Professional Documents
Culture Documents
Tomáš Baťa A Jeho Kľúč K Úspechu
Tomáš Baťa A Jeho Kľúč K Úspechu
Pre tento článok som sa rozhodol z toho dôvodu, že tento rok, presne 12. 7. 2007
uplynulo 75 rokov od jeho tragického úmrtia.
Veľmi málo ľudí si uvedomuje ako dôležitý by mohlo byť pochopenie jeho práce, toho o
čo usiloval a ako žil, aj pre dnešných ľudí. Často sa len povie Baťa, Zlín, lacné topánky,
baťovské ceny... a tým to končí. Omyl !!! Má ešte stále čo povedať aj dnes a možno
práve až dnes. Ak chcete zistiť niečo viac o tomto výnimočnom človeku, pokračujte v
čítaní ďalej. Príjemné čítanie prajem.
Tomáš Baťa začal podnikať na prelome 19. a 20. storočia, teda v čase, keď sa rodili prvé
zovšeobecnenia vedeckého manažmentu. Princípmi a metódami riadenia, ktoré
uplatňoval sa zaraďuje k takým velikánom klasického manažmentu ako sú Američan F.
W. Taylor a Európania H. Fayol a M. Weber.
Podľa dokladov z matrík, archívov, farností, záznamov cechov, okresného archívu v Brne,
archívu Národného múzea v Prahe a iných prameňov sa zistilo, že história obuvníctva v
Baťovej rodine siaha až do 16. storočia.
Václav Batiů, 1580 – 1662, Želechovice
Lukáš Batiů, 1610 – 1683, Zlín, obuvník
Lukáš Batiů, 1660 – 1727, Zlín, obuvník
Martin Batia, 1691 – 1761, Zlín, obuvník
Martin Batia, 1715 – 1777, Zlín, obuvník
Šimon Batia, 1755 – 1833, Zlín, obuvník
Antonín Batia, 1802 – 1850, Zlín, obuvník
Antonín Baťa, 1844 – 1905, Zlín, obuvník
Tomáš Baťa, 1876 – 1932, Zlín, obuvník, zakladateľ firmy
Ján Antonín Baťa, 1894 – 1965, Zlín, vyučený obuvník, nevlastný brat
Tomáš Ján Baťa, nar. 1914, vyučený obuvník, syn
Thomas George Baťa, nar. 1948, Kanada, vnuk
Začiatky
Narodil sa 3. 4. 1876 ako tretie dieťa zo šiestich v Zlíne, v rodine obuvníka. Tomáš Baťa
vytvoril podnikateľský systém, ktorý dosiahol nebývalý úspech v priebehu niekoľkých
desaťročí. Začínal ako obyčajný dedinský obuvník. Neskoršie začal šiť papuče, ktoré
predával po okolitých jarmokoch ako mnohí vtedajší obuvníci. Napriek vážnym
problémom aj pádom, svojou remeselnou zručnosťou, húževnatosťou a hľadaním
zvyšovania výroby začal postupne uplatňovať niektoré nové prvky pri výrobe ako i pri jej
realizácii na trhu.
Cesty do Ameriky
Hospodárska kríza
Keď sa po prvej svetovej vojne začala celosvetová recesia v národnom hospodárstve a
začalo sa masové prepúšťanie robotníkov, zatvárali sa podniky, prudko rástla
nezamestnanosť, došlo k zhodnoteniu československej koruny na dvojnásobok, čo
spôsobilo oslabenie dopytu najmä v zahraničí. Vtedy firma stála pred závažnou otázkou:
Buď zastaviť výrobu a prepustiť všetkých zamestnancov, alebo prispôsobiť výrobné
náklady novým pomerom. Tomáš Baťa sa dohodol so zamestnancami, že budú robiť za
polovičnú mzdu a keď znížil aj ostatné náklady a výdavky, podarilo sa mu znížiť cenu
topánok takmer o polovicu. Toto sa začalo realizovať 1. 9. 1922. Podnikatelia,
národohospodári, finančníci krútili nad týmto experimentom hlavou. Baťa však dokázal
nielen prežiť, ale postupne zvyšovať mzdy svojim zamestnancom a rozvíjať podnik. Od
roku 1924 sa začala uplatňovať technická a organizačná racionalizácia výroby – išlo o
zavedenie prúdovej pásovej výroby. Vzrástla produktivita práce o 20 až 30%, zvýšil sa
objem výroby o 75%, pritom počet zamestnancov vzrástol iba o 35%. Baťov ohromný
úspech, ktorým neskôr zdesaťnásobil rozsah svojho obchodu počas obdobia rokov 1922–
1929, bol výsledkom jeho podnikateľských inovácii a hlbokej viery vo svoj úspech. Práve
v tomto ťažkom období sa prejavila jeho sila, tvrdohlavosť a nesmierna pracovitosť.
Letecké nešťastie
Tomáš Baťa mal naplánovanú cestu do Švajčiarska, kde mal otvoriť novú továreň. V dobe
odletu bola hustá hmla. Aj keď pilot Jindřich Brouček odmietal za takýchto podmienok
odštartovať. Baťova tvrdohlavosť sa opäť prejavila a rozhodol, že sa poletí.
Nejednalo sa o ukvapené rozhodnutie. Ešte pred štartom si vraj nechal zistiť, ako ďaleko
sa hmla nachádza a či sa z jej dosahu čoskoro po štarte dostanú. Všetko údajne
nasvedčovalo tomu, že sa jedná o lokálnu nepriazeň počasia. Pravdepodobne pilot v hmle
neodhadol výšku a kolmo narazil do zeme. Obaja boli na mieste mŕtvi. Tomáš Baťa sedel
v okamihu nárazu na mieste pilota a nebol ani pripútaný. Osud pretrhol niť jeho života.
Stalo sa tak 12. 7. 1932, kedy tragicky zahynul neďaleko Zlína, v Otrokoviciach.
Plánovanie
Základom rozvoja podniku boli polročné plány, zostavené na zimnú a letnú sezónu.
Sezóna jar – leto zahŕňa mesiace marec až august, jeseň – zima september až február.
Výsledkom plánovania bolo prepojenie výroby a predaja. Potom sa polročný plán
rozpracoval na týždenné plány. Úlohou kalkulačného oddelenia bolo detailne vypracovať
týždenné pracovné plány pre jednotlivé oddelenia až na úroveň dielní. Týždenný plán sa
skladal z čiastkových denných plánov, ktoré predpisovali plánovaný denný objem výroby
každej dielni. Pracovný rok Baťových závodov pozostával z 253 pracovných dní, pre ktoré
spracovalo rozpočtové oddelenie 253 denných plánov.
Nákup surovín
Výroba
Ešte pred výrobou, museli byť jednotlivé dielce dopravené do dielní. V každej budove bol
pracovník, ktorý sa staral o prijímanie a vydávanie materiálu. Ukladal jednotlivé dielce do
priehradok a starostlivo ich zapisoval. Takéto komponenty boli do dielní rozvážané
lanovou dráhou, ktorá obopínala vačšinu budov. Takto bola za niekoľko minút zásobená
dielňa materiálom bez toho, aby doprava niekomu prekážala. A pretože výroba bola
riadená plánmi, bolo tak možné materiál chystať dopredu a plynule ho dodávať do dielní.
Cenotvorba
Pri tvorbe ceny bolo hlavným cieľom, aby bola nižšia ako konkurenčná. Služba verejnosti
sa pri tvorbe ceny prejavovala tak, že stanovená cena bola taká nízka, aby bol zisk z
predaja pri 1 páre malý a uspokojivý pri veľkých 100 tisícových sériách.
Baťovské ceny:
Od roku 1922 do roku 1932 končili všetky čísla označujúce cenu obuvi deviatkou (z toho
pojem – baťova cena). Zákazníkom sa tak podvedome vsugerovalo, že dostávajú tovar
lacnejšie.
Účasť na zisku
Organizácia predaja
Do Baťovej školy práce (BŠP) prichádzali mladí ľudia vo veku 14 rokov. Škola získala
výbornú povesť, pretože Baťa zamestnával najlepších učiteľov a vychovávateľov a všetko,
čo sa v škole učilo, malo konkrétny cieľ a praktický úžitok. V BŠP platila zásada, že práca
musí byť hlavnou vyučovacou metódou. Baťa sám hovorieval: „Učme sa prácou.
Skutočná práca je najlepšou metódou. Veľkým bohatstvom je vlastná skúsenosť, pretože
práve ona zhodnocuje naše vedomosti. Vedomosti môžeme druhému dať, ale skúsenosti
si musí každý vykúpiť vlastným potom, vlastnými mozoľmi.“ Po prijatí sa študent, v Zlíne
nazývaný mladý muž alebo mladá žena, nasťahoval do internátu, kde býval počas celého
štúdia. Na internátoch vládli prísne podmienky, takmer vojenská disciplína.
Mladým mužom a mladým ženám bolo zakázané prijímať podporu z domu a všetky svoje
výdavky a životné potreby si hradili len z vlastných príjmov. Cez deň pracovali ako
dospelí robotníci v továrni od 7.00 do 17.00 hod. s dvojhodinovou prestávkou na obed a
krátky oddych. Za prácu v továrni dostávali mzdu. Každú prácu vykonávali dovtedy,
pokiaľ ju dokonale nezvládli a počas školy prešli postupne celým výrobným procesom. Po
skončení práce ich čakalo trojhodinové vyučovanie. Vyučovanie sa zameriavalo na
praktické otázky a po ukončení štúdia bol každý absolvent pripravený na svoju prácu aj
teoreticky. Podstatou výučby bola praktická ekonómia, zostavovanie rozpočtov a jazyky.
Viac ako 50 % študentov BŠP sa vzdalo ešte pred jej dokončením. Avšak študenti, ktorí
vydržali, opúšťali jej brány s praktickým vzdelaním a so slušnými úsporami. Väčšina z
absolventov sa úspešne uplatnila v živote a mnohí z nich zastávali významné funkcie v
Baťových závodoch alebo v iných oblastiach hospodárstva.
V druhej polovici tridsiatych rokov, napriek kvalitnej príprave mládeže, začal koncern
pociťovať absenciu zariadenia, ktoré by bolo schopné pripravovať mladých mužov
schopných zastávať najvyššie hospodárske funkcie v koncerne vrátane miest budúcich
riaditeľov. Preto sa začal budovať nadštandardný stupeň výchovy, pomenovaný Tomášov
na počesť zakladateľa. Tí najlepší študenti, elita žiakov BŠP, sa nazývali "Tomášovci".
Koncom 30. rokov bol pre nich zriadený individuálny internát. Tomášovci boli
pripravovaní pre vedúce pozície v modernom hospodárstve. Pri spoločenských
stretnutiach museli chodiť v oblekoch a cylindri a v škole sa učili zvyklosti vyššej
spoločnosti, cudzie jazyky, ale aj spoločenské správanie. Slávnostný odev odkladali len v
továrni, kde museli pracovať rovnako ako ostatní študenti. Baťa budúcim riaditeľom
hovorieval: „Ak chceme vykonať v živote veľkú prácu, musíme hľadať cesty, ako
vybudovať veľkého človeka. Malý človek – malá práca, veľký človek – veľká práca.“
Ďalšie vzdelávanie
Baťa a Slovensko
Získanie podniku:
Po smrti Tomáša Baťu sa našla obálka adresovaná jeho nevlastnému bratovi Jánovi. Bolo
v nej prehlásenie, podľa ktorého mu Tomáš Baťa predal všetok priemyslový a obchodný
majetok. Cena bola 50 mil. Kčs (teda výrazne menej ako bola skutočná – trhová cena).
Ján pripísal, že s kúpou súhlasí a podpísal sa. Keď si uvedomil, že ťažko môže uzavrieť
dohodu s niekým, kto práve zomrel, pripísal ešte: „resp. kúpil som na základe ústnej
dohody“
Činnosť a zásluhy:
Podnik bol v kríze (strata 70% exportu). Aby prekonal krízu zahájil výrobu iných komodít
(klínové remene, gumový tovar, hračky, bicykle, umelé vlákna). Bol typickým baťovcom
– schopným, vzdelaným a neúnavným. Až do núteného odchodu z vlasti venoval všetky
svoje sily a schopnosti rozvoju firmy. Pod jeho vedením zaznamenala firma nebývalý
rozkvet vo všetkých sférach svojej činnosti. V Brazílii vybudoval závody a mestá
Mariapolis, Batatuba, Bataypara, Batatussu. Zomrel v Brazílii v roku 1965.
Tomáš Ján Baťa
Ø Syn Tomáša Baťu.
V mnohých oblastiach firma Baťa predbehla svoju dobu o mnoho desaťročí. Mnohé
manažérske prístupy, ktoré Baťa používal, sa dnes objavujú v manažérskej literatúre ako
novinky a objavy posledných rokov. Mnohé myšlienky neboli po viac ako polstoročie
prezentované v takej miere ako by si táto podnikateľská osobnosť zaslúžila. Skrátka, na
Tomášovi Baťovi je stále čo objavovať.