You are on page 1of 15
we | TAACHHK GLASNIK BEMA,bCKOIr MY3EJA ZEMALJSKOG MUZEJA y u BOCHH MH XEPUEFOBHHH. || BOSNI 1 HERCEGOVINI. UREDNIK: VLADISLAV SKARIC. YPEAHHK: BAAAMCAAB CKAPHR. XLV. — 1933. CBECKA 3A XHCTOPHJY H ETHOrPA®MH]JY. p yrEqHMMITE0: i UREDNISTVO: CAPAJEBO, BOC.-XEPIJ. 3EMA/bCKH MY3EJ. SARAJEVO, BOS.-HERC. ZEMALJSKI MUZEJ. AZonrHCTPAUJA: ADMNISTRACYA: CAPAJEBO, BOC-KEPL., SEMAACKH MY3EJ. | SARAJEVO, BOS.HERC. ZEMALJSKI MUZE}. | UMJEHA JE OBOJ CBECIM 30 JHH. | CIJENA JE OVOJ SVESCI 30 DIN. % AOMMCH 1 HOBYAHE NOWMLAKE ¥ CTBAPH nPET- || DOPISI 1 NOVEANE POSILJKE U STVARI PRETPLATE TIAATE HEKA CE YIPABE HA BHGAHOTEKY SEMA‘- | NEKA SE UPRAVE. NA BIBLIOTERU ZEMALJSKOG MU CKOF MYBEJA KAO AANMHHCTPAUHJY TAACHHRA | 2EJA°KAO ADMINISTRACIU CLASNIKA ZEMALJSROG SENACKOE MVBEJA. WV2EIA. CAPAJEBO — SARAJEVO APMABHA ITAMMAPHJA — DREAVNA STAMPARIJA 1933, Jat» u caapmeme Kpcuor umena y Hemy. Hanneas Muaan Kapanosnh La féte familiale héréditaire a Janje. Par Milan Karanovié. Y cpecum »laacunka 3emackor Myseja« 3a 1932 r. ugautao je OMHC CAaBeba Kpchior mena y Suutjaty. Kao wacrapak, xonochmo onc caapaera y cycenHo} oGaactn Jay to a6or Tora miro Hata 3HATHUX paaaHKa, A pe Hero MOMHeMO camo oniicumaise cnapmerba, moTpeOHo je y Hajxpahum noresHMa usaoxuTH: reorpadcKH noaoxKaj Jama, Tparone erone OGxacHe aBTOHOMHje, cacTaB H MOpeKAO craHOBHH- urmaa, 0 eriorpady Japa caemrtenuxy JbyGomupy Tehu Koj je, Ha 2Kazoct M miTeTy name erorpadcke Hayke, maaq ympo 1918 r. om umaxcke rpume y 32 rox, x«HBOTA, 4 wajnocne 0 ocammecetroammisen crapuy Jos Tekst, ony etorpacba JbyGomupa, saspyjyhn cae T0 Ca HEKOAHKO HalloMeHa 0 caMOM HauHHY CaaBMeIbA. Tyrank Kypumenmh mpomrao je 1530 r. xpoa opy oGaact m crommrse peKy Jake w ceao BaGutigoa) ¥ >Tonucy Gocanckux cnaxwja us 1123 (1711) romuues, Koju je ny6quKonao HM oGjacnuo Baag. Ckapuk, clommmy ce 48a THMapcKa ceaa, jeHo ca uvenom Jam a jipyro newurko, u axiijexo uve Jai, Koje npunanajy >Haxujn Ckonmec a »JIupm Kancac u Hapegeta cy uMeHa cnaxuja — TuMmapanja 4MjM cy tumapi.) Ton Creso Hasuzosith xoraKao ce wapomiix mpeaatba o Jaty y come uxanky >Jate u merona oKonHHa€ (»Bocancka Buaae aa 1886 r. crp. 76—78). To je exe mito Hwa o Jaisy 10 panona JbyGomupa Teke. Ox je — notaxayr ourrammanuat nuraiuMa Tanaier mporbecopa Beauke Peaske y Barboj JIynm a casauuser aupex- ropa Myseja y Capajeay, Baanucaasa Cxapuha, 3a npoydaparbe ocrataKa 0 06aacHHM astonomnjama — ja0 YaawaK »TparopH antouomaje y Jaye KojM je usamiao y ca- pajesckom »Tlpernenye (sa 1912 r. cp. Ill crp. 634539). To je camo cknna weromIX. alttpomoreorpapcxux m eTHorpatbckHx uciMTHBaba oGaactn Jara. Hsa weroBe copra wake je paspaken konenar y nanupiwa, Koja cy mocaaam, ca Geaeunkama © oGuyajuwa, AKaxennjn Hayka y Beorpaz. Ox JbyGomupa Tlehe uma waaHax o caanemy Kpcuor uMeHa, caMo ce He OAHOCH Ha Jam Hero onhenHTo o caaBmerby ca ocBptom Ha caaememe y OKoAMHH Capajena. Unaniak je ny6aukoBan y Zeitschrift *) »Rade Jugoslavenske Akademije, xr. LVI. crp. 154. *) oTaacumx Semaackor Mysejae sa 1930 r. erp. 72 4 74. 136, 2 fiir sterreichische Volkskunde (XIX. Jahrgang 1913. erp. 117-120.) ca wacaonom »Das Sippenfest (krsna siava, Krsuo ime) bei den Serbens, mo mpeBoay u Hanome: nama Dr-a E. Schneeweisa, ¥ Mehunoj xtswxennoj saocrasurrann, koja je craswena wa pacromoxeme Akaqemijn Hayka y Beorpaiy, uma pasanuure caapaune: (1) aurpo- noreorpadicka HcnuTHpaiba; (2) oOHYajH 1 neponatba (Maxom H3 aanague H cenepo- sanazue Bocue); (3) oakopxe Gesemke (wapote mecme H npHnonerke) 4 (4) HaHOAH Ha pasHMx tena, 13 Te KipiekeaHe 3aoctasuITHHe H3LBO{MO je Npocbecop Vanwepan- vera y Beorpaay ap. Beceaun Uajxanonih cnera 162 nonarka u ny6aukoRao, y a. arbria Akagemmje Hayka y Beorpaay, y 32 ktbHan »Cpnicxor Ervorpaipcxor 360p- nuxac (1925 r.), ca Hactonom: »OGu4ajM H Beponatna ua Bocnes. Pag AonyHa Tome H pad ONtIcHBara HapoAHe HOUTHE H OGHYaja, GopasHo cam y Jarby 48a nyTa: 1926 y iyay 0 nomckmm anerium Moautaama # 1931 0 Bemuxoj Pocnojunn 1a HcKopucTHs Np ToMe npiauKe Hajsehux NapoAHHx cacraHaxa 3a Mpoywapatse, O6aacr Jar je y Jajaukom Cpesy. Maa 01 40 20 50 Matbux ceaa ca 1000 xyha, Hcksby4HBO MpaBocaasHor cranoBuuurea. To je — mo peyuma camor JbyGomupa Tlehe — sucopasia ayGoxoanwa (600—1100 m), oMBHYeHA BeHIeM MtaHHHa: BuTo- porom 1 Camseniem, te Topunom, Pasuust wan TpGasnucum Popama, Kpusom Jean Kom, Ossupom, Mnagapnuom # Tpocjexom. OGaacr je 106uxa ume no peun Jatby, Koja HaBHpe MehMHCKHM BOKAHCKUM BPeAOM H3HaX Kora crpule pyuleBHHe cpembe- BeKOBHOF rpafa, 3a KOjM nocTojM HapoAHO npenare a ce ssa0 Ulrp6-rpan M uMao jeneT OKOMHHX NaaaHaKa, OGa myTa npatHo Me je mo cBoj oGaacrH crapan Jowo Heho, orax nomenytor ernorpacba JbyGomupa Meke. M3 onora wito je wrram- nano on JbyGomnpa Tlehe, 3 weronux MHOrOGpojHHX GeaexKaKa, Hs mpHiara crapua Jose, jacho ce pasa6upajy tparonm 13 neanKe gananne 3a oGnact Jaw. Jour 1886 saGexexno je non Crexo Jlast z0nHh ono HapoaHO mperame 3a jenny raapmty Kojy aony >JImpane: —>... Ty je TypcKH map (Kax je ocnajao Bocny) HHO Hapowom zHBAH Ha Mjecty Koje ce H aHac THM UMeHOM sone. Ko je rox BHAKO uapa n weron ciaj, onmax je nao pujew xa he ce norypyntH, camo jexan HsMehy Hapoa Kasao je: »Ja HeTHHa BHAHM Hapa H YHHHhY cBe, uITo OH sanonjena, aM ce norypyutH wehye, Ha nuraibe wapeso xa an he My Gap y uuaar nobu, Kan ce no- TYpYHTH Hehe, osrowopHo je, a Xohe 3a wapa BojesarH. [lap my wa To mpena cay H Yaurpy (Kecy 3a MyHMuniy) Kao sHaMeme BojHHYKO HM HcTa YaHTpa, KaXKy, nynaaa ce Ao mpe 18 romana y xyhu uexor Manje Tehe, Kan je xyha Horopeaa nna je u Toj YarpH Kpaj Guo.<’) Y Jawy cepaha naxty jenua rpyna poxona ca perkom Caasom Cs. Pauropuie Heoxecapnicku Koju naza npsux aana Boxkuhuor nocra. Mma ux csera 86 Kyha ca 10 pasHux npesumena: Paxwany, Mpumhu, Tanyuhy, Mehe, Keprahu, Tyrahy, Ua- xuhu. Y crapunu cy ce jean seam Mepuann. Maa ca tom Caapom oxo Ho6oja 1 na Kynpecy sony ce [arape. Y jeauora wa THx pojowa, 3a Koje pexny na cy ScTapopHHH 4 cBojanM on MocTawac, Oaa je caGma M YaHTpa. MocaeatH KHes U3 jeanor 04 THx pojosa, Kora je npusuasao neo Jam, Guo je Jedro Jedrenuh oxo 1850 roaune. 3 tHx porona je n crapan Jono Meho, Tpeexuo cy Marber pacra, HapowuTO NoTOMNH Mehyco6uHx Gpakona, jep ce mehy ce xeHe M ynajy. Buctpa cy M THNKHX KpeTiba, 2KYCTpH, BeTHKA npH4aza u rosopunje. Hs THX poxowa Hajsume ux je y Jay Koin ce mxoayiy. Ox Meha, cem moKojuor JbyGomupa cpemtennka H eruorpada, jexan cryaupa matematuky a Yuusepsitery y Beorpany. *) sBocancxa Buaa« 9a 1886 r. ¢, 77.

You might also like