Psychológia práce a organizácie 2020, 20.-21.05.
2020
Zdroje eustresu v práci
učiteľov/učiteliek základných škôl
Alexander Loziak, Denisa Fedáková
Spoločenskovedný ústav CSPV, Slovenská akadémia vied, Košice
loziak@saske.sk
Úvod a zámer výskumu
Existuje veľa štúdií, ktoré identifikujú zdroje distresu v
práci učiteľa. Avšak výskumy zamerané na identifikáciu
zdrojov eustresu absentujú. Hlavným zámerom štúdie
je preto identifikovať a popísať zdroje eustresu v práci
učiteľov ZŠ.
Teoretické východiská
V roku 1974 výskumník Selye definoval stres ako
„nešpecifickú reakciu tela na nároky, ktoré sú naňho
kladené“. Argumentoval, že telo nevyhnutne reaguje
na všetky kladené nároky a preto považoval stres za
neodvratný. Túto reakciu rozdelil na jej pozitívne a
negatívne aspekty, teda distres a eustres [1].
Súčasné modely stresu si vo veľkej miere zachovali
Selyeho konceptualizáciu [2]. Tieto modely akceptujú
rozdiel medzi pozitívnymi a negatívnymi reakciami, no
líšia sa v špecifickej konceptualizácii stresového
procesu. Hoci medzi modelmi existuje variácia, všetky
zahrňujú kľúčové koncepty. Tieto koncepty sú zhrnuté
v Obrázku 1.
Obrázok 1
Zahraničný výskum identifikuje viacero negatívnych
stresorov ohrozujúce učiteľa - nejasnosť ich rolí, malé
finančné ocenenie, či nevhodné správanie žiakov [3] .
Slovenský výskum identifikoval ako negatívne stresory
prítomnosť žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami či spoločenské ohodnotenie práce [ 4].
Výskum sa v práci učiteľa orientuje na negatívny stres,
čo je logické - učitelia sú často krát obeťami
chronického stresu. Avšak jedným zo spôsobov, ako
chronický stres zvládať, je zdôrazňovanie pozitívneho
aspektu stresu [5]. Sústredenie sa na jeden pól stresu
považujeme vo svetle moderných modelov za príliš
jednosmerné. Pre úplnejšie pochopenie problematiky je
potrebné identifikovať a popísať učiteľmi prežívaný
eustres.
Výskumný súbor
Príležitostný výber z 3 ZŠ. Väčšina zúčastnených
učiteľov (9) pracuje na jednej 1 škole, keďže táto škola
bola pre náš výskum najdostupnejšia. Veľkosť vzorky
je 12 participantov/11 žien/1 muž/4 z 1 stupeň/8 z 2
stupeň
Metodológia
Pre náš výskum sme si zvolili metódu osobných
rozhovorov. Metóda spája kvalitatívny a kvantitatívny
výskum, keďže analýza sa spolieha na frekvenciu
prítomných tém.
Rozhovor pozostával z dvoch častí. V prvej časti boli
učitelia oboznámení s konceptom distresu a eustresu.
V druhej časti sme položili tieto otázky: Viete si
spomenúť na konkrétne situácie, v ktorých ste prežívali
eustres? Ako často túto situáciu a s ňou spojený
eustres prežívate?
Získaný materiál sme vyhodnotili obsahovou analýzou.
Po zhodnej identifikácií situácií vyvolávajúcich eustres
sme vytvorili ich charakteristiky, priradili sme k nim
vystihujúce citáty a vypracovali frekvencie ich výskytu.
Výsledky
Analýzou sme identifikovali 17 kategórií. V Tabuľke 1 a
Tabuľke 2 uvádzame situácie podnecujúce eustres, ich
charakteristiky, príklady citátov a frekvencie výskytu.
Tab.1 Frekvencie kategórií eustresu
Kategórie eustresu Príklady citátov Frekvencie
Vystúpenia/programy/
„Kým si deti zapamätajú program... to je
nekonečný príbeh. Ale potom, keď ich vidíte 6
akadémie
a baví ich to, to je super.“
„Učenie samo o sebe je pozitívny stres. Veď
Samotné učenie kebyže v tom zmysel nevidím, nerobím to 30 5
rokov.“
„Aj stretnutie s rodičom môže byť pozitívne,
Komunikácia s rodičmi
dieťaťa
je viac horších, ale sú aj dobré.“ „Stretnutie 5
s rodičom, ktorý sa zaujíma...“
„To nie je len učiť.. ale ísť hlbšie, hoci je to
Výchovné vedenie detí ťažšie. Keď deti chápu, že sa majú samé učiť,
keď sú sami motivované.“
4
Príprava na súťaže
„Je to práca, pripravovať deti, nie je to
3
ľahké, ale stále sa umiestnime.“
„Na každom kurze, aj keď sa tam človeku
Účasť na ďalšom vzdelávaní 3
nechce byť, sa dá dozvedieť niečo nové.“
„...stále stresujúce, ale mám z toho dobrý
Školské výlety
pocit.“
2
Práca s nadanými deťmi
„Viem, že matematiku využijú..., že pôjdu za
inžinierov... Práca s nadanejšími je výzva, oni 2
zase vedia byť sebavedomí...“
Príprava nových foriem
vyučovania
„Snažím sa učiť moderne. Je to náročné...“ 2
Práca s disciplínou triedy
„Manažovať atmosféru triedy. Je to výzva, ale
2
mňa to baví...“
„Práca s triedou? Robia mi nervy, ale ide to
Triednictvo 2
dobrým smerom.“
Adaptácia, učenie „Dobrý stres je tá prispôsobivosť, lebo nikdy
2
skúsenosťou nič nejde, ako si naplánujete.“
Tab. 2 Charakteristiky kategórií eustresu
Kategórie eustresu Charakteristika kategórie
Vystúpenia/program/ Organizácia prezentačných a umeleckých vystúpení
akadémie/iné akcie a aktivít, ktorú vo veľkej miere zabezpečujú učitelia
Klasické vyučovanie, učenie, často spojené s dobrými
Samotné učenie študijnými výsledkami alebo pozitívnou spätnou väzbou zo
strany detí alebo rodičov
Komunikácia s rodičmi Konštruktívne a užitočné stretnutia/pohovory alebo
dieťaťa dlhodobejšia spolupráca s rodičmi dieťaťa
Výchovné vedenie detí
Rozvíjanie alebo usmerňovanie osobnosti, správania alebo
etiky dieťaťa mimo klasického vyučovania
Dlhodobejšia príprava detí na súťaže, olympiády s dobrými
Príprava na súťaže
dosiahnutými výsledkami
Účasť na dobrovoľnom vzdelávaní, ďalší rozvoj
Účasť na ďalšom vzdelávaní
a rozširovanie učiteľských kompetencií
Školské výlety Dozor nad deťmi v priebehu akýchkoľvek školských výletov
Usmerňovanie detí s nadpriemerných študijným
Práca s nadanými deťmi
potenciálom, rozvíjanie talentu
Príprava nových foriem
vyučovania
Príprava a využívanie moderných a inovatívnych spôsobov
vyučovania
Práca s disciplínou triedy
Korigovanie disciplíny a atmosféry triedy s cieľom vytvoriť
optimálne prostredie na učenie
Všetky povinnosti spojené s prácou s triednym kolektívom
Triednictvo
ako triedny učiteľ
Učenie sa prostredníctvom skúsenosti s triedou
Adaptácia, učenie
skúsenosťou
a prispôsobovanie sa stále meniacim podmienkam
s pozitívnym výsledkom
Diskusia
V dobe, kedy má stres nepriaznivý obraz je potešujúce
zistiť, že ľudia predsa len vnímajú pozitívne stránky
stresu. Nepriaznivý obraz dvojnásobne platí v učiteľskej
profesii, ktorá je vo veľa ohľadoch náročná. No aj v tu
náš výskum naznačil prítomnosť eustresu – dokonca vo
viacerých situáciách.
Za špecifický prínos štúdie považujeme vytvorenie
príležitosti pre učiteľky/učiteľov porozprávať sa ako o
strese, tak aj o svojej každodennej skúsenosti za
katedrou. Dúfame, že okrem vedeckej hodnoty
rozhovory ponúkli aj určitú formu emočnej ventilácie.
Dva najväčšie limity štúdie sú veľkosť vzorky a počet
škôl, kde bol výskum uskutočnený. Väčšia vzorka a
väčšia diverzita škôl mohli odhaliť viac kategórií
eustresu a ponúknuť presnejší odhad ich frekvencií.
Napriek tomu si myslíme, že výskum dobrým
príspevkom skúmania v tejto oblasti.
Literatúra
1. SELYE, H. 1974. Stress withoutdistress. Philadelphia: Lippincott, 1974.
2. NELSON, D., SIMMONS, B., 2003. Eustress: an elusiveconstruct, an engagingpursuit. In: Research in
Occupational Stress and Well-being, vol. 3: Emotional and PhysiologicalProcesses and Positive Intervention
Strategies, Elsevier, Oxford, s. 265-322.
3. ŽITNIAKOVÁ-GURGOVÁ, B., BEHÚŇOVÁ, L. 2017. Stresory a syndróm vyhorenia v práci učiteľa ZŠ. In
Pedagogika.sk, roč. 8, č.2.
4. BOYLE, G., BORG, M., FALZON, J. BAGLIONI, A., 1995. A structural model of thedimensions of teacher
stress. British Journal of EducationalPsychology [online]. 1995, vol. 65, no. 1, pp. 49-67.
5. CRUM, A.J., SALOVEY, P., & ACHOR, S. (2013). Rethinking Stress: The Role of Mindsets in Determiningthe
Stress Response. Journal of Personality and Social Psychology, 104(4), 716- 733.