Protokol Grohling

Agenda:
Odevzdávárna pro kontrolu na e-mail – Odevzdej.cz

Název:
Vloženo z IP:
Jméno souboru:
Grohling_magister.pdf
Změněno:
9. 7. 2020 19:17
Informace o práci:
mail byl zaslan: 10.07.2020 21:19
Instituce pro veřejnou kontrolu mailem (2020)
Podobnost s vybranými: 57 % (Celková podobnost: 57 %)
Vybrat vše / Odznačit vše
32 %
Agenda:
Odevzdávárna pro kontrolu na e-mail – Odevzdej.cz
Název:
Vloženo z IP: 95.105.171.18
Jméno souboru:
Grohling_bakalar.pdf
Změněno:
9. 7. 2020
Informace o práci:
mail byl zaslan: 10.07.2020 21:19: maja.mihalikova@gmail.com
Instituce pro veřejnou kontrolu mailem (2020)
✘
Podobnosti
8%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
8. 12. 2015
URL:
https://encyklopediapoznania.sk/data/eknihy/terorizmus/terorizmus-_destabilizujuci_fenomen_sucasnosti.pdf
✘
Podobnosti
8%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
29. 1. 2018
URL:
✘
Podobnosti
8%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
10. 1. 2017
URL:
✘
Podobnosti
5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
9. 1. 2013
URL:
http://www.ata-sac.org/article-121-218-Uloha-OSN-v-boji-proti-terorizmu,
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
11. 7. 2013
URL:
http://www.minv.sk/?terorizmus
Poznámka:
Tento dokument obsahuje 95 % podobného textu se zkoumaným dokumentem.
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
15. 2. 2013
URL:
http://www.ata-sac.org/article-121-218-Uloha-OSN-v-boji-proti-te1008743810087185126253765232220:00:010:00:01--:--:--
85812rorizmu/MRÃZ,S.,2006.TerorizmusvglobÃ¡lnomkontexteapostojmodernÃ©hosvetavoÄ inemu.[online
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
20. 8. 2013
URL:
http://www.ata-sac.org/article-121-218-Uloha-OSN-v-boji-proti-te100
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
1. 8. 2013
URL:
http://www.unesco.sk/sk/zahranicna__politika/bezpecnostna_politika-slovensko_v_ramci_boja_proti_terorizmu&TV=Y
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
4. 4. 2013
URL:
http://www.foreign.gov.sk/sk/zahranicna__politika/bezpecnostna_politika-slovensko_v_ramci_boja_proti_terorizmu&TV=Y
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
17. 1. 2018
URL:
https://www.mzv.sk/zahranicna_politika/bezpecnostna_politika-slovensko_v_ramci_boja_proti_terorizmu
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
15. 12. 2014
URL:
https://www.mzv.sk/sk/zahranicna__politika/bezpecnostna_politika-slovensko_v_ramci_boja_proti_terorizmu
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
24. 5. 2016
URL:
http://www.mzv.sk/zahranicna_politika/bezpecnostna_politika-slovensko_v_ramci_boja_proti_terorizmu
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
16. 1. 2014
URL:
http://www.mzv.sk/sk/zahranicna__politika/bezpecnostna_politika-slovensko_v_ramci_boja_proti_terorizmu&TV=Y
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
27. 7. 2013
URL:
http://www.mzv.sk/sk/zahranicna__politika/bezpecnostna_politika-slovensko_v_ramci_boja_proti_terorizmu
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
21. 8. 2013
URL:
http://terrere.webnode.sk/news/osn-a-11-september
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
4. 4. 2020
URL:
https://euractiv.sk/section/zahranicie-a-bezpecnost/linksdossier/eu-a-usa-transatlanticke-vztahy/
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
10. 7. 2020
URL:
https://www.akademiapz.sk/sites/default/files/OVVP/007 KUZNECOV Terorizmus.1. upravene.pdf
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
18. 5. 2019
URL:
http://www.securityoutlines.cz/vplyv-cecenskeho-terorizmu-na-rusku-protiteroristicku-politiku-a-jej-realne-aplikacie/
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
6. 12. 2013
URL:
http://www.sekuritaci.cz/vplyv-cecenskeho-terorizmu-na-rusku-protiteroristicku-politiku-a-jej-realne-aplikacie/
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
23. 1. 2015
URL:
http://www.sekuritaci.cz/vplyv-cecenskeho-terorizmu-na-rusku-protiteroristicku-politiku-a-jej-realne-aplikacie/
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
18. 5. 2019
URL:
https://www.valka.cz/14551-Vplyv-cecenskeho-terorizmu-na-rusku-protiteroristicku-politiku-a-jej-realne-aplikacie
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
3. 12. 2013
URL:
http://terrere.webnode.sk/news/slovensko-v-boji-proti-terorizmu-/
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
6. 7. 2013
URL:
http://www.euractiv.sk/obrana-a-bezpecnost/zoznam_liniek/eu-a-usa---transatlanticke-vztahy
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
12. 12. 2016
URL:
https://www.mzv.sk/zahranicna_politika/bezpecnostna_politika-uvod
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
19. 5. 2013
URL:
http://www.mzv.sk/sk/zahranicna__politika/bezpecnostna_politika-uvod
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
7. 9. 2019
URL:
https://www.mzv.sk/zahranicna_politika/bezpecnostna_politika-uvod
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
13. 7. 2013
URL:
http://www.foreign.gov.sk/sk/zahranicna__politika/bezpecnostna_politika-uvod
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
2. 11. 2019
URL:
http://www.mzv.sk/zahranicna_politika/bezpecnostna_politika-uvod
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
9. 1. 2013
URL:
http://www.sekuritaci.cz/vplyv-cecenskeho-terorizmu-na-rusku-protiteroristicku-politiku-a-jej-realne-aplikacie/cs
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
30. 3. 2014
URL:
https://www.mzv.sk/sk/zahranicna__politika/bezpecnostna_politika-uvod
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
15. 1. 2014
URL:
http://www.sekuritaci.cz/vplyv-cecenskeho-terorizmu-na-rusku-protiteroristicku-politiku-a-jej-realne-aplikacie
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Studijní materiály; Fakulta: , Předmět: BSS150, Období: podzim 2008 – is.muni.cz
Jméno souboru:
CECENSKY_TERORIZMU_FINAL_VOZAR_ZAK.doc
Změněno:
12. 12. 2008, Bc. Martin Žák
Poznámka:
✘
Podobnosti Informace o souboru
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
22. 4. 2013
URL:
http://www.euractiv.sk/links/153/Obrana-a-bezpecnost
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
21. 2. 2014
URL:
http://eur-lex.europa.eu/sk/dossier/dossier_03.htm
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
24. 5. 2013
URL:
http://post.sme.sk/forum/archiv2007/showthread.php?postid=241275
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
31. 5. 2016
URL:
http://referaty.atlas.sk/vseobecne-humanitne/dejepis/54896/?print=
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
16. 7. 2013
URL:
http://referaty.atlas.sk/ostatne/nezaradene/54896/?print=1
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
9. 1. 2013
URL:
http://forums.freespaceportal.info/tema/828-terorizmus-teroristicke-organizacie
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
9. 1. 2013
URL:
http://www.zivahistorie.eu/index.php/neco-malo-z-historie-dani-i
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
16. 1. 2014
URL:
http://www.ikaros.cz/node/1209
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
10. 7. 2020
URL:
http://mepoforum.sk/staty-regiony/blizky-stredny-vychod/irak/vojna-v-iraku-v-kontexte-vojny-proti-terorizmu-mario-nicolini/
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
10. 7. 2020
URL:
http://www.mepoforum.sk/regiony/blizky-stredny-vychod/irak/vojna-v-iraku-v-kontexte-vojny-
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
18. 9. 2015
URL:
http://mepoforum.sk/staty-regiony/blizky-stredny-vychod/irak/vojna-v-iraku-v-kontexte-vojny-proti-terorizmu-mario-nicolini/
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
6. 6. 2013
URL:
http://www.mepoforum.sk/regiony/blizky-stredny-vychod/irak/vojna-v-iraku-v-kontexte-vojny-prot-terorizmu-poznamky
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
18. 11. 2013
URL:
http://www.mepoforum.sk/regiony/blizky-stredny-vychod/irak/vojna-v-iraku-v-kontexte-vojny-prot-terorizmu-poznamky/
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
16. 3. 2015
URL:
http://www.mod.gov.sk/data/files/833.pdf
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
22. 10. 2014
URL:
http://www.mosr.sk/data/files/833.pdf
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
9. 12. 2018
URL:
https://www.mod.gov.sk/data/files/833.pdf
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
17. 12. 2018
URL:
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
12. 12. 2016
URL:
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
27. 11. 2013
URL:
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
30. 7. 2013
URL:
http://www.mod.gov.sk/data/files/833.pdf?PHPSESSID=de94c812b59a32688624f5bde0b9192d
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
11. 4. 2016
URL:
https://www.mosr.sk/data/files/833.pdf
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
15. 1. 2014
URL:
http://mepoforum.sk/regiony/blizky-stredny-vychod/irak/vojna-v-iraku-v-kontexte-vojny-prot-terorizmu-poznamky
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
10. 7. 2020
URL:
http://www.mepoforum.sk/regiony/vychodna-europa/rusko/george-bush-a-zahranicno-politicka-
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
10. 7. 2020
URL:
http://www.mepoforum.sk/regiony/vychodna-europa/rusko/george-bush-a-
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
26. 6. 2013
URL:
http://files.terrere.webnode.sk/200000044-7b5837c516/Koczo.J.BM1A-OPT2.pdf
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
18. 12. 2013
URL:
Poznámka:
✘
Podobnosti
<5%
Agenda:
Zdroj z Internetu
Staženo:
4. 8. 2013
URL:
http://www.mod.gov.sk/data/files/833.pdf?PHPSESSID=de94c812b59a32688624f5bde
Poznámka:
✘
Podobnosti
Jen podobnosti

1
TERORIZMUS. MEDZINÁRODNÉ A EURÓPSKE NÁSTROJE BOJA
PROTI NEMU.
DIPLOMOVÁ PRÁCA
BRANISLAV GRÖHLING
Bratislavská vysoká škola práva
Fakulta práva
Ústav medzinárodného práva a európskeho práva
PhDr. Rudolf Kucharčík, PhD.
vedúci diplomovej práce
Bratislava 2009
2
Prehlasujem, že som diplomovú prácu vypracoval samostatne, úplný zoznam
použitých prameňov uvádzam v zozname literatúry a zdroje som využil spôsobom vo
vede obvyklým.
..........................................
Branislav Gröhling
3
ABSTRAKT
Branislav Gröhling, Terorizmus. Medzinárodné a európske nástroje boja proti
nemu. Diplomová práca, Ústav medzinárodného práva a európskeho práva, Fakulta
práva Bratislavskej vysokej školy práva, vedúci práce PhDr. Rudolf Kucharčík,
PhD., Bratislava 2009, 61 s.
V skúmaní problematiky medzinárodných a európskych nástrojov boja proti
terorizmu z hľadiska medzinárodného práva prejdem od výkladu teoretických
aspektov postupne k objasňovaniu základných motívov terorizmu na podklade jeho
historického kontextu, s dôrazom na zmapovanie prehľadu geografických ohnísk
jeho vzniku až po ich zlúčenie do globalizovanej podoby. Tomuto exkurzu bude
korešpondovať obsahové zadefinovanie terorizmu ako vnímaného celosvetového
problému a to najmä na podklade celkového spracovania záverov, stratégií,
dokumentov, a právnych aktov na úrovni medzinárodného práva a ich odrazom vo
vnútroštátnom poriadku Slovenskej republiky.
Táto diplomová práca je preto obsahovo ako aj z hľadiska logickej nadväznosti
členená na niekoľko častí – úvod do problematiky poníma základné východiská
terorizmu ako problému a plynule mapuje jeho historický prierez. Ďalšia
systematická časť je zameraná na pohľad na terorizmus z geografického hľadiska.
Tretia časť tejto práce poníma základné väzby, problémy, právne normy a závery
medzinárodného práva s ohľadom na problematiku, a to na viacerých úrovniach, od
medzinárodnej, cez európsku, až po vnútroštátnu
KĽÚČOVÉ SLOVÁ
bezpečnostná stratégia, bezpečnosť, teror, teroristická organizácia, teroristický útok,
terorizmus
4
OBSAH
ÚVOD 7
1. POJMOVÉ VYMEDZENIE A HISTORICKÉ VÝCHODISKÁ
TERORIZMU
9
1.1 Pojmové vymedzenie terorizmu 9
1.2 Vývoj teroristických aktivít vo svete 11
2. TERORIZMUS AKO GLOBÁLNA HROZBA 16
2.1 Terorizmus na území USA 16
2.2 Prejavy terorizmu v Európe 20
2.2.1 IRA - Írska republikánska armáda 21
2.2.2. ETA – Baskická vlasť a sloboda 22
2.2.3 RAF – Rotte Arme Fraktion 22
2.2.4 Červené brigády 23
2.2.5 Basajevova skupina 23
2.2.6 Čierna ruka 23
2.2.7 Kosovská oslobodzovacia armáda 24
2.3 Terorizmus v Ázii 26
2.3.1 Terorizmus na území Indie a Pakistanu 27
2.3.2 Afganistan ako centrum islamského terorizmu 28
2.3.3 Blízkovýchodný terorizmus 29
2.3.4 Vojna v Iraku v kontexte boja proti terorizmu 30
5
3. METÓDY A NÁSTROJE BOJA PROTI TERORIZMU 34
3.1 Formy terorizmu 36
3.2 Metódy boja proti terorizmu 36
3.3 Aplikácia metód boja proti terorizmu 37
3.4 Nástroje boja proti terorizmu 41
3.4.1 Nástroje boja proti terorizmu na úrovni OSN 41
3.4.2 Nástroje boja proti terorizmu na úrovni NATO 45
3.4.3 Nástroje boja proti terorizmu v USA a RF 47
3.4.3.1 Nástroje boja proti terorizmu USA 48
3.4.3.2 Nástroje boja proti terorizmu Ruskej federácie 50
3.4.4 Nástroje boja proti terorizmu na úrovni Európskej únie 54
3.4.5 Nástroje boja proti terorizmu v Slovenskej republike 58
3.4.5.1 Aktivity SR vyplývajúce z členstiev v medzinárodných organizáciách 59
3.4.5.2 Bezpečnostná stratégia SR a pripravenosť proti terorizmu 61
ZÁVER 62
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY 64
6
ÚVOD
K rozpracovaniu problematiky medzinárodných a európskych nástrojov boja
proti terorizmu som sa rozhodol pristúpiť na základe viacerých skutočností.
V prvom ma k tomu viedla skutočnosť, že v posledných rokoch sa terorizmus
stal frekventovanou hrozbou, s ktorou sa musí konfrontovať a ktorej musí čeliť
každý štát tzv. západného sveta, a to i bez toho, že by sa mohlo zdať, že mu žiadne
faktické nebezpečenstvo nehrozí.
Z terorizmu ako takého sa totiž stáva problém globálny. Problém, ktorého
globalizácia pramení na jednej strane z prepojenia európskych ako aj
transatlantických bezpečnostných i politických štruktúr, ich participácie a do istej
miery aj solidarity zúčastnených, ktorá sa prejavuje v súdržnosti v riešení
medzinárodnopolitických otázok voči spoločným nepriateľom.
Okrem tohto geopolitického rozmachu terorizmu, ktorý vyvstal z lokálnych
ohnísk do celoplošných rozmerov, zároveň zaznamenávame vzostup aj jeho ďalšej,
rovnako znepokojujúcejšej zložky – intenzity teroristických prejavov, často
sprevádzaných aj narastajúcou brutalitou a rozsahom, ktorých cieľom a odkazom je
demonštrácia sily, ktorou má terorizmus potenciál disponovať.
V ďalšej rovine skutočností, ktoré tvoria predmet môjho záujmu o túto tému
sa mi tiež žiada poznamenať, že vplyvu terorizmu na svetové dianie je priamo
úmerná pozornosť, ktorá sa mu dostáva v posledných rokoch. Tejto pozornosti
nebolo málo, a to jednak na vnútropolitických úrovniach, ako aj na úrovni
bezpečnostných organizácií, či svetových fórach všeobecne. Iniciatíva spoločných
postupov priamo či nepriamo zasiahnutých, ale v každom prípade zaangažovaných
štátov vyvrcholila do mnohých, viac či menej efektívnych smerov boja proti
terorizmu ako hrozbe. K tejto prirodzenej koncepčnej reakcii na svetový vývoj teda
dochádzalo tak v rámci Európskej únie, NATO, OSN ako aj ďalších úrovniach, čo
zároveň zakladalo mnohé povinnosti s tým súvisiace a vyplývajúce z členstva
v daných štruktúrach, aj pre Slovenskú republiku, čoho dôsledkom bola ich realizácia
aj na vnútroštátnej úrovni v rovine právnej i mimoprávnej. Aj na základe toho
považujem za potrebné priniesť ucelenejšie spracovanie týchto záverov v meradle
medzinárodnom, európskom a napokon slovenskom.
7
Na záver tohto výpočtu sa mi žiada uviesť dôvod priam základný, a síce pri
mojom skúmaní by som sa chcel ohliadnuť za koreňmi a prvopočiatkami terorizmu,
príčinami jeho vzniku a pretrvávania, a to najmä s ohľadom na jeho jednotlivé
prejavy v histórii, ktorých odrazom je aj súčasný stav.
Zhrnutím uvedeného chcem predovšetkým zdôrazniť, že terorizmus sa stal
jedným z najvýraznejších problémov medzinárodného práva. Problémom, ktorému je
potrebné čeliť, čo je uskutočniteľné zásadne len na úrovni medzinárodnej spolupráce,
ktorá sa aj pod vplyvom jeho neustále meniacich sa podmienok a prejavov sama
dotvára a transformuje do čoraz prepojenejších väzieb, ktoré je potrebné pomenovať
a presne vymedziť ich vzťahy.
S ohľadom na vyššie uvedené východiská, cieľom tejto práce je
predovšetkým rozpracovať vybrané problémy tejto témy, na jednej strane najmä
poukázať na podstatu terorizmu ako globálnej hrozby, postupujúc od objasnenia jeho
podstaty a základného vymedzenia ako aj načrtnúť jeho vývoj tak z pohľadu
historického ako aj z pohľadu geografického. V ďalšej rovine je cieľom tejto práce,
a to v bode, v ktorom analýza podstaty a historických východísk terorizmu pretína
súčasnosť a teda aktuálnu situáciu v medzinárodnom práve a medzinárodnopolitickej
scéne vôbec, zmapovať a tým aj nepriamo zhodnotiť to, akú odozvu vniesol
terorizmus do medzinárodného práva, jeho tvorby, prameňov, do práva
medzinárodných organizácii, zväzkov i vnútroštátnych poriadkov, čo bude
najvhodnejšie preukázateľné vymedzením nástrojov, metód a opatrení, ktoré smerujú
proti terorizmu na rôznych úrovniach medzinárodnej a európskej spolupráce v boji
proti nemu, a to v postupnosti od najširšieho medzinárodného spektra (OSN, NATO,
EÚ) až po ich premietnutie do reálií Slovenskej republiky.
Na základe toho predkladám prácu, ktorá pojme všetky načrtnuté východiská,
aby z nich vytvorila o to komplexnejší pohľad na túto podnetnú tému.
8
1. POJMOVÉ VYMEDZENIE A HISTORICKÉ
VÝCHODISKÁ TERORIZMU
Terorizmus sprevádza vývoj ľudskej spoločnosti v celej histórii. V závislosti
od konkrétnych spoločenských podmienok sa v jednotlivých dejinných obdobiach
prejavoval v rôznych podobách. Menili sa jeho ciele, metódy, formy a používané
prostriedky. Spravidla nepôsobil izolovane, ale bol prepojený s inými formami
násilia, najmä ozbrojeného s vojnami, povstaniami, vzburami a revolúciami.
Skôr než pristúpime k samotnému rozboru terorizmu ako takého, žiada sa
nám poznamenať, že pre potreby tejto práce v prvej časti sa zameriavame
predovšetkým na zložky terorizmu ako organizovanej formy, pričom v ďalšej časti
tejto práce, ktorá je venovaná konkrétnym nástrojom boja proti nemu na úrovni
medzinárodnej a európskej, už nasledujeme všeobecnú koncepciu chápania terorizmu
v širšom slova zmysle, v akej je predmetom jednotlivých právnych či mimoprávnych
aktov medzinárodného práva.
1.1 Pojmové vymedzenie terorizmu
Najvhodnejšia cesta k vymedzeniu terorizmu ako pojmu vedie skrze jeho
definičné znaky, pričom k takejto formulácii sa prikláňa väčšina zdrojov. Vo
všeobecnosti by sme sa mohli prikloniť k viacerým definíciám.
Prof. Krejčí uvádza všeobecnú definíciu terorizmu ako „systematického
užívania fyzického násilia a to prevažne voči civilistom“1
. Zároveň, ako dodáva,
vzhľadom na náročnosť vymedzenia pojmu terorizmus, nakoľko v sebe zahrňuje tak
politické, ako aj vojenské a kriminálne činnosti, je terorizmus potrebné vnímať ako
„stratégiu a metódu boja skupín najrôznejšieho ideologického či náboženského
vyznania“2
. Zároveň vyššie uvedené rozširuje aj o to, že sa môže jednať aj o
terorizmus štátu voči obyvateľstvu3
.
Prof. Novotný vychádza z podobnej koncepcie pojmového vymedzenia
1
KREJČÍ, O.: Mezinárodní politika, Victoria Publishing, Praha, 1997, s. 274
2
Tamže
3
KREJČÍ, O.: Mezinárodní politika, Victoria Publishing, Praha, 1997, príloha Slovník pojmov
9
terorizmu ako „metódy (stratégie, taktiky) použitia sily alebo hrozby silou, ktorú
používajú skupiny či jednotlivci najrozličnejšieho politického a náboženského
presvedčenia v boji proti silnejšiemu protivníkovi.“ 4
Obsah tohto pojmu zároveň bližšie špecifikuje cez jeho jednotlivé variácie –
medzinárodný terorizmus, ktorý je daný medzinárodným riadením, podporou
a spoluprácou a ohrozuje mier a stabilitu celých regiónov, pričom jeho
nebezpečenstvo spočíva práve v medzinárodnom prevedení, štátoch, ktoré ho
sponzorujú formou financovania teroristických skupín a poskytovania základní pre
ich výcvik.5
Druhou variáciou pojmu je islamský terorizmus, ktorý označuje
špecifický druh terorizmus os zdrojom v islamských krajinách, realizovaný
radikálnymi skupinami s určitou podporou obyvateľstva v takmer každej moslimskej
krajine, a v niektorých taktiež s vplyvom na činnosť vlády, inštitúcií, politických
strán a pod.6
Islamský terorizmus vychádza predovšetkým z islamského
fundamentalizmu, ktorý je charakterizovaný filozofickým a spravidla netolerantným
postojom k vlastníctvu výlučnej pravdy a spôsobu myslenia, popierajúcim oddelenie
náboženskej sféry od svetskej a pod.7
Ďalej by sme mohli terorizmus definovať ako formu organizovaného násilia
zvyčajne zameraného proti nezúčastneným osobám, na dosiahnutie politických,
kriminálnych alebo iných cieľov8
, alebo ako politicky motivované použitie alebo
vyhrážka použitím násilia na vytvorenie stavu strachu, ktorý slúži na vydieranie,
nátlak a zastrašovanie alebo je príčinou zmeny v správaní jednotlivcov či skupín9
.
Z hľadiska historického výkladu pojmu má výraz terorizmus pôvod v slove
teror, ktorého obdobou je kruté násilenstvo, zastrašovanie, hrôzovládu a je chápaný
ako systém používania teroru, alebo sústavný teror. V takomto širokom ponímaní je
možné znaky používania teroru (kruté násilenstvo, zastrašovanie) vybadať už
v dávnej histórii ľudstva, aj keď k samotnému slovnému vyjadreniu takéhoto konania
zmieňovaný termín nebol používaný a pravý zmysel dal až samotnému pojmu
4
NOVOTNÝ, A.: Slovník medzinárodných vzťahov, MagnetPress, Bratislava, 2004, s. 271
5
Tamže, s. 160
6
Tamže, s. 96
7
Tamže, s. 96
8
BRZOBOHATÝ, M.: Terorizmus. Díl I. a II.,Praha, Police History, 1999
9
ČESENEK,V.,SUCHÁNEK, J.: Terorismus – informace o jeho vzniku a současném stavu, Čs.
Kriminalistika č.1, Praha 1992
10
terorizmus.
Organizácia spojených národov prvýkrát prichádza s uceleným pojmovým
vymedzením v roku 1992, pričom v zmysle toho je terorizmus „metódou
opakovaných násilných útokov, realizovaných jednotlivcami, skupinami alebo
štátnymi predstaviteľmi, z výstredných, kriminálnych či politických dôvodov, pri
ktorých na rozdiel od napr. politických vrážd, priame ciele útokov nie sú hlavnými
cieľmi.“10
Táto definícia bola od toho času doplňovaná jednak priamo, a jednak
prostredníctvom ďalších právnych aktov upravujúcich túto problematiku na úrovni
OSN, pričom neskôr boli do tejto koncepcie včlenené aj ďalšie znaky v závislosti od
prejavov terorizmu.
Ministerstvo obrany USA všeobecne vymedzuje terorizmus ako „cielené
a plánované požitie bezprávneho násilia alebo hrozby bezprávneho násilia za účelom
vštiepenia strachu, voči vládam a spoločnosti nútene presadzovať ciele, ktoré sleduje
a ktoré sú vo všeobecnosti politického, náboženského, alebo ideologického
zamerania“. Podobného zamerania je aj definícia terorizmu vyjadrená Vládou USA,
ktorou je terorizmus vnímaný ako „premyslený, politicky motivovaný a násilím
spáchaný zločin s cieľom donútiť vlády a obyvateľstvo, alebo niektorú z ich zložiek,
v prospech svojich politických alebo spoločenských zámerov, a to útokmi proti
civilným (nevojenským) cieľom.“11
S obdobnými charakteristickými definíciami sa stretávame na úrovni rôznych
zdrojov, napríklad vláda Spojeného kráľovstva vykladá tento pojem pre svoje
potreby len všeobecne ako „použitie násilia s politickým podtextom, pod ktoré je
zahrnuté akékoľvek násilie vykonávané za účelom zverejnenia a následného
vyvolania strachu v spoločnosti.“12
Z týchto príkladom uvedených definícií, ako aj z mnohých ďalších, môžeme
zároveň aj spätne odvodiť základné definičné znaky terorizmu.
V rámci nich, prof. Novotný ako spoločného menovateľa všetkých
teroristických činov vyzdvihuje vieru, že individuálne akty násilia môžu urýchliť
zmeny v spoločnosti a napomôcť dosiahnutie politických cieľov účinnejšie ako iné
konvenčné politické akcie, vyznačuje sa vysokou spoločenskou nebezpečnosťou,
10
Federation of American Scietntists, http://www.fas.org/irp/threat/terror.htm
11
Federation of American Scietntists, http://www.fas.org/sgp/crs/terror/RS21021.pdf
12
Federation of American Scietntists, http://www.fas.org/irp/threat/terror.htm
11
brutalitou a bezohľadnosťou, pričom výber foriem násilia a ich použitia je
podmienený snahou o vyvolanie maximálneho psychologického účinku s cieľom
vzbudiť pocit strachu a ohrozenia u čo najširšieho okruhu ľudí, je mimoriadne ostrou
formou psychologického boja.13
S cieľom nadviazať na ďalšiu kapitolu tejto práce, zdá sa nám vhodné
pojmovo sa vysporiadať aj s termínom teror, z ktorého podstaty je jednak odvodený
samotný pojem terorizmus, a jednak by sme mohli povedať, ako to aj demonštrujeme
v nasledujúcej časti tejto práce, že práve teror ako taký historicky predchádzal tomu,
čo dnes vnímame ako terorizmus v súčasnej podobe. Pre potreby tejto práce by sme
mohli vymedziť teror ako násilnú zložku terorizmu (mimo napríklad jeho
organizačnej, cielenej, ideovo motivovanej bázy). Presný výklad by bolo možné
obsiahnuť výrazom „násilie, uplatňované spravidla proti politickému odporcovi až do
fyzického zničenia, hrozbu násilím, zastrašovanie, hrôzovládu“14
, alebo ako „hrôzu,
hrôzovládu, vládu násilia všetkých foriem fyzického a psychického násilia na
zdolanie odporu osobného alebo spoločenského odporcu“15
.
1.2 Vývoj teroristických aktivít vo svete
Ako preukážeme v tejto kapitole, problém terorizmu vonkoncom nie je
otázkou posledných dekád, i keď nepochybne až v tomto období začal skutočne
eskalovať ako globálny problém. Vzhľadom na jeho početné a intenzívne prejavy na
mnohých miestach a v mnohých krajinách preukazujú, že je to skôr otázka
dostupnosti a prepojenosti, ktoré prišli spolu s modernými technológiami, než otázka
akéhosi rozmachu terorizmu v poslednom období. V pomerne rovnako silnej
intenzite sa totiž prejavoval aj v minulosti, a teda v súčasnosti sa globalizuje nie na
báze vlastného vývoja, ale na podklade prostriedkov, ktoré má k dispozícii. Z toho
vyplýva, ako je zreteľné z jeho historických základov, že terorizmus ako taký sa
vyvinul v omnoho skorších historických etapách.
V dejinách terorizmu sa stretneme s mnohými paradoxmi. Čisto zo
13
NOVOTNÝ, A.: Slovník medzinárodných vzťahov, MagnetPress,Bratislava, 2004, s. 271
14
KLIMEŠ, L.: Slovník cizích slov, SPN, Praha, 2005, s. 792
15
REJMAN, L.: Slovník cizích slov, SPN, Praha, s. 590
12
štatistického hľadiska spôsobil terorizmus omnoho menej obetí ako vojny či ďalšie
formy násilia alebo choroby a hlad. Terorizmus je nebezpečný najmä pre svoju
schopnosť destabilizovať, zneistiť, provokovať i diskreditovať štátnu moc. Môže sa
prejaviť v eskalácii napätia, kde sa príčina strieda s účinkom a kde jedna krutá akcia
vyvolá ešte krutejšiu reakciu. Teroristické akcie dokážu vystrašiť obyvateľstvo
i štátnu moc a štát v záujme upevnenia svojej autority nasadzuje do boja
s terorizmom čoraz viac a čoraz ťažších zbraní a stupňuje aj svoju tvrdosť. Vo
viacerých štátoch sa do protiteroristických akcií zapájajú nielen policajné
a spravodajské zložky, ale aj ozbrojené sily. Existencia terorizmu sa však môže
zneužívať aj rôznymi politickými silami či záujmovými skupinami.16
Pri vysvetľovaní histórie terorizmu sa poukazuje na to, že prvé teroristické
akty – akty teroru boli spáchané v dávnej minulosti. Na jeho viacrozmernosť
upozorňoval už známy čínsky vojenský teoretik Sun-ci, keď písal o činoch, ktoré
„zabijú jedného, ale vystrašia desaťtísíce“.
O aplikovaní teroru sa dočítame napr. i v Starozákonnom biblickom učení,
kedy Boh židovského národa donúti zoslaním hrozných rán vládcu Egypta Faraóna
prepustiť Izraelitov spod svojej nadvlády čo je datované približne na rok 1250 pred
narodením Krista. Prvky využívania násilia na presadenie vlastných cieľov (
mocenských, ideologických, náboženských, etnických) sa objavovali pred mnoho sto
rokmi v prvých organizovaných zoskupeniach, ktoré systematicky využívali vraždu.
Jednalo sa o skupiny asasínov, ktorí sa formovali z prostredia šiítskych moslimov,
ako odnož ismáílijskej sekty. Za úplatu, alebo spoločenskú výhodu boli ochotní
zavraždiť každého, kto bol označený mocným.
V minulosti sa za predchodcu terorizmu označovali najmä rôzne vraždy
a násilnosti na starovekých i stredovekých vladárskych dvoroch. O jeho
univerzálnom spoločenskom charaktere svedčí aj skutočnosť, že s týmito javmi sa
stretneme v rôznych častiach sveta bez ohľadu na ich politické, sociálne či
náboženské odlišnosti. Sú súčasťou histórie tak Východu, ako i Západu.
Do predhistórie terorizmu sa okrem iného zaraďujú politicky motivované
16
ŠKVRNDA, F.: Terorizmus – najvýznamnejšia nevojenská bezpečnostná hrozba súčasnosti,
Trenčín, Digital Graphic, s. 27-prebehnite si este gramatiku
13
vraždy vládcov v antickom Grécku a Ríme. Ide napr. o vraždu kráľa Tarquinia
Superba v roku 509 pred Kr., v dôsledku ktorej vznikla Rímska republika, ako aj
o jednu z najznámejších politických vrážd – zabitie diktátora (čo bol vtedy post,
ktorý senát udeľoval generálom v časoch najväčšieho ohrozenia Ríma) Gaia lulia
Caesara v roku 44 pred n.l. Podobne aj mnohé intrigy zosnované na stredovekých
vladárskych dvoroch a končiace sa usmrtením protivníkov, ktoré sa nevyhli ani
pápežskému stolcu, majú teroristických kontext. Viaceré z týchto politických vrážd
boli v čase svojho uskutočnenia, najmä vzhľadom na neprehľadnosť vtedajších
spoločenských vzťahov a ich pozadia, považované za prirodzený či dokonca
legitímny spôsob riešenia mocenských problémov.
Teror v jeho dobových formách sa v staroveku, najmä v antickom svete,
praktizoval dosť často pri vládnutí v dobyvačných a občianskych vojnách alebo pri
potláčaní vzbúr a povstaní otrokov i podmanených kmeňov a národov. Mnoho
konkrétnych príkladov teroru je uvedených v Biblii a iných historických prameňoch.
Po rozpade antického sveta a nástupe stredovekého feudalizmu teror nezanikol.
V jeho ranných fázach do 11. storočia išlo vlastne len o pokračovanie metód
charakteristických pre obdobie antiky. Približne od 11. storočia sa pod vplyvom
kresťanskej teológie začali postupne meniť názory na pravidlá vedenia vojny
a používania násilia. Za špecifickú formu terorizmu v stredoveku treba považovať
náboženský terorizmus – prezentovaný inkvizičnými súdmi jezuitov a iných
cirkevných inštitúcii proti náboženským odporcom, reformátorom, kacírom,
odpadlíkom od viery.
Po objavení Ameriky v roku 1492, so svojím obrovským prírodným
bohatstvom, sa tento svetadiel stal v nasledujúcom období predmetom zvýšeného
záujmu hlavných európskych námorných mocností. Ich osadníci postupne vytláčali
pôvodných obyvateľov, ktorí sa začali proti tomu stavať na odpor. Boj osadníkov
s pôvodným obyvateľstvom gradoval a prerástol do vzájomného teroristického
vyhladzovania sídlisk prisťahovalcov i indiánov. Zásadný prelom vo vývoji
terorizmu nastal v období Veľkej francúzskej revolúcie, najmä v rokoch 1793-1794,
po zvrhnutí kráľa, jeho poprave a nastolení moci Výboru pre verejné blaho na čele
14
s M. Robespierom, ktorý plnil príkazy národného Konventu17
.
Slovo terorizmus sa po prvýkrát objavilo v dodatku ku Slovníku Francúzskej
akadémie v roku 1798. Vtedy mu ešte nebol pripisovaný dnešný význam. V tomto
roku použil slovo terorizmus i nemecký filozof Immanuel Kant, ktorý ním označoval
pesimistické chápanie osudu ľudstva18
.
Politiku teroru pri svojich výbojoch veľmi často používali koloniálne
mocnosti. V 19. storočí sa zameriavali najmä na potláčanie odporu domorodcov pri
obsadzovaní ich území a pri demonštrácii sily. V niektorých krajinách, napríklad
v Tasmánii, sa Európania dopúšťali priamo genocídy na domorodom obyvateľstve.
Domorodcov považovali za menejcenných ľudí. I tie najmenšie prejavy odporu
pôvodných obyvateľov kolonizátori kruto trestali. Napríklad pri povstaní v Rhodézii
v rokoch 1896-1897 vyhodili Briti jaskyne s Afričanmi do vzduchu dynamitom,
v Indii britskí vojaci zavraždili pri masakre v Amritsaru roku 1919 okolo 400
demonštrantov, Francúzi zavraždili 60 až 100 tisíc domorodcov pri potláčaní vzbury
na Madagaskare ešte v roku 1947. Koloniálne praktiky teda pokračovali aj v 20.
storočí.19
Čo sa týka terorizmu v pravom slova v zmysle, všeobecne sú od konca 19.
storočia uvádzané štyri teroristické vlny:20
1. Prvá vlna terorizmu nasledovala za aktivitou ruských národovcov toho
obdobia a vyvrcholila sarajevským atentátom na arcivojvodu Ferdinanda.
V tej dobe sledovali európski anarchisti revolučné ciele, v osmanskej ríši sa
objavili separatistické hnutie bojujúce za národnú nezávislosť. Pravicové
formy teroru reprezentovali cárske pogromy v Rusku a Ku-Klux-Klan
v USA.
2. Druhá vlna sa zdvihla po prvej svetovej vojne a vrchol dosiahla v období po
druhej svetovej voje. Hlavnú rolu zohrávali separatistické hnutia a preto táto
vlna kulminovala spolu s rozpadom koloniálnych mocností a vznikov nových
17
BANGO, D., LISOŇ, M., VIKTORYOVÁ, J., PALAREC, J.: Problémy odhaľovania
a vyšetrovania terorizmu, Bratislava, Akadémia Policajného zboru, s. 11 - 12
18
Tamže, s. 11 - 12
19
Kol. Autorov: Encyklopedie Světový terorizmus – od starověku až po útok na USA, Victoria, Praha,
2005, s. 536
20
KREJČÍ, O.: Mezinárodní politika, Victoria Publishing, 1997, s. 275
15
štátov. Separatistické hnutia boli niekde prepojené s revolučnou ideológiou,
inde zase s náboženskou.
3. Tretia vlna bola úzko spätá s vojnou v Indočíne. Účinnosť bojových metód
Fronty národného oslobodenia Južného Vietnamu, ktorá používala aj teror,
jednak znížil vierohodnosť západných krajín a jednak obnovili predstavy
o možnostiach odhodlaných skupín prekonať modernú techniku a moc vlád.
Revolučný étos sa znova objavuje, v podobe marxisticko-anarchistických
skupín, často s revolučnými heslami (IRA, ETA, OOP). V tomto období sa
formuje spomínaný pojem medzinárodný terorizmus, ktorý najprv reaguje na
to, že útoky sa odohrávajú v zahraničí (napr. aktivity OOP), v tretích
krajinách, skupiny spolu navzájom spolupracujú a pod- Zároveň sa začína
hovoriť o priamej podpore zo strany niektorých štátov (Líbya, Irán, Irak,
Sýria a pod.). Táto vlna ustúpila v čase rozpadu ZSSR.21
4. Po skončení studenej vojny sa objavuje nová vývojová forma, ktorej začiatok
sa uvádza aj prvým útokom na Svetové obchodné centrum v New Yorku
v roku 1993, zničením federálneho úradu v Oklahoma City či pokusom
o útok sarínom v tokijskom metre22
. V súčasnosti vystupujú do popredia
aktivity pravicových a náboženských skupín sformovaných v tretej vlne.
Pravicové sily sa vyhýbajú publicite a niekedy majú priamu podporu vlády
(napr. latinskoamerické eskadry smrti). Osobitným fenoménom tejto vlny sa
stal moslimský fundamentalizmus, s novodobým počiatkom datovaným
iránskou revolúciou v roku 1979. Na jej úspechy nadviazal šíitský terorizmus
a sunnitský terorizmus so zásahmi do Sýrie, Tunisu, Maroka, Alžírska,
Filipíny, Indonézie a pod.23
História terorizmu v chronologickom slede je obsahom spracovania nasledujúcej
kapitoly.
21
22
NOVOTNÝ, A.: Slovník medzinárodných vzťahov, MagnetPress, Bratislava, 2004, s. 272
23
16
2. TERORIZMUS AKO GLOBÁLNA HROZBA
V tejto kapitole zmapujeme ohniská teroristických hnutí z geografického
hľadiska. Ako budeme môcť pozorovať na tomto výklade, a ako to vyplýva aj
z historického vývoja, terorizmus bol problémom väčšiny sveta už v predošlých
obdobiach svojho vývoja, avšak s tým rozdielom, že nikdy nebol problémom natoľko
spoločným, akým sa stal v uplynulom období posledných dekád.
Tento nárast je potrebné vnímať z viacerých uhlov pohľadu. Niektoré súvisia
s globalizáciou sveta ako takého, prehlbovaním medzinárodných vzťahov na rôznych
úrovniach spolupráce, solidaritou medzi spojencami a pod., čo spôsobuje, že krajiny
sa stávajú spoločným cieľom terorizmu. Tento rozmer by sme však mohli z hľadiska
globalizácie terorizmu považovať len za rozmer sekundárny.
Z terorizmu sa stáva globálna hrozba na základe toho, ako dokáže kooperovať
a využívať technológie a prostriedky, ktoré má k dispozícii. Materiálna vybavenosť
a široká podpora z rôznych zdrojov financovania, ktorá je daná aj mnohými
vlastnými spôsobmi a teda vonkoncom nie je limitovaná dotáciami a podporou zo
strany niektorých štátov, dovoľuje tejto hrozbe ďalej narastať, a to bez toho, aby bolo
možné do tohto procesu výraznejšie zasahovať. Ako rozpracujeme neskôr, tieto
tendencie je možné eliminovať cestou dôslednej kontroly pohybu osôb, majetku,
zbraní, finančných operácií a pod. To však nerieši ďalší rozmer, ktorý táto
globalizácia terorizmu prináša.
Jedným zo základných účinkov, ktoré sa teroristické skupiny usilujú vyvolať
svojimi útokmi či inými prejavmi, je účinok psychologický, ktorý smeruje voči
všetkým – verejnosti, orgánom moci, celej spoločnosti. Tento účinok je viazaný
jednak na samotný efekt daného teroristického činu, predovšetkým na jeho veľkosť,
silu, význam, nezáležiac na tom, či sa meria počtom obetí alebo výškou škôd.
Zásadným predpokladom na to, aby takýto čin vyvolal psychologický účinok v čo
najväčšom požadovanom meradle, je jeho propagácia, ktorá je bezprostredne
a vyčerpávajúco zabezpečená v globalizovanej informačnej spoločnosti, čo
v konečnom dôsledku želaný efekt zaistí.
Ďalším bodom, ktorý je potrebné vyzdvihnúť, je to, že medzi bojom proti
17
terorizmu a jeho globalizáciou je, ako sa domnievame, príčinná súvislosť. Doposiaľ,
kým mal terorizmus lokálny charakter na základe svojho geografického určenia, aj
boj proti nemu prebiehal zväčša lokálne na predmetnom území. Rozrastaním sa
protiteroristickej organizácie, ale aj globalizáciou boja proti terorizmu na takmer
celosvetovej úrovni sa tak vytvorila široká koalícia, a teda priestor, na ktorom sa
vedie tento boj, či už aktívne alebo pasívne, je nepomerných rozmerov a jeho lokálny
charakter nie je možné vytýčiť.
Rovnako ani jednotlivé prejavy terorizmu už nie je možné v súčasnom
ponímaní členiť geograficky, je to možné rozlišovať už len v rovine všeobecnej.
Výstižným príkladom je boj proti islamskému terorizmu po septembri 2001, ktorý
prerástol hranice USA ako ohrozeného štátu, neskôr Afganistanu, napokon Iraku, ako
cieľov protiteroristických invázií, aby napokon zasiahol aj Európu, kam smerovali
teroristické protiútoky. Aj vzhľadom na to si dovoľujeme poukazovať na tento
príčinný vzťah.
Napokon, globalizácia terorizmu znamená aj to, že terorizmus sa stáva
agendou, súčasťou ba i problémom aj tých krajín, ktoré s ním nikdy neboli ani
prinajmenšom konfrontované (vrátane SR), k čomu dochádza práve pod tlakom
svetovej globalizácie ako takej, ako aj na základe užšej participácie krajín na boji
proti terorizmu ako hrozbe.
Na základe uvedeného dodávame, že ak je terorizmus globálnou hrozbou,
takým je aj boj proti nemu a teda že v dnešných reáliách bojovať proti terorizmu
znamená bojovať kdekoľvek, kedykoľvek a proti akémukoľvek jeho prejavu.
2.1Terorizmus na území Spojených štátov amerických
Spojené štáty americké možno považovať za krajinu, ktorá je pod vplyvom
viacerých okolností spomedzi ostatných štátov západného sveta najviac dotknutá
vlnou medzinárodného terorizmu, čo sa nepochybne odráža v jej koncepcii,
prostriedkoch a opatreniach proti terorizmu, avšak s dopadmi na celosvetovú
medzinárodnú politiku. Konkrétne nástroje boja proti terorizmu uvádzame
v nasledujúcich kapitolách.
18
Počiatky teroristických útokov na USA zo strany moslimského terorizmu
siahajú minimálne o dekádu skôr, než sa uskutočnili udalosti z 11. Septembra 2001.
Svetové obchodné centrum v New Yorku čelilo prvému útoku už 26. február 1993,
ktorý si vyžiadal smrť šiestich ľudí, zranených bolo vyše tisícky ľudí. Odsúdení za
tento skutok boli štyria extrémisti spolu na 960 rokov väzenia.
Ďalším prejavom boli útoky zo 7. august 1998 (Keňa a Tanzánia), kedy pred
americkými veľvyslanectvami v Nairobi a Daressaláme vybuchli takmer súčasne dve
bomby. Usmrtili 224 ľudí (z toho 12 Američanov) a zranili vyše päťtisíc ľudí.
12. október 2000 je dátumom útoku v Jemene, kedy 17 Američanov zahynulo
pri útoku na vojenskú ľoď USS Cole v Jemene.
I keď útok na budovu Svetového obchodného centra v New Yorku a komplex
Pentagónu vo Washingtone, D.C. rozhodne nebol prvým veľkým stretom USA
s terorizmom, nepochybne predstavuje novú fázu v stratégii medzinárodného
terorizmu. Pri týchto útokoch zahynulo viac ľudí ako pri útoku japonského letectva
na Pearl Harbor v roku 1941 a viac než vo všetkých ostatných doterajších útokoch
zameraných proti USA. Útoky boli náhle a nikto ich nedokázal v ich konkrétnosti
predvídať. Teroristi pri nich nepoužili žiadne mimoriadne náročné technológie.
Cieľom bola najsilnejšia svetová veľmoc, územie ktorej sa dovtedy považovalo za
najbezpečnejšie pred agresiou zo zahraničia a z bezpečnostného hľadiska dokonca za
akýsi azyl v prípade medzinárodnej bezpečnostnej krízy.
Tento teroristický útok sa preto dá považovať za akúsi vojnu islamského
sveta. Ďalším, málo zdôrazňovaným cieľom týchto útokov bola snaha zastaviť
prienik modernizácie zo západného sveta, pretože tá svojím príkladom ohrozuje
tradičné náboženské hodnoty islamského sveta.
Odpoveď USA na 11. september zmenila doterajšie chápanie spolupráce na
medzinárodnej úrovni, na úkor asymetria, s akou sa usilovali získať vplyv pri riešení
zásadných otázok svetovej bezpečnosti, a ktorá už existovala, no neprejavovala sa a
teda nebola pozorovaná. Práve v momente, keď sa Spojené štáty stávali
nespochybniteľnou superveľmocou, boli nečakane zničujúco napadnuté neštátnym
aktérom, ktorý bol pre ich výzvedné služby neviditeľný. V jednej z najzvláštnejších
synchrónnych akcií v modernej histórii sa národ, ktorý sa považoval za nezraniteľný,
19
stal bez varovania úplne zraniteľným. Odpoveďou bolo zaútočiť nadmernou
vojenskou silou v Afganistane a Iraku.
Od 11. septembra zdôrazňovali Spojené štáty obavy o národnú bezpečnosť a
preventívne vojenské údery. Prezident Bush vyhlásil vojnu proti terorizmu za
najvyššiu prioritu domácej i zahraničnej politiky. Multilateralizmus, v ktorom misiu
definuje koalícia, bol nahradený unilateralizmom, v ktorom je koalícia definovaná
potrebami misie. Zadržiavanie, ktoré predpokladá rovnováhu síl, bolo nahradené
politikou preventívnych útokov, v ktorej USA udierajú proti potenciálnym
nepriateľom ako prví.24
Udalosti z 11. septembra ohraničili globálne dianie do kontextu národnej
bezpečnosti a vojny s terorizmom. Invázia do Iraku globálny poriadok redefinovala
opäť - do reality obrovskej americkej vojenskej moci. Bola príležitosťou, ktorú sa
Bush rozhodol využiť na demonštráciu vojenskej nadradenosti svojej krajiny nad
celým svetom. Výnimočným je, že USA vykonali akt svojej globálnej dominancie
získaním kontroly nad najstrategickejšou časťou Stredného východu.
Prerogatívy, komplexnosti a nedostatky Ameriky ako imperiálnej republiky
sa ostro a bolestne prejavili počas americkej invázie do Iraku. Tam sa pred svetom
odhalila veľkosť americkej sily, no aj jej limity. Invázia Iraku tiež prudko uvoľnila
reakciu fundamentálnych zmien toho, ako Ameriku vníma svet. Pred päťdesiatimi
rokmi sa štedrosť, s akou Spojené štáty po druhej svetovej vojne znovuvybudovali
Európu a Japonsko, ich vodcovská úloha pri vytvorení OSN a ich ochota brániť
demokraciu pred komunizmom, stretali s takmer všeobecným uznaním a rešpektom.
Ľudia na celom svete prijali Ameriku ako lídra slobodného sveta a snažili sa o
demokratické ideály, ktoré, podľa nich, USA reprezentovali.25
Centrom vzťahu medzi Amerikou a svetom je otázka, kde má byť mocenské
gravitačné centrum - v OSN, či USA? Pre Spojené štáty a svet to znamená základnú
voľbu. Na konci druhej svetovej vojny USA založili OSN sledujúc vlastné záujmy.
OSN bola založená, aby zabránila ďalšej vojne medzi národmi. Dnes ju Spojené štáty
24
Euractiv: Amerika ako impérium, analýza, http://www.euractiv.sk/obrana-a-
bezpecnost/analyza/amerika-ako-imperium-globalny-lider-ci-darebacka-risa
25
Tamže
20
považujú za slabú, skorumpovanú, neefektívnu a byrokratickú. To sa dá spozorovať
aj na zmene, ktorá po 11. septembri nastala – zatiaľ čo všetky medzinárodné dohody
kládli americké strategické záujmy do kontextu kolektívnej obrany, hlavne
deväťdesiate roky boli vo všeobecnosti poznačené silnými záväzkami voči
medzinárodnému právu, prácou v rámci systému OSN a dodržiavaním existujúcich
zmluvných záväzkov, od tohto momentu dochádza k upevňovaniu vlastných
mocenských pozícií USA.
Odpoveď Bushovej administratívy na udalosti z 11. septembra ešte zvýšili
obavy medzinárodnej verejnosti o integritu amerického globálneho líderstva. O tom
svedčí aj koncepcia tzv. Osi zla, do ktorej boli po útokoch zaradené viaceré krajiny,
u ktorých dochádzalo k podozreniam zo spolupráce a podpory terorizmu, či
pretrvávajúce napätie v zahraničnopolitických vzťahoch USA s mnohými krajinami,
nielen islamského sveta – Irán, Líbya a pod. Antiamerikanizmus rastie takmer všade
na svete, dokonca vrátane Európy, predtým tradičného spojenca.
Zatiaľ čo teroristické útoky z 11. septembra vyvolali v Európe vlnu sympatií
v USA a posilnili pokračujúcu spoluprácu v boji proti terorizmu, zima 2002-2003
pred začiatkom vojny v Iraku však zničila väčšinu dôvery a spôsobila napätie vo
vzťahoch. Konflikt tiež vyvolal napätie v rámci EÚ - medzi štátmi, ktoré
podporovali, a ktoré sa postavili proti irackej vojne. Washington označil Francúzsko
a Nemecko nepriamo za „tých zlých“, zatiaľ čo Británia, Taliansko, Španielsko,
Poľsko a niektoré iné krajiny, medzi nimi aj Slovensko vojnu podporili. Z „koalície
ochotných“ postupne odišlo, po víťazstve socialistov vo voľbách, Španielsko,
Ukrajina a Maďarsko stiahli svojich vojakov postupne ešte do konca roka 2005. Po
víťazstve Romana Prodiho stiahlo svoje vojská aj Taliansko. Poľsko ako jedna z
mála európskych krajín zostalo. Spojené štáty sa snažia do operácie zapojiť NATO
prostredníctvom tréningových misií pre iracké ozbrojené sily, Francúzsko a
Nemecko však požadujú, aby tieto misie prebiehali mimo územia Iraku.26
Naopak, vo vzťahu k NATO to boli práve USA, ktoré vnímali objavujúce sa
obranné ambície EÚ sprvoti so zmiešanými pocitmi. Na jednej strane sa spojené
26
Euractiv: Transatlantické vzťahy, http://www.euractiv.sk/obrana-a-bezpecnost/zoznam_liniek/eu-a-
usa---transatlanticke-vztahy
21
štáty báli duplikácie vlastných obranných iniciatív a oslabenia NATO. Na strane
druhej videl Washington tento trend ako prvý možný krok k tomu, aby európske
krajiny vydávali na obranu väčšie množstvo prostriedkov, z čoho by mohlo ťažiť v
konečnom dôsledku aj NATO. Spojené štáty formálne prijali situáciu v marci 2003,
keď únia prevzala od NATO mierovú misiu v Macedónsku.27
2.2 Prejavy terorizmu v Európe
Zatiaľ čo terorizmus v USA stojí viac na základoch islamského
fundamentalizmu, v Európe má pôvod skôr v lokálnych konfliktoch či politicky
motivovaných bojoch, na základe ideologickom a národnostnom.
V Európe výrazne vystupujú do popredia aktivity teroristických organizácii
pôsobiacich na národnostnom základe, medzi ktoré patrí najmä IRA (Írska
republikánska armáda) a ETA (Euzkadi Ta Askatasuna – Baskická vlasť a sloboda).
K radikálne ľavicovo orientovaným subjektom patrili predovšetkým nemecká RAF
(Rote Arme Fraktion – Frakcia Červenej armády) a talianske Červené brigády
(Brigatte Rosse). Taktiež je dôležité spomenúť teroristické organizácie, ktoré sa
vytvorili v krajinách východnej Európy. Medzi najvýznamnejšie patrí Basajevova
skupina, Čierna ruka a UCK (Ushtria Clirimtare e Kosoves – Kosovská
oslobodzovacia armáda).28
I keď prehľad ponímame geograficky, nemožno nespomenúť útoky, ktoré
v Európe rezonovali v posledných rokoch najviac: 11. Marca 2004 v Madride a
5. júla 2005 v Londýne. Práve tieto útoky plne potvrdili skutočnosť, že aj Európa je
priamym aktérom vojny proti terorizmu a následne vyvolali mnohé ďalšie
protiteroristické opatrenia zo strany Európskej únie ako aj členských štátov v boji
proi terorizmu.
2.2.1 IRA (Írska republikánska armáda)
Korene severoírskeho problému možno datovať 12. storočím. Už vpádom
27
Euractiv: Transatlantické vzťahy, http://www.euractiv.sk/obrana-a-bezpecnost/zoznam_liniek/eu-a-
usa---transatlanticke-vztahy
28
Trenčín, Digital Graphic, s. 49
22
Normánov okolo roku 1160 sa na ostrov začal dostávať anglický vplyv. Dodnes sa
definitívne nevyriešil problém medzi dvoma komunitami katolíkov (republikánov),
ktorí sú za vytvorenie jednotného Írska, a protestantov (unionistov), ktorí sa na
druhej strane snažia zostať súčasťou Veľkej Británie.
K novému vzplanutiu terorizmu v Severnom Írsku došlo v roku 1969 po
brutálnom zásahu protestantskej špeciálnej policajnej jednotky „B-Specials“ proti
pokojnej demonštrácii za občianske práva v Londonderry. Z pôvodnej IRA sa
v tomto období odštiepila časť označovaná ako provizórna IRA (Provos – PIRA).
Oficiálne IRA pokračovala v boji za ľudské práva, ale v 70. rokoch stratila na
význame a Provos sa začali označovať ako IRA. Provos obnovili činnosť IRA v júni
1970 uskutočnením bombových atentátov. V roku 1971 sa terčom útokov stali
bezpečnostné zložky. Britská vláda na to zareagovala a vyslala do Severného Írska
vojakov. Násilie sa vystupňovalo v roku 1972, keď došlo k udalostiam známym ako
„Krvavá nedeľa“ (30. januára britskí výsadkári pri paľbe na katolíckych
demonštrantov v Londonderry zabili 13 ľudí) a „Krvavý piatok“ (21. júla nechala
IRA v centre Belfastu vybuchnúť 22 náloží, pričom zahynulo 9 ľudí). V rokoch 1973
-1975 IRA priniesla svoje aktivity na územie Veľkej Británie.29
V roku 1976 IRA zmenila svoju organizáciu i taktiku. Zaujala aj rozhodnejší
postoj pri dosahovaní kontroly nad katolíckym obyvateľstvom. Zaviedla trest rozbitia
alebo prestrelenia kolena, ktorý spravidla vykonávali proti páchateľom niektorých
trestných činov, najmä proti priekupníkom drog. V roku 1977 bolo takto
zmrzačených vyše 100 osôb a v krajine na dlhé roky prestal problém s užívaním
drog. V roku 1980 prikročili väznení teroristi IRA k hladovkám na protest proti
tomu, že od roku 1976 už nemali postavenie vojnových zajatcov a hľadelo sa na nich
ako na ostatých väzňov. Vláda odmietla požiadavkám hladovkárov vyhovieť
a v priebehu roku 1981 ich 10 zomrelo. V 80. rokoch IRA pokračovala vo svojich
atentátoch v Severnom Írsku a vo Veľkej Británii. Od obnovenia aktivít IRA v roku
1970 došlo síce viackrát k uzavretiu prímeria, to však bolo vždy porušené.
Pokračovanie konfliktu pretrváva dodnes, problémy neustáli. Ďalšie nepokoje
sú len dôkazom toho, že trvalý mier v Severnom Írsku je v nedohľadne a extrémisti
sa ďalej uchyľovali k útokom. Vzájomná neznášanlivosť medzi komunitami je tu od
29
VOŠTINÁR, P.: Írska republikánska armáda. In: Medzinárodní politika, roč. 5/2002, s. 23
23
malička vláčaná deťom a priori radikálnym národnostným cítením čím sa vlastne
zvyšuje tendencia, aby sa extrémisti ďalej uchyľovali k útokom.30
2.2.2 ETA (Euzkadi Ta Askatasuna – Baskická vlasť a sloboda)
ETA založili 31. júla 1959 študenti a bola odpoveďou na tvrdé potláčanie
Baskov Francovým fašistickým režimom. (Baskický separatizmus sa začal
prejavovať už v 19. storočí). V 60. rokoch sa ETA sformovala ako ilegálne
ozbrojené hnutie podľa vzoru alžírksej gerily. Terorizmus ETA sa začal v roku 1968,
keď polícia pri prestrelke v meste Guipúzcoa zabila vodcu organizácie, na čo ETA
odpovedala zabitím policajného šéfa v meste San Sebastian. V roku 1970 boli súdení
16 vedúci predstavitelia ETA, z ktorých 6 bolo odsúdených na trest smrti.
V decembri ETA uniesla Eugena Beihla, západonemeckého honorárneho konzula
v San Sebastiane, a za jeho prepustenie bol diktátor Franco prinútený tieto tresty
smrti odvolať. V decembri 1973 členovia ETA zabili admirála Luisa Carrera Blanka,
ktorého Franco vymenoval za svojho nástupcu.
Po páde frankistického režimu, keď mala ETA vo väzení viac ako 500
bojovníkov sa rozbehli rokovania medzi ETA a novou vládou. ETA začala v nových
podmienkach strácať medzinárodné sympatie, ale aj napriek tomu pokračovala vo
svojich teroristických aktivitách. V roku 1979 si vytýčila stratégiu pokračovať
v násilných akciách až do dosiahnutia úplnej nezávislosti. Niekoľkokrát síce uzavrela
so španielskou vládou prímerie, to však nemalo dlhé trvanie. Z obáv pred
rozmachom terorizmu vo Francúzsku a vzostupom nacionalizmu francúzskych
Baskov začali v 80. rokoch voči ETA rozhodne vystupovať aj francúzske mocenské
orgány.31
2.2.3 RAF (Rote Arme Fraktion – Frakcia Červenej armády)
Organizácia RAF, označovaná ako aj Gang Baader-Meinhofová, bola
založená v júli 1970 v Nemeckej spolkovej republike a rýchlo sa rozrástla na jednu
z najlepšie organizovaných a najefektívnejšie pôsobiacich teroristických organizácii
v západnej Európe. Označenie „frakcia“ si zvolila, lebo sa považovala za súčasť
medzinárodného hnutia utláčaných. Spočiatku mala 22 stálych členov. Na jej čele
30
Tamže, s. 24
31
Trenčín, Digital Graphic, s. 50 - 51
24
stáli Andreas Baader, Gudrun Ensslinová a Ulrike Meinhofová. Členovia RAF mali
dobré vzdelanie (viacerí aj vysokoškolské) a pochádzali väčšinou zo stredných alebo
vyšších stredných vrstiev.
Baader s Ensslinovou začali svoju teroristickú činnosť zakladaním požiarov
v obchodných domoch, za čo sa ocitli vo väzení. Meinhofová vstúpila na teroristickú
pôdu veľmi riskantnou akciou, pri ktorej oslobodila z väzenia Baadera. V roku 1970
RAF nadviazala kontakty s palestínskymi teroristickými organizáciami a jej
príslušníci obsolvovali výcvik v ich zariadeniach. Po návrate spáchali rad
bankových lúpeží. Na jar 1972 zaútočili proti americkým vojenským základniam vo
Franfurkte nad Mohanom a v Heidelbergu a na budovu nakladateľstva Axela
Springera v Hamburgu. V nasledujúcich operáciach orgánov NSR proti terorisom
boli zatknutí jej traja vodcovia a viacerí radoví členovia a tým sa skončila fáza
teroristickej činnosti RAF.32
2.2.4 Červené brigády (Brigatte Rosse)
Červené brigády vznikli v októbri 1970 v Taliansku a na ich čele stáli Renato
Curcio, Margherite „Mara“ Cagolová (Curciova žena) a Alberto Franceschini.
Uskutočňovaním teroristických akcií sa snažili destabilizovať spoločnosť. Spočiatku
sa pri svojich útokoch sústreďovali na predstaviteľov priemyselných kruhov.
K svojráznej akcii Červených brigád patril únos personálneho riaditeľa spoločnosti
FIAT Ettora Amieria v decembri 1973. Výmenou za jeho prepustenie prinútili
spoločnosť odvolať výpoveď pre 600 robotníkov. Aj Cagolovej sa podaril rovnaký
husársky kúsok ako Meinhofovej. Vo februári 1975 vyslobodila z väzenia svojho
muža, ktorého zatkli na konci roku 1974. O niekoľko mesiacov bola zastrelená pri
prestrelke s karabiniermi.
Aktivity brigád sa od roku 1975 začali stupňovať. Zavraždili viacerých
prokurátorov, sudcov a policajtov. Pri únosoch obetiam prestreľovali kolená. V roku
1977 rozpútali systematickú kampaň násilia proti novinárom, ktorí o nich
nepriaznivo informovali v médiach. Vo vnútri brigád, ale dochádzalo k stále
častejším sporom. O to ľahšie dokázala polícia nájsť cestu k tomu, aby zo zatknutých
32
Trenčín, Digital Graphic, s. 51-52
25
teroristov urobila svojich informátorov a začala odhaľovať niektoré aktivity
organizácie.
Červené brigády aj v sťažených podmienkach pokračovali vo svojich
teroristických činoch. V záujme zvýšenia prestíže uniesla 17. decembra 1981
generála Jamesa Leeho Doziera z veliteľstva NATO pre júžnú Európu, ktorý pre nich
symbolizoval americký imperializmus. Uverejnili aj materiál, v ktorom obvinili
NATO, že je štítom studenej vojny a medzinárodného kapitalizmu. Dozierov únos
znamenal pre brigády veľký neúspech. Do získavania informácií o Dozierovi sa
pustili snáď všetky tajné služby krajín NATO a na základe správ od informátorov bol
Dozier, ktorý sa nachádzal v Padove, oslobodený. Začiatkom roku 1982 postihla
brigády ďalšia rana. Polícia zatkla profesora kriminológie Giovanniho Senzaniho,
ktorého viacerí informátori polície označili za ich vodcu. Nastal rozpad Červených
brigád a ich aktivity v polovici 80. rokov výrazne poklesli, až sa stratili.33
2.2.5 Basajevova skupina
Nazvaná podľa čečenského poľného veliteľa Šamila Basajeva, ktorý sa stal
známym v priebehu rusko-čečenskej vojny v rokoch 1994-1996. V Čečensku sa
v roku 1991 pripojil k jednotkám Konfederácie ľudí Kaukazu (KHK). O rok neskôr
sa podieľal na vojnových operáciach v Abcházsku. V roku 1994 absolvoval
niekoľkomesačný gerilový výcvik v Afganistane. Po návrate sa zapojil do protiruskej
vojny v Čečensku a rýchlo si tu získal povesť veľmi schopného a odvážneho veliteľa.
To potvrdil 14. júna 1995, keď spolu s dvoma stovkami ozbrojených mužov prenikol
do ruského vnútrozemia a obsadil mesto Buďonovsk a zajal viac ako dvetisíc
rukojemníkov. Táto operácia okamžite sústredila pozornosť svetovej verejnosti na
čečenský problém a pravdepodobne prispela k rýchlejšiemu ukončeniu vojny
v Čečensku. V apríli 1996 bol Basajev zvolený za veliteľa ozbrojených síl Čečenskej
republiky. Dokonca kandidoval na prezidentský úrad, kde však vo voľbách získal len
24%. Jeho hlavným cieľom je porážka a vytlačenie ruského vplyvu z oblasti
Kaukazu a jeho nahradenie islamským režimom.34
33
34
26
2.2.6 Čierna ruka
Tajná srbská nacionalistická organizácia založená koncom minulého storočia
v srbskej armáde. Jej členmi sa pôvodne mohli stať len armádni dvôstojníci, neskôr
boli prijímaní aj nacionalisti z iných spoločenských skupín. S tichým súhlasom
srbskej tajnej služby a vlády bola v roku 1911 reorganizovaná a stala sa vražedným
nástrojom pri realizácii myšlienky vybudovania „Veľkého Srbska“ a ovládnutia
Balkánu. Po reorganizácii Čiernu ruku priamo riadil náčelník srbskej tajnej služby
Dmitrijevič – Apis a boli na ňu napojené i ďalšie teroristické organizácie, ako
napríklad tajná spoločnosť Mladá Bosna, členom ktorej bol i Gavrilo Princip, vrah
rakúskeho následníka trónu, arcivojvodu Františka Ferdinanda a jeho manželky.35
2.2.7 UCK (Ushtria Clirimtare e Kosoves – Kosovská oslobodzovacia armáda)
Polovojenská teroristická organizácia, ktorá bola vybudovaná za vojny
v bývalej Juhoslávii. Jej ciele neboli nikdy jasne prezentované, ale sú založené na
albánskom nacionalizme. Zahraniční pozorovatelia usudzujú, že jej prvotným cieľom
bola samostatná republika Kosovo a neskoršie pripojenie k Albánsku. Jadro UCK
tvoria etnickí Albánci, ktorí bojovali proti Srbom spoločne s chorvátskymi
a moslimskými oddielmi. Od roku 1997 príslušníci UCK intenzívne útočili na srbské
oficiálne inštitúcie a zabíjali Albáncov, ktorí kolaborovali so Srbmi. Počet dobre
vycvičených mužov UCK sa pohybuje od 15 000 do 20 000. Mnohí absolvovali
profesionálnu bojovú prípravu a náročný výcvik typu komandos, ale aj výcvik
v bývalej juhoslovanskej armáde. P roku 1998 bojovníci UCK dostali do výzbroje
útočné pušky, protitankové rakety, mínomety, odstreľovacie pušky a protiletecké
guľomety. Podstatnú časť svojich potrieb financuje UCK z predaja drog
a z kriminálnych operácií, ktoré realizuje s albánskou mafiou. Po leteckých útokoch
NATO na územie bývalej Juhoslávie na jar 1999, sa UCK stala inštitúciou, ktorá
prevzala moc a stala sa partnerom pre politické rokovanie a udržuje veľmi dobré
vzťahy s diplomatmi mnohých krajín, vrátane USA a SRN. Na základe rokovaní
o politickej budúcnosti Kosova sa UCK zaviazala na demilitarizáciu a odovzdala
väčšinu zbraní príslušníkom síl OSN. Podľa uzatvorených zmlúv sa má organizácia
35
Kol.: Encyklopedie Světový terorizmus – od starověku až po útok na USA, Praha, s. 536
27
postupne premeniť na politickú stranu. Časť jej členov prešla do armády a polície.36
2.3 Terorizmus v Ázii
Osobitým problémom s príčinami tkvejúcimi v regionálnych osobitostiach
a mnohorakosti, ktoré sú typické pre Áziu, je terorizmus v týchto oblastiach. Kým
niektoré z nich výrazne charakterizuje islamský terorizmus, od západnej strany až po
juhovýchodnú, v iných oblastiach je prvotný náboj teroristických ideí okrem
náboženstva z väčšej časti motivovaný aj politicky. Na dané rozdiely poukazujeme
v tejto stati, s prihliadnutím na regionálne vymedzenie.
2.3.1 Terorizmus na území Indie a Pakistanu
V tomto období v Ázii pôsobil najmä sikhský terorizmus. Sikhský terorizmus
je kombináciou nacionalistického a náboženského extrémizmu a je lokalizovaný do
zväzovaného štátu Pandžáb, ktorý bol pred svojím obsadením Britmi samostatným
územím. Potom, ako India získala nezávislosť, bol rozdelený medzi ňu a ďalším
novovzniknutý štát – Pakistan. Koncom 70. rokov 20. storočia sa do čela hnutia,
ktoré sa v Pandžábe postavilo proti vláde, dostal Džarnail Singh Bhindránvál, bývalý
vedúci náboženského seminára. Vyzýval k návratu k ortodoxným hodnotám
a k obrane pred hinduistami aj za cenu použitia násilia. V 80. rokoch došlo
k vyostreniu napätia medzi Sikhmi a indickou vládou. Aktivizovali sa nielen sikhskí
teroristi, ale aj vládne sily, ktoré v roku 1984 zaútočili (v operácii Modrá hviezda) na
posvätné miesto Sikhov – Zlatý chrám v Amrítsare. Pri bojoch padlo viac ako 1 000
ľudí vrátane Bhindránvála. V roku 1986 Sikhovia obnovili svoju vládu nad
chrámom, ale o dva roky neskôr v roku 1988 indická armáda operáciou Čierny hrom
na chrám znovu zaútočili. V porovnaní s predchádzajúcou operáciou tentoraz
nasadila výrazne menej síl a poklesla aj brutalita jej útoku. O život prišlo okolo 30
ľudí. V Pandžábe dominovali štyri teroristické skupiny: Babbar Chalsa, Sila
Bhindránválových tigrov, Chalistanská oslobodzovacia sila a Chalistanské komando.
V nich však bolo združených skoro 150 menších skupín. Okrem nich pôsobilo
36
28
ďalších vyše 20 samostatných extrémistických skupín. Sikhskí teroristi zavraždili
niekoľko významných politikov. Ich najvyššie postavenú obeť predstavovala
predsedníčka indickej ústrednej vlády I. Gándhíová, ktorú v roku 1984 zastrelili jej
sikhskí telesní strážcovia.
2.3.2 Afganistan ako centrum islamského terorizmu
V súčasnosti existuje viacero foriem islamského extrémizmu. Najznámejší je
radikalizmus al-Káidy a podobných skupín po celom moslimskom svete, ďalej
preventívny fundamentalizmus saudského spoločenského systému a
inštitucionalizovaná revolúcia vládnucej iránskej hierarchie. Všetky sú v istom
zmysle islamské svojím pôvodom, ale niektoré sa od neho veľmi odchýlili.Tieto
extrémistické skupiny posväcujú svoje činy zbožným odvolávaním sa na islamské
texty, najmä na Korán a tradície proroka Mohameda, a nárokujú si, že práve oni
predstavujú pravý, čistejší a autentickejší islam, ako je ten, ktorý v súčasnosti
praktizuje väčšina moslimov a podporuje väčšina náboženských autorít. Islamskí
extrémisti sú však veľmi selektívni vo svojom výbere a interpretácii posvätných
textov. Napríklad pri hodnotení výrokov proroka prehliadajú časom overené metódy
vypracované právnikmi na preskúmanie presnosti a autentickosti ústne podávaných
tradícií a namiesto toho prijímajú, alebo dokonca odmietajú posvätné texty Koránu
podľa toho, či podporujú, alebo odmietajú ich vlastné dogmatické a militantné
postoje. Argumentujú tým, že verše zjavené počas prvých rokov pôsobenia proroka
sú prekonané neskoršími, pravdepodobne zrelšími zjaveniami.
Islamský terorizmus predstavuje jeden z dôsledkov takéhoto vnútorného
konfliktu v islamskom svete a globálnym operačným dosahom spôsobuje, že
konflikt v rámci moslimského sveta má tiež svoju vonkajšiu dimenziu. Za
najaktívnejšieho nositeľa tohto konfliktu je považovaná globálna teroristická sieť alKáida,
operujúca tak proti cieľom v rámci moslimského sveta, ako aj mimo jeho
hraníc. Hlavnou postavou tejto teroristickej skupiny je Usáma bin Ládin.
Dejiny, kultúra a jadro viery, z ktorej bin Ládin vzišiel a rozšíril svoje
posolstvo, sú pre mnohých všeobecne neznáme. Opierajúc sa o symboly historickej
veľkosti islamu, sľubuje nastolenie cti ľudu, ktorý sa sám považuje za obeť
úspešnejších cudzích vládcov. Používa kultúrne a náboženské odkazy na svätý korán
29
a niektoré citáty z neho. Zdôrazňuje dôvody k sťažnostiam a obvinenia proti
Spojeným štátom, ktoré sú široko zdieľané v moslimskom svete. Odcudzuje
prítomnosť amerických jednotiek v Saudskej Arábii – domove moslimských svätých
miest.37
Al-Káida predstavovala v čase svojho vzniku len jeden z viacerých prvkov
afganského odboja. Jej narastajúci význam bol však umocnený niekoľkými faktormi.
Jednak sa hlavný zakladateľ siete – Usáma bin Ládin angažoval po boku Gulbuddína
Hekmatjára jeho Hezb-e-islami – Islamskej strany a jej bojovníkov, predstavujúcich
jeden z nosných pilierov odboja. Zároveň vďaka rozsiahlemu finančnému zázemiu sa
bin Ládin začína otvárať iným radikálnym islamistickým organizáciam v zahraničí,
aby získal ich podporu. Je teda v pravidelnom kontakte s egyptskými a alžírskymi
moslimskými fundamentalistami a dochádza k nadviazaniu prvých vzťahov medzi
týmito skupinami a al-Káidou. Na základe takéhoto prepojenia je potom možné
hovoriť o položení základov pre neskorší proces vzniku globálnej teroristickej siete.
Globálna teroristická sieť - to však nie je len Usáma bin Ládin. K ďalším
popredným predstaviteľom siete patrí egyptský doktor al-Zawahírí, o ktorom
audiovizuálne média s celosvetovým dosahom špekulovali, že by sa mohol
nachádzať v obkľúčení pakistantských jednotiek na hraniciach medzi Pakistanom
a Afganistanom počas rozsiahlej operácie. Bol to práve al-Zawahírí - zakladateľ
teroristického subjektu Egyptský islamský džihád – ktorý podnikol cestu do krajín
Európy v prvej polovici 90. rokov 20. storočia, ktorej účelom bolo vytváranie
islamistickej teroristickej siete spiacich agentov. Zmienení spiaci agenti sú
v prostredí spravodajských služieb ponímaní ako jedna z najväčších hrozieb
v súvislosti s prípravou a uskutočnením teroristických útokov.
Ďalším popredným predstaviteľom teroristickej siete je Chálid Šejch
Mohammed, autor myšlienky použitia civilných leteckých prostriedkov na likvidáciu
vybraných cieľov v USA.
V roku 1996 sa tak začína rodiť plán únoscov civilných lietadiel a ich využitie
proti vybraným cieľom v Spojených štátoch. Budúci 11. september pôvodne počítal
s únosom desiatich civilných lietadiel a s ich použitím na samovražedné operácie
proti budovám Svetového obchodného centra (WTC) v New Yorku, Pentagonu,
37
SORBY, K.: Fenomén islamizmu, In: História Revue, roč.8, 6/2008, Bratislava
30
Capitolu a Bieleho Domu vo Washingtone, proti sídlam FBI a CIA, ďalej najvyšším
budovám v Los Angeles a v štáte California, ako aj proti jadrovým elektrárňam.38
Teroristické útoky proti Spojeným štátom z 11. septembra 2001 sa napokon
neuskutočnili v navrhovanom rozsahu, keďže boli unesené iba štyri z pôvodne
plánovaných desiatich civilných lietadiel. Celkovo si však vyžiadali 2 973 obetí, ak
nepočítame únoscov lietadiel.
Nikdy predtým nezahynulo pri teroristickom útoku na území Spojených
štátov viac ľudí a nikdy predtým nezahynulo v modernej histórii Spojených štátov
také množstvo civilistov v priebehu necelých dvoch hodín – teda od nárazu prvého
lietadla do budovy Svetového obchodného centra po zrútenie severnej veže jeho
komplexu.
Zároveň je 11. september ojedinelým prípadom, kedy skupina 19 mužov
dokázala eliminovať pôsobenie obrannej funkcie bezpečnostného komplexu
najsilnejšej krajiny sveta. Napriek tomu, že zmienené teroristické útoky znamenali
nesporný kvalitatívny skok vo vývoji globálneho terorizmu a akcieschopnosti
globálnej teroristickej siete, úspech al-Káidy taktiež závisel od zlyhaní celého radu
funkcií bezpečnostného systému USA.
Globálna teroristická sieť al-Káida síce patrí k najčastejšie medializovaným
subjektom teroristickej odnože islamského fundamentalizmu, no svedectvo
francúzskych žurnalistov poukazuje na to, že táto sieť nemusí byť nevyhnutne
jediným prvkom v islamskom svete, ktorý v terorizme vidí prostriedok dosiahnutia
širších politických cieľov.
Pokiaľ nebude presne vymedzené, čo je a čo nie je terorizmus, bude boj proti
nemu alebo naopak ztotožnenie sa s ním naďalej podliehať subjektívnemu chápaniu
jednotlivými národmi, štátmi, skupinami i jednotlivcami. Najspektakulárnejšími
protikladmi sú vzájomné osočovanie Palestíny a Izraela zo skupinového respektíve
štátneho terorizmu, alebo diametrálne odlišný prístup Indie a Pakistánu ku
kašmírskemu konfliktu.39
2.3.3 Blízkovýchodný terorizmus
38
SVIATKO (tie priezviska by ste mali pisat jednotne), M.: Globálny terorizmus, Banská Bystrica,
Euroatlantické centrum, s. 43 - 58
39
SAMSON, I.: Medzinárodný terorizmus, Bratislava, Výskumné centrum SFPA, s. 117 - 118
31
Terorizmus na Blízkom východe má presný dátum narodenia. Vznikol roku
1967, presnejšie v období po šesťdennej vojne, ktorú viedol Izrael s Egyptom, Sýriou
a Jordánskom. Od roku 1948 bol Izrael vo vojne so susednými krajinami a neúspech
týchto krajín vo vojnách priviedol ich vlády (prakticky celá LAS), aby podporovali
rodiace sa palestínske hnutie. K ich vystúpeniu došlo už na konferencii arabských
krajín, ktorá podporila vznik OOP. V OOP sa spojili rôzne organizácie, z ktorých
najvýznačnejší bol Al Fatah, riadený Jásirom Arafatom, Ľudová fronta za
oslobodenie Palestíny, riadená Georgom Habášom a neskôr Wádím Haddádom, a
Demokratická fronta za oslobodenie Palestíny. V roku 1969 bol Arafat zvolený
výkonným predsedom OOP. O úspešnosti tohto boja svedčí aj fakt, že päť rokov
potom, 13. septembra 1974, bol Arafat, takmer v úlohe štátnika, pozvaný do OSN,
aby tu Valnému zhromaždeniu predostrel palestínsku otázku. Najvyšší počet
atentátov bol v období medzi rokmi 1969 a 1986. Počas týchto osemnástich rokov
bola frekvencia jeden atentát za dvanásť dní. Zároveň prebiehal systematický boj
Izraela prostredníctvom Mossadu (tajná služba Izraela), ktorej bolo zverené
vyhľadávánie a prenasledovanie teroristov po celom svete. Pojem blízkovýchodný
terorizmus je orientačný a v súčastnosti nemá už len geografický rozmer. Predstavuje
najvýraznejší prejav terorizmu 20. storočia. V tomto období bol živený nielen
palestínskym terorizmom, ale aj represiami Izraela proti palestínskemu obyvateľstvu.
Izraelská armáda a tajné služby na každú akciu teroristov odpovedali tvrdými
a krutými protiúdermi.40
K novému vzplanutiu terorizmu na Blízkom východe došlo po šesťdňovej
vojne Izraela proti arabským štátom v roku 1967. Palestínske oslobodzovacie hnutie
reprezentované Organizáciou pre oslobodenie Palestíny (OOP), ktorá bola založená
v roku 1964, malo charakter nenáboženského arabského nacionalizmu. Spojili sa
v ňom viaceré zložky - najvýznamnejšie z nich boli Al Fatáh, Ľudový front za
oslobodenie Palestíny a Demokratický front za oslobodenie Palestíny. Po roku 1967
sa OOP dostala pod kontrolu Al Fatáhu vedeného Jásirom Arafatom.
40
Trenčín, Digital Graphic, s. 56 - 57
32
V 80. rokoch začal v arabskom nacionalizme prevažovať náboženský
fundamentalizmus. Najvýraznejšími predstaviteľmi tohto zamerania sú teroristické
organizácie Hizballáh, Hamás, ktoré sa opierajú o ideu džíhádu – svätej vojny. Pod
týmto názvom pôsobí aj niekoľko teroristických organizácii vo viacerých arabských
krajinách. Okrem spomínaných typov teroristických skupín existujú aj sionistické
teroristické organizácie. K najvýznamnejším z nich patrí Kach a Kahane Chai, ktorej
cieľom je obnovenie biblického Izraela. Skupina organizuje protesty proti politike
vlády a terorizuje Palestíncov. K blízkovýchodnému terorizmu zaradíme aj
pôsobenie Strany kurdských pracujúcich (Partiya Karkeren Kurdistan – PKK). Kurdi
žijú na území Turecka, Iraku a Iránu. Voči Turecku a Iraku vedú od polovice 70.
rokov partizánsku vojnu a podnikajú teroristické akcie. Postup oboch štátov proti
kurdským povstalcom v niektorých prípadoch hraničí s genocídou. Jej cieľom je
vytvorenie nezávislého štátu Kurdistan v juhovýchodnom Turecku.41
2.3.4 Vojna v Iraku v kontexte boja proti globálnemu terorizmu
Zaradenie Iraku do kontextu vojny proti terorizmu pred samotným útokom je
prinajmenšom sporné. Irak sa reálne stal “ústredným frontom vojny proti terorizmu”
až po páde Husajnovho režimu. Do krajiny prúdia džihádisti zo zahraničia, iracké
povstanie sa globalizovalo. Obrátenie pozornosti na Stredný východ — epicentrum
terorizmu — po víťazstve v Afganistane bolo prirodzené. Logickým ďalším cieľom
však bol Irán, nie Irak. Irak bol vojensky ľahším cieľom: známy terén od vojny v
Zálive (1991) a viac informácií o irackých ako iránskych programoch zbraní
hromadného ničenia vzhľadom na činnosť inšpektorov.
Irak je pokračovaním hlavného zamerania politiky USA na štáty, nie
teroristické siete samotné. Irak nebol prirodzeným pokračovaním vojny proti
terorizmu. V prípade Talibanu bola väzba na terorizmus — teda legitimita — oveľa
jasnejšia. Prepojenie Husajnovho režimu na svetový terorizmus bolo verejnosti,
Kongresu a spojencom prezentované dodatočne.
Invázia do Iraku (marec–apríl 2003) viedla k zvrhnutiu režimu Saddáma
41
33
Husajna. Kombinácia pozemnej invázie s letectvom — podporená slabosťou irackej
armády — dosiahla maximálny efekt: nízke vojenské straty, minimálne škody na
ropných poliach, nepoužité zbrane hromadného ničenia, nízke škody na životoch a
majetku.
Iracká vojna tiež znamenala poškodenie vzťahov v rámci NATO. Časť
Európy vedená Francúzskom a Nemeckom sa obrátila proti invázii, čo sa podpísalo
na kríze v NATO ohľadne obrany Turecka. Navyše Turecko ako dlhoročný spojenec
neumožnilo nástup americkej divízie zo severu, čo predstavuje zásadný vojenský
poznatok, oslabuje hodnotu NATO z amerického pohľadu.
Nesporné pozitívum je v tom, že iracký režim už nie je hrozbou dovnútra ani
navonok. Dnes je Iračanom lepšie ako za Saddáma Husajna, s medzinárodnou
pomocou sa obnovuje diktatúrou a vojnou zničená krajina. Iracká ropa začala
zásobovať stále rastúci svetový dopyt.42
Vojnou v Iraku však okrem riešenia problému, ktorý bol vo vzťahu
k terorizmu založený najmä na jeho podpore Husajnovou vládou, iné, komplexnejšie
riešenia v tomto boji neprináša, ba naopak, aj na území samotného Iraku došlo aj po
zvrhnutí Husajnovho režimu k eskalácii islamských teroristických skupín, čo malo
výrazný podiel nielen na destabilizácii v krajine, ale aj celkovo, z globálneho
hľadiska, prispelo k ďalšiemu militarizovaniu islamských fundamentalistických
odnoží. Nemožno zanedbať napríklad irackú odnož Al-Káidy, na čele ktorej stojí abú
Musa Zárkawí, či mnohé ďalšie šiitské ako aj sunnitské organizácie. To všetko
prispieva k tomu, že Irak sa ako krajina nanovo konštituuje len pomaly a politická
nestabilita v krajine, ktorá vyúsťuje až do občianskej vojny, vyvoláva stále množstvo
otázok pre zainteresovaných. Napriek tomu, že účelom tejto invázie bolo zasadiť
úder terorizmu a jeho podpore v regióne, i keď po jednej stránke sa zamýšľaný cieľ
naplnil, na strane druhej to vyvolalo množstvo impulzov pre islamský terorizmus či
už aktívne pôsobiaci, alebo formujúcu sa priamo v Iraku pod vplyvom súčasnej
situácie.
42
Nicolini, M.: Vojna v Iraku v kontexte vojny proti terorizmu – poznámky, MePo Fórum,
http://www.mepoforum.sk/regiony/blizky-stredny-vychod/irak/vojna-v-iraku-v-kontexte-vojny-
prot-terorizmu-poznamky/
34
3 METÓDY A NÁSTROJE BOJA PROTI TERORIZMU
3.1 Formy terorizmu
Skôr než prejdeme k jednotlivým metódam a nástrojom boja proti terorizmu,
je potrebné poukázať na typológiu foriem, v ktorých terorizmus existuje a ktorých
rozdielnosť bude výraznou mierou ovplyvňovať nielen výber vhodných metód boja
proti nemu, ale predovšetkým to, na akej úrovni a akým spôsobom bude dochádzať
k prijímaniu ďalších krokov proti nemu. Terorizmus je totiž rýchlo sa rozvíjajúci
fenomén, ktorého kvalita i obsah sa v závislosti na ekonomickej, sociálnej
a politickej situácii stále mení. V dôsledku toho sa menia i jeho formy. Preto sa
v súvislosti s termínom terorizmus objavuje celý rad prívlastkov, ktoré bližšie
špecifikujú jeho zameranie, ciele a obsah a od ktorých vždy závisí požiti metód,
nástrojov a prostriedkov boja proti nemu.
Medzi najčastejšie uvádzané formy terorizmu patria nasledujúce typy:
a) Medzinárodný terorizmus obsahuje internacionálne prvky, ako sú napríklad
podpora teroristickej skupiny iným štátom, útoky na príslušníka iného štátu,
útok na diplomatickú misiu.
b) Vnútroštátny terorizmus sa dotýka iba vnútorných záujmov určitého štátu.
Môže byť napr.: dôsledkom stretu dvoch politických strán alebo záujmových
skupín, prípadne nacionalistických hnutí. Jeho dôsledky však nepresahujú
štátnu hranicu.
c) Štátny terorizmus je používanie teroristických metód štátnej moci proti ich
oponentom. Jeho cieľom môžu byť národnostné menšiny, náboženské
skupiny, disidenti.
d) Náboženský terorizmus je presadzovaný náboženskou ideológiou, ktorá je
v mnohých prípadoch i súčasťou politiky daného štátu, násilnými metódami.
Príkladom môžu byť islamské krajiny a Írsko.
e) Kriminálny terorizmus sleduje predovšetkým kriminálne (ziskové) ciele, ale
jeho dôsledky zasahujú do politickej sféry. Jeho výrazný rozmach je zrejmý
35
najmä v postkomunistických krajinách. Typickým sprievodným znakom je
prenikanie organizovaného zločinu do vládnych štruktúr a štátnej správy.
f) Podvratný terorizmus bol typickou metódou boja v období studenej vojny.
Jeho cieľom bolo vyvolanie prevratov, povstaní a diverzií, najmä v krajinách
tretieho sveta. Súčasťou bola príprava a výcvik teroristov z rôznych štátov
v špeciálnych výcvikových táboroch. Podvratný terorizmus, ktorého cieľom
je vyvolať rozvrat na území protivníka stále pretrváva v niektorých krajinách
tretieho sveta.
g) Počítačový terorizmus je zneužitie počítačových systémov k diverzným
účelom. Úzko súvisí s tzv. Cyber-terorizmom, čo je označenie pre nezákonnú
činnosť uskutočňovanú v priestore dátových sietí, vrátane telefónnych liniek
a rádiového spojenia.
h) Jadrový terorizmus sa zameriava na krádeže, nezákonné obchody a prepravu
jadrových materiálov, využiteľných k vytvoreniu jadrovej zbrane,
k zamoreniu rôznych životne dôležitých zdrojov. Ide o jednu
z najnebezpečnejších foriem terorizmu.
i) Extrémistický terorizmus je sprievodným javom činnosti okrajovo
pravicových či okrajovo ľavicových organizácií a hnutí. Jeho ideologická
argumentácia je často založená na iracionálnej a emocionálnej argumentácii,
vyznačujúcej sa hlbokou nenávisťou a neznášanlivosťou voči iným etnickým
a sociálnym skupinám i politickým odporcom.
j) Sociálny terorizmus je obyčajne výsadou teroristických organizácii s okrajovo
ľavicovým zameraním. Jeho existencia je stimulovaná zlou ekonomickou
situáciou a s ňou vyplývajúcim sociálnym napätím.
k) Informačný terorizmus je relatívne nová a veľmi účinná forma terorizmu
založená na nezákonnom prenikaní do informačných systémov s cieľom
zničiť, zneužiť, ukradnúť alebo zmeniť v nich obsiahnuté informácie.
l) Superterorizmus je výraz pre formu terorizmu používajúci zbrane
hromadného ničenia, alebo prostriedky, ktoré sa im z hľadiska účinku
približujú.
m) Narkoterorizmus je aktuálny najmä v štátoch Južnej Ameriky, kde ho
narkomafia používa k presadeniu svojich záujmov. Disponujú obrovskými
36
finančnými prostriedkami, arzenálmi zbraní a početnými súkromnými
armádami.43
n) Ekologický terorizmus predstavuje používanie nezákonného násilia na
pozitívne ciele – ochranu prírody a prírodných zdrojov. V niektorých
prípadoch ho využívajú ekologické organizácie proti vládam či priemyselným
organizáciam.
o) Konvečný terorizmus je historickým typom terorizmu, ktorý pretrváva
i v súčasnosti. „Konvenčný“ v tomto prípade znamená terorizmus používajúci
klasické (konvenčné) prostriedky, ako napr. výbušniny, strelné zbrane,
horľaviny.
p) Nekonvečný terorizmus je relatívne novým typom prejavov terorizmu,
používa prostriedky a metódy, ktoré sa nedajú zahrnúť do kategórie
konvečného terorizmu. Patrí sem napr. zneužitie zbraní hromadného ničenia,
prostriedkov informačnej a psychologickej vojny.
q) Psychologický terorizmus je plánované použitie propagandy a ďalších
psychologických prostriedkov v čase mieru, na ovplyvnenie názorov, emócii,
postojov a správania jednotlivcov či cieľových skupín.44
3.2 Metódy boja proti terorizmu
Terorizmus v súčasnosti patrí k hlavným faktorom ohrozujúcim bezpečnosť
v medzinárodnom rozmere. Boj proti nemu si vyžaduje koordináciu úsilia na
národnej a medzinárodnej úrovni, ktorá smeruje ku konečnému, hoci aj veľmi
vzdialenému cieľu – k odstráneniu terorizmu ako organizovaného skupinového
násilia spolu s jeho koreňmi. Vo svetle faktov a hodnotení uvedených v publikácii sa
predstava, že sa terorizmus podarí úplne vykoreniť, môže na prvý pohľad zdať ako
nereálna a málo pravdepodobná. Treba s ním však bojovať a venovať pozorosť jeho
stavu a tendenciám vývoja. Prejavy terorizmu a jeho ohniská možno v súčastnosti
pomerne účinne kontrolovať, obmedzovať a potláčať. Boj s ním sa však čoraz viac
43
44
Kol.: Terorizmus a my, ochrana před hrozbou moderní doby, Praha, Computer Press, s. 6 - 8
37
presúva do oblasti prevencie. Rozmanitosť, zložitosť a zakorenenie terorizmu
v súčasnom spoločenskom živote vytvorili situáciu, keď boj s ním presahuje
možnosti jednotlivých zložiek štátnej moci i možnosti jednotlivých štátov. Dokonca
aj na medzinárodnej úrovni môže byť úspešný len v dlhodobom výhľade a vtedy, ak
sa v ňom využijú prostriedky rôzneho charakteru, medzi ktoré sa zaraďujú najmä
právne normy, zvláštne inštitúcie a sociálne a ekonomické reformy.45
V procese odhaľovania terorizmu tak ako aj iných obzvlášť závažných
trestných činov môžu byť využívané jednotlivé druhy všeobecných, špeciálnych
alebo špecifických metód, ktoré sú rozpracované kriminalistickou vedou.
V procese odhaľovania terorizmu je možné využiť nasledovné všeobecné
metódy vedeckého poznania:
1. Metódy empirické (skúsenostné, kedy poznávajúci subjekt má k dispozícii
objekt poznania, jeho časť, alebo prejav, ktoré sú pozorovateľné ľudskými
zmyslami alebo prístrojmi). Tu pôjde o metódy ako: Pozorovanie, Meranie,
Experiment, Empirická analýza a syntéza, Empirická komparácia, Empirická
modelovanie
2. Metódy teoretické ( objekt poznania je pre subjekt bezprostredne
nedostupný, subjekt má k dispozícii len poznatky o objekte): Indukcia,
Dedukcia, Analýza, Syntéza, Abstrahovanie, Modelovanie, Myšlienkový
experiment, Komparácia, Analógia.
Iným kritériom, na základe ktorého môžeme metódy kategorizovať, je
špecifikácia objektu – predmetnej oblasti, na základe čoho rozoznávame
a) metódy prírodovedné: Metódy fyzikálne (spektrálna analýza, daktyloskopia),
Metódy chemické (chemická analýza a syntéza), Metódy biologické (
antropologické meranie, stanovenie krvnej skupiny, metóda DNA).
b) Metódy technické: Metódy balistické a Metódy mikroskopické
c) Metódy spoločenskovedné: Sociologické (dotazník, anketa, rozhovor),
Psychologické (psychotesty, experiment), Psychiatrické, Právne (dokazovanie
svedectvom, usvedčujúcim predmetom)
d) Metódy matematicko – logické: Štatistické metódy a Vylučovacia metóda
45
a vyšetrovania terorizmu, Bratislava, Akadémia Policajného zboru, s. 47
38
Ak k rozdeleniu metód pristupujeme poľa druhu činnosti, hovoríme
o metódach: poznania, hodnotenia, odhaľovania relevantných udalostí a metódach
pátracích.
Je zrejmé, že v odhaľovacej činnosti bude uplatňovaná značná časť zo
spomínaných metód, pričom metódy nebudú používané izolovane, ale najčastejšie
pôjde o využívanie viacerých metód či už v kombinácii, alebo postupne za sebou.
Z uvedených metód môžu byť najviac používané v odhaľovacej činnosti v rámci
operatívnej činnosti predovšetkým pozorovanie, rozhovor, experiment, dedukcia
a indukcia, abstrakcia, analógia, komparácia a modelovanie.46
3.3 Aplikácia metód boja proti terorizmu
Zaručenie národnej bezpečnosti úzko súvisí so zaručením medzinárodnej
bezpečnosti, inými slovami, so zachovaním a upevnením všeobecného mieru.
Samozrejme, uvedomovanie si súčasných determinánt a ich rešpektovanie sa
neuskutočňuje automaticky. Najprv treba prekonať inerciu politického myslenia tam,
kde čerpá ešte zo skúseností minulosti, ktoré v nových podmienkach stratili svoj
význam. Treba sa zriecť včerajších kritérií a niektorých tradičných „pravidiel hry“
medzinárodného života. Inými slovami, je nevyhnutné prekonať rozpor medzi
dosiahnutým stupňom materiálneho zabezpečenia civilizácie vrátane vojenskotechnickej
zložky a morálno-politickými kritériami blízkej minulosti.
Každému dnes musí byť úplne jasné, že bezpečnosť možno zaručiť iba
politickými prostriedkami a musí sa zakladať na rešpektovaní princípu mierového
spolužitia. Politický prístup k zaručeniu bezpečnosti podmieňuje aktívne využívať
diplomaciu nie na „akumulovaný nátlak“ ani na uskutočňovanie politiky z pozície
sily, ale na rokovanie zamerané na dosiahnutie všeobecne prijateľných dohovorov.
Vojenské opatrenia môžu mať len dočasný charakter, pričom v konečnom dôsledku
sa skutočná bezpečnosť dosahuje iba politickými dohovormi. Politický prístup
k otázkam zaručenia bezpečnosti je nevyhnutný už aj preto, že bezpečnosť si
46
a vyšetrovania terorizmu, Bratislava, Akadémia Policajného zboru, s. 47 -48
39
vyžaduje zohľadnenie vnútornej situácie v rozličných krajinách.47
Opatrenia boja proti terorizmu obsahujú súhrn aktivít, ktoré vo svojej
podstate presahujú samotný termín „protiterorizmus“. Patrí sem diplomacia, trestné
právo, monitorovanie a obmedzovanie finančných tokov, ozbrojené mocenské
prostriedky a spravodajská činnosť. Každý z uvedených prostriedkov osobitne je
hodnotným vkladom pre boj proti terorizmu, ale na druhej strane má tiež svoje
limitujúce faktory.48
Všeobecne sa jedná najmä o potrebu rozvíjania opatrení v týchto smeroch:
1. Diplomacia. Diplomacia je rozhodujúcou súčasťou boja s moderným
medzinárodným terorizmom, ktorý prekračuje hranice. V súčasnosti sú teroristické
skupiny rozmiestnené po celom svete a bojovať proti takej teroristickej sieti, ako je
napríklad Al-Kaída Usama bin Ládina, vyžaduje koordinované úsilie veľkého
množstva participujúcich štátov, pretože táto sieť operuje takmer na celom svete.
Efektívna protiteroristická diplomacia je práve tým potrebným spojivom, ktoré
dokáže vytvoriť koherentné úsilie v boji proti terorizmu. Diplomacia, ako prostriedok
boja proti terorizmu, má tiež svoje limity. Ťažko predpokladať, že by sa teroristi
podriadili zmluvám alebo rezolúciam OSN. Dôležitosť diplomacie ako prostriedku
boja proti terorizmu spočíva v jej možnosti podporovať ostatné prostriedky,
predovšetkým zabezpečovaním medzinárodného právneho základu pre ich použitie.
2. Trestné právo. Zabezpečiť stíhanie jednotlivých teroristov trestnými
senátmi je najzložitejšou úlohou boja proti terorizmu. Trestnoprávny systém, ako
prostriedok boj proti terorizmu, má však tiež svoje limity vyplývajúce
z procesualizácie. Jeho vplyv je v prípade samovražedných útokov irelevantný.
Málokedy sa podarí dostať pred súd teroristických lídrov z najvyšších úrovní
teroristickej siete, pretože títo stoja väčšinou v pozadí a ďaleko od kriminálneho činu
a to sťažuje ich obvinenie. Potreba medzinárodnej spolupráce pri aplikácii trestného
práva je nevyhnutná nielen kvôli získavaniu dôkazov pre súdne pojednávanie, ale aj
47
PETROVSKIJ, V. F.: Nové parametre medzinárodnej bezpečnosti, Bratislava, Nakladateľstvo
Pravda, s. 67 - 69
48
KULICH, M.:Terorizmus – destabilizujúci fenomén súčasnosti a boj proti nemu, Bratislava, Inštitút
obrany a bezpečnosti, s. 52
40
pre zjednodušenie vydávania teroristov z druhých krajín, do krajiny, kde boli
z trestného činu obvinení.49
3. Monitorovanie a obmedzovanie finančných tokov. Peniaze sú
najdôležitejšou súčasťou prípravy každého teroristického aktu. Snaha maximálne
sťaženie financovania terorizmu je v popredí záujmu demokratického sveta.
Regulácia finančných tokov na podporu terorizmu sa spravidla uskutočňuje dvoma
spôsobmi: zmrazením účtov jednotlivcov, teroristických skupín a štátov, ktorí
terorizmus sponzorujú a zákazom materiálnej podpory teroristom. Treba však rátať aj
s tým, že vynaložené úsilie o prerušovanie financovania teroristov má dve výzvy:
terorizmus je financovaný z krátkodobých peňazí (ilegálny predaj drog, ilegálne
obchodovanie so zbraňami) a navyše, tok teroristických peňazí je extrémne ťažko
sledovať (používanie falošných majiteľov účtov, použitie finančných
sprostredkovateľov).
4. Ozbrojené mocenské prostriedky. V boji proti teroristom sa
najčastejšie používa z ozbrojených mocenských prostriedkov polícia, alebo jej
podobné bezpečnostné zbory, ktoré zodpovedajú za vnútornú bezpečnosť v štáte. Tie
v boji proti teroristom používajú nielen radových policajtov s ich základnou osobnou
výzbrojou, ale v niektorých štátoch i napr. útvary zvláštneho určenia, ktoré sú okrem
iného určené na potlačovanie nepovolených masových demonštrácii. Po
nepríjemných skúsenostiach z teroristických útokov, sa v niektorých štátoch začali
v 60-tych rokoch minulého storočia vytvárať špeciálne protiteroristické jednotky,
ktorých úlohou je vo veľmi krátkom čase zasiahnuť ozbrojenou silou proti
teroristom, ktorí uniesli osoby, dopravné prostriedky a zadržiavajú rukojemníkov.
Pokiaľ ide o ozbrojené sily, nové systémy zbraní, moderné druhy inteligentnej
munície a komunikačné prostriedky vysokej úrovne, vytvára sa z nich na jednej
strane účinný, relatívne málo zraniteľný a oveľa použiteľnejší nástroj boja proti
terorizmu, než kedykoľvek predtým. V uplynulých niekoľkých desaťročiach, okrem
USA len niekoľko krajín použilo úspešne svoje ozbrojené sily, napríklad na
vyslobodenie unesených osôb. Avšak najväčším limitujúcim faktorom použitia
49
Tamže, s.53
41
ozbrojených síl je skutočnosť, že teroristi nevyužívajú bežné konvenčné vojenské
metódy boja.50
5. Spravodajská činnosť. Spravodajská činnosť je najmenej viditeľný,
ale vo svojej podstate najdôležitejší a najúčinnejší, ale i najzložitejší prostriedok boja
proti terorizmu, pretože je prvou líniou obrany pred terorizmom. Aj tento prostriedok
má však svoje obmedzenia. Vyplývajú z toho, že získať hodnoverné špecifické
informácie je veľmi obtiažne. Kvalitné a v reálnom čase dostupné informácie
vyžadujú infiltráciu agentov do teroristických skupín, ktoré sú malé a podozrivé voči
novým členom a vyznačujú sa veľmi dobrou operačnou bezpečnosťou. Použitie
analyzovaných prostriedkov boja proti terorizmu jednotlivo je veľmi obtiažne. Ešte
zložitejšie je ich súčasné nasadenie. Vyžaduje si to priebežnú koordináciu činnosti
zainteresovaných orgánov na rôznych úrovniach riadenia, interpersonálneho
prepojenia a dostatočne kvalitný informačný systém.51
3.3 Nástroje boja proti terorizmu
V tejto kapitole sa zameriame na konkrétne nástroje, ciele, stratégie
a koncepcie boja proti terorizmu z hľadiska medzinárodného práva na viacerých
úrovniach, počnúc medzinárodnou, cez európsku, a po ich odrazy na vnútroštátnej
úrovni Slovenskej republiky.
3.4.1 Nástroje boja proti terorizmu na úrovni Organizácie spojených národov
Valné zhromaždenie OSN sa zaoberá terorizmom ako medzinárodným
problémom od roku 1972. Počas tohto obdobia boli prijaté dve protiteroristické
konvencie: Zmluva o prevencii a treste za zločiny proti medzinárodne chráneným
osobám v roku 1973 a Medzinárodný dohovor o zákaze brania rukojemníkov z roku
1979. Valné zhromaždenie sa znovu sústredilo na otázku terorizmu v decembri 1994
prijatím Deklarácie o opatreniach na eliminovanie medzinárodného terorizmu.
50
KULICH, M.:Terorizmus – destabilizujúci fenomén súčasnosti a boj proti nemu, Bratislava, Inštitút
obrany a bezpečnosti, s. 53 - 54
51
Tamže, s. 55
42
Dodatkom k tejto deklarácii vznikol ad hoc výbor pre terorizmus v roku 1996. Po
prijatí Deklarácie sa výbor dôsledne venoval teroristickej otázke.52
V posledných rokoch bol vykonaný značný pokrok v rozpracovaní
medzinárodných nástrojov boja proti terorizmu a to najmä v rámci Ad hoc výboru
Valného zhromaždenia pre terorizmus ako aj Komisie odborníkov Šiesteho výboru.
Od roku 1997 ukončilo Valné zhromaždenie prácu na troch špecifických
protiteroristických nástrojoch a tými sú: Medzinárodná konvencia z roku 1997 pre
obmedzenie teroristických útokov, Medzinárodná konvencia z roku 1999 pre
obmedzenie financovania terorizmu a Medzinárodná konvencia z roku 2005 pre
obmedzenie aktov atómového terorizmu. 53
Bezpečnostná rada OSN sa zaoberala problematikou terorizmu od začiatku
roku 1990. Jej konanie nadobudlo formu sankcií proti štátom, ktoré uvažovali
nadviazať spojenie s určitými aktmi terorizmu - Líbya v roku 1992 a Sudán v roku
1996 - rovnako ako aj proti organizáciám - Taliban v roku 1999 vrátane Al-Kájdy v
roku 2000. Uznesením č. 1269 z roku 1999 vyzvala Bezpečnostná rada OSN k
spolupráci štátov v prevencii a potlačovaní všetkých teroristických aktov. Po útoku v
Spojených štátoch amerických z 11. septembra 2001 bol zaznamenaný začiatok
zosilnenia protiteroristických prác. V roku 1999 založila Bezpečnostná rada OSN
silný protiteroristický nástroj - Výbor 1267 pomenovaný podľa rezolúcie č. 1267,
ktorý zahŕňa všetkých členov Bezpečnostnej rady OSN a monitoruje sankcie proti
Talibanu a od roku 2000 aj proti Al-Kájde.54
Na žiadosť Bezpečnostnej rady ustanovil generálny tajomník OSN analytickú
podporu a tím monitorovania sankcií, ktorý by asistoval výboru. Tím sa skladá z
expertov v oblasti boja proti terorizmu a súvisiacimi právnymi záležitosťami, zákazu
vyzbrojovania, zákazu cestovania a financovania terorizmu. Po teroristických
útokoch proti USA z 11. septembra založila v roku 2001 Bezpečnostná rada
rezolúciou č. 1373 Protiteroristický výbor. Toto uznesenie ukladá povinnosť
členským štátom prijať opatrenia na prevenciu teroristických aktivít a kriminalizácie
52
MIKULLA, L.: Úloha OSN v boji proti terorizmu, EURO-Atlantic Quarterly,
http://www.eaq.sk/page.php?doc=363
53
Tamže
54
Slovak Atlantic Commission, http://www.ata-sac.org/index.php?cmd=print&sid=121&aid=218
43
rôznych foriem teroristických aktov, rovnako ako opatrenia ktoré napomáhajú a
presadzujú spoluprácu medzi štátmi vrátane podpory medzinárodných
protiteroristických nástrojov.55
V roku 2004 zrealizoval generálny tajomník žiadosť Bezpečnostnej rady a
zriadil Výkonné riaditeľstvo protiteroristického výboru určeného na pomocné práce
výboru pri kontrolovaní realizácie rezolúcie 1373, a ktorý má napomôcť
zabezpečeniu technickej podpory členských štátov. Taktiež v roku 2004 zriadila
Bezpečnostná rada dva prídavné protiteroristické orgány: Výbor 1540 kontrolujúci
súlad členských štátov s rezolúciou Bezpečnostnej rady 1540. Táto rezolúcia vyzýva
členské štáty k zamedzeniu neštátnych predstaviteľov, vrátane teroristických skupín,
k prístupu k zbraniam hromadného ničenia.
Na Svetovom samite v roku 2005 prijala Bezpečnostná rada rezolúciu 1624
na stretnutí na vysokej úrovni, ktorá odsúdila všetky teroristické akty bez ohľadu na
ich motiváciu, ako aj podnecovanie k takýmto aktom. To vyzýva členské štáty tiež
právne zakázať teroristické činy a podnecovanie k ich páchaniu a odoprieť bezpečné
útočisko každému vinnému v takom konaní.
Globálna protiteroristická stratégia OSN z roku 2006 určila medzník. Bola
prijatá všetkými 192 členskými štátmi. Bolo to po prvýkrát, čo sa všetky krajiny na
svete zhodli na spoločnom prístupe k boju proti terorizmu. Stratégia prináša
rozmanité protiteroristické aktivity sústavy OSN do spoločnej štruktúry.
Cez prácu Protiteroristickej implementačnej operačnej skupiny (Counter –
Terrorism Implementation Task Force - CTITF), vedenú úradom generálneho
tajomníka, 24 programov OSN, fondy a špeciálne agentúry s protiteroristickými
nariadeniami sa vyvinuli programy práce, ktoré priniesli množstvo iniciatív
implementovať stratégiu sa uskutočňuje súasná odpoveď OSN proti terorizmu. 56
55
Predkladacia správa NR SR k Dohovoru o potláčaní financovania terorizmu,
http://aprox.government.gov.sk/C1256E3C0047EACD/0/E99A2AA0425654D8C1256E3D002A1
9DC/$FILE/Zdroj.htm
56
44
V širšom meradle, Rozšírený program sa sústreďuje na obstarávanie finančnej
pomoci štátom v právnych protiteroristických aspektoch. To zahŕňa najmä ratifikáciu
a implementáciu všeobecných právnych nástrojov proti terorizmu, tak ako aj
posilnenie oprávnenosti medzinárodného kriminálneho súdneho systému týkajúcich
sa princípov zákonnosti. Naviac, program práce Sekcie znamená obstarať skutočné
informácie o protiteroristických otázkach v medzivládnych orgánoch, najmä vo
Valnom zhromaždení, Hospodárskej a sociálnej rade, Komisii pre prevenciu
kriminality a kriminálnu spravodlivosť. Sekcia taktiež poskytuje špeciálne
informácie o závažných protiteroristických otázkach z iniciatívy Sekretariátu OSN a
koordinuje jeho aktivity s ďalšími entitami a organizáciami.57
V Akčnom pláne OSN, Globálnej protiteroristickej stratégii, sú definované
rozsiahle právomoci UNODC. Stratégia podporuje UNODC k zväčšeniu jej
technickej asistencie. Podporuje členské štáty v použití technickej pomoci dodanej
UNODC. UNODC má značné komparatívne výhody k dodávaniu protiteroristickej
finančnej podpory. Obzvlášť spája rozsah skúseností v súvisiacich oblastiach
kriminálnej prevencie a spravodlivosti, zákonnosti, drogovej kontroly,
medzinárodného organizovaného zločinu, prania špinavých peňazí, korupcie a
súvisiacej medzinárodnej kooperácii v kriminálnych záležitostiach s funkčným
poľom – s úrovňou oprávnenia.
Globálny projekt UNODC na posilnenie zákonného vládneho systému proti
terorizmu poskytuje celkový rámec pre Úrad na poskytnutie technickej podpory
krajinám. Funguje ako „pohyblivý“ projekt, s globálnymi, subregionálnymi a
národnými komponentami. Je pravidelne revidovaný a aktualizovaný, aby zabezpečil
relevantnosť všetkých elementov, a aby integroval nové iniciatívy ako odpovede na
nové požiadavky. Celkovým cieľom projektu je podpora členských štátov v
dosahovaní funkčných univerzálnych právnych vládnych systémov bojujúcich proti
terorizmu v súlade s princípmi zákonnosti.58
57
Výročná správa Rady pre Európsky parlament,
http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cmsUpload/SK_PESC.pdf
58
Slovenská atlantická komisia, http://www.ata-sac.org/index.php?cmd=print&sid=121&aid=218
45
Rozsah pomoci poskytovanej týmto projektom sa rozširoval na základe
geografického dosahu, počtu štátov prijímajúcich pomoc a podstatnej spokojnosti s
poskytovanou pomocou. Stále viac pozornosti je venovanej implementácii pomoci,
tak ako aj tomu, že štáty ratifikujú všeobecné právne inštrumenty. V období od
januára 2003 do augusta 2007, bola cez projekt poskytnutá pomoc asi 148 krajinám,
z ktorých 114 prijalo priamu pomoc od delegácií krajín a konferencií, ďalšie prijali
nepriamu pomoc 38 subregionálnych a regionálnych workshopov a súvisiacich
aktivít organizovaných „pod projektom“. Členské štáty, s ktorými Sekcia riadi
technické kooperačné aktivity od roku 2002, prevzali odhadom 384 nových schválení
všeobecných antiteroristických inštrumentov. Zatiaľ čo v januári 2003, keď globálny
projekt začal, len 26 krajín ratifikovalo prvých 12 všeobecných právnych
inštrumentov, od septembra 2007, 93 krajín ratifikovalo všetky. Rovnako v januári
2003, zatiaľ čo 98 krajín ratifikovalo len 6 alebo menej z prvých 12 inštrumentov, od
septembra 2007 sa tento počet znížil na 28. Asi 28 krajín má novú alebo revidovanú
protiteroristickú legislatívu na rôznych stupňoch prijatia. Obsah národných
kriminálnych právnych systémov asi 100 krajín bol posilnený, aby bol
implementovaný právny systém proti terorizmu.
Naviac úzko spolupracuje s Protiteroristickým výborom Bezpečnostnej rady,
UNODC. Je kľúčom k entite OSN pre doručenie protiteroristickej zákonnej
technickej pomoci, aktívne participuje v CTITF OSN. Takto UNODC zabezpečoval,
že protiteroristická agenda je v širšom kontexte plne vykonávaná a koordinovaná so
systémom širokých snáh OSN.59
3.4.2 Nástroje boja proti terorizmu na úrovni NATO
Bezprecedentný útok na New York a Washington demonštroval závažnosť a
akútnosť nových bezpečnostných hrozieb a viedol k zmene vnímania globálneho
bezpečnostného prostredia. Od konca roku 2001 sa táto skutočnosť stala významným
59
46
determinujúcim faktorom transformácie NATO a iniciovala druhú fázu jeho
reforiem. Tak po skončení studenej vojny, ako aj po 11. septembri 2001 bola
Aliancia postavená pred výzvu prispôsobiť sa zmeneným bezpečnostným
podmienkam, avšak už nie v regionálnom rámci Európy, ale v globálnom rámci
celého sveta. Teroristické útoky na USA a nasledujúci vojenský zásah v Afganistane
postavili pred členské krajiny otázku, či je NATO relevantným nástrojom na riešenie
takéhoto typu bezpečnostných kríz. Napriek historicky prvej aktivácii článku 5
Severoatlantickej zmluvy, ku ktorej došlo 12. septembra 2001, USA nevyužili
platformu Aliancie pre realizáciu svojich opatrení proti teroristickej organizácii alKáida
a islamskému fundamentalistickému hnutiu Taliban. Namiesto zdĺhavých
politických konzultácií s európskymi spojencami dali prednosť individuálnej a
rýchlej akcii za využitia výhradne vlastného vojenského potenciálu. Americké
rozhodnutie bolo v prvom rade motivované skutočnosťou, že európski spojenci
nedisponovali (s výnimkou Veľkej Británie a čiastočne Francúzska) dostatočnými
vojenskými spôsobilosťami, aby svoje expedičné jednotky v krátkom čase
premiestnili do Afganistanu a dlhodobo ich tam udržiavali v bojovom nasadení.
Absencia európskej schopnosti nasadiť vojenské jednotky v globálnom rámci viedla
k tomu, že USA nevyužili rámec Aliancie pre riešenie tejto bezpečnostnej krízy.60
Tieto impulzy viedli k naštartovaniu druhej fázy transformácie NATO, ktorá
sa týka aktívneho zaisťovania stability v oveľa širšej geografickej pôsobnosti než je
Európa, vrátane realizácie misií krízového anažmentu pri prevencii a eliminácii
bezpečnostných hrozieb kdekoľvek vo svete. V období po roku 2001 sa ako
najdôležitejší aspekt transformácie NATO vyprofilovala otázka, či Aliancia ostane
vojensky akcieschopnou organizáciou relevantnou aj pri reakcii na aktuálne
bezpečnostné hrozby bez ohľadu na ich geografickú polohu, alebo či sa zmení na
formálnu diskusnú organizáciu neschopnú jednotnej a okamžitej vojenskej reakcie na
nové typy bezpečnostných kríz a konfliktov Udalosti z 11. septembra 2001
znamenali pre NATO rovnako zásadný precedens, akým boli vojenské zásahy v
Bosne a Hercegovine (1995) a v Kosove (1999). Členské štáty prijali rozhodnutie o
adaptovaní svojich ozbrojených síl na požiadavky expedičných operácií krízového
manažmentu (Pražský záväzok spôsobilostí a Sily rýchleho nasadenia NRF z
60
Kol.: Panoráma globálneho bezpečnostného prostredia 2004-2005, Ministerstvo obrany, 2005
47
novembra 2002) a odsúhlasili prevzatie misie ISAF v Afganistane pod velenie
Aliancie (august 2003). Úspešné naštartovanie druhej fázy transformácie Aliancie
však bolo od začiatku roku 2003 zatienené vývojom udalostí v Iraku a ich
dôsledkami. Iracká kríza sa vo vzťahoch spojencov v rámci NATO stala
neuralgickým bodom. 61
Zhodu v chápaní charakteru globálneho bezpečnostného prostredia a
konsenzus vo vnímaní závažnosti aktuálnych hrozieb vystihuje Istanbulská
deklarácia o bezpečnosti v novej ére, ktorá bola prijatá najvyššími politickými
predstaviteľmi členských krajín NATO dňa 28. júna 2004. Konštatuje sa v nej, že
principiálna podstata ich transatlantického partnerstva sa nemení a Aliancia naďalej
ostáva životne dôležitým spojenectvom medzi Európou a Severnou Amerikou, ktoré
je založené na tradičných západných hodnotách liberálnej demokracie, individuálnej
slobody a právneho štátu. Menia sa však bezpečnostné hrozby, pred ktorými NATO
v súčasnosti stojí a preto sa musí adaptovať tak, aby bolo schopné čeliť najmä
medzinárodnému terorizmu a proliferácii zbraní hromadného ničenia. Jeho pôsobenie
musí zahrnúť oveľa širší geografický priestor ako tomu bolo v minulosti a NATO má
byť pripravené na prevenciu a elimináciu bezpečnostných hrozieb bez ohľadu
na oblasť sveta z ktorej vychádzajú.62
3.4.3 Nástroje boja proti terorizmu na úrovni v USA a v Rusku
Spojené štáty americké a Ruská federácia ako tradičné svetové mocnosti ešte
z čias bipolárneho sveta studenej vojny, sú nútené vysporiadavať sa s teroristickou
hrozbou už od devätnásteho storočia (odkazujúc na historický exkurz vo všeobecnej
časti). Hoci sa stále jedná o štáty s významným zahraničnopolitickým vplyvom
a výraznou podporou vlastnej bezpečnosti voči vnútorným aj vonkajším hrozbám,
ukazuje sa, že ani to sa nejaví ako postačujúce, ak ide o boj s nekonvenčnou silou,
ktorá nie je predstavovaná tradičným geopolitickým útvarom.
Odlišne je treba vnímať príčiny, ktoré viedli k vzniku teroristických
organizácií na území týchto štátov. Dovoľujeme si tvrdiť (i keď ide z našej strany do
61
Centre for security studies: Transformácia NATO a bezp. a obranná politika SR, 2004
62
Tamže
48
istej miery o zovšeobecnenie), že zatiaľ čo v prípade USA bola a je skôr zahraničná
politika impulzom pre terorizmus, čo by sme mohli nazvať terorizmom „spoza
hraníc“ (napríklad islamský terorizmus), v Rusku je to skôr vecou domácej politiky,
predovšetkým vo vzťahu k právam okrajových oblastí (napríklad čečenský
terorizmus).
Rovnako aj riešenie tohto problému na úrovni oboch štátov sa odvíja najmä
od všeobecnej vnútropolitickej i zahraničnopolitickej koncepcie danej krajiny. Je
nepochybné, že USA vedie boj proti terorizmu na celosvetovej úrovni, a to jednak
expanzívne aj v iných krajinách, a na druhej strane so širokými väzbami jednak na
svojich spojencov, ako aj v širších medzinárodnoprávnych súvislostiach na pôde
medzinárodných organizácií, čoho výsledkom sú z hľadiska nástrojov a metód rôzne
koncepcie aj vo vzťahu k zahraničnej politike. Naproti tomu Rusko sa sústredí na boj
proti terorizmu skôr vo vlastných reáliách, jednak na vnútroštátnej úrovni, ako aj na
svojich okrajových územiach skôr v rámci širších väzieb angažovanosti sa v oblasti,
bez participácie spojencov, keďže sa jedná o oblasti vyslovene ruského záujmu,
čomu budú nasvedčovať aj konkrétne opatrenia a nástroje v boji proti terorizmu.
3.4.3.1 Nástroje boja proti terorizmu v USA
Od teroristických útokov 11. septembra 2001 prijali Spojené štáty americké
tri Národné bezpečnostné stratégie, v roku 2002, 2006 a zatiaľ poslednú z júna 2008.
Bezpečnostná stratégia z roku 2002 obsahuje deväť kapitol, bezpečnostná stratégia
z roku 2006 ich má jedenásť. Jedna kapitola je v oboch venovaná terorizmu a boju
proti nemu. Je potrebné uvieť niektoré tézy, ktoré táto kapitola rozvíja.
Posun a akýsi nástup „neokonzervatívneho“ prístupu k tvorbe zahraničnej
politiky USA sa odzrkadlil aj v dokumente prvej národnej bezpečnostnej stratégie,
V deviatich kapitolách Biely dom definoval hlavné oblasti priorít americkej
bezpečnostnej a zahraničnej politiky. Vláda USA sa odvolala na zodpovednosť a silu,
ktorou Spojené štáty disponujú ako jediné vo svete. Pre zahraničné vzťahy môžeme
jej dopady zhrnúť do nasledujúcich bodov:
1. Americká vláda nerezignuje na hegemonizmus vyplývajúci z postavenia USA ako
jedinej superveľmoci.
49
2. Spojené štáty budú presadzovať koordináciu národných záujmov a obranu
„západných“ hodnôt vo všetkých častiach planéty, bez ohľadu na implikácie.
3. Unilateralizmus a bilateralizmus ako prostriedky diplomacie, ktoré sa z pohľadu
Ameriky stali účinnejším a výhodnejším nástrojom zahraničnej politiky.63
Z uvedených téz vyplýva, že Spojené štáty musia zakročiť v prípade
ohrozenia národných záujmov aj v tom prípade, ak tieto postupy budú v rozpore so
stanoviskom partnerov. Za týmto účelom je možné vytváranie ad hoc koalícií
a vybudovanie nových, respektíve redefinícia starých partnerstiev. Vo vzťahu k
„problémovým“ krajinám nie je podľa doktríny vylúčený preventívny úder,
predovšetkým voči Iránu a Severnej Kórei (KĽDR). Zatiaľ čo prvá zo spomínaných
krajín bola viac naklonená spolupráci a v otázke využívania kaspických
energetických zdrojov dokonca Irán a Rusko vytvorili akúsi ad hoc koalíciu pri
presadzovaní „spoločného“ využívania, Severná Kórea v princípe Ruskom aj
Spojenými štátmi bola vnímaná ako problémová krajina.64
Ako sa uvádza v druhej stretégii, určitý pokrok v boji proti terorizmu sa dá
dosiahnuť použitím:
a) priamych a pretrvávajúcich akcií využívajúcich všetky elementy národnej
a medzinárodnej sily; okamžitá pozornosť sa bude venovať tým
teroristickým organizáciám svetového dosahu, teroristom, alebo štátom,
ktoré podporujú terorizmus, ktoré sa snažia získať alebo použiť zbrane
hromadného ničenia;
b) identifikovania a zničenia hrozby skôr, ako prekročí štátne hranice; aj keď
USA budú neustále podporovať medzinárodnú spoločnosť, nebudú váhať
konať samostatne, ak to bude nevyhnutné;
c) odmietania podpory, sponzorstva a azylu teroristom.
Americká národná bezpečnostná stratégia plánuje vyššie uvedené kroky plniť
predovšetkým využitím týchto podporných mechanizmov, ako napríklad:
63
CHOVANEC, F.: G. Bush a zahranično-politická doktrína USA VI, MePoFórum,
http://www.mepoforum.sk/regiony/vychodna-europa/rusko/george-bush-a-zahranicno-politicka-
doktrina-usa-vi/
64
CHOVANEC, F.: Politicko-ekonomické vzťahy USA a Ruska, Slov. politologická revue, 3/2004
50
- využitie celkového vplyvu USA a úzku spoluprácu so spojencami
a partnermi, aby bolo jasné, že všetky akty terorizmu sú nelegitímne a že
terorizmus bude chápaný ako otroctvo, pirátstvo, genocída – správanie, ktoré
nemôže žiadna vláda prehliadať alebo podporovať a musí mu odporovať;
- podpora rozumnej a modernej vlády, obzvlášť v Moslimskom svete, na
uistenie, že podmienky a ideológie, ktoré podporujú terorizmus nebudú mať
živnú pôdu v žiadnej krajine;
- používanie účinnej verejnej diplomacie na podporu voľného toku informácií
a myšlienok, aby svitlo svetielko nádeje na slobodu v spoločnostiach, ktoré sú
ovládané sponzormi svetového terorizmu.65
Tretia, najnovšia Národná bezpečnostná stratégia reaguje na bezpečnostný
vývoj v uplynulých dvoch rokoch, na čo nepochybne reflektuje jej obsah. USA si
v nej stanovujú svoje ciele v týchto kapitolách:
1. Obrana Vlasti
2. Výhra v dlhej vojne
3. Propagovať bezpečnosť
4. Odradiť iných od konfliktu s USA
5. Vyhrať národnú vojnu
Na plnenie týchto cieľov jasne formuluje niekoľko spôsobov, ktoré použiť,
napríklad:
- Zamerať sa na kľúčové mocnosti, predovšetkým na spoluprácu s Ččínou
a Ruskom, ktoré by mohli napomáhať udržiavať stabilitu spolu s USA,
- Zabrániť protivníkom, aby sa dostali k zbraniam hromadného ničenia (aj
v kooperácii s OSN a inými inštitúciami, ktoré majú túto problematiku
koncepčne podchytenú),
- Posilniť a rozšíriť aliancie a partnerstvá,
- Zabezpečiť strategický prístup USA s ponechaním slobody zasiahnuť,
65
The National Security Strategy, 2006, http://www.fas.org/irp/threat/nss2006.pdf
51
- Integrovať a spojiť doterajšie úsilie66
Samozrejme, túto stratégiu nasledovalo množstvo opatrení politického,
vojenského, či právneho charakteru, a to tak na území USA, ako aj v rámci
zahraničnej politiky, ktorej najvýraznejším zásahom boli nepochybne vojenské akcie
proti teroristým štruktúram v Afganistane, ako aj vojenská invázia do Iraku.
3.4.3.2 Nástroje boja proti terorizmu v Ruskej federácii
Medzinárodný terorizmus vytvoril na území Republiky mohutné nástupište na
realizáciu svojich expanzionistických plánov. Aj štátna administratíva USA
jednoznačne uznáva, že čečenskí teroristi dostávajú podporu od zahraničných
mudžahídov úzko spojených s islamskými extrémistami z krajín Blízkeho východu,
Južnej a Strednej Ázie vrátane Usama ben Ladína..Ozbrojený vpád teroristov z
územia Čečnska do susedného Dagestanu, výbuchy v obytných domoch v Moskve
a ďalšách mestách demonštrovali, že Rusko sa ocitlo na prednej línii boja proti
medzinárodnému terorizmu. Rozhodná línia federálnych úradov na likvidáciu tohto
ohniska napätia si získala podporu a uskutočňovaním antiteroristickej operácie v
Čečensku vstúpilo Rusko do boja proti terorizmu na svojom území v záujme svojom
ako aj v záujme stability a bezpečnosti v Európe.67
Čečenský terorizmus predstavuje skutočne heterogénny komplexný fenomén
a jeho zasadenie do rôznych typológií vyvoláva mnoho otázok. Podstatné však je, že
kľúčovým prístupom k analýze čečenského terorizmu je jeho roztriedenie do
fáz/období, čo je v rámci tejto práce uskutočnené v nasledujúcej kapitole.
Terorizmus v pravom slova zmysle je tu daný predovšetkm aktivitami
namierenými proti Ruskej federácii. Ďalším, nemenej dôležitým krokom, je
typologizácia terorizmu skrz optiku motivácie či cieľov aktérov. Kriminálny
terorizmus, ktorý sa orientuje prevažne na finančný zisk či vytvorenie výhodných
podmienok pre kriminálnu činnosť a ktorý je v severokaukazskom kultúrnom
66
The US National Security Strategy, 2008
67
Akseňonok, A.: Zahraničná politika Ruska v novom tisícročí, SAV, 2004
52
prostredí už po stáročia zakorenený (ako banditizmus), predstavuje iba vedľajší typ a
svojou nadčasovosťou je pre našu analýzu bernou stranou mince. Podstatnými
fenoménmi sú v prípade čečenského terorizmu skôr skúsenosti z dvoch ozbrojených
konfliktov s Ruskom a šírenie saláfizmu z oblasti Blízkeho východu. Tie určujú
základnú rovinu diskusie, či ide v čečenskom prípade o etnický a teritoriálny alebo
náboženský terorizmus. Etnický terorizmus je obvykle tematicky aj funkčne
previazaný s terorizmom teritoriálnym, avšak je možné ponímať ich i oddelene.
Čečensko síce na rozdiel od okolitých republík predstavuje nábožensky, jazykovo
i kultúrne pomerne homogénny celok (takže sa logicky ponúka obe varianty
terorizmu stotožniť), avšak analýza relevantných dát od prepájania týchto dvoch
variantov odrádza.
Historické korene ruskej protiteroristickej politiky z obdobia cárskeho Ruska
boli prerušené dlhým obdobím existencie ZSSR , počas trvania ktorého nebolo nutné,
vzhľadom na jeho charakter, tvoriť akúkoľvek protiteroristickú politiku, pretože
subverzívny terorizmus na území vtedajšieho ZSSR nepredstavoval závažnejšiu
hrozbu. Reálny vývoj tejto politiky nastal až po rozpade ZSSR, pričom podmienky
vývoja tejto politiky boli výrazne odlišné od podmienok vývoja protiteroristickej
politiky v ktorejkoľvek inej krajine, čo vyústilo do skutočnosti, že súčasná štruktúra
ruskej protiteroristickej politiky prakticky nemá analógiu v žiadnom inom štáte.
Národnostne-autonomistické požiadavky regiónov ako napríklad Čečensko či
Severné Osetsko sa začali objavovať po rozpade ZSSR. A práve teritoriálna
dezintegrácia Ruskej federácie predstavovali bezpečnostné priority, pričom
protiteroristická politika zostávala značne v úzadí. Riešenie tejto problematiky
prebiehalo teda skôr na úrovni boja proti organizovanému zločinu a snahy Ruska
akýmkoľvek spôsobom zabrániť samostatnosti Čečenska. Až obdobie polovice
90. rokov pevne zakotvilo pozíciu pre boj s terorizmom v Ruskej federácii. Táto
pozícia vydržala až do roku 2003, kedy začína nástup vplyvu Ministerstva
vnútorných záležitostí Ruskej federácie ako nového lídra ruskej protiteroristické
53
politiky. Ako bude ale neskôr spomenuté, aj tento krok negatívne ovplyvnil
prehľadnosť a funkčnosť ruskej protiteroristickej politiky.68
Z celkového pohľadu vývoj protiteroristickej politiky v Rusku si od pádu
ZSSR nikdy neprešiel podstatnými organizačnými zmenami. Ani reštrukturalizácia
systému v roku 2004 po útokoch v Beslane a ani presun zodpovednosti na
Ministerstvo vnútorných záležitostí nemali väčší dopad na zmenu reálneho
fungovania ruských protiteroristických orgánov, a to vzhľadom na silné personálne
prepojenie s FSB a inými ruskými bezpečnostnými orgánmi. Zmienené štrukturálne
zmeny nastali ako na ministerstve vnútorných záležitostí, tak aj v FSB. Je však treba
podotknúť, že tieto zmeny boli v drvivej väčšine prípadov len kozmetické a
pozostávali iba z premenovávanie stávajúcich orgánov, personálnych presunov a
štrukturálnych zmien marginálneho významu, ako napríklad spojovania rôznych
centier boja proti terorizmu. Výrazné zmeny na úrovni kooperácie, koordinácie a
výmeny informácií nenastali. V systéme tak zostali zachované redundantné štruktúry
s prekrývajúcimi sa a vágne vymedzenými kompetenciami. Podstatné slabiny
ruského boja proti terorizmu tým pádom zostali zachované.69
Je otázkou, nakoľko sa tento stav začal meniť po vytvorení Národnej
protiteroristickej komisie (NAK), ktorá bola založená prezidentským dekrétom
z februára 2006. Táto komisia, zložená vedľa vrcholových predstaviteľom exekutívy
hlavne z elít FSB, má koordinovať všetky protiteroristické aktivity a má v úmysle
dosiahnuť úspech cez horizontalizáciu rozhodovania, kedy zavádza analogické
orgány taktiež na úrovni regionálnych reprezentácií federácie.
Dá sa povedať, že výraznejšia zmena v ruskej protiteroristickej politike
nastala v období prelomu rokov 1999/2000. Štrukturálne zmeny bezpečnostných
orgánov majú v špecifickom ruskom prostredí až sekundárny význam. Podstatným
faktorom, ktorý by mal byť braný pri analýze ruskej bezpečnostnej politiky do
úvahy, je celkové nastavenie politického systému, ktoré dáva silné kompetencie
prezidentovi federácie, ktorý vďaka vzťahom s ruskými bezpečnostnými službami
68
Akseňonok, A.: Zahraničná politika Ruska v novom tisícročí, SAV, 2004
69
Žák, M.: Vplyv čečenského terorizmu na ruskú protiteroristickú politiku, Fakulta sociálních studií
Masarykovy univerzity, 2008
54
dokáže presadiť v podstate akúkoľvek protiteroristickú politiku. V tomto zmysle
začala protiteroristická politika druhou čečenskou vojnou, kedy potreba odpovedí na
teroristické útoky dala legitimitu jeho krokom, čo neskôr vyústilo do situácie, kedy
samotný prezident udáva smer protiteroristické politiky Ruska.
V posledných rokoch sa ruskej administratíve podarilo presadiť hneď
niekoľko zákonov, ktoré sa priamo či nepriamo vzťahujú k boju so vzrastajúcou
mierou terorizmu. Návrh prvého z nich, federálneho zákona „O princípoch lokálneho
vládnutia v Ruskej federácii“, predstavila prezidentská garnitúra v roku 2003 a po
dlhých legitimačných diskusiách sa mu dostalo zrýchleného prijatia Štátnou dumou,
a to po teroristických útokoch v Beslane v roku 2004 (bol prijatý na začiatku roku
2005). Základným cieľom novej legislatívnej úpravy bolo prenesenie kľúčových
kompetencií pri voľbe vrcholných predstaviteľov lokálnych samospráv
(gubernátorov), čo by sprehľadnilo kompetencie aj vo vzťahu k bezpečnostnej
a protiteroristickej problematike.70
Po dôkladnej príprave bol potom v roku 2006 schválený federálny
protiteroristický zákon, ktorý svojou dikciou pomerne razantne reaguje na
predchádzajúce neúspechy ruských bezpečnostných zložiek pri bezprostrednej
reakcii na teroristické útoky. Na taktickej úrovni zákon zavádza možnosti reštrikcie
médií zúčastnených na mieste činu, definuje mantinely pre vyjednávanie s únoscami
či akceptuje zostrelenie lietadiel alebo potopenie lodí, pri ktorých existuje
predpoklad, že boli unesené teroristami (a to aj za predpokladu, že na palube sú
rukojemníci). Novinky na strategickej úrovni pozostávajú hlavne z možnosti
prevencie skrz vojenské zásahy (a čo je podstatné, tak aj mimo územia Ruskej
federácie) alebo zavedenie maximálne šesťdesiatdenného výnimočného režimu
v oblasti, kde vláda predpokladá výskyt základní teroristických jednotiek
Zatiaľ poslednou zo série legislatívnych úprav súvisiacich s terorizmom je
nový zákon o neziskovom sektore z roku 2006. Ten dáva značné kompetencie
federálnym úradom a robí náročnejšou registráciu i praktický výkon neziskových
70
Žák, M.: Vplyv čečenského terorizmu na ruskú protiteroristickú politiku, Fakulta sociálních studií
Masarykovy univerzity, 2008
55
organizácií, a to pod hlavičkou boja proti terorizmu (obvinenie neziskového sektoru
z asistencie teroristickým sieťam).
3.4.4 Nástroje boja proti terorizmu na úrovni Európskej únie
Boj proti terorizmu sa stal hlavnou prioritou Európskej únie po teroristických
útokoch v USA 11. septembra 2001. Európska rada na svojom mimoriadnom
zasadaní 21. septembra 2001 vyhlásila, že terorizmus je skutočne naliehavý problém
pre svet a Európu. Následne bolo prijatých viacero dokumentov týkajúcich sa
problematiky terorizmu a boja proti nemu. Medzi prvými bol prijatý Akčný plán
boja proti terorizmu 21. septembra 2001, ktorý obsahuje výzvu na zavedenie
európskeho zatýkacieho rozkazu a na prijatie spoločnej definície terorizmu. Boj proti
financovaniu terorizmu predstavuje rozhodujúci aspekt v boji proti terorizmu a preto
bolo prijaté nariadenie Rady (ES) č. 2580/2001 z 27. decembra 2001 o určitých
obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom
boja proti terorizmu, na základe ktorého sa zmrazili finančné prostriedky a
hospodárske zdroje subjektom spojeným s terorizmom. Po útokoch v Madride boa
prijatá nová deklarácia a zároveň bol vymenovaný osobitný koordinátor boja proti
terorizmu Gis de Vries. Plán sa koncepčne aktualizuje v zásade každého pol roka.71
Spoločná pozícia Rady 2001/931/SZBP z 27. decembra 2001 o uplatňovaní
špecifických opatrení na boj s terorizmom, na základe ktorého sa nariadilo zmrazenie
fondov a iných finančných aktív alebo ekonomických zdrojov osôb, skupín a
subjektov uvedených na zozname v prílohe. Príloha spoločnej pozície sa neustále
mení a dopĺňa ďalšími spoločnými pozíciami. 27. mája 2002 bolo prijaté Nariadenie
Rady (ES) č. 881/2002, ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujúce opatrenia
namierené proti niektorým osobám spojeným s Usámom bin Ládinom, sieťou AlQaida
a Talibanom a ktorým sa zrušilo nariadenie Rady (ES) č. 467/2001, ktoré
zakazuje vývoz určitého tovaru a služieb do Afganistanu, posilňuje zákaz letov a
rozširuje zmrazenie finančných prostriedkov a ďalších finančných zdrojov vo vzťahu
k Talibanu v Afganistane. Cieľom tohto nariadenia bolo zabezpečiť, aby názvy a
71
The EU Anti-Terrorism Policy, http://www.euractiv.com/en/security/anti-terrorism-policy/article-
136674
56
ďalšie relevantné údaje vo vzťahu k fyzickým, alebo právnickým osobám, skupinám,
alebo subjektom, ktorých finančné prostriedky majú byť zmrazené po ich označení
orgánmi OSN, boli verejne známe. Zoznam uvedený v prílohe sa doteraz menil 96
krát. 72
Ďalším významným dokumentom, ktorý sa dotýka problematiky terorizmu je
Rámcové rozhodnutie Rady z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (2002/475/SVV),
ktorého cieľom bolo zosúladenie definície teroristického trestného činu vo všetkých
členských štátoch. Navyše bolo potrebné stanoviť tresty a sankcie pre fyzické a
právnické osoby, ktoré spáchali alebo sú zodpovedné za spáchanie takýchto trestných
činov, ktoré odrážajú závažnosť takýchto trestných činov. Na základe rámcového
rozhodnutia mal každý členský štát prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie toho,
aby sa trestné činy uvedené v článkoch 1 až 4 trestali účinnými, primeranými a
odrádzajúcimi trestnými sankciami, ktoré môžu byť dôvodom k extradícii.
Financovaniu terorizmu sa venuje smernica Európskeho parlamentu a Rady
2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na
účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorá bola prebratá do
zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred
financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 73
Haagský program pre slobodu, spravodlivosť a bezpečnosť na
nasledujúcich päť rokov, sledujúc priority E´do roku 2010, prijatý v novembri 2004,
s cieľom nasledovať Tamperský program, ktorý prijali USA po útokoch z 11.
Septembra, zahrňoval množstvo prevratných nástrojov smerujúcich k výmene
informácií, hraničnej kontrole, bezpečnosti cestovných dokumentov, ako aj rozvoja
policajnej a justičnej spolupráce. Špeciálne pravidlá s cieľom zastaviť financovanie
terorizmu boli prijaté o mesiac neskôr spolu s politikou ochrany obyvateľstva,
prevenciou náboru osôb do teroristických skupín, ochrana dôležitých uzlov
infraštruktúry, ako aj vonkajšia bezpečnostná politika. Po útokoch v Londýne v roku
2005, ministri vnútra EÚ sa zúčastnili stretnutia, na ktorom boli prijaté osobitné
opatrenia s urgentným významom.
72
Ministerstvo vnutra SR, www.minv.sk/terorizmus
73
Terorizmus – Európska odveta, Erópska komisia, Gen. Riaditeľstvo pre spravodlivosť, slobodu a
bezpečnosť
57
Jedným z prvých opatrení toho obdobia bol Európsky zatýkací rozkaz. Rada
Európskej únie so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej článok 31(a) a
(b) a článok 34(2)b) prijala 13. júna 2002 rámcové rozhodnutie o európskom
zatýkacom rozkaze a vydávacom konaní medzi členskými štátmi (2002/584/JHA)74
.
Toto rámcové rozhodnutie boli členské štáty Európskej únie povinné transponovať
do svojich právnych systémov.
Rámcové rozhodnutie bolo do našej legislatívy implementované zákonom č.
403/2004 Z. z. európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Tento zákon, podľa ktorého sa dá priamo realizovať odovzdanie osoby na
základe európskeho zatýkacieho rozkazu, sa javí ako „lex specialis“ k Trestnému
poriadku75
.
Do 1. augusta 2004 bolo možné vydať osobu do cudziny na trestné stíhanie
alebo na výkon trestu odňatia slobody len podľa Európskeho dohovoru o vydávaní a
jeho dvoch dodatkových protokolov. Jednou zo základných prekážok vydania osoby
bolo štátne občianstvo – nebolo možné vydať vlastného občana.
Od 1. augusta 2004 sa pri odovzdávaní osôb medzi členskými štátmi
Európskej únie nepostupuje podľa dohovorov Rady Európy, ale podľa osobitných
zákonov jednotlivých krajín Európskej únie, ktoré vyplynuli z rámcového
rozhodnutiu o európskom zatýkacom rozkaze z 13. júna 2002.
Pri rozhodovaní o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu sa neskúma
obojstranná trestnosť skutku páchateľa, pokiaľ je možné ho zaradiť do kategórie 32
konaní priamo vymenovaných tak v rámcovom rozhodnutí ako aj vyššie citovanom
zákone. Európsky zatýkací rozkaz odbúral prekážku odovzdávania vlastných
občanov ako i prekážku odovzdávania osôb, ktoré požiadali v Slovenskej republike o
azyl. Pri rozhodovaní o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu konajú výlučne
justičné orgány (prokuratúra a súdy) bez účasti administratívy (ministerstiev
spravodlivosti) pričom sa tieto v rámci medzinárodnej spolupráce kontaktujú priamo.
Ďalšími nástrojmi v tejto oblasti sú predovšetkým posilnenie Schengenského
systému hraníc, biometrické údaje v pasoch, obmedzenie financovania terorizmu,
74
Európsky zatýkací rozkaz
75
Zákon č.403/2004 Z.z. o Európskom zatýkacom rozkaze
58
prevencia získavania nových osôb teroristickými skupinami, podstatne väčšia
kontrola obchodu, skladovania a prepravy výbušnn a pod.76
V septembri 2005 prišla Rada ministrov spravodlivosti s novou stratégiou
boja proti terorizmu, s hlavným zámerom jasne osloviť verejnosť. Hlavnými
zámermi bola prevencia, ochrana, ostražitosť a odpoveď terorizmu.
Ďalším bodom je zintenzívnenie výmeny informácií dôležitých pre
monitorovanie a sledovanie teroristických aktivít medzi členskými štátmi. Hlavná
úloha EÚ v tomto smere je koordinovať postup na úrovni členských štátov v oblasti
výmeny a zdieľania relevantných informácií. Osobitný program vytvorený na tieto
účely – LEN (Legal Enforcement Network) umožňuje výmenu týchto údajov medzi
policajnými zložkami.
Ďalšia forma spolupráca na policajnej úrovni jednotlivých členských štátov
prebieha už v rámci vytvoreného systému Europol a Eurojust a neskôr vytvorenej
Európskej hraničnej agentúry, či útvaru SitCen, ktorý bol vytvorený Radou na
spojenie vnútroštátnych ako aj vonkajších bezpečnostných expertov a účelom
koordinácie stratégií boja proti terorizmu.
Haagský program všeobecne predstavil ideu princípu dostupnosti, ktorá
znamená, že informácia dostupná pre mocenské štruktúry v jednom členskom štáte
má byť v prípade každej potreby dostupná vo vyhotovení v každom inom členskom
štáte. Tento koncept bol plne predstavený v januári 2008. Zložitejšia je otázka, ktoré
informácie v spolupráci majú byť zdielané s tretími štátmi, a to najmä
s protichodným postojom Európskemu parlamentu voči záznamom mien a údajov
cestujúcich z Európy do USA.77
V rámci Európskej únie sú však z hľadiska všeobecného významu okrem
uvedených strategických dokumentov aj právnych noriem v popredí dokumenty
umožňujúce aktívne bojovať s terorizmom - Európsky dohovor o potláčaní terorizmu
a Deklarácia o boji proti terorizmu.
3.4.5 Slovenská republika a boj proti terorizmu
76
Európsky zatýkací rozkaz v SR, www.genpro.gov.sk/index/go.php?id=650
77
The EU Anti-Terrorism Policy, http://www.euractiv.com/en/security/anti-terrorism-policy/article-
136674
59
Základné smery, ktoré si v otázkach podpory globálnej bezpenčosti vytýčila
slovenská zahraničná politika, by sme mohli v zásade definova takto:
1. Aktívne sa podieľať na potláčaní terorizmu a jeho koreňov na medzinárodnej
i národnej úrovni.
2. Znižovať riziká vyplývajúce z medzinárodného terorizmu pre SR a jej
záujmy, vrátane ochrany Schengenských hraníc.
3. Posilňovať existujúce medzinárodné nástroje, ktorých cieľom je zabraňovať
šíreniu ZHN (jadrových, chemických a biologických zbraní), vrátane
prostriedkov ich dopravy na cieľ a brániť ich zneužitiu.
4. Prispievať k boju proti medzinárodnému organizovanému zločinu, napr. v
oblastiach, ako je obchod s ľuďmi, narkotikami a zbraňami, na národnej a
medzinárodnej úrovni, v prvom rade EÚ.78
Plnenie týchto cieľov vyplýva na najmä z povinností, ktoré SR priamo ukladá
členstvo v medzinárodných organizáciách a zväzkoch s inými štátmi. Ďalšou otázkou
je bezpečnosť SR a jej pripravenosť na boj proti terorizmu.
3.4.5.1 Aktivity SR vyplývajúce z členstva v medzinárodných organizáciách
Na udržanie dosiahnutej miery bezpečnosti a stability je potrebné vyvíjať
neustále úsilie. Nevyriešené konflikty za hranicami rozšírenej EÚ naďalej sprevádza
organizovaný zločin, ilegálna migrácia, terorizmus a nie je vylúčené šírenie zbraní
hromadného ničenia. Celkové riešenia je preto potrebné zamerať nielen proti
jednotlivým negatívnym javom, ale zároveň preventívne odstraňovať ich príčiny.
Čeliť prejavom aktuálnych ohrození výlučne silou nie je dostatočne efektívne, na
príčiny je potrebné vplývať predovšetkým angažovanou zahraničnou a rozvojovou
politikou.
Slovenská republika odsudzuje všetky formy terorizmu bez ohľadu na krajinu
pôvodu a jeho ideologické, politické, etnické alebo náboženské pozadie. Vláda
Slovenskej republiky a všetky kompetentné subjekty bezpečnostného systému
Slovenskej republiky považujú boj s terorizmom za jednu zo svojich hlavných
priorít. Zahraničnú politiku v oblasti boja proti terorizmu realizuje SR predovšetkým
prostredníctvom multilaterálnych fór, aktivít medzinárodných organizácií a z nich
78
Minist. Zahr. Vecí SR: Stratégia Úspešné Slovensko v bezpečnom svete
60
vyplývajúcich odporúčaní a záväzkov. Bilaterálna dimenzia boja proti terorizmu,
podobne ako v Strednodobá stratégia zahraničnej politiky SR do roku 2015 považuje
terorizmus za oblasti kontroly zbrojenia, ustupuje širšiemu multilaterálnemu rámcu.
Aktívnym prístupom a účasťou na projektoch medzinárodných organizácií sa
SR snaží nielen o zásadný príspevok do koalície v boji proti terorizmu, ale aj o
zvýšenie vlastnej bezpečnosti. V boji s globálnym terorizmom, respektíve
globálnymi teroristickými sieťami by reakcia iba na národnej alebo regionálnej
úrovni bola nedostatočná, preto jediným účinným riešením je komplexný globálny
prístup medzinárodného spoločenstva.
Popredné miesto v boji proti medzinárodnému terorizmu patrí Organizácii
spojených národov (OSN). Slovenská republika ratifikovala 12 globálnych
dohovorov OSN zameraných na boj proti terorizmu a v súčasnosti pripravuje
ratifikáciu trinásteho dohovoru (Medzinárodný dohovor o potláčaní činov jadrového
terorizmu), ktorý podpísal prezident SR I. Gašparovič počas 60. Valného
zhromaždenia OSN v New Yorku, v septembri 2005.79
SR si plní všetky medzinárodnoprávne záväzky, ktoré jej z medzinárodných
zmlúv vyplývajú, implementuje a pravidelne aktualizuje sankcie OSN s dôrazom na
boj proti terorizmu. Otázky aplikácie sankčného režimu BR OSN, ako aj Rady EÚ
komplexne právne upravuje zákon č. 460/2002 Z.z. o vykonávaní medzinárodných
sankcií zabezpečujúcich medzinárodný mier a bezpečnosť a jeho novela (zák.
127/2005 Z.z.). Uvedený zákon upravuje aj sankcie v oblasti obchodu, nefinančných
služieb, dopravy a kultúrnych stykov. Medzinárodné sankcie sú vyhlasované
nariadením vlády SR.
Najdôležitejším krokom pri uplatňovaní medzinárodných právnych nástrojov
v Slovenskej republike je implementácia základnej protiteroristickej rezolúcie
Bezpečnostnej rady OSN č. 1373/2001 v podmienkach Slovenskej republiky, ďalej
podpísanie Druhého dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o vzájomnej
pomoci v trestných veciach z 20. apríla 1959 s výhradou ratifikácie, podpísanie tzv.
Dohovoru o Europole 12. mája 2004 a štyroch nadväzných protokolov (Protokol o
79
Slovensko v boji proti terorizmu, MZV SR,
http://www.mzv.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_6FFF9C70EDE5659
CC125705A00334878_SK&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_85F2D
88F55BEB7A7C12570CE0047D426_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&HM=130-
SRaTerorizmus
61
praní špinavých peňazí, Protokol o vyšetrovacích tímoch, Protokol o zriadení
Európskeho policajného úradu, Protokol o výsadách a imunitách).
V rámci Európskej únie sú najvýznamnejšími dokumentmi umožňujúcimi
aktívne bojovať s terorizmom Európsky dohovor o potláčaní terorizmu a Deklarácia
o boji proti terorizmu. Prijatím uvedených dokumentov sa vytvorili podmienky na
prípravu a prijatie revidovaného Akčného plánu boja proti terorizmu, ktorý bol
postavený na strategických cieľoch boja proti terorizmu, prehĺbení medzinárodného
konsenzu a posilnení spoločného úsilia, obmedzení prístupu k finančným a
ekonomickým zdrojom zo strany teroristov, prevencii teroristických útokov,
vysporiadaní sa s následkami prípadných útokov, kompenzácií obetiam teroristických
útokov a zlepšení spolupráce v oblasti boja proti terorizmu s tretími krajinami.
V rámci NATO je SR zapojená do plnenia Partnerského akčného plánu boja
proti terorizmu a vojenskej koncepcie na ochranu proti terorizmu (Pražský summit).
Na Istanbulskom summite (2004) boli prijaté opatrenia na zdokonalenie mechanizmu
odovzdávania spravodajských informácií prostredníctvom Spravodajskej jednotky
analyzovania teroristickej hrozby (Brusel). Zároveň bol prijatý pracovný program
Konferencie národných riaditeľov pre vyzbrojovanie v obrane proti terorizmu
(CNAD), ktorý pozostáva z viacerých projektov. Jedným z projektov je likvidácia
vojenských výbušnín a manažment následkov, v ktorom vedúcu úlohu v rámci
Aliancie prevzala SR.80
Zástupcovia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky sa
pravidelne zúčastňujú na činnosti pracovných skupín Rady EÚ pre oblasť terorizmu
(najmä pracovná skupina pre medzinárodné aspekty terorizmu v rámci 2. piliera EÚ
– COTER). Informácie a poznatky získané v súvislosti s ich činnosťou sú základom
na riadnu implementáciu Akčného plánu EÚ na boj proti terorizmu v podmienkach
Slovenskej republiky.
Otázky boja proti terorizmu bezprostredne súvisia aj s otázkami kontroly
zbrojenia. Efektívny prístup k riešeniu týchto otázok je bezprostredne spojený s
úrovňou schopnosti SR čeliť hrozbám terorizmu a použitia ZHN. MZV SR
uskutočnilo v tomto smere viacero krokov a jedným z najdôležitejších bolo
vytvorenie oddelenia na boj s terorizmom v marci 2005. Vznik oddelenia ocenili
80
Slovensko v boji proti terorizmu, MZV SR,
62
nielen zástupcovia jednotlivých rezortov, ale aj zástupcovia diplomatických
misiakreditovaných v SR (predovšetkým ZÚ USA a VB). Hodnotiaca komisia Rady
EÚ v oblasti boja s terorizmom v apríli 2005 označila MZV za jednu z kľúčových
zložiek boja proti terorizmu a ním prijaté opatrenia za správne a veľmi potrebné.
Na základe Akčného plánu boja proti terorizmu EÚ (9/2001) a Deklarácie EÚ
(2004) prijala SR v máji 2005 Národný akčný plán boja proti terorizmu (NAP), ktorý
je strategickým dokumentom vytvárajúcim širokú platformu pre riešenie
legislatívnej, inštitucionálnej a výkonnej stránky boja s terorizmom. NAP zároveň
vytvára vhodné podmienky na dôsledné napĺňanie a implementáciu medzinárodných
zmlúv a záväzkov SR.
3.4.5.2 Bezpečnostná stratégia SR a pripravenosť na boj proti proti terorizmu
Vstupom do NATO sa SR stala súčasťou systému kolektívnej obrany
a bezpečnosti ako piliera transatlantickej bezpečnosti a stability a jej bezpečnosť je aj
garantovaná spojeneckými záväzkami. Prijatím za člena EÚ získala SR záruky
politickej a ekonomickej stability, ako aj možnosť aktívne sa podieľať na formovaní,
plnení a posilňovaní európskej bezpečnostnej obrannej politiky. Vstupom do
Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj sa SR začlenila medzi hospodársky
najvyspelejšie krajiny sveta. Ekonomická integrácia SR stabilizovala jej trhovú
ekonomiku a umožnila sa jej zapojiť do globálnej ekonomickej spolupráce, ako aj do
medzinárodného systému poskytovania rozvojovej pomoci určenej pre menej
rozvinuté krajiny sveta. SR členstvom v OSN, v Organizácii pre bezpečnosť a
spoluprácu v Európe a iných regionálnych organizáciách a zoskupeniach aktívne
prispieva k úsiliu medzinárodného spoločenstva zachovať mier a bezpečnosť vo
svete.81
Geopolitické postavenie SR v strednej Európe podmieňuje bezpečnostnú
politiku SR. Členstvo SR v rozhodujúcich medzinárodných organizáciách zásadným
spôsobom zmenilo jej bezpečnostné postavenie a vytvorilo nové podmienky na
realizáciu jej bezpečnostných záujmov. Priamou účasťou na rozhodovacích
81
Bezpečnostná stratégia SR, 2005
63
procesoch týchto medzinárodných organizácií sa zvýšila úroveň bezpečnostných
garancií.
Až desať dní po útoku na USA prerokovali na Slovensku protiteroristický
krízový manažment a rezort ministerstva vnútra bol schopný stanoviť jednotný
postup zložiek pri riešení možných krízových situácii vyvolaných prípadnými
teroristickými útokmi na území Slovenska. Slovensko, podobne ako mnohé iné
európske krajiny, je najzraniteľnejšie na mieste dvoch jadrových elektrární –
Jaslovských Bohuníc a Mochoviec. Zoznam objektov, ktoré by mohli byť ohrozené,
s cieľom spôsobiť krajine najväčšie ekonomické, politické a psychologické škody,
obsahuje aj celý rad technických a priemyselných zariadení, akými sú vodné diela,
priemyselné komplexy, doprávna infraštruktúra či elektronické a informačné
systémy. Na Slovensku existuje 40 takých strategických komplexov. Útok na tieto
objekty by spôsobil nielen vysoké straty na životoch, ale aj kolosálne ekonomické
škody. Atómové elektrárne a chemické podniky patria k tým najrizikovejším.
Odborníci hovoria, že pri teroristickom útoku na bratislavský Slovnaft by doslovne
explodovala a vyletela veľká časť hlavného mesta.
Diskusie o schopnosti krajiny čeliť prípadnému teroristickému útoku na
strategické objekty odhalili, že krajina na podobné situácie nie je pripravená. Azda
najväčšou slabinou je prevencia proti možnému leteckému útoku. V prvých dňoch
po 11. septembri sa ukázalo, že Slovensko chráni jedna nadzvuková stíhačka MIG –
21 a jeden podzvukový stroj L-39, ktorý však podstatne nemal výzbroj.Legislatíva
neumožňuje slovenskému vojenskému pilotovi, aby zostrelil lietadlo, ktoré je
podozrivé z úmyslu zaútočiť na strategický objekt. Legitímnosť takého kroku sa dala
v legislatíve SR skryť len pod paragraf všeobecného ohrozenia.82
Legislatíva Slovenskej republiky nepokrývala boj proti terorizmu
v dostatočnom rozsahu, pretože bola viac zameraná na boj s organizovaným
zločinom. Trestný zákon č. 300/2005 reflektoval na problematiku systematickým
spracovaním zmien v súvislosti so skutkovými podstatami trestných činov teroru
a terorizmu, ako ja zvyšovaním dôrazu na zakotvenie takýchto foriem páchanej
trestnej činnosti ako výrazného predmetu záujmu spoločnosti na odhalení
a potrestaní (napr. formou priťažujúcich okolností, okolností odôvodňujúcich
82
SAMSON, I.: Je Slovensko pripravené na terorizmus. In: FORMÁT, roč. 36 september 2003, s. 28
64
použitie vyššej trestnej sadzby, a pod.)83
. Podľa § 4 ods.4 písm. d) návrh zákona
o ozbrojených silách SR môžu byť ozbrojené sily SR použité na boj s terorizmom.
Uvedené návrhy zákonov sú len základným východiskom pre boj proti
terorizmu. V rámci budovania adekvátneho bezpečnostného systému SR je treba
v budúcnosti urobiť ďalšie legislatívne zmeny pre policajné zložky, spravodajské
služby a pod.
Legislatívnou reakciou na súčasné dianie, samozrejme s výmikou krokov,
ktoré SR uskutočnila v zmysle svojich povinností vyplývajúcic z členstva
v medzinárodných organizáciách, boli prijate Bezpečnostnej stratégie SR Národou
radou v septembri 2005, ktorá určuje bezpečnostné záujmy a priority SR.
Bezpečnostná stratégia SR zohľadňuje zásadné zmeny bezpečnostného
prostredia SR, nové záväzky a zodpovednosť SR podieľať sa na bezpečnosti a obrane
širšieho spoločenstva demokratických štátov – spojencov a partnerov SR združených
v euroatlantických zoskupeniach.
Bezpečnostné záujmy SR, ktoré vychádzajú z týchto hodnôt a vyjadrujú
potreby jej občanov a štátu, sú: zaručiť bezpečnosť občanov a chrániť ich ľudské
práva a základné slobody; zaručiť územnú celistvosť, zvrchovanosť,
nedotknuteľnosť hraníc, politickú nezávislosť a identitu; rozvíjať demokratické
štátne zriadenie, právny štát a trhovú ekonomiku; vytvárať predpoklady trvalo
udržateľného hospodárskeho, sociálneho, environmentálneho a kultúrneho rozvoja
spoločnosti; posilňovať transatlantické strategické partnerstvo, byť spolugarantom
bezpečnosti spojencov; a pod.
Poslaním bezpečnostnej politiky SR je aktívne pôsobiť na bezpečnostné
prostredie tak, aby chránila, podporovala, obhajovala, bránila a presadzovala
bezpečnostné záujmy SR. Pri realizácii svojich bezpečnostných záujmov bude SR
vychádzať zo suverénneho práva na zaručenie vlastnej bezpečnosti, ktoré vychádza z
práva na individuálnu a kolektívnu sebaobranu podľa Charty Organizácie Spojených
národov.
Ako sme poukázali, vývoj bezpečnostnej situácie vo svete v ostatných rokoch
zaznamenal priamy dopad aj na vývoj medzinárodných právnych nástrojov
týkajúcich sa boja proti terorizmu v Slovenskej republike. Slovenská republika
83
Bližšie pozri: Trestný zákon č. 300/2005 Z.z. v znení nesk. predpisov
65
aktívne uplatňuje medzinárodné právne nástroje boja proti terorizmu a vo
vnútroštátnom právnom poriadku prijíma príslušné opatrenia na realizáciu všetkých
záväzkov vyplývajúcich z protiteroristických medzinárodných zmlúv, ako aj iné
opatrenia na prevenciu a potláčanie terorizmu v regióne.
66
ZÁVER
Je nesporné, že problematika boja proti terorizmu tvorí výraznú oblasť
záujmu na všetkých úrovniach bezpečnostnej politiky, od celosvetovej, cez
regionálnu, až po vnútroštátne politiky jednotlivých štátov. Terorizmus už totiž
prestal byť problém, ktorý by sa týkal len niektorých štátov, ktoré boli priamo
zasiahnuté jeho útokmi. Dnešnou podobou terorizmu je dnes dotknutý každý štát
a môžeme o ňom otvorene hovoriť ako o globálnej hrozbe.
Táto hrozba vyvoláva nielen určitú spolupatričnosť, ba priam až solidaritu
medzi jednotlivými štátmi, ale taktiež by sa dalo tvrdiť, že podnecuje zintenzívnenie
spolupráce v oblasti bezpečnosti na medzinárodnej úrovni v novom rozmere, ktorý je
definovaný špecifikami tejto hrozby. Výnimočnosť tohto podnetu nespočíva len
v tom, že spoločný nepriateľ nielen že nie je vyjadrený ako štátny, mocenský, či
politický útvar, ale dokonca nemá žiadnu právnu subjektivitu z hľadiska
medzinárodného práva. Na základe toho, ani tradičné preskupovanie mocenských
aliancií, či už históriou overené modely multilaterálneho, bipolárneho, či čiastočne
unipolárneho sveta, sa ukazujú ako prežitok voči hrozbám, ktoré nestoja na žiadnom
medzinárodnoprávnom základe.
Pozorujúc frekvenciu nárastu opatrení, nástrojov a metód boja proti terorizmu
v posledných rokoch, ako reakciu na najničivejšie útoky teroristických skupín
musíme skonštatovať, že tieto útoky zastihli jednotlivé štáty či medzinárodné
organizácie politicky, legislatívne ako aj strategicky nepripravené.
Ospravedlniteľným faktom zostáva, že doposiaľ svet nemusel čeliť tejto hrozbe v tak
intenzívnom meradle, avšak niet pochýb, že moderná antiteroristická politika už
musí byť na takýto rozsah pripravená. Riešením do budúcna však ostáva jedine
efektívna spolupráca na všetkých úrovniach. Táto spolupráca dozaista ešte vyvolá
mnohé otázky a impulzy, ktoré bude potrebné riešiť nielen na poli medzinárodného
práva. Tieto budú súvisieť predovšetkým s nárastom vzťahov medzi štátmi,
jednotlivými medzinárodnými organizáciami i medzi štátmi a organizáciami
navzájom a to nielen tak, ako sme už mali možnosť pozorovať napríklad v súvislosti
s vojenskými akciami v Afganistane, Iraku, a nielen tam, pričom živým príkladom sú
67
dopady na zahraničnopolitické vzťahy každého zúčastneného subjektu. Vzhľadom na
to je namieste nezanedbať rozsah otázok, ktoré terorizmus ako problém vyvoláva.
S prihliadnutím na zhrnutie nástrojov boja proti terorizmu, sledujúc ich
legislatívny, politický a strategický rámec od najvyššej úrovne v OSN, cez NATO,
Európsku úniu, USA a Ruskú federáciu v rámci ich reakcií, až po samotný príklad
Slovenskej republiky, či iných štátov sa môžeme presvedčiť predovšetkým o tom, že
z koncepčného hľadiska je boj proti terorizmu podchytený vo všetkých základných
rovinách, pričom ich jednotlivé body sú častok realizované s prioritným záujmom.
S istým, až neobvyklým optimizmom je tiež možné pozorovať, že zúčastneným
štátom skutočne nechýba politická vôľa spolupracovať (hoci pramení z
nevyhnutnosti) v tak osobitých otázkach, ako je bezpečnostná politika. Ako už však
bolo naznačené vyššie, z hľadiska nástrojov a opatrení, ale najmä z hľadiska
dôsledkov, ktorými ovplyvnia celkový efekt boja proti terorizmu ako aj vzťahy
medzi subjektmi medzinárodného práva, vyvstanú z tohto procesu ešte mnohé
otázky, ktorými sa bude potrebné zaoberať.
Terorizmus je fenomén, ktorý sprevádzal spoločnosť od počiatkov, v ktorých
sa začali vytvárať prvé organizované štátne útvary a v tejto podobe pretrvával. Nikdy
však nemohol dosiahnuť to, čo zaznamenal v posledných rokoch a čo sa doposiaľ
nepodarilo žiadnej inej entite, ktorá by nebola súčasťou tradičného chápania
medzinárodného práva – ovplyvňovať medzinárodnú bezpečnostnú a politickú
situáciu. Stav prijatých opatrení ani súčasný status v medzinárodných vzťahoch
zatiaľ nedáva dostatočnú odpoveď na otázku, či sa tom podarí do budúcna zabrániť,
je však nesporné, a záujem zainteresovaných tomu nasvedčuje, že je pre to potrebné
učiniť maximum, v záujme sveta, ktorý stojí na prirodzených ľudských hodnotách.
68
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
Publikácie a odborné články:
AKSEŇONOK, A.G..: Zahraničná politika Ruska v novom tisícročí, SAV, 2004
BANGO, D., LISOŇ, M., VIKTORYOVÁ, J., PALAREC, J.: Problémy
odhaľovania vyšetrovania terorizmu, Bratislava, Akadémia Policajného zboru,
ČESENEK,V.,SUCHÁNEK, J.: Terorismus – informace o jeho vzniku a současném
stavu,
Československá Kriminalistika č.1, Praha 1992
CHOVANEC, F.: Politicko-ekonomické vzťahy USA a Ruska, Slov. politologická
revue, 3/2004
CHOVANEC F.: G. Bush a zahranično-politická doktrína USA VI, MePoFórum,
http://www.mepoforum.sk/regiony/vychodna-europa/rusko/george-bush-a-
zahranicno-politicka-doktrina-usa-vi/
KLIMEŠ, L.: Slovník cizích slov, SPN, Praha, 2005, s. 792
Kol: Encyklopedie Světový terorismus : Od starověku až po útok na USA. 2001.
Praha : Svojtka & Co., 2001
Kol.: Panoráma globálneho bezpečnostného prostredia 2004-2005, Ministerstvo
obrany, 2005
Kol.: Terorizmus a my, ochrana před hrozbou moderní doby, Praha, Computer Press
Kol.: Transformácia NATO a bezp. a obranná politika SR, Centre for security studies,
2004
KREJČÍ, O.: Mezinárodní politika, Victoria Publishing, Praha, 1997
KULICH, M a kol.: Terorizmus – destabilizujúci fenomén súčasnosti a boj proti
nemu. Inštitút obrany a bezpečnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky,
Bratislava 2002
Mikulla, L.: Úloha OSN v boji proti terorizmu, EURO-Atlantic Quarterly,
NOVOTNÝ, A.: Slovník medzinárodných vzťahov, MagnetPress, Bratislava, 2004
OLŠA, J.: Islámsky terorizmus. In: Medzinárodní politika, roč. 12/2003,
PETROVSKIJ, V. F.: Nové parametre medzinárodnej bezpečnosti, Bratislava,
Nakladateľstvo Pravda
69
REJMAN, L.: Slovník cizích slov, SPN, Praha, 1975, s. 590
SVIATKO, M.: Globálny terorizmus, Banská Bystrica, Euroatlantické centrum,
SAMSON, I.: Je Slovensko pripravené na terorizmus. In: FORMÁT, roč. 36
september 2003
SAMSON, I.: Medzinárodný terorizmus. Implikácie pre Slovensko. Výskumné
centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, Bratislava 2003
ŠKVRNDA, F. 2003. Terorizmus : najvýznamnejšia nevojenská bezpečnostná hrozba
súčasnosti, Trenčín : Digital Graphic, 2003.
VOŠTINÁR, P.: Írska republikánska armáda. In: Medzinárodní politika, roč. 5/2002
ŽÁK, M.: Vplyv čečenského terorizmu na ruskú protiteroristickú politiku, Fakulta
sociálních studií Masarykovy univerzity, 2008
Dokumenty, právne normy a internetové zdroje:
Bezpečnostná stratégia SR
Európsky zatýkací rozkaz v SR, www.genpro.gov.sk/index/go.php?id=650
www.minv.sk/terorizmus
Predkladacia správa NR SR k Dohovoru o potláčaní financovania terorizmu,
http://aprox.government.gov.sk/C1256E3C0047EACD/0/E99A2AA0425654D8C125
6E3D002A19DC/$FILE/Zdroj.htm
Slovenská atlantická komisia, http://www.ata-
sac.org/index.php?cmd=print&sid=121&aid=218
Slovensko v boji proti terorizmu, Stratégia MZV SR
Stratégia Úspešné Slovensko v bezpečnom svete, Ministerstvo zahraničných vecí SR
Trestný zákon č. 300/2005 Z.z. v znení nesk. predpisov
Terorizmus – Európska odveta, Európska komisia, Gen. Riaditeľstvo pre
spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť
The EU Anti-Terrorism Policy, http://www.euractiv.com/en/security/anti-terrorism-
policy/article-136674
The US National Security Strategy, 2008
The US National Security Strategy, 2006, http://www.fas.org/irp/threat/nss2006.pdf
Výročná správa Rady pre Európsky parlament,
http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cmsUpload/SK_PESC.pdf
Zákon č.403/2004 Z.z. o Európskom zatýkacom rozkaze

Protokol Grohling

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Protokol Grohling

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Agenda:

Odevzdávárna pro kontrolu na e-mail – Odevzdej.cz

Vybrat vše / Odznačit vše

You might also like