Professional Documents
Culture Documents
Voved Za Seminarska Ekonometrija
Voved Za Seminarska Ekonometrija
GODI[NIK
NA EKONOMSKIOT FAKULTET- SKOPJE
ANNUAL
OF THE FACULTY OF ECONOMICS-SKOPJE
GODI[NIK
NA EKONOMSKIOT FAKULTET- SKOPJE
ANNUAL
OF THE FACULTY OF ECONOMICS-SKOPJE
GODI[NIK
ANNUAL
Na Ekonomskiot fakultet-Skopje
Tom 46 (2011) Skopje 2011 Of the Faculty of Economics-Skopje
Vol. 46 (2011) Skopje 2011
Izdava~
Ekonomski Fakultet-Skopje Publisher
Faculty of Economics-Skopje
Redakciski odbor
Prof. d-r Bla`o Nedev Editorial Board
Prof. d-r Dimitar Bojaxioski Prof. Blazo Nedev Ph.D.
Prof. d-r Lidija Pulevska - Prof. Dimitar Bojadjioski Ph.D.
Ivanovska Prof. Lidija Pulevska - Ivanovska Ph.D
Prof. d-r Kiril Postolov Prof. Kiril Postolov Ph.D
Asis. m-r. Atanasko Atanasovski Assistant Atanasko Atanasovski M-r
SODR@INA
Redovni profesori
Asistenti
pomladi asistenti
CONTENTS
Full-Time Professors
Associate Professors
Assistant Professors
Violeta Cvetkoska, MA
DETERMINATION OF RELATIVE EFFICIENCY OF ENERGY AND
TELECOMMUNICATIONS COMPANIES IN MACEDONIA AND THEIR
RANKING BY APPLICATION OF DEA METHOD .................................. 567
Apstrakt
Voved
(214), Prilep (193), [tip (186), Gostivar (175), Tetovo (176), Struga
(153) i Kavadarci (155). �����������������������������������������
Stanuva zbor za otseluvawe kon regionite
vo Makedonija, a op{tinite bele`at pad na apsolutniot broj na
naselenieto predizvikano so migraciite. Zatoa vo ovie op{tini
postoi opa|awe na u~estvo na mladite generacii, koe }e dovede do
deformacii vo starosnata struktura na naselenieto, no i do seriozni
ekonomski i socijalni implikacii koi }e se eksponiraat vo idnina.
Promenite vo op{tinite pretstavuvaat postojan proces, ~ija osnovna
tendencija e deagrarizacija i urbanizacija. Selskite naseleni mesta
vo blizina na golemite gradovi so razvoj na gradovite go menuvaat
odnosot kon gradot i se modificiraat funkciite. Imeno, gradovite
go zasiluvaat svoeto gravitaciono vlijanie. Procesot na gasewe na
selskite naseleni mesta e evidenten preku prazneweto i izumiraweto
na naselenieto vo selskite naseleni mesta. U~estvoto na gradskoto
vo ramkite na vkupnoto naselenie e visoko.
Spored polovata struktura, vo recesionite godini vo
otseluvaweto i doseluvaweto na naselenieto dominira u~estvoto
na `enskata populacija. Kako najzastapena pri~ina za preseluvawe
vo zemjata e sklu~uvawe na brak (2006-4128; vo 2009 godina-3252).
Najgolemo preseluvawe e na populacijata od 30-64 godini (2006-4284;
2009-2752), a mnogu e pomalo u~estvoto na lica na starost od 65 godini
i postari lica. Spored etni~kata pripadnost, vo recesionite godini
najmnogu se preseluvale Makedonci (2006-6685; 2009-4455), Albanci
(2006-1434; 2009-976), Turci (2006-312; 2009-254) i Romi (2006-374;
2009-314). Spored {kolskata podgotvenost, vo vnatre{nite migracii
visoko e u~estvoto na lica so osnovno obrazovanie - okolu 30%, so
sredno 45,25%, a so visoko obrazovanie nad 24%.
Kolku - da se zamine vo stranstvo, e misla da se zamine nadvor
Izvor: Dr`aven zavod za statistika: Statisti~ki godi{nik 2007, 2008, 2009 i 2010
Zaklu~ok
Literatura:
1. D-r Gordana Bilbilovska: “Ekonomska statistika”,
Ekonomski fakultet, Skopje, 2006
���������������������������������������������������������
2. Dr`aven zavod za statistika: „Statisti~ki godi{nik na
Republika Makedonija za 2007, 2008,2009, 2010“
3. Dr`aven zavod za statistika: „Migracii 2008“, Skopje, 2009
4. Dr`aven zavod za statistika: „Migracii 2009“, Skopje, 2010
Summary
INTERNACIONALIZACIJATA NA KVALITETOT -
IMPERATIV I ZA MAKEDONSKITE PRETPRIJATIJA
Apstrakt
Poradi „rasteglivosta” na poimot – kvalitet, odnosno
poradi negovata nekvantitativna priroda, vo teorijata se
definirani, a vo praktikata se verifikuvani odredeni standardi
vo funkcija na interncionalizacija na sistemot na kvalitetot.
Zatoa, pridr`uvaweto do ovie standardi ne e ve}e pra{awe na
izbor za ponuduva~ite, tuku imperativ bez koj ne mo`e da se zamisli
uspe{noto pazarno stopanisuvawe. Dali i vo R. Makedonija?
J. M. Juran
���������������������������������������������������������������������
Odredeni iztra`uvawa poka`uvaat deka potro{uva~ite se podgotveni da
platat duri i do 10% pove}e koga se vo pra{awe kvalitetni proizvodi.
34 GOD. EKON. FAK. TOM. 46 S. 1- 604 (2011)
Internacionalizacijata na kvalitetniot-imperativ i za makedonskite pretprijatija
����������������������������������������������������������������������������
Osven za HACCP - standardot, pri za{titata na hrana, kako del od primenata
na ISO 22000 standardite, koj e obligatoren (Sl. vesnik naRM br.157/2010 god.).
���������������������������������������������������������������������������
Stanuva zbor za sredeni, a`urirani podatoci, no tie se odnesuvaat samo na
slu~aite kade vo vrska so kvalitetot posreduvale Komorata i BSI (British Stan-
dards Institution).
�����������������������������������������������������������������������������
Iako se nekompletni, t.e. ne se odnesuvaat na site pretprijatija vo RM, tie
se sepak dovolno indikativni za donesuvawe na relevantni zaklu~oci.
�������������������������������������������������������������������������
[to se odnesuva do sertfikacionite ku}i, preovladuvale onie od Anglija,
potoa od Avstrija i nekolku od Slovenija.
�����������������������������������������������������������������������
Se raboti za proizvodno pretprijatie od sostavot na a.d. „Alkaloid” –
Skopje.
38 GOD. EKON. FAK. TOM. 46 S. 1- 604 (2011)
Internacionalizacijata na kvalitetniot-imperativ i za makedonskite pretprijatija
so kvalitetot posebno.11
Vo tie uslovi, doma{noto proizvodstvo se manifestira{e
kako disproizvodstvo, investiraweto kako dezinvestirawe, izvozot
kako regresivna golemina, a restruktuiraweto (operativno ili
finansisko) ostana vo „senkata” na drugite tranzicioni potezi.
Zatoa, namesto mo}ni, profitabilni i likvidni firmi dobivme
zagubari, pretprijatija vo ste~aj ili ra{timani pretprijatija ~ij
bazi~en „model na razvoj” stana modelot na pre`ivuvawe.
Do`ivuvaj}i ja tranzicijata kako „zemjotres”, na strana na
ponudata12 makedonskite pretprijatija problemite na kvalitetot
gi dislociraa na sporeden kolosek. Od druga strana, i konsumentite
na proizvodstvoto poka`uvaa s# pomal interes za nivoto na nego
viot kvalitet. Neramnomernata distribucija na dohodot, klasno-
socijalnite raslojuvawa, pauperizacijata i sivata/crnata ekonomija,
ne ja ostavija bez turbulencii i sferata na pobaruva~kata.13 Eden
zna~aen del na makedonskata populacija go prifati modelot na
`iveewe „od denes za utre”, koga na posledno mesto se rangira
kvalitetot.
Prisutni na strana na ponudata, na strana na pobaruva~kata ili
u{te poto~no - na dvete strani istovremeno, pazarnite u~esnici vo
novokomponiranoto tranziciono milje, i da sakaa, ne mo`ea, poradi
Literatura:
2. G. Bounds and others: Beyond Total Quality Menagement, McGraw-Hill, NY, 1994
16 ����������������������������������������������������������������������
Dobro bi bilo da se startuva od stimulativna politika na ponuda koja
mnogu pove}e }e insistira na razvojnite, a mnogu pomalku na stabilizacionite
komponenti.
42 GOD. EKON. FAK. TOM. 46 S. 1- 604 (2011)
Internacionalizacijata na kvalitetniot-imperativ i za makedonskite pretprijatija
Abstract
Apstrakt:
Извор:� ��������������������������������
http://vero.com.mk/promocii.aspx
Za toa od kade doznale za ponudata na zemjodelski proizvodi
GOD. EKON. FAK. TOM. 46 S. 1- 604 (2011) 49
Prof. d-r Elena Doreva
Извор:� ����������������������������
http://vero.com.mk/zanas.htm
Vo odnos na promotivnite aktivnosti, na ispitanicite najva`na
im e ekonomskata propaganda pri odlu~uvaweto za kupuvawe na vakvi
proizvodi, pri {to presmetanata sredna ocena za vlijanieto na
reklamite e 4.2 , za prezentaciite vo proda`nite objekti presmetanata
sredna ocena 3.7, {to zna~i deka i ovaa promotivna aktivnost silno
vlijae na odlukata, najmnogu poradi faktot {to potro{uva~ite imaat
mo`nost za proba na proizvodot. Na treto mesto, so prose~na ocena
3, e dobrata slika za brendot na kompanijata koja se sozdava preku
odnosite so javnosta. Kuponite za popust i povolnata cena dobija
skoro ista prose~na ocena- pribli`no 2,7, a li~nata prezentacija vo
domovite e na posledno mesto, so sredna ocena od 1,8, so objasnuvawe
deka ~esto ovie prezentacii gi voznemiruvaat potro{uva~ite.
Koga respondentite bea zamoleni da razmislat za reklamite vo
spisanijata, reklamite na televizija i tie na radio, nivnite odgovori
ni dadoa do znaewe deka:
Извор: http://vero.com.mk/zanas.htm
52 GOD. EKON. FAK. TOM. 46 S. 1- 604 (2011)
Istra`uvawe za reakcijata na potro{uva~ite na razli~nite vidovi promocija
na zemjodelski proizvodi
Користена литература:
Abstract
Everything you buy and use is primarily a result of the promotion. The
promotion is what most attracts our attention as potential buyers and consumers.
Thus, it is a real challenge for the company and marketing that needs to discover
how different types of promotion affect consumer behavior, certainly in terms
of demand and sales of products. The promotion is one of the basic elements of
marketing mix of each company. Promotion is a form of persuasive communication
through which to influence others to behave as we want. Its function is to inform
consumers about a particular product or service and give them raises their
influence to buy that product or service. There are many different promotional
tools used by companies to promote the image of its products. To achieve the
desired results from the sale, entrepreneurs must take into account all forms of
promotion and to determine which ones and what proportion will be used. In this
context and purpose of each company to get more from every penny invested in
promotional activities.
Апстракт
Во овој труд се анализира феноменот на мрежните ефекти како
фактор при избирањето на соодветна стратегија за настапување на
пазарот. Значењето на мрежните ефекти за успехот на дадена компанија
станува сè поактуелно, бидејќи Интернетот, напредните технологии и
глобализацијата на пазарот, можат брзо да ги засилат мрежните ефекти
до крајно позитивен или крајно негативен исход.
Во првиот дел се дава согледување и појаснување за
карактеристиките на мрежните ефекти и како истите дејствуваат,
нивната присутност, особено кај софистицираните технологии, а потоа
какви техники применуваат компаниите со цел стекнување на критична
маса на корисници. Практиката покажува дека лесно може да се случи
монопол во дејноста, особено во компјутерската и телекомуникациската
дејност, каде што мрежните ефекти брзо се шират и силно дејствуваат.
На овие пазари, конективноста (можноста за поврзување на мрежите на
компаниите) и компатибилноста (можноста за поврзување на производите
на компаниите), се битни фактори од кои зависи промената на моќта на
играчите на пазарот.
Трудот, преку примери од реалниот бизнис свет образложува како
изборот на стратегија за влез во различни фази на развојот на пазарот,
треба да зависи од присуството на мрежните ефекти и од тоа кој
нив ги поседува во моментот - дали е тоа компанијата или нејзиниот
конкурент.
ВОВЕД
�������������������������������������������������������������������
http://economics.about.com/cs/economicsglossary/g/externality.htm
GOD. EKON. FAK. TOM. 46 S. 1- 604 (2011) 59
Prof. d-r Љубомир Дракулевски и м-р Гризелда Петровска
5 ��������������������������������������������������������������������������������������
http://www.theinquirer.net/inquirer/news/1048246/microsoft-lawsuit-payouts-usd9-bil-
lion
������������������
Tanaka, Tatsuo: “Network
������������������������������������������������������
Externality and Necessary Software Statistics”,
IAOS Satellite Meeting on Statistics for the Information Society, Tokyo, 2001
GOD. EKON. FAK. TOM. 46 S. 1- 604 (2011) 61
Prof. d-r Љубомир Дракулевски и м-р Гризелда Петровска
������������������������������������������������������������������������������������
Jain, Subhash C.: Marketing Planning & Strategy, 7th edition, South-Western Pub,
2004
62 GOD. EKON. FAK. TOM. 46 S. 1- 604 (2011)
Ulogata na mre`nite efekti vo strategiite za osvojuvawe na pazarot
���������������������������������������������������������������������������������
Blythe, Jim: Principles and Practice of Marketing, Thomson Learning, 2005, p. 345
www.philips.com
10 ���������������������������������������������������������������������������������
Blythe, Jim: Principles and Practice of Marketing, Thomson Learning, 2005, p. 345
GOD. EKON. FAK. TOM. 46 S. 1- 604 (2011) 63
Prof. d-r Љубомир Дракулевски и м-р Гризелда Петровска
подоцна влегуваат на пазарот, при крај на фазата на раст или во тек на фазата
на зрелост11 на пазарот. Постојат два модела на доцен влез.
Првиот модел е т.н. модел на имитатор. Имитаторот влегува
на пазарот со ставот „и јас имам таков производ” (me-too). Доколку
компанијата се одлучи за ваков чекор, потребна е спремност сериозно да го
истражи пазарот и да понуди квалитетен производ. Предностa е во тоа што
имитаторот има можност да учи на грешките на водечкиот конкурент.
Вториот модел е т.н. модел на иницијатор. Иницијаторот влегува
на пазарот со неконвенционални пазарни стратегии. За да успее, од
иницијаторот се очекува сериозно истражување на пазарот и способност
за креативни маркетинг - стратегии. Компанијата може да настапи со нова
идеја која ќе овозможи предност на пазарот, како на пример случајот со
Амазон12, кој оствари значителен удел во пазарот на книги, иако пазарот
беше добро воспоставен уште пред тие да се појават.
13 ���������������������������������������������������������������������������������������
Pindyck, Robert S.: Industrial Economics for Strategic Decisions - Lecture Notes on
Network Externalities, Sloan School of Management, MIT, 2009, pp. 7-15
14 �������������������������������������������������������������������������������������
Porter, Michael E.: Competitive Strategy – Techniques for Analyzing Industries and
Competitors, The Free Press, 1998, p.172
66 GOD. EKON. FAK. TOM. 46 S. 1- 604 (2011)
Ulogata na mre`nite efekti vo strategiite za osvojuvawe na pazarot
ЗАКЛУЧНИ СОГЛЕДУВАЊА
Користена литература:
Summary
AVTORI����������������������
: Prof d-r Drage Janev
Poml.asist.Igor Ivanovski
Apstrakt:
SODR@INA
I. Voved
II. Kreditno osiguruvawe- poim, su{tina, sostojbi vo
razvienite ekonomii
III. Kreditnoto osiguruvawe vo Republika Makedonija
IV. Zaklu~ok
V. Koristena literatura
I.Voved
IV. Zaklu~ok
V.Koristena literatura
Abstract:
The role of the insurance sector as part of the financial system remains
with relatively low significance and impact on the overall economy, by focusing on
the basic functions of insurance. The connection and interaction of insurance and
banking sector in Republic of Macedonia remains quite low, unlike in developed
economies. One of the possible points of mutual support, among others,taking
into account the essential differences between the two sectors and their distinct
business models, is the insurance of financial instruments. In particular, banking
and insurance sector hardly exploit the benefits of credit insurance.
Zaklu~ni sogleduvawa
Koristena literatura:
CONTESTI team - Fortunato A., Mangiola P.M., Polenakovik R., Strano A.,
European Innovation Scoreboard in the Republic of Macedonia 2010, 2011.
Elke Dall, Science and Technology in Western Balkans 2008, Reports of the
Information Office of the Steering Platform on Research for Western Balkan
Countries. 2008
Josimovski Sasho, Research inventory for the Republic of Macedonia 2010,
Erawatch Network, European Commission, 2011
Josimovski Sasho, Analytical report for the Republic of Macedonia 2010,
Erawatch Network, European Commission, 2011
European Commision, The Former Yugoslav Republic of Macedonia Progress
Report 2010, Brussels 2010
Eurostat, Europe in figures, Eurostat Yearbook 2010, 2010
Eurostat: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_
database.
Dr`aven Zavod za Statistika na Republika Makedonija- DZS,
Statisti~ki Godi{nik 2000-2008
Summary
Apstrakt:
Voved
Bankarskite principi imaat va`na uloga za dobro i
uspe{no rabotewe na bankite. Celta na raboteweto na bankite e
maksimizacija na profitot ili vrednosta na akciite na bankata,
preku relativizirawe na potencijalniot rizik i negovite negativni
efekti. Preku efikasnosta na raboteweto na bankite se iska`uva
nivnata delovna sposobnost. Eden od zna~ajnite principi za
uspe{nosta na raboteweto na bankite e profitabilnosta. Postojat
pove}e pokazateli preku koi mo`e da se sogleda profitabilnosta na
raboteweto na bankite, koi se zna~ajni kako za internite, taka i za
eksternite korisnici na finansiski informacii.
Vo trudot }e se sogleda dali se koristat samo tradicionalni
ili pokraj niv se koristat i sovremeni pokazateli za ocenka na
profitabilnosta na raboteweto na bankite vo svetot i vo Republika
Makedonija.
Neto - dobivka
Ili Operativen povrat na sredstva = --------------------------
Vkupni sredstva
Neto - dobivka
Povrat na kapital = --------------------------------------------
Akcionerski kapital
Pokazatelot na �������������������������������������������
prinos�������������������������������������
(povrat) na sredstva poka`uva kolku
prihod generiraat sredstvata na kompanijata. Ovoj pokazatel mo`e
da se presmeta na sledniov na~in:
Neto -dobivka
Povrat na sredstva = -------------------------------------------------
Prose~ni vkupni sredstva
Obrt na sredstva
(Realizacija/Vkupni sredstva)
Pokrienost na kamatata
(EBT/EBIT)
Pokrienost na danoci
(1 – stapka na danok)
Susan V. Crosson; Belverd E., Jr Needles; Needles, Belverd E.; Powers, Mar-
GOD. EKON. FAK. TOM. 46 S. 1- 604 (2011) 107
Prof. d-r Zoran Minovski
ROA ROE
Banka
2010 2009 2010 2009
Komercijalna banka 2% 1,8% 17,9% 15,4%
Stopanska banka 1,2% 10%
Tutunska banka 0,81% 10,19%
Zaklu~ok
Koristena literatura
Summary
Apstrakt
Voved
Izvor: The Sectoral e-Business Watch ICT and e-Business Impact Studies – 2009, ICT for
innovation and a sustainable economy, str.5 i 9.
Se smeta deka ~ove~kiot kapital15 e osnoven resurs za sekoja
digitalna ekonomija i deka ponudata na zanimawa od ovaa oblast i
sega, a i predviduvawata (sl.5)16 za vo idnina poka`uvaat deka ponudata
}e bide pomala od pobaruva~kata (sl.br.5 sostojbata vo Evropa).
Izvor: “e-Skills Foresight Scenarios in Europe (2010-2015)”, Werner B. Korte, Empirica GmbH, IDC Government,
Final dissemination event: 3 December 2009 in Brussels, www.eskills-monitor.eu/workshop and www.eskills-monitor.
eu i Fostering ICT Professionalism , European E-skills 2009 Conference, 20 November 2009, Brussels. Str.8,
�������� http://
www.ecdl.org/files/cepis/20100217021924_European%20e-Skills%202009%20Confere.pdf
Izvor: “e-Skills – Demand Developments and Challenges, A Sectoral e-Business Watch study by empirica GmbH
Final Report Version 2.1 December 2009
Izvor: Sectoral e-business trends and challenges, Hannes Selhofer, EBSN conference, Empirica, Oslo, Dec 3, 2007, str.13
Izvor: Consumers at Home in the Single Market? Questions and Answers on the 5th Consumer Scoreboard
MEMO/11/154 Brussels, 11th March 2011, http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=MEMO/11/ 154&
format=HTML&aged=0&language=EN&guiLanguage=en
Zaklu~ok
Li���������
teratura:
Abstract
Apstrakt
Prerabotuva~kata industrija e srceto na ekonomijata. Taa
apsorbira golem broj od doma{nite resursi, dava visok pridones
vo BDP, najdinami~no go voveduva tehni~ko-tehnolo{kiot
progres и знаењето, a preku izvozot ja iska`uva konkurentskata
sposobnost na nacionalnata ekonomija. Strukturata na
prerabotuva~kata industrija, merena spored nivnoto relativno
u~estvo vo bruto dodadenata vrednost, kako sintezen rezultat
od anga`iranite faktori se menuva na dolg rok, kako posledica
na implementacijata na tehni~ko-tehnolo{kiot progres, poradi
promenite vo pobaruva~kata i poradi razlikite vo goleminata
i dinamika na investiraweto vo oddelnite sektori. Vo ovoj
trud, preku analiza na strukturata, rastot, investiciite,
strukturata i efektivnosta na izvozot, se pravi ocenka na nivoto
na razvienosta na strukturata na prerabotuva~kata industrija.
Takvite sogleduvawa se neophodni za da se sogledaat mo`nostite
za vklu~uvawe vo me|unarodniot ekonomski prostor, a so gradeweto
na otvorena ekonomija, posebno da se oceni startnata pozicija za
konkurentno vklu~uvawe vo stokovnite tekovi na Evropskata
Unija. Ottamu, bidej}i nivoto na izvoznata naso~enost e signal na
konkurentnosta, analizirani se sega{nite razliki me|u sektorite
na prerabotuva~kata industrija od aspekt na nivnata relativna
izvozna efektivnost.
Voved
Predizvik za istra`uvawe
12 Proizv. na elektri~ni i
opti~ki uredi 4.6 3.5 4.4 4.4 4.2
13 Proizvodstvo
sredstva
na soobra}ajni 2.0 1.5 1.7 1.7 1.6
14 Prerabotuva~ka industrija,
nespomnata na drugo mesto 2.8 2.7 2.9 2.9 2.8
Prerabotuva~kata ind., vkupno: 100
Izvor: SGM 2008 na DZS na RM, str. . 316, SGM 2009, str. 326, SGM na DZS 2010,
str. 312 i Statisti~ki pregled br .677, 2011.
Tabela 2
Strukturata na investiciite vo fiksni sredstva
vo prerabotuva~kata industrija vo R. Makedonija
- vo %
Period
Sektor 2007 2008 2009 2007-
2009
0
Proizv. na prehranbeni proizvodi,
1 pijalaci i tutun 36.5 33.7 26.7 31.8
Tabela 3
Strukturata na investiciite vo oprema vo
prerabotuva~kata industrija vo R. Makedonija
- vo%
Period
Sektor 2007 2008 2009 2006-
2009
0
Proizv. na prehranbeni proizvodi,
1 pijalaci i tutun 32.8 33.5 30.7 32.3
Proizv. na tekstil i tekstilni
2 proizvodi 11.4 5.7 2.5 6.2
Tabela 4
Indeksite na industriskoto proizvodstvo
vo R. Makedonija
2005 god.=100
Sektor 2006 2007 2008 2009
Tabela 5
Strukturata na izvozot na prerabotuva~kata
industrija vo R. Makedonija
- vo %
Period
Sektor 2006 2007 2008 2009 2006-2009
0
Proizv. na prehranbeni
1 proizvodi, pijalaci i tutun
10.6 9.1 9.2 13.1 10.3
Proizv. na tekstil i tekstilni
2 proizvodi
25.9 22.9 21.8 27.0 24.0
Proizv. na ko`a i predmeti od
3 ko`a
2.7 2.8 2.6 3.4 2.8
Prerabotka na drvo i proizvodi
4 od drvo
0.3 0.4 0.3 0.4 0.4
Tabela 6
Nivoto na izvoznata efikasnost na sektorite na
prerabotuva~kata industrija vo R. Makedonija
- mereno preku iljadi dolari izvoz na 1 milion den. bruto
dodadena vrednost, ako nivoto na prerabotuva~kata ind.=100
Peri-od
Sektor 2006 2007 2008 2009 2006-
2009
0
Proizv. na prehranbeni
1 proizvodi, pijalaci i 54.3 51.2 42.2 48.7 47.8
tutun
Proizv. na tekstil i
2 tekstilni proizvodi 188.6 151.4 144.9 174.9 161.2
Proizv. na ko`a i
3 predmeti od ko`a 122.7 147.0 134.8 198.4 147.5
Prerabotka na drvo i
4 proizvodi od drvo 17.3 32.5 18.6 24.3 22.4
Proizv. na celuloza,
hartija i proizvodi
5 od hartija, izdava~ka 11.2 16.4 11.8 12.9 13.0
dejnost i pe~atewe
Proizv.na koks,
6 derivati na nafta i 147.2 106.0 297.0 210.8 175.9
nuklearno gorivo
Proizv. na hemikalii,
hemiski proizvodi i
7 ve{ta~ki i sinteti~ki 68.1 59.6 66.6 86.2 69.4
vlakna
Proizv.na proizvodi
8 od guma i proizvodi od 44.8 48.6 50.6 67.9 53.0
plasti~ni masi
Proizv. na proizvodi
9 od drugi nemetalni 42.6 43.7 46.0 47.4 44.8
minerali
Proizv.na osnovni
10 metali i standardni 154.6 156.1 172.2 176.1 165.9
metalni proizvodi
Proiz.na ma{ini i
11 uredi, nespomnati na 99.9 91.7 93.6 155.0 107.1
drugo mesto
Proizv. na elektri~ni i
12 opti~ki uredi 52.0 58.4 62.3 71.1 61.0
13 Proizvodstvo na
soobra}ajni sredstva 84.7 100.1 99.1 71.1 88.5
Prerabotuva~ka
14 industrija, nespomnata 22.0 27.6 30.1 41.2 30.2
na drugo mesto
Prerabotuva~kata ind,
nivo: 100 100 100 100 100
Nivo na prerab.
ind.=100, pretstavuva
iljadi dolari vo 42.949 47.573 50.648 40.687 45.870
odnos na 1 milion den.
dodadena vrednost
Izvor: na{i presmetki spored podatoci od SGM na DZS na RM 2008,
str. 316, 2009, str. 326, 2010, str. 478-479 i Statisti~ki pregledi na DZS
na RM br. 637/2009 i br. 667/ 2011.
Koristena literatura
Summary
Apstrakt
1. Системот на ООП
Можности Закани
Koristena literatura:
Abstract
Key words: Strategic approach, CSR development, CSR system, CSR rational,
CSR development vision, CSR SWOT analysis.
Apstrakt:
Student 30,21% 42
Vraboten 40,28% 56
Nevraboten 12,23% 17
Penzioner 17,26% 24
Vkupen broj na ispitanici 139
Broj na ispitanici koi ne go odgovorile pra{aweto 1
Najgolem del od ispitanicite se vraboteni, i toa 56 lica ili
Koristena literatur�
a
Abstract
Апстракт
3. Наместо заклучок
Користена литература
Abstract
��������
Apstrakt
Izvor:https:/ https://www.socialmediaexplorer.com/socialmedia-marketing
Weinberg, Tamara: “The new Community Rules: Marketing on the Social Web”,
O’Reilly Media Inc.,2009p.31
http://ezinearticles.com/?Advertising-Benefits-From-Social-Media-For-Small-
Businesses&id=4302362
GOD. EKON. FAK. TOM. 46 S. 1- 604 (2011) 197
Prof. d-r Nada Sekulovska
http://www.dreamgrow.com/22-social-media-marketing-trends-for-2010/
GOD. EKON. FAK. TOM. 46 S. 1- 604 (2011) 199
Prof. d-r Nada Sekulovska
Referenci:
1. Liana Li Evans, Social Media Marketing, Que Publishing, Canada, 2010
2. Springer, Paul: “ Ads to Icons: How Advertising succeeds in multimedia
age”, Replika Press Pvt Ltd, 2009
3. Weinberg, Tamara: “The new Community Rules: Marketing on the Social
Web”, O’Reilly Media Inc.,2009
4. http://mystarbucksidea.force.com
5. http://www.guardian.co.uk/media/2010/oct/12/gap-logo-redesign
6. http://www.dreamgrow.com/22-social-media-marketing-trends-for-2010
7. http://ezinearticles.com/?Advertising-Benefits-From-Social-Media-For-Small-
Businesses&id=4302362
Springer, Paul: “ Ads to Icons: How Advertising succeeds in multimedia age”, Replika
Press Pvt Ltd, 2009p.36
GOD. EKON. FAK. TOM. 46 S. 1- 604 (2011) 203
Prof. d-r Nada Sekulovska
Summary
Apstrakt
Voved
Zaklu~ok
Bibliografija
Abstract
The Global Economic Crisis of 2007 affected the European labor market,
especially with regards to its employment, salary levels and job security. Bearing
in mind that the advent of the Crisis coincided with EU’s last enlargement
and adoption of the Treaty of Lisbon, this paper attempts to examine whether
European labor market developments would have been different, or even more
radical should there have not been these concurrent overlaps. To this aim, the
author makes comparative analyses of European labor market determinants
prior to and after the Crisis, i.e. before and after the last round of enlargement
and the adoption of EU’s most recent Lisbon Strategy, “Europe 2020”.
Apstrakt
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
Ograni~uvawata (3) i (4) se odnesuvaat na raspolo`iviot
buxet koj e namenet za komunikacija so j - tiot segment, vo odnos na
k - tata namena; ograni~uvaweto (5) se odnesuva na ograni~enosta na
prenesuvaweto na porakata preku i - tiot medium, na primer, brojot
na spisanija koi izleguvaat vo odreden vremenski period, brojot
na propagandni emisii na radio ili na televizija, brojot na saemi
koi se odr`uvaat vo nabquduvaniot period i sl.; ograni~uvaweto (6)
ovozmo`uva da ne se nadmine granicata na vistinska merka, {to zna~i
deka do taa granica, so zgolemuvaweto na brojot na prenesuvaweto
na porakata, se zgolemuvaat i pozitivnite efekti koi se saka da se
postignat so porakata (nad taa granica, efektot mo`e da stagnira, a
можно e da se pojavi i kontraefekt); ograni~uvaweto (7) se odnesuva
na toa kolku edna poraka mora minimalno da bide emituvana za da
bide zabele`ana od mno{tvoto na konkurentski poraki.
Prika`aniot matemati~ki model za izbor na medium e
otvoren za promeni vo site negovi delovi. Isto taka, mo`no e
da se kvantificiraat i drugi bitni karakteristiki na celniot
Во п������������
римерот што ����������������������������������������������
ќе го обработиме анализиран е избор на тип на
промоција во однос на набљудуваните атрибути. На компанија за витамински
пијал�������������������
a������������������
ци на располагање ñ се неколку вид���������������������������������
a��������������������������������
на презентации на производите.
Со примена на методите на повеќеатрибутивно одлучување, треба да се
одреди најдобрата алтернатива за промоција на овие производи на пазарот
(повеќе за методите на повеќеатрибутивно одлучување видете во [3,9]).
Пред да се одредат алтернативите, хипотетички е извршена
сегментација на пазарот. Првиот сегмент го сочинуваат децата. Вториот
сегмент го сочинуваат спортисти. Третиот сегмент се рековалесценти. Во
четвртиот сегмент вклучени се оние потрошувачи кои повремено ги користат
витаминските пијал��������������������������������������������������
a�������������������������������������������������
ци на компанијата. Анализата на пазарот покажала
дека најбројни потрошувачи на овие производи се децата. На располагање
се следните алтернативи за промоција на производите на пазарот:
А1 – Претставување на производiт����������������������
e���������������������
во детски списанија
А2 – Претставување на производiт��������������������
e�������������������
на рекламни паноа
А3 – Порака до децата за новите витамински пијал������������������������
a�����������������������
ци преку радиостаница,
a�� najdobro е да се избере детска емисија која е слушана со задоволство
А4 – Претставување на производite со телевизиски спот. И овде треба да се
избере детска емисија и со адекватна порака да се обрати кон децата.
А5 – Еден од начините за промоција е спонзорирање на културна
манифестација наменета за деца.
Сите алтернативи се набљудуваат во однос на следните атрибути:
Метода� ELECTRE
�������
Метода PROMETHEE
���������
Nota bene
���������
Referenci:
[1] Balakrishnan,�����������������������������������������������������������
N.,��������������������������������������������������������
Barry Render, Ralph M. Stair, Jr.: Managerial Decision
Modeling with Spreadsheets, Prentice Hall, 2007
[2] Čupić M., Suknović M., (2008): Odlučivcanje, FON, Beograd.
[3] Ehrgott, M.: Multicriteria Optimization, Springer, New York, 2005
[4] Gal T., et al., eds., (1999): Multicriteria Decision Making: Advances in MCDM
Models, Algorithms, Theory, and Applications, Kluwer Academic Publishers,
Boston.
[5] Ravindran, Р. А.,: Operations Research and Management Science - Handbook,
CRC Press, Taylor&Francis Group, 2008
[6] Rogers, M., Bruen, M., Maystre, L.Y.: Electre and Decision Suppot, Kluwer
Publishers, Norwell, MA, 2000
[7] Roy, B. (1991): The outranking approach and the foundations of ELECTRE methods,
Theory and Decision, 3, 49-73.
[8] Saaty, T. L., (1991): Multicriteria Decision Making: The Analytic Hierarchy
Process, RWS Publications, Pittsburgh, PA.
[9] Triantaphyllou, E., (2000): Multi-Criteria Decision Making Methods:
A Comparative Study, Kluwer Academic Publishers, Dordrecht, The
Netherlands.
Abstract
Voved
Mark Franklin, Peter Stam and Tony Clayton ,ICT impact assessment by linking data
across sources and countries, (2008), Eurostat
GOD. EKON. FAK. TOM. 46 S. 1- 604 (2011) 241
d-r Kalina Trenevska Blagoeva
10 Dolores Añón Higón Paul Stoneman,(2008)TFP, Welfare and Innovation: the Im-
plications for an Index of Innovation NESTA, 2008
242 GOD. EKON. FAK. TOM. 46 S. 1- 604 (2011)
Impakt na IKT na performansite na organizaciite-koristewe na DMD metod
Soznanija
11 Jacques Mairesse, Pierre Mohnen, Accounting for Innovation and Measuring Innova-
tiveness:
An Illustrative Framework and an Application, The Economics of Technology an Innovation,
vol. 92 no. 2
Literatura:
Mark Franklin, Peter Stam and Tony Clayton, ICT impact assessment by linking
data across sources and countries, (2008), Eurostat
Measuring the impacts of ICT using official statistics, Working party on indicators
for the information society directorate for science, technology and industry,
Committee for information, computer and communications policy (2008)
Emmanuel Duguet: Innovation height, spillovers and TFP growth at the firm
level: Evidence from French manufacturing, (2006) Economics of Innovation
and New Technology, 15:4-5
Abstract
Voved
prakti~no im nanese {teta, zatoa {to denes tie zemji „se davat” vo
dolgovi i buxetski deficiti.
Zna~i, ako mo`eme da izvle~eme pouka po najnovata kriza, MMF
treba da ostane i ponatamu „de`uren policaec”, no ednakvo strog kon
site zemji.
Glavni predizvici
Kористена литература:
Summary
Apstrakt
����������������
��������������� “Economics and entrepreneurship”, in World Encyclopedia of En-
William Baumol �������������������������������������
trepreneurship, Edited by L�������������������������������������������������������������
�����������������������������������������������������������
o - Paul Dana, Edward Elgar Publishing Limited, 2011, p. 53.
����������������
William
��������������� “Economics and entrepreneurship”, in World Encyclopedia of Entre-
Baumol �������������������������������������
preneurship, Edited by L�������������������������������������������������������������
�����������������������������������������������������������
o - Paul Dana, Edward Elgar Publishing Limited, 2011, p. 58.
Marc Casson “The economic theory od entrepreneurship: an overview”, in Mark Casson
Entrepreneurship - Theory, Networks, History, Edward Elgar Publishing Limited, 2010, p. 4-5
GOD. EKON. FAK. TOM. 46 S. 1- 604 (2011) 271
akad. Taki Fiti
Op{ti sogleduvawa
13 �������������
Marc
������������
Casson “The
�����������������������������������������������������������������������
economic theory od entrepreneurship: an overview”, in Mark Casson
Entrepreneurship - Theory, Networks, History, Edward Elgar Publishing Limited, 2010, p. 32 - 35
GOD. EKON. FAK. TOM. 46 S. 1- 604 (2011) 277
akad. Taki Fiti
18 ����������������������
Louis
���������������������
Jacques Filion “Defining the entrepreneur”, in World Encyclopedia of Entrepre-
��������������������������������
neurship, Edited by L����������������������������������������������������������������
��������������������������������������������������������������
o - Paul Dana, Edward Elgar Publishing Limited, 2011, p.46 - 47
280 GOD. EKON. FAK. TOM. 46 S. 1- 604 (2011)
Teoretskite fundamenti na pretpriemni{tvoto
„�����������������������������������������������������������
Pretpriema~ot od visok rang, od {umpeterski vid na primer,
ima potreba od sintetizirawe na informaciite za novite invencii
so informaciite za trendovite na pobaruva~ka na proizvodi i za
cenite na surovinite, za da utvrdi dali inovacijata }e vrodi so plod.
Ako pretpriema~ot ne gi poseduva tie informacii, toj mora da znae
kade da gi dobie. Ako nekoi od informaciite se doverlivi, toga{
toj treba da gi dobie preku li~ni kontakti, namesto od javni izvori.
Pretpriema~ite poradi toa, imaat potreba od kreirawe mre`i na
kontakti preku koi }e gi soberat informaciite”. 20
Beograd, 1991
Filion, J. L. “Defining the entrepreneur”, in World Encyclopedia of
Entrepreneurship, Edited by L����������������������������������������
��������������������������������������
o - Paul Dana, Edward Elgar Publishing
Limited, 2011
Fiti, T., Haxi Vasileva-Markovska,V, Bejtmen, M.
Pretpriemni{tvoto i pretpriemni~kiot menaxment, izd.
Ekonomski fakultet - Skopje, 1994
Fiti, T., Haxi Vasileva-Markovska, V, Bejtmen, M.
Pretpriemni{tvo, izd. Ekonomski fakultet - Skopje, 2007
Hisrich, R., Peters, M. Entrepreneurship, Fourth Edition, Irwin Mc Graw -Hill,
Boston, 1998
Pollack, J. “Implicit theories of entrepreneurship”, in World Encyclopedia
of Entrepreneurship, Edited by L����������������������������������������
��������������������������������������
o - Paul Dana, Edward Elgar Publishing
Limited, 2011
Samuelson, P. and Nordhaus, W. Economics, Eighteenth Edition, McGraw -
Hill, International Edition, 2005, p. 272
Schumpeter, J. Povijest ekonomske analize I, izd. “Informator”, Zagreb 1975
Snowdon, B, Vane, H. and Wynarczyk, P. La pens��� �e ������������������
��������������������
conomique moderne,
Ediscience international, Paris, 1997
Summary
Apstrakt
Voved
1. Javnoto zdravstvo
2. Privatnoto zdravstvo
3. Principot na ednakvost
Ibid.
���������
Ministry �������
of the Interior
�����������������������������������
and Health: Beteer health for
������������������������������������������
children and the young ones. National
IT strategy for the helth care sector 2003-2007. (http://www.sst.dk/upload/informatik_org._sundheds-
data/sundhedsstatistik/registre/patientinfo/fritvalg_jan_2007)
������������������������������������������������������������������������������������
Po istekot na vremeto za ~ekawe, zdravstvenata ustanova koja ne e vo sostojba da go
prifati pacientot, dol`na e navremeno da mu ponudi soodvetno alternativno re{enie. Pa-
cientite se registriraat preku svoite op{ti mati~ni lekari, specijaliziranite “kancel-
arii na pacientite” i veb-sajtovite vospostveni od Nacionalnoto biro za zdravstvo, re-
gionalnite zdravstveni soveti i Ministerstvoto za zdravstvo. Poedincite, koi od koja
bilo pri~ina se nezadovolni od tretmanot na zdravstveniot personal ili od uslovite vo
zdravstvenata ustanova, imaat pravo na `alba do Odborot za `albi, koj{to e javen organ
so {iroki i neprikosnoveni ovlastuvawa. Sistemot na `albi funkcionira. @albite ne
zavr{uvaat samo na „formalna kritika na poedinci ili na grupa zdravstveni rabotnici”,
tuku vo mnogu slu~ai se pokrenuvaat postapki za krivi~na odgovornost, pri {to pacientite
neretko „dobivaat nadomestok za zdravstvena za{tita vo vrska so {tetata od lekuvaweto”.
(Patients’ Complaints Board (2003). Decisions and practice, annual report 2003. Copenhagen. (http://pa-
tientklagenaevnet.dk/public/dokumenter/prak_03)
Ministry of Health: The governmental program for public health 1999–2008. Copenhagen.
(http://www.im.dk/publikationer/pdf/folkesundhed/folkesundhed)
M����������������������������������������������������������������������������������������������
artin Strandberg-Larsen, Mikkel Bernt Nielsen, Signild Vallgårda, Allan Krasnik, Karsten Vang-
bæk, Elias Mossialos (editor): Health systems in transition Denmark, Kopenhagen, 2007, str. 11-12.
4. Planirawe
6. Sistemot na prevencija
13 M�����������������������������������������������������������������������������������������
artin Strandberg-Larsen, Mikkel Bernt Nielsen, Signild Vallgårda, Allan Krasnik, Karsten
Vangbæk, Elias Mossialos (editor): Health systems in transition Denmark, Kopenhagen, 2007, str.
12.
Zaklu~ok
Literatura:
Summary
suburban areas, differences in waiting period for requested services etc. But,
Danish people are not prepared for easy sacrifise of its hard gained values of its
social system which were build persistently, patiently and consistently over the
years and decades, and they are not willing to give up from the achievements
in the health and social system which provide equality of rights and security in
health services.
Key words: public health, private health, preventive health care, health technology,
health information system
Apstrakt
Voved
���������������������������������
Model i podatoci za istra`uvaweto
Dividenden prinos vo %
2006 2007 2008 2009 2010
Alkaloid 1,75 1,03 1,63 3,21 3,61
Vitaminka 9,63 0,98 1,80 2,03 0,00
Granit 5,41 1,34 1,64 3,25 1,54
Komercijalna banka 3,19 2,73 3,51 6,40 6,46
Makedonijaturist 4,40 1,85 2,46 5,70 6,90
Makedonski telekomunikacii 16,72 15,91 12,15 19,06 14,76
Makpetrol 2,76 0,89 1,29 0,00 0,00
Replek 10,64 4,85 8,86 6,82 7,57
Skopski pazar 2,25 0,47 0,46 0,00 1,47
Stopanska banka - Bitola 4,98 4,41 3,43 5,42 0,00
Teteks 3,46 0,22 0,00 0,00 0,92
Toplifikacija 2,02 2,81 0,00 0,85 1,14
Tutunska banka 8,34 5,60 15,23 9,73 0,00
Fer{ped 1,20 0,62 0,56 2,69 3,95
Zaklu~ok
REFERENCI
Balke, Nathan S., Mark E. Wohar, 2005, “What Drives Stock Prices? Identifying
the Determinants of Stock Price Movements”, Southern Economic
Association, vol. 73(1).
Campbell, John, John Ammer, 1993, “What Moves the Stock and Bond Markets?
A Variance Decomposition for Long-Term AssetReturns”, The Journal of
Finance, Vol. 48, No. 1: 3-37.
Campbell, John Y., Robert J. Shiller, 1988, “The dividend-price ratio and
expectations of future dividends and discount factors”, Review of Financial
Studies 1: 195-228.
Denis, David J., Diane K. Denis, Atulya Sarin, 1994, “The Information Content of
Dividend Changes: Cash Flow Signaling, Overinvestment, and Dividend
Clienteles”, The Journal of Financial and Quantitative Analysis, Vol. 29,
No. 4.
Goyal, Amit, Ivo Welch, 2003, “Predicting the Equity Premium with Dividend
Ratios”, Management Science, Vol. 49, No. 5: 639-654
Grullon, Gustavo, Roni Michaely, Shlomo Benartzi, Richard H. Thaler, 2005,
“Dividend Changes Do Not Signal Changes in Future Profitability”, The
Journal of Business, Vol. 78, No. 5: 1659-1682
Koch, Adam S., Amy X. Sun, 2004, “Dividend Changes and the Persistence of
past Earnings Changes”, The Journal of Finance, Vol. 59, No. 5: 2093-
2116
Martin, D., D. Evans, 1998, “Dividend Variability and Stock Market Swings”,
The Review of Economic Studies, Vol. 65, No. 4: 711-740.
Nissim, Doron, Amir Ziv, 2001, “Dividend Changes and Future Profitability”,
The Journal of Finance, Vol. 56, No. 6: 2111-2133.
Pilotte, Eugene A., 2003, “Capital Gains, Dividend Yields, and Expected
Inflation”, The Journal of Finance, Vol. 58, No. 1: 447-466.
Roll, Richard, 1988, “R2”, Journal of Finance 43, 541-566.
Shiller, R. J. (1981), “Do Stock Prices Move too Much to be Justified by
Subsequent Changes in Dividends?”, American Economic Review, 71,
421-436.
Woolridge, J. Randall, 1983, “Dividend Changes and Security Prices”, The
Journal of Finance, Vol. 38, No. 5: 1607-1615.
Summary
Apstrakt
Voved
1. Metodologija i podatoci
Walsh, J.P. (2010), “The Global Financial Crisis: Explaining Cross-Country Differences in the
Output Impact”, IMF Working Paper WP/09/280.
Yit = 1 ako EMPt > mEMP + 1,5 ⋅ s EMP (i tri kvartali pred da nastane krizata )
= 0 vo bilo koj drug slu ~ aj
(2)
3. Rezultati od ocenuvaweto
na zna~ajnost od 10%.
Statistikata LR koja ja testira slo`enata nulta hipoteza deka
site koeficienti na naklon, osven konstantata, se zna~ajni na nivo na
zna~ajnost od 0% i Mekfadenoviot R 2 , uka`uvaat na relativno dobar
kvalitet na modelot. ������������������������������������������
Verojatnosta od nastanuvawe na finansiska
kriza vo zemjite - kandidati za ~lenstvo vo EU se zgolemuva so
opa|aweto na buxetskoto saldo vo odnos na BDP, so aprecijacija
na realniot efektiven devizen kurs pod trendot, so vlo{uvawe
na deficitot na trgovskiot bilans, opa|awe na izvozot, odliv na
bankarskite depoziti i vlo{uvawe na indikatorot na ekonomskiot
rast, t.e. opa|awe na realniot BDP.
Ekonomskata interpretacija na ocenkite od specifikacijata
vo gornata tabela, uka`uva na mnogu silno vlijanie na stapkata na
porast na realniot BDP, trgovskiot deficit kako procent od BDP,
bankarskite depoziti vo odnos na BDP i buxetskoto saldo kako
procent od BDP vo predviduvawe na pojavata na finansiski krizi vo
zemjite - kandidati za ~lenstvo vo EU.
Za da se iskoristi ocenetiot logit model kako model za
predviduvawe na finansiskite krizi, neophodno e da se oceni negovata
mo} za predviduvawe. So ogled na toa {to postoi silna povrzanost
pome|u performansite na modelot vo ramkite na ispituvaniot
primerok i nadvor od primerokot, dovolno e da se testiraat samo
negovite performansi vo ramkite na primerokot. Sposobnosta na
ocenetiot model da gi predvidi finansiskite krizi be{e vrednuvana
so koristewe na vkrsteno tabelirawe na to~ni specifikacii.
Grani~nata vrednost koja go razgrani~uva pretkrizniot od mirniot
period e utvrdena na 0,5. �����������������������������������
Modelot pravilno gi ocenuva 85% od
opservaciite na izbranata grani~na vrednost. Modelot to~no ja
Tabela 3. c 2 test
4. Zaklu~ok
Referenci
1. Berkmen, P., Gelos, G., Rennhack, R. and Walsh, J.P. (2010), “The Global
Financial Crisis: Explaining Cross-Country Differences in the Output Impact”,
IMF Working Paper WP/09/280.
2. Fratzscher, M. and Bussiere, M. (2002), “Towards a new early warning system
of financial crises”, Working Paper Series 145, European Central Bank.
3. Girton, L. and Roper, D. (1977), A Monetary Model of Exchange Market
Pressure Applied to the Postwar Canadian Experience, American Economic
Review, American Economic Association, vol. 67(4), pages 537-48, September.
4. Kaminsky, G., Lizondo S.and Reinhart M.C. (1998), “Leading Indicators of
Currency Crises”, IMF Staff Papers, Vol.45, No.1
5. Krznar, I. (2004), Currency Crisis: Theory and Practice with Application to
Croatia, Working papers W-12, p.1.
6. Krugman, P. (1979), “A Model of Balance of Payment Crises” Journal of Money,
Credit and Banking, Vol.11, No: 3, pp.311-325.
7. Obstfeld, M. (1996), “Models of Currency Crises with Self-fulfilling Features”,
European Economic Review, Vol.40, pp.1037-1047
8. Obstfeld, M., Shambaugh, J. C. and Taylor, A. M. (2009) “Financial Instability,
Reserves and Central Banks Swap Lines in the Panic of 2008”, Working Paper
14826, National Bureau of Economic Research, Cambridge MA.
9. Rose, A.K. and Spiegel, M.M. (2009), “Cross-Country Causes and Consequences
of the 2008 Crisis: Early Warning”, CEPR Discussion Paper No. 7354, Chapter
3 of World Economic Outlook.
Summary
Key words: forecasting, early warnyng system model, financial crisis, logit model,
EU candidate countries.
IMPLEMENTACIJA NA JAVNO-PRIVATNOTO
PARTNERSTVO VO FUNKCIJA NA LOKALNIOT
EKONOMSKI RAZVOJ
- SLU^AJOT NA NA GRADSKA VINOTEKA KAVADARCI -
Apstrakt
�������������������������������������
Shirley Mary, Walsh Patrick (2000): “Public
�����������������������������������������������������
versus Private Ownership – The Current State
of the Debate”, Policy Research Working Paper 2420, The World Bank, Washington, August,
p. 53.
GOD. EKON. FAK. TOM. 46 S. 1- 604 (2011) 339
Prof. d-r Pece Nedanovski
������������������������������������������������
�����������������������������������������������
Dewatripont Mathias and Legros Patrick (2005): ������������������������������������������
“Public-private partnerships: contract de-
sign and risk transfer”, European Investment Bank Papers Volume 10 No 1, Luxembourg, p.
134.
GOD. EKON. FAK. TOM. 46 S. 1- 604 (2011) 347
Prof. d-r Pece Nedanovski
����������������������������������������������������������
So ogled na karakteristikite na koncesijata, se ceni deka
nejzinoto dodeluvawe mo`e da se sprovede preku otovoren povik
(Чl. 31). Navistina prvi~nata verzija na Zakonot od 2008 godina,
sodr`e{e ograni~uva~ko re{enie vo smisla na zakonski minimum
od tri sposobni ponuduva~i, me|utoa so Zakonot za izmenuvawe i
dopolnuvawe na Zakonot za koncesii i drugi vidovi javno-privatno
partnerstvo, SV na RM 64/2009, Чl. 10, minimalniot broj sposobni
ponuduva~i vo uslovi na otvoren povik be{e namalen od tri na eden.
So toa e eliminirana neizvesnosta od (ne)javuvawe na dovolen broj
ponuduva~i koi bi bile zainteresirani za edna vakva specifi~na
koncesija, so {to bi se ispolnil zakonskiot minimum. Alternativa na
vakviot pristap e koristewe na postapkata vrz osnova na konkurenten
dijalog. Karakteristikite na koncesijata mo`at da pridonesat
vo ramki na Sovetot na op{tinata da preovladee misleweto deka
treba da se bide vnimatelen i so ogled na pionerskata priroda na
potfatot, da se odi so upotreba na konkurenten dijalog. Vpro~em, Чl.
35 od Zakonot propi{uva deka vo slo`eni situacii, koga ne mo`at
objektivno da se definiraat odredeni tehni~ki specifikacii, mo`e
da se pristapi kon upotreba na ovaa alternativa. Vo krajna linija,
odlukata treba da ja donese Sovetot, vrz osnova na izdr`ana analiza
podnesena od Gradona~alnikot.
Prestanokot na koncesijata vo normalna procedura stanuva
po istekot na dogovorot, no mo`e da bide posledica na ednostrano
raskinuvawe od strana na koncesionerot, koncedentot, nivno
spogodbeno raskinuvawe na dogovorot, ili kako posledica na ste~aj,
likvidacija na koncesionerot, itn. Za{titata na koncedentot od
nesakano raskinuvawe na koncesijata kako rezultat na ste~aj ili
likvidacija na koncesionerot bara temelna analiza na prijavenite
4. Zaklu~ni sogleduvawa
BIBLIOGRAFIJA
Blakely J. Edward, Bradshaw K. Ted (2002): Planning Local Economic Development – The-
��������������������������������������������
�������������������������������������������
ory and Practice, Sage Publications, Thousand Oaks – London – New Delhi, p. 351.
GOD. EKON. FAK. TOM. 46 S. 1- 604 (2011) 351
Prof. d-r Pece Nedanovski
Summary
Apstrakt
Voved
dolgoro~nata ramnote`a.
Za da mo`e da se primeni navedenata postapka, najprvo, so pomo{
na pro{ireniot test na Diki i Fuler (Augmented Dicky-Fuller test, ADF-
test) be{e sprovedeno testirawe za prisustvoto na edini~en koren vo
dvi`eweto na dvete kamatni stapki, koe poka`a deka tie se I(1), t.e.
nestacionarni procesi, integrirani od prv red. Pri sproveduvaweto
na testovite za nestacionarnost i presmetkata na VAR, brojot na
vremenskite zadocnuvawa e odreden so primena na informaciskiot
kriterium na Akaike (Akaike Information Criterion, AIC), koj ovozmo`uva
pobogata dinamika na modelot, iako po cena na `rtvuvawe na pogolem
broj stepeni na sloboda. Dvata testa na Johansen upatuvaat kon
postoewe na samo eden kointegraciski vektor. Kointegraciskiot
vektor, zaedno so kusoro~niot koeficient, ~lenot na popravawe na
gre{kite i drugite informacii, se prika`ani vo tabelata br. 1.
Zaklu~ok
Referenci
Summary
The pass-through from the interest rates controlled by the central bank
to bank retail rates has a vital role for the effectiveness of monetary policy
actions. This paper investigates the potential role of interest rate channel in the
transmission mechanism of monetary policy. I employ the Vector Error Correction
Model (VECM) in analysing the relationship between the money market interest
rate and the banks’ retail lending rates during 2000-2010. The econometric
exercise provides an evidence for the stickiness of banks’ retail lending rates,
which has important implications for the effectiveness of monetary policy.
Apstrakt
1. Nastava
tabla
tabla
nastavnik
Sledniot predlo`en model e t.n. dvojno agolen U - model:
����������������������������������������������
tabla
tabla
tabla
2. Metodot na nastavata
objasnuvawe na nastavnikot
- metodi na rabota na u~enikot: ve`bawe, samostojni
laboratoriski i prakti~ni raboti
Op{toprifatena podelba na nastavnite metodi e na: usmeno
izlagawe, razgovor, ilustrirani trudovi, demonstracija, prakti~ni
i laboratoriski trudovi, pi{uvani trudovi i ~itawe i pi{uvawe na
tekst.
Spored narednata podelba, gi spomenuvame (ovie metodi se
primenuvaat na na{iot fakultet): metodot exchatedra, prezentacii i
primena na studija na slu~aj;
Bez ogled na toa koja od predlo`enite podelbi na metodite
na nastava }e se koristi, nastavnikot mora da se pridr`uva kon
slednoto:
- ne treba da se namali zna~eweto na improvizacijata, posebno
ako nastavnikot e „majstor“ vo toa, i e vo sostojba vo predavawata
da vklu~i nastani od `ivotot i od sekojdnevnite slu~uvawa
- ~itaweto na predavaweto e dosadno za slu{atelite
- disciplina vo u~ilnicata- ako ima galama, ne se otstranuva
so „Molam za ti{ina”, tuku so toa {to }e zboruva potivko ili
u{te podobro da zapre, pa studentite vedna{ }e zabele`at deka
moraat da se smirat
��������������������������������������������������������������������������
Mladen
�������������������������������������������������������������������������
Vilotijevi}: Didaktika, organizacija nastave, Zavod za uxbenike i
nastavna sredstva, U~iteqski fakultet, Belgrad, 2000.���������
str. 211
�������������������������������������������������������������
������������������������������������������������������������
akademskoto predavawe, pripovedawe, opi{uvawe, objasnuvawe,
obrazlo`uvawe i rasuduvawe
374 GOD. EKON. FAK. TOM. 46 S. 1- 604 (2011)
Metodi na nastava primeneti na Ekonomskiot fakultet vo Skopje-
mo`nosti za podobruvawe
2.2.Prezentacija
So razvoj na tehnikata, kako i potencirawe na vizuelniot efekt
vo prenosot na znaeweto („podobro zapametuvame- percipirame koga
ne{toto go ~itame i gledame, otkolku koga slu{ame“). Od druga strana,
pretstavuva dobra osnova kako pomo{no sredstvo na nastavnikot
vo predavaweto, so {to mu se ovozmo`uva preku prezentacijata da
gi potencira posu{tinskite delovi, vo odnos na pomalku va`nite
delovi na materijalot.
Nastavnikot mora da ima aktivna uloga, {to podrazbira pravilno
podgotvuvawe na sopstvenata prezentacija, kako i sovetodavna
funkcija vo odnos na podgotvuvaweto na prezentacijata od strana na
studentite.
So pravilno re{avawe na dvete pra{awa, doa|ame do potrebata
od re{avawe na najgolemiot problem na koj treba da se posveti
soodvetno vnimanie. Toa e pra{aweto na podgotvuvaweto na
prezentacijata. Na toj na~in }e se ovozmo`i kreirawe na efektivna
prezentacija, so {to }e se ovozmo`i celosen i pravilen transfer na
znaewata vrz studentite.
Pritoa, kako potencijalni pravila vo podgotvuvaweto na
2.3.Studija na slu~aj
Tretata tehnika {to se primenuva vo nastavata e koristeweto
na studija na slu~aj. �����������������������������������������
Studijata na slu~aj pretstavuva oblik na
participativno u~ewe. ����������������������������������������������
Toa zna~i deka vo negovata primena se koristi
interakcija so studentite, odnosno nivno neposredno u~estvo. Na
toj na~in, tie preku nivnoto aktivno u~estvo, mora da se podgotvat
za predavawata, a so toa se sozdava mo`nost golem broj raboti koi,
ako se primeni individualniot metod na nastava, se razjasnuvaat na
samiot ~as. Taka se ovozmo`uva postignuvawe povisok kvalitet vo
transferot na znaewe kaj studentite, odnosno polesno sovladuvawe
na materijata.
rabotniot prostor.
Podgotvenosta na rabotniot prostor podrazbira ispolnuvawe
na site uslovi potrebni za zapo~nuvawe i odr`uvawe nastava.
Obezbedeni nagledni sredstva, prostor i vreme za izvr{uvawe na
nastava, se osnovni raboti {to nastavnikot mora da gi ima za da
mo`e da ja koristi tehnikata studija na slu~aj (poto~no, ovie uslovi
mora da postojat i koga se koristat i drugi tehniki, a ne samo ovaa
{to ja objasnuvame).
Otkako }e se obezbedi prostorot so site pridru`ni elementi,
mo`e da zapo~ne nastavata. Uslov e taa da zapo~nuva za site
istovremeno, zaradi ostvaruvawe kontinuitet, a toa zna~i deka ne se
dozvoleni zadocnuvawa.
Otkako }e zapo~ne ~asot, glavnata uloga vo prviot period,
t.n. podgotvitelen del na ~asot, ja ima nastavnikot. Toj
����������������
treba da gi
zapoznae studentite so strukturata na ~asot, so studijata na slu~aj i
koja e ulogata i zada~ata na studentite.
Potoa zapo~nuva diskusijata vo koja se vr{at slednive raboti:
- definirawe na bazi~niot problem;
- analiza na slu~ajot so fokus na pri~inite i efektite, so
{to se generiraat mo`nite alternativi;
- generirawe na alternativi;
- selekcija na kriteriumite za donesuvawe odluka;
- analiza i evaluirawe na alternativite;
- selekcija na preferiranite alternativi;
- mo`na akcija i plan za implementacija.
Literatura:
Apstrakt
Voved
vlku~eni vo analizata.
Od vkupno 55-te anketirani menaxeri, 28% se od prozivodstveniot
sektor, 44% od uslu`niot sektor, a 28% od pretprijatija koi se
zanimavaat i so proizvodstvena i so uslu`na dejnost.
Sega{nata sostojba vo odnos na postavenosta na konceptot
na upravuvaweto so sinxirite na snabduvawe vo makedonskite
pretprijatija mo`e da se oceni kako nezadovolitelna, bidej}i samo
37% od pretprijatijata imaat poseben departman za logistika i
upravuvawe so sinxirot na snabduvawe, a ostanatite 63% nemaat.
Od pretprijatijata koi nemaat poseben departman, 77% planiraat
da osnovaat vo bliska idnina, 13% ne se sigurni, a 10% voop{to ne
go planiraat toa. Ova e ohrabruva~ki podatok, bidej}i uka`uva na
toa deka makedonskite menaxeri stanuvaat svesni za zna~eweto
na upravuvaweto so sinxirot na snadbuvawe. 54% od anketiranite
menaxeri smetaat deka e potrebno da se napravat organizaciski
promeni, so cel da se implementira konceptot na sinxirot na
snabduvawe, 33% smetaat deka nema potreba za organizaciski promeni
i ostanatite 13% nemaat mislewe po odnos na ova pra{awe.
Na pra{aweto: „Kako upravuvate so va{iot sinxir na
snabduvawe?”, dobieni se slednive odgovori: 34% imaat tesna sorabotka
so dobavuva~ite; 39% imaat tesna sorabotka so potro{uva~ite; 25%
koristat autsorsing; 23% sekoga{ imaat sigurnosni zalihi; 21%
koristat podizveduva~i; i 12% koristat vertikalna integracija.
Ovie se najpopularnite metodi koi gi koristat makedonskite
pretprijatija za upravuvawe so nivnite sinxiri na snabduvawe, dodeka
mnogu mal, re~isi zanemarliv procent koristat drugi sofisticirani
metodi, kako {to se: elektronska razmena na podatoci (Electronic
Data Interchange-EDI); e-nabavki; sistem to~no-navreme (Just-in-
Zaklu~ok
Koristena literatura:
Summary
The fast growth and development of internet have changed the way of
functioning of companies. The Internet enables global communications by
significantly lower operating costs, as well as establishment of electronic trade
directly with clients or with other companies that later may establish cooperative
relations in the supply chain. As a result of the impact of e-trade on the logistic
fuknctions in companies, the distance between the suppliers, producers,
distributors, clients and customers is constantly decreasing. Today, information
technologies, and especially internet give a new dimension to the concept of supply
chain management and play a key role in the integration of the supply chain. E-
Supply Chain Management is replacing the old models of business operations
and is forcing companies to do reingninering of existing business processes. E-
SCM is a new dynamic concept that contributes to better functioning of the entire
supply chains, and thus increaseasing the competitive advantage of companies.
Apstrakt
1. Voved
2. Metodologija na istra`uvaweto
od `enski����������������������������������������������������������
pol. Vidi tabela br.2) Pri~inata za vakvata procentualna
zastapenost na ispitanicite spored polot le`i vo faktot {to vo
strukturata na studenti zapi{ani na Ekonomksiot fakultet vo
Skopje, dominiraat studenti od `enskiot pol (vo 2010 godina, 69,7%
od site studenti se od `enskiot pol).
��������������������������������������������������������
Spored Sovetot za radiodifuzija na R.Makedonija vo 2010
godina, dozvola za emituvawe televiziska programa imale vkupno 78
trgovski dru{tva, od koi pet na dr`avno nivo preku terestrijalen
predavatel, 16 na dr`avno nivo preku satelit, 10 subjekti na
regionalno nivo (na podra~jeto na gradot Skopje) i 47 na lokalno
nivo. Koga na ova }e se dodade popularnosta na Internetot (internet
- penetracijata vo R.Makedonija vo juli 2010 godina iznesuvala 51%)
i mo`nosta za sledewe na programite vo `ivo preku Internet, kako
i golemata stapka na nevrabotenost (30,9% vo ~etvrtiot kvartal na
2010 godina)10, proizleguva deka postojat golem broj faktori koi
pridonesuvaat za golemiot broj ~asovi pominati pred televizorot
vo tekot na denot. Raboteweto na golem broj televiziski ku}i zna~i
deka makedonskiot televiziski pazar e dovolno golem za site tie da
mo`at uspe{no da opstojuvaat, no od druga strana toa zna~i deka i
konkurencijata e golema.
Spored podatocite od Zavodot za statistika na R.Makedonija,
vo 2004 godina prose~niot Makedonec pominuval nad 100 minuti
dnevno vo gledawe televizija (ma`ite pominuvale 128 minuti, a
http://www.srd.org.mk
� www.aec.mk (����������������������������������������������������������������
Трето испитување на јавното мислење на крајните корисници за ус-
лугите понудени на пазарот на електронски комуникации во Р.Македонија) (пристапено на
14.04.2011 год.)
10 � www.stat.gov.mk
402 GOD. EKON. FAK. TOM. 46 S. 1- 604 (2011)
Gledaweto televiziski programi i koristeweto na internet vo R. Makedonija
4. Analiza i rezultati
11 www.stat.gov.mk
12 �������������������
www.agbnielsen.net
������������������
GOD. EKON. FAK. TOM. 46 S. 1- 604 (2011) 403
d-r Anita Ciunova-[uleska
Tabela br.��������������������
5�������������������
Regresiona analiza
zavisna varijabla vreme pominato na Internet
B β Sig.
nezavisni varijabli
pol -0,222 -1,333 0,184
iskustvo so kupuvawe onlajn -0,150 -0,921 0,358
4. Zaklu~ok
Koristena literatura
1. Norman H.Nie and D. Sunshine Hillyhus (2002), Where does Internet time come
from?: A Reconnaissance, IT&Society, Vol. 1, Issue 2, Fall 2002, pp. 1-20
2. Robinson, J.P, , Kestnbaum, M., Neustadtl, A., and Alvarez, A., (2002)
Information technology and functional time displacement, IT & Society, 1 (1),
pp.21-36
3. Stan J Liebowitz, Alejandro Zentner, (2010) Clash of the Titans: Does
Internet Use Reduce Television Viewing?, The review of Economics and
Statistics, ������������
October 7, pp.
�����������
4. Lee, P.S.N., Leung, L., Assessing the displacement effects of the Internet,
Telemat. Informat. (2006), doi:10.1016/j.tele.2006.08.002
5. Arijana baza na AGB Nielsen (www.agbnielsen.net)
6. http://www.srd.org.mk
7. www.aec.mk (Agencija za elektronski komunikacii na
R.Makedonija: Treto ispituvawe na javnoto mislewe na krajnite
korisnici za uslugite ponudeni na pazarot na elektronski
komunikacii vo R.Makedonija)
8. www.stat.gov.mk
9. Interni izvori od Ekonomski fakultet Skopje
Апстракт
1. Вовед
,
каде k, p и q се ненегативни цели броеви, а се независни променливи.
Редот на (p,q) на еден ARMA - модел може да зависи од фреквенцијата
на серијата на приноси. На пример, дневните приноси на берзанските индекси
често покажуваат мала сериска корелација, додека месечните приноси
3. Методологија
4. Емпириски резултати
.0 7 5
35
.0 5 0
30
5 .0 5
0 .0 0 0
15 -.0 5
10 -.0 5 0
5 -.0 7 5
0 -.1 0 0
-.1 -.0 8 -.0 4 .0 0 .0 4 .0 8 .1 100 00 300 400 500 600 700 800
.0 8 .0 07
.0 7
.0 06
.0 6
.0 05
.0 5
.0 04
.0 4
.0 03
.0 3
.0 0
.0
.0 1 .0 01
.0 0 .0 00
0 5M 07 0 6M 01 0 6M 07 0 7M 01 0 7M 07 0 8M 01 0 5M 07 0 6M 01 0 6M 07 0 7M 01 0 7M 07 0 8M 01
5. Предвидување на волатилноста
.0 75 .0 07
.0 50 .0 06
.0 5 .0 05
.0 00 .0 04
-.0 5 .0 03
-.0 50 .0 0
-.0 75 .0 01
-.1 00 .0 00
1 00 00 3 00 4 00 5 00 6 00 7 00 8 00 1 00 00 3 00 4 00 5 00 6 00 7 00 8 00
Литература
Egert, B., and Y. Koubaa (2004), “Modeling Stock Returns in the G-7 and in
Selected CEE Economics: A Non-linear GARCH approach” William
Davidson Institute Working Paper, Number 603.
Kovačić, Zlatko J. (2008), “Forecasting Volatility: Evidence from the Macedonian
Stock Exchange”, International Research Journal of finance and
Economics 18: 182-212.
Latković, M. (2001), “Nesinhrono trgovanje i proračun sistematskog rizika”, Hagena.
Latković, M. (2002), “Risk management: Identification, measurement and
control”, Finansijska Teorija i Praksa, 26(2), 463-477.
Levaj, L., T. Kamenarić, J. Mišković i I. Mokrovčak (2005), Metode obrada signala
u ekonomiji, Fakultet Elektrotehnike i računarstva, Sveučilište Zagreb.
Šestović, D, and M. Latković (1998), “Modeliranje volatilnosti vrijednosnica na
Zagrebackoj burzi”, Ekonomski pregled, 49(4-5), pp. 291-303.
DeFusco, Richard A., Dennis W. McLeavey, Jerald E. Pinto, and David E. Runkle
(2004), Quantitative Investment Analysis, 2nd ed., CFA Institute, John
Wiley & Sons, Inc., Hoboken, New Jersey.
Tsay, Ruey S. (2005), Analysis of Financial Time Series, 2nd ed., John Wiley &
Sons, Inc., Hoboken, New Jersey.
Апстракт
S
Цена (плата)
PD b
a
P
PS c
Q1 Q Количина (труд)
���������������������������������������������������������������
O��������������������������������������������������������������
д табелата 1 може да се воочи дека најголемиот дел од оптова
рувањето на платите со давачки се должи на придонесите за задолжи
телно социјално осигурување, односно повеќе од половината од даноч
ното оптоварување се должи на придонесот за пензиско и инвалидско
осигурување. Втор по големина е придонесот за здравствено осигурување,
а потоа следуваат персоналниот данок од доход со приближно и придонесот
за осигурување во случај на невработеност.
Во табела 2 е земен периодот 2006 – 2009 година, со цел да се
прикажат разликите во оптоварувањето на платата поради промените во
персоналниот данок од доход и придонесите за задолжитело социјално
осигурување. Имено, како што може да се види, до 2006 година имаше
прогресивна стапка на персонален данок од доход и тоа 15%, 18% и 24%,
за во 2007 година да се премине на рамен данок од 12%, а од 2008 година
наваму единствената даночна стапка изнесува 10%. Намалувањето на
придонесите за социјално осигурување започна од 2009 година и како што
може да се види од табелата, ќе продолжи до 2011 година.
Токму поради овие промени, во овој период има перманентно
намалување на бруто платата. Имено, во 2006 година оптоварувањето со
давачки, како процент од нето платата изнесуваше 67,2%, но затоа пак во
наредните години перманентно се намалуваше и во 2009 година изнесуваше
46,7%. Првото намалување на оптоварувањето на платата со давачки во
2007 година, се должеше на воведувањето на рамниот данок од 12%. Нама
лувањето во 2008 година продолжи поради намалувањето на стапката на
персоналниот данок од доход од 12% на 10%, додека пак намалувањето
во 2009 година се должи на намалување на стапките на задолжително
социјално осигурување. Големото намалување на оптоварувањето на
платата со давачки како процент од нето платата во 2009 во однос на 2008
година, од 60,12% на 46,7%, се должи на намалувањето на стапките за за
должително социјално осигурување од вкупно 32% на 27,9%. Како што
може да се види од табела 1, намалувањето на стапките за задолжително
Извор: Табела 2.
Извор: Табела 4
5. Заклучок
Користена литература:
1. Behar, A., (2009), “Tax Wedges, Unemployment Benefits and Labor Market
Outcomes in the New EU Members”, AUCO Czech Economic Review, Charles
University Prague, Faculty of Social Sciences, Institute of Economic Studies.
2. Dolenc, P., (2005), “Tax Wedge on Labor: Sloveni v.s EU and OECD
Countries”, Proceedings of the 6th International Conference of the Faculty of
Management Koper Congress Centre Bernardin, Slovenia, 24–26 November.
3. OECD 2004, Taxing Wages 2002-2003.
4. OECD, Taxing Wage 2004-2005.
5. OECD 2006, Taxing Wages, Special Feature: The tax Treatment of Minimum
Wages.
6. Службен весник на Република Македонија бр. 142/08.
7. Службен весник на Република Македонија бр. 142/08.
8. Службен весник на Република Македонија бр. 64/09.
9. Службен весник на Република Македонија бр. 156/09.
10. Службен весник на Република Македонија бр. 166/10 година.
11. Закон за изменување и дополнување на Законот за придонеси од задол
жително социјално осигурување
Abstract
The task of this paper is to offer analysis for tax wedge on the labour
market in the Republic of Macedonia. In this sence we analyzed impact of personal
income tax and social charges (pension and disability insurance, health insurance
and insurance in case of unemployment) on labour market in Macedonia.
The paper offers answers on three groups of questions: first - how
increasing or decreasing of tax wedge will impact on labour market; second -
what is the tax wedge on the labor market in Macedonia and effects of diminishing
of personal income tax and social charges; third - international comparison of
tax wedge on the labor market and position of Macedonia.
The results of the survey will serve to the people from professional and
scientific sphere for analysis of the flexibility of the labor market, as well as the
relevant state institutions, such as the Ministry of Finance, Ministry of Labour
and Social Policy, Pension and Disability Insurance Fund and Employment
Agency, in conceptualization of appropriate policies aimed at changing the tax
wedge on the labor market in the Republic of Macedonia.
Key words: tax wedge, personal income tax, social charges, gross salary, labor
costs.
Apstrakt
Voved
Metodologija na istra`uvaweto
Tabela 1.1
Број на анализирани компании
Вид на мислење 2009 год. 2008 год.
Чисто мислење 11 10
Чисто мислење со обрнување внимание 2 4
Квалификувано 13 11
Неповолно 1 1
Воздржување од давање 0 1
Zaklu~ok
Bibliografija
2. Basu, S., 1997, “The Conservatism Principle and the Asymmetric Timeliness
of Earnings”, Journal of Accounting and Economics vol.24, pp. 3–37.
3. Beltratti A., Spear N., Szabo M.D., 2010, “The Value Relevance of Write-
downs during the Subprime Fianncial Crisis”, пристапено на www.csef.it/
seminarpdf/beltratti.pdf
4. Bhimani A., 2008, “The role of a crisis in reshaping the role of accounting”,
Journal of Accounting Public Policy, vol.27, pp.444-454
5. Cheffers, M., Whalen, D. and Thrun, M., 2010, “2009 Going Concerns: A
Ten Year Review”, Audit Analytics, Sutton, MA.
6. E&Y, 2010, “How did the financial crisis affect the corporate financial
reporting?”, EYGM Limited, пристапено на http://www.ey.com/
Publication/vwLUAssets/Lessons_learned_ crisis_corp_ reporting_GL_
IFRS/$FILE/Lessons_learned_crisis_corp_reporting_GL_IFRS.pdf
8. Goh, W. B., J. Yong K.O., 2009, “Market pricing of banks’ fair value assets
reported under SFAS 157 during the 2008 economic crisis”, Working
454 GOD. EKON. FAK. TOM. 46 S. 1- 604 (2011)
Vlijanie na svetskata finansiska kriza vrz kvalitetot na finansiskoto izvestuvawe vo
Republika Makedonija
9. Lewis M.K., 2009, “The origins of the sub-prime crisis: Inappropriate policies,
regulations, or both?” Accounting forum, vol.33, pp.114-126
10. Nobes, C. W., 1998, “Towards a General Model of the Reasons for International
Differences in Financial Reporting”, Abacus, Vol. 34, No. 2.
12. Ryan S.G., 2008, “Accounting in and for the Subprime Crisis”, Accounting
Review, vol.83 (6), pp.1605-1638
13. Sikka P., 2009, “Financial crisis and the silence of the auditors”, Accounting,
Organisations and Society, vol.34, pp.868-873
14. Song, C. J., Thomas W. B., Yi H., 2009, “Value relevance of FAS 157
fair value hierarchy information and the impact of corporate governance
mechanisms”, Working paper, Virginia Tech and University of Oklahoma
15. Vichitsrawong T., Eng L.L., Meek G.K., 2010, “The Impact of the Asian
Financial Crisis on Conservatism and Timeliness of Earnings: Evidence from
Hong Kong, Malaysia, Singapore, and Tailand”, Journal of International
Financial Management and Accounting, vol.21, pp.32-61
17. Xu Y., Jiang A.L., Fargher N., Carson E., 2011, “Audit reports in Australia during
global financial crisis”, Australian Accounting Review, No.56, vol. 21 (1)
Summary
The global financial crisis has considerable implications for the financial
reporting worldwide and initiates great debates in academic and professional
accounting gatherings. The objective of this paper is to address the question of
financial crisis implications for the quality of financial reporting in the financial
and non-financial sector of Macedonian economy. The results of the research
suggest that listed companies from the non-financial sector are inconsistent
in application of the conservatism principle signifying poor reporting quality,
unlike the banks in Republic of Macedonia whose financial statement directly and
without considerable time gap incorporate the negative effects of the economic
situation.
Apstrakt
Voved
Pravna ramka
Postoi u{te eden ~ekor ponapred, a toa e Ekonomska unija. Iako skoro
site zemji-~lenki imaat ista valuta (Evrozona), sî u{te ima u{te nekoi zemji so
razli~ni valuti i poradi toa nema edinstven ili zaedni~ki monetaren organ (Ev-
ropska centralna banka).
GOD. EKON. FAK. TOM. 46 S. 1- 604 (2011) 461
Аsistent m-r Angela Kuzmanova
15 Case 12/74 Commission v.Germany [1975] ECR 181; Case 113/80 Commission
v. Ireland [1981] ECR 1625
16 Case 154/85 [1987] ECR 2717
ESP smetal deka postapkite i barawata za podatoci pri registracija na
uvozni avtomobili, so {to nivnata registracija stanuva podolga, pokom-
plicirana i poskapa od onaa na doma{nite vozila. Ova e zabraneto spored
~len 28.
17 Case 53/76 Procureur de la République Besançon v. Bouhelier [1977] ECR 197.
18 P. Craig & G. De Burca, “EU Law”, 4th edition, Oxford University Press, 2007,
str.670
19 � Case 82/77 Openbaar Ministerie v. Van Tiggele [1978] ECR 25
Sudskata logika bila deka dozvoleno e da se opredeli samo maksimalniot iznos
na profit i na toj na~in bi se zemale predvid razli~nite proizvodni tro{oci za
razli~ni proizvodi.
464 GOD. EKON. FAK. TOM. 46 S. 1- 604 (2011)
Vlijanieto na slobodata na dvi`ewe na stoki i uslugi vrz pojavata na povratna
diskriminacija vo duhot na Evropskoto pravo
22 Cases C – 321 – 4/94 Criminal Proceedings against Pistre (1997) ECR I – 2343
466 GOD. EKON. FAK. TOM. 46 S. 1- 604 (2011)
Vlijanieto na slobodata na dvi`ewe na stoki i uslugi vrz pojavata na povratna
diskriminacija vo duhot na Evropskoto pravo
Referenci:
at SSRN: http://ssrn.com/abstract=1268968;
3. Tryfonidou, Alina, The Outer Limits of Article 28 EC: Purely Internal
Situations and the Development of the Court’s Approach Through
the Years (September 21, 2007) Available at SSRN: http://ssrn.com/
abstract=1029248
4. P. Craig & G. De Burca, “EU Law”, 4th edition, Oxford University Press,
2007;
5. http://www.law-essays-uk.com/rss/lerss.xml
Summary
In this paper I am analyzing if the free movement of goods and services has
resulted in reverse discrimination which brings the member states of European
Union in disadvantageous or privileged position. The answer of this research
question will be provided by explanation of the concept of positive discrimination
from the European law point of view, as well through analyzing specific cases in
which this concept has been interpreted by the European Court of Justice.
Apstrakt
Voved
Vidi po{iroko kaj Kaplan.M & Haenlein.M, (2009) “Users of the world, unite!
The challenges and opportunities of Social Media”, Oxford: Elsevier
Jamie Turner and Reshma Shah, “How to Make Money with Social Media – A Insider
‘s guide on using new and emerging media to grow your businesss”, Pearson Education, Inc.
Publishing as FT Press Upper Saddle River, New Jersey, (2010)
Social Media Capability - Can you replicate social media success? White paper, US
Vignette Corporation, USA Publication Date: June (2009)
472 GOD. EKON. FAK. TOM. 46 S. 1- 604 (2011)
Marketing preku socijalni mediumi - analiza na biznis - praktikite na kompaniite vo R. M.
Celi na istra`uvaweto
10 Monique Reece , “Real‐Time Marketing for Business Growth” ‐ How to Use Social Me-
dia, Measure Marketing, and Create a Culture of Execution, Pearson Education, Inc. Publishing
as FT Press, Upper Saddle River, New Jersey, (2010)
GOD. EKON. FAK. TOM. 46 S. 1- 604 (2011) 473
Asistent Nikola Levkov
kampawi?
2. Koi se celite koi makedonskite kompanii sakaat da gi
postignat preku koristewe na marketingot preku socijalni
mediumi?
3. Koi socijalni platformi naj~esto gi koristat i kolku se
posveteni vo dobro odr`uvawe na svoite profili?
4. Dali nivniot nastap na socijalnite mediumi ima visoka
vidlivost i integriranost?
5. Dali kompaniite koristat nekoi tehniki za merewe na
uspehot od marketingot preku socijalni mediumi?
Metodologija na istra`uvaweto
Ograni~uvawa na istra`uvaweto
Bibliografija
1. Eley, B., & Tilley, S. (2009) “Online Marketing Inside Out”, Melbourne:
SitePoint
2. Jamie Turner and Reshma Shah, (2010) “How to Make Money with
Social Media – A Insider ‘s guide on using new and emerging media to
grow your businesss”, Pearson Education, Inc. Publishing as FT Press
Upper Saddle River, New Jersey
3. Kaplan.M & Haenlein.M, (2009) “Users of the world, unite! The
challenges and opportunities of Social Media”, Oxford: Elsevier
4. Monique Reece , “Real-Time Marketing for Business Growth” - How to
Use Social Media, Measure
5. Michael A. Stelzner, “Social Media Marketing Industry Report”,
6. (2009) Social Media Capability - Can you replicate social media
success?,White paper, US Vignette Corporation, USA Publication Date: June
7. (2010)Marketing, and Create a Culture of Execution, Pearson Education,
Inc. Publishing as FT Press, Upper Saddle River, New Jersey
8. http://www.SocialMediaExaminer.com Pristapeno na 12.06.2011
9. http://www.facebook.com/press/info.php?statistics, Пристапено на
15.07.2011 год.
10. http://en.wikipedia.org/wiki/Twitter, Пристапено на 15.07.2011 год
11. http://www.youtube.com/t/press_statistics, Пристапено на 15.07.2011 год
12. http://www.freshnetworks.com/blog/2010/02/how-the-global-fortune-100-
are-using-social-media-some-statistics/ Пристапено на 15.07.2011 год
Summury
The purpose of this research was to analyze and explore the way how
companies are using social media marketing in R. of Macedonia. This article
should provide evidence for SMM in the business practice and serve as an
incentive for raising attention for this concept of marketing in the country. This
article provide substantial information which shows that most of the companies
still do not have sufficient knowledge and expertise to use SMM in a proficient
way in order to support organizational competence and growth. The results from
this article can be used as a useful guideline for developing further strategies in
both areas academia and business practice in R. of Macedonia which will help
companies better to utilize benefits from SMM.
Key words: Social media marketing, marketing campaign, web 2.0, Facebook,
Twitter, YouTube.
Apstrakt
Voved
Zaklu~ok
Bibliografija:
Summary
Apstrakt
Voved
Op{to e prifateno deka rizikot e relevanten vo investiraweto
i deka porizi~nite investicii treba da mu donesat pogolem prinos
na investitorot vo sporedba so pomalku rizi~nite, za da se smetaat za
dobri investicii. O~ekuvaniot prinos kaj investicijata ednostavno
e zbir na bezrizi~nata stapka i premijata za rizik, koja e nagrada
za prezemeniot rizik. Kolku e porizi~na investicijata, tolku treba
da bide pogolema i nagradata za investitorot. Centralnata debata
koja se vodi vo teorijata i praktikata na sovremenite korporativni
finansii e kako da se izmeri rizikot i kako da se konvertira taa
merka vo o~ekuvan prinos koj treba da izvr{i kompenzacija za
prezemeniot rizik. Vo modelite na rizik i prinos vo vrednuvawe i
korporativnite finansii, centralno mesto zazema utvrduvaweto na
premijata za prose~nata premija za rizik, koja se narekuva pazarna
premija za rizik. Toa se potvrduva vo najprimenuvaniot CAPM - model
vo teorijata i praktikata denes.
Od druga strana, investiraweto vo zemjite vo podem, kako {to
se zemjite od Latinska Amerika, Jugoisto~na Evropa i Azija se smeta
za porizi~no, otkolku investiraweto vo golemite i razvienite
zemji, kako {to se SAD, Japonija i zapadnoevropskite zemji. Sekako
deka i prinosite koi se ostvaruvaat vo zemjite vo podem se pogolemi.
Utvrduvaweto na baranata stapka na prinos vo slu~ajot na razvienite
zemji naj~esto se pravi so primena na CAPM - modelot. No, i pokraj
negovata teoretska izdr`anost, toj poka`uva golemi slabosti vo
praktikata. Baranata stapka na prinos e u{te pote{ko da se utvrdi
za investiraweto na kapital vo zemjite vo podem. Najgolemiot broj
avtori se soglasuvaat deka investiciite vo zemjite vo podem treba
slednava ravenka:
Kreditna margina
Markit CDX Emerging Markets 5,72% 0,02% 5,74%
vo odnos na reperna
5,72% 0,22% 5,94%
obvrznica od evro - zonata
vo odnos na germanska
5,72% 1,67% 7,39%
obvrznica
sinteti~ka kreditna margina 5,72% 2,40% 8,12%
Relativna standardna
devijacija na pazarite na 5,72% 1,66% 7,38%
akcii
Kreditna margina plus
relativna standardna 5,72% 11,51% 17,23%
devijacija
Zaklu~ok
situacija.
Vo slu~ajot na Republika Makedonija������������������������
, utvrdena e premija za
rizik na zemja koja se dvi`i od 0,22% do 11,51%. Imaj}i go predvid
dolgoro~niot ekonomski prosperitet na zemjata kako mlada ekonomija
vo podem, smetame deka vo juli 2011 god. najdobro e da se zeme premija
za rizik na zemja vo iznos od 1,66% i celosna pazarna premija za rizik
od 7,38% za utvrduvawe na baranata stapka na prinos na investiraniot
kapital.
Bibliografija
[1] Ball, C. and Torous, W., (2000), “Stochastic correlation across international
stock markets”, Journal of Empirical Finance, V7, 373-388
[2] Bekaert, G., Harvey C. (1995) “Time-Varying World Market Integration.”
Journal of Finance, 50, pp. 403-444
[3] Claessens, S., Dasgupta, S., and Glen J., (1998) “The Cross-Section of
Stock Returns: Evidence from the Emerging Markets.” Emerging Markets
Quarterly, pp. 4-13
[4] Damodaran, A., (2003), “Country Risk and Company Exposure: Theory
and Practice”, Journal of Applied Finance, Vol. 13, No. 2, Fall/Winter
2003. Available at SSRN: http://ssrn.com/abstract=480963
[5] Damodaran, A., (2011), “Equity Risk Premiums (ERP): Determinants,
Estimation and Implications – The 2011 Edition”, Available at SSRN:
http://ssrn.com/abstract=1769064
[6] Diamonte, R., Liew, J., and Stevens, R., (1996), “Political Risk in Emerging
and Developed Markets”, Financial Analysts Journal, pp. 71-76
[7] Erb, C., Harvey C.R., Viskanta T. (1996a), “Expected Returns and Volatility
in 135 Countries.” The Journal of Portfolio Management, pp. 46-58.
[8] Erb, C., Harvey, C.R., Viskanta T., (1995), “Country Risk and Global
Equity Selection.” The Journal of Portfolio Management, pp. 74-83.
[9] Estrada, J., (2000) “The cost of equity in emerging markets: A downside
risk approach “, Emerging Markets Quarterly, pages 19-30
[10] Estrada, J., (2001) “The cost of equity in emerging markets: A downside risk
approach (II)”, Emerging Markets Quarterly, Vol. 5, No 1, pages 63 – 72
[11] Godfrey, S. and Espinosa, R. (1996) “A Practical Approach to Calculating
Costs of Equity for Investment in Emerging Markets” Journal of Applied
Corporate Finance, pp. 80-89
[12] Harvey, C. (1995) “Predictable Risk and Returns in Emerging Markets.”
Review of Financial Studies, pp. 773-816
[13] Harvey, C. R., (2004), “Country Risk Components, the Cost of Capital,
and Returns in Emerging Markets”, Available at SSRN: http://ssrn.com/
abstract=620710 or doi:10.2139/ssrn.620710
[14] Lessard, D., (1996), “Incorporating Country Risk in the Valuation of
Offshore Projects”, Journal of Applied Corporate Finance, pp. 52-63.
[15] Levy, H. and Sarnat, M., (1970), “International Diversification of
Investment Portfolios”, American Economic Review, 60(4), 668-75
[16] Longin, F. and B. Solnik, (2001), “Extreme Correlation of International
Equity Markets”, Journal of Finance, v56 , pg 649-675
[17] Markowitz, H., (1959), “Portfolio Selection”, New Haven and London:
Yale University Press, 1959
[18] Patel, S. (1998) “Cross-Sectional Variation in Emerging Markets Equity
Returns—-January 1988-March 1997”, Emerging Markets Quarterly, pp.
57-70.
[19] Roll, R. and Ross, S. (1994) “On the Cross-Sectional Relation Between
Expected Returns and Betas”, Journal of Finance, 49, pp. 101-121.
[20] Rouwenhorst, G., (1999), “Local Return Factors and Turnover in
Summary
Key words: multinational companies, country risk, risk premium, country risk
premium, emerging markets, default spread, sovereign rating, country risk score
Apstrakt
Voved
Metodologija na istra`uvaweto
n % Broj na
Industrija
Broj na vraboteni odgovori
1-9 0 0 Bankarstvo 1
10-49 1 5 Telekomunikacii 3
50-249 13 59 Proizvodstvo 16
< 250 8 36 Trgovija 1
Opseg na
dejstvuvawe Komunalii 1
Lokalno 1 5
Nacionalno 10 45
Me|unarodno 11 50
Sopstvenost
Doma{na 12 55
Stranska 10 45
Rezultati od istra`uvaweto
Nacionalen 90 10
Me|unaroden 81 19
G. Industrija vo koja dejstvuvaat
Finansii 100 0
Telekomunikacii 100 0
Proizvodstvo 81 19
Trgovija 100 0
Komunalii 0 100
Merilata na rezultatite
se fokusiraat na
identifikuvawe na 4,333 0,594 3,250 0,500 -2,649 0,008
mo`nostite za idni
uspesi
B. Sistemi za merewe na
rezultatite na nivo na
centri na odgovornost
Merilata na rezultatite 3,778 0,732 2,250 0,957 -2,628 0,009
go opfa}aat IK
Merilata na rezultatite
se koristat kako 3,222 1,352 2,250 0,957 -1,441 0,150
benxmarkovi
Merilata na rezultatite
se fokusiraat na 3,778 0,878 2,750 1,258 -1,475 0,140
minatite rezultati
Merilata na rezultatite
se fokusiraat na
identifikuvawe na 4,056 0,725 3,250 0,500 -1,969 0,049
mo`nostite za idni
uspesi
V. Koristewe na
merilata na rezultatite
za nagraduvawe na
vrabotenite
Merilata na rezultatite
se koristat za da se
opredelat 4,167 0,707 2,500 1,000 -2,832 0,005
zgolemuvaweto
na platata, bonusite i
promociite
intelektualniot kapital visoko, primenuvaat merila na rezultatite
koi gi identifikuvaat mo`nite idni uspesi, za razlika od kompaniite
koi go ocenile intelektualniot kapital kako ne mnogu zna~aen.
Ishodot kaj merilata na rezultatite na nivo na centri na odgovornost
se sli~ni so onie na nivo na kompanija. Na nivo na centri na
odgovornost, kompaniite koi go imaat oceneto intelektualniot
kapital kako zna~aen, imaat merila na rezulatite koi go inkorporiraat
intelektualniot kapital (t-vrednost = -2,628, p-vrednost =
0,009) i merila na rezultatite koi mo`at da gi identifikuvaat idnite
Zaklu~ok
Bibliografija:
Abstract
Апстракт
со документи.
Примената на концептот за овластени економски оператори е
последниот значаен елемент на Рамката на стандарди кој останува да се
имплемнтира. За имплементација на овој концепт, донесена е целокупната
законска регулатива, а треба да се донесат соодветни упатства и
прирачници, како и да се преземат поголеми заложби од страна на
Царинската управа за промовирање на концептот во практиката.
Клучни зборови: Рамка на стандарди, управување со ризици,
предвремени електронски информации, современа опрема и технологија,
овластен економски оператор.
Вовед
Заклучок
Користена литература:
Summary
Apstrakt:
Sodr`ina:
Voved...................................................................................................................2
Istra`uva~ki celi i hipotezi.....................................................................2
Istra`uva~ka metodologija i empiriski rezultati..............................3
Zaklu~ok..........................................................................................................10
Literatura.......................................................................................................11
GOD. EKON. FAK. TOM. 46 S. 1- 604 (2011) 553
m – r Marija Trpkova
Voved
Zaklu~ok
bi go proizveduvale.
Na kraj, mo`e da se ka`e deka istra`uva~kite celi i hipotezi
na ovoj trud se ispolneti. Faktorskata analiza na varijansa be{e
uspe{no primeneta, so {to se utvrdija efektite koi ekonomskite
dejnosti i kvartalot gi imaat vrz bruto doma{niot proizvod. Se
potvrdi postoeweto na statisti~ki zna~ajna razlika po grupi na
dejnosti, kako i po kvartali vo koi toj e sozdaden. Istra`uva~kite
hipotezi se ispolneti, odnosno bruto doma{niot proizvod vo Republika
Makedonija se razlikuva po goleminata, vo zavisnost od kvartalot vo koj
e proizveden i se razlikuva spored ekonomskata dejnost. Od prethodno
iznesenoto, mo`e da se sogleda i koj kvartal i koja grupa na dejnosti
najmnogu doprinesuva za sozdavaweto na bruto doma{niot proizvod, so
{to e ispolneta i poslednata istra`uva~ka cel.
Literatura
Abstract:
Apstrakt
1. Voved
âèðòóåëåí àóòïóò
âèðòóåëåí èíïóò
Edna verzija na ovoj model ima za cel da gi minimizira inputite
za da se ostvari dadenoto nivo na autputi i e poznata kako model
orientiran kon inputite (CCR-I - model). Me|utoa, postoi i drug tip
na CCR – modelot, odnosno model orientiran kon autputite (CCR-O
- model), koj ima za cel da gi maksimizira autputite so dadenoto nivo
na inputi, a podolu se dadeni nivnite matemati~ki modeli.
(L
P o) max u yo (3.1)
so ograni~uvawa����� v �o = 1 (3.2)
−v
X +u Y ≤0 (3.3)
v ≥ 0, u ≥ 0 (3.4)
Soodvetniot dualen problem (DLPo) go ima sledniot oblik:
( DLP o ) min Θ (3.5)
so ograni~uvawa�������� Θ � o − Xλ ≥ 0 (3.6)
Yλ ≥ y o (3.7)
λ≥0 (3.8)
Problemot (���
DLPo) ima mo`no re{enie Θ = 1, λ o = 1, λ j = 0, ( j ≠ 0).
Optimalnata Θ koja mo`eme da ja ozna~ime so Θ* , ne e pogolema
od 1. So ogled na pretpostavkata za semipozitivnost na podatocite,
ograni~uvaweto (3.7) bara λ da bide razli~no od 0, zatoa {to λ o ≥ 0 i
λ o ≠ 0. Spored relacijata (3.6) optimalnata vrednost na funkcijata
na cel Θ* mora da bide pogolema od 0. Ottuka sledi deka 0 < Θ ≤ 1.
Modelot (���
DLPo) e poznat i kako model vo oblik na obvivka. Isto
taka, mo`e da se vospostavi vrska pome|u mno`estvoto na proizvodni
mo`nosti P i (���
DLPo). Ograni~uvawata vo (���
DLPo) baraat aktivnosta
( Θ � o , y o ) da pripa|a vo mno`estvoto P, dodeka funkcijata na cel
bara minimalna vrednost Θ koja go namaluva vektorot na inputite
xo proporcionalno na Θ � o , pod uslov da ostane vo mno`estvoto
P. Pritoa, ( Xλ,Yλ ) poka`uva podobar rezultat od ( Θ � o , y o
) koga Θ* < 1. Vo soglasnost so toa svojstvo se definira vi{ok na
inputi s − ∈ R m i nedostig na autputi s + ∈ R s . Tie se narekuvaat
dopolnitelni promenlivi i se odreduvaat na sledniot na~in:
Taka (���
DLPo) stanuva:
( DLP o ) min Θ
so ograni~uvawa Θ � o − Xλ ≥ 0
Yλ ≥ y o
λ ≥ 0.
{to pretstavuva CCR – model orientiran kon inputite.
Pome|u optimalnoto re{enie na modelot orientiran kon autputite
i optimalnoto re{enie na modelot orientiran kon inputite postoi
slednata vrska:
µ * = λ * / Θ* , η* = 1 / Θ*. (3.14)
Dopolnitelnite promenlivi na modelot orientiran kon autputite (
Yµ − t + = η y o
4. Zaklu~ni sogleduvawa
Referenci
[1] Andersen, P., and Petersen, N.C., (1993). A Procedure for Ranking
Efficient Units in Data Envelopment Analysis. Management Science,
39(10), 1261-1264.
[2] Charnes, A., Cooper, W.W., and Rhodes, E.L., (1978). Measuring
Efficiency of Decision Making Units. European Journal of Operational
Research, 429-444.
[3] Cooper, W.W., Seiford, L.M., and Tone, K., (eds.), (2000). Data
Envelopment Analysis: A Comprehensive Text with Models, Applications,
References and DEA-Solver Software. Boston: Kluwer Academic
Publishers.
[4] Cvetkoska, V., (2010): Kvantitativni osnovi na metodata DEA�
-modeliipodra~janaprimena,Godi{niknaEkonomskifakultetvo
Skopje, TOM 45, 629-642, Ekonomski fakultet – Skopje,
R. Makedonija.
[5] Top 100 Najgolemi i Najuspe{ni vo Makedonija, (2011).
Skopje: Kapital media grup.
Apstrakt
Izvor: NBRM (Analizata e napravena vrz osnova na podatoci od godi{nite izve{tai od 2003 do 2010
godina)
Sektorska struktura
Naselenie 57,8% 57,7% 58,8% 57,0% 58,7% 59,2% 66,8% 69,2%
Pretprijatija 32,2% 35,1% 33,3% 36,5% 35,5% 34,1% 29,2% 27,0%
Ostanati
10,0% 7,2% 7,9% 6,5% 5,8% 6,7% 4,0% 3,9%
komitenti
Vkupno 100,0% 100,0% 100,0% 100,0% 100,0% 100,0% 100,0% 100,0%
Ro~na struktura
Dolgoro~ni nad
4,9% 4,1% 3,8% 4,1% 5,4% 9,2% 12,3% 15,4%
1 god.
Oro~eni do 1
34,0% 42,6% 46,9% 49,4% 51,0% 50,4% 51,7% 49,9%
god.
Po viduvawe 61,1% 53,3% 49,3% 46,4% 43,6% 40,4% 36,0% 34,6%
Izvor: NBRM (Analizata e napravena vrz osnova na podatoci od godi{nite izve{tai od 2003 do 2010
godina)
Izvor: NBRM (Analizata e napravena vrz osnova na podatoci od godi{nite izve{tai od 2003 do 2010
godina)
Izvor: NBRM (Analizata e napravena vrz osnova na podatoci od godi{nite izve{tai od 2003 do 2010
godina
Izvor: NBRM (Analizata e napravena vrz osnova na podatoci od godi{nite izve{tai od 2003 do 2010
godina)
VKUPNO (1+ 2 +3) 81,175 93,485 113,784 144,861 190,343 213,158 230,868 264,985
Izvor: NBRM (Analizata e napravena vrz osnova na podatoci od godi{nite izve{tai od 2003 do 2010
godina)
Izvor: web страниците на централните банки на анлизираните земји (Analizata e napravena vrz osnova
na podatoci od godi{nite izve{tai za 2010 godina)
Izvor: web страниците на централните банки на анлизираните земји (Analizata e napravena vrz osnova
na podatoci od godi{nite izve{tai za 2010 godina)
ECB, “EU banking structures – Special feature on the future evolution of the EU banking sector”, September 2010;
Zaklu~ok
Koristena literatura:
Summary
The basic purpose of this paper is through analysis of the banks funding
sources in the Republic of Macedonia, to emphasize the importance of deposits of
non-banking sector as a basic component of the liabilities and a primary source
of financing the banks credit activity.
This article is consisted of three parts. In the first part there is a review of the
deposit activity of the banks in Republic of Macedonia from the point of its
currency, sectoral and term structure. In the second part of the paper, the deposits
are analyzed from the aspect of its structural participation in the total funding
sources of the banking sector in the Republic of Macedonia. In the third part of
this article the focus is on the comparison between the funding conditions of the
banking sector in the Republic of Macedonia with the former Yugoslav republics
and the EU member countries.