CHRONICK Á OBŠTRUKČNÁ

PREHĽADNE
CHOROBA PĽÚC
Eva Rozborilová
Klinika tuberkulózy a pľúcnych chorôb JLF UK a MFN, Martin
Stúpajúca prevalencia chronickej obštrukčnej choroby pľúc sa stáva celosvetovým problémom. Článok poskytuje prehľad
o súčasných náhľadoch na etiopatogenézu, diagnostiku a liečbu najčastejšieho chronického pľúcneho ochorenia, ktoré je
dnes celosvetovo na piatom mieste v poradí príčin smrti a je predpoklad, že v roku 2020 sa dostane na tretie miesto.
Kľúčové slová: chronická obštrukčná choroba pľúc, rizikové faktory, včasná diagnostika, liečba.
Kľúčové slová MeSH: choroby pľúc, obštrukčné chronické – diagnostika, terapia; faktory rizikové; diagnostika včasná.

CHRONIC OBSTRUCTIVE PULMONARY DISEASE

The increasing prevalence of chronic obstructive pulmonary disease is becoming worldwide problem. The survey of recent
views to the etiopathogenesis, diagnostic and treatment of the most common pulmonary disease is presented in this article.
This disease is in the fifth place in the causes of death world over and in 2020 it will get in the third place.
Key words: chronic obstructive pulmonary disease, risk factors, early diagnostic, treatment.
Key words MeSH: pulmonary disease, chronic obstructive – diagnosis, therapy; risk factors; early diagnosis.
Via pract., 2005, roč. 2 (2): 89–93

Úvod
Chronická obštrukčná choroba pľúc
(CHOCHP) je najčastejším chronickým pľúc-
nym ochorením a spolu s astmou bronchiale
predstavuje závažný zdravotný, ekonomický
a spoločenský problém ľudskej populácie. Ide
o invalidizujúce až smrteľné ochorenie. Jej
patofyziologickým znakom je obštrukcia v dý-
chacích cestách a podkladom zmien vedúcich
k obštrukcii je chronický zápalový proces.
Epidemiológia
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie
trpí CHOCHP na celom svete asi 600 miliónov
ľudí a približne 3 milióny ich každoročne na
túto chorobu zomiera. Dnes celosvetovo je to-
to ochorenie na 5. mieste v poradí príčin smrti
a je predpoklad, že v roku 2020 sa dostane na
3. miesto. Najvyššia prevalencia je v krajinách
s vysokou spotrebou cigariet. Vo vyspelých ci-
vilizovaných krajinách trpí dnes na CHOCHP
asi 8–10 % populácie (5). V Európe sa morta-
lita u mužov pohybuje od 10/100 tisíc (Grécko)
do 80/100 tisíc (Maďarsko). Odhadovaná pre-
valencia je ale podstatne vyššia, než je pred-
pokladané. Vyplýva to z absencie symptómov
hlavne na začiatku ochorenia (3).
rodnú štandardizáciu. V roku 1998 skupina
popredných svetových odborníkov vedená
prof. Pauwelsom na podnet Národného ústavu
pre srdce, pľúca a krv v USA a pod záštitou
Svetovej zdravotníckej organizácie založila
svetovú iniciatívu o CHOCHP a označila ju
skratkou GOLD (Global Initiative for Chronic
Obstructive Lung Disease) (5, 7). Cieľom
tohto programu bolo zlepšiť informovanosť
nielen odbornej, ale aj širokej laickej verejnosti
o závažnosti tohto ochorenia, ktoré významne
zhoršuje kvalitu života, skracuje jeho trvanie
a vedie k neúmernej finančnej záťaži pre celú
spoločnosť.
Definícia
CHOCHP je podľa aktuálnych náhľadov
ochorenie charakterizované obmedzením
prietoku vzduchu v prieduškách (bronchiálna
obštrukcia), ktoré nie je úplne reverzibilné, má
obyčajne progresívny charakter a je spojené
so zápalovou reakciou pľúc na škodlivé častice
alebo plyny v okolitom vzduchu (7). Príčinami
limitácie prietoku v dýchacích cestách sú rôz-
ne kombinácie chronickej bronchitídy, emfy-
zému a chronickej bronchiolitídy. Chronická
bronchitída je klinicky definovaná ako zápalo-
a terminálnych bronchiolov (small airways
disease) na základe zápalových zmien je prí-
znakom bronchiolitídy. Postihnutie malých dý-
chacích ciest (< 2 mm) a deštrukcia pľúcneho
parenchýmu chronickým zápalom je príčinou
remodelácie a zúženia dýchacích ciest.
Patogenéza
V súčasnej dobe je zápal považovaný
za hlavný mechanizmus vzniku a rozvoja
CHOCHP. Postihuje dýchacie cesty, paren-
chým a pľúcne cievy. Hlavné zápalové ele-
menty sú alveolárne makrofágy a neutrofily,
riadiacimi bunkami imunitného systému sú
T-lymfocyty, subpopulácia CD8. Mediátory
uvoľňované z aktivovaných buniek (napr.
Klinika tuberkulózy a pľúcnych chorôb JLF UK a MFN, Kollárova 2, 036 59 Martin
leukotrién B4, interleukín8, tumor nekrotizujú-
ci faktor alfa) sú zodpovedné za poškodenie
pľúcnych štruktúr. Koncentrácia neutrofilov sa
zvyšuje až 10-násobne a spolu s eozinofilmi,
ktoré sú aktivované, dochádza k uvoľňovaniu
veľkého množstva zápalových mediátorov.
Dysbalancia medzi proteázovým a an-
tiproteázovým systémom či už genetického
pôvodu, alebo vplyvom zápalových buniek
a ich mediátorov prispieva k pľúcnemu em-
fyzému. Je hlavným mechanizmom zodpo-
prof. MUDr. Eva Rozborilová, CSc.

e-mail: rozborilova@jfmed.uniba.sk

Na Slovensku sa počet chorých odhaduje
na 350 tisíc a ročne zomrie okolo 10 tisíc ľudí
na CHOCHP. Incidencia, prevalencia a morta-
lita má narastajúci trend nielen u mužov, ale
aj u žien. Na Slovensku chýbajú relevantné
údaje vzhľadom k absencii súčasných epide-
miologických štúdií. Závažné epidemiologické
údaje a celosvetová nejednotnosť v diagnos-
tike a liečbe viedla k snahe o ich medziná-
vé ochorenie dýchacích ciest, kde je prítomný
produktívny kašeľ minimálne 3 mesiace dva
po sebe idúce roky (4). Môže, ale nemusí byť
prítomná porucha v priechodnosti dýchacích
ciest. Pľúcny emfyzém je charakterizovaný ab-
normálnym trvalým rozšírením dýchacích ciest,
periférne od terminálnych bronchiolov a je
spojený s deštrukciou pľúcneho parenchýmu.
Zúženie dýchacích ciest v oblasti respiračných
vedným za emfyzematóznu premenu pľúc.
Centrilobulárny emfyzém, ktorý je typickým
prejavom CHOCHP, zahŕňa aj dilatáciu a po-
škodenie respiračných bronchiolov.
Ďalším závažným faktorom, ktorý môže
v patogenéze CHOCHP zohrávať úlohu je te-
ória oxidačného stresu. Tento je definovaný
ako zvýšenie ohrozenia oxidantami a/alebo
poklesom oxidačnej kapacity organizmu.

2 / 2005 VIA PRACTICA / www.meduca.sk 89

 Poškodenie pľúcnych štruktúr vedie k zmenám ciest nielen v dospelosti, ale najmä v detskom -ekonomických podmienkach a alergických
ich fyziologických funkcií. Hlienová sekrécia sa veku. Nízka pôrodná hmotnosť a zlý socio- prejavoch.
PREHĽADNE

zvyšuje v dôsledku zmnoženia pohárikových
buniek a hypertrofie submukóznych žliaz, po-
škodenie cílií má za následok znížený clearen-
ce sekrétu (6).
Zápalové zmeny steny dýchacích ciest
spolu s hypertrofiou a hyperpláziou hladkých
svalov prispievajú k zúženiu priesvitu a tým
k zníženiu prietoku vzduchu. Remodelácia
pľúcnych ciev (hyperplázia intimi a hladkého
svalstva, fibróza a obliterácia ciev) má za ná-
sledok vznik pľúcnej hypertenzie a cor pulmo-
nale.
Rizikové faktory
Príčiny vzniku CHOCHP sú multifaktoriál-
ne a nie sú jednoznačne stanovené. Za hlavný
faktor jeho vzniku a rozvoja sa považuje fajče-
nie. Vo svete fajčí približne 1,1 miliarda osôb
a na ochorenia súvisiace s fajčením zomiera
v priemere 5,5 milióna osôb za rok. Fajčenie
je chronicky pôsobiaca noxa, ktorej následky
na zdravotný stav sa prejavia až po dlhodobej
expozícii fajčiara na cigaretový dym. Druhým
faktorom, ktorý sa podieľa na vzniku ochore-
nia, je znečistené životné a pracovné prostre-
die. Rôzne anorganické častice ako je uhoľný
a kremičitý prach, ale aj prach z cementu,
rôznych kovov, ďalej plynné zložky v ovzdu-
ší – smog, sírovodík, chlór a organické častice
(baktérie, pliesne, drevo, atď.) sa môžu spolu-
podieľať na vzniku ochorenia.
Dnes sa veľká pozornosť venuje aj prostre-
diu vo vnútri domu. Používanie tuhých palív
spolu s nedostatočným vetraním, sú považo-
vané za jeden z iritačných faktorov. Dokázaný
je aj vzťah k nutričným faktorom. Nedostatok
vitamínov A, C, E (tzv. antioxidačných vita-
mínov) spolu s nedostatkom nenasýtených
mastných kyselín a zvýšený prívod soli môžu
byť spojené s obštrukciou dýchacích ciest.
Veľmi častou príčinou ochorenia sú opako-
vané a hlavne nedoliečené zápaly dýchacích
-ekonomický status rodiny môže tiež prispieť
k vzniku ochorenia.
Medzi endogénne rizikové faktory patria
genetické faktory. Jedinci, ktorí majú nízke
hodnoty α1-antitrypsínu (pod 10 % normálnej
hodnoty) predisponujú k rozvoju emfyzému
v mladom veku a emfyzém sa u nich ďalej
zhoršuje fajčením. Pri hodnotení rizikových
faktorov je potrebné brať do úvahy individuál-
nu vnímavosť jednotlivcov a aditívny charakter
jednotlivých rizík.
Klinické príznaky
a diagnostika ochorenia
Na CHOCHP je potrebné myslieť u každé-
ho pacienta s chronickým kašľom a vykašlia-
vaním spúta rôznej konzistencie, s dýchavicou
a anamnézou expozície rizikových faktorov.
Napriek tomu, že prvé symptómy začínajú
typicky vo vyšších vekových kategóriách, nie
je zriedkavosťou ani vek okolo 35–40 rokov.
Začiatok ťažkostí je pozvoľný, viazaný na
fyzickú záťaž pacienta. Subjektívne ťažkos-
ti predchádzajú funkčným poruchám pľúc.
Chronický kašeľ môže byť spojený s expekto-
ráciou hlienového alebo hlieno-hnisavého spú-
ta. Dýchavica je perzistujúca a progresívne sa
zhoršujúca hlavne pri telesnom zaťažení a po-
čas respiračných infekcií. Dýchavica sa môže
rozvíjať aj u pacientov bez prítomnosti kašľa
a je spolu s obmedzenou toleranciou telesnej
námahy najčastejším dôvodom, prečo pacient
vyhľadá lekára. Obtiaže, ktoré nútia pacienta
vyhľadať lekársku pomoc a medikamentóznu
liečbu, môžu byť následky zmien, ktoré trvajú
20 a viac rokov.
Pre diagnostiku CHOCHP má najväčší
význam podrobná anamnéza a spirometrické
vyšetrenie pľúc. V anamnéze je nutné zisťovať
údaje o fajčení (dĺžka fajčenia, počet cigariet
denne), znečistení životného prostredia, opa-
kovaných respiračných infekciách, sociálno-
Fyzikálne vyšetrenie na začiatku ochore-
nia nemá veľkú výpovednú hodnotu. Známky
bronchiálnej obštrukcie (piskoty, vrzoty, hy-
perinflácia hrudníka), tachypnoe, tachykardia,
cyanóza sa objavia až v pokročilých štádiách
ochorenia pri závažnom postihnutí pľúcnych
funkcií. Emfyzém a ťažká obštrukčná porucha
vedie k pľúcnej hyperinflácii, ktorá je spre-
vádzaná oslabeným dýchaním, predĺženým
exspíriom a zmenšenými exkurziami bránice.
Poklop na hrudníku je hypersonórny, pacient
používa pomocné dýchacie svaly. Môže byť
prítomná ptóza heparu a v ťažkom stave prí-
znaky zo zlyhávania pravého srdca.
Funkčné vyšetrenie pľúc je najdôležitejším
vyšetrením pre stanovenie diagnózy. Pomocou
spirometrie sa vyšetrí úsilná vitálna kapacita
(FVC), exspiračný objem vydýchnutý za prvú
sekundu úsilného výdychu (FEV1) a vypočítava
sa percentuálny podiel FEV1a FVC (FEV1/FVC
%). Spirometria je zlatým štandardom, pretože
je najviac reprodukovateľná a štandardizovaná
a je to objektívny spôsob pre meranie prietoku
v prieduškách. Prítomnosť FEV1 < 80 % z refe-
renčnej hodnoty a FEV1/FVC < 70 % potvrdzu-
je prítomnosť obštrukcie v dýchacích cestách.
Z výsledkov dlhodobých sledovaní populácie
je známe, že FEV1 má narastajúci trend do 35
rokov veku a potom dochádza k postupnému
poklesu. U nefajčiarskej populácie je to 25–30
ml, pokles strmší než 45 ml je u fajčiarov a zvy-
šuje sa vekom.
Ku kompletnému funkčnému vyšetreniu
pľúc patria bronchodilatačné testy, ktorými je
potvrdená reverzibilita poruchy. Najčastejšie
používame krátkodobo pôsobiace broncho-
dilatans (β2-mimetiká, anticholinergiká alebo
kombinované preparáty). Za pozitívny výsle-
dok sa považuje vzostup FEV1 o 15 a viac
percent alebo o 200 ml oproti bazálnej hod-
note. Meranie arteriálnych krvných plynov je
dôležité pri pokročilých formách CHOCHP.

Tabuľka 1. Liečba CHOCHP podľa štádia ochorenia (GOLD 2003)

0: Pacienti
v riziku CHOCHP
• chronické symptómy
• vystavený rizikovým faktorom
• normálna spirometria
Vyhýbanie sa rizikovým faktorom; očkovanie proti chrípke
I: Ľahká II: Stredne ťažká III. Ťažká IV. Veľmi ťažká
CHOCHP CHOCHP CHOCHP CHOCHP
• FEV1/FVC < 70% • FEV1/FVC < 70% • FEV1/FVC < 70% • FEV1/FVC < 70%
• FEV1 ≥80% • 50% > FEV1 < 80% • 30% > FEV1 < 50% • FEV1 < 30% alebo prítom-
• S alebo bez symptómov • S alebo bez symptómov • S alebo bez symptómov nosť chronického respirač-
ného zlyhania alebo zlyha-
nia srdca
Pridať krátkodobo pôsobiace bronchodilatans podľa potreby
Pridať pravidelnú liečbu s jedným alebo viac dlhodobo pôsobiacimi bronchodilatanciami.
Pridať rehabilitáciu
Pridať inhalačné kortikoidy pri opakovaných exacerbáciach
Pri chronickom respiračnom
zlyhaní pridať dlhodobú lieč-
bu kyslíkom. Zvážiť chirurgic-
ký zákrok.

90 www.meduca.sk / VIA PRACTICA 2 / 2005

 Vyšetrenie je potrebné urobiť všade tam, kde
je FEV1 pod 50 % z referenčnej hodnoty alebo
PREHĽADNE
kde sú prítomné klinické známky respiračnej
insuficiencie alebo pravostranného srdcového
zlyhania. Pre klinickú diagnózu emfyzematic-
kých zmien v pľúcnom parenchýme zohráva
dôležitú úlohu počítačová tomografia s vyso-
kou rozlišovacou schopnosťou. U každého
pacienta s rozvinutou formou ochorenia pred
45 rokom veku alebo u pacientov s rodinnou
anamnézou je potrebné skríningové vyšetre-
nie α1-antitrypsínu (1) (tabuľka 1).
Liečba chronickej obštrukčnej
choroby pľúc
Liečba CHOCHP je komplexná a závisí
na správnom stanovení diagnózy, zhodnotení
štádia ochorenia a určení aktuálneho stavu
(stabilizovaný stav, akútna exacerbácia).
Liečba ľahkej a stredne ťažkej CHOCHP
v prvom rade zahŕňa vylúčenie rizikových
faktorov, aby sa zabránilo progresii ochorenia
a farmakoterapiu, ktorá je potrebná na zvlád-
nutie príznakov.
Účinný liečebný plán sa skladá zo 4 častí:
1. vyhodnotenie stavu chorého a jeho moni-
torovanie,
2. redukcia rizikových faktorov,
3. liečba stabilizovanej CHOCHP,
4. liečba exacerbácie.
Efektívna liečba má plniť hlavný cieľ – za-
brániť progresii ochorenia – zmierňovať prí-
znaky ochorenia, zvyšovať telesnú zdatnosť,
zlepšiť zdravotný stav, zabrániť komplikáciám
a liečiť ich, zabrániť exacerbácii a liečiť ju, zní-
žiť mortalitu.
Základným predpokladom terapeutic-
kých programov je absolútny zákaz fajčenia
a ovplyvnenie znečisteného vonkajšieho
prostredia. Protifajčiarske poradne niekedy
s farmakologickou podporou (náhrady niko-
tínu, antidepresíva – bupropium, nortriptylín)
pomôžu ťažkým fajčiarom v odvykacej lieč-
be. Redukcia pobytu vonku v dobe zhoršenia
emisnej situácie atmosferického vzduchu
a monitorovanie kvality ovzdušia znižuje rizi-
kové faktory ochorenia. Okrem redukcie alebo
eliminácie rizikových faktorov vo všetkých štá-
diách ochorenia je odporúčaná protichrípková
vakcína a prevencia infekcií dýchacích ciest.
V rámci komplexnej starostlivosti o pa-
cientov je vhodné odporúčať racionálnu stravu
s dostatočným množstvom vitamínov, hlavne
u chorých trpiacich ťažkým stupňom ochore-
nia, keď dochádza k výraznému úbytku hmot-
nosti, pravdepodobne dôsledkom zvýšeného
dychového úsilia a/alebo aj zvýšenej sekrécie
tumor nekrotizujúceho faktora. Hlavným cieľom
výchovy pacientov by malo byť poskytnutie do-
statočných informácií o chorobe a jej priebehu,
92
Tabuľka 2. Klasifikácia CHOCHP podľa závažnosti (GOLD 2003)
Štádium Charakteristika
0: Pacienti normálne výsledky pri spirometrii
v riziku CHOCHP chronické symptómy (kašeľ, spútum)
I: Ľahká CHOCHP FEV1/FVC < 70%
FEV1 ≥ 80% z predpokladanej hodnoty
chronické príznaky (kašeľ, produkcia spúta) môžu, ale nemusia byť prítomné
II: Stredne ťažká FEV1/FVC < 70%
CHOCHP 50%> FEV1 < 80%
chronické príznaky (kašel, produkcia spúta) môžu, ale nemusia byť prítomné
III. Ťažká FEV1/FVC < 70%
CHOCHP 30% >FEV1 < 50%
chronické príznaky (kašeľ, produkcia spúta) môžu, ale nemusia byť prítomné
IV. Veľmi ťažká FEV1/FVC < 70%
CHOCHP FEV1 < 30%, alebo prítomnosť chronického respiračného zlyhania alebo zlyhania srdca
liečbe (účinok liekov, nežiadúce účinky, inha- 1 × denne zabezpečí pre pacienta lepšiu com-
lačná technika) a zlepšenie telesnej kondície. pliance. Dlhodobé β2–adrenergiká, salmeterol
a formoterol podávame 4 × denne pre svoj 12-
Farmakologická liečba -hodinový účinok.
Dostupná farmakologická liečba nie Teofylínové preparáty s riadeným uvoľňo-
je v prípade CHOCHP liečbou kauzálnou. vaním sa používajú ako doplňujúce preparáty,
Základom je liečba bronchiálnej obštrukcie hlavne v pokročilých štádiách ochorenia, kde
krátkodobými alebo dlhodobými bronchodi- je potrebná aditívna liečba, hlavne pri liečbe
latanciami. Používajú sa na prevenciu alebo nočných príznakov. Metylxantíny si vyžadu-
zmiernenie symptómov a zlepšenie tolerancie jú titráciu dávky podľa vedľajších účinkov
fyzickej záťaže. Preferujeme inhalačné bron- a plazmatických hladín teofylínu. U chorých
chodilatanciá pre rýchly nástup účinku a mi- s FEV1 pod 50 % náležitých hodnôt (štádium
nimum vedľajších príznakov. V prvom, ľahkom III. ťažké a IV. veľmi ťažké) s anamnézou opa-
štádiu ochorenia používame krátkodobé bron- kovaných exacerbácií, pravidelné podávanie
chodilatanciá podľa potreby. Ako liek voľby sa inhalačných kortikoidov vedie k redukcii počtu
vo všeobecnosti používajú anticholinergiká, exacerbácií a spomaľuje pokles kvality života.
ktoré majú pri CHOCHP intenzívnejší broncho- U týchto chorých by sa k pravidelnému podá-
dilatačný účinok, než pri bronchiálnej astme. vaniu inhalačných kortikosteroidov mali pridať
Súvisí to s posunom pacientov do vyšších dlhodobé bronchodilatanciá (2). Kombinácie
vekových skupín, kedy postupne klesá počet, liekov s rôznym mechanizmom a dĺžkou tr-
afinita a reaktivita β-adrenergických recepto- vania účinku môžu zvýšiť stupeň bronchodi-
rov. Anticholinergiká prakticky nemajú vedľaj- latácie, pričom nežiadúce účinky sú rovnaké
šie účinky a ich efektivita je úmerná veľkosti alebo menšie. Kombinácia krátkodobo pôso-
podanej látky. Predstaviteľom je Atrovent MDI biacich β2-adrenergík a ipratropia u stabilnej
a jeho dávkovanie je 4 × 2 vdychy pri jednotli- CHOCHP zabezpečí väčšie a trvalejšie FEV1
vej dávke 0,02 mg. Pri podávaní v nebulizač- ako jednotlivé lieky a nevedie k tachyfylaxii (5)
nej forme je dávka v 1 ml – 0,25 mg. Inhalačné (tabuľka 2).
krátkodobé β2 – sympatomimetiká sa používa- V liečbe akútnej exacerbácie CHOCHP
jú podľa potreby na zvládnutie akútneho stavu. dávame prednosť krátkodobým inhalačným β2-
Ide o preparáty v dávkovacích aerosoloch ako adrenergikám. Ak nedôjde k zlepšeniu, pridá-
sú fenoterol, salbutalín alebo terbutalín, ktoré me inhalačné anticholinergiká s krátkodobým
sa podávajú v dávkach 4 × denne. Majú rýchly účinkom. Napriek kontroverzným výsledkom
nástup účinku do 3 minút. (malé zlepšenie pľúcnych objemov, zhoršenie
Od stredného štádia sa používajú dlhodo- výmeny plynov a hypoxémia) je veľmi rozší-
bo pôsobiace bronchodilatanciá, ktoré podá- rené klinické využitie intravenózne podaných
vame pravidelne a v prípade akútneho zhorše- aminofylínových preparátov. Je nutné monito-
nia môžeme k nim pridať preparáty s krátkodo- rovanie sérových koncentrácií, aby sme zabrá-
bým účinkom na uvoľnenie bronchospazmu. nili nežiadúcim účinkom.
Na pravidelnú liečbu dnes máme možnosť Podávanie antioxidantov, predovšetkým
podať tiotropium – liek novej generácie. Patrí N-acetylcysteinu – NAC je odporúčané pre
do skupiny selektívnych anticholinergík, ktoré zníženie výskytu exacerbácií. Mukolytiká ne-
majú v liečbe CHOCHP zvláštne miesto, lebo majú miesto ako trvalá súčasť liečby, využívajú
vágový cholinergný tonus je jediným reverzi- sa len pri exacerbácii ochorenia. Na zvládnu-
bilným komponentom obštrukcie dýchacích tie akútnej exacerbácie okrem uvedenej lieč-
ciest. Zlepšuje pľúcne funkcie, zmierňuje by prichádza do úvahy nasadenie antibiotík.
symptómy, zlepšuje kvalitu života a pri užívaní Aj keď iba relatívne malá časť exacerbácií je
www.meduca.sk / VIA PRACTICA 2 / 2005
spôsobená bakteriálnou infekciou, ukazuje sa,
že závažnosť exacerbácií koreluje so stupňom
kolonizácie dýchacieho traktu komenzálmi.
Pri hypoxémii prichádza do úvahy dlhodobá
domáca kyslíková liečba – 15 hodín denne.
Má priaznivý efekt na prežívanie pacientov,
zlepšuje hematologické parametre, zvyšuje
toleranciu záťaže a zlepšuje kvalitu života. Vo
všetkých štádiách ochorenia odporúčame dy-
chovú a celkovú rehabilitáciu.
Liečba musí byť kontrolovaná, nielen
inhalačná technika, ale aj pravidelnosť a dĺž-
ka liečby. Stratégia sa opiera o individuálne
zhodnotenie závažnosti ochorenia, stupeň ob-
štrukcie dýchacích ciest, výskyt a závažnosť
exacerbácií, prítomnosť komplikácií, respirač-
nú insuficienciu, pridružené kardiovaskulár-
ne ochorenia, ako aj celkový zdravotný stav.
Spôsob liečby závisí aj od vzdelania pacienta,
od jeho ochoty podrobiť sa odporúčanej liečbe,
ale aj od dostupnosti liekov.
Pre edukáciu
Vašich pacientov
VKLADANÝ LIST
CHRONICK Á OB
CHRONICKÁ OBŠŠ TRUK
TRUKČ
ČNÁ
CHOROBA P
PĽĽÚC (CHOCHP)
2 / 2005 VIA PRACTICA / www.meduca.sk
Závery Farmakologická liečba sa opiera o sympto-
CHOCHP je heterogénne ochorenie matickú stupňovitú bronchodilatačnú a korti-
PREHĽADNE
vedúce ku chronickej obštrukcii dýchacích kosteroidnú liečbu. Cieľom je úprava klinic-
ciest, ktoré je často ireverzibilné. Hlavný kých symptómov, funkčného stavu pacienta,
dôraz musí byť zameraný na primárnu pre- prevencia a liečba komplikácií. Napriek tomu,
venciu – zníženie rizikových faktorov, najmä že prevalencia ochorenia celosvetovo stúpa,
fajčenia. Sekundárna prevencia spočíva ide o liečiteľné ochorenie, preto je potrebné
vo včasnom odhalení ochorenia, zahájení zlepšiť diagnostiku ochorenia vo včasných
adekvátnej liečby a dispenzarizácii pacienta. štádiách.
Literatúra
1. Barnes PJ, Godfrey S. Chronic Obstructive Pulmonary Disease. Martin Dunitz Ltd 2000: 74 p.
2. Barnes PJ. Novel Approaches and Targets for Treatment of Chronic Obstructive Pulmonary Disease. Am. J. Re-
spir. Crit. Care Med., 1999; 160: S72–S79.
3. ERS consensus statement. Optimal assessment and management of chronic obstructive pulmonary disease
(COPD). Eur. respir. J., 1995; 8: 1398–1420.
4. Fletcher O, Peto R. The natural history of chronic airflow obstruction. BMJ, 1971; 1: 1645–1648.
5. Global Initiative for Chronic Obstructive Lung Disease. Updated 2003; WHO, 30s.
6. Mac Nee W. Inflammation and oxidative stress in COPD. Annual Congress European Respiratory Society, Žene-
va, 1998: 5 p.
7. Krištúfek P, Chovan L. Národné smernice pre optimálnu diagnostiku a liečbu chronickej obštrukčnej choroby pľúc
v SR. 2001: 10 s.
93