Professional Documents
Culture Documents
Sandra Vega. Guarani
Sandra Vega. Guarani
IDELGUAP
Horqueta- Paraguay
GUARANI
TEMBIAPORÃ
2
-Ha nde sy?
-Oiko porã avei.
-Che maitei chupe kuera guarã.
-Aguije vete ndéve.
-Néi, che ahátama.
-Jajoecha peve.
-Jajoechapeve.
2) Tavaygua jerovia:
Kuña hyeguasúva iporã ramo, imembýta peteî kuña.
Ne nambi nde akatuagua haku ramo, oî máva oñe’ê térã imandu’a porãva
nderehe.
Ani remenda terã reho ygápe araapy jave, reguereko ramo jepe ménarã terã
jeguata repy.
Reisu’urõ ne kû, oî imandu’áva nderehe.
Ere reipota’ÿre máva oî’ÿva réra, ha’ e imandu’a nderehe.
3) Kuatia Ñe’ê’i:
Vito
Aipota eipuruka chéve ne aranduka Matemátikaregua. Ajapopa va’êrã che rembiapo
mbo’ehaopegua, che mba’evaningo okañy. Ko’êro aguerajeýtama ndéve.
Aguije.
Ne irû Kola.
Paraguai, 16 jasykõi, 2004pe.
Che ru:
Anike eheja aketerei, chemombay 06:00 aravo jave.
Aguije.
Fernando.
03, jasykõi, 2002pe.
4) Kuatia’atã’i:
Mbo’ehára (Vy’apavê rehegua ava peteî hápe).
Opa mba’e porã ndéve guarã. Tupã há isy tanderovasa akointe há tome’ê ndéve
po’a, tesãi há py’aguapy.
¡Vy’apavê nde arape!
Ne remimbo’e nde rayhúva.
Arturo
3
Paraguai, 30 jasyrundy 2002pe.
Ara mbohapyhápe.
Fernanedo Barreto.
Omoguahê ivy’apavê Mbo’ehára Ritape há ojerure Tupã há isýpe akõinte tohovasa
há tome’ê chupe, po’a, tesãi há py’aguapy.
Paraguai-30 jasyrundy 2002pe
5) Ñe’ênga:
6) Pukarã:
Arriéro oporandu mbyápe:
Nderehecháipa peteî kavaju isã mbukúva ohasárõ ko’árupi?
Nahániri, ndahechái he’i mbyá.
Oimérô há’e che rechámante.
4
Maravichu, maravichu mba’emotepa.
Kora morotîme vaka pytã’i. (Ñane kû).
Maravichu, maravichu mba’emotepa.
Ijape itatî há iñe’ã itaju. (Ryguasu rupi’a)
Maravichu, maravichu mba’emotepa.
Gua he’i há ho’a ýpe. (Guapo’y).
Hi’ãnteKo chéve
KunU’û mborayhúpe
5
Ara poteî
Ara pokõi
6
Vy’ápe amoguahê ndéve che maitei, aipota nde avei revy’a remoñe’êvo ko
kuatiañe’ê.
Amombe’use ndéve amoguahêmaha hu’ãme che aranduchauka
mbo’ehaopegua ha osê porãmbaite chéve.
Upévare aipota reipurukami cheve ku nde aranduka ha kuatia haipyre
Guarani rehegua reguerekóva amoñe’êmi hagua pytu’u jave.
Ikatuove aháta nerendápe ñañomonguetami, heta mba’e oî omombe’uséva
ndéve, ha oiméne nde avei.
Embohovaimíkena ko che kuatia ñe’ê, aha’arõt.
Maitei rory nde ru, nde sýpe, há ndéve guarã peteî añuã tuicháva.
Susana.
7
Menta’i, ahenho, zarzaparrilla, ruda, jate’i ka’a, orégano, juruvea, arnika,
perdudilla, mbokaja’i, toronjil, perejil, jerva de lucero, verbena, romero,
mister del campo, ysypo, milhombres, kokû.
22) Yvoty kuéra réra.
Rosa, Santa Rita, orquídeas, girasol, jazmin, mburukuja, lirio,
clavel,pacholi, hortensia,tulipán,dalia,elecho,narcisos, margarita, flores de
loto, lontana.