Professional Documents
Culture Documents
INTRODUSAUN
1.1. Antesedénsia
Iha era globalizasaun nia laran,agora dadaun influensia ne’ebe aumenta lukro
ne’ebe esforsu iha mundu no buat sira ne'ebé hetan dezempregu ka performa neʼebé
diʼak iha ema ida sei hasoru kondisaun. Ho kompetisaun barak iha mundu esforsu
saming halo konsumidór ona iha neʼebá sira ne'ebé barak opsaun ne'ebé fó hosi
empreza ne'e, entaun konsumidór sei seletivu liu iha ne'eba determina opsaun produtu
Buat ne'e esforsu tanba jestaun ne'ebé metin ba ita nia aumenta promosaun no
mós estratéjia komersializasaun sira ne'ebé uza ho objetivu atu hetan benefísiu hosi tuir
alvu korporativu. Objetivu prinsipál sira ne'ebé forma órgaun ida-idak ne'ebé esforsu
ka empreza ida mak hetan rlukru(Rustami et. al, 2014). Tuir Swastha (2002:27) lukru
bele halo sai no empreza ne'e altera. Iha neʼebá mak trick barak ne'ebé bele sei hetan
lukru ne'ebé boot liu.Ida-neʼe ida mak bele aplika atu hetan rendimentu ne ' ebé garante
ho motifikasaun no kustu produsaun ne ' ebé sei empreza (Wasesa et. al, 2014).
Tuir Rahardjo (2000:33)iha parte glove iha sentidu ho relasaun kona-ba kustu
produsaun ba lukru likuidu korporativu iha kazu ida ne'e hetan atu haree ba Unrealized
korporativu balansu relatoriu sei mosu karik kustu produtu ne'e bo'ot atu kompara ho
kustu sira aresued.Hakaʼas an sei hetan reletivu kle'an liutan iha kustu produsaun ba
1
konsumidór sira, atu kustu produsaun alvu tiha ona plotted hosi empreza nia fó hetan
períodu atu alkansa husi garanteba kustu ne’ebe fo efisiente(Wasesa et. al, 2014).
Tuir Kotler (2006:30), kustu produsaun konstitui fa'an tiha ona rezulta husi
empreza sira atu bele prosesa komersializasaun ka forma parte ida husi rezultadu
estratéjia komersializasaun mós ajusta ho kompeténsia sira ne'ebé iha fundu metin liu
promosaun sei determina tan neʼe, oinsá mak korporativu volume.Buat ne'e tanba karik
korporativu iha kualifikasaun produtu ne'ebé iha folin sistema distribuisaun ne'ebé di'ak
no posível maibé la bele hatama produtu barak no merata, tanba ne'e produtu ne ' ebé
Tuir Rangkuti (2002: 1), atividade promosaun ba iha neʼebá mak empreza barak
atividade. Promosaun sai hanesan instrumentu commonest iha kria objetivu rua
pesoál fa'an no publisidade médiu atu hato'o informasaun kona-ba produtu no profeta
2
sira kona-ba promosaun ne'ebé halo hosi empreza fó informasaun no ba influénsia
kona-ba aumentu kustu (Alma, 2009:181). Promosaun tenke mós la'o tuir
komersializasaun planu atividade ne'ebe sei lori no lukru atu dezenvolve lalais nafatin
(Mukodim, 2007).
Tanba ida-ida ne'ebé elemental sai mold unrealized parte ida, kustu sai hanesan
fonte informasaun importante analisis kle'an strategi empreza. Problema sira ne'ebé
mosu dala barak mak kustu planeamentu ne'ebé insufficiently koresponde ba saida mak
akontese sooth (Rustami et. al, 2014).Buat ne'e strove ba empreza sira atu bele
komprende liu situasaun merkadu baibain determina outgrow nia folin neʼebé sei iha
kestaun sira, tan neʼe, kustu sira ne ' ebé tiha ona atu fó sai ho efetivu ona uza no
efisiente (Wasesa et. al, 2014).Ninia outgrows kustu iha atividade promosaun hosi
Katak kustu promosaun atribui prop fluency metin iha esforsu aumentu ne'ebé
utilised kustu produsaun hetan superordinate ninian benefísiu (Hermono et. al, 2012).
Ida-neʼe sai husi deklarasaun Alma (2009:157), iha maneira jerál se lents fundu
sentidu faʼan step-up, hetan rendimentu/lukru korporativu sei mós aumenta. Aleinde
kustupromosaunne'ebé kona-ba importánsia atu iha respeitu boot ninia lukru ne’ebe
uitoan, produsaun ne'ebé kustu. Kustu produsaun konstitui la'o kustu ba mengolah
3
prima sai produtu ne'ebé sai fonte ida ne'ebé iha objetiva. Atu hamriik no ba produsaun
ne'ebé efisiente, produsaun tanba kustu operasaun sira ne ' ebé mak fó (Rustami et. al,
2014).
kompañia, no katak empreza book an iha servisu no mós manufacturing área negósiu
nian, no konta kona-ba ida-neʼe tenke halo ho efisiente no efikás karik (Rahmawati
et. al, 2014).Produsaun ladiak kustu jestaun begets isin kona-ba rendimentu ne sei
simu. Kualifikasaun prima objetivu di'ak rezultadu diʼak produtu (Prihandoko, 2016).
Produsaun ne'e atividade iha prosesu sira ne'ebé metin no prima revamp hanesan
ida ramata sasan liuhusi labouring fasilidade produtu seluk no objetivu. Bele hatete
katak kustu produsaun ne'e kustu sira ne'ebé rai-nain penyediaan prima ba kustu ne'ebé
mak fó sai ba memproduksi raw materiál tan neʼe, hanesan remata sasan ne'ebé prontu
Kustu produsaun bele mós utiliza hanesan instrumentu hodi aumenta rentabilidade
ne'ebé endeavored hosi empreza (Rahmawati et. al, 2014). Katak produsaun kustu
hanesan conditioner outgrows folin fa'an produtu ka servisu sira ne'ebé tuir ida-neʼe sei
haree ba outgrow ida-neʼe katak iha hetan lukru (Djamalu, 2013)Manufaktur negósiu
konstitui empreza sira ne'ebé halo atividade produsaun atu lori pontu siraa hanesan
produtu ne'ebé sai husiTelekomcel Lospalos. Ho empreza sira ne'ebé mak halo parte
iha klase empreza Telekomcel Lospalos to'o oras ne'e, rejistu to'o step-up faʼan iha
4
mandatu no produsaun ba rendimentu laba katak sira hatán-simu. Ida-neʼe mak backed
Fenomena ne'e hatudu nia problema ba rendimentu brutu sentidu moos oin
promosaun ne'ebé mak fó, sai lukru taxa ne ' ebé bele simu, atu analiza kona-ba
fenomena ne ' ebé akontese iha Telekomcel Losposlos to'o períodu ne'e-nian.Iha
peskiza balun ne'ebe husi researcher uluk halo tuir buat ida halo hosi Musdilawati
rendimentu brutu. Martana et. al (2015) hatudu ba sentidu influensia pozitivu entre
kustu produsaun ne'ebé faan sira nia produsaun. Wisesa et. al (tinan-2014)iha ninia
pontu peskiza ida ne'e ba sentidu influensia pozitivu entre faʼan lukru taxa. Rustami
et. al (tinan-2014) iha ninia rezultadu peskiza hatudu katak kustu promosaun,kusto
peskiza, ne ' ebé kustu promosaun ne ' ebé negativu iha influênsia faan sira nia
produsaun.
Ho liafuan sira ne’ebe maka mensiona iha leten maka ho nia titulu:
5
Atu minimija iha leten,autor koko halo diskusaun kona-ba demostrasaun tuir
mai ne’e.
Losposlos?
Losposlos?
Losposlos?
no kustu ho ida ne’ebe peskisador senti presija atu fo limitasaun problema iha peskija
ida ne’e.
1.4.Objektivu peskiza
Objektivu husi peskija ida ne’e mak hanesan tuir mai ne’e.
1.Atu hatene ninia influensia kona-ba kustu promosaun no lukru likuidu iha
telekomcel lospalos ?
2. Atu hatene ninia influensia kona-ba kustu produsaun no lukru likuidu iha
telekomcel lospalos ?
6
3. Atu hatene ninia influensia kona-ba kustu promosaun no kustu produsaun iha
telekomcel lospalos ?
Peskiza ida ne’e hala’o husi hakerek nain iha interese hodi bele sai benefisiu:
a. Hakerek Nain
Sai hanesan kriteria ida atu hetan titulu licenciatura iha UNITAL no hetan
b. Ba Kompanhia
Bele uja resultadu estudu ida ne’e nu’udar informasaun ka entrega nomos
c. Ba Universidade
Iha hakerek proposal ida ne’e bele apresenta tolu (3) kapitulu kompostu hosi:
KAPÍTULU I INTRODUSAUN
7
KAPÍTULU II LANDASAN TEORIA
Variavel,Hipothesis.
8
KAPÍTULU II
LANDASAN TEORIA
2.1.Lukru Likuidu
Osan sai importante no bázika liu husi observasaun jerál finansas katak iha
rekursu barak. Ida empreza ida-idak sei koko atu hetan lukru maximal, tanba ida-idak
hetan lukru ne’ebe atu husi hakarak firme ascendant ba viabilidade koporativu neʼe.
Tuir Harahap (2009:113)Lukru mak foti produsaun iha selu iha periodu
kontabilidade ida. Empreza ida ne'e mak arranja ho objetivu atu hetanlukru ne'ebé
propriedade liu ka diferensa akuzasaun iha konseitu ho esforsu atu hetan lukru ne'e iha
periodu. Lukru sai hanesan susesu dezempeñu indikador ka empreza sira.Ho hetan
9
Simamora (2002:45), lukru mak kompara entre rendimentu ho akuzasaun
kuandu lukru ultrapasa akuzasaun tanba rezultadu sira ne'ebé mak lukru taxa. Taxa
lukru betokens rentabilidade ne’ebe esforsu (Wild et.al, 2005:25). Se iha empreza ida
iha lukru boot liu fali akuzasaun, tanba empreza sei hetan lukru. Iha parte seluk
korporativu iha nian opiniaun ne'ebé ki'ik liu kona-ba akuzasaun ne'ebé esforsu tanba
Definisaun baze hodi bele halo osan ne'e foti propriedade selu ka reprezenta
diferensa entre lukru kona-ba iha períodu ida-ne'ebé fó. Lukru mós hanesan factor ne
1. konseitulukru ekonomi
Negósiu lukru, normalmente konstitui fakar osan ne'e aumenta tan mudansa
appreciative bens,brutu permanente iha tempu neʼe, neʼebé iha osan ne'ebé fó knaar
10
2. Konseitu lukrukontabilidade
operasaun lukru ranges negósiu ne'ebé di'ak iha lukru ka aspetu lukru ne'ebé
permanente, maibé ida-ne'e hetan lukru la iha osan ne'ebé pratiku ka sekuênsias.
Tuir Stice et. al, (2004: 230)nelementu prinsipál iha haat disponivel lukru,
a. Rendimentu (reseita)
Mak atuál tama ka aumenta seluk ne'ebé ativu ida entitas ka ninia kumpre obri
gasaun seidauk kumpri (ka kombina iha rua ne'e) durante produsaun ka sasan
ida, ne’ebe servisu sira-nia aplikasaun, ka atividade sira seluk nia konstitui
esforsu ne'ebé boot liu ka esforsu prinsipál ida di'ak ne'ebé halo sirania entitas
katak.
b. Enkargu (despeza)
seidauk kumpre (ka kombina iha rua) produsaun sasan ida, ka servisu sira-nia
aplikasaun, seluk atividade sira halo nia konstitui ka esforsu ne'ebé boot liu ka
11
c. Hetan (hetan)
Sira aumenta kle'an ekuitas (bens líkidu) transasaun importante ida hosi ka
transasaun ne'e la'o hanesan dala ida entitas no transasaun hotu-hotu, instánsia
no kondisaun seluk ne'ebé relasiona entitas ne'ebé, maibé mai husi rendimentu
ka nain investimentu.
d. Dezvantajen (lakon)
Sira menus ekuitas kle'an (bens líkidu) transasaun importante ida hosi ka
transasaun ne'e la'o hanesan dala ida entitas no transasaun hotu-hotu, instánsia
Tuir Ismaya (2010) lukru likuidu mak diferensa propriedade iha despeza katak
negósiu. Iha parte seluk tuir Keiso et. al, (2009: 148) lukru likuidu mak hanesan
lukru ne’ebe servisu ka empreza ba períodu ka tempu ida. Lukru taxa bele sai tiha husi
Kona-ba definisaun ba bele glean husi rede lukru ne ' ebé mak diferensa entre
lukru iha despeza katak rai-nain yielding servisu ida metin ne ' ebé kle'an ne ' ebé fó ba
periodu.
12
2.1.4 Tipu – Tipu Lukro
Tuir Soemarso (2004:74) Tipulukru fahe parte haat(4), mak hanesan tuir mai
ne'e:
1. Taxa lukru sa'e diferensa chargeses liu propertied no konstitui sa'e ne ' ebé klaru
2. Brutu lukru ne'ebé mak diferensa entre fa'an líkidu no kustu ba sasán ne'ebé
fa'an.
3. Esforsu lukru mak ain sa'e ba akumulasaun lukru taxa kona-ba akuzasaun
esforsu ka lukru
4. Esforsu brutu ida sai at de'it kona-ba atividade prinsipál ne'ebé korporativu.
Konhesidu hetan mak ain akumulasaun lukru taxa ida ne'e hamenus
Bazeia ba Anise no Amlulik (2003:216) ba efeitu lukru ne ' ebé relatóriu ne'e
1. Hanesan objetivu indikador efesiensi nia lents fundu ne ' ebé bate korporativu
3. Hanesan determinasaun, ida-neʼe iha output fiskál sira ne ' ebé planeamentu
13
5. Hanesan bónus kompensasaun no divizaun.
Kona-ba citation hodi bele remata ona, ninia relata lukru ka rekoñese katak liu
ho osan ka mis sai mak katak kona-ba objetivu indikador efesiensi nia lents fundu
ne'ebé mak uza basal sekuênsias, determinasaun, operasaun, jestaun susesu motivasaun
no prosperidade ba divizaun deviden nian ne'ebé báziku hodi investe ka neʼebé imbed
Sukat ho efetivu ligasaun lukru, lukru ne ' ebé agora no futuru unrealized ho
eskala ne ' ebé nakonu ho investimentu kapital(Wild et. al, 2005: 36). Nia uza ne'e
Tuir Wild et. al (2005: 36) hein ka estimativa hein kona-ba previzaun osan
Esplikasaun husi baze hodi bele iha konkluzaun lukrutakings hetan hodi bele
prevé pasadu totál, lukru ne'ebé oras ne'e no tempu oin mai lukru uluk hanesan materiál
14
ne'ebé kle'an halo análize, aleinde fila-fali kona-ba investimentu kapital inklui mós iha
Empreza ida halo atu hetan lukru ne'ebé ema konsidera klaru husi fatór sira
1. Kustu
Kustu konstitui sakrifísiu ne'ebé sukat ho osan ne'ebé mak uza atu halo kona-
ba esforsu ida. Kustu produaun ida ka servisu sira sei haree folin fa'an
2. Presu Folin
Objetiva atu forma partikulár totál katak selu hosi konsumidór ba sasan no
servisu sira ne'ebé bele simu. Folin objetiva produsaun ka servisu sira sei haree
15
Kustu mak hanesan buat ne ' ebé mak rekoñese iha sira nia atuál. iha kustu
promosaun katak sá sai buat diʼak faʼan (kustu) kobre kustu, entretantu iha estensivu
katak sá mak kobre kustu di'ak faʼan savvy (kustu) no enkargu (expence). Kustu mak
halimar favorites avalia ne ' ebé mak tau iha konsiderasaun no klean kona-ba kustu sira
ne’ebe mak fa'an diʼak ka akuzasaun. Iha parte seluk sasan no servisu diretamente katak
Tuir Shahab (1999:41), kustu mak sesante osan ka susesu ne ' ebé bele simu
atu lori kona-ba empreza ka ba produsaun prosesu kona-ba buat neʼebé uza atu bele
Promosaun hateten buat ida ne ebé falsu komersializasaun kle'an ida ne'ebé
ne'ebé iha objetivu atu muda atitude no hahalok. Produsaun ne'ebé di'ak iha folin ka
neʼe mak reverential tanba se produsaun no katak folin ne'ebé di'ak hosi konsumidór
produsaun kauza oin mai sei la hetan susesu iha komersializasaun. Swastha (2008:349)
hatete katak promosaun mak informasaun atuál ka persuasi ba asaun sira-ne ' ebé kria
16
Tan neʼe, promosaun sai hanesan aspetu dehan nuneʼe iha komersializasaun
jestaun no dala barak ona dehan hanesan prosesu ne ' ebé kontinua. Ida-ne'e mak halo
tanba promosaun ne ' ebé halo atu hamosu ka inovasun atividade oin-oin korporativu.
komersializasaun.
a. Informa (Informa).
Husi penjelesan hamriik iha eskada, iha liafuan balu ne ' ebé hetan promosaun
fó ho esforsu atu lori ema ida ba bele hatene produtu metin, tuirmai, hanoin kona-ba
ida-neʼe, muda atitude ne ' ebé gosta, sira balu, tuirmai, sei sosa no sempre hanoin-
hetan katak produtu. Aleinde ne'e, promosaun ne'ebé mós uza haree tiha ninia lukru
1993) iha promosaun objetivu hanesan komunikasaun sira-nia efeitu hanesan tuir mai
ne'e:
17
b. Hatama atu komprende kona-ba ninian produtu ba konsumidór (preokupasaun
hirak awarness).
d. Makaʼas opiniaun ne ' ebé atu sosa produtu ida (intensaun atu sosa
preokupasaun hirak).
fasilitasaun)
Tuir Salad (2003:179), promosaun Fa'an ne'e iha aktividade promosaun ida
mak atribui estimula sira expropriasaun konsumidór no ajuda ne 'ebé fa'an servisu iha
komersializasaun . Atu hala'o atividade ida ne'e ita tenke presiza kustu ne'ebé fó sai ona
husi empreza. Tanba ne'e, kustu promosaun mak kustu sira ne'ebé mak uza hodi
ne'e fó sai ona husi empreza sira atu halo nia promosaun. Iha parte seluk, promosaun
kustu terminologia Mulyadi (2002:530 kazus) mak folin neʼebé kobre buat hotu-hotu
atu hala‟o atividade promosaun ka atividade ne ' ebé atu fa'an produtu metin ne ' ebé
di'ak hanesan sasan no servisu kona-ba buyer to'o kréditu ne ' ebé halibur sai kas.
katak hosi empreza sira atu hala'o ninia sasán ka promosaun. Tuir Kotler (2006:23)
promosaun
18
kustu bele atu konaba kustu osan rezultadu publisidade no kustu promosaun komersia
utilisedding promosaun labele atu aumenta rendimentu no produtu faʼan katak iha
produsaun korporativu. Buat ne'e nesesita jestaun komersializasaun empreza ida ne'ebé
Tuir Assauri (tinan 1980:7) Produsaun ne'e atividade hotu-hotu iha kria no
aumenta utilidade (utilidade) sasan no servisu buat ida. Iha parte seluk métodu no tech
ne ' ebé uza iha mengolah prima sai produtu neʼebé ema bolu nuʼudar ho prosesu
produsaun (Nasution, 2003: 1)Nu'udar funsaun jestaun, produsaun beibeik atu ema
menus.Buat ida iha arte ian katak produsaun smengikuti neʼe sei sai merkadu onorárius,
sira la hanesan iha báziku ne ' ebé halai tuir empreza tarjetu matan ida. Tanba ho
kontinuidade estavel ne ' ebé hein katak bele halo estavel akizisaun (Fahmi, 2014).
Iha reprezentasaun write-up ekilíbriu sekuensiál hetan hodi bele hetan hosi
19
Fábrika kustu mós iha conceive manufatura ka produsaun kustu kustu. Tuir Mulyadi
(tinan 2012:16),kustu produsaun ne ' ebé reprezenta kustu sira ne ' ebé mak fó sai iha
prima jestaun sai produtu, ne ' ebé mak uza ba kustu produtu hirak-neʼe, no iha periodu
kontabilidade kustu produtu sedu mak sei iha prosesu. Iha kustu meantime ne ' ebé mak
Nafarin (2009:497) define kustu produsaun ne'e kustu hotu-hotu ne ' ebé hetan
fó ho hetan produtu, fatin neʼebé iha ninia elementu disponivel – elementu produtu ne
' ebé folin iha. Bele konklui kustu produsaun ne'e biayabiaya ne ' ebé uza iha prosesu
produsaun katak nia montante ne ' ebé boot liu iha ninia seluk kustu tipu.
Tuir Usry (2005:24), fahe auxilia produsaun kustu sai tolu ida parte ida, ne ' ebé mak
Direta ne ' ebé mak sai parte divórsiu ne ' ebé la liu husi produtu tan neʼe, no
produtu. Diretu onorárius labouring ne ' ebé kompostu hosi oras onorárius
20
3. Fábrika overhead kustu
Iha neʼebá mak elementu mós kona-ba fábrika overhead despeza ne ' ebé mak:
kustu prima indireta, kustu traballu indireta, kustu depresiasi nian no bens ne '
ida ne ' ebé sacrificial halo atu hatene kona-ba lukru boot oinsá mak sira-ne ' ebé mak
at needful medida ida-ne ' ebé di'ak kona-ba propriedade no mós korban tiha ona atu
halo.
Iha neʼebá mak barak mós produsaun kustu objetivu (Mulyadi, 2012:20)
21
Antecedente daudaun osan ne'e relativamente barak kona-ba halo. Maske
nune'e, peskiza ne'e iha variedade konsideradu katak variavel hanesan objetivu variável
katak variable, liu husi fatin neʼe variable, no tinan katak variable.Antigu liu husi seve
mak hanesan tuir mai: Musdilawati (tinan-2014) halo peskiza kona-ba promosaun
kustu influénsia ba lukru atu hetan ne'e. Katak peskiza uza analisis regression linear
bifilar ho yielding pontu sistem sai disponivel promosaun kustu influénsia ba lukru atu
hetan ne'e. Afande no Maina (2015) halo peskiza kona-ba Efeitu Promosaun Kona-ba
influénsia ne ' ebé disponivel iha promosaun produsaun. Martana et. al (2015) halo
Peskiza ne'e uza analisis regression linear bifilar ho yielding pontu ne'ebé liu
husi produsaun disponivel kustu influénsia ba lukru taxa ida ne'e. Peskiza ne'e uza
títulu mente nia fa'an ba lukru taxa kona-ba Peskiza ne'e uza analisis regression linear
bifilar ho yielding husi pontu ida ne'e ba marcos sentidu fa'an volume influénsia mente
ba lukru taxa.
Rustami et. al halo (tinan 2014) kustu afeita ba peskiza produsaun ba lukru
kona-ba kafé powder bayuatis korporativu. Peskiza ne'e uza atu peskiza methodic ho
analyst bifilar linear regression ho yielding husi pontu ida ne'e ba marcos sentidu
influénsia iha kustu produsaun ba labapada powder kafé bayuatis metin sira-nia leet.
22
Widnyanaet. al (tinan-2014) halo kustu sira ne ' ebé afeita ba promosaun peskiza ne '
ebé atu hetan lukru kona-ba Peskiza ne'e uza atu peskiza methodic ho analisis
regression linear bifilar ho yielding husi pontu ida ne'e ba marcos sentidu influénsia
entre promotioning kustu ne ' ebé atu hetan lukru kona-ba Neʼe.seunghun (2015) halo
Análize Kona-ba Kustu nian peskiza, produsaun, Lukru ba a. Empreza Produtu Oioin.
Peskiza ne'e uza analisis deskritiva ho observationaling rezultadu ne ' ebé atu fó-hatudu
mos sentidu relasaun entre folin, produsaun no lukru. Halo (tinan 2014) esplísitu kustu
analisis ho pontu sistem yielding sai ba promove sentidu kustu influénsia ba produsaun
objetivu ida nian hosi liña peskiza peskiza.Kuadru sira hanoin katak peskiza ida ne'e
Kustu
pppromosaun
(X1) Lukru lukuidu
(Y)
Kustu produsaun
(X2)
23
Deskrisaun:
X1=Kustu promosaun
X2=Kustu produsaun
Y=lukru likuidu
2.6 Hipothesis
kuadru hanoin sira ne ' ebé partisipa, tanba ne'e marka husi peskiza hypothesis hanesan
KAPÍTULU III
METODOLOGIA PESKIZA
24
Fatin peskiza nudar lokal ne’ebe fokus ba peskizador atu halo peskiza mak iha
postu administrativu........................municipiu..............
Tipu dadus ne’ebe uja iha peskiza ida ne’e mak hanesan tuir mai ne’e:
a. Dadus kuantitativu
b. Dadus kualitativu
25
3.4.1 Populasaun
3.4.2 Amostra
Tuir sugiyono (2013:38) mak ida nu’udar atribuitu liu hotu ka karakter ka
pontu kona-ba ema ,objektivu ka aktividade sira ne’ebe hatene partikular diferensia
nebe’e mak bele hodi reseita ba estuda no depois konluzaun.
Dependente variavel mak variavel ida katak kestaun osan ne’ebe hanesan no
mos senti livre variavel sugiyono (2013:39) tamba ne’e iha peskiza ida ne’ebe hanesan
variavel dependen ka lukru likuidu.
26
Ho teknik ida ne’e hakerek nain prepara lista perguntas kona-ba lista
implikasaun rendimentu konsumu hodi fahe ba respondente sira atu fo resposta
tuir kondisaun ida-idak nian.
2.Observasaun
3.Intervista
Husu no hatan diretamente iha fatin refere hodi hetan informasaun relevante
kona-ba peskiza.
4.Dokumentasaun
Informasaun hetan liu husi dadus ne’ebe preperadu ona (relatoriu foto nst).
Y=a+bsl+e
A=konstante
E=erru
27