedro, tzuꞌṉ nø cyuꞌtupøjiꞌṉ.
aunque sea coviꞌnajøꞌajø, aunque Jetse chøjcu porque ñaꞌtzpanaꞌṉ
jiꞌn cyoviꞌnajøꞌaje, øtz nømba que cyoquipyajpapøꞌis costumbre
jiꞌndyet ni tiyø. Porque mumu pøn vaꞌcø syeñaꞌøyaj vyin; porque nø
parejote Diosis vyiꞌnaṉdøjqui. 7 Pero
  cyuꞌtupøjiꞌṉ, ja syeñaꞌøyajøpøte.
jic coviꞌnajøꞌis ja chajmayajøjtzi 13 Entonces eyapø vaꞌṉjajmoyajpapø

ni tiyø jomepø, sino que chiꞌyaj Israel pøn tzuꞌṉyajqueꞌtu, como


cuenta que øtz tzamdziꞌtøjøjtzi Pedroꞌis chøjcuse, aunque
vøjpø ote vaꞌcø ndzamgøpucs myusyaju que muspanaꞌṉ cyuꞌtyaj
aunque jutipø pøꞌnomo, mientras nø cyuꞌtyajupøjiꞌṉ. Hasta Bernabé
Pedro tzamdziꞌtøju vøjpø ote jetse tzuꞌṉgueꞌt jetjiꞌṉ jiꞌn vyøjpø
vaꞌcø chamgøpucs Israel pøꞌnomo. quiꞌpsocuyjiꞌṉ. 14 Pero cuando ⁿisøjtzi

8 Porque cyotzoṉupøꞌis Pedro vaꞌcø


  que jiꞌnaꞌṉ chøcyaj vøjpø ote viyuṉsye,
mus chamgøpucsoy vøjø Israel entonces øtz ⁿnøjaꞌyøjtzi Pedro mumu
pøꞌnomo, mismo jeꞌis cotzoꞌṉøjtzi tuꞌmyajupøꞌis vyiꞌnaṉdøjqui: “Mitz mi
vaꞌcø musø tzamgøpucsoy Israel pønete, pero mi ndzøcpa como
vøjø eyataꞌmbø pøꞌnomo. 9 Y  jiꞌndyet Israel pøꞌnis chøcyajpase.
comoꞌyajtøjpanaꞌṉ Jacobo y Pedro Jiꞌn mi ⁿyaj coput Israel pøꞌnis
y Juan oꞌca más coviꞌnajøtaꞌmete. cyostumbretaꞌm. Entonces ¿tiꞌajcuy
Cuando chiꞌyaj cuenta jeꞌis que sunba mi mbenatzøcyaj aunque
Diosis cotzoꞌṉøjtzi jetse vaꞌcø jutzpø pøn lo que jiꞌndyet Israel
yosa, entonces nøcøꞌmitztaꞌmøjtzi pøn vaꞌcø yaj coputyaj Israel pøꞌnis
Bernabejiꞌṉ vaꞌcø myustøjø que cyostumbretaꞌm?”
Gálatas 2​, ​3 378

Cristo quenba ø ndzocoꞌyomo. Y


Israel pøn cotzocyajpa yøti mientras nascøspø pønse
vyaꞌṉjajmocupit ijtøjtzi, vaꞌṉjambøjtzi Diosis
15 Viyuṉse tø øtz Israel ꞌYune vaꞌcø cotzoꞌṉø. Jeꞌis
pøndaꞌmete porque jetseti sungoꞌnøjtzi y chiꞌocuyaj vyin
pøꞌnajtaꞌṉgueꞌtu como Israel vaꞌcø cocaꞌøjtzi. 21 Jiꞌnø suni vaꞌcø

pønse. Tø øtz ja it ndø coja como jana ndø tziꞌ cuenta ti chøc Diosis
aunque ipø pøꞌnis ñeꞌse. 16 Pero
  tø øtzcøtoya ñeꞌc vyøꞌajcupit.
ndø mustamba que jiꞌn tø vyøꞌom Porque oꞌca vyøjomnaꞌṉ tø putpa
puti Diosis vyiꞌnaṉdøjqui ndø aṉguiꞌmguy vaꞌcø ndø yaj coputø,
neꞌ ndø tzøquijiꞌṉ aunque ndø yaj comequectinaꞌṉ caꞌ Cristo.
copujtajoꞌpa Moisesis ꞌyaṉguiꞌmguy;
sino vøꞌom tø putpa oꞌca ndø Tiene que vaꞌcø ndø vaꞌnjam Cristo
vaꞌṉjamba Jesucristo. Jetcøtoya porque ja ndø yaj coput aṉguiꞌmguy
ndø vaꞌṉjamdamba Jesucristo
vaꞌcø vyøjom tø pujtamø porque
ndø vaꞌṉjamdamba aṉcø Cristo, y
3 Mi ⁿjyovindaꞌmbøte
Galacia pøndaꞌm. ¿Iꞌis mi
ꞌyaṉgømaꞌcøtyamu vaꞌcø jana mi
jiꞌndyet porque ndø yaj copujtapya ṉgømaꞌnøtyam viyuṉbø tiyø? Mi
aṉcø Moisesis ꞌyaṉguiꞌmguy. Porque viꞌnaṉdøjquitaꞌm ndzaꞌmaṉvajcøjtzi
ni i ja it yaj copujtapyaꞌis Moisesis suñi jujche maꞌmøtyøjuse Jesucristo
ꞌyaṉguiꞌmguy vaꞌcø jetse vyøjom cruzcøsi, vaꞌcø mi mustam suñi
putø Diosis vyiꞌnaṉdøjqui. si fuera mi neꞌc mi istamuse.
17 Pero tø øtz oꞌca sunba pujtam

2 Yøṉdite suꞌṉbøjtzi vaꞌcø mi

vyøjom Diosis vyiꞌnaṉdøjqui ndø tzajmatyamø: ¿Será que mi


Cristojiꞌṉ, y quejpa que todavía mbøjcøchoṉdamu Espíritu Santo
øtz cojatzøqui tø pøndaꞌmetqueꞌt; porque mi ⁿyaj copujtamu aṉcø
jiꞌndyet Cristoꞌis tø tziꞌpa quiꞌpsocuy aṉguiꞌmguy? Pero jiꞌndyet jetse.
vaꞌcø tø cojapaꞌtø. Pues Cristoꞌis Sino mi mbøjcøchoṉdamu Espiritu
ni jujche jiꞌn jetsepø quiꞌpsocuy Santo porque mi ṉgømaꞌnøndyamu
tø tziꞌtamø. 18 En cambio ndø neꞌc
  aṉcø vøjpø ote y mi vaꞌṉjamdamu.
ndø tzøcpa ndø coja oꞌca ndø 3 Mi ⁿjyovindaꞌmbøte. Como

ndzacpa jiꞌn vyøjpø costumbre, Espiritu Santoꞌis mi ṉgyotzoṉdamu


y jøsiꞌcam minba ndø vøco vaꞌcø mi vaꞌṉjajmonchoꞌtztamø,
pøjcøchoṉgueꞌte. 19 Como ja mus
  entonces ¿jutznømø muspa mi yac
ndzøjcay Moisesis ꞌyaṉguiꞌmguy, taꞌnbøꞌ mi vaꞌṉjajmoṉguy mi neꞌṉgø
entonces ja ṉguiꞌpsøjtzi øꞌca maṉba nascøspø quiꞌpsocujiꞌṉ? 4 ¿Será

cotzoc jetse, y por eso caꞌuse que comequecti mi istam toya


tzøꞌyø aṉguiꞌmguꞌis ñøyicøsi; pero sone ticøsi? Ojalá jiꞌn comequec.
en cambio quenbatiꞌtzi Diosis 5 Diosis mi ñchiꞌtamba Espiritu

ñøyicøsi. 20 Como si fuera tumø


  Santo y chøcpa milagroꞌajcuy mi
maꞌmøtyøjøjtzi cruzcøs Cristojiꞌṉ ⁿviꞌnaṉdøjquitaꞌm. Tziꞌtam cuenta
vaꞌcø caꞌø, pero quenbatiꞌtzi. oꞌca jetse chøcpa porque mi ⁿyaj
Pero jiꞌndyet øtz quene yøti, sino copujtamba aṉcø aṉguiꞌmguy, o si
379 Gálatas 3

no porque mi vaꞌṉjamdamba aṉcø 13 Entonces aunque ja ndø yaj


vøjpø ote mi ṉgømaꞌnøtyambapø. coput aṉguiꞌmguy, Cristoꞌis tø yaj
6 Jetsetinaꞌṉ Abrahamgueꞌt;
  cotzojcu vaꞌcø jana tø yaj cojaꞌajtøjø.
Abrahaꞌmis vyaꞌṉjam Dios y por eso Ñeꞌc Cristo yaj cojaꞌajtøju tø
Dios nømu: “Abraham vøj pujtu ø øtzcøtoya, ja tyoyaꞌṉøtyøjø. Como
viꞌnaṉdøjqui porque vaṉjaꞌmbøjtzi”. it jachøꞌyuse Diosis ꞌyote: “Yaj
7 Jetcøtoya mustamø que Abraham
  cojaꞌajtøjupøte aunque iyø yaj
vaꞌṉjajmoyajpapø pøꞌnis pyeca caꞌtøju cucyøsi”. 14 Jesucristo

jata tzuꞌṉguyete. 8 Y it Diosis ꞌyote


  cruzcøsi maꞌmgatøju, vaꞌcø mus
jachøꞌyupø que viꞌna o chamdøji chiꞌ yajyaꞌmocuy Diosis aunque iyø
que Diosis maṉba pyøjcøchoṉyaje aunque jiꞌndyet Israel pøn; mismo
aunque iyø aunque jiꞌndyet Israel yajyaꞌmocuy chiꞌuse Abraham, jet
pøn oꞌca vyaꞌṉjamyajpa Dios. vaꞌcø chiꞌyajqueꞌt aunque iyø. Jetse
Jetseti Diosis viꞌna o chajmay vøjpø tujcu vaꞌcø mus ndø pøjcøchoṉdam
ote Abraham, nømu: “Porque mitz Espiritu Santo Diosis opø chame
øtz maꞌṉbø ndziꞌ yajyaꞌmocuy, y maṉba tø tziꞌ ndø vaꞌṉjamdamu
jetcøtoya mumu nascøstaꞌmbø aṉcø.
pønis maṉba pyøjcøchoṉyaj
yajyaꞌmocuy”. 9 Jetse Abrahaꞌmis

Diosis viꞌna chøc compromiso
vyaꞌṉjam Dios y Diosis jetseti y jøsiꞌcam tziꞌtøj Moisesis
chiꞌyajqueꞌtpa yajyaꞌmocuy mumu ꞌyanguiꞌmguy
vyaꞌṉjamyajpapøꞌis ñeꞌcø. 15 Ø mi vaꞌṉjamocuy tøvøtaꞌm,
10 Pero mumu pøn cyomoꞌpyapøꞌis
  maṉba ndzam jujche ndø
que maṉba yaj copujtay tzøctambase tø pøꞌnis. Cuando ndø
ꞌyaṉguiꞌmguy, jet tocoyajupøte tzøctamba contrato, aunque pøꞌnis
Diosis vyiꞌnaṉdøjqui. Porque chøcyaju, oꞌca acuerdo tzøꞌyajpa,
yøcse it Diosis ꞌyote jachøꞌyuse: ni i jiꞌn mus nømø que jiꞌn ø
“Tocoyupøte Diosis vyiꞌnaṉdøjqui ndzøqui, ni jiꞌṉ mus cyojtaṉøyø
mumu jiꞌn yaj copujtayepøꞌis ijtuse ni ti más. 16 Ahora pues Diosis

jachøꞌyupø aṉguiꞌmguy libruꞌomo”. chajmay Abraham ti maṉba chøqui


11 Pero ndø mustamba que ni i
  ñeꞌc Abrahamgøtoya y ꞌyunecøtoya.
jiꞌn ma pyøjcøchoṉ Diosis porque Jachøꞌyupø Diosis ꞌyote jiꞌn ñømi:
yaj coputpa aṉcø aṉguiꞌmguy, “mi unendaꞌm”, como que ityajunaꞌṉ
porque jachøꞌyupøte: “Pøn Diosis sone ꞌyune, sino que nømba: “mi
pyøjcøchoṉu maṉba quene porque ⁿune”; como que tumdi chajmapyapø
vyaꞌṉjamba”. 12 Pero muspa ndø
  ꞌyune. Y jic Abrahaꞌmis ꞌyune nø
cømeꞌtza jujche muspa ndø yaj chamupø Diosis, Cristote. 17 Pues

coput Moisesis ꞌyaṉguiꞌmguy yøꞌcse nø ndzam øjtzi: Diosis chøc


aunque jiꞌn ndø vaꞌṉjamdam Dios. contrato Abrahamjiꞌṉ y Cristojiꞌṉ
Porque aṉguiꞌmguy nømba: “Yaj yaj queju que viyuṉ dzamu. Y
copujtapyapøꞌis aṉguiꞌmguy maṉba cøjtuꞌcam cuatrocientos treinta
quene porque chøcpa aṉcø ijtuse ame chøjcumø contrato, entonces
aṉguiꞌmguy”. tzamdøj Moisesis ꞌyaṉguiꞌmguy.
Gálatas 3​, ​4 380

Pero jiꞌn mus yaj contrato jic entonces Diosis ꞌyaṉguiꞌmguꞌis


aṉguiꞌmguꞌis vaꞌcø jana tyuc tø nøꞌijtamu como somdøjuse.
Diosis chamuse. 18 Porque oꞌca ndø
  Ijtunaꞌṉ ndø coja, ni tinaꞌṉ jiꞌn
pøjcøchoṉbanaꞌṉ Diosis tø tziꞌpapø mus ndø tzøctamø hasta que
tiyø porque aṉguiꞌmguy ndø yaj minu Cristo, ñeꞌc vaꞌcø ndø
coputpa aṉcø, entonces jiꞌnaṉ ndø vaꞌṉjamdamø. 24 Jetse pues como

pøjcøchove porque Diosis chøjcu cuendatzøcpapøꞌis ñømaṉba


aṉcø compromiso. Pero Diosis syun une escuelaꞌomo, jetse Diosis tø
chiꞌ Abraham vøjpø tiyø porque coquendambanaꞌṉ aṉguiꞌmguꞌis
jetse chøc compromiso ñeꞌc Diosis. ñøyicøsi como unese, hasta que tø
19 Entonces maꞌṉbø mi
  nønuꞌctam Cristocøꞌmø. Entonces
ndzajmatyame ticøtoya yospa ndø vaꞌṉjamdamba que ñeꞌc
aṉguiꞌmguy. Anguiꞌmguy jøsicam Cristoꞌis vyøjom tø nøpujtamba
tøjcøyu vaꞌcø tø isindzi ndø coja Diosis vyiꞌnaṉdøjqui. 25 Pero como

hasta que min “ꞌYune” jutipøjiꞌṉ yøti ndø vaꞌṉjamdamba Cristo,


chøc compromiso Diosis. Y jiꞌnam jetse tø coquendandøji
aṉguiꞌmguy angelesjiꞌṉ cojtøju aṉguiꞌmguꞌis ñøyicøsi. 26 Porque

jeꞌis vaꞌcø chiꞌocuꞌyajyajø Moisesis mumu tø øjtzi Diosis tø ꞌyunetaꞌm


cyøꞌomo vaꞌcø chamgøjtayaj sone porque ndø vaꞌṉjamdamba Cristo
pøn. 20 Pero oꞌca Diosis ñeꞌc tø
  Jesús. 27 Porque mumu tø øtztaꞌm

tzajmapya aunque tiyø, jiꞌndyet oꞌca tø ñøꞌyøtyamuꞌam como seña


pyena eyapøꞌis vaꞌcø tø tzamgøjtayø. que tø tyumøtzøctam Cristojiꞌṉ, y
Y jetse Diosis chiꞌ compromiso entonces como si fuera jeꞌis tyucu
tyumgøꞌi, ni iꞌis ja yaj cøjtayø. ndø mesaytambase, jetse ndø
pøjcøchoṉdamba jeꞌis quiꞌpsocuy.
Ticøtoya Diosis cyøꞌvej aṉguiꞌmguy 28 Yøti ni ti jiꞌn chøqui aunque Israel

21 ¿Entonces será que Diosis pøn, aunque griego pøn; aunque


cyompromiso jiꞌn yac valetzøqui oꞌca obligado nø yosupø, aunque
aṉguiꞌmguꞌis? Valetzøcpati; porque ñeꞌc gyustopit nø yosupø, aunque
oꞌca tziꞌtøjunaꞌṉ aṉguiꞌmguy pøn, aunque yomo, porque parejo
muspapøꞌis tø tziꞌ quenguy, tumbø tzocoy mi nø ijtamba Cristo
entonces muspanaꞌṉ tø put vyøjom Jesusjꞌṉ. 29 Y como Cristoꞌise mi

Diosis vyiꞌnaṉdøjqui oꞌca jic ñeꞌndaꞌm, entonces Abrahaꞌmis


aṉguiꞌmguy ndø yaj coputpanaꞌṉ. mi ꞌyunetaꞌmete; y maṉba mi
22 Pero it jachøꞌyuse Diosis ꞌyote que
  mbøjcøchoṉdame yajyaꞌmocuy
it mumu pøꞌnis cyoja y jiꞌn jutz nøm Diosis cyomprometetzøjcuse vaꞌcø
ndø tzac ndø coja ndø neꞌṉgø. Pero chiꞌ Abraham.
vaꞌcø ndø vaꞌṉjajmø que ndø coja tø
cocaꞌatyamu Jesucristoꞌis, entonces
muspa ndø pyøjcøchon Diosis
4 Pero nøꞌmbøjtzi que tum
une maṉbapøꞌis ñøtzøꞌyay
jyataꞌis interés, mientras nømdøc
tzajmayupø que manba tø tziꞌi. myøjaꞌajuꞌcseꞌṉomo, como coyospa
23 Pero cuando ja minøꞌctøc
  pønse aṉguiꞌmdøjpa, aunque
hora vaꞌcø ndø vaꞌṉjam Jesucristo, aunque ticøsi jete vøꞌne. 2 Y ijtu

381 Gálatas 4

cuendatzøcyajpapøꞌis y ijtu uytim suniti o ndzamgøpucs vøjpø


ꞌyaṉguiꞌmyajpapøꞌis hasta que ote mitzjiꞌṉdaꞌm.
taꞌnba jutzø ame chajmayuse 12 Ø mi vaꞌṉjajmoṉguy

jyataꞌis. 3 Jetseti øtztaꞌmgueꞌt, como


  tøvø, mi vaꞌṉgatyaꞌmbøjtzi
cheꞌpø une aṉmachoꞌchajpase mbasenciaꞌajcutyaꞌm vaꞌcø mi
nascøspø aṉmaꞌyocujiꞌṉ, jetse tø ndø tzøjcopujtøtyamø. Porque
øtz tø ijtambanaꞌṉ aṉguiꞌmguꞌyomo, øtz ndzajcø ø ṉgostumbre vaꞌcø
tø aṉguiꞌmdzoꞌtztandøju. 4 Pero
  mbøjcøchojṉay mi neꞌndaꞌm. Ni ti
cuando nuꞌc ꞌyora, Diosis cyøꞌvej ja mi ndø tzøjcatyamø. 13 Pero mi

ñeꞌ ꞌYune, yac pøꞌnaj yomocøsi, mustamba que porque caꞌenaꞌṉøjtzi,


pøꞌnaj vaꞌcø chøc Israel pøꞌnis por eso nuꞌcø mitzcøꞌmdaꞌm
yaṉguiꞌmguy. 5 Minu vaꞌcø tø
  vaꞌcø mi ndzamgøpucsatyam
yac libretzøctamø Moisesis vøjpø ote. 14 Y tiene quenaꞌṉ

ꞌyaṉguiꞌmguꞌyomo tø ijtamupø, para vaꞌcø ndona je caꞌcuy øjtzi. Pero


vaꞌcø tø pøjcøchoṉdam Diosis come ja mi ndø menoschøctamø, ni
ñeꞌ ꞌyunese. ja mi ndø conoctamø, sino mi

6 Entonces porque jeꞌis mi ndø pøjcøchoṉdamuti como
ꞌyunetaꞌm, Diosis cyøꞌvej ꞌYuneꞌis si fuera Diosis ꞌyangeles mi
ꞌYespiritu mi ndzocoꞌyomodaꞌm y mbøjcøchoṉdamuse, como Cristo
Espirituꞌis mi yac onba. Mi ñømba: Jesús mi mbøjcøchoṉdamuse.
“¡Ay, øjtze mi Janda!” 7 Por eso

15 Vøtinaꞌṉ mi ṉgyasøtyamu jicsyeꞌc:

jiꞌname mi ṉgyoyosepø, sino Diosise ¿tiꞌajcuy jiꞌn jetse mi ṉgyasøtyame


mi ꞌyune. Y como Diosis mi ꞌyune, yøti? Muspa ndzam que vøti mi ndø
entonces maṉba mi mbøjcøchoṉ yac yamdamu, sunbanaꞌṉ mi ndø
Diosise ñe Cristojiꞌṉ. tziꞌtam más vøjpø tiyø, como si fuera
sununaꞌṉ mi ndø tziꞌtam mi vindøm
Pabloꞌis cyømayaꞌyajpa Galacia oꞌca muspanaꞌṉ mi nømbujtamø.
nasom vyaꞌṉjamyajpapøꞌis Cristo 16 ¿Será que yøti nø mi ndø

8 Pero viꞌna cuando jiꞌndøcnaꞌṉ ṉguiꞌsatyamu porque viyuṉsyepø


mi ṉgomustam Dios, obligado mi tiyø nø mi ndzajmatyamu? 17 Jic  

vaꞌṉjamdamu comi chøquitaꞌm lo eyapø pøꞌnis vøti mi syundamba,


que de por si na jiꞌndyet Dios. 9 Pero
  pero jiꞌndyet vøjpø quiꞌpsocujiꞌṉ.
yøti mi ṉgomustambaꞌam Dios, o Sino que jiꞌquiꞌis syuñajpa vaꞌcø
más vøjø vaꞌcø tø nømø que Diosis mi ndø tzactaꞌmøjtzi y vaꞌcø mi
mi ṉgyomustamba mijtzi. Entonces sundam jictaꞌm. 18 Viyuṉsye vøjø

¿tiꞌajcuy mi vinduꞌtaṉgueꞌtpa vaꞌcø ndø suñaj ndø tovø, pero vøjpø


jic mochipø vaꞌṉjajmocucyøꞌmø quiꞌpsocujiꞌṉ. Jetse vøjø vaꞌcø mi
jiꞌn musipøꞌis tø yaj cotzoca? ndzøctamø mumu jama aunque ja
Jic vaꞌṉjajmocucyøꞌmø por itøꞌc øtz jeni mitzjiꞌṉdaꞌm. 19 Ø mi

obligadotimete mi ndzøctambanaꞌṉ unendaꞌm mijtzi, toyaꞌispase yomo


costumbre. 10 Y yøti nømdøc mi
  cuando maṉba is une, jetse øtz
ṉgoꞌaṉjamdamu jama, y poya, y vøcotoyaꞌisqueꞌtpøjtzi mitzcøtoya.
aṉsøṉ, y ame. 11 Ṉgonaꞌtzpøjtzi
  Aunque øtz is toya, suꞌnbø mi yac
Gálatas 4​, ​5 382

nøꞌijtay Cristoꞌis quiꞌpsocuy. 20 Øtz


  Porque aunque mi nchajcu mi
sunbanaꞌṉ it mitzjiꞌṉdaꞌm yøti, vaꞌcø ⁿjayaꞌis, y ni ipø pøꞌnis ja mi
mus mi oꞌnøndyam eyati, porque jiꞌn nøꞌindø, más vøti maṉba it mi
ø mus ti muspa ndzøcø vaꞌcø mi yac ⁿune que jiꞌn ijtupøꞌis jyaya.
vaꞌṉjajmø ti ndzaꞌmbøjtzi. 28 Jetse pues ø mi vaꞌṉjamoṉguy

tøvøtaꞌm, como pøꞌnajuse


Sara y Agar Abrahaꞌmis ꞌyune Isaac Diosis
21 Mijtzisyunbapø mi ndzøctam chajmayuse, jetseti tø øtz tø Diosis
Moisesis ꞌyaṉguiꞌmguy, a ver oꞌca mi ꞌyunetaꞌmgueꞌt como chamuse
ṉgønøctøyøtyamba viyuṉse jujche Diosis. 29 Pero como tujcuse jic

nømbase aṉguiꞌmguy. 22 Porque


  tiempo, jetseti yøti tujqueꞌtpa.
jachøꞌyupøte que Abrahaꞌmis oy Porque jicsyeꞌc pøn pøꞌnajupø
metzcuy ꞌyune, tum oy cyoyomocøsi mumu jama tø pøꞌnajpase, jeꞌis
y tum oy coꞌtøc yomocøsi. yacsutzøjcu pøn pøꞌnajupø Diosis
23 Cyoyomocøsi pøꞌnajupø, como
  ꞌYespirituꞌis pyømijiꞌn; y hasta
mumu jama pyøꞌnajnømbase, jetseti como yøti jetseti chøcyajqueꞌtpa.
pøꞌnaju. Pero coꞌtøc yomoꞌis ꞌyune 30 Pero yøꞌcse it jachøꞌyuse Diosis

milagropø min pøꞌnaje Diosis ꞌyote: “Macput cyoyomo ꞌyunejiꞌṉ,


chajmayuse que maṉba it ꞌyune. 24 Jic
  porque jiꞌn ma pyøjcøchojṉay ni
historia aṉmaꞌyocuyete. Como ijtu ti erejencha cyoyomoꞌis ꞌyuneꞌis;
metzcuy yomo, itqueꞌtuti metzcuy sino coꞌtøc yomoꞌis ꞌyuneꞌis maṉba
contrato. Je coyomo Agar es como pyøjcøchojṉay erejencha”. 31 Jetseti

je contrato tziꞌtøju Sinaí cotzøjcøsi. tø øjtzi ø mi ndøvøtaꞌm, tø øtz


Jic contratocøꞌmø ityajupøꞌis por jiꞌndyet como si fuera coyomoꞌis tø
obligadoti chøcyajpa aṉguiꞌmguy, ꞌyunese, sino tø øjtzi como si fuera
jiꞌndame por gusto chøcyajepø. coꞌtøc yomoꞌis tø ꞌyunese.
25 Pues como Agajris por obligadoti

o yosay Abraham, jetseti Sinaí Hay que librepø pønse


cotzøjcøsi Arabia nasomo tzitøj vaꞌcø tø ijtamø
aṉguiꞌmguy, por obligadoti vaꞌcø
chøcyajqueꞌta. Y jetsetiqueꞌt yøti
Jerusalén gumguꞌyomdaꞌmbøꞌis por
5 Entonces como Cristoꞌis tø yac
tzøꞌytam libre vaꞌcø ndø tzøc
ndø ṉgustopit Diosis syunbase; por
obligadoti chøcyajqueꞌtpa aṉguiꞌmguy. eso jetse sequitzøctamø vaꞌcø mi
26 Pero møjipø Jerusaleꞌnomdaꞌmbø
  ijtam libre. Uꞌyam mi vinduꞌtam
gyustopit yosyajpapø, jiꞌnam yosyaj como mi ijtamusenaꞌṉ viꞌna cuando
por obligado, y øtz jic cumguꞌistimete por obligado mi ndzøctambanaꞌṉ
tø ꞌyunetaꞌm. 27 Porque jachøꞌyupøte
  Moisesis ꞌyaṉguiꞌmguy.
Diosis ꞌyote: 2 Tø cømaꞌnøtyamø; øjchøṉ Pablo,

Casøyø mi yomoꞌis jiꞌn mi yøcse nø mi ndzajmatyamu yøti:


ꞌyuneꞌøyimbøꞌis; Oꞌca mi yac señaꞌøtyandøjpa mi
alegre veja mijtzi mi yomoꞌis ⁿvin Israel pøꞌnis syeñajiꞌṉ, entonces
nunca ja mus mi yac pøꞌnaj Cristoꞌis chøjcuse mitzcøtoyataꞌm,
une. jiꞌn mi yac valetzøctame ni jujche.
383 Gálatas 5

3 Mi ndzamvøjøtzøjcatyaꞌmbøjtzi vaꞌcø tø señaꞌøtyandøjø, entonces


mi syeñaꞌøtyandøjuꞌis mumu jiꞌnaꞌṉø yacsutzøc ni iꞌis. Pero øtz
mitztaꞌm que it pyena vaꞌcø mi yaj ndzamgøpucspa que jiꞌndyet pyena
coputpøꞌjatyamø ijtuse Moisesis vaꞌcø tø señaꞌøtyøjø, porque Cristo
ꞌyaṉguiꞌmguy mumu. 4 Oꞌca mi
  caꞌ cruzcøsi øtzcøtoya y sobrat jetse;
ṉgomoꞌpya oꞌca maṉbase mi yaj por eso quiꞌsayajpøjtzi. 12 Pero jic

copujtay Moisesis yaṉguiꞌmguy nø mi jyorvatzøctambapøꞌis eyapø


vaꞌcø vyøꞌom mi mbyuti Diosis vaꞌṉjajmocucøtoya como sunba
vyiꞌnaṉdøjqui, entonces tzøꞌpya vyøcyaj vyin vaꞌcø syeñaꞌøyajø,
como ni ti jiꞌn yoscusye Cristoꞌis ¿tiꞌajcuy jiꞌn vyøc jacpøꞌyaj vyin
chøjcuse mitzcøtoya, y jiꞌn mus mi vøti?
mbøjcøchon lo que chøjcuse Diosis 13 Porque mijtzi ø mi ndøvøtaꞌm,

mitzcotoya ñe vyøꞌajcupit. 5 Pero


  Diosis mi vyejandyamu vaꞌcø mus
tø øjtzi tø cotzoṉdamba Espiritu mi ndzøctam mi sunbase, pero u mi
Santoꞌis vaꞌcø ndø mustamø y ṉguiꞌpsu oꞌca muspa mi ndzøctam
vaꞌcø ndø ⁿjoꞌctamø que vyøjom yatzipø tiyø mi sisis syunbase, sino
maṉba tø pujtame porque tø nømba vaꞌcø mi na ṉgotzoṉdaṉdøjø porque
maṉba tø yaj cotzoc Jesucristoꞌis. mi na syundandøjpa. 14 Porque

6 Porque oꞌca Jesucristojiꞌṉ tø ijtu,


  mumu ijtuse aṉguiꞌmguy mi ⁿyaj
oꞌca tø señaꞌøtyøju Israel pøꞌnis coputpa oꞌca mi ndzøcpa chambase
syeñajiꞌṉ, jiꞌndyet ni tiyø; y oꞌca ja tø yøṉ aṉguiꞌmguꞌis: “Jujche mi ⁿvin
syeñaꞌøtyøjø, también jiꞌndyet ni tiyø. mi sunbase, jetse sun mi ndøvø”.
Pero it pyena vaꞌcø ndø vaꞌṉjajmø 15 Pero oꞌca mi ṉguiꞌpstamba como

que Cristoꞌis tø yaj cotzocpa. Y oꞌca si fuera mi na ṉgøꞌstandøjpase,


jetse ndø vaꞌṉjamdamba viyuṉsye, tzøctam cuenta jana mi na
entonces nay tø sundandøjqueꞌtpa. ⁿvicpøꞌtandøjø.
7 Vøjcoꞌniti nømnaꞌṉ mi

ndyuꞌṉajtamu Diosis tyuꞌṉomo. ¿Iꞌis Syunbapø sisis eyapøtite, syunbapø


mi yaꞌinductamu vaꞌcø jana mi Espiritu Santoꞌis eyapøtite
ṉgømaꞌnøtyam viyuṉbø tiyø? 8 Pues

16 Yøcse nøꞌmbøjtzi: tzøctamø
mi yaꞌinductambapøꞌis jiꞌndyet syunbase Espiritu Santoꞌis y jetse
mi ⁿvyejandyamupøꞌis chiꞌyajuse jiꞌn ma mi ndzøc yatzipø tiyø
quiꞌpsocuy. 9 Como usy levaduraꞌis
  mi sisis syunbase. 17 Porque ndø

ñøpoṉoṉba vøti harina maꞌtze, jetse sisis syunbase, Espiritu Santoꞌis


tumbø pøꞌnis chøctocopyøꞌpa mumu jiꞌn syuni; y Espiritu Santoꞌis
pøn. 10 Pues øtz niꞌaṉjaꞌmbøjtzi ndø
  syunbase, jiꞌn syun ndø sisis. Jetse
Comiꞌis tø cotzoṉdambase que jiꞌn metzcuy ndø nøꞌitpa quiꞌpsocuy
ma mi ṉguiꞌpstam eya. Pero jic nø ndø tzocoꞌyomo; por eso yatzipø
mi nchøctocotyambapøꞌis, maṉbati mi ṉguiꞌpsocuꞌis mi yaꞌinducpa
cyoꞌaṉgøyi; jiꞌn importatzøqui ipø jana mi ndzøc vøjpø tiyø sunbase
pønete. mi ndzøcø. 18 Pero oꞌca Espiritu

11 Ø mi vaꞌṉjajmoṉguy tøvøtaꞌm,
  Santoꞌis mi isindziꞌpa jujche vaꞌcø
oꞌca ndzamgøpucspatøcnaꞌṉtzi mi ndzøcø, entonces jiꞌndyet pena
Gálatas 5​, ​6 384

vaꞌcø mi ndzøc pecapø jachøꞌupø 25 Pero como Espiritu Santoꞌis tø


aṉguiꞌmguy. tziꞌtamba quenguy; tiene que vaꞌcø
19 Ndø mustamba ti syunba
  ndø tzøctamø Espiritu Santoꞌis tø
chøc ndø sisis. Ndø sisis sunba tziꞌtambase quiꞌpsocuy.
vaꞌcø tø cøtzøjcøꞌyoya, vaꞌcø ndø 26 Jiꞌn mus ndø møjaꞌṉgotzøc

møtzi nøꞌit yomo, møsyaṉdaꞌmbø ndø vin, porque jetse nay tø


y tococutyaꞌmbø tiyø vaꞌcø ndø tzojquiꞌsycaꞌtandøjpa y nay tø
tzøcø, 20 vaꞌcø ndø vaꞌṉjam comi
  aṉsujnatyandøjpa.
chøqui, vaꞌcø ndø tzøc brujoꞌajcuy,
vaꞌco nay tø quiꞌsatyandøjø, vaꞌcø Vaꞌcø nay tø nøcotzoṉdandøjø
ndø ṉgøpoꞌ quiꞌpcuy, vaꞌcø ndø
aṉsujnay ti ñøꞌit ndø tøvøꞌis, vaꞌcø
tø maṉba quiꞌsycaꞌø, naꞌs vingøtoya
6 Ø mi ndøvøtaꞌm, oꞌca aunque
iyø mijtzomdaꞌm quecpa
cojaꞌomo y cojapaꞌtpa, entonces
vaꞌcø ndø metz vøjpø tiyø, quipcupit ñøꞌijtuꞌis quiꞌpsocuy Espiritu
vaꞌcø tø veꞌna, vaꞌcø ndø aṉmay Santoꞌis chiꞌpase, jeꞌis muspa
jiꞌn vyøjpø aṉmaꞌyocujiꞌṉ, 21 vaꞌcø
  cyotzoṉyaj quejcupø pøn vaꞌcø
ndø quiꞌsay ndø tøvø porque jeꞌis quiꞌpsvituꞌqueꞌta; pero humildepø
ñøꞌijtu aṉcø aunque tiyø, vaꞌcø tø quiꞌpsocujiꞌṉ; pero vaꞌcø cuendatzøc
yaj caꞌoya, vaꞌcø tø noꞌta, vaꞌcø vyin jana cyeꞌc ñeꞌcø. 2 Nay mi

tø vejaṉgøtø nø tø noꞌtuꞌøc; vaꞌcø ṉgotzoṉdandøjø cuando jiꞌn vyøjpø


ndø tzøc jetsetaꞌmbø tiyø, jetemete quiꞌpsocuꞌis mi myolestatzøcpa
yatzipø tiyø syunbase ndø sisis. como si fuera ja vyøꞌajuse tzømi; y
Oyuꞌam mi ndzajmatyame y yøti jetse mi ⁿyaj copujtamba Cristoꞌis
nø mi ndzam vøjø tzøjcatyaṉgueꞌtu, ꞌyaṉguiꞌmguy.
que jetsetaꞌmbø ti chøcyajpapøꞌis 3 Porque oꞌca iꞌis como ijtaꞌṉøyuse

jiꞌn ma pyøjcøchoṉyaj ni tiyø Diosis cyomoꞌpya vyin aunque ni


itcuꞌyomo. ti jiꞌn yoscuy, entonce ñeꞌctit
22 Pero Espiritu Santoꞌis tø
  ꞌyaṉgømaꞌcøpya vyin. 4 Pero 

tziꞌpa quiꞌpsocuy vaꞌcø nay tø tumdum pøꞌnis tiene que vaꞌcø chiꞌ
sundandøjø, vaꞌca tø casøyø, vaꞌcø cuenta oꞌca vøj nø chøjcu. Entonces
tø it contento, vaꞌcø ndø nømaṉjay oꞌca niꞌaṉjamba oꞌca vøj nø chøjcu,
vøti hora pasencia ndø tøvø, vaꞌcø contento maṉba iti porque vøjti nø
ndø toyaꞌṉøy ndø tøvø; vaꞌcø tø chøc ñeꞌcø, y vaꞌcø jana cuentatzøc
it como vøjpø pønse, suñi vaꞌcø eyapø oꞌca más vøj nø chøc ñeꞌcø
tø 23 humildepø pønse vaꞌcø tø
  que jiꞌn jeꞌis nø chøjcuse. 5 Porque

itø, vaꞌcø ndø yaꞌinduc ndø vin. tumdum pøn tiene que vaꞌcø
Ja it ni ti aṉguiꞌmguy vaꞌcø jana ꞌyaṉdzoꞌṉoyajø ñeꞌc chøcyajuse.
ndø tzøc jetsetaꞌmbø tiyø. 24 Y

6 Oꞌca pøn nø ꞌyaṉmatyøju Diosis

tø øjtzi Cristoꞌis tø ñeꞌtaꞌm ndø ꞌyotejiꞌṉ; entonces tiene que vaꞌcø


nøꞌijtamba quiꞌpsocuy como si fuera vyeꞌndzi aṉmaꞌyopyapø veneꞌc
ndø sis caꞌuꞌam cruzcøsi, y como ñøꞌijtupø.
caꞌupøꞌis jiꞌn syun ni tiyø, jetse 7 U mi yac aṉgømaꞌcøtyandøj mi

jiꞌndam ndø queꞌñøyi ni ti yatzipø. ⁿvin. Dios jiꞌn mus ndø aṉgømaꞌcøyø.
385 Gálatas 6

Lo que ti ñijpa pøꞌnis, jet maṉba porque na jiꞌndyet yaj coputyaj


cyosechatzøjqueꞌte. 8 Como ndø
  ijtuse aṉguiꞌmguy. Pero syunyajpa
cosechatzøcpase ndø nijpupø, jetse vaꞌcø mi yac señaꞌøtyamø vaꞌcø
chøcpapøꞌis jiꞌn vyøjpø tiyø syisis mus møjaꞌṉgotzøcyaj vyin
syunbase, ñeꞌ chøquipit maṉba porque mitz mi yac vaꞌṉjamyaj
pyøjchøchoṉ jiꞌn vyøjpø tiyø ñeꞌc ꞌyaṉmaꞌyocuy. 14 Pero øtz

como si fuera cosechase. Mientras nunca jiꞌn møjaꞌṉomgotzøc ø


chøcpapøꞌis Espiritu Santoꞌis ⁿvin ni ticøsi. Naꞌs porque ndø
syunbase, jeꞌis maṉba pyøjcøchoṉ Comi Jesucristoꞌis yac yaꞌmøjtzi
Espiritu Santocøsi jiꞌn yajepø hasta cocaꞌay ø ṉgoja cruzcøsi,
quenguy como cosechase. 9 Por  jetcøs øtz møjaꞌṉgotzøcpa ø
eso uy ndø ninduꞌyaye vaꞌcø ndø ⁿvin. Y por Cristopit caꞌupø tise
tzøc vøjpø, porque oꞌca jiꞌn ndø ṉgomoꞌpyøjtzi nascøstambø
ninduꞌyaye, cuando nuꞌcpa hora, tiyø vaꞌcø jana aṉsunø; y
maṉba ndø pøjcøchoṉdam vøjpø nascøstaꞌmbøꞌis comoꞌyajpøjtzi
tiyø como cosechase. 10 Jetse pues
  como caꞌupø pønse, jiꞌn ø suñaje.
cuando ndø nøꞌijtuꞌc tijiꞌṉ vaꞌcø 15 Porque oꞌca tø yaj cotzoctamu

ndø cotzoṉ aunque iyø, muspa Jesucristoꞌis, entonces oꞌca tø


ndø cotzova; y más vøjø vaꞌcø ndø señaꞌøtyandøju, oꞌca ja tyø
cotzoṉ ndø vaꞌṉjajmoṉguy tøvø. señaꞌøtyandøjø, ni ti jiꞌn chøqui;
sino vaꞌcø tø jyome vituꞌø, jet
Ultimopø chaꞌmaṉvajcocuy más syunba. 16 Pues mumu mi

y dyuschiꞌocuy ndzøctambapøꞌis yøṉ aṉmaꞌyocuy,


11 Istamø jujche møjataꞌmbø mitztaꞌm viyuṉsyepø mi Israel
letra nø ndzøjcu ø neꞌ ṉgøꞌjiꞌṉ pøndaꞌm Diosise mi ñeꞌtam,
vaꞌcø mi ⁿjajyandyamø. 12 Jic  suꞌnbøjtzi vaꞌcø mi yac ijtam
syuñajpapøꞌis vaꞌcø mi contento Diosis y vaꞌcø mi
syeñaꞌøtyandøjø, jetse syuñajpa ndyoyaꞌṉøtyamø.
ñeꞌc vaꞌcø chøꞌyaj vøjø pønjiꞌṉ. 17 Desde yøti u mi ndø

Jiꞌn syun vaꞌcø yacsutzøcyajtøjø molestatzøctamø, porque ø


nø ꞌyaṉmayaju ancø que Cristoꞌis ṉgoṉñacøsi ityajupø ø sas, jet
tø cocaꞌtam cruzcøsi y sobrat naꞌs señate que øtz ndø Comi
jetse vaꞌcø ndø vaꞌṉjajmø. Porque Jesucristoꞌis choṉ cyoyospa.
oꞌca anmayajpanaꞌṉ que Cristoꞌis 18 Ø mi ndøvøtaꞌm, oꞌnømbyøjtzi

tø cocaꞌtam cruzcøsi, maṉbanaꞌṉ Dios mas vøti vaꞌcø mi


quiꞌsayajtøji. 13 Pero jejtaꞌm
  ngyotzondam mi ndzocoꞌyomo ndø
comequecti señaꞌøyajpa vyin; Comi Jesucristoꞌis. Amén.
La Carta a Los Efesios
Carta Chøjcayaj Efeso Cumguꞌyomdaꞌmbø
Apóstol San Pabloꞌis

1 Øjchøṉ Pablo, Jesucristoꞌis


ꞌyapostoles porque jetse syun
Diosis vaꞌcø yac apostolesajøjtzi.
cøpindamø como ñeꞌ ꞌyunetaꞌm,
por eso cyoquiꞌpsu vaꞌcø cyøꞌvej
Jesucristo vaꞌcø tø cocaꞌtamø
Ø mi vaꞌṉjajmoṉguy tøvøtaꞌm, nø vaꞌcø mus tø ꞌyuneꞌajtamø. Diosis
mi ⁿjajyandyam carta Diosise mi syun chøc jetse, por eso jetse
ꞌyunetaꞌm, Efeso cumguꞌyom mi chøjcu. 6 Por eso muspa ndø

ijtamuꞌis, mi vaꞌṉjamdambapøꞌis vøṉgotzøctam Dios mumu jamase


Cristo Jesús, y mumu jamase porque vøti tø sundamba. Porque
mi ṉgømaꞌnøtyambapøꞌis. ñe vyøꞌajcupit tø sundamba y tø
2 Oꞌnømbyøjtzi ndø Janda Dios
  tziꞌtamba aunque ti vøjpø porque
y ndø Comi Jesucristo vaꞌcø mi ñe syunbapø ꞌYuneꞌis chøjcu aṉcø
ṉgyotzoṉdamø ñeꞌc vyøꞌajcupit y vøjø tø øtzcøtoyataꞌm. 7 Porque

vaꞌcø mi ñøꞌijtam contento. Diosis ꞌYuneꞌis tø cocaꞌtamu y tø


jyupyujtam ñeꞌ ñøꞌpinjiꞌṉ. Jetse
Vaꞌcø tø it vøj Cristojiꞌ Diosis tø yaj cotocojatyamba ndø
3 Ndø
vøcotzøctaꞌi Dios ndø coja porque møꞌchøqui tø yac
Comi Jesucristoꞌis Jyata. Porque yamdamba. 8 Y vøti quiꞌpsocujiꞌn tø

tumø quiꞌpsocuy tø nøꞌijtam yac yamdamba porque ñeꞌc myuspa


Cristojiꞌṉ, por eso ndø Janda ti más vøjø mumu pøngøtoya.
Diosis tø tziꞌtamba mumu tiyø 9 Y porque tø yac yamba, tø yac

vøjtaꞌmbø Espiritu Santoꞌis señe mustamba jujche syunbase ñeꞌcø;


como si fuera tzajpom tø ijtamuse. aunque viꞌna ni i ja o yac musøpø.
4 Porque cuando ja jyomecøctøc
  Ñeꞌc Diosis cyoquiꞌpsu jujche vaꞌcø
nasacopac, Diosis tø cøpiṉdamu tø yac ijtam vøjø porque jetse
vaꞌcø tø cotzoctam Cristopit vaꞌcø syunba ñeꞌcø. 10 Y viꞌna oyuse

tø ijtam Diosis vyiꞌnaṉdøjqui cyoquiꞌpsi, jetse maṉba chøctaꞌne


cømasaꞌnøyupø y jana cojapø, cuando nuꞌcpa jic hora. Jisyeꞌc
porque Diosis tø sundamba ancø. maṉba yac tumøtzøcpøꞌi mumu
5 Porque viꞌna cyoquiꞌpsu vaꞌcø tø
  tiyø Cristojiꞌn; sea tzajpomdaꞌmbø

386
387 Efesios 1

tiyø, sea nascøstaꞌmpø tiyø, mumu myøjaꞌṉombøte. Mi vaꞌṉgapyøjtzi


maṉba tumøtzøcpøꞌ Cristojiꞌṉ. Dioscøsi vaꞌcø mi nchiꞌtam
11 Y Cristojiꞌṉ ndø pøjcøchøṉdamu
  Espiritu; y Espirituꞌis vaꞌcø mi
erejencha. Porque Diosis tø ñøꞌijtay mi ṉguiꞌpsocutyaꞌm vaꞌcø
cøpiṉdamu viꞌnati. Porque jetse mi ṉgønøctøyøtyam jujchepøte
syunu y jetse cyoquiꞌpsu. Porque Dios. 18 Mi vaꞌṉgacyeꞌtpøjtzi

Diosis chøcpa mumu tiyø neꞌc Dioscøsi vaꞌcø mi yac søꞌṉatyam


syunbase y quiꞌpspase que vøjø. mi ṉguiꞌpsocuy vaꞌcø mi
12 Mumu jetse chøc Diosis øtzcøtoya,
  ṉgønøctøyøtyamø vøjø ticøtoya
øtz o viꞌna vaꞌṉjamdam Cristo. Jetse tø vejatyam Diosis, porque Diosis
chøjcu vaꞌcø vyøcotzøctøj Diosis tø vejatyamu vaꞌcø ndø joꞌctam
myøjaꞌṉoꞌmajcuy cuando istøjpa ti tø tzamdziꞌtamupø tiyø. Mi
chøc Diosis øtzcøtoyataꞌm. 13 Y jetse
  vaꞌṉgatyaṉgueꞌtpøjtzi Dioscøsi
chøjqueꞌt Diosis mitzcøtoyataꞌm. vaꞌcø mi ṉgønøctøyøtyamø que mi
Cuando mi mandamu viyuṉsyepø erejencha Diosis mi ñchiꞌtambapø,
ote jujche tø yaj cotzocpa Diosis, vøjpøte y myøjaꞌṉombøte; y
entonces mi vaꞌṉjamdamu Cristo. mumu vaꞌṉjajmocuy tøvøꞌis
Cuando mi vaꞌṉjamdam Cristo, tyumøꞌom maṉba ñøꞌityaje. 19 Mi  

Diosis mi nchiꞌtam Masanbø vaꞌṉgatyaṉgeꞌtpøjtzi Dioscøsi vaꞌcø


Espiritu Santo como viꞌna chamuse, mi ṉgønøctøyøtyaṉgueꞌte jujchepø
vaꞌcø queja que Diosise mi ñeꞌndaꞌm. milagropø pyømjiꞌṉ yospa Dios
14 Porque Espiritu Santo tø viꞌna
  tø øtzcøtoya oꞌca ndø vaꞌṉjamba
tziꞌtzoꞌtzpa Diosis vaꞌcø tø mustamø Dios. 20 Mismo milagropø pyømijiꞌṉ

que maṉba ndø pøjcøchoṉdam ndø yac visaꞌ Cristo Diosis, y yac poꞌcs
erejencha. Porque maṉba tø yaj chøꞌnaꞌṉgøꞌmø vaꞌcø ñøꞌit más
cotzococtuctame tø jupyujtamuse myøjaꞌṉombø aṉguiꞌmguy jiṉ
Diosis. Jicsyeꞌc maṉba ndø tzajpomo. 21 Diosis yac møjaꞌṉomaj

pøjcøchoṉbøꞌi. Jetse maṉba chøc Cristo vaꞌcø ñøꞌit aṉguiꞌmguy


Diosis ñe pyøngøtoyataꞌm vaꞌcø ndø mumu ticøsi, mumu aṉguiꞌmbacøsi,
vøṉgotzøjcay myøjaꞌṉoꞌmajcuy. mumu gobiernocøsi, mumu
myøjaꞌṉombø pøngøsi, mumu
Pabloꞌis vyaꞌcay Dioscøsi coviꞌnajøcøsi. Así es que Cristo yac
quiꞌpsocuy vaꞌṉjajmoyajpapø pøn aṉguiꞌmba Diosis aunque jutipø
15 Por eso cuando maꞌnøjtzi que pøngøsi, sea yøti ijtuse nascøsi,
mijtzi mi vaꞌṉjamdamba ndø Comi sea minbapø tiempoꞌomo. 22 Jetse

Jesús y que vøti mi sundamba Diosis cyot Cristo vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌm


mi mbøndøvø vyaꞌṉjamyajpaꞌis aunque ticøsi y cyot Cristo vaꞌcø
Dios, 16 por eso mumu jama
  cyoviꞌnajøꞌajø mumu vaꞌṉjajmocuy
oꞌnøjambøjtzi Dios mitzcøtoyataꞌm, tøvøcøtoya. 23 Y como ndø

nøjapyøjtzi Dios: “Yøscøtoya mi copajquis ꞌyaṉguiꞌmba ndø coṉña,


ndziꞌu ø vaꞌṉjajmocuy tøvøtaꞌm jetse Cristoꞌis ꞌyanguiꞌmba mumu
vøjpø tiyø”. 17 Y Dios ndø Comi
  vaꞌṉjajmocuy tøvø como si fuera
Jesucristoꞌis señe, jete ndø Janda cyoṉñase. Ni ti ja it taꞌnemø jana
Efesios 1​, ​2 388

Cristo, cuando Cristoꞌis ñøꞌitpøꞌpa mi ndzøquipit mi ṉgyotzoctamepø,


mumu vaꞌṉjamocuy tøvø como sino Diosis mi ⁿvyaꞌctziꞌtamu mi
vyinse, entonce maṉba it taꞌnemø ṉgotzojcuy. 9 Ja mi ṉgyotzoctam

jeꞌis quiꞌpscøpoꞌuse. mi ndzøjcu aṉcø vøjpø tzøqui; por

2 Y mitz ṉgyaꞌusenaꞌṉ mi ijtamu


viꞌna mi ṉgojaꞌis chøquipit, y
mi yandzitzocoꞌyajcuꞌis chøquipit.
eso ni iꞌis jiꞌn mus vyøcotzøc vyin.
10 Porque Diosise tø yosaṉdaꞌm. Jeꞌis

tø jomectamu Cristo Jesusjiꞌṉ vaꞌcø


2 Jetse mi ndzøctambanaꞌṉ
  tø tzøctam vøjpø tiyø como Diosis
yatzitzocoꞌyajcuy como aunque viꞌna cyoquiꞌpsuse que jetse vøj
jutipø nascøspø pønse, como vaꞌcø ndø tzøctamø.
savaꞌombø yatzipø aṉguiꞌmbaꞌis
mi nøndzøctambasenaꞌṉ. Jic Cristojiꞌṉ tø ijtamba contento
yach espiritu yospa yøti jiꞌn 11 Por eso jajmutzøctamø
cyømaꞌnøꞌyoyajepø pønis jujchenaꞌṉ mi ijtam viꞌnapø
quiꞌpsocuꞌyomo. 3 Y mumu tø
  horaꞌomo mitz jiꞌndyet mi Israel
øtztaꞌm cøyindinaꞌṉ tø ndzøctamba pøndaꞌm mi mbyøꞌnajtamuse.
yatzitzocoꞌyajcuy jetse cøjtupø Nøjayajtøju señaꞌøyajupø syiscøsi
tiempoꞌomo. Ndø tzøctambanaꞌṉ Israel pøꞌnis syeñajiꞌṉ pøꞌnis
yatzipø tiyø ndø sisis syunbase cyøꞌpit, jic señaꞌøyajupøꞌis mi
y ndø tzocoꞌis syunbase. Aunque nøjandyambanaꞌṉ mijtzi que
ti ndø quiꞌpscøpoꞌtambanaꞌṉ, na jiꞌndyet mi ⁿvyøjtaꞌmbø, porque
jetsetinaꞌṉ ndø tzøctamba. Por eso ja mi syeñaꞌøtyandøjøpøte.
quiꞌsycaꞌpanaꞌṉ Dios, maṉbanaꞌṉ tø 12 Jajmutzøctamø que jic horaꞌomo

castigatzøctame parejo eyataꞌmbø jiꞌndyet Cristocøꞌmnaꞌṉ mi


pønjiꞌṉ. 4 Pero como Diosis vøti
  ijtamu, como emøcpø pønse
tø toyaꞌṉøtyamba y møꞌchøqui mi ijtambanaꞌṉ. Jiꞌndenaꞌṉ mi
tø sundamba, por eso jay tø Israel pøndaꞌm. Y contrato Diosis
tzactam jetse. 5 Aunque caꞌupøse tø
  chamdziꞌupø Israel pøn, jiꞌndyet
ijtambanaꞌṉ ndø cojaꞌis chøquipit, mitzcøtoyataꞌm. Ja itønaꞌṉ ni
pero tø tziꞌtam quenguy parejo ti vøj vaꞌcø mi ⁿꞌyaṉjoꞌctamø, y
Cristojiꞌṉ. Jetse Diosis vyøꞌajcupit jiꞌndyenaꞌṉ mi Diosjiꞌṉbø yøꞌc
tø cotzoctamba. 6 Y tumøꞌomo
  nascøsi. 13 Pero yøti jiꞌnam mi

Cristo Jesusjiꞌṉ tø yac visaꞌ Diosis, jyendzetaꞌm. Aunque yaꞌyinaꞌṉ mi


y tø yac poꞌcsapactamu parejo istamba Dios, pero yøti tumøꞌomo
jetjiꞌṉ tzajpombø itcuꞌyomo. 7 Jetse
  Cristo Jesusjiꞌṉ tome Dioscøꞌmø mi
chøjcu Diosis vaꞌcø isindzi aunque nømindandøju Cristoꞌis ñøꞌpinjiꞌṉ.
iyø minbapø horaꞌomo que de 14 Y Cristoꞌis tø yac mijnatyamba

veras vøti tø sundamba y tø ndø quiꞌpsocuy vaꞌcø nay tø


toyaꞌṉøtyamba møꞌchøqui porque sundandøjø. Øjtzi Israel pøndaꞌm
Jesucristoꞌis tø nøꞌijtamba. 8 Porque
  y mijtzi jiꞌndyet mi Israel pøndaꞌm,
Diosis vyøꞌajcupit mi ṉgyotzoctamu Cristoꞌis tø yac ijtamu como
porque mi vaꞌṉjamdamu aṉcø que tøvøsetiꞌam. Como si fuera noꞌtzeꞌis
jeꞌis mi yaj cotzoctamu. Jiꞌn mi neꞌc tø ijtaṉgøtujcøtyamuse, jetsenaꞌṉ
389 Efesios 2​, ​3

tø ijtamba. Pero jeꞌis tø yajatyamu yosyaj como tøjcatzuꞌṉgusye. Y


lo que tø neꞌtzøctambapønaꞌṉ. 15 Tø   como tøc tzøcpapøꞌis ñecsyajpa
na quiꞌsatyandøjpanaꞌṉ, porque øtz tzaꞌ noꞌtzuꞌṉupøcøsi, jetse
nøꞌijtutinaꞌṉ aṉguiꞌmocuy ti vøj Diosis tumøꞌom mi yac ijtamba
ndzøctamø, ti jana vøj ndzøctamø. apostolesjiꞌṉ como tum noꞌtze tøcse.
Y mitz ja mi nøꞌijtamønaꞌṉ jetsepø Y Jesucristo cyot Diosis como tøc
aṉguiꞌmocuy. Pero Cristoꞌis aṉguiꞌnomo tzaꞌ coviꞌṉajøse. 21 Y

chiꞌocuyaj vyin vaꞌcø yajø como tzaꞌ coviꞌnajøcøsi necscoꞌṉbati


jetsepø aṉguiꞌmguy. Y tø metz maṉba tzaꞌ vaꞌcø tyuꞌṉaj vøjø
veꞌndamupønaꞌṉete, y yøti tø tøc hasta que tucpa suñi, jetseti
tumøtzøctamuꞌam ñeꞌcjiꞌṉ vaꞌcø øtz tø ijtaṉqueꞌtpa como vøjpø
tø ijtamøꞌam como tumbø jomepø masandøcse ndø Comijiꞌṉ. 22 Como

pønsetaꞌmdiꞌam. Jetse tø tzøꞌtyam vøti necsyajpa tzaꞌ vaꞌcø tyuc tum


vøjø, nay tø sundandøjpa. 16 Porque
  noꞌtzetøc, jetse tø øtz vøtitaꞌmbø,
tø neꞌneꞌtaꞌmbønaꞌṉete, pero caꞌ pero tumøꞌom tø ijtamu como
Cristo cruzcøsi, parejo vaꞌcø nay tum tøcse. Y como tøc ndø nøc
tø sundandøjø Diosjiꞌṉ, aunque ijtøtyambase, jetse Diosis tø nøc
ni jiꞌndyet Israel pønjiꞌṉ; como si ijtøtyamba como tøcse ꞌYespiritu
fuera tumbø sistim ndø nøꞌijtamuse. Santojiꞌṉ.
Porque Cristo caꞌu cruzcøsi vaꞌcø tø
yac jambøꞌtam ndø quiꞌscaꞌcutyaꞌm Aunque jiꞌndyet Israel pøn
y jiꞌnam na tø quiꞌsatyandøji; que Diosis chajmayaj vøjpø ote
sea Israel pøn, que sea jiꞌndyet
Israel pøn, parejo vaꞌcø nay tø
sundandøjø Diosjiꞌṉ.
3 J etcøtoya øjchøṉ Pablo
oꞌnømbyøjtzi Dios
mitzcøtoyataꞌm. Porque mi
17 Y minu Cristo vaꞌcø tø
  ndzajmatyamba aꞌṉcøjtzi vøjpø ote
tzajmatyam vøjpø ote parejo vaꞌcø mijtzi jiꞌndyet mi Israel pøn, por
tø ijtam vøṉneyupø; mijtzi yaꞌay eso somdøjøjtzi. Jetse somdøjøjtzi
mi istamupøꞌisnaꞌṉ Dios vaꞌcø mi Jesucristocøtoya. 2 Ṉgomoꞌpøjtzi

ijtam vøjø y øtz tome istambaꞌis oꞌca mi mandamuꞌam jujche Diosis


Dios vaꞌcø ijtaṉgueꞌtati vøjø. 18 Jetse
  tzamdziꞌøjtzi myøjaꞌṉombø yoscuy
sea Israel pøn, sea jiꞌndyet Israel vaꞌcø mi ndzajmatyam vøjpø ote.
pøn, tø mechcøꞌy tø nøtøjcøtyamba Tzamdziꞌøjtzi jetsepø myøjaꞌṉombø
ndø Janda Diosis viꞌnaṉdøjqui yoscuy porque ñeꞌc Diosis syunu
Cristoꞌis tumbø Espiritujiꞌṉ. 19 Por
  vaꞌcø jetse yac yosa mitzcøtoyataꞌm.
eso yøti jiꞌndyet mi vyindisetaꞌmbø. 3 Por eso jetcøtoya Diosis yac

Yøti vaꞌṉjajmoyajpapø pønjiꞌṉ musøjtzi ni iꞌis ja myusøpø viꞌna.


mi ṉgumgutyøvøꞌajtamu y Jetse o mi ⁿjajyandyam viꞌna
Diosistimete mi itcuꞌyomdaꞌmbø. usytaꞌm. 4 Cuando mi nduꞌndamba

20 Jujche tøc tzøcpapøꞌis cyotpa


  jete, muspa mi ṉgønøctøyøtyamø
vøjtaꞌmbø tzaꞌ tøjcatzuꞌṉguꞌyomo, que øtz muspøjtzi vøjø jujche
jetse Diosis cyot ñe ꞌyapostoles tø yaj cotzocpa Cristoꞌis, lo que
y tzaꞌmaṉvajcoyajpapø vaꞌcø viꞌna ja yac mustøjøpø. 5 Viꞌnapø

Efesios 3 390

horaꞌomo jetsepø quiꞌpsocuy ja maṉba chiꞌyaj cuenta que vøti


yac mus Diosis aunque ipø pøn; cuenta it Diosis quiꞌpsocuy. 11 Como

pero yøti yac musuꞌam masanbø viꞌna cyoquiꞌpsuse Diosis vaꞌcø


apostoles y tzaꞌmaṉvajcoyajpapø. chøcø mumu jamacøtoya, jetse
Yac musyajuꞌam jetsepø quiꞌpsocuy yøti min chøctaꞌnbøꞌi ndø Comi
Espiritu Santojiꞌṉ. 6 Tø yac musu
  Jesucristojiꞌṉ. 12 Y Jesucristojiꞌṉ

que aunque iꞌis muspa pyøjcøchoṉ jiꞌn tø naꞌtze vaꞌcø tø tøjcøy Diosis
erejencha ñeꞌc Diosis tø tziꞌpapø, vyiꞌnaṉdøjqui. Porque ndø muspa
jiꞌndyet saṉ Israel pøꞌnis maṉba que viyuṉsye Diosis maṉba tø
pyøjcøchoṉyaje. Tumøꞌom parejo pøjcøchove porque ndø vaꞌṉjamba
tø ijtamba como Cristoꞌis cyoṉñase, aṉcø Jesucristo. 13 Por eso suꞌnbøjtzi

y ndø pøjcøchoṉdamba viꞌna vaꞌcø jana mi myayaꞌndamø cuando


chamupø Diosis que maṉba tø tziꞌi, mi ndziꞌtamba cuenta jujche øtz
y jet Cristoꞌis yac tujcu, y jetse tø toyaꞌispøjtzi mitzcøtoya. Porque øtz
yac mustamu vøjpø ꞌyotejiꞌṉ. 7 Pues
  toyaꞌispøjtzi mitzcøtoya y por eso
cojtøjtzi Diosis vaꞌcø ndzaꞌmaṉvac ma mi vyøṉgotzøctandøji.
jetsepø vøjpø ote. Ñeꞌc vyøꞌajcupit
Diosis sunchiꞌ øjtzi quiꞌpsocuy Vøti tø sundamba Cristoꞌis
vaꞌcø ndzaꞌmaṉvac jetsepø vøjpø 14 Como jetse chøc Diosis, por
ote. Jeꞌis tziꞌøjtzi ñe pyømiꞌajcuy eso ṉgujnejapyøjtzi Dios ndø Comi
vaꞌcø mus yos vøjø. 8 Øtz tziꞌøjtzi
  Jesucristoꞌis Jyata. 15 Jeꞌis ñøyi

jetsepø yoscuy aunque øjtzi más ñøꞌijtayaju mumu familiaꞌis ijtuse


cømaṉbø que más cømaṉdaꞌmbø nascøspøꞌis, ijtuse tzajpombøꞌis.
vaꞌṉajajmocuy tøvøse. Pero Diosis 16 ⁿVaꞌcpøjtzi Dioscøsi vaꞌcø

tziꞌø quiꞌpsocuy y pømiꞌajcuy vaꞌcø mi nchiꞌtam pømi jojmo mi


mus ndzaꞌmaṉvaꞌcayaj øjtzi lo que ndzocoꞌyomdaꞌm ñeꞌ Espiritu
jiꞌndyet Israel pøn jujche Cristoꞌis Santojiꞌṉ. Como it vøti jeꞌis
tø tziꞌpa vøpø tiyø más de la cuenta, myøjaꞌṉoꞌmajcuy, jetse vaꞌcø
jiꞌn ndø cønøctyøyiꞌcseꞌṉomo. mi nchiꞌtam vøti pømiꞌajcuy.
9 Diosis nobratzøc øjtzi vaꞌcø

17 ⁿVaꞌcpøjtzi Dioscøsi vaꞌcø

yac musyaj mumu pøn viꞌna ja ñøc ijtøtyam mi ndzocoꞌyomo


yaj quejøpø tiyø jujche Diosis Cristoꞌis porque mi vaꞌṉjamdamba
maṉba chøctaꞌnbøꞌi lo que aṉcø. Y como cuy vøjpøꞌis
quiꞌpsuse viꞌna. Desde que choꞌtz vyatzi jiꞌn ꞌyenepø; y noꞌtzetøc
nasacopac, Diosis myusu ti maṉba vøj noꞌjtzuꞌṉupø jiꞌn ꞌyengueꞌte,
chøqui, pero ni iꞌisnaꞌṉ jiꞌn myusi jetse ⁿvaꞌcpøjtzi Dioscøsi mitz
jiꞌcaṉgøꞌmø, naꞌs ñeꞌcti myusu; viyuṉsye vaꞌcø mi suꞌṉotyamø,
Dios jyomejcupøꞌis mumu tiyø vaꞌcø jana mi ṉgyectaṉgueꞌte.
Jesucristojiꞌṉ. 10 Diosis chøc jetse

18 ⁿVaꞌcpøjtzi Dioscøsi vaꞌcø mus

vaꞌcø ityaj vaꞌṉjajmoyajpapø pøn. Y mi ṉgønøctøyøtyamø mumu


entonces tzajpombø aṉguiꞌmyajpaꞌis vaꞌṉjajmoyajpapø pønjiꞌṉ que
y pømiꞌøyajuꞌis, cuando isyajpa Cristoꞌis más vøti tø sundamba
jujche ityaj vaꞌṉjajmoyapapø pøn, mumu jamacøtoya y mayaꞌaṉse,
391 Efesios 3​, ​4

nunca jiꞌn tø jana suni. 19 Suꞌṉbøjtzi


  vaꞌṉjajmotyambapøꞌis como vyinse,
vaꞌcø mi mustamø vøjø jujche y tumdi it Espiritu Santo, jetseti
tø sundamba Cristoꞌis. Porque mi ⁿvyejandyam Dios mismo
jeꞌis tø sundamba vøti; jiꞌn mus tumbø titi vaꞌcø mi ⁿjoꞌctamø
ndø cønøctøyøpyøꞌi jujche tø parejo. 5 Tumdi ij ndø Comi, tumdi

sundamba. Entonces maṉba mi ndø vaꞌṉjajmocutyaꞌm, tumdi ndø


nøc ijtøjatyam mi ndzocoy ñeꞌc nøꞌyøꞌoṉgutyaꞌm. 6 Tumdi ndø

Diosis vaꞌcø mi nøꞌijtam mumu Janda Dios aunque iꞌis señe. Jet
ti vøjpø Diosis ñeꞌ. 20 Hay que  aṉguiꞌmba mumu ticøsi, aunque juti
parejo vaꞌcø ndø vøṉgotzøctaꞌ Dios, yospa y mumu ndø tzocoꞌyomdaꞌm
muspapøꞌis chøc vøti vøjcoꞌnipø ijtu.
tiyø que jiꞌn ndø vaꞌṉguese, más 7 Pero tumdum pøn tø suñchiꞌpa

muspa chøcø jeꞌis. Que jiꞌn ndø quiꞌpsocuy eyataꞌm eyataꞌm vaꞌcø
quiꞌpsise, jeꞌis más muspa chøcø. tø yosa, jujche syunbase tø tziꞌ
Jujche yospase pyømijiꞌṉ ndø Cristoꞌis. 8 Por eso it Diosis ꞌyote

tzocoꞌyomdaꞌm, jetse muspa chøc jachøꞌyupø nømba:


aunque ti Diosis. 21 Tumøꞌom
  Cuando Cristo quiꞌm tzajpomo,
mumu ndø vaꞌṉjajmonguy tøvøjiꞌṉ, ñømaṉyaj preso mumu
hay que parejo vaꞌcø ndø møjaꞌṉ quiꞌsayajpapøꞌis,
vøṉgotzoctam Dios. Porque Cristo y syaj chiꞌtøjcuy pøꞌnomo.
Jesusis chøjcu aṉcø vøjpø tiyø, por 9 Como nømba que “quiꞌmu”,

eso muspa ndø vøṉgotzøcta Dios pero antes que vaꞌcø quiꞌmø,
mumu jamacøtoya, nunca jana ndø tiene que vaꞌcø viꞌna møꞌn hasta
jajmbøꞌø. Amén. más cøꞌyipø lugajromo nascøsi y
jicsyeꞌti vituꞌgueꞌtu, quiꞌm møji.
Tumbø quiꞌpsocuy ndø 10 Y oyupø møꞌni, mismo jicø más

nøꞌijtamba Espiritu Santojiꞌ møji quiꞌmaꞌṉøcyeꞌtu más møjipø

4  or eso como somdøjøjtzi


P
Cristocøtoya, jetse mi
vaꞌṉgatyamba mi mbasenciaꞌajcuy
tzajpomo, y jetse vyinjiꞌṉ mumu jut
vaꞌcø itø. 11 Jetse veneꞌaṉbøn yac

apostolesaju. Veneꞌaṉbøn chiꞌyaj


vaꞌcø mi ijtam vøjø. Como Diosis quiꞌpsocuy vaꞌcø chaꞌmaṉvajcoyajø.
mi ⁿvyejandyamu vaꞌcø mi Veneꞌaṉbøn chiꞌyaj quiꞌpsocuy
mbøjcøchoṉdam vøjpø tiyø mi vaꞌcø chambucsyaj vøjpø ote,
ndzajmatyamuse, jetseti parejo vøj veneꞌaṉbøn vaꞌcø cuendatzøcyaj
vaꞌcø mi ijtamø. 2 Hay que vaꞌcø mi
  vaꞌṉjamocuy tøvø, veneꞌanbøn
ijtam humilde y manso, vaꞌcø mi vaꞌcø ꞌyaṉmaꞌyoyajø. 12 Jetse

nømaṉjandyam pasencia, jana mi tziꞌyajtøju quiꞌpsocuy vaꞌcø mus


ṉguiꞌsay mi mbøndøvø, sino vaꞌcø cyotzoṉyaj vaꞌṉjajmoyajpa vaꞌcø
mi na sundandøjø. 3 Tziꞌtam pena
  ityaj taꞌnemø; vaꞌcø mus chøjcayaj
vaꞌcø mi nøꞌijtam tumbø quiꞌpsocuy Diosis yoscuy; vaꞌcø møꞌchøqui
Espiritu Santoꞌis tø tziꞌtambase, vøj vaꞌṉjajmoyajø y vaꞌcø yosyaj vøjø
vaꞌcø mi nay nøꞌijtandøjø. 4 Tumdi   mumu Cristoꞌis ñeꞌtaꞌm, como
tø nøꞌijtamba Cristoꞌis mumu tø tumbø coṉñase vaꞌcø yosyajø. 13 Tø  
Efesios 4 392

tziꞌtandøj jetsepø quiꞌpsocuy vaꞌcø ndø vaꞌṉjajmondyamba mas


na tø cotzoṉdandøjø hasta que suñi, entonces más suñi muspa
mumu parejo tø vaꞌṉjajmotyamba, tø yostamø; hasta que ndø
hasta que mumu parejo ndø nuꞌṉøtyamba Cristoꞌis yoscuy y más
comusatyamba Diosis ꞌYune, hasta vøj tø ijtamba porque nay tø na
que mumu tø vaꞌṉjajmotyamba sundandøjpa.
taꞌnemø como syunbase. Como
une yeꞌṉba hasta que cyopaꞌtpa Jomepø quenguy Cristopit
jyata, jetse vaꞌcø ndø copaꞌjtam 17 Entonces ndø Comiꞌis ñøyicøsi
Cristo jujche ijtuse, 14 vaꞌcø jana
  mi ndzajmacomøꞌndaꞌmbøjtzi vaꞌcø
uneꞌis quiꞌpsocuy ndø nøꞌijtayø, jana mi ijtam como ityajpase lo que
jana ndø nøꞌit quiꞌpsocuy queyaṉ jiꞌndyet Israel pøn jiꞌn cyomusyajeꞌis
veꞌñaṉ; tumbø quiꞌpsocuy vaꞌcø Dios, porque jeꞌis quiꞌpsocuy
ndø nøꞌijtamø, jana ndø pøjcøchoṉ ni ticøtoya jiꞌn maṉ yose. 18 Y

viꞌna eyapø aṉmaꞌyocuy lo que piꞌtzøꞌajcuꞌyomse tzøꞌyajpa porque


eyataꞌmbø pøꞌnis tø tzajmayajpa jiꞌn cyønøctøyøyaje. Ni jujche ja
vaꞌcø tø aṉgømaꞌcøtyamø. ñøꞌijtayaj Diosis cyenguy, porque
Porque it pøn mañataꞌmbø tø jiꞌn chiꞌyaj cuenta ti vøjø. Porque
aṉgømaꞌcøtyambapøꞌis, como ja ñøꞌityaj vøjpø quiꞌpsocuy y
si fuera tø cøcoꞌstamba vaꞌcø tø por eso jiꞌn syun cyønøctøyøyajø.
aṉgømaꞌcøtyamø. 15 Pero viyuṉbø

19 Porque jiꞌn cyotzaꞌayaje oꞌca ti

tiyø ay que vaꞌcø ndø tzajmay ndø chøcyajpa, por eso jiꞌn yaꞌinducyaj
tøvø porque ndø sunba ndø tøvø, vyiṉ. Myeꞌchajpa aunque tiyø
vaꞌcø más ijtaꞌṉøy ndø quiꞌpsocuy tococuy porque jetse syuñajpa
como tzambøꞌñis ñeꞌse, jetse mumu syisis. Mumu ti yatzipø chøcyajpa,
ti vaꞌcø ndø quiꞌpsa como Cristoꞌis porque más jetse syuñajpa. 20 Pero  

quiꞌpspase. mitztaꞌm mi mbøjcøchoṉdamuꞌc


Porque como ndø copacjiꞌṉ ndø Cristo, mi nchajmatyandøjuꞌam
aṉguiꞌmba ndø vin, jetse Cristoꞌis jana mi ndzøctam jetse. 21 Porque

ꞌyaṉguiꞌmba vaꞌṉjajmoṉguy viyuṉete mi ṉgømaꞌnøjatyam


tøvø como vyinse. 16 Jetse como
  Cristoꞌis ꞌyote. Porque jeꞌis ꞌyote
ndø conña coyin toꞌmete, y it mi aṉmajyandyamu, y viyuṉbø
vøti ndø toꞌme, jetse tø øtz tø tiyøte Jesusis ꞌyote. 22 Por

vaꞌnjajmondyambapø, tø vøtitaꞌm. eso como pecapø tucu ndø


Pero tumøꞌom tø yostamba como si tzacpase, jetse tzactam je yatzipø
fuera tø toꞌmdamupø como tumbø quiꞌpsocuy mi nøꞌijtamupønaꞌṉ, jet
coṉnase, y Cristo ndø copactaꞌm. jamgajpøꞌtamø. Porque jetsepø
Cuando tø yostamba vøjø tumøꞌomo, quiꞌpsocuꞌis mi aṉgømaꞌcøtyamba
mientras tumdum pøn eya yospa vaꞌcø mi ndzøctam tococuy ndø
como Cristoꞌis chiꞌpase quiꞌpsocuy, sisis syunbase. 23 En cambio hay

entonces más muspa tø yostamø. que vaꞌcø mi jomeṉgotzøctam


Como ndø coṉña møjaꞌajpase y mi ṉguiꞌpsocuy mi ndzocoꞌyomo.
más muspa tø yosa, jetse cuando 24 Entonces como jomepø tucu

393 Efesios 4​, ​5

ndø mespase, jetse hay que vaꞌcø yaj cøtocopya porque Cristoꞌis tø
mi jomeṉgotzøc mi ⁿvin como cocaꞌtamu, jetse hay que vaꞌcø nay
Diosis syunbase, porque Diosis tø nø yaj cøtocotyandøjø.
tø jomecotzøcpa vaꞌcø tø it como
ñeꞌc Diosis syunbase viyuṉsepø Jujche vøjø vaꞌcø ityaj Diosis ꞌyune
masaꞌnajcuꞌyomo.
25 Por eso u mi syutztamu, puro

viyuṉbø tiyø tzajmay mi ndøvø.


5  omo mitz Diosise
C
mi ꞌyunetaꞌm y vøti mi
syundamba Diosis, por eso
Porque mumu tø øjtzi tumøꞌom quengøpøctam jujche itpa ñeꞌcø.
yostamba como si fuera tumdaꞌmbø 2 Hay que vaꞌcø nay tø nø sundandøj

ndø coṉñataꞌmdite. parejø, como Cristoꞌis tø sunbase, y


26 Oꞌca mi ṉguiꞌsycaꞌtamba, u mi
  chiꞌocuꞌyaj vyin vaꞌcø tø cocaꞌtamø,
ṉgojapaꞌjtamu. U mi ṉguiꞌsycaꞌtam y jetse vyøꞌmøy Diosis como si fuera
cøti jama, prontoti jamgajpøꞌtam ꞌyaṉjajmu que suñi nø vyiquijcu.
coraje. 27 U mi lugar tziꞌtam

3 Como mitz Diosise mi ñeꞌndaꞌm

yatziꞌajcuy vaꞌcø mi yaj cojapaꞌtø. u mi møtzi nøꞌit yomo, ni u mi


28 Lo que nuꞌmbapønaꞌṉ, hay que
  aṉsujnayu mi ndøvøꞌis ñeꞌ ni
vaꞌcø jana ñuꞌmøꞌam; sino hay que tiyø, ni u mi ndzøc eyapø tiyø
vaꞌcø chøc vøjpø ti yoscuy cyøꞌjiꞌṉ møsyaṉdaꞌmbø. U mi jamdam
vaꞌcø mus cyotzova ja itøꞌis ñeꞌ. jetsepø tiyø vaꞌcø jana mi
29 U mi onjoviꞌajtamø, segun ti vøj
  ndzamdam ni tumnac. Como tø
vaꞌcø mi ndzamø, jetse tzamdamø vaꞌṉjajmombyaꞌis jiꞌn vyøj vaꞌcø ndø
vaꞌcø más vøjpø quiꞌpsocuy ñøꞌityaj tzøc jetse. 4 U mi ndzam tzaꞌajcupø

cyømaꞌnøyajuꞌis, vaꞌcø más vøj tzøqui, u mi syøꞌṉdzamatzamu. U mi


ityajø. 30 U mi yac mayaꞌtamu
  ndzam jiꞌn vøjpø tiyø vaꞌcø syicnømø.
Diosis Masanbø ꞌYespiritu Santo Vaꞌṉjajmoyajpapø pøꞌnis jiꞌn mus
porque como carta señaꞌøtyøjpase chøcyaj jetse. En cambio hay que
vaꞌcø cyeja iꞌis se ñeꞌ, jetse vaꞌcø mi nøjandyam Dios yøscøtoya.
Espiritu Santoꞌis tø señaꞌøpya 5 Porque mi mustamba que jiꞌn ma

vaꞌcø cyeja que Diosise tø ꞌyune, pyøjcøchoṉ ni tiyø aṉguiꞌmbamø


vaꞌcø tø mustamø que minbapø Dios Cristojiꞌṉ møtzi ñøꞌijtuꞌis yomo,
horaꞌomo Diosis maṉba tø yaj ni chøcpapøꞌis musyaꞌṉdaꞌmbø tiyø,
cotzojcoctuctame. ni ꞌyaṉsunbaꞌis aunque tiyø. Vaꞌcø
31 U mi nøꞌit tacapyø quiꞌpsocuy,
  ndø aṉsun aunque tiyø ndø tøvøꞌis
u mi jamjamvøtyamu ni ti ñeꞌ, es igual que vaꞌcø ndø vaꞌṉjam
quiꞌsycaꞌcuy ni coraje. U comi chøqui. 6 Tzøctam cuenda u

mi ⁿvyejaṉgøjtamu, u mi mi yac aṉgømaꞌcøtyam mi ⁿvin jiꞌn


ndyopaꞌondamu. Jamgajpøꞌtamø yosepø otejiꞌṉ. Porque chøcyajpa
mumu yatzitzocoꞌyajcuy. 32 En
  jetsepø yatzitaꞌmbø tiyø, por eso
cambio nay nø cotzoṉdandøjø, quiꞌsycaꞌpa Dios, cyastigatzøcyajpa
nay nø toyaꞌṉøtyandøjø mi mumu jamacøtoya jiꞌn
neꞌṉgomdaꞌm, nay nø yaj cyømaꞌnøjayajepøꞌis ꞌyote. 7 Jetcøtoya

cotocotyandøjø. Como Diosis tø u mi ndyumøvijtam jetjiꞌṉ.


Efesios 5 394

8 Mitz
viꞌna piꞌtzøꞌajcuꞌyomnaꞌṉ salmojiꞌṉ e himnojiꞌṉ, y eyataꞌmbø
mi ijtam ṉguiꞌpsocuy, pero yøti vanejiꞌṉ Espiritu Santoꞌis mi
søꞌṉgøꞌomo mi ijtamu porque ndø ꞌyaṉmandyamuse. Mi ndumø
Comijiꞌṉ mi ijtamu. Por jetcøtoya chocoy vajnatyamø y vøcotzøctam
jetse ijtamø vøjø como søꞌṉgøꞌomse. ndø Comi. 20 Y mumu jama mumu

9 Porque oꞌca søꞌṉgøꞌom mi ⁿijtu,


  ticøsi nøjatyam Dios ndø Comi
maṉba mi ndzøc vøjpø tiyø, como Jesucristoꞌis ñøyicøsi: “Jatay,
Diosis syunbase, y viyuṉsepø ti yøscøtoya mi ndzøcpa”.
maṉba mi ndzame. 10 Hay que vaꞌcø 

mi jajmeꞌtz ti syunba ndø Comiꞌis. Chamba Pabloꞌis jujche vøj


11 Uy chøctame como chøcyajpase

vaꞌcø tø itø ndø familiajiꞌ
piꞌtzøꞌom ityajupøꞌis, porque jiꞌn 21 Hay que vaꞌcø mi nay
vyøꞌaj jetsepø tzøqui. Más vøj gyømaꞌnøjatyandøjø mi
vaꞌcø mi ⁿyaj queja que jiꞌn vyøj nø neꞌṉgomdaꞌm porque Dios nø mi
chøcyaju jeꞌis. 12 Porque tzaꞌapya
  ṉgønaꞌtzøtyamu.
ndø tzamø jeꞌis ñumdzøcyajpapø 22 Coꞌtøc yomo, como mi

tiyø. 13 Pero oꞌca ndø yaj quejtamba


  ṉgømaꞌnøjatyamba ndø Comiꞌis
søꞌṉgøpit que jetsetaꞌmbø tzøqui ꞌyote, jetse cømaꞌnøjacyeꞌt mi
jiꞌn vyøjtaꞌm, chøcyajpaꞌis jetse ⁿjayaꞌis ꞌyote. 23 Porque como

maṉba myusyaje que jiꞌn vyøj nø vaꞌṉjajmoyajpapøꞌis cyoviꞌnajø


chøcyajuse. Porque søꞌṉgøꞌom Cristo, jetse yomoꞌis jyaya
aunque titi ndø ispa oꞌca vøjø oꞌca cyoviꞌnajøtitqueꞌt. Y Cristoꞌis yaj
jiꞌn vyøjø. 14 Por eso nømyajpa:
  cotzocyajpa vaꞌṉjajmoyajpapø; y
Queꞌnaṉvacø porque øṉuseti mi vaꞌṉjajmoyajpapø Cristoꞌise cyoṉña.
ⁿijtu. 24 Y como vaꞌṉjajmoyajpapø pøꞌnis

Teꞌnchuꞌṉø caꞌuse mi ⁿijtuꞌis; cyømaꞌnøjayajpa Cristoꞌis ꞌyote,


y Cristoꞌis maṉba yac søꞌṉay mi jetse mijtzi mi ṉgyoꞌtøc yomoꞌis
ndzocoy. hay que vaꞌcø mi ṉgømaꞌnøjay mi
15 Mi ⁿvin tzøjcaytam cuenda
  ⁿjayaꞌis ꞌyote mumuticøsi.
jujche mi ijtamba vaꞌcø jana 25 Jayaꞌstaꞌm, sun mi neꞌ mi

ijtam jovi, sino quiꞌpsocuꞌyøyupø yomo jujche Cristoꞌis syunuse


pønse ijtamø. 16 Aunque jujchøc
  ñeꞌ pyøn vaꞌnjajmoyajpapø, y
tzøctam vøjø mientras que it hora chiꞌocuyaj vyin vaꞌcø cyocaꞌyajø,
porque yøtipø horaꞌomo aunque 26 vaꞌcø cyømasaꞌnøyajø y vaꞌcø

iꞌis chøcyajpa yatzitaꞌmbø tiyø. yaj cøvacyajø. Cuando nøꞌyøyajpa


17 Por eso u mi ⁿjyoviꞌajtamø, sino
  nøꞌjiꞌṉ y vyaꞌṉjajmayajpa ꞌyote; jetse
cønøctøyøtyamø jujche syunba cyømasaꞌnøyajpa y yaj cøvacyajpa.
ndø Comiꞌis. 18 U mi ndzøctam

27 Jetse chøjcu Cristoꞌis vaꞌcø yaj

noꞌtcuy, porque noꞌtcuy tococuyete; quejyaj ñeꞌ vyiꞌnandøjqui ñeꞌ pyøn


sino que más vøjø viyuṉsye vaꞌcø vaꞌṉjajmoyajpapø. Maṉba quejyaj
mi ñøꞌijtam Espiritu Santoꞌis saṉ vøjø y suñitim queñajpapø,
mi ndyaspaꞌcsyeꞌṉomo. 19 Y nay   como tum tucu ni ti mancha ja
nø vandandøj mi neꞌṉgomdaꞌm ñøꞌitøpø ni ja vyovituꞌøpø, ni
395 Efesios 5​, ​6

ti jetsepø jiꞌn quejepø. Maṉba jama. Sino que yac tzocyajø vøjpø
quejyaj Cristoꞌis vyiꞌnaṉdøjqui aṉguiꞌmocuꞌyomo y ꞌyaṉguiꞌmyaj
cyømasaꞌnøyajupø y jana ndø Comiꞌis tyuꞌṉomo.
cojataꞌmbø. 28 Jetseti pues jayaꞌis

5 Mi ṉgyoyospapøꞌis, cønaꞌtzøtyam

hay que vaꞌcø syuṉqueꞌta ñeꞌ yomo mi ṉgomi nascøspø; naꞌtzpa


como syunbase ñeꞌ cyoṉña. Porque naꞌtzpa yosatamø mi ndumø
syunbaꞌis ñe yomo es como vyindit tzocoy como si fuera Cristo nø
nø syunu. 29 Ni iꞌis nuncatøc ja
  mi ⁿnøyostamu. 6 Yostam vøjø jiꞌn

quiꞌsay ñeꞌ syis; sino aunque iꞌis solo nø mi aꞌmdandøju aṉcø, vaꞌcø
pyøꞌnøpya y cuidatzøcpa vyin; mi nchøꞌy vøjø pønjiꞌṉ, sino que
jetseti ndø Comiꞌis syuñajqueꞌtpa mi ndumø tzocoy tzøctam Diosis
ñeꞌ pyøn vaꞌṉjajmoyajpapø como syunbase como mi ṉgyoyospate
ñeꞌ syise. 30 Porque mumu tø
  Cristocøꞌmø. 7 Con gusto vaꞌcø mi

øtztaꞌm como si fuera Cristoꞌis yostamø como si fuera ndø Comi nø


cyoṉña y syis y pyac. 31 “Por   mi ⁿnøyostamu y jiꞌndyet napøndit
jetcøtoya pøꞌnis chacpa jyata y nø mi ⁿnøyostamu. 8 Porque mi

myama vaꞌcø tyumøꞌityaj yomojiꞌṉ, mustambaꞌam que aunqueti vøj ndø


y myeꞌchcøꞌi maṉba ityaje como tzøctamba, jetcøtoya maṉba ndø
tumbø sise”. 32 Jetsepø aṉmaꞌyocuy
  pojcøchoṉdam ndø Comicøsi ndø
myøjaꞌṉombøte jiꞌnaꞌṉ ndø musi, coyoja, sea yospa obligado, sea libre
pero yøti tzaꞌmaṉvactøjuꞌam. vaꞌcø yos jut suṉbamø yosa.
Øtz nø ndzamu que Cristo 9 Mi ṉgyomiꞌis ijtuꞌis mi ṉgoyospa,

tumøꞌajyajuꞌam ñeꞌ pyønjiꞌṉ. 33 Pero  jetseti tzøctaṉgueꞌta pøngøtoya


de toda manera pøꞌnis hay que nø yosyajupø mijtzøcøꞌmø.
vaꞌcø syun ñeꞌ yomo como syunbase Uy chøcnaꞌchaje, porque mi
ñeꞌ vyin, y yomoꞌis hay que vaꞌcø mustambaꞌam que it ndø Comi
cyønaꞌtzøy jyaya. tzajpomo, y jeꞌis ꞌyaṉguiꞌmba

6 Mi ꞌyuneꞌstam, cømaꞌnøjatyam


mi jandaꞌis ꞌyote y mi
mamaꞌis ꞌyote. Jetse vøj vaꞌcø mi
mi ṉgoyospa y mismo jeꞌis mi
ꞌyaṉguiꞌmba mijtzi. Y aunque iyø
cyømeꞌtzpa vøjø ijtuse cyoja, que
ndzøctamø porque ndø Comiꞌise mi sea coyospa, que sea cyomi.
ñeꞌtaꞌm. 2 It Diosis ꞌyaṉguiꞌmocuy,

nømba: “Cønaꞌtzøy mi janda Pabloꞌis chamba tijiꞌṉ cyoquiꞌpyajpa


y mi mama”. Jic aṉguiꞌmocuy vyin vyaꞌṉjamyajpapøꞌis Cristo
myøjaꞌṉombøte. Chamu Diosis jet 10 Y yøti, ø mi vaꞌṉjajmocuy
vaꞌcø ndø coꞌaṉjajmø, maṉba tø tøvøtaꞌm, møꞌchøqui
tziꞌ vøjpø tiyø. 3 Nømu que jet vaꞌcø
  vaꞌṉjajmotyamø ndø Comiꞌis mi
mi ṉgoꞌaṉjajmø, maṉba mi it vøjø ṉgyotzoṉdambase. Porque ndø
y maṉba mi nøꞌit pøjipø quenguy Comi pømiꞌøyupø, muspa mi
nascøsi. mbyømitziꞌtamø. 11 Como soldadoꞌis

4 Y mi jyandaꞌstaꞌm, u comequecti
  ñøꞌit tijiꞌṉ vaꞌcø cyoquip vyin, ni ti
tzøjquiꞌscaꞌtam mi une; vaꞌcø jana chøjcay ni iꞌis; jetseti hay que
jana ñøꞌit quiꞌsycaꞌcuy mumu vaꞌcø mi mbøjcøchoṉdam lo que
Efesios 6 396

Diosis tø tziꞌtambapø vaꞌcø mus que ni tiyø syunba vaꞌcø it mi


mi ṉgoquiptam mi ⁿvin. Entonces vaꞌṉjajmocutyaꞌm. Entonces como
cuando yatziꞌajcuꞌis syunba mi jaꞌpøyupø tøptøjquis jiꞌn tyøpjac
ꞌyaṉgømaꞌcøtyoꞌa, ni ti jiꞌn ma mi tøꞌṉguy choꞌṉupø soldadoꞌis, jetse
ñøndzøqui. 12 Porque jiꞌndyet sispø
  oꞌca mi vyaꞌṉjajmopya, ni ti jiꞌn
nøꞌpinbø pøn nø tø nøquiptamuꞌis, mus mi ñchøjcay yatzipøꞌis; cuando
sino yatzipø espirituꞌis nø tø ti syunba mi nchøjcay como si fuera
nøquiꞌptamu. Je yatzipø espiritu jaꞌpøyupø tøptøcjiꞌṉ. 17 Y también

møji ityaju, ityaj aṉguiꞌmyajpapø, como soldadoꞌis myesqueꞌtpa


pømiꞌøyajupø, y coviꞌnajøtaꞌmbø coꞌpola syombrenu tøꞌṉgupyø
lo que aṉguiꞌmyajpa nascøspø vaꞌcø cyotzoca, jetse syunba vaꞌcø
quiꞌsayajpapøꞌis Dios como si fuera mi niꞌaṉjamdamø que maṉba
piꞌtzøꞌajcuꞌyom ityajuse. 13 Como
  mi ṉgyotzoctaṉgueꞌte. Y como
jetsetaꞌmbøꞌis mi ñøṉguiꞌptamu, por espadase yac yosatyam Diosis
jetcøtoya pøjcøchoṉdam Diosis mi ꞌyote lo que Espiritu Santoꞌis tø
ñchiꞌtambapø tiyø como soldadoꞌis tziꞌtambapø. 18 Y vaꞌcø mi ndzøctam

ñøꞌityajuse ꞌyarma, vaꞌcø mus mi yøcsetaꞌmbø tiyø, hay que vaꞌcø mi


ṉgoquiꞌptam mi ⁿvin aunque ti jama oꞌnøndyam Dios mumu jama mumu
cuando sunba mi yacsutzøctam ticøsi. Mumu jama vaꞌctam Dioscøsi
yatzitaꞌmbøꞌis. Entonces ti nø mi sundamu Espiritu Santoꞌis
cuando mi ṉguiptamuꞌcam mi ṉgyotzoṉdambase. Jajmecøs
mi muspaꞌcsyeꞌṉom, entonces ijtamø, nunca u mi jajmbøꞌtamø
maṉbatøc mi vyaꞌṉjajmotyaṉgueꞌte vaꞌcø mi oꞌnøtyam Dios. Mumu
møꞌchøqui. 14 Jetse soldadose ijtam
  jama tzajmatyam Dios mumu
paqui chocoy. Como soldadoꞌis vaꞌṉjajmoyajpapø pøngøtoya. 19 Y  

ñøꞌit tzec vatcuy cuando maṉba jetseti øtzcøtoya tzajmacyeꞌt Dios,


quipcuꞌyomo, jetse mitz nøꞌijtamø vaꞌcø mus ndzam jana naꞌtzcuy,
Diosis viyuṉsyepø ꞌyote cuando vaꞌcø mus ndzaꞌmaṉvac øjtzi vøjpø
mi ñøṉquiptamba yatziꞌajcuꞌis. Y ote ja yaj quejtøjøpø viꞌna. 20 Y

como soldadoꞌis ñøꞌijtu tøꞌṉgupyø Diosis cøꞌvej øjtzi ñeꞌ ñøyicøsi vaꞌcø
tucu pajquinducpapøcøsi lo que ndzamgøpucsay jeꞌis ꞌyote, y por
tijiꞌṉ maṉba vyojtze ꞌyenemigoꞌis, vaꞌcø ndzamgøpucs Diosis ꞌyote,
jetse mijtzi oꞌca vyøjom mi jetcøtoya cojtøj øjtzi presoꞌomo.
mbyujtu Diosis vyiꞌnaṉdøjqui, ni Por eso vaꞌctam Dioscøsi øtzcøtoya
ti jiꞌn mus mi ñchøjcay yatzipøꞌis. vaꞌcø jana naꞌtzcuy ndzamgøpucs
15 Como soldadoꞌis myespase
  vøjpø ote, porque jetse syunba vaꞌ
botas listo vaꞌcø maṉ aunque juti, ndzøcø.
jetse mitz listo ijtamø vaꞌcø mi
ndzamsajtam Diosis vøjpø ꞌyote. Yuschiꞌocuy carta tujcuꞌis cuenta
Jet vaꞌcø ndø vaꞌṉjamø, vøj tø 21 Pero vaꞌcø mi mustambø
itpa Diosjiꞌṉ. 16 Y como soldadoꞌis
  jujche ijtøjtzi, ndø vaꞌṉjajmocuy
choꞌṉba cyøꞌomo peꞌtzipø tøꞌṉguy tøvø Tiquicoꞌis maṉba mi
jana tyøpjac tøptøjquis, jetse más nchajmatyame mumu jujche
397 Efesios 6

ijtøjtzi y tiyø nø ndzøjcøjtzi. Jic 23 Ø mi vaꞌṉjajmocuy tøvøtaꞌm,


Tíquico øtz sungoꞌnbøjtzi, jeꞌis oꞌnømbyøjtzi ndø Janda Dios y
vøj yosapya ndø Comi mumu ndø Comi Jesucristo vaꞌcø mi
jama. 22 Por eso jetcøtoya mi
  yac ijtam contento y vaꞌcø mi
ṉgøvejatyaꞌmbøjtzi jic Tíquico ñchiꞌtam suꞌnocuy vaꞌṉjamocujiꞌṉ.
vaꞌcø mi nchajmatyam jujche 24 Oꞌnømbyøjtzi Dios vaꞌcø mi yac

ijtaꞌmøjtzi y vaꞌcø yajandyam mi yamdamø mumu mitztaꞌm mi


mayaꞌṉguy vaꞌcø mi ñchøꞌtyam sundambapøꞌis ndø Comi Jesucristo
contento. mumu jamase. Amén.
La Carta a Los Filipenses
Carta Chøjcayaj Felipos Cumguꞌyomdaꞌmbø
Apóstol San Pabloꞌis

mi vaꞌṉgatyaꞌmbøjtzi vøjpø tiyø


Presoꞌom ijtuꞌøc Pabloꞌis jyajyayaju mumu mitzcøtoyataꞌm. 5 Porque

Felipos cumguꞌyomdaꞌmbo tyøvø desde viꞌnacseꞌṉomo mi ndø

1 Øtztaꞌm chøṉø Pablo y


Timoteo, Jesucristoꞌis chøṉ
chøsitaꞌm. Nøꞌmø mi jajyandyam
cotzoṉdamu hasta como yøtise,
tumbø yoscuy ndø tzøctamu
vaꞌcø ndø tzamgøpucstam
mitztaꞌm Diosis mi ñeꞌndaꞌm, vøjpø ote. 6 Muspøjtzi sebro que

Jesucristojiꞌṉ mi ⁿijtamupøꞌis, Diosis mi ndziꞌtzoꞌtztam vøjpø


Felipos cumguꞌyom mi ⁿijtamupøꞌis. quiꞌpsocuy, y ñeꞌc Diosis más
Nøꞌmø mi jajyandyaṉgueꞌtu mi maṉba mi nchiꞌaṉøtyam quiꞌpsocuy
ꞌyaṉguiꞌmdambapøꞌis vaꞌṉjajmoṉguy tumdum jama más vøj vaꞌcø mi
tøvø y mi ṉgyotzoꞌṉotyambapøꞌis. vaꞌṉjajmondyamø hasta que minba
Nøꞌmø mi jajyandyam mumu Jesucristo. 7 Vøcoꞌniti jetse vaꞌcø

jiṉdaꞌmbø vaꞌṉjamocuy tøvøjiꞌṉ. ø ṉguiꞌps mitzcøtoyataꞌm, porque


2 Oꞌnømbyøjtzi ndø Janda Dios y
  mi suṉgoꞌndaꞌmbøjtzi ø ndumø
ndø Comi Jesucristo vaꞌcø mi yac tzocoy. Y mitz mi ndø cotzoṉdamu
yamdamø y vaꞌcø mi nchiꞌtam somdøjumøjtzi, y cuando nøꞌmø
vøjpø itcuy. ndzamgopucsu vøjpø ote, cuando
nøꞌmø ṉgoquijpu vøjpø ote, mumu
Pabloꞌis ꞌyoꞌnøy Dios mitztaꞌm nø mi ndø cotzoṉdamu.
tyøvøcøtoyataꞌm Diosis tø cotzoṉdambase, jetse nø
3 Jujchøcti
mi tø yostam parejo. 8 Diosis myuspa

jajmundzøctaꞌmbøjtzi, ø mi jujche mi sundaꞌmbøjtzi mumu


vaꞌṉjamoṉguy tøvø Felipos mitztaꞌm ø ndumø tzocoy. Como
cumguꞌyom mi ijtamupøꞌis, Jesucristoꞌis vøti tø sundambase,
ⁿnøjapyøjtzi Dios: “Jatay, yøscøtoya jetseti øtz mi sundaṉgueꞌtpa
mi ndzøjcu mi ṉgotzoṉyaju Jesucristoꞌis syuꞌnocujiꞌṉ. 9 Dioscøs

vaꞌṉjamoṉguy tøvø”. 4 Mumu jama


  mi ⁿvaꞌṉgatyaꞌmbøjtzi vaꞌcø mi
cuando oꞌnøpyøjtzi Dios, casøpya nchiꞌtam quiꞌpsocuy más vøti vaꞌcø

398
399 Filipenses 1

mi syuꞌnotyamø quiꞌpsocujiꞌṉ, presoꞌomo. 17 Pero eyataꞌmbøꞌis


vaꞌcø mus ṉgøpiṉdam más vøj chamgøpucsyajpa Cristo porque


vaꞌcø mi ndzøctamø; 10 vaꞌcø   suñajpøjtzi; y porque myusyajpa
mus ñchiꞌtam cuenta tiyø mas que øtz yøꞌc ijtøjtzi vaꞌcø ṉgøquijpay
vøjpø que ni tiyø. Jetse maṉba vøjpø Diosis ꞌyote. 18 Pero øtz ni

mus mi ijtam cøvajcøyupø mi ti mayaꞌcuy jiꞌn mbaꞌte, porque


ndzocoꞌyomdaꞌm, vaꞌcø jana aunque jujche chamgøpucsyajpa
mus mi nchøjcay mi ṉgoja ni iꞌis Cristo, o vøjpø quiꞌpsocujiꞌṉ, o jiꞌn
hasta que minba Cristo. 11 Por   vyøjpø quiꞌpsocujiꞌṉ.
eso suꞌṉbøjtzi vaꞌcø mi ndzøctam Y por eso casøpyøjtzi y mástøc
vøti vøjpø tiyø Jesucristoꞌis mi maꞌnbø casøyi. 19 Porque muspøjtzi

ṉgyotzoṉdambase. Jetse maṉba que aunque jujche chøcyajpase,


queje Diosis myøjaꞌṉoꞌmajcuy y øtz maꞌṉbø cotzoque, maꞌṉbø
maṉba vøcotzøctøji. put presoꞌomo. Maꞌṉbø cotzoque
porque mitz nø mi oꞌnøndyam Dios
Øtz ijtøjtzi para Cristocøtoya vaꞌcø cotzoꞌṉøjtzi; y Jesucristoꞌis
12 Øjtzi mi vaꞌṉjajmoṉguy ꞌYespirituꞌis cotzoꞌṉgueꞌtpatiꞌtzi.
tøvøtaꞌm, suꞌṉbøjtzi vaꞌcø mi 20 Así es que ø ndumø tzocoy øtz jiꞌn

mustamø que toya øtz oyupø sun ndzøc ni ti tzaꞌajcupø tiyø, sino
nøṉgøti, cuando jetse tujcu, que jana naꞌtzcuy vaꞌcø mus ndzamø
viyuṉsye más tzamgøpucstøj Diosis ꞌyote yøti como siempre.
vøjpø ote. 13 Porque jetse mumu
  Suꞌṉbø ⁿyaj quejay jujchepøt
aṉguiꞌmgutyøc cyoquenbapøꞌis Cristoꞌis myøjaꞌṉoꞌmajcuy mientras
y mumu eyataꞌmbøꞌis myusyajpa ijtutøꞌctzi. Y oꞌca caꞌpøjtzi, jetse
que øtz somdøjøjtzi porque vaꞌcø ⁿyaj quejqueꞌt Cristo jujche
ndzamgøpucspøjtzi Cristo. myøjaꞌṉombøte. Jetse casøpyøjtzi
14 Cuando ndø vaꞌṉjajmoṉguy
  porque aunque jujche maꞌṉbø put
tøvøꞌstaꞌm myusyaju que øtz vyøjomo. 21 Porque øtz nømba que

presoꞌom ijtu, vøtitaꞌmbø oꞌca itpatøꞌctzi, Cristojiꞌṉ itpøjtzi; y


más pømipøcyaju vaꞌcø más oꞌca caꞌpøjtzi, más vyøꞌom putpøjtzi.
chamgøpucsyaj Diosis ꞌyote 22 Mientras que quenbatøꞌctzi

jana naꞌtzcuy. Ndø Comiꞌis jetse nascøsi, muspatøc ndzøc vøjpø


pyømitziꞌyaju. yoscuy vaꞌcø it ø ⁿyosaṉ vøti.
15 Viyuṉse venetaꞌmbøꞌis
  Entonces jiꞌnø mus oꞌca más vøjø
chamgøpucsyajpa Cristo porque vaꞌcø quena, o más vøj vaꞌcø caꞌø.
ñeꞌc sunba cyoviꞌnajøꞌajyajø, y 23 Así es que metzaṉdzocoꞌyajpøjtzi.

quiꞌsayajpøjtzi; pero eyataꞌmbøꞌis Tumø horaꞌomo suꞌṉbø caꞌø vaꞌcø


chamgøpucsyajpa Cristo vøjpø maṉ it tyumøꞌomo Cristojiꞌṉ,
tzocojiꞌṉ. 16 Veneꞌaṉbøꞌnis
  jetse mastinaꞌṉ vøj øtzcøtoya.
chamgøpucsyajpa Cristo porque 24 Pero tumø horaꞌomo más vøj

syuñajpa algo vyingøtoyataꞌm; mitzcøtoyataꞌm vaꞌcø itøtøꞌctzi ø


ja ñøꞌityaj vøjpø quiꞌpsocuy. ṉgoṉñajiꞌṉ. 25 Y como sebrotøꞌctzi

Syuñajpa mas vaꞌcø is øtz toya que más vøj mitzcøtoyataꞌm,


Filipenses 1​, ​2 400

muspøjtzi que matøc tzøꞌy ndzocoꞌyomo, ijtam mi ṉganas


nascøsi mitzjiꞌṉdaꞌm. Matøc tzøꞌy vaꞌcø mi ndzøctam vøjpø tiyø
mitzjiꞌndaꞌm vaꞌcø mi ṉgotzoṉdamø porque Cristoꞌis mi syundamba, y
más vaꞌcø mi vaꞌṉjajmondyamø, Espiritu Santo it mitzjiꞌṉdaꞌm, y
y más vaꞌcø mi ṉgyasøtyamø. mi na syundandøjpa, y mi na
26 Entonces cuando mingueꞌtpøjtzi
  ndyoyaꞌṉøtyandøjpa; 2 por eso

ijtamumø mitztaꞌm, øtzjiꞌṉ más vøti casøpøjtzi. Pero suꞌnbøjtzi más


maṉba mi ṉgyasøtyamø y maṉba vaꞌcø mi ndø yaj cajsøtyamø tumbø
mi vøṉgotzøctam Cristo Jesús. quiꞌpsocuy vaꞌcø mi nøꞌijtamø;
27 Pero de todos modos hay que
  parejo vaꞌcø mi na syundandøjø;
con ganas vaꞌcø mi nduꞌṉajtamø mismo tumbø titi vaꞌcø mi
como jujche ijtuse Cristoꞌis sundamø; tumbø tiyø vaꞌcø mi
vøjpø ꞌyote. Jetse o sea minba mi ṉguiꞌpstamø. 3 Ni ti u mi ndzøctaꞌm

nduꞌnistame, o sea yaꞌyi ijtuꞌctzi, saṉ mi ⁿvingøtoyataꞌm, u mi


øtz suꞌṉbø musø que nømdi mi ñømdamø: “Øtz vøjpø pøn chøṉø”.
seguitzøctam vøjpø tiyø tumbø Quiꞌpstamø como ni ti aṉguiꞌmguy
quiꞌpsocujiꞌṉ. Suꞌnbø musø que ja mi nøꞌijtamøse. Y jetse tumdum
parejo mi ndumø chocopit nø pøn mijtzi más vøjcotzøctam mi
mi ṉgøquiptam vøjpø øte ndø ndøvø que menos mi ⁿvin. 4 U mi  

vaꞌṉjamdambapø. 28 Y u mi
  ṉgømeꞌtztam vøjpø itcuy para saṉ
naꞌtztam mi ṉguiꞌsatyambapøꞌis, mi vingøtoyataꞌm. Sino también
porque oꞌca jiꞌn mi naꞌtztame, ṉgømeꞌtztam vøjpø itcuy para mi
jetse cotzamyajtøju que je mi ndøvøcøtoyataꞌm.
ṉguiꞌsatyambapøꞌis maṉba 5 Quiꞌpstaṉgueꞌt mi

tocoyaje. Pero mitz maṉba mi ndzocoꞌyomdaꞌm mitztaꞌm jujche


ṉgyotzoctame, y Diosis jetse chøcpa. Cristo Jesús ijtuse quiꞌpsocuy.
29 Diosis ñeꞌ yajyaꞌmocupit mi

6 Porque jujche Dios, jetsepøtitqueꞌt

syunchiꞌtamba quiꞌpsocuy vaꞌcø Cristo Jesús. Pero Jesusis ja


mi vaꞌṉjamdam Cristo, y también cyoquiꞌpsø oꞌca vøjø vaꞌcø chiꞌ
mi nchiꞌocuyajtamba vaꞌcø mi pyømi vaꞌcø chøꞌy Diosse. 7 Pero

ⁿyacsutzøctandøj Cristocøtoya. Pero chac myøjaꞌṉoꞌmajcuy; o it como


aunque tø yacsutzøctandøjø, ndø tzøsise; y pøꞌnaju como nascøspø
quiꞌpstamba que vøjpø tiyete porque pønse. 8 Y cuando pønse istøju,

Cristøcøtoyate. 30 Pero jetse nø mi


  chøc vyin como jiꞌn ꞌyaṉguiꞌmi
nøṉguiptam mismo tumbø enemigo pønse, y cyønaꞌtzøy Dios aunque
parejo øtzjiꞌṉ. Mi istam viꞌna jujche ticøsi hasta que yaj caꞌtøju;
øtz o nøṉguipi, y yøti mi mandamu (cochaꞌajaṉ) cruzcøsi yaj caꞌtøju
que jetsetøc nøꞌø nøṉguijpu. (como yatzipø pønse). 9 Por eso

Diosis yac møjaꞌṉoꞌmaj más que ni


Cristo oyu coyospa pønse, pero iyø. Y chiꞌ más myøjaꞌṉombø ñøyi
Diosis myøjaꞌṉ bøn gotzøjcu que ni jutipø nøyi, ja it jetsepø.

2 Como Cristoꞌis mi yaj 10 Chiꞌ más myøjaꞌṉombø nøyi


contentoꞌajtamba mi Jesusis ñøyicøsi vaꞌcø cyujnejayaj


401 Filipenses 2

aunque iꞌis; sea tzajpomdaꞌmbøꞌis; oꞌca jetse mi ijtamba, cuando


sea nasomdaꞌmbøꞌis, sea minba Cristo, øtz maꞌṉbø casøy
nasacøtøjcøꞌmdaꞌmbøꞌis. 11 Yac  mitzjiꞌṉdam. Porque como cuando
møjaꞌṉoꞌmaju vaꞌcø cyotzamyaj poꞌis quiꞌpsisyajpa, tumdum
mumu pøꞌnis que Jesucristo ndø pøꞌnis chiꞌpa pyømi vaꞌcø viꞌna
Comite; y jetse vaꞌcø myøjaꞌṉom ñuꞌca, jetsetiqueꞌt øtz ndziꞌqueꞌtpa
vøcotzøctøj ndø Janda Dios. pømi vaꞌcø yosa. Entonces cuando
minba Cristo, maṉba queje que
Cristo vyaꞌṉjamyajpapøꞌis ja suniti yosøjtzi. 17 También mitz

ityajpa como søꞌṉgøse nascøsi mi ⁿvaꞌṉjamdamba Dios, y por eso


12 Entonces ø mi ndøvøtaꞌm como borrego chiꞌocuyajyajpase
mi sundaꞌmbøjtzi; Dios mi vaꞌcø yaj caꞌtøjø Dioscøtoya, jetse
ṉgønaꞌtzøtyamu vina, y hasta como mi ndziꞌocuyajtam mi ⁿvin ñeꞌc
yøti mi ṉgønaꞌtzøtyambati; por eso Dioscøsi como tziꞌocuy. Y que tal
como jujche mi ṉgyotzoctamuse, si oꞌca yaj caꞌyajpøjtzi, ø ṉgustopit
jetse yostamø vaꞌcø mi ijtam como maꞌṉba ndziꞌocuyaj ø ⁿvin Dioscøsi
cotzocyaju pønse. Pero jiꞌn na más vaꞌcø caꞌø. Porque jetse maꞌṉbø
cuando øtz ijtuꞌc mitzjiꞌṉdaꞌm, sino ndzøctaꞌne mi ndziꞌocutyaꞌm.
más yøti cuando emøc ijtuꞌctzi, Jetcøtoya tziꞌṉbøꞌpøjtzi y
yostamø vaꞌcø mi ijtam como casøpyøjtzi mitzjiꞌṉdaꞌm. 18 Jetse

cotzocyaju pønse. Y naꞌtztam mitztaꞌm ṉgyasøtyaꞌṉgueꞌtpa y


uyti mi ndzøctam jiꞌn syunise nchiꞌṉbøꞌtaṉgueꞌtpa øtzjiꞌṉ.
Diosis. 13 Porque yospa Dios mi

ndzocoꞌyomdaꞌm vaꞌcø mi nchiꞌtam Timoteo y Epafrodito


quiꞌpsocuy vaꞌcø mi sundam vøjpø 19 Oꞌca ndø Comi Jesusꞌis syunba,
tiyø; y Diosis mi ṉgyotzoṉdamba pronto øtz maꞌṉbø ṉgøꞌvej Timoteo
vaꞌcø mus mi ndzøctam syunbase mitz ijtamumø, y cuando vituꞌpa
ñeꞌcø. øtzcøꞌmø, jeꞌis maꞌṉba tzajmaye
14 Tzøctam mi ṉgustopit ti vøj
  jujche mi ijtamu. Jetse øtz maꞌṉbø
vaꞌcø mi ndzøctaꞌmø, pero u mi it contento. 20 Porque yøꞌqui

ñømdamu: “Jiꞌn ø ndzøqui”, ni u øtzjiꞌṉ ja it eyapø viyunsye mi


mi onguiptamu. 15 Tzøctam jetse
  syundambapøꞌis como Timoteoꞌis
vaꞌcø jana mus mi ñchøjcatyam mi syundambase. Porque viyuṉse
mi ṉgoja ni iꞌis, cøvajcøyupø jeꞌis sunba mi ṉgyotzoṉdamø.
vaꞌ ijtam mi ndzocoy. Jetse 21 Eyataꞌmbøꞌis na más que

Diosis ꞌyunese ijtamø jana cojapø, vyingøtoya myeꞌchajpa aunque


aunque yatzitaꞌmbø y tocoyajupø tiyø; jiꞌn sun chøcyaje como
pøꞌnomo mi ijtamu. Jeꞌtom como syunbase ndø Comi Jesucristoꞌis.
si fuera mi syøꞌṉdamba, como 22 Pero mitz mi mustamuꞌam que

søꞌṉgøse vaꞌcø mi isindziꞌtamø comustøjupømete que vøj yospa


tiyø vøjpø yøṉ nascøsi. 16 Porque
  Timoteo. Como jujche une yospa
mi ndzajmatyamba vøjpø ote tø jyatajiꞌṉ, jetse yospa Timoteo
tziꞌpapøꞌis quenguy. Entonces øtzjiꞌṉ vaꞌcø ndzaꞌmaṉvactam
Filipenses 2​, ​3 402

vøjpø ote. 23 Pues jetse øtz suꞌnbø


  jana tumnac lo que oyupøm
ṉgøꞌvej pronto Timoteo mitz ø mi ⁿjajyandyame; porque
ijtamumø, cuando muspøjtzi jujche mitzcøtoyataꞌm, vøjpø tiyete.
maṉba tzøꞌy ø vaꞌṉgocuy. 24 Pero

2 Tzøctam cuenda jana mi

øtz ṉguiꞌpspøjtzi que ndø Comiꞌis aṉgømaꞌcøtyam pøꞌnis tuyise


maꞌṉba mi yac tuꞌnistam pronto ø chøcyajpapøꞌis yatzitzocoꞌyajcuy.
neꞌṉgø. Cuendatzøctamø mi ⁿvin jana
25 Nguiꞌpspøjtzi que vøjø
  mi aṉgømaꞌcøtyam yatzitaꞌmbø
vaꞌcø mi ṉgøvejatyaꞌmø ndø pøꞌnis lo que nømyajpapø que
vaꞌṉjajmocuy tøvøtaꞌm Epafrodito Dios yosayajpa, pero jiꞌndyet jicø.
yøti. Jet tumøꞌom yospapø øtzjiꞌṉ, Cuendatzøctaṉgueꞌt mi ⁿvin jana mi
y cyoquijapøꞌis vøjpø ote øtzjiꞌṉ. ꞌyaṉgømaꞌcøtyaṉgueꞌt sunbapøꞌis
Yøṉ Epafrodito mi ṉgøꞌvejtamupø mi ⁿyaj cøvøctam mi ⁿvin vaꞌcø
øtzcøꞌmø viꞌna vaꞌcø ø cotzova mi syeñaꞌøtyamø. 3 Porque tø

oꞌca ti nøꞌø sunu. 26 Y Epafrodito


  øtztaꞌm viyuṉse ndø tzocoꞌyom tø
uquiꞌajpanaꞌṉ vaꞌcø maṉ mi señaꞌøtyamu, jiꞌndyet ndø siscøsi.
nduꞌndaꞌmø. Nømnaꞌṉ myayaꞌu Porque ndø cønaꞌtzøtyamba Dios
porque mi mustamu que caꞌenaꞌṉ ñeꞌ Espiritu Santoꞌis tø cotzoṉdambase,
Epafrodito. 27 Viyuṉse oy caꞌeꞌaje,
  y tø casøtyamba porque tø
hasta caꞌcuvini oyu, pero Diosis ijtamba Cristo Jesúsjiꞌṉ, y øtz
tyoyaꞌṉøyu y toyaꞌṉøcyeꞌtø øjtzi mustaꞌmbøjtzi que ni ticøtoya
vaꞌcø jana más mayaꞌcomøꞌnø. 28 Por   jiꞌṉ yose ndø tzøctambase ndø
eso øtz más con ganas ṉgøꞌvejpøjtzi neꞌṉgø vaꞌcø vyøjom tø pujtam
Epafrodito vaꞌcø chiꞌṉbøꞌtam mi Diosis vyiꞌnaṉdøjqui. 4 Oꞌca eyapø

ndzocoy cuando mi istaṉgueꞌtpa. pøꞌnis cyomoꞌyajpanaꞌṉ que


Jetse oꞌca mitz nchiꞌṉbøꞌtamba, øtz maṉba vyøjom putyaje porque
jiꞌṉ ma mayaꞌqueꞌte. 29 Casøpya
  chøcyajpa aṉcø vøjø, pero jetse
pøjcøchondamø Epafrodito øtz masnaꞌṉ vyøjom maṉba puti
ndø Comiꞌis ñøyicøsi, y porque øtz más vøjpø pøn chøṉø
møjaꞌṉomgotzøctamø jetsetaꞌmbø que jiꞌn jictaꞌm. 5 Porque øtz

pøn. 30 Porque Cristonaꞌṉ nø yosayu


  señaꞌøtyøjøjtzi tucutujtay jama
aṉcø, por eso o caꞌeꞌaje. Y parece ijtuꞌc pøꞌnajumøꞌtzi; øtz de por si
manaꞌṉ caꞌe. Pero ja tyoyaꞌṉøy Israel pøn chøṉø, Benjamín øjtzø
vyin. Como mitztaꞌm ja mus mi ndø janda tzuꞌṉgutyaꞌm. Øtz viyuṉsepø
cotzondaꞌmø, jeꞌis cotzoꞌṉøjtzi mi Israel pøn chøṉø. Israel pøꞌnis
ṉgüentacøstaꞌm. ꞌyaṉguiꞌmguy ṉgoꞌaṉjajmapyanaꞌṉtzi
como fariseo pønse. 6 Vøtinaꞌṉ

Pabloꞌis chamba jujche vaꞌcø suꞌnba ṉgoꞌaṉjam ø vaꞌṉjajmoṉguy


tø put vyøjom viyuṉse y por eso ⁿyacsutzøcpanaꞌṉtzi

3 Pues yøti ø mi ndøvøtaꞌm,


casøtyamø porque ndø Comi
mitzjiꞌndaꞌmbøte. Jiꞌndyet ni tiyø
vyaꞌṉjamyajpapøꞌis Cristo porque
eyati vyaꞌṉjajmocuy. Ijtusenaꞌṉ
aṉguiꞌmguy, ni iꞌisnaꞌṉ jiꞌnø paꞌtay ø
aunque mi ⁿjavyøjøtzøjcaytaꞌmø ṉgoja. 7 Ṉgomopyanaꞌṉtzi que Diosis

403 Filipenses 3

vyiꞌnaṉdøjqui ṉganatzøcpase jetse oꞌca ṉgopaꞌtuꞌmtzi yøcsetaꞌmbø


vaꞌcø itø, jetse vaꞌcø ndzøcø. Pero tiyø. Pero cøjtupøꞌam jajmbøꞌpøjtzi,
yøti øtz ndzøjcapya cuenda que jiꞌnam jajme ti ndzøjcu; y ndziꞌpa
jiꞌn vyøjom tø put jetse; ni ticøtoya ø mbømi vaꞌcø ṉgopaꞌt lo que
jiꞌn yose jetse vaꞌcø tø itø. Más vøj mapøtøc ø mbøjcøchove; naꞌs jejti
Cristoꞌis cuentaꞌṉomo vaꞌcø tøjcøyø. suꞌnbø ndzøcø. Ni ti más jiꞌn sun
8 Viyuṉse ṉguiꞌpspøjtzi que ni tiyø
  ndzøc eyapø. 14 Como tum pøn

ja it vyaletzøcpapø, na valetzøcpa cuando poꞌis quiꞌpsispase jujche


Cristo Jesús ø Ngomi. Jet vaꞌcø chiꞌpase pyømi vaꞌcø viꞌna nuꞌca
ndø comusø más valetzøcpapø. maṉbamø chøꞌy, jetse øtz ndzøcpa
Ñeꞌjcøtoya mumu tiyø tocoyupø ø mbømi vaꞌcø ngønuꞌcay ø ṉgoyoja.
tise ndzajcøjtzi. Como putzi ndø Como Diosis tø vejatyambase más
patzpøꞌpase, jetse mbatzcajpøꞌu vøjpø itcucøtoya Cristo Jesúsjiꞌṉ,
tzajcu mumu tiyø vaꞌcø ṉganatzøc jetemete ø ṉgoyoja.
Cristo, 9 vaꞌcø tyumøtzøctøj ø ⁿvin

15 Tø øtztaꞌm oꞌca ijtam taꞌnemø

ñeꞌcjiꞌṉ. Jiꞌndyet porque ndzøjcu ndø quiꞌpsocutyaꞌm, hay que


aṉcø aṉguiꞌmguy vyøꞌom ma vaꞌcø ndø quiꞌpstam jetse jujche
puti; sino que vaꞌṉjajmba aṉcø oyuse ndzame. Y oꞌca mitz eya mi
Cristo maꞌṉbø puti vyøꞌomo, ṉguiꞌpsocuy, Diosis maṉba mi yac
como Diosis vyøꞌom tø yac putpa musqueꞌt que eya mi ṉguiꞌpsocuy.
cuando ndø vaꞌṉjajmba. 10 Así es

16 De todos modos lo que ndø

que más suꞌṉbøjtzi ṉgomus Cristo copaꞌjtamuꞌcsyeꞌṉomo, jetse hay que


que ni jutipø tiyø; y vaꞌcø nøꞌit vaꞌcø tø ijtamø, jetse hay que vaꞌcø
mismo pømi como jujche Cristoꞌis ndø quiꞌpstamø.
ñøꞌijtuse pyømi porque visaꞌu. Y 17 Ø mi ndøvøtaꞌm, isingøpøctamø

jujche toyaꞌisuse jete, jetse vaꞌcø jujche ndzøjcuse øjtzi y tziꞌtam


toyaꞌisqueꞌt øjtzi hasta vaꞌcø caꞌø cuenta ityajpapø jujche øtz itpase.
ñeꞌc caꞌuse; 11 a ver si oꞌca øtz

18 Porque ityaj vøti jiꞌn jetse ityaje.

muspa visaꞌqueꞌt øjtzi cuando Itcomøꞌñaju quiꞌsayajpapøꞌis


caꞌuꞌcaꞌmtzi. Cristo, jiꞌn vyaꞌṉjamyaje oꞌca jeꞌis
tø cocaꞌtam cruzcøsi. Jetse mi
Ndzøcmeꞌtzpøjtzi vaꞌcø ndzajmatyamuꞌam jana tumnac,
ṉgopaꞌt más vøjpø tiyø y yøti vitøm nøꞌcøꞌmø nø mi
12 Øtz
muspøjtzi que ja ndzajmatyaṉgueꞌtu. 19 Jetsetaꞌmbø

ṉgopaꞌtøtøꞌctzi mumu yøcsetaꞌmbø maṉba tocoyaje. Yatzipø tiyø syisis


tiyø, y muspøjtzi que jiꞌndøc ndzøc syunbase, jet más syuñajpa que
vøjpø taꞌnemø. Como Cristoꞌis jiꞌn Dios. Vyøcotzøcyajpa vyin
pøjcøchoꞌṉøjtzi vaꞌcø ñeꞌajø, por cuando chøcyajpa cochaꞌajaṉse,
eso ndzøcpøjtzi ø mbømi a ver quiꞌpsyajpa puro nascøstaꞌmø tiyø.
oꞌca ṉgønuꞌcapyøjtzi vaꞌcø ndzøc 20 Pero tø øtztaꞌm tzajpomdaꞌmbøṉ

vøjø jeꞌis yoscuy; porque Cristoꞌis ndø itcutyaꞌm. Y ndø ⁿjoꞌctamba


pøjcøchoꞌṉøjtzi vaꞌcø ø nøyosa. 13 Ø
  tø Yajcotzoctambapøꞌis jiṉ tzajpom
mi ndøvøtyaꞌm, øtz jiꞌnø ṉgomoꞌye ma tzuꞌṉi nascøs ma mini. Jetete
Filipenses 3​, ​4 404

ndø Comi Jesucristo. 21 Jeꞌtis maṉba


  Diosis maṉba mi yac ijtam vøjø,
tø cacpøꞌjatyam ndø ṉgoṉna jiꞌn contento, más que muspacseꞌṉomo
vyaletzøquipø. Como ñeꞌ vøjpø ndø cønøctøyøyø. Y cuando jetse
cyoṉña popo søꞌnbapø, jetsepø mi ijtamba contento, Diosis maṉba
maṉba tø tziꞌtame. Jetse maṉba ṉgüendatzøjcay mi ndzocoy y mi
chøc pyømijiꞌṉ porque itqueꞌt pyømi ṉguiꞌpsocuy, porque Cristo Jesusjiꞌṉ
vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌm aunque ticøsi. mi ijtamba.

Casøtyam ndø Comiꞌis ñøyicøsi Quiꞌpstaꞌmø vøjpø ticøsi

4 Jetcøtoya ø mi ndøvøtaꞌm, 8 Ø


mi ndøvøtaꞌm, ijtutøc
vøti mi sundaꞌmbøjtzi y por usyna vaꞌcø ø mi ndzajmatyamø.
eso jetse pyømiꞌṉom vaꞌṉjamdam Quiꞌpstamø mumu viyuṉsyepø
ndø Comi. Porque suꞌnbø mi tiyø, mumu ti muspapø ndø
istaṉgueꞌta. Mitzpiꞌjtaꞌm casøpyøjtzi cønaꞌtzøyø, mumu vøjtaꞌmpø tiyø,
porque quejpa que ja cyomequec mumu cøvajcøyajupø tiyø, mumu
yosøjtzi mijtzomdaꞌm, y vøti mi suñitaꞌmbø tiyø, mumu ti ndø
sundaꞌmbøjtzi. vøcotzøcyajpapø. Oꞌca it saꞌsaꞌajcuy,
2 Ndzajmacomøꞌnbøjtzi jic
  oꞌca it vøꞌajcuy, quiꞌpstam jetsepø
metzcuy yomotaꞌmbø ndø tøvø tiyø.
Evodia y Síntique que tumbø 9 Tzøctamø jujche mi

quiꞌpsocuy vaꞌcø mi nøꞌitamø aṉmandyamuse, mi


ndø Comiꞌis yoscuꞌyomo. 3 Mi   mbøjcøchoṉdamuse øtzcøsi, mi
ndzajmaqueꞌtpa mijtzi, viyuṉsyepø mandamu que øtz ndzøjcuse, y
ø mi ⁿyospa tyøvø, vaꞌcø mi mi ndø istamuse nøꞌø ndzøjcupø.
ṉgotzoṉyajø yøṉ yomotaꞌm. Yøṉ Jetseti tzøctaṉgueꞌta y Dios mi
yomotaꞌm o yosyaj øtzjiꞌṉ vaꞌcø yac ijtambapøꞌis vøjø, jet maṉba it
ndzaꞌmaṉvactam vøjpø ote. Jetseti mitzjiꞌndaꞌm.
yosyajqueꞌt Clemente y eyataꞌmbø
ndø yospa tøvø. Jiꞌquistaꞌm ñøyi Filipos cumguꞌyombø tøvøꞌstaꞌm
jachøꞌyajuꞌam Diosis libruꞌomo que cyøꞌvejayaj tumin Pablo
ñøꞌityajuꞌam jiꞌn yajepø quenguy. 10 Casøcyoꞌnbøjtzi ndø Comipit
4 Cøcasøtyamø mumu jama ndø
  porque yøti último mi ndø
Comi porque jetjiꞌn mi ijtamu. ¡Y cotzoṉvøjøtzøctaṉgueꞌtu tuminjiꞌṉ.
mi ndzamvøjøtzøjcatyaṉgueꞌtpøjtzi De por sinaꞌṉ nø sun mi ndø
vaꞌcø mi ṉgyasøtyamø! cotzoṉdandoꞌa, pero jiꞌnaꞌṉ jutznøm
5 Toyaꞌṉøtyamø y cotzoṉdamø
  mi ndø cotzoṉdame. 11 Oꞌca nøꞌø

mumu pøn. Ndø Comi tomeꞌam ndzamu jetse, jiꞌndyet porque


vaꞌcø minø. nøtzøjcay falta aunque tiꞌis. Porque
6 Niticøsi u mi myayaꞌndamu, sino
  øtz nuꞌṉøyuꞌmtzi vaꞌcø it contento
aunque tipit Dioscøs vactamø ti mi itø jana itø lo que ti suꞌnbøjtzi.
sundamba. Vaꞌctam ti mi sundamba, 12 Øtz muspa it pobreꞌajcuꞌyomo, y

y nøjatyam Dios: “Yøscøtoya mi øtz muspa it cuando ijtuꞌc tiꞌyomo.


ndzøcpa vøjpø tiyø”. 7 Entonces
  Øtz ṉgønuꞌṉayuꞌmtzi vaꞌcø it
405 Filipenses 4

aunque jujche: que sea tasupø, y nøꞌijtuꞌm vøti. Epafroditoꞌis


aunque nø ꞌyosupø. Oꞌca it vøti, tziꞌøjtzi mi yajyaꞌmoṉgutyaꞌm
oꞌca ja it ni tiyø, muspa it aunque y yøti nøꞌit øjtzi mumu tiyø lo
jujche. 13 Øtz mumuti muspa
  que ø suꞌnbapø. Lo que mi ndø
ndzøcø Cristoꞌis pyømijiꞌṉ. 14 Pero
  cøꞌvejatyamupø, pyøjcøchoṉgueꞌtuti
vøjpø ti mi ndzøctamu que mi ndø Diosis como viquicpapø tziꞌocusye
cotzoṉdamu ø ndoyaꞌiscuꞌyomo. yac tzocopyacpapøꞌis Dios.
15 Mitztaꞌm mi Filipos

19 Pero como ijtuse vøti Diosis

cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis mi mustamba myøjaꞌṉombø riquesaꞌajcuy, jetseti


jujche tujcu cuando viꞌna øtz Cristo Jesusjiꞌn ø Janda Diosis
ndzamgøpucschoꞌtz vøjpø ote maṉba mi nchiꞌtaṉgueꞌte mumu
mi ṉgumguꞌyomdaꞌm. Jicsyeꞌøc mi nchøjcatyambapøꞌis falta, vaꞌcø
cuando tzuꞌṉøjtzi Macedonia jujche mi jamaṉgøjtamø. 20 ¡Ndø

nasomo, naꞌs mitz mi ndø møjaꞌṉomgotzøcta ndø Janda Dios


cøꞌvejatyam yajyaꞌmocuy y øtz mumu jamacøtoya! Amén.
mbøjcøchøꞌṉøjtzi. Ni jutipø
eyataꞌmbø ø ⁿvaꞌṉjamoṉguy tøvøꞌis Cyoyajcuyombø yuschiꞌocuy
ja cyøꞌvejayaj ni tiyø. 16 Porque

21 Yuschiꞌtaꞌmø mumu ndø
cuando ijtuꞌctzi Tesalónica vaꞌṉjajmocuy tøvø Cristo Jesúsjiꞌṉ
cumguꞌyomo, jiꞌn tumnac mi ndø ityajpapø. Nø mi ṉgyøꞌvejatyam
cøꞌvejatyam yajyaꞌmocuy cuando dyus ndø tøvøꞌistaꞌm øtzjiꞌṉ
toyanaꞌṉ nøꞌisuꞌctzi. 17 Aunque nø
  ityajupøꞌis. 22 Mumu vaꞌṉjajmocuy

ndzam jetse, jiꞌndyet porque nø tyøvøꞌis yøꞌc ityajupøꞌis nø mi


sunu ancø vaꞌcø mi ndø tziꞌtam ⁿyuschiꞌtam mijtaꞌm. Y møjaꞌṉ
yajyaꞌmocuy, sino que suꞌnbøjtzi aṉguiꞌmbapøꞌis tyøjcom ityajupøꞌis,
vaꞌcø vøtiꞌajtam mi ṉgüendataꞌm jeꞌis más syunba mi ⁿyuschiꞌtamø.
Diosis vyiꞌaṉdøjqui. 18 Pero

23 Oꞌnøpyøjtzi ndø Comi Jesucristo

yøti mbøjcøchoꞌṉumtzi mumu vaꞌcø mi yac yamdamø mumu


lo que mi ndø cøꞌvejatyamupø mitztaꞌm tumdum jama. Amén.
La Carta a Los Colosenses
Carta Chøjcayaj Colosas Cumguꞌyomdaꞌmbø
Apóstol San Pabloꞌis

1 Øjchøṉø Pablo. Jesucristoꞌis


tzamdziꞌ øjtzi vaꞌcø
ꞌyapostolesajø porque jetse
viꞌna cuando mi ñchajmatyandøju
ote vøjpø y viyuṉsyepø. 6 Vøjpø

ote oy nuꞌc mitz ijtamumø como


syun Diosis. Yøꞌc itqueꞌt ndø nuꞌcuse aunque juti. Cuando
vaꞌṉjajmoṉguy tøvø Timoteo. 2 Øtz
  mandøjpa ote, vyaꞌṉjamyajpapøꞌis
Timoteojiꞌṉ mi jajyandyaꞌmbøjtzi chøcyajpa aunque ti vøjtaꞌmbø.
Diosis mi ñeꞌndaꞌm Colosas Jetseti mi ndzøctanqueꞌtpa
cumguꞌyom mi ijtamupøꞌstaꞌm. desde que mi mandzoꞌtztamu
Mijchøṉ vaꞌṉjajmoṉguy jujche Diosis tø toyaꞌṉøpyase,
tøvøtaꞌm porque Cristo mi y min mi ṉgøñøctøyøtyame
vaꞌṉjamdambapøꞌis. Oꞌnømbyøjtzi jujche viyuṉsye Diosis tø
ndø Janda Dios y ndø Comi sundamba. 7 Ndø sundamupø

Jesucristo vaꞌcø mi yac yamdamø y ndø yoscuy tøvø Epafrasis mi


vaꞌcø mi yac ijtam contento. nchaꞌmaṉvajcatyam Diosis ꞌyote.
Epafras yospa vøjø Cristoꞌis
Pabloꞌis ꞌyoꞌnøpya Dios ñøyicøsi para mitzcøtoyataꞌm. 8 Jeꞌis

tyøvøcøtoyataꞌm tzajmatyaꞌmøjtzi jujche mitz mi


3 Oꞌnøtyaꞌmbøjtzi Dios ndø Comi na syundandøjpa porque Espiritu
Jesucristoꞌis Jyata mitzcøtoyataꞌm. Santo ijtu ancø mi ndzocoꞌyomdaꞌm.
Mumu jama nøjandyaꞌmbøjtzi Dios 9 Jetcøtoya desde que

yøscøtoya. 4 Porque mandaꞌmbøjtzi


  mandam øjtzi jujche mi
que mi vaꞌṉjamdamba Cristo ijtambase, jiꞌnø ninduꞌyatyame
Jesús y mi sundamba mumu vaꞌcø jajmunchøctam Dios
Diosis ñeꞌtaꞌm. 5 Ijtuꞌam mi
  mitzcøtoyataꞌm. Vaꞌṉgatyaꞌmbøjtzi
vaꞌṉjajmoṉguy y mi suꞌnocuy Dios vaꞌcø mi yaj cønøctyøyøtyam
porque mi mustamba aṉcø que møꞌchøqui ti syunba ñeꞌcø,
maṉba mi nbøjcøchoṉdam vøjpø mumu Espirituꞌis quiꞌpsocujiꞌṉ
tiyø aṉneꞌcupø mitzcøtoyataꞌm y myusocujiꞌṉ vaꞌcø mi yaj
tzajpomo. Jetse mi mandamu cønøctyøyøtyamø. 10 Jetse

406
407 Colosenses 1

vaꞌcø mi ndyuꞌṉajtamø jujche hasta que syunbaꞌcsyeꞌṉom ñeꞌcø.


ndø Comiꞌis syunbase vaꞌcø mi 18 Como ndø coṉña ꞌyanguiꞌmba
ndzøctam mumu ti ndø Comiꞌis ndø copajquis, jetse ꞌyanguiꞌmba
syunbase, vaꞌcø mi ndzøctam Cristoꞌis vaꞌṉjajmocuy tøvø como
mumu vøjpø tiyø, más vøjø vaꞌcø tumbø cyoṉñase. Jeꞌis yac tzoꞌtz
mi ṉgomustam Dios tumdum jama. mumu tiyø y jet ñøcøtzoꞌtz visaꞌcuy
11 Mi vaꞌṉgatyaṉgueꞌtpøjtzi Dioscøsi
  porque jet viꞌna visaꞌu despues
vøti vaꞌcø mi mbyømitziꞌtam mi que caꞌu, vaꞌcø ñeꞌc coviꞌnajøꞌajø
ndzocoꞌyomo ñe myøjaꞌṉombø mumu ticøsi. 19 Diosis syunu

ꞌyaṉguiꞌmocujiꞌṉ, vaꞌcø mi Cristo vaꞌcø myusoy taꞌnemø como


ndondam mumu tiyø, vaꞌcø mi vyinse. 20 Diosis cyøꞌvej Cristo

mbyasenciaꞌajtamø, vaꞌcø mi vaꞌcø jyøꞌt ñøꞌpin cruzcøsi vaꞌcø vøj


ṉgyasøtyamø. 12 Hay que vaꞌcø mi
  ityaj Diosjiꞌṉ aunque tiyø aunque
nøjañdyam ndø Janda: “Yøscøtoya quiꞌsayajuꞌis viꞌna, sea nascøstaꞌmbø
mi ndzøjcu”; porque ndø Jandaꞌis tiyø, sea tzajpomdaꞌmbø tiyø.
tø vøjøtzøctamu vaꞌcø mus ndø 21 Y mitz viꞌna yaꞌinaꞌṉ mi

pøjcøchoṉdam ndø erejenchia ijtamu Diosis viꞌnaṉdøjqui. Y


søꞌṉgøꞌomo. 13 Ndø Jandaꞌis tø
  mi ṉguiꞌsatyambanaꞌṉ Dios mi
yaj cotzoctamu vaꞌcø jana tø ṉguiꞌpsocuꞌyomo, y jetseti mi
it yatzipøꞌis ꞌyaṉguiꞌmguꞌyomo ndzøctaṉgueꞌtpanaꞌṉ yatzitzocoꞌyajcuy.
piꞌtzøꞌajcuꞌyomo. Y tø cacpøꞌjatyam Pero yøti Cristoꞌis mi ñøtøjcøtyamu
ndø itcuy vaꞌcø tø tøjcøtyam Diosis viꞌnaṉdøjqui vaꞌcø myaṉdam
syunbapø ꞌYune Jesusis vøjø Diosjiꞌṉ. 22 Porque Jesús sispøtite

ꞌyaṉguiꞌmguꞌyomo. 14 Je ꞌYuneꞌis
  caꞌu tø øtzcøtoya. Jesús caꞌu vaꞌcø mi
tø jupyujtamu ñe ñøꞌpinjiꞌṉ; tø yaj yac ijtam masanbø y cøvajcøyupø mi
cøtocojatyamba ndø coja. ṉgojajiꞌṉ jana mus mi nchøjcay mi
ngoja ni iꞌis Diosis viꞌnaṉdøjqui. 23 Pero

Tø yac ijtamba contento Diosis tiene que vaꞌcø mi vaꞌṉjamdam vøjø y


porque tø cocaꞌtam Cristoꞌis jana mi ndzactamø mi vaꞌṉjajmocuy,
15 Como jujchepøte jiꞌn ndø isipø vaꞌcø jana mi jajmbøꞌtam lo que ti ndø
Dios, jetsepøtitqueꞌt Cristoqueꞌt. ⁿjoꞌctambapø. Mi nchajmatyandøjupø
Antes cuando ja tyucøꞌctøc ni lo que ti ndø ⁿjoꞌctambapø viꞌna
tiyø, Cristo viꞌna ijtu. 16 Ñeꞌcjiꞌṉ
  cuando mi nchajmatyandøju vøjpø
tuc mumu tiyø, que sea tzajpombø ote. Yøṉø vøjpø ote tzamdøju mumu
tiyø, que sea nascøspø tiyø, que sea pøngøtoya mumu nasvindumø. Y
ndø ispapø tiyø, que sea jiꞌn ndø øjchøṉ Pablo, Diosis cøꞌvejøjtzi vaꞌcø
isipø tiyø, que sea aṉguiꞌmyajpapø, ndzaꞌmaṉvac yøn vøjpø ote.
que sea coviꞌnajøtaꞌmbø, sea
møjaꞌṉomdaꞌmbø, sea pømiꞌøyajupø, Diosis chamdziꞌ Pablo vaꞌcø
Cristoꞌis yac tuc mumu tiyø cyotzoṉyaj vaꞌṉjamocuy tøvø
vyingøtoya. 17 Viꞌna ijtu Cristo

24 Yøti
øtz nø is toya
cuando ja tyucøꞌctøc ni tiyø. Y yøti mitzcøtoyataꞌm, pero cajsøpyøjtzi
jeꞌis yac itpa mumu tiyø jana yajø porque mi sundaꞌmbøjtzi. Porque
Colosenses 1​, ​2 408

jetse ø sisomo maꞌṉbø yac taꞌn mi ndzocoꞌyomdaꞌm, tyumøꞌomo


toyaꞌiscuy lo que faltatøc vaꞌcø vaꞌcø mi nasyundandøjø.
toyaꞌis Cristo vyaꞌṉjajmocuy Suꞌnbøjtzi vaꞌcø yac poꞌcsepacø
tøvøcøtoyataꞌm. Vaꞌṉjajmocuy tøvø mi ṉguiꞌpsocuy vaꞌcø mi mustam
como si fuera Cristoꞌis cyoṉña. vøjø mi ndumø tzocoy ti ndø
25 Y Diosis tzamdziꞌøjtzi vaꞌcø
  yac mustambase Diosis lo que ja
ṉgotzoṉyaj vaꞌṉjajmocuy tøvøtaꞌm, myustøjøpø viꞌna; y lo que tø yac
porque tzamdziꞌø yoscuy vaꞌcø muspa Diosis, Cristote. 3 Como vøti

mi ndzaꞌmaṉvajcatyam mumu coyojataꞌmbø tiyø aṉnectøjpase,


Diosis ꞌyote. 26 Yøṉ musocuy ja
  jetse Cristoꞌis ñøꞌit vøti vøjpø
yaj quejapø Diosis viꞌna yaꞌmøcpø quiꞌpsocuy y cønøctøyøꞌocuy. 4 Jetse  

horaꞌomo; pecataꞌmbø pøn ja mi ndzajmatyamba vaꞌcø jana mi


yaj quejayajø; pero yøti yaj aṉgømaꞌcøtyamø ni iꞌis. Porque
quejuꞌam tø vaꞌṉjajmotyambapø. hay veces vøjse ndø ṉgomoꞌpya
27 Diosis syunba tø yac mustam
  lo que tø tzajmatyøjpapø, pero
que it vøjcoꞌnitaꞌmbø tiyø y vaꞌcø ti tø aṉgømaꞌcøyø. 5 Aunque 

myøjaꞌṉombø tiyø mitzcøtoyataꞌm ja itøꞌc øtz mitzjiꞌṉdaꞌm, pero ø


jiꞌndyet mi Israel pøngøtoyataꞌm. ṉguiꞌpsocuꞌyomo es como si fuera
Yac mustøjuꞌam que it Cristo mitzjiꞌṉ ijtøjtzi. Y casøpyøjtzi
mi ndzocoꞌyomdaꞌm, y ñeꞌcjiꞌn cuando ispøjtzi jujche vøjpø ti
mi ⁿjoꞌctamba møjaꞌṉomdaꞌmbø mi ndzøctamba parejo, y mumu
tiyø. 28 Entonces tumdum pøn
  jamase mi vaꞌṉjamdamba Cristo.
ndzaꞌmaṉvajcatyaꞌmbøjtzi jujche 6 Por eso como mi

Cristoꞌis chøjcuse y chamuse. mbøjcøchoṉdamuse ndø Comi


Ndzajmayajpøjtzi y aṉmayajpa øjtzi Jesucristo, jetse seguitzøctam jetjiꞌṉ
tumdum pøn vøjpø quiꞌpsocujiꞌṉ, vaꞌcø mi ndyuꞌṉajtamø. 7 Tziꞌtam

porque suꞌnbø ndziꞌocuyaj tumdum cuenta tum cuy oꞌca vøj vatzinujcu,
pøn Diosis viꞌnaṉdøjqui vøjpø jiꞌn ꞌyenepø; y tum noꞌtzetøc oꞌca
pønete jujche syunbase Diosis, vøj tzuꞌṉu, jiꞌn jyuꞌmbøꞌipø. Jetse
porque Cristo Jesusjiꞌṉ ijtu aṉcø. ijtam Cristojiꞌṉ, vaꞌcø jana mi
29 Por eso yøspøjtzi pømi, ndziꞌpa
  ṉgyectamø. Vaꞌṉjamdam mumu
pena Cristoꞌis pyømijiꞌṉ porque jamasye mi ꞌyaṉmandyamuse. Y
Cristoꞌis mayaꞌṉ pømitziꞌpøjtzi vaꞌcø nøjay Dios: “Yøscøtoya mi ndzøc
jetse yosa. vøjpø tiyø”.

2 Suꞌnbø mi mustamø jujche


mi nømayaꞌndaꞌmbø mijtzi
y yospøjtzi muspacseꞌṉomo mi
Jomepø itcuy Cristojiꞌ
8 Tzøctam cuenda u mi
ṉgotzoṉdame mijtzi, y vaꞌcø ꞌyaṉgømaꞌcøtyam ni iꞌis nascøspø
ṉgotzoṉyajqueꞌt Laodicea musocujiꞌṉ, ni ticøtoya jiꞌn yosepø
cumguꞌyomdaꞌmbø; y vaꞌcø musocujiꞌṉ. Jiꞌndyet oꞌca Cristoꞌis
ṉgotzoṉyajqueꞌt mumu ja ꞌyaṉmaꞌyocuy ñøꞌijtayaju; pøꞌnistit
isyajøpøꞌstøc øjtzi. 2 Jetse
  cyostumbre ꞌyaṉmayajpapø jujche
suꞌnbøjtzi vaꞌcø mi ṉgyasøtyam nascøspø pøꞌnis quiꞌpsyajpase.
409 Colosenses 2

9 Porque mumu ijtuse Diosajcuy ñøjatyamba: “U mi ṉguꞌjtam jete,


ñøꞌitpøꞌu Cristoꞌis vyiꞌnomo. 10 Y por
  u mi ⁿuctam jete”. O si no oꞌca
eso Cristojiꞌṉ mi nøꞌijtam mumu mi ñøjatyamba: “Tiene que vaꞌcø
ti jana nchøjcay falta mumu tiꞌis. mi ṉgoꞌaṉjamdam søṉ, tiene
Cristo más aṉguiꞌmba que ni jutipø que vaꞌcø mi ṉgoꞌaṉjamdam
coviꞌnajø, que ni jutipø aṉguiꞌmbapø. poya minguy, tiene que vaꞌcø mi
11 Cristojiꞌṉ o mi señaꞌøtyame; pero
  ṉgoꞌaṉjamdam sapøjcuy jama”;
jiꞌndyet pøꞌnis syeñaꞌøyajpase. pero u mi ndzøjcatyam cuenda.
Sino Cristoꞌis mi yac tzuꞌṉatyamu 17 Jetsepø costumbre como si fuera

yatzitzocoꞌyajcuy mi syisis syunbapø, minbapøꞌsnaꞌṉ cyømøṉ. Pero


jetse Cristoꞌis tø señaꞌøtyamba. cuando minu Cristo, entonces
12 Mijtzi como si fuera mi niptamuꞌam
  yaj jetsepø costumbre; jiꞌname
Cristojiꞌṉ cuando mi ñøꞌyøñdyamu, y cyømøṉ yøti, ñeꞌquete. 18 It 

mi ⁿvisaꞌtaṉgueꞌtu Cristojiꞌṉ porque chøcyajpapøꞌis vyin que más


mi vaꞌṉjamdamu que myøjaꞌṉombø pasenciataꞌm, y cyønaꞌtzøyajpa
pyømijiꞌṉ Diosis yac visaꞌ Cristo angeles y nømyajpa jetse vaꞌcø
cuando o caꞌe. 13 Jetse mijtzi
  mi ndzøctaṉgueꞌte mijtaꞌm. Pero
caꞌupøsenaꞌṉ mi ijtamu mi ṉgojajiꞌṉ, u jetse mi ndzøctamu, porque mi
y ja mi syeñaꞌøtyamønaꞌṉ mi siscøsi; ndocojatyamba mi ṉgoyoja lo que
mi ndzøctambanaꞌṉ yatzitzocoꞌyajcuy maṉbapø mi mbøjcøchoṉdame.
mi sisis syunbase. Pero Diosis mi ⁿyaj Jetsetaꞌmbøꞌis cyømeꞌchajpa
cøtocojatyam mumu mi ṉgoja y mi isyajupø tiyø. Chøcyajpa vyin
ⁿyaj quendambati Cristojiꞌṉ. 14 Como
  como que ñeꞌc más musopyapøse,
tum jaꞌtze tø jacyaꞌatyøjpase, jetse pero ni ti jiꞌn vyaletzøquipø.
Diosis tø jacyaꞌayu ndø coja. Porque Jujche pøꞌnis quiꞌpsyajpase, jetseti
ndø cojacøsi tø tocotyambanaꞌṉ quiꞌpsyajqueꞌtpa. 19 Jetsetaꞌmbø jiꞌn

porque jay ndø yaj copujtay ityaj Cristojiꞌṉ. Cristo como si fuera
aṉguiꞌmguy. Jetse aṉguiꞌmguꞌis tø yaj vaꞌṉjajmocuy tøvøꞌis cyopactaꞌm.
cojaꞌajtambanaꞌṉ. Pero cuando caꞌu Ijtu ndø coꞌma y ndø tzay, y tø
Cristo cruscøsi, Diosis por cuenta toꞌmupøte ndø tumø coṉna, y ndø
myaꞌmøytzajcu aṉguiꞌmguy cruzcøsi tumø coṉñaꞌajpa ndø cuꞌtcuy;
Cristojiꞌn, y jetse tzøꞌyu, cøjtupømete. pero ndø copajquis ꞌyaṉguiꞌmba
Y yøti jiꞌnam jic aṉguiꞌmguꞌyom ndø coṉña. Jetsetiqueꞌt Cristoꞌis
tø ijtamepø. 15 Cuando Cristo caꞌu
  ꞌyaṉguiꞌmyajpa vyaꞌṉjamocuy tyøvø
cruzcøsi, Diosis yac mochiꞌajyaj como si fuera ñeꞌ cyoṉña, vaꞌcø
anguiꞌmyajpapø y pømiꞌøyajupø yeꞌṉa como Diosis syunbase.
yach espiritutaꞌm. Yaj queju vaꞌcø is 20 Por cuenta mi ṉgyaꞌtamuꞌam

aunque iꞌis que ñeꞌc más pømiꞌøyu. Cristojiꞌṉ, y yøti jiꞌn mi ṉguiꞌpstam
pøꞌnis quiꞌpsyajpase aunque ticøsi.
Tzajpomdaꞌmbø ticøs Entonces ¿tiꞌajcuy mi ijtamba
cojtam mi ndzocoy como nascøspø pøn ityajpase?
16 Jetcøtoya
u mi ndzøjcaytam ¿Tiꞌajcuy mi mbøjcøchoṉjatyamba
cuenda oꞌca aunque iꞌis mi jeꞌis ꞌyaṉmaꞌyocuy? 21 Por ejemplo

Colosenses 2​, ​3 410

nømyajpa: “U mi mbøc yøṉø, u mi Porque vaꞌcø ndø aṉsun aunque tiyø,


viꞌc jicø; u mi mbiꞌquiꞌsu”. 22 Pero
  jiꞌn vyøjø; como vaꞌcø ndø vaꞌṉjam
mumu lo que mi nøjandyamba vaꞌcø comi chøqui, jiꞌn vyøjø. 6 Porque

jana mi mbiꞌcø, yajpa; porque mapø jetse vaꞌcø ndø tzøcø, quiꞌsycaꞌpa
ndø cuꞌti. Jetsepø aṉguiꞌmocuy Dios, y maṉba cyastigatzøcyaj
y aṉmaꞌyocyuy pøꞌnistit ñe. jiꞌn cyønaꞌtzøyajepøꞌis. 7 Y mitz

23 Cuando yaꞌinducyajpa cuꞌtcuy


  mi jyendzetaꞌmnaꞌṉ viꞌna cuando
y eyataꞌmbø tiyø ꞌyaṉguiꞌmyajpa, mi ndzøctambanaꞌṉ jetsetaꞌmbø
ndø comoꞌtyamba que vøjpøt jetse tiyø. 8 Pero yøti tiene que vaꞌcø mi

vaꞌcø ndø tzøcø. Tziꞌyajpa pena ndzactam mumu jetsetaꞌmbø tzøqui:


vaꞌcø conocsayaj ñeꞌc quiꞌpsyajpase, vaꞌcø jana mi ṉguiꞌscaꞌtamø, vaꞌ
y chøcyajpa vyin como ja itøse jana mi maṉba quiꞌsycaꞌtamø, jana
aṉguiꞌmguy, y yacsutzøcyajpa mi ṉguiꞌsatyam mi ndøvø, vaꞌcø
vyin. Pero jetse vaꞌcø chøcyajø, jana mi ndopaꞌoꞌnøndyam mi ndøvø,
jiꞌn yaꞌinducyaj yatzipø syisis jana mi yach ondamø. 9 Nunca u

quiꞌpsocuy. maṉ mi nø aṉgømaꞌcøtyandøjø,

3 Entonces como por


cuenta mi visaꞌtamuꞌam
Cristoꞌjiꞌn, tziꞌtam pena vaꞌcø mi
porque como peca tucu ndø
tzacpase, jetse pecapø yach
quiꞌpsocuy mi ndzactamuꞌam vaꞌcø
mbøjcøchoṉdam møji ityajupø jana mi ndzøctam jetse. 10 Y mi  

tiyø, porque jiṉø Cristo nø pyoꞌcs nøꞌijtamuꞌam jomepø quiꞌpsocuy.


Diosis chøꞌnaꞌṉomo como møjaꞌṉ Jetse Diosis mi yac jomeꞌajatyamba
aṉguiꞌmbapøse. 2 Jajmutzøctam
  mi ṉguiꞌpsocutyaꞌm como ñeꞌc
møji ityajupø tiyø, u mi Diosis ijtuse quiꞌpsocuy, vaꞌcø mi
jajmundzøctam nascøstaꞌmbø tiyø. ṉgomustam Dios. Como jomepø
3 Por cuenta mi ṉgyaꞌtamuꞌam
  tucu ndø mespase, jetse jomepø
Cristojiꞌṉ y mi ṉguendamba como quiꞌpsocuy mi mbøctamuꞌam.
si fuera mi ꞌyaṉgøvøꞌndamupø Diosis mi yac jomevituꞌtamba
Diosis chocoꞌyomo. 4 Pero cuando
  vaꞌcø mi ṉgomuspøꞌtam Dios, vaꞌcø
quejpa Cristo mi nchiꞌtambapøꞌis mi nøꞌijtam vøjpø quiꞌpsocuy
quenguy; entonces mitz maṉba como ñøꞌijtuse tø jomectamupøꞌis.
mi ṉgyejtaṉgueꞌte Cristojiꞌn 11 Cuando tø jome vituꞌtamuꞌam,

myøjaꞌṉoꞌmajcuꞌyomo. aunque it Israel pøn, it jiꞌndyet


Israel pøn; it señaꞌøyupø, it ja
Ndø pecapø itcuy ndø tzacpa señaꞌøyøpø; it neꞌco cumgupyøn,
y jomepø ndø pøcpa it itpapø ni ti más ja itømø, it
5 Entonces,
jajmbøꞌtam nascøspø tzøsi, it librepø pøn; pero aunque
yatzipø mi ṉguiꞌpsocutyaꞌm, vaꞌcø iyø parejo tø sunba Cristoꞌis. Sólo
jana mi møndzi nøꞌit yomo, vaꞌcø Cristo valetzøcpa y jet mumu ndø
jana mi ṉguiꞌps yatzipø tiyø, vaꞌcø tzocoꞌyom ijtu.
jana mi sunø lo que jiꞌn vyøjpø, 12 Entonces como Diosis mi

vaꞌcø jana mi aṉsun eya yomo, y syundamba y mi ṉgyøpiṉdamu jeꞌis


vaꞌcø jana mi aṉsun aunque tiyø. vaꞌcø mi ñeꞌajtamø, por eso hay que
411 Colosenses 3​, ​4

vaꞌcø mi ndoyaꞌṉøtyam mi ndøvø, vøj vaꞌcø chøc vyaꞌṉjambapøꞌis


vaꞌcø mi naṉgyotzoṉdandøjø, vaꞌcø ndø Comi. 19 Mi jyayaꞌstaꞌm, yac

jana mi myøjaꞌṉgotzøctam mi ⁿvin, yamdamø mi ⁿyomondaꞌm; u mi


vaꞌcø mi nøꞌijtam vøjø mi ndøvø, ṉguiꞌsatyamø. 20 Mi ꞌyuneꞌstaꞌm,

vaꞌcø mi nømaṉjandyam pasencia cønaꞌtzøtyam mi jandataꞌm y mi


vøti hora. 13 Hay que vaꞌcø mi nay
  mamandaꞌm mumu ticøsi, porque
ñøꞌijtatyandøj pasenciaꞌajcuy. Oꞌca jetse syunba ndø Comiꞌis. 21 Mi  

mi nchøjcapya mi vaꞌṉjajmonguy jyandaꞌstaꞌm, u mi comequecti


tøvøꞌis jiꞌn mi vøꞌmøyimbø tiyø, yac ndzøjquiꞌsycaꞌtam mi unendaꞌm,
tzøꞌy jetse, u mi ṉguiꞌscaꞌu. Como ndø vaꞌcø jana myayaꞌyajø. 22 Mi  

Comiꞌis yac yajapya mi ngoja, jetse ṉgyoyospaꞌis, cønaꞌtzøtyam mi


vaꞌcø mi yac yajay mi ndøvøꞌis cyoja ṉgomi nascøspø mumuticøsi. Oꞌca
mitzcøsi. 14 Mumu ticøsi hay que vaꞌcø
  maṉba aṉcøti mi ꞌyaꞌme maṉba
mi na syungomøꞌndandøjø, porque mi ⁿyose, jetse jiꞌn vyøjø; sino
jetse tø ijtamba parejo vøjø como aunque jana maṉ mi ꞌyaꞌmø, tzøcø
tumbø pønse, y ni ti ja it más ndø mi ñchajmayuse. Jetse tzøctam
sunbapø. 15 Cuando mi ṉgoquiꞌpspa
  mi ndumø tzocoy aṉguiꞌmbase
ti maṉba mi ndzøqui, oꞌca maṉba mi nascøspø mi ṉgomiꞌis porque mi
nchøꞌy Diosjiꞌṉ vøjø mi ndzocoꞌyomo, ṉgønaꞌtzøpya aṉcø Dios, aunque
entonces jetse vaꞌcø mi ndzøcø. Porque pøꞌnis jana mi isø. 23 Entonces

jetcøtoya mi ⁿvyejandyam Diosis vaꞌcø cotziṉiꞌajtamø vaꞌcø mi ndzøctam


mi ijtam vøjø como tumbø pønse. Y mumu tiyø como si fuera ndø Comi
nømdamø: “Yøscøtoya chøcpa Diosis”. nø mi ⁿyosayu, jiꞌndyet pøn nø mi
16 Hay que vaꞌcø mi
  ⁿyosayu. 24 Porque mi mustamba que

jajmundzøjcatyam vøti Cristoꞌis ndø Comiꞌis maṉba mi ñchiꞌtam


ꞌyote mi ndzocoꞌyomdaꞌm, y vaꞌ nay erejencha como mi ṉgoyoja cuenta,
mi ꞌyaṉmañdyandøjø, y vaꞌ nay porque ndø Comi Cristoꞌis mi ⁿyac
mi ñchajmatyandøjø mumu ijtuse yostamba. 25 Pero chøjcupøꞌis

musocuy. Vajnatyam Dios salmojiꞌn, yatzitzocoꞌyajcuy, Diosis maṉba


y Diosis vyanejiꞌn, y eyapø vanejiꞌṉ chiꞌqueꞌt cyoyoja segun jujche oyse
Espiritu Santoꞌis mi nchiꞌtamuse iti. Porque Diosis chiꞌpa cyoyoja
quiꞌpsocuy. Y mi ndzocoꞌyomdaꞌm aunque iyø segun jujche oyse iti.
nøjatyam Dios: “Yøscøtoya mi
ndzøjcu”. 17 Aunque ti mi ndzøctamba

y mi ndzamdamba, tzøctamø mumu


4 Mi ṉgyomiꞌstaꞌm, chiꞌyaj mi
ṉgoyospataꞌm lo que syunbapø
y nømaṉdam vøjø, jajmøtzøctamø
ndø Comi Jesusis ñøyicøsi. Y nøjatyam que itqueꞌtuti mi Ṉgomitaꞌm
Dios ndø Janda yøscøtoya ndø Comi tzajpomo. 2 Oꞌnøtyam Dios mumu

Jesusis mi ngyotzoṉdambase. jama, u mi jajmbøꞌtamu. U mi


ꞌyøṉdamu cuando mi oꞌṉøndyamba
Jujche vøj vaꞌcø tø ijtam ndø Dios, y jajmutzøc Dios ti mi
vaꞌṉjamocuy tøvøjiꞌ ñchiꞌu, y nøjmayø yøscøtoya. 3 Y  

18 Mitzṉgyoꞌtøc yomoꞌistaꞌm, mientras jetse mi ndzøctamba,


cønaꞌtzøtyam mi ⁿjaya como oꞌnøtyam Dios øtzcøtoyataꞌm
Colosenses 4 412

vaꞌcø cotzoꞌṉdam Diosis øjtzi vaꞌcø nømdi mi ⁿyuschiꞌtaṉgueꞌtu. O


más mus ndzamdam vøjpø ote; mi ñchajmatyandøji ti vaꞌcø mi
vaꞌcø musø ndzajmaṉvactam ja ndzøctam Marcosjiꞌṉ. Oꞌca nuꞌcpa
myusyajøpø tiyø viꞌna, pero yøti jicø mitzcøꞌmdaꞌm, pøjcøchoṉdamø.
tzamdøjuꞌam ti chøcpa Cristoꞌis tø 11 Mi yuschiꞌtaṉgueꞌtpati Jesusis,

øtzcøtoyataꞌm. Por eso øtz presoꞌom ñøyipøꞌis Justo. Yøṉ tuꞌcaṉbøn


ijtøjtzi, porque ndzamu ancø øjtzi Israel pøndaꞌmete, y unico jejtite
vøjpø ote. 4 Entonces vaꞌcatyam
  Israel pøn yosyajpapø øtzjiꞌṉ yøꞌqui
øjtzi Dioscøsi myusocuy vaꞌcø mus Diosis ꞌyaṉguiꞌmguꞌyomo, y jeꞌis
ndzaꞌmaṉvac vøjø ti chøc Cristoꞌis yac tzøꞌyajøjtzi contento. 12 Mi

tø øtzcøtoya; vaꞌcø ndzaꞌmaṉvaꞌc ⁿyuschiꞌtaṉgueꞌtpati Epafrasis,


øjtzi como syunbase. Jesucristoꞌise ñucscuy, mijtit

5 Vøjpø quiꞌpsocujiꞌṉ tuꞌṉajtamø ṉgumguy tøvøqueꞌt. Epafrasis
jiꞌn vyaꞌṉjajmoyajepø pøꞌnis tumø tzocoy jyajmuchøcpa Dios
viꞌnaṉdøjqui. Mientras it mi lugar, para mitzcøtoyataꞌm. Jeꞌis vyaꞌcpa
tzøctamø como mi muspacsyeꞌṉomo Dioscøsi vaꞌcø mi ngyotzoṉdamø
mi ndzøctamø. 6 Pasenciapit hay
  vaꞌcø mi vaꞌṉjamdam møꞌchøqui,
que vaꞌcø mi vejvejnetyamø vøjpø y vaꞌcø mi mustam de seguro
quiꞌpsocujiꞌṉ mumu jama, vaꞌcø mus mumu tiyø syunbase Diosis;
mi aṉdzoṉdamø oꞌca aunque iꞌis vaꞌcø jana mi ndzac nunca. 13 Ø 

ꞌyaṉgøvaꞌcpa ti mi vaꞌṉjajmoṉguy. neꞌc muspa ndzam que Epafras


vøti syunba mi ṉgyotzoṉdamø
Yuschiꞌocujiꞌṉ tucpa carta mitztaꞌm, y sunbati cyotzoṉyajqueꞌt
7 Tiquicoꞌis maṉba mi ṉgyøyin Laodicea cumgupyøn e
dzajmatyame ⁿjujche ijtøjtzi. Hierápolis cumgupyøn.
Tíquico ndø sundambapø 14 Mi yuschiꞌtaṉgueꞌtpati

vaꞌṉjajmocuy tyøvø. Jeꞌis vøj Lucasis tzoꞌyøꞌopyapøte ndø


cotzoꞌṉbøjtzi y øtzjiꞌn yospa ndø sundambapøte, y Demasis nø mi
Comiꞌis yoscuꞌyomo. 8 Por eso
  yuschiꞌtaṉgueꞌtpati.
ṉgøꞌveju øjtzi Tíquico vaꞌcø mi 15 Tø yuschiꞌatyamø ndø

ndzajmatyam jujche ijtaꞌmøjtzi vaꞌṉjajmocuy tøvø Laodicea


vaꞌcø mi ijtam contento. 9 Y   cumguꞌyomdaꞌmbø; y tø
jetjiꞌṉ gøꞌvejpøjtzi Onésimo. yuschiꞌatyaṉgueꞌtati ndø tøvø
Onésimo mitz ṉgumguy tøvøte Ninfas y ndø vaꞌṉjajmocuy tøvø
y ndø vaꞌṉjajmocuy tøvø ndø tuꞌmyajpapø jeꞌis tyøjcomo. 16 Y  

sundambapøte. Je Onesimoꞌis mi nduꞌndamuꞌcam yøṉ carta


yaj coputpa tzamdziꞌtøjupø. Jic mijtzomdaꞌm, entonces yac
metzpøn nø ṉgøꞌvejyajupø, jeꞌis tuꞌnayajqueꞌta vaꞌṉjajmocuy
maṉba mi nchajmatyame mumu ti tøvø tuꞌmyajpamø Laodicea
nø tyujcuse yøꞌqui. cumguꞌyomo. Y jic carta
10 Aristarco yøꞌc it presoꞌomo
  øtz ṉgøꞌvejupøꞌtzi Laodicea
øtzjiꞌṉ; jeꞌis mi ⁿyuschiꞌtamba. cumguꞌyomo, tuꞌndaṉgueꞌta mijtaꞌm.
Bernabeꞌis jyamuꞌune Marcosis 17 Y nøjatyam Arquipo: “Tziꞌ cuenta

413 Colosenses 4

vaꞌcø mi ndzøctaꞌnbø ⁿyoscuy yøṉø yuschiꞌocuy ø neꞌ ø ṉgøꞌjiꞌṉ.


mi nchamdziꞌtøjupø ndø Comiꞌis Jajmutzøctamø jujche øtz presoꞌom
ñøyicøsi”. ijtøjtzi. Oꞌnømbøjtzi Dios vaꞌcø mi
18 Yøti øjchøṉ Pablo nøꞌmø
  ngyotzoṉdamø ñeꞌc vyøꞌajcupit.
mi yuschiꞌtamu; nøꞌø ⁿjaꞌyøyu Amén.
Primera Carta a Los Tesalonicenses
Viꞌnapø Carta Chøjcayaj Tesalónica
Cumguꞌyomdaꞌmbø Apóstol San Pabloꞌis

1 Mi ⁿyuschiꞌtaꞌmbø mijtzi mi


ndyuꞌmdambapøꞌis vaꞌcø
vaꞌṉjamdam Dios Tesalónica
ndøvøtaꞌm, Diosis mi syundamba,
y øtz mustaꞌmbøjtzi que Diosis
mi ṉgyøpiṉdamu. 5 Porque

cumguꞌyom mi ijtamupøꞌis. cuando mi ndzajmatyamu vøjpø


Øjchøṉø Pablo y Silas y Timoteo. ø onde, mi vaꞌṉjamdamu, ja
Mi yuschiꞌtaꞌmbøjtzi ndø Janda suniti mi mandamø. Masanbø
Diosis y ndø Comi Jesucristoꞌis Espiritu Santoꞌis pyømijiꞌṉ mi
mi ṉgyøꞌomdaꞌmbøꞌis. Oꞌnøpyøjtzi ndzajmatyaꞌmøjtzi vøjpø ote y
ndø Janda Dios y ndø Comi vaꞌṉjamdaꞌmbøjtzi møꞌchøqui que
Jesucristo vaꞌcø mi ṉgyotzoṉdam viyuṉbø otete. Mitz mustamba
ñeꞌc vøꞌajcupit y vaꞌc mi yac jujche oꞌyø ijtame como vøjpø
vøṉnetyamø. pønse vaꞌcø mus mi ṉgotzoṉdamø.
6 Y mijtzi mi ndø

Jujche isindziꞌyajuse Tesalónica ndzøjcøpujtøtyaꞌmøjtzi y ndø Comi


cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis cuando mi mbøjcøchoṉjatyam
2 Siempre øtz nøjandyamba Diosis ꞌyote. Oy mi istam vøti toya,
Dios yøscøtoya para pero mi ⁿyaj casøtyamu Espiritu
mumu mitzcøtoyataꞌm. Mi Santoꞌis. 7 Mumu vyaꞌṉjamyajpapøꞌis

jajmundzøctamba cuando Jesús Macedonia nasomo


oꞌnøndyaꞌmbøjtzi Dios. 3 Mumu
  ityajupøꞌis y Acaya nasomo
jama mi jamdaꞌmbøjtzi ndø ityajupøꞌis, mi istamba mijtzi mi
Janda Diosis vyiꞌnaṉdøjqui Tesalonicaꞌomdaꞌmbø que vøj mi
jujche oy mi ndzøctame cuando ijtamba; y chiꞌyajpa cuenta que vøjø
mi vaꞌṉjajmondyamu. Y mi vaꞌ tø itø como mitz mi ijtambase.
jamdaṉqueꞌtpa jujche oy mi yostam 8 Porque mitz mi vaꞌṉjamdamu,

porque mi ndyoyaꞌṉøꞌotyamu. Mi por eso aunque jut tzamustøju


sundamba Dios y mi sundamba ndø Comiꞌis ꞌyote. Jiꞌn sólo
mumu pøn, y nø mi ⁿjoꞌctam ndø Macedonia nasomo y Acaya nasomo,
Comi Jesucristo. 4 Mijtzi ø mi
  sino también aunque jutipø

414
415 1 Tesalonicenses 1​, ​2

cumguꞌyomo tzamdøju jujche mi eso yac tzøꞌtyaꞌmøjtzi encargado


vaꞌṉjamdamba Dios. Jetse jiꞌndyet vaꞌcø ndzamsajtaꞌmøjtzi vøjpø
pena øtz vaꞌcø ndzambotyam ꞌyote. Jetse tzambojyatyaꞌmbøjtzi
jujche mi vaꞌṉjajmocutyaꞌm. ꞌyote, jiꞌndyet vaꞌcø ⁿyac tzøꞌyaj
9 Porque mismo jiṉdaꞌmbø
  contento pøndaꞌm, sino Dios tø
pøꞌnis tzaꞌmindziꞌtaꞌmbøjtzi cøqueꞌnøjapyapøꞌis ndø tzocoy, jet
jujche oyse tuqui cuando øtz vaꞌcø ⁿyac tzøꞌtyam contento. 5 Øtz  

oꞌyø nuꞌctam mitzjiꞌṉdaꞌm. Jeꞌis nunca jiꞌnø mi ⁿvøcotzøctamø ni


tzaꞌmindziꞌtaꞌmbøjtzi jujche jiꞌnø ndzamdam suñipø tiyø vaꞌcø
viꞌna mi vaꞌṉjamdam comi mbøctam lo que sundaꞌmbøjtzi ø
tzøquitaꞌm. Pero mi ndzactam vingøtoya. Diosis muspa chamø
jetsepø vaꞌṉjajmocuy vaꞌcø mi jujche ø ṉguiꞌpsocutyaꞌm. 6 Øtz 

vaꞌṉjamdamø y vaꞌcø mi yosatyam jiꞌnø meꞌtztame vaꞌcø nøjmatyøjø


quenbapø Dios lo que de veras que øtz vøjpø pøn chøṉø; ni jiꞌnø
que Diosete. 10 Chamyajqueꞌtpati
  meꞌtztame vaꞌcø mi nøjmatyam
jujche mi ⁿaṉjoꞌctamba Diosis mijtzi que øtz vøjtaꞌmbø pøn chøṉø;
ꞌYune Jesús tzajpom maṉba tzuꞌṉi aunque muspanaꞌṉ mi ⁿvaꞌctamø
vaꞌcø min nascøsi. Diosis yac visaꞌ vaꞌcø mi ndø ṉgønaꞌtzøtyamø como
Jesús cuando caꞌupønaꞌṉ. Jesusis Cristoꞌis ø cøꞌvejtamu. 7 Pero como

tø yaj cotzoctamba vaꞌcø jana tø tum yomoꞌis tyoyaꞌṉøpya ñeꞌ ꞌyune,


yaj coꞌaṉgøtyam Diosis, cuando jetse mi ndoyaꞌṉøtyaꞌmøjtzi como
Diosis maṉba yaj coꞌaṉgøyaj mumu ø mi unendaꞌm. 8 Jetse como øtz

ityajuꞌis cyoja. vøti mi sundaꞌmøjtzi, sunbanaꞌṉø


mi ndziꞌtam vøjpø Diosis ꞌyote, y
Jujche yosuse Pablo también sunbanaꞌṉ ndziꞌocuyajtam
Tesalónica cumguꞌyomo ø ⁿvin mitzcøtoyataꞌm. Porque vøti

2 Mitz mi mustamba, ø mi
ndøvøtaꞌm, que jiꞌndyet suniti
øtz nuꞌctaꞌmø mitzcøꞌmdaꞌm. 2 Mitz

mi ndoyaꞌṉøtyaꞌmbøjtzi. 9 Øjtzø mi

ndøvøtaꞌm, mitz mi jamdaꞌmbøjtzi


jujche oyse yostame pømi.
mi mustamba que oꞌyø istam Toyaꞌistaꞌmøjtzi porque yostaꞌmøjtzi
toya y oꞌyø quiꞌchcuꞌyajtandøji chuꞌjiꞌṉ jyamajiꞌṉ vaꞌcø it ø ndumin
viꞌna Filipos cumguꞌyomo. Pero vaꞌcø ⁿjutyaꞌmøjtzi ø ṉguꞌtcuy.
cuando nuꞌctaꞌmøjtzi mitzjiꞌṉdaꞌm, Porque jetse jiꞌndyet pyena vaꞌc mi
ndø neꞌc Diosis pømitziꞌtaꞌmøjtzi ndø tziꞌtam ni tiyø, porque ø neꞌṉgø
vaꞌcø mi ndzajmatyamø Diosis ⁿyosøtyambanaꞌṉø ø ṉguꞌtcuy. Jetse
vøjpø ꞌyote aunque sone ityaj ndzamsajtaꞌmøjtzi vøjpø Diosis
quiꞌsayajpapøꞌis. 3 Cuando oꞌyø
  ꞌyote mijtzomdaꞌm.
mi ndzajmatyam vøjpø ote, 10 Mitz mi istamu y Diosis

jiꞌndyetz vaꞌcø jovi tzamdamø, isqueꞌtuti jujche oyuse ijtam


ni jiꞌnnaꞌṉ nømaṉdam yatzipø øjtzi mitzjiꞌṉdaꞌm. Ijtamunaꞌṉ
quiꞌpsocuy, ni jiꞌndyetz vaꞌcø mi cøvajcøyupø ø ndzocoꞌyomo y
aṉgømaꞌcøytyamø. 4 Diosis nø isu
  oꞌyø ndzøctam como sunbase, y
que vøjø nø ndzøctamu, y por ni iꞌis jiꞌnaꞌṉ musø tzøjcatyam ø
1 Tesalonicenses 2​, ​3 416

ṉgoja. 11 Mitz mi mustamba jujche


  vaꞌcø cyotzocyajø. Jetse más
oꞌyø mi ndziꞌtam quiꞌpsocuy y mi chøjcaṉøyajpa cyoja vøti. Por jetpit
ndzajmatyaꞌmøjtzi vaꞌcø jana mi vøti quiꞌsycaꞌpa Dios y maṉba yac
myayaꞌndamø. Y mi janda cuenta nøcoꞌaṉgøyaje.
neꞌ neꞌ oꞌyø mi aṉguiꞌmdame
tumdum pøn jujche ꞌyune Pabloꞌis sunba
ꞌyaṉguiꞌmbase ñeꞌ jyataꞌis. 12 Oꞌyø

tyuꞌnvøjøtzøcyajqueꞌta
mi ndzajmatyame møꞌchøqui Tesalónica cumguꞌyomdaꞌmbø
vaꞌcø mi ndyuꞌṉajtamø jujche 17 Mijtzi ø mi vaꞌṉjamoṉguy
syunbase Diosis. Diosis oyu tøvø, yac tzuꞌṉdøjøjtzi vaꞌcø maṉ
mi ⁿvyejandyame vaꞌc maṉ mi emø vaꞌc jana it mitzjiꞌṉdaꞌm usy
ijtamø ñeꞌc ꞌyaṉguiꞌmgucyøsi y jamacøtoya. Pero ndumṉguipspøjtzi
myøjaꞌṉajcuꞌyomo. vaꞌc it mitzjiꞌṉdaꞌm tyumøꞌomo.

13 Por eso hora hora mumu Vøti meꞌtzpøjtzi velta vaꞌc
jama nøjandyaꞌmbøjtzi Dios vituꞌu mitzjiꞌṉdaꞌm vaꞌ nay tø
yøscøtoya porque cuando øtz istandøjqueꞌta, porque vøti
mi ndzaꞌmaṉvajcatyamu Diosis suꞌnbøjtzi vaꞌc it mitzjiꞌṉdaꞌm.
ꞌyote, oy mi mbøjcøchoṉdame 18 Por eso øjchøṉ Pablo manaꞌṉø

como Diosise ꞌyote. Porque mi nduꞌni jiꞌn tumnac, pero


viyuṉsye Diosise ꞌyote, jiꞌndyet Satanasis yajcaṉgøtujcøtyaꞌmøjtzi,
pøꞌnis ñe. Y jetse Dios nø yosu y ni ja mus ø yac maṉdamø.
vøjø mi ndzocoꞌyomdaꞌm porque 19 Porque mi mustamba icøtoya

mi vaꞌṉjajmandyam Diosis maṉba mbøjcøchoṉdam vøjpø


ꞌyote. 14 Porque jujche ityajpase
  tiyø y icøtoya ijtamba contento,
tuꞌmyajpapø Jesusis ñøyicøsi y icøtoya maṉba casøtyame y
Judea nasomdaꞌmbø, jetseti mi maṉba vøcotzøctam ø ⁿvindaꞌm.
ijtaṉgueꞌtpa mijtaꞌm, øjchø mi Pues viyuṉete mitzcøtoya maṉba
vaꞌṉjajmoṉguy tyøvøtaꞌm. Porque mbøjcøchoṉdam vøjpø tiyø y
jiṉdaꞌmbø toyaꞌisyaju porque Israel mitzcøtoya ijtamba contento, y
pøꞌnistaꞌm yacsutzøcyaju. Jetse mitz mitzcøtoya maṉba casøtyame
mi istaṉgueꞌt toya porque mismo y maṉba vøcotzøctam ø
mi neꞌctaꞌm mi ṉgumgutyøvøꞌstaꞌm ⁿvindaꞌm ndø Comi Jesucristoꞌis
mi yacsutzøctaṉgueꞌtuti. 15 Israel
  vyiꞌnaṉdøjqui cuando minbajcam.
pøꞌnis yaj caꞌyaju ndø Comi Jesús 20 Porque mitzjiꞌṉdam maṉba ndø

igual como yaj caꞌyaj mismo ñeꞌ vøcotzøctam ndø vindaꞌm y maṉba
yaꞌmøctaꞌmbø tzaꞌmaṉvajcoyajpapø, tø casøtyame.
y yac toyaꞌistaṉgueꞌt øjtzi.
Chøcyajpa jujche Diosis jiꞌn
syunise, y quiꞌsayajpa mumu
3 Jetcøtoya como vøti suꞌnbø
mustamø oꞌca nømdi mi
seguitzøctamu, ṉguiꞌpstaꞌmøjtzi
pyøndøvø. 16 Yaꞌinducyaj øjtzi vaꞌ
  vøjø vaꞌcø tzøꞌyø ø ndumgøꞌyi
jana ndzajmayaj øjtzi eyataꞌmbø Atenas cumguꞌyomo. 2 Y ṉgøꞌvejøjtzi

pøn lo que jiꞌndyet Israel pøndaꞌm Timoteo vaꞌcø mi mbyømitziꞌtamø


vøjpø ote porque jiꞌn sunyaje y vaꞌcø mi ndzajmatyamø vaꞌcø
417 1 Tesalonicenses 3​, ​4

mi vaꞌṉjamdamø møꞌchøqui Dios. por jicpit casøtyaꞌmbøjtzi Diosis


Timoteo ndøtze vaꞌṉjajmoṉguy vyiꞌnaṉdøjqui. 10 Chuꞌjiꞌṉ jyamajiꞌṉ

tyøvøtaꞌm, Dios yosapyapøꞌis, con ganas nøꞌmø oꞌnøtyam Dios


y yospapø øtzjiꞌṉdaꞌm vaꞌcø mus mi istamø y vaꞌcø
Cristoꞌis vøjpø ꞌyote vaꞌcø mi ṉgotzøṉdamø vaꞌcø mi yac
chaꞌmaṉvajcayø. 3 Ngøꞌvejøjtzi
  vaꞌṉjajmondyam taꞌnemø.
Timoteo vaꞌcø mi ṉgotzoṉdamø 11 Y yøti oꞌnøndyaꞌmbøjtzi ndø

jana mi myochquectamø mi Janda Dios y ndø Comi Jesus vaꞌcø


ⁿyacsutzøctandøju aṉcø. Porque mi tuṉdziꞌtaꞌmøjtzi vaꞌcø mus maṉ mi
neꞌc mi mustamba que tiene que vaꞌ nduꞌnistamø. 12 Y sundaꞌmbøjtzi

tø toyaꞌistamø. 4 Porque viyuṉsye


  vaꞌcø mi nchiꞌaṉøtyam quiꞌpsocuy
cuando jiṉdøcnaꞌṉø ijtamuꞌøc ndø Comiꞌis parejo mumu mijtaꞌm
mitzjiꞌṉdam mi ndzajmatyaꞌmøjtzi vaꞌcø møꞌchøqui mi na syundandøjø,
que maṉba tø toyaꞌistame. Y jetse y jujche øtz mi sundamba mitztaꞌm,
tujcu jujche mi ndzajmatyamuse jetse vaꞌcø mi sundaṉgueꞌt mumu
øjtzi, y mitz mustambase. 5 Por
  pøn. 13 Jetse sundaꞌmbøjtzi vaꞌcø

jicpit como vøti sunbanaꞌṉø musø mi ñchiꞌtam vøjpø quiꞌpsocuy


oꞌca nømdi mi seguitzøctamu, ndø Comiꞌis vaꞌcø jana mus mi
oꞌyø ṉgøꞌvej Timoteo vaꞌcø maṉ ṉgyojatziꞌtam ni iꞌis, vaꞌcø mi ijtam
mi ndyuꞌnistamø vaꞌcø myusø como Diosis mi ñeꞌndaꞌm ndø
oꞌca nømdi mi vaꞌṉjajmondyamu. Janda Diosis viꞌnaṉdøjqui cuando
Uꞌtyim nø mi ꞌyaṉgømaꞌcøtyamu minba ndø Comi Jesucristo mumu
yatziꞌajcuꞌis; que tal mi ñeꞌcjiꞌṉdaꞌm.
ndyocotyambanaꞌṉ y suniti
maṉbanaꞌn tø yostocotyame. Hay que vaꞌcø to itø syunbase Diosis

4
6 Pero yøti Timoteo tzuꞌṉu
  Y yøti mi vaꞌṉgatyaꞌmbøjtzi
mitzjiꞌṉdam y vituꞌqueꞌt øtzcøꞌmø y mi ndzajmatyaꞌmbøjtzi
y tzajmaꞌyøjtzi que nømdi mi ndø Comi Jesusꞌis ñøyicøsi vaꞌcø
vyaꞌṉjajmoñdyamu y nømdi mi ndø más mi ndzøjcaꞌṉøtyamø jujche
sundaṉqueꞌtu. Y mi ndø jamdamba mi ndzajmatyamuse øjtzi. Oy mi
casøpya mumu jama y vøti sunba ndzajmatyame jujche vøjø vaꞌcø
mi ndø istamø, como øtz sunbati nduꞌṉajtamø y vaꞌc mi yac tzøꞌtyam
mi istaṉqueꞌt mitztaꞌm. 7 Por eso
  Dios contento.
mitztaꞌm ø mi vaꞌṉjajmoṉguy 2 Mitz mi ṉgomustamba jujche

tøvøtaꞌm, jetse porque nømdi mi aṉguiꞌmdamuse øjtzi ndø Comi


mi vaꞌṉjajmondyamu, por eso Jesusis ñøyicøsi. 3 Porque Diosis

contentoꞌajtaꞌmbøjtzi aunque yøꞌc syunba neꞌti vaꞌcø mi ijtamø para


toyaꞌispøjtzi, y jiꞌn mus omba ijtamø. vyingøtoya, y vaꞌcø jana mi møndzi
8 Porque øtz muspa ijtamø oꞌca mitz
  nøꞌit eyataꞌmbø yomo; 4 tumdum  

mi ijtamu møꞌchøqui ndø Comijiꞌṉ. pøn vaꞌcø mus ñøꞌit ñeꞌ yomo, vaꞌcø
9 Vøti syunba vaꞌcø nøjatyam Dios
  vøj ityajø, vaꞌcø nømyaj mumu pøn
yøscøtoya para mitzcøtoyataꞌm, que vøjti ityajpa; 5 vaꞌcø jana mi

porque mitz jujche nø mi ijtamuse, aṉsundam lo que sisis syunbase,


1 Tesalonicenses 4​, ​5 418

vaꞌcø jana mi yachquiꞌpstamø myayaꞌndamø jujche myayaꞌyajpase


jujche quiꞌpsyajpase eyapø pøndaꞌm eyataꞌmbø lo que jiꞌn jyoꞌcyajepøꞌis
jiꞌn cyomusyajeꞌis Dios; 6 vaꞌcø
  ni ti vøjpø. 14 Porque como

jana cyøtzøjcøyø ni vaꞌcø jana ndø vaꞌṉjamdamba que Jesús


ꞌyaṉgømaꞌcøy pyøndøvø ni iꞌis caꞌu y visaꞌu, jetsetiqueꞌt ndø
yøcsepø ticøsi. Porque Diosis maṉba vaꞌṉjamdamba que Diosis maṉba
cyastigatzøqui mumu chøcpapøꞌis ñømiñajqueꞌt Jesusjiꞌṉ lo que
jetsepø yatzitzocoꞌyajcuy. Jetse vyaꞌṉjamyajpapøꞌis Jesús lo que
oꞌyø mi ndzajmatyame møꞌchøqui oyupø caꞌyaj viꞌna.
viꞌna. 7 Porque Diosis tø vejatyamu

15 Porque ndø Comiꞌis tzajmayuse,

vaꞌcø tø it como Diosise ñeꞌtaꞌm, jetseti mi ndzajmatyaṉgueꞌtpøjtzi.


jiꞌndyet vaꞌcø ndø nøꞌit yatzitaꞌmbø Tø øjtaꞌm, oꞌca tø ijtamutøc, tø
quiꞌpsocuy. 8 Oꞌca mi menoschøcpa
  quendambatøc minbaꞌcsyeꞌṉomo
yøcsepø aṉmaꞌyocuy, como si fuera ndø Comi, jiꞌn maṉ ndø
Dios maṉba mi menos chøqui y viꞌnajatyame caꞌyajupø. 16 Porque

jiꞌndyet pøn; Dios tø tziꞌpapøꞌis mismo ñeꞌcø ndø Comi maṉba


mismo ñe Masanbø ꞌYespiritu Santo. møꞌn tzajpomo, pømi ma veje, y
9 Jiꞌndyet pyena vaꞌcø mi
  angeles coviꞌnajø maṉbati vejqueꞌte;
jajyañdyamø vaꞌcø mi nay ñø y Diosis myuꞌcuy maṉba ñømuꞌaye.
sundandøjø. Porque mismo Y vyaꞌṉjamyajuꞌis Cristo lo que
Diosis mi nchiꞌtamba quiꞌpsocuy oyupø caꞌyaje viꞌna maṉba visaꞌyaje.
vaꞌc mi nay ñø sundandøjø mi 17 Y jicsyeꞌjcam tø øjtaꞌm lo que

neꞌṉgomdaꞌm. 10 Y viyuṉsye
  tø quendambapøtøc lo que tø
jetseti mi sundaṉgueꞌtpa mumu tzøꞌtyamupø, tuꞌmbac jetjiꞌṉ maṉba
vaꞌṉjajmoṉguy tyøvøtaꞌm lo que tø nøquiꞌmdandøj møji oꞌnaꞌomo
ityajupø Macedonia nasomo. Pero jen vaꞌcø ndø tzoṉdam ndø Comi
mi vaꞌṉgatyaꞌmbøjtzi, øjtzø mi savaꞌomo. Y jetse maṉba tø ijtam
ndøvøtaꞌm, que más vøti vaꞌcø mi tyumøꞌomo ndø Comijiꞌṉ mumu
na syundandøjø mi neꞌṉgomdaꞌm. jamacøtoya. 18 Por eso nay nø

11 Tzøcmeꞌtzamø vaꞌcø mi ijtam


  nøtzøꞌtyandøjø contento yøcsepø
vøṉneyupø, mi neꞌ mi ⁿyoscuy otejiꞌn.
vaꞌcø mi ndzøctamø. Jujche
mi ndzajmatyamuse øjtzi, jetse
yostam mi neꞌc mi ṉgøꞌjiꞌṉdaꞌm.
5 Ø mi ndøvøtaꞌm, jiꞌndyet
pyena vaꞌcø mi ⁿjajyandyamø
tiyø jamacøs o tiyø horacøs jetse
12 Jetse yostamø vaꞌcø mi istam
  maṉba tucnømi. 2 Porque vøjti mi

eyataꞌmbøꞌis que nø mi ijtamu como mustamba que como nuꞌmbapøꞌis


vøjtaꞌmbø pønse, y vaꞌcø jana niti jiꞌn chame ti hora tzuꞌcøꞌmø ma
mi ⁿyuꞌajtamø. mini, jetsetiqueꞌt ndø Comiꞌis jiꞌn
ma chaꞌmaṉvajcaye ni iyø tiyø
Maṉba mini ndø Comi jamacøs maṉba mini. 3 Porque

13 Ømi ndøvøtaꞌm, suꞌnbøjtzi cuando maṉba nømnømi: “Vøj


vaꞌcø mi mustamø jujche maṉba tø ijtamu y ni ti naꞌtzcuy ja ityø”;
tucyaje caꞌyajupø, vaꞌcø jana mi entonces joviti maṉba yajnømi.
419 1 Tesalonicenses 5

Maṉba toyaꞌisyaje jujche caꞌe yomo na ṉgyotzoṉdandøjø mismo mi


toyaꞌispase cuando pøꞌnajpa ꞌyune; ndøvøꞌomdaꞌm. Jetse tzøctamø lo
y jiꞌnam jutznøm maṉ cyotzocyaje. que jujche mi ndzøctambase.
4 Pero mijtaꞌm, ø mi ndøvøtaꞌm, jiꞌn

mi jyendzetaꞌm como piꞌtzøꞌomse: Ultimopø tzaꞌmaṉvajcocuy


jiꞌn jetse ma tuc mitzcøsi como y yuschiꞌocuy
maṉbase tucnøm jic jama cuando 12 Y mi ndzajmatyamba mijtzi
jovise jetse maṉba tucnømi vaꞌcø mi ṉgønaꞌtzøtyamø
como jujche minbase nuꞌmbapø. yosyajpapø mijtzomdaꞌm, y mi
5 Porque mumu mijtaꞌm como si
  ꞌyaṉguiꞌmyajpapøꞌis ndø Comiꞌis
fuera søꞌṉgøꞌomse mi ijtamu y sunbase, y mi ñchaꞌmaṉvajcapapøꞌis.
jamaꞌomse mi ijtamu. Porque mitz 13 Vøjø vaꞌcø mi ṉgønaꞌtzøtyamø

mustamba jujche maṉba tucnømi. møꞌchøqui yosyajpapø mijtzomdaꞌm,


Øtz jiꞌnchøṉ como tzuꞌomse, ni y vaꞌcø mi suñajø, porque vøjpø
jiꞌnchøṉ como piꞌtzøꞌomse tø yoscuy chøcyajpa. Y vøj ijtamø; uy
ijtame. 6 Por eso uy tø øṉdaꞌi jujche
  ma quiptam mi neꞌṉgomdaꞌm.
eyataꞌmbø øṉyajpase. Ay que 14 También mi ndzajmatyamba,

vaꞌcø tø ijtam quenbapø y vaꞌcø ø mi ndøvøtaꞌm, vaꞌcø mi


ndø nø maṉdam cuenta. 7 Porque
  aṉguiꞌmyaj jargandaꞌmbø vaꞌcø
øṉyajpapø, tzuꞌcøꞌmø øṉyajpa, y yosyajø. Y también hay que
noꞌndye tzuꞌcøꞌmø noꞌtyajpa. 8 Pero  vaꞌcø mi mbømitziꞌtam usyaṉ
tø øjtaꞌm como tø jamaꞌomse vyaꞌṉjamyajpapøꞌis, vaꞌcø mi
tø ijtamu, hay que vaꞌ jajmecøs ṉgotzoṉdamø lo que ja ityajøꞌis
tø ijtamø. Hay que vaꞌcø ndø pyømi, y vaꞌcø mi nøꞌijtam pasencia
vaꞌṉjam Dios, y vaꞌcø ndø sunø ndø mumu mi mbøndøvøjiꞌṉdaꞌm.
pøndøvø; y jetse ndø coquijpa ndø 15 Cuidatzøctam mi ⁿvin u mi

vin jujche soldadoꞌis myespa latapø nø nduꞌmbajcajtamu lo que mi


tucu vaꞌcø cyoquip vyin. Oꞌca ndø ñchøjcatyambaꞌis yatzitzocoꞌyajcuy.
muspa oꞌca maṉba tø cotzoctame, Pero siempre nøcpømiꞌøtyamø
jetse ndø coquijpa ndø vin jujche vaꞌcø mi ndzøctam vøjpø tiyø
soldadoꞌis cyoquijpa vyin vaꞌcø mi ndøvøjiꞌn, y también mumu
myes coꞌpolapø sombrero. 9 Porque
  pøngøtoya.
Diosis jay tø tzamdziꞌtamø vaꞌcø 16 Casøtyamø mumu jama.

tø yac nøcoꞌaṉgøy ndø coja. Jeꞌtis 17 Oꞌnøtyam Dios mumu jama. Uy


syunba vaꞌcø tø yaj cotzoctamø mi oꞌnøꞌaṉjeju. 18 Oꞌca vøjø oꞌca


porque ndø Comi Jesucristoꞌis jiꞌn vyøjø ijnømu, pero mumu jama
chøc vøjpø tiyø tø øtzcøtoyataꞌm. sunba vaꞌ mi nøjatyam yøscøtoya
10 Jesús caꞌu para tø øtzcøtoyataꞌm,
  Dios. Porque jetse syunba Diosis
y por eso o sea tø quenbaꞌctøc, o vaꞌcø mi ndzøctamø lo que jujche
sea tø caꞌujcam cuando minba, vyaꞌṉjamyajpapøꞌis Cristo Jesús.
maṉba tø ijtam tuꞌmbac neꞌc ndø 19 Uy yaꞌinductam Espiritu

Comijiꞌṉ. 11 Por eso hay que vaꞌcø


  Santo. 20 U mi menos

mi na mbyømitziꞌtandøjø vaꞌcø mi chøjcatyam Diosis ꞌyote cuando


1 Tesalonicenses 5 420

mi ñchaꞌmaṉvajcatyandøjpa. chøqui, y maṉbati mi yac


21 Mumu tiyø mi mandamba,
  ijtaṉqueꞌta jujche chamuse.
quiꞌpsmindamø oꞌca viyuṉ oꞌca
jiꞌndyet viyuṉbø tiyø. Oꞌca viyuṉbø Yuschiꞌocuy y cømasaꞌnøꞌocuy
tiyø, jamchøꞌtyam møꞌchøqui. carta cøyajcuꞌis cuenta
22 Uy mi ndzøctam ni jujchepø

25 Ø mi ndøvøtaꞌm, oꞌnøtyam Dios
yatzitzocoꞌyajcuy. para øtzcøtoyataꞌm.
23 Y oꞌnømbyøjtzi Dios, tø

26 Yuschiꞌtam mumu ndø tøvøtaꞌm

tziꞌtambapøꞌis quiꞌpsocuy vaꞌcø masanbø suꞌcocujiꞌṉ.


tø ijtam vøjø, vaꞌcø mi yac 27 Mi aṉguiꞌmdaꞌmbøjtzi ndø

masaꞌnajtamø suñi; y vaꞌcø mi Comiꞌis ꞌyaṉguiꞌmgupit vaꞌcø mi


yac ijtam jana cojapø mumu nduꞌnaṉvactamø yøṉ carta para
mi espiritu y mi jajme y mi mumu ndø tøvøcøtoyataꞌm lo que
ṉgoṉña hasta que minba ndø Diosise ñeꞌtaꞌm.
Comi Jesucristo. 24 Diosis mi

28 Oꞌnømbyøjtzi Dios vaꞌcø

vyejandyamupøꞌis chøcpa lo mi ṉgyotzoṉdam ndø Comi


que jujche chambase que maṉba Jesucristoꞌis ñeꞌc vyøꞌajcupit. Amén.
Segunda Carta a Los Tesalonicenses
Metzaꞌombø Carta Chøjcayaj Tesalónica
Cumguꞌyomdaꞌmbø Apóstol San Pabloꞌis

1 Øtztaꞌm chøṉø Pablo y Silvano


y Timoteo. Mi jajyandyaꞌmba
mijtzi mi ndyuꞌmdambapøꞌis
nømaṉjandyamba pasencia y mi
ⁿvyaꞌṉjajmondyamba. 5 Jetse Diosis

tø isindziꞌpa que viyuṉsepøte ñeꞌc


vaꞌcø vaꞌṉjamdam Dios Tesalønica Dios cyømeꞌtzopya y maṉba chame
cumguꞌyomo mi ijtamupøꞌis; que vøjø vaꞌcø mus mi myaṉdam
ndø Janda Diosis y ndø Comi ñeꞌc Diosis cuentaꞌṉomo. Porque
Jesucristoꞌis mi ṉgyøꞌomdaꞌmbøꞌis. para mismo Dioscøtoya nø mi istam
2 Oꞌnøpyøjtzi ndø Janda Dios y
  toya.
ndø Comi Jesucristo vaꞌcø mi 6 Vøjø vaꞌc yac toyaꞌisyaj Diosis

ṉgyotzoṉdamø ñeꞌc vyøꞌajcupit y lo que mi ⁿyac toyaꞌistamupøꞌis.


vaꞌcø mi ⁿyac vøṉnetyamø. 7 Mitztaꞌm mi ndyoyaꞌistambapøꞌis,

Diosis maṉba mi yac isaṉjejtamø


Diosis maṉba yaj cojaꞌayaje toya como øtz maṉba yac
jiꞌn vyaꞌṉjamyajepøꞌis ndø isaṉjejtam toya cuando quejpa
Comi cuando minba ndø Comi Jesús tzajpomo nø
3 Ø
mi ndøvøtaꞌm, tiene minupø pømiꞌøyupø ꞌyangelesjiꞌṉ.
que vaꞌ nøjmatyaꞌmøjtzi Dios 8 Nembapø juctyøcjiꞌṉ maṉba

yøscøtoya para mitzcøtoyataꞌm mini vaꞌcø cyastigatzøcyaj


mumu jama. Jetse vøjø vaꞌcø jiꞌn cyomusyajeꞌis Dios y
ndzøctamø porque más møꞌchøqui jiꞌn chøcyajepøꞌis ndø Comi
mi ⁿvyaꞌṉjajmondyamba y Jesucristoꞌis vøjpø ꞌyote. 9 Jejtaꞌm

más vøj mumu mitz nø mi na maṉba cyastigatzøcyaj Diosis


syungoꞌndandøju. 4 Jetcøtoya
  y maṉba tocoyaje tyumø
mi vøṉgotzøctaꞌmbøjtzi cuando najcøtoyataꞌm, y maṉba
oꞌnøtyaꞌmbøjtzi ø vaꞌṉjamoṉguy yac tzuꞌṉyajtøji ndø Comiꞌis
tøvøtaꞌm tuꞌmyajupø emø vaꞌcø vyiꞌnaṉdøjquitaꞌm, y jiꞌn ma
vyaꞌṉjamyaj Dios. Por que isayaje nunca jeꞌis myøjaꞌṉombø
cuando mi yacsutzøctandøjpa pyømitaꞌm. 10 Jetseti maṉba isyaj

y mi yac toyaꞌistandøjpa, mi toya jic jamacøsi cuando ndø Comi

421
2 Tesalonicenses 1​, ​2 422

maṉba mini y cuentaꞌṉomdaꞌmbøꞌis yac aṉgømaꞌcøtyandøj mi ⁿvindaꞌm.


maṉba vyøcotzøcyaj ndø Comi. Y Antes que minba Jesús, vøti
maṉba ñømayaꞌcomøꞌñaje mumu pøꞌnis maṉba yaꞌinducyaje Diosis
vyaꞌṉjamyajpapøꞌis. Mijtzi también ꞌyaṉguiꞌmguy, y maṉba queje jic
maṉba nømayaꞌyaje porque mitz pøn yatzi tzocopyø viyuꞌṉajcusye,
mi vyaꞌṉjamdamu lo que øtz mi viyuꞌṉajcusye tocoyupø pønete.
ndzajmatyamupø. 4 Jeꞌtis maṉba más myøjaꞌṉdzøc

11 Yøꞌcsepøpit ndø oꞌnøndyamba


  vyin, y maṉba quiꞌsayaj mumu lo
Dios para mitzcøtoyataꞌm mumu que ndø nøjandyambapø Diosete,
jamacøtoya. Oꞌnøtyaꞌmbøjtzi ndø y mumu lo que cyønaꞌtzøyajpapø
Janda Dios vaꞌcø mi ngyotzoṉdamø maṉba quiꞌsayaje. Jic pøn maṉba
pyømijiꞌṉ vaꞌcø mus mi ndzøctam poꞌcs Diosis tyøjcomo como si fuera
vøjpø tiyø jujche Diosis syunbase Diosete. Maṉba nømi: “Øtz Dios
vaꞌcø mi ndzøctamø; vaꞌcø mus mi chøṉø”.
ndzøctam vøjø pømijiꞌṉ porque mi 5 Jamdamø que jetse mi

vyaꞌṉjajmondyamba aṉcø. 12 Jetse


  ndzajmatyamuse øjtzi cuando
aunque iꞌis maṉba vyøcotzøc ndø jiṉdøcnaꞌṉ ijtuꞌctzi mitzjiꞌṉdam.
Comi Jesucristo cuando isyajpa 6 Y yøti mitz mi mustamba tiꞌis

jujche mi ndzøctamba vøjø. Y mitz yaꞌinducpa jic pøn vaꞌcø jana minø
maṉba vøcotzøctandøji porque hasta que nuꞌcpa ꞌyora. 7 Porque yøti

ndø Comi Jesusis nchøjcatyamu nuꞌmdi nø yosu jic saṉ yatzipø pøn,
vøjpø tiyø. Yøꞌcse maṉba tyuqui único it yaꞌinducpapøꞌis jic yatzipø
ndø Janda Diosis y ndø Comi pøn. Pero yaꞌinducpapøꞌis maṉba
Jesucristoꞌis vyøꞌajcupit. yac tzuꞌṉdøji. 8 Jicsyeꞌcti como ja it

yaꞌinducpapøꞌis, jic saṉ yatzipø pøn


Je nimeque yatzipø pøn maṉba queje. Pero ndø Comi Jesusis

2 Ø mi ndøvøtaꞌm, ndø
Comi Jesucristo
maṉba mini y maṉba tø yac
maṉba yaj caꞌe ꞌyaṉnaꞌcom putpapø
syavajiꞌṉ, y maṉba yaje ndø Comiꞌis
syøꞌṉgøꞌis cuando minba ndø Comi.
tuꞌmbøꞌtame tyumøꞌomo; pero 9 Satanasis maṉba ñøtzøc jic yatzipø

mi ndzajmatyaꞌmbøjtzi 2 vaꞌ mi
  pøn cuando maṉba mini. Jic yatzipø
jana jujchese ndyuctamø mi pøꞌnis maṉba chøc myusocuy,
ṉguiꞌpsocuꞌomo. Y oꞌca mi maṉba yaj quej pyømiꞌajcuy, maṉba
ñøjandyandøjpa que ndø Comiꞌis yac mayaꞌyaj mumu pøndaꞌm
jyama nuꞌcuꞌam, u maṉ mi vaꞌcø ꞌyaṉgømaꞌcøyajø. 10 Aunque

ñaꞌtztamu. Aunque minba aunque jujche maṉba aṉgømaꞌcøyajtøji


iyø mi ñchaꞌmaṉvajcatyame yatziꞌajcuvinbit je pøn lo que
que minuꞌam ndø Comi, uy maṉ maṉba tocoyaje. Porque ja syun
mi vaꞌṉjamdamu. O eyapøꞌis pyøjcøchoṉyajø viyuṉsyepø tiyø
ñøminba ote, o oꞌca eyapøꞌis mi vaꞌcø cyotzocyajø. 11 Por jicpøpit

ṉgyøꞌvejatyamba carta como si mismo Diosis maṉba cyøꞌvejyaj


fuera øtz nø ṉgøꞌvejuse, u maṉ mi mayaꞌaṉbø aṉgømaꞌcøꞌocuy
vaꞌṉjamdamu. 3 Ni jutznøm u mi
  vaꞌcø vyaꞌṉjamyaj puro sutzcuy;
423 2 Tesalonicenses 2​, ​3

12 ypor eso maṉba tocoyaj Diosis vaꞌc mus ndzambojyatyamø ndø


vyiꞌnaṉdøjqui mumu jic jiꞌn Comiꞌis ꞌyote aunque juti, y vaꞌcø
vyaꞌṉjamyajepøꞌis lo que viyuṉbø pyøjcøchoṉjatyøj Diosis ꞌyote
ote, sino yac tziꞌṉyajpa vaꞌcø como vøjpø tiyete, jujche mitz
chøcyaj yatzitzocoꞌyajcuy. mi mbøjcøchoṉdamuse viꞌna.
2 Oꞌnøndyam Dios vaꞌcø jana ni

Diosis cyøpiṉyajupø vaꞌcø cyotzocyajø ti tzøjcatyam øjtzi yatzitaꞌmbø


13 Pero mijtzi ø mi ndøvøtaꞌm, pøꞌnis ja ñøꞌityajøꞌis vøjpø
Diosis mi syundampapøꞌis, tiene quiꞌpsocuy, porque jiꞌn mumu pøn
que vaꞌc nøjmatyaꞌmøjtzi yøscøtoya vyaꞌṉjajmoyaje. 3 Pero ndø Comiꞌis

Dios mumu jama mitzcøtoyataꞌm; tø jajmba mumu jama, y jeꞌis


porque choꞌtzcuꞌyomo Diosis mi maṉba más mi mbyømitziꞌtame y
ṉgyøpiṉdamu vaꞌcø mi ṉgyotzoctamø. maṉba mi ṉgyoquendame vaꞌcø
Espiritu Santoꞌis mi yac ijtamu neꞌti jana ni ti mi ñchøjcatyam yatzipøꞌis.
como si fuera Diosis mi ñeꞌndaꞌm 4 Øtz vaꞌṉjamdaꞌmbøjtzi ndø Comi

y viyuṉbø ote mi vaꞌṉjamdamu y que jeꞌis nø mi ṉgyotzoṉdamu y por


jetse mi ṉgyotzoctamu. 14 Jetcøtoya
  eso mitz nø mi ndzøctamu lo que
Diosis mi ⁿvyejandyamu cuando øtz nø mi aṉguiꞌmdamuse, y más
mi ndzaꞌmaṉvajcatyam øjtzi vøjpø maṉba mi seguitzøctame vaꞌcø mi
ote øtz ndzaꞌmaṉvactambapø. Mi ndzøctamø jetse. 5 Oꞌnømbyøjtzi

ⁿvyejandyamu vaꞌcø maṉ mi nøꞌijtam ndø Comi vaꞌcø mi yac mustam


mi ṉguenta ndø Comi Jesucristoꞌis mi ndzocoꞌyomo jujche mi
myøjaꞌṉajcuꞌyomo. syundambase Diosis y vaꞌcø mi yac
15 Así que ø mi ndøvøtaꞌm,
  ijtam contento Cristoꞌis aunque mi
pømitziꞌtam mi ⁿvin, y u mi istamba toya.
jajmbøꞌtamu vaꞌṉjajmocuy opø
mi aṉmañchiꞌtame, que sea ø Tiene que vaꞌcø tø yosa
aṉnacajiꞌṉ que sea ø ṉgartajiꞌṉ. 6 Ø
mi ndøvøtaꞌm, mi
16 Bueno pues, mismo ñe ndø Comi
  aṉguiꞌmdamba mijtzi ndø Comi
Jesucristoꞌis y ndø Janda Diosis tø Jesucristoꞌis ñøyicøsi vaꞌc jyana
sundamba y ñe yajyaꞌmocupit tø mi vijtuꞌmdam jarganbø mi
yac ijtamba contento para mumu vaꞌṉjajmocuy tøvøjiꞌṉ, lo que jiꞌn
jamacøtoya, y tø tzajmatyamba que syuni yosyajø cyuꞌtcucøtoya, lo
maṉba tø ijtam vøjø. 17 Vaꞌcpøjtzi
  que jiꞌn chøcyajeꞌis lo que mi
Dioscøsi vaꞌcø mi yac ijtam aṉguiꞌmdamuse øjtzi. 7 Porque mi

contento mi ndzocoꞌyomdaꞌm, y neꞌc mitz mi mustamba que vøjø


vaꞌcø mi mbyømitziꞌtamø vaꞌcø mi vaꞌcø mi ndzøctamø jujche øtz nø
ndzamdam puro vøjpø ote, y vaꞌcø ndzøctamuse. Porque øtztaꞌm jiꞌnø
mi ndzøctam puro vøjpø tiyø. jargan oy ijtam mitzjiꞌṉdaꞌm. 8 Y ni 

ja oy ṉgøꞌsatyam ni iꞌis cyuꞌtcuy sin


Oꞌnøtyam Dios øtzcøtoya que ni øtz vaꞌc jyana ṉgoyojatyamø.

3 Ø mi ndøvøtaꞌm, oꞌnøtyam
Dios para øtzcøtoyataꞌm
Yostaꞌmøjtzi chuꞌjiꞌṉ jyamajiꞌṉ
hasta jujche muspanaꞌṉ yostamø
2 Tesalonicenses 3 424

vaꞌcø jundyam ø neꞌc ø ṉguꞌtcuy que mi jajyandyaꞌmbøjtzi cartacøsi,


vaꞌcø jana mi ndø pøꞌnøtyamø. tzøjcatyam cuenta iyete, uy maṉ
9 Aunque ijtunaꞌṉ licencia vaꞌcø
  mi ⁿvijtam jetjiꞌṉ, vaꞌcø chaꞌajminø.
ⁿvaꞌctam ø ṉguꞌtcuy, pero øjtzi 15 Pero u mi nømaṉdam como tum

yostaꞌmøjtzi vaꞌcø mi isindziꞌtamø enemigo, sino jujche tum ndø


jujche vøjø vaꞌcø mi yostaṉgueꞌta tøvøse, jetse tziꞌtam quiꞌpsocuy.
mijtaꞌm. 10 Porque cuando øtz

mitzjiꞌṉdam ijtamuꞌctøꞌctzi, mi Ultimopø cømasaꞌnøꞌocuy


aṉguiꞌmdaꞌmøjtzi ⁿnøjaꞌyøjtzi oꞌca 16 Mismo ñeꞌc Diosis tø yac
pøn jiꞌn sun yosa, ni iꞌis uꞌy yac ijtamba contento y oꞌnømbyøjtzi
pøꞌnøyi. 11 Pues mandaꞌmbøjtzi
  Dios vaꞌcø mi yac ijtam contento
que mijtzomdaꞌm ityaj jargan mumu jama y mumu jujche.
vityajpapø, jiꞌn sun yosyajø, sunba Oꞌnømbyøjtzi ndø Comi vaꞌcø itø
myusyaj ti nø chøcyaj aunque mumu mitzjiꞌṉdaꞌm.
iꞌis, pero ñeꞌc ni ti jiꞌn chøcyaje. 17 Øtz Pablo chøṉø. Øtz mi

12 Jetsepø pøn aṉguiꞌmyajpøjtzi ndø


  ṉgøꞌvejatyamba dyus. Ø neꞌc ø
Comi Jesucristoꞌis ꞌyaṉguiꞌmgucyøsi ṉgøꞌjiꞌṉ nø mi ⁿjajyaꞌyøjtzi yønø
vaꞌcø contento yosyajø ñeꞌc vaꞌcø yuschiꞌocuy. Jetse firmatzøcpøjtzi
pyøꞌnøyaj vyin. mumu ø ṉgarta. Jetse mi mustamba
13 Pero mijtaꞌm ø mi ndøvøtaꞌm,
  que viyuṉsye øjtze nø ṉgøꞌvejupøꞌis.
u mi ñinduꞌtamu vaꞌcø mi 18 Oꞌnømbyøjtzi ndø Comi Jesucristo

ndzøctam vøjpø tiyø. 14 Oꞌca


  vaꞌcø mi ṉgyotzoṉdam mumu
eyataꞌmbøꞌis jiꞌn cyønaꞌtzøyaje lo mijtaꞌm ñeꞌ vyøꞌajcupit. Amén.
Primera Carta a Timoteo
Viꞌnapø Carta Chøjacayupø Timoteo Apóstol San Pabloꞌis

1 Øjchøṉ Pablo Jesucristoꞌis


ꞌyapostoles. Diosis tø yaj
cotzocpapøꞌis y ndø Comi
jachøꞌyajupø totocøsi. Jetse
suniti onguipyajpa; pero jetsepø
onguipcuy jiꞌn tø cotzove vaꞌcø ndø
Jesucristoꞌis ꞌyaṉguiꞌmyajøjtzi vaꞌcø vaꞌṉjajmø y vaꞌcø ndø tzøc Diosis
ꞌyapostolesajø. Ndø mustamba que chamupø tiyø.
Jesucristojiꞌn maṉba tø pujtame 5 Diosis chiꞌu aṉguiꞌmguy vaꞌcø

vyøꞌomo. 2 Øtz mi ⁿjajyaꞌmbøjtzi


  ndø sundam Dios y ndø tøvøtaꞌm
Timoteo. Viyuṉsyepø øjtzø mi une cøvajcøyupø ndø tzocopiꞌjtaꞌm, y
porque mi vaꞌṉjajmu Jesucristo vøjpø ndø quiꞌpsocupiꞌjtaꞌm, y
cuando øtz mi ndzajmayu vøjpø viyuṉsepø ndø vaṉjajmocupiꞌjtaꞌm.
ote. Oꞌnømbyøjtzi ndø Janda Dios 6 Venetaꞌmbøꞌis jiꞌn ñømaṉyaj

ndø Comi Jesucristojiꞌṉ vaꞌcø mi cuenta yøcsetaꞌmbø tiyø. Suniti


ṉgyotzoṉ ñeꞌ vyøꞌajcupit, y vaꞌcø chamyajpa aunque tiyø. 7 Sunba

mi ndyoyaꞌṉøyø, y vaꞌcø mi yac it aṉmasyajyaj aṉguiꞌmgutyaꞌm,


contento. pero jiꞌn cyønøctyøyøyaje lo que
ti nø chamyajupø. Nømyajpa
Jiꞌn vyøjø vaꞌcø ndø vaꞌṉjamdam que viyuṉbø tiyete pero jiꞌn
comequepø aṉmaꞌyocuy cyønøctøyøyaje.
3 Mi vaꞌṉgapya vaꞌcø mi ndzøcø 8 Pero ndø mustamba que Diosis

øtz mi ⁿnøjayuse cuando øtz ꞌyaṉguiꞌmocuy vøjpø tiyete oꞌca


maꞌṉøjtzi Macedonia nasomo. ndø yac yospa jujche syunbase. 9 Tø

Mi vaꞌṉgaꞌyøjtzi vaꞌc mi ñchøꞌy mustamba que aṉguiꞌmocuꞌis jiꞌn


Efeso cumguꞌyomo vaꞌc mi yaꞌinducyaj vøjtaꞌmbø pøn. Pero
aṉguiꞌmyaj venetaꞌmbø vaꞌcø oꞌca it jiꞌn vyaṉjamyajeꞌis ni ti
jana ꞌyaṉmachiꞌyajø eyataꞌmbø anguiꞌmocuy, it jiꞌn cyønaꞌtzøyajeꞌis
ꞌyaṉmaꞌyocupit lo que jiꞌndyet ni iyø, it jiꞌn vyaꞌṉjajmyajeꞌis
viyuṉbø tiyø. 4 ꞌYaṉguiꞌmyajø vaꞌcø
  Dios, it cojapaꞌtyajupø pøn, it jiꞌn
jana chøjcayaj cuenda cuento, suñajepøꞌis lo que Diosis ñe, it
ni vaꞌcø jana chøjcayaj cuenda tyopaꞌoꞌnøyajpapøꞌis aunque ti
pyeca jata tzuꞌṉguꞌis ñøyitaꞌm vøjpø, it yaj caꞌyajupøꞌis jyata, o

425
1 Timoteo 1​, ​2 426

myama, it yaj caꞌoyajpapø, 10 it  y jetsetiqueꞌt eyataꞌmbøꞌis muspa


myøtzi ñøꞌityajpaꞌis yomo, it pøn vyaꞌnjamyajqueꞌt Jesús vaꞌcø cyeñaj
ñøꞌityajuꞌis jyayaṉdøvø como si mumu jamacøtoya. 17 Mumu jama

fuera yomo, it nuꞌmyajpapøꞌis ndø cønaꞌtzøtyaꞌi y ndø møjaꞌṉ


pyøndøvø, it suchajpapø, itqueꞌtuti vøcotzøctaꞌi møjaꞌṉ Aṉguiꞌmba
aṉgømaꞌcøꞌyoyajpapø; y oꞌca it tumønajcøtoya ijtupø, nunca jiꞌn
eyapø tiyø chøctocoyajpaꞌis vøjpø maṉ cyaꞌepø, jiꞌn ndø isipø porque
aṉmaꞌyocuy, jetsepø tiyø yaꞌinducpa jiꞌn cyeje, único Dios tumbøtite y
aṉguiꞌmocuꞌis. 11 Y jetseti
  mumu ti myuspapøꞌis. Amén.
chamgueꞌtpa Diosis myøjaꞌṉombø 18 Ø mi une Timoteo, Diosis chiꞌyaj

vøjpø ꞌyoteꞌis; vøj itpapø Diosis quiꞌpsocuy venetaꞌmbø ø ndøvø


ꞌyoteꞌis. Diosis ø tziꞌu yoscuy vaꞌcø vaꞌcø mus chamyajø jujche maṉba
ndzamsaj vøjpø ꞌyote. ndyuc mijtzi. Por eso como jujche
chaꞌmaṉvacyajuse, jetse øtz mi
Ñøjayu Dios yøscøtoya Pabloꞌis aṉguiꞌmbøjtzi vaꞌcø mi ṉgoquip ndø
porque tyoyaꞌṉøyu Comiꞌis ꞌyote como vøjpø soldadose.
12 Nøjapyøjtzi yøscøtoya Jesucristo 19 Vaꞌṉjajmø møꞌchøqui y tzøc

ndø Comi. Jeꞌis cotzoṉ øjtzi vaꞌcø Diosis sunbase vaꞌcø mi niꞌaṉjam
mus ndzamsaj ꞌyote, jeꞌis niꞌaṉjam mi ⁿvin contento porque vøjpø ti
øjtzi que muspø ⁿyosayø, jetcøtoya mi ndzøjcu. Porque venetaꞌmbøꞌis
cojtøjtzi ñe yoscuꞌyomo. 13 Øtz
  jiꞌn chøcyaje lo que myusyajpa que
viꞌna ṉgøꞌoꞌnøpyanaꞌṉø Dios, y vøj vaꞌcø chøcyajø, por eso tocoyaju
ⁿyacsutzøcyaj øjtzi vøjtaꞌmbø pøn, vyaꞌṉjajmocucyøstaꞌm. 20 Jetse

y jayatzambanaꞌṉtzi. Pero Diosis tucyajqueꞌt Himeneo y Alejandro,


toyaꞌṉøꞌyøjtzi porque øtz jiꞌnaꞌṉ lo que jutipø ndziꞌocuyajøjtzi
musi lo que tinaꞌṉ ndzøcpøjtzi; Satanasis cyøꞌomo vaꞌcø ꞌyaṉmayajø
y jiꞌnaꞌṉ vaꞌṉjajme Jesús. que jiꞌn vøj vaꞌcø maṉ cyøꞌoꞌnøyaj
14 Ndø Comiꞌis vøti cotzoꞌṉøjtzi
  Dios.
y toyaꞌṉøꞌyøjtzi. Tziꞌu quiꞌpsocuy
vaꞌcø vaꞌṉjam Dios, y vaꞌcø sun Dios, Hay que vaꞌcø oꞌnøtyam
y vaꞌcø suñaj ø mbøndøvø. Porque Dios pøngøtoyataꞌm
Cristo Jesusis tø tziꞌpa jetsepø
quiꞌpsocuy.
15 Maṉba mi ndzajmatyam

2 Øtz mi ndzajmatyaꞌmbøjtzi
viꞌna vaꞌcø mi oꞌyøndyam
Dios, vaꞌcø mi vaꞌctam Dioscøsi
viyuṉsyepø ote y sunba vaꞌ mi vaꞌcø yaj quec bendición para
vaꞌnjamdamø yøti: que Cristo Jesús mumu pøngøtoyataꞌm, vaꞌcø mi
minu nascøsi vaꞌcø yaj cotzocyaj ⁿnøjatyam Dios yøscøtoya para
cojapaꞌtyajupø pøn. Y øtz más mumu pøngøtoyataꞌm. 2 Sunba

cojapaꞌtupø pøn chøṉø que jiꞌn vaꞌcø ndø oꞌnøtyam Dios para
eyataꞌmbø pøndaꞌm. 16 Pero vøti
  gobiernocøtoyataꞌm, y para mumu
toyaꞌṉøꞌyøjtzi Jesucristoꞌis y yaj aṉguiꞌmbacøtoyataꞌm vaꞌc mus
cotzojcøjtzi viꞌna, y jetse isindziꞌyaj ꞌyaṉguiꞌmyaj vøjø, vaꞌcø mus tø
mumu pøn jujche it vøti pyasencia, ijtam vøjø, y vaꞌcø tø vøṉnetyamø,
427 1 Timoteo 2​, ​3

vaꞌcø ndø cønaꞌndzøtyam Dios, Dios. 11 Yomoꞌstaꞌm hay que


y vaꞌcø tø nømaṉdam vøjpø vaꞌ cyømaꞌnøyaj aṉguiꞌmocuy


quiꞌpsocuy. 3 Porque vøj vaꞌ ndø
  vøṉneyuꞌøc, listo vaꞌcø chøcyajø
oꞌnøtyam Dios jetse, porque jujche syunbase Diosis. 12 Yomo  

jetseti sunqueꞌtpa Diosis tø jiꞌnø ndziꞌ permiso vaꞌcø ꞌyaṉmayaj


Yajcotzocpapøꞌis. 4 Jeꞌis syunba
  pøn, ni vaꞌcø jana ꞌyaṉguiꞌmyaj
vaꞌcø cyotzocyaj mumu pøn, y vaꞌcø pøn, sino vaꞌcø vyøṉneyø. 13 Porque  

maṉ cyomusyaj lo que viyuṉsyepø Diosis vyiꞌnatzøc Adán y jøsiꞌcam


tiyete. 5 Porque tumdi it Dios y solo
  Eva chøjqueꞌtu. 14 Y Adán ja oy

it tumø tø oꞌnøjapapøꞌis Dios para aṉgømaꞌcøtyøji, sino yomo oy


mumu pøngøtoyataꞌm, Jesucristo angømaꞌcøtyøji, y oy cojapaꞌte.
pøndiqueꞌt. Jeꞌis tø oꞌnøjapya Dios 15 Pero yomo maṉba cotzoque

vaꞌcø tø pøjcøchoṉ Diosis. 6 Mumu  cuando yac pøꞌnajpa ꞌyune oꞌca


pøꞌnis cyoja it Diosmø como si vaꞌṉjajmopya y oꞌca tyoyaꞌṉøꞌopya
fuera jaꞌtze, y Jesusis chiꞌocuyaj y oꞌca vøjpø ti chøcpa para
vyin vaꞌcø cyoyojay mumu pøꞌnis Dioscøtoya oꞌca ñøꞌit vøjpø
cyoja Diosmø vaꞌcø libreꞌajyajø. quiꞌpsocuy.
Jetse tzamsajtøju cuando nuꞌc ꞌyora.
7 Jetcøtoya øtz oy cojtøji vaꞌcø

Jujche vøjø vaꞌcø chøcyaj
ndzaꞌmaṉsajø jetsepø ote; vaꞌcø aṉguiꞌmyajpapøꞌis
øtz apostolesajø vaꞌcø ꞌyaṉmayajø
lo que jiꞌndyet Israel pøndaꞌm
vaꞌcø vyaꞌṉjamyaj Dios, y vaꞌcø
3 Viyuṉbø tiyø maṉba mi
ndzaꞌmaṉvajcatyame. Oꞌca
pønis sunba cyoviꞌnajøꞌajø
vyaꞌṉjaꞌmyaj viyuṉbø tiyø. Øtz vyaꞌṉjajmocuy tøvøꞌomo, vøjpø
viyuṉsye ndzaꞌmbøjtzi como Cristo yoscuy sunba chøcø. 2 Entonces

vaꞌṉjambøjtzi, jiꞌnø aṉgømaꞌcøy ni coviꞌnajø tiene que vaꞌ it vøjø


iyø. vaꞌcø jana mus chøjcay cyoja
8 Jescøtoya suꞌnbøjtzi vaꞌcø
  ni iꞌis; tumdi vaꞌcø ñøꞌit yomo,
ꞌyoꞌnøyaj Dios pøꞌnistaꞌm aunque tiene que vaꞌcø yos vøjø. Y tiene
juti, vaꞌcø chøcøteꞌñaj cyøꞌ tumø que saꞌsa vaꞌcø itø; tiene que
tzocotyaꞌm, vaꞌcø jana quiꞌsycaꞌyajø vaꞌcø chøc mumu ti vøjpø; vaꞌ
ni vaꞌ jyana onguipyajø. 9 Jetseti
  pyøjcøchoṉyaj minbapøꞌis tyuꞌñaje,
yomoꞌistaꞌm hay que vaꞌcø myesyaj y vøjpøte aṉmaꞌyopya, 3 vaꞌ jyana

tyucu vøjpø quiꞌpsocujiꞌṉ, vaꞌcø noꞌta, vaꞌcø jyana quipcumyeꞌtza,


jana myesyaj tzaꞌajcutyaꞌmbø tucu; vaꞌcø jana aṉsun tumin, vaꞌc
vaꞌcø jana sun aꞌmdøjø. Jiꞌn mus ñømaṉjay vøti pasencia, vaꞌcø
maṉ myocsitzøcyajø, y vaꞌcø jana jana onguipø, vaꞌcø jana ꞌyaṉsun
cyotyaj ni ti adorno søꞌṉbapø caro aunque tiyø. 4 Coviꞌnajø tiene

coyojataꞌmbø, ni vaꞌc jana myesyaj que vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌm vøjø ñeꞌc


caro coyojataꞌmbø tucu. 10 Hay que
  tyøjcomdaꞌmbøcøsi, vaꞌcø mus
vaꞌcø chøcyaj vøjpø tiyø yomoꞌstaꞌm yac tzøcyaj vøjpø tiyø ꞌyune vøjpø
jujche vøjø vaꞌcø chøcyaj yomoꞌis quiꞌpsocujiꞌṉ. 5 Porque oꞌca tum

oꞌca nømyajpa que vyaꞌṉjajmyajpa pøꞌnis jiꞌn mus ꞌyaṉguiꞌmyaj ñeꞌ


1 Timoteo 3​, ​4 428

fyamilia, entonces jiꞌn mus ma tumdi muspa ñøꞌit yomo. Tiene


cyoqueñajqueꞌt lo que tuꞌmyajpapø que vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌm vøjø ꞌyune y
Dios vyaꞌṉjamyajpapøꞌis. mumu tyøjcom ityajupø. 13 Porque

6 Usyaꞌṉomo tøjcøyupø
  cotzoꞌṉoyajpapø oꞌca vøj yosyajpa,
vaꞌṉjajmocuꞌyomo jiꞌn ma mus gyanatzøcyajpa vøjpø tiyø vaꞌcø
coviꞌnajøꞌajø, no sea que cyomoꞌpya vyøcotzøcyajtøjø, y jana naꞌtzcuy
vyin que ñeꞌcø más myøjaꞌṉombø, muspa chaꞌmaṉvacyajø lo que
y jetse maṉba pyøjcøchoṉ castigo jujche vyaꞌṉjamyaj Cristo Jesús.
jujche yatzipøꞌis pyøjcøchoṉgueꞌtpa
castigo. 7 Tiene que vaꞌcø mi ṉgøpiṉ

Ndø vaꞌṉjajmocutyaꞌm
vøjpø pøn vaꞌcø cyoviꞌnajøꞌajø mi 14 Suꞌnbøjtzi más pronto vaꞌcø maṉ
neꞌṉgomdaꞌm. Entonces eyataꞌmbø mi nduꞌnistamø, pero yøꞌcsepø tiyø
pøn lo que jiꞌn vaꞌṉjajmocuy tyøvø mi ⁿjajyaꞌyøjtzi. 15 Que tal será que

maṉba nømyaje que vøjpø pøn mi øtz yaꞌpyøjtzi sone jama yøꞌqui, por
ṉgøpiṉdamu vaꞌcø cyoviꞌnajøꞌajø. eso nø mi ⁿjajyøyu vaꞌcø mi mus
Øꞌca jiꞌn vøjpø pøn mi ṉgøpiṉdamu, jujche vøjø vaꞌcø mi indø Diosis
entonces jic pøn maṉba queque ꞌyuneꞌomdaꞌm lo que tuꞌmyajpapø
como que Satanasis tyøṉguecpase. quenbapø Dioscøtoyataꞌm.
Jetsetaꞌmbø tuꞌmyajpapøꞌis
Jujche vøjø vaꞌcø chøcyaj ꞌyaṉmayajpa y cyoquipyajpa
cotzoꞌṉoyajpapø viyuṉbø ote. 16 Viyuṉsye más

8 Jetseti
cotzoꞌṉopyapøꞌis tiene myøjaꞌṉomdaꞌmbøte tiyete lo que
que vaꞌ ñøꞌityaj respeto, y vaꞌcø Diosis tø yac mustambapø, lo que ti
jana myejtzaṉdzamyajø. Hay que vøjø vaꞌcø ndø vaꞌṉjamdamø. Yøcse
vaꞌcø jana tzotyoꞌṉyaj vøti; vaꞌcø tujcu:
jana syuñajø algo tumin. 9 Tiene   Jet istøju que sispø pønete,
que vaꞌcø cyomus møꞌchøqui Espiritu Santo nømu que vøjpø
vaꞌṉjajmocuy lo que viꞌna ni iꞌis pønete.
jiꞌnaꞌṉ myusyaje, pero yøti Diosis tø Angelesis isyaj jic pøn;
tziꞌpa musocuy vaꞌcø ndø mustamø. tzambotyøju mumu
Tiene que vaꞌcø vøj niꞌaṉjamyaj cumguꞌyomo jujche oyu iti.
vyin porque nø vyaꞌṉjamyaju Vaꞌṉjamdøju mumu
viyuṉse. 10 Viꞌna tiene que vaꞌ mi
  nasvindumø;
aꞌmistamø jujche maṉba yosyaje. ñømaṉdøj møji tzajpomo.
Oꞌca vøj yosyajpa, y ni iꞌis jiꞌn mus
chøjcayaj cyoja, entonces muspa Chacyajpapøꞌis vyaꞌṉjajmocuy
yosyaj como cotzoꞌṉoyajpapøse.
11 Jetseti cotzoꞌṉoyajpapøꞌis yomoꞌis

tiene que vaꞌcø ñøꞌityajqueꞌt respeto


4 Espiritu Santoꞌis
viyuṉsye chamba que
jøsiꞌcam minbapø jamaꞌomo
vaꞌcø jana undzamyajø, vaꞌcø veneꞌaṉbøꞌnomo maṉba chacyaj
jana cyuꞌtcocøtyajø, vaꞌcø chøcyaj vaꞌṉjajmocuy, maṉba vyaꞌṉjamyaj
vøjø mumu aunque jujchepø aṉgømaꞌcøꞌyoyajpapø espiritu, y
yoscuy. 12 Cotzoꞌṉopyapø pøꞌnis
  maṉba vyaꞌṉjamyaj yatziꞌajcuꞌis
429 1 Timoteo 4

chamyajpapø. 2 Comecpapø pøꞌnis


  para yøtipø itcucøtoya, y también
chamyajpa jetsepø aṉmaꞌyocuy para itcucøtoya lo que maṉbapø
vaꞌcø ꞌyaṉgømaꞌcøꞌyoya. Aunque ndø pøjcøchoṉdam más jøsiꞌcam.
chøcyajpa yatzipø tiyø, ni jujche 9 Nø mi ndzaꞌmaṉvajcatyam

jiꞌn niꞌaṉjamyaje oꞌca ti nø chøcyaju. viyuṉbø tiyø, y tiene que mumu


Como cuando tø poṉba sone nac aṉbøꞌnis vaꞌcø vyaꞌṉjamyajø. 10 Por

nutzpapø tøꞌṉguiꞌis jiꞌnam tø eso tø yostamba y toyaꞌistamba


toꞌyøyi, jetse cuando chøcyajpa cuando nømyajpa que øtz
sone nac yatzitzocoꞌyajcuy, jiꞌnam yatzitaꞌmbø pøn chøṉø. Porque ndø
chiꞌyaj cuenta oꞌca yatzipø tiyø vaꞌṉjamdamba quenbapø Diosis
nø chøcyaju. 3 Yøṉø pøꞌnis maṉba
  maṉba tø cotzoṉdame. Jeꞌis yaj
yaꞌinducyaje coꞌtøjcajcuy, y vene cotzocpa mumu pøn, más sevro
cuꞌtcuy maṉba yaꞌinducyaje. Pero yaj cotzocyajpa vyaꞌnjamyajpapøꞌis
Diosis cyot jetsepø cuꞌtcuy vaꞌcø ñeꞌcø.
cyuꞌtyajø vyaꞌṉjamyajpapøꞌis y 11 Jetse sunba vaꞌcø mi

cyomusyajpapøꞌis viyuṉsyepø tiyø, aṉguiꞌmyajø y aṉmayajø. 12 Ni iꞌis


y vaꞌcø nøjayaj Dios yøscøtoya. jiꞌn mus mi myenoschøcø aunque


4 Porque aunque tiyø lo que Diosis
  mi ꞌyuneꞌajø, pero sunba
cyojtupø, vøjpø tiyete. Y jiꞌn mus vaꞌcø mi ndzøc vøjø, vaꞌcø
tø yaꞌinducø oꞌca ndø nøjatyam mus mi isingøpøcyaj eyapø
Dios yøscøtoya. Muspa ndø vyaꞌṉjamyajpapøꞌis. Sunba vøj vaꞌcø
pøjcøchoṉdamø. 5 Porque oꞌca
  mi ndzam aunque tiyø, vøj vaꞌcø
Diosis chamba que vøjpø tiyete, y mi indø, vaꞌcø mi suñaj mumu pøn,
oꞌca ndø oꞌnøtyam Dios, aunque ti vaꞌcø mi nøꞌit vøjpø quiꞌpsocuy vaꞌ
cømasaꞌnøyajupøte. mi vyaꞌṉjajmoy møꞌchøqui, vaꞌcø
mi nøꞌit cøvajcøyupø mi ndzocoy.
Vøjtaꞌmbø cyøyospapøꞌis Jesucristo 13 Hasta que miꞌnbøjtzi, vejpøꞌjayajø

6 Oꞌca
mi yac musyajpa ndø totojaye tyuꞌmyajumø, pømitziꞌyajø
tøvøtaꞌm mi ndzajmayuse øjtzi, vøj y aṉmachiꞌyajø. U mi jajmbøꞌ vaꞌcø
mi yospapø Jesucristocøtoya. Más mi ndzøc jetse. 14 U mi jajmbøꞌ lo

maṉba mi mbyømipøqui Diosis que muspapø mi ndzøcø Diosis


ꞌyotepit vaꞌcø mi vyaꞌṉjajmoya, y mi ñchiꞌuse quiꞌpsocuy. Cuando
más maṉba mi mbyømipøjqueꞌte mi ṉgyojtay cyøꞌ mi ṉgopajcøsi
vøjpø aṉmaꞌyocuyjiꞌṉ porque mbiꞌquisyajuꞌøc tzambøndaꞌmbøꞌis
jeꞌtomo mi myaṉgueꞌtpa. 7 U   vaꞌcø mi mbøjcøchoṉ bendición,
mi ṉgømaꞌnøtyamu jovitaꞌmbø entonces tzambøꞌnistaꞌm
undzame chuveꞌis chamyajpase, ñchaꞌmaṉvajcayaju jujche maṉba
pero tziꞌ mi mbømi vaꞌcø mi it mi ⁿyose, Diosis chiꞌyaj quiꞌpsocuy
jujche Diosis syunbase. 8 Vaꞌcø
  vaꞌcø ñchaꞌmaṉvajcayaj jetse.
ndø pømitzøcø ndø coṉñajiꞌṉ, vøjø 15 Tziꞌ mi mbømi vaꞌcø mi ndzøc

para usycøtoya, pero vaꞌcø ndø yøꞌcsetaꞌmbø tiyø, naꞌs jetse tzøcø
tzøc lo que Diosis sunbase, vøj mumu mi mbømijiꞌṉ, vaꞌcø isyaj
para mumu ticøtoya. Tø cotzoṉba mumu pøꞌnis jujche quiꞌmba mi
1 Timoteo 4​, ​5 430

musocyuy. 16 Tzøjcay cuenda


  it más de sesenta año, tumøpø
mi ⁿvin, tzøjcay cuenda mi pøn oyuꞌis ñøꞌiti. 10 Y oꞌca

aṉmaꞌyoṉguy, seguitzøcø vaꞌcø mi mumu chamyajpa que vøjpø


ndzøjcaṉøyø jujche mi ndzajmayuse tiyø oy chøqui, oꞌca saꞌsa yac
øjtzi. Porque jetse vaꞌcø mi tzocyajuti ꞌyune, oꞌca pyøjcøchoṉu
ndzøcø, maṉba mi ṉgyotzoque, y tyuꞌñajpapøꞌis, oꞌca cyøtzeꞌay eyapø
mi ṉgyømaꞌnøyajpapøꞌis maṉba vyaꞌṉjajmocuy tyøvøꞌstaꞌm cyoso,
cotzocyajqueꞌte. oꞌca cyotzoṉu toyaꞌisyajupø, oꞌca
oyuti chøc vøjtaꞌmbø tiyø lo que
Jujche vøjø vaꞌcø tø nøtuꞌṉajø muspaꞌcsyeꞌṉomo; entonces muspa

5 U mi ojnayø tzambøn, sino


vøpøpit oꞌnøyø jujche
mi janda mi oꞌnømba vøpøpit.
cyot ñøyi listacøsi vaꞌcø aunque iꞌis
cyotzoṉa.
11 Pero mastøc unetaꞌmbø u maṉ

Oꞌnøy soca jujche oꞌnømbase mi jachøꞌyaj listacøs ñøyi. Porque


ndøvø mi ndøjcombø. 2 Jujche   cuando ñeꞌc gyusto más sunba
mi nøvejvejnepyase mi mama, chøcyajø que menos vaꞌcø jana
jetse nøvejvejneyajø tzamyomo; chøcyaj Cristoꞌis syunbase, maṉba
y uneyomo nøvejvejneyajø mi jayaꞌøyajqueꞌte. 12 Y maṉba chøcyaj

ndøvøse vøjpø mi ṉguiꞌpsocujiꞌṉ. cyoja porque ja cumplitzøcyaj lo


3 Cotzoṉyaj yaṉbac yomotaꞌm oꞌca
  que jujche chamyajuse viꞌna. 13 Jetse

viyuṉbø yaṉbactaꞌmete. 4 Pero oꞌca


  nuꞌṉøyajpa yanbacpø uneyomo
it yaṉbajquis ꞌyune o ꞌyocoꞌune, o vaꞌcø jana chøcyaj ñe yoscuy y
viñoja, jejtaꞌm tiene que vaꞌcø mi vityajpa tøcmaye, jarganvituꞌyajpa.
aṉmayajø viꞌna vaꞌcø tyoyaꞌṉøyaj Jiꞌn solo jargaꞌnajyajpa, sino
mismo tyøjcomdaꞌmbø y jetse también undzame tzøcyajpa, sunba
chiꞌvituꞌpa jujche yac tzocyajuse myusyaj aunque tiyø, y chamyajpa
mochiꞌøc. Jetse vøjø y jetse Diosis lo que jiꞌn vyøjtaꞌmbø tiyete. 14 Por

vyøꞌmøpya. 5 Pero yaṉbac oꞌca


  eso suꞌnbøjtzi que vaꞌc cyoꞌtøjcajyaj
viyuṉsyepø yaṉbac, y ni i ja itø, yaṉbac yomo unetaꞌmbøtøc vaꞌcø
jetse vyaꞌṉjamba que Diosis maṉba ityaj ꞌyune, vaꞌcø cuendatzøcyaj
cyotzove y vyaꞌcpa mumu ti Dioscøsi tyøc, vaꞌcø jana mus nøm
y ꞌyoꞌnøpya Dios chuꞌjiꞌṉ jyamajiꞌn. ꞌyenemigo que ja chøcyajø.
6 Pero oꞌca yaṉbajquis chøcpa gyusto

15 Venetaꞌmbø yaṉbac yomoꞌistaꞌm

aunque ticøsi, aunque quenbaꞌctøc, chacyajuꞌam vøjpø vaꞌṉjajmocuy y


maṉba it como caꞌuse. 7 Jetse  maṉu pyaꞌtyaj Satanás.
aṉguiꞌmyajø, y entonces ni iꞌis jiꞌn 16 Oꞌca vyaꞌṉjambapøꞌis Jesús

mus maṉ cyøtzaꞌmøyajø. 8 Pero oꞌca   ñøꞌityaj tyøjcomo yomopø tyøvø


aunque iꞌis jiꞌn pyøꞌnøy ñe tyøvø ꞌyaṉbacpø, hay que neꞌcø vaꞌcø
ni ñeꞌc tyøjcom ijtupø, entonces pyøꞌnøyaju. Jetse jiꞌndyet pyena
syunvaꞌṉjamba. Más peojrete que eyapø vaꞌṉjajmocuy tyøvøꞌis vaꞌcø
menos jiꞌn vyaṉjajmepøꞌis Dios. pyøꞌnøyajø. Entonces vaꞌnjajmocuy
9 Yaṉbac vaꞌc it jachøꞌyupø
  tøvøꞌis muspa pyøꞌnøyaj viyuṉsyepø
ñøyi listacøꞌmø tiene que vaꞌcø yaṉbac yomo.
431 1 Timoteo 5​, ​6

17 Tzamupø vøj aṉguiꞌmoyajpapø ispøctøjpa viꞌna; y aunque jiꞌn


tuꞌmguꞌyomo hay que vaꞌcø queje viꞌna, najiꞌndyet chøꞌy
ndø ndoyaꞌṉøyajø. Vøjpø como cyøvøꞌnupø, naꞌispøctøjpati
ote chaꞌmaṉvaꞌcyajpapøꞌis y jøsiꞌjcam.
ꞌyaṉmayajpapøꞌis hay que vaꞌ ndø
cotzoṉdamø más. 18 Tø tzajmapya

jetse Diosis ꞌyote jachøꞌyupø cuando


6 Lo que ijtupøꞌis cyomi
nascøspø, hay que vaꞌcø
cyønaꞌtzøy ñe cyomi mumu
nømba: “U mi ṉguingøsiꞌnu vacas ticøsi; entonces jetse ni iꞌis jiꞌn
vaꞌcø jana mus cyuꞌtay puj cuando mus cyøꞌoꞌnøy Dios, ni jiꞌn mus
maṉba maṉgoꞌtze trigo vaꞌcø cyøꞌoꞌnøy ndø aṉmaꞌyocutyaꞌm.
pyut pyuj”. También nømgueꞌtpa: 2 Oꞌca coyospaꞌis it cyomi y parejo

“Yospapø hay que vaꞌcø ndø coyoja”. vyaꞌṉjamyajpa Jesús cyomijiꞌṉ,


19 Oꞌca tumbøꞌis cyøtzaꞌmøpya
  coyospaꞌis jiꞌn mus myenos chøc
tzambøn, u maṉ mi vaꞌṉjajmu. cyomi porque vaꞌṉjajmocuy
Unico oꞌca isyaj metzcuy tuꞌcapyøꞌis tyøvøtitqueꞌt, hay que vaꞌcø
lo que ti nø chøjcupø, entonces yosqueꞌtati masti vøjø porque
muspa mi vaꞌṉjajmø. 20 Oꞌca nø
  yosapya vyaꞌṉjajmocuy tøvø lo que
chøc cyoja, hay que vaꞌcø mi ojnayø syunbapøte. Yøꞌcse aṉmaꞌyoya y
vøti pøꞌnis vyiꞌnomdaꞌm, vaꞌcø isyaj yøꞌcse tzaꞌmaṉvacø.
eyataꞌmbøꞌis que nø ꞌyojnatyøju,
y jetse vaꞌcø ñaꞌchajø. 21 Diosis

Comequepø aṉmaꞌyocuy y
ispa lo que jujche nø mi aṉguiꞌmu viyuṉsepø riquesaꞌajcuy
y ndø Comi Jesucristoꞌis nømdi 3 Pero
oꞌca aunque iyø eyati
isqueꞌtu, y cøpiṉupø angelesis aṉmaꞌyopapø y jiꞌn vyøꞌmøy vøjpø
nømdi isyajqueꞌtu. Nø mi aṉguiꞌmu aṉmaꞌyocuy lo que ndø Comi
vaꞌcø parejo ꞌyojnayajø ijtuꞌis cyoja, Jesucristoꞌis señe, y jiꞌn vøꞌmøy
ni i vaꞌcø jyana mi naꞌtzø. 22 U mi
  aṉmaꞌyocuy jujche vøjø vaꞌcø ndø
nombratzøc pronto ni iyø vaꞌcø cønaꞌtzøy Dios; entonces tzactam
cyoviꞌnajøꞌajø tuꞌmgucyøsi. Hay jetsepø pøn. 4 Porque jetsepø pøꞌnis

que mi aꞌm viꞌna jujchepø pønete. cyomoꞌpa vyin como si fuera ñeꞌc
Øꞌca mi nombratzøcpa yatzipø más aṉguiꞌmba, pero ni ti jiꞌn myusi.
pøn, maṉba mi ṉgojapaꞌt parejo. Sino yatzipø quiꞌpsocupit sunba
Cuidatzøc mi ⁿvin vaꞌcø mi yac it onguip aunque ticøsi. Por jetcøtoya
cøvajcøyu mi ndzocoy. quiꞌsapya vøjpø pøn, y ñøquijpa,
23 Como mi ñchejcaꞌeꞌajpa tantos,
  ñøꞌonba, yachꞌonba chocoꞌyomo
uy saṉ nøꞌ mi ndoꞌnu. Toꞌnay usyøc tyøvøcøsi. 5 Onguipyajpa pøn

vinu, porque algo mi ngyaꞌcuñapa. nøꞌityajupøꞌis yach quiꞌpsocuy, y jiꞌn


24 Eyataꞌmbøꞌis cyoja ndø isapya
  myusyajepøꞌis lo que viyuṉsyepø
viyuṉsye antes que cømeꞌchajtøjpa tiyø. Comoꞌyajpa que vaꞌ ndø
cyojapit, pero eyataꞌmbøꞌis cyoja jiꞌn cønaꞌtzøy Dios tø ricoꞌajpa. Pero
quejyaje yøti, pero jøsiꞌjcam maṉba tzacyaj jetsetaꞌmbø pøn. 6 Vaꞌcø

istøj cyoja. 25 Jetsetiqueꞌt vøjpø


  ndø cønaꞌtzøy Dios, y vaꞌcø tø it
tiyø lo que chøcyajpa eyataꞌmbøꞌis contento, tø itpa como si fuera
1 Timoteo 6 432

ndø nøꞌit vøti ricuꞌajcuy. 7 Yøṉ


  jujchet vyaꞌṉjajmocuy. Diosis
nascøsi jay ndyø nømindam ni y Cristo Jesusis isyajpa jujche
tiyø, y viyuṉete cuando tø caꞌpa nø mi aṉguiꞌmuse øjtzi. 14 Mi 

jiꞌn mus ndø nømaṉdam ni tiyø. aṉguiꞌmbøjtzi vaꞌcø mi ndzøcø


8 Oꞌca ndø nøꞌijtam ndø cuꞌtcuy
  jujche ndø Comiꞌis tø ꞌyaṉguiꞌmbase
y ndø nøꞌijtam ndø tucu, jetse sin que vaꞌcø jana mi metzaṉdzøcø,
hay que vaꞌ tø ijtam contento. vaꞌcø jana mus nøm ni iyø que
9 Pero oꞌca sunbapø ricuꞌajyajø,
  ja mi ndzøc vøjø, hasta que
jiꞌn gyanatzøcyaje cuando minba ndø Comi Jesucristo.
tzøjquisyajtøjpa y yatziꞌajcuꞌis 15 Cuando nuꞌcpa ꞌyora, Diosis

ñucpa como si fuera trampaꞌomse. maṉba yaj queje Jesucristo. Dios


Y jiꞌn vøjpø quiꞌpsocujiꞌṉ sunba más møjaꞌṉ aṉguiꞌmbapøte y
chøcyaje lo que yac tziꞌṉyajpapø tumdi aṉguiꞌmbapø que vøj
aunque tiyø, y al fin toyaꞌisyajpa y itpapø. Mumu aṉguiꞌmyajpapøꞌis
tocoyajpa Diosis vyiꞌnaṉdøjquitaꞌm. Cyoviꞌnajøtaꞌmete y mumu
10 Vaꞌcø ndø sun tumin, aunque
  coviꞌnajøꞌis Cyomite. 16 Jete único

jujchepø yatzitzocoꞌyajcuy minba jiꞌndi ma cyaꞌe, y jut ijtumø, itpa


ndø quiꞌpsocuꞌyomo. Venetaꞌmbøꞌis møjaꞌṉ søꞌṉgø, ni i jiꞌn mus maṉ
syuñaju ricuꞌajcuy y jetse ñuꞌc tome. Ni iꞌis ja isøtøc y ni iꞌis
tyocoyaj vyaꞌṉjajmocuy y jiꞌnam jiꞌn mus maṉ isø. Jete hay que
vyaꞌṉjajmoyaje, y mismo ñeꞌc yac vaꞌcø ndø vøcotzøctamø y jet más
toyaꞌisyaj vyin como si fuera cheꞌtz pømiꞌøyupø para mumu jamacøtoya.
vyin machinjiꞌṉ. Amén.
17 Aṉguiꞌmyajø ñøꞌityajupøꞌis

Ay que vaꞌcø ndø coquip nascøspø riquesaꞌajcuy vaꞌcø jana


vøjø ndø vaꞌṉjajmocuy myøjaꞌṉdzøcyaj vyin, ni vaꞌcø jana
11 Pero
mitz Diosise yoscuy quiꞌpsyajø que tuminjiꞌn más ityajpa
ndzøjcapyapøꞌis, pojyayø yøꞌcsepø vøj, porque tumin yajpa; sino vaꞌcø
tiyø vaꞌc maṉ mi ndzøc vøjpø quiꞌpsyajø que quenbapø Dios vaꞌcø
tiyø, Dios vaꞌcø mi ngønaꞌtzøyø, ndø vaꞌṉjajmø, más tø itpa vøjø. Jeꞌis
vaꞌcø mi vyaꞌṉjajmoya, vaꞌcø tø tziꞌpa mumu tiyø møꞌchøqui vaꞌcø
mi sun Dios y aunque iyø, vaꞌcø tø it contento. 18 Aṉguiꞌmyajø vaꞌcø

mi nømaṉ pasencia y u mi maṉ møꞌchøqui chøcyaj vøjø, vaꞌcø ityaj


møjaꞌṉdzøc mi ⁿvin. 12 Coquipø
  listo vaꞌcø chiꞌyajø aunque ti pobretaꞌm,
vøjø viyuṉsepø mi vaꞌṉjajmoṉguy. y vaꞌcø vyeꞌñajø lo que nøꞌityajupø.
Pømitziꞌø vaꞌcø mus mi ṉgyen 19 Jetse ꞌyaṉnecyajpa riquesaꞌajcutyaꞌm

mumu jamacøtoya. Por jetcøtoya eya jamacøtoya vaꞌcø vyøꞌom putyajø,


mi ⁿvyejay Diosis, y vøti pøꞌnis y jetse pyøjcøchoṉyajpa tumønajcøtoya
vyiꞌnomdaꞌm mi ndzamsajuꞌam quenguy.
vøjø jujche mi vaꞌṉjajmoṉguy.
13 Diosis yac itpa mumu tiyø.

Ultimo tzaꞌmaṉvajcocuy
Jesusis vøj chaꞌmaṉvajcu Poncio 20 Timoteo,
cuidatzøc mi ⁿvin
Pilatoꞌis viꞌnaṉdøjqui que vaꞌcø mi ndzøcø lo que jujche
433 1 Timoteo 6

Diosis mi ꞌyaṉguiꞌmuse. Uy mi jiꞌndyet jicø. 21 Venetaꞌmbøꞌis


ṉgømaꞌnøyu ote lo que nø syuni vyaꞌṉjamyaju jetsetaꞌmbø y


tzamdzamneyajupø lo que jujche tocoyaju vøjpø vaꞌṉjajmocuy.
chamyajpase jiꞌn cyomusyajeꞌis Pero oꞌnømbyøjtzi Dios vaꞌcø
Dios. Onguipyajpa nømyajpa mi ṉgyotzove ñeꞌc vyøꞌajcupit.
que ityaj myusocyuy, pero Amén.
Segunda Carta a Timoteo
Metzaꞌombø Carta Chøjcay Timoteo Apóstol San Pabloꞌis

1 Øjchøṉ Pablo Jesucristoꞌis 6 Cuando øtz ṉgojtø ø ṉgøꞌ


ꞌyapostoles, Diosis cøꞌvej øjtzi mitzcøsi y oꞌnøꞌyøjtzi Dios, entonces
jujche ñeꞌc syunuse. Diosis cøꞌvej Diosis mi ñchiꞌu quiꞌpsocuy vaꞌcø
øjtzi vaꞌcø ndzaꞌmaṉvac jujche mus mi ndzøc Diosis yoscuy. Por
muspa tø itø Cristo Jesusjiꞌṉ mumu eso mi jameminba vaꞌcø mi ⁿyosa
jamacøtoya como chamuse Diosis. mi ndumø tzocoy jujche Diosis
2 Timoteo, mi ⁿjajyaꞌyøjtzi. Viyuṉse
  mi ñchiꞌuse quiꞌpsocuy. 7 Diosis

mi suꞌnbøjtzi como si fuera ø mi tø tziꞌtam quiꞌpsocuy vaꞌcø tø


ⁿune. Oꞌnømbyøjtzi ndø Janda Dios jana naꞌtztamø, sino vaꞌcø más tø
y ndø Comi Jesucristo vaꞌcø mi pømipøctamø, vaꞌcø ndø sundam
ngyotzoṉ ñeꞌc vyøꞌajcupit y vaꞌcø Dios y ndø pøndøvøtaꞌm, y vaꞌcø
ndyoyaꞌṉøyø y vaꞌcø mi it contento. ndø aṉguiꞌm ndø vin Diosis
syunbase. 8 U mi ṉgotzaꞌaju vaꞌcø

Pabloꞌis chaꞌmaṉvajcu ti chøjcu mi ndzajmayaj eyataꞌmbø ndø


ndø Comiꞌis tø øtzcøtoya Comiꞌis ꞌyote, y u mi ndø cotzaꞌaj
3 Nøjmambyøjtzi yøscøtoya ndøvø porque øtz somdøjupø chøṉø
Dios y mi jajmundzøcpa mijtzi para ndø Comicøtoya. Hay que
chuꞌjiꞌṉ jamajiꞌṉ tumdum jama vaꞌcø mi yac pacø aunque øtzjiꞌn mi
cuando oꞌnømbøjtzi Dios. Nøꞌmø ndoyaꞌispa Diosis vøjpø ꞌyotecøtoya,
ndzøc Diosis yoscuy ø ndumø porque Diosis más maṉba mi
tzocoy jujche oyuse chøcyaje ndø mbyømitziꞌi. 9 Diosis tø yaj cotzojcu

jandatzuꞌṉguꞌistaꞌm. 4 Suꞌnbø mi
  ndø cojapit. Y Diosis tø vejayu
iscoꞌndoꞌa, vaꞌcø casøcomøꞌnøjtzi vaꞌcø tø it masanbø. Tø yaj cotzojcu
porque mi jamundzøcpøjtzi jujche porque ñeꞌc Diosis jetse syunba
mi ndø cøvoꞌu. 5 Mi jajmamba
  chøcø y tø toyaꞌṉøyu, jiꞌndyet
viyuṉsepø mi vaꞌṉjajmocuy jujche porque nø ndø tzøjcu aṉcø vøjpø
vaꞌṉjajmoyajqueꞌtpanaꞌṉ mi oṉgo tiyø. Antes que chøc nasacopac,
mama Loida y mi mama Eunice. Y ijtunaꞌṉ Diosis quiꞌpsocuy vaꞌcø
viyuṉse muspøjtzi que jetseti mitz cyøꞌvej Cristo Jesús, porque neꞌc
mi vaꞌṉjajmoṉgueꞌtpati. Diosis tø toyaꞌṉøyu. 10 Y yøti como

434
435 2 Timoteo 1​, ​2

minu Jesucristo tø Yajcotzocpapøꞌis, 18 Oꞌnømbyøjtzi ndø Comi vaꞌcø


quejpa que tø toyaꞌṉøpya Diosis. tyoyaꞌṉøy Onesíforo jic jamacøsi.
Por lo que chøjcuse Jesusis, jiꞌn Mitz mi muspa møꞌchøqui jujche
maṉ tø caꞌe. Y yøti porque ndø Onesiforoꞌis cotzoꞌṉøjtzi Efeso
ṉgømaꞌnøjatyamuꞌam Diosis vøjpø cumguꞌyomo.
ꞌyote, ndø mustamba que muspa tø
quena mumu jamacøtoya. Hay que vaꞌcø ndø coquip
11 Diosis tzamdziꞌ øjtzi vaꞌcø ndø vaꞌnjajmocuy

2

ndzambojyay jic vøjpø ꞌyote, y Entonces mijtzi, øjtzøṉ mi


tzamdziꞌ øjtzi vaꞌcø apostolesajø une, pømipøcø tø cotzoṉbase
y vaꞌcø ꞌyaṉmayaj pøn aunque Cristo Jesusis cuando jetjiꞌṉ tø
jutitaꞌmbø lo que jiꞌndyet Israel ijtamu. 2 Øtz mi ndzajmayuse,

pøndaꞌm. 12 Por jetcøtoya nøꞌmø


  y vøti pøꞌnis myañaju; jetse
toyaꞌisu yøꞌcse. Pero ni modo, jiꞌnø tzajmayajqueꞌt vøjtaꞌmbø pøn
maṉ tzaꞌaje, porque muspøjtzi cyumplitzøcyajpapøꞌis jujche
iꞌche vaꞌṉjambapø, y øtz muspøjtzi aṉguiꞌmyajtøjuse. Entonces
viyuṉse que jeꞌis muspa cuidatzøc jeꞌtis muspa chamusyajqueꞌtati
øjtzi vaꞌcø jana tocoy ø ⁿyoscuy, eyataꞌmbø.
porque ⁿnøjaꞌyøjtzi ndø Comi vaꞌcø  
3 Mijtzi pues hay que vaꞌcø mi

cuidatzøc øjtzi hasta jic jama ndona aunque mi ndoyaꞌisø jujche


cuando minba ñeꞌcø. soldadoꞌis tyonbase. Porque mijtzi
13 Jamgøchøꞌy møꞌchøqui
  como si fuera vøjpøt mi syoldado
vøjpø aṉmaꞌyocuy lo que øtz Jesucristocøꞌmø. 4 Cuando soldado

mi aṉmayuse øjtzi. Vaꞌṉjajmoya quipnømumø ijtu, jiꞌn mus maṉ


møꞌchøqui y suꞌnoya porque Cristo vaꞌcø cyoyos emø vaꞌcø myeꞌtz
Jesusjiꞌṉ mi ⁿijtu. 14 Cuidatzøcø
  jamacøtcuy. Sunba vaꞌcø chøc
lo que Masanbø Espiritu Santoꞌis syunbase opøꞌis cyøpivi vaꞌcø
mi ñchiꞌuse quiꞌpsocuy vaꞌcø mus syoldadoꞌajø. Jetseti mitzqueꞌt yosø
mi ndzøcø, Espiritu Santoꞌis mi vaꞌcø mi yac tzøꞌy contento Dios
ṉgyotzoṉbase, y Espiritu Santo itpa oyupøꞌis mi ngyøpivi. 5 Cuando

øjtzomdaꞌm. poꞌis quipsisyajpa, oꞌca jiꞌn maṉ


15 Mitz mi muspa que mumu
  chøqui como aṉguiꞌmyajuse, jiꞌn
lo que ityajupøꞌis Asia nasomo mus ganatzøc ni ti premio. 6 Pømi

tzacpøꞌyaj øjtzi. Entre ñeꞌcomdaꞌm yospapøꞌis tzaꞌmomo tiene que


Figeloꞌis y Hermogenesis vaꞌcø pyøc cosecha viꞌna antes que
tzacyajøjtzi. 16 Que vaꞌcø
  eyataꞌmbøꞌis pyøcyajpa. 7 Quiꞌpsø lo

tyoyaꞌṉøyajø ndø Comiꞌis lo que que mi nøjambyøjtzi, y ndø Comiꞌis


ityajupø Onesiforoꞌis tyøjcomo. maṉba mi ñchiꞌ quiꞌpsocuy vaꞌcø mi
Porque jeꞌis ja chaꞌajøjtzi aunqueti ṉgønøctøyøy aunque tiyø.
somdøj øjtzi. Vøtinac oꞌyø toꞌyaꞌṉøy  
8 Jajmø que Jesucristo

presoꞌomo. 17 Porque cuando


  caꞌyajupøꞌomo ijtunaꞌṉ y visaꞌu.
Onesíforo nuꞌc Roma cumguꞌyomo, Y David Jesucristoꞌis pyeca
o meꞌtz øjtzi hasta que paꞌtøjtzi. jata tzuꞌṉguy. Jetsepø ote
2 Timoteo 2 436

ndzaꞌmaṉvajcapyøjtzi. 9 Por vaꞌcø


  yach putzi ndø siscøsi møjaꞌajpase,
ndzaꞌmaṉvacø vøjpø ote, nøꞌmø jetse maṉba møjaꞌṉꞌajqueꞌt jetsepø
isu toya hasta somdøjøjtzi como aṉmaꞌyocuy. Himeneoꞌis y Filetoꞌis
yatzitzocopyapø pøn somdøjpase. jetse chaꞌmaṉvacyajpa lo que jiꞌn
Pero Diosis ꞌyote jiꞌn mus maṉ vyøjtaꞌmbø ote. 18 Lo que jeꞌis

yaꞌindujcaye, muspa chambotyøjø ꞌyaṉmayajpapø jiꞌndyet viyuṉbø


aunque juti. 10 Por eso ndoꞌnbøjtzi
  ote. Nømyajpa que visaꞌyajuꞌam
mumu toyaꞌiscuy vaꞌcø mus caꞌyajupø. Jetse yac tocojayajpa
ṉgotzoṉyajø pøn lo que Diosis venetaꞌmbøꞌis vyaꞌṉjajmocuy.
cyøpiṉyajupø. Suꞌnbøjtzi vaꞌcø 19 Como tumø noꞌtze vøjpø tzaꞌjiꞌṉ

cyotzocyajø. Cristo Jesusis tø yaj noꞌtz tzuꞌnupø jiꞌn yaje, jetse


cotzocpa vaꞌcø tø it vøjø mumu Diosis ꞌyote jiꞌn ma yaje. Como si
jamacøtoya myøjaꞌṉoꞌmajcuꞌyomo. fuera tzaꞌcøsi it jachøꞌyupø: “Ndø
11 Yøṉø viyuṉsepø otete: Comiꞌis ispøcpa iyø ñeꞌtaꞌm”. Y
Oꞌca tø caꞌtamba Cristojiꞌṉ, jachøꞌcyeꞌtu: “Lo que nømyajpapø:
maṉba tø ijtaṉgueꞌt jetjiꞌṉ. Øtz Cristoꞌis chøṉ ñeꞌ, oꞌca jetse
12 Oꞌca tø toyaꞌistamba, maṉba
  nømba, tiene que vaꞌcø chac mumu
tø aṉguiꞌmdaṉgueꞌt jetjiꞌṉ. yatzitzocoꞌyajcuy”.
Oꞌca maṉba tø nømi: “Jiꞌnø 20 Tum møjapø tøjcomo it aunque

ispøc Jesús”; entonces Jesús jujchepø cojtocuy. Jiꞌn solo it


maṉba nømqueꞌt: “Jiꞌnø ispøc orotaꞌmbø, y platataꞌmbø, pero
jicø”. 13 Aunque øtz jiꞌn chø
  itqueꞌtuti cutyaꞌmbø, nastaꞌmbø.
vaꞌṉjajmoye, Cristoꞌis chøcpa Más vøjpø cojtocuꞌyomo ndø
lo que ti chamba que maṉba cotpa vøjpø tiyø, y más aunque
chøqui; porque Cristoꞌis jiꞌn jujchepøꞌomo ndø cotpa aunque
mus maṉ jyana vaꞌṉjam vyin. tiyø. 21 Oꞌca jiꞌn mi vøꞌmøyi yøꞌcse

yatzipø vaꞌṉjajmocuy, entonces


Istøjpa que vøjti yospapø maṉba mi it como tum vøjpø
14 Tzajmayajø vaꞌcø jamyajø cøvajcupø cojtocusye. Como vøꞌneꞌis
yøcsepø tiyø lo que mi ndzajmayuse. yac yospa vøjpø cojtocuy vøjpø
Aṉguiꞌmyajø ndø Comiꞌis ticøtoya, jetse ndø Comiꞌis muspa
viꞌnaṉdøjqui vaꞌcø jyana cyoquipyaj mi ⁿyac yosqueꞌta vaꞌcø mi ndzøc
ni ticøtoya jiꞌn yosepø ote suniti. vøjpø yoscuy. Manba mi it listo
Porque myañajupøꞌis jetsepø ote vaꞌcø mi ndzøc mumu vøjtaꞌmbø
maṉba tocoyaj algo. 15 Pømi tziꞌ
  yoscuy.
mi ⁿvin vaꞌcø mi it Diosis syunbase, 22 Uy ma mi ꞌyaṉsun yatzipø

como yospapø pønse lo que tiyø como uñbøꞌnis ꞌyaṉsuñajpase.


chøcpaꞌis vøjpø yoscuy, y jetse jiꞌn Pero quiꞌpsmeꞌtza vaꞌcø mi
maṉ chaꞌajcuꞌyaje, tzaꞌmaṉvac vøjø ndzøc vøjpø tiyø, y vaꞌcø mi
viyunsyepø ote. 16 U mi ndzam ote
  vyaꞌṉjajmoya, vaꞌcø mi sun ndø
nascøspø, ni ticøtoya jiꞌn ndø yac Comi, y vøj mi nømaṉyaj mi
yosepø. Porque más yachvituꞌyajpa ndøvø, y vaꞌcø jana mi ṉguipø.
jetse chamyajpapøꞌis. 17 Jujchem
  Y vyaꞌcpapøꞌis ndø Comicøsi
437 2 Timoteo 2​, ​3

ti syuñajpa, cøvajcøyajupøꞌis quiꞌscaꞌyaje, maṉba quiꞌsayaj


chocoy, jetjiꞌndaꞌm vøjø vaꞌcø vøjpø tiyø. 4 Mismo amigo maṉba

mi vindø. 23 Uy mi ꞌyonguijpu
  aṉgømaꞌcøyaje, jiꞌn ma chøcyaj
jovitaꞌmbø pønse, jiꞌn musoyajepø cuenda ti nø chøcyajupø. Maṉba
pønse. Porque mi muspa que vaꞌcø quiꞌpsyaje que ñeꞌ más vøjtaꞌm.
onguipyajø, vøtiꞌajpa quipcuy. Maṉba syuñaj ñeꞌ yac tziꞌṉyajpapø
24 Ndø Comiꞌis chøsi jiꞌn mus
  tiyø más que menos Dios. 5 Maṉba 

maṉ ꞌyonguip ni jutipøjiꞌṉ. Hay chøcyaj vyin como si fuera


que vøj vaꞌcø ñømaṉyajø mumu vyaꞌṉjamyajpa Dios, pero jiꞌn ma
pøndaꞌm. Hay que vaꞌcø it listo ñøꞌijtayaje jeꞌis pyømi. U maṉ mi
vøj vaꞌcø ꞌyaṉmaꞌyoya, y vaꞌcø mbaꞌtyaj jetsetaꞌmbø pøn.
ñømaṉ pasencia. 25 Oꞌca pøꞌnis jiꞌn

6 Jetsetaꞌmbø pøn nuꞌcyajpa

vyøꞌmøyaje vøjpø tiyø, hay que mi eyapøꞌis tyøjcomo y


ndzaꞌmindziꞌyaje jujche vaꞌcø maṉ ꞌyaṉgømaꞌcøyajpa vøꞌtøc vaꞌcø mus
ityajø; como que jiꞌn aṉguiꞌmipø yac tøjcøyajø. Amigo pøcyajpa
pønse vaꞌcø mi ndzaꞌmindziꞌyajø. yomo ja ityajøꞌis quiꞌpsocutyaꞌm
Pueda ser Diosis maṉba chiꞌyaj y sunba chøcyaj aunque jujchepø
quiꞌpsocuy vaꞌcø quiꞌpsvituꞌyajø, yatzitzocoꞌyajcuy. 7 Tumdum jama

y vaꞌcø vyøꞌmøyajø viyuṉsyepø aṉmayajpa, pero nunca jiꞌn mus


tiyø, 26 vaꞌcø quiꞌpsmiñaj vøjø,
  cyønøctøyøyajø viyuṉbø tiyø.
vaꞌcø cyotzocyajø yatzipøꞌis 8 Como ityajunaꞌṉ brujotaꞌmbø

cyøꞌom ityajupø. Porque yatzipøꞌis pøn ñøyitaꞌmbøꞌis Janes y


ꞌyaṉgømaꞌcøyaju vaꞌcø chøcyajø Jambres, y jeꞌis ja vyøꞌmøyajø
jujche jeꞌis syunbase. Moisesis chøjcuse, y eyapø
myusocuy chøcyaju; jetseti jic
Pabloꞌis chamba jujchepø pøn aṉgømaꞌcøꞌyoyajpapø pøꞌnis jiꞌn
maṉba ityaj últimopø jamaꞌomo vyaꞌṉjamyaje viyuṉbø tiyø. Y

3 Eyapø ti maṉba mi ndzajmaye.


Ultimopø jama maṉba it
møjaꞌṉ naꞌtzcuy, jiꞌn mus maṉ tø
yatzitaꞌmbøte quiꞌpsocuy y jiꞌn
vyøjtaꞌm vyaꞌṉjajmocuy. 9 Pero

jetsetaꞌmbø yatzitaꞌmbø pøꞌnis


ijtam vøjø. 2 Porque pøꞌnis maṉba
  jiꞌn mus maṉ chøjcaṉøyaje ti nø
syuñaj ñeꞌ vyin. Maṉba syuñaj chøcyajuse. Porque mumu pøꞌnis
tumin, maṉba ñøjayatzøcyaj vyin, maṉba chiꞌyaj cuenta que ja ityaj
maṉba cyomoꞌyaj vyin que ñeꞌc más quiꞌpsocuy, igual como jujche
pøndaꞌm. Maṉba myenoschøcyaj musyajtøju que Janesis y Jambresis
Dios, jiꞌn ma cyønaꞌtzøyaj ñeꞌ quiꞌpsocuy jiꞌndeyet vyøjtaꞌmbø.
jyatataꞌm y myamataꞌm. Jiꞌn ma
chøjcayaj cuenda que vøjpø tiyø Chamdzajcayupø tiyø
nø chiꞌyajtøju, jiꞌn ma vaꞌṉjamyaj Timoteo Pabloꞌis
ni tiyø. 3 Jiꞌn maṉ na syuñajtøji,

10 Pero
mitz mi musuꞌam vøjø
jiꞌn ma tyoyaꞌṉøyaj ni iyø. Maṉba lo que øtz aṉmaꞌyopase øjtzi, y
cyøsujtzøyaj eyataꞌmbø pøn, jiꞌn jujche øtz itpase, para ticøtoya
mus maṉ yaꞌinducyaj vyin. Maṉba øtz yospøjtzi. Y mi musuꞌam
2 Timoteo 3​, ​4 438

ø vaꞌṉjajmoṉguy, y que øtz


pasenciaꞌtzi, y como øtz suñajpøjtzi
mumu pøndaꞌm, y jujche øtz
4 Jujche mi aṉguiꞌmbøjtzi,
ispa Diosis, isqueꞌtpa ndø
Comi Jesucristoꞌis. Ndø Comi
ndonba vøti toya. 11 Y mi musuꞌam
  Jesucristoꞌis maṉba cyømeꞌchaj
jujche øtz oy yacsutzøctøji, y nø mumu pøn cyojajiꞌṉ. Maṉba
ṉgøjtø vøti toya. Mitz mi muspa cyømeꞌchaj queñajpapø; maṉba
jujche oꞌyø tuqui Antioquía cyømeꞌchaj caꞌyajupø. Maṉba
cumguꞌyomo e Iconio cumguꞌyomo, cyømeꞌchaje cuando minba vaꞌcø
y Listra cumguꞌyomo, jujche ꞌyaṉguiꞌm mumu ticøstaꞌm. 2 Por

oyuse yacsutzøctøji. Pero mumu eso mi aṉguiꞌmbøjtzi vaꞌcø mi


toyaꞌiscuꞌyomo ndø Comiꞌis ndzambojyay ꞌyote, oꞌca sunba
yaj cotzojcøjtzi. 12 Y viyuṉse
  cyømaꞌnøyajø, oꞌca jiꞌn syun
mumu pøn oꞌca sunba ityaj cyømaꞌnøyajø; mitz tzambojyayø.
Diosis sunbase Jesucristojiꞌn, Oꞌca ijtuꞌøc mi lugar, aunque ja itøꞌc
maṉbati yac toyaꞌisyajtøjqueꞌte. mi lugar, vøjpø aṉmaꞌyocujiꞌṉ y
13 Pero yatzitaꞌmbø pøn y
  pasenciaꞌajcujiꞌṉ tzamnøctøyøyajø,
aṉgømaꞌcøꞌyoyajpapø más oꞌninducyajø, pømitziꞌyajø.
maṉba yachvituꞌyaje. Maṉba 3 Porque maṉba nuꞌc tiempo

ꞌyaṉgømaꞌcøꞌyaje eyataꞌmbø, y cuando jiꞌn ma cyømaꞌnøyaj vøjpø


mismo ñeꞌc maṉba ꞌyaṉgømaꞌcøyaj aṉmaꞌyocuy. Maṉba sun chøcyaje
vyin. ñeꞌ syuñajpase y por eso maṉba
14 Pero mijtzi tzøjcaꞌṉøyø lo que
  myeꞌchaj eyapø aṉmaꞌyoyajpapø lo
jujche mi aṉmayuse y lo que mi que chajmayajpapøꞌis que muspa
vaꞌṉjambapø viyuṉse. Mijtzi mi chøcø lo que ti sunba chøcyajø;
muspati iꞌstaꞌm mi ñchajmayaju. porque jetsepø aṉmaꞌyocuy sunbati
15 Jajme minø que desde que
  cyømaꞌnøyajqueꞌta. 4 Jiꞌn ma

mi ñcheꞌøctøc, mi ꞌyaṉmayaju cyømaꞌnøyaj viyuṉsyepø tiyø, pero


jachøꞌyupø Diosis ꞌyotejiꞌṉ. Oꞌca maṉba cyømaꞌnøyaj suñchame.
jet más mi aṉmamba, jetse más 5 Pero mitz tzøjcay cuenda mi ⁿvin

maṉba mi ṉguiꞌpsocumini vaꞌcø aunque ticøsi. Oꞌca mi ndyoyaꞌispa,


mi ṉgyotzoca, oꞌca Jesucristo tiene que vaꞌcø mi ndonø. Yosa
mi vaꞌṉjajmba. 16 Porque mumu
  como vøjpø ote chaꞌmaṉvacpapøꞌis.
jachøꞌyupø Diosis ꞌyote pøꞌnis Tzøc vøjø mumu lo que syunbase
jyayaju Diosis chiꞌyajuse quiꞌpsocuy. vaꞌcø mi ndzøcø.
Jachøꞌyupø Diosis ꞌyote vaꞌcø ndø 6 Ya mero maṉba taꞌn ꞌyora

tuꞌnø, muspa ndø aṉmatyamø cuando øtz maṉba ndziꞌocuyaj ø


viyuṉbø tiyø, tø yaꞌinducpa oꞌca ⁿvin Dioscøsi. Pronto øtz maṉba
jiꞌn vyøjpø ti ndø quiꞌpspa o ndø jajmbøꞌ nascøspø itcuy. 7 Mumu ø

tzøcpa. Y tø aṉmatyamba lo que mbømijiꞌṉ øtz ṉgoquijpaꞌyøjtzi ndø


Diosis syunbase. 17 Jetse Diosis pyøn
  Comiꞌis ꞌyote. Ṉgumplitzøjcøjtzi ø
maṉba it cotaꞌñajupøꞌis quiꞌpsocuy ⁿyoscuy. Ja ñchajcøjtzi vaꞌṉjajmocuy.
y jetse cuentacøs maṉba iti vaꞌcø 8 Como ganatzøcpapø pøn tziꞌtøjpa

chøc mumu vøjpø tiyø. corona, jetse jiṉ ijtu aṉneꞌcupø


439 2 Timoteo 4

tum corona øtzcøtoya. Je corona viyuꞌṉajcusye chajmayajpa mumu


ndø Comiꞌis maꞌṉbø tziꞌi jic jama pøn vaꞌcø jana vaꞌṉjamyaj ndø
porque øtz ndzøjcu Diosis syunbase. aṉmaꞌyocuy.
Ndø Comi vøj aṉguiꞌmbapø y 16 Cuando viꞌna oꞌyøjtzi ṉgoquip

jeꞌis myuspa iꞌis chøc vøjø. Y jiꞌn ø ⁿvin aṉguiꞌmbaꞌis vyiꞌnomo, ni


solo øtz maṉba tziꞌ corona, pero iꞌis ja cyøꞌoꞌnøjtzi; mumu pøꞌnis
maṉba chiꞌyajqueꞌte mumu lo que tzacpøꞌyajøjtzi. Oꞌnøpyøjtzi
suñajpapøꞌis vaꞌcø min ndø Comi. Dios vaꞌcø jyana cojaꞌajyajø
tzacyajupøꞌstzi. 17 Pero ndø Comi

Pabloꞌis chajmay Timoteo øtzjiꞌṉnaꞌṉ ijtu y más pømitziꞌøjtzi


ti vaꞌcø chøcø vaꞌcø mus ndzaꞌmaṉvajcay ꞌyote
9 Tzøcmeꞌtzavaꞌcø min mi ndø aunque iyø, y vaꞌcø myajnayaj ꞌyote
tuꞌn pronto. 10 Porque Demas
  mumu pøꞌnistaꞌm, que sea jiꞌndyet
tzuꞌṉuꞌam øtzcøꞌmø maṉ emøc; Israel pøndaꞌm. Y ndø Comiꞌis yaj
porque jeꞌis más gyustatzøcpa cotzojcøjtzi vaꞌcø jana yaj caꞌøjtzi
nascøspø itcuy. Maṉ Tesalónica møja caꞌṉis. 18 Y ndø Comiꞌis maṉba

cumguꞌyomo. Crecente maṉ Galacia coqueꞌnøjtzi vaꞌcø jana tzøjcay ni


nasomo. Tito maṉ Dalmacia iꞌis ni tiyø. Y maṉba cuidatzøc ndø
nasomo. 11 Tumdiꞌam tzøꞌy Lucas
  Comiꞌis vaꞌcø tøjcøy tzajpombø
øtzjiꞌṉ. Pøjquingøtqueꞌtati Marcos itcuꞌyomo. Hay que vaꞌcø ndø
y nømin yøꞌqui cuando maṉba mi vøcotzøctam ndø Comi mumu
mini, porque jeꞌis muspa cotzoṉ jamacøtoya. Amén.
øjtzi ø ⁿyoscuꞌyomo. 12 Tíquico

ṉgøꞌvejøjtzi Efeso cumguꞌyomo. Ultimopø yuschiꞌocuy


13 Cuando mi minba, nømin

19 Yuschiꞌyajø Prisca y Aquila, y
ø mbacac tucu ndzajcupø mumu lo que ityajupø Onesiforoꞌis
øjtzi Carpoꞌis tyøjcomo Troas tyøjcomdaꞌm. 20 Erasto tzøꞌyu

cumguꞌyomo, y nømijnaqueꞌtati Corinto cumguꞌyomo. Pero Trófimo


librutaꞌm; y más nø sunu vaꞌcø mi ndzacpøꞌøjtzi Melito cumguꞌyomo
nømijnay naca lo que ijtupøcøsi caꞌepø. 21 Tzøjquisø vaꞌcø mi minø

jachøꞌyupø. antes que minba pacac aṉsøn. Mi


14 Chøcpapøꞌis tøꞌṉgutyaꞌmbø
  ⁿyuschiꞌyajpa Eubuloꞌis y Pudenteꞌis
yostøc Alejandroꞌis, jeꞌs oꞌyø y Linoꞌis, y Claudiaꞌis y mumu ø
tzøjcaye vøti toya. Ndø Comiꞌis vaꞌṉjajmoṉguy tøvøꞌstaꞌm.
maṉba chiꞌ castigo por lo que 22 Oꞌnømbyøjtzi Dios vaꞌcø it mi

chøjcupø. 15 Tzøj cuenda uytim


  ndzocoꞌyomo ndø Comi Jesucristo,
jetseti maṉba mi ñchøjcacyeꞌt y vaꞌcø mi ṉgyotzoṉ ñeꞌ vyøꞌajcupit.
Alejandroꞌis. Porque jeꞌis Amén.
La Carta a Tito
Carta Chøjcay Tito Apóstol San Pabloꞌis

contento.5 Oy mi ndzaque Creta


Yosuse Tito Creta nasomo cucnasomo vaꞌcø mi yac tucø lo

1 Øjchøṉø Pablo, Diosis chøṉ


chøsi. Jesucristoꞌis chø
ꞌyapostoles. Diosis cyøpiṉyaj pøn
que øtz ja musøpø ndzøcø, y vaꞌcø
mi nombratzøc tzambøndaꞌmbø
tumdumbø cumguꞌyomo vaꞌcø
vaꞌcø ñeꞌajyajø oꞌca vyaꞌṉjamyajpa; maṉ ꞌyaꞌmyaj yoscuy. Jetse oyuse
y cøꞌvej øjtzi vaꞌcø ndzajmayaj mi ndzajmaye antes que tzuꞌṉøjtzi.
pøn vaꞌcø vyaꞌnjamyaj Dios. Cøꞌvej 6 Hay que vaꞌcø mi nombratzøc pøn

øjtzi vaꞌcø ndzajmayaj viyuṉbø vøj itpapø vaꞌcø jana mus chøjcay
ote, vaꞌcø myusyaj jujche vøjø cyoja ni iꞌis, tumdi ijtuꞌis yomo,
vaꞌcø vyaꞌṉjamyaj Dios; 2 vaꞌcø
  y ꞌyunejiꞌṉ vyaꞌṉjamyajpapøꞌis
quiꞌpsmiñajø que maṉba queñaj ndø Comi; y ꞌyune jiꞌn musipø
para mumu jamacøtoya. Dios jiꞌn cyøtzaꞌmøyajø oꞌca myeꞌchajpa
mus maṉ syutzø, y antes que choꞌtz quipcuy, y cyønaꞌtzøyajpapøꞌis
nasacopac, jeꞌis chaꞌmaṉvajcayu mumu aṉguiꞌmyajpapø. 7 Porque

que maṉba it mumu jamapø itcuy. mapø aṉguiꞌmi, tiene que vaꞌcø it
3 Y cuando nuꞌc jama, Diosis yac
  vøjø jana mus chøjcay cyoja ni iꞌis;
mustøju jujche muspa tø quen porque maṉba cuidatzøjcoya como
mumu jamacøtoya; y øjtzi tzamdziꞌ si fuera Diosis chajcuse ñucsocuy;
Diosis tø Yajcotzocpapøꞌis vaꞌcø jiꞌn chøquipøꞌis ñeꞌc syunbase, jiꞌn
ndzaꞌmaṉvac jujche muspa tø mavepø quiꞌscaꞌe, jiꞌn tyoꞌṉipøꞌis
quen mumu jamacøtoya. 4 Øtz mi
  tzoy, jiꞌn myeꞌtzeꞌis ni ti quipcuy,
ⁿjajyayø mijtzi Tito. Øjtzø mi une y jiꞌn sunipøꞌis algo tumin. 8 Yac

viyuṉsye, porque øtz mi ⁿnøjaꞌyøjtzi aṉguiꞌm vøj pyøjcøchoṉyajpapøꞌis


vaꞌcø mi vaꞌṉjam ndø Comi. Mismo opøꞌis tyuꞌñaje, syunbapøꞌis mumu
vaꞌṉjajmocuy parejo tø nøꞌijtamu. vøjpø tiyø, vøjpø quiꞌpsocuy
Oꞌnømbyøjtzi ndø Janda Dios y ndø ñøꞌijtupøꞌis, vyøjøtzøcpapøꞌis
Comi Jesucristo tø Yajcotzopapøꞌis cøvaꞌcocuy como vøjpø pønse,
vaꞌcø mi ṉgyotzova, y vaꞌcø mi itpapø como si fuera Diosis ñucscuy,
ndyoyaꞌṉøyø, y vaꞌcø mi ⁿyac it yaꞌinducpapøꞌis ñeꞌc vyin. 9 Hay

440
441 Tito 1​, ​2

que vaꞌcø tyumø tzocoy vyaꞌṉjajmø quiꞌpsmin vøjø. 16 Nømyajpa que


viyuṉbø ote jujche oyuse ꞌyaṉmaye; cyomusyajpati Dios; pero cuando


y viyuṉbø ꞌyaṉmaꞌyocuy maṉbaꞌis ndø ispa lo que chøcyajpase, ndø
chaꞌmaṉvaque, y jetse vaꞌcø tziꞌpa cuenta que jiꞌn cyomusyaj
pyømitziꞌyaj eyataꞌmbø; y muspa Dios. Ityajpa como jiꞌn ndø
yac vøꞌmøyajø eyapø quiꞌpsocuy vøꞌmøyise y jiꞌn cyønaꞌtzøyaj ni iyø,
ñøꞌijtupøꞌis. y ni ti jiꞌn mus chøcyaj vøjø.
10 It sone jiꞌn cyønaꞌtzøyajeꞌis ni

ti aṉguiꞌmguy. Suniti chamyajpa Viyuṉsepø aṉmaꞌyocuy


vaꞌcø ꞌyaṉgømaꞌcøꞌoyajqueꞌtati, y
it nømyajpapø tiene que vaꞌcø
ndø cojamdamø Israel pøꞌnis
2  ero mijtzi hay que
P
vaꞌcø mi ndzaꞌmaṉvac
vøjpø aṉmaꞌyocuy. 2 Tzajmayaj

aṉguiꞌmocutyaꞌm. Peor jet más achpøtaꞌmbø vaꞌcø quiꞌpsyaj


yatzitaꞌm. 11 Jetsepø tiene que vaꞌcø
  tyumø chocoy y vøjø, y vaꞌcø
mi yac vøṉgøneꞌcyajø. Porque cyoqueñaj cuenta mumu ticøsi, y
entero familiataꞌm jeꞌis sunba vaꞌcø vyaꞌṉjamyaj más vøjpø tiyø,
yac tzacyaj vøjpø aṉmaꞌyocuy. vøjpø pønse vaꞌcø syuñaj tyøvø,
ꞌYaṉmayajpa lo que jiꞌn vyøjpø y vaꞌcø nømaṉyaj aunque icøs
ote vaꞌcø ñøpuj tumin, pero ja pasencia. 3 Jetsetiqueꞌt tzajmayaj

gyanatzøcøpø vøjø. tzamyomotaꞌmbø vaꞌcø ityaj vøjø


12 Tum mismo Creta cucnasombø
  como si fuera Diosisame ñeꞌtaꞌm,
pøn tzaꞌmaṉvacpapøꞌis eyapø vaꞌcø jyana cøsujtzøyaj eyataꞌmbø;
tzaꞌmaṉvajcocuy nømu: “Creta ni vaꞌcø jyana noꞌtyajø, y vaꞌcø
cucnasomdaꞌmbø suchajpa mumu ꞌyaṉmayaj cøyin vøjtaꞌmbø ote;
jama. Como si fuera tzaꞌmø copønse 4 vaꞌcø chajmayajqueꞌtati une yomo

ityajpa, cuꞌtjetjetneyajpa, jiꞌndi vaꞌcø cyoqueñaj cuenta, vaꞌcø


sun yosyajqueꞌta”. 13 Viyuṉbø tiyø
  syuñaj jyaya, y vaꞌcø syuñajqueꞌtati
oy cham jeꞌis. Por eso hay que ꞌyune; 5 vaꞌcø mus cyøpiṉyaj vøjpø

vaꞌcø mi ⁿojnayajø møꞌchøqui tiyø; vaꞌcø ñøꞌit tumøpø quiꞌpsocuy


je aṉgømaꞌcøꞌyoyajpapø vaꞌcø tumbø jyayacøsi, vaꞌcø cuendatzøc
vyaꞌṉjajmoyaj de veras, 14 vaꞌcø
  tyøc, mumu jamase vaꞌcø ityaj vøjø,
jyana tzøjcayaj cuenda Israel vaꞌcø cyønaꞌtzøyaj ñeꞌ jyaya. Jetse
pøꞌnistaꞌm ꞌyundzame, y ni i jiꞌn mus ñømø que Diosis ꞌyote
vaꞌcø jyana tzøjcayaj cuenda jiꞌndi vyøjpø.
ꞌyaṉmayajpapø pøꞌnis lo que 6 Jetseti tzajmayqueꞌt uñbøn que

jyajmbøꞌyajupøꞌis viyuṉbø vaꞌcø cuendatzøcyaj vyin vaꞌcø jana


aṉmaꞌyocuy. quiꞌpsyaj yatzipø tiyø. 7 Mitz mumu

15 Oꞌca pøꞌnis chocoy cøvajcupø,


  hay que vaꞌcø mi ndzøc vøjpø tiyø,
entonces para jic pøngøtoya aunque vaꞌcø isyaj eyataꞌmbøꞌis que vøj
ti cøvajcupøte; y oꞌca yachquiꞌpspa jetse vaꞌcø ityajqueꞌta. Aṉmayø
y jiꞌn vyaꞌṉjajmoye, entonces ni mi ndumø chocoy. Quipsmin vøjø
ti ja it cøvajcupø jic pøngøtoya. lo que tiyø nø mi aṉmayumbø.
Hasta quiꞌpsocuy yatziꞌaju y jiꞌn 8 Hay que vaꞌcø mi vejvejney

Tito 2​, ​3 442

vøjø, vøjpø mi ṉguipsocujiꞌn. 15 Jetse


vøjø vaꞌcø mi aṉmayajø, y
Jetse jiꞌn mus maṉ nømyajø que vaꞌcø mi ndzaꞌmindziꞌyajø, y vaꞌcø
jiꞌn vøjpø quiꞌpsocujiꞌn nø mi mi ojnayajø vaꞌcø jana chøcyaj
aṉmayu. Jetse maṉba cyotzaꞌajyaje yatzipø tiyø. Jetse tzaꞌmindziꞌyajø
nguiꞌsayajpapøꞌis, porque jiꞌn mus ijtuse mi aṉguiꞌmguy. Uy mi
maṉ nømyajø que yatzipø ti nø mi myenoschøc ni iꞌis.
ndzøjcupø.
9 Tzajmayaj coyosyajpapø vaꞌcø

Ti vøjø vaꞌcø chøcyajø
cyønaꞌtzøyaj ñeꞌc cyomi y vaꞌcø vaꞌṉjajmoyajpapøꞌis
chøcyajø mumu tiyø lo que
suñajpase cyomiꞌis; vaꞌcø jyana
aṉdzoṉyajø, 10 vaꞌcø jyana nuꞌmyajø.

3  ac jajmutzøcyajø que tiene
Y
que vaꞌcø cyønaꞌtzøyaj
gobierno y mumu aṉguiꞌmyajpapø,
Hay que vaꞌcø isindziꞌ cyomi que vaꞌcø chøcyaj lo que jujche
chøcpa lo que chajmayuse. Hay ꞌyaṉguiꞌmyajpase y vaꞌcø ityaj listo
que vaꞌcø chøc vøjø aunque ti vaꞌcø chøcyaj mumu vøjtaꞌmbø tiyø,
yoscuy vaꞌcø istøjø que vøjpøte 2 vaꞌcø jana yachcøꞌoꞌnøyaj ni iyø,

Diosis ꞌyaṉmaꞌyocuy. Diosis tø yaj ni vaꞌcø jyana quipyajø, pero vaꞌcø


cotzocpa. cyotzoṉyaj mumu pøn, vaꞌcø vøj
11 Porque yøti quejpa mumu
  nømaṉyaj mumu pøn.
pøngøtoya jujche Diosis tø cotzoṉba 3 Porque jetsetiqueꞌt tø øtz

ñeꞌ vyøꞌajcupit, vaꞌcø tø cotzoctamø. ijtamunaꞌntzi como jovipø ponse,


12 Tø tzaꞌmindziꞌtamba vaꞌcø ndø
  jiꞌnaꞌn ndø ṉgønaꞌtzøtyam ni iyø,
tzactam lo que jiꞌn syunise Diosis, pøꞌnis tø aṉgømaꞌcøyajpanaꞌṉ.
y vaꞌcø jana ndø aṉsundamø Neꞌc ndø ṉgusto sunbanaꞌṉ ndø
tziꞌṉyajpapø tiyø nascøspø. En tzøctamø, y sunbanaꞌṉ ndø
cambio vøjpø quiꞌpsocupit vaꞌcø tzøctam tø yac tziꞌṉdambapø
tø ijtamø; vaꞌcø tø ijtam vøjø aunque tiyø, y ja mus ndzactamø.
Diosis syunbase, mientras yøꞌc Y sunbanaꞌṉ yacsutzøctam ndø
tø ijtam nascøsi. 13 Porque it
  tøvø, jiꞌnaꞌṉ sundame vaꞌcø ijtam
vøjpø tiyø maṉbapø tuqui. Tø vøjø. Ndø quiꞌsatyambanaꞌṉ
sundamba vaꞌcø minø søꞌṉbapø eyataꞌmbø, y jeꞌistaꞌm tø
Jesucristo tø Yajcotzocpapøꞌis, quiꞌsatyaṉgueꞌtpatinaꞌṉ. 4 Entonces

y ñeꞌcø myøjaꞌṉombø Dios. Diosis tø Yajcotzocpapøꞌis, jeꞌis tø


14 Jeꞌis chiꞌocuyaj vyin vaꞌcø
  isindziꞌu que ñeꞌc tø toyaꞌṉøpya
cyaꞌ para tø øtzcøtoyataꞌm y tø sunba mumu pøn. 5 Y jeꞌis tø

vaꞌcø tø yac libreꞌajtamø, y yaj cotzoctamu tø toꞌyaꞌṉøtyamu


vaꞌcø tø yaj cotzoctamø vaꞌcø aṉcø. Porque jiꞌn tø cotzoctame
tø jana ndzøjcaṉøtyamø más aunque ndø tzøjcu aṉcø vøjpø tiyø.
yatzitzocoꞌyajcuy. Y tø cøvajcøtyamu Sino jeꞌis tø yac tzuꞌṉapya ndø coja
ndø cojajiꞌṉ vaꞌcø tø ijtam como si vaꞌcø tø it como si fuera pøꞌnajuse
fuera ñeꞌc Jesucristoꞌis pyønse, vaꞌcø como jomepø pøn. Masanbø
ijtam ø ṉganas vaꞌcø ndzøctam más Espiritu Santoꞌis tø yac jomevituꞌpa.
vøjpø tiyø. 6 Diosis algo yac min øtzcøs

443 Tito 3

Espiritu Santo Jesucristojiꞌṉ tø mismo ñeꞌc myuspa que jiꞌndyet


Yajcotzoctambapøꞌis. 7 Jetse Diosis
  vøjpø ti nø chøjcupø.
tø pøjcøchoṉba ñeꞌc vyøꞌajcupit.
Como tum erejencha maṉbase tø Pabloꞌis chajmayu Tito ti vaꞌcø chøcø
pøjcøchoṉdame, jetse maṉba tø 12 Cuando øtz maṉba ṉgøꞌvej
pøjcøchoṉdam mumu jamapø itcuy Artemas o Tíquico mitzcøꞌmø,
ndø joꞌctambapø. cuando jet nuꞌcyajpa mitz
8 Viyuṉete muspa tø nømø que
  ijtumø, cojeꞌcsø vaꞌcø mi myaṉ
oyupøꞌis vyaꞌṉjam Dios tiene Nicópolis cumguꞌyomo, jiṉø vaꞌcø
que vaꞌcø cuenda tzøc vyin vaꞌcø tø paꞌtø. Porque ṉguipsmiꞌnøjtzi
chøc vøjpø tiyø, y jetse suꞌnbøjtzi que jiṉø maṉba ṉgøjtay pacac
vaꞌcø mi ndzamsaj mumu aṉsøṉ. 13 Cotzoṉa møꞌchøqui

jama. Jetsepø tzaꞌmaṉvajcocuy aṉguiꞌmocujiꞌn coꞌoꞌnopyapø Zenas


vøjø mumu pøngøtoyataꞌm. Y y cotzoṉgueꞌtati Apolos vaꞌcø mus
jetse vaꞌcø ndø tzøcø masti vøj myaṉyajø, vaꞌcø jyana tzøjcayaj ni
maṉba tø ijtame. 9 Uy maṉ mi
  tiꞌis falta para tyuṉgøtoya. 14 Ndø

onguip jovi onbapøjiꞌn. U mi tøvøtaꞌm hay que vaꞌcø ꞌyaṉmayajø


nøjvindzamdzamneyu ni jutipøjiꞌṉ. vaꞌcø chøcyaj aunque ti vøjø vaꞌcø
Y uy mi ṉguipcuy chøcø itaꞌmnaꞌṉ cyotzoṉyaj nø tyoyaꞌisyajupø.
mi janda tzuꞌṉguy. Uy mi onguip Jetse jiꞌn maṉ ityaj suniti, porque
Moisesis ꞌyaṉguiꞌmgucyøsi. Porque cotzoꞌṉoyajpa.
jetsepø quipcuy ni ticøtoya
jiꞌn yose, suniti maṉba mi Ultimo yuschiꞌocuy y
ꞌyonguiptame. cømasaꞌnøꞌocuy
10 Oꞌca tum pøꞌnis vyeꞌnbutyajpa

15 Mumu yøꞌc ityajupøꞌis øtzjiꞌṉ mi
vene pøn vaꞌcø ñøꞌityaj eyapø ṉgyøꞌvejayajpa dyus. Yuschiꞌyajø
quiꞌpsocuy, tzajmayø menac que mumu tø sundambapøꞌis ndø
jiꞌndyet vøjpø ti nø chøjcupø. vaꞌṉjajmoṉguy tyøvøtaꞌm.
Oꞌca jiꞌn myane, yac maṉ emøc. Oꞌnømbyøjtzi Dios vaꞌcø mi
11 Porque jetsepø pøꞌnis quiꞌpsocuy
  ṉgyotzoṉdam mumu mitztaꞌm ñeꞌ
jiꞌndyet vøjpø y nø cyojapaꞌtu. Y vyøꞌajcupit. Amén.
La Carta a Filemón
Carta Chøjcayupø Filemón Apóstol San Pabloꞌis

1 Øjchøṉ
Pablo, somdøjøjtzi ndzaꞌmindziyaj eyataꞌmbø pøn mi
Jesucristoꞌis ꞌyote ndzambaꞌancøꞌtzi. vaꞌṉjajmoṉgutyaꞌm, y por eso vaꞌcø
Øjtzi y ndø vaꞌṉjamocuy tøvø cyønøctyøyøyajø que Jesucristoꞌis
Timoteojiꞌṉ nø mi ⁿjajyaytam carta cyojtayu mumu vøjpø quiꞌpscuy lo
mijtzi Filemón, vøti mi sundamba que ijtupø mi ndzocoꞌyomo. 7 Atzi,

øjtzi mijtzi ndø yoscutyøvøtaꞌm. casøpyøjtzi vøti, tziꞌṉbøꞌpøjtzi


2 Y jic yomopø ndø vaꞌṉjajmocuy
  porque mi suñajpa ndø tøvøtaꞌm,
tøvø Apia jajyandyaṉgueꞌtpati y por eso mi ṉgotzoṉyajpa, y
øjtzi y jetseti jajyandyaṉgueꞌtapati por jicpit casøyajpa chocoꞌyomo
Arquipo. Arquipoꞌis tø cotzoṉdamu vyaꞌṉjamyajpapøꞌis Jesús.
vaꞌcø tø coquijpatyam ndø
Comiꞌis ꞌyote. Y jajyaṉgueꞌtpøjtzi Pabloꞌis vyaꞌcpa vaꞌcø pyøjcøchoṉ
tuꞌmyajpapø mi ndøjcomdaꞌm vaꞌcø Onésimo Filemoꞌnis
vyaꞌṉjamyaj Dios. 3 Oꞌnømbyøjtzi

8 Por eso aunque øtz Cristoꞌis
ndø Janda Dios y ndø Comi ø cøveju, y it ø derecho vaꞌcø mi
Jesucristo vaꞌcø mi ṉgyotzoṉdam ꞌyaṉguiꞌmø lo que ti vøjø vaꞌcø mi
ñeꞌc vyøꞌajcupiꞌjtam y vaꞌcø mi yac ndzøcø, 9 pero jiꞌn ø mi ꞌyaṉguiꞌmi.

ijtam contento. Sino mi ⁿvaꞌcpøjtzi vaꞌcø mi


mbøjcøchoṉ Onésimo mi ⁿvøꞌajcupit
Vøti vyaꞌṉjamba y syunba porque mi ndø sunba aṉcø. Como
ndø Comi Filemoꞌnis øjchøṉ Pablo øtz tzambønam chøṉø,
4 Nøjapyøjtzi
yøscøtoya Dios y yøti somdøjøjtzi Jesucristoꞌis
mumu jama cuando oꞌnømba ꞌyote ndzamba ancøjtzi, por eso
Dios. Vaꞌṉgapyøjtzi vaꞌcø mi jetcøtoya mi 10 ⁿvaꞌcpøjtzi vaꞌcø mi

ngyotzoṉ jetis. 5 Porque maꞌnøjtzi


  mbøjcøchoṉ ø ⁿune Onésimo. Øjtze
nø chamdøjupø jujche mi sunba y ⁿune porque jeꞌis vyaꞌṉjajmay ø onde
mi vaꞌṉjamba ndø Comi Jesucristo, lo que øtz ndzajmayupø cuando
y mi suñajpa mumu Diosise presoꞌom ijtuꞌctzi.
ñeꞌtaꞌm. 6 Vaꞌṉgapyøjtzi vaꞌcø mi

11 Viꞌnapø tiempo Onésimo ja yos

ṉgyotzoṉdam Diosis vaꞌcø mus mi vøjø para mitzcøtoya, pero yøti

444
445 Filemón

yospaꞌam vøjø para øtzcøtoya, y ⁿjajyayu ø ṉgøꞌpit que øtz maṉba


para mitzcøtoya manba yosqueꞌt yac vituꞌi, aunque muspanaꞌṉ mi
vøjø. 12 Øtz nø ṉgøꞌveju Onésimo
  nøjayø que øtz mi ndzajmay ote
mitzcøꞌmø. ⁿVaꞌcpa øjtzi favor vaꞌcø vaꞌcø mi ṉgyotzoca y por eso como
mi mbøjcøchova Onésimo como si fuera hasta mi ⁿvindit mi ndø
mi mbøjcøchoṉbase øtz sunbapø. jaꞌndzapya. 20 Jøꞌø, atzi, tzøc como

13 Sunjoꞌpyanaꞌṉtzi vaꞌcønaꞌṉ
  mi ⁿvaꞌcpase porque mi vaꞌṉjamba
chøꞌy øtzjiꞌṉ Onésimo vaꞌcønaꞌṉ ancø ndø Comi, y jetse ma mi ndø
cotzoꞌṉøjtzi como si fuera mitz ndø yaj casøyi. Y jetse maṉba mi ndø
cotzoṉuse mientras øtz presoꞌomo yac it contento ø ndzocoꞌyomo
ijtøjtzi Diosis vøjpø ꞌyotecøtoya. jujche mi ndø tøvø, porque parejo
14 Pero jiꞌnø sun yac tzøꞌy hasta
  ndø vaꞌṉjamdamba Jesucristo.
que mitz mi ndzamba oꞌca mi 21 Nø mi ⁿjajyayu porque

vøꞌmøꞌmbyati. Porque suꞌnbøjtzi muspøjtzi que viyuṉsye maṉba


vaꞌcø mi ndø cotzovø mi ṉgustopit, mi mbøjcøchoṉ Onésimo lo
y jiꞌndyet obligado; que tal øtz que jujche øtz sunbase øjtzi, y
yac tzøꞌpyøjtzi y jiꞌn mi vyøꞌmøyi. maṉba mi ndzøjcaṉøy más que
15 Onésimo oyocsyo tzuꞌṉ mitzcøꞌmø
  mi ndzajmayuse. 22 También tø

para usyaṉ oracøtoya vaꞌcø mi vøjøtzøjcay ø ⁿjejcuy, porque mitz


mbøjcøchoṉgueꞌtati para mumu mi oꞌnøndyamba Dios vaꞌcø mus
jamacøtoya. 16 Pero yøti jiꞌndyet
  maṉ mitzcøꞌmø; y por eso nø
como nø mi ⁿñøyosuse, sino como si mususe que Diosis maꞌṉbø yac maṉ
fuera mijtze muṉgui mi sunbapøse. mitzcøꞌmø.
Y jetse masti vøjø porque øtz vøti
suꞌnbøjtzi Onésimo; y mitz más Ultimopø yuschiꞌocuy
vøti maṉba mi sunqueꞌte. Jiꞌn solo 23 Yøꞌctiitqueꞌtuti presoꞌomo
como nø mi ⁿñøyosuse maṉba mi ø vaꞌṉjajmoṉguy tyøvø
suni, sino como mi vaꞌṉjajmoṉguy Epafras. Presoꞌomo itqueꞌtuti
tyøvøtiqueꞌt porque jeꞌis Jesucristoꞌis ꞌyote nø chajmayu
vyaꞌṉjamgueꞌtpati ndø Comi. ancø. Jeꞌis mi ṉgyøꞌvejapya
17 Oꞌca de veras que mitz mi
  dyus. 24 Mi ṉgyøꞌvejayajqueꞌtpa

ndø vaꞌṉjajmocuy tøvø, entonces dyus Marcosis y Aristarcoꞌis,


pøjcøchoṉ Onésimo como si fuera y Demasis y Lucasis; parejo
øtz mi ndø mbøjcøchoṉuse. 18 Oꞌca
  yosyajpapø øtzjiꞌn.
algo ti mi ñchøjcayu, oꞌca mi 25 Oꞌnømbyøjtzi ndø comi

jyaꞌndzapya algo tumin, jachøꞌy Jesucristo vaꞌcø mi ngyotzondam


ø ṉguentaꞌṉomo vaꞌcø øtz yac mi ndzocoꞌyomdaꞌm neꞌc
vituꞌø. 19 Øjchønø Pablo, øtz nøꞌmø
  vyøꞌajcupit. Amén.
La Carta a Los Hebreos
Carta Hebreo Pøngøtoyataꞌm

más møjaꞌṉombø ñøyi que jiꞌn


Diosis tø oꞌnøtyamuꞌam ñe ꞌYunejiꞌn angelestaꞌm. 5 Porque ni jutipø

1

Yaꞌmøcpø tiempoꞌomo Diosis angeles ja ñøjay nunca Diosis:


chiꞌyaj tzaꞌmaṉvajcoyajpapø Øjchøṉ mi Une. Yøti yaj quejpøjtzi
pøn quiꞌpsocuy vaꞌcø ꞌyoꞌnøyaj que øjchøṉ mi ndø Janda.
ndø peca jata tzuꞌṉgutyaꞌm. Jiꞌn Cuando ndø Janda Dios nømu:
tum nac ꞌyoꞌnøyaju y eyasetaꞌm “Øjchøṉ jeꞌis Jyata”; ja ñømø oꞌca
ꞌyoꞌnøjaju. 2 Pero jøsiꞌcam yøṉ
  angelesis jyatataꞌm. Y cuando
ultimotaꞌmbø jamaꞌomo Diosis nømu: “Øjchøṉ Une jicø”; jiꞌndyet
cyøꞌvej ñe ꞌYune vaꞌcø tø oꞌnøtyamø. angeles o chame que ꞌyunetaꞌm.
Je ꞌYunejiꞌṉ Diosis jyomejcu 6 Pero cuando Diosis cyøꞌvej viꞌnapø

mumu ti aunque jut ijtupø, y ndø y myøjaꞌṉombø ꞌYune nascøsi nømu:


Janda Diosis chamdziꞌ aunque Tiene que vaꞌcø cyønaꞌtzøjayaj ø
tiyø ꞌYune. 3 Diosis ꞌYune søꞌṉba
  ⁿUne mumu angelesistaꞌm.
Diosis myøjaꞌṉoꞌmajcupit; y ndø 7 Diosis chamqueꞌtu jujchetaꞌm

Janda Dios jujchete, igual jetseti chøcyaj angeles, nømu:


ꞌYunequeꞌt. Diosis ꞌYuneꞌis aunque ti Ndzøcyajpøjtzi angeles como
chøcpa pyømijiꞌṉ vaꞌcø itø; yac itpa savasepø;
auṉque tiyø pømiꞌøyupø ꞌyotejiꞌṉ. y angeles yosayajpapøꞌstzi
Oyuꞌcam ndø yac tzuꞌṉatyam ndø ndzøcyajpa øjtzi como juctyøc
coja, entonces poꞌcs aṉguiꞌmguy nemase.
poꞌcscuꞌyomo tzajpomo, Diosis 8 Pero cuando ndø Janda Diosis

chøꞌnaꞌṉomo, vaꞌcø myøjaꞌṉ chamu jujchete ꞌYune, ñøjayu:


aṉguiꞌmø. Mijtzømete Dios; mitz maṉba mi
ꞌyaṉguiꞌmi mumu jamacøtoya.
Diosis ꞌYune masti myøjaꞌṉombø Maṉba mi ꞌyaṉguiꞌm vøjø, maṉba
que jiꞌn angelestaꞌm mi ndzøc vøjpø aṉguiꞌmguy.
4 Másyac møjaꞌṉoꞌmaj Diosis yøṉ 9 Vøjpø aṉguiꞌmguy mi sunba
ꞌYune que ni jiꞌn angelestaꞌm; y aṉcø, y yatzitzocoꞌyajcuy jiꞌn
chamdziꞌu como erejencha cuenta mi suni;

446
447 Hebreos 1​, ​2

jetcøtoya mijchøṉ mi ndø Dios tzocoy lo que ndø mandamuse, jana


øjtzi. ndø ndocojaye. 2 Porque Diosis ꞌyote

Øtz mi ⁿyaj casøꞌyøjtzi más angelesis chajmayajuse, viyuṉbø


que menos eyataꞌmbø pøn tiyete. Y oyuse tuc viꞌna, oꞌca
casøyajpase. aunque iꞌis chøc yatzitzocoꞌyajcuy
10 Y ndø Janda Diosis ñøjmacyeꞌtu
  y ja cyømaꞌnøjayajø angelesis
ꞌYune: chajmayajuse, entonces Diosis yaj
Mitz mi Ngyomite, cojaꞌaju ijtuse cyoja. 3 Entonces

chuꞌṉguꞌyomo mi ndzøctzoꞌtz más peor yøti øtz jiꞌn ma tø


myøjase nas, cotzoque oꞌca jiꞌn ndø cømaꞌnøy
y mi ṉgøꞌjiꞌn mi ndzøc tzap. mismo ndø Comiꞌis chamuse.
11 Tzap y nas maṉba yajyaje, pero Porque mismo ndø Comiꞌis chamu
mitz mumu jama maṉba mi mayaꞌaṉbø cotzojcocuy; jiꞌn naꞌs
indi. angelesisti chajmayaju. Ndø Comiꞌis
Como tucu pecaꞌajpase, chamdzoꞌtz viꞌna, y myañajupøꞌis
jetse mumu ijtuse tzap y tø tzajmayajqueꞌtpati jujche cham
mumu ijtuse nas maṉba ndø Comiꞌis. 4 Y mismo Diosis yaj

pecaꞌajyajqueꞌte. queju que viyuṉdzamyaju; porque


12 Como tucu ndø pacsaṉneꞌcpase, tzaꞌmaṉvajcoyajpapøꞌis chøcyaju
y ndø tzacpa cuando seña, y myøjaꞌṉomdaꞌmbø tiyø, y
pecaꞌajpa, jetse maṉba mi milagroꞌajcuy Diosis pyømijiꞌṉ.
ṉgacpøꞌyaj tzap y nas. Jetse yaj queju que viyuṉbø ti nø
Pero mitz mumu jamase maṉba chajmayaju. Y Masanbø Espiritu
mi indi, Santo chiꞌyajqueꞌt Diosis tumdum
nunca jiꞌn ma yaj mi nguenguy. pøn como jujche syunbase ñeꞌc
13 Diosis nunca ja ñøjay ni jutipø
  Diosis.
angeles:
Poꞌcs ø ndzøꞌnaꞌṉomo vaꞌcø mi Jesucristo pønse o viti
ꞌyaṉguiꞌmø, 5 Porque Diosis ja chamdziꞌyaj
hasta que øtz yac angeles vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌmyaj
mochquecyajpøjtzi mi nascøsi cuando maṉba cyot
ṉguiꞌsayajpapøꞌis como si jomepø aṉguiꞌmguy lo que ndø
fuera mi ṉgøteꞌnøyajuse. tzamdamupø. 6 Porque Diosis ꞌyote

14 Nunca ja ñøjay ni jutipø angeles


  jachøꞌyuse it jachøꞌyupø que tum
jetse, porque mumu angeles pøꞌnis ñøjay Dios:
espiritutaꞌmete yosyajpapø. ¿Quién sabe ticøtoya mi
Diosis cyøꞌvejyajpa angeles vaꞌcø jajmundzøcyajpa pøndaꞌm,
cyotzoṉyaj pøn maṉbapø cotzocyaje. como pøn jiꞌn ti yoscuy?
¿Quién sabe ticøtoya mi
Jiꞌn vyøj vaꞌcø ndø jajmbø ṉgüendatzøcyajpa pøn, como
que Diosis tø yaj cotzocpa ti jana titaꞌmdite?

2 Por eso más syunba vaꞌcø ndø


jajmundzøctam ndø tumø
7 Usytaꞌm menospø mi ndzøcyaj
pøn que angelestaꞌm.
Hebreos 2​, ​3 448

Pero jøsiꞌcam mi ndziꞌyaj pøn 13 También nømba:


myøjaꞌṉoꞌmajcuy y mi yac Muspøjtzi que Diosis maṉba
vøcotzøcyajtøju. cotzove.
Y mi ⁿyac aṉguiꞌmyaj mi Y nømqueꞌtpa:
ndzøjcupø ticøsi. Yøꞌc ijtø øjtzi ø unejiꞌṉ lo que
8 Mitz mi ndzajmayu que pøn Diosis ø tziꞌyajupø.
maṉba coviꞌnajøꞌaje mumu 14 Como tø øjtaꞌm tø Diosis

ticøsi. ꞌyunetaꞌm, tø sispø pøndaꞌmøṉø y tø


Así es que como Diosis yac nøꞌpinøtyamu; por eso jetseti Jesús
aṉguiꞌmyaj pøn mumuticøsi, ni ti sispø pøꞌnaju y nøꞌpinøyupø pøꞌnaju.
ja it que jiꞌn ꞌyaṉguiꞌmyajepøcøsi Entonces caꞌu vaꞌcø yaj muspapøꞌis
pøndaꞌm. Pero ndø tziꞌpa cuenta tø yaj caꞌø. Porque muspapøꞌis
que jiꞌndøc nø ꞌyaṉguiꞌmyaj pøn tø yaj caꞌ yatziꞌajcuyete. 15 Jetse

mumu ticøsi yøti. 9 Pero ndø


  mumu jama ndø naꞌtztambanaꞌṉ
tziꞌqueꞌtpa cuenta que Diosis cyot porque maṉba tø caꞌtame y jiꞌnaꞌṉ
Jesús usytaꞌm menospø que angeles. tø ijtam vøjø. Pero Jesús caꞌu vaꞌcø
Pero porque oyu ancø is toya, y tø yaj cotzoctamø vaꞌcø jana ndø
oyu ancø caꞌe, por eso yøti yac naꞌtztam ndø caꞌcuy. 16 Porque

møjaꞌṉoꞌmaju y yac vøcotzøctøju. viyuṉse Jesús ja minø vaꞌcø


Jetse chøc Jesusis vaꞌcø toyavini cyotzoṉyaj angeles, sinø minu
tø cocaꞌtam mumu pøn Diosis vaꞌcø øtz tø cotzoṉdamø como
vyøꞌajcupit. Abrahaꞌmis tø ꞌyunetaꞌm. 17 Por  

10 Aunque Diosis jyomejcu mumu


  eso ijtunaꞌṉ pyena vaꞌcø pyøꞌnaj
tiyø y vyingøtoyati ijtu aunque como pyøndøvøse, como nascøspø
tiyø, pero vøjpø ti chøjcu vaꞌcø ndø tøvøse vaꞌcø itø mumu ticøsi,
chac ꞌYune vaꞌcø toyaꞌisø. Porque vaꞌcø tø toyaꞌṉøtyamø, y vaꞌcø
jetse taꞌnemø chøjcu Jesusis chøc vøjø øtzcøtoya myøjaꞌṉombø
ijtusenaꞌṉ pyena vaꞌcø chøcø paneꞌajcuy Diosis vyiꞌnaṉdøjqui:
vaꞌcø mus yaj cotzocyaj vøti pøn vaꞌcø yac tzuꞌṉay ndø coja vaꞌcø tø
vaꞌcø ꞌyuneꞌajyajø. Porque Jesús pøjcøchoṉ Diosis. 18 Porque Jesús

cotzocyajupø pøꞌnis vyinduꞌṉajpapø toyaꞌisu cuando chøjquispanaꞌṉ


vaꞌcø ñømaṉyaj tzajpomo. yatziꞌajcuꞌis a ver oꞌca muspa
11 Porque cømasaꞌnøꞌyopapø
  yaj cojapaꞌtø. Por eso cuando tø
y cyømasaꞌnøyajupø tumbøtit tzøjquisqueꞌtpa yatzipøꞌis tø øjtzi,
Jyata, por eso ndø Comiꞌis jiꞌn Jesusis muspa tø cotzoṉdamø
cyotzaꞌaye vaꞌcø myuquiꞌajyaj porque chøjquisqueꞌtpanaꞌṉ ñeꞌcø
cyømasaꞌnøyajupø. 12 Porque
  yatzipøꞌis.
jachøyuse Diosis ꞌyote nømba:
Øjtze mi Dios; maꞌṉbø ndzajmay Jesús mastit myøjaꞌṉombø
ø ndøvø jujche mi ndzøcpa. que jiꞌn Moisés
Maꞌṉbø mi ⁿvajnay mi
møjaꞌṉoꞌmajcuy tuꞌmyajpamø
vaꞌṉjajmocuy tøvø.
3 Entonces ø mi vaꞌṉjajmocuy
tøvøtaꞌm, Diosis mi
ṉgyøpiṉdamupø ñeꞌcøtoya, y
449 Hebreos 3

mi ⁿvyejandyamupø vaꞌcø maṉ 9 Porque jetse mi mbeca jata


mi ijtam ñeꞌcjiꞌṉ tzajpomo. Como tzuꞌṉguꞌis tzøjquisyajøjtzi.
jetse chøc Diosis, por eso tziꞌtam Porque cuarenta ame isyaju
cuenta møꞌchøqui Jesús. Porque jujche ndzøjcøjtzi, pero ja
jic Jesús Diosis cyøꞌvejupø, y como syun vaꞌṉjamyajøjtzi.
jujche ndø vaꞌṉjajmoṉguy, Jesús 10 Por eso yaj quiꞌsycaꞌyaj øjtzi jic
pane coviꞌnajøte. 2 Porque jeꞌis
  pøꞌnis,
chøjcu como cyøꞌvejuꞌis syunbase; y nøꞌmøjtzi: “Puro tococuy
igual como yaꞌmøcpø pøn Moisesis quiꞌpsyajpa chocoꞌyomdaꞌm,
chøjcu vøjpø yoscuy mumu Diosis nunca ja o quiꞌpsyaj vøjø, nunca
cyumguꞌyomo. 3 Porque como
  ja syun cyønøctøyøyajø øtz
chøjcupøꞌis tøc más vøjcotzøctøju sunbase”.
que menos jiꞌn tøc, jetse Jesús más 11 Por eso quiꞌsyca øjtzi y
myøjaꞌṉombø que menos Moisés. viyuṉdzaꞌmøjtzi ø nøyiṉgøsi:
4 Porque aunque jujchepø tøc, pøꞌnis
  “Nunca jiꞌn maṉ tøjcøyaje
chøcpa; pero chøjcupøꞌis mumu tiyø, maṉbamønaꞌṉø ndziꞌyaj
Diosisete. 5 Viyuṉse Moisés vøj o
  sapøjcuy”.
yose Diosis nascøspø cyumguꞌyomo 12 Entonces como jetse nøm

como ñuꞌcscuy, chamdzoꞌtzu lo Espiritu Santo, por eso øjtzø mi


que más claro tzaꞌmaṉvactøju vaꞌṉjajmoṉguy tyøvø, tzøctam
jøsiꞌcam. 6 Pero como Jesús jiꞌndyet
  cuenda u mi nøꞌijtam jetsepø
ñuꞌcscuy, Diosis ꞌyunete, aṉguiꞌmba quiꞌpsocuy yatzipø; u mi jana
vøjø Diosis cyumguꞌyomo. Y Diosis vaꞌṉjamda Dios. Oꞌca jiꞌn
cyumguy tø øjtaꞌmønø oꞌca ndø mi vaꞌṉjamdame, maṉba mi
tumø tzocoy ndø vaꞌṉjajmdamba jajmbøꞌtam quenbapø Dios. 13 Sino

y tø casøtyamba mientras ndø mientras ijtutøc hora, nay ña


joꞌctamba vøjpø tiyø hasta que ndø tzajmatyandøjø tumdum jama
pøjcøchoṉdamba. vaꞌcø jana mi ꞌyaṉgømaꞌcøtyandøjø
yatzipø tijiꞌṉ. Porque oꞌca mi
Diosis chøc sapøjcuy ñeꞌ pyøngøtoya aṉgømaꞌcøtyandøjpa yatzipø ti
7 Por
eso u mi ndzac mi jiꞌṉ, jiꞌnam ma mi sundam vøjpø
vaꞌṉjajmoṉguy. Porque Masanbø tiyø. 14 Porque maṉba tø ijtam vøjø

Espiritu Santo nømba: Cristojiꞌṉ oꞌca ndø vaꞌṉjamdzoꞌtzuse,


Yøti oꞌca mi majnambya Diosis jetse ndø tumøtzocoy ndø
ꞌyote; seguitzøcøpa hasta juncheꞌṉomo.
8 u jana mi ṉgømaꞌnøyø, 15 Pero yøti horaꞌam; porque it

como yaꞌmøc chøcyajuse Diosis ꞌyote jachøꞌyuse:


ja ijnømømø yaꞌmøcpø Yøti oꞌca mi manba jeꞌis ꞌyote; u
pøꞌnistaꞌm. mi jana ṉgømaꞌnøyø,
Porque ja syun chøcyaj como como yaꞌmøcpø horaꞌomo
øtz sunbase y tzøjquisyaj øjtzi quiꞌsayajøjtzi cuando ja
a ver oꞌca quiꞌsycaꞌpøjtzi. ijnømømønaꞌṉ vityaju.
Hebreos 3​, ​4 450

16 Porque mumu pøn Moisesis oyupø tzajmayajtøj viꞌna ja


nøtzuꞌṉyajupø Egipto nasomo, syapøcyajø porque ja cyømaꞌnøyajø.
jeꞌis o quiꞌsayaj Dios, porque ja 7 Pero Diosis chamu eyapø jama;

cyømaꞌnøjayaju ti chajmayajupø. y yøtipø jamamete. Porque


17 Y cojapaꞌtyaju, yaj quiꞌsycaꞌyaj
  cøjtuꞌcame je jama cuando ja
Dios cuarenta ame; y jiṉ caꞌyaju syapøcyajø, jøsicam Diosis
ni i ja ityømø. 18 Y mumu lo que ja
  chajmayaj Israel pøn jujche maṉba
vyaꞌṉjamyajøpøꞌis; jet ñøjmayaju tucnøm más jøsiꞌcam, porque Diosis
Diosis ñeꞌc ñøyicøsi: “Nunca jiꞌn chiꞌ David quiꞌpsocuy vaꞌcø ñømø:
ma mi ndyøjcøtyam maṉbamønaꞌṉ Yøti oꞌca mi manba Diosis ꞌyote,
mi ndziꞌtam saꞌpøjcuy”. 19 Entonces
  u mi jana ṉgømaꞌnøyø;
ndø tziꞌtamba cuenta que ja mus cømaꞌnøyøti.
tøjcøyajø porque ja vyaꞌṉjamyaj 8 Porque oꞌca Josueꞌis chiꞌyajunaꞌṉ jic

Dios. yaꞌmøcpø Israel pøndaꞌm sapøjcuy,

4 Así es que como Diosis chamu


que muspatøc tø sapøctam
ñeꞌcjiꞌṉ, por eso tiene que vaꞌcø ndø
entonces Diosis ja chamønaꞌṉ
eyaco jama vaꞌcø tø sapøctamø.
9 Pero como jetse chamu, jetcøtoya

naꞌndzø uytim it tø øjtzomdaꞌm manbatøc it masanbø sapøjcuy vaꞌcø


tumdaꞌm ja it cuenta oꞌca maṉba syapøcyaj vyaꞌṉjamyajpapøꞌis Dios.
sapøcyaj Diosjiꞌṉ. 2 Porque igual

10 Porque cuando tø sapøctamba,

como jic yaꞌmøctaꞌmbø pøndaꞌm maṉba ndø tzactaṉgueꞌt ndø yoscuy


tzajmayajtøj vøjpø ote, jetseti øtz tø como Diosis chajcuse yoscuy. 11 Por

tzajmatyandøjqueꞌtu. Pues jictaꞌm eso hay que vaꞌcø ndø penatzøc


tzajmayajtøju, pero ja ñøvøꞌayajø ndø vin vaꞌcø mus tø sapøc Diosjiꞌṉ,
porque ja vyaꞌṉjamyajø. 3 Pero tø
  vaꞌcø jana tø tzøꞌy aꞌṉgomo jiꞌn ndø
øjtzi tø vaꞌṉjamdambapøꞌis muspa cømaꞌnøyi aṉcø, como chøcyajuse
tø sapøctam Diosjiꞌṉ. Porque Dios yaꞌmøcpø pøꞌnis.
nømu: 12 Porque Diosis ꞌyote quenbapøte

Jetcøtoya quiꞌsycaꞌøjtzi, y pømiꞌøyupøte. Como metz vinbø


ndzaꞌmøjtzi ø nøyiṉgøsi, espada tøjcøpyase jojmo ndø sismo,
nøꞌmøjtzi que ni jujche jiꞌn ma jetse cuando ndø manba Diosis
sapøcyaj øtzjiꞌṉ. ꞌyote, más jojmo tøjcøpya ndø
Jetse nøm Dios aunque cuando tzocoꞌyomo ijtumø ndø espiritu y
chøc yøṉ nas, jicsyeꞌc tucpøꞌ yoscuy. ndø quiꞌpsocuy, suñi vaꞌcø tø yac
4 Porque it jachøꞌyupø jujche chøc
  musø jujchepø pøndaꞌmøṉø. Tø yac
Diosis cuꞌyapya jamaꞌomo, nømba: muspa jujchepøte ndø quiꞌpsocuy
Cuꞌyapya jamaꞌomo Dios y tø yac muspa oꞌca vøjø jiꞌn vyøjø
sapøjcu, tujcumnaꞌṉ yoscuy. ndø nguiꞌpscøpoꞌpapø. 13 Diosis

5 Y itqueꞌtuti Diosis ꞌyote


  cyomuspa aunque ti ñeꞌc chøjcuse,
jyaychøꞌyuse que nøm Dios: ja it ni ti jiꞌn cyomusipø jeꞌis. Jeꞌis
Jiꞌn maṉ syapøcyaj øtzjiꞌṉ. ispa y cyomuspa aunque tiyø, y jeꞌis
6 De toda manera tiene que vaꞌcø
  vyiꞌnaṉdøjqui tiene que vaꞌcø ndø
syapøcyaj veneꞌaṉbøn, porque andzoꞌṉoya ijtu ancø ndø coja.
451 Hebreos 4​, ​5

Aarón. 5 Jetsetiqueꞌt Cristoꞌis ja


Jesús myøjaꞌṉombø panete myøjaꞌṉomse chøc vyin ñeꞌcø vaꞌcø


14 Entonces it myøjaꞌṉombø myøjaꞌṉombø pyaneꞌajø, sino Diosis
ndø pane coviꞌnajø, Diosis ꞌYune yac paneꞌaju. Porque ñøjayu:
Jesús, y jet tøjcøy tzajpomo Mitz øjchøṉ mi une.
Diosis vyiꞌnaṉdøjqui. Por eso Yøti yaj quejpøjtzi que øjchøṉ
hay que vaꞌcø mumu jama más mi ndø Janda.
ndø vaꞌṉjamø jana ndø jajmbøꞌ 6 Chamqueꞌtpati emøc jachøꞌyuse

nunca. 15 Yøṉ ndø møjaꞌṉombø


  Diosis ꞌyote:
pane coviꞌnajøꞌis tø toyaꞌṉøtyamba Mitz mi nchøꞌpya como panese
porque tø mochitaꞌmbøte. Y como mumu jamacøtoya,
tø tzøjquistøjpa vaꞌcø jujche tø yac como jujche pyaneꞌajuse
tocoya, ñeꞌc jetseti tzøjquistøjqueꞌt Melquisedec.
aunque ticøsi igual como tø 7 Y cuando Cristo yøꞌcnaꞌṉ it

øtztaꞌm, pero jet ja cyojapaꞌtø. nascøsi, tumø chocoy ꞌyoꞌnøy


16 Por eso hay que jana naꞌtzcuy
  Dios, muspapøꞌis yaj cotzoca vaꞌcø
vaꞌcø ndø oꞌnøtyam myøjaꞌṉ jyana caꞌø. Pømi y vitøm nøꞌcøꞌmø
aṉguiꞌmbapø Dios porque jeꞌis tø chaꞌmaṉgueju ti syunbase. Y Diosis
sundamba. Muspa ndø oꞌnøtyamø cyømaꞌnøyu ti nø vyaꞌcu, porque
vaꞌcø tø toyaꞌṉøtyamø y vaꞌcø Cristoꞌis cyønaꞌtzøy Dios. 8 Aunque

tø cotzoṉdamø ñeꞌc vyøꞌajcupit Diosis ꞌYune, pero toyaꞌisu y jetse


cuando nømøme ndø sundamuꞌøc. ꞌyaṉmayu vaꞌcø cyømaꞌnøyø. 9 Y

5

Porque mumu myøṉaꞌnombø yøti como jiꞌn chøjcay falta ni tiꞌis,


pane cøpiṉyajtøjpa pøꞌnomo, por eso muspa tø yaj cotzoctam
y cyotyajtøjpa vaꞌcø cyøꞌoñaj mumu jamacøtoya mumu ndø
pyøndøvø Diosis vyiꞌnaṉdøjqui, cømaꞌnøtyambaꞌis. 10 Porque Diosis

vaꞌcø pyøjcøchoṉyaj Diosis cyojtu Cristo vaꞌcø chøꞌy como


ñøyicøsi pøꞌnis syunchiꞌyajpapø myøjaꞌṉombø pane igual como
tiyø, y vaꞌcø yaj caꞌyaj pøꞌnøcuy Melquisedec myøjaꞌṉombø panete.
pøꞌnis cyojacøtoya. Y como je
pane mochipø pøndaꞌmdiqueꞌt, de Jiꞌn mus ndø tzac ndø vaꞌnjajmocuy
repente quecyajpa cojaꞌomo. 2 Por

11 Pues
ijtutøc vøti jetsepø
eso muspa ñømaṉjay pasencia aṉmaꞌyocuy vaꞌcø mi
pyøndøvø jiꞌn myusyajepøꞌis ni ndzaꞌmaṉvajcatyamø; pero jiꞌn mus
tiyø y ityajupøꞌis cyoja. 3 Y como
  omba ndzaꞌmaṉvactamø, porque jiꞌn
itqueꞌtuti ñe cyoja, tiene que vaꞌcø mi omba ṉgøñøctøyøtyame. 12 Como  

yaj caꞌ pøꞌnøcuy ñe cyojacøtoya, vøti jamam mi aṉmajoꞌtyamu,


igual como para pyøndøvøꞌis sununaꞌṉ vaꞌcø mi isindziꞌtam mi
cyojacøtoyataꞌm. mbøndøvø; pero jiꞌndøc mi mustam
4 Ni i jiꞌn mus myøjaꞌṉoꞌmaj ñeꞌcø
  mi neꞌṉgø. Porque ijtutøc pyena
vaꞌcø yac paneꞌaj vyin, sino Diosis vaꞌcø mi ꞌyaṉmandyam mi neꞌṉgø
ñombratzøcpa pøn vaꞌcø pyaneꞌajø, más viꞌnapø Diosis ꞌyaṉmachoꞌtzcuy.
como yaꞌmøc ñombratzøjcuse Como yaꞌuneꞌis ꞌyucpase leche y
Hebreos 5​, ​6 452

jiꞌndøc mus cyuꞌtø camamdaꞌmbø pømiꞌajcuy maṉbapø ndø istame


cuꞌtcuy, jetse mitz jiꞌndøc mus mi minbapø horaꞌomo. 6 Pues jetsepø

ṉgønøctøyøy myøjaꞌṉombø musocuy. pøn, oꞌca chacpa vyaꞌṉjajmocuy, ni


13 Como ꞌyucpaꞌis leche yaꞌunese,
  iꞌis jiꞌn mus yaj quiꞌpsvituꞌvøjøtzøcø,
aṉmachoꞌtzupø jiꞌn mus ti vøjø, porque chajcu vyaꞌṉjajmocuy ñeꞌc
ti jiꞌn vyøjø. 14 Pero como jujche
  chocoꞌyomo. Es como que ñeꞌc
pønbujtupøꞌsam cyuꞌtpa camambø nø yaj caꞌvøjøtzøjcacyeꞌt cruzcøsi
cuꞌtcuy, jetsetiqueꞌt yac yosuꞌsam Diosis ꞌYune y Diosis ꞌYune yac
quiꞌpsocuy y ꞌyaṉmayupøꞌsam ti tzøpya como cochaꞌajaṉ vøti
vøjø, ti jiꞌn vyøjø vaꞌcø ndø tzøcø. pøꞌnis vyiꞌnaṉdøjqui. 7 Porque

6

Por eso hay que vaꞌcø cuando vøti vuelta quecpa tuj y
tzøjcaṉøyø hasta que ndø nasnuṉba tujis, entonces tzocpa
tzøcpa taꞌnemø mumu Cristoꞌis ti ndø nijpa; y oyupø yose, jeꞌis
ꞌyaṉmaꞌyocuy, jiꞌndyeꞌt vaꞌcø cyuꞌtpa lo que oyupø yosaye. Y
ndø naꞌs vøjø aṉmaychoꞌtza. Diosis cyømasaꞌnøpya jetsepø nas.
Cuando ndø aṉmachøtzpa, ndø Jetse Diosis cyømasaꞌṉøpya pøn
aṉmandyamba que vøjø vaꞌcø tø oꞌca vyaꞌṉjamba mumu jamase.
quiꞌpsvituꞌtamø vaꞌcø jana ndø 8 Pero oꞌca puro yach taꞌnø puro

tzøctocotyam ndø vin, sino vaꞌcø apit itpa, jiꞌn ndø suni jetsepø
ndø vaꞌṉjamdam Dios. 2 Ndø
  nas, y jetsetiqueꞌt Diosis jiꞌn
aṉmandyamba nøꞌyøꞌocuy, y ndø pyøjcøchoṉ pøn oꞌca chajcupøꞌis
aṉmandyamba ticøtoya ndø cotpa vyaꞌṉjajmocuy, y maṉba tocoye
ndø cøꞌ ndø vaꞌṉjajmocuy tøvøꞌis Diosis vyiꞌnaṉdøjqui, y último
cyopajcosi mientras Dios nøm ndø pyoṉgajpøꞌ tzacpa.
oꞌnøyu, y jujche maṉba visaꞌyaje
caꞌyajupø, y como jujche Diosis Oꞌca ndø ⁿjoꞌcpa vøjpø
maṉba cyømeꞌchaj mumu pøn tiyø, jiꞌn tø queque
cyojapit, y maṉba chamdziꞌyaj 9 Ø
mi vaꞌṉjajmoṉguy tyøvøtaꞌm
itcuy mumu jamacøtoya. Como ndø mi sundambapø chøṉø, aunque
mustambapøꞌam mumu jetsetaꞌmbø jetse mi ndzajmatyaꞌmbøjtzi,
tiyø, jiꞌndyet pyena vaꞌcø ndø niꞌaṉjamdaꞌmbøjtzi que jiꞌn mi
aṉmandyam jiꞌn tumnac. 3 Sino
  jyendzetaꞌm. Para mitzcøtoya
que hay que vaꞌcø ndø aṉmandyam it más vøjtaꞌmbø tiyø, lo
lo que jiꞌndøc ndø musipø vaꞌcø que ndø pøjcøchoṉba tø yaj
tø aṉmatyaꞌndøjø. Oꞌca Diosis tø cotzoctamuꞌcamete. 10 Diosis 

cotzoṉba, muspa tø aṉmatyaꞌndøjø. aunque ti chøcpa vøjpø. Jiꞌn


4 Pero vamos a suponer que it pøn
  jyajmbøꞌi jujche mi ⁿyosaytamu
Diosis cyøsyøꞌṉøjayuꞌam quiꞌpsocuy, porque mi sundamba ancø
y je pøn tziꞌtøju tzajpombø tiyø, y ñeꞌcø. Jiꞌn jyajmbøꞌi jujche mi
pyøjcøchoṉuꞌam Masanbø Espiritu ṉgotzoṉdamu mi vaꞌṉjajmonguy
Santo. 5 Y je pøꞌnis chiꞌuꞌam
  tøvø porque Diosis señe aṉcø, y
cuenta que vøcoꞌnipøte Diosis nømdøc mi ṉgotzoṉdamu hasta
ꞌyote, y ꞌyaṉjamuꞌam chocoꞌyomo como yøti. 11 Pero sundaꞌmbøjtzi

453 Hebreos 6​, ​7

tumdum pøn jajmecøs vaꞌcø mi jetse tø øtz tø itqueꞌtpa, nunca jiꞌn


ijtamø, jajmundzøctam møꞌchøqui ndø jajmbøꞌi ndø vaꞌṉjajmoṉguy
vøjpø tiyø ñø mi ⁿjoꞌctamupø oꞌca ndø cøcasøpya vøjpø tiyø
hasta que mi mbøjcøchoṉdamba. maṉbapø tø tziꞌ Diosis. Entonces
12 U mi ndziꞌ lugar mi ⁿvin vaꞌcø
  tø itpa como si fuera jøꞌmdzøꞌyupø
mi jargaꞌnajtamø. Sundaꞌmbøjtzi tzajpombø Dioscøsi masanbø
vaꞌcø mi nøꞌijtam quiꞌpsocuy lugajromo. 20 Jen vindøjcøyuꞌam

como pasenciaꞌøyajupø y øtzcøtoya Jesús, myøjaꞌṉombø pane


vaꞌṉjajmoyajpapø pøꞌnis ñøꞌtyajpase cuenta, y nunca jiꞌn yaj pyaneꞌajcuy.
quiꞌpsocuy. Porque jetsetaꞌmbø pøn Como Melquisedecse, jetse Jesusis
Diosis maṉba chiꞌ vøjpø tiyø lo que pyaneꞌajcuy.
chamuse.
13 Porque cuando Diosis chajmay Melquisedecsepø paneꞌajcuy

7

Abraham ti maṉba chiꞌ, como ja Yøṉ Melquisedec Salem


itam ni i más myøjaꞌṉombø que gumguꞌyombø aṉguiꞌmbate;
ñeꞌcø vaꞌcø chøꞌy como testigos, más myøjaꞌṉombø Diosis pyane.
por eso ñeꞌcti testigosajqueꞌtu. 14 Y
  Jeꞌis oy choṉ Abraham cuando
ñøjayu: “Vøti maṉba mi ndziꞌ vøjpø Abraham nømnaꞌṉ vyituꞌu oyumø
itcuy, y maṉba mi yac soneꞌajayaj quipcuy, cuando Abrahaꞌmis o
mi ⁿune”. 15 Pues entonces con
  yaj caꞌyaj nø ñøquipyajupøꞌis
pasenciaꞌajcupit jyoꞌcu lo que aṉguiꞌmba. Y Melquisedejquis
chajmayuse Diosis hasta que chiꞌu. cyømasaꞌnøyu Abraham. 2 Y  

16 Cuando pøꞌnis sunba vaꞌcø yac


  Abrahaꞌmis vyeꞌndziꞌu Melquisedec
vaꞌṉjamdøj vyin, chambøjcapya usyti pyøjcupø quipcuꞌyomo. Y je
más myøjaꞌṉombøꞌis ñøyi. Oꞌca ñøyi Melquisedec ndø nøjandyamba
chambøjcapya más myøjaꞌṉombøꞌis ndø ondeꞌomo, vøjpø aṉguiꞌmbate.
ñøyi; yajpa onguipcuy, Y como cyumguꞌis ñøyi Salem, je
vaꞌṉjamdøjpa. 17 Je pøn maṉbapø
  palabra Salem ndø nøjandyamba
chiꞌyaj vøjpø tiyø, Diosis nømnaꞌṉ ndø ondeꞌomo, vøj ijnømba. Por eso
syun yac musyaj viyuṉse que jiꞌn muspa tø nømø que jete aṉguiꞌmba
cyacpø ꞌyote, que maṉba chøqui jeꞌis vøjø yac ijnømbapø. 3 Ja it

chamuse. Por eso chambøc ñeꞌ Melquisedejquis jyata ni myama, ni


vyin que maṉba chiꞌyaje. 18 Jetse
  jyatatzuꞌṉguy, ni jiꞌndyet pøꞌnajupø
mꞌas seguro porque it metzcupyø y nunca jiꞌn cyaꞌe; como Diosis
tiyø Diosis jiꞌn cyacpøꞌipø. Jiꞌn ꞌYunese, jetse minu; por eso nunca
cyacpøꞌ ꞌyote, y jiꞌn cyacpøꞌ ñøyi. jiꞌn yaj jeꞌis pyaneꞌajcuy.
Cuando Dioscøꞌm ndø meꞌtzpa  
4 Pues entonces tzøjcay cuenda

ndø cotzojcuy, jetcøs vaꞌcø ndø jujche myøjaꞌṉombø yøṉ pøn. Hasta
pøjcøchoṉ vøjpø tiyø tø tzajmayuse; ndø janda tzuꞌṉguy Abrahaꞌmis
entonces como sevro ndø muspa usyti vyeꞌndziꞌu tiyø pyøjcupø. 5 Y 

que maṉba ndø pøjcøchoṉdam yøti Abrahaꞌmis ꞌyune paneꞌajyajpa,


vøjpø tiyø; entonces contento tø y ijtu aṉguiꞌmguy aunque iꞌis vaꞌcø
itpa. 19 Como tum aja jøꞌmdzøꞌyupø,
  ñøveꞌn pane ustaꞌm ñøꞌityajupø.
Hebreos 7 454

Mismo tyøvøꞌis ñøveꞌñajpa pane chamupø, ndø Comite, y ndø Comi


lo que ñøꞌityajupø; porque pane eyapø peca jata tzuꞌṉgucyøspø,
Abrahaꞌmis ꞌyune y vyeꞌndziꞌyajuꞌis jiꞌndyet Levicøspø. Y ndø Comiꞌis
Abrahaꞌmis ꞌyunetaꞌmgueꞌt. 6 Pero
  pyeca jata tzuꞌṉgucøspø ni i más
Melquisedec eyapøtite, jiꞌndyet ja it yospa altarcøꞌmø como pane.
Leviꞌis ꞌyune. Melchisedejquis 14 Porque aunque iꞌis myuspa que

pyojcøchøṉ lo que Abrahaꞌmis Judá ndø Comiꞌis yaꞌmøcpø jata


vyeꞌndziꞌupø, y entonces ꞌyoꞌnøy tzuꞌṉguy. Pero Moisesis nunca ja
Dios vaꞌcø cyotzoṉ Abraham chajmayø oꞌca Judacøs maṉba tzuꞌṉ
Diosis. Y je Abraham chajmayupø pane.
Diosis que maṉbapø chiꞌ vøjpø 15 Yøti claro ndø tziꞌpa cuenta que

tiyø. 7 Y ndø mustamba que más


  minu ndø Comi pane cuenta, pero
myøjaꞌṉombøꞌis cyømasaꞌnøpya eyapøtite; jiꞌndyet Levicøspø, siño
menos myøjaꞌṉombø. Ni i jiꞌn Melquisedecsepø. 16 Ndø Comi ja

nømi que jiꞌn jetse. 8 Entonces yøti


  pyaneꞌaj oyuse aṉguiꞌm Moisés,
Leviꞌis ꞌyuneꞌis pyøjcøchoṉyajpa que cuando caꞌpa pane, ꞌyune
vyeꞌndziꞌyajupø y Leviꞌis ꞌyune paneꞌajqueꞌtpa, y chøcpa nascøspø
caꞌyajpapø pøndaꞌmete. Pero it paneꞌajcuy. Sino ndø Comi paneꞌaju
Diosis ꞌyote jachøyupø que quenbati porque it pyømi vaꞌcø cyen mumu
jicø Melchisedec pyøjcøchoṉupøꞌis jamacøtoya. 17 Porque it Diosis ꞌyote

lo que Abrahaꞌmis vyeꞌndziꞌupø. jachøꞌyupø que ndø Janda Diosis


9 Pues muspa tø nømø que yøti
  ñøjay Jesús:
Leviꞌis ꞌyuneꞌis pyøjcøchoṉyajpa Igual como Melquisedec
ñøveꞌnupø, pero cuando Abrahaꞌmis paneꞌajuse,
ñøveꞌnu Melquisedec, Leviꞌis por jetse mitz mbyane mumu
cuenta ñøveꞌngueꞌtuti. 10 Porque
  jamacøtoya.
Leví Abrahaꞌmis ꞌyune y aunque 18 Porque viyuṉsye jic viꞌnapø

ja itøtøꞌcnaꞌṉ Abrahaꞌmis ꞌyune aṉguiꞌmguy jachajcupø, yac


Leví, sino mapøtøc pøꞌnaje, pero tzuꞌṉdøju porque mochi y ja
Abrahaꞌmis vyeꞌndziꞌay Melchisedec yac yosyaj vøjø. 19 Porque Diosis

ꞌyune Leviꞌis cuenda cuando vyiꞌnaṉdøjqui jic aṉguiꞌmguy ja


Melquisedejquis choṉu. yos ndø sunbase. Pero en cambio
11 Porque Leviꞌis ꞌyune paneꞌajyaju
  yøti Diosis chøc más vøjpø tiyø tø
y jeꞌis chiꞌyaj aṉguiꞌmguy Israel øtzcøtoya, y jet vaꞌcø ndø vaꞌṉjamø,
pøndaꞌm, pero ja vyøjom putyaj vyøjom tø putpa, muspa tø vøꞌaj
jetse. Oꞌca vyøꞌom putyajunaꞌṉ Diosjiꞌn.
Israel pøn je panecøꞌmø, jiꞌnamnaꞌṉ 20 Y cuando Dios nømu que Jesús

pyena vaꞌcø it eyapø pane como ma paneꞌaje, ñeꞌc ndø Jandaꞌis


Melquisedecse, y ni jiꞌndyet como chambøc vyin como testigos que
Leviꞌis ꞌyune Aarón paneꞌajuse. jetse maṉba chøc viyuṉse. 21 Pero

12 Pero como cacpøꞌu paneꞌajcuy,


  cuando paneꞌajyaj eyataꞌmbø pøn,
pyenate vaꞌcø cyacpøꞌqueꞌt ja chamyajø Diosis ñøyicøs ni
aṉguiꞌmguy. 13 Porque jicø pane nø
  iꞌis oꞌca maṉba paneꞌajyaje. Pero
455 Hebreos 7​, ​8

Jesús paneꞌaju porque ñeꞌc Diosis tumnac. 28 Porque aṉguiꞌmguꞌyomo


chambøc vyin como testigos que møjaꞌṉom paneꞌajyajpanaꞌṉ pøn


jetse ma yac tuc ñeꞌcø, porque ndø mochitaꞌmbø. Pero más jøsiꞌcam
Comi Jesús nøjatyøju: Diosis chambøc vyin como testigos
Ñeꞌc ndø Comi Diosis chambøc que ñeꞌ ꞌYune maṉba yac paneꞌaje,
vyin como testigos, jiꞌn ma y je Diosis ꞌYune sun vøjpø pane
cyacpøꞌ quiꞌpsocuy;ñøjayu: mumu jamacøtoya.
“Igual como Melquisedec
paneꞌajuse, jetse mitz mbyane Jesusis yac tucpa jomepø
mumu jamacøtoya”. 22 Como contrato chamuse Diosis

8

ñeꞌc Diosis cham jetse, Pues yøti más preciso


por eso Jesús tzøꞌy come vaꞌcø mi mustamø mi
encargado vaꞌcø ꞌyaꞌm jujchøc ndzajmatyamupø; jet maꞌṉbø
tucpa jomepø contrato más mi ndzajmatyam yøti. Pues más
vøjpø Diosis chøjcupø. 23 Y   syunbapø vaꞌcø mi mustamø oꞌca it
viyuṉse viꞌna o yosyaj vøti jetsepø myøjaꞌṉombø ndø panetaꞌm
pane. Porque como caꞌyaju, como mi ndzajmatyamuse øjtzi. Jic
ja mus chøcyaj yoscuy vøti pane nimequepø myøjaꞌṉajcuꞌyomo
ame. 24 Pero como yøṉ Jesús
  nø pyoꞌcsu tzajpomo Diosis
mumu jama ijtu, nunca jiꞌn chøꞌnaꞌṉomo. 2 Jic pane yøti

cyacpøꞌ pyaneꞌajcuy. 25 Por


  tzajpomopø masandøjcomo yospa.
eso Jesusis muspa tø yaj Jiquete viyuṉsepø masandøc ñeꞌc
cotzoc mumu jamacøtoya ndø Comiꞌis chøjcupø, jiꞌndyet
porque tø yac vøꞌajpa Diosjiꞌṉ pøꞌnis chøcyajepø. 3 Porque

oꞌca ndø sunba jetse. Porque tumdum myøjaꞌṉombø pane cojtøju


jet quenba mumu jamacøtoya vaꞌcø chiꞌocuyaj Dioscøsi lo que nø
vaꞌcø tø cøꞌondamø Diosis ñuꞌcyajupø pøꞌnis, y vaꞌcø yaj caꞌay
vyiꞌnomo. pøꞌnøcuy Dioscøtoya. Por eso ijtu
26 Entonces jetsepø
  pyena Jesusis vaꞌcø chiꞌocuyajqueꞌt
myøjaꞌṉombø pane ndø sundamba, Dioscøsi ti jana tiyø. 4 Porque

porque masanbøte, ja it ni oꞌca nascøsnaꞌṉ ijtu yøti, jiꞌnaꞌṉ


yatzitzocoꞌyajcuy, ni ja it ni cyoja, pyane; porque ityajuti eyataꞌmbø
ja myotapø cojaꞌøyupø pønjiꞌṉdaꞌm, nascøstambø pane chiꞌocuyajpapøꞌis
ñømaṉdøju más møjipø tzajpomo. ti jana tiyø ñøꞌijtuse aṉguiꞌmguy.
27 Pero je eyataꞌmbø myøjaṉombø

5 Pero jicø nascøstaꞌmbø paneꞌis naꞌs

paneꞌis jyoꞌpit jyoꞌpit yaj chøjcaṉgøpujtøyajpa tzajpombø


caꞌyajpanaꞌṉ pøꞌnøcuy para ñe paneꞌajcuy, pero jiꞌndyet mero jicø.
cyojacøtoyataꞌm y jøsicam jetseti Y nascøspø masandøc tzajpombøꞌis
chøcyajqueꞌt eyataꞌmbø pøꞌnis cyene. Porque Diosis ñøjay Moisés
cyojacøtoya. Pero jiꞌn pyena cuando maṉbatøcnaꞌṉ chøc
Jesusis vaꞌcø chøc jetse. Porque masandøc: “Tzøjcay cuenda mi
Jesusis tumnactite chiꞌocuyaj isindziꞌuse Sinaí cotzøjcøsi, jetse
vyin vaꞌcø cyaꞌø, ja cyaꞌø jana vaꞌcø mi ndzøjcøpujtøpyøꞌø”. 6 Pero 
Hebreos 8​, ​9 456

viyuṉete más vøjø y suñi yosapya maṉba comusyaj øjtzi y por


Dios Jesusis que jiꞌn nascøspø eso jiꞌndyet pyena vaꞌcø
paneꞌis yosapyase. Porque Jesusis tø chamusyajtøjø.
cøꞌonba Diosis vyiꞌnomo más vøjpø 12 Porque maꞌṉbø ndoyaꞌṉøjayaj
contrato ijtuse, como chamuse jiꞌn vyøjtaꞌmbø chøqui, y
Diosis que maṉba chøc más vøjpø maꞌṉbø ⁿjajmbøꞌjayaj cyoja y
tiyø tø øtzcøtoyataꞌm. 7 Entonces
  yatzitzocoꞌyajcuy. Jetse nøm
oꞌca vøꞌajunaꞌṉ viꞌnapø contrato, ndø Comi.
jiꞌnaꞌṉ pyena vaꞌcø chøcvøjøtzøc 13 Pues entonces como chamu que

eyapø. 8 Pero Diosis isu que ja


  nø chiꞌ jomepø contrato, entonces
yaj coputyajø viꞌnapø contrato, y viꞌnapø jiꞌnam yose.
nømu que jiꞌn vyøjpø nø chøcyaj
pøꞌnistaꞌm. Jetse o tuqui como Tzojpombø masandøc y
ijtuse jachøꞌyupø Diosis ꞌyote: nascøspø masandøc
Ndø Comi nømu: Eyaco jama
maꞌṉbø ndziꞌ Israel pøndaꞌm
y Judá pøndaꞌm jomepø
9 Entonces como viꞌna ijtusenaꞌṉ
aṉguiꞌmguy, ijtunaꞌṉ
aṉguiꞌmguy jujche vaꞌcø cyønaꞌtzøyaj
contrato. Dios, y ijtunaꞌṉ nascøspø masandøc
9 Jiꞌnam viꞌnase como oyuse nacapø. 2 Y ijtunaꞌṉ metzcuy cuarto.

ndziꞌyaj jeꞌis pyeca jatataꞌm Y vinbatcuy cuartoꞌomo ijtunaꞌṉ


cuando øtz oy jindi nøputyaje noꞌa poꞌcscuy, ijtunaꞌṉ mesa, y
Egipto nasomo. mesacøs ijtunaꞌṉ cyømasaꞌnøyupø
Porque øtz ndziꞌuse contrato ja pan. Jic cuarto ñøjayajpanaꞌṉ
chøcyajø; masanbø cuarto. 3 Y más jojmo tucu

y jetse ⁿjajmbøꞌu tzacyajøjtzi jic voꞌtecøtuꞌmaṉ ijtunaꞌṉ eyapø cuarto


pøndaꞌm. ñøjayajpanaꞌṉ más masanbø cuarto.
10 Por eso eyapø contrato maꞌṉbø 4 Y jeꞌtom ijtunaꞌṉ masanbø mesa

ndziꞌyaj Israel pøn cøjtuꞌcam oropø yac joꞌcøyajpapøcøs pomo,


jic jama; yøṉømete. ijtunaꞌṉ caja puro oro cønecsøyupø;
Maꞌṉbø yac mijnayaj quiꞌpsocuy jeꞌtom cyotyajpanaꞌṉ Diosis
vaꞌcø jyajmutzøcyaj ø cyontrato. Y cajaꞌomo itqueꞌtutinaꞌṉ
aṉguiꞌmguy; oro tzica ꞌyaṉnecpapøꞌom maná
chococøs maṉba ityaj cuꞌtcuy. Itqueꞌtutinaꞌṉ cajaꞌom
jachøꞌyupø. Aaroꞌnis cyutacus oyupø cøvoꞌme,
Entonces jic pøꞌnis maṉba y itqueꞌtutinaꞌṉ tzaꞌtaꞌmbø tabla
vaꞌṉjamyajøjtzi y øtz maṉba y jetcøs jachøꞌyunaꞌṉ aṉguiꞌmguy.
ⁿuneꞌajyaje. 5 Y cajacøs ityajunaꞌṉ søꞌṉyajpapø

11 Y ni iꞌis jiꞌn maṉ ꞌyaṉmayaj angeles chøqui como seña que


tyøvø; myøjaꞌṉombø Dios jen itpa, y
ni iꞌis jiꞌn maṉ chajmayaj tyøvø cyømøṉdzøjcayajpanaꞌṉ syajiꞌṉ
vaꞌcø cyomus ndø Comi. cajaꞌis ꞌyaṉmucsø yajpamønaꞌṉe
Porque jicsyeꞌc aunque cyoja. Pero jetsetaꞌmbø tiyø jiꞌn mus
cheꞌpøꞌis, møjapøꞌis, mumu ndø cøyin ndzam yøti.
457 Hebreos 9

6 Entoncescuando cuartoꞌomo; jetse tø jupyujtamu


vøjøtzøcyajtøjumnaꞌṉ jetse, mumu jamacøtoya. 13 Porque

tøjcøyajpanaꞌṉ pane tumdum jama cyøyøjøyajpanaꞌṉ toro ñøꞌpinjiꞌṉ y


vinbatcuy masanbø cuartoꞌomo chivu nøꞌpinjiꞌṉ pøn cøyuꞌcøyajupø
vaꞌcø chøcyaj cønaꞌtzøꞌyocuy. caꞌupøjiꞌṉ. Y poṉbøꞌyaj vacas
7 Pero más masanbø cuartoꞌomo
  une hasta que jamdi ma chøꞌy.
tøjcøpyanaꞌṉ más myøjaꞌṉombø Y jeꞌis jyam ñuṉyaj nøꞌcømø
pane tyumgøꞌy tumdum y jetjiꞌṉ vaꞌcø cyømasaꞌnøyajø
amepit. Ñøtøjcøpyanaꞌṉ copøn cyøyøjøyajqueꞌtpanaꞌṉ pøn vaꞌcø
nøꞌpin vaꞌcø cyoyojay ñe cyoja cyøvajcøyajø, pero vingøstite.
y eyataꞌmbø pøꞌnis cyojataꞌm. 14 Pero Cristoꞌis chiꞌocuyaj vyin

8 Jetse tø yac mustamba Masanbø


  Dioscøsi jana cojapø; jiꞌn yajepø
Espiritu Santoꞌis que jiꞌnaꞌn Espirituꞌis cyotzoṉu. Ñe ñøꞌpinjiꞌṉ
mus tøjcøyaj aunque iyø más jeꞌis tø yaj cøvajcøjapya ndø
masanbø cuartoꞌomo mientras que quiꞌpsocuy vaꞌcø ndø musø que
ijtutøc vinbø masandøc nacapø. ja it ndø coja. Entonces oꞌca
9 Pues jetse jic masandøjcomo
  copøꞌnis ñøꞌpinis tø cøvacpa
chøcyajuse señatite como jujche vingøsi, entonces más vøjpø
Cristoꞌis chøjcuse, y jetse it tiyøte que Cristoꞌis ñøꞌpiꞌnis tø yaj
yøti. Chiꞌocuyajpa chiꞌocuy y yaj cøvajcøjapya ndø tzocoy vaꞌcø jana
caꞌayajpa pøꞌnøcuy Dioscøtoya, ndø tzøc tocoy ndø vin, sino vaꞌcø
pero jiꞌn ndø quiꞌpsi seguro oꞌca ndø cønaꞌtzøy quenbapø Dios.
yaj ndø coja aunque ndø tzøc 15 Y por jetcøtoya yøti Cristojiꞌṉ

jetsepø cønaꞌtzøꞌocuy. 10 Porque


  tujcu jomepø contrato, porque
aṉguiꞌmyajtøjuse, puro naꞌs ndø Cristo o caꞌe vaꞌcø cyoyojayaj
siscøtoyapøtite. Aṉguiꞌmyajtøju ti pøꞌnistaꞌm cyoja chøcyajupø
vaꞌcø cyuꞌtyajø, ꞌyucyajø, jujche cuando ijtuꞌcnaꞌṉ viꞌnapø contrato.
vaꞌcø cyøtzeꞌyaj vyin. Pero naꞌs Por eso Cristo o caꞌe vaꞌcø mus
jetsenaꞌṉ aṉguiꞌmyajtøjuse vaꞌcø pyøjcøchoṉyaj erejencha mumu
chøcyajø hasta que Diosis cyacpøꞌu jamacøtoya mumu pøꞌnis lo que
jetspø aṉguiꞌmguy. Diosis vyejayajupø. Je erejencha
11 Pero yøti minuꞌam Cristo
  Diosis chamdziꞌupøte yaꞌmøc.
myøjaꞌṉombø panete y más vøjpø 16 Y oꞌca aunque iꞌis chamdziꞌu

ti chøcpa tø øtzcøtoya; y jetse yøti tzacpa iꞌis maṉba ñøtzøꞌy lo que


it más vøjpø aṉguiꞌmguy. Porque ñøꞌijtupø cuando caꞌpa; entonces
Cristo yospa más myøjaꞌṉombø y jeꞌis jiꞌn pyøjcøchove hasta que
más vøjpø masandøjcomo, jiꞌndyet caꞌpa cyomi, jicsyeꞌtøc pyøcpa.
pøꞌnis chøjcupøꞌomo; porque 17 Jetse lo que chamdziꞌu tzajcupø,

jiꞌndyet nascøspø. 12 Ni jiꞌndyet


  eyapøꞌis pyøjcapya solamete
chivuꞌis ñøpin ñøtøjcøjayu, ni después que caꞌpaꞌc vøꞌne. Mientras
jiꞌndyet vacas uneꞌis ñøꞌpin que ijtutøc vøꞌne, jiꞌn pyøqui.
ñøtøjcøjayu; sino ñeꞌ ñøꞌpin 18 Por eso también je viꞌṉapø

ñøtøjcøjay tumnac más masanbø contrato que Diosis chamdziꞌupø,


Hebreos 9​, ​10 458

ja yosa hasta que jøꞌtu nøꞌpin. nøpinjiꞌṉ, entonces vøtinacnaꞌṉ toyaꞌ


Entonces yospanaꞌṉ. 19 Porque
  isu desde que Diosis chøctzoꞌtz
cuando Moisesis chajmayaju nasacopac. Pero ja chøc jetse, sino
mumu pøn aṉguiꞌmguy jujche yøti cuando nøm tyaꞌṉbøꞌuꞌcam
vaꞌcø chøcyajø; entonces myojtu jyama, Cristo tumnacti chiꞌocuyaj
vacas uneꞌis ñøꞌpin, y chivuꞌis vyin ndø coja vaꞌcø tø cocaꞌayø.
ñøꞌpinjiꞌṉ y nøꞌjiꞌṉ y pyøjcu 27 Y como tumdum pøn tumnacti

tzapas cøṉupø borregoꞌis pyøc y tø caꞌpa, pero jøsiꞌjcam maṉba tø


hisopo taꞌnø; y jetjiꞌṉ cyøyøjøyaj cømeꞌtz Diosis ndø cojapit, 28 jetse

mumu pøn. Y cyøyøjøcyeꞌtuti tum nacti yaj caꞌtøj Cristo vaꞌcø


aṉguiꞌmguy libru. 20 Y Moisés
  yac tzuꞌṉay vøti pøꞌnis cyojataꞌm.
nømu: “Yøṉ nøꞌpin señate que Pero maṉba vøcø mingueꞌte
nøm yosu contrato Diosis tø menajcøsi, pero jiꞌndyet vaꞌcø yac
tziꞌtamupø”. 21 Y jetseti cyøyøjøcyeꞌt
  tzuꞌṉay pøꞌnis cyojataꞌm, sino vaꞌcø
nøꞌpinjiꞌṉ masandøc y mumu tiyø tø yaj cotzojcoctuctamø nø ndø
yosyajpapø cønaꞌtzøꞌyocuꞌyomo. ⁿjoꞌctamuꞌis.

10
22 Y aṉguiꞌmocuꞌis chamba que casi
  Porque cuando yaj
mumu tiyø cøvajcøpya nøꞌpinjiꞌṉ, y caꞌyajpanaꞌṉ copøn
oꞌca jiꞌn jyøt nøꞌpin, jiꞌn tø cøtocoye. como aṉguiꞌmdøjuse Moisés,
jetse chøjcaṉgøpujtøyaju vøjpø
Caꞌu Cristo vaꞌcø tø yac tiyø maṉbapø tuc jøsijcam.
tzuꞌṉay ndø coja Chøcyajpasenaꞌṉ viꞌna, jiꞌndyet
23 Entonces nascøspø tiꞌis mero vøjpø. Porque ꞌyamepit
tzajpombøꞌis cyene ñøꞌijtayu y je ꞌyamepit yaj caꞌyajpanaꞌṉ
nascøspø tiene quenaꞌṉ vaꞌcø yaj pøꞌnøcuy cyojacøtoya porque
cøvajcøyø copøn nøꞌpinjiꞌṉ; pero Diosjiꞌṉnaꞌṉ sunba ityajø, pero
mero tzajpombøꞌis syunba más nunca ja mus chiꞌyaj cuenta
vøjpøꞌis ñøꞌpin. 24 Cristo ja tyøjcøy
  seguro oꞌca ja itam cyoja. 2 Porque

pøꞌnis chøjcupø masandøjcomo, oꞌca chiꞌyajønaꞌṉ cuenta que


porque je masandøc chøcyaju naꞌs ja itam cyoja, entonces jiꞌnaṉ
vaꞌcø chøjcaṉgøpujtøyajø mero syeguitzøcyaje vaꞌcø yaj caꞌyaj
vøjpø masandøc. Sino Cristo tøjcøy copøn jetse cyønaꞌtzøyajupøꞌis
mero tzajpomo, y yøti jiṉdi ijtu Dios. 3 Cuando chøcyajpanaꞌṉ jetse,

Diosis vyiꞌnaṉdøjqui vaꞌcø ꞌyoꞌnøy jyajmutzøcyajpanaꞌṉ cyoja ꞌyamepit


Dios tø øtzcøtoyataꞌm. 25 Y jiꞌn  ꞌyamepit. 4 Porque toro nøꞌpiꞌnis ni

chiꞌocuyaj vyin vøti velta, naꞌs chivu nøꞌpiꞌnis nunca jiꞌn mus yac
tumnactite. Jiꞌn chøqui como jøcøjay ndø coja.
chøcyajpase myøjaꞌṉombø paneꞌis. 5 Por eso cuando minuꞌc Cristo

Porque myøjaꞌṉombø pane tumdum nascøsi, ñøjmay Jyata Dios:


amepit tøjcøpya más masanbø Copøn nøꞌpin y aunque ti
cuartoꞌomo nøꞌpinjiꞌṉ lo que jiꞌndyet tziꞌocuy ja mi sunø,
jeꞌis ñe. 26 Pero oꞌca Cristo tumdum
  sino mi ndø yac min como
amepiꞌjnaꞌṉ tøjcopya tzajpomo ñeꞌ nascøstaꞌmbø pønse.
459 Hebreos 10

6 Cuando
yaj caꞌyajpa copøn y vyin vaꞌcø tø yac masaꞌnajtamø
pyoṉbøꞌyajpa cyojacøtoya, vaꞌcø tø yac pujtam vyøjomo Diosis
entonces ja mi ñchøꞌy vyiꞌnaṉdøjqui mumu jamacøtoya.
contento jetsepø tziꞌtøjcuꞌis. 15 Porque jetseti tø tzajmacyeꞌtpa

7 Jicsyeꞌc nøꞌmøjtzi: “Jatay Dios, Masanbø Espiritu Santoꞌis porque


yøꞌcø ijtøjtzi: jujche mi viꞌna nømu:
sunbase mijtzi, øtz listoꞌtzi Yøcse nøm ndø Comi Dios:
vaꞌcø ndzøcø; como ijtuse 16 Cuando cøjtuꞌcam jic jama,

jachoꞌyupø libruꞌomo vaꞌcø yøꞌcsepø contrato maꞌṉbø


jujche ndzøc øjtzi”. 8 Entonces
  ndzøc pønjiꞌṉ:
jetse nømu viꞌna: “Ja mi sunø Maꞌṉbø yac musyaj chocoꞌyomo
copøn nøꞌpin, ni tziꞌocuy, ni ø aṉguiꞌmguy
poṉbøꞌyajupø copøn vaꞌcø y maꞌṉbø yac jajmutzøcyajø
mi yac tzuꞌṉayaj cyoja. Ja como si fuera jachøꞌyuse.
mi ñchøꞌy contento jetse 17 Y después Masanbø Espiritu Santo

aunque ijtu aṉguiꞌmguy vaꞌcø nømgueꞌtu:


jetse chøcyajø”. 9 Jicsyeꞌc
  Øtz nunca jiꞌn maṉ
nømgueꞌtu: “Jatay Dios, yøꞌcø ⁿjajmundzøjcayaje cyoja ni
ijtøjtzi; jujche mi sunbase yatzitzocoꞌyajcuy.
mijtzi, øtz listoꞌtzi vaꞌcø 18 Y yøti como ndø coja cøtocoyuꞌam,

ndzøcø”. Jetse nømu vaꞌcø yac jiꞌnam pyena vaꞌcø yaj caꞌayaj copøn
jøcø viꞌnapø aṉguiꞌmguy y ndø cojacøtoya como viꞌnase.
tzøꞌy jomepø. 10 Y jomepøꞌomo

Jesucristoꞌis chøc Diosis Hay que vaꞌcø ndø toꞌmøy Dios


syunbase, tø yac tzøꞌtyamu 19 Jetcøtoya ø mi ndøvøtaꞌm,
masanbø, porque tumnacti como jøꞌtu Jesusis ñøꞌpin øtzcøtoya,
mumu jamacøtoya chiꞌocuyaj yøti jana naꞌtzcuy muspa tø
vyin vaꞌcø tø cocaꞌatyam ndø tøjcøtyam Diosis vyiꞌnaṉdøjqui
coja. como si fuera tø tøjcøpya más
11 Pero tumdum Israel pane
  masanbø lugajromo. 20 Muspa tø

teꞌṉba y tumdum jama chøcpa tøjcøtyam jeni porque quenbapøꞌis


pyaneꞌajcuy y vøti yaj caꞌyajpa tø aṉvajcatyamu jomepø tøjcøcuy.
copøn vøti pøꞌnis cyojacøtoya. Ijtupønaꞌṉ tucu voꞌte vaꞌcø jana
Pero jetse nunca jiꞌn cyøvajcøyaj tø tøjcøy más masanbø lugajromo
cyojajiꞌṉ. 12 Pero Cristoꞌis tumnacti
  y jet aṉvactøjuꞌam cuando caꞌ
chiꞌocuyaj vyin vaꞌcø tø cocaꞌatyam Jesús. 21 Y yøti Jesús myøjaꞌṉombø

ndø coja mumu jamacøtoya y ndø panete tø coquenbapøꞌis


después poꞌcsu Diosis chøꞌnaꞌṉomo. Diosis tø ꞌyunetaꞌm. 22 Por eso

13 Y jeni nø jyoꞌcu hasta que yac


  tø jajmundzøctaꞌi Dios vøjpø
mochiꞌajyajtøjpa ꞌyenemigo y ni tzocojiꞌṉ y jana naꞌtzcuy porque
tim jiꞌnam musiꞌcsyeꞌṉom chøcyajø ndø vaꞌṉjamba viyuṉsye como si
como si fuera cyøteꞌnøyuse. fuera tø toꞌmøyuse; cøvajcøyupø
14 Porque tumnacti o chiꞌocuyaj
  ndø tzocojiꞌṉ vaꞌcø ndø musø
Hebreos 10 460

que ja it ndø coja, como si fuera Jesusis ñøꞌpinjiꞌṉ chøc Diosis


cøtzeꞌupø ndø coṉñø vøjpø nøꞌjiꞌṉ. contrato vaꞌcø tø yac masaꞌnajtamø,
23 Ndø vaꞌṉjamdaꞌi viyuṉsye y ndø
  y jic pøn yac masaꞌnajupøte jic
tzamdaꞌi que ndø mustamba que nøꞌpinjiꞌṉ. Y también chøquipit
Diosis maṉba tø tziꞌtam vøjpø cyonocpa jic pøꞌnis Espiritu
itcuy, jana tø metzaṉguiꞌpstamaꞌam. Santo tø tziꞌpapøꞌis vøjpø tiyø
Porque Diosis chamu ti maṉba tø ñe vyøꞌajcupit. Por eso tiene que
tziꞌ; y Diosis siempre chøcpa lo vaꞌcø cyastigatzøctøj más vøti, que
que chambase. 24 Hay que vaꞌcø
  menos maṉba cyastigatzøcyaj
ndø quiꞌpstamø jujche muspa nay ja yaj copujtapyapøꞌis Moisesis
tø cotzoṉdandøjø y vaꞌcø nay tø ꞌyaṉguiꞌmguy. 30 Porque ndø

sundandøjø y vaꞌcø ndø tzøctam mustamba que ndø Comi nømu:


vøjpø tiyø. 25 Como siempre
  “Ø neꞌc maꞌṉbø ṉgastigatzøcyaje;
vaꞌcø tø tuꞌmdamø vaꞌcø jana maꞌṉbø ndziꞌyaj cyoyoja”. Y emøc
ndø jajmbøꞌtamø tuꞌmguy, como nømgueꞌtpa que ndø Comiꞌis manba
venetaꞌmbøꞌis jyajmbøꞌyajpase, cyømeꞌchaj ñe ꞌyune cyojajiꞌṉ.
jiꞌnam tuꞌmyaje. En cambio hay que 31 Por eso tø naꞌtzpa vaꞌcø tø quec

vaꞌcø nay tø tzajmatyandøjø vaꞌcø quenbapø Diosis cyøꞌomo.


ndø tzøc vøjpø tiyø, y jet pyenate 32 Pero jajmutzøctamø como

yøti porque nøm ñuꞌc jama vaꞌcø jujche tujcuse cøjtupø jama
min ndø Comi. cuando jometøc nuꞌcuꞌøc søꞌṉgø
26 Porque oꞌca ndø musuꞌam
  mi ndzocoꞌyomdaꞌm. Jicsyeꞌc vøti
viyuṉsyepø tiyø y todavía ndø mi ndziꞌ pømi vaꞌcø mi ndondamø
ngustopit ndø tzøjcaꞌṉøpya ndø coja cuando mi istam toya mi
ndø neꞌṉgø, entonces ja itam eyapa ⁿyacsutzøctandøjumø. 33 Hay veces

maṉbaꞌis tø cocaꞌay ndø coja. 27 Ni ti


  mi syijcayaju y mi ndyopoꞌoꞌnøyaju
más ja itø sino que vaꞌcø tø naꞌndzø aunque iꞌis vyiꞌnaṉdøjqui. Y mi
cuando maṉba min jic jama cuando ⁿyacsutzøcyaju y hay veces oyu mi
Diosis maṉba tø cømeꞌtztam mbaꞌjtam mi ndøvø cuando jetse
ndø cojajiꞌṉ, y quiꞌscaꞌpa maṉba nø yacsutzøcyajtøjupø. 34 Porque

poṉbøꞌyaj ꞌyenemigo juctyøjcomo. mi ndoyaꞌṉøtyamu somyajtøjupø, y


28 Oꞌca pøꞌnis ja yaj copujtay
  cuando mi ṉgyøpøctandøju mumu
Moisesis ꞌyaṉguiꞌmguy, y metzcuy tijiꞌṉ mi nøꞌijtamupøjiꞌṉnaꞌṉ, mi
tuꞌcay pøꞌnis isyaj que ja yaj coputø, ṉgyasøtyamu. Porque mi mustamba
y cyøtzaꞌmøyaj aṉguiꞌmbacøsi, mi neꞌngø que mi nøꞌijtam tzajpomo
entonces yaj caꞌyaju jic pøn, ja más vøjtaꞌmbø tiyø jiꞌn yajepø
tyoyaꞌṉøyajø. 29 Pero oꞌca ja
  nunca. 35 U mi iꞌnbøꞌtam mi ⁿvin,

tyoyaꞌṉøyaj jete, entonces quiꞌpstam jajmutzøcta Dios. Y jetse maṉba


mi neꞌṉgø jujchepø más vøti mi mbøjcøchoṉdam vøjpø tiyø
castigø manba tziꞌtøje tum pøn møꞌchøqui como que mi ṉgoyoja.
oꞌca syaṉgonojcapya Diosis ꞌYune, 36 Pero tiene que vaꞌcø mi ndondam

y cyomoꞌpya aunque tise Jesusis aunque tiyø pasenciaꞌajcupit, y


ñøꞌpin. Jet møjaꞌṉgojate porque vaꞌcø mi ndzøctam como Diosis
461 Hebreos 10​, ​11

syunbase. Entonces maṉba mi 5 Y Dios vyaꞌṉjam Enojquis y


mbøjcøchondam lo que Diosis jetcøtoya nømaṉdøj tzajpomo vaꞌcø
mi nchamdziꞌtamuse. 37 Porque it
  jana cyaꞌø, y ni jut ja cyeja, porque
Diosis ꞌyote jachøꞌyopø, nømba: Diosis ñømaṉu tzajpomo. Y Diosis
Jøꞌnøti maṉba mini maṉbapø ꞌyote jachøꞌyupø nømba que antes
mini, que jiꞌn maṉ yaꞌe. que vaꞌcø nømaṉdøjø, que Enojquis
38 Pues chøcpapøꞌis ø aṉguiꞌmguy chøjcu Diosis syunuse y por eso
maṉba quen vyaꞌṉjajmocupit, Dios contentoꞌaju. 6 Pero ni jutz

pero oꞌca chacpa nøm jiꞌn contentoꞌaj Dios oꞌca jiꞌn


vyaꞌṉjajmocuy, øtz jiꞌn maṉ ndø vaꞌṉjajme. Porque oꞌca maṉba
sun jetsepø. 39 Pero tø øtztaꞌm
  ndø oꞌnøy Dios vaꞌcø ndø vaꞌc ti
jiꞌn tø jetsetaꞌm, uy ndø ndø sunba, tiene que vaꞌcø ndø
ndzactam ndø vaꞌṉjajmoṉguy, vaꞌṉjajmø que Dios ijtu y tø tziꞌpa
porque chacyajpapøꞌis ndø sunbase oꞌca ndø tumø tzocoy
maṉba tocoyaje. Pero ndø ndø jajmundzøcpa.
vaꞌṉjamdamba ndø Comi  
7 Dios vyaꞌṉjam Noeꞌis, y jetcøtoya

vaꞌcø tø cotzoctamø vaꞌcø tø cyønaꞌtzøyu y chøc møjapø barco


quendam mumu jamacøtoya. vaꞌcø cyotzocyaj yomojiꞌṉ y
ꞌyunejiꞌṉdaꞌm cuando jøꞌtpøꞌnømu.
Vaꞌṉjajmoyajpapø pøndaꞌm Porque Diosis chajmayu que

11 Vaꞌcø ndø vaꞌṉjamdamø,


entonces ndø tumøtzocoy
ndø niꞌaṉjamdamba que maṉba ndø
maṉba toyapaꞌjnømi aunque jiꞌndøc
quejepø oꞌca jetse maṉba tucnømi.
Y jetse queju que ityaj cyoja vøti
pøjcøchoṉdame nø ndø ⁿjoꞌctamupø pøꞌnis porque ja vyaꞌṉjamyajø
tiyø. Y ndø mustamba sevro que it como Noeꞌis vyaꞌṉjamuse. Y porque
jiꞌn ndø istamepø tiyø, pero ijtuti. vyaꞌṉjajmu ti chajmayu, por
2 Yaꞌmøctaꞌmbø pøꞌnis vyaꞌṉjamyaju
  eso Diosis pyøjcøchoṉu como tø
y por eso vyøꞌmøyaj Diosis. pøjcøchoṉbase oꞌca ndø vaꞌṉjajmba.
3 Y tø øtz ndø vaꞌṉjamdaṉqueꞌtpa
   
8 Dios vyaꞌṉjam Abrahaꞌmis y por

Dios y jetcøtoya ndø mustamba eso cuando Diosis ñøjayu vaꞌcø


que Diosis jyomec mumu tiyø ñe chuꞌṉ cyumguꞌyomo, entonces
ꞌyotepit y jetse jiꞌn ndø isipø tiyø yac cyømaꞌnøyu y tzuꞌṉu. Porque
yosu vaꞌcø jyomeca ndø istambapø Diosis ñøjayu vaꞌcø maṉ eyapø
tiyø. lugajromo chamdziꞌyajupø ñeꞌc
4 Abejlis vyaꞌṉjam Dios y jetcøtoya
  Diosis como erejencha. Abrahaꞌmis
chiꞌocuꞌyaj Dios más vøjpø tiyø que cyømaꞌnøyu y tzuꞌṉu aunque jiꞌnaꞌṉ
jiꞌn Caiꞌnis chiꞌocuꞌyajuse, y por myusi jujnaꞌṉ nø myaṉu. 9 Porque

eso Dios nømu que vøjpø pønete, Abrahaꞌmis vyaꞌṉjam Dios, o viti
y ñeꞌc Diosis pyøjcøchoṉu Abejlis jic lugajromo Diosis chajmayupø
chiꞌocuꞌyajupø. Por eso aunque que maṉba ñøtzøꞌy como ñeꞌse.
caꞌu Abel, como si fuera nømdøc tø Como yaꞌipø pønse, jetse o viti, y
oꞌnøtyamu hasta como yøti porque copøn naca tøctzøquiꞌomo o ityaj
vyaꞌṉjam Dios. ꞌyune Isaacjiꞌn y vyiñoja Jacobjiꞌṉ.
Hebreos 11 462

Jeꞌis ñøtzøꞌyajqueꞌt mismo lugar 17 Entonces Abrahaꞌmis vyaꞌṉjam


chamudziꞌuse Diosis Abraham. Dios, y por eso cuando chøjquisu
10 Porque Abrahaꞌmis nømnaꞌṉ
  Diosis oꞌca chiꞌocuyajpanaꞌṉ ꞌyune
jyoꞌcu vaꞌcø ñøcꞌijtøyø vøj chøjcupø Isaac vaꞌcø cyaꞌø, pues aunque
cumguy Diosis quiꞌpscøpoꞌupø y tyøcstumø ꞌyune, chiꞌocuyajuti.
chøjcupø. 18 Aunque Abraham tzajmatyøju

11 Jetsetiqueꞌt Abrahaꞌmis yomo


  que Isaacjiꞌn maṉba vøtiꞌajyaj ꞌyune
Saraꞌis vyaꞌṉjam Dios y por eso jøsijcam, chiꞌocuyaju vaꞌcø cyaꞌ;
Diosis chiꞌ poder vaꞌcø ꞌyunepaꞌtø aunque oꞌca jet caꞌpa, jiꞌn jujche ma
cuando cøjtumnaꞌṉ ꞌyora vaꞌcø is vøtiꞌajyaj ꞌyune. 19 Pero Abrahaꞌmis

une, y jøsiti o is familia cuando niꞌaṉjajmu que muspa yac visa


tzamyomojcam. Porque vyaꞌṉjajmu Diosis caꞌyajupø, y por cuenta Isaac
que oyuꞌis chajmaye, maṉba chøqui caꞌupømete y visaꞌu, porque cuando
chajmayuse. 12 Por eso cuando
  Abrahaꞌmis chiꞌocuyaju, quiꞌpsu que
achpømnaꞌṉ y maṉbapøme caꞌe, oy maṉbanaꞌṉ caꞌe, pero quenbapøte
Abrahaꞌmis ꞌyune. Y como ijtuse pyøjcøchoṉqueꞌtu.
sone tzapcøspø matza, jetse oy 20 Isaajquis vyaꞌṉjamgueꞌt Dios y

soneꞌajyaj ꞌyune josiꞌcam; y como jetcøtoya chajmayaj ꞌyune Jacob y


majraṉvini vøti ityaj namchaꞌ, jetse Esaú que jøsiꞌcam maṉba pyaꞌtyaj
o soneꞌajyaj ꞌyune. vøjpø tiyø. 21 Jacojbis vyaꞌṉjam

13 Mumu jiꞌquis vyaꞌṉjamyaju


  Dios y por eso cuando ya mero
hasta caꞌyajuꞌcsyeꞌṉomo aunque nø cyaꞌuꞌc, chamu que vøjpø tiyø
ja pyøjcøchoṉyajøꞌctøc Diosis maṉba pyøjcøchoṉyaj ꞌyune Joseꞌis
chamdziꞌyajupø tiyø. Pero metzcuy ꞌyuneꞌis; cyønaꞌtzøy Dios
niꞌaṉjamyaju que yaꞌmøtyøc tacuscøsi aꞌtzcøneꞌcu. 22 Joseꞌis

maṉba pyøjcøchoṉyaje y vyaꞌṉjamqueꞌt Dios y por


vyaꞌṉjamyaju y cajsøyaju que jetcøtoya cuando maṉbajcam caꞌe,
maṉba pyøjcøchoṉyaje. Y nømyaju chajmayaju Israel pøn døvø que
que eyaco cumguyomdaꞌmbøte, maṉba tzuꞌṉyaj Egipto nasomo, y
naꞌs nømdi vityaju yøc nascøsi. cuando tzuꞌṉyajpa vaꞌcø ñømajṉayaj
14 Por que vaꞌcø nømyaj jetse, suñi
  ñe Joseꞌis pyac cuando caꞌujcam.
tø yac musyajpa que nø myeꞌchaj 23 Y vyaꞌṉjamyajqueꞌt Dios

eyaco itcuy muspamø ityajø. 15 Y


  Moisesis jyataꞌis, y por eso
viyuṉsye oꞌcanaꞌṉ syunbanaꞌṉ jic jetcøtoya cuando pøꞌnaj Moisés,
itcuy chuꞌṉyajumø vaꞌcø vituꞌyajø, ꞌyaṉgøvøꞌñaju tuꞌcay poya, porque
muspatinaꞌṉ vituꞌyaj jic itcuꞌyomo. chiꞌyaj cuenta que suñipø unete
16 Pero ja syuñajøpømete. Pero
  y ja ñachaj møjaꞌṉ aṉquiꞌmba, y
más vøjpø syuñaju vaꞌcø myeꞌchajø, por eso ja cyømaꞌnøjayaj jeꞌis
tzajpombø itcuy nømnaꞌṉ syuñaju. ꞌyaṉguiꞌmguy. 24 Y Moisesis

Y como vyøjøtzøjcayajuꞌam cumguy, vyaꞌṉjamgueꞌtuti Dios, y jetcøtoya


por eso Diosis jiꞌn cyotzaꞌaje cuando cuando møjaꞌaju, ja syunø vaꞌcø
myeꞌchajpa je cumguy, porque ja ñøjatyøjø que aṉguiꞌmba Faraoꞌnis
syuniti vyaꞌṉjamyajø. ꞌyocoꞌune. 25 Más syunu vaꞌcø

463 Hebreos 11

is toya Diosis pyønjiꞌṉdaꞌm que chøjqueꞌt Davijdis, ti chøjqueꞌt


jiꞌn vaꞌcø ñøtziꞌṉbøꞌ cojapaꞌtcuy Samuejlis, y tzaꞌmaṉvajcoyajpapøꞌis
usyaṉ hora. 26 Niꞌaṉjajmu que más
  ti chøcyaj jeꞌis. 33 Mumu jeꞌis

vøjø aunque aṉgøsyijcøtyøjø y vyaꞌṉjamyaj Dios, y por eso


cøꞌoꞌnøtyøjø Cristocøtoya que jiꞌn jetcøtoya venetaꞌmbøꞌis møja
vaꞌcø ñøꞌit mumu Egipto nasombø cumguy oy ñøquipyaje y tyoñaju;
ricuꞌajcuy. Porque nømnaꞌṉ jyoꞌcu venetaꞌmbø aṉguiꞌmyaj vøpøpit.
vaꞌcø pyøjcøchoṉ más vøjpø Venetaꞌmbøꞌis vyaꞌṉjamyaj Dios y
cyoyoja jøsiꞌcam. Chøjcay cuenda por eso Diosis cyotzonyaju como
que tzajpombø más vøjpø. 27 Como
  oyuse vyinbøjayaje que maṉba
Moisesis vyaꞌṉjam Dios, jetcøtoya cyotzoṉyaje. Venetaꞌmbø ni ti ja
tzuꞌṉu Egipto nasomo, ja ñaꞌtzø ñøtzøcyaj møjacaꞌṉis. 34 Venetaꞌmbø

aunque quiꞌsycaꞌ aṉguiꞌmba. ni ti ja ñøtzøcyaj pømi nembapø


Syeguitzøjcaṉøyu, ja vyituꞌø, como juctyøjquis, venetambø ni
si fuera isu jiꞌn ndø isipø Dios. jutipøꞌis ja mus yaj caꞌyajø
28 Como vyaꞌṉjam Dios, Moisesis
  espadajiꞌṉ. Cuando vyaꞌṉjamyaj
ñøcøtzøꞌtz pascua søṉ. Jicsyeꞌøc Dios mochitaꞌmbøꞌis, entonces
yaj caꞌyaj borrego y cyøyøjøyaj pømiꞌøyaju quipcuꞌyomo, ja ñaꞌtze
aṉdyuṉ sayamaye nøꞌpinjiꞌṉ quipyajø; myacnøpoyaj emøtaꞌmbø
vaꞌcø jana yaj caꞌyaj Israel pøꞌnis soldado. 35 Ityajunaꞌṉ yomo oyupøꞌis

vyin jaya unetaꞌm yaj caꞌopyapø caꞌyaj tyøvø y visaꞌyajqueꞌtuti, y


angelesis. 29 Vyaꞌṉjamyajqueꞌt
  vyøco pøjcøchoṉyajqueꞌtuti.
Dios Israel pøꞌnis, y jetcøtoya Ityajunaꞌṉ eyapø vøtinaꞌṉ yac
mar cujqui cøtyaju nascøsi; toyaꞌisyajtøju, hasta que caꞌyaju.
mar ñøjayajpapø Tzapas Mar. Y Muspanaꞌṉ yaj cotzocyajø, pero ja
cuando chøjquisjoꞌyajqueꞌtu syunaj ñeꞌcø; porque niꞌaṉjamyaju
Egipto soldadoꞌis vaꞌcø jyacyajø, que vale más vaꞌcø cyaꞌyajø y
sucscaꞌpøꞌyaj majromo. vaꞌcø visaꞌyaj más vøjpø itcuꞌyomo.
30 Israel pøꞌnis vyaꞌṉjamyaj Dios y

36 Eyataꞌmbø cyøsijcøyajtøju

jetcøtoya juꞌmbøꞌu Jericó cumguꞌis y nacscøtzictzicvøyajtøju; y


ñoꞌtze vyocøvituꞌis cumguy, cuando eyataꞌmbø vatyajtøju tøꞌṉgujiꞌṉ
cuꞌyaꞌy jama vitcøvituꞌyajuꞌcam. y somyajtøju. 37 Eyataꞌmbø

31 Y je møtzi yomo Rahajbis


  puṉgaꞌyajtøj tzaꞌjiꞌṉ; eyapø
vyaꞌṉjam Dios y por eso ja cyaꞌø vyøcjacyajtøju sierrajiꞌṉ, eyapø
jiꞌn cyømaꞌnøꞌoyajepøjiꞌṉ, porque tzøcnaꞌchajtøju vaꞌcø jana vyaꞌṉjam
Rahajbis vøj pyøjcøchoṉyaju Israel Dios pero ja ñaꞌchajø. Eyapø
pøn minuꞌis tyuꞌnisyaj nas. yaj caꞌyajtøju espadajiꞌṉ. Eyapø
32 Pero jiꞌn jujche mus mi
  vitmaṉvitmaṉyaju vitcaꞌmøyajupø
ndzaꞌmaṉvacpøꞌjatyamø ti chøcyaj borrego nacajiꞌṉ y chivu nacajiꞌṉ,
vyaꞌṉjamyajpapøꞌis, porque jiꞌnam pobretaꞌmbøte, ja ityajønaꞌṉ
tziꞌ tiempo vaꞌcø ndzam ti chøc ni tiyø, yac toyaꞌisyajtøjupø,
Gedeoꞌnis, ti chøc Barajquis, ti yacsutzøcyajtøjupø; 38 aunque

chøc Sansoꞌnis, ti chøc Jefteꞌis, ti jictaꞌm vøti más vøjcoꞌnitaꞌm que


Hebreos 11​, ​12 464

jiꞌn eyataꞌmbø nascøspø pønsetaꞌm. Como jeꞌis ñøman pasencia, muspa


Yømøc teymøc vityaju ja ijnømømø mi nømaṉdaṉgueꞌt pasencia mijtzi
tøtzønasomo y cotzøjcomseꞌṉomo; vaꞌcø jana mi iꞌnbøꞌtamø ni jana mi
o ityaj cotzøc aṉdyuꞌṉomdaꞌm, myayaꞌndamø. 4 Nø mi ṉgoquiptam

y nasacøꞌmbø tzatøjcomdaꞌm. mi ⁿvin ndø tøvøꞌajcujiꞌndaꞌm


39 Mumu jicø vøcotzøcyajtøju
  vaꞌcø jana mi ṉgojapaꞌjtamø. Pero
porque vyaꞌṉjamyaj Dios, pero ni jutipø mijtzomdaꞌm ja otøc yaj
ja pyøjcøchoṉyajøtøc lo que ti caꞌtøji cuando mi yacsutzøctandøju
chajmayajupø Diosis yaꞌmøctaꞌmbø jiꞌn mi ṉgyojapaꞌte ancø. 5 Parece

pøn. 40 Porque Diosis cyoquiꞌpsu


  que mi ⁿjajmbøꞌtamuꞌam mi
vaꞌcø tø tziꞌtam más vøjpø tiyø nchajmatyamupø Diosis como
tø øjtzi, parejo vyøjom vaꞌcø tø ꞌyunese; nømu:
pujtamø jicjiꞌṉdaꞌm. Ø mi une, tzøjcay cuenda
cuando ndø Comiꞌis mi
Ndø quengøpøctaꞌi Jesús ṉgyastigatzøcpa ticøtoya nø

12 Y yøti tø øjtzi como si


fuera tø voꞌcøvituꞌyajpa
sone pøꞌnis tø isindziꞌyajupøꞌis
mi ṉgyastigatzøjcu.
Y cuando mi ⁿꞌyojnapya, u mi
ⁿmyayaꞌu.
jujche vaꞌcø tø vaꞌṉjajmoya; por eso 6 Porque oꞌca tø sunba ndø
como vaꞌcø ndø tzac aunque tiyø Comiꞌis, tø castigatzøcpa;
tzømi, jetse hay que vaꞌcø ndø tzac y oꞌca tø pøjcøchoṉba ꞌyunese,
aunque tiyø jiꞌn tø yac tzøquipøꞌis como si fuera tø nacspa.
vøjpø tiyø. Y tiene vaꞌcø ndø 7 Entonces tiene que vaꞌcø

tzactamø mumu yatzitzocoꞌyajcuy mi ndondamø cuando mi


yøticøtoya tø yaj quecpapøꞌis. ṉgyastigatzøctamba ndø Comiꞌis.
Como si fuera tø poꞌis quiꞌpsispase, Porque cualquierapø jataꞌis
jetse con pasencia vaꞌcø ndø tzøc tiene que vaꞌcø ñacs ꞌyune oꞌca
como Diosis syunbase, jana ndø jiꞌn cyømaꞌnøy ꞌyote. 8 Pero oꞌca

ninduꞌyaye. 2 Y ndø tzøctaꞌi cuenda


  Diosis jiꞌn mi ṉgyastigatzøctame
møꞌchøqui Jesús porque jeꞌis como si fuera une ndø nacspase,
ñøcøtzoꞌtzu ndø vaꞌṉjajmoṉguy; cuando jiꞌn mi ꞌyondemandame,
y jeꞌis tø yac vøꞌajoctujcapya ndø entonces jiꞌndyet mi mero jeꞌis
vaꞌṉjajmoṉguy. Jesusis tyon toya ꞌyune, eyapøꞌsti mi ꞌyune. 9 Como

cruzcøsi, pero ja chøjcay cuenda jujche ndø cønaꞌtzøtyam ndø janda


aunque cyotzaꞌayajpapønaꞌṉete nascøspø cuando tø nacstamu,
jetse vaꞌcø cyaꞌ yatzitaꞌmbø pøn yaj jetseti más vøjø vaꞌcø ndø cønaꞌtzøy
caꞌyajpase. Jesusis tyonu porque ndø Janda tzajpombø vaꞌcø tø
myusu que jøsiꞌcam maṉba casøyi, quena. 10 Porque nascøspø ndø

y yøti Diosis chøꞌnaṉgøꞌmø poꞌcsu jandaꞌis tø nacsyajpanaꞌṉ usaꞌn


aṉguiꞌmguy pocsucuꞌyomo. horati como ñe quiꞌpsyajpase que
3 Quiꞌpstamø jujche ñømaṉ
  vøjø, pero Diosis como si fuera
pasencia ndø Comiꞌis cuando yac tø nacspa vaꞌcø tø it más vøjø,
isyaj toya cojatzøquitaꞌmbø pøꞌnis. masanbø vaꞌcø tø tzøꞌtyamø como
465 Hebreos 12

ñeꞌc masanbøte. 11 Pues cuando


  vaꞌcø cyømasaꞌnøy jyataꞌis, pero
nø tø castigatzøctøjuꞌøc, misma jyataꞌis ja cyømasaꞌnøyø. Aunque
hora jiꞌn tø it vøjø, tø mayaꞌpa. cyøvoꞌutiꞌam, y myeꞌtzjoꞌyu jujche
Pero jøsicam cuando cøjtuꞌcam vaꞌcø pyøcvituꞌø atzipøꞌis cuenda
castigo, ndø tzøcpa más vøjpø tiyø pero ja musam pyøcvituꞌø.
y contento tø itpa. 18 Porque mitz ja mi nuꞌctam

mismo cotzøjcøꞌmø nuꞌcumø Moisés.


Tiene que vaꞌcø ndø Jic cotzøc nascøspø cotzøctite.
cønaꞌtzøy Diosis ꞌyote Pero nømnaꞌṉ ñemu jic cotzøc,
12 Como cuando mochiꞌajyajpa yøjcajpøꞌnømu y piꞌtzøꞌajnømu y
ndø cøꞌ y ndø coso tiene que vaꞌcø poy pømipø sava. 19 Y muꞌnømu y

tø pømipøctamø, jetsetiqueꞌt oꞌca myañaj møjipø ote; pero myañajuꞌis


mochi mi vaꞌṉjajmoṉgutyaꞌm tiene je ote vyaꞌcayaju vaꞌcø jyana
que vaꞌcø mi mbyømipøctangueꞌta. oꞌnøyajaꞌm. 20 Porque ñaꞌchaj ote y

13 Y seguitzøctamø viyuṉbø
  tzuꞌṉyaju jiṉø, porque aṉguiꞌmdøju
tuꞌṉomo vaꞌcø jana quecyaj ti jana vaꞌcø jana piꞌquis cotzøc ni pøꞌnis
vaꞌṉjajmoyajpapø, jetse cotzoṉdam ni copøꞌnis. Aunque iꞌis piꞌquispa,
mayaꞌyajpapø vaꞌcø pyømipøcyajø. aunque sea pøꞌnis, sea copøꞌnis,
14 Quiꞌpstaꞌm møchøqui vaꞌcø
  tiene que vaꞌcø pyuꞌṉgaꞌtøjø
mi ijtam vøjø mumu pønjiꞌṉ, y tzaꞌjiꞌṉ, o si no, vaꞌcø vyotztøjø
ijtam masanbø. Porque ni iꞌis jiꞌn votztøcjiꞌṉ. 21 Y como naꞌtzcupø ti

ma is Dios oꞌca jiꞌn it masanbø. nø tyujcu, nøm Moisés: “Vøti nøꞌø


15 Tzøjcaytam cuenda mumu
  naꞌtzcomøꞌnu hasta nøꞌø søtøjtu”.
mijtaꞌm vaꞌcø mi nbøjcøchoṉdam 22 Pero yøti mitz ja mi

Diosis mi nchiꞌtambapø tiyø ñeꞌc nuꞌctamaꞌm jic cotzøjcøꞌmø, sino


vyøꞌajcupit, vaꞌcø jana it ni ti Sión gotzøjcøꞌmdi mi ñuꞌctamu,
quiꞌsycaꞌcuy. Como cuando tumbø ijtumø quenbapø Diosis cyumguy;
tacapya taꞌnøꞌis ñøctøjcøpya tzajpombø Jerusalén gumguyete.
viꞌjcuy y yac tacaꞌyajpøꞌpase Y jiṉ ityaj vøti angeles jiꞌn
mumu viꞌjcuy, jetse tucpa pøn. musiꞌcsyeꞌṉom ndø maṉgopaꞌtø
Oꞌca tumbø pøꞌnis ñøꞌitpa yatzipø tuꞌmyajupø vaꞌcø cyønaꞌtzøyaj Dios.
quiꞌpsocuy y entonces mumu pøn 23 Jiṉ ityajqueꞌtu tuꞌmyajupø Diosis

jetseti tucpa, yatziꞌayajqueꞌtpa ꞌyune ityajupøꞌis ñøyi jachøꞌyupø


quiꞌpsocuy, pero u mi ndzøctam listaꞌom tzajpomo. Y jendi itqueꞌt
jetse. 16 Tzøctam cuenda ni iꞌis
  Dios aunque i cyømeꞌtzpapøꞌis
jana myøtzi nøꞌit yomo, y ni iꞌis cyojajiꞌn. Jendi ityajqueꞌt vyøꞌom
jana cyonoc aunque tiyø Diosis putyajupø pøꞌnis ꞌyespiritu
ñeꞌ como Esauꞌis cyonojcayuse. vøjøtzøcyajupø. 24 Y jendi itqueꞌt

Porque Esauꞌis nøjay myuqui que Jesús tø cøꞌondamupøꞌis vaꞌcø tø


jet muspa aṉguiꞌm ñeꞌc ꞌyatziꞌis tzøjcay jomepø contrato vaꞌcø tø
pyartecøsi naꞌs tum nacti vaꞌcø chiꞌ tziꞌtam vøjpø tiyø. Jendi itqueꞌt
viꞌjcuy myuquiꞌis. 17 Y mi mustamba
  Jesusis ñøꞌpin yøjpøꞌupø. Y jeꞌis
como jøsiꞌcam Esauꞌis syunjoꞌyu ñøꞌpin jyøtpøꞌu vaꞌcø chøc vøjpø
Hebreos 12​, ​13 466

tiyø tø øtzcøtoyataꞌm. Abejlis ñøꞌpin nuꞌcschiꞌyaj jejcuy jiꞌnaꞌṉ myusyaje


jyøtpøꞌqueꞌtu, pero jiꞌn tø yaj cotzoc iyete, y angelesnaꞌṉete.
jeꞌis. 3 Jamdamø vaꞌcø mi

25 Tzøj cuenda vaꞌcø mi


  ndoyaꞌṉøtyamø presoꞌomo
ṉgømaꞌnøtyam nø mi ⁿꞌyoꞌnøndyam somyajtøjupø como si fuera mi neꞌc
Diosis. Porque oꞌca jicø ja jen mi ijtaṉgueꞌtu tumø somdøjuse.
cyotzocyajø porque ja cyømaꞌnøyajø Jamdamø vaꞌcø mi ndoyaꞌṉøtyamø
cuando nascøspø pøꞌnis ꞌyoꞌnøyaju; nø toya isyajupø, vaꞌcø mi jajmø
entonces cuando tzajpombøꞌis jujche nø tyoyaꞌis jete como si fuera
tø oꞌnøtyamba y jiꞌn ndø mi neꞌc nø mi ndyoyaꞌisuse.
cømaꞌnøtyame, más peor jiꞌn ma 4 Vøjpø tiyøte coꞌtøjcajcuy, y vøjø

tø cotzoctame. 26 Yaꞌmøc cuando


  vaꞌcø ñøꞌit yomo pøꞌnis, y vaꞌcø ñøꞌit
Dios vejvejneyu Sinaí cotzøjcøsi, jyaya yomoꞌis. Pero Diosis maṉba
mics nas. Pero yøti chamuꞌam que cyastigatzøcyaj møtzi nøꞌityajpaꞌis
mati micsqueꞌt ijtuse nas y tzap. yomo y cøtzøjcøꞌyoyajpapø.
Nømu Dios: “Tum nactøc maꞌṉbø 5 U mi aṉsundam tumin. Mi

yac mics ijtuse nasacopac, pero nøꞌijtuꞌcsyeꞌṉomo, jetjiꞌṉ sobrate


jiꞌn naꞌs san nasti ma micsi, mati vaꞌcø mi it contento. Porque nøm
micsqueꞌt tzap”. 27 Cuando nømu:   Dios: “Nunca jiꞌn ma mi jajmbøꞌi, ni
“Tumnactøc”, jetse ndø cønøctøyøpa nunca jiꞌn ma mi ndzaque”. 6 Por

que mumu yajpapø tiyø lo que eso jetcøtoya jana naꞌtzcuy muspa
jyomejcupø Diosis maṉba yac tø nømø:
jøcøꞌi, y maṉba tzøꞌy naꞌs jiꞌn Cotzoꞌṉbø ndø Comiꞌis;
yajepø nuṉca. 28 Como Diosis tø
  por eso ni jujchepø pøn jiꞌn
tziꞌtamba itcuy ñeꞌc aṉguiꞌmbamø ma naꞌndzøjtzi oꞌca ti sunba
que ni iꞌis jiꞌn musipø yajø, por eso tzøjcayø.
hay que vaꞌcø tø tziꞌ cuenta que 7 Jajmutzøctam oyupøꞌis

Diosis chøcpa vøjø tø øtzcøtoya. mi ꞌyaṉguiꞌmdame y oyupøꞌis


Por eso muspa ndø yosay Dios mi ñchajmatyame Diosis ꞌyote.
como syunbase ñeꞌcø y vaꞌcø ndø Jajmundzøtamø jujche o ityaj vøjø
cønaꞌtzøy Dios y vaꞌcø ndø naꞌndzø. y tzøjcøpujtøtyamø jujche oyuse
29 Porque Dios ndø vaꞌṉjambapø
  vaꞌṉjajmoyaj jicø.
juctyøcsepøte, pyoṉbøꞌpapøꞌis 8 Jesucristoꞌis mumu jamaseti

aunque tiyø. chøcpa. Chøjcuse viꞌna cøjtupø


jamaꞌomo, jetseti chøcpa yøti, y
Syunbase Diosis vaꞌcø tø itø jetseti mumu jamacøtoya maṉba

13 Nay syundandøjø como


mi ndøvøse y jetse
syeguitzøctamø. 2 De repente  
chøqui. 9 U mi mbøjcøchoṉdam

eyataꞌmbø aṉmaꞌyocuy nunca jiꞌn


ndø mandamepø. Porque jiꞌndyet
nuꞌcpa iꞌis ñuꞌcspa jejcuy muspa cuꞌtcujiꞌn tø vaꞌṉjajmoy møꞌchøqui ndø
mi ndziꞌtamø aunque jiꞌn ndø tzocoꞌyomo, sino Diosis vyøꞌajcupit tø
coꞌispøquipø. Porque jetse vaꞌṉjajmopya. Porque cyoꞌaṉjamyajuꞌis
jandumnac o tucnøm viꞌna, øyuꞌis cuꞌtcuy nunca jiꞌn ityaj más vøjø jetse.
467 Hebreos 13

10 Pero para ndø cojacøtoya yaj tiene que vaꞌcø ñøtzamyaj


caꞌtøjupø eyapøtite, y pecapø Diosis vyiꞌnaṉdøjqui jujche mitz
masandøjcomo yosyajpapø jin mus ndyuꞌṉajtamu. Pero más vøjø oꞌca
tyumøꞌom cyønaꞌtzøyaj tø øtzjiꞌṉ. mus cyøcasøyaj mitz ndzøctamu,
11 Porque pecapø masandøjcomo
  porque oꞌca tiene que vaꞌcø
yaj caꞌyajpa copøn, y más ñømayaꞌyajø porque mitz ja mi
myøjaꞌṉombø paneꞌis ñøtøjcøpya ndzøctam vøjø, jetse jiꞌn vyøj
ñøꞌpin más masanbø lugajromo mitzcøtoya.
pøꞌnis cyojacøtoya, pero caꞌupø 18 Oꞌnøtyam Dios vaꞌcø

copøꞌnis syis pyoṉbøjayajupø cotzoṉdaꞌmøjtzi, porque


cumguꞌacapoya. 12 Jetsetiqueꞌt Jesús
  øtz contento ijtaꞌmbøjtzi
toyaꞌisu y caꞌu cumguꞌacapoya; porque ṉguiꞌpstaꞌmbøjtzi
vaꞌcø tø cømasaꞌnøtyamø ñeꞌc que ndzøctaꞌmbøjtzi vøjø
ñøꞌpinjiꞌṉ. 13 Por eso como Jesús
  mustambacseꞌṉoꞌmtzi. Porque
nømaṉdøj cumguꞌyacapoya, siempre sunꞌbø ndzøctam más
jetse tø øtz ndø tzactaꞌi pecapø vøjpø tiyø tumdum jama. 19 Y más  

cønaꞌtzøꞌocuy, jetjiꞌṉ vaꞌcø suꞌnbøjtzi vaꞌcø mi ndø oꞌnøjay


tø conoctandøjø como Jesús Dios øtzcøtoya vaꞌcø cotzoṉdam
conoctøjuse. 14 Porque yøc nascøsi
  Diosis vaꞌcø pronto musø maṉ mi
ja it ø ṉgumgutyaꞌm jiꞌn yajepø, nduꞌndamø.
sino que ndø meꞌtztamba cumguy
maṉbapøtøc iti. 15 Jetcøtoya como

Ultimotaꞌmbø cømasaꞌnøcuy
Jesusis tø cotzoṉbase, hay que y yuschiꞌocuy
vaꞌcø ndø vøṉgøtzøctam Dios 20 Diosistø yac itpa vøjø y jeꞌis yac
tumdum jama. Porque vale mas visa ndø Comi Jesucristo cuando
Dios vaꞌcø ndø vøṉgotzøcø que caꞌujcam. Jiquete myøjaꞌṉombø
menos pøꞌnøcuy vaꞌcø ndø yaj cyoquenbapøꞌis tø øjtzi como
caꞌaye como cønaꞌtzøꞌocuy. Hay que borregose, porque jeꞌis ñøꞌpinjiꞌṉ
vaꞌcø ndø nøjay Dios: “Yøscøtoya tujcu jomepø contrato jiꞌn yajepø
mi ndzøjcu mumu ti vøjø”. 16 Pero u
  nunca. Y como contratatzøjcuse,
mi jajmbøꞌtamø vaꞌcø mi ndzøctam jetse yac visaꞌ Cristo Diosis.
vøjpø tiyø, y mi nøꞌijtamupø vaꞌcø 21 Oꞌnøpyøjtzi Dios vaꞌcø mi

mi nøveꞌndamø ja itøꞌis ñe. Porque nchiꞌtam taꞌnemøpø musocuy vaꞌcø


jetse más syunba Diosis que menos mus mi ndzøctam mumu vøjpø
pøꞌnøcuy vaꞌcø ndø yaj caꞌayø como tiyø syunbase ñeꞌc Diosis; y vaꞌcø
cønaꞌtzøꞌocuy. yos Dios mi ndzocoꞌyomdaꞌm
17 Cømaꞌnøtyam mi
  vaꞌṉjamdamba ancø Jesucristo,
ꞌyaṉguiꞌmdambapøꞌis y tzøctamø vaꞌcø mi ijtam como ñeꞌc syunbase.
jeꞌis chamyajpapø tiyø. Porque Hay que vaꞌcø ndø vøṉgotzøctam
jic aṉguiꞌmyajpa pøꞌnis nø mi Jesucristo mumu jamacøtoya. Amén.
ṉgyoquendamu vaꞌcø vyøꞌom 22 Pero, ø mi vaꞌṉjajmoṉguy

mi mbyutjam Diosis cuentacøsi. tøvøtaꞌm, mi vaꞌṉgatyamba


Y jic aṉguiꞌmyajpapø pøꞌnis mi mbasenciaꞌajcuy vaꞌcø mi
Hebreos 13 468

ṉgømaꞌnøtyam yøṉ aṉguiꞌmocuy, 24 Tø yuschiꞌatyamø mumu


porque mi ndzøjcatyamuꞌam mi ꞌyaṉguiꞌmdambapøꞌis mumu
yøṉ cheꞌpø carta. 23 Y nø
  ndø vaꞌṉjajmocuy tøvøjiꞌṉ.
mi ndzajmatyamu que ndø Italia nasomdaꞌmbøꞌis mi
vaꞌṉjajmocuy tøvø Timoteo ṉgyøꞌvejatyaṉgueꞌtpati dyus.
sombøꞌtøjuꞌam. Y oꞌca minba 25 Oꞌnømbøjtzi Dios vaꞌcø

jøꞌnø, jetjiꞌṉ maꞌṉbø mi mi syunchiꞌtam vøjpø tiyø ñeꞌ


nduꞌndame. vyøꞌajcupit. Amén.
Carta Jyayupø Santiagoꞌis
Santiagoꞌis jyajyayajpa aunque jujtaꞌmbø

1 Øjchøṉø Santiago. Øjtzi


coyospøjtzi Dioscømø y ndø
Comi Jesucristocøꞌmø. Nøꞌmø mi
que vaꞌcø mi vaꞌṉjajmø que Diosis
maṉba mi ñchiꞌ ti mi ⁿvaꞌcpa, y u
mi ñømu que jiꞌn nø chiꞌu. Porque
ṉgøꞌvejatyam yøṉ carta vaꞌcø mi oꞌca mi myetzaṉdzocoꞌyajpa,
yuschiꞌtamø mitztaꞌm Israejlis entonces como savaꞌis syuj maṉ
macvøstøjcapyø ꞌyuneꞌis chacyajupø sujmaṉba nøꞌ, jetse mi ṉgyiꞌpspa;
ꞌyunetaꞌm mi ijtamupøꞌis yøꞌqui jeni porque jiꞌn tumø cuenta mi ṉgyiꞌpsi.
mumu nascøsi. 7 Oꞌca jetse mi myetzaṉguiꞌpspa,

jiꞌn mus mi ñømø oꞌca ti maṉba


Diosis tø vaꞌctziꞌpa quiꞌpsocuy mi nchiꞌ ndø Comiꞌis. 8 Porque  

2 Ø mi ndøvøtaꞌm, vøj vaꞌcø oꞌca mi myetzaṉdzocoꞌyajpa, ni


mi ṉgyasøtyamø cuando jiꞌn ti jiꞌn mi ndzøc vøjpø. Jetse mi
mi ijtam vøjø, y aunque jujche syøṉdzømatzøꞌpya.
mi nchøjquistandøjpa. 3 Pues 
9 Tum ndø tøvø, oꞌca pobrepø

mi mustambaꞌam que mi pønete, oꞌca Diosis yac


ñchøjquistandøjpa a ver jujche møjaꞌṉoꞌmajpa, muspa cyasøyø.
mi vaꞌṉjajmoṉgutyaꞌm, vaꞌcø mus 10 Pero ricupø muspa cyasøyø oꞌca

mi ndondamø aunque jujchepø Diosis yac pobreꞌajpa. Porque como


mayaꞌcuy. 4 Jetse tondam aunque
  taꞌnø jøyø jiꞌn it vøti jama, jetseti ricu
jujchepø mayaꞌcuy pasenciaꞌajcujiꞌṉ jiꞌn itqueꞌt vøti jama. 11 Cuando jama

vaꞌcø mi ijtam cotaꞌnupø pøndaꞌm quiꞌmba y nutzquecnømba, taꞌna


sin que ni tiꞌis jana mi ñchøjcay yuꞌpya y yojpa jyøyø y yajpa suñipø
falta. cyene. Jetsetiqueꞌt ricu maṉba
5 Oꞌca jiꞌn mi musi ti vøjø vaꞌcø
  tocoye nømdøc chøjcuꞌc ñegocio.
ndzøcø, vaꞌc Dioscøsi quiꞌpsocuy
vaꞌcø mi musø; y Diosis mi nchiꞌpa Ti vøj ndø tzøcø cuando tø
quiꞌpsocuy. Pues aunque i chiꞌpa tzøjquistøjpa a ver oꞌca ndø
Diosis ti vyaꞌcpa. Tø tziꞌpa vøti y jajmbøꞌpa ndø vaꞌṉjajmocuy
jiꞌn tø quiꞌsayø tiꞌajcuy ndø vaꞌc 12 Contento
itpa pøn cuando
vøti. 6 Pero cuando mi ⁿvaꞌcpa, tiene
  jana vøj itø pero tyonba

469
Santiago 1 470

pasenciaꞌajcupit, porque cuando vaꞌcø mi ṉgømaꞌnøꞌotyaꞌmø; pero


tyonba, maṉba gyanatzøc vaꞌcø jana mi ndzam jøꞌnø ti mi
quenguy como si fuera premio. ṉguiꞌpsu, y vaꞌcø jana mi myaṉba
Porque jetse Diosis opø chajmaye quiꞌsycaꞌtamø. 20 Porque pøn

que más maṉba vyaꞌctziꞌaṉøyi quiꞌscaꞌpapøꞌis jiꞌn chøc Diosis


tumø chocoy syunbapøꞌis ñeꞌcø. syunbase. 21 Vøti itcomøꞌnu yatzipø

13 Cuando aunque iꞌis syunba


  tiyø y møsyaṉdaꞌmbø tiyø vaꞌcø
chøc yatzitzocoꞌyajcuy, jiꞌn ndø tzøcø, pero tzactam mumu
mus ñømø que Diosis jetsepø jetsetaꞌmbø tiyø. Yac it mi jajme
quiꞌpsocuy chiꞌu. Porque ni iꞌis vaꞌcø mi ndzøc mi aṉguiꞌmdøjuse.
jiꞌn mus cyota yatzitzocoꞌyajcuy Y jetse pøjcøchoṉdamø Diosis
Diosis chocoꞌyomo, ni Diosis ni ꞌyote chamdzajcupø como si fuera
i jiꞌn cyojtay yatzitzocoꞌyajcuy nijpuse mi ndzocoꞌyomo, porque
chocoꞌyomo. 14 Pero cuando pønis
  it Diosis pyømi vaꞌcø tø yaj cotzoc
sunba chøctoꞌ yatzitzocoꞌyajcuy y ñeꞌc ꞌyotejiꞌṉ.
cyomoꞌpya que jetse más vøj vaꞌcø 22 Pero tzøcø como chambase.

chøcø, jetse tzøjquistøjpa oꞌca Oꞌca ndø manba y jiꞌn ndø ndzøqui,
chøcpa o jiꞌn chøc yatzitzocoꞌyajcuy. entonces ndø aṉgømaꞌcøpya ndø
15 Entonces oꞌca chiꞌocuyajpa
  vin. 23 Oꞌca ndø manba ote y jiꞌn

vyin vaꞌcø chøc yatzitzocoꞌyajcuy, ndø ndzøqui, es como tumø pøn


chøcpa cyoja, y cuando más oꞌca tyuꞌnba vyin espejoꞌomo.
chøcvøtiꞌajpa cyoja, caꞌpa cyøjaꞌis. 24 Ispa jujche quenbase, pero

16 Ø mi ndøvøtaꞌm mi
  cuando tzuꞌṉba, jyajmbøꞌpa jujche
sundaꞌmbøjtzi, uy mi yac quenbase. 25 Pero oꞌca je pøꞌnis

aṉgømaꞌcøtyandøjø mi ⁿvin. myanba más vøjpø aṉguiꞌmocuy


17 Aunque ti tø tziꞌpa, Diosisete.
  como si fuera tyuꞌnbase vyin
Mumu vøcoꞌnipø tiyø møjipø espejoꞌomo y chøcpa como
Diosis tø tziꞌpa. Jeꞌisete chøjcupøꞌis myanuse, jetse suñi maṉba iti
tzajpombø søꞌṉgø. Y søꞌṉgøꞌis chocoꞌyomo mientras nø chøjcuꞌøc
chøcpa cømøṉ y cømøṉ cacpøꞌpa. myanuse. Porque jiꞌn jyajmbøꞌ ote,
Pero Dios siempre mismo ñeꞌquete, sino chøcpa jujche myanu. Porque
jiꞌn como cømøṉse cyacpøꞌ vyin. jetsepø aṉguiꞌmocuy vaꞌcø ndø
18 Porque ñeꞌc Diosis jetse syunu,
  tzøcø, jetse contento maṉba iti
por eso tø yac pøꞌnajvøjøtzøctamu porque chøc como myanuse.
ndø vaꞌṉjajmatyamu ancø 26 Oꞌca auṉque i mijtzomdaꞌm

viyuṉsyepø ꞌyote. Jetse chøjcu vaꞌcø cyomoꞌpya que ñeꞌc mas


tø pøjcøchøṉdamø como ñeꞌ vyin cyønaꞌtzøpya Dios, pero vøti
unese. ondocopya; entonces ñeꞌc
ꞌyaṉgømaꞌcøpya vyin. Jetsepø
Viyuṉsepø vaꞌṉjajmocuy cønaꞌtzøꞌocuy ni ticøtoya jiꞌn yose.
19 Ømi ndøvøtaꞌm mi 27 Pero yaṉbacpø une y yaṉbacpø

sundaꞌmbøjtzi, tumdum mitztaꞌm yomo vaꞌcø ndø ndoyaꞌṉøyø cuando


hay que listo vaꞌcø mi ijtam toya nø isuꞌøc, entonces vøjpøte y
471 Santiago 1​, ​2

masanbøte ndø cønaꞌtzøꞌocuy Diosis cyøꞌoꞌnøyajpa Cristoꞌis vøjpø ñøyi


vyiꞌnaṉdøjqui; y vaꞌcø jana ndø mi nøꞌijtatyamupø.
tzøc ndø cøja como chøcyajpase jiꞌn 8 Oꞌca viyuṉse mi ndzøctamba

vyaꞌṉjajmoyajepø pøꞌnis. más myøjaꞌṉombø aṉguiꞌmocuy


como ijtuse Diosis ꞌyote
Parejo vaꞌcø ndø sun mumu pøn jachøꞌyuse, mi ndzøctamba vøjø.

2 Øjtzø mi vaꞌṉjajmoṉguy
tøvøtaꞌm, como mi
vaꞌṉjajmdamba myøjaꞌṉombø ndø
Más myøjaꞌṉombø aṉguiꞌmocuy
nømba: “Sun mi ndøvø como mi
sunbase mi vin”. 9 Pero oꞌca más mi

Comi Jesucristo, hay que parejo sundamba eyapø pøn y eyapø jiꞌn
vaꞌcø mi suñaj mumu pøn. 2 Por  mi sundame, mi ndzøctamba mi
ejemplo supongamos que tøjcøpya ṉgoja. Porque it aṉguiꞌmocuy y ja
nø mi ndyuꞌmdamumø tum pøn mi ndzoctam mi aṉguiꞌmdandøjuse,
oropø cøcumø myesupøꞌis y y jetse quejpa que it mi ṉgojataꞌm.
vøjpø tucu myesupøꞌis, y mismo 10 Oꞌca tum pøꞌnis yaj coputpa

tiempo tøjcøpya pobrepø pøn mumu ijtuse aṉguiꞌmguy, pero


puꞌtzpøꞌupø tucu myesupøꞌis. 3 Y   usyna ja yaj coputpøꞌø, entonces
mitz ṉgønaꞌtzøtyamba vøjpø tucu ijtuti cyoja como si fuera ni
myesupøꞌis y mi nøjaṉdyamba: ti ja chøcøse. 11 Porque Dios

“Poꞌcs yøꞌqui vyøjmø”. Pero pobrepø nømu: “U mi ṉgyøtzøjcøꞌyoyu”. Y


pøn mi nøjandyamba: “Jen muspa mismo Dios nømgueꞌtu: “U mi
mi ndyeꞌna, o poꞌcs yøꞌqui nasomo”. yaj caꞌoyu”. Así es que aunque
4 Oꞌca jetse mi ndzøctamba,
  jiꞌn mi ṉgyøtzøjcøꞌyoye, pero
entonces tum mi sundamba y tum mi ⁿyaj caꞌopya, entonces ja mi
jiꞌn mi sundame. Jetse jiꞌndyet ndzøcø mi ꞌyaṉguiꞌmdøjuse, y it
vøjpø mi ṉguiꞌpsocuy. Porque mi mi ṉgoja. 12 Oꞌca ndø sunba ndø

ñømdamba que tum vøjpø, tum jiꞌn tøvø como tø aṉguiꞌmdamuse


vyøjpø. Diosis, entonces muspa ndø tzøcø
5 Øjtzi mi ndøvøtaꞌm øtz mi
  sunbase ndø tzøcø ndø neꞌṉgø, pero
sundaꞌmbøjtzi, cømaꞌnøtyamø. maṉba tø cømeꞌtztandøji oꞌca ndø
Diosis cyøpiṉyaj nascøstaꞌmbø ndzøctamuti tø aṉguiꞌmdandøjuse.
pobretaꞌmbø vaꞌcø ñøꞌityaj Por eso muspa mi vejvejnetyamø
vaꞌṉjajmocuy como si fuera y muspa mi ndzøctamø como tø
riquesaꞌajcuy, y maṉba aṉguiꞌmdamuse Diosis. 13 Cuando

pyøjcøchoṉyaj erejencha Diosis cyømeꞌtzpa cyojajiꞌṉ, Diosis jiꞌn ma


itcuꞌyomo, porque Diosis chamba tyoyaꞌṉøy jiꞌn tyoyaꞌṉøyipøꞌis tyøvø.
que maṉba chiꞌ vøjpø itcuy Pero tyoyaꞌṉøyupøꞌis tyøvø maṉba
syuñajpapøꞌis ñeꞌcø. 6 Pero mitz
  put vyøjomo cuando cømeꞌtztøjpa.
pobre mi ṉgonoctamu. Pero
viyuṉate mi ⁿyacsutzøctamba Vaꞌ ndø vaꞌṉjajmø, y vaꞌcø ndø tzøcø
ricuꞌis y mi jindi nømaṉdamba 14 Øjtzø mi ndøvøtaꞌm, ¿viyuṉate
aṉguiꞌmbapøꞌis vyiꞌnaṉdøjqui suniti nømba øtz vaꞌṉjamba
vaꞌcø mi ṉgyojatziꞌtamø. 7 Y ricuꞌis
  Dios, y ni ti jiꞌn chøc vøjø? ¿Sera
Santiago 2​, ​3 472

que mi ṉgyotzocpa jetsepø Dios, y porque vyaꞌṉjajmu ancø,


vaꞌṉjajmocupit? Pues jiꞌn mi pyøjcøchoṉ Diosis”. Y Dios nømu:
ṉgyotzoque oꞌca jiꞌn mi ndzøqui mi “Abraham øjtze amigo”.
vyaꞌṉjajombyase. 15 Supongamos

24 Jen mi ñchiꞌpa cuenta que

que it mi vaꞌṉjajmocuy tøvø, pøn Diosis cuentacøsi vyøjom tø


o yomo, ja itøꞌis tyucu, ja itøꞌis putpa porque vøjpø ti ndø tzøcpa,
cyuꞌtcuy. 16 Y mi nøjmambya:
  jiꞌn naꞌs ndø vøjø vaꞌṉjajmendi.
“Jenøm maṉ Diosjiꞌṉ, nuꞌs mi vin 25 Jetseti tujqueꞌtu je møtzi yomo

y jenøm cuꞌjtasø”. Y ni ti jiꞌn mi Rahab. Vyøjomdi putqueꞌtu Diosis


vaꞌctziꞌ, ni cuꞌtcuy ni tucu. Entonces cuentacøsi porque cyøvøꞌñaj
ni ticøtoya jiꞌn mi ⁿyos jetse. tyøjcomo cyøꞌvejyajupø pøn vaꞌcø
17 Jetsetiqueꞌt ndø vaꞌṉjajmoṉguy
  maṉ tuꞌnisyaj cumguy, y yac poyaju
niticøtoya jiꞌn yose oꞌca jiꞌn ndø eyapø tuꞌṉomo vaꞌcø cyotzocyajø.
tzøc nunca vøjpø tiyø. Como caꞌupø 26 Pues como ndø sis caꞌpa oꞌca

ni ti jiꞌn yoscuꞌyaje, jetse ni ti jiꞌn jiꞌn it espiritu, jetsetiqueꞌt oꞌca


yoscuꞌyaje ndø vaꞌṉjajmoṉguy oꞌca tø vaꞌṉjajmopya y jiꞌn ndø tzøqui
ni ti jiꞌn ndø tzøqui. vøjpø tiyø, jetseti itqueꞌtpa como
18 Pero tal vez it iyø jutipø nømba:
  caꞌupøse ndø vaꞌṉjajmoṉguy.
“Mitz vaꞌṉjajmombya, y øtz ndzøcpa
vøjpø. Pero jiꞌn mus mi yac is ni iyø Cuando tø vejvejneyø, jiꞌn
que it mi vaꞌṉjajmoṉguy oꞌca jiꞌn mi mus tø ondocoya
ndzøc vøjø. Por eso øtz muspa mi
yac is ø vaꞌṉjajmoṉguy porque øtz
ndzøcpa ancø vøjpø tiyø”. 19 Mitz  
3 Ø mi ndøvøtaꞌm, jiꞌn vyøjø
vaꞌcø it sone aṉmaꞌyoyajpapø
tø øjtzomdaꞌm, porque oꞌca tø
mi vaꞌṉjamba que Dios tumbøtite y aṉmaꞌyopya, más suñi maṉba
vøj jetse. Pero vyaꞌṉjamyajqueꞌtpati tø cømeꞌtzam Diosis oꞌca ti ndø
yatziꞌajcuꞌis que Dios tumbøtite, y tzøjcu. 2 Mumu tø cojapaꞌtpa sone

syøtøjtayajpa naꞌtzeꞌis. 20 ⁿJyovi


  ticøsi. Pero oꞌca jiꞌn tø ondocoye
mijtzi, øtz suꞌnbø mi ⁿyac musø ndø tzamdzamnecuꞌyomo, tø
oꞌca tø vaꞌṉjajmopya y jiꞌn ndø cotaꞌnupø tø pøndaꞌmete, y muspa
tzøc vøjø, ni ticøtoya jiꞌn tø yose. ndø aṉguiꞌm ndø vin mumu ticøsi.
21 Viyuṉete Diosis pyøjcøchoṉ ndø

3 Tzøjcay cuenda caballo jujche

peca jata tzuṉgutyaꞌm Abraham ndø cotpa ꞌyaṉnaꞌcomo freno


porque chøjcu ancø vøjpø tiyø vaꞌcø chøc ndø sunbase, y ndø
cuando chiꞌocuꞌyaj Dioscøsi ꞌyune juṉvinduꞌpa jut sunbamø ndø
Isaac masanbø mesacøsi. 22 Jen mi  nømaꞌṉøyø. 4 Tzøjcacyeꞌt cuenda

nchiꞌpa cuenta que Abrahaꞌmis jiꞌn barcotaꞌm; møjataꞌmbøte y pømipø


naꞌs vyaꞌṉjam Dios, sino también savaꞌis syujnøpoyajpa, pero chøtøpø
chøc vøjpø tiyø. Y cyotaꞌnbøꞌu palajiꞌṉ pøꞌnis ñøpovituꞌpa jut
vyaꞌṉjajmocuy cuando chøc sunbamø ñømaꞌṉøyø. 5 Jetsetiqueꞌt

Diosis chajmayuse. 23 Y jetse


  ndø totz chøtøpø tiyø, pero jetjiꞌṉ
tujcu Diosis ꞌyote jachøꞌyuse muspa más møja ndø tzøc ndø vin.
ñømuse: “Abrahaꞌmis vyaꞌṉjam Tzøjcay cuenda jujche chøtøpø
473 Santiago 3​, ​4

juctyøjquis jyaꞌpøꞌpa cuꞌyutøc y cyønøctøyøpyaꞌis aunque tiyø,


vøti pyoṉbøꞌpa. 6 Jetseti ndø tojtzis
  tiene que vaꞌcø it vøj tyøvøjiꞌṉ
como juctyøcseti vøti yac tzøcpa pasenciaꞌajcujiꞌṉ y jana tzøc
ndø coja. Ndø totzjiꞌṉ ndø tzøcpa vyin møjaꞌṉombø pønse porque
aunque jujchepø yatzipø tiyø. Ndø ijtu aṉcø quiꞌpsocuy, jetse vaꞌcø
totz chøtøpøtite, jiꞌndyet oꞌca ndø isindzi aunque iyø oꞌca nø chøc
tumø coṉñapø, pero ndø tojtzis vøjø. 14 Oꞌca mi ṉguiꞌsapya mi

tø yaj cojapaꞌtpa ndø tumø coṉña. ndøvø porque myøjaꞌṉombø


Como juctyøjquis chøcpa coja, ancø, y mi neꞌc mi sunba aunque
jetse ndø tojtzis tø yaj cojapaꞌtpa ti mi vingøtoya, entonces u mi
mientras tø quendambaꞌcsyeꞌṉomo. ñømu: “Vøjpø pøn chøṉø”. Porque
Y mismo yatziꞌajcuꞌyombø juctyøcse, oꞌca mi vøṉgotzocpa mi ⁿvin, mi
jetse yatzipøꞌis ñøtzøcpa ndø totz. syutzpapøtite, y viyuṉbø tiyø
7 Pøꞌnis muspa dyominatzøcyajø
  jiꞌn mi suni. 15 Porque jetsepø

aunque jujchepø copøn, y paloma, quiꞌpsocuy jiꞌndyet tzajpombø:


y tzan, y mumu majrom ityajupø nascøspøtite; quiꞌpspa ti ndø sunba
tiyø. Mumu dyominatzøcyajuꞌam ndø vingøtoya. Jetsepø quiꞌpsocuy
pøꞌnis. 8 Pero ni jutipø pøꞌnis
  yatzipøꞌis señe. 16 Porque oꞌca

jin mus dyominatzøc tyotz. Saṉ tyumgøꞌyti sunba mi myøjaꞌṉoꞌmajø,


yatzipøte; jiꞌn mus ndø aṉguiꞌm ndø y jiꞌn mi suni vaꞌcø yac vøcotzøc mi
vin ti sunba ndø tzam ndø totzjiꞌṉ. ndøvø; entonces puro quiꞌpcuyti mi
Ndø totz venenosepøte vaꞌcø tø ndzøctamba mi ndøvøjiꞌṉ, y mumu
yaj caꞌø. 9 Mismo ndø totzjiꞌṉ ndø
  yatzitzocoꞌyajcuy mi ndzøctamba.
vøcotzøcpa ndø Janda Dios, y 17 Pero ñøꞌitupøꞌis tzajpomo

ndø yatzicotzøcpa ndø pøn døvø, tzuꞌṉbapø quiꞌpsocuy, vøjpøte.


aunque Diosis chøc pøn vyinsepø. Jetsepø quiꞌpsocuy ñøꞌijtupøꞌis jiꞌn
10 Mismo ndø aṉnacajiꞌṉ jen tø
  quipi, ijtu cyariño, vøj tø aṉdzoṉba,
vøjcotzøjcopya y jen tø topaꞌonba. tø toyaꞌṉøpya y chøcpa vøjpø; jiꞌn
Øjche mi ndøvøtaꞌm, jetse jiꞌn myejtzaṉguiꞌpsi. Jujche quiꞌpspase,
vyøjø. 11 Vyombamø nøꞌ, tumnajcøsi
  jetse chamba. 18 Oꞌca tumø tzocoy

jiꞌn mus pyutø paꞌacpø y tacapyø. sunba tø it vøjpø pønse, entonces


12 Øjtzø mi ndøvøtaꞌm, aceitunaꞌis
  tiene que vaꞌcø tø it vøjø ndø
tyøm jiꞌn mus it higo cucyøsi, ni jiꞌn tøvøjiꞌṉ vaꞌcø it vøjpø itcuy.
mus it higoꞌis tyøm uva tzaꞌcyøsi.
Pues jetseti que vombamø cananøꞌ Vaꞌcø jana ndø sunø nascøsipø tiyø
jiꞌn mus ndø nømbutø jiꞌn cyana
paꞌacpø nøꞌ. Jetse puro vøjpø ote
vaꞌcø ndø tzamø, jana ndø tzam
4 Maꞌṉbø mi ndzajmatyam
tiꞌis nøcøtzoꞌtzpa quiꞌpcuy y
quiꞌscaꞌcuy mijtzomdaꞌm. Sunba
yatzipø. mi ndzøc yatzitzocoꞌyajcuy y al
mismo tiempo jiꞌn sun mi ndzøc
Viyuṉsyepø quiꞌpsocuy yatzipø, jetse como si fuera quipcuy
13 Oꞌca
it mijtzomdaꞌm mi nøꞌitpa mi ṉguiꞌpsocuꞌyomo.
quiꞌpsocuꞌyøyupø y 2 Mi aṉsuṉdamba aunque tiyø

Santiago 4 474

y jiꞌn mus mi ṉgøpøctamø. Por ndzocoy. 9 Mayaꞌtamø, toyapøctamø


eso mi ṉguiꞌsatyamba mi ndøvø y voꞌtamø. Uy mi syictamu, más


como si fuera maṉbanaꞌṉ mi yaj vøj vaꞌcø mi ⁿvyoꞌtamø. Uy mi
caꞌtame. Mi aṉsundamba aunque ṉgyasøtyamø. Hay que vaꞌcø mi
tiyø y jiꞌn mus mi ṉgøpøctamø, por mayaꞌtamø mi ṉgojacøtoyataꞌm.
eso mi nøṉguiptamba. Pero jiꞌn 10 Yaj cøꞌmøꞌndamø mi ⁿvin ndø

mi mbaꞌjtam mi sundambapø tiyø Comiꞌis vyiꞌnaꞌṉdøjqui y jeꞌis maṉba


porque jiꞌn mi ⁿvaꞌctam Dioscøsi. mi ⁿyac møjaꞌṉoꞌmajtame.
3 Pero aunque mi ⁿvaꞌctamba

Dioscøsi, jiꞌn mi nchiꞌtam Diosis; Vaꞌcø jana ndø cømeꞌtz ndø


porque jiꞌn vyøjpø ticøtoya mi vaꞌṉjajmocuy tøvø cyojajiꞌn
sundame. Yatzipø ticøtoya sunba 11 Ø mi ndøvøtaꞌm, u mi
mi yac yostame ti mi ⁿvaꞌctamba nanchajmatyandøjø ti nø chøc mi
Dioscøsi. 4 Como yomoꞌis chacpase
  ndøvøꞌis oꞌca yatzipø nø chøjcu.
jyaya, eyapø pøn vaꞌco pyøcø, Porque oꞌca ndø tzajmapya ti
jetse mitz ndzactamba Dios nø chøc ndø tøvøꞌis oꞌca yatzipø
vaꞌcø mi vaꞌṉjamdam eyapø. nø chøjcu, y oꞌca ndø cømeꞌtzpa
Mi mustambati que vaꞌcø ndø ndø tøvø cyojapit, entonces es
sundamø nascøstaꞌmbø jiꞌn igual como vaꞌcø tø nømø que
vyaꞌṉjamoyajepø pøꞌnis syuñajpase, anguiꞌmocuy jiꞌndyet vøjpø, y
jetse ndø quiꞌsatyamba Dios. Por jetse ndø cøꞌoꞌnøpya aṉguiꞌmocuy.
eso oꞌca sunba tø ijtamø como Pero vaꞌcø jetse mi ṉgøꞌoꞌnøy
nascøstaꞌmbø jiꞌn vyaꞌṉjajmoyajepø aṉguiꞌmocuy, jetse jiꞌn mi ndzøc
ityajpase, jetse ndø quiꞌsatyamba aṉguiꞌmocuy, sino mi ndzøcpa mi
Dios. 5 Lo que jachøꞌyupø mi
  ⁿvin como más neꞌc mi aṉguiꞌmba.
mustamba que jiꞌndyet suniti 12 Tumbøtite cyojtupøꞌis aṉguiꞌmguy

jachøꞌyupø. Jachøꞌyupøte que y tumbøtite tø cømeꞌtzpapøꞌis


Diosis tø tziꞌu Espiritu Santo ndø cojapit. Sólo jeꞌis muspa tø
vaꞌcø it ndø ndzocoꞌyomo, y jeꞌis yaj cotzoca, muspa tø yac tocoya.
vøti tø suꞌngomøꞌnba. 6 Por eso
  Entonces mitz jiꞌn musi mi ndzam
Diosis tø cotzoṉba más porque oꞌca vøjø jiꞌn vyøjø lo que nø
vøti tø sunba. Porque jachøꞌyupø: chøjcupø mi ndøvøꞌis.
“Diosis yaꞌinducpa pøn oꞌca pøꞌnis
myøjaꞌṉgotzøcpa vyin; pero oꞌca Vaꞌcø jana tø jayatzamø
pøꞌnis myenos chøcpa vyin, Diosis 13 Cømaꞌnøtyamø, mitz mi
cyotzoṉba”. 7 Por eso tziꞌocuꞌyajtam
  ñømdambapøꞌis: “Yøti o jomi
mi ⁿvin Dioscøsi, yaꞌinduc maꞌṉbø mandame eyapø
yatziꞌajcuy, y mi nchacpa jeꞌis y cumguꞌyomo. Tum ame maṉba
popya. 8 Toꞌmøtyam Dios y Diosis
  yaꞌtame. Jiṉø maṉba juꞌyotyame
mi ndyoꞌmøtyaṉgueꞌtpa. Mitz y maꞌṉbø maꞌajvinduꞌtame tumø
ṉgyojapaꞌjtamupø, yaj cøvajcøtyam ame. Jetse maꞌṉbø ndzøjcaṉvaꞌctam
mi ⁿvin. Metzcuy mi nøꞌijtuꞌis ø ndumin”. 14 Jetse mi ñømdamba;

quiꞌpsocuy, yaj cøvajcøtamø mi pero jiꞌn mi mustame ti maṉba


475 Santiago 4​, ​5

mi ndzøctam jomi. Jiꞌn mi mus nascøsi. Como vacas tzaṉgaꞌajpase


oꞌca maṉba mi ṉgyene, maṉba mi vaꞌcø yaj caꞌtøjø, jetse mitz nø mi
ṉgyaꞌe. Porque jujche namdzu it nchaṉgaꞌajtamu pero maṉba mi
nasjoco, usyomo quejpa y chøtøṉ ṉgyaꞌtame. 6 Mi ṉgyøvaꞌcøyaju

horacøs yajpa; jetse mijtzi mi pøn ja ityajøꞌis cyoja, vaꞌca yaj


ijtaṉgueꞌtpa usyaṉ hora. 15 Por
  caꞌyajtøj jana coja, y jeꞌis ja mi
eso más vøj vaꞌcø mi ñømdamø: ñønduꞌmbajcajtamø.
“Oꞌca ndø Comiꞌis syunba, maꞌṉbø
quendame y maꞌṉbø ndzøctam Vaꞌcø tø nømanjatyam pasencia
ṉquiꞌpstambase”. 16 Pero jiꞌn

y Dios vaꞌcø tø oꞌnøtyamø
jetse mi ñømdame, sino mi 7 Entonces mi ndøvøtaꞌm, hay
jyayandzamdamba y myøjaꞌṉ bønse que vøꞌcø mi nømaṉjandyam
mi ṉgomoꞌtyamba mi ⁿvin. Jiꞌn pasencia hasta que minba ndø
vyøjø vaꞌcø tø jayatzamø jetse. Comi. Tziꞌtam cuenta yosapyapøꞌis
17 Entonces oꞌca ndø muspa jujche
  nas jujche ñømaṉjapya
vøj vaꞌcø ndø tzøcø y jiꞌn ndø tzøqui, pasencia vaꞌca jyoꞌca hasta que
tø cojapaꞌtpa. itpaꞌcsyeꞌṉomo yosaṉ coyojaꞌøyupø.
Nømaṉjapya pasencia mientras
Ricutaꞌmbøꞌis maṉba pyaꞌtyaj toya jyoꞌcpa jujcheꞌøc quectzoꞌtzpa

5 Mijtzi ricutaꞌmbøꞌis,
cømaꞌnøtyamø ti maꞌṉbø mi
ndzajmatyame. Voꞌtamø y vejtamø
tuj y quecpa hasta itpaꞌcsyeꞌṉom
cama. 8 Y mijtzi jetsetiqueꞌt

tiene que vaꞌcø mi nømaṉdam


porque maṉba mi mbaꞌjtam toya. pasencia. Uy mi myayaꞌndamø,
2 Como si fuera putzpøꞌuꞌam mi
  porque pronto maṉba min ndø
riṉguesaꞌajcuy y yøꞌtpøꞌuꞌam mi Comi. 9 Ø mi ndøvøtaꞌm, uy mi

nducu, 3 y tønbøꞌuꞌam mi oropø y


  naṉgøtzaꞌmøtyandøjø uytim mi yaj
platapø tumin, jetse mi ijtamba. cojaꞌajtam Diosis. Porque pronto ma
Pero yøṉ yajpapø tumiꞌnis maṉba nuꞌc tø cømeꞌtzpapøꞌis ndø cojapit.
yaj quejay mi ṉgojataꞌm porque 10 Ø mi ndøvøtaꞌm, jamdamø

nuꞌmitite. Maṉba poṉbøꞌ mi sis tzaꞌmaṉvajcoyajpapø oyupø


mi ndumingøtoya. Mi nduꞌmu tzaꞌmaṉvajcoyaje ndø Ngomiꞌis
algo tumin pero ultimopø jama cuentacøsi. Tziꞌtam cuenta jujche
ni ti jiꞌn ma yoscuꞌyaje. 4 Ja
  yacsutzøcyajtøju, pero tyoñaj toya.
mi ṉgoyojyajø yosyajupø mi Jetse muspa mi ndondaṉgueꞌta.
yoscuꞌyomo, mi nuꞌmayaju 11 Tø nømdamba que oꞌca tonyajpa,

jyama. Y yøti yosyajupøꞌis mi casøyajpa. Mi mustamuꞌam jujche


yoscuꞌyomo nø mi ṉgyøvaꞌcøtyamu. Jojbis tyon toya, y mi mustamba
Toya pøjcayajpa Dios porque jujche Diosis chiꞌ vøjpø itcuy
isyajpa toya. Y myøjaꞌṉombø jøsiꞌcam. Porque ndø Comiꞌis tø yac
Diosis ꞌyaṉguiꞌmyajpapøꞌis sone yamba y tø toyaꞌṉøpya vøti.
angeles, jeꞌis myanuꞌam jujche 12 Øjtzø mi ndøvøtaꞌm, maꞌṉbø

nø chajmayaju. 5 Mi ndzøctamba
  mi ndzajmatyam lo que más
mi ṉgusto y mi omba ijtamba sunba vaꞌcø mi ndzøctamø. U mi
Santiago 5 476

ndzambøc ni iyø testigos cuenta Oꞌnøtyam Dios mi ndøvøcøtoyataꞌm


oꞌca viyuṉ nø mi nchamu; ni vaꞌcø chocyaj caꞌetaꞌmbø. Oꞌca
tzajpom ijtupø, ni nascøs ijtupø. vøjpø pøꞌnis ꞌyoꞌnøpya Dios tyumø
Nømø “Jøꞌø” oꞌca viyuṉbø tiyø. Oꞌca tzocoy, vøti chøcpa Diosis je
jiꞌn viyuṉbø, nømø “Jiꞌnda”; na pøngøtoya. 17 Tzaꞌmaṉvajcopyapø

más nømø “Jøꞌø”, o “Jiꞌnda”. U mi Elías tø øjchepø pønditqueꞌt, y


ndzambøc ni iyø, vaꞌcø jana mi yaj tumø tzocoy vyaꞌcu Dioscøsi vaꞌcø
cojaꞌaj Diosis. jana yaj quec tuj nascøsi tuꞌcay ame
13 Oꞌca it mijtzomdaꞌm nø
  medio. 18 Entonces ꞌyoꞌnøcyeꞌt Dios

tyoyaꞌisupø, yac ꞌoꞌnøy Dios. Oꞌca vaꞌcø yaj quec tuj, y yaj quejcu, y
it nø cyasøyupø, yac vajnay Dios. minu tzocyaj cama.
14 Oꞌca ijtu caꞌepø mijtzomdaꞌm, yac

19 Ø mi ndøvøtaꞌm, oꞌca

vejayaj coviꞌnajøpø vaꞌṉjajmocuy mijtzomotaꞌm ijtu tumø pøn


tyøvø vaꞌcø ꞌyoꞌnøyaj Dios chajcupøꞌis viyuṉbø tiyø, y tumø
caꞌepøcøtoya y vaꞌcø cojtayaj ndø tyøvøꞌis ꞌyaṉguiꞌmba vaꞌcø
aceite caꞌepø ndø Comiꞌis ñøyicøsi. pyøjcøchoṉvøjøtzøcø vøjpø ote; vøj
15 Oꞌca vyaꞌṉjamyajpa Dios nø
  jetse. 20 Porque hay que vaꞌcø mi

ꞌyoꞌnøyajuꞌøc, entonces maṉba mustamø que oꞌca ndø aṉguiꞌmba


tzoque, y ndø Comiꞌis maṉba tum cojapaꞌtupø pøn vaꞌcø chacø
yac teꞌnchuꞌṉi. Y oꞌca chøc cyoja, jiꞌn vyøjpø tuṉ, y chacpa; entonces
Diosis yaj cotocojapya. 16 Por eso
  cotzocpa ꞌyespiritu vaꞌcø jana
jetcøtoya tumdum pøn muspa mi tocoya, y sone cuentapø cyøja
ndzajmatyam mi ndøvø mi ṉgoja. yajapya Diosis.
Primera Carta del Apóstol San Pedro
Vinbø Carta Jyayupø Apóstol San Pedroꞌis

1 Øjchøṉø Pedro, Jesucristoꞌis


ꞌyapostoles. Nøꞌmø mi
jajyandam yøꞌqui jeni mi
ja ñøꞌit jiꞌn vyøjpø, nunca jiꞌn
cyenecaꞌepø. Je erejencha tzajpomo
ꞌyaṉneꞌcupø Diosis mitzcøtoyataꞌm.
ijtamuꞌis mi myacpøtandøju mi 5 Y Diosis nø mi ṉgyoquendamu

ṉgumguꞌyomo, puṉney yøcna pyømijiꞌṉ porque mi vaꞌṉjamdamba


mi ijtamuꞌis eyapø nasomodaꞌm aṉcø. Mi ṉgyoquendamba vaꞌcø
ñøyitaꞌmbøꞌis Ponto, Galacia, mi ṉgyotzococtuctamø ultimopø
Capadocia, Asia, y Bitinia. 2 Ndø
  tiempoꞌomo, y jicsyeꞌc maṉba queje
Janda Diosis myusu yaꞌmøjcam que jujche tø yaj cotzococtucpa.
maṉba mi ṉgyøpiṉdame, y Espiritu 6 Jetcøtoya nø mi ñchiꞌṉbøꞌtamu

Santoꞌis mi yac masaꞌnajtamu vaꞌcø aunque nø mi nøṉgøjtam toya


mi ṉgømaꞌnøjatyam Jesucristoꞌis usyaṉ hora yøti, oꞌca ijtu pyena
ꞌyote, y vaꞌcø mi ṉgyøvajcøtyamø vaꞌcø mi nchøjquistandøjø eya
jeꞌis ñøꞌpinjiꞌṉ. Suꞌnbøjtzi vøti vaꞌcø cuentapø toyapøjcuꞌyomo, vaꞌcø
mi ijtam vøjø y más contento vaꞌcø cyeja oꞌca mi vaꞌṉjamdamba
mi ijtam tumdum jama. Dios. 7 Mi ndyoyaꞌistamba

para vaꞌcø chøjquisatyøj mi


Ndø niꞌaṉjajmba que viyuṉsye vaꞌṉjajmoṉguy. Como oro
maṉba tø ijtam vøjø chøjquisyajpa juctyøjcomo, jetze
3 Tø vøcotzøctaꞌi Dios ndø Comi nø mi nchøjquisatyøjqueꞌt mi
Jesucristoꞌis Jyata porque vøti tø vaꞌṉjajmoṉguytaꞌm. Pero mi
toyaꞌṉøtyamu. Y toyaꞌṉøtyamu aṉcø vaꞌṉjajmoṉguy vøti valetzøcpa
tø yac vøco pøꞌnaj vøjøtzøctamu, más que ni jiꞌn oro, porque
porque Jesucristo visaꞌu aṉcø oro yajpapøtite. Y oꞌca tonba
cuando caꞌujcam. Tø yac vøco mi vaꞌṉjajmoṉguy cuando
pøꞌnajqueꞌtu Diosis fyamiliaꞌomo mi nchøjquisatyøjpa como
vaꞌcø ndø niꞌaṉjajmø que viyuṉse juctyøjcomse, entonces vøjø vaꞌcø
maṉba tø ijtam vøjø. 4 Como
  vøcotzøctøj mi vaꞌṉjajmoṉguy, y
ꞌyunete, Diosis maṉba tø tziꞌtam vøjø vaꞌcø yac møjaꞌṉomajtøjø.
erejencha jiꞌn pyecaꞌajepø, ni ti Y maṉba queje aunque iꞌis

477
1 Pedro 1 478

vyiꞌnaṉdøjqui que vøj mi tzuꞌṉ Espiritu Santo, porque


vaꞌṉjajmondyamba. Jetse maṉba cøꞌvejtøju; y hasta tzajpomdaꞌmbø
queje que vøj mi vaꞌṉjajmombya angelesis sunba myusyajø y
cuando quejpa Jesucristo. cyønøctøyøyajø mumu tiyø

8 Aunque ja mi istam Jesucristo chøjcupø Cristoꞌis.
nunca, pero vøti mi sundamba
ñeꞌcø. Aunque jiꞌn mi istam Diosis tø vejapya vaꞌcø ndø tzøc
yøti, pero mi vaꞌṉjamdamba. vøjø neꞌc Diosis syunbase
Jetcøtoya naꞌnchaṉ nø mi 13 Jetcøtoya jajmecøs ijtam mi
syuñgasøtyamu møꞌchøqui ṉguiꞌpsocuꞌyomo. Porque maṉba
más que ni jiꞌn musiꞌcsyeꞌṉom quej Jesucristo, u mi ndzøctam mi
ndø tzamø, como tzajpom tø ṉgusto; u mi jajmbøꞌtam nunca que
casøtyambase. 9 Porque vaꞌcø ndø
  vyøjomo maṉba tø pujtame cuando
vaꞌṉjam Cristo, tø cotzocpa; y por quejpa ñeꞌcø Jesucristo. 14 Jujche

eso mi ṉgyasøtyamba porque mi uneꞌis cyømaꞌnøjapya jyataꞌis


vaꞌṉjamdamuꞌam, y por eso mi ꞌyote, jetse mitz cømaꞌnøjatyam
mbøjcøchoṉdamuꞌam mi ṉgotzojcuy. Diosis ꞌyote. Uyam mi ndzøctam
10 Je cotzojcuy con ganas
  yatzipø mi quiꞌpsocuy, como mi
myeꞌchajpanaꞌṉ yaꞌmøcpø ndzøctambasenaꞌṉ viꞌna cuando
tzaꞌmaṉvajcoyajpapøꞌis. jiꞌndøcnaꞌṉ mi ṉgomustam
Cyøꞌaṉgøvaꞌc myeꞌchajpanaꞌṉ Dios. 15 Sino como Dios mi

vaꞌcø cyønøctøyøyajø. Aunque ⁿvyejandyamupøꞌis masanbøte,


ja cyønøctøyøyajønaꞌṉ, pero jetse mijtzi masanse ijtaṉgueꞌtati,
chaꞌmaṉvacyajpanaꞌṉ jujchepø quiꞌpsocujiꞌṉ tzøctam mumu tiyø.
vøjpø itcuy mi mbøjcøchoṉdamuꞌam 16 Porque it Diosis ꞌyote jachøꞌyuse:

mijtzi. 11 Porque Cristoꞌis ꞌYespiritu


  “Masanse ijtamø, porque øtz
quiꞌpsocuꞌyomnaꞌṉ ijtu y jeꞌis yac masanbø chøṉ øjtzi”.
musyaju que maṉba toyaꞌis Cristo 17 Cuando mi oꞌnøndyamba

y ñeꞌ Cristo vyøjomo maṉba puti. Dios, mi nøjandyamba: “Øjchøṉ


Por eso chøjquisjoꞌyajpanaꞌṉ vaꞌcø mi Janda”. Y Diosis parejo maṉba
cyønøctøyøyajø tiyø jama jetse ma tø cømeꞌtztam mumu pøn ti ndø
tuqui, y jujche ma tuqui. 12 Pero
  tzøjcu, pero jiꞌn queyaṉ veꞌñaṉ
jøsiꞌcam je tzaꞌmaṉvajcoyajpapø maṉba cømeꞌtze. Por eso mientras
yac musyajtøju que jiꞌndyet que mi ⁿijtamuꞌøc nascøsi como
jiꞌquis jyamaꞌomo maṉba tuqui vitise, hay que vaꞌcø mi naꞌtztamø
jetsetaꞌmbø tiyø, sino maṉba tuqui jana mi ndzøctam jeꞌis jiꞌn syunise.
más jøsitiꞌam ndø jamaꞌomdaꞌm; 18-19 Porque mi mustamba que

y yøti Diosis nø cyøꞌvejyaj pøn ja mi ⁿjyumbujtandøjø yajpapø


vaꞌcø mi nchajmatyamø jetsepø tijiꞌṉ como oro o plata, sino que
vøjtaꞌmbø tiyø. Je pøꞌnis nø mi mi ⁿjyumbujtandøju Cristoꞌis vøti
nchaꞌmaṉvajcatyamu vøjpø ote valetzøcpapø ñøꞌpinjiꞌṉ; como tum
tzajpom tzuꞌṉupø Masanbø Espiritu borrego saꞌsapø ja yuꞌcøyøpø, jeꞌis
Santoꞌis cyotzoṉyajpase. Tzajpom ñøꞌpinse. Mi ⁿjyumbujtandøju
479 1 Pedro 1​, ​2

vaꞌcø jana mi ndzøjcaꞌṉøtyamø ni aṉgømaꞌcøꞌotyamu, u mi vingøvøjti


ticøtoya jiꞌn yosyajepø costumbre tzøctam mi ⁿvin cuando mi ndzocoy
mi jandaꞌistaꞌm mi isindziꞌtamupø. jiꞌn vyøjø, u mi aṉsujnatyam
20 Porque Cristo tzamdziꞌtøju
  mi ndovøꞌis ni tiyø, uy mi
antes que tuc nasacopac vaꞌcø min ndopaꞌoꞌnøtyam ni iyø. 2 Como

jyøꞌt ñøꞌpin mitzcøtoyataꞌm. Pero yaꞌuneꞌis syunbase leche vaꞌcø


yøṉ ultimopø jama yaj quejtøju. choca, jetse mitz hay que vaꞌcø
21 Y yøti porque jet minu ancø, mi
  mi sundaṉqueꞌt Diosis ꞌyote. Pero
vaꞌṉjamdamba Dios, oyuꞌis yac visa viyuṉbø; como vøjpø lechese;
Cristo cuando caꞌuꞌøc, y después vaꞌcø más mi mbømipøctam
yac aṉguiꞌm myøjaꞌṉomo. Jetse mi vaꞌṉjajmonguꞌyomo, hasta
chøjcu vaꞌcø mi vaꞌṉjamdam Dios mi ṉgyotzococtuctamba.
y vaꞌcø mi ijtam contento porque 3 Y jetse tzøctamø porque mi

mi mustamba que Diosis maṉba mi mbøjcøchoṉdzoꞌtzuꞌam lo que


ñchitam vøjpø tiyø. ndø Comiꞌis tø tziꞌpapø y mi
22 Y yøti mi ṉgyotzoṉdamu
  nchiꞌtamuꞌam cuenta que ndø Comi
Masanbø Espiritu Santoꞌis vaꞌcø vøjpøte.
mi yaj cøvajcøtyam mi ndzocoy
mi ṉgømaꞌnøjatyamu ancø Cristo quenbapø tzaꞌete
viyuṉsyepø tiyø vaꞌcø mi sundam 4 Entonces mindam ndø
mi ndøvø viyuṉse. Por eso hay Comicøꞌmø, porque ndø Comi como
que vaꞌcø nay nø sundandøjø quenbapø tzaꞌse. Porque tzøctam
mi ndumø tzocoy. 23 Porque mi
  cuenda cyøpiṉyajpa tzaꞌ cuando
ⁿjyome pøꞌnajvøjøtzøctamu Diosis maṉba chøcyaj noꞌtze tøc, jutipø ma
ꞌyotejiꞌṉ. Tø viꞌna pøꞌnajpa ndø cyojtay noꞌtzeꞌomo; y pyatzpøꞌyajpa
janda ndø mamacøsi, y jet caꞌyajpa; vene. Jetse ndø Comi pyatzpøꞌu
pero Diosis ꞌyote nunca jiꞌn cyaꞌe, tzacyaju pøꞌnis jiꞌn vyøjpø tzaꞌse,
nunca jiꞌn yaje, mumu jama itpa. pero Diosis cyøpiṉu vaꞌcø yac yosa
24 Viyuṉse chamba Diosis libruꞌis:
  ñeꞌcø como más valetzøcpapø
Como taꞌnøse, jetseti mumu pøn. tzaꞌse. 5 Jetseti mitztaꞌmqueꞌt como

Y como taꞌnøꞌis jyøyø yajpase, queñajpapø tzaꞌse mi ijtamba como


jetseti nascøspø si fuera noꞌtzeꞌajtøju tzaꞌse vaꞌcø
pøꞌnis myøjaꞌṉoꞌmajcuy tyuc Diosis tyøc. Y también mitz
yajqueꞌtpa. masandaꞌmbø mi mbyanetaꞌmete
Porque tøtzcaꞌyajpa taꞌnø y vaꞌcø mi ndzøctam paneꞌajcuy
yojpa jyøyø. como syunbase Diosis. Pero
25 Pero ndø Comiꞌis ꞌyote mumu jiꞌndyet nascøspø paneꞌajcuy,
jamacøtoya itpa, nunca jiꞌn sino mi ndumø tzocoy vaꞌcø mi
yaje. ndziꞌocuyajtam mi ⁿvin Dioscøsi,
Yøṉete Diosis vøjpø ꞌyote mi y Diosis mi mbyøjcochoṉdamba
nchajmatyandøjupø. porque Jesucristoꞌis mi

2 Por eso tzactam mumu


yatzitzocoꞌyajcuy; u mi
ṉgyocaꞌtamu ancø. 6 Itqueꞌtuti

Diosis ꞌyote jachøꞌyajupø:


1 Pedro 2 480

Como albañijlis cyotpa ndzactam piꞌtzøꞌajcuꞌyombø itcuy,


aṉguindzotzcuꞌyomo más vaꞌcø mi ijtam como si fuera
vøjpø tzaꞌ, mayaꞌaṉbø syøꞌṉgøꞌomo, porque
jetse øtz ṉgotpa Sión Dios mitzjiꞌṉdaꞌmbøte. 10 Porque

gumguꞌyomo más vøjpø pøn; mitztaꞌm cøtyajupø horaꞌomo,


como tum tzaꞌ cyøpiṉupø, aunque jutzpø mbyøndaꞌmnaꞌṉete,
valetzøcpapø, pero yøti Diosisame mi
y vyaꞌṉjambapøꞌis jete nunca mbyøndaꞌm. Jic tiempoꞌomo ja mi
jiꞌn ma nømi que jiꞌquis ja ndyoyaꞌṉøtyamønaꞌṉ Diosis, pero
chøcø ti chamu. yøti mi ndyoyaꞌṉøtyamuꞌam Diosis.
7 Pues mitzcøtoya Jesucristo

valetzøcpapøte, porque mitz Hay que vaꞌcø ndø yosatyam Dios


mi vaꞌṉjamdamba. Pero jiꞌn 11 Øjchø mi vaꞌṉjajmocuy
vyaꞌṉjamyajepøꞌis, para jijcøtoya tøvø, vøti mi sundaꞌmbøjtzi.
maṉba viyuꞌṉaje jachøꞌyuse: Y como usyaṉ horati mi
It tzaꞌ pøꞌnis pyatpøꞌtzacyaju; ṉgyendamba, nascøs mi ijtamu
y eyapøꞌis piṉu mismo como vitise, y como emøcpø
je tzaꞌ vaꞌcø cyot tøc cumguꞌyombøse; porque mero
aṉguindzoꞌtzcuꞌyomo. ndø cumguy tzajpomete. Jetse
Jetse pøꞌnis ja syuñaj Cristo; mi ndzajmatyamba vaꞌcø jana
pero Diosis cyøpiṉu vaꞌcø yac mi ndzøc yatzipø tiyø mi sisis
anguiꞌm myøjaꞌṉomo . syunbase, porque jetse vaꞌcø mi
8 También viyuṉajpa chambase:
  ndzøcø, es como si fuera mi ⁿvin
Yøṉ tzaꞌcøsi maṉba nø mi nøṉguijpu. Y jetse tø tocopya.
nejpinducyaje, y je tzaꞌis 12 Sino aunque jiꞌn cyomusyajepøꞌis

maṉba quecyaje. Dios, vøj vaꞌcø mi ndzøctam jeꞌis


Pues como tø quecpase vyiꞌnaṉdøjqui. Entonces aunque mi
cuando tø nejpinducpa, jetse yandzicotzøctøjpa como yatzipø
maṉba cojapaꞌtyaje porque ja pønse, jiꞌndyet ni tiyø. Porque
cyømaꞌnøjayaj jeꞌis ꞌyote. Porque cuando Diosis maṉba cyømeꞌchaj
Diosis chamdziꞌyaju jetse vaꞌcø mumu pøn cyojapit, jicsyeꞌc maṉba
quecyajø. isyaje que vøj mi ndzøjcu, y por eso
maṉba vyøcotzøcyaj Dios.
Diosis tø ꞌyunetaꞌm 13 Cømaꞌnøjatyamø mumu

9 Pero
mijtzi jiꞌn mi jyendzetaꞌm, nascøspø aṉguiꞌmbaꞌis
porque Diosis mi ṉgyøpiṉdamu: y ꞌyanguiꞌmguy, porque jetse syunba
mitz aṉguiꞌmbapø mbyanetaꞌmete, ndø Comiꞌis. Cømaꞌnøjatyamø oꞌca
masanbø ṉgyumgupyøndaꞌmete, y más myøjaꞌṉombø anguiꞌmbapø,
Diosis mi mbyøndaꞌmete, jiꞌndyet 14 oꞌca gobierno; porque gobierno

eyapøꞌis mi ñeꞌ. Diosis mi ñeꞌajtamu chiꞌyajpa aṉguiꞌmguy más


vaꞌcø mi ndzamgøpucstam jujche myøjaꞌṉom aṉguiꞌmbapøꞌis vaꞌcø
vøjcoꞌnipø Dios. Porque Dios cyastigatzøcyaj chøcyajpapøꞌis
mi ⁿvyejandyamupøꞌis vaꞌcø mi yatzitzocoꞌyajcuy, y vaꞌcø
481 1 Pedro 2​, ​3

vyøcotzøcyaj chøcyajpapøꞌis cyoja; y nunca ja ꞌyaṉgømaꞌcøy


vøjtaꞌmbø tiyø. 15 Porque Diosis
  ni iyø. 23 Cuando topaꞌoꞌnøtyøju

syunba vaꞌcø mi ijtam vøjø, jetse ja ꞌyaṉdzoṉ toyupø otejiꞌṉdiqueꞌt.


vøṉgøpiti vaꞌcø mi yac tzøꞌyaj jiꞌn Cuando yacsutzøctøju; ja ꞌyandzova,
cyønøctøyøyajepøꞌis, vaꞌcø jana ja ñømø: “Ma ti mi ndziꞌqueꞌte”.
jyovi tzamyajø. Sino ñøjay Dios: “Mitz nø mi isu
16 Diosis mi yac libreꞌajtamu,
  ti nø tzøjcayu”; porque Diosis
pero jiꞌndyet vaꞌcø mi ñømø: “Øtz chøcpa vøjpa justicia. 24 Y mismo

librepø chøṉø, muspø ndzøc Cristoꞌis tø pyøjcaytam ndø coja


yatzitzocoꞌyajcuy”. Sino Diosis ñeꞌ syisomo y tø ñøcaꞌatyam
my yac libreꞌajtamu vaꞌcø mi ndø coja cruzcøsi; entonces
nchøsiꞌajtamø ndø Comicøꞌmø. como caꞌupø pønse jiꞌn ndø tzøc
17 Tzøc vøjpø tiyø aunque icøtoya,
  yatzitzocoꞌyajcuy, sino tø quenba
suñajø ndø vaꞌṉjajmoṉguy tøvø, vaꞌcø ndø tzøc vøjpø. Y porque
cønaꞌtzøtyam Dios, tzøc vøjpø tiyø Jesús nacstochøctøju ancø, tø øtz
møjaꞌṉ aṉguiꞌmbapøcøtoya. tø tzøꞌytamba tzojcupø. 25 Como  

tocoyupø borregose mi ijtamunaꞌṉ,


Jujche Jesús isuse toya, jetse pero yøti como borrego que
vaꞌ ndø istam toya vituꞌuꞌcam ijtumø cyoquenbapøꞌis,
18 Oꞌca mi ṉgyoyospa, cønaꞌtzøy jetseti mitz mi vinduꞌtaṉgueꞌtuꞌam
mi ṉgomi nascøspø y cømaꞌnøjay ndø Ṉgomicøꞌmø; y jeꞌis mi
pyalabra. Jiꞌn naꞌs vøjpøti y tø ṉgyoquendamba jana mi
toyaꞌṉøpyapøꞌis, sino también ndyocotyamø.
yatzitzocopyø; parejo cønaꞌtzøjay
ꞌyote oꞌca jetecøꞌm mi ṉgyoyospa. Chamba jujche vaꞌcø ityaj coꞌtøctaꞌm

3
19 Porque oꞌca mi ⁿyacsutzøctøjpa
  Jetsetiqueꞌt mijtzi mi ṉgyoꞌtøc
y ja it mi ṉgoja, y mi ndonba yomoꞌis, cønaꞌtzøtyam
porque mi muspa que ispa Diosis, mi neꞌ ⁿjaya, y vøj ijtamø jeꞌis
entonces tzøꞌpya Dios conforme vyiꞌnaṉdøjqui. Y entonces vene
porque mi ndonu. 20 Pero oꞌca mi
  pøn jiꞌn cyømaꞌnøjayajeꞌis Diosis
ñacstøjpa porque mi ndzøjcu ancø ꞌyote, maṉba vyaꞌṉjajmoyaje cuando
mi ṉgoja, aunque mi ndondoꞌu, isyajpa que vøj mi itpa, aunque
jiꞌn mus mi vyøṉgotzøctøjø. Pero ni ti jiꞌn mi ndzajmaye. 2 Maṉba

oꞌca mi ndzøcpa vøjpø, y vøjpø vaꞌṉjajmoyaje cuando isyajpa que


ticøs mi ndyoyaꞌispa, y mi ndonba, mitz mi ṉgyønaꞌtzøꞌyotyamba,
entonces viyuṉse tzøꞌpya conforme y mumu ti mi ndzøcpa vøjpø
mitzcøs Dios. 21 Porque jetcøtoya
  quiꞌpsocujiꞌṉ. 3 Por eso mi

mi ⁿvyejandyam Diosis, vaꞌcø yomoꞌistaꞌm, u mi tziꞌṉdziꞌṉba yaj


mi ndyoyaꞌistamø. Porque Cristo quen mi ⁿvin vingøspø tijiꞌṉ como
también toya isu tø øtzcøtoyataꞌm, suñi vyøjtzupø vayjiꞌṉ, ni jiꞌndet
y tø isindziꞌ jujchepø quiꞌpsocuy oropø mescøyojcuyjiꞌṉ, ni jiꞌndyet
vøj vaꞌcø ndø nøꞌindø cuando tø suñipø tucujiꞌṉ. 4 Sino suñi yaj quen

toyaꞌispa. 22 Y jeꞌis ja chøc ni jujche


  mi ⁿvin jiꞌn ndø isipø tijiꞌṉ lo que
1 Pedro 3 482

ijtupø ndø tzocoꞌyomo, y nunca que Diosis mi ⁿvyejandyamu vaꞌcø


jiꞌn yajepø tijiꞌṉ. Hay que vaꞌcø mi mi mbøjcøchoṉdam vøjpø itcuy.
ñøꞌit quiꞌpsocuy vaꞌcø humilde mi 10 Oꞌca syunba mi ṉgøjtay vøjpø
itø y vaꞌcø yoꞌca mi ⁿvyejvejneyø; quenguy, oꞌca syunba mi
porque jetsepø quiꞌpsocuy vøti jyamaṉgøjtam contento,
yac valetzøcpa Diosis. 5 Porque
  hay que vaꞌcø mi yaꞌinduc
jetsenaꞌṉ yaꞌmøc suñinaꞌṉ yaj mi ndotz jana mi ndzam
quenyajpa vyin cømasaꞌnøyajupø yatzitaꞌmbø tiyø,
yomoꞌis vyaꞌṉjamyajupøꞌis Dios; y cuidatzøc mi aṉnaca jana mi
cyønaꞌtzøyajpanaꞌṉ jyaya. 6 Jetseti
  undzamø.
Saraqueꞌt, jeꞌis cyønaꞌtzøy jyaya 11 Hay que vaꞌcø mi jamgajpøꞌø
Abraham, y ñøjayu “øjchø mi yatzitzocoꞌyajcuy y vaꞌcø mi
ngomi”. Y mijtzi oꞌca jetse mi ndzøc vøjø,
ndzøcpa vøjø, mi ⁿyuneꞌajtamba vaꞌcø mi ṉguiꞌpsmeꞌtz jujche
Saraꞌis; oꞌca jiꞌn mi ñaꞌtzpøꞌ ni tiyø. vaꞌcø mi it vøjø mi ndøvøjiꞌṉ,

7 Jetsetiqueꞌt mi ni ti quiꞌpcuy jana mi nøꞌindø.
ⁿjyayambøꞌnistaꞌm, vøj ijtam mi 12 Porque ndø Comi Diosis
yomojiꞌṉ, vøjpø quiꞌpsocujiꞌṉ. cyøqueꞌnøpya vøjpø pøn, y
Cotzoṉdamø porque yomo cyømaꞌnøjapya ti vyaꞌcpa.
más mochi, ja ñøꞌit pømi como Pero noꞌti cyøqueꞌnøpya Diosis
pønse. Pero parejo maṉba mi yatzitzocoꞌyajcuy chøcpapøꞌis.
mbøjcøchoṉdam quenguy Diosis 13 Pero oꞌca siempre mi

vyøꞌajcupit, tanto yomo tanto ndzøc meꞌtztamba jujche


pøn. Y oꞌca jetse vøj mi ijtamba mi vaꞌcø mi ndzøctam vøjø, ni
yomojiꞌṉ, Diosis maṉba mi nchiꞌtam iꞌis jiꞌn mus ni ti mi nchøjcayø.
ti mi ⁿvaꞌctamba. 14 Pero oꞌca al caso aunque mi

ndzøctamba vøjø y por eso mi


Oꞌca ndø tzøcpa vøjpø ⁿyacsutzøctamba mi mbyøndøvøꞌis,
tiyø y ndø ispa toya entonces vyøjomo maṉba mi
8 Y ultimotiꞌam mi mbyujtame. U mi naꞌtztam ni
ndzajmatyamba parejo mumu vaꞌcø iyø, u mi ꞌyuṉguiꞌajtamu, 15 sino

mi ijtam tumbø quiꞌpsocuꞌyomo, cønaꞌtzøtyam Cristo ndø Comi mi


vaꞌcø nay mi nø toyaꞌṉøtyandøjø; ndzocoꞌyomdaꞌm. Y tiene que vaꞌcø
vaꞌcø nay mi nø sundandøjø como mi ijtam listo mumu jama vaꞌcø
tumbø jatacøs mi nchuꞌṉdamuse. mi ꞌyaṉdzoṉdamø oꞌca aunque
Cojtatyam lástima aunque iyø, iꞌis mi ꞌyaṉgøvaꞌctamba jutz nøm
humildepø pønse ijtamø. U mi mi mustamba que vyøjom maṉba
jayaṉgotzoctam mi ⁿvin. 9 U mi
  mi mbyujtame. Pero con pasencia
ndzøcvituꞌjay mi ndøvøꞌis ti mi vøjpø quiꞌpsocujiꞌṉ vøj aṉdzoṉdamø,
nchøjcayu; u mi nømbarejoꞌaju y cønaꞌtzøtyam Dios. 16 Entonces

cuando mi ndyopaꞌoꞌnøpya jiꞌquis, vøj ijtamø vaꞌcø mi mustamø


sino nøjayø: “Diosis mi ⁿyaj que ja ijtam mi ṉgoja. Entonces
cotocopya”. Porque mi mustamba aunque mi yandzicotzocyajø, como
483 1 Pedro 3​, ​4

yatzitaꞌmbø pønse, cuando isyajpa


jujche vøj mi ijtamba Cristojiꞌṉ, jic Ndø yosatyam Dios jeꞌis
mi ṉgyøsujtzøyajpapøꞌis tzaꞌajcucøs tø tziꞌuse pømi
maṉba tzøꞌyaje. 17 Pero másti vøjø

vaꞌcø tø toyaꞌisø porque ndø tzøjcu


aṉcø vøjpø tiyø, oꞌca jetse syunba
4 Por eso como Cristoꞌis is
toya ñeꞌ syisomo para tø
øtzcøtoya, jetse mijtzi hay que
Diosis. Oꞌca yatzipøcøtoya ma tø vaꞌcø mi ñøꞌijtam mismo quiꞌpsocuy
toyaꞌisi, jiꞌn vyøj jetse. vaꞌcø mi ijtam dispuesto vaꞌcø mi
18 Porque Cristo también
  istaṉgueꞌtati toya. Porque cuando
toyaꞌisu cuando tumnacti o caꞌe ndø cøjtayuꞌam møjaꞌṉ doya ndø
ndø cojacøtoyataꞌm. Vøjpø pøn o sisomo, entonces ndø jajmbøꞌuꞌam
caꞌe para yatzitaꞌmbø pøngøtoya, cojapaꞌtcuy. 2 Y mientras ndø

vaꞌcø tø yac tøjcøtyam Diosis sisjiꞌṉ tø ijtutøc, jiꞌn ndø tzøc


vyiꞌnaṉdøjqui. Yaj caꞌatyøj yatzipø tiyø ndø sisis syunbase,
Cristoꞌis syis y yac visaꞌaytøju sino ndø tzøcpa Diosis syunbase.
ꞌyespiritu. 19 Y ꞌyespiritujiꞌṉ maṉu

3 Porque cøjtupø tiempoꞌomo mi

y chaꞌmaṉvajcayaju Diosis ꞌyote ndzøjcocøjtambanaꞌṉ yatzipø


somyajtøjupø espiritu. 20 Porque
  tiyø lo que jiꞌn vyaꞌṉjamyajeꞌis
yaꞌmøc jic espirituꞌis ja cyønaꞌtzøyaj Dios syuñajpase. Jic jamaꞌomo
Dios, mientras Noeꞌis nømnaꞌṉ mi ndzøctambanaꞌṉ tococuy, mi
chøc barco. Diosis nømnaꞌṉ myøndzi nøꞌijtambanaꞌṉ yomo,
jyocjoꞌyaju pasenciaꞌajcupit mi ndzoctambanaꞌṉ jiꞌn vyøjpø
vaꞌcø quiꞌpsvituꞌyajø, pero søꞌṉajcuy, mi ndoꞌṉgocøjtambanaꞌṉ
ja syuñajø. Pero usyti pøn tzoy, mi ṉgyuꞌtcomøꞌndambanaꞌṉ, y
cotzocyaju, tucutujtaytite ndzøctambanaꞌṉ tzaꞌajcupø tzøqui
cotzocyaju, ja syucscaꞌyaj cuando mi vaꞌṉjamdambanaꞌṉ mi
nøꞌcøꞌmø. 21 Y jetsepø cotzojcuy
  ṉgomi chøquitaꞌm. 4 Yøti chøcyajpaꞌis

yospa como aṉmaꞌyocusye para jetse mi nøjandyamba: “¿Tiꞌajcuy


tø øtzcøtoyataꞌm. Como jet jiꞌn mi ndzøctam alegreꞌajcuy øtzjiꞌṉ
cotzocyaj nøꞌcøꞌmø, jetse yøti øtz como ndø tzøctamunaꞌṉ viꞌna?” Y
cotzoctamba cuando tø nøꞌyøpya mi ndyopaꞌoꞌnøtyamba porque
porque Jesucristo visaꞌu aṉcø. Pero jiꞌn mi ndzøctam tzaꞌacutyaꞌmbø
ni jiꞌndyet nas vaꞌcø ndø yac tzuꞌṉø tzøqui jicjiꞌṉ. 5 Pero it cømeꞌtzopapø

ndø cøtzeꞌu aṉcø ndø vin; sino listo vaꞌcø cyømeꞌchaj cyojapit
libre vaꞌcø ndø aṉjam ndø tzocoy queñajpapø y caꞌyajupø. Y mi
Diosis vyiꞌnaṉdøjqui. Porque jetse ndyopaꞌoꞌnøtyambapøꞌis tiene
ndø ⁿvaꞌcpa Dioscøsi cøvajcøyu que vaꞌcø ꞌyaṉdzoṉyajø jeꞌis
vaꞌcø ndø aṉjam ndø tzocoy. 22 Y
  vyiꞌnaṉdøjqui. 6 Por eso también

Jesucristo maṉuꞌam tzajpomo, y caꞌyajupø o tzajmayajtøj vøjpø


jiṉø ijtu Diosis chøꞌnaꞌṉomo vaꞌcø ote, vaꞌcø mus itø jeꞌis ꞌyespiritu
myøjaꞌṉom aṉguiꞌmø. Jetecøꞌmø como Dios ijtuse, aunque cyaꞌø
tzøꞌyajpa angeles y aṉguiꞌmyajpapø syis como pøn caꞌyajpase porque
y pømiꞌøyajupø. cyømeꞌchajtøju cyojajiꞌṉ.
1 Pedro 4​, ​5 484

7 Pero ya mero maṉba yajnømi. 14 Oꞌca mi ndyopaꞌoꞌnøtyamba


Por eso aṉquiꞌmdam mi ⁿvin porque mi vaꞌṉjamdamba Cristo,
vøjpø quiꞌpsocujiꞌṉ, vøjpø jajmejiꞌṉ entonces muspa mi ṉgyasøtyamø
oꞌnøtyam Dios. 8 Pero más que
  porque Diosis myøjaꞌṉombø
ni tiyø syunba vaꞌcø nay mi Espirituꞌis mi ñøndzøꞌpya. Eyapøꞌis
nasundandøjø mi ndumø tzocoy; yatzicotzøcyajpa Cristo, pero mitz
porque oꞌca ndø sunba ndø tøvø, vøṉgotzøctamba Cristo. 15 Øtz jiꞌn

maṉba ndø yaj cøtocojay jeꞌis ø suni vaꞌcø mi is toya porque mi


cyoja aunque vøti ijtu. 9 Nay   ndzøjcu ancø yatzitzocoyajcuy,
mi nø pøjcøchoṉdandøjø mi y por eso jiꞌn ø suni ni jutipø
ndøjcomdaꞌm con gusto minbapøꞌis mitztaꞌm vaꞌcø jana mi yaj caꞌoya,
mi nduꞌni, jana tø nømø: “¿Tiꞌajcuy ni vaꞌcø jana mi nuꞌmø, ni vaꞌcø
nø min jicø?” 10 Como Diosis
  jana mi ndzøc yatzipø tiyø, ni
mi nchiꞌtamuse tumdum pøn aunque iyø vaꞌcø jana mumu jama
tipit muspa mi ṉgotzoṉ mi mi ocvaꞌc aunque tiyø. Porque oꞌca
ndøvø, jetse muspa mi nay nø jetse maṉba mi ndzøqui, maṉba mi
ṉgyotzoṉdandøjqueꞌta. Jetse is toya, pero jiꞌn vyøj jetse. 16 Pero

muspa mi yac yostam sone cuenta oꞌca Cristocøtoya mi ispa toya,


musocuy mi nchiꞌtambase Diosis entonces jiꞌn mus maṉ mi ñchaꞌajø,
ñeꞌ vyøꞌajcupit. 11 Oꞌca mi ndzamba
  sino muspa mi vøṉgocotzøc Dios
ote, tzam como si fuera Diosis ꞌyote porque Cristoꞌis ñøyi mi ñøꞌijtayu.
nø mi ndzaꞌmaṉvajcayuse. Oꞌca mi 17 Porque nuꞌcuꞌam jama

ṉgyotzoꞌṉopya, yosa como Diosis mi vaꞌcø choꞌtz cømeꞌtzocuy Diosis


nchiꞌpase pømi; mumuticøsi vaꞌcø ꞌyuneꞌomo. Y oꞌca tzoꞌtzpa
vyøcotzøctøj Dios. Jesucristoꞌis øjtzomo, ¿jut maṉba tzøꞌyaj jiꞌn
vyøꞌajcupit Dios vøcotzøctøjpa, cyømaꞌnøyajeꞌis Diosis vøjpø ꞌyote?
Dios møjaꞌṉ aṉguiꞌmba mumu 18 Oꞌca peña vini cotzocyajpa vøjpø

jamacøtoya. Amén. pøn, entonces jiꞌn vyaꞌṉjajmoyajepø


y cojapatyajupø, ¿jut ma maṉyaje?
Tø toyaꞌispa ndø vaꞌṉjamba Pues jet jiꞌn ma cotzocyaje.
ancø Cristo 19 Jetcøtoya oꞌca mi ispa toya Diosis

12 Ø mi sundambapø, u mi syunbase, tzøjcaṉøy vøjpø tiyø y


ṉgoquiꞌpstam oꞌca jiꞌn ma mi tziꞌocuyaj mi ⁿvin jeꞌis cyøꞌomo,
istam toya. De repente maṉba mi jeꞌis vaꞌcø mi ṉgyoquena. Porque
istam toya como juctyøjcomse jeꞌis tø jomejcu y siempre chøcpa
vaꞌcø mi nchøjquistandøjø. Pero u como jujche chambase.
mi ṉguiꞌpstamu que ja it ni i más
ispaꞌis toya jetse. 13 Sino Jesusis

Pedroꞌis chajmayaj vaꞌṉjajmoyajpapø
tyoya nø mi nøꞌijtatyamuꞌcsyeꞌṉomo, jujche vaꞌcø ityajø
jencheꞌṉomo vaꞌcø mi ṉgyasøtyamø.
Entonces cuando maṉba queje
Jesusis myøjaꞌṉoꞌmajcuy, maṉba mi
5 Yøti ijtu ti vaꞌcø ndzajmayajø
tzambøn vaꞌṉjajmoyajpapø;
porque øjtzi tzambøndichøṉqueꞌt, y
ṉgyasøcoꞌndam más de la cuenta. øtz ⁿijsøjtzi Cristo nø toyaꞌisupø, y
485 1 Pedro 5

øtz maṉba møjaꞌṉoꞌmaj Cristojiꞌṉ yøꞌqui jeni como caṉse, myeꞌtzpa


cuando jet minba myøjaꞌṉajcuꞌyomo. i muspa yac tzac vyaꞌṉjajmocuy,
2 Como cyoquenbapøꞌis borrego
  vaꞌcø pyøcø je pøn ñeꞌc diabloꞌis.
pyøꞌnøyajpa, jetse mitz mi 9 Pero coquiptam mi ⁿvin, mi

nchambøꞌnistaꞌm coquendamø ndumø tzocoy vaꞌṉjam ndø


Diosis ꞌyune mitzjiꞌṉdam ityajupø Comi cuando diabloꞌis mi
como cyoquengusye, porque ñuctandoꞌpa. Jajmutzøctamø
jetøme mi ⁿyoscuy. Coquendamø que jetseti nø toyaꞌisyajqueꞌt
con gustojiꞌṉ, jiꞌndyet por mi vaꞌṉjajmocuy tøvø mumu
obligado; jiꞌndyet tumingøtoya, nasindumø ityaju. 10 Pero después

sino que sunbase mi ndzøcø. 3 Ni  que mi ndyoyaꞌistamuꞌcam usyaṉ


jiꞌndyet vaꞌcø mi aṉguiꞌm pømi hora, ñeꞌc Diosis maṉba mi yac
los que mi ṉguidatzøcyajpapø. ijtatyam vøjpø quiꞌpsocuy mi
Sino que tzøctam vøjø vaꞌcø ndzocoꞌyomo, vaꞌcø jana mi
mus chøjcaṉgøpujtøyaj jeꞌis ndzactam nunca ndø Comi, y vaꞌcø
mitz ndzøctambase. 4 Oꞌca mi
  it mi mbømi mi ndzocoꞌyomdaꞌm
ndzøctamba jetse, entonces viyuṉse vaꞌcø mi vaꞌṉjamdam
cuando maṉba mini más ndø Comi. Porque Diosis aunque
coviꞌnajøpø Coqueꞌnopyapø, ti tø tziꞌpa ñeꞌ vyøꞌajcupit, y
maṉba mi mbøjcøchoṉdam jeꞌis mi ⁿvyejandyamu vaꞌcø mi
nunca jiꞌn yajepø tziꞌtøjcuy Diosis mbyujtamø ñeꞌ myøjaꞌṉajcuꞌyomo
myøjaꞌṉoꞌmajcuꞌyomo. mi vaꞌṉjamdamba ancø Jesucristo.
5 Jetsetiqueꞌt más ꞌyunendaꞌmbøꞌis,

11 Porque Dios myøjaꞌṉombøte y

cønaꞌtzøtyam más tzambøndaꞌmbø. pømiꞌøyupøte mumu jamacøtoya.


Viyuṉsye syunba mumu parejo Amén.
vaꞌcø mi nay ṉgønaꞌtzøtyandøjø
y niꞌaṉjamdamø que mi ndøvø Yuschiꞌocuy carta tujcuꞌis cuenta
más myøjaꞌṉombøte que jiꞌn mijtzi, 12 Yøṉ
cheꞌpø carta mi
porque: ndzøjcatyaꞌmøjtzi y ndø
Diosis yaꞌinducpa vaꞌṉjajmoṉguy tyøvø Silvanoꞌis
myøjacotzøcpaꞌis vyin. maṉba mi nchiꞌtame. Otz muspøjtzi
Pero nø cheꞌcotzøjcuꞌis vyin, jet que Silvanoꞌis chøcpa Cristoꞌis
cyotzoṉba Diosis. syunbase. Mi ndzajmatyamba
6 Por eso menos chøctam mi ⁿvin
  yøṉ cartaꞌomo jujche vaꞌcø mi
pømiꞌøyupø Diosis cyøꞌomo, y ndzøctamø. Mi ndzajmatyamba que
cuando nuꞌcpa hora, jeꞌis manba mi viyuṉsye yøꞌcse mi ṉgotzoṉdamba
yac møjaꞌṉoꞌmajø. 7 Y mumu ti mi
  Diosis ñeꞌc vyøꞌajcupit vaꞌcø
ṉgømayaꞌpa, tzajmay Dios, vaꞌcø mi nchiꞌtam mi mbømi jana mi
ꞌyaꞌm jeꞌis; porque jeꞌis syunba mi jajmbøꞌtam Dios.
ṉgyotzova. 13 Ndø vaꞌṉjajmocuy tøvøꞌis

8 Cuendatzøctam mi ⁿvin; ijtam


  yøꞌc yøṉ yatzipø Babilonia
jajmecøsi porque ndø enemigo cumguꞌyomo mi ṉgyøꞌvejatyamba
diablo vejaṉjaṉnepya vitpa dyus. Ndø vaṉjajmocuy tøvø
1 Pedro 5 486

yøꞌqui Diosis cyøpiṉyaju como suꞌcocujiꞌṉ porque nay mi


mitz mi ṉgyøpiṉdamuse. Mi sundandøjpa.
ṉgyøꞌvejatyaṉgeꞌtpa dyus Oꞌnøpyøjtzi Dios vaꞌcø mi yac
Marcosis lo que como ø unese ijtam contento mumu mitztaꞌm
nøꞌijtøjtzi. 14 Na yuschiꞌtandøjø
  Jesuscristoꞌise mi ñeꞌndaꞌm. Amén.
Segunda Carta del Apóstol San Pedro
Metzaꞌombø Carta Jyayupø Apóstol San Pedroꞌis

1 Øjchøṉø Simón Pedro,


Jesucristoꞌis chøṉ chøsi y jeꞌis
chøṉ ꞌyapostoles. Mi ⁿjajyandyamba
ijtamba Diosis syunbase. 4 Jetse ndø

pøjcøchoṉba lo que ti chamu Diosis


ti mapø tø tziꞌi. Y lo que tø tziꞌpapø,
mijtzi mi vaꞌṉjajmondyambapø vøcoꞌnipø tiyøte y vøti valetzøcpapø.
øjtze. Como nø ndø vaꞌṉjajmotyamu, Cuando ndø pøjcøchoṉba lo que
másti vøjø que menos riquesaꞌajcuy Diosis tø tziꞌpapø, muspa ndø nøꞌit
nascøspø vaꞌcø ndø ṉganatzøcø. quiꞌpsocuy como Diosis ñøꞌijtuse,
Diosis y ndø Comi Jesucristoꞌis vaꞌcø jana tocoy ndø ṉguiꞌpsocuy
tø yaj cotzoctambapøꞌis jetsepø yatzipø ndø suꞌnocuyꞌis chøquipit
vaꞌṉjamocuy tø tziꞌyajpa. Y jeꞌis como jiꞌn vyaꞌṉjajmoyajepø
viyuṉsepø aṉguiꞌmguy chøcpa, y pøꞌnis chøcyajpase. 5 Por eso

por eso tø tziꞌuꞌam vaꞌṉjajmocuy. pena tzøctam mi ⁿvin vaꞌcø mi


2 Oꞌnøpyøjtzi Dios vaꞌcø mi
  vaꞌṉjajmotyamø; pero también mi
ṉgyotzoṉ ñeꞌc vyøꞌajcupit y vaꞌcø ndumø tzocoy vaꞌcø mi ijtam vøjø.
mi yac ijtam contentocoꞌni mi Y jiꞌn solo jetse, sino también vaꞌcø
ṉgomustamba aṉcø ñeꞌcø y ndø ṉgønøctøyøtyamø. 6 Y también vaꞌcø

Comi Jesucristo. mi aṉguiꞌmdam mi ⁿvin; y entonces


vaꞌcø mi ndøndam aunque jujchepø
Chamba jujche tø itpa toya. Jeꞌtaṉgøꞌmø syunba vaꞌcø mi
cuando tø vaꞌṉjajmopya yaj quejtamø oꞌca mi sundamba
3 Muspatø it jetse vøjø porque Dios, 7 y mi mbøndovø vaꞌcø mi

Diosis tø tziꞌtam ñeꞌ pyømiꞌajcujiꞌṉ sundaṉgueꞌtati, y viyuṉsye vaꞌcø mi


mumu tiyø jana tø tzøjcay falta ni nasyundandøjø.
tiꞌis vaꞌcø mus tø quendam mumu 8 Y oꞌca mi nøꞌijtam jetsepø

jamacøtoyase, y vaꞌcø tø ijtam como quiꞌpsocuy y vøti mi ndzøctamba


Diosis syunbase yøti. Oꞌca ndø jetse, entonces jiꞌn suniti mi
comuspa oyuꞌis tø vejatyame vaꞌcø ṉgomustamba ndø Comi Jesucristo,
tø myøjaꞌṉoꞌmajø y vaꞌcø tø it vøjø, sino que maṉba mi ndzøctam vøjpø
como ñeꞌc myøjaꞌṉombøte y vøjpøte, tiyø vøti. 9 Pero jiꞌn chøquiꞌis jetse,

entonces jetse tø quendamba y tø como si fuera toꞌtise itpa, como si

487
2 Pedro 1​, ​2 488

fuera jiꞌn is yaꞌi, y jiꞌn cyønøctøyøy Porque ø neꞌ vindømjiꞌṉ isatyam


ti syunba Diosis, y jyajmbøꞌuꞌam øjtzi Cristoꞌis myøjaꞌṉoꞌmajcuy
que cyøvajcøyuꞌam pecapø cyøjajiꞌṉ. cuando yac søꞌn vyin. 17 Porque ndø

10 Pero mijtzi ø mi vaꞌṉjajmocuy


  Janda Diosis myøjaꞌṉomgotzøjcu
tøvøtaꞌm, más vøjø vaꞌcø mi Jesús. Porque o onmøꞌnøm ote
ṉgyiꞌpsmeꞌtztamø vøjø jujche muspa nascøsi más myøjaꞌṉom søꞌṉbapø
mi mustam viyuṉsye oꞌca Diosis itcuꞌyom tzuꞌṉupø; Jesús o
mi ⁿvyejatyamu y mi ṉgyøpiṉdamu. chame, nømu: “Yøṉ øjchøṉ ⁿUne,
Porque oꞌca mi ndzøctamba mumu vøti chøn sunbapø ø ⁿUne. Øtz
jetsetaꞌmbø tiyø, nunca jiꞌn ma mi contento tzøꞌpya jetjiꞌṉ”. 18 Y jic ote

jajmbøꞌtam Dios. 11 Sino maṉba mi


  mandaꞌmøjtzi tzajpom tzuꞌṉupø
omba tøjcøytyam Yajcotzojcopyapø cuando jiṉnaꞌṉ ijtaꞌmøjtzi masanbø
ndø Comi Jesucristoꞌis jiꞌn yajepø cotzøjcopajcøsi.
itcuꞌyomo, porque jeꞌis maṉba mi 19 Y también mastøc seguro para

yac tøjcøtyame. øtzcøtoyataꞌm lo que chamyajuse


12 Por eso øtz maꞌṉba seguitzøqui
  tzaꞌmaṉvajcoyajpapø pøꞌnis. Por
vaꞌcø mi ndzajmatyamø eso hay que vaꞌcø mi ṉchiꞌtam
yøcsetaꞌmbø tiyø mumu jama cuenta ti chamyaju. Como piꞌtzø
vaꞌcø jana mi jajmbøꞌtamø. ijnømumø ndø jaꞌpøꞌpya noꞌa y
Maṉba mi ndzajmatyame søꞌṉba, jetse søꞌṉba Diosis ꞌyote lo
aunque mi mustambaꞌam que chamyajupø je pøꞌnis. Como
y mi vaꞌṉjamdambaꞌam ndø jaꞌpøꞌpya noꞌa hasta que
møꞌchøqui viyuṉsepø ote nø søꞌṉbøꞌnømba y quiꞌmba møja
mi ndzajmatyamuse. 13 Viyuṉse  matza, jetse je chaꞌmaṉvajcocuyꞌis
ṉguiꞌpspøjtzi mientras yøꞌc tø yac søꞌṉapya ndø tzocoy hasta
nascøs ijtøjtzi ø sisomo como si que minba ñeꞌ Jesucristo como
fuera tøjcom tø itpase, que vøjø møja matzase vaꞌcø ndø yac
vaꞌcø mi ndzajmatyamø vaꞌcø mi søꞌṉay ndø tzocoy. 20 Vøj vaꞌcø

jamdamø yøṉ aṉmaꞌyocuy, jana mi mustam viyuṉsye que ijtuse


mi jajmbøꞌtamø. 14 Porque ndø
  jachøꞌyuse Diosis chaꞌmaṉvajcocuy,
Comi Jesucristoꞌis yac musøjtzi que ni jutipø ja chaꞌmaṉvactøjø ñeꞌc
jøꞌnø maꞌṉbø put ø espiritu yøṉ pøꞌnis quiꞌpsocupit. 21 Porque ja

ø sisomo como tøc maṉbase ndø chaꞌmaṉvactøjø yaꞌmøc pøꞌnis


tzaque. 15 Por eso suꞌnbøjtzi vaꞌcø
  syunuse; sino Masanbø Espiritu
mi yac jamchøꞌtyam møꞌchøqui Santoꞌis chiꞌyajuse quiꞌpsocuy, jetse
yøṉ aṉmaꞌyocuy vaꞌcø jana mi chamyaju masandaꞌmbø pøꞌnis
jajmbøꞌtamø caꞌujcam øjtzi. Diosjiꞌṉ yosyajpapø pøꞌnis.

Isyaju Cristoꞌis myøjaꞌṉoꞌmajcuy Maṉba ityaj suchajpapø


16 Cuando mi ndzajmatyamu que tzaꞌmaṉvajcoyajpapø
ndø Comi Jesucristo maṉba mini
pømiꞌøyupø, øtz ja mi nchajmatyam
cuento pøꞌnis quiꞌpscøpoꞌyajupø.
2 Pero ityajqueꞌtunaꞌṉ yaꞌmøc
Israel pøꞌnomo suchajpapø
tzaꞌmaṉvajcoyajpapø, y jetse
489 2 Pedro 2

maṉba ityajqueꞌt mijtzomdaꞌm yatzitzocoꞌyajcuy. 7 Pero Diosis


maṉbaꞌis ꞌyaṉmayaj sutzcuyjiꞌṉ. yaj cotzojcu tum vøjpø pøn


Maṉba ñønuꞌmdøjcøyaje jiꞌn ñøyipøꞌis Lot, porque Lojtis
vyøjpø aṉmaꞌyocuy vaꞌcø mi nømnaꞌṉ ñømayaꞌu yatzipø tiyø
ñøndocotyamø, y hasta mismo nø chøcyajupø jic yatzitaꞌmbø
ndø Comi oyuꞌis yaj cotzocyaje, pøꞌnis. 8 Porque jic vøjpø pøn Lot

jet maṉba nømyaje que jiꞌndyet tumøꞌom ijtunaꞌṉ mismo lugajromo


ndø Comi. Jetse joviti maṉba yatzitaꞌmbø pønjiꞌṉ. Y toyapøc
ñøtocoyaje ñeꞌ cyojaꞌis. 2 Y vøti
  vøjpø chocoꞌyomo cuando isu y
pøꞌnis maṉba cyomoꞌyaje que vøjø myanu tumdum jama jujchenaꞌṉ
vaꞌcø ndø tzøcø yatzitzocoꞌyajcuy chøcyajpa yatzitaꞌmbø tiyø Diosis
como jeꞌis ꞌyaṉmayajpase, y yaꞌinducpapø. 9 Pero ndø Comi

jetcøtoya jeꞌis chøquipit eyataꞌmbø Diosis muspa yaj cotzocyajø


pøꞌnis maṉba yatzicotzøcyaj cyønaꞌtzøyajpapøꞌis ñeꞌcø. Porque
Cristoꞌis viyunbø ꞌyaṉmaꞌyocuy. cuando isyajpa toya o cuando
3 Y como syuñajpa tumin,
  yatzipøꞌis ñøtocoꞌisyajpa, Diosis
maṉba mi ꞌyaṉgøꞌmaꞌcøtyame muspa yaj cotzocyajø. Pero
ꞌyaṉmaꞌyocujiꞌṉdaꞌm vaꞌcø mi yatzitaꞌmbø pøn Diosis muspa yac
ṉgyøpøctam mi nduminjiꞌṉ. Pero tzøꞌyaj castigocøꞌmø hasta jic jama
desde yaꞌmøc listonaꞌṉ it Dios vaꞌcø cyømeꞌchajtøjpaꞌc cyojajiꞌṉ.
yaj cojaꞌajyajø, y jiꞌndyet nø ꞌyøṉu 10 Pero más maṉba

maṉbaꞌis cyastigatzøcyaje. castigatzøcyajtøji chøcyajpaꞌis


4 Porque Diosis ja tyoyaꞌṉøyaj
  møsyaṉdaꞌmbø tiyø syisis
ni angeles cuando cojapaꞌtyaju, syuñajpase, y cyonocyajpaꞌis
sino que pyatztonmøꞌñaju nascøspø aṉguiꞌmyajpapø. Jiꞌn
hasta infiernoꞌomo; y jendi ñaꞌchaj ni iyø, chøcyajpa naꞌs
ityaju mocsyajtøju cadenapit ñeꞌc syuñajpase, jaya tzamyajpa.
piꞌtzøꞌajcuꞌyomo hasta que jujchøc Jiꞌn ñaꞌchaje vaꞌcø cyøꞌoꞌnøyaj
maṉba cømeꞌchajtøji cyojajiꞌṉ. 5 Y
  tzajpomdaꞌmbø angeles. 11 Porque

jetsetiqueꞌt ja tyoyaꞌṉøyaj Diosis angeles más pømiꞌøyajupø y


yaꞌmøc ityaju cojapatyajupø pøn, más ityaj aṉguiꞌmguy que jiꞌn jic
sino que yac jøtpøꞌnømu, yac aṉgømaꞌcøꞌoyajpapø pønse. Pero
sucscaꞌpøꞌyaj jic jiꞌn ñaꞌchajepøꞌis ni angelesis jiꞌn cyøꞌoꞌnøyaje, jiꞌn
Dios. Na Noesti yaj cotzocyaju cyøtzꞌmøyaj ꞌyangeles tøvø ndø
tucutujtaṉbøn tyøvøjiꞌṉ, porque Comi Diosis vyiꞌnaṉdøjqui.
Noeꞌis chamgopucsu vaꞌcø tø 12 Pero jic ꞌyaṉmayajpapøꞌis

it como Diosis syunbase. 6 Y   sutzcuy, como tzaꞌma copønse, ja


jøsmøtiꞌam Diosis o yaj cojaꞌajyaje it myaꞌnocuy vaꞌcø cyønøctøyøyajø.
Sodoma cumguy y Gomorra Como copøn pøꞌnajpa vaꞌcø ñuctøjø
cumguy, o pyoṉbøꞌyaje, jamdim y vaꞌcø yaj caꞌtøjø, jetseti jic pøn
o tzøꞌy. Jetse chøc Diosis vaꞌcø maṉba tocoyaje. Yatzicotzøcyajpa
chiꞌyaj cuenta pøꞌnis que jetseti lo que jiꞌn cyønøctøyøyajepø
ma tocoyajqueꞌte oꞌca chøcyajpa tiyø. Pero maṉba tocoyaj
2 Pedro 2​, ​3 490

completamente ñec tyococuꞌyomo. chamyajuse, pero ni ticøtoya jiꞌn


13 Y maṉba pyøjcøchoṉyaj cyoyoja yosepø. Y cuando ityaj viyuṉse
yatzitzocoꞌyajcucyøtoya. Porque chacyajupøꞌis yøcsepø tococuy,
ityaj gyusto vaꞌcø chøcyaj yatzipø entonces malconsejatzøcyajpa que
søꞌṉajcuy jamaꞌomo. Chøcyajpa más omba itø vaꞌcø ndø tzøcø ndø
tzaꞌajcuypø tiyø. Vejvityajpa ngusto como ndø sisis syunbase.
mientras mitzjiꞌṉ tyumøꞌom 19 Nømyajpa que libre maṉba iti

viꞌcyajpa, mi ꞌyaṉgømaꞌcøyajpa y vaꞌcø chøc gyusto, pero ñeꞌcø na


cyøcasøyajpa yatzitzocoꞌyajcuy. jiꞌndyet libretaꞌm, porque cøcyajpa
14 Tyuꞌnø vityajpa yomo vaꞌcø
  tococuy y jiꞌn mus chacyajø. Porque
ꞌyaṉsuñajø; aunque vøti chøcyajpa oꞌca ndø yandzitzocoyajcuꞌis
cyoja, jiꞌn chocopacyaje. Ja tø dominatzøcpa, najiꞌndyet tø
itøꞌis quiꞌpsocuy seguro vaꞌcø libre, jiꞌn mus ndø tzacø yatzipø
jana chøc yatzitzocoꞌyajcuy, jet ti ndø tzøcpase. 20 Porque oꞌca

ꞌyaṉgømaꞌcøyajpa, ñuꞌṉøyuꞌam pøꞌnis minba cyomusi ndø Comi


chocoꞌis vaꞌcø ꞌyaṉsun Jesuscristo tø Yajcotzocpapøꞌis, y
aunque tiyø, jetsetaꞌmbø jeꞌis chøquipit tzøꞌpya libre vaꞌcø
pøn yachcøvejyajtøjupømete. jana chøjcaꞌṉøy cyoja y tococuy
Jiꞌname Diosis cuentaꞌṉombø. jiꞌn vyaꞌṉjajmoyajepø pøꞌnis
15 Chacyajuꞌam vøjpø tuṉ y emøc
  chøcyajpase, jetse vøjø. Pero oꞌca
maꞌṉøyaju, tuṉdocoyajuꞌam. jiꞌn tyone y vøco quecvøjøtzøcpatøc
Chøcyajpa como chøjcuse mismo jeꞌtomdiqueꞌt, jetse más
yaꞌmøc jic pøꞌnis ñøyipøꞌis peor ma tuqui jøsiꞌcam que viꞌnase.
Balaam, Beojris ꞌyune. Balaaꞌmis 21 Mastinaꞌṉ vøjø oꞌca jic pøꞌnis ja

ꞌyaṉsun tumin y por eso chøc cyomusayønaꞌṉ Diosis tyuṉ que jiꞌn
yatzipø tiyø tumingøtoya. vaꞌcø cyomusayø y después vaꞌca
16 Pero yatzitzocoyajcucyøtoya
  jyajmbøjayø masanbø aṉguiꞌmguy
ojnatyøju porque mismo ñeꞌ lo que tziꞌyajtøjupø. 22 Así es que

byurroꞌis ꞌyojnayu. Como pøn oꞌca tum pøn tøjcøvøjøtzøcpa


vejvejnepyase, jetse vejvejneyu yatzipøꞌomo, entonces tucpa
burro. Jetse byurroꞌis ꞌyaꞌinduc lo que nømnømbase: “Tuyi
tzaꞌmaṉvajcopyapø vaꞌcø jana chøc øꞌtzpa y después minba vøco
joviꞌajcuy. cuꞌtvøjøtzøjqueꞌt ꞌyøꞌtzi; y suñi
17 Jic aṉgømaꞌcøꞌoyajpapø pøn
  cøtzeꞌtøjupø yoya mama limpiopø
nøꞌø ndzamupø, jiꞌn ni ti yoscuy, nøꞌjiꞌṉ, maṉba tziṉvøjøtzøjqueꞌt
como tum nøꞌchatøc tøjtzuse, jetse moteꞌomo”.
tujcu; y como onase savaꞌis syuj
vituvituvøyajpapøse y jiꞌn quec Maṉba mini ndø Comi Jesús
tuj, jetse jic pøꞌnis ni tim jiꞌn
yoscuy. Pero ñøꞌijtatyøj neꞌti lugar
jiṉ maṉyajpa saṉ piꞌtzøꞌajcuꞌyomo
3 Ø mi ndøvøtaꞌm øtz mi
sundambapø, yøṉete
metzaꞌombø carta nø mi
mumu jamacøtoya. 18 Jic pøꞌnis
  ⁿjajyandyamu. Tanto viꞌnapøꞌomo,
chøcyajpa como møjapø ote nø tanto metzaꞌombøꞌomo suꞌṉbø
491 2 Pedro 3

mi ndziꞌtam vøjpø quiꞌpsocuy Diosis yac valetzøcpa igual como


vaꞌcø mi jajmundzøctam ti mi tum jama. 9 Así es que ndø Comi jiꞌn

nchajmatandøjupø. 2 Suꞌnbøjtzi
  ma yaꞌe vaꞌcø minø, maṉba mini
vaꞌcø mi yac jajmutzøctamø como chamuse, aunque vene aṉbøn
chamyajuse viꞌna masanbø quiꞌpsyajpa que nø yaꞌcoꞌnu. Es que
tzaꞌmaṉvajcoyajpapøꞌis; y suꞌṉbøjtzi ja minøtøc porque tø nømaṉjapya
vaꞌcø mi jajmundzøctaṉgueꞌtati pasencia mumu pøn porque jiꞌn
lo que mi ꞌyaṉguiꞌmdamuse ndø syuni vaꞌcø tyocoy ni iyø, sino que
Comiꞌis tø yaj cotzøcpapøꞌis, syunba vaꞌcø tø quiꞌpsvituꞌtamø
como apostolesistaꞌm mi mumaꞌṉgøꞌi, y vaꞌcø ndø jajmbøꞌtam
ꞌyaṉmandyamuse. ndø coja.

3 Más interesante vaꞌcø mi 10 Pero como jujche minbase

ṉgønøctøyøtyamø que ultimopø nuꞌmbapø tzuꞌi, jetse maṉba


jamaꞌomo maṉba miñaje min ndø Comi cuando jiꞌn ndø
ꞌyaṉgøsijcayajpapøꞌis Diosis ꞌyote, niꞌaṉjajmuꞌøc. Y jic jama tzap
chøcyajpaꞌis yatzitaꞌmbø tiyø ñeꞌc maṉba yaje naꞌnchaṉbø aꞌṉøcøjiꞌṉ,
syuñajpase. 4 Maṉba nømyaje:
  y lo que tijiꞌn tujcu maṉba yaje.
“Nømu maṉba mini, pero nunca Aunque tiyø maṉba yeveꞌ pømipø
jiꞌn mini; jiꞌnø vaꞌṉjajme. Porque nutzcøꞌis; y entonces también
desde que caꞌyaju viꞌnataꞌmbø ndø maṉba poṉbøꞌqueꞌt nas y que
janda tzuꞌṉguy, mumu tiyø ijtuseti, seati yosaṉ ijtupø nascøsi hasta
jetseti ijnøṉgueꞌtu yøticsyeꞌṉomo. nasindumø.
Desde que tuc nas y lo que ityajupø 11 Como mumu yøcsetaꞌmbø

nascøsi aunque tiyø, jetseti ityaju; tiyø maṉba yaje, hay que vaꞌcø
ni ti ja it cacpøꞌupø”. 5 Ñeꞌc jetse
  tø quiꞌpstam vøjø jujche vaꞌcø
nømyajpa, pero ñeꞌc jiꞌn syun tø ijtamø. Hay que vaꞌcø ndø
chiꞌyaj cuenta que yaꞌmøc tuc cønaꞌtzøtyam Dios ndø tumø
tzap Diosis ꞌyotepit y nas put tzocoy y vaꞌcø tø it vøjpø pønse,
nøꞌcøꞌmø, chac je nas nøꞌis y nas 12 mientras ndø sunba vaꞌcø ñuꞌcø

nøꞌjiꞌṉ ijtu. 6 Pero jøsiꞌcam nøꞌis


  jic jama Diosis ñeꞌ, y ndø tzøcpa
o yaje mumu ijnømuse nascøsi; o lo que muspaꞌcsyeꞌṉomo vaꞌcø yac
caꞌpøꞌnømi møjaꞌṉ jøꞌtøꞌis. 7 Pero
  min más pronto. Jicseꞌc maṉba
mismo Diosis ꞌyotejiꞌṉ yøti ijtupø pøṉgajpøꞌ tzap, y lo que tijiꞌṉ tuc
tzap y nas listo ijtu y nø jyoꞌcyaju aunque tiyø maṉba yeveꞌe pømipø
vaꞌcø pyoṉbøꞌyajtøjø. Porque nutzcøꞌis. 13 Pero øtz nø ndø

maṉba nuꞌc jama cuando Diosis joꞌctamu jomepø tzap y jomepø


maṉba cyømeꞌchaj yatzitaꞌmbø pøn nas como Diosis tø tzamdziꞌtamuse,
cyojajiꞌṉ maṉba tocoyaje. jiṉ puro vøjpøtaꞌmbø tiyø maṉba

8 Pero mi sundambapø chocyaje jiṉdaꞌmbøꞌis.
chøṉø, tiene que vaꞌcø mi 14 Por eso mi sundambapø

jyajmundzøctamø una cosa; que chøṉø, como jetsetaꞌmbø tiyø


tumbø jama Diosis yac valetzøcpa mi ⁿjoꞌctamba, chøcmeꞌtztamø
igual como mil ame, y mil ame vøjø vaꞌcø mi ijtam Diosjiꞌṉ,
2 Pedro 3 492

vaꞌca mi ijtam cøvajcøyupø y quiꞌpsocupit. Y jetsetiqueꞌt mumu


jana cojapø cuando minba ndø Diosis libruꞌomo jachøꞌyupø eyati
Comi. 15 Nømaṉdam cuenta que
  chaꞌmaṉvacyajqueꞌtpa y jetse
tø nømaṉjatyamba pasencia ndø myeꞌchajpa ñeꞌ tyococutyaꞌm.
Comiꞌis vaꞌcø tø tziꞌtam tiempo 17 Por eso mi sundambapø chøṉø,

vaꞌcø tø cotzoctamø. Jetseti mi como mi mustambaꞌam que it


ⁿjyajyatyaṉqueꞌtu ndø sundambapø jetsepø tø aṉgømaꞌcøpaꞌis, tzøctam
ndø andzi Pabloꞌis cyartaꞌomo. cuenda jana mi aṉgømaꞌcøtyaṉgueꞌt
Como Diosis chiꞌuse quiꞌpsocuy, yatzipø pøꞌnis syutzcujiꞌṉ, jana mi
jetse mi ⁿjyajyandyamu. 16 Jetseti
  jajmbøꞌ vøjpø mi vaꞌṉjajmoṉguy.
jyacyetpati mumu cyartaꞌomo 18 Y nøꞌijtaꞌṉøtyamø mi

cuando chaꞌmaṉvacpa yøcsetaꞌmbø ndzocoꞌyomo vøjpø quiꞌpsocuy


tiyø. Pero cyartaꞌomo it venetaꞌmbø Diosis tø tziꞌtambase vyøꞌajcupit,
tiyø jiꞌn ndø maṉba nøctøyøyipø. y comusaꞌṉøtyam ndø Comi
Y entonces ja ꞌyaṉmayajøpøꞌis Jesucristo tø yaj cotzocpapøꞌis.
y metzaṉguiꞌpspapøꞌis y Ndø Comi hay que vaꞌcø ndø
mochipøꞌis quiꞌpsocuy, jetsepøꞌis møjaꞌṉgotzøctamø yøti y mumu
eyati chaꞌmaṉvacyajpa yach jamacøtoya. Amén.
Primera Carta del Apóstol San Juan
Vinbø Carta Jyayupø Apóstol San Juaꞌnis

quiꞌpsocujiꞌṉ. 4 Así es que yøcsepø


Tø tzajmapya jujche muspa tiyø mi jajyandyaꞌmbøjtzi vaꞌcø mi


tø it mumu jamacøtoya ṉgyasøtyam de veras.

1  ø mi jajyaṉdyamu vaꞌcø
N
mi yac mustam ote tø yaj
quendambapøꞌis. Je ote de por
Dios tø yac mustambapøꞌis vøjpø tiyø
5 Jesucristoꞌis tø aṉmatyamuse
si na ijtutinaꞌṉ cuando ijtzoꞌtz que Diosis tø yac søꞌṉatyamba ndø
aunque tiyø. Mi ndzajmatyaꞌmbøjtzi tzocoy. Porque como søꞌṉgøꞌom
ti mandaꞌmøjtzi, ti istaꞌmøjtzi ø ndø ispa mumu tiyø, jetse Diosis
vindømjiꞌṉ; ti ṉgøqueꞌnøtyaꞌmøjtzi, tø yac muspa mumu tiyø, y jeꞌis
ti mbiꞌquistaꞌmøjtzi ø ṉgøꞌjiꞌṉ. jiꞌn chøc ni tiyø yatzipø como
Chambapøꞌis ote, jetemete si fuera piꞌtzøꞌomse. 6 Vaꞌcø tø

mandamupø y istamupø y nømø que Diosjiꞌṉ tø ijtu como


ṉgøqueꞌnøtyamupø y piꞌquistamupø. tumbø tøvøse, y al mismo tiempo
2 Y yøṉ tø tziꞌpaꞌis quenguy
  tø vijtamba tococuꞌyomo como si
tø yac isu Diosis y istaꞌmøjtzi. fuera piꞌtzøꞌajcuꞌyomse, entonces tø
Lo que tiyø istamupø, jet sutzpa; y jiꞌn ndø ndzøc viꞌyuṉsepø
mi ndzajmatyaꞌmbøjtzi. Mi tiyø. 7 Pero oꞌca tø itpa søꞌṉgøꞌomse

ndzajmatyamba jujchepøte tø yaj como Diosis chøcpa aunque tiyø


quenbapøꞌis mumu jamacøtoya. Tø søꞌṉgøꞌomse vøjø, entonces tumbø
tziꞌpapøꞌis quenguy ndø Jandajiꞌnaꞌṉ quiꞌpsocujiꞌṉ nay tø nøꞌijtandøjpa
ijtu, y pero min tø yaj quejatyam vøjø como tumbø tøvøse, y Diosis
vyin. 3 Mi ndzajmatyaꞌmbøjtzi lo
  ꞌyune Jesucristoꞌis ñeꞌ ñøꞌpiꞌnjiꞌṉ tø
que ti istamupø y mandamupø, yaj cøvajcøpya mumu ndø cojajiꞌṉ.
parejo vaꞌcø tø ijtam como tumbø  
8 Oꞌca tø nømba que ja it ndø

tøvøse, tumbø quiꞌpsocuyjiꞌṉ coja ndø neꞌ, ndø aṉgømaꞌcøpya


vaꞌcø tø ijtamø. Viyuṉse jetseti ndø vin, y ja it viyuṉsepø tiyø
tø øtz tø ijtaṉqueꞌtpa ndø Janda ndø tzocoyomo. 9 Pero oꞌca ndø

Diosjiꞌṉdaꞌm y ꞌYune Jesucristojiꞌṉ vaꞌṉjamba ndø coja Dioscøsi;


como tumbø tøvøse y tumbø como Diosis cyumplitzøcpa lo

493
1 Juan 1​, ​2 494

que chambase y vøjpø aṉguiꞌmba, mandzoꞌtztamuꞌcsyeꞌṉomo. Yøṉ


jeꞌis tø yaj cotocojapya ndø coja; aṉguiꞌmguy antiguopø mismo
y tø yaj cøvajcøpya mumu ndø aṉguiꞌmguy oyupø mi mandame
yatzitzocoꞌyajcupit. 10 Oꞌca tø
  desde viꞌna. 8 Pero nø mi

nømba que ja nchøjcø ø ṉgoja, jajyandyamu como si fuera jomepø


sutzpa pønse ndø tzøcpa Dios; ja it aṉguiꞌmguy. Porque Jesusis chøcpa
Diosis ꞌyote ndø tzocoꞌyomo. como chambase aṉguiꞌmguꞌis, y
jetseti mitz mi ndzøctaṉgueꞌtpa.
Cristoꞌis tø ongotzocpa Porque piꞌtzøꞌajcuy nø cyøjtu y

2  jtzø mi une, øtz mi


Ø
jajyandyamba yøcsepø tiyø
vaꞌcø jana mi ṉgyojapaꞌjtamø.
como si fuera nø syøꞌṉu ndø tzocoy
viyuṉse.
9 Oꞌca tø nømba: “Søꞌṉgøꞌomchø

Pero oꞌca tø cojapaꞌtpa, ijtu tø ijtu”, pero ndø quiꞌsapya ndø tyøvø,
cøꞌonbapøꞌis ndø Janda Diosis entonces na piꞌtzøꞌajcuꞌyomdi tø ijtu
vyiꞌnomo; Jesucristoꞌisete. Pues jeꞌis hasta como yøticseꞌṉomo. 10 Oꞌca

cyumplitzøcpa mumu lo que Diosis ndø sunba ndø tyøvø, søꞌṉgøꞌomo


syunbase. 2 Jeꞌis chiꞌocuyaj vyin
  tø ijtu y jiꞌn tø yaj queque ni tiꞌis;
vaꞌcø cyaꞌø vaꞌcø tø yac tzuꞌṉatyam porque ja it yatzitzocoꞌyajcuy
ndø coja, jiꞌn sola ndø neꞌ ndø ndø tzocoꞌyomo. 11 Pero oꞌca ndø

cojataꞌm vaꞌcø tø yajatyamø, sino quiꞌsapya ndø tøvø, tø itpa y tø


mumu pøꞌnis cyoja vaꞌcø yajayajø. vitpa tococuꞌyomo como si fuera
3 Oꞌca ndø cønaꞌtzøjapya
  piꞌtzøꞌajcuꞌyomose, porque ja itø
ꞌyaṉguiꞌmguy, jetse viyuṉse Diosis syøꞌṉgø ndø tzocoꞌyomo,
ndø comustamba Dios. 4 Oꞌca tø
  y jiꞌn ndø musi juj tø maꞌṉøpya.
nømba: “Øtz ṉgomuspøjtzi Dios”, Porque tococuꞌyom vaꞌcø tø itø, es
pero jiꞌn ndø yaj copujtay Diosis como si fuera piꞌtzøꞌajcuꞌis tø yac
ꞌyaṉguiꞌmguy, entonces tø sutzpa, itpa como toꞌtise.
y ja it viyuṉbø ndø quiꞌpsocuy. 12 Ø mi unendaꞌm, nø mi

5 Pero oꞌca ndø tzøjcapya Diosis


  ⁿjajyandyamu mijtzi porque Diosis
ꞌyote, entonces ndø sunba Dios mi ⁿyaj cotocojatyamuꞌam mi
viyuṉse como ñeꞌc Diosis syunbase, ṉgojataꞌm por Jesucristoꞌis ñøyicøsi.
y jetse ndø mustamba que 13 Jyandaꞌstaꞌm, nø mi ⁿjajyandyamu

viyuṉsye Diosjiꞌṉ tø ijtamu. 6 Por


  porque mi ṉgomustamba Cristo na
eso nømbapø que tumøꞌomo ijtu ijtupøtimnaꞌṉ cuando jiꞌndøcnaꞌṉ
Cristojiꞌṉ, hay que vaꞌcø itø como jyomectøj ni tiyø.
Jesucristo ijtuse. ꞌYuñbøꞌnistaꞌm, nø mi
jajyandyaṉgueꞌtu porque mi
Jomepø aṉguiꞌmguy ṉgønuꞌcatyamuꞌam yatzipø. Ø
7 Ø
mi vaꞌṉjajmoṉguy mi unendaꞌm, o mi jajyandyame
tøvøtaꞌm, jiꞌnø mi jajyandyamu porque mi ṉgomustamuꞌam ndø
jomepø aṉguiꞌmguy. Nø mi Janda Dios. 14 Oyu mi jajyandyam

jajyandyam mismo aṉguiꞌmguy mitztaꞌm mi jandaꞌstaꞌm porque


mi nø ijtamupø desde que mi mi ṉgomustamuꞌam Cristo naꞌ
495 1 Juan 2

ijtupøtimnaꞌṉ cuando jiꞌndøcnaꞌṉ putyaju vaꞌcø cyeja que jiꞌn parejo


jyomec ni tiyø. ꞌYuñbøꞌnistaꞌm, øtz vyaꞌṉjajmoyaje como tø øtz tø
oyu mi jajyandyaṉgueꞌte, porque vaꞌṉjajmotyambase.
mi vaꞌṉjamdamba vøjø y nø mi 20 Pero como cyøtijtøyajpa

ⁿjajmundzøjcatyam Diosis ꞌyote pane aceitejiꞌṉ como seña


mi ndzocoꞌyomdaꞌm, y oyu mi que Diosise pyane, jetse mitz
ṉgønuꞌcatyam yatzipø. ñchiꞌtandøj Espiritu Santo vaꞌcø
15 U mi aṉsundamø yatzipø
  cyeja que Diosise mi ñeꞌndaꞌm,
itcuy nascøspø, u mi aṉsundamu y mi mustamba mumu tiyø.
ni ti nascøspø yach espirituꞌis ñeꞌ. 21 Nø mi ⁿjajyandyamu porque mi

Oꞌca ndø aṉsunba yatzipø itcuy ṉgomustamba aṉcø viyuṉsepø


nascøspø, entonces jiꞌnam ndø suni tiyø, y jiꞌndyet porque jiꞌn mi
ndø Janda Dios. 16 Porque mumu
  ṉgomustame aṉcø. Mitztaꞌm mi
yatzipø aṉsuꞌnocuy lo que ijtu mustamba que ni jutipø sutzcuy jiꞌn
nascøsi; por ejemplo yatzipø tiyø chame viyuṉbø chambapøꞌis.
ndø sisis ꞌyaṉsunbapø; yatzipø tiyø 22 Maꞌṉbø mi ndzajmatyame iyete

ndø vitøꞌmis ꞌyaṉsunbapø, y ndø undzambapø. Nømbapø que Jesús


vin más myøjaꞌṉom vaꞌcø ndø tzøcø; jiꞌndyet Diosis cyøꞌvejupø, jetete
mumu jetsetaꞌmbø aṉsuꞌnocuy undzambapø, jetete quiꞌsapapøꞌis
nascøspø yach espirituꞌis tø yac Cristo; pues jiꞌn vyaꞌṉjam ni ndø
mijnapya, y jiꞌndyet ndø Jandaꞌis Janda, ni ꞌYune jiꞌn vyaꞌṉjajmaye.
tø yac mijnaye jetsepø aṉsuꞌnocuy. 23 Mumu jiꞌn vyaꞌṉjajmayeꞌis ꞌYune,

17 Lo que nascøspø yach espirituꞌis


  jiꞌndi vyaꞌṉjamgueꞌt ndø Janda.
ñeꞌ maṉba yaje. Y mumu yatzipø Pero oꞌca ndø cotzamba que ndø
tiyø ꞌyansuñajpapø pøꞌnis, vaꞌṉjajmapya Diosis ꞌYune, jetze
maṉba yajyaje; pero chøcpaꞌis ndø cotzamba que ndø vaꞌṉjamba
Diosis sunbase, itpa para mumu ñeꞌc ndø Janda.
jamacøtoya. 24 Por eso nøꞌijtam mi

ndzocoꞌyomdaꞌm lo que mi
Vaꞌcø ndø musø tiyø ñchajmatyandøju desde que mi
viyuṉbø y tiyø sutzcuy mandzoꞌtzatyamu Diosis ꞌyote.
18 Øjtze mi unendaꞌm, ya Oꞌca lo que mi ñchajmatyandøju
mero maṉba yajnømi. Mitz viꞌna tzøꞌpa mi ndzocoꞌyomdaꞌm,
mi mandamuꞌam que nø minu mitztaꞌm ijtamba Diosis
quiꞌsapapøꞌis Cristo. Pues como yøti chocoꞌyomo y ꞌYuneꞌis chocoꞌyomo.
nø cyejcoꞌñaju vøti quiꞌsayajpapøꞌis 25 Y Jesucristoꞌis tø tzajmapya que

Cristo, por eso ndø tziꞌpa cuenta maṉbapø tø tziꞌ, nunca jiꞌn yajepø
que ya mero maṉba yajnømi. quenguyete.
19 Jictaꞌm putyaju tø øjtzomdaꞌm.

26 Yøcse nø mi ⁿjajyandyamu

Pero jiꞌnaꞌṉe vyaꞌṉjajmoyaje vaꞌcø mi yac mustaꞌmø sunbapøꞌis


jujche tø øtztaꞌm. Oꞌcanaꞌṉ parejo mi ꞌyaṉgømaꞌcøtyamø. 27 Pero

tø vaꞌṉjajmotyamba, entonces como cyøtijtøyajpa pane aceitejiꞌṉ


tzøꞌyajunaꞌṉ tø øjtzjiꞌṉdaꞌm. Pero como seña que Diosis pyane, jetse
1 Juan 2​, ​3 496

mitztaꞌm mi nøꞌijtam Espiritu 4 Peromumu chøcpapøꞌis coja,


Santo Jesucristoꞌis mi ñchiꞌtamupø jiꞌn chøc Diosis ꞌyaṉguiꞌmguy,
y jetse quejpa que Diosise mi porque vaꞌcø ndø tzøc coja, jiꞌndye
ñeꞌndaꞌm; y jetse jiꞌndyet pyena Diosis ꞌyaṉguiꞌmguy ndø tzøjcaye.
vaꞌcø mi ꞌyaṉmañdyam eyapøꞌis. 5 Y mitztaꞌm mi mustamba que

Porque mismo Espirituꞌis mi Jesucristo minu nascøsi vaꞌcø tø yac


ꞌyaṉmandyamba mumu ticøsi, y tzuꞌṉay ndø coja. Y jiꞌquis ni ti cyoja
jeꞌis ꞌyaṉmaꞌyocuy viyuṉsepøte; ja itø. 6 Entonces jetjiꞌṉ ityajpapø

jiꞌndyet sutzcuy. Jetseti ijtam mumu mumu jama, jiꞌn cyojapaꞌtaꞌṉøyaje.


jama parejo Cristojiꞌṉ; como mi Cojapaꞌtyajpapøꞌis ja isyajøtøc
ꞌyaṉmandyambase Espirituꞌis. Jesucristo, ni ja cyomusyajøtøc.
28 Yøti pues ø mi unendaꞌm, ijtam

7 Øjchøṉ mi unendaꞌm,

Cristojiꞌṉ vaꞌcø jana naꞌtzcuy mi tzøctam cuenda jana mi


ijtamø cuando quejpa, vaꞌcø jana ꞌyaṉgømaꞌcøtyandøjø. Chøcpapøꞌis
mi nchaꞌatyamø cuando minba. Diosis syunbase, vøj putpa Diosis
29 Mitz mi mustamba que Cristoꞌis
  vyiꞌnaṉdøjqui como Jesucristo
chøjcapya mumu Diosis ꞌyote y vøj pujtu Diosis vyiꞌnaṉdøjqui.
por eso mi mustamba que mumu 8 Cojapaꞌtpapø, yatziꞌajcuꞌise ñe.

chøjcapyapøꞌis Diosis ꞌyote, Diosise Porque yatziꞌajcuy cojapaꞌtu desde


ꞌyunetaꞌm. vinbøcøsi. Pero minu Diosis ꞌYune
vaꞌcø yajay yatziꞌajcuꞌis yosaṉ.
Diosis tø ꞌyunetaꞌm 9 Ni jutipø Diosis ꞌyuneꞌis

3

 ziꞌtam cuenta jujche tø


T jiꞌnam chøc cyoja, porque Diosis
sunbase ndø Janda Diosis cyojtayuꞌam chocoꞌyomo ñeꞌ
vaꞌcø tø nøjatyamø “Øjchø quiꞌpsocuy; jiꞌn mus más cyojapaꞌtø
mi unendaꞌm”. Y de veras tø porque Diosise ꞌyunete. 10 Ndø

jictaꞌmete, por eso nascøstaꞌmbø comuspa itaꞌmete Diosis ꞌyune y


quiꞌpsocuy ñøꞌityajupøꞌis jiꞌn tø itaꞌmete yatziꞌajcuꞌis ꞌyune. Porque
comustame; porque jiꞌn cyomusyaj jiꞌn chøquiꞌis vøjpø tiyø, jiꞌn
Dios. 2 Øjchøṉ mi ndøvøtaꞌm mi
  syunipøꞌis tyøvø, jiꞌndyet Diosis
sundaꞌmbapø øjtzi, yøti Diosisam ꞌyune.
tø ꞌyunetaꞌm. Y jiꞌndøc cyeje
jujche maṉba tø tuctame, pero Vaꞌ nay tø nasundandøjø
ndø mustamba que cuando quejpa eyataꞌmbøjiꞌ
Jesucristo, como ñeꞌcse maṉba tø 11 Desde
que mi mandzoꞌtztam
tuctame. Porque ma ndø istame Diosis ꞌyote, oyupø mi mandame
mero jujchepøte. 3 Aunque iꞌis
  vaꞌcø nay tø sundandøjø. 12 Jiꞌn vyøj

oꞌca myuspa que maṉba tuc como ndø tzøc como Caiꞌnis chøjcuse.
Cristose, auṉque jiꞌndøc jetse, Porque Caín yatziꞌajcuꞌisnaꞌṉ
entonces mismo ñeꞌc yaj cøvacpa cuentaꞌṉombø y yaj caꞌu myuqui. ¿Y
vyin como jujche Jesucristo ticøtoya yaj caꞌu? Yaj caꞌu porque
cøvajcuse. ñeꞌc chøcpapø tiyø, yatzipønaꞌṉete,
497 1 Juan 3​, ​4

y myuquiꞌis chøcpapønaꞌṉ, vøjpø oꞌca ndø tzocoꞌis tø cotzamba que


tinaꞌṉete. jay ndø tzøc vøjø, pues Dios más
13 Ø mi ndøvøꞌstaꞌm, u mi ñømu
  myøjaꞌṉombø que ndø tzocoy y
que jiꞌn maṉ mi ṉguiꞌsatyame jeꞌis myuspa mumu tiyø. 21 Jetse na,  

nascøspø yach quiꞌpsocuy tøvøytaꞌm nay tø sundandøjpapøꞌis,


ñøꞌityajpapøꞌis, porque maṉba oꞌca ndø tzocoꞌis tø cotzamba que
mi ṉguiꞌsatyame. 14 Caꞌuse tø
  jay ndø tzøc yatzitzocoꞌyajcuy,
ijtambanaꞌṉ viꞌna, pero yøti ndø entonces jiꞌn ndø coquendam
paꞌjtamuꞌam quenguy y ndø naꞌtzcuy Diosis vyiꞌnaṉdøjqui.
mustambaꞌm que tø quendamba 22 Y jeꞌis tø tziꞌtamba mumu tiyø

porque ndø sundamba ndø ndø vaꞌctambapø, porque ndø


tøvøtaꞌm. Y jiꞌn suñiꞌis tyøvø, ṉgojajmatyamba ꞌyaṉguiꞌmguy y
mumu jama itpa caꞌupøse. 15 Mumu   ndø ndzøctamba lo que sunbase.
quiꞌsapapøꞌis tyøvø, putpa Diosis 23 Diosis tø aṉguiꞌmba vaꞌcø

vyiꞌnaṉdøjqui como si fuera yaj ndø vaꞌṉjajmatyam ñeꞌ ꞌYune


caꞌoyuse. Y mitz mi mustamba Jesucristo que jujchepøte, y que
que mi jutipø yaj caꞌopyapø jiꞌn it vaꞌcø nay tyø sundandøj como
chocoꞌyomo jiꞌn yajepø quenguy jeꞌis tø aṉguiꞌmdamuse. 24 Lo que  

vaꞌcø it mumu jama. 16 Jesucristoꞌis


  cyønaꞌtzøpapøꞌis ꞌyaṉguiꞌmguy, itpa
tø isindziꞌtamu jujche vaꞌcø tø Diosis chocoꞌyomo y Dios itpa je
suꞌnotyamø porque ñeꞌc chiꞌocuyaj pøꞌnis chocoꞌyomo. Ndø mustamba
vyin para tø øtzcøtoyataꞌm, y jetseti que Dios itpa ndø tzocoꞌyomdaꞌm
hay que vaꞌcø ndø tziꞌocuyajtam porque tø tziꞌtamuꞌam Espiritu
ndø vin ndø vaꞌṉjajmoṉguy Santo, y Espirituꞌis tø yac
tøvøcøtoyataꞌm. 17 Pero oꞌca it
  mustamba.
ñøꞌijtuꞌis vøti nascøspø tiyø vaꞌcø
it vøjø, y ꞌyaꞌmba tyøvø ja ñøꞌitøꞌis It Diosis ꞌYespiritu y it espiritu
ni cuꞌtcuy ni tucu ni tiyø, y jiꞌn quiꞌsapapøꞌis Cristo
tyoyaꞌṉøyi; entonces ¿jujche muspa
ñømø que syunba Dios chocoꞌyomo?
Porque jiꞌn syun Dios. 18 Øjchøn mi

4  øvøytaꞌm nay tø
T
sundandøjpapøꞌis, u
mi vaꞌṉjamdamu mumu pøn
unetaꞌm, uy naꞌs ndø aṉnacajiꞌṉdi nømbapø que: “Øtz Diosis
ndø sundamu ndø tøvø. Hay que ꞌYespiritupit ꞌyaṉmaꞌyopøjtzi”;
vaꞌcø ndø tziꞌ ndø tøvø ti nø syunu, sino que tzøjquistamø a ver oꞌca
jetse vaꞌcø cyeja que viyuṉsye na tø Diosis ꞌYespiritu ñøꞌijtayu. Porque
sundandøjpa. aunque juti vityajpa sone sutzcuy
chaꞌmaṉvacyajpapøꞌis. 2 Muspa mi

Jana tø naꞌtzø Diosis vyiꞌnomo ndziꞌ cuenta oꞌca Diosis ꞌYespiritu


19 Oꞌca jetse ndø cotzoṉba ndø ñøꞌijtu porque mumu chambapøꞌis
tøvø, maṉba ndø cønøctøyøyi que que Jesucristo pøꞌnaju sispø pønse,
viyuṉbø tiyø ndø vaꞌṉjamba, y jetse chamba Diosis ꞌYespiritujiꞌṉ.
contento maṉba ndø niꞌaṉjam ndø 3 Pero chambapøꞌis que Jesús ja

vin Diosis viꞌnaṉdøjqui. 20 Pues   pyøꞌnajø sispø pønse, jiꞌn cham


1 Juan 4 498

Diosis ꞌYespiritujiꞌṉ. Sino jetsepøꞌis ꞌYune vaꞌcø min cyaꞌø cruzcøsi vaꞌcø
ñøꞌit eyapø espiritu quiꞌsapyapøꞌis yac tzuꞌṉay ndø coja.
Cristo. Mitztaꞌm oyu mi mandame 11 Tøvø mi sundaꞌmbøjtzi, oꞌca

que jetsepø espiritu maṉba mini. Diosis oy tø sundam jetze, tø


Pues yøti nascøsam ijtu. øtztaꞌm sunba vaꞌcø nay tø na
4 Ø mi unendaꞌm, mitztaꞌm
  sundandøjqueꞌta tø neꞌctaꞌm. 12 Dios

Diosise mi ñeꞌndaꞌm. Y oyuꞌam nunca ja is ni iꞌis, pero oꞌca nay tø


mi ṉgønuꞌcatyame jic suchajpapø. na sundandøjpa eyataꞌmbøjiꞌṉ, Dios
Porque Dios lo que ijtupø itpa ndø tzocoꞌyomdaꞌm. Entonces
mitzjiꞌndaꞌm más pømiꞌøyupø taꞌnemøse tø suꞌnotyamba como
que jiꞌn yatziꞌajcuy ijtupø Diosis tø tziꞌtambase suꞌnocuy.
nascøstaꞌmbøjiꞌṉ. 5 Jic suchajpapø

13 Diosis tø tziꞌtam ꞌYespiritu

nascøspø, yatzitaꞌmbøꞌis ñeꞌtaꞌm; Santo y por eso ndø mustamba


y por eso chamyajpa nascøspø que tø ijtamba Diosis chocoꞌyomo
yatzitaꞌmbø tiyø y nascøstaꞌmbø y Dios itpa ndø tzocoꞌyomdaꞌm.
yatzitzocotyaꞌmbø pøꞌnis 14 Øtztaꞌm om istame Diosis

cyømaꞌnøyajpa. 6 Pero tø øtztaꞌm


  ꞌYune, y tzaꞌmaṉvactaꞌmbøjtzi
Diosise tø ñeꞌtaꞌm. Cyomuspapøꞌis que ndø Janda Diosis cyøꞌveju
Dios tø cømaꞌnøtyamba. Pero pøn ꞌYune Jesús vaꞌcø min yaj
lo que jiꞌn Diosis ñeꞌ, jeꞌtis jiꞌn cotzocyaj nascøstaꞌmbø pøn.
tø cømaꞌnøtyame. Jetse na ndø 15 Cyotzambapøꞌis que Jesús Diosise

comustamba iꞌis ñøꞌit viyuṉsepø ꞌyune, itpa Diosis chocoꞌyomo; y


Espiritu y iꞌis ñøꞌit sutzpapø espiritu. Dios itpa jeꞌis chocoꞌyomo.
16 Jetse øtz ndø nøctøyøtyamuꞌam

Diosis syunba mumu iyø y ndø vaꞌṉjamdamuꞌam que Diosis


7 Tøvøytaꞌm nay tø na tø sundamba. Diosis tø sundamba
sundandøjpapøꞌis, vøj vaꞌcø nay tø mumu pøn, y sunbapøꞌis Dios
na sundandøjø, porque Diosis tø y sunbapøꞌis aunque iyø; Diosis
tziꞌpa quiꞌpsocuy vaꞌcø ndø sundam chocoꞌyom itpa, y Dios itpa jeꞌis
ndø tøvø. Mumu syuñajpapøꞌis chocoꞌyomo. 17 Jetse Diosis tø tziꞌpa

tyøvø, Diosise ꞌyunetaꞌm, y quiꞌpsocuy taꞌnemø vaꞌcø ndø sunø


cyomusyajpa Dios. 8 Jiꞌn   aunque iyø; vaꞌcø jana conaꞌtzcuy
syuꞌnoyepøꞌis, jiꞌn cyomus Dios, tø ijtamø je jamaꞌom cuando Diosis
porque Dios suꞌnopyapøte. 9 Diosis
  maṉba tø cømeꞌtztam ndø cojapit.
yaj queju jujche tø sundambase, Porque jujche ijtuse Jesucristo
porque cyøꞌveju unico tumbø ꞌyune nascøsi, jetseti tø ijtaṉgueꞌtu.
nascøsi vaꞌcø ndø nøꞌijtam quenguy 18 Vaꞌcø tø suꞌnoya, jiꞌn tø naꞌtze;

jetjiꞌṉ. 10 Tziꞌtam cuenta jujche


  porque vaꞌcø tø suꞌnoya viyuṉsye,
viyuṉsye tø sundambase Diosis. yajpa ndø naꞌtzcuy. Porque vaꞌcø
Aunque tø øtztaꞌm jiꞌnaꞌṉ ndø tø naꞌtzø, castigote. Por eso
sundam Dios; pero ñeꞌc Diosis más naꞌtzpapøꞌis ja otøc sun taꞌnemø
tø sundam tø øtztaꞌm. Y cyøꞌveju Dios y mumu pøn.
499 1 Juan 4​, ​5

19 Tø
suꞌnotyamba porque Diosis chamba. 7 It tuꞌcay cyotzambapøꞌis

tø sundamu viꞌna. 20 Oꞌca aunque


  que Cristote: 8 Espiritu, nøꞌ, y

iyø nømba: “Øtz suꞌnbø Dios”, y nøꞌpin; y tuꞌcatyambøte, pero


mismo tiempo quiꞌsapya pyøndøvø, parejo cyotzamyajpa Diosis ꞌYune.
sutzpapøtite. Porque mientras jiꞌn 9 Oꞌca ndø vaꞌṉjajmatyamba ti nø

syun pyøndøvø aunque ispapø, chamyaj pøꞌnis, entonces lo que


como Dios jiꞌn ndø isipø, menos jic Diosis chamupø, jet más vøj vaꞌ ndø
jiꞌn maṉ syuni. 21 Yøcse tø aṉguiꞌmu
  vaꞌṉjajmatyamø porque Diosise
Diosis: “Sunbaꞌis øjtzi tiene que chamuse. Y Diosis cyotzamba que
vaꞌcø syungueꞌt pyøndøvø”. Jesús ꞌYunete. 10 Vyaꞌṉjambapøꞌis

Diosis ꞌYune, myuspa chocoꞌyomo


Maṉba ndø ṉgønuꞌcatyam que Jesús Diosis ꞌYunete. Jiꞌn
nascøspø yatzitzocoꞌyajcuy vyaꞌṉjajmeꞌis Dios, chøjcapya

5  ꞌca ndø vaꞌṉjamdamba


O
que Jesús Cristote Diosis
cyøꞌvejupø, jetse Diosis tø
cuenda que Dios sutzpapøte.
Porque jiꞌn vyaꞌṉjajme jujche Diosis
oy cyotzam ꞌYune. 11 Y Diosis  

ꞌyuneꞌajtaṉgueꞌtpa. Y vaꞌcø ndø yøcse chamba que ñeꞌc tø tziꞌpa


sunø ndø Janda Dios, jetse quenguy para mumu jamacøtoya.
ndø sujnayajqueꞌtpa jeꞌis ꞌyune. Y yøꞌcsepø quenguy tø tziꞌpa
2 Cuando ndø sundamba Dios y
  ꞌYunejiꞌṉ. 12 Ñøꞌijtuꞌis Diosis ꞌYune,

ndø tzøctamba jujche aṉguiꞌmbase, nøꞌitqueꞌtuꞌam quenguy. Ja ñøꞌitøꞌis


ndø muspa que ndø suñajqueꞌtpati Diosis ꞌYune, ja ñøꞌit quenguy.
Diosis ꞌyunetaꞌm. 3 Oꞌca ndø

sunba Dios, ndø tzøcpa jujche Ultimopø aṉguiꞌmguy


aṉguiꞌmbase, y vaꞌcø ndø tzøcø 13 Yøṉ
mi jajyandyaꞌmøjtzi mi
Diosis ꞌyaṉguiꞌmguy, jiꞌndyet vaꞌṉjamdambapøꞌis Diosis ꞌYune,
toyupø yoscuy. 4 Porque mumu
  vaꞌcø mi mustamø que mi nøꞌijtam
Diosis ꞌyuneꞌis cyønuꞌcayajpa quenguy para mumu jamacøtoya,
nascøspø yatzitzocoꞌyajcuy. 5 Maṉbø
  y vaꞌcø mi vaꞌṉjajmatyam Diosis
mi ndzajmatyame iꞌis cyønuꞌcapya ꞌYune mi ndumø tzocoy.
nascøspø yatzitzocoꞌyajcuy, pues 14 Jana naꞌtzcuy ndø oꞌnøndyamba

vyaꞌṉjambapøꞌis que Jesús Diosise Dios porque ndø mustamba que jeꞌis
ꞌYune, jeꞌis cyønuꞌcapya nascøspø myanba cuando ndø oꞌnøtyamba,
yatzitzocoꞌyajcuy. Diosis tø manba oꞌca ndø vaꞌcpa
lo que ñeꞌ Diosis sunbapø tø tziꞌø.
Cyotestigosayajpapøꞌis Diosis ꞌyune 15 Oꞌca ndø mustamba que Diosis

6 Diosis
ꞌYune Jesucristo minupø myanba ti ndø tzamba, entonces
nøꞌjiꞌṉ cuando nøꞌyøyu y min aunque ti ndø sundamba y ndø
nøꞌpinjiꞌṉ porque nøꞌpiꞌnøyu vaꞌctamba, Diosis tø tziꞌtamuꞌam.
cruzcøsi. Ja minø na más nøꞌjiꞌṉ 16 Oꞌca aunque iꞌis ispa tyøvø nø

sino que minu nøꞌjiꞌṉ y nøꞌpinjiꞌṉ, cyojapaꞌtupø, pero nø chøjcuse


y Espiritu testigosete que jetse cyoja jiꞌndøc tyocoyoctuqui;
minu; y Espirituꞌis viyuṉsepø ti entonces hay que vaꞌcø ꞌyoꞌnøy Dios
1 Juan 5 500

tyøvøcøtoya, y Diosis maṉba chiꞌay 19 Ndø mustamba que Diosis tø


quenguy tyøvø, oꞌca nø chøjcuse ñeꞌtaꞌm y todo lo que ti ityajuse
cyoja jiꞌndøc tyocoyoctuqui. It eyataꞌmbø nascøsitaꞌmbø pøn,
coja vaꞌcø ndø tzøc jetse, tø yatziꞌajcuꞌis ñøyosyajpa.
tocoyoctucpa, y jiꞌnø nømi vaꞌcø 20 Ndø mustaṉgueꞌtpa que

ꞌyonøy Dios para jetsepø cojacøtoya. Diosis ꞌYune oy mini y tø


17 Mumu yatzitzocoꞌyajcuy cojate,
  tziꞌtamu quiꞌpsocuy vaꞌcø ndø
pero ijtu coja vaꞌcø ndø tzøc jetsepø, ṉgomustam viyuṉsepø Dios. Tø
jiꞌn tø tocoyoctuqui. ijtamba viyuṉsepøcøꞌmø, iyete
18 Ndø mustamba que oꞌca
  Diosis ꞌYune Jesucristo. Yøṉete
Dios mi Jandataꞌmete, jiꞌn mi viyuṉsepø Dios y jeꞌis tø tziꞌpa
ndzøjcaꞌṉøyi mi ṉgoja mumu quenguy mumu jamacøtoya. 21 Ø mi

jama. Porque Diosis ꞌYuneꞌis mi unendaꞌm, coquendam mi ⁿvin u mi


ṉgyoquendamba y yatziꞌajcuꞌis jiꞌn ṉgønaꞌtzøtyamu comi chøquitaꞌm.
mus mi ⁿvyøyø. Amén.
Segunda Carta del Apóstol San Juan
Myetzaꞌombø Carta Jyayupø Apóstol San Juaꞌnis

vaꞌcø na tyø nasundandøj ndø


Vaꞌṉjamdam viyunsepø neꞌcomdaꞌm. Yøṉ nø mi jajyayumbø
tiyø y na syundandøjø jiꞌndyet jomepø aṉguiꞌmocuy, sino
1 Øjchøṉ
tzambøn goviꞌnajø, que mismo jejtite tø nøꞌijtamupø
nøꞌmø mi ⁿjajyayu mi desde nøꞌijtzoꞌtzuꞌøc aṉguiꞌmocuy.
ñchamyomoꞌis Diosis mi 6 Vaꞌcø nay tø nø sundandøjø,

ṉgyøpiṉupø, nøꞌmø mi jajyandyam entonces tø ijtamba jujche tø


carta mijtzi y mi unejiꞌṉdaꞌm; aṉguiꞌmdamuse Diosis. Como mi
øtz viyunse mi sundaꞌmbøjtzi. mandzoꞌtztamuse jujche Diosis
Jiꞌn naꞌs øtz mi sundame, sino ꞌyaṉguiꞌmguy ijtuse, jetse vøj vaꞌcø
mumu cyomusyajpapøꞌis mi seguitzøctamø.
viyuṉbø tiyø mi syuñajqueꞌtpati.
2 Øtz mi sundaꞌmbøjtzi porque

Aṉgømaꞌcøꞌopataꞌm
viyuṉsyepø tiyø ndø nøꞌijtamu 7 Porquevijtzoꞌchajuꞌam sone
ndø tzocoꞌyomdaꞌm, y viyuṉsepø aṉgømaꞌcøꞌyoyajpapø nascøsi.
tiyø maṉba ndø nøꞌijtame mumu Nømyajpa que Jesucristo ja
jamacøtoya. 3 Øtz oꞌnømbya
  pyøꞌnaj como sispø pønse; jetsepø
ndø Janda Dios y ndø Janda aṉgømaꞌcøꞌyoyajpapøte y jetete
Diosis ꞌYune ndø Comi Jesucristo quiꞌsayajpapøꞌis Cristo. 8 Ijtam

viyuṉsye vaꞌcø mi ṉgyotzoṉdam mitztaꞌm cuentacøsi vaꞌcø jana mi


ñeꞌ vyøꞌajcupit, vaꞌcø mi yac tocotyamø mi yosaṉdaꞌm mi
ndyoyaꞌṉøtyamø, vaꞌcø mi yac ijtam ndzøjcatyamuse ndø Comiꞌis yoscuy,
contento, vaꞌcø mi mustam viyuṉbø sino que vaꞌcø mi mbøjcøchoṉdamø
tiyø, y vaꞌcø mi na syundandøjø. taꞌnemø mi ṉgoyoja.
4 Casøcoꞌnøjtzi cuando musøjtzi

9 Oꞌca aunque i aṉmaꞌyocomøꞌnba

que vene mi unendaꞌm ityajpa pero jiꞌṉ chøꞌy Cristoꞌis


viyuṉbø aṉmacusye, ityajpa ꞌyaṉmaꞌyocuꞌyomo, entonces jiꞌn
jujche ndø Janda Diosis tø vyaꞌṉjam Dios. Pero tzøꞌpyapø Cristoꞌis
ꞌyaṉguiꞌmdamuse. 5 Yøti mi
  ꞌyaṉmacuꞌyomo, jeꞌis vyaꞌṉjamba ndø
nchamyomoꞌis, mi nøjaꞌmbøjtzi Janda Dios y ꞌYune vyaꞌṉjajmacyeꞌtpati.

501
2 Juan 502

10 Oꞌca minba mi ꞌyaṉmandyame jiꞌn sun mi jajyandyamø


y jiꞌn ñømaṉ yøṉ aṉmaꞌyocuy, u mi ni tintajiꞌṉ totocøsi. Pero
mbøjcøchoṉdam mi ndøjcomo, ni u nøꞌmø ṉguiꞌpsu vaꞌcø maṉ mi
mi yuschiꞌtamu. 11 Porque oꞌca mi
  nduꞌnistamø, vaꞌcø maṉ mi
ⁿnøjapya: “Maṉ Diosjiꞌṉ”, entonces como viꞌnøjqueꞌnøtyamø, vaꞌcø mi
si fuera mi nøtuꞌmbajcajpa chøcpapøꞌis oꞌnøndyam ø neꞌṉgø, vaꞌcø jetse
yatzitzocoꞌyajcuy. tø casøtyam viyuṉse.
13 Cyøpiṉupø Diosis yomopø

Ultimotaꞌmbø ote mi vaꞌṉjajmoṉguy tøvø, jeꞌis


12 Nøꞌitcoꞌnø
sone tiyø vaꞌcø ꞌyuneꞌis mi ṉgyøꞌvejayajpa dyus.
mi ndzajmatyaꞌmø, pero Amén.
Tercera Carta del Apóstol San Juan
Tuꞌcaꞌyombø Carta Jyayupø Apóstol San Juaꞌnis

Jesucristoꞌis yoscuy. Pero jiꞌn


Chamba ti chøcpa vøjø Gayoꞌis vyaꞌṉjajmoyajepøꞌis ꞌyayuda ja
1 Øjchøṉ tzambøn goviꞌnajø, øtz syuñajø. 8 Por eso ø sunba vaꞌcø ndø

mi jajyaꞌmbøjtzi ø mi amigo Gayo. cotzoṉdamø jetse vityajpapø; jetse


Øtz mi sunbapø chøṉø viyuṉse. ndø cotzoṉdamba vaꞌcø chamboyajø

2 Tøvøy mi sunbapø chøṉø, øtz viyuṉbø aṉmaꞌyocuy.
mi vaꞌṉgapya Dioscøsi vøj vaꞌcø
mi myaṉø, aunque ticøsi saꞌsa Diotrefesis jiꞌn chøc vøjpø tiyø
vaꞌcø mi indø, jujche Diosjiꞌṉ vøj 9 ⁿJajyayajøjtzi
carta ndø
it mi ndzocoy. 3 Tziꞌcoꞌn ø ṉgusto
  vaꞌṉjajmocuy tøvøtaꞌm, pero
cuando miñaju iyø jutipø ndø Diotrefesis jiꞌn pyøjcøchoṉ
vaꞌṉjajmocuy tøvø y tzajmayajøjtzi aṉguiꞌmguy, porque ñeꞌc syunba
jujche mi ṉgomuspa viyuṉbø tiyø y más myøjaꞌṉom ꞌyaṉguim
viyuṉbø tiyø mi ndzøcpa. 4 Ja it ni
  jeꞌtomdaꞌm. 10 Por eso oꞌca

ti tziꞌpapøꞌistzi más gusta que vaꞌcø maꞌṉbøjtzi mitzcøꞌmdaꞌm,


tzajmatyøjø que ø uneꞌis chøcyajpa maꞌṉbø mi yac jajmuchøctame
viyuṉbø aṉmaꞌyocuy. oꞌca ti chøcpa Diotrefesis.

5 Tøvøy mi sunbapø chøṉø, vøj Jeꞌis cøsujtzøtyaꞌmbøjtzi y
mi ndzøcpa aunque jujche vaꞌcø tzeꞌmdaꞌmbøjtzi. Ni jiꞌn contentoꞌaj
mi ṉgotzoṉyajø ndø tøvøtaꞌm jetse nø chøjcuse, sino que ni
jiꞌṉaꞌṉ mi ispøcyajepø. 6 Cuando
  jiꞌn pyøjcøchoṉyaj ndø tøvø
tuꞌmyajpa yøꞌqui ndø tøvøtaꞌm, nuꞌcyajpapø. Y oꞌca eyapøꞌis sunba
yaꞌi tzuꞌṉyajupøꞌis mi ñchamyajpa pyøjcøchoṉyajø, jeꞌis yaꞌinducyajpa,
jujche mitz sunyajpa aunque y jiꞌn yac tøjcøyaj tuꞌmnømbamø.
iyø. Tziꞌtamø jic vityajpapø ndø Sunbaꞌis pyojcøchoṉyaje, jetjiꞌnducu
tøvø lo que ti syuñajpa para myacputyajpa.
tuṉgøtoya. Jetse syunba Diosis, y 11 Ø mi sunbapø chøṉø tøvøy,

vøj jetse vaꞌcø mi ndzøcø. 7 Porque


  uy chøqui como chøcyajpase
jiꞌquistaꞌm ñøcøtzoꞌchaju vaꞌcø yatzitaꞌmbø pøꞌnis, sino tzøcø
vityajø porque sunba chøjcayaj chøcyajpase vøjtaꞌmbø pøꞌnis.

503
3 Juan 504

Chøcpapøꞌis vøjpø tiyø, Diosise ñe.


Pero chøcpapøꞌis yatzitaꞌmbø tiyø, Ultimotaꞌmbø ote
jiꞌn cyomus Dios. 13 Sone tiyø sunba mi ndzajmayø,
pero jiꞌn sun ndzøjcaꞌṉøy carta más
Mumu pøꞌnis vyøcotzøcyajpa vøti tintajiꞌṉ y plumajiꞌṉ. 14 Porque

Demetrio suꞌnba mi istoꞌ pronto. Entonces


12 Mumu nømyajpa que Demetrio maṉba nay tø oꞌnøtyandøji ndø
vøjpø pønete. Jujche ijtuse viyuṉbø neꞌctaꞌm.
aṉmaꞌyocuy, tø tziꞌpa cuenta jetseti 15 Oꞌnømbyøjtzi Dios vaꞌcø mi

itqueꞌt Demetrio. Y øtztaꞌm jetseti it vøjø. Yøꞌctaꞌmbø amigoꞌis mi


ṉgotzamdaṉqueꞌtpa Demetrio que ngyøꞌvejayajpa dyus. Yuschiꞌyaj
vøjpø pønete, y mitz mi muspa que ndø amigo tumdumø ñøyicøs
øtz ndzamdamba viyuṉbø tiyø. nøyicøstaꞌm.
La Carta del Apøstol San Judas
Carta Lo Que Chøjcupø Apøstol San Judasis

eyapø aṉmaꞌyocuy vaꞌcø mi


San Judasis jyajyayaj pøn ꞌyaṉgømaꞌcøtyamø. Jic pøꞌnis jiꞌn
Diosis cyøpiṉyajupø cyønaꞌtzøyaj Dios. Cyacpøyajpa
1 Øjchøṉ Judas Jesucristoꞌis Diosis ꞌyaṉmaꞌyocuy, nømyajpa que
cyoyospa, Jacoboꞌis myuqui. como Diosis tø sunba, muspa ndø
Nø mi ⁿjajyandyam mijtzi mi tzøc yatzitzocoꞌyajcuy ndø sisis
ṉgyømasaꞌnøtyamupø ndø Janda syunbase. Pero jetse ñegatzøcyajpa
Diosis, y mi vyejandyamupø, y mi tumbø Dios aṉguiꞌmbapø y ndø
ndyumøꞌijtamupøte Jesucristojiꞌṉ; Comi Jesucristo. Jetsepø pøn
por eso jiꞌn mi ṉgyectame yatzipøꞌis myayaju Diosis desde viꞌna vaꞌcø
cyøꞌomo. 2 Mi oꞌnøjandyaꞌmbøjtzi
  tyocoyajø.
Dios vøti vaꞌcø mi ndyoyaꞌṉøtyamø 5 Y suꞌṉbø mi

y vaꞌcø mi yac ijtam contento y ndzamvøjøtzøjcatyaṉgueꞌta mi


vaꞌcø mi suꞌnotyamø. mustamuse viꞌna que jetseti o
tucyajqueꞌt Israel pøn yaꞌmøc.
Sutzcujiꞌṉ aṉmaꞌyoyajpapø Jetse o tyocoyajqueꞌte porque ndø
maṉba castigatzøcyajtøji Comiꞌis yaj cotzocyaj vøti Israel
3 Ø mi sundambapø, ijtunaꞌṉ vøti pøn cuando ñøputyajuꞌøc Egipto
ø nganas vaꞌcø mi jajyandyamø nasomo; pero jøsiꞌcam mismo
vaꞌcø mi ndzaꞌmaṉvajcatyamø ñeꞌc ndø Comiꞌis yaj caꞌyaju jiꞌn
jujchepø cotzojcuy tø nøꞌijtam vyaꞌṉjajmoyajepø. 6 Y ityajqueꞌt

parejo. Pero entonces angeles que ja syunøm ityaj ose


ṉguiꞌpsøjtzi que pyenate vaꞌcø ityaje viꞌna, sino gyustopit chacyaj
mi ndzajmatyamø vaꞌcø mi vøjpø itcuy. Por eso Diosis syomyaju
ṉgoquiptamø mi ndumø chocoy vatyajtøju jiꞌn yajepø cadenajiꞌṉ
Cristocøspø vaꞌṉjajmocuy. Je piꞌtzøꞌajcuꞌyomo. Jiṉ ityaju
aṉmaꞌyocuy Diosis tum nacti hasta que nuꞌcpa myøjaꞌṉombø
chiꞌyaj ñeꞌ pyøn mumu jama jetse jama cuando Diosis maṉba
vaꞌcø vyaꞌṉjamdøjø. 4 Porque it pøn
  cyømeꞌchaj cyojapit. 7 Y jetseti

mijtzomdaꞌm que ñønuꞌmdøjcøyajpa tocoyajqueꞌt Sodoma y Gomorra

505
Judas 506

cumguꞌyomdaꞌmbø y aṉdome que syujvituvituvøyajpapø yøꞌqui


ityajupø cumguꞌyomdaꞌmbø. Porque jeni savaꞌis, pero jiꞌndyet tuj oꞌna;
chøcyaj puro comaletzøjcuy y suni oꞌnatite, jetse jic pøn ni ti
pøꞌnis ñøꞌityajpanaꞌṉ pyøndøvø, jiꞌn yoscuy; como cuy jiꞌn itipøꞌis
y Diosis cyastigatzøcyaju; tyøm nuꞌcuꞌam jyama vaꞌcø
pyoṉbøꞌyaju jiꞌn yajepø juctyøcjiꞌṉ tyøꞌmajø. Y como si fuera caꞌyajupø
vaꞌcø tø isindzi jujche tocopya jetse cuyse vispøtøjupø vyatzijiꞌṉ y
chøcpapøꞌis. tøtzpøꞌupø, jetse jic pøn jiꞌn ni ti
8 Jetseti jic aṉgømaꞌcøꞌopyapø
  yoscuy. 13 Como jovise tapspa mar

pøꞌnis napasiꞌøyajpa vaꞌcø y pømise y upuꞌtzøcpa, jetse jic


chøcyaj yatzipø tiyø vyinjiꞌṉ. Jiꞌn pøꞌnis jovise chøcyajpa tzaꞌajcupyø
cyønaꞌtzøyaj aṉguiꞌmyajpapø, y tiyø, y ñec cyoja chøcyajpa, como
cyøꞌoꞌnøyajpa myøjaꞌṉomdaꞌmbø matza vityajpase yøꞌqui jeni. Pero
angeles. 9 Pero ni angel coviꞌnajø
  Diosis ñøꞌit listo lugar jic pøngøtoya
Miguejlis ja chøc jetse; sino piꞌtzøꞌajcuꞌyomo mumu jamacøtoya.
cuando onguipyaj yatzipøjiꞌṉ iꞌis Pero piꞌtzøꞌajcuy de veras.
maṉba pyøjcay Moisesis cyoṉña, 14 Enojquis achpø jataꞌis achpø jata

Miguejlis quiꞌpsu que jiꞌn vyøj Adaꞌnis vyiñojaꞌis ꞌyune. Jic Enoc
ñeꞌc vaꞌcø chamneꞌṉbøjay yatzipø tzaꞌmaṉvajcoy yaꞌmøc; chamgueꞌtu
topo ote, sino que ñøjayu: “Maṉba jujche maṉba castigatzøcyajtøji jic
mi ꞌyojnay ñeꞌc ndø Comiꞌis”. aṉgømaꞌcøꞌyoyajpapø pøn, nømu:
10 Pero jic aṉgømaꞌcøꞌyoyajpapø
  “Comaꞌnøtyamø, maṉba min ndø Comi
pøꞌnis yatzicotzøcyajpa jiꞌn diez milpø masandaꞌmbø angelesjiꞌn.
cyønøctøyøyajepø tiyø, y como 15 Mumu pøn maṉba cyømeꞌchaj

tzaꞌma copøꞌnis chøcyajpase porque cyojajiꞌṉ, maṉba yaj cojaꞌajyaj mumu


copøne jete, jetseti chøcyajqueꞌtpa cojaꞌøyajupø pøn jiꞌn syuñajeꞌis Dios;
jic pøꞌnis vaꞌcø pyaꞌtyaj tyococuy. porque chøcyaj vøti yatzitaꞌmbø tiyø
11 Pero maṉba toyaꞌisyaje, porque
  Diosis jiꞌn syunise. Y cyøꞌoꞌnøyajpa
yatzitzocoꞌyajcuy chøcyajpa Dios vøti otejiꞌṉ. Por eso maṉba yaj
como Caiꞌnis chøjcuse yaꞌmøc. Y cojaꞌajyaje”. Jetse nøm Enoc. 16 Aunque

porque ꞌyaṉsuñajpa tumin, por eso iꞌis chøcpase, nunca jiꞌn vyøꞌmøyaje,
chøcyajpa tococuy como Baalaꞌmis nømyajpa que jiꞌn nø chøc vøjø.
chøjcuse yaꞌmøc. Y maṉba caꞌyaje Chøcyajpa yatzipø tiyø ñeꞌc syuñajpase.
como je pøn ñøyipøꞌis Coré caꞌuse Myøjaꞌṉ bønse chøcyajpa vyin. Pømipø
yaꞌmøc porque ja syun cyømaꞌnøy otejiꞌṉ vyøcotzøcyajpa pyøndøvø pero
aṉguimpapø Moisés. 12 Cuando
  na más vaꞌcø ꞌyaṉgømaꞌcøyajø vaꞌcø
mi ṉguꞌjtuꞌmdamba porque pyøc tiyøm ijtu para vyingøtoya.
mi na syundandøjpa, jic pøn
nuꞌmdøjcøyajpa vaꞌcø min cyuꞌtyaj Judasis chajmayajpa
mitzjiꞌṉdaꞌm, pero minba chøcyaje vaꞌṉjajmoyajpapø jujche
yatzitaꞌmbø tiyø. Cuꞌtyajpa ucyajpa, vøj vaꞌcø ityajø
pero ja ñøꞌityaj ni ti respeto, naꞌs 17 Pero
øtz mi sundambapø chøṉø,
vyindit cyoqueñajpa. Como oꞌnase jajmutzøctamø mi nchajmatyamupø
507 Judas

viꞌna ndø Comi Jesucristoꞌis 23 Y eyataꞌmbø yaj cotzocyajø


ꞌyapostolesis. Mi nchajmatyamu como si fuera juctyøjcom ityajuse
jujche maṉba tucnøm jøsiꞌcam. vaꞌcø nømbutø, y toyaꞌṉøyajø
18 Jajmutzøctamø que jeꞌis mi
  eyataꞌmbø naꞌtznaꞌtznepya jana
nchajmatyamu que último pøjcayaj cyoja. Como jiꞌn sun
tiempoꞌomo maṉba ityaj maṉbaꞌis ndø cøpiꞌcøy nasøyupø tucu,
cyøsijcøjayaj Diosis ñeꞌ, y maṉba jetse jana mi sujnay yatzipø tiyø
chøcyaj puro yatzipø tiyø como chøcyajpapø jeꞌis como syisis
ijtuse gyusto. 19 Jeꞌis vyeꞌñajpa
  syunbase.
vaꞌṉjajmocuy tøvø, gyusto
chøcyajpa jiꞌn vyøjpø, ja ñøꞌityaj Myøjaꞌṉvøcotzøcpa Dios Judasis
Espiritu Santo. 24 Tzøjcaytam cuenda it
20 Pero mijtzi tøvøy mi
  muspapøꞌis mi ṉgyotzoṉdamø
sundambapø chønø, Dios jana mi ṉgyectamø, y jeꞌis
vaꞌṉjajmø mi dumø tzocoy vaꞌcø muspa mi yac tøjcøtyamø
tumdum jama quiꞌmbati maṉ mi ñeꞌ vyiꞌnaṉdøjqui
vaꞌṉjajmoṉguy. Oꞌnøndyam Dios myøjaꞌṉajcuꞌyomo jana cojapø
mi ṉgyotzoṉdambase Masanbø vaꞌcø mi nchiꞌṉbøꞌcomøꞌndamø.
Espiritu Santoꞌis. 21 Como Diosis mi

25 Jiquete Dios único vøjpø

syundamba, jetse coquendam mi quiꞌpsocuy ñøꞌijtupøꞌis, jiquete


ⁿvin vaꞌcø mus mi mbøjcøchondam to Yajcotzocpapøꞌis. Jet
jeꞌis yajyaꞌmocuy. Con pasencia myøjaꞌṉombøte, pømiꞌøyupøte,
joꞌctamø vaꞌcø mi ndyoyaꞌṉøtyamø møjaꞌṉ aṉguiꞌmbapøte, y jete ndø
ndø Comi Jesucristoꞌis vaꞌcø mi cønaꞌtzøpya, jet hay que vaꞌcø
nchiꞌtam jiꞌn yajepø quenguy. ndø vøṉgotzøctamø Jesucristojiꞌṉ,
22 Y nø myetzatzocoꞌyajyajupø,
  jetse viꞌna, jetse yøti, y jetse
toyaꞌṉøyajø vaꞌcø mi ṉgotzoṉyajø. mumu jamacøtoya. Amén.
Apocalipsis
Lo Que Ti Yac Is San Juan Jesucristoꞌis

1 Lo que ti maṉba tuc pronto,


Diosis yac is Jesucristo,
y Jesucristoꞌis vaꞌcø yac
Dios ijtu yøti, y viꞌnapø horaꞌomo o
iti, y maṉba mini. Diosis cuꞌyapyø
Espiritu, mismo ñeꞌc Diosis
isindziꞌyajqueꞌt ñuꞌcscuy maṉbase ꞌyaṉguiꞌmguy pyoꞌcscucyøꞌmø ityaju.
tucnømi pronto. Y Cristoꞌis cyøꞌvej 5 Y Jesucristoꞌis viyuṉ dzamba ti

angeles vaꞌcø chaꞌmaṉvajcaꞌyøjtzi nø myusu, y jet más coviꞌnajøpø


jujche maṉbase tucnømi. Øjchøṉ que jiꞌn mumu visaꞌyajupø. Y
Juan Jesucristoꞌis ñuꞌcscuy. 2 Øtz
  nascøstaꞌmbø aṉguiꞌmyajpaꞌis
ndzaꞌmbøjtzi viyuṉsye ø ⁿisupø cyoviꞌnajøtaꞌm Jesucristoꞌis tø
y ø manumbø, porque maꞌnøjtzi sundamu y tø yac yajatyam ndø
Diosis ꞌyote y maꞌnøjtzi Jesucristoꞌis coja ñeꞌ ñøꞌpinjiꞌṉ. 6 Y tø yac

chamuse y jetse ṉgotestigosajpøjtzi. aṉguiꞌmdamu y tø yac paneꞌajtamu



3 Viyuṉsye contento tzøꞌyajpa vaꞌcø ndø tzøctam paneꞌajcuy Jyata
tyuꞌñajpapøꞌis yøṉ tzaꞌmaṉvajcocuy Dioscøꞌmø. Por eso hay que vaꞌcø
y viyuṉsye contento tzøꞌyajqueꞌtpa ndø vøcotzøctam Jesucristo y jeꞌis
myañajpapøꞌis y vyaꞌṉjamyajpapøꞌis vøjø vaꞌcø ñøꞌit aṉguiꞌmguy mumu
ti ijtu jachøꞌyuse yøṉ totocøsi. jamacøtoya. Amén.
Porque nøm tyomeꞌaj maṉbapø 7 Tzøctam cuenda que Cristo maṉba

tyuqui. mini oꞌnaꞌomo, y mumu pøꞌnis maṉba


isyaje. Hasta vyojchajupøꞌis maṉba
Juaꞌnis jyajyayaj vyaꞌṉjamyajpaꞌis isyaje. Y ijnømuse nascøs mumu
Jesús cuꞌyay nivoya tuꞌmyajpamø pøꞌnis maṉba vyoꞌayaje. Jøꞌø, jetse
4 Øjchøn Juan nøꞌmø ⁿjajyayaj vøj vaꞌcø tyucø. Amén.
vyaꞌṉjamyajpaꞌis Jesús cuꞌyay 8 “Como viꞌṉapø letra Ase, jetse

nivoya tuꞌmyajpamø Asia øtz viꞌna o iti, y como zetajiꞌṉ tucpa


nasis cyoꞌjajmbaꞌcsyeꞌṉomo. mumu letra, jetse øtz maꞌṉbø yac
Oꞌnømbyøjtzi ndø Comi Dios vaꞌcø tucpøꞌ auṉque tiyø”. Jetse ndø Comi
mi ṉgyotzoṉdamø y vaꞌcø mi yac Diosis chamba. Ndø Comi Dios it
ijtam contento jeꞌis y jeꞌis cuꞌyapyø yøti, o it viꞌna, y maṉba minqueꞌte;
Espirituꞌis y Jesucristoꞌis. Ndø Comi y mumu tiyø muspa chøcø.

508
509 Apocalipsis 1​, ​2

cinturoṉjiꞌṉ vajtupø cyucpajcøsi.


Møjaꞌṉombø Cristoꞌis 14 Y cyopajcombø vyay popo como
yac is vyin Juan borrego pøcse, como nievese. Y
9 Øjchøṉ
Juan mijchøṉ ndø vyitøm como juctyøc søꞌṉbase. 15 Y  

andzitaꞌm. Parejo ndø istamba cyoso tzapas søꞌṉbanaꞌṉ como


toya, porque ndø vaꞌṉjamdamba cøpoṉupø tøꞌngusye, como tøꞌṉguy
Jesucristo y jetse parejo tø ijtamba nømdøc ñøpujtøjupø juctyøjcomo.
Jesucristoꞌis ꞌyaṉguiꞌmguꞌyomo, Y ꞌyote vøti pømi nøꞌse aꞌṉøpya.
y jetsetiqueꞌt parejo ndø 16 Chøꞌnaṉgøꞌomo choꞌṉajpanaꞌṉ

nømaṉdamba pasencia Jesusjiꞌṉ. cuꞌyay matza. Y ꞌyaṉnaꞌcomo


Pues øtz ijtunaꞌṉ mar cucnasomo. nømnaꞌṉ pyujtu metzaṉ vinbø
Cucnasis ñøyi Patmos. Porque øtz espada. Y vyinaca quivaṉ
ndzaꞌmaṉvacpa aṉcø Diosis ꞌyote y søꞌṉbanaꞌṉ como paṉguc jamase.
øtz ṉgotzamba ancø Jesucristo, por 17 Cuando ⁿisøjtzi, quejcu øjtzi

eso cotyajøjtzi jic cucnasomo como cyosocøꞌmø y caꞌuse tzøꞌyøjtzi. Jeꞌis


presoꞌomse. 10 Domingo jamaꞌomo,
  cyot chøꞌnaṉgø øtzcøsi, y nøjaꞌyøjtzi:
ndø Comiꞌis jyamaꞌomo, jeꞌis ―U ñaꞌtze, øjchøṉ vin ijtupø, y
ꞌYespirituꞌis yac isøjtzi milagrovini último ijtupø. 18 Øtz quenbatøc,

ti sunba yac isø. Y maꞌnøjtzi ø aunque tumnac o caꞌe, y yøti


ⁿjøsaṉgøꞌmø pømipø ote, como quenbatiꞌtzi para mumu jamacøtoya.
muꞌcuy ꞌyaꞌṉøpyase, jetse aꞌṉøyu. Øtz nøꞌijtø aṉguiꞌmguy caꞌyajupø
11 Nømnaꞌṉ ñømu:
  ityajpamø i putpa, i tøjcøpya.
―Como vinbø letra A, y 19 Entonces jachøꞌyø ose mi ⁿisi, y

cøyajcøyombø letra Z, jetse jachøꞌcyeꞌta nø mi ⁿisuse yøti, y


øtz viꞌna o iti y øtz último maṉbapøtøc mi ⁿisi, jet jachøꞌcyeꞌtati.
maṉba iti. Jayø libroꞌomo nø 20 Maꞌṉba ndzaꞌmaṉvac tiyø jicø

mi ⁿisuse. Y mitz cøꞌvej libro cuꞌyapyø matza ndzoꞌṉbøjtzi ø


cuꞌyay nivoya tuꞌmyajpamø ndzøꞌnaꞌṉ ṉgøꞌjiꞌṉ y tiyete jicø
vyaꞌṉjamyajpapøꞌis Jesús Asia cuꞌyapyø noꞌa poꞌcscuy orotaꞌmbø;
nasis cyojajmbaꞌcsyeꞌṉomo. Cøꞌveja como it cuꞌyaj matza, jetse it
tuꞌmyajpamø cuꞌyaco cumguꞌyom cuyay chaꞌmaṉvacyajpapøꞌis ote
ñøyiꞌajyajupøꞌis Efeso, Esmirna, vaꞌṉjajmocuy tøvø cuꞌyay nivoya
Pérgamo, Tiatira, Sardis, Filadelfia tuꞌmyajpamø. Y como it cuꞌyay noꞌa
y Laodicea. poꞌcscuy, jetse itqueꞌt cuꞌyay nivoya
12 Cuando jetse maꞌnø nø
  tuꞌmyajpapø vyaꞌṉjamyajpa ancø
oꞌnøtyøju, quenvituꞌøjtzi vaꞌcø Dios.
ⁿis iꞌis nø oꞌnøyu. Y cuando
quenvituꞌøjtzi, ⁿisøjtzi cuꞌyay noꞌa Yac mus Cristoꞌis jujche ityajpa
poꞌcscuy orotaꞌmbø. 13 Y cuꞌyapyø

vaꞌṉjajmocuy tøvø cuyay nivoya
noꞌa poꞌcscuy cucmø ⁿisøjtzi tuꞌmyajpamø Jujche jyachøꞌyuse
tum pøn, mumu Pøꞌnis Tyøvøse Efeso cumguꞌyomo tuꞌmyajpapø
quenbapø. Pøji tucu myejsu hasta
cyosocøꞌmseꞌṉombø. Y oropø 2 ”Jajyay Efeso cumguꞌyomo nø
cyoquenupøꞌis vaꞌṉjajmocuy tøvø
Apocalipsis 2 510

yøcse jayø: “Jic pøn nø choꞌṉajupøꞌis tøvø, yøcse jayø: “Øjchø vin ijtu y
chøꞌnaṉgøꞌomo cuꞌyay matza y vitpapø øtz yac tucpøꞌpa aunque tiyø. Øtz o
cuꞌyay oropø noꞌa poꞌcscuy cucmø, caꞌe, pero yøti quenbatiꞌtzi. Yøꞌcse
yøcse mi ñøjandyamba jiꞌquis: 2 Lo que
  mi ndzajmapyøjtzi: 9 Øtz muspøjtzi

mumu mi ndzøctambase, muspøjtzi. jujche mi ndzøctambase. Muspøjtzi


Øtz muspøjtzi que pømi mi ⁿyostamba, jujche mi ndyoyaꞌistambase y
y mi mbyasenciataꞌmbøte, y yatzipø jujche mi mbyobretaꞌm. Pero
pøn jiꞌn mi yac it mijtzomdaꞌm, y mi ringutaꞌmbøtite porque mi
mi ndzøjquistamuꞌam a prueba pøn vaꞌṉjamdamba Dios. Y muspøjtzi
nømyajpapø, øtz apostoles chøṉø, jujche mi ṉgyøꞌoꞌnøtyamba
y jiꞌndyet jicø, y mi ndziꞌtamuꞌam nømyajpapøꞌis que Israel
cuenta que suchajpapøtite. 3 Mi
  pøndaꞌmete, pero jiꞌndyet jictaꞌm,
mbyasenciaꞌajcujiꞌṉdaꞌm mi sino que tuꞌmyajpa vaꞌcø chøjcayaj
ndondamuꞌam toya, y vøti mi yostam Satanasis syunbase. 10 U ñaꞌtztam

øtzcøtoya, y ja mi myoñchiꞌajtamø. je toya maṉbapø mi istame. Pues


4 Jetse vøꞌmømbyøjtzi ti mi
  viyuṉse veneꞌaṉbøn mijtzomdaꞌmbø
ndzøctambase, pero jiꞌnø vøꞌmøyi maṉba yac somyajtøji yatziꞌajcuꞌis
oꞌca jiꞌnam mi syuꞌnotyame como vaꞌcø mi nchøjquistandøjø. Y
mi syuꞌnotyamuse viꞌna. 5 Por eso
  maṉba mi ndyoyaꞌistam majcay
jajmutzøctam jujche mi ndzøctamuse jama. Pero vaꞌṉjamdam vøjø
viꞌna; quipsvituꞌtamø y tzøctam aunque mi yaj caꞌtandøjø, y øtz
mi ndzøctamuse viꞌna. Oꞌca jiꞌn maꞌṉba mi ndziꞌtam quenguy
mi ṉguipsvituꞌtame, maꞌṉbø mi como tyonbapøꞌis møtzi yac
ngømindame jøꞌnø y maṉba mi mesyajpa corona tzøqui. 11 It mi

yajandyam mi nduꞌmgutyaꞌm oꞌca jiꞌn ṉgoji, cømaꞌnøtyamyø Espiritu


mi nquiꞌpsvituꞌtame. 6 Pero veneꞌṉomo
  Santoꞌis ti mi nchajmatyamba mi
mi ndzøctamba vøjø, porque jiꞌn mi vyaꞌṉjajmondyambapøꞌis. Oꞌca mi
sun mi istandoꞌa yatzitaꞌmbø tiyø ndondamba, jiꞌn ma mi ṉgyaꞌtame
chøcyajpase nicolaíta pøꞌnistaꞌm. myenaꞌcomo”.
Jetsetaꞌmbø tiyø ni øtz jiꞌndi sun
ⁿisqueꞌta. 7 It mi ṉgojitaꞌm; cømaꞌnøtyam

Jujche jyajyayuse Pérgamo
Espiritu Santoꞌis ti mi nchajmatyamba cumguꞌyom tuꞌmyajpapø
mi vyaꞌṉjajmondyambapøꞌis. Øꞌca 12 (Entonces Cristoꞌis nøjacyeꞌt
mi ndondamba vaꞌcø mi nøṉguiptam øjtzi:)
yatziꞌajcuy, maꞌṉbø mi ṉguꞌjtam ―Jajyay Pérgamo cumguꞌyombø
tøm vaꞌcø mi ngyendamø, porque nø cyoquenupøꞌis vaꞌṉjajmocuy
it cuy jetse tøꞌmajpapø Diosis vøjpø tøvø, yøcse jayø: “Øjchø nøꞌijtupø
itcuꞌyomo”. espada mejtzaṉ vinbø. Yøcse mi
ndzajmapyøjtzi: 13 Muspøjtzi mumu

Jujche jyajyayuse Esmirna mi ndzøctambase, y muspøjtzi que


cumguꞌyom tuꞌmyajpapø Satanás anguiꞌmbamø mi ⁿijtamu.
8 ”Jajyay
Esmirna cumguꞌyombø Pero mi ndø vaꞌṉjamdamba vaꞌcø
nø cyoquenupøꞌis vaꞌṉjajmocuy mi yostam øtzjiꞌṉ. Y ja mi ñømø
511 Apocalipsis 2

que jiꞌn mi ndø comusi jic jamaꞌomo y it ø ngoso søꞌṉsøꞌṉnepyapø como


aunque yaj caꞌtøj Antipas. Antipasis cømejupø tøꞌṉgusye. Yøcse mi
viyuṉdzamu que vaꞌṉjamba ndzajmapyøjtzi: 19 Øtz muspøjtzi

øjtzi, por jetcøtoya yaj caꞌtøju mi ndzøctambase, muspøjtzi


mijtzomdaꞌm jiṉø ijtumø Satanás. jujche mi syuꞌnotyamba, jujche
14 Pero veneꞌcsyeꞌṉomo jiꞌnø vøꞌmøyi
  mi ndzøctamba nuꞌcsocuy, jujche
mi ndzøctambase, porque ijtu mi vyaꞌṉjajmondyamba, jujche
mijtzomdaꞌm vyaꞌṉjajmayajpapøꞌis ijtuse mi mbasenciaꞌajcuytaꞌm. Y
Balaaꞌmis ꞌyaṉmaꞌyocuy. Yaꞌmøc muspøjtzi que yøti mas nø mi
je Balaaꞌmis yach aṉguiꞌm ⁿyostamu que viꞌnase. 20 Pero it mi

Balac vaꞌcø yaj cojapaꞌtyaj Israel ndzøctambase que jiꞌn ø vøꞌmøy


pøndaꞌm. Yac viꞌcyaj sis yaj jetse. Porque mi ndziꞌtam lugar je
caꞌyajupø comi chøquicøtoya, y yomo Jezabel vaꞌcø ꞌyaṉmaꞌyoya y
yach aṉguiꞌmyaju vaꞌcø myøtzi vaꞌcø ꞌyaṉgømaꞌcøjayaj ø nuꞌcscuy.
nøꞌityaj yomo. 15 Jetsetiqueꞌt it
  Ñøjayajpa vaꞌcø vyaꞌṉjamyaj lo
mijtzomdaꞌm vyaꞌṉjajmayajpapøꞌis que jiꞌndyet Dios como si fuera
nicolaíta pøꞌnis ꞌyaṉmaꞌyocuy, y tum pøꞌnis ñøꞌityaj møtzi yomo
jetsepø aṉmaꞌyocuy jiꞌn ø vøꞌmøꞌi. lo que jiꞌndyet ñeꞌ yomo, y vaꞌcø
16 Jetcøtoya quiꞌpsvituꞌtamø. Oca
  vyiꞌcyaj comi chøquicøtoya yaj
jiꞌn mi ṉguipsvituꞌtame, maꞌṉba mi caꞌtøjupøꞌis syis. Y ñeꞌc nømba
ṉgømindam pronto y jetsetaꞌmbø que tzaꞌmaṉvajcopyapø yomote.
maꞌṉba nøṉguipyaje ø aṉnaꞌṉgom 21 Øtz ⁿjoꞌcpanaꞌṉtzi vaꞌcø quiꞌpsvitu

putpapø espadajiꞌṉ. 17 It mi
  je yomoꞌis, vaꞌcø jana chøc
ṉgoji, cømaꞌnøtyam Espiritu jetsepø yatzitzocoꞌyajcuy. Pero ja
Santoꞌis ti mi nchajmatyamba mi syun quiꞌpsvituꞌø. 22 Por eso øtz

vyaꞌṉjajmondyambapøꞌis. Oꞌca mi maꞌṉbø yaj caꞌeꞌajø vaꞌcø ṉgot


ndondamba, maꞌṉbø mi ṉguꞌjtziꞌtam ønguꞌyomo y jetjiꞌṉ chøcyajpapøꞌis
Diosis cyøvøꞌnupø cuꞌtcuy mi yatzitzocoꞌyajcuy vøti maꞌṉbø
espiritucøtoya, y maꞌṉbø mi yac toyaꞌisyajqueꞌte oꞌca jiꞌn
ndziꞌtam popo tzaꞌ, y tzaꞌcøs maṉba quiꞌpsvituꞌyaje y oꞌca jiꞌn chacyaj
it jachøꞌyupø jomepø nøyi. Ni iꞌis jetsepø tzøqui. 23 Øtz maꞌṉbø

jiꞌn ma mus ti nøyi tzaꞌcøs ijtu, naꞌs yaj caꞌyaje vyaꞌṉjajmayajpapøꞌis


pyøjcupøꞌis je tzaꞌ, jeꞌisti maṉba je yomoꞌis ꞌyaṉmaꞌyocuy
musi ti nøyi ijtu”. como ꞌyunese. Entonces mumu
vaꞌṉjajmocuy tøvøꞌis maṉba
Jujche jyajyayuse Tiatira myusyaje que øtz ngomusapyøjtzi
cumguꞌyom tuꞌmyajpapø mumu pøꞌnis chocoy y quiꞌpsocuy.
18 (Entonces Cristoꞌis nøjacyeꞌt Y mitztaꞌm tumdum pøn jujche
øjtzi:) mi ndzøctamuse nascøsi, jetse
―Jajyacyeꞌt Tiatira cumguꞌyombø maꞌṉbø mi ndziꞌtame mi ṉgoyoja.
nø cyoquenupøꞌis vaꞌṉjajmocuy tøvø 24 Pero mi eyandaꞌmbøꞌis Tiatira

yøcse jayø: “Øjchø Diosis ꞌYune; øtz cumguꞌyom mi ⁿijtamupøꞌis ja


it ø vindøm como juctyøc søꞌṉgøse mi mbøjcøchoṉdamø je yach
Apocalipsis 2​, ​3 512

aṉmaꞌyocuy, ja mi aṉmandyamø cuenta mumuticøsi, porque ijtutøc


lo que eyataꞌmbøꞌis ñøjayajpapø venetaꞌmbø ø aṉmaꞌyoṉguy mi
Satanasis myøjaꞌṉombø musocuy. ndzøctambatøc pero que tal de
Nø mi nøjandyamu que jiꞌn ma repente maṉba mi ndzactame, y hay
mi ndzajmatyame eyapø tiyø que vaꞌcø mi syeguitzøctam vøjø
vaꞌcø mi ndzøctamø. 25 Na más
  jetsetaꞌmbø aṉmaꞌyocuy. Porque
mi nchajmatyandøjuse viꞌna: oꞌca jiꞌn mi ndzøctam jetse, maṉba
seguitzøctamø vaꞌcø mi ndzøctam yajoctuqui vøjpø tiyø. Porque
møꞌchøqui hasta que miꞌnbøjtzi. ⁿisøjtzi que Diosis vyiꞌnaṉdøjqui
26 Oꞌca mi ndondamba, oꞌca mi
  jiꞌn mi ndzøctam taꞌnupø Diosis
ndzøctamba øtz sunbase hasta syunbase. 3 Jajmutzøctamø

que yajnømbaꞌcsyeꞌṉomo, entonces ti mi ñchajmatandøjuse y mi


øtz maꞌṉba mi yac aṉguiꞌmdame mandamuse, y seguitzøctamø
aunque jutpø pøꞌnomo. 27 Maṉba
  y quiꞌpsvituꞌtamø. Oꞌca jiꞌn mi
mi aṉguiꞌmdam aunque jutpø ṉgoquendame, øtz maꞌṉbø nuꞌc
cumguꞌyomo møjaꞌṉombø mitzcøꞌmdaꞌm nuꞌmbase, y jiꞌn ma
aṉguiꞌmgujiꞌṉ. Jujche ndø nacs mi mustame ti hora miꞌnbøjtzi.
vendeꞌṉbase nas tzica tøꞌṉgupyø 4 Pero ijtu mijtzomdaꞌm metzcuy

nacsocujiꞌṉ, y nas chicaꞌis ni ti jiꞌn tuꞌcaṉbøn ja itøꞌis cyoja. Como


mus chøcø; jetse ni iꞌis jiꞌn mus ma tum tucu ja yuꞌcøyøpø, jetsepø
mi yaꞌinduc mi aṉguiꞌmguy. Jetsepø pøn ja ꞌyuꞌcøyajøpø cyojapit.
aṉguiꞌmguy tziꞌqueꞌt øjtzi ndø Jetsepø pøn maṉba vityaj øtzjiꞌṉ
Jandaꞌis. 28 Y maꞌṉba mi yac ijtam
  popo tucu mesupø, muspa vityaj
Cristojiꞌṉ. Como namdzu quiꞌmbapø øtzjꞌṉ porque vøjtaꞌmbø pønete.
møjapø matzase, jetse Cristoqueꞌt. 5 Oꞌca mi ndondamba, maṉba

29 It mi ṉgoji, cømaꞌnøtyamø ti mi
  mi mestam popo tucu. Y øtz
nchajmatyamba Espiritu Santoꞌis jiꞌnø ma mi jaṉgaꞌaytam mi nøyi
mitz mi vyaꞌṉjajmondyambapøꞌis”. libroꞌomo lo que jutipøꞌomo it
jachøꞌyajupø ñøyicøsi i maṉba
Jujche jyajyayu Sardis queñaje, y øtz maꞌṉba ndzam
cumguꞌyom tuꞌmyajpapø ndø Jandaꞌis vyiꞌnaṉdøjqui y jeꞌis

3 (Entonces nøjacyeꞌt øjtzi


Cristoꞌis:)
―Jajyacyeꞌta Sardis cumguꞌyombø
ꞌyangelesis vyiꞌnaṉdøjquitaꞌm
que mitztaꞌm ø mi neꞌndaꞌm. 6 It
mi ṉgoji, cømaꞌnøytyam ti mi

nø cyoquenupøꞌis vaꞌṉjajmocuy nchajmatyamba Espiritu Santoꞌis


tøvø; yøcse jajyayø: “Øjchøṉ nø mitz mi vaꞌṉjajmondyambapøꞌis”.
ijtupøꞌis cuꞌyapyø Espiritu Diosis
ñe y cuꞌyapyø matza. Yøcse mi Jujche jyajyayuse Filadelfia
ndzajmatyaꞌmbøjtzi: Øtz muspøjtzi cumguꞌyombø tuꞌmyajupø
mi ndzøctambase. Øtz muspøjtzi 7 (Entonces
øtz nøjacyeꞌt ndø
que mi ñchamdandøjpa que mi Comiꞌis:)
ngyendambati, pero ø mbartecøsi ―Jajyacyeꞌta Filadelfia
mi ṉgyaꞌtamuꞌam. 2 Coquendam
  cumguꞌyombø nø cyoquenupøꞌis
513 Apocalipsis 3

vaꞌṉjajmocuy tøvø. Yøꞌcse jajyayø: ndø Janda Diosis ñøyi, y Diosis


“Øjchøṉ viyuṉsyepø Diosis cyumguꞌis ñøyi. Diosis cyumguꞌis
cyømasaꞌnøyupø pøn. Øtz nøꞌijtay ñøyi, jomepø Jerusalén. Je jomepø
como si fuera Davijdis llave. Øtz Jerusalén gumguy Diosis maṉba
muspa yac tøjcøy i suꞌnbø yac yac møꞌni. Tzajpomo maṉba
tøjcøyi. Cuando øtz aṉvacpa tzuꞌṉi maṉba møꞌni nascøsi. Y
aṉdyuṉ, ni iꞌis jiꞌn mus ꞌyaṉgaꞌmø. maꞌṉbø jaꞌyøjacyeꞌt jomepø ø
Y cuando øtz aṉgaꞌmbøjtzi, ni nøyi mitzcøstaꞌm. 13 It mi ṉgoji,

iꞌis jiꞌn mus ꞌyaṉvacø. Øtz ma cømaꞌnøtyamø Espiritu Santoꞌis


mi ndzajmatyam yøꞌcse: 8 Øtz  ti nø ñchajmatyam mijtzi mi
muspøjtzi mi ndzøctambase. vaꞌṉjajmoṉguy tøvøꞌis”.
Tzøctam cuenda que øtz mi
aṉvajcatyam aṉdyuṉ, y ni iꞌis jiꞌn Jujche jyajyay Laodicea
mus mi ꞌyaṉgaꞌmatyamø. Pues cumguꞌyom tuꞌmyajupø
aunque usti it mi mbømitaꞌm, 14 (Ndø Comiꞌis nøjacyeꞌt øjtzi:)
pero mi ndø vaꞌṉjajmatyamu ―Jajyacyeꞌta Laodicea
ø onde, ja mi ñømø que jiꞌn cumguꞌyombø nø cuendatzøjcupøꞌis
mi ndø vaꞌṉjajme. 9 Pues yøti
  vaꞌṉjajmocuy tøvø. Yøꞌcse jajyayø:
it tuꞌmyajpapø vaꞌcø chøcyaj “Øtz viyuṉdzambapø chøṉø. Øtz
Satanasis syunbase. Nømyajpa que ṉgotestigosajpøjtzi. Øtz viyuṉbø tiyø
Israel pøndamete, pero jiꞌndyet jicø, ngøyindzaꞌmbøjtzi. Øtz aṉguiꞌmbøjtzi
suchajpapøtite. Jejtaꞌm øtz maꞌṉbø Diosis chøjcupø ticøsi. Yøꞌcse mi
ⁿvejayaje vaꞌcø min cyujneyajø mi ndzajmatyaꞌmbøjtzi: 15 Øtz muspøjtzi

viꞌnaꞌṉdøjquitaꞌm vaꞌcø myusyajø mi ndzøctambase. Como yoꞌc


que øtz mi sundamba vøti. 10 Porque
  nøꞌse que jiꞌn ñutzi ni jiꞌn myame,
mi ndondamu toyapøjcuꞌyomo jetse mitz ni jiꞌn mi jajmbøꞌtame
como mi aṉguiꞌmdamuse mi vaꞌṉjajmoṉguy, pero ni jiꞌn mi
øjtzi, jetcøtoya øtz maꞌṉbø mi vaꞌjajmondyame vøjø. Jetse mi medio
ṉgotzoṉdame cuando nuꞌcpa hora vaꞌṉjamdambati. Øtz sunꞌbøjtzi vaꞌcø
vaꞌcø chøjquisyajtøj toyapit mumu mi it o como mamba nøꞌse, o como
nascøstaꞌmbø pøn. 11 Yøti jøꞌnøti
  nutzpa nøꞌse. 16 Pero como yoꞌc nøꞌ

øtz ma mini, jujche mi ijtamuse ndø muꞌmbøꞌpase, jetse ya mero


mi aṉguiꞌmdamuse øjtzi, jetse maṉba mi macpøꞌtame, porque mi
seguitzøctamø, ni iꞌis vaꞌcø jana mi ndø medio vaꞌṉjamdambati. Aunque
mbyøjcatyamø vøjpø ti manbapø jiꞌn mi jajmbøꞌ mi vaꞌṉjajmonguy,
mi ñchiꞌtandøji. Como tyonbapøꞌis pero ni jiꞌn mi ndumøtzocoy mi
møtzi tziꞌtøjpase corona, jetse ndø vaꞌṉjajmdame. 17 Pues yøcse

maṉba mi nchiꞌtandøj vøjpø tiyø. mitz ñømdamba: Øtz ricupø chønø,


12 Oꞌca mi ndondamba, maꞌṉbø mi
  øtz nøꞌijtamu mumu tiyø. Jiꞌn ø
yac tzøꞌytam como noꞌtze comse tzøjcatam falta ni tiꞌis porque it ø
tzajpombø Diosis myasandøjcomo. ndumin. Jetse mi ñømdamba, pero
Nunca jiꞌn ma mi mbyujtame. jiꞌn mi mustame oꞌca yacsyu mi
Y mitzcøsi maꞌṉba ⁿjaꞌyøjaye ijtamu, ja mi nøꞌijtam ni tiyø como
Apocalipsis 3​, ​4 514

øtz sunbase, mi mbyobretaꞌmete, y mi como muꞌcusye, jet mangueꞌtutiꞌtzi.


ñdyoꞌtitaꞌmbøte, y como ja ijtamøse Oꞌnøtyøjøjtzi nøjmaꞌyøjtzi:
mi nducu mi ñchaꞌajcuy chøctamba. ―Min yøꞌc møji, maꞌṉbø mi isindzi
18 Por eso mi ṉgonsejatzøctaꞌmbøjtzi
  jujche pyenate vaꞌcø tucnøm jetse
vaꞌcø mi jundyam øtzcøs viyuṉsyepø jøsiꞌcam.
oro poṉvøjøtzøctøjupø vaꞌcø mi 2 Y misma hora nuꞌc øtzcøsi

riṉguꞌajtamø ø neꞌjiꞌṉ, y vaꞌcø mi Espiritu Santo myusocujiꞌn y


jundyam øtzcøs tucu popopø vaꞌcø isaꞌyøjtzi aṉguiꞌmbaꞌis pyoꞌcscuy
mi mestamø, y maṉba mi isindziꞌtam tzajpomo, y aṉguiꞌmbaꞌis
jujche vaꞌcø mi ijtamø vaꞌcø jana pyoꞌcscuꞌyom poꞌcs pønse
mi ndzaꞌajcu tziꞌtam mi ⁿvin como quenbapø. 3 Como caro coyojapø

ja itøse mi nducu. Cømaꞌnøjatyam namchaꞌse quenbapø y søꞌṉbapø,


ø onde vaꞌcø mi musotamø como si jetsenaꞌn quenba pøn pøꞌcsupø
fuera mi ndzoꞌyøtyamuse mi vindøm aṉguiꞌmbaꞌis pyoꞌcscuꞌyomo.
vitøm dzojiꞌṉ vaꞌcø syøꞌṉdam mi Søꞌṉba como namchaꞌse ñøyipøꞌis
vindøm. 19 Ø une sunbapøꞌtzi, como
  jaspe y cornalina. Y juṉgøvijtzis
jyataꞌis ñacspase ꞌyune cuando jiꞌn itcøvituꞌ pøꞌcscuy, y juṉgøvitz
ꞌyotemane, jetze mi ojnambyøjtzi como tzujtzi søꞌṉbapø namchaꞌse
y mi yac toyaꞌispøjtzi. Por eso jetse quenba. 4 Y aṉguiꞌmbaꞌis

cotziṉiꞌajtamø vaꞌcø mi ndzøctam pyoꞌcscuy itcøvituꞌyaj veinticuatro


øtz sunbase y quiꞌpsvitutamø. poꞌcscuꞌis, y poꞌcscuꞌyomo poꞌcsyaj
20 Tzøjcatyam cuenta que como
  veinticuatro tzambøn, cøyin
si fuera aṉdyuṉgøꞌm teꞌnøjtzi y popo tucu myesyaju, y myesyaj
nø ṉgocs aṉdyuṉ. Oꞌca mi ndø orotaꞌmbø corona cyopajcøstaꞌm. 5 Y  

majnatyamba ø onde y mi ndø aṉguiꞌmbaꞌis pyoꞌcscuꞌyomo rayu


aṉvajcatyamba aṉdyuṉ, maꞌṉbø neꞌmase pujtu y jetse aꞌṉøyu y jetse
tøjcøy vaꞌcø it mitzjiꞌṉdaꞌm, y parejo pømi onu. Y cuꞌyay it antorcha nø
maṉba tø cuꞌtaṉbactame, jetse suꞌnbø ñemupø poꞌcscucyøꞌmø, y jetømete
tøjcøy mi ndzocoꞌyomdaꞌm. 21 Oꞌca mi
  Diosis Espiritu cuꞌyapyø. 6 Y

ndondamba, maṉba mi yac poꞌcstam aṉguiꞌmbaꞌis pyoꞌcscuꞌis vyiꞌnomo


tumøꞌom øtzjiꞌṉ, parejo maṉba tø ijtunaꞌṉ como marsepø suñi popo
møjaꞌṉ aṉguiꞌmdame, igual como øtz como møja vigruse quenbapø.
ndoꞌnøjtzi y øtz poꞌcspa ndø Jandajiꞌṉ Y cujcomo ꞌyaṉdeꞌñaj poꞌcscuy
y parejo aṉguiꞌdaꞌmbøjtzi jetjiꞌṉ. macsycupø copøꞌnis, vitøm vitømbø
22 Mitz it mi ṉgoji, cømaꞌnøtyamø
  vyingøsi y ꞌyucaꞌomo. 7 Y tum copøn

Espiritu Santoꞌis ti mi ñchajmatyamba caṉse quenbapø, y metzaꞌombø vacas


mijtzi mi vaꞌṉjamdambapøꞌis Cristo”. unese quenbapø, tuꞌcaꞌyombøꞌis pøn
vinaca ñøꞌijtu. Y masycuꞌyombø nø
Tzajpombøꞌis syitijtupø møja tajpise quenbapø.
myøjaꞌngotzøcyajpa Dios 8 Y tumdum copøꞌnis ijtunaꞌṉ tujtay

4

Jøsiꞌcam o ⁿaꞌme y ⁿisø syaj, y syajcøs vøti it vyitøm vingøsi


tzajpombø aṉdyuṉ aṉvajcupø. y jojmo, y chujiꞌṉ jamajiꞌṉ vejyajpa,
Y mismo je øte manumbøꞌtzi viꞌna nunca jiꞌn vøṉneyaje. Nømyajpa:
515 Apocalipsis 4​, ​5

Mayaꞌaṉsye masanbøte y øtz voꞌiꞌnøjtzi porque ja pyaꞌtøj


vøjpøte ndø Comi Dios, ni jutipø vøjpø pøn muspapøꞌis
Muspapøꞌis chøc mumu tiyø. ꞌyaṉvac libro, muspaꞌis tyuꞌnø, ni ja
Viꞌna ijtupø, yøti ijtupø y pyaꞌtøj muspaꞌis ꞌyaꞌmø. 5 Entonces

maṉbapø mini. nøjaꞌyøjtzi tum tzambøꞌnis:



9 Y jej copøꞌnis ―U vyoꞌe, cøqueꞌnøyø. Yøꞌc it Jesús,
myøjaꞌṉgotzøcyajpa Dios y más pømiꞌøyupø que menos møjacaṉ,
cyønaꞌtzøyajpa y ñøjayajpa: yaꞌmøcpø pøn Judaꞌis chacyajupø
“Yøscøtoya Dios aṉguiꞌmbaꞌis ꞌyuneꞌom pøꞌnajupø, y yaꞌmøcpø
pyoꞌcscuyom poꞌcsupø, mumu aṉguiꞌmba Davijdis chacyajupø
jamacøtoya quenbapø”. 10 Y cada
  ꞌyuneꞌombøte. Jeꞌis tyonu y por
vez que jetse chøcyajpa, entonces eso muspa ꞌyaṉvac libro y muspa
veinticuatro tzambøn japquecyajpa chijchaj cuꞌyapyø sello librocøsi.
aṉguiꞌmbaꞌis pyocscuꞌyom 6 Entonces aṉguiꞌmbaꞌis

poꞌcsupøꞌis vyiꞌnaṉdøjqui; y pyocscucyøꞌmo ⁿisø Borrego


cyønaꞌtzøyajpa mumu jamacøtoya teꞌnupø, y tyeꞌṉgøvituꞌyaj Borrego
quenbapø Dios. Y poꞌcscu macsycupyø copøꞌnis y vienticuatro
vyiꞌnaṉdøjqui cyojtayajpa cyorona, tzambøꞌnis, y je Borrego yaj
y nømyajpa: caꞌtøjuse quenba y cuꞌyay it vyaja y
11 Mitz ⁿvyøjcoꞌnipøte y por eso cuꞌyay it vyitøm. Y vyitøm cuꞌyapyø
vøjø vaꞌcø mi ⁿvyøṉgotzøctøjø, Espiritute Diosis ñe cøꞌvejyajtøjupø
vaꞌcø mi ṉgyønaꞌtzøtyøjø, y mumu nasindumø. 7 Min je

vaꞌcø mi myøjaꞌṉ aṉguiꞌmø; Borrego, pyøc libro chøꞌnaṉgøꞌjiꞌṉ


porque mitz mi ⁿjomec mumu choꞌṉajupø poꞌcsupøꞌis aṉguiꞌmbaꞌis
tiyø. Mumu tiyø mi ⁿjomejcu, pyoꞌcscucyøsi. 8 Cuando jeꞌis

y por eso mumu ti ijtu mi choꞌṉuꞌc libro, entonces macsycupø


suꞌnocupit. copøn y veinticuatro tzambønjiꞌṉ
cutcøneꞌcyaju Borregoꞌis
Muspa ꞌyaṉvaꞌc libru Jesucristoꞌis vyiꞌnaṉdøjqui. Tumdumbøꞌis ñøꞌit

5 Entonces poꞌcscuꞌyom
poꞌcsupøꞌis chøꞌnaṉ gøꞌomo
ⁿisø queteꞌupø toto tuꞌmaṉ duꞌmaṉ
tzaꞌyøyu música ñøyipøꞌis arpa, y
orotaꞌmbø pomo chica tasyajupø
pomojiꞌṉ, y je pomo como si
cøjaꞌyøyupø y cuꞌyay ñøꞌit sello fuera vaꞌṉjajmoyajpapø pønis
totoꞌis. 2 Y ⁿisø tum pømiꞌøyupø
  ꞌyoracionete. 9 Y nømnaꞌṉ vyañaj

angeles y pømi nømnaꞌṉ vyejpøꞌu je jomepø vane nømbapø:


angeles nø ñømu: Como mitz vøjpø mi mbyønete,
―¿Jut ndø paꞌtpa más vøjpø muspa mi ndzoꞌṉaj libro y
muspaꞌis chitzpøꞌ sello vaꞌcø muspa mi ndzijchaj syello.
ꞌyaṉvac libro? Porque mitz o mi ⁿyaj caꞌtøji, y
3 Pero ni ja itønaꞌṉ tzapcøsi,
  mi nøꞌmbinjiꞌṉ mi ⁿjyuyaj pøn
ni nascøsi, ni nascøcøꞌyi vøjpø para Dios.
pøn muspaꞌis ꞌyaṉvac libro, ni Mi ⁿjyuyaj mijtzi aunque
ja itønaꞌṉ muspapøꞌis tyuꞌnø. 4 Y
  jujtaꞌmbø pøn eyataꞌm
Apocalipsis 5​, ​6 516

eyataꞌm oñajpapø, neꞌneꞌco Y veinticuatro tzambøn


cumgutyaꞌmbø, y eyataꞌmbø japquecyaju y cyønaꞌtzøꞌoyaju.
aṉguiꞌmbacøꞌmø.
10 Mi ndø yac aṉguiꞌmdamu y mi Chijchaj cuꞌyaꞌy sello
ndø yac paneꞌajtamu ndø
Janda Dioscøtoya,
y maꞌṉbø aṉguiꞌmdam nascøsi.
6 Y ⁿisøjtzi cuando Borregoꞌis
chitzcajpøꞌ vinbø sello y
macscuy it je copøn maꞌnøjtzi tum
11 Entonces o ⁿaꞌme y sone
  jet veju como rayu aꞌṉøpyase, nømu:
angelesis ꞌyote ⁿmajnaꞌyøjtzi. Sone ―¡Minø, cøqueꞌnøyø!
angelesis tyeꞌngøvituꞌyaju poꞌcscuy 2 Y cøqueꞌnøyøjtzi y ⁿisø tum popo

y copøndaꞌm y tzambøndaꞌm. Y caballo, y poꞌcsupøꞌis choꞌṉajunaꞌṉ


vøti ijtunaꞌṉ angeles por millones, tøpcuy, y tziꞌtøj corona como
jiꞌṉdø maṉgotejtame vaꞌcø ndø tziꞌtøjpase tyonbaꞌis møtzi. Y maṉu
mayndamø. 12 Y pømi vejyaju vøti
  vaꞌcø quipø y vaꞌcø tyon quipcuy.
angeles, nømyaju: 3 Entonces Borregoꞌis

Vøjcoꞌnipøte je Borrego oyupø chitzcajpøꞌqueꞌtu metzaꞌombø sello,


yaj caꞌtøji. y maꞌnøjtzi que metzaꞌombø copøn
Vøj vaꞌcø ndø nømu:
møjaꞌṉomgotzøctamø y it vøti ―¡Minø, cøqueꞌnøyø!
ricuꞌajcuy, vøti it quiꞌpsocuy, 4 Y pujtu eyapø caballo tzapaspø.

vøti it pyømiꞌajcuy, y vøj jetse. Y pyoꞌcsupø pønis ñøꞌit aṉguiꞌmguy


Vøj vaꞌcø ndø cønaꞌtzøyø, vøj vaꞌcø ñøtzoꞌtz quipcuy nascøsi
vaꞌcø ndø møjaꞌṉoꞌmgotzøcø, vaꞌcø jana ijnøm vøjø, vaꞌcø na yaj
vøj vaꞌcø ndø vøṉgotzøcø. caꞌyajtøjø, y tziꞌtøju møjapø espada.
13 Y también maꞌnøjtzi

5 Y entonces chitzcajpøꞌqueꞌt

nø vyejupø mumu Diosis Borregoꞌis tuꞌcaꞌyombø sello y


chøjcupø yosaṉ, mumu jutipø, maꞌnøjtzi tuꞌcaꞌyombø copøn nø
que sea tzapcøstaꞌmbø, que ñømu:
sea nascøstaꞌmbø, que sea ―¡Minø, cøqueꞌnøyø!
nasacøꞌmdaꞌmbø, que sea Ṉgøqueꞌnøyøjtzi y ⁿisø yøcpø
majromdaꞌmbø, mumu jutpø Diosis caballo y caballo poꞌcsupøꞌis
chøjcupø maꞌnøjtzi nø ñømupø: chøꞌṉaju libra tzima. 6 Y

Aṉguiꞌmba poꞌcscuꞌyom maꞌnø ote macsycupø copøꞌnis


poꞌcspapø parejo Borregojiꞌ cyucmø nø ñømupø:
hay que vaꞌcø ndø ―Tum kilopø trigo tum jama
vøṉgotzøctamø, vaꞌcø ndø coyosaꞌomo, y tuꞌcay kilopø
cønaꞌtzøtyamø, vaꞌcø ndø cuꞌjtøjpapø cebada tum jama
møjaꞌṉomgotzøctamø, vaꞌcø coyosaꞌomo. Y ni u mi ⁿyac tocoy ni
ndø mbømicotzøctamø mumu aceite ni vino.
jamacøtoya. 7 Cuando Borregoꞌis

14 Y macscupø copøn nømyaju: chitzcajpøꞌqueꞌt macsycuꞌyombø


―¡Vøjti jetse vaꞌcø ndø sello, maꞌnøjtzi macsycuꞌyombø
vøṉgotzøctam jicø! copøn nø ñømupø:
517 Apocalipsis 6​, ​7

―¡Minø, cøqueꞌnøyø! poya. 13 Y yojyaj matza,


8 Y ṉgøqueꞌnøyøjtzi y ⁿisø
  tzipotmøꞌnmøꞌneyaju nascøsi.
puꞌchøpø caballo. Y caballocøsi Como cøṉgocøjtupø higo cuꞌis
poꞌcsupø ñøjayajpapøte yaj tyøm quecpase nasomo cuando
caꞌopyapø, y jeꞌis jyøsmø min pømipø savaꞌis yac micspa cuy,
aṉguiꞌmbapø ityajumø caꞌyajupø. jetse matza quecyaju. 14 Y tzuꞌṉu

Y tziꞌtøj jet aṉguiꞌmguy cucveꞌne tzap, como toto queteꞌtøjpase, jetse


co cucveꞌnepø cumguꞌyomo, jiṉ tyujcu, y mumu cotzøc y mumu
vaꞌcø yaj caꞌoya espadajiꞌṉ; maṉba cucnas cotmaṉdøj emøc. 15 Y mumu

yuꞌcaꞌyaje, maṉba oscaꞌyaje, y nascøstaꞌmbø aṉguiꞌmyajpapøꞌis


nascøspø yaj caꞌoyajpapø copøꞌnis myeꞌchaj cotzøc aṉdyuṉ, myeꞌchaj
maṉba yaj caꞌyaje. møjapø tzaꞌ cotzøjcomo, jen
9 Entonces cuando Borregoꞌis
  ꞌyaṉgøvøꞌñaj vyin. Jetseti chøcyaj
chitzcajpøꞌqueꞌt mosapyø myøjaꞌṉomdaꞌmbø pøꞌnis, y
sello, ⁿisøjtzi tzajpombø altar, y ricutaꞌmbø pøꞌnis, y soldado
altarcøꞌmø ⁿisø yaj caꞌyajtøjupøꞌis coviꞌnajøꞌistaꞌm y aṉguiꞌmyajpapøꞌis
ꞌyespiritu, lo que yaj caꞌyajtøju y mumu tzøsiꞌistaꞌm y mumu
porque chaꞌmaṉvacyajpa aṉcø libretaꞌmbøꞌis muspapø yosyaj
Diosis ꞌyote, que jet vyaꞌṉjamyajpa, jut ñeꞌc sunba yosyajø, mumu
jetcøtoya yaj caꞌyajtøju. 10 Pømi
  jetsetaꞌmbø ꞌyaṉgøvøꞌñajqueꞌt vyin
vejyaj jeꞌis ꞌyespiritu: cotzøc andyuꞌṉomo, y møjapø
―Ø mi Ṉgomi Dios, mitz tzaꞌcøꞌmø. 16 Y ñøjayaj cotzøc y

ⁿmyasanbøte. Viyuṉbø ti mi møjapø tzaꞌ:


ndzamba y mi ndzøcpa ti mi ―Tø juꞌmgøpajcøtyamø, y tø
ndzamba. ¿A ver hasta jujchøc mi aṉgøvøꞌndamø vaꞌcø jana istamø
ndø ndzøjcapya justiciaꞌajcuy vaꞌcø jic poꞌcsupøꞌis aṉguimbaꞌis
mi ṉgastigatzøjcay nascøs ityajupø pyoꞌcscucøsi, y vaꞌcø jana
yac jøꞌtayajupøꞌis ø nøꞌmbin? castigatzøctam Borregoꞌis.
11 Y tziꞌyajtøj popo tucu y

17 Porque nuꞌcuꞌam møjaꞌṉombø

nøjayajtøju vaꞌcø jyoꞌcyajøtøc jama vaꞌcø cyastigatzøc ijtuꞌis cyoja


usyaṉ orana. Porque maṉbatøc Diosis y Byorregoꞌis, y ni i jiꞌn mus
yaj caꞌyajtøjqueꞌte eyataꞌmbø ma teꞌnapac Diosis vyiꞌnaṉdøjqui.
vaꞌṉjajmocuy tøvø yosyajpapø
Cristocøꞌmø, como neꞌc yaj Israel pøn cøpiṉyajtøjupø
caꞌyajtøjuse. Y cuando yaj
caꞌpøꞌyajtøjuꞌcam, jicsyeꞌc maṉba
tzøjcayajtøj justiciaꞌajcuy.
7 Jøsiꞌcam ⁿisqueꞌt øjtzi
macscuy angeles teꞌñajupø
macsyaṉguin nascøsi. Jeꞌis
12 Y ⁿisøjtzi cuando Borregoꞌis
  yaꞌinducyaj aunque jut tzuꞌṉbapø
chitzcajpøꞌqueꞌt tujtaꞌyombø sello. sava yøqui jeni popyapø
Y entonces jicsyeꞌc cøt pømipø nasvindumø vaꞌcø jana poy ni ti
nasamicscø y jama yøcvituꞌu sava; ni nascøsi, y ni majromo,
como yøc tucu mestøjpase cuando y ni cuy vaꞌcø jana yac micsø.
caꞌnømba, y nøꞌpindzapasaj 2 Y ⁿisøjtzi eyapø angeles jama

Apocalipsis 7 518

quiꞌmgucøsi minu. Jeꞌis ñømin Ndø Janda Dios aṉguiꞌmgu


quenbapø Diosis syello vaꞌcø poꞌcscuꞌyom poꞌcsupø y
syeñaꞌøyaj Diosis cyumgupyøn. Je Borrego,
angeles pømi vyejayaj macsupyø jeꞌis tø yaj cotzocyajpa.
angeles aṉguiꞌmguꞌyøyupø vaꞌcø 11 Y mumu angelesis

yacsutzøcyaj nas y mar, ñøjayaju: tyeꞌngøvituꞌyaju aṉguiꞌmba


3 ―Uy yacsutzøctam ni nas
  poꞌcscuy, y tzambøndaꞌm, y
ni mar ni cuy mientras que ja macsycuy copøn. Y japquecyaj
syeñaꞌøtyaꞌmøjtzi vinbactzaꞌcøsi nasomo aṉguiꞌmba poꞌcscuꞌis
mumu pøn yosayajpapøꞌis ndø vyiꞌnaṉdøjqui y cyønaꞌtzøyaj
Janda Dios. Dios. 12 Nømyaju:

4 Y maꞌnøjtzi jujche mayajtøj pøn


  ¡Amén! Ndø vajnatyaꞌi, ndø
señaꞌøyajupøꞌam, ciento cuarenta møjaꞌṉgotzøctaꞌi ndø
y cuatro mil ñøꞌijtayajupøꞌis Diosis Ṉgomi Dios, porque
syeña entre doce Israejlis ꞌyuneꞌis quiꞌpsocuꞌyøyupøte.
ꞌyune vøtiꞌajyajupø. 5 Syeñaꞌøyajtøju
  Ndø nøjandyaꞌi yøscøtoya, ndø
doce mil Judaꞌis ꞌyune, doce mil vøṉgotzøctaꞌi, porque vøti it
Rubeꞌnis ꞌyune, doce mil Gajdis myusocuy y vøti it pyømi.
ꞌyune, 6 doce mil Asejris ꞌyune,
  Jetse ndø vøngotzøctaꞌi ndø
doce mil Neftaliꞌis ꞌyune, doce Comi Dios mumu jamacøtoya.
mil Manasesis ꞌyune, 7 doce
  Amén.
mil Simeoꞌnis ꞌyune, doce mil 13 Entonces tum tzambøꞌnis

Leviꞌis ꞌyune, doce mil Isacajris aṉgøvaꞌcøjtzi:


ꞌyune, 8 doce mil Zabuloꞌnis ꞌyune,
  ―¿Itaꞌmete je popo tucu
doce mil Joseꞌis ꞌyune, doce mil myesyajupøꞌis y jujtaꞌmbø pønete?
Benjamiꞌnis ꞌyunetaꞌm. 14 Y ⁿnøjmaꞌyøjtzi:

―Señor, saber que jujtaꞌmbø


Sujpopotaꞌmbøꞌis tyucu pønete, pero mitz mi muspati.
9 Y jøsiꞌcam ⁿisøjtzi jen Y jeꞌis nøjmaꞌyøjtzi:
tuꞌmyaj vøtipøn, mayaꞌcuse ―Jetømete oyuꞌis isyaj je møjaꞌṉ
tuꞌmyajupø como yuꞌtzise mumu doyaꞌiscuy. Cheꞌyaj tyucu y suñi
nasvindumøtaꞌmbø, mumu jutpø yaj cøvajcøyaju, yac popoꞌajyaju
anguiꞌmbacøꞌmø tzuꞌṉyajupø, Borregoꞌis ñøꞌpiꞌnis. 15 Por eso

mumu jujchepø tømbuꞌomdaꞌmbø, ityaj yøti Diosis ꞌyaṉguiꞌmguy


aunque jutpø cumguꞌyomdaꞌmbø, poꞌcscuꞌis vyiꞌnaṉdøjqui, Diosis
mumu jutipø oteꞌomo oñajpapø, myasandøjcomo chuꞌjiꞌṉ jamajiꞌṉ
aunque jut tzuꞌṉyajupø. Mumu yosayajpa. Y poꞌcscuꞌyom poꞌscupø
nømnaꞌṉ teꞌñaj aṉguiꞌmguy ndø Comi Dios maṉba it jeꞌtomdaꞌm
pocscuꞌis vyiꞌnaṉdøjqui y Borrego vaꞌcø cuendatzøcyajø. 16 Ni jiꞌn ma

Jesucristoꞌis vyiꞌnaṉdøjqui. Cøyin toyaꞌisyaj ni oseꞌis, ni yoꞌctøtzøꞌis,


popo tucu myesyajupø, y palmaꞌay ni jiꞌn ma pyoṉyaj jamaꞌis, ni
choꞌṉajyajupø. 10 Ityajuse pøn pømi
  jiꞌn ma myolestatzøcyaj niṉgøꞌis.
vejaṉgøtyaju, nømyaju: 17 Porque poꞌcscuꞌyom ijtupø

519 Apocalipsis 7​–​9

Borregoꞌis maṉba cyoqueñaje y 8 Entonces metzcuꞌyombø angeles


maṉba ñømaṉyaje vyombamø nøꞌ. muꞌu, y patzmøꞌndøj majromo como
Je nøꞌ vaꞌcø ndø toꞌṉa, tø quenba møja cotzøcsepø nø ñemupø y tome
mumu jamacøtoya. Y Diosis maṉba cucveꞌne mar nøꞌpinvituꞌu. 9 Lo que

myocpøꞌjayaj mumu vyitøm nøꞌ. ityajupø majromo casi cucveꞌne


caꞌyaju, y casi cucveꞌne barco
Cuꞌyapyø syello y oropø yajyaju.
pomo joꞌcøcuy 10 Entonces tuꞌcaꞌyombø angeles

8

Entonces cuando muꞌu y quec møja matza tzajpom


chitzcajpøꞌjacyeꞌt cuꞌyapyø tzuꞌṉu nø ñemupø como puchtucu
sello Borregoꞌis, vøṉgøneꞌcnømu noꞌase, y quejcu casi cucveꞌne
tzajpomo como media oraseꞌṉomo. møjanøꞌomo y vyombamø nøꞌ. 11 Y  

2 Y ⁿisøjtzi mismo cuꞌyay angeles


  matzaꞌis ñøyi tacaꞌyajcuy, y casi
Diosis vyiꞌnaṉdøjqui teꞌñajupø cucveꞌne nøꞌ tacaꞌyaju. Y vøti pøꞌnis
como ⁿisuse viꞌna, y tziꞌyajtøj cuꞌyay tyoꞌṉyaj tacañøꞌ y caꞌyaju.
muꞌcuy. 3 Y min eyapø angeles,

12 Y macsycuꞌyombø angeles

min teꞌn altarcøꞌmø y ñøꞌijtunaꞌṉ muꞌu, y jama tome cucveꞌne


cyøꞌomo oropø pomo joꞌcøcuy y yacsutzøctøju, ja syøꞌṉø, y
tziꞌtøj vøti pomo vaꞌcø cyøjoꞌcøy poya jetsetiqueꞌt tome cucveꞌne
Dios, vaꞌcø yaj quiꞌm jocojiꞌṉ mumu yacsutzøctøju, y jetsetiqueꞌt matza
vaꞌṉjajmoyajpapø pøꞌnis ꞌyoracion, tome cucveꞌne yacsutzøcyajtøju,
vaꞌcø jyoꞌcøy oropø altarcøsi por eso casi cucveꞌne ja syøꞌṉyajø.
aṉguiꞌmba pocscucøꞌmø ijtupø. 4 Y   Jetse jamaꞌom ja syøꞌṉnømø
angelesis cyøꞌom ijtu pomo chica, casi tome cucjama, jetseti
y jeꞌtom jyoꞌcøy pomo, y tumø tzuꞌi ja syøꞌṉnøṉgueꞌtati tome
quiꞌm joco vaꞌṉjajmopyapø pøꞌnis cuctzuꞌomsyeꞌṉomgueꞌt.
oracionjiꞌṉ nuꞌc Diosmø. 5 Entonces

13 Entonces ṉgøqueꞌnøyøjtzi

angelesis chøcøteꞌn pomo chica y y maꞌnø møja tajpi nø syitijtu


jyojøytasu altarcøs ijtupø juꞌyijiꞌṉ y tzapcøtøjcøꞌmø, y vej pømi, nømu:
nasom pyatzmøꞌnu y jicsyeꞌc cøtyaj ―¡Ay! ¡Lastima! ¡Nascøs
aꞌṉøcø, jititcø, neꞌmgø, y micscø. ityajupøꞌis maṉba isyaj toya
cuando muꞌyajpa tuꞌcay aṉgeles
Muꞌyaj angeles maṉbapøtøc muꞌyaje!

9 Entonces mosaꞌyombø angeles


6 Y
cuꞌyatyaꞌmbø angeles
ñøꞌityajupøꞌis tumdum muꞌcuy muꞌu y ⁿisø tum matza
cyomequeꞌajyaj vaꞌcø maṉ myuꞌyajø. tzajpom tzuꞌṉupø y quec nasomo.
7 Y vinbø angeles muꞌu y
  Je matza yatzipø angeleseti y je
jicsyeꞌcti patzmøꞌndøj nasomo angeles tziꞌtøj llave vaꞌcø ꞌyaṉvac
tzatuj y juctyøc mojtupø nøꞌpinjiꞌṉ møja tzatøc naꞌnchaṉ jøṉupø. 2 Y

y tome cucveꞌne nas poṉbøꞌu y cuando ꞌyaṉvac jøṉupø tzatøc, put


cuy jetsetiqueꞌt tome cucveꞌne joco como vøti juctyøc joꞌcøpyase.
poṉbøꞌqueꞌtuti, y mumu tzuch muꞌc Y piꞌtzøꞌajṉømu, jama jiꞌnam omba
jetseti poṉbøqueꞌtuti. søꞌṉi tzatøjcom pujtupø jocoꞌis.
Apocalipsis 9 520

3 Y jocoꞌomo putyaj aju quecyaj altajris myacs aṉguiꞌnis cyucmø


nasom. Y ijtunaꞌṉ aṉguiꞌmguy vaꞌcø Diosis vyiꞌnaṉdøjqui ijtupø
chøcyajø como cacveꞌis chøcyajpase. altajromo. 14 Y oteꞌis chajmayu

4 Y aṉguiꞌmyajtøju vaꞌcø jana


  tujtaꞌyombø angeles ñøꞌijtuꞌis
yacsutzøcyaj nascøspø muꞌc, ni ti muꞌcuy y ñøjayu:
jana yacsutzøc tzujtzitaꞌmbø, ni ―Pucspøꞌyaj macsycupø angeles
cuy. Solamente vaꞌcø yacsutzøcyaj mocsyajupø møjapø nøꞌaṉvini
pøn ja ityajøꞌis Diosis syeña ñøyipøꞌis Eufrates.
vinbactzaꞌcøsi. 5 Jet na más vaꞌcø

15 Y jetse pucspøꞌyajtøj macsycupø

yac toyaꞌisyajø mosay poya, vaꞌcø angeles. Je angeles listonaꞌṉ ityaju


jana yaj caꞌyajø. Yac toyaꞌisyaju nømnaꞌṉ ꞌyaṉjoꞌcyaj tiyø oraꞌomo,
como cacveꞌis tø cøꞌspase. 6 Y je
  tiyø jamaꞌomo, tiyø poyaꞌomo, tiyø
mosay poyaꞌomo, pøꞌnis maṉba ameꞌomo maṉba pucspøꞌyajtøji,
syuñaje vaꞌcø cyaꞌyajø, pero ni tome cucveꞌne vaꞌcø yaj caꞌyaj pøn.
jujche jiꞌn mus maṉ cyaꞌyajø. 16 Y maꞌnøjtzi jujche it soldado

Aunque sunba cyaꞌ ñeꞌcø, pero ni caballo poꞌcsyajpapø, y maꞌnøjtzi


jujche cuenta jiꞌn maṉ cyaꞌyaje. que docientos millonespøte.
7 Y jujche quenbase quipcu caballo

17 Y ⁿisøjtzi jujche queñajpa

caꞌmøyajtøjupø quipcucøtoya, jetse caballo y jujche queñajpa


queñajpapø aju. Y myesyajupø cyomi, porque jetse yac isø
cyopajcøsi, oropø coronase quenba Diosis. Caballo poꞌcsyajpapøꞌis
y vyinaca como pøn vinacase myesyajpanaꞌṉ tøꞌṉguy cyucpajcøsi
queñajpa. 8 Vyay como yomo vasye
  juctyøcse tzapas queñajpapø y
queñajpa y tyøtz caꞌṉatøtzetaꞌmbø. tzuchnamchase tzujtzitaꞌmbø y
9 Y tøꞌṉguy myesyajuse queñajpa
  azufrese puꞌtzøtaꞌmpø. Y caballoꞌis
cyucpajcøsi y aꞌṉøyaj syaj cyopac caꞌṉacopacse queñajpapø.
como cuando vøti carreta nø Y put ꞌyaṉnaꞌcomdaꞌm juctyøc,
jyøcøꞌyajuse nø pyoyajupø caballoꞌis joco, y azufre. 18 Y pyoṉgaꞌyaj

quipcuꞌyomo. 10 Y tuꞌtzøyaju como


  cucveneꞌṉomdome pøn caballoꞌis
cacvese, tyuꞌtzjiꞌṉ vaꞌcø cyøꞌsyaj ꞌyaṉnaꞌcom putpapø juctyøjquis
pøn vaꞌcø yac toyaꞌisyaj mosay poya. y jocoꞌis y azufreꞌis. 19 Porque

11 Y ijtu ajuꞌis ꞌyaṉquiꞌmbataꞌm;


  caballoꞌis ꞌyaṉnaꞌcomo y tyuꞌtzomo
jøṉupø tzatøjcombø angeles jeꞌis putyajpa tijiꞌṉ vaꞌcø yaj caꞌoyajø.
cyoviꞌnajøtaꞌm, y coviꞌnajøꞌis ñøyi Porque caballoꞌis tyuꞌtz tzanse
Israel pøꞌnis ꞌyoteꞌomo, Abadón; queñajpa, y tumdumbø tyuꞌtzis
y griego oteꞌomo, Apolión, y ndø ityajpa cyopac y jetpit chøcyajpa
ondeꞌomo putpa; yajpapøꞌis aunque toya.
tiyø. 20 Pero eyataꞌmbø pøn lo que

12 Jetse viꞌnapø toyaꞌiscuy


  jetsepø møjaꞌṉ doyaꞌis ja cyaꞌyajøpø,
cøjtuꞌam. Pero matøc itqueꞌt ja syun quiꞌpsvituꞌyajø je pøꞌnis. Ja
menacna eyapø toyaꞌiscuy. syun chacyaj yatzipø tiyø como nø
13 Entonces tujtaꞌyombø angeles
  chøcyajuse. Ja syun chacyaj yach
muꞌu. Y maꞌnø ote pujtupø oropø espiritu vaꞌcø jyana cønaꞌtzøyajø,
521 Apocalipsis 9​–​11

ni ja syun chacyaj comi chøjqui it ja myustøjøpøtøc Diosis


orotaꞌmbø, platataꞌmbø, tzapas ñe, pero maṉba mustøji. Pero
tøꞌṉgutyaꞌmbø, tzaꞌtaꞌmbø, cuando muꞌtzoꞌtzpa cuꞌyapyø
cutyaꞌmbø. Jet seguitzøcyaju vaꞌcø angeles, entonces jetse maṉba
cyønaꞌtzøyajø; aunque jetsepø tucpøꞌ mumu chajmayajuse ñe
comi chøqui jiꞌn isoyaje ni jiꞌn Diosis tzaꞌmaṉvajcoyajpapø pøn
myaꞌnoyaje ni jiꞌn vyityaje. 21 Ni ja
  chøjcayajpapøꞌis ñuꞌcsocuy.
quiꞌpsvituꞌyajø vaꞌcø chacyaj yaj 8 Y je ote lo que maꞌnøjtzi

caꞌocuy, ja syun chacyaj brujoꞌajcuy, tzajpom tzuꞌṉupø, mismo oteꞌis


y ja syuñ chacyaj møtzi yomo oꞌnøvøjøtzøjqueꞌt øjtzi nøjaꞌyøjtzi:
nøꞌitcuy, ja syun chacyaj nuꞌmguy, ―Jen it angeles tuꞌmaṉ goso teꞌn
seguitzøcyaju vaꞌcø jetse chøcyajø. marcøsi, y tuꞌmaṉ goso teꞌn nascøsi.
Ma pøc jic aṉvajcupø libro une nø
Cyøꞌom libro une choꞌṉaj angelesis choꞌṉajupø angelesis.

10 Y ⁿisøjtzi eyapø angeles 9 Entonces tzuꞌṉøjtzi ṉgømaꞌṉøjtzi


pømiꞌøyu nø myøꞌnupø angeles y ⁿnøjaꞌyøjtzi vaꞌcø tziꞌ libro


tzajpomo, y myonupø oꞌnaꞌis une. Y jeꞌis nøjaꞌyøjtzi:
y juṉgøvitz chøqui itqueꞌtuti ―Pøcø y cøꞌsø yøṉ libro une, mi
cyopajcomo, y søꞌnba vyinaca aṉnaꞌṉgomo maṉba mi aṉjajme
como jama søꞌṉbase y cyoso como paꞌac como tzinuse, pero mi
møjapø comse quenba y nø ñemuse ndzococyøsi tacay maṉba mi
quenba. 2 Y choꞌṉaj aṉvajcupø libro
  aṉjajme.
une cyøꞌomo. Y chøꞌnaṉ gosojiꞌṉ 10 Jicsyeꞌøc mbøjcøjtzi libro une

teꞌn marcøsi y ꞌyaṉña cosojiꞌṉ angelesis cyøꞌombø, y ngøꞌs øjtzi;


teꞌn nascøsi. 3 Y vej pømi como
  y ø aṉnaṉgomo paꞌac aṉjaꞌmøjtzi
vej saꞌmapøꞌpase caṉ. Y cuando como tzinuse, pero tacay
vejuꞌcam angeles, como cuꞌyay aṉjaꞌmøjtzi ø ndzocoꞌcyøsi. 11 Y  

rayu aꞌṉøpyase jetse andzoṉdøju. angelesis nøjaꞌyøjtzi:


4 Y cuando cuꞌyapyø aꞌṉøcø
  ―Tiene que vaꞌcø mi
vyejindzoṉyaju, maṉbanaꞌṉø ⁿjaꞌyøyi ndzaꞌmaṉvacvøjøtzøcø
ti nø chamupø. Pero maꞌnøjtzi ote sone pøꞌnomdaꞌm, sone
tzajpom tzuꞌṉupø nøjayupøꞌstzi: cumguꞌyomodaꞌm, y vøti cuentapø
―U yac mustøj ti chamyaj oteꞌom oñajpapøꞌomo, y vøti
cuꞌyapyø aꞌṉøcyøꞌis, u jyachøꞌyi. aṉguiꞌmbaꞌis vyiꞌnomdaꞌm ti maṉba
5 Y jicsyeꞌc angeles lo que ⁿisøjtzi
  tuqui.
teꞌnupø marcøsi y nascøsi, jeꞌis
chøcøteꞌn chøꞌnaṉgøꞌ tzajpomo. 6 Y Metzcuy testigosis ti chøcyaju

11

Dios mumu jamacøtoya quenbapø, Y tziꞌtøjøjtzi sojcuy como


chøjcupøꞌis tzap y nas y mar y mumu metro y nøjmaꞌyøjtzi:
ti jeꞌtom ityajupø, je Dios chambøjcu ―Teꞌnchuꞌṉø ma mujcay Diosis
como testigos y nømu: myasandøc y altarjiꞌṉ y may je
―Jøꞌnøti maṉba tuqui maṉbase pøn jeꞌtomo cønaꞌtzøꞌyoyajpapø.
tucnømi, jiꞌn ma yaꞌe. 7 Porque

2 Pero aꞌṉgomo u mi myujcay

Apocalipsis 11 522

syolar, tzac jetse. Porque yatzise. 9 Y aunque iꞌis maṉba


masandøjquis syolar tzøꞌyu para isyaj caꞌyajupø tuꞌcay jama cøcuc.


eyaco cumgutyaꞌmbøcøtoya Jetse maṉba isyaj aunque jutipø
jiꞌn vyaꞌṉjajmoyajepøcøtoya. cumguꞌyomdaꞌmbøꞌis, aunque
Porque jetsetaꞌmbøꞌis maṉba jutipø razaꞌomdaꞌmbøꞌis, aunque
cyøteꞌndeꞌnvøyaje masanbø cumguy jutipø oteꞌom oñajpapøꞌis, aunque
Jerusalén cuarenta y dos meses. 3 Y
  jutipø gobiernocøꞌmdaꞌmbø pøꞌnis.
maꞌṉbø ṉgøꞌvej metzcuy ø ndestigos, Y jiꞌn ma chiꞌyaj licencia vaꞌcø
y maṉba chaꞌmaṉvacyaj ø onde mil yac nipyajtøjø. 10 Y nascøstaꞌmbø

docientos sesenta jama, y maṉba pøꞌnis maṉba cyøcasøyaje


myesyaj costalsepø tucu como porque caꞌyaj je metzcuy testigos,
myesyajpase mayaꞌyajpapøꞌis. maṉba søṉdzøcyaje, maṉba

4 Y jujche ijtunaꞌṉ metzcuy na chiꞌyajtøj regalo. Porque
olivo cuy y metzcuy noꞌa jic tzaꞌmaṉvajcoyajpapøꞌsnaꞌṉ
teꞌñajupø nasacopajquis cyomiꞌis yac toyaꞌisyaju nascøstaꞌmbø
vyiꞌnaṉdøjqui, jetse metzcuy pøn. 11 Y cøjtuꞌcam tuꞌcay jama

testigos como si fuera olivo medio ityajupø caꞌyajupø, Diosis


cutitqueꞌt y noꞌatitqueꞌt. 5 Y oꞌca
  yac tøjcøy jeꞌtomo Espiritu tø
aunque iꞌis syunba yacsutzøcyajø tziꞌpapøꞌis quenguy y yac visaꞌyaju
metzcuypø testigos, testigosis y teꞌnchuꞌṉyaju, y isyajupøꞌis
ꞌyaṉnacaꞌomo putpa juctyøc y naꞌtzcomøꞌñaju. 12 Y metzcuy

pyoṉbøꞌyajpa ꞌyenemigo. Así testigosis myañaj pømipø ote


es que oꞌca aunque iꞌis syunba tzajpom minupø nøjmayajtøju:
yacsutzøcyajø, jetse maṉba ―Mindam yøꞌc møji.
poṉgaꞌtøji. 6 Yøn testigosis ityaj
  Y quiꞌmyaj oꞌnaꞌom tzapcøsi
ꞌyaṉguiꞌmguy vaꞌcø yaꞌinducyaj mientras nømdinaꞌṉ ꞌyaꞌmyajuꞌc
tuj vaꞌcø jana quec tuj mientras ꞌyenemigoꞌis. 13 Y misma hora

nøm chaꞌmaṉvacyaju. También cøt pømipø nasamicscø y vene


ityaj ꞌyaṉguiꞌmguy vaꞌcø yac cumguꞌyombø tøc juꞌmbøyaju y pøn
nøꞌpinvitu nøꞌ, y muspa cyøꞌveja cuꞌyay mil yaj caꞌyaj nasamicscøꞌis.
aunque juchepø castigo nascøsi Y tzøꞌyajupø pøn naꞌtzcomøꞌñaju y
jutzønac ñeꞌc syuñajpa. 7 Y
  myøjaꞌṉomgotzøcyaju tzajpombø Dios.
cuando chaꞌmaṉvacpøꞌuꞌcam 14 Jetse menajcam cøt toya. Pronto

mumu, entonces jøṉupø tzatøjcom maṉba cøtqueꞌt tuꞌcaꞌyoꞌmajcuy.


tzuꞌṉupø naꞌnchaṉbø copøꞌnis
maṉba ñøquipyaje. Copønis maṉba Cyuꞌyaꞌyombø angeles maṉba muꞌi
tyone, maṉba yaj caꞌyaje metzcuy 15 Entonces cuꞌyaꞌyajcuy angeles
testigos. 8 Y yaj caꞌyajtøjupø,
  muꞌu y pømi vejvejneñøm tzajpomo,
maṉba tzøꞌyaj calleꞌomo je møjapø nømyaju:
cumguꞌyomo jut oyumø yaj caꞌyaj Nascøspø ꞌyaṉguiꞌmyajpapøꞌis
ndø Comi cruzcøsi. Je cumguy ꞌyaṉguiꞌmgutyaꞌm
ñøjayajpa Sodoma y Egipto, aunque pyøjcayajuꞌam yøti ndø Comi
jiꞌndyet jicø, pero yatzi como jic Diosis y jeꞌis ꞌYune Cristoꞌis.
523 Apocalipsis 11​, ​12

Y jet maṉba aṉguiꞌmyaje


mumu jamacøtoya. 16 Y It yomo y it serpiente

12

entonces veinticuatro Entonces quej mayaꞌaṉbø


tzambøn poꞌcsyajupø seña tzajpomo. Ijtu tum
aṉguiꞌmba poꞌcscuꞌyomo yomo jamase søꞌṉba myes tucu
Diosis vyiꞌnaṉdøjqui, y cyosocøꞌm it poya. Y doce
mucscøneꞌcyaju hasta myes matza como corona cuenta.
nascøsi y cyønaꞌtzøyaj Dios. 2 Yøṉ yomo jiꞌndyet tyumbø, y

17 Nømyaju:
  veju porque nø tyoyaꞌisu porque
Øjtzø mi Ngomi, maṉba pøꞌnaj ꞌyune. 3 Entonces

mi nøjandyaꞌmbøjtzi yøscøtoyaꞌm. quej eyapø seña tzajpomo. Tum


Mijtzete Dios, mumu ti muspa møjapø serpiente como juctyøcse
mi ndzøcø. tzapaspø, ṉguꞌyacopac y majcay
Mitz na ijtuti viꞌnacsyeꞌṉomo, y vyaja, y cuꞌyapyø cyopajcøsi
hasta como yøticsyeꞌṉomo mi cuꞌyay corona myesu. 4 Y tyuꞌtzjiꞌṉ

ⁿijtuti, y maṉba mi mingueꞌte. jyøcøpøc casi cucveꞌne tzajpombø


Porque yøti mi mbøjcøchoṉuꞌam matza y pyatzmøꞌñaj nascøsi.
møjaꞌṉombø aṉguiꞌmguy. Entonces serpienteꞌis ꞌyaṉdeꞌṉ
Y mi aṉguiꞌmdzoꞌtzuꞌam. yomo maṉbapøꞌis is une. Y tiyø
18 Y quiꞌsycaꞌyajuꞌam nascøstambø hora pøꞌnajpa ꞌyune maṉbanaꞌṉ
pøn. vyiꞌjcaꞌmbøꞌjaye. 5 Entonces yomoꞌis

Pero nuꞌcuꞌam hora vaꞌcø mi is jayaꞌune maṉbaꞌis ꞌyaṉguiꞌmyaj


ṉguiꞌsycaꞌqueꞌt mijtzi. aunque jutpø cumguy naꞌnchaṉbø
Y nuꞌcuꞌam hora vaꞌcø mi y pømiꞌøyupø aṉguiꞌmgujiꞌṉ. Pero
ṉgomeꞌchaj caꞌyajupø ti o une jascøtøjcøtyøju y nøquiꞌmdøj
chøcyaje. Diosmø ijtumø aṉguiꞌmba poꞌcscuy.
Y vaꞌcø mi ṉgoyojyaj mi 6 Y yomo poye maṉu ni i ja itømø,

ndzaꞌmaṉvajcoyajpapø mi ijtumø itcuy Diosis vyojøtzøjcayupø,


ⁿyosayajpapøꞌis. jen vaꞌcø pyøꞌnøtyøj mil docientos
Y vaꞌcø mi ṉgoyojyaj sesenta jama.
vaꞌṉjajmoyajpapø, y mi 7 Y después quiptzoꞌtznøm

ṉgønaꞌtzøjayajpapøꞌis mi nøyi, tzajpom. Ñøquiptzoꞌtz serpiente


sea møjapø y cheꞌtaꞌmbø. Miguejlis ꞌyangelesjiꞌṉ y serpienteꞌis
Nuꞌcuꞌam hora vaꞌcø mi yaj ñøtøjcøyajqueꞌt ñe ꞌyangeles.
caꞌyaj pøn yacsutzøcyajpapøꞌis 8 Pero serpiente ꞌyangelesjiꞌṉ

aunque ti nascøsi. mochquecyaju y yac tzuꞌṉayajtøj


19 Y entonces ꞌyaṉvactøju
  lyugar tzajpomo vaꞌcø jana yac
Diosis myasandøc tzajpombø, tzøꞌyajtøj jeni. 9 Así que jetse

y masandøjcomo quej casya tzajpom myacpøꞌtøju vaꞌcø


aṉneꞌcupøꞌomo Diosis cyontrato. myøꞌn nascøsi je naꞌnchaṉbø
Jicsyeꞌcti neꞌmnømu, aꞌṉøñømu y serpiente, je yaꞌmøcpø tzan
jititnømu, y mics nas, y quec pømi ñøjayajpapø yatziꞌajcuy y
tzatuj. Satanás, ꞌyaṉgømaꞌcøyajpapøꞌis
Apocalipsis 12​, ​13 524

mumu nascøstaꞌmbø pon. Pues yomo, porque nas cacsaṉvajcu y


patzmøꞌñajtøj nascøꞌmø ñeꞌcø y jetse vøṉ je møja nøꞌ serpienteꞌis
ꞌyangelesjiꞌṉ. ꞌyaṉnaꞌcom pujtupø. 17 Entonces

10 Y maꞌnøjtzi pømipø ote


  serpienteꞌis vøti quiꞌsay yomo y
tzajpombø. Nømu: maṉ ñøquipay yomoꞌis ꞌyunetaꞌm
―Yøti jøꞌø, tø yaj cotzoctamuꞌam los que cyømaꞌnøjayajpapøꞌis
Diosis, yaj quejuꞌam pyømi, y Diosis ꞌyaṉguiꞌmguy y
yaj quejuꞌam ꞌyaṉguiꞌmguy cyotestigosajyajpapøꞌis Jesucristo.
y yaj quejqueꞌtuꞌam ꞌYune
Cristoꞌis ꞌyaṉguiꞌmguy. Porque Ijtu metzcuy naꞌchcupyø copøn
pyatzmøꞌndøjuꞌam Satanás,
cyøtzaꞌmøyajpaꞌsnaꞌṉ ndø tøvø.
Chujiꞌṉ jamajiꞌṉ cyøtzaꞌmøyajpanaꞌṉ
13 Entonces teꞌnøjtzi
majraṉvini poꞌyoꞌomo.
Y ⁿisøjtzi nø pyujtupø majromo
ndø tøvø Diosis vyiꞌnaṉdøjqui. copøn cuꞌyay copacpøte y majcay
11 Pero ndø tøvøꞌis tyoñaju, porque
  vajapø. Y tumdumbø vyajacøsi ñøꞌit
Borregoꞌis ñøꞌpin jøꞌtu, jetcøtoya corona, y tumdumbø cyopajcøsi it
tyoñaj quipcuy ndø tøvøꞌis, ni nøyi yachcøꞌoꞌnøpyapøꞌis Dios. 2 Y

ti ja mus chøjcayajø Satanasis. je copøn lo que ⁿisupøꞌtzi, møja


Porque cyotestigosajyaj Jesús, y canse quenba, y cyoso osoꞌis ñeꞌse
ja tyoyaꞌṉøyaj vyin, ni ja ñaꞌchajø quenba, y ꞌyaṉnaca tzapas caꞌṉis
aunque cyaꞌyajø. Por eso tyoñaju. ꞌyaṉnacase quenba. Y serpienteꞌis
12 Por eso casøtyam mijtzi
  chiꞌ je copøn ñeꞌ pyømi y yac poꞌcs
ñchajpomdaꞌmbøꞌis. Pero lastima ñeꞌ yaṉguiꞌmgu pyoꞌcscuꞌyomo
mijtaꞌm nascøꞌm mi ⁿijtamupøꞌis vaꞌcø myøjaꞌṉ aṉguiꞌmø. 3 Y ⁿisøjtzi

y majrom mi ⁿijtamupøꞌis. Maṉba que copøꞌnis cyopac vøti yaj tumø


mi istam møjaꞌṉdoya, porque maṉbase caꞌ quenba; pero ja cyaꞌø,
yatziꞌajcuꞌis mi ṉgyømøꞌndamuꞌam, tzojcu. Y mumu nascøstaꞌmbø
y nø quiꞌsycaꞌcomøꞌnu porque pøꞌnis ñømayaꞌcomøꞌñaju y maṉ
myuspa que usaṉ orati maṉbatøc it pyaꞌtyaj je copøn. 4 Y cyønaꞌtzøyaj

vaꞌcø yosa. serpiente chiꞌupøꞌis pømi je copøn


13 Y cuando isu serpienteꞌis que
  y cyønaꞌtzøyajqueꞌt je copøn. Y
pyatzmøꞌndøj nascøsi,myacjoꞌyu nømyaju:
yomo oyuꞌis yac pøꞌnaj jayaꞌune. ―Ni i ja it pømiꞌøyu como yøn
14 Y tziꞌtøj yomo metzcuy saj
  copønse. Ni iꞌis jiꞌn cyønuꞌcaye vaꞌcø
møja tajpiꞌis syajsepø vaꞌcø mus ñøquipø.
syititmaṉ ja ijnømømø ijtumø lugar 5 Y copøn tzitøj licencia vaꞌcø

vyøjøtzøjcupø, jen vaꞌcø pyøꞌnøtyøjø cham mayaꞌcusyetaꞌmbø tiyø


tuꞌcay ame medio, vaꞌcø jana y vaꞌcø yachcøꞌoꞌnøy Dios, y
chøjcay ni tiyø serpienteꞌis. 15 Pero
  vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌm cuarenta y dos
serpienteꞌis yac put nøꞌ vøti meses. 6 Entonces jetse cyøꞌoꞌnøyaj

ꞌyaṉnaꞌcomo como møjanøꞌse Dios y cyøꞌoꞌnøyaj Diosis ñøyi y


vaꞌcø pyoyaꞌṉøy yomo vaꞌcø yac Diosis itcuy, y cyøꞌoꞌnøyajqueꞌt
jøtpøꞌø. 16 Pero nasis cyotzoṉ
  tzajpom ityajupø. 7 Y tziꞌtøjqueꞌt

525 Apocalipsis 13​, ​14

licencia copøn vaꞌcø ñøquipyaj ityajupø pøn. Nøjmayajpa vaꞌcø


vaꞌṉjajmoyajpapø, y copøꞌnis tyon chøjcaṉgøpujtøyaj copøꞌnis cyene
quipcuy. Jetseti tziꞌtøj aṉguiꞌmguy oyupø chetzjoꞌyaj espadajiꞌṉ y ja
vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌm aunque jutpø cyaꞌøpø. 15 Y metzcupyø copøn

pøꞌnomo, mumu jutpø tømbuꞌomo, o tziꞌtøj musocuy vaꞌcø mus yaj


aunque jutipø oteꞌom vejvejnepapø quena je copøn chøqui vaꞌcø mus
pøꞌnomo, aunque jutpø yac vejvejneya, y vaꞌcø mus chiꞌ
cumguꞌyomo. 8 Y mumu nascøs
  aṉguiꞌmguy vaꞌcø yaj caꞌyaj jiꞌṉ
ityajupø pøꞌnis ja ityajøꞌis ñøyi cyønaꞌtzøyajepøꞌis ñeꞌcø. 16 Además

jachøꞌyupø Borregoꞌis libroꞌomo, ꞌyaṉguiꞌmu vaꞌcø myarcatzøcyajtøj


mumu jeꞌis maṉba cyujnejayaj chøꞌnaṉgøꞌcøsi o vinbactzaꞌcøsi
copøn. Borregoꞌis libroꞌomo it mumu pøn, que sea myøjaꞌṉombø,
jachøꞌyupø i maṉba quen mumu aunque jiꞌn myøjaꞌṉombø, que
jama. Diosis cyoquiꞌpsu antes que sea rico y pobre, que sea librepø
jomectøj nasacopac que je Borrego pøn, que sea yospa obligado,
maṉba yaj caꞌtøji. mumu vaꞌcø myarcatzøcyajtøjø.
9 Como it mi ṉgoji, cømaꞌnøyø.

17 Y aṉgiꞌmgueꞌtu ni i vaꞌcø jana

10 Yac syombapøꞌis tyøvø, jetseti


  mus jyuꞌyoya y ni vaꞌ jana mus
ñeꞌc maṉba yac somdøjqueꞌte. Y myaꞌajø oꞌca ja myarcatzøcøpø
yaj caꞌpaꞌis tyøvø espadajiꞌṉ, tiene copøꞌnis ñøyijiꞌṉ o ñumerojiꞌṉ.
que jetjiꞌṉ vaꞌcø yaj caꞌtøj ñeꞌcø. Por 18 Syunba vaꞌcø it quiꞌpsocuy

eso vaꞌṉjajmopapø pøꞌnis tiene que tyuꞌnbapøꞌis yøṉ libro jayuse.


vaꞌcø cyoqueñaj pasenciaꞌajcuy y Oꞌca mi ṉgønøctøyøpya, mayꞌisay
vaꞌcø vaꞌṉjajmoyaj vøjø. copøꞌnis ñúmero. Porque it pøn
11 Entonces jøsicam ⁿisøjtizi
  ñøꞌijtayupøꞌis jeꞌis ñúmero, y
eyapø naꞌnchaṉbø copøn nasacøꞌm copøꞌnis ñúmero seiscientos sesenta
nø pyujtupø. It metzcuy vyaja y seisete.
borregoꞌis vyajasepø, pero
serpientese vejvejnepya. 12 Y Ciento cuarenta y cuatro mil vañaju

14

viꞌnapø copøꞌnis vyiꞌnaṉdøjqui Después ṉgøqueꞌnøꞌyøjtzi


yosu mumu je viꞌnapø copøꞌnis y ⁿisø Borrego teꞌnupø
ꞌyaṉquiꞌmgujiꞌṉ y mumu pøn nascøs Sión cotzøjcøsi, y jetjiꞌṉ ityajqueꞌtu
ityajupø ꞌyobligatzøcyaju vaꞌcø ciento cuarenta y cuatro mil
cyønaꞌtzøyaj vinbø copøn, oyupø pøn ñøꞌijtayajupøꞌis Borregoꞌis
yaj vøti cyopajcøsi maṉbasenaꞌṉ ñøyi y Borregoꞌis Jyataꞌis ñøyi
caꞌe, pero tzojcu y quenba, ja jachøꞌyajupø vyinbactzaꞌcøsi.
cyaꞌø. 13 También chøcpa møjaꞌṉ

2 Jicsyeꞌc maꞌnøjtzi aꞌṉøcø tzajpom

milagroꞌajcuy. Yac tzuꞌṉba juctyøc tzuꞌṉupø. Aꞌṉøyu como vøti


tzajpomo, nascøs yaj quecpa møjanøꞌse y como rayo aꞌṉøpyase
mumu pøꞌnis vyiꞌnaṉdøjqui. 14 Y   pømi. Aꞌṉøyu como vøti mosiquero
viꞌnapø copøꞌnis vyiꞌnaṉdøjqui nø yac vañaju tzaꞌyøyupø música
yac tzøctøjpa milagroꞌajcuy nøyiꞌajupøꞌis arpa. 3 Y nømnaꞌṉ

vaꞌcø ꞌyaṉgømaꞌcøyaj nascøs vyañaj jomepø vane aṉguiꞌmguy


Apocalipsis 14 526

pocscuꞌis vyiꞌnaṉdøjqui, y ―Yøti jøꞌø; yajuꞌam Babilonia


macsycuy copøꞌnis vyiꞌnaṉdøjqui, cumguy. Yøti jøꞌø; je møjaꞌṉombø
y tzambøꞌnis vyiꞌnaṉdøjquitaꞌm. cumguy Babilonia yajuꞌam.
Y ni iꞌis jiꞌnaṉ mus ꞌyaṉmay je Como vinujiꞌṉ tø yac noꞌtpa y
vane, sino que je ciento cuarenta tø yac tocopya, jetse Babilonia
y cuatro mil Diosis jyuputyajupø cumguꞌyomdambøꞌis yac tocoyaj
mumu nascøstaꞌmbø pøꞌnomo, mumu jutpø pøn; ꞌyaṉgømaꞌcøyaju
jeꞌisti muspa ꞌyaṉmayaj vane. vaꞌcø møtzi ñøꞌityaj yomo.
4 Yøndaꞌmbø ja cyojapaꞌtyajøpø

9 Y entonces minqueꞌt tuꞌcaꞌyombø

yomojiꞌṉ porque nunca ja yomo angeles. Y pømi veju, nømu:


oꞌnøyajø. Yøndaꞌmbøꞌis maṉba ―Oꞌca aunque iꞌis cyønaꞌtzøpya
pyaꞌtyaj Borrego jut maṉba. naꞌnchaṉbø copøn, jet tiene
Yøndaꞌm Diosis jyuputyaju vøti que vaꞌcø cyastigatzøc Diosis, o
pønomo, jet más vøjtaꞌmbø oꞌca aunque iꞌis cyønaꞌtzøpa
pøn cøpiṉyajtøjupø Dioscøtoya copøꞌnis chøqui, oꞌca aunque iꞌis
y Borregocøtoya; 5 ni jujche ja
  pyøjcøchoꞌṉapya copøꞌnis myarca
chøcøpøꞌis sutzcuy. Yøṉdambø vyinbactzaꞌcøsi o cyøꞌcøsi, 10 jet

ñøꞌityajpa Diosis ꞌyaṉguiꞌmba tiene que vaꞌcø cyastigatzøjqueꞌt


poꞌcscuꞌis vyiꞌnaṉdøjqui como vøti Diosis. Porque Dios maṉba
cøvajcøyajupø pøn cyojajiꞌṉ. quiꞌsycaꞌe y maṉba yaj coꞌaṉgøyaje
møꞌchøqui, como si fuera vino
Tuꞌcapyø ote chamyajupø tacacøꞌnipø tø yac toꞌṉbase; y
tuꞌcapyø angelesis maṉba pyoṉyaje juctyøcjiꞌṉ
6 Y
entonces ⁿisøjtzi eyapø angeles mojtupø azufrejiꞌṉ. Jetse maṉba
tzapcøꞌmø nø syititvijtu. Jeꞌis yac toyaꞌisyaje masandaꞌmbø
ñøꞌit vøjpø ote jiꞌn yajepø vaꞌcø angelesis vyiꞌnaṉdøjqui y Borregoꞌis
chaꞌmaṉvac mumu nascøstaꞌmbø vyiꞌnaṉdøjqui. 11 Y maṉba quiꞌm

pøꞌnomo, mumu gobiernoꞌis mumu jamacøtoya juctyøc


cyoꞌaṉjamyajpa maye, aunque joco mientras que juctyøjcomo
jutpø razaꞌomdaꞌmbø vaꞌcø nø tyoyaꞌisyaju, y nunca jiꞌn
chajmayajø, aunque jutipø oteꞌom ma sapøcyaje tzuꞌjiꞌṉ jamajiꞌṉ
vejvejneyajpyapø, aunque jutpø cyønaꞌtzøyajpapøꞌis naꞌnchaṉbø
cumguꞌyomdaꞌmbø, vaꞌcø chajmayaj copøn y cyønaꞌtzøyajpapøꞌis
mumu. 7 Y angeles pømi veju,
  copøꞌnis chøqui, o marcatzøcyajupø
nømu: copøꞌnis ñøyijiꞌṉ. 12 Por eso tiene

―Cønaꞌtzøtyam Dios y møjaꞌṉ que vaꞌcø cyoqueñaj pasenciaꞌajcuy


vøcøtzøctamø, porque nuꞌcuꞌam vaꞌṉjajmoyajpapø pøꞌnis; los que
hora vaꞌcø cyømeꞌchaj mumu cyømaꞌnøjayajpapøꞌis Diosis ꞌyote y
pøn cyojajiꞌṉdaꞌm. Cønaꞌtzøtyam vyaꞌṉjamyajpapøꞌis Jesús.
chøjcupøꞌis tzap y nasacopac y mar 13 Entonces maꞌnøjtzi tzajpombø

y yac vombapøꞌis nøꞌ. ote, nøjaꞌyøjtzi:


8 Y mingueꞌt eyapø angeles
  ―Yøꞌcse jaꞌyøyø: “Contentocoꞌni
viꞌnapø angelesis jyøsmø y nømu: ityajpa maṉbapøtøc caꞌyaj ndø
527 Apocalipsis 14​, ​15

Comiꞌis ñøyicøsi”. Y ꞌyaṉdzoṉ que nuꞌcpaꞌcseꞌṉomo caballoꞌis


Espiritu Santoꞌis: “Jøꞌø pues, maṉba frenucømø, y jøꞌtu nøꞌpin como
sapøcyaje porque maṉba chacyaj ochenta leguaseꞌṉomo.
pømipø yoscuy. Pero chøcyajuseti
nascøsi, Diosis jiꞌn jyajmbøꞌjayaje”. Ultimotaꞌmbø mayaꞌnbø toya

Nascøspø cosecha
14 Entonces ṉgøqueꞌnøyøjtzi y
15 Entonces ⁿisøjtzi eyapø
seña tzajpomo, møjaꞌṉombø
y mayaꞌcusyepø. ⁿIsø cuꞌyay angeles
jen it popo oꞌna. Y oꞌnaꞌom poꞌcs ñømiñajuꞌis último cuꞌyay cuenta
tum pøn, mumu Pøꞌnis Tyøvøse castigo. Jeꞌncheꞌṉom yajpa Diosis
quenbapø. Ijtu cyopajcøsi oropø cyoraje.
corona, y choꞌṉaj viꞌnapø luꞌc. 2 Y ⁿisqueꞌt øjtzi mar vidriose

15 Entonces putqueꞌt eyapø angeles


  quenbapø mojtupø juctyøcjiꞌṉ. Y
Diosis myasandøjcomo y pømi isqueꞌtøjtzi toñajupøꞌis cuando o
vyejay eyapø angeles oꞌnaꞌom ñøquipyaj naꞌchcupø copøn copøn
poꞌcsupø ñøjayu: chøquijiꞌṉ y ja pyøjcøchoꞌṉayajøꞌis
―Yac yos yøti mi luꞌc vaꞌcø mi ñúmero chajmayajpapøꞌis copøꞌnis
ṉgosechatzøc tøm, porque nuꞌcuꞌam ñøyi. Jej tyoñajupøꞌis teꞌñaju
hora vaꞌcø mi ṉgyosechatzøcø, vidriosepø marcøsi, y ñøꞌityaju
porque cøṉuꞌam nascøspø cosecha. tzaꞌyøyu música Diosis chiꞌyajupø.
16 Entonces oꞌnaꞌom poꞌcsupø

3 Nømnaꞌṉ vyañaj Diosis chøsi

angelesis yac yosu luꞌc nascøsi. Y Moisesis vyane y Borregoꞌis vyane,


piṉum nascøspø cosecha. nømyaju:
17 Y entonces eyapø angeles put
  Mijtzete ndø Comi Dios;
tzajpombø masandøjcomo, jeꞌis myøjaꞌṉombøte y
ñøꞌitqueꞌtuti viꞌnapø luꞌc. 18 Y
  myayaꞌaṉbøte, y mayaꞌaṉbøte
putqueꞌt altajromo eyapø angeles mumu ti mi ndzøjcuse.
muspapøꞌis jyaꞌpøy juctyøc. Jeꞌis Muspa mi ndzøc mumu tiyø.
vyejay choꞌṉajuꞌis viꞌnapø luꞌc. Vøjpø ti mi ndzøcpa y viyuṉbø
Ñøjayu: ti mi ndzamba mijtzi mumu
―Yac yos viꞌnapø mi luꞌc vaꞌcø mi cumguꞌis ꞌYaṉguiꞌmba.
nduc uva møqui lo que ijtu nascøsi, 4 Ø Ṉgomi, solamente mitz
porque cøṉyajuꞌam. myasanbøte;
19 Y je angelesis yac yos luꞌc
  jetcøtoya ni i ja it jiꞌn mi
nascøsi y piṉ nascøstaꞌmbø uva ñaꞌndzepøꞌis,
y pyatztøjcøyaj møja lugajromo ni i ja it jiꞌn maꞌs mi ⁿvyøngotzøqui.
maṉgoꞌtztøjpamø uva vaꞌcø pyut Aunque jutpø cumguꞌyombø
ñøꞌ. Como maṉgoꞌtztøjpase uva, pøꞌnis maṉba mi ṉgyømiñaje,
jetse Diosis maṉba cyastigatzøcyaj maṉba mi ṉgyønaꞌtzøyaje,
pøn, porque maṉba quiꞌsycaꞌe. porque isyajuꞌam jujche mi
20 Jetse myaṉgoꞌtzcoꞌtzvøyaj uva
  ndzøcpase vøjpø aṉguiꞌmguy.
cumguy acapoya y myaṉgoꞌtzumø 5 Después o ⁿaꞌme y ⁿisø

put nøꞌpinsepø, yeꞌṉupø hasta aṉvajcupø más masanbø cuarto


Apocalipsis 15​, ​16 528

Diosis myasandøjcomo tzajpomo. jutipø nøꞌcøꞌmø, møjapø


6 Y putyaj masandøjcomo cuꞌyay
  nøꞌcøꞌmø y vyombamø nøꞌ. Y
angeles ñømiñajuꞌis cuꞌyay cuenta nøꞌpinvituꞌqueꞌtupøtite je nøꞌ.
castigo. Myesyajpanaꞌṉ søꞌṉbapø 5 Jicsyeꞌøc maꞌnøjtzi nøꞌis ꞌyangeles

tucu suñi sujpopopø serapø, y nømu:


cyucpajcøsi vatyajupønaꞌṉ oropø ―Øjtzi mi Ṉgomi, vøjpø
vajtocujiꞌṉ. 7 Entonces jendi ityaj
  justiciaꞌajcuy mi ndzøcpa. Mitz
macsycuy copøn y tumbøꞌis mi ⁿijtu yøti y de por si na
chiꞌyaj cuꞌyapyø angeles cuꞌyay mi ⁿijtuti y maṉba mi ⁿiti; mitz
taza orotaꞌmbø tasyajupø tijiꞌṉ myasanbøte. Vøjpø justiciaꞌajcuy
maṉba cyastigatzøc Diosis pøn, mi ndzøcpa nøꞌ vaꞌcø mi yac
cuando quiꞌsycaꞌpa ñeꞌc Dios nøꞌpin vituꞌa, jetsepø vaꞌcø yac
mumu jamacøtoya itpapø. 8 Y joco
  toꞌṉyajø. 6 Porque jic pøꞌnis yac

tas masandøjcomo porque Dios jøꞌtayaju aṉcø vøjpø pøꞌnis ñøꞌpin


jendi ijtu, y Dios myøjaꞌṉombøte y y tzaꞌmaṉvajcoyajpapøꞌis ñøꞌpin;
pømiꞌøyupøte. Y ni i ja mus tøjcøy por eso vøj vaꞌcø mi ndziꞌyaj nøꞌpin
masandøjcomo hasta que cøtyaj vaꞌcø tyoꞌṉyajø. Pues jetse syunba
cuꞌyay cuenta castigo cuꞌyapyø vaꞌcø chøctøjø.
angelesis ñømiñajupø. 7 También maꞌnøjtzi nø ñømupø

altarcøꞌmø:
Cuyay cuenta castigo ―Ø Ṉgomi Dios, mumu ti muspa

16 Entonces maꞌnøjtzi pømipø


ote masandøjcomo
onbujtupø. Ñøjayaju cuꞌyapyø
mi ndzøcø, viyuṉsye viyuṉbø
justiciaꞌajcuy mi ndzøcpa.
8 Entonces macsycuꞌyajcuy

angeles: angelesis ꞌyoctec tyaza møji


―Maṉdamø y octectam nascøsi jamacøsi y más pømi yac søꞌṉu
mi ndasa, lo que tijiꞌṉ maṉba vaꞌcø pyoṉyaj pøn. 9 Y pøn

cyastigatzøcyaj Diosis pøn. pyoṉbøꞌyaj pømipø nutzcøꞌis,


2 Y vinbø angeles maṉu y ꞌyoctec
  y cyøꞌoꞌnøyaj Dios porque
tyaza nascøsi. Y jicsyeꞌc yach Diosis cyojtayaj jetse castigo
putziꞌis cyønaꞌyøyaj pøn. Putzi eya cuentataꞌmbø. Pero ja
topya y møsycuy quenba. Jetsepø quiꞌpsvituꞌyajø. Ja chacyaj
putziꞌis cyønaꞌyøy mumu pøn yatzitzocoꞌyajcuy nø chøcyajuse, ja
ñøꞌijtuꞌis nachcupø copøꞌnis myarca, vyøcotzøcyaj Dios.
y cyønaꞌtzøyajupøꞌis copøn dzøqui 10 Entonces mosaꞌyajcuy angelesis

jic copønse quenbapø. ꞌyoctec tyaza møsyaṉbø copøꞌnis


3 Entonces metzcuꞌyajcuy
  ꞌyanguiꞌmba poꞌcscucyøsi. Y
angelesis ꞌyoctec tyaza majromo. Y cyoꞌaṉjajmeꞌomo piꞌtzøꞌajnømu
nøꞌ nøꞌpin vituꞌu, como caꞌupøꞌis y pøꞌnis cyøꞌsyaj tyotz toyapit
ñøꞌpinse tujcu, y mumu ti ijtuse porque ñøꞌityajunaꞌṉ vøti toya. 11 Y

quenbapø majromo caꞌpøꞌyaju. cyøꞌoꞌnøyaj tzajpomopø Dios porque


4 Entonces tuꞌcaꞌyajcuy
  ñøꞌityajunaꞌṉ toya, ñøꞌityajunaꞌṉ
angelesis ꞌyoctec tyaza aunque putzi. Y ja quiꞌpsvituꞌyajø, ja
529 Apocalipsis 16​, ​17

chacyaj yatzitzocoꞌyajcuy nø ijtzotznøm nascøsi, nunca ja o


chøcyajuse. cøt jetse pømipø nasamicscø.
12 Entonces tujtaꞌyajcuy angelesis
  Yøti más pømi cøjtu. 19 Y tuꞌcay

ꞌyoctec tyaza møjapø nøꞌcøꞌmø veꞌnu je møja cumguy. Y mumu


ñøyipøꞌis Eufrates. Y jicsyeꞌc tøtz je nascøstaꞌmbø cumguy juꞌmbøꞌyaju,
nøꞌ, jiṉ vaꞌ mus cyøtyajø aṉguiꞌmba y Diosis jyajmutzøjcu myøjaꞌṉombø
jama putcucyøsi tzuꞌṉyajupø. Babilonia cumguy vaꞌcø
13 Y entonces ⁿisøjtzi tuꞌcay
  cyastigatzøcø, vaꞌcø yac toyaꞌis
yatziꞌajcuy nacse queñajpapø. vøti porque vøti quiꞌsycaꞌpanaꞌṉ
Tum nømnaꞌṉ pyujtu serpienteꞌis Dios. 20 Mumu cucnas cøvøṉbøꞌyaju,

ꞌyaṉnacaꞌomo, tum nømnaꞌṉ pyujtu ja cyejyajøꞌam, jetseti cotzøc ja


naꞌṉchaṉbø copøꞌnis ꞌyaṉnacaꞌomo, cyejyajqueꞌtaꞌm. 21 Y pøngøs quec

y tum nømnaꞌṉ pyujtu møjapø tzatuj tzajpom tzuꞌṉupø


sutzpapø tzaꞌmaṉvajcopyapøꞌis tum guintalsyeꞌṉom jemetztaꞌmbø,
ꞌyaṉnacaꞌomo. 14 Porque je nac
  y pøꞌnis cyøꞌoꞌnøyaj Dios porque
yatziꞌajcuꞌise ꞌyespiritutaꞌm y jetseti yac toyaꞌisyaj tzatujiꞌṉ,
chøcyajpa milagroꞌajcuy. Putyajpa porque vøti toyaꞌisyaju.
maṉyajpa aunque jutpø aṉguiꞌmba
ityajumø mumu nascøsi vaꞌcø yac Cyojacøtoya maṉ
tuꞌmyajø vaꞌcø ñøquipyaj Dios jic castigatzøctøji møtzi yomo
møjaꞌṉombø jamaꞌomo, cuando
Diosis mumu ti muspapøꞌis
chøcø, jeꞌis maṉba isindzi jujche
17 Jendi ityaj cuꞌyay angeles
ñøꞌityajuꞌis cuꞌyay taza, y
tum min øtzcøꞌmø y oꞌnøꞌyøjtzi
maṉba ñøquipi. 15 Y mandøj nø
  nøjmaꞌyøjtzi:
ñømupø: “Tzøjcay cuenda øtz ―Yøꞌc minø, y maṉba mi
joviseti maṉbø mini como minbase isindzi ti maṉba cyoꞌaṉgøy je
nuꞌmbapø. Contento tzøꞌyajpa møjaꞌṉombø møtzi yomoꞌis, je
cuando miꞌnbøjtzi oꞌca jiꞌn yomo ꞌyaṉboꞌcsupøꞌis sonetaꞌmbø
ꞌyøṉgusyuñaje, y oꞌca tyoyaꞌnøyajpa nøꞌ. 2 Yøṉ yomo oy møtzi ñøꞌityaj

tyucu, jana vyityaj jana tucu, vaꞌcø nascøstaꞌmbø aṉquiꞌmbaꞌis y


jana cyøtzaꞌajyaj vyin”. 16 Y yac
  nascøstaꞌmbø pøn noꞌtyaju porque
tuꞌmyaj aṉguiꞌmyajpa je lugaromo tyoꞌṉayaj jeꞌis vyinu. Y jeꞌis vyino
ñøyiꞌajupøꞌis hebreo oteꞌomo como si fuera yatziꞌajcuyete vaꞌcø
Armagedón. cyønaꞌtzøyaj lo que jiꞌndyet Dios. Y
17 Entonces cuꞌyaꞌyajcuy
  vaꞌcø cyønaꞌtzøyaj lo que jiꞌndyet
angelesis ꞌyoctec tyaza savaꞌomo. Dios, jet Diosis vyinaṉdøjqui como
Y put mayaꞌaṉbø ote tzajpompø si fuera vaꞌcø ñøꞌit eyataꞌmbø pøn
masandøjcomo ijtumø Diosis yomoꞌis.
ꞌyaṉguiꞌmguy poꞌcscuy. Nømu: 3 Y ni i ja ityømø nømaꞌṉøjtzi

―Tujcuꞌam. angelesis, pero ø ṉgueneꞌomdite,


18 Entonces neꞌmnømu, pømi
  por espirituti yac isu. Jen ⁿisøjtzi
aꞌṉøñømu y rayu aꞌṉøyu; y cøt yomo pyoꞌcsupøꞌis tzapaspø copøn,
pømipø nasa micscø. Desde cuꞌyay copacpø y majcay vajapø. Y
Apocalipsis 17 530

copøngøs jachøꞌyupø vøti nøyi, pero jeꞌis maṉba ñømayaꞌyaj je copøn


puro topa ote cyøꞌoꞌnøyajpapøꞌis vina ijtupønaꞌṉ y yøti ja itø pero
Dios, hasta jayoctasupø. 4 Y je
  maṉbatøc iti.
yomoꞌis tzapas y tzapas joꞌmapø 9 ”Vaꞌcø mi ngønøctøyøy yøṉø,

tucu myejsu. Y myes orotaꞌmbø tiene que vaꞌcø mi nøꞌit quiꞌpsocuy


tiyø y suñi queñajpapø namchaꞌ y vøjpø. Copøꞌnis cuꞌyapyø cyopac,
perlas. Y choꞌṉaju oropø vaso, pero cuꞌyapyø cotzøctite, y jetcøs nø
jiꞌndyet vøjpø tijiꞌṉ jojøyu, puro pyoꞌcs je yomo. 10 También cuyapyø

møsycuytaꞌmbø tijiꞌṉ jojøyupø copac, cuꞌyapyø aṉguiꞌmbate. Pero


porque chøc yatzitzocoꞌyajcuy mosapø aṉguiꞌmbaꞌis ꞌyaṉguiꞌmguy
je yomoꞌis. 5 Y ñøꞌit jachøꞌyupø
  yajuꞌam, y tum nømdi aṉguiꞌm
vinbactzaꞌcøs ñøyi, jiꞌndøc ndø yøti y tum maṉbatøc mini. Pero
musi ticøtoya jetse ñøyi. Yøꞌcse cuando minba, usaṉ orati maṉba
jachøꞌyupø ñøyi: “Møjaꞌṉombø tzøꞌy ꞌyanguiꞌmguꞌyomo. 11 Je  

Babiloniate; yøꞌṉis ñøcøtzoꞌtzu copøn lo que ijtupønaꞌṉ y ja it yøti,


yatzitzocoꞌyajcuy vaꞌcø møtzi tucutujtaꞌyajcupø aṉguiꞌmbate,
ñøꞌityaj pøn y ñøcøtzoꞌtz mumu pero jøsiꞌcam maṉba tococuꞌyomo.
yatzitaꞌmbø tzøqui nascøsi”. 6 Y
  Cuꞌyayajcuñaꞌn je aṉguiꞌmba,
ⁿisøjtzi que je yomoꞌis yaj caꞌyaju pero mismo jejti matyøjqueꞌtu
vaꞌṉjajmoyajpapø pøn y Jesús tucutujtaꞌyajcuy.
cyotestigosajupøꞌis; y alegreꞌaju 12 ”Y mi ⁿisuse je majcay vaja,

como pøn alegreꞌajpase cuando jetete majcaṉbøn aṉguiꞌmyajpapøte;


tyoꞌṉyajpa tzoy, como si fuera ja pyøjcøchoṉyajøpøꞌstøc
tyoꞌṉuse nøꞌpin y noꞌtu. Y cuando ꞌyaṉquiꞌmguy, pero maṉbapøꞌstøc
ⁿijsøjtzi jetsepø yomo, nømayaꞌ pyøjcøchoṉyaje tum horatim vaꞌcø
øjtzi. Ṉgomoꞌyøjtzi que tiye jicø. 7 Y
  ꞌyaṉguiꞌmyaj copønjiꞌṉ. 13 Yøṉ

angelesis nøjaꞌyøjtzi: majcapyø aṉguiꞌmbaꞌis tyumøꞌajyaj


―¿Tiꞌajcuy mi ṉgomoꞌpya que tiye quiꞌpsocuy vaꞌcø cyotzoṉyaj copøn
jicø? Maꞌṉba mi ndzaꞌmaṉvajcaye vaꞌcø ꞌyaṉguiꞌm myøjaꞌṉomo.
tiye yomote y tiye coponete 14 Jeꞌis maṉba ñøquipyaj Jesucristo

nø ñøvijtupø cuꞌyay copacpø nøjatyøjupø Borrego y Borregoꞌis


y majcay vajapø, porque eyati maṉba tyone, porque jetemete
ndø conøctøyøpya. 8 Je copøn
  aunque jutipø comiꞌis Cyoviꞌnajøpø,
mi ⁿisupø viꞌna ijtupønaꞌṉ y yøti y jeꞌtis ñøꞌit aṉguiꞌmguy aunque
ja itaꞌam. Pero maṉbatøc put jutipø aṉguiꞌmbacøsi. Y Borregojiꞌṉ
jøṉupø tzatøjcomo y jøsiꞌcam ityajupø vejayajtøju y cøpiṉyajtøju
maṉba tococuꞌyomo. Y cuando y chøcyajpa mumuti syunbase
minba isyajqueꞌt copøn, maṉba Borregoꞌis.
ñømayaꞌyaje vene nascøstaꞌmbøꞌis. 15 Entonces angelesis

Ja jyachøꞌyajupøꞌis ñøyi je nøjacyeꞌtøjtzi:


libruꞌomo ijtupøꞌom jachupø desde ―Je mi ⁿisupø nøꞌ ñøcpoꞌcsøyupø
que tzoꞌtzuꞌcseꞌṉom nasacopac i møtzi yomoꞌis, pøndaꞌmete; aunque
maṉba quen mumu jamacøtoya, jutzpø cumguꞌyomdambø, aunque
531 Apocalipsis 17​, ​18

jutzpø gobierno ijtyajumø, y cumguꞌis syajyaj yatzitzocoꞌyajcuy


aunque jutzpø oteꞌom oñajpapø. como si fuera cyomøjtzøyajpase,
16 Y je majcapø vaja mi istamupø
  y jetse chøcyajqueꞌt je cumgujiꞌṉ
copøngøsi, aṉguiꞌmbataꞌmete, y yatzitzocoꞌyajcuy nascøstaꞌmbø
copønjiꞌṉ je majcapyø aṉguiꞌmbaꞌis aṉguiꞌmbaꞌis como møtzi yomo
maṉba quiꞌsayaj møtzi yomo y ñøꞌityajpase. Y nascøs maꞌajyajpapø
maṉba pyatzpøꞌu tzacyaje jana ricoꞌajyaju, porque vøtinaꞌṉ
tucupø, y maṉba vyiꞌcayaj syis, y ityaju tziꞌṉyajpapø tiyø vaꞌcø
maṉba pyoṉbøꞌyaj juctyøjcomo. myaꞌajvituꞌyajø jicø cumguꞌyomo.
17 Porque Diosis cyojtu yøn
   
4 Entonces maꞌnøjtzi eyapø ote

aṉguiꞌmyajpaꞌis quiꞌpsocuꞌyomo vejaṉquec tzajpomo, nømu:


vaꞌcø chøcyaj ñeꞌc Diosis quiꞌpsuse ―Øjtzi mi neꞌndaꞌm, pujtamø
y syunuse. Porque Diosis yac mijnay je cumguꞌyomo vaꞌcø jana parejo
jic majcay aṉguiꞌmyajpa quiꞌpsocuy mi ṉgyojapaꞌjtamø jetjiꞌṉ, vaꞌcø
vaꞌcø tumøꞌajyaj quiꞌpsocuy vaꞌcø jana parejo mi ndyoyaꞌistam
cyøtzajcøyaj naꞌnchaṉbø copøn jetjiꞌṉ. 5 Hasta Diosis vyiꞌnaṉdøjqui

ñeꞌ ꞌyaṉguiꞌmgujiꞌndaꞌm, vaꞌcø yeꞌṉnuꞌcuꞌam cyoja, y Diosis


más myøjaꞌṉ aṉguiꞌm naꞌnchaṉbø chiꞌuꞌam cuenta que vøti chøc
copøn. Jet maṉba ꞌyaṉguiꞌmi hasta yatzitzocoꞌyajcuy. 6 Como jujche

que viyuṉajpa chamuse Diosis. mi ⁿyac toyaꞌistamu je cumguꞌis,


18 Je yomo mi ⁿisupø myøjaꞌṉombø
  jetseti yac toya isqueꞌt je cumguy.
cumguytite. Je cumguy aṉguiꞌmba Castigatzøcyaj menac cyojacøtoya.
coviꞌnajøte, jeꞌis ꞌyaṉguiꞌmyajpa Como jujche yac toyaꞌisyaj
mumu nascøstaꞌmbø aṉguiꞌmyajpa eyataꞌmbø, jetseti yac toyaꞌisqueꞌt
pø. menac je cumguy. 7 Como jujche

o myøjatzøc vyin ñeꞌcø, como


Yøti jøꞌø tocoyuꞌam jujche nascøspø ricuꞌajcuy o yac
Babilonia cumguy tziꞌṉi, jencheꞌṉomo yac toyaꞌisqueꞌt

18 Jøsiꞌcam ⁿisøjtzi eyapø


angeles nø myøꞌnupø
tzajpomo jamase nø syøꞌṉocpajcupø
ñeꞌcø, y yac voꞌa. Porque nømba
chocoꞌyomo: “Yøꞌc poꞌcs øjtzi
como aṉguiꞌmbaꞌis yomose; øtz
nasvindumø, y ijtunaꞌṉ jiꞌnchøṉ yaṉbac; øtz nunca jiꞌn ma
myøjaꞌṉombø anguiꞌmguy. 2 Y pømi
  toyapøqui”. Jetse nømba Babilonia
veju, nømu: cumguy. 8 Pero tumnajcøsi maṉba it

―Yøti jøꞌø, yajuꞌam myøjaꞌṉombø je cumguꞌyom mayaꞌaṉbø toyaꞌiscuy.


Babilonia cumguy, porque Maṉba caꞌnømi, maṉba voꞌnømi,
tocoyuꞌam. Y demonio manba ityaj maṉba yuꞌajnømi, y juctyøjquis
jic yajupø cumguꞌyomo, y mumu maṉba pyoṉbøꞌ je cumguy, porque
yatzitaꞌmbø espiritu jen sunba maṉ ndø Comi Dios maṉbapøꞌis yac
ityajø, y jen maṉba noꞌsa tzøcyaje nøcoꞌaṉgøyi, pømiꞌøyupøte.
mumu paloma møsyaṉ queñajpapø  
9 Y nascøstaꞌmbø aṉquiꞌmbaꞌis,

jiꞌn sunipø ndø isyajtoꞌa. 3 Porque


  cuando isyajpa nø quiꞌmu joco
como vinu syajyajpase, jetse yøṉ nømøme pyoṉbøꞌ cumguy, maṉba
Apocalipsis 18 532

cyøvoꞌyaj cyøvejyaj cumguy porque jetjiꞌṉ. Maṉba cyøvoꞌyaj cumguy.


jetjiꞌṉ o chøcyaj yatzitzocoꞌyajcuy Maṉba cyøvejyaje. 16 Maṉba

como si fuera vaꞌcø møtzi nø ityaj nømyaje:


yomo, y o ityaj vøjø como ricuse. ―¡Ay! ¡Lástima jic myøjaꞌṉombø
10 Yaꞌiti ma teꞌñaje porque maṉba
  cumguy! Myesyajpanaꞌṉ finotaꞌmbø
naꞌchaje utyi ma toyaꞌisyaj jetjiꞌṉ. tucu linopø. Caꞌmøyajpanaꞌṉ yøc
Maṉba nømyaje: tzapaspø tucujiꞌn y tzapaspø
―¡Ay! ¡Lástima mijtzi Babilonia tucujiꞌṉ y orojiꞌṉ y søꞌṉsøꞌṉnepyapø
møjaꞌṉombø mi ṉgyumguyete! namchaꞌjiꞌṉ y namchase
Mi ꞌyaṉguiꞌmguꞌyøyupøte, pero queñajpapøjiꞌṉ. 17 ¡Pero tumø hora

joviseti nuꞌc hora vaꞌcø mi yaj mumu jetsepø ricuꞌajcuy!


ṉgyastigatzøctandøjø. Y mumu barco coviꞌnajø
11 Y nascøspø myaꞌajyajpapøꞌis
  ñøvityajuꞌis barco y mumu
maṉba cyøvoꞌyaj cumguy y triste barcoꞌomo nø myaṉyajupø y mumu
maṉba tzøꞌyaje, porque ni iꞌsam majrom yosyajpapø barcojiꞌṉ vaꞌcø
jiꞌn ma chøꞌy vaꞌcø jyujyayaj myaꞌaj. negocio chøcyajø, y mumu nøꞌcøm
12 Porque myaꞌayajpanaꞌṉ oro y
  vityajpapø yaꞌi teꞌñaju. 18 Cuando

plata, y suñi søꞌṉbapø namcha, isyaju nø jyoꞌcøyu nø pyoṉbøꞌu,


y perlas, y finopø lino tucu, y vejyaju, nømyaju:
serataꞌmbø, y yøc tzapastaꞌmbø, y ―¡Nunca ja ndø istam cumguy
suñi tzapastaꞌmbø, y eya cuenta myøjaꞌṉom ricupø como yøn
cuy suñi viquicyajpapø, y copøn cumgusye!
døtzjiꞌṉe chøcyajupø, aunque ti 19 Y cyotyaj toꞌna cyopajcomo

chøcyajupø finopø cujiꞌṉ, cobrejiꞌṉ, mayaꞌcupit y voꞌyaju y vejyaju;


tøꞌngujiꞌṉ, y suñitaꞌmbø tzaꞌjiꞌṉ. nømyaju:
13 Myaꞌayajpanaꞌṉ canela, y suñi
  ―¡Ay! ¡Lastima jic myøjaꞌṉombø
yac ombaꞌis cuꞌtcuy, y pomo, y suñi cumguy! Jic cumguꞌyomo ricuꞌajyaj
viquicyajpapø perfume, y vino, y mumu barco comi porque ricupø
aceite, y harina finopø, y trigo; cumguyete. ¡Pero tumø hora yaju!
myaꞌayajqueꞌtpanaꞌṉ copøn, borrego, 20 Y mijtzi tzajpom mi ⁿijtamupøꞌis,

caballo, carro, y tzøsi, y hasta casøtyamø porque yaj yøṉ cumguy.


pøꞌnis cyenguy. 14 Maṉba ñøjayaj
  Y mitz mi ꞌyambostolesistaꞌm, y mi
cumguy: nchaꞌmaṉvajcoyajpapøꞌis, y Diosis
―Mumu je vøjtaꞌmbø tiyø mi ñeꞌndaꞌm; casøtyamø, porque
mi aṉsuñajpanaꞌṉ, mi yac Diosis yac nøcoꞌaṉgøyu jic cumguy
tziꞌṉyajpapønaꞌṉ, ja itøꞌam. Mumu oyuꞌis mi ⁿyacsutzøctame.
mi ricuꞌajcuy y vøjtaꞌmbø tiyø 21 Entonces pømiꞌøyupø angelesis

yajyajuꞌam, jetsetaꞌmbø tiyø jiꞌn ma choꞌṉdondeꞌn vacuchaꞌsepø møja


mi nøꞌit nuncacøtoya. tzaꞌ y pyatztondøjcøy majromo y
15 Oyupø ricuꞌajyaj jicø
  nømu:
cumguꞌyomo, oyuꞌis myaꞌayaj ―Jetsetiqueꞌt myøjaꞌṉombø
jetsetaꞌmbø tiyø, maṉba teꞌñaj yaꞌi, Babilonia cumguy maṉba yajyajtøj
manba naꞌchaje utim maṉ toyaꞌisyaj pømijiꞌṉ y jiꞌnam ma quej nunca.
533 Apocalipsis 18​, ​19

22 Y mijtzi Babilonia cumguy Pero Diosis pyarejo tzøjcu,


nunca jiꞌn maṉ syøṉdzøcnøm más porque je cumguꞌis yac
mijtzomdaꞌm tzaꞌyøyu musicajiꞌṉ, jøꞌtayaj ñeꞌc Diosis ñuꞌcscuꞌis
ni flautajiꞌṉ, ni muꞌcujiꞌṉ. Y ni ñøꞌpindaꞌm.
jujchepø yostayu jiꞌn ma iti 3 Y vøtipøn vejyajqueꞌtu, nømyaju:

mijtzomdaꞌm; ni jiꞌn ma vyañømi ―¡Ndø vøṉgotzøctai Dios! Yøti nø


mijtzomdaꞌm. Jetse ma vøṉneynøm pyoṉbøꞌ Babilonia cumguy y jyoco
como ja ijnømøse. 23 Ni noꞌa ni
  nø quiꞌmu mumu jamacøtoya.
ti jiꞌn ma syøꞌṉ mijtzomdaꞌm, 4 Y je veinticuatro tzambøn, y

ni jiꞌn maṉ coꞌtøjcajnømi je macsycuy copøn japcøneꞌcyaj


mijtzomdaꞌm y jiꞌn ma vejvejneyaj nascøssyeꞌṉomo y jetse cyønaꞌtzøyaj
alegre como vejvejneyajpase Dios ñøcpoꞌcsøjayuꞌis aṉguiꞌmguy
cuando coꞌtøjcajyajpa. Porque poꞌcscuy. Nømyaju:
mijtzomdaꞌmbø maꞌavituꞌyajpaꞌis ―¡Amén! ¡Ndø vøjcotzøctaꞌi Dios!
aunque tiyø, más myøjaꞌṉ 5 Y onbujnømu aṉguiꞌmguy

ricutaꞌmbø que ni i nascøsi. Y mitz poꞌcscuꞌyomo, nømu:


mi ndzøc brujoꞌajcuy vaꞌcø mi Mumu mi ⁿyosatyambapøꞌis
aṉgømaꞌcøyaj mumu nascøstambø y mi ṉgønaꞌtzøtyambapøꞌis
pøn. vøjcotzøctam Dios, aunque
24 Babilonia cumguꞌis it cyoja,
  cømaṉdaꞌmbøꞌis, aunque
porque yac jøꞌtayaj mumu myøjaꞌṉomdaꞌmbøꞌis.
tzaꞌmaṉvajcoyajpapøꞌis ñøꞌpin y
mumu masandaꞌmbø pøꞌnis ñøꞌpin Borregoꞌis cyoꞌtøjcajcuy sø
lo que yaj caꞌyajtøju nascøsi. 6 Y mangueꞌtutiꞌtzi como vøti pøn

19 Y jøsiꞌcam maꞌnøjtzi vøti


tzajpomdaꞌmbø ote pømi nø
vyejyajupø nømyaju:
nø ꞌyonuse, y vøti nøꞌis ꞌyaꞌṉøcøse,
y como rayu naꞌnchaṉ aꞌṉøpyase;
jetse maꞌnøjtzi. Nømyaju:
Ndø vøṉgotzoctaꞌi ndø Comi ¡Ndø vøṉgotzøctaꞌi Dios! Porque
Dios porque jeꞌis tø yaj nø ꞌyaṉguiꞌm ndø Comi Dios
cotzocpa. muspaꞌis chøc mumu tiyø.
Ndø møjaꞌṉ vøṉgotzoctaꞌi 7 Tø casøtyaꞌi, tø ijta alegre, y ndø
porque jet más myøjaꞌnomo vøjcotzøctaꞌi Dios.
que ni iyø. Porque nuꞌcuꞌam hora vaꞌ
2 Jeꞌis myuspa viyuṉsye ti chøc it Borrego Jesucristoꞌis
aunque iꞌis y chøcpa vøjpø cyoꞌtøjcajcuy, vaꞌ
aṉguiꞌmguy. pyøcøchovaꞌm yomo.
Jeꞌis yaj cojaꞌaju yatzipø Y mumu vaꞌṉjajmoyajpapø,
cumguy lo que yatzi como jetømete Jesucristoꞌis yomo, y
myøjaꞌṉombø møtzi yomose. listom ityaju.
Porque como møtzi yomose, 8 Y chiꞌ licencia Diosis vaꞌcø myes
jetse ñøtocoyaj nascøstaꞌmbø finopø lino tucu popotaꞌmbø
pøn. suñi cøvajcupø.
Apocalipsis 19 534

Y yøṉ finopø lino tucu, señamete myesyajunaꞌṉ finopø lino tucu


que vyøjom putyaju masandaꞌmbø popotaꞌmbø suñi cøvajcupø. 15 Y  

pøn. viꞌnajupøꞌis ꞌyaṉnaꞌcom pujtu


9 Y nøjaꞌyøjtzi angelesis:
  viꞌnapø espada y cuando ñøquijpa
―Yøcse jayø: “Contento maṉba aunque jutpø cumguy, jetjiꞌṉ
ityaje vejyajtøjupø vaꞌcø ꞌyaꞌmyaj maṉba tyon quipcuy. Y como
Borrego Jesucristoꞌis cyoꞌtøjcajcuy tøꞌṉgupyø cujiꞌṉ muspa ndø
cuando søꞌṉajnømba”. nacsvenvenvøya aunque tiyø,
Y nøjmacyeꞌt øjtzi: jetse maṉba ꞌyaṉguiꞌmyaj aunque
―Yøṉø Diosis viyuṉ tzambapø jutipø cumguy pømiꞌøyupø y
ꞌyote. naꞌnchaṉbø aṉguiꞌmgujiꞌṉ. Y como
10 Y japcøneꞌc øjtzi angelesis
  myaṉgoꞌtzcoꞌtzvøyajpase uva vaꞌcø
cyosocøꞌmø vaꞌcø ṉgønaꞌtzøyø, pero pyut ñøꞌ, jetse naꞌṉchan jeꞌis maṉba
jeꞌis nøjmaꞌyøjtzi: cyastigatzøcyaj aunque jutipø
―Uy japney ø viꞌnaṉdøjqui. cumguy. Maṉba cyastigatzøcyaje
Porque øtz Diosisti chøn cuando vøti maṉba quiꞌsyca
ñuꞌcscucyeꞌt como jujche mijtzi pømiꞌøyupø Dios muspaꞌis chøc
Diosis mi ñuꞌcscuy y como aunque tiyø. 16 Y tyucucøsi y

mi vaꞌṉjajmoṉguy tøvøꞌis tyajacøsi it jachøꞌyupø ñøyi.


cyotestigosayajpaꞌis Jesús Diosisti Yøcse ñøyi: mumu aṉquiꞌmbaꞌis
ñuꞌcscutyaꞌmgueꞌt; Dios cønaꞌtzøyø. Cyoviꞌnajøtaꞌm y mumu coviꞌnajøꞌis
Porque vaꞌcø ndø cotestigosaj Cyoviꞌnajøtaꞌm.
Jesús, mismo quiꞌpsocuy ndø 17 Entonces ⁿisøjtzi angeles

nøꞌijtamba como ñøꞌityajuse jamaꞌom teꞌnupø, y pømi vyejayaju


chaꞌmaṉvajcayajpaꞌis Diosis ꞌyote. paloma sititvityajpapø savaꞌomo,
ñøjayaju:
Pyoꞌcsupøꞌis popo caballo ―Mindamø, tuꞌmdamø Diosis
11 Entonces ⁿisøjtzi aṉvajcupø myøjaꞌṉombø cyuꞌtaṉbajcuꞌyomo.
tzap. Jen ⁿisøjtzi popo caballo. Y 18 Mindamø vaꞌcø mi viꞌṉgatyam

pyoꞌcsupøꞌis ñøyiꞌajupø chøcpapøꞌis aṉguiꞌmbaꞌis syistaꞌm y soldado


como chambase y viyuṉdzambapø. coviꞌnajøꞌis syistaꞌm y myøjaꞌṉombø
Porque chøcpa vøjpø aṉguiꞌmguy, y pøꞌnis syistaꞌm y caballoꞌis
vøj cyoquipyajpa pøn. 12 Y juctyøc
  syistaꞌm y caballo poꞌcspa pøꞌnis
nemase vyitøm quenba y myes syistaꞌm, y mumu pønis syistaꞌm;
vøti corona cyopajcøsi. Ñøꞌijtunaꞌṉ aunque sea libretaꞌmbøꞌis ñeꞌtaꞌm,
ñøyi vyingøs jachøꞌyupø y ni iꞌis aunque tzøsiꞌajuꞌis ñeꞌtaꞌm, aunque
jiꞌn myusi tiyø ñøyi, naꞌs ñeꞌc cømaṉbø pøꞌnis ñeꞌtaꞌm aunque
myuspa. 13 Y myesunaꞌṉ tyucu
  myøjaꞌṉombø pøꞌnis ñeꞌtaꞌm.
nuṉupø nøꞌpiꞌnomo je popo caballo 19 Entonces ⁿisøjtzi naꞌnchaṉbø

pyoꞌcspøꞌis y ñøyiꞌaju Diosis ꞌYote. copøn y nascøs aṉquiꞌmyajpa


14 Y vøtitaꞌmbø tzajpomdaꞌmbø
  syoldadojiꞌṉdaꞌm tuꞌmyajupø
soldadoꞌis nømnaꞌṉ pyaꞌtyaju, y vaꞌcø ñøquipyaj caballocøs
cøyin popo caballo pyoꞌcsyaju, y poꞌcsupø y syoldadojiꞌṉdaꞌm. 20 Y  
535 Apocalipsis 19​, ​20

je nanchaṉbø copøn nuctøju, y ja opøꞌis cyønaꞌtzøyaj ni copøn ni


sutzcuy chaꞌmaṉvacpapøꞌis, copøꞌnis chøqui; ni copøꞌnis myarca
jet nuctøjqueꞌt copønjiꞌṉ; jic vinbactzaꞌcøspø ja pyøjcøchoꞌṉayajø,
sutzcuy chaꞌmaṉvacpapøꞌis ni cyøꞌcøspø. ⁿIsøjtzi que yøṉ
oyuꞌis chøqui milagroꞌajcuy visaꞌyaju y aṉguiꞌmyaj Cristojiꞌṉ
copøꞌnis vyiꞌnaṉdøjqui, y mil ame. 5 Yøṉømete viꞌnapø

oyuꞌis ꞌyaṉgømaꞌcøyaj pøn visaꞌcuy. Pero eyataꞌmbø caꞌyajupø


pyøjcøchoṉyajuꞌis copøꞌnis myarca, ja vyisaꞌyajø hasta que cøt mil
y oyuꞌis cyønaꞌtzøyaj copøꞌnis ame. 6 Oꞌca visayajpa viꞌnapø

chøqui. Jic aṉgømaꞌcøꞌopyapø visaꞌcuꞌyomo, vyøꞌom putyajpa y


nuctøj naꞌnchaṉbø copønjiꞌṉ, y masaꞌnøyajtøjupømete. Jiꞌna mus
myeꞌchcøꞌi parejo patztøjcøyajtøju cyaꞌvøjøtzøcyaj menaꞌcomo, sino
quenbavini meyasepø juctyøjcomo que maṉba pyaneꞌajyaj Diosis
azufre nø ñemumø. 21 Y caballocøs
  y Cristoꞌis, y maṉba aṉguiꞌmyaj
poꞌcsu pøꞌnis ꞌyaṉnaꞌcom pujtupø Cristojiꞌṉ mil ame.
espadapit yaj caꞌyajtøju naꞌnchaṉbø 7 Y cuando cøjtuꞌcam mil ame,

copøꞌnis syoldadotaꞌm y jeꞌis syisjiꞌṉ entonces maṉba sombøꞌtøj Satanás.


viꞌctasyaju mumu paloma. 8 Cuando pujtuꞌcam, maṉba

ꞌyaṉgømaꞌcøyaj mumu cumgupyøn


Mil ame nasvindumø ityajupø. Maṉba

20 Entonces ⁿisøjtzi nø
myøꞌnupø angeles
tzajpomo, ñøꞌijtupøꞌis llave vaꞌcø
ꞌyaṉgømaꞌcøyaj Gog y Magog. Maṉba
vyejtuꞌmbøꞌyaj quipcucyøtoya.
Vøti maṉba tuꞌmbøꞌyaje como
viꞌtaṉvac jøṉupø tzatøc, y choꞌṉ yuꞌtzise maṉba queñaje. 9 Jetse

møjapø cadena cyøꞌomo. 2 Y ñujcu


  quiꞌmyaj yøn nascøspø møja
serpiente, je yaꞌmøcpø tzan. Y cøjøꞌṉomo y vyoꞌcøvituꞌyaj
jiquete diablo ñøjayajpapø Satanás, Diosis pyøn tuꞌmyajumø y Diosis
y myocs mil amecøtoya. 3 Entonces
  más syunbapø cumguy. Pero
pyatztøjcøy jøṉupø tzatøjcomo y jicsyeꞌc Diosis pyatzmøꞌnayaj
cyøpajcøyu tzajcu, y syellatzøjcu juctyøc tzajpomo y poṉbøꞌyaju.
ꞌyaṉgømucsøy vaꞌ jana mus pyutø, 10 Entonces como yatziꞌajcuꞌis

vaꞌ jana aṉgømaꞌcøyaj aunque ꞌyaṉgømaꞌcøyaj nascøstaꞌmbø pøn,


jutpø cumgupyøndaꞌm hasta que je yatziꞌajcuy maṉba pyajtzøtyøji
taꞌnba mil ame. Jicsyeꞌc tiene que meyasepø juctyøjcomo azufre
pucspøꞌtøji usyaṉ oracøtoya. nø ñemumø mismo jut ityajumø
4 Y isyaj øjtzi aṉguiꞌmyajpapøꞌis
  copøn y chambapøꞌis sutzcuy. Jen
pyoꞌcscuy; y ityaj poꞌcsyajupø toyapøcyajpa tzuꞌjiꞌṉ, jamajiꞌṉ mumu
y tziꞌyajtøj aṉguiꞌmguy vaꞌcø jamacøtoya.
cyømeꞌchaj pøn cyojajiꞌṉ. También
isayajøjtzi caꞌyajupøꞌis ꞌyespiritu Comeꞌtzopya Dios popopø
cyoꞌcøtøcsyajtøju porque poꞌcscucyøsi
cyotestigosajyaju aṉcø Jesús y 11 Y
ⁿisøjtzi møjapø aṉguiꞌmba
chajmayaju aṉcø Diosis ꞌyote, y poꞌcscuy y popopø, y jeꞌtom
Apocalipsis 20​, ​21 536

poꞌcsupø. Y jeꞌis vyiꞌnaṉdøjqui jetjiꞌṉ porque maṉba ꞌyuneꞌajyaje, y


tzuꞌṉyaj nas y tzap, y ni ti ja chøꞌy ñeꞌc Diosis maṉba cyoqueñaje. 4 Y  

ni juti. 12 Y ⁿisøjtzi caꞌyajupøꞌam


  maṉba myocpøꞌjay mumu vyitømnøꞌ
teꞌñajupø Diosis vyiꞌnaṉdøjqui. Diosis. Y ni i jiꞌṉ maṉ cyaꞌe, jiꞌn ma
Jendi ityaj mumu, cømøṉdaꞌmbø it mayaꞌcuy, y ni i jiꞌn maṉ vyoꞌe,
y møjaꞌṉdaꞌmbø. Y queteꞌaṉvacyaj ni jiꞌn maṉ it ni ti toya; porque
libru, y entonces eyapø libru ijtusenaꞌṉ, cøjtupømete.
queteꞌaṉvacyajqueꞌtu. Maṉbapø 5 Y aṉguiꞌmguy poꞌcscuꞌyom

queñaje, jeꞌis ñøyi je libruꞌomo poꞌcsupø nømu:


it jachøꞌyajupø. Y como jujche ―Cøqueꞌnøyø, øtz jomeṉgotzøcpa
ijtuse jachøꞌyupø libruꞌomdaꞌm ti o mumu tiyø.
chøcyaj pøꞌnis, jetse cyømeꞌchaju Y nøjayøjtzi:
oyupø caꞌyaje, oꞌca ti oy chøcyaje. ―Jayø; porque nø mi ndzajmayupø
13 Majrom caꞌyajupø y jen tzøꞌyaju,
  tiyø viyuṉbøte y jetse maṉba tuqui.
jet tzuꞌṉyaju. Mumu caꞌyajupø y 6 Y nøjmaꞌyøjtzi:

caꞌyajupøꞌis lyugajromo ityajupø, jet ―Tujcuꞌam. Como viꞌna letra A y


tzuꞌṉyaju y cømeꞌchajtøju tumdum ultimopø letra Z, jetse øtz viꞌna ijtu,
pøn jujche oyse chøqui. 14 Y desde
  y øtz último ijtu. Nø yoꞌctøtzcoꞌnupø
jicsyeꞌc naꞌs meyasepø juctyøjcomo øtz maṉba yac nøꞌ toꞌṉe vyombamø
caꞌnømba y caꞌyajupøꞌis lyugar nøꞌ tø yaj quenbapøꞌis; y jiꞌn ma
patztøjcøyajqueꞌtu meyasepø ṉgobratzøqui. 7 Iꞌis tyonba, jeꞌis

juctyøjcomo. Y jetse menac caꞌyajpa. maṉba pyøjcochoṉ mumu tiyø


15 Y aunque iyø ja jyachøꞌyajtøjuꞌis
  como erejenchasepø. Jeꞌis maṉba
ñøyi libruꞌomo, jachøꞌyajtøjumø vaꞌṉjam øjtzi como Diose y øtz
i maṉba quene, jejtaꞌm maṉba maꞌṉbø ṉgøꞌuneꞌaje. 8 Jiꞌn mavepø

pajtzøyajtøji meyasepø juctyøjcomo. tyoyaꞌisyaje Cristocøtoya porque


ñaꞌchajpa, y jiꞌn vyaꞌṉjamyajeꞌis
Jomepø tzap y jomepø nas Dios, y chøcyajpaꞌis más de la

21 Entonces ⁿisøjtzi jomepø


tzap y jomepø nas,
porque cøjtuꞌam viꞌnapø tzap
cuenta yatziꞌajcuy, jiꞌnam suni
vaꞌcø is Diosis, y yaj caꞌoyajpapø,
y møtzi ñøꞌityajuꞌis eya yomo, y
y viꞌnapø nas, y mar ja itaꞌam. møtzi ñøꞌityajuꞌis pyøndøvø, y
2 Y øjtzi Juan ⁿisøjtzi masanbø
  yomo møtzi ñøꞌityajuꞌis yomondøvø,
cumguy jomepø Jerusalén Diosis y chøcyajpapøꞌis brujoꞌajcuy, y
chajpom nø myøꞌnupø. Y je vyaꞌṉjajmapyapøꞌis aunque ti
cumguy tziꞌṉgaꞌmøyupø como tzøctøjupø, y mumu suchajpapø;
yomo maṉbasepø coꞌtøjcaje mumu jet maṉba patztøjcøyajtøji
tziꞌṉgaꞌmøpyase jyayacøtoya. 3 Y
  meyasepø juctyøjcomo azufre nø
tzajpom maꞌnøjtzi pømipø ote nø ñemumø. Y jeni menajcom caꞌyajpa.
ñømupø:
―Cøqueꞌnøyø; como ndø tøjcom Jomepø Jerusalén
tø itpase, jetse Dios yøti ijtu 9 Entonces cuꞌyay angelesomo
pønjiꞌṉdaꞌm. Maṉba tumø ityaj tzuꞌṉ tumø y cømiꞌnøjtzi. Jicø
537 Apocalipsis 21

cuꞌyapyø angelesis ñøꞌityajunaꞌṉ jeꞌṉeꞌajcuy. Jujche myucyajpase


cuꞌyay taza jojøyajupø ultimopø pøꞌnis, jetseti myujqueꞌt angelesis.
cuꞌyapyø møjaꞌṉ toyaꞌiscupit. Y 18 Cumguꞌis ñoꞌtze, suñi søꞌṉbapø

angelesis nøjaꞌyøjtzi: tzapas namchajiꞌṉ tujcu. Pero


―¡Yøc minø! Maṉba mi isindzi mero cumguy vøjpø orojiꞌn tujcu,
Borrego Jesucristoꞌis yomo merotøc como suñi popo espejose vidriose.
nø cyoꞌtøjcajyaju. 19 Ijtunaꞌṉ suñitaꞌmbø namcha

10 Y jicsyeꞌc Espirituꞌis ñømaꞌṉøjtzi


  noꞌjtzuṉdøjupø tzaꞌcøsi vaꞌcø suñi
yeꞌṉupø møjapø cotzojcøsi. Y jen quena noꞌtze vyoꞌcøvituꞌuꞌis cumguy.
ⁿisøjtzi myøjaꞌṉombø y masanbø Vinbø tzaꞌ noꞌjtzuꞌṉdøjupøcøsi,
cumguy Jerusalén Diosis chajpom jaspetzaꞌete. Y metzaꞌombø zafiro,
tzuꞌṉu y nømnaꞌn myøꞌnu. 11 Y   tuꞌcaꞌyombø ágata, macsycuꞌyombø
Diosis yac søꞌṉu; como caro esmeralda, 20 mosaꞌyombø ónice,

coyojapø namchaꞌse, jetsenaꞌṉ tujtaꞌyombø cornalina; cuꞌyaꞌyombø


nø syøꞌṉ je cumguy, como caro crisólito; tucutujtaꞌyombø
coyojapø tzapas namchaꞌse, ndø berilo, macstujtaꞌyombø topacio,
quengøtpase suñi como vidriose. majcaꞌyombø crisopraso, oncepø
12 Ijtunaꞌṉ peꞌtzipø noꞌtze y
  jacinto, docepø amatista. 21 Y  

yeꞌṉupø vyocøvituꞌuꞌis cumguy, y doce aṉdyuṉ, doce perlaspøte, y


doce it ꞌyaṉdyuṉ y aṉdyuṉmaye tumdumbø aṉdyuṉ tumdumbø
it angeles, y andyuṉmaye it perlasete. Y cumguꞌis cyalle puro
tumdumø Israelꞌis ꞌyuneꞌis ñøyitaꞌm orote, como suñi popopø espejose.
jachøꞌyajupø. 13 Tuꞌcay aṉdyuṉ

22 Pero jiṉ ja ⁿisø masandøc,

quenba jama quiꞌmgucyøsi, y tuyay porque ndø Comi Dios muspapøꞌis


quenbanaꞌṉ aṉdyuṉ nortecøsi, y chøc aunque tiyø, y Borrego,
tuꞌcay quenbanaꞌṉ anduṉ minbamø jejtaꞌmamete masandøc. 23 Y je  

jamsava, y tuꞌcay quenqueꞌtpanaꞌṉ cumguꞌyomo jiꞌndyet pyena


aṉdyuṉ jama tøꞌpcucyøsi. 14 Y
  vaꞌcø syøꞌṉ jama ni poya, porque
docepø tzaꞌcøs teꞌṉchuꞌṉupø. Y ñøc søꞌṉøpya cumguy Diosis
como ijtyajunaꞌṉ doce Borrego y Borregoꞌis. 24 Aunque jutpø

Jesucristoꞌis ꞌyapostoles, jetse cumguꞌyom cotzocyajupø maṉba


tumdumbø tzaꞌcøs it jachøꞌyupø vityaj Jerusalén gumguꞌis
tumdum apostolesis ñøyi. syøꞌṉgøꞌomo y mumu nascøstaꞌmbø
15 Y øtzjiꞌn nø vyejvejneyupø
  aṉguiꞌmyajpaꞌis maṉba ñømiñaj
angelesis ñøꞌijtunaꞌṉ tum oropø tijiꞌṉ vaꞌcø cyøcasøyajø y
metro vaꞌcø myuc cumguy, y vaꞌcø cyønaꞌtzøyajø. 25 ꞌYaṉdyuṉ jiꞌn

myujquisay aṉdyuṉ y ñoꞌtze. 16 Y   ma ꞌyaṉgaꞌmyaje jamaꞌomo y jiṉ


cumguy macsy aṉguinbøte, y jiꞌn ma it piꞌtzøꞌajcuy. 26 Y aunque

parejo peꞌtzi. Y angelesis myujquis jutpø cumguꞌis maṉba myøjaꞌṉ


cumguy quinientos legua, jetse vøcotzøcyaje, y manba ñømaṉyaj
pyøjiꞌajcuy y jetse pyeꞌtziꞌajcuy y cyønaꞌtzøꞌyocuy jiṉø. 27 Ni jujche

jetse yeꞌṉgueꞌtu. 17 Jicsyeꞌc myujquis


  jiꞌn ma tøjcøy ni tiyø yuꞌcøyupø; ni
noꞌtze setenta y cuatro metro chøcyajpapøꞌis møsyaṉdaꞌmbø tiyø,
Apocalipsis 21​, ​22 538

jetseti jiꞌn tøjcøyi; ni suchajpapø isindziꞌyaj yosayajpapøꞌis pronto


jiꞌn tøjcøyi. Solamente jachøꞌyupøꞌis maṉbase tyuqui.
ñøyi Borregoꞌis libruꞌomo que 7 ―Øjchøṉ Jesús, tzøcta cuenda

manba queñaje, jet maṉba que pronto maꞌṉbø mini.


tøjcøyaje. ¡Contento manba iti

22 Entonces isindziꞌø øjtzi


angelesis suñi popo møja
nøꞌ, suñi quenba como espejose,
cyoꞌaṉjajmbapøꞌis tzaꞌmaṉvajcocuy
jachøꞌyupø yøṉ libruꞌomo!
8 Øjchøṉ Juan, øtz ⁿisøjtzi

y je nøꞌis tø yaj quenba mumu y maꞌnøjtzi yøcsepø tiyø. Y


jamacøtoya. Y nømnaꞌṉ vyomu después que maꞌnuꞌcaꞌmtzi y
Diosis y Borregoꞌis ꞌyaṉguiꞌmguy ⁿisuꞌcaꞌmtzi, ṉgujnejaꞌyøjtzi angeles
poꞌcscucyøꞌmø. 2 Y cumguꞌis cyalle
  isindziꞌupøꞌstzi yøcsetaꞌmbø tiyø;
cujcomo nømnaꞌṉ cyøt je møja vaꞌcø ṉgønaꞌtzøy angeles. 9 Pero jeꞌis

nøꞌ. Y syayamaye ijtunaꞌṉ cuy tø nøjaꞌyøjtzi:


yaj quenbapøꞌis, y tumdum poya ―U mi ndø cujnejay ndøvø.
tøꞌmajpa tumdumø, y jetse tum Øtz ⁿyosacyeꞌtpati Dios
ameꞌomo doce it tyøm. Y yøṉ como mi ⁿyosapyase, y como
cuꞌis ꞌyay yospa remediocøtoya yosayajpase mi vaꞌṉjajmoṉguy
vaꞌcø choꞌyøyaj aunque jutpø tøvøꞌis tzaꞌmaṉvajcoyajpapøꞌis;
cumgupyøn. 3 Como chamuse
  y como yosayajpase Dios
yaꞌmøc Diosis que jiꞌn ma ijnøm cyoꞌaṉjamyajpapøꞌis chambase
vøjø, jiṉø yajuꞌam jetsepø jiꞌn yøṉ libroꞌis. Dios cønaꞌtzøyø y
vøjpø itcuy, puro vøjpø itcuy ijtu. cujneyjayø.
Y Diosis y Borregoꞌis maṉba ñøc 10 Y nøjacyeꞌtøjtzi:

poꞌcsøyaje aṉguiꞌmguy poꞌcscuy, y ―U ꞌyaṉgøvøꞌni yøṉ ote


yosayajpapøꞌis maṉba cyønaꞌtzøyaje. chaꞌmaṉvacpase yøṉ libroꞌis;
4 Y maṉba na viꞌnøjqueꞌnøyajtøji
  porque pronto maṉba tuc
Diosjiꞌṉ, y vyinbactzaꞌcøsi maṉba jyaꞌyøyuse. 11 Yatzipø, yac tzøcaꞌm

it Diosis ñøyi jachøꞌyupø. 5 Y jiṉ


  yatzitzocoꞌyajcuy; yatzitzocopyø,
jiꞌn ma piꞌtzøꞌajnømi, y jiꞌndyet yac tzøꞌy jetse. Vøjpø pøn, yac
pyena vaꞌcø syøꞌṉ noꞌa, ni jiꞌndyet seguitzøc vøjpø tiyø; masanbø pøn,
pyena vaꞌcø syøꞌṉ jama, porque ndø yac seguitzøc myasaꞌnajcuy.
Comi Diosis ñeꞌc ñøc søꞌṉøyajpa, y 12 ―Tzøjcay cuenda que maꞌṉbø

møjaꞌṉ maṉba yaṉguimyaje mumu min pronto øjtzi, øtz minba ṉgoyoje
jamacøtoya. aunque iyø jujche oyse it nascøsi.
13 Como vinbø letra A y ultimopø

Ya mero maṉba min Jesucristo letra Z, jetse øtz viꞌna ijtu y øtz
6 Y
nøjacyeꞌtu øjtzi angelesis: último ijtu. Øtz nøṉgøtzoꞌtzu øjtzi
―Nø mi ndzamuse, viyuṉbø aunque tiyø y øtz ⁿyajpa aunque
tiyete; jetse tiene que vaꞌcø tyucø. tiyø.
Ndø Comi Dios ꞌyaṉquiꞌmbapøꞌis 14 Contento ityaj cøtzeꞌyajupø

tzaꞌmaṉvajcoyajpapøꞌis ꞌyespiritu, Borregoꞌis ñøꞌpiꞌnis, porque jejtaꞌm


jeꞌis cyøꞌvej ꞌyangeles vaꞌcø maṉba tziꞌyajtøj licencia vaꞌcø
539 Apocalipsis 22

cyuꞌtay tø tziꞌpapøꞌis quenguy muspa tyoꞌṉ nøꞌ tø tziꞌpaꞌis


cuꞌis tyøm; y maṉba chiꞌyajtøj quenguy; y jiꞌn ma cyobratzøqui ni
licencia vaꞌcø tøjcøyaj cumguy tum cinco.
aṉdyuꞌṉomo vaꞌcø pyaschøcyaj 18 Porque cyømaꞌnøjapaꞌis lo

cumguꞌyomo. 15 Pero jiꞌn ma


  que chaꞌmaṉvacpase yøṉ libroꞌis,
tøjcøyaj jeni jiꞌn vyaꞌṉjajmoyajepø; entonces ndzajmapyøjtzi: Oꞌca
ni jiꞌn ma tøjcøyaj yosyajpapø aunque iꞌis más nøc chaꞌmaṉøpya
yatzipø espiritujiꞌṉ; ni ñøꞌityajuꞌis lo que ja it jachøꞌyupø libroꞌomo,
møtzi yomo, ni yaj caꞌoyajpapø, ni entonces Diosis más maṉba yac
cyønaꞌtzøyajpapøꞌis comi chøqui, toyaꞌisi como ijtuse libroꞌomo. 19 Y

ni syunbaꞌis aṉgømaꞌcøꞌocuy vaꞌcø oꞌca aunque iꞌis ꞌyaṉjecpa yøṉ


ñøyosa; ni jutipø jetsetaꞌmbø jiꞌn ma libroꞌis chaꞌmaṉvacpase, jetsepø
tøjcøyaj je cumguꞌyomo. pøn Diosis jiꞌn ma yaj cuꞌti
16 ―Øjchøṉ Jesús, øtz
  quengucyøtoya yospapø cuꞌis tyøm.
ṉgøꞌvejø ø angeles vaꞌcø mi Ni jiꞌn maṉ yac tøjcøy masanbø
nchaꞌmaṉvajcatyam yøcsepø tiyø cumguꞌyomo como jachøꞌyuse yøṉ
tuꞌmyajpamø vaꞌṉjajmocuy tøvø. libroꞌomo.
Øtz tzuꞌṉ Davidcøsi y øjchøṉ 20 ―Øjchøṉ Jesús: øtz

Davijdis ꞌyune. Øjchøṉ søꞌṉbapø ṉgotestigosajpøjtzi yøcsetaꞌmbø tiyø.


møjapø namdzu matza. Øtz nøndzamu que pronto maꞌṉbø
17 Y Espiritu Santoꞌis y Borregoꞌis
  mini.
yomoꞌis nø ñøjayaj tumdum pøn: ―Øjchøṉ Juan øtz ꞌyaṉdzoṉbøjtzi:
―Minø. Amén. Jetse tzøcø.
Oꞌca mi manba nøm tø vejatyøju; Minø ø Ṉgomi Jesús.
nøjay mi ndøvø: 21 Y mumu mijtzi ø vaꞌṉjamocuy

―Maꞌi. tyøvø, oꞌnømbyøjtzi ndø Comi


Y oꞌca mi ⁿyoꞌctøtzpa, cømin Jesucristo vaꞌcø mi ṉgyotzoṉ ñe
Jesús. Oꞌca aunque iꞌis syunba, vyøꞌajcupit. Amén.

You might also like