my a náš život

Znovu dvadsaťročná:
TOTO som mala
vedieť!
BOLI SME SPOKOJNÉ AJ BEZ MEJKAPU. MOHLI SME
ZJESŤ HOCIČO, NEBOLEL NÁS CHRBÁT, NEMALI SME MIGRÉNY
A PO ŽÚRKE SME RÁNO VSTALI RUŽOVOLÍCE. ALE S DNEŠNÝM
ROZUMOM BY SME MOŽNO VECI ROBILI INAK...
Text: Michaela Saleh, foto: Shutterstock, Katarína Kincelová

22 evita august 2020

022-024 Boli sme v20ke inexxxx.indd 22 12.07.20 7:35

 1
Na všetko máš
čas. O. K.
No nie večne.
Mladým všetci zvyknú hovoriť,
že na všetko je času dosť. No zase
ho nie je až tak veľa a netreba sa na
to spoliehať. Sú veci, ktoré sa popri
dvoch deťoch a zamestnaní už robia
len veľmi ťažko. Čiže je fajn mať
plán. Ak chcete študovať medicínu,
naučiť sa jazyk, cestovať, vyskúšať
niečo, čo NAOZAJ chcete, je skvelé si
to dopriať, ísť, nájsť odvahu, odhod-
lať sa a neodkladať to na neskôr.
Mať deti
v dvadsiatke
alebo počkať?
Nájsť partnera na celý život je
2
úžasné. A keď sa vám to podarí
v dvadsiatich, tak je to skvelé. Vrh-
núť sa na to a mať rodinu v dvad-
siatke je dnes netradičné. Len si
treba uvedomiť niekoľko zásadných
vecí, ktoré vidím vo svojom okolí:
dieťa nie je pes ani kabelka. Nedá
sa odložiť. Dieťa nie je leukoplast
na nefungujúci vzťah. Naopak, je to
často ešte väčšia výzva. Takže ak mať
dieťa, tak určite s niekým, o kom
viem, že sa o neho môžem oprieť
v každej situácii. A potom je úplne
jedno kedy. Ideálny čas neexistuje.
To, že som sa stala mamou, mi pri-
nieslo do života obrovskú zmenu
a nový rozmer. Je to úžasné, ale aj
poriadne ťažké, lebo to so sebou pri-
3
náša obrovskú zodpovednosť.
Mať viac odvahy
urobiť veci,
z ktorých máte
strach
Ak je niečo, čo ľutujem, tak je to
všetko to, čo som sa tak strašne bála
urobiť a neurobila som to. A nemys-
lím tým bungee jumping alebo
piercing, ktorý som si dala urobiť
022-024 Boli sme v20ke inexxxx.indd 23
v noci počas narodeninovej oslavy
na Taiwane v osemnástich... Hoci
som cestovala, bála som sa ísť štu-
dovať do zahraničia, keď som mala
tú možnosť, a kvôli prvému fraje-
rovi som nešla. V skutočnosti to bola
výhovorka. Mala som strach. Bála
som sa, že „tam“ nebude nikto, koho
poznám. Bála som sa, či všetko sama
zvládnem. Dnes viem, že by som to
zvládla a vrátila sa so skvelými zážit-
4
kami a bohatšia o veľa skúseností.
Alebo by som sa možno nevrátila.
Ktovie :-).
Pozornejšie
by som si vyberala
priateľov
Keď ste mladá, ste spontánna,
naivná, všade samá láska a úprim-
nosť. A je to krásne! Skúsenosť však
prinesie jedno užitočné poznanie.
Nie každý môže byť, je alebo chce
5
byť priateľ. Preto si treba chrániť
súkromie, názory a svoje duševné
zdravie tým, že si priateľov budete
dôsledne vyberať. Sú predsa rodi-
nou, ktorú si vybrať môžete.
Život je
niekedy sviňa
Je dobré to vedieť. Opustí vás
frajer. Zradí kamoška. Vyhodia vás
z práce. Naštve vás vlastná sestra
či manžel. Aj vaše dieťa vás možno
trochu sklame. To je život. Treba
sa z neho vedieť tešiť, aj keď nie je
dokonalý. Vedieť odpustiť a ísť ďalej
je naozaj veľmi užitočné. Túto zruč-
nosť budete určite potrebovať.
Byť pekná, štíhla
6
a bez vrások
ZADARMO
je len na chvíľu
Rada nad zlato, ktorú by som dala
dvadsaťročnej „ja“, by určite bola:
spi viac a neponocuj toľko, pi viac
vody. Krémuj si tvár, krk a dekolt
7
krémom s UV faktorom. Nie, nie je
v poriadku sa spáliť!
Vyhovieť
každému?
Naozaj veľká
strata času
O. K., keď už ste začali tú výšku
študovať a chýba vám jedna skúška
k diplomu, dokončite ju, aj keď sa
vám nechce. Aspoň kvôli babičke,
ktorá ešte nemá vnúča s vysokoškol-
ským diplomom. Ale... máte jeden
život. Mali by ste ho žiť šťastne,
pre seba, aj keď to nie je 24/7 iba
o zábave. Takže riešiť to, komu sa
zavďačíte, čo si o vás iní budú mys-
lieť, je naozaj strata času. Čím skôr
8
to pochopíte, tým skôr sa budete
mať lepšie a nebudete sa trápiť nad
tým, čo ak...
Učila by som
sa viac
od svojej mamy
To, že ma raz bude baviť variť
a piecť, by som v tom čase nepred-
pokladala. Teda že budem musieť,
lebo si založím vlastnú rodinu :-).
Aj preto by som sa snažila viac učiť
od svojej mamy. A nielen pokiaľ ide
o kuchyňu. Počúvať rady skúsenej-
ších v dvadsiatich nie je „in“. Dnes
viem, čo všetko by som svojej dcére
9
chcela povedať, keď bude staršia.
Ktovie, či si ma vypočuje a vezme si
niečo z toho k srdcu.
Nikdy nehovor
NIKDY.
Úplne vážne.
No, mám asi zo desať situácií,
ktoré ma v živote poriadne pre-
fackali. Povedala som si zamladi
(bože, to znie hrozne), že TOTO by
som NIKDY neurobila. Neodpus-
tila. Neprežila. A viete, čo? Urobila.
Odpustila. A prežila. »
august 2020 evita 23
12.07.20 7:35
 my a náš život
» A ako spomíname na „sladkých“
dvadsať v našej redakcii?
Saša (35): ,,Bola som oveľa divokejšia,
chodila som na jeden žúr za druhým
a vôbec nepremýšľala nad násled-
kami. Tiež som mala asi nie celkom
vhodný okruh kamarátov. Nebola
som príliš zodpovedná a moji rodičia
si so mnou dosť užili. Nechcelo sa mi
pracovať, takže som bola nonstop bez
peňazí. Veľa som sa opaľovala a zostali mi pig-
mentové fľaky na pleciach. Absolútne som necvičila, čiže
som mala horšiu postavu ako dnes. Podľa mňa to nebolo
super v ničom okrem toho, že som mala pleť bez vrások
aj bez botoxu.“
Broňa (31): ,,V dvadsiatke som ťažko
niesla kritiku. Dnes ju viem v pohode
prijať, najmä od starších a skúse-
nejších ľudí. Tých som predtým ani
nepočúvala, dnes ich rady oceňu-
jem. A teraz, po tridsiatke, som sa
naučila nad mnohými vecami mávnuť
rukou a netrápiť sa nimi. Neľutujem asi
nič, čo by stálo za reč. Možno by som len povedala pár viet
od srdca ľuďom, pri ktorých som si predstavovala, že im ich
24 evita august 2020
022-024 Boli sme v20ke inexxxx.indd 24
poviem. A bola som nakoniec ticho... V princípe by však tých
ľudí moje slová nezmenili a ja viem žiť aj bez toho :-).“
Katka (38): ,,Bola som určite iná, mala som
väčší zmysel pre dobrodružstvo, stále som
sa chcela učiť niečo nové, striedala som
práce, cestovala, chodila na párty a robila
som si, čo som chcela. Musím povedať, že
som si to veľmi užila. Dnes som rozvážnej-
šia, skúsenejšia a hoci dobrodružnosť nevy-
prchala, popri práci a materstve už na to nie je
toľko času a príležitostí :-).“
L
Ivana (48): ,,Išla som hlavou proti múru,
asi som sa potrebovala poučiť z vlastných
chýb, prejsť si niektorými lekciami. Možno
som mohla viac počúvať okolie a niektoré
veci aj preskočiť. A asi som to vtedy aj
tušila :-). Ale myslím, že mojich 20+ boli
veselé roky. ,,Upratovať“ som sa začala až
niekedy v tridsiatke, keď som sa predsa len roz-
MS201538/01
hodla ísť na výšku, alebo možno ešte neskôr, v štyridsiatke, keď
prišlo dieťa. Tak či onak, mám jasno v tom, že všetko v mojom
živote je tak, ako má byť :-).“
12.07.20 7:35